1

NOV ZEM
Uvedomte si zmysel svojho ivota

Eckhart Tolle

Z anglickho originlu: A New Earth - 2006 preloil Andrej ernick 2010 2. digitlna verzia 5/2011

OBSAH
ROZKVET UDSKHO VEDOMIA ............................... 6
1-1) 1-2) 1-3) 1-4) 1-5) 1-6) 2-1) 2-2) 2-3) 2-4) 2-5) 2-6) 2-7) 2-8) 2-9) 2-10) 2-11) 2-12) 3-1) 3-2) 3-3) 3-4) 3-5) 3-6) 3-7) 3-8) 3-9) 3-10) 3-11) 3-12) 4-1) 4-2) 4-3) 4-4) 4-5) 4-6) 4-7) 4-8) 4-9) 4-10) 4-11) cie tejto knihy ............................................................8 naa dedin dysfunkcia ..............................................9 zrod novho vedomia ................................................. 11 duchovnos a nboenstvo ......................................... 13 naliehavos zmeny ..................................................... 14 nov nebo a nov zem ............................................... 16 iluzrne ja ................................................................. 17 hlas vo vaej hlave .................................................... 19 obsah a truktra ega ................................................ 21 stotoovanie sa s vecami ......................................... 21 straten prste .......................................................... 23 ilzia vlastnctva ........................................................ 25 tba ma viac ........................................................... 27 stotonenie sa s telom ............................................... 28 precti vntorn telo ................................................. 29 zabudnut bytie ......................................................... 30 od descartovho omylu k sartrovmu postrehu ............. 31 nadpozemsk pokoj ................................................... 31 nespokojnos a rozhorenie ....................................... 34 ke sa nepriateom stva kad ................................ 35 kto m pravdu ........................................................... 36 obrana ilzie .............................................................. 37 pravda: relatvna alebo absoltna ? ........................... 38 ego je neosobn ........................................................ 39 vojna je stav mysle .................................................... 40 o sa vm pozdva vmi - pokoj alebo konflikt ?..... 42 prav identita presahuje ego ..................................... 42 vetky truktry s labiln......................................... 43 potreba ega cti svoju nadradenos ........................... 44 ego a slva ................................................................ 44 zloinec, obe, milenec ............................................... 46 vzdajte sa sebadefinovania ........................................ 47 stanoven roly ........................................................... 48 doasn roly .............................................................. 49 mnch so spotenmi dlaami ...................................... 50 astie ako rola a prav astie .................................. 50 rodiovstvo: rola alebo funkcia .................................. 51 vedom utrpenie ........................................................ 53 vedom rodiovstvo ................................................... 54 spoznajte svoje diea ................................................. 55 prestate hra roly ..................................................... 56
3

EGO: SASN STAV UDSTVA ............................. 16

JADRO EGA ........................................................... 33

ROLY A TVRE EGA ............................................... 45

4-12) 4-13) 4-14) 4-15) 4-16) 4-17) 4-18) 4-19) 5-1) 5-2) 5-3) 5-4) 5-5) 5-6) 5-7) 5-8) 5-9) 5-10) 5-11) 5-12) 6-1) 6-2) 6-3) 6-4) 6-5) 6-6) 6-7) 6-8)

patologick ego ......................................................... 57 skryt pocit neastia ................................................ 58 tajomstvo astia ....................................................... 59 patologick formy ega ............................................... 61 prca - s egom a bez neho ......................................... 63 ego a choroba ............................................................ 64 kolektvne ego ........................................................... 64 nezvratn dkaz nesmrtenosti.................................. 66 vznik emci............................................................... 67 emcie a ego ............................................................. 69 kaica s udskou mysou ........................................... 70 bremeno minulosti ..................................................... 71 jednotlivec a kolektv ................................................. 72 ako sa regeneruje telo bolesti .................................... 74 ako sa telo bolesti iv vaimi mylienkami ................ 74 ako sa telo bolesti iv konfliktmi ............................... 75 siln tel bolesti ........................................................ 77 zbavn priemysel, mdi a telo bolesti ..................... 78 kolektvne ensk telo bolesti .................................... 79 nrodn a rasov tel bolesti ..................................... 80 prtomnos ................................................................. 82 telo bolesti sa vracia .................................................. 84 telo bolesti a deti ....................................................... 85 neastie.................................................................... 86 prestate sa stotoova s telom bolesti .................... 87 spae .................................................................... 89 telo bolesti v lohe buditea ...................................... 90 zbavte sa tela bolesti ................................................. 91 ak mte mienku o sebe ............................................ 93 hojnos ...................................................................... 95 pozna seba samho a vedie o sebe .......................... 96 chaos a vy poriadok ............................................... 97 dobr a zl ................................................................. 98 netrpte sa tm, o sa deje ........................................ 99 skutone ? ................................................................. 99 ego a prtomn chva .............................................. 100 paradox asu ........................................................... 102 odstrni as ............................................................ 103 sen a ten, komu sa snva .......................................... 104 prekona obmedzenia .............................................. 105 rados z bytia ........................................................... 106 nech sa vae ego zmenuje ...................................... 107 ako navonok, tak aj vntri ....................................... 108
4

NEVIDITEN TELO BOLESTI ................................ 66

OSLOBODENIE ...................................................... 81

ZISTITE, KTO V SKUTONOSTI STE ....................... 93

7-1) 7-2) 7-3) 7-4) 7-5) 7-6) 7-7) 7-8) 7-9) 7-10) 7-11) 7-12) 7-13) 7-14) 7-15)

OBJAVOVANIE VNTORNHO PRIESTORU ........... 111

8-1) 8-2) 8-3) 8-4) 8-5) 8-6) 8-7) 8-8) 8-9) 8-10) 8-11) 8-12) 8-13) 8-14) 8-15) 9-1) 9-2)

priestor vedomia...................................................... 113 povznies sa nad mylienky ..................................... 113 televzia ................................................................... 114 spoznajte svoj vntorn priestor ............................. 115 pouje t bystrinu ? ............................................... 117 sprvny in .............................................................. 118 vnmajte, no nenlepkujte ....................................... 118 kto je ten, kto vnma ? ............................................. 119 dchanie .................................................................. 120 zvislosti ................................................................. 122 vedomie vntornho tela ......................................... 123 vntorn a vonkaj vesmr ...................................... 124 vmajte si medzery ................................................. 125 zavrhnite seba, aby ste sa nali ............................... 126 ticho ........................................................................ 127 prebudenie .............................................................. 128 rozhovor o vntornom zmysle ivota ....................... 130 strun dejiny vho ivota ..................................... 139 prebudenie a proces nvratu ................................... 140 prebudenie a vonkaj rast ....................................... 142 vedomie ................................................................... 143 osvieten skutky...................................................... 144 tri modality osvietenho konania ............................. 145 schopnos prijma ................................................... 145 rados ...................................................................... 146 nadenie .................................................................. 148 uchovvatelia vibrci .............................................. 150 nov zem nie je iadna utpia .................................. 151

V VNTORN CIE .......................................... 127

NOV ZEM .......................................................... 138

10-1) 10-2) 10-3) 10-4) 10-5) 10-6) 10-7) 10-8) 10-9) 10-10) 10-11)

Text zadnej strany oblky:

Eckhart Tolle knihou Sila prtomnho okamihu inpiroval miliny itateov a pomohol im objavi slobodu a rados v prtomnosti. V Novej zemi alej rozvja svoje posolstvo, aby ukzal, e transformcia nho sasnho stavu vedomia m zsadn vznam nielen pre osobn astie loveka, ale predstavuje aj spsob, ako skoncova s konfliktmi a utrpenm. Tolle podrobne opisuje, ako ego spa poruchy, ktor potom vystia do negatvnych emocionlnych prejavov, a ako sa mono z takhoto mentlneho stavu duchovne prebudi a zaa zmysluplne i. Hlbok, no pritom jednoduch uenie Eckharta Tolleho pomohlo nespoetnmu mnostvu ud na celom svete njs vntorn mier a zaa i zmysluplnej ivot. Jadro uenia tvor premena vedomia, ie duchovn prebudenie, ktor Tolle povauje za al stupe evolcie udstva.
5

(1)

ROZKVET UDSKHO VEDOMIA

Zem pred 114 milinmi rokov. Rno, krtko po vchode slnka. Prv kvet, ktor sa na plante kedy objavil, prve roztvra svoje lupene, aby prijal slnen le. Prv ne nastal tento okamih, ktor v rastlinnej ri spustil evolun premenu, povrch planty u miliny rokov pokrvala vegetcia. Prv kvet zrejme dlho neil a - kee ete nejestvovali vhodn podmienky - kvetiny ete dlho zostali osamotenmi kazmi. Jednho da vak nastal zlom a na celej plante nastala explzia farieb a vn. Pravdepodobne takto by to videl nhodn pozorovate, keby v tom ase nejak existoval. Omnoho neskr sa tieto krehk a voav bytosti, ktor nazvame kvetmi, zsadnm spsobom podieali na evolcii vedomia ostatnch druhov. Stle viac uptavali pozornos a predstavivos ud. Sbene s rozvojom udskho vedomia sa kvetiny stali pravdepodobne prvmi predmetmi, ktor si lovek zaal vi a ceni, hoci nemali iadnu itkov hodnotu, ie neboli nevyhnutn na to, aby lovek preil. Kvety svojou krsou inpirovali mnohch umelcov, bsnikov a mystikov. Jei nm odpora, aby sme o kvetinch rozjmali a uili sa od nich. O Budhovi sa hovor, e raz predniesol kze bez slov tak, e pred seba zdvihol kvet a dlho na hadel. Po chvli sa jeden z prtomnch mnchov, Mhkjapa, zaal usmieva. Pochopil toti vznam kzne. Legenda uvdza, e jeho smev bol znakom toho, e duchovne precitol. Tento smev si potom z pokolenia na pokolenie odovzdvalo dvadsaosem majstrov, a sa nakoniec stal zkladom zenu. Kvety nm svojou ndherou pripomnaj in krsu - t, ktor je sasou nho vntornho bytia, krsu naej pravej prirodzenosti. Jednou z najvznamnejch udalost v dejinch udskho vedomia bolo, e lovek konene rozpoznal, o je krsne. S tmto poznanm sa spjaj pocity radosti a lsky. Hoci si to neuvedomujeme, kvety pre ns stelesuj to, o je v ns najvzneenejie, najposvtnejie a nem to iadnu formu. Kvety, chlostivejie a pominutenejie ne rastliny, z ktorch sa vyvinuli, s poslami z inho sveta: predstavuj most medzi svetom foriem a svetom, v ktorom niet foriem, medzi viditenm a neviditenm. Kvety prjemne voaj a spsobuj uom rados. Okrem toho vak sprostredkvaj aj nieo in - vu duchovnho sveta. Dalo by sa poveda, e kvety symbolizuj osvietenie v ri rastln. K osvieteniu me dospie kad forma ivota bez ohadu na to, i sa nachdza v ri nerastnej, rastlinnej, zvieracej alebo udskej. Stva sa to naozaj zriedkavo, pretoe ide o viac ne iba evolun pokrok: osvietenie toti sprevdza aj naruenie vvoja, ide tu o skok na plne odlin rove Bytia, a predovetkm o odptanie sa od hmoty.
6

o me by aie a nepreniknutenejie ako skala, jedna z najhustejch hmotnch foriem ? A predsa niektor skaly vo svojich molekulrnych truktrach prechdzaj zmenami, menia sa na krytly a stvaj sa priehadnejmi. Uhlk sa pod vplyvom vysokch teplt a tlaku men na diamant a niektor nerasty na drahokamy. Vina suchozemskch plazov, tvorov, ktor s azda najvmi spt so zemou, sa za cel miliny rokov vbec nezmenila. Niektorm vak narstlo perie a krdla, zmenili sa na vtkov a prekonali gravitciu, ktor ich tak dlho vznila. Nezaali lepie lozi i chodi, ale plne prekonali predchdzajce spsoby pohybu. Kvetiny, krytly, drahokamy a vtky maj odnepamti pre udskho ducha zvltny vznam. Rovnako ako in formy ivota, aj ony s len doasnmi prejavmi jednoty ivota a Vedomia. To, o na nich ud fascinuje, je ich terick kvalita. Ke lovek zane na uritom stupni vnma Prtomnos, pokoj a bdelos, podar sa mu precti aj bosk esenciu ivota - vene prtomn vedomie i prtomnos ducha v kadom tvorovi, v kadom prejave ivota. V takej chvli rozpozn, e je v jednote so vetkmi bytosami a e ich miluje ako seba. udia vak zatia vnmaj len povrch vec. Vbec si neuvedomuj ich vntorn podstatu. Neuvedomuj si ju ani v sebe a stotouj sa len so svojou telesnou a duevnou formou. Pri pohade na nejak kvet, krytl, drahokam i vtka si lovek, ktor Prtomnos vedome preva len zriedkakedy alebo nikdy, zave uvedom, e jestvuje nieo, o fyzick formy presahuje. A hoci o tom ani nevie, to nieo je presne tm, o prebdza jeho nklonnos k veciam a javom sveta. Pralivos spsobuje ich terick prirodzenos vene prtomnho ducha, ktor je u nich zjavnejia ako v inch formch ivota. To ist mono poveda aj o vetkch erstvo narodench bytostiach - naprklad o bbtkch, teatch, maiatkach, jahniatkach... S krehk, chlostiv a ete nie celkom udomcnen v hmotnom svete. Stle z nich vyaruje nevinnos, pvab a krsa, ktor nepochdzaj z tohto sveta. Pri pohade na ne sa roznenej azda aj t najv necitlivci. Ke ste bdel a rozjmate o kvetoch, krytloch alebo vtkoch - priom nezapjate svoju myse -, stan sa pre vs oknom do re, ktor je za inch okolnost neviditen. Ako keby ste vntorne nazerali do re ducha. A preto tieto tri osvieten formy odpradvna zohrvali tak vznamn lohu v evolcii udskho vedomia. Preto je lotosov kvet strednm symbolom budhizmu a v kresanstve zasa biely vtk, holubica, oznauje Ducha svtho. Tieto symboly toti pripravuj pdu pre zsadn posun v planetrnom vedom, ktor sa m udia v loveku. Tm posunom je duchovn prebudenie a my sa stvame jeho svedkami.
7

1-1) CIE TEJTO KNIHY Je udstvo pripraven na transformciu vedomia ? Je prichystan na duchovn evolciu, ktor bude tak radiklna a zsadn, e v porovnan s ou aj tie najkrajie rastliny bud len chabm odrazom ? Vymania sa nakoniec udia z htiny podmienench mylienkovch truktr a stan sa ich tel takmi priezranmi, e cez ne bude presvita svetlo vedomia ? Bud sa vedie zbavi bremena materializmu a prestan sa stotoova s formami, ktor upevuj ego a uzatvraj ich do vzenia vlastnej osobnosti ? Monos takejto transformcie tvor jadro vekch duchovnch uen udstva. Poslovia ako Budha, Jei a in - asto neznmi - uitelia boli prvmi kvetmi udstva. Boli to nevedn, vzcne bytosti, ktor aleko predbehli svoju dobu. V asoch, ke ili, na Zemi ete nemohol nasta rozkvet vedomia: ich posolstvo sa stretlo s nepochopenm a vinou bolo nakoniec prekrten. Pochopila ho len hstka ud, o nemalo prakticky iaden dosah na sprvanie viny. Je dnes udstvo pripraven lepie, ne v ase starovekch uiteov ? A preo by malo by ? o mete urobi vy, ak vbec nieo, aby ste sa priinili o spomnan duchovn posun ? D sa tento posun nejako urchli ? o charakterizuje star egoistick stav vedomia a poda oho mono rozpozna nstup novho vedomia ? Na tieto a alie zsadn otzky by mala odpoveda tto kniha, ktor u sama osebe predstavuje nstroj transformcie, pretoe vznikala pod vplyvom novho vedomia. Mylienky a predstavy, ktor vm tu predkladm, znej mono vznamne, s vak druhorad. S to len smerovnky, ktor vs maj privies k prebudeniu. Posun vo vs me nasta u poas tania. Cieom knihy nie je zahlcova vau myse novmi informciami i domnienkami, alebo vs o omkovek presvieda, ale vyvola posun vo vedom, duchovne vs prebudi. Tto kniha je v istom zmysle vlastne nezaujmav. Slovo zaujmav toti naznauje, e si mete udra odstup, pohrva sa s mylienkami a predstavami, shlasi alebo neshlasi. Tto kniha je vak o vs. Bu zmen stav vho vedomia, alebo nebude ma pre vs iaden vznam. Prebud len tch, ktor s u pripraven. Samozrejme, nie kad je ete pripraven, no mnoh u s. S kadm prebudenm lovekom narast hybn sila kolektvneho vedomia, o potom uah prebudenie ostatnm. Pokia neviete, o je to prebudenie, tajte alej. Prav vznam prebudenia mete spozna len vtedy, ke sa prebudte. Proces prebdzania, ktor je nezvratn, me spusti aj nepatrn zblesk. Niektor ho zaij u poas tania tejto knihy. Mnoh al sa u mono ocitli v procese prebudenia, len si to ete neuvedomili. Tto kniha im pome rozpozna ho. Niektor udia sa prebudia a pod vplyvom nejakej straty i utrpenia. In stretn duchovnho uitea, alebo spoznaj nejak uenie, trebrs si pretaj knihu Sila prtomnej
8

chvle alebo nieo in, o v nich zsadnm spsobom prehbi zujem o duchovno. Ak proces prebudenia vo vs u zaal, potom tanie tejto knihy ho len urchli a zintenzvni. Zkladnm predpokladom prebudenia je rozpozna svoje neprebuden ja, ie spsob, ako ego mysl, hovor, kon. Okrem toho by ste mali identifikova aj kolektvne podmienen mylienkov procesy, vaka ktorm sa stle nachdzate v neprebudenom stave. Preto tto kniha odhauje hlavn aspekty ega a spsoby, ako funguj na individulnej i kolektvnej rovni. Je to nevyhnutn z dvoch dvodov, ktor navzjom svisia. Prvm dvodom je, e km nepochopte zkladn mechanizmy fungovania ega, nebudete ho vedie rozpozna a ono vs znovu a znovu printi, aby ste sa s nm stotoovali. Ovldne vs a bude predstiera, e je vami. Druh dvod je, e k prebudeniu vs privedie u len to, e ste spoznali svoje ego. ie vaka prebudenmu vedomiu alebo bdelosti ste schopn identifikova to, o je vo vs nevedom. S egom vak nemete bojova, nemete nad nm zvazi. Ako keby ste bojovali s tmou: ani t nemete porazi. Jedin, o potrebujete, je svetlo vedomia. Vy ste tm svetlom. 1-2) NAA DEDIN DYSFUNKCIA Ke dkladnejie preskmame starobyl nboensk a duchovn tradcie udstva, zistme, e napriek mnohm povrchovm odlinostiam s dva zkladn nzory, v ktorch sa vina z nich zhoduje. Kad tradcia ich opisuje inmi slovami, no i tak poukazuj na zkladn dvojznan pravdu. Prv as tejto pravdy tvor poznanie, e v tom, ako udia bene uvauj, mono objavi prvky duevnej poruchy i ialenstva. Azda najpresnejie tto poruchu opisuj niektor uenia pvodnho hinduizmu, ktor ju chpu ako kolektvnu duevn chorobu. Nazvaj ju mja, ie zvoj ilzie. Ramana Maharshi, jeden z najvch indickch mudrcov, bez obalu hovor: Myse je mja. Budhizmus pouva in termny. Poda Budhu udsk myse v normlnom stave vytvra dukkhu, o mono preloi ako utrpenie, nespokojnos alebo jednoducho nedostatok. Vnma to ako zkladn rys udskej povahy. Budha hovor, e na dukkhu natrafme vade, nech by sme li kamkovek a robili okovek. Skr i neskr sa prejav v kadej situcii. Kresanstvo za normlny kolektvny stav udstva povauje stav prvotnho hriechu. Hriech je slovo, ktor sa vinou chpe a interpretuje scestne. V doslovnom preklade z grtiny, v ktorej napsali Nov zkon, hrei znamen strati cie. Ako ke lukostrelec netraf ter. Zhrei teda znamen min cie udskho bytia. ie i takreeno poslepiaky a bezohadne a spsobova tak utrpenie inm. Termn hriechu, zbaven kultrnych nnosov a nesprvnych interpretci, poukazuje na vroden poruchu udskej povahy.
9

spechy udstva s vskutku psobiv a nepopieraten. Vytvorili sme ohromujce hudobn, literrne, maliarske, stavitesk a sochrske diela. Sasn veda a technika radiklnym spsobom zmenila n kadodenn ivot a umonila nm skontruova veci, ktor by sa pred takmi dvesto rokmi povaovali za zzrak. udsk myse je nepochybne vemi inteligentn. No tto inteligencia je poznaen ialenstvom. Naruen udsk myse m niiv inky na ivot na tejto plante. Veda a technika tieto inky v nebvalej miere zosilnili. Dejiny dvadsiateho storoia s najzretenejm dkazom nho kolektvneho ialenstva. A tto naa duevn porucha sa alej len stupuje. Prv svetov vojna vypukla v roku 1914. Niiv a krut vojny motivovan strachom, chamtivosou a tbou po moci sa stali benou sasou udskch dejn podobne ako otroctvo, muenie a renie nsilia v mene rznych nboenstiev a ideolgi. udia si navzjom spsobovali viac utrpenia, ne koko zaprinili prrodn katastrofy. V ase vypuknutia prvej svetovej vojny lovek vaka svojej asnej inteligencii u disponoval nielen spaovacm motorom, ale aj bombami, guometmi, ponorkami, plameometmi a bojovmi plynmi. Inteligencia v slubch ialenstva ! Poas zkopovej vojny vo Franczsku a Belgicku zahynuli miliny muov len preto, aby sa zmocnili niekokch kilometrov bahna. Ke vojna v roku 1918 skonila, t, o zostali naive, nechpavo a zhrozene hadeli na cel t sp: desa milinov zabitch a ete viac zohavench a zmrzaench. udsk ialenstvo sa ete nikdy neprejavilo takto otvorene, v takomto niivom rozsahu. Nik netuil, e to bol iba zaiatok. Do konca storoia poet ud, ktor zomreli nsilnou smrou spsobenou inmi umi, narstol na vye sto milinov. udia mreli nielen v priebehu vojen medzi nrodmi, ale aj poas masovch vyhladzovacch istiek a genocd. Takouto genocdou bolo i vyvradenie dvadsiatich milinov triednych nepriateov, pinov a vlastizradcov v Stalinovom Sovietskom zvze, alebo hrzostran holokaust v nacistickom Nemecku. udia vak umierali i v priebehu nespoetnch loklnych konfliktov, naprklad poas panielskej obianskej vojny, alebo za krutovldy ervench Khmrov, ktor v Kambodi vyvradila tvrtinu tamojieho obyvatestva. Sta sa pozrie na televzne sprvy a hne si uvedomme, e ialenstvo neustalo ani v dvadsiatom prvom storo. alou strnkou kolektvnej poruchy udskej mysle je bezprkladn nsilie, ktorho sa lovek dopa na ostatnch ivch tvoroch a na samotnej plante: nime nielen lesy, ktor pre ns produkuj kyslk, ale vetky formy ivota rastlinnej a ivonej re. So zvieratami vo vekochovoch zaobchdzame kruto a zneisujeme rieky, oceny, ovzduie. enie ns chamtivos a neuvedomujeme si, e sme sasou vyieho celku a e ak aj naalej budeme takto pokraova, privodme si nakoniec vlastn zhubu.
10

Kolektvne prejavy ialenstva, ktor vyviera z hlbn udskej psychiky, poznaili vinu naich dejn. S to vlastne dejiny ialenstva. Keby boli dejiny udstva klinickou tdiou jednotlivca, diagnza by obsahovala takto vrazy: chronick paranoidn preludy, patologick sklony k vradeniu, extrmnemu nsiliu a krutosti voi dajnm nepriateom. udstvo je teda ako psychopat, ktor jasn chvky mva len obas. Strach, chamtivos a tba po moci ved nielen k vypuknutiu vojen a nsilia medzi nrodmi, kmemi, nboenstvami a ideolgiami, ale aj osobnch sporov. Spsobuj naruen vnmanie seba i druhch. Vaka nim si kad situciu vykladte nesprvne. Chcete sa pritom zbavi strachu a uspokoji svoju potrebu ma stle viac. Vaa tba je vak bezodn jama. Treba si uvedomi, e strach, chamtivos a tba po moci nie s tou poruchou, o ktorej hovorme. S len dsledkami poruchy, prejavmi hlboko zakorenenho kolektvneho preludu, ktor opantva myse kadho jednotlivca. Poetn duchovn uenia ns nabdaj, aby sme sa zbavili strachu a tob. Metdy, ktor odporaj, s vak vinou neinn, kee neprenikaj k podstate problmu. Strach, chamtivos a tba po moci nie s primrnymi faktormi. Chcie sa sta dobrm alebo lepm lovekom je sce chvlyhodn a vzneen mysel, no km vo vaom vedom nenastane posun, nepodar sa vm to. Pretoe aj tento zmer je sasou tej istej dysfunkcie. Je len miernejou a rafinovanejou formou sebazdokonaovania, prejavom tby po zosilovan vlastnej identity, vlastnho imidu. Lepm lovekom sa nestanete tak, e sa o to budete vemone usilova, ale tak, e objavte dobro, ktor je u vo vs, a umonte mu, aby sa prejavilo. Lene toto sa stane len vtedy, ke vo vaom vedom djde k zsadnej zmene. Aj komunizmus vznikol vaka vzneenm idelom. Dejiny vak ukzali, o sa stane, ak sa udia poksia zmeni vonkajiu skutonos - vytvori raj na zemi - bez toho, aby najprv zmenili svoju vntorn skutonos, teda stav svojho vedomia. udia sce radi plnuj, no do svojich plnov nezahaj dysfunkciu, ktor m v sebe kad lovek - ego. 1-3) ZROD NOVHO VEDOMIA Vina starovekch nboenskch a duchovnch tradci sa zhoduje v tom, e n normlny stav mysle je vlastne nieo ako mentlne postihnutie. Tento neprjemn poznatok o podstate udskej existencie zmieruje radostn fakt, e jestvuje monos radiklnej transformcie nho vedomia. Hinduistick uenia (a budhistick takisto) nazvaj tto transformciu osvietenm. Jei tomu hovor spsa a budhisti to oznauj ako ukonenie utrpenia. alie termny, ktor sa v svislosti s transformciou vedomia pouvaj, s oslobodenie a prebudenie. 11

Najv spech udstva nespova v umeleckch dielach alebo vo vedeckom a technickom pokroku, ale v rozpoznan svojej mentlnej poruchy, svojho vlastnho ialenstva. K takmuto zisteniu dospela v minulosti len hstka jednotlivcov. Mu menom Gautama Siddhrtha, ktor il pred 2 6 0 0 rokmi v Indii, bol azda prv , kto si to v plnej miere uvedomil. Mono preto zskal prvlastok Buddha, o v preklade znamen prebuden. Pribline v rovnakom ase sa al prebuden uite objavil v ne. Volal sa Laoc. Svoje uenie zaznamenal v jednej z najhlbch duchovnch knh udstva, ak kedy boli napsan - v spise Tao-te-ing. Kto rozpozn vlastn ialenstvo, tomu sa podar prebudi v sebe zdrav jadro, a tm zane jeho uzdravenie a transcendencia. Nov dimenzia vedomia sa u raz na tejto plante objavila. Bolo to v asoch, ke prv prebuden uitelia udstva zaali ri svoje nuky. Hovorili o hriechu, utrpen a ilzii. Povedali: Pozrite sa, ako ijete. Vidte, o robte a koko utrpenia tm spsobujete ? Potom ukzali, e z kolektvnej nonej mory normlnej udskej existencie sa mono prebudi. Ukzali nm cestu. Hoci ich sasnci nepochopili, predsa len odtartovali proces, ktor vedie k prebudeniu udstva. Ich uenia boli prost a vemi presvediv, no udia si ich aj tak vyloili nesprvne a alej ich prekrcali. A to aj v prpade, ke sa zachovali v podobe knh, ktor spsali ich uenci. V priebehu stro sa k nim velio popridvalo, no s pvodnou nukou to u nem ni spolon. Niektorch uiteov zosmieovali, obviovali, ba aj zavradili. Inch zaali uctieva ako bohov. Uenia, ktor ponkali spsoby, ako sa zbavi dysfunkcie udskej mysle - ako vystpi z vru kolektvneho ialenstva boli nakoniec natoko zdeformovan, e i ony sa stali sasou ialenstva. A tak nakoniec aj nboenstv namiesto toho, aby zjednocovali, zaali prispieva k stupovaniu konfliktov a rozvratu. Nepomohli skoncova s nsilm a nenvisou a neinpirovali ud k tomu, aby si uvedomili jednotu vetkho ivota. Skr zvili rozdiely medzi umi a spsobili konflikty nielen medzi rznymi vierovyznaniami, ale ete aj vo vntri cirkv. Stali sa z nich ideolgie, nboensk systmy, s ktormi sa udia mohli stotoova a posilova tak falon vnmanie seba samch. Vaka tmto ideolgim sa jedni mohli cti ako lep a druh ako hor. Ideologick rozdiely viedli k vytvraniu dajnch nepriateov, ie tch druhch , neveriacich i nesprvne veriacich , ktorch je dovolen zabja. lovek stvoril Boha na svoj obraz. Ven, nekonen a nepomenovaten zredukoval na mentlny idol, pred ktorm sa mus kori ako pred nejakm bohom. A predsa... napriek vetkm ialenstvm, ktor sa v mene nboenstva popchali, z ich jadra neprestala vyarova Pravda. Dodnes vyaruje, presvit cez vetky tie nnosy bludov a chybnch interpretci. Je vak mlo pravdepodobn, e Pravdu pochopte, ak ste jej zblesky doposia v sebe nezachytili. Osobnosti, ktor zaksili zmenu vedomia,
12

pochopili, o je to spolon, na o vetky nboenstv - i ke rznymi vrazovmi prostriedkami - odkazuj. Vaka tmto muom a enm v kadom vekom nboenstve sa rozvinuli koly a hnutia, ktor nielene znovu odkryli pvodn jadro, ale v niektorch prpadoch aj zosilnili svetlo pvodnho uenia. Tak sa vyvinuli gnosticizmus a mysticizmus z ranho a stredovekho kresanstva, sfizmus z islamu, chasidizmus a kabala z judaizmu, Advaita Vdanta z hinduizmu, zen a dzoghen z budhizmu. Vina tchto kl sa snaila odstraova nnosy strnulch teri a skostnatench mentlnych truktr. Oficilne cirkevn hierarchie ich preto vnmali ako podozriv, ba a nepriatesk. Na rozdiel od oficilneho nboenstva kldli draz na uvedomenie a vntorn transformciu. A prve prostrednctvom tchto ezoterickch kl i hnut oficilne nboenstv op zskali transforman silu pvodnch uen. Kee k nim mala prstup len nevek skupina ud, kolektvne vedomie viny nikdy neovplyvnili. Ba asom aj tieto uenia skostnateli, uviazli v rznych pekulcich a ich psobivos plne vyprchala. 1-4) DUCHOVNOS A NBOENSTVO Ak rolu zohrvaj oficilne nboenstv v procese prebdzajceho sa novho vedomia ? oraz viac ud chpe, e duchovnos a nboenstvo s dve rozdielne veci. Uvedomuj si, e iadna viera - ie sbor mylienok povaovanch za absoltnu pravdu - z nich nesprav duchovn bytosti. Vlastne m vmi sa s nejakmi mylienkami (vierou) stotoujete, tm vmi sa odthate od svojej vntornej duchovnej dimenzie. Mnoho veriacich uviazne prve na tejto rovni. Zrovnoprvuj pravdu s mylienkou, a kee sa plne stotouj so svojimi mylienkami (ie so svojou mysou), nazdvaj sa, e len oni poznaj pravdu. V skutonosti si iba nevedome chrnia svoju identitu. Vbec im nedochdza, ak obmedzen je ich myslenie. Ak neverte (alebo nezmate) podobne ako oni, zan vs povaova za zlch. Zabja tch, ktor zmaj inak, sa ete prednedvnom povaovalo za normlne. V niektorch oblastiach sveta sa to deje ete aj dnes. Nov duchovnos - transformcia vedomia - sa vinou prejavuje mimo intitucionlnych nboenskch truktr. Duchovn odnoe, ktor sa snaili vymani spod jarma egoistickej mysle, sa vyskytovali aj vo vntri oficilnych cirkv. Cirkevn hodnostri ich vak vnmali ako hrozbu, a preto ich potlali, kde len mohli. To, e sa spiritualita ri aj mimo cirkevnch truktr, je osi plne nov. V minulosti by tak osi bolo nemysliten, najm na Zpade, kde myse dominovala vmi, ne v inch kultrach, a kde vhradn licenciu na duchovn ivot vlastnila kresansk cirkev. Nemohli ste sa kedykovek len tak postavi a zaa hovori o duchovnch tmach, alebo vyda knihu, lebo by vs bu perzekvovali, alebo umlali. Dnes je to vak inak a znmky zmeny bada u aj v samotnch
13

cirkvch a nboenstvch. loveka to pote a vlastne by mal by van aj za ten najmen prejav otvorenosti, za ak mono povaova naprklad nvtevu ppea Jna Pavla II. v meite a synagge. oraz viac stpencov tradinch nboenstiev upa od toho, aby sa stotoovali s dogmatickmi systmami - ie s formami - a objavuje vo svojom nboenstve, ba i v sebe, pvodn, nezdeformovan duchovn hbku. Za tento obrat mono vai prve neortodoxnm duchovnm hnutiam, ktor sa vyvjali mimo oficilnych cirkevnch truktr. Dnes si u udia uvedomuj, e hbka duchovnosti nem ni spolon s tm, v o lovek ver, ale svis skr so stavom vedomia. Stav vedomia toti v ovea vej miere ovplyvuje to, ako sa lovek sprva k druhm. T, ktor s zahaden do foriem, sa len vmi utvrdzuj vo svojej viere, ie sa uzatvraj vo svojich mysliach. V sasnosti vidme nielen bezprecedentn zmenu vedomia, ale, ia, i upevovanie ega. Vyskytuj sa u tak nboensk intitcie, ktor sa otvraj novmu vedomiu. In skr upevuj svoje doterajie doktrinrske pozcie a stvaj sa sasou truktr, ktor vytvoril lovek a ktorch poslanm je obrana kolektvneho ega. Niektor cirkvi, sekty, kulty a nboensk hnutia s v podstate kolektvne egoick entity, ktor sa so svojimi mentlnymi stanoviskami stotouj rovnako nekompromisne ako stpenci ktorejkovek politickej ideolgie, odmietajcej akkovek alternatvnu interpretciu skutonosti. Ego je vak tak i onak odsden na znik. Vetky jeho skostnaten truktry - i u intitcie nboensk, alebo in, korporcie alebo vldy sa nakoniec zrtia, zvntra, bez ohadu na to, ak pevn sa zvonka javia. Ako prv sa zosyp tie, ktor sa zmene brnia najvmi. Tak osi sa u stalo - v prpade sovietskeho komunistickho reimu. Navonok psobil pevne, masvne, monoliticky, a predsa sa v priebehu niekokch rokov rozpadol. Zvntra. Nikto to neakal. Vetci boli prekvapen. Takchto prekvapen ns ak ete vea. 1-5) NALIEHAVOS ZMENY V sasnosti elme zvanej krze. Ukazuje sa, e spsob ivota, akm sme ili doposia, je nefunkn a nenosn. Nae preitie ohrozuj zdanlivo neprekonaten problmy. Vyzer to tak, e doteraz znme formy ivota bu vyhyn, alebo prekonaj svoje obmedzenia a urobia vznamn evolun skok. Poda vetkho ivot na tejto plante vznikol v mori v ase, ke na si neboli ete iadne zvierat. Potom sa zrejme stalo to, e jeden z morskch tvorov sa v istom okamihu vybral na pevninu. Sprvoti sa preplazil mono pr metrov, no potom sa vyerpan ohromnou silou zemskej pralivosti radej vrtil do vody, kde takmer niet gravitcie, a kde sa mu ilo ovea ahie. Potom to skal znova a znova. Nakoniec sa po dlhom ase prispsobil ivotu na pevnine. Namiesto plutiev mu narstli nohy a 14

zo iaber sa vyvinuli pca. Je dos nepravdepodobn, e nejak ivony druh prejde do cudzorodho prostredia a podstpi radiklne evolun zmeny len tak, bez toho, aby ho k tomu printil nejak stav ohrozenia i krzov situcia. Mono sa nejak rozahl morsk oblas odtrhla od ocenu, priom voda sa z nej v priebehu tiscok rokov odparila a ryby museli opusti svoje pvodn prostredie. Stojme pred vekou vzvou - vyrovna sa s radiklnou krzou, ktor ohrozuje preitie udstva. Fakt, e udsk myse je vne naruen egoizmom, rozpoznali starovek duchovn uitelia u pred vye 2500 rokmi. Tento egoizmus, posilnen vedeckmi a technickmi poznatkami, prvkrt ohrozuje ivot na Zemi. Premena udskho vedomia bola donedvna iba monosou, ktor si uvedomovali len mal skupiny osvietench jednotlivcov, roztrsench po celom svete. Rozmach udskho vedomia v irej miere nenastal preto, lebo to ete nebolo nevyhnutn. Znan as populcie si vak zanedlho uvedom - ak sa tak u nestalo e udstvo sa ocitlo na vznamnom rzcest: bu sa rozhodne pre evolun skok, alebo vyhynie. Urit percento udstva u zailo zrtenie egoickch mylienkovch abln a nstup novej dimenzie vedomia. Toto percento vak zvratnou rchlosou narast. To, o v sasnosti vznik, nie je nov viera, nov nboenstvo, spiritulna ideolgia i mytolgia. Dospeli sme do bodu, v ktorom konia nielen rzne mytolgie, ale aj ideolgie a tradin nboensk systmy. Zmena neprebieha len v naich mysliach a mylienkach, ale na ovea hlbej rovni. Jadro novho vedomia spova v transcendencii mylienok. ie v tom, aby sme v sebe znovu objavili schopnos povznies sa nad ben spsob myslenia a uvedomili si t nesmiernu dimenziu, ktor presahuje akkovek mylienku. Ak sa vm toto podar, nebudete u viac spja svoju identitu - i predstavu o sebe - s neustvajcim prdom znepokojujcich mylienok. Viete si predstavi t slobodu, ktor zaijete v okamihu, ke si uvedomte, e v vntorn hlas, to nie ste vy ? Isto sa teraz ptate: ak nie som ten hlas, ktor vo svojej mysli neustle poujem, tak kto teda som ? Ten, kto to vid. Vedomie, ktor predchdza mylienkam. Priestor, v ktorom mylienky - alebo emcie a zmyslov vnemy - vznikaj. Ego nie je ni in, len stotoovanie sa s formami, predovetkm mylienkovmi. Keby zlo relne existovalo - existuje len relatvne, nie absoltne -, dalo by sa definova asi takto: pln stotoovanie sa s fyzickmi, mylienkovmi a emocionlnymi formami. To znamen, e lovek neustle zabda na to, e je sasou vieho celku a e s ostatnmi bytosami zdiea vntorn jednotu a spojenie so Zdrojom. Tto zbudlivos je vlastne prvotnm hriechom, prinou utrpenia a ilzie. Ak svet budete vytvra, ke sa nechte ovlda iluzrnym pocitom, e ste osihoten, separovan bytos ? Ke chcete pozna odpove,
15

sta, ak si budete vma, ako sa udia k sebe sprvaj. Sta, ak si otvorte dejepisn knihy a zapovate sa do televznych sprv. Pokia nedjde k trukturlnym zmenm udskej mysle, stle budeme znovu a znovu vytvra ten ist svet, tch istch dmonov a tie ist mentlne poruchy, ktor ns muili doposia. 1-6) NOV NEBO A NOV ZEM Inpirciu pre nzov tejto knihy som erpal z biblickho proroctva, ktor, ako sa ukazuje, sa dnes stva ovea aktulnejm, ne kedykovek predtm. Objavuje sa v Starom i Novom zkone a predpoved zrtenie jestvujceho svetovho poriadku a vznik novho neba a novej zeme. Mali by sme vak vedie, e nebo nie je nejak konkrtne miesto, ale predstavuje skr vntorn sfru vedomia. Tak je ezoterick vznam tohto slova a tak m vznam aj v Jeiovom uen. Zem zasa predstavuje sfru viditench foriem, ktor s iba odrazom vntornho sveta. Kolektvne vedomie udstva a ivot na tejto plante s teda vntorne prepojen. Nov nebo je nstup zmenenho stavu udskho vedomia, km nov zem m by odrazom duevnej sfry. Kee ivot loveka a jeho vedomie s so ivotom na tejto plante nerozlune spt, na mnohch miestach planty zmena starho vedomia spa prevratn synchrnne zemepisn a klimatick zmeny.

(2)

EGO: SASN STAV UDSTVA

Slov maj magick moc. Nezle na tom, i ich vyslovte nahlas, alebo si ich len pomyslte. ahko sa v nich stratte, a potom priam hypnoticky zanete veri, e ke nieo oznate slovom, tak to aj poznte. V skutonosti vak neviete, o o ide. Iba ste dali tajomstvu nlepku. Nakoniec vetko - i u vtci, stromy alebo kamene, o udskch bytostiach ani nehovoriac - je nepoznaten. Pretoe vo vetkom sa zra nezmern hbka. To, o vnmame a prevame a o om premame, je len povrchov vrstva reality. Je to menej ako pika adovca. Pod povrchom s vak veci prepojen nielen medzi sebou, ale aj so Zdrojom ivota, z ktorho pochdzame i my. Obyajn kame, a ete skr kvet alebo vtk, vm mu ukza cestu sp k Bohu, k Zdroju, k sebe. Ke sa pozriete na nejak vec alebo ju uchopte a pritom ju nechte by bez toho, aby ste jej vnucovali nzov i nejak mentlne oznaenie, poctite bze a zmocn sa vs as. Esencia tej veci, na ktor hadte, sa vm tko prihovor a bude odzrkadova vau podstatu. Presne toto vedia vek umelci vycti a vyjadri vo svojom diele. Van Gogh
16

nepovedal: To je obyajn star stolika. Iba sa pozeral a pozeral a pozeral. Vnmal Bytie stoliky. Potom sa posadil pred pltno a vzal do ruky tetec. Stolika, ktor namaoval, stla mono pr dolrov. Cena toho van Goghovho obrazu by sa dnes vyplhala aspo na dvadsap milinov. Ke prestanete svet okolo seba neprestajne pomenovva a nlepkova, znovu zskate schopnos vnma zzraky. Schopnos, o ktor udstvo prilo u vemi dvno, pretoe namiesto toho, aby mylienky pouvalo, nechalo sa nimi zotroi. V ivot op nadobudne hbku. Veci znovu zskaj svoju novotu a svieos. A najvm zzrakom bude, e prectite svoje prav ja, ktor predchdza vetkm slovm, mylienkam, mentlnym sdom a obrazom. Najprv sa vak muste naui vnma seba i Bytie bez toho, aby ste si ho s mkovek mlili alebo stotoovali. Tto kniha hovor o zbavovan sa. m rchlejie budete veci, ud a situcie pomenva a hodnoti, tm plytm a nudnejm sa stane svet okolo vs. A vy budete otupen, necitliv a nakoniec stratte schopnos odkrva zzraky ivota, ktor vs obklopuj zo vetkch strn, ba nachdzaj sa i vo vs. Takmto spsobom sa mono stanete rozumnm, no nie mdrym. Pripravte sa o rados, lsku, tvorivos a ivos. Tie sa toti nachdzaj v priestore medzi vnmanm a interpretciou. Samozrejme, bez slov a mylienok sa nezaobdeme. Slov i mylienky vedia by naozaj podmaniv - to vak neznamen, e sa nimi musme necha opanta. Slov slia uom na to, aby si s ich pomocou zjednoduili skutonos a vedeli ju tak ahie pochopi. Preto slov neodraj skutonos v celej jej zloitosti. Jazyk sa sklad z piatich zkladnch zvukov. S to samohlsky a, e, i, o, u. alie zvuky s spoluhlsky, k ich tvorbe je potrebn tlak vdychu: s, f, g at. Verte tomu, e prostrednctvom kombincie tchto zkladnch zvukov viete vysvetli, kto ste, ak je konen zmysel vesmru, alebo ak je podstata stromu i kamea ? 2-1) ILUZRNE JA Slovo ja je stelesnenm najvieho omylu, ale i najhlbej pravdy. Poda toho, ako ho pouvame. V benej rei je to nielen jedno z najastejie pouvanch slov (spolu s odvodenmi tvarmi ako: mne , mi , ma , so mnou , moje a sm), ale aj jedno z najzavdzajcejch. V kadodennej komunikcii ja predstavuje zkladn omyl, nesprvne chpanie toho, kto ste, ie iluzrne vnmanie vlastnej identity. Tou ilziou je ego. Albert Einstein, ktor videl hlboko nielen do reality asu a priestoru, ale aj do udskej ntury, oznail ego za optick klam vedomia. Iluzrne ja sa teda stva zkladom pre alie interpretcie, i skr dezinterpretcie reality a vetkch mylienkovch procesov, interakci a vzahov. Vaa realita odra len pvodn ilziu.
17

Ale mm pre vs dobr sprvu. Ak prdete na to, e mte doinenia s ilziou, rozplynie sa. Rozpoznanie ilzie znamen toti jej koniec. Pri ivote ju udruje len to, ak si ju mlite s realitou. V momente, ke pochopte, m nie ste, vynor sa pred vami vae skuton ja. A toto sa bude dia, ak si pomaly a pozorne pretate tto i nasledujcu kapitolu, v ktorch pem o mechanizmoch ega. Take, ak je podstata iluzrneho ja ? To, na o zvyajne odkazujete, ke hovorte ja , nie ste v y. T nesmiernu hbku, ktorou ste, vaka obludnej redukcii zamieate bu so zvukom ja , ktor vydvaj vae hlasivky, alebo s predstavou o ja , alebo s mkovek, s m ja stotoujete. o teda myslte slovami ako: ja , mi , mne , ma , moje a sm ? Ke diea pochop, e sled zvukov, ktor vydvaj hlasivky rodiov, je jeho meno, zane si to slovo - v mysli premenen na mylienku - spja so sebou. V tomto obdob niektor deti hovoria o sebe v tretej osobe. Jank je hladn. Zanedlho sa vak nauia arovn slovko ja a zan ho spja so svojm menom, ktor zasa stotouj so svojou osobou. alie mylienky u splvaj s predstavou ja. Potom zan pouva slov ako mne a moje , aby takto dali najavo, e nieo je sasou ja. Ide tu o stotoovanie sa s predmetmi. Znamen to, e deti vkladaj do vec svoje ja, mylienky vak reprezentuj veci, ktor vnmaj ako sas ja a odvodzuj od nich svoju identitu. Ke sa moja hraka pokaz, alebo mi ju niekto vezme, objav sa intenzvna boles. Nie vak pre nejak vntorn hodnotu hraky - zakrtko diea o u aj tak strat zujem a nahrad ju almi hrakami, inmi predmetmi - ale pre predstavu o tom, o je moje. Hraka sa toti stala sasou jeho rozvjajceho sa zmyslu pre ja. A ako diea rastie, predstava o ja priahuje k sebe vetky ostatn mylienky: postupne sa stoton s pohlavnou prslunosou, s vlastnctvom, so zmyslovm vnmanm, s nrodnosou, rasou, nboenstvom, profesiou. alie javy, s ktormi sa ja identifikuje, s naprklad roly - matka, otec, manel, manelka ale aj zskan vedomosti, nzory, sympatie i antipatie a vetko to, o sa mu udialo v minulosti, ie spomienky, prostrednctvom ktorch ja definuje seba a svoj prbeh. A to je len zopr prkladov toho, od oho vetkho udia odvodzuj svoj pocit totonosti. V konenom dsledku s to iba mylienky, ktor dria pokope dos slabo, no my ich povaujeme za potvrdenie nho ja. A tto mentlnu kontrukciu mte na mysli vtedy, ke hovorte o svojom ja. Presnejie povedan: ke si pomyslte alebo poviete ja , vinou to nie ste vy, ale len nejak strnka mentlnej kontrukcie, as egoickho ja. Slovo ja budete pouva sce aj po tom, ako sa duchovne prebudte, ale u bude vyviera z ovea vej hbky vaej bytosti.
18

Vina ud sa ete stle v plnej miere stotouje s nepretritm prdom mylienok, nutkavch predstv, z ktorch vina sa opakuje a nikam nesmeruje. Ich ja zrstlo s mylienkovmi procesmi a s emciami, ktor ich sprevdzaj. A presne toto je stav duchovnej nevedomosti. Ke im poviete, e v mysli sa im neprestajne prihovra vntorn hlas, sptaj sa: Ak hlas ? Alebo ten hlas podrdene popr, o samozrejme dokazuje, e ich riadi prve onen hlas, ie nepozorovan myse. Dalo by sa poveda, e ten hlas je svojbytn entita, ktor ich plne ovlda. Niektor udia nikdy nezabudn na chvu, ke sa prestali stotoova so svojimi mylienkami, zbavili sa jarma mysle a prectili vedomie, ktor presahuje mylienky. U niekoho je tento posun tak nepatrn, e si ho ledva vimne, alebo - bez zjavnej priny - pocti prlev radosti a vntornho pokoja. 2-2) HLAS VO VAEJ HLAVE Prv zblesk vedomia som zail ako prvoroiak na Londnskej univerzite. Dvakrt tdenne som chodieval do univerzitnej kninice, okolo deviatej rno, krtko po dopravnej pike. Raz sa oproti mne posadila asi tridsaron ena. Niekokokrt som ju u videl aj prv, vo vlaku. Skrtka, zapamtal som si ju. Vimol som si, e hoci bol voze pln, na sedadl v jej blzkosti si zvyajne nik nesadal. Nepochybne preto, e sa sprvala ako pomten. Bola vemi nervzna a bez prestania sa so sebou nahlas a nahnevane rozprvala. Bola natoko pohren do svojich mylienok, e sa zdalo, e si vbec neuvedomuje prtomnos ud okolo seba. Hadela dole a mierne doava, ako keby sa prihovrala niekomu na vedajom przdnom sedadle. Hoci si presne nespomnam, o om hovorila, jej monolg znel asi takto: A potom mi povedala... a tak som jej na to povedala, e klame, ako sa opovauje obviova ma... a ty si t, ktor vdy zneuvala moju dobrotu, dverovala som ti, ale ty si ma zradila... Jej nahnevan hlas bol hlasom loveka, ktor pochybil a ktor sa teraz mus vemone obhajova. Ke vlak zastal na stanici Tottenham Court Road, vstala a podila ku dverm. Jednostaj vak pritom mlela. Aj ja som vystupoval na tejto zastvke, take som iel za ou. Ke sme vyli na ulicu, vybrala sa smerom na Bedford Square. Stle vak viedla imaginrny rozhovor, bojovala s kmsi neviditenm za svoju pravdu. Pochytila ma zvedavos, tak som si zaumienil, e ju budem sledova. Aspo dovtedy, km pjde tm smerom ako ja. Hoci bola do svojej imaginrnej debaty plne zabran, zdalo sa, e presne vie, kam kra. Zanedlho sme sa ocitli pred impozantnou budovou Sente House. Je to veiak z tridsiatych rokov, v ktorom sdlilo administratvne oddelenie univerzity a kninica. Bol som okovan. eby sme obaja li na to ist miesto ? no, aj ona la tam, kam ja. Je to profesorka, tudentka, radnka alebo pracovnka kninice ? Mono bola predmetom nejakho psychologickho vskumu.
19

Odpove som nikdy nedostal. Kral som dvadsa krokov za ou a vo chvli, ke som voiel do budovy (ktor ironickou zhodou okolnost predstavovala vo filmovej adaptcii romnu Georgea Orwella 1984 sdlo Mylienkovej polcie), ona u zmizla v niektorom z vahov. To, oho som bol prve svedkom, ma trochu zaskoilo. Mal som vtedy dvadsap rokov, bol som erstvm tudentom prvho ronka, vnmal som sm seba ako budceho intelektula a bol som presveden, e intelekt nakoniec d odpovede na otzky a dilemy udskej existencie. Ete som si neuvedomoval, e hlavnou dilemou udskej existencie je nevedom myslenie. Na profesorov som hadel ako na mudrcov, ktor poznaj vetky odpovede a univerzitu som povaoval za chrm poznania. Ako je teda mon, e univerzitu navtevuje aj takto pomten ena ? Prv, ne som voiel do kninice, navtvil som toalety, priom som neprestval o ene uvaova. Km som si umval ruky, pomyslel som si: Dfam, e raz neskonm ako ona. Mu, ktor stl veda ma, pozrel na ma a ja som si zrazu cel okovan uvedomil, e svoju mylienku som si nielen pomyslel, ale aj vyslovil. Paneboe, ve u som ako ona, pomyslel som si. Ve moja myse takisto bez prestania pracovala ako t jej. Vemi sa teda jeden od druhho nelime. Zd sa, e dominantnou emciou, ktor stla v zad jej mylienok, bol strach. V mojom prpade to bola zkos. Ona premala nahlas. Ja som si - povine - nechval svoje mylienky pre seba. Ak teda ona bola pomten, potom s pomten vetci udia, vrtane ma. Rozdiel je len v intenzite. Na okamih som bol schopn akoby odstpi od svojej mysle a vnma ju z inej, hlbej perspektvy. Bol to krtky posun od myslenia k vedomiu. Ete stle som bol na toalete a hadel som na svoju tvr v zrkadle. Bol to okamih, ke som sa na chvu odptal od svojej mysle. Zrazu som sa zaal nahlas smia. Mono to znie ialene, ale bol to zdrav smiech, smiech bruchatho Budhu. ivot nie je tak vny, ako mi to predvdza moja myse. Myslm, e ten smiech vyjadroval presne toto. Bol to vak iba bleskov zitok, ktor zakrtko vyprchal. Nasledujce tri roky som strvil v zkostiach a depresich, op plne stotonen so svojimi mylienkovmi pochodmi. Od samovrady ma uchrnilo len to, e sa vo mne znovu prebudilo vedomie, uvedomil som si svoju situciu a u to nebol len prchav zitok. Zbavil som sa nutkavho myslenia a falonho ja , ktor vytvrala moja myse. Vaka spomnanej udalosti som zail nielen zblesk istho vedomia, ale prebudili sa vo mne i prv pochybnosti o neomylnosti udskho intelektu. O pr mesiacov neskr sa prihodilo osi tragick, o moje pochybnosti len prehbilo. V pondelok rno sme prili na prednku profesora, ktorho som vemi obdivoval. S poutovanm nm vak oznmili, e poas vkendu profesor spchal samovradu - zastrelil sa. Zdrvilo ma to. Bol to uznvan pedagg a nevyzeral, e by ho nieo trpilo. Ete stle som
20

nepripal, e by lovek mal aj in alternatvu, ne kultivciu myslenia. Neuvedomoval som si, e myslenie je len drobnm aspektom vedomia, ktorm v skutonosti sme, a u vbec ni som netuil o egu i o tom, e by som ho mohol odhali aj sm v sebe. 2-3) OBSAH A TRUKTRA EGA Egoick myse v plnej miere podmieuje minulos. Tto podmienenos je dvojak, pretoe m obsah i truktru. V prpade dieaa, ktor plae a preva hlbok utrpenie preto, lebo mu vzali hraku, hraka predstavuje obsah. Hraku mono zameni s akmkovek inm obsahom, akoukovek inou hrakou i predmetom. Obsah, s ktorm sa stotoujete, je podmienen vam okolm, vchovou, kultrnym kontextom. Vbec nezle na tom, i diea pochdza z bohatej alebo chudobnej rodiny, i tou hrakou je dreven konk alebo zloit elektronick mainka, pretoe ide o utrpenie spsoben stratou. Prina takhoto intenzvneho utrpenia tkvie v slovku moje a m trukturlnu povahu. Podvedom nutkanie upevova svoju identitu prostrednctvom asocicie s nejakm hmotnm predmetom je sasou samotnej truktry egoickej mysle. Jednou zo zkladnch mylienkovch truktr posilujcich existenciu ega je identifikcia. Slovo identifikcia je odvoden z latinskch slov idem (rovnak) a facere (robi). Take ke sa s niem identifikujem, robm to rovnakm. Rovnakm ako o ? Rovnakm ako som ja. Vkladm sa do danej veci, take sa stva sasou mojej totonosti. Stotoovanie sa s vecami patr medzi zkladn rovne identifikcie: z mojej hraky sa neskr stane moje auto, mj dom, moje aty. lovek vo veciach had sm seba, no nakoniec aj tak neuspeje a strca sa v nich. Tak je osud ega. 2-4) STOTOOVANIE SA S VECAMI Zamestnanci reklamnho priemyslu si vemi dobre uvedomuj, e ak chc uom predva veci, ktor v skutonosti nepotrebuj, musia ich presvedi o tom, e vaka tm predmetom sa stan pralivejmi nielen vo vlastnch oiach, ale aj v oiach druhch. Inmi slovami: obohatia ich ja. Dosahuj to naprklad tm, e vm povedia, e ak si kpite tento vrobok, odlite sa od davu a stanete sa vmi sami sebou. Alebo vo vaej mysli spustia asociciu medzi produktom a nejakou slvnou osobnosou i mladou, atraktvnou a astnou osobou. A tomuto elu dobre poslia dokonca aj zbery starch i u mtvych celebrt. Pota sa toti s vaou vierou v to, e vaka kpenmu tovaru - akmsi magickm riadenm sl - sa stanete takmi ako celebrity, alebo sa na ne budete aspo navonok podoba. Take v mnohch prpadoch si kupujete vlastne osi ako vylepova totonosti. S dizajnrskymi znakami si v prvom rade kupujete kolektvnu identitu. S drah, 21

a preto exkluzvne. Keby si ich mohol kpi kad, prili by o svoju psychologick hodnotu a vm by zostala len ich materilna hodnota, o je zvyajne len zlomkom toho, o ste za ne zaplatili. Kad sa stotouje s niem inm. Poda toho, koko m rokov, akho je pohlavia, ak je jeho prjem a spoloensk postavenia, z akho kultrneho kontextu pochdza a podobne. To, s m sa stotoujete, vdy svis s obsahom, zatia o podvedom nutkanie stotoova sa s niem m trukturlny charakter. Takto jednoducho pracuje egoick myse. Paradoxne, nau spotrebitesk spolonos udruje v chode presne to, o nefunguje - pokus njs seba prostrednctvom vec. Ego vak mono uspokoji len na krtky as. Potom zrazu znovu chcete viac, znovu nakupujete, znovu konzumujete. Samozrejme, vo fyzickej dimenzii, v ktorej navonok ijeme, s veci nevyhnutn, tvoria neodmysliten sas nho kadodennho ivota. Musme predsa niekde bva, nieo jes, musme sa oblieka, potrebujeme nbytok, nstroje, dopravn prostriedky. A navye sa radi obklopujeme aj takmi vecami, ktor si cenme pre ich krsu i vntorn kvalitu. Preto si mme hmotn svet vi a neopovrhova nm. Kad vec predstavuje doasn prejav toho, o pochdza z beztvarho a jedinho ivota, zdroja vetkch vec, vetkch tiel, vetkch foriem. Prslunci dvnovekch civilizci verili, e vo vetkom, dokonca ete aj v tzv. neivch predmetoch prebvaj duchovia. Vaka tejto posvtnej cte ili pravdivejm ivotom ako my dnes. Ak budete svet zbavova ducha a umtvova ho rznymi mentlnymi abstrakciami, nikdy nepoctite ivos vesmru. Vina ud sa nepohybuje v ivej realite, ale v pojmovej. Ak vak veci budeme chpa iba ako nstroje na upevovanie vlastnho ega a prostrednctvom nich sa budeme usilova njs samch seba, nikdy nepochopme ich prav hodnotu. Ke sa nae ego stoton s nejakou vecou, zane na nej lipn, stva sa ou posadnut. Presne na tomto s postaven hospodrske truktry konzumnej spolonosti, ktor pozn len jedno meradlo pokroku - vyrba a ma stle viac. Nekontrolovan honba za vm bohatstvom, za neprestajnm rastom, je prejavom poruchy a choroby. Je to presne tak porucha, ak mono pozorova aj u rakovinovej bunky, ktorej jedinm cieom je rozmnoova sa, bez ohadu na to, e tm zni aj organizmus, ktor ju iv. Niektor ekonmovia s natoko priptan k predstave rastu, e ete aj hospodrsku recesiu oznauj ako as negatvneho rastu. Vina ud je vecami posadnut. Neprestajn hromadenie vec mono pokojne povaova za chorobu sasnosti. Zbytonmi vecami sa obklopujete vtedy, ke prestanete vnma, e ivot, to ste vy sami. Odporam, aby ste si vyskali nasledovn duchovn cvienie. Preskmajte, ak mte vzah k veciam. Pozorujte sa a predovetkm
22

si vmajte, v svislosti s ktormi vecami pouvate slovo moje najastejie. Ak vak naozaj primne chcete zisti, i sa vaa sebacta spja s vecami, ktor vlastnte, nesmiete pred sebou ni zamla. Vzbudzuj vo vs niektor veci pocit dleitosti a nadradenosti ? A ke trpte ich nedostatkom, ctite sa menejcenn voi tm, ktor ich maj dostatok ? Hovorievate o svojich veciach a ukazujete ich druhm, len aby ste pred nimi zvili svoju hodnotu a tm stpli na cene aj vo vlastnch oiach ? Ak niekto m viac ako vy alebo ak prdete o nejak vzcny predmet - nahnev vs to a budete to vnma ako potupu ? 2-5) STRATEN PRSTE V ase, ke som sa stretval s umi ako poradca a duchovn uite, dvakrt do tda som navtevoval ist enu, u ktorej sa rakovina rozrila do celho tela. Bola to pdesiatron uiteka a lekri jej dvali niekoko mesiacov ivota. Poas naich stretnut sme zave prehodili pr slov, vinou sme vak sedeli ponoren do mlania a ona vtedy zaila prv zblesky vntornho ticha, o ktorom prv, ako vene zaneprzdnen uiteka, jakiv nechyrovala. Jednho da som ju vak naiel vemi rozruen a nahnevan. o sa stalo ? sptal som sa. Stratil sa jej diamantov prste, ktor stl cel majetok, a ku ktormu ju viazali spomienky. Bola presveden, e ho musela ukradn opatrovateka, ktor sa o u starala niekoko hodn denne. Nechpala, ako me by niekto tak bezcitn a krut a toto jej urobi. Sptala sa ma, i m t enu usvedi sama, alebo radej ihne zavola polciu. Povedal som, e jej nemem poradi, o m urobi, no mono by bolo lepie, keby pouvaovala nad tm, ak hodnotu pre u predstavuje ten prste alebo okovek in v tejto fze jej ivota. Vy tomu nerozumiete, povedala. Bol to prste po mojej starej mame. Nosievala som ho kad de, a km som neochorela a prsty mi neopuchli. Je to pre ma viac ako obyajn prste. Ako by som mohla zosta pokojn ? Jej pohotov odpove a zloba v jej hlase svedili o tom, e ete stle nie je v sebe prtomn natoko, aby sa na situciu vedela pozrie s odstupom, oddeli reakciu od udalosti, a oboje len pozorova. Jej hnev a obrann postoj boli znakom toho, e ego ju ete stle nepustilo k slovu. Povedal som jej: Polom vm niekoko otzok, ale neodpovedajte na ne hne. Namiesto toho skste njs odpovede v sebe. Po kadej otzke urobm pauzu. Odpove sa mono nevynor v podobe slov. Povedala, e ma pova. Sptal som sa: Uvedomujete si, e tak i onak sa toho prstea budete musie vzda, a e to me by u oskoro ? Koko asu by ste potrebovali na to, aby ste sa ho vedeli vzda ? Ubudne z vs, ke sa ho vzdte ? M strata prstea dosah na to, m ste ? Po poslednej otzke nasledovalo niekoko mint ticha.
23

Ke potom znovu prehovorila, na jej tvri sa u objavil smev a zdalo sa, e sa upokojila. Vaka poslednej otzke som si uvedomila nieo dleit. Odpove som najprv hadala vo svojej mysli a moja myse povedala: ,no, je to tak, si ukrten. ' Potom som si otzku poloila znovu: ,Ubudne zo ma ?' Tentoraz som sa poksila odpove skr vycti, ne o nej prema. A zrazu som zactila Bytie svojho Ja. Nikdy predtm som tak osi nezaila. Ak teda viem tak silno precti to, e Som, tak potom ten, kto som, nestratil vbec ni. Ete stle to ctim. Je to osi pokojn, no pritom nesmierne iv. To je rados z Bytia, povedal som. Pociujete ju iba vtedy, ke vystpite zo svojej hlavy. Bytie sa d len precti. Ned sa pomyslie. Ego o om nevie, pretoe sa sklad z mylienok. Hodnota toho prstea v skutonosti jestvovala len vo vaej hlave ako mylienka, ktor ste si mlili so svojm Ja. Nazdvali ste sa, e vae Ja alebo nejak jeho as sa nachdza v tom prsteni. Kee ego nie je schopn precti Bytie, vo vetkom za had nhradu, ku ktorej sa potom priptava. Predmety si samozrejme mete vi, mete sa o ne stara, mali by ste ale vedie, e ke sa k nim priptate, k slovu sa dostva ego. V skutonosti vak nie ste priptan k nejakmu predmetu, ale k mylienke, ktor v sebe zaha ,ja', ,mne alebo ,moje'. Ke sa s nejakou stratou plne zmierite, prekonte ego a vynor sa to, m v skutonosti ste, vae vedom Ja. Teraz u rozumiem Jeiovm slovm, ktor mi prv nedvali vea zmyslu, povedala ena a dodala: Tomu, kto by sa chcel s tebou sdi o koeu, prenechaj aj svoj pl. Presne tak, povedal som. Neznamen to, e by ste nikdy nemali zamyka dvere. Skr ide o to, e vedie sa nieoho vzda sved niekedy o ovea vej sile, ne keby ste o dan vec vemone bojovali. V priebehu poslednch niekokch tdov ivota jej telo sce zoslablo, no oraz vmi iarilo, ako keby nm prenikalo svetlo. Vzdala sa svojho vlastnctva, niektor veci podarovala opatrovateke, o ktorej si myslela, e jej ukradla prste, a s kadm podarovanm predmetom sa jej rados len prehlbovala. Potom, ke zomrela, zavolala mi jej matka a medzi reou spomenula, e straten prste sa naiel v lekrnike v kpeni. eby bola oetrovateka prste vrtila, alebo tam bol po cel ten as ? To sa u nedozvieme. Jednu vec vak vieme urite. ivot poskytuje loveku tak zitky, ktor usmeruj rozvoj jeho vedomia. A odkia vieme, e potrebujeme prve ten alebo onen zitok ? No predsa odtia, e ho prevame v tejto chvli. Je teda nesprvne by hrd na svoje vlastnctvo alebo zvidie uom, ktor toho maj viac ? Nie celkom. Pocit hrdosti, potreba vynikn, predstava, e sme lep, ak mme viac , alebo hor, ak mme menej , nie
24

s ani zl, ani dobr - s to jednoducho prejavy ega. Ego nie je zl; je len nevedom. Ke zanete pozorova vlastn ego, postupne ho prekonte. Neberte svoje ego prli vne. Ke si vimnete, e sa sprvate egoistick, zasmejte sa. Hoci aj nahlas. Ako sa mohlo udstvo necha ovlda tak dlho ? Predovetkm nezabdajte na to, e ego nie je osobn. Nie je tm, m v skutonosti ste. Ak budete ego povaova za osobn problm, bude to op len prejavom ega. 2-6) ILZIA VLASTNCTVA Vlastni nieo - o to vlastne znamen ? o znamen privlastni si nieo ? Keby ste sa postavili v New Yorku na ulicu, ukzali prstom na mohutn mrakodrap a vyhlsili, e t budova je vaa, okoloidci udia by si asi pomysleli, e bu ste vemi bohat alebo podvodnk a klamr. V kadom prpade by ste takto vytvrali prbeh, v ktorom by mylienkov forma ja splynula s mylienkovou formou budova. Takto toti funguje mentlny koncept vlastnctva. Ak by nikto v prbeh nespochyboval, znamenalo by to, e existuj nejak platn dokumenty, ktor potvrdzuj to, o hovorte. ie ste naozaj boh. Keby vm vak nik neuveril, asi by vs poslali k psychiatrovi. Ako chorobnho luhra. V tomto bode je dleit rozpozna, e prbeh a mylienkov formy, ktor ho tvoria, teda aj to, i vm udia uveria alebo nie, nemaj absoltne ni spolon s tm, kto ste. Keby vm udia uverili, ete aj tak by lo len o fikciu. Mnoh z ns si ani na smrtenej posteli - teda vo chvli, ke sa vetky vonkajie formy rozpadn - neuvedomuj, e nikdy nijak vec nemala ni spolon s tm, m v skutonosti s. V blzkosti smrti sa cel predstava o vlastnctve stva bezvznamnou. V poslednch okamihoch svojho ivota si udia uvedomia, e hoci sa po cel ivot snaili zdokonaova svoje ja, v skutonosti hadali Bytie, ktor tu vak neprestajne bolo, no nevideli ho len preto, lebo sa stotoovali s rznymi vecami, ie s predstavami svojej mysle. Blahoslaven chudobn duchom, lebo ich je krovstvo nebesk, povedal Jei. o znamen chudobn duchom ? Znamen to i bez vntornho bremena, bez rznych identifikci. Nestotoova sa nielen s predmetmi, ale ani s mentlnymi koncepciami, ktor zahaj pocity posilujce falon ja. A o znamen krovstvo nebesk ? Prost, pritom hlbok rados z Bytia. Rados, ktor zavldne vo chvli, ke sa prestanete s mkovek stotoova a stanete sa chudobnmi duchom. Preto zrieknutie sa majetku - rovnako na Vchode i Zpade sa povaovalo za duchovn cvienie. Tm vak, e sa vzdte svojich hmotnch statkov, ega sa ete nezbavte. Ono sa toti bude usilova vemone prei, njde si nieo in, nieo, s m sa bude mc stotoni, naprklad mentlny obraz loveka, ktor prekonal vetky materilne zujmy, a preto je vzneenej, duchovnej ne ostatn. S udia, ktor
25

sa vzdali vetkho majetku, no ego maj vie ako podaktor milionri. Ke odstrnite nejak druh identifikcie, ego si okamite njde in. Egu nakoniec nezle na tom, s m sa identifikuje; hlavn je, aby nejak identitu malo. Odpor voi konzumnmu spsobu ivota i skromnmu vlastnctvu je len alia mylienkov forma, al mentlny postoj, ktor nahrdza stotoovanie sa s hmotnmi statkami. Pomocou nich toti op nadobdate pocit, e pravdu mte vy a ostatn sa mlia. Ako si neskr ukeme, vnma seba ako sprvneho a ostatnch ako zlch je jednm zo zkladnch egoickch mylienkovch vzorcov, jednm z hlavnch prejavov podvedomia. Inmi slovami, obsah ega sa me meni, no truktra myslenia, ktor ho udruje pri ivote, zostva nemenn. Podvedomie sa domnieva, e ak si predstavujeme, e vlastnme nejak hmotn objekt, ie nieo pevn a trvcne, potom aj nae ja sa stane pevnm a trvcnym. Toto sa vzahuje najm na budovy a hdam ete vmi na pdu, lebo to je jedin majetok, o ktorom si namame, e je nezniiten. Predstava, e mete vlastni pdu, je dos absurdn. Belosi, ktor osdovali Severn Ameriku, boli vemi prekvapen, ke zistili, e pvodn obyvatelia nechpu pojem vlastnctva. Poda ich presvedenia oni patrili zemi a nie zem im. Eurpania ich printili podpsa nezrozumiten hrky papiera, a tak prili pvodn obyvatelia o svoju zem. Ego m sklony zrovnoprvova vlastnctvo s Bytm: mm, teda som. A m viac mm, tm som hodnotnej. Egu sa dar prve preto, lebo a z neprestajnho porovnvania. To, ako vs vidia ostatn, sa men na to, ako vidte samch seba. Keby vetci boli bohat a bvali by vo vekch domoch, vae bohatstvo a v vek dom by u neposlili na posilnenie vho ja. Potom by ste sa mohli presahova do skromnukej chatre, vzda sa bohatstva a njs si nov identitu tak, e sa budete povaova za duchovnejieho ne ostatn. To, ako vs vnmaj druh, je zrkadlom, v ktorom vidte, ak ste a m ste. Ego hodnot samo seba poda toho, ako vs hodnotia ostatn. Svoje ja prevate prostrednctvom druhch. Ak ijete v kultre, ktor zrovnoprvuje hodnotu indivdua s majetkom, a ak neviete tto kolektvnu ilziu rozpozna, nikdy neprestanete hromadi veci, priom budete mrne dfa, e sa takto stanete dokonalejmi. Ako sa zbavi priptanosti k veciam ? Ani to neskajte. Nie je to mon. Lipnutie na veciach toti poav len samo od seba: vtedy, ke sa v nich prestanete hada. Stva sa, e si ani neuvedomte, ako ste k tej alebo onej veci priptan, a e sa s ou vlastne stotoujete. Prdete na to a vtedy, ke t vec stratte, alebo ke bude hrozi, e by ste ju mohli strati. Ak sa vs v takej chvli zmocn hnev a zkos alebo podobn pocit, znamen to, e ste k nieomu priptan. Ak si uvedomte, e sa s nejakou vecou stotoujete, prestanete s ou by stotonen. Som vedomie, ktor si uvedomuje svoju priptanos. Tak zana transformcia vedomia.
26

2-7) TBA MA VIAC Ego sa stotouje s vlastnctvom, no uspokojenie, ktor mu vlastnctvo prina, je vdy povrchn a prchav. Pretoe v hbke zostva neuspokojen, nepln, mu ho pocit nedostatku. Ete toho nemm dos v skutonosti znamen: Ete ma nie je dos. Ako vidno, ma - predstava vlastnctva - je fikcia, ktor si vytvorilo ego, aby si mohlo pripada pevn, trval, vnimon a zvltne. Pri vlastnctve to vak nekon. V hre je toti ete mocnejia sila, ktor tvor sas truktry ega: potreba ma viac, ie chcenie alebo tba. Bez tby iadne ego dlho nevydr. Tba po nieom udruje ego pri ivote ovea dlhie ako pocit vlastnctva. Ego chce vmi chcie, ne chce ma. Povrchn uspokojenie z toho, e nieo mme, zakadm nahrad tba ma viac. V tomto teda tkvie psychologick potreba ma viac, ma oraz viac vec, s ktormi sa mono stotoova. Nie je to vak naozajstn potreba; je to skr nvyk. V niektorch prpadoch psychologick potreba ma viac alebo pocit nedostatonosti, ktor je pre ego tak typick, sa prena aj do fyzickej roviny a zmen sa na nensytnos. T, o trpia bulmiou, si schvlne vyvolvaj vracanie, len aby mohli alej jes. Hlad toti nepociuje ich telo, ale myse. Tto porucha prjmu potravy by sa dala liei, keby sa chor prestali stotoova so svojou mysou, nadviazali kontakt so svojm telom a zaali tak vnma skuton potreby tela, a nie pseudopotreby egoickej mysle. Niektor eg vedia vemi dobre, o chc, a bezohadne si id za svojm cieom. Sta si spomen na Dingischna, Stalina i Hitlera. U takchto ud energia chcenia vytvra rovnako intenzvnu, protikladn energiu, ktor nakoniec vedie k ich pdu. Medzitm vak stihn spsobi mnoho utrpenia sebe i druhm a vytvori na zemi peklo. Eg maj vinou protichodn tby. V kadej chvli chc nieo in alebo dokonca ani nevedia, o presne chc; vedia len to, e nechc to, o prve je, ie nechc zotrva v prtomnom okamihu. Vsledkom nenaplnench tob je potom nervozita, nepokoj, nuda, zkos, nespokojnos. Chcenie m trukturlnu povahu a pokia sa tto mentlna truktra neodstrni, iaden obsah neprinesie trvalejie naplnenie. Teenageri, u ktorch sa ego stle rozvja, asto intenzvne tia po omsi neuritom. Niektor z nich s z toho potom stle mrzut, akoby neuspokojen. Uspokoji zkladn potreby udstva nie je tak ak. Na tejto plante je vetkho dos. Je tu dostatok potravy, vody, obydlia i oatenia. Problmom je nerovnomern rozdelenie zdrojov, za ktorm stoj ialen, parav a chamtiv ego. Tto kolektvna nensytnos sa prejavuje vo svetovch hospodrskych truktrach, v obrovskch korporcich egoickch entitch, z ktorch sa kad sna uchmatn pre seba
27

o najviac. Slepo a bezohadne sleduj len jedin cie: zisk. Prroda, zvierat, udia, dokonca aj ich vlastn zamestnanci s iba slicami v tovnej svahe, neivmi predmetmi, ktor mono poui a odhodi. Mylienkov formy ja , moje , viac ako , chcem , potrebujem , musm ma a nesta sa nevzahuj na obsah, ale na truktru ega. Obsah je zameniten. Pokia v sebe tieto mylienkov formy nerozpoznte, pokia zostan podvedom, nalette im a budete nten sa nimi riadi, budete stle hada a nenachdza. Pretoe km funguj tieto mylienkov formy, iadne vlastnctvo, miesto, osoba alebo situcia vs neuspokoja. Km tieto egoick truktry zo seba neodstrnite, v iadnom obsahu nenjdete uspokojenie. Nezle na tom, o budete ma, alebo o zskate - nebudete astn. Stle budete hada nieo in, nieo, o by vs naplnilo vmi, zdokonalilo vae ja a zbavilo by vs pocitu nedostatku. 2-8) STOTONENIE SA S TELOM alou zo zkladnch foriem identifikcie je stotoovanie sa s telom. Po prv: telo je bu musk alebo ensk, take by muom alebo enou tvor vznamn sas udskho ja. Pohlavn prslunos je teda sasou identity a podporuje sa vlastne u od ranho detstva. Vaka nej sa uom vnucuj ist roly - zabehan vzorce sprvania, ktor sa netkaj len sexuality, ale vetkch strnok ivota. Je to rola, v ktorej mnoh plne uviaznu. astejie sa to stva v tradinch spolonostiach ne na Zpade, kde stotoovanie sa s pohlavnou prslunosou zana slabn. Tradin spolonosti opovrhuj enami, ktor s neplodn alebo sa nevydaj, a mumi, ktor s nedostatone potentn a nie s schopn splodi potomkov. Zmysel ivota sa odvja vlastne od splnenia loh, ktor na loveka kladie jeho pohlavn identita. Na Zpade identitu - alebo predstavu, s ktorou sa stotoujeme vyjadrujeme v prvom rade svojm vzhadom. Porovnvame sa s ostatnmi a tak zisujeme, i sme siln alebo slab, krsni alebo kared. Zpadn lovek je hodnotn vtedy, ak je praliv, siln a m dobr kondciu. Mnoh sa prve z tohto dvodu ctia menejcenn. Myslia si, e s nepekn a nedokonal. Mentlny obraz i predstava o vlastnom tele sa vak niekedy vbec nezhoduje s realitou. Naprklad mlad eny si asto namaj, e maj nadvhu, dria teda ditu, no v skutonosti s celkom thle. Skrtka svoje telo nevidia sprvne. Vidia len mentlny obraz svojho tela, a ten im navrva, e s tun, alebo e stunej. Koreom tohto problmu je op len stotoovanie sa s mysou. V poslednch desaroiach dolo k dramatickmu rozreniu anorexie, o je dsledkom toho, e udia sa stle vmi stotoovali so svojou mysou a tm len posilovali egoick poruchu. Keby sa anorektika vedela na svoje telo pozrie bez
28

toho, aby zbytone mudrovala, a zistila by, preo ver svojim fantazmagrim, oskoro by sa uzdravila. A ete vmi by jej prospelo, keby dokzala svoje telo precti zvntra. T, ktor sa stotouj so svojm pralivm vzorom, fyzickou silou alebo schopnosami, bud trpie, ke zan starn a slabn. Ich identitu bude ohrozova rozpad. Tak i onak udia svoju identitu vo vekej miere spjaj s telom bez ohadu na to, i je krsne alebo kared. Presnejie povedan: ja stotouj so svojm telom, s mentlnym obrazom tela, ie s fyzickou formou, ktor ak rovnak osud ako vetky formy - premenlivos a nakoniec rozpad. S nam fyzickm telom, ktor nakoniec zostarne a zoslabne, zomiera aj nae ja , o bude skr i neskr zdrojom utrpenia. To, e sa prestanete stotoova so svojm telom, neznamen, e ho budete zanedbva i opovrhova nm. Ak je siln, krsne a prekypuje energiou, mete sa z tchto atribtov radova a vi si ich - km trvaj. Telesn kondciu si mete aj zlepova vyvenou stravou a cvienm. Ke nebudete svoje telo stotoova s tm, kto v skutonosti ste, ubdanie krsy, sily a energie nepodlom vau sebactu. Navye, ke telo zane slabn, ahie nm me presvita svetlo vedomia, teda svetlo dimenzie tej, v ktorej niet pominutench foriem. Nielen krsavci stotouj svoje ja s telom. Takisto sa mete stotoova aj s problematickm telom a vytvori si svoju identitu z telesnej nedokonalosti, choroby i znenej schopnosti. Mete sm seba vnma ako loveka trpiaceho takou i onakou chronickou chorobou alebo postihnutm. Uptate tak na seba pozornos nielen lekrov, ale aj tch, ktor vm neprestajne bud potvrdzova vau domnel totonos trpitea. Takto sa podvedome stvate zvislmi na chorobe, ktor v rozhodujcej miere uruje, ako chcete sm seba vnma. Je to alia mylienkov forma, s ktorou sa ego me stotoni. A ak raz ego nalo nejak identitu, u sa jej nebude chcie vzda. Ego vyuva vetky prostriedky na to, aby si posilnilo identitu. Znie to mono ako paradox, ale niekedy je ego schopn produkova choroby a predstiera slabos, a tak si upevova svoju pozciu. 2-9) PRECTI VNTORN TELO Hoci stotoovanie s telom patr medzi zkladn prejavy ega, dobr sprva znie, e je to zrove jedna z tch foriem, ktor sa daj najahie prekona. Nepome vm vak, ak si budete neustle sugerova, e nie ste toton so svojm telom. Potrebujete toti presun pozornos z vonkajieho vzhadu a presta svoje telo posudzova. Presta sa neprestajne zapodieva tm, i je krsne, kared, siln, slab, pritun alebo prichud. Radej sa sstrete na to, aby ste ivos svojho tela preciovali zvntra. Nezle na tom, ako vae telo vyzer navonok,
29

pretoe za vonkajou formou sa nachdza intenzvne a ul energetick pole. Ak neviete, ako si mte uvedomi svoje vntorn telo , zavrite na chvu oi a vnmajte ivot, ktor vm pulzuje v rukch. Na ni sa neptajte. Vaa myse aj tak povie: Ni nectim. Alebo: S aj zaujmavejie veci na premanie. Take namiesto toho, aby ste sa vypytovali mysle, sstrete sa priamo na ruky. Ide o to, aby ste si v nich uvedomili onen jemn pocit ivosti. Je tam. Muste len presun svoju pozornos a hne ho poctite. Najprv len v podobe akhosi slabho tpnutia, no neskr u poctite iv energiu. Ak sa chvu sstredte na svoje ruky, pocit ivosti sa zosiln. Niektor udia ani nemusia pritom zatvori oi. Poctia svoje vntorn ruky u pri tan tchto viet. Potom prejdite ku chodidlm, skste v nich udra pozornos aspo mintu a zrove vnmajte svoje ruky i chodidl. Potom zapojte aj in asti tela - nohy, ramen, brucho, hrudnk, at. - a km si nezanete uvedomova svoje vntorn telo ako celok. To, o nazvam vntornm telom , v skutonosti nie je telom, ale ivotnou energiou, mostom medzi nam svetom foriem a neviditenou sfrou. Skste preciova svoje vntorn telo pravidelne, tak asto, ako sa len bude da. Po ase zistte, e u ani nemuste zatvra oi, aby ste ho ctili. Skste si vma, i ctite svoje vntorn telo naprklad vtedy, ke niekoho povate. Je to takmer paradox - ke ste v kontakte s vntornm telom, u sa nestotoujete s hmotnm telom, ba ani s mysou. Dalo by sa poveda, e ste sa prestali stotoova s formami a upriamujete sa na neviditen svet, na samotn Bytie. A prve toto tvor podstatu vaej identity. Tm, e si budete uvedomova svoje telo, budete nielen vmi prtomn, ale objavte aj brnu, ktor vs nakoniec vyvedie z vzenia ega. Takmto spsobom zosilnie nielen v imunitn systm, ale aj schopnos organizmu uzdravova sa. 2-10) ZABUDNUT BYTIE Ego je teda identifikcia s formami. Neprestajne sa v nich had, a preto sa v nich aj strca. Formy nie s len hmotn predmety a fyzick tel. Ovea podstatnejie ako vonkajie formy s toti mylienkov formy, ktor vo vedom neprestajne vznikaj. S to energetick formcie, sce jemnejie a redie ako hmota, no i tak - s to iba formy. Mono zachytvate osi ako vntorn hlas, ktor sa vm bez prestania prihovra a snuje svoj prd nutkavch mylienok. Ak vau pozornos v plnej miere pohlcuj mylienky a ak sa stotoujete so svojm vntornm hlasom a so sprievodnmi emciami natoko, e sa strcate v kadej mylienke a v kadej emcii, znamen to, e ste sa totlne stotonili s formami a ste v zajat svojho ega. Ego je konglomert opakujcich sa mylienkovch foriem a podmienench mentlno-emocionlnych abln, vaka ktorm mte pocit, e mte svoje ja. Ego vznik vo chvli, ke v pocit,
30

e ste, splynie s nejakou formou. A toto splynutie je stotonenie sa s niem. To je t chva, ke zabdate na Bytie a dopate sa zsadnho omylu, ilzie, e ste absoltne oddelen od vetkho, o vs obklopuje. Vtedy realitu zanete vnma ako non moru. 2-11) OD DESCARTOVHO OMYLU K SARTROVMU POSTREHU Ren Descartes, franczsky filozof sedemnsteho storoia povaovan za zakladatea modernej filozofie, vyjadril vo svojej slvnej vete (ktor povaoval za zkladn pravdu) zkladn omyl udstva: Myslm, teda som. Toto mala by odpove na otzku: Existuje nieo, o mem pozna s absoltnou istotou ? Uvedomil si, e je nepochybn len to, e neprestajne prema, a tak myslenie zrovnoprvnil s Bytm, ie myslenie s identitou ja som. Nepodarilo sa mu dospie k najvyej pravde. Namiesto toho - hoci ani netuil - objavil korene ega. Muselo prejs takmer tristo rokov, km si al slvny filozof, takisto Francz Jean-Paul Sartre -, vimol na tom vroku nieo, o uniklo nielen Descartesovi, ale aj alm mysliteom. Ke sa nad Descartovou vetou Myslm, teda som hlbie zamyslel, zrazu si uvedomil: Vedomie, ktor hovor ,ja som , nie je tm vedomm, ktor prema. Ako to myslel ? Ke si uvedomujete, e premate, vae vedomie nie je sasou myslenia. Je to in rozmer vedomia. A toto vedomie hovor ja som. Keby vo vs boli len mylienky, nikdy by ste si neuvedomili, e rozmate. Boli by ste ako spiaci lovek, ktor nevie o tom, e sa mu snva. Stotoovali by ste sa s mylienkami podobne, ako sa snvajci stotouje so snovmi vjavmi. Vina ud preva svoj ivot presne takmto spsobom. Ako nmesanci, ktor uviazli v starch kontrukcich naruenej mysle a ktor neprestajne vytvraj t ist realitu, podobn nonej more. Ke si vak uprostred sna uvedomte, e sa vm snva, prebudte sa. Precitnete do novho rozmeru vedomia. Sartrov postreh je sce zsadn, no on sm sa privemi stotooval so svojm myslenm, ne aby si plne uvedomil vznam svojho objavu, ktor ohlasoval nstup novej dimenzie vedomia. 2-12) NADPOZEMSK POKOJ ud, ktor v dsledku nejakej tragickej straty zaili nstup novej dimenzie vedomia, je mnoho. Niektor prili o vetok majetok, in stratili deti alebo partnera, spoloensk postavenie, reputciu i fyzick schopnosti. udia, ktor preili iveln pohromy a vojny, prili dokonca o vetko naraz a ocitli sa uprostred nioho. Tomu sa hovor hranin situcia. T, o sa v nej ocitli, prili o vetko, s m sa stotoovali a o posilovalo ich ja. Urite sa mnohm z nich stalo, e prenikav zkos, ktor ich v prvom momente plne ovldala, neakane ustpila a jej miesto zaujal aksi posvtn pocit Prtomnosti, pocit hlbokho pokoja, jasnosti a slobody zbavenej strachu. Zrejme o tomto kaze hovoril aj svt Pavol, ke napsal: pokoj
31

Bo, ktor prevyuje kad rozum. A naozaj: tento pokoj je nepochopiten. T, o ho u zaili, si klad otzku: ako je mon, e ctim tak pokoj po tom vetkom, o sa mi prihodilo ? Odpove dostanete v okamihu, ke si uvedomte, o je ego a ako funguje. Ke sa rozsyp formy, vaka ktorm mte pocit, e existujete, lebo sa s nimi stotoujete, rozsype sa aj ego. Pretoe ego je vlastne stotoovanie sa s formou. Ke u niet nioho, s m by ste sa stotonili o z vs zostane ? Kto ste v tej chvli ? Ke formy, ktor vs obklopuj, podahn zniku alebo sa ocitnete v tesnej blzkosti smrti, odptate sa od foriem a zanete zava Bytie ako tak - duch sa vyslobod z vzenia hmoty. A vy si uvedomte, e vaa skuton podstata nem iadnu konkrtnu formu, e je to samotn Prtomnos, Bytie, ktor predchdza vetkm formm a identifikcim. Uvedomte si, e vaa prav identita je vedomie ako tak, a nie to, s m sa vedomie stotoovalo doposia. To je bo pokoj. Uvedomte si najvyiu pravdu o sebe: nie som toto a nie som ani tamto, ale len Som. Nie kad, kto zaije nejak vek stratu, sa duchovne prebud a odpta od sveta foriem. Podaktor si ihne vytvoria siln mentlnu predstavu alebo mylienkov formu, v ktorej samch seba chpu ako obe - i u obe okolnost, ud, nespravodlivho osudu alebo Boha. Takto mylienkov forma a emcie s ou spojen - naprklad hnev, nenvis i sebatos - vemi rchlo zaujm miesto po predchdzajcich identifikcich. Inak povedan, ego si rchlo njde nov formu. Tm, e tto nov forma je zfal rieenie, sa ego vemi netrpi. Ide mu len o to, aby sa malo s m stotoova. Nezle mu na tom, i ten objekt bude dobr alebo zl. Etee to novovytvoren ego bude menie, meravejie ako to predol. Ke sa vm prihod nejak tragick udalos, mte dve monosti. Bu sa poksite vzdorova, alebo sa podvolte. Niektor udia zatrpkn, alebo podahn hnevu. In sa stan scitnmi, mdrymi a milujcimi. Podvolenie znamen, e vntorne prijmete to, o je. Otvorte sa ivotu. Vzdor vak predstavuje vntorn zmrtenie, spevnenie krupiny ega. Uzatvrate sa. Tm, e budete nieomu vzdorova, vyvolte aj vo svojom okol viac vzdoru. Vesmr vs nepodpor, ivotn okolnosti vm nebud npomocn. Ke s rolety stiahnut, slnen svetlo neme prenikn dovntra. Ke sa vntorne podvolte, ke sa vzdte, otvor sa nov dimenzia vedomia. Ak raz budete musie nieo urobi, budete kona v slade s celkom. Budete otvoren a tvoriv inteligencia nim nesptanho vedomia vae iny podpor. udia bud zrazu ochotn a okolnosti priazniv. Bud sa dia astn nhody. Ke vak situcia bude tak, e vy ni nebudete mc podnikn, stle mete zosta v stave vntornho mieru, ktor sprevdza pokoru. Pokoj njdete v Bohu.
32

(3)

JADRO EGA
Vina ud sa natoko stotouje so svojm vntornm hlasom - teda s nepretritm prdom nedobrovonho a nutkavho myslenia a s emciami, ktor ho sprevdzaj - , e pokojne meme o nich poveda, e s svojou mysou posadnut. lovek, ktor si to nevie uvedomi, sa stle povauje za toho, kto mysl. Takto funguje egoick myse. Nazvame ju egoickou, pretoe ego je prtomn v kadej mylienke - ie v kadej spomienke, kadej interpretcii, nzore, pohade, reakcii, emcii. Takto vyzer nevedomie zo spiritulneho hadiska. Vae myslenie - obsah mysle - je podmieovan minulosou: vchovou, kultrou, rodinnm zzemm a podobne. To, o povaujete za myslenie, nie je ni in ako sbor neustle sa opakujcich mylienok, emci a reaknch abln, s ktormi sa stotoujete najvmi. A toto tvor vae ego. Ke poviete ja , hovor z vs ego, nie vy. Ego tvoria mylienky a emcie, hba spomienok, s ktormi sa stotoujeme, a chpeme ich ako seba a svoj prbeh. Potom s tu ete osvojen roly, ktor nevedomky hrme, a kolektvne identity ako naprklad prslunos k nrodu, nboenstvu, rase, socilnej vrstve alebo k politickmu hnutiu. Ego zaha aj osobn identifikcie, teda nielen majetok, ale aj nzory, vzhad, trval pocit krivdy, alebo aj predstavy o tom, e sme bu lep ako ostatn, alebo nie dos dobr, nie tak spen, alebo naopak, nie a tak podradn. Obsah ega je u kadho loveka in. truktra je vak vdy rovnak. Inak povedan: eg sa navzjom odliuj len na povrchu. Hlboko vo vntri s vak vetky rovnak. Ako to ? Jednoducho - v ich vntri funguje ten ist mechanizmus identifikcie a separcie. Ak svoj ivot prevate len prostrednctvom svojho ja , ktor je vak vplodom mysle, vaa identita bude vdy st na chabch zkladoch. Vae falon ja sa sklad z mylienok a emci, a tie s predsa nestle a prchav. Ego jednostaj bojuje o preitie, brni sa a chce rs. Na to, aby si mohlo predstavova ja , potrebuje si predstavi aj tch druhch, s ktormi sa me porovnva. Pojem ja sa nezaobde bez pojmu ostatn. Z ostatnch sa potom ete ostatnej stvaj vtedy, ke ich zanete vnma ako svojich nepriateov. Na jednom konci tejto stupnice nevedomej egoickej ablny sa nachdza nutkav nvyk hada na tch druhch chyby a ponosova sa na nich. Toto mal na mysli Jei, ke povedal: Preo vid bratovi v oku smietku, ke vo vlastnom oku nebad brvno ? Na druhom konci stupnice je u fyzick nsilie medzi jednotlivcami a vojensk konflikty medzi nrodmi. V Biblii Jeiova otzka zostala nezodpovedan, odpove vak, samozrejme, existuje: tm, e budem druhho kritizova a odsudzova, zskam pocit, e som v a lep ako on. 33

3-1) NESPOKOJNOS A ROZHORENIE Obbenou stratgiou, ktor ego pouva na to, aby sa utvrdzovalo, je saovanie sa na druhch. Kad sanos je jeden mal prbeh, ktor si vaa myse vyma prve preto, aby ste mu uverili. Priom nezle na tom, i sa saujete nahlas alebo len v duchu. Egm, ktor sa zatia nemaj s m stotoni, sta k spokojnosti aj to, ak sa mu saova. Ke vs ovlda ego, zo sanost sa stane nvyk a vy si ani nebudete uvedomova, oho sa v skutonosti dopate. ud budete oierova otvorene aj poza ich chrbt. Najkrutejou formou takhoto oierovania a potreby vyvyova sa nad ostatnch, s nadvky. Bez rozmyslu astujete svoje okolie nadvkami (kretn, bastard, fandra), sdite ud a svoje sdy neviete podloi iadnymi pdnymi argumentmi. alm, nim stupienkom na stupnici takhoto nevedomho sprvania je krik a rev. Odtia u nie je aleko k fyzickmu nsiliu. Resentiment, ie rozhorenos, je emcia, ktor sprevdza sanosti a hodnotenie ud, priom zsobuje ego ete vou energiou. Za rozhorenosou sa skrvaj tak pocity ako trpkos, potupa, ukrivdenos i urka. Rozhoruje vs chamtivos a nepoctivos ud, ich nedslednos, to, o prve robia, alebo to, oho sa dopustili v minulosti, o kedy povedali, v om zlyhali, o by mali a o by nemali urobi. Ego sa v tom priam vyva. Namiesto toho, aby pochopili, e aj oni konaj pod tlakom podvedomia, zanete ich podvedomie stotoova s nimi samotnmi. A kto sa dopa tohto stotoovania ? Op len podvedomie - tentoraz vak vae. Nedostatky , ktor niekomu pripisujete, v skutonosti niekedy vbec nejestvuj. Vidte ich len preto, lebo si nieo nesprvne interpretujete a vaa myse chce za kad cenu njs nejak chyby a nepriateov, aby tak zvila svoju vlastn hodnotu. Samozrejme, stva sa, e nedostatky, ktor ste si na druhch vimli, naozaj existuj a vy ich neprimeranm spsobom zvelite, pretoe sa sstreujete len na ne a nevidte ni in. A tak to, o vm preka na druhch, v seba len alej posilujete. Jeden z najinnejch spsobov ako prekona a rozptli nielen vlastn, ale aj kolektvne ego, je nereagova na eg ostatnch ud. To sa vak naute len vtedy, ke rozpoznte, e sprvanie druhch pochdza z ega a je prejavom kolektvnej duevnej dysfunkcie udstva. Ke si uvedomte, e nejde o ni osobn, u nebudete chcie reagova na neprimeran sprvanie druhch. Ke k nim budete pristupova takto, pomete im njs v nich samch zdroj duevnho zdravia, ie nepodmienen vedomie, ktor je opakom vedomia podmienenho. Zave sce budete musie zareagova aj rznejie, aby ste sa uchrnili pred umi, ktor konaj akoby vo sne. A mete na nich by rzni bez toho, aby ste si ich znepriatelili. Vaa najlepia obrana tak i onak spova v tom, e po cel as zostanete bdel. Z ud sa nepriatelia stvaj vtedy, ke ich podvedom konanie budete chpa ako tok na vau osobu. Ak sa v konfliktnej 34

situcii zdrte reakci, nebude to prejavom slabosti, ale naopak, vaej vntornej sily. Tto ist sila sa prejavuje aj v odpan. Odpa znamen vidie do hbky, ie preskma ego toho druhho a vidie za nm duevn zdravie, ktor je v kadom loveku prtomn, pretoe je jeho esenciou. Ego sa te nielen tomu, ke obviujete ud, ale aj z toho, ke sa saujete na ivotn podmienky. Pretoe plat, e nepriateov mete vidie nielen v uoch, ale aj v uritch situcich. Vtedy sa uchyujete k takmto tvrdeniam: Toto by sa nemalo sta ; Chcem s pre ; Nechcem sa tmto zaobera ; Toto si nezaslim. Samozrejme, najvm nepriateom ega je vdy to, o prve je, ie prtomn okamih, ivot ako tak. Sanosti vak nie s to ist, ako ke sa niekoho snate upozorni na chybu, ktor mono napravi. Potom si treba uvedomi aj to, e ke sa prestanete na nieo saova, ete to neznamen, e ste sa s nejakmi negatvnymi javmi zmierili. Na tom, ak anka upozornte, e polievka vychladla, a e ju treba z novu ohria, nie je ni egoick. Treba sa vak prida neutrlnych faktov. Ako sa opovaujete servrova mi studen polievku ? To je sanos. Je tu toti to mi , ktor si uva, e ho studenou polievkou osobne urazili, a e me za to niekoho obvini. Cieom takejto sanosti nie je to, aby sa dosiahla nprava, ale posilnenie ega. Niekedy je zrejm, e ego si v skutonosti zmenu neel, ide mu len o to, aby sa mohlo saova. Navajte hlasu, ktor si vo vaej hlave vedie svoj monolg. Mono prve v tejto chvli sa na nieo sauje. Uvedomte si, e ten hlas, ktor vo vs rozprva, nie je ni in len ego - ie podmienen mylienkov ablna. Zakadm, ke si ten hlas vimnete, okamite si uvedomte, e vy nie ste on - vy ste ten, kto si ho uvedomuje. V pozad je toti stle prtomn vedomie. Hlas je v popred a predstavuje toho, kto mysl. Tmto spsobom sa mete oslobodi od ega, od nepozorovanej mysle. V okamihu, ke si v sebe uvedomte ego, vymante sa spod jeho vldy a zistte, e je to len jedna star, mylienkov ablna. Ego zaha nevedomie. Uvedomenie a ego nemu koexistova. Star mylienkov ablny i mentlne nvyky mu sce prei a z asu na as sa znovu vynori. Poha ich toti hybn sila kolektvneho nevedomia, ktor je star tiscky rokov. Ke vak tie ablny vdy znovu a znovu rozpoznte, bud slabie a slabie. 3-2) KE SA NEPRIATEOM STVA KAD Hoci sanosti sprevdzaj pocity rozhorenia, niekedy sa vynoria aj silnejie emcie ako naprklad rozlenie a hnev. Tie v sebe nes ovea silnej energetick nboj. Sanosti vtedy vystia do prudkch reakci, o je len al spsob, akm sa ego posiluje. Vea ud ak len na to, kedy bud mc na nieo zareagova. i u tak, e sa bud 35

znepokojova, alebo tak, e sa poriadne rozlia. A nikdy nemusia aka dlho. Potom chrlia takto vety: To je otrasn ; Ako si sa opovil ; Toto odmietam. Na svojom hneve s zvisl presne tak, ako narkomani na drogch. Tm, e bez prestania reaguj raz na toto, raz na tamto, presadzuj a upevuj si pocit vlastnej dleitosti. Ke zlos pretrvva, men sa na pocit ukrivdenia. i s takmto pocitom znamen by stle proti , a to je dvod, preo u mnohch ud tvor krivda vznamn sas ega. Kolektvne pocity krivdy prevaj v povedom nrodov a kmeov cel stroia a ivia neustle sa opakujce cykly nsilia. Pocit krivdy je siln negatvna emcia, ktor pramen z nejakej dvno minulej udalosti. ivia ju nutkav mylienky a opakovanie prbehu o tom, ako to naozaj bolo, kenm ten a ten urobil to a to. Tieto prbehy si pokolenia odovzdvaj stnou tradciou, no udia si ich asto opakuj aj v duchu. Pocit krivdy potom zamor vetky ostatn oblasti ivota. Zatia o sa v mysli zapodievate nejakou krivdou i mrzutosou, vznikne vo vs negatvna emocionlna energia. Vaka nej potom budete udalos odohrvajcu s v prtomnosti vnma skreslene alebo budete reagova neprstojnm spsobom. Jedin siln pocit krivdy sta na to, aby nakazil vinu vho ivota a dral vs v podru ega. Vedie si prizna, e v sebe tajne prechovvate nejak krivdu a odpusti kadmu, koho ste doposia povaovali za nepriatea - to si vyaduje predovetkm primnos. Ak zistte, e sa vm nedar odpa, skste si svoju krivdu uvedomi na rovni mylienok i na rovni emci. Presnejie, uvedomte si mylienky, ktor vo vs krivdu udruj a precte emcie, prostrednctvom ktorch telo na tieto mylienky reaguje. Pocitu krivdy sa nezbavte tm, e si ho nebudete vma. Nevmavos a odpustenie tu nezaber. Odpustenie nastva toti prirodzene vo chvli, ke pochopte, e krivda nem iadny in zmysel, len posilni vau falon predstavu o sebe a upevova ego. Kto pochop, ten sa oslobod. Jeiovo uenie o odpan nepriateom hovor vlastne o odstrnen jednej z hlavnch egoickch truktr udskej mysle. Minulos vm nijako neme zabrni v tom, aby ste prevali prtomnos. Prekazi vm to me len pocit krivdy, ktor si prenate z minulosti. A o tvor t krivdu ? Vrece starch mylienok a emci. 3-3) KTO M PRAVDU Vaka tomu, e bez ustania had nedostatky na druhch, ego m pocit, e je oddelen a ohranien. Od tohto pocitu zvis jeho preitie. Ego sa vak posiluje aj pocitom nadradenosti. Na prv pohad mono nie je jasn, ako sa me ego cti nadraden, ke naprklad nadva na dopravn zpchu, politikov, chamtivch bohov a lenivch nezamestnanch , kolegov alebo na exmanela i exmanelku. 36

Funguje to takto. Ke sa saujete, vyjadrujete tm presvedenie, e pravdu mte vy, a teda osoby a situcie, ktor kritizujete, s zl. Azda niet nioho, o by ego posilovalo vmi ako presvedenie, e ste neomyln. Ma pravdu znamen stotoova sa s uritm mentlnym postojom - pohadom, nzorom, sdom i prbehom. Na to, aby ste vy mohli ma pravdu, potrebujete niekoho, kto sa mli. Ego toti miluje, ke druh nemaj pravdu. Inak povedan, ostatnch ud potrebujete na to, aby ste im mohli dokza, e sa mlia, a tak si posilni vlastn identitu. V kritick pohad neuetr nielen osoby, ale ani situcie, pretoe vae vntorn presvedenie vm hovor, e to a to nem by takto, ale plne inak. Vaka predstave o vlastnej neomylnosti zskavate nad posudzovanou osobou i situciou morlnu prevahu. A prve po tomto pocite nadradenosti ego ti a prostrednctvom neho si zvyuje svoju hodnotu. 3-4) OBRANA ILZIE Existuj nespochybniten fakty. Ke poviete: Svetlo sa ri rchlejie ako zvuk , a niekto in bude tvrdi opak, pravdu budete ma zjavne vy, a nie on. Pretoe jednoduch fakt, e blesk predchdza hrmeniu, asi sotva mono vyvrti. To je prpad, ke jasne viete, e sa nemlite. Hr v tom ego nejak rolu ? Mono, ale nie nevyhnutne. Ke tvrdte nieo, o om viete, e je to pravda, ego v tom vbec nie je zapojen, pretoe nejde o stotonenie sa. Stotonenie sa s m ? No predsa s mysou i s nejakm duevnm postojom. Tak stotonenie sa vak me poahky vynori. Ke sa pristihnete pri tom, ako hovorte, Ver mi, ja to viem, alebo Preo mi nikdy never ? , k slovu sa dostalo ego. Skrva sa toti v slovku mi. Take aj jednoduch vrok, e svetlo sa ri rchlejie ako zvuk, hoci je pravdiv, stva sa nstrojom ilzie a sli egu. Nakazil ho toti falon pocit vho ja , vkradol sa do osobn zujem, zmenil sa na prejav mentlneho postoja. Ja sa cti potupen a napadnut, pretoe sa naiel niekto, kto mu never. Ego vetko berie osobne. Mobilizuje emcie, obrann postoje, dokonca sa uchyuje aj k agresvnym vpadom. Hjite pravdu ? Lene pravda predsa nie je odkzan na iadnu obhajobu. Svetlo a zvuk sa toti vbec nestaraj o to, o si vy alebo ktokovek in myslte. Brnite sami seba, alebo skr iluzrnu predstavu o sebe - nhradu, ktor si vykontruovala vaa myse. Ete presnejie - ilzia obhajuje sama seba. Ak sa ete aj jednoduch a prostorek svet faktov me sta nstrojom ilzie i egoickho prekrcania, o potom ovea menej hmataten sfra nzorov, stanovsk a sdov, teda mylienkovch foriem, ktor sa nechaj egom poahky nakazi ? Kad ego si zamiea vlastn nzory a stanovisk s faktami. Dokonca nie je schopn uri rozdiel medzi udalosou a svojou reakciou na u. Ego
37

je skutonm majstrom selektvneho vnmania a skreslench interpretci. o s fakty a o nzory rozlite len vtedy, ke budete uvedomel. pekulcie vm nepomu. To, e nejak situcia nem ni spolon s hnevom, ktor v nej pociujete, a e sa na u mete pozera aj z inho hadiska a vyriei ju, pochopte op len vtedy, ke budete uvedomel. Nejak stav alebo osobu pochopte kompletne a vtedy, ke budete uvedomel. 3-5) PRAVDA: RELATVNA ALEBO ABSOLTNA ? Naptie do medziudskch vzahov ako aj do komunikcie medzi nrodmi, kmeovmi spoloenstvami a nboenstvami nevnaj len suchoprne a overiten fakty, ale najm presvedenie, e pravdu mm ja, a nie ty. Ak sa teda veci maj tak, e presvedenie o vlastnej pravde posiluje ego, priom usvedovanie druhch z toho, e sa mlia, je prejavom mentlnej dysfunkcie, ktor vedie k pocitom odcudzenia a konfliktom, znamen to, e nejestvuj iadne dobr a zl iny, postoje a viera ? A nejde nhodou o morlny relativizmus, povaovan niektormi kresanskmi ueniami za najvie zlo sasnosti ? Dejiny kresanstva s samozrejme nzornm prkladom toho, ako viera vo vlastn neomylnos me vies k zloinom hraniiacim so ialenstvom. Muenie a upaovanie ud zaiva len preto, lebo ich vlastn nzor sa - hoci len v drobnch detailoch - rozchdzal s oficilnym uenm (Pravdou) Cirkvi, sa cel stroia povaovalo za sprvnu vec, lebo mlili sa t, o skonili na hranici. Mlili sa natoko, e ich bolo treba pozabja. Pravda mala predsa viu vhu ako udsk ivot. A o bola t Pravda ? Prbeh, ktormu ste museli veri, ie hba mylienok. Milin ud, ktorch dal vyvradi ialen kambodsk dikttor Pol Pot, zahal naprklad kadho, kto nosil okuliare. o ho k tomu viedlo ? On toti marxistick interpretciu dejn, ktor povaoval za absoltnu pravdu, pochopil tak, e udia, o nosia okuliare, patria ku vzdelanej vrstve, k burozii, teda k tm, o vykorisuj ronkov. Musia by vyhuben, lebo v novom spoloenskom poriadku nemaj miesta. Jeho pravda takisto bola len hba mylienok. Katolcka cirkev, a spolu s ou aj ostatn, maj vlastne pravdu, ke relativizmus - vieru, e nejestvuje iadna absoltna pravda, ktorou by sa mohli udia riadi - stotouje s jednm z vekch ziel sasnosti. Absoltnu pravdu vak nemono njs tam, kde vbec nie je: ie v doktrnach, ideolgich, sboroch pravidiel a legendch. o maj tieto formy spolon ? To, e s vsledkom mylienkovch kontruktov. Mylienka me v najlepom prpade na pravdu odkazova, no ona sama sa tou pravdou nikdy nestane. Preto budhisti vravia: Prst, ktor ukazuje na Mesiac, nie je Mesiac. Vetky nboenstv s zrove pravdiv i klamliv; poda toho, omu slia. Bu ich podriadite svojmu egu 38

alebo Pravde. Ak verte v to, e len vae nboenstvo predstavuje Pravdu, podriadili ste ho egu. Takto sa z nboenstva stva ideolgia a vznik iluzrny pocit nadradenosti, vaka ktormu sa medzi umi objavia rozdiely a konflikty. Ke nboensk uenia slia Pravde, stvaj sa z nich ukazovatele alebo mapy, ktor nm zanechali osvieten osobnosti, aby nm pomohli duchovne precitn, ie zbavi sa identifikcie s formami. Jestvuje len jedna absoltna Pravda, vetky ostatn pravdy z nej len vyaruj. Ke ju objavte, budete kona v slade s ou. V udskch inoch sa bu odra Pravda, alebo ilzie. D sa Pravda vyjadri slovami ? no, ale tie slov s ou samozrejme nebud toton. Bud na u len upozorova. Pravda je neoddeliten od toho, m v skutonosti ste. no, vy ste t Pravda. Ak ju budete hada inde ako v sebe, neuspejete. Pretoe tou Pravdou je re Bytie, ktorm ste. Presne to sa snail vyjadri aj Jei, ke povedal: Ja som cesta i pravda i ivot. Tieto slov, ak ich sprvne pochopte, s jednoznanm upozornenm na to, v om spova Pravda. Ak ich pochopte nesprvne, stan sa vekou prekkou na vaej duchovnej ceste. Jei toti hovor o tom najhlbom v ns - o tom, e Som - o esencilnej totonosti kadho mua a eny, kadej ivotnej formy. Hovor o ivote, ktorm ste. Niektor kresansk mystici tomu hovoria Kristus v ns. Poda budhistov je to prirodzenos Budhu a poda hinduistov tman , ie Boh, ktor v ns prebva. Ke ste v spojen s touto vntornou dimenziou - o nie je ni zzran, je to v prirodzen stav -, vo vetkch vaich inoch a vzahoch sa bude odra jednota so ivotom, ktor vnmate vo svojej hbke. To je lska. Zkony, prikzania, pravidl a usmernenia s len pre tch, ktor stratili kontakt s tm, m v skutonosti s - so svojou vntornou Pravdou. Zkazy ich maj chrni pred najhormi vstrednosami ega a asto ani nezaberaj. Miluj a rob, o chce, povedal svt Augustn. iadne slov vs nepriblia Pravde vmi ako toto. 3-6) EGO JE NEOSOBN Na kolektvnej rovni je mylienkov ablna, poda ktorej my sme t sprvni a oni s t zl , obzvl hlboko zakorenen v tch astiach sveta, kde konflikt medzi dvomi nrodmi, rasami, kmemi, nboenstvami i ideolgiami pretrvva dlhodobo a mva extrmne prejavy. Kad zo zastnench strn konfliktu sa stotouje so svojm presvedenm, svojou legendou , ie s mylienkami. Ani jedna zo znepriatelench strn nie je schopn uzna, e me plati aj in verzia skutonosti. Izraelsk spisovate Y. Halevi hovor o monosti upravi protichodn rozprvania , no v mnohch astiach sveta tak osi udia ete nie s ochotn urobi. Kad zo strn si toti mysl, e prve ona je vlunm vlastnkom pravdy.
39

Obidve pritom povauj seba za obete, a toho druhho za stelesnenie zla. A kee si vytvorili obraz neudskho nepriatea, mu svojich odporcov zabja a pcha na nich vetky mon druhy nsilia, ba aj na ich deoch, bez najmenej znmky scitu. Uviazli v ialenej pirle zverstiev a odvety, akcie a reakcie. Z tohto prkladu vyplva, e udsk ego je vo svojej kolektvnej podobe (my proti nim) ete ialenejie, ne ja , ne individulne ego, hoci mechanizmus je rovnak. Najviac nsilia vo svete nepchaj zloinci alebo mentlne naruen jednotlivci, ale normlni, ven obania sliaci kolektvnemu egu. Dokonca by sa dalo poveda, e to, o sa na tejto plante povauje za normlne , nie je vlastne ni in ako ialenstvo. V om spovaj korene tohto ialenstva ? V totlnom stotoovan sa s mylienkami a emciami, ie s egom. Na tejto plante s chamtivos, sebectvo, vykorisovanie, krutos a nsilie prtomn plne vade. Pokia nerozpoznte, e ide o individulne a kolektvne prejavy hlbokej dysfunkcie mysle i mentlnej choroby, budete si ich naalej zosobova. Vytvrate si toti kontrukty a pojmov identity pre jednotlivcov i pre skupiny a potom poviete: On je takto. Oni s tak. To, e si ego inch ud zamieate s ich identitou, je prca vho ega, ktor sa takto - prostrednctvom chybnho vnmania - posiluje, aby potom mohlo ma pocit, e m pravdu, e ostatnch msi prevyuje a e m prvo odsudzova, rozhorova sa, ba aj prejavova hnev voi domnelmu nepriateovi. Toto vetko spsobuje egu ohromn uspokojenie. Pocit oddelenosti od ostatnch, ktor s in , sa zosiln natoko, e u nebudete schopn precti to, o vetci udia zdieaj, ie bosk podstatu nedelitenho ivota. Jednotliv egoick ablny sprvania, na ktor u druhch ud reagujete a ktor chybne povaujete za ich identitu, sa v takej istej podobe nachdzaj aj vo vaich mysliach, len ich v sebe bu neviete, alebo nechcete odhali. Takto sa vlastne mete od svojich nepriateov mnohmu priui. o vm na nich najvmi preka ? o vs na nich drdi ? Sebectvo ? Chamtivos ? Ich tba po moci a ovldan ? Ich neprimnos, neestnos, sklony k nsiliu alebo nieo in ? To, o na ostatnch odmietate a na o prudko reagujete, sa nachdza i vo vs, nech by to u bolo okovek. Nejde vak o ni in, len o formu ega, ktor je plne neosobn. S osobou toho druhho, ba ani s tm, kto ste vy, nem ni spolon. Pocit ohrozenia sa toti vynra vtedy, ke formu ega mylne stotoujete so sebou. 3-7) VOJNA JE STAV MYSLE Me sa sta, e budete musie brni seba alebo niekoho inho pred nejakm fyzickm tokom. Dbajte vak na to, aby sa vae rytierstvo 40

nepremenilo na vymetanie diabla , pretoe lovek m sklony sta sa tm, proti omu bojuje. Boj proti nevedomiu me vo vs zburcova nevedom sily. Nevedomie, ie egoick dysfunkciu, tokom neporazte. Dokonca aj ke svojho protivnka porazte, jeho nevedomie sa presunie do vs, alebo sa protivnk vynor v novom prestrojen. Bojom posilujete to, proti omu bojujete. A to, omu sa vzpierate, pretrv. V sasnosti sa asto pouva slovn spojenie sme vo vojne proti nieomu. Ke to poujem, hne viem, e takto vojny s odsden na nespech. Bojujeme s drogami, kriminalitou, terorizmom, rakovinou, chudobou a pod. Naprklad boj proti drogm a kriminalite. Za uplynulch dvadsap rokov dramaticky stpol poet zloinov a trestnch inov svisiacich s drogami, a to napriek tomu, e vedieme vojnu proti zloinu a narkomnii. V Spojench ttoch sa od roku 1980 poet vzov zvil z 300.000 na omraujce 2.100.000 v roku 2004. Vaka boju s chorobami sme okrem inch vdobytkov zskali aj antibiotik. Spoiatku boli ohromne inn a u sa zdalo, e zvazme nad infeknmi chorobami. Dnes u odbornci pripaj, e rozren a nekritick uvanie antibiotk vytvorilo asovan bombu. Kmene baktri rezistentnch voi antibiotikm, tzv. superbaktrie, mu toti zaprini optovn nstup, ba i cel epidmie tch chorb, ktor sme kedysi premohli. Poda Journal of the American Medical Association je v Spojench ttoch lekrska starostlivos treou najastejou prinou smrti, hne po srdcovch chorobch a rakovine. Homeopatia a tradin nska medicna predstavuj dva prklady takej alternatvnej lieby, ktor chorobu nechpe ako nepriatea, a preto nespsobuje alie ochorenia. Vojna je stav mysle a vetky iny, ktor z takhoto stavu vzdu, len alej posiluj nepriatea, domnel stelesnenie zla, a v prpade, e vojnu vyhrte, vytvoria novho nepriatea, asto ete horieho ako ten, ktor bol porazen. Stav vho vedomia a vonkajia realita s toti vzjomne hlboko prepojen. Ke ste v zajat vojnovho stavu mysle, vae vnmanie bude selektvne a skreslen. Inak povedan, uvidte len to, o vidie chcete, a ete aj to si vylote nesprvne. Asi si viete predstavi, k akm inom vedie tak systm livch predstv. Ak si to neviete predstavi, zapnite si veer televzor a pozrite si sprvy. Rozpoznajte ego v jeho podstate: je to kolektvna porucha, ialenstvo udskej mysle. Pokia budete pozna prav povahu ega, u ho nebudete poklada za identitu niekoho a budete menej vzahovan. Prestanete sa na ud okolo seba saova, prestanete ich obviova a nebudete v nich hada nepriateov. Nikto nie je zl. To, o vyzer ako zlo, je len ego loveka. Vo chvli, ke rozpoznte, e v takej i onakej miere vetci trpia poruchou mysle, objav sa scit. Prestanete v sebe ivi drmu, ktor je sasou vetkch egoickch vzahov. o iv t drmu ? Vae nevedom reakcie, z ktorch m najv prospech ego.
41

3-8) O SA VM POZDVA VMI - POKOJ ALEBO KONFLIKT ? Samozrejme, e pokoj. Niet takho loveka, ktor by netil po pokoji. A predsa je v ns osi, o ti po drme a konflikte. V tejto chvli to mono nectite. Muste si poka na urit situciu, alebo mono posta aj mylienka, ktor vo vs spust reakciu. Sta, ak vs niekto obvin z nieoho, neprejav vm uznanie, naru vae teritrium, spochybn to, o robte, zane sa rpa vo finannch problmoch... Ctite to obrovsk nutkanie, ktor vs v takej chvli 3-9) PRAV IDENTITA PRESAHUJE EGO Ke je ego vo vojnovom stave, vedzte, e ide len o ilziu, ktor bojuje o vlastn preitie. T ilzia si nama, e je vami. Na zaiatku, samozrejme, vbec nie je jednoduch by pozorovateom Prtomnosti, najm ak ego ete stle bojuje o svoje preitie, alebo ak sa z minulosti vynor nejak emocionlna schma. Ale ak to raz zaksite, Prtomnos budete preva oraz silnejie, a vs nakoniec ego pust zo svojho zovretia. A do vho ivota vstpi sila, ktor je mocnejia ako ego alebo myse. Ak sa chcete zbavi vldy ega, potrebujete si ho uvedomova, kee uvedomenie a ego s navzjom nezluiten. Uvedomenie je energia, ktor sa skrva v prtomnom okamihu. Preto ho meme nazva aj Prtomnosou. Najvym zmyslom udskej existencie, ie aj zmyslom vho ivota, je vovies energiu prtomnho okamihu do tohto sveta. A to je aj dvod, preo oslobodenie od ega nemono spja s nejakm termnom v budcnosti. Len Prtomnos vs me zbavi ega. Prtomn mete by len Teraz, v tejto chvli, a nie vera alebo zajtra. Len Prtomnos me odini minulos a zmeni tak stav vho vedomia. o je duchovn uvedomenie ? Viera v to, e ste duch ? Nie, to je len mylienka. Je to vak o osi bliie k pravde, ako ke verte, e ste to, o je uveden vo vaom rodnom liste. Ale aj to je len mylienka. Ke som duchovne uvedomel, jasne vidm, e to, o vnmam, prevam, myslm so alebo ctim, vbec nie je tm, m som, pretoe sa neviem njs v tom, o je pominuten. Budha bol pravdepodobne prvou udskou bytosou, ktor to jasne videla a jednm z strednch bodov jeho uenia sa stal pojem anatt (ne-ja). A ke Jei povedal zapri sm seba , myslel tm: skoncuj s ilziami o svojom ja. Keby ego bolo skutone tm, o som, bolo by absurdn vzdva sa ho. To, o pretrvva, je svetlo vedomia, v ktorom vnemy, zitky, mylienky a pocity prichdzaj a odchdzaj. Nam hlbm, pravm ja je samotn Bytie. Ke to raz viem, v mojom ivote sa me dia okovek, nebude to u ma pre ma absoltny, ale len relatvny vznam. Budem si to sce vi, no nebudem to bra vne, nebudem to vnma ako bremeno. Jedin vec, na ktorej skutone zle, je tto: som vdy schopn vnma v pozad svojho ivota podstatu Bytia, to, e Som ? Presnejie: viem precti
42

to svoje Som ako Som, ktor je v prtomnom okamihu ? Alebo sa strcam v udalostiach, vo svojej mysli a vo svete, ktor ma obklopuje ? 3-10) VETKY TRUKTRY S LABILN Nech by sa u nevedom sila, ktor z zadia poha ego, prejavovala v akejkovek podobe, je to n obraz o sebe, o naom falonom ja, ktor oije, ke vldu prevezm mylienky, i u prospen alebo kodliv, a zatemnia hlbok rados zo spojenia s Bytm, so Zdrojom, s Bohom. A nech sa u ego navonok prejavuje akokovek, jeho skryt motivan sila je vdy rovnak: je to tba vynieva, odliova sa, ovlda, pta na seba pozornos a, samozrejme, vymedzova sa voi niekomu, ie ma protivnkov a nepriateov. Ego vdy chce nieo od druhch ud a vdy chce zo situci nejako ai. V zad je vdy nejak tajn agenda, pocit nedostatku, potreby, ktor mus by uspokojen. Ego vdy vyuva ud a situcie na to, aby dosiahlo to, po om ti, no ke to u raz zska, jeho spokojnos nemva dlh trvanie. Jeho plny s vak asto zmaren a priepas medzi tm, o chce, a tm, m prve je , sa stane zdrojom venho nepokoja a mk. Znma, dnes u klasick populrna pesnika (I Can't Get No) Satisfaction je vlastne piesou ega. Zkladn emcia, ktor riadi innos ega, je strach. Strach z toho, e som nikto, strach z neexistencie, strach zo smrti. Vetka innos ega sa v konenom dsledku zameriava len na to, aby tento strach eliminovala. Ego vak nevie strach potlai natrvalo, pretoe siaha po takch doasnch rieeniach, akmi s naprklad bostn vzahy, hromadenie majetku, vazstvo nad niem, spech a pod. Od ilzi nikdy neakajte uspokojenie. Oslobod vs len to, ak si uvedomte, kto v skutonosti ste. Preo strach ? Lebo ego vznik skrze stotonenie s formou, a v hbke tu, e formy nie s trval, ale pominuten. Take ego je ponoren do pocitov neistoty a to aj vtedy, ke sa navonok jav sebavedom. Ke som sa raz prechdzal s priateom v krsnej prrodnej rezervcii nealeko kalifornskho Malibu, prili sme k rozvalinm niekdajieho vidieckeho sdla, ktor vyhorelo pred desaroiami. Na pozemku zarastenom stromami a vetkmi monmi druhmi vekolepch rastln sme zbadali pri ceste tabuu, ktor tam umiestnila sprva parku. Na tabuli stlo: VAROVANIE ! BUDOVY S LABILN. Vtedy som priateovi povedal: Znie to ako z nejakej stry. A stli sme tam v nemom ase. Ak si raz uvedomme, e vetky truktry (formy) s labiln, dokonca aj tie, o s zo zdanlivo pevnho materilu, zavldne v naom vntri pokoj. Pretoe ak rozpoznte, e formy s nestle, zanete vo svojom vntri vnma dimenziu, v ktorej niet iadnych foriem, teda dimenziu, ktor presahuje smr. Jei ju nazval venm ivotom.
43

3-11) POTREBA EGA CTI SVOJU NADRADENOS Ego sa prejavuje v mnohch nenpadnch, a preto nepovimnutch formch, ktor mete pozorova na inch uoch, a o je dleitejie, aj na sebe. Zapamtajte si, e v okamihu, ke si uvedomte svoje ego, zrove si uvedomte aj to, kto ste, ie svoje hlbie ja , ktor presahuje ego. Ak rozpoznte to, o je falon, uke sa vm skutonos. Chcete naprklad niekomu rozpoveda nejak novinku. Hdaj, o sa stalo ! Ete si o tom nepoul ? Tak povaj ! Ak ste dostatone bdel, dostatone prtomn, mono zachytte ten chvkov vntorn pocit uspokojenia, ktor sa objav prv, ne sa pustte do rozprvania, hoci by sprva bola aj zl. Ten pocit sa dostavil preto, lebo v oiach ega ste na chvu zskali prevahu nad tou druhou osobou. Na krtku chvu ste toho vedeli viac ako ten druh. Vae ego to naplnilo uspokojenm, pretoe ste poctili, e vo vzahu k tomu druhmu ste vy ten silnej. A to dokonca aj vtedy, ke bol vam posluchom prezident alebo ppe, pretoe v tej chvli ste toho vedeli viac. Mnoho ud m pitok z klebetenia prve z tohto dvodu. Navye, astm prvkom klebiet je zlomysen kritika alebo odsudzovanie druhch, o takisto posiluje ego prostrednctvom domnelej morlnej nadradenosti, ktor sa vynor vdy, ke niekoho negatvne posudzujete. Ak m niekto viac ako ja, vie toho viac ako ja a je schopnej ako ja, ego sa bude cti ohrozen, pretoe to naru jeho pocit nadradenosti. Poksi sa teda napravi svoje postavenie tm, e zane zniova, kritizova, zmenova hodnotu majetku, poznania i schopnost druhch. Alebo prikro k inej stratgii a namiesto toho, aby s dotynou osobou sailo, zvi svoju hodnotu tak, e sa s ou spol, pokia si ju ostatn via. 3-12) EGO A SLVA Niektor z vs sa radi pia svojimi vznamnmi znmosami. Aj to je sas stratgie ega, ktor chce takto ukza ostatnm svoju nadradenos. Celebrity tohto sveta platia za svoju slvu draho: ich skuton totonos toti zatemuj kolektvne predstavy. Vina ud, s ktormi sa stretvaj, sa chce na ich slve priivi. Mono si ani neuvedomuj, e ich t-ktor celebrita vbec nezaujma, a e v skutonosti im ide len o posilnenie ich fiktvneho pocitu ja. Veria, e prostrednctvom slvneho loveka sa aj oni stan msi viac, e vaka nemu, jeho mentlnemu obrazu - nadudskej kolektvnej pojmovej identite - sa stan dokonalejmi. Absurdn preceovanie slvy je v naom svete len jednm z prejavov egoickho ialenstva. Niektor slvni udia sa dopaj tej chyby, e sa stotouj s kolektvnou predstavou, s obrazom, ktor z nich vyrobili tvorcovia imidu a mdi, a zan samch seba poklada za osi viac, ako s ben smrtenci. Vedie to napokon k tomu, e sa oraz vmi odcudzuj sebe i ostatnm, s stle neastnej a oraz zvislej 44

na svojej popularite. Obklopuj ich len tak udia, ktor alej ivia ich nafknut imid a strcaj tak schopnos nadvzova prirodzen, nefalovan vzahy. Albert Einstein - jedna z najslvnejch osobnost planty, ktor svet povaoval takmer za nadloveka - sa nikdy nestotonil s predstavou, ktor o om vytvorila kolektvna myse. Zostal po cel ivot pokorn, nikdy svoje ego nenafukoval. Povedal, e medzi tm, o udia povauj za jeho spechy a schopnosti, a tm, km v skutonosti je a o doke, je groteskn rozpor. Toto je dvod, preo si slvny lovek tak ako vytvra prirodzen medziudsk vzahy. Autentick vzah je toti tak, v ktorom nedominuje ego so svojou tbou neustle si vylepova imid a njs samo seba. V pravom vzahu sa toti lovek tej druhej osobe otvra, venuje jej bdel pozornos bez toho, aby za to nieo iadal. Tou bdelou pozornosou je Prtomnos, ktor je nevyhnutnm predpokladom kadho autentickho vzahu. Ego vdy nieo chce. Ke vak zist, e niet o zska, stva sa plne ahostajnm, prestane sa o toho druhho stara. Take tri hlavn tdi egoickch vzahov s: chcenie, nenaplnen chcenie (hnev, nenvis, obviovanie, pocit krivdy) a ahostajnos. (4)

ROLY A TVRE EGA

Ego, ktor chce od niekoho nieo zska, zvyajne zane hra nejak rolu, aby dosiahlo svoj cie. Nezle na tom, i sa tm cieom stan materilne statky, moc, nadradenos, vnimonos alebo nejak druh telesnho alebo duevnho pitku i uspokojenia. udia si obyajne vbec neuvedomuj, e hraj nejak rolu. So svojimi rolami toti splvaj. S nimi. Niektor roly s rafinovan, in s priam nehanebne okat; nevnma ich len ten, kto ich hr. elom niektorch rol nie je ni in, len uptanie pozornosti. Ego sa iv pozornosou druhch, ktor je v konenom dsledku formou psychickej energie. Ego nevie, e zdroj vetkej energie je v loveku, tak ju had vo vonkajom svete. Nehad pozornos, ktor presahuje formy a ktorou je Prtomnos, ale pozornos nejakej formy, ako je naprklad uznanie, pochvala, obdiv, alebo len pocit, e ho nejakm spsobom vnmaj a potvrdzuj tak jeho existenciu. Nemyslite si, e ten, kto je nesmel, lebo sa boj pozornosti druhch, nem ego - takto lovek m dvojak ego, ktor ti po pozornosti, no zrove z nej m strach. Boj sa toti, e pozornos druhch sa prejav v podobe neshlasu i kritiky, o me zni pocit vlastnej hodnoty. Take strach plachho loveka z pozornosti prevauje nad tbou po nej. Plachos asto svis s nzkym sebavedomm a presvedenm o vlastnej
45

nedostatonosti. Za akoukovek pojmovou predstavou o sebe - teda tm, ako vidme samch seba - sa tak i onak skrva ego, bez ohadu na to, i prevlda pozitvna (som najlep/-ia) alebo negatvna (nie som dobr/-) predstava. Za kadou pozitvnou predstavou o vlastnom ja sa skrva strach z toho, e nie ste dostatone dobr. Za kadou negatvnou predstavou o sebe sa zasa skrva tba by najlep alebo aspo o osi lep ako ostatn. Za skutkami sebavedomho ega a za jeho neprestajnou tbou po nadradenosti sa skrva podvedom strach z menejcennosti. A naopak, plach, nesmel ego, ktor pociuje menejcennos, tajne ti po nadradenosti. Mnoho ud kole medzi pocitmi podradnosti a nadradenosti, v zvislosti od situci a ud, s ktormi prichdzaj do styku. Mali by ste si uvedomova a pozorova na sebe toto: kedykovek budete ma pocit nadradenosti i podradnosti, zakadm za tm bude vae ego. 4-1) ZLOINEC, OBE, MILENEC Niektor eg - ak sa im nedostva dostatok uznania a obdivu sa pozornosti domhaj inmi formami, ie zan hra urit roly. Ak si nevedia vydoby pozitvnu pozornos, sstredia sa na negatvnu vyprovokuj ud k negatvnym reakcim. Takto sa sprvaj aj niektor deti. Vyaj, len aby uptali pozornos. Negatvne roly hrte najm vtedy, ke chce ego nabra silu, priom vzkriesi nejak dvnu emon boles a sna sa ju znovu preva. Niektor eg sa chc preslvi tak, e sa dopaj zloinov. Nezle im na dobrej povesti, ani na tom, e ich udia bud odsudzova. Povedzte mi, e existujem, e nie som bezvznamn. Treba vak ma na zreteli, e takto patologick formy ega s len extrmnejmi verziami benho ega. Ego sa asto stavia do lohy obete. Takto sa usiluje prebudi scit alebo zujem o svoj problm, o svoj prbeh. Potreba vnma seba samho ako obe tvor sas mnohch egoickch abln, takch, ktor sa prejavuj navonok sanosami, pocitom ukrivdenia i urky. Samozrejme, ak sa raz stotonm s prbehom, v ktorom sm seba chpem ako obe, u nechcem, aby sa prbeh skonil. Kad terapeut vie, e ego si v skutonosti neel, aby sa jeho problmy vyrieili, kee tvoria as jeho identity. Ak sa nenjde nikto, kto by si mj smutn prbeh vypoul, budem si ho v duchu neustle dokola opakova a budem sa utova, a km si nevytvorm identitu loveka, ktormu sa v ivote nedar a ktormu ubliuj vetci: udia, osud, ba i Boh. A tento postoj potom ur, ak predstavu mm ma o sebe, aby som bol aspo niekto, pretoe egu zle len na tom. V poiatonej fze mnohch takzvanch romantickch vzahov s roly benou zleitosou. Naa divadeln hra sli na to, aby ego uptalo pozornos osoby, od ktorej oakva nielen zruky astia a spokojnosti, ale aj pocit vnimonosti. Ja zahrm toho, koho zo ma chce ma, a
46

ty bude hra toho, koho chcem ma ja. Tak znie nepsan a podvedom dohoda. Hra nejak rolu vak nie je vbec jednoduch a ned sa to robi donekonena, najm ak zanete spolu i. A o sa stane, ke divadielko skon ? Ak pohad sa vm naskytne ? ia, vo vine prpadov neuvidte prav podstatu bytosti, ale len to, o t podstatu zakrva: surov ego zbaven svojej roly a jeho ubolen, doran telo bolesti. Nesplnen sny a tby sa potom premenia na hnev namieren proti partnerovi. Ego sa toti nazdva, e prve on zavinil, e ste sa nezbavili hlbokho strachu a pocitu nedostatku, ktor s neoddelitenou sasou egoickho vnmania seba. To, omu sa zvyajne hovor zamilovanos , je vinou len intenzifikcia egoickej tby a potreby. Stvate sa zvislmi na druhej osobe, alebo presnejie na vlastnej predstave o tom druhom. So skutonou lskou to vak nem ni spolon, pretoe prav lska sa nioho nedoaduje. panielina je asi najprimnejm jazykom, pokia ide o vyjadrovanie lsky: Te quiero znamen chcem a , no takisto aj milujem a. al vraz pre milujem a je te amo, ktor nem druh vznam a pouva sa zriedkavejie - azda preto, lebo ani prav lska nebva ast. 4-2) VZDAJTE SA SEBADEFINOVANIA V ase, ke sa z kmeovch kultr vyvinuli starovek civilizcie, zaali sa niektorm uom prisudzova urit funkcie: vldca, kaz, kaka, bojovnk, ronk, obchodnk, remeselnk, sluha a pod. Takto vznikla triedna spolonos. Funkcia, ktor sa vinou dedila po rodioch, urovala identitu loveka, jeho postavenie v oiach druhch, ale i vo vlastnch. Z funkcie sa stala rola, no ako rola sa nevnmala. Stotoovala sa s lovekom alebo s tm, o si o sebe myslel. V tej dobe len vnimon bytosti ako Budha i Jei pochopili, e kasty a spoloensk triedy s ry nezmysel. Pochopili, e s to len stotonenia s formami, identifikcie s tm, o je doasn a podmienen. Poukzali na to, e formy len zatemuj ven svetlo, ktor nie je nim podmienen. Svetlo, ktor iari v kadej udskej bytosti. Spoloensk truktry sasnho sveta u nie s tak strnul a prsne vymedzen ako kedysi. Hoci sprvanie viny ud naalej podmieuje prostredie, v ktorom ij, u sa im automaticky neprideuj funkcie ani identity. V modernom svete vlastne oraz viac ud preva zmtok, lebo nevedia, kam patria, ak je zmysel ich ivota, ba ani to, kto v skutonosti s. Mm vo zvyku blahoela uom, ktor hovoria, e nevedia, kto s. Rozpaito sa na ma pozr a sptaj sa: Take poda vs je v poriadku, ke je lovek zmten ? Polom im protiotzku, aby som ich printil zamyslie sa. o to znamen by zmten ? To, e neviem , ete neznamen, e som zmten. Zmtok sa d vyjadri takto: neviem, ale
47

mal by som to vedie, alebo neviem, ale potrebujem to vedie. Mete sa vzda presvedenia, e by ste mali vedie, kto ste ? Inak povedan: ste schopn presta hada pojmov defincie vho ja ? Ste schopn presta hada v mylienkach svoju identitu ? Ke prestanete pie na presveden, e by ste mali alebo potrebovali vedie, kto ste, o sa stane so zmtkom ? Zrazu zmizne. V okamihu, ke si v plnej miere priznte, e neviete, kto ste, upokojte sa a zrazu uvidte veci jasnejie. Tento stav je u ovea bli tomu, kto v skutonosti ste, ne akkovek pekulcie o vaej identite. Definova seba prostrednctvom mylienok je vlastne obmedzenie. 4-3) STANOVEN ROLY Samozrejme, na tomto svete to funguje tak, e rzni udia plnia rzne funkcie. Pokia ide o intelektulne a fyzick schopnosti - znalosti, zrunosti, nadanie, mnostvo energie -, medzi umi s vek rozdiely. V skutonosti vak nezle na tom, ak funkcie zastvate, ale skr na tom, i sa so svojou funkciou identifikujete v takej miere, a vs ovldne a stane sa rolou, ktor budete hra. Hra nejak rolu znamen kona nevedome. Ke sa pritom pristihnete a uvedomte si, o robte, medzi vami a vaou rolou vznikne priestor. Ke sa s rolou plne stotoujete, znamen to, e ist ablnu sprvania mylne povaujete za svoju totonos, ie sa beriete privemi vne. A navye ostatnm automaticky prisudzujete roly tak, aby korepondovali s vaimi. V oiach takch lekrov, ktor sa naplno stotouj so svojou rolou, nie ste udsk bytos, ale pacient s uritou anamnzou. Hoci v sasnom svete s spoloensk truktry menej prsne ako v starovekch kultrach, stle existuje mnoho takch vopred stanovench funkci a rol, s ktormi sa udia ochotne stotouj a ktor sa stvaj sasou ich ega. Preto je v medziudskch vzahoch tak mlo primnosti, preto s tak odudten a chladn. Stanoven roly vm mono dodvaj upokojujci pocit identity, no nakoniec sa v nich stratte. Funkcie, ktor udia zastvaj v hierarchizovanch organizcich, akmi s naprklad armda, cirkev, vldne intitcie i vek korporcie, sa poahky mu sta identitami. Ke sa v nejakej role stratte, stratte schopnos priamej, autentickej komunikcie. Niektor preduren roly meme nazva socilnymi archetypmi. Takmi s naprklad ena v domcnosti (dnes u nie je a tak ben ako kedysi, no stle je rozren), drsn macho, zvodkya, nonkonformn umelec, vzdelanec , ktor vystavuje na obdiv svoje znalosti z literatry, vtvarnho umenia a hudby asi tak, ako sa in predvdzaj so svojimi drahmi odevmi a autami (rola rozren skr v Eurpe). No a potom je tu univerzlna rola dospelho loveka. Ke hrte tto rolu, dvate svojmu okoliu na vedomie, e beriete seba i ivot vemi vne. Spontnnos,
48

bezstarostnos a rados tto rola nezaha. Hnutie hippies, ktor v esdesiatych rokoch minulho storoia vzniklo na zpadnom pobre Spojench ttov a nsledne sa rozrilo po celom zpadnom svete, bolo prejavom protestu mladch ud voi spoloenskm archetypom, rolm, vopred stanovenm ablnam sprvania ako aj proti socilnym a ekonomickm truktram vybudovanm na egoickom zklade. Stpenci hippies odmietli hra lohy, ktor im chceli nanucova rodiia a spolonos. Ich odpor vrazne posilnili hrzy vietnamskej vojny, v ktorej zomrelo 57.000 mladch Amerianov a 3.000.000 Vietnamcov. Km v pdesiatych rokoch sa vina Amerianov sprvala stle vemi konformne, v esdesiatych rokoch sa miliny ud prestali stotoova s kolektvnou pojmovou identitou, pretoe pochopili, e systm, v ktorom ij, je ialen. Hnutie hippies uvoovalo strnul egoick truktry udskej psychiky. Samotn hnutie sce zanedlho zdegenerovalo a zaniklo, no otvorilo uom oi, a to nielen tm, ktor boli jeho sasou. Umonilo, aby sa na Zpade vmi rozrila spiritulna mdros Vchodu a zsadne sa tak priinila o celosvetov prebudenie vedomia. 4-4) DOASN ROLY Ak ste tak bdel a uvedomel, e ste schopn pozorova svoju komunikciu s ostatnmi umi, mono si vimnete drobn zmeny vo svojej rei, postoji a sprvan v zvislosti na tom, s km prve komunikujete. Spoiatku sa to ahie pozoruje na druhch, neskr si to vak mete zaa vma aj na sebe. Spsob, akm sa zhovrate s riaditeom spolonosti, sa v niektorch detailoch bude odliova od toho, ako sa rozprvate naprklad s vrtnikom. S dieaom sa takisto rozprvate inak ako s dospelm. Preo je to tak ? Lebo hrte rzne roly. Nie ste sami sebou, ani ke ste s riaditeom, ani ke ste s vrtnikom alebo s dieaom. Mono zistte, e ke si idete nieo kpi, alebo ke idete do retaurcie, do banky, na potu, beriete na seba preduren spoloensk roly. Stvate sa zkaznkom a poda toho sa aj sprvate. Obsluhuje vs pritom predava alebo ank, ktor takisto hr svoju rolu. Ke sa stretn dvaja udia, zane medzi nimi psobi cel kla podmienench schm sprvania, ktor preduruj povahu ich komunikcie. Namiesto toho, aby medzi sebou komunikovali udsk bytosti, komunikuj len pojmov mentlne obrazy. m vmi sa udia stotouj so svojimi venmi rolami, tm menej autentick bud ich vzahy. Mentlne obrazy si vytvrate nielen o druhom loveku, ale aj o sebe, najm vo vzahu k ostatnm uom. Take s druhm lovekom nekomunikujete vy, ale ten, za koho sa povaujete komunikuje s tm, za koho povaujete toho druhho a naopak. Pojmov obraz, ktor o vs vytvorila vaa myse, komunikuje s pojmovm obrazom, ktor o druhom loveku vytvorila - op len vaa myse. Myse toho druhho funguje pravdepodobne rovnako, take kad egoick interakcia, ktor medzi dvomi umi prebehne, je v skutonosti komunikcia medzi tyrmi 49

fiktvnymi pojmovmi identitami. Neudo teda, ke vo vzahoch dochdza k tokm konfliktom. iadny skuton vzah toti nejestvuje. 4-5) MNCH SO SPOTENMI DLAAMI Zenbudhistickho mncha Kasana poiadali, aby viedol pohreb istho vznamnho achtica. Km stl a akal na prchod sprvcu provincie a alch urodzench pnov a dm, vimol si, e sa mu potia dlane. Nasledujci de zvolal svojich iakov a priznal sa, e sa necti pripraven na to, aby bol ich uiteom. Vysvetlil im, e stle nevie pristupova ku vetkm udskm bytostiam rovnako, i u ide o bedra alebo kra. Ete stle toti nie je schopn odhliadnu od spoloenskho postavenia a pojmovch identt a vidie, e podstata kadho loveka je rovnak. Opustil teda svojich iakov a sm sa stal iakom u inho uitea. Vrtil sa k nim po smich rokoch, ale u ako osvieten. 4-6) ASTIE AKO ROLA A PRAV ASTIE Ako sa m ? Vborne. Lepie to u ani neme by. Vyjadruj tieto slov pravdu alebo lo ? V mnohch prpadoch udia astie len predstieraj a za veselou fasdou sa v skutonosti skrva hlbok boles. Neastie, ktor zakrvaj bezstarostnm smevom, a ktor si nevedia prizna nielen pred ostatnmi, ale ani pred sebou, asto vedie k depresim, nervovmu zrteniu i prehnanm reakcim. Odpove ujde to vyjadruje rolu, ktor hraj skr Ameriania, ne obyvatelia inch krajn, kde mizern pocit ivota je takmer norma a prejavy neastia s spoloensky prijatenejie. Mono trochu preham, no v hlavnom meste istej severskej krajiny mi povedali, e ak sa na ulici usmejem na cudzieho loveka, riskujem, e ma zavr za opilstvo. Ak sa ctite neastn, v prvom rade si to muste prizna. Nehovorte vak: Som neastn. Neastie nem ni spolon s tm, kto ste. Radej povedzte: Ctim v sebe neastie. A potom ho preskmajte. Mono vyplva zo situcie, v ktorej sa nachdzate. Mono budete musie nieo podnikn, aby ste svoju situciu bu zmenili, alebo sa z nej nejako dostali. Ak nemete ni urobi, postavte sa tvrou v tvr svojmu rozpoloeniu a povedzte si: Nu, takto to je. Bu sa s tm zmierim, alebo sa budem cti mizerne. Prvotnou prinou neastia nikdy nie je situcia samotn, ale to, o si o nej myslte. Uvedomujte si svoje mylienky. Usilujte sa ich oddeli od situcie, ktor je vdy neutrlna, a teda je tak, ak je. Situcia a fakty s jedna vec, moje mylienky, ktor si s nimi v duchu spjam, druh vec. Namiesto toho, aby ste zaali snova
50

prbehy, pridajte sa radej faktov. Prbeh vytvrate, ke si naprklad poviete: Som zruinovan. Takto postoj vs bude obmedzova a brni v tom, aby ste nieo podnikli. Ke vak poviete: na te mm pdesiat centov, kontatujete hol fakt. Mte teda doinenia s faktom, a to vm dod potrebn silu. Uvedomte si, e vae pocity vinou pochdzaj z toho, o si myslte. Vmajte si prepojenos vaich mylienok a emci, state sa vedomm, ktor ich pozoruje. Nehadajte astie. Ak ho budete hada, nikdy ho nenjdete, pretoe hadanie je opakom astia. astie je vdy prchav, no nezvislos na ast mete dosiahnu u teraz. Tm, e prijmete to, o je, a prestanete si vytvra prbehy. Neastie len prekrva vau prirodzen pohodu a stav vntornho pokoja, ten zdroj pravho astia. 4-7) RODIOVSTVO: ROLA ALEBO FUNKCIA Dospel, ke sa prihovraj deom, hraj rolu. Pouvaj hlpuk slov a velijak pazvuky. Prihovraj sa dieau akoby zhora. Nesprvaj sa k nemu ako k seberovnmu. To, e zatia toho viete viac a ste v, neznamen, e diea je menejcenn. V uritom obdob ivota sa z viny dospelch stvaj rodiia, ie ber na seba jednu z najuniverzlnejch rol. Kad z nich by sa vak mal zamyslie nad tm, i je schopn plni funkciu rodia bez toho, aby sa s ou stotooval, ie bez toho, aby sa z funkcie stala rola. Sasou rodiovstva je stara sa o potreby dieaa, ochraova ho pred nebezpeenstvami a z asu na as mu vysvetli, o m alebo nem robi. Ke sa vak z rodiovskej funkcie stane identita, ie ke hodnotu vlastnej osobnosti budete odvodzova od faktu, e ste rodi, ahko sa vm me sta, e svoje poslanie budete zveliova a preha natoko, a sa v om plne stratte. Ak budete dieau dva vetko, po om zati, rozmaznte ho, a ak ho budete na kadom kroku pred vetkm monm ochraova, znemonte mu, aby veci a svet okolo seba objavovalo samostatne. Potom u nebudete vychovva, ale kontrolova a terorizova. Horie je, ke identita hranej roly pretrv aj po tom, ako sa diea osamostatn. Rodiia jednoducho nevedia presta by rodimi. Nevedia sa zbavi potreby by potrebn. Poznmku ja viem, o je pre teba najlepie, si neodpustia ani neskr, ke u ich diea m trebrs tyridsa rokov. Naalej maj nutkanie hra rolu rodia a nevedia si vybudova k dieau autentick vzah. Rodiia sa stotouj so svojou lohou, a ke ju u nemu alej plni, ovldne ich podvedom strach zo straty identity. Ak sa ich tba kontrolova a ovplyvova stretne s odmietnutm - o sa vinou aj stane -, bu zan konanie svojich det kritizova, alebo sa v nich poksia prebudi pocity viny, pretoe sa podvedome snaia uchova si svoju rolu, svoju identitu. Navonok to vyzer, ako keby boli starostliv, a oni tomu naozaj aj veria. V skutonosti im vak ide len o jedno: udra si identitu, ktor zskali vaka svojej lohe. Za vetkmi egoickmi
51

motivciami sa vak skrva iba jedno: snaha zvyova si vlastn hodnotu, ie sebeck zujem, ktor ego doke vemi dmyselne zamaskova. Stva sa, e matka alebo otec, ktor sa stotouj so svojimi rodiovskmi rolami, sa pokaj sta dokonalejmi prostrednctvom svojich det. Potreba ega manipulova ostatnch tak, aby uspokojovali jeho pocit nedostatku, sa teda zameriava na deti. Keby rodiia nahlas vyslovili podvedom elania a motivcie, ktor stoja v pozad ich manipulci, pravdepodobne by povedali osi takto: Chcem, aby si dosiahol to, o som ja nikdy nedosiahol; chcem, aby a svet uznval a potom aj ja budem nieo znamena. Neme mi spsobi sklamanie. Obetoval (alebo obetovala) som sa pre teba. Tm, e s tebou neshlasm, chcem v tebe vzbudi tak pocit viny a nepohody, e nakoniec bude musie mojim elaniam vyhovie. A nemusm ti hovori, e len ja viem, o je pre teba najlepie. Mm a rd a budem a ma aj naalej rd, pokia bude robi to, o je poda ma pre teba najlepie. Ke si tieto podvedom motivcie uvedomte, okamite pochopte, ak s absurdn. Ego i cel jeho dysfunkcia sa zviditenia. Niektor rodiia, s ktormi som hovoril, ke si to uvedomili, zvolali: Paneboe, takto sme sa sprvali ? Ke si raz uvedomte niotnos svojho konania, podvedom ablny prestan psobi. Aj v tomto prpade je najinnejm initeom schopnos uvedomovania. Ak sa k vm rodiia takto sprvaj, nehovorte im, e s nevedom a e s v zajat svojho ega. Viedlo by to ete k nevedomejm reakcim, pretoe ego by zaujalo obrann postavenie. Sta, ak rozpoznte, e ich iny ovplyvuje ego a nemaj ni spolon s tm, km v skutonosti s. Stva sa, e i skostnaten egoick vzorce, ke im prestanete kls odpor, sa akoby zzrakom rozplyn. Odpor im toti dodva nov silu. Ale aj keby sa to nestalo, mete sprvanie rodiov prijma so scitom bez toho, aby ste na reagovali, i brali ho osobne. Bute si vak vedom aj vlastnch nevedomch elan a oakvan, ktor stoja za vaimi starmi, benmi reakciami. Moji rodiia by ma mali chpa a prija ma takho, ak som. Skutone ? A preo by mali ? Zmierte sa s tm, e to neurobia, lebo nemu inak. Ich vedomie je stle vo vvoji a ete neurobilo kvantov skok na vyiu rove. Ete nie s schopn zbavi sa svojich rol. no, ale neviem astne a spokojne i, km nebudem ma ich shlas a podporu. Naozaj ? o zmen ich shlas i neshlas na tom, km v skutonosti ste ? Presne takto nepodloen oakvania vytvraj negatvne emcie a stle viac zbytonho neastia. Bute bdel. Nie je to nhodou tak, e vntorn hlas, ktor vs neprestajne hodnot a sdi, priom vm navrva, e nie ste dos dobr a e to nikam nedotiahnete, je hlasom vho otca alebo matky ? Ak vo vs pracuje uvedomenie, rozpoznte, e hlas vo vaej hlave je len dvna
52

mylienka podmienen minulosou a e u nemuste veri vetkmu o sa vm preenie hlavou. S to star mylienky, ni viac. Vedomie znamen Prtomnos, a len Prtomnos je schopn rozpusti vau nevedom minulos. Ak si myslte, e ste osvieten, chote a strvte tde so svojimi rodimi, povedal Ram Dass. To je dobr rada. Vzah k rodiom je nielen n prv vzah, ktor v ivote udva tn vetkm nasledujcim vzahom, ale je to aj dobr prleitos na to, aby ste otestovali stupe svojej Prtomnosti. m viac minulosti vs v nejakom vzahu spja, tm vmi muste by prtomn, inak budete nten znovu a znovu preva svoju minulos. 4-8) VEDOM UTRPENIE Pokia mte mal deti, pomhajte im, usmerujte ich a chrte ich, ako len viete. Ovea dleitejie vak je, aby ste im poskytli priestor - priestor by. Na tento svet prichdzaj vaka vm, ale nie s vae. Je sce pravda, e km s mal a nesksen, ste to vy, kto vie, o je pre ne najlepie. No m bud starie, tm menej to budete vedie. m viac predstv mte o tom, kam by sa ich ivot mal ubera, tm vmi sa uzatvrate do svojich mylienok namiesto toho, aby ste sa s nimi delili o prtomnos. Skr i neskr sa urite dopustia nejakch chb a zaij utrpenie - ako kad lovek. A mono ani nepochybia, len vy to tak budete vnma. To, o vy povaujete za chybu, me by pre vae diea nevyhnutn sksenos. Poskytnite im pomoc i rady, no uvedomte si, e z asu na as by ste im mali dovoli, aby robili chyby, najm v ase dospievania. A zave by ste ich mali necha aj trpie. Aby zaksili, e utrpenie niekedy prichdza z nioho ni, inokedy je zas nsledkom chybnho konania. Nebolo by asn, keby ste svoje deti mohli uchrni pred utrpenm ? Nie, nebolo. Nerozvinuli by sa toti do plnohodnotnch udskch bytost, zostali by povrchn, stotonen s vonkajmi formami vec. Utrpenie dodva loveku hbku. Paradoxom je, e utrpenie vznik vtedy, ke sa stotoujete s nejakmi formami, no zrove tie formy nara. Prinou mnohho utrpenia je ego, hoci prve utrpenie nakoniec ego zni - ale len ak budete trpie s plnm vedomm. udstvo je preduren na to, aby utrpenie prekonalo, ale nie takm spsobom, ako si to predstavuje ego. Jednm z mnohch omylov ega je mylienka, e utrpeniu sa treba vyhba. Takto nzor niekedy prename aj na svojich blzkych: Moje deti by nemali trpie. Tto mylienka sa nachdza pri koreoch utrpenia. Zmysel utrpenia je vzneen - rozvoj vedomia a splenie ega. Presne toto vyjadruje aj archetyplny obraz ukriovanho loveka, ktor symbolizuje osud kadho mua a kadej eny. Ke vzdorujete utrpeniu, proces spaovania sa spomal,
53

pretoe vzdor ego len zvuje. Ke sa vak s utrpenm zmierite, proces sa urchli, o je spsoben tm, e svoje utrpenie prevate vedome. Zmieri sa mete nielen s vlastnm utrpenm, ale aj s utrpenm niekoho inho, naprklad vaich det alebo rodiov. V utrpen sa toti rod transmutcia. Ohe utrpenia sa men na svetlo istho vedomia. Ego vm bude navrva, e by ste nemali trpie, lene tto mylienka vm spsob ete viac utrpenia. Deformuje toti pravdu, ktor je vdy paradoxn: ak chcete utrpenie prekona, muste ho najprv prija. 4-9) VEDOM RODIOVSTVO Neprimnos v rodinnch vzahoch vedie k tomu, e deti asto prechovvaj voi rodiom skryt pocity hnevu a nevraivosti. Diea toti nesmierne ti po tom, aby rodi bol prtomn ako udsk bytos, a nie ako rola, nech by t rolu hral akokovek svedomito. Mono robte vetko sprvne a dieau dvate to najlepie, no niekedy ani to nesta. Mete robi, o len chcete, nesta to, pokia zanedbvate Bytie. Ego nevie o Byt ni, no ver, e inmi vetko vyriei. Ak ijete v zajat ega, zrejme sa nazdvate, e m vmi sa budete ini, tm viac inov si nahonobte, a potom sa budete cti ako ucelen bytos. Nestane sa to. Stane sa len to, e sa stratte v innostiach. Vlastne cel civilizcia sa strca v innostiach, ktor nie s zakorenen v Byt, a z toho pochdza onen pocit mrnosti. Ako sa vak d Bytie vnies do ivota uponhanej rodiny a teda aj do vzahu k dieau ? Jednoducho - pozornosou. Jestvuj dva druhy pozornosti. Prv z nich by sme mohli nazva pozornosou zameranou na formu. Druh je pozornosou bez formy. Pozornos zameran na formu vdy nejako svis s innosou alebo hodnotenm. Spravil si si domcu lohu ? Dojedz veeru. Uprac si izbu. Vyisti si zuby. Urob toto. Presta s tm. vihni si, oble sa. A o alej ? Tto otzka v znanej miere vystihuje rodinn ivot mnohch domcnost. Samozrejme, je nevyhnutn, aby sme sa sstreovali na formy, no pokia vo vaom vzahu k dieau ni in nejestvuje, potom chba ten najiv rozmer. Vtedy starosti - starosti sveta , ako vrav Jei - plne zastieraj Bytie. Pozornos bez formy je neoddeliten od rozmeru Bytia. Ako funguje ? Tak, e ke sa dvate na svoje diea, povate a dotkate sa ho, pomhate mu, priom ste neprestajne bdel, pokojn, v plnej miere prtomn a nechcete ni in, len to, o je v danom okamihu. Takmto spsobom vytvrate priestor pre Bytie. Ke ste naplno prtomn, nie ste otec alebo matka, ale stelesnen bdelos, pokoj; Prtomnos, ktor pova, pozer, dotka sa, ba aj rozprva. Ste Bytie, ktor presahuje vetky innosti.
54

4-10) SPOZNAJTE SVOJE DIEA Ste udsk bytosti. o to znamen ? Umenie i nie je zaloen na ovldan, ale na schopnosti nachdza rovnovhu medzi lovekom a Bytm. Matka, otec, manel, manelka, mlad, star - vetky roly, ktor hrte, a funkcie, ktor plnte - to vetko je sasou naej civilizcie. Svet ud m svoj vznam a zasluhuje si ctu, no sm osebe nezabezpe zmyslupln vzahy. Nech by ste v ivote dosiahli okovek, by lovekom je mlo. Pretoe je tu aj Bytie. Njdete ho v tichej, bdelej prtomnosti samotnho Vedomia, vo Vedom, ktorm ste. udsk bytos - to je len forma. Bytie ako tak nem formu. lovek a Bytie nie s od seba oddelen, ale sa vzjomne prenikaj. V dimenzii udskho sveta ste nepochybne vyspelej ne vae deti. Ste v, silnej, viete a dokete toho viac. Ak je to jedin dimenzia, ktor poznte, potom sa voi svojmu dieau budete sprva - hoci nevedomky nadradene. A tak sa vae diea - op len nevedomky - ocitne voi vm v podriadenom vzahu. Nikdy nebude medzi vami rovnos, pretoe v vzah vyplnia formy a po formlnej strnke nikdy nemete by rovnocenn. Mete svoje diea milova, ale vae lska bude len udsk, ie podmienen, vlastncka, nepln. Rovn si mete by len tam, kde niet foriem, teda v Byt. A skutone milova budete schopn len vtedy, ke v sebe objavte tto sfru bez foriem. Prtomnos, ktorou ste to bezasov Som - spozn samu seba v druhom loveku, a ten druh v tomto prpade diea - pocti lsku a to, e ho konene rozpoznali. Milova znamen rozpozna seba v tom druhom. V takch chvach sa uke, e odlinos druhch je ilzia, ktor patr iba do re ud, do re foriem. Tba po lske, ktor v sebe nos kad diea, je tba po tom, aby ho rozpoznali; no nie na rovni foriem, le na rovni Bytia. Pokia si rodiia cenia len udsk rozmer dieaa, priom Bytie zanedbvaj, diea bude ma pocit neplnosti, bude mu chba nieo absoltne zsadn, a tak sa v om bude hromadi boles, ba niekedy aj podvedom nevraivos voi rodiom. Ako to, e ma nepoznte ? Asi takto by znela otzka, ktor by poloila nahromaden boles, keby vedela hovori. Ke niekto pochop vau prav podstatu, Bytie sa op raz prejav v plnej miere. Len lska vykpi svet. Hovorm o tom sce s ohadom na v vzah k dieau, no tka sa to vetkch vzahov. Hovor sa, e Boh je lska , ale to nie je celkom presn. Boh je vadeprtomn nedeliten ivot prejavujci sa v nespoetnch podobch. Lska zaha dualitu: milujci a milovan, subjekt a objekt. Lska je teda rozpoznanie jednoty vo svete dualt. Takto sa Boh vteuje do sveta foriem. Lska zbavuje svet svetskosti, odahuje ho, aby zaiarila jeho bosk dimenzia, svetlo vedomia.
55

4-11) PRESTATE HRA ROLY Robi to, o je v danej situcii potrebn, no bez toho, aby ste sa stotonili so svojou rolou - v tom spova umenie i. Nech by ste sa venovali omukovek, spech dosiahnete len vtedy, ke sa prci budete venova pre u samu, a nie preto, aby ste sa chrnili, zvyovali svoju hodnotu i vyhoveli svojej role. Prostrednctvom rol prevame svoje fiktvne a nadmieru vzahovan ja. Riadime sa mysou, ktor prekrca a deformuje skuton stav vec. Vina ud, ktor tento svet ovplyvuj politici, televzne osobnosti, biznismeni alebo nboensk vodcovia -, sa v plnej miere stotouje so svojimi rolami. Teda a na pr svetlch vnimiek. Povauj ich za VIP, no v skutonosti s len nevedommi hrmi egoickej hry. Hry, ktor sce vyzer dleito, no pritom nem iadny skuton zmysel. Shakespeare to nazval prbehom, o idiot rozprva: len krik a rev, a zmysel nijak... K tomuto zveru dospel aj bez televzie. Ohromujce ! Ak by teda tto svetov egoick drma mala ma nejak zmysel, tak len nepriamy. Spsobuje stle viac a viac utrpenia, a utrpenie, hoci ho vytvra ego, nakoniec vedie k zniku ega. Je to ohe, v ktorom ego spauje samo seba. Vo svete osobnost, ktor hraj roly, sa vak njde hstka takch ud dokonca aj v televzii, mdich a vo svete obchodu - ktor nepredvdzaj vykontruovan obrazy svojej mysle, ale riadia sa hlbou podstatou svojho Bytia a nepokaj sa by msi viac, ne s. Jednoducho s len sami sebou. A preto s vnimon, preto vynievaj a lia sa od zvyku sveta. S to poslovia zmenenho vedomia. Nech sa pustia do ohokovek, podar sa im to, pretoe konaj v slade s celkom. Ich vplyv siaha ovea alej, ne ich iny a postavenie. Samotn ich prtomnos - prost, prirodzen, nenron - psob transformujco na kadho, kto s nimi prde do kontaktu. Ke nehrte roly, znamen to, e v tom, o robte, u nie je prtomn iadne ego. U nepotrebujete obrann a posilujce stratgie ega. Vae iny sa zrazu zan vyznaova ovea vou silou. Ste schopn plne sa sstredi na dan situciu, splvate s ou, vam cieom u nie je to, aby ste sa stali vznamnou osobnosou. Najsilnej a najspenej ste vtedy, ke ste sami sebou. Nepokajte sa vak o to. Pretoe to je len alia rola. Vol sa spontnne ja. V okamihu, ke sa pokate by tak alebo onak, u hrte rolu. Bute sami sebou je sce dobr rada, no me zosta nepochopen. Pretoe o slovo sa prihlsi myse a povie: Hm, pozrime sa na to. o by som mala podnikn, aby som bola sama sebou ? Myse vzpt vyvinie nejak stratgiu ako by sama sebou. A u hrte rolu. Ako by sebou ? je vlastne nesprvne poloen otzka. Naznauje toti, e ak chcete by sami sebou, muste najprv nieo urobi. Lene vy sami sebou u ste. Nezaaujte teda almi bremenami to, m u ste. Ja vak neviem, kto som. Neviem, o znamen by sm sebou. Ak vm raz plne prestane preka, e neviete, kto ste, potom to, 56

o zostane, bude tm, m v skutonosti ste. Ste Bytie, ktor sa nachdza za vaou udskou podobou, skr pole nepodmienench monost, ne nieo pevne definovaten. Prestate teda samch seba neustle definova - i u sami pred sebou alebo pred ostatnmi. Nezomriete, nebojte sa. Prvee zanete i. A nelmte si hlavu tm, ako vs definuj ostatn. Tm, e vs nejako definuj, obmedzuj len seba - je to ich problm. Vdy, ke sa s niekm stretnete, usilujte sa k nemu nepristupova z pozcie svojej roly i funkcie, ale ako pole vedomej Prtomnosti. Preo hr ego roly ? Kvli jedinej nepodloenej domnienke, jedinmu nesprvnemu predpokladu, jedinmu zsadnmu omylu, jedinej nevedomej mylienke. T mylienku mono vyjadri takto: Nie som dos dobr. A potom u nasleduj alie nevedom mylienky: Musm hra roly, aby som zskalo to, o potrebujem na to, aby som sa stalo celistv. Potrebujem zska viac, aby som aj ja malo viu hodnotu. Lene nemete by viac, ne ste, pretoe pod povrchom fyzickej a duevnej formy tvorte jednotu so ivotom ako takm, teda s Bytm. Vo svete foriem vdy budete voi niekomu v podradenom alebo nadradenom vzahu. Vo svojej podstate vak nie ste ani podraden ani nadraden. Prav sebacta a pokora sa vynraj z uvedomovania. Ego to vid tak, e sebacta a pokora si protireia. V skutonosti s vak jedno a to ist. 4-12) PATOLOGICK EGO V irom slova zmysle je ego msi patologickm, priom nezle na tom, ak podobu na seba berie. Ke preskmame pvod grckeho slova patologick, zistme, e tento termn presne vystihuje ego. Hoci sa toto slovo pouva v svislosti s chorobnmi stavmi, je odvoden od tvaru pathos, o znamen utrpenie. A to je presne to, na o pred 2600 rokmi priiel Budha, ke uvaoval o stave udstva. Osoba, ktor sa nachdza v zajat ega, nechpe utrpenie ako utrpenie, ale ako jedin primeran reakciu na vetky ivotn situcie. Ego vo svojej zaslepenosti nie je schopn vidie, koko utrpenia spsobuje sebe i druhm. Neastie je vlastne egom vyvolan, mentlno-emocionlna choroba epidemickch rozmerov. Je to vntorn ekvivalent zneisovania ivotnho prostredia na tejto plante. Zporn emcie ako hnev, zkos, nenvis, nevraivos, nespokojnos, zvis, iarlivos a alie zvyajne nepovaujeme za negatvne, ale za plne oprvnen, a ich pvod nikdy nehadme v sebe, ale vo vonkajch faktoroch a v druhch uoch. Ty me za to, e ja teraz trpm. Takto sa na vec pozer ego. Ego nerozliuje medzi situciou a tm, ako dan situciu interpretuje, i ako na u reaguje. Mete naprklad poveda: Ak prern de, priom si neuvedomte, e zima, vietor, d alebo nieo in, na o reagujete, samo osebe vbec nie je prern. Je to tak, ak to je. 57

Stran s len vae reakcie, v vntorn odpor voi danmu stavu vec a emcie, ktorho ho sprevdzaj. Shakespeare napsal: Ni nie je dobr ani zl samo osebe, zle na tom, o vidme m y. A okrem toho ego povauje utrpenie i negatvne pocity vlastne za slas, pretoe do uritej miery sa nimi posiluje. Naprklad hnev a nevraivos ohromne posiluj ego. Nafukuj jeho pocit separcie, zvrazuj odlinos ostatnch ud a utvrdzuj ho v predstave, e kon sprvne. Keby ste mali monos pozorova fyziologick zmeny, ktor sa pri takchto negatvnych stavoch v tele spaj, keby ste videli, ako vplvaj na innos srdca, na trvenie, imunitn systm a alie orgny, okamite by ste pochopili, e zporn pocity s skutone patologick a s prejavmi utrpenia, nie slasti. Ke vs zachvtia negatvne pocity, znamen to, e je vo vs nieo, o ti po negatvnosti, nieo, o ju vnma ako poteenie, alebo aspo ver, e vaka nej zskate to, po om bate. Keby to bolo inak, udia by asi nelipli na negatvnych emcich, ktor spsobuj utrpenie im aj ostatnm, a spaj v tele chorobn procesy. Take vo chvli, ke si uvedomte svoje negatvne emcie, uvedomte si zrove aj to, e je vo vs nieo, o m z toho rados a ver, e z toho me zska aj nejak itok, ie si uvedomte priamo svoje ego. V tom okamihu sa vaa identita presunie od ega k uvedomeniu. To znamen, e ego sa zane scvrkva a vedomie narasta. Ak ste schopn si uprostred nejakej negatvnej nlady uvedomi, e si spsobujete utrpenie, prekonte obmedzenia egoickch duevnch stavov a reakci. Vaka uvedomeniu sa otvraj nekonen monosti - alie, ovea inteligentnejie spsoby, ako sa s danou situciou vyrovna. Potom sa u pocitov neastia budete vedie zbavi kedykovek, ke rozpoznte, ako hlpo ste reagovali. Negatvnos je toti neinteligentn. Pretoe ego me by prefkan, no inteligentn nikdy. Prefkanos sleduje len svoje vlastn, malichern zmery. Inteligencia vak vdy vid v celok, v ktorom je vetko navzjom prepojen. Motivciou prefkanosti s sebeck zujmy, pretoe je extrmne krtkozrak. Vina politikov a biznismenov je prefkan; inteligentn je vak len mloktor. Pomocou prefkanosti mono dosiahnu okovek, no nikdy to nebude ma dlh trvanie, a nakoniec sa to obrti proti nm. Prefkanos ud rozdeuje, inteligencia ich spja. 4-13) SKRYT POCIT NEASTIA Ego vytvra pocit separcie, ktor spsobuje utrpenie. Preto je ego jednoznane patologick. Okrem zvyajnch negatvnych emci (hnev, nenvis a podobne) jestvuj ovea jemnejie formy negatvnosti, ktor sa vyskytuj tak asto, e ich vinou ani nerozpoznme. Mm na mysli netrpezlivos, podrdenos, nervozitu i otrvenos. Tieto stavy ved
58

k trvalmu pocitu neastia, o je u mnohch ud prevldajci stav. Na to, aby ste ich vedeli zachyti, muste by krajne bdel a absoltne ukotven v prtomnom okamihu. Vo chvli, ke sa vm to podar, zaijete okamih prebudenia, okamih, ke sa nebudete stotoova so svojou mysou. Opem jeden z najbenejch negatvnych stavov, ktor unik naej pozornosti prve preto, lebo je tak rozren, e ho povaujeme za normlny. Pravdepodobne ho poznte i vy. Prevate asto aksi neurit pocit nespokojnosti, ktor by sa dal opsa ako druh nevraivosti pretrvvajcej kdesi v zad ? Tento pocit me by aj celkom konkrtny. Mnoho ud ije s tmto pocitom vinu ivota. Natoko sa s nm stotouj, e nevedia od neho nijako zska odstup a rozpozna ho. Zkladom tohto pocitu s urit podvedom presvedenia a mylienky. Tie mylienky sa vm v mysli vynraj rovnako ako sny poas spnku. ie si ich neuvedomujete takisto, ako si snvajci neuvedomuje svoje sny. Uvediem tu aspo niekoko najastejch nevedomch mylienok, ktor vyivuj vae pocity nespokojnosti a trvalej nevraivosti. Zbavil som ich obsahu, take zostala len ich obnaen truktra. Takto s ovea jasnejie a viditenejie. Kedykovek poctite onen neurit pocit neastia - i u otvorene alebo v zad -, mete si vybra tie mylienky, ktor sa vm bud zda vo vaej momentlnej situcii najpriliehavejie: Svoj duevn pokoj njdem a vtedy, ke sa v mojom ivote stane osi zsadn. Hnev ma, e doposia sa ni nestalo. Monoe prve vaka mjmu hnevu sa nakoniec nieo stane. Kedysi sa stalo nieo, o sa sta nemalo, a doposia ma to hnev. Keby sa to nebolo stalo, mohol by som dnes i v pokoji. Deje sa nieo, o by sa nemalo dia, a to mi neumouje, aby som mohol i v pokoji. Podvedom mylienky sa asto tkaj nejakej konkrtnej osoby, a tak udalosti nahradia iny. Mal (mala) by si urobi to a to, inak nenjdem pokoj. Nahnev ma, ak to neurob. Mono a k tomu printi mj hnev. Nieo, o si kedysi dvno urobil (urobila), neurobil (neurobila) alebo povedal (povedala), mi teraz nedovouje, aby som mohol (mohla) i v pokoji. To, o teraz rob, alebo nezvlda, ma znepokojuje a neumouje mi, aby som il (ila) v pokoji. 4-14) TAJOMSTVO ASTIA Vetky tieto presvedenia s len mylienky, ktor nie s nim podloen a mlime si ich s realitou. S to prbehy, ktor si vyma ego, aby 59

vs presvedilo o tom, e tu a teraz nemete njs ani svoj pokoj, ani by sami sebou. Njs svoj pokoj a by tm, km v skutonosti ste, je vlastne jedno a to ist. Ego zvyajne hovor: raz, niekedy v budcnosti, njdem pokoj svojej due, no najprv sa mus sta toto a toto, alebo musm zska to a to. Alebo: nikdy nenjdem svoj pokoj, pretoe sa nikdy nezbavm toho, o sa mi prihodilo v minulosti. Ke si vypoujete prbehy ostatnch ud, zistte, e vetky by mohli ma jeden shrnn nzov: Preo teraz nemem i v pokoji. Ego toti nevie, e pokoj mete nadobudn iba tak, e prectite prtomn chvu. Alebo to mono vie, len sa obva, aby ste na to neprili. Pretoe pokoj v konenom dsledku znamen koniec ega. Ako vak njs pokoj v prtomnosti ? Tak, e sa s prtomnm okamihom zmierite. Prtomn okamih je toti tou oblasou, v ktorej prebieha hra ivota. Neme sa odohrva nikde inde. Ke sa raz zmierite s prtomnosou, sledujte, o sa bude dia. Zvte, o mete spravi, alebo ako sa mete rozhodn. A pozorujte, ako sa bude ivot prostrednctvom vs uskutoova. Jestvuj tri slov, ktor vystihuj tajn umenie ivota, tajomstvo vetkho spechu a astia. S to tieto slov: Jednota so ivotom. By v jednote so ivotom znamen by v jednote s Prtomnosou. A vtedy si uvedomte, e nie vy ijete svoj ivot, ale ivot ije vs. ivot je tanenk a vy ste tanec. Ego vemi rado popiera realitu. o je to realita ? okovek. Budha ju nazval tathat - ie takos ivota, o nie je ni in, ne takos prtomnho okamihu. Opak tejto takosti je jednou z hlavnch t ega. Ego si vytvra negatvne nlady a pocity neastia, pretoe ich miluje a iv sa nimi. Takto spsobujete utrpenie sebe i druhm, priom neviete, e za cel to pozemsk peklo ste zodpovedn vlastne len vy sami. Spsobova utrpenie a neuvedomova si to - to je podstata nevedomho ivota, ktor ijete v totlnom podru ega. Je priam ohromujce a neuveriten, do akej miery si ego nie je schopn uvedomi seba a vidie nsledky svojho konania. Nevid, e sa dopa presne toho, o u ostatnch odsudzuje. Ke sa na to pouke, zrivo zane vetko popiera, vytas bystr argumenty a fakty prekrti poda vlastnho uvenia. Robia to jednotlivci, robia to korporcie, robia to vldy. Ke vetko ostatn zlyh, ego sa uchyuje ku kriku alebo dokonca k fyzickmu nsiliu. Ke diplomacia zlyh, nastupuje vojensk sila. Koko mdrosti sa skrva v slovch, ktor Jei vyriekol na kri: Odpus im, lebo nevedia, o inia. Ak chcete prispie k ukoneniu utrpenia, ktor udstvo suuje tisce rokov, muste zaa od seba. Muste prevzia zodpovednos za svoj duevn stav v kadom jednom okamihu ivota. To znamen teraz ! Polote si otzku: Ovlda ma v tejto chvli negatvna nlada ? Bute ostrait, venujte pozornos svojim mylienkam i emcim. Vmajte si aj pocity menieho neastia, o ktorch som hovoril prv, teda tak, ako s nespokojnos, nervozita, otrvenos. Sledujte mylienky, ktor vae pocity neastia zdanlivo zdvoduj i vysvetuj, priom ich v skutonosti 60

spsobuj. Ke si svoj negatvny duevn stav uvedomte, neznamen to, e ste zlyhali, ale naopak, urobili ste pokrok. Pokia si svoje neastie neuvedomujete, stotoujete sa so svojimi duevnmi pochodmi, ie sa stotoujete s egom. Vaka uvedomovaniu sa zbavte identifikcie s mylienkami, emciami a reakciami. Tento proces prebieha automaticky a nem ni spolon s potlanm. Vo vaom vnman seba, toho, km ste, nastva posun. Prv ste boli len uzlkom mylienok, emci a reakci; teraz ste vak samotn uvedomenie, vedom Prtomnos, pozorovate vlastnch duevnch stavov. Jednho da sa zbavm ega. Kto to hovor ? Ego. Oslobodi sa od ega nie je vbec nron; vlastne je to celkom jednoduch. plne sta, ak si budete uvedomova svoje mylienky a emcie tak, ak s. ie nemuste robi ni, len sa bdelo prizera. Z tohto hadiska naozaj plat, e nemete urobi ni pre to, aby ste sa zbavili ega. Vo chvli, ke vo vs nastane onen posun od myslenia k uvedomovaniu, zane vo vaom ivote psobi inteligencia, ktor aleko presahuje bystros ega. Skrze uvedomenie bud emcie a mylienky odosobnen. Rozpoznte ich neosobn povahu. U v nich nebude prtomn ja. Bud to len udsk emcie, udsk mylienky. Cel v osobn prbeh, ktor v konenom dsledku nie je ni in len prbeh, uzlk mylienok a emci, prestane ma prvorad vznam a u nebude zamestnva vae vedomie. U nebude vytvra rmec vaej identity. Stanete sa svetlom Prtomnosti, ktor je hlbie, ne akkovek mylienky a emcie. 4-15) PATOLOGICK FORMY EGA Ako sme sa o tom mohli presvedi, ego je patologick u vo svojej podstate - ak toto slovo chpeme v irom vzname ako dysfunkciu a utrpenie. Mnostvo duevnch porch vykazuje tie ist egoick rty, ktor sa prejavuj aj v mysli normlneho loveka, a na to, e ich patologick povaha je tak vrazn, e ju okrem postihnutho rozozn azda kad. Naprklad, vina ud sa z asu na as uchyuje ku klamstvu, aby pred ostatnmi vyzerala dleitejie, vnimonejie. udia si radi zlepuj imid tm, e pred ostatnmi predvdzaj svoje schopnosti a majetok, s km vetkm sa poznaj a o vetko v ivote dosiahli. Niektorch vak pocit menejcennosti opakovane nti klama. Vina toho, o vm takto udia o sebe povedia, je ry vmysel, fiktvna kontrukcia, ktor vytvorilo ego, aby sa mohlo cti vie a vnimonejie. Zave ich grandiznym a zvelienm bjkam udia naletia, no nikdy nie nadlho. Vinou sa rchlo dovtpia, ako sa veci maj. Duevn choroba, ktor sa vol paranoidn schizofrnia, alebo strunejie paranoja, je len prejavom nemerne nafknutho ega. Zvyajne ide o nejak fiktvny prbeh, ktor si vybjila myse, aby vysvetlila nepretrit
61

pocit strachu v zad. Hlavn zloku takhoto prbehu predstavuje presvedenie, e urit udia (niekedy v poet alebo takmer vetci) chystaj proti chormu nejak klady, pretoe ho chc bu ovlda, alebo dokonca zabi. Prbeh bva asto konzistentn, m svoju vntorn logiku, take paranoidn osoba, prv ne ju odhalia, stihne zmias vea ud. Niekedy aj organizcie, ba cel nrody buduj svoju identitu na systme paranoidnch bludov. Ego sa zmieta v neprestajnom strachu a nedvere voi ostatnm uom. Poukazuje na ich odlinos a chyby povauje za sas ich identity. Ak sa tieto tendencie v egu zosilnia, vsledkom bude, e druhch zane vnma ako neudsk montr. Ego potrebuje okolo seba ostatnch ud, no jeho dilema spova v tom, e v hbke ich nenvid a obva sa ich. Vo vroku Jeana-Paula Sartra peklo s t druh zaznieva vlastne hlas ega. Osoba trpiaca paranojou preva ono peklo vskutku plivo, no pociuje ho - na rozlinom stupni - kad, v kom ete funguj egoick ablny. m silnejie vs ego ovlda, tm pravdepodobnejie budete ostatnch ud vnma ako hlavn zdroj vaich ivotnch problmov. A takisto je viac ne pravdepodobn, e i vy budete strpova ivoty druhm. Avak vbec vm to nebude dochdza. Pretoe s to vdy t druh, ktor vm robia zo ivota peklo. Paranoja vak vykazuje aj al syndrm, ktor je sasou kadho ega, hoci pri tejto duevnej chorobe sa prejavuje v ovea extrmnejej forme. m vmi sa paranoidn lovek cti prenasledovan, pehovan i ohrozovan ostatnmi, tm vmi sa bude poklada za stred vesmru, okolo ktorho sa vetko krti, a bude si teda pripada ako mimoriadny a vznamn stredobod pozornosti ud. Pocit dleitosti mu dodva prve predstava, e je obeou, ktorej vetci ubliuj. V prbehu, ktor vytvra zklad jeho systmu bludov, si na jednej strane prisudzuje rolu obete, no na strane druhej zas rolu potencilneho hrdinu, ktor raz spas svet a poraz sily zla. Aj kolektvne ego kmeovch spoloenstiev, nrodov a nboenskch organizci obsahuje vrazn prvok paranoje. Kolektvne ego toti hovor, e my sme t sprvni a t druh s in, ie zl, a preto proti nim treba bojova. Takto postoj je prinou nesmierneho utrpenia. panielska inkvizcia, prenasledovanie a upaovanie kacrov a bosoriek , vzahy medzi nrodmi, ktor viedli k vypuknutiu prvej i druhej svetovej vojny, histria komunistickej krutovldy, studen vojna , ra mccarthizmu v Amerike pdesiatych rokov, vleci sa ozbrojen konflikt na Strednom vchode - to vetko s bolestiv epizdy udskch dejn poznaen extrmnou kolektvnou paranojou. m s jednotlivci, skupiny alebo nrody nevedomejie, tm vyia je pravdepodobnos, e ich chorobn egoizmus vysti do nejakej podoby fyzickho nsilia. Nsilie je sce primitvny, no ete stle vemi rozren spsob, akm ego presadzuje svoje presvedenie o tom, e m pravdu a t druh sa mlia. Medzi nevedommi umi sa aj ben spory poahky 62

obrtia na fyzick nsilie. o je spor ? Dvaja i viacer udia vyjadruj svoje nzory, ktor s rozdielne. Kad zo zastnench osb sa natoko stotouje so svojm nzorom, a sa z neho stane urit merav mentlny postoj, za ktorm op stoj prevanie vlastnho ja. Inak povedan: identita a mylienka splvaj do jednho celku. Ke teda djde k tomu, e brnim svoje nzory (mylienky), sprvam sa vlastne tak, ako keby som brnil seba. Nevedomky konm tak, ako keby som bojoval o preitie a toto nevedom presvedenie sa odra aj v mojich emcich, ktor s brliv. Som rozlen, nahnevan, brnim sa a tom. Musm zvazi za kad cenu, inak mi hroz zhuba. To je ilzia. Ego toti nevie, e myse a mentlne postoje nemaj ni spolon s tm, kto ste, pretoe ego je vlastne myse, ktor samu seba nepozoruje. Zenov mdros hovor: Nehadaj pravdu. Iba presta lipn na svojich nzoroch. o to znamen ? Prestate sa stotoova so svojou mysou. To, m ste bez svojich predstv, sa potom uke samo. 4-16) PRCA - S EGOM A BEZ NEHO Vina ud zave zaije okamihy bez ega. T, ktor s nadmieru dobr v tom, o robia, sa vedia pri prci do vekej miery alebo aj plne oslobodi od ega. Mono si to ani neuvedomuj, no ich prca je vlastne duchovn cvienie. Vina z nich je vak naplno prtomn iba poas prce; v skromnom ivote znovu upad do relatvnej nevedomosti. To znamen, e ich prevanie Prtomnosti sa viae len na urit oblas ich ivota. Poznm uiteov, umelcov, zdravotn sestry, lekrov, vedcov, socilnych pracovnkov, ankov, kadernkov, podnikateov a obchodnkov, ktor si svoju prcu robia vskutku obdivuhodne, bez akhokovek sebeckho zujmu, plne oddan tomu, o sa od nich v prtomnom okamihu vyaduje. S v jednote s tm, o robia, v jednote s Prtomnosou, v jednote s umi a lohami, ktor plnia. Vplyv, ktor takto udia maj na ostatnch, presahuje ich funkciu. Oslabuj ego v kadom, s km prdu do kontaktu. Dokonca aj udia so silnm egom sa v ich prtomnosti uvonia, prestan sa kontrolova a hra svoje roly. Niet divu, e tto udia, ktor do svojej prce nezaahuj ego, s v tom, o robia, neobyajne spen. Kad, kto je v jednote s tm, o rob, buduje nov zem. Poznm aj takch, ktor s sce technicky skvel, no ego neprestajne sabotuje ich prcu. Pretoe na prcu sstreuj len as svojej pozornosti - t druh as venuj svojmu egu, teda tomu, i sa im dostva dostatok uznania. Uznania vak nikdy nebude nadosta, a tak sa ich energia vyerpva v pocitoch trpkosti: Preo sa druhm dostva viac uznania ako mne ? Alebo ich hlavnm cieom s peniaze a moc a prca je len nstrojom na ich zskanie. Ke sa z prce stva prostriedok na dosiahnutie nejakho ciea, neme by kvalitn. Ke sa potom objavia nejak akosti a ni nejde hladko, ba aj udia prestan spolupracova, tak namiesto toho, aby sa zosladili so zmenenou situciou a reagovali na vzvy
63

prtomnho okamihu, zan jej vzdorova a separuj sa od nej. V takejto chvli nadobda ja pocit, e ho osobne urazili, a uchvten nezmyselnm hnevom a odporom spli obrovsk mnostvo energie, ktor mohlo posli pri rieen situcie. A to ete nie je koniec: tto antienergia vytvor alie prekky a al odpor. Mnoh udia s vlastne sami sebe najvmi nepriatemi. Ke odmietame pomoc i informcie ostatnch, alebo im hdeme pod nohy polen, aby sa nhodou nestali spenejmi ako my, komplikujeme a sabotujeme len vlastn prcu. Egu sa akkovek spoluprca priei pokia nem nejak postrann pohntky. Vae ego nevie, e m vmi zapojte ostatnch, tm lepie sa bude dari aj vm. Ke nebudete druhm pomha, alebo im dokonca budete kls prekky, vesmr prostrednctvom ud a okolnost - vm takisto nebude pomha, lebo ste sa vylenili z celku. Nensytnos ega, ktor tvor jeho nevedom zklad, spsobuje, e ke vidme spech druhho, zmocn sa ns pocit, e sme boli o osi ukrten. lovek, ktorho ovlda ego, si neuvedomuje, e zvis zmenuje jeho vlastn ance na spech. Ak teda chcete privbi spech, mali by ste sa z neho radova aj v prpade, ke nie je v. 4-17) EGO A CHOROBA Choroba me ego posilni i oslabi. Ke nariekate, bu sa utujete, alebo vs hnev, e ste chor. i u je to tak alebo onak, profituje z toho len vae ego. Posiluje ho, ak sa choroba stane sasou vaej identity: Trpm takou a takou chorobou. Ach, no tak teraz u vieme, kto ste. Vy ste ten, kto trp. Stva sa vak, e niektor udia, ktor maj v benom ivote vek ego, sa pod vplyvom choroby zmenia na prjemnch, lskavch, ovea milch ud. Zrazu vidia veci plne inak. Dospej k hlbokmu poznaniu, rozhost sa v nich pokoj a zan rozprva mdro. Lene neskr, ke sa vystrbia a vrtia sa im sily, vrti sa im aj pvodn ego. Ke ochoriete, prdete o mnostvo energie. Procesy v tele zane riadi inteligencia organizmu, ktor zvyn energiu vyuije na to, aby telo uzdravila, a tak pre myse - teda pre egoick mylienky a emcie - toho u vea nezvi. Ego toti vie spli pozoruhodn mnostvo energie. V niektorch prpadoch si vak ego vezme aj to mal mnostvo energie, ktor zostalo, a vyuije ho pre svoje zmery. Prirodzene, udia, ktor poas choroby poctia, e ich ego zosilnelo, sa vylieia ovea pomalie. Mnoh sa dokonca nikdy neuzdravia a ich choroba sa stane chronickou a permanentnou sasou ich falonho ja. 4-18) KOLEKTVNE EGO Ak ak je i so samm sebou ! Ego nie je spokojn s tm, ak je, a preto had spsoby, ako unikn. Potrebuje zvova a posilova svoj vznam a jednm zo spsobov, ako to dosiahnu, je stotoni sa 64

s nejakou skupinou - nrodom, politickou stranou, korporciou, intitciou, sektou, klubom, gangom, futbalovm mustvom. S prpady, ke sa niekto celm svojm ivotom odd nesebeckej prci v prospech kolektvu bez toho, aby si nrokoval na akkovek uznanie, a vtedy sa me zda, e ego zaniklo. Kok ava - zbavi sa konene bremena svojho ja. lenovia kolektvu sa ctia astn a naplnen, nech by prinali akkovek obete a akokovek ako by pracovali. Zd sa toti, e sa u zbavili svojho ega. Je vak otzne, i sa skutone oslobodili, alebo i sa ego jednoducho len presunulo z osobnej do kolektvnej sfry. Kolektvne ego vykazuje tie ist rty ako osobn. Aj kolektvne ego potrebuje konflikty a nepriateov, je nensytn a chce ma stle pravdu, aby sa mohlo vyvyova nad ostatnch. Prv i neskr sa kad kolektv dostane do konfliktu s inm kolektvom, pretoe podvedome had konflikty a protiklady, aby mohol definova svoje hranice, ie svoju identitu. Jeho lenovia potom zaij utrpenie, ktor nevyhnutne vznik ako nsledok inov motivovanch egom. Je to vak okamih, ke jednotlivec me zrazu precitn a uvedomi si, e kolektv, ktorho lenom je, vykazuje prvky reho ialenstva. Asi vs bude bolie, ke si zrazu uvedomte, e kolektv, s ktorm ste sa doposia stotoovali a pre ktor ste pracovali, je vlastne ialen. Niektor udia sa v takej chvli zmenia na cynikov, zatrpkn a zan popiera akkovek hodnoty. Takto postoj vak znamen, e si iba osvojili al systm presveden, lebo sa ukzalo, e to, v o verili prv, bola len ilzia. Neprijali smr svojho ega, radej sa dali na tek a nechali, nech sa ego znovu zrod v inej podobe. Kolektvne ego bva ete nevedomejie, ne ego jednotlivcov. Naprklad davy (doasn kolektvne egoick entity) s schopn pcha tak ukrutnosti, akch by sa jednotlivci nikdy nedopali. Nrody nezriedka vykazuj tak prznaky sprvania, ktor sa u jednotlivcov hodnotia ako psychopatick. Sbene s tm, ako bude vznika nov vedomie, niektor jednotlivci sa bud usilova zaklada skupiny, v ktorch sa bude prejavova osvieten vedomie. Tieto skupiny vak u nebude ovlda kolektvne ego. lenovia tchto zoskupen nebud svoju identitu odvodzova od kolektvu. U nebud hadie na formy ako na nieo, s m sa mono stotoni. A hoci ete nebud celkom zbaven ega, bud dostatone uvedomel, aby ego vas rozpoznali v sebe i v ostatnch. Bude vak iaduca neprestajn bdelos, pretoe ego sa bude snai znovu prevzia velenie a presadi sa vetkmi monmi spsobmi. Jednm z hlavnch cieov tchto skupn bude preto rozpustenie ega tm, e ho posun do svetla vedomia. A nebude zlea na tom, i pjde o skupiny obchodnkov, dobroinn organizcie, koly alebo inak organizovan komunity. Osvieten skupiny
65

ud bud plni vznamn lohu pri prebuden novho vedomia. Podobne ako vs egoick kolektvy vahuj do nevedomch sfr a do pirl utrpenia, osvieten zoskupenia mu rozpta vr vedomia, ktor urchli zmenu na celej plante. 4-19) NEZVRATN DKAZ NESMRTENOSTI Ego pochdza z rozporu udskej due, v ktorej sa identita tiepi na dve asti, ktor meme nazva ja a mi alebo ma a seba. V istom zmysle je kad ego tak trochu schizofrenick. ijete s istou mentlnou predstavou o sebe, pojmovm ja, ku ktormu si vytvrate vzah. V ivot je potom zaplnen pojmami a je oddelen od vaej skutonej podstaty. Na jednej strane ste vy a na druhej v ivot. Netvorte jednotu. V okamihu, ke poviete, alebo si pomyslte mj ivot a uverte tomu, o hovorte (lebo sa nazdvate, e nejde iba o jazykov konvenciu), u ste vstpili do re ilzi. Keby existovalo nieo ako mj ivot , znamenalo by to, e ja a ivot s dve samostatn veci, a preto mem o svoj ivot, ie o moje pomyseln a vzcne vlastnctvo, prs. Potom sa naozaj me smr javi ako relna hrozba. Slov a pojmy rozdelili ivot na samostatn segmenty, ktor vak samy o sebe iadnou skutonosou nie s. Mohli by sme dokonca poveda, e pojem mj ivot je zkladnm bludom separcie, zdrojom ega. Ak ja a ivot s dve samostatn veci, a ak ja netvor jednotu so ivotom, znamen to, e som oddelen od vetkch vec a bytost, od kadho loveka. Lene ako by som mohol by separovan od ivota ? Ak ja by vedelo jestvova mimo ivota, mimo Bytia ? Je to absoltne nemon. Take tak vec ako mj ivot nejestvuje, ie ja nemm ivot. Ja som ivot. Ja a ivot sme jedno. Inak to ani neme by. Take, ako by som mohol prs o ivot ? Ako mem prs o nieo, o nemm ? Ako mem strati to, m som ? To je predsa nemon. (5)

NEVIDITEN TELO BOLESTI

Myslenie viny ud vbec nie je slobodn, ale automatick a repetin. Je to druh mentlnej poruchy, ktor nem iaden el. Presnejie povedan: nemyslte vy, myslenie vo vs len prebieha. Tvrdenie ja myslm vyjadruje vobu, naznauje, e o tejto veci mete rozhodova. Pre vinu ud to tak vak nie je. Ja myslm je toti rovnako nepravdiv tvrdenie ako povedzme ja trvim alebo ja nechvam obieha krv. Trvenie, krvn obeh i myslenie prebiehaj bez nho vedomho priinenia. Hlas vo vaej hlave si ije svojm ivotom. Vina ud je mu vydan napospas; s v podru svojich mylienok, svojej mysle. A kee ich myse je poznaen minulosou, musia znovu a znovu preva svoju
66

minulos. Na Vchode sa tomu hovor karma. Ak ste stotonen so svojou mysou, tak si to samozrejme vbec neuvedomujete. Ak ste si to u uvedomili, vymante sa z podruia vntornho hlasu, pretoe ten vs ovlda len dovtedy, km ho mylne povaujete za svoju identitu. udia sa v priebehu uplynulch tiscro stali oraz vmi posadnut mysou, a tak nemohli rozpozna, e entita, ktor ich ovlda, nem ni spolon s ich pravou podstatou. Vaka tomu, e sa v plnej miere stotonili so svojou mysou, vzniklo aj falon ja - ego. Sila ega zvis od toho, nakoko sa vy - vedomie - identifikujete s mysou a so svojm myslenm. Myslenie je pritom iba nepatrnm aspektom tej celostnosti, ktorou je vedomie a ktorou ste i vy. Miera stotonenia s mysou je u kadho loveka in. Niektorch ud te, ak sa mu od mysle o i len na krtke obdobie odpta, preva pokoj, rados a ivos, ktor v takch chvach napaj ich ivot zmyslom. S to chvle tvorivosti, lsky a scitu. A potom s zasa tak, o sa z pasce egoickch stavov nikdy nevymania. Odcudzia sa sami sebe i ostatnm, ba vlastne celmu svetu. Ke sa im pozriete do tvre, uvidte len naptie, zamraen a przdny pohad. Vinu ich pozornosti pohlcuje myslenie, take vs v skutonosti nevidia a nepovaj. V kadej situcii s neprtomn, upriamuj sa bu na minulos alebo na budcnos, ktor vak existuj len v ich mysli, v podobe mylienkovch foriem. Alebo s vami komunikuj iba z pozcie roly, ktor hraj, o znamen, e op len nie s sammi sebou. udia vinou nevedia, km vlastne s. Podaktor sa sami sebe odcudzili natoko, e si u ani nevimn, e ich falo odhalil kad - azda iba okrem tch, ktor s rovnako falon a rovnako odcudzen sami sebe. Odcudzenie znamen, e sa nectite v pohode v iadnej situcii, na iadnom mieste, s nikm, ba ani sm so sebou. Ako keby ste sa po cel as pokali by ako doma , no ten pocit sa vm nikdy nedar zai. Najv spisovatelia dvadsiateho storoia, Franz Kafka, Albert Camus, T. S. Eliot a James Joyce, povaovali odcudzenie za univerzlnu dilemu udskho bytia a skvele ho vedeli vo svojich dielach stvrni zrejme preto, lebo ho dkladne poznali z vlastnej sksenosti. Neponkli vak iadne rieenie. Ich zsluha spova v tom, e nm nzorne ukzali existencilnu zkos loveka. Jasne rozpozna tto zkos znamen urobi prv krok k tomu, aby ste sa z nej vymanili. 5-1) VZNIK EMCI Okrem neprestajnho prdu mylienok je tu ete alia dimenzia ega, ktor s mylienkami svis: emcie. To vak neznamen, e vetky mylienky a emcie pochdzaj z ega. S egom splvaj len vtedy, ke sa s nimi stotoujete a ovldnu vs, ie sa stan vam ja.
67

Kad organizmus, aj vae telo, m svoju vlastn inteligenciu. A tto inteligencia reaguje na to, o hovor myse, reaguje na vae mylienky. Take emcie predstavuj reakcie tela na myse. Inteligencia tela je neoddelitenou sasou univerzlnej inteligencie, je jednm z jej nespoetnch prejavov. Je to sdrn sila, ktor doasne udruje atmy a molekuly vho fyzickho tela pohromade. Je to organizan princp, ktor riadi innos telesnch orgnov, premenu kyslka a potravy na energiu, tlkot srdca a krvn obeh, imunitn systm, chrniaci telo pred votrelcami, prevod zmyslovch vnemov na nervov impulzy a ich prenos do mozgu, kde sa dekduj, aby sa z nich poskladal ucelen vntorn obraz o vonkajom svete. Vetky tieto funkcie - a takisto tisce alch, simultnnych funkci - dokonale riadi inteligencia tela. Procesy vo vaom tele neriadite vy, ale jeho inteligencia. A t m na starosti aj reakcie na vonkajie vnemy. Plat to o vetkch formch ivota. Vaka tejto inteligencii sa vyvinula rastlina a z nej sa potom vyvinul kvet - kvet, ktor sa rno otvra, aby prijal slnen le a naveer sa zas zatvra. Tto inteligencia sa prejavuje ako Gaia, t zloit iv bytos, ktorou je naa planta. Vaka tejto inteligencii me organizmus v stave ohrozenia intinktvne reagova. V ivonej ri vyvolva reakcie, ktor sa zdanlivo podobaj udskm emcim: hnev, strach, slas. Tieto intinktvne reakcie mono poklada za primitvnych predchodcov emci. V uritch situcich sa udia sprvaj rovnako intinktvne ako zvierat. V stave nebezpeenstva, ke ide o preitie, srdce bije rchlejie, svaly sa napnaj, dych sa zrchuje, organizmus sa pripravuje na boj alebo tek. Prvotn strach. Ke sa telo ocitne v zkych, zrazu sa v om prebud tak energia, akou nikdy predtm nedisponovalo. Prvotn hnev. Tieto intinktvne reakcie sa zdanlivo podobaj na emcie, no v skutonosti emciami nie s. Zkladn rozdiel medzi takouto reakciou a emciou je v tom, e intinktvna reakcia je bezprostredn reakcia tela na nejak vonkajiu situciu, zatia o emcia je reakcia tela na mylienku. Nepriamo sce aj emcia me by reakciou na nejak aktulnu situciu i udalos. Vdy to vak bude reakcia na udalos viden cez filter mentlnej interpretcie, cez filter mylienok, ie optikou mentlnych pojmov dobra a zla, prjemnho a neprjemnho, toho, o som ja a o je moje. Asi vami neotrasie, ke sa dozviete, e niekomu druhmu ukradli auto. Keby vak lo o vae auto, asi by ste sa rozlili. Ohromujce, koko emci vie vyprodukova tak drobn mentlny pojem ako je moje. Hoci je telo vemi inteligentn, predsa len nevie rozliova medzi aktulnou situciou a mylienkou. Na kad mylienku reaguje tak, ako keby bola skutonosou. Nevie, e je to len mylienka. Telo zkostn mylienky chpe ako stav ohrozenia a poda toho aj reaguje, aj keby ste leali v teplukej pohodlnej posteli. V takej chvli sa vm srdce rozbi,
68

svaly sa napn, dych zrchli. Nahromad sa energia, ktor sa vak nespotrebuje, kee nebezpeenstvo je len fiktvne. Urit mnostvo sa napoj na myse a vygeneruje ete viac zkostnch mylienok. Zvyok sa premen na jed a zasiahne do harmonickho fungovania tela. 5-2) EMCIE A EGO Ego nie je len nepozorovan myse, hlas vo vaej hlave, ktor predstiera, e je vami; ego tvoria aj nepozorovan emcie, ktor s reakciami tela na to, o hovor hlas vo vaej hlave. U sme videli, m, akmi mylienkami sa vinou zapodieva egoick myse a v om spova trukturlna dysfunkcia mylienkovch procesov nezvislch na obsahu. Toto dysfunkn myslenie je presne tm, na o telo reaguje negatvnymi emciami. Hlas vo vaej hlave vm rozprva prbeh, ktormu telo uver a reaguje na. Jeho reakcie s vae emcie. Emcie zasa, na opltku, dodvaj energiu mylienkam, ktor vak vznikli na podnet emci. Je to zaarovan kruh nekontrolovanch mylienok a emci podnecujci emocionlne podfarben myslenie a snovanie prbehov. Emocionlna zloka je u kadho loveka in. U niekoho je via, km u inho menia. Mylienky, ktor spaj v tele emocionlne reakcie, prichdzaj niekedy tak rchlo, e prv, ne by ich myse stihla sformulova, telo u zareaguje emciou a emcia sa zasa zmen na reakciu. Tieto mylienky predchdzaj slovm, s to nevysloven, podvedom domnienky. Ich vznik je podmienen minulosou jednotlivca, zvyajne obdobm ranho detstva. Ke niekto v detstve - v ase, ke sa buduj prvotn vzahy - nezail zo strany rodiov a srodencov dostatok lsky a porozumenia, stle si bude myslie, e uom sa ned dverova. A tu s alie podobn domnienky, ktor si mnoh z ns v duchu opakuj: Nikto si ma nevi a neuznva ma. Musm bojova o preitie. Nikdy nemm dos peaz. ivot je tvrd. Nezaslim si blahobyt. Nezaslim si lsku. Povedom predsudky produkuj v tele emcie, ktor obratom spaj mylienky a okamit reakcie. A takto vytvraj vau osobn realitu. Hlas ega neprestajne naruuje prirodzen, zdrav stav tela. Takmer kad udsk telo podlieha obrovskmu vyptiu a stresu, ale nie preto, e by ho azda ohrozovali nejak vonkajie faktory, ale vinou svojej mysle. Telo je priptan k egu a neme robi ni, len reagova na jeho dysfunkn mylienkov ablny. A tak je prd nepretritch a nutkavch mylienok vdy sprevdzan vlnou negatvnych emci. o je to negatvna emcia ? Emcia, ktor vna do tela jed a nara jeho rovnovhu a harmonick fungovanie. Strach, zkos, hnev, neva, smtok, nenvis alebo intenzvny odpor, iarlivos, zvis - to vetko
69

nara energetick tok v tele, psob na srdce, na imunitn systm, trvenie, tvorbu hormnov a podobne. Dokonca u aj klasick medicna, hoci o fungovan ega toho vie stle mlo, zana rozpoznva svislosti medzi negatvnymi emciami a telesnmi ochoreniami. Emcia, ktor kod telu, zasahuje aj ud, s ktormi prichdzate do styku a nepriamo, prostrednctvom reazovej reakcie, psob aj na alch, ktorch ani nepoznte. Shrnn nzov pre negatvne emcie je: neastie. Znamen to, e pozitvne emcie maj na telo opan inky ? Upevuj imunitn systm, osvieuj a lieia telo ? no, je to naozaj tak, musme vak rozliova medzi pozitvnymi emciami, ktor si vytvra ego, a hlbmi emciami, ktor vyaruj z vho prirodzenho spojenia s Bytm. Pozitvne emcie, ktor si vytvra ego, obsahuj svoj opak, na ktor sa vedia vemi rchlo premeni. Uvediem niekoko prkladov: To, o ego nazva lskou, je skr majetncky pud, zvislos a lipnutie, ktor sa v priebehu sekundy me zmeni na nenvis. Radostn oakvanie nejakej udalosti, o sved len o tom, e ego preceuje vznam budcnosti, sa ahko premen na svoj opak - ie na sklesnutos alebo sklamanie - ke u udalos, ktor nesplnila oakvania ega, odznela. V jednej chvli vs pochvala a uznanie napaj pocitmi astia a dodvaj vm chu do ivota. V nasledujcej chvli vak, ke vs niekto kritizuje alebo ignoruje, ctite sa u skormten a neastn. Rados z nesptanho veierka sa nasledujce rno zmen na poriadnu opicu. Neexistuje dobr bez zlho, raz ste hore, inokedy zas dole. Emcie, ktor vytvra ego, pochdzaj z toho, e myse sa stotouje s vonkajmi faktormi, ktor s nestle a kad chvu podliehaj zmenm. Tie hlbie emcie vak v skutonosti vbec nie s emciami, ale stavom Bytia. Emcie jestvuj len vo svete protikladov. Stavy Bytia mu by sce zastret, neobsahuj vak iadne protiklady. Vyaruj toti z vho vntra v podobe lsky, radosti a pokoja. S to aspekty vaej pravej prirodzenosti. 5-3) KAICA S UDSKOU MYSOU V knihe Sila prtomnej chvle som spomnal sboj dvoch kerov. Tieto sboje trvaj vemi krtko a potom sa kad z kerov poberie opanm smerom. Obaja niekokokrt prudko zamvaj krdlami, aby sa tak zbavili prebytonej energie, ktor sa nahromadila poas sboja, a alej u pokojne plvaj, ako keby sa vbec ni nestalo. Keby kaica mala udsk myse, asi by sa ete dlho zapodievala sbojom, udriavala by ho v sebe tm, e by si ho pretvorila na prbeh, ktor by znel asi takto: Nechce sa mi veri, o spravil. Priblil sa ku mne celkom blzko. Asi si mysl, e mu patr cel rybnk. Vbec neberie ohady na mj skromn priestor. U mu nemem dverova. Pri najbliej prleitosti ma urite niem natve. Som si ist, e u teraz nieo chyst. Ale ja to nebudem trpie. Utedrm mu tak pruku, e na to jakiv 70

nezabudne ! A takto dokola a dokola si myse vyma svoje rozprvky, cel dni, ba mesiace a roky si ich premiea. Telo cel situciu potom vnma tak, e boj neskonil, a energia, ktor neustle produkuje, aby mohlo reagova na vetky tie mylienky, je emcia, ktor podnecuje alie mylienky. Takto vznik emocionlne myslenie ega. Asi u vidte, ak problematick ivot by musela kaica i, keby mala udsk myse. Lene udia takto prevaj vinu svojho ivota. iadnu situciu i udalos nevedia v sebe definitvne uzavrie. Myse a jej prbeh o tom, o sa mi stalo ich udruj v obehu. Sme ivony druh, ktor zabldil. Mohli by sme sa ui od prrody, od kadho kvetu a stromu, od kadho zvieraa, keby sme sa zastavili, pozerali sa a povali. Kaica vs u, aby ste aj vy zamvali krdlami. V preklade: nechajte odplva svoj prbeh a vrte sa na jedin miesto svojej sily - do prtomnosti. 5-4) BREMENO MINULOSTI Neschopnos, alebo skr neochotu vzda sa minulosti krsne ilustruje prbeh dvoch zenovch mnchov, Tanzana a Ekida, ktor prechdzali vidieckou cestou zmanou prudkmi lejakmi. Nealeko jednej dediny natrafili na mlad enu, ktor sa pokala prejs cez cestu. Mlka vak bola tak hlbok, e hrozilo, e si zapin svoje hodvbne kimono. Tanzan ju zrazu zdvihol a preniesol na druh stranu. Mnsi potom mlky pokraovali v ceste. O p hodn neskr, ke sa priblili k svojmu chrmu, to u Ekido nevydral a sptal sa: Preo si preniesol to dieva cez cestu ? Mnsi by nemali robi tak veci. Ja som to dieva odloil u pred niekokmi hodinami, povedal Tanzan. Ty ho ete stle nesie so sebou ? Vina obyvateov tejto planty je ako Ekido: nie s schopn a ochotn vzda sa minulosti, neprestajne hromadia v sebe stle viac a viac harabrd. Ak ak mus by bremeno ich minulosti, ktor neustle vlia vo svojich mysliach ! Minulos ije alej v spomienkach, ale spomienky samy osebe iaden problm nepredstavuj. Vlastne minulos a spomienky potrebujeme na to, aby sme sa z nich uili a aby sme sa pouili z chb, ktorch sme sa kedysi dopustili. Spomienky zan by problematick vtedy, ke loveka plne ovldnu. Vtedy sa z nich stane pra a hroz, e splyn s vaou identitou. Vaa osobnos, ktor utvrala aj minulos, sa tm pdom stane vzenm. Vae spomienky sa zabuduj do toho, ako vnmate svoje ja a zanete sa stotoova so svojm prbehom. Toto mal ja je len ilzia, ktor zastiera vau prav totonos, ie nadasov a so iadnou formou nestotonen Prtomnos.
71

V prbeh vak nepozostva len z mentlnej, ale aj z emonej pamti ie zo starch emci, ktor sa neustle oivuj. Podobne, ako to bolo s mnchom, ktor ete p hodn niesol vo svojich mylienkach bremeno nebosti, aj vina ud po cel ivot vli so sebou obrovsk mnostvo nepotrebnej, mentlnej i emocionlnej batoiny. Ochudobuj sa tm, e v sebe ivia pocity mrzutosti, tosti, nevraivosti, viny. Stotonili sa so svojm emone podmienenm myslenm a na svojich starch emcich lipn preto, lebo posiluj ich identitu. Kee lovek m sklony k tomu, aby opakovane preval svoje niekdajie emcie, takmer kad z ns m vo svojom energetickom poli nahromaden dvnu emocionlnu boles, ktor oznaujem ako telo bolesti. Telo bolesti vak meme presta budova, kee sa meme naui, ako si odvykn od hromadenia a omieania niekdajch emci. Sta, ak metaforicky povedan - zamvame krdlami, a mentlne prestaneme lipn na minulch udalostiach, i u verajch, alebo tch, o sa udiali pred tridsiatimi rokmi. Meme sa naui, ako presta ivi vo svojich mysliach situcie a udalosti a ako radej venova nepretrit pozornos dokonalej a nekonenej Prtomnosti, ne si jednostaj premieta svoj vntorn film. Naa totonos spova toti v Prtomnosti, a nie v naich mylienkach a emcich. V minulosti sa nestalo ni tak, o by vm teraz brnilo v tom, aby ste boli naplno prtomn. Ak teda minulos nem t moc, aby vm zabrnila v prevan prtomnosti, tak ak m vlastne moc ? 5-5) JEDNOTLIVEC A KOLEKTV Negatvne emcie, ktor nerozpoznte v okamihu, ke sa nerozplyn, ale pretrvaj a zanechaj vo vs stopu bolesti. sa vynoria,

Najm deti vnmaj negatvne emcie ako osi nenosn a maj sklony k tomu, aby ich potlali. Pokia nestoja pri nich uvedomel a pozorn dospel, ktor by ich lskavo a citlivo viedli k tomu, aby svojim emcim okamite elili, nemaj in monos, ako ich potla. Naneastie tento ran obrann mechanizmus sa nezmen ani v dospelosti. Nerozpoznan emcie bud naalej pretrvva a nepriamo sa prejavova naprklad ako zkos, hnev, vbuchy nsilia, nladovos alebo dokonca ako telesn choroba. V niektorch prpadoch dokonca znemonia vybudovanie intmnych vzahov. Vina psychoterapeutov m pacientov, ktor tvrdia, e mali astn detstvo, no neskr vysvitne prav opak. S to sce extrmne prpady, no na druhej strane nik sa v detstve nevyhne emocionlnej bolesti. Aj keby boli obaja vai rodiia osvieten, aj tak by ste predsa vyrastali vo svete, v ktorom ij nevedom udia.
72

Ak sa nepostavte zoi-voi silnm negatvnym emcim, ak ich neprijmete, stopy bolesti, ktor po sebe zanechvaj, sa zjednotia do energetickho poa. Toto pole je prtomn v kadej bunke tela a sklad sa nielen z bolest, ktor ste preili v detstve, ale aj z neprjemnch emci, ktor sa na nabalili neskr, poas dospievania a dospelosti, a ktor vytvoril hlas vho ega. Pokia je zkladom vho ivota falon ego, emocionlna boles vs nikdy neprestane sprevdza. Takmer kad udsk bytos m svoje energetick pole starch, no ete stle vemi ivch emci. A toto pole je telom bolesti. Telo bolesti vak nem len individulnu povahu. Tvor ho aj utrpenie, ktor udia prevali v priebehu celch dejn, ktor s vlastne dejinami neprestajnch kmeovch vojen, otroctva, drancovania, znsilovania, muenia a alch prejavov nsilia. Tto boles naalej ije v kolektvnej dui udstva a dennodenne ju zvujeme, ako sa o tom mete presvedi pri sledovan veernch sprv i drm medziudskch vzahov. Kolektvne telo bolesti je pravdepodobne zakdovan v DNA kadho loveka, hoci zatia to ete nebolo dokzan. Kad novorodenec, ktor prichdza na tento svet, si telo bolesti prina so sebou. Niektor bbtk ho maj aie, hustejie. In s zasa celkom astn, km alie vyzeraj, ako keby so sebou vliekli enormn bremeno neastia. Nepochybne, niektor deti pla privea, pretoe sa im nedostva lsky a pozornosti, in zasa pla bez zjavnej priny, ako keby sa snaili kadho urobi rovnako neastnm ako s ony - a asto sa im to aj podar. Tieto deti prili na svet zrejme s vekou ndielkou udskej bolesti. In bbtk zasa pla asto preto, lebo zachytvaj negatvne emcie, ktor vyaruj z ich rodiov, a to im spsobuje boles a ich telo bolesti vstrebva energiu z tela bolesti rodiov. Nech u je to akokovek, s fyzickm telom bbtk sa rozvja aj telo bolesti. Z dieaa so slabm telom bolesti sa ete nemus sta duchovne vyspelej lovek ako z niekoho, koho telo bolesti je hustejie. Vlastne to bva naopak. udia s am telom bolesti spravidla maj viu ancu duchovne sa prebudi. Niektor z nich vak aj tak uviaznu vo svojich akch telch bolesti, km mnoh al dospej do bodu, ke u nevldzu alej i so svojm neastm, a tak ich motivcia, aby precitli, zosilnie. m to asi bude, e utrpenie Krista, jeho tvr znetvoren agniou a jeho telo krvcajce z nespoetnch rn, m tak vek vznam pre kolektvne vedomie udstva ? Miliny ud, najm v stredoveku, by zrejme nemali k tomu, o Kristovo utrpenie symbolizuje, a tak hlbok vzah, keby v nich nieo nerezonovalo a keby ho podvedome nevnmali ako vonkajie spodobenie ich vntornej reality - teda ich tela bolesti. Takto jasne si to v tch asoch samozrejme nemohli uvedomova, no i tak symbol Kristovho utrpenia bol zaiatkom procesu prebudenia. Krista mono vnma ako
73

archetyplneho loveka, stelesujceho nielen boles, ale aj monos jej transcendencie. 5-6) AKO SA REGENERUJE TELO BOLESTI Telo bolesti je len iastone autonmna forma energie, ktor ije vo vine udskch bytost; je to entita vytvoren z emci. M svoju vlastn, primitvnu inteligenciu, podobn prefkanosti elmy, inteligenciu, ktor riadi pud sebazchovy. Rovnako ako vetky formy ivota, aj tto inteligencia potrebuje pravideln prsun potravy, aby naerpala nov energiu. Potrava, ktor potrebuje, obsahuje podobn energiu ako je jej energia, ie energiu, ktor vibruje na podobnej frekvencii. Vhodnou potravou je teda akkovek emocionlne bolestiv zitok. Preto prosperuje najm z negatvneho myslenia a brlivch medziudskch vzahov. Telo bolesti je vlastne zvislos na neast. Mono budete okovan, ke si prvkrt uvedomte, e v sebe mte nieo, o si pravidelne pta negatvne pocity a neastie. Na inch uoch si to vimnete raz-dva, ale na to, aby ste si to vimli aj na sebe, potrebujete ovea viu uvedomelos. Ak vs neastie raz ovldne, nielene sa ho nebudete chcie vzda, ale pousilujete sa, aby sa aj ostatn ctili aspo tak mizerne ako vy a zsobovali vs svojimi negatvnymi emocionlnymi reakciami. U viny ud m telo bolesti fzu tlmu a fzu aktivity. Ke je vo fze tlmu, ani si nespomeniete, e v sebe noste ierny mrak, alebo e vo vs drieme sopka - v zvislosti od toho, ak je energetick pole vho tela bolesti. Fza tlmu je u kadho jednotlivca in: najastejie trv niekoko tdov, no rovnako me trva aj mesiace alebo len pr dn. Niekedy vak me zotrvva v stave hiberncie cel roky, km ho nakoniec nejak udalos prebud. 5-7) AKO SA TELO BOLESTI IV VAIMI MYLIENKAMI Telo bolesti sa zo svojho spnku zvyajne prebdza vtedy, ke pocti hlad, teda ke potrebuje naerpa nov sily. Zburcova ho vak doke aj nejak udalos. Nenajeden telo bolesti vyuije i t najbezvznamnejiu udalos ako spa - naprklad ke niekto nieo povie, alebo urob -, alebo si plne vysta aj s tm, e si nieo pomysl. Ak ijete celkom sami a nikto pri vs prve nie je, telo bolesti sa bude ivi vaimi mylienkami. Vae myslenie zane by zrazu vemi negatvne. Pravdepodobne ste si neuvedomili, e zplave negatvnych mylienok vo vaej mysli predchdzala vlna negatvnych emci - pochmrna a aiv nlada, zkos alebo prudk hnev. Vetky mylienky s v podstate energiou a telo bolesti sa iv energiou vaich mylienok. No neuspokoj sa s hocakou mylienkou. Na to, aby ste si vimli, e pozitvne mylienky maj plne in ndych ako negatvne, nepotrebujete iadnu zvltnu citlivos. V prpade pozitvnych mylienok ide o t ist energiu, z ktorej sa ivia negatvne nlady, 74

ibae frekvencia je in. astn, pozitvna mylienka je pre telo bolesti nestrviten. iv sa toti vlune negatvnymi mylienkami, pretoe len tie s kompatibiln s jeho energetickm poom. Vetky veci s vlastne vibrujce energetick polia v nepretritom pohybe. Stolika, na ktorej sedte, kniha, ktor drte v rukch, zdanlivo vyzeraj pevne a nehybne, pretoe vae zmysly vm takto sprostredkvaj ich vibran frekvenciu - ie cel ten nepretrit pohyb molekl, atmov, elektrnov a subatomrnych astc, ktor dokopy vnmate ako stoliku, knihu, strom, telo. Take to, o vnmame ako hmotu, je energia vibrujca (pohybujca sa) na uritej frekvennej stupnici. Aj mylienky sa skladaj z rovnakej energie, ktor vak vibruje na vyej frekvencii ako hmota, o spsobuje, e s neviditen a nehmataten. Mylienky maj svoju vlastn frekvenn stupnicu - negatvne sa nachdzaj naspodku, km pozitvne na jej vrchole. Vibran frekvencia tela bolesti rezonuje s negatvnymi mylienkami. A to je dvod, preo sa me ivi iba nimi. Zvyajn mechanizmus, vaka ktormu mylienky vytvraj emcie, v prpade tela bolesti funguje opane, aspo spoiatku. Emcie pochdzajce z tela bolesti rchlo prevezm kontrolu nad mysou a vae myslenie sa stva negatvnym. Vntorn hlas vm bude rozprva o vaom ivote, o druhch uoch, o minulosti a budcnosti i o neexistujcich udalostiach sam smutn prbehy pln zkosti alebo hnevu. Bude nadva, obviova, ponosova sa, fantazrova. A vy sa plne stotonte so vetkm, o hlas povie, uverte vetkm tm zdeformovanm predstavm. A v tom okamihu sa zane vytvra zvislos na neast. Nejde o to, e by ste tento vlak negatvnych mylienok nevedeli zastavi, ale o to, e nechcete. Je to preto, lebo telo bolesti ije skrze vs a predstiera, e je vami. Boles mu spsobuje slas. Dychtivo hlt kad negatvnu mylienku. Hlas, ktor vo svojej hlave zvyajne poujete, sa stva hlasom tela bolesti. Ovldol v vntorn dialg. A zaarovan kruh medzi telom bolesti a vam myslenm je na svete. Kad negatvna mylienka je potravou pre telo bolesti, ktor zas generuje ete viac mylienok. Po uplynut niekokch hodn alebo dn sa nasti, prejde do fzy tlmu a zanech vyerpan organizmus, ktor je teraz ovea nchylnej na to, aby ochorel. Ak sa vm zd, e ide vlastne o duevnho parazita, mte pravdu. Pretoe presne tak telo bolesti funguje. 5-8) AKO SA TELO BOLESTI IV KONFLIKTMI Ak ste obklopen umi, ktor s vm blzki, ako naprklad partner i rodinn prslunci, telo bolesti sa bude usilova provokova ich - brnka im na city, ako sa vrav -, aby sa potom mohlo na nslednom konflikte priivova. Telo bolesti miluje intmne a rodinn vzahy, pretoe z nich me zska najviac poivne. Je ak nereagova, ke vs k tomu vyprovokuje telo bolesti niekoho blzkeho. Intinktvne toti vycti vae najslabie, najzranitenejie
75

miesta. Ak sa mu to nepodar na prv raz, bude ska znovu a znovu. S to prvotn emcie, ktor si ptaj ete viac emci. Telo bolesti druhho loveka chce prebudi to vae, aby sa potom vzjomne mohli energeticky nabja. Mnoho vzahov pravidelne prechdza fzami nsilia a detrukcie, ktor spsobuje telo bolesti. Pre mal deti je a neznesitene bolestn, ke sa musia sta svedkami emocionlneho nsilia, ktor prepukne medzi telami bolesti ich rodiov, a predsa presne toto zavaj miliny det na celom svete. Toto je jeden z najrozrenejch spsobov, ako telo bolesti prechdza z pokolenia na pokolenie. Po kadej rodinnej zvade nasleduje obdobie relatvneho pokoja, ktor trv len dovtedy, km to ego dovouje. Telo bolesti sa asto zaktivizuje pod vplyvom nadmernej konzumcie alkoholu, predovetkm u muov, ale aj u niektorch ien. Ke je niekto opit, plne sa mu zmen osobnos a ovldne ho telo bolesti. Hlboko nevedom lovek, ktorho telo bolesti sa zvyajne iv fyzickm nsilm, sa asto obracia proti svojmu partnerovi alebo deom. Ke potom vytriezvie, primne utuje svoje iny a mono bude subova, e to u nikdy neurob, a mysl to vne. Lene lovek, ktor si dva predsavzatia a suby, nie je tou bytosou, ktor pcha nsilie, take si mete by ist, e sa bude nsilia dopa opakovane. Ak si, pravda, nezane uvedomova prtomnos, nerozpozn v sebe telo bolesti a neprestane sa s nm stotoova. V niektorch prpadoch mu me pomc aj odbornk. Vina tiel bolesti chce oboje: spsobova boles i trpie. Niektor tel s vak skr pchatemi, km in zas obeami. V obidvoch prpadoch vak aia z nsilia, i u emocionlneho alebo fyzickho. Niektor pry sa mu nazdva, e sa zabili , no v skutonosti vzjomn pralivos pociuj len preto, lebo ich tel bolesti sa vborne dopaj. Niekedy s roly nsilnka a obete jasne vymedzen u vo chvli, ke sa prvkrt stretn. Niektor manelstv sce vyzeraj, e boli uzavret v nebi, no v skutonosti ich uzavreli v pekle. Ak ste niekedy mali maku, asi viete, e aj ke sa zd, e sp, stle m prehad o tom, o sa okolo nej deje, pretoe aj pri tom najmenom podozrivom zvuku nastav ui tm smerom a mierne pootvor oi. Takisto sa sprva aj spiace telo bolesti. Do uritej miery stle bdie a kedykovek sa naskytne vhodn prleitos, okamite vyraz do toku. Tel bolesti bvaj tak prefkan, e vo vzahoch sa zan prejavova a vtedy, ke partneri alebo manelia zan i v spolonej domcnosti. Manelia si teda neber len svojho partnera, ale aj jeho telo bolesti. Mete zai poriadny ok, ke krtko po medovch tdoch zrazu zistte, e v partner je niekto plne in. Jeho hlas zdrsnie, zane nadva,
76

kria, obviova, a to aj pre hocak malikos. Alebo sa do seba plne uzavrie. o sa stalo ? ptate sa. Ni, odpovie vm partner. No tn jeho hlasu akoby hovoril: Vetko je zle. Ke sa svojmu partnerovi pozriete do o, u v nich nenjdete niekdajiu iskru - ako keby sa na ne spustila nejak ak clona a bytos, ktor ste prv milovali a ktorej oi iarili, teraz akoby zmizla. Had na vs plne cudz lovek a z jeho o sr nenvis, nevdnos, trpkos a hnev. Ke spolu hovorte, u sa vm neprihovra v partner, ale jeho telo bolesti. A okovek povie, je to len verzia tej reality, ktor si vytvra telo bolesti, reality zdeformovanej strachom, nevdnosou, hnevom a tbou rozsieva a prijma boles. V tej chvli si zrejme zanete kls otzku, i nhodou tto doposia neznma tvr vho partnera nie je jeho skutonou tvrou a i ste neurobili vek chybu, ke ste si vybrali tohto loveka. Samozrejme, nie je to jeho prav tvr, to ho len telo bolesti doasne ovldlo. Njs vak niekoho, kto nie je zaaen svojm telom bolesti, by bolo dos nron. V kadom prpade je ale rozumnejie vybra si takho loveka, ktorho telo bolesti nie je a tak siln. 5-9) SILN TEL BOLESTI Tel bolesti niektorch ud s tak siln, e vlastne nikdy neprechdzaj do fzy tlmu. Mono sa na vs usmievaj a prvetivo sa s vami zhovraj, no nemuste by iadnym senzibilom, aby ste vyctili, e pod povrchom v nich bubl pocity neastia a akaj len na vhodn udalos i osobu, aby mohli vyvola konflikt. Ich tel bolesti sa nikdy nenastia, mu ich neprestajn hlad, a preto stupuj tbu ega po nepriateoch. Kee s precitliven, aj bezvznamn zleitosti nafukuj do obrch rozmerov. Printia tak ostatnch reagova a vtiahnu ich do svojich vntornch drm. Niektor sa zaplietaj do nezmyselnch arvtok alebo sdnych sporov. Inch zas zoiera chorobn nenvis voi bvalmu partnerovi. Kee si boles, ktor nosia v sebe, vbec neuvedomuj, vnaj ju svojimi reakciami do udalost a situci. Vaka tomu, e si neuvedomuj svoje konanie, nevedia udalos odli od svojej reakcie na u. Priny neastia a bolesti nehadaj v sebe, ale v tom, o sa deje okolo nich. A kee si vbec neuvedomuj svoje duevn rozpoloenie, nevedia ani to, e trpia a e s vlastne hlboko neastn. Niekedy sa z ud, ktor maj takto siln telo bolesti, stvaj bojovnci za spolon vec. Me sce s o vzneen cie a spoiatku je ich boj spen, no negatvna energia, ktor ovplyvuje ich slov a iny a podnecuje ich podvedom tbu po nepriateoch a konfliktoch, nakoniec vyvol vlnu odporu. asto dopadn tak, e si narobia nepriateov aj vo vlastnch organizcich, pretoe vdy si njdu dvod na to, aby sa mohli cti zle a ich telo bolesti vdy njde presne to, o hadaj.
77

5-10) ZBAVN PRIEMYSEL, MDI A TELO BOLESTI Keby ste o sasnej civilizcii vbec ni nevedeli a keby ste pochdzali z inej doby i planty, asi by vs ohromilo, e miliny ud sa najradej pozeraj na vradenie a nsilie, priom tomu hovoria zbava. A za tto zbavu s ochotn aj plati. Preo filmy pln nsilia priahuj tak vek obecenstvo ? Jedno cel priemyseln odvetvie ije z udskej zvislosti na neast. udia sa na tie filmy dvaj zrejme preto, lebo sa chc cti zle. o spsobuje to, e udia sa radi ctia zle a ete to aj povauj za dobr ? Telo bolesti, samozrejme. A tm sa iv znan as zbavnho priemyslu. Take telo bolesti erp silu nielen z precitlivenosti, negatvneho myslenia a osobnch konfliktov, ale aj z kina a televznej obrazovky. Vetky tie filmy pu a produkuj tel bolesti a t, o platia za to, aby sa na ne mohli pozera, s op len tel bolesti. Je teda nesprvne ukazova a sledova nsilie v televzii a kinch ? Posiluje vetko to nsilie telo bolesti ? V sasnej vvojovej fze udstva nsilie nielene prenik vetkm, ale sa aj stupuje, pretoe star egoick vedomie zosilnen kolektvnym telom bolesti sa vemone sna preds nezvratnmu koncu. Ak filmy bud znzorova nsilie v irom kontexte, ak odhalia jeho pvod a nsledky, priom zobrazia utrpenie obete i pchatea, pouku na kolektvne nevedomie a na to, ako prechdza z genercie na generciu (ako hnev a nenvis, ktor prevaj v telch bolesti), potom mu tie filmy vrazne prispie k duchovnmu prebudeniu udstva. Mu toti posli ako zrkadlo, v ktorom udstvo uzrie svoje vlastn ialenstvo. To, o vo vs identifikuje ialenstvo, je vaa zdrav as, vzostup duchovnho uvedomenia, koniec ialenstva. Takto filmy u jestvuj a neposkytuj pokrm pre telo bolesti. Najlepie protivojnov filmy ukazuj skuton a neprikrlen podobu vojny. Telo bolesti erp silu len z takch filmov, v ktorch sa nsilie stvruje ako prejav normlneho, ba iaduceho udskho sprvania, alebo v ktorch sa glorifikuje len preto, aby sa vyvolvali negatvne emcie a divk si tak vypestoval nvyk na telo bolesti. Populrna bulvrna tla nepredva sprvy, ale negatvne emcie - potravu pre telo bolesti. Palcov titulky na ns volaj: Znsilnenie alebo Bastardi. Redaktori bulvrnych pltkov toti vedia, e negatvne emcie predvaj noviny ovea lepie ako obyajn sprvy. Spravodajskm mdim, vrtane televzie, sa dar najm vaka negatvnym sprvam. m hroznejie sprvy, tm s modertori vzruenej. Negatvny rozruch okolo nejakej udalosti vytvraj predovetkm mdi. A tel bolesti to jednoducho zbouj.
78

5-11) KOLEKTVNE ENSK TELO BOLESTI Kolektvna dimenzia tela bolesti sa sklad z niekokch prvkov. Vetky kmene, nrody a rasy maj svoje - silnejie alebo slabie - kolektvne telo bolesti a vina prslunkov kadho spoloenstva sa na om v takej alebo onakej miere podiea. Takmer kad ena je sasou kolektvneho enskho tela bolesti, ktor sa vinou aktivuje pred mentruciou. V tom ase u mnohch ien prevldnu intenzvne negatvne emcie. Potlanie enskho princpu za poslednch dvetisc rokov umonilo egu, aby v kolektvnej dui udstva zskalo absoltnu prevahu. Ego sa ovea ahie zakoreuje a rastie v muskej podobe, kee eny sa menej identifikuj so svojou mysou. S toti v uom spojen so svojm vntornm telom a s inteligenciou organizmu, ktor je zdrojom intuitvnych schopnost. ensk forma nie je tak zapuzdren ako musk, je ovea otvorenejia, vnmavejia voi inm ivotnm formm a vmi zosladen s prrodnm svetom. Keby rovnovha medzi muskmi a enskmi energiami nebola na naej plante naruen, vlda ega by bola slabia. Neviedli by sme vojnu proti prrode a neodcudzili by sme sa plne svojmu Bytiu. Hoci sa nedochovali iadne spoahliv sla, je pravdepodobn, e Svt inkvizcia, intitcia zriaden katolckou cirkvou na potlaenie prejavov kacrstva, v priebehu tristo rokov svojho psobenia umuila a popravila tri a p milinov ien. Popri holokauste ide o jednu z najtemnejch kapitol v dejinch udstva. Na to, aby enu oznaili za bosorku, muili a nakoniec uplili na hranici, stailo, ak prejavovala nklonnos k zvieratm, prechdzala sa osamote po lese, alebo zbierala lieiv bylinky. Posvtn enstvo sa povaovalo za osi dmonick, a tak sa udstvo ochudobnilo o jednu cel dimenziu. ensk princp, hoci nie a tak nsilne, potlali aj in kultry a nboenstv ako judaizmus, islam, ba dokonca aj budhizmus. Funkcia eny bola v spolonosti zredukovan len na rodenie det a slubu muskm zujmom. Svetu zaali vldnu mui, ktor enstvo popierali ete aj v sebe, a rovnovha sa zo sveta plne vytratila. To, o nasledovalo, s dejiny alebo skr chorobopis ialenstva. Kto alebo o spsobilo tento strach zo enstva, strach, ktor mono oznai za aktnu kolektvnu paranoju ? Mohli by sme poveda, e za to mu mui. Lene ako je potom mon, e v mnohch starovekch, predkresanskch civilizcich, akmi boli Sumeri, Egypania i Kelti, sa eny teili repektu a ensk princp nevzbudzoval strach, ale ctu ? o to bolo, o zrazu primlo muov, aby zaali eny vnma ako ohrozenie ? Ich rozvjajce sa ego, ktor vedelo, e plantu me ovldnu iba prostrednctvom muskej formy a dosiahne to len tak, e zbav eny akejkovek moci.
79

Medzitm ego ovldlo aj eny, hoci nie v takej miere ako muov. Vina dnench ien u ani nevnma potlanie enskho princpu. Posvtn enstvo mnoho ien preva ako emocionlnu boles, pretoe ho v sebe potlaj. Stalo sa vlastne sasou ich tela bolesti aj so vetkm nahromadenm utrpenm, ktor cel tiscroia prevaj vaka prodom, znsilneniam, otroctvu, mueniu a vradm. Situcia sa vak rchlo men. m viac ud sa stva vedommi, tm vmi strca ego svoju moc nad udskou mysou. A kee v ench nikdy nebolo a tak hlboko zakorenen, zbavuj sa ho ovea rchlejie ako mui. 5-12) NRODN A RASOV TEL BOLESTI Krajiny, ktor astejie trpeli vbuchmi kolektvneho nsilia, maj aj hustejie kolektvne telo bolesti. Preto starie nrody maj silnejie telo bolesti. Zatia o mladie krajiny ako Kanada alebo Austrlia, teda najm tie, ktor sa vyhli okolitmu vojnovmu ialenstvu, ako vajiarsko, mvaj ahie kolektvne telo bolesti. Samozrejme, aj v tchto krajinch sa musia udia vyrovnva so svojm telom bolesti. Ak ste dostatone vnmav, poctite jeho aobu v energetickom poli danej krajiny u vo chvli, ke vystpite z lietadla. V inch krajinch zasa mete v energetickom poli zachyti latentn nsilie hne pod povrchom kadodennho ivota. Niektor nrody, naprklad na Strednom vchode, maj svoje telo bolesti v takom kritickom stave, e znan as obyvatestva sa nachdza v neprestajnom a ialenom vleku nsilia a pomsty, vaka omu kolektvne telo bolesti len alej silnie. V krajinch, kde je kolektvne telo bolesti stle dos hust, no nenachdza sa u v kritickom stave, udia maj sklony k tomu, aby sa voi kolektvnej emonej bolesti stali necitlivmi: v Nemecku a Japonsku prostrednctvom prce, v inch krajinch vaka rozrenej konzumcii alkoholu (ktor vak v nadmernom mnostve me vyvolva presne opan inky a telo bolesti len vmi podnecova). na m sce ak telo bolesti, no dar sa ho dra na uzde najm vaka tomu, e mnoh praktizuj tchaj-i, ktor komunistick vlda - hoci sa obva vetkho, o neme ma pod kontrolou - ete nezakzala. V celej krajine sa de o de schdzaj na uliciach a v mestskch parkoch miliny ud, aby praktizovali tto pohybov meditciu, ktor stiuje myse. M to potom pozoruhodn dopad na kolektvne energetick pole, priom redukcia myslenia a prevanie Prtomnosti prispievaj k rozpusteniu tela bolesti. Duchovn cvienia, ktor zapjaj aj telo, ako tchaj-i, chikung a joga, s na Zpade oraz obbenejie. Tieto meditan techniky neoddeuj telo od ducha, a tak prispievaj k oslabovaniu tela bolesti. Zohraj vznamn rolu v prebuden novho globlneho vedomia.
80

Kolektvne rasov telo bolesti sa vrazne prejavuje u idov, ktorch prenasledovali cel stroia. A nemono sa udova ani tomu, e je siln u americkch indinov, ktorch poet i kultru zdecimovali eurpski usadlci. Aj telo bolesti Afroamerianov je vrazn. Ich predkov nsilne odvliekli z Afriky, podrobili a nakoniec predvali ako otrokov. Americk hospodrska prosperita stoj aj na prci tyroch i piatich milinov otrokov. Utrpenie americkch indinov a ernochov sa vak neobmedzilo len na spomnan dve rasy, ale stalo sa sasou kolektvneho americkho tela bolesti. Nakoniec nsledky vetkch prejavov nsilia znaj nielen obete, ale aj pchatelia. To, o inte ostatnm, inte aj sebe. V skutonosti nezle na tom, koko z vho tela bolesti tvor nrodn alebo rasov telo bolesti a ak as patr len vm. Tak i onak mete urobi len jedno: prekona ho, a to tak, e teraz hne prevezmete zodpovednos za svoj duevn stav. Hoci niekedy mu by vae obvinenia oprvnen, nezabdajte, e ke niekoho obviujete, ivte tm len telo bolesti a zotrvvate tak v zovret svojho ega. Na tejto plante jestvuje len jeden pchate zla: udsk nevedomie. A ke si to uvedomte, budete schopn odpa. S odpanm sa rozplynie i vaa identita obete a prejav sa vaa prav sila - sila Prtomnosti. Namiesto toho, aby ste obviovali temnotu, radej rte svetlo. (6)

OSLOBODENIE
Ak sa chcete svojho tela bolesti zbavi, muste si najprv uvedomi, e ho mte. Potom - a to je ete dleitejie - by ste vak mali by dostatone prtomn a bdel, aby ste vedeli vas zachyti onen prval negatvnych emci, ktor naznauje, e telo bolesti sa prebralo. Ke ho rozpoznte, u nebude mc predstiera, e je vami, a nebude sa viac mc skrze vs obnovova a i. To, o vm zabrni v stotoovan sa s telom bolesti, je vaa vedom Prtomnos. Ke sa s nm nestotonte, prestane ovlda vae myslenie a u neme erpa silu z mylienok. Telo bolesti sa vak nerozpust okamite, zane len postupne slabn, lebo ste preruili spojenie medzi nm a vaimi mylienkami. Vae mylienky u nebud zastiera emcie. Prtomnos budete vnma bez toho, aby ju deformovali vae spomienky na minulos. Energia, ktor bola doposia uvznen v tele bolesti, zmen svoju vibran frekvenciu a premen sa na Prtomnos. Z tela bolesti sa takto stane potrava pre vedomie. Mnoh z mdrych ud dospeli k osvieteniu prve preto, lebo kedysi mali vemi hust telo bolesti. Akokovek sa budete navonok sprva a okovek budete hovori, svoj skuton mentlno-emocionlny stav sa vm nikdy nepodar skry.
81

Kad lovek vyaruje urit energetick pole, ktor odra jeho vntorn stav. Vina ud je schopn tto energiu vnma, hoci len podprahovo. Inmi slovami, neuvedomuj si ju, hoci vo vekej miere prve ona uruje, ako sa bud sprva voi osobe, s ktorou prve komunikuj. Niektor udia vyarovanie toho druhho ctia najsilnejie pri prvom stretnut, ete prv, ne zaznej slov. O osi neskr u ich vzah naplno ovldnu slov a zvyajn roly. Pozornos sa potom presunie na myse a schopnos vnma energetick pole toho druhho vrazne poklesne. Na nevedomej rovni sa vak tto citlivos zachov. Ke si uvedomte, e telo bolesti podvedome vyhadva boles, pochopte aj to, preo ofri spsobuj toko dopravnch nehd: ich tel bolesti s toti v tom ase aktvne. Ke sa na kriovatke stretn dvaja vodii s aktvnymi telami bolesti, pravdepodobnos nehody bude mnohonsobne vyia, ako keby sa stretli v stave pokoja. Podvedome si toti obidvaja elaj, aby k dopravnej nehode dolo. loha tiel bolesti pri havrii sa najzretenejie prejavuje na zrivch vodioch, ktor sa asto uchyuj k fyzickmu nsiliu aj z banlnych dvodov, naprklad ke niekto jazd prli pomaly. Mnoh nsiln iny pchaj takzvan normlni udia, ktor sa doasne menia na maniakov. Na sdnych pojednvaniach mete pou obhajcov, ktor hovoria: Konal v stave nepretnosti. A obalovan ete dod: Neviem, o ma to pochytilo. Poda mojich vedomost zatia - hoci ten de asi u oskoro nastane - nijak obhajca ete nepovedal: Mme doinenia s prpadom znenej zodpovednosti. V mojom klientovi sa aktivizovalo telo bolesti, take vbec netuil, o rob. Vlastne in nespchal on, ale jeho telo bolesti. Znamen to azda, e udia nie s zodpovedn za to, o spchaj pod vplyvom tela bolesti ? Moja odpove znie: Ako by aj mohli ? Ako mete by zodpovedn za nieo, ke ste nevedom a neviete, o inte ? Kozmick zkony preduruj ud na to, aby sa z nich stali vedom bytosti. T, ktor sa nimi nestan, bud znovu a znovu trpie nsledkami svojho nevedomho konania. Nebud toti v slade s evolunm pohybom vesmru. Aj toto je vak iba relatvna pravda. Z vyieho duchovnho hadiska je nemon, aby bol niekto v neslade s evolciou vesmru, pretoe aj udsk nevedomie a utrpenie, ktor spsobuje, s sasou vvoja. Ke u nebudete alej vlda zna nekonen kolobeh utrpenia, zanete sa prebdza. Take svoje miesto vo vesmre m aj telo bolesti. 6-1) PRTOMNOS Navtvila ma raz ist tridsaron ena. Pozdravila ma a ja som okamite vyctil, e jej zdvoril, vyumelkovan smev skrva boles. Zaala mi rozprva svoj prbeh a jej smev sa zmenil na bolestn grimasu. 82

Potom sa prestala ovlda a rozplakala sa. Povedala, e sa cti osamel a neastn. V jej slovch bolo mnoho hnevu a smtku. V detstve ju fyzicky tral jej nsilncky otec. Hne som pochopil, e jej boles nesvis s jej sasnm ivotom, ale s jej mimoriadne akm telom bolesti. Jej telo bolesti sa stalo filtrom, cez ktor sa pozerala na svoj ivot. Zatia ete nevedela odhali spojenie medzi telom bolesti a svojimi mylienkami, pretoe sa s nimi plne stotonila. Inak povedan, ila s bremenom svojho hlboko neastnho ja. Raz si vak musela uvedomi, e boles pochdza z nej samej, e sama sebe je bremenom. Bola pripraven duchovne sa prebudi, a preto ma vyhadala. Navrhol som jej, aby svoju pozornos zamerala na to, o cti vo svojom tele a poiadal som ju, aby emcie prectila priamo, nie cez filter neastnch mylienok a neastnho ivotnho prbehu. Povedala mi, e za mnou prila preto, aby som jej ukzal cestu von z neastia, a nie nasp do. Nakoniec urobila, o o som ju iadal, hoci neochotne. Zaala roni slzy a triasla sa na celom tele. Toto je to, o teraz ctite, povedal som. S tm, o v tejto chvli ctite, nemete urobi ni. Mohli by ste teraz prija radej to, o v tejto chvli prevate, a nezaobera sa tm, aby tto chva bola in ? Pretoe to by vau boles ete znsobilo. Na okamih stchla. Zrazu vyzerala netrpezlivo, ako keby chcela ods. Potom nahnevane povedala: Nie, ja to nechcem prija. Kto teraz hovor ? sptal som sa. Vy alebo neastie, ktor v sebe noste ? Nechpete, e vae neastie, ktor je spsoben tm, e mte pocit, e ste neastn, je len alia vrstva vho neastia ? Op stchla. Nechcem od vs, aby ste nieo urobili. iadam len, aby ste zistili, i si tie pocity mete pripusti. Inak povedan - mono to znie udne -, ak vm nepreka, e ste neastn, o sa stane s neastm ? Nechcete to vedie ? Vyzerala zmten, no asi po minte ticha som zrazu zachytil vrazn zmenu v jej energetickom poli. Povedala mi: Je to udn. Stle sa ctim neastn, no ako keby sa okolo ma vytvoril priestor. Ako keby mi odahlo. Bolo to prvkrt, ako som niekoho poul poveda: Okolo mjho neastia je priestor. no, ke vntorne prijmete to, o v prtomnom okamihu prevate, vznikne priestor. Potom som u nepovedal ni, aby pokojne mohla vnma svoj zitok. Neskr pochopila, e v tej chvli, ke sa prestala stotoova so svojimi starmi a bolestivmi pocitmi a bez odporu sa na ne sstredila, boles stratila moc nad jej mylienkami, ktor doposia splvali s vykontruovanm prbehom zvanm Ja, neastnica. V jej ivote sa otvorila nov dimenzia, vaka ktorej prekroila svoju minulos - otvorila sa pred ou dimenzia Prtomnosti. Kee lovek neme by neastn bez prbehu o neast, i jej neastie sa skonilo. Bol to zaiatok zniku jej tela
83

bolesti. Emcie samy osebe nie s neastm. Neastm sa stvaj, a ke sa spoja so smutnm osobnm prbehom. Ke sa nae sedenie skonilo, bol som astn, e som sa mohol sta svedkom prebudenia Prtomnosti v alej udskej bytosti. Najhlbm zmyslom naej existencie v udskom tele je vna dimenziu vedomia do tohto sveta. A videl som aj, ako telo bolesti zoslablo, pretoe ho preiarilo svetlo vedomia. Len niekoko mint po tom, ako nvtevnka odila, zastavila sa u ma moja priateka. Hne ako vola do miestnosti, sptala sa: o sa tu stalo ? Cti tu tak aiv a temn energiu. Je mi z toho nevono. Mal by si pootvra okn a zapli vonn tyinky. Vysvetlil som jej, e som prve zail, ako sa niekto zbavil svojho vemi akho tela bolesti a e zrejme cti energiu, ktor sa uvonila poas sedenia. Moju priateku to vak nezaujmalo a chcela o najskr ods. Otvoril som okn a zaiel som sa naveera do nealekej indickej retaurcie. T udalos len potvrdzovala to, o som u vedel: e na uritej rovni s vetky tel bolesti prepojen, a to, e s individulne, je len zdanie. Pravdupovediac spsob, akm sa mi to potvrdilo, ma okoval. 6-2) TELO BOLESTI SA VRACIA Sadol som si za stl a objednal som si jedlo. V retaurcii bolo ete zopr alch host. Pri vedajom stole sedel mu strednho veku v invalidnom vozku a prve dojedal. Pozrel sa na ma, sce len zbene, no prenikavo. Prelo niekoko mint. Zrazu sa ho zmocnil nepokoj, zaal sa trias na celom tele. Podiiel k nemu ank, aby mu vzal tanier a mu doho zaal zapra: To jedlo bolo prern. Tak preo ste ho zjedli ? sptal sa ank. Viac nebolo treba. Mu zaal ziapa a vulgrne nadva. Ovzduie v miestnosti oaelo a energia nenvisti prenikla vetkm. Mu teraz u krial aj na host, no z akhosi udesnho dvodu ma, ktor som sedel plne ponoren do Prtomnosti, plne ignoroval. Pojal som podozrenie, e univerzlne telo bolesti sa vrtilo, aby mi povedalo: Myslel si si, e si ma porazil. Pozri, som stle tu. Musel som pripusti monos, e energetick pole, ktor sa po rozhovore s neastnou enou uvonilo, ma nasledovalo a do tejto retaurcie, kde sa okamite uplo na loveka s vhodnou vibranou frekvenciou, ie s akm telom bolesti. Vedci retaurcie otvoril dvere a rozhnevanmu muovi povedal: Chote ! Chote pre ! Mu odfial na svojom elektrickom invalidnom vozku, zanechajc za sebou okovanch host. O mintu sa vak vrtil. Jeho telo bolesti sa ete nevybrilo. iadalo viac. Svojm vozkom vyrazil dvere a zaal vykrikova obscnnosti. Jedna anka sa mu poksila zabrni v tom, aby sa dostal do miestnosti. Vyrazil proti nej plnou rchlosou a pritlail ju k stene. Niektor hostia vyskoili a poksili sa ho odtiahnu. Krik, huriavk, skrtka peklo. Zanedlho priiel policajt 84

a mu sa upokojil. Policajt ho potom poiadal, aby odiiel a u sa nevracal. anka sa naastie nezranila, teda a na pr modrn, ktor utila na nohch. Ke bolo po vetkom, vedci prevdzky priiel k mjmu stolu a poloartom, no predsa len akoby intuitvne vytuil nejak spojenie, sa ma sptal: To vetko ste spsobili vy ? 6-3) TELO BOLESTI A DETI Telo bolesti sa u det najastejie prejavuje ako nladovos alebo uzavretos. Diea je potom mrzut, odmieta komunikova, utiahne sa do kta, objma bbiku, alebo si cma palec. Telo bolesti sa me prejavova aj ako usedav pla alebo zchvat hnevu. Diea kri, hde sa o zem, sprva sa detruktvne. Nesplnen tba takisto prebdza telo bolesti a v ase, ke sa ego ete len vyvja, chcenie bva vemi naliehav. Rodiia sa len bezmocne a nechpavo prizeraj, ako sa ich anjelik behom niekokch seknd vie premeni na hotovho diablika. Kde sa v om nabralo tok neastie ? ptaj sa. Detsk telo bolesti je do uritej miery sasou kolektvneho tela bolesti celho udstva a svis so samotnm poiatkom udskho ega. Stva sa samozrejme aj to, e diea preber boles z tela bolesti svojich rodiov, take rodiia na sprvan svojho dieaa mu vidie len odraz toho, o sa nachdza aj v nich samch. Vnimone citliv deti s obzvl ovplyvnen telami bolesti svojich rodiov. To, e sa musia prizera ialenm rodinnm zvadm, im spsobuje takmer neznesiten citov boles a zvyajne z takchto det potom vyrastaj dospel s akm telom bolesti. Deti nemono oklama, darmo sa rodiia snaia skry pred nimi svoje tel bolesti, darmo si hovoria, e pred demi by sa nemali hda. Pretoe aj ke sa bud k sebe sprva navonok ohaduplne, ich domov aj tak bude nasten negatvnou energiou. Potlaen tel bolesti s toti extrmne jedovat, dokonca ovea vmi, ako ke sa otvorene prejavuj. A deti tto duevn toxicitu vstrebvaj, podiea sa na rozvoji ich tela bolesti. Niektor deti sa o egu a tele bolesti uia podprahovo, u len tm, e ij s hlboko nevedommi rodimi. Ist ena mi raz rozprvala, e ke sa jej nesmierne egoistick rodiia hdali, ona na nich len nechpavo pozerala a v duchu si kldla otzku, o m spolon s tmito ialencami ? U vtedy si uvedomovala, e takto sa i ned. A to jej pomohlo zredukova mnostvo bolesti, ktor absorbovala od svojich rodiov. Rodiia si asto nevedia poradi s telom bolesti, ktor sa prejavuje u ich dieaa. V prvom rade by si asi mali poloi otzku, i si vedia da rady s vlastnm telom bolesti. Vedia ho v sebe rozpozna ? S schopn by dostatone prtomn vo chvli, ke sa telo bolesti prebud ? S schopn uvedomi si svoje emcie na pocitovej rovni prv, ne sa zmenia na mylienky a vytvoria ilziu neastnho loveka ?
85

Vo chvli, ke vae diea ovldne jeho telo bolesti, nemete urobi ni, iba zosta o najvmi prtomn a nenecha sa emocionlne vyprovokova. Tm by ste cel situciu len zhorili. Tel bolesti vedia niekedy zinscenova poriadnu drmu. Nenalete jej. Neberte ju vne. Ak telo bolesti prebudila neuspokojen tba, neustupujte poiadavkm. Inak sa diea nau: m neastnejie budem, tm prv dosiahnem to, po om tim. Takto vyzer zaruen recept na neskor vyinut ivot. Telo bolesti vo vaom dieati bude z vaej nevmavosti sce frustrovan, no tak ahko to nevzd, a prv ne sa uti, urite sa ete o nieo poksi. Naastie detsk telo bolesti nemva tak dlh ivot ako u dospelch jedincov. Troku neskr alebo na druh de, ke sa diea upokoj, mete si s nm pohovori o tom, o sa stalo. Ale nehovorte mu o tele bolesti. Radej sa ho ptajte. Naprklad: o a to vera pochytilo, e si toko krial ? Pamt sa ? Ak to bolo ? Bol to dobr pocit ? To, o a pochytilo, m aj nejak meno ? Nie ? A keby malo meno, ako by sa volalo ? A kam sa to potom vytratilo ? lo spa ? Mysl, e sa ete vrti ? To je len zopr otzok. Slia na to, aby v dieati prebudili schopnos pozorovatea, ie schopnos by v Prtomnosti. Pomu dieau v tom, aby sa nestotoovalo s telom bolesti. Mete mu rozprva aj o svojom tele bolesti, pouvajte vak detsk terminolgiu. A ke ho potom znovu ovldne, mete poveda: Vrtilo sa, vak ? Hovorte s nm jazykom, slovami, ktor pouilo, ke ste sa o tele bolesti rozprvali. Upriamte pozornos dieaa na to, o prve cti. Pristupujte k nemu so zujmom a zvedavosou, bez toho, aby ste ho kritizovali i sdili. Je sce mlo pravdepodobn, e sa vm takto plne podar ukoni vyanie tela bolesti, a mono sa vm bude zda, e diea vs vbec nepova, no v zad jeho vedomia sa predsa prebud nejak pozornos, a to aj vtedy, ke telo bolesti bude plne aktvne. Po nejakom ase jeho pozornos zosilnie a telo bolesti zoslabne. A diea bude vyrasta v Prtomnosti. Jednho da vs prve ono mono upozorn na to, e sa nemte necha ovlda telom bolesti. 6-4) NEASTIE Nie vetko neastie pochdza z tela bolesti. Niektor pocity neastia s novie, vznikaj vtedy, ke prve nie ste v slade s prtomnm okamihom, ie ke nejakm spsobom popierate to, o je Teraz. Ke si vak uvedomte, e to, o jestvuje, je vdy len prtomnos a e prtomnosti sa nevyhnete, mete jej vntorne pritaka, a tm presta alej vytvra neastie. Ak toti vyprch v vntorn odpor, poctite, ako vs ivot posiluje. Telo bolesti svoje neastie vdy zveliuje. Inak povedan, reaguje neprimerane. A presne poda tohto ho vieme rozpozna, aj ke ten, koho mu, si ho nevimne. lovek, ktor m ak telo bolesti, si poahky 86

njde zmienku na to, aby sa mohol rozuova, hneva, ura, preva smtok a zkos. Malikosti, nad ktormi in s smevom mvnu rukou, alebo si ich ani nevimn, ho vedia plne skormti. Pritom, samozrejme, nie s prinami iadneho neastia, iba jeho spami, ktor oivuj star, nahromaden emcie. Tie sa potom presvaj do hlavy, aby zvili a posilnili egoick truktry mysle. Telo bolesti a ego s blzki prbuzn. Potrebuj sa navzjom. Udalosti a situcie, ktor funguj ako spae, sa potom interpretuj cez clonu emciami zaaenho ega, ktor plne prekrti ich vznam. Na prtomnos sa potom pozerte oami minulch trum. Inak povedan, to, o vidte a prevate, nie je obsiahnut v danej situcii, ale vo vs. Zaiste, me sa sta, e urit udalos obsahuje osi z vaej minulosti, no vy to aj tak zvelite svojimi reakciami. A tieto reakcie, toto zveliovanie je presne to, po om telo bolesti ti a o potrebuje. Pre loveka ovldanho silnm telom bolesti je asto nemon vzda sa dezinterpretcie a vystpi zo svojho emciami zaaenho prbehu. m viac negatvnych emci prbeh obsahuje, tm am a nepreniknutenejm sa stva. A tak nerozpozn, e ide len o prbeh, a povauje ho za realitu. Ke ste plne v zajat svojich mylienok a emci, ktor ich sprevdzaj, nijako z nich nemete vystpi, lebo neviete ani len o tom, e existuje nejak vonku. Ste v pasci svojho vntornho kina i sna, uvznen vo vlastnom pekle. Pre vs je to jedin mon realita, a poda vs sa d reagova len jedinm spsobom - tak, ako reagujete vy. 6-5) PRESTATE SA STOTOOVA S TELOM BOLESTI lovek so silnm, aktvnym telom bolesti ri okolo seba energiu, ktor ostatn vnmaj ako osi neprjemn. udia sa takmu loveku vyhbaj, alebo sa snaia komunikciu s nm obmedzova na minimum. Jeho energetick pole ich odpudzuje. Niektorch sa dokonca zmocn agresvna nlada, zan na dotyn osobu toi hrubmi slovami a niekedy aj fyzicky. Poda vetkho je v nich nieo, o rezonuje s jeho telom bolesti. To, na o tak prudko reaguj, je aj v nich. Je to telo bolesti. Niet sa teda o udova, e udia s vysoko aktvnym telom bolesti sa asto ocitaj v konfliktnch situcich. Samozrejme, niekedy ich vyprovokuj oni. Inokedy vak nemusia ani prstom pohn. Negatvnos, ktor z nich vyaruje, sta na to, aby podnietila nevraivos a vyvolala konflikt. Vyhn sa v takej chvli konfrontcii si vyaduje vysok stupe prevania Prtomnosti. Ak ste schopn zosta prtomn, me sa sta, e Prtomnos tomu loveku umon, aby zskal odstup od svojho tela bolesti a zail tak zzrak nhleho duchovnho prebudenia. Aj keby to mal by len zblesk, bude to zaiatok postupnho precitania.
87

Pred mnohmi rokmi som sa stal svedkom jednho takho prebudenia. Tesne pred jedenstou veer mi ktosi zazvonil pri dverch. V domcom telefne sa ozval hlas mojej zkostnej susedky Ethel: Musme sa porozprva. Je to vemi dleit. Pusti ma, prosm, dnu. Ethel bola postaria, inteligentn a vemi vzdelan ena. Okrem toho mala siln ego a ak telo bolesti. Ako mlad dieva utiekla z nacistickho Nemecka, no mnoh z jej rodiny zahynuli v koncentranch tboroch. Ethel sa cel roztrasen posadila na gau. Hlas sa jej chvel. Z fascikla, ktor so sebou priniesla, vybrala rzne listy a dokumenty a rozloila ich po gaui a na dlke. V tom okamihu som mal pocit, e sa vo mne osi zaplo, a moje telo zaalo pracova na pln obrtky. Nezostvalo mi ni in, len zosta otvoren, bdel, intenzvne prtomn - prtomn kadou bunkou tela. Ticho som na u hadel bez najmenej predpojatosti a vntornho komentra. Z jej st sa vyvalil prudk prval slov. Dnes mi poslali al vhran list. Chystaj proti mne pomstu. Mus mi pomc. Musme proti nim bojova spolone. T ich podvodncki prvnici sa nezastavia pred nim. Chc ma pripravi o mj domov. Vyhraj sa mi, e ma vyvlastnia. Vysvitlo, e odmietla zaplati servisn poplatky, pretoe majitelia domu nezabezpeili opravy. A oni jej za to pohrozili sdom. Hovorila desa mint bez preruenia. Ja som len sedel, dval sa na u a poval. Odrazu prestala hovori, pozrela sa na papiere, ktor okolo nej leali, ako keby sa prve prebudila zo sna. Upokojila sa a skrotla. Jej energetick pole sa plne zmenilo. Pozrela na ma a povedala: Asi je to hlpos, vak ? no, povedal som. Niekoko mint si ete v tichosti posedela, potom pozbierala papiere a odila. Na druh de rno ma zastavila na ulici a podozrievavo sa na ma zadvala. o ste to so mnou urobili ? Minul noc som sa prvkrt po dlhch rokoch vyspala. Vlastne som spala ako bbtko. Verila, e som s ou nieo urobil , no ja som neurobil vbec ni. Mala sa teda skr spta, o som s ou neurobil. Nereagoval som a nepotvrdil som realitu jej prbehu, neposkytol som jej mysli alie mylienky a jej telu bolesti alie emcie. Umonil som jej iba, aby v tej chvli prectila to, o prve vtedy prevala. A to, e som ni neurobil a nijako som nezasahoval, prinieslo svoje ovocie. Ovea innejie je by prtomn, ne okovek poveda alebo urobi, hoci uvedomel prtomnos sa niekedy me prejavova aj slovami alebo inmi. To, o sa vtedy prihodilo mojej susede, nebol nejak trval posun vedomia, ale zblesk toho, o je mon a o je v nej samej. V zenbudhizme sa tomuto zblesku hovor satori. Satori je okamih Prtomnosti, krtke onemenie hlasu vo vaej hlave, zastavenie prdu mylienok a emci, ktormi na ne reaguje telo. Objavuje sa nov priestor tam, kde prv vldol chaos mylienok a hurhaj emci.
88

Pomocou myslenia nemono Prtomnos pochopi, mono ju len dezinterpretova. Myse vm bude hovori, e ste ahostajn, odait, bezcitn a strcate kontakt so svojm okolm. Pravda je vak tak, e kontakt vbec nestrcate, len ho prevate na hlbej rovni, ako je myslenie alebo ako s emcie. Vlastne a v tejto rovine vstupujete do pravho kontaktu s okolitm svetom. A v tichu Prtomnosti mete zai jednotu vlastnej vntornej podstaty, zbavenej akchkovek foriem, a podstaty toho druhho. A ke si uvedomte, e vetci mte rovnak podstatu, e ste v jednote, prebud sa vo vs skuton lska, skuton zujem a skuton scit. 6-6) SPAE Niektor tel bolesti reaguj len na urit spae alebo situcie, ktor rezonuj s ich bolestnmi zitkami z minulosti. Naprklad, ak diea vyrast v rodinnom prostred, kde s najastejm zdrojom hdok a konfliktov finann problmy, absorbuje strach rodiov tkajci sa peaz a vytvor si tak telo bolesti, ktor zareaguje vtedy, ke sa objav finann otzka. V dospelosti sa potom bude rozuova aj pre bezvznamn iastky peaz. Jeho reakcie svedia o intenzvnom strachu o preitie. Videl som duchovne zaloench, ie relatvne uvedomelch ud, ktor zaali kria, obviova a nadva, ke telefonovali so svojm maklrom alebo realitnm agentom. Varovania o kodlivosti zdraviu by mali by nielen na katukch cigariet, ale asi aj na bankovkch: Peniaze mu prebudi vae telo bolesti a spsobi stavy hlbokho nevedomia. U loveka, ktorho v detstve jeden z rodiov opustil, alebo ho obaja zanedbvali, telo bolesti zaktivizuje kad tak situcia, ktor im o len vzdialene pripomenie prvotn traumu z opustenosti. Sta, aby priate, ktor ich m vyzdvihn na letisku, mekal pr mint alebo partnerka prila neskoro domov, a telo bolesti okamite vyraz do boja. Keby ich partner opustil, alebo by zomrel, bud to preva ovea bolestnejie, ako je v takej situcii ben. Mu to preva ako intenzvnu zkos, dlhodob, ochromujcu depresiu alebo nutkav hnev. U eny, ktor v detstve fyzicky zneuval vlastn otec, sa telo bolesti prebdza zakadm, ke sa dostane do bliieho vzahu s nejakm muom. City, ktor vytvra jej telo bolesti, ju toti priahuj k muovi, ktor m podobn telo bolesti, ak mal jej otec. Ide priam o magnetick pralivos a enino telo bolesti oakva, e dotyn mu mu naalej bude spsobova boles, ktor pozn z detstva. T pralivos si niekedy mlia so zabenosou. Mu, ktor bol nechcenm dieaom a matka mu venovala iba minimum starostlivosti a pozornosti, si vytvor ak, rozpolten telo bolesti, v ktorom sa nenaplnen, intenzvna tba po materskej lske a pozornosti spja s hlbokou nenvisou voi matke za to, e mu neposkytla to, po om
89

tak zfalo til. Ke potom dospeje, takmer kad ena oiv v jeho tele bolesti spomienku na nenaplnen potrebu - formu emocionlnej bolesti a prejav sa to ako nutkanie dobja a zvdza vetky eny, a tak si vymc ensk lsku, ktorej sa telo bolesti doaduje. Mono sa z neho stane skuton odbornk na zvdzanie, no ke sa stretne s odmietnutm, alebo ke sa nejak vzah zane prehlbova, prebud sa v om nenvis tela bolesti voi matke a vzah zni. Ak rozpoznte telo bolesti u v okamihu, ke sa prebud, poahky odhalte aj jeho najastejie spae, i u pjde o nejak konkrtne situcie, veci alebo to, o niekto in povedal alebo urobil. Potom ich u budete vnma tak, ak v skutonosti s a budete im venova zven pozornos. V priebehu niekokch seknd zachytte aj emocionlnu reakciu, ktorou sa prejavuje prebdzajce sa telo bolesti. V stave bdelej Prtomnosti sa s nm vak nestotonte - telo bolesti vs u neovldne a nestane sa hlasom vo vaej hlave. Svojmu partnerovi i partnerke mete v takej situcii poveda: To, o si teraz povedal/a (urobil/a) prebudilo vo mne telo bolesti. Dohodnite sa s partnerom i partnerkou, e kedykovek jeden z vs povie alebo urob nieo, o prebud telo bolesti i u v jednom alebo druhom, okamite si to poviete. Takto sa telo bolesti u nebude vedie regenerova prostrednctvom vzahovch konfliktov a namiesto toho, aby vs strhvalo do nevedomia, vm pome, aby ste boli naplno prtomn. Ke budete vo chvli prebudenia tela bolesti prtomn, spli sa urit objem negatvnej emocionlnej energie a premen sa na Prtomnos. Zvyok tela bolesti sa rchlo stiahne a bude aka na vhodn prleitos, aby sa prebudilo vo chvach niej bdelosti. Tak chvle nastvaj, ke strcate kontakt s Prtomnosou, naprklad ke si troku vypijete alebo sledujete nejak film pln nsilia. asto sta nepatrn negatvna emcia, mierne podrdenie i zkos a telo bolesti si njde priechod, ktorm sa vrti. Potrebuje len vae podvedomie. To, o nezna, je svetlo Prtomnosti. 6-7) TELO BOLESTI V LOHE BUDITEA Na prv pohad to vyzer tak, e telo bolesti je najvou prekkou v procese prebdzania novho vedomia udstva. Zamestnva myse, ovlda a deformuje myslenie, ni vzahy a pripomna temn mrak, ktor zaauje cel energetick pole loveka. Usiluje sa vs udriava v stave duchovnej nevedomosti, aby ste sa plne stotoovali so svojou mysou a emciami, premrtene reagovali a sprvali sa tak, aby ste boli neastn nielen vy, ale aj vae okolie. S narastajcimi pocitmi neastia bud vo vaom ivote narasta aj akosti. Mono sa pod tlakom stresu vo vaom tele rozme choroba alebo nejak in druh poruchy. A mono sa vm prihod nehoda alebo sa zapletiete do nejakho konfliktu i dramatickej situcie, pretoe vae
90

telo bolesti zatilo po tom, aby sa stalo nieo zl, alebo dokonca vy sami sa dopustte fyzickho nsilia. Bude toho na vs privea a u nebudete vlda alej i so svojm neastnm ja. Telo bolesti je, samozrejme, sasou vho falonho ja. S vam egom sa telo bolesti spoj zakadm, ke vs ovldne, a vy ho neviete rozpozna. Nech sa u stotonte s mkovek, vetko sa pridva k vmu egu. Telo bolesti je jednou z najmocnejch vec, s ktormi sa ego vie stotoni a ego zasa sli telu bolesti na to, aby sa mohlo regenerova. Toto pekeln spojenectvo sa vak rozpad vo chvli, ke telo bolesti natoko zosilnie, e u neprospieva egoickm mylienkovch truktram, pretoe tie sa pod neprestajnm energetickm nporom tela bolesti zan rca. Funguje to podobne ako v prpade elektrickch spotrebiov, ktor na svoju prevdzku sce potrebuj prd, no prli vysok naptie ich zni. udia, ktor maj siln telo bolesti, asto dospej do bodu, ke im vlastn ivot zane pripada ako neznesiten a u nevldzu zna viac bolesti a drmy. Jedna ena to vyjadrila celkom lapidrne: Mala som u po krk svojho neastia. Niektor udia mu ma pocit - tak, ako sa to stalo i mne - e u nemu i sami so sebou. Vtedy sa ich ivotnou prioritou stane vntorn pokoj. Pliv emocionlna boles ich jednoducho printi, aby sa prestali stotoova s obsahom svojej mysle a s mentlnoemonmi truktrami, ktor podnietili a udruj v chode ich neastn ja. Svitne im, e nie s toton ani so svojm prbehom neastia, ani s emciami, ktor pociuj. Uvedomia si, e s skr poznvajcimi, ne poznanmi. Telo bolesti ich u nevtiahne do stavov nevedomia, ale stane sa ich buditeom, rozhodujcim faktorom, ktor ich presmeruje do Prtomnosti. V sasnosti sme na naej plante svedkami toho, ako bezprecedentn prliv vedomia ovplyvuje oraz viac ud, take u nemusia prejs peklom utrpenia na to, aby boli schopn ditancova sa od svojho tela bolesti. Zakadm, ke si vimn, e skzli sp do stavu naruenho vnmania, s schopn sa rozhodn, vzda sa stotoovania sa s myslenm a emciami a znovu vstpi do Prtomnosti. Vzdvaj sa odporu a stvaj sa pokojnmi a bdelmi; prevaj jednotu toho, o je dnu a o vonku. Nasledujci krok v udskej evolcii nie je nevyhnutn, ale azda prvkrt v dejinch naej planty mme monos vedomej voby. Aj vy ju mte. A kto vlastne ste ? Vedomie, ktor si uvedomilo samo seba. 6-8) ZBAVTE SA TELA BOLESTI udia sa ma asto ptaj: odpove znie, e to zvis od a tie od stupa intenzity, s utrpenie vm i druhm, nie s nm. Take nie telo bolesti Koko trv zbavi sa tela bolesti ?" Moja hustoty tela bolesti toho-ktorho jednotlivca, akou vnmaj Prtomnos. To, o spsobuje je samotn telo bolesti, ale stotonenie sa vs udruje v nevedomom stave a nie 91

ono vs nti, aby ste stle odznova prevali svoju minulos. Na vine je skutonos, e sa s nm stotoujete. Otzka by teda mala znie takto: Ako dlho potrv, km sa prestanem stotoova so svojm telom bolesti ?" A odpove znie: nemus to trva ani sekundu. Ak je vae telo bolesti prve v innosti, uvedomte si len, e to, o ctite, je telo bolesti. Presne toto poznanie potrebujete na to, aby ste sa tela bolesti zbavili. A ke sa s nm prestanete stotoova, zane premena. Poznanie zabrni starm emcim v tom, aby sa vrtili a ovldli nielen v vntorn dialg, ale aj komunikciu s ostatnmi umi. To znamen, e telo bolesti vs u neme vyuva na to, aby sa obnovovalo. Star emcie vo vs vak ete zotrvaj a bud sa pravidelne ozva. Z asu na as sa vs poksia oklama a navies vs na to, aby ste sa s nimi stotonili, aby tak zatienili vae poznanie. No nie nadlho. Nepremieta star emcie do sasnch situci znamen postavi sa im zoi-voi. Nie je to sce vbec prjemn, ale nezabije vs to. Vaka Prtomnosti to zvldnete. Vy predsa nie ste vae emcie. Ke poctite svoje telo bolesti, neberte to tak, e sa s vami deje nieo zl. Splyn s problmom - to ego priam zbouje. Poznanie mus by sprevdzan prijmanm. Pretoe okovek in by ho op znejasnilo. Prija znamen pripusti si vetko, o v danej chvli ctite. To je scno Prtomnosti. Nemete odporova tomu, o je. Vlastne mete vzdorova, ale budete pritom trpie. Tm, e dovolte, aby bolo to, o je, stanete sa tm, m v skutonosti ste: nesmiernym priestorom. Stanete sa celistvmi. U viac nebudete fragmentmi, za ktor vs povauje ego. Prejav sa vaa prav podstata, ktor tvor jednotu s podstatou Boha. Presne na toto poukazuje aj Jei, ke hovor: Vy teda bute dokonal, ako je dokonal v Otec nebesk." V Novom zkone sa sce doslova pe: Bute dokonal," no ide o chybn preklad grckeho slova, ktor znamen celok". Neznamen to vak, e by ste sa museli sta celistvmi, bute len tm, m u ste - i u s telom bolesti alebo bez neho.

92

(7)

ZISTITE, KTO V SKUTONOSTI STE

Gnothi Seauton - Poznaj sm seba. Tieto slov boli vyryt nad vchodom do Apolnovho chrmu v Delfch, sdle posvtnej vetiarne. Obyvatelia starovekho Grcka navtevovali vetiare v ndeji, e sa dozvedia, ak osud ich ak a neminie a ako by sa mali v uritch situcich zachova. Pravdepodobne vina nvtevnkov si tie slov pretala, no neuvedomili si, e poukazuj na pravdu, ktor je hlbia ne akkovek proroctvo. A tak si zrejme neuvedomili, e nech u sa vo vetiarni dozvedia akkovek informciu, pred neastm a utrpenm ich to neochrni, pokia nepochopia pravdu, obsiahnut v prkaze Poznaj sm seba. S to slov, ktor nvtevnkov vetiarne mali nabda k tomu, aby si prv, ne si vyptaj nejak radu, poloili otzku otzok: Kto som ? Nevedom udia - mnoh z ns preij cel ivot v osdlach svojho ega vm na t otzku odpovedia raz-dva. Povedia vm, ako sa volaj, o robia, ak je ich osobn prbeh, v akom stave je ich telo alebo okovek, s m sa stotouj. Niektor bud navonok psobi, ako keby boli vyspelej, lebo samch seba povauj za nesmrten duu alebo prejav boieho ducha. Skutone vak poznaj samch seba, alebo len rozrili obsah svojej mysle o nejak duchovne znejce pojmy ? Poznanie seba samho je vak osi hlbie, osi, o aleko presahuje osvojovanie si nejakch predstv a vierovyznan. Duchovn mylienky a systmy pravdae mu by uitonmi pomckami, no sami osebe vinou nedisponuj takou silou, aby odstrnili vae ustlen predstavy o tom, kto ste, ie to, o podmieuje vau myse. Poznanie seba samho toti nem vbec ni spolon s tm, o vm prve chod po rozume. Poznanie seba samho m by ukotven v Byt, a nie vo vre nestlych mylienok. 7-1) AK MTE MIENKU O SEBE To, ako vnmate seba, uruje vae potreby a to, o v ivote povaujete za dleit. okovek, na om vm zle, m silu vs rozrui a rozli. A poda toho mete zisti aj to, ako dobre sa poznte. To, na om vm zle, sa nemus nevyhnutne kry s tm, o hovorte, alebo v o verte. Vae skuton zujmy sa prejavia skr na vaich inoch a reakcich. Mono sa teda budete chcie spta: o je to, o ma rozruuje a rozuuje ? Ak ide o malikosti, tak si zrejme aj o sebe myslte, e ste malik. Tak je vae podvedom presvedenie. A o s malikosti ? V konenom dsledku s pominuten. vetko je malikos, pretoe vetky veci

Mete poveda: Viem, e som nesmrten duch, alebo U som unaven z toho ialenho sveta a chcem u ma od vetkho pokoj - potom
93

vak zrazu zazvon telefn a vy sa dozviete nejak zl sprvu. Naprklad: burza krachuje; mono nastane pokles akci; ukradli vm auto; pricestovala vaa svokra; zjazd bol zruen; niekto poruil nejak zmluvu; opustil vs partner; niekto od vs chce viac peaz; niekto vs z nieoho obviuje... A zrazu vs zachvti hnev. Hlas vm zdrsnie: U to alej nemem zna. Zanete nadva, obviova, toi, brni sa a ospravedlova. A to vetko riadi v automatick pilot. V tomto okamihu je vo vaom ivote aj nieo dleitejie, ne vntorn pokoj, o ktorom ste len pred chvou povedali, e tite len a len po om. Zrazu u nie ste nesmrten duch. Akcie, peniaze, zmluva, strata alebo hrozba nejakej straty s ovea dleitejie. Ale pre koho ? Pre nesmrtenho ducha, za ktorho ste sa pred chvou povaovali ? Nie. Pre vae ja. Pre to malink ja, ktor had bezpeie a naplnenie vo veciach, ktor s pominuten, a ke sa mu to nedar, podlieha hnevu a zkosti. Tak teraz aspo viete, o si v skutonosti o sebe myslte. Keby ste naozaj tili po vntornom pokoji, vybrali by ste si pokoj. Keby vm na pokoji zlealo vmi, ne na omkovek inom, a keby ste si naozaj uvedomovali svoju duchovn podstatu a nie iba svoje mal ja , v nronch situcich a pri stretnutiach s neprjemnmi umi by ste zostali pokojn a plne bdel. Dan situciu by ste bez otania akceptovali, nevydeovali sa z nej a zladili sa s ou. Vaa reakcia by potom vyplynula zo stavu bdelosti. Reagovalo by to, m ste (vedomie), a nie to, m si myslte, e ste (mal ja). Potom by bola vaa reakcia inn a nehadali by ste vo svojom okol nepriatea. Vo svete to funguje tak, e nikdy si nemete dlhodobo nahovra, e ste niekto in, ne kto v skutonosti ste. Na tom, na om vm najvmi zle, sa nakoniec vdy uke, kto ste. To, ako reagujete na ud a situcie, najm ke s neprjemn, je najlepm indiktorom toho, ako dobre poznte samch seba. m obmedzenej a egoickej bude v pohad na seba samch, tm skr uvidte a tm viac sa budete sstreova a reagova na prejavy egoickej obmedzenosti a nevedomosti u druhch. Nedostatky alebo to, o u ostatnch ud vnmate ako nedostatky, budete vnma ako ich identitu. Znamen to, e na nich budete vidie len ich ego a na zklade toho budete posilova aj svoje ego. Namiesto toho, aby ste videli za ego druhch ud, budete sa dva na ich ego. Kto sa dva na ego ? Vae ego. Hlboko nevedom udia zavaj svoje ego vaka reakcim druhch. Ke si uvedomte, e to, na o u druhch reagujete, je aj vo vs (a niekedy len vo vs), zanete si uvedomova svoje ego. A v tejto fze si mono uvedomte aj to, e ste druhm uom robili to, o om ste si mysleli, e oni robili vm. A prestanete sa vnma ako obe.
94

Vy nie ste ego, take ke si v sebe uvedomte svoje ego, nebude to ete znamena, e viete, kto ste - znamen to iba, e u viete, kto nie ste. Len takto, prostrednctvom poznania toho, kto nie ste, mete odstrni najviu prekku na ceste ku skutonmu sebapoznaniu. Nikto vm neme poveda, kto ste. Bol by to len al pojem, a vbec by vs to nezmenilo. Na to, aby ste sa dozvedeli, kto ste, nepotrebujete nijak nboensk vieru. Vlastne kad nboenstvo je prekka. Dokonca si nemuste ani uvedomova, kto ste, pretoe vy u ste tm, m ste. No bez toho, aby ste si uvedomili, kto ste, vae vntorn svetlo neprenikne do tohto sveta. Zostane neprejaven vo sfre, ktor je vam pravm domovom. Budete ako tak zdanliv chudk, ktor nevie, e u nemus trie biedu, pretoe m na bankovom te sto milinov. 7-2) HOJNOS To, o si myslte o sebe, je zko spt s tm, ako vnmate starostlivos druhch o vau osobu. Mnoho ud sa sauje, e ostatn sa k nim nesprvaj primeranm spsobom. Hovoria: Nedostva sa mi repektu, pozornosti, uznania, vanosti. Vetci ma len vyuvaj. Ke k nim vak ostatn pristupuj lskavo, zan by podozrievav: Chc ma zmanipulova a vyui. Nikto ma nem rd. V podstate si o sebe myslia toto: Som bezmocn mal ja, ktor nikto nechpe. Toto od zkladu chybn vnmanie seba znefunkn vetky ich vzahy. Nazdvaj sa, e nemaj o da a e svet im odopiera to, o potrebuj. A na tejto ilzii stoj cel ich realita. Zlyhvaj potom v pracovnch i skromnch vzahoch. Ak sa predstava nedostatku - i u peaz, uznania alebo lsky - stane sasou toho, o si o sebe myslte, potom vdy budete pociova nedostatok. Namiesto toho, aby ste ocenili to, o je vo vaom ivote dobr, radej vade vidte len nedostatky. Vedie prejavi vanos za vetko dobr, o u vo svojom ivote mte, je zkladom hojnosti. Vlastne je to tak, e to, o om si myslte, e vm svet odopiera, v skutonosti odopierate vy svetu. Odopierate to, lebo v hbke svojej due si myslte, e ste niomn a e nemte o da. Skste sa sprva zopr tdov poda nasledujcej rady a uvidte, ako sa zmen vae vnmanie skutonosti: dvajte uom to, o om si myslte, e vm odopieraj. Naprklad: chvlu, uznanie, pomoc, lskav starostlivos a podobne. e ni tak nemte ? Tak sa tvrte, e to mte, a ono to prde samo. Zakrtko po tom, ako zanete dva, zanete aj dostva. Nemete predsa dosta to, o neviete dva. Odliv uruje prliv. To, o om si myslte, e vm svet neposkytuje, u dvno mte. Km vak nedovolte, aby to z vs prdilo von, ani len nezistte, e to mte. Plat to aj o hojnosti. Zkon, poda ktorho odliv uruje prliv, vyjadril u Jei tmto podmanivm podobenstvom: Dvajte, a bude vm dan; dobr miera, natlaen, natrasen, vrchovat, vm bude dan do lona.
95

Zdroj hojnosti sa nenachdza mimo vs. Je sasou toho, kto ste. Zanite teda tm, e ocente hojnos, ktor vs obklopuje. Vimnite si stos ivota. Teplo slnench lov na vaej pokoke, ndheru kvetov vo vklade kvetinrstva, chu duinatho ovocia alebo hoci aj hojnos daa. S dokonalosou ivota sa stretvate na kadom kroku. Ak si budete vi hojnos, ktor je vade okolo vs, prebudte hojnos aj v sebe. Potom len nechajte, aby z vs prdila von. Ke sa usmejete na neznmeho loveka, obdarujete ho energiou hojnosti a stvate sa darcom. Opakovane sa ptajte samch seba: Mem nieo da ? Mem niekomu alebo niekde nejako posli ? Na to, aby ste sa ctili bohat, nepotrebujete vlastni ni, hoci vetkho sa vm dostane prve preto, lebo sa budete stle povaova za bohatch. Hojnos prichdza len k tm, ktor ju u maj. Vyzer to sce ako nespravodlivos, ale nie je to tak. Je to univerzlny zkon. Bohatstvo a chudoba s vntorn stavy, ktor sa prejavuj ako vaa realita. Jei to povedal takto: Kto m, tomu pridaj, a kto nem, tomu vezm i to, o m. 7-3) POZNA SEBA SAMHO A VEDIE O SEBE Mono nechcete pozna seba samho, pretoe sa obvate toho, o o sebe zistte. Mnoho ud sa v ktiku due boj toho, e s zl. Lene ni z toho, o o sebe zistte, nie ste vy. Ni z toho, o o sebe viete, nie ste vy. Km niektor udia zo strachu radej nechc vedie, km s, inch enie zvedavos, aby toho o sebe zistili o najviac. Mete by sebou tak fascinovan, e strvite cel roky psychoanalzou, priom preberiete kad jeden detail svojho detstva, odkryjete zkosti a tby a potupne odhalte vetky masky svojej zloitej osobnosti a charakteru. Mono po desiatich rokoch terapeuta v prbeh omrz a povie vm, e analza skonila. Na cestu vm pribal ptiscstranov fascikel a povie vm: Toto vetko je o vs. Toto ste v y. A ke ten ak spis povleiete domov, prvotn spokojnos z toho, e konene poznte sm seba oskoro ustpi pocitu akejsi neplnosti a zmocn sa vs podozrenie, e toto predsa neme by vetko. A vskutku: je toho viac - nejde vak o to, e by chbali ete nejak fakty, ale o dimenziu vaej hbky. Na psychoanalze a na odkrvan vaej osobnej minulosti nie je ni zl pokia si to, o viete o sebe, nespletiete so sebapoznanm. Ten ptiscstranov fascikel je o vs: je to obsah vaej mysle podmienenej minulosou. Vetko, o sa vaka psychoanalze alebo sebapozorovaniu naute, bude len o vs. To nie ste vy. Je to obsah, a nie esencia. Prekroi ego znamen vystpi z obsahu. Pozna seba samho znamen by sebou samm a by sebou samm znamen nestotoova sa s obsahom. Vina ud definuje samch seba prostrednctvom toho, o ich ivot obsahuje. Obsahom je vetko, o vnmate, zavate, robte, myslte si a pociujete. Obsah pohlcuje cel pozornos viny ud, a preto sa s nm
96

stotouj. Ke si pomyslte, alebo poviete mj ivot , nehovorte o ivote, ktorm ste, ale o ivote, ktor mte, alebo sa vm zd, e ho mte. Odkazujete na obsah - na svoj vek, zdravotn stav, vzahy, finann situciu, prcu, ivotn podmienky a mentlno-emocionlny stav. Vntorn a vonkajie okolnosti vho ivota, vaej minulosti a budcnosti, ie udalosti - to vetko je sasou obsahu. Existuje okrem obsahu aj nieo in ? no. Nieo, o obsahu umouje, aby existoval - vntorn sfra vedomia. 7-4) CHAOS A VY PORIADOK Ke sami seba poznte len poda toho, o obsahujete, nadobudnete dojem, e viete aj to, o je pre vs dobr a o zl. Udalosti potom delte na tie, ktor vm prospievaj a tie, ktor s nepriazniv. To je vak len trkovit vnmanie celostnosti ivota, v ktorom je vetko vzjomne poprepjan, a v ktorom m kad jedna udalos svoje nezastupiten miesto a funkciu. plnos ivota je vak osi viac, ne iba povrchov vlastnosti vec, viac ne shrn jeho jednotlivch ast, viac ne vetko to, o v ivot alebo svet obsahuje. Niekedy sa za zdanlivo nhodnm i chaotickm sledom udalost, ktor pozorujeme vo svojom ivote i vo svete, skrva vy poriadok a zmysel. Krsne to vyjadruje jeden zenbudhistick vrok: Ke sne, kad vloka dopadne presne tam, kam m. Ak o tomto vyom poriadku budeme len prema, nikdy ho nepochopme, lebo to, o si myslme, je len obsah, zatia o vy poriadok vyaruje zo sfry univerzlnej inteligencie, z re vedomia, v ktorej niet iadnych foriem. T sfru vak meme na okamih zazrie, ba o viac, meme sa s ou aj zharmonizova, o znamen, e sa meme vedome podiea na odhalen vyieho ciea. Ke vojdeme do lesa, do ktorho udsk noha ete nevkroila, vaka tomu, ako zmame, uvidme okolo seba chaos a neporiadok. Naa myse nebude schopn odli ivot (dobro) od smrti (zlo), pretoe kam len oko dohliadne, vade nov ivot vyrast z hnijcej a rozpadvajcej sa hmoty. Skryt harmniu, posvtnos a vy poriadok uvidme len vtedy, ke zostaneme pohren v sebe bez toho, aby sme sa nechali vyruova hlukom mylienok. Vtedy pochopme, e vetko je dokonale na svojom mieste, a ni sa neme dia inak, iba tak, ako sa deje. Myse sa cti prjemnejie v upravenom parku, pretoe ho premyslene naplnovali a nevznikol prirodzene. Takmu poriadku myse rozumie. V lese vak vldne nepochopiten poriadok, ktor myse vnma ako chaos. Presahuje kategrie dobra a zla. Nemete ho sce pochopi pomocou mylienok, mete ho vak vnma, ak opustte mylienky a budete pokojn a bdel bez toho, aby ste sa mu usilovali porozumie i vysvetova ho. A vtedy si budete mc uvedomi posvtnos lesa. V okamihu, ke zanete vnma skryt harmniu a posvtnos lesa, uvedomte si, 97

e od neho nie ste oddelen, ale e ste jeho vedomou sasou. Prroda vm takmto spsobom pome, aby ste znovu nali slad s celostnosou ivota. 7-5) DOBR A ZL Vina ud vo svojom ivote dospeje do bodu, ke zistia, e existuje nielen narodenie, rast, spech, dobr zdravie, pitok a vazstvo, ale aj strata, zlyhanie, choroba, staroba, padok, boles a smr. Tieto prejavy ivota spolonos oznaila ako dobr alebo zl , ako poriadok alebo chaos. Zmysel udskho ivota sa zvyajne spja s tm, o sa povauje za dobr. Lene dobr je neprestajne ohrozovan kolapsom, zrtenm, neporiadkom, stratou vznamu, teda tm, o povaujeme za nevysvetliten, nezmyseln a zl. Skr i neskr kad z ns mus eli chaosu bez ohadu na to, koko m ivotnch poistiek. Stratm, nehodm, chorobm, neistotm a nakoniec starobe a smrti sa nevyhne nikto. Avak i rozvrat a po om nasledujci kolaps mentlne definovanho zmyslu ivota mu vies k vyiemu poriadku. Mdros tohto sveta je v oiach Boha blznovstvo, pe sa v Biblii. o je mdros sveta ? Pohyb mylienok a zmysel definovan vlune mylienkami. Myslenie situcie a udalosti ochudobuje a oznauje ich za dobr alebo zl, ako keby existovali nezvisle na sebe. Vaka tomu, e sa privemi spoliehame na myslenie, realitu vnmame trkovito. Tto trkovitos je sce ilzia, no ak ste jej vzom, psob vemi relne. Vesmr je vak nedeliten celok, v ktorom vetky veci navzjom svisia a v ktorom niet iadnej osihotenosti. To, e vetky veci a udalosti s pod povrchom navzjom prepojen, znamen, e mentlne nlepky ako dobro a zlo s vlastne iluzrne. Zuuj pohad na svet a ich pravdivos je relatvna a doasn. Skvele to ilustruje aj prbeh mdreho mua, ktor v lotrii vyhral drah auto. Jeho rodina i priatelia boli vemi astn a prili, aby to oslvili. To je asn ! hovorili. Ty m ale astie ! Mu sa len usmial a povedal: Mono. Niekoko tdov si uval jazdu v aute. Potom jednho da na kriovatke doho nabral opit vodi a mu skonil s poetnmi zraneniami v nemocnici. Prila za nm jeho rodina i priatelia a vraveli: To bola ale smola ! Mu sa op len usmial a povedal: Mono. Km leal v nemocnici, jednej noci dolo k zosuvu pdy a jeho dom sa zrtil do mora. Nasledujci de za nm prili priatelia a povedali: Mal si astie, e si bol v tom ase v nemocnici. A mu znovu povedal: Mono. Tm, e ten mu hovoril stle mono , naznaoval, e nechce ni z toho, o sa deje, posudzova. Radej vetko akceptoval, a tak dosiahol vedom slad s vym poriadkom. Vedel, e asto je nemon pochopi vznam a miesto zdanlivo nhodnch udalost v tkanine celku. Neexistuj vak ani nhodn, ani izolovan udalosti. Atmy, z ktorch sa sklad vae telo,
98

kedysi tvorili jadro hviezd a ete aj t najnepatrnejia udalos me ma vek dosah a tajuplnm spsobom svis s celkom. Keby ste chceli vyptra prinu kadej udalosti, museli by ste sa vrti na poiatok stvorenia. Kozmos nie je chaotick. Samotn slovo cosmos znamen poriadok. Nie je to vak tak poriadok, ktor by udsk myse niekedy pochopila; me ho len obas zazrie. 7-6) NETRPTE SA TM, O SA DEJE Jiddu Krishnamurti, vznamn indick filozof a duchovn uite, pdesiat rokov takmer nepretrite cestoval po svete a snail sa slovami - ktor s obsahom - hlsa to, o presahuje slov i obsah. Na sklonku ivota, poas jednej svojej prednky poloil posluchom prekvapujcu otzku: Chcete pozna moje tajomstvo ? Vetci zbystrili pozornos. Mnoh v publiku chodili na jeho prednky dvadsa tridsa rokov, no ete stle nepochopili podstatu jeho uenia. Konene, po vetkch tch rokoch im uite poskytne k k porozumeniu. A uite povedal: Moje tajomstvo spova v tom, e ma netrpi, o sa deje. alej u svoj vrok nerozoberal, take predpokladm, e vina jeho posluchov zostala ete zmtenejia, ne prv. V tom, o povedal, sa vak skrva hlbok pravda. o to presne znamen, ke sa netrpim tm, o sa prve deje ? Znamen to, e som vntorne v slade s momentlnou situciou. Samozrejme to, o sa deje, odkazuje na takos tejto chvle, ktor zakadm je u tm, m je. Odkazuje na obsah, na formu, ktor na seba berie prtomn - in ako prtomn ani neexistuje - chva. By v slade s tm, o je, znamen vntorne sa nebrni tomu, o sa deje, neoznaova to ako nieo dobr i zl, ale necha to plyn. Znamen to azda, e by ste sa nijako nemali priini o zmeny vo vaom ivote ? Naopak. Ke sa zkladom vaich inov stane vntorn slad s prtomnou chvou, vae iny podpor aj inteligencia ivota ako takho. 7-7) SKUTONE ? Zenov majster Hakuin il v jednom japonskom meste. Poval znan ctu a vea ud k nemu chodilo vypou si jeho uenie. Stalo sa, e susedova neplnolet dcra otehotnela. Ke sa jej rozhnevan rodiia sptali, kto je otcom, dcra oznaila zenovho majstra Hakuina. Zriv rodiia sa okamite pobrali k Hakuinovi a v sprievode hlasnch a hroznch nadvok mu oznmili, o sa dozvedeli od dcry. Jedin, o na to Hakuin povedal, bolo: Skutone ? kandalzna novinka sa rchlo rozniesla nielen po meste, ale aj za jeho hranice. Majster priiel o svoju reputciu, no jeho to vbec netrpilo. udia k nemu prestali chodi, ale ani to nm neotriaslo. Ke sa diea narodilo, rodiia ho odniesli k Hakuinovi. Ty si jeho otec, tak sa oho
99

postaraj. Majster sa ho ujal a s lskou sa o staral. O rok nato sa vitkami prenasledovan dieva priznalo rodiom, e skutonm otcom dieaa je mlad mu, ktor pracuje v nealekom msiarstve. Rodiia sa v obrovskch rozpakoch pobrali za Hakuinom, aby sa mu ospravedlnili a poprosili ho o odpustenie. Je nm to vemi to. Prili sme si po diea. Dcra sa priznala, e nie ste jeho otec. Skutone ? povedal Hakuin a odovzdal im diea. Majster reagoval na pravdu i klamstvo, na dobr i zl sprvy vdy rovnakm spsobom: Skutone ? Dovolil toti forme prtomnej chvle, aby bola tak, ak je, a nenechal sa vtiahnu do drmy udskch sporov. Preho jestvovala len a len prtomn chva a t bola tak, ak bola. Skrtka udalosti nevzahoval na seba. Nebol nikoho obeou. Bol v takej dokonalej jednote s tm, o sa prve dialo, e to, o sa dialo, ho u nemohlo ovlda. Iba vtedy, ke vzdorujete tomu, o sa deje, sa vydvate udalostiam napospas, a svet bude rozhodova o tom, i ste astn alebo neastn. Dieau sa dostalo lskyplnej starostlivosti a zl sa v dobr obrtilo prve vaka sile neodporovania. Kee majster sa vdy sprval poda toho, o si dan chva iadala, a preto ke priiel as, diea bez akost vrtil. Len si predstavte, ako asi by sa zachovalo ego v rznych fzach tohto prbehu. 7-8) EGO A PRTOMN CHVA Najdleitejm a najzkladnejm vzahom vo vaom ivote je vzah k Prtomnosti alebo skr k formm, ktor na seba Prtomnos berie, ie k tomu, o prve je, alebo o sa prve deje. Ak je v vzah k Prtomnosti nefunkn, tto dysfunkcia sa prejav vo vetkch vaich vzahoch a situcich, v ktorch sa ocitnete. Ego by sa dalo jednoducho definova takto: je to dysfunkn vzah k prtomnej chvli. O tom, ak vzah chcete ma k prtomnmu okamihu, mete rozhodn teraz. Ke ste dosiahli urit stupe vedomia (sved o tom fakt, e tate tto knihu), u ste schopn rozhodn o tom, ak vzahy chcete pestova s prtomnou chvou. Chcem, aby sa prtomn chva stala mojm priateom alebo nepriateom ? Kee prtomn chvu nemono oddeli od ivota, rozhodujete vlastne o tom, ak vzah tite ma so ivotom. Ak ste sa raz rozhodli, e sa s prtomnou chvou chcete priateli, je len na vs, aby ste urobili prv krok. Zanite sa k prtomnosti sprva priatesky bez ohadu na to, v akej podobe k vm prichdza, a vsledky nedaj na seba dlho aka. Aj ivot sa k vm zane sprva priatesky; udia bud sam ochota, okolnosti bud priazniv. Jedin rozhodnutie zmen cel vau realitu. Lene toto rozhodnutie muste robi znovu a znovu a znovu - a km sa takto spsob ivota nestane pre vs plne prirodzenm.
100

Rozhodnutie priateli sa s prtomnm okamihom znamen koniec ega. Ego sa nikdy neme dosta do sladu s prtomnou chvou. Inmi slovami: ego neme by v slade so ivotom, pretoe vo svojej podstate tiahne k tomu, aby Prtomnos ignorovalo, znehodnocovalo a vzdorovalo jej. To, o ego potrebuje pre svoj ivot, je as. m silnejie je ego, tm vmi ovlda v ivot as. Takmer kad vaa mylienka sa zapodieva minulosou alebo budcnosou a to, ako vnmate seba, zvis potom od minulosti, od ktorej odvjate svoju identitu, a od budcnosti, s ktorou spjate naplnenie svojich tob. Km vak bude vedomie priptan k asu, strach, zkos, oakvania, tos, pocity viny a hnev bud na dennom poriadku. Ego k prtomnmu okamihu me pristupova trojakm spsobom: ako k prostriedku na dosiahnutie nejakho ciea, ako k prekke alebo ako k nepriateovi. Pozrime sa na ne zblzka, aby ste vedeli rozpozna, ktor ablna vo vs pracuje, a znovu sa rozhodn. V najlepom prpade ego vnma prtomn okamih ako uiton prostriedok na dosiahnutie toho, po om ti. Pomocou neho sa prenesiete do budcnosti, do okamihu, ktor pre nieo povaujete za ovea dleitej ako prtomnos, hoci budcnos prichdza len ako prtomnos, a preto je to len mylienka vo vaej hlave. Inmi slovami, nikdy neprevate prtomnos naplno, lebo sa stle pokate dosta sa niekam inam. Ke sa potom tto ablna zvrazn - o sa stva asto -, ego zane prtomn chvu povaova za prekku, ktor treba prekona. A tu je pvod netrpezlivosti, frustrcie a stresu, ktor v naej kultre tvoria sas kadodennho, takzvanho normlneho ivota. ivot, ktor prebieha teraz, sa vnma ako problm. Rodte sa do sveta problmov, ktor treba najprv vyriei, aby ste mohli by astn, spokojn, alebo konene zaa i. Je tu vak jeden hik. Vdy, ke vyrieite nejak problm, vzpt sa objav al. Ak teda prtomn chvu vnmate ako prekku, problmy nebud ma konca kraja. Budem mkovek, o len chce, hovor ivot alebo Prtomnos. Budem sa k tebe sprva tak, ako sa bude sprva ty ku mne. Ak ma bude vnma ako problm, tak budem pre teba problmom. Ak ma bude vnma ako prekku, budem pre teba prekkou. V najhorom prpade, o je takisto vemi rozren, sa ego k prtomnej chvli stavia ako k nepriateovi. Ke nenvidte to, o prve robte, saujete sa na pracovn podmienky, preklnate to, o sa deje, alebo sa u stalo; alebo ke v vntorn dialg pozostva zo samch obvinen a nadvok a z toho, o by ako malo prpadne nemalo by, tak ste v konflikte nielen s tm, o je, ale aj s tm, o sa u udialo. Robte si zo ivota nepriatea a ivot vm na to povie: Ak chce vojnu, bude ma vojnu. Vonkajiu realitu, ktor vdy odra v vntorn stav, potom vnmate ako nepriatesk.
101

Zsadn otzka, ktor by ste si mali asto kls, znie: Ak je mj vzah k prtomnej chvli ? A potom by ste mali pozorne hada odpove. Staviam sa k Prtomnosti ako k prostriedku na dosiahnutie svojho ciea ? Vnmam Prtomnos ako prekku ? Robm si z nej nepriatea ? Kee prtomn chva je vetko, o mte, a kee ivot sa ned oddeli od Prtomnos, otzka by vlastne mala znie takto: Ak je mj vzah k ivotu ? Tto otzka me vborne posli na demaskovanie ega vo vs a na to, aby ste sa preniesli do Prtomnosti. Hoci t otzka nestelesuje absoltnu pravdu (v konenom dsledku s ivot, ja a prtomn chva jedno a to ist), je uitonm smerovnkom, ktor ukazuje sprvnym smerom. Preto si ju asto opakujte dovtedy, km ju budete potrebova. Ako prekona nefunkn vzah a dosta sa do prtomnej chvle ? Najdleitejie je, aby ste prtomnos vnmali v sebe, vo vaich mylienkach a inoch. V tom okamihu, ke pochopte, e v vzah k Prtomnosti je dysfunkn, u ste prtomn. Pochopenie je prebdzajca sa Prtomnos. Ke uvidte nefunknos vho vzahu, zanete sa jej zbavova. Niektor udia sa pritom zan nahlas smia. Ke pochopte, poctite silu na to, aby ste povedali Prtomnosti no a spriatelili sa s ou. 7-9) PARADOX ASU Navonok sa prtomn chva jav ako to, o sa deje. Kee vak to, o sa deje, podlieha neprestajnej premene, zd sa, e kad jeden de vho ivota sa sklad z tiscich okamihov, v ktorch sa dej rzne veci. as sa jav ako nekonen sled chv, z ktorch s niektor dobr a in zasa zl. Ke sa vak lepie prizriete, z bodu svojho bezprostrednho zitku, zistte, e mnostvo chv nejestvuje. Zistte, e existuje stle len tto chva. ivot sa stle odohrva len v prtomnosti. Dokonca aj minul i budce okamihy jestvuj len preto, lebo si na ne viete spomen, alebo ich predpoklada, no prema o nich mete len v jedinej chvli - v tejto. Preo sa potom zd, ako keby jestvovalo vea chv ? Preto, lebo prtomn okamih mylne povaujeme za to, o sa deje, ie si ho pletieme s obsahom. Priestor Prtomnosti si mlime s tm, o sa v om deje. A tto zmena prtomnho okamihu s obsahom vytvra potom nielen ilziu asu, ale aj ilziu ega. Je tu vak paradox. Ako meme popiera realitu asu ? udia predsa potrebuj as na to, aby mohli cestova, pripravova si jedlo, stava domy, ta tto knihu. Potrebujete as, aby ste mohli vyrs a naui sa nov veci. okovek robte, na vetko potrebujete as. Vetko mu podlieha a nakoniec ns ten prekliaty tyran as - ako ho nazva Shakespeare jednho da zabije. Mete ho prirovna k rozvodnenej rieke, ktor una aj vs, alebo k ohu, ktor vetko premen na popol. Prednedvnom som sa stretol s dvnymi znmymi, s rodinou, ktor som u dlho nevidel, a bol som pohadom na nich okovan. Takmer som 102

sa ich sptal, i nie s chor alebo i sa neprihodilo nieo zl. Matka, ktor chodila o palici, sa scvrkla, tvr mala zvrskaven ako star jablko. Jej dcra, ktor kedysi prekypovala energiou, nadenm a mladckym oakvanm, vyzerala unaven a vyerpan vchovou troch det. Potom som si spomenul. Uplynulo predsa tridsa rokov, odkedy sme sa naposledy videli. Vetkmu bol na vine as. Som si ist, e ke ma uvideli, boli rovnako prekvapen. Zdanlivo vetko je podriaden asu, no i tak sa odohrva v Prtomnosti. A to je paradox. Kamkovek sa pozriete, vade objavte mnostvo nepriamych dkazov potvrdzujcich realitu asu - hnijce jablko, vaa tvr v zrkadle v porovnan s fotografiou spred tridsiatich rokov -, ale nikde nenjdete priamy dkaz, pretoe neviete zai as ako tak. Zavate len prtomn okamih alebo skr iba to, o sa v om odohrva. Keby sme sa riadili len priamymi dkazmi, potom by as neexistoval, a bola by len Prtomnos. 7-10) ODSTRNI AS Stav bez ega nie je nieo, o si mete vyti ako cie do budcnosti, a potom sa k nemu dopracova. Viedlo by to k ete vej nespokojnosti, vm vntornm konfliktom, pretoe sa vm stle bude zda, e sa vm to akosi nedar a e ste ten stav nedosiahli. Ke si toti stanovte, e v budcnosti by ste sa chceli oslobodi od ega, zskate tm sce as, no viac asu znamen aj viac ega. Pozorne preto preskmajte, i duchovn hadanie nie je len alou maskou vho ega. Ete aj v mysel, e v budcnosti by ste sa chceli zbavi seba , me by len silm, za ktorm sa op skrva tba ega ma stle viac. Preto doii si viac asu znamen presne toto - doii sebe viac asu. as, ie minulos a budcnos, vytvorila vaa myse, vae ego, as jestvuje len vo vaej mysli. Vo vonkajom svete jeho objektvnu existenciu ni nepotvrdzuje. Je to len mylienkov truktra, ktor potrebujete na to, aby ste informcie zskan zo zmyslovho vnmania vedeli vyui na praktick ely. Inak je to najvia prekka na vaej ceste k sebapoznaniu. as je horizontlny rozmer ivota, povrchov vrstva reality. Jestvuje vak aj vertiklna dimenzia, hbka, ku ktorej preniknete len brnou prtomnho okamihu. Take namiesto toho, aby ste si dopriali viac asu, odstrte as. Tm, e zo svojho vedomia eliminujete as, sasne eliminujete aj silu ega. To je prav duchovn cvienie. Ke hovorme o eliminovan asu, nemme na mysli as, ktor ukazuj hodiny a ktor v benom ivote vyuvame, aby sme si vedeli naplnova stretnutia alebo vlety. Bez hodn by sme sa v tomto svete asi sotva zaobili. To, o om hovorme, je odstrnenie psychologickho asu, ktorm sa egoick myse neprestajne zapodieva, ke sa zameriava na minulos
103

a budcnos, priom nejav ani najmeniu ochotu zosladi sa so ivotom, s nevyhnutnm scnom prtomnej chvle. Zakadm, ke svoje zvyajn nie ivotu premente na no a prtomnmu okamihu dovolte, aby bol tm, m je, rozpustte as i ego. Lebo ego, ke chce prei, mus si vytvra as - minulos a budcnos -, ie osi, o je dleitejie ako prtomn okamih. Ego vie prtomn okamih tolerova len krtko po tom, ako zskalo to, po om tilo. Ego sa vak s nim neuspokoj nadlho. Pokia bude ego riadi v ivot, budete neastn bu preto, lebo ste ete nezskali to, o chcete, alebo preto, lebo ste to u dosiahli. Vetko, o je, alebo o sa deje, je forma, ktor na seba berie Prtomnos. Pokia budete formm tvoriacim svet okolo vs neustle vntorne vzdorova, stan sa z nich neprekonaten prekky, ktor vm zabrnia v tom, aby ste mohli by sami sebou aj bez foriem, ie vs oddelia od jedinho ivota. Pokia ste vntorne schopn poveda no formm Prtomnosti, samotn forma sa stane pre vs brnou do re mimo foriem. Rozdiel medzi tmto svetom a Bohom sa vytrat. Ke na formy, ktor v prtomnom okamihu berie na seba ivot, reagujete so vzdorom, a ke Prtomnos vnmate ako prostriedok, prekku i nepriatea, posilnte tm len svoju formov identitu, ie svoje ego. Preto je ego tak reaktvne. A o je reaktvnos ? Zvislos na reakcich. m precitlivenejie reagujete, tm vmi sa nechvate opanta formami. A m vmi sa identifikujete s formami, tm silnejm sa ego stva. Vae Bytie potom u cez formy prearuje vemi slabo, alebo vbec. Ak sa nebudete formm stava na odpor, prejav sa vo vs veobjmajca Prtomnos, t pokojn sila, ktor je mocnejia ne akkovek krtkodob forma osobnej identity, a ktor je ovea vmi vami ne okovek vo svete foriem. 7-11) SEN A TEN, KOMU SA SNVA Neodporova znamen zska k k najvej sile vesmru. Iba takto sa me vedomie (duch) vyslobodi zo zajatia foriem. Nekls vntorne odpor forme - teda vetkmu, o sa deje - znamen poprie absoltnu realitu formy. Ke lovek kladie odpor, nadobda dojem, e svet je relnej, pevnej a trvcnej ne v skutonosti je - vrtane formovej identity, ie ega. Odpor dodva svetu a egu zvanos a absoltnu dleitos, ktor vs nti, aby ste brali seba i svet vemi vne. Hra foriem sa potom mylne chpe ako boj o preitie, a ke to skutone vidte takto, tak bude i vaa realita. Mnoho z toho, o sa vkol vs odohrva, a mnoho podb, ktor na seba ivot berie, m efemrnu povahu. To vetko je pominuten. Predmety, tel a eg, udalosti, situcie, mylienky, emcie, tby, ambcie,
104

zkosti, konflikty... prdu, chvu predstieraj, e s nesmierne dleit, a km sa spamtte, u s pre, rozplyn sa v przdnote, z ktorej prili. Boli vbec skuton ? Skutonejie ne sen, sen o forme ? Ke sa rno zobudme, sen, ktor sa nm snval v noci, sa rozplynie. Vtedy s avou povieme: Bol to len sen. Nebola to skutonos. Nieo vak vo sne mus by skuton, inak by nemohol existova. Ke budeme zomiera, meme sa obzrie na roky, ktor sme preili, a poloi si otzku, i aj n ivot nebol iba sen. Dokonca aj teraz, ke si spomeniete na minuloron przdniny alebo na nejak veraj konflikt, zistte, e s celkom ako sny, ktor sa vm v noci snvaj. Existuje teda sen a existuje lovek, ktormu sa ten sen snva. Sen je krtkodob hra foriem. Predstavuje svet, ktor je len relatvne, a nie absoltne skuton. Potom existuje ten, kto snva. Absoltna skutonos, v ktorej formy prichdzaj a odchdzaj. Snvajci vak nie je postava, ktor vystupuje vo sne. Snvajci je substrt, ktor snom umouje, aby vznikali. Je tm absoltnom, ktor presahuje vetko, o je relatvne; tm nadasovm, o presahuje as, vedomm, ktor existuje vo forme i mimo nej. Snvajci je samotn vedomie - to, o v skutonosti ste. Nam cieom je prebudi sa zo sna. Ke sa zobudme uprostred sna, pozemsk drma, ktor vytvorilo ego, sa skon a zane sa nov, prjemnej a asnej sen. Ten sen sa vol nov zem. 7-12) PREKONA OBMEDZENIA V ivote kadho loveka nastane obdobie, ke prerastie formy, ktor mu prv vyhovovali. To s chvle, ke sa usilujete prekona obmedzenia ako telesn slabos alebo nedostatok financi; ke si osvojujete nov zrunosti a poznatky, alebo vaka svojim tvorivm schopnostiam vytvrate nieo nov, m obohatte nielen seba, ale aj druhch. Me to by hudobn skladba alebo vtvarn dielo, kniha, sluba, ktor poskytujete, funkcia, ktor zastvate, firma alebo organizcia, ktor ste zaloili, alebo sa priinili o jej rozmach. Ke ste prtomn, ke je vaa pozornos plne ponoren v prtomnej chvli, Prtomnos bude vami prenika a vau innos pretransformuje. Posiln ju a obohat kvalitou. Prtomn ste vtedy, ke sa nieomu venujete bez ohadu na to, i nieo zskate (peniaze, prest, pocit vazstva), a mte rados z prce ako takej, uvedomujete si ju a napa vs. A, samozrejme, nemete by prtomn, ak sa najprv nespriatelte s prtomnou chvou. To je zklad efektvnej innosti nepokodenej negatvnymi pocitmi. Forma vdy znamen obmedzenie. Na svete sme nielen preto, aby sme spoznali svoje obmedzenia, ale aj preto, aby sme ich rozvjanm svojho vedomia duchovne prerstli. Niektor obmedzenia sa daj prekona na rovni vonkajieho sveta. S vak tak obmedzenia, s ktormi
105

sa muste naui i. Tie mono prekona len vntorne. Prv i neskr na ne natraf kad. Bu vs uvznia na rovni egoickch reakci, o znamen, e budete hlboko neastn, alebo sa nad ne vntorne povznesiete tm, e sa bezodkladne odovzdte tomu, o prve je. Presne tomu vs obmedzenia maj naui. Odovzdanos vedomia otvra vertiklny rozmer a v ivot nadobudne hbku. A vtedy osi prenikne do tohto sveta, nieo nesmierne cenn, o by sa inak neprejavilo. Niektor udia, ktor sa podriadili akm obmedzeniam, sa stali lieitemi a duchovnmi uitemi. In nesebecky pracuj na tom, aby zmierovali udsk utrpenie, alebo obdarili svet svojou tvorbou. Koncom sedemdesiatych rokov, ke som tudoval v Cambridge, zvykol som kad de obedova s jednm i dvomi priatemi v univerzitnej kaviarni. Pri vedajom stole zave sedval mu na invalidnom vozku a zvyajne ho obklopoval hlik ud. Jednho da, ke sedel presne oproti mne, nevedel som odola a bliie som sa mu prizrel. To, o som videl, ma okovalo. Ten mu vyzeral plne chrom. Bol vyziabnut, hlavu mal neustle odkvcnut. Jeden z ud, o ho sprevdzali, mu pozorne vkladal jedlo do st, no i tak vina potravy padala na tanierik, ktor mu pod bradou pridal al z posluchov. Mu priptan na invalidn vozk vydval nejak nezrozumiten pazvuky a niekto sa mu naklonil k stam a pretlmoil, o hovor. Bolo to fakt ohromujce. Sptal som sa priatea, i toho mua pozn. Samozrejme, povedal. Je to profesor matematiky a udia, ktor ho sprevdzaj, s jeho tudenti. Trp neuromuskulrnou poruchou, ktor postupne ochromuje kad as jeho tela. Poda lekrov mu nezostva viac ako p rokov ivota. To je ten najhor osud, ak me loveka postihn. O niekoko tdov neskr, ke som vychdzal z budovy, on prve prichdzal. Podral som mu dvere, aby mohol prejs na elektrickom vozku. A vtedy sa nae pohady stretli. Prekvapilo ma, ak mal jasn oi. Nebolo v nich ani stopy po neast. Hne som vedel, e tento lovek prestal vzdorova a odovzdal sa svojmu ivotu. O vea rokov neskr som si v stnku kpil noviny a ohromilo ma, ke som jeho tvr uvidel na titulnej strane populrneho medzinrodnho asopisu. Nielen e bol ete stle naive, ale stal sa z neho najslvnej teoretick fyzik sveta. Stephen Hawking. V lnku, ktor potvrdzoval to, o som pred rokmi zazrel v jeho oiach, bola pekn veta. Na margo svojho ivota (teraz u s pomocou hlasovho syntetiztora) poznamenal: o viac som si mohol pria ? 7-13) RADOS Z BYTIA Negatvny pohad na ivot je choroba, ktorou trpia obyvatelia tejto planty. To, o na vonkajej rovni predstavuje zneisovanie ivotnho prostredia, sa na vntornej rovni prejavuje ako negatvny postoj. Ten 106

sa vyskytuje plne vade: nielen medzi chudobnmi, ale azda ete vmi medzi tmi, o ij v hojnosti. Je to prekvapujce ? Nie. Blahobytn svet sa toti vmi stotouje s formou, vmi sa strca v obsahu a ego ho ovlda vo vej miere. udia s presveden, e ich astie zvis od toho, o sa okolo nich deje, ie od foriem. Vbec si neuvedomuj, e to, o sa deje, je t najnestlejia vec vo vesmre, v ktorom vetko neprestajne podlieha premene. Nazdvaj sa, e prtomn okamih nem vek hodnotu, pretoe sa v om odohrva nieo, o by sa nemalo, alebo ho vnmaj ako nedostaton, lebo sa v om neodohrva to, o by sa malo. A tak im unik t hlbia dokonalos, ktor je obsiahnut v samotnom ivote. Dokonalos, ktor je u tu a presahuje vetky formy, vetko, o sa deje alebo nedeje. Akceptujte teda prtomn chvu a objavte dokonalos, ktor nenaruia ani formy ani plynutie asu. Rados z Bytia, ktor je jedinm skutonm astm, vm neposkytne iadna forma, iaden majetok, spech, osoba i udalos - skrtka ni z toho, o sa deje. Rados k nm neme nikdy prs, pretoe vyaruje z nho vntra, z dimenzie, kde niet iadnych foriem, zo samotnho vedomia, je v jednote s nami. 7-14) NECH SA VAE EGO ZMENUJE Ego neprestajne striehne, i mu nehroz nieo, o by z neho ubralo. Ke zacti ohrozenie, spust sa automatick opravn mechanizmus, aby obnovil mentlnu formu ja. Obvinenia a kritiku ego vnma ako nieo, o zmenuje jeho vznam, preto sa okamite zane brni, obhajova, alebo vini druhch. Nezle na tom, kto m v tej chvli pravdu, pretoe ego chrni predovetkm seba. Takto sa prejavuje obrana psychologickej formy ja. Ete aj tak vedn vec, ako ke odpapuujete inmu vodiovi za to, e vs nazval idiotom, sved o tom, e sa automaticky, nevedome spustil opravn mechanizmus vho ega. Jednm z najrozrenejch opravnch mechanizmov je hnev, ktor spsobuje doasn, no znan nafknutie ega. Vetky takto opravn mechanizmy, ktor ego povauje za zmyslupln, s v skutonosti dysfunkn. V najextrmnejch prpadoch sa dysfunkcia prejavuje v podobe fyzickho nsilia alebo velikskych predstv. Vedome dopusti, aby sa ego zmenovalo pod vplyvom nejakho tlaku, a nepoka sa o jeho uzdravenie je vlastne vemi inn duchovn cvienie. Odporam vm, aby ste si to z asu na as vyskali. Naprklad ke vs niekto kritizuje, obviuje, alebo astuje nadvkami, neoplcajte mu to, nebrte sa - nerobte ni. Nechajte svoj imid lea v troskch a bdelo pozorujte svoje pocity. Scvrknutie ega budete niekoko seknd preva ako osi neprjemn. Potom vak poctite aksi vntorn priestrannos, osi nesmierne iv. Nadobudnete dojem, e ste sa vbec
107

nezmenili, naopak, vae vedomie sa rozri. Vlastne si s ohromenm uvedomte, e ke niekto nejakm spsobom zmenuje v vznam a vy na to nijako nezareagujete - a to nielen navonok, ale ani len vntorne zistte, e v skutonosti ste sa vbec nezmenili, ale naopak, stali ste sa msi viac. Ke prestanete obraova alebo posilova formu svojho ja, vzdte sa stotoovania sa s formou, s mentlnou predstavou svojho ja. Z hadiska ega strcate vznam, no v skutonosti sa vo vs vytvor priestor pre Bytie. Cez oslaben formu zane potom prearova to, m naozaj ste, vaa prav sila. Toto mal Jei na mysli, ke hovoril: Zapri sm seba, alebo Nastav aj druh tvr. To vak samozrejme neznamen, e by ste sa mali necha zneuva alebo sa sta obeou nevedomch ud. Situcia si niekedy vyaduje, aby ste niekoho odkzali do jeho medz , hoci aj nevyberanmi vrazmi. m menej bud vae slov odra precitlivenos a snahu o egoick sebaobranu, tm silnejie zapsobia. Ak to bude nevyhnutn, mete komukovek poveda rzne a jasn nie. Bude to - ako ho ja nazvam kvalitn nie , zbaven akhokovek negatvneho pocitu. Ak budete spokojn s tm, e nie ste vnimon ani zvltni, zosladte sa s energiami vesmru. To, o ego povauje za slabos, je v skutonosti jedin prav sila. Tto duchovn pravda sa diametrlne odliuje od hodnt sasnej kultry, urujcej sprvanie ud. Namiesto toho, aby ste sa stali horou, skste radej by dolm: Kto pozn nielen svoje ctyhodn, ale i zahanbujce strnky, stva sa irokm dolm sveta, pe sa v starovekej nskej knihe Tao te ing. Pretoe takmto spsobom sa z neplnho stane pln a kto iada mlo, dostane vea. Podobne aj Jei v jednom zo svojich podobenstiev u: Ale ke a pozv, cho, sadni si na posledn miesto, aby ti ten, o a pozval, povedal, ke prde -.Priate mj, sadni si vyie'. Vtedy bude ma es u vetkch spolustolovnkov. Lebo kad, kto sa povyuje, bude ponen, a kto sa poniuje, bude poven. Spomnan duchovn cvienie zameran na oslabenie ega mete praktizova aj tak, e sa prestanete predvdza, prestanete ti po tom, aby ste vynikli alebo zapsobili i inak uptavali pozornos. A takisto nemuste vyjadrova i presadzova svoj nzor vtedy, ke to robia ostatn. Uvidte, ak to bude pocit. 7-15) AKO NAVONOK, TAK AJ VNTRI Ke vzhliadnete na jasn non oblohu, mono si zrazu uvedomte jednoduch a hlbok pravdu. o vidte ? Mesiac, planty, hviezdy, trblietajcu sa Mlienu cestu, mono aj nejak komtu alebo susedn
108

galaxiu Andromeda vzdialen dva miliny svetelnch rokov. Ke to vak troku zjednodute - o vidte ? Objekty putujce vesmrom. Ke pri pohade na jasn non oblohu nestrcate re, tak sa asi nedvate poriadne a neuvedomujete si vetko, o tam je. Asi sa len pozerte na nebesk teles a hadte pre ne men. Ak ste u niekedy poctili pri pohade na vesmr as a zoi-voi tomuto nepochopitenmu mystriu sa vs zmocnila aj hlbok cta, znamen to, e ste na chvu odsunuli svoju tbu vysvetova a pomenva a uvedomili ste si nielen vesmrne teles, ale aj nekonen hbku vesmrnych priestorov. Aby ste si uvedomili t nesmiernos, v ktorej sa vetky tie nespoetn svety nachdzaj, muste sa najprv sti. Pocit asu nepramen z faktu, e tam vonku existuj miliardy svetov, ale z tej hbky, ktor vetky obsahuj. Priestor samozrejme nemete vidie ani pou, dotka sa ho, ovoniava ho - tak odkia viete, e existuje ? Tto logicky znejca otzka je vak od zkladu chybn. Podstatou priestoru je toti ne-predmetnos, przdno, take priestor vlastne v benom slova zmysle neexistuje. Existova s schopn len veci - formy. Ete aj nzov priestor me by zavdzajci, pretoe tm, e ho pomenujete, mente ho na predmet. Povedzme si to takto. Vntorne ste s priestorom spriaznen, inak by ste si ho nemohli uvedomova. Uvedomova ? Nefunguje to celkom takto, pretoe ako si mete uvedomova priestor, ke v om nie je ni ? Odpove je nielen prost, ale aj hlboko pravdiv. Ke si uvedomujete priestor, neuvedomujete si vlastne ni okrem samotnho uvedomovania, ie vntornho priestoru vedomia. Vesmr si sm seba uvedomuje skrze vs. Ke oi nezachytia ni, na o by sa mohli pozera, t neprtomnos predmetov bud vnma ako priestor. Ke ui nezauj nijak zvuk, neprtomnos zvuku bud vnma ako ticho. Ke zmysly, uren na to, aby vnmali formy, nenatrafia na iadnu formu, vedomie, v ktorom niet iadnych foriem a ktor sa nachdza za zmyslovm vnmanm a umouje vetko vnmanie a prevanie, u nezastrie forma. Ke rozjmate o nesmiernosti vesmrnych priestorov, alebo ke sa ponorte do ticha poas skorch rannch hodn pred vchodom slnka, zarezonuje vo vs nieo povedom. T nesmiernu hbku vnmate ako svoju a zrazu viete, e ten vzcny pokoj, v ktorom niet nijakch foriem, je ovea bli vaej podstate, ne to, o tvor obsah vho ivota. Aj Upaniady, starovek indick knihy, hovoria o tejto pravde: Nie to, o vidia oi, ale to, m oi vidia: vedz, e jedine to je brahma, Duch, a nie to, o udia uctievaj. Nie to, o pouj ui, ale to, m ui pouj: vedz, e jedine to je brahma, Duch, a nie to, o udia uctievaj...
109

Nie to, o si mysl myse, ale to, m myse mysl: vedz, e jedine to je brahma, Duch, a nie to, o udia uctievaj. V tejto posvtnej knihe sa hovor, e Boh je vedomie bez foriem a esencia toho, kto sme. Vetko ostatn je forma, to, o udia uctievaj. Vesmr je dvojak, pretoe ho tvoria veci a priestor - predmety a przdno , a vy ste tak ist. Zdrav, vyrovnan a plodn udsk ivot je tanec medzi dvoma dimenziami reality - medzi formami a priestorom. Vina ud sa natoko stotouje s formami, so zmyslovm vnmanm, mylienkami a emciami, e t druh, skryt no zsadn polovica ivota im unik. Stotonili sa s formou, a preto uviazli v pasci ega. Dalo by sa poveda, e to, o vidte, poujete, ctite a oho sa dotkate, je len polovica skutonosti. Je to iba svet foriem. Jei to vo svojom uen nazva jednoducho svet , km t druh dimenziu oznauje ako krovstvo nebesk alebo ven ivot. Tak ako priestor umouje vetkm veciam, aby existovali, a tak ako bez ticha by nemohol jestvova ani zvuk, ani vy by ste nemohli existova bez ivotodarnej dimenzie, v ktorej niet iadnych foriem a ktor je esenciou toho, kto ste. ie bez Boha, mohli by sme poveda, keby to slovo nebolo tak zneuvan. Ja tomu radej hovorm Bytie. Bytie predchdza existencii. Existencia je forma, obsah, to, o sa deje. Existencia je popredie ivota; Bytie je zas - takpovediac - pozadie. Kolektvna choroba udstva spova v tom, e udia sa privemi pohrili do toho, o sa deje, a ij zhypnotizovan svetom premenlivch foriem. Obsah ivota ich pohlcuje natoko, e zabudli na esenciu, ktor presahuje obsah, formu i mylienku. Stravuje ich plynutie asu, a preto zabudli na to, e venos je ich pravm domovom, z ktorho prili a kam sa raz vrtia. Venos je vaa iv podstata. Pred niekokmi rokmi som navtvil Cnu. Nealeko mesta Guilin som na vrchole hory natrafil na stpu. Bol na nej relifny npis zo zlata. Sptal som sa svojho nskeho hostitea, o znamen. Budha, povedal. A preo sa to jedno slovo sklad z dvoch znakov ? sptal som sa. Jeden zo znakov znamen lovek a druh iadny. Spolu znamenaj Budha. Ohromilo ma to. Pochopil som, e nsky znak Budha obsahuje nielen cel Budhovo uenie, ale aj - teda pre tch, ktor maj oi, aby videli tajomstvo ivota. S to dve dimenzie, ktor tvoria realitu - hmotn a nehmotn, svet foriem a svet bez foriem. Ten npis len potvrdzuje, e lovek nie je iba formou.

110

(8)

OBJAVOVANIE VNTORNHO PRIESTORU

Poda starodvneho sfijskho prbehu il raz v jednej krajine kdesi na Blzkom vchode ist kr, ktorm neprestajne zmietali nvaly astia a zfalstva. Vedela ho rozli aj t najnepatrnejia vec a dohna ho k neprimeranm reakcim. Take v jednom okamihu bol astn, no v nasledujcom sa ho u zmocovalo sklamanie a bezndej. Nakoniec kra takto ivot nadobro omrzel a zaal hada vchodisko. Nechal posla pre istho mdreho mua, ktor il v jeho krovstve a o ktorom sa povrvalo, e je osvieten. Ke sa mudrc dostavil, kr mu povedal: Chcem by ako ty. Me mi poskytn nieo, o by vnieslo do mjho ivota vyrovnanos, pokoj a mdros ? Zaplatm ti, o si len zaiada. Mudrc povedal: Mono ti budem vedie pomc. Ale cena je vyia ako hodnota celho tvojho krovstva. Preto, ak dovol, dm ti to ako dar. Kr shlasil a mudrc odiiel. O niekoko tdov sa vrtil a dal krovi bohato zdoben skrinku z nefritu. Kr otvoril skrinku a naiel v nej zlat prste. Bol na om vyryt npis: Aj toto raz pominie. o to m znamena ? sptal sa kr. Mdry mu nato povedal: Stle nos tento prste. Nech sa bude dia okovek, prv ne by si to oznail za dobr alebo zl, dotkni sa prstea a pretaj si npis. Tmto spsobom si stle zachov pokoj. Aj toto raz pominie. Preo s tieto slov tak psobiv ? V prvej chvli meme nadobudn dojem, e v akch okamihoch skutone ponkaj techu, no na druhej strane zmenuj aj rados z prjemnch vec ivota. Lebo tie slov mu znamena aj toto: Neprevajte privemi svoje astie, lebo aj ono je pominuten. Pln vznam tchto slov sa uke, a ke si ich uvedomme v kontexte dvoch inch prbehov, s ktormi sme sa stretli na predchdzajcich stranch. Prbeh zenovho majstra, ktor na vetky situcie odpovedal otzkou Skutone ? ukazuje, e dobro k nm prde a vtedy, ke prestaneme vntorne vzdorova tomu, o sa vkol ns deje, a ke budeme v jednote s dianm. Prbeh mua, ktor vetko komentoval lakonickm a nemennm Mono , ilustruje mdros neposudzovania. Prbeh o prsteni poukazuje na fakt nestlosti, ktor, ke si ho uvedomme, vedie k nelipnutiu na veciach. Nevzdorovanie, neposudzovanie a nelipnutie s tri aspekty skutonej slobody a osvietenho ivota. Slov vyryt na prsteni nehovoria o tom, e by ste sa nemali tei prjemnm veciam ivota, ba ani nemaj zmierova utrpenie. Maj hlb zmysel. Pomhaj vm uvedomi si prchavos kadej situcie, o svis s pominutenosou vetkch foriem - i u zlch alebo dobrch. Ke
111

si zanete uvedomova pominutenos foriem, budete na nich menej lipn a menej sa budete s nimi stotoova. Nelipnutie na formch ete neznamen, e sa nemete radova zo vetkch tch prjemnost, ktor vm svet ponka. V skutonosti sa vaa rados prehbi. Ak raz prijmete pominutenos vetkch vec a nevyhnutnos zmien, mete si uva radosti ivota, km trvaj, a neb sa toho, o prinesie budcnos. Ke na niom nelipnete, mete sa na udalosti svojho ivota dva z nadhadu a neuviaznete v nich. Budete ako astronaut, ktor sa pozer na plantu Zem obklopen nekonenm vesmrom a uvedomuje si paradoxn pravdu: Zem je vzcna a sasne bezvznamn. Poznanie, e Aj toto raz pominie, vs zbav lipnutia a vo vaom ivote sa otvor nov dimenzia - vntorn priestor. A do tejto dimenzie vstpite prve vaka nelipnutiu, neposudzovaniu a vntornmu nevzdorovaniu. Ke sa prestanete plne stotoova s formami, vedomie - vaa podstata opust vzenie foriem. Tto sloboda vyrast z vntornho priestoru. Budete ju vnma ako pokoj, hlbok vntorn mier, dokonca aj v akch chvach. Aj toto raz pominie. Zrazu sa okolo udalosti vytvor priestor. Takmto priestorom s obklopen aj emocionlne vkyvy a boles. Priestor existuje ete aj medzi mylienkami. A z toho priestoru vyaruje pokoj, ktor nepochdza z tohto sveta , pretoe svet je forma a pokoj je priestor. Je to pokoj Boha. Teraz si u mete uva a vi veci tohto sveta bez toho, aby ste im pripisovali tak dleitos, ktor im neprinle. Mete sa aktvne zapoji do tanca stvorenia bez toho, aby ste lipli na vsledku svojej innosti a mali voi svetu neprimeran poiadavky (uspokoj moje tby, urob ma astnm, daj mi pocit bezpeia, povedz mi, kto som). Svet vm neme tieto veci poskytn, a ke prestanete ma takto oakvania, utrpenie, ktor ste si sami vytvorili, pominie. Vetko utrpenie toti pochdza z preceovania formy a neuvedomovania si vntornho priestoru. Ke je vak vo vaom ivote tto dimenzia prtomn, mete sa radova z prjemnch vec, zitkov a zmyslovch vnemov bez toho, aby ste sa v nich stratili, vntorne sa k nim priptali a stali sa tak zvislmi na tomto svete. Slov Aj toto raz pominie upozoruj na realitu. Tm, e poukazuj na nestlos vetkch foriem, odkazuj na to, o je ven. Len to, o je vo vs ven, vie rozpozna to, o je pominuten. Ak ste nikdy nespoznali svoj vntorn priestor, alebo ak s nm stratte kontakt, veci tohto sveta sa pre vs stan absoltne dleitmi a budete im pripisova tak vhu a vznam, ak v skutonosti nemaj. Ak sa na svet nepozerte z dimenzie, v ktorej niet foriem, bude sa vm zda, e je to hroziv miesto pln zfalstva. Zrejme nieo podobn mohol cti aj starozkonn prorok, ke v knihe Kazate napsal: Vetko je pln trudu, nikto to neme vyslovi.
112

8-1) PRIESTOR VEDOMIA ivot viny ud je zapratan vecami. Hmotnmi vecami, ktor treba vybavi, o ktorch treba prema. udsk ivot sa podob dejinm, v ktorch poda Winstona Churchilla nasleduje jedna prekliata vec za druhou. V mysliach ud vldne nikdy neutchajce vrenie mylienok. To je dimenzia objektovho vedomia - vedomia zaplnenho vecami. Vinou prve toto vedomie vymedzuje realitu, v ktorej udia ij. Preto s ich ivoty tak nepokojn. Objektov vedomie by toti malo by vyven przdnym vedomm. Potom by sa naa planta uzdravila a udstvo by naplnilo svoj osud. Rozmach przdneho vedomia je alou fzou evolcie udstva. Przdne vedomie znamen, e okrem uvedomovania si vec - ktor sa vdy redukuje len na zmyslov vnemy, mylienky a emcie - jestvuje aj osi ako spodn prd vedomia. Slovo vedomie naznauje nielen to, e si uvedomujete veci (objekty), ale aj to, e si uvedomujete, e si nieo uvedomujete. Ak ste schopn v pozad nejakho diania vnma bdel, vntorn pokoj, tak viete, o om hovorm. Tto dimenziu m v sebe kad, no vina ud si ju vbec neuvedomuje. Zave na u upozornm otzkou: Ctite svoju vlastn Prtomnos ? Przdne vedomie naznauje nielen to, e ste sa oslobodili od ega, ale aj to, e ste sa zbavili zvislosti na veciach tohto sveta, ie u vs nezaauje hmota ani materializmus. Je to spiritulna dimenzia, ktor jedin dotvra tomuto svetu transcendentlnu dimenziu a zmysel. Ke vs rozhde nejak udalos, osoba i situcia, prav prina vaej nepohody sa nenachdza v danej udalosti, osobe i situcii, ale v strate skutonej perspektvy, ktor vm me poskytn len przdne vedomie. Ovlda vs vedomie pln objektov a neuvedomujete si bezasov vntorn priestor vedomia ako takho. Slov Aj toto raz pominie vm pripomnaj, e si mte uvedomi przdny priestor. Aj nasledujci vrok poukazuje na pravdu ukryt vo vs: Prinou mjho rozlenia nikdy nebva to, o za u povaujem. 8-2) POVZNIES SA NAD MYLIENKY Ke vs premha nava, skr sa uvonte a upokojte, ne za zvyajnch okolnost. Je to preto, lebo myslenie ustupuje bokom a vy si zrazu neviete spomen na vae problematick, mysou vykontruovan ja. Pripravujete sa na spnok. Ke pijete alkohol, alebo povate urit drogy (ale nie tak, ktor by oivili vae telo bolesti), takisto poctite uvonenie a bezstarostnos a chvu ste aj ulej. Mono zanete spieva a tancova, o je u od dvnych ias prejavom radosti zo ivota. A kee vaa myse je v takchto chvach menej zaaen, skr zachytte rados z Bytia. Mono prve to je dvod, preo m alkohol aj alie meno - piritus. Za takto dobr nladu vak platte vysok cenu - namiesto toho, aby ste 113

sa povzniesli nad mylienky, upadte do nevedomia. pohrikov navye a klesnete na rove rastlinnej re.

Ete

niekoko

Przdne vedomie nem vea spolonho s tm, omu sa hovor okno. Hoci ich spja to, e sa v obidvoch stavoch dostvate mimo dosah mylienok. Zsadn rozdiel vak spova v tom, e km v prvom prpade sa dostvate nad mylienky, v druhom kleste pod ich rove. Prv stav predstavuje al krok v evolcii udskho vedomia, km ten druh je zostup na rove, ktor sme prekonali pred tiscroiami. 8-3) TELEVZIA Sledovanie televzie je najobbenejou innosou - alebo skr neinnosou - milinov ud na celom svete. Kad priemern Amerian, ktor dovil esdesiatku, strvil sledovanm televzie dokopy ptns rokov. V mnohch alch krajinch s tieto sla podobn. Vea ud povauje sledovanie televzie za uvonenie. Chvu sa vak pozorujte a zistte, e ke sa vaa pozornos upriamuje na obrazovku, mylienky postupne ustan. Mete vlastne cel hodiny sledova rzne diskusn relcie, sae, komedilne serily, ba aj reklamy bez toho, aby vm napadla o len jedna mylienka. Nielene si nespomeniete na iaden problm, ktorm sa vaa myse vinou zapodieva, ale oslobodte sa ete aj od svojho ja - a o me by uvoujcejie ? Vytvorte si vak sledovanm televzie vo svojom vntri przdny priestor ? Stanete sa vmi prtomn ? ia, nie. Aj ke sa vaa myse ist as nebude zapodieva myslenm, napoj sa na mylienkov aktivitu televznej show a prevezme jej mylienky. Vaa myse sa sce nachdza v pokojovej fze, pretoe sama nijak mylienky neprodukuje, priebene vak absorbuje idey a obrazy, ktor k nej prichdzaj z televznej obrazovky. Divk sa takto dostva do pasvneho stavu zvenej vnmavosti, ktor sa vak podob tranzu alebo hypnze. Preto je televzia vanm nstrojom manipulcie verejnej mienky. Politici, rzne zujmov skupiny a reklamn agentry si to vemi dobre uvedomuj a s preto ochotn zaplati miliny, len aby vs udriavali v stave vnmavho nevedomia. Chc, aby sa ich mylienky stali vaimi mylienkami, a zvyajne sa im to aj podar. Take ke sledujete televziu, nepovznate sa nad rove svojich mylienok, ale skr pod u kleste. Toto m televzia spolon s inkami alkoholu a niektorch drog. Poskytuje vm sce avu, zbavuje vs aivch mylienok, no pta si za to vysok cenu - stratu vedomia. Tak ako drogy, aj ona je nvykov. Beriete do ruky ovlda, aby ste ju vypli, no namiesto toho sa pristihnete pri tom, e prepnate z kanla na kanl. A po polhodine i hodine ete stle pozerte televziu a jednostaj prepnate. Zd sa, e vypna je jedin tlaidlo, ktor v prst nie je schopn stlai. alej sa dvate, ale nie preto, e by vs nieo zaujalo, ale prve 114

preto, lebo ni zaujmav nevysielaj. Ak vs raz televzia opant, m trivilnejie a nezmyselnejie bud relcie, tm via bude vaa zvislos. Keby bol program zaujmav, podnecovalo by vs to k tomu, aby ste premali, o je ovea vedomejia innos ako pasvny tranz. Vaa pozornos by u nebola v zajat obrazovky. Obsah programu, ak sa vbec vyznauje nejakou kvalitou, me do istej miery vyvaova, ba aj zrui hypnotick a ohlupujci inok televzneho mdia. S programy, ktor mnohm uom vemi pomohli; zmenili ich ivot k lepiemu, otvorili im srdce, prehbili ich uvedomenie. Dokonca aj niektor komedilne relcie, hoci v nich nejde o ni zvltne, mu ma nevdojak duchovn rozmer u len tm, e karikuj udsk pochabos a egoizmus. Uia ns, aby sme ni nebrali privemi vne a pristupovali k ivotu s nadhadom. A najdleitejie je, e ns uia tm, e ns rozosmievaj. Smiech ohromne oslobodzuje a popri tom aj liei. Televzne vysielanie dnes vinou ovldaj udia, ktorch ovlda ich ego. Preto skrytm zmerom televzie je ovlda a uspva ud, ie urobi ich nevedommi. Televzne mdium napriek tomu disponuje obrovskmi, no doposia nevyuitmi monosami. Vyhbajte sa sledovaniu programov a reklm toiacich na divka rchlym sledom zberov, ktor sa niekedy striedaj v sekundovch intervaloch. Nadmern sledovanie televzie, a najm takchto programov, spsobuje rzne mentlne poruchy, naprklad neschopnos sstredi sa, u milinov det na celom svete. Neschopnos dlhie sa sstredi na nieo asom povedie k tomu, e vae vnemy a vzahy bud povrchn. okovek budete potom robi, vaa prca bude nekvalitn, pretoe kvalita si vyaduje pozornos. ast a dlhodob sledovanie televzie vysva vau energiu. Okrem toho sa stvate nevedommi a pasvnymi. Preto namiesto toho, aby ste sledovali okovek, o dvaj, pozorne si vyberajte relcie, ktor si chcete pozrie. A ke tak urobte, nezabudnite vnma ivot vo svojom tele. Alebo si z asu na as uvedomujte svoje dchanie. V pravidelnch intervaloch sa pozerajte aj inam ako na obrazovku, aby vs vysielanie plne neovldlo. Nezvyujte hlasitos viac, ne je nevyhnutn, aby vs televzia neohluila. Poas reklm vypnajte zvuk. Dbajte na to, aby ste neli spa hne po tom, ako ste vypli televzor, a najm pred nm nezaspvajte. 8-4) SPOZNAJTE SVOJ VNTORN PRIESTOR Medzi vaimi mylienkami sa u mono obas objavuje przdny priestor, len si to ete neuvedomujete. Vedomiu, ktor je opantan zitkami a podnecovan k tomu, aby sa stotoovalo s formami - re je o vedom zaplnenom objektmi -, v prvej chvli bude pripada nemon uvedomi si przdno. To vak v konenom dsledku znamen, e si neviete uvedomi seba, lebo si stle uvedomujete nieo in. Jednostaj sa nechvate
115

rozptyova formami. Ete aj vtedy, ke sa zd, e si uvedomujete seba, povaujete sa za objekt, za mylienkov formu, take to, o si uvedomujete, v skutonosti nie ste vy. Ke sa dopoujete, e existuje nejak vntorn priestor, mono ho zanete hada. Kee ho vak hadte tak, akoby lo o nejak predmet alebo zitok, nenjdete ho. A v tom spova dilema vetkch tch, ktor sa usiluj o duchovn uvedomenie i osvietenie. Preto Jei povedal: Krovstvo Boie neprde tak, aby to udia pozorovali. Ani nepovedia: Ajha, tuto alebo tamto je ! Lebo krovstvo Boie je medzi vami ! Ak nie ste vinu svojho ivota nespokojn, ustarosten, zkostn, zdeprimovan, zfal alebo kvren inmi negatvnymi duevnmi stavmi; ak ste schopn radova sa z jednoduchch vec ako zvuk daa alebo vetra; ak ste schopn vidie krsu pohybujcich sa oblakov alebo by z asu na as sm bez toho, aby ste sa ctili opusten a potrebovali nejak mentlne podnety a zbavu; ak cudzincovi ponknete primn, srden pomoc bez toho, aby ste oakvali akkovek prejav vaky... znamen to, e vo vs vznikol priestor, hoci len na okamih v inak nepretritom prde mylienok. Ke sa tak stane, poctite pohodu, vntorn pokoj. Intenzita tchto pocitov me by rzna. Niekto pociuje temer nepostrehnuten, neurit spokojnos, km in pocti to, o starovek indick mudrci nazvali nanda - zblesk Bytia. Kee ste vak zvyknut vnma iba formy, podobn pocity zachytte len nepriamo. Predpokladom toho, aby lovek bol schopn vnma okolo seba krsu, ceni si jednoduch veci, radova sa zo samoty alebo zo spolonosti ostatnch ud, je pocit spokojnosti, mieru a ivosti. Kedykovek si vimnete nieo krsne, alebo zaijete lskavos, i objavte dobro spovajce v prostch veciach, hadajte ich pvod vo svojom vntri. Nehadajte vak tak, ako keby ste hadali nieo konkrtne. Nemete to lapi a vyhlsi: Mm to, ani mentlne uchopi a nejakm spsobom definova. Je to ako bezoblan nebo. Nem to formu. Je to priestor, je to pokoj, je to sladkos Bytia, je to ovea viac, ne o mono vyjadri slovami, ktor len na nieo odkazuj. Ke ste to schopn vnma priamo vo svojom vntri, prehbi sa to. Take ke si viete vi nieo vemi prost - naprklad zvuk, pohad, dotyk -, ke uvidte nieo krsne, alebo poctite voi niekomu vdnos, vnmajte aj vntorn priestor, ten zdroj a pozadie tchto pocitov. Mnoh bsnici a mudrci spozorovali, e skuton astie - nazvam ho radosou z Bytia - spova v jednoduchch, zdanlivo bezvznamnch veciach. Vine ud v ich honbe za nejakou vznamnou udalosou neprestajne unik to bezvznamn , ktor v skutonosti vbec nie je bezvznamn. Filozof Friedrich Nietzsche v zriedkavom okamihu pokoja napsal: Naastie, k astiu sta u tak mlo ! (...) Prve to najmenej, to najtichie, to najahie, zauchotanie jateriky, dok, zauanie,
116

jeden oka mih - mlo je podstata najlepieho astia ! Ticho ! (Nietzsche: Tak vravel Zarathustra, Iris, 2002, prel. Rastislav koda, str. 198) Preo to mlo je podstata najlepieho astia ? Pretoe skuton astie nie je spsoben nejakou vecou alebo udalosou, hoci sa to tak navonok jav. Veci a udalosti zapaj nae vedomie vo vemi malej miere - zvyok patr vntornmu priestoru, ie samotnmu vedomiu, ktor neobmedzuj iadne formy. Vedomie vntornho priestoru a to, m vo svojej podstate ste, je jedno a to ist. Inak povedan, forma malch vec nechva miesto pre vntorn priestor. A prve stadia, z vntornho priestoru nepodmienenho vedomia vyaruje prav astie, rados z Bytia. Na to, aby ste vedeli vnma drobn, tich veci, mus vo vaom vntri zavldnu ticho. A na to je potrebn vysok stupe bdelosti. Bute pokojn. Dvajte sa. Navajte. Bute prtomn. A tu je al spsob, ako njs vntorn priestor: zanite si uvedomova, e si uvedomujete. Povedzte, alebo si len pomyslite: Som a ni k tomu u nepridvajte. Uvedomte si ten pokoj, ktor potom nastva. Vnmajte svoju prtomnos, obnaen, nezastret, nezahalen scno. Netka sa ho ani mlados ani staroba, bohatstvo ani chudoba, dobro ani zlo, nem iadne atribty. Je to przdne lono vetkho stvorenia, vetkch foriem. 8-5) POUJE T BYSTRINU ? Ist zenov majster a jeho iak krali po horskom chodnku. Prili k prastarmu cdru a posadili sa pode, aby si zajedli trochu rye a zeleniny. Ke dojedli, iak, ktor ete nenaiel k k tajomstvu zenu, preruil ticho otzkou: Majster, ako mem prenikn do podstaty zenu ? Samozrejme, chcel vedie, ako vstpi do zenovho stavu vedomia. Majster mlal. Prelo takmer p mint a iak dychtivo akal na odpove. Prve sa chystal poloi aliu otzku, ke majster zrazu prehovoril: Pouje zvuk tej bystriny ? iak si nijak bystrinu nevimol. Privemi ho toti zamestnvali vahy o vzname zenu. Teraz, ke zaul zvuk vody, sa vak jeho rozruen myse upokojila. Spoiatku nepoul ni. Potom vak jeho myslenie ustpilo zvenej bdelosti a on zrazu zaul sotva postrehnuten hukot vzdialenej bystrinky. no, teraz u poujem, povedal. Majster zdvihol prst a pozrel na svojho iaka. V jeho oiach sa sasne zraila prsnos i vdnos. Povedal: Teraz prenikni do zenu. iak zostal ohromen. Zail svoje prv satori - zblesk osvietenia. Zrazu vedel, o je to zen bez toho, aby vedel, o vlastne vie.
117

Mlky pokraovali v ceste. iak uasnuto pozoroval, ako svet vkol neho oil. Vetko preval akoby prvkrt v ivote. Postupne vak op zaal myslie. V hlave mu zaali vri mylienky, bdelos a pokoj vyprchali. Zakrtko majstra oslovil: Majster, viete nad m som uvaoval ? o by ste povedali, keby som t bystrinu nezaul ? Majster zastal, pozrel na iaka, zdvihol prst a povedal: Teraz prenikni do zenu. 8-6) SPRVNY IN Ego sa pta: Ako mem z tejto situcie ai, aby som uspokojil svoje potreby ? Alebo: Ako sa mem dosta do nejakej inej situcie, ktor by uspokojila moje potreby ? Prtomnos je stav vntornej priestrannosti. Ke ste prtomn, ptate sa: Ako reagujem na poiadavky tejto situcie, tohto okamihu ? Vlastne si nemuste kls takto otzky. Ste pokojn, bdel, neuzatvrate sa pred tm, o prve je. Vnate do situcie nov rozmer: priestor. Potom sa u len dvajte a povajte. Tak s danou situciou splyniete. Rieenie sa ukrva v situcii samotnej. Aby sa vak objavilo, nesmiete danej situcii vzdorova, ale vnori sa do nej. Vlastne nie ste to vy, osoba, ktor sa dva a pova, ale bdel pokoj ako tak. Potom - ak to bude mon alebo nutn - mete prikroi k inu, alebo skr necha, aby sa in udial prostrednctvom vs. Sprvny in je tak, ktor sa udeje v slade s celkom. Ke dokonte to, o ste mali, vrtite sa do stavu bdelho, priestrannho pokoja. Nezanete skka, vazoslvne mva rukami a vykrikova: no ! Urobil som to ! Vetka tvorivos pochdza z vntornho priestoru. Ke ste nieo vytvorili, dali nieomu tvar, formu, mali by ste dba na to, aby ste nezaali pouva slov ako ja alebo moje. Ak prijmete uznanie za to, o ste dokonili, ego sa vrti a zastrie vntorn priestor. 8-7) VNMAJTE, NO NENLEPKUJTE Vina ud si okolit svet uvedomuje len okrajovo, najm ak sa pohybuj v dverne znmom prostred. Znan as ich pozornosti pohlcuje hlas v ich hlave. Niektor udia akoby ovali a vtedy, ke cestuj a navtevuj neznme miesta, cudzie krajiny. V takch chvach sa ich vedomie zameriava predovetkm na spracovanie zmyslovch vnemov a zitkov a myslenie ustupuje do zadia. Stvaj sa prtomnejmi. In zasa zostvaj plne posadnut svojm vntornm hlasom. To, o vnmaj a prevaj, si potom v mysli skresuj zjednoduujcimi sdmi. Cestuj len ich tel, zatia o oni sami zostvaj tam, kde vdy boli: vo svojich hlavch. Tak je realita viny ud: ke si nieo vimn, hne to pomenuj, interpretuj, porovnaj s niem inm, aby si ujasnili, i sa im to pi alebo nepi, potom to oznaia za dobr alebo zl. Pritom cel as sa riadia
118

svojm falonm egom. S uvznen v mylienkovch formch, vo vedom zahltenom predmetmi. Dokia budete neprestajne a nevedomky vetkmu prisudzova nejak hodnotiace nlepky a neuvedomte si, o vlastne robte, nie ste duchovne prebuden. Prve toto neustle pomenvame a nlepkovanie spsobuje, e ego vo vaej nepozorovanej mysli naalej zostva na svojom mieste. Ke prestanete rozdva nlepky , alebo ke si len uvedomte, ako sa sprvate, vznikne vntorn priestor a vy sa zbavte posadnutosti mysou. Vyberte si nejak predmet vo vaej blzkosti - pero, stoliku, lku, kvetinu - a dkladne, so zujmom, ba a s uritou zvedavosou si ho poprezerajte. Nevyberajte si vak tak vec, ktor by vm silno pripomnala minulos, okolnosti, za ktorch ste ju kpili alebo toho, kto vm ju daroval. A nevyberajte si ani ni tak, na om je nejak npis, ako naprklad kniha alebo faa. Npis by vs mohol podnieti k vahm. Potom v plnej miere sstrete svoju pozornos na predmet, na kad jeden detail. Dbajte vak na to, aby ste pritom neboli napt, ale uvonen a sasne bdel. Ak sa objavia mylienky, nenechajte sa nimi strhn. Pretoe teraz vm nejde o mylienky, ale o vnmanie ako tak. Viete oddeli myslenie od vnmania ? Viete sa dva bez toho, aby ste povali komentre, konklzie, porovnvania a dohady, ktormi vs bombarduje hlas vo vaej hlave ? Po uplynut niekokch mint sa poobzerajte po miestnosti, v ktorej sa prve nachdzate, a zistte, e vaa bdel pozornos roziari kad predmet, na ktor sa pozriete. Potom sa zapovajte do okolitch zvukov. Navajte im rovnakm spsobom, akm ste sa pozerali na predmety okolo seba. Niektor zvuky bud pochdza z prrody - voda, vietor, vtky -, in zasa od ud. Niektor bud bezn a niektor zas neprjemn. No ani tak ich nerozdeujte na dobr a zl. Nechajte, aby kad zvuk bol tak, ak je, neinterpretujte ho. Aj tu je kom uvonen, no bdel pozornos. Ke sa budete dva a nava takmto spsobom, mono zachytte jemn, v prvej chvli ledva postihnuten pocit pokoja. Niektor udia ho vnmaj ako ticho v zad. In tomu hovoria mier. Ke vae vedomie nie je plne pohlcovan mylienkami, as z neho zostane v pvodnom, nepodmienenom stave, kde niet nijakch foriem. A to je vntorn priestor. 8-8) KTO JE TEN, KTO VNMA ? To, o vidte, poujete, ctite a oho sa dotkate, s samozrejme zmyslov objekty. S tm, o vnmate. Ale kto je ten subjekt, ktor vnma ? Ak teraz odpoviete, e: Predsa ja, Jana Kovov, vedca tovnka, tyridsapron, rozveden, matka dvoch det, Slovenka, tak ste veda. Jana Kovov a vetko, o sa stotouje s mentlnym konceptom Jany Kovovej, s len objekty vnmania, a nie vnmajci subjekt. 119

Kad sksenos sa sklad z troch prsad: zmyslovch vnemov, mylienok alebo mentlnych predstv a emci. Jana Kovov, vedca tovnka, tyridsapron, matka dvoch det, rozveden, Slovenka - to vetko s mylienky a s sasou vaej sksenosti vo chvli, ke si na ne pomyslte. Vetko, o o sebe hovorte alebo si myslte, s objekty, nie subjekt. S to zitky, ktor nie s toton s tm, kto ich zava. Mete pokojne prida ete tisc alch predstv, ktor by definovali, kto ste. Zaruene tm zvite komplexnos obrazu o sebe samom (ba aj prjem psychiatra), no ani takto nedospejete k vnmajcemu subjektu, ktor tu bol prv ako vetky vae sksenosti, no bez ktorho by ste sksenosti sotva mohli vnma. Take kto je ten, kto vnma ? Vy. A kto ste vy ? Vedomie. A o je vedomie ? Na tto otzku sa ned odpoveda. Pretoe vo chvli, ke na u odpoviete, op budete veda, pretoe vedomie premente na al objekt. Vedomie, ktormu sa tradine hovor duch, ben vznamy slov nevystihuj a bolo by mrne poka sa o to. Vetko poznanie vychdza toti zo sveta dualt - subjekt a objekt, poznvajci a poznan. Onen subjekt, to ja , bez ktorho by sa ni nedalo poznva, vnma, myslie i pociova, zostva nespoznaten. Preto ja nem iadnu formu. Spoznva mono iba formy, a predsa keby nejestvovala dimenzia bez foriem, nemohol by jestvova ani svet foriem. Je to iariv priestor, v ktorom svet neustle vznik a zanik. Ten priestor je ivot, ktor Som. as v om neexistuje. Som je ven, bezasov. To, o sa v tom priestore deje, je relatvne a doasn: slas a boles, zisk a strata, narodenie a smr. Ten, kto v sebe chce objavi vntorn priestor a njs toho, kto vnma, sa nesmie necha strhn zitkami. Inak sa v nich strat. Vedomie sa strat vo vlastnom sne. Kad mylienka, emcia a zitok vs opantaj natoko, e sa ocitnete v stave snenia. A toto je takzvan normlny stav, v ktorom udstvo ije u tiscroia. Hoci vedomie nemete spozna, mete si ho zaa uvedomova. Mete ho vnma v akejkovek situcii, kdekovek. Mete ho vnma tu a teraz ako svoju Prtomnos, ako vntorn priestor, ktor sleduje, ako sa slov z tejto strany stvaj mylienkami. Je to Som. Slov, ktor tate a o ktorch premate, s v popred a Som je substrt, zklad kadho zitku, mylienky a pocitu. 8-9) DCHANIE Svoj vntorn priestor mete objavi aj tak, e v prde mylienok budete vedome vytvra medzery. Bez tch medzier sa vae myslenie stane repetinm, neplodnm, strat tvoriv iskru, o je prpad viny obyvateov tejto planty. Nemuste sa stara o to, ako dlho tie medzery potrvaj. Sta zopr seknd. Postupne sa bud samy od seba predlova
120

bez toho, aby ste sa namhali. Ovea dleitejie ako ich dka je to, aby sa v prvale vaich kadodennch innost a mylienok zaali objavova o najastejie. Prednedvnom mi niekto ukzal prospekt jednej vekej duchovnej organizcie. Prezrel som si ho a irok vber zaujmavch seminrov a workshopov na ma urobil dojem. Pripomnalo mi to smrgasbord, jeden z tch kandinvskych bufetov, kde si mete vybera z obrovskej ponuky lkavch jedl. Dotyn osoba sa ma sptala, i by som mu mohol niektor z tch kurzov odpora. Neviem, povedal som. Vetky vyzeraj zaujmavo. Jedno vak viem, dodal som. Uvedomuj si svoje dchanie tak asto, ako si na to len spomenie. Rob to jeden rok a bude to ma ovea silnejie duchovn inky ako ktorkovek z tch kurzov. A je to bezplatn. Uvedomovanie si dchania odvdza pozornos od mylienok a vytvra priestor. Je to jeden zo spsobov, ako generova vedomie. Vedomie vo svojej celostnosti sce u jestvuje, no naou lohou je, aby sme ho preniesli do tejto dimenzie. Uvedomujte si svoje dchanie. Vmajte si pocity spojen s dchanm. Preciujte, ako vm vzduch vchdza do tela a ako potom z neho vychdza. Vmajte si, ako sa vm hrudnk a brucho jemne roziruj, ke vdychujete, a ako sa sahuj, ke vydychujete. Jeden vedom ndych a vdych sta na to, aby vytvoril priestor tam, kde prv nepretrite prdili mylienky. Jedin vedom ndych a vdych (dva alebo tri by boli lepie) zopakovan v priebehu da niekokokrt je vborn spsob, ako vnies do svojho ivota viac priestoru. Aj keby ste vedeli meditova o dchan dve hodiny v kuse, o niektor udia skutone doku, sta, ak si uvedomte jeden ndych a vdych. Vetko ostatn s len spomienky a oakvania, o s vlastne mylienky. Dchanie v skutonosti nie je nieo, o robte vy sami, ale nieo, o prebieha a oho mete by svedkami. Riadi ho vntorn inteligencia tela. Mete robi len to, e budete sledova jeho priebeh. Nijak in silie nemuste vyvja. A vmajte si aj krtke prestvky medzi ndychmi a vdychmi, najm koniec vdychu prv, ne sa znovu nadchnete. Vea ud dcha neprirodzene plytko. m astejie si budete svoje dchanie uvedomova, tm vmi sa bude obnovova jeho prirodzen hbka. Kee dych ako tak nem iadnu formu, u od staroveku ho stotoovali s duchom - s neuchopitenm ivotom. Vtedy Hospodin Boh stvrnil loveka z prachu zeme a vdchol mu do nozdier dych ivota; tak sa lovek stal ivou bytosou. Nemeck slovo, ktorm sa oznauje dchanie - atmen - je odvoden z indickho (sanskrtskho) tman, o znamen bosk duch alebo Boh prebvajci vntri.
121

Skutonos, e dych nem formu, je jeden z dvodov, preo vedom dchanie predstavuje mimoriadne inn spsob, ako vna do ivota priestor a rozvja tak vedomie. Dchanie je vbornm predmetom meditcie, pretoe to nie je iadna konkrtna vec, nem iadnu podobu i formu. A potom dchanie je tm najsubtlnejm, zdanlivo bezvznamnm kazom, tm najmenej, o Nietzsche oznauje za najlepie astie. To, i budete alebo nebudete praktizova vedom dchanie formou meditcie, zle len a len od vs. Meditcia vak nie je zrukou toho, e sa vm bude dari vna do kadodennho ivota priestor vedomia. Ke si uvedomujete dchanie, upriamujete svoju pozornos na prtomn okamih - a to je kom ku vetkej vntornej transformcii. V kadom okamihu, ke si uvedomte svoje dchanie, stvate sa absoltne prtomnm. Pravdepodobne si asom vimnete, e sa nemete zapodieva mylienkami a sasne si uvedomova svoje dchanie. Vedom dchanie toti zastav pohyb vaich mylienok. Nie je to vak tranz ani polospnok, pretoe ste pri plnom vedom, bdel a pozorn. Neklesnete pod rove myslenia, ale povznesiete sa nad u. A ak nad tm lepie pouvaujete, zistte, e tieto dve veci - zapojenie sa do prtomnej chvle a vedom zastavenie myslenia - s vlastne jedno a to ist: vytvraj toti vedomie priestoru. 8-10) ZVISLOSTI Za zvislos mono povaova dlhodobo sa opakujce ablny nutkavho sprvania. Zvislos ije vo vs, je to kvzientita, osi ako podosobnos, energetick pole, ktor vs pravidelne plne ovldne. Ovldne ete aj vau myse, hlas vo vaej hlave, ktor sa potom stane hlasom zvislosti. Ten hlas vm potom hovor takto veci: Mal si nron de. Zasli si nejak odmenu. Preo by si si mal odopiera jedin poteenie, ktor ti v ivote zostalo ? A ak sa so svojm vntornm hlasom stotoujete, kee nie ste dostatone uvedomel, zrazu sa prichytte, ako z chladniky vyahujete okoldov tortu. Stva sa, e zvislos plne odstav myslenie a vy si zrazu poahujete z cigarety a v druhej ruke drte drink. Ako sa to stalo ? Jednoducho tak, e ste vbec neboli prtomn, ke ste vyahovali zo katuky cigaretu, zaplili si ju a naliali si drink. Neuvedomovali ste si, o prve robte. Ak ste sa teda ocitli v osdlach nutkavho sprvania a ste zvisl naprklad na fajen, prejedan, popjan, televzii, internete alebo na omkovek inom, mete urobi toto: v okamihu, ke zachytte nutkav potrebu, zastavte sa a trikrt sa pozorne nadchnite. Vrti vs to k vedommu konaniu. Potom si ete niekoko mint uvedomujte v sebe nutkav potrebu ako energetick pole. Vedome preciujte fyzick alebo mentlnu potrebu ui alebo skonzumova urit ltku, i tbu nejakm spsobom prejavi svoje nutkav sprvanie. Potom sa znovu niekokokrt pozorne
122

nadchnite. Po chvli mono zistte, e nutkav potreba vyprchala. Alebo naopak, zistte, e vs ete stle ovlda a vy si nemete pomc a muste to urobi znovu. Ni si z toho nerobte. Vyuite svoju zvislos v prospech rozvjania vedomia, tak ako som to opsal vyie. m uvedomelejm sa stanete, tm vmi bud slabn ablny zvislosti, a sa nakoniec rozplyn. Nezabudnite vak zachytva vetky mylienky, ktor sa - zave aj pomocou vemi rozumnch argumentov - usiluj vau zvislos ospravedlova. V takch chvach si polote otzku: kto to rozprva ? A zistte, e z vs rozprva zvislos. Pokia si to budete uvedomova a pokia budete prtomn a budete pozorova svoju myse, zvislos bude ma stle meniu ancu prekabti vs a nakriatnu, aby ste robili to, o chce ona. 8-11) VEDOMIE VNTORNHO TELA Aj al, vysoko inn spsob, ako objavi priestor vo svojom ivote, je zko spt s dchanm. Pozorujte svoje dchanie, to, ako vzduch jemne prdi do tela a potom von z neho, ako sa hrudnk a brucho dvhaj a potom klesaj. oskoro zistte, e si zanate uvedomova vntorn telo. Vaa pozornos sa potom mono presunie z dchania na vntorn pocit ivosti. udia s natoko opantan vlastnmi mylienkami, tak vemi sa stotouj s hlasmi, ktor pouj vo svojich hlavch, e u nevnmaj pulzovanie vntornho ivota. To, e u nie ste schopn cti ivot, ktor hbe vam fyzickm telom, ivot, ktor ste vy sami, je t najvia strata, ak sa vm mohla prihodi. Zanete potom hada nhrady za prirodzen stav bytia. Nieo, o prekryje pocit neprestajnej nepohody, ktor sa vs zmocuje zakadm, ke stratte kontakt s vene prtomnou, no stle prehliadanou ivosou. udia hadaj toisko v drogovom opojen, silnch zmyslovch vnemoch, ako je naprklad neprimerane hlasn hudba, stupovanie psychickho naptia, adrenalnov porty alebo posadnutos sexom. Niektor dokonca hadaj prirodzen pocit ivosti v citovch konfliktoch. Neodbytn pocit nepohody ns najastejie enie k tomu, aby sme avu hadali v milostnch vzahoch: u mua alebo eny, ktor ns maj urobi astnmi. Takto snahy konia vinou sklamanm. A ke sa potom nepohoda znovu objav, zanete za u vini partnera alebo partnerku. Dvakrt a trikrt sa vedome nadchnite. Teraz skste v sebe zachyti ten najjemnej pocit ivosti, ktor prenik celm vam vntornm telom. Inak povedan: viete precti svoje telo zvntra ? Preciujte kad as svojho tela zvl. Precte svoje ruky, ramen, chodidl a nohy. Ctite svoje brucho, hrudnk, krk a hlavu ? A o pery ? Je v nich prtomn ivot ? Potom si znovu uvedomte svoje telo ako celok. Na zaiatku tohto cvienia budete mono chcie privrie oi, no v okamihu, ke prectite svoje telo, otvorte ich, poobzerajte sa okolo seba a zrove pokraujte v preciovan. Niektor z vs, o tate tto knihu, mono ani nemusia
123

zatvra oi; svoje vntorn telo prectia u poas tania tchto riadkov. 8-12) VNTORN A VONKAJ VESMR Vae vntorn telo nie je z hmoty, je to priestor. Nie je to vaa fyzick forma, ale ivot, ktor oivuje fyzick formu. Je to inteligencia, ktor vytvorila a teraz vyivuje vae telo, sbene koordinuje stovky rznych funkci, ktor s natoko zloit, e udsk myse je z nich schopn pochopi len nepatrn zlomok. Ke si uvedomte, ako vae telo funguje, seba si uvedom aj riadiaca inteligencia. To ona je tm prchavm ivotom , ktor nijak vedec nevie njs. Pretoe je nm vedomie, ktor ho had. Fyzici objavili, e zdanliv hustota hmoty je iba ilzia, ktor vytvraj nae zmysly. Vzahuje sa to aj na nae fyzick telo, ktor vnmame ako formu a o ktorom uvaujeme ako o forme, pritom z 99,99 % je len przdnym priestorom. Tak obrovsk s toti medzery medzi atmami v pomere k ich vekosti a rovnako vea priestoru je vo vntri kadho atmu. Fyzick telo je teda len preludom v porovnan s tm, m v skutonosti sme. Je to vlastne mikrokozmick verzia vesmru. Aby ste si vedeli predstavi, ak nesmierne s priestory medzi vesmrnymi telesami, zamyslite sa nad tmto: svetlu, ktor sa ri kontantnou rchlosou 300 000 km za sekundu, trv pribline sekundu, km prekon vzdialenos medzi Zemou a Mesiacom, a osem mint, km sa dostane zo Slnka na Zem. Svetlo od nho suseda, hviezdy Proxima Centauri, ktor je vlastne najblim slnkom k nmu Slnku, dosiahne nau Zem za 4 a 5 rokov. Tak obrovsk je priestor, ktor ns obklopuje. A potom s tu ete medzigalaktick priestory, ktor sa vymykaj akmkovek prirovnaniam. Svetlu z najbliej galaxie Andromeda trv 2,4 milina rokov, km k nm doraz. Povedzte, nie je ohromujce, e aj vo vaom tele sa nachdza toko priestoru ako vo vesmre ? Take aj vae fyzick telo, ktor sce m ist formu, vo svojej hlbinnej podstate neobsahuje iadne formy. Je brnou do vntornho vesmru. A hoci vntorn priestor nem iadnu formu, je nesmierne iv. Onen przdny priestor predstavuje ivot vo svojej plnosti, skryt Zdroj, z ktorho vyviera vetko viditen. Tento Zdroj sa tradine oznauje slovom Boh. Mylienky a slov s sasou sveta foriem; nevedia vyjadri a popsa to, o nem formu. Take ke poviete Ctim svoje vntorn telo , je to myln predstava, ktor vytvorila vaa myse. V skutonosti sa deje to, e vedomie, ktor je zdanlivo telom - vedomie, e Som -, si zana uvedomova samo seba. Ke sa u nebudem mylne stotoova so svojou doasnou formou, prejav sa vo mne bezhranin a ven dimenzia - Boh a bude ma vies. A zbavm sa aj zvislosti na forme. isto intelektulne uvedomenie alebo viera, e ja nie som tto forma , nesta. Pretoe najdleitejou otzkou aj naalej bude to, i som schopn v tejto chvli
124

vnma vntorn priestor, ie vnma vlastn Prtomnos, ktorou Som. K tejto pravde sa meme pribli aj inm spsobom. Sptajte sa samch seba: Som schopn vnma nielen to, o sa deje v tejto chvli, ale aj samotn Prtomnos ako iv bezasov vntorn vesmr, v ktorom sa vetko odohrva ? Mono sa vm zd, e tto otzka nem ni spolon s vntornm telom, no budete prekvapen, e s uvedomenm priestoru prtomnho okamihu sa budete cti vntorne ovea iv. Poctite ivos vntornho tela - ivos, ktor je neoddelitenou sasou radosti z Bytia. Aby ste prekroili obmedzenia svojho tela a zistili, e nie ste nm, muste sa doho najprv pohri. Uvedomujte si svoje vntorn telo kad de, tak asto, ako sa len d. Takto toti vytvorte priestor. Ke prve na nieo akte, ke niekoho povate, alebo zastanete, aby ste sa zadvali na oblohu, stromy, nejak kvet i na partnera alebo diea, skste zrove vnma aj svoju vntorn ivos. as vaej pozornosti i vedomia vtedy zostane von, osloboden od foriem, km druh as bude mc vnma okolit svet foriem. Ke budete vo svojom tele i takmto spsobom, budete sa vedie ukotvi v Prtomnosti. Vyhnete sa tak tomu, aby ste sa stratili vo vre svojich mylienok a emci i v rozlinch situcich. Ke myslte, ctite, vnmate alebo prevate nieo, vedomie sa vtel do formy. Reinkarnuje sa do mylienky, pocitu, zmyslovho vnemu, zitku. Cyklus znovuzroden, z ktorho sa budhisti snaia unikn, sa neprestajne opakuje, a vystpi sa z neho d len v tejto chvli - vaka sile Prtomnosti. Ak prijmete formu, ktor na seba berie Prtomnos, dostanete sa do sladu s priestorom, ie s podstatou Prtomnosti. Vytvor sa vo vs vntorn vesmr. Ke sa budete riadi nm, a nie formami, zskate jasnozrivos a nastolte vo svojom ivote rovnovhu. 8-13) VMAJTE SI MEDZERY V priebehu da sa nepretrite menia podnety, ktor vplvaj na nae zmyslov vnmanie. V prvom okamihu, ke nieo zazriete alebo zaujete najm ak ide o nieo neznme - a vaa myse ete nestihla on vec pomenova alebo interpretova, sa ete nachdzate v stave bdelej pozornosti, v medzere medzi mylienkami, ke nerobte ni in, len vnmate. A prve vtedy ste vo vntornom priestore. Trvanie tejto chvle je u kadho in. Vina ud si ju ani nevimne, pretoe tie medzery bvaj extrmne krtke, asto trvaj len sekundu alebo aj menej. Deje sa to takto: vo chvli, ke uvidte alebo zaujete osi nov, prd vaich mylienok sa na okamih preru. Vedomie sa odvrti od mylienok, pretoe sa mus zapoji do zmyslovho vnmania. Ke zazriete nieo skutone nevdan, stratte slov - dokonca zmkne aj v vntorn monolg - a medzera medzi mylienkami sa predi.
125

Frekvencia a trvanie przdnych miest uruje vau schopnos tei sa zo ivota, schopnos vnma vntorn prepojenie s inmi udskmi bytosami a prrodou. A takisto to m vplyv aj na mieru vho odptavania sa od ega, ktor si vbec neuvedomuje dimenziu vntornho priestoru. Ak si tieto krtke, spontnne medzery zanete uvedomova, ich trvanie bude oraz dlhie a aj vy budete mc dlhie preva rados z vnmania, ktor neruia iadne mylienky. Svet vkol vs bude sviei, nov a iv. Lebo ak svet vnmate iba cez mentlny filter abstrahovania a pomenvania, zbavujete ho pestrosti a ivosti. 8-14) ZAVRHNITE SEBA, ABY STE SA NALI Vntorn priestor sa vo vs otvor vdy, ke sa vzdte potreby neustle zdrazova svoju zovajkov identitu. Tto potreba pochdza z ega. Nie je to skuton potreba. U sme o tom hovorili. Zakadm, ke sa vzdte takejto ablny sprvania, vynor sa vntorn priestor. Stvate sa vtedy vmi sami sebou. Egu sa bude zda, ako keby ste zavrhli seba samho, no opak je pravdou. U Jei uil, e ak chceme seba njs, najprv musme seba zavrhn. Vdy, ke sa vzdte niektorej z tchto abln, oslabte svoju identitu na rovni foriem a v plnej miere sa prejav, kto v skutonosti ste, ke sa zbavte foriem. Zmente sa, no zrove narastiete. Spsobov, pomocou ktorch udia nevedomky posiluj svoju totonos s formou, je niekoko. Ak ste dostatone bdel, mono aj u seba zachytte niektor z tchto nevedomch abln: doadujete sa uznania za to, o ste urobili, a ak ho nedostanete, nahnevte sa; pokate sa pritiahnu pozornos tm, e hovorte o svojich problmoch, rozprvate o svojej chorobe, alebo robte scny; vyjadrujete svoj nzor, hoci sa vs nik neptal, priom dan situciu tm nijako neovplyvnte; nezaujmate sa o druhch, ale len o to, ako sa na vs dvaj, o znamen, e druhch vyuvate len na egoick reflexiu a posilovanie svojho ega; pokate sa urobi na druhch dojem svojm vlastnctvom, vedomosami, vzorom, postavenm, fyzickou silou a pod.; doasn ponenie ega spa vo vs zriv reakcie voi niekomu alebo nieomu; vetko si beriete prli osobne, asto sa urate; snate sa vzbudi dojem, e pravdu mte vy a druh sa mlia; chcete by znmy a dleit. Ak ste niektor z tchto abln identifikovali aj u seba, navrhujem, aby ste urobili nasledovn pokus. Skste zisti, ako by ste sa ctili, keby ste sa tej ablny vzdali. Jednoducho ju pustite k vode a pozorujte, o sa bude dia. Aj oslabovanie vaej identity na rovni foriem vedie nakoniec k rozvjaniu vedomia.. Objavte t obrovsk energiu, ktor bude vam prostrednctvom vyarova do okolitho sveta vo chvli, ke sa prestanete za kad cenu stotoova s formou. 126

8-15) TICHO Hovor sa, e ticho je re Boha a vetko ostatn je len zl preklad. Ticho je skutone len in pomenovanie priestoru. Ke si vo svojom ivote budeme uvedomova ticho vdy, ke nastane, dostaneme sa do kontaktu s naou vntornou, bezasovou dimenziou, v ktorej niet iadnych foriem a ktor presahuje sfru mylienok i ega. Me to by ticho, ktor k vm prenik z prrody, no aj ticho vaej izby v skorch rannch hodinch alebo pauzy medzi zvukmi. Ticho nem formu, preto si ho pomocou mylienok nevieme uvedomi. Mylienka je forma. Uvedomova si ticho znamen by ticho. By ticho znamen by si vedom, no bez akchkovek mylienok. Nikdy nie ste vmi a hlbie sami sebou ako vtedy, ke ste pokojn a tich. Ke ste pokojn, ste tm, m ste boli pred tm, ako ste nadobudli doasn fyzick a mentlnu formu, ktor sa vol osoba. Ste vak aj tm, km sa stanete po tom, ako sa tto forma rozpadne. Ke zotrvvate v tichu a pokoji, ste tm, km ste za hranicami svojej asom obmedzenej existencie: vedomm, ktor nem nijak formu, je nepodmienen a ven. (9)

V VNTORN CIE
Ke u nemuste bojova o preitie, zkonite si zanete kls otzku, o je elom a zmyslom vho ivota. Mnohch ud kadodenn rutina doslova zomiea, a preto sa im zd, e ich ivot stratil zmysel. Maj dojem, e ivot im unik pomedzi prsty, alebo e ich u ni neak. In zas ctia, e s obmedzovan nrokmi, ktor na ne kladie zamestnanie a starostlivos o rodinu a ivobytie. Niektorch drv aktny stres, inch zas aktna nuda. Podaktorch pohlcuje horkovit innos, in podahn apatii a stagncii. Vea ud ti po slobode a raste, ktor povauj za prsub blahobytu. Na druhej strane s tak, ktor si u uvaj relatvnu slobodu spojen s prosperitou, no zisuj, e ich ivotu to iaden el nedodva. Skuton zmysel ivota nemono nahradi nim a nemono ho njs ani na povrchovej rovni. Lebo nezle na tom, o robte, ale kto ste - inak povedan, ide o to, na akej rovni je vae vedomie. Take najdleitejie je, aby ste si uvedomili, e ivot m vntorn i vonkaj cie. Vntorn cie sa tka Bytia a je prvotn. Vonkaj cie ivota sa tka vaej innosti a je druhorad. Hoci v tejto knihe sa prevane hovor o vntornom cieli vho ivota, tto a nasledujca kapitola si bud kls otzku, ako zosladi vonkaj a vntorn cie. Vntorn a vonkajie s vak navzjom tak prepojen, e je takmer nemon hovori o jednom bez druhho. Vam vntornm cieom je prebudi sa. Nejde o ni viac. Tento cie vs spja s ostatnmi obyvatemi tejto planty - pretoe to je el
127

existencie udstva. Vntorn el vho ivota je esencilnou sasou zmyslu celku, vesmru a jeho vznikajcej inteligencie. el vho ivota, ktor ijete navonok, sa v priebehu asu me meni. Kad lovek m in cie. Na to, aby ste mohli naplni zmysel vho vonkajieho ivota, muste najprv njs jeho vntorn cie a zosladi sa s nm. To je zklad skutonho spechu. Aj bez takhoto sladu mete v ivote o-to dosiahnu, ale len za cenu vekho silia, boja, obmedzovania a tvrdej, usilovnej prce. Takto innos vm vak sotva spsob poteenie a nakoniec vysti do nejakej formy utrpenia. 9-1) PREBUDENIE Prebudenie je posun vedomia, pri ktorom dochdza k oddeleniu myslenia od uvedomovania. Vina ud to nepreva ako nejak udalos, ale ako prebiehajci proces. Dokonca aj jedinci, ktor zaij nhle, dramatick a zdanlivo nezvratn prebudenie, prechdzaj procesom, poas ktorho do nich postupne prdi nov vedomie, men cel ich konanie a stva sa sasou ich ivota. Ke ste prebuden, u sa nestrcate v mylienkach, ale vnmate seba ako vedomie, ktor tvor pozadie myslenia. Myslenie prestva by samoelnou, autonmnou aktivitou, ktor ovlda vs i cel v ivot. Namiesto myslenia zane vo vaom ivote dominova uvedomovanie. Myslenie zane sli procesu uvedomovania - vedommu kontaktu s univerzlnou inteligenciou. Toto vedomie zbaven mylienok mono oznai aj slovom Prtomnos. Zaiatok procesu prebudenia je prejav milosrdenstva. Nemete si ho nijako vynti, urchli, ba ani sa na pripravi. Nejestvuje iadny pevne stanoven logick postup, ako sa k nemu dopracova, hoci myse by to urite ocenila. Nemuste sa kvli tomu sta cnostnmi. Stane sa, e hrienik sa prebud prv ako svtec, no nie je to zkonit. Preto Jei komunikoval so vetkmi umi, nielen s tmi venmi. Duchovn prebudenie si nijako nevymete. Nech by ste pre to robili okovek, pjde len o snahu ega zvova prostrednctvom prebudenia i osvietenia vlastn hodnotu a vznam. A namiesto toho, aby ste duchovne skutone precitli, rozrite obsah svojej mysle o pojem prebudenia alebo o mentlnu predstavu o tom, ako m vyzera a sprva sa osvieten lovek, a potom sa budete snai poda tejto predstavy i. Ak vak ijete poda nejakej predstavy alebo poda toho, o si o vs ostatn myslia, neijete skutonm ivotom - je to len nevedom rola, ktor hr vae ego. Ak nemete urobi ni pre to, aby ste sa prebudili, ako potom me by prebudenie zkladnm cieom vho ivota ? Cie predsa naznauje potrebu inu. Iba prv okamih prebudenia, prv zblesk vedomia sa udeje ako akt milosrdenstva, bez vho priinenia. Ak sa vm bude tto kniha zda 128

nezrozumiten alebo nezmyseln, ete ste onen okamih nezaili. Ak vak nieo z nej vo vs zarezonuje, alebo v nej rozpoznte pravdu, znamen to, e proces prebudenia sa vo vs u spustil. A ke vae precitanie zaalo, u ho nemete zvrti, hoci vaka egu sa mono spomal. Niektor udia u pri tan tejto knihy zaij zaiatok prebudenia. Inm pome spozna, e u s prebuden a cel proces zintenzvni a urchli. alm poslanm tejto knihy je pomc uom zachyti ego vo chvli, ke sa znovu usiluje zska kontrolu a zastrie nstup vedomia. Niekto sa prebud vo chvli, ke si zrazu uvedom spsob, akm zvyajne uvauje, najm neprestajne sa opakujce negatvne mylienky, s ktormi sa po cel svoj ivot stotouje. Zrazu sa vynor tak vedomie, ktor si sce mylienky uvedomuje, no nie je ich sasou. Ak je vzah medzi uvedomenm a myslenm ? Uvedomovanie je priestor, v ktorom mylienky existuj, ke si ten priestor uvedom sm seba. Ak raz zaijete zblesk uvedomenia i Prtomnosti, budete ma priamy zitok. U to nebude len pojem vo vaej mysli. Potom si u budete mc vedome vybra, i chcete by prtomn, alebo radej zotrva ponoren v prde zbytonch mylienok. Mete si do svojho ivota pozva Prtomnos, inak povedan, vytvori si priestor. K milosrdenstvu duchovnho prebudenia patr vak aj zodpovednos. Mete i alej tak ako doposia a sprva sa, ako keby sa ni nebolo stalo, alebo vznam prebudenia pochopte a uznte, e uvedomenie je t najdleitejia vec, ktor sa vm mohla prihodi. Najhlbm zmyslom vho ivota sa tak stane to, e sa otvorte vznikajcemu vedomiu a zanete vna do tohto sveta viac svetla. Chcel by som pozna boiu myse, povedal raz Einstein a dodal: Vetko ostatn s len detaily. o je boia myse ? Vedomie. o znamen pozna myse Boha ? By uvedomel. A o s tie detaily ? Vonkaj zmysel ivota a vetko, o sa deje na povrchu. Take km stle akte, e sa vm v ivote prihod nieo vznamn, mono si ani neuvedomte, e najdleitejia vec, ktor sa me loveku sta, sa u vo vs udiala: myslenie sa zaalo oddeova od uvedomenia. udia, ktor prechdzaj ranmi tdiami procesu prebudenia, by u naisto nevedeli poveda, o je vlastne zmyslom ich vonkajieho ivota. Okolit dianie ich prestane zaujma. Kee si jasne uvedomuj ialenstvo civilizcie, ctia, e sa akosi odcudzuj kultrnemu prostrediu, v ktorom ij. Niektorm sa zd, e sa ocitli v krajine nikoho , medzi dvomi svetmi. U ich sce neriadi ego, no vznikajce uvedomenie ete neintegrovali do svojich ivotov. Zatia ete nezharmonizovali vntorn a vonkaj el ivota.
129

9-2) ROZHOVOR O VNTORNOM ZMYSLE IVOTA Do nasledujceho rozhovoru som nahustil mnostvo debt s umi, ktor ptrali po skutonom zmysle ivota. Pravdiv je to, o vyjadruje podstatu najhlbieho Bytia a o bude v slade s vntornm smerovanm vho ivota. Preto som sa usiloval pozornos svojich spolonkov upriami predovetkm na vntorn a zkladn zmysel ich ivota. Neviem presne ako, ale chcel by som nejako zmeni svoj ivot. Chcem rs, chcem sa venova nieomu zmysluplnmu. Chcel by som i v blahobyte a by slobodn. A potom by som chcel robi nieo vznamn, o by vo svete zavilo. Keby ste sa ma vak sptali, o presne mm na mysli, povedal by som, e neviem. Mete mi pomc njs zmysel mjho ivota ? Zmyslom vho ivota je sedie tu a zhovra sa so mnou, lebo v tejto chvli ste tu a to je presne to, o robte. Dokia nevstanete a nezanete sa venova nieomu inmu. To potom bude zmyslom vho ivota. Take zmyslom mjho ivota je sedie alch tridsa rokov v kancelrii, a km nepjdem do dchodku, alebo ma neprepustia ? Teraz vak nie ste vo vaej kancelrii, take to ani nie je zmyslom vho ivota. Ke tam sedte a venujete sa nieomu, vtedy je zmyslom prve to. Nie alch tridsa rokov, ale prve v tej chvli. Myslm, e si nerozumieme. Vy stotoujete zmysel ivota s tm, o prve robte; ja vak hovorm o celoivotnom cieli, o nieom vekom a dleitom, o d zmysel tomu, o robm, a o zmen mj ivot. A ten sa urite nezmen tm, e budem sedie v kancelrii a presva spisy. Viem to. Pokia si nebudete uvedomova Bytie, stle budete hada zmysel svojho ivota v rznych innostiach a budcnosti, ie v dimenzii asu. A nech u objavte zmysel alebo naplnenie v omkovek, asom to vdy vyprch a uke sa, e lo len o ilziu. Jednoducho to neodol asu. Zmysel ivota, ktor nachdzame v rovine asu, je pravdiv len relatvne a doasne. Ak naprklad zmysel svojho ivota spjate so starostlivosou o diea, o sa s tm zmyslom stane, ke vs u diea nebude potrebova a nebude vs ani pova ? Ak sa pohrite do pomoci druhm, me to znamena, e zmysel vho ivota a to, aby ste sa dobre ctili, zvis od toho, i sa druh maj horie ako vy. Ak zmysel vidte v tom, aby ste vynikali, vazili, alebo boli spen v takej i onakej innosti, o spravte, ak nikdy nezvazte alebo prestanete vyhrva, o sa raz nevyhnutne stane ? Potom sa asi uchlite do sveta svojich predstv a spomienok - a tam asi sotva njdete zmysel svojho ivota. Dokza to v ktorejkovek oblasti ivota m zmysel len vtedy, ke tisce a miliny ostatnch ud s babrci, take na to, aby v ivot mal zmysel, potrebujete, aby t druh zlyhali.
130

Nehovorm, e pomoc druhm, starostlivos o deti alebo snaha v omkovek vynikn s zavrhnutiahodn. Mnoho ud nachdza prve v tchto aktivitch zmysel svojho vonkajieho ivota - ten je vak vdy relatvny, nestly, premenliv. Neznamen to, e by ste sa nemali zapja do iadnych innost. Ide len o to, aby ste to, omu sa venujete navonok, prepojili so zkladnm, vntornm elom svojho ivota tak, aby do vho konania mohol prenika hlb zmysel. Ak neijete v slade so zkladnm cieom svojho ivota, mete ma akkovek bohumil mysly, aj tak to bude len prejav ega a podahne asu. Skr i neskr to povedie k utrpeniu. Ak si nebudete vma vntorn el vho ivota, mete sa venova hoci aj duchovnm praktikm, ego sa zakadm uke na tom, ako to robte, a prostriedky nakoniec zniia vsledok. Na tto pravdu poukazuje aj znme prslovie: Cesta do pekla je dlden dobrmi myslami. Inak povedan, dleit nie s vae ciele a iny, ale stav vedomia, v ktorom vznikaj. Ak naplnte prvotn zmysel svojho ivota, polote tm zklady novej reality, novej Zeme. Potom aj vo vaich vonkajch aktivitch sa bude prejavova duchovn energia, pretoe vae ciele a zmery bud v jednote s evolunm rozmachom vesmru. K tomu, aby ste myslenie oddelili od uvedomovania, teda k procesu, ktor je jadrom prvotnho elu vho ivota, sa dopracujete tak, e popriete as. Samozrejme, nehovorme tu o tom, e by ste sa v benom ivote nemali riadi hodinkami. Hovorme o psychologickom ase, ktor svis s hlboko zakorenenm zvykom mysle hada naplnenie ivota v budcnosti, kde ho vak njs nemono, a nevma si pritom jedin cestu k plnosti prtomn okamih. as sa vm podar poprie vtedy, ke za hlavn cie svojho ivota zanete povaova to, omu sa prve venujete, alebo kde sa prve nachdzate. Ohromne vs to posiln. Ak budete popiera as v tom, o prve robte, podar sa vm spoji vntorn a vonkajie ciele, ie Bytie a konanie. Ke popierate as, popierate ego. Nech u budete robi okovek, budete si pona mimoriadne dobre, pretoe strednm bodom vaej pozornosti sa stane to, m sa prve zapodievate. Vaa innos sa stane priechodom, cez ktor bude do tohto sveta prenika vedomie. Znamen to, e kvalitn bude okovek, omu sa budete prve venova, aj keby lo o tak malikosti ako listovanie v telefnnom zozname alebo prechdzanie po miestnosti. Prvorad zmysel prevracania strn spova toti v samotnom prevracan strn; njs slo je vec druhorad. Prvorad zmysel prechdzania po miestnosti spova v samotnom prechdzan; to, e vezmete knihu, je druhorad, no vo chvli, ke budete t knihu bra do rk, prvoradm zmyslom vho ivota sa stane to, e ju beriete do rk. Mono si spomnate na paradox asu, o ktorom sme hovorili prv: okovek robte, trv to ist as, a predsa sa to stle deje teraz. Take km vntorn cie vho ivota spova v popret asu, vonkaj cie
131

sa mus opiera o budcnos, ie bez asu sa sotva zaobdete. Vonkaj cie je vak druhotn. Vo chvli, ke vs zachvti zkos a stres, znamen to, e vs ovldol vonkaj cie a vy ste stratili zo zretea svoj vntorn cie. Zabudli ste, e prvorad je stav vho vedomia a vetko ostatn je druhorad. Ak sa vak budem vo svojom ivote riadi tmto, nevyprch zo ma zujem o to, aby som dosiahol osi vek ? Bojm sa, e zvyok ivota sa budem zaobera bezvznamnmi malikosami. Obvam sa, e sa nikdy nevymanm z priemeru, nikdy nenaberiem odvahu s za niem vekm a nikdy tak nevyuijem svoje schopnosti. Vek veci sa rodia z malikost, ktor si vime a ktorm venujeme nleit starostlivos. ivot kadho loveka sa sklad z malikost. Vekos je mentlna abstrakcia a obben fantzia ega. Paradoxne, zklad vekosti tvor cta k malm veciam prtomnho okamihu, a nie nahanie predstavy o vekosti. Prtomn chva je vdy mal v tom zmysle, e je vdy prost, no i tak je naplnen obrovskou silou. Ako atm, ktor je jednou z najmench vec, a predsa je v om nahusten ohromn energia. Na tto silu sa mete napoji a vtedy, ke sa zosladte s prtomnm okamihom. Alebo ete vstinejie povedan: ona sa napoj na vs a skrze vs vstpi do tohto sveta. Jei mal na mysli zrejme tto silu, ke povedal: Ja ni nemem ini sm od seba. zkos, stres a negatvne pocity vs odre od zdroja tej sily. A vrti sa ilzia, e ste oddelen od energie, ktor udruje vesmr v pohybe. Znovu sa budete cti opusten, znovu sa vm bude zda, e muste proti nieomu bojova alebo nieo dosahova. Ale preo sa vo vs znovu objavili zkos, stres a zl nlada ? Preto, lebo ste sa odvrtili od prtomnej chvle. A preo ste tak urobili ? Lebo ste zaali povaova za dleit nieo in. Zabudli ste na prav el svojho ivota. Jedin drobn chyba, jedin myln predstava - a zrod sa utrpenie. Prostrednctvom prtomnej chvle zskavate prstup k samotnej energii ivota, ktor sa tradine nazva Boh. V momente, ke sa od nej odvrtite, Boh sa z vho ivota vytrat, a zostane vm len mentlny pojem Boha, v ktor jedni veria a druh ho zas popieraj. Ete aj viera v Boha je len boh nhrada za iv realitu Boha, prejavujcu sa v kadom okamihu ivota. Keby sme boli v harmnii s prtomnm okamihom, neviedlo by to k plnej nehybnosti ? A nie je to tak, e cie vlastne doasne nara slad s prtomnou chvou ? A ten slad nenastane tak i onak na nejakej vyej, komplexnejej rovni hne po tom, ako dosiahneme svoj cie ? Poda ma ani sadenica, ktor sa tla z pdy von, nie je v plnej harmnii s prtomnosou, pretoe m cie: chce sa sta vekm stromom. Mono a ke dozrie, zane i v slade s prtomnou chvou.
132

Sadenica ni nechce, pretoe je v jednote s celkom a celok sa prejavuje skrze u. Jei riekol: Pozorujte pon alie, ako rast, nenamhaj sa a neprad; hovorm vm, ani alamn v celej svojej slve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Dalo by sa poveda, e to, aby sa zo sadenice stal strom, je vou celku, ie ivota, a sadenica samu seba nevnma oddelene od ivota, take nem vlastn vu. Je v jednote s tm, o chce ivot. Preto nie je ani ustarosten, ani stresovan. A ak m predasne zahyn, zahynie poahky, bez vekej drmy. Smr ju toti obklopuje takisto ako ivot. Cti toti, hoci aj nejasne, e je zakorenen v Byt, vo venom a jedinou ivote, ktor presahuje vetky hmotn formy. Rovnako ako taoistick mudrci starovekej ny, aj Jei rd upozoroval svojich uenkov na prrodn kazy, v ktorch sa poda neho prejavuje psobenie kozmickch energi. Uvedomoval si toti, e udia stratili kontakt s prrodou. Jei vrav, e ak Boh obyajn kvety zaodieva do tokej krsy, ako potom odeje loveka ? Inak povedan, prroda je ndhernm vyjadrenm evolunej inteligencie vesmru, a ke sa udia ocitn v harmnii s touto inteligenciou, bude sa prejavova na ovea vyej, zzranejej rovni. Bute teda vern ivotu tm, e budete vern svojmu vntornmu elu. Tm, e budete prtomn a naplno sa ponorte do toho, o prve robte, nadobudn vae iny ist duchovn energiu. Sprvoti sa mono iadna vznamnejia zmena v tom, o robte, neprejav - zmen sa len spsob, ako to robte. Teraz je vam prvoradm cieom umoni, aby do vho konania preniklo vedomie. To, o chcete svojou innosou dosiahnu, je druhorad. Prv sa vaa predstava o zmysle vho ivota vdy spjala s budcnosou, teraz vak mte hlb cie, ktor mono njs len v prtomnosti, a to tak, e popriete as. Venujte uom pln pozornos, bez ohadu na to, i sa s nimi stretnete v prci alebo inde. U nejestvujete len ako osoba, ale ako pole uvedomovania, bdelej Prtomnosti. Dvod, pre ktor ste sa s umi kontaktovali doposia - i u to bolo preto, aby ste nieo kpili, alebo predali, alebo sa nieo dozvedeli - sa teraz stane druhoradm. Prvoradm zmyslom vaich stretnut bude potom pole vedomia, ktor sa medzi vami vytvor. Toto pole vedomia bude ovea dleitejie ako to, o om sa budete rozprva; ovea dleitejie ako hmotn predmety i mylienky. udsk Bytos sa stane ovea dleitejou ako veci tohto sveta. Neznamen to vak, e zavrhnete zleitosti praktickho ivota. V skutonosti - ak si v prvom rade budete uvedomova rozmer Bytia - ich vyrieite ovea ahie a innejie. Najpodstatnejm faktom medziudskch vzahov na Novej Zemi je tak pole vedomia, ktor ud zjednocuje. Je predstava spechu len egoick ilzia ? spech ? Ako sa d zmera skuton
133

Svet vm nahovra, e spechom je dosiahnu, o o sa snate. e zkladnmi prvkami spechu s vazstvo, uznanie a blahobyt. Vetky alebo niektor z vyie spomnanch vec s len vedajmi produktmi spechu - ony sam vak spechom nie s. Konvenn predstava spechu sa zvyajne spja s nejakm vsledkom. Hovor sa, e spech je kombincia tvrdej prce a astia, alebo disciplny a talentu, alebo jednoducho treba by v sprvnom ase na sprvnom mieste. spech me ovplyvni ktorkovek z tchto initeov, no ani jeden z nich nie je jeho podstatou. To, o vm svet neprezrad - pretoe o tom ani nevie -, je, e spenm sa lovek nestva. Me nm len by. Nedovote, aby vm tento ialen svet natral, e spech je nieo in ako spen prtomn chva. A o to vlastne je ? I t najjednoduchia innos, ktorej sa venujete, m svoju kvalitu. Kvalita predpoklad zujem a pozornos, ktor sprevdzaj uvedomovanie. Kvalita si vyaduje vau Prtomnos. Povedzme, e ste biznismen, ktormu sa po dvoch rokoch konene podar prs s niem, o sa dobre predva a zarba pekn peniaze. spech ? V konvennom zmysle no. V skutonosti ste vak dva roky zneisovali svoje telo i ivotn prostredie negatvnou energiou, priom ste niili nielen seba, ale aj ostatnch, a zasiahli tak vea ud, ktorch osobne ani nepoznte. Podvedomm predpokladom takhoto konania je, e spech je nejak udalos v budcnosti a e el svt prostriedky. Avak el a prostriedky s jedno a to ist. A ak prostriedky neprispeli k astiu loveka, potom neprispeje k tomu ani ich el. Skutky, pomocou ktorch nieo dosahujeme, nemono oddeli od vsledku. Neist iny znehodnotia aj cie a spsobia len alie neastie. Je to karmick konanie, ktorm nevedomky udrujeme kolobeh neastia. Ako u viete, druhorad alebo vonkaj cie vho ivota sa nachdza v dimenzii asu, km jeho prvorad cie tvor jednotu s Prtomnosou a je spt s negciou asu. Ako ich mono uvies do sladu ? Tak, e si uvedomte, e cel vaa cesta ivotom sa odvja od kroku, ktor prve robte. Zakadm jestvuje len tento krok, take mu venujte pln pozornos. Neznamen to, e neviete, kam krate; ide len o to, e tento krok je prvorad, km cie je druhorad. A to, s m sa stretnete v cieli, zvis od kvality tohto prvho kroku. Inak povedan, to, o pre vs chyst budcnos, zvis od sasnho stavu vho vedomia. spech s vae iny naplnen bezasovou kvalitou Bytia. Pokia nedovolte Bytiu, aby prenikalo kadou vaou innosou a pokia nebudete prtomn, stratte sa v tom, o robte. Pohltia vs mylienky a reakcie na okolit dianie a vy sa stratte sm sebe. o tm presne myslte, ke hovorte e sa stratm sm sebe ? Podstatu toho, m v skutonosti ste, tvor vedomie. Ke sa vedomie (vy) zane v plnej miere stotoova s myslenm a zabudne na svoju prav
134

povahu, strat sa v mylienkach. Ke sa vedomie zane stotoova s mentlno-emocionlnymi formciami ako naprklad tba a strach zkladnmi motivanmi silami ega -, strat sa v nich. Vedomie sa sebe sammu strca aj vtedy, ke sa stotouje s reakciami na okolit dianie. V takch chvach je kad mylienka, kad tba a strach, kad akcia a reakcia nasten falonm pocitom ja, ktor znemouje preva v prtomnosti rados z Bytia a vemone sa ju usiluje nahradi slasou alebo bolesou. lovek potom ije bez toho, aby si spomenul na Bytie. A v tomto stave sebazabudnutia spechy nie s ni in, len prchav preludy. Nech u dosiahnete okovek, zakrtko znovu budete neastn, alebo vau pozornos upta nejak nov problm i dilema. Ke si uvedomm, o je vntornm elom mjho ivota, ako potom zistm, o mm robi na vonkajej rovni ? Kad jedinec m na vonkajej rovni in ivotn cie. Vonkajie ciele netrvaj vene, pretoe podliehaj asu, a ke dosiahnete ten alebo onen cie, objav sa al. Aj to, ako sa na vonkajch okolnostiach prejavuje vaa oddanos vntornmu elu duchovnho prebudenia, sa prejavuje v rznej miere. U niektorch ud sa to prejavuje tak, e bu okamite alebo postupne skoncuj so svojou minulosou: ich prca, ivotn podmienky, vzahy - to vetko sa zmen od zkladov. Niektor z tch zmien spaj mono oni sami, no nie po zdhavom a trpnom rozhodovacom procese, ale okamite, tm, e si zrazu uvedomia: musm urobi toto a toto. Takto rozhodnutie sa udeje prv, ne sa k nemu odhodlte. Nie vak v mysli, ale vo vedom. Jednho rna sa zobudte a viete, o mte robi. Niekto zrazu zanech ialen pracovn prostredie, alebo vystpi z neznesitenej ivotnej situcie. Take prv, ne zistte, o je to, o bude pre vs sprvne na vonkajej rovni, a o je to, o zaberie a o bude v zhode s prebdzajcim sa vedomm, mali by ste mono zisti, o je to, o je nesprvne, o u nefunguje a o sa nezhoduje s vntornm elom vho ivota. In druhy zmien sa mu vo vaom ivote udia nhle, pod vplyvom vonkajch okolnost. Nhodn stretnutie vm me prinies nov prleitos a ancu rs. Nejak dlhodob prekka alebo konflikt sa rozplyn. Vai priatelia bu prejd touto vntornou zmenou zrove s vami, alebo sa z vho ivota vytratia. Niektor vzahy sa rozpadn, in sa prehbia. Bu vs vyhodia z prce, alebo sa vo svojom zamestnan stanete inicitorom zmien. Partner vs opust, alebo dospejete na nov rove vho vzahu. Navonok niektor zmeny vyzeraj negatvne, no oskoro si uvedomte, e przdno, ktor vzniklo, je vlastne priestor pre nieo nov. Mono budete musie prei obdobie pln neistt. o vtedy mte urobi ? Ke ego prestane riadi v ivot, zoslabne aj psychologick potreba vonkajej istoty, ktor je tak i onak iluzrna. Zrazu budete schopn
135

i v neistote, ba ete si ju aj uva. Ke si zvyknete na neistotu, vo vaom ivote sa otvoria nekonen monosti. Znamen to, e vo vaom konan u nebude dominova strach a vy sa nebudete b zmien. Dobre to vystihol rmsky filozof Tacitus, ktor povedal, e tba po bezpe stoj v ceste vetkm vekm a vzneenm skutkom. Neistota, ktor neviete akceptova, sa men na strach. Ak ju vak prijmete, obdar vs nesmiernou ivosou, bdelosou a tvorivosou. Pred mnohmi rokmi pod tlakom silnho vntornho impulzu, vzdal som sa akademickej kariry, ktor by svet nazval subnou , a vykroil som do plnej neistoty. Po niekokch rokoch som sa z nej vynoril vtelen do duchovnho uitea. Neskr sa osi podobn stalo znovu. Dostal som vnuknutie, aby som opustil svoj domov v Anglicku a presahoval sa na zpadn pobreie severnej Ameriky. Poslchol som, hoci som ani nevedel preo. A prve vaka tomu, e som znovu vstpil do stavu neistoty, vznikla kniha Sila prtomnej chvle, ktorej najviu as som napsal v Kalifornii a Britskej Kolumbii, priom som ani nemal iaden vlastn domov. Nemal som nijak pravideln prjem a il som len zo svojich spor, ktor sa rchlo mali. V skutonosti vak vetko krsne do seba zapadlo. Peniaze sa mi minuli prve vo chvli, ke som knihu dokonoval. Kpil som si los a vyhral som tisc dolrov, s ktormi som vystail al mesiac. Nie kad vak prechdza takmi drastickmi zmenami vonkajch okolnost. Na druhom konci spektra s udia, ktor cel ivot zostan na tom istom mieste a bud sa venova presne tej istej innosti. V ich ivote sa men len spsob, a nie to, o robia. Nejde vak o strach zo zmeny i ahostajnos. Aj prostrednctvom toho, o robia, prenik do tohto sveta vedomie, a nijak alia zmena nie je potrebn. Aj tto udia prispievaj k vytvoreniu Novej Zeme. A nemalo by to by takto v prpade kadho loveka ? Ak vntorn zmysel mono naplni len tak, e sa zjednotme s prtomnou chvou, preo by mal ktokovek meni svoje zamestnanie a ivot ? Ke ste v jednote s tm, o je, to ete neznamen, e ste neschopn akchkovek inov a e nemete iniciova zmeny. No motivcia inov vyviera z hlbej rovne, a nie z egoickej tby i strachu. Vntorn slad s prtomnosou zharmonizuje vae vedomie s celkom, ktorho nedelitenou sasou je prtomn okamih. Potom celok, celostnos ivota, bude kona prostrednctvom vs. o povaujete za celok ? Na jednej strane celok zaha vetko, o existuje. Je to svet alebo kozmos. Ale vetky jestvujce veci - od mikrbov cez udsk bytosti a po galaxie v skutonosti nie s oddelenmi entitami, ale s sasami siete vzjomne prepojench, mnohorozmernch procesov.
136

S dva dvody, preo tto jednotu nevidme a preo vnmame veci ako separovan. Jednm je nae obmedzen zmyslov vnmanie, ktor realitu redukuje na to, o sme schopn zachyti zrakom, sluchom, uchom, chuou a dotykom. Ke vak vnmame bez toho, aby sme interpretovali alebo nlepkovali, ie priraovali k zmyslovm vnemom mylienky, meme zachyti hlbiu prepojenos aj medzi zdanlivo oddelenmi vecami. alou prinou ilzie oddelenosti je nutkav myslenie. Vaka tomu, e viazneme v nepretritom prde nutkavch mylienok, vidme vesmr ako osi roztrieten a strcame schopnos vidie, e vetko, o existuje, je vzjomne prepojen. Myslenie kskuje realitu na neiv fragmenty. Takto trkovit vnmanie skutonosti sti do krajne hlpeho a niivho konania. Existuje vak ete hlbia rove ne len t, na ktorej vnmame vzjomn prepojenos vetkho existujceho. A na tej hlbej rovni vetky veci tvoria jednotu. Je to Zdroj, neviditen, jedin ivot. Je to bezasov inteligencia, ktor sa v ase prejavuje ako vesmr. Celok sa sklad z existencie a Bytia, z toho, o je viditen a z toho, o je neviditen, zo sveta a z Boha. Take ke sa zharmonizujete s celkom, zanete si uvedomova svoju prepojenos s nm i s tm, o je jeho zmyslom. Vstup vedomia do tohto sveta. V dsledku toho zanete ovea astejie preva rzne zhody okolnost, inpiratvne stretnutia a synchrnne udalosti. Carl Gustv Jung charakterizoval synchronicitu ako princp nekauzlnej svislosti. To znamen, e medzi synchrnnymi udalosami nejestvuje na povrchovej rovni naej reality prinn svislos. Ide o vonkajiu manifestciu skrytej inteligencie a hlbch svislost, ktor naa myse nie je schopn chpa. My sa vak meme sta vedommi astnkmi tohto rozvinutia inteligencie a rozkvetu vedomia. Prroda existuje v stave nevedomej jednoty s celkom. Prkladom toho je fakt, e cunami v roku 2004 nezabilo takmer iadne divoko ijce zvierat. Boli toti v spojen s celkom vmi ako udia, bliace sa nebezpeenstvo zachytili prv, ne bolo viditen alebo pouten, a mali tak dostatok asu uchli sa do vyie poloench oblast. Takto to vidia udia. Zvierat pravdepodobne ani netuili, preo sa dali na tek do vych polh. Robi toto kvli tamtomu je spsob, akm myse kskuje realitu. Prroda ije v nevedomej zhode s celkom. Zmyslom a poslanm nho ivota je vnies do tohto sveta nov rozmer tm, e budeme i vo vedomej jednote s celkom a vedome sa zharmonizujeme s univerzlnou inteligenciou. Me celok poui udsk myse na to, aby vytvorila tak veci alebo situcie, ktor bud v slade s jeho zmyslom ? no. Zvis to od inpircie a entuziazmu. Slovo inpircia vzniklo z in spirit , o znamen v duchu ; entuziazmus zasa znamen
137

v Bohu. Shra inpircie a entuziazmu vytvra tak tvoriv silu, ktor presahuje monosti jednotlivca. (10)

NOV ZEM
Astronmovia objavili dkaz, poda ktorho vesmr vznikol pred ptnstimi miliardami rokov poas jednej obrovskej explzie a odvtedy sa neprestajne rozpna. Popritom, e sa rozpna, stva sa aj oraz zloitejm a oraz rozmanitejm. Niektor vedci tvrdia, e tento vvoj od jednoty k rozmanitosti sa raz obrti. Vtedy sa vesmr prestane rozpna a zane sa zmrova, aby sa nakoniec vrtil do stavu neviditenosti, do plnej nioty, z ktorej vznikol. A potom mono bude znovu a znovu opakova cel cyklus vznik, rozpnanie, zmrovanie a znik. Za akm elom ? Preo si vesmr dva t nmahu, e existuje ? pta sa fyzik Stephen Hawking, priom si uvedomuje, e nijak matematick model mu neme da odpove. Ak sa budete pozera do svojho vntra, a nielen na to, o vs obklopuje, zistte, e v ivot m vntorn i vonkaj el, a z toho, e ste mikrokozmickm odrazom makrokozmu vyplva, e aj vesmr m svoj vntorn a vonkaj el, ktor je neoddeliten od toho vho. Vonkajm zmyslom vesmru je vytvra formy a preva interakcie medzi nimi - hry, sny, drmy, mete to nazva ako len chcete. Jeho vntornm zmyslom je prebudenie svojej neviditenej podstaty. Potom nastane zjednotenie vonkajieho a vntornho zmyslu, aby do sveta foriem mohlo prenikn vedomie a plne ho premeni. Konenm cieom tejto transformcie je osi, o presahuje chpanie udskej mysle. A predsa: tu, na tejto plante a teraz je nam poslanm tto transformciu uskutoni. V tomto spova zosladenie vonkajieho a vntornho zmyslu, zmierenie sveta s Bohom. Prv ne sa pozrieme na to, ak dopad maj rozpnanie a zmrovanie vesmru na v ivot, musme si uvedomi, e ni z toho, o sme si povedali o povahe vesmru, netreba bra ako absoltnu pravdu. Nekoneno sa toti ned vysvetli pomocou nijakch konceptov i matematickch modelov. Nijak mylienka nedoke obsiahnu nesmiernos celku. Realitu tvor jednotn celok, no vaka mylienkam ju vnmame len vo fragmentoch. A to je zklad chybnho vnmania, dojmu, e veci a udalosti existuj oddelene, alebo e toto je spsoben tamtm. Kad mylienka odra urit perspektvu a kad perspektva je zkonite obmedzen, o v konenom dsledku znamen, e neme by absoltne pravdiv. Pravdiv me by len celok, ten vak nemono obsiahnu mylienkami, i vyjadri slovami. Ak sa na veci a udalosti dvame spoza hranc myslenia - o je pre udsk myse nepochopiten vetko sa deje teraz. Vetko, o bolo a o bude, existuje teraz, mimo asu, ktor je len mentlnym kontruktom.
138

Povahu relatvnej a absoltnej pravdy dobre ilustruje naprklad vchod a zpad slnka. Ke povieme, e slnko rno vychdza a veer zapad, bude to sce pravda, no len relativita. Z hadiska absoltna je to lo. Iba ten vid slnko vychdza a zapada, kto stoj na povrchu alebo v blzkosti naej planty. Keby ste sa nachdzali kdesi aleko vo vesmre, slnko by nevychdzalo ani nezapadalo, ale nepretrite by iarilo. Ale aj napriek tomu, e si uvedomujeme, e ide o relatvnu, nie absoltnu pravdu, meme pokojne alej hovori o vchodoch a zpadoch slnka, vnma jeho krsu, maova ho a psa o om bsne. Pohovorme si vak ete chvu o alej relatvnej pravde - o tom, ako sa vesmr prejavuje vo formch a ako sa potom op navracia do stavu bez foriem. To znamen, e sa musme zaobera obmedzujcou perspektvou asu a pozrie sa, ak to m dopad na n ivot. Slovn spojenie mj ivot je samozrejme alm vyjadrenm nho obmedzenho pohadu, ktor vytvraj nae mylienky, ie alou relatvnou pravdou. Ni tak ako v ivot nejestvuje, kee vy a ivot nie ste dva, ale jedno. 10-1) STRUN DEJINY VHO IVOTA ivot v tomto svete a nsledne stiahnutie sa do neviditenho Bytia - ie expanzia a kontrakcia - s dva univerzlne procesy, ktor meme oznai aj ako vystpenie a nvrat domov. Tieto dva procesy sa vo vesmre prejavuj mnohmi spsobmi, naprklad v tlkote srdca alebo dchan. Alebo v striedan spnku a bdelosti. Noc o noc, ke upadme do hlbokho, bezsennho spnku, sa navraciame do neviditenho Zdroja vetkho ivota bez toho, aby sme o tom vedeli, a rno sa potom oddchnut znova z neho vynrame. Dva procesy - odchod a nvrat - sa prejavuj aj v ivotnch cykloch loveka. Na tento svet prichdzate takpovediac z nioho. Narodte sa a potom len rastiete. Rozvjaj sa vak nielen vae telesn danosti, ale aj vedomosti, aktivity, majetok a sksenosti. Sfra vho vplyvu sa rozpna a ivot sa stva oraz zloitejm. Je to obdobie, ke sa vinou zapodievate tm, aby ste nali a naplnili vonkaj zmysel ivota. Zrove silnie vae ego, ktor sa stotouje so vetkmi vyie spomnanmi vecami a oraz zretenejie sa zane rta vaa formlna identita. V tomto obdob sa ego poka uzurpova vonkaj zmysel ivota - rast -, priom na rozdiel od prrody nevie, kedy vo svojom aen presta a jeho tba ma viac sa stva neukojitenou. A potom, presne vtedy, ke budete ma pocit, e ste u dosiahli, o ste chceli a udomcnili sa v pozemskom ivote, zane proces nvratu. Mono sa to prejav tak, e vai blzki, teda udia, ktor boli sasou vho sveta, zan zomiera. Vtedy vaa fyzick forma zoslabne, pretoe sfra vho vplyvu sa zane scvrkva. Namiesto toho, aby ste rstli, zanete sa zmenova, a ego na tto situciu zareaguje oraz silnejou zkosou a depresiami. V svet sa zana zmrova a zmocn sa vs pocit,
139

e strcate akkovek kontrolu. U neriadite svoj ivot, ale ivot riadi vs tm, e postupne redukuje v svet. Vedomie, ktor sa doposia stotoovalo s formou, zava smrak, rozpad foriem. A jednho da zmiznete aj vy. Zostane tu po vs kreslo, no vy v om u sedie nebudete. Vrtite sa tam, odkia ste pred niekokmi rokmi prili. V ivote kadho jedinca - vlastne v kadej ivotnej forme - sa prejavuje cel svet, uniktny spsob, akm vesmr zava sm seba. A ke sa vaa forma rozpadne, skon svet - jeden z nespoetnch svetov. 10-2) PREBUDENIE A PROCES NVRATU Proces nvratu sa prejavuje tak, e loveku zan ubda sily, zane choravie, strca svoje niekdajie schopnosti, alebo zava osobn tragdie, ie sa stva svedkom rozpadvajcich sa foriem. Toto obdobie vak prina obrovsk ancu na duchovn prebudenie, vedomie sa me presta stotoova s formami hmotnho sveta. Kee naa sasn kultra nie je vemi otvoren odvekm duchovnm pravdm, len mlo ud vie tto ancu rozpozna; zlomov udalosti ivota vina vnma ako osi stran, nespravodliv, nieo, o sa nemalo sta. Naa civilizcia vbec nechpe prav povahu udskho ivota. m ste duchovne nevedomej, tm vmi trpte. Mnoh udia, najm na Zpade, vnmaj smr ako nejak abstraktn pojem, take ani nemaj predstavu o tom, o sa stane s udskou formou, ke sa dostane do obdobia rozpadu. Vinu nemohcich a starch ud zavieraj do opatrovateskch stavov. Niektor kultry s dvnou duchovnou tradciou mtvoly vystavuj, aby si ich vetci mohli pozrie, no na Zpade ich skrvaj. Pozrie si cudzie mtve telo sa rovn poruovaniu zkona, pretoe na to maj prvo len prbuzn zosnulho. V pohrebnch stavoch asto nanaj na tvre mtvol make-up. Smiete vidie len vylepen verziu smrti. Kee zo smrti sa stal len abstraktn pojem, vina ud vbec nie je pripraven na rozpad formy, ktor neminie nikoho. Ke sa tak nakoniec stane, s okovan, zmten, zfal a vydesen. Maj pocit, e vetko je nezmyseln, pretoe doposia ich ivot vypalo hromadenie, spechy, budovanie, obrana a zmyslov poteenie. Spjali si ho len s vonkajmi procesmi a stotoovali ho s formami, ie s egom. Vina ud, ke sa ich svet zrti, strca zmysel ivota. No ivot m aj tak zmysel, ete k tomu hlb, ne vetky povrchov procesy. O duchovn rozmer sa udia zanaj zaujma vinou a vtedy, ke zostarn, alebo ich zasiahne nejak osobn tragdia. Vntorn el ivota zbadaj a vtedy, ke vonkaj zmysel skolabuje a krupina ega zane puka. Takto udalosti predstavuj zaiatok nvratu, procesu, ktor speje k rozpadu formy. Vo vine starovekch kultr museli udia tento proces pochopi intuitvne. Preto si vili starch ud, ktorch povaovali za nositeov hlbokej mdrosti, bez ktorej by iadna civilizcia dlho 140

nepreila. V naej civilizcii, ktor sa totlne stotouje so zovajkom, priom vntorn dimenziu ducha vbec neberie na vedomie, m slovo star zva negatvne konotcie. Star sa povauje za neuiton, bezcenn, take poveda o niekom, e je star, sa rovn takmer urke. Vemone sa vyhbame tomu slovu a pouvame eufemizmy ako star alebo senior. V sasnosti namiesto star mama radej pouvame vraz stark. Znie to vraj milie. Ale preo vlastne pokladme starch ud za nepotrebnch ? Pretoe v starobe sa draz presva z innosti na Bytie ako tak a naa civilizcia je priam posadnut innosami a o Byt netu ni. Dnen lovek sa potom pta: Bytie ? A o si s nm mm poa ? V prpade niektorch ud sa zovajkov proces rastu a rozpnania prudko preru zdanlivo predasne sa spajcim procesom nvratu, ie rozpadom formy. Niekedy je to len doasn preruenie, inokedy vak ide o trval stav. Sme presveden, e deti by nemali by vystavovan zitku smrti. V skutonosti vak niektor deti musia eli smrti jednho alebo oboch rodiov, spsobenej chorobou alebo nehodou, alebo dokonca vlastnej smrti. S deti, ktor sa rodia hendikepovan a ich prirodzen rozvoj je tak kruto obmedzen. A s tak, ktorch nejak obmedzenie postihne v relatvne mladom veku. Naruenie vonkajch ivotnch procesov v obdob, ke sa to nemalo sta, takisto me predstavova vrazn impulz duchovnho prebudenia u v skorom veku. V konenom dsledku, nikdy sa nestane to, o sa nem sta, ie: nikdy sa nestane ni tak, o by nebolo sasou vieho celku a jeho zmyslu. Take lovek, ktor v dsledku nejakho ivotnho otrasu strat svoj vonkaj zmysel, me zrazu uzrie vntorn el ivota a dospie tak k aliemu, hlbiemu vonkajiemu cieu, ktor u bude harmonizova s vntornm zmyslom. Z det, ktor vea trpeli, asto vyrastaj mlad udia, ktor s ovea zrel ako ich rovesnci. To, o stratia v rovine foriem, zskaj v rovine esencie. Tradin postavy starovekch kultr, akmi s naprklad slep jasnovidec alebo zranen lieite s dokladom toho, e nejak vek strata i hendikep na rovni foriem vedie k prebudeniu duchovnch schopnost. Ak ste raz zaksili nestlu povahu vetkch foriem, pravdepodobne u nikdy nebudete preceova ich vznam a priptava sa k nim. V sasnosti sme len na zaiatku toho, aby sme rozpoznali prleitosti, ktor sa skrvaj v rozpade formy a predovetkm v starobe. Vina ud, ia, tto prleitos plne premrni, pretoe ich ego sa rovnako stotouje s procesom nvratu ako s procesom vonkajieho rozpnania. Vedie to k stvrdnutiu egoickej krupiny, a teda skr k uzatvoreniu ako k otvoreniu. Ponen ego potom strvi posledn dni ivota bedkanm a sanosami, lapen v pasci strachu, hnevu, sebatosti, viny, hanby alebo inch negatvnych mentlno-emocionlnych stavov i uhbavch stratgi, ako s lipnutie na spomienkach a neustle omieanie minulosti.
141

Ak sa ego prestane stotoova s pohybom nvratu, staroba a bliaca sa smr sa stan tm, m maj by - priechodom do re ducha. Poznal som starch ud, ktor boli ijcim stelesnenm tohto procesu. iarili. Ich slabnca telesn schrnka bola natoko priesvitn, e prepala svetlo vedomia. udia novej zeme bud k starobe pristupova s ctou a bud si ju vysoko vi ako obdobie rozkvitajceho vedomia. Pre tch, ktor sa ete stle strcaj vo vonkajch okolnostiach ivota, to bude as neskorho nvratu domov, as, ke prectia vntorn el svojho ivota. Pre ostatnch bude predstavova zintenzvnenie a vyvrcholenie procesu duchovnho prebudenia. 10-3) PREBUDENIE A VONKAJ RAST Ego si uzurpovalo prirodzen rozvoj udskho ivota a vyuva ho v zujme vlastnej expanzie. Pozri, o ja dokem, stavm sa, e ty to nedoke, hovor jedno diea druhmu, ke objavuje vzrastajcu silu a schopnosti svojho tela. Takto nejako vyzer prv pokus ega, ke sa sna posilni seba tm, e sa zane stotoova s vonkajm rastom a s predstavou, e je niem viac ako ten druh. Samozrejme, toto je len zaiatok mnohch jeho mylnch predstv. Ke sa vak bude vae vedomie zvyova a v ivot u nebude riadi ego, nebudete musie aka na nejak osobn tragdiu i na to, aby sa vm v starobe svet scvrkol a skolaboval, vaka omu by ste objavili konene vntorn zmysel vho ivota. Na naej plante sa zana vynra nov vedomie, a tak oraz menej ud potrebuje ivotn otrasy na to, aby duchovne precitli. Dobrovone prijmaj prebudenie u v obdob, ke sa ich ivot ete len rozvja. A ke ich v danom ivotnom cykle ego u neovlda, prostrednctvom vonkajch prejavov - ie vaka mylienkam, slovm, inom, tvorivosti - me do sveta prenika duchovn dimenzia s takou silou, ako sa to deje v procese nvratu - teda dimenzia ticha, Bytia a rozpadu foriem. Ego vak ete stle deformuje a zneuva udsk inteligenciu, ktor predstavuje zlomok univerzlnej inteligencie. Hovorievam: inteligencia sli ialenstvu. Rozbitie atmu si vyaduje vek inteligenciu. Pouva tto inteligenciu na vrobu atmovch bmb je bu ialen, alebo - prinajlepom - extrmne hlpe. Hlpos bva relatvne nekodn, no inteligentn hlpos je u vysoko nebezpen. Tto inteligentn hlpos, na ktor by sa dali uvies nespoetn prklady, ohrozuje preitie nho druhu. Ak sa egoick dysfunkcia, ktorou udstvo trp, nezhor, naa inteligencia sa v plnej miere zharmonizuje s rozpnavm cyklom univerzlnej inteligencie a s jej tvorivm impulzom. Stan sa z ns vedom astnci formotvornho procesu. Nebudeme tvori my, ale univerzlna inteligencia - prostrednctvom ns. A nestotonme sa s tm, o vytvorme a nestratme sa v tom, o robme. Naume sa, e do procesu tvorby meme zapoji vea energie bez toho, aby sme svoju innos vnmali ako lopotu alebo stres. Ako uvidme neskr, musme pochopi rozdiel medzi intenzitou a stresom. Zpas
142

alebo stres s prznakmi toho, e sa ego vrtilo, a rovnako aj negatvne reakcie, ke sa objavia prekky. Sila, ktor sa skrva za tbami ega, vytvra nepriateov , ie reakciu vo forme rovnako intenzvneho odporu. m je ego silnejie, tm vmi sa udia navzjom vzauj. Iba tak iny nevyvolvaj odpor, ktor slia dobru vetkch. Nie s vnimon, ale celkom vedn. Spjaj a nerozdeuj. S prospen nielen pre moju krajinu, ale pre cel udstvo; neslia len mjmu nboenstvu, ale duchovnmu vedomiu vetkch ud; s oson nielen pre mj druh, ale pre vetky ctiace bytosti a pre cel prrodu. A takisto sa naume, e hoci s iny nevyhnutn, vo vonkajej realite s len druhoradm faktorom. V procese tvorby je prvoradm faktorom vedomie. Nezle na tom, ak sme aktvni a koko silia vyvjame: to, ak je n svet, zvis od stavu nho vedomia. Ak sa nezmenme vntorne, nebudeme vedie zmeni ani to, o je vonku. Budeme len znovu a znovu vytvra modifikovan verzie toho istho sveta - sveta, ktor je len vonkajm odrazom nho ega. 10-4) VEDOMIE Vedomie je u vedom. Je tm, o je neprejaven a ven. Vesmr sa vak stva vedomm postupne. Samotn vedomie je bezasov, a preto ani neprechdza nijakou evolciou. Nikdy sa nezrodilo a nikdy ani nezanikne. Ke sa vedomie prejavuje vo vesmre, znamen to, e podlieha asu a me sa vyvja. Nie je v monostiach udskej mysle prinu tohto procesu pochopi. Meme ho vak uzrie v sebe a sta sa jeho vedommi astnkmi. Vedomie je inteligencia, organizan princp v pozad vznikajcich foriem. Vedomie vytvra formy u miliny rokov, aby sa mohlo vaka nim prejavova vo viditenom svete. Hoci neviditen ra reho vedomia predstavuje aliu dimenziu, od tejto dimenzie nie je oddelen. Dimenzia foriem a dimenzia bez foriem sa navzjom prelnaj. To, o je neviditen a neprejaven prenik do tejto dimenzie ako vedomie, vntorn priestor, Prtomnos. Ako sa to deje ? Prostrednctvom udskej formy, ktor si zana uvedomova samu seba a napa tak svoje poslanie. Presne pre tento vy cie bola udsk forma stvoren a miliny inch foriem jej pripravili pdu. Vedomie sa vteuje do dimenzie foriem, ie samo sa stva formou. Ke k tomu djde, vstupuje do akhosi snovho stavu. Inteligencia sce pretrv, no vedomie si prestane seba uvedomova. Rozplynie sa vo forme, zane sa s formami stotoova. Tento jav by sa dal charakterizova aj ako zostup boskho do hmoty. V tejto fze vesmrnej evolcie sa proces rozpnavosti odohrva v snovom stave. Zblesky duchovnho prebudenia nastvaj
143

len vo chvli rozpadu individulnej formy, ie v okamihu smrti. Potom vak zane alia inkarncia, alie stotoovanie s formou, al individulny sen, ktor je sasou kolektvneho sna. Ke lev roztrh zebru, vedomie, ktor bolo vtelen do zebry, sa oddel od rozpadvajcej sa formy a na okamih precti svoju nesmrten podstatu, krtko nato vak op upadne do spnku a prevtel sa do alej formy. Takisto aj lev, ke zostarne a nevldze u lovi, zaije pri poslednom vdychu zblesk vedomia, po ktorom vak nasleduje al sen o forme. Na naej plante udsk ego predstavuje posledn fzu vesmrneho spnku, stotoovanie sa vedomia s formou. V evolcii vedomia to bol nevyhnutn vvojov stupe. udsk mozog je vysoko diferencovan forma, prostrednctvom ktorej vedomie vstupuje do tejto dimenzie. Sklad sa z pribline sto milinov nervovch buniek (neurnov). Rovnak poet hviezd obsahuje aj naa galaxia, ktor by sme mohli vnma ako nejak makrokozmick mozog. Mozog nevytvra vedomie, ale vedomie stvorilo mozog - najzloitejiu hmotn formu na Zemi -, aby sa mohlo prejavi. Ke sa mozog pokod, neznamen to, e prdete aj o vedomie. Ide len o to, e vedomie ho u neme pouva na to, aby vstupovalo do tejto dimenzie. Vedomie nemete strati, pretoe je podstatou toho, m ste. Mete strati len to, o mte, ale nie to, m ste. 10-5) OSVIETEN SKUTKY Osvieten konanie je vonkaj aspekt alieho evolunho stupa vedomia na tejto plante. m vmi sa pribliujeme ku koncu sasnej evolunej fzy, tm dysfunknejm sa ego stva. Rovnako ako hsenica tesne pred tm, ako sa premen na mota. Nov vedomie sa vak objav, a ke sa star rozpadne. Nachdzame sa uprostred vznamnej udalosti v evolcii udskho vedomia, ale vo veernch sprvach vm to nepovedia. Na naej plante a sasne mono aj na inch miestach naej galaxie sa vedomie prebdza zo svojho sna o forme. To vak neznamen, e sa vetky formy (svet) rozpadn, hoci niektor urite zanikn. Vedomie zane vytvra formy bez toho, aby sa v nich strcalo. ie bude si uvedomova samo seba aj vtedy, ke bude nieo vytvra alebo preva. Preo by vak malo pokraova vo vytvran a prevan foriem ? Pre vlastn poteenie. Ako to uskuton ? Prostrednctvom ud, ktor u bud pozna vznam osvietenho konania. Osvieten konanie je zosladenie vho vonkajieho ciea (toho, o robte) s vntornm cieom (so stavom duchovnho prebudenia). Osvieten iny vs spoja s vonkajm elom vesmru. A skrze vs bude potom do tohto sveta prenika vedomie. Bude prtomn v kadej vaej innosti a bude vs vies a posilova.
144

To, i splnte svoje ivotn poslanie, nezvis od toho, o robte, ale od toho, ako to robte. A to, akm spsobom nieo robte, uruje stav vho vedomia. Ke sa hlavnm zmyslom toho, o robte, stane samotn innos alebo, presnejie, ke prd vedomia prenikne do vaich skutkov, zmenia sa aj vae priority. Prd vedomia je tm, o uruje kvalitu. Inmi slovami, v kadej situcii a vo vetkom, o robte, je prvoradm faktorom vae vedomie; situcie a innosti s druhorad. Budci spech je zvisl a neoddeliten od vedomia, z ktorho vyaruj vetky innosti, i u ide o reaktvnu silu ega alebo o bdel pozornos prebudenho vedomia. Vetky skutone spen iny vak prichdzaj z poa bdelej pozornosti, a nie z ega a podmienenho, nevedomho myslenia. 10-6) TRI MODALITY OSVIETENHO KONANIA Jestvuj tri spsoby, ktormi vedomie prenik do toho, o robte, a tm aj do tohto sveta - tri modality, vaka ktorm mete svoj ivot zosladi s tvorivou energiou vesmru. Modalita je zkladn frekvencia energie, ktor prdi do vaich inov a spja ich s prebudenm vedomm. Ak to, o robte, nevychdza z tchto modalt, znamen to, e vs ovlda ego a ak vs zlyhanie. Modality sa v priebehu da mu strieda, no zakadm bude dominova jedna z nich. Kad ivotn situcia m svoju primeran modalitu. Tri modality osvietenho konania s: prijatie, rados a nadenie. Kad z nich predstavuje urit vibran frekvenciu vedomia. Ke sa pustte do nejakej prce - i u jednoduchej alebo zloitej -, mali by ste dba na to, aby vau innos riadila aspo jedna z modalt. Ak sa nejakej innosti nevenujete s odovzdanm, radosou a nadenm, oskoro zistte, e spsobujete len utrpenie. Sebe takisto ako druhm. 10-7) SCHOPNOS PRIJMA Ak s innosti, z ktorch mte rados, znamen to, e ich mete aspo prija a zmieri sa s nimi. Schopnos prijma znamen, e si viete poveda: veci sa momentlne maj takto, toto a toto sa mus urobi a ja to ochotne urobm. O tom, preo je dleit, aby sme sa vedeli vntorne zmieri s tm, o sa prve deje, sme u detailne hovorili prv. Prija to, o sa mus urobi, je len alm aspektom toho istho. Naprklad ke sa vm prihod, e budete musie vymeni pneumatiku v noci, uprostred nioho, nebudete ma rados, o naden ani nehovoriac, no mete dan situciu prija, zmieri sa s tm, e to muste urobi. Onen vntorn zmier je jemn vibrcia, ktor prenikne do vaej innosti. Schopnos prijma dan stav vec navonok vyzer ako pasivita, v skutonosti vak ide o aktvny a tvoriv prstup, pretoe takto vnate do tohto sveta plne nov prvok. Ten mier vo vs, t jemn energia je vlastne vedomie, ktor do tohto sveta prenik prve skrze vau schopnos odovzda sa danej situcii.
145

Ak ale nijako nie ste schopn tei sa z toho, o robte, alebo to aspo prija prestate. Inak nebudete schopn nies zodpovednos za jedin vec, za ktor ste zodpovedn a na ktorej skutone zle: za stav vho vedomia. A ak nevezmete na seba zodpovednos za stav vho vedomia, nemete by zodpovedn ani za svoj ivot. 10-8) RADOS Pokoj, ktor sa objav vo chvli, ke sa odovzdte tomu, o prve robte, a vy zanete pociova rados, sa zmen na pocit asnej ivosti. Rados je druh modalita osvietenho konania. V novom, zmenenom svete rados nahrad tbu, ktor bola doteraz hnacou silou udskch inov. Tba vznik z iluzrnej predstavy ega, e ste aksi oddelen lomky, ktor nie s spojen s energiou celho stvorenia. Vaka radosti sa na u op napojte. Ke sa prestanete zameriava na minulos a budcnos a strednm bodom vho ivota sa stane prtomn okamih, vaa schopnos radova sa z toho, o robte - a s tm aj kvalita vho ivota -, sa dramaticky zvia. Rados je dynamickou strnkou Bytia. Ke tvoriv energia vesmru precitne a uvedom si samu seba, prejav sa to ako rados. Vbec nemuste aka na to, aby sa vo vaom ivote udialo nieo zmyslupln , pretoe sa mete radova z toho, o prve robte. Rados v sebe skrva viac zmyslu, ne koko potrebujete. Tba zaa konene i je jednm z najrozrenejch preludov nevedomho stavu. Rast a pozitvna zmena sa na vonkajej rovni vho ivota uskutonia a vtedy, ke sa zanete tei z toho, o prve robte, a prestanete vykva na nejak priazniv obrat. Ak sa chcete radova z toho, omu sa prve venujete, neptajte si povolenie od svojej mysle. Pretoe myse vs zahrnie dvodmi, preo nemete preva rados. Nie teraz, povie vm. Nevid, e nemm as ? Mono zajtra sa bude mc tei... Ten zajtrajok vak nikdy nenastane, pokia sa zo svojej innosti nezanete tei u teraz. Ke poviete, e tak alebo onak innos vm spsobuje rados, ste na omyle. Znamenalo by to, e rados pochdza z toho, o robte. Nie je to vak tak. Rados nepochdza z nejakej konkrtnej innosti, ale prdi do toho, o robte, a tak z vs prenik von do sveta. Myln predstava, e rados pochdza z toho, o robte, je sce ben, no i nebezpen, pretoe takto vznik zdanie, e rados je odvoden z nieoho inho, naprklad z innosti alebo nejakej veci. Potom zanete rados a astie hada v okolitom svete. No tam ju nenjdete. To je dvod, preo toko ud ije v stave trvalej frustrcie. Svet toti nevie uspokoji ich domnel potreby. Ak je teda vzah medzi tm, o robte, a radosou ? Rados budete ma z kadej innosti, pri ktorej budete plne prtomn a ktor nebude len prostriedkom na dosiahnutie nejakho ciea. Vaa rados nepochdza z toho, o robte, ale z hlbokho pocitu ivosti, ktor prenik do vaej prce.
146

T ivos je toton s vaou podstatou. Ke teda nieo robte s radosou, prevate rados z Bytia v jeho dynamickom aspekte. Pocit radosti vs spoj s energiou celho stvorenia. Nasledujce duchovn cvienie sli na to, aby vs posilnilo a vnieslo do vho ivota tvoriv rozmach. Spte si zoznam kadodennch povinnost, ktor muste vykonva asto. Nezabudnite ani tak innosti, ktor povaujete za nezaujmav, nudn, navn, znervzujce i stresujce. Vynechajte vak tie, ktor neznate. S tmito innosami sa mete len zmieri, alebo sa im vbec nevenova. Na zozname by nemala chba cesta do prce a z prce, nkup potravn, pranie alebo okovek, o povaujete za navn a stresujce. Neskr, ke sa op budete tmito innosami zaobera, skste si zachova bdelos. Bute plne prtomn a vnmajte ten iv pokoj, ktor je vo vs a tvor pozadie vaich inov. oskoro zistte, e to, o vs prv stresovalo, vyerpvalo a otravovalo, v stave zvenej pozornosti vnmate ako prjemn innos. Presnejie povedan, rados nemte z toho, o navonok vykonvate, ale z vntornej dimenzie vedomia, ktor prdi do vho konania. Ak mte pocit, e ijete nezmyselnm ivotom, alebo e ste vyerpan a vystresovan, je to preto, lebo ste ete do svojho ivota nevniesli dimenziu vedomia. Vam hlavnm cieom ete nie je to, aby ste si uvedomovali svoje konanie. Nov svet vznikne vaka tomu, e oraz viac ud zist, e hlavnm zmyslom ivota je vna do tohto sveta svetlo vedomia, a tak sa kad innos stane pre nich nstrojom vedomia. Rados z Bytia, to je rados z vedomho bytia. Prebuden vedomie potom zbav ego vldy a zane riadi v ivot. Potom mono prdete na to, e innos, ktorej ste doposia venovali toko asu, posilnen vedomm, prirodzene prerastie do nieoho vieho. Niektor udia, ktor svojou tvorivou innosou obohacuj ivoty mnohch alch, jednoducho len robia to, o ich bav bez toho, aby sa usilovali dosiahnu nieo, alebo sta sa niem. S to trebrs hudobnci, umelci, spisovatelia, vedci, uitelia a architekti, alebo aj t, o sa snaia vytvori nov spoloensk i osvieten trhov truktry. Stva sa, e spoiatku je sfra ich vplyvu mal, ale potom zrazu alebo postupne prenikne do ich aktivt tvoriv sila a ich skutky prekonaj nielen ich vlastn predstavy, ale bud ma dosah na nespoetn mnostvo alch ud. K ich radosti z toho, o robia, sa teraz pripoj aj intenzita, a tak dochdza k priam nepredstavitenmu rozmachu tvorivosti. Ak aj vy patrte medzi takchto tvorivch ud, dbajte na to, aby vm slva nestpla do hlavy, teda tam, kde sa pravdepodobne skrvaj posledn zvyky ega. Ste len obyajn lovek, vnimon len sprostredkvate vaka svojej podstate, ktor mte spolon so vetkmi bytosami. Perzsk bsnik a sfijsk majster trnsteho storoia, Hfiz, tto pravdu ndherne
147

vyjadril: Som len dierka na flaute, ktorou prdi dych Krista. Povajte t hudbu. 10-9) NADENIE Jestvuje aj al spsob, akm sa tvorivos prejavuje u ud, ktor zostan vern vntornmu zmyslu svojho ivota, ie duchovnmu prebudeniu. Jednho da zrazu prdu na to, o je zmyslom ich vonkajieho ivota. Maj asn vziu alebo uvidia svoj ivotn cie a od tej chvle pracuj len na tom, aby ho uskutonili. Ich cie i vzia zvyajne svisia s tm, omu sa v menom meradle - s radosou venovali aj doposia. A tu sa prejavuje tretia modalita osvietenho konania - nadenie. Nadenie znamen, e k hlbokej radosti, ktor prevate poas nejakej innosti, sa prid aj vzia alebo cie. Ke k radosti z prce pridte cie, vae energetick pole - jeho vibran frekvencia - sa zmen. K radosti sa prid urit mnostvo nieoho, o by sa dalo nazva ako trukturlne naptie, a rados sa zmen na nadenie. Na vrchole vaej tvorivej aktivity, podporovanej nadenm, zaijete ohromn prsun energie. Budete sa cti ako p, ktor let do ciea - a spsob vm to poteenie. Nestrannmu pozorovateovi sa bude zda, e ste v strese, no intenzvnos nadenia nem so stresom ni spolon. Do stresu sa dostvate vtedy, ke sa vemi chcete dosta do ciea, a nevenujete pozornos tomu, o prve robte. Rovnovha medzi radosou a trukturlnym naptm sa naru a previ naptie. Ke sa objav stres, je to neklamnm znakom toho, e ego sa vrtilo a vy ste sa odtrhli od tvorivej energie vesmru. Jej miesto zaujalo silcke a napt ego, vaka ktormu, ak chcete nieo dosiahnu, muste zpasi a drie. Stres vdy zni kvalitu i efektvnos vaej prce a navye je zko spt s takmi negatvnymi emciami ako zkos a hnev. Dnes u vieme, e vaka stresu sa do tela vyluuj jedovat ltky a e stres spsobuje srdcov ochorenia a rakovinu. Nadenie vak na rozdiel od stresu vznik z energie s vysokou frekvenciou, ktor rezonuje s tvorivou silou vesmru. Preto Ralph Waldo Emerson povedal: Bez nadenia nikdy nevzniklo ni vznamn. Slovo entuziazmus pochdza zo starej grtiny - en a theos znamenaj Boh. A prbuzn slovo enthousiazein znamen ovldan bohom. Ke budete nieo robi s entuziazmom, zistte, e na to nie ste sami. Vlastne to, o zvldnete urobi sm, nikdy nebude ma vek vznam. Vytrval nadenie spa prval tvorivej energie a potom u len sta t vlnu osedla. Entuziazmus ohromne posiln vetko, do oho sa pustte, take udia, ktor s tou silou ete nenadviazali spojenie, bud s asom hadie na vae spechy. Bud si myslie, e to vetko ste dosiahli z vlastnch sl. Vy vak budete pozna pravdu, na ktor poukazoval aj Jei: Ja ni nemem ini sm od seba. Na rozdiel od egoickch tob, ktor vdy vyvolvaj odpor primeran naliehavosti tby, nadenie nikdy nejde proti niomu. 148

Je nekonfliktn. Nevytvra vazov ani porazench. Pretoe ten, kto je naden, nikoho neodmieta, ale naopak, sna sa kadho zapoji. Naden lovek nikoho nevyuva, ani nikm nemanipuluje, pretoe sa v jeho konan prejavuje sila stvorenia, a t nepotrebuje iadny al zdroj energie. Ke ego po nieom ti, vdy sa sna od niekoho alebo z nieoho erpa. Naden lovek vak ije v hojnosti, a tak vdy rozdva. Ke natraf na nepriazniv prekky i neochotnch ud, nikdy sa s nimi nepa do boja, ale vyhne sa im, alebo ustpi a premen ich odpor na podporn energiu, prpadne sa s nimi spriatel. Nadenie a ego spolu nevedia vychdza. Prtomnos jednho znamen neprtomnos druhho. Hoci nadenie si uvedomuje, kam smeruje, zostva v hlbokej jednote s prtomnou chvou, zdrojom svojej ivosti, radosti a sily. Ke ste naden, po niom netite, pretoe vm ni nechba. Vae nadenie je v slade so ivotom a nech by u bola vaa innos akokovek naden, nebudete sa v nej strca. Pretoe aj uprostred horkovitej inorodosti sa budete vedie vrti do svojho stredu, na to pokojn a nesmierne iv miesto, do zdroja, z ktorho vetko pochdza a ktorho sa predsa ni nedotka. Vaka nadeniu sa plne zharmonizujete s expanzvnym tvorivm princpom vesmru bez toho, aby ste sa stotoovali s jeho vtvormi, ie bez ega. Tam, kde niet stotonenia, niet ani priptanosti - teda zdroja utrpenia. Ke vlna tvorivej energie opadne, trukturlne naptie poklesne, ale rados z toho, o robte, vm zostane. Nikto neme i v stave trvalho nadenia. Mono neskr prde nov vlna tvorivej energie a obnov nadenie. Ke sa vo vaom ivote zane proces nvratu a formy sa zan rozpadva, nadenie sa u neobjav. Nadenie je toti sasou expanzvnej fzy ivota. S procesom nvratu sa mete zosladi u iba tak, e sa mu - na svojej ceste domov - odovzdte. Zhrme si to: rados z toho, o robte, v kombincii s nejakm cieom alebo vziou, sa stva nadenm. No i napriek tomu, e mte cie, dbajte na to, aby ste sa sstredili na to, o robte v prtomnosti, inak nebudete v slade s vesmrom. Presvedte sa o tom, i vaa vzia alebo cie nie s len vaou nafknutou predstavou, ie maskovanou snahou vho ega. Za tak mono povaova naprklad tbu sta sa filmovou hviezdou, slvnym spisovateom alebo bohatm podnikateom. A ubezpete sa aj o tom, e vam cieom nie je vlastni to alebo ono; dom na brehu mora, nejak firmu alebo desa milinov dolrov v banke. Nafknut predstava o sebe samom alebo o tom, e nieo vlastnte to vetko s statick ciele, ktor vs neposiluj. Radej si vytvrajte dynamick ciele, ie innosti, do ktorch ste zapojen a ktor vs spjaj s inmi umi, a teda aj s celkom. Namiesto toho, aby ste rojili o tom, e sa stanete slvnym hercom alebo spisovateom, radej myslite na to, aby ste
149

svojou prcou inpirovali a obohacovali o najviac ud. Preciujte, ako to, o robte, obohacuje a prehlbuje nielen v ivot, ale aj ivoty ostatnch. Vnmajte seba ako brnu, cez ktor prdi prospen energia z neviditenho Zdroja vetkho ivota. Ak takto pristupujete k tomu, o robte, znamen to, e v cie sa u vo vaom vntri, vo vaej mysli a pocitoch - stal skutonosou. Nadenie je sila, ktor prena mentlny pln do dimenzie hmoty. Takto sa myse vyuva tvorivm spsobom. Akkovek chcenie by psobilo ruivo, lebo nemete uskutoni to, po om tite, iba to, o u v sebe mte. Vaka tvrdej prci a stresu mete sce zska to, o chcete, ale to nie je spsob, akm sa ije na Novej Zemi. Jei niekokmi slovami vystihol, v om spova tajomstvo tvorivej mysle a vedomej manifestcie foriem: Verte, e dostanete vetko, za o sa modlte a za o proste. Budete to ma. 10-10) UCHOVVATELIA VIBRCI Formotvorn proces sa u kadho prejavuje inak. Niektor pociuj siln nutkanie budova, tvori, angaova sa, dosahova nieo, vplva na chod sveta. Ak s nevedom, ego zneuije ich energiu na uskutonenie vlastnch cieov. A tak sa u nich v znanej miere zni prlev tvorivej energie a musia sa potom ohromne lopoti , aby zskali to, po om tia. Ak s vak vedom a rozpnav energia vesmru je v nich siln, bud nesmierne tvoriv. U ostatnch sa prirodzen expanzvna sila, ktor sprevdza dospievanie, vyerp a bud vies navonok nezaujmav, pasvny a relatvne pokojn ivot. Povaha tchto ud je tak, e skr sa zameriavaj na svoj vntorn, ne na vonkaj ivot. Radej by sa vrtili domov. Netia po tom, aby menili svet. Ak aj maj nejak ambcie, zvyajne im sta, ak zskaj urit nezvislos. Niektor sa nemu zbavi pocitu, e do tohto sveta nepatria. Niektorm sa poast njs si bezpen toisko, kde potom ij nenpadnm ivotom, maj prcu alebo nejak mal ivnos, ktor im zabezpe pravideln prjem. Inch zas priahuje ivot v duchovnej komunite alebo v kltore. al sa zas dobrovone rozhodn i na pokraji spolonosti, pretoe sa do nej nevedia nijako zaleni. Niektor prepadn drogovej zvislosti, lebo ivot im pripad privemi bolestiv. Z inch sa zas stan lieitelia alebo duchovn uitelia, ie uitelia Bytia. V minulosti takchto ud povaovali za rozjmavch. V podmienkach sasnej civilizcie ako keby pre nich nebolo miesto. Pre ten svet, ktor vznik, bud vak nesmierne dleit. Lebo s to tvorcovia a reformtori. Ich poslanm je udriava vibran frekvenciu novho vedomia na tejto plante. Nazvam ich uchovvatemi vibrci. S tu preto, aby prostrednctvom kadodennej innosti a komunikcie s druhmi alebo u len tm, e s , vytvrali vedomie. Takmto spsobom dodvaj hlbok vznam aj veciam, ktor napohad vyzeraj bezvznamne. Ich poslanm je vna do tohto sveta 150

priestrannos pokoja tm, e s absoltne prtomn v tom, o robia. Vedomie, a teda kvalita, sa prejavuje v kadej ich innosti, i v tej najnepatrnejej. Ich cieom je robi vetko s posvtnou ctou. Kee kad udsk bytos je nedelitenou sasou kolektvneho udskho vedomia, psobia na svet ovea hlbie, ne ako sa to na prv pohad jav. 10-11) NOV ZEM NIE JE IADNA UTPIA A nie je predstava novej zeme len alia utopick vzia ? Vbec nie. Vetky utopick vzie maj spolon to, e s len mentlnou projekciou prjemnej a bezpenej budcnosti, v ktorej zavldne mier a harmnia a vetky problmy sa vyrieia. Takchto utopickch vzi u bola cel hromada. Niektor skonili sklamanm, in katastrofou. Jadro utopickch vzi toti tvor jedna z hlavnch trukturlnych porch starho vedomia: upieranie sa na budcnos, ktor m prinies spsu. No budcnos existuje len vo vaej mysli ako mylienkov forma, take ak spsu hadte v budcnosti, hadte ju vlastne vo svojej mysli. Uviazli ste vo forme a tou formou je ego. Videl som nov nebo a nov zem, pe biblick prorok. Zkladom novej zeme je nov nebo - ie prebuden vedomie. Zem - vonkajia realita je len jeho odrazom. Vznik novho neba, a teda aj novej zeme nie s udalosti, ktor sa stan niekedy v budcnosti a my sa vaka nim oslobodme. Ni ns v budcnosti neoslobod, lebo slobodnmi ns me urobi len prtomn chva. Ke si to uvedomme, prebudme sa. Je nezmysel nazdva sa, e prebudi sa meme v budcnosti, pretoe prebudenie je uvedomenie si Prtomnosti. Nov nebo, prebuden vedomie nie je nieo, o mono dosiahnu v budcnosti. Nov Nebo a Nov Zem vznikaj vo vs, v tomto okamihu. Ak sa to nedeje, znamen to, e s len alou mylienkou vo vaej mysli. o povedal Jei svojm uenkom ? Ajha, krovstvo Boie je medzi vami ! V Kzni na hore Jei vyslovil proroctvo, ktormu doposia porozumela len hstka ud. Povedal: Blahoslaven krotk, lebo oni s dedimi zeme. Kto s t krotk a o znamen, e s dedimi zeme ? Krotk s t, ktor sa zbavili ega. T, ktor sa prebudili a uvedomili si, e ich skutonou podstatou je vedomie a rozpoznali, e t esencia sa nachdza aj v ostatnch uoch, vo vetkch formch ivota. ij v stave odovzdanosti a vnmaj svoju jednotu s celkom a so Zdrojom. Stelesuj prebuden vedomie, ktor postupne men vetky strnky ivota na naej plante vrtane prrody, pretoe ivot na tejto zemi a udsk vedomie na seba vzjomne psobia a s od seba neoddeliten. V tomto zmysle s krotk dedimi zeme. Na naej plante sa rod nov druh. Deje sa to teraz a ten nov druh ste vy !
151