MASARYKOVA UNIVERZITA

LEKÁRSKA FAKULTA

KATEDRA DENTÁLNA
Bakalárske prezenčné štúdium
2015-2018

KAZ KOREŇA ZUBU

BAKALÁRSKA PRÁCA
Brno 2018

Vedúci bakalárskej práce: Vypracoval:

MDDr. Michaela Bartošová, Ph.D. Dominik Hatala
 MASARYK UNIVERSITY

FACULTY OF MEDICINE

DENTAL DEPARTMENT
Bachelor Full-Time Studies
2015-2018

ROOT SURFACE CARIES

BACHELOR THESIS
Brno 2018

Supervisor: Author:
MDDr. Michaela Bartošová, Ph.D. Dominik Hatala
 Prehlásenie

Prehlasujem, že predložená bakalárska práca je mojim pôvodným autorským

dielom, ktoré som vypracoval samostatne. Všetku literatúru a ďalšie zdroje, z ktorých
som pri spracovávaní čerpal, v práci riadne citujem a sú uvedené v zozname použitej
literatúry.

Súhlasím s prezenčným sprístupnením svojej práce v univerzitnej knižnici.

V Brne dňa:………………… Meno a priezvisko ................................

 Poďakovanie

Chcel by som poďakovať vedúcej práce MDDr. Michaele Bartošovej Ph.D za

všestrannú pomoc, poskytnuté cenné rady a pripomienky a tiež MUDr. Jane Paškovej,
MUDr. Marte Murgašovej a MDDr. Ivanovi Oseredchukovi, ktorí mi taktiež venovali
svoj čas a poskytli dôležité informácie a údaje k vytvoreniu tejto bakalárskej práce.
Abstrakt
Bakalárska práca sa venuje problematike koreňového kazu zubu. Je rozdelená na
dve časti a to teoretickú a praktickú. Teoretická časť je rozdelená do šiestich kapitol,
ktoré sa ďalej členia na podkapitoly a oddiely. Teoretická časť sa podrobne zaoberá
stavbou tvrdých zubných tkanív, etiológiou a vznikom zubného kazu a kazu koreňa, ako
aj ich prevenciou a terapiou. Teoretické poznatky boli využité v praktickej časti, ktorá
bola vypracovaná formou kazuistík. V kazuistikách sú zachytené rôzne formy a štádiá
koreňových kazov, ako aj ich popis, terapia a individuálna profylaxia.

Kľúčové slová
cement, dentálna hygiena, dentín, etiológia, kaz koreňa, liečba, parodontitída,
patogenéza, plak, prevencia, slina, zubný kaz

Abstract

The Bachelor thesis is focused on the issue of root caries of the tooth. The
theoretical part is divided into six chapters which are further subdivided into
subchapters and sections. The theoretical part elaborately deals with the structure of
dental hard tissues, the aetiology and formation of dental caries and root caries as well
as with prevention and treatment of these conditions. The theoretical knowledge was
applied in the practical part of the thesis which was created in a form of several case
studies. The case studies contain instances of different forms and stages of root caries as
well as their delineation and treatment.

Key words
dental caries, dentine, dental hygiene, etiology, pathogenesis, periodontitis, plaque,
prevention, root surface caries, saliva, therapy, tooth cement,
Obsah
Úvod ................................................................................................................... 9
I. TEORETICKÁ ČASŤ ............................................................................... 10
1 Anatómia ústnej dutiny a zubov ................................................................ 10
1.1 Ústna dutina ........................................................................................ 10
1.1.1 Predsieň dutiny ústnej .................................................................. 10
1.1.2 Vlastná dutina ústna ..................................................................... 10
1.2 Zuby .................................................................................................... 11
1.2.1 Zubná korunka ............................................................................. 11
1.2.2 Kŕčok zubu ................................................................................... 11
1.2.3 Koreň zubu ................................................................................... 12
1.2.4 Dreňová dutina ............................................................................. 12
2 Stavba zubu................................................................................................ 13
2.1 Tvrdé zubné tkanivá ........................................................................... 13
2.1.1 Sklovina ....................................................................................... 13
2.1.2 Zubovina (dentín) ........................................................................ 13
2.1.3 Zubný cement .............................................................................. 15
2.1.4 Zubná dreň ................................................................................... 16
2.1.5 Parodont ....................................................................................... 17
3 Zubný Kaz ................................................................................................. 18
3.1 Plak ..................................................................................................... 19
3.2 Ďalšie faktory ovplyvňujúce vznik zubného kazu.............................. 22
3.2.1 Odstraňovanie plaku .................................................................... 22
3.2.2 Fluoridy ........................................................................................ 22
3.2.3 Výživa .......................................................................................... 23
3.2.4 Zloženie a množstvo sliny ........................................................... 24
4 Klasifikácia a diagnostika zubného kazu .................................................. 25
4.1 Akútny kaz .......................................................................................... 26
4.2 Chronický kaz ..................................................................................... 26
5 Kaz koreňa ................................................................................................. 27
 5.1 Klasifikácia koreňového kazu ............................................................ 28
5.1.1 Billingova klasifikácia koreňových kazov................................... 29
5.2 Kolonizácia koreňových povrchov ..................................................... 30
5.3 Faktory podporujúce vznik koreňového kazu .................................... 32
5.3.1 Vek ............................................................................................... 32
5.3.2 Parodontopatie ............................................................................. 32
5.3.3 Recesy .......................................................................................... 33
5.4 Terapia koreňového kazu.................................................................... 33
5.4.1 Neinvazívna terapia ..................................................................... 33
5.4.2 Invazívna terapia .......................................................................... 34
5.4.3 Ozónová terapia ........................................................................... 34
5.5 Diagnostika koreňového kazu ............................................................ 35
5.5.1 Röntgenové vyšetrenie tvrdých zubných tkanív .......................... 35
6 Prevencia zubného kazu ............................................................................ 36
6.1 Primárna prevencia ............................................................................. 37
6.2 Dentálna hygiena ................................................................................ 37
6.2.1 Individuálna ústna hygiena .......................................................... 38
6.2.2 Profesionálna ústna hygiena ........................................................ 39
6.3 Prevencia kazu koreňa ........................................................................ 39
II. PRAKTICKÁ ČÁSŤ ................................................................................. 41
7 Hypotézy .................................................................................................... 41
8 Kazuistiky .................................................................................................. 41
8.1 Kazuistika č.1 ..................................................................................... 41
8.2 Kazuistika č.2 ..................................................................................... 44
8.3 Kazusitika č.3 ..................................................................................... 45
8.4 Najčastejšie chyby v diagnostike kazu koreňa ................................... 46
8.4.1 Kazuistika č.4............................................................................... 46
8.4.2 Kazuistika č.5............................................................................... 49
Diskusia ............................................................................................................ 51
Záver................................................................................................................. 53
Zoznam použitej literatúry ............................................................................... 54
Zoznam obrázkov a príloh ............................................................................... 57
PRÍLOHY......................................................................................................... 58
BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE ........................................................................... 59
Úvod
Zubný kaz, zápal ďasien a chronická parodontitída patria medzi najrozšírenejšie
a najčastejšie ochorenia ľudskej populácie. V Európe má zubný kaz 20-90% detí do 6
rokov. Vo veku 12 rokov zubný kaz postihuje v priemere 0,5 až 3,5 zubov a takmer
100% dospelých má už s daným ochorením osobnú skúsenosť. Závažným ochorením
parodontu trpí v Európe 5-20% dospelých v strednom veku (35-44 rokov) a až 40%
starších ľudí (65-74 rokov). (1)
Zubný kaz a parodontitída významne prispievajú k strate prirodzených zubov.
Faktom je aj to že 30% Európanov vo veku 65-74 rokov nemá žiadne prirodzené zuby
(1), čo má za následok výrazné zníženie kvality života daných jedincov. V dôsledku
zápalových ochorení parodontu a atrofických zmien dochádza k obnaženiu koreňa zubu.
Vytvoria sa tak vhodné podmienky pre vznik kazu koreňa. Zanedbávanie zubného kazu
môže viesť až k zápalu zubnej drene. Predĺženie životnosti chrupu je jeden z faktorov,
ktoré zvyšujú kvalitu života, a preto je dôležité, aby sa týmto ochoreniam a ich
následkom venovala pozornosť nielen stomatológov, ale aj pracovníkov dentálnej
hygieny.
Cieľom tejto bakalárskej práce je analyzovať príčiny vzniku kazu koreňa, jeho
liečbu a možnosti prevencie. V praktickej časti práce budú spracované kazuistiky
pacientov, postihnutých kazom koreňa.

9
I. TEORETICKÁ ČASŤ

1 Anatómia ústnej dutiny a zubov

Pojem orofaciálny systém (maxilofaciálny systém) v sebe zahŕňa anatomické
štruktúry krku a hlavy, ktoré vznikajú zo žiabrových oblúkov a štruktúr čelných
a čeľustných hlavových výbežkov. Morfologicky sa sem radí dutina ústna (cavum oris),
kde sa nachádzajú zuby (dentes), ktoré sú zoradené v zubných oblúkoch. Zuby sú
zasadené v zubných lôžkach a sú ku kostnej stene upevnené pomocou závesného
aparátu (parodontium). (2)
Muskuloskeletálny systém tvárovej časti je tvorený: horná čeľusť (maxilla), dolná
čeľusť (mandibula) čeľustné kĺby (articulationes temporomandibulares), lícne kosti
(ossa zygomatica), ďalej sem radíme žuvacie svalstvo (musculi masticatorii,)
pozostávajúce zo spánkového svalu (muscul temporalis), žuvacieho svalu (musculus
masseter) a krídlových svalov (mm. pterygoidei), krčné mandle (tonsilae palatinae), hltan
(pharynx), jazyk (lingua) a slinné žľazy (glandulae salivariae). (2)

1.1 Ústna dutina

Z anatomického hľadiska môžeme dutinu ústnu rozdeliť na dve časti: predsieň
ústnej dutiny (vestibulum oris) a vlastnú dutinu ústnu (cavitas oris proprium) (2)

1.1.1 Predsieň dutiny ústnej

Predsieň dutiny ústnej je priestor, ktorý ma charakter podkovy, ohraničený je
perami (labia oris) a lícami (buccae), v dutine ústnej jej hranicu tvoria zubné oblúky
(arcus dentales) a ďasnové výbežky (processus alveolares), ktoré spolu tvoria hranicu
medzi predsieňou a vlastnou ústnou dutinou. (2)

1.1.2 Vlastná dutina ústna

Vlastná dutina ústna začína za zubnými oblúkmi a ďasnovými výbežkami, pričom
ju kraniálne ohraničuje tvrdé a mäkké podnebie (palatum durum , palatum molle).
Mäkké podnebie sa zvažuje dorzo-kaudálnym smerom a zakončuje sa ako kužeľovitý
výbežok – čapík hrtanu (uvula). Hltanová úžina (isthmus faucium) tvorí prechod medzi
dutinou ústnou a hltanom. Spodok ústnej dutiny je tvorený prevažne svalmi jazyka, pod

10
ktorými leží musculus mylohyoideus. Z pohľadu stomatológie patria medzi
najdôležitejšie orgány dutiny ústnej zuby, tvárová časť lebky (kosti čeľuste), slinné
žľazy a svaly vrátane svalov jazyka. (2)

1.2 Zuby
Z hľadiska fylogenézy považujeme zuby za staré útvary ústnej dutiny, ktoré sa
vyvíjajú z ektodermu a ektomezenchýmu. „Zuby sú svojou stavbou prispôsobené na
delenie, uchopenie a rozmliažďovanie potravy.“ (2) Aby mohli byť tieto funkcie
vykonávané čo najlepšie majú zuby rôzne tvarované hrany, valy, hrbolčeky, jamky,
priečne a pozdĺžne ryhy na žuvacích plochách. (2)

Morfologicky môžeme zub rozčleniť na tieto časti:

1.2.1 Zubná korunka

Zubná korunka (corona dentis) – ktorej povrch tvorí žuvacia alebo tiež
okluzná plocha (facies oclusalis seu masticatoria). Na okluznej ploche molárov
a premolárov sú prítomné jamky a ryhy (fissurae), oddeľujúce od seba hrbolčeky zubu
(cuspides dentales). Okrem rýh sa na korunkách nachádzajú aj hrany (cristae) a jamky
(foveae dentales). Pri rezákoch a očných zuboch sú korunky uspôsobené do tvaru
rezných hrán (margo incisalis). Na palatinálnej alebo lingválnej ploche u
jednokoreňových zubov sa môžu nachádzať hlboké jamky, ktoré možu prechádzať až
tesne k zubnej dreni. Tieto jamky označujeme ako slepé otvory (foramina caeca). (3)

1.2.2 Kŕčok zubu

Kŕčok zubu (cervix, collum dentis) – je anatomická oblasť, ktorý pozorujeme
na rozhraní korunky a koreňa zubu. Môžeme ho označiť ako rozhranie, kde sa stretávajú
zubný cement, sklovina a dentín. Za normálnych okolností je krytý gingivou. Medzi
ňou a krčkom sa nachádza gingiválny žliabok (sulcus gingivalis), ktorý si však
nemôžeme predstaviť ako skutočný žliabok, ale len ako kapilárnu štrbinu. Práve v tejto
štrbine je zub pripojený k okolitým mäkkým tkanivám. Toto spojenie na úrovni epitelu
(dentogingiválny uzáver) zabraňuje prenikaniu baktérií a zostatkom potravy do
periodoncia. (2)

11
1.2.3 Koreň zubu
Koreň zubu (radix dentis) – je časťou zubu, ktorá je ukotvená v kostenom
zubnom lôžku či už v hornej alebo dolnej čeľusti v takzvanom zubnom alveole
(alveolus dentalis) a fyziologicky býva celkom pokrytý zubným cementom. Miesto, kde
je koreň zakončený nazývame koreňový hrot (apex radicis dentis), na ktorého konci sa
nachádza otvor umožňujúci priechod nervového a cievneho zásobenia zubu. Túto oblasť
v blízkosti koreňa nazývame ako periapikálna. Vlákna, ktoré zabezpečujú spojenie
medzi cementom pokrývajúcim koreň zubu a stenou alveolu sa nazývajú vláknami
väzivovými, alebo tiež periodoncium. Práve tieto väzivové vlákna udržujú zub na
svojom mieste, a preto môžeme hovoriť o závesnom aparáte zubu. (2)

1.2.4 Dreňová dutina

Dreňová dutina (cavitas dentis) – je dutina v korunkovej ako aj koreňovej časti
každého zubu, ktorú je možné najlepšie pozorovať pri priečnom alebo pozdĺžnom reze
zubom. V centrálnej časti zubného koreňa sa nachádza kanálik (canalis radicis dentis).
Dreňová dutina a práve koreňový kanálik v sebe obsahujú cievny systém spolu
s nervovými vláknami a špecifickým tkanivom – zubnou dreňou (pulpa dentis).

Pri klinickom popise ochorení postihujúcich viacero zložiek z komplexu

cement, periodentálna membrána a kosť tvoriaca stenu zubného lôžka, prípadne
okrajovú časť gingivy používame označenie parodont.

Hmotu, ktorá tvorí hlavnú zložku každého zubu a je teda jeho základom
označujeme ako dentín alebo zubovinu (substancia eburnea), pričom v korunkovej časti
zubu je pokrytá sklovinou (substancia adamantina) a v koreňovej cementom
(substantia ossea). (2)

12
2 Stavba zubu

2.1 Tvrdé zubné tkanivá

Medzi tvrdé zubné tkanivá radíme sklovinu, zubný cement a zubovinu. (2)

2.1.1 Sklovina
Sklovina (enamelum, substantia adamantina) – vzniká z ektodermu
a v priebehu vývoja je vytváraná vnútornými ameloblastami sklovinného orgánu. Jedná
sa o najtvrdšie tkanivo ľudského organizmu s najvyšším stupňom mineralizácie.
Pokrýva anatomickú korunku zubu, pričom na niektorých miestach ako sú napríklad
zubné hrbolčeky dosahuje hrúbku až 2,5 mm. Smerom ku krčku sa sklovina postupne
stenčuje. Na priesvitnosti skloviny je závislá aj jej farba, ktorá sa pohybuje od
žltobieleho až do šedo-bieleho odtieňa (priesvitnosť je určená od stupňa kalcifikácie,
hrúbkou a homogenitou). Tvrdosť skloviny je spôsobená vysokým zastúpením
anorganických látok, ktoré majú až 95-97% zastúpenie hlavne v podobe hydroxyapatitu.
Zvyšné percentá tvoria uhličitan vápenatý, fluorid vápenatý, uhličitan horečnatý
a organická matrix. (2)

2.1.2 Zubovina (dentín)

„Dentín je hlavnou zubnou hmotou a základnou stavebnou súčasťou zubu.“(2)
Pôvodom je z mezenchýmu a vzniká ako produkt odontoblastov. V rôzne hrubej vrstve
vytvára steny, ktoré v sebe uzatvárajú zubnú dreň. Môžeme teda povedať, že určuje
celkový tvar zubu. Voľným okom ho pozorujeme ako polopriehľadné, tvrdé, krehké
a do žlta zafarbené elastické tkanivo. Táto vo svojej podstate spojivová štruktúra,
tvrdšia ako kosť, je tvorená zo 70% anorganickými látkami, 20% tvorí zložka organická
a 10% voda. (2) Z pomedzi organických látok má najväčšie zastúpenie kolagén
a mukopoysacharidy (91-92%). (4)

Dentín je tvorený odontoblastami nachádzajúcimi sa na okraji zubnej pulpy.

Ich výbežky prechádzajú dentínom až k dentino-sklovinnej hranici. Tieto výbežky
nazývame Tomesove vlákna. Základnou zložkou dentínu sú dentínové tubuly, ktorých
steny pozostávajú z kalcifikovanej fibrilárnej hmoty. Podľa lokalizácie a veku jedinca

13
sa odvíja aj ich veľkosť. Priemer tubulov môže na pulpárnej strane dosahovať 4 až 5µm
pričom smerom k dentino-sklovinnej hranici sa zmenšuje až na hodnotu 1 µm.

Tubuly majú v rôznych častiach zubu rôzny priebeh. V korunkovej časti zubu
je ich priebeh esovitý zatiaľ, čo v koreňovej časti je rovný a rozvetvený. Nervové
vlákna, ktoré sú zodpovedné za citlivosť dentínu prechádzajú asi len dvadsiatimi
percentami tubulov. Anorganické zložky sa v dentíne vyskytujú vo forme kryštálikov
apatitu a amorfného fosforečnanu vápenatého, ale veľkostne nedosahujú takých
rozmerov, ako je tomu v sklovine. (4)

Na reze dentínom by sme si mohli všimnúť, že od pulpy k dentino-sklovinnej

hranici nie je dentín rovnaký, a preto rozlišujeme niekoľko typov. (4)

Prvým z nich je predentín, jedná sa o novo vytvorený nemineralizovaný

dentín. Obsahuje vápenaté a fosfátové zrniečka, ktoré neskôr splývajú do takzvaných
kryštalických centier. Tieto centrá smerom k skovine dozrievajú v cirkum-pulpárny
dentín. (4)

Cirkum-pulpárny dentín, tiež nazývaný aj Ebnerov je typický svojim šikmým

priebehom kolagénnych vlákien. V porovnaní s plášťovým dentínom tu Tomesove
vlákna neanastozomujú až v tak veľkom rozsahu. . (4)

Tretím typom je plášťový dentín, ktorého šírka je 80-100 µm a priebeh jeho

kolagénových vlákien je skoro paralelný s dentínovými tubulmi. Vzhľadom k tomu, že
vzniká až v poslednej fáze diferenciácie odontoblastov, je jeho mineralizácia podobná
mineralizácii skloviny. (4)

Pri rozdelení dentínu podľa priebehu tubulov hovoríme o peritubulárnom

a intertubulárnom dentíne. Peritubulárny dentín obaľuje tubuly a vytvára tak ich steny.
Z pomedzi všetkých dentínových štruktúr je najhustejší a najviac mineralizovaný.
Intertubulárny dentín tvorí hmotu medzi tubulami a nie je až natoľko mineralizovaný
ako peritubulárny. (4)

V prípade, že dochádza k vonkajšiemu dráždeniu výbežkov odontoblastov, tak

v dôsledku obrannej reakcie vzniká intratubulárny dentín. Jedná sa proces takzvanej

14
sklerotizácie dentínu, ktorý popisujeme ako ukladanie vápenatých molekúl okolo
poškodených Tomesových vlákien. Táto reakcia by sa dala opísať ako obranný
mechanizmus zubnej drene, ktorý spomaľuje prienik zubného kazu. (4)

2.1.3 Zubný cement

Cement (cementum) – je tkanivo, ktoré pri vývoji vzniká z mezenchýmu,
produkciou cementoblastov pri procese známom ako cementogenéza a morfologicky sa
delí na dva typy: acelulárny a celulárny. Štruktúra cementu je podobná tuhej kosti, no
na rozdiel od nej nie je vaskularizovaná a nachádza sa na krčku a koreni zubu. Zubný
cement je pripojený k dentínu pomocou kolagénových vlákien. (2)

Zubný cement je najmenej mineralizovaným tvrdým zubným tkanivom.

Spomedzi zložiek tvoriacich cement je najviac zastúpenou zložkou hydroxiapatit,
ktorého podiel tvorí až 65%. Ďalej sú to organické látky prevažne vo forme
kolagénových vlákien, pričom tvoria 23% podielu. Zvyšok tvorí voda svojimi 12%. (2)

Vrstva cementu pokrývajúca zub v krčkovej oblasti zubu je pomerne tenká, no

smerom k apikálnej časti môže dosahovať 1-2 mm.

Cement acelulárny (cementum non cellulare, cement primárny) – teda cement, ktorý
neobsahuje bunky. Nachádzame ho v prvej a druhej tretine koreňa zubu, pričom
v dolnej tretine nemusí byť zastúpený vôbec. Jeho úlohou je ukotvenie väzivových
vlákien závesného aparátu periodoncia.

Cement celulárny (cementum cellulare, cement sekundárny), ktorý sa vyskytuje v

miestach vystavovaných neúmernému zaťažovaniu, alebo v miestach, ktoré boli
vystavené traumatizácií. Sekundárny cement je poskladaný z lamiel obsahujúcich
dutinky vyplnené hviezdicovými cementocytmi, ktorých výbežky sú uložené
v kanálikoch a stáčajúcich sa k ozubici, odkiaľ je cement vyživovaný. Taktiež do tohto
cementu vstupujú kolagénové vlákna závesného aparátu (Sharpeyove vlákna), ktoré
ním prebiehajú cirkulárne a zakotvujú zub do alveolu kosti. (2)

15
 Medzi oboma typmi cementu sa nachádza intermediálna vrstva, ktorá
predstavuje hranicu medzi dentínom a cementom a je hladká. Druhá hranica, medzi
cementom a sklovinou, je u každého jedinca individuálna, no v niektorých prípadoch
môžeme pozorovať, že sa tieto štruktúry stretnú a vytvoria jednu líniu. Stáva sa však, že
je sklovina prekrytá cementom iba do určitej miery, a na rozhraní je viditeľné aj malé
pásmo neprekrytého dentínu. Poslednou možnosťou je, že sa cement rozkladá po celej
dĺžke dentínu a prechádza až na sklovinu. (2) To znamená, že v praxi môžeme
pozorovať tri druhy vzťahov medzi cementom a sklovinou:

1. Cement prekrýva časť skloviny (60% prípadov)

2. Cement priamo nasadá na sklovinu (30% prípadov)

3. Medzi cementom a sklovinou ostáva odhalená vrstva dentínu (10% prípadov)(5)

Cement je definovaný ako „mineralizované spojivové tkanivo, ktoré pokrýva koreň

zubu". (6 s. 48) Funkciou cementu je chrániť dentín pri pohybe zubov a ich opotrebení.
Vrstva cementu od krčkovej oblasti smerom apikálnym narastá. Pohybuje sa v rozmedzí
od 0,05 mm až do 2 mm. (6)

2.1.4 Zubná dreň

Zubná dreň (pulpa dentis) – ktorá svoj pôvod nachádza v mezenchýme zubnej
papily a tvorí obsah ako aj dreňovej dutiny korunky – korunková pulpa (pulpa
coronalis), tak aj obsah koreňového kanáliku zubu – koreňová pulpa (pulpa
radicularis). Pulpa, obsahujúca okrem riedkeho väziva aj nervové vlákna, je veľmi
dobre zásobená krvnými a lymfatickými cievami. Voľným okom ju možno pozorovať
ako mäkké, do ružova sfarbené tkanivo. (3) Pulpa má charakter rôsolovitého väziva.
„Zubná dreň má štyri základné funkcie, a to funkciu formatívnu, nutritívnu, senzorickú
a obrannú.“ (7)

Korunková pulpa sa podieľa na tvorbe dentínu a to ako aj primárneho tak aj

sekundárneho. Funkcia nutritívna zabezpečuje príjem a distribúciu živín z kapilár za
pomoci výbežkov odontoblastov. Nervové vlákna, ktoré umožňujú vnímanie bolesti

16
predstavujú funkciu senzorickú. Posledná, obranná schopnosť, ktorú pozorujeme ako
tvorbu terciárneho dentínu prípadne ako zápalovú reakciu na rôzne či už mechanické,
chemické, tepelné alebo bakteriálne podráždenie. (7)

2.1.5 Parodont
Závesným aparátom zubu je parodont, ktorý sa skladá z koreňového cementu,
ozubice (periodontium), alveolárnej kosti a ďasna (gingiva). Funkciou parodontu je
upevnenie zubu v zubnom lôžku, pričom je zub zavesený pomocou periodontálnych
vlákien. (8)

Všetky zmeny v napätí periodontálnych vlákien sú zachytené prostredníctvom

nervových zakončení a tým umožňujú vnímanie bolestivých vnemov pri pôsobení
neadekvátnych síl na zub. Môžeme povedať, že parodont poskytuje zmyslové vnímanie
tlaku na zub. (8)

Ozubica (periodontium)

Periodontuim sa skladá zo zväzkov väzivových vláken, ktoré sú priestorovo

usporiadané. Sú tiež nazývané ligamenta. (9) Nachádzajú sa medzi cementom zubu a
stenou zubného lôžka, alebo medzi cementom zubu a gingivou. Ozubica je chránená od
prostredia ústnej dutiny ďasnom, ktoré nadväzuje na zub. Dentogingiválny uzáver je
umiestnený na dne gingiválneho žliabku. (8)

Alveolárna kosť

Koreň zubu je obklopovaný kosteným zubným lôžkom, ktoré je súčasťou

alveolárneho výbežku. Medzi jednotlivými zubnými lôžkami sa nachádzajú prepážky
(septa interalveolaria). Výška alveolárneho výbežku sa s pribúdajúcim vekom v
dôsledku atrofie znižuje. (8)

Ďasno (gingiva)

Gingiva je mäkké tkanivo pokrývajúce alveolárnu kosť v dutine ústnej. Je

tesne spojená s okosticou a pokrýva alveolárny výbežok čeľustí. Aj keď gingiva nie je
pohyblivá, je často mechanicky namáhaná pri hryzení a žuvaní. Zatiaľ čo gingiva je

17
bledo ružovej farby, tak alveolárna sliznica má červenú farbu. Hranica medzi gingivou a
alveorálnou sliznicou je nazývaná mukogingiválna hranica. (8)

Alveolárna sliznica, nazývaná tiež ako výstelková sliznica, je pripojená k

alveolárnemu výbežku a nachádza sa apikálne od gingivy. Gingiva je zložená zo
spojivového tkaniva a epitelu. Epitel, ktorý pokrýva spojivové tkanivo zohráva dôležitú
rolu pri ochrane organizmu, pretože poskytuje fyzikálnu bariéru proti baktériám. (6)

Morfologicky rozoznávame ďasno voľné (gingiva supraalveolaris) a ďasno

pripojené (gingiva alveolaris).

Voľná gingiva tvorí časť ďasien obklopujúcich kŕčok zubu. Priestor, ktorý
vznikne medzi zubom a papilou nazývame ako gingiválny žliabok (sulcus gingivalis).
Na spodok tohto asi 1mm hlbokého žliabku sa z cievneho systému úponového epitelu
vylučuje plazme podobná tekutina liquor gingivalis. Táto tekutina obsahuje látky, ktoré
majú protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti. Rozhranie voľnej a pripojenej gingívy
si môžeme všimnúť ako plytký žliabok (sulcus paramarginalis). Tento žliabok je
umiestnený v približne rovnakej výške ako je dno žliabku gingiválneho. (2)

Pripojená gingiva sa rozprestiera od sulcus paramarginalis až po

mukogingiválnu hranicu. Jej povrch je hladkého charakteru a za fyziologického stavu
obsahuje mierne bodkovanie (stippling), ktorý je znakom zdravej nezapálenej gingivy.
Na tomto type gingivy rozlišujeme dve oblasti. Oblasť alveolárnu, ktorá je prirastená
k periostu alveolárneho výbežku a oblasť supra-alveolárnu. (2)

3 Zubný Kaz
Zubný kaz (caries dentis) – sa definuje ako lokalizovaný patologický proces
mikrobiálneho pôvodu, ktorý postihuje tvrdé zubné tkanivá. Dôsledkom neliečeného
zubného kazu je nielen deštrukcia tvrdých zubných tkanív a zápal tkanív v okolí zubu,
ale môže dôjsť až k strate celého zubu. (10)

18
 V roku 1898 publikoval Willoughby D. Miller svoju teóriu o vzniku zubného
kazu. Táto teória vchádzala z dvoch hypotéz:

1. Chemická, ktorá tvrdí, že zubný kaz je tvorený organickými kyselinami, ktoré

vznikajú fermentáciou cukrov v okolí zubu.

2. Parazitárna, ktorá tvrdí, že kaz začína ako chemický proces, mikroorganizmy iba
pokračujú v dezintegrácii povrchu, ktorá bola predtým spôsobená chemicky.

Práve táto jeho teória, ktorú nazval chemicko-parazitárnou bola neskôr potvrdená
a rozšírená, a je dnes celosvetovo akceptovanou teóriou vzniku zubného kazu. „
Vychádza z predstavy, že kariogénne organizmy (plak) v dutine ústnej pri prebytku
kariogénneho substrátu (hlavne nízkomolekulárnych sacharidov) produkujú organické
kyseliny.“ (11)

Pri dostatočne dlhom pôsobení týchto kyselín na tvrdé zubné tkanivá dochádza
k ich postupnej demineralizácií. Okrem hlavných faktorov, ktorými sú teda kariogénne
mikroorganizmy, zubné tkanivo, substrát, ktorý premieňajú na kyseliny a čas,
popisujeme aj veľké množstvo takzvaných sekundárnych faktorov. Medzi tieto
sekundárne faktory radíme: zloženie sliny a jej množstvo, pH sliny, zloženie
a frekvencia prísunu potravy, imunitu daného jedinca, genetické faktory, faktory
sociálno-ekonomické a dostupnosť zubnej starostlivosti. (11)

3.1 Plak
Zubný plak označovaný aj biofilm je štruktúrovaný povlak vyskytujúci sa na
zuboch. Skladá sa predovšetkým z baktérií, zbytkov potravy, slín a produktov
bakteriálneho metabolizmu. Plak, ktorý nachádzame na habituálne nečistých miestach
zubu nad gingívou označujeme ako plak supragingiválny. Medzi tieto miesta, ktoré sú
svojim tvarom predurčené k zvýšenej priľnavosti a retencii plaku radíme jamky, fisúry,
aproximálne plochy, krčkovú tretinu klinickej korunky, obnažené plochy koreňov,
prípadne previsy na zle zhotovených výplniach. (11)

19
 Vývoj označovaný aj ako zretie (maturácia) plaku má niekoľko rôznych štádií.
V prvom štádiu sa na očistených plochách zubu usadzuje neštruktúrovaný takzvaný
acelulárny film (acquired pelicle – získaná pelikula). Za vznik tejto pelikuly sú
zodpovedné predovšetkým slinné proteíny (kyslé proteíny s výrazným obsahom prolínu,
imunoglobulíny, enzýmy a sérové proteíny), ktoré sa vzhľadom na svoj elektrostatický
náboj ľahko naviažu na vápnikové a fosfátové ióny apatitu, ktorý je hlavnou zložkou
tvrdých zubných tkanív. Nakoľko je pelikula polopriepustná (semipermeabilná)
ovplyvňuje tok látok medzi prostredím v ústnej dutine, plakom a zubom. Jej úlohou je
tiež ochrana zubu pred abraziou pri jedle. (11)

Počas nasledujúcich hodín sa na túto membránu selektívne viažu najskôr

grampozitívne koky (Streptococcus sanguis) a aktinomycéty. V ďalších hodinách sa na
vzniknutú vrstvu kokov a aktinomycét viažu ďalšie streptokoky, aktinomycéty,
a veilonelly. V plaku, ktorý je starší ako sedem dní prevažujú tyčinky a filamenty. (11)

Pri ďalšom štádiu sa objem plaku zväčšuje delením a akumuláciou

mikroorganizmov prostredníctvom špecifickej adhézie a kohézie. Tieto dva javy sú
zapríčinené jednak priamym kontaktom buniek plaku, ako aj komponentami, ktoré
obsahuje plakový matrix. Čím starší plak je, tým anaeróbnejší charakter nadobúda. Pri
pozorovaní procesu zrenia plaku si môžeme všimnúť, že adhézia a samotná tvorba
plaku sú ovplyvnené rôznymi faktormi, či už endogénneho alebo exogénneho pôvodu.
(11)

Vyzretý plak tvoria husto na seba naskladané baktérie, ktoré sú uložené

v amorfnej hmote – matrix. Toto je stav, kedy už samočistiaca schopnosť ústnej dutiny
nie je dostačujúca. Zloženie plaku sa líši podľa jeho lokalizácie v dutine ústnej a je
závislé na zložení slín a type potravy. „Plak je nevyhnutným faktorom pri vzniku
zubného kazu.“ Demineralizáciu tvrdých zubných tkanív spôsobujú organické kyseliny,
produkty kariogénnych baktérií. Najpatogénnejším mikroorganizmom je Streptococcus
mutans, ktorý hrá významnú úlohu pri vzniku zubného kazu, práve vďaka jeho
schopnosti vytvárať kyseliny a prežívať aj pri vyšších hodnotách pH. Medzi
najvýznamnejšie druhy streptokokov zodpovedných za vznik zubného kazu radíme S.
mutans, S. sorbinus, S.cricelus a S. rattus. Najčastejšie ale nachádzame v kariogénnom
plaku S. mutans a S. sorbinus. Práve tieto dva typy streptokokov majú najvyššiu
20
schopnosť syntetizácie extracelulárnych polysacharidov. Anaeróbna glykolýza je proces
pri ktorom S. mutans vytvára z glukózy a sacharózy za pomoci glukosyltransferáz laktát
a pyruvát, ktoré sú pri ich dlhšom pôsobení zodpovedné za začínajúce demineralizácie
tvrdých zubných tkanív (skloviny a cementu). V čase, kedy sa musia tieto
mikroorganizmy zaobísť bez prísunu živín prežívajú vďaka zásobám intracelulárnych
polysacharidov, ktoré si vytvorili v čase keď ešte mali prísun živín dostatočný. Ďalšou
významnou vlastnosťou S. mutans je jeho acidotolerantnosť. Práve to mu umožňuje
v plaku prežívať aj za kyslých podmienok, kde je pH nižšie ako 5,5 pri ktorých iné
mikroorganizmy hynú. Princípom je udržanie si stabilného prostredia vo vnútri buniek.
To funguje vďaka aktívnemu transportu kyselín z prostredia bunky proti
koncentračnému spádu. Kvôli vyššie zmieneným dôvodom je S. mutans považovaný za
hlavného iniciátora zubného kazu. Pravdou ale je, že sa nejedná o jedinú baktériu
zodpovednú za vznik kazu a jeho výskyt v dutine ústnej nemusí byť nutne spojený
s kazom. Je nutné poznamenať, že S. mutans fyziologicky nepatrí k bakteriálnej flóre
ústnej dutiny. Podobne ako aj iné infekčné ochorenia je sem zavlečený a to prenosom
z človeka na človeka prostredníctvom slín. Preto je väčšinou zdrojom infekcie pre dieťa
jeho matka, prípadne iná blízka osoba. (11) (12)

Medzi ďalšie významné mikroorganizmy, ktoré sa podieľajú na tvorbe

zubného kazu patria laktobacily a aktinomycéty. Množenie laktobacilov je podstatne
pomalšie ako u streptokokov a aktinomycét, no ich metabolická aktivita rastie práve pri
poklese pH teda pri okysľovaní prostredia. Zvýšený počet laktobacilov môže byť
vnímaný ako indikátor otvorenej kazovej lézie a najčastejšie sú detekované na
spodinách kariéznych lézií. U aktinomycét je tvorba kyselín pomerne malá, no niektoré
druhy ako Aktinomyces viscosus sú spájané práve so vznikom kazu koreňa. (11) (12)

Môžeme preto zhrnúť, že zubný kaz nezaraďujeme medzi monošpecifické

infekcie, teda infekcie spôsobené jedným druhom mikroorganizmov, a že okrem tvorby
kyselín a acidotolerancie je kariogenický účinok viazaný aj na množstvo substrátu vo
forme fermentovateľných sacharidov najme sacharózy. (11) (12)

21
3.2 Ďalšie faktory ovplyvňujúce vznik zubného kazu

3.2.1 Odstraňovanie plaku

Ako už bolo spomenuté zubný plak patrí k hlavným faktorom pri vzniku
zubného kazu. Logicky teda môžeme povedať, že kde nie je plak tam nemôže vzniknúť
ani zubný kaz. Za najjednoduchšiu a najefektívnejšiu metódu ako sa plaku zbaviť
považujeme jeho dôkladné mechanické očistenie. Vzhľadom k štúdiám zameraným na
činnosť bakteriálneho plaku, ktoré preukázali že schopnosť plaku demineralizovať
sklovinu a teda aj cement sa značne zvyšuje už po 48 hodinách jeho dozrievania. Z toho
by teda vyplývalo, že dôkladnú mechanickú očistu by stačilo robiť jeden krát za dva
dni. V skutočnosti sa však odporúča čistenie zubov minimálne dva krát denne. Za
predpokladu, že zvládame techniku čistenia tak pre dokonalý výsledok je odporúčané
čistenie ráno a večer, pričom ráno minimálne 3 minúty a večer v rozsahu 10 až 15
minút. (2)

Dôkladné odstraňovanie plaku je dôležité predovšetkým v takzvaných

habituálne nečistých miestach, kam radíme medzizubné priestory a gingiválnu tretinu
korunky. Vývoj zubného plaku je taktiež možné spomaliť za pomoci chemických
prostriedkov, no ich použitie je len krátkodobé a ohrozuje bakteriálnu rovnováhu
v dutine ústnej. (3)

3.2.2 Fluoridy
Fluoridy – sú jednou z najúčinnejších metód v boji so zubným kazom. Ich prísun
zabezpečujú fluoridové zubné pasty, ale aj napríklad fluoridovaná kuchynská soľ,
minerálne vody s obsahom fluoridov, prípadne je možné si zabezpečiť prísun flóru aj
pomocou tabletiek obsahujúcich NaF. Mechanizmus účinku flóru je dvojakého typu a to
endogénny a exogénny. Prvý zmienený mechanizmus spočíva vo vychytávaní fluoridov
zo stravy v tráviacom trakte a následnom vylučovaní v slinách. Tento spôsob však nie je
až natoľko významný vzhľadom k množstvu flóru, ktorý je zachytený a následne
vylúčení v slinách. Druhý, oveľa účinnejší mechanizmus je exogénny. Princípom je
priame pôsobenie na demineralizovanú sklovinu prostredníctvom fluoridov, ktoré sú
obsahom fluoridových zubných pást. Podstatou je tvorba fluoroapatitu, ktorého kritické
pH je 4,5 pričom hydroxyapatit má kritické pH 5,5.To znamená že remineralizovaná

22
sklovina zložená z fluoroapatitu odoláva desať-násobne vyššej koncentrácii iónov H+.
(2)

3.2.3 Výživa
Zloženie výživy zohráva významnú úlohu pri vzniku zubného kazu. Príjem
potravy bohatej na cukry, predovšetkým však glukózu a fruktózu, ktoré sú obsahom
sladkostí, sýtených nápojov, prípadne ovocných džúsov do veľkej miery ovplyvňuje
stav zubov. Hlavne sa však jedná o potraviny, ktoré sa ľahko prichytia k povrchu zubu,
a sú tak okamžitým a prístupným zdrojom výživy pre baktérie zubného plaku. Pri
podmienkach, kedy je prísun takejto potravy v krátkych časových intervaloch, prípadne
kontinuálny, pozorujeme vyššiu frekvenciu výskytu zubného kazu. Z hľadiska
prevencie je teda potrebné rozdeliť stravu tak, aby boli intervaly medzi jedlami čo
najdlhšie, a aby jedlo obsahovalo čo najmenšie množstvo ľahko štiepiteľných cukrov
(2)

23
3.2.4 Zloženie a množstvo sliny
Zloženie a množstvo sliny zásadne ovplyvňuje vznik zubného kazu. Medzi hlavné
faktory ovplyvňujúce antikariézne účinky sliny radíme jej množstvo, hodnotu pH,
pufrovaciu kapacitu, viskozitu a hladiny IgA a lyzozýmu. (2)

Po každom jedle klesá hodnota pH plaku pod kritickú hodnotu demineralizácie

skloviny.

Obrázok 1 Stephanova krivka (13)

Slina vďaka svojej pufrovacej schopnosti pomáha pokles pH vyrovnávať

a čiastočne tak zabraňuje demineralizácií. Deje sa tak aj z dôvodu, že obsah sliny je
obohatený o minerály, ktoré do istej miery remineralizujú odvápnené tvrdé zubné
tkanivá. Okrem remineralizačných a pufračných schopností má slina aj ďalšie vlastnosti
medzi, ktoré patrí jej schopnosť napádať bunkové steny baktérii prostredníctvom
enzýmu nazývaného lyzozým. Okrem neho však obsahuje aj množstvo IgA
protilátok, ktoré majú antimikrobiálne účinky. (2)

Pri ochoreniach kedy dochádza k nedostatočnej tvorbe sliny ako je napríklad

Sjörgrénov syndróm, alebo u pacientov s xerostómiou môžeme okrem iných problémov
pozorovať aj výrazné poškodenie zubov v dôsledku kariézneho procesu. (2)

24
4 Klasifikácia a diagnostika zubného kazu
Vznik zubného kazu musíme očakávať predovšetkým na miestach, ktoré sú zle
prístupné pri čistení a na miestach kde dochádza k zvýšenému osídľovaniu zubným
plakom. Medzi tieto miesta radíme najmä fisúry na oklúznych plochách molárov,
krčkové tretiny koruniek, a aproximálne plochy na distálnych zuboch. (2)

Zubné kazy zvykneme rozdeľovať podľa určitých hľadísk do niekoľkých kategórií:

1. Podľa časového priebehu:

- Akútny
- Chronický
- Zastavený
2. Podľa typu šírenia:
- Penetrujúci
- Podminujúci
3. Podľa vzťahu k výplni:
- Primárny – teda novo vzniknutý kaz, ktorého príčinou je nedostatočná hygiena
- Sekundárny – vyskytujúci sa na okraji už existujúcej výplne
- Recidivujúci – nachádzajúci sa pod výplňou (býva zapríčinený chybou lekára)
4. Podľa zasiahnutej plochy zubu:
- Aproximálny
- Okluzálny (väčšinou kaz vo fisúre)
- Krčkový (ďasnová tretina zubnej korunky)
5. Podľa vzťahu k pulpe:
- Kaz povrchový (caries superficialis)
- Kaz stredný (caries media)
- Kaz hlboký blízky dreni (caries pulpae proxima)
- Kaz zasahujúci dreň (caries ad pulpam penetrans)
6. Podľa topografického hľadiska:
- Kaz korunky
- Kaz koreňa zubu
7. Podľa postihnutia tvrdých zubných tkanív:

- Kaz skloviny

25
 - Kaz dentínu

- Kaz cementu

- Kombinovaný kaz (postihnuté sú viaceré tkanivá)

8. Zvláštne formy kazu

-Profesionálne kazy (takzvaný cukrársky kaz)

-Kaz po ožiarení

(2)

Z časového hľadiska rozdeľujem kazy na akútne a chronické.

4.1 Akútny kaz

K rozvoju tohto typu kazu dochádza v pomerne krátkom čase, kde hovoríme
radovo o mesiacoch. Sklovina je vo veľkej miere zachovaná vzhľadom k tomu, že kaz
zvykne rýchlo prenikať do hĺbky. Samotná kavita je vyplnená zapáchajúcou žltohnedou
zmesou odvápnených a rozložených pozostatkov tvrdých zubných tkanív. Na dne kavity
nenachádzame sklerotický dentín. (2)

4.2 Chronický kaz

Pri tomto type kazu sklovina nad samotnou léziou absentuje čo je spôsobené
tendenciou kazu rozširovať sa pozdĺž dentino-sklovinnej hranice. Hovoríme o takzvanej
podmínujúcej forme kazu. Typická je hnedočierna až čierna farba kariézneho dentínu na
dne kavity, kde pozorujeme sklerotický dentín. Tento typ kazu sa tvorí v priebehu
rokov. V prípadoch, kedy kaz nie je dostatočne skoro ošetrený, dochádza k jeho
postupnému šíreniu smerom k zubnej pulpe (najmä pri akútnych formách kazu).
Následkom tohto procesu je na začiatku citlivosť až bolestivosti na studené, teplé
prípadne sladké podnety. To sa deje prostredníctvom dráždenia voľných nervových
zakončení umiestnených v pulpe. Po určitej dobe však dôjde k prieniku
mikroorganizmov a ich toxínov priamo do zubnej drene, čo sa prejaví ako zápal pulpy -
pulpitída (pulpitis acuta/chronica). Po prieniku baktérií a ich následnom pôsobení
v dreni dôjde k odumretiu, k nekróze tkanív pulpy, a tým aj celého koreňového systému
zubu. Ak nedôjde ani v tejto fáze k ošetreniu, zubná dreň stratí vitalitu, je nekrotická
a usídľujú sa v nej anaeróbne proteolytické mikróby. Následná gangréna sa postupne

26
cez koreňový kanálik šíry ďalej smerom k apexu zubu, čím dochádza k rozvoju
takzvanej periapikálnej lézie (periodontitis chronica seu acuta). (2)

5 Kaz koreňa
Kaz koreňa (root caries – RC), ktorý môžeme nazvať aj kazom cementu
nachádzame na zuboch, u ktorých nastalo obnaženie povrchu koreňa. Toto obnaženie
býva najčastejšie dôsledkom zápalového ochorenia parodontu, gingiválneho recesu,
alebo v prípade starších pacientov môže byť spôsobené atrofickými zmenami. Kazy
koreňa najčastejšie nachádzame u ľudí nad 60 rokov (60-90%) (11) a u pacientov po
chirurgických zákrokoch na parodonte. Vo väčšine prípadov sa takýto kaz začne
v koronárnej časti obnaženého povrchu koreňa v miestach kde koreň pokrýva acelulárny
cement, prípadne na cementosklovinnej hranici. Obnažený povrch koreňa je vzápätí
osídľovaný bakteriálnym plakom, pričom štruktúra tohto plaku je odlišná od plaku
osídľujúceho korunku. Plak prežívajúci na koreni sa od plaku na korunkách líši tým, že
okrem aktinomycét, laktobacilov a streptokoky obsahuje aj prevotelly, veillonely
a ďalšie anaeróbne mikróby. (11) (6)

Začiatkom celého kariézneho procesu je demineralizácia cementu. Tak ako aj

pri kaze skloviny vzniká na povrchu (v oblasti vonkajšieho cementu)
hypermineralizovaná vrstva, o ktorej môžeme povedať, že je intaktná (10-15μm). Ak
však podmienky vhodné pre kariogénne baktérie stále pretrvávajú, je táto vrstva rýchlo
zničená. Pod povrchovou vrstvou sa nachádza demineralizovaná oblasť, ktorej chýba
takmer polovica minerálnych látok pôvodného obsahu cementu. Smerom k dentínu sa
však úbytok týchto látok postupne znižuje. „Invázia baktérií do acelulárneho cementu
prebieha prevažne pozdĺž čiastočne demineralizovaných Sharpeyových vláken, tj. kolmo
k povrchu cementu.“ (7) Väčšina mikroorganizmov prenikajúcich do hĺbky zubu sú
grampozitívne tyčinky, a preto prechádzajú skrz cement v podobe stĺpcov. Pri
pozorovaní tohto procesu si môžeme často všimnúť, že sa na určitý čas pozastaví na
cemento-dentínovej hranici. (7)

Pri ústupe parodontu či už vplyvom zápalové ochorenia, alebo atrofie, reaguje

dentín na tieto pôsobenia takzvanou sklerotizáciou. (11) Sklerotickým dentínom
nazývame dentín, ktorý je hypermineralizovaný. Je tvrdý býva tmavej farby a vyskytuje

27
sa pri pomaly postupujúcich kazoch. (7) Preto v prípade kazu koreňa, keď kaz prekročí
dentino – cementovú hranicu, postupuje dentínom pomalšie. To je spôsobené faktom, že
koreňový dentín má menší počet dentínových tubulov ako dentín koronárny. Kazy teda
zväčša nadobúdajú plochý tvar, avšak často pokračujú v šírení sa cirkulárne okolo
celého koreňa (caries circularis). Rozlišujeme tu kazy aktívne a neaktívne, pričom pri
kazoch aktívnych väčšinou prevláda farba svetlo až žltohnedá. Pri kazoch neaktívnych
sa jedná o farbu tmavohnedú až čiernu. Povrch neaktívneho kazu je tvrdý a jeho okraje
sú zaoblené, zatiaľ čo pri aktívnej forme kazu pozorujeme skôr kožovitú konzistenciu.
V prípade, že je kaz koreňa zastihnutý a liečený už v jeho počiatkoch, môže dochádzať
k remineralizácií. (11)

V závislosti na progresivite popisujeme 4 štádia koreňového kazu:

RC 1 – zmena zafarbenia cementu a dentínu v rôznej intenzite bez výraznejšieho

zmäknutia. Ako už bolo uvedené, v prípade neaktívnej lézie je cement zafarbený do
tmavohnedej až čiernej farby, povrch je tmavý, lesklý a okraje sú zaoblené.

RC 2 – povrchové zmäknutie na jednej ploche koreňa (najviac však v 25% obvodu

zubu)

RC 3 – zmäknutie povrchu koreňa na dvoch prípadne viacerých plochách. V týchto

prípadoch má kaz tendenciu k cirkulárnemu rozširovaniu.

RC 2 a RC 3 väčšinou prebiehajú bez symptómov.

RC 4 – pri tomto štádiu pozorujeme rozsiahle zmäknutia povrchu koreňa. V týchto

prípadoch majú lézie tendenciu k prenikaniu až do dreňovej dutiny čo ma za následok
bolesť a zápal drene. V tomto štádiu sa objavuje aj výraznejšia citlivosť prípadne
bolesť. Treba však spomenúť, že tak ako pri kazoch korunky aj pri kazoch koreňa môže
dôjsť k ich zastaveniu. (4)

5.1 Klasifikácia koreňového kazu

Podobne ako kazy skloviny, aj koreňové kazy môžeme rozdeliť na aktívne
a neaktívne, a to podľa nasledujúcich kritérií.

28
 Aktívne koreňové kazy, pozorujeme ako dožlta až hneda zafarbené zmäknuté
oblasti, často pokryté bakteriálnym plakom. Niektoré pomaly postupujúce lézie
môžu mať tmavšie sfarbenie a pri sondáži javia takzvaný kožovitý charakter.
Neaktívne koreňové kazy, na rozdiel od aktívnych sú na pohľad lesklé,
relatívne hladké a pri miernom tlaku sondou sa javia pomerne tvrdé. Farba lézie
sa pohybuje od žltkastej cez hnedú až po čiernu. (14)

5.1.1 Billingova klasifikácia koreňových kazov

Podľa tejto klasifikácie rozdeľujeme kazy koreňa na štyri stupne a to v závislosti
od rozsahu a prieniku koreňového kazu smerom k dreňovej dutine.

Stupeň I : Pri tomto stupni poškodenia koreňového povrchu pozorujeme

bielu alebo svetlo hnedú škvrnu. Povrch takejto lézie je tvrdý, takže ho nemožno
sondou penetrovať. Terapiou vhodnou pri koreňových kazoch prvého stupňa je
aplikácia fluoridových gélov a používanie ústnych vôd s obsahom fluoridov.
Taktiež je doporučená častejšia návšteva zubného lekára, alebo pracoviska
dentálnej hygieny.

Stupeň II : Pri druhom stupni je farba škvrny svetlo hnedá a vytvára sa

kavitácia hlboká 0,5 až 1mm. Tieto formy kazu si vyžadujú invazívny zásah, kde
sa jedná o odstránenie odumretého obsahu kavity, remodeláciu okrajov kavity
a aplikáciu fluoridov.

Stupeň III : Zafarbenie je tmavohnedé a kavita je hlbšia ako 1mm avšak

nezasahuje do zubnej drene. Takého hlbšie kazy si vyžadujú rekonštrukciu
najčastejšie za použitia skloinomérnych cementov.

Stupeň IV : Hnedočierna kavita, ktorá zasahuje do dreňovej dutiny. Pri tomto

stupni je nutné endodontické ošetrenie, alebo prípadná extrakcia. (15)

29
5.2 Kolonizácia koreňových povrchov
Niekoľko hodín po očistení koreňového povrchu je povrch znovu kolonizovaný
špecifickými bakteriálnymi druhmi, medzi ktoré patria hlavne streptokoky (S.
sanguinis, S. oralis, S. mitis) a aktinomycéty. Niektoré štúdie (16) ukázali, že prvotné
baktérie kolonizujúce povrchy koreňov sa neodlišujú od baktérií kolonizujúcich povrch
skloviny. To znamená, že skôr ako rozdiely v zastúpení mikroorganizmov plaku, má
väčší význam pri kolonizácií povrchov koreňa, prostredie ústnej dutiny a zloženie sliny
prípadne sulkulárna tekutina. Z výsledkov štúdií vyplýva, (16) že mikrobiálne zloženie
na klinicky zdravých koreňových povrchoch zahŕňa rôzne acidogénne baktérie patriace
do skupín Streptococcus a Actinomyces, z ktorých mnohé sú schopné štiepiť cukry a
produkovať kyseliny, čo má za následok zníženie pH prostredia pod kritickú hodnotu
<5,5. V týchto mierne acidogénnych podmienkach, aktinomycéty kolonizujú hlbšie
časti zubného biofilmu, čo môže zohrávať dôležitú úlohu pri strate minerálov
mechanizmom modulácie pH. Keď sa však minerálna rovnováha nakloní smerom k
demineralizácii (napríklad kvôli častému okysľovaniu indukovanému cukrom), môžu
kariogénne procesy postupne vyústiť do vývoja klinicky viditeľnej lézie na koreni zubu.
Baktérie sa môžu prispôsobovať kyslému prostrediu a zlepšiť tak ich acidogenitu. Kyslé
prostredie podporuje rast acidogénnejších baktérií, ako sú kmene Streptococcus
a Actinomyces, ktorým sa lepšie darí pri nižších hodnotách pH. Tieto baktérie sú
schopné znižovať pH prostredia a nastaviť si tak ešte lepšie existenčné podmienky,
a znemožniť prežitie kmeňom, ktoré sa pôvodne nachádzali na povrchu klinicky
zdravého koreňa. (16)

Aktívne koreňové kazy niekedy obsahujú zvýšené počty acidogénnch baktérií,

ako sú streptokoky, niektoré druhy lactobacillov alebo bifidobaktérie. Tieto pozorovania
naznačujú, že niektoré aktívne kazy s acidogénnym prostredím uľahčujú vznik
anaeróbnych baktérií. V pokročilých štádiách aktívneho koreňového kazu prestávajú
byť streptokoky dominantnými, a do popredia sa dostávajú aktinomycéty. Podľa štúdie
(16) založenej na molekulárnej biológii bolo preukázané, že mikrobiálne zloženie v
aktívnom koreňovom kaze je veľmi zložité a zahŕňa nielen streptokoky a aktinomycéty
ale aj lactobacily, a niekoľko ďalších druhov baktérií. Spomedzi nich je vhodné
spomenúť napríklad kvasinky (Candida albicans), ktoré boli taktiež zistené pri
koreňových léziach u dospelých stredného a vyššieho veku. Napriek podobnosti medzi
30
procesmi zodpovednými za deštrukciu tvrdých zubných tkanív indukovaných
mikrobiálnou kyselinou sú lokálne faktory ovplyvňujúce tento dej na koreňových
povrchoch zásadne odlišné. Medzi faktory ovplyvňujúce povrchy zubného koreňa
radíme ako prítomnosť gingiválnej (sulkulárnej tekutiny), aj hrúbku bakteriálneho plaku
a expozíciu plaku vylučovaným slinám. Gingiválna tekutina môže zohrávať modulačnú
úlohu v procese zubného kazu, kvôli jej neutrálnemu až slabo alkalickému pH. Takéto
slabo kyslé prostredie by mohlo uľahčiť kolonizáciu niektorým druhom aktinomycét,
ktoré však nie sú tak acidogénne ako už zmieňované druhy S.mutans.
(16)

Okrem už spomínaných baktérií boli z koreňových povrchov izolované aj

proteolytické baktérie, ako sú prevotella intermedia, prevotella denticola a
propionibacterium acnes čo naznačuje, že dusíkové substráty, ako sú proteíny, peptidy
a aminokyseliny, môžu byť dodávané do okolia koreňového povrchu pomocou
sulkulárnej tekutiny. Podľa týchto najnovších hypotéz o mikrobiálnom zložení
dentínových a cementových lézií, sa preukázalo že, proces zubného kazu je
reverzibilný. Prípadové štúdie hovoria o tom, že koreňové a dentinové zubné kazy môžu
byť dlhé roky kontrolované, teda zastavené denným mechanickým čistením a použitím
zubnej pasty s obsahom fluoridov. (16)

Úspešná liečba si vyžaduje, aby bola lézia dobre prístupná na čistenie.

V experimente (16) bolo dokázané, že účinok takejto neinvazívnej liečby spočívajúcej v
mechanickom čistení za použitia fluoridovanej zubnej pasty v kombinácií s dvoma
aplikáciami 2% fluoridového gélu boli koreňové lézie zastavené až po dobu troch
mesiacov. Dvojitá aplikácia fluoridov mala za následok remineralizáciu celej
povrchovej vrstvy zubu a zón nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti lézie. Jedna z ďalších
štúdií však naznačuje že na zastavenie kariézneho procesu na zubnom koreni sú
potrebné vyššie koncentrácie fluoridov ako je tomu v porovnaní s kazom vyskytujúcim
sa na sklovine. (16)

31
5.3 Faktory podporujúce vznik koreňového kazu

5.3.1 Vek
V najbližších rokoch môžeme v Európe očakávať vysoký výskyt koreňového
kazu, vzhľadom na fakt, že populácie starnú a počet jedincov s ochoreniami parodontu
stále rastie. V prípadoch, kde sú koreňové povrchy vystavené pôsobeniu baktérií
ústnej dutiny, bude vždy zvýšené riziko demineralizácie a následného kariézneho
procesu. (1) (17)

Hoci koreňový kaz môže byť prítomný aj u mladých jedincov, jeho prevalencia
vzrastá s narastajúcim vekom a tak je koreňový kaz častým problémom predovšetkým
u starších pacientov. Môžeme predpokladať, že rastúca geriatrická populácia v
mnohých rozvinutých krajinách sa bude snažiť zachovať si svoj prirodzený chrup čo
najdlhšie. Ústup parodontálnych tkanív v dôsledku vysokého veku, traumatické
používanie zubnej kefky, či periodontálne ochorenia nevyhnutne vedú k zvýšenému
riziku odhalených koreňových povrchov zubu, ktoré budú ohrozované rozvojom
koreňového kazu. Podľa epidemiologických štúdií je prevalencia koreňového zubného
kazu najvyššia práve medzi pacientmi s liečenými ako aj neliečenými parodontálnymi
ochoreniami. (1) (17)

Vývoj kazu na koreňovom povrchu je spojený so zložením a množstvom

zubného plaku, stravou, slinami a vystavením pôsobenia fluoridov. Dospelí s
exponovanými koreňovými povrchmi a so zníženým prietokom slín v dôsledku liečby
prípadne veku sú obzvlášť vysoko rizikový pre tvorbu kazov na koreňovom povrchu.
(1) (17)

5.3.2 Parodontopatie
Ochorenia parodontu – parodontopatie sú najfrekventovanejším ochorením
ústnej dutiny hneď po zubnom kaze. Základným faktorom pri vzniku týchto ochorení je
zubný plak. Tieto ochorenia postihujúce závesný aparát zubu delíme podľa lokalizácie
a povahy na gingivitídy, parodontitídy a atrofické poškodenia parodontu. (18)

Ako ochorenie sa parodontitída klinicky prejavuje zápalom ďasien, na RTG

snímkach ju pozorujeme ako ústup alveolárnej kosti a deštrukciu dentogingiválneho

32
spojenia v smere k hrotu koreňa. Ďalšími príznakmi ochorenia, ktoré pozorujeme
najčastejšie sú krvácanie ďasien, kolísavosť zubov, putovanie zubov, zápach z úst
a v neposlednom rade obnažovanie zubných krčkov. Priebeh samotného ochorenia
môžu nepriaznivo ovplyvňovať celkové ochorenia organizmu ako sú napríklad diabetes
mellitus prvého typu, HIV, a ďalšie imunitné ochorenia. Ďalšími faktormi, ktoré majú
podiel na vzniku a rozvoji parodontitídy sú fajčenie a stres. (18)

5.3.3 Recesy
Za recesus považujeme ústup okraja gingívy pod cemento-sklovinnú hranicu.
Takýto ústup ďasna môže nastať pri gingivitíde, parodontitíde prípadne ako následok
traumatizácie gingívy. Podobne ako u parodontitídy aj riziko výskytu recesov v
závislosti na rastúcom veku stúpa. Podľa štatistických údajov sa recesy u detí vyskytujú
asi v 8% prípadov, zatiaľ čo u dospelých je to takmer 100% výskyt. Na hornej čeľusti
najčastejšie pozorujeme recesy na očných zuboch, premolároch a prvých stoličkách.
V dolnej čeľusti sú to hlavne rezáky očné zuby. Na oboch čeľustiach môžeme
rozlišovať dve formy a to lokalizovanú a generalizovanú formu. Inou formou býva
zhrubnutie okraja gingívy v oblasti recesu, ktorú označujeme McCallova girlanda. Pri
úzkych recesoch môže dochádzať k vertikálnemu prasknutiu gingívy, čím vzniká
Stillmanov klin. Takéto recesy bývajú často spôsobené traumatizáciou zapríčinenou
napríklad preťažovaním zubov (bruxizmus, parafunkcie), anomáliami v postavení
zubov, ťahom slizničných rias (frenúl), nesprávna technika čistenia v kombinácií
s tvrdou zubnou kefkou a pastou s vysokou abrazivitou. (19)

5.4 Terapia koreňového kazu

Terapiu koreňového kazu určujeme na základe rozsahu a závažnosti poškodenia
tvrdých zubných tkanív a môžeme ju rozdeliť na neinvazívnu a invazívnu.

5.4.1 Neinvazívna terapia

Podstatou neinvazívnej terapie je remineralizácia poškodených tvrdých zubných
tkanív. Počiatočná forma kazu v sklovine sa makroskopicky javí ako biela škvrna, ktorá
po vysušení nadobúda matný vzhľad. Povrch skloviny v počiatočných štádiách kazovej
lézie makroskopicky nevykazuje žiadne poškodenia. Na remineralizáciu povrchov
tvrdých zubných tkanív sa používajú prípravky s obsahom fluoridov ako rôzne zubné

33
pasty, gély prípadne špeciálne laky, ktoré obsahujú vyššie koncentrácie fluoridov
v porovnaní s gélmi a pastami. Remineralizovaný povrch je tmavo hnedý až čierny a po
vysušení lesklý. Tmavé sfarbenie býva spôsobené ukladaním exogénnych pigmentov
z potravy v procese remineralizácie. (19)

5.4.2 Invazívna terapia

Pri invazívnej terapii je vo všeobecnosti potrebná dokonalá znalosť anatómie
tvrdých zubných tkanív a pulpy. Pri primárnej preparácií sa pomocou pomaly rotujúcich
nástrojov prípadne ručných nástrojov odstraňuje zubný kaz. Po odstránení kazu je
potrebné očistiť okraje a steny kavity (sekundárna preparácia). (11) Ďalším krokom je
opätovná remodelácia koreňovej štruktúry, tak aby sme získali hladký a dobre čistiteľný
povrch. Existuje niekoľko dôkazov, že skloionomérny cement (bežný alebo
modifikovaný živicou) je najvhodnejším materiálom na ošetrenie zubných koreňových
kazov. (17)

5.4.3 Ozónová terapia

Pri využití terapie za pomoci ozónu máme možnosť ovplyvniť zubný kaz už
v jeho počiatočných štádiách. Použite ozónu nie je deštruktívne, nedochádza
k poškodeniam tvrdých zubných tkanív. Úspešnosť terapie ozónom je pomerne vysoká,
pričom má dobrú znášanlivosť u pacientov a neboli zaznamenané takmer žiadne
vedľajšie účinky. (20) Ozón je známy pre svoje výrazné dezinfekčné účinky. V dnešnej
dobe je využívaný ako aj vo všeobecnej medicíne, tak aj v stomatológii ako jednoduchá
no zároveň účinná terapeutická metóda. V oblasti zubného lekárstva je obľúbený vďaka
svojej schopnosti ničiť až 99% kariogénnych mikroorganizmov, a tak pomáhať pri
liečení zubného kazu. Podmienkou však je, že táto terapia je účinná len v počiatočných
štádiách zubných kazov s menším rozsahom.
Avšak aj v prípade pokročilejších štádií zubného kazu, nachádza ozónová terapia
zmysel a to ako dezinfekcia pred aplikáciou výplne, kedy sa do vypreparovanej kavity
pomocou prístroja aplikuje ozón po dobu 20 až 60 sekúnd a to v závislosti jej hĺbky.
Po aplikácii ozónu sú tvrdé zubné tkanivá menej náchylné voči kariogénnym
baktériám. (20)
Na základe uvedených účinkov ozónu na bakteriálnu flóru, považujeme za vhodné
jeho využitie aj v liečbe kazu koreňa.

34
5.5 Diagnostika koreňového kazu
Veľké kazové dutiny diagnostikujeme voľným okom a zubným zrkadlom. Malé
alebo začínajúce kariézne lézie diagnostikujeme použitím zubnej sondy-(hlavne jamky a
ryhy premolárov a molárov) pri ľahkom zatlačení vniká do kazovej dutiny. Na
diagnostiku začínajúcich zubných kazov prípadne kazov nachádzajúcich sa
subgingiválne sa v stomatológií využívajú RTG prístroje. (4)

5.5.1 Röntgenové vyšetrenie tvrdých zubných tkanív

Röntgenová diagnostika umožňuje presné a podrobné hodnotenie
demineralizácií. Základom tejto zobrazovacej techniky je neviditeľné elektromagnetické
ionizujúce žiarenie s krátkymi vlnovými dĺžkami (10 nm–1 pm) a vysokou frekvenciou.
Jeho základnou schopnosťou je prenikanie hmotou a pôsobenie na fotografický
materiál. (2) (21)

Röntgenové zobrazovanie začína ako lúč elektrónov s vysokou energiou, ktoré

narážajú na kovový cieľ a produkujú tak röntgenové lúče. Röntgenové žiarenie môže
preniknúť do kvapalín, plynov a tuhých látok. Prechod látkami je založený na intenzite,
kvalite a vlnovej dĺžke röntgenových lúčov. Čím silnejší je lúč röntgenového žiarenia,
tým lepšie dokáže prechádzať materiálom a naopak. To znamená, že vlny röntgenového
žiarenia ľahko prenikajú materiálmi z ľahkých atómov, ako sú mäkké tkanivá. Kosti,
ktoré sú tvorené ťažšími atómami (hlavne vápnikom), absorbujú röntgenové lúče.
Absorbované röntgenové lúče potom nedopadajú na fotografický materiál (vytvárajú
takzvaný tieň) a javia sa ako žiariace (biele) miesta. Znamená to, že čím je vyššia
hustota materiálu, ktorým lúče prechádzajú, tým jasnejšie sa zobrazia pozorované časti
na fotografickom filme. (21)

V stomatológií sa používajú röntgenové lúče na diagnostiku poškodení a

ochorení, ktoré nie sú viditeľné počas klinického vyšetrenia voľným okom. Ako často
sa môže röntgenové žiarenie používať závisí od konkrétnych faktorov, ako sú napríklad
momentálne celkové a orálne zdravie jednotlivca, vek a rizikové ochorenia. To
znamená, že neexistuje presne stanovená dávka žiarenia, ktorá by bola vhodná pre
každého jedinca. Pokiaľ ide o intervaly medzi jednotlivými röntgenovými vyšetreniami,

35
zubní lekári dodržiavajú princíp ALARA (As Low as Reasonably Achievable). Táto
skratka, ktorú vypracovala Medzinárodná komisia pre rádiologickú ochranu
(International Commission on Radiological Protection) v roku 1973, v preklade
znamená čo najnižšie ako sa dá rozumne dosiahnuť. (22)

Röntgenové snímky v orofaciálnej oblasti môžeme deliť buď podľa umiestnenia

fotografického filmu na intraorálne alebo extraorálne, alebo topograficky podľa oblasti,
ktorú chceme na snímke zachytiť (snímky čeľustí, snímky zubov). (2)

Na zhotovovanie snímok čeľustí sa najčastejšie používa ortopantomograf (OPG).

Ten zobrazuje obidve čeľusti aj s priľahlými štruktúrami, avšak pri jeho hodnotení je
potrebné počítať s určitým zväčšením. Ortopantomografické snímkovanie je výhodné
pri vstupných vyšetreniach ako screeningová metóda pred zahájením liečby. Na základe
OPG snímku môže stomatológ indikovať intraorálne snímky, ktoré zobrazia už
jednotlivé zuby podľa potreby. Táto metóda umožňuje zhotoviť prehľadný obraz celých
čeľustí pri jedinej expozícii pacienta röntgenovému žiareniu. Oproti intraorálnym
snímkom však nie je tak detailná. (2)
Najčastejšou formou intraorálnych snímok sú ,,bitewingy,, a periapikálna projekcia.
Bitewingová projekcia (BW) je snímok, ktorý zobrazuje maxilárne a mandibulárne
korunky zubov, poskytuje jasný obraz interproximálnych povrchov zubov a umožňuje
tak detekciu kazu na aproximálnych plochách zubov. Súčasne sú zobrazené maxilárne a
mandibulárne alveolárne výbežky kosti, ktoré umožňujú vyhodnotenie ich stavu a
umožňujú tak hodnotenie stavu parodontu. Pomocou snímkov v bitewing projekcii
môžu byť odhalené aj previsnuté výplne a subgingiválne nánosy zubného kameňa. (23)

6 Prevencia zubného kazu

Na základe doterajších poznatkov a znalostí o etiológií a patogenéze zubného kazu,
dokážeme efektívne znižovať riziko jeho vzniku za predpokladu nasadenia
preventívnych opatrení. Rovnako ako tomu bolo aj v minulosti tak aj dnes je zubným
kazom postihnutý veľmi vysoký počet jedincov v celej populácií. Príčinou je okrem
spomenutých dôvodov aj kultúrne a sociálno-ekonomické prostredie. Hlavným

36
dôvodom tak vysokého percenta morbidity zubného kazu je aj neochota jednotlivca
meniť zaužívané zvyky, ktoré kaz podmieňujú. Zubný kaz je multifaktorálne ochorenie.
Z toho dôvodu môžeme aplikovať niekoľko typov preventívnych opatrení. Tie
rozdeľujeme do viacerých skupín. (11)

6.1 Primárna prevencia

Prvou skupinou sú takzvané primárne preventívne opatrenia, ktorých cieľom je
zabrániť vzniku nového kazového ochorenia. To môžeme dosiahnuť za pomoci
ochranných a zdravie podporujúcich opatrení, teda napríklad zmenou stravovania, alebo
používaním prípravkov s obsahom fluoridov, ktoré ako vieme majú kario-protektívny
účinok. Taktiež sem môžeme zaradiť pečatenie fisúr prípadne remineralizáciu
odvápnených tvrdých zubných tkanív. (11)
Ďalšou skupinou sú takzvané skupinové profylaktické opatrenia. Pri týchto
opatreniach najčastejšie hovoríme o fluorizácii kuchynskej soli prípadne o rôznych
vzdelávacích programoch zameraných na ústnu hygienu a správne čistenie zubov. Popri
týchto skupinových opatreniach však nesmieme zabúdať ani na individuálnu profylaxiu,
ktorú má na starosti stomatológ a pracovníci dentálnej hygieny. (11)
Pri profylaxii rozlišujeme štyri piliere prevencie zubného kazu:
• Stravovacie návyky
• Aplikácia fluoridov
• Pečatenie fisúr
• Dentálna hygiena
(11)

6.2 Dentálna hygiena

Najvhodnejšou možnosťou prevencie je zamedzenie hromadenia plaku, a to
predovšetkým správnou ústnou hygienou. Ústna hygiena (dentálna/orálna hygiena) je
definovaná ako súbor opatrení, ktorých úlohou je zabrániť vzniku plakom
podmienených ochorení ústnej dutiny. Dentálna hygiena je taktiež neoddeliteľnou
súčasťou liečby týchto ochorení a dlhodobého udržania výsledkov liečby samotnej. (3)

37
 Ústnu hygienu rozdeľujeme na individuálnu, teda hygiena ktorú vykonáva človek
sám ako súčasť každodennej osobnej hygieny, a na profesionálnu hygienickú
starostlivosť vykonávanú v zubných ordináciách zubným lekárom, alebo dnes už zväčša
dentálnym hygienikom. (2)

6.2.1 Individuálna ústna hygiena

Individuálna ústna hygiena by mala byť neoddeliteľnou súčasťou každodennej celkovej
osobnej hygieny každého človeka. Jej cieľom je odstránenie zvyškov jedla
a predovšetkým nahromadeného bakteriálneho plaku. Prostriedky na kontrolu
a odstraňovanie plaku delíme na mechanické a chemické. Najväčšiu prioritu však majú
práve mechanické prostriedky, vďaka ktorým, je bakteriálny biofilm rozrušený
a následne odstránený z povrchu zubu. Základom mechanických prostriedkov pri
individuálnej dentálnej hygiene je zubná kefka. Funkčne ju rozdeľujeme na pracovnú
časť (hlavicu) a držadlo. Hlavica kefky je tvorená zväzkami nylonových vláken so
zaoblenými koncami. Tvrdosť týchto vláken je odstupňovaná do niekoľkých kategórií
(ultrasoft, supersoft, soft, medium a hard). Držadlo kefky by malo tvoriť priamku
s hlavicou kefky. Pri problematike koreňového kazu je vhodné poznamenať, že tvrdé
vlákna kefky môžu traumatizovať mäkké sliznice, spôsobovať spomínaný ústup ďasien,
a tým napomáhať k odhaľovaniu zubných krčkov. Pretože klasickou zubnou kefkou
nedokážeme efektívne vyčistiť medzizubné priestory, kde sa taktiež kumuluje množstvo
plaku, je potrebné ju doplniť o medzizubné kefky. Nylonové vlákna medzizubných
kefiek sú ukotvené do tenučkého drôtu a usporiadané do kužeľovitého alebo
cylindrického tvaru. Ak chceme zvoliť správnu veľkosť medzizubnej kefky musíme
dbať o to aby vlákna dokázali efektívne stierať povlak v medzizubnom priestore. Preto
volíme o niečo väčšiu medzizubnú kefku ako je samotný priestor. Okrem klasických
a medzizubných kefiek existujú aj ďalšie pomôcky na domácu ústnu hygienu ako
napríklad zubné nite, jednozväzková zubná kefka prípadne medzizubné stimulátory
a škrabky na jazyk. (24) (3) (25)
Medzi chemické prostriedky domácej ústnej hygieny radíme antiseptické látky,
ústne vody, zubné pasty a zubné gély. Ich hlavnou úlohou je podporovať účinky
mechanického čistenia , zvyšovať odolnosť tvrdých zubných tkanív prostredníctvom
obsiahnutých fluoridov a v prípade ústnych vôd tiež osviežovať dych. (24) (3)

38
6.2.2 Profesionálna ústna hygiena
Úlohou profesionálnej starostlivosti o ústnu dutinu a chrup je vytvorenie
podmienok pre vykonávanie individuálnej ústnej hygieny. Profesionálna dentálna
hygiena sa vykonáva v zubných alebo dentálnych ordináciách a vykonáva ju buď
stomatológ, alebo pracovník dentálnej hygieny. Dôležitou súčasťou je okrem motivácie
pacienta samotný nácvik techniky čistenia zubov. Pri inštruktáži musí byť zvolená
vhodná technika čistenia zohľadňujúca celkový stav chrupu a parodontu, prítomnosť
fixného aparátu a snímateľných zubných náhrad ako aj manuálna zručnosť a osobnosť
pacienta. Nevyhnutnosťou je aj informovanie pacienta o zásadách správnej výživy vo
vzťahu s ochoreniami ústnej dutiny. Neoddeliteľnou súčasťou je aj profesionálne
čistenie zubov, ktoré v sebe zahŕňa odstránenie plaku, zubného kameňa a exogénnych
pigmentácií. Z pravidla býva zakončené lokálnou fluoridáciou. Pri dostačujúcej úrovni
osobnej ústnej hygieny stačí vykonávať profesionálnu ústnu hygienu raz za pol roka,
prípadne podľa individuálnych potrieb pacienta. Úroveň ústnej hygieny je možné
hodnotiť, vizuálne alebo pomocou hygienických indexov. Pre pacienta je však
najdôležitejší vizuálny výsledok. Osvedčené sú takzvané detekčné činidlá v podobe
roztokov alebo tabliet, ktoré je pacient schopný si aplikovať aj pri domácej
starostlivosti. Je nutné zdôrazniť, že základom pre zdravú ústnu dutinu je individuálna
dentálna hygiena spočívajúca v mechanickom odstraňovaní zubného plaku za pomoci
zubnej kefky. (2) (11)

6.3 Prevencia kazu koreňa

Koreňový kaz je ochorenie iniciované na cementovom, alebo koreňovom
povrchu, zvyčajne pri recesii gingiválneho okraja. Kaz koreňa úzko súvisí s orálnym
zdravým jedinca a stavom parodontu. Americké štúdie poukazujú na zvýšené riziko
zubného kazu medzi jednotlivcami s obnaženými koreňovými povrchmi a stratou
gingiválneho pripojenia. Ochorenia parodontu – parodontopatie sú hneď po zubnom
kaze, druhým najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením ústnej dutiny v ľudskej populácií.
Ako aj pri zubnom kaze, tak aj pri ochoreniach parodontálnych tkanív (ďasien
a závesného aparátu zubov) je hlavnou etiologickou príčinou zubný plak. Ochorenia,
ktoré postihujú tkanivá parodontu rozdeľujeme podľa ich lokalizácie a povahy na

39
gingivitídy, parodntitídy a atrofie parodontu (tzv. gingiválne recesy). Tieto ochorenia
zvyšujú šancu na vznik koreňového kazu. (2)
Preukázateľne najrizikovejšou skupinou ohrozenou koreňovým kazom sú starí
ľudia. Riziko vzniku parodontopatií je výrazne vyššie, často krát ako aj z dôvodu
zhoršenej motoriky, tak aj z dôvodu zníženého toku slín. To má za následok výrazne
zhoršenie celkovej úrovne individuálnej ústnej hygieny a kvôli nedostatku sliny aj
remineralizácie tvrdých zubných tkanív. Znížený tok slín (Xerostómia) je významným
rizikovým faktorom pre vznik ako aj zubného tak aj koreňového kazu. Sliny sú
nevyhnutné pri neutralizácii kyslého prostredia a tým pri inhibícii rastu baktérií.
Akékoľvek zníženie slín zvyšuje riziko kazu. (26) (27)
Fyzické obmedzenie schopnosti vykonávať účinnú ústnu hygienu vedie k
zvýšenej tvorbe plaku. Znížená manuálna zručnosť môže byť spôsobená rôznymi
príčinami ako napríklad mozgovou príhodou, artritídou, Parkinsonovou chorobou, alebo
aj kognitívnymi nedostatkami spôsobenými duševnými ochoreniami, depresiou,
Alzheimerovou chorobou alebo demenciou. Všetky tieto riziká sú najčastejšie spájané
s vyšším vekom pacientov. Úlohou stomatológov a pracovníkov dentálnej hygieny je
posúdiť tieto rizikové faktory, zvážiť možnosti a schopnosti daného pacienta, inštruovať
ho a naplánovať vhodnú profylaxiu. (28) (27)
Poskytovatelia orálnej starostlivosti liečia čoraz viac starších pacientov, ktorí si
zachovali svoj prirodzený chrup a predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať.
Vzhľadom na to, že je k dispozícii iba málo výskumov zaoberajúcich sa prevenciou
koreňového zubného kazu u starších pacientov, je vhodné použiť tradičné postupy
týkajúce sa klasického zubného kazu. Nakoľko neexistuje jednotná forma prevencie je
potrebné upraviť dentálnu starostlivosť podľa individuálnych potrieb pacienta v
závislosti na možnom riziku vzniku zubného kazu. Vzdelávanie pacientov týkajúce sa
používania fluoridov, jednotlivých techník čistenia, správnej výživy a starostlivosti o
ústnu dutinu, môže oddialiť priebeh už vzniknutého zubného kazu, ako aj vývoj nových
lézií. (28)

40
II. PRAKTICKÁ ČÁSŤ

7 Hypotézy
I. Koreňový kaz je ochorenie významne prepojené a podmienené inými
ochoreniami vyskytujúcimi sa v ústnej dutine, ktorými sú najmä
parodontitída a recesy.
II. Pacienti, ktorý trpia kazmi koreňa sú prevažne starší ľudia v dôchodkovom
veku (viac ako 60rokov).
III. Pri správnej hygiene je možné znížiť riziko vzniku koreňových kazov,
prípadne v niektorých prípadoch ich úplne zastaviť.

8 Kazuistiky
Praktická časť je vypracovaná formou kazuistík. Prístup k zdravotnej dokumentácii
som dostal od praktického zubného lekára MUDr. Jany Paškovej, u ktorého som
vykonával svoju študentskú prax. Súhlas lekára s využitím zdravotnej a fotografickej
dokumentácie je súčasťou prílohy číslo 1 tejto bakalárskej práce. Každému pacientovi
boli spravené extraorálne a intraorálne vstupné vyšetrenia. Pacienti boli oboznámení
a súhlasili s použitím fotodokumentácie v tejto bakalárskej práci. V závere návštevy
bola každému pacientovi navrhnutá individuálna forma profylaxie a objednanie na
profesionálnu ústnu hygienu.

8.1 Kazuistika č.1

Kariologicko-parodontologický pacient, 59 ročná žena, nefajčiarka, chronická
parodontitída, pokročilý ústup parodontálnych tkanív, mierne nánosy kameňa na
linguálnej strane dolných frontálnych zubov, prítomný zubný povlak v celom rozsahu
chrupu, po sondáži výrazná krvácavosť na papilách horných aj dolných molárov
a premolárov, iniciálny koreňový kaz 33, ústup ďasna do 1/3 dĺžky koreňa, v minulosti
preliečený koreňový kaz 34,
Situácia: Vo frontálnom úseku chrupu pozorujeme obnažené zubné korene.
Tým sa zvyšuje riziko vzniku kazov cementu, nakoľko odhalený cement je náchylnejší

41
k vzniku kazu ako sklovina. Pacientka nevykazuje prílišný záujem o ústnu hygienu.
Odhalené koreňové povrchy sa horšie čistia čo má za následok kumuláciu
plaku, následnú demineralizáciu a vznik kazu koreňa. Nedostatočné čistenie ešte
zhoršuje nevhodne zvolená tvrdá zubná kefka, ktorá ešte viac traumatizuje ustupujúce
parodontálne štruktúry.
Terapia: Lekár zvolil neinvazívnu terapiu, v rámci recallu bude pacientka
sledovaná a ošetrovaná fluoridovými lakmi. Nakoľko nie je vytvorená kavitácia, nie je
potrebné invazívne ošetrenie výplňovým materiálom.
Návrh individuálnej profylaxie: Aby sa predišlo vzniku nových koreňových
kazov bolo potrebné pacientku odporučiť na profesionálnu ústnu hygienu zahŕňajúcu
čistenie povlakov, odstránenie zubného kameňa, motiváciu a inštruktáž čistenia.
Pacientka bola informovaná o stave jej chrupu a závesného zubného aparátu. Bola
poučená o možných následkoch ochorenia ako aj o možnostiach prevencie. Pacientka
bola inštruovaná vhodnou technikou čistenia zubov a bola jej navrhnutá výmena starej
zubnej kefky za novú s mäkšími vláknami. Doporučená bola aj zubná pasta s vyšším
obsahom fluoridov, ktorá môže pri správnom používaní znížiť riziko demineralizácie a
brániť tak vzniku nového koreňového kazu. Pacientke bol na mieste aplikovaný
fluoridový lak a navrhnutý trojmesačný recall.
Záver: Vzhľadom k množstvu predilekčných miest, ktoré vznikli ako následok
ústupu ďasna a neveľkej ochote pacientky spolupracovať, je ťažké odhadnúť vývoj už
vzniknutej kazovej lézie a prípadný vznik ďalších koreňových kazov. Pri najbližšej
návšteve bude znovu zhodnotený stav parodontu ako aj postup už vzniknutej, zatiaľ
nekavitovanej lézie zubu 33. Pri zhoršení stavu a prípadnej kavitácií bude potrebná
konzervačná liečba za použitia skloionomérnych cementov, ako tomu už bolo aj v
minulosti na zube 34.

42
Obrázok 2 Prvý stupeň koreňového kazu na odhalenom krčku

43
8.2 Kazuistika č.2
Žena 55 rokov, nefajčiarka, pravidelne absolvuje preventívne prehliadky,
navštevuje raz ročne pracovisko dentálnej hygieny, zastavené kazy na koreňoch 16 a 26
Situácia: Pacientka mala v mladosti zvýšenú kazivosť zubov, čo sa odrazilo
hlavne na stave molárov. Po zmene zubného lekára, boli zuby 16 a 26 devitalizované
a ošetrené. Palatinálne korene vykazujú chronické, zastavené kazy s vytvoreným
obranným (tmavo - sfarbeným) dentínom. Tento stav sa podarilo dlhodobo udržať na
základe pravidelného ošetrovania stomatológom a pravidelnými návštevami
a spoluprácou pacientky s dentálnou hygieničkou.
Individuálna profylaxia : Pacientke je dlhodobo pravidelne vykonávaná
profesionálna dentálna hygiena s následným ošetrením fluoridovými lakmi. Nakoľko
pacientka spolupracuje a poctivo dodržiava zásady správnej hygieny, či už je to vhodná
technika čistenia, mäkká kefka, alebo používanie fluoridovej zubnej pasty, darí sa jej
tento stav dlhodobo udržať.
Záver: Vzhľadom k faktu, že sa pacientka dlhodobo snaží dodržiavať zásady,
ktoré jej boli z delené jej stomatológom, pravidelne chodí na preventívne prehliadky a
profesionálne čistenie, môžeme predpokladať, že sa podarí tento stav udržať aj do
budúcnosti.

Obrázok 3 Zastavené koreňové kazy zubov 16 a 26

44
8.3 Kazusitika č.3
Muž 49 rokov, fajčiar, rozsiahle defekty chrupu, nánosy zubného kameňa
a povlakov, gingivitída, parodontálne choboty, krvácavosť ďasien,

Situácia: Pacient prichádza na ošetrenie k stomatológovi po niekoľko ročnom

nenavštevovaní preventívnych prehliadok. Vzhľadom k zlej sociálnej situácii a strachu
z ošetrenia, navštevoval prevažne zubné pohotovosti, ako bolestivý prípad. Prichádza
s vlastnej iniciatívy, s požiadavkou na zhotovenie zubnej náhrady. Ako sám priznal,
starostlivosti o ústnu hygienu nevenuje takmer žiaden čas a neprikladá jej ani väčší
význam. Podľa jeho slov fajčí iba príležitostne. Po konzultácií s lekárom nebol ochotný
pristúpiť ku konzervačnému ošetreniu a trval na vytrhnutí poškodeného zubu.
Terapia: Zub 22 s kazom koreňa bol extrahovaný.
Individuálna profylaxia: Pacient bol objednaný pred protetickým ošetrením na
dentálnu hygienu a bolo mu odporučené skončiť s fajčením. Následne mu budú zobraté
odtlačky a neskôr zhotovená zubná náhrada.
Záver: Môžeme predpokladať, že z dlhodobého hľadiska sa stav jeho chrupu
bude naďalej zhoršovať a to aj z dôvodu neochoty investovať finančné prostriedky do
ošetrenia a prípadnej návštevy pracoviska dentálnej hygieny.

Obrázok 4 Aktívny koreňový kaz na zube 22

45
8.4 Najčastejšie chyby v diagnostike kazu koreňa
V dvoch nasledujúcich kazuistikách sa nejedná o kaz koreňa, ale často bývajú
mylne označované za tento typ kazu. Tieto kazuistiky sú v práci uvedené z dôvodu ich
možnej zámeny s koreňovým kazom. V týchto prípadoch síce pozorujeme deštrukčné
zmeny v koreňovej oblasti, no kaz nevznikol primárne na zubnom koreni.

8.4.1 Kazuistika č.4

40 ročná pacientka, fajčiarka, s diagnostikovanou agresívnou formou
parodontitídy, bolesti v ľavom dolnom kvadrante dutiny ústnej, OPG snímok odhalil
zreteľný koreňový defekt pod previsnutou výplňou na zube 36, pri detailnejšom
pohľade na Bitewing snímok možno vidieť zle vyhotovenú výplň, ktorá predstavuje
retenčné miesto plaku bež možnosti dôkladného čistenia,
Situácia: Pacientka prichádza po niekoľkých rokoch bez preventívnych
prehliadok s bolesťami v oblasti ľavej dolnej stoličky. Pacientka má v pomerne mladom
veku rozsiahle deštrukcie parodontálnych tkanív. Jej stav veľmi pravdepodobne
ovplyvňuje aj fajčenie. Podľa slov pacientky vyfajčí denne 20 až 30 cigariet. Taktiež sa
zmienila, že nemá výraznejšie problémy s krvácavosťou ďasien, okrem obdobia kedy
bola tehotná, no neprikladala tomu väčší význam. Pacientka sa tiež domnieva, že dôvod
prečo už v minulosti o zuby prišla je tehotenstvo a genetické predispozície. Vzhľadom
k stavu resorbcie kosti, zuby pomerne dobre držia a nevykazujú známky vyklavosti.
Terapia: Vzhľadom k tomu, že kaz postúpil do dreňovej dutiny bola nutná
devitalizácia s následným endodontickým ošetrením. Na ošetrenie koreňového systému
bol použitý biokompatibilný materiál BIOROOTTM s gutaperčovým čapom. Vzhľadom
k zlej sociálnej situácií pacientky bol ako výplňový materiál bol použitý amalgám, ktorý
však nie je vhodnou voľbou nakoľko môže dôjsť k fraktúre zuba. Materiálom voľby by
mal byť v ideálnom prípade fotokompozitný materiál. Pacientke bolo navrhnuté
navštíviť špecializované parodontologické pracovisko.
Individuálna profylaxia : Pacientke bola odporučená návšteva dentálnej
hygieny s odstránením zubného kameňa a povlakov, s inštruktážou o správnom čistení
ako aj klasickou zubnou kefkou. Doporučené jej bolo tiež používanie interdentálnych

46
kefiek. Pacientke bude vykonaná hĺbková kyretáž a lokálna liečba za použitia roztoku
2% Chlórhexidínu. Bolo jej tiež navrhnuté úplne vylúčiť fajčenie.
Záver : Kaz na zube 36 spôsobený zle zhotovenou prevísajúcou výplňou bol
síce odstránený, no ak sa v budúcnosti nepodarí zmierniť priebeh agresívnej parodontíty
a ústup závesného aparátu bude pokračovať je veľmi pravdepodobný vznik ďalších
koreňových kazov prípadne ich úplná strata.

Obrázok 5 OPG snímok s vyznačeným koreňovým kazom pod previslou výplňou

Obrázok 6 Zle zhotovená výplň znemožňujúca dôkladné čistenie

47
Obrázok 7 RTG snímok po endodontickom ošetrení devitalizovaného zubu

Obrázok 8 RTG snímok po celkovej terapii zubu

48
8.4.2 Kazuistika č.5
Muž 53 rokov, fajčiar, malhygiena, parodontálne choboty, silný foetor ex ore ,
bolesť zubu vľavo dolu distálne,
Situácia: Pacient prichádza po dlhoročnej absencií preventívnych prehliadok
u zubného lekára. Sťažuje sa na bolesti v ľavom dolnom kvadrante, viac distálne. Pri
vyšetrení bol nájdený parodontálny absces v oblasti meziálneho koreňa 37, s kazom
zasahujúcim až do oblasti koreňa. Po elektrokauterizácii okraja gingivy v postihnutej
oblasti zisťujeme, že kaz zasahuje hlboko do periodoncia a poškodenie
dentogingiválneho uzáveru neumožňuje konzervačné riešenie. Po dohode s pacientom
bolo zvolené chirurgické riešenie.
Terapia : Extrakcia zubu 37 v mandibulárnej anestézií, po separácii radixov
s následnou exkochleáciou egalizáciou a sutúrov. Pacient po zahryznutí do tampónu
odišiel do domácej liečby s následnou kontrolou o dva dni.
Individuálna profylaxia: Pacientovi bolo doporučené absolvovať pravidelne
preventívne prehliadky a minimálne dva krát do roka navštevovať dentálnu hygienu,
kde bude inštruovaný o správnej ústnej hygiene.
Záver: Pacient bol objednaný na ďalšiu návštevu u stomatológa, na ktorú sa
však doposiaľ nedostavil.

49
 Obrázok 9 Parodontálny absces

Obrázok 10 Rozsiahla deštrukcia tvrdých zubných tkanív.

50
Diskusia
V praktickej časti, ktorá bola vypracovaná formou kazuistík bolo vyšetrených 5
rôznych pacientov, pričom v troch prípadoch sa jednalo o kaz koreňa. Vo zvyšných
dvoch prípadoch bol koreň síce poškodený, no kaz nevznikol primárne na ňom.
Sledované kazy boli rôzneho rozsahu a v rôznych štádiách.
V prípade kazuistiky č.4, kde sa jednalo o pacientku s agresívnou
parodontitidou, vznikol kaz sekundárny z dôvodu zle zhotovenej zubnej výplne, pod
ktorou sa kumuloval plak a nebolo v silách pacientky ho odstrániť v rámci osobnej
ústnej hygieny a na koreň sa kaz rozšíril až následne. Podobne tomu bolo aj v kazuistike
č.5, kde sa spočiatku jednalo o korunkový kaz, ktorý sa následne rozšíril aj do dreňovej
a koreňovej oblasti.
Každý z pacientov prešiel vstupnými extraorálnymi aj intraorálnymi
vyšetreniami s podrobnou zdravotnou anamnézou. Najmladším pacientom bola iba 40
ročná žena s diagnostikovanou agresívnou parodontitidou. Najstaršou bola 59 ročná
žena, trpiaca chronickou parodontitidou, u ktorej už v minulosti bol takýto kaz
diagnostikovaný.
Prvú hypotézu, ktorá hovorí o súvislosti medzi koreňovým kazom
a parodontitidou, môžeme považovať za pravdivú, nakoľko každý jeden pacient
parodontitidou trpel a hypotéza sa teda potvrdila vo všetkých prípadoch.
Druhá hypotéza, ktorá mala za predpoklad, že pacienti trpiaci kazom koreňa sú
starí ľudia v dôchodkovom veku sa však úplne nepotvrdila, nakoľko priemerný vek
sledovaných pacientov bol 51 rokov.
Tretiu hypotézu týkajúcu sa zníženia rizika vzniku koreňových kazov, alebo ich
zastavenia pri správnej ústnej hygiene nemožno z výsledkov tejto práce potvrdiť. Iba
v jednom prípade (kazuistika č.2) sa totiž podarilo preukázať, že pri dodržiavaní zásad
osobnej ústnej hygieny, spolupráci so stomatológom a pravidelnými návštevami
profesionálnej ústnej hygieny je možné pozastaviť počiatočné štádium koreňového
kazu.
Pri kazuistike č.1 zatiaľ nemožno určiť do akej miery bude neinvazívna terapia
spočívajúca v aplikácií fluoridových lakov, navštevovania pracoviska profesionálnej
ústnej hygieny a spolupráci pacientky úspešná.

51
 V dvoch prípadoch bol kaz riešený extrakciou. V prvom prípade (kazuistika č.3)
síce doktor navrhol konzervačné ošetrenie, no na žiadosť pacienta bol zub extrahovaný.
V druhom prípade to bolo nevyhnutné vzhľadom na celkové poškodenia zubu.

52
Záver

Vzhľadom na fakt, že ako aj zubný kaz tak aj parodontitída sú dve najčastejšie

ochorenia dutiny ústnej a obe úzko súvisia s kazmi koreňa, je podľa môjho názoru
nevyhnutné rozšíriť povedomie o tomto ochorení a o rizikách, ktoré so sebou prináša.
Myslím, že je úlohou ako aj stomatológov tak aj celého dentálneho tímu, aby v ľuďoch
vzbudili záujem o dentálnu hygienu a preventívne prehliadky u svojho zubného lekára.
Je dôležité, aby svojím odborným a profesionálnym prístupom prinášali osvetu
pacientom a zároveň ich motivovali k individuálnej ústnej hygiene ako takej. Zmyslom
tejto práce je poslúžiť pri rozširovaní povedomia o koreňových zubných kazoch ako aj
o faktoroch, ktoré majú vplyv na vznik týchto zubných kazov. Kazy koreňa môžu
postihovať každého pacienta, no prevažne sa jedná o skupinu starších pacientov, kde
koreňový kaz vznikol v dôsledku atrofie prípadne bakteriálne podmieneného ochorenia
parodontu. Vzhľadom na to, že v dnešnej dobe neustále narastá počet seniorov, ktorí si
zachovali svoj pôvodný chrup a na fakt, že atrofia parodontu je podmienená vekom, je
obzvlášť dôležité, aby sa rozširovalo povedomie o rizikách spojených s degradáciou
závesného aparátu zubov a následných ochoreniach akými sú aj kazy na odhalených
koreňových povrchoch.

53
Zoznam použitej literatúry

1. 21st CONGRESS of the EUROPEAN ASSOCIATION of DENTAL PUBLIC

HEALTH. WHO. Dental Health. [Online] 1. 11 2016. [Citace: 3. 3 2018.]
http://www.euro.who.int/en/health-topics/disease-prevention/oral-health/data-and-
statistics.

2. MAZÁNEK, Jiří. Zubní lékařství: propedeutika. Praha : Grada, 2014. ISBN

9788024735344.

3. MAZÁNEK, J. Stomatologie pro dentální hygienistky a zubní instrumentářky.

Praha : Grada Publishing, 2015. ISBN 9788024748658.

4. MINČÍK, Jozef. Kariologie. Praha : StomaTeam, 2014. ISBN 9788090437722.

5. NEDOROST L., TOMANOVÁ V. , EBERLOVÁ L. a kol. Atlas histologie

tvrdých tkání. lfp.cuni.cz. [Online] 12 2009. [Citace: 11. 4 2018.]
http://www.lfp.cuni.cz/histologie/education/guides/hardtissues/atlas_zub_kost_lowres.p
df.

6. LIMEBACK, H. Preventivní stomatologie. Praha : Grada Publishing, 2017. ISBN

978-80-271-0094-1.

7. STEJSKALOVÁ, Jitka. Konzervační zubní lékařství. Praha : Galén, 2003. ISBN

8072622250.

8. SLEZÁKOVÁ, Lenka, Markéta HRUŠKOVÁ, Petra KADUCHOVÁ, Irena

PŘIVŘELOVÁ, Eva STAROŠTÍKOVÁ a Eva VŠETIČKOVÁ. Stomatologie I: pro
SZŠ a VOŠ. Praha : Grada Publishing, 2016. ISBN 978-80-247-5826-8.

9. STRUB, Jörg Rudolf, Matthias KERN, Jens Christoph TÜRP, Siegbert

WITKOWSKI, Guido HEYDECKE a Stefan WOLFART. Protetika. Praha : Grada
Publishing, 2016. ISBN 978-80-247-5260-0.

10. DOSTÁLOVÁ, Taťjana a Michaela BEZNOSKOVÁ SEYDLOVÁ.

Stomatologie. Praha : Grada Publishing, 2017. ISBN 978-80-271-0094-1.

11. HELLWIG, Elmar, ATTIN, Thomas a KLIMEK, Joachim. Záchovná

stomatologie a parodontologie. Praha : Grada, 2003. ISBN 8024703114.

54
12. VOTAVA, Miroslav. Lékařská mikrobiologie speciální. Brno : Neptun, 2003.
ISBN 8090289665.

13. PEŠKOVÁ, I. Orální zdraví populace ČR Prevence zubního kazuFluoridy a xylitol.

Stomatologická klinika. [Online] 1. LF UK Praha a VFN, 2016. [Citace: 22. 2 2018.]
http://docplayer.cz/5910400-Oralni-zdravi-populace-cr-prevence-zubniho-kazu-
fluoridy-a-xylitol-stomatologicka-klinika-1-lf-uk-praha-a-vfn-zdenek-broukal-lf1-
cuni.html.

14. FEJERSKOV O. , KIDD E. Dental Caries: The Disease and Its Clinical
Management. Oxford : Blackwell Publishing Company, 2008. ISBN 9781405138895.

15. BUGALIA A. , KUMAR V. , USHA G. , NADIG R.R. Geriatric restorative care -

The need, the demand and the challenges. researchgate.net. [Online] Journal of
Conservative Dentistry, 14. 7 2011. [Citace: 9. 4 2018.]
https://www.researchgate.net/publication/51743896_Geriatric_restorative_care_-
_The_need_the_demand_and_the_challenges.

16. TAKAHASI N., NYVAD B. Karger.com. [Online] 9 2016. [Citace: 16. 1 2018.]
https://doi.org/10.1159/000447309. ISSN 0008-6568.

17. GUPTA B. , MARYA C. , JUNEJA V. , DAHIYA V. Root Caries: An Aging

Problem. The Internet Journal of Dental Science. [Online] 1. 5 2006. [Citace: 2. 2
2018.] http://ispub.com/IJDS/5/1/5636#.

18. KOVAĽOVÁ, Eva. Parodontológia: Definitívne ošetrenie poškodeného parodontu

2. Prešov : AkcentPrint, 2015. ISBN 978-80-89295-64-7.

19. KOVAĽOVÁ, Eva a Alexander KOVAĽ. Orálna hygiena II. III. Prešov :
Vydavateľstvo Akcent print, 2010. ISBN 978-80-89295-24-1.

20. JOKLOVÁ N. Ozónoterapia a prevencia zubného kazu. unitedlife.sk. [Online]

United Life, 2013. [Citace: 12. 4 2018.] http://www.unitedlife.sk/ozonoterapia-a-
prevencia-zubneho-kazu/.

21. HRAZDIRA, Ivo a Vojtěch MORNSTEIN. Lékařská biofyzika a přístrojová

technika. Brno : Neptun, 2001. ISBN 9788090289611.

55
22. ADA. American Dental Association. X-rays in Oral Health. [Online] ADA Science
Institute, 7. 3 2018. [Citace: 17. 3 2018.] https://www.ada.org/en/member-center/oral-
health-topics/x-rays.

23. PERSCHEBACHER S, CASH M. iits.dentistry.utoronto.ca. BiteWing

radiographic technique. [Online] University of Toronto - Faculty of Dentistry. [Citace:
21. 1 2018.] https://iits.dentistry.utoronto.ca/node/672.

24. PANÁKOVÁ, V. Ako sa starať o zuby alebo čo je dentálna hygiena? Zdravie.

[Online] 2. 3 2015. [Citace: 22. 2 2018.] https://www.zdravie.sk/clanok/53561/ako-sa-
starat-o-zuby-alebo-co-je-dentalna-hygiena. ISSN 1336-8745.

25. RUTISHAUSER M. , HEDIGER S. Dental Products. Curaprox.com. [Online]

Curaprox, 2018. [Citace: 26. 2 2018.] https://www.curaprox.com/.

26. SCHWENDICKE F. Root caries prevention. Dentalabstracts. [Online] 10 2017.

[Citace: 11. 2 2018.] https://doi.org/10.1016/j.denabs.2017.03.061.

27. DONALD L. , SHYUE CH. Preventing and managing root caries.

decisionsindentistry.com. [Online] 3 2016. [Citace: 2. 2 2018.]
http://decisionsindentistry.com/article/preventing-and-managing-root-caries/.

28. MARSH L. Root Caries Prevention. Dimenions of Dental Hygiene. [Online] 11. 3
2013. [Citace: 9. 1 2018.]
http://www.dimensionsofdentalhygiene.com/2013/03_March/Features/Root_Caries_Pre
vention.aspx.

56
Zoznam obrázkov a príloh

Obrázok 1 Stephanova krivka (13) ................................................................................. 24

Obrázok 2 Prvý stupeň koreňového kazu na odhalenom krčku ...................................... 43

Obrázok 3 Zastavené koreňové kazy zubov 16 a 26 ...................................................... 44

Obrázok 4 Aktívny koreňový kaz na zube 22................................................................. 45

Obrázok 5 OPG snímok s vyznačeným koreňovým kazom pod previslou výplňou ...... 47

Obrázok 6 Zle zhotovená výplň znemožňujúca dôkladné čistenie ................................. 47

Obrázok 7 RTG snímok po endodontickom ošetrení devitalizovaného zubu ................ 48

Obrázok 8 RTG snímok po celkovej terapii zubu .......................................................... 48

Obrázok 9 Parodontálny absces ...................................................................................... 50

Obrázok 10 Rozsiahla deštrukcia tvrdých zubných tkanív. ............................................ 50

Príloha 1 : Súhlas lekára so spracovaním údajov ...........................................................58

57
PRÍLOHY

Príloha 1

Súhlasím aby boli mnou poskytnuté údaje spracované a použité v tejto záverečnej práci.

MUDr. Jana Pašková ..............................................

58
BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Meno autora: Dominik Hatala

Obor: Dentálna hygiena

Forma štúdia: bakalárske prezenčné

Názov práce: Kaz koreňa zubu

Rok: 2018

Počet strán textu bez príloh: 58

Celkový počet strán príloh: 1

Počet titulov českej literatúry a prameňov: 17

Počet titulov zahraničnej literatúry a prameňov: 11

Počet internetových zdrojov: 14

Vedúci práce: MDDr. Michaela Bartošová Ph.D.

59