You are on page 1of 108

Mal encyklopdia synkriticizmu

Jozef Piaek

Prv vydanie Bratislava 2013 doc. PhDr. Jozef Piaek, PhD., 2013

Mal encyklopdia synkriticizmu 2

OBSAH
VOD ................................................................................................................................................... 11 ZOZNAM SKRATIEK ....................................................................................................................... 12 A ............................................................................................................................................................ 13 absoltno ............................................................................................................................................... 13 aditi........................................................................................................................................................ 13 agap ..................................................................................................................................................... 13 agapistika............................................................................................................................................... 13 agapizmus .............................................................................................................................................. 13 agapolgia ............................................................................................................................................. 13 achrnia ................................................................................................................................................. 14 akla ...................................................................................................................................................... 14 Albrecht, Jn (1919 1996)................................................................................................................... 14 analza systmov................................................................................................................................. 14 anegoita ................................................................................................................................................. 14 antropolgia synkriticistick.................................................................................................................. 14 apeiron .................................................................................................................................................. 14 artes....................................................................................................................................................... 15 artistika .................................................................................................................................................. 15 artistika synkriticistick ......................................................................................................................... 15 atemporalistika...................................................................................................................................... 15 atemporalita .......................................................................................................................................... 15 axiolgia synkriticistick ........................................................................................................................ 15 B............................................................................................................................................................. 17 bazlno archetyplne ............................................................................................................................ 17 bze gnozeologick ............................................................................................................................. 18 bze, pokora a takt v poznan ............................................................................................................. 18 bezasie ................................................................................................................................................. 18 bezpodmienenos kultry.................................................................................................................... 19 Boh......................................................................................................................................................... 19 boj .......................................................................................................................................................... 20 boles ..................................................................................................................................................... 21 bratislavskos......................................................................................................................................... 21 bytie ....................................................................................................................................................... 21

Mal encyklopdia synkriticizmu 3

bytie loveka.......................................................................................................................................... 22 bytnenie................................................................................................................................................. 22 C ............................................................................................................................................................. 23 celok predsynkriticky danho (CPD)...................................................................................................... 23 cesta chronick ...................................................................................................................................... 23 cesta perichronick ............................................................................................................................... 23 civilizcia ................................................................................................................................................ 24 civilizcia a kultra ................................................................................................................................ 25 ............................................................................................................................................................. 26 as .......................................................................................................................................................... 26 asotvorba ............................................................................................................................................. 26 lovek..................................................................................................................................................... 26 lovek so studenmi oami ................................................................................................................... 26 D ............................................................................................................................................................ 28 dan ....................................................................................................................................................... 28 danos .................................................................................................................................................... 28 deegoizcia ............................................................................................................................................ 28 dejiny filozofie synkriticistick............................................................................................................... 28 dekontrukcia ........................................................................................................................................ 29 demokracia anegoidn .......................................................................................................................... 29 diakrza .................................................................................................................................................. 29 dialg ..................................................................................................................................................... 29 dianie ..................................................................................................................................................... 30 dimenzie zmyslu .................................................................................................................................... 30 dobro ..................................................................................................................................................... 30 dodoizmus ............................................................................................................................................. 30 dominanta truktry dynamick ........................................................................................................... 30 dominanta truktry genetick ............................................................................................................. 30 dleitos ............................................................................................................................................... 31 E ............................................................................................................................................................. 32 ego ......................................................................................................................................................... 32 egocentripetlnos ................................................................................................................................ 32 egoizcia ................................................................................................................................................ 32 egorea.................................................................................................................................................... 32

Mal encyklopdia synkriticizmu 4

ma ........................................................................................................................................................ 32 ematika .................................................................................................................................................. 32 enchronma .......................................................................................................................................... 33 enchrnia............................................................................................................................................... 33 enklva kultrna .................................................................................................................................... 33 entita ..................................................................................................................................................... 33 epistemolgia synkriticistick ............................................................................................................... 34 estetika synkriticistick ......................................................................................................................... 34 estetika synkritick ................................................................................................................................ 34 etika synkriticistick .............................................................................................................................. 34 F ............................................................................................................................................................. 35 filozofma .............................................................................................................................................. 35 filozofia .................................................................................................................................................. 35 filozofia 21. storoia .............................................................................................................................. 35 filozofia edukcie synkritick ................................................................................................................ 35 filozofia filozofie synkriticistick............................................................................................................ 36 filozofia synkriticistick ......................................................................................................................... 36 filozofia synkritick ................................................................................................................................ 36 funkcia estetick .................................................................................................................................... 37 G ............................................................................................................................................................ 38 gnozeolgia synkriticistick ................................................................................................................... 38 H ............................................................................................................................................................ 39 historia syncritica .................................................................................................................................. 39 hlunos ................................................................................................................................................. 39 hmota .................................................................................................................................................... 39 hmota (Lenin, V. I.) ................................................................................................................................ 39 hodnota ................................................................................................................................................. 39 hodnota estetick .................................................................................................................................. 40 homo...................................................................................................................................................... 40 homo aestheticus .................................................................................................................................. 40 homo amans .......................................................................................................................................... 40 homo benevolus .................................................................................................................................... 41 homo concordans .................................................................................................................................. 41 homo culturalis ...................................................................................................................................... 41

Mal encyklopdia synkriticizmu 5

homo inscendens ................................................................................................................................... 41 homo significantia vivens ...................................................................................................................... 41 homo syncriticisticus ............................................................................................................................. 41 homo syncriticus .................................................................................................................................... 41 homo transcendens ............................................................................................................................... 41 homo virtus constituens ........................................................................................................................ 42 hovorenie o zmene ................................................................................................................................ 42 Hruovsk, Igor (1907 1978) ............................................................................................................... 43 hudba..................................................................................................................................................... 43 Husserl, Edmund (1859 1938) ............................................................................................................ 43 CH .......................................................................................................................................................... 44 chronogenza ........................................................................................................................................ 44 I .............................................................................................................................................................. 45 inakos ................................................................................................................................................... 45 inscendencia .......................................................................................................................................... 45 inscendovanie........................................................................................................................................ 45 intitcia spoloensk ........................................................................................................................... 45 intelektul.............................................................................................................................................. 47 interkulturalita....................................................................................................................................... 49 interpretcia reality transhorizontovej ................................................................................................. 50 interval bezasov ................................................................................................................................. 50 J.............................................................................................................................................................. 52 ja ............................................................................................................................................................ 52 Jedno ..................................................................................................................................................... 53 joga ........................................................................................................................................................ 53 joga (Bhagavadgta ............................................................................................................................... 53 K ............................................................................................................................................................. 54 kategria................................................................................................................................................ 54 kategoriolgia synkriticistick ............................................................................................................... 54 komparatistika synkriticistick .............................................................................................................. 54 konkordancia ......................................................................................................................................... 54 kotidianistika ......................................................................................................................................... 54 krsno .................................................................................................................................................... 55 kritrium kultrnosti ............................................................................................................................. 55

Mal encyklopdia synkriticizmu 6

kultivcia................................................................................................................................................ 55 kultivovanos ......................................................................................................................................... 55 kultra ................................................................................................................................................... 55 kultrnos .............................................................................................................................................. 56 kulturolgia synkriticistick ................................................................................................................... 56 L ............................................................................................................................................................. 57 lkanie ................................................................................................................................................... 57 lska ....................................................................................................................................................... 57 lipnutie................................................................................................................................................... 57 literatra ................................................................................................................................................ 57 logick.................................................................................................................................................... 58 logos ...................................................................................................................................................... 58 M ........................................................................................................................................................... 59 majetok.................................................................................................................................................. 59 maximum ............................................................................................................................................... 59 meditcia nahlas.................................................................................................................................... 59 metachronma ...................................................................................................................................... 59 metachrnia .......................................................................................................................................... 60 metachronozofma ............................................................................................................................... 60 metasynkriticizmus................................................................................................................................ 60 metda rozkladu vznamu na toton a odlin .................................................................................. 60 metda synkriticizmu ............................................................................................................................ 60 metodolgia synkriticistick .................................................................................................................. 61 milujcno ............................................................................................................................................... 61 N ............................................................................................................................................................ 62 nboenstvo synkritick ........................................................................................................................ 62 nasie ................................................................................................................................................... 62 nadoblaie mysle ................................................................................................................................... 62 nasledovanie.......................................................................................................................................... 62 nenvis ................................................................................................................................................. 63 O ............................................................................................................................................................ 64 obraz ...................................................................................................................................................... 64 obraz sveta ............................................................................................................................................ 64 odpove ................................................................................................................................................ 65

Mal encyklopdia synkriticizmu 7

odstrnenie akosti .............................................................................................................................. 65 oindexovanie ......................................................................................................................................... 65 ontolgia synkriticistick ....................................................................................................................... 65 oslobodenie ........................................................................................................................................... 65 otzka .................................................................................................................................................... 67 P ............................................................................................................................................................. 68 penie sa .............................................................................................................................................. 68 psmo vvinov civilizcie ..................................................................................................................... 68 pedagogika synkritick .......................................................................................................................... 68 perichronma ........................................................................................................................................ 68 perichrnia ............................................................................................................................................ 68 perichronolgia ..................................................................................................................................... 68 perichronozofma ................................................................................................................................. 68 perichronozofia ..................................................................................................................................... 69 podstata kultry .................................................................................................................................... 69 pojem filozofie ....................................................................................................................................... 69 pokora gnozeologick............................................................................................................................ 70 polemizmus ........................................................................................................................................... 70 politika ................................................................................................................................................... 70 ponematika............................................................................................................................................ 70 ponematika kultrnosti ......................................................................................................................... 71 poradenstvo synkritick ........................................................................................................................ 71 poznanie ................................................................................................................................................ 72 prabytie ................................................................................................................................................. 72 prca ...................................................................................................................................................... 72 prajnos inakosti .................................................................................................................................... 73 prausvzaujcno .............................................................................................................................. 74 pravda .................................................................................................................................................... 74 prax synkritik ....................................................................................................................................... 74 predasie ............................................................................................................................................... 74 predmet synkriticizmu........................................................................................................................... 75 prierez truktrou momentlny ............................................................................................................ 75 princp podstata-maximum ................................................................................................................... 75 prroda ................................................................................................................................................... 75

Mal encyklopdia synkriticizmu 8

problm ................................................................................................................................................. 75 proces .................................................................................................................................................... 76 proces vznamov ................................................................................................................................. 76 prochronma ......................................................................................................................................... 76 prochrnia ............................................................................................................................................. 76 R............................................................................................................................................................. 77 realita..................................................................................................................................................... 77 realita cishorizontov ............................................................................................................................ 77 realita horizontov ................................................................................................................................ 77 realita transhorizontov ........................................................................................................................ 77 rieenie problmu ................................................................................................................................. 78 S ............................................................................................................................................................. 79 sila bytostn .......................................................................................................................................... 79 sloboda .................................................................................................................................................. 79 smr ....................................................................................................................................................... 79 smr civilizcie ....................................................................................................................................... 79 societas syncritica .................................................................................................................................. 80 spoloenstvo kultrne ........................................................................................................................... 80 spolonos ............................................................................................................................................. 80 spsob ivota synkritick ....................................................................................................................... 80 Stly seminr Integrcia (SSI) ................................................................................................................ 81 strach zo smrti ....................................................................................................................................... 81 superpozcia........................................................................................................................................... 81 svislosti truktry extern nevyhnutn ............................................................................................... 81 svet ........................................................................................................................................................ 81 svet ivotn............................................................................................................................................ 82 synkriticizmus ........................................................................................................................................ 82 synkriticizmus a svetonzor .................................................................................................................. 83 synkritika ............................................................................................................................................... 83 synkritizcia ........................................................................................................................................... 84 synkritizmus Komenskho, J. A. ............................................................................................................ 84 synkritizcia ........................................................................................................................................... 84 synkrza .................................................................................................................................................. 85 ............................................................................................................................................................. 86

Mal encyklopdia synkriticizmu 9

kodenie ................................................................................................................................................ 86 kola bratislavsk filozofickometodologick (BF) ................................................................................ 86 astie lsky ........................................................................................................................................... 86 truktra ................................................................................................................................................ 86 trukturujcno ....................................................................................................................................... 86 trukturujcno univerza vznamovho ................................................................................................. 87 trukturujcno zmyslu ........................................................................................................................... 87 T ............................................................................................................................................................. 88 takt gnozeologick ................................................................................................................................. 88 Tao ......................................................................................................................................................... 88 akos ................................................................................................................................................... 88 terminolgia synkriticizmu .................................................................................................................... 88 tzy synkriticizmu .................................................................................................................................. 90 tragika .................................................................................................................................................... 90 Trakl, Georg (1887 1914) .................................................................................................................... 90 transcendencia ...................................................................................................................................... 91 transcendovanie .................................................................................................................................... 91 U ............................................................................................................................................................ 92 ubliovanie ............................................................................................................................................ 92 udalos ................................................................................................................................................... 92 umenie................................................................................................................................................... 92 unikajcno ............................................................................................................................................. 93 univerzum vznamov........................................................................................................................... 93 utrpenie ................................................................................................................................................. 93 tvar vznamov ................................................................................................................................... 93 tvar vznamov emocionlny .............................................................................................................. 93 tvar vznamov kognitvny .................................................................................................................. 93 tvar vznamov volitvny ..................................................................................................................... 94 V............................................................................................................................................................. 95 veda synkritick ..................................................................................................................................... 95 vedomie ................................................................................................................................................. 95 virtualizcia pozitvna ............................................................................................................................ 95 vojna ...................................................................................................................................................... 95 vbytnenie ............................................................................................................................................. 95

Mal encyklopdia synkriticizmu 10

vbytujcno ......................................................................................................................................... 95 vloveujcno .................................................................................................................................... 96 vhudobujcno .................................................................................................................................... 96 vliterrujcno (synkiticizmus)............................................................................................................ 96 vumeujcno ....................................................................................................................................... 97 vznam................................................................................................................................................... 98 vzah kultry a civilizcie ....................................................................................................................... 98 Z ........................................................................................................................................................... 100 zasie ................................................................................................................................................. 100 zpas .................................................................................................................................................... 100 zbezodkladnenie preruenia konania zla (PKZ) ................................................................................... 100 zdanie .................................................................................................................................................. 100 zlo ........................................................................................................................................................ 100 zmysel .................................................................................................................................................. 101 zmysluplnos........................................................................................................................................ 103 ........................................................................................................................................................... 104 ienie inakosti .................................................................................................................................... 104 LITERATRA ........................................................................................................................................ 105 DODATOK ............................................................................................................................................ 108 Ako porozumie Krinamurtimu .......................................................................................................... 108

Mal encyklopdia synkriticizmu 11

VOD Synkriticizmus je filozofia a spsob ivota, ktor sa rozvjaj od druhej polovice osemdesiatych rokov minulho storoia a tvoria ho tri zloky synkritick filozofia loveka, synkritick filozofia lsky a synkritick filozofia bezasia. Jeho zkladnou mylienkou je prianie inakosti a poteenie z nej. Synkriticizmus sa zrodil v rmci Stleho seminra Integrcia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave. Hlavnou metdou prce tohto seminra bola meditcia nahlas. Mal encyklopdia synkriticizmu (MES) pvodne vznikla ako verzia otvorenho (priebene dopanho) Glosra synkriticizmu prstupnho na internetovej adrese http://www.jozefpiacek.info/2013/03/synkriticizmus-synkriticizmus/. Z tejto adresy s dostupn aj odkazy na sbory v internete z MES. Cieom MES je predbene informova o synkriticizme a po istom ase mono aj uahi tanie jeho textov. MES zahrnuje pojmy synkriticizmu respektve in pojmy, ktor svisia so synkriticizmom alebo synkriticizmus ich pecificky interpretuje. Pri tdiu synkriticizmu treba ma na mysli, e tto filozofia a projekt ivota v slade s ou neboli vytvoren na to, aby sme ich nasledovali, ale na to, aby sme tvrou v tvr k nim identifikovali svoje vlastn neopakovaten prstupy k svojim vlastnm akostiam: nie nasledova, ale tvori svoj vlastn pohad i prstup, nedelegova zodpovednos za seba, ale plne ju prevzia na seba. lohou synkriticizmu je navodzova stav z prvej ruky; synkriticizmus vedie k tomu, aby sme prestali by second hand umi. Nasledovanm, vrtane nasledovania synkriticizmu, nimi urite neprestaneme by. Rousseauovsky povedan, sledujme skr ducha synkriticizmu ne jeho slov, aby sme neskonili ako pn Huyard, ktor s pchou oznmil Rousseauovi: Stoj pred vami mu, ktor vychoval svojho syna plne poda zsad, ktor erpal z vho Emila. Nao Rousseau zareagoval: Tm horie, pane, pre vs i pre vho syna. Hesl s rzneho rozsahu i tlu, niektor s vemi krtke, niektor s skr nadhodenm otzok. MES je napsan ako podnet pre sebaidentifikciu jej itatea. Neposlovenen inojazyn termny sa pu kurzvou.

Mal encyklopdia synkriticizmu 12

ZOZNAM SKRATIEK 1TS 2TS 3TS 4TS 5TS 6TS 7TS 8TS 9TS 10TS BF Cf CPD Lit. MES PKZ SSI prv tza synkriticizmu druh tza synkriticizmu tretia tza synkriticizmu tvrt tza synkriticizmu piata tza synkriticizmu iesta tza synkriticizmu siedma tza synkriticizmu sma tza synkriticizmu deviata tza synkriticizmu desiata tza synkriticizmu bratislavsk filozofickometodologick kola confer!, pozri (odkaz na in heslo alebo hesl) celok predsynkriticky danho literatra (k danmu heslu) Mal encyklopdia synkriticizmu preruenie konania zla Stly seminr Integrcia

Mal encyklopdia synkriticizmu 13

A
absoltno
jedna z tradinch metafyzickch interpretci transhorizontovej reality, v ktorej ako stredn intervenuje kategria odptanosti a nezvislosti.

aditi
predasov a predpriestorov dvajcno bytia sveta a vetkho, o je v om, ovldajcno samho rta (venho usporadujcna vesmru), jedna z najstarch interpretci transhorizontovej reality vo vdach tematizovan pod titulom bohyne Aditi respektve Adit. V zpadnej tradcii zodpoved aditi Anaximandrovo apeiron. Synkriticizmus tematizuje realitu oznaovan sanskrtskm termnom aditi najm v rmci perichronozofie, a sce pod titulom predasie.

agap
milujcno; predmet agapolgie. Cf bazlno archetyplne.

agapistika
pestovanie umenia milova (artis amandi) a nuka o tomto umen. Agapistika je praktickou zlokou agapolgie. Cf milujcno.

agapizmus
milujcnostn aspekt civilizcie alebo jej vvinov psmo. Kardinlnym problmom synkriticizmu je problm vzahu agapizmu a polemizmu a s nm svisiaci problm vzahu chronickej a perichronickej cesty vyrovnvania sa loveka s akosami. Cf bazlno archetyplne.

agapolgia
disciplna synkriticizmu skmajca lsku; synkriticistick nuka o agap; systematick rozvjanie druhej ptice z desiatich tz synkriticizmu. Jej praktickou zlokou je agapistika. Cf milujcno.

Mal encyklopdia synkriticizmu 14

achrnia
pozri bezasie.

akla
hlavn pojem sikhizmu, ktor je vsledkom interpretcie transhorizontovej reality pri intervencii kategrie bezasia ako strednej. S pojmom akla koreponduje synkriticistick pojem bezasia.

Albrecht, Jn (1919 1996)


slovensk estetik, muzikolg, hudobnk violista, organiztor kultrneho ivota, hudobn pedagg, prekladate. Pre synkriticizmus navye vek majster umenia kadodennho ivota (kotidianistiky) stelesujceho bratislavskos. Z albrechtovskej kotidianistiky sa mono vemi mnoho ui v dobe pretrvvajcej (nekonenej?) krzy prakticky vetkho civilizanho.

analza systmov
skmanie truktry systmu z hadiska jej momentlneho prierezu, genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutnch externch svislost; pri aplikcii systmovej analzy v rmci synkriticizmu si treba popri zachovvan tandardnch poiadaviek na u kontinulne uvedomova ontologick rozdiel statusu jej predmetu a vsledku: predmet systmovej analzy m in ontologick status ako vsledok systmovoanalytickho skmania tohto predmetu, ie systmovoanalytick obraz tohto predmetu; slovom obraz predmetu a predmet sa ontologicky odliuj; z hadiska synkriticizmu ich treba chpa ako nereduktvne usvzanen/usvzaovan (cf synkrza); systmov analza je nevyhnutn sas otvorenho sboru postupov tvoriacich metdu synkriticizmu. Cf obraz.

anegoita
stav rozpustenosti ja; vsledok deegoizcie; iariv przdno obklopovan ustvanm utrpenia a sprevdzan ustaovanm sa mysle v jej nadobla. Cf deegoizcia, nadoblaie mysle.

antropolgia synkriticistick
disciplna synkriticizmu skmajca loveka; systematick rozvjanie prvej ptice z desiatich tz synkriticizmu. Fundamentom synkriticistickej antropolgie ako synkriticistickej filozofie loveka je synkriticistick ontolgia loveka zaoberajca sa bytm loveka ie vloveujcnom.

apeiron

Mal encyklopdia synkriticizmu 15

transhorizontov realita v poat Anaximandra. Z mimoeurpskych filozofickch tradci mu naprklad v indickom myslen zodpoved aditi.

artes
mnoina umen alebo schopnost loveka pestovan synkriticistickou artistikou; mnoina umen, ktor si lovek me osvojova, je otvoren: ars amandi, ars docendi, ars educandi, ars moriendi, ars tacendi, ars vivendi, . Cf umenie.

artistika
pestovanie umen (artes) a nuka o om, jeho tdium. Cf artistika synkriticistick, joga,

artistika synkriticistick
disciplna synkriticizmu spovajca v pestovan umen (artes) alebo schopnost udskho indivdua ako predpokladov jeho kultivcie na lena kultrneho spoloenstva a synkritika, t. j. cieavedom nereduktvne usvzaovanie, tchto umen udskmi indivduami; synkriticistick artistika je vlastne cesta (spsob) cieavedomej (seba)kultivcie loveka; loha uvies udsk indivduum na cestu sebakultivcie (cieavedomho sebapremieania sa na lena kultrneho spoloenstva) pripad synkritickej pedagogike respektve synkritickmu poradenstvu. Synkriticistick artistika zohaduje (rozumej: synkritizuje) o. i. tiscroia rozvjan a praktikovan sksenos indickej artistiky zvanej joga.

atemporalistika
umenie zbezodkladni konanie dobra alebo krsy; nuka o atemporalite, no najm jej praktikovanie v intencich synkriticizmu ako spsobu ivota. Atemporalistika je praktick zloka/vrstva perichronozofie. Cf bezasie, perichrnia, akos.

atemporalita
bezasovos (v synkriticizme zva z praktickho hadiska, ako predmet atemporalistiky). Cf achrnia, bezasie, perichrnia,

axiolgia synkriticistick

Mal encyklopdia synkriticizmu 16

skmanie hodnoty, hodnotenia, zhodnocovania na bze a prostriedkami synkriticizmu. Synkriticistick axiolgia sa zaklad na mylienke, e hodnota je miera participcie na kultre ako pretvran zla na dobro a karedho na krsno, dobrho na lepie i krsneho na krajie alebo neutrlneho na dobr i krsne.

Mal encyklopdia synkriticizmu 17

B
bazlno archetyplne
sbor monch vvinovch psiem civilizci na svete vrtane monch spsobov ich sebaznienia alebo ich sebaprekroenia v smere rozvinutia sa tch ktorch kultr. tvary, ktor tvoria archetyplne bazlno, sa nazvaj archetypy ie univerzlne transcendentlne umoujcna tch ktorch civilizci, ich povahy, smerov vvinu a osudu. Ako dominujce umoujcno sebaznienia civilizcie sa ukazuje archetyp polemos (boj). Polemos sa na povrchu alebo na dennom svetle civilizcie prejavuje ako tendencia, ktor oznaujeme termnom polemizmus. Ako dominujce umoujcno sebaprekroenia civilizcie smerom k vvinu kultry sa ukazuje archetyp agap, ktor sa v dian civilizcie prejavuje tendenciou agapizmu. V lone archetyplneho bazlna, v tomto akomsi podpalub civilizcie, je tak zaloen aj krehkos (vyvrtitenos, likvidovatenos) jej prpadnej kultry. Krehkos kultry je kedykovek-zniitenos kultry v dsledku prtomnosti archetypu polemos v achetyplnom bazlne. Archetyplne bazlno je podmienka monosti obrazotvornosti udskch indivdu; svojimi tvarmi (archetypmi) tvor transcendentlne umoujcno smerov kreativity v rmci umenia, vedy, nboenstva, kadodennho ivota, filozofie, mtu, mgie, techniky, foriem spoloenskho ivota a politiky. Vdatnm zdrojom prleitost tudova formy sebaniivosti civilizci a ich individulnych udskch realiztorov s krzy, naprklad krza, ak prevame v sasnosti. pecifikom sasnej krzy civilizcie je jej generlna smrtonosnos smerom k sebe samej (smr civilizcie) a smerom k prrode (znienie prrody na Zemi vrtane zapinenia Mont Everestu a dna ocenov) a tendencia nii prrodu aj v okolitom vesmre (pinenie vesmrneho priestoru odpadom jeho dobjania a pinenie inch vesmrnych telies nami). Jednm z pozoruhodnch t generlnosti smrtonosnosti civilizcie a jej individulnych nositeov je dnes skutonos, e ke narazia na bariry typu princpu neuritosti, snaia sa v niivosti pokraova aspo virtulne, a to hne v oblasti virtulnej reality (naprklad potaov hry, armdne vubov programy, simultory at.), alej v matematickom modelovan a v intmnej (vrtane pederastickej) fantastiky. Z loveka (udstva) sa postupne vykul druh, ktor svoj koniec doke pripravi aj napriek svojmu rozumu a znienm si svojho celkovho ivotnho prostredia a potomstva. Tto ist bytos, tento ist druh si je vak schopn svoju niivos aj uvedomi a umelecky, vedecky, filozoficky ju zobrazi a na individulnej rovni ju transcendova. Individulna transcendovatenos udskej niivosti je transcendentlnou podmienkou monosti tragickosti. Tragickos ivota udskho indivdua tak vyvstala ako smernk dejn udstva, jeho budcnos a telos kultry. Dominantnm tvarom zmyslu je dnes tragickos. Tm najlepm z monch svetov sa ukazuje by doba individulnych a na vnimky neznmych neviditench

Mal encyklopdia synkriticizmu 18

tragickch hrdinov. Tto hrdinovia nebud umiera (alebo neumieraj) nezmyselnou smrou, ale smrou tragickou ie cieavedomou a smrtivedomou.

bze gnozeologick
pozri: bze, pokora a takt v poznan.

bze, pokora a takt v poznan


Zem je tak krsna, a je takmer koda, e sme ju poznali, pretoe nae poznanie nezriedka pripomna pohad adovej krovnej oho sa raz dotkne, to skr i neskr zadovatie. Prestvame (alebo prestali sme) ma schopnos vas sklopi zrak. Vytrcanie sa tejto schopnosti gnozeologickej bzne, pokory a taktu je jednou z prin smrtonosnosti naej civilizcie. okovek, na o uprieme svoj uhraniv zrak, stuhne na nepoznanie, chu je poveda nanepoznanie. Cf epistemolgia synkriticistick, gnozeolgia synkriticistick, poznanie.

bezasie
(= perichrnia, achrnia; es. bezas) spojivo sveta a asu, mimoasov pvod asu a sbor podmienok bytnenia asu, jeho extz (minulosti/bolosti/bvalosti, prtomnosti, budcnosti) a ich jednoty; nepolapenos v sieti asu, bezmedzerie medzi tm, o je, a tm, o by mohlo by alebo o bude; stav bytia, v ktorom niet asu (ako priestoru medzi tm, o je, a tm o by mohlo by, malo by alebo o bude); bezasie ie perichrnia je predmetom perichronozofie, a sce z teoretickho hadiska perichronolgie a z praktickho hadiska atemporalistiky. V sasnej fyzike sa bezasie tematizuje naprklad pod titulom predpriestoroasu (angl. prespacetime), ktor sa tu chpe o. i. ako ne-asov (non-temporal) zklad nielen asopriestoru, ale aj existencie vbec (prespacetime is conceived as a non-temporal and non-spacial domain and theorized as the ground of existence) (pozri matematickofyziklny asopis Prespacetime Journal). Bezasovmu trukturujcnu sveta venuje z fyziklnej pozcie osobitn monografiu Julian Barbour s prznanm titulom The End of Time: The Next Revolution in Our Understanding of the Universe (1999). Zo pecilnovednho (fyziklneho) hadiska menej kontroverzn tematizcie bezasia s spojen s vypracvanm modelov poiatku a konca vesmru, s hadanm fundamentlnej fyziklnej terie, s vyhodnocovanm experimentov tkajcich sa kvantovej previazanosti (angl. quantum entanglement) at. Cf cesta perichronick, interval bezasov, superpozcia.

Mal encyklopdia synkriticizmu 19

bezpodmienenos kultry
nepodmieovanie pretvrania zla na dobro, karedho na krsne, menej dobrho na lepie, menej krsneho na krajie a neutrlneho na dobr alebo krsne nim ako aj nim neobmedzen monos tohto pretvrania ie kultry. Premiea zlo na dobro alebo kared na krsne mono nezvisle jeden od druhho, takreeno na vlastn ps, ale aj spolu; me to robi ktokovek, profesionl i laik, umelec i lovek bez prpravy, hocikto z hociktorej svetovej strany, bliac sa k sebe i vzaujc sa od seba, dvajc sa jeden na druhho i nevidiac sa, by zdranliv (pri zdranlivosti) i snaivo, by zdrav i chor, vesel i smutn, astn i neastn, vo vzen i na slobode, vo vojne i v mieri, v akomkovek reime a kontelcii, kedykovek a kdekovek, poas krzy i v bezkrz, v hnut i v mimohnut, smerujc do jedinho stredu, k viacerm stredom alebo k okraju, i dokonca vbec nesmerujc a by len tak. By kultrnym mono organizovane i neorganizovane, v tte i v beztt, vonku i vntri, na verejnosti i v sebe samom (intmne), tak, aby o tom druh vedeli, i tak, e sa o konan dobra alebo krsneho nikdy nik nedozvie alebo tak, e kultrny zostane naveky v anonymite (naprklad ako prv kuchr/prv kuchrka). Preo potrebujeme k robeniu dobra alebo krsy vedenie o tom, zo strany druhch? Kto potrebuje informciu o tom, e sa deje nieo dobr alebo krsne? D sa robi okovek dobr alebo krsne bez toho, aby to bolo hne, nunc et stans, uiton a zmyslupln? Ontolgia kultry hovor, e premena zlho na dobr, karedho na krsne je instantne uiton a zmyslupln innos, absoltne autotelick innos, ktor je okamite a vdy v cieli (pozri k tomuto lnok perichronozofia), innos, ktor si nevyaduje odmenu ani uznanie, innos, ktor m zmysel aj vtedy, ke ns za u trestaj alebo nenvidia. Novoty v oblasti krsy a dobra sa nezriedka stretvaj s ukriovanm, ako hrdeln zloiny, najm vtedy, ke s vrazn a maj zasahova aj alie genercie. Odmeni alebo uzna konajceho dobro alebo krsne mono bez toho, aby sa toho kultrny/kultrna doadoval/a. Doadovanie sa odmeny nie je na strnke kultry (agap) ale na strnke civilizcie (polemos). Cf kultra.

Boh
jedna z najastejch ak vbec nie najastejia z interpretci transhorizontovej reality nechvajca v sebe intervenova konfigurciu tchto jadrovch kategri: podstatn odlinos (od sveta), trval prtomnos (vo svete), aktvna zasahujcnos (do sveta a jeho diania), suvernnos, osobnostnos a stvoriteskos.

Mal encyklopdia synkriticizmu 20

boj
jeden z najtrivilnejch aspektov sveta a ivota v om; prejav archetypu polemos. Je neodstrniten podobne ako smr alebo utrpenie; d sa vak transcendova, a sce perichronickou cestou. akosti s bojom tkvej v skutonosti, e eventulnym vazstvom nad nepriateom zakadm otvrame kanl, ktorm na ns prechdza aj mnoh z negatvneho, proti omu sme bojovali. Bojovn, zpasncka vzobnos s tm, o odmietame, je v podstate replikciou odmietanho. Odmietan treba transcendova, nie proti nemu bojova. Transcendencia implikuje pochopenie, nie likvidciu. Paradox likvidcie bojom spova v opakovan chb porazench. (Pozri poiaton zloiny prakticky kadho novho reimu, ktor porazil reim star.) Boj znemouje ui sa dobrmu, z ktorm prili porazen. Preto m viu ancu na odptanie sa od negatv tch, s ktormi neshlasime, lska: ona toti umouje to, o znemouje boj prienik do podstaty negatvneho, nie jeho likvidciu, ale jeho transcendenciu. Lska je kontakt a transformcia (samozrejme, e nezriedka za cenu ivota), boj je odstup a replikovanie starch ziel (nezriedka vak za ete vch obet, ako pri lske). Likvidcia negatvneho je jeho znovunastolenie (pozri faistickoidnos vazov nad faizmom, boevickoidnos vazov nad komunizmom, kapitalistickoidnos vazov nad kapitalizmom, teroristickoidnos vazov nad terorizmom, syn zvaziv nad nevydarenm otcom pokrauje v podstate v tom, o robil otec at.). Lska a boj s na rznych strnkach: lska transcenduje, boj replikuje. K mimoriadnym zmtkom dochdza, ke sa lska a boj dostan na jeden list, ke sa mieaj: zmes boja a lsky (znma lska k zbraniam) je vbun a vemi nebezpen v prvom rade pre milovnka pouvania bojovch prostriedkov pri rieen akost, i u je to v rodine, v partnerskch vzahoch, v cirkvi at. Milovnci zbran tenduj k tomu, aby ich koniec koncov pouili aj tam, kde by nm to bez zbrane ani nezilo na um a v neposlednom rade aj proti sebe samm. V tomto je niotnos boja, jeho bezvchodiskovos, replikatvnos. Na boji stoja civilizcie, na lske kultry. Boj a lsku treba separova, v synkriticizme hovorme nereduktvne usvzaova, uskutoni ich synkritiku. Otcovch alebo maminch chb, chb naich predchodcov sa nezbavme kritikou, ale synkritikou: kritikou ich nedostatky skr i neskr zopakujeme, synkritikou ich transcendujeme. S mieanm boja a lsky je to sasti podobn ako s mieanm sledovania zisku a sledovania zmyslu: odkedy niektor nae intitcie (koly, zdravotncke zariadenia a podobne) sleduj zisk (ruv sa o peniaze alebo o tudenta) a nie zmysel svojej existencie, ide to s nimi nevyhnutne dolu vodou, nech by ich finann zabezpeenie bolo o ako vek. Financiami sa ned vyvola zujem o obsah svojej innosti, ale iba o innos ako prostriedok zisku alebo ivobytia. Z dohadu sa nm vytratil zmysel innosti a ivobytia. Mono si urobi mylienkov experiment: predstavme si pln uspokojenie vetkch financh potrieb intitci a ich zamestnancov a polome si otzku, i by v takej situcii zabezpeovali vchovn alebo zdravotn starostlivos na potrebnej rovni. Lska (lska lekra k pacientovi, uitea k tudentovi, pacienta k lekrovi, iaka k uiteovi a tak alej) je nezitn ie nesledujca zisk, ale astie pacienta, lekra, uitea, iaka at. Lska je autotelick (sleduje to, o je), sledovanie zisku je heterotelick (sleduje to, o nie je, ale (mono) bude). Mu finann prostriedky zabezpei astie kohokovek? D sa uspokoji potreba astia mzdou alebo darekom? Nie je na odmene, na dareku najpodstatnej jeho duchovn obsah ie zmysel a prianie nieoho dobrho

Mal encyklopdia synkriticizmu 21

odmeovanmu alebo obdarvanmu? Transcendentlnou podmienkou astiatvornosti innosti je jej zmysel, nie peniaze, ktor prina. Ona vyie spomenut synkritika ie vedom nereduktvne usvzaovanie sa tka aj zmyslu a zisku: treba medzi nimi rozliova ie nemiea ich a neslobodno ich redukova jeden na druhho. Sledovanie zisku je na inom liste ako sledovanie zmyslu, ke ich stotonme, strat sa aj jeden aj druh: napokon nemme ani peniaze ani zmysel, ako to dnes nzorne vidme na zdravotnctve, kolstve a podobne. Bez ingrediencie vnivho zaujatia vecou, bez autotelickostnho kontituentu vedeckej prce, sa vedeck objav spravidla nedostavuje. Vemi asto to podiarkuje naprklad Anton Zeilinger.

boles
generujcno tej najpestrejej palety neprjemnch pocitov, ak poznme. Boles je druhom utrpenia.

bratislavskos
pecifikum bratislavskej kultrnej enklvy a bratislavskho pretvrania zla na dobro, karedho na krsne, menej dobrho na lepie, menej krsneho na krajie a neutrlneho na dobr a krsne, vyrastajce z interkulturlneho dialgu nemeckho, maarskho, idovskho, slovenskho a alch prispievajcnien kultre a v miere tohto prispievania v dian mesta Bratislavy. Ide pritom o prierez vetkmi formami osvojovania si sveta obyvatemi Bratislavy umeleckou, vedeckou, filozofickou, nboenskou i kadodennou. Azda kovou mou bratislavskosti je inter-nacionlna a interreligizna tolerancia i dokonca prajnos inakosti, no len v miere, v ktorej sa naozaj realizuje alebo realizovala. Stelesnenm tejto my je naprklad ivot a kultrne psobenie (kultivujcno) Jna Albrechta i albrechtovstva vbec. Bratislavskos je dobrm prkladom interkulturality: vhad do tejto pecifickosti interkulturality, ie do bratislavskosti, nem len regionlny, ale aj univerzlny vznam, okrem prehbenia kultrneho povedomia Bratislavana alebo nvtevnka Bratislavy me toti zlepi interetnick dialg, podpori chpanie stredeurpskosti at.

bytie
(es. byt) bezasov vbytujcno, jeho vsledok i dianie; bytie spoluutvra predmet synkriticistickej ontolgie. V rmci vbytujcna ide o vasujcno (nastvanie a stvanie = vznikanie a zanikanie asu), vpriestorujcno (nastvanie a stvanie priestoru), vvlastnostujcno (nastvanie a stvanie vlastnost), vvzahujuccno (nastvanie a stvanie vzahov), vpohybujcno (nastvanie a stvanie pohybu/pohybov), vtrukturujcno (nastvanie a stvanie truktr), vloveujcno sa at. Skmanm tch ktorch foriem vbytujcna sa kontituuj jednotliv disciplny synkriticistickej ontolgie: synkriticistick ontolgia asu, synkriticistick ontolgia priestoru, synkriticistick ontolgia priestoroasu, synkriticistick ontolgia pohybu, synkriticistick ontolgia truktry, synkriticistick ontolgia loveka at. ako fundamenty filozofie asu, filozofie priestoru, filozofie priestoroasu, filozofie pohybu, filozofie truktry, filozofie loveka at. V rmci synkriticizmu potom

Mal encyklopdia synkriticizmu 22

hovorme naprklad v prpade ontologickho skmania samotnho bytia, e svetu vbytn alebo bytn alebo vbytuje, v rmci ontologickho skmania loveka, e svetu vloven alebo svetu to vloveuje. Cf ontolgia synkriticistick.

bytie loveka
(es. byt lovka) vbytujcno na spsob loveka, ktorho podstatou je sebaprekraujcno loveka a alie formy transcendovania, ako naprklad prichdzanie na svet alebo umieranie (odchdzanie zo sveta); bytie loveka je synkrza vetkch foriem jeho (seba)prekraujcna; maximom bytia loveka na svete je kultrnenie, kultra. S pouitm slovotvorby inpirovanej neskoroheideggerovskou prcou s filozofickm jazykom by sa dalo bytie loveka oznai ako vloveujcno sa ako nastvanie a stvanie loveka s celou jeho fakticitou a monosami, ktor sa v tomto stvajcne otvraj. Asi najdramatickejmi monosami vloveujcna sa je monos ega, monos egoizcie a monos deegoizcie. Vloveujcno sa je predmetom synkriticistickej ontolgie loveka ako fundamentu synkriticistickej antropolgie. Cf lovek, homo, vloveujcno.

bytnenie
bezasov pretrvvajcno; naprklad o ase hovorme, e bytn, pretoe ak by sme hovorili, e je, op by sme sa museli pta, v akom ase je as; as bytn v bezas alebo bezasmo.

Mal encyklopdia synkriticizmu 23

C
celok predsynkriticky danho (CPD)
vetko to, o je dan pred zapoatm skmania v rmci synkriticizmu; v Husserlovej fenomenolgii zodpoved celku predsynkriticky danho predvedeck (alebo ivotn) svet (Lebenswelt, life-world). Cf dan.

cesta chronick
cesta v ase; v synkriticizme sa tematizuje najm v svislosti s vyrovnvanm sa loveka s akosami, pri ktorom ide o vypanie oblka asovho intervalu medzi nstupom akosti a ustanm (odstrnenm) akosti 1. problematizciou (spiritualizciou akosti do podoby problmu), 2. formulciou problmu vo forme otzky, 3. hadanm odpovede na otzku, 4. rieenm problmu, ktor napokon vysuje do odstrnenie akosti. K tomuto tandardnmu chronickmu spsobu odstraovania akosti synkritizmus had netandardn postup vo forme perichronickej cesty a tuduje podmienky monosti synkritizcie chronickej a perichronickej cesty, kde kov miesto zohrva fenomn bezasovho intervalu (in-no-time-interval). Ako prklad chronickej cesty me sli nasledovanie.

cesta perichronick
cesta anihilcie asu, asovch vakuol v ivote loveka; synkriticizmus tto netandardn cestu tematizuje najm v svislosti s vyrovnvanm sa loveka s akosami. Problematika perichronickej cesty je azda najkontroverznejia oblas synkriticizmu pre toho, kto sa s nm stretva (dokonca aj nie po prv raz). Poda synkriticizmu je toti mon, e nstup akosti sa realizuje ako jej stup. Mnohch tto skutonos (alebo o i len monos) kvzimasochisticky rozru ako nemiestne odstraovanie utrpenia, akoby sa ich zmocnil strach z anihilcie utrpenia (horror miseriae annihilationis). Tento strach je pravdepodobne jeden zo zdrojov vytrvalosti alebo zotrvanosti procesu umierania civilizcie. Pouitm kvantovomechanickho termnu tu mono hovori o superpozcii nstupu a stupu akosti bez rozvinutia sa asovho intervalu. V synkriticizme sa tu hovor, e nstup akosti je stup akosti, e medzi vznikanm akosti a zanikanm akosti me by tzv. bezasov interval (in-no-timeanihilinterval ), e zanikanie akosti nemus (v ase) nasledova po vzniku akosti. Vezmime si ako prklad nejak vytrval nestupiv chorobu, boles, utrpenie. Perichronick cesta itia tejto akosti spova v tom, e nstup akosti ijeme (nielen v mysli interpretujeme) ako stup akosti. Hovorme stup akosti, nie jej znik. Chyba je v odmietnut stupu akosti, v odmietnut transformcie akosti v mene jej zniku, ktor sa beztak nedostavuje. akos nie a nie zanikn (naprklad choroba nie a nie presta) a my strcame trpezlivos, synkriticticky povedan zaname opa perichronick (superpozin) cestu itia svojho utrpenia a svoj ivot zaname chronicky segmentova na prtomnos choroby teraz a jej neprtomnos v budcnosti, m v podstate

Mal encyklopdia synkriticizmu 24

spsobujme preruenie kontaktu naej choroby s bezchorobnmi prvkami (povedzme naej bolesti hlavy a nebolenia ns unch lalikov). tandardne (chronicky): ke nm tret hlava, zabdame na to, e nm nielen netretia ale dokonca ani ns vbec nebolia naprklad un laliky, prsty na rukch alebo av podkolenn jamka a podobne. Perichronick cesta je udrujcno sfry bolestnosti a sfry bezbolestnosti v superpozcii, v totlnom prekrvan sa, prenikan sa bez ohadu na besnenie utrpenia. V tch obrovskch bolestiach sa ako za oblakmi vytrvalo skrva blankytn obloha mysle (tich, nami v naich trapch trebrs u len sotva tuen), no neboliaci svedok naej bolesti, nho utrpenia. Svedok nho utrpenia (nadoblaie mysle) nikdy nebol, hoci vemi dobre pozn hbky a rafinovanosti naich bolest, nho utrpenia, to, ako ns rozvracaj, zbavuj trpezlivosti a poslednch zvykov sebaovldania. V zfalstve meme zaa dokonca tomuto svedkovi nho utrpenia zvidie jeho bytie mimo bolesti a segmentova asovo (chronicky) n ivot na teraj ivot v utrpen a budci ivot mimo utrpenia, priom sa strcame z dohadu kontinulne prtomnho mimobolestnho nadoblaia mysle. Ustaujeme sa v tieni bolestnosti mimo pohadu bezbolestnho nadoblaia mysle. Perichronick cesta nie je ni ahk, mono ju vak nacviova na trivilnych prkladoch akania na dopravn prostriedok, jemnm otuovanm studenou vodou, jemnm navykanm si na nejak normlnu hork potravu (naprklad karelu), cvieniami uvoovania si sedacch svalov alebo stehien na nudnej prednke a pod. Zana s relaxanmi cvieniami alebo prnickm dchanm v ase vystupovanho utrpenia alebo bolesti bu vbec nevedie k nstupu itia perichronickej cesty alebo m len nhodn neist inok v tomto smere i dokonca cel vec me ete zhori. Teriou problematiky perichronickej cesty je perichronozofia, presnejie jej teoretick zloka perichronolgia; praktizovaniu perichonickej cesty sa venuje atemporalistika. Cf atemporalistika, deegoizcia.

civilizcia
(es. civilizace) replikcia zauzlovvania sa agapizmu a polemizmu, na rozdiel od kultry, v ktorej sa nereduktvne usvzauj (synkritizuj); civilizcia je monos kultry. Vskumom podmienok premeny tejto monosti na skutonos sa zaober synkriticizmus Dleitou pdou premeny civilizcie na kultru je dialg vo vetkch jeho formch. Viaznutie dialgu, komunikcie zvyuje potencil zla v civilizcii a jej nositeoch. Kvalita dialgu, komunikcie je preto vemi vna vec. Popri zrunostiach a technickch aspektoch sa tu mus pestova naprklad aj takt, dodriavanie pravidiel spisovnosti at. Neschopnos premeny civilizcie na kultru je smr civilizcie; nie koniec civilizcie, ale jej smrtonosn replikovanie. Prinou tohto procesu (niivho pre kultru i prrodu) je egoizcia. Zaujmav je otzka vzahu civilizcie a zla. Civilizcia je zlom iba ako mtva alebo smrtonosn. Civilizcia ako iv v sebe nesie potencil pretvori sa na kultru.

Mal encyklopdia synkriticizmu 25

Cf bazlno archetyplne, lovek so studenmi oami, enklva kultrna, hovorenie o zmene, vzah kultry a civilizcie.

civilizcia a kultra
pozri vzah kultry a civilizcie

Mal encyklopdia synkriticizmu 26

as
synkrza bezasovho uplvajcna prtomnho do bolosti/bvalosti a nastvajcna budcnosti; as bytn bezasmo. Cf chronogenza, ontolgia synkriticistick.

asotvorba
pozri: chronogenza.

lovek
(es. lovk) synkrza ie nereduktvne usvzaovanie sa jednotlivch aspektov respektve prierezov zvanch homo, ich superpozcia. lovek je otvoren mnoina prbehov. Ontologickm pecifikom scna zvanho lovek je to, e sa me sta tak obohacujcnom ako aj ochudobujcnom bytia sveta; obohacujcnom bytia sveta sa lovek stva vtedy, ke sa men na (re)kreujcno zmyslu; maximom bytia loveka na svete je by kultrny, kultra; lovek je monos by lenom kultrneho spoloenstva. loveka skma synkriticistick antropolgie s jej fundamentlnou vrstvou synkriticistickou ontolgiou loveka, ktorej predmetom je vloveujcno. Cf antropolgia synkriticistick, bytie loveka, homo, vloveujcno.

lovek so studenmi oami


najcenenej predstavite sasnej etapy vvinu civilizcie, produkt kolskej a propaganej mainrie, ktor nakmenie milinov, danie im bvania a vzdelania povauje za (hospodrsky) zloin a charitu a napchatie si vlastnch vreck peniazmi za najvyiu cnos a hospodrsku prosperitu. Studenook je lovek s prakticky nulovm stupom empatie. Je to hlavn postava sasnch mdi a pornoprodukcie, kde bez problmov funguje ako sexulny stroj vkonom sa bliaci technicky najvyspelejm vibrtorom. lovek so studenmi oami je originl a fundament, jeho mkm derivtom politik v predvolebnej fze svojho ivotnho cyklu a ete mkm jeho poradca. Studenook je technicky obratn, schopn presadi sa v nlevoch dengavcov. Studenook je hrdina dnench dn medializovan ako vzor nasledovania. Pre upokojenie liberlnejie orientovanch feministiek treba doda, e existuje aj studenook a vchovn pracovnci promtne priloia mnoh prklady studenookch det: pozri foto bakelitovch tvr detskch masovch vrahov. Mdi poskytuj tmto tvram niekedy tak vdatn priestor na

Mal encyklopdia synkriticizmu 27

strnkach ako pornohviezdam a politikom. Inflcia zasahuje aj tieto fotografie: chva studenookch sa u v podstate opakuje ako chva vyspelch demokraci. Metodologick inpiratvnos mdi spova v tom, e uvdzaj do o mono najtesnejej blzkosti i priamo do dotyku empirick oblasti, ktor boli kedysi povedan Patokovmi slovami na rznych listoch. Pri filozofickom erpan z metodologickho potencilu masmedilnej juxtapozcie fotografi pornohviezdy, vznamnho predstavitea ttu a detskho masovho vraha na jednej strnke si sta v podstate poloi otzku invariantu (toho, o maj spolon) tchto troch typov fotografi a ich relnych proajkov. Neby mdi boli by sme okovan nahliadanm toho, o tieto singularizcie studenookosti maj spolon: niektor investigatvci zva v predvolebnch obdobiach radi extrahuj spolon rty spomenutch predstaviteov re studenookch. Filozofia vak na rozdiel od mdi pridva plyn prve tam, kde aj najsmel investigatvny novinr zarauje spiatoku, ke naraz na hranicu volebnej vyuitenosti chb politickho nepriatea a zastav sa vo vakan v objavench perverzich, bahnch etc. Ak by sa ten ktor studenook nedopustil danej chyby, ak by sa bavil (ako sa povie po politicky a modertorsky) o najvnejch tmach ttu, cirkvi, ekonomiky, medzinrodnej politiky etc. ikovne, poctiv investigatvny novinr by si jeho pinavos nevymal (neklamal by, neporuoval novinrsku etiku). Filozofii prichod pokroi alej, pokroi k transcendentlnym zdrojom studenookosti ako takej, k onomu spolonmu jadru porno-sti, politickosti a masovej vrahovo-sti, naprklad synkriticizmus tento spolon zdroj vid v konjunkcii ega a jeho spoloenskej (ideologickej, propagandistickej, reklamnej, edukatvnej a podobne) adorcie. Nepochybujeme (v slade s princpom ienia inakosti) o tom, e itatelia njdu mnoh lepie, komplexnejie a adekvtnejie vysvetlenia studenookosti politika, masov detskho vraha a pornohviezdy. Filozofia sa adorantom ega za hranicami najneuveritenejch foriem piny jav sama ako pinav, tendenn, perverzn, pretoe sa prestva dra noriem ete menej ako udia so studenmi oami sami. Preto mus s nosite tejto transcendentlnej aktivity objektvne na hranicu, na kr at. ako subverzvna sila najvyieho stupa nebezpenosti: obyajn zloinci s len na bonch kroch, ten Exemplrny zloinec si mus svoj kr prinies na popravisko sm za aplauzu prizerajcich. Zmenilo sa dodnes nieo na tomto prbehu? Istee, dnes si exemplrny vinnk, ktor povedzme odhalil nejak korupciu na vysokch miestach, mus sm nalia svoj tekut betn do suda, v ktorom ho utopia (samozrejme, e takisto s vedomm armdy tch, ktor ho po smrti zasa vyhlsia za hrdinsk obe a bud adorova v pantene demokracie (povedzme ako komisra Corrada Cattaniho). Obsahovo, transcendentlne sa prbeh zd by nemenn. Preto pochybujeme o pokroku a relegujeme ho do oblasti techniky a hygieny (porovnaj muchy na zachnutej krvi na kri s vou erstvho betnu). Filozofia aj pri tdiu fenomnu studenookosti sa mus dra rozdielu medzi empirickm a transcendentlnym. Empirick je v ase a priestore, objektvne sa vyvja poda uritch pecilnovednch (ekonomickch, sociologickch prvovednch, politologickch at.) zkonitost tvoriacich predmet univerzitnch tdi, transcendentlna vrstva reality studenookosti je mimo asu a priestoru, je to zvltny kontantn invariant aktivizovan ako nlapn mna v najnepredvdatenejch okamihoch potrebami ega, takho alebo onakho individulneho alebo kolektvneho zujmu. Prve v tomto kontexte synkriticizmus nastouje problematiku deegoizcie, podmienok monosti jej existencie, jej zmyslu at.

Mal encyklopdia synkriticizmu 28

D
dan
to, o tu je bez toho, aby sa o to priinil jednotlivec; celok danho je to, o mme na zaiatku skmania, to, z oho vyberme to, na o zameriavame pozornos, o tematizujeme, o sa me sta tmou; celok danho je tu predtm, ne zaneme okovek skma; prvotn spsob otvorenosti reality loveku; samozrejmos, ktor si bene ani neuvedomujeme. Cf celok predsynkriticky danho (CPS).

danos
(es. danost) nepriinenos jednotlivm lovekom toho, o nachdza v sebe alebo mimo seba. Cf celok predsynkriticky danho, dan.

deegoizcia
(es. deegoizace) rozpanie ja, cesta k anegoite, nezvislosti (slobode) a nadoblaiu mysle; deegoizcia sa uskutouje v rznych kultrach a rznymi praktikujcimi rznymi spsobmi; primeranos tej ktorej cesty deegoizcie praktikujcemu sa pravdepodobne nedostavuje a priori, ale treba ju objavova tentatvne (skusmo); synkriticizmus sa v pristupovan k praktikovaniu deegoizcie stavia zo stanoviska ienia inakosti a poteenia z nej; vchova a vedenie sa v tomto kontexte ukazuj len ako predben impulz, vlastn krok deegoizcie sa d vykona len adeptom samm, dobrovone a svojou neopakovatenou ars vivendi (pozri heslo: artes); deegoizcia je nedelegovaten; teoreticky, naprklad z hadiska filozofie, psycholgie, kulturolgie, etnolgie, religionistiky a pod., sa samozrejme mono zama nad invariantmi a univerzliami v postupoch deegoizcie, skma ich a teoreticky reprezentova, ale objavy v tomto (teoretickom) smere aj tak treba koniec koncov premeni na skutky; deegoizcia nie je premenou fragmentu na al fragment (replikovanie fragmentov), ale defragmentciou, stelesnenm, ak sme intelektulne orientovan, a zduchovnenm (spiritualizciou) v opanom prpade. Cf cesta perichronick, hovorenie o zmene.

dejiny filozofie synkriticistick


disciplna synkriticistickej filozofie, bez ktorej by bolo nemysliten vybudovanie FILIT-u a rozvjanie na nadvzujceho Pomocnho slovnka filozofa, pretoe synkritizovanmi prostriedkami tandardnch dejn filozofie umouje tvorbu obrazu diachronickho rezu filozofiami svetovch kultrnych tradci, najm irokochpanej zpadnej/atlantickej (judaistickej, kresanskej a islamskej),

Mal encyklopdia synkriticizmu 29

indickej a nskej. Metda oindexovania aplikovan v rmci postupov synkriticistickch dejn filozofie vak umouje preparova aj protofilozofick vznamov tvary, ktor emergovali aj mimo spomenutch hlavnch svetovch filozofickch tradci, a sce v kultrnom okruhu predkolumbovskoamerickom, subsaharskoafrickom a mono aj alch. Synkriticistick dejiny filozofie maj od poiatku siln akcent komparatvnofilozofick opierajci sa o princpy analzy interkulturlneho dialgu. Synkriticistick dejiny filozofie zko spolupracuj o. i. s tm, o oznaujeme termnom historia syncritica sc inpirovan takmi autormi, ako A. de Libera (pozri Libera, A. de: Stedovk filosofie (2001)).

dekontrukcia
hrav rozkolsavajcno rozkolsavanm vysujce do novch vhadov. Cf metda synkriticizmu.

demokracia anegoidn
kultrne spoloenstvo z politologickho hadiska; otvoren mnoina vzjomne nezvislch kultrnych enklv (osobnost, spoloenstiev, etnk) v mtvom mori civilizcie, vyznaujcich sa popri kultrnosti (= spsobilosti pretvra zlo na dobro etc.) viacermi kompetenciami, ako kompetenciou autoregulanou, autoterapeutickou at. Synkriticistick koncepcia anegoidnej demokracie sa zaklad na idei nedelegovatenosti zodpovednosti. Anegoidn demokracia je spontnne trukturujcno (usporadujcno) umen (artes); nie je organizovan (zvonku), je organizujcnom, avak zostvajcim neustle na polceste k definitvnej organizcii. Kee kultrnou enklvou tvoriacou prvok anegoidnej demokracie me by aj osobnos, ako naprklad Antigon, me kultrna osobnos tvori vchodisko skmania ematiky anegoidnej demokracie. Cf politika.

diakrza
(= diferancia) opozitum k synkrze; oddeovanie, rozpletanie, rozliovanie sa, produkovanie diferenci, neznanie sa.

dialg
dleit sas predmetu synkriticizmu, na pde ktorej vyrast azda rozhodujca monos jednak nereduktvneho usvzaovania (synkrzy) polemizmu a agapizmu, jednak monos spiritualizcie polemizmu participantmi (v mysliach participantov) dialgu; monos nahradzovania polemizmu jeho vznamovm dvojnkom v mysliach astnkov dialgu, v ktorom sa tu viac tu menej zozreteuj zdroje a mechanizmus inkovania polemizmu (zpasnctva) pre dialogizandov; dialg sa tak ukazuje ako jedna z hlavnch foriem transformcie civilizcie na kultru; z hadiska naznaenho kultrotvornho potencilu dialgu synkriticizmus venuje pozornos najm tmto druhom dialgu:

Mal encyklopdia synkriticizmu 30

dialg medzi spolonosou a prrodou, medzi rasami (naprklad dialg medzi bielymi a ervenmi), dialg interkulturlny, interkultrnozonlny (dialg medzi vedou a nboenstvom, vedou a filozofiou, nboenstvom a umenm, umenm a vedou, vedou a kadodennm ivotom, kadodennm ivotom a filozofiou, kadodennm ivotom a nboenstvom at.), interreligizny (naprklad dialg medzi kresanstvom a judaizmom), internacionlny (naprklad dialg medzi Slovkmi a Maarmi), medzittny, interpartajn (a vbec medzizujmovostrancky), intergeneran, intersexulny, dialg medzi pomhajcim a tm, komu sa pomha (naprklad medzi lekrom a pacientom), medzi uiteom a iakom at.; prve vzhadom na dialg sa v rmci synkriticizmu rozpracoval princp ienia inakosti alebo poteenia z nej stelesnen v 7. tze synkriticizmu.

dianie
postupnos udalost.

dimenzie zmyslu
rezy jeho trukturujcnom, naprklad logick alebo mimologick.

dobro
uspokojovanie (uspokojujcno) potrieb bez ubliovania (najm druhm), uspokojujcno naich potrieb bez toho, aby sa komukovek alebo omukovek kodilo. Pretvranie zlho na dobr je podproces kultry. Cf kultra, kodenie.

dodoizmus
artovn oznaenie synkriticizmu poda rodinnho a priateskho oslovenia jeho autora prof. Jnom Albrechtom.

dominanta truktry dynamick


vvin truktry, jeho priny (hybn sily) a podmienky. Cf analza systmov.

dominanta truktry genetick


vznik truktry, jeho priny a podmienky. Cf analza systmov.

Mal encyklopdia synkriticizmu 31

dleitos
jadro fenomnu vznamu/zmyslu: dleit (o. i. hodn pozornosti) je iba to, o je. Dleitm nie je ani to, o bude, ani to, o bolo, pokia dleitm nie je to, o je. Ak nie je dleit to, o je, dleitm nebolo ani to, o bolo, a dleitm nebude takisto ani to, o bude. Dleitos je ten z hadiska imanencie jadrov aspekt alebo prvok vznamu, ktor mono oznai ako potrebnos a podstatnos.

Mal encyklopdia synkriticizmu 32

E
ego
pozri ja.

egocentripetlnos
aktvna sebastrednos, krajn poloha hypertrofie ega, ktor prakticky vyrauje in formy socilnej interakcie ako hmotn; podstata zvecnenia ud, zavrujca prina smrti naej civilizcie. Na individulnej rovni sa v sasnosti egocentripetlnos prejavuje najzjavnejie v podobe nezastavitenho egotoku (pozri: egorea).

egoizcia
rozbujnievajcno ega v procese vvinu civilizcie. Tento proces sprevdza chradnutie zmysluplnosti komunikcie spovajce v jej redukcii na elovos vysujcu do manipulatvnosti kontaktov medzi udskmi indivduami a skupinami, k bezcitnosti alebo nulovmu stupu empatie typu ud so studenmi oami a podobne. Efektom egoizcie je smrtonosnos civilizcie a jej nositeov. Cf deegoizcia.

egorea
jeden z prejavov egocentripetlnosti; podobn porucha ako logorea (gr. logorrhoea = chorobn uvravenos, doslova: reotok), no ete horia, pretoe pri egotoku nae ego hovor aj vtedy, ke zdanlivo mlme a trebrs len snvame, predstavujeme si, time, vakovako vajatme, blznime a podobne. Lieivm, no extrmne ako dosiahnutenm, efektom meditcie je o. i. ustanie egorey.

ma
trukturlna zloka, naprklad enchronma je trukturlnou zlokou ie mou bezasia, presnejie jeho oblasti zvanej enchrnia. Usporiadan sbor m tvor ematiku.

ematika
kompletn truktrna vybavenos uitej entity, systm m, naprklad pojmu filozofie a filozofie, pojmu loveka a loveka etc. Naprklad ematika pojmu loveka odhauje in ontologick status ako ematika loveka. Tto odlinos ontologickch statusov sa v synkriticizme neustle zdrazuje, pretoe strata jej videnia m alekosiahle negatvne nsledky pre entity odlinho ontologickho statusu. Ematika obrazov sa kardinlne odliuje od ematiky zobrazovanho napriek ubovonmu potu odhalitench korepondenci. Korepondencie (naprklad modely) umouj ovlda, ematika umouje milova (ma poteenie z inakosti a ii ju), pretoe umouje inakos vbec zahliadnu.

Mal encyklopdia synkriticizmu 33

Naprklad filozofmatika ako otvoren sbor filozofm je predmetom filozofmolgie, problematika (otvoren truktrovan sbor problmov) je predmetom problemolgie, tematika (sbor tm) je predmetom tematolgie at. Cf logos.

enchronma
druh perichronmy; ma ie trukturlna zloka enchrnie.

enchrnia
intratemporlne (ie vo vntri asu, intratemporlne bezasiace) usvzaujcno minulosti (bolosti/bvalosti), prtomnosti a budcnosti. trukturlnym prvkom ie mou enchrnie je enchronma.

enklva kultrna
ten ktor z ostrovekov kultry, ktor prevaj v mtvom mori civilizcie z minulosti a vznikaj v jej nleve v sasnosti a ktor v podstate nezvisle jeden od druhho pretvraj vo svojom dosahu a najm vo svojom vntri zlo na dobro, kared na krsno, menej dobr na lepie, menej krsne na krajie a neutrlne na dobr alebo krsne. Ako klasick prklad kultrnej enklvy mu sli nielen starovek Atny v miere ich kultrnosti, ale naprklad aj albrechtovsk dom v Bratislave, alebo sama Bratislava v miere jej kultrnosti, tak intitcie, ako Slovensk filharmnia (cf pretvranie krsneho na krajie) a podobne. Kultrna enklva je geografick, urbanistick, interpersonlna (naprklad manelsk), individulnopersonlna at. individucia kultrneho spoloenstva. Logos alebo ematika kultrnej enklvy je autonmnym zviditeovanm zkona Noci (pozri Sofoklova Antigon); kultrna enklva je zniiten, zdroj jej ematiky nie, pretoe nen to nic, co by bylo v dosahu niiv nitrosvtsk sly (Patoka, J.: Pirozen svt jako filosofick problm (1970), 233). Cf bratislavskos, intelektul, kultra, spoloenstvo kultrne.

entita
okovek tematizovaten, ie nielen podstata veci alebo sveta, ale aj to, o na nej alebo na om z toho i onoho hadiska nie je podstatn. Vidie entity, akkovek entity, znamen ma bezvberov pozornos, ktor kolabuje na hranici ovldatenosti. Za monos ovlda platme slepotou k neovldanmu alebo neovldatenmu. Videnie neovldanho/neovldatenho je transcendentlnou podmienkou monosti zmyslu, zmyslotvorby (= kontitcie zmyslu). Kolaps bezvberovej pozornosti sprevdza kad spech na ceste ovldania prrody, spolonosti, druhho loveka alebo seba samho. Jednou z loh synkriticizmu je ukza ireducibilitu naznaench neoddelitench oblast entt veobklopujcna. Azda najdramatickejou ete zmysluplnou figrou synkrzy ovldatenho a neovldatenho je tragika (cf naprklad jej klasick stvrnenie v Sofoklovej tragdii Antigon).

Mal encyklopdia synkriticizmu 34

epistemolgia synkriticistick
disciplna synkriticizmu skmajca poznanie predovetkm sub specie kategri synkrzy a synkritiky. Na rozdiel od irie koncipovanej synkriticistickej gnozeolgie sa v synkriticistickej epistemolgii pozornos sstreuje v prvom rade na poznanie vedeck (vrtane jeho foriem poda tej ktorej pecilnovednej disciplny, naprklad identifikcia pecifika poznvacieho procesu v rmci kvantovej mechaniky). Z pozcie synkriticizmu sa vak v obidvoch tchto noetickch disciplnach podiarkuje odlinos ontologickho statusu vsledku poznvania od statusu poznvanho predmetu. Cf bze, pokora a takt v poznan.

estetika synkriticistick
intenzifikovan, vedome a systematicky realizovan synkritick estetika ako filozofick jadro synkritizovanch umenovednch discipln (synkritickej literrnej vedy, synkritickej umenovedy, synkritickej muzikolgie, synkritickej teatrolgie, synkritickej filmolgie, synkritickej vedy o architektre, synkritickej vedy o vtvarnom umen at., ako aj ich synkritizovanch subdiscipln) vyrastajce zo synkriticistickej ontolgie transformcie karedho alebo esteticky neutrlneho na esteticky prjemn/praliv a na krsne. Sasou predmetu synkriticistickej estetiky je estetick hodnota, hodnotenie a zhodnocovanie. Cf estetika synkritick, funkcia estetick, homo aestheticus, umenie.

estetika synkritick
synkritizovan estetika, ie estetika synkriticky transformovan, podstpivia synkritizciu; predpoklad estetiky synkriticistickej. Estetika synkritick tuduje (vedno so synkritickmi umenovedami) ematiku jednotlivch foriem, druhov a typov vumeujcna. Sasou predmetu synkritickej estetiky je estetick hodnota, hodnotenie a zhodnocovanie. Cf krsno.

etika synkriticistick
disciplna synkriticizmu, vsledok synkritizcie etickch uen.

Mal encyklopdia synkriticizmu 35

F
filozofma
ubovon trukturlna sas filozofie alebo prvok jej truktry (ma). Poda synkriticizmu ou me by aj sama filozofia. Hlavnm nstrojom lenenia filozofie na filozofmy respektve vyleovania filozofm z nej je systmov analza filozofie. K tomu vak, aby sa uplatovanie systmovej analzy pri odhaovan a skman filozofm zmenilo na systematick filozofick nuku o filozofme alebo filozofmach ie na filozofmolgiu, je potrebn skma ontologick status filozofm prostriedkami synkriticistickej ontolgie. Synkriticistick filozofmolgia sa tak stva cestou synkriticistickej filozofie filozofie ako filozofickej zloky (filozofickej disciplny) synkriticistickej metafilozofie.

filozofia
sebareflexvna zloka tej ktorej civilizcie spovajca v skman miesta loveka vo svete z hadiska najveobecnejch kategri; podmienkou toho, aby sa filozofia stala aj sasou kultry je dotiahnutie tohto skmania do innosti odhaovania, vskumu a rozirovania predpokladov premeny spolonosti na kultrne spoloenstvo a udskho indivdua (toho ktorho konkrtneho loveka) na lena tohto spoloenstva; synkriticizmus je jeden zo spsobov pretvrania filozofie na sas kultry. Filozofiu musme odliova od pojmu filozofie; medzi tmito dvoma entitami je ontologick diferencia. Cf filozofia synkritick.

filozofia 21. storoia


filozofia, v ktorej vvine mono rozpozna dve hlavn lnie: 1. lniu trvania na vecnom a argumentatvnom filozofovan u nerelegovanom isto len do sfry analyticko-filozofickch spsobov filozofovania, ale pestovanom aj vo sfre oznaenej svojho asu ako kontinentlna filozofia a 2. lniu v podstate koprujcu globlny chaos, jeho prenos do textotvorieb a mysl. Dnes u teda proti sebe nestoj scientistick a antiscientistick respektve analyticko-filozofick a kontinentlno-filozofick tradcia alebo kultra. Tieto lnie dnes jasne vykazuj rty explicitnej spoluprce alebo koordincie. V dvadsiatom prvom storo mme tak pred sebou na jednej strane v nronej fze vvoja sa ocitnuvie disciplinovan filozofie/filozofmy kontrolovan kategoriologickou sebareflexiou a na druhej strane rozklad filozofovania spovajci v strate poslednch zvykov profesionlnej sebadisciplny a profesionlnej sebareflexie.

filozofia edukcie synkritick


komplementaristick smer filozofie edukcie, ktor namiesto syntzy rznych (aj vzjomne sa logicky vyluujcich) smerov filozofie edukcie realizuje ich nereduktvne usvzaovanie ie synkrzu; synkritizcia filozofi edukcie na bze princpov synkriticizmu.

Mal encyklopdia synkriticizmu 36

filozofia filozofie synkriticistick


zloka synkriticistickej metafilozofie; sbor sebareflexvnych postupov a discipln zameranch na odhaovanie, skmanie a rozmnoovanie filozofm s cieom premieania filozofie na zloku (vvinov psmo) kultry alebo udriavanie statusu filozofie ako zloky kultry. Filozofia (ani filozofia synkriticistick) toti nie je samozrejmou zlokou kultry, t. j. samozrejmou astnkou transformcie zla na dobro, karedho na krsne etc. Vznik i vvin filozofie je sprevdzan tendenciou filozofie nielen etablova sa ako svojrzny prd kultrneho diania, ale aj zabda na zdroj svojho zmyslu, ktorm je trvanie v podobe sebareflexvneho sprievodu kultry smerujceho k ustaniu filozofie (pokia je to filozofia dobra a krsy) a uvoneniu miesta tomu, oho filozofiou dovtedy/doposia bola sc. dobru a krse. Toto zabdajcno filozofie na zdroj svojho vlastnho zmyslu sa v dejinch manifestuje ako neutchajce sporenie sa (polemizmus) filozofov medzi sebou a s kmkovek mimo nich (s vedou, nboenstvom, kadodennm ivotom, umenm). Prevenie tohto polemizmu nakoniec vysuje do kandlu filozofie spovajcemu v strate jej zmyslu, v jej neschopnosti pritaka dobrmu a krsnemu. Synkriticistick filozofia filozofie ukazuje, e filozofia me skoni aj in ako tmto kandlom. Me s toti o toto: dobr filozofia dobra je filozofia, ktor skon a uvon miesto tomu, oho filozofiou bola ie dobru. A obdobne dobr filozofia krsy je filozofia, ktor skon a uvon miesto krse. Synkriticitick filozofia filozofie ukazuje, e podstatou filozofie ako sebareflexvnej zloky kultry je tto transcendencia sebaprekroenie filozofie dobra a krsy k dobru a krse. Toto je synkriticitick filozofia inu. Zmysel m koniec koncov iba pretrvvanie filozofie zla a filozofie karedho, pretoe tu ide o reflexiu zla a karedho s monosou synkritizcie tejto reflexie v intencich princpu zbytonosti konania zla a nienia krsneho, k omu (sc. k zlu a k oklivmu) dochdza dokonca aj bez nejakho osobitnho silia alebo kolenia ud (kona zlo a nii je trivilne, je omnoho ahie ako kona dobro a tvori krsne veci).

filozofia synkriticistick
otvoren sbor synkriticistickch filozofickch discipln ponc synkriticistickou ontolgiou a jej zkladnou vrstvou perichronozofiou. Synkriticistick filozofia je intenzifikovan, systematicky vypracvan forma alebo etapa synkritickej filozofie.

filozofia synkritick
filozofick zloka alebo vrstva synkriticizmu odhaujca, skmajca a rozirujca formy a cesty synkritickej praxe respektve synkritickho spsobu ivota a vypracvajca ich filozofick a metodologick obraz. Synkritick filozofia m pre toho, kto sa s ou stretne, sli ako podklad sebaidentifikcie, ujasnenia si a prehbenia si vlastnej pozcie itatea textov, v ktorch je vyloen. Synkritick filozofia sa riadi princpom ienia inakosti (7. tza synkriticizmu) zdvoduje a rozvja princp poteenia alebo radosti z toho, e blny zaujma svetonzorovo, filozoficky, profesne, ivotnoprakticky, vkusovo, sexulnoorientane, politicky at. in pozciu, in stanovisko, in postoj ako synkriticizmus. Synkriticizmu a jeho filozofii na srdci nele jeho nasledovanie, ale nasledovanie, prehlbovanie a zdokonaovanie tej ktorej mimosynkriticistickej pozcie; v duchu hesla m pestrejie, tm lepie. Princp ienia inakosti navye spja s princpom zbytonosti konania zla (ubliovania, kodenia), pretoe k nemu (k zlu, ubliovaniu, kodeniu) dochdza s vm stupom automatizmu

Mal encyklopdia synkriticizmu 37

ne ku konaniu dobra (pomhaniu, odstraovaniu kd at.). Naprklad nevychova diea je podstatne ahie ako ho vychova, znii partnersk vzah je podstatne ahie ako ho kultivova, postavi dom je podstatne ahie ako ho znii: na znienie domu sta plne trivilna nepozornos, na jeho vybudovanie treba sstreden obrovsk nmahu. Jednou z prvch, ak nie plne prvou mylienkou synkriticizmu, bolo: nie je zaujmav utrpenie, ale o z neho spravme. Dobr synkritick filozofia kon a stva sa synkritickou praxou alebo synkritickm spsobom ivota. Synkritick filozofia zla alebo nieoho zlho, kodlivho sa rozvja do svojej synkriticistickej etapy alebo podoby, ie do filozofie synkriticistickej.

funkcia estetick
uspokojujcno estetickch potrieb vyvolvanm estetickch zitkov, ku ktormu dochdza participciou na premene karedho na krsne, menej krsneho na krajie a neutrlneho na krsne ie asou na estetickej vrstve kultry. Zameranm sa uspokojujcna estetickch potrieb na ten ktor aspekt (tvar, innos, vrstvu at.) archetyplneho bazlna sa spa superpozcia premeny tohto aspektu na estetick objekt a premeny vykonvatea tejto transformcie na homo aestheticus (umelca, recipienta umeleckho diela alebo estetickho objektu at.). Povaha tejto formy superpozcie je ireducibiln na in formy superpozci tvoriacich archetyplne bazlno a zrove s nimi synkriticky usvzanen. Estetick funkcia v naznaenom zmysle je sasou predmetu synkritickej estetiky.

Mal encyklopdia synkriticizmu 38

G
gnozeolgia synkriticistick
vskum kognitvnych vznamovch tvarov (pocitov, vnemov, predstv, pojmov, teri etc.), ich truktry, utvrania sa (vznamotvorby), transformci a nevyhnutnch externch svislost ich truktry osnovan na synkriticistickej ontolgii kognitvneho vznamovho diania ako podprocesu vznamovho univerza. Synkriticistick gnozeolgia je mocne ovplyvnen Husserlovou fenomenolgiou. Cf bze, pokora a takt v poznan, epistemolgia synkriticistick.

Mal encyklopdia synkriticizmu 39

H
historia syncritica
synkritick veda o dejinch, o genetickej a dynamickej dominante truktry tej ktorej entity; synkriticky pestovan histria, synkriticky pestovan dejiny osnovan na idei vznamovej nevyerpatenosti toho ktorho obdobia alebo udalosti dejn a na idei synkritiky obrazu dejn alebo tej ktorej udalosti a dejn resp. udalost samotnch (idea ireducibility toho ktorho seku predmetu historickho skmania a jeho obrazu).

hlunos
likvidujcno ticha, na zemi dnes ubikvitn, vadeprtomn v mysli loveka, v jeho tele i v jeho okol; auditvny (sluchov) atribt smrti civilizcie. lovek stratil schopnos by ticho kdekovek a kedykovek, v ktoromkovek priestore i v ktoromkovek ase, vo vntri i vonku. I na relaxciu alebo meditciu potrebuje hluk (hudbu). Preto je hlunos atribtom smrti civilizcie a preto smr (v podobe hluku na pretekoch, oslavch, pri spoloenskch prleitostiach, na techno parties a podobne) umi tak vtan.

hmota
najastejia prleitos kona dobro. Cf dobro.

hmota (Lenin, V. I.)


interpretcia transhorizontovej reality nechvajca v sebe intervenova ako stredn kategriu nezvislosti od vedomia.

hodnota
miera podielu alebo stupe participcie na premene zla na dobro, karedho na krsne, menej dobrho na lepie, menej krsneho na krajie a neutrlneho na dobr alebo krsne; strune povedan: hodnota je miera participcie na kultre. Naprklad hodnotu fyziky, filozofie, loveka, jablka, ohryzku, pendlka, hviezdy, mylienky, sna, tby, boha, inu, chcenia, mravca, exkrementu, skrutky, lode, suchho listu, choroby, zdravia, oka, filatelie, hry, vrady, vojny, opery, smevu, murknutia at. tvor miera ich participcie na kultre: m via participcia, tm via hodnota, m menia participcia, tm menia hodnota. Mimoriadne dleitou hodnotou je zmysel, pretoe iba nm me ma hodnotu aj nieo, o na kultre nielene neparticipuje, ale ju dokonca ni. Naprklad vrada alebo nezmysel nemaj hodnotu; hodnotu m iba ich pochopenie, ie ich zmysel, peirceovsky povedan: uvedomenie si ich praktickch dsledkov; synkriticisticky povedan: uvedomenie si ich dsledkov pre kultru.

Mal encyklopdia synkriticizmu 40

Hodnotu skma synkriticistick axiolgia.

hodnota estetick
miera podielu alebo stupe participcie na premene karedho na krsne, menej krsneho na krajie a neutrlneho na krsne ie miera asti na estetickom reze kultrou. Druhom estetickej hodnoty je hodnota umeleck ako produkt pretvrania mimoumeleckho na umeleck a miera participcie tohto procesu na kultre. Estetick hodnotu skma synkritick a synkriticistick estetika.

homo
ten ktor aspekt spsobu bytia loveka, prierez tmto spsobom bytia alebo mon podproces diania udskho ivota, jeden z jeho monch prbehov. Zkladn mon (nielen ken, ale uskutoniten) prbehy ivota loveka, vysujce do jeho oslobodenia a nevyhnutn na to, aby toto oslobodenie nastalo, s tieto: 1. homo transcendens, 2. homo culturalis, 3. homo inscendens, 4. homo significantia vivens, 5. homo syncriticus, 6. homo amans, 7. homo benevolus, 8. homo concordans, 9. homo virtus constituens, 10. homo syncriticisticus (utvrajci societas syncritica). Tieto prbehy opisuj texty, rozvdzajce desa tz synkriticizmu. lovek me i superpozciou tchto prbehov usvzanench vzjomne bezasmo, ich synkrzou alebo synkritikou. V tomto zmysle je lovek nplou synkriticizmu nielen ako filozofie, ale najm a predovetkm ako spsobu ivota. Tieto prbehy teda netreba vnma (a chcie i) len evolucionisticky, ako postupnos po sebe nasledujcich krokov k oslobodeniu. Najdleitejou monosou zoradenia tchto prbehov loveka je ich vertikalizcia realizovan perichronickou cestou. Odtiato vznam bezasia a jeho skmania v perichronozofii, no najm jeho itia. Synkritick filozofia ako rozvinut systm synkriticistickch discipln nesie nzov synkriticistick filozofia. Zaujmavm homo je deegoizovan intelektul.

homo aestheticus
lovek estetick ie estetick rez udskm pobvajcnom na svete, ktor je v superpozcii s ostatnmi aspektmi spsobu bytia loveka na svete a ktorm sa realizuje estetick funkcia; sas predmetu synkritickej estetiky.

homo amans
milujcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 6. tza synkriticizmu. Najintenzvnejiu formu objavenia alebo navodenia prirodzench vzieb vo svojej ivotnej situcii lovek dosahuje v lske. lovek me by homo amans (lovek milujci). Synkrza izolovanej bytosti je contradictio in adjekcto; synkrza v skutonosti implikuje komunikciu s druhmi alebo druhm, ktorou sa roztvra priestor alebo dianie milujcna. Komunikan proces nie je prenanie

Mal encyklopdia synkriticizmu 41

vznamov, ale ich re-kreovanie alebo ko-re-kreovanie. udsk bytos, ktor rekreuje ie znovuvytvra vznamy vytvoren inou udskou bytosou, rekreuje aj samu seba a ontologicky sa men. V tomto zmysle je aspekt loveka, ktor oznaujeme termnom homo amans, podstatou interkulturality. lovek rekreujci vznam sa zdvojuje, i dokonca zmnohonsobuje, je ho ontologicky viac o rekreujcno vznamu. Ontotvornos komunikanho procesu sa prejavuje v spestrovan sveta o nov, originlne bytosti. V tejto ontotvornosti tkvie aj kreatvnos a jej najvyia forma lska. Lska (milujcno) je najvyou formou ontotvorby.

homo benevolus
aspekt spsobu bytia loveka spovajci v ien inakosti druhmu; tka sa ho 7. tza synkriticizmu.

homo concordans
lsku optujcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 8. tza synkriticizmu.

homo culturalis
lovek ako kultrna bytos, t. j. bytos pretvrajca zlo na dobro, okliv na krsno at.; len kultrneho spoloenstva; pretvrajcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 2. tza synkriticizmu.

homo inscendens
dovntra seba samho prekraujcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 3. tza synkriticizmu.

homo significantia vivens


zmysel ijcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 4. tza synkriticizmu.

homo syncriticisticus
s bezvberovou pozornosou nereduktvnousvzaujcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 10. tza synkriticizmu.

homo syncriticus
nereduktvnousvzaujcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 5. tza synkriticizmu.

homo transcendens

Mal encyklopdia synkriticizmu 42

prekraujcnostn aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 1. tza synkriticizmu. lovek je v prvom rade homo transcendens (lovek transcendujci, prekraujci), bytos seba/prekraujca, seba/prekraujcno. Podstatou loveka je toti transcendovanie, ie prekraovanie hranc medzi imanenciou a transcendenciou, v dsledku oho dochdza k autentickmu pobvaniu loveka na svete, ktor spova vo vynievan i vyklenvan sa loveka z vntrosvetskho (imanentnho) do mimo-dovtedy-svetskho (transcendentnho vzhadom na dovtedajiu sfru bytia). K parametrike prekraujcna hranc medzi imanenciou a transcendenciou, ktor oznaujeme ako prausvzaujcno alebo bazlne usvzaujcno loveka a sveta, prinle aj temporalitnos a atemporalitnos. Atemporalitn (bezasovostn) rz bazlneho usvzaujcna sa loveka a sveta meme dosta pred svoj zrak, ke sa zamyslme nad nasledujcou Patokovou otzkou a jeho odpoveou na u: o je teda v prvom rade lovek? Je tu t. j. v om sa odohrva nhle, bez prpravy, odhalenie bytia a s nm vlom do univerza vec. (Patoka, J.: Pe o dui (1996), 96) V tomto kontexte synkriticizmus rozvja filozofiu bezasia (perichronozofiu), ktor tvor fundament synkriticistickej ontolgie. U na rovni loveka transcendujceho m teda synkriticizmus na srdci videnie (respektve hadanie) a itie tejto bezasovostnej (perichronickej) dimenzie. V rmci synkriticizmu sa ono Patokovo kov nhle tematizuje pod titulom exaifns. Perichronozofick sebareflexia je kontinulne zlokou sebareflexie synkriticizmu pri jeho vskume ohokovek, aj ke to nemus by vdy expressis verbis viditen (vyjadren). No bezasie je v synkriticizme v tej i onej podobe ie perichronozofme myslen (a poda monost aj it) stle. V danom prpade sa s Patokom tematizuje perichronma exaifns ako ontologick kontituent prausvzaujcna sa loveka a sveta. Z predchdzajceho odseku vidno, e problematika pod titulom homo transcendens sa tka v podstate rozboru bezasovch aspektov truktry odhaujcna sa bytia loveku alebo dostavujcna sa vlomu do univerza veci. V rmci synkriticizmu sa takto (sc. perichronozoficky) retematizuje heideggerovsk tu-bytie (Dasein).

homo virtus constituens


pozitvne virtualizan aspekt spsobu bytia loveka; tka sa ho 9. tza synkriticizmu.

hovorenie o zmene
hovorenie, ktor m zmysel len potia, pokia som ochotn zmeni sa aj sm. Pokia ochota zmeni sa sm chba, je hovorenie o zmene verbalizmus. merne s bliacim sa koncom nejakej etapy vvinu spolonosti sa intenzifikuje re intelektula o tomto konci, no zva je to re o zmene politiky, vldy, ide, myslenia (druhch), mlokedy je to re o zmene seba samho a ete menej ochota alebo schopnos zmeni aspo seba samho. Neschopnos zmeni seba samho je pravdepodobne prina zlyhania vetkch doterajch socilnych revolci, ktor zakadm chceli pomc druhm a usilovali sa zmeni druhch, no aktr revolcie sa v skutonosti nezmenil, iba navonok sa prispsobil svojim idem. Podstata zmeny indivdua sa viae na deegoizciu, ktor sa v naej civilizcii viac menej odmieta, preto naa civilizcia vlastne iba prelapuje na mieste, nedar sa jej kontinulne premiea na kultru a intenzifikuj sa jej devastan inky na jej nositea (civilizan choroby, rastie naprklad

Mal encyklopdia synkriticizmu 43

poet naruench ud na uliciach miest najvyspelejch krajn at.) a na jeho ivotn prostredie (expanduje nienie prrody, zdokonauj sa zbraov systmy, roziruje sa vroba pneumatk a podobne). Cf civilizcia, deegoizcia, intelektul, politika, smr civilizcie.

Hruovsk, Igor (1907 1978)


slovensk filozof, zakladate bratislavskej filozofickometodologickej koly (BF); ovplyvnil synkriticizmus predovetkm svojou trukturolgiou a ideou holho bytia.

hudba
dostavovanie sa umeleckohudobnej reality, jej dostavujcno sa v rmci hudobnej udalosti; vhudobujcno ako na in neredukovaten forma vumeujcna. Cf vhudobujcno.

Husserl, Edmund (1859 1938)


nemeck filozof, zakladate fenomenolgie ako pecifickej filozofmy. Husserlov odkaz priamo i cez recepciu (najm Heideggerovu, Finkeho a Patokovu) zaujma metodologicky i obsahovo kov miesto medzi zdrojmi synkriticizmus. Cf svet ivotn.

Mal encyklopdia synkriticizmu 44

CH
chronogenza
proces asotvorby, genza asu; podproces svetotvorby, prepletajci sa s podprocesom priestorotvorby; sas prochrnie.

Mal encyklopdia synkriticizmu 45

I
inakos
ireducibilita na druh dan jedinenm sborom vzahov k druhmu (druhm). Princp priania alebo ienia inakosti alebo poteenia z nej stelesuje 7. tza synkriticizmu, ktor skma monosti realizcie tohto princpu najm na pde dialgu.

inscendencia
transcendencia smerom dovntra (ivota) loveka. Problematika inscendencie sa rozvja ponc 3. tzou synkriticizmu.

inscendovanie
procesulny aspekt inscendencie, transcendovanie dovntra.

intitcia spoloensk
tandardn spoloensk forma odkladajcna zmeny. Kee sa vak zmena skr alebo neskr naozaj aj iada (povedzme v dsledku zniovania veku zmasakrovanch strebou), vytvra sa metaintitcia, ktor by mala konene zabezpei zmenu prekonanm jej odkladania pvodnou intitciou. No metaintitcia je ako intitcia zasa len odkladajcnom zmeny, take sa siaha k vytvoreniu metametaintitcie, ktorej nplou je u naozaj navdy, naveky, na ven asy konene zabezpei zmenu. Metametaintitcia prijma opatrenia na zabezpeenie zmeny kontrolovanmi intitciami, m (prijmanm opatren) zasa len nesiaha k zmenm, ale iba k opatreniam na realizciu zmien. No opatrenia na zabezpeenie realizcie zmien s len realizciou opatren na zabezpeenie zmien (trebrs ich schvlenm v zkonodarnom orgne), nie realizciou zmien. Prkladom realizcie opatren na zabezpeenie zmien s povedzme antifajiarske kampane vysujce do vysunutia fajiarov k vstupu do budov, m sa fakticky pasvne fajenie ete viac rozri, alebo opatrenia na zabezpeenie obmedzenia nkupu zbran, povedzme nvrh opatrenia, ktorho realizciou by sa poet dier v telku zastrelenho dieaa znil z troch na jednu: kampa za presadenie obmedzenia vonho predaja poloautomatickch zbran s okamitou (sic!) reakciou expertov, e sa to (ie zmena) d len ako realizova. Podstatou tohto nekonenho regresu zabezpeujceho relne iba stagnciu spolonosti, no nie jej zmenu, je ztotonenie opatren na realizciu zmeny s touto zmenou samou. Kardinlnou akosou je nerozliovanie opatrenia na zabezpeenie zmeny a zmeny. Toto nerozliovanie pripomna nerozliovanie medzi obrazom a tm, o tento obraz zobrazuje. Zmer, odhodlanie a podobne vykona zmenu sa stotouje s vykonanm zmeny. Toto stotonenie otvra priestor nekonench hier na ist svedomie: prijmem, presadm, prebojujem opatrenie na

Mal encyklopdia synkriticizmu 46

zmenu a v noci mem pokojne spa. V podstate tu ide o varicie na odkladanie zmeny. Toto je motv vodnej defincie spoloenskej intitcie ako odkladajcna zmeny. Dejiny spoloenskch intitci sa potom javia ako dejiny varici odkladania zmeny alebo, ak chcete, dejiny isten svedom. Rieenie problmu stagncie spolonosti tkvie v synkrze opatren na realizciu zmeny a zmeny. Tto synkrza spova v nereduktvnom usvzanen opatren na zmenu a zmeny, v udriavan ich v odstupe od seba, ie v nvrhu opatren na zabezpeenie zmeny na jednej strane a v realizcii zmien na druhej strane. Realizcia zmeny je vak v protiklade k nplni intitcie, ktor je zakadm realizujcnom iba nvrhov opatren, nie realizujcnom zmien. Realizujcnom zmien, miestom realizcie zmien, me by iba konkrtne jedinen udsk indivduum, ktor autenticky ije len v miere, v ktorej je miestom zmien. Takmto miestom realizcie zmeny je naprklad Gndh, Kristus, Sokrates a al konkrtni jednotlivci a zotrvanos nho odkladajcna zmeny sa skr i neskr alebo priamo i nepriamo postar o eliminciu tchto jednotlivcov. Pokia je toto indivduum len miestom prijmania opatren na zabezpeenie zmien, je neautentickou formou bytia zvanou radnk/ka, len/ka parlamentu, komisie a pod. a ako tak/tak (menovanou) sasou intitcie. Pokia vak konkrtne udsk indivduum Gndh, Kristus, Sokrates at. zane participova nielen na procese schvaovania opatren, ale aj na zmench, o ktor m s v opatreniach, dostva sa potencilne a asom aj relne mimo intitciu: intitcia ho prenasleduje, zniuje mu odmenu alebo plne mu ju odopiera, vyluuje ho zo seba ako cudz element (exkrement), nechva ho likvidova (niekedy aj za aplauzu prizerajcich sa). Po smrti danho indivdua sa intitcia alebo metaintitcia zasa len namiesto zmeny star o slvu indivdua ijceho zmenu stotoujc zmenu tentokrt zase so slvou a ou iniciovanmi almi opatreniami na zabezpeovanie zmeny. V tomto zmysle je intitcia mechanizmom odkladajcna zmeny a konkrtne smrten udsk indivduum realiztorom zmeny. To je aj dvodom, preo s zmeny it (= fakticky realizovan) v konkrtnoindividulnoudskch ostrovekoch spolonosti empiricky izolovan. Prepojenos tchto ostrovekov zmeny nie je mon empiricky bol by to zasa len vznik intitcie so vetkm tm, o sa o nej povedalo vyie. Bolo by to organizovanie, hnutie a podobne s celm tm komtovm chvostom replikci starho. Prepojenos ostrovekov zmeny je mon iba transcendentlne, mimoempiricky, neorganizovane a teda nezasiahnutene umtvujcou silou intitcie. Z empirickej pozcie sa superpozcia zmien jav ako nemon, absurdn, iluzrna, ako fikcia alebo ako utopizmus. Zmena je vak mon iba hic et nunc, in no time a nonloklne. A v priestore toho ktorho konkrtneho a nezamenitenho udskho indivdua. Mono ju sce plnova alebo o nej snva, no realizova, vykona sa d len konkrtnymi umi (povedzme tragickmi hrdinami), podobne, ako sa zasa len konkrtnymi udskmi indivduami (povedzme lenmi parlamentu alebo establishmentu) prijmaj opatrenia. No opatrenia s iba zriedenm sirupom zmien, nech sa nm javia o ako nevyhnutn. Ontologicky s redie ako sama i samotn zmena. A zahustenm na palivo premeny intitcie tvoren inmi konkrtnych ud sa zskava zdroj aj premeny intitcie. Intitciu nemono zmeni zvonka: zvonka mono vytvori iba metaintitciu replikujcu star nevry pod novm nterom. Transformcie intitci beia na palivo konkrtnch

Mal encyklopdia synkriticizmu 47

ivch ud. Iba spotrebou konkrtnych jednotlivcov ich mono transformova. ia, ani sebaradiklnejia transformcia vak nezabezpe, aby sa intitcia premenila na realizujcno zmeny; aj transformovan intitcia bude generova zasa len opatrenia na uskutonenie zmeny, no nie zmeny samotn. Prijmanie opatren sa deje zvyajne kolektvne a nezriedka aj anonymne, realizcia zmien le na bedrch za ivota izolovanch jednotlivcov, ktorch ostatn nanajv (pre)nasleduj a chpu iba krajne zriedkavo. Naastie transformtor neak na chpajcich. Realiztorovi zmeny vak ani niet pomoci zo strany blnych. Realiztor zmeny, onen ostrovek vntornho slobodnho rozhodovania, je odsden na doivotn samotu a v podstate nepochopenie. Ak do svojho intmneho ivota dovol nahliadnu povedzme novinrovi, skolabuje ako vlnov funkcia; zostane iba aspektom. Podstatou samoty realiztorov zmien je ich nedelegovatenos a empirick nezdelitenos. Niet nikoho druhho, kto by mohol vypi au bolehlavu ako Sokratov nhradnk. Preto je len jarmonm divadlom nechva sa znovu a znovu ukriovva nad trhoviskom. No na druhej strane je samota, zvonku viden ako totlna opustenos realiztora zmeny, ako brna do spoloenstva transformtorov: pretvrateov zla na dobro, karedho na krsne, menej dobrho na lepie, menej krsneho na krajie a neutrlneho na dobr alebo krsne. Transcendentlne spoloenstvo trasformtorov je naim kultrnym spoloenstvom. Ono je tvoren onmi Antigonami, o ktorch sa hovor v texte lovek tvrou v tvr k sporu intitci, a onmi Orfeami, ktor sa vak u doku neobzrie za Euridikou. Niet inej cesty na svetlo (z tmavej dungle intitci), ne cesta odhodlanej, na niom (ani na ivote) nelipncej samoty. A tto samota je transcendentlnou podmienkou zmysluplnho (rozumej kultrneho) spoloenstva. Dvojicu alebo spoloenstvo mnohch milujcich utvraj samostatn, samotn (odvoden od slova samota), nezvisl a na niom nelipnce osobnosti. Oni to boli, o ktorch asi snval Kant pri predstave osvietenho dospelho. No a autonmny in na niom nelipncich je cesta z intitucionlnej puberty.

intelektul
vy(na)klada intelektulnej prce ie prce vysvetujcej, e a ako sa m zmeni ale iba druh i druh. Intelektul je osobnos schopn koncipova a niekedy aj zorganizova zmeny druhch, zmeny celch spolonost a spoloenskch systmov, t najv intelektuli doku koncipova zmeny seba samch, aj dobre radi (by poradcami) druhm i dokonca sebe samm: naprklad o existencii intelektulafajiara, ktor by nemal aspo elementrne predstavy o kodlivosti fajenia, prakticky niet pochb: doke si pohotovo radi, presvieda sa, tudova odborn (sic!) literatru, prijma zvzky a pod., len prestanie faji sa uho nie a nie dostavi: schopnosti zmeni (aspo alebo aj) seba samho dokonca aj v tch najtrivilnejch veciach sa mu spravidla nedostva. Fixcia schopnosti zmeni seba samho alebo jej vskyt vo vom pote je toti udalos takej mocnosti ako vznik novho historickho typu loveka. A ke sa u aj tu a tam v dejinch zaal rta tento typ loveka (homo), vemi rchlo bol vyhladen. Ani tajn spoloenstv nemaj ance na dlhie preitie, pretoe okrem ich vonkajieho neprajnka stelesovanho establimentom, si svojho likvidtora pestuj svojou vlastnou organizciou, liturgizciou, hierarchizciou a pozinmi bojmi, otvranm sa kontaktom s inmi organizciami etc. Podstatne ahie nm prde naprklad

Mal encyklopdia synkriticizmu 48

zorganizova antifajiarsku kampa, ne sami presta s fajenm. Nie je nemon vygenerova neobmedzen mnostvo opatren povedzme proti kradnutiu a zorganizova, aby ich podpsal povedzme aj cel nrod, no takmer neprekonaten problmy nm rob nevzia si opusten spinku v cudzej kancelrii. Intelektul ako eventulny nov historick typ loveka by bol (alebo mono, e niekde u i jestvuje, a dfajme len, e sa o om nikdy nedozvieme) deegoizovan intelektul. Ak drmu proces deegoizcie vyvolva, si meme pozrie (a zai) pri tan lnku o ja. Ego intelektula je zvyajne nadpriemernej inteligencie, take jeho deegoizcia pripomnajca mystick smr m (mala by) nadpriemern dsledky preho samho (ako mala naprklad pre Jeia, Sokrata, Husa, Gdhho a alch) a pre al vvin spolonosti, ktor sa vak zakadm intitucionalizuje a v podstate men na ben politick alebo nboensk zoskupenia a hnutia od zaiatku zpasiace vntorne i s druhmi. Zaiva s s deegoizovanm intelektulom je nanajv riskantn a preto sa k nemu pridvame, a ke ho zva zlikvidujeme. S ete vm problmom ne je problm s vonkajm nasledovnctvom prichod intelektulovi zpasi v om samom. Poda synkriticizmu vrus zlyhania aj v tomto smere je zakuklen v zpase, v boji so sebou samm, v neschopnosti intelektula milova seba samho aspo tak, ako miluje druhch. Zpas je koniec zmeny a zaiatok jej replikcie. Je krajne zvltne, e bojova so sebou je omnoho ahie ne prijma sa tak, ak som, milova sa so vetkm tm, s m som priiel na svet. Cel kolsk systm mme nastaven na zmenu, vychovvaj ma, aby som bol schopn sa zmeni, motivuj ma k tbe po zmene. No v okamihu, ke sa nastavm na zmenu seba samho, strcam kontakt s tm, ak v skutonosti som, proces mjho ivota sa trh na zl minulos, na to, ak som bol, a na to, ak budem, ke splnm tak a tak poiadavky. Nik ma vak nevedie k tomu, aby som sa pozrel na seba ako na takho, akm v skutonosti som, hic et nunc (teraz a tu) povedzme so svojou ndchou, s celou svojou neznesitenosou, so vetkmi mojimi neduhmi, chorobami, neschopnosami. Je omnoho ahie sa naprklad nenvidie, odhliada od seba, i so sebou ako s abstraktnom, ako s obrazom seba samho, ne milova sa, bra sa so vetkm, o v sebe nachdzam, prihliada k tomuto vetkmu bez ohadu na to, i sa mi to pi alebo protiv. Ako mono milova trebrs t zrdu, ktor v sebe vid moje ja alebo ktor vo mne vidia druh? Vimnime si, koko nmahy d aj tm najspravodlivejm i najosvietenejm postavm z filmu Blsek prija u len vymykajcu sa farbu pokoky hlavnho hrdinu. Je omnoho ahie sa nenvidie, ako milova. Je zaujmav, e kolstvo, trningy at. ns ved skr k prvmu, k nenvisti k svojej dajnej slabosti, neschopnosti at. A progresvne, nonkonformn a podobne pedagogick systmy ns zasa ved k sebazboovaniu (rozumej: k adorcii svojho ega) a k jeho bezohadnmu presadzovaniu sa medzi dengavmi druhmi. Bez lskyplnho prijatia sa so vetkm, o v sebe mme, aj s onm malm Hitlerom v kadom z ns, nie je mon sa zmeni. Preto sa doposia dejiny menia zva len pokia ide o neiv produkty udskej innosti, o techniku a jej prostriedky, i tzv. zduchovnel, naprklad logick postupy. To vetko brlivo progreduje, priom sa nonice medzi pikovou technikou (CERN) a tm, o sa predvdza ako umenie v tuneloch LHC, vesmrne roztvraj: na jednej strane koncentrcia a organizcia intelektulneho potencilu galaktickch rozmerov, na druhej strane stupidita rovnako galaktickch rozmerov (neviem, do akej

Mal encyklopdia synkriticizmu 49

miery uvedomovan pracovnkmi CERN-u; niekedy m pozorovate pocit, e sa to vedeckm pracovnkom, prinajmenom pri verejnch oslavch, pi). No lovek a jeho vzahy sa v najlepom prpade nemen a nemenia. Intelektuli chceli doteraz zakadm zmeni niekoho inho, no nie a nie sa zmeni aspo sami. A ke u aj by dolo k nastpeniu sebazmeny, vsunula sa medzi zmenu a stav, s ktorm boli nespokojn, tba zmeni sa. V podstate namiesto zmeny zaali bezasmo tbou (zaa ti si nevyaduje nijak zvltne kompentencie alebo nmahu), t najodvnej so renm tejto tby, no faktick zmena sa dostavila nanajv na kratuk as a vemi rchle prakticky spontnne anihilovala. Transcendova donekonena odkladajcu tbu me in: ak by sme sa tili napi, no nikdy by sme nevykroili k pohru a nenapili by sme sa, umreli by sme od smdu. Preto je naa civilizcia mtva: ije zva iba tbou zhmotnenou v neuveritene rchle progredujcej technike, tbou zmeni sa, tbou vymani z takej i onakej krzy, vojny, pliagy, vakovakch nevrov at. Generuje neustle nov virtulne svety, dokonale s nimi ongluje a o je najhorie, aj s konkrtnymi dopadmi prakticky na vetko, ponc ekonomikou a koniac najdetajlnejmi sexulnymi konmi. Dnes mme problm predstavi si, o by nemohlo by umel v mikrosvete, v oblasti viditenho sveta a mylienkovo i v rozmeroch kozmickch sstav i dokonca v naej vlastnej mysli. Tu je intelektul vo svojej koi, asi ako modertor pred obrazovkou s potaovm modelom tropickej brky alebo vzniku vesmru. S vekou vnou sleduje zavjanie loveka vo vlnch cunami i v rozvalinch po zemetrasen, a to zasa len cez mdium. Alebo prostrednctvom turistickej kancelrie, v podstate ako v safari. Mdium je naa smr, smr naej lsky, priateskho dotyku, objatia. Ak sa niekto predsa len odhodl prikroi k pohru a napi sa (povedzme odhal a zane bez uznesen a opatren likvidova korupciu), prakticky okamite likvidujeme jeho samho (kedysi na kri alebo na hranici, dnes povedzme v sude s tekutm betnom alebo kyselinou) a samozrejme, e u ako mtveho a plne nami tvrnitenho vyhlasujeme za Zakladatea, svtca, disidenta, hrdinu a pod. Je zaujmav, e intelektul doke upozorni na tieto veci u druhch, v inch nboenstvch, v inch politickch systmoch a pod. Vo vlastnom spoloenstve je takto in prakticky zakadm salto mortale , o ktorom sa zvyajne dozvedme (aj to zva v tylizovanej umeleckej podobe) a po vystriedan vldy alebo niekokch vld i dokonca reimov. Preto je onoho novho historickho typu loveka, ktor nazvame deegoizovan intelekutl, tak mlo. Navonok, verejne, medilne. Fakticky je tu vak prtomn ako dobr lovek (homo bonus), ktorho hlavnm znakom je, e o om nevieme. T najlep s neviditen naprklad ako bezmenn matky milujce svoje deti. Identifikova ich mono ako nioho sa nedoadujce przdna, okolo ktorch ustva utrpenie, pri ktorch je nm dobre bez toho, aby od ns poadovali vanos.

interkulturalita
synkrza (nereduktvne usvzaovanie sa) kultr a vvinovch psiem kultr pri kontaktovan sa kultr a vvinovch psiem kultr. Interkulturalita je rekreujcno pretvrania zla na dobro, karedho na krsne etc. jednou kultrou v kultre druhej/v kultrach druhch alebo jednm vvinovm psmom kultry v druhom vvinovom psme kultry/v druhch vvinovch psmach kultry. Interkulturalita implikuje tvorivos (kreatitivitu), o znamen, e uhasna mechanickm napodobovanm alebo prenosom (i nedajboe vnucovanm): jedna kultra/jedno kultrne psmo si

Mal encyklopdia synkriticizmu 50

z druhej kultry/z druhho kultrneho psma neme ni prevzia, pokia m zosta kultrou/vvinovm psmom tej ktorej kultry. Kultra vak me mnoh z inej kultry re-kreova, znovu-s/tvori v ivom kontexte procesov seba samej. Interkulturalitu tvor otvoren sbor slobodnch re-kreatvnych procesov, ktorch dianie a vsledky sa podobaj len na povrchu, no hbkovo s spojen s ireducibilnm pradivom originlnych procesov tej ktorej kultry, toho ktorho psma kultry. Synergick efekt interkulturality tkvie v rozirovan alebo prehlbovan pestrosti pretvrania zla na dobro, karedho na krsne etc. V opanom prpade, t. j. pri redukovan pecifik kultr alebo ich vvinovch psiem, nemono hovori ani o interkulturalite ani o kultrach mono hovori iba o civilizcii alebo smrti civilizcie: tento trend zaznamenvame ako prevaujci v dnenej dobe globalizcie, dobe glajchaltovania kultr a ich vvinovch psiem. Dobrm prkladom interkulturality je bratislavskos. Aby sme si dokzali aspo trochu predstavi neuveriten spletitos siete vzahov, v ktorch sa eventulne odohrva rekontitcia nejakho prvku jednej kultry v lone kultry druhej ako podproces interkulturality, pretajme si odsek z knihy S. T. Asmu Bohov pij whisky (2006), s. 92: Co mn velice mtlo, byla skutenost, e symbolika buddhismu, animismu a hinduismu se nems pouze v umleckch dlech a kulturnch zvyklostech, ale pedevm v hlavch lid. S vynaloenm urit prce a trplivosti lovk pedivo tchto souvislost rozplete a pochop jeho vzjemn vztahy. Pro bli nastnn toho, jak asi tento gordick uzel v Kambodi vypad, si zkuste pedstavit adovho Kambodana, kterho by ste o Vnocch penesli do Ameriky. Narazil by na moe navzjem provzanch pedstav a mylenek. I kdyby ml njak povdom o kesansk teologii, postehl (tu m by asi predpona ne-, pozn. J.P.) by mnoho zvltnch souvislost. A vzjemn logika tchto vztah by se jevila pinejmenm jako nepostiiteln. Byly by zde legendy o malm Jekovi, a do toho by se pletl Santa Klaus, sob Rudolf, snhulk Frosty, Ti krlov, zelen muk Grinch, panna, elfov, hvzda betlmsk, Bailey Building and Loan a jesliky. K tomu by se lid oddvali zvyklostem, jako je plnn punoch, chozen do kostela, peen cukrov pro Santa Klause, zapalovn svcn, vnonch frantik, zdoben stromek, chozen ke zpovdi a tak dle. Dost vc na to, aby se z toho profesor smiologie zastelil. A v jihovchodn Asii nen situace o nic mn matouc, protoe tam do katulky s nlepkou buddhismu velo skuten nepebern mnostv tradic.

interpretcia reality transhorizontovej


tak i onak pomenovanie a vklad transhorizontovej reality zvyajne kontaminovan propenzitou (sklonom) stotoova vsledok prve svojej interpretcie s transhorizontovou realitou a v dsledku toho neprajnos voi inm interpretcim. Tto nklonnos k stotoovaniu svojho obrazu transhorizotnovej reality a tejto reality svis zva s centripetlnosou interprettora a koniec koncov zaklad konflikt (cf polemizmus) so zstancami inch interpretci, inch obrazov. Jednou z hlavnch podakost civilizcie je vojna obrazov, nevraivos k pestrosti obrazov, o m na rovni ideolgi a nboenstiev a vojnoplodn nsledky, ako to v sasnosti u na zemi prevame kadodenne.

interval bezasov
(angl. in-no-time-interval)

Mal encyklopdia synkriticizmu 51

veudrujcno pohromade. Cf bezasie, zbezodkladnenie preruenia konania zla (PKZ).

Mal encyklopdia synkriticizmu 52

J
ja
hlavn predpoklad replikovania starho; odstrni tento predpoklad mono deegoizciou; replikovanie ja, ega, koreponduje s replikovanm civilizcie, pozri smr civilizcie. Ja je predmetom skmania synkriticistickej egolgie ako sasti synkriticistickej antropolgie a sasti aj synkritizovanej psycholgie. Nzornm zviditenenm a zhmotnenm ega je Manhattan s nespoetnmi egodrapmi a jeho napodobneniny na vetkch kontinentoch bez ohadu na politick reimy, nboenstv i etnik, ono hubovit raenie koloslnych oceobetnovch kontrukci smerom k nebu. Kad z tchto skameneln ega sa neobrazne driape za tm, aby bola vyia, impozantnejia, krajia, modernejia, technicky vyspelejia, bezpenejia, ekologickejia, energeticky spornejia a podobne, o sa nm u inovercov a inak politicky zmajcich jav ako megalomnia na rozdiel od naej legitimnej nrodnej i ttnej hrdosti a mocenskej i finannej pchy. Propaganda i mestsk zastupitestv robia z egodrapov symboly moci, hoci v skutonosti je sotva o takm zranitenm ako megaveiaky, kamenn prsty ega naahujce sa po mrakoch, urbanistick rigor mortis. Neschopnos vidie tieto veci neprekvapuje u prostho Kubnca, ktor prvkrt navtvi New York, okuje vak u intelektula. Istee, egotma je mocnejia ako vlia tma, zatemuje myse ako vemocn mja: ego je ten najinteligentnej Proteus vo vesmre, bostvo, ktor sa pri najmenom dotyku a najletmejom pohade na men ete rchlejie ne kvantov systm po zmeran. Intelektul pri tan tchto riadkov to m prleitos okamite sledova: bezasmo sa men s pokojnho uvlivho mudrca na fanatickho fanika, ktorm pred zaiatkom tania tohto textu hlboko opovrhoval ako msi, o u neme by primitvnejie a zaslepenejie. Teraz, pri tan tchto riadkov, sa v om spa jeden argumentan systm za druhm, terie pred jeho vntornm zrakom defiluj ako na kulturistickej prehliadke: najlepie by bolo treskn pokraovanm tania, no ego sa ndej, e predsa len zvaz a doke svoju pravdu, a u dobrho intelektula sa to aj zakadm stane a intelektul vychdza z ringu ako vaz. Intelektul neme toti vyjs z ringu in ako vaz; on je ex definitione hrdm obyvateom demokratickej republiky ringu z vaza sa len zmen na vyzvatea, hadajceho komu by dal zasa na hubu. Z hadiska synkriticizmu sa pred intelektulom pri tomto jeho tdiu jeho ega ponka monos vyzdvihn z predchdzajcej asti tejto vety slovo jeho. Niektormu z bystrejch intelektulov sa me dokonca podari experiment so substitciou slova jeho na slovo moje. Od spechu tohto experimentu sa vak u naozaj ocitne ako by povedal Patoka v kierkegaardovskej alebo nietzscheovskej muiarni: vr procesov, ktor spust substitcia jeho na moje je strhujci ako cunami. Intelektulovi tu zva nezostva ni in, ne (s hrzou) pozorova pd svojich vlastnch dvojiiek. Intelektuli, ktorm sa podar tento relny pokus zmeni na mylienkov (thought experiment), si zachovaj tvr a cez vrus sebavedomia na jame po svojom neplne anihilovanom ja nechaj vyrs ete vekolepej pomnk svojmu egu, viery v nezniitenos ktorho sa u asi nikdy nezbavia alebo ich o tto vieru u nik (ani tieto texty) neober. Preto je aj najpravdepodobnejie, e ostroveky kultry nikdy (plne) nevyplnia cezry mtveho mora civilizcie.

Mal encyklopdia synkriticizmu 53

Konjukciou ega a alch okolnosti sa generuje naprklad lovek so studenmi oami. Tam, kde je ego, je boj a premhanie. A kde je boj a premhanie, je opakovanie starho, nech by sa vsledky vazstiev javili sebauitonejie a sebakrajie. Pochybujeme azda s pohrom ampanskho v ruke po slvnostnch prestrihvaniach psok? Ego prosto nepust. Ego ns udriava v prvej lnii pokroku, ie procesu, ktor ns zakadm privdza k vej a devastujcejej krze alebo katastrofe. Hbkou alebo mocnosou naej podviazanosti egom zatia neotriasli dostatone ani ostatn katastrofy naprklad typu Fukuima. Preo? Svis to pravdepodobne s nevyerpatenosou znecitlivujcnostnho potencilu ega. Ego je entita, ktorej na pln rehabilitciu sta minimum ivho materilu: ego sa bude presadova aj medzi tmi najbohejmi z bohch ako naprklad v guagu, ke toho i onoho z bohch poveria by dozorcom. Obludnos ega je obzvls nzorn na egu chorch, starch, na egu bezdomovcov, vyhnancov, uteencov, vzov, zatopencov, prenasledovanch at. Pri neastnkoch je ego nah, pri boiakoch ego nem takmer ni na seba, na rozdiel of ega astnkov faiangovho blu v opere skladajcich sa so zaslzenmi oami na charitu. Neslchan vynaliezavos ega a innos jej technickch aplikci preczne opisuje naprklad H. Poincar a al myslitelia. No len mlokoktorm z nich sa dar ukza existencilne konzekvencie innosti bojovnckej egotrukturcie nho ivota a civilizcie. Cf egocentripetlnos, egoizcia, egorea.

Jedno
(gr. to hen) novoplatnska interpretcia transhorizontovej reality, v ktorej ako hlavn kategria intervenuje kategria vbytujcna (kontinulneho dvajcna bytia, emergujcna sveta a vetkho v om).

joga
z pohadu synkriticizmu ide vlastne o artistiku osnovan koniec koncov na vdskej a tantrickej tradcii. Synkriticizmus sa v rznych nezriedka si vzjomne protireiacich kolch alebo smeroch jogy orientuje ich synkritizciou, t. zn. nereduktvnym usvzaovanm na bze princpu ienia inakosti. Synkritizcia a ienie inakosti s vak omnoho dleitejie vzhadom na recepciu jogy z prostredia inej kultry (pozri interkulturalita). Cf joga (Bhagavadgta).

joga (Bhagavadgta
polemistick variant jogy, ie obmena jogy, v ktorej tak po praktickej ako aj po teoretickej (filozofickej) strnke intervenuje na kovch miestach kategria boja, zpasu.

Mal encyklopdia synkriticizmu 54

K
kategria
kognitvny vznamov tvar tvoriaci kov prvok alebo entitu vznamovho univerza. Kategrie ako pre dan oblas najveobecnejie pojmy sa grupuj do relatvne stabilnch konfigurci kategri urovanch skupinou jadrovch kategri. Nuku o kategrich podva synkriticistick kategoriolgia synkriticky nadvzujca na kategoriolgiu bratislavskej filozoficko-metodologickej koly najsstavnejie rozvinut v diele V. ernka. Cf tvar vznamov kognitvny.

kategoriolgia synkriticistick
disciplna synkriticizmu, v ktorej sa uskutouje vskum, topolgia a systematizcia kategri intervenujcich v pristupovan loveka k svetu; synkriticizmus vyleuje ako rozhodujce jadrov kategrie; jadrov kategrie s tie vznamov tvary, ktorch zostava (konfigurcia jadrovch kategri) uruje ten ktor obraz sveta; v synkriticizme samom patria k jadrovm kategrim o. i. kategrie transhorizontovej reality, bezasia a ja.

komparatistika synkriticistick
disciplna synkriticizmu, porovnvanie uritch entt po ich predbenom systmovoanalytickom rozbore. Synkriticistick komparatistika vysuje do nereduktvneho usvzanenia komparovanch entt (pozri synkritika).

konkordancia
ssrdenenie (doslovne poda lat. con-cor-dantia, o pribline znamen: s-srde-nenie), milujcno s optovanm; maximom konkordancie je synkriticizmus ako spsob ivota (ie nielen ako alebo predovetkm filozofick uenie). Cf 8. tza synkriticizmu

kotidianistika
cieavedom pestovanie umenia kadodennho ivota (artis vivendi cottidianae), ktorho zkladom je schopnos anihilova asov vakuoly v konan (atemporalistika). Vekm majstrom kotidianistiky bol Jn Albrecht, ktor ju dokzal neobyajne vdatne a prakticky kedykovek aplikova v rmci pedagogickej innosti, organizcii hudobnho (umeleckho) ivota, ale aj v benom styku s umi na ulici, v zamestnan a pod. Jednm z indiktorov toho, e sme pokroili v umen kadodennho ivota, je vntorn vyrovnanos, pocit zmysluplnej spokojnosti, vedomie, e ktorkovek nasledujci okamih nho ivota je okamih dosiahnutho ciea (anihilcia asovej vakuoly medzi terajm a tzv. budcim okamihom), schopnos zastavi negatvnu emciu, ako hnev,

Mal encyklopdia synkriticizmu 55

rozhorenie a podobne. Vznamnm zdrojom kotidianistiky je schopnos preva estetick rados pri (re)produkcii umeleckho diela i pri jeho recepcii.

krsno
uspokojujcno* estetickej potreby; forma dobra. Krsno je sasou predmetu synkritickej estetiky. Cf estetika synkritick, penie sa. *) K termnom tohto typu pozri lnok terminolgia synkriticizmu.

kritrium kultrnosti
miera participcie na kultre, ie na pretvran zla na dobro, karedho na krsno, menej dobrho na lepie a menej krsneho na krajie. Cf kulturolgia synkriticistick.

kultivcia
premena civilizovanho na kultrne; v podstate npl synkriticizmu. Ako prklad kultivcie me sli metda rozkladu vznamu na toton a odlin. Cf kulturolgia synkriticistick.

kultivovanos
pozri: kultrnos. Cf kulturolgia synkriticistick.

kultra
ontologicky najvdatnej spsob bytia loveka na svete spovajci v pretvran zlho alebo karedho na dobr alebo krsne a menej dobrho alebo menej krsneho na lepie alebo krajie, prpadne neutrlneho na dobr alebo krsne; nereduktvne usvzaovanie sa (ie synkrza) agapizmu a polemizmu (na rozdiel od civilizcie, v ktorej zva dochdza k ich nerozliovaniu alebo zauzlovvaniu); kultra je vedom pokraovanie prrody, harmnia medzi lovekom a prrodou; kultra sa realizuje v otvorenej mnoine vvinovch psiem, najm v rmci kadodennho ivota loveka, vo vede, nboenstve, umen a filozofii; kritrium zaradenia akhokovek procesu alebo tvaru do kultry, ie jeho kultrnos je jeho participcia na premene zla na dobro alebo karedho na krsno; kultrne je to, o participuje na tchto transformanch procesoch. Kultra je predmetom synkriticistickej kulturolgie s jej fundamentlnou vrstvou synkriticistickou ontolgiou kultry, ktor sa pecilne venuje spsobu bytia kultry kultrneniu, vkulturujcnu, ie nastvaniu a stvaniu (vznikaniu a zanikaniu) kultry. V sasnosti je mimoriadne dleit ostatne spomenut problematika zanikania kultry (kultrnosti) prakticky vo vetkch oblastiach ivota loveka.

Mal encyklopdia synkriticizmu 56

Mierou participcie na kultre je hodnota. Problematika kultry sa rozvja ponc 2. tzou synkriticizmu. Cf bazlno archetyplne, bezpodmienenos kultry, hodnota, interkulturalita, kultrnos, kulturolgia synkriticistick, podstata kultry, smr civilizcie, synkriticizmus, tragika, vzah kultry a civilizcie.

kultrnos
( = kultivovanos) spsobilos pretvra zlo na dobro, oklivos/karedos na krsu, menej dobr na lepie alebo menej krsne na krajie. Kultrnos sa zaklad na artes a dostavuje sa transcendovanm. Kultrnos mono chpa aj ako mieru schopnosti pretvra zlo na dobro at., pretoe sme tm kultrnej, m viac sa nm dar tto transformcia, a samozrejme tm menej kultrni, m menej sa nm dar pretvranie zla na dobro at. Kultrnos sa preto v synkriticizme chpe ako participcia na naznaenej transformcii. Cf kulturolgia synkriticistick.

kulturolgia synkriticistick
disciplna synkriticizmu zaoberajca sa kultrou. Synkticistick kulturolgia systematizuje postupy a vsledky skmania a praktikovania kultry v rmci synkriticizmu. Vychdza zo synkritizcie existujcich kulturologickch koncepci jednak medzi nimi navzjom, jednak a to v prpade, e sa v nich vyskytuj prvky/tendencie a podobne polemizmu ich polemistickch prvkov/tendenci a podobne s eventulnymi prvkami agapizmu. Pokia ide o kulturologick koncepcie angloamerickej provenience, polemizmus ta ich civilizciu ako kultru a ich kultru ako civilizciu. Synkriticistick kulturolgia je dediom kontinentlnej (v podstate nemeckej) kulturolgie. Tak ako ostatn disciplny synkritcizmu aj synkriticistick kulturolgia vychdza z princpu ienia inakosti, ktor nevyluuje zkon vylenia sporu ((p & p)) a navye je podmienkou jeho myslenia.

Mal encyklopdia synkriticizmu 57

L
lkanie
vbenie: ak ns nieo lka (vbi), to ete neznamen, e po tom musme ti; lkanie nezvis od naej vle, naa tba po tom, o ns lka, vak no.

lska
maximum zmysluplnosti; podstatou lsky je poteenie z inakosti alebo jej prianie; maximom lsky je lska optovan ie konkordancia, trukturujcnom lsky je milujcno. Lska je prirodzen kontext sexuality. Sexualita mimo tohto kontextu tenduje k perverznosti. Sexualita mimo lsky je podprocesom egoizcie. Nevyhnutnm predpokladom lsky je sloboda. Prekkou lsky je lipnutie. Cf 6. tza synkriticizmu, milujcno.

lipnutie
forma tbostnej zvislosti od niekoho alebo nieoho. Prvkom tby sa lipnutie napa zvzujcim, stpujcim naptm a snahou, zneslobodovanm. Lipnutie je prekka lsky, ktorej nevyhnutnm predpokladom je sloboda, nelipnutie na milovanom, nezvislos od milovanho. Pokia naprklad diea milujce svojich rodiov od nich zvis, je vzah medzi nm a jeho rodimi spravidla nabit potencilnym konfliktom, utrpenm. Pri lipnut zle na utrpen prpadne spojenom so vzahom, pri lske toto zleanie anihiluje: pri lske zostva trebrs utrpenie alebo starosti, no milujcim na nich nezle, a sce v intencich tzy, e nie je zaujmav utrpenie, ale o z neho trpiaci alebo milujci sprav zaujmav je zmysel utrpenia. Ale ten sa zana odhaova a momentom ustania lipnutia na prekonan utrpenia. Fakt utrpenia je neodstrniten lipnutm na jeho odstrnen, tbou, aby utrpenie skonilo. Tba (sc. aby utrpenie skonilo) a utrpenie provokuj netrpezlivos, utrpenie navye, utrpenie z utrpenia. Ustanm lipnutia ustane aspo proces tohto zbytonho vrstvenia sa utrpenia. Meme trpie pokojne aj bez toho, aby sme trpeli trpenm; to neznamen, e sa z trpenia mme tei, to by bol masochizmus. Zaujmavou formou lipnutia je aj strach z utrpenia, ktor je zvyajne vtedy, ke tu utrpenie nie je, no my si nechvame myse napa predstavami o om.

literatra
dostavovanie sa umeleckoliterrnej reality v rmci literrnej udalosti; vliterrujcno ako na in neredukovaten forma vumeujcna.

Mal encyklopdia synkriticizmu 58

logick
jeden z rezov trukturujcnom vznamovho univerza alebo zmyslu vbec, t jeho dimenzia, ktor sa otvra logickmu rozumu, ktor je prstupn logike (logikm), logicky mysliacemu loveku. Cf logos, univerzum vznamov, zmysel.

logos
logick trukturujcno, zdroj ematiky. Existuje aj trukturujcno mimologick, naprklad emocionlno, volitvno, milujcno at. Vekm filozofickm problmom je problm vzjomnho vzahu tchto trukturujcnien.

Mal encyklopdia synkriticizmu 59

M
majetok
udrujcno ns v zvislosti, vlastniacno ns, majcno ns vo vlastnctve. Nie my mme svoj majetok, ale n majetok m ns. Ak mme/vlastnme naprklad maku, psa, koa, auto alebo dom, musme sa o ne stara, v opanom prpade zahyn alebo sa rozpadn. Nie my mme maku, ale maka m ns at. Majetok je vek vyvolvajcno zdania, naprklad je mocnm zdrojom ilzi o naej bezpenosti, ako sa o tom presvedujeme trebrs pri povodniach alebo vo vojnch.

maximum
intenzita, vdatnos, nad ktor u niet vej, naprklad maximum bytia loveka na svete je by kultrnym, t. zn. nemono by viac ne kultrnym; maximum zmysluplnosti ivota je lska, t. zn. nemono i zmysluplnejie, ne milujc (odtiato oznaenie lsky ako milujcno). Umenie dosiahnu maximum v dobrom alebo krsnom je ponematika

meditcia nahlas
(es. meditace nahlas) hlavn postup alebo nstroj prce Stleho seminra Integrcia (SSI), na pde ktorho sa v druhej polovine osemdesiatych rokov minulho storoia utvoril synkriticizmus, spovajci v improvizovanom (vopred nepripravovanom) zviditeovan (presnejie: spouteovan) mylienkovho postupu meditujceho nahlas; meditcia nahlas spovala v takom artikulovan svojich mylienok nahlas, aby obsah a mylienkov postup bol prstupn a zrozumiten ktormukovek astnkovi SSI hne a bez ohadu na jeho svetonzorov orientciu, odbornos, profesionlny profil a rove; zsada zrozumitenosti viedla meditujceho nahlas k transformatvnym postupom, k hadaniu nezriedka metaforickch formulci, m sa uvooval neoakvan heuristick potencil astnkov SSI, ktormi neboli len filozofi, ale aj pecilnovedn pracovnci, umelci, prekladatelia a pod., a to tak na rovni uiteov alebo vedeckch pracovnkov, ako aj doktorandov, posluchov a astnkov z mimoakademickej sfry (prekladatelia, urnalisti); princp okamitej zrozumitenosti meditcie nahlas sa nerozlune spjal s princpom ienia inakosti ostatnm astnkom SSI, pokia si inakos svojich nzorov alebo postojov priali zachovva. Z postupov meditcie nahlas vyrstol aj synkriticistick typ filozofickho poradenstva. Dleitou sasou meditcie nahlas je rekontitcia hovoriacim generovanho vznamu povajcim/povajcimi bez ohadu na to, i povajci shlas/shlasia s hovoriacim. Logick vyetrovanie kompatibility alebo nekompatibility generovanch vznamov m zmysel a na bze (re)kontituovanch vznamov ie vznamov prijatch do mysle participantov meditcie nahlas bez ohadu na to, i participanti s nimi shlasia alebo nie.

metachronma

Mal encyklopdia synkriticizmu 60

trukturlna zloka metachrnie.

metachrnia
(= zasie) sbor metachronm; sfra bezasia otvrajca sa po anihilcii asu.

metachronozofma
vznamov tvar, ktor je vsledkom poznania metachronmy.

metasynkriticizmus
(seba)reflexia synkriticizmu. Pri jeho sebareflexii vak ide zakadm aj o pradvnu galenovsk metasynkrzu (recorporatio), o superpozciu vetkch foriem sebapremeny na ktoromkovek konci itia, v ktoromkovek jeho kte, teda nielen o metodologick sebareflexiu a ostatn formy metavedeckch alebo metafilozofickch skman, ale o metanoiu, o totlnu instantn sebapremenu bez ohadu na as a vzdialenosti.

metda rozkladu vznamu na toton a odlin


metda prekonvania sporov ich kultivovanm, t. j. ich premenou na vyleovanie totonch kontituentov spornch vznamovch tvarov a odlinch kontituentov spornch vznamovch tvarov. Kultivan efekt metdy rozkladu spova v tom, e sporvedce strnky si uvedomia, e tam, kde zastvaj spolon vznamov tvary, niet medzi nimi sporu, a tam, kde zastvaj odlin vznamov tvary, hovor kad o inom, take k sporu nedochdza. Metda rozkladu vyrast z kategoriologickej (seba)reflexie sporvedcich strn a prechdza do komplexnej smantickej analzy a komparcie. Vsledky rozboru sa fixuj oindexovanmi vrazmi, t. j. vrazmi, ktorch sasou je daj o autorovi, disciplne, dobe, kole a pod., ktor vygenerovali vyjadrovan vznamov tvar. Metda rozkladu vznamu na toton a odlin bola vypracovan v synkriticizme a otestovan v prci Stleho seminra Integrcia.

metda synkriticizmu
synkritika ako vedome uskutoovan synkrza. Okrem nej v nadvznosti na fenomenologick postupy pvodn (Husserlove) i recipovan Heideggerom, Finkom, Patokom, hermeneutikmi a postmodernmi filozofmi synkriticizmus uskutouje synkritizciu existujcich metd, a sce tm, e 1. tieto metdy nereduktvne usvzauje odmietajc kls na vrchol alebo do stredu ich mnoiny niektor z nich, a 2. vedie ich k ustanovovaniu synkritickej ditinkcie ako kontinulneho udriavania vedomia odlinosti aj medzi samou synkritikou a synkrzou ako jej uvedomovanou cieavedomou

Mal encyklopdia synkriticizmu 61

realizciou: medzi synkritikou a synkrzou je takisto synkrza. Metda synkriticizmu je, strune povedan, uplatovanie princpu ienia inakosti na metodologickej rovni. Synkritika kriticky rozliuje, no zrove udruje v dohade rozlen respektve rozliovan. Na to jej slia niektor analytickofilozofick a systmovoanalytick postupy, najm metda oindexovania implementovan u v pvodnej elektronickej encyklopdii FILIT. Synkritika sa vzahuje aj na samu seba, a to najm v tom, e neprojikuje sebou kontituovan vznamov tvary do svojho predmetu, ale kontinulne udriava synkritickoontologick ditinkciu medzi vznamovm tvarom, ktor vznikol na zklade synkriticistickho vskumu istho predmetu, a tmto predmetom samm. Tto synkritickofilozofick (seba)reflexia tak vyklenva priestor spiritualizanch virtualt, virtualt nahliadnutenost (evidovatenost) a vizualizovatenost bez toho, e by stratila zo zretea celok predsynkritickofilozoficky danho. Tento celok kontinulne podriava ako parergicky alebo horizontovm spsobom dan sprievod vetkch svojich postupov a aktivt. Cf analza systmov, meditcia nahlas, metda rozkladu vznamu na toton a odlin, oindexovanie, synkriticizmus, synkritika, synkritizcia.

metodolgia synkriticistick
odhaovanie a skmanie metd (spsobov, ciest) synkriticizmu (synkritickej filozofie i synkritickho spsobu ivota) prostriedkami samho synkriticizmu; sebareflexvna zloka synkriticizmu zameran na sbor jeho metd. Synkriticistick metodolgia je tmto svojim sebareflexvnym aspektom zlokou synkriticistickej filozofie filozofie a metasynkriticizmu. Do predmetu synkriticistickej metodolgie vak spadaj aj metdy a postupy inch filozofi, alej pecilnych vied a mimosynkriticistickch spsobov ivota. V tomto smere synkriticistick metodolgia skma monosti adaptcie mimosynkriticistickch metd potrebm synkriticizmu cestou ich synkritizcie. Cf filozofia filozofie synkriticistick, metasynkriticizmus.

milujcno
trukturujcno lsky, predmet agapolgie, npl agapistiky. Cf agap, lska, synkriticizmus, astie lsky.

Mal encyklopdia synkriticizmu 62

N
nboenstvo synkritick
(religio syncritica; es. nboenstv synkritick) vsledok synkritizcie nboenstva.

nasie
(= protochrnia) tvar alebo dianie bezasia priamo predchdzajce asu.

nadoblaie mysle
mlanliv, tich, nenaruiten, nerozvlniten vrstva mysle, svedkya vetkho diania v nej a mimo nej, tichho i hlunho, pohybu i pokoja, akchkovek poiatkov a ukonen i samej nevzniknuvej bezpoiatkovosti; vhad na nadoblaie mysle a napokon sm postoj k zvyku mysle a ostatnm sastiam celku predsynkriticky danho z tejto pozcie sa dostavuje v stave anegoity. Identifikcia a skmanie truktry nadoblaia mysle je hlavnou nplou a zmyslom synkriticistickej filozofie mysle. Poksme sa opsa proces zaujatia pozcie nadoblaia mysle, o je takmer tak ak, ako zaujatie tejto pozcie samej. Proces zaujatia pozcie nadoblaia mysle zana uvedomovanm si egoizcie. Egoizcia ako dostavujcno sa ega je vkrok do nioty a postupnos tchto krokov. Ego, ktor je kontinulnym produktom egoizcie, je touto niotou. Deegoizcia nastva nam postavenm sa zoivoi tejto niote a nam pretrvvanm v bolestnej osamotenosti, ktor je nsledkom postavenia sa zoi-voi (vlastnej) egoizcii. Prevanie superpozcie egoizcie a deegoizcie bez akejkovek interpretcie (vrtane tej, ktor (re)kontituujeme psanm/tanm tchto riadkov), bez akhokovek pomenvania a bez toho, kto by tento zitok nejako nazval, prina transcendovanie tejto superpozcie, nstup rej spontnnosti bez chcenia i nechcenia sta sa mkovek/kmkovek, o pomenvame ako nadoblaie mysle, no m (tmto pomenovanm) sme to samozrejme automaticky stratili a iba o tom hovorme. Nadoblaie mysle neijeme hovorenm o om, nech by toto hovorenie bolo akokovek rafinovan alebo sofistikovan. Trikom ega by tu bolo zamieanie si hovorenia o nadobla mysle a itia nadoblaia mysle. Dobr filozofia nadoblaia mysle je tak, ktor kon, a uvouje miesto nadoblaiu mysle. in zaujatia pozcie nadoblaia mysle je bazlnou premenou, o ktor ide, nie hovorenie o tomto ine, vrtane tchto riadkov. Cf cesta perichronick, realita horizontov, synkriticizmus, astie lsky.

nasledovanie

Mal encyklopdia synkriticizmu 63

bytie prvrencom, stpencom. Nasledovanie nem zmysel. Synkriticizmu by ilo najradej o transcendovanie nasledovania, o zbezcestnenie postupu splynutm s cestou. Synkriticizmu, ke u mus poui slovo cesta, ide nanajv o cestu perichronick. Nezmyselnos nasledovania sa poka objasni lnok Ako porozumie Krinamurtimu (pozri Dodatok). Nasledovanie je prklad chronickej cesty. Nasledovanie treba odliova od napodobovania, ktor me ma ist as pedagogick zmysel.

nenvis
forma mimoriadne silnej zvislosti od toho, o alebo koho nenvidme. Nenvis je klonom neslobody. Cf sloboda.

Mal encyklopdia synkriticizmu 64

O
obraz
vznamov tvar kognitvnej, emotvnej, volitvnej, konatvnej povahy alebo rznych kombinci tchto povh, ktor si lovek vytvra o realite alebo o tom ktorom jej seku, aspekte, vrstve alebo rovine, o tom ktorom scne, jeho vlastnosti, vzahoch, pohybe at.; obrazy s duchovn alebo praktick dvojnci reality a jej svojrzne rozmnoenia; aby tieto rozmnoenia reality neboli zbyton, aby to neboli len replikcie reality, je potrebn, aby participovali na premene zla na dobro, karedho na krsno, menej dobrho na lepie a menej krsneho na krajie; bez tejto participcie zostvaj tieto obrazy, tto dvojnci reality sce inn, inkujce entity, no v podstate ide o mtve repliky reality alebo o repliky riace smr alebo umtvenie reality; ako prklad takho przraku me sli g alebo vedeck poznatok neparticipujci na kultre; obrazy bez participcie na kultre s omnoho innejie ako obrazy-participanty na kultre; smr sasnej civilizcie spova v preven obrazovnon-participantov-na-kultre nad obrazmi-participantmi-na-kultre; je ahie vytvra obrazy, ktor sa nepodieaj na kultre. No najvia akos s tvorbou obrazov spova v naom sklone stotoova ich s tm, o sa zobrazuje (pozri: interpretcia reality transhorizontovej). Z existujcich obrazov zaujmaj najdleitejie lohy obraz sveta, obraz loveka, obraz boha, obraz prrody, obraz vedy, obraz dobra, obraz zla, obraz smrti, obraz krsy a alie.

obraz sveta
sbor vznamovch tvarov utvrajcich sa v procese vetkch foriem osvojovania si sveta lovekom v podobe komplexnho spiritulneho dvojnka sveta. Urujcu lohu v rmci komplexu vznamovch tvarov oznaovanho obraz sveta plnia vznamov tvary, ktor s vsledkom poznania a mimokognitvnych foriem uvedomenia si podstaty sveta, ktor sa tkaj jeho truktry, vzniku, eventulne vvoja a zniku, alej miesta loveka vo svete a povahy prrody. Poda formy osvojovania si sveta lovekom mono rozliova aj prslun obrazy sveta, naprklad vo vedeckom osvojovan sveta lovekom sa kontituuje vedeck obraz sveta, v rmci nboenskho osvojovania si sveta lovekom sa utvra nboensk obraz sveta at. V rmci tchto podobrazov sveta mono alej vyleova ete konkrtnejie obrazy sveta, naprklad v rmci vedeckho obrazu sveta mono vyleni fyziklny obraz sveta alebo v rmci nboenskho obrazu sveta mono vyleni kresansk obraz sveta. Od formy obrazu sveta zvis podiel druhov vznamovch tvarov a procesov v jeho skladbe, naprklad vo vedeckom obraze sveta njdeme urite viac kognitvnych vznamovch tvarov ako povedzme v umeleckom obraze sveta, kde bud zastpen skr emocionlne (estetick) vznamov tvary. Zastpenie jednotlivch podobrazov sveta sa v tom ktorom obraze sveta rzni poda obdob vvinu udstva, naprklad v eurpskeho novoveku zaujal v rmci obrazu sveta stredn miesto vedeck obraz sveta, v stredoveku zaujmal stredn miesto nboensk obraz sveta at. V rmci synkriticizmu sa okrem tandarnho skmania truktry obrazu sveta kladie vek draz na vzjomn vzahy podobrazov sveta, na monosti transformcie ich eventulnej konfliktnosti (vi naprklad vzah vedeckho a nboenskho obrazu sveta alebo vzah kresanskho a islmskeho obrazu sveta) na eventulnu kultrotvornos tchto vzahov. Synkriticizmus sa sstreuje na

Mal encyklopdia synkriticizmu 65

odhaovanie kultrotvornho potencilu dialgu alebo polylgu podobrazov sveta. V tomto smere s vekmi inpirtormi synkriticizmu naprklad Mikul Kuznsky alebo Leibniz.

odpove
tret krok na chronickej ceste vyrovnvania sa s akosou, nasledujci po otzke, ktor nasledovala po problme. Odpove na otzku pripravuje rieenie problmu ako predposledn krok na chronickej ceste pred odstrnenm akosti.

odstrnenie akosti
posledn, piaty krok na chronickej ceste vyrovnvania sa s akosou nasledujci po rieen problmu.

oindexovanie
(= technika indexovania, indexovanie) postup, ktor bol vyvinut v priebehu budovania prvej slovenskej filozofickej encyklopdie FILIT-u v priebehu osemdesiatych a devdesiatych rokov minulho storoia a ktor spova v pripisovan indexov modelovanm vznamovm tvarom s cieom pecifikova ich prinleanie k tomu i onomu typu vznamovho univerza, k tomu i onomu historickmu typu racionality, k filozofickmu smeru, kole, autorovi, fze mylienkovho vvinu autora, k filozofickej alebo vednej disciplne, k tej i onej kultrnej, nboenskej, umeleckej tradcii at. Ide o to, odli rzne vznamy vyjadrovan tmi istmi vrazmi (termnmi) trebrs aj u toho istho filozofa, naprklad u ranho Wittgensteina a u neskorho Wittgensteina: povedzme vznam (Wittgenstein L. I) a vznam (Wittgenstein, L. II). Cf metda rozkladu vznamu na toton a odlin, tvar vznamov.

ontolgia synkriticistick
(es. ontologie synkriticistick) disciplna synkriticizmu, ktor skma bytie, scna a synkrzu (nereduktvne usvzaovanie) bytia a scien, ktorou sa dostavuje realita sveta; scna vznikaj a zanikaj v ase, zatia o bytie bezasovo alebo bezasmo vbytnieva ako praudalos (praudievanie sa, pradianie) a prbytn scnam; zkladnou vrstvou synkriticistickej ontolgie je perichronozofia (nuka o bezas). Synkriticistick ontolgia je sasou synkriticistickej filozofie. Cf bezasie, bytie, as, perichronozofia, prabytie, realita, realita cishorizontov, realita horizontov, realita transhorizontov, synkriticizmus, udalos, vbytujcno.

oslobodenie

Mal encyklopdia synkriticizmu 66

dochdza k nemu sebaoslobodzovanm. Ba dokonca mono poveda, e oslobodenie je sebaoslobodenie. Je to tak preto, lebo in ako sebaoslobodzovanm k oslobodeniu ani neme djs. Sebaoslobodzovanie je superpozciou minimlne dvoch procesov, a sce 1. procesu rozpania seba samho a 2. procesom vykonvanm samostatne, sebou samm, nesprostredkovane nikm inm a nim inm. Oslobodenie je sebarozpanie sebou samm. Referent predchdzajceho odseku sa dostavuje len vtedy, ke sa to, o om sa v om hovor, dostavuje na praktickej rovni, inom, totlne a hne, bezasmo. Z tejto skutonosti dobiedza naliehavos perichronozofie. Ak toti to, o oznaujeme slovom oslobodenie, robme intelektulne, chcenm alebo hadanm nejakch ciest alebo spsobov, dochdza k nahradzovaniu oslobodenia intelektulnou innosou, chcenm alebo hadanm. Je jasn, e intelektulna innos, zameran na oslobodenie, nie je oslobodenie, ale nieo, o je medzi, ie medzi ja a oslobodenm. ivot mnohch z ns je touto nplou. Alebo in povedan: ivotnou nplou mnohch z ns je tto intelektulna innos. K oslobodeniu patr ustanie intelektulnej innosti. alej patr k oslobodeniu ustanie chcenia, vrtane chcenia by slobodnm, a ustanie hadania ciest k oslobodeniu. Pokia je tu premanie o osloboden, chcenie oslobodenia a hadanie ciest oslobodenia, potia tu ete nie je oslobodenie. Nplou tohto tu je toti premanie, chcenie a hadanie, ale nie sloboda. Ke je nplou tu sloboda, nielene nie je potrebn premanie, chcenie a hadanie, ale tieto tu ani nie s, ustpili z tu (do sveta obrazov), uvonili tu slobode. Tu v stave uvonenosti slobode je v skutonosti zbaven vetkho, je to totlna vyprzdnenos, totlna otvorenos voi tomu, o je, ie splynutos s tm, o je, nenahradzovanie toho, o je, obrazom toho, o je, chcenm toho, o je, akmkovek prevanm toho, o je. Tmto splvanm s tm, o je, nastva ra, bezmedzerovit skutonos, skutok, in, hoci empiricky sa naalej javme ako identifikovaten indivduum v priestore a ase. Sc osloboden empiricky zanechvame odtlaok, podobize seba samch, ns samch tu vak u niet. Determinovanos v priestore a v ase sa u tka len tejto podobizne, tohto obrazu, nie vak ns, pretoe ns (rozumej: nho ega) tu u niet. Prvkami tejto podobizne bytia, jeho obrazu, me by cel spektrum toho istho, o tu bolo pred rozpustenm ja, pred sebarozpustenm; me tu by naprklad boles alebo rados, me tu by myslenie alebo hadanie ciest oslobodenia, me tu by vykonvanie profesie, me tu by slovom akkovek prvok nho predchdzajceho ivota sprostredkvanho naim egom, ibae cel tto npl nho ivota je tu u ako zmysel. U to nie je ivot n, ivot mj, ivot viazan na ego, u je to ivot v celej jeho totalite osloboden od ega. Vetko dobr alebo zl je tu plne chpan, od nioho sa tu neodvracia, pred nim sa tu neutek, je tu otvorenos voi omukovek, je tu splynutos s mkovek, pretoe tu niet nioho sprostredkujceho. Ke je tu boles, je tu ra boles nesprostredkovan snahou zbavi sa jej, pretoe tu niet toho, kto by sa jej chcel zbavi. K pecifiku stavu oslobodenia vak prinle jedna mimoriadne dleit, ak nie najdleitejia vec nekodenie druhm, ete nerozpustenm egm. Nerozpusten eg okolo ega rozpustenho s eg okolo portrtu alebo obrazu niekdajieho ega. Nerozpusten eg okolo ega rozpustenho s dobiedzajcno do przdnoty. Nplou tu v stave oslobodenia je v danom prpade nonegoidne truktrovan uvedomujcno dobiedzajcna. A vbec noncentrick uvedomujcno akhokovek

Mal encyklopdia synkriticizmu 67

determinujcna, prenikajceho przdnotou bez stopy. V skutonosti tu u niet stredu ani okraja; centrum a perifriu mono rozli iba na empirickej podobizni (bytia), na podobizni niekdajieho ega. Stopa niekdajieho ega je rozpoznaten iba vo svete obrazov skutonosti, vo svete skutonosti vak u nijakch stp niet. Svet skutonosti je nevystopovateno. Ani z neho nik ni nem. V tom je to svet slobody, oslobodenie.

otzka
druh krok na chronickej (sc. na ase stavanej) ceste vyrovnvania sa s akosou spovajci vo formulcii a vyjadren problmu, o zasa otvra intenciu oakvania odpovede.

Mal encyklopdia synkriticizmu 68

P
penie sa
matie poteenia z krsy; bytie v cieli: ak sa nm nieo pi, sme v cieli, ak po tom zaneme ti, cie sa nm vzdiali. Tba odauje alebo kaz poteenie z krsy.

psmo vvinov civilizcie


t ktor pecifick oblas vvinu civilizcie, naprklad vvin vedy, vvin umenia, vvin ttu, vvin filozofie at.

pedagogika synkritick
synkritick veda a synkritick umenie (cf artes) uvdza udsk indivduum na cestu sebakultivcie. Filozofickou zlokou synkritickej pedagogiky je synkriticistick pedagogika a synkriticistick edukolgia, ktor vedno tvoria synkriticistick filozofiu vchovy. Zkladnou vrstvou synkriticistickej filozofie vchovy je synkriticistick ontolgia vchovy, ktorej predmetom je hlavne spsob bytia vchovnej reality zvan vvchovujcno, nastvanie a stvanie (vznikanie a zanikanie) vchovy ako podprocesu kultry. So synkritickou pedagogikou spolupracuje zko synkritick poradenstvo.

perichronma
ma perichrnie, ie trukturlna zloka bezasia, naprklad prochronma, enchronma, metachronma at.; perichronmy mono reprezentova pomocou vznamovch tvarov zvanch perichronozofmy.

perichrnia
(es. perichronie) bezasie. Perichrnia tvor prepjajcno diachrnie a synchrnie; diachrnia a synchrnia k sebe nepristupuj v ase. Nie je tu naprklad najprv diachrnia a potom synchrnia alebo naopak. Tematizciou perichrnie sa dostva do zornho uhla naej reflexie synkrza diachronickho a synchronickho. Cf superpozcia.

perichronolgia
teoretick zloka perichronozofie.

perichronozofma

Mal encyklopdia synkriticizmu 69

vznamov tvar, ktor vznikol ako vsledok poznania tej ktorej perichronmy; perichronozofmy tvoria trukturlne zloky perichronozofickho obrazu perichrnie ie bezasia; rozliujeme perichronozofmy implicitn (latentn, nevslovn) a perichronozofmy explicitn (patentn, vslovn); ako prklad implicitnej perichronozofmy by mohol sli Minkowskho pojem priestoroasu alebo v sasnej dobe rozpracvan pojem predpriestoroasu (angl. prespacetime); explicitnmi perichronmami s pojmy prochronmy, enchronmy, metachronmy, perichrnie at.

perichronozofia
(es. perichronosofie) disciplna synkriticizmu skmajca bezasie (perichrniu), nuka o bezas (perichronolgia) a jeho praktikovanie (atemporalistika); perichronozofia tvor zkladn vrstvu synkriticistickej ontolgie. Tak, ako teoreticky sa perichronozofia realizuje rozpracvanm perichronolgie, tak sa zasa prakticky realizuje rozvjanm nplne atemporalistiky, ktorou je idenie po perichronickej ceste. Cf ontolgia synkriticistick.

podstata kultry
inscendencia, ie transcendencia smerom dovntra toho ktorho konkrtneho udskho indivdua, jeho spiritualizcia, zduchovovanie. Cf kultra.

pojem filozofie
nocionlny kognitvny vznamov tvar, ktor je vsledkom poznania podstaty filozofie, ktor tvor sebareflektovan racionlna innos zameran na odhaovanie, skmanie a rozirovanie podmienok monosti premeny spolonosti na kultrne spoloenstvo a udskho indivdua na jeho lena s kontinulnym uvedomovanm si zasadenosti tejto transformcie do sveta a enigmatickosti sveta. Hoci na prv pohad by sa kontatovanie rozdielu medzi pojmom filozofie a filozofiou mohlo zda trivilnym, v skutonosti je tto ditinkcia vemi dleit, pretoe bez nej dochdza prakticky k vnucovaniu toho i onoho pojmu filozofie a k jeho stotoovaniu s filozofiou. Plat to samozrejme aj o pojme filozofie definovanom v tomto odseku. Zmyslom predkladania vymedzenia filozofie tu je vytvori odrazov mstik pre itatea na jeho vlastnej ceste k defincii jeho vlastnho pojmu filozofie. Tu bazrujeme na synkrze (nereduktvnom usvzaovan) pojmu filozofie a filozofie. Tto synkrzu povaujeme za zbezpeku toho, aby sme svoj pojem filozofie nehypostazovali, ie nevyhlasovali ho za samu filozofiu. Medzi pojmom filozofie a filozofiou je ontologick ditinkcia, s to entity odlinho ontologickho charakteru, s to entity vzjomne ireducibiln. Definovanie a rozvjanie pojmu filozofie synkriticizmom je len jednou z monost pojmotvorby zameranej na univerzum (totalitu) filozofie. Ak by sme pojem filozofie a filozofiu stotonili, tak by po utvoren pojmu filozofie nemalo zmysel filozofiu alej skma, nebolo by na nej u o alej skma, aspo o sa tka jej podstaty. Navye by sme za toto stotonenie zaplatili slepotou voi enigmatickosti samej filozofickej innosti, ktor

Mal encyklopdia synkriticizmu 70

vykazuje horizontov ematiku prve tak, ako akkovek in podproces vzahovania sa loveka k svetu a akkovek podproces svetovho diania vbec a sveta (svetovho diania) samho.

pokora gnozeologick
pozri: bze, pokora a takt v poznan.

polemizmus
(es. polemismus) svrivostn aspekt civilizcie, presadzovanie bojovnckych, zpasnckych prstupov pri odstraovan akost. Jednm z najmarkantnejch prejavov polemizmu je vojna. Kardinlnym problmom synkriticizmu je problm vzahu polemizmu a agapizmu. Synkriticizmus je v podstate skmanie podmienok monosti synkrzy polemizmu a agapizmu a s ou svisiacej synkrzy chronickej a perichronickej cesty odstraovania akost. Cf bazlno archetyplne, joga (Bhagavadgta), politika, synkriticizmus, vojna.

politika
prejav polemizmu v ivote obce prtiaci zo zujmovosti zaloenej na egu; polemick (bojovncka, zpasncka), dosiahnutie moci sledujca replikcia starho novmi prostriedkami a umi; replikcia zujmovosti, replikcia ega, replikcia asu; z hadiska synkriticizmu nem prnosn zmysel; forma preapovania civilizcie a jej prslunkov v preddver kultry; prnosn zmysel me zska a synkritizciou v podobe h techn politik synkritik, ktorou (synkritizciou) sa politika stva vvinovm psmom kultry s predostieranm poteenia z inakosti politickch partnerov na ich vospolnej ceste k bez-ego-zujmovosti, ie na ceste ku kultrnemu spoloenstvu (societas syncritica), ktor v synkritickopolitologickom kontexte mono vnma ako synkritizovan tt; synkritizcia politiky v podstate oivuje ideu mtickej kontrapozcie zkona obce vis--vis zkonu noci, ktor si ete pamt Sofokles (pozri naprklad jeho tragdiu Antigon a Patokovu interpretciu tohto diela). Politika je predmetom synkritickej politolgie, ktor sa zaklad na synkriticistickej filozofii politiky. Cf hovorenie o zmene.

ponematika
disiciplna synkriticizmu spovajca v pestovan umenia doahova dokonca ie umenie dkladnosti alebo dslednosti. Cf ponematika kultrnosti, synkriticizmus, zmysel.

Mal encyklopdia synkriticizmu 71

ponematika kultrnosti
umenie doahova dokonca svoju kultivovanos ie umenie dosiahnu maximum kultrnosti.

poradenstvo synkritick
typ filozofickho poradenstva odvjajci sa z praktikovania meditcie nahlas a zo spouteovania osobnch zitkov ie meditcie v tradinom zmysle slova; poradensk forma uplatovania terapeutickho a kultivanho potencilu synkriticizmu ako filozofie a spsobu ivota. Synkritick poradenstvo je synkritizovan forma sokratickosti (sokratovskej metdy: irnie i maieutiky). Cieom synkritickho poradenstva je obnovi komunikciu udskho indivdua so sebou samm a s druhmi a druhm (vrtane prrody). Pre trpiacich intelektulov zvyknutch svoje akosti interpretova a zneprstupova tieto akosti v ich jedinenosti alebo nedelegovatenosti vsledkami tejto interpretcie je naprklad mimoriadne dleit odli meditciu od interpretcie. Intelektuli toti svoje akosti nerieia, ale interpretuj (a vdatne o nich iba hovoria). Synkritick poradenstvo oivuje praktikovanie (pestovanie) umen v irokom zmysle slova (cf. artes), ktor sa v dobe globalizcie u neobmedzuj len na tradciu eurpsku, take naprklad vedno s eurpskou ars amandi (umenie milova) sa otvra vhad povedzme na tantru (cf Lysebeth), vedno s eurpskou ars medicandi (umenie auto/terapie alebo seba/lieenia) sa zohaduje povedzme ajurvda, s eurpskou (naprklad kresanskou) ars moriendi (umenie umiera) sa prakticky zohaduje sksenos povedzme Tibetskej knihy mtvych at. Vemi dleitou oblasou synkritickho poradenstva je pestovanie umenia tei sa z radosti druhch osnovan na ien inakosti a pestovanie umenia nelipn na niom (porovnaj sksenosti stoicizmu a buddhizmu). Pozri k tomuto aj problm lipnutia. Synkritickos tohto typu poradenstva spova v nereduktvnom usvzaovan (synkrze) aplikovanch postupov umenia i (ars vivendi), umenia umiera (ars moriendi) a alch, o znamen 1. e tradcie sa nemieaj, 2. e sa neredukuje jedna tradcia na druh (ie nepovyuje jedna nad druh) a 3. e sa synergick kultivan alebo terapeutick efekt individualizuje na jedinen prpad blneho. V eurpskom (zpadnom) kontexte je pri synkritizovan postupov jednotlivch tradci kov ireducibilita akademickho a alternatvneho v celom spektre svetonzorovho, socilneho, psychickho a somatickho. Synkritick poradenstvo je podprocesom kultry. V rmci pedagogickho procesu sa me spene pouva poas konzultanch hodn. Po nstupe nejakho druhu krzovosti v osobnom ivote alebo (profesionlnej) innosti terapeuta, poradenskho pracovnka, lieitea pln synkritick poradenstvo funkciu tartra autoterapie. Aj pri synkritickom poradenstve, ba pri om obzvls a osobitne, treba podiarknu veobecn poiadavku synkriticizmu: nenasledova (sc. synkriticizmus), ale sledova rozvjanie svojho vlastnho potencilu alebo jeho uvonenie, ke innos zane viaznu. Synkriticizmus ani v oblasti poradenstva nepredpisuje nijak recepty, ale sli na optovn nadviazanie kontaktu toho, kto sa s nm dostal do kontaktu, aj so sebou samm, so svojou vlastnou (profesionlnou) innosou a svojim vlastnm ivotom. Podstata krzy toti v ktorejkovek oblasti spova v strate kontaktu v strate kontaktu so sebou samm a pochopitene aj v strate kontaktu s tm, komu mme pomc. Ak sa naprklad namiesto klienta alebo pacienta dvame cel as iba na obrazovku svojho potaa a ak sme schopn alebo ochotn dotka sa prstami iba jeho klvesnice, je to jasn indiktor toho, o oznaujeme spojenm strata kontaktu: sme vyraden, naa pomoc

Mal encyklopdia synkriticizmu 72

napriek splneniu vetkch predpisov strca (seba)kultivan efekt a koniec koncov zmysel (pre ns i pre klienta/pacienta). Tu sa skrva zdroj veprenikajcej nespokojnosti (s prcou, s pacientom/klientom, so sebou). Niet takho mnostva financh prostriedkov, ktorm by sa dala tto nespokojnos odstrni. Zmyslom synkritickho poradenstva je odstrnenie akosti atemporalistikou, ktor ako in treba cvii. Boles ale ani zbavenie sa jej je nedelegovaten na druhho.

poznanie
jedna z foriem duchaprtomnosti (duchapritomnenia) vo svete, kognitvnovznamov podproces diania sveta ako zmyslotvorby po emergencii loveka; predmet synkriticistickej epistemolgie. Vnym problmom nho poznvania sveta i seba samch je nedostatok gnozeologickej bzne, pokory a taktu. Cf bze, pokora a takt v poznan.

prabytie
(es. prabyt) vbytujcno. Cf ontolgia synkriticistick.

prca
me by innosou pretvrania zlho na dobr, karedho na krsne, menej dobrho na lepie, menej krsneho na krajie alebo nieoho neutrlneho na dobr alebo krsne. Slovom, prca me by kultrnou innosou (cf kultra). Dleit je vak uvedomi si, e je omnoho ahie, aby touto innosou nebola: je ahie mon to, e prca nie je kultrnou innosou, e to nie je autotelick innos ie innos majca hodnotu v jej samom vykonvan. Je ahie, aby prca bola prostriedkom, cieom, aby bola zboovan, nenviden, milovan, ahostajn. K tomuto dochdza automaticky, bez nejakho nho osobitnho silia. V takomto stave sa prosto okamite, bezasmo, nachdzame. Je ahie po prci ti, ako ju vykonva. Je ahie prcu, ktor vykonvame, za nieo povaova, ne ju vykonva, je ahie o nej hovori, ako ju robi (pozri pracovn porady). Prca me by, ba dokonca je, sasou civilizcie, jej podprocesom a zrove, hne, v synkriticizme hovorme: bezasmo, me by participantkou kultry, podprocesom procesu kultrneho. Od oho zvis, akm procesom je prca, od oho zvis, i je prca sasou civilizcie, alebo sasou kultry? Preo prcu, ktor mme, nenvidme alebo ako zvykneme hovori milujeme, preo po nej time, ke ju nemme, a preo ju nechceme, ke ju mme? o je prca?

Mal encyklopdia synkriticizmu 73

Pome nm, ke sa nm podar njs na tto otzku odpove? Spas/spasila ns tto odpove trebrs po pretudovan Kapitlu alebo po pretudovan takho i onakho prekladu Biblie? Je odpove na to, o alebo m je prca, v skman prce? Nevieme u dvno predtm, ne sa okovek o prci, ktor mme, ktor sme stratili, po ktorej time, o tto prca je? o nm brni prizna si, o o prci dvno vieme? Preo ju namiesto tohto vedenia o nej ako zvykneme vravie milujeme alebo nenvidme? V om je akos v prci alebo v ns, ktor sa tm i onm spsobom k prci vzahujeme? Kto z ns nerozumie azda najtrivilnejej pravde na svete, e bez prce nie s kole? Preo napriek tejto trivialite neustle time po koloch bez prce alebo po turistoch, ktor kole v drtivej vine iba jedia? A je napokon dleit, aby sme na tto otzku nali odpove? Je dleit takto ako sme to napokon robili doposia sa pta, alebo je dleit participova na prci ako na kultrnej innosti (pozri zaiatok lnku o prci)? Homo laborans (lovek pracujci, produkujci, vyrbajci) je nevyhnutnou podmienkou bytia prbehom zvanm homo culturalis, no nie je to dostaton podmienka kultrnosti loveka. Kultrnos je nronejia ne civilizovanos (spenos, via progresvnos, via efektivita at.); kultrnos predpoklad prklon k dobru a krsnu: kultrnos aj kultrnos prce si vyaduje slobodn a bezdvodn (naprklad bezodplatn) rozhodnutie sa robi dobro a krsne veci, a to kdekovek, kedykovek a v omkovek, intmne i pred oami verejnosti, vo vojne i v mieri. Kultrnos prce je mierou seba samej, je autonmna, nepotrebuje sa porovnva s mkovek inm, nepotrebuje sai at. Prca ako podproces kultry je vdy v cieli, vdy dokonan, nech by skonila v ktoromkovek okamihu, dobrovone alebo nedobrovone, naprklad smrou. Kultrnos ru rebrky rozhodovania o tom, ktor prca je dleitejia a ktor menej dleit, ktor je dstojnejia a ktor menej dstojn at. Niet nezaujmavej kultrnej prce, niet nezaujmavho kultrneho pracovnka, ktorm me by umva riadu, upratovaka, bank alebo vysokokolsk profesor. Je zaujmav, e v ktorejkovek z tchto profesi meme njs hrubho, grobianskeho, necitlivho loveka alebo loveka scitnho, pomhajceho, ohaduplnho, prajnho. Zvis azda naa scitnos od vky platu alebo od pracovnho zaradenia, od toho, m sme?

prajnos inakosti
pozri ienie inakosti.

Mal encyklopdia synkriticizmu 74

prausvzaujcno
(es. prausouvztann) vchodiskov sbor vzobnost loveka a sveta na bze intersekcie asu a bezasia.

pravda
Preo nm tak zle na naej pravde, preo mi tak zle na mojej pravde, preo mi rovnako nezle na tvojej pravde, preo nm nezle na vaej pravde? Preo mme stle nieo proti vaej pravde? Preo mm stle nieo proti tvojej pravde? Preo sme nezmieriten? V om tkvie naa nezmieritenos? Je monos zmieri sa? Alebo sme naveky odsden stava jednu pravdu proti druhej? o dosiahneme, ke zvaz (naa) pravda? Existuje in pravda ako naa? Nie je vazstvo naej pravdy smrou vaej? Myslme si vne, e smrou vaej pravdy bude konene dobre? Nie je vazstvo naej pravdy definitvnym rieenm? Nie je nae definitvne rieenie definitvnou likvidciou vs? Existuje in likvidcia ako definitvna? Preo sa teme z vaej likvidcie? Preo sa teme zo svojho vazstva, zo svojej pravdy? o sa zlep vazstvom naej pravdy? o sa zlepilo na svete vazstvom akejkovek pravdy? Nie je na zaiatku vazstva mojej pravdy po hube? Kto m itok z po hube? Nazreli sme u do tovnej knihy so stpcami Dal (som) po hube Dostal (som) po hube? Pozreli sme si vsledn svahu nho tovnctva? Netvoria strnky tejto tovnej knihy kroniku smrti naej civilizcie? Kde berieme as na po hube, ke ho nik nemme? i k po hube dochdza v bezas? Hne? Bez rozmyslu? Nestailo by s po hube zavha? Zmen sa vyrovnanos svahy tmto zavhanm? Sme schopn spta sa polopate: dokedy budeme boevikobijci, faistobijci, islamobijci, bohobijci, ateistobijci, idealistobijci, materialistobijci, maarobijci, enobijci, deobijci, hydrokapitalistobijci, korupciobijci, jadroenergobijci at.? Je n-bijstvo zkladom pokroku? o s doterajm evidentnm pokrokom? Nastane jeho opustenm cesta sp?

prax synkritik
faktick ohmatvanie monch foriem (cf homo) pretvrania zla na dobro a karedho na krsne (f kultra), nvyk sykritickho spsobu ivota alebo jeho zaiatok i prechod do. Bez synkritickej praxe a synkritickho spsobu ivota by stratila zmysel synkritik filozofia, ktor spova prve v jej sublimcii do synkritickej praxe i do synkritickho spsobu ivota. V tomto zmysle spova skonenie filozofie a nastanie toho, oho filozofiou bola: naprklad skonenie filozofie dobra a nastanie dobra.

predasie
(= prochrnia) tvar alebo proces bezasia bezasovo (bezasmo) predchdzajci asu; sasou predasia je chronogenza, ie utvrajcno sa asu, pecilnovedne tematizovan naprklad v okruhu fyzikov

Mal encyklopdia synkriticizmu 75

skmajcich predpriestoroasie (prespacetime); v sasnosti sa tmto smerom vo fyzike uber v podstate cel interpretan aktivita okolo vsledkov prc s LHC (cf Vek hadrnov urchova (Wiki slov)) pri love Higgsovho boznu (cf Higgsov bozn (Wiki slov)).

predmet synkriticizmu
podmienky monost premeny spolonosti na kultrne spoloenstvo a udskho jednotlivca na lena tohto spoloenstva. Synkriticizmus tieto podmienky odhauje, skma a roziruje. V prvom rade ich had na pde dialgu. V podstate tu ide o skmanie transcendentlnych podmienok kultrotvornho inu ako pretvrania zla na dobro a karedho na krsno, alebo dobrho na lepie a krsneho na krajie. Za dobr pritom synkriticizmus poklad to, o uspokojuje potreby loveka bez toho, aby sa pritom komukovek alebo omukovek kodilo. A za zl synkriticizmus zasa povauje to, o kod, najm druhm.

prierez truktrou momentlny


stav truktry tak, ako sa bdateovi podva pri abstrakcii od jej vzniku a vvinu; pozri: analza systmov.

princp podstata-maximum
princp usporiadania (usporadujcno, artikulujcno) tz synkriticizmu: neprne tzy sa tkaj podstaty, prne tzy sa tkaj maxima.

prroda
(es. proda) konferancia (znanie sa, harmnia) synkrzy a diakrzy anorganickch a organickch procesov a tvarov; so vznikom loveka vznik monos disharmonizcie (civilizcia) i monos reharmonizcie (kultra) vo svete.

problm
pecifick vznamov tvar, v ktorom kondenzuje spiritualizcia akosti a ktor tvor prv krok na chronickej ceste vyrovnvania sa s akosou. Problm nachdza svoj vraz v otzke alebo otzkach. Viac alebo menej usporiadan sbor problmov tvor problematiku. pecilne vedy (matematika, fyzika etc.) si zakladaj na svojich pecifickch zsobnkoch problmov. Problmy, problematiky a zsobnky problmov s z hadiska synkriticizmu kultrnym vtvorom potia, pokia prispievaj k premene zla na dobro, karedho na krsno, menej dobrho na lepie, menej krsneho na krajie a neutrlneho na dobr alebo krsne. Dleit miesto zaujma vznamov tvar problmu vo filozofii, ktor sa z istho hadiska d chpa ako cieavedom genertorka problmov, vzhadom na o sa nezriedka stretva s odmietavm stanoviskom zo strany parafilozofickho: nefilozofi poukazuj na to, e filozofia problematizuje a spochybuje aj tam, kde nem, kde sa to nepatr. Synkriticizmus

Mal encyklopdia synkriticizmu 76

zasa zahliada ist ambivalentnos vznamovch tvarov zvanch problmy, ktor vid v ich zdrujcne na ceste anihilcie akost. Problematizcia toti otvra chronick cestu vyrovnvania sa s akosami, na ktor narame, a odvdza ns od cesty perichronickej.

proces
postupnos udalost v ase alebo v bezas; povliv s procesy bezasov, no v sasnej fyzike sa oraz astejie tematizuj aj takto bezasov procesy, take filozofii nezostva ni in, ako procesy tohto druhu tematizova tie. Cf ontolgia synkriticistick.

proces vznamov
t ktor dynamick zloka vznamovho univerza; procesulny aspekt vznamovho tvaru.

prochronma
trukturlna zloka ie ma prochrnie. Cf perichronozofia.

prochrnia
predasie; predasovostn zloka predpriestoroasu (prespacetime) (cf dianie okolo asopisu Prespacetime Journal ). trukturlnymi zlokami prochrnie s prochronmy.

Mal encyklopdia synkriticizmu 77

R
realita
- bezasov dostavujcno sa sveta synkrzou bytia a scien z prabytia; sbor udalost; vedno cishorizontov, horizontov a transhorizontov realita. Popri filozofickom vskume tchto zloiek reality je vemi dleit aj ich identifikcia v rmci prrodnej a socilnej reality, naprklad v rmci kvantovej reality, umeleckej reality, politickej reality, vchovnej reality at. Cf ontolgia synkriticistick, synkriticizmus, vbytujcno.

realita cishorizontov
predhorizontov a horizontov realita, ktorch pozadm je transhorizontov realita; cishorizontov realita je dostupno, dostupn realita, na rozdiel od transhorizontovej reality, ktor je unikajcnom. Cf ontolgia synkriticistick.

realita horizontov
hranica, obzor, horizont dostupnej reality, viac menej a vemi pecificky prstupn spjajcno reality cishorizontovej a reality transhorizontovej. Horizontov realita sa nm dva na spsob jamesovskho vrbenia (fringe), ktorho tematizcia sa stala prototypom Husserlovej tematizcie horizontu a horizontovosti a jeho filozofickej explikcie a generalizcie kognitvneho potencilu Jamesovho pojmu vrbenia. Pre synkriticizmus problematika horizontovej reality otvra pole najhlbch metafyzickch skman pod titulom transhorizontovej reality ie reality za obzorom. Dotyk s touto realitou sprostredkvan horizontovou realitou vyvolva zitky vemi blzke ak nie priam toton so zitkami fascinans a tremens a zjasuje nau vzobnos s nadoblam mysle. Cf nadoblaie mysle, ontolgia synkriticistick, realita, realita cishorizontov, realita transhorizontov.

realita transhorizontov
realita za hranicou, po ktor siaha n obzor (horizont) a o ktorej nememe vedie ani to, e je nepoznaten *. Kee transhorizontov realita sa nm kontinulne dva ako osi jednostaj tak i onak unikajce naej pozornosti, nmu poznaniu, viere, mystickmu prevaniu at., vyvolva v naom vedom irok paletu emocionlnych stavov od temnch a negatvnych, spojench so (prestench) strachom, bzou alebo zkosou, cez neutrlne a po jasavo iariv, spojen s (presten) radosou a oakvanm spsy. Toto enigmatick unikajcno tvor invariantn sas celku predkriticky danho, hlavn zdroj nboenskosti a trval podnet pre interpretan silia mystikov, teolgov, filozofov i laikov.

Mal encyklopdia synkriticizmu 78

Transhorizontov realitu interpretuj ako apeiron, Absoltno, Boha, transcendentno, Tao, aditi, Aditi i Adit, Tat, Jahveho, Adonai, Stvoritea, Pna, brahmu i Brahmu, varu, Jedno, Alaha, prabytie, Seyn, nadbytie, Aklu, absoltne Ja, absoltneho Ducha, hmotu (v leninskom poat) a podobne. To, ako sa transhorizontov realita interpretuje, zvis od kategri (a ich vzobnosti) intervenujcich vo vedom interprettora transhorizontovej reality. Metafyzika, ontolgia i filozofick teolgia sa v rmci kategoriologickej vrstvy svojej (seba)reflexie pokaj odhali a zmapova oblas tchto intervenujcich kategri; ke v naom pristupovan k transhorizontovej realite intervenuje kategria prevania sveta lovekom, uke sa, e transhorizontov realita sa dva ako prevan v emergujcich slovne nevyjadritench vznamovch tvaroch; Wittgenstein toto dianie oznauje ako mystick (das Mystische) a odpora o om mla; v synkriticizme pri vahch o transhorizontovej realite intervenuj ako jadrov kategrie perichronozofie. Postoj synkriticizmu k rznym interpretciam transhorizontovej reality sa riadi princpom ienia inakosti a svoj vlastn prstup predostiera pred ktorkovek z nich ako predmet kritiky a sebaidentifikan odrazisko. Synkriticizmus sa te z rznosti obrazov transhorizontovej reality, ktor nereduktvne usvzauje s tm, ako sa nm tto realita predkriticky dva. Odmieta stotoovanie reality a jej obrazu, pretoe je konfliktognne. Navye prijmanie pestrosti obrazov transhorizontovej reality umouje myslie ich prpadn logick inkompatibilitu a formlnologicky ju skma. Vazstvom jedinho logicky konzekventnho obrazu reality by dolo k vraznmu zeniu predmetu i zmyslu formlnej logiky. Cf ontolgia synkriticistick, synkriticizmus. Lit. Piaek, J.: Problmy perichronozofie, in: Filozofia ro. 63, 2008, . 3, s. 206 218.

rieenie problmu
tvrt krok na chronickej (asovej) ceste vyrovnvania sa s akosou, nadvzujci na odpove a predchdzajci odstrneniu akosti. Rieeniu problmov sa venuje cel rad discipln zhrnutch o. i. v umelej inteligencii. Rieenie problmov vak vyvolva nov problmy; to je jeden z dvodov, preo synkriticizmus otvra aj otzku perichronickej (bezasovej) cesty vyrovnvania sa s akosami a otzku synkrzy chronickej a perichronickej cesty.

Mal encyklopdia synkriticizmu 79

S
sila bytostn
otvrajcno sa toho ktorho virtulneho prbehu konania dobra alebo krsna lovekom; virtus (cnos) v synkriticistickom zmysle slova. Cf synkriticizmus, virtualizcia pozitvna.

sloboda
dobrovon, vedom, mimoriadne fragiln uvonenos alebo vystavenos zmyslu determinujcich okolnost ivota loveka. Nplou vedomia slobodnho loveka nie s len kognitvne vznamov tvary: k tomu, aby sme boli slobodn, nesta nevyhnutnos iba (intelektulne) pozna, ale treba by od nej aj emocionlne nezvisl. Ak naprklad svojho utlaovatea alebo nejak reim alebo nejak chorobu nenvidme, ie ak nie sme od nich emocionlne nezvisl, neoslobod ns iba intelektulne ovldanie prostriedkov ich likvidcie, ale aj emocionlna nezvislos od nich. Pokia utlaovatea alebo reim alebo chorobu nenvidme, zvisme od nich, dokonca aj vtedy, ke u neexistuj. Nenvis je klonom neslobody. Cf lipnutie.

smr
sa v synkriticizme tematizuje na pozad pestovania dvoch v tomto kontexte kovch umen (artes) umenia umiera (ars moriendi) a umenia i (ars amandi): umenie umiera nie je ni in, ako umenie i; tieto umenia rozleujeme vlastne iba z dvodov vkladu alebo analzy, v skutonosti vak prv ndych je prv krik na ceste k smrti. Najdleitejm motvom synkriticistickej tematizcie smrti je strach z nej. Cf smr civilizcie, strach zo smrti.

smr civilizcie
(es. smrt civilizace) neschopnos civilizcie transformova sa na kultru alebo prevenie non-participantov-na-kultre nad participantmi-na-kultre v dsledku nerozliovania medzi polemizmom a agapizmom, ich vzjomnej redukcie alebo zauzovania sa; prevenie nekrofilnej orientcie civilizanch procesov, premena dialgu medzi spolonosou a prrodou na pretvranie prrody spolonosou na technologicky inn (v podstate cieavedomo smrtonosn) repliky prrody; ustvanie obrazov participova na kultre; smr civilizcie nespova v jej zniku, ale v jej smrtonosnej* replikcii korepondujcej s replikciou ega.

Mal encyklopdia synkriticizmu 80

U Georgovi Traklovi koncom 19. a zaiatkom 20. storoia je smr civilizcie povedan slovami L. Kunderu (105;11) brutalitou a bezduchost svta, jen se beskn i tie rozkld a pred m je mu u iba nen ialenstvo monost uchlit se do bezas, do zhmot (tame)**. Synkriticizmus si okrem jemnho, hebkho, mrnho, tichho, nnho, ba lahodnho lenstv a zatemnenia mysle, jej obostretia nocou (Umnachtung) (tame) predstavuje a nacviuje aj dobrovon stiahnutie sa do bezasia a zhrmotia pri plnom vedom a zdravom rozume (pozri cesta perichronick), o je samozrejme podstatne aie a menej pravdepodobn ne zblzni sa alebo da sa na drogy tvrou v tvr tomu, o ns obklopuje a nami prenik pri dobrovonom nien si svojho vlastnho ivotnho prostredia. Cf bze, pokora a takt v poznan, bezasie, synkriticizmus, vzah kultry a civilizcie.

societas syncritica
pozri: spoloenstvo kultrne.

spoloenstvo kultrne
(= societas syncritica) skupiny kultivovanch udskch indivdu; vsledok kultivcie spolonosti. Synkriticizmus sa zaober odhaovanm, skmanm a rozirovanm podmienok premeny spolonosti na kultne spoloenstvo a udskho indivdua na lena kultrneho spoloenstva. Cf homo culturalis,

spolonos
(es. spolenost) monos kultrneho spoloenstva. Synkriticizmus skma podmienky premeny tejto monosti na skutonos. Spolonos je predmetom synkriticistickej socilnej filozofie osnovanej na synkriticistickej ontolgii socilnej reality.

spsob ivota synkritick


ustlenie sa praktikovania zmysluplnch foriem ivota i na rovni udskho indivdua (v tomto prpade lena kultrneho spoloenstva) alebo na rovni spolonosti (v tomto prpade kultrneho spoloenstva). Synkritick spsob ivota je vsledkom/produktom synkritizovania tej ktorej formy/lnie/prdu ivota udskho indivdua alebo spolonosti v dvoch smeroch: intra a inter resp. trans, naprklad intrapersonlne a interpersonlne, intrakulturlne a inter/transkulturlne (cf interkulturalita) a podobne. Synkritick spsob ivota je posledn zmysel synkritickej filozofie. Cf prax synkritick, synkritizcia.

Mal encyklopdia synkriticizmu 81

Stly seminr Integrcia (SSI)


pracovnokreatvne zoskupenie uiteov, vedeckch pracovnkov, doktorandov, tudentov a predstaviteov mimoakademickej sfry, ktor na jese roku 1986 zaloil a viedol (do zaiatku devdesiatych rokov 20. stor.) Jozef Piaek na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave; hlavnm postupom innosti SSI bola meditcia nahlas; produktom innosti SSI bol synkriticizmus.

strach zo smrti
dsledok schizmy itia a umierania. Jednm z najvch omylov loveka a jednm z hlavnch zdrojov jeho strachu je to, e v mysli oddelil tieto dva procesy a chronologicky ich zoradil, hoci v skutonosti je to proces jedin, pretoe prv ndych (prv krik na ceste ivota) je toton s prvm krikom na ceste umierania. itie je toton s umieranm. Umierame od toho istho okamihu, od ktorho sme zaali i. Cf smr, synkriticizmus. Lit. Piaek, J.: Preo sa bojme smrti? vaha z pohadu synkriticizmu, in Psychiatria psychoterapia psychosomatika, 16, 2009, . 4, s. 180 182.

superpozcia
(es. superpozice) kvantovou fyzikou inpirovan pomenovanie bezasovostnej vzobnosti rezmi udskm pobvajcnom na svete zvanmi homo a ostatnch perichronickch vzahov; bezasovostn aspekt synkrzy.

svislosti truktry extern nevyhnutn


otvoren sbor svislost truktry nejakho systmu s okolm tohto systmu. Cf analza systmov.

svet
(es. svt) otvoren sbor udalost cishorizontovej, horizontovej a transhorizontovej reality; jeho otvrajcno sa loveku je vedomie. Vznamotvorn procesy v rmci vetkch foriem osvojovania si sveta lovekom sedimentuj v obraze sveta. Jednou z loh synkriticizmu tvrou v tvr vzahu sveta a

Mal encyklopdia synkriticizmu 82

obrazu sveta je pestovanie vedomia odlinosti ich ontologickch statusov a odhaovanie kultrotvornho potencilu obrazu sveta a jeho vzahu k svetu. Cf ontolgia synkriticistick.

svet ivotn
(es. ivotn svt) svetov svislos, ktor predchdza vetkej objektvne-logickej vede, intersubjektvne je zakan v pvodnej evidencii a overuje sa v praxi. Pojem ivotnho sveta v tomto zmysle zaviedol a rozpracoval E. Husserl.

synkriticizmus
(angl. syncriticism, es. synkriticismus) filozofia v pozad budovania Pomocnho slovnka filozofa. Synkriticizmus sa sklad z filozofie loveka, filozofie lsky a filozofie bezasia; predstavuje nielen uenie, ale i spsob ivota. Je to maximum ssrdenenia. Synkriticizmus treba odliova od synkritizmu J. A. Komenskho, hoci na nadvzuje. Osnovu synkriticizmu tvor desa tz (pozri: tzy synkriticizmu). Synkriticizmus je vskumom podmienok monosti kultry, vskumom podmienok premeny civilizcie na kultru a jedna z ciest praktikovania tejto premeny. Synkriticizmus je pokus o superpozciu teoretickch a praktickch aspektov tohto vskumu. Naprklad pochopenie bez relnej premeny chpajceho je poda synkriticizmu pseudopochopenie a chpajci sa iba jav alebo vyhlasuje za chpajceho, no v skutonosti bez sebazmeny nepochopil ni. Toto sa vzahuje v prvom rade na interpersonlny dialg, na dialg so sebou samm (naprklad o kodlivosti mjho fajenia som nepochopil ni, ak som neprestal faji), na dialg intersexulny, intergeneran, interkultrnozonlny (ie dialg v rmci jednej kultry naprklad medzi vedou a nboenstvom), interpolitickostrancky, interreligizny, interkultrny. Termn synkriticizmus zavdza (pravdepodobne ako prv) Novalis v prpravnch textoch Das Allgemeine Brouillon: Materialien zur Enzyklopdistik 1798/99 (najm 457, 486) ako synonymum nzvu svojej filozofie magickho idealizmu. V paragrafe 457 uvedenho textu Novalis o synkriticizme pe: Der Synkriticism ist das Hchste. Es gibt einen realen und idealen Kriticism dieser wird durch Synkriticism vereiningt. (Synkriticizmus je to najvyie. Existuje kriticizmus relny a idelny oba zjednocuje synkriticizmus. (Novalis: Das Allgemeine Brouillon: Materialien zur Enzyklopdistik 1798/99. Hamburg, Felix Meiner Verlag 1993, S. 333.). Termn synkriticizmus (ako sa u naznailo) treba odliova od termnu synkritizmus, ktorm sa oznauje Komenskho kov metda (synkrza) a jej aplikovanie. Synkritizmus Jana Amosa Komenskho je pritom jednm z hlavnch ideovch zdrojov a inpirci synkriticizmu.

Mal encyklopdia synkriticizmu 83

Synkriticizmus sa odliuje aj od synkretizmu. Synkriticizmus sa sce utvra synkritickou recepciou alebo synkritizciou fenomenolgie, existencializmu, marxizmu, jgovej filozofie a praxe at., ie smerov a tradci ako vidno nezriedka sa vzjomne vyluujcich. Aby vak nevysoval do synkretizmu, eklekticizmu a podobne, synkriticizmus aplikuje ako hlavn princp recepcie a synkritizcie prianie inakosti, jej elanie a poteenie z nej. V preddver relativizmu by pritom mala synkriticizmus udriava najm metda rozkladu vznamu na toton a odlin, ale aj jeho hlavn metda synkritika (cieavedom nereduktvne usvzaovanie) a synkritizovan postupy trukturalizmu, fenomenolgie, hermeneutiky, systmovej analzy, pecilnovednch a filozofickch smerov analzy jazyka at. Synkriticizmus zotrvva cieavedome na polceste k syntze a uspokojuje sa so synkrzou. Synkriticizmus neoakva nasledovnkov, zmyslom jeho vytvorenia v tejto svislosti je sli ako jedna zo sebaidentifikanch platforiem pre toho, kto sa so synkriticizmom stretne. Kovou vecou poda synkriticizmu je pestros prstupov a svetonzorovch pozci: ich zjednocovanie alebo vzjomn kritick vyrovnvanie sa medzi nimi je nabit konfliktom s tendenciou k smrti civilizcie alebo (o je ete horie) jej premeny na smrtonosno medzi umi navzjom a voi prrode. Bezprostredne historickofilozoficky synkriticizmus vyrast z dvoch zdrojov: 1. z asubjektvnej fenomenolgie Jana Patoku; 2. z mylienkovho diania bratislavskej filozofickometodologickej koly osnovanej Igorom Hruovskm a Vojtechom Filkornom, najm z rozpracvania Hruovskho trukturolgie a idey holho bytia a Filkornovej polymorfistickej ontolgie. Chronologicky spad vznik synkriticizmu do druhej polovice 80. rokov 20. storoia, kedy sa na pde Stleho seminra Integrcia na Univerzite Komenskho v Bratislave utvorili jeho kontry tak filozoficky (svetonzorovo) ako aj metodologicky. Zakladateom synkriticizmu je Jozef Piaek.

synkriticizmus a svetonzor
Z tvrdenia existencie predpriestorovostnho, predasovostnho, predhmotnostnho poda synkriticizmu nevyplva, e nevyhnutne mus s o nehmotn. Tvrdenia o povahe sfry alebo etapy pred vznikom asu, priestoru alebo hmotnosti, zvisia poda synkriticizmu od svetonzorovho rozhodnutia, od toho, ak kategrie ako jadrov a v akom pomere nechme intervenova v naich vahch o prabyt. Pri pouvan fyziklnych pojmov musme zachovva ich disciplinrny (rozumej: fyziklny) status, nememe poda tch ktorch svetonzorovch postultov meni ich disciplinrny status na status filozofick, t. j. raz ich povaova za termny referujce k materilnym inokedy zasa k idelnym entitm. A pokia ide o filozofick (svetonzorov) interpretciu referovanch entt, synkriticizmus sa prida princpu ienia inakosti. m pestrej je svet svetonzorovch postojov, tm lepie. A pokia ide o svetonzorov postoje, z ktorch vyplvaj poiadavky konania zla ie kodenia, synkriticizmus sa zasa prida princpu zbytonosti konania zla (zbytonosti kodenia) a teda aj zbytonosti takch postojov, ktor k zlu (ku kodeniu) ved.

synkritika

Mal encyklopdia synkriticizmu 84

metda synkriticizmu, cieavedome uskutoovan synkrza; postup napolceste medzi analzou a syntzou; synkritiku tvor otvoren sbor nereduktvne usvzaovanch vskumnch postupov najm fenomenologickej, hermeneutickej, transcendentalistickej (kriticistickej), v irokom zmysle trukturalistickej a dekontruktivistickej proveniencie systmovoanalyticky uskutoovanch a organizovanch. Uenie o synkritike sa rozvja rozpracvanm 5. tzy synkriticizmu.

synkritizcia
= synkritizovanie = synkritizujcno uvonenie eventulneho synkritickho obsahu transformcie na synkritick disciplnu, pretvranie tej ktorej innosti loveka na innos synkritick, naprklad transformcia vedy na synkritick vedu, benho spsobu ivota na synkritick spsob ivota at. Synkritizcia stoj na princpe 1. rozlenia obrazu a toho, o sa zobrazuje (naprklad obraz sveta a sveta), a 2. prajnosti inakosti. Cf interpretcia reality transhorizontovej.

synkritizmus Komenskho, J. A.
(es. synkritismus Komenskho, J. A.) vedno s Husserlovou fenomenolgiou a v Patokovej recepcii primrny zdroj inpircie pri tvorbe synkriticizmu; Komenskho synkritizmus predstavuje koncepciu harmonizcie vetkch poznatkov loveka do jednej jedinej sstavy, opierajcu sa o synkritick metdu; tto metda vychdza z toho, e cel univerzum m spolon princpy, a preto ak sa dao ned pozna priamo, mono na to usudzova z inch podobnch javov. Zo synkritickej metdy vak zrove vyplva, e vetky udsk poznatky musia spie k sladu. Pri porovnvan medzi sebou neme vies kad inm smerom, ale musia sa vzjomne dopa, by v harmnii tak, ako je harmonick cel univerzum. Pouvanm synkritickej metdy sa mus dospie k univerzlnemu poznaniu. Pred Komenskm tak vyvstal samostatn pln reformy udskho vedenia, rozvrhovania a systematizcie vedy. A Komensk zrove objavuje aj spsob, ako tento systm uvdza do praxe: nielen toti technickm vyuvanm prrodovednho poznania, ale naozajstnm univerzlnym vychovvatestvom (Kopeck, J. Patoka, J. Kyrek, J.: Jan Amos Komensk. Nstin ivota a dla. Praha, SPN 1957, s. 45 46).

synkritizcia
= synkritizovanie = synkritizujcno uvonenie eventulneho synkritickho obsahu transformcie na synkritick disciplnu, pretvranie tej ktorej innosti loveka na innos synkritick, naprklad transformcia vedy na synkritick vedu, benho spsobu ivota na synkritick spsob ivota at. Synkritizcia stoj na princpe 1. rozlenia obrazu a toho, o sa zobrazuje (naprklad obraz sveta a sveta), a 2. prajnosti inakosti. Cf interpretcia reality transhorizontovej.

Mal encyklopdia synkriticizmu 85

synkrza
(= konferancia; es. synkrize) nereduktvne usvzaovanie sa; jej cieavedomm uskutoovanm je synkritika; synkrza je opozitum diakrzy; synkrzou sa dostavuje v realite nov druh vzahu a nov kvalita, ktorch tu pred synkrzou nebolo. Bezasovostn aspekt synkrzy tvor superpozcia.

Mal encyklopdia synkriticizmu 86

kodenie
spsobovanie utrpenia; cieavedome ho kona je zbyton, pretoe k nemu dochdza aj mimo cieavedomej innosti, automaticky; zmierovaniu utrpenia sa vak naopak oddva venova, pretoe zmierovanie utrpenia nie je v takom rozsahu automatick ako renie utrpenia, slovom: je omnoho ahie utrpenie a kody spsobova ako utrpenie a kody zmierova a naprva. Cf synkriticizmus, ubliovanie.

kola bratislavsk filozofickometodologick (BF)


kola slovenskej filozofie zaloen Igorom Hruovskma Vojtechom Filkornom; BF sa utvrala z odkazu Vedeckej syntzy v tyridsiatych rokoch 20. storoia a rozvinula v priebehu druhej polovice 20. storoia do vyhranenej filozofmy centrovanej najm okolo Hruovskho trukturolgie a idey holho bytia a Filkornovej polymorfistickej ontolgie a metodolgie; BF je bezprostrednm historickofilozofickm vchodiskom synkriticizmu.

astie lsky
transcendujcno akhokovek zisku alebo straty; npl nadoblaia mysle. Takzvan trpenia s lskou sa tkaj sfry zvislost, lipnut, hrubo povedan hormnov, ale nie lsky. Hormny fakticky s lskou nemaj ni spolonho: lska tu je bez ohadu na to, i s tu aj hormny alebo nie. Cf milujcno, nadoblaie mysle, synkriticizmus.

truktra
(es. struktura) usporiadanie entity, ktor synkriticizmus tematizuje 1. z hadiska synchronickho, diachronickho a perichronickho a 2. z hadiska momentlneho prierezu ou, z hadiska jej genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutnch externch svislost. Cf analza systmov, synkriticizmus, trukturujcno.

trukturujcno
uvdzajcno do truktry, poskytujcno truktry, generujcno a udrujcno truktry, princp truktry, komplex podmienok vzniku, existencie a pretrvvajcna truktry. Naprklad logickm trukturujcnom, genertorom a udrujcnom logickch truktr (logickho) je logos, trukturujcnom lsky je milujcno at. Dleitou tmou synkriticizmu je trukturujcno vznamovho univerza.

Mal encyklopdia synkriticizmu 87

Cf logos, milujcno, synkriticizmus, truktra, trukturujcno univerza vznamovho, trukturujcno zmyslu.

trukturujcno univerza vznamovho


to, o vznamovmu univerzu dodva truktru a o tto truktru udruje a rozvja. Toto trukturujcno m viacero dimenzi, rezov, naprklad logick alebo mimologick. Cf synkriticizmus, trukturujcno, univerzum vznamov.

trukturujcno zmyslu
to, o zmyslu dodva truktru a o tto truktru udruje a rozvja. Toto trukturujcno m viacero dimenzi, rezov, naprklad logick alebo mimologick. Cf dimenzie zmyslu, logick, synkriticizmus, trukturujcno, zmysel.

Mal encyklopdia synkriticizmu 88

T
takt gnozeologick
pozri: bze, pokora a takt v poznan.

Tao
Cestiacno (< cestiac < cesti < cesta) taoistick interpretcia transhorizontovej reality nechvajce v sebe intervenova ako hlavn kategriu pojem vcesujcna (vydvajcna na cestu a udrujcna na nej) alebo vezapriujcna ie zapriujcna vetkch zmien a pohybov vo vesmre.

akos
prekky, neprjemnosti, bolesti v synkriticizme tematizovan v dvoch smeroch 1. v chronickom (asovom, tandardnom) a 2. v perichronickom (bezasovom, netandardnom). 1. Chronick (asovostn) smer tematizuje akos ako nieo, s m sa vyrovnvame postupne, v ase, a to tak, e si akos najprv uvedomujeme vo forme problmu alebo problmov, ktor nsledne formulujeme v podobe otzky/otzok, na ktor hadme odpove/odpovede, ktor vyjadruj nae pochopenie rieenia problmu a napokon rieenie problmu vysuje do odstrnenia akosti. 2. Perichronick (bezasovostn, netandardn) cesta vyrovnvania sa s akosou spova v tom, e akos odstraujeme u v procese jej nstupu; vznikanie akosti, naprklad ndchy, transformujeme hne (po angl. in no time = v nijakom ase) na zanikanie akosti (naprklad ndchy): nastupovanie akosti nechvame odohrva sa ako ustupovanie akosti, naprklad nstup choroby ako stup choroby, nstup konfliktu ako zanikanie konfliktu, raaj nstup nechuti vstva realizujeme ako stup nechuti vstva, o sa fakticky deje ako nstup chuti vstva a podobne. Tto na prv pohad utopick alebo zzran cesta anihilcie akosti v okamihu jej zrodu sa zaklad na zbezodkladovan preruenia konania zla (PKZ) ie na anihilcii asovho odkladu PKZ. Praktikovanie perichronickej cesty anihilcie akost je nplou synkriticistickej disciplny zvanej atemporalistika, o je praktick zloka/vrstva perichronozofie. Atemporalistiku treba samozrejme cvii a praktikova ju. Tejto problematike sa venuje synkritick poradenstvo. Vine z ns sa perichronick cesta anihilcie akost nedar preto, lebo nm unik prv okamih nstupu akosti. Bez transformcie prvho okamihu nstupu na prv okamih zniku prechdzame do tandardnho chronickho rieenia akosti (naprklad musme absolvova ndchu, konflikt, vstvanie v celom oblku ich asovho intervalu od zaiatku do konca. Bezasmo sa pritom realizuje povedzme tba, aby choroba, konflikt, nechu at. o najskr pominuli, nechu, otrvenos z toho, e sme ochoreli, e sa musme hda, vstva z postele at. Pvab zbezodkladnenia spova v anihilcii tohto intervalu, v odstrnen asovej vakuoly medzi zaiatkom a koncom, kedy na tby a negatvne emcie doslova niet asu.

terminolgia synkriticizmu
filozofick terminolgia, ktor sa zaklad na pojmoslov obvyklom vo filozofickej spisbe. Okrem toho sa pri vklade synkriticizmu pouvaj pomerne nezvykl termny-novotvary, inpirovan

Mal encyklopdia synkriticizmu 89

textami neskorho Heideggera. Zavdzanie novovytvorench vrazov je motivovan podobne ako u Heideggera snahou necha vystpi neobvyklos bene netematizovanch aspektov reality nezriedka kontinulne unikajcich pozornosti i vbec chpaniu loveka. Touto okolnosou bolo motivovan u zavedenie azda najstarieho nezvyklho termnu synkriticizmu vrazu unikajcno. I sm termn synkriticizmus je dos vzcny; ako prv ho zaviedol pravdepodobne Novalis. Treba podiarknu odlinos slova synkriticizmus od trocha benejieho vrazu synkritizmus pouvanho v svislosti s vkladom Komenskho zkladnej metdy synkrzy. Vemi (a okujco) nezvykl s termny typu vloveujcno jednm slovom naznaujce ireducibilnos spsobov bytia niektorch scien, ich aspektov, vzieb at., v danom prpade neredukovatenos spsobu bytia loveka: jeho dostavujcna sa na svet a jeho prebvajcna na svete. Podobn stran termny s vumeujcno, vliterrujcno, vhudobujcno, vbytujcno at. Termny tohto typu sa tvoria poda vzorca milova milujc milujcno, kedy me by neobvyklm i doposia existujcim iba virtulne u samo prvotn sloveso, naprklad umeni, literrni, hudobni, bytni at. Od zkladu typu milujcno sa potom tvoria alie vrazy dleit pre tematizciu rznych strnok a svislost pecifickho spsobu bytia loveka na svete, naprklad milujcno milujcnostn milujcnostnos at. Hlavnm dvodom zavdzanie takchto termnov je naznai jednm slovom superpozciu substanciality a procesuality tematizovanho spsobu bytia. Naprklad pri opise spsobu bytia milujcna sa takto zvolenm termnom chce vyhn odtrhvaniu toho, o sa oznauje slovom lska, od procesu milovania. Hlavnm dvodom nezvyklosti synkriticistickej terminolgie je vak nahliadnutie povahy predmetu perichronozofie, ktorm je perichrnia ie bezasie. Ete poznmka k mono otravne psobiacemu pripjaniu slova synkriticizmus v ztvorke za nzvami lnkov o synkriticizme v tchto strnkach, naprklad u sm nzov synkriticizmus. Dvod objasuje lnok vykladajci oindexovanie. Tu len uveme, e motvom pripjania indexu (synkriticizmus) je prianie inakosti chpania ktorhokovek aspektu reality a jeho spiritulneho dvojnka v naom vedom v podobe vznamovho tvaru. Pokia ide naprklad o sm synkriticizmus, tak je takmer ist, e vznam vyjadrovan textom lnku s tmto nzvom, bude odlin naprklad od lnku s nadpisom synkriticizmus (filozofia analytick), synkriticizmus (filozofia marxistick) a podobne: pohad analytickej filozofie, marxizmu a urite viny filozofov na synkriticizmus bude nepochybne (a chvabohu*) odlin od synkriticizmu.

Mal encyklopdia synkriticizmu 90

tzy synkriticizmu
desa zkladnch mylienok synkriticizmu, z ktorch prv tyri s zkladn; tzy s usporiadan poda princpu podstata-maximum: 1. Podstatou udskho bytia je transcendencia (homo transcendens) (1TS). 2. Maximom udskho bytia je kultra (homo culturalis)(2TS). 3. Podstatou kultry je inscendencia (homo inscendens) (3TS). 4. Maximom kultry je zmysluplnos (homo significantia vivens) (4TS). 5. Podstatou zmysluplnosti je synkritika (homo syncriticus) (5TS). 6. Maximom zmysluplnosti je lska (homo amans) (6TS). 7. Podstatou lsky je poteenie z inakosti alebo prianie inakosti (homo benevolus), jej ienie (7TS). 8. Maximom lsky je konkordancia (ssrdenenie) ie optovan lska (homo concordans) (8TS). 9. Podstatou konkordancie je pozitvna virtualizcia (homo virtus constituens) (9TS). 10. Maximom konkordancie je synkriticizmus (homo syncriticisticus) (10TS). Tchto desa tz synkriticizmu zodpoved desiatim monm otvorenm skupinm prbehov loveka (homo) na ceste k oslobodeniu, k synkritickmu spoloenstvu (societas syncritica), spoloenstvu anegoidnch indivdu (deegoizovanch ud, autonmnych osobnost s rozpustenm egom a prepojench s nadoblam mysle), medzi ktormi mu vldnu vzahy (politologicky povedan) anegoidnej demokracie. Poda tchto desiatich tz synkriticizmus nartva alebo skma kroky/etapy/rezy krovskou cestou k slobode, k vymanenosti loveka z akost a utrpenia. Cf lovek, oslobodenie, spoloenstvo kultrne (societas syncritica), synkriticizmus, akos, utrpenie.

tragika
slobodn, dobrovon vedom podstupovanie utrpenia, idenie do neastia i tvrou v tvr k smrti s kultrnym poslanm a bytm omylnm i inak limitovanm.

Trakl, Georg (1887 1914)


raksky bsnik, vek inpirtor zavedenia jednej z kovch tm synkriticizmu tmy smrti civilizcie. Vtvarnoumeleck obdobu kovej traklovskej tmy mono nahliada v diele Jakuba Schikanedera (1855 1924); pozri pecilne naprklad tento obraz. Sm Trakl naprklad v bsni Rozpadn pe:

Mal encyklopdia synkriticizmu 91

Vtom roztsl mne zvan rozpadn. Kos zalkal na bezlist snti. Ps vno na rzi me v rozevln. Jak tanec smrti tanili by dti, tak ve vtru se modr astry skln kol rouben, je rozpdad se v smet. [Trakl, G.: Bsn. Praha, SNKLU 1965, s. 39] Cf smr civilizcie

transcendencia
(es. transcendence) prekraujcno alebo vykraujcno z asovho scna; transcendencia tvor o. i. aj podstatu bytia loveka ako seba-prekraujcno loveka; jadrom tejto loveej formy transcendencie (sebaprekraujcna) je deegoizcia ie sebarozpajcno, od-ja-ujcno (angl. de-selfing); transcendencia smerom dovntra (loveka) je inscendencia; pozri: 1. tza synkriticizmu.

transcendovanie
procesulny aspekt transcendencie.

Mal encyklopdia synkriticizmu 92

U
ubliovanie
spsobovanie utrpenia. Vzhadom na nevyerpatenos zdroja utrpenia je zbyton. Cf synkriticizmus, kodenie.

udalos
(angl. enowning, nem. Ereignis, es. vlast, uvlastovn, uvlastnn) rovno-onto-tvorn prvok diania alebo procesu; emergujcno udalost je realita; postupnos udalost je dianie alebo proces; udalosou je aj udsk indivduum (ten ktor konkrtny lovek) ako prleitos kultivcie. K udalosti loveka synkriticizmus pristupuje ako k vloveujcnu, k udalosti umenia ako k vumeujcnu, k udalosti dostavenia sa vlastnosti ako k vvlastnostujcnu, k udalosti dostavenia sa vzahu ako k vvzahujcnu, k udalosti dostaveniu sa bytia ako k vbytujcnu at. Cf ontolgia synkriticistick.

umenie
(es. umn) ten ktor z prvkov mnoiny umen (artes) vrtane umenia ako diania synkrzy, diania prepletania sa tak i onak zastpench/intenzvnych podprocesov tvorivho, praktickointerpretatvneho a receptvneho pretvrania esteticky neutrlneho alebo karedho na krsne alebo menej krsneho na krajie bez ohadu na to, i toto dianie sedimentuje do podoby ustlenho (umeleckho) diela alebo zostane iba pri performancii, ktor sa u trebrs ani nikdy nezopakuje. Zopakovanie performancie (jej replikcia) by bolo vlastne ukonenm vumeujcna. Stva sa umeleckm dielom a by nm je len jednm z prbehov vumeujcna (naprklad vliterrujcna, vhudobujcna, vvtvarujcna, varchitektujcna, vdramatiujcna at.) ie umeleckej udalosti. Umeleck dielo je kolaps vumeujcna ako univerzlnej umeleckej udalosti, presnejie jednm z jej monch kolapsov, ktorch je otvoren mnoina. almi typmi vumeujcna je recepcia umeleckho diela a jeho interpretanopraktick realizcia a mimodielov typy vumeujcnien. Dramatickmi mlnikmi vvinu na hranici medzi dielovmi a mimodielovmi formami vumeujcnien je egoizcia v podobe zrodu autora a deegoizcia v podobe jeho rozpania. Umenie ako prienik nekonenho potu prbehov vumeujcna je predmetom synkritickej umenovedy i synkritickej estetiky, ktorch filozofickm zkladom je synkriticistick filozofia umenia. Synkritick umenoveda a estetika v podstate exponuj ematiku jednotlivch typov a druhov vumeujcnien, synkriticistick filozofia umenia fundovan synkriticistickou ontolgiou umenia je jej intenzifikciou a systematizciou. Synkriticistick filozofia umenia bazruje jednak na ireducibilite jednotlivch foriem vumeujcna medzi sebou a na ireducibilite toho ktorho vumeujcna a jeho teoretickho obrazu.

Mal encyklopdia synkriticizmu 93

unikajcno
pozri: realita transhorizontov.

univerzum vznamov
sbor vznamovch tvarov a vznamovch procesov; synkriticizmus tematizuje synchronick, diachronick a perichronick rez truktrou vznamovho univerza a historick typy vznamovho univerza s ich prslunmi historickmi typmi racionality, emocionality, volitivity a konania najm vzhadom na podmienky monost dialgu medzi nimi. Cf trukturujcno univerza vznamovho, tvar vznamov, vznam.

utrpenie
nevyerpaten zdroj prleitost pomha druhm. Utrpenie je ben, ba a trivilne: na to, aby sme trpeli, nepotrebujeme ma nijak osobitn talent. Talent si vyaduje umenie odstraova utrpenie, pomha druhm. Odstraovanie utrpenia, pomhanie na ceste jeho odstraovania je omnoho zriedkavejie ako utrpenie. Smrtenk sa utrpeniu nevyhne, no stle viac sa vyhba napomhaniu tomu, aby utrpenie ustalo. Rafinovanou (a pravdu povediac pohodlnou) formou vyhbania sa pomhaniu trpiacim je tba, aby utrpenie nebolo. Tvrou v tvr utrpeniu je dleit in bezodkladnej pomoci (pozri cesta perichronick).

tvar vznamov
pri prvom priblen statick zloka vznamovho univerza, naprklad pojem, kategria, predstava, teria, sd, pocit krsy, zitok zdesenia at. Vznamov tvary s formy alebo jednotky manifestcie sveta a nho ivota vo svete v naom ivote. Vznamov tvary sa lenia na kognitvne, emocionlne a volitvne, no v autentickej existencii s zmiean. Do istch (istejch) tvarov sa trietia v existencii neautentickej a ahie sa stvaj nstrojmi manipulci.

tvar vznamov emocionlny


vznamov tvar, ktor je vsledkom emocionlnej aktivity vedomia.

tvar vznamov kognitvny


vznamov tvar, ktor je vsledkom poznvacieho procesu; filozofickoheuristicky s vemi dleitmi kognitvnymi vznamovmi tvarmi kategrie, najm filozofick kategrie a spomedzi nich jadrov filozofick kategrie, pretoe maj kov tvarotvorn (truktrotvorn) funkciu pri utvran sa toho ktorho historickho, kultrnookruhovho a kultrneho typu vznamovho univerza, najm tej jeho zloky, ktor sa nazva obraz sveta.

Mal encyklopdia synkriticizmu 94

tvar vznamov volitvny


vznamov tvar, ktor je vsledkom volitvnych aktivt vedomia.

Mal encyklopdia synkriticizmu 95

V
veda synkritick
(scientia syncritica) sbor synkritizovanch vedeckch discipln ie vedeckch discipln (vied) 1. participujcich na procesoch transformcie zla na dobro, karedho na krsno, menej dobrho na lepie a menej krsneho na krajie a 2. stojacich na princpe nereduktvneho usvzaovania ie synkritiky svojho obrazu prslunej oblasti reality a tejto oblasti samej; pozri naprklad historia syncritica, synkritick pedagogika, synkritick umenoveda, synkritick politolgia, synkritick antropolgia a alie synkritizovan disciplny.

vedomie
otvrajcno sa sveta loveku v podobe zmyslu; podmienkou tejto otvorenosti ie podmienkou (re)kreovania zmyslu lovekom je popri samozrejmej materilnej (telesnej a socilnej) zabezpeenosti normlneho fungovania vedomia loveka jeho prepojenos s nadoblam mysle.

virtualizcia pozitvna
podporovanie rozvoja bytostnch sl (lat. virtutes) loveka. Cf 9. tza synkriticizmu.

vojna
jeden z najmarkantnejch prejavov polemizmu, masovovraedn ustanie kultrnosti; vakuola v dian spolonosti vyplnen organizovanm renm smrti.

vbytnenie
bezasov nastvanie bytia samho; nastvanie (emanovanie) bytnenia samho bytia z prabytia alebo nadbytia. Cf bytie, ontolgia synkriticistick.

vbytujcno
spsob prabytnenia (nadbytnenia) ako dvajcna bytia; procesulny aspekt vbytujcna je vbytnenie. Cf bytie, ontolgia synkriticistick, realita.

Mal encyklopdia synkriticizmu 96

vloveujcno
resp. vloveujcno sa spsob dostavovania sa (= nastvania a stvania) loveka ako dynamick aspekt (fundament) bytnenia loveka loveenia/loveujcna. Vloveujcno (presnejie povedan: vloveujcno svetu) je predmetom synkriticistickej ontolgie loveka ako zkladnej vrstvy synkriticistickej filozofie loveka ie synkriticistickej antropolgie. Cf bytie loveka.

vhudobujcno
vumeujcno na hudobn spsob, emergencia umeleckohudobnej reality samozrejme v hudobnom tvorivom procese skladatea ale aj (a mono ete viac) za jeho hranicami v rmci hudobnej recepcie okrem inho aj hudobnho diela. Z hadiska synkriticizmu a najm perichronozofie je mimoriadne inpirujcim podnetom skmania vhudobujcna Jankova koncepcia sasujcna (sasovac) s jej fundamentlnou terminologickou vbavou: sasovka, sasovn, npvky mluvy a spletna a otvorenm otzky predhudobnoasovho (i bezasovho, predasovho vbec?) zdroja hudobnej asovosti a jej trukturujcna (Vainiomki, T.: The Musical realism of Leo Janek. From Speech Melodies to a Theory of Composition. Imatra, The International Semiotics Institute 2012, s. 242 an.). Cf hudba.

vliterrujcno (synkiticizmus)
vumeujcno na literrny spsob, emergencia umeleckoliterrnej reality samozrejme v literrnom tvorivom procese autora, ale aj (a mono ete viac) za jeho hranicami v rmci recepcie (tania a interpretcie) literrneho diela. Znamenitm spsobom tto vliterrujcnostn formu vumeujcna ilustruj citty z rozhovoru Jeana-Clauda Carrira (J.-C. C.) a Umberta Eca (U. E.) (pozri: Carrire, J.-C. & Eco, U.: Knih se jen tak nezbavme (2010), 118 120): J.-C. C.: Nejvtm spisovatelem je mon lovk od nj jsme nic neetli. I kdy je na vcholu slvy, mus oividn zstat v anonymit.Vzpomnm si na ony glosy o Shakespearovch nebo Molirovch dlech, kter se ptaly hloup otzka , kdo je psal. Zle na tom? Skuten Shakespear se ztrc v Shakespearov slv. Bez svho dla by nebyl nim. Shakespearovo dlo bez Shakespeara zstane Shakespearovm dlem (ervenm zvraznil J. P.). U. E.: Mon na nae otzky existuje odpov. Na kad knize v prbhu let pevn ulpvaj vechny nae interpretace (ervenm zvraznil J. P.). Neteme Shakespeara tak, jak to napsal. N Shakespear je mnohem bohat ne ten, kterho etli v dob, kdy il. Aby bylo mistrovsk dlo mistrovskm dlem, sta, e je znme, to znamen, e absorbuje vechny interpretace, ktor podntilo a kter pispj k tomu, aby z nj udlali to, m je. Neznm mistrovsk dlo

Mal encyklopdia synkriticizmu 97

nemlo dost ten, dost zpsob ten, dost interpretac. Zkrtka nakonec bychom mohli ci, e Bibli zplodil Talmud. J.-C. C: Kad ten knihu pochopiteln modifikuje, stejn jako udlosti, ktermi prochzme. Velk kniha zstane vdycky iv, roste a strne zrove s nmi a nikdy nezeme. () Kniha se nezrod jako mistrovsk dlo, ale teprve se jm stane. Musme dodat, e velk dla sa nam prostednictvm vzjemn ovlivuj. Nepochybn meme vysvtlit, jak vliv ml Cervantes na Kafku. Ale meme tak ct , e Kafka ovlivnil Cervantese. Jestlie tu Kafku dve ne Cervantese, pozmn skrze mne Kafka mou etbu Quichota, ani bych si to uvdomoval. Stejn jako nae ivotn osudy a zkuenosti, doba, v n ijeme, informace, kter dostvme, prost vechno, dokonce nae osobn pohromy nebo problmy naich dt, vechno ovlivuje nai etbu starch dl. A Umberto Eco pasus ilustrujci nae vliterrujcno dopa ete komparatvne o vvtvarujcno na prklade z Vinciho: To je ppad Giocondy. Vinci udlal vci, kter j povauji za krsnj, napklad Madonnu ve skalch nebo Dmu s hermelnem. Ale Giocond se dostalo vce interpretac, kter se podobn jako vrstvy sedimentu asem uloili na pltno a promnily jej.

vumeujcno
umeleck udalos, dostavovanie sa umeleckej reality participciou na umeleckej tvorbe, umeleckej recepcii, umeleckej performancii; synkriticky autentick umenie ako udalos tvoren superpozciou otvorenej mnoiny monch umeleckch prbehov alebo dian, spomedzi ktorch s dielov formy len jednm z typov. Umenie ako vumeujcno tematizuj synkritizovan umenovedn disciplny, synkritizovan estetika (cf. synkriticistick estetika) a synkriticistick filozofia umenia. Vumeujcnom nastva i sm umelec: umelca by sme mohli chpa ako miesto vumeujcna. Ke loveku zane vumeujcni, zana by umelcom, osobou, ktorej umen alebo ktorej to umen (1. os. j. . umen (mi), 2. os. j. . umen (ti), 3. os. j. . umen (mu, jej), 1. os. m. . umen (nm), 2. os. m. . umen (vm), 3. os. m. . umen (im)). Umelec je miestom, kadia na svet prichdza toto deegoizovan umen, umenenie, umeujcno. Ke niekomu zane naprklad vhudobujcni, me sa sta hudobnm skladateom alebo hudobnm interpretom. Vekos umelca zvis od miery toho, ako mu vumeujcni, naprklad vekos hudobnho skladatea zvis od miery alebo intenzity vhudobujcna mu. Umeleck tvorba je intenzifikovan sstreden vumeujcno. Umeleck in je jeho atmom. Dramatizujcim, ba povedzme priamo: ohrozujcim momentom vumeujcna je zrodenie ega. Egocentripetalizcia umelca je jeho koniec. Formou egocentripetalizcie je naprklad komercionalizcia. Stabilizciou umelca je jeho deegoizcia, ktor vak nemono chpa ako detrukciu ega (povedzme drogami), ale ako jeho ustanie vysujce do znovuobnovenia (renesancie) vumeujcna. Povahu vumeujcna a jeho mohutnej expanzie za hranicami tzv. pvodnej autorskej tvorby mono dobre ilustrova rozsiahlymi cittmi z rozhovoru J.-C. Carrira a U. Eca o vliterrujcne (pozri v hesle: vliterrujcno). Svet monch prbehov umenenia a vumeujcna je otvoren. A otvoren je aj svet hovorenia o om, ako sa pokame naznai okujcimi hrobonizujcimi alebo heideggerizujcimi jazykovmi inovciami, okujcimi naozaj len prechodne, pretoe v skutonosti s v genetickom kde sloveniny a je len otzkou asu, kedy sa

Mal encyklopdia synkriticizmu 98

aktivizuj aj navonok alebo napovrch a my si na ne napokon privykneme ako na osi, o u neme by prirodzenejie. Zmyslom tchto jazykovch ekvilibristk je vyhmatvanie zkut umeleckej nereduktvnosti na mimoumeleck, pomenvanie ireducibilnej autentickosti deegoizovanej umeleckosti ie jej zakotvenosti do kultry ako pretvrania zla na dobro, karedho na krsne at.

vznam
prvok manifestcie sveta v naom vedom vyjadren jazykovmi alebo mimojazykovmi prostriedkami; jadrom vznamu je dleitos. Cf metda rozkladu vznamu na toton a odlin, univerzum vznamov, tvar vznamov, zmysel.

vzah kultry a civilizcie


dedi vzahu zkona Noci a zkona Kreontovho (k tomuto cf text lovek tvrou tvr k sporu intitci); v dnench asoch vzah s azda najvm potencilom dramatickosti, pretoe ide o vzah ivho s umierajcim (alebo mtvym): neustle tu hroz utvranie sa hybridnch ivomtvych figr typu Heideggerov nacizmus, zloiny komunizmu, genocda Palestnanov a podobne. Zdrojom dramatickosti tu je blzkos kritickej hranice vbunosti kontituovanej naimi posvtnmi zujmami (zujmami socilnych skupn a indivdu). Hlavnou akosou tu je oslepujca sila egocentripetlnej zujmovosti, ktor m tendenciu zmrazi priamy predmet reflexie do adovej krychle jeho obrazu v intencich naich vlastnch zujmov. Preto sa naprklad kritika nacizmu kladie na in list ne nieo podobn roben nami sammi. Znervzujcno diskurzu o naej egocentripetlnosti vyplva z obv nho ega o svoju vlastn existenciu, s obv o to, i s detrukciou priameho predmetu nedjde aj na detrukciu predmetu naej sebareflexie. To je azda aj dvod, preo hovori o plivch tmach sa nechva zva urnalistom, ktorm sa nik sebareflexie prepeie a o hklivch tmach sa mono takmer beztrestne urnalisticky povedan bavi donekonena. Vo filozofii sa vyhbame plivm tmam zo strachu nho ega o seba sam. Prakticky sa toto vyhbanie realizuje kritikou tch druhch. Za (nezriedka finann) efektvnos tejto kritiky vak platme upevnenm pozci vlastnho ega. Tematizcia vzahu kultry a civilizcie tvor v synkriticizme pozadie vah o podmienkach monosti synkritizcie agapizmu a polemizmu, synkritizcie cesty chronickej a perichronickej at. akos civilizcie spova v tom, e sa odtrhla od kultry, e ju predstihla, e alej postupuje nekultrne vojensky, okupane, vykorisovatesky, bezohadne, nominlne (zva len proklamuje prva a podobne) at. Civilizcia sa prestala prispsobova pomalej kultre. Sthaj (sa prispsobi) u zva len nekultrni: prispsobenie za cenu nekultrnosti, naprklad za cenu pravopisnej negramotnosti, citovej neohrabanosti, za cenu rozvodu, nevchovy det, za cenu platobnej neschopnosti miest, za cenu neustvajceho naptia a stresu spench, za cenu kontinulnej roztritosti, za cenu nedvania sa do tvre jednho loveka na druhho (rodia na diea, spolupracovnka na spolupracovnka), za cenu zahltenia informciami a nechpania zmyslu (za cenu nedostatku asu na chpanie zmyslu) at. Cf smr civilizcie.

Mal encyklopdia synkriticizmu 99

Mal encyklopdia synkriticizmu 100

Z
zasie
(= metachrnia) tvar alebo proces bezasia bezasovo (bezasmo) nastupujci s ustvanm asu.

zpas
pozri: boj.

zbezodkladnenie preruenia konania zla (PKZ)


fenomn bezprostredne viazan na konanie zla: presta kona zlo neme ten, kto zlo nekon. Iba ten, kto zlo kon, me presta zlo kona. Zkernosou triviality tohto nahliadnutia alebo poznatku je, e preruenie konania zla (PKZ) a jeho hlbok pochopenie preskome smerom k odporaniu (najm druhm) nekona zlo alebo smerom k nechceniu kona zlo. Je ahie odpora nekonanie zla ako zlo nekona; je ahie nechcie kona zlo ako zlo nekona. Nie je ak prija opatrenia proti korupcii, ak je korupcie sa nedopa. Zlo trv preto, lebo namiesto jeho preruenia tvorme zkazy a prkazy, rady na preruenie konania zla a rady, ktor kontroluj tieto rady. Nijak zkaz ani prkaz ani rad neme prerui konanie zla; zlo me prerui kona iba to ktor konkrtne indivduum, ktor zlo kon. Faji me presta iba ten, kto faj, presta bi svoju enu me iba ten, kto svoju enu bije, presta kradn me iba ten, kto kradne. Pritom medzi konanm zla a nekonanm zla mus by bezasov interval.

zdanie
mtcno ns, generujcno ilzi, naprklad majetok.

zlo
kodenie (najm druhm). Na strane konania zla je v stupe automatizmu, ne na strane konania dobra. Naprklad nevychova diea je podstatne ahie ne ho vychova, na znienie domu sta trivilna nepozornos, na jeho vybudovanie treba vynaloenie obrovskho silia. Boj proti zlu zlo replikuje. Princp ienia inakosti hovor, e mme by miestom preruenia konania zla, nemusme naprklad opakova chyby rodiov alebo nepriateov. Meme nekona tieto chyby. Meme nefaji, neopja sa, nevradi at. Boj proti chybm chyby replikuje: sta, ke sa chb nebudeme dopa. udsk indivduum je miesto monho preruenia konania zla. Zastavi konanie zla mnou je ahie, ako zastavi v konan zla niekoho druhho. Podmienkou premeny monosti preruenia konania zla na skutonos preruenia konania zla je deegoizcia. Cf zbezodkladnenie preruenia konania zla (PKZ).

Mal encyklopdia synkriticizmu 101

zmysel
vyjadren alebo nevyjadren (naprklad len prevan) npl manifestcie sveta v udskom vedom; vyjadren zloky zmyslu s vznamom; jadrom zmyslu je dleitos; svet je ontologicky bohat o zmysel a chudobnej, ke zmysel chba; svet meme obohacova u tm, e ho chpeme, e ho rozmnoujeme o zitky jeho krsy alebo o scit s trpiacimi alebo o pochopenie Higgsovho mechanizmu (cf Higgs mechanism (Wiki angl); vnmanie umeleckho diela je tvoriv proces (hovor J. Albrecht)! Vedomie je nepostrdaten pre plnos bytia sveta; nie pre jeho bytia, ale pre plnos jeho bytia, zavenie bytia. Bytie a plnos bytia s odlin udalosti. ahostajnos, cynizmus, uzavretie sa svetu a pod. je zasa ochudobovanie sveta; ono obohatenie bytia sveta zmyslom svis s tm, e ak nieo pochopme, t. j. vygenerujeme alebo regenerujeme (rekreujeme) zmysel, tak sa aj zmenme a ak sa zmenme, tak in v kontexte scien, ktor ns vo svete obklopuj, inkujeme; zmyslom scien sa tak svet neobohacuje len o duchovnch dvojnkov tchto scien, ale aj o zmenu ns samch (ako pecifickch (re)kreujcnien scien. Otvorenie sa zmyslu je sloboda. Fenomenologickos synkriticizmu spova v tom, e sleduje len zmysel. Poda synkriticizmu zmysel m len zmysel. Preto aj odpora zvoli si slobodne zmysel ako manifestciu ohokovek v naom vedom ako zavrovateovi bytia. Bez zavenia vo vedom je iba fragment; zavenm vo vedom sa aj fragment stane plnm bytm. Toto plat o omkovek dobrom i zlom, krsnom i karedom, o umen i vede, nboenstve i o omkovek v kadodennom ivote, aj t najnepatrnejia udalos dostva plnos bytia (samozrejme, e nie bytie samo!) jej uvedomenm si ie jej manifestciou vo vedom. Ak by sme si naprklad dielo, ktor umelec vytvoril s tm, e to bude umeleck dielo, neuvedomili, zostalo by v istom zmysle v predsieni bytia, bolo by to stle iba mon umeleck dielo, no nie umeleck dielo skuton. Nezastupitenos vedomho zavrujcna vystpi pred naim zrakom vemi ostro vtedy, ke si uvedomme, e k plnmu etablovaniu sa bytia umeleckho diela patr zavenie jeho bytia v podobe kreatvnej kontitcie zmyslu tohto diela vo vedom druhho/druhch udskho jednotlivca/udskch jednotlivcov. V tomto zmysle je produkcia kadho umeleckho diela koprodukciou. Bytie je dvan vbytujcnom, zavenie bytia vbytujcnom zvanm vedomie, presnejie totalita jeho kontitutvnointitutvneho diania. Bytie loveka je dvan vloveujcnom, zavenie bytia loveka kontitciou jeho duchovnho dvojnka zvanho zmysel loveka prinajmenom vo vedom tohto loveka samho; alm stupovanm bytia loveka me by kontitcia zmyslu loveka vo vedom druhho loveka at. Podobn je to naprklad s bytm hudby, ktor je dvan vhudobujcnom, priom zavenie bytia hudby je kontitcia zmyslu hudby vo vedom vnmatea hudby . Takto si meme bra rad za radom bytie ohokovek, bytie akhokovek scna, bytie akejkovek veci do nekonena. Poda Rilkeho niet z tohto pravidla vnimky dokonca ani pre Boha: Was wirst du tun, Gott, wenn ich sterbe? Ich bin dein Krug (wenn ich zerscherbe?). Ich bin dein Trank (wenn ich verderbe?).

Mal encyklopdia synkriticizmu 102

Bin dein Gewand und dein Gewerbe, mit mir verlierst du deinen Sinn. (Rilke, R. M.: Werke. Auswahl in zwei Bnden. Erster Band Gedichte. Insel Verlag, 1957, s. 29.) Ukazuje sa, e pravidlo zavrujcna bytia zmyslom tvor stre mdrosti. Djs by nm to urite mohlo na prbehu Jst moude: Nkte m kamardi rdi chod na veei do restaurac. Obas si takhle veer vyjdou do njak velmi drah restaurace a jsou odhodlni zaplatit spoustu penz za vten jdlo. Souasn si ale zitek kaz tm, e nevnuj pozornost chuti potravy, protoe se sousted na konverzaci, kterou vedou se svm partnerem. Kdo by konverzoval pi koncertu v proveden vynikajcho orchestru? Brebentn by jist kalilo v proitek ndhern hudby, a nejsp by vs i vyhodili (Poznmka: Hovor sa tu o Anglicku, Austrlii a pod., nie o dnenej Bratislave. J. P.). Dokonce i kdy se dvme na skvl film, nesnme (pozri predchdzajcu poznmku, J. P.), kdy ns pi tom nkdo vyruuje. Tak pro lid tak rdi melou pantem, kdy jdou na veei? Pokud restaurace za moc nestoj, pak je to mon dobr npad, zat si povdat, abyste odvedli pozornost od nemastnho neslanho pokrmu. Ale kdy je jdlo opravdu lahodn, a navc hodn drah, pak ct partnerovi, aby chvilku pomlel, abyste si pili na sv penze, znamen jst moude. A dokonce i jestlie jme mlky, asto si tu chvli ani nevychutnme. Msto toho zatmco vkme sousto, nai pozornost rozptyluje pohled na tal, kde si u vyhlme dal objekt, kter hodlme napchnout na vidliku. Nkte se dokonce pedchzej o dv ti sousta jedno maj v puse, jedno ek na vidlice, dal u je urovnno a pipraveno na tali a v duchu u pracuj na dalm, kter chtj nabrat. Abychom si uili chu potravy a poznali ivot v jeho plnosti, mli bychom vychutnvat v tichu a klidu ten jedin okamik. Pak si teprve meme pijt na sv penze v ptihvzdikovm restaurantu zvanm ivot. (Brahm, A.: Krva, kter plakala a jin buddhistick pbhy o tst. Praha, Alternativa 2007, s. 136 137) Vedomie ako zavrujcno bytia je pozoruhodn aj pri veciach, ktor neexistuj, pri veciach, ktorch existenciu si vedomie len vyma. K zaveniu bytia neexistujcich vec patr uvedomenie si ich neexistencie. Ak si naprklad nejak vec vymyslme, priom si neuvedomme, e neexistuje, alebo zabudneme na to, e vec sme si vymysleli a zaneme i v slade s tmto faktom, me to ma (a m to aj) neblah nsledky pre vetkch zastnench. Minuciznym rozborom tejto problematiky sa u vye 100 rokov venuje analytick filozofia (ponc Russellovou kritikou Meinonga), priom vyvinula iroko aplikovaten preczny analytick pojmovoterminologick apart (pozri diskusie v ostatnch slach analytickofilozofickho asopisu Organon F).

Mal encyklopdia synkriticizmu 103

Synkriticizmus skma pravidlo obohacovania bytia o jeho duchovnho dvojnka v podobe zmyslu najm v rmci svojej disciplny zvanej ponematika (umenie doahova do podoby diela alebo jednoducho nuka o dokonovan a jeho zmysle) a jej subdiscipln, naprklad v ponematike kultrnosti. Cf lovek, dimenzie zmyslu, inscendencia, sloboda, synkriticizmus, trukturujcno zmyslu, univerzum vznamov, tvar vznamov, vznam.

zmysluplnos
vyplnenos ivota loveka alebo jeho jednotlivch innost zmyslom; zmysluplnos je maximum kultry. Problematiku zmysluplnosti synkriticizmus rozvja rozpracvanm 4. tzy synkriticizmu.

Mal encyklopdia synkriticizmu 104

ienie inakosti
prajn vzah k pestrosti sveta; chcenie, elanie si, aby niekto alebo nieo dosiahlo inakos; princp ienia inakosti stelesuje 7. tza synkriticizmu; v sasnej vede je jednou z najambiciznejch foriem realizcie princpu ienia inakosti rozvjanie M-terie, pretoe M-teria prina vhad na desa na psto inakost inakost (spojenie inakost inakost nie je preklep). Jednou z najastejch otzok kladench synkriticizmu je, ako sa princp ienia inakosti zluuje s tzou existencie zla. Synkriticizmus koncipuje odpove na tto otzku vychdzajc z nahliadnutia zbytonosti konania zla, na strane ktorho (sc. konania zla) je v stupe automatizmu ne na strane konania dobra: kona zlo je nosi vodu do mora; kona zlo je zbyton, pretoe k nemu dochdza aj bez nho priinenia, aj tak (fenomn aj-tak-osti konania zla). Je zbyton ii niekomu kona zlo, lebo samo konanie zla je zbyton. ienie inakosti je podproces sboru procesov emocionlnovolitvneho apriori, preto nevyluuje inakos osnovan na logickom apriori, naprklad opak/zpor/negciu vroku niekoho inho, ako sme my. ienie inakosti otvra monos vidie, ako vrok a jeho opak svisia; ienie inakosti ns neobmedzuje len na nau pravdu, ale otvra nm prinajmenom monos vi sa do sveta, kde plat opak nami zastvanho vroku. ienie inakosti neimplikuje zastvanie nejakho vroku a jeho opaku, ale monos a ochotu myslenia ich logickej nezluitenosti. udovo povedan: in nzor v ns nemus vyvolva negatvne emcie. Synkriticizmus navye poaduje, aby inakos nzoru niekoho inho v ns vyvolvala ilivos voi tejto inakosti, poteenie z inakosti. Boj proti inakosti koniec koncov inakosti ru. Ba dokonca znienm protivnka sa nezriedka stvame ete hormi ne znien protivnk. Cf boj, dialg

Mal encyklopdia synkriticizmu 105

LITERATRA Albrecht, J.: lovek a umenie. Bratislava, Nrodn hudobn centrum 1999. 574 s. Albrecht, J.: Eseje o umen. Bratislava, Opus 1986. 168 s. Albrecht, J.: Podoby a premeny barokovej hudby. Bratislava, Opus 1982. 206 s. Asma, S. T.: Bohov pij whisky. Putovn za osvcenm v zemi rozprenho Buddhy. Praha, BB/art 2006. 296 s. Brahm, A.: Krva, kter plakala a jin buddhistick pbhy o tst. Praha, Alternativa 2007. 222 s. Carrire, J.-C. & Eco, U.: Knih se jen tak nezbavme. Rozhovor vedl Jean-Philippe de Tonnac. Praha, Argo 2010. 240 s. Krishnamurti: Vnitn revoluce. ivot a uen Jiddu Krishnamurtiho. Antologii sestavil K. Krishnamurti. Praha, Dharmagaia 1996. 246 s. Krishnamurti, J.: Volnost, kter nev. Praha, Aquamarin 1997. 108 s. Krishnamurti: Selbstgesprche. Das letzte Tagebuch. Grafing, Aquamarin (bez vroenia) 184 s. Krishnamurti: Tzn po nemonm. Praha, Tost-Pragma 1995. 150 s. Krinamurti: Komente o ivot. Duchovn rozjmn o svt lovka. Olomouc, Votobia 1997. 288 s. Krishnamurti, J.: Krishnamurti to Himself: His Last Journal. San Francisco, Harper 1993. 134 s. Krinamurtiho tanka. Sestavila M. Lutyensov. Olomouc, Votobia 1999. 200 s. Libera, A. de: Stedovk filosofie. Byzantsk, islmsk, idovsk a latinsk filosofie. Praha, Oikmen 2001. 552 s. Novalis: Das Allgemeine Brouillon: Materialien zur Enzyklopdistik 1798/99. Hamburg, Felix Meiner Verlag 1993. Novalis: Notes for a Romantic Encyclopaedia. Das Allgemeine Brouillon. Translated, Edited, and with an Introduction by David W. Wood. Albany, State University of New York Press 2007. Patoka, J.: Pirozen svt jako filosofick problm. Praha, s. spisovatel 1970. 240 s. Piaek, J.: Aplikan monosti synkriticizmu, in: Filozofia Ro. 64, 2009, . 3, s. 183 194. Piaek, J.: lovek tvrou v tvr sporu intitci, in: change|net.sk Piaek, J.: Filozofia, kultra a spolonos v 21. storo. In: Filozofia, kultra a spolonos v 21. storo. Recenzovan zbornk vedeckch lnkov. Nitra, Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre, SZF pri SAV 2012, s. 8 15. Piaek, J.: Filozofia synkriticizmu, in: Maco, R. (ed.): Znak a fenomn. Zbornk z konferencie konanej da 8. februra 2007 (pri prleitosti ivotnch jubile Miroslava Marcelliho a Jozefa Piaeka) na

Mal encyklopdia synkriticizmu 106

Katedre filozofie a dejn filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho v Bratislave. Bratislava, ALL ACTA s.r.o. 2007, s. 14 27. Piaek, J.: Filozofick vchodisk terie masovej komunikcie. (7 metateoretickch otzok). Otzky urnalistiky, 3, 1993, s. 141 144. Piaek, J.: Historick typ racionality (HTR) ako predpoklad budovania znalostnch systmov v oblasti filozofie. In: Stachov, J. (ed.): Filozofick, metodologick a spoleensk souvislosti uml inteligence, III. dl, Praha, UFS SAV 1989, s. 24 32. Piaek, J.: Hyperdokument FILIT. Kninice a informcie, ro. 24, 1992, . 7, s. 289 291. Piaek, J.: Hypertextov encyklopdia FILIT nstroj transformcie filozofickch poznatkov do kolskho vzdelvania a vchovy. In: Technolgie vzdelvania tretieho tiscroia. Nitra, VP 1995, s. 303 306. Piaek, J.: Marxizmus a krza fenomenolgie. Bratislava, Pravda 1984, 216 s. Piaek, J.: Preo sa bojme smrti? vaha z pohadu synkriticizmu, in Psychiatria psychoterapia psychosomatika, 16, 2009, . 4, s. 180 182. Piaek, J.: Predmet a metdy pedagogickho filozofovania. Pedagogick revue, ro. XLVII, . 9 10, 1995, s. 3 15. Piaek, J.: Problmy perichronozofie, in: Filozofia ro. 63, 2008, . 3, s. 206 218. Piaek, J.: Recepcia Husserlovej filozofie v seminri Integrcia na FF UK v Bratislave. In: O Edmundu Husserlovi. Prostjov, Muzeum Prostjovska 1991, s. 121 137. Piaek, J.: (Seba)reflexvny sprievod vskumu jazyka. Jazykovedn asopis, 1, 1989, s. 51 56. Piaek, J.: Spolonos, zmena a morlka z pohadu synkriticizmu. Etika, 2, 1991, s. 22 26. Piaek, J.: Syncriticism as the Philosophy of the Contemporary Being, in: Human Affairs, 1, 1991, 1, 4 15. Piaek, J.: Synkriticizmus filozofia konkordancie. Bratislava 2002. Piaek, J.: Synkriticizmus ako filozofia a spsob ivota, in: Filozofia ro. 57, 2002, . 7, s. 475 492. Piaek, J.: Toward Syncritic and Integrative Character of the Current Philosophical Reflection of Science. Philosophica XXIX. Bratislava, FF UK 1993, s. 7 20. Piaek, J.: vod do synkriticizmu, in: Farkaov, E. Bohunick, L. Marcelli, M. (ed.): Brnianske prednky. prednky lenov Katedry filozofie a dejn filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenskho v Bratislave. Brno, Masarykova univerzita v Brn 2003, s. 230 248. Piaek, J.: Vyuitie hypertextovch encyklopdi vo vedeckej prci. In: INFOS 95. Zbornk z jubilejnho 25. informatickho seminra konanho v doch 3. 6. aprla 1995 v Jasnej pod Chopkom. Bratislava, Slovensk technick kninica Centrum VTI SR 1995, s. 128 132.

Mal encyklopdia synkriticizmu 107

Piaek, J. & Betk, V.: Budovanie znalostnch bz vo filozofii. In: Problmy vstavby automatizovanch informanch systmov v spoloenskch vedch a v oblasti ich aplikcie. Koice, Dom techniky ZSVTS 1990, s. 99 103. Piaek, J. & Kritofiov, E.: Integrcia hypertextov do tradinho vzdelvania. Pedagogick revue . 7 8, ro. XLV, 1993, s. 411 420. Rilke, R. M.: Werke. Auswahl in zwei Bnden. Erster Band Gedichte. Insel Verlag, 1957. 412 s. Vainiomki, T.: The Musical realism of Leo Janek. From Speech Melodies to a Theory of Composition. Imatra, The International Semiotics Institute 2012. 356 s.

Mal encyklopdia synkriticizmu 108

DODATOK

Ako porozumie Krinamurtimu


Tto otzka, otzka z nadpisu tohto lnku, je zle postaven. Niet nijakej cesty toti, nijakho ako, ktor by ns mohlo privies k pochopeniu Krinamurtiho, k pochopeniu Krinamurtiho textov. Pokia je tu cesta potia je tu vzdialenos medzi nami a Krinamurtim, je tu nasledovanie Krinamurtiho, ie jeho nechpanie, pretrvvanie tohto nechpania, povedzme u len chcenm pochopi, silm porozumie, priom samo chpanie nm unik. Cesta je vecou mysle, vecou postupov a metd, vecou prostriedkov a krokov, vecou fragmentu, zatia o chpanie je vecou ustania celho tohto asovho sprostredkujcna udrujceho ns v odstupe od Krinamurtiho. Nejde preto o to, ako porozumie Krinamurtimu, ale o zbezasovenie priestoru medzi nami a Krinamurtim, o ustanie asu chcen a postupov, tchto generujcnien asu, o otvorenie sa alebo uvonenie sa bezasiu tvoriaceho (samozrejme, e bezasmo) zmysel Krinamurtiho textov, presnejie zmysel (ako tak), pretoe koniec koncov (sc. na transcendentlnej rovni) niet toho i onoho zmyslu, niet iastkovho zmyslu, zmyslu Krinamurtiho alebo zmyslu ns samch, zmyslu toho i onoho textu. Je zmysel a text je jeho (empirick) fragmentcia, deformcia, znienie. Nadpis tohto lnku by mal znie: By zmyslom. Celistvos zmyslu je koniec otzky, je aprirna odpove, je nieo tak, m bol na poiatku loveka mtus. Krinamurtimu nejde o Krinamurtiho, rozumej: nejde o Krinamurtiho, ale ide o ns, ide o celistvos kadho z ns, a iba ako celistvosti sme spolu, bezcestmo, bezasmo a bezpriestorovostne. Sme jednm. Vy, ja, Krinamurti a ktokovek al. A vtedy u nejde o to, ako si vzjomne pozorumie, pretoe by jednm je ako by rastlinou a jej listom, telom a jeho rukou, rukou a prstom at. By celkom predchdza porozumeniu. Chcie porozumie (vrtane: chcie porozumie Krinamurtimu) znamen tiepi celok na membra disiecta. Sn by sme nadpis mohli ete tak preformulova nasledovne: o znamen porozumie Krinamurtimu. A odpove by znela: by celistv, by celkom, by cestou, nie na nej. By cestou, jej zaiatkom i koncom. Vtedy niet putovan, ani sil porozumie, vtedy niet cieov ani ich dosahovan. Vtedy je bytie pri cieli od zaiatku, je chpanie, ako ke jeden druhho bezpodmienene milujeme.