Architektonický ateliér URBA– Ing. Arch.

Eva Mačáková
Jakobyho 14, 040 01 Košice, tel. 055/6338074, 0907 907 253
e-mail: urba@urba.sk

SVÄTUŠE
zmeny a doplnky
ÚPN - O
návrh

Objednávateľ: Obec Svätuše

November 2009
ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

OBSAH
1 DÔVODY PRE OBSTARANIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN – O SVÄTUŠE ...................................................... 3

2 RIEŠENIE ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ......................................................................... 3

2.1. ZMENA FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA PLÔCH........................................................... 3

2.2. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU .................................... 3

2.3. ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ROZVOJOVÉ PREDPOKLADY OBCE ................................ 3

2.4. RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY........................................................................................... 3

2.5. NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ............................................................. 4

2.6. NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽITIA ÚZEMIA OBCE .................................................................................................. 4

2.7. NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA SO SOCIÁLNOU INFRAŠTRUKTÚROU, VÝROBY A

REKREÁCIE ................................................................................................................................................................. 4

2.8. VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE .................................................................................................... 5

2.9. VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV ............................ 5

2.10.NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY, OCHRANY PRED POVODŇAMI ............................ 5

2.11. NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY .............................................................................................. 5

2.12. NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA .................................................................. 13

2.12.2 VODNÉ HOSPODÁRSTVO................................................................................................................................ 14

2.12.3 ENERGETIKA ......................................................................................................................................... 14

2.13. KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ....................................................................................... 15

2.14. VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU ............................................................................. 15

2.15. VYHODNOTENIE PERSPEKTÍVNEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY A LESNÝCH POZEMKOV NA

NEPOĽNOHOSPODÁRSKE ÚČELY ................................................................................................................................ 15

2.16. HODNOTENIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA ..................................................................................................... 16

3 ZÁVÄZNÁ ČASŤ ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE ............................................................ 16

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 2 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

1 Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov ÚPN – O Svätuše

Územný plán obce Svätuše bol spracovaný Ing. arch. Evou Mačákovou v r. 2007. Zmeny a doplnky boli objednané
obcou Svätuše v rámci prípravy realizácie fotovoltaickej elektrárne. Zmeny a doplnky 2009 ÚPN VÚC Košický kraj,
schválené VZN KSK č. 10/2009, ktorým sa vyhlásilo úplné znenie záväznej časti ÚPN VÚC Košický kraj, regulatív
7.13.: vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako
lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby
elektriny v zmysle smerníc EU.
Zmeny a doplnky majú stanoviť optimálnu veľkosť rozvojových plôch jednotlivých funkcií, ich vzájomné vzťahy a
bezkolíznu koexistenciu pre harmonický rozvoj obce pri rešpektovaní jej daností.
Z uvedeného dôvodu obec požiadala spracovateľku Zmien a doplnkov Ing. arch. Mačákovú o zapracovanie
fotovoltaickej elektrárne do Zmien a doplnkov ÚPN – O Svätuše.

2 Riešenie Zmien a doplnkov územného plánu obce

2.1. Zmena funkčného využívania a priestorového usporiadania plôch
Zmeny a doplnky sa týkajú lokality na pozemkoch:
Parcelné číslo (registra“E“) Výmera v m2 Druh pozemku
1231/4 44468 Orná pôda
1231/2 8008 Trvalé trávnaté porasty
1231/1 5755 Trvalé trávnaté porasty

Prístupová komunikácia je navrhnutá na parcele 1231/3.

Na časti týchto pozemkov je navrhnutá zmena funkčného využitia na dobu cca 20 rokov na fotovoltaickú elektráreň.

2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu

Túto kapitolu dopĺňame o regulatív 7.13. zo VZN KSK č. 10/2009:
7. V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry
7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako
lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej výroby
elektriny v zmysle smerníc EU

2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce

2.3.1 Demografia

Zmeny a doplnky nemajú vplyv na demografiu.

2.3.2 Ekonomické rozvojové predpoklady obce

Zmeny a doplnky nemajú vplyv na pracovné príležitosti.

2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy

Návrh
ƒ navrhujeme lokalitu pre realizáciu fotovoltaickej elektrárne severne od koridoru územnej rezervy pre preložku
cesty I/79 navrhnutej v ÚPN – O v súlade s ÚPN – VÚC Košického kraja

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 3 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania

Návrh
ƒ urbanistická koncepcia navrhovanej lokality fotovoltaickej elektrárne sa odvíja od situovania v blízkosti VN
vedenia s možnosťou napojenia na komunikačnú sieť. Lokalita má tiež spĺňať požiadavky na maximálne využitie
slnečného žiarenia.

2.6. Návrh funkčného využitia územia obce

Funkčná regulácia zástavby

FVE – fotovoltaická elektráreň

ƒ územie slúži pre výrobu elektrickej energie
prípustné funkčné využívanie plôch:
ƒ umiestnenie fotovoltaických panelov (technológia solárnych amorfných panelov)
ƒ kiosková trafostanica
ƒ VN prípojka
ƒ zatrávnená plocha medzi fotovoltaickými panelmi
obmedzené funkčné využívanie plôch:
ƒ skladové priestory
ƒ parkovacie a odstavné plochy
zakázané funkčné využívanie plôch:
ƒ výroba iného druhu, ako je prípustná FVE
ƒ občianske vybavenosť
ƒ bývanie
ƒ rekreácia

2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie

2.7.3.Výroba
2.7.3.1 Priemyselná výroba, skladové hospodárstvo, výrobné služby a stavebníctvo

Návrh
Fotovoltaická elektráreň je navrhnutá severne od futbalového ihriska a územnej rezervy pre preložku cesty I/74. Na
základe veľkosti lokality a intenzity slnečnej radiácie bolo navrhnuté nasledujúce riešenie:

Spôsob výroby: OZE

Druh technológie: solárne amorfné panely
Inštalovaný výkon: 999 kWp
Vlastná spotreba FVE: do 15 kVA
Pre výrobu elektriny z fotovoltaických panelov je navrhované výstupné napätie 400V DC, ktoré sa dosiahne sériovým
a paralelným zapojením FV panelov. Na výstupe je navrhovaný striedač 1000kW s obmedzením vyšších
harmonických.
Vyvedenie elektrického výkonu z FVE do distribučnej a rozvodnej siete VSD je navrhovaná na napäťovej úrovni 22
kV. V rámci kioskovej trafostanice (1000 kVA) je uvažované s transformáciou 0,4/22 kV.
Po skolaudovaní bude FVE bezobslužná. Riadenie bude automatické s možnosťou dispečerského riadenia
prostredníctvom LAN/WAN prístupu. Zabezpečenie FVE bude napojené na pult centralizovanej ochrany
a monitorovateľný prostredníctvom LAN/WAN.

Servis elektrárne

Servisné práce budú zabezpečované dodávateľsky a budú súvisieť iba s opravou a servisnými činnosťami, ktoré
súvisia s FVE. Pri garantovanej 20 ročnej záruke fotovoltaických panelov je odhadovaný minimálny počet výjazdov
SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 4 z 16
ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

súvisiacich s opravou technologických častí FVE. Okrem toho servisné činnosti sa budú týkať väčšinou úpravy
plochy (pravidelné kosenie) pod FV panelmi.

2.8. Vymedzenie zastavaného územia obce

Zastavané územie obce v zmysle zákona č. 237/2000Z.z sa zmenami a doplnkami č. 1/2009 nemenia.

2.9. Vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov

2.9.1. Ochranné pásma
ƒ ochranné pásmo elektrických vedení je pri napätí
ƒ od 1 do 35 kV vrátane
ƒ pre vodiče bez izolácie 10 m, v súvislých lesných priesekoch 7 m,
ƒ pre vodiče so základnou izoláciou 4 m, v súvislých lesných priesekoch 2 m
ƒ pre zavesené káblové vedenie 1 m
ƒ ochranné pásmo elektrickej stanice vonkajšieho vyhotovenia
ƒ s napätím do 110 kV je vymedzené zvislými rovinami, ktoré sú vedené vo vodorovnej vzdialenosti 10 m
kolmo na oplotenie alebo na hranicu objektu elektrickej stanice od konštrukcie transformovne
2.9.2. Chránené územia podľa osobitných predpisov
ƒ Podľa Smernice Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) chránené vtáčie
územie SKCHVU015 Medzibodrožie na celom k. ú. Svätuše

2.10.Návrh riešenia záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami
Riešené zmeny a doplnky si nevyžadujú zmeny v riešení záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred
povodňami.

2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny

Katastrálne územie obce Svätuše je situované južne od centrálnej časti Východoslovenskej nížiny, v juhovýchodnej
časti okresu Trebišov, je vymedzené katastrálnymi hranicami obce. Vzhľadom na rovinný charakter územia s malými
výškovými rozdielmi je celá oblasť teplotne málo diferencovaná.
Orografia
Riešený priestor podľa geomorfologického členenia SR (E. Mazúr, M.Lukniš) je súčasťou alpsko - himalájskej
sústavy, podsústavy Panónska panva, provincia Východopanónska panva, provincia Veľká Dunajská kotlina, Oblasť
Východoslovenská nížina, orografický celok Východoslovenská rovina a podcelok Medzibodrožské pláňavy.
Geomorfológia
Územie má ráz typickej poriečnej zóny s nepatrnými deniveláciami terénu, so sieťou živých a mŕtvych ramien a
umelých odvodňovacích kanálov. Geomorfologicky charakterizuje územie Latorickej roviny rovinný, nepatrne zvlnený
reliéf, regulovaným korytom rieky Latorica a jej prítokov, sieťou mŕtvych ramien a močiarov s lužnými lesmi.
V dnešnom reliéfe možno rozlíšiť agradačné valy 1 až 2,5 m vysoké, zaberajúce šírku 2 až 5 km, ktoré sú od seba
oddelené medzivalovými depresiami. Osobitné postavenie majú plytké depresie, ktorých vznik je podmienený
súčasným poklesávaním územia o 1 až 2 mm ročne. Medzibodrocké pláňavy, s typickou eolitickou formou reliéfu
modelovanou vetrom, zaberajú prevažnú časť katastra a tiahnu sa od Latorickej roviny po hranice s MR. Jej vývoj
v dôsledku neotektonických procesov nie je ani v súčasnosti ukončený. Karpatské toky ukladajú značné kvantá
transportovaného materiálu do stále klesajúcej nížiny, čo spôsobuje akumulačnú štruktúru územia.
Klimatická charakteristika
Východoslovenská nížina predstavuje plochu 2 600 km2. Priľahlé pohoria tvoria súčasť danej oblasti a výrazne sa
podieľajú na tvorbe klímy v riešenom území. Klimatické a hydrologické charakteristiky sú ukazovateľom ekologickej

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 5 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

kvality posudzovaného územia a dôležitým prvkom pre definovanie nových ekostabilizačných prvkov. Klimaticky patrí
riešené územie Svätuše do teplej oblasti, podoblasti mierne vlhkej, okrsok teplý, mierne suchý s chladnou zimou.

Teplá klimatická oblasť - zahŕňa prevažnú väčšinu posudzovaného územia - v rámci Východoslovenskej pahorkatiny
a roviny. Charakterizovaná je teplou nížinnou klímou s dlhým, teplým a suchým letom, krátkou, chladnou suchou
zimou s krátkym trvaním snehovej pokrývky. Z hľadiska vlahového ide o suchú až mierne suchú podoblasť.

Hydrológia
Opisované územie spadá celkovo do hlavného povodia Bodrogu (číslo hydrologického poradia 4-30), ktorý
vzniká sútokom riek Latorica, Laborec a Ondava, ktoré majú nížinný charakter. Zavodnený horizont je tvorený jemno
až strednozrnými pieskami eolitického pôvodu. Piesčité sedimenty, ktoré dosahujú v alúviach tokov značných
mocností, vytvárajú pomerne homogénny kolektor. Dlhodobí špecifický odtok podzemnej vody sa pohybuje od 2,0 do
4,99 l.s.km. Smer prúdenia podzemných vôd je zo severu na juhozápad. Značná časť podzemných vôd je
doplňovaná zo zrážok, avšak najväčší vplyv na režim podzemných vôd má rieka Bodrog.
Odbery povrchových a podzemných vôd :
V riešenom území sa podľa Správy o vodohospodárskej bilancii vôd v Slovenskej republike za rok 2006
nenachádzajú žiadni významní odberatelia povrchových či podzemných vôd.
Bilancia vodných zdrojov :
Z hľadiska kvantitatívnej vodohospodárskej bilancie stanovujúcej vzťah medzi zdrojmi vody a požiadavkami na vodu
a zisťujúcej krytie požiadaviek vodnými zdrojmi je vo všetkých bilančných profiloch zaznamenaný aktívny bilančný
stav.
Vodné hospodárstvo – správa a údržba vodných tokov
Vodné toky v širšom území sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Povodie Bodrogu.
Súčasná prax vodného hospodárstva a príslušné predpisy jednoznačne priorizujú protipovodňovú ochranu územia
formou úpravy vodných tokov a rýchleho odvedenia vôd z územia.
Fytogeografické začlenenie
Podľa fytogeografického členenia (Futák, 1980) patrí posudzované územie do oblasti panónskej flóry (Panonicum),
obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupanonicum) a fytogeografického okresu Východoslovenská nížina. Toto
členenie charakterizuje výskyt teplomilnej vegetácie so submediterálnymi, mediterálnymi a pontickými prvkami.
Územie je charakteristické spoločenstvami kultúrnej stepi, kde podstatnú časť biotopov tvorí orná pôda, menej lúky a
pasienky, neveľké potoky a melioračné kanály s brehovou zeleňou, medzné zelené pásy, remízky a vetrolamy.
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia
Rekonštruovaná prirodzená vegetácia predstavuje vegetáciu, ktorá by sa v území vyvinula, keby na krajinu nepôsobil
svojou činnosťou človek. Predkladaná charakteristika rekonštruovanej prirodzenej vegetácie je spracovaná podľa
práce Michalko a kol. (1986). V širšom posudzovanom území boli mapované nasledujúce jednotky rekonštruovanej
prirodzenej vegetácie:

• Lužné lesy vŕbovo-topoľové. Predstavujú spoločenstvá mäkkých lužných lesov teplej panónskej oblasti,
patriacich do zväzov Salicion albae (vysokokmenné vŕbovo-topoľové lesy) a Salicion triandrae (krovinné
vrbiny). V pôvodných spoločenstvách sú v stromovom poschodí zastúpené druhy vŕba biela (Salix alba), v.
krehká (S. fragilis), topoľ biely (Populus alba), t. čierny (P. nigra), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia),
brest väz (Ulmus laevis). V krovinnom poschodí sú to vyššie spomenuté druhy vŕb, ďalej vŕba trojtyčinková
(Salix triandra), v. košikárska (S. viminalis), v. purpurová (S. purpurea), svíb krvavý (Swida sanguinea),
baza čierna (Sambucus nigra).

• Lužné lesy nížinné. Sú to vlhkomilné až mezohygrofilné lesy, rastúce na aluviálnych naplaveninách pozdĺž
vodných tokov, patriace do podzväzu Ulmenion. Zo stromov bývajú zastúpené jaseň úzkolistý (Fraxinus
angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior),
javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov. V
krovinnom poschodí sú to svíb krvavý (Swida sanguinea), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), bršlen európsky
(Euonymus europaea), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.). Bylinný podrast je druhovo relatívne bohatý.

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 6 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

• Dubové xerotermofilné lesy submediterálnnych a skalných stepí (Chlmecké pahorky). Tieto porasty sa
vyvíjajú na vápencoch, dolomitoch, flyšoch, zlepencoch. Floristicky sú bohaté, so submediteránnymi druhmi
a druhmi lesostepného charakteru. Sú to neveľké plochy viažúce sa výlučne na teplé južné svahy,
v dubovom stupni. Osadzujú extrémne formy reliéfu – chrbty a hrebene vrchov, prudké sklony a pod.

Povrch širšieho záujmového územia je vo veľkej miere odlesnený. Z pôvodných lužných lesov, ktoré sprevádzali
rieky, sa zachovalo niekoľko nesúvislých fragmentov kultúrnych lesov. V tesnej blízkosti riek majú vytvorené
existenčné podmienky lužné lesy vrbovo- topoľové, zväzu Salicion albae a Salicion triandrae. Charakteristické
asociácie sú Salici - Populetum a Salicetum triandrae. Plošne najviac podmienok je vytvorených pre existenciu
nížinných lužných lesov zväzu Ulmeion. Na území ide hlavne o asociácie Carici - Fraxinetum a Fraxinopannonicae –
Ulmetum. Pomerne malý potenciál majú dubovo-hrabové lesy. Ide o
malé ostrovceky zväzu Carpinion betuli s asociáciami Querco petraeae –
Carpinetum a Querco robori - Carpinetum. V bezodtokových depresiách sa usadili slatinné vrbové kroviská až
slatinné jelšové lesy zväzov Salicion cinereae a Alnion glutinosae. V pahorkatinnom stupni vápencovej oblasti sú
charakteristické dubové subxerotermofilné lesy zväzu Quercion pubescenti - petraeae. Hustá sieť mŕtvych ramien,
materiálových jám, kanálov a mokradí vytvára unikátne podmienky najmä pre vodnú a močiarnu vegetáciu.

Zoogeografické začlenenie územia

Zloženie fauny dotknutého územia nie je až také pestré ako v hornatých častiach Slovenska. Územie
Východoslovenskej nížiny patrí do provincie Vnútrokarpatskej zníženiny, oblasti panónskej, obvodu juhoslovenského,
okrsku potiského. Riešené územie je z hľadiska fauny málo významné. Ide o intenzívne využívanú
poľnohospodársku krajinu, v ktorej sú živočíšne spoločenstvá pomerne chudobné a značne narušené antropogénnou
činnosťou.
Živočíchy tvoria nezastupiteľnú zložku všetkých typov spoločenstiev biosféry. V zložitých potravných reťazcoch
prispievajú rozhodujúcou mierou k ekologickej rovnováhe v obehu látok a energie. Čím väčšia je druhová
rozmanitosť, tým sa vytvárajú lepšie podmienky pre ďalší rozvoj územia aj v prípade, ak ich chápeme z hľadiska
ekologickej stratégie ľudskej spoločnosti. Dnešné rozšírenie a zloženie fauny je výsledkom dlhodobého vývinu.
Vzhľadom na to možno vo faune rozlíšiť z hľadiska zoogeografického tieto hlavné zložky: kozmopolitnú, holarktickú,
paleoarktickú, európsko - sibírsku, karpatskú, ale i endemickú a reliktnú. Druhová ochrana je zabezpečovaná v
zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vyhlášky MŽP SR
č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle
iných právnych noriem SR a EU dotýkajúcich sa ochrany prírodných zložiek a ratifikovaných medzinárodných
dohovorov (CITES, Bonn, Bern, Ramsar....).

Živočíšne spoločenstvá v riešenom území môžeme rozdeliť do 5 typov biotopov:

1. Biotopy krajinnej zelene a kriačin – sú veľmi pozitívne pre toto územie s veľkým významom pre
poľnohospodársku krajinu. Vyznačujú sa veľkou druhovou diverzitou, vyváženosťou druhov a skupín.
Dominantné skupiny sú : spevavce, dravce, sovy, holuby, ďatle. Zabezpečujú stabilitu biocenóz.

2. Biotopy vlhkých lúk, pasienkov a zarastených močarísk – v teréne boli identifikované len malé torzá, sú
však pozitívne s významom pre poľnohospodársku krajinu. Druhová diverzita je znížená, menšia
vyváženosť druhov a skupín. Dominantné rady sú: bahniaky a bociany.

3. Biotopy intenzívne využívaných lúk, pasienkov – zoocenózy lúk a pasienkov. Druhy, ktoré tu žijú, sú
prispôsobené priamemu pôsobeniu vonkajších činiteľov - slnečné žiarenie, dážď, vietor a značnému
kolísaniu vlhkosti a teploty. Sú druhovo bohatšie ako zoocenózy polí, jediným grotechnickým zásahom je tu
kosba. Z bezstavovcov sa v týchto ekosystémoch vyskytujú napr. Nematoda, slimáky, pavúky, kosce,
roztoče, mnohonôzky, stonožky, mravce, kobylky a koníky, cikády, vošky, bzdochy, motýle, dvojkrídlovce,
blanokrídlovce, chrobáky. Pre teplé a suché stanovištia sú typické viaceré teplomilné druhy pavúkov,
koníkov, bzdôch a cikád, vyskytuje sa tu modlivka zelená, stepné druhy chrobákov. Pasienky sú druhovo
chudobnejšie. Zo stavovcov žijú na lúkach a pasienkoch napr. ropucha obyčajná a hlavne r. zelená, v
blízkosti vôd i niektroré druhy skokanov a mlokov, jašterica obyčajná, na teplých suchých lúkach i jašterica
zelená a zmijovec hladký, z vtákov pŕhľaviar červenkavý, pŕhľaviar čiernohlavý, škovránok poľný, strnádka

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 7 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

lúčna a obyčajná, lapťuška lesná. Z cicacvov sú to napr. zajac poľný, hranostaj obyčajný, lasica obyčajná,
tchor obyčajný a svetlý.

4. Biotopy polí - zoocenózy týchto biotopov musia byť prispôsobené i agrotechnickým zásahom (orba, žatva,
používanie agrochemikálií). V dôsledku toho sa v týchto biotopoch udržali iba značne prispôsobivé druhy.
Druhovo sú tieto zoocenózy chudobné, ale niektoré druhy bývajú mimoriadne hojne zastúpené. Zloženie
cenóz závisí dosť od kultúry - každá poľnohospodárska kultúra viaže na seba určité druhy, zastúpené
bývajú aj fytofágy. V pôde sú typickými dážďovky a niektoré Nematoda. Z bezstavovcov bývajú ďalej
zastúpené mnohonôžky a stonožky, pavúky, chrobáky, roztoče, bzdochy, cikády, vošky, blanokrídlovce
(významné sú najmä včely a čmele), dvojkrídlovce, motýle a slizniaky. Stavovcov žije v týchto ekosystémov
pomerne málo druhov, sú to napr. ropucha obyčajná, r. zelená, z vtákov jarabica poľná, prepelica poľná,
škovránok poľný, bažant obyčajný, z cicavcov krt obyčajný, zajac poľný, chrček roľný, syseľ obyčajný (dnes
už zriedkavý), hraboš poľný, hranostaj obyčajný a i. Tento typ zoocenóz je v území najrozšírenejší.

5. Biotopy ľudských sídel a pridomových záhrad - zoocenózy antropicky podmienených habitatov. Patria sem
druhy, žijúce predovšetkým v sídlach a ich najbližšom okolí v takých habitatoch ako sú obytné a iné stavby,
záhrady, parky, smetiská a pod. Z bezstavovcov sú tu typické niektoré druhy suchozemských kôrovcov,
pavúkov, roztočov, hmyzu, zo stavovcov ropucha zelená, rosnička zelená, jašterica obyčajná, z vtákov
hrdlička záhradná, drozd čierny, žltochvost domový, lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, vrabec
domový, stehlíky, kanárik poľný. Z cicavcov sa v týchto biotopoch vyskytujú napr. niektoré druhy netopierov
(netopier obyčajný, večernica tmavá), myš domová, potkan obyčajný a i.

Súčasná krajinná štruktúra

Poľnohospodárska krajina predstavuje prevažne oráčinovú a oráčinovo-lúčnu vidiecku krajinu. Plochy oráčin
zaberajú podstatnú časť územia. Trvalé trávne porasty (TTP) sa nachádzajú lokálne vo východnej, strednej i
západnej časti územia. Trvalé trávne porasty (TTP) sú prevažne intenzifikované, v menšej miere prirodzeného
charakteru, resp. zarastajúce sukcesnými štádiami rôznych druhov drevín, najmä v nivách tokov. Lesné porasty sa
v k.ú. Svätuše nachádzajú v rozlohe cca 5,35 ha.
Na stanovenia celkovej biotickej kvality záujmovej lokality v k.ú. Svätuše sme vyčlenili v posudzovanom území
nasledovné jednotky SKŠ - súčasnej krajinnej štruktúry :

NELESNÁ DREVINNÁ VEGETÁCIA

1 Líniová drevinná vegetácia
2 Lesíky, remízky a skupiny drevín
3 Pokročilé sukcesné štádiá TTP s vysokým zastúpením drevín
TRÁVNE A BYLINNÉ PORASTY
4 Intenzívne TTP
5 Extenzívne TTP s malým zastúpením drevín
6 Extenzívne TTP s väčším podielom drevín
7 Maloplošné extenzívne a úzkopásové TTP
OSTATNÉ POĽNOHOSPODÁRSKE KULTÚRY
8 Veľkoblokové polia
9 Maloplošné a úzkopásové polia
10 Mozaikové plochy (orná pôda, TTP, sady) s malým podielom drevín
PRVKY PODLOŽIA A SUBSTRÁTU
11 Odkryté brehy vodných tokov a plôch
12 Umelé násypy, haldy
PRVKY VOD, MOKRADE
13 Vodné toky upravené
14 Kanály
15 Vodné plochy umelého pôvodu
SÍDELNÉ PRVKY
16 Verejná zeleň

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 8 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

Súčasná krajinná štruktúra riešeného územia je výrazne antropogénne pozmenená. Boli zlikvidované pre dané
prostredie typické ekosystémy, ktoré plnili regulačnú funkciu obehu vody v prírodných ekosystémoch s priaznivým
dopadom na retenčnú kapacitu a tvorbu vhodných genofondových podmienok. Konečná klasifikácia riešeného
územia je súčtom hodnôt faktorov posudzujúcich ekologickú stabilitu z pozitívneho hľadiska (podporujúco -
ochranné faktory) a faktorov znižujúcich ekologickú stabilitu, ktoré zmenšujú výslednú ekologickú hodnotu.

Výsledkom je 5 stupňov ekologickej stability:

I.stupeň - veľmi vysoká ekologická stabilita
II.stupeň - vysoká ekologická stabilita
III. stupeň - stredne vysoká ekologická stabilita
IV.stupeň - malá ekologická stabilita
V.stupeň - veľmi malá ekologická stabilita

Na riešenom území prevažuje IV. stupeň, ktorý je miestami kombinovaný s III. stupňom. Územie je charakteristické
nižinným terénom s poľnohospodársky obrábanými pôdami, trvalými trávnymi porastami a pasienkami. Priestor si
vyžaduje mimoriadnu starostlivosť pri udržiavaní existujúcich a zvyšovaní počtu nových ekostabilizačných prvkov,
najmä doplnenie nelesnej vegetácie v rámci prepojenia miestnych biokoridorov. V riešenom území sa nachádzajú aj
územia s II. stupňom s vysokou ekologickou stabilitou, reprezentovanou predovšetkým prvkami miestneho
MÚSESu.
Klasifikácia územia a jeho ekologické hodnoty predstavujú diferenciáciu územia podľa vybraných kritérií,
vyjadrujúcich kvantitatívnu mieru ekologickej stability resp. narušenia ekologických väzieb v riešenom území. Pre
praktickú využiteľnosť je stanovená základná jednotka územného celku – katastrálne územie, v ktorom je hodnotený
stupeň ekologickej stability (SES) podľa miery ekologickej kvality vegetácie a jej zastúpení v katastrálnom území.

Výpočet stupňa ekologickej stability (SES) bol získaný váhovým koeficientom podľa vzťahu:

Pop.ESop+PZA.ESZA + PTT.ESTT + PLE.ESLE + PVO.ESVO+ PZP.ESZP +POSP.ESOSP

SES= ----------------------------------------------------------------------------------------------------
CPKÚ

POP - plocha ornej pôdy v katastrálnom území = 604,33 ha

ESOP - ekologický stupeň ornej pôdy (priemerná hodnota je 0,77)
PVN - plocha viníc v katastrálnom území = 40,22 ha
ESVN - ekologický stupeň viníc (priemerná hodnota je 4,0)
PZA - plocha záhrad = 42,85 ha
ESZA - ekologický stupeň záhrad (3,0)
PTT - plocha trvalých trávnatých porastov = 167,37 ha
ESTT - ekologický stupeň trvalých trávnatých porastov (4,0)
PLE - plocha lesov = 5,35 ha
ESLE - ekologická stabilita lesa (5,0)
PVO - plocha vodných plôch 25,72 ha
ESVO - ekologický stupeň vodných plôch (4,0)
PZP - plocha zastavaného územia = 37,22 ha
ESZP - ekologický stupeň zastavaného územia (1,0)
POSP - ostatná plocha = 72,67 ha
ESOSP- ekologický stupeň ostatných plôch (0,50)
CPKÚ - celková plocha katastrálneho územia = 1 015,74 ha
SES - stupeň ekologickej stability
SES = 1,56

Na základe tejto klasifikácie sme získali priemernú hodnotu stupňa ekologickej stability za celé katastrálne územie.
Táto hodnota vyjadruje kvalitatívnu mieru ekologickej stability. Hodnota stupňa ekologickej stability 1,56 nám
vyjadruje, že územie Svätuše má plochy ekologicky málo stabilné, čo je spôsobené vysokým podielom ornej pôdy a
dobývacieho priestoru Svätuše a malým zastúpením lesov a vodných plôch.

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 9 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

Územný priemet ochrany prírody a krajiny

V rámci administratívneho usporiadania územia obce Svätuše vymedzujeme tento popis chránených území:
Riešené katastrálne územie obce Svätuše je situované v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona NR SR č.
543/2002 Z.z, o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z.
sa záujmová obec rozprestiera v Chránenom vtáčom území Medzibodrožie. Podľa smernice Rady 79/409 EHS
o ochrane voľne žijúcich vtákov je SKCHVÚ015 Medzibodrožie zaradené do Národného zoznamu CHVÚ, ktorý bol
schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003.

Osobitne chránené časti prírody a krajiny

Veľkoplošné chránené územia
(Chránené krajinné oblasti, národné parky a ich ochranné pásma)
- nezasahujú k.ú. Svätuše, CHKO Latorica s druhým stupňom ochrany sa rozprestiera v susedných katastrálnych
územiach

Maloplošné chránené územia

(Chránené areály a ich ochranné pásma, národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie a ich ochranné pásma,
národné prírodné pamiatky a prírodné pamiatky vrátane jaskýň a prírodných vodopádov a ich ochranné pásma,
chránený krajinný prvok)
- nie sú vyhlásené

Chránené stromy a ich ochranné pásma

- nie sú vyhlásené
Časti prírody pripravované na ochranu
- nie sú pripravované

Územia NATURA 2000

- Chránené vtáčie územia (CHVÚ)
- CHVÚ Medzibodrožie
Navrhované územia európskeho významu (ÚEV)
- nezasahujú riešené k.ú.

Územia medzinárodného významu - nenachádzajú sa v predmetnom k.ú.

Do hodnoteného územia nezasahujú žiadne veľkoplošné ani maloplošné prvky ochrany prírody a krajiny (v zmysle
zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadnych
navrhovaných lokalít – území európskeho významu, zasahuje kategóriu chránené vtáčie územie v celom k.ú.

Chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie je chránené v rámci siete Natura 2000. Výmera 35 754 ha.
V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z. sa záujmová obec rozprestiera v Chránenom vtáčom území
Medzibodrožie. Podľa smernice Rady 79/409 EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov je SKCHVÚ015 Medzibodrožie
zaradené do Národného zoznamu CHVÚ, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 636 zo dňa 9. júla 2003.
Územie tvorí spleť ramien a periodicky zaplavovaných biotopov s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami a
pasienkami.
Medzibodrožie je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov chochlačka
bielooká (Aythya nyroca), haja tmavá (Milvus migrans), kaňa popolavá (Circus pygargus), rybár čierny (Chlidonias
niger), volavka striebristá (Egretta garzetta), strakoš kolesár (Lanius minor), volavka biela (Egretta alba), chriašteľ
malý (Porzana parva), volavka purpurová (Ardea purpurea), bučiak trsťový (Botaurus stellaris), rybár bahenný
(Chlidonias hybridus), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), ľabtuška poľná (Anthus campestris), kaňa močiarna
(Circus aeruginosus), bocian biely (Ciconia ciconia), bučiak nočný (Nycticorax nycticorax), strakoš červenochrbtý
(Lanius collurio), výrik lesný (Otus scops), kalužiak červenonohý (Tringa totanus), kačica chrapľavá (Anas
querquedula) a včelárik zlatý (Merops apiaster) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov
rybárik riečny (Alcedo atthis), včelár lesný (Pernis apivorus) ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus), bocian čierny
(Ciconia nigra), škovránok stromový (Lullula arborea), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), chriašteľ poľný (Crex
crex), penica jarabá (Sylvia nisoria), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), pipíška chochlatá (Galerida cristata),

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 10 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

krutihlav hnedý (Jynx torquilla), prepelica poľná (Coturnix coturnix), muchár sivý (Muscicapa striata), brehuľa hnedá
(Riparia riparia), hrdlička poľná (Streptopelia turtur) a pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata).

Hodnotené územie nie je zaradené do Ramsarského dohovoru o mokradiach. V hodnotenom území a širšom okolí
navrhovanej činnosti sa nenachádzajú chránené stromy.
Zmeny a doplnky územného plánu obce Svätuše definujú a rešpektujú Chránené vtáčie územie Medzibodrožie,
taktiež zakázané činnosti ustanovené v znení § 2 vyhlášky MŽP SR č. 26/2008 Z.z. Ide o činnosti, ktoré nebudú výrazne
vplývať na predmet ochrany v CHVÚ.
Navrhovaná zmena územného plánu umožňuje realizovať opatrenia pre zachovanie a zlepšenie stavu v danom
katastrálnom území a nenavrhuje činnosti, ktoré by bránili jej trvalo udržateľnému rozvoju. Vplyv Zmien a doplnkov
územného plánu Svätuše na vyhlásené chránené vtáčie územie Medzibodrožie je minimálny.
V riešení Zmien a doplnkov územného plánu obce Svätuše sa bude postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami
stavebného zákona tak, aby boli všetky záujmy ochrany území rešpektované.

Genofondovo významné lokality a ekologicky významné segmenty krajiny

Tvoria sieť genofondovo významných ekostabilizačných plôch v k.ú. obce Svätuše, ktoré zaisťujú územné
podmienky trvalého zachovania druhovej rozmanitosti prirodzeného genofondu rastlín a živočíchov na riešenom
území. Za miestne ekostabilizačné plochy boli vybrané tie územia v ktorých sa nachádzajú najzachovalejšie
sukcesné štádiá, alebo tie plochy, ktoré majú vhodné podmienky pre ich vznik a ďalší prirodzený vývoj. K ďalším
kritériám pre výber ekologický významných segmentov krajiny je stupeň zachovalosti, prirodzenosti a
reprezentatívnosti bioty a v neposlednom rade aj územná rozloha.
Riešené územie patrí v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov k územiu s 1. stupňom ochrany t.j. k územiu, ktorému sa neposkytuje osobitná ochrana.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pre udržanie a zvýšenie kvantitatívnej miery ekologickej stability a zabezpečenie
rozmanitosti podmienok a foriem života v krajine, ako aj pre zachovanie, vytvorenie a udržanie optimálnej štruktúry v
krajine a minimalizovanie negatívnych stretov medzi prvkami prírodného prostredia a antropogénnou činnosťou boli
vymedzené genofondovo významné lokality, ktoré v danom priestore predstavujú významné krajinné prvky:
- piesky Chlmeckých kopcov – zasahuje k.ú. Svätuše, M.Horeš a Kr. Chlmec, územie predstavuje komplex
pieskového pokryvu, ktorý zaberá ¾ plochy Chlmeckých kopcov. Ostrovčekovite sa v území zachovala
xerotermná vegetácia. V území sa v súčasnosti ťaží piesok.
- Kerestúr – zasahuje k.ú. Somotor, Svätá Mária, Rad, Svinice, Svätuše, M. Horeš a Strážne. Územie je
z väčšej časti odlesnené s enklávami močiarov, kanálov, vlhkých a subhalofylných lúk, pieskových dún
medzi obrábanými poliami.

Agrocenózy v katastrálnom území obce Svätuše sú tvorené otvorenou poľnohospodárskou krajinou s výskytom
solitérov a skupinovým zastúpením krovitej a stromovej vegetácie. Typické územie Východoslovenskej nížiny je
popretkávané melioračnými kanálmi.

Lúky a pasienky sa v riešenom území vyskytujú v týchto typoch:

1. Svieže lúky a pasienky – sú len krátkodobo ovplyvňované podzemnou alebo povrchovou vodou, ich výnosy
závisia od dobrého ošetrovania a pri zlepšení výživy hnojením prípadne aj závlahami je možné dosiahnuť
kvalitu intenzívnych trávnatých porastov.
2. Polosuché trávnaté porasty – sú na stanovištiach, ktoré sú na jar ovplyvňované zamokrením povrchovou
vodou, v lete extrémne vysýchajú. Z tohto dôvodu sa tu nedarí dobrým trávnym druhom.
V katastrálnom území Svätuše sa popri melioračných kanáloch a odvodňovacích kanáloch nachádzajú len
pomiestne brehové porasty, plnia protieróznu funkciu ako aj funkciu miestnych biokoridorov.

Vyčlenenie a typizácia krajinných biotopov v k.ú. Svätuše

Biotopy posudzovaného územia sme zaradili do typov biotopov, ktorých charakteristiku uvádzame.
Topoľové monokultúry
V riešenom území sa nachádzajú už len torzá starých topoľových vetrolamov.
Lesíky, remízky, skupinky drevín
Maloplošné porasty drevín mimo súvislého lesa, druhové zloženie väčšinou obdobné ako nasledujúca jednotka. V
podraste zvyčajne i výskyt lesných druhov, často býva zastúpená plná garnitúra bylinných druhov príslušnej jednotky
SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 11 z 16
ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

lesných porastov a to i v prípade malej veľkosti týchto porastov. Ak sú obklopené nelesnou krajinou, stávajú sa
refúgiom lesných druhov. Jednotku zaraďujeme medzi významné typy biotopov.
Lúčne a pasienkové úhory
Bývalé lúky a pasienky, viac rokov neobhospodarované. Druhové zloženie porastov je do značnej miery
determinované vekom úhoru a spôsobom predchádzajúceho využita, čo ovplyvňuje i prírodoochrannú významnosť
porastov. V porastoch sa hromadí nerozložená organická hmota, postupne začínajú prevládať trávy. Na starších
úhoroch nastupujú dreviny. Druhová diverzita v mladších štádiách, pokiaľ nie je príliš vysoké zastúpenie drevín, je
relatívne vysoká, neskôr klesá. Tento typ biotopu hodnotíme ako významný.
Úhory TTP, výrazne zarastajúce drevinami
Pokročilejšie sukcesné štádiá úhorov, z drevín sa uplatňujú predovšetkým slivka trnková (Prunus spinosa), ruža
šípová (Rosa canina), druhy rodu hloh (Crataegus sp. div.), zob vtáčí (Ligustrum vulgare), druhy rodu ostružina,
predovšetkým z okruhu ostružiny ožinovej (Rubus fruticosus agg.). V bylinnom poschodí sa už môžu vyskytovať i
lesné druhy. Keďže sú zastúpené lúčne druhy (s výrazným podielom teplomilných druhov) a druhy, typické pre
ekotóny, celková diverzita týchto porastov je relatívne vysoká. Jednotku zaraďujeme medzi významné typy biotopov.
Biotopy polí
Plošne najrozšírenejší typ biotopu v území. Ide prevažne o veľkoblokové orané polia, s pestovaním najmä obilnín. Z
rastlinných spoločenstiev sú zastúpené synantropné - segetálne spoločenstvá, zo živočíchov sú to druhy agrocenóz.
Cenózy sú väčšinou druhovo chudobné, výrazne bývajú zastúpené najmä synantropné druhy a druhy so širokou
ekologickou amplitúdou. Tento typ biotopu zaraďujeme medzi málo významné.
Sukcesné štádiá rôznych spoločenstiev na plochách antropogénneho pôvodu s výrazným zastúpením drevín
Heterogénna skupina, zastúpenie drevín i druhové zloženie závisí od spôsobu využívania (väčšinou ide o
nevyužívané plochy - úhory), spôsobu a doby vzniku a stanovištných podmienok. V území sa na týchto plochách
väčšinou výrazne presadzujú pôvodné druhy rastlín. Tento typ biotopu hodnotíme ako relatívne menej významný.
Poloruderálne bylinné porasty na neúžitkoch
Hospodársky nevyužívané plochy, na ktorých z dôvodu ich relatívnej sukcesnej mladosti, vysokého zastúpenia
konkurenčne mimoriadne silných bylín, predovšetkým tráv, opakovaného narúšania alebo nevhodných stanovištných
(najmä substrátových) podmienok sa neuplatňujú dreviny. Porasty bývajú často druhovo monotónne, s väčším alebo
menším zastúpením synantropných druhov. Tieto porasty zaraďujeme medzi málo významné typy biotopov.
K najhodnotnejším biotopom územia z hľadiska kvalitatívnej a kvantitatívnej druhovej skladby patria biotopy málo sa
líšiace od biotopov pôvodnej krajiny. Sú nimi ekosystémy s lesným a vodným prostredím. Pre svoju obmedzenú
dostupnosť vytvárajú relatívne stabilné biotopy s dôležitým genofondovým, reprodukčným, potravným a úkrytovým
poslaním v krajine. S rozľahlosťou plochy narastá stupeň ich kvalitatívneho významu. Majú relatívne vysokú
regeneračnú schopnosť s prvkami prirodzenej regulácie. Ostatné biotopy tvoria prechodné formy s dočasným
faunistickým poslaním. Majú význam ako pufrovacie zóny. Využívané sú k oddychu, lovu a reprodukcii vymedzeného
typu živočíšnych druhov. Ich hodnotový význam ako ekosystému je podriadený poslaniu, funkcii a antropickému
vplyvu.

Prvky ÚSES
Spracovávaná kostra lokálneho ÚSES Svätuše sa odvíja od ÚSES-u okresu Trebišov spracovaného AŽP Košice
v roku 1994. Základné poznatky z R - ÚSES-u boli doplnené a upresnené terénnym prieskumom. Z prvkov R –
ÚSES sa do riešeného územia premietli nasledovné:

¾ Nadregionálne biocentrá
V riešenom území sa nenachádzajú.

¾ Nadregionálne biokoridory
V riešenom území sa nenachádzajú.

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 12 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

¾ Regionálne biocentrá
Regionálne biocentrum Vysoká
Zasahuje do východnej časti katastra Svätuše. Územie predstavuje andezitová kryha, najvyššia v Chlmeckých
kopcoch, na vrcholovej časti s plytkou hlinitou pôdou, porastená krovitým porastom, neustále sa rozširujúcim.
Vyskytuje sa tu kosatec bezlistý uhorský, poniklec veľkokvetý, poniklec slovenský, kavyľ pôvabný, zo živočíchov
jašterica obyčajná, užovka hladká, slávik tmavý.
Regionálne biocentrum Veľké jazero
Zasahuje do severnej časti katastra Svätuše. Územie predstavuje eolitická depresia medzi pieskovými dunami,
v súčasnosti bez vody, alebo len príležitostne zavodnená. Počas zavodnenia je tu bohatý výskyt živočíšnych druhov
vodných a močiarnych spoločenstiev. Vyskytuje sa tu viacero mimoriadne vzácnych a ohrozených druhov rastlín, je
tu nálezisko aldrovandy pľuzgiernatej. V lokalite je potrebné zabrániť postupujúcej ťažbe piesku, znečisťovaniu
lokality a záberu pre ornú pôdu. Lokalita zasahuje do územia výhradného ložiska Svätuše – zlievárenské piesky.
Regionálne biocentrum Čierna hora
Lokalita sa nachádza na hranici s k.ú. Kr. Chlmca. Rozsiahla vyvýšenina so súvislými lesnými porastami, charakteru
teplomilných dúbrav, v juhozápadnej časti dominujú pieskové duny, medzi nimi sú charakteristické zníženiny,
v súčasnosti vplyvom melioračných zásahov vysušené.

¾ Regionálne biokoridory
Regionálny biokoridor Tarbucka - Kapoňa

Prechádza celou južnou polovicou katastrálneho územia v smere západ - východ. Spája regionálne biocentrá
charakterizované výskytom stepných a lúčnych biotopov, xerotermnými a mezofilnými rastlinnými a živočíšnymi
spoločenstvami, s ostrovmi piesčitých dún s porastami agátových a dubových lesíkov, pasienkami a vinicami a
medzidunových zníženín s močiarnymi spoločenstvami rastlín a živočíchov.

¾ Interakčné prvky N a R – ÚSES

V riešenom území sa nenachádzajú.
Negatívne javy a stresové faktory
Primárne bariérové antropogénne prvky krajiny, ktoré majú negatívny vplyv na rozvoj a migračné pohyby bioty:
ƒ cestná doprava predstavuje líniovú bariéru
ƒ zastavané územie obce
ƒ dobývací priestor Svätuše
ƒ skládka KO Svätuše
ƒ nedostatok zelene pozdĺž vodných kanálov
ƒ elektrické rozvody VN a VVN - elektrické rozvody VN , fotovoltaické články
ƒ hospodársky dvor PD
Sekundárne potenciálne bariérové prvky:
neboli identifikované žiadne sekundárne potenciálne bariérové prvky

2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia

2.12.1Doprava a dopravné zariadenia

2.12.1. 1. Cestná sieť

Návrh
ƒ k fotovoltaickej elektrárni navrhujeme realizovať účelovú komunikáciu šírky 3,75/30. Ide o cestu
jednopruhovú obojsmernú s výhybňami každých 100 m účelovo realizovanú na sprístupnenie lokality počas
výstavby elektrárne a na zabezpečenie servisu elektrárne.
SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 13 z 16
ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

2.12.1.5 Parkovacie a odstavné plochy

Návrh
Parkovacie a odstavné plochy budú zabezpečené v lokalite elektrárne.

2.12.2 Vodné hospodárstvo

Lokalita si nevyžaduje zásobovanie vodou. Pitná voda bude počas výstavby zabezpečená balenou vodou a toalety
prenosnými toaletami.
2.12.3 Energetika

2.12.3.1. Zásobovanie elektrickou energiou

Lokalita plánovanej fotovoltaickej elektrárne (FVE) je napájaná vonkajším elektrickým vedením VN 210, ktoré je
pripojené k ES 110/22 kV Kráľovský Chlmec – distribučná sústava VN spoločnosti Východoslovenská distribučná,
a.s. (VSD).
Na základe veľkosti lokality a intenzity slnečnej radiácie bolo navrhnuté nasledujúce riešenie:
Spôsob výroby: OZE
Druh technológie: solárne amorfné panely
Inštalovaný výkon: 999 kWp
Vlastná spotreba FVE: do 15 kVA
Pre výrobu elektriny z fotovoltaických panelov je navrhované výstupné napätie 400V DC, ktoré sa dosiahne sériovým
a paralelným zapojením FV panelov. Na výstupe je navrhovaný striedač 1000kW s obmedzením vyšších
harmonických.
Na meranie a reguláciu bude použitý distribuovaný riadiaci systém so zberom dát po zbernici protokolom TCP/IP.
Navrhovaný riadiaci systém bude monitorovať parametre vnútornej a vonkajšej siete a bude zabezpečovať
prifázovanie zdroja k distribučnej sieti. Súčasne bude riadiť kompenzáciu a filtráciu siete modulovaním potrebných
zložiek harmonického priebehu. Predpísaný účinník cos φ = 1. Optimálna prevádzka FVE predpokladá s využitím
1100 hodín v priebehu roka, čo predpokladá výrobu elektriny 1.098.900 kWh za rok.
Vyvedenie elektrického výkonu z FVE do distribučnej a rozvodnej siete VSD je navrhovaná na napäťovej úrovni 22
kV. V rámci kioskovej trafostanice (1000 kVA) je uvažované s transformáciou 0,4/22 kV.
Meranie výroby a odberu elektrického výkonu bude na NN strane riešené obojsmerným štvorkvandrantovým
elektromerom.
Vlastná spotreba FVE Svätuše do 15 kVA bude napájaná prostredníctvom rozvádzača vlastnej spotreby priamo z
rozvodne NN resp. v studenom stave z distribučnej sústavy VN prostredníctvom transformátorovej jednotky 1000
kVA s transformáciou 22/0,4 kV.
Vyvedenie výkonu do distribučnej siete VN je navrhované vonkajšou elektrickou prípojkou VN do určeného
prípojného bodu kmeňového 22 kV vedenia č. 210.
Za účelom dosiahnutia optimálnej polohy a sklonu fotovoltaických panelov bude slúžiť kotevná konštrukcia.
Rozostupy medzi jednotlivými radmi panelov budú naprojektované v závislosti od sklonu terénu.
Riadenie elektrárne
Po skolaudovaní bude FVE bezobslužná. Riadenie bude automatické s možnosťou dispečerského riadenia
prostredníctvom LAN/WAN prístupu. Zabezpečenie FVE bude napojené na pult centralizovanej ochrany
a monitorovateľný prostredníctvom LAN/WAN.

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 14 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

2.12.3. 4 Rádiokomunikácie , elektronické komunikácie, diaľkové káble

Riešeným územím nevedú žiadne elektronické komunikácie, ani diaľkové káble.

2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie

Výstavba FVE a jej prevádzka nebude mať žiaden negatívny dopad na životné prostredie (kontaminácia pôdy,
ovzdušia, povrchových a podzemných vôd, hluk). Taktiež začlenenie do existujúceho prostredia nijako nenaruší ráz
krajiny.
Technické a a konštrukčné riešenie bude rešpektovať v plnom rozsahu platné vyhlášky a normy a bude zaručovať
ochranu životného prostredia v zmysle najvyššieho stupňa technologického poznania.
Životné prostredie bude čiastočne ovplyvnené pri stavebných činnostiach FVE (doprava materiálu po komunikáciách
a ostatné bežné stavebné práce) avšak dodržaním technologických postupov a plánov organizácie výstavby je
možné tieto vplyvy minimalizovať.
Dodržanie projektového riešenia a súvisiacich legislatívnych a technických noriem zaručí, že výstavba a prevádzka
FVE nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie
2.13.1 Odpadové hospodárstvo
Keďže ide o bezobslužnú prevádzku, FVE nebude produkovať počas prevádzky žiadne komunálne ani iné odpady.
Počas výstavby a základe efektívneho využívania stavebných materiálov a opätovného použitia výkopového
materiálu na zásypy možno predpokladať minimálne množstvo odpadov. Odpady vznikajúce na stavenisku budú
zneškodňované na vyhovujúcej skládku odpadu resp. budú zneškodnené prostredníctvom oprávnených
zneškodňovateľov na základe dohody medzi investorom a zhotoviteľom stavby.
Nebezpečné a obzvlášť nebezpečné látky
Počas výstavby sa na stavenisko nepočíta so skladovaním nebezpečných látok. Prípadné ohrozenie najmä
kontaminácia pôdy a znečistenie podzemných vôd môže byť spôsobené poruchou stavebných strojov (nákladné
autá, kompresory, žeriavy a nakladače,...) a to únikom uhľovodíkov ropných látok. Preto sa bude venovať zvýšený
dôraz pri činnosti stavebných mechanizmov a ich technickému stavu, s cieľom predísť znečisteniu životného
prostredia. Na stavenisku nebude dovolené:
ƒ vykonávať akúkoľvek opravu stavebných mechanizmov, strojov či vozidiel
ƒ čerpať pohonné látky a prevádzkové náplne stavebných mechanizmov, strojov či vozidiel
ƒ vykonávať akúkoľvek činnosť, pri ktorej sa vyžaduje činnosť s nebezpečnými a obzvlášť nebezpečnými
látkami
2.13.2 Čistota ovzdušia
Počas výstavby a prevádzky nie je dovolené na stavenisku spaľovať akékoľvek odpady zo stavby.
2.13.3 Hluk
V zmysle platných právnych noriem budú počas výstavby a prevádzky FVE dodržané najvyššie prípustné hladiny
hluku.
2.14. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu
Na celom území katastra je chránené vtáčie územie SKCHVU015 Medzibodrožie.

2.15. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov na

nepoľnohospodárske účely
V riešenom území sa nachádzajú tieto bonitované pôdno - ekologické jednotky:

0308002 - 30801 - 5. sk
Nivné pôdy oglejené , stredne ťažké, na rovine, bez skeletu, hlboké 60 cm a viac

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 15 z 16

ZMENY A DOPLNKY ÚPN – O SVÄTUŠE NÁVRH

Záber č. 17
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990.
V urbanistickom priestore je navrhnutá fotovoltaická elektráreň.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde na BPEJ 0308002, 5. sk. V lokalite
nie sú vykonané žiadne investičné zásahy.
Celkový záber pôdy je 3,63 ha.

Záber č. 18
Urbanistický priestor sa nachádza v katastrálnom území Svätuše, mimo zastavané územie k 1.1.1990.
V urbanistickom priestore je navrhnutá prístupová účelová cesta k fotovoltaickej elektrárni.
Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch na poľnohospodárskej pôde. V lokalite nie sú vykonané žiadne
investičné zásahy.
Celkový záber pôdy je 0,19 ha.
Lokality navrhované na záber k výhľadovému roku 2 020:
V zast. území mimo zastav. územie celkom
K r. 2020 k r. 2020
záber celkom - 3,82 3,82
z toho PP - 3,82 3,82
nepoľnohosp.pôda - - -
Mimo zastavané územie k 1. 1. 1990 navrhujeme plochy pre fotovoltaickú elektráreň.
V Zmenách a doplnkoch ÚPN – O Svätuše nie sú navrhnuté žiadne zábery lesných pozemkov.

2.16. Hodnotenie navrhovaného riešenia

Navrhované riešenie komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obce.

Environmentálne hodnotenie
Územný plán akceptuje limity a obmedzenia vyplývajúce z ochrany prírody. Návrh Zmien a doplnkov územného
plánu citlivo rieši navrhovanú lokalitu s minimálnym zásahom do prírodného prostredia. Navrhované aktivity nebudú
vyžadovať výrub sprievodnej zelene pri brehoch kanálov.

Ekonomické hodnotenie
Návrh ZaD sa sústreďuje na ekologickú výrobu elektrickej energie. Vplyv na ekonomický rozvoj obce bude mať
zvýšením príjmov obce.

Sociálne dôsledky
Zvýšené príjmy obce umožnia rozvoj sociálnej politiky obce.

Územno – technické dôsledky

V rámci zmien a doplnkov je riešené napojenie navrhovanej elektrárne na dopravnú sieť obce a na VN vedenie.

3 Záväzná časť Zmien a doplnkov územného plánu obce

Bod 4.3. je doplnený :

4.3.6. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako
lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike a pre intenzívnejšie využívanie distribuovanej
výroby elektriny

Z riešenia Zmien a doplnkov ÚPN nevyplývajú požiadavky na verejnoprospešné stavby.

SPRIEVODNÁ SPRÁVA Strana 16 z 16