5

Prv kapitola
Strata a nez
D
cry zvyajne mvaj pred otcami repekt. Bu ich po-
kladaj za hrdinov, alebo ich tak nesmierne obdivuj,
e im iaden in mu nesiaha ani po lenky. Ja som k otcovi
ctila viac ne ctu, oddanos i lsku zboovala som ho.
Bol pre ma bohom.
V jednej zo spomienok z tleho detstva ho vidm st v kan-
celrii pred dvoma mumi so sklonenmi hlavami, osi im ho-
voril, ale zmyslu slov som nerozumela. Jeho nzor bol vdy ko-
nen a nemenn. V mojich oiach vazil aj nad smrou.
No ke som trnsteho decembra zdvihla telefn, ilzia ot-
covej vemocnosti sa rozplynula.
Nezostva mu vea asu, Nina, vzdychla mama. Mala by
si prs.
Mobil som poloila veda seba na poste, silou vle potl-
ala trasenie rk, aby mi nevypadol na dlku. V poslednch
tdoch som ila v inom vesmre, jedna jbovsk zves za dru-
hou. Zaalo sa to tm, e ma z nemocnice informovali o otco-
vej autonehode. Moje slo bolo v jeho telefne prv v zozna-
6
J A ui r Nc Gu i x r o v A
me hovorov, a tak mi pripadla hrozn povinnos oznmi to
mame. V poslednch doch otcovho ivota, ke sprvy o jeho
nezlepujcom sa stave vystriedali opatrn nznaky, aby sme
sa pripravili na najhorie, bola som van, e lohu posla
zlch novn na seba prebrala mama.
Ako v sne som prela interntnou izbou po kabt a ke.
Bolo to tak obyajn. Mizern zaiatok rozlkovej cesty za
otcom. Krala som k autu oplakvajc dovtedaj vedn i-
vot, ktor sa mi teraz zdal na kilometre vzdialen.
Otec sa vyplhal na elo lodnho priemyslu. Vldol mu e-
leznou psou, no ja som poznala jeho vdnu strnku. Ruil
dleit stretnutia, len aby prijal moje bezvznamn telefonty,
bozkval mi krabance, ktor som mu otala, a v jeho rozprv-
kach to bola princezn, o zachrnila princa. Teraz vak bez-
vldne leal na posteli v obrovskej rodiovskej splni a chradol.
Na przem nho domu ma privtala Agta, naa gazdin:
Zlatko, mama a ak na poschod. Ponhaj sa.
Vzala mi kabt. Ke som krala po schodoch, napnalo ma.
Vstpila som do izby, otcova oetrovateka sa premykla po-
pri mne von. Pri pohade na jeho tvr som zaala zuby. Siv
pokoka sa leskla od potu, bradu zvyajne oholen nahladko
lemovalo tmav strnisko, pery vysuen. Mama sedela pri om
a prihovrala sa mu tichm upokojujcim hlasom. Hrudnk sa
mu pri kadom namhavom ndychu prudko nadvihol, tlme-
n ppanie a bzukot pmp a monitorov tvorili zvukov kulisu
k mojej najhorej nonej more.
Nohy mi ako pri kadej nvteve od nehody zostali prikova-
n k drevenej dlke. Nevldala som sa pohn.
Mama zdvihla hlavu, v oiach mala boles a navu.
7
P x o z x r 1 r N o s
Nina, oslovila ma. Po sem, dievatko. Kvla na ma,
ale nohy ma neposlchali. Vzdychla a vykroila ku mne s na-
tiahnutou rukou, no ani ke ma chytila za plecia a jemne po-
tiahla, neodtrhla som zrak od otca, mrne sa pokajceho
o ndych. Po niekokch zdrhavch krokoch mi nohy op
vypovedali poslunos.
Viem, ako ti je, zaepkala mama.
Odliepajc pty od dlky, dala som sa odvies k posteli. T-
ila som otcovi pomc, ale jedin, o sa dalo robi, bolo aka
na koniec jeho utrpenia.
Mama ho potichu oslovila: Jack, drah, Nina prila.
Chvu som sa bezmocne dvala, ako zpas s dychom, potom
som sa k nemu sklonila a zaepkala mu do ucha: Som tu, ocko.
Dych sa mu zadrhol, zamrmlal nieo nezrozumiten.
Nerozprvaj. Odpovaj. Roztrasenmi prstami som ho
chytila za ruku: Zostanem pri tebe.
Cynthia? zavolal z kta splne na mamu otcov prvnik
a rodinn priate Thomas Rosen. S bolesou pozrela na otca,
objala ma a potichu vykroila k Thomasovi. Zhovrali sa tak
potichu, e neprehluili zvuk prstrojov, ku ktorm bol otec
pripojen. Znova sa namhavo nadchol. Odhrnula som mu
ediv vlasy z vlhkho ela.
Nin... preglgol. Nina.
Pohadom som zabldila k mame zahbenej do rozhovoru,
v jej tvri som hadala aspo stopu ndeje. Vytala som z nej
len ia, preniesla som pohad znova na otca a pripravila sa na
rozlku.
Ocko... zlomil sa mi hlas. Zatvorila som oi, z celej due
som si priala zmierni jeho utrpenie. Trhane som vydchla a za-
8
J A ui r Nc Gu i x r o v A
ala odznova: Mala by som ti poveda, e je to v poriadku...
e tu kvli mne nemus zostva. Ale nemem.
Dych sa mu spomalil. Poval ma.
Nechcem, aby si odiiel. elm si, aby si sa uzdravil, no
viem, e si vyerpan. Ak sa ti chce spa... pochopm to. Kti-
ky st sa mu zachveli v jemnulinkom smeve.
Oami som sa smutne usmiala. Bude mi chba, ocko. Tak
vemi mi bude chba. Saka som vzlykla. Otec vtiahol do
pc vzduch, no tentoraz to znelo inak. Vetka sila ho opustila.
Pozrela som na mamu. Sledovala ma neastnmi oami pl-
nmi sz. Otec sa ete raz zhlboka nadchol a pomaly vydchol.
So zvykami kyslka z neho odchdzal ivot. Pripomenulo mi
to derav pneumatiku, z ktorej unik vzduch. Telo sa mu uvo-
nilo, oi rozostrili a stratili iskru.
Km som prechdzala pohadom po jeho pokojnej tvri,
oetrovateka stila nepreruovan tn kardiografu. Otec
zomrel, toto poznanie mi bilo v spnkoch. Zovrelo mi vnt-
ro, ruky a nohy akoby patrili komusi cudziemu. Kvla som hla-
vou a usmiala sa. Otec prijal, o som mu povedala, a odiiel.
Thomas mi stisol plece a potom podiiel k elu postele. Ruku
poloil otcovi na oi a zaepkal krsne slov v hebrejine. Sklo-
nila som sa k otcovi a objala ho. Prv raz v ivote mi objatie
neoptoval...
Sklonila som hlavu a pozrela na mrtn oznmenie. Na pred-
nej strane bol ozdobnm psmom vytlaen dtum narodenia
a pomlkou oddelen dtum mrtia. Pri pomyslen, e krtka
iarka symbolizuje cel jeho ivot, mi myklo stami.
9
P x o z x r 1 r N o s
Oznmenie som si strila do vrecka kabta. Rtil sa ku
mne autobus, koles pliechali vodu, spomalili a napokon
pri mne zastali.
Dvere sa otvorili, ale nezdvihla som hlavu. Z autobusa nik
nevystpil. Nai susedia verejn dopravu nepotrebovali naj-
m tak neskoro veer. Vyuvalo ju iba sluobnctvo z neale-
kch megalomanskch rezidenci.
Slena?
Vodi si odkalal, aby uptal moju pozornos. Ke som nere-
agovala, dvere sa zasa zavreli. Zasyali vzduchov brzdy a au-
tobus sa lenivo odlepil od obrubnka. Snaila som sa nemyslie
na zhasnajci de, ale nevedela som ho vypudi z hlavy.
Knsala som sa dopredu a dozadu ako diea. Upokojovalo
ma to. Z rk sa mi dvno stratil tepl broskyov odtie, ktor
mi pripomnal kou na otcovch zloench rukch v truhle.
Vtiahla som do pc mraziv vzduch, z hrude mi unikol
vzlyk, ktor sa mi dlho dral z hrdla, hoci sa mi zdalo, e som u
vyplakala vetky slzy. Ako dlho potrv, km sa tak stane?
Je chladn veer, pravda?
Potiahla som nosom a vrhla otrven pohad na mladka,
ktor si sadol veda ma. Nepoula som ho prichdza. Dchol
si do dlan, pochal si ich a povzbudivo sa na ma usmial.
Prituhuje, odvetila som.
Pozrel na hodinky a vzdychol. Doerta, zamrmlal. Tum
sme zmekali posledn autobus.
Z vrecka iernej motorkrskej bundy vytiahol mobiln tele-
fn a vyukal slo. Pozdravil a objednal si taxk.
Chce sa odviez so mnou? optal sa.
Podozrievavo som si ho premerala. Primril modrosiv oi
10
J A ui r Nc Gu i x r o v A
a zdvihol jedno oboie. Urite vyzerm ako pomten a chalan
u pochybuje, i urobil dobre, ke mi ponkol zvezenie.
Skrila som ruky na prsiach. Odrazu mi bolo zima. Mrz mi
prenikal a do piku kost. Musela som sa vrti do univerzitn-
ho mesteka ete som mala dokoni semestrlku.
no, akujem, odvetila som drkotajc zubami.
Po chvli trpneho ticha ma neznmy znova oslovil: Pracu-
je niekde na okol?
Nie. Zavhala som, i pokraova v rozhovore, no pre-
mohla ma zvedavos. A ty?
no.
Zvltne. Nevyzeral ako robotnk. Zaklila som na jeho ho-
dinky. Nie, urite nie je robo.
o rob?
Odpovedal a po chvli: Pracujem... v oblasti domovej
ochrany, prikvol, akoby shlasil sm so sebou.
Ja ete tudujem, povedala som, usilujc sa potlai chve-
nie v hlase.
Pozrel na ma s vrazom, ktor som nevedela preta, po-
tom sa op zadval pred seba. Bol odo ma star, no najviac
o p-es rokov. Napadlo mi, i ma nepozn. Oi sa mi zdali
povedom, ale nevedela som, kam ho zaradi.
Zavibroval mu telefn. Otvoril ho a pretal si sprvu. Tv-
rou mu preletel tie. Zaklapol mobil a a do prchodu taxka
neprehovoril.
Ke mi otvoril dvere, posunula som sa a ku dverm auta.
Mladk si sadol za vodia.
Kam idete? zachripel taxikr.
K Brownovej univerzite, poiadala som a dodala: Prosm.
11
P x o z x r 1 r N o s
Uhm. Obaja tam vystpite?
Nie, odvetil mj neakan spolonk.
Adresu nepovedal, o sa mi videlo zvltne, ale mono na
tom ni nebolo, iba som sa o neznmeho zaujmala viac, ne
som si pripala. Sama som sa udovala, e v tom stave si ete
nieo vmam. Odrazu som k nemu poctila vanos, nemy-
selne ma priviedol na in mylienky.
Mimochodom, volm sa Jared, ukrnul sa a podal mi ruku.
Ja som Nina.
Fha, m adov ruky! zvolal a zovrel mi dla.
Odtiahla som ruku, no neuniklo mi, e on m mimoriadne
tepl ruky. Chvu som si ho obzerala a navala, i sa ozve
vntorn varovn hlas, ale okrem zvedavosti ma ni netrpilo.
S miernym smevom sa mi ospravedlnil. Vlasy som si zaloi-
la za ui a pozrela sa z okna. Vonku vyal vietor, kdole sne-
hu sa plazili po ceste ani biele hady. Zachvela som sa a tuhie
si pritiahla zimnk.
tuduje na Brownovej? optal sa. Vo vrecku mu zavibro-
val telefn, op ho otvoril.
Prikvla som: no. Vykvavo na ma hadel, a tak som
dodala: Ekonmiu. Zatia bez pecializcie, ale neskr sa
chcem zamera na obchod a podnikanie.
Stretli sa nm oi, mala som pocit, e sa mu z nich vytratilo
podrdenie, ktor v om vyvolali sprvy od neelanho odo-
sielatea. Mlad mu akoby si a teraz vimol, e som plakala.
o ti je?
Sklonila som hlavu a obzerala si nechty.
Dnes sme pochovali mjho otca. Netuila som, preo sa
s niem takm osobnm zdverujem cudziemu chlapovi.
12
J A ui r Nc Gu i x r o v A
Boli ste si blzki, utrsil. Bolo to viac kontatovanie ne
otzka.
akala som, e mu v oiach uvidm tos, ale nijak tam
nebola. Od avy som sa usmiala. Ukrnul sa. Mal pekn tvr.
Vlastne viac ne pekn. Jared bol vemi praliv.
Kde bvate? zachripel taxikr. Odtrhla som zrak od Jare-
da a ukzala prstom na internt. East Andrews.
Auto zastalo, mj spolonk automaticky vystpil. Len o za-
tvoril dvere, otvorila som svoje.
akujem, pozrela som naho.
Teilo ma, Nina. Zazdalo sa mi, e v jeho slovch neznie
iba slunos i primnos, ale absoltna istota, e nae stretnu-
tie preho naozaj vea znamen.
Prikvla som a urobila krok k interntu. Km nastpil do
vozidla, naposledy ma obdaril smevom. Prv raz po mnohch
tdoch som ctila aj osi in ne przdnotu. Ke auto odtar-
tovalo, zvrtla som sa a proti vetru vykroila k budove.
V izbe som pri pohade do zrkadla zalapala po dychu. Bo-
emj! Nie div, e sa Jared nado mnou zutoval! Vyzerala som
ako bezdomovkya, zfal kokanov zvislka, ktor potre-
buje aliu dvku. Hrebeom som si prela po plavch vlasoch
ostrihanch na mikdo, onu som zaesala z ela na temeno
a pripla ju sponkou. Podila som k umvadlu a vydrhla si z tv-
re rozmazan maskaru aj kryc krm.
Zamraen som z vrecka vytiahla mobiln telefn a stlaila
tlaidlo rchlej voby.
Nina? ozvala sa mama.
U som na intrku, mami.
Vzdychla. Fajn. Vie, e nemm rada, ke cestuje autobu-
13
P x o z x r 1 r N o s
som. Rbert by a odviezol. Ui dve z tch tabletiek, o som ti
dnes dala, dobre? Pomu ti zaspa.
Prevrtila som oi. To je cel mama postrach vetkch le-
krn v Providence.
Zaspm, len o zavriem oi. Nebola to celkom pravda, ale
hdam sa moja osobn lekrnika upokoj.
Ako mysl, zlatko. Dobre sa vyspi.
Izba sa mi zdala menia. Biele steny na mojej strane boli
alostne przdne. S pocitom, e ma niekto sleduje, som ob-
rtila zrak na opan stranu miestnosti. Ktik spolubvajcej
bol pln plagtov, plyovch medveov a vlajoiek portovch
tmov. Jedinou vzdobou mojej strany bol dekoratvny rm na
nonom stolku s fotograou spred niekokch mesiacov, na
ktorej som s rodimi po maturite.
Nina, ako to zna tvoja mama? optala sa Beth spod ru-
ovej prikrvky.
Je... uialen.
A ty?
Aj ja, vzdychla som si. Beth odpove zrejme staila, lebo
ke som sa prezliekala do pyamy, u pravidelne odfukovala.
Sadla som si na poste a pritiahla si vank. V mysli sa mi pre-
mietali udalosti poslednej hodiny. Pred oami sa mi vznal Jare-
dov smev, no oskoro ho zastreli spomienky na pohreb. Zvalila
som sa na bok a schlila sa do klbka. Potichu som plakala. Zdrvu-
jci ia napokon vystriedala ava a premohli ma driemoty.
Obrtila som hlavu a zamurkala na vek erven slice bu-
dka. P hodn prilo vemi rchlo. Oi som mala opuchnut,
14
J A ui r Nc Gu i x r o v A
rezalo ma v nich. Sny boli krut nijak zzrak sa nestane
a otec nevstane z mtvych.
Najhoria udalos v mojom ivote neprebolela pohrebom.
Vyliezla som z postele a otvorila laptop. Do smej som
chcela dopsa semestrlku. Ke sa obrazovka rozsvietila,
pozrela som na Beth. Hlavu mala stren pod vankom.
Naukala som odkaz a do ticha oskoro znela tlmen symf-
nia cvakajcich klvesov.
Odseky rchlo pribdali, o tvr na osem som bola hotov.
Kliknutm myi som spustila tlaiare, s bzukotom sa pustila do
prce. Znova som fochla na Beth, hoci som vedela, e t nezo-
bud ani hukot tlaiarenskho lisu. Pozbierala som toaletn po-
treby, akala ma kadodenn cesta k sprchm na konci chodby.
Tvr som mala erven a ple popraskan. Zaviazala som si
upan a vyla na chodbu. Ke som sa vrtila do izby a nad um-
vadlom si istila zuby, Beth sa posadila na posteli a naahovala
si dy. Gatanov vlasy po bradu mala miestami ulzan, inde
jej trali z hlavy.
Dobr rno, zavitorila. Vzpt sa spamtala. Och...
Vlastne...
Netrp sa, Beth. Naozaj je pekn rno. Obloha za oknom
bola sce pochmrna, ale to som jej nepovedala.
Usmiala sa a pustila sa do ustielania. Plyov zvieratk roz-
miestnila okolo naberanho vanka.
Ide v sobotu na zpas? optala sa.
Neviem. Mono.
Prjemnm, rozjarenm hlasom nstojila, e musm prs.
Beth pochdza z juhu. Tvrdo na sebe pracovala a zskala vea
tipendi, ktor jej dali prleitos unikn z domova, z malho
15
P x o z x r 1 r N o s
mesteka v Oklahome. Svoju polovicu izby mala zapratan tro-
fejami, erpami a korunkami zo sa krsy. Nebola typickou
uchdzakou o krovn krsy. Hoci bola vemi pekn, pso-
bila odmerane tejto rty sa zfalo pokala zbavi. V de,
ke sme sa spolu ubytovali, mi vysvetlila, e sae krsy bolo
nevyhnutn zlo pri jej ceste za vzdelanm.
Ak tento tde neprde, nebudem ti to zazlieva. Viem, e
m skky a vetko to, o sa ti stalo... dodala, ale nepozrela
na ma.
Cenm si to.
Vlasy som si zaviazala do krtkeho chvostka, vyzeralo to,
akoby mi z hlavy vyrastal penin klas. S povzdychom som
pozrela na svoj atnk a v duchu sa povzbudzovala do oblie-
kania. Naahovala som na seba jednu vrstvu za druhou: pod-
prsenka, tielko, triko, sveter, ponoky, dnsy, imy, kabt
poradie vak nie je presn.
Vytiahla som rku ruksaku na kolieskach, ktor sa rozch-
dzal vo voch.
Idem na kvu.
Beth sa usmiala a zapla laptop: S tm batohom vea astia
na ade.
Ke som vystpila z vahu do vestibulu, napadlo mi, i m
Beth s poasm pravdu. Zadrala som dych a otvorila dvere
v oakvan pichavho mrazu. Vietor zatlail ak sklen dve-
re nazad. Rukou a plecom som ho pretlaila, do tvre mi udrel
adov zvan. Zaala som zuby.
Vpotcala som sa do jedlne, tudenti ju vstine a lskyplne
nazvali U potkana, a oprila si kabt. Po matnch dladiciach
som sa uchtavo vybrala najkratou cestou ku kanvici s kvou.