STN 73 6101 Diseño Carreteras y Autopistas PDF

ICS XX.YYY.
ZZ
SLOVENSK TECHNICK NORMA
Projektovanie ciest a dianic
November 2007
STN 73 6101
prava
Desing of Roads and Motorways

Projection des routes et des chausses
Projektierung von Strassen und Autobahnen
[Nahradenie predchdzajcich noriem:
Tto norma dopa STN 73 6101 Projektovanie ciest a dianic z jna 2003 pre saen prrodn podmienky.
Slovensk stav technickej normalizcie, 2007

Poda zkona . 264/1999 Z. z. v znen neskorch predpisov sa mu slovensk technick normy
rozmnoova a rozirova iba so shlasom Slovenskho stavu technickej normalizcie.
PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com
STN 73 6101 - prava
Predhovor
S ohadom na skutonos, e vstavba dianc sa v SR postupne dostva na zemia hornat a horsk, je
iadce doplni platn STN 73 6101 o monos navrhn sporn rieenia. Tto prava normy spa prve tto poiadavku, prve tak ako poiadavku na nov vpoet kapacity, ale nie je jej plnohodnotnou revziou. To bude potrebn urobi a pri nasledovnej revzii normy.
Citovan normy
STN 01 8020: 2000 Dopravn znaky na pozemnch komunikcich
STN EN 124: 1997 Vtokov mree daovch vpustov a poklopy vstupnch cht pre pozemn komunikcie. Kontrukn poiadavky, typov skanie, oznaovanie, kontrola kvality (13 6301)
STN EN 13201-2:2005 Osvetlenie pozemnch komunikci. as 2: Svetelnotechnick poiadavky (36
0410)
STN EN 13201-4:2005 Osvetlenie pozemnch komunikci. as 4: Metdy merania svetelnotechnickch vlastnost (36 0410)
STN 72 1850: 1967 Obrubnky a krajnky. Spolon ustanovenia
STN 72 2518: 1959 Kamenn merask znaky, staninky, hraninky, smerov a zbradlov kamene
STN 73 3050: 1986 Zemn prce. Veobecn ustanovenia
STN 73 6005: 1985 Priestorov prava veden technickho vybavenia
STN 73 6021: 1995 Sveteln signalizan zariadenia. Umiestnenie a pouitie nvestidiel
STN EN 1317-1: 2000 Zchytn bezpenostn zariadenia na pozemnch komunikcich. as 1: Terminolgia a veobecn kritri na skobn metdy (73 6030)
STN EN 1317-2: 2000 Zchytn bezpenostn zariadenia na pozemnch komunikcich. as 2: Vkonnostn triedy, preberacie kritri na nrazov skky a skobn metdy pre zvodidl (73 6030)
STN EN 1794-1: 2003 Zariadenia na znenie hluku z cestnej dopravy. Neakustick vlastnosti. as 1:
Mechanick vlastnosti a poiadavky na stabilitu (73 6042)
STN EN 1794-2: 2003 Zariadenia na znenie hluku z cestnej dopravy. Neakustick vlastnosti. as 2:
Veobecn bezpenos a poiadavky tkajce sa ivotnho prostredia (73 6042)
STN 73 6056: 1987 Odstavn a parkovacie plochy cestnch vozidiel
STN 73 6059: 1977 Servisy a opravovne motorovch vozidiel. erpacie stanice pohonnch hmt. Zkladn ustanovenia
STN 73 6100: 1999 Nzvoslovie pozemnch komunikci
STN 73 6102: 2004 Projektovanie kriovatiek na pozemnch komunikcich (pripravuje sa)
STN 73 6105: 1986 Sitovanie dopravy na medzinrodnch cestch
STN 73 6110: 2004 Projektovanie miestnych komunikci
STN 73 6114: 1997 Vozovky pozemnch komunikci. Zkladn ustanovenia pre navrhovanie
STN 73 6131-1: 1996 Stavba vozoviek. Dlaby a dielce. as 1: Kryty z dlaieb
STN 73 6133: 1996 Stavba ciest. Teleso pozemnch komunikci
STN EN 13036-7:2005 Povrchov vlastnosti vozoviek. Skobn metdy. as 7: Meranie nerovnosti
vrstiev vozovky latou (73 6171)
STN 73 6201: 1999 Projektovanie mostnch objektov
STN 73 6380: 1993 eleznin priecestia a priechody
STN 73 6101 - prava

STN 73 6425: 1994 Stavby pre dopravu. Autobusov, trolejbusov a elektrikov zastvky
STN 73 6713: 1981 Daov vpusty
STN EN 476: 1999 Veobecn poiadavky na sasti gravitanch systmov kanalizanch potrub
a stk (73 6735)
STN EN 1436: 2007 Materily na dopravn znaenie pozemnch komunikci. Poiadavky na vodorovn dopravn znaky (73 7010)
STN EN 1424: 2000 Materily na dopravn znaenie pozemnch komunikci. Premixov sklen balotina (73 7011)
STN EN 1790: 2000 Materily na dopravn znaenie pozemnch komunikci. Vopred pripraven vodorovn dopravn znaky (73 7012)
STN 73 7505: 1987 Kolektory a technick chodby pre zdruen trasy podzemnch veden
STN 73 7507: 2001 Projektovanie tunelov na pozemnch komunikcich (pripravuje sa revzia)
STN 75 0255: 1987 Vpoet inkov vn na stavby na vodnch ndriach a zdriach
STN 75 5630: 1986 Podchody vodovodnho potrubia pod eleznicou a cestnou komunikciou
STN EN 752-4 : 2000 Stokov siete a systmy kanalizanch potrub mimo budov. as 4: Hydraulick
nvrh a aspekty ochrany ivotnho prostredia (75 6100)
STN 75 6101: 2002 Stokov siete a kanalizan prpojky
STN 75 6230: 1987 Kanalizan podchody pod drhou a pozemnou komunikciou
Svisiace normy
STN EN 12253:2005 Telematika v cestnej doprave a preprave (RTTT). Vyhraden komunikcia krtkeho dosahu (DSR) pomocou majkovho vozidla. Fyziklna rove na bze nosia 5,8 GHz (01 8525)
STN 73 3050:1986 Zemn prce. Veobecn ustanovenia
STN 73 6850:1975 Sypan priehradn hrdze
Svisiace predpisy
[1.]
Zkon . 135/1961 Zb. NZ o pozemnch komunikcich (cestn zkon) v znen neskorch predpisov;
[2.]
Zkon . 50/1976 Zb. FZ o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen
neskorch predpisov;
[3.]
Zkon . 315/1996 Z.z. NR SR o premvke na pozemnch komunikcich v znen neskorch

predpisov;
[4.]
Zkon . 478/2002 Z.z. NR SR o ochrane ovzduia a ktorm sa dopa zkon . 401/1998 Z.z.
o poplatkoch za zneisovanie ovzduia v znen neskorch predpisov (zkon o ovzdu);
[5.]
Zkon . 364/2004 Z.z. o vodch a o zmene zkona SNR .372/1990 Zb. o priestupkoch v znen
neskorch predpisov (vodn zkon);
[6.]
Zkon . 164/1996 Z.z. NR SR o drhach a o zmene zkona .455/1991 Zb. o ivnostenskom podni-kan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov;
[7.]
Zkon .220/2007 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona

.245/2003 Z.z. o imtegrovanej prevencii;
[8.]
Zkon . 543/2002 Z.z. NR SR o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov;
[9.]
Zkon .326/2005 Z.z. o lesoch v znen neskorch predpisov;
STN 73 6101 - prava

[10.] Zkon . 215/1995 Z.z. NR SR o geodzii a kartografii;
[11.] Zkon .24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov;
[12.] Zkon . 254/1998 Z.z. NR SR o verejnch prcach v znen neskorch predpisov;
[13.] Zkon .523/2003 o verejnom obstarvan a zmene zkona .575/2001 Z.z. o organizcii innosti
vldy a organizovan strednej sprva v znen neskorch predpisov;
[14.] Vyhlka .225/2004 Z.z., ktorou sa vykonvaj ustanovenia zkona NR SR o premvke na pozemnch komunikcich v znen neskorch predpisov;
[15.] Zkon .126/2006 Z.z. o verejnom zdravotnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov, v znen
neskorch predpisov;
[16.] Vyhlka . 532/2002 Z.z. MP SR, ktorou sa ustanovuj podrobnosti o veobecnch technickch
poiadavkch na vstavbu o veobecnch technickch poiadavkch na stavby uvan osobami
s obmedzenou schopnosou pohybu a orientcie;
[17.] Vyhlka . 293/1996 Z.z. MP SR, ktorou sa uverejuje zoznam chrnench arelov a prrodnch
pamiatok a vyhlasuj sa nrodn prrodn pamiatky v SR;
[18.] Vyhlka . 103/1977 Zb. MLVH SSR o postupe pri ochrane lesnho pdneho fondu v znen neskor-ch predpisov;
[19.] Vyhlka . 83/1993 Z.z. MP SR o ttnych prrodnch rezervcich v znen neskorch predpisov;
[20.] Vyhlka . 392/1998 Z.z. MVVP SR, ktorou sa vykonva zkon o verejnch prcach;
[21.] Nariadenie vldy .296/2005 Z.z., ktorm sa ustanovuj poiadavky na kvalitu a kvalitatvne ciele
povrchovch vd a limitn hodnoty ukazovateov zneistenia odpadovch vd a osobitnch vd;
[22.] Nariadenie vldy .220/2004 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona .245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole zneisovania ivotnho prostredia
a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov;
[23.] Nariadenie vldy SR . 50/2002 Z.z. o hrade za dobvac priestor, hrade za vydobyt nerasty
a o hrade za uskladovanie plynov alebo kvapaln;
[24.] Eurpska dohoda o hlavnch cestch s medzinrodnou premvkou (AGR) [European Agreement
on Main International Traffic Arteries] a.26/1987 Zb.;
[25.] TP 01/2006 Vpoet kapacity pozemnch komunikci a ich zariaden, Technick podmienky, SSC
BA;
[26.] TP Dopravn znaky s premennmi symbolmi na pozemnch komunikcich; Technick podmienky, SSC BA
Zmeny oproti predchdzajcej norme

Technick obsah tejto normy sa v porovnan s STN 73 6101: 2003 podstatne upravil. Do pvodnho textu
sa zapracovali dosia vydan zmeny. Okrem toho sa zapracovali niektor pravy, ktormi sa zohadnili
nov dopravno-ininierske charakteristiky (napr. vozov park a rchlosti vozidiel) a nov zemn podmienky.
Terminologick prava normy je v slade s STN 73 6100. V STN 73 6101 sa doplnili a upravili kategrie
cestnch komunikci, nvrhov rchlosti, priene usporiadanie dianic, rchlostnch ciest a ciest I. III,
triedy tam, kde sme z dvodov prrodnch podmienok zuovali rky jazdnch pruhov, strednho deliaceho psu, i sa upravili nvrhov prvky. Celkom nov je vytvoren prloha A, vpoet kapact dianic,
rchlostnch ciest a ciest I. - III. triedy berc do vahy TP 01/2006. Doplnil sa obrzok 6-pruhovej dianice.
STN 73 6101 - prava
Vypracovanie normy
Spracovate: Nrodn dianin spolonos, a.s., Mlinsk Nivy 45, 821 09 Bratislava, IO 35 91 90 01,
Dr. h. c. prof. Ing. Viera Medelsk, DrSc. a kol., pomocou iastonho prekladu z SN 736101, TP
01/2006 MDPaT SR ako i z citovanej literatry.
Technick normalizan komisia: TNK 7 Pozemn komunikcie
Pracovnk Slovenskho stavu technickej normalizcie: Ing. Boena Hranajov
STN 73 6101 - prava

Obsah
Predhovor ..................................................................................................................................2
Citovan normy..........................................................................................................................2
Svisiace normy.................................................................................................................................. 3
Svisiace predpisy............................................................................................................................... 3
Zmeny oproti predchdzajcej norme.................................................................................................. 4
Vypracovanie normy ........................................................................................................................... 5
1 Predmet normy.....................................................................................................................12
2 Termny a znaky .................................................................................................................12
3 Rozdelenie cestnch komunikci.........................................................................................15
4 Kategrie ciest a dianic ......................................................................................................15
4.1 Veobecne.................................................................................................................................. 15
4.2 Zkladn kategrie ..................................................................................................................... 16
4.3 Odvoden kategrie.................................................................................................................... 17
4.4 Prieahy sdelnmi tvarmi ........................................................................................................ 18
4.5 Etapovitos vstavby.................................................................................................................. 18
4.6 Nvrhov obdobie ...................................................................................................................... 18
5 Kritria kvality dopravy, rovov a nvrhov intenzity a kapacity, poadovan jazdn

rchlos a nvrhov intenzita ..................................................................................................18
6 Nvrhov prvky ....................................................................................................................20
6.1 Veobecne................................................................................................................................... 20
6.2 Nvrhov rchlos...................................................................................................................... 20
6.3 Dka rozhadu........................................................................................................................... 22
6.4 Os cestnej komunikcie .............................................................................................................. 23
6.5 Smerov oblky ......................................................................................................................... 23
6.6 Prechodnice................................................................................................................................ 25
6.7 Prieny sklon.............................................................................................................................. 26
6.8 Dostredn sklon ......................................................................................................................... 26
6.9 Vsledn sklon........................................................................................................................... 26
6.10 Klopenie................................................................................................................................... 27
6.11 Vzostupnica/zostupnica ............................................................................................................ 29
6.12 Pozdny sklon ......................................................................................................................... 30
6.13 Poloha nivelety......................................................................................................................... 31
6.14 Lomy pozdneho sklonu .......................................................................................................... 31
6.15 Vekos a dka pozdneho sklonu .......................................................................................... 32
6.16 Rozhad v smerovom oblku .................................................................................................... 35
STN 73 6101 - prava

6.17 Priestorov rieenie trasy .......................................................................................................... 36
7 rkov usporiadanie koruny cestnej komunikcie.............................................................. 36

7.1 Koruna ....................................................................................................................................... 36
7.2 Jazdn ps ................................................................................................................................... 37
7.3 Rozrenie v smerovom oblku ................................................................................................... 37
7.4 Prdavn pruhy ........................................................................................................................... 38
7.5 Vodiaci prok ........................................................................................................................... 38
7.6 Deliace psy ............................................................................................................................... 39
7.7 Krajnice...................................................................................................................................... 42
7.8 Krtke ndzov pruhy................................................................................................................. 43
8 Teleso cestnej komunikcie ................................................................................................. 43

8.1 Zemn teleso .............................................................................................................................. 43
8.1.1 Veobecne ............................................................................................................................... 43
8.1.2 Zrezy ..................................................................................................................................... 43
8.1.3 Nsypy .................................................................................................................................... 44
8.1.4 Nsypy pozd vodnch tokov ................................................................................................. 45
8.1.5 Spevnenie svahov .................................................................................................................... 45
8.1.6 Zemn pl.............................................................................................................................. 45
8.2 Odvodovacie zariadenia............................................................................................................ 46
8.2.1 Veobecne ............................................................................................................................... 46
8.2.2 Zsady nvrhu odvodovacieho zariadenia .............................................................................. 46
8.2.3 Priekopy .................................................................................................................................. 46
8.2.4 Rigoly ...................................................................................................................................... 48
8.2.5 Trativody................................................................................................................................. 50
8.2.6 Odvodovacie potrubie............................................................................................................ 50
8.2.7 Sklzy, stupne a prahy ............................................................................................................... 51
8.2.8 pecilne opatrenia.................................................................................................................. 51
8.3 Vozovka ..................................................................................................................................... 51
8.4 Krajnice...................................................................................................................................... 51
9 Kriovatky a kriovania ....................................................................................................... 51

10 Objekty............................................................................................................................... 52
10.1 Mostn objekty......................................................................................................................... 52
10.2 Tunely ...................................................................................................................................... 52
10.3 Ostatn objekty......................................................................................................................... 53
11 Vybavenie cestnch komunikci....................................................................................... 53

11.1 Bezpenostn zariadenia ........................................................................................................... 53
11.1.1 Veobecne ............................................................................................................................. 53
STN 73 6101 - prava

11.1.2.1 Veobecne .......................................................................................................................... 53
11.1.2.2 Zvodidl ............................................................................................................................. 54
11.1.2.3 Zbradlia ............................................................................................................................ 57
11.1.3 Vodiace bezpenostn zariadenia ............................................................................................ 57
11.1.3.1 Veobecne .......................................................................................................................... 57
11.1.3.2 Smerov stpiky .................................................................................................................. 57
11.2 Dopravn znaky...................................................................................................................... 58
11.3 nikov zny ........................................................................................................................... 59
11.4 Protihlukov clony.................................................................................................................... 59
11.5 Stanienie a omedznkovanie.................................................................................................... 59
11.6 Vegetan pravy ..................................................................................................................... 59
11.7 Cestn a dianin kble ........................................................................................................... 61
11.8 Umel osvetlenie na cestnch komunikcich ........................................................................... 61
11.9 Telefny ndzovho volania ..................................................................................................... 61
11.10 Technolgie pre dopravn telematiku ...................................................................................... 61
11.10.1 Veobecne ............................................................................................................................ 61
11.10.2 Vyuvanie systmov dopranej telematiky............................................................................. 62
11.10.3 Telekomunikan prostriedky ............................................................................................... 63
11.10.4 Komunikan sie opertorskch pracovsk .......................................................................... 64
11.11 Clony proti vzjomnmu oslovaniu ....................................................................................... 64
11.12 Ochrana proti vstupu zvierat a ostatnch vone ijcich ivochov na cestn komunikcie..... 64
12 Obslun dopravn zariadenia ...........................................................................................65

12.1 Veobecne................................................................................................................................ 65
12.2 Autobusov zastvky ................................................................................................................ 67
12.3 erpacie stanice pohonnch ltok ............................................................................................. 67
12.4 Parkovisk................................................................................................................................ 67
12.5 Odpovadl ............................................................................................................................. 68
13 Prsluenstvo drby...........................................................................................................69
14 Cudzie zariadenia na cestnch komunikcich..................................................................69
15 Zalenenie cestnej komunikcie do krajiny .......................................................................70
Prloha A (normatvna)............................................................................................................71
Vpoet prpustnch nvrhovch intenzt dopravnho prdu ............................................................. 71
A.1 Zkladn kategrie ciest a dianic .............................................................................................. 71
A.1.1 Veobecne .............................................................................................................................. 71
A.2 Dvojpruhov cesty s neobmedzenm prstupom......................................................................... 72
A.2.1 el a oblas ich pouitia........................................................................................................ 72
A.2.2 Plnovacie podklady ............................................................................................................... 72
STN 73 6101 - prava

A.2.2.1 Nvrh trasy .......................................................................................................................... 72
A.2.2.2 Intenzita dopravy ................................................................................................................. 72
A.2.2.3 Tvorba iastkovch sekov .................................................................................................. 73
A.2.3 Ovplyvujce veliiny ............................................................................................................ 73
A.2.3.1 Pozdny sklon..................................................................................................................... 73
A.2.3.2 Krivoakos cestnej trasy ..................................................................................................... 73
A.2.3.3 Podiel pomalch vozidiel ..................................................................................................... 74
A.2.3.4 Priene usporiadanie ............................................................................................................ 74
A 2.4 Kvalita dopravy ...................................................................................................................... 74
A.2.4.1 Kritri kvality..................................................................................................................... 74
A.2.5 Pohyb dopravy na iastkovch sekoch trasy .......................................................................... 76
A.2.5.1 Vzah intenzity a rchlosti ................................................................................................... 76
A.2.5.2 rovov intenzity a kapacity ............................................................................................... 76
A.2.6 Pohyb dopravy na asti cesty na zem neurenom k parkovaniu............................................. 77
A.2.6.1 Cestovn rchlos ................................................................................................................ 77
A.2.6.2 rovne kvality dopravnho prdu ........................................................................................ 77
A.2.7 Hodnotenie len jednho jazdnho pruhu................................................................................... 78
A.3 tvorpruhov cesty smerovo rozdelen s neobmedzenm prstupom .......................................... 79
A.3.1 el a oblas pouitia ............................................................................................................. 79
A.3.2.1 Nvrh trasy .......................................................................................................................... 79
A.3.2.2 Intenzity dopravy .................................................................................................................. 79
A.3.2.3 Tvorba iastkovch sekov ................................................................................................... 79
A.3.3 Ovplyvujce veliiny ............................................................................................................. 79
A.3.3.1 Smerov a vkov vedenie trasy.......................................................................................... 79
A.3.3.3 Funkcia a poloha tvorpruhovch ciest ................................................................................. 80
A.3.3.5 Podmienky riadenia premvky ............................................................................................. 80
A.3.3.6 Podmienky prostredia .......................................................................................................... 80
A.3.4 Kvalita dopravy ...................................................................................................................... 81
A.3.4.1 Kritria kvality dopravy ....................................................................................................... 81
A.3.4.2 rovne kvality dopravy........................................................................................................ 81
A.3.5 Pohyb dopravy na jednotlivch iastkovch sekoch .............................................................. 81
A. 3.5.1 Vzah intenzita dopravy/ rchlos ....................................................................................... 81
A.3.5.2 rovov intenzity dopravy a kapacity................................................................................. 82
A.3.5.3 Odlin podmienky prostredia.............................................................................................. 83
STN 73 6101 - prava

A.3.6 Priebeh dopravy na tvorpruhovej ceste .................................................................................. 83
A.4 Dianice a rchlostn cesty ........................................................................................................ 84
A.4.1 el a oblas pouitia ............................................................................................................. 84
A.4.2.1 Nvrh trasy .......................................................................................................................... 84
A.4.2.2 Intenzita dopravy ................................................................................................................. 84
A.4.2.3 Tvorba iastkovch sekov .................................................................................................. 84
A.4.3 Ovplyvujce veliiny ............................................................................................................ 84
A.4.3.1 Smerov a vkov vedenie trasy......................................................................................... 84
A.4.3.3 Funkcia a poloha dianinch sekov................................................................................... 85
A.4.3.5 Podmienky riadenia premvky ............................................................................................. 85
A.4.3.6 Podmienky prostredia .......................................................................................................... 86
A.4.4 Kvalita dopravy ...................................................................................................................... 86
A.4.4.1 Kritri kvality..................................................................................................................... 86
A.4.5 Pohyb dopravy na iastkovch sekoch .................................................................................. 87
A.4.5.1 Vzah intenzita / rchlos .................................................................................................... 87
A.4.5.2 rovov intenzity a kapacity.............................................................................................. 88
A.4.5.3 rovov intenzity dopravy ................................................................................................. 90
A.4.5.4 Odlin podmienky prostredia............................................................................................... 90
A.4.6 Priebeh dopravy na dianinom seku...................................................................................... 90
A.4.6.1 Cestovn rchlos ................................................................................................................. 90
A.4.7 Prklad pouitia grafov a tabuliek............................................................................................ 91
Prloha B (normatvna)............................................................................................................93
Vpoet dky rozhadu na zastavnie pred prekkou........................................................................ 93
B.2 Rozhad na predbiehanie ............................................................................................................ 94
Prloha C (normatvna)............................................................................................................95
Vzah medzi polomerom, nvrhovou rchlosou a dostrednm sklonom smerovch krunicovch
oblkov............................................................................................................................................. 95
Prloha D (normatvna)............................................................................................................96
Polomery smerovch oblkov nevyadujcich dostredn prieny sklon............................................. 96
Prloha E (normatvna)............................................................................................................97
Polomery smerovch krunicovch oblkov, ktor sa mu navrhn bez prechodnc ....................... 97
Prloha F (normatvna)............................................................................................................98
10
STN 73 6101 - prava

Najmenia dka vzostupnice/zostupnice ........................................................................................... 98
Prloha G (normatvna) ........................................................................................................... 99

Vpoet najmenieho prpustnho polomeru vypuklho vkovho oblka........................................ 99
Prloha H (normatvna)......................................................................................................... 100

Vpoet najmenieho prpustnho polomeru vydutho vkovho oblka........................................ 100
Prloha J (normatvna).......................................................................................................... 101

Vpotov rovnice pre dotynicu a sradnice vkovho oblka .................................................... 101
Prloha K (normatvna) ........................................................................................................ 102

Zisovanie rchlosti pomalho nvrhovho vozidla v zvislosti od vekosti a dky pozdnych sklonov
....................................................................................................................................................... 102
Prloha L (normatvna) ......................................................................................................... 111

Zabezpeenie rozhadu v smerovom oblku .................................................................................... 111
Prloha M (normatvna) ........................................................................................................ 117

M.1 Zkladn podmienky hydrotechnickho vpotu ..................................................................... 117
M.2 Vzdialenosti rozvodnc povod susednch vpustov ................................................................... 117
Prloha N (informatvna)....................................................................................................... 119

N.1 Prklady priestorovho rieenia trasy........................................................................................ 119
Prloha O (informatvna)....................................................................................................... 126

Nebezpen miesta s pravdepodobnosou vyboenia vozidla z jazdnho psu.................................. 126
Prloha P (informatvna) ....................................................................................................... 127

Slovensk technick smernice a predpisy......................................................................................... 127
Prloha R (informatvna)....................................................................................................... 129

Obdobn zahranin predpisy.......................................................................................................... 129
11
STN 73 6101 - prava
1 Predmet normy
Tto norma plat na projektovanie cestnch komunikci (ciest, rchlostnch ciest a dianic) v extravilne, a to na nov stavby, preloky a rekontrukcie spojen s prestavbou zemnho telesa. Prestavbou zemnho telesa sa rozumie rozrenie koruny cestnej komunikcie, zvenie alebo znenie nivelety, prpadne
premiestnenie osi komunikcie v medziach jej koruny tak, e sa nemu zachova pvodn svahy alebo
niektor z pvodnch svahov zemnho telesa. Norma plat aj na nvrh obslunch dopravnch zariaden
a ich pripojeniA na cestn komunikcie STN 73 61 10.
2 Termny a znaky
V tejto norme sa pouvaj termny poda STN 73 6100.
V norme s pouit tieto znaky:
a
rka jazdnho pruhu
[m]
vzdialenos okraja jazdnho psu od osi klopenia
[m]
ap
rka jazdnho pruhu pri zvenom ich pote (prpadne pruhov pre pomal vozidl)
[m]
rozrenie jazdnho pruhu
[m]
rka, vyplvajca z kategrie cestnej komunikcie
[m]
b1(2)
von rky smerovo rozdelenej cestnej komunikcie s pevnou prekkou

v strednom deliacom pse
[m]
bo
rka medzi zvenmi obrubami
[m]
bt
rka medzi zvenmi obrubami
[m]
bv
bezpenostn odstup vozidla od prekky
[m]
rka spevnenej asti krajnice bez vodiaceho prku
[m]
cz(p)
rka bonho rozhadovho poa na zastavenie (predbiehanie)
[m]
Basinov sinite
rka zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu
[m]
rka nespevnenej asti krajnice, zapotavan do vonej rky cestnej komunikcie
[m]
rka bonho deliaceho psu
[m]
fv
vpotov sinite brzdnho trenia (na mokrej vozovke)
sinite prieneho trenia (v hodnote f= 0,055)
gn
tiaov zrchlenie (gn = 9,81m/s2)
von vka (poda STN 73 6201)
[m]
ho(h)
prevenie vonkajieho okraja vodiaceho prku (pri klopen)
[m]
h1
vka o vodia
[m]
h2
priemern vka najmenej viditenej prekky
[m]
hs
vka svetlometu nad jazdnm psom
[m]
hodnota pozdneho sklonu dna (S1) vyjadren
[ %.10-2]
kn
sinite vplyvu vemi pomalch vozidiel
kp
sinite obanosti predbiehania
12
STN 73 6101 - prava

ks
rkov sinite
vzjomn vzdialenos vpustov
[m]
l1(2)
vzdialenosti rozvodia od susednch vpustov
[m]
vsledn sklon
[%]
charakteristick znak relatvneho pozdneho sklonu vzostupnice/zostupnice
nm
sinite drsnosti povrchu (stien) odvodovacieho zariadenia poda Maninga
nx(1,2)
vzoptie odseku smerovho oblka s polomerom Rx(1,2)
[m]
prieny (dostredn) sklon
[%]
p1(2)
prieny sklon na zaiatku (na konci) vzostupnice/zostupnice
[%]
pozdny sklon nivelety
[%]
s1(2)
absoltna hodnota vieho (menieho) z oboch pozdnych sklonov
[%]
sp min
men z dvoch pozdnych sklonov vonkajch okrajov vodiacich prkov
[%]
pozdny sklon pomocnej dotynice
[%]
sklon vzostupnice/zostupnice
[%]
dka zvislho priemetu dotynice vkovho oblku do vodorovnej roviny
[m]
rka vodiacich prkov smerovo nerozdelenej cestnej komunikcie
[m]
v1(2)
rka vonkajieho (vntornho) vodiaceho prku smerovo rozdelenej cestnej ko- [m]
munikcie
vn
nvrhov rchlos
[km/h]
vp
poadovan jazdn rchlos
[km/h]
vo
rchlos na zaiatku seku
[km/h]
zmena rchlosti medzi dvoma prienymi rezmi
[km/h]
vodorovn vzdialenos (seka) bodu vkovho oblka meran od dotykovho [m]

bodu oblka smerom k priesenku dotync
vzdialenos dotykovho bodu vkovho oblka na pomocnej dotynici od jeho dotykovho bodu na hlavnej dotynici
[m]
vzdialenos medzi dvoma prienymi rezmi
[m]
zvisl vzdialenos (sradnica) bodu vkovho oblka od dotynice (vo vzdialenos- [m]
ti x od dotykovho bodu smerom k priesenku dotync)
ymax
najvia zvisl sradnica vkovho oblka
[m]
parameter klotoidnej prechodnice
[m]
A1(2)
parametre stykovch prechodnc
[m]
Cp
dka zvislho priemetu vloenho priamkovho sklonu
Dz(p)
dka rozhadu na zastavenie (predbiehanie)
[m]
prietokov plocha odvodovacieho zariadenia
[m2]
Ip
hodnota prpustnej (nvrhovej) intenzity dopravnho prdu vozidiel vyjadren po- [voz/h]
tom vozidiel za hodinu
Iz
zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vozidiel vyjadren potom [voz/h]
vozidiel za hodinu
13
STN 73 6101 - prava

Iu
zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vozidiel pri plnej monosti predbiehania vyjadren potom vozidiel za hodinu
Io
zkladn hodnota prpustnej intenzity dopravnho prdu vozidiel bez monosti [voz/h]
predbiehania vyjadren potom vozidiel za hodinu
dka krajnej prechodnice
[m]
Lmp
dka medziahlej prechodnice
[m]
Lv
dka vyraovacieho seku odboovacieho pruhu
[m]
Lz
dka zaraovacieho seku pripjacieho pruhu
[m]
Lu
dka elovho seku samostatnho pruhu pre obslun dopravn zariadenia
[m]
La
dka zrchovacieho seku pripjacieho pruhu
[m]
Ld
dka spomaovacieho seku odboovacieho pruhu
[m]
Lm
dka manvrovacieho seku pripjacieho pruhu
[m]
Lvz min
najmenia dka vzostupnice/zostupnice
[m]
Lvz
dka vzostupnice/zostupnice
[m]
omoen obvod
[m]
Oo
dka krunicovej asti smerovho oblka
[m]
plocha povodia
[ha]
nvrhov prietokov mnostvo zrkovej vody z povrchovho odtoku
[m3/s]
Rj
polomer smerovho oblka, vztiahnut k prslunej osi, jazdnej stope a pod. m (j = [m]
0, 1, 2,... ...01,2, ...x, x0, x1, x2, .....at.)
Rv(u)
polomer vypuklho (vydutho) vkovho oblka
[m]
Rh
hydraulick polomer
[m]
Ro
odsun krunicovho oblka
[m]
So
stred smerovho oblka,
S1
pozdny sklon dna (odvodovacieho zariadenia)
priesenk dotync smerovho oblka
stredov uhol smerovho oblka
[]
stredov uhol krunicovej asti smerovho oblka
[]
uhol medzi hornm okrajovm lom svetelnho kuea svetlometu a jeho osou,
uvauje sa hodnota = 1o,
[]
vonkaj uhol dotync prechodnice
[]
vrcholov odtokov sinite
Ss
stredn sklon svahu
h*
celkov vka svahu
[m]
hi
celkov vka svahu na seku i
[m]
1
ni
n*
sklon asti svahu

poet sekov s iastkovm sklonom
14
voz/h]
[%]
STN 73 6101 - prava
3 Rozdelenie cestnch komunikci

3.1 Poda dopravnho vznamu sa cestn komunikcie delia na:
dianice,
rchlostn cesty,
cesty I. triedy,
cesty II. triedy,
cesty III. triedy.
Na zklade medzinrodnch dohd tvor as cestnch komunikci medzinrodn sie. Priestorov usporiadanie a nvrhov parametre a tm aj prslun kategria cestnej komunikcie s v tomto prpade viazan prijatmi podmienkami medzinrodnch dohd.
3.2 Poda charakteru premvky sa cestn komunikcie delia na:
a)
cesty s neobmedzenm prstupom (C),
b)
cestn komunikcie s obmedzenm prstupom:
rchlostn cesty (R),
dianice (D).
Z dianic a rchlostnch ciest je vylen nemotorov doprava a doprava motorovmi vozidlami, ktorch
najvyia povolen rchlos nedosahuje rchlos uren zvltnm predpisom. Na tchto cestnch komunikcich treba vytvori podmienky odklonu cestnej premvky, ktor je z nich vylen a zabezpeuje
dopravn obsluhu priahlho zemia, na sben cestu niej triedy poda 9.6.
3.3 Kategria cestnej komunikcie sa navrhne poda tabuky 1 a poda kapitoly 4 a 5.
Tabuka 1 Rmcov kategorizcia cestnch komunikci
Rozdelenie
cestnch komunikci
dianice
rchlostn cesty
cesty I. triedy
cesty II. triedy
cesty III. triedya)

a)
Prslune kategrie cestnch komunikci

(pozri kapitolu 4)
D 33,5 / 130, 100 a 80
D 26,5 / 130, 100 a 80
D 24,5 / 130, 100 a 80
D 22,5 / 100, 80 a 70
R 24,5 / 130, 100 a 80
R 22,5 / 130, 100 a 80
R 18,5 / 100, 80, 70
C 22,5 / 100, 80 a 70
C 11,5 / 80, 70 a 60
C 9,5a) / 80, 70 a 60
C 11,5 / 80, 70 a 60
C 9,5 / 80, 70 a 60
C 7,5a) / 70, 60 a 50
C 11,5 / 80, 70 a 60
C 9,5 / 80, 70 a 60
C 7,5 / 70, 60 a 50
C 6,5 / 60, < 50
Nepouvaj sa na medzinrodnch cestch.
4 Kategrie ciest a dianic

4.1 Veobecne
4.1.1 Kategriu cestnej komunikcie charakterizuje zlomok obsahujci:
a)
v itateli prslun psmeno (C, R alebo D) a rku cestnej komunikcie [m],
15
STN 73 6101 - prava

b)
v menovateli nvrhov rchlos [km/h] poda 6.2.2 a tabuky 6.
4.2 Zkladn kategrie

4.2.1 Zkladn kategrie cestnch komunikci s schematicky znzornen na obrzku 1 a 3 a v tabukch 2 a 3 (pozri aj normatvnu prlohu A).
b
0,25 e
Obrzok 1 Dvojpruhov cesta

Tabuka 2 Kategrie dvojpruhovch ciest
znak
C
Kategria
b
nvrhov rchlos
[m]
vn [km/h]
7,5
70; 60; 50
9,5
80; 70; 60
11,5
rka [m]
aa)
[m]
3,00
v
[m]
0,25
3,50
0,25
c
[m]
0,25
0,50
1,50
e
[m]
0,25
0,50
a)
Zkladn hodnota bez rozrenia v smerovom oblku.

Ak je intenzita cestnej premvky od 300 - 1500 voz/24h, navrhuje sa kategria typu C 7,5 v tomto usporiadan.
c)
Ak je intenzita cestnej premvky do 300 voz/24h, me sa navrhn kategria typu C 6,5 v tomto usporiadan. Pre kategriu C 6,5 platia vetky lnky vzahujce sa na kategriu C 7,5.
b)
7,5b)
6,5c)
70; 60; 50
60; 50
3,00
2,75
0,25
0,25
0,00
0,00
0,75
0,50
b
b1
0,25 e
v1
b2
v2
v2
v1
e 1,00
Obrzok 2 tvorpruhov smerovo rozdelen cestn komunikcia s oceovm zvodidlom

b
b1
0,25 e
v1
b2
v2
v2
v1
e 1,00
Obrzok 3 tvorpruhov smerovo rozdelen cestn komunikcia s betnovm zvodidlom
16
STN 73 6101 - prava
Obrzok 4 espruhov smerovo rozdelen cestn komunikcia s oceovm zvodidlom

Tabuka 3 Kategrie smerovo rozdelench ciest
Kategria
nvrhov
b
znak
rchlos vn
[m]
[km/h]
R
18,5 100, 80, 70
C, R, D 22,5 100, 80, 70
R, D
24,5 130, 100, 80
D
26,5 130, 100, 80
D
33,5 130, 100, 80
rka [m]
e
[m]
c
[m]
v1
[m]
aa)
[m]
v2
[m]
d
[m]
b1, b2
[m]
0,50
0,50
0,50
0,50
0,50
1,00
1,50
2,00
2,50
2,50
0,25
0,25
0,25
0,25
0,25
3,25
3,50
3,75
3,75
3,50b); 3,75
0,50
0,50
0,50
0,50
0,50
1,00
3,00
3,00
4,00
4,00
9,25
10,25
11,25
11,75
15,25
a)
Zkladn hodnota bez rozrenia v smerovom oblku.

Ak treba z kapacitnch dvodov navrhn es - alebo viacpruhov D, prp. R, navrhuje sa tret, prp. al pruh (pri strednom deliacom pse) rky 3,50 m.
b)
Tabuka 4 Intenzity dopravy a funkcie cestnch prepoen mimo obce

Cestn
komunikcia
Dianica
Rchlostn cesty
a
cesty I. triedy
cesty II. triedy

cesty III. triedy
Katgoria
D 33,5
D 26,5
D 24,5
D 22,5
R 26,5
R 24,5
R 18,5
C 22,5
C11,5
C,9,5
C 9,5
C 7,5
C 7,5
RPDI [skv/24h] TNA [skv/24h]

od 60000
35000-60000
25000-35000
18000-25000
30000-60000
20000-30000
18000-30000
18000-30000
5000-20000
15000
15000
3000
3000
300
300
60
60
4.3 Odvoden kategrie

4.3.1 Zkladn tvorpruhov kategrie sa mu v prpade potreby rozri o alie jazdn pruhy, m
vznikn es- a osempruhov cestn komunikcie s individulnym oznaenm kategrie, napr. D alebo R
33,5/130 a pod., priom je vhodn v ztvorke za oznaenm uvies zkladn kategriu.
Ak sa zkladn kategria rozri zvenm potu jazdnch pruhov (prpadne o prdavn pruh pre pomal
vozidl) alebo o zaraovacie, odboovacie alebo pripjacie pruhy, nepovauje sa za odvoden kategriu
a ani sa nevyjadruje individulnym oznaenm.
17
STN 73 6101 - prava
4.4 Prieahy sdelnmi tvarmi

4.4.1 Navrhovanie prieahov cestnch komunikci sdelnmi tvarmi sa riei v slade s STN 73 6110.
Prieahy dianic a rchlostnch ciest sa navrhuj cez svisl obytn zstavbu vnimone.
Prieahy ciest sa navrhuj tak, aby sa v celom prejazdnom seku zachoval tak poet a rka jazdnch
pruhov, vodiacich prkov a prpadne strednho deliaceho psu ciest ako v extravilne alebo sa redukuj
poda monosti. V prpade potreby sa pridaj ndzov, zastavovacie alebo parkovacie pruhy. Nvrhov
rchlos sa uruje tak, aby zodpovedala dopravnmu vznamu celho ahu cesty.
Prpadn zmena kategrie sa vyriei v oblasti najbliej kriovatky pred alebo za hranicou sdelnho tvaru vzhadom na zastavan zemie alebo zemie uren na zastavanie.
4.4.2 Z hadiska ochrany ivotnho prostredia sa mus preukza, e na prieahu sdelnmi tvarmi sa
neprekroia najvyie prpustn hodnoty hladn hluku, vibrci, ako aj maximlne prpustn koncentrcie
kodlivn v ovzdu , resp. ich sasn nameran hodnoty vyvolan u existujcou premvkou v obytnej
a v obianskej zstavbe, v blzkosti zdravotnckych a kolskch arelov a alch chrnench
oblastiach1).
4.5 Etapovitos vstavby

4.5.1 Na tvor- a viac pruhovch smerovo rozdelench cestnch komunikcich je etapizcia eln, ak
ekonomick a dopravno-ininiersky rozbor nepreuke vhodnos vstavby cestnej komunikcie v celom
rozsahu.
Etapovito budovan cestn komunikcia, najm pri dostavbe v krtkom asovom horizonte, sa riei ako
stavebn fza vstavby celej komunikcie. Zemn teleso, mostn objekty, tunely a kriovatky sa buduj
v prvej etape v ekonomicky, technologicky a dopravne zdvodnenom rozsahu.
4.5.2 Pri dostavbe vo vzdialenejom asovom horizonte sa etapovite budovan tvorpruhov cestn komunikcia navrhne v prienom usporiadan prislchajcom jej polovici. V mieste budceho strednho
deliaceho psu sa navrhne krajnica len v rke nevyhnutnej na zaistenie bezpenosti a plynulosti cestnej
premvky, s ohadom na kategrie dianic, rchlostnch ciest alebo ciest. Do doby dostavby druhho psu sa vodorovn dopravn znaenie urob symetricky.
Situovanie prdavnch jazdnch pruhov v mieste budceho strednho deliaceho psu sa mus maximlne
obmedzi, priom treba dba, aby nezasahovali na mostn objekty. V prpade nutnosti vch sekov so
zvenm potom jazdnch pruhov, prpadne pruhov pre pomal vozidl, treba ihne zvi vstavbu
tvorpruhovej komunikcie.
4.6 Nvrhov obdobie

4.6.1 Cestn komunikcie sa navrhuj, prpadne posudzuj na vhadov pdesiatrzov intenzitu
v jednom jazdnom smere (pozri normatvnu prlohu A) predpokladan v dvadsiatom roku po uveden do
prevdzky. Doplnenie alch jazdnch pruhov sa uvauje v obdob do 30 rokov po uveden cestnej komunikcie do prevdzky.
5 Kritria kvality dopravy, rovov a nvrhov intenzity a kapacity, poadovan jazdn

rchlos a nvrhov intenzita
5.1 Schopnos cestnej komunikcie prenies dopravn zaaenie (z hadiska mnostva motorovch vozidiel) sa posudzuje:
na kriovatkch,
1)
Pozri Svisiace predpisy [4] a [15].
18
STN 73 6101 - prava

-
na medzikriovatkovch sekoch.
5.2 Na kriovatkch sa posudzuj kapacitn podmienky jednak priebench dopravnch prdov (na
rovovch kriovatkch monos odboovania vavo, v zvislosti od intenzity dopravnho prdu
v protismere, s ohadom na zachovanie bezpenosti cestnej premvky), ako aj pripjacch a kriujcich sa
prdov. Zodpovedajci typ kriovatiek sa navrhne poda STN 73 6102.
5.3 Na medzikriovatkovch sekoch treba po predbenom stanoven kategrie posdi, i vyhovuje poiadavkm vhadovch intenzt v nvrhovom obdob poda normatvnej prlohy A. V posden sa
porovnva hodnota vhadovej intenzity s nvrhovou, ktor sa rovn prpustnej intenzite danej kategrie
v konkrtnych stavebnch a dopravnch podmienkach pri zabezpeen najniej prpustnej poadovanej
jazdnej rchlosti poda 5.5.
5.4 Posdenie poda 5.3 sa vykon v kadom smere cestnej komunikcie osobitne po charakteristickch
sekoch, na ktorch s homognne stavebn aj dopravn podmienky. Posdenie mus vystihn rozdielnosti pri:
stavebnch podmienkach predovetkm vplyv stpania a pri dvojpruhovch cestch tie
vplyv rozhadu na predbiehanie,
dopravnch podmienkach predovetkm vplyv premennej intenzity a skladby dopravnho
prdu v ase (poda rzneho elu dopravy).
5.5 Z hadiska hospodrskeho a dopravnho vznamu cestnej komunikcie sa mus dosiahnu potrebn
kvalita pohybu dopravnho prdu vyjadren zodpovedajcimi hodnotami poadovanej jazdnej rchlosti a
rovni kvality dopravy, zodpovedajcej konkrtnemu zaaeniu prslunej komunikcie v cestnej sieti.
K hodnoteniu kvality dopravnho prdu na cestnch komunikciach sa zavdzaj rovne kvality dopravy
A a E. Stupu A a D zodpovedajce intenzity dopravy sa nazvaj rovov, stupu E zodpoved kapacitn intenzita dopravy. Popis dopravnch podmienok prisluchajcich jednotlivm stupom rovne
kvality dopravy (funknej rovne) je v prlohe A.
Poadovan rovne kvality dopravy s stanoven takto pre:
dialnice ...................................................................................................................stupe C,
rchlostn cesty a cesty I. triedy ..............................................................................stupe C,
pre cesty II. triedy....................................................................................................stupe D,
pre cesty III. triedy .................................................................................................. stupe E.
Najniie hodnoty poadovanej jazdnej rchlosti s vnimkou prpadu poda 5.6, s v tabuke 5 a 6.
Tabuka 5 Najniie hodnoty poadovanej jazdnej rchlosti vp na dianiciach a na rchlostnch
cestch (s obmedzenm prstupom)
vn [km/h]
vp [km/h]
a)
130
100 - 110
100
80
80
60
70a)
50a)
Na dianiciach sa neuvauje.
Tabuka 6 Najniie hodnoty poadovanej jazdnej rchlosti vp na cestch (s neobmedzenm prstupom)

Trieda cesty
I.
II.
III.
Poadovan jazdn rchlos vp [km/h] na ceste

smerovo rozdelenej
dvojpruhovej
60
50
55
45
40
5.6 V horskch oblastiach, v priemyselnch aglomercich a v prmestskch oblastiach v obdob rekreanch vjazdovch a nvratovch piiek sa v zdvodnench prpadoch pripaj tieto najniie hodnoty poadovanej jazdnej rchlosti:
a)
na dianiciach 60 km/h,
smerovo rozdelench 60 km/h,
19
STN 73 6101 - prava
b)
vybudovanch v polovinom profile 50 km/h,

na komunikcich s neobmedzenm prstupom:
smerovo rozdelench 50 km/h,
dvojpruhovch kategrie typu C 11,5 a C 9,5 40 km/h a kategrie typu C 7,5 30 km/h.
Pritom rozdiel medzi nvrhovou a poadovanou jazdnou rchlosou nem by v ako 30 km/h
a vo vnimonch prpadoch najviac 40 km/h, a to aj z dvodu nehospodrnej prevdzky vozidiel.
5.7 Spsob vpotu prpustnch a nvrhovch intenzt dopravnch prdov poda 5.2 v zvislosti od poadovanej jazdnej rchlosti je v normatvnej prlohe A, a to s odlinm uplatnenm vplyvu dopravnch a
zkladnch stavebnch podmienok, ktormi s:
a)
podiel pomalch vozidiel v dopravnom prde,
b)
poet vemi pomalch vozidiel v dopravnom prde (poda druhu cestnej komunikcie),
c)
nvrhov rchlos,
d)
rkov usporiadanie cestnej komunikcie,
e)
vekos a dka stpania,
f)
monosti predbiehania.
5.8 Poda normatvnej prlohy A sa me postupova aj pri posudzovan elnosti dopravno-organizanch opatren na mon zvenie intenzity alebo nutnosti prestavby, prpadne rekontrukcie cestnch
komunikci, pokia prvky a rozmery ich rkovho usporiadania, hodnoty nvrhovej rchlosti a spsob
dopravnho vyuvania zodpovedaj technicko-prevdzkovmu leneniu dopravnho priestoru poda tejto normy. Ak sa hlavn technick parametre (t.z. nvrhov rchlosti a kategriov rky) posudzovanej
cestnej komunikcie pohybuj v rozpt dajov normalizovanch kategri, me sa linerne interpolova
medzi prpustnmi intenzitami dopravnho prdu, zistenmi na najbliie normalizovan kategrie.
6 Nvrhov prvky
6.1 Veobecne
6.1.1 Pokia nie je uveden inak, s nvrhov prvky v tejto asti v najnich alebo najvych prpustnch hodnotch. V nvrhu cestnej komunikcie maj by (ekonomicky elne) uveden hodnoty primerane zvyovan (napr. polomery oblkov, dky rozhadov a i.) alebo zniovan (pozdne sklony a i.)
tak, aby zabezpeovali o najlepie podmienky cestnej premvky na cestnch komunikcich.
Vyuvanie spodnej hodnoty sa pouva na sekoch, na ktorch by dokonalejie rieenie viedlo
k nemernmu zveniu stavebnch nkladov, napr. vm objemom zemnch prc v skale, poetnm
demolcim, hlavne stavebnch pamiatok, zsahom do chrnenho zemia, prekladom vodnch tokov,
eleznc a pod., bez zodpovedajceho znenia prevdzkovch nkladov. Z bezpenostnch dvodov treba dba na to, aby bol prechod na minimlnu hodnotu nvrhovho prvku pozvon a plynul.
6.1.2 Voba nvrhovch prvkov (hlavne nvrhovej rchlosti a z nej odvodench nvrhovch prvkov) m
vychdza zo skutonch miestnych podmienok (pozri 6.2.1), predovetkm, ak je to mon z zemnch
podmienok (pozri 6.2.2).
Pri rekontrukcich dianic sa na zklade technicko-ekonomickho zdvodnenia pripa zachovanie pvodnch smerovch a vkovch nvrhovch prvkov.
Podobne sa postupuje aj pri rekontrukcich smerovo rozdelench ciest.
6.2 Nvrhov rchlos

6.2.1 Nvrhov rchlos na projektovanie dianic a medzinrodnch ciest sa vol v rozsahu tchto hod-
20
STN 73 6101 - prava

nt (poda prslunch medzinrodnch dohd2):
na dianiciach a rchlostnch cestch 130 km/h3) a 80 km/h,
na cestch 100 km/h a 60 km/h,
a to na zklade rozboru konkrtnych zemnch (poda 6.2.2), klimatickch, geologickch
a hydrogeologickch podmienok, hodnoty a vyuitia ponohospodrskej pdy, hustoty a pecifickch
znakov dislokcie sdelnch tvarov a priemyselnch celkov, hustoty siete existujcich pozemnch komunikci, ako aj na zklade prevdzkovch podmienok a technicko-ekonomickch ukazovateov budovanch cestnch komunikci.
Tmito podmienkami sa popri hospodrsko-dopravnom vzname komunikcie riadi stanovenie nvrhovej
rchlosti aj na ostatnch cestnch komunikcich.
Na ucelench ahoch dianic a rchlostnch ciest sa m zabezpei jednotn hodnota nvrhovej rchlosti.
Zmeni nvrhov rchlos je prpustn len vo vnimonch prpadoch, ak je elnos tohto opatrenia
podloen technicko-ekonomickmi rozbormi so zreteom na uveden podmienky jej urenia.
Zmena nvrhovej rchlosti sa mus uskutoni postupne s ohadom na zachovanie podmienok bezpenosti a pohodlia jazdy.
6.2.2 Na urenie nvrhovej rchlosti sa zemie len do troch skupn:
a)
rovinat, prpadne mierne zvlnen; prirodzen sklony ternu spravidla neprevyuj hodnotu:
3 % na rovinatch zemiach,
5 % na mierne zvlnench zemiach,
b)
pahorkovit sklony neprevyuj hodnotu 15 %,
c)
horsk - svahy maj sklony strmie ako 15 %.
V prpadoch, ke je rozhodujci len druh zemia, volia sa hodnoty nvrhovej rchlosti jednotlivch druhov cestnch komunikci poda tabuky 7.
Tabuka 7 Nvrhov rchlosti vn poda druhu zemia a najvyie prpustn pozdne sklony s zkladnch kategri cestnch komunikci a)
Kategria
cestnej
komunikcie
D 33,5; D 26,5
D a R 24,5
D a R 22,5
R 18,5 C 22,5
C 11,5 a C 9,5
C 7,5
Nvrhov rchlos vn [km/h] pre zemie

rovinat alebo
pahorkovit
horsk
mierne zvlnen
pozdny sklon s [%]
130
120
100
80
c)
b, c)
3
4
5
5b, c)
130
100
80
3,5
4,5
5bc)
100
100
80
3,5
4,5
5bc)
100
80
70
c)
4
4,5 (6 )
6
80
70
60
4,5
6
7,5
70
60
50
4,5
7
9
Poznmka: Ustanovenie tohto lnku sa nevzahuje na nadjazdy, podjazdy a obdobn bodov objekty
2)
3)
Pozri Svisiace predpisy [25].

V SR sa na dianiciach obvykle nezabezpeuj hodnoty nvrhovej rchlosti vyie ako 130 km/h.
21
STN 73 6101 - prava

a)
Hodnoty vetiev kriovatiek s v STN 73 6102.

Prekroenie hodnoty treba doloi rozborom zvenia spotreby pohonnch ltok a je viazan na shlas prslunho orgnu ttnej sprvy pre pozemn komunikcie
c)
Vyie hodnoty sa mu poui v prpade, ak by neobvykl zvenie objemu zemnch prc nadmerne zvilo ekonomick nronos rieenia alebo ak by sa nadmerne zvilo trval odobratie kvalitnej alebo chrnenej ponohospodrskej pdy. Pri pouit vch sklonov treba sasne posdi spotrebu pohonnch ltok.
b)
6.3 Dka rozhadu

6.3.1 Na vetkch cestnch komunikcich mus by v ich celej dke zabezpeen potrebn dka rozhadu na zastavenie vozidla pred nzkou prekkou na jazdnom pse. Dka rozhadu pri predbiehan na
protiidce vozidlo sa zabezpeuje len na dvojpruhovch obojsmernch komunikcich na o najvej
dke.
Na tvor- a viacpruhovch smerovo rozdelench cestnch komunikcich sa zabezpeuje len dka rozhadu na zastavenie.
6.3.2 Dku rozhadu na zastavenie pred zabezpeenm a nezabezpeenm elezninm priecestm uruje STN 73 6380.
6.3.3 Dky rozhadu na zastavenie (Dz) s pre rzne nvrhov rchlosti a pozdne sklony cestnej komunikcie v tabuke 8.
Tabuka 8 Dky rozhadu na zastavenie Dza)
stpanie
klesanie
Pozdny sklon
jazdnho psu [%]
-9
-8
-7
-6
-5
- 4,5
-4
-3
-2
-1
0
1
2
3
4
4,5
5
6
7
8
9
a)
Dky rozhadu na zastavenie Dz [m] pri nvrhovej rchlosti vn [km/h]

120
100
80
70
60
50
40
30
25 a 20
45
60
45
60
45
110
80
60
45
100
80
60
45
160
100
80
60
40
270
220
160
100
75
60
40
260
220
160
100
75
55
40
260
210
160
100
75
55
40
250
210
150
100
75
55
40
30
20
15
240
200
150
100
75
55
40
240
200
150
100
75
55
40
230
190
140
90
70
55
40
230
190
140
90
70
55
40
220
190
140
90
70
55
40
140
90
70
55
40
90
70
55
40
90
70
50
40
50
40
50
40
40
130
Spsob vpotu poda normatvnej prlohy B.
Dky rozhadu na predbiehanie (Dp) pre nvrhov rchlosti dvojpruhovch ciest s v tabuke 9.
6.3.4 Ak sa nemu zabezpei dky rozhadu na predbiehanie bez mimoriadnych problmov, je nutn
vber z nasledujcich technicko-ekonomickch variantnch rieen:
a)
zvenie zemnch, demolanch a podobnch prc,
22
STN 73 6101 - prava

b)
c)
d)
rozrenie jazdnho psu o alie jazdn pruhy v smere s nevyhovujcim rozhadom, priom
sa dka rozhadu na predbiehanie nahrad dkou rozhadu na zastavenie,
v prpade, ak vhadov intenzita dosiahne hodnotu 80 % a viac z hodnoty nvrhovej intenzity, navrhuje sa samostatn pruh, ktor sa striedavo prideuje k jednotlivm dopravnm
smerom; monos jeho vyuitia mus by riadne oznaen dopravnmi znakami,
zamedzenie predbiehania svislou deliacou iarou medzi obidvoma jazdnmi pruhmi so
zvislmi dopravnmi znakami Zkaz predbiehania. Svisl sek bez rozhadu na predbiehanie v jednom dopravnom smere m by o najkrat a nem presiahnu dku 500 m
a pri rekontrukcich ciest 1000 m, ak by rieenia uveden v bodoch a) a b) spsobili nadmern zvenie ekonomickej nronosti.
Opatrenm v bode d) sa vak zniuje nvrhov intenzita prslunej kategrie cesty (pozri normatvnu prlohu A, tabuku A.3). Percentulny podiel zabezpeench dok rozhadu na predbiehanie sa vypota
z dky cestnho seku, v ktorom je zachovan najmenej t ist nvrhov rchlos prslunej kategrie.
Tabuka 9 Dky rozhadu na predbiehanie Dp
Nvrhov rchlos vn [km/h]
Dka rozhadu Dp [m]
100
590
80
440
70
370
60
300
50
240
40
180
6.4 Os cestnej komunikcie

6.4.1 Os cestnch komunikci sa vedie v priamom seku alebo v oblkoch tak, aby trasa psobila plynulm dojmom a teleso komunikcie bolo o najdokonalejie vlenen do krajiny. Smerov nvrhov prvky
musia by zrove v slade s vkovm vedenm cestnej komunikcie (pozri 6.17.1).
6.4.2 Os cestnej komunikcie je polohovo umiestnen:
pri dvojpruhovch cestch uprostred priebenho (nerozrenho) jazdnho psu,
pri smerovo rozdelench cestnch komunikcich uprostred strednho deliaceho psu; ak je
kad z oboch dopravnch smerov veden v samostatnej trase, umiestni sa os kadho
z oboch smerovch psov do osi ich priebench (nerozrench) jazdnch psov.
6.5 Smerov oblky

6.5.1 Na plynul zmenu smeru osi cestnej komunikcie sa pouije oblk:
a)
krunicov,
b)
krunicov s prechodnicami,
c)
prechodnicov,
d)
zloen.
6.5.2 Krunicov oblk sa me poui len ak sa spln podmienka poda 6.6.5 (pozri aj normatvnu
prlohu E).
Ak nasleduj po sebe dva protismern krunicov oblky, mus by medzi ne vloen priama v dke
min. 2vn metrov. Ak po sebe nasleduj dva rovnosmern oblky, postupuje sa poda 6.5.5.
6.5.3 Krunicov oblk s prechodnicami je najastejm rieenm smerovho oblka. Sklad sa
z krunicovej asti a z obojstrannch klotoidnch prechodnc (pozri 6.6.1). Ak sa navrhn dva protismern krunicov oblky s prechodnicami, mus sa zachova pomer parametrov stykovch prechodnc A2/A1
men alebo rovn 1,5 a odpora sa poui pomer polomerov R2/R1 men alebo rovn 2, kde R2 a A2 s
vie z oboch porovnvanch hodnt.
6.5.4 Prechodnicov oblk sa me navrhn tam, kde z dvodov sprvneho zalenenia do krajiny bude
vhodnejie plne vyli krunicov as smerovho oblka medzi prechodnicami, ak pomer parametrov
stykovch prechodnc A2/A1 bude men alebo rovn 1,5.
6.5.5 Zloen oblk sa me navrhn tam, kde je rieenie poda 6.5.3 alebo 6.5.2 preukzatene menej
23
STN 73 6101 - prava

vhodn z dvodov sprvneho zalenenia do krajiny alebo z estetickch dvodov. D sa zostavi:
a)
najvhodnejie zo vzjomne vystriedanch krunicovch, krajnch a medziahlch prechodnicovch sekov,
b)
vnimone z krunicovch oblkov rznych polomerov obvykle s krajnmi prechodnicami
pokia najmen z navrhnutch polomerov zodpoved nvrhovej rchlosti a prslunmu
dostrednmu sklonu (tabuka 9), vzjomn pomer vieho (R2) k meniemu (R1) z dvoch
susednch polomerov R2/R1 je men alebo rovn 2.
6.5.6 Najmenie prpustn polomery smerovch krunicovch oblkov vo vzahu k nvrhovej rchlosti
a k dostrednmu sklonu (pozri 6.8.1) s v tabuke 10.
Hodnoty polomerov v jemne tieovanch polkach v tabuke 10 treba overi z hadiska rozhadu na zastavenie, polomery v tmavo tieovanch polkach v tabuke 10 treba overi aj z hadiska vslednho
sklonu poda 6.9.1. Rozhad na predbiehanie a zastavenie sa over poda normatvnej prlohy M.
Polomer krunicovho oblka [m]

pri dostrednom sklone vozovky [%]
2
2,5
3,5
4,5
5,5
6,5
130
120
2550
2200
2050
1750
1700
1450
1450
1250
1300
1100
1150
975
1050
875
950
800
850
725
800
-
750
-
100
1500
1200
1000
875
750
675
600
550
500
80
1000
775
650
550
500
450
400
350
325
70
60
50
750
550
375
600
450
300
500
375
250
425
325
220
375
270
190
330
240
170
300
220
150
270
200
140
250
180
125
170
120
110
bez
dostrednho
sklonu
Nvrhov rchlos vn [km/h]
Tabuka 10 Najmenie povolen polomery smerovch krunicovch oblkov, nvrhovej rchlosti vn a dostrednho sklonu a)
3800
3500
3000b)
(2500)
2800 b)
(1500)
1500
1500
1500
a)
Spsob vpotu je v normatvnej prlohe C (vzah polomeru R a dostrednho sklonu), v normatvnej prlohe D (polomery
oblkov bez dostrednho sklonu) a v normatvnej prlohe L (polomery oblkov na smerovo rozdelench cestnch komunikcich so zvodidlami). Hodnoty vetiev kriovatiek s v STN 73 6102.
b)
Plat len na dianiciach a rchlostnch cestch.
POZNMKA: Pri pouit zvodidiel na smerovo rozdelench cestnch komunikcich treba zohadni tabuky v normatvnej
prlohe L.
Vekos polomeru nasledujceho smerovho oblka (jeho krunicovej asti) po predchdzajcej priamej
danej dky sa over poda hodnotovho rozmedzia grafu na obrzku 3 (pri dodran ustanoven poda
6.17.1).
VEMI VHODN
polomer oblka [ m ]
800
VHODN
600
POUITEN
400
NEVHODN
200
200
400
600
800
dka priamej [ m ]
Obrzok 3 Odporan vekosti polomeru smerovho oblka v zvislosti od dky priamej
24
STN 73 6101 - prava

6.5.7 Toky sa navrhuj vnimone len na dvojpruhovch cestch v zemiach s horskm charakterom
(pozri.6.2.2).
Polomery toiek treba navrhova o najvie, aby nevyhnutn znenie jazdnej rchlosti prikazovan
dopravnmi znakami bolo obmedzen na najmeniu mon mieru.
V mimoriadne stiesnench podmienkach sa mu pri znenej nvrhovej rchlosti a vnimonch dostrednch sklonoch poui polomery toiek poda tabuky 11. Vsledn sklony poda tabuky 13 treba
v oblasti toiek zachova.
Tabuka 11 Najmenie prpustn polomery toiek
Dostredn sklon
[%]
Najmen prpustn polomer [m]

pri nvrhovej rchlosti vn [km/h]
40
35
60
45
50
40
45
75
65
7
8
30
35
30
6.5.8 Na smerovo rozdelench cestnch komunikcich sa poda potreby trasuj jednotliv dopravn psy samostatne.
6.6 Prechodnice
6.6.1 Prechodnica sa vklad bu medzi priamu a krunicov oblk alebo medzi dva rovnosmern krunicov oblky rznych polomerov (pozri 6.5.2 a 6.5.3).
6.6.2 Prechodnica sa navrhuje v tvare klotoidy (pozri normatvnu prlohu E).
6.6.3 Dka prechodnice L v m (pozri obrzok 4) sa z estetickch dvodov odpora navrhova
v zvislosti od vekosti polomeru krunicovho oblka v hodnotch poda tabuky 12.
Obrzok 4 Krunicov oblk s krajnmi prechodnicami

Tabuka 12 Odporan dky prechodnice L v zvislosti od polomeru krunicovho oblka R
R [m]
L [m]
100
60
200
80
300
100
500
120
1000
160
1500
210
2000
290
3000
430
4000
500
5000
550
V stiesnench podmienkach, ak sa tieto hodnoty nedaj dosiahnu, me sa navrhn dka prechodnice

L na dku vzostupnice alebo zostupnice (pozri 6.11), najmenej vak:
25
STN 73 6101 - prava

-
1,5 vn metrov v prpade klopenia jazdnho psu okolo vonkajej hrany vodiaceho prku,
vn metrov v prpade klopenia jazdnho psu okolo jeho osi (vn je hodnota nvrhovej rchlosti
v km/h).
6.6.4 Dka medziahlej prechodnice v zloenom oblku Lmp [m] je dan vzahom:
L( R2 R1 )
Lmp =
R2
kde
je
dka krajnej prechodnice menieho polomeru oblka,
[m]
R1
men z polomerov dvoch po sebe nasledujcich krunicovch ast [m]

smerovho oblka,
R2
v z polomerov dvoch po sebe nasledujcich krunicovch ast [m]

smerovho oblka.
6.6.5 Ak odsun krunicovho oblka R0 (pozri normatvnu prlohu E) je rovn alebo men 0,25m, tak
sa nemus navrhn krajn, prpadne medziahl prechodnica. Jej prpadn pouitie svis so zachovanm
estetickho vedenia trasy.
6.6.6 V dke prechodnice sa spravidla vykon zmena prienych sklonov priahlch sekov.
6.7 Prieny sklon

6.7.1 Zkladn prieny sklon jazdnch pruhov sa v priamej aj v oblkoch navrhuje spravidla 2,5 %, ak sa
nevyaduje v sklon, najmenej vak 2 %.
V priamej sa vinou navrhuje strechovit sklon. Z dvodov ahieho odvodnenia, alebo v oblasti rovovch kriovatiek, i vo vhodnch ternnych podmienkach a pod. sa me navrhn aj ako jednostrann. Zmeny strechovitho sklonu na jednostrann sklon musia by zrealizovan plynule.
6.8 Dostredn sklon

6.8.1 Dostredn sklon v smerovch oblkoch mus by v zodpovedajcom vzahu k nvrhovej rchlosti
a k polomeru oblka poda dajov v tabukch 9 a 10.
Najvie prpustn hodnoty dostrednho sklonu pre nvrhov rchlosti v pahorkovitom a horskom zem
zodpovedaj najmenm hodnotm smerovch oblkov (pozri tabuku 9). V rovinatom a mierne zvlnenom zem sa pouij ako najvie hodnoty o 0,5 % menie. Na zem s astmi poadovicami sa vak
nesmie navrhn dostredn sklon v ako 6 %, s vnimkou toiek.
Dostredn sklon sa navrhne v hodnote 2,5 %, min. 2 %, na vetkch oblkoch, ktorch polomer nedosahuje hodnoty, pri ktorch poda tabuky 9 nie je potrebn dostredn sklon (pozri normatvnu prlohu C a
D), a ktor nevyaduj v dostredn sklon, ako je zkladn sklon (pozri 6.7.1).
6.9 Vsledn sklon

6.9.1 Vsledn sklon jazdnho psu m [%] je dan vzahom:
m = s2 + p2
kde
s, p
hodnoty pozdneho a prieneho sklonu jazdnho psu.
Vsledn sklon nesmie by v ako hodnoty v tabuke 12 a nesmie by men ako 0,5%.
26
[%]
STN 73 6101 - prava
Tabuka 13 Najvie prpustn vsledn sklony m poda druhu zemia a pouitch kategri
cestnej komunikcie a)
Kategria
cestnej komunikcie
D 33,5; D 26,5b);
D 24,5b) a D 22,5 b)
R 24,5; R 22,5 a R 18,5
C 22,5
C 11,5 a C 9,5
C 7,5
a)
b)
Najv vsledn sklon m na zem [%]

rovinatom alebo mierne
pahorkovitom
horskom
zvlnenom
7,0
6,5
7,5
7,0
7,5
8,5
7,0
7,5
8,5
10,0
Hodnoty vetiev kriovatiek s v STN 73 6102.

Pouitie je vyhraden len na dodaton preradenie rchlostnch ciest na dianice (napr. etapovit vstavba dianic).
6.10 Klopenie
6.10.1 Dostredn sklon sa vytvra otoenm uvaovanej asti prieneho rezu okolo:
a)
osi jazdnho psa,
b)
vonkajieho okraja vodiaceho prku.
6.10.2 Strechovit prieny sklon jazdnho psu sa klop zsadne najprv poda 6.10.1 bod a) a do dosiahnutia jednostrannho prieneho sklonu, a potom sa v prpade potreby klop alej poda obrzka 5a
alebo 5b.
6.10.3 Na smerovo rozdelench cestnch komunikcich sa klop kad jazdn ps osobitne (obrzok 5c
a 5h).
Spsob klopenia zvis od sledovanho elu, napr. od jednoduchosti rieenia (pozri obrzok 5c), od
splotenia vkovho vypuklho oblka (pozri obrzok 5e), od zmiernenia vzostupnc a zostupnc (pozri
obrzok 5d), od zachovania vodorovnho strednho deliaceho psu (pozri obrzok 5f), prpadne od jeho
minimlneho prieneho sklonu (pozri obrzok 5g a 5h) a od monosti dostupnho odvodnenia zostupnicovch preliain bez zvenia nkladov na prpadn nutn prehlbovanie odvodovacch zariaden (pozri
obrzok 5d a 5h).
Vo vetkch prpadoch vak treba preska a zabezpei odtok zrkovej vody aj z najnich miest koruny cestnej komunikcie.
6.10.4 Ak je pri klopen poda obrzka 5a, 5c a 5e vychlen vonkaj vodiaci prok a za prdavn
pruh (alebo al odboovac, pripjac pruh), klop sa jazdn ps okolo teoretickho pokraovania pvodnej (ete nevychlenej) vonkajej hrany vonkajieho vodiaceho prku, take zostva os klopenia
i v sekoch s prdavnmi pruhmi na tom mieste, ako na trase bez prdavnch pruhov.
6.10.5 Ustanovenie 6.9.1 o najmenom vslednom sklone plat aj pre vzostupnicov/zostupnicov prieny rez, v ktorom prieny sklon dosiahne nulov hodnotu. Pretoe v tomto mieste sa vsledn sklon rovn
pozdnemu sklonu, mus by na vzostupnicovom/zostupnicovom seku cestnej komunikcie zachovan
tto podmienka:
sp min = 0,5 % (pozri 6.9.1),
kde
sp min
je
men z dvoch pozdnych sklonov vonkajch okrajov vodiacich pr- [%]

kov alebo ich teoretickho pokraovania (pozri 6.10.4).
Pri stpajcej nivelete a klesajcej vzostupnici/zostupnici alebo pri klesajcej nivelete a stpajcej vzostupnici/zostupnici je:
27
STN 73 6101 - prava

sp min = s - s,
kde
je
pozdny sklon nivelety,
[%]
sklon vzostupnice/zostupnice - (pozri aj 6.11.1).
[%]
Poaduje sa, aby pri klopen bol sp min v rozmedz zkladnch prienych sklonov od 2,5 % a do +2,5 %
(minimlne 2,0 % a +2,0 %).
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
Obrzok 5a a 5h Spsoby dostrednho klopenia jazdnho psu v oblkoch

6.10.6 Pri nepatrnch pozdnych sklonoch nivelety a zamanom klopen jazdnho psu je na dodranie
ustanovenia o minimlnom vslednom sklone (pozri 6.9.1) treba:
a)
voli smerov oblk s polomerom nevyadujcim dostredn sklon (pozri 6.5.6 a tabuku 9),
b)
dba, aby pozdny sklon nivelety zodpovedal podmienkam poda 6.10.5,
c)
pri kombinci smerovho a vkovho oblka umiestni vzostupnicov/zostupnicov prieny rez s nulovm prienym sklonom do takho miesta vkovho oblka, v ktorom m pomocn dotynica pozdny sklon zodpovedajci podmienkam 6.10.5; tto pomocn dotynica je dotynica k vkovmu oblku vonkajieho okraja vodiaceho prku s menm pozdnym sklonom; pozdny sklon pomocnej dotynice sa v tomto prpade vyrta zo vzahu:
s, = s
kde
je
100.x
Rv (u )
pozdny sklon pomocnej dotynice vkovho oblka v mieste nulo- [%]

vho prieneho sklonu klopenej asti prieneho rezu,
28
STN 73 6101 - prava

s
pozdny sklon dotynice vkovho oblka (strany vkovho poly- [%]

gnu),
vzdialenos dotykovho bodu vkovho oblka na pomocnej dotynice od jeho dotykovho bodu na hlavnej dotynice,
[m]
Rv(u)
polomer vkovho oblka.
[m]
6.11 Vzostupnica/zostupnica
6.11.1 Vzostupnica/zostupnica sa spravidla navrhuje do dky prechodnice. Mus vak pritom by zachovan jej najmenia dka (normatvna prloha F), inak treba dku prechodnice zvi. Ak sa neme
dka prechodnice zvi, posunie sa as vzostupnice/zostupnice do priamej.
Ak nie je prechodnica nevyhnutn (pozri 6.6.5), me sa navrhn vzostupnica/zostupnica v asti oblka
a v asti priamej alebo sa cel umiestni do nadvzujcej priamej.
Rozhodujcim hadiskom na vobu umiestnenia vzostupnice/zostupnice a jej sklonu je dodranie minimlneho vslednho sklonu jazdnho psu 0,5 % v priestore nulovho prieneho sklonu (pozri 6.9.1) medzi zkladnmi prienymi sklonmi od 2,5 % (-2,0 %) do +2,5 % (+2,0 %).
Vzostupnica/zostupnica sa me umiestni do krunicovej asti krunicovho oblka s polomerom, ktorho vpotov hodnota (poda normatvnej prlohy D) u nevyaduje dostredn sklon, ale poaduje sa
poda tabuky 10.
Ak nasleduj dva rovnosmern krunicov oblky bezprostredne za sebou (zloen oblk), navrhuje sa
vzostupnica/zostupnica v oblku s vm polomerom.
Sklon vzostupnice/zostupnice s je rozdiel medzi pozdnymi sklonmi okraja nerozrenho jazdnho psu a osou klopenia:
s =
kde
p2 p1
a,
Lvz
je
sklon vzostupnice/zostupnice,
[%]
p2
prieny sklon jazdnho psu na konci vzostupnice/zostupnice,
[%]
p1
prieny sklon jazdnho psu na zaiatku vzostupnice/zostupnice,
[%]
Lvz
dka vzostupnice/zostupnice,
[m]
vzdialenos okraja jazdnho psu od osi klopenia.
[m]
V priebehu celej dky vzostupnice/zostupnice sa nesmie prekroi jej najv sklon a v rozmedz zkladnch prienych sklonov od 2,5 % a do +2,5 % (minimlne od 2,0 % do +2,0 %) nesmie klesn
pod hodnotu najmenieho sklonu vzostupnice/zostupnice (pozri obrzok 5).
Najvie a najmenie sklony vzostupnice/zostupnice s v tabuke 14.
Tabuka 14 - Najvie a najmenie sklony vzostupnice/zostupnice
Nvrhov rchlos
vn [km/h]
50
max. s [%]
a 4,25 m
a > 4,25 m
1,2
1,4
60 a 70
1,0
1,2
80 a 90
0,7
0,85
100 a 130
0,6
0,7
min. s [%]
a 4,25 m
a> 4,25 m
0,1 . a
0,07 . a
( max. s)
Vzostupnica/zostupnica sa pdorysne umiestuje do vonkajieho okraja nevychlenho vodiaceho prku

(pozri 6.10.4), ktor pri zvolenom spsobe klopenia men svoju vkov polohu a navrhuje sa
v jednotnom priamkovom pozdnom sklone. Lomen priamkov pozdny sklon sa navrhuje vtedy, ak
treba v rozmedz zkladnch prienych sklonov od -2,5 % (-2,0 %) a do +2,5 % (+2,0 %) uplatni naj29
STN 73 6101 - prava

men pozdny sklon vzostupnice/zostupnice, ktor by sa inak pri jednotnom pozdnom sklone v seku
klopenia (prechodnice) nedosiahol (pozri obrzok 6).
POZNMKA k obrzku 6. Ak je sklon vzostupnice/zostupnice na dku prechodnice men ako minimlny sklon poda tabuky 14, pouije sa minimlny
sklon vzostupnice/zostupnice poda tabuky 14 v intervale zkladnch prienych sklonov -2,5 % (min -2,0 %)
a +2,5 % (min +2,0 %).
Obrzok 6 Klopenie jazdnho psu

Lomy na zaiatku a konci vzostupnice/zostupnice sa vkovo zaoblia na dku dotynice, rovnajcu sa
min. 1/6 dky vzostupnice/zostupnice, priom sa vypotan dka vzostupnice/zostupnice predi
o dvojnsobok dky dotynice. Zaoblenie sa nenavrhuje vtedy, ak najvia zvisl sradnica zaoblenia
ymax (pozri aj normatvnu prlohu J) je menia ako 0,025 m.
Ak sa neme zabezpei dostaton vsledn sklon (pozri 6.9.1) pri normlnom umiestnen vzostupnice/zostupnice v priestore prieneho rezu s nulovm prienym sklonom, potom sa me zaiatok vzostupnice/zostupnice posun do profilu, v ktorom hodnota rovnice klotoidickej prechodnice A2 = R . L ete
nedosahuje hodnotu polomeru (krivosti), ktor nevyaduje dostredn prieny sklon.
6.12 Pozdny sklon

6.12.1 Pozdny sklon nivelety sa riadi lenitosou zemia a nvrhovou rchlosou. Najvie prpustn
hodnoty pozdneho sklonu s v tabuke 7.
V sekoch s mimoriadnymi sklonmi (hlavne dlh seky s vekmi sklonmi), na ktorch sa vyskytuje ak nkladn doprava, sa navrhuj pecilne stavebn opatrenia nikov zny (pozri 11.3).
30
STN 73 6101 - prava
6.13 Poloha nivelety

6.13.1. Niveleta je v pdoryse umiestnen zsadne:
a)
na smerovo rozdelench cestnch komunikcich na vonkajch okrajoch vntornch vodiacich prkov,
b)
na dvojpruhovch cestch v osi jazdnho psu.
6.13.2 Ak sa pri klopen zmen vka hrn oboch vntornch vodiacich prkov (na smerovo rozdelench cestnch komunikcich pozri 6.10.3 a obrzok 5d) alebo vka osi jazdnho psu (pozri 6.10.2
a obrzok 5a) vztiahne sa teoretick poloha nivelety k vkovo nemennej osi otania prieneho rezu pri
klopen. V pozdnom reze sa vyzna teoretick niveleta, ktor sa navye dopln ktami jej skutonej
vkovej polohy vyvolanej klopenm.
6.14 Lomy pozdneho sklonu

6.14.1 Lomy pozdneho sklonu sa zaoblia parabolou druhho stupa so zvislou osou. Tieto s uren
polomerom vkovho oblka, ktor sa rovn parametru parabol (polomeru oskulanej krunice vo vrchole paraboly).
6.14.2 Vypukl lomy pozdneho sklonu sa zaoblia tak, aby sa na:
a)
dvojpruhovch cestch poda monosti zabezpeil rozhad na predbiehanie (pozri 6.3.3
a 6.3.4),
b)
vetkch cestnch komunikcich bezpodmienene zabezpeil rozhad na zastavenie (pozri
6.3.2).
Najmenie polomery vypuklch vkovch oblkov s v tabuke 15. Najmenie odporan hodnoty Rv
na zastavenie sa na medzinrodnch cestch a dianiciach povauj za najmenie prpustn.
Tabuka 15 - Najmenie polomery vypuklch vkovch oblkova)
130
120
100
80
70
60
50
najmen odporan na zastavenie 16 000 12 000 10 000 5 000 4 000 2 500 1 500
najmen prpustn na zastavenie 14 000 11 000 6 000b) 3 000c) 2 500 1 500 1 000
najmen prpustn na predbiehanie
38 000 21 000 15 000 10 000 6 000
polomer Rv [m]
a)
Spsob vpotu najmench prpustnch hodnt Rv je v normatvnej prlohe G.

Plat len do rozdielu pozdnych sklonov |s1 s2 | 2,5 %, inak treba dodra odporan hodnotu.
c)
Plat len do rozdielu pozdnych sklonov | s1 s2| 3,3 %, inak treba dodra odporan hodnotu.
b)
6.14.3 Ak sa nemu polomery vypuklch oblkov na predbiehanie (tabuka 14) dodra, postupuje sa
poda 6.3.4.
6.14.4 Vydut lomy pozdneho sklonu sa zaoblia tak, aby kue svetlometov osvetoval jazdn ps na
dku rozhadu na zastavenie (pozri 6.3.3).
Najmenie polomery vydutch vkovch oblkov s v tabuke 16. Najmenie odporan hodnoty Ru
sa na dianiciach a medzinrodnch cestch povauj za najmenie prpustn.
Tabuka 16 - Najmenie polomery vydutch vkovch oblkova)
polomer Ru [m]
najmen odporan
najmen prpustn
a)
130
7 500
6 000

120
100
80
70
60
6 000 4 200 3 000 2 000 1 500
5 000 3 400 2 100 1 500 1 000
50
1 200
700
Spsob vpotu najmench prpustnch hodnt Ru je v normatvnej prlohe H.
6.14.5 Polomery vkovch oblkov (vypuklch i vydutch) sa maj navrhova o najvie. m men
je rozdiel pozdnych sklonov, tm v polomer zaoblenia treba poui.
31
STN 73 6101 - prava

6.14.6 Krtke priamkov sklony medzi vkovmi oblkmi rovnakho zmyslu s nevzhadn
a v pohadovo exponovanch miestach musia by nahraden vkovm oblkom s vm polomerom
alebo aspo zloenm vkovm oblkom.
Ak tesne za sebou nasleduj vkov oblky opanho zmyslu, odpora sa medzi ne vloi priamkov
sklon dky:
Cp =
kde
100.vn2
Rv
Cp
je
dka zvislho priemetu vloenho priamkovho sklonu do vodorov- [m]

nej,
vn
nvrhov rchlos,
[km/h]
Rv
polomer vypuklho vkovho oblka.
[m]
6.14.6 Dka dotynice a zvisl sradnice jednotlivch bodov vkovho oblka sa potaj poda normatvnej prlohy J.
6.15 Vekos a dka pozdneho sklonu

6.15.1 Vekos a dka pozdneho sklonu v stpan zniuj rchlos hlavne pomalch a vemi pomalch vozidiel, ktor podstatne ovplyvuj pohyb a plynulos dopravnho prdu a bezpenos premvky.
Preto treba navrhova trasu komunikcie tak, aby (z dvodu splnenia poiadavky vhadovch intenzt
v nvrhovom obdob, pozri 4.2.1 a normatvnu prlohu A) sa nemusel zvova poet jazdnch pruhov
v smere jazdy v stpan (pozri 7.4.1), prpadne v klesan.
Ak sa neme primerane upravi niveleta, navrhne sa zvenie potu jazdnch pruhov v smere jazdy
v stpan. V miestach, kde zvenie potu jazdnch pruhov u netreba, navrhne sa ich zmenenie ukonenm avho jazdnho pruhu.
Ak na dianiciach a rchlostnch smerovo rozdelench komunikcich neklesne rchlos nvrhovho
pomalho vozidla pod 70 km/h (poda grafu K 2 normatvnej prlohe K), netreba zvova poet jazdnch pruhov v stpan z dvodov zhorenia premvky pod ich vplyvom. Ak je rchlos nvrhovho pomalho vozidla niia ako 70 km/h treba posdi zvenie potu jazdnch pruhov poda grafu K 2 (pozri
informatvnu prlohu K) a kapacitn vpoet (pozri normatvnu prlohu A).
Na cestch sa posdi strata rchlosti nvrhovho pomalho vozidla v stpan poda grafu K 1. V prpade
poklesu jeho jazdnej rchlosti pod 50 km/h sa urob kapacitn vpoet (pozri normatvnu prlohu A).
Na tvor a v odvodnench prpadoch aj na viacpruhovch dianiciach a rchlostnch cestch sa zvenie potu jazdnch pruhov a spsob ich ukonenia navrhuje poda obrzka 7, na cestch so zvenm
potom jazdnch pruhov sa navrhuje rozirovac klin (pozri STN 73 6102).
Ak klesne jazdn rchlos pomalho vozidla pod 70 km/h, treba na konci prdavnho stpacieho pruhu
pre pomal vozidl vytvori monos, aby vozidlo znovu zskalo aspo jazdn rchlos 70 km/h i viac,
aby sa bez obtiai mohlo zaradi do pravho jazdnho pruhu na jazdnom pse.
6.15.2 Na dianiciach a smerovo rozdelench rchlostnch cestch sa zvuje poet jazdnch pruhov
v stpan, ak v danch stavebnch a dopravnch podmienkach vhadov intenzita dopravnho prdu vozidiel pri najniej prpustnej hodnote poadovanej jazdnej rchlosti prekrauje nvrhov intenzitu (pozri
5.3, 5.5 a 5.6 a informatvnu prlohu A) a hodnotenie stpania dajom rchlosti nvrhovho pomalho
vozidla (pozri normatvnu prlohu K).
Na priebench jazdnch pruhoch rchlostnch tvorpruhovch ciest nesmie (na dvojpruhovch cestch
nem) klesn rchlos nvrhovho pomalho vozidla vplyvom stpania pod 50 km/h v iadnom mieste
trasy. Splnenie tejto podmienky sa over postupom uvedenm v normatvnej prlohe K. Ak klesne rchlos nvrhovho pomalho vozidla pod 50 km/h, zv sa poet jazdnch pruhov na tak dku, na ktorej
je rchlos nvrhovho vozidla niia ako 50 km/h (s vnimkou prpadu poda 6.15.5).
6.15.3 Na cestch s neobmedzenm prstupom sa zvuje poet jazdnch pruhov v stpan tam, kde by
v danch stavebnch a dopravnch podmienkach vhadov intenzita dopravnho prdu vozidiel pri zo32
STN 73 6101 - prava

hadnen monosti predbiehania:
a)
prekroila nvrhov intenzitu pri najmenej prpustnej hodnote poadovanej jazdnej rchlosti pri prvom stupni hodnotenia stpania (pozri 5.5 a normatvnu prlohu A),
b)
dosiahla hodnoty vyie ako 80 % nvrhovej intenzity (zisten rovnako ako v bode a)) pri
druhom stupni hodnotenia stpania,
c)
dosiahla hodnoty vyie ako 60 % nvrhovej intenzity (zisten rovnako ako v bode a)) pri
treom stupni hodnotenia stpania.
Ak je prekroen nvrhov intenzita zodpovedajca druhmu alebo tretiemu stupu hodnotenia stpania,
alebo hodnoty poda bodu b) a c), zv sa poet jazdnch pruhov v plnej rke od miesta, kde rchlos
nvrhovho pomalho vozidla klesne pod 50 km/h. Zmenenie potu jazdnch pruhov sa navrhuje
v mieste, kde rchlos nvrhovho pomalho vozidla dosiahne op aspo 50 km/h a rozhadov pomery
zabezpeia bezpen zaradenie vozidiel do priebenho jazdnho pruhu.
Na dianiciach a rchlostnch smerovo rozdelench cestnch komunikcich sa navrhne al jazdn
pruh v plnej rke od miesta, kde rchlos nvrhovho pomalho vozidla klesne pod hodnotu najniej
poadovanej jazdnej rchlosti (pozri 5.5 a tabuku 5). Koniec tohto pruhu sa umiestni tam, kde nvrhov
pomal vozidlo dosiahne op najniiu poadovan jazdn rchlos. Pri poadovanej rchlosti 80 km/h
(pozri tabuku 5) sa na zistenie zaiatku a konca zvenia potu jazdnch pruhov uvauje rchlos 70
km/h.
6.15.4 Na brzdenie nkladnch vozidiel netreba prihliada, ak je klesanie pozdneho sklonu do 3,5 %
alebo je v dke do 1000 m s pozdnym sklonom nepresahujcim hodnoty v tabuke 6. Z grafov K.3 a
K.7 v normatvnej prlohe K vyplva, e dky klesania nemaj prekroi 3 km (prpadne 2,2 km, 1,5 km,
1,1 km a 0,9 km) pri klesan 4,5 % (prpadne 5 %, 6 %, 7 % a 8 %).
Navrhnut dku klesania treba porovna s dkami v grafoch K.3 a K.7 v normatvnej prlohe K na sekoch s vm pozdnym sklonom ako 3,5 % v klesan a na sekoch dlhch ako 1000 m, ktorch ostatn
parametre (hlavne smerov oblky) umouj jazdu vou rchlosou ako 40 km/h. Ak sa nemu
vhodnou vobou trasy vyli alie seky v klesan, potom treba na zklade znalost smerovho vedenia
trasy, vekosti pozdneho sklonu a dky klesania, charakteru ptia (napr. protisvah v priamej, al
sek klesania len s menm pozdnym sklonom a pod.), psychologickho psobenia komunikcie (irok vozovka, vek polomery oblkov alebo zka vozovka a mal polomery oblkov), klimatickch podmienok, intenzity dopravy a podielu akch nkladnch vozidiel zvi v poet jazdnch pruhov
z dvodov bezpenosti a kapacity komunikcie. Pri vpote kapacity komunikcie treba uvi, e ak
nkladn vozidl musia pri dlhch klesaniach (z dvodov bezpenho zastavenia) preradi na zaiatku
klesania na ni (II. a I.) rchlostn stupe ( pri dlhch klesaniach nesm s rchlejie ako 20 km/h a
40 km/h, vozidl s retardrmi 50 km/h a 60 km/h).
nikov zny (pozri 11.3.1) sa navrhuj v prpade, ak je potrebn zven poet jazdnch pruhov.
6.15.5 Zvenie potu jazdnch pruhov sa nenavrhuje vtedy, ak dka seku, kde je zvenie potu
jazdnch pruhov potrebn (bez zapotania vyraovacieho a zaraovacieho seku prdavnho pruhu) je
menia ako 500 m na dianiciach a rchlostnch tvorpruhovch cestch a menia ako 300 m na dvojpruhovch cestch.
6.15.6 Ak je na dianiciach a rchlostnch cestch vzdialenos medzi koncom zaraovacieho seku (Lz)
a zaiatkom nasledujceho vyraovacieho seku (Lv) dvoch po sebe nasledujcich sekov so zvenm
potom jazdnch pruhov (pruhov pre pomal vozidl) menia ako 10 vn metrov (kde vn je hodnota nvrhovej rchlosti v km/h) a na cestch s neobmedzenm prstupom menia ako 500 m a ak nie je v klesan,
navrhne sa al jazdn pruh v plnej rke aj na inak vypustitenej dke Lz + max.10 vn + Lv, alebo na
cestch s neobmedzenm prstupom Lz + max.500 m + Lv.
6.15.7 Na dianiciach a rchlostnch cestch sa vyraovacie a zaraovacie seky so zvujcim (zmenujcim) potom jazdnch pruhov navrhuj v tvare poda obrzka 7.
Na cestch s neobmedzenm prstupom sa tvar a dka tchto sekov navrhne poda obrzka 7 (na pruhoch pre pomal vozidl sa tvar a dka tchto sekov navrhne poda STN 73 6102.
33
225 *)
dka nbehovho klinu
225 *)
dka nbehovho klinu
34
80 (odporan 120)
4,0
3,75
3,75
60
3,75
3,75
7,5
Poznmka: rka strednho deliaceho psu sa navrhuje poda lnku 5.2.1
dka zenia
3,5
Ukonenie zvenia potu jazdnch pruhov
4,0
3,5
3,75
3,75
rozrenie jazdnho psu
rozrenie strednho deliaceho psu
4,0
3,5
3,75
3,75
3,75
3,75
7,5
stredn deliaci ps
pridan jazdn pruh
2. jazdn pruh
1. jazdn pruh
60
stredn deliaci ps
4,0
3,5
3,75
3,75
stredn deliaci ps
pridan jazdn pruh
2. jazdn pruh
1. jazdn pruh
225 *)
zenie strednho deliaceho psu alebo jazdnho pruhu
*) V smerovch oblkoch je treba na zklade overenia rozhadovch pomerov tto dku prpadne zvi
4,0
3,75
3,75
b) na existujcich komunikcich a pri rekontrukcich
4,0
3,75
3,75
a) na novostavbch
Zaiatok zvenia potu jazdnch pruhov
4,0
3,75
3,75
STN 73 6101 - prava
Obrzok 7 Zvenie potu jazdnch pruhov na tvor- a viacpruhovch komunikcich
STN 73 6101 - prava

6.15.8 Poda 6.15.6 sa postupuje na cestch s neobmedzenm prstupom aj vtedy, ak nespaj podmienku poda 6.15.3, avak dka kadho z dvoch po sebe nasledujcich sekov so zvenm potom jazdnch pruhov (pruhov pre pomal vozidl) je minimlne 200 m (v oboch prpadoch bez zapotania vyraovacieho a zaraovacieho seku).
6.16 Rozhad v smerovom oblku

6.16.1 Predpsan dka rozhadu na zastavenie pred prekkou mus by vo vetkch prpadoch zachovan aj pri jazde v smerovom oblku. Na dvojpruhovch cestch m by vade zabezpeen dka rozhadu na predbiehanie, ak to nespsobuje mimoriadne akosti (pozri 6.3.4).
Potrebn rozhadov polia s vymedzen obalovmi krivkami tetv urujcich jazdnch stp v dke Dz
(pozri tabuku 8) alebo Dp (pozri tabuku 9) a zabezpeuj sa (v zvislosti od osadenia zvodidla):
a)
na smerovo rozdelench cestnch komunikcich v priestore:
strednho deliaceho psu,
nespevnenej asti krajnice,
b)
na smerovo nerozdelench cestnch komunikcich v priestore:
strednho deliaceho psu,
nespevnenej asti krajnice,
vpravo od vntornej hrany koruny.
Urujce jazdn stopy sa umiestuj do osi toho jazdnho pruhu na jazdnom pse, ktor je na vymedzenie rozhadovho poa rozhodujci. Umiestnenie urujcich jazdnch stp a zabezpeenie potrebnho
rozhadu najmenm polomerom smerovho oblka je v normatvnej prlohe L. Polomer smerovho oblka nesmie by men ako hodnota polomeru vypotan zo vzahu nvrhovej rchlosti k dostrednmu
sklonu (pozri tabuku 10) a mus vyhovova aj z hadiska najvieho prpustnho vslednho sklonu
(pozri 6.9.1 a tabuku 7).
6.16.2 Rozhadov pole mimo telesa cestnej komunikcie sa zabezpe zemnmi alebo demolanmi
prcami, m sa uvon priestor 0,30 m pod hranu koruny cestnej komunikcie na rozhadov pole na zastavenie a na rozhadov pole na predbiehanie do vky 0,90 m nad tto hranu (pozri obrzky 8 a 9).
Hranicu potrebnho uvonenia bonho rozhadu uruje obalov iara rozhadovch tetv poda 6.16.1.
Cz
Dz
os jazdnho psu
urujca jazdn stopa
0,30
Cz
a/2
e 0,25
Dz - tabuka 9
a,v,c,e - obr. 1 a 2
a v+c+e
Obrzok 8 Rozhadov pole na zastavenie

6.16.3 Rozhadov pole sa na navrhnutej trase mus overi zo smerovho hadiska (pozri normatvnu prlohu L) a z hadiska vkovho rieenia. V zloitejch ternnych podmienkach pri kombinci smerovho oblka s vypuklm vkovm oblkom a/alebo pri spsoboch klopenia s vraznm vkovm rozdielom okrajov strednho deliaceho psu at. treba rozhadov dky overi na vkrese.
35
STN 73 6101 - prava

6.16.4 Ak je v smerovom oblku zriaden pruh pre pomal vozidl, vymedzuje sa jeho rozhadov pole
na zastavenie na rchlos 50 km/h a to od jazdnej stopy v osi pruhu pre pomal vozidl. Ak sa repektuj
normov nvrhov prvky, nemus sa toto pole osobitne zaisova.
Obrzok 9 Rozhadov pole na zastavenie a predbiehanie
6.17 Priestorov rieenie trasy

6.17.1 Pri navrhovan trasy treba dba na plynul priestorov vzhad a na vzjomn slad smerovch
a vkovch prvkov.
Projekt smerovo rozdelench cestnch komunikci v zloitch podmienkach treba overi vkresom
v perspektvnom zobrazen, prpadne aj modelom.
Vzjomn dkov pomer a sled priamych sekov a oblkov treba smerovo a vkovo voli tak, aby hodnoty polomerov smerovch oblkov postupne narastali alebo klesali a vyjadrovali tak pozvon prechod
do priaznivejch alebo namhavejch podmienok a aby:
a)
trasa rovnomerne vyhovovala jazde danou nvrhovou rchlosou,
b)
sa po celej dke trasy zabezpeila dka rozhadu na zastavenie poda 6.3.1 a 6.16.1,
c)
sa na dvojpruhovch cestch zabezpeila dka rozhadu na predbiehanie poda 6.3.4 a
6.16.1,
d)
sa na smerovo rozdelench cestnch komunikcich navrhovala o najkratia dka seku v
smerovej priamke (s vnimkou prpadu poda 6.5.2) a aby sa seky v priestorovej priamke
pokia mono vylili (pozri informatvnu prlohu N).
6.17.2 Za priamym stpanm vo vrcholovom zaoblen nesmie nasledova smerov oblk, zmenu smeru
treba naznai u skr a to pouitm dlhej prechodnice,
Polomery smerovch oblkov sa volia na zaiatku vieho stpania ako 3 % o najvie, s ohadom na
vozidl idce z klesania.
6.17.3 Smerov umiestnenie a niveleta mostov sa zvyajne prispsob poiadavkm plynulej trasy. Pritom sa v mieste mosta odporaj pouva o najvie smerov oblky. Zrove treba dodra minimlny prpustn pozdny sklon mostov poda STN 73 6201.
7 rkov usporiadanie koruny cestnej komunikcie

7.1 Koruna
7.1.1 Koruna cesty sa rkovo del:
36
STN 73 6101 - prava

a)
b)
na smerovo nerozdelench komunikcich na:

obojsmern jazdn ps,
prdavn pruhy,
vodiace prky,
krajnice,
bon deliace psy,
pridruen pruhy alebo psy,
krtke ndzov pruhy,
na smerovo rozdelench komunikcich na:
dva jednosmern jazdn psy,
prdavn pruhy,
vodiace prky,
stredn deliaci ps,
krajnice,
bon deliace psy,
pridruen pruhy alebo psy,
krtke ndzov pruhy.
7.2 Jazdn ps
7.2.1 Jazdn ps sa sklad:
a)
na smerovo nerozdelench cestnch komunikcich z dvoch protismernch jazdnch pruhov,
b)
na smerovo rozdelench cestnch komunikcich z dvoch alebo viac rovnosmernch jazdnch pruhov v kadom smere.
7.2.2 rka jazdnch pruhov sa uruje v tyroch zkladnch hodnotch (pozri obrzky 1 a 2) pre zkladn
typy kategri:
C 6,5 .........................................................................................................................2,75 m,
C 7,5 .........................................................................................................................3,00 m,
C 9,5; 11,5; C 22,5 a ..................................................................................................3,50 m,
R 18,5 ........................................................................................................................3,25 m,
D a R 22,5 .................................................................................................................3.50 m,
D a R 22,5; D a R 24,5; D 26,5 ..................................................................................3,75 m,
D 33,5 .................................................................. 3,75 m, resp. pre tret jazdn pruh 3,50 m.
7.3 Rozrenie v smerovom oblku

7.3.1 Rozrenie jazdnho psu v smerovom oblku sa navrhuje, ak polomer Ro je men ako 320 m, a len
na cestch so zkladnmi rkami jazdnch pruhov 3,50 m; 3,00 m a 2,75 m (pozri obrzky 1 a 2). Celkov hodnota rozrenia jazdnho psu dvojpruhovej cesty je dvojnsobok rozrenia pripadajceho na
jeden jazdn pruh poda tabuky 17. Vntorn jazdn pruh sa roziruje na vntorn stranu a vonkaj
jazdn pruh na vonkajiu stranu smerovho oblka. Na smerovo rozdelench cestnch komunikcich so
zkladnou rkou jazdnho pruhu 3,50 m sa rozrenie navrhuje len na prav krajn jazdn pruh v smere
jazdy (pozri tabuku 17).
37
STN 73 6101 - prava
Tabuka 17 Rozrenie jazdnho pruh u v smerovom oblku cesty so zkladnou rkou pruhu
3,50 m, 3,00 m a 2,75 m
Polomer smerovho oblka v osi jazdnho psu Ro [m]
320 > Ro 250
250 > Ro 200
200 > Ro 170
170 > Ro 141
141 > Ro 125
125 > Ro 110a)
Rozrenie jazdnho pruhu [m]

0,15
0,20
0,25
0,30
0,35
0,40
a)
Rozrenie jazdnch pruhov na smerovch oblkoch s menmi polomermi ako s v tejto tabuke sa navrhuje s tmi
istmi hodnotami ako na vetvch kriovatiek poda STN 73 6102.
7.3.2 Predpsan rozrenie v smerovom oblku a jeho optovn zruenie sa navrhne nbehovm klinom
linerne na dku prechodnice, v medzipriamkovch sekoch a vo vetvch kriovatiek. Priebeh rozrenia
jazdnho psu na vonkajej strane oblka nesmie by na pohad oividn a to aj v prpade, e pln rozrenie nebude zachovan v stanovenej hodnote na zaiatku alebo na konci oblka.
7.3.3 Rozrenie pridavnho pruhu sa navrhne v takej istej hodnote a takm istm spsobom ako pripadn rozrenie priahlho priebenho jazdnho pruhu. To ist plat aj pri zven potu jazdnch pruhov.
7.4 Prdavn pruhy

7.4.1 Zvenie potu jazdnch pruhov (pruh pre pomal vozidl) sa v stpan navrhuje poda zsad
v 6.15.1 a 6.15.8 a aj na dvojpruhovch cestch z dvodov nedostatonho rozhadu na predbiehanie
(pozri 6.3.4). Zvenie potu jazdnch pruhov (pruh pre pomal vozidl) v stpan sa navrhuje
v potrebnej dke poda 6.15.1 a 6.15.8, v ostatnch prpadoch v odporanej dke 1000 m a 1500 m
pre kad dopravn smer. rka prdavnho jazdnho pruhu sa navrhuje v hodnote 3,5 m, pre kategriu C
7,5 v hodnote 3,0 m.
7.4.2 Na dianiciach a rchlostnch cestch sa me navrhn zvenie potu jazdnch pruhov (pruh
pre pomal vozidl) v stpan na kor spevnenej asti krajnice len v odvodnench prpadoch. V prpade
potreby zvenia potu jazdnch pruhov v klesan sa na dianiciach a rchlostnch cestch navrhne prdavn jazdn pruh na kor spevnenej krajnice. Ak sa zv poet jazdnch pruhov na kor krajnice, navrhne sa spevnen as krajnice pozd vychlenho vodiaceho prku v minimlnej rke 0,25 m
a zrove sa navrhn krtke ndzov pruhy (s ohadom na dku seku prdavnho jazdnho pruhu zriadenho na kor spevnenej krajnice a s ohadom na vhadov intenzitu premvky) s parametrami poda
7.8.1.
Na cestch s neobmedzenm prstupom sa pri zven potu jazdnch pruhov za vodiacim prkom navrhne spevnen as krajnice v rke 0,50 m.
7.4.3 Ak treba zvi poet jazdnch pruhov, prpadne navrhn pruh pre pomal vozidl, navrhne sa
v oblasti kriovatky (ak sa tomu ned zabrni napr. jej premiestnenm alebo zmenenm pozdneho
sklonu nivelety a pod.) odboovac alebo pripjac pruh na kor krajnice.
Ak je zvenie potu jazdnch pruhov (pruh pre pomal vozidl) na kor krajnice, potom treba v oblasti
kriovatky navrhn odboovacie a pripjacie pruhy.
Vyraovacie a zaraovacie seky sa navrhuj poda zsad uvedench v 6.15.7 a v STN 73 6102.
7.5 Vodiaci prok

7.5.1 Vodiace prky sa nevyuvaj na jazdu vozidiel. V prienom usporiadan cestnch komunikci sa
vodiace prky funkne povauj za sas trvalej plochy, ku ktorej patria:
a)
spevnen as krajnice,
38
STN 73 6101 - prava

b)
c)
stredn (prpadne bon) deliaci ps,

dopravn ostrovek (prpadne dopravn tie).
7.5.2 Vodiaci prok m ten ist prieny sklon a stavebn kontrukn vrstvy ako priahl jazdn
(prpadne prdavn) pruh.
7.5.3 Vodiace prky sa umiestuj na rozmedz jazdnho psu a:
a)
spevnenej asti krajnice v rke 0,25 m,
b)
zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu v rke 0,50 m (0,75 m).
Poda bodu a) sa vodiace prky navrhuj aj pozd dopravnch ostrovekov a dopravnch tieov, priom umiestnenie dopravnch ostrovekov a dopravnch tieov sa navrhuje poda STN 73 6102.
rku vodiacej iary, ktorou sa vyznauje vodiaci prok, stanovuje STN 01 8020.
7.5.4 Priebeh a usporiadanie vodiacich prkov sa riadi tmito zsadami:
vodiace prky pozd strednho deliaceho psu prebiehaj plynule, a to aj priestorom prejazdov strednho deliaceho psu,
vodiace prky, oddeujce jazdn ps od spevnenej asti krajnice, sa pri zven potu
jazdnch pruhov vychlia nbehovm klinom na vonkaj okraj prdavnho pruhu; rozhranie
medzi jazdnm pruhom a prdavnm pruhom pripojenm sprava (pozri 6.15.1) sa vyzna
deliacou iarou rky 0,125 m, ktorej vntorn okraj prebieha v pokraovan vntornho okraja vodiaceho prku; na dku nbehovch klinov sa navrhuje deliaca preruovan iara,
pozd prdavnho pruhu pln, doplnen na strane priebenho jazdnho pruhu preruovanou
iarou,
vodiace prky pozd odboovacch a pripjacch pruhov sa navrhuj na kriovatkch aj na
obslunch dopravnch zariadeniach poda STN 73 6102.
7.6 Deliace psy

7.6.1 Stredn deliaci ps sa sklad z tzv. zelenej (prpadne spevnenej) asti a priahlch vodiacich prkov. rka zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu je stanoven na zkladnch kategrich smerovo rozdelench cestnch komunikcich v tchto hodnotch:
pre kategrie D 33,5, D 26,5.......................................................................................4,00 m,
pre kategrie D a R 24,5, C a D a R 22,5 ..................................................................3,00 m.
rka zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu sa me primerane rozri z dvodov
zabezpeenia rozhadu v smerovch oblkoch s malmi polomermi, pri vjazde do tunela, pri samostatnom veden smerovch psov tvorpruhovej cestnej komunikcie a pri zven potu jazdnch pruhov
poda obrzka 7.
7.6.2 Stredn deliaci ps sa preruuje spevnenmi prejazdmi vo vzdialenosti spravidla 2 a 3 km, a to
predovetkm v oblasti kriovatiek, tunelov a mostov s vmi dkami premostenia. Prejazdy sa spravidla umiestuj v priamej alebo v smerovch oblkoch na cestnch komunikcich so rkou zelenej
(prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu 4,00 m alebo 3,00 m (pozri obrzok 10), na ktorch
prevenie vonkajch okrajov vntornch vodiacich prkov nie je vie ako 0,15 m alebo 0,10 m.
Geometrick usporiadanie prejazdov strednho deliaceho psu sa navrhuje poda informatvnej prlohy P,
.26.
Prejazdy sa nenavrhuj v dke vzostupnice, ak sa men prieny sklon od 2,5 % do + 2,5 %, prpadne
od -2,0 % do +2,0 %.
7.6.3 Priena prava sklonu v priamkovom lomenom preveden vydutho tvaru sa navrhne v priamej
a v prpadoch vemi malch vkovch rozdielov kt vonkajch hrn vntornch vodiacich prkov tak,
aby strm sklon nepresiahol 8 % a miernej sklon nepresiahol 2 % (pozri obrzok 11, 12 a 13). Ak sa to
ned dosiahnu v uritom rozmedz vkovho rozdielu kt, navrhne sa u nelomen priamkov sklon
poda 7.6.4.
39
STN 73 6101 - prava

4,00 (3,00)
0,50
os odvodnenia
0,50
0,25
0,25
2,5%
2,5%
2,5%
2,5%
min. 0,20
6%
3%
6%
dosypan a zhutnen
trkopiesok
3%
min. 0,50
Obrzok 10 Geometrick usporiadanie prejazdu strednho deliaceho psu v priamej

s demontovatenm betnovm zvodidlom pre kategriu D a R 26,5; D 33,5
4,00 / 5,00
3,00 / 4,00
0,25
2%
os kblov
0,10 a 0,15*
*vrstva na zatrvnenie
0,50
os odvodnenia
0,50
min 2%
0,25
2%
max 8%
min. 0,20
6%
3 a 4%
6%
filtran
geotextlia
(alternatva)
1,25
0,75
0,75
3 a 4%
1,25
Obrzok 11 Usporiadanie strednho deliaceho psu rkovho typu

Pri kategrii D a R 26,5; D 33,5 v priamej s obojstrannm zvodidlom v osi plat obrzok 12 (pre kategriu D 33,5 plat v2 a vzdialenos zvodidla od spevnenia poda 4.2.1)
2%
os odvodnenia
0,25
os kblov
0,10 a 0,15*
3,00
min 2%
spevnen plocha alebo

0,25 lon prah
2%
max 8%
min. 0,20
6%
3 a 4%
6%
dosypan a zhutnen
nenamzav materil
0,75
0,75
0,75
3 a 4%
0,75
Obrzok 12 Usporiadanie strednho deliaceho psu rkovho typu kategrie D a R 24,5; C a D a

R 22,5 v priamej s obojstrannm betnovm zvodidlom v osi
40
STN 73 6101 - prava

4,00
0,50
1,00
0,10 a 0,15*
0,25
1,00
2%
0,25
max 8%
min 2%
6%
2%
6%
min. 0,20
3 a 4%
os kblov
3 a 4%
0,50
os odvodnenia
0,50
0,50
3,00
1,00
0,50 0,25
1,25
Obrzok 13 Usporiadanie strednho deliaceho psu kategrie D, R 24,5 a R, C 22,5 v priamej

s jednoduchmi zvodidlami na stranch
7.6.4 prava v nelomenom priamkovom sklone sa navrhuje vtedy, ak sklon nie je v ako 8 % a rka
zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu je 4,00 m, a hodnota sklonu 10 %, ak je rka
3,00 m (pozri obrzok 14). Inak sa postupuje poda 7.6.5.
4,00
3,00
0,10 a 0,15*
0,50
*vrstva nazatrvnenie
0,25
p%
0,50
0,25
max 10% (8%)
6%
min. 0,20
6%
os kblov
3 a p%
1,00
(1,25)
p%
3 a p%
os odvodnenia
0,50 0,25
(0,75)(0,75)
1,25
Obrzok 14 Usporiadanie strednho deliaceho psu rkovho typu kategrie D a R 24,5; C a D a

R 22,5 v pravom smerovom oblku s obojstrannm zvodidlom v osi
(Hodnoty v ztvorkch s odlin pre kategrie D, R 26,5 a D 33,5)
Pri D 22,5, kde sa pouije zen stredn deliaci ps, je jeho usporiadanie poda obrzku 14.
7.6.5 Priena prava sklonu v zalomenom priamkovom vypuklom tvare (pozri obrzok 15) sa navrhuje
pri odsaden obojstrannho zvodidla v deliacom pse do krajnej polohy (pozri normatvnu prlohu L) alebo v prpadoch, ke prava s nelomenm priamkovm sklonom prekrauje hodnoty uveden v 7.6.4.
Hodnota sklonu je na strane odsadenho zvodidla 3 % a zostvajca as sa navrhuje v sklone potrebnom
na priamkov spojenie bodu lomu s odahlm okrajom zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu. Lom sa navrhuje vo vodorovnej vzdialenosti 1,00 m od lca vzdialenejej zvodnice smerom
k osi.
41
STN 73 6101 - prava
1,00
0,25
p%
0,10 a 0,15*
0,50
5,00 (4,00)
3,00 (4,00)
0,50
1,50
(0,00)
(1,00)
3%
1:n
0,50
0,50
os odvodnenia
0,50
6%
0,25
p%
6%
3 a p%
os kblov
min. 0,20
3 a p%
1,25
(1,00)
0,75
(0,50)
0,75
(0,25)
1,25
Obrzok 15 Usporiadanie strednho deliaceho psu rkovho typu kategrie D a R 26,5; D 33,5
v avom smerovom oblku s obojstrannm zvodidlom v krajnej polohe
(Hodnoty v ztvorkch s odlin pre kategrie D a R 24,5; C a D a R 22,5)
7.6.6 Umiestnenie technickch zariaden v zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu,
t.j. odvodovacch zariaden, zvodidiel, smerovch stpikov a kblov sa navrhuje poda kapitol 8 a 11.
7.6.7 rka bonho deliaceho psu sa navrhuje s ohadom na funkciu psu, t.j. hlavne na druh oddeovanej dopravy, na prpadn umiestnenie rznych dopravnch zariaden a prekok, na osadenie zchytnch bezpenostnch zariaden a pod., vinou v rkovch hodnotch strednho deliaceho psu poda
7.6.1. Na priene usporiadanie sklonu, osadzovanie zariaden, odvodnenie, zabezpeovanie rozhadovch
pol at. sa podobne pouije ustanovenie strednho deliaceho psa.
7.6.8 Dka spevnenej asti preruenia strednho deliaceho psu na dianiciach a rchlostnch cestch
mus by 120 m v priamej a 135 m v smerovom oblku, aby sa doprava mohla plynulo previes na protismern jazdn ps.
7.7 Krajnice
7.7.1 rka spevnenej asti krajnice pre zkladn kategrie cestnch komunikci je na obrzkoch 1 a 4.
Do rky spevnenej asti krajnice sa funkne (nie stavebne) zapotava aj rka priahlho vodiaceho
prku poda 7.5.1.
7.7.2 rka spevnenej asti krajnice sa ur pre:
a)
zven poet jazdnch pruhov a pre pruhy pre pomal vozidl poda 7.4.2,
b)
prdavn pruhy obslunch dopravnch zariaden poda 12.1.1 a 12.1.2.
7.7.3 Spevnen as krajnice m ten ist prieny sklon ako priahl jazdn (prpadne prdavn) pruh.
7.7.4 rka nespevnenej asti krajnice zkladnch kategri cestnch komunikci sa stanov poda obrzka 1 a 2. Z tchto rok sa zapota 0,50 m (0,25 m prpadne 0,75 m pre kategrie C 7,5 a C 6,5) do
vonej rky cestnej komunikcie, ostvajca as v rke 0,25 m sli na osadenie smerovch stpikov
poda 11.1.3.2. Pri osadzovan zvodidiel sa nespevnen as krajnice roziruje o 0,75 m, t.j. na celkov
rku 1,50 m (1,25 m, prpadne 1,75 m pre kategrie ciest C 7,5 a C 6,5).
7.7.5 Prieny sklon nespevnenej asti krajnice sa navrhuje v jednotnom klesan 8 % od spevnenej asti
krajnice ku hrane koruny, a to tak v priamej ako aj v smerovom oblku.
7.7.6 Cyklistick komunikcie a chodnky (prpadne zdruen psy pre chodcov a cyklistov) sa navrhuj
vtedy, ak je vhodn a eln vies pech alebo cyklistov v odvodnench prpadoch po samostatnch
komunikcich z dopravnch, zemnch, bezpenostnch alebo ekonomickch dvodov. Navrhuj sa
poda STN 73 6110.
42
STN 73 6101 - prava

7.7.7 Nespevnen as krajnice sa na cestnch komunikcich s pozdnym sklonom menm alebo rovnm 3 % zvl neupravuje a ponechva sa len ako zhutnen ps zeminy. Na cestnch komunikcich
s pozdnym sklonom vm ako 3 % sa navrhne spevnenie, aby nedolo k erzii.
7.7.8 Samostatn pruh alebo ps pre chodcov alebo cyklistov sa navrhuje obvykle za hranicou vonej
rky alebo na samostatne trasovanch cyklistickch komunikcich alebo chodnkoch.
7.8 Krtke ndzov pruhy

7.8.1 Krtky ndzov pruh sa navrhuje pri rekontrukcich dvoj -, tvor - a viacpruhovch cestnch komunikci bez spevnench krajnc, ak je vhadov intenzita premvky via ako 8000 voz/de.
Krtky ndzov pruh je uren na odstavenie vozidiel, na ktorch sa poas jazdy vyskytla porucha. Navrhuje sa na vhodnch miestach v odporanej vzdialenosti 2 km a 5 km. Krtke ndzov pruhy sa navrhuj pre kad smer osobitne po pravej strane v smere jazdy.
rka krtkeho ndzovho pruhu je 3,0 m (minimlne 2,75 m od vodiaceho prku), dka elovho
seku sa navrhuje 30 m, minimlne 25 m. Vyraovac a zaraovac sek sa navrhuje v pomere rky k
dke 1 : 5. Hodnota pozdneho sklonu krtkeho ndzovho pruhu nesmie prekroi v stpan 6 %
a v klesan 8 %.
Krtke ndzov pruhy sa navrhuj ako priahl k pravmu vodiacemu prku cestnej komunikcie. Ak je
na ceste intenzita chodcov alebo cyklistov v prslunom smere vyia ako 20 za hodinu, odsadzuje sa tento pruh od vodiaceho prku o 1,0 m so rkou krajnice minimlne 1,0 m, inak o rku tejto krajnice.
Na cestnch komunikcich vybavench telefnmi ndzovho volania sa odpora ich umiestnenie
v blzkosti krtkeho ndzovho pruhu. Odporanm vybavenm krtkych ndzovch pruhov je aj informan tabua o umiestnen najbliieho telefnu ndzovho volania, o zdravotnckej pomoci, servisnch
zariadeniach, odahovej slube a pod., vrtane prevdzkovho asu a telefnnych sel.
el a umiestnenie krtkeho ndzovho pruhu je vhodn zdrazni dopravnmi znakami.
8 Teleso cestnej komunikcie

8.1 Zemn teleso
8.1.1 Veobecne
8.1.1.1 Na projektovanie zemnho telesa plat STN 73 6133.
8.1.2 Zrezy
8.1.2.1 Ak ustanovenia v STN 73 6133 a STN 73 3050, prpadne in dvody (napr. geologick, hydrogeologick a morfologick pomery, drba, vhodnejie zalenenie telesa do krajiny, zabezpeenie rozhadovho poa v smerovom oblku a pod.) nevyaduj miernejie vkopov svahy, navrhuj sa
v jednotnom sklone do hbky:
do 2,0 m vrtane, najviac vak v pomere ...................................................................1 : 2,00,
od 2,0 m do 6,0 m vrtane, najviac vak v pomere ....................................................1 : 1,75.
Sklony vkopovch svahov hlbch ako 6,0 m (v nepriaznivch geologickch podmienkach a plytkch
svahoch) treba navrhn poda vlastnost hornn zskanch geologickm prieskumom. Za hbku zrezu sa
povauje vkov rozdiel medzi ptovou a temennou iarou vkopovho svahu pred zaoblenm poda
8.1.2.2 Stabilitu vkopovho svahu treba preukza vpotom.
8.1.2.2 Vkopov svah m ptov iaru na vonkajej hrane priekopy alebo rigolu (pozri obrzky 17 a
21), ak rka rozhadovho poa v smerovom oblku nevyaduje jeho al odsun.
Horn hranu zrezu sa odpora zaobli na dku dotynice 2,0 m a v zreze do hbky 2,0 m na najviu
mon dku dotynice.
43
STN 73 6101 - prava

V odvodnench prpadoch, hlavne pri rznych vkach hornej hrany zrezu nad vonkajou hranou priekopy alebo rigolu sa vzjomne zlad predpsan zaoblenie tak, aby sa dosiahol najlep vzhad vkopovho svahu a jeho dokonalho zalenenia do ternu.
8.1.2.3 Sklon svahov skalnch zrezov zvis od sklonu vrstiev, sdrnosti horniny, spsobu aby a ur
sa poda petrografickho prieskumu.
Sklon svahov v poloskalnch a inch rchlo zvetrvajcich horninch treba navrhn ako svahy
v zeminch.
Ak sa predpoklad, e aj po oisten skalnej steny sa z nej bud neskr odlupova a pada lomky, odpora sa navrhn odsadenie vych ast svahov minimlne o 1,0 m irokej vodorovnej laviky. Jej
umiestnenie a prpadne via rka sa navrhne s ohadom na geologick podmienky (druh horniny, sklon
vrstiev, spsob odstrelu a pod.). Ak sa pouije na ochranu pred padajcim kameom in zabezpeenie
(napr. vone visiace drten siete, rzne bariry a pod.), navrhne sa vdy ptov lavika so rkou 1,0 m,
prpadne viac, ale len medzi ptou skalnho svahu a vonkajou hranou priekopy alebo rigolu.
8.1.3 Nsypy
8.1.3.1 Ak ustanovenia v STN 73 6133 a STN 73 3050, prpadne in dvody (napr. bezpenos cestnej
premvky, spora zvodidiel, drba a vyuitie svahov, vhodnejie zalenenie do krajiny a pod.) nevyaduj miernejie nsypov svahy, navrhuj sa vinou odstupovan poda vkovch psiem (pozri obrzok 16) v sklone:
a)
v psme do 3,0 m .....................................................................................................1 : 2,50,
b)
v psme od 3,0 m do 6,0 m:
s vkou nsypu do 6,0 m ...............................................................................1 : 1,50,
s vkou nsypu nad 6,0 m .............................................................................1 : 1,75,
c)
v psme nad 6,0 m ....................................................................................................1 : 1,50.
Nsypy z kamea mu ma v psme nad 3,0 m jednotn sklon 1 : 1,5 bez ohadu na ich vku.
Pri nvrhu inho tvaru nsypovho svahu treba stabilitu svahu preukza statickm vpotom.
8.1.3.2 Prechod pty nsypu do okolitho ternu sa odpora zaobli (pozri obrzok 16) tak, aby vzhad
svahu a jeho zalenenie do krajiny bolo o najplynulejie. Za vku nsypu sa povauje vkov rozdiel
medzi hranou koruny cestnej komunikcie a ptovou iarou nsypovho svahu pred Zaobleniem alebo
ptnej priekopy.
8.1.3.3 Pri nvrhu nsypov (hlavne vysokch) sa na zklade vsledkov geologickho prieskumu stanov
nosnos a sadanie podloia nsypov, vypota stabilita nsypov (STN 73 3050), vyhodnot sa vhodnos
materilu na nsyp a prpadne sa navrhne prava v aktvnej hbke podloia.
10,0
(n
a
e
,5
1: 1 ka m
z
p
sy
1:1,5
1 :1
,5
1:1,75
3,0
1 :2
,5
0,0
2,0
2 ,0
4,50
7,50
0,75
5,25
6,00
Obrzok 16 Odstupovanie sklonov nsypovch svahov
44
nsypov psma
6,0
STN 73 6101 - prava
8.1.4 Nsypy pozd vodnch tokov

8.1.4.1 Nsypy pozd vodnch tokov a nsypy v ztopovch zemiach sa musia vyvies nad hladinu
prietoku Q100, pri vodnch ndriach nad maximlnu hladinu stanoven prslunm vodohospodrskym
orgnom do takej vky, aby najni bod zemnej plne telesa cestnej komunikcie leal minimlne
0,50 m nad uvedenmi hladinami. Minimlna vka priahlej hrany koruny cestnej komunikcie nad tmito hladinami mus by 1,00 m.
Ak ide o mal vodn tok, kde sa hladina prietoku Q100 pohybuje v rozmedz od najniej kty plne a po
0,5 m pod tto ktu v kratom ase ako 24 hodn, posta navrhn na dianiciach, rchlostnch cestch
a cestch I. a II. triedy najniiu ktu plne na rovni maximlnej hladiny prietokov Q100. Na cestch III.
triedy plat uveden kritrium na prietok Q50 s tm, e hladina prietoku Q100 nesmie prekroi priahl
hranu koruny cesty. Ak podloie vozovky tvoria namzav zeminy, treba stanovi najniiu ktu plne na
zklade posdenia vlastnost tchto zemn vo vzahu k monosti vzniku porch vo vozovke vplyvom
podmania podloia.
Najmeniu vku plne prpadne trativodov a hrany koruny cestnej komunikcie nad vyie uvedenmi
hladinami treba zvi o inky vn od vetra poda STN 75 0255.
8.1.4.2 Podobne sa postupuje aj v prpadoch nbrench mrov, ak ich nepriepustnos nie je zaruen
vlastnosami navrhnutho muriva alebo vlnolamom proti inku vn spsobench vetrom.
8.1.5 Spevnenie svahov

8.1.5.1 Vkopov aj nsypov svahy treba chrni pred erziou zatrvnenm, prpadne inmi vegetanmi pravami (pozri informatvnu prlohu O, .6, prpadne .21).
V skalnch vkopovch svahoch treba navrhn vegetan pravy, prpadne in spevnenie tak, aby sa
vykonali hne pri ich realizcii.
Zatpan svahy nsypov treba spevni (napr. dldenm) do vky minimlne 0,50 m nad stanovenou
hladinou urenou spravidla prietokom Q100 na dianiciach, rchlostnch cestch a cestch I. triedy, Q50 na
cestch II. triedy a Q20 na cestch III. triedy. Konkrtnu vku hladiny hranice spevnenia ur projektant
po prerokovan s prslunmi vodohospodrskymi orgnmi s prihliadnutm na rozsah monch kd, ktor by vznikli niou hranicou spevnenia. V prpade, e trasa cestnej komunikcie vedie v blzkosti rieky,
treba v tomto seku svahy nsypov spevni dlabou alebo inm spoahlivm spsobom na ochranu proti
prdiacej vode do vky minimlne 0,8 m nad hladinu zodpovedajcu:
Q100 na dianiciach, rchlostnch cestch a cestch I. triedy,
Q050 na cestch II. triedy,
Q20 na cestch III. triedy.
Spsob spevnenia sa mus navrhn s prihliadnutm na trval alebo krtkodob zatpanie, na hbku vody,
rchlos prdu, prpadne na nrazov alebo sac inok vetra poda STN 75 0255.
Svahy nsypov, ktor nadvzuj priamo na koryto vodnho toku, sa spevuj poda zsad erozvnej
ochrany.
8.1.6 Zemn pl
8.1.6.1 Pl zemnho telesa v priamej a v smerovch oblkoch bez dostrednho sklonu mus ma prieny strechovit sklon, ktorho vekos zvis od vlastnost zemn v podlo, druhu vozovky
a technologickho postupu vstavby. Zkladn prieny sklon je 3 %. Na smerovo rozdelench cestnch
komunikcich sa zmen zkladn prieny sklon od miesta leiaceho pod vntornm okrajom vntornho
vodiaceho prku na 6 % (pozri obrzok 15).
8.1.6.2 V smerovom oblku s dostrednm sklonom vm ako 3 % sa zkladn prieny sklon plne navrhne vdy rovnobene s dostrednm sklonom jazdnho psu. Na vonkajej strane smerovho oblka sa
navrhne 6 % sklon plne v opanom smere od miesta leiaceho pod vntornm okrajom vonkajieho vodiaceho prku. Sklon plne 6 % strednho deliaceho psu sa navrhne poda 8.1.6.1.
45
STN 73 6101 - prava
8.2 Odvodovacie zariadenia

8.2.1 Veobecne
8.2.1.1 Teleso cestnej komunikcie (hlavne aktvna zna podloia) a okolit pozemky musia by zabezpeen proti kodlivmu psobeniu podzemnch vd a zrkovch vd z povrchovho odtoku. Na zachytenie a nekodn odvedenie tchto vd sa pouije odvodovacie zariadenie:
a)
povrchov (priekopy, rigoly, sklzy, kaskdy, vsakovacie jamy)
b)
podpovrchov (trativody, odvodovacie potrubia),
alebo ich vhodn kombincia.
Pri navrhovan odvodovacieho zariadenia po stranch cestnej komunikcie sa vdy zvi monos pouitia takch zariaden, ktor pri dostatonom plnen svojej funkcie klad niie nroky na zber ponohospodrskej pdy, zniuj objemy zemnch prc (v zrezoch) a neklad nadmern poiadavky na drbu. Musia sa navrhova tak, aby nenastalo neregulovan pretekanie zrkovch vd a tm aj pokodzovanie nsypovch svahov.
Samostatn skupinu tvoria odvodovacie zariadenia, ktor upravuj pvodn vodn reim, napr. znenm hladiny podzemnej vody hbkovmi trativodmi a pod., a ktor sa navrhuj na zklade vsledkov hydrogeologickho prieskumu.
Prevedenie vody pod cestnou komunikciou umouj priepusty a mostn objekty.
Odvodovacie zariadenia sa navrhuj poda informatvnej prlohy P, .23.
8.2.2 Zsady nvrhu odvodovacieho zariadenia

8.2.2.1 Odvodovacie zariadenie sliace na odvdzanie zrkovch vd z povrchovho odtoku sa navrhuje na prietokov mnostvo vypotan z vdatnosti nvrhovho daa s periodicitou stanovenou poda
potrebnho stupa ochrany povrchu vozovky pred zaplavenm:
a)
na sekoch cestnch komunikci vo vonej krajine s periodicitou daa p = 1,
b)
na sekoch prieahov sdelnmi tvarmi, ak je povrchov odtok zo zrok zasten do verejnej kanalizcie danho sdelnho tvaru, vpotov periodicita nvrhovho daa je p =
0,5 alebo 1,0 v zvislosti od vekosti sdelnho tvaru a druhu stokovej sstavy ( jednotn
alebo delen stokov sstava),
c)
na sekoch mostov p = 0,5.
Hodnoty vdatnost nvrhovch daov rznych lokalt Slovenska sa vypotaj poda STN 75 6101
(pozri jej normatvnu prlohu A). Zkladn podmienky hydrotechnickho vpotu odvodovacieho zariadenia s v normatvnej prlohe M.
8.2.3 Priekopy
8.2.3.1 Priekopy sa navrhuj v zkladnom trojuholnkovom tvare. Lichobenkov tvar sa odpora len
v miestach, ktor s od koruny cestnej komunikcie oddelen zchytnm bezpenostnm zariadenm.
8.2.3.2 Trojuholnkov priekopa m svah v sklone 1 : 3 od cestnej komunikcie, protiahl svah 1 : 2,
lichobenkov priekopa m svahy v sklone 1 : 1,25 a rka dna je minimlne 0,50 m. Minimlna prpustn hbka priekopy je 0,40 m. Dno priekopy sa vak mus umiestni minimlne 0,20 m pod rove priahlej asti zemnej plne (pozri obrzok 17 a 18).
Ak sa nemu dodra poadovan hodnoty, napr. z dvodov rkovch monost, me sa umiestni dno
priekopy vyie. Priekopy sa vak musia vdy spevni a doplni pozdnym trativodom (pozri obrzok
19).
46
STN 73 6101 - prava

0,25 e
v a
c
(v1)
vrstva na zatrvnenie
2%
8%
hrana priekopy
1 :3
0,20
1:2
3%
Obrzok 17 Trojuholnkov priekopa (prklad)

1,00
v a
c
(v1)
n1
: 1,
n
mi
25
1: 1
,25
0,20
mi
2%
8%
hrana priekopy
3%
min 0,50
Obrzok 18 Lichobenkov priekopa (prklad)

os priekopy
1 :3
v
(v1)
8%
2%
min 0,25
0,05
hrana priekopy
min 0,40
os trativodu
0,25 e
3%
1 :3
trativod
1:3
tesniaci materil
min 0,50
1:3
Obrzok 19 Trojuholnkov priekopa s trativodom (prklad)

8.2.3.3 Pozdny sklon nesmie by men ako 0,5 %, vnimone 0,3 % pri spevnenom dne. Najv pozdny sklon dna priekopy je zvisl od pozdneho sklonu cestnej komunikcie, pdnych pomerov,
mnostva a rchlosti odvdzanej vody, poda ktorch treba navrhn spevnenie a pravu dna, prpadne
svahov a pri vekch sklonoch aj umel stupne. Zaiatok spevnenia priekopy sa navrhuje v mieste, kde
by erozvne inky u mohli naruova teleso cestnej komunikcie.
Najv pozdny sklon nespevnenho dna priekopy nem prekroi hodnotu 3 %.
8.2.3.4 Usporiadanie priekopy mus by navrhnut na najvyie prietokov mnostvo (pozri 8.2.2.1) zisten hydrotechnickm vpotom. Vzdialenosti rozvodnc povod susednch vpustov sa uria poda normatvnej prlohy M.
8.2.3.5 Pri prechode zrezu do nsypu sa odvedie voda zo zrezovch priekop alebo rigolov bu otvorenm pozdnym odvodovacm zariadenm (napr. priekopou) alebo odvodovacm potrubm do najbliieho vodnho toku.
Vsakovacie zariadenia (achty alebo studne) sa mu navrhn len na nezneisten vody v preukzatene
vyhovujcich pdnych pomeroch a v miestach, ktor s nekodn z hadiska monho zneistenia podzemnch vd.
8.2.3.6 Zchytn priekopa sa rob nad vkopovm svahom, ktor je ohrozen stekajcou zrkovou vodou z povrchovho odtoku. Vyhbi sa nad temennou iarou vkopovho svahu v takej vzdialenosti a tak
spevnen, aby zabrnila podmaniu priahlho svahu. Na pte nsypu ohrozenho podmanm sa navrhuje ptn priekopa alebo rigol.
Takto priekopy alebo rigoly sa navrhn primerane poda zsad tejto normy.
47
STN 73 6101 - prava
8.2.4 Rigoly
os rigolu
os trativodu
os odvodov. potrubia
8.2.4.1 Rigoly sa navrhuj:

a)
v zrezoch, aby sa zmenil vkop a namiesto priekopy na znenie zberu ponohospodrskej pdy,
v bench prpadoch za hranou koruny cestnej komunikcie (pozri obrzky 20 a 21),
1:3
0,25 e
(v1)
2%
8%
1:3
0,05
max 0,30
1:3
1:3
3%
trativod
odvodovacie potrubie
tesniaci materil
Obrzok 20 Rigol s trativodom a odvodovacm potrubm (prklad)

0,25 e
(v1)
1:3
2%
8%
1 :3
1:3
1:3
3%
trativod
vyrovnanie plne
tesniaci materil
Obrzok 21 Rigol s trativodom a odvodovacm potrubm v skale (prklad)

-
v mimoriadne stiesnench podmienkach na kor nespevnenej asti krajnice a v prpade so pecilnymi nrokmi na vyuitie okolia komunikcie, napr. v sekoch s kvalitnou ponohospodrskou pdou a pod. (pozri obrzky 22, 23 a 24),
min. 0,50
max. 1,00
(v1)
2%
10%
1:3
1:3
3%
trativod
Obrzok 22 Rigol s trativodom a odvodovacm potrubm (prklad)
48
STN 73 6101 - prava

min. 0,50
max. 1,00
2%
10%
min. 0,25
1:3
v
v1
1:3
3%
min. 0,50
Obrzok 23 Rigol s trativodom (prklad)

1:2 ,5
5:1
3%
10%
1,00
1,00
10%
2%
5:1
10%
3%
Obrzok 24 Rigol pri zrubnom mre (prklad)

b)
c)
d)
v zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu pozd vntornho deliaceho
prku toho z jazdnch psov, ktorho dostredn sklon kles smerom k strednmu deliacemu psu; podobne sa postupuje pri realizcii rigolov v bonom deliacom pse,
na dopravnch plochch obslunch dopravnch zariaden, ktor sa nedaj odvodni do okolitho zemia,
v nsype na kor nespevnenej krajnice v pecilnych prpadoch (ochrana podzemnch vd,
vodnch zdrojov, zabrnenie erzi a pod.).
Rigoly, ktorch dno le nad rovou plne zemnho telesa, musia by vdy spevnen a doplnen pozdnym trativodom. Ak pdne pomery umouj odvodnenie kontruknch vrstiev vozovky, nemus sa
trativod navrhova.
8.2.4.2 Najvia prpustn hbka rigolu poda 8.2.4.1 a1) je 0,30 m; pri stanoven rky rigolu mimo koruny cestnej komunikcie sa vychdza zo zkladnho prieneho sklonu svahu rigolu 1 : 3. Najmen prpustn sklon dna rigolu je 0,5 %, vnimone 0,3 %.
rka rigolu poda 8.2.4.1 a2) je minimlne 0,50 m a maximlne 1,0 m, prieny sklon 10 % a pozdny
sklon je vinou toton s priahlou spevnenou asou krajnice. V odvodnench prpadoch sa me
poui sklon 20 %, a to ak rka krajnice je min. 1,50 m, alebo ak je nvrhov rchlos menia alebo rovn 70 km/h.
V oblasti strednho deliaceho psu sa me poui rigol so rkou 0,50 m. Ak odvdzan mnostvo vody
prekrauje kapacitu rigolu, musia by rigoly doplnen odvodovacm potrubm s vpustami (napr. obrzok
22).
8.2.4.3 Usporiadanie rigolu, prpadne doplnenho odvodovacm potrubm a vpustami, sa mus navrhn
na najvie prietokov mnostvo (pozri 8.2.2.1), ktor sa vypota hydrotechnickm vpotom (zkladn podmienky v normatvnej prlohe M).
8.2.4.4 Ak je sklon nivelety men ako najmen prpustn sklon dna rigolu (pozri 8.2.4.2), navrhne sa
rigol v strechovitom pozdnom sklone 0,5 % (vnimone 0,3 %), klesajcom smerom k vpustom od rozvodia.
49
STN 73 6101 - prava
8.2.5 Trativody
8.2.5.1 Pozdny trativod sa navrhne:
v zreze (pozri 8.2.3.2),
v nsype pozd ptnej priekopy, ktorej dno le nad rovou plne,
v zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu smerovo rozdelench cestnch
komunikci.
Trativod sa umiestuje v zreze (pozri obrzky 19 a 23) medzi dnom priekopy alebo rigolu a spevnenou
krajnicou alebo bezpenostnm zariadenm tak, aby jeho poloha umoovala:
odvodnenie zemnho telesa aj v priebehu pravy zemnej plne a pri kladen jednotlivch
vrstiev vozovky,
prehliadky a drbu po vstavbe v prpade poruchy jeho funkcie, a to bez odstraovania
bezpenostnho zariadenia a vnejieho poruovania ukonenia jednotlivch vrstiev vozovky.
Ak sa trativod navrhuje v nsype, umiestuje sa pozd ptnej priekopy alebo rigolu tak, aby vzdialenos
osi priekopy alebo rigolu a trativodu bola minimlne 1,25 m.
Dno trativodu mus lea minimlne 0,25 m pod rovou cestnej plne v zreze alebo pod rovou pvodnho ternu (na pte nsypovho svahu).
V prpade vmeny pvodnej zeminy pod plou (upraven pl) sa dno pozdnej drene vedie tesne
(asi 0,10 m) pod rovou tejto znenej plne. Dno drene mus vdy lea v nenamzavej hbke.
Vzdialenos vystenia alebo odahenia pozdneho trativodu a svetlos trativodu sa mus uri hydrotechnickm vpotom.
Najmenia prpustn svetlos trativodiek z plenej tehliarskej hliny poda STN 72 2699 je 100 mm. Svetlos 80 mm sa me poui v prpade perforovanch trativodiek z plastov, s vou hladkosou vntornch stien, pokia maj dostaton pevnos, ktor spa pevnostn poiadavky vznikajce poas stavby
aj po jej dokonen.
Trativod nesmie ma pozdny sklon men ako 0,5 %.
8.2.5.2 Voda z pozdneho trativodu sa odvdza bu prienymi trativodmi do svahovch sklzov na nsype alebo do odvodovacieho potrubia (pozri 8.2.6.1). Revzna achta sa vdy navrhuje v miestach nhleho odboenia prieneho trativodu alebo v miestach smerovch lomov.
8.2.6 Odvodovacie potrubie

8.2.6.1 Odvodovacie potrubie sa navrhuje:
a)
v zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu (prpadne v bonom deliacom
pse) v smerovch oblkoch s dostrednm sklonom, prpadne v priahlch sekoch
v priamej a k miestu vhodnho vystenia,
b)
v zrezovch priekopch alebo rigoloch (pozri obrzok 20 a 23), sliacich na odvdzanie
vieho mnostva vody (pozri 8.2.5.2),
c)
ako zbern zvod vody z prienych trativodov, ktor nevysuj z pozemkovch dvodov do
svahovch sklzov (pozri 8.2.5.2),
d)
v nevyhnutnch prpadoch poda 8.2.3.5.
Odvodovacie potrubie sa navrhuje na najvie prietokov mnostvo (pozri 8.2.2.1) stanoven hydrotechnickm vpotom (pozri STN EN 752-4 a STN 75 6101). Najmenia prpustn menovit svetlos odvodovacieho potrubia je DN 300. Pri potrubiach z plastov a kameniny sa pripa DN 250.
Revzne achty musia vyhovova poiadavkm STN EN 476. Vber vhodnej triedy poklopov cht sa
riadi ustanoveniami STN EN 124.
Poklopy cht odvodovacieho potrubia sa zsadne neumiestuj do vozovky.
50
STN 73 6101 - prava
8.2.7 Sklzy, stupne a prahy

8.2.7.1 Sklzy sa navrhuj na prpadn odvod vody po svahoch zemnho telesa.
Stupne a prahy sa navrhuj na povrchovch odvodovacch zariadeniach vlastnej komunikcie a na zariadeniach privdzajcich vodu z okolitch pozemkov. Vhodne sa doplnia horskmi vpustami a pod.
8.2.8 pecilne opatrenia

8.2.8.1 Ak cestn komunikcia prechdza zemm, na ktor sa vzahuje zven ochrana vodnch zdrojov4), me prslun vodohospodrsky orgn prikza alie opatrenia na zabrnenie prieniku zneistenia do vodnch zdrojov, prpadne stanovi podmienky prevdzky ochrannch zariaden vybudovanch na
tento el.
8.3 Vozovka
8.3.1 Jednotliv vrstvy vozovky a prava zemnej plne z hadiska jej nosnosti musia by navrhnut na
nvrhov obdobie v slade s normou STN 73 6114 a nadvzujcich technickch predpisov (pozri napr.
informatvnu prlohu P, .7). Kryty musia ma drsn povrch a musia zabezpeova rchly odtok zrkovch vd z povrchovho odtoku. Rovnos povrchu sa meria poda STN 73 6175 (prpadne pozri aj informatvnu prlohu P, .8).
8.4 Krajnice
8.4.1 nosnos spevnenej asti krajnice mus zodpoveda poiadavke obasnho vyuitia ako jazdnho
pruhu pri opravch, rekontrukcich, havrich a pod.
pecilne pravy nespevnenej asti krajnice sa navrhuj len v prpadoch poda 7.7.7.
9 Kriovatky a kriovania
9.1 Na navrhovanie kriovatiek cestnch komunikci plat STN 73 6102.
9.2 Na rozhodovanie o umiestnen, druhu a type kriovatky maj vplyv predovetkm tieto hadisk:
optimalizcia dopravnej obsluhy zemia,
prevedenie dopravnch prdov vo vhadovch intenzitch a v poadovanej kvalite,
dodranie homogenity stavebnho usporiadania kriovatiek na danom ahu cestnej komunikcie.
Poda vznamu, druhu a dopravnho zaaenia kriujcich sa cestnch komunikci sa navrhuj mimorovov, iastone rovov a rovov kriovatky.
Kriovania s cestnmi komunikciami sa navrhuj:
a)
na dianiciach, rchlostnch cestch a smerovo rozdelench cestch zsadne mimorovovo,
b)
na dvojpruhovch cestch mimorovovo aj rovovo.
9.3 Kriovatky na vetkch cestnch komunikcich s nvrhovou rchlosou rovnou alebo vou ako
100 km/h sa navrhuj mimorovovo. Vpoet na posdenie vhodnosti mimorovovej alebo rovovej
kriovatky na vetkch zostvajcich kategrich ciest sa uruje poda STN 73 6102.
Najmenie prpustn vzdialenosti kriovatiek stanovuje tabuka 18.
Tieto vzjomn vzdialenosti sa mu zni a o 50 %, a to v blzkosti vch sdelnch tvarov alebo
4)

51
STN 73 6101 - prava

rozsiahlych priemyselnch aglomerci a pri rekontrukcich ciest.
Tabuka 18 - Najmenie prpustn vzdialenosti cestnch kriovatiek
Nvrhov
rchlos
vn [km/h]
130
100
80
70
60
50
Vzdialenos kriovatiek na cestnch komunikcich [km]

s neobmedzenm prstupom
na dianiciach a smerovo rozdelench rchlostnch cestch
smerovo rozdelench
smerovo nerozdelench
5,0
5,0
3,0
4,0
2,5
2,0
2,5
2,0
1,5
1,0
1,0 a 0,5
9.4 Na sekoch prieahov cestnch komunikci sdelnmi tvarmi sa vzjomn vzdialenos kriovatiek
riadi ustanoveniami STN 73 6110.
9.5 Kriovanie cestnch komunikci so elezninmi, prpadne elektrikovmi drhami a elezninmi
vlekami5) sa navrhuje zsadne mimorovovo nadjazdom alebo podjazdom.
9.6 Vjazdy a vjazdy z pozemkov a budov na susedn pozemky s nehnutenosami a pripojenie elovch komunikci na vetkch dianiciach, rchlostnch cestch, tvor- a viacpruhovch cestch
s obmedzenm prstupom a ostatnch cestch I. triedy s v extravilne neprpustn. Ak to neohroz bezpenos dopravy me povoli pecilny stavebn rad v odvodnench prpadoch s prihliadnutm na intenzitu dopravy a po zven miestnych podmienok vjazdy a vjazdy a pripojenie elovch komunikci
na cesty I. triedy s neobmedzenm prstupom. Vjazdy alebo vjazdy z pozemkov a budov a pripojenie
elovch komunikci na cesty II. triedy sa neodporaj v kategrich C 11,5.
Pripojenie obslunch dopravnch zariaden sa riadi ustanoveniami poda kapitoly 12.
9.7 Hrana koruny pozemnej komunikcie sbenej s dianicou, rchlostnou cestou alebo medzinrodnou
cestou, situovan v rovnakej vkovej rovni alebo s vkovm rozdielom 2,0 m mus by umiestnen
vntorne od bliej hrany jej koruny vo vzdialenosti minimlne 10,0 m.
Vzdialenos medzi dianicami, rchlostnmi cestami, medzinrodnmi cestami a elezninmi drhami
mus by o najvia. Ak sa predpoklad nebezpeenstvo vzjomnho oslovania, navrhn sa opatrenia,
ktormi sa oslovanie zamedz.
10 Objekty
10.1 Mostn objekty
10.1.1 Jednotliv mostn objekty (mosty, priepusty a lvky) sa navrhuj poda prslunch technickch
noriem, prpadne poda schvlench typovch podkladov, vzorovch listov a typizanch smernc. Na
projektovanie a priestorov usporiadanie mostnch objektov plat STN 73 6201.
10.2 Tunely
10.2.1 Na projektovanie, priestorov usporiadanie a vybavenie tunelov na cestch, rchlostnch cestch
a dianiciach plat STN 73 7507 a alie technick predpisy (pozri informatvnu prlohu P, . 10 a 11).
5)
52
STN 73 6101 - prava
10.3 Ostatn objekty

10.3.1 Pri navrhovan ostatnch umelch stavieb, ako s oporn a zrubn mry, galrie a pod., musia
by zachovan von rky a priestorov usporiadanie poda STN 73 6201.
Pri zrubnch mroch, galrich, podjazdoch a inch objektoch nad rovou cestnej komunikcie, navrhovanch na vntornej strane smerovch oblkov treba ma na zreteli hlavne vzah medzi vekosou polomeru smerovho oblka a zabezpeovanou dkou rozhadu na zastavenie, prpadne predbiehanie (pozri
6.3.1, 6.3.3 a normatvnu prlohu L).
10.3.2 Nespevnen as krajnice, zapotavan do vonej rky cestnej komunikcie, v seku s opornm
mrom sa spevn a navrhne sa na nej odvodnenie povrchu vozovky a chodnka.
Na cestch s neobmedzenm prstupom bez chodnkov pred a za opornm mrom dlhm ako 50 m sa
navrhne chodnk s minimlnou rkou priechodnho priestoru 0,75 m so zvodidlom.
10.3.3 V nvrhu opornch a zrubnch mrov, galri a podobnch objektov treba venova zven
pozornos ich estetickmu inku zalenenia cesty do krajiny. Priebeh hornch hrn zrubnch mrov
mus by plynul a ich ukonenie citliv a nensiln s ohadom na konfigurciu ternu. Zrove mus by
v projekte navrhnut izolcia a inn odvodnenie rubovch plch, ako aj odvedenie zrkovch vd
z povrchovho odtoku. Na pohadovo exponovanch miestach trasy treba navrhn vhodn povrchov
pravu rozmernch lcnych plch zrubnch a opornch mrov.
11 Vybavenie cestnch komunikci

11.1 Bezpenostn zariadenia
11.1.1 Veobecne
11.1.1.1 Bezpenostn zariadenia na cestnch komunikcich sa navrhuj v miestach, kde hroz zven
nebezpeenstvo razu spsoben zdenm vozidla, cyklistu alebo pdom chodca z telesa cestnej komunikcie, prpadne kolzie motorovho vozidla s inm astnkom cestnej premvky (napr. s inm vozidlom,
chodcom a pod.).
V tejto norme sa bezpenostn zariadenia rozdeuj na:
a)
zchytn,
b)
vodiace,
c)
ostatn - sveteln signalizan zariadenia (STN 73 6021),
odrazky6),
oplotenie a in.
11.1.2 Zchytn bezpenostn zariadenia na cestnch komunikcich
11.1.2.1 Veobecne
11.1.2.1.1 Zchytn bezpenostn zariadenia sa navrhuj ako:
a)
zvodidl alebo zbradov zvodidl,
b)
zbradlia.
Problematiku zchytnch bezpenostnch zariaden na pozemnch komunikcich riei STN EN 1317.
11.1.2.1.2 Na dianiciach a rchlostnch cestch sa z uvedench zariaden navrhuj len zvodidl a zbradov zvodidl.
6)
53
STN 73 6101 - prava

11.1.2.1.3 Pre osadzovanie zvodidiel platia sasne v plnom rozsahu prslun rezortn predpisy (Technick predpisy pre pozemn komunikcie, schvlen MDPaT, najm TP 2/2004, TP 2/2005 a TP 2/2005).
11.1.2.2 Zvodidl
11.1.2.2.1 Mono pouva len tak kontrukciu zvodidiel, ktor je schvlen 7) a zodpoved prslunm
technickm normm a technickm predpisom (pozri informatvnu prlohu P, .13 a14).
11.1.2.2.2 Jednostrann zvodidlo sa navrhuje poda prslunch predpisov (pozri informatvnu prlohu O,
.13) tak, aby sa jeho funkcia zabezpeila po rke krajnice poda 7.7.4. Do priestoru predpokladanej deformcie za zvodidlom sa nesm ani dodatone umiestova iadne pevn prekky.
11.1.2.2.3 Zmena druhov zvodidiel na ucelench sekoch cestnej komunikcie sa m navrhova
s prihliadnutm na prslun predpisy (pozri informatvnu prlohu P, .13). Toto obmedzenie sa nevzahuje na mostn stavby a oporn mry.
11.1.2.2.4 Oceov zvodnice sa spjaj prekrvanm v smere jazdy na priahlom dopravnom pruhu.
11.1.2.2.5 Ak zvodidlo vymedzuje von rku cestnej komunikcie, vybav sa odrazkami8) vo funknom
usporiadan stanovenom smerovmi stpikmi (pozri 11.1.3.2.1 a 11.1.3.2.3). Poda vky smerovch stpikov sa umiestnia odrazky na oceovch zvodidlch bu v prelise zvodnice alebo na nadstavci smerovho stpika zvodnice na zabezpeenie plynulho vkovho optickho vedenia. Jednotn vkov umiestnenie odraziek sa zachov poda kontruknch monost aj na betnovch zvodidlch.
11.1.2.2.6 Ak sli zvodidlo aj na ochranu chodcov (pri oddelen motoristickej dopravy od chodcov),
dopln sa vodorovnou vplou poda STN 73 6201 na strane chodnka. Zbradov zvodidlo (pozri
11.1.2.2.17) sa pouije vtedy, ak zvodidlo pln aj funkciu zbradlia.
11.1.2.2.7 Zvodidlo nesmie iadnou asou zasahova do vonej rky cestnej komunikcie, okrem dolnej asti betnovho zvodidla, ktor me zasahova maximlne 180 mm do vonej rky (STN 73 6201)
a to v extravilne, na mostoch a im podobnch objektoch. Zvodidlo nesmie v iadnom mieste zniova
dku rozhadu na zastavenie (pozri 6.3.1, tabuku 7 a normatvnu prlohu L).
11.1.2.2.8 Zvodidlo sa osadzuje v priestore krajnice na hranici vonej rky cestnej komunikcie
a v priestore strednho deliaceho psu sa umiestuje v tchto polohch:
na osi (zdvojen zvodidlo, obrzok 11, 12 a 14),
v krajnch polohch (t.z. lce zvodnice je 0,50 m od rozhrania zelenej (prpadne spevnenej)
asti strednho deliaceho psu a vntornch vodiacich prkov, obrzok 11 a 13).
Na dianiciach kategrie D 33,5 (napr. v oblasti podpier nadjazdov, na portloch a pod.) sa me lce
zvodnice umiestni vo vzdialenosti len 0,25 m od hrany spevnenia, a to len v odvodnench prpadoch.
Ak sa navrhuje bon deliaci ps, osadzuje sa zvodidlo s ohadom na jeho rku, druh oddeovanej dopravy a pod., najbliie vak na hranici vonch rok oddeovanch dopravnch psov. Pritom treba
dba na zachovanie plynulosti optickho vedenia trasy.
11.1.2.2.9 Ak sa navrhne nadobrubnkov oceov zvodidlo, lcuje zvodnica s podstupnicou obruby
chodnka alebo odrazovho prku.
11.1.2.2.10 Vka hornej hrany zvodnice oceovch zvodidiel je 0,75 m nad priahlm spevnenm povrchom cestnej komunikcie. Zvodnica mus ma plynul vkov priebeh, s vnimkou sekov na zaiatku a konci zvodidiel (pozri 11.1.2.2.11). Polohu hornej hrany zvodnice na mostnch objektoch uruje
STN 73 6201, podobne sa postupuje aj pri ostatnch cestnch objektoch.
11.1.2.2.11 Koncovky oceovch zvodidiel sa zsadne zakotvia ikmo, pod rove priahlho povrchu
7)
8)
Zvodidl schvauje stredn orgn ttnej sprvy pre pozemn komunikcie.

54
STN 73 6101 - prava

cestnej komunikcie. Na jednosmernch vetvch kriovatiek a smerovo rozdelench komunikcich sa
oceov zvodidlo zakon na krajnici v smere jazdy typizovanou koncovkou bez vkovej zmeny,
v slade so schvlenou dokumentciou zvodidla.
Betnov zvodidl sa navrhuj v slade s ich schvlenou dokumentciou.
11.1.2.2.12 Zvodidlo sa osadzuje v najkratej potrebnej dke, najmenej vak v minimlnej spolupsobiacej dke svojej kontrukcie, poda poiadaviek prslunej dokumentcie. Pritom mus by zabezpeen predsadenie zvodidla pred prekkou alebo nebezpenm i chrnenm miestom. Najvia rozhodujca vzdialenos pevnej prekky, kedy treba osadi zvodilo sa stanovuje poda obrzku 25 v zvislosti
od skutonej vzdialenosti prekky od okraja spevnenia a od vkovej polohy prekky s ohadom na niveletu.
11.1.2.2.13 Jednostrann zvodidlo sa osadzuje v priestore nespevnenej asti krajnice cestnej komunikcie, prpadne kriovatkovej vetvy (pozri informatvnu prlohu O), s vnimkou prpadu poda 11.1.2.2.17:
a)
na nsypoch vych ako 4,00 m (meran od pty svahu, resp. od dna priekopy) a na nsypovch svahoch strmch ako sklon 1 : 2, poda obrzka 25. Na obrzku 25 vkou svahu rozumie rozdiel medzi vkou hrany cestnej koruny a vkou ternu pri pte svahu, resp. dna
priekopy pod svahom nsypu. Stredn sklon svahu sa rovn harmonickmu priemeru jednotlivch svahov poda vzahu:
Ss =
h
m
1
i =1
kde
b)
c)
d)
e)
f)
Ss
hi
ni
je
stredn sklon svahu;
celkov vka svahu;
[m]
hi
celkov vka svahu na seku i;
[m]
1
ni
sklon asti svahu;
m*
poet sekov s iastkovm sklonom
nad vetkmi opornmi mrmi vymi ako 2,0 m poda STN 73 6201,
pozd vetkch vodnch tokov a ndr, ak je horn hrana brehu bliie ako 5 m (meran od
hrany koruny cestnej komunikcie):
s normlnou hbkou vody vou ako 1,00 m,
s vkovm rozdielom medzi dnom a hranou koruny cestnej komunikcie vm ako
2,00 m,
pozd vetkch sbench pozemnch komunikci alebo elezninch drh, ak je vzdialenos medzi okrajom sbenej pozemnej komunikcie alebo priahlej hornej hrany plne elezninho spodku menia ako 10 m a ak le niie ako 1,50 m pod hranou koruny cestnej
komunikcie,
pozd vetkch pevnch prekok (stromov, stromorad, lesnch psov, stpov, budov, mrov, nosnch kontrukci dopravnch znaiek upevnench minimlne na dvoch nosnch profiloch, nosnch kontrukci dopravnch zariaden a pod.) vzdialench od hrany jazdnho psu menej ako 4,50 m (na kategrich C 11,5 a vch sa tto vzdialenos meria od hranice
vonej rky komunikcie) a ak le pta tejto prekky niie ako 1,50 m pod hranou koruny
cestnej komunikcie; na tuneloch, zrubnch mroch a skalnch zrezoch sa za pevn prekku povauje len ich zaiatok (na dvojpruhovch cestch aj koniec),
pred pevnmi prekkami na korune cestnej komunikcie (napr. mostnmi podperami) pozri STN 73 6201.
POZNMKA: Za pevn prekky sa nepovauj kroviny, ohrady, ploty a telefny ndzovho volania, ktor treba chrni zvodidlom voi prpadnm nrazom vozidiel. alej sa za pevn prekky nepovauj obrubnky, merask znaky, smerov stpiky,
stpiky dopravnch znaiek s vnimkou stpov portlovch kontrukci (pozri 11.2.2), zemn svahy alebo zemn steny a in nzke a poddajn predmety, ktor ahko podahn detrukcii.
55
STN 73 6101 - prava

Na sekoch ciest s najvyou prpustnou (trvalo predpokladanou) rchlosou 60 km/h a niou sa nemusia zvodidl navrhova, a to v prpadoch poda bodu e).
Dialnice, rchlostn cesty
1:1
Cesty
1:1,75
stredn sklon svahu
1:2
1:2,5
zvodidl sa osadzuj
1:3
1:4
1:5
zvodidl nie s nutn
1,5
10
12
14
16
vka svahu [m]
Obrzok 25 Pouitie zvodidiel na svahoch nsypov

11.1.2.2.14 Jednostrann zvodidlo sa osadzuje:
a)
na vetkch mostoch bez presypvky poda STN 73 6201 ,
b)
na mostoch a priepustoch s presypvkou a na priepustoch bez presypvky, ktorch rmsy leia vyie ako 2,00 m nad ternom, dnom vodnho toku a povrchom premosovanej komunikcie.
11.1.2.2.15 Jednostrann zvodidlo sa osadzuje v krajnch polohch strednho (prpadne bonho) deliaceho psu:
a)
v prpadoch vskytu prekok (piliere, osvetovacie stoiare a pod.) mus by prekka alebo chrnen miesto vzdialen od lca zvodnice najmenej o predpokladan deforman hbku
zvodidla (pozri informatvnu prlohu O, .13); pri svislch pevnch prekkach (mr a
pod.) sa zohaduje rka zvodidla po deformci; na mostoch sa navrhne prava poda STN
73 6201,
b)
na deliacom pse alebo ostroveku pozd obslunch dopravnch zariaden, ktor maj charakter pevnej prekky alebo je nevyhnutn ich chrni z inch vnych bezpenostnch dvodov (napr. poiarnych) a ktor le bliie ako 4,5 m od hrany jazdnho psu alebo jej teoretickho pokraovania; umiestni sa zvodidlo v tomto prpade na hranici vonej rky a jeho
zaiatok, ukonenie alebo preruenie sa navrhne v mieste vjazdu a vjazdu
11.1.2.2.16 Obojstrann oceov alebo betnov zvodidlo sa odpora priebene osadi na strednom deliacom pse vdy, ak jeho rka je menia alebo rovn 4 m, s podmienkou, e ron priemer dennch intenzt (RPDI) dosiahne 10 000 vozidiel na tvorpruhovch cestnch komunikcich a 15 000 vozidiel na
espruhovch.
Obojstrann oceov alebo betnov zvodidlo sa osadzuje v strednom (prpadne bonom) deliacom pse
v jeho osi alebo v krajnej polohe z dvodov zabezpeenia rozhadu na zastavenie pred prekkou
v smerovch oblkoch. Medzi rovnosmernmi oblkmi sa me zvodidlo ponecha v krajnej polohe.
11.1.2.2.17 Na ochranu chodcov sa navrhuj zbradov zvodidl namiesto jednostrannch zvodidiel, ak
sa nenavrhne chodnk. Tieto sa navrhuj:
a)
nad vetkmi opornmi mrmi bez ohadu na vku presypvky (pozri STN 73 6201),
b)
pozd vetkch vodnch tokov alebo ndr:
s normlnou hbkou vody vou ako 1,00 m,
s vkovm rozdielom dna vm ako 2,00 m, meranm od hrany koruny cestnej
komunikcie, ak je horn hrana brehu bliie ako 5,00 m od hrany koruny cestnej komunikcie,
c)
na miestach poda 11.1.2.2.14.
Minimlna vka hornej hrany zbradovho dradla je 1,10 m nad priahlm povrchom. Vka zbradlia
56
STN 73 6101 - prava

sa me zni na 1,00 m, ak je rka zbradlia (dradla) minimlne 0,35 m; alebo sa me zni a na
0,90 m, ak je rka zbradlia (dradla) 0,50 m. V odvodnench prpadoch (poda intenzity premvky
cyklistov a miestnych podmienok) sa na ochranu cyklistov odpora via vka zbradlia, minimlne
1,30 m.
11.1.2.3 Zbradlia
11.1.2.3.1 Zbradlia sa navrhuj na ochranu chodcov pred pdom z telesa cestnej komunikcie alebo na
zabrnenie ich vstupu na jazdn ps a:
a)
na vonkajej strane chodnkov so zvodidlom v miestach poda 11.1.2.2.17, bod a) a bod b),
b)
na mostoch bez presypvky poda STN 73 6201; na mostoch a priepustoch s presypvkou a
na priepustoch bez presypvky, ak le horn hranica rmsy vyie ako 1,00 m a niie ako
2,00 m nad dnom vodnho toku alebo inej prekky a pozd vetkch vodnch tokov alebo
vodnch ndr s normlnou hbkou vody od 0,50 m do 1,00 m, ak je horn hrana bliie ako
5,00 m od hrany koruny cestnej komunikcie,
c)
na komunikcich pre chodcov alebo cyklistov poda zsad uvedench v 11.1.2.2.17, bod a)
a bod b),
d)
na lvkach pre chodcov alebo cyklistov poda STN 73 6201,
e)
na usmernenie chodcov na rovov priechod a pod.
Vka hornej hrany zbradovho dradla sa na mostnch objektoch ur poda STN 73 6201, inak je
rovnak ako v 11.1.2.2.17.
11.1.2.3.2 Ak zbradlie vymedzuje von rku cestnej komunikcie a nahradzuje smerov stpiky, musia
sa na zbradlie pripevni odrazky7). Vtedy zbradlie spolu so zvodidlami a smerovmi stpikmi tvor
funkne jednotn vodiaci systm na cestnej komunikcii.
11.1.3 Vodiace bezpenostn zariadenia

11.1.3.1 Veobecne
11.1.3.1.1 Vodiace bezpenostn zariadenia s v zmysle STN 73 6100:
vodiace prky,
smerov stpiky,
obruby (STN 72 1850),
odrazov prok,
dopravn ostroveky,
vodiace tabule,
smerovacie dosky,
majiky,
zbrany.
Funkciu vedenia vozidiel plnia vodiace prky (pozri 7.5.1 a 7.5.4) a smerov stpiky (pozri 11.1.3.2.1
a 11.1.3.2.3), ktormi sa vybavuj vetky cestn komunikcie.
11.1.3.2 Smerov stpiky

11.1.3.2.1 Na navrhovanie smerovch stpikov platia tieto zkladn podmienky:
a)
navrhuj sa z ohybnch alebo ahko detruovatench hmt, aby pri nraze boli ahko
ohybn alebo sa ahko uvonili a aby sa pri strojovej drbe krajnc dali ahko a rchlo vybra; nesm sa pouva ltky, ktor nezaruuj tvarov stlos za danch poveternostnch
podmienok: pouva sa mu len smerov stpiky schvlenho typu,
b)
maj by otoen oproti vodiovi obrysovou plochou so rkou 0,10 m a 0,13 m a s vkou
1,05 m na smerovo rozdelench cestnch komunikcich a s vkou 0,80 m na ostatnch
57
STN 73 6101 - prava
c)
d)
komunikcich,
maj ma bielu (prpadne lt) farbu a ich plocha viditen v smere jazdy vozidla zviera
s rovinou prieneho rezu cestnej komunikcie uhol 10; ierne pruhy s nakreslen 0,15 m
pod hornm okrajom v klesajcom uhle 15 v smere k jazdnmu psu a slia na umiestovanie odraziek7),
na vetkch cestnch komunikcich maj rovnak odrazky7), a to dve oranov vpravo
v smere jazdy a jednu bielu odrazku na druhej strane vavo.
11.1.3.2.2 Smerov stpiky sa osadzuj v nespevnenej asti krajnice alebo v strednom (prpadne bonom)
deliacom pse na hranici vonej rky. Ak von rku vymedzuje zvodidlo alebo zbradlie, postupuje sa
poda 11.1.2.2.5 a 11.1.2.3.2. Ak sa na cestnej komunikcii navrhne rigol na kor nespevnenej asti krajnice (poda 8.2.4.1 a2), osadzuj sa smerov stpiky v prienom reze tesne za hranu odvodovacieho zariadenia (pozri obrzok 22 a 23). V strednom deliacom pse sa mu osadi namiesto smerovch stpikov (alebo odraziek na zvodidle poda 11.1.2.2.5) na vonkajej strane vodiacej iary dopravn gombky
na vozovke vo vzjomnch vzdialenostiach 9 m. Na presn optovn osadenie smerovho stpika sa odpora zabezpei jeho sprvnu polohu vhodnou znakou.
11.1.3.2.3 Vzjomn vzdialenos smerovch stpikov je:
v priamej a v smerovch oblkoch s polomerom
Ro 1250 m .........................50 m,
v smerovch oblkoch s hodnotami polomerov 1250 m > Ro 850 m.........................40 m,
850 m > Ro 450 m .........................30 m,
450 m > Ro 250 m .........................20 m,
250 m > Ro 50 m .........................10 m,
Ro < 50 m .......................... 5 m,
Z dvodu sprvnej orientcie vodia sa smerov stpiky osadzuj oproti sebe, t.z. v tom istom prienom
reze. Podobne sa postupuje aj pri osaden odraziek7) na zvodidlch alebo zbradliach (pozri 11.1.2.2.5
a 11.1.2.3.2).
Vzjomn vzdialenos smerovch stpikov sa meria vdy v osi jazdnho psu. V sekoch s astm vskytom hmly sa odpora zni najviu prpustn vzdialenos smerovch stpikov:
a)
o 25 % pre hodnoty polomerov smerovch oblkov................................ 50 m Ro < 250 m,
b)
o 50 % v priamej a v tokch, kde je .................................................................... 50 m Ro.
11.2 Dopravn znaky

11.2.1 Tvar, rozmery, vzhad, stavebn vyhotovenie a technick poiadavky na dopravn znaky uruj
prslun predpisy a STN 01 8020, STN EN 1436, STN EN 1790 a STN EN 1424. Vybavenie cestnch
komunikci dopravnmi znakami, ich usporiadanie a umiestnenie rieia prslun technick predpisy
(pozri informatvnu prlohu P, .1 a 2).
11.2.2 Z v i s l dopravn znaky sa osadzuj:
a)
na stpoch alebo na kontrukcich umiestnench na nespevnench plochch alebo svahoch
telesa cestnej komunikcie,
b)
na portlovch kontrukcich nad jazdnmi psmi, ktor musia dodriava vku prejazdnho priestoru a bezpenostn vzdialenos poda STN 73 6201.
c)
priom iadna ich as nesmie zasahova do vonej rky alebo vo
d)
nch vok cestnej komunikcie.
Na osadzovanie zvislch dopravnch znaiek (reflexn prava, osvetlenie a pod.) plat STN 01 8020
a technick predpisy (pozri informatvnu prlohu P, .1 a 3).
11.2.3 V o d o r o v n dopravn znaky sa mu nana alebo nalepova na kryt vozovky, prpadne
zapusti alebo vlisova do krytu vozovky. Osadenie vodorovnch dopravnch znaiek (reflexn pravu,
drsnos povrchu, osadenie odraziek na vozovke a pod.) stanovuje STN 01 8020, STN EN 1790, STN EN
1424, STN EN 1436 a alie normy, prenosn znaenie sa pouva poda informatvnej prlohy P .2.
58
STN 73 6101 - prava
11.3 nikov zny

11.3.1 nikov zny9) sa navrhuj ako pecilne bezpenostn stavebn pravy a slia na bezpen zastavenie akch nkladnch vozidiel, ktor sa v krajnom prpade zastavia umelm protisklonom alebo
inm zariadenm vybudovanm veda cestnej komunikcie, na ktor ak nkladn vozidlo odbo
v prpade poruchy (napr. brzdnho systmu).
11.4 Protihlukov clony

11.4.1 Protihlukov clony sa navrhuj poda STN EN 1794-1, STN EN 1794-2 ako samostatn stavebn
objekty (pozri aj informatvnu prlohu P, .19 a . 28). Pri stench dlhch ako 300 m sa vo vzdialenosti
max.300 m navrhuj nikov vchody (mimo stien opornch mrov a mostnch objektov).
11.5 Stanienie a omedznkovanie

11.5.1 S t a n i e n i e cestnej komunikcie sa navrhuje poda miestopisnho priebehu stanovenho
pasportom prslunej cesty, rchlostnej cesty alebo dianice.
11.5.2 Na o m e d z n k o v a n i e hranc pozemku cestnej komunikcie (vrtane pomocnho) sa pouvaj povrchov kamenn merask znaky poda STN 72 2518. Ak oplotenie tvor hranicu pozemku,
me sa na omedznkovanie vyui aj trval oplotenie.
11.6 Vegetan pravy

11.6.1 Vegetan pravy, ich situovanie, voba vhodnch druhov vegetcie z hadiska potreby, funkcie,
klimatickch podmienok a pod. sa navrhuj poda prslunch predpisov10). Vegetan pravy sa navrhuj hlavne kvli optickmu vedeniu, ochrane proti oslneniu, vetru a snehu, na zniovanie navy vodia, na
zabrnenie vzniku vodnej a veternej erzie svahov a inak nespevnench plch zemnho telesa, alej na
zlepenie biologickch a hygienickch pomerov v okol cestnej komunikcie, na znenie negatvnych
vplyvov cestnej premvky (hluk, exhalcie, prach a pod.), na nensiln zalenenie cestnej komunikcie
do krajiny a pod.
Vo vkresovej dokumentcii vegetanch prav sa zakresl:
rozhadov pole na kriovatkch, pri rovovch kriovaniach so elezninou drhou, v
smerovch oblkoch,
odstup vsadby na nsypoch, v zrezoch, pri objektoch a pod.
11.6.2 Zatrvnenie je zkladnm prvkom vegetanch prav obvykle ako prv etapa tchto prav. Je to
jedin prpustn vegetan prava v rozhadovch poliach (hlavne na strednom, prpadne bonom deliacom pse, na kriovatkch, na vkopovch svahoch na vntornch stranch smerovch oblkov a pod.) a
vade tam, kde sa nemu vysadzova dreviny z dvodov bezpenosti cestnej premvky alebo z dvodov
drby zariadenia.
11.6.3 Zatrvnenie sa navrhuje vsevom osiva z nzkorastcich trv (so zloenm zodpovedajcim danm prrodnm podmienkam) do vhodnej zeminy s hrbkou 0,10 m a 0,20 m (v zhutnenom stave). Hydroosev sa navrhuje na plochch bez vhodnej zeminy (pri jej nedostatku) alebo na plochch, kde sa
z technologickch dvodov ned rozprestrie vhodn zemina. Svahy niie ako 2 m a plochy v rovine sa
osievaj rune aj strojom. Vnimone sa pouva mainovanie a pod.
11.6.4 Pri vsadbe drevn treba dodra tieto zsady:
a)
9)
v miestach, kde vymedzenie rozhadovch pol a vonch vok dopravnho priestoru ne-
nikov zny sa navrhuj individulne so shlasom prslunho orgnu ttnej sprvy pre pozemn komunikcie.
10)
Pozri Svisiace predpisy [7], [8], [9], [11], [17], [18] a [19] a pozri informatvnu prlohu P, .5 a .6.
59
STN 73 6101 - prava

stanovuje v odstup krkov a stromov od koruny cestnej komunikcie, musia by dodran tieto minimlne priene vzdialenosti pre:
a1) krky,
na dvojpruhovch cestch s celkovou rkou koruny:
menou alebo rovnou 10 m .............................................................1,0 m,
vou ako 10 m a menou alebo rovnou 15 m................................1,5 m,
vou ako 15 m .............................................................................2,0 m,
na tvor- a viacpruhovej cestnej komunikcii s celkovou rkou koruny:
menou alebo rovnou 25 m .............................................................2,5 m,
vou ako 25 m .............................................................................3,0 m,
b)
c)
d)
e)
f)
ak je za hranou koruny priekopa alebo rigol, mu by vetvy krkov najbliie 1,0 m od ich
vonkajej hrany; krky nesm zniova viditenos zvislch dopravnch znaiek, svetelnch
signalizanch zariaden a pod.,
a2) stromy; minimlna priena vzdialenos kmeov stromov od koruny cestnej komunikcie je 4,5 m, ak nie je na krajnici zvodidlo alebo ak je vsadba krkov priechodn poda 11.6.5; vetvy stromov nesm zasahova viac do koruny cestnej komunikcie ako
vetvy krkov poda odseku a1),
vetvy krkov a stromov musia by vzdialen min. 1,0 m od vetkch sast mostnch objektov, tunelov, opornch mrov, zchytnch a bezpenostnch zariaden a pod.; tento odstup sa mus dodra aj na vkopovch svahoch od vonkajej temennej hrany zrubnch mrov,
dreviny sa nesm vysdza nad podzemnmi zariadeniami v telese cestnej komunikcie, t.j.
hlavne nad trativodom, odvodovacm potrubm, kblami a pod., s ohadom na ich prehliadky, obnovu a drbu,
na rovni okolitho zemia alebo na nsypoch bez krajnch zvodidiel a na novch stavbch
smerovo rozdelench cestnch komunikci a ciest I. triedy sa nesm vysdza svisl stromoradia; toto ustanovenie neplat pre kategrie C 7,5 a C 6,5,
minimlna vzdialenos kmeov stromov na priechodnch sekoch lesom je 10 m od hrany
koruny cestnej komunikcie aj pri osaden zvodidla na krajnici, a aj ke s stromy
na vkopovom svahu alebo na jeho ternnom pokraovan vo vke minimlne 1,50 m nad
hranou koruny; pritom treba zabezpei vhodnou vsadbou plynul vkov prechod na
psmo odvetvench vysokokmeovch stromov,
vsadba krkov a stromov krkovho vzrastu je prpustn na plochch dostatone irokch
deliacich psov tam, kde nezasahuj rozhadov polia a kde tomu nebrnia dvody poda
bodu b) a c) a pri zaruen minimlneho odstupu krajnch vetv od okraja priahlch
spevnench plch vo vzdialenosti 1,0 m.
11.6.5 elovo situovan vsadba vhodnch druhov krkov me posilni alebo aj prevzia lohu zchytnch bezpenostnch zariaden. Jej funkcia spova v prunom zadran nezvldnutch vozidiel nepriechodnm psom alebo skupinou krkov v priestore:
a)
dostatone irokho strednho alebo bonho deliaceho psu mimo rozhadovho poa pred
vbehnutm do protismeru alebo do susednho jazdnho psu alebo pred elnm nrazom do
pevnej prekky (mostnej podpery, stoiaru a pod.),
b)
za hranou koruny cestnej komunikcie pred zdenm z nsypovch svahov, vyadujcich
osadenie zvodidiel pred elnm nrazom do pevnej prekky, vrtane kmeov silnch stromov (pozri 11.1.2.2.13).
11.6.6 Pri vysadzovan stromov treba radej voli skupinov vsadbu ako stromoradie (aleje), ktor pln
pecifick funkciu, ako napr. znenie oslovania slnenmi lmi, ochrana pred zvejom a pod.
Vsadba ovocnch stromov je pozd dopravne vznamnejch cestnch komunikci nevhodn. Pozd
ostatnch ciest treba vsadbu navrhn s ohadom na pdne a klimatick pomery, vplyv exhalci a inch
kodlivch vplyvov a na zabezpeenie obhospodarovania stromov. Inak sa vdy volia elov a okrasn
stromy.
60
STN 73 6101 - prava
11.7 Cestn a dianin kble

11.7.1 Na dianiciach a rchlostnch cestch (v odvodnench prpadoch aj na ostatnch cestch) sa navrhuj kble silovho elektrickho vedenia alebo telekomunikanho vedenia. Tieto vedenia sa mu
kls do pomocnho pozemku, do bonho deliaceho psu alebo do nespevnenej asti krajnice, vnimone do strednho deliaceho psu (pozri obrzky 10 a 15).
11.8 Umel osvetlenie na cestnch komunikcich

11.8.1 Cestn komunikcie sa v extravilne osvetuj v odvodnench prpadoch.
Na novch stavbch a rekontrukcich kriovatiek smerovo rozdelench cestnch komunikci v extravilne a v blzkosti mestskch aglomerci sa navrhn kblov a priechodov kanly na intalciu osvetlenia vo vhade.
11.8.2 V prpadoch poda 11.8.1 sa osvetlenie riei poda STN 36 0400 a STN 36 0411. Stoiare osvetlenia sa vdy povauj za pevn prekku, pre ich umiestnenie a ochranu zchytnm zariadenm. Osvetovacie zariadenie nesmie iadnou svojou asou zasahova do vonej rky a vky cestnej komunikcie.
11.9 Telefny ndzovho volania

11.9.1 Pozemn komunikcie mono vybavi telefnmi ndzovho volania len v prpade poiadavky
sprvcu komunikcie.
Informcia o najbliom telefne ndzovho volania sa umiestni na zvisl dopravn znaku.
V takomto prpade m by vzjomn vzdialenos telefnov ndzovho volania, prp. stojanov na dianiciach a rchlostnch cestch najviac 2000 m. Vzjomn vzdialenos sa na ostatnch cestch stanov poda vznamu cesty, ak sa tu v odvodnench prpadoch zriadi telefn ndzovho volania. Manipulcia s
telefnmi ndzovho volania mus by jednoduch a znzoruje sa symbolmi.
Na smerovo rozdelench cestnch komunikcich sa telefny ndzovho volania alebo stojany umiestuj poda monosti smerne po oboch stranch, na smerovo nerozdelench cestnch komunikcich sa
umiestuj poda miestnych podmienok.
11.9.2 Telefny ndzovho volania alebo stojany sa umiestuj za hranicou vonej rky cestnej komunikcie, nesm tvori nebezpen pevn prekku a musia by bezbarirovo prstupn s manipulanm
zariadenm umiestnenm vo vke 600 mm a 1200 mm.
Prpojky vedenia od spojovacch kblov k telefnnemu zariadeniu musia by pod spevnenmi plochami
koruny cestnej komunikcie uloen do chrniiek.
11.9.3 Ak pozemn komunikcia nie je vybaven telefnmi ndzovho volania, treba dopravn znaenie
doplni o informan znaku s slon ndzovho volania.
11.10 Technolgie pre dopravn telematiku

11.10.1 Veobecne
11.10.1.1 Dopravn telematika je sbor technickch nstrojov vyuvajci informan technolgiu a telekomunikan sluby vo vozidle a v dopravnej infratruktre na podporu a prevdzku sluieb v cestnej
doprave s cieom zvyova bezpenos a efektvnos cestnej premvky
11.10.1.2 Progresvne dopravn riadiace systmy a ich zariadenia slia na zvenie bezpenosti a plynulosti cestnej premvky, prepravnch vkonov cestnej dopravy a na zabezpeenie informovanosti o stave
cestnej siete astnkov cestnej premvky ako aj sprvcov komunikci. Nvrh systmov a zariaden do-
61
STN 73 6101 - prava

pravnej telematiky sa riadi zvltnymi predpismi11).
11.10.1.3 Z hadiska pouvania pevnch zariaden pre dopravn telematiku (vo vozidlch - mobiln zariadenia tto norma neriei) sa delia dianice a cesty:
a)
dianice a rychlostn cesty,
b)
cesty I. triedy a smerovo rozdelen cesty s neobmedzenm prstupom,
c)
cesty II. a III. triedy,
d)
mestsk komunikcie.
11.10.1.4 Zariadenia pre dopravn telematiku sa musia umiestova mimo vymedzen prejazdn priestor
dianice, rchlostnej komunikcie alebo cesty. Ak tieto zariadenia s pevnou prekkou, treba chrni
vozidl nvrhom bezpenostnch zariaden (zvodidiel) alebo tlmimi nrazov (pozri 13.1.2.4).
11.10.1.5 K technolgii dopravnej telematiky, ktor sa umiestn na trase dianice alebo cesty sa mus zabezpei prstup na drbu a opravy. Technolgia, ktor si vyaduje ast prjazd vozidla sprvcu, umiestnen na dianici alebo ceste so spevnenou krajnicou uou ako 2,5 m, treba navrhn ich rozrenie
v plnej rke v dke minimlne 20 m s vjazdovm a vjazdovm klinom poda STN 73 6102.
11.10.1.6 Zariadeniami a infratruktrou riadiacich systmov na dianiciach a cestch s:
a)
automatick stae dopravy (zariadenia na zber a spracovanie dopravnch dajov poet,
klasifikcia, rchlos, asov medzery vozidiel v dopravnom prde,
b)
meteorologick a vozovkov senzory (zariadenia na zber a spracovanie fyziklnych dajov
svisiacich s dopravou),
c)
premenn dopravn znaky a znaky s prevdzkovmi informciami,
d)
kamerov dohad (a riadenie vnimonch stavov),
e)
meranie nadrozmernej dopravy a venie vozidiel, alebo in,
f)
technologick uzly a prenosov zariadenia (telekomunikan a napjacie prostriedky),
g)
zariadenia na riadenie technolgi v tuneloch.
Vetky zariadenia progresvnch dopravnch riadiacich systmov sa umiestuj poda potreby jednotlivch aplikci telematickch systmov alebo na seky s vskytom astch dopravnch porch / nehd.
11.10.2 Vyuvanie systmov dopranej telematiky

11.10.2.1 Pri projektovan dianic a ciest sa navrhuj zkladn telematick systmy, ich aplikcie
a kombincie, ktor s v tabuke 19.
11.10.2.3 Opis zkladnch aplikci uvedench v tabuke 19:
sekov riadenie dopravy systm na dosiahnutie plynulosti dopravnho prdu
a poadovanej funknej rovne, vyuvajci zariadenia na zber a vyhodnocovanie dopravnch dajov v relnom ase (intenzita, rchlos a skladba dopravnho prdu, asov medzery) a regulciu dopravnho prdu zmenou rchlosti pomocou premennch dopravnch znaiek;
presmerovanie dopravy obchdzky na ploche zemia: plon operatvne presmerovanie a
riadenie dopravnch prdov pomocou premennch (smerovch) dopravnch znaiek.
Usmernenie dopravnch prdov je zabezpeen po celej trase obchdzky;
informcie o poveternostnch podmienkach a o prekkach (nadrozmern doprava) bodov a sekov riadenie dopravy na miestach vzniku monho nebezpeenstva, vybaven me-
11)
Technick podmienky MDPT: Premenn dopravn znaky na pozemnch komunikcich, Automatick stae dopravy na
pozemnch komunikcich, Meteorologick zariadenia na pozemnch komunikcich, Televzny dohad a riadenie vnimonch stavov pomocou video technolgie na pozemnch komunikcich, Zariadenia na monitorovanie nadrozmernej a nadmernej
cestnej dopravy na pozemnch komunikcich, Prevdzka a drba technologickho vybavenia tunelov na pozemnch komunikcich,
62
STN 73 6101 - prava
teorologickmi zariadeniami a zariadeniami na zber dajov o nadmernej a nadrozmernej doprave. Informcie sa prenaj pomocou znaiek s prevdzkovmi informciami a premennmi dopravnmi znakami;
varovanie pred nehodami a zpchami bodov a sekov riadenie dopravy na miestach
vzniku monho nebezpeenstva vybaven dopravnmi detektormi alebo kamerovm dohadom a znakami s prevdzkovmi informciami a premennmi dopravnmi znakami;
riadenie dopravy na vetvch kriovatky (ramp metering) bodov riadenie dopravy na regulciu vozidiel vchdzajcich na komunikcie s vym zaaenm;
kontrola prejazdu na erven a meranie okamitej rchlosti bodov alebo sekov aplikcie na svetelne riadench kriovatkch a sekoch s vysokou intenzitou dopravy vekou
pravdepodobnosou poruovania pravidiel cestnej premvky;
dopravn a cestovn informcie sekov a plon poskytovanie informci na presmerovanie dopravnch prdov poskytnutm vasnch informci pomocou znaiek s prevdzkovmi
informciami;
riadenie dopravy v tuneloch.
Tabuka 19 Pouvanie telematickch aplikci
Zkladn aplikcie
progresvnych dopravnch
riadiacich systmov
sekov riadenie dopravy
presmerovanie dopravy
obchdzky na ploche zemia
informcie o poveternostnch
podmienkach a o prekkach
(nadrozmern doprava)
varovanie
pred nehodami a zpchami
riadenie dopravy na vetvch
kriovatky (ramp metering)
kontrola prejazdu na erven
a meranie okamitej rchlosti
dopravn a cestovn informcie
riadenie dopravy v tuneloch
Dianice
a rchlostn cesty
x
cesty s neobmezenm prstupom

smerovo
smerovo nerozdelen
rozdelen
I. triedy
II. a III. triedy
o
o
o
o
o
POZNMKA 1: - poadovan, x odporan, o mon.
11.10.3 Telekomunikan prostriedky

11.10.3.1 Telekomunikan podsystm v progresvnych riadiacich systmoch se buduje na dianiciach
a cestch na vytvorenie komunikanej infratruktry pokrvajcej nroky telematickch aplikci na dtov, hlasov, obrazov a mediln prenosy do riadiacich centier (opertorskch pracovsk a dispeingov). Systm mus zabezpei poiadavky pouvatea na spoahlivos, bezpenos a dostupnos dajov
a informci. Systm mus vyuva tandardn komunikan protokoly a rozhrania na prjem
a odosielanie dajov do informanch a telematickch systmov, ktor sa riadia pecilnymi predpismi12).
12)
Technick podmienky MDPT: Komunikan a napjacie prostriedky na pozemnch komunikcich, Zsady budovania technologickch uzlov (koncentrtorov - radiov) na pozemnch komunikcich.
63
STN 73 6101 - prava
11.10.4 Komunikan sie opertorskch pracovsk

11.10.4.1 Pri navrhovan telekomunikanej infratruktry na dianiciach a rchlostnch cestch sa odpora kombinova privtnu sie sprvcu komunikcie s verejnou sieou. Sie sprvcu dianice alebo cesty
me by pevn alebo bezdrtov, v miestnej a regionlnej rovni sli na dispeersk komunikan
sluby, ktor je vyhraden pre potreby telematickch aplikci, tiesovch a opertorskch spojen. Nvrh
opertorskho pracoviska pre systmy a zariadenia dopravnej telematiky sa riadi zvltnym predpisom13).
11.10.5 Centrlne riadenie dopravy
11.10.5.1 Progresvne dopravn riadiace systmy patriace k inteligentnm dopravnm systmom (alej
len IDS) obsahuj a vyuvaj monosti informanch a telekomunikanch technolgi. Variabiln formy IDS prinaj itok a prospech pouvateom dianic/ciest, zniuj finann potrebu budovania
cestnej infratruktry, zvyuj prevdzkov efektvnos a spoahlivos cestnej dopravy, priom zniuj
negatvne vplyvy na ivotn prostredie a zvyuj bezpenos cestnej premvky. Jednotliv formy IDS
vyuvaj sprvcovia cestnch komunikci a pouvatelia ciest a dianic. IDS zaha tieto monosti postupne aplikovatench rieen:
a)
dopravn riadiace systmy,
b)
pohotovostn riadiace systmy,
c)
bezpenostn systmy,
d)
elektronick mtne systmy,
e)
dopravn a cestovn informan systmy,
f)
technolgie umiestnen v motorovom vozidle,
g)
systmy verejnej dopravy,
h)
riadiace systmy vozovho parku a nkladnch vozidiel.
11.11 Clony proti vzjomnmu oslovaniu

11.11.1 Vegetan alebo umel clony sa mu navrhova v strednom deliacom pse alebo v priestore
oddeujcom sben komunikcie, cestn komunikcie a eleznin drhu, a to na smerovo rozdelench
cestnch komunikcich, prpadne na sbehu dvoch cestnch komunikci alebo cestnej komunikcie
a elezninej drhy, a to v miestach, kde sa nevyluuje dlhie vzjomn oslovanie vodiov (napr. priamej).
Tieto zariadenia v iadnom prpade nesm zniova najmeniu prpustn dku rozhadu na zastavenie
(pozri 6.3.2 a 6.3.3).
11.12 Ochrana proti vstupu zvierat a ostatnch vone ijcich ivochov na cestn komunikcie
11.12.1 Pri zaleovan cestnej komunikcie do krajiny treba prihliadnu aj na minimlny zsah do zemia so stlym vskytom zveri a ostatnch vone ijcich ivochov.
Tam, kde sa tto podmienka ned docieli a navye, ak sa v miestach stlych prechodov zveri a ostatnch
vone ijcich ivochov nemu situova prirodzen priechody zveri z jednej strany cestnej komunikcie na druh (pod mostnmi objektmi a pod.) navrhn sa nov priechody a medzi nimi sa urobia umel
ochrann zbrany na iaduce usmernenie pohybu zveri a ostatnch vone ijcich ivochov.
V nevyhnutnch prpadoch sa plne zabrni prechodu zveri a ostatnch vone ijcich ivochov (napr.
oplotenm).
Rozsah a spsob ochrany s vyuitm miestnych znalost sa navrhne v spoluprci s prslunmi odbornmi
orgnmi ochrany ivotnho prostredia.
13)
Technick podmienky MDPT: Opertorsk pracovisko pre riadenie dopravy na pozemnch komunikcich
64
STN 73 6101 - prava

Kontrukn usporiadanie umelch zbran proti vstupu zveri a ostatnch vone ijcich ivochov sa
navrhne poda schvlench typovch podkladov alebo vzorovch listov.
12 Obslun dopravn zariadenia

12.1 Veobecne
12.1.1 Medzi obslun dopravn zariadenia patria:
a)
odpovadl (pozri 12.5.1 a 12.5.2),
b)
autobusov zastvky (pozri 12.2.1),
c)
parkovisk (pozri 12.4.1 a 12.4.2),
d)
objekty sluieb, napr. erpacie stanice pohonnch ltok pozri (12.3.1 a 12.3.2), motely, motoresty a zariadenia s podobnou prevdzkou (napr. umvaky motorovch vozidiel a pod.);
umiestuj sa na parkoviskch a odpovadlch.
12.1.2 Obslun dopravn zariadenia sa zsadne navrhuj vpravo od cestnej komunikcie na samostatnch jednosmernch pruhoch (psoch), prpadne na plochch oddelench od vonej rky priebenej
cestnej komunikcie:
a)
fyzicky:
bonm deliacim psom,
deliacim ostrovekom,
b)
opticky,
Obslun dopravn zariadenia sa na medzinrodnch cestch a dianiciach riadia aj almi predpismi3).
Vetky obslun dopravn zariadenia musia by bezbarirov a prstupn osobm s obmedzenou schopnosou pohybu a orientcie14).
12.1.3 Spevnen asti obslunho dopravnho zariadenia uren na prejazd a sttie vozidiel s:
a)
pridruen pruhy (zastvkov na autobusovch zastvkach, prpadne parkovacie),
b)
odstavn a parkovacie plochy (na odpovadlch a samostatnch parkoviskch, pri moteloch,
motorestoch a erpacch staniciach pohonnch ltok),
c)
elov komunikcie a komunikan plochy (uren na komunikan ely vntri obslunch
dopravnch zariaden).
12.1.4 Na dianiciach, rchlostnch cestch, na tvor- a viacpruhovch cestnch komunikcich
s neobmedzenm prstupom sa navrhuje pripojenie odstavnch a parkovacch plch a elovch komunikci obslunch dopravnch zariaden na prieben jazdn pruhy pouitm odboovacch a pripjacch
pruhov poda STN 73 6102. Na ostatnch cestnch komunikcich sa navrhuj len vyraovacie seky
(pozri 12.1.9) a pripojenie sa me navrhn kriovatkovou vetvou bez zaraovacieho seku, priom treba zabezpei, aby vozidl nenabiehali do protismeru. Poda STN 73 6102 sa navrhuj nutn polomery,
odsadenie oblkov a rozrenie jazdnch pruhov. Pripojenie zastvkovch pruhov na cestch
s neobmedzenm prstupom sa navrhuje v rozsahu vyraovacch a zaraovacch sekov (prpadne sa
sklad iba z vyraovacieho a zaraovacieho seku).
12.1.5 Na elovch pruhoch a elovch komunikcich obslunch dopravnch zariaden a na ich pripojeniach na prieben jazdn pruhy sa zabezpeuje dka rozhadu na zastavenie (pozri 6.3.3).
12.1.6 Obslun dopravn zariadenia sa umiestuj pri cestnch komunikcich:
a)
prednostne na priamych a prehadnch sekoch cestnej komunikcie,
b)
v smerovch oblkoch len vtedy, ke aj po vstavbe obslunho dopravnho zariadenia zostane na cestnej komunikcii priebene zachovan rozhad na zastavenie poda 6.3.1 a tabu-
14)

65
STN 73 6101 - prava
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
ky 7, prpadne na predbiehanie (na dvojpruhovch cestch) poda 6.3.3 a tabuky 8,

vo vypuklch vkovch oblkoch, na ktorch je zabezpeen rozhad na predbiehanie (aj
na cestnch komunikcich smerovo rozdelench),
vo vypuklch vkovch oblkoch, na ktorch je zabezpeen len rozhad na zastavenie, ale
kde odboenie a pripojenie obslunho dopravnho zariadenia na cestn komunikciu le
mimo vkovho oblka a cestujci neprechdzaj cestn komunikciu v rovni,
na dianiciach a rchlostnch cestch na vzdialenos minimlne 100 m pred zaiatkom
a minimlne 100 m za koncom zvenia potu jazdnch pruhov (prpadne minimlne 100 m
pred vyraovacm sekom a minimlne 100 m za zaraovacm sekom prdavnho pruhu
pre pomal vozidl),
na cestch s neobmedzenm prstupom na sekoch so zvenm (aj vhadovm) potom
jazdnch pruhov na vzdialenos minimlne 100 m pred zaiatkom a minimlne 100 m za
koncom vyraovacieho alebo zaraovacieho seku pravho jazdnho pruhu; na zvynom
seku sa me navrhn obslun dopravn zariadenia uren len na jeden smer jazdy
v prpade, ak sa pripojenie navrhuje v slade s poiadavkami tejto normy,
tak, aby vzdialenos obslunho dopravnho zariadenia (okrem autobusovch zastvok)
umonila od hranc kriovatky umiestni zvisl dopravn znaky cestnej komunikcie
v predpsanch vzdialenostiach a splnila ustanovenia 12.3.1 a 12.5.3,
na rovovch kriovatkch ciest vdy za kriovatkou tak, aby aspo elov pruh alebo
vjazdov a vjazdov vetva elovej komunikcie (pozri 12.1.4) leali mimo rozhadovch
trojuholnkov poda STN 73 6102,
mimo rozhadovch trojuholnkov elezninch priecest, kriovatiek a vetiev mimorovovch kriovatiek,
na dostaton vzdialenos od mostnch a inch objektov tak, aby sa cestn zchytn systmy
mohli nensilne a bezpene ukoni,
mimo vjazdov, vjazdov a pripojen elovch komunikci,
mimo priechodov pre chodcov a pre cyklistov,
okrem sekov, kde vekos a dka klesania komunikcie pred obslunm dopravnm zariadenm neumouje akm nkladnm vozidlm, aby bezpene zastavili (hlavne s ohadom
na ohrev bzd).
12.1.7 Hodnoty pozdneho sklonu elovch pruhov a elovch komunikci obslunch dopravnch
zariaden na seku pozd cestnch komunikci a ich pripojen na prieben jazdn pruhy vychdzaj
z pozdneho sklonu priahlho priebenho jazdnho pruhu, priom pozdny sklon nem prekroi
hodnotu 4 % na autobusovch zastvkach, na parkoviskch, odpovadlch a na erpacch staniciach pohonnch ltok. V priestore erpacej stanice pohonnch ltok plat STN 73 6059.
alie poiadavky na umiestnenie a pripojenie s v prslunch legislatvnych predpisoch15).
12.1.8 rka bonho deliaceho psu alebo deliacich ostrovekov medzi vonkajou hranou vonej rky
priebenej cestnej komunikcie a vntornou hranou samostatnho pruhu pre obslun dopravn zariadenia sa ur pre kad druh obslunho dopravnho zariadenia osobitne.
12.1.9 Ak sa navrhuje pre vjazd na obslun dopravn zariadenie len vyraovac sek, tak m jednotn
dku 50 m a tvar poda STN 73 6102. V stiesnench podmienkach pri rekontrukcich ciest sa me tto dka zni a na polovicu.
12.1.10 Rozmery a prava spevnenej asti obslunho dopravnho zariadenia sa navrhuj napr. poda
STN 73 6056 a STN 73 6131-1, a technickch predpisov (pozri informatvnu prlohu P, .16).
12.1.11 rka jazdnho pruhu elovch komunikci obslunch dopravnch zariaden sa navrhuje jednotne 3,5 m s vnimkou priahlch ciest kategrie C 7,5 a C 6,5, na ktorch sa navrhuje v rke 3,0 m.
15)
66
STN 73 6101 - prava

Vodiace prky sa navrhuj pozd elovch pruhov a jazdnch pruhov elovch komunikci obslunch dopravnch zariaden poda 7.5.3.
12.1.12 Spevnen as krajnice sa navrhuje na rku 0,25 m pozd odboovacch a pripjacch pruhov a
vonkajch hrn elovch komunikci a plch obslunho dopravnho zariadenia, okrem vyraovacieho a zaraovacieho seku na autobusovch zastvkach na cestch s neobmedzenm prstupom, kde je tto rka minimlne 1,50 m. Prpadn rkov prechod spevnenej asti krajnice na kategriov rku sa navrhuje plynule na minimlnu dku 10 m od nstupia.
Nespevnen as krajnice (e + 0,25 m) sa navrhuje na vonkajej strane spevnench chodnkov, na autobusovch zastvkach a pozd spevnenej asti krajnice v tejto svojej celkovej rke (prpadne zven o 1,0
m, ak treba zvodidl).
12.1.13 Vetky obslun dopravn zariadenia sa musia citlivo zaleni do krajiny, zrove s vhodne a
elne upravenou vegetciou, poda rzu krajiny. Poda druhu zariadenia treba navrhn aj vybavenie
primeranmi hygienickmi zariadeniami. Umiestnenie a celkov usporiadanie tchto zariaden mus
umoova ahk drbu a ich vyuvanie vo vetkch ronch obdobiach.
12.2 Autobusov zastvky

12.2.1 Autobusov zastvky sa navrhuj poda STN 73 6425.
12.3 erpacie stanice pohonnch ltok

12.3.1 erpacie stanice pohonnch ltok (alej len SPL) sa navrhuj poda zsad uvedench v STN 73
6059. Navrhuj sa len tam, kde nebude znen bezpenos a plynulos cestnej premvky.
Na dianiciach a rchlostnch cestch sa umiestuj SPL, motely a motoresty a pod. len na odpovadlch.
SPL sa na cestch I. triedy s neobmedzenm prstupom umiestuj prednostne na odpovadlch. Ich
vzjomn vzdialenos v jednom jazdnom smere nem by menia ako 5 km, s vnimkou sekov ciest
v obciach. Vzdialenos SPL od kriovatky v extravilne m by minimlne 400 m, priom sa meria od
hranice kriovatky po vyraovac alebo zaraovac sek odboovacieho alebo pripjacieho pruhu SPL.
Tto vzdialenos mus by minimlne tak, aby umonila vloi priepletov sek poda STN 73 6102 a
umonila umiestni zvisl dopravn znaky na predpsan vzdialenosti. Rovnak minimlne vzdialenosti
sa musia dodra medzi zaiatkom a koncom vyraovacieho a zaraovacieho seku SPL a krtkym ndzovm pruhom alebo inm obslunm dopravnm zariadenm.
Na cestch II. a III. triedy sa SPL umiestuj poda miestnych podmienok. Prednostne sa umiestuj na
sekoch prieahov ciest obcami.
Na cestch s neobmedzenm prstupom sa riei podobne aj umiestnenie a pripojenie motelov, motorestov
a pod..
12.3.2 elov komunikcie a komunikan plochy SPL sa navrhuj poda STN 73 6059.
12.4 Parkovisk
12.4.1 Parkovisk sa na cestnch komunikcich (napr. v blzkosti rekreanch priestorov, lesov, vyhliadkovch miest a turisticky alebo inak atraktvnych objektov) musia umiestni tak, aby vjazd na parkovisk, pohyb vozidiel na nich, parkovanie vozidiel a vjazd vozidiel z nich nenaruoval plynulos cestnej premvky.
12.4.2 Na usporiadanie elovch pruhov, komunikci a priahlch parkovacch plch platia prslun
ustanovenia STN 73 6056 a svisiace technick predpisy v informatvnej prlohe P, .18.
Ak sa m parkovisko vhadovo vyui ako odpovadlo, mus sa navrhn poda zsad na odpovadl.
67
STN 73 6101 - prava
12.5 Odpovadl
12.5.1 Odpovadl sa navrhuj mal a vek. Na dianiciach a rchlostnch cestch sa zriauj mal
odpovadl vo vzdialenostiach 15 km a 25 km a vek vo vzdialenosti 30 km a 50 km. Koncepciu
rozmiestnenia a vybavenia odpovadiel na dianiciach schvauje prslun orgn16). Na ostatnch cestch me by vybavenie odpovadiel primerane menie a ich vzjomn vzdialenos m by minimlne
10 km.
12.5.2 Na odpovadl na dianiciach a rchlostnch cestch sa nesm napja in komunikcie, okrem
elovch komunikci na zsobovaciu dopravu obslunch dopravnch zariaden a ich pracovnkov. Ich
pripojenie neumouje priamy vjazd na dianicu alebo rchlostn cestu.
12.5.3 Vzdialenos medzi odpovadlom a nasledujcou kriovatkou m by aspo:
1500 m, minimlne 600 m, na dianiciach a ostatnch smerovo rozdelench cestnch komunikcich (bez ohadu na poet jazdnch pruhov); meria sa od konca pripjacieho pruhu odpovadla po zaiatok odboovacieho pruhu kriovatky,
400 m, na smerovo rozdelench cestch I. triedy (meria sa od konca pripjacieho pruhu odpovadla po hranicu kriovatky); na kriovatkch ciest I. triedy s cestami s vhadovou intenzitou dopravy niou ako 1500 voz/de sa mu navrhn vzdialenosti znen a na dku priepletovho seku poda STN 73 6102.
Medzi kriovatkou a nasledujcim odpovadlom m by vzdialenos aspo:
600 m na tvorpruhovch dianiciach a ostatnch smerovo rozdelench komunikcich (meria sa od konca pripjacieho pruhu kriovatky po zaiatok odboovacieho pruhu odpovadla), 1100 m na es a viacpruhovch dianiciach,
400 m na smerovo nerozdelench cestch I. triedy (meria sa od hranice kriovatky po zaiatok odboovacieho pruhu odpovadla); na kriovatkch ciest I. triedy s cestami
s vhadovou intenzitou dopravy niou ako 1500 voz/de sa mu navrhn vzdialenosti
znen a na dku priepletovho seku poda STN 73 6102.
12.5.4 V zujme vytvorenia ochrannej clony proti hluku, exhalcim a prachu sa rka bonho deliaceho
psu odpora navrhn poda vznamu odpovadla a zemnch monost:
10 m a 20 m na cestnch komunikcich s nvrhovou rchlosou vou ako 80 km/h,
5 m a 10 m na cestch s nvrhovou rchlosou menou alebo rovnou 80 km/h, ak netreba
navrhn viu rku s ohadom na umiestnenie odpovadla.
12.5.5 elov komunikcie odpovadiel sa navrhn v rozsahu, ktor umon prstup na vetky parkovacie stojisk zodpovedajceho potu a ostatn vybavenia odpovadiel (SPL, motel, motorest a pod.).
Ich spevnenie sa navrhne na minimlnu rku 6,0 m. Na elovch komunikcich odpovadla sa poaduje jednosmern doprava a na komunikanch plochch odpovadla pravostrann usporiadanie dopravy.
Obvykle sa navrhuje parkovacie stojisko pre osobn automobily, autobusy a nkladn aut oddelene. Na
usporiadanie parkovacch plch a stojsk plat STN 73 6056.
Od priebenej cestnej komunikcie sa spevnen plocha odpovadla oddel zelenm psom. Do tohto psu sa nesmie umiestni nadzemn as objektov stavieb.
12.5.6 Na cestch s nvrhovou rchlosou menou alebo rovnou 80 km/h sa chodci a cyklisti preved
v priestore pozd odpovadla po spevnenej asti krajnice priebenej cesty.
Na cestch s nvrhovou rchlosou vou ako 80 km/h sa peia a cyklistick premvka prevedie na konci odboovacieho pruhu a na zaiatku pripjacieho pruhu cez elov komunikciu odpovadla na deliaci ostrovek alebo ps, ktor mus ma dostaton rku, minimlne 1,5 m.
16)
Prslun orgn ttnej sprvy pre pozemn komunikcie v slade s vhadovmi zmermi vstavby cestnch komunikci.
68
STN 73 6101 - prava

12.5.7 Odpovadl sa umiestuj z hadiska vonkajieho zalenenia do krajiny.
Zkladnou poiadavkou na vntorn usporiadanie odpovadla je, aby sa zariadenia potrebn pre motorov vozidl (parkovisko, SPL a pod.) umiestnili v zne priahlej k priebenej cestnej komunikcii. Zariadenia a plochy sliace na odpoinok a osvieenie motoristov sa umiestuj v zne na vonkajej strane
odpovadla.
Ak sa navrhn obojstrann protiahl odpovadl, potom sa v strednom deliacom pse zriadi na dku
odpovadiel dvojit, prpadne obojstrann, zvodidlo a oplotenie do vky 1,80 m.
13 Prsluenstvo drby
13.1 Plochy na skladovanie materilov cestnej drby, ich dovoz a rozvoz sa navrhn mimo koruny cestnho telesa. Na tento el sa mu vyui zruen cesty alebo ich asti, ak sa nevyuvaj inak.
13.2 Na dianiciach a rchlostnch cestch sa skldky buduj mimo telesa cestnej komunikcie, vinou v priestore cestmajstrovstva (STN 73 6100).
13.3 Na dianiciach a rchlostnch cestch sa mu plochy a prstupov cesty poda 13.1 pouva aj
ako elov vjazdy a obratisk uren vybranm zlokm (poiarna ochrana, zchranrske jednotky,
zdravotn sluba a pod.)
14 Cudzie zariadenia na cestnch komunikcich

14.1 Do telesa cestnch komunikci sa v pozdnom smere nedovouje umiestova cudzie zariadenia.
Cudzie zariadenia sa mu umiestni do pomocnho pozemku cestnej komunikcie so shlasom sprvcu
cestnej komunikcie a to v slade s predpismi17). V blzkosti telesa cestnej komunikcie sa v iadnom prpade nesm umiestova tak zariadenia, ktor by svojou prevdzkou alebo nhlymi poruchami mohli
ohrozi alebo zni bezpenos cestnej premvky alebo ktor by neprimerane technicky i ekonomicky
ovplyvovali drbu, opravy i vhadov prestavbu cestnej komunikcie, prpadne zariaden, ktorch
vlastn drba, opravy alebo vmena by podstatne obmedzovali cestn premvku.
14.2 Umiestovanie a prevdzku cudzch zariaden na mostnch objektoch a v ich blzkosti uruje STN
73 6201.
Na kriovanie vodovodnch a kanalizanch veden s cestnmi komunikciami plat STN 75 5630 a STN
75 6230.
Ak sa cestn komunikcia kriuje s inm vedenm (telekomunikanm, energetickm a pod.), mus by
toto vedenie osaden voi nivelete cestnej komunikcie s vkovm rozdielom a spsobom predpsanm
normami (napr. STN 73 7505, STN 33 4050, STN 73 6005 a pod.) a almi predpismi.
Na ochranu podzemnho vedenia, ktor sa kriuje s cestnou komunikciou, pred mechanickm pokodenm sa navrhuj chrniky, kblov a prechodov kanle, kblovody, ktor umouj pretiahnu a vymeni kble bez preruenia cestnej komunikcie. Vade tam, kde je to mon sa odporaj zriaova kolektory.
Kriovanie cudzch zariaden s cestnou komunikciou sa navrhuje poda svisiacich technickch predpisov (pozri informatvnu prlohu P . 17).
14.3 Na cestnch komunikcich mu by umiestnen aj in zariadenia napomhajce zvyova bezpenos cestnej premvky a uahi jeho kontrolu a riadenie.
17)
Pozri svisiace predpisy [3].
69
STN 73 6101 - prava
15 Zalenenie cestnej komunikcie do krajiny

15.1 Vedenie trasy cestnej komunikcie mus spa dopravno - technick hadisk zrove s o najvm uplatnenm zsad priestorovej plynulosti trasy a jej estetickho psobenia. V zujme ochrany ivotnho prostredia treba cestn komunikciu vies tak, aby bol zmiernen jej prpadn nepriazniv zsah do
krajiny a aby boli zachovan pamiatky a chrnen zemia.
Pri jej nvrhu treba prihliadnu na ekologick, klimatick, biologick, poveternostn, geologick, vodohospodrske pomery a pod. alej treba prihliadnu na monos vzjomnho prepojenia zemia, ktor sa
rozdelilo cestnou, najm smerovo rozdelenou komunikciou.
15.2 Na zem s ponohospodrskou a lesnou pdou treba zvi vedenie cestnej trasy tak, aby zber
kvalitnho pdneho fondu bol o najmen. V prpade nevyhnutnosti rozdelenia ponohospodrskych alebo lesnch pozemkov treba cestn komunikciu navrhn tak, aby boli vytvoren dobre obhospodarovaten celky s monosou prjazdu aj akch ponohospodrskych a lesnckych mechanizmov.
15.3 Cestn komunikcia nem les pretna v priamke s nepriaznivo psobiacim vhadom do irokho
prieseku. Miernym zakrivenm trasy sa dosiahne pohad na lesn stenu.
Svahy telesa cestnej komunikcie, hlavne smerovo rozdelenej, treba o najviac prispsobi tvaru a povrchu zemia (pozri informatvnu prlohu N).
15.4 Na obmedzenie nepriaznivch inkov cestnej premvky (exhalci, prachu, hluku, vibrci a pod.)
na nosn mieru treba zvi vedenie cestnch komunikci s vysokmi nvrhovmi prvkami
a s vysokmi intenzitami cestnej dopravy v dostatonej vzdialenosti od budov a bytovch priestorov, lieebnch, kpench, vchovnch, kultrnych a rekreanch zariaden, pamiatkovch objektov, chrnench zem aj oblast s intenzvnou vrobou zeleniny, ovocia, chmeu a vinia. Ak sa ned zabrni nepriaznivm inkom cestnej premvky dostatonou vzdialenosou alebo polohou nivelety v zreze, treba
na tento el vyui vetky dostupn ochrann technick a biologick (vegetan) prostriedky obmedzujce nepriazniv vplyvy. Pritom sa repektuj prslun predpisy.
15.5 Plochy vytvoren zemnmi prcami na novej cestnej komunikci sa musia upravova poas vstavby alebo vzpt po jej ukonen . Porast m zodpoveda klimatickm a biologickm pomerom miesta stavby a to s prihliadnutm na:
a)
vhodnos porastu na spevnenie svahu,
b)
monos jeho ahkho udriavania (strihanie, kosenie a pod.),
c)
jeho estetick inok, hlavne pokia ide o vhodn maskovanie vych nsypov a inch nevyhnutnch zsahov novej cestnej komunikcie do krajiny.
Vegetan pravy sa navrhuj poda 11.6.1 a 11.6.6.
15.6 V projekte treba navrhn aj pravu pozemkov vyuvanch poas vstavby na stavebn prce a to
ako z estetickch dvodov, tak aj z dvodov monej rekultivcie vetkch plch, ktor netreba na ely
cestnej komunikcie. To sa tka aj sekov starch vyradench ciest, ktor sa nedaj vyui na miestnu
premvku ako cyklistick trasy alebo ako skldky cestnch materilov a pod.
15.7 V projekte treba vyriei aj spracovanie prebytonej horniny/ zeminy vyaenej najm z tunelov,
ktor sa ned poui na stavebn ely a to aj na vytvorenie novho relifu krajiny, vhodnou pravou ternu v okol stavby s doplnenm vsadby vegetcie.
70
STN 73 6101 - prava
Prloha A (normatvna)
Vpoet prpustnch nvrhovch intenzt dopravnho prdu
A.1 Zkladn kategrie ciest a dianic
A.1.1 Veobecne
A.1.1.1 Zkladn kategrie ciest I. a II. triedy (vrtane medzinrodnch) s stanoven vhadovmi zmermi vstavby ciest18). Kategrie ciest III. triedy sa uria poda vhadovej intenzity dopravnch prdov a charakteristiky zemia 19).
Vhadov intenzity dopravnho prdu nesm prekroi navrhovan intenzity zodpovedajce priestorovmu usporiadaniu cestnej kommunikcie, vhadvej skladbe dopravnch prdov vozidiel a poadovanm jazdnm rchlostiam.
A.1.1.2 Pri vobe kategrie poda A.1.1.1 sa prihliada na poiadavky jazdy v ucelench ahoch, bez vch a nhlych zmien priestorovho usporiadania, ovplyvujcich jazdn rchlos. Preto sa z hadiska
homogenity ucelench sekov cestnej komunikcie mu meni kategrie len v najnutnejch prpadoch,
napr. v blzkosti vekch miest, priemyselnch centier, v horskch podmienkach a pod. Zmena kategrie
sa riei vdy v oblasti kriovatky.
A.1.1.3 Za vhadov intenzitu dopravnho prdu poda A.1.1.1 sa povauje vhadov pdesiatrazov
(alej 50-rzov) intenzita dopravnho prdu. Na dvojprdovch cestch treba uvaova s prslunou intenziou dopravnho prdu v protismere.
Poda [26] je mono uvaova aj s porovnanm 30-, 50-, 100-, 150-, 200-, 250-rzovou hodinovou intenzitou dopravy, ak rozdiel medzi 50-tou a uvedenou hodinovou intenzitou je do 10%.
A.1.1.4 Na stanovenie X-rzovch hodn sa:
a)
porovn 30-, 50-, 100-, 150-, 200-, 250-t hodin a pouije sa vhodnej pomer medzi 30-,
50-, 100-tou hodinou na stanovenie rozhodujcej hodinovej intenzity dopravy. Na dimenzovanie a plnovanie sa odpora pouva pomer X-rzovej hodinovej intenzity dopravy, ktorej pomer je najbli k slu 1,00,
b)
stanov ukazovate pikovej hodinovej intenzity () vyjadren v percentch poda vzahu:
=
c)
stanov rozhodujca hodinov intenzia dopravy. Tto hodnota sa v krajinch E pouva na

posdenie protihlukovej ochrany pre de v ase (06 - 22 h) a noc (22 - 06 h). Bude:
v ase 06 22 h
d)
M 50 HID
100 [%]
M PDI
v ase 22 06 h
RHIDd = 0,06* M PDI

RHIDn = 0,014* M PDI
stanov rozhodujca hodinov intenzita dopravy (RHID) pre smery a rez.
A.1.1.4 Vhadov 50-razov intenzita dopravnho prdu (ak rozdiel medzi 50-tou a 100- rzovou intenzitou je v ako 10%) sa ur z vchodiskovej intezity zskanej z dorpavnho stania analzou dopravnch vzahov a pod. Hodnoty vchodiskovej a vhadovej intenzity a spsob ich zskania musia by
zdokumentovan v nvrhu cestnej komunikcie.
18)
Poda kategorizcie ciest I. a II. triedy schvlen prslunm orgnom ttnej sprvy pre pozemn komunikcie.
19)
V slade s vhadovmi zmermi vstavby ciest, po dohode s prslunm orgnom ttnej sprvy pre pozemn komunikcie
alebo inou poverenou organizciou.
71
STN 73 6101 - prava

pikov hodinov intenzity dopravy (HID) treba udva v skutonej hodnote [voz/h] a s percentulnym
vyjadrenm jednotlivch smerov a rezu komunikcie. HID sa uvdzaj s rozlenm na asov obdobie
da (dopoludajie, popoludajie). Na stanovenie X-rzovch hodn treba ma k dispozcii meranie z
pracovnho ako aj prpustnkovho obdobia, aby sa nepredimenzoval i nepoddimenzoval cestn ah.
A.1.1.5 Vchodiskov, vhadov navrhovan intenzity sa vyjadruj pre kad dopravn smer osobitne
vo vozidlch rozdelench poda doprvanho prdu, aby sa umonil vpoet podielu pomalch vozidiel.
A.1.1.6 Jednotlivm kategrim cestnch komunikcii orientane zodpovedaj nvrhov hodnoty (RPDI)
uveden v tabukch A.1 a A.2.
Navrhovan kategrie sa posudzuj poda kapitoly 5.
A.1.1.7 Vpoet prpustnch (nvrhovch) intenzt zkladnch kategri poda druhu cestnej komunikcie sa s ohadom na rzne uplatnenie vplyvu stavebnch a dopravnch podmienok (pozri 5.6) spracovva
odlinm spsobom pre:
a)
cesty s neobmedzenm prstupom:
dvojpruhov,
tvorpruhov smerovo rozdelen,
b)
rchlostn cesty:
rchlostn cesty,
tvorpruhov smerovo rozdelen,
c)
tvorpruhov dianice.
A.1.1.8 Na stanovenie nvrhovej intenzity na dianicach a rchlostnch cestch sa za pomal vozidl nepovauj vozidl, ktorch najvyia povolen rchlos prevyuje rchlos uren zvltnm predpisom.
Vozidl, ktor nedosahuj predpsan rchlos, nemaj prstup na uveden kategrie ciest.
A.2 Dvojpruhov cesty s neobmedzenm prstupom

A.2.1 el a oblas ich pouitia
A.2.1.1 Stanovenm postupom vpotu kapacity sa preukazuje, e na uritej asti dvojpruhovej cesty
mimo zastavan zemie mono dosiahnu cestovn rchlos, zodpovedajcu funkcie cesty v sieti komunikci a e oakvan dopravn jej zaaenie zvldne tto s poadovanou kvalitou dopravy.
A.2.2 Plnovacie podklady

A.2.2.1 Nvrh trasy
A.2.2.1.1 Podklady na nvrh cestnej trasy vyplvaj z predchdzajcich stupov plnovacieho procesu.
Funkn lenenie cestnej siete stanovuje priradi dan trasu do uritej nvrhovej kategrie ciest. Z nej
vyplvaj cieov predpoklady na poadovan cestovn rchlos vc. Tie s nvodom pri vobe nvrhovej
rchlosti vn. Z nvrhovej rchlosti vyplvaj smerov a vkov prvky vedenia trasy cesty.
A.2.2.2 Intenzita dopravy

A.2.2.2.1 Predpokladom na pouitie uvedenho postupu je znalos vhadovej intenzity dopravy Mv. T
sa stanovuje poda lnkov v 6.1 a 6.1.4.
Za smerodajn sa povauje vekos dopravnej poiadavky vyjadrenej stom intenzt dopravnch prdov
v oboch smeroch. Je pritom potrebn pozna celkov zaaenie vetkmi vozidlami v pikovej hodine
[voz/h] a podiel akch vozidiel MNA [%].
72
STN 73 6101 - prava
A.2.2.3 Tvorba iastkovch sekov

A.2.2.3.1 Veliiny uveden v lnku A.2.2.2 ovplyvuj prevdzkov podmienky posudzovanej asti
cesty a tm aj dosiahnuten rchlos vozidiel a jej kapacitu, ktor maj meniace sa vlastnosti. Nov
iastkov sek zana tam, kde sa men jedna z ovplyvujcich velin, vzahujca sa na dan trasu.
Kad iastkov sek m by aspo 300 m dlh.
A.2.3 Ovplyvujce veliiny

A.2.3.1 Pozdny sklon
A.2.3.1.1 Na trasch s vym stpanm [s > 2 %] klesaj cestovn rchlosti vetkch vozidiel, hlavne
vak akch. Preto sa vo vpote berie do vahy trasa v stpan a to s ohadom na dku a ich mieru stpania. Trasy v klesan sa uvauj prakticky ako na vodorovnom seku. Ak sa s ohadom na vek zmeny
pozdneho sklonu vytvoria iastkov seky, dky tchto sekov a miery sklonov zodpovedaj stranm
vkovho polygnu v pozdnom profile. K vypuklm a vydutm vkovm oblkom sa v pozdnom
profile neprihliada.
Kad iastkov sek sa zarad poda tabuky A.1 do niektorej triedy stpania. Zaradenie sekov sa rob
postupom uvedenm alej (pozri informatvnu prlohu K), poda danej dky a sklonu trasy cesty i posudzovanho seku takto:
na zklade ustlenej rchlosti vozidiel, pokia na iastkovom seku sa tto rchlos vozidlami dosiahne,
inak na zklade priemernej rchlosti nvrhovho pomalho vozidla na posudzovanom seku.
Rchlos nvrhovho pomalho vozidla sa stanovuje ako priemern jej hodnota pre oba smery jazdy.
Uvauje sa menia z obidvoch hodnt. Ak je sek cesty v stpan vybaven prdavnm jazdnm pruhom
alebo je tu zven poet jazdnch pruhov, hodnot sa tento smer triedou stpania 1.
Pouijc obrzok K 1 v normatvnej prlohe K, sa vynesie pre obidva smery jazdy priebeh rchlost nvrhovho pomalho vozidla po celej posudzovanej trase.
Tabuka A.1 - Priradenie tried stpania k triedam rchlosti
Najmenia priemern rchlos
nvrhovho pomalho vozidla [km/h]
> 70
55 70
40 55
30 40
< 30
Trieda stpania
1
2
3
4
5
Vchodiskovm bodom na zistenie dajov s vodorovn alebo seky v pozdnom sklone, pre ktor sa
pouije ako poiaton rchlos nvrhovho akho vozidla hodnota 70 km/h, bez ohadu na urenie
najvych prpustnch rchlost a bez ohadu na prikzan najvyie povolen jazdn rchlosti. Pokia
nie je v jednom smere jazdy iadny sek v stpan, me sa pre tento smer jazdy stanovenie priemernej
jazdnej rchlosti vypusti.
A.2.3.2 Krivoakos cestnej trasy

A.2.3.2.1 Na dvojpruhovch cestch maj zmeny smerovho vedenia trasy a monos predbiehania vozidiel vek vplyv na cestovn rchlos; vyjadrujeme [gon/km]. Stanovuje sa poda uvedenho v tabuke
A.2.
A.2.3.3.2 Monos predbiehania vozidiel na zem neurenom k zastavaniu me by obmedzen nielen
topografickmi podmienkami ale i zkazmi napr. predbiehania. Z toho dvodu me by cestovn rch-
73
STN 73 6101 - prava

los osobnch vozidiel (OA) obmedzen poda tabuky A.2.
Tabuka A.2 - Prdavok ku krivoakosti pri zkazoch predbiehania
Podiel trasy so zkazom predbiehania [%]
Kp =
Lp
L
* 100
1)
Prdavok ku krivoakosti
[grad/km]
0 30
5.KP
(K p 30 )
150 +
30 100
0,7
1)
LP - dka vetkch sekov na sledovanej trase cesty, kde je zakzan predbiehanie zvislou dopravnou znakou a poda zvltneho predpisu. Pritom sa uvauj len tie seky cesty, kde je zkaz predbiehania aj ke je na nich dka rozhadu pre predbiehanie postaujca.
L dka uvaovanej asti cesty mimo zastaven zemie
Set krivoakost trasy a prdavku. vznikajceho vplyvom podielu ast trasy so zkazom predbiehania
vstupuje do stanovenej kvality dopravy ako spolon ovplyvujca veliina pod nzvom celkov krivoakos v tabukch A.4, A.5 a A.6 sa len na oblasti 0 - 75, 75 - 150, 150 - 225 a viac ako 225 gon/km.
A.2.3.3 Podiel pomalch vozidiel

A.2.3.3.1 Vplyv pomalch (akch) vozidiel na priemern cestovn rchlos OA a na kapacitu je vyjadren v tabukch A.4, A.5 a A.6.
Podiel pomalch vozidiel je uveden vdy s odstupom 5%. Medziahl hodnoty sa interpoluj.
A.2.3.4 Priene usporiadanie

A.2.3.3.1 Uveden postup plat pre priene usporiadanie kategrie C 11,5. Pre C 9,5 sa pouije rkov
koeficient 0,85, pre C 7,5 koeficient 0,6. Tmto koeficientom sa prensob vsledok vpotu zsten pre
rovnak vstupn daje pre vpoet nvrhovej kategrie C 11,5.
A 2.4 Kvalita dopravy

A.2.4.1 Kritri kvality
A.2.4.1.1 Funkciou ciest na zem neurenom k zastavaniu je vytvra v rmci cestnej siete spojenia pre
regionlnu a z asti i pre nadregionlnu dopravu s primeranou kvalitou dopravy. Preto kvalitu dopravy na
cestch mimo zastavan zemie najlepie opisuje cestovn rchlos dosahovan OA na dlhej trase, napr.
dky 50 km. Poda tchto kritri sa mu definova rovne kvality dopravy len na rovinatch sekoch
trs s priamym vedenm trasy a bez obmedzenia rchlosti. Preto sa na definovanie kvality pohybu vozidiel pouva pojem hustota dopravnho prdu H [voz/km] vztiahnut pre oba smery jazdy spolone.
Na zjednoduenie sa v alom pota s fiktvnou hustotou dopravnho prdu, v ktorej s v intenzite M
zahrnut vetky vozidl, ale priemern cestovn rchlos sa vzahuje len na OA.
A.2.4.1.2 Hustotu dopravnho prdu potame zo vzahu:
H=
kde
M
vc
je
je hustota dopravnho prdu,
[voz/km]
intenzita dopravy,
[voz/h]
vc
priemern cestovn rchlos OA.
[km/h]
Naopak, z uvedenho vzahu mono z krajovch podmienok charakteru trasy a podmienok dopravy vypota priemern cestovn rchlos vc pre OA poda vekosti intenzity dopravy tak, ako s uveden v
tabukch A.4, A.5, A.6.
74
STN 73 6101 - prava

Kee kvalitu pohybu dopravnho prdu vyjadrujeme pomocou funknej rovne (F), o je mnostvo
vozidiel na kilometer cesty limitovanej danmi podmienkami, medzn hodnoty hustoty dopravnho prdu
mono spoji s kvalitou pohybu poda tabuky A.3.
Tabuka A.3 Limitn hodnoty hustoty dopravnho prdu pre jednotliv rovne kvality (funkn
rove) pohybu vozidiel
rove kvality (funkn rove) dopravy
oznaenie
charakteristika kvality
A
vemi dobr
B
dobr
C
uspokojiv
D
dostaton
E
nestabiln
F
nevyhovujci
Hustota dopravnho prdu

[voz/km]
<5
< 12
< 20
< 30
< 40
> 40
A.2.4.1.3 Jednotliv funkn rovne kvality pohybu dopravnho prdu definuj:

F A: Dopravn prd je plynul. Len mimoriadne s astnci dopravy ovplyvovan inmi astnkmi dopravy. Vemi nzka hustota dopravy umouje vonos pohybu, ak si praj astnci dopravy.
Jednotliv vodii si sami volia svoju jazdn rchlos pri dodrovan najvych povolench jazdnch
rchlost, pokia to dovouj charakteristiky cestnej trasy. Aby sa udrala zvolen jazdn rchlos, treba
len mlo predbiehan, ktor s realizovaten bez vekho asovho obmedzenia.
F B : Vonos pohybu dopravnho prdu je obmedzen. Vyskytuje sa v om ovplyvovanie inmi
vozidlami. Aj ke je hustota dopravnho prdu mal, nedosahuje prd rchlosti na dlhch sekoch iadanej inmi vodimi. Snaha o predbiehanie nie je veobecne realizovaten bez asovho zdrania.
F C: Stav premvky je stabiln. Prtomnos inch astnkov premvky mono zretene rozozna. Pri
strednej hustote dopravnho prdu mus vodi, ktor si el dosiahnu vysok rchlosti, asto s na dlhom seku za inmi vozidlami, ne ich me predbehn. To vedie k poklesu priemernej jazdnej rchlosti dopravnho prdu.
F D: Stav premvky je ete stabiln. Pohyb dopravnch prdov je charakterizovan jazdou v kolnach. Hustota dopravnho prdu je vysok a vedie k obmedzeniam monosti pohybu jednotlivch astnkov premvky a individulnu vobu jazdnej rchlosti. Bezpen predbiehanie je mon len nhodou.
Nevedie vak k viditenmu asovmu zisku, pretoe po predbehnut inho vozidla vdy za krtky as
dobehn in ( pomalie) vozidl. Dochdza tak ku trvalm interakcim a konfliktnm situcim vysujcim do vzjomnho obmedzovania.
F E: Tu sa dosahuje kapacita prieneho rezu/ jazdnho pruhu komunikcie. Vozidl sa vo vekej
miere pohybuj v kolnach a as pri nzkej jazdnej rchlosti poda okamitch podmienok na trase ako
takej. Aj mal i krtkodob nrasty intenzity dopravy mu vies k zneniu cestovnej rchlosti. Vplyvom i vemi malch nepravidelnost v dopravnom prde dochdza k nebezpeiu zrtenia sa dopravy. Pri
vemi vysokej hustote dopravnho prdu je bezpen predbiehanie mon len vnimone a toto nevedie k
zveniu cestovnej rchlosti OA. Stav premvky kole od stability ku nestabilite.
F F: sek je preaen. Mnostvo prichdzajcich vozidiel je vie ako kapacita. Doprava kolabuje a
dochdza k zastaveniu dopravnho prdu a ku kongescim, ktor sa striedaj s prevdzkou charakteru
STOP and GO. Tto situcia sa d riei iba so zretenm znenm intenzity dopravy.
A.2.4.1.4 Cestn komunikcie navrhujeme na F C a D. F A, B, slia ako mierky kvality. V [26] v
kapitole 5 uveden dimenzan grafy s v STN transformovan do tabukovej formy takto:
F
C
D
E
vyjadruje tabuka
75
A.4
A.5
A.6
STN 73 6101 - prava
A.2.5 Pohyb dopravy na iastkovch sekoch trasy

A.2.5.1 Vzah intenzity a rchlosti
A.2.5.1.1 Analzou prevdzkovch podmienok zisten vzah intenzita - rchlos je zvisl od ovplyvujcich velin charakterizujcich trasu a dopravu a popsanch v A.2.3.
Uveden tabuky s odvoden z priebehu u spomnanch, pribline priamkovch vzahov medzi intenzitou a rchlosou, ktor sa pouili na stanovenie intenzt zodpovedajcich jednotlivm hustotm dopravnho prdu pri repektovan:
rznych podielov pomalch vozidiel,
piatich tried stpania a
tyroch oblast krivoakosti.
Vzah intenzity dopravy a okamitej rchlosti (M/V diagram) je poda [25].
Tabuka A.4 - rovov intenzity cestnej premvky na dvojpruhovch obojsmernch cestch na
zem neurenom k zastaveniu stupe C
Celkov
Trieda
krivoakos
stpania
[gon/km]
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0
1540
1265
1185
1155
1540
1265
1185
1155
1540
1265
1185
1155
1540
1265
1185
1155
1540
1265
1185
1155
rovov intenzity C [voz/h]

v zvislosti od podielu pomalch vozidiel [%]
5
10
15
20
1435
1410
1395
1380
1235
1230
1225
1225
1155
1150
1145
1140
1085
1075
1065
1055
1385
1350
1325
1305
1215
1210
1200
1195
1150
1140
1135
1125
1080
1060
1045
1035
1305
1250
1215
1205
1155
1135
1120
1105
1105
1085
1065
1045
1050
1030
1020
995
1195
1120
1090
1065
1080
1040
1010
985
1030
990
960
940
995
950
920
900
1045
970
915
880
970
905
860
825
935
865
820
785
900
835
790
755
25
1365
1220
1135
1045
1290
1190
1120
1020
1195
1095
1030
980
1050
975
925
885
855
795
760
730
A.2.5.2 rovov intenzity a kapacity

A.2.5.2.1 Svislosti medzi smerodajnmi ovplyvujcimi veliinami, rovovmi intenzitami a kapacitou s v tabukch A.4, A.5 a A.6, ktor nahrdzaj obrzky z (TP 01/2006). Vo vntri tabuky mono
interpolova.
76
STN 73 6101 - prava
A.2.6 Pohyb dopravy na asti cesty na zem neurenom k parkovaniu

A.2.6.1 Cestovn rchlos
A.2.6.1.1 Priemern cestovn rchlosti vc na seku cesty o dke L sa odvodzuj ako priemern hodnota
jednotlivch rchlost vc ven dkami sekov Li (ven aritmetick priemer) poda vzahu:
vC =
L
n
v
i =1
kde
Li
Ci
je
je priemern cestovn rchlos OA na asti cesty,
[km/h]
vci
priemern cestovn rchlos OA seku i,
[km/h]
Lc
dka posudzovanej asti cesty,
[km]
Li
dka sledovanho seku i,
[km]
poet sekov na sledovanej ceste.
Zisten cestovn rchlos vc pre sledovan as cesty sa porovn s cieovou hodnotou poadovanej cestovnej rchlosti, ak bola vopred stanoven.
Tabuka A.5 - rovov intenzity dvojpruhovch ciest na zem neurenom k zastavaniu (set
oboch smerov) - stupe D
Celkov
Trieda
krivoakos
stpania
[gon/km]
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
rovov intenzity D [voz/h]

5
10
15
20
1945
1905
1880
1855
1705
1695
1690
1685
1605
1595
1585
1580
1505
1485
1470
1455
1860
1810
1770
1745
1675
1660
1645
1640
1605
1595
1585
1580
1505
1485
1470
1455
1740
1655
1605
1590
1580
1545
1525
1500
1520
1490
1460
1430
1450
1420
1405
1370
1580
1485
1425
1385
1465
1400
1355
1320
1410
1350
1300
1270
1370
1305
1255
1225
1360
1250
1175
1125
1300
1200
1130
1080
1260
1165
1095
1045
1230
1130
1065
1015
25
1835
1675
1570
1440
1720
1630
1570
1440
1580
1485
1410
1340
1365
1300
1250
1210
1085
1045
1010
985
A.2.6.2 rovne kvality dopravnho prdu

A.2.6.2.1 Na stanovenie rovne kvality (funknej rovne) dopravy na asti cesty na zem neurenom k
77
STN 73 6101 - prava

zastavaniu a ktor pozostva z niekokch iastkovch sekov, je treba vypota pomocou vzahu stredn hustotu dopravnho prdu H. T vznik na asti cesty o dke L ako stredn hodnota (ven aritmetick priemer) jednotlivch hustt dopravnho prdu H o pote n.
n
H L
i
H=
kde:
i =1
je
je priemern hustota dopravnho prdu na uvaovanej asti cesty,
[voz/km]
Li
dka sledovanho seku i,
[km]
dka asti sledovanej cesty,
[km]
Hi
hustota dopravnho prdu na seku i,
[voz/km]
poet iastkovch sekov.
A.2.6.2.2 Stanovenie rovne kvality dopravnho prdu na iastkovom seku cesty sa rob pomocou dajov v tabuke A.2-3. Pokia vyiel na niektorom seku stupe kvality F, plat tto hodnota pre cel as
cesty.
A.2.7 Hodnotenie len jednho jazdnho pruhu

A.2.7.1 Postup uveden v A.2.5 na posdenie kvality dopravy (F) uvauje oba jazdn smery spolone.
Preto sa ako vhadov intenzita pouva set intenzt v oboch smeroch.
Tabuka A.6 - Kapacity dvojpruhovch ciest na zem neurenom k zastavaniu (poet vozidiel na
oboch jazdnch pruhoch) - stupe E
Celkov
Trieda
krivoakos
stpania
[gon/km]
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0 - 75
75 - 150
150 - 225
> 225
0
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
2110
1750
1650
1610
Kapacita E [voz/h]
5
10
15
20
1945
1905
1880
1855
1705
1695
1690
1685
1605
1595
1585
1580
1505
1485
1470
1455
1860
1810
1770
1745
1675
1660
1645
1640
1605
1595
1585
1580
1505
1485
1470
1455
1740
1655
1605
1590
1580
1545
1525
1500
1520
1490
1460
1430
1450
1420
1405
1370
1580
1485
1425
1385
1465
1400
1355
1320
1410
1350
1300
1270
1370
1305
1255
1225
1360
1250
1175
1125
1300
1200
1130
1080
1260
1165
1095
1045
1230
1130
1065
1015
25
1835
1675
1570
1440
1720
1630
1570
1440
1580
1485
1410
1340
1365
1300
1250
1210
1085
1045
1010
985
A.2.7.2 Ak m by zisten kvalita pohybu dopravnho prdu (jeho F) len pre jeden smer, me sa postupova tak, ako je uveden alej, ale len za predpokladu, e intenzita v kadom smere nie je via ako
78
STN 73 6101 - prava

250 voz/h.
Na pouitie tabuliek A.4, A.5 a A.6 treba ako vstupn daje zvi intenzitu uvaovanho jazdnho pruhu dva krt. Pre rovinat trasy a trasy v pozdnom sklone tried stpania 2 a 3 sa pouij daje prslunej
tabuky pre triedu stpania 1, pre trasy v stpan a pre ostatn trasy v klesan sa poij daje tabuliek tkajce sa prslunej triedy stpania.
Tm sa prihliada k tomu, e pri vch pozdnych sklonoch a v smere pozdneho sklonu dochdza k
zneniu rchlosti a kapacity cesty v porovnan s rovinatm alebo mierne zvlnenm ternom.
Kapacity pre jeden jazdn smer dosahuj cca 55 % kapacity celho rezu uveden v tabuke A.6.
Ak pouijeme tento postup sa asti cesty ktor sa skladaj z rznych iastkovch sekov spracvaj
analogicky s A.2.3.
A.3 tvorpruhov cesty smerovo rozdelen s neobmedzenm prstupom

A.3.1 el a oblas pouitia
A.3.1.1 Predloen postup vpotu sli na posdenie, i na tvorpruhovch cestnch sekoch mono
dosiahnu oakvan dopravn zaaenie pri poadovanej kvalite cestnej premvky.
Postup sa tka tvorpruhovch cestnch sekov, na ktor nepsob vplyv kriovatiek alebo zjazdov a plat
aj pre cesty s dvomi jazdnmi psmi mimo zastavanho zemia.
Pri plnovan tvorpruhovej cesty, ktor sa sklad z niekokoch medzikriovatkovch sekov
a niekokch zjazdov treba overi vpoty a zhodnoti ich.

A.3.2.1 Nvrh trasy
A.3.2.1.1 Nvrh trasy vychdza z PD a funnho lenenia cestnej siete. Z toho vyplv aj zadanie na
poadovan cestovn rchlos OA, ktor je podkladom pre vobu nvrhovej rchlosti vn. Z nvrhovej
rchlosti vn vyplvaj limitn hodnoty pro smerov a vkov vedenie trasy.
A.3.2.2 Intenzity dopravy

A.3.2.2.1 Predpokladom na pouitie uvedenho postupu je znalos intenzity dopravy Mv.
Na torpruhovch cestch sa stanovuje intenzita dopravnho prdu vdy pre kad smer jazdy v pote
vozidel za dimenzan hodinu [voz/h] a podielom pomalch vozidiel v percentch. Oba smery jazdy na
tvorpruhovej ceste sa spracuj samostatne.

A.3.2.3.1 Uveden veliiny uruj priebeh dopravy a tm aj dosiahnuten rchlos a kapacitu. seky
tvorpruhovej cesty s meniacmi sa vlastnosami sa rozdelia do iastkovch sekov. Nov iastkov sek
zana tam, kde sa men ovplyvujca veliina. Dka iastkovho seku mus bt minimlne 300 m. Pre
kad iastkov sek treba vykona vpoty a shrnn hodnotenie seku komunikcie zloenho
z iastkovch sekov.

A.3.3.1 Smerov a vkov vedenie trasy
A.3.3.1.1 Pri projektoch tvorpruhovej cesty s vplyvy poetnosti smerovch zmien obmedzen nato-
79
STN 73 6101 - prava

ko, e krivoakos sa pri hodnoten kvality dopravy nezohaduje, ale uvauje sa s vplyvom nvrhovej
rychlosti vn 100, 80, 70 km/h, v samostatnch dajoch vzahu intenzita-rchlos, pokia sa vplyv niej
hodnoty nvrhovej rchlosti skutone v projekte trasy uplatnil.
S ohadom na rozptie prpustnch pozdnych sklonov tvorpruhovch ciest m ich pozdny sklon podstatn vplyv na priebeh dopravy a pohyb dopravnho prdu.
Na sekoch v stpan s vekm pozdnym sklonom (viac ako 2 %), sa zniuje hlavne jazdn rchlos
pomalch vozidiel. To m tie vplyv na pohyb osobnch vozidiel. Preto sa na iastkovch sekoch
s pozdnym sklonom vm ako 2 % uplatuj vo vpote kapact tieto vstupn veliiny:
dka iastkovho seku s kontantnm pozdnym sklonom [m],
pozdny sklon s jeho absoltnou hodnotou [%].
A.3.3.1.2 Zaoblenie vydutch a vypuklch vkovch oblkov sa nezohaduje. seky v klesan a seky
v stpan so sklonom s < 2 % sa povauj za vodorovn. Mu by preto zdruen do jednho seku.
Zdruenie iastkovch sekov s malmi rozdielmi v pozdnych sklonoch je tie mon.

A.3.3.2.1 Priene usporiadanie tvorpruhovch ciest sa predpoklad poda tabuky A.3 Na uplatnenie
vplyvu menej rky jazdnch pruhov a ostatnch ast prieneho rezu pri kategrii C 22,5 sa pouije rkov koeficient 0,8.
A.3.3.3 Funkcia a poloha tvorpruhovch ciest

A.3.3.3.1 Charakteristick poloha tchto sekov je v blzkosti miest a mestskch aglomerci, spravidla
v nadvznosti na dvojpruhov cesty. Cestovn vzdialenosti obvykle neprekrauj regionlnu oblas, take
vodii ani neakaj podstatn sporu asu od zvenia rchlosti. Postup vpotu tento fakt repektuje.

A.3.3.4.1 Vplyv pomalch vozidiel na kvalitu dopravy (F) sa zohaduje pomocou percentulneho podielu pomalch vozidiel MNA v nvrhovej intenzite dopravy. V podiele pomalch vozidiel s zahrnut aj
vemi pomal vozidl (napr. traktory, ponohospodrske i stavebn stroje). V podiel bicyklov
v dopravnom prde si vyaduje samostatn stavebn a dopravn opatrenia.
A.3.3.5 Podmienky riadenia premvky

A.3.3.5.1 Zkladn postup vpotu je rovnak, uplatuje sa v om nvrhov rchlos, ktor stotoujeme s najvyou povolenou jazdnou rchlosou.
A.3.3.5.2 Pre tvorpruhov cestn seky, pre ktor plat najvyia prpustn rchlos 90 km/h, sa pouvaj vzahy M/V, pouit aj v tabuke A.8. Pokia je pomocou dopravnch znaiek predpsan najvyia povolen jazdn rchlos niia ako 90 km/h, pouij sa tabuky, zodpovedajce niej nvrhovej
rchlosti (pozri A.3.5.2).
Prtomnos vemi pomalch vozidiel v dopravnom prde m vplyv na kvalitu priebehu dopravy a preto je
vhodn ich premvku v pikovch hodinch obmedzi.
A.3.3.6 Podmienky prostredia

A.3.3.6.1 Pri vpotoch sa predpoklad denn svetlo a such povrch vozovky.
80
STN 73 6101 - prava
A.3.4 Kvalita dopravy

A.3.4.1 Kritria kvality dopravy
A.3.4.1.1 lohou tvorpruhovch ciest je zabezpei pre vie dopravn zaaenie regionlne dopravn
spojenie so zodpovedajcou kvalitou v situcii, ke v sieti komunikci nie je sben cesta na premvku
vemi pomalch vozidiel.
Parametre cestovnho asu priemerne dosiahnuten osobnm automobilom na uritom seku tvorpruhovej cesty, ani z tejto hodnoty odvoden priemern cestovn rchlosti, nie s vhodnm kritriom rovne
kvality dopravy na tvorpruhovch cestch, s ohadom ku krtkej cestovnej vzdialenosti, pri ktorej sa
rozdiele v dosiahnutench hodnotch uplatnia len mlo. Preto, podobne ako je tomu u dianic (pozri
A.4.4.1), sa ako kritrium rovne kvality dopravy najlepie uplatuje stupe vyaenia k vytvoreniu relnej schmy vzahu rovovch intenzt ku kapacite, vypotan poda vzahu:
av =
kde
MN
K
av
je
stupe vyaenia,
MN
nvrhov intenzita,
[voz/h]
kapacita.
[voz/h]
Tabuka A.7 ukazuje svislos medzi zvolenm parametrom stupa vyaenia a hustotou dopravnho
prdu. Tabukov hodnoty platia pre dvojpruhov jazdn psy s nvrhovou rchlosou 100 km/h pri
premvke len osobnch vozidiel. Z tohto odvoden limity hodnt stupa vyaenia sa pouvaj pre vetky vonkajie podmienky.
A.3.4.2 rovne kvality dopravy

A.3.4.2.1 Na rozdelenie stupov kvality dopravy (F) A F platia limitn hodnoty stupov vyaenia
poda tabuky A.7.
Tabuka A.7 - Svislos medzi F, hustotou dopravnho prdu a stupom vyaenia pre dvojpruhov jazdn psy tvorpruhovch ciest
Oznaenie
F
A
B
C
D
E
F
Charakteristika
F
vemi dobr
dobr
uspokojiv
dostaton
nestabiln
nevyhovujca
Hustota dopravy
dvojpruhovch ciest [voz/km]
< 45
> 45
Stupe vyaenia
[av]
< 0,25
< 0,45
< 0,65
< 0,85
<1
-
Jednotliv stupne kvality dopravy tvorpruhovch ciest s toton s ich popisom pre dianice (pozri
A.4.4.2).
A.3.5 Pohyb dopravy na jednotlivch iastkovch sekoch

A. 3.5.1 Vzah intenzita dopravy/ rchlos
A.3.5.1.1 Dopravn prd na tvorpruhovom cestnom seku mono popsa pomocou velin intenzita
dopravnho prdu M a rchlos osobnch vozidiel v a ich vzjomnm vzahom. Vzah velin
M/v zskan simulanmi vpotami pohybu vozidiel za dennho svetla a na suchej vozovke na dvoch
jazdnch pruhoch jednho jazdnho psu v lenen poda nvrhovej rchlosti vn = 100 (90), 80, 70 km/h
sa stali podkladom na vypracovanie tabuliek A.8 a A.10. Na vyjadrenie vplyvu pozdneho sklonu
81
STN 73 6101 - prava

a dky stpania kad tabuka obsahuje 7 riadkov:
prv .......... - vyjadruje prevdzkov podmienky bez vplyvu pozdneho sklonu (t.j. do 2 %),
druh............................................ - s vplyvom pozdneho sklonu do 4 % po 500 m stpan,
tret ................................................. - s vplyvom pozdneho sklonu 4 % po 1000 m stpan,
tvrt............................................... - s vplyvom pozdneho sklonu 4 % po 2000 m stpan,
piaty.................................................. - s vplyvom pozdneho sklonu 6 % po 500 m stpan,
iesty............................................... - s vplyvom pozdneho sklonu 6 % po 1000 m stpan,
siedmy ............................................ - s vplyvom pozdneho sklonu 6 % po 2000 m stpan.
Podiel pomalch vozidiel je uveden v troch triedach (5, 15, 25 %), medzi ktormi mono interpolova.
Extrapolcia a do podielu akej dopravy 30 % je mon.
V prpade obmedzenia najvyej prpustnej rchlosti pod 90 km/h (dopravn znaka B 20a a poda
zvltneho predpisu) sa pouij tabuky A.9 a A.10 so stotonenm najvyej povolenej rchlosti
s rchlosou nvrhovou.
A.3.5.2 rovov intenzity dopravy a kapacity

A.3.5.2.1 Tabuky A.8 a A.10 uvdzaj limitn hodnoty kapacity jazdnho psu cesty pre nvrhov
rchlosti vn = 100, 90, 80, 70 km/h za dennho svetla, na suchej vozovke ako i ovplyvujce veliiny:
pozdny sklon [%] ............................................................................................... 0 2, 4, 6,
dku stpania [m] ...................................................................................0, 500, 1000, 2000,
podiel pomalch vozidiel [%] .................................................................................. 5, 15, 25.
Vo vntri jednotlivch hodnt tabuliek mono interpolova a pre podiel pomalch vozidiel do 30 % aj
extrapolova. Na zistenie inkov vplyvu stpania na kapacitu bude najastejie dochdza k interpolcii
medzi dajmi prvho a niektorho z 2. a 4. riadku ( resp. interpolovan hodnoty medzi tmito riadkami),
alebo medzi dajmi 2. a 4. riadku a dajmi 5. a 7. riadku (respektve interpolovanmi hodnotami medzi
tmito riadkami).
A.3.5.2.2 Aby sa splnili nroky na kvalitu dopravy poda tabuky A.7 v A.3.4.2, nesm vhadov intenzity prekroi urit rovov intenzity dopravy MU. rovov intenzity dopravy pre kad funkn
rove mono vypota na zklade kapact (pozri tabuku A.7 a A.10) pomocou stupa vyaenia (pozri tabuku A.7).
Tabuka A.8 - Limitn hodnoty kapacity jazdnho psu s dvomi jazdnmi pruhmi pri nvrhovej
rchlosti vn = 100 (90) km/h
Pozdny sklon Dka stpania
[m]
[%]
<2
4
4
4
6
6
6
600
500
1000
2000
500
1000
2000
Limitn kapacity [voz/h]

pri podiele pomalch vozidiel [%]
5
3600
3150
3000
2900
3000
2650
2500
15
3500
2900
2800
2700
2800
2600
2250
82
25
3450
2800
2700
2500
2650
2250
2100
STN 73 6101 - prava
Tabuka A.9 - Limitn hodnoty kapacity jazdnch psov s dvomi jazdnmi pruhmi pri nvrhovej
rchlosti vn = 80 km/h

[%]
[m]
<2
4
4
4
6
6
6
5
3000
2900
2850
2750
2850
2550
2400
600
500
1000
2000
500
1000
2000
15
2950
2750
2700
2600
2700
2350
2200
25
2900
2700
2600
2500
2600
2250
2000
Tabuka A. 10 - Limitn hodnoty kapacity jazdnho psu s dvomi jazdnmi pruhmi pri nvrhovej

[%]
[m]
<2
4
4
4
6
6
6
5
2700
2650
2600
2550
2600
2400
2300
600
500
1000
2000
500
1000
2000
15
2650
2550
2500
2450
2550
2300
2150
25
2600
2500
2450
2400
2500
2200
2000
A.3.5.3 Odlin podmienky prostredia

A.3.5.3.1 V tme sa jazd asi o 5 km/h pomalie, za mokra a o 10 km/h pomalie ako za svetla a za sucha.
Tieto skutonosti nie s v postupe vpotu zohadnen.
A.3.6 Priebeh dopravy na tvorpruhovej ceste

A.3.6.1 Funkn rove kadho iastkovho seku, vypotan poda A.3.5 sa hodnot pomocou stupnice v tabuke A.11 slom 0 5. Pokia by niektor iastkov sek bol ohodnoten rovou F, plat pre
cel sek tvorpruhovej cesty medzi dvomi kriovatkami F F.
Tabuka A.11 - Hodnotenie kvality dopravy pre iastkov seky
F
Hodnotenie B
A
5
B
4
C
3
D
2
E
1
F
0
Ven hodnotenie BC rovne kvality dopravy na seku tvorpruhovej cesty o dke L, ktor sa sklad
z iastkovch sekov o dke Li je harmonick priemer z m hodnoten Bi jednotlivch rovn kvality poda vzahu:
Bc =
kde
L
n
Li
I =1 B i
Bc
je
hodnotenie F tvorpruhovej cesty na sledovanom seku
Bi
hodnotenie F iastkovho seku,
83
STN 73 6101 - prava

L
dka seku tvorpruhovej cesty,
[km]
Li
dka iastkovho seku,
[km]
n*
poet iastkovch sekov.
Hodnotenie Bc sa pre urit sek tvorpruhovej cesty zaokrhuje na najbliie cel slo. rove kvality
dopravy je potom pre sek mono odta ako Bc z tabuky A.11.
A.4 Dianice a rchlostn cesty

A.4.1 el a oblas pouitia
A.4.1.1 Predloen postup vpotu sli na posdenie, i na dianinom seku sa d dosiahnu oakvan dopravn zaaenie pri poadovanej kvalite (F) priebehu cestnej premvky.
a)
postup sa tka dianinch sekov, na ktor nepsob vplyv pripojenia odpovadiel alebo
priepletovch sekov dianinch kriovatiek,
b)
postup plat pre dianice s dvomi jazdnmi psmi v extravilne s dvomi a tromi jazdnmi
pruhmi,
c)
pri plnovan dianinej trasy, ktor sa sklad z niekokch sekov, prpadne pripojen, odpovadiel, treba nsledn sumarizujce preverenie a zhodnotenie vpotov.

A.4.2.1 Nvrh trasy
A.4.2.1.1 Projekt seku vyplva z predchdzajcich stupov plnovacieho procesu. Funkn lenenie
dianinej siete uruje priradenie seku do uritej cestnej kategrie. Z toho vyplva cieov zadanie pre
poadovan cestovn rchlos osobnch automobilov, ktor je podkladom na vobu nvrhovej rchlosti
vn. Z nej vyplva smerov a vkov vedenie trasy.
A.4.2.2 Intenzita dopravy

A.4.2.2.1 Predpokladom na pouitie danho postupu je znalos vhadovej intenzity dopravy Mv. Stanovuje sa poda zsad uvedench v 6.1.1 a 6.1.4.
A.4.2.2.2 Pri dianinch sekoch sa obvykle stanovuje intenzita dopravnho prdu pre kad smer jazdy v pote vozidiel za dimenzan hodinu [voz/h] a podiel pomalch (akch) vozidiel bNA v percentch. Oba smery jazdy na dianici sa spracvaj samostatne.

A.4.2.3.1 alej uveden ovplyvujce veliiny uruj priebeh dopravy a tm aj dosiahnuten rchlos,
ale i kapacitu. seky dianice s meniacimi sa vlastnosami sa rozdelia do iastkovch sekov. Nov
iastkov seky zanaj tam, kde sa men ovplyvujca veliina. Dka iastkovho seku mus by minimlne 500 m.
Pre kad iastkov sek sa robia vpoty poda tabuky A.16. Shrnn hodnotenie seku komunikcie,
skladajceho sa z viacerch iastkovch sekov sa rob poda tabuky A.17.

A.4.3.1 Smerov a vkov vedenie trasy
A.4.3.1.1 V projekte dianice, zodpovedajcemu tejto norme s vplyvy poetnosti smerovch zmien obmedzen natoko, e krivoakos nie je zohadnen pri hodnoten kvality dopravy, ale je uvaovan
84
STN 73 6101 - prava

vplyv nvrhovej rchlosti vn (130,120,100,80 km/h) v samostatnch dajoch vzahu intenzita/rchlos,
pokia sa vplyv niej hodnoty nvrhovej rchlosti skutone v projekte trasy uplatnil.
A.4.3.1.2 Pozdny sklon dianice/rchlostnej komunikcie m tie podstatn vplyv na priebeh dopravy.
Na sekoch stpania dianice s vekm pozdnym sklonom (vm ako 2 %) sa zniuje jazdn rchlos
pomalch vozidiel. To m vplyv aj na premvku osobnch vozidiel. Preto sa na iastkovch sekoch
dianice s pozdnym sklonom vm ako 2 % uplatuj vo vpote tieto vstupn veliiny:
dka L iastkovho seku s kontantnm pozdnym sklonom [m],
pozdny sklon s [%].
A.4.3.1.3 Zaoblenie vypuklch a vydutch vkovch oblkov sa nezohaduje. seky v klesan
a v stpan menom ako 2 % sa povauj za vodorovn. Mu by preto zdruen do jednho seku.

A.4.3.2.1 Na dianiciach a rchlostnch komunikcich predpokladme normov priene rezy poda tabuky 3. Mal odchlky prieneho rezu od predpsanch nemaj podstatn vplyv na priebeh dopravy.
A.4.3.2.2 Poet pouitench jazdnch pruhov jednho psu m podstatn vplyv na kapacitu a kvalitu
priebehu dopravy. Prieny rez komunikcie je preto pre postup tohto vpotu uren potom jazdnch
pruhov (2 alebo 3).
A.4.3.2.3 Rozdielna rka jazdnch pruhov 3,5 alebo 3,75 m nem vplyv na rchlos dopravnho prdu.
Preto nie je rka jazdnho pruhu pri zisovan kapacity a F zohadnen vo vpote. K uplatneniu vplyvu menej rky krajnice sa pouije rkov koeficient (0,9 0,99).
A.4.3.3 Funkcia a poloha dianinch sekov

A.4.3.3.1 Analza priebehu dopravy na dianiciach ukazuje urit systematick rozdiely poda funkcie
a polohy trasy v dianinej sieti. Najdleitejou ovplyvujcou veliinou je podiel vodiov jazdiacich do
zamestnania v dimenzanej hodine. T poznaj miestnu situciu a doku dobre odhadn regionlne
podmienky ale i cestovn rchlos, ak meme pri tom oakva. Cestovn vzdialenosti vinou neprekrauj regionlnu oblas, take vodii neoakvaj od vysokch rchlost podstatn sporu asu.
Vodii osobnch vozidiel v diakovej doprave naproti tomu oakvaj od vysokej rchlosti podstatn sporu asu. Preto sa usiluj dosiahnu vysok rchlosti. Tm sa vytvra zhustenie dopravy vo vntornom
jazdnom pruhu.
A.4.3.3.2 S ohadom na to, e sa vysok podiel vodiov pravidelne dochdzajcich do zamestnania vyskytuje vinou vo vntri aglomercie, je pri pouit postupu vpotu potrebn repektova inok polohovho kritria (vo vntri i mimo mestskej aglomercie) pouitm prslunho koeficienta (pozri A.4.5.3).

A.4.3.4.1 Vplyv pomalch vozidiel na kvalitu dopravy sa zohaduje pomocou percentulneho podielu
pomalch vozidiel bNA v nvrhovej intenzite dopravy.
A.4.3.5 Podmienky riadenia premvky

A.4.3.5.1 Zkladn postup vpotu je zhodn, uplatuje sa v om poet jazdnch pruhov v jazdnom pse
a nvrhov rchlos stotoujca sa s najvyou povolenou rchlosou.
A.4.3.5.2 Pre dianin seky, pre ktor plat najvyia prpustn rchlos 130 km/h, sa pouvaj vzahy
M/v uplatnen v tabukch A.13 a A.16. Pokia je pomocou dopravnch znaiek nariaden najvyia povolen rchlos niia ako 130 km/h, pouij sa tabuky zodpovedajce niej nvrhovej rchlosti ( pozri
A.4.5.2).
A.4.3.5.3 Predbiehanie nkladnmi vozidlami me ma, hlavne na dvojpruhovch jazdnch psoch,
vplyv na kvalitu priebehu dopravy.
85
STN 73 6101 - prava

A.4.3.5.4 Na sekoch stpania i klesania dvojpruhovch jazdnch psov je poda odporan asto
uplatovan zkaz predbiehania pre nkladn vozidl. Tento vplyv je obsiahnut v postupe vpotu, ktor je tu popsan.
A.4.3.5.5 Na vodorovnch sekoch m zkaz predbiehania pre nkladn vozidl len nepatrn vplyv na
kvalitu dopravnho prdu. Preto nie je v postupe vpotu ani zohadnen,
A.4.3.6 Podmienky prostredia

A.4.3.6.1 Pri pouit postupu vpotu sa predpoklad denn svetlo a such povrch vozovky. Pre in
podmienky s pokyny pre vpoet v tabuke A.15 a A.16.
A.4.4 Kvalita dopravy

A.4.4.1 Kritri kvality
A.4.4.1.1 lohou dianice je zabezpei v rmci siete cestnch komunikci, regionlne a nadregionlne
spojenie so zodpovedajcou dopravnou kvalitou. Sledovanie cestovnej doby priemerne dosiahnutenej
osobnm automobilom na dlhom seku - napr. 100 km - je zkladnm kritriom rovne kvality dopravy
na dianici. T je asto vyjadrovan tie priemernou cestovnou rchlosou OA (vypotan z cestovnej
doby na sek trasy). Na vodorovnch dianinch sekoch bez obmedzenia rchlosti mu by rovne
kvality dopravy definovan poda tchto kritri (pozri tabuku A.12).
A.4.4.1.2 Na rozdiel od vodorovnch sekov dosahuj osobn automobily, nezvisle od intenzity dopravy na dianinch sekoch s niou nvrhovou rchlosou alebo pri vom stpan, niie priemern
cestovn rchlosti. Ale i za tchto vonkajch podmienok prevlda pri nich hodnotch dopravnho zaaenia dobr kvalita dopravy. Aby sa zohadnil tento aspekt, me by na definovanie kvality priebehu
dopravy pouit aj hustota dopravnho prdu H [voz/km] alebo stupe vyaenia av . Obidva parametre
charakterizuj aj vonos pohybu vodiov v prde vozidiel. Stupe vyaenia je pritom uprednostovan
ako rozhodujci ukazovate, pretoe poskytuje praktickejiu schmu na dosahovanie limitnch hodnt.
Tabuka A.12 predstavuje zvislos medzi zvolenm parametrom stupa vyaenia a ostatnmi pouitenmi parametrami v zaokrhlench hodnotch. Tabukov hodnoty platia len pre dvojpruhov (iastone
i trojpruhov) jazdn psy v rovine s nvrhovou rchlosou 130 km/h mimo aglomercie pri premvke
len osobnch vozidiel. Z toho odvoden limitn hodnoty stupa vyaenia sa pouvaj pre vetky vonkajie podmienky na stanovenie rovne kvality dopravy (F).

A.4.4.2.1 Na rozdelenie stupov kvality priebehu dopravy A a F platia limitn hodnoty stupov vyaenia poda tabuky A.12. Jednotliv stupne kvality znaia (pozri aj tabuku A.4).
Tabuka A.12 - Rmcov svislosti F s priemernm cestovnm asom OA, s hustotou dopravnho
prdu a so stupom vyaenia pre jazdn ps dianice a rchlostnej cesty na vodorovnch sekoch
s nvrhovou rchlosou vn = 130 km/h mimo aglomercie pri premvke len OA
Oznaenie
F
A
B
C
D
E
F
Priemern
Priemern
Charakteristika cestovn as
Hustota DP
cestovn
[voz/km/j.p.]
F
OA
rchlos OA
[min/100km]
[km/h]
vemi dobr
< 48
> 125
12
dobr
< 50
> 120
20
uspokojiv
< 52
> 115
30
dostaton
< 60
> 100
42
nestabiln
< 75
> 80
67
nevyhovujci
> 75
< 80
> 67
86
Intenzita
[voz/h/j.p.]
Stupe
vyaenia
[av]
700
1000-1100
1300-1550
1600-1850
1900-2000
meniaca sa
< 0,30
< 0,55
< 0,75
< 0,90
< 1,0
-
STN 73 6101 - prava

rove A: reprezentuje von pohyb dopravnho prdu pri dodran jeho vonej rchlosti. Vozidl nie s obmedzovan v pohybe zvntra dopravnho prdu. astnci dopravy s len vemi zriedka
ovplyvovan inmi astnkmi. Stupe vyaenia je vemi nzky. Rchlosti pri zaraovan do priebenho jazdnho prdu, prieplety s jazdnm prdom a vyraovanie z jazdnho prdu s vysok. Dopravn
prd nie je obmedzovan - medzera medzi vozidlami dosahuje hodnotu a 26 dok vozidla (cca 160 m).
rove B: reprezentuje ete von pohyb dopravnho prdu a schopnos manvrovania je vo
vntri dopravnho prdu len vemi mierne obmedzen. Prdy vozidiel nepatrne navzjom ovplyvuj svoje jazdn monosti. Prekky, ktor pritom vznikaj - napr. potrebn prispsobenie rchlost jednotlivch vozidiel - s sotva pozorovaten. Stupe vyaenia je mal. Dopravn prd nie je takmer vbec obmedzovan - medzera medzi vozidlami dosahuje hodnotu 18 dok vozidla (cca 100 m).
rove C: reprezentuje pohyb dopravnho prdu, ke je manvrovanie vozidiel vrazne obmedzen. Prtomnos inch astnkov dopravy je jednoznane pozorovaten a zmena jazdnho pruhu si
vyaduje zven pozornos vodia. Monos pohybu u nie je neobmedzen a menie incidenty
v dopravnom prde sa sam upokoja pri iastonom loklnom zhoren podmienok pohybu. Stupe vyaenia je v hraniciach prijatenosti. Vodii musia iastone zniova rchlosti. Stav dopravy je stabiln medzera medzi vozidlami dosahuje hodnotu 11 dok vozidla (cca 67 m).
rove D: reprezentuje pohyb dopravnho prdu, ke zana klesa jeho von rchlos. Vonos
manvrovania vozidiel vo vntri dopravnho prdu je vznamne obmedzen. Vetci astnci dopravy
v pozorovanch dopravnch prdoch musia zna obmedzenia, pretoe takmer pri kadej zmene jazdnho pruhu vznikaj konfliktn situcie. Stupe vyaenia je vysok. Stav dopravy je ete stabiln - medzera medzi vozidlami dosahuje hodnotu 9 dok vozidla (cca 50 m).
rove E: reprezentuje najniiu funkn rove pracujcu na medzi kapacity. Na medzi kapacity
nem dopravn prd schopnos rozptli o len menie poruchy, manvrovatenos vozidiel je celkom
obmedzen a ponkan pohodlie je vemi nzke. Vozidl sa pohybuj nzkymi rchlosami prevane
v kolnach a kad poruenie pohybujcich sa vozidiel me zaprini poruchu, ktor sa bude ri proti
pohybu vozidiel. Potrebn zmeny dopravnch pruhov s mon len tak, e vozidlo vojde do bezpenej
medzery medzi vozidlami na susednom dopravnom pruhu. Stupe vyaenia je vemi vysok. Nepatrnm
alebo krtkodobm zvenm dopravnch intenzt me by spsoben vytvranie koln alebo aj zastavenie pohybu dopravy. Prekky v pohybe dopravy sa u neobmedzuj len na jednotliv prvky kriovatky. Nad (proti smeru pohybu dopravnho prdu) pozorovanou oblasou sa vyskytuj poruchy priebehu
dopravy v priamo prechdzajcom jazdnom pse. Stav dopravnho prdu sa men od stabilnho
k nestabilnmu. Dosahuje sa kapacita komunikcie / jazdnho psu - medzera medzi vozidlami dosahuje
hodnotu 6 dok vozidla (cca 33 m).
rove F: reprezentuje rozpad prdu vozidiel. Takto prpady nastvaj napr. pri dopravnej nehode
alebo ak sa vyskytne kongescia v dopravnom prde a poet prichdzajcich vozidiel je v, ako me
prejs sledovanm sekom a v predpokladanch situcich napr. pikovch hodinch. Poet vozidiel,
ktor prichdzaj ku kriovatke za jednotku asu je poas dlhch asovch intervalov v, ako je kapacita. Doprava kolabuje, t.z. dochdza k jej zastaveniu a vytvraniu zpchy a tvoria sa kolny vozidiel v
sptnom smere pohybu dopravnho prdu, priom sa strieda posvanie a zastavovanie. Tto situcia sa
op vyriei a po podstatnom znen intenzity dopravnho prdu. Kriovatka je preaen - medzera
medzi vozidlami dosahuje hodnotu meniu ako 1 dka vozidla.
A.4.5 Pohyb dopravy na iastkovch sekoch

A.4.5.1 Vzah intenzita / rchlos
A.4.5.1.1 Dopravn prd na dianinom seku sa popisuje pomocou velin intenzita dopravnho prdu
M, rchlos OA v a ich vzjomnho vzahu. Vzahy tchto velin zskan analzou prevdzkovch
podmienok a simulanmi vpotami pohybu vozidiel za dennho svetla a za sucha v lenen poda potu
jazdnch pruhov na jazdnom pse (2,3) a poda nvrhovej rchlosti vn (130, 100, 80 km/h) sa stali podkladom na vypracovanie tabuliek A.13 a A.18.
Na vyjadrenie vplyvu pozdneho sklonu a dky stpania kad uveden tabuka obsahuje 4 riadky:
87
STN 73 6101 - prava

-
prv - vyjadruje prevdzkov podmienky bez vplyvu pozdneho sklonu .......... (t.z. do 2 %),
druh - s vplyvom pozdneho sklonu ............................................... 4 % po 500 m stpania,
tret - s vplyvom pozdneho sklonu ............................................... 4 % po 1000 m stpania,
tvrt - s vplyvom pozdneho sklonu ............................................. 4 % po 2000 m stpania.
A.4.5.1.2 Podiel pomalch vozidiel sa uvdza v troch triedach (5,15,25 %), medzi ktormi mono interpolova. Extrapolova mono do podielu akej dopravy 30 %.
A.4.5.1.3 V prpade obmedzenia najvyej povolenej rchlosti pod 130 km/h sa pouij na dvojpruhovom jazdnom pse tabuky A.14 a A.15 a pre trojpruhov ps tabuky A.17 a A.18 stotonenm najvyej
povolenej rchlosti s nvrhovou.
A.4.5.1.4 Vzahy medzi intenzitou dopravy a rchlosou uplatnen v tabuke A.15 sa pouvaj na priblin hodnotenie prevdzkovch podmienok v miestach stavebnch prc, pri pouit najvyej povolenej
rchlosti 80 km/h v tch prpadoch, ak sa zachovali dva jazdn pruhy a pokia rka jazdnho pruhu zodpoved pvodnm rozmerom.
A.4.5.1.5 Pokia je najvyia prpustn rchlos nariaden zvislmi dopravnmi znakami s premennmi
symbolmi v zvislosti od dopravnej situcie, platia na vodorovnch sekoch daje z tabuliek A.13
a A.18 pre nvrhov rchlosti, ktor zodpovedaj prslunm dajom rchlosti na ukazovateovi (130,
100 alebo 80 km/h). Dopravn situciu mono tmto spsobom hodnoti len vemi pribline.
A.4.5.1.6 V diagramoch sa m zsadne pouva ako vchodiskov veliina celkov intenzita dopravnho prdu udvan [voz/h/smer]. Zisuje sa ako set intenzt vetkch jazdnch pruhov danho jazdnho
psu.
Diagramy platia pre asov intervaly v ase jednej hodiny. Prenos na in asov intervaly nie je prpustn.
A.4.5.2 rovov intenzity a kapacity

A.4.5.2.1 Tabuky A.13 a A.18 uvdzaj limitn hodnoty kapacity jazdnho psu dianic s dvomi alebo
tromi jazdnmi pruhmi pri nvrhovej rchlosti 130,100,80 km/h za dennho svetla a za sucha, ale
i vyjadrenie ovplyvujcich velin:
pozdny sklon [%] ....................................................................................................0 - 2, 4,
dka stpania [m] ...................................................................................0, 500, 1000, 2000,
podiel pomalch vozidiel [%] ................................................................................. 5, 15, 25.
A.4.5.2.2 Medzi hodnotami uvedenmi v tabukch mono interpolova a pre pozdny sklon 4 - 5 % aj
extrapolova. Na zistenie inku vplyvu stpania na medzn kapacitu bude najastejie dochdza
k interpolcii medzi dajmi prvho riadku a dajmi niektorho z 2. a 4. riadku (resp. interpolovan hodnoty medzi tmito riadkami).
[%]
[m]
<2
4
4
4
600
500
1000
2000

5
4000
3350
3200
3100
15
3900
3150
3000
2850
88
25
3750
3100
2750
2750
STN 73 6101 - prava

[%]
[m]
<2
4
4
4
600
500
1000
2000

5
3950
3350
3150
3050
15
3700
3100
2950
2750
25
3500
3050
2850
2650
[%]
[m]
<2
4
4
4
600
500
1000
2000

5
3600
3300
3100
2950
15
3550
3100
2950
2750
25
3500
3050
2850
2650
Tabuka A.16 Limitn hodnoty kapacity jazdnho psu s tromi jazdnmi pruhmi pri nvrhovej
[m]
[%]
<2
4
4
4
600
500
1000
2000

5
5500
4800
4600
4500
15
5250
4550
4300
4100
25
5050
4400
4100
3900
Tabuka A.17 - Limitn hodnoty kapacity jazdnho psu s tromi jazdnmi pruhmi pri nvrhovej
[%]
[m]
<2
4
4
4
600
500
1000
2000

5
5500
4800
4600
4500
89
15
5250
4550
4300
4100
25
5050
4150
4150
3900
STN 73 6101 - prava

Tabuka A.18 - Limitn hodnoty kapacity jazdnho psu s tromi jazdnmi pruhmi pri nvrhovej

[%]
[m]
<2
4
4
4
600
500
1000
2000
5
4850
4650
4500
4400
15
4800
4450
4300
4050
25
4700
4300
4100
3850
A.4.5.3 rovov intenzity dopravy

A.4.5.3.1 Aby boli splnen poadovan nroky na kvalitu dopravy poda tabuky A.12 v A.4.4.2, nesm
vhadov intenzity dopravy prekroi urit rovov intenzity dopravy MFU . rovov intenzity dopravy pre kad rove kvality dopravy mono vypota na zklade kapact (pozri tabuky A.13 a
A.18) pomocou stupa vyaenia (poda tabuky A.12)
A.4.5.3.2 V tabuke A.14 je inok polohovho kritria uplatniten uvedenm koeficientom, ktor zvyuje kapacitu a prpustn intenzity dianic v mestskch aglomercich. Tento koeficient je pre dvojpruhov jazdn psy 1,06 pri podiele NA do 20 % a 1,1 pri podiele NA 5 %. Pri trojpruhovch jazdnch psoch je tento koeficient bez ohadu na podiel akej dopravy 1,06.
A.4.5.4 Odlin podmienky prostredia

V tme sa jazd a o 5 km/h pomalie, za mokra a o 10 km/h pomalie ako za svetla a na suchej vozovke.
Tieto poznatky vak nie s zohadnen vo vpote.
A.4.6 Priebeh dopravy na dianinom seku

A.4.6.1 Cestovn rchlos
Priemern cestovn rchlos vc na dianinom seku L sa vypota poda A.2.6.1 pre cestn seky.

A.4.6.2.1 Postup vpotu je rovnak s postupom uvedenm v A.3.6 pre tvorpruhov seky.
A.4.6.2.2 Kvalita dopravnej obsluhy vyjadrovan zaaenm dopravou v jednotlivch stupoch nezvis
od jednho parametra, ale od celho sboru parametrov komunikcie a jej zariaden. Zvis od charakteristk dopravnho prdu a nvrhovch prvkov komunikcie, ktormi s:
poadovan jazdn rchlos,
dosiahnuten cestovn rchlos,
nvrhov rchlos,
skladba dopravnho prdu,
manvrovacie monosti,
rkov usporiadanie komunikcie,
horizontlne a vertiklne vedenie komunikcie.
A.4.6.2.3 Funkn rove vyjadruje okrem doteraz znmych prvkov aj hadisko pouvatea a jeho potreby, nie vak v jeho poiadavkch na plne nov alebo in cestu, ale v rmci komplexnej dopravnej
sluby k zariadeniam, metdam riadenia a organizcii poskytovanej sluby.
Preto dleitou lohou cestnej infratruktry je:
90
STN 73 6101 - prava

-
udriava cestu prstupn a bezpen,

prevdzkova a udriava dopravn prdy v pohybe,
poskytova aktvnu podporu vodiom, cestovn informcie a sluby.
A.4.6.2.4 Funkn rove charakterizuje dopravn podmienky ako funkciu dopravnej hustoty. Funkn
rove predstavuje odozvu v dvoch vznamoch: individulne (rchlos a as) a kolektvne (dopravn
prd).
A.4.7 Prklad pouitia grafov a tabuliek

A.4.7.1 Na obrzku A.2 je postup zisovania potreby zvenia potu jazdnch pruhov v stpan (pruh
pre pomal vozidl) na dianiciach a tvorpruhovch rchlostnch cestch.
PRKLAD:
Zadanie prkladu:
nvrhov rchlos 120 km/h,
poadovan jazdn rchlos 80 km/h,
vhadov intenzita dopravnho prdu 2000 voz/h,
podiel pomalch vozidiel 17,5 %,
vstupn pozdny profil poda obrzka A.1.
Na vpoet sa pouij daje zskan :
v informatvnej prlohe K z grafu K.2 Vzah pozdneho sklonu nivelety a rchlosti nvrhovho pomalho vozidla pre dianice a rchlostn cesty,
Postup je zobrazen na obrzku A.1 a A.2.
-1, 0%
800m
0%
+ 4,
1 00
+1,0%
-2,0%
600m
0,0
+ 3 ,5
710m
860m
1,0
2,0
80
60
0m
3,0
75,0
59,5
2
50,5
40
20
Prdavn pruh
D.1110 m
Obrzok A.1 Vstupn pozdny profil prkladu s graficky znzornenm priebehom rchlosti nvrhovho pomalho vozidla
91
STN 73 6101 - prava

90
4
1
80
-4% -3%-2%
-1%
0,0%
0,5%
1,0%
1,5%
75
3
2,0%
70
2,5%
60
59,5
rchlos [ km / h ]
50,5
50
3,0%
3,5%
4,0%
4,5%
40
30
20
10
0,0
500,0
1000,0
1500,0
2000,0
2500,0
3000,0
drha [m ]
Obrzok A.2 Schma pouitia grafu K.2

Tabuka A.19 Rieen situcia prkladu
Vkov usporiadanie
Pozdny sklon
Dka seku
[%]
[%]
- 2,0 %
+ 3,5 %
+ 1,0 %
+ 4,0 %
- 1,0 %
600
860
710
1000
800
Poda inf. prlohy K.2

Rchlos hodnotiaca
stpanie
[km/h]
80,0
59,5
75,0
50,5
80,0
Poda tabukyA.9
Zodpovedajca nvrh.
intenzita
[voz/h]
2550
2200
2550
1890 < 2000
2550
Zver prkladu: Poet jazdnch pruhov v stpan sa zv v km 2,310 a 3,420 v plnej rke, aby bola
zabezpeen nvrhov intenzita vyia ako 2000 voz/h.
92
STN 73 6101 - prava
Prloha B (normatvna)
Vpoet dky rozhadu na zastavnie pred prekkou
B.1 Rozhad na zastavenie
B.1.1 Zkladn dka rozhadu na zastavenie sa sklad:
a)
z drhy, ktor prejde vozidlo za as postrehu a reakcie vodia (uvauje sa 1,5 s),
b)
z drhy, ktor je potrebn na pln zastavenie brzdenho vozidla na mokrej vozovke za
predpokladu jazdy nvrhovou rchlosou vn s najmenou prpustnou hbkou deznu pneumatiky v hodnote 1,6 mm.
Zkladn dka rozhadu na zastavenie Dz v metroch sa vypota zo vzahu:
D z =
Kde
1,5v n
v n2
+
3,6
2 g n .3,6 2 ( f v 0,01s )
vn
je
nvrhov rchlos poda tabuky B.1,
[km/h]
gn
tiaov zrchlenie gn = 9,81,
[m/s2]
fv
vpotov sinite brzdnho trenia na mokrej vozovke s hbkou

deznu pneumatiky v hodnote 1,6 mm poda tabuky B.1,
pozdny sklon jazdnho psu.
.[%]
Po dosaden kontanty gn a formlnej prave m uveden vzah tvar:

Dz = 0,417v v +
0,393v n2
100( f v 0,001s )
B.1.2 Zkladn dka rozhadu sa v plnej hodnote zabezpeuje iba vtedy, ak sa predpoklad postrehnuten chyba alebo nzka prekka na konci jej dohadu. V ostatnch prpadoch je dka rozhadu, ktor je
nevyhnutn zabezpei, zvisl od viditenosti prekky uritej vky na dan vzdialenos. Tto dka
rozhadu sa vypota zo zkladnej hodnoty Dz vynsobenm reduknm siniteom vyjadrenm relatvnym pomerom priemernej vky oka vodia a najmenej viditenej prekky. Veobecne sa vsledn
dka rozhadu na zastavenie Dz [m], ktor zahruje aj bezpenostn odstup zastavenho vozidla od prekky, zist zo vzahu:
2
h -h
0 ,393v n
D z = 1 2 0 ,417v n +
+ bv
h1
100( f v 0 ,01s )
kde
h1
je
priemern vka oka vodia v hodnote 1,2 m,
h2
priemern vka najmenej viditenej prekky poda tabuky B.1,
bv
bezpenostn odstup vozidla od prekky; slia na zaokrhlenie [m]

dky Dz na najblich vych 10 m, ak vn 80 km/h a na najbliie vych 5 m, ak vn < 80 km/h.
[m]
Tabuka B.1 Vpotov prvky dky rozhadu na zastaveniea)

vn [km/h]
fv
h2 [m]
a)
130
0,32
0,1
120
0,34
110
0,36
90
0,4
80
0,43
70
0,46
0
60
0,51
Hodnoty fv pre vn < 40 km/h sa pre vpoet hodnt tabuky 9 stanovili extrapolciou.
93
50
0,56
40
0,62
30
0,68
STN 73 6101 - prava
B.2 Rozhad na predbiehanie

B.2.1 Zkladn dka rozhadu na predbiehanie Dp sa vypota zo vzorca:
D p =
kde
1,112 .vn2 + 32 .vn

v
vn
je
nvrhov rchlos,
[km/h]
uvaovan rozdiel rchlosti vozidla predbiehajce nvrhovou rch- [km/h]

losou a rchlosou predchdzanho vozidla poda tabuky B.2.
B.2.2 Vsledn dka rozhadu na predbiehanie Dp zahruje aj bezpenostn odstup od vozidla

v jazdnom pruhu opanho smeru, sa vypota zo vzahu:
Dp = Dp + bv2
kde
bv2
je
bezpenostn odstup predbiehajceho vozidla od vozidla

v protismere v m, rovn zaokrhlen na najbliiu vyiu hodnotu
50 m.
Tabuka B.2 Rozdiel medzi vn a rychlosou predchdzanho vozidla

vn [km/h]
v [km/h]
100
24
90
22
80
20
70
18
60
94
50
15
40
STN 73 6101 - prava
Prloha C (normatvna)
Vzah medzi polomerom, nvrhovou rchlosou a dostrednm sklonom smerovch krunicovch oblkov
C.1 Najmen polomer smerovho krunicovho oblka Ro [m] sa vypota zo vzorca:
Ro = 0,3
Ro = 0,36
kde
v n2
p
v n2
p
( pre v n 80 km / h)
( pre v n 80 km / h)
vn
je
nvrhov rchlos,
[km/h]
dostredn sklon vozovky v smerovom oblku (najvie prpustn [%]

hodnoty pozri tabuku 11).
Prslun polomery v tabuke 11 s vypotan poda uvedenho vzorca a zaokrhlen na zvyajn tabelan hodnoty.
C.2 Pre toky s hodnoty Ro v tabuke 12.
95
STN 73 6101 - prava
Prloha D (normatvna)
Polomery smerovch oblkov nevyadujcich dostredn prieny sklon
D.1 Zistenie polomeru smerovch oblkov nevyadujcich dostredn prieny sklon Ro [m] sa rob posdenm rovnovhy sl vyjadrench vzahom:
Ro =
kde
v n2
g n ( f +0,01 p )
vn
je
nvrhov rchlos,
[m/s]
gn
tiaov zrchlenie, gn 9,81,
[m/s2]
sinite prieneho trenia v jednotnej hodnote f= 0,055,
zkladn prieny sklon jazdnho psu v smerovom oblku bez [%]

dostrednho sklonu v hodnote p = - 2,5 % (- 2,0 %).
D.2 Po dosaden kontnt a prave nadobudne tento vzah zjednoduen tvar:

Ro = 0,225 vn2, plat pre p = 2,0 %,
Ro = 0,262 vn2, plat pre p = 2,5 %,
kde
vn
hodnota nvrhovej rchlosti.
Prslun polomery vypotan poda uvedenho vzorca a zaokrhlen na tabelan hodnoty.
96
[km/h]
STN 73 6101 - prava
Prloha E (normatvna)
Polomery smerovch krunicovch oblkov, ktor sa mu navrhn bez prechodnc
E.1 Klotoidn prechodnica m zkladn matematick tvar:
Lc . Ro = A2 = kontanta
kde
Lc
je
dka klotoidy, t.j. od jej zaiatku s polomerom krivosti rovnm [m]

k ubovonmu bodu, v ktorom je polomer krivosti rovn Ro ,
parameter klotoidy.
E.2 Priblin odsunutie krunicovho oblka od dotynice Ro [m] sa me po vloen klotoidnej prechodnice vyjadri vzahom:
Ro =
L2
A2
kde
kde
pre 30o je
A2
2 Ro2
L
2 Ro
L2
Ro
4
1 2
+
24 672 31680 - ...
je vonkaj uhol dotynice prechodnice.

R0
L2
L
24 Ro
12
Prechodnica sa nenavrhuje ak je Ro 0,25 m.

pre Ro = 0,25 m plat :
L2
L2
alebo L = 6 Ro
= 0,25m odkia R0
6
24Ro
E.3 Na stanovenie najmenieho prpustnho polomeru smerovho krunicovho oblku Ro [m], ktor sa
d navrhn bez prechodnice sa za L dosadzuje kontantn hodnota 1,5vn metrov, a to bez ohadu na in
spsob klopenia vozovky v oblkoch s menmi polomermi. Potom plat:
Ro = 0,375.vn2, minimlne vak 800 m,
kde
vn
je
hodnota nvrhovej rchlosti.
97
[km/h]
STN 73 6101 - prava
Prloha F (normatvna)
Najmenia dka vzostupnice/zostupnice
F.1 Najmenia dka vzostupnice/zostupnice Lvz min v m sa vypota zo vzahu:
Lvz min =
kde
h h *100
ho .100
alebo
max s
max s
max s
je
maximlny pozdny sklon vzostupnice/zostupnice poda tabuky [%]

13,
ho
prevenie vonkajieho okraja vodiaceho prku; ak klopenie [m]

okolo osi jazdnho psu je:
h=
hh
(a + v ).( p
1( 2 )
- p1 ) + a.p 2
100
prevenie vonkajieho okraja vodiaceho prku; ak klopenie [m]

okolo vonkajieho okraja vodiaceho prku je:
a)
zaiaton prieny rez so strechovitm sklonom s okrajmi jazdnho psu v rovnakej vke (dvojpruhov
cesta):
hh =
c)
(a + a + v). p 2
50
zaiaton prieny rez s dostrednm sklonom

s okrajmi jazdnho psu v rznej vke (dvojpruhov
cesta):
hh =
(2a + 2v + 2a).( p 2 - p1 )
100
(dianice a viacpruhov cesty):

hh =
kde
(2a + v1 + v 2 + 2a)(. p 2 p1 )
100
je
rka jazdnho pruhu,
rozrenie jaznho pruhu (ak treba poda 7.3.1),
p1
prieny sklon na zaiatku vzostupnice/zostupnice (2,5 % alebo 2% [%]

pozri 6.7.1), (p1 so zpornm znamienkom, ak m voi p2 opan
zmysel),
p2
prieny sklon na konci vzostupnice/zostupnice (pozri tabuku 11),
v (v1, v2)
rka (rky) vodiacich prkov ( pozri tabuku 2, prpadne tabu- [m]

ku 3).
98
[m]
[m]
[%]
STN 73 6101 - prava
Prloha G (normatvna)
Vpoet najmenieho prpustnho polomeru vypuklho vkovho oblka
G.1 Najmen prpustn polomer vypuklho vkovho oblka Rv [m] sa vypota zo vzahu:
Rv =
kde
Dz (p)
D z2( p )
2 h1 + 2 h1 .h2 + h2
je
dka rozhadu:
[m]
a)
Dz na zastavenie (pozri 6.3.3 a tabuku 7),
v najvom prpustnom klesan,
b)
Dp na predbiehanie (pozri 6.3.3 a tabuku 8),
h1
priemern vka oka vodia nad jazdnm psom (uvauje sa [km]

v hodnote 1,2 m),
h2
vka:
a)
Bi
b)
[m]
vka najmenej viditenej prekky vo vzdialenosti
Dz na jazdnom pse poda tabuky B.1, alebo:
vka zornho la dopadajceho na vozidlo prichdzajce vo vzdialenosti Dp v protismere (uvauje sa
v hodnote 1,2 m).
Tabuka G.1 Najmenia viditen prekka vo vzdialenosti Dz

Nvrhov rychlost vn [km/h]
h2 [m]
130 120
0,35
110
100 90
0,10
80
70
60
50
0,00
40
30
Vka prekky 0,35 m predstavuje najni bod innej svietiacej plochy zadnch brzdovch svetiel vozidiel (pozri zkon . 38/1995 Sb., v znen neskorch predpisov).
Vka prekky 0,10 m predstavuje leiaci predmet na vozovke.
Vka prekky 0,00 predstavuje poruchu vozovky s nebezpenou hbkou.
99
STN 73 6101 - prava
Prloha H (normatvna)
Vpoet najmenieho prpustnho polomeru vydutho vkovho oblka
H.1 Najmen prpustn polomer vydutho vkovho oblka Ru v m sa vypota zo vzahu:
Ru =
kde
D z2
2(hs + D z .tg )
Dz
je
dka rozhadu na zastavenie v najvom prpustnom klesan (pozri [m]

6.3.3 a tabuku 9),
vka svetlometu nad jazdnm psom (uvauje sa v hodnote 0,75 m),
uhol medzi hornm okrajovm lom svetelnho kuea svetlometu a

jeho osou (uvauje sa v hodnote).
[ = 1o ]
H.2 Po dosaden kontantnch hodnt sa zkladn vzorec uprav:

Ru =
100.D z2
150 + 3,5D z
Hodnoty najmench prpustnch polomerov vydutch vkovch polomerov v tabuke 15 s vypotan

poda tohto vzahu a zaokrhlen na zvyajn ablnov miery.
H.3 Najmen polomer vydutho oblka Rv v m pod mostnm objektom uruje STN 73 6201.
100
STN 73 6101 - prava
Prloha J (normatvna)
Vpotov rovnice pre dotynicu a sradnice vkovho oblka
J.1 Dka dotynice vkovho oblka pozdnych sklonov opanho zmyslu sa vypota zo vzahu:
t=
(s1 + s2 )Rv (u )
200
a pozdnych sklonov rovnakho zmyslu zo vzahu:

t=
kde
(s1 s 2 )Rv (u )
200
je
dka zvislho priemetu dotynice vkovho oblka do vodorov- [m]

nho priemetu,
s1
absoltna hodnota vieho z obidvoch pozdnych sklonov,
[%]
s2
absoltna hodnota vieho z obidvoch pozdnych sklonov,
[%]
Rv(u)
polomer vypuklho alebo vydutho vkovho oblka.
[m]
J.2 Zvisl sradnice y jednotlivch bodov vkovho oblka sa vypotaj zo vzahu:

y=
kde
x2
2 Rv ( u )
je
zvisl vzdialenos (sradnica) bodu vkovho oblka od doty- [m]

nice vo vzdialenosti x (meran od dotykovho bodu oblka smerom k priesenku dotync),
vodorovn vzdialenos (seka) uritho bodu vkovho oblka [m]

meran od dotykovho bodu tohto oblka smerom k priesenku
dotync,
Rv(u)
[m]
J.3 Najvia zvisl sradnica vkovho oblka ymax [m] sa vypota zo vzahu:
y max =
kde
t2
2 Rv ( u )
je
dka priemetu dotynice vkovho oblka,
[m]
Rv(u)
[m]
101
STN 73 6101 - prava
Prloha K (normatvna)
Zisovanie rchlosti pomalho nvrhovho vozidla v zvislosti od vekosti a dky pozdnych sklonov
K.1 Pri hodnoten vplyvu vekosti a dky pozdnych sklonov od pohybu dopravnch prdov vozidiel
sa vychdza z jazdnch vlastnost pomalho nvrhovho vozidla s motorom s vkonom 370 kW, so 16
prevodovmi stupami, s celkovou hmotnosou 44 t a maximlnou prpustnou rchlosou 70 km/h pre
cesty a 80 km/h pre dianice a rchlostn cesty. Rchlostn monosti tohto vozidla (akcelercia, decelercia) v rozsahu 80 km/h, resp.70 km/h a 10 km/h pri pozdnych sklonoch v rozpt od 0 % do 4,5 %
pre dianice a rchlostn cesty, resp. od 0 % do 9 % pre cesty na dkach do 3000 m s oividn z grafov
znzornench na obrzku K.1 a K.2.
Tento graf sli na zistenie rchlosti pomalho nvrhovho vozidla predovetkm na zaradenie pozdnych sklonov do jednotlivch stupov hodnotenia stpania na ely vpotu prpustnch (nvrhovch)
intenzt (normatvna prloha A) a na stanovenie sekov, v ktorch sa navrhne zvenie potu jazdnch
pruhov (prpadne prdavn pruh pre pomal vozidl) poda 6.15.2 a 6.15.8.
K.2 Pri prci s grafom treba najprv zisti hodnotu zaiatonej rchlosti nvrhovho vozidla, t.j. hodnotu
rchlosti, ktor m vozidlo na zaiatku posudzovanho seku. Z najvyej uvaovanej hodnoty 70 km/h
sa vychdza len v dostatone dlhch sekoch v rovine alebo v klesan, ak nie je tto hodnota znen,
napr. pouitm minimlneho nvrhovho prvku (a jemu zodpovedajcej hodnoty nvrhovej rchlosti) alebo ustanovenm dopravnch predpisov (rchlos v obci, na rovovom elezninom priecest a pod.).
Inak treba zisti zaiaton hodnotu rchlosti vyhodnotenm predchdzajceho seku trasy.
V spomnanom grafe s hodnoty rchlosti nvrhovho vozidla v km/h vynesen na zvislej osi, na vodorovnej osi s potom dky pozdneho sklonu v metroch.
K.3 Zaiatonm miestom v grafe je priesenk hodnoty zaiatonej rchlosti s krivkou prslunho pozdneho sklonu. Od priemetu tohto bodu sa na vodorovnej osi vynesie dka posudzovanho pozdneho
sklonu v hodnote rovnej celmu zvislmu priemetu tohto sklonu vo vkovom polygne pozdneho profilu, t.j. vrtane prslunch dotync vkovho oblka. (Pri vekch dkach dotync vkovch oblkov sa na presnejie stanovenie priebehu rchlosti odpora rozdeli vkov oblk od jeho vrcholu na
obidve strany dvoma alebo viacermi nhradnmi dotynicami a alej pracova s ich pozdnymi sklonmi.) Koncov bod sa z vodorovnej osi zvislo premietne na krivku posudzovanho pozdneho sklonu
a pre tento priesenk sa na zvislej osi nachdza zodpovedajca hodnota rchlosti nvrhovho vozidla,
ktor sa stva zaiatonou hodnotou pre nasledujci pozdny sklon. Postup sa opakuje a do vyhodnotenia celho posudzovanho seku trasy. Pritom sa sasne sleduje, i sa na vyhodnocovanch pozdnych
sklonoch nevyskytuj miesta, na ktorch by mohlo djs k viemu zneniu rchlosti z u spomenutch
inch dvodov ako vplyvom pozdneho sklonu. Ak sa tak stane, treba zo znenou rchlosou pota
ako s alou zaiatonou hodnotou rchlosti od miesta jej obmedzenia.
K.4 Vizulne interpolova sa me medzi hodnotami na zvislej aj vodorovnej osi grafu aj medzi krivkami pozdnych sklonov.
K.5 Na vymedzenie uritho seku trasy a jeho hodnotenie zodpovedajcim stupom stpania poda
normatvnej prlohy A je rozhodujce, na ktorom mieste pozdneho sklonu prekro rchlos pomalho
nvrhovho vozidla rchlostn hranicu alebo hranice stanoven pre prslun stupe hodnotenia stpania.
Stupe hodnotenia stpania zostane zachovan, ak sa rchlos nvrhovho vozidla pohybuje v hraniciach
stanovench pre prslun stupe, bez ohadu na vekos a charakter pozdneho sklonu, to znamen, e
miesta zmeny stupa hodnotenia nemusia by, a vinou tie nie s toton s miestami hodnt pozdnych sklonov.
POZNMKA: Zvislos rchlosti pomalho nvrhovho vozidla na prejdenej drhe od hodnoty pozdneho sklonu v rozmedz
poda obrzkov K.1 a K.2 sa zskala rieenm pohybovch rovnc hmotnho bodu, ktor svojimi vlastnosami predstavuje nvrhov vozidlo. Vstupn hodnoty pre vpoet:
Celkov hmotnos 44 000 kg, celkov prevodov pomer plynule premenn v rozsahu od 2,070 do 49,680 (s ohadom na opti-
102
STN 73 6101 - prava

mlne pracovn podmienky hnacieho agregtu), polomer kolesa 0,526 m, innos prevodovho strojenstva 0,8878, sinite
odporu vzduchu 0,7, eln plocha 8,5 m2, hustota vzduchu 1,205 kg.m-3, sinite odporu valenia 0,006 a hnac moment motora:
a) pre jazdu v stpan 1600 Nm,
b) pre von jazdu 0 Nm,
a pre brzdenie hnacm strojom 550 Nm.
250
127
(0,015 + s ) 0,000291.vo x
v = 2
vo
vo
kde
je
zmena rchlosti na dke seku x (medzi dvoma prienymi rez- [km/h]

mi),
vo
rchlos na zaiatku seku x,
sek trasy (vzdialenos prienych rezov) dlh maximlne 50 m, [m]

ktor sa vol tak, aby
[km/h]
v
< 0,05 ,
v0
pozdny sklon seku x.
[%]
Obrzky K.3 a K.7 ukazuj podmienky jazdy pomalho nvrhovho vozidla pri vonom klesan a klesan brzdenm hnacm strojenstvom pri rznych zaiatonch rchlostiach na sekoch do dky 3000 m
s pozdnymi sklonmi od 0 % do 9 %.
103
Obrzok K.1 Vzah pozdneho sklonu nivelety a rchlosti pomalho nvrhovho vozidla pre ostatn cestn sie
iaton rchlos 70 km/h)
(za-
STN 73 6101 - prava
104
Obrzok K.2 Vzah pozdneho sklonu nivelety a rchlosti pomalho nvrhovho vozidla pre ianice a rchlostn cesty
(zaiaton rchlos 80 km/h)
STN 73 6101 - prava
105
Obrzok K.3 Vzah pozdneho sklonu nivelety a rchlosti pomalho nvrhovho vozidla pre von klesanie
(za-
STN 73 6101 - prava
106
STN 73 6101 - prava
107
STN 73 6101 - prava
108
Obrzok K.6 Vzah pozdneho sklonu nivelety a rchlosti pomalho nvrhovho vozidla pre klesanie brzdenm hnacm strojenstvom
STN 73 6101 - prava
109
Obrzok K.7 Vzah pozdneho sklonu nivelety a rchlosti pomalho nvrhovho vozidla pre klesanie brzdenm hnacm strojenstvom
(za-
STN 73 6101 - prava
110
STN 73 6101 - prava
Prloha L (normatvna)
Zabezpeenie rozhadu v smerovom oblku
L.1 Rozhad na zastavenie alebo predbiehanie sa vdy zabezpeuje pre jednoduch krunicov oblk.
Pre krunicov oblk s prechodnicami sa rozhadov pomery vyetruj len v jeho krunicovej asti
a prechodnicov oblk sa na tieto ely nahrdza krunicovm oblkom s dvojnsobnm polomerom.
rozhad
ov l
h2
h1
L.2 V 6.16.1 sa opisuj potrebn rozhadov polia. rka rozhadovho poa je zvisl od uvaovanej
nvrhovej rchlosti a z nej vyplvajcej hodnoty Dz alebo Dp (pozri tabuku 7 a 8), od polomeru smerovho oblka, dostrednho sklonu a zvolenho spsobu klopenia jazdnch psov (sklonu strednho deliaceho psu) a od umiestnenia zvodidiel, prpadne inch zariaden. Dka rozhadu na zastavenie (predbiehanie) sa povauje za zabezpeen, ak sa nepretna spojnica vodiovho oka a hornho okraja prekky
leiacej vo vzdialenosti Dz alebo Dp (tzv. rozhadov l, obrzok L.1) so iadnou medziahlou prekkou poas postupnho posvania pdorysnho priemetu rozhadovho la ako tetivy k urujcej jazdnej
stope vyznaenej na obrzku L.2 a L.4. Za prekku sa pri zabezpeen dky rozhadu na zastavenie
nad povrchom telesa cesty nepovauj smerov stpiky, chodnky na mostoch a v tuneloch bez nadobrubnkovch zvodidiel a zatrvnen povrch strednho deliaceho psu, ak maximlna vkov kta jeho prieniku so zvislou rovinou, preloenou rozhadovm lom, nedosahuje 0,20 m. Pri zabezpeovan dky
rozhadu na predbiehanie sa za prekku nepovauj zvodidl a in nepriehadn zariadenia niie ako
1,20 m.
Dz
h1= 1,2 m; h2 = 0,0 m a 0,1 m poda tabuky B.1; Dz pozri tabuku 7
h2
h1
rozhadov l
Dp
h1= h2 = 1,2 m; Dp pozri tabuku 8

Obrzok L.1 Polohy rozhadovho la pri zabezpeovan rozhadu na zastavenie a predbiehanie
111
STN 73 6101 - prava
Obrzok L.2 Zabezpeenie rozhadu na zastavenie na tvorpruhovej smerovo rozdelenej cestnej

komunikcie so zvodidlami
112
STN 73 6101 - prava
Obrzok L.3 Zabezpeenie rozhadu na zastavenie na dvojpruhovom smerovom pse

(smerovo rozdelenej cestnej komunikcie)
113
STN 73 6101 - prava
Obrzok L.4 Zabezpeenie rozhadu na zastavenie na dvojpruhovej ceste so zvodidlami

L.3 Poda druhu cestnej komunikcie sa urujce jazdn stopy zistia takto:
a)
Urujcou jazdnou stopou je vdy os prslunho vntornho jazdnho pruhu (na vonkajom
jazdnom pse) a to aj v prpade osadenia zvodidiel na vntorn krajnicu oblka na zabezpeenie rozhadu na smerovo rozdelench cestnch komunikcich s dvoma jednostrannmi
zvodidlami po stranch, prpadne s obojstrannm zvodidlom osadenm v osi strednho deliaceho psu.
Ak sa osad obojstrann zvodidlo v krajnej polohe v strednom deliacom pse, plat uveden
pravidlo bezvhradne len na kategrich typu R prpadne D 24,5; na ostatnch kategrich
smerovo rozdelench cestnch komunikci len vtedy, ak nie je sasne osaden zvodidlo na
vntornej krajnici. Ak je na vntornej krajnici sasne aj zvodidlo, tak urujcou jazdnou
stopou pre zostvajce kategrie smerovo rozdelench cestnch komunikci je os vonkajieho jazdnho pruhu na vntornom jazdnom pse.
b)
Urujcou jazdnou stopou je vdy os vntornho jazdnho pruhu na smerovo nerozdelench
cestnch komunikcich. Ak je na vntornej krajnici osaden zvodidlo, mus by vekos
polomeru smerovho oblka volen tak, aby rozhadov tetiva urujca jazdn stopu, veden ako dotynica k pdorysnmu predmetu lca zvodnice, bola minimlne rovn dke rozhadu na zastavenie (pozri obrzok L.4).
L.4 Spsob vpotu najmenieho polomeru smerovho oblka je nakreslen na obrzku L.4. Najmen
Polomer smerovho oblka Rx [m], zabezpeujci rozhad na zastavenie z pdorysnho hadiska sa vypota zo vzahu:
114
STN 73 6101 - prava

D z2( p )
Rx =
kde
+ n x2
2n x
Rx
je
minimlny polomer smerovho oblka, vztiahnut na prslun [m]

urujcu jazdn stopu (pozri obrzok L.2 a L.4),
Dz (p)
dka rozhadu na zastavenie Dz alebo na predbiehanie Dp (pozri [m]

tabuku 7 alebo 8),
nx
vzoptie vsee smerovho oblka s polomerom Rx.
[m]
Ak je naopak znmy polomer smerovho oblka, zist sa hodnota Rx a potom poloha rozhadovho la
(rka rozhadovho poa) zo vzahu:
n x = Rx
R x2
D z2( p )
4
L.5 Hodnoty polomerov smerovch oblkov na trati mimo tunelov a im podobnch objektoch, na ktorch nie treba overova rozhadov dky z hadiska smerovho rozhadu, s v tabukch L.1 a L.3.
L.6 Na dvojpruhovch cestch v tuneloch a im podobnch objektoch a na smerovo rozdelench cestnch
komunikcich so samostatnmi tunelovmi rrami pre kad jazdn ps netreba overova rozhad na
zastavenie na vetkch polomeroch smerovch oblkov poda prlohy C (pozri tabuku 7) ak vyhovuj
podmienke najvieho prpustnho vslednho sklonu poda 7.9.1 v hodnotch poda tabuky 14.
Tabuka L.1 Najmenie polomery smerovch oblkov Ro [m] smerovo rozdelench cestnch komunikci so zvodidlami, zabezpeujce rozhad na zastavenie a ich vpotov prvky
Kategria
Typ
D 33,5
DaR
26,5
DaR
24,5
DaR
22,5
C 22,5
R 18,5
a)
vn
[km/h]
130
100
80
130
100
80
130
100
80
130
100
80
100
80
70
Obojstrann zvodidlo
Zvodidl na obiNajvie Rozdiel
prpustn polomerov dvoch stranch
v osi
v krajnej polohe
Ro a Rx
klesanie
strednho deliaceho psu [m]
[%]
[m]
nx
Ro
nx
Ro
nx
Ro
3
2105
1485
1150
-4,375
2,875
4,075
5,275
4,5
1115
785
605
a)
a)
4,5
435
3,5
2105
1485
1150
-4,375
2,875
4,075
5,275
4,5
1115
785
605
a)
a)
4,5
435
3,5
2105
1695
1415
-3,875
2,875
3,575
4,275
4,5
1115
895
750
a)
4,5
435
350
3,5
2200
1755
1460
-3,75
2,75
3,45
4,15
4,5
1165
930
770
a)
4,5
455
365
4
1165
930
770
a)
-3,75
2,75
3,45
4,15
4,5
455
365
a)
a)
a)
6
Hodnota polomeru sa uruje z hadiska vslednho sklonu poda 7.9.1.
L.7 Na smerovo rozdelench cestnch komunikcich s jednou tunelovou rrou pre obidva dopravn
smery sa v zvislosti od navrhnutho rkovho usporiadania over rozhad poda zsad uvedench v tejto
normatvnej prlohe.
115
STN 73 6101 - prava
Tabuka L.2 Najmenie polomery smerovch oblkov Ro [m] smerovch jazdnch psov so zvodidlami, zabezpeujce rozhad na zastavenie a ich vpotov prvky
Kategria
Typ
D 33,5
DaR
26,5
DaR
24,5
DaR
22,5
C 22,5
vn
[km/h]
130
100
80
130
100
80
130
100
80
130
100
80
100
80
70
Najvie
Rozdiel
prpustn polomerov
klesanie
Ro a Rx
[%]
[m]
3
1,875
4,5
4,5
3,5
1,875
4,5
4,5
3,5
1,875
4,5
4,5
3,5
1,75
4,5
4,5
4
1,75
4,5
6
Zvodidlo na vntornej krajnici

v smerovom oblku
avostrannom [m]
pravostrannom [m]
nx
Ro
nx
Ro
2110
1185
a)
2,875
5,125
1120
a)
440
2110
1185
a)
2,875
5,125
1120
a)
440
2110
1315
2,875
4,625
1120
700
a)
440
2205
1520
2,75
4
1170
805
a)
460
1170
805
a)
2,75
4
460
a)
a)
Tabuka L.3 Najmenie polomery smerovch oblkov Ro [m] dvojpruhovch ciest so zvodidlami,
zabezpeujce rozhad na zastavenie a predbiehanie a ich vpotov prvky
Rozdiel
polomerov
Ro a Rx
vn
[m]
[km/h]
Kategria
Typ
C
11,5
C 9,5
C 7,5
C 6,5
100
80
70
60
80
70
60
70
60
50
nx
[m]
4,00
zastavenie
pri zvodidle na vntornej
krajnicib)
805
a)
1,75
420
3,00
a)
a)
360
1,50
2,25
a)
a)
Ro zabezpeujci rozhad [m]

predbiehanie pri rke bonho rozhadovho poa
meranho od hranice vonej rkyc) [m]
2
10
15
20
25
50
7220
4040
2860
1880
4845
3430
2255
4035
2655
1700
4840
2700
1910
1260
3035
2145
1415
2370
1555
1000
3120
1740
1235
815
1870
1325
875
1400
930
600
2305
1285
915
605
1360
965
640
1005
665
430
1830
1025
730
485
1070
760
505
775
520
340
1520
855
610
405
885
630
420
645
430
280
835
480
350
240
485
355
245
360
245
170
a)
Hodnota polomeru sa uruje z hadiska vslednho sklonu poda 7.9.1.

V najvom prpustnom klesan poda tabuky 9.
c)
Pripota sa k hodnote nx uvedenej vo tvrtom stpci.
b)
116
STN 73 6101 - prava
Prloha M (normatvna)
M.1 Zkladn podmienky hydrotechnickho vpotu
M.1.1 Navrhnut rozmery pozdneho odvodovacieho zariadenia musia vyhovova nvrhovmu prietoku Q v m3/s vypotanmu poda rovnice:
1
Q = F .v = F .
kde
2
1
Rh 3 . i 2
nm
je
prietokov plocha pozdneho odvodovacieho zariadenia,
[m2]
hodnotenie F iastkovho seku,
[m/s]
nm
sinite drsnosti poda Maninga, stanoven pre rastl zeminu

hodnotou 0,026 (0,04), pre kamenn/betnov dlabu nm = 0,019
(0,024), pre hladk prahy (betnov)
nm = 0,013 (0,012)
M.1.2 Nvrhov prietokov mnostvo zrkovch vd z povrchovho odtoku v l.s-1 sa vypota zo vzahu:
Q= P. .q
kde
je
plocha povodia,
[ha]
vrcholov odtokov sinite povodia poda tabuky M.1 pre

rznorodo upraven povrch povodia sa stanov priemern odtokov sinite ako ven priemer hodnt odtokovch siniteov
prislchajcich jednotlivm iastkovm plochm povodia poda
vzahu,
vdatnos nvrhovho daa , ak dotokov as z povodia o plo- [l/s.ha]

che P je krat ako 15 min., potom q = q15 , kde q15 je vdatnos
nvrhovho daa s trvanm 15 mint (vpoet hodnt vdatnosti
pre rzne lokality Slovenska poda STN 75 6101).
V prpade ak dotokov as je dlh ako 15 mint, vdatnos nvrhovho daa a jeho trvanie sa odpora
stanovi hydrologickou racionlnou metdou.
M.2 Vzdialenosti rozvodnc povod susednch vpustov

M.2.1 Vzdialenosti rozvodnc povod susednch vpustov l1 a l2 v m sa uria vzahom
l1 = l
kde
S1 + s
2S1
l2 = l
S1 - s
2S1
je
vzjomn vzdialenos vpustov stanoven vpotom l = l1 + l2,
S1
minimlny pozdny sklon dna rigolu v hodnote 0,5 % (alebo

0,3%),
sklon nivelety (men ako minimlny sklon dna rigolu S1).
[m]
[%]
M.2.2 Prepoet poda M.2.1 je vhodn v rovinatom zem. V horskch zemiach je treba postupova
pri navrhovan individulne, poda sklonu komunikcie.
117
STN 73 6101 - prava
Tabuka M.1 Odporan hodnoty odtokovho sinitea

Hodnota odtokovho sinitea pri sklone
plochy
do 1 %
1 % a 5 %
nad 5 %
Druh povrchu (krytu)

1.
2.
3.
4.
5.
Dopravn a podobn plochy

s uzavretm ivinm alebo betnovm
krytom, prpadne dlabovm krytom so
zaliatymi krami
so ivinm krytom z penetranho makadamu
s dlabovm krytom so zapieskovanmi
krami
so trkovm krytom
Zelen psy, lky a pod. a)
Sady, ihrisk a pod. a)
Lesya)
Strm zatrvnen plocha (sklony 1:2 a 1:1,5)a)
0,90
0,90
0,90
0,70
0,80
0,90
0,50
0,60
0,70
0,30
0,05
0,10
0,00
0,40
0,10
0,15
0,05
0,50 a 0,70
0,50
0,15
0,20
0,10
a)
Hodnoty odtokovch siniteov uvedench v riadkoch 2 a 5 platia pre pdy strednej priepustnosti; pre priepustn pdy
(piesok) sa zmenuj o 10 % a pre nepriepustn pdy (l, skala) sa zvuj o 10 %.
118
STN 73 6101 - prava
Prloha N (informatvna)
N.1 Prklady priestorovho rieenia trasy
N.1.1 Kombincia nvrhovch prvkov trasy cesty a dianice ovplyvuje pozitvne alebo negatvne bezpenos a plynulos cestnej premvky a estetick vnmanie cestnho a dianineho priestoru.
N.1.2 Priestorov vzhad pri prekrvani priamych a oblkov trasy je na obrzku M.1.
N.1.3 Prklady vhodnho usporiadania smerovho a vkovho rieenia trasy s na obrzku M.2.
N.1.4 Prklady nevhodnho usporiadania smerovho a vkovho rieenia trasy s na obrzku N.3.1,
N.3.2 a N.3.3.
N.1.5 Porovnanie vybranch vhodnch a nevhodnch rieen trasy je na obrzku M.4.
119
STN 73 6101 - prava
Smerov a vkov pomery
Priestorov vzhad
Priama
Priama
smerov priamka a priamka v pozdnom profile
Zaoblenie
Priama
vydut vkov oblk v smerovej priamej
Zaoblenie
vypukl vkov oblk v smerovej priamej
Priama
Priama
Zaoblenie
priamka v pozdnom profile vo smerovom oblku
Zaoblenie
Zaoblenie
vydut vkov oblk vo smerovom oblku
Zaoblenie
Zaoblenie
vypukl vkov oblk vo smerovom oblku
Obrzok N.1 Priestorov vzhad pri prekrvan priamych a oblkov trasy
120
STN 73 6101 - prava
Priestorov vzhad
Pozdny profil
Situcia
vhodn nvrh pozdneho profilu

v smerovej priamej v dol
Pozdny profil
pohadov vhodn umiestnenie smerovch

a vkovch oblkov
Situcia
Pozdny profil
Situcia
vhodn umiestnenie kriovatky
v dolnicovom zaoblen
Pozdny profil
Situcia
vhodn usporiadanie trasy
s mostnm objektom
Obrzok N.2 Vhodn usporiadanie smerovho a vkovho rieenia trasy
121
STN 73 6101 - prava
Priestorov vzhad
Pozdny profil
Situcia
opticky nevhodn usporiadanie pozdneho profilu

v smerovej priamej v dol pred stpanm
Pozdny profil
Situcia
optick zlom v dolnicovom zaoblen
Pozdny profil
Situcia
nevhodn kombincia smerovho oblku velkho polomeru a vydutho vkovho oblku malho polomeru
Pozdny profil
Situcia
Pozdny profil
Situcia
nevhodn usporiadanie (zvlnen trasa):

zvlnen pozdny profil v kombincii so smerovou
priamou alebo v oblku s vekm polomerom
Obrzok N.3.1 Nevhodn usporiadanie smerovho a vkovho rieenia trasy
122
STN 73 6101 - prava
Priestorov vzhad
Pozdny profil
Situcia
ponorenie trasy v smerovej priamej
Pozdny profil
Situcia
ponorenie trasy vo smerovom oblku
Pozdny profil
Situcia
nsobn ponorenie trasy
Pozdny profil
Situcia
ploch ponorenie trasy
nevhodn usporiadanie: ponoren trasy

123
STN 73 6101 - prava
Priestorov vzhad
Pozdny profil
Situcia
odskok trasy s odsadenm
Pozdny profil
Situcia
odskok trasy
nevhodn usporiadanie: odskok trasy
Pozdny profil
Situcia
Pozdny profil
nevhodn usporiadanie (stratenie trasy):

zaiatok smerovho oblku za vrcholom
vypuklho vkovho oblku
Situcia
Pozdny profil
Situcia
vyklenutie trasy
124
STN 73 6101 - prava
Smerov a vkov pomery a priestorov vzhad
nevhodn a vhodn postupnos

vekosti vkovch oblkov
vhodn umiestnenie smerovch a vkovch

oblkov s ohadom na polohu prienych
sklonov (odvodnenie vozovky)
Situcia
Pozdny profil
Situcia
Pozdny profil
okraj vozovky bez a s optickm zlomom

vhodn a nevhodn postupnos
vekosti smerovch oblkov
Situcia
Pozdny profil
vhodn nvrh pozdneho profilu

v smerovej priamej v dol
Situcia
Pozdny profil
Situcia
Pozdny profil
smerov priamka v rovine a vydutm

vkovm oblkom
optick zlom v dolnicovom zaoblen
Obrzok N.4 Porovnanie vhodnch a nevhodnch rieen trasy
125
STN 73 6101 - prava
Prloha O (informatvna)
Nebezpen miesta s pravdepodobnosou vyboenia vozidla z jazdnho psu
O.1 Nebezpen miesta s pravdepodobnosou vyboenia vozidla z jazdnho psu sa odporaj chrni
zvodidlami. Vznikaj z dvodov:
a)
vedenia trasy cestnej komunikcie:
v oblkoch, kde jednotliv osobn vozidl jazdia vyou rchlosou ako nvrhovou,
do trasy je nelogicky vloen minimlny oblk,
ak kritick prrastok krivosti na rovnosmernch oblkoch je v pomere R1/R2 1,5 pre
R2 500 m alebo v pomere R1/R2 2,0 pre R2 > 500 m alebo jednotliv asti zloenho oblka nie s dostatone dlh,
na protismernch nslednch oblkoch, kde je v rozdiel polomerov,
pri neprehadnch vekch stredovch uhloch na zaiatku oblka, ak vodi nevid koniec oblka.
b)
rozhadu na predbiehanie na dvojpruhovch cestch, ktor je mon len na malom seku pri
zvenej priemernej hodinovej intenzite vej ako 500 voz/h v oboch smeroch,
c)
dopravnho zaaenia a rchlosti, pri ktorch stpa nebezpeenstvo vyboenia vozidla:
na dvojpruhovch cestch s vou priemernou hodinovou intenzitou ako 500 voz/h
v oboch smeroch alebo s priemernou dennou intenzitou vou ako 5000 voz/24 h
v oboch smeroch a jazdnej rchlosti vej ako 100 km/h,
na tvor- a viacpruhovch a smerovo rozdelench cestnch komunikcich a vou
jazdnou rchlosou ako 100 km/h, nezvisle od vedenia trasy, s priemernou hodinovou intenzitou vou ako 1000 voz/h alebo s priemernou dennou intenzitou vou
ako 10 000 voz/24 h,
d)
neobvyklch vonkajch vplyvov:
poadovice v zimnom obdob,
bonho vetra,
vskytu hmly a pod.
126
STN 73 6101 - prava
Prloha P (informatvna)
Slovensk technick smernice a predpisy
POZNMKA 3: V informatvnej prlohe O s pouit tieto skratky:
TP
TSV
TS
TRP
TKP
SSC
technick predpis
predben technick smernica
technick smernica
technick rezortn predpis
technicko-kvalitatvne podmienky
Slovensk sprva ciest, Bratislava
[1.]
Zsady pre pouvanie dopravnho znaenia na pozemnch komunikcich, MDPT SR: 1999,
[2.]
Zsady pre pouvanie prenosnho dopravnho znaenia na pozemnch komunikcich , MDPT

SR: 1997,
[3.]
Zsady pre navrhovanie a umiestovanie orientanho dopravnho znaenia na dianiciach, FMD:

1991,
[4.]
TP SSC 08/2002 Smernica o dokumentcii cestnch komunikci, SSC : 2002,
[5.]
Vegetan pravy pri dopravnch stavbch, MV SR SD: 1988,
[6.]
TP SSC 03/1999 TPPD, D6 Sasti a zariadenia, D 6.6 Vegetan pravy, SSC: 1999,
[7.]
TKP .25, Vegetan pravy, SSC: 2000,
[8.]
TP SSC 04/2002 Katalg kontrukci vozoviek pre osov zaaenie 115 kN, SSC: 2002,
[9.]
TP SSC 04/2000 Meranie a hodnotenie nerovnost vozoviek pomocou zariadenia Profilograph GE,
SSC: 2000,
[10.] TP SSC 07/2002 Rchle vizulne prehliadky

a vyhodnocovanie, SSC: 2002,
zariadenm
VIDEOCAR.
Vykonvanie
[11.] TSV 0401 Poiarna ochrana tunelov na cestnch komunikcich, MDPT SR: 2002,
[12.] TRP 1/1997, Zmena 1/2002: Prehliadky, drba a opravy cestnch komunikci, as C: Tunely,
MDPT SR: 2002,
[13.] TP SSC 02/2003 Odvodnenie cestnch mostov, SSC: 2003,
[14.] TRP 2/1999 Zvodidl na pozemnch komunikcich. Zaaenie, stanovenie rovne zachytenia na
pozemnch komunikcich, navrhovanie inch zvodidiel, MDPT SR: 1999,
[15.] TRP 3/1999 Skanie a schvaovanie zvodidiel, MDPT SR: 1999,
[16.] Autorsk dozor, SSC: 1998,
[17.] TKP .9, Kryty chodnkov a inch plch z dlaby, SSC: 2000, TS Podchody vedenia technickho
vybavenia pod pozemnmi komunikciami, MDPT SR: 1993,
[18.] Zbornk technickch rieen stavieb a ich ast, Technick predpisy pre miestne komunikcie, M
1.3 Ostatn dopravn plochy, MV SR - SD: 1991, (Dopravoprojekt),
[19.] TKP .29, Protihlukov clony, SSC: 2001,
[20.] TKP .30, Zvltne zakladanie, SSC: 2001,
[21.] TKP .31, Zvltne zemn kontrukcie, SSC: 2001,
[22.] TKP .32, Trval oplotenie, SSC: 2001,
[23.] Zbornk technickch rieen stavieb a ich ast, Technick predpisy pre miestne komunikcie, S
127
STN 73 6101 - prava

2.2 Odvodovacie zariadenia, MV SR - SD: 1988, (Dopravoprojekt),
[24.] TS 0502 Navrhovanie netuhch a polotuhch vozoviek, MDPT SR: 2002,
[25.] TSV 0602 Premenn dopravn znaky na cestnch komunikcich, MDPT SR: 2002,
[26.] Vzorov listy pozemnch komunikci, VL 1 Vozovky a krajnice, SSC: 2002,
[27.] Vzorov listy pozemnch komunikci, VL 4 Mosty, SSC: 2002, 2003,
[28.] TP SSC 09/2002 Nvrh a posdenie protihlukovch opatren pre cestn komunikcie. Metodick
pokyn, SSC: 2002,
[29.] TP SSC 04/2002 Katalg kontrukci vozoviek pre osov zaaenie 115 kN.
128
STN 73 6101 - prava
Prloha R (informatvna)
Obdobn zahranin predpisy
[1.]
SN 73 6101 Projektovn silnic a dlnic, 2003
[2.]
Richtlinien fr die Anlage von Strassen RAS, Teil: Linienfhrung, RAS-L, FSGV, 1995
[3.]
Richtlinien fr die Anlage von Strassen RAS, Teil: Querschnitte, RAS-Q, FSGV, 1996
[4.]
Handbuch fr die Bemessung von Strassenverkehrsanlagen HBS 2001
[5.]
Highway capacity manual, 2000
[6.]
A policy on geometric design of highways and streets 2001 Forth Edition. AASHO, Washington
[7.]
Departmental Standard TD 9/81: Highway Link Design. London, Department of Transport, 1993
[8.]
Elemente des Querschnittes sbor vajiarskych noriem SNV 640 041 a 192
[9.]
Trasierung sbor rakskych noriem RVS 3.320 a alie
[10.] Instruction sur les conditions techniques damnagement des voies rapides urbaines ICTAVRU
[11.] Instruction sur les conditions techniques damnagement des routes nationales ICTARN
[12.] Instruction sur les conditions techniques damnagement des autoroutes de liason ICTAAL
[13.] Wytyczne projektowania drg, WPD-1, WPD-2, Warszawa 1995
[14.] Norme funzionali e geometriche per la construction della strade
129
STN 73 6101 - prava
Upozornenie: Zmeny a opravy ako aj sprvy o novch vydanch slovenskch technickch normch s
uverejovan vo Vestnku radu pre normalizciu, metrolgiu a skobnctvo Slovenskej republiky.
STN 73 6101
Vydal a vytlail: Slovensk stav technickej normalizcie, Bratislava
Rok vydania 2007, strn 130, . publ. ...........
Distribcia: Slovensk stav technickej normalizcie,
8 581670 863772
Karlovesk 63, 840 00 Bratislava 4

Cenov skupina 19
130

STN 73 6101 Diseño Carreteras y Autopistas PDF

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

STN 73 6101 Diseño Carreteras y Autopistas PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ICS XX.YYY.

SLOVENSK TECHNICK NORMA

Projektovanie ciest a dianic

Desing of Roads and Motorways

Slovensk stav technickej normalizcie, 2007

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

Zkon . 315/1996 Z.z. NR SR o premvke na pozemnch komunikcich v znen neskorch

Zkon .220/2007 Z.z. o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy a o zmene zkona

Zkon . 543/2002 Z.z. NR SR o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov;

Zkon .326/2005 Z.z. o lesoch v znen neskorch predpisov;

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

Zmeny oproti predchdzajcej norme

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

5 Kritria kvality dopravy, rovov a nvrhov intenzity a kapacity, poadovan jazdn

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

7 rkov usporiadanie koruny cestnej komunikcie.............................................................. 36

8 Teleso cestnej komunikcie ................................................................................................. 43

9 Kriovatky a kriovania ....................................................................................................... 51

11 Vybavenie cestnch komunikci....................................................................................... 53

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

12 Obslun dopravn zariadenia ...........................................................................................65

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

Prloha G (normatvna) ........................................................................................................... 99

Prloha H (normatvna)......................................................................................................... 100

Prloha J (normatvna).......................................................................................................... 101

Prloha K (normatvna) ........................................................................................................ 102

Prloha L (normatvna) ......................................................................................................... 111

Prloha M (normatvna) ........................................................................................................ 117

Prloha N (informatvna)....................................................................................................... 119

Prloha O (informatvna)....................................................................................................... 126

Prloha P (informatvna) ....................................................................................................... 127

Prloha R (informatvna)....................................................................................................... 129

PDF created with pdfFactory Pro trial version www.pdffactory.com

STN 73 6101 - prava

rka jazdnho pruhu

vzdialenos okraja jazdnho psu od osi klopenia

rozrenie jazdnho pruhu

rka, vyplvajca z kategrie cestnej komunikcie

von rky smerovo rozdelenej cestnej komunikcie s pevnou prekkou

rka medzi zvenmi obrubami

rka medzi zvenmi obrubami

bezpenostn odstup vozidla od prekky

rka spevnenej asti krajnice bez vodiaceho prku

rka bonho rozhadovho poa na zastavenie (predbiehanie)

rka zelenej (prpadne spevnenej) asti strednho deliaceho psu

rka nespevnenej asti krajnice, zapotavan do vonej rky cestnej komunikcie

rka bonho deliaceho psu

vpotov sinite brzdnho trenia (na mokrej vozovke)

sinite prieneho trenia (v hodnote f= 0,055)