RAYMONDA.

MOODY
SVETLO NA DRUHOM
BREHU
Raymond A. Moody. Jr.: The light beyond 1989
Translation Pavel Vilikovsk 1991
Epilogue MUDr. Ivan Hudec 1991
Preloil Pavel Vilikovsk
Doslov napsal MUDr. Ivan Hudec
ISBN 80-221-0190-7
Prv kapitola
Zitok bezprostrednej blzkosti smrti
o sa stane, ke lovek zomrie? To je otzka, ktor si
udstvo kladie asi najastejie a najmenej na u vie odpoveda.
Prestaneme jednoducho i a o naom pobyte na zemi bud
vypoveda iba nae telesn pozostatky? Vzkriesi ns neskr
najvyia bytos", iba ke budeme ma v knihe ivota" dob-
r znmky? Vrtime sa op v zvieracej podobe, ako veria
hindovia, alebo azda po mnohch genercich ako in udia?
K odpovedi na zkladn otzku o posmrtnom ivote nem-
me dnes o ni bliie ako pred tiscroiami, ke si ju prv raz
poloil pradvny lovek. Ale je vea obyajnch ud, ktor
doli na sam kraj smrti a opsali zzran zblesky druhho
sveta, sveta preiarenho lskou a porozumenm, ktor mo-
no dosiahnu iba vzruujcou cestou cez tunel alebo pas.
V tomto svete sa pohybuj zosnul prbuzn zaliati vznee-
nm svetlom a vldne mu najvyia bytos", ktor predvedie
novmu prchodziemu jeho ivot a potom ho pole i alej na
zem.
Osoby, ktor takto zomreli", nie s u po nvrate tie, o
prv. Naplno vychutnvaj ivot a vyjadruj presvedenie, e
najdleitejie zo vetkho s lska a vedomosti, lebo iba tie
si mono zobra so sebou.
Kee nenachdzame lep vraz na opsanie tchto prhod,
meme poveda, e tto udia mali zitok prahu smrti
(ZPS).
Tento vraz som vytvoril pred niekokmi rokmi v svojej
prvej knihe ivot po ivote. In udia pouili inakie vrazy,
naprklad cesty po druhom svete", tek jedinho k Jedin-
mu", havria lietadla", predsmrtn vidiny". Ale vetky zna-
ky tchto epizd - nech sa nazvaj hocijako - poukazuj na
podobn sksenos. ZPS-kri prevaj vetky alebo niektor
tieto udalosti: pocit, e s mtvi, pokoj a bezbolestnos aj
poas bolestnho" zitku, odlenie od tela, vstup do tem-
nho priestranstva alebo tunela, rchly vstup na nebesia,
zvtanie so zosnulmi priatemi a prbuznmi, ktor s zaliati
svetlom, stretnutie s najvyou bytosou", sptn premiet-
7
nutie vlastnho ivota a neochotu vrti sa do sveta ivch.
Vylenil som tieto znaky pred vye dvadsiatimi rokmi pri
osobnom vskume, ktor sa zaal celkom nhodne, ke som
bol dvadsaronm tudentom filozofie na Virginskej univer-
zite.
Sedel som s nejakou desiatkou tudentov v posluchrni
a poval, ako profesor John Marshall rozober filozofick
problmy svisiace so smrou. Marshall spomenul, e pozn
miestneho psychiatra - dr. Georgea Ritchieho - ktorho po
obojstrannom zpale pc vyhlsili za mtveho a potom sa im
ho podarilo oivi. Km bol Ritchie mtvy", mal pozoruhod-
n zitok, e prechdza tunelom a vid sveteln bytosti.
Ako poznamenal mj profesor, tento zitok hlboko pozna-
il spomnanho lekra, ktor bol presveden, e dostal mo-
nos nazrie do posmrtnho ivota.
Pravdu povediac, v tomto tdiu ivota mi ani na um nezi-
lo, e by sme po telesnej smrti mohli zosta duchovne naive.
Vdy som predpokladal, e smr predstavuje znik nho
hmotnho tela i nho vedomia. Zaujalo ma, prirodzene, e
si je ven lekr natoko ist vecou, aby sa verejne priznal,
e chytkom zazrel posmrtn ivot.
O niekoko mesiacov som poul, ako sm psychiater opisuje
svoj zitok skupine tudentov. Povedal nm o tom, ako si
z diaky obzeral svoje naoko mtve telo vystret na nemocni-
nej posteli, ako vstpil do jagavho svetla, ktor vyarovalo
lsku, a ako sa mu v trojrozmernej panorme premietla ka-
duk udalos jeho ivota.
Vtepil som si Ritchieho rozprvanie do pamti a pokrao-
val som v tdiu, a km som v roku 1969 nezskal doktort
filozofie. Iba ke som zaal ui na univerzite, narazil som
op na zitok prahu smrti.
Jeden z mojich tudentov rok predtm takmer zomrel a ja
som sa ho optal, ak to bol zitok. Ohromilo ma, ke som
zistil, e preil takmer plne rovnak epizdu, ak som si
pred vye tyrmi rokmi vypoul od Ritchieho.
Zaal som objavova alch tudentov, ktor vedeli o al-
ch ZPS. Ke som v roku 1972 nastpil na lekrsku fakultu,
mal som u osem tdi prpadov ZPS od spoahlivch, prim-
nch ud.
Na lekrskej fakulte som objavil alie prpady a oskoro
som mal toko spracovanch prpadov, e som zostavil ivot
po ivote, ktor sa stal medzinrodnm bestsellerom. Oividne
8
jestvovala tba po poznatkoch o tom, o sa s nami stane
v posmrtnom ivote.
Kniha vyrukovala s mnohmi otzkami, na ktor nevedela
da odpove, a vyvolala hnev skeptikov, ktor povaovali od-
borne spracovan prpady niekokch stovk ud v ri ozaj-
stnho" vedeckho vskumu za bezcenn. Mnoh lekri tvrdi-
li, e o zitkoch prahu smrti nikdy nepouli, hoci oivovali
stovky ud. al tvrdili, e je to jednoducho forma duevnej
choroby ako schizofrnia. Niektor vyhlsili, e tieto ZPS m-
vaj iba mimoriadne nbon udia a inm sa zasa zdalo, e je
to forma posadnutosti diablom. Podaktor lekri vraveli, e
deti tieto zitky nikdy nemvaj, lebo neboli kultrne po-
znaen" ako dospel. al vyhlsili, e ud, ktor maj ZPS,
je primlo, aby tieto zznamy boli tatisticky vznamn.
Niektor udia, vrtane ma, mali zujem o al vskum
problmu ZPS. Prca, ktor sme za posledn desaroie vyko-
nali, ohromne prispela k osvetleniu tohto javu. Podarilo sa
nm odpoveda na vinu otzok vznesench tmi, o maj
pocit, e zitok prahu smrti sa vemi neli od duevnej choro-
by alebo od mozgovch sebaklamov.
Pravdu povediac, prtomnos skeptikov nm prospela, lebo
ns printila prizrie sa tomuto javu ovea pozornejie, ako
keby ich nebolo. Mnoh z toho, na o sme my vskumnci
prili, obsahuje tto kniha.
Kto, koko a preo
Okolnos, o ktorej by som chcel hovori v tejto kapitole, je
vek poet ZPS, ktor sa skutone stvaj. Ke som sa zaal
zaobera tmto javom, domnieval som sa, e ud, ktor ho
skutone preili, je vemi mlo. Nemal som sla a ani
v medicnskej literatre sa urite nijak neuvdzali, ale keby
som to bol mal odhadn, povedal by som, e jeden z smich
ud, ktorch prebrali k ivotu, alebo sa nejako podobne ocitli
v blzkosti smrti, preil aspo jeden zo znakov ZPS.
Ke som zaal predna a vypytova sa vekch skupn
ud, i oni sami mali ZPS alebo poznali niekoho, kto ho mal,
mj nzor na astos tohto javu sa vrazne zmenil. Na pred-
nkach som sa ptal posluchov. Kok z vs mali zitok
prahu smrti alebo vedia o niekom, kto ho mal?" Na odpove
zdvihol ruku asi kad tridsiaty lovek.
9
Skmate verejnej mienky George Gallup ml. zistil, e
v Spojench ttoch malo ZPS osem milinov dospelch ud.
To znamen kad dvadsiaty lovek.
alej sa mu podarilo analyzova obsah tchto ZPS tm, e
sa ptal na ich prvky. Zistil toto:
Prvok Percent
Mimo tela 26
Presn zrakov vnemy 23
Pouten zvuky alebo hlasy 17
Pocity pokoja, bezbolestnosti 32
Sveteln javy 14
Premietnutie ivota 32
Pobyt v inom svete 32
Stretnutie s inmi bytosami 23
Tunelov zitok 9
Predvdanie 6
Takto verejn prieskum jasne ukzal, e ZPS s v spolo-
nosti ovea benejie, ako si myslel ktorkovek vskumnk
ZPS.
Znaky ZPS
Ako som u spomnal, podarilo sa mi odvodi sstavu devia-
tich znakov, ktor definuj zitok prahu smrti. Postupoval
som tak, e som sa vypytoval stovk ud a vyhadval som
v ich jedinench prbehoch spolon prvky.
V ivote po ivote som napsal, e som nestretol nikoho, kto
by bol v priebehu ZPS zail vetky tieto znaky. Ale odvtedy,
o som knihu napsal, interviewoval som viac ako tisc
ZPS-krov a naiel som viacerch s celoklovmi" epizda-
mi, pri ktorch sa vyskytlo vetkch dev znakov ZPS.
Aj tak vak treba ma na pamti, e nie vetci, o absolvuj
zitok prahu smrti, maj vetky nasledujce symptmy.
Niektor mu ma jeden i dva, in p i es. Prve pr-
tomnos jednho alebo viacerch tchto znakov definuje ZPS.
Pocit, e som mtvy
Mnoh udia si neuvedomuj, e zitok prahu smrti, ktor
prve maj, m nieo spolon so smrou. Zistia, e sa vzna-
j nad svojm telom, hadia na zdiaky a odrazu poctia strach
10
alebo zmtok, prpadne oboje. uduj sa: Ako to, e som
tu hore a pozerm sa na seba tam dolu?" Nedva im to
zmysel, a tak sa ich zmocn vek zmtok.
V tomto tdiu nemusia v hmotnom tele, na ktor hadia,
naozaj spozna vlastn telo.
Jeden lovek mi povedal, e km bol mimo tela, chodil po
oddelen vojenskej nemocnice a asol nad tm, koko je tam
mldencov pribline jeho veku a podoby, ktor sa ponaj na
neho. Skutone sa pozeral na tie rozlin tel a ptal sa
v duchu, ktor patr jemu.
al lovek, obe stranej nehody, pri ktorej priiel o dva
dy, si pamtal, ako sa vznal nad svojm telom na operanom
stole a utoval toho zmrzaenho loveka, o na om leal. A
potom si uvedomil, e je to on!
ZPS-kri asto v tomto tdiu pociuj strach, ktor potom
vystrieda dokonal pochopenie toho, o sa deje. Rozumej
tomu, o si navzjom chc poveda lekri a sestriky (aj
ke neraz nemaj nijak formlne medicnske vzdelanie), ale
ke sa pokaj hovori i u s nimi alebo s inmi prtomnmi
umi, nik ich nevid ani nepouje.
V tomto tdiu sa mu poksi upta pozornos prtom-
nch tm, e sa ich dotkn. Ale ke to urobia, ruky im prejd
cez plece dotynho, akoby tam ni nebolo.
Opsala mi to ist ena, ktor som osobne znovu priviedol
k ivotu. Videl som, e jej zlyhva srdce, a ihne som zaal
s masou hrudnka. Neskr mi povedala, e km som sa
usiloval obnovi innos srdca, ona sa vzniesla nad svoje telo
a hadela nadol. Stla za mnou a pokala sa mi poveda, aby
som prestal, e jej je dobre tam, kde je. Ke som ju nepoul,
pokala sa ma chyti za plece, aby mi zabrnila vpichn jej
do ruky ihlu a vstrekn intravenznu tekutinu. Ruka jej bez
odporu prela mojm plecom. Ale neskr tvrdila, e ke to
urobila, poctila osi, o malo konzistenciu vemi rozriedenej
elatny", ktorou akoby prechdzal elektrick prd.
Podobn opisy som poul aj od inch pacientov.
Po pokuse komunikova s inmi umi mvaj ZPS-kri
neraz zven pocit vlastnej totonosti. Jedna ZPS-krka op-
sala toto tdium ako as, ke nie ste enou svojho manela,
nie ste rodiom svojich det, nie ste dieaom svojich rodiov.
Ste plne a bez zvyku vy." In ena povedala, e mala pocit,
akoby prechdzala akmsi prerezvanm nr", podobne ako
ke preatm ln oslobodme baln.
11
Prve v tomto tdiu sa strach men na blaenos a na
porozumenie.
Pokoj a bezbolestnos
Km je pacient vo svojom tele, me neraz pociova siln
boles. Ale ke sa prere nry", dostav sa vemi skuton
pocit pokoja a bezbolestnosti.
Rozprval som sa s pacientmi so zlyhanm srdca, ktor vra-
via, e prenikav boles srdcovho zchvatu sa men z mk na
takmer slastn pitok. Niektor bdatelia uvdzaj teriu,
e ke mozog pociuje tak prenikav boles, vyluuje chemic-
k ltku vlastnej produkcie, ktor boles potla. Zaoberm
sa touto teriou v siedmej kapitole, ale u tu poviem, e nik
zatia neuskutonil pokusy, ktor by to i u potvrdzovali,
alebo vyvracali. No aj keby to bola pravda, nevysvetuj sa
tm ostatn symptmy tohto kazu.
Zitok vystpenia z tela
Neraz pribline v tom istom ase, ke doktor povie: Tak
to je koniec", v pacientovi sa odohr pln zmena perspekt-
vy. Cti, e sa dvha a obzer si svoje telo tam dolu.
Vina ud vrav, e ke sa to stane, nie s iba nejakm
bodom vedomia. Akoby ete vdy boli v akomsi tele, hoci s
mimo svojich hmotnch tiel. Vravia, e duchovn telo m tvar
a podobu odlin od naich hmotnch tiel. M ruky a tvr,
hoci vina nedoke opsa, ako vyzer. Niektor udia ho
opisuj ako viacfarebn oblak alebo ako energetick pole.
Jeden ZPS-kr, s ktorm som hovoril pred niekokmi rok-
mi, povedal, e ke bol v tomto stave, prezeral si ruky a videl,
e sa skladaj zo svetla a obsahuj drobnuk truktry. Videl
si jemn zvitnice na konekoch prstov a sveteln trubice,
ktor sa mu tiahli hore rukami.
Tunelov zitok
Tunelov zitok prichdza zvyajne po odlen od tela.
Km som nenapsal ivot po ivote, nevimol som si, e a ke
udia prejd prerezanm nr" a mimotelovou sksenosou.
12
uvedomia si naplno, e ich zitok m nieo spolon so
smrou.
V tomto tdiu sa pred nimi otvor portl alebo tunel a s
vrhnut do temnoty. Zan prechdza tmto temnm prie-
stranstvom a na konci vyjd do jagavho svetla, ktorm sa
budeme zaobera potom.
Niektor udia namiesto tunela vystupuj po schodisku. Ist
ena povedala, e bola pri synovi, ke umieral na rakovinu
pc. Jedna z jeho poslednch vpoved znela, e vid krsne
toit schodisko, ktor stpa nahor. Ke matke povedal, e si
mysl, e kra hore tmi schodmi, vniesol jej do due zmier.
Niektor udia opisovali, e preli krsnymi, zdobenmi dve-
rami, o sa zd vemi symbolick pre prechod do inej re.
Niektor udia pri vchdzan do tunela pouj svianie h-
. Alebo vnmaj elektrick vibrcie i bzuanie.
Tunelov zitok som neobjavil ja. Jestvuje obraz z 15.
storoia od Hieronyma Boscha, ktor sa vol Vstup do Empy-
reanu a doslova zobrazuje tento zitok. V popred s udia,
ktor umieraj. Obklopuj ich duchovn bytosti, ktor sa usi-
luj upriami ich pozornos nahor. Prechdzaj tmavm tune-
lom a vychdzaj do svetla. Ke do toho svetla vstupuj,
zbone pokakn.
V jednom z najzarajcejch tunelovch zitkov, ak som
poul, sa tunel opisoval ako takmer nekonene dlh i irok
a zaliaty svetlom.
Opisov je vea, ale pocit toho, o sa deje, je vdy rovnak:
lovek ide priechodom k prenikavmu svetlu.
udia zo svetla
Ke lovek vyjde z tunela, zvyajne stretne bytosti zo svet-
la. Tieto bytosti nepozostvaj z obyajnho svetla. Sla z nich
krsna a prenikav iara, ktor akoby vetko prestupovala
a napala loveka lskou. Jeden lovek, ktor absolvoval
tento zitok, skutone povedal: Mohol by som to opsa ako
,svetlo' alebo ,lska' a znamenalo by to to ist." Niektor
vravia, e je to takmer tak, akoby ste premokli v brke
svetla.
Toto svetlo sa tie opisuje ako ovea jasnejie ne okovek,
co poznme na zemi. A predsa, napriek svojmu prenikavmu
jasu, neree oi. Naopak, je tepl, chvejiv a iv.
13
V tejto situcii sa ZPS-kri asto stretvaj s priatemi
a prbuznmi, ktor zomreli. Neraz sa o tchto uoch vyjadru-
j, e s v takch istch neopsatench telch, ak maj oni.
Okrem jasnho svetla a iariacich priateov a prbuznch
opisovali niektor udia aj krsne pastorlne scenrie. Jedna
moja znma hovorila o lke obklopenej kvetmi, a kad z nich
mal vlastn vntorn svetlo.
Obas udia vidia krsne sveteln mest, ktor sa svojou
vzneenosou vymykaj opisu.
V tomto stave sa komunikcia neodohrva slovami, ako ich
poznme, ale telepatickmi, neverblnymi spsobmi, vaka
ktorm nastva okamit porozumenie.
Sveteln bytos
Ke u ZPS-kr stretol niekoko svetelnch bytost, stretva
sa zvyajne s najvyou svetelnou bytosou". udia s kresan-
skou vchovou Ho asto opisuj ako Boha alebo Jeia. udia
vychovan v inch nboenstvch ho mu nazva Buddhom
alebo Allahom. No podaktor sa vyjadrili, e to nie je ani Boh,
ani Jei, ale predsa len ktosi vemi svt.
Nech u ide o kohokovek, z bytosti" vyaruje dokonal
lska a porozumenie. A natoko, e vina ud chce s ou
by navdy.
Lene to nejde. V tomto tdiu sa dozvedia, zvyajne od
svetelnej bytosti", e sa musia vrti do svojho pozemskho
tela. Ale ete prv ich vezme na prehliadku ich ivota.
Prehliadka ivota
Ke djde k prehliadke ivota, hmotn prostredie u nejes-
tvuje. Namiesto neho je tu celofarebn, trojrozmern, panora-
matick prehad vetkho, o ZPS-kri vo svojom ivote vyko-
nali.
Odohrva sa zvyajne z pohadu tretej osoby a neprebieha
v ase, tak ako ho poznme. Najpriliehavej opis, ak som
poul, znie, e je tam cel ivot loveka odrazu.
V tejto situcii nielene vidte kad skutok, ktor ste urobi-
li, ale hne aj vnmate inky kadho jednho vho skutku
na ud vo vaom ivote.
14
Tak naprklad, ak sa vidm kona nelskypln skutok, hned
vzpt sa ocitnem vo vedom osoby, ktorej som ten skutok
vykonal, take ctim jej zrmutok, ublenie a tos.
Na druhej strane, ak niekomu vykonm lskypln skutok,
tak sa vzpt ocitnem na jeho mieste a pociujem hrejivos
a astie.
Poas toho vetkho je bytos" s dotynmi udmi a pta
sa ich, ak dobro vykonali svojm ivotom. Pomha im absol-
vova prehliadku a pomha im vidie vetky udalosti ich ivota
zo sprvneho uhla.
Vetci udia, ktor tm prejd, si odnaj presvedenie, e
najdleitejia v ich ivote je lska.
Pre vinu z nich druhou najdleitejou vecou v ivote je
poznanie. Ke vidia vjavy zo ivota, v ktorch sa nieomu
uia, bytos" zdrazuje, e jedno, o si pri smrti mu so
sebou vzia, je poznanie. Druh je lska.
Ke sa udia vrtia, tia po poznan. Zo ZPS-krov sa
neraz stvaj vniv itatelia, aj ke predtm o knihy vemi
nestli, alebo sa zapu na tdium inej disciplny, ne v akej
psobia.
Rchly vstup na nebes
Treba zdrazni, e nie vetci ZPS-kri maj tunelov zi-
tok. Niektor uvdzaj zitok vznania", pri ktorom rch-
lo stpaj na nebes a vidia Vesmr z pohadu, ktor je vyhra-
den satelitom a kozmonautom.
Psychoterapeut C. G. Jung mal takto zitok v roku 1944,
ke mal srdcov infarkt. Povedal, e ctil, ako rchlo stpa na
miesto vemi vysoko nad zemou.
Jedno diea, s ktorm som sa rozprval, povedalo, e ctilo,
ako stpa vysoko nad zem, prelo pomedzi hviezdy a ocitlo sa
medzi anjelmi. In ZPS-kr opsal, e vyletel nahor, vade
naokolo videl planty a pod sebou Zem ako modr guku.
Neochota vrti sa
Pre mnohch ud je ZPS tak prjemn udalos, e sa ne-
chc vrti. V dsledku toho sa neraz hnevaj na lekrov, e
ich privolali sp.
15
Dvaja moji priatelia lekri po prv raz prili na to, e jestvu-
j ZPS, ke sa pacienti, ktorch zachrnili, zaali sprva
nepriatesky.
Jeden z nich privdzal k ivotu inho lekra, ktormu pred
chvokou zlyhalo srdce. Ke postihnut oil, nahnevane po-
vedal: Carl, tak osi mi u nikdy neurob."
Carl nevedel pochopi, odkia sa nabral ten hnev. Ale oive-
n lekr ho neskr odviedol nabok, ospravedlnil sa za svoje
sprvanie a vysvetlil mu svoj zitok. Bol som natvan, lebo
si ma nepriviedol k ivotu, ale k smrti."
In mj priate lekr objavil kaz ZPS, ke priviedol
k ivotu istho mua, ktor nato na neho nakrial, e ho
vytrhol z toho krsneho a iarivho miesta".
Takto sa ZPS-kri sprvaj aso. Ale je to pocit, ktor
nem dlh trvanie. Ke sa s nimi zhovrate o nejak tde
neskr, s astn, e sa vrtili. Hoci im je to za stavom
blaenosti, s radi, e mu i alej.
o je zaujmav, vea ZPS-krov m pocit, e si mu vy-
bra, i sa chc vrti, alebo zosta. Tto monos vberu im
niekedy ponkne bytos svetla", inokedy prbuzn, ktor u
zomrel.
Vetci udia, s ktormi som hovoril, by boli zostali, keby
nemuseli myslie aj na inch ako na seba. Ale zvyajne vravia,
e sa chc vrti, lebo ete musia vychova deti, alebo by mohli
chba svojim ivotnm druhom i rodiom.
Jedna ena bola pred tto otzku bytosti svetla" postaven
v ivote dva razy. Raz koncom pdesiatych rokov, ke bola
v kme po automobilovej nehode, bytos" jej povedala, e je
naase zomrie a s do neba.
Ona mu odporovala a akala si, e je na umieranie primla-
d. Ale bytos" nechcela ustpi, a km ena nepovedala:
Ale ja som mlad, ete som sa do stosti nevy tancovala."
V tom okamihu sa bytos" srdene rozosmiala a dovolila
jej i.
Asi o tridsa rokov neskr tejto ene poas ahej opercie
zlyhalo srdce. Op prela tunelom a ocitla sa v prtomnosti
bytosti" a on jej op povedal, e nadiiel jej as zomrie.
Tentoraz odporovala, e mus vychova deti a e ich v tejto
fze ivota neme opusti.
Dobre," povedala bytos". Ale to je naposledy. Nabud-
ce tu bude musie zosta."
16
In as a priestor
Na dvaok k tmto deviatim znakom udia, ktor absolvo-
vali ZPS, vravia, e as je vemi zhusten a nijako sa nepodo-
b asu, ktor meriame hodinkami. ZPS-kri ho opisuj ako
bytie vo venosti". Ke som sa jednej eny optal, ako dlho
trval jej zitok, odvetila mi: Dalo by sa poveda, e trval
sekundu, alebo e trval desa tisc rokov a i by ste to povedali
tak alebo onak, vylo by to najedno."
Obmedzenia, ktor nm uklad priestor v kadodennom
ivote, sa pri ZPS asto prekonvaj. Ak chc poas toho
zitku ZPS-kri niekam s, asto im sta pomyslie si, e s
tam. udia vravia, e km boli mimo tela, ale sledovali dokto-
rov, ako na nich pracuj v operanej sle, stailo si zaela
a boli v akrni pri svojich prbuznch.
Tak zitky s azda najlepou odpoveou uom, ktor sa
domnievaj, e ZPS s sebaklamom mozgu. Napokon, na
prv pohad je celkom mon, e v stave vekej zkosti by sa
mozog mohol poka upokoji vytvorenm tunelovch zit-
kov a bytost svetla", aby loveka util. Ale ZPS-kri, ktor
vm vedia poveda, o sa poas ich prhod odohrvalo v inch
miestnostiach, naozaj maj mimotelov zitky.
Mm viacero prkladov ud, ktor mali poas oivovania
mimotelov zitky a dokzali ods z operanej sly a pozo-
rova prbuznch v inch astiach nemocnice. Jedna ena,
ktor opustila svoje telo, ila do akrne a zbadala, e jej
dcra m na sebe zle zladen obleenie.
Stalo sa toti to, e diea priviedla do nemocnice slka, a t
v nhlivosti jednoducho schytila z hromady bielizne prv dve
veci.
Ke ena neskr rozpovedala rodine o svojom zitku
a o skutonosti, e videla dieva v tch zle zladench atch,
vedeli, e musela by s nimi v akrni.
alia ena mala mimotelov zitok a odila z miestnosti,
kde privdzali k ivotu jej telo. Z druhho konca nemocninej
haly sledovala, ako k jej vagrovi pristpil nejak obchodn
partner a sptal sa ho, o rob v nemocnici.
No, prve som sa chystal na sluobn cestu," odvetil va-
gor. Ale zd sa, e Jne strasie krpce, tak tu radej zostanem
a ponesiem jej truhlu."
O niekoko dn, ke sa ena u zotavovala, priiel ju vagor
17
navtvi. Povedala mu, e bola v hale, ke sa zhovral
s priateom, a akkovek pochybnosti vyvrtila slovami: Ke
nabudce umriem, len si cho na sluobn cestu, lebo mne
bude celkom dobre." vagor tak zbledol, a si myslela, e aj
on bude u-u ma zitok prahu smrti.
al takto zitok mala staria ena, ktor som oivo-
val. Dval som jej uzavret srdcov mas na vyetrovacom
stole v ambulancii prvej pomoci a sestra, ktor mi pomhala,
odbehla do druhej miestnosti po ampulku s liekom, ktor sme
potrebovali.
Bola to ampulka so sklenenm hrdlom, ktor sa m pri
odlamovan hlaviky dra v papierovej vreckovke, aby ste sa
neporezali. Ke sa sestra vrtila, hrdlo bolo odlomen, take
som mohol liek hne poui.
Len o sa starena prebrala, pozrela vemi milo na sestru
a povedala: Zlatko, ja som videla, o ste robili v tej miestnos-
ti, a ak to budete robi, poreete sa." Sestra sa zhrozila.
Priznala, e v sil o najrchlejie otvori ampulku odlomila
sklenen hrdlo holmi prstami.
ena nm povedala, e km sme ju oivovali, la sa za
sestrou do druhej miestnosti pozrie, o rob.
osi z vskumu:
Kok, koko?
Ako som u spomnal, Gallupov stav na zisovanie verejnej
mienky v prieskume z roku 1982 zistil, e osem milinov
dospelch Amerianov malo ZPS. Kee to je zhruba kad
dvadsiaty lovek, bdatelia si uvedomili, e nebud ma a-
kosti s hadanm ZPS-krov pre vskumn ely. V skutonos-
ti sa mnoh tak bdania zaali ete prv, ako Gallup poloil
Amerike otzku o ivote po ivote.
V jednom vskumnom projekte, vstine nazvanom Pro-
jekt Evergreen", sa podarilo preskma zitky prahu smrti
u tyridsiatich deviatich obyvateov severozpadu Spojench
ttov.
Tchto ud interviewovali bdatelia (James Lindley, Sethyn
Bryan a Bob Conley z Evergreenskej vyej ttnej koly
v Olympii v tte Washington) s pouitm tandardnej metdy.
Najprv ZPS-krom umonili poda nepreruovan vklad
o svojom stretnut so smrou. Potom, ke svoje rozprvanie
18
skonili, dostali sriu tandardnch otzok o tomto zitku.
Otzky boli tie ist, ak pouil Kenneth Ring, psycholg
z Connecticutu, ktor tie skmal ZPS u desiatok ud a v-
sledky uverejnil vo vynikajcej knihe (ivot v smrti: Vedeck
skmanie zitku prahu smrti, 1980). Jeho metda kladenia
otzok ZPS-krom sa stala uznvanou metdou na zistenie, i
mal lovek ZPS. Jeho otzky s do istho okamihu neutrlne,
potom jemne sonduj.
Bdatelia z projektu Evergreen pouili tie ist otzky, aby
mohli porovna svoje vsledky s Ringovmi.
1. Dal sa tento druh zitku ako vyjadri slovami? (Ak
no:) Mete sa mi napriek tomu poksi poveda preo? o
je na tom zitku tak ako vypovedaten? Podobal sa snu,
alebo sa od sna odlioval?
2. Ke dolo k tejto epizde, mysleli ste si, e umierate
alebo mte blzko k smrti? Mysleli ste si skutone, e ste
mtvy? Spomnate si ete na nieo, o ste pouli, km ste boli
v tomto stave?
3. Ak ste mali poas tohto zitku pocity a vnemy?
4. Pouli ste poas epizdy nejak hluky alebo nezvyajn
zvuky?
5. Mali ste v ktorejkovek chvli pocit, akoby ste cestovali,
alebo sa pohybovali? Ak to bol zitok? (Ak sa hod:) Spjal
sa tento zitok nejako s hlukom (zvukom), ktor ste predtm
opsali?
6. Mali ste kedykovek poas tohto zitku pocit, e ste
nejako odlen od svojho hmotnho tela? Uvedomili ste si
v tom ase niekedy, e vidte svoje hmotn telo? (Polote tieto
otzky po sebe. Potom sa, ak sa to hod, optajte:) Mohli by
ste mi tento zitok opsa? Ako ste sa ctili, ke ste boli
v tomto stave? Ke ste boli mimo svojho hmotnho tela, kde
ste boli? Mali ste in telo? (Ak no:) Jestvovalo nejak spoje-
nie medzi vami a vam hmotnm telom? Nejak viditen
spojivo medzi jednm a druhm? Opte mi ho. Ke ste boli
v tomto stave, ako ste vnmali as? Priestor? Hmotnos? Jes-
tvuje nieo, o ste mohli robi v tomto stave a o ste nemohli
robi vo svojom zvyajnom hmotnom tele? Uvedomovali ste si
nejak chute i zpachy? Ovplyvnil tento stav v zrak a sluch,
a ak no, ako? Prevali ste, km ste boli v tomto stave, pocit
osamelosti? Ako?
7. Stretli ste niekedy poas svojej epizdy inch jednotliv-
cov, ivch i mtvych? (Ak je odpove kladn:) Kto to bol?
19
o sa stalo, ke ste ich stretli? Dorozumievali sa s vami?
O om? Ako? o myslte, preo vm to oznmili? Ako ste sa
ctili v ich prtomnosti?
8. Postrehli ste v niektorej chvli svetlo, iaru alebo ilumin-
ciu? Mete mi ju opsa? (Ak je odpove kladn:) Oznmilo
vm to svetlo" nieo? o? o ste si o tom svetle mysleli?
Ako ste sa ctili? (Alebo ak ste z neho mali pocit?) Narazili
ste na nejak nboensk postavy ako anjeli, strni duchovia,
Kristus a tak alej? Narazili ste na nejakch duchov nahaj-
cich strach ako dmoni, bosorky alebo diabol?
9. Zjavil sa vm niekedy poas tohto zitku v ivot - ale-
bo vjavy z vho ivota - v podobe duevnch obrazov alebo
spomienok? (Ak no:) Mete mi to bliie opsa? Ak bol
tento zitok? Ak ste z neho mali pocit? Mali ste pocit, e
vs tento zitok nieomu nauil? Ak no, omu?
10. Mali ste v niektorej chvli pocit, e sa blite k akejsi
hranici, predelu, prahu alebo bodu, odkia niet nvratu? (Ak
no:) Mete mi ho opsa? Ke ste sa priblili k tejto hrani-
ci, mali ste nejak zvltne pocity alebo mylienky? Mte
nejak predstavu, o tto hranica predstavovala alebo zname-
nala?
11. (Ak pacient predtm uviedol, e mal blzko k smrti,
sptajte sa:) Ke ste mali pocit, e ste blzko k smrti, ako ste
sa ctili? Chceli ste sa vrti do svojho tela, do ivota? Ak to
bol pocit, ke ste sa op prebrali k vedomiu vo svojom tele?
Mte nejak spomienku na to, ako ste sa dostali sp do
svojho hmotnho tela? Mte nejak predstavu, preo ste
v tomto ase neumreli? Mali ste niekedy pocit, e vs sdi
nejak neosobn sila?
12. V zitok je erstv, ale rd by som vedel, i mte
pocit, e vs nejako zmenil. Myslte si to, alebo nie? Ak vs
zmenil, tak ako? (Ak treba a je to na mieste, sptajte sa:)
Zmenil tento zitok v postoj k ivotu? Ako? Ovplyvnil
vae nboensk presvedenie? V porovnan s vaimi pocitmi
pred tmto zitkom, bojte sa smrti viac, menej, alebo rovna-
ko? (Ak sa hod:) Bojte sa vbec smrti? (Ak sa pacient
poksil o samovradu, sptajte sa:) Ako tento zitok ovplyv-
nil v postoj k samovrade? Nakoko pravdepodobn je, e
by ste sa op poksili spcha samovradu? (Bute taktn.)
13. (Ak pacient uviedol, e mal blzko smrti a ak sa to
vyerpvajco nezodpovedalo v otzke 12, tak sa optajte:)
Ako lovek, ktor mal blzko k smrti, mete mi poveda, po
20
vojom, o teraz rozumiete pod smrou? Co teraz smr pre vs
znamen?
14 Je ete nieo, o by ste tu chceli dodat v svislosti
s tmto zitkom alebo jeho inkami na vs?
Tm, e bdatelia projektu Evergreen pouili rovnak otz-
ky ako Ring, mohli si ich vsledky porovna s rozsiahlejou
prcou connecticutskho bdatea.
Zitok prahu smrti rozlenili do piatich irch tdi, a nie
do deviatich pecifickch znakov, ktor som nartol vyie:
Pokoj, Odlenie od tela, Temno, Svetlo a Vntorn prostre-
die.
V projekte Evergreen zailo poas ZPS tdium pokoja 74,5
percenta skmanch, km v Ringovej prci ho zailo 60 per-
cent.
Bdateom z projektu Evergreen sa videlo takmer navn
pova vpovede o tomto tdiu, lebo opytovan osoby asto
donekonena rozprvali o blaenom stave a teple, ktor
v tomto stave ctili.
tdium odlenia od tela zailo 70,9 percenta astnkov
projektu Evergreen a 37 percent astnkov Ringovho projek-
tu. Temno, ktor by sa dalo opsa aj ako tunelov zitok, sa
zistilo u 38,2 percenta evergreenskych a u 23 percent Ringo-
vch ZPS-krov. So svetlom, do ktorho mohli by zahrnut
aj bytosti zo svetla, sa stretlo 56,4 percenta evergreenskych
a 16 percent Ringovch ZPS-krov.
Vntorn prostredie, ktor mnoh zastnen opsali ako
raj, zailo 34,5 percenta skmanch v projekte Evergreen a 10
percent skmanch v Ringovej prci.
Zo vetkch ud, ktorch skmali bdatelia projektu Ever-
green, iba u jednho sa vyskytol pekeln" ZPS, ktor definu-
j ako ZPS obsahujci ohromn strach, paniku alebo hnev
a prpadne aj vidiny dmonickch tvorov. V tomto prpade ist
mu uviedol, e ho poas druhho z troch ZPS omylom zavied-
li do pekla. Rozhovor s nm je poun i zbavn:
Respondent: Druh zitok bol inak, iel som dolu schod-
mi. Dolu bola tma, udia kvlili, (bol tam) ohe, chceli sa
napi vody... Potom ku mne niekto priiel, neviem, kto to
bol, odstril ma a povedal: Ty nejde sem dolu. Vrti sa
nahor."
Otzka: Pouil naozaj tie slov?
21
Respondent: Hej. Vrti sa nahor. Nechceme a tu dolu
lebo nie si dos zl."
Otzka: Zaili ste najprv t temnotu a pot om. . .
Respondent: Tma ako v rohu. Najprv sme li dol u. . . Bola
tam tma ako v rohu.
Otzka: Zostupovali ste tunelom?
Respondent: Tunel to nebol, osi viac ako tunel, tak veli-
knske. Klesal som nadol . . . akal tam nejak chlap, vrav:
..To nie je on."
Otzka: Videli ste tch ud, o jaali?
Respondent: Videl som tam dolu kopu ud, vrieskali, kvli-
l i . . .
Otzka: Aj oni mali na sebe aty?
Respondent: Nie, nie, nie. plne bez iat.
Otzka: Boli nah?
Respondent: Hej.
Otzka: A o by ste povedali, koko ich bolo?
Respondent: Prekristapna, ani porta sa nedali.
Otzka: Tiscky?
Respondent: Povedal by som takch, poda ma takmer mi-
lin.
Otzka: Ale vne? A vetci boli naozaj neastn?
Respondent: Boli neastn a odporn. Ptali odo ma vodu.
Nemali vodu.
Otzka: A bola tam bytos, ktor na nich dozerala?
Respondent: no, bol tam tak. Mal roky...
Otzka: Mal rohy! o si . . . o myslte, kt o. . . poznte t
osobu?
Respondent: Ale hej. Toho spoznm aj o polnoci.
Otzka: Kto to bol?
Respondent: Sm diabol!
Takto zitky s zriedkav. Bdatelia z projektu Evergreen
skombinovali svoj vskum s mojm a Ringovm a zistili, e iba
0.3 percenta opsalo svoj ZPS ako pekeln".
Jedno vak nie je pri ZPS zriedkav, a to tendencia zmeni
loveka, ktor ho m. ZPS je takm mocnm nstrojom zme-
ny, e vea ud sa mus podrobi psychoterapii, aby prili na
to. ako ho zaleni do svojho ivota.
Vcelku ZPS men loveka k lepiemu. Ale aj so zmenou
k lepiemu me by ak sa vyrovna, ke pre ni in, tak
preto, e je to zmena nhla. Na dvaok s tu emocionlne
22
dsledky toho, e sme videli lep svet a musme i na tomto.
Azda jeden z najlepch prkladov, ako me ZPS ovplyvni
loveka, pochdza od spisovateky Katherine Anne Portero-
vej ktor mala ZPS poas takmer smrtenho ochorenia na
chrpku roku 1918. Ako autorka Lode blznov uviedla v inter-
view:
Videla som svoju vziu neba a po nej bol svet riadne nudn.
Niekoko rokov potom pretrvvala vo mne nlada, e to nie je
svet, v ktorom sa odd i. A predsa m lovek vieru, vntorn
zdroj sily, ktor odkiasi pochdza, asi ju po niekom zdedil. Po
cel ivot mvam cez de tak chvle, ke pociujem aj intenzvnu
tbu zomrie a neskr aj dychtivos, ktor sa nevie doka alie-
ho da. Pravdu povediac, keby som nebola hevnat ako tlav
maka, dnes by som tu u nebola."
Spomienka na budcnos
Niektorm uom poskytuje ZPS letm pohad do budc-
nosti. Stva sa to v takom ohromne malom percente ZPS, e
sa zdrham povaova to za jeden zo znakov ZPS. Ale predsa
len sa to stva.
Sm som na to priiel nhodou. Bolo to roku 1976, nieko-
ko mesiacov pred vyjdenm ivota po ivote. Bol sviatok Hal-
loween a moja vtedajia ena Louise ila s demi koledova".
Prili k jednmu domu a tam ich uvtali prjemn mu
a ena, ktor sa dali s demi do rei. Optali sa det, ako sa
volaj, a ke mj najstar povedal: Raymond Avery Moody
tret", ena sa zatvrila vyplaen.
Musm hovori s vam manelom," povedala Louise.
Ke som sa neskr s tou enou zhovral, povedala mi
o svojom ZPS roku 1971. Poas opercie jej zlyhalo srdce
i pca a dlh as bola klinicky mtva. V priebehu tohto
zitku sa stretla so sprievodcom, ktor ju previedol jej ivo-
tom a poskytol jej informcie o budcnosti. Ke sa zitok
blil ku koncu, ukzal jej moju fotografiu, uviedol moje pln
meno a povedal, e ena mi v prav as" rozpovie svoj pr-
beh.
Povaoval som toto stretnutie za pozoruhodn. Ale ete
pozoruhodnejie s niektor spomienky na budcnos, ktor
pri vskume tohto javu objavil Kenneth Ring.
23
Hoci poet prpadov v Ringovej vzorke je tak mal, e sa
nehod na tatistick analzu, podarilo sa mu prostrednctvom
obce bdateov skmajcich prah smrti njs viacero prkladov
tohto javu. V tchto prpadoch mal ZPS-kr videnie budc-
nosti, zvyajne poas hlbokho ZPS. Niekedy tto informcia
loveku utkvie bezprostredne po ZPS. Ale inokedy sa vracia
a neskr, sprevdzan silnm pocitom dj vu, pocitom, e
ist udalos sme u zaili.
Jeden tak prklad spomienky na budcnos z Ringovej
prce pochdza od mua, ktor teraz ije v Spojench ttoch,
ale narodil sa a vyrastal v Anglicku. Ako desaron mal
poas ndzovej opercie prasknutho slepho reva ZPS.
V liste Ringovi napsal:
Po opercii, ke som sa zotavoval, uvedomoval som si, e
mm zopr udnch spomienok - lebo naozaj ilo o ne- tkaj-
cich sa udalost v mojom budcom ivote. Neviem, ako som
k nim priiel... jednoducho tu boli... No v tom ase (1941), ba
a do roku 1968 som im jednoducho neveril.
Potom opsal p konkrtnych spomienok, medzi inm aj
vek a okolnosti, za ktorch zomrie, ale tie tu nebudem uv-
dza. Tu s prv dve spomienky:
/. Oen sa vo veku dvadsaosem rokov.
Bola to prv zo spomienok a vnmal som ju ako jednoduch
kontatovanie - neviazal sa k nej nijak cit... A naozaj sa to stalo,
hoci pri svojich dvadsiatych smych narodeninch som sa s oso-
bou, ktor som si mal vzia, ete ani nepoznal.
2. Bude ma dve deti a bva v dome, ktor vid.
Na rozdiel od prvej predpovede, tto som precioval; sprvny
vraz by bol azda preval. Mal som iv spomienku, ako sedm
v kresle, z ktorho vidm dve deti, hrajce sa predo mnou na
dlke. A vedel som, e som enat, hoci v tej vidine sa nijako
nenaznaovalo, s km. No, enat mu i vydat ena vedia, ak
to je, by enat i vydat, lebo on je enat i ona vydat. Ale
slobodn lovek neme vedie, ak je to pocit, by enat; najm
to, ak pocit je by enat, neme vedie desaron chlapec!
A prve ten zvltny, nemon pocit si pamtm vemi jasne,
prve vaka nemu mi tto prhoda utkvela v pamti. Mal som
spomienku na nieo, o sa malo sta a o dvadsap rokov! Ale
24
nebolo to videnie budcnosti v benom zmysle, bolo to prevanie
budcnosti. V tejto prhode bola budcnos prtomnosou.
V tom zitku" som videl rovno pred seba a doprava v nazna-
enom smere. Doava som nevidel, ale zato som vedel, e osoba,
s ktorou som enat, sed na tej strane miestnosti. Deti, ktor sa
hrali na dlke, mali asi tyri a tri roky, starie malo tmav vlasy
a bolo to dieva; mladie malo svetl vlasy, hoci to bol chlapec.
Ale ako sa uke, obe s dievat. A uvedomoval som si aj to,
e za stenou... bolo tam osi vemi udn, omu som vbec
nerozumel. Vedomm rozumom som to nevedel pochopi, ale
jednoducho som vedel, e je tam osi inakie.
Tto spomienka" sa mi odrazu sprtomnila jednho da
v roku 1968, ke som sedel v kresle, tal knihu a nhodou som
vrhol pohad na deti... Uvedomil som si, e to je spomienka
z roku 1941. Odvtedy som si zaal uvedomova, e na tch zvlt-
nych spomienkach nieo je. A ten zvltny predmet za stenou bol
ohrieva s vhanm vzduchom. Tieto ohrievacie teles sa
v Anglicku nepouvali a - pokia viem - nepouvaj sa dodnes.
Preto som nevedel pochopi, o to je; v roku 1941 to nepatrilo do
oblasti mojich vedomost.
Vede sa pri jej sil o vniknutie do zitkov prahu smrti
nedar urobi ani len prv krky k pochopeniu spomienok na
budcnos, ktor sa odohrvaj poas ZPS. Vo vemi pekula-
tvnej rovine sa o to poka Ring, ktor naznauje, e jestvuje
tvrt rozmer. V tomto rozmere ZPS-kri vidia svoj ivot ako
celkov pohad na horsk reaz - v niektorch prpadoch od
zaiatku a do konca. Nemu ho zmeni. Iba ho vidia".
Druh kapitola
Zmenen ivoty:
Transforman sila zitkov
prahu smrti
Vetky zitky prahu smrti maj jeden spolon prvok: me-
nia ud, ktor ich zaij. Za dvadsa rokov, o sa intenzvne
stkam so ZPS-krmi, som ete nenaiel ani jednho, ktor
by v dsledku svojho zitku nebol preiel vemi hlbokou
a pozitvnou premenou.
Nemm v mysle naznaova, e pod vplyvom ZPS sa z ud
stvaj sacharnov, nekritick optimisti. Hoci z nich rozhodne
rob pozitvnejch ud a prjemnejch spolonkov (najm ak
pred zitkom prahu smrti a tak prjemn neboli), vedie aj
k aktvnemu angaovaniu sa v skutonom svete. Pomha im
vyrovnva sa s neprjemnmi strnkami skutonosti neemo-
cionlne a s triezvou mysou - teda spsobom, ktor je pre
nich nov.
Vetci vedci a klinick pracovnci, s ktormi som hovoril
a ktor spovedali" ZPS-krov, dospeli k tomu istmu zveru:
vaka svojmu zitku s to lep udia.
Hoci s ZPS tm, o z psycholgie poznme ako krzov
udalosti", nemaj negatvne inky, ako sa to stva pri niekto-
rch inch krzovch udalostiach. Naprklad po zlom zitku
z bojovch operci me lovek uviaznu" v danom asovom
okamihu. Tak povedzme mnoh veterni z Vietnamu znovu
prevaj stran scny smrti a skazy, ktorch svedkami boli
pred mnohmi rokmi v ozbrojenej zrke. Maj natoko siln
halucincie, e ctia pach punho prachu a tropick hora-
vu. To je negatvna reakcia na krzov udalos.
Aj in traumatizujce udalosti, ako s zplavy, tornda,
poiare a automobilov nehody, mu v uoch vyvola ochro-
menie a neschopnos prenies sa cez tto udalos. Ke k tomu
djde, aj oni emocionlne uviaznu".
Zitok prahu smrti je rovnako krzovou udalosou ako
bojov zrka, autohavria alebo prrodn pohroma. Ba nie-
ktor z udalost neraz bva aj prinou ZPS. Ale ZPS-kr,
namiesto aby emocionlne uviazol, reaguje jednostranne.
Akoby tento zitok od loveka vyadoval, aby v svojom ivo-
te podnikol nejak pozitvny krok. Niektor tvrdia, e je to
26
pokoi ktor vyviera z pocitu, e po ivote bude al ivot.
In si myslia, e na prine je priamy kontakt s vyou bytos-
ou, ktor viedol k istmu osvieteniu.
Jedna z mojich obbench vskumnch prc o transforma-
nej sile ZPS pochdza od Charlesa Flynna, sociolga na Mia-
miskej univerzite v Ohiu.
Preveroval daje v dvadsa jeden dotaznkoch, ktor rozo-
slal Keneth Ring, znmy bdate ZPS, aby sa konkrtne pre-
svedil, akmi zmenami preli ZPS-kri.
Zistil, e ZPS-kri maj predovetkm ovea citlivej vzah
k inm uom ako pred zitkom. Vmi taktie veria
v posmrtn ivot a ovea menej sa boja smrti.
Flynnove zistenia vzbudzuj vek ndeje. Z takhoto v-
skumu erpme poznanie, e ZPS je sce okujcim, ale pozi-
tvnym zitkom. Hoci ete vdy nevieme, ako tieto zitky
ovplyvuj postoj ud, ktor ich absolvovali, voi takm
problmom ako jadrov vojna alebo hlad, ba ani ako v kone-
nom dsledku psobia na ich manelstv, predsa len vieme,
e ZPS-kr je v jadre dobr lovek.
Cel moja psychiatrick prax pozostva z poradenskej slu-
by pacientom, ktor mali zitok prahu smrti. Hoci ich ZPS
stavaj zoi-voi celmu radu problmov, s ktormi sa vina
z ns nikdy nestretne, vetci sa zmenili k lepiemu. Ako vidie
z nasledujcich kazuistk, ZPS zvyuje osobnostn rast lo-
veka.
Jeden z najzarajcejch prkladov osobnostnho rastu
prostrednctvom ZPS, akch som bol svedkom, bol prpad
mua, ktorho budem vola Nick. Bol to majster podvodov
a vyloen kriminlnik, ktor robil vetko od okrdania vdov
a po paovanie narkotk. Zloin zabezpeoval Nickovi dobr
bydlo. Mal luxusn aut, pekn aty, nov domy a svedomie
ho nijako nezaaovalo vitkami.
Potom sa jeho ivot zmenil. Jednho podmranho da hral
prve golf, ke sa odrazu strhla brka. Km stihol utiec
z trvnika, zasiahol a zabil" ho blesk.
Chvoku sa vznal nad svojm telom a vzpt sa rtil
tmavm tunelom k svetlmu bodu. Vynoril sa v jasnej pasto-
rlnej krajinke, kde ho privtali prbuzn a in udia, ktor
iarili ako Colemanove lampe".
Stretol sa so svetelnou bytosou, ktor ete vdy vhavo
opisuje ako Boha, a t ho lskavo sprevdzala pri prehliadke
jeho ivota. Preil znovu cel svoj ivot, nielene videl trojroz-
27
merne vetky svoje skutky, ale aj videl a pocioval, ako jeho
skutky inkovali na inch.
Tento zitok Nicka zmenil. Neskr, ke sa zotavoval
v nemocnici, poctil naplno inky, ktor zanechala prehliad-
ka jeho ivota. Pri svetelnej bytosti sa ocitol v dosahu istej
lsky. Ctil, e ke naozaj umrie, bude musie znova podstpi
prehliadku ivota a tento proces by bol vemi neprjemn,
keby sa z prvej prehliadky ivota nijako nepouil.
Teraz", vrav Nick, vdy ijem svoj ivot s vedomm, e
budem musie prejs alou prehliadkou ivota.
m sa teraz ivm, vm nepoviem, ale ubezpeujem vs, e
je to poctiv zamestnanie, v ktorom pomham inm uom."
al lovek, ktorho ZPS hlboko zmenil, bol mu, ktorho
budem vola Mark. Po cel ivot bol posadnut peniazmi
a spoloenskm postavenm. Viedol podnik na vrobu lekr-
skych prstrojov a vmi mu leal na srdci rchly predaj
a ahko zaroben gro ako drba prstrojov po predaji.
Potom medzi tyridsiatkou a pdesiatkou mal ak in-
farkt. Poas tohto zitku sa znovu stretol so svojou starou
matkou a mnohmi almi prbuznmi, ktor ho zahrnuli is-
tou lskou.
Ke ho vzkriesili, jeho pohad na ivot sa plne zmenil.
Vetky tie veci, ktor predtm boli preho hnacou silou, teraz
v jeho hierarchii hodnt vrazne poklesli - hlboko pod rodinu,
priatestvo a vedomosti.
Povedal mi, e km bol na druhej strane", uzavrel so
svetelnou bytosou dohodu, e sa u nebude natoko zameria-
va na peniaze, ale namiesto toho sa bude usilova by lskav.
Je irniou, e tento nov postoj viedol k vm ziskom.
Som mil k uom," povedal mi s smevom. A tak chc
viac odo ma kupova."
Bdatelia, ktor sa rozprvali s vekm potom ZPS-krov,
potvrdili nsledn inky zitku prahu smrti. Podaktor do-
konca robili narky na iariv pokoj", ktor sla z mnohch
tchto ud. Akoby nazreli do budcnosti a vedeli, e vetko
dobre vypli.
Podarilo sa mi vyleni osem druhov osobnostnch zmien,
ktor sa odohrvaj v uoch absolvujcich ZPS. Tieto zmeny
sa vyskytovali u vetkch ZPS-krov, s ktormi som hovoril.
Prve kombincia tchto faktorov vytvra iariv pokoj,
s ktorm sa stretvame u tokch ZPS-krov.
28
Neprtomnos strachu zo smrti
ZPS-kri sa po svojom zitku u neboja smrti. To u rozli-
nch ud znamen nieo in. Niektor sa boja predovet-
km stranch bolest, ktor poda ich predstv sprevdzaj
umieranie. Inch zasa trpi, kto sa postar o ich blzkych, ke
tu nebud. A alch ak trval znik vedomia.
udom, ktor s panovan a autoritrski, naha strach
strata vldy nad sebou i nad inmi, ktor poda nich prina
so sebou smr. Mnohch straia pekeln plamene a zatratenie
a niektor sa jednoducho boja neznmeho.
Ke ZPS-kri vravia, e stratili strach zo smrti, vinou
tm myslia, e sa u neboja zniku vedomia i svojho ja. To
neznamen, e chc niekedy v blzkom ase umrie. Vravia
osi in, a sce, e vaka tomu zitku je ivot bohat a pln
ako kedykovek predtm. Tm, ktorch poznm, sa chce i
ako ete nikdy. Ba mnoh maj pocit, e iba teraz zaali i.
Ako povedal jeden z nich:
Prvch pdesiates rokov svojho ivota som preil v stlom
strachu zo smrti. Sstreoval som sa na to, aby som sa vyhol
smrti, ktor som povaoval za stran vec. Po svojom zitku
som si uvedomil, e tm, e som po cel ivot il v strachu zo
smrti, brnil som sm sebe tei sa zo ivota.
Strach z pekelnho trestu za pozemsk skutky u pre mno-
hch nie je problmom. Ke si ZPS-kri prehliadnu svoj ivot,
uvedomia si, e sveteln bytos ich miluje a zle jej na nich.
Uvedomia si, e nevyna sdy, skr od nich iada, aby sa
vyvinuli na lepch ud. To im pomha potlai strach a na-
miesto toho sa zamera na to, aby sa z nich stali milujci udia.
Tu treba pochopi, e sveteln bytos im nehovor, e sa
musia zmeni. Vypoul som si stovky prpadov a dospel som
k zveru, e tto udia sa ochotne menia, lebo s v prtomnosti
stelesnenho dobra, o spsobuje, e chc radiklne zmeni
svoje sprvanie.
Jeden ZPS-kr, s ktorm som hovoril, patril k tomu typu
kazov, o chlia ohe a sru. Ako uviedol, neraz svojim farn-
kom povedal, e ak nebud veri Biblii presne tak a tak, bud
odsden na ven plamene.
Ke absolvoval svoj ZPS, vyslovil sa, e sveteln bytos mu
29
povedala, aby k svojim farnkom u takto nehovoril. Ale ne-
povedala to prikazovane. Bytos mu len naznaila, e tm,
o rob, strpuje svojim farnkom ivot. Ke sa tento kaz
vrtil na kazatenicu, hlsal z nej lsku, nie strach.
Ani ud, ktor boli pred svojm ZPS panovan, u neak
strata moci. U mnohch potreba moci pramen zo strachu. No
vea ud mi povedalo, e po ZPS ctia, e u nemu i
v strachu. iastone preto, lebo tto udia teraz veria v po-
smrtn ivot. Ale je to aj dsledok toho, e sa im podarilo
letmo zazrie astie. Ako by mohli zotrvva v strachu
a zrmutku, ke videli nekonen blaenos?
Strach zo smrti sa sce zmenil, ale va i nie. Vina
ZPS-krov, ktorch som spoznal, je duevne zdravia ako pred
svojm zitkom. Napriek pevnmu presvedeniu o po-
smrtnom ivote sa nik z nich nijako zvl neponha zrui"
svoju terajiu existenciu. Ako mi povedal jeden ZPS-kr:
Zato ete nechcete vybehn a necha sa prejs nkladniakom,
len aby ste sa ta vrtili. Mm i naalej siln pud sebazchovy.
Vaka tomu zitku, o som mal, chpem, e va zachova sa
pri ivote je pud.
oskoro nato, ako mi viackrt zlyhalo srdce, som sa pred
svojm domom zrtil dolu schodmi. Ako som padal, ctil som, e
zfalo hadm osi, oho by som sa zachytil. Ete aj vtedy som
uvaoval: To je zvltne. Ve vie, kam sa dostane, ak umrie,
ak to bude krsne." Ale napriek tomu som ctil, ako mi strach
zviera hrdlo. Pud sebazchovy. Ten sa nestrat, ani ke mte
takto zitok.
Pocit dleitosti lsky
Nauil si sa milova?" to je otzka, pred ktor s v priebe-
hu epizdy postaven takmer vetci ZPS-kri. Po nvrate tak-
mer vetci tvrdia, e najdleitejou vecou v ivote je lska.
Mnoh vravia, e to je dvod, preo sme na svete. Vina ju
povauje za zkladn znak astia a plnosti ivota, pri ktorom
ostatn hodnoty ustupuj do zadia.
Ako sa iste domate, tento objav u viny ZPS-krov
radiklne men hierarchiu hodnt. Tam, kde azda trpeli pred-
sudkami, teraz vidia v kadom jednotlivcovi loveka hodnho
lsky. Tam, kde bolo vrcholom spechu hmotn bohatstvo,
teraz vldne bratsk lska. Ako mi povedal jeden ZPS-kr:
30
Viete, od tej chvle tento zitok ovplyvuje v kadodenn
ivot. Verte mi, e aj ke krate po ulici, je to celkom in pocit.
Kedysi som v svojom malom svete kraval po ulici a ctil, e som
uprostred ocenu udstva. Chcem spozna kadho loveka, kto-
rho vidm, a som presveden, e keby som ich naozaj poznal,
tak by som ich miloval.
Ist mu, s ktorm robm v rade, sa optal, preo sa ustavine
usmievam. Nevedel o mojom zitku, a tak som mu povedal, ako
som rd, e ijem, lebo som takmer umrel, a nechal som ho
v tom. Jednho da na to prde sm.
Pocit sptosti so vetkm
ZPS-kri sa vracaj s pocitom, e vo Vesmre vetko navz-
jom svis. Je to predstava, ktor vedia ako definova, ale
u viny nachdzame novonadobudnut ctu k prrode
a svetu okolo nich.
Vren opis tohto pocitu mi poskytol cieavedom, triezvo
uvaujci podnikate, ktor mal ZPS v esdesiatich dvoch
rokoch, ke mu zlyhalo srdce:
Prv, o som videl, ke som sa v nemocnici prebral, bol kvet,
a nato som sa rozplakal. Verte i nie, km som nevstal z mtvych,
nikdy som naozaj nevidel kvet. Ke som zomrel", nauil som
sa jednu vek vec, a sce, e sme vetci sasou jednho vekho
Vesmru. Ak si myslme, e meme ubli inmu loveku alebo
inej ivej veci a pritom neubli sebe, dopame sa smutnho
omylu. Hadm teraz na les alebo na kvet i na vtka a vravm
si: To som ja, sas ma samho." Sme spt so vetkm, a ak
tmito spojivami rime lsku, tak sme astn.
Vysok hodnotenie uenia
Pre ZPS-krov je prznan aj novonadobudnut cta
k vedomostiam. Niektor vravia, e je to vsledok prehliadky
ivota. Sveteln bytos im povedala, e smrou sa neprestva-
me ui; e vedomosti s osi, o si meme vzia so sebou.
In opisuj cel ru posmrtnho ivota, ktor je vyhraden
dychtivmu zskavaniu vedomost.
Jedna ena opsala on miesto ako vek univerzitu, kde
31
udia boli pohren do hlbokch rozhovorov o svete, ktor
ich obklopoval. al mu opsal tto ru ako stav vedomia,
v ktorom je vm dostupn vetko, o chcete. Ak si spomenie-
te na nieo, o om sa chcete poui, zjav sa vm to a je to tu
len pre obohatenie vaich vedomost. Povedal, e je to takmer
tak, akoby informcia bola k dispozcii v batkoch mylie-
nok.
Plat to o informcich akhokovek druhu. Naprklad, ke-
by som chcel vedie, ak je by prezidentom Spojench ttov,
stailo by mi iba po tom zitku zati, a u by sa to stalo.
Alebo keby som chcel vedie, ak je by hmyzom, musel by
som o ten zitok len poiada" tm, e by som si ho zaelal,
a zitok by bol mj.
Tto krtka - avak prenikav - sksenos s uenm zmenila
mnohm ZPS-krom ivot. Krtkodob stretnutie s monos-
ou totlneho poznvania v nich po nvrate do tela vyvolalo
smd po vedomostiach.
Neraz zanaj v novch povolaniach, alebo sa pustia do
tdia seriznych odborov. Nepoznm vak takho, o by sa
usiloval o poznanie pre poznanie. Naopak, vetci s presved-
en, e poznanie je dleit, iba ak prispieva k celistvosti
loveka. Tu sa op dostva k slovu pocit sptosti: poznanie
je dobr, ak napomha zaveniu do celku.
Podnikate, ktorho som citoval v predolej asti, to pove-
dal lepie ako ktorkovek bdate:
Pn doktor, musm sa vm prizna, e pred tm zlyhanm srdca
som mal pre uench ud iba pohdanie. Vypracoval som sa
s nevekm vzdelanm a pracoval som ako. Nealeko ns je
univerzita a ja som si myslel, e t profesori s jednoducho leniv,
nerobia ni, o by malo praktick hodnotu a iba si mastia bru-
ch. Nejednmu z nich som dal zna, e sa mi to nepi, ke ja
driem v svojom podniku niekedy aj sedem dn do tda, desa
i dvans hodn denne, len aby sa oni mohli bavka svojimi
vskumami a psa knihy, ktor nemaj ani za nechet spolonho
s niem skutonm.
Ale vo chvli, ke ma doktori vyhlasovali za mtveho, mi t
osoba, s ktorou som bol, to svetlo, ten Kristus ukzal, nazvem to
tak, rozmer poznania. Neviem vm to nijako vysvetli, ale to ni,
lebo kad lovek na zemi to skr i neskr uvid na vlastn oi,
i tomu teraz ver, alebo nie.
To teda bol pre ma pokorujci zitok. Bute si ist, e sa
32
profesorom u neposmievam. Poznanie je dleit. Teraz tam
vetko, o sa mi dostane do rk, verte tomu. Nie e by som
utoval, e som si v ivote zvolil tak cestu, ak som si zvolil, ale
som rd, e teraz mm as sa ui. Dejiny, prrodn vedy, literat-
ra. To vetko ma zaujma. ena mi pli ui, e mme v izbe toko
knh. Povedal by som, e dao z toho mi pomha lepie pochopi
mj zitok. Vetko mi to pomha, i u tak alebo onak, lebo,
ako vravm, ke mte tak zitok, vidte, ako je vetko navz-
jom spt.
Nov pocit moci
Vetci ZPS-kri sa ctia zodpovednej za priebeh svojho
ivota. Naliehavo si tie uvedomuj bezprostredn i dlhodob
dsledky svojich inov. Prve dramatick prehliadka ivota"
zo zornho uhla tretej osoby im umouje, aby objektvne
posdili svoj ivot.
ZPS-kri mi vravia, e pri prehliadke ivota vidia svoj ivot
ako film na pltne. Neraz pociuj emcie spojen s dejom,
na ktor hadia, a to nielen svoje, ale aj emcie okolitch ud.
Vidia, e naoko nesvisiace udalosti sa navzjom prepjaj
a s kritovou jasnosou sleduj svoje pravosti" i neprvos-
ti". Tento zitok ich nauil, e na konci ivota bud musie
by vykonvateom, aj adrestom kadho svojho skutku.
Nestretol som ete loveka, ktor by absolvoval tento zi-
tok a neuznval, e je po om opatrnej pri vobe svojich
inov. Nechcem tm vak poveda, e m vaka nemu neuro-
tizujci pocit viny. Pocit zodpovednosti je pocit kladn, ktor
sa neprejavuje previnileckmi obavami.
Ist ena, ktor mala ZPS v de svojich dvadsiatych tretch
narodenn, krtko po ukonen vysokokolskho tdia socio-
lgie, mi povedala:
Najdleitejie, o som sa z tohto zitku nauila, bolo, e
zodpovedm za vetko, o robm. Ke som si tam s nm prezerala
svoj ivot, nepomhali vhovorky ani vykrcaky. A nielen to,
presvedila som sa, e zodpovednos vbec nie je zl, e sa,
nemem vyhovra ani usilova zvali svoje nedostatky na nieko-
ho inho. Je to smiene, ale moje nedostatky sa mi stali svojm
spsobom vemi blzke, lebo st to moje nedostatky, a nech to ert
vezme, poum sa z nich, aj keby z neba tragae padali.
33
Pamtm si v tej prehliadke jednu konkrtnu prhodu, ke
som ako diea vytrhla svojej sestrike Easter kok, lebo v om
bola hraka, ktor som chcela. No pri prehliadke som prevala
jej pocity sklamania, straty a odvrhnutia.
o spsobujeme inm uom, ke konme nelskavo! Ale je
ndhern, e nm je sden, aby sme si to uvedomili. Ak mi
niekto v tejto veci never, aj tak dobre, stretneme sa na druhom
svete, ke aj on bude ma za sebou monos sa s tm stretn,
a potom sa o tom meme porozprva...
Vetko, o ste urobili, vm tam (pri prehliadke) predostr na
posdenie, a aj ke vm je pohad na niektor asti vemi nepr-
jemn, dosta to vetko zo seba je ohromn pocit. V ivote si
mete velio navrva a ospravedlova sa, ba aj kadeo taji,
a ke chcete, mete vetkm tm tajenm predlova svoje trpe-
nie. Ale ke som bola pri tej prehliadke, tam sa nedalo ni zataji.
Bola som v koi tch ud, ktorm som ubliovala, a bola som
aj v koi tch ud, ktorm som pomohla, aby sa ctili dobre.
Strane rada by som nejako vetkm sprostredkovala, ak je to
slastn pocit, vedie, e nesiete zodpovednos, a prejs niem
takm, kde sa tomu ned vyhn.
Je to ten najoslobodzujcej pocit na svete. Vedie, e ke
umriem, budem znovu musie by svedkom kadho jednho
svojho skutku, ibae tentoraz budem naozaj pociova, ako som
psobila na inch - to je skuton vzva, pred ktorou stojm
kaduk de svojho ivota. T veru loveka nti sa zamyslie.
Ale nebojm sa jej. Vychutnvam ju.
Pocit naliehavosti
Pocit naliehavosti" je slovn spojenie, ktor sa pri rozhovo-
roch so ZPS-krmi ustavine vracia. Neraz nm naraj na
krtkos a krehkos svojho vlastnho ivota. Ale asto vyja-
druj pocit naliehavosti zo sveta, v ktorom obyajn udsk
tvory dria v rukch ohromn niiv sily.
Preo maj tieto pocity, neviem. Ale spomnan faktory
akoby udriavali ud, ktor absolvovali tento zitok, v stave
hlbokej cty k ivotu. Po ZPS maj udia sklon vyhlasova, e
ivot je vzcny, e prve na drobnch veciach" zle a e
ivot sa m i naplno.
Jedna ena mi povedala, e pri prehliadke ivota nevidme,
ako by sme si azda mysleli, iba vek udalosti svojho ivota.
34
Vravela, e vidme aj drobn veci. Naprklad jedna z prhod,
ktor pri jej prehliadke zapsobili s vekou silou, bol okamih,
ke objavila dievatko, ktor zabldilo v obchodnom dome.
Dieva plakalo a ena ho posadila na pult a zhovrala sa
s nm, a km neprila jeho matka.
Prve takto veci - drobnosti, ktor robte neraz celkom bez
uvaovania - vyznievaj pri prehliadke ako najdleitejie.
Mnohm uom bytos polo otzku: o ste ctili v srdci,
ke sa toto odohrvalo?" Akoby ZPS-krovi hovoril, e prve
jednoduch prejavy lskavosti, ktor vyvieraj zo srdca, s
najdleitejie, lebo s najprimnejie.
Lepie rozvinut duchovn strnka
ZPS takmer vdy vedie k duchovnej zvedavosti. Mnoh
ZPS-kri tuduj a prijmaj duchovn uenia vekch nbo-
enskch mysliteov.
To vak neznamen, e sa stvaj oporami miestnej cirkvi.
Naopak, asto sa zriekaj nboenskej doktrny pre doktrnu.
Vemi zhusten a mylienkovo podnetn sprvu o tomto
postoji mi poskytol mu, ktor pred ZPS tudoval v seminri.
Mj doktor mi povedal, e som poas opercie zomrel". Ale
ja som mu povedal, e som sa prebudil k ivotu. V tej vzii som
videl, ak zaduben somr som bol so vetkm tm teoretizova-
nm, poveneckm vzahom ku kadmu, kto nebol prslun-
kom mjho vyznania alebo sa nehlsil k tm istm nboenskm
nzorom ako ja.
Vea ud, ktorch poznm, sa bude udova, ke zistia, e Pn
sa nezaujma o teolgiu. V skutonosti mu je mnoh z nej zrejme
na smiech, lebo moje vyznanie ho vbec nezaujmalo. Chcel
vedie, o mm v srdci, nie v hlave.
Optovn vstup do skutonho" sveta
Tejto readaptcii na pozemsk svet dali niektor bdatelia
prezvku syndrm optovnho vstupu". Preo by ZPS-kri
nemali ma pri optovnom prispsobovan sa akosti? Ke
raz lovek zaksil duchovn raj, nevidel by sa azda nvrat na
svet kadmu otravn?
35
Pred vye dvoma tiscroiami sa tmto syndrmom zaoberal
Platn v Republike. V knihe ns vyzva, aby sme si predstavili
podzemn svet, v ktorom dria vzov od narodenia v oko-
vch a tvrou k zadnej stene jaskyne, take vidia iba tiene
predmetov, ktor sa pohybuj pred bliacim ohom za ich
chrbtom.
Predpokladajme, uvauje Platn, e jednho vza vyslobo-
dia z pt a vytiahnu ho nahor, von z jaskyne, do nho sveta
a jeho krs. Keby ho potom printili vrti sa do sveta tieov,
vrav Platn, a vyrozprval by svoje zitky vzom, ktor
nikdy nevyli z jaskyne, dokal by sa iba vsmechu. Na dva-
ok k posmekom by mal ete akosti prispsobi sa dogmm
sveta, v ktorom by sa teraz ctil vmi obmedzovan.
Prve tmito problmami sa zaoberm v svojej psychiatric-
kej praxi. S tm, o nazvam duchovnou praxou", som zaal
v roku 1985, ke som si uvedomil, e mnoh udia, ktor mali
nezvyajn duchovn zitky, ich nevedia bez akost integro-
va do svojho ivota.
Naprklad mnoh udia si ZPS-krov zitok nechc vypo-
u. Udalos ich znepokojuje a mono si aj myslia, e dotyn
sa zblznil. Ale z hadiska ZPS-krov sa stalo osi vemi dle-
it, o zmenilo ich ivot, a nik si ich nechce s porozumenm
vypou. Jednoducho teda potrebuj, aby si ich vypoul nie-
kto, kto ten zitok chpe.
Na poudovanie, pri vyrovnvan sa so svojm zitkom
nenachdzaj ZPS-kri u ivotnch partnerov i rodiny vek
podporu. Vrazn zmeny osobnosti, ktor sprevdzaj ZPS,
asto vyvolvaj v rodine naptie. Naprklad niektor udia,
ktor v manelstve cel roky potlali svoje city, sa po ZPS
odrazu stvaj vemi otvorenmi. Pre ivotnho druha to m-
e by vemi trpne. Je to pre nich takmer tak, akoby boli
zosoben s inm lovekom.
Jeden mu mi povedal:
Ke som sa vrtil", nik vlastne nevedel, o si o mne myslie.
Km som nedostal infarkt, bol som vemi netrpezliv a zlostn
typ. Ak nebolo po mojom, nedalo sa so mnou vydra. To platilo
tak doma, ako v prci. Ke sme mali niekam s a ena nebola
vystrojen naas, vybuchol som a strpil som jej cel veer.
Preo to znala, neviem. No asi si na to za tie roky zvykla,
lebo s mojou miernosou po ZPS si takmer nevedela rady. Nekri-
al som u na u, a vlastne ani na nikoho inho. Nebolo hdam
36
loveka, s ktorm by bolo ahie vyjs, a t zmena bola takmer
nad jej sily. Vyadovalo si z mojej strany vek trpezlivos - a to
je osi, o som predtm vbec nemal - aby sa nae manelstvo
nerozpadlo. Ustavine opakovala: Si od toho svojho infarktu
celkom in." Myslm, e v skutonosti chcela poveda: Zblznil
si sa."
Na zmiernenie tchto stresov zhromadm obas skupinu
ZPS-krov i so ivotnmi partnermi, aby si navzjom mohli
vymeni sksenosti s inkami ZPS na svoj rodinn ivot.
Zisuj, e aj in udia maj tie ist problmy ako oni a uia
sa s tm novm lovekom vyrovnva.
ZPS-kri mvaj aj in problmy, a to, e takmer tia po
onom blaenom stave bytia, ktor objavili pri svojom ZPS.
Ke sa vrtia na tento svet, je im za tm druhm smutno.
Musia sa ui poradi si s touto tbou.
V roku 1983 som viedol konferenciu o tom, ako sa vyrovn-
va so ZPS-krom, na ktorej sa zastnili desiatky medicn-
skych odbornkov so sksenosami zo zaobchdzania so ZPS-
-krmi. V priebehu onho trojdovho zhromadenia sme
predniesli viacero orientanch nvodov, ako pristupova
k tmto duchovnm krzam. Uvdzam ich tu, aby ste videli,
ak rozlin aspekty zahruje vyrovnvanie sa so ZPS.
Nechajte ZPS-krov o svojom zitku vone hovori. Na-
vajte im s porozumenm a nechajte ich o svojom zitku
prahu smrti rozprva, koko sa im iada. Nevyuvajte tto
prleitos na to, aby ste zahali vlastn obavy z posmrtnho
ivota, alebo aby ste dokazovali nejak svoje terie o om.
ZPS-kr mal siln zitok a potrebuje vnmav ucho, ktor si
epizdu vypouje tak, ak bola.
Ubezpete ich, e nie s sami. Povedzte im, e takto
zitky s vemi ast. Povedzte im tie, e sce celkom nech-
peme, preo k nim dochdza, ale u mnohch inch ud, ktor
mali ZPS, viedol tento zitok k aliemu rozvoju.
Povedzte im, o ak zitok ide. Hoci ZPS mali miliny
ud, mnoh z nich nevedia ani len to, ako sa nazva. Povedzte
im, e mali zitok prahu smrti. Tm, e bud svoju epizdu
vedie klinicky pomenova, zskaj k k pochopeniu tejto
neoakvanej a mtcej udalosti.
Oboznmte so situciou rodinu. So zmenami, ktor ZPS
v uoch vyvolva, sa rodina neraz ako vyrovnva. Otec,
37
ktor bol azda pred ZPS vysoko nronm typom A, sa zrazu
po prhode stane miernym typom B. Tak zmena me by
ak pre rodinu zvyknut, e hlava domu je panovan
a sr naptm".
Je dleit povzbudzova rodinn dialg, vaka ktormu sa
vetci navzjom oboznmia s pocitmi, ktor v nich zmena
vyvolala a mu ich zvldnu prv, ako spsobia trhlinu v truk-
tre rodiny.
Stretvajte sa s inmi ZPS-krmi. asto dvam novho
ZPS-kra dokopy s inmi ZPS-krmi. V priebehu rokov som
viedol viacero seden skupinovej terapie so ZPS-krmi. Zdu
sa na odporanie lekra. V idelnom prpade by skupina
pozostvala asi zo tyroch ud, ktor jednoducho hovoria
o problmoch vyvolanch ZPS.
Tieto sedenia patria k najzarajcejm, na akch som sa
zastnil. Zastnen oividne hovoria o spolonej prhode,
nie o nejakom vmysle, ilzii i sne. Takmer akoby spolone
podnikli vlet do inej krajiny.
asto na tieto skupinov sedenia pozvam aj ivotnch
partnerov pacientov - ZPS-krov, kee styk s inmi ZPS-kr-
mi a ich ivotnmi partnermi im dodva sebaistotu. Bdatelia
ukzali, e po ZPS asto dochdza k rozvodu, lebo v doty-
nom loveku sa odohr vea osobnostnch zmien. Stykom
s inmi umi v rovnakej situcii sa mu nov ZPS-kri a ich
partneri presvedi, ako tieto epizdy do svojho rodinnho
ivota zakomponvaj in udia.
Pravdae, niektorch ud te, e maj doma mkieho"
partnera. No inch nie. Hoci tomu loveku cel roky vraveli,
e by chceli, aby bol pokojnej, ke k tomu djde, v skuto-
nosti sa im to nepi. Niekedy si tto premenu vysvetuj ako
dkaz psychzy i ubdajceho elnu.
Medzinrodn asocicia pre vskum prahu smrti (IANDS)
sponzoruje podporn skupiny ZPS v celej krajine, v sasnosti
v takmer tridsiatich mestch. Informcie o skupine vo vaom
okol si vyiadajte psomne od Friends of IANDS", Depart-
ment of Psychiatry, University of Connecticut Health Centre,
Farmington, CT 06032.
Nabdajte ZPS-krov, aby o zitku tali. Tento typ tera-
pie sa nazva biblioterapia a psychiatri i psycholgovia ho
zvyajne neodporaj. Dvodom je, e tanie o vlastnch
psychologickch problmoch vinou pacientovi neprina
avu. Koniec koncov, pacientov trpiacich schizofrniou by asi
38
nijako neupokojilo, keby videli symptmy svojej choroby vy-
tlaen ierne na bielom. V tomto sa vak ZPS-kri vemi
lia, kee ich prpad sa nepovauje za chorobu, ale za du-
chovn zitok.
Zistil som, e neskr, ke u mali as sami sa so zitkom
vyrovna, je dleit odpora im dobr knihy s touto temati-
kou. Tak dostan prleitos bez nhlenia sa oboznmi s pes-
trou klou zitkov a vah o tomto predmete.
Cieom je pomc loveku zaleni tento zitok do svojho
ivota a zabezpei, aby ist zmena, ktor zitok prahu smrti
prina, bola pozitvna a prispievala k rozvoju.
Aj ke vskum tohto problmu ete vemi nepokroil, uka-
zuje, e zmeny s celkom pozitvne. Ukazuje tie, e i u je
ZPS vpravou na druh svet alebo niem inm, m vemi
siln inok na ud, ktor ho absolvuj. Alebo, ako to vyjadril
jeden sociolg: Veci s skuton, ak s skuton ich dsled-
ky."
Tretia kapitola
ZPS a deti:
stretnutie s anjelom strnym
Zitky prahu smrti u det maj zvltny vznam. Pri styku
s takmi nevinnmi bytosami maj bdatelia prleitos sk-
ma jednotlivcov, ktor strvili vemi mlo asu vahami
o ivote, smrti a druhom svete. Kee deti nie s zatiahnut
do pekulci okolitho sveta dospelch, o niom takom, ako
je zitok prahu smrti, nevedia.
Prve preto, e tieto deti nie s natoko poznaen kultr-
nymi vplyvmi ako dospel, pridvaj ich epizdy zkladnmu
zitku prahu smrti na vierohodnosti.
U vo vemi vasnom veku - dokonca v iestich mesiacoch,
ako sa dotate neskr - uvdzaj deti v svojich ZPS rovnak
symptmy ako dospel zo vetkch kultr: pocit, e vidia vlast-
n telo z bodu umiestnenho mimo hmotnho tela; panorama-
tick prehliadku ivota; vstup do tunela; stretnutie s inmi
umi, vrtane ivch i mtvych prbuznch; zoznmenie so
svetelnou bytosou; pociovanie prtomnosti bostva; a nvrat
do vlastnho tela.
Mdros hovor detskmi stami, to je axioma, ktor plat
o mnohch veciach v ivote, no zvl plat o deoch, ktor
maj ZPS.
Moje prv diea so ZPS
Svoje prv diea so ZPS som stretol, ke som praxoval
v istej nemocnici v Georgii, a bolo pre ma prekvapenm.
Prezeral som rutinne pacienta, ktorho nazvem Sam, dev-
ronho chlapca, ktor rok predtm takmer umrel na zlyhanie
srdca, vyvolan ochorenm adrenlnych liaz.
Besedoval som s nm o jeho chorobe, ke zrazu sm od seba
hanblivo utrsil: Asi pred rokom som zomrel."
Zaal som sa vyzveda na jeho zitok. Povedal mi, e ke
zomrel, vyplval zo svojho tela a hadel dolu na doktora, ako
mu stla hru, aby znovu uviedol do chodu srdce. Sam sa
41)
v svojom pozmenenom stave pokal doktora prim, aby ho
prestal stla, ale doktor mu nevenoval pozornos.
V tom okamihu mal Sam zitok, e vemi rchlo stpa
nahor a vid, ako Zem pod nm mizne v diake.
Potom preiel tmavm tunelom a na druhej strane mu vyla
v strety skupina anjelov". Sptal som sa ho, i t anjeli mali
krdla a on odvetil, e nie.
iarili, povedal, svetielkovali, a vetci do jednho ho
navidomoi vemi milovali.
Vetko tam bolo zaliate svetlom. No ceze videl krsnu,
pastorlnu krajinku. Tento nebesk kt bol obohnan plotom.
Anjeli mu povedali, e keby zaiel za ten plot, nemohol by sa
u vrti do ivota. Sveteln bytos (Sam ju nazval boh) mu
potom povedala, e sa mus vrti a znovu vojs do svojho tela.
Nechcel som sa vrti, ale on ma printil," povedal Sam.
Tento rozhovor bol pre ma mimoriadne vzruujci. Ke
maj jednotlivci ZPS vo vemi skorom veku, stane sa zrejme
sasou ich osobnosti. Je to osi, s m ij po cel ivot a o
ich zmen. Neboja sa u smrti tak ako ich rovesnci. Naopak,
psobia dojmom loveka, ktor zazrel n budci ivot.
Tieto hlbie pohady z nich robia vemi citlivch a zrelch
ud, ktor sa stavaj k ivotu nezvyajne zrelo. V priebehu
rokov neraz vyjadruj nostalgick tbu po svojom zitku.
A ke sa im vod zle, nachdzaj techu v tom, e, ako mi
povedal jeden lovek boli na druhej strane".
Jeden mu, ktor ako diea absolvoval ZPS, povedal, e mu
odvtedy dvakrt hrozila smr. Jedna z tch sksenost sa odo-
hrala vo vojne. Druh raz ho dral na dlke potravinrskeho
obchodu pomten pitonk, ktor samoobsluhu lpene pre-
padol a chcel ho zastreli na vstrahu ostatnm rukojemnkom.
Mu povedal, e ani pri jednej, ani pri druhej prleitosti sa
nebl. Strach, ktor by bol in azda pocioval, nahradili spo-
mienky na stretnutie so svetelnou bytosou.
Svetlo bolo vemi jasn"
Niektor bdatelia dospeli k zveru, e ZPS s obrannmi
mechanizmami mozgu proti strachu zo smrti. Ale ZPS u det
vyvracaj tto teriu, lebo deti maj o smrti predstavy, ktor
sa vemi lia od predstv dospelch.
41
Deti do siedmich rokov zvykn naprklad povaova smr za
doasn, povedzme ako obdobie przdnin. Pre ne je smr osi,
odkia sa vraciame. Asi tak od siedmich do desiatich rokov je
smr magick predstava, ktor v nasledujcich niekokch ro-
koch vystrieda poznanie, e k smrti patr organick rozklad.
V obdob od siedmich do desiatich rokov si deti smr personi-
fikuj. Uvauj o nej ako o netvorovi alebo o akomsi kriatko-
vi, ktor ich zje. Myslia si, e ha v tme a e ak prde, mono
pred ou utiec.
V kadom prpade s detsk predstavy vemi odlin od
predstv dospelho. Naprklad mnoh star udia sa boja zni-
ku vedomia a in sa zasa boja bolesti, ktor, ako sa domnieva-
j, bud musie podstpi v procese umierania. Podaktor sa
boja, e bud sami alebo e bud odrezan od prbuznch
a priateov, a in sa zasa boja plameov pekelnch a zatrate-
nia. Niektor udia sa boja straty moci, ktor vyplva zo smrti,
e u nebud hlavou podniku, rodiny, alebo ohokovek in-
ho, o sa usiluj vies. Niektor maj primitvny strach z roz-
kskovania tela.
Deti ete nepreli tmto kultrnym ovplyvnenm. A tie,
ktor mali ZPS, neskr zvyajne tieto strachy neprevaj.
Neboja sa vemi smrti a o svojich zitkoch prahu smrti sa asto
vyjadruj so zabenm. Niektor deti, s ktormi som hovoril,
vyslovili tbu vrti sa k tomu svetlu".
Jedno z tch det je devron dievatko, ktor nazvem
Nina. ZPS mala poas opercie slepho reva. Chirurgovia sa
ihne pustili do kriesenia a ona sa tomu z nioho ni prizerala
z bodu mimo svojho tela.
Poula som, ako vravia, e mi prestalo bi srdce, ale ja som sa
prizerala spod plafna. Videla som odtia zhora vetko. Vznala
som sa tesne pod plafnom, take ke som zbadala svoje telo,
nevedela som, e som to ja. Potom som to u vedela, lebo som
ho spoznala. Vyla som do haly a videla som tam plaka mamu.
Sptala som sa jej, preo plae, ale nepoula ma. Doktori si
mysleli, e som mtva.
Potom prila tak pekn pani a pomohla mi, lebo vedela, e
som vyakan. Preli sme tunelom a voli do neba. Tam s krsne
kvety. Bola som s Bohom a Jeiom. Povedali, e sa musm vrti
k mame, lebo je neastn. Povedali mi, e musm doi svoj
ivot. Tak som sa vrtila a prebudila som sa.
Ten tunel, ktor som prela, bol dlh a vemi tmav. Prela
42
som nm poriadne rchlo. Na konci bolo svetlo. Ke sme zbadali
svetlo, bola som vemi astn. Vemi dlho som sa chcela vrti.
Ete vdy sa chcem k tomu svetlu vrti, ke umriem... Svetlo
bolo vemi jasn."
alie diea, ktor hovor o svojom ZPS roztene, je chla-
pec, ktorho nazvem Jason. Mal ZPS, ke ho pri jazde na
bicykli zrazilo auto. Jeho prhoda je zaujmavm celospek-
trlnym" ZPS v tom, e v nej nachdzame mnoh symptmy
zkladnho zitku a e je to zitok vemi siln.
Hovoril som s nm, ke mal trns rokov, tri roky po uda-
losti. Hoci nehoda, ktor mal, bola ak, testy ukzali, e
mozog pokoden nebol. A, ako vidte, odpovedal bystro
a inteligentne.
Jason: Stalo sa to, ke som mal jedens rokov. Na narodeniny
som dostal nov bicykel. Na druh de som sa viezol na bicykli,
nezbadal som, e sa bli auto a to ma zrazilo.
Na nraz sa nepamtm, ale odrazu som sa na seba pozeral
zhora. Videl som svoje telo pod bicyklom, nohu som mal zlome-
n a krvcala. Pamtm sa, e som sa pozeral a videl som, e
mm zatvoren oi. Bol som hore.
Vznal som sa asi jeden a pol metra nad svojm telom a vade
naokolo boli udia. Nejak mu z davu sa mi pokal pomc.
Prila sanitka. udoval som sa, preo sa udia znepokojuj, ve
mne je dobre. Sledoval som, ako vkladaj moje telo do sanitky
a pokal som sa im poveda, e mi je dobre, ale nik z nich ma
nepoul. Rozumel som, o vravia. Pomte mu," vravel ktosi.
Myslm, e je mtvy, ale dajme sa do toho," povedal ktosi in.
Sanitka odila a ja som sa usiloval s za ou. Bol som nad
sanitkou a iel som s ou. Myslel som si, e som mtvy. Poobzeral
som sa a nato som bol v tuneli, ktor mal na konci jasn svetlo.
Tunel akoby stpal oraz vyie. Vyiel som na druhej strane
tunela.
Tam na svetle bolo vea ud, ale nikoho z nich som nepoznal.
Povedal som im o nehode a oni vraveli, e sa musm vrti.
Povedali, e ete nepriiel mj as zomrie, a tak sa musm vrti
k otcovi, mame a sestre.
Bol som vo svetle dlh as. Aspo sa mi to zdal dlh as. Ctil
som, e ma tam vetci miluj. Vetci boli astn. Mm pocit, e
to svetlo bol boh. Tunel sa krtil dohora k svetlu ako vr. Nevedel
som, preo som v tuneli, ani kam idem. Chcel som sa dosta
43
k tomu svetlu. Ke som bol vo svetle, nechcel som sa vrti. Na
svoje telo som takmer zabudol.
Ke som stpal tm tunelom, pomhali mi dvaja udia. Videl
som ich, ke vyli na svetlo. Boli so mnou celou cestou.
Potom mi povedali, e sa musm vrti. Vrtil som sa tunelom
a skonil som op v nemocnici, kde na mne pracovali dvaja
lekri. Vraveli: Jason, Jason." Videl som na tom stole svoje telo,
zdalo sa mi modr. Vedel som, e sa vrtim, lebo mi to povedali
t udia na svetle.
Lekri si robili starosti, ale ja som sa im pokal poveda, e
som v poriadku. Jeden lekr mi priloil na hru tak pokrievky
a telo mi poskoilo.
Ke som sa prebral, povedal som lekrovi, e som ho videl,
ke mi priloil na hru tie pokrievky. Pokal som sa to poveda
aj mame, ale nik o tom nechcel pou. Jednho da som to
povedal uiteke v triede a ona to povedala vm.
Moody: Jason, o si o tom vetkom mysl? Chcem poveda,
e sa ti to stalo pred tromi rokmi. Zmenilo a to nejako? o to
poda teba znamen?
Jason: No, vea som o tom rozmal. Poda ma som zomrel.
Videl som, kam ideme, ke zomrieme. Nebojm sa smrti. Nauil
som sa tam, e najdleitejie je milova, km ijeme.
Vlani zomrel jeden chlapec z naej triedy. Mal leukmiu. Nik
o tom nechcel hovori, ale ja som povedal, e Donovi je dobre
tam, kde je, e smr nie je ni tak zvltne. Rozpovedal som im
o tom, ako som umrel, tak preto to uiteka povedala vm.
Moody: Jason, vimol si si nieo na tch uoch, o boli
s tebou v tuneli?
Jason: T dvaja udia, o boli so mnou v tuneli, mi pomhali,
len o som sa ta dostal. Nevedel som presne, kde som, ale chcel
som sa dosta k tomu svetlu na konci. Povedali mi, e sa mi ni
nestane a e ma vyved na svetlo. Ctil som, ako z nich sla lska.
Tvre som im v tuneli nevidel, iba kontry. Ke sme vyli do
svetla, videl som im tvre. ako sa to vysvetuje, lebo sa to vemi
li od ivota na svete. Nemm na to slovo. Akoby mali na sebe
vemi biele rcha. Vetko bolo presvetlen.
Moody: Vravel si, e sa s tebou zhovrali. o vraveli?
Jason: Nie. Vedel som, o si myslia a oni vedeli, o si mys-
lm ja.
Moody: V istej chvli si povedal, e si bol mtvy. Mohol by si
mi o tom porozprva?
Jason: Myslte vtedy, ke som sa vznal nad sanitkou? Poze-
44
ral som sa zhora sponad sanitky. Vedel som, e moje telo je
v sanitke, a predsa som bol nad ou. Jeden z chlapov v sanitke
povedal, e si mysl, e som mtvy a ke som ich oslovil, nik ma
nepoul, take som vedel, e som mtvy. Len o som vedel, e
som mtvy, roztvoril sa ten tunel a uvidel som svetlo na konci.
Ke som voiel dnu, ozvalo sa to uch". Bola to psina, by tam
dnu.
Je dobrm znakom, e deti maj na ZPS oividne prjemn
spomienky. Tieto deti si vemi asto vytvraj blzky vzah
k uom, ktorch stretli na druhej strane". Ked sa vrtia,
rozprvaj o krsnej ene, ktor sa ich ujala, ke zomreli.
Pre ma je to al znak pozitvnych inkov ZPS, dokonca
aj na kultrne neovplyvnen" as spolonosti. Zitok ani
nevyvolva strach, ani neinkuje na deti ako duevn choro-
ba; naopak, mlad ZPS-kri si zvyajne vytvraj k svojim
epizdam aksi dvern vzah. Tto tba po krsnom svet-
le", ako mi povedal jeden pacient, urobila z viny detskch
ZPS-krov v alom ivote lepch ud. A op je to prve ich
zvltne poznanie, ktor ich rob lskavejmi a trpezlivejmi.
Star pacient, ktor mal ZPS ako diea, mi povedal:
Nikdy som sa nedal zatiahnu do rodinnch kriepok ako moji
bratia a sestry. Mama vravela, e je to preto, lebo mm ir
obraz". Hdam je to aj pravda.
No ja som jednoducho vedel, e ni, o om sa hdame, nie je
skutone dleit. Po stretnut so svetelnou bytosou som vedel,
e nijak hdky nemaj zmysel. Take ke sa nieo podobn
strhlo v rodine, ja som sa utiahol do kta s knikou a nechal som
ostatnch, nech si rieia svoje problmy. Mj problm u za ma
vyrieili. A tak ist som ete aj dnes - vye tridsa rokov potom,
o sa mi to stalo.
Zvery inch bdateov
Problm det a ZPS nie je medicnsky vemi prebdan. Ale
aj tie skromn vsledky, ktor jestvuj, si rozhodne zaslia
pozornos, pretoe bdatelia dospeli k vlastnm zverom
o vzname ZPS u vemi mladch ud.
Jednm takm bdateom je dr. Dvid Herzog z Massachu-
settskej veobecnej nemocnice v Bostone. V kazuistike nazva-
45
nej Zitky prahu smrti u vemi mladch ud" podva Her-
zog sprvu o esmesanom dievatku, ktor prijali na stanici
intenzvnej opatery s akou chorobou. Ihne jej nasadili pri-
meran liebu vrtane kyslka na stabilizciu a o krtky as
bola op zdrav.
O niekoko mesiacov vak upadla do paniky, ke ju bratia
a sestry nahuckali, aby preliezla cez tunel v miestnom obchod-
nom dome. Dr. Herzog, ktor tento strach oznauje ako tu-
nelov paniku", vrav, e problm sa vyskytol aj pri viacerch
alch prleitostiach.
Poda matky," tame v kazuistike, pacientka poas tch-
to prhod rozprva vemi rchlo, je neprimerane vyakan
a ohromen a psob dojmom, akoby tunel vemi dobre pozna-
la. Vo veku tri a pol roka, ke jej matka vysvetovala bliacu
sa smr starej matky, diea odvetilo: ,Bude stark musie s
cez tunel v obchode, aby mohla uvidie boha?' "
Hoci Herzog priznva, e obraz tunela tu m rovnak v-
znam ako u dospelch, vyhba sa tomu, aby interpretoval
zmysel prhody. Skr zdrazuje, e ZPS-kr potrebuje od
lekrov a rodiov okamit pochopenie, techu a povzbu-
denie.
Tm, e dieau pomeme vyjadri jeho city a pochopi
jeho reakcie na predchdzajce traumatick udalosti, umon-
me mu prekona niekdaj strach a predchdzajcu traumu."
alia kazuistika pochdza od Dr. Melvina Morsa z Detskej
ortopedickej nemocnice a Lekrskeho centra v Seattle. Pod-
va sprvu o sedemronom dievati, ktor sa takmer utopilo na
miestnom kpalisku.
Morse videl dieva po prv raz, ke ju priniesli na stanicu
prvej pomoci. Dal jej patrin lieky a na tri dni ju zapojil na
respirtor. Po tdni ju z nemocnice prepustili.
K tomu, e mala ZPS, sa priznala asi o dva tdne neskr
pri kontrolnej prehliadke. Ke sa jej lekr optal, o si zo
zitku pamt, povedala mu, e si pamt iba toko, e sa
zhovrala s otcom nebeskm". Vek rozpaky potom zabrni-
li dievine pokraova v rozhovore.
O tde neskr sa s ou zhovral Morse. Ke po prv raz
spomenul ZPS, upadla do rozpakov, ale rozhodla sa, e sa
s nm o prhode porozprva, lebo ke o tom hovor, m
dobr pocit". Nedovolila, aby sa interview nahrvalo na mag-
netofn a prv ako sa o prhode rozhovorila, nakreslila to, o
sa stalo, v podobe obrzkov. Zacitujeme z Morsovej prce:
46
Pacientka povedala, e prv jej spomienka na topenie sa bola,
e je vo vode". Vyhlsila: Bola som mtva. Potom som bola
v tuneli. Bol tmav a ja som sa bla. Nevldala som kra."
Zjavila sa ena, ktor sa volala Elizabeth, a v tuneli sa rozjasnilo.
ena bola vysok, mala iariv lt vlasy. Spolu krali do neba.
Pacientka vyhlsila, e nebo bolo fajn. Bolo tam vea svetla
a hba kvetov." Povedala, e okolo neba bola ohrada, za ktor
nevidela. Stretla sa s mnohmi umi, vrtane svojich mtvych
starch rodiov, mtvej tety z matkinej strany a dvoch dospelch
ien Heather a Melissy, ktor akali na znovuzrodenie. Potom
stretla nebeskho otca a Jeia", ktor sa jej sptal, i sa chce
vrti na Zem. Odvetila: nie". Nato sa jej Elizabeth sptala, i
sa chce vidie s matkou. Povedala, e no a prebrala sa v nemoc-
nici. Nakoniec tvrdila, e si pamt, e ma videla v ambulancii
prvej pomoci, ale nijak podrobnosti z trojdovho obdobia,
poas ktorho leala v kme, uvies nevedela. (Morse. M.:
A Near-Death Experience in a Seven-Year-Old Child. The
American Journal of the Disabled Child, zv. 137, s. 939-961.)
Morse si vma aj pacientkinu nboensk vchovu. Kee
dieva je mormnka, uili ju, e Zem je iba zastvkou na ceste
do neba. Povedali jej, e napokon sa znovu stretne so svojimi
mtvymi prbuznmi, vrtane svojej tety, ktor umrela o dva
roky prv, ako sa ona takmer utopila.
Matka jej opsala smr ako: lenie s umi na plachetnici.
Meme s iba na sam kraj a kva im." O dui jej povedali,
e je ako rukavica, ktor sa nm v okamihu smrti zvleie
z ruky a op sa k nm pripoj v nebi.
Morse pripa, e udalosti, ktor jeho pacientka zaila
poas ZPS - stretnutie s Jeiom, stretnutie s mtvymi prbuz-
nmi - vborne zapadaj do jej nboenskej vchovy. Ale po-
ukazuje na to, e napriek tejto nboenskej prprave sa jej
zitok zhoduje so zitkami mnohch bezvercov, ktor absol-
vovali ZPS. Tak ako oni, aj ona zaila prechod tunelom,
videla sveteln bytosti, rozprvala sa s bostvom a prezerala
si nebo.
Morse - podobne ako in bdatelia - dospieva k zveru, e
nboensk vchova nemen zkladn zitok, iba jeho inter-
pretciu.
47
A ete Morse
Dr. Morse pokraoval vo vskume ZPS u det aj po roku
1983, ke podal sprvu o spomnanom prpade.
V roku 1985 uverejnil prcu nazvan Zitok prahu smrti
v pediatrickej populcii", kde interviewoval sedem det, ktor
boli kriticky chor" (to jest postihnut nemocami s vysokm
percentom mrtnosti) vo veku tri a estns rokov. Vo vine
prpadov deom zlyhalo srdce v dsledku traumy alebo tope-
nia sa. Autor interviewoval aj inch pacientov z rovnakej
vekovej skupiny, ktor mali vne, no nie nevyhnutne ivotu
nebezpen ochorenia. U tch sa epizdy so ZPS nevyskytli.
Rozhovory sa konali prinajmenom dva mesiace po tom, o
deti opustili nemocnicu. Sprevdzali ich pritom rodiia, kto-
rch sa lekr ptal na ich nzor o zdravotnom vvine dieaa.
Potom aj rodiia, aj diea dostali nesugestvne otzky o tom,
o si diea pamt zo svojej hospitalizcie. Boli tam otzky
ako: Snvalo sa ti?" o si pamt z toho asu, ke si
spal(a), alebo bol(a) v bezvedom?" Lekr tie deti nabdal,
aby svoje zitky nakreslili.
Takmer na konci rozhovoru dostali deti rad otzok, na kto-
r mali odpoveda no alebo nie, naprklad: Videl(a) si tu-
nel?" Videl(a) si sveteln bytos?"
ZPS oznmili tyria zo siedmich kriticky chorch pacientov.
Dvaja z tch tyroch uviedli, e ZPS mal upokojujci inok,
dvaja mali mimotelov zitok, jeden videl jasn tunel a al
tmav schodisko; dvoch sa sveteln bytos optala, i chc
zosta na tomto nebeskom mieste a oni sa rozhodli vrti.
Niektor rozhovory psobili priam ohromujco. Jeden
z pacientov, ktor umrel" na operanom stole na zlyhanie
srdca, povedal rodiom: Musm vm prezradi krsne tajom-
stvo. Bol som na polceste do neba." Povedal, e bol na
tmavom schodisku" a plhal sa nahor". Asi na polceste sa
rozhodol, e sa vrti, lebo mal mladieho brata, ktor zomrel
a on usdil, e ete nenadiiel as, aby iel za nm, pretoe
rodiia by sa ctili opusten.
Na zklade tejto prce dospel Morse k zveru, e deti maj
viac-menej rovnak ZPS ako dospel. Vyjadril tie ndej, e
prca upozorn" inch lekrov, e tieto zitky sa vyskytuj
u signifikantnho mnostva kriticky chorch det". Prca ho
vak tie povzbudila, aby sa zaoberal alou zaujmavou otz-
kou: Mus sa lovek ocitn na prahu smrti, aby mal ZPS,
48
alebo me tento zitok ma aj pri chorobe, ktor neohrozuje
ivot?
Odpoveda na tto otzku sa dr. Morse poksil svojou al-
ou prcou. Bdatelia v nej prebrali 202 zdravotnch zzna-
mov a nali jedens pacientov, ktor preili kritick choro-
by", definovan ako ochorenia s mrtnosou presahujcou
desa percent. Vyetrovali tie dvadsadev pacientov rovna-
kho veku, ktor preili vne choroby", teda tak, pri kto-
rch bola mrtnos vemi nzka.
Hoci z tch, o boli vne chor, nemal ZPS ani jeden,
siedmi z jedenstich kriticky chorch si spomnali, i u na
bytie mimo tela (iesti pacienti), vstupovanie do temnoty (pia-
ti), upokojujce i kladn inky (traja), e videli ud alebo
bytosti v bielom (traja), videli spoluiakov alebo uiteov (dva-
ja), videli mtvych prbuznch (jeden), dospeli na hranicu
(jeden), boli v tuneli (tyria) a rozhodli sa vrti do tela
(traja).
Rozhovory sa viedli podobnm spsobom ako rozhovory
v prci dr. Morseho o deoch a ZPS. No odpovede boli ovea
zaujmavejie. Naprklad istmu jedensronmu chlapcovi
v nemocninej hale odrazu zlyhalo srdce.
Pamt si, e bol v nemocninej hale a nato mal pocit, e kles,
ako ke idete autom cez hrbo a padne vm aldok". V uiach
zaul svitiv" zvuk a udsk vravu. Potom sa vznal na plaf-
ne miestnosti a hadel na vlastn telo. V miestnosti bolo ero
a jeho telo iarilo slabm svetlom. Poul, ako sestrika hovor:
Radej keby sme to nemuseli robi" a sledoval prebiehajcu
kardiopulmonrnu resuscitciu. Videl, ako mu sestrika dala na
telo nejak mas" a potom podala doktorovi rakietky". Rakietky
mu priloili na telo a ke doktor stisol gombk, bol som odrazu
op v svojom tele a pozeral som nahor na doktora."
Ke mu telom prebehol ok, pocioval vrazn boles a vyhl-
sil, e sa mu o bolesti spsobenej tmto postupom, znmym ako
kardioverzia, snvalo v opakovanch zlch snoch.
Sestriky, ktor boli pri tejto udalosti, uvdzaj, e po kardio-
verzii otvoril oi a povedal: To bolo ale ozaj strelen. Vznal
som sa nad svojm telom a potom ma to vtiahlo nazad do seba."
Na tto vpove si vbec nespomnal.
al z interviewovanch si spomnal na vye dvojmetrov
bytos, ktor ho previedla tunelom. Nebol to Kristus," ubez-
49
peoval Morsa. Ale mohol to by anjel, ktor ma viedol ku
Kristovi."
Morse dospel k zveru, e zkladn ZPS zavaj iba udia,
ktor prekonali kritick chorobu alebo stres ohrozujci ivot.
Videl som sa ako dospel
V poslednch rokoch som sa zaal det vypytova, v akom
veku s poas ZPS. Inmi slovami, je ich duchovn telo telom
dieaa alebo dospelho? Prekvapujco vysok poet ich od-
poved, e s poas prhody dospel, hoci nevedia poveda, na
zklade oho to vedia.
Ak verte, e pri ZPS duch opa svoje pozemsk telo,
potom by to mohlo znamena, e duch sm je nadasov
jednotka, ktor nachdza prbytok v ustavine sa meniacom
tele. Ke napokon telo opotrebuje, odchdza na in svet.
In mon vysvetlenie je, e sveteln bytosti vzbudzuj
v deoch tak pocit nentenosti, e sa ctia ako medzi seberov-
nmi. To by ich mohlo vies k domnienke, e s rovnako star
ako t, o ich obklopuj.
Ist ena mi rozpovedala podobn ZPS, ktor mala ako
diea.
Bolo to jednho da okolo poludnia, ke som mala sedem
rokov a ila som zo koly domov na obed. Uprostred cesty bola
zamrznut mlka a ja som sa rozbehla, e sa na nej poklznem,
ako to deti robievaj. Lene ke som na u vletela, nohy mi
vyleteli, ja som si udrela hlavu. Vstala som a krala cez tri ulice
domov, ale vbec som nebola pri zmysloch.
Mama sa ma sptala, o sa stalo a ja som jej povedala, e som
sa pomykla a udrela si hlavu. Dala mi aspirn, ale ke som si
ho chcela vzia, nevedela som si trafi do st.
Mama ma hne printila, aby som si ahla, a zavolala lekra.
Prve vtedy som zamdlela. Bola som v bezvedom dvans hodn
a oni cel ten as nevedeli, i zostanem naive, alebo zomriem.
Pravdae, ja si z toho ni nepamtm. Pamtm sa iba, e som
sa prebrala v zhrade plnej vekch kvetov. Keby som ich mala
opsa, povedala by som, e vyzerali ako vek, vysok dlie.
Zhrada bola krsna a bolo v nej teplo a jasno.
Poobzerala som sa po zhrade a zbadala som t bytos. Zhra-
da bola nezvyajne krsna, ale jej prtomnos vetko zatienila.
50
Ctila som sa v jej prtomnosti dokonale milovan a dokonale
zasten. A hoci to bolo pred viacermi rokmi, ete vdy mm
ten pocit.
Bytos mi povedala - bez slov - : Take ty sa vracia". A ja
som rovnakm spsobom odvetila: Ano." Optala sa ma, preo
sa chcem vrti do svojho tela a ja som povedala: Lebo ma
potrebuje moja mama."
Pamtm si, e v tej chvli som la dolu tunelom a svetlo bolo
oraz menie a menie. A ke som u svetlo vbec nevidela,
prebrala som sa.
Vstala som, poobzerala som sa okolo seba a povedala som:
Ahoj, mama."
Ke sa teraz sptne pozerm na ten zitok, uvedomujem si,
e som v jeho prtomnosti bola celkom dospel. Ako som vrave-
la, mala som iba sedem rokov, ale viem, e som bola dospel.
V rmci rozvjajceho sa vskumu ZPS sa nm napokon iste
podar zisti, nakoko je tento jav rozren.
Zver
Pre mnohch ud s zitky prahu smrti u det presvedivej-
m dkazom posmrtnho ivota ne tieto zitky u starch
ud. Nie je ak pochopi, preo. Star udia mali viac asu
da sa ovplyvni a formova svojimi ivotnmi sksenosami
a tisckami nboenstiev.
Na druhej strane, deti pristupuj k tomuto zitku s istou
bezprostrednosou. Nemali ete as, aby ich hlboko poznail
kultrny materil, ktor ich rchlo zana obklopova.
Ale z klinickho hadiska najdleitejm momentom det-
skch ZPS je zblesk ivota na druhej strane", ktor sa im
naskytuje, a to, ako ich ovplyvn na cel zvyok ivota. S
astnejie a vmi prekypuj ndejou ako udia okolo nich.
Predstavuj ete presvedivej dkaz, e ZPS s v ivote
loveka kladnou zmenou.
tvrta kapitola
Preo ns zitky prahu smrti
tak zaujmaj
Doposia sme sa zaoberali inkami zitku prahu smrti na
ud, ktor ich maj. Ale ako psob na ud v ZPS-krovom
okol? A preo zitok prahu smrti tak fascinuje verejnos?
Pravdu povediac, ked som pred vye desiatimi rokmi nap-
sal ivot po ivote, nebol by som si pomyslel, e zujem verej-
nosti o ZPS bude tak vytrval a siln. Myslel som, e to bude
jedna z tch vedeckch discipln, ktor sa utiahnu do vskum-
nch laboratri a lekrskych uebn a vyjd z nich iba vtedy,
ked nejak pacient absolvuje ZPS a potrebuje vysvetlenie
i radu.
No hoci vysvetlenia javu zvanho zitok prahu smrti mono
ani nie s o ni jasnejie, zujem verejnosti nehatene vzrast.
Pri mojich cestch na rozlin konferencie a verejn zhroma-
denia sa udia stle domhaj odpoved na mnoh zkladn
otzky o zitkoch prahu smrti:
S ZPS-kri naozaj mtvi?
Ako hadia ZPS-kri na svoje telo?
Psob ZPS ako utvrdenie v nbonosti?
Vyskytuj sa ZPS v literatre?
Ako si mono vysvetli bojov ZPS"?
Mu ZPS poskytova ndej smtiacim pozostalm?
Ako vplvaj ZPS na ud so samovraednmi sklonmi?
Keby sa dokzala existencia ZPS, zmenilo by to vedu?
Vzbudzuj ZPS tak zujem iba preto, e s nov
a mdne?
V tejto kapitole mienim na takto otzky v rmci svojich
schopnost o najuspokojivejie odpoveda. Ale najprv chcem
ukza, preo me prah smrti na ivch psobi ruivejie ako
sama smr.
Pred niekokmi rokmi mi ist psychiater rozprval o prho-
de, ktor sa stala v lietadle, ke sa po nvteve v Indii vracal
domov do Spojench ttov.
Ked sa podval obed, jednmu cestujcemu prilo vemi
52
zle. Na palube bolo niekoko lekrov, ktor prili na pomoc.
Ale napriek vetkmu ich siliu o vzkriesenie sa zdalo, e mu
umrel.
Jeho telo nechali lea v chodbike a prikryli ho dekami.
oskoro vzruen zvedavos ostatnch cestujcich opadla a,
hoci to znie neuveritene, op sa pustili do jedla.
Po niekokch mintach si zopr cestujcich sediacich
v blzkosti tela povimlo zchvevy a mrvenie pod dekami.
Op zavolali lekrov, ktor pribehli a tentoraz sa im podarilo
vzkriesi mua, ktor zostal naive.
Psychiater si v tej chvli povimol, e nik nepokraoval
v jeden. Ke sa vypytoval ud okolo seba, zistil, e ud
v lietadle vmi znepokojilo vstanie z mtvych ako sm stav
smrti, s ktorm sme zrejme zmierenej.
Ponauenie je jasn: my udia si po cel ivot vytyujeme
hranice. Sme ovea pripravenej vyrovna sa so smrou ako so
zdanlivm nvratom do ivota. Ist javy zaradujeme na jednu
stranu svojich duevnch hranc a in na druh stranu. Napr-
klad, ako deti sa dozvieme o rozdieloch medzi dievatami
a chlapcami. A neskr v ivote ns asto privdzaj do zmt-
ku udia, ktor prekrauj iaru rozdeujcu pohlavia, i u ide
o transsexulov alebo o transvestitov.
Sme presveden, e jedno telo, jedno ja" je prrodn z-
kon. Take ke narazme na viacnsobn osobnosti, ako je
on slvna Eva a Sybila, nae duevn hranice sa poruuj pri
pomyslen, e v jednom tele by mohlo prebva aj viac ako
jedno ja.
Ume sa, e lovek je jedno a zviera osi druh. Take ke
sa njdu deti, ktor vychovali vlci alebo opice, je to tok na
nae hranice a my sme hlboko znepokojen. To ist sa vzahuje
aj na skutonos, e ns fascinuj tak javy, ako s siamsk
dvojat alebo elefantiza. toia na nae ohranien predsta-
vy o tom, ak by mal by svet a ntia ns pochybova
o hodnotch, ktor sme vdy povaovali za platn.
Ako to vetko svis s otzkou, preo ns tak zaujmaj
ZPS, by malo by jasn.
Deliaca iara medzi ivotom a smrou je zo vetkch najzne-
pokojujcejia. Ume sa, e smr je osi, omu sa treba vyh-
ba. Usilujeme sa nepripusti si mylienky na smr do vedomia
a vznam smrti zvyajne spoznvame postupne.
A ZPS toia prve na tto deliacu iaru medzi ivotom
a smrou. V uplynulch dvadsiatich rokoch som neraz sledoval
53
oarenie na tvrach posluchov, ke niekto vykladal svoj
zitok prahu smrti. Zd sa, akoby si vea ud nikdy nemohlo
zvykn na mylienku, e lovek stojaci pred nimi nielen
vstal z mtvych", ale bol aj svedkom ohosi duchovnho, o
mnoh udia stotouj s posmrtnm ivotom.
S ZPS-kri naozaj mtvi?
Raz po prednke, ktor som mal o svojej prci, prila za
mnou jedna posluchka, staria ena. Povedala, e asi pred
rokom prila o manela. Zomrel na infarkt, no najprv sa ho
lekri nejak as pokali oivi. Ke sa ena dopoula
o ZPS-kroch, ktor mali infarkt a podarilo sa ich vzkriesi,
mala v hlave iba dve mylienky: Nevzdali sa lekri pri jej
manelovi priskoro? A nakoko blzko maj ZPS-kri k smrti?
Prvej otzke som sa obozretne vyhol. Vyhlsil som, e som
tam nebol, a tak nemem posdi, i sa urobilo vetko, o sa
dalo, alebo nie.
Na druh otzku - S ZPS-kri v niektorom okamihu
naozaj mtvi?" ako odpoveda. Lekri neraz ukonili oivo-
vacie pokusy, lebo nemohli zisti nijak znmky ivota. Inoke-
dy monitory EEG pripojen na mozog ukazovali rovn iary,
o znamen, e nejestvuje nijak zachytiten znak mozgovej
innosti. A predsa tto udia niekedy ovaj, a nikto, kto
pracuje v medicne, nevie vlastne poveda, preo.
Poda klasickej defincie je smr stav, z ktorho sa nevracia-
me. Definuje sa ako nezvratn. No a kee sa vetci ZPS-kri
vrtili, tak neboli skutone mtvi. Stalo sa in, a sce, e sa
splnili rozlin kritri smrti. Naprklad im na ist as prestalo
bi srdce, alebo nedchali. S dokonca aj prpady, e ustane
mozgov innos, a potom sa op spontnne zane. U niekto-
rch ud s hypothermiou (prudkm poklesom telesnej teplo-
ty) nenachdzame nijak znaky mozgovej innosti, a km sa
im teplota nezane op zvyova.
Hoci maj k smrti vemi blzko, poda defincie tento stav
ete celkom nedosiahli. Mnoh z tchto situci vyvolvaj
pochybnosti o pravidle piatich mint, ktor tvrd, e ak srdce
nebije dlhie ako p mint, niet u dvodu pokraova
v oivovan, pretoe mozog by bol bezndejne pokoden
nedostatkom kyslka. Pri modernch resuscitanch postu-
poch bude treba toto od oka uren pravidlo prehodnoti.
54
Jeden mu, ktorho poznm, utrpel pri automobilovej neho-
de ak zranenie a odviezli ho do nemocnice na stanicu prvej
pomoci, kde ho pri prchode vyhlsili za mtveho.
Jeho telo uloili na vozk a odsunuli za nejak zvesy
v miestnosti prvej pomoci, kde ho ponechali, zatia o sa
lekri venovali oetrovaniu ostatnch ud, ktor sa zranili pri
tej nehode. O niekoko hodn oetrovatelia zaali odva telo
do inej asti nemocnice, ke sa mu odrazu pomrvil.
Napriek tomu, e chbali tak znaky ivota ako tep srdca
a reagujce zrenice, bol tento mu iv a je iv dodnes.
In mu, ktorho poznm, beh po svete so svojm nekrol-
gom. Priviezli ho do nemocnice, vyhlsili za mtveho a prikry-
tho plachtou poslali do mrnice. Na poudovanie, o niekoko
hodn spontnne oil.
Z toho vetkho vyplva ponauenie, e je ete mnoh, o
o fyziolgii umierania nevieme. Take z odbornho hadiska
ZPS-kri nie s nikdy skutone mtvi, ale vina z ns nikdy
nemala k tomu tak blzko ako oni.
Ako hadia ZPS-kri na svoje telo?
Zitok prahu smrti spsobuje, e mnoh udia zan
o svojom tele uvaova in. Vina ZPS-krov, s ktormi
som hovoril, had na svoje telo ako na prbytok ducha.
V dsledku toho sa menej boja okolitho sveta a cudzej"
mienky o svojom vzore.
Naprklad ist ZPS-krka, ktor sa stala jednou z mojich
najlepch priateliek, viedla celkom normlny ivot, a km
poas opercie lnka nezomrela" na zlyhanie srdca. Jej
lekr sa vye dvadsa mint porn pokal uvies srdce do
chodu, no potom sa vzdal a prikzal oetrovateom v miestnos-
ti, aby vypsali mrtn list. Zblesk ivota ho priml, aby
obnovil oivovacie pokusy a napokon jej srdce op zaalo bi.
V tom ase pacientka zaila odlenie od tela a sledovala
lekra i sestriky, ako sa jej pokaj zachrni ivot. Vystpi-
la tunelom do krsnej re svetla a lsky, v ktorej vemi pod-
robne videla znovu sa odohra vetky udalosti svojho ivota.
Videla prbuznch a priateov, ktor zomreli pred mnohmi
rokmi, a dokonca si mohla aj vybra, i sa vrti alebo zostane.
Hoci rozhodnutie bolo vemi ak, kvli dcre a manelovi si
vybrala nvrat do terajieho ivota.
55
Od tej udalosti spred desiatich rokov jej telesn zdravie
sstavne upad. M cukrovku a chronick akosti s chrbti-
cou, ktor si vyiadali viacero operci a in zkroky.
A predsa som ju po cel as, o ju poznm, ani raz nepoul
saova sa na bolesti i trapy. Hoci obas iste vemi trp, jej
postoj je iarivo pokojn.
Nedvno som sa dozvedel, e zase o kus prekroila hranice,
ktor jej kladie chorav telo, ke navtvila zbavn park
a absolvovala vetky atrakcie, dokonca aj jazdu s premetom
na horskej drhe. Pre ma to symbolizovalo jej vieru v po-
smrtn ivot.
Mnoh udia, ktor maj poas ZPS mimotelov zitok, ani
nespoznvaj v tele, ktor opustili, vlastn telo. Mnoh ZPS-
-kri mi povedali, e pred zitkom boli zvyknut pozna sa
z pohadov do zrkadla a na fotografie. Ale ZPS spsobilo, e
sa na svoje telo dvaj in.
Jeden z najpozoruhodnejch prkladov mi poskytol ist psy-
chiater, ktor mal ZPS. Povedal: V ivote si mete myslie,
e viete, ako vyzerte. Ale ke vystpite zo svojho tela
a vidte vlastn hmotn telo, je vemi ak uhdnu, ktor zo
vetkch tiel na svete patr vm."
V danom prpade dotyn bldil po vojenskej nemocnici,
hadel na rady tiel v posteliach a nevedel rozozna, ktor je
jeho. Bol mimo svojho tela i mimo nemocnice a pokal sa
dosta domov. Ale ke si uvedomil, e ho nik nevid ani
nepouje, vrtil sa a usiloval sa njs sm seba.
Mal s tm doslova problmy, a km neobjavil telo, ktor
malo na ruke prste jeho tudentskho spolku a neuvedomil
si. e akiste patr jemu.
In mu, ktorho poznm, spadol z nstennej reklamy na
drty vysokho naptia. V dsledku poplenn priiel o nohy
a o as ruky. V operanej sle mal mimotelov zitok. Ke
hadel na vlastn telo, prv mylienka, ktor mu zila na um,
bola: Pozri na toho neastnka." Ani v tom tele na opera-
nom stole nespoznal vlastn telo. Ke si napokon uvedomil,
e to ako pokoden telo patr jemu, povimol si ete aj in
zvltnos: jeho duchovn telo nebolo nijako postihnut.
Mnoh telesne postihnut udia, ktor maj ZPS, zisuj, e
ich telesn neduhy sa stratili. V duchovnej ri s plnmi
a vemi pohyblivmi bytosami. Mm tak sksenos, e ZPS
umouje telesne postihnutm, aby k svojim akostiam zauja-
li uzmierenej postoj.
56
Hoci ZPS ved u mnohch ud k tomu, e hadia na svoje
telo ako na prbytok ducha, nechcem tm naznai, e v d-
sledku tohto zitku sa z nich stvaj milovnci rizika. Nevy-
tvra sa u nich postoj typu nech sa deje, o chce", s akm sa
stretvame u mnohch parautistov skcich vonm pdom
alebo u horolezcov. Ak u, tak ZPS-kri zan o svoje telo
vmi dba.
ZPS ako utvrdenie v nbonosti
Hoci niektor bdatelia vystupuj s teriou, e ZPS s vyvo-
lvan silnou vierou v boha a posmrtn ivot, skutonos je
tak, e tieto zitky sa stvaj rovnako asto neveriacim ako
veriacim.
V priebehu rokov som narazil na ZPS s najrozlinejmi
nboenskmi pozadiami. Niektor udia mi vravia, e pred
tmto zitkom neverili v boha. In uvdzaj, e boli vemi
nbon.
Zaujmav je, e po ZPS sa inok zd by rovnak: udia,
ktor pred zitkom neboli navonok nbon, po om hovoria,
e predsa len veria v boha a vysoko si cenia duchovno, rovna-
ko ako t, o v boha verili od samho zaiatku.
V oboch skupinch sa dostavuje tak vzah k nboenstvu,
ktor sa vemi li od zkeho vkladu, ak sa ujal vo vine
cirkv. Vaka tomuto zitku si uvedomia, e pri nboenstve
nejde o to, e by jedna sprvna" skupina stla proti viacerm
pochybenm" skupinm. udia, ktor absolvuj ZPS, po n-
vrate hovoria, e pri nboenstve ide o vau schopnos milo-
va - nie o doktrny a vyznanie. Slovom, myslia si, e boh je
ovea vekodunejia bytos, ako si mysleli predtm, a e na
vyznan nezle.
Dobrm prkladom je tu ist postaria ena z New Hampshi-
re, ktor mala ZPS po zlyhan srdca. Od detstva bola vemi
pobonou a cirkevnej doktrny sa pridajcou luternkou.
Ale po ZPS sa uvonila a stala sa radostnejm lovekom. Ke
od nej lenovia rodiny iadali, aby vysvetlila tto zmenu svojej
osobnosti, povedala jednoducho, e po prhode pochopila bo-
ha a uvedomila si, e mu na cirkevnej doktrne vbec nezle.
Na svete je vea nboenstiev, ktor ochotne prijmaj ZPS
ako brnu k duchovnmu svetu. Najvznamnejie zpadn
nboenstvo, ktor zaujma takto postoj, je cirkev Jeia
57
Krista poslednch dn, benejie znma ako mormnska cir-
kev.
Mormnska doktrna uznva ZPS ako nazretie do sveta
duchov. Mormni veria, e svet duchov je dimenzia, ktor iv
nemu vnma, ale v ktorej prebvaj t, o opustili svoje
hmotn telo.
Mormnska Kniha kzn, komentr k mormnskej vierou-
ke z pera cirkevnch predstavench, vrav, e duchovn telo
si uchovva p zmyslov hmotnho tela (zrak, sluch, hmat,
chu a uch), no pritom je obdaren zvenmi schopnosa-
mi" i schopnosou zaobera sa mnohmi rozlinmi mylienka-
mi odrazu. Vie sa tie pohybova rchlosou blesku, vid odra-
zu rozlinmi smermi a dorozumieva sa okrem rei aj mnoh-
mi inmi spsobmi. A nieje poznaen neduhmi a chorobami.
Mormnska doktrna vrav, e duch vstupuje do tela pri
zrode a opa ho pri smrti. Definuje smr ako iba prechod
z jednho stavu i sfry bytia do druhho".
Ke prejdeme dolie smrti, obrtime sa a pozrieme na
a pomyslme si, hla, toto je najvia vhoda celho mjho bytia,
pretoe som preiel zo stavu smtku, ialu, tosti, neastia,
biedy, bolesti, utrpenia a sklamania do stavu bytia, kde mem
plne vychutnva ivot, nakoko sa to bez tela len d.
Mormnski predci opisuj mnoh znaky ZPS. Jeden vrav:
jas a slva alieho prbytku sa nedaj vyjadri", o je
v podstate to ist, ako ke ns zaplavuje tiv svetlo. al
vrav, e tam ako tu vetky veci bud prirodzen a vy ich
budete chpa ako teraz chpete prirodzen veci", o sa zho-
duje so slovami mnohch ZPS-krov, ktor zavaj aksi ve-
strann chpavos.
V Knihe kzn nachdza oporu aj zitok posmrtnho vide-
nia prbuznch a priateov.
Za zvojom mme viac priateov ako na tejto strane, a nikdy
vs vai rodiia a priatelia na tomto svete nevtali tak radostne,
ako vs bud zdravi oni, a nikdy ste sa tak nepoteili priateovi
v tomto ivote, ako sa potete, ke ho stretnete.
S mormnski predci, ktor vravia, e niektorch duchov,
o zaili smr, privolaj sp, aby op prebvali v svojom
58
hmotnom tele. Tto udia prejd prirodzenou i doasnou
smrou dvakrt."
Azda jeden z najznmejch takchto mormnskych ZPS sa
stal Jedediahovi Grantovi a pre Knihu kzn ho zaznamenal
cirkevn predk Heber Kimball:
Povedal mi, brat Heber, po dve noci za sebou som bol vo svete
duchov, a zo vetkch hrz, ktor ma kedy postretli, najhoria
bola, e som sa musel vrti do svojho tela, hoci som to musel
urobi.
Grantova hrza pochdzala z toho, e poas pobytu vo svete
duchov stretol svoju neboh enu a dcru, ako aj mnohch
priateov.
Videl svoju enu, bola prv, o k nemu podila. Videl mnohch
znmych, ale nezhovral sa s nikm, iba so svojou enou Caroli-
ne. Podila k nemu a on jej povedal, e vyzer krsne, a v nru
drala ich dieatko, ktor zomrelo na planinch, a povedala:
Pn Grant, tu je mal Margaret; viete, e ju zorali vlci; ale
neublilo jej to, tu je nedotknut."
Posmrtn ivot sa spomna aj v Biblii, kde Pavol opisuje,
ak telo budeme ma na druhom svete.
Ale niekto povie: ako s mtvi kriesen? V akom tele prdu?
nemdry!... A ke rozsieva, nerozsieva telo, ktor m vznik-
n, ale hol zrno... A Boh dva... kadmu semenu jeho vlast-
n telo... S aj nebesk tel, s aj zemsk; ale in je lesk nebes-
kch a in zemskch... Tak aj pri zmtvychvstan. Rozsieva sa
poruiten, vzkriesen je neporuiten; rozsieva sa neslvne,
vzkriesen je slvne; rozsieva sa slab, vzkriesen je siln; rozsie-
va sa telo telesn, vzkriesen je telo duchovn. Lebo ako je telesn
telo, tak je aj duchovn... Ajha, poviem vm tajomstvo: vetci
neumrieme, ale vetci sa premenme, razom, ihne, len o zaznie
hlas poslednej trby. Lebo zaznie trba a mtvi bud vzkriesen
neporuiten...
Prv list apotola Pavla Korinanom 15:35-52
(Citovan poda prekladu pripravenho redaknou komisiou
Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v., Tranoscius, Liptovsk Mi-
kul 1978)
59
Zitky prahu smrti v literatre
Na vod treba poznamena, e jestvuje literrny a filmov
ner, ktor sa zaober nvratom so zhrobia. Bohuia, v-
inu tchto prkladov by sme mohli zaradi medzi horory,
v ktorch sa mtvi vracaj do re ivch so zlmi a nekalmi
myslami.
Aj ke ZPS zvyajne obsahuje nejak druh nvratu zo z-
hrobia, vsledky s celkom in ako pri uprovi alebo Franken-
steinovi. ZPS nie s udalosti, ktor spsobuj hlbok rozvrat,
naopak, zvyajne psobia blahodarne. ZPS nie s temn
a hrzostran, ale prinaj ndej a pokoj.
Vo vekej literatre nachdzame viacero prkladov ZPS.
Naprklad vo Vianonej kolede Charlesa Dickensa sa Ebenezer
Scrooge pod vplyvom ohosi ako zitok prahu smrti premen
z lakomho a cynickho vdovca na toho najlepieho priatea,
toho najlepieho pna a toho najlepieho loveka, akho nae
mil mesto poznalo".
V tom klasickom prbehu stretne Scrooge troch duchov -
Minul, Sasn a Budce Vianoce - ktor ho vezm na pre-
hliadku ivota koniacu sa pri jeho vlastnom hrobe.
Prehliadka, pri ktorej mu robia spolonkov tieto sveteln
bytosti, Scroogea zmen. Hlboko utuje, e uom neprejavo-
val viac lsky. Na konci zitku je z neho in lovek, ktor
nevha ochotne prejavi scit s ostatnmi, aby tak vynahradil
premrnen as.
ZPS sa spomnaj aj vo vynikajcom romne Victora Huga
Bedri. Hlavn postavu, Jeana Valjeana, po cel ivot prena-
sleduje policajt, lebo uiel z vzenia, kam sa dostal za to, e
pre hladn diea svojej sestry ukradol bochnk chleba.
V celej knihe Valjean kon vekodun skutky lsky. Jed-
nm z nich je, e sa ujme hladujcej tehotnej eny Fantine,
ktor napokon umiera. Ako pe Hugo:
Jean Valjean vzal Fantininu hlavu do rk a uloil ju na vanki,
tak ako by matka uloila svoje diea... Ke skonil, zatlail jej
oi.
Fantinina tvr v tom okamihu vyzerala zvltne roziaren.
Smr je vstupom do vekho svetla.
O Valjeanovej smrti Hugo napsal:
60
Jean Valjean bol z okamihu na okamih oraz slab... V oiach
mu u bolo vidie svetlo neznma.
A potom Valjeanove posledn slov:
Vdy sa navzjom vrcne milujte. Na svete azda ani nejestvuje
ni in; milova sa navzjom... Vidm svetlo... Umieram astn.
Katherine Anne Porterov erpala z vlastnho takmer
smrtenho ochorenia na chrpku, ke napsala Bledho koa,
bledho jazdca, prbeh pln zfalstva, ktor sa odohrva kon-
com prvej svetovej vojny.
Do prvej kapitoly som zaradil ryvok z rozhovoru, v ktorom
komentovala svoje letm stretnutie s posmrtnm ivotom. Tu
je pas z Bledho koa, bledho jazdca, v ktorej jej postava
Miranda vid dvno mtvych prbuznch:
Nenhlivo ako oblaky chvejcim sa vzduchom priblila sa
k nej vek druina udia Miranda s radostnm asom zbadala,
e s to vetci iv, ktorch kedysi poznala. Tvre mali zmenen,
skrsneli im kad po svojom, takch krsnych si ich nepamta-
la, oi mali jasn a pokojn ako pekn poasie a nevrhali tie.
Boli to re jadr bytost a ona ich poznala, kadho jednho,
hoci ich nevolala po mene, ani si nespomnala, ak vzah ju
s nimi spja. Obklopili ju nehlune na tichch nohch, potom
obrtili extatick tvre op k moru a ona sa medzi nimi pohybo-
vala ahuko ako vlna medzi vlnami.
V literatre je vea alch prkladov na zitok prahu smrti,
od listov Ernesta Hemingwaya po poviedky Thorntona Wil-
dera. Dleit je, e ZPS maj v literatre svoje vlastn mies-
to a nemali by sa dva dokopy so vzruujcou, ale samostat-
nou kategriou hororovej literatry.
Ako si vysvetli bojov ZPS
Stva sa niekedy, e udia prevaj exaltovan stavy, hoci
ani nie s ranen. Ocitn sa vo vemi nebezpeenej situcii -
najlepm prkladom je bojov zrka - a odrazu zistia, e ich
vnmanie sa do krajnosti zmenilo.
61
Tento zitok si niektor udia mlia so ZPS. T si potom
klad logick otzku: Ako sa me zitok prahu smrti priho-
di niekomu, kto nie je chor ani traumatizovan?
Moja odpove znie, e ten lovek nemal ZPS. Tieto siln
zitky jednoducho neobsahuj znaky ZPS. Pri tchto takzva-
nch bojovch ZPS sa nezaznamenali tak fakty ako cesta tune-
lom a prechod do krsnej re svetla. Obsahuj zva krtke
zblesky spomienok na udalosti, ktor dotyn preil, alebo
zdanie, e sa vetko odrazu spomalilo. Niektor z tchto zit-
kov, ako uvidte na prklade, zahruj odchod niekam
inam", asi aby sa dotyn vyhli neprjemnej situcii, v ktorej
sa nachdzaj. Neobsahuj extatick stav ZPS, ale urite s
akmsi ich predstupom.
Tu je jeden prklad bojovho zitku, ktor mi vyrozprval
vetern druhej svetovej vojny:
Stalo sa mi to na Siclii poas invzie do Talianska. Prechdzali
sme prve poom, ke ns spredu priklincovalo k zemi nemeck
guometn hniezdo. Kee som bol veliteom aty, povaoval som
za svoju lohu zbavi ns hniezda, aby sme mohli postupova
alej.
Urobil som vek okuku, priom som ako kryt vyuil hjik
ovocnch stromov. Vari za tridsa mint som oblkom obiiel
pole a prenikol dopredu, take som sa vynoril za ich chrbtom.
Bol som v extze. Sedeli tam traja v jame, ktor si vykopali
hne na druhom konci mosta. Tak sa sstreovali na to, aby
drali atu priklincovan k zemi, e nik z nich sa nepozeral
dozadu.
Bol by som k nim pravdepodobne mohol djs na dva metre
a neboli by ma zbadali. Uvaoval som, i to neurobi, ale namies-
to toho som, ke som sa dostal na vrch mosta, hodil grant.
Pamtm sa, ako som vytrhol poistku a chystal sa ho hodi zo
vzdialenosti asi dvadsa metrov. Rozohnal som sa rukou a tesne
predtm, ako som ho maril rovno do jamy, som zreval: Tu
mte, debili." Potom som sa hodil na zem a akal som ...A akal
a akal. Grant nevybuchol. Bol to nepodarok, bezcenn ako
kus kamea.
Prv ako som stihol nieo urobi, obrtili guomet na ma
a zaali pli. Schlil som sa do klbka a akal na zsah, ale ni
neprilo. Mono ma kryl svah mosta, alebo som mal mono iba
astie, ale ani jedna z vyplench striel ma nezasiahla.
Stala sa vak udn vec. Ako som tam leal, opustil som svoje
62
telo, a vlastne aj Sicliu. Zacestoval" som do muninej tovrne
v New Jersey a vznal som sa nad montnou linkou, kde eny
skladali dokopy granty. Pokiial som sa im prihovori a poveda
im, aby pri prci dvali pozor, ale nepovali ma. Namiesto toho
poas prce alej klebetili.
Mal som pocit, akoby som tam bol ptns i dvadsa mint.
Potom som bol odrazu nazad v Taliansku a leal som ete vdy
iv hore na moste. Nemci si za ten as u mysleli, e som mtvy,
a znova obrtili guomet nasp. Vstal som, vytrhol poistku na
alom grante a vacol ho do jamy. Tentoraz vybuchol.
Chlapci z aty vetko videli a mysleli si, e som mtvy, boli teda
vemi prekvapen, ke ma zbadali, ako sa pacrujem nazad.
K celmu zitku som sa staval vemi pokojne, a tak pokojne,
e ma velite roty poslal k psychiatrovi. Povedal som mu, o sa
stalo a on ma uznal za zdravho a poslal ma nazad do boja.
Povedal mi, e poul, e sa takto veci stali u aj inm, a e si
mm ten zitok necha pre seba, aby ma znovu neposlali
k nemu. A presne to som aj urobil.
Ako vidte, tento zitok sa vemi li od ZPS a nemal by
sa s nimi zamiea. Mal by sa vak alej skma, kee takto
zitky sa dos asto stvaj vojakom v boji a inm uom
v podobnch stresovch situcich.
Ndej pre smtiacich pozostalch
Nieto hlbieho iau, ako je smr milovanho loveka. Spr-
vy o zitkoch prahu smrti mnohm uom v tomto iali vemi
uavuj.
Vemi skoro po vyjden ivota po ivote som dostal list od
rodiny, ktorej zavradili dcru. Bola to mlad, mdra profesor-
ka a zabil ju vlama, ktorho prekvapila vo svojom dome.
Bola jedin diea a rodiia od jej smrti prevali peklo.
Psali mi, e ke sa dotali o zitkoch prahu smrti, znali
svoju bolestn stratu ovea ahie.
My vetci, o skmame ZPS, poznme prbehy o uoch,
ktor sa pri pout o zitkoch prahu smrti zmierili so smrou
milovanho loveka. Myslm, e mnoh udia si vaka ZPS
uvedomia, e aj ke udalosti vedce k smrti mu by muiv,
ke raz lovek vystpi z tela, necti u boles, ba dostavuje sa
siln pocit avy. A, ak vychdzame z mnohch ZPS, v du-
63
chovnej ri djde k optovnmu stretnutiu s milovanmi u-
mi. U to samo poskytuje mnohm uom techu.
inky ZPS na ud so samovraednmi sklonmi
Najlep spsob, ako pristpi k tomuto problmu, je po-
zrie sa, ak inky m ZPS na ud, ktor ho maj v dsledku
samovraednch pokusov.
Dr. Bruce Greyson uskutonil rozsiahly vskum tchto ud
a zistil, e nielen absolvovanie ZPS, ale u aj vedomos
o jestvovan ZPS viac-menej udus tbu po samovrade.
Dr. Greyson je lekrom prvej psychiatrickej pomoci na Con-
necticutskej univerzite a so samovraednmi pokusmi m do
inenia denne. Zastva nzor, e ak porovnme skupinu ud,
ktor mali v dsledku pokusu o samovradu ZPS, so skupi-
nou, ktor pri pokuse o samovradu ZPS nemala, zistme, e
takmer nik zo ZPS-krov sa nepoksi znova zabi. Na druhej
strane, vek percento ud, ktor nemali ZPS, sa samovradu
poksi spcha znova. Take absolvovanie ZPS zvyajne potl-
a samovraedn sklony.
Ist bdate v New Yorku dal pacientom, ktor sa poksili
o samovradu, kazuistiky ZPS-krov. Zistil, e sa tm zahnalo
pomyslenie na samovradu ako na rieenie. Tento experiment
sa opakoval viackrt s tm istm vsledkom: oboznmenie sa
so zitkom prahu smrti skutone brnilo uom spcha sa-
movradu.
Tieto vsledky ma neprekvapuj. astou prinou, preo sa
udia pokaj spcha samovradu, je strata ndeje. ivot
i nedostatok duchovnej viery doliehaj na nich ako bremeno.
ZPS nahrdza tento nedostatok. Ak predtm mali tto udia
pocit, e ivot nevedie nikam, teraz maj pocit, e ich oakva
bohat a pln posmrtn ivot. Toto vedomie im pomha ahie
zna bolesti ivota. Vyvolva v nich pocit, e sa odd i.
Ist mj priate bol svedkom takejto reakcie susedy, ktor
v podstate pchala samovradu tm, e sa zanedbvala. Upro-
stred da priateovi ohluchol telefn. Kee vina susedov
bola v prci, zaiel o kus alej poprosi utiahnuto ijcu star
pani, i by nemohol poui jej telefn a ohlsi poruchu tele-
fnnej spolonosti.
Zaklopal na jej kuchynsk dvere a poul, ako sa pomaly
a namhavo uchce k nemu z opanho konca domu. Vpustila
64
ho dnu a cel vyerpan tm silm sadla si za kuchynsk stl
a z vekej zelenej ndre zaala vdychova kyslk.
Ke priate dotelefonoval, porozprval sa s ou a zistil, e
jej z lekrskeho hadiska ni nechba. Povedala, e je jednodu-
cho star a sken, a z toho ustavinho posedvania tak
zoslabla, e jej doktor dal kyslkov fau, aby jej t trocha
pohybu, o ete rob, padla ahie.
Mj priate odmietol toto vysvetlenie prija. Myslel si, e
ena jednoducho umiera na nedostatok pohybu a rozhodol sa,
e jej d nieo, o by zmenilo jej nladu. iel domov a prinie-
sol jej na tanie vtlaok ivota po ivote.
O niekoko dn ju zbadal, ako pomaly kra po ulici
s knikou v ruke. Rozplvala sa vanosou a povedala mu,
e to je po vye roku prv raz, o vyla z domu, pretoe po
prv raz na to dostala chu. Nerob si u toko zo staroby a jej
nevyhnutnch dsledkov. Ndej na ivot po ivote jej dodala
ochotu zmieri sa so sasnou chvou.
Priate ma teraz informuje, e tto ena aktvne zhradni
a nepotrebuje u takmer ustavin spolonos vekch zele-
nch flia s kyslkom.
Zmenila by sa veda,
keby sa potvrdila existencia ZPS?
Ako vravia vedci, svet sa riadi sstavou prrodnch zkonov.
Naprklad predstava, e nae nohy prida na plante zemsk
pralivos, je zjednoduen verzia zkona zemskej prali-
vosti. In tak zkon hovor, e vetky formy ivota na Zemi
s zaloen na uhlku. Svet vedy spova na tchto a mnohch
inch predpokladoch a vaka tomu, e tieto zkony poznme
a ijeme poda nich, sa dosiahol vek pokrok.
Keby sme dkazom o existencii posmrtnho ivota otvorili
nov rozmer, vedeckm skmanm alch dimenzi, ktor
sme doposia nepoznali, by sa veda zrevolucionizovala.
Naprklad, keby sa dokzalo, e lovek me ist myslenm
vystpi zo svojho tela a prechdza mrmi, zmenilo by to
spsob, akm veda uvauje o komunikcii a cestovan, o kva-
litch ivota ani nehovoriac.
Dokzalo by to existenciu celho alieho vesmru, vesmru
rozhodne ovea rozvinutejieho ako ten, v ktorom ijeme te-
raz. Dsledky takhoto objavu s takmer neopsaten. Viete
65
si predstavi, e by ste vstpili do inho rozmeru a zhovrali
sa s prslunkmi dvno zaniknutch civilizci? Alebo, ke na
to prde, vedeli by ste si predstavi, ak inok by mal dkaz
o duchovnom svete na vojnov vedy? Myslm, e by sa stali
doslova zbytonmi.
Keby sme vedeli, e jestvuje duchovn svet, v ktorom jedi-
nmi dleitmi vlastnosami s lska a poznanie, a veci, pre
ktor sa ved vojny - peniaze, zemia, politick moc - s
dleit iba tu na zemi, iste by sa zmenili nae postoje
a nzory na ud, ktorch povaujeme za nepriateov.
Printilo by ns to pozrie sa na tchto ud v novom svetle.
Koniec koncov, jestvovanie duchovnho sveta by znamenalo,
e nm je sden s tmito umi strvi venos. Znamenalo
by to tie, e by sme v posmrtnom ivote mohli presne vedie,
ako tto udia zmaj o ivote na zemi a o ns. U len
vedomie, e takto ra jestvuje, by ns urite robilo navzjom
tolerantnejmi.
ZPS maj jeden hik: za sasnho stavu ich existenciu
dokazuj iba historky. Nepodarilo sa ich vedecky zopakova,
ani skma na hlbom zklade ako, dalo by sa poveda,
z stneho podania". Pokia sa kaz ZPS nepodar zopakova,
veda me tieto prbehy prija iba ako dkaz, e jestvuje osi,
o sa stva uom, ktor takmer zomr.
Hoci tieto historky psobili na ma a na hbu alch lek-
rov mimoriadne presvedivo, pokia sa nebud da spene
zopakova, mono ZPS vdy spochybni.
Vzbudzuj ZPS zujem preto, e letia"?
Niektor udia vravia, e verejnos sa o ZPS zaujma, lebo
s msi novm. Podaktor uvdzaj moju knihu ivot po
ivote ako prv zaznamenan prpad zitku prahu smrti. Pre-
toe sa tto tma povauje za nov, niektor udia si myslia,
e zujem opadne a ZPS dopadn podobne ako hula-hup
alebo jo-jo.
V skutonosti ani jedno, ani druh nie je pravda. Prpady
ZPS sa njdu aj v dvnej histrii, ako s zmienky v Platnovej
Republike, ktor vznikla v starom Grcku.
Dnes mme ovea viac sprv o ZPS ne pred dvoma desaro-
iami vaka rozvoju kardiopulmonrnej resuscitcie. Tto me-
66
tda kriesenia nm dovouje privies sp zo samho kraja
smrti ovea viac ud, ako by bolo zostalo naive kedysi.
Vek vinu ud, s ktormi som sa zhovral, by sa pred
tridsiatimi i tyridsiatimi rokmi asi nepodarilo vzkriesi, ale
boli by zomreli. Take ZPS nie s u iba udn kuriozity
v zastrench lekrskych asopisoch, ako boli ete pred nie-
kokmi rokmi, ale dnes meme njs stovky, ba tiscky ud,
ktor absolvovali tento zitok.
al rozdiel je v tom, e udia s ovea ochotnej hovori
verejne o svojom zitku. udia sa dnes menej boja, e ich
lekr ozna za strelench. A, prirodzene, rozhodne u nemu-
sia ma obavy, e ich zatvoria do psychiatrickej nemocnice,
ako by sa im bolo mohlo sta pred tridsiatimi rokmi.
Teraz udia o zvltnych zitkoch hovoria. A ke sa k tomu
odhodlaj, nachdzaj spoloensk podporu u inch ZPS-k-
rov.
No kee hadme historick paralely, prv sprvy o ivote
po ivote", o ktorch viem, s v Dialgoch Gregora Vekho,
zbierke nboenskch spisov od tohto ppea zo iesteho sto-
roia.
V poslednej knihe Dialgov sa uvdza tyridsadva histo-
riek, ktor poskytuj dkaz" o nesmrtenosti due. Je to
pestr zmes vzi na smrtenom lku, duchrskych prbehov
a vkladov o prahu smrti. Vinu z nich Gregor prikrlil, aby
poskytovali zmienku na ak moralizovanie.
V nasledujcom rozprvan ist vojak zomrie" a vrti sa
s psobivm prbehom o posmrtnom ivote a o osude konstan-
tinopolskho kupca, ktor sa volal tefan.
Stalo sa, e istho vojaka v naom meste skosil (mor). Vytrhlo
ho z tela a leal bez ivota, ale oskoro sa vrtil a opsal, o ho
postihlo. Vtom ase tieto veci zavalo vea ud. Povedal, e tam
bol most, popod ktor tiekla ierna, pochmrna rieka, vydychu-
jca neznesitene zapchajce vpary. Na druhej strane mosta
vak boli pvabn lky s kobercom zelenej trvy a rozvoniavaj-
cimi kvetmi. Lky zrejme slili ako miesta schdzok pre ud
zaodetch v bielom. Vzduch bol pln takho prjemnho pachu,
e u samotn va staila uspokoji (vetky potreby) obyvateov,
ktor sa tam prechdzali. Kad tam mal svoj vlastn zvltny
prbytok zaliaty vzneenm svetlom. Staval sa tam dom asnch
rozmerov, zrejme zo zlatch tehl, ale on nevedel zisti, pre koho
67
by mohol by. Na brehu rieky boli prbytky, do niektorch z nich
prenikli hnusn vpary, ale in boli celkom nedotknut.
Na moste sa odohrvala skka. Ak po om chcel prejs ne-
spravodliv lovek, pomykol sa a spadol do temnej a pchnucej
vody. Ale spravodliv, ktorm nebrnila vina, slobodne a ahko
preli na druh stranu do re slasti. Zvestoval, e vide Petra,
starejieho cirkevnej rodiny, ktor zomrel pred tyrmi rokmi;
leal v odpornom bahne pod mostom, obakan obrovskou
eleznou reazou. Ke sa optal, preo to, dostal odpove, ktor
nm pripomenula presne to, o vieme o skutkoch tohto mua.
Povedali mu: Zna tieto trapy, pretoe zakadm, ke mu
prikzali niekoho potresta, jeho ruku viedla vmi zuba
v krutosti ako poslunos." Nikomu, kto ho poznal, neuniklo, e
sa takto sprval.
Videl aj, ako sa k mostu priblil ist vandrovn mnch a preiel
po om s tokm sebaovldanm v chdzi, koko primnosti bolo
v jeho ivote. Na tom istom moste vraj rozpoznal aj onho tefa-
na, o ktorom sme hovorili predtm. Pri pokuse prejs most sa
tefanovi poklzla noha a doln polovica tela mu teraz ovsala
z mosta. Z rieky k nemu podili nejak odporn mui a schmatli
ho za bedr, e ho stiahnu nadol. Zrove ho nejak prendhern
mui obleen v bielom zaali aha za plecia nahor. Km prebie-
hal tento boj, pri ktorom ho dobr duchovia dvhali nahor a zl
duchovia sahovali nadol, poslali toho, o to vetko pozoroval,
nazad do jeho tela. Vsledok boja sa teda nedozvedel.
To, o sa stalo tefanovi, vak mono vysvetli okolnosami
jeho ivota. Lebo v om neresti tela zpasili s dobroinnm
rozdvanm almuien. Kee ho za bedr ahali nadol a za plecia
dvhali hore, je nad slnko jasn, e sce rd dval almuny, no
predsa sa celkom neodriekal telesnch nerest, ktor ho sahovali
nadol. Ktor strana zvazila, to zostalo pred nam oitm sved-
kom zatajen, a ani nm nie je o ni jasnejie ako tomu, ktor to
vetko videl a potom op oil. No je ist, e aj ke tefan
navtvil peklo a vrtil sa, ako sme o tom hovorili vyie, nena-
pravil plne svoj ivot. A preto, ke o vea rokov neskr opustil
svoje telo, ete vdy musel podstpi zpas na ivot a na smr.
Zver
Hne po vyjden ivota po ivote bolo zrejm, e ide o tak
nesmierne populrnu tmu, ktor natrvalo pozmen mj ivot.
68
Rchlo som si uvedomil, e smr je naou najvou zhadou
a o jej vyltenie sa zaujma kad.
ZPS vzbudzuj nau zvedavos, lebo s najhmatateTnejm
dkazom duchovnho bytia, ak sa d njs. S naozaj svet-
lom na konci tunela.
Piata kapitola
Preo zitok prahu smrti
nie je duevn choroba
Na konci jednej prednky dr. Michaela Saboma vstal ist
rozzren kardiolg a zatoil na tohto poprednho bdatea
ZPS. Vyhlsil, e je lekrom u tridsa rokov a za ten as
vytrhol z nruia smrti stovky ud.
Babrem sa s tmito prpadmi cel roky," povedal zlostne.
A v ivote som nehovoril s pacientom, ktor by mal nejak
zitok prahu smrti."
Prv ako mu Sabom stihol odpoveda, za lekrovm chrbtom
vstal nejak mu. Som jeden z tch ud, ktorch ste zachr-
nili, a poviem vm rovno, e ste ten posledn lovek, ktormu
by som sa so svojm zitkom prahu smrti zdveril."
Ponauenie z tohto slovnho sboja bolo jasn: mnoh lek-
ri a prslunci zdravotnckeho personlu nie s ZPS-krom
sympatick, lebo nevedia, o si s nimi poa a nemaj k nim
citliv prstup. Mnoh ZPS-kri, s ktormi som v priebehu
rokov hovoril, mi povedali, e lekri im radili, aby si svoj
zitok nevmali. V najlepom prpade vyhlsili, e ZPS je
zl sen, na ktor treba zabudn. V najhorom naznaovali,
e ten zitok je formou duevnej choroby, s ktorou sa azda
bude treba vysporiada na psychiatrovej pohovke alebo v psy-
chiatrickej lieebni. Ni to, e sa o ZPS hovorilo ako o klad-
nom a povznajcom zitku. Pre mnohch predstaviteov
zdravotnckych profesi je ZPS znakom ialenstva.
Ovea v poet ZPS-krov, s ktormi som hovoril, sa ani
neunva poveda o tomto zitku lekrom, ba ani mnohm
prbuznm a priateom. Od okamihu, ako sa vrtia, si uvedo-
muj, e keby niekomu povedali o tuneli" alebo o svetelnej
bytosti", povaovali by ich za blznov". Nechvaj si teda
tento ndhern zitok pre seba a o udalosti, ktor ich tak
dokonale premenila, nikdy nikomu nepovedia. Stva sa, e
ke o ZPS niekomu povieme, privodme si tm kopu starost.
To sa prihodilo Marthe Toddovej, venej profesorke an-
glitiny na jednej juanskej vysokej kole. Pred niekokmi
rokmi mala v priebehu benej opercie na odstrnenie cysty
vemi siln ZPS.
70
Takmer ihne po podan anestzie jej v dsledku alergickej
reakcie prestalo bi srdce. Pamt si, e lekr na kohosi krial,
aby priviezol havrku", zariadenie potrebn na neodkladn
resuscitciu. Vrav, e si uvedomovala, e je zle", ale zrove
bola tak uvonen a vyrovnan, e jej to bolo jedno". Pou-
la, ako ktosi v miestnosti hovor: zlyhanie srdca", a potom
sa to stalo:
Odrazu som stpala k plafnu. Vemi jasne som videla vet-
kch okolo postele, ba aj vlastn telo. Pomyslela som si, ak je
to udn, e sa tak rozuuj kvli mjmu telu. Bolo mi dobre
a chcela som, aby to vedeli, ale zdalo sa, e im to nemm ako
da zna. Akoby medzi mnou a ostatnmi umi v miestnosti bol
zvoj alebo panielska stena.
Uvedomila som si aksi otvor, ak to tak mem nazva. Vyzeral
dlhoizn a tmav a ja som nm zaala letie. Ni som nechpala,
no bola som rozjaren. Z toho tunela som vyla do re jemnej,
iarivej lsky a svetla. Lska bola vade. Obklopila ma a akoby
a presakovala do mojej bytosti. V istej chvli mi ukzali, alebo
som videla udalosti svojho ivota. Boli v akejsi obrovskej panor-
me. Naozaj sa to vetko jednoducho ned opsa. Boli tam v tom
svetle so mnou udia, ktorch som poznala a ktor u umreli,
okrem inch priateka, ktor zomrela ete na vysokej, mj star
otec a prateta. Boli astn, priam iarili.
Nechcela som sa vrti, ale mu vo svetle mi to kzal. Vravel
mi, e som ete nedokonila to, o mm v ivote vykona.
Do tela som sa vrtila nhlym skokom.
Takmer ihne po tom zitku Martha vedela, e jej ivot sa
zmenil, e sa pred ou otvorili nov skutonosti a e u nikdy
nebude t, o prv. Chcela o tom zitku rozpoveda svojej
rodine a priateom - dokonca aj lekrovi. Ale ke hadala tie
prav slov, ktormi by epizdu vysvetlila, uvedomila si stra-
n pravdu. Namiesto zujmu a poteenia videla na tvrach
ud, ktor stli okolo jej lka, znepokojenie a strach.
Mysleli si, e mi preskoilo," povedala Martha. Mama si
robila vek starosti. Najprv sa ma pokala poa. Vravela
mi, e lovek sa Bibliou ahko me da unies a e si musm
zachova chladn hlavu. Ja som sa jej zas pokala poveda,
e nehovorm o nieom, o som tala alebo poula v kostole,
ale e ide o osi, o sa mi stalo."
Ak to s rodimi bolo zl, s lekrom to bolo ete horie.
71
Povedal rodiom, e som v delriu a mm halucincie.
Chcel, aby som ihne ila k psychiatrovi. Mysleli si, e som
prila o rozum a poslali ma na lieenie do psychiatrickej ne-
mocnice. Jednoducho som nevedela uveri, e sa so mnou deje
osi tak."
Rd by som veril, e keby Martha Toddov mala ZPS dnes,
udalosti by vyzerali in. Ke ni in, psychiatri a psycholgo-
via teraz u o ZPS vedia, take lovek, ktor ho m, by asi
neskonil na psychiatrickom oddelen. Ale na neastie mnoh
lekri a ich zdravotncky personl vedia o ZPS a o tom, ako
sa li od duevnej choroby, vemi mlo. A kee s to prv
udia, na ktorch ZPS-kr po prhode asi naraz, mu
v loveku vyvola pocit zahanbenia za tak krsny zitok.
To je chyba, pretoe ZPS na rozdiel od duevnej choroby
zvyajne vedie k duevnmu prispsobeniu a zdraviu, vaka
ktormu je lovek lepie adaptovan, ako bol pred zitkom.
Na druhej strane, duevn choroba vedie k pocitu neastia,
zfalstva, depresii a bezndeji.
Ete aj dnes niektor zdravotncki odbornci tvrdia, e ZPS
je formou duevnej choroby. Robia tak preto, lebo typick
ZPS pripomna vemi povrchne - urit formy duevnej choro-
by. Zdrazujem, e ZPS pripomnaj tieto akosti iba vemi
povrchne. Ke sa skmaj, ako to budeme robi my, uvidte,
e duevn choroba nepripomna zitok prahu smrti o ni
viac, ako oveka pripomna leva.
Typy duevnch porch, ktor sa najastejie mylne spjaj
so ZPS, s po prv: ak psychzy ako schizofrnia a para-
noia a po druh: niektor organick poruchy mozgu ako del-
rium, demencia a choroba znma ako temporlna epilepsia
mozgovho laloku". Pozrime sa, preo si udia tieto poruchy
mlia so ZPS a - o je dleitejie - preo ide o nieo plne
in.
Psychza svisiaca so schizofrniou
Psychza - jednoducho povedan - je choroba, pri ktorej
udia strcaj kontakt so skutonosou. Neorientuj sa napr-
klad v okolitom svete. Tento problm sa prejavuje viacermi
symptmami:
Halucincie: lovek vid ud alebo veci, ktor nejestvuj.
72
Bludy: myln presvedenia, ktor si lovek ned vyhovo-
ri, naprklad ver, e je Napoleon.
Uvonen asocicie: stav, pri ktorom lovek dezorganizo-
van a asto nerozltitene preskakuje z jednej nesvislej
mylienky na druh.
Hoci jestvuje viacero druhov psychz, asi najznmejia je
schizofrnia. Je to choroba, pri ktorej sa vyskytuje poutie
hlasov" (sluchov halucincie), bizarn manierizmy, uvonen
asocicie, asto spojen s pouvanm bizarnch, nezmysel-
nch slov a slovnch spojen, ktor sa nazvaj neologizmy,
a postupne sa zhorujca apatia.
Pri schizofrenickej epizde loveka zvyajne muia hlasy
a chaotick trkovit mylienky, ktor maj tak ochromuj-
ci inok na osobnos, e celkov priebeh choroby sa v mno-
hch prpadoch zhoruje. Schizofrenici asto upadaj do izol-
cie, nevedia s nikm nadviaza zmyslupln vzah. Skrtka,
strcaj schopnos fungova v spolonosti.
Rozdiel medzi touto stranou duevnou chorobou a ve-
obecne povznajcim zitkom prahu smrti vidie ihne. Ho-
ci mnoh ZPS-kri poas svojej prhody pouj hlasy, tie hlasy
vyludzuj koherentn slov, nie nerozltiten babot.
Zatia o schopnos schizofrenikov vyrovna sa so spolonos-
ou bude asi upada", ZPS-kri bud asi v okolitom svete
fungova lepie. A hoci ZPS-kri poas svojho zitku azda
videli sveteln bytos", nemyslia si zato, e s Napoleon
alebo Boh. ZPS je koherentn zitok, ktor prebehne, skon
sa a m na ivot loveka kladn inok. Schizofrnia sa sklad
z inkoherentnch zitkov, ktor sa mu aha dlh obdobia -
mono aj po cel ivot - a zvyajne loveka deptaj.
Ak vychdzam zo svojich psychiatrickch sksenost, podob-
nos medzi ZPS a schizofrniou je povrchn a rchlo sa str-
ca, ak si lovek podrobnejie vma jednotliv prpady. Na
ilustrciu zacitujem z dvoch rozhovorov - prv je so schizofre-
nikom a druh s lovekom, ktor absolvoval zitok prahu
smrti. Kad rozhovor je typickm prkladom svojhu druhu.
Tie vm iste pomu, aby ste sami rozhodli, i sa ZPS maj
povaova za duevn chorobu, alebo nie.
73
Schizofrenika
Tu je as rozhovoru, ktor viedol lekr v psychiatrickej
nemocnici s pdesiatosemronou chronickou schizofreni-
kou. Lekr sa s ou zhovral, aby zskal obraz o tom, m
v ivote prela a o sa odohrva v jej hlave.
Lekr: Dobr de. Rd by som vedel, o vs privdza do
nemocnice. Preo ste sem prili?
Helen: Neviem, preo ma sem priviedli.
Lekr: No, ak akosti dnes pociujete? Trpi vs nieo?
Helen: Nu, viem, e t udia mi vysielaj do hlavy rdiov
vlny... na vlnovej dke, ktor nie je z tohto sveta.
Lekr: o s to za udia?
Helen: Neviem, o koho ide. S prinajmenom tiscpsto
kilometrov aleko. Ale ustavine mi vysielaj do hlavy odka-
zy. Prosm vs, zavolajte FBI, nech sem prdu. Viem, e oni
vedia zisti, odkia tie rdiov vlny prichdzaj, a u to zana
by hrozn. Ustavine mi vysielaj do hlavy.
Lekr: Vysielaj aj teraz?
Helen: no, vysielaj.
Lekr: Teraz ich poujete?
Helen: no.
Lekr: Take teraz poujete hlasy?
Helen: no.
Lekr: Mete mi poveda, o tie hlasy vravia?
Helen: No, presne vm neviem poveda, o vravia.
Lekr: S to musk hlasy, alebo ensk hlasy?
Helen: (Na chvu sa odml, nava a uvauje.) To teda
neviem.
Tento krtky ryvok z ovea dlhieho rozhovoru je vemi
typickou ukkou, ako schizofrenici rozprvaj o hlasoch",
ktor pouj. Pacienti vinou nepouj, o hlasy vravia.
Hovoria z diaky alebo popleten. Niekedy hlasy dokonca
znej ako vzdialen dunenie hromu. Ke hlasom rozumie,
vravia zvyajne veci, ktor s nepriatesky zameran proti
pacientovi alebo uom z jeho okolia.
Zo spsobu, ako sa schizofrenici sprvaj, je jasn, e tieto
halucincie s sluchov. Ke pouj hlasy, asto obracaj hla-
vu, ba aj otaj oi alebo nastavuj ui v smere hovoru".
74
ZPS-kr
Ako kontrast si vimnite nasledujci ryvok z rozhovoru
s Alice, esdesiatronou enou, ktor mala klasick ZPS po-
as oivovania po zlyhan srdca. V rozhovore opsala, ako
opustila svoje telo a zhora sledovala kriesenie. Nato prela
tunelom do iarivho svetla, v ktorom stretla troch nebohch
prbuznch, matku, otca a sestru. Neskr sa jej lekr podrob-
ne vypytoval na niektor rty jej ZPS.
Lekr: Tak, povedali ste, e ke ste boli v tej nemocninej
izbe mimo tela, videli ste ud, ktor sa vm pokali obnovi
innos srdca a vedeli ste, o hovoria.
Alice: no, vedie ste vedeli. Ale nemohli ste upta ich
pozornos. Pre nich akoby ste tam ani neboli.
Lekr: No, rd by som vedel, jedno, odkia ste vedeli, o
hovoria? Toti, pouli ste ich hlasy, alebo skr akoby...
Alice: Nie, hlasy som nepoula. Nie, to nie e by ste pouli
ich hlasy, tak ako teraz poujem vs. Nespomnam si, e by
som nieo poula uami. Nie, rozumiete im a ani nemusia
vyslovova slov. Rozumela som, o si mysl mj lekr. Ctila
som, e si rob kvli mne starosti a mysl si, e umriem.
Chystal sa poveda: Zavolajte radej rodinu, lebo umrie."
Vedela som, e to povie. Nie e by som poula jeho hlas.
Myslm, e som vtedy jeho hlas ani nemohla pou. Bola som
mtva. Iba som zachytila, o si mysl.
Lekr: Povedal v lekr niekomu, aby zavolal rodinu? Vie-
te o tom?
Alice: no, povedal. Dlho som sa o tom s lekrom zhovra-
la, nevedel, o si myslie. Mnoh z toho si nechal niekokokrt
zopakova a ustavine krtil hlavou. Vraj vetky tie veci, ktor
som mu o tom, o sa stalo, povedala, s pravdiv, ale neme
uveri, e o nich viem, lebo si myslel, e som vtedy bola
mtva.
Lekr: Take potom zavolal vau rodinu? Alebo to nieko-
mu prikzal?
Alice: no, povedal mi, e hej, presne tak, ako som to ja
vedela. A aj o inch veciach, o ktorch som mu rozprvala,
povedal, e to shlas.
Lekr: Ale vy ste povedali, e to nie je celkom tak, ako
ke poujeme?
75
Alice: Presne tak. Skr akoby ste im tali mylienky. Vide-
la som, e sa im hbu sta ako pri rei, ale nespomnam si, e
by som poula hlasy. Skr akoby som chpala. Jednoducho
som chpala, o si myslia.
Lekr poiadal Alicu, aby mu podrobnejie opsala zitok,
pri ktorom sa po prechode tunelom ocitla v prtomnosti svojej
matky, otca a sestry, ktor napospol zomreli pred mnohmi
rokmi.
Lekr: No, a tam v tom svetle ste mali aj pocit, e ste
s niektormi prbuznmi, o u zomreli.
Alice: no. S otcom, ktor zomrel tum v roku 1932. Bola
tam aj mama a t zomrela v roku 1949. Sestra zomrela okolo
roku 1970.
Lekr: Mali ste pocit, e s nimi nejako komunikujete?
Alice: Ale no. Bolo v tom vea lsky. Lsky z oboch strn.
lovek vedel, o ctia v srdci. Povedali mi aj, e sa musm
vrti. Vedeli, e som tam ete nemala by. Povedali mi, e sa
budem musie vrti a doi svoj ivot.
Lekr: Hmmm. Viete, o tm mysleli?
Alice: Nie. Nikdy som neprila na to, preo mi tam nedovo-
lili zosta. Ale im to bolo asi ahie vedie ako mne. Ete vdy
neviem, preo som sa musela vrti.
Lekr: Vraveli ste teda, e vm povedali, aby ste sa vrtili.
To ste ich akoe pouli?
Alice: Nie, pn doktor. To je zase in. Ke ste tam, nepo-
trebujete slov. Ihne viete, o si myslia, a oni to o vs vedia
tie. Lepie to jednoducho neviem vyjadri.
Ako vidte, medzi psychotickm zitkom a ZPS jestvuje
vemi badaten rozdiel. Ako som u upozornil, ZPS zvyajne
loveka rozvja, vedie k vej radosti a naplneniu. Psychotic-
k zitky sa zvyajne uberaj opanm smerom, do depresie
a zfalstva.
Navye, ned sa poveda, e udia absolvujci ZPS maj
poas mimotelovho zitku halucincie, pretoe halucincia
predpoklad, e nie ste v kontakte s okolitou skutonosou.
Ako vidie na Alicinom zitku, km bola mtva", vemi
dobre si uvedomovala, o sa deje. Jej prpad nie je zriedkav.
Spolu s inmi bdatemi som zistil, e ZPS-kri, ktor mali
mimotelov zitok, nm vedia poveda, o sa dialo v ich
76
okol, aj ke boli prakticky mimo scny". A nezvisl pozoro-
vatelia, naprklad zdravotncky personl a lenovia rodiny,
rozprvanie ZPS-krov potvrdzuj. Presnos, s akou ZPS-kri
podvaj to, o sa stalo, uvdza tchto pozorovateov vdy
znova a znova do asu.
Organick duevn poruchy
Vina zitkov prahu smrti sa odohrva za okolnost, ke
mozog dostva mlo kyslka. Pretoe mozog pozbaven tohto
ivotne dleitho plynu me reagova udne, mnoh udia
naznauj, e ZPS nie s ni in ako reakcia mozgu v zao-
vej situcii alebo v stave, bene znmom ako delrium".
Delrium je astm sprievodnm znakom pri mnohch a-
kch chorobch a patr k nemu aj aktne poruenie chemickej
rovnovhy mozgu, ktor sa zvyajne uprav bez nsledkov na
duevnom stave loveka.
udia v delriu s v dsledku svojho stavu dezorientovan
a okolit svet vnmaj skreslene. asto maj halucincie po-
dobn zlm snom, v ktorch sa vyskytuj zvierat alebo hmyz.
Mylienky s asto trkovit, neusporiadan a nevedia ich
dokoni. udia v delriu sa len zriedka vedia dobre sstredi
a ak sa nezastuj na rozhovore, neraz op upadaj do
halucinanho stavu.
udia v delriu zrejme sleduj halucincie neosobne, akoby
sa odohrvali v diake na filmovom pltne. Jeden pacient mi
naprklad rozprval, ako sa pozeral na splaen stdo koni
cvlajce rou pou. Hoci bol akoby priamo medzi nimi,
vemi sa to podobalo sledovaniu udalosti na pltne v kine.
Ke delrium pominie, pacienti si na zvyajne uchovaj iba
hmlist spomienky a opisuj ho trkovito, po kskoch. Neho-
voria o om, akoby malo hlbok osobn vznam, alebo akoby
samo osebe znamenalo duchovn premenu.
V priebehu rokov som sa zhovral s mnohmi umi, ktor
mali delrium, jednak priamo poas delria a jednak neskr,
ke sa delrium skonilo. Zitok, ktor opisuj, sa plne li
od zitku ZPS-kra.
Obete delria neuvdzaj ben rty ZPS: mimotelov zit-
ky, panoramatick spomienku, intenzvnu a prenikav lsku,
ani nijak in znaky. Deliranti hovoria o tom, o sa s nimi
deje, akoby ilo o nejak motolicu, o neprjemn chylku,
77
ktorej koncu sa primne teia. Neopisuj svoj zitok ako
duchovn prerod, vziu, ktor vniesla do ich ivota nov zmy-
sel a rados. Nepodvaj ho ako nieo, o im poskytuje morl-
nu oporu. Pravdu povediac, vo vekej vine prpadov bva
delrium charakterizovan ako neprjemn opica".
Naprklad do nemocnice do ambulancie prvej pomoci pri-
viezli takmer osemdesiatronho mua, ktor omylom dostal
privek dvku lieku, rozruenie prejavoval prudkmi pohyb-
mi a rozprval nesvisl a zabiehavo. Ke leal priviazan na
vyetrovacom stole, aby sa nemetal a neublil si, mal som
prleitos nadviaza s nm rozhovor.
Poas rozhovoru sa zdalo, e had do diaky. Potom ukzal
priamo pred seba a povedal mi, aby som sa pozrel na tch
jazvekov, o beia popri potoku.
O dva dni, ke sa vrtil do normlneho stavu, na svoj
zitok v ambulancii prvej pomoci si vbec nepamtal.
Pri rozlinch prleitostiach ma zavolali k pacientom, ktor
prve mali delrium a halucincie. Jeden mu s vysokou hor-
kou si akal, e vid, ako mu okolo hlavy plvaj ryby. Istho
mladka, ktor sa lieil na ak popleniny, prenasledovali
vidiny, e sa v kotloch varia mal deti. Asi tridsapron
ena, ktor po drobnej opercii dostala vnu infekn choro-
bu, uvdzala, e na krikavo zelenom futbalovom hrisku vid
rakvy. Nikto z ud postihnutch delriom, s ktormi som ho-
voril, ho neopisoval nadenmi slovami, akmi sa hovor
o ZPS.
Autoskopick halucincie
Jestvuje mnostvo fascinujcich medicnskych javov, o kto-
rch sa laick verejnos vbec nedozvie. Patria k nim aj auto-
skopick halucincie. Spomnam ich tu preto, lebo niektor
skeptici tvrdia, e mimotelov zitok, ktor opisuj ZPS-k-
ri, nie je ni in ako autoskopick halucincia.
Medzi tmito dvoma javmi je vak v skutonosti vek roz-
diel. Pri autoskopickej halucincii premietame do nho vizu-
lneho priestoru svoj vlastn obraz. Nejak lovek sa teda
vid tak, ako by videl inho loveka. Je to zriedkav zitok,
ktor sa spja s bolesami hlavy pri migrne a s epilepsiou.
Poda mojich sksenost - v medicnskej literatre som sa
78
s tm nestretol - sa vyskytuje aj pri mozgovch porkach.
Zvyajne lovek vid iba torzo svojho tela. Ale z asu na as
udia uvdzaj, e sa videli od hlavy a po pty. Tento obraz
vemi asto napodobuje pohyby loveka, ktor m autosko-
pick zitok. Obraz sa zvyajne opisuje ako priehadn
a - z dvodov, ktor mi zostvaj plnou zhadou - k kazu
zvyajne dochdza za smraku.
Prezident Lincoln spomnal, e mal takto zitok poas
svojho pobytu v Bielom dome. Jednho veera leal na pohov-
ke a videl celkov obraz samho seba, akoby sa pozeral do
zrkadla. ako poveda, ak odozvu v nrode by vyvolala
takto sprva z dnenho Bieleho domu!
Prvm mne znmym lovekom, ktor zaznamenal prpad
autoskopickej halucincie, je Aristoteles. Opsal mua, ktor
sa prechdzal po atnskych uliciach a asto videl v dave sm
seba.
Sm som bol priamym svedkom jednho takho prpadu,
ke som prijmal do nemocnice mua postihnutho porkou.
Povedal mi, e prv prznak choroby sa ohlsil, ke sedel za
elnm stolom pri slvnostnom obede a zaala ho bolie hlava.
Nepripisoval tomu vek vznam, km nezdvihol pohad
a nezbadal sm seba, ako vchdza do miestnosti. Bol v oble-
ku, v chlopni mal kvietok, priiel k jednmu zo stolov, sadol
si za a veselo sa bavil.
Dotyn mu sa domnieval, e v jeho vedom nastal s-
mrak. A svojm spsobom mal pravdu. Porka, ktor ho
postihla, vyvolala autoskopick halucinciu.
Tieto javy jestvuj a s doloen mnohmi sprvami. Ale
vemi sa lia od mimotelovch zitkov, ktor sa odohrvaj
poas ZPS.
Pri typickom mimotelovom zitku dotyn uvdza, e jeho
pohad vychdza z bodu mimo jeho hmotnho tela. Na svoje
hmotn telo teda had z diaky. Vlastn telo sa mu nejav
priehadn, ale kompaktn, ak je v skutonom ivote.
lovek, ktor absolvoval mimotelov zitok, uvdza tie,
e centrum vedomia je mimo jeho hmotnho tela.
Pri autoskopickej halucincii sa vedomie nachdza vo vntri
hmotnho tela dotynho, tak ako ho pociuje teraz, pri tan
tejto knihy.
Perspektva mimotelovho zitku sa li aj po inch strn-
kach. Naprklad udia, ktor absolvovali mimotelov zitok,
asto uvdzaj, e sa potuluj po okol a vedia presne pove-
79
da, o sa odohrva na miestach, kde sa ich hmotn telo
nevyskytovalo. Kee perspektva pri autoskopickch haluci-
ncich vychdza z hmotnho tela, tento jav nedovouje doty-
nmu putova.
Skutonos, e v mozgu s zabudovan funkcie ako autosko-
pick halucincia, ma nesmierne fascinuje. Nemm potuchy,
akmu elu takto veci slia. Ale mem vm poveda, e
autoskopick halucincie nesvisia so zitkom prahu smrti.
Tka sa iba vs a boha"
Ako sa mi, dfam, podarilo ukza, duevn choroba a ZPS
nemaj vea spolonho. Toto presvedenie sa u zana uj-
ma v psychiatrickej obci. Mnoh psychiatri a psychologick
poradcovia u nepristupuj k ZPS-krom ako k duevne cho-
rm, ale pomhaj im zaleni zitok do ivota, aby ho mohli
pozitvne vyui, a nie potla.
Raz po prednke som sa zoznmil s muom, ktor mi
poskytol vynikajci prklad na to, ako inne a inpirujco
me zasiahnu mdry psychiater. Spomnan mu, Charlie
Hill, sa blil k pdesiatke, ke mu po nhlej opercii krvca-
jceho aldonho vredu zlyhalo srdce.
Mal vemi typick ZPS, ale kee to bolo zaiatkom sedem-
desiatych rokov, o takchto prhodch sa ete vemi nehovori-
lo. Ke teda o svojej prhode povedal chirurgovi i vlastnej
ene, obaja si mysleli, e m duevn poruchu. Okamite
poslali Charlieho k psychiatrovi.
Km Charlie opisoval pozoruhodn a ndhern vidinu, kto-
r zail na operanom stole, psychiater trpezlivo poval. Ke
sa rozprvanie skonilo, psychiater bol oividne dojat. Pn
Hill, vy netrpte psychzou," vyhlsil. Mali ste duchovn
zitok, ak mali niektor vek historick osobnosti. To, o
sa stalo, sa tka iba vs a boha."
Mohol by niekto iada viac pochopenia?
iesta kapitola
Bdatelia prahu smrti
Km nevyiel ivot po ivote nejestvoval v oblasti zitkov
prahu smrti takmer nijak vskum. Pravdu povediac, odborn-
ci sa o tto tmu takmer vbec nezaujmali.
Ak pacienti upozornili na tieto javy svojich lekrov, vina
ich ignorovala. Niekedy si dokonca mysleli, e ich pacienti s
blzni" a uom, ktor mali tieto prhody, odporali psychia-
trick alebo nemocnin lieenie. Tak ako mnoh dnen lek-
ri, ani pni doktori spred desaroia nikdy nepouli o zit-
koch z druhho sveta". Ale aj keby sa boli unvali pozrie si
medicnsku literatru o tomto predmete, neboli by nali prak-
ticky ni. V tom ase jestvovalo iba zopr kazuistk, ale ni
o by poskytovalo jasn radu, ako postupova a o poveda.
Dnes je to in. Vaka hstke bdateov, ktor si pretali
ivot po ivote a zaali sa o ZPS zaujma, maj lekri
k dispozcii bohat vskum - vychdzajci jednak zo zazname-
nanch prbehov, jednak z emprie - z ktorho mu erpa
pouenie o tomto rozrenom jave.
Mu sa poui nielen o znakoch ZPS, ale na zklade prc
tchto statonch bdateov mu tie njs spsob, ako
s pacientmi hovori o tomto ndhernom, no ako pochopite-
nom zitku.
Nazvam ich statonmi, lebo vyda sa ta, kde ete nikto
nebol, si vyaduje odvahu. Tak ako vek zemepisn objavite-
lia, aj tto udia objavuj neznme koniny ducha. Niektor,
ako doktori Michael Sabom a Kenneth Ring, postupuj vo
svojom bdan vemi metodicky, aby sa dopracovali k spoahli-
vm medicnskym faktom. Aj doktor Melvin Morse sa usiluje
o spoahliv fakty, ibae ich had v zitkoch prahu smrti
u nevinnch det. al, ako filozof Michael Grosso, hadia na
ZPS cez zvovacie sklo filozofie, aby objavili zmysel tohto
zitku a jeho spojiv s inmi duchovnmi javmi. Vetci v tom
i onom ase stli pred prekkami, i u ilo o vsmech
kolegov alebo o vlastn pochybnosti. Ale pokraovali vo v-
skume, lebo pociovali neodbytn potrebu da na tieto
duchovn otzky odpove.
81
udia, na ktorch tu zameriavam pozornos, patria k najak-
tvnejm priekopnkom tejto novej oblasti bdania. Boli, prav-
dae, aj in. Ale tto predstavuj svetlo, ktor udva smer.
Dr. Melvin Morse
Dr. Morse, pediater v Seattle v tte Washington, je na ele
vskumu detskch ZPS. Jeho pozorovania zaujmaj v bdan
o prahu smrti mimoriadne vznamn miesto, pretoe m do
inenia s nevinnou" populciou, s umi, na ktorch ete ne-
mohla vemi psobi nboensk vchova i kultrne vplyvy.
Ke maj rovnak zitky ako ovea star ZPS-kri, je to osobit-
ne dleit.
Dr. Morse sa zaujma o ZPS od chvle, ke na ne narazil ako
stujci lekr v nemocnici v Idahu. Od tch ias sa sstavne
venuje ich vskumu.
Dlh as som bol skeptick, "povedal dr. Morse, ke som ho
navtvil doma v Seattle. Potom som jednho da tal v lekr-
skom asopise obrny lnok, ktor sa pokal vysvetli ZPS
tm, e ide o rozlin podvody mozgu. V tom ase som u mal
za sebou rozsiahly vskum ZPS a ani jedno z vysvetlen, ktor
onen bdate uvdzal, mi nedvalo zmysel. Napokon mi bolo
jasn, e bdateovi uniklo vysvetlenie, ktor najviac bije do o-
e ZPS s skuton. Unikla mu monos, e dua naozaj putuje."
Tu je prbeh dr. Melvina Morsa, ako ho podal vlastnmi slova-
mi:
O zitok prahu smrti u det som sa po prv raz zaal
zaujma, ke som vykonval povinn lekrsku prax v nemoc-
nici v Pocatelle v tte Idaho. Mal som prve slubu, ke
doviezli dieva, ktor sa takmer utopilo.
Plvala v bazne YMCY za hojnej nvtevy, ke je hlava na
hlave. Ke vetci vyli z bazna, ona zostala lea na dne.
Nhodou tam bol lekr. Bol to ten typ, o m v portovom
vaku najrozlinejie lieky, take ju mohol priamo na mieste
zaa kriesi. Previezli ju do mestskej nemocnice a zavolali
ma, aby som sa na u pozrel.
Bola v hlbokej kme: nehybn a rozren zrenice, bez
dusivosti i bez rohovkovho reflexu. Myslel som si, e u asi
niet pomoci, ale musel som jej spravi rntgen mozgu, aby
som sa presvedil, ak zl je to s ou v skutonosti. Na to som
82
jej musel zavies do krnej tepny hadiku, aby som mohol
vstrekn farbivo a tak zska kvalitn snmku mozgu. Nikdy
nezabudnem na scnu, ako sme jej vovdzali hadiku do tela.
Krv striekala na vetky strany a okolo ns stli v kruhu rodiia
i irok prbuzenstvo a nahlas sa modlili.
V duchu som nemal najmenie pochybnosti, e mozog bude
ma ako pokoden. Mlil som sa. Za tri dni sa plne zotavi-
la.
No, ke som chodil na lekrsku fakultu, vdy nm hovorili,
e mme kls nesugestvne otzky. Nikdy nemme dva
otzky, na ktor sa d odpoveda no" alebo nie". To je
kliatba mojej praxe. Mj partner vyetr za de pdesiat
pacientov. Ale ja tokch nevyetrm, lebo sa zahovorm
a chcem si vypou cel prbeh.
Slovom, s dievatkom som sa stretol pri nslednej kontrole
po prepusten z nemocnice. Poiadal som ju: Povedz mi, o
sa stalo, ke si bola v bazne." Chcel som vedie, i dostala
ke, i ju niekto udrel po hlave, alebo o. Ona mi namiesto
toho povedala: Myslte vtedy, ke som si la sadn do lona
Otcovi nebeskmu?"
Fha, pomyslel som si. To znie zaujmavo," povedal som.
Porozprvaj mi o tom." e ma to, o som poul, zarazilo,
netreba ani hovori.
To devron dieva mi rozprvalo tak podrobnosti, e
som asol. Povedala mi, e bola niekde v temnote, nevedela,
kde to je, ani ako sa ta dostala. Nevldala chodi. Bol to
zrejme aksi tunel. Potom k nej prila t ena. Mala dlh zlat
vlasy a volala sa Elizabeth. Chytila ju za ruku, nato tunel ete
potemnel a dievatko zistilo, e vie chodi. Krali spolu a
na miesto, ktor ona povaovala za nebo.
Povedala mi, e to miesto, kam zala, malo tak medzu.
Zdalo sa jej, e je to kruh, za ktor nevidela, pretoe t medza
naokolo bola pln kvetov.
Chcel som ju preska, ako sa orientuje v skutonosti,
a tak som sa optal: o to znamen, umrie?" A ona mi
povedala: Uvidte. Nebo je fajn." Nezabudol som tie slov,
lebo ich povedala s vekm presvedenm; pozerala sa mi
rovno do o a povedala: Uvidte."
Ale potom som sa jej znova optal: o to znamen,
umrie?" A ona odvetila: No, to, o sa stalo mne, to nebola
smr, lebo ke umriete, tak ste pod zemou v debne."
Sptal som sa jej, i ten zitok bol sen. Odvetila: Nie, to
83
je tak, o sa mi naozaj stalo. Ale smr to nebola. Smr je,
ke vs v debne daj pod zem."
Bolo to skvel, lebo to presne zapad do predstavy, ak m
o smrti sedemron diea.
Potom povedala, e sa stretla s Jeiom, ktor ju zaviedol
k Otcovi nebeskmu. Otec nebesk jej povedal osi v takom
zmysle: Ty tu vlastne nem by. Chce tu zosta, alebo sa
chce vrti?" Odvetila, e chce zosta. Potom sa jej sptal
in: Nepilo by sa ti by pri mame?" Na to odvetila, e
no, a vzpt sa prebrala.
Ke sa prebrala, vyzvedala sa od sestriiek na svojich kama-
rtov. To boli prv slov, ktor prehovorila. Sptala sa: Kde
je ten chalan a onen chalan?" Ilo o ud, s ktormi sa stretla
v nebi. A udia v nemocnici samozrejme nevedeli, o om
hovor.
Rozprval som sa so sestrikami a tie to do bodky potvrdili.
Povedali, e ke sa prebrala, zaala sa vypytova na ud, ktor
s ou nemali ni spolon a o ktorch zrejme nik ni nevedel.
A potom op upadla do bezvedomia a t spomienka sa plne
vytratila. Vlastne o tej prhode alej nehovorila, a km som
sa s ou nestretol pri kontrole.
Bol to tak iv zitok, e vo mne vzbudil vek zujem.
Rozhodol som sa, e o tom napem do odbornej tlae, kee
lnok o podobnej prhode dieaa v jej veku nejestvoval.
Povyzvedal som sa u rodn, ktorch deti absolvovali ZPS, na
ich vierouku a sptal som sa, o hlsa o smrti. V skutonosti
som sa chcel presvedi, i je to podmienen kultrnym vply-
vom.
A veru kultrne podmienen nebolo prakticky ni. Na po-
vrchu sa to sce zd kultrne podmienen, ale ke ste zavtali
hlbie a sptali sa, o ju uili o smrti a o posmrtnom ivote,
nijako sa to nepodobalo tomuto zitku.
Povedali jej, e smr je ako plachetnica. e ke zomriete,
dostanete sa na mal plachetnicu a preplavte sa cez more do
inej zeme. Rozhodne sa v tom nevyskytovala predstava
o anjeloch strcoch, ani o uoch, o vs ved do neba, ani
o rozhodovan, i sa vrti alebo zosta tam. Prakticky ni z jej
zitku nepripomnalo to, o sa o smrti hovorilo u nich
v rodine.
Napriek tomu mnoh moji kolegovia tvrdili, e to je iste
kultrne podmienen zitok, ktor sa viae na ich hlboko
nbon rodinu. Rozhodol som sa, e to prebdam ja sm.
84
Pracoval som v Idahu pre podnik, ktor sa volal Airlift
Northwest a zabezpeoval vzdun prepravu do nemocnice.
Tak sa mi naskytovala prleitos prichdza v rmci kadoden-
nho ivota do styku s mnohmi desiatkami vzkriesench det.
Sptal som sa vedceho projektu Airlift, i by som mohol
neoficilne skma ZPS. Povedal, e bez vetkho, a tak som
interviewoval kad diea, ktor v tej nemocnici za posled-
nch desa rokov preilo zlyhanie srdca. Vskum mi trval asi
tri roky a musel som sa popreha stovkami chorobopisov.
Do vskumu som nezaradil nikoho, kto prekroil osemns
rokov. Hovoril som s kadm, kto preil zlyhanie srdca,
s kadm, kto mal na Glascowovej komatickej stupnici tyri
a menej stupov a s kadm postihnutm chorobnm proce-
som, na ktor sa s vekou pravdepodobnosou umiera.
V tom ase som si tie pretal vetko, o som naiel
o prechodnej depersonalizcii (PD), o je teria, e mozog
postaven pred stran situciu sm seba klame. Spravil som
to preto, lebo jeden z lekrov povedal, e sa tm daj vysvetli
ZPS. Pretal som si kazuistiky PD a vbec sa mi nevidelo, e
by pripomnala zitky prahu smrti.
Potom som prebral vetky lieky, ktor by mohli moji pacien-
ti uva. A pretal som si kazuistiky, ak to je, ke je lovek
pod vplyvom tchto liekov. Nevideli sa mi nijako podobn
ZPS. Ale chcel som sa presvedi aj na vlastn oi.
Take som mal medzi pacientmi cel rad takch, ktor sa
nepriblili k prahu smrti, ale ktor poda ma mali chorobn
procesy obzvl nahajce strach. Ak mal niekto ma ZPS
z tchto inch prin - narkotik, lieky, prechodn depersona-
lizcia - tak to boli oni.
Zmerne som si vybral zopr vemi akch prpadov. Mal
som jednu pacientku, ktor bola tyri mesiace paralyzovan
od hlavy a po pty. Mala tak siln bolesti, e uvala vetky
narkotik a lieky ovplyvujce duevn innos, ak si mono
len predstavi, vrtane thoraznu, valia, demerolu, morfia
a morfiovch infzi. Potom ju ete lieili aktvnou opakova-
nou hypnzou, pri ktorej si aktvne predstavovala, e je mimo
svojho tela. Lep kontroln prpad nejestvoval. Tm chcem
poveda, e ak by nemala z prechodnej depersonalizcie osi
ako zitok prahu smrti ona, tak by ho nemal ma nik.
No, a nemala ho. Nik v kontrolnej skupine nemal zitok,
ktor by sa podobal ZPS. Nemali vbec nijak zitky. Vetci
vraveli to ist: Snvalo sa mi, e sa na ma vrhali lekri
85
s injeknmi striekakami." Alebo: Snvalo sa mi o netvo-
roch." Ale nik nemal to, o poznme ako ZPS.
Z druhej skupiny - z ud, ktor sa ocitli vemi blzko smrti -
mali ZPS vetci. Kad jeden z nich. Prechdzali tunelmi,
hadeli na svoje tel z bodu mimo seba, videli sveteln bytosti.
Vetci do jednho mali prakticky rovnak zitky.
V ich prpadoch sa i u tak, alebo onak vdy vyskytovalo
svetlo. Jedna vemi zaujmav pacientka dokonca svetielkova-
la i iarila - tak aspo tvrdil jej otec. Aby ju zachrnil, musel
sa v ztoke Puget Sound bez prstroja ponori do hbky trns
metrov. Vravel, e sa mu ju podarilo njs len vdaka tomu, e
bola zaliata tm bielym svetlom.
al pacient mi povedal, e nevidel svetlo ani tunel - videl
vlastn telo roziaren svetlom. Bol vo svete tmy hore pod
plafnom, pozrel sa nadol a videl vlastn telo prestpen
slabm bielym svetlom. Potom mu rakietkami dali ok a vtiah-
lo ho nazad do tela. Bez skutonch emci. Bez skutonch
pocitov. Nebolo to radostn ani smutn. Jednoducho sa to
stalo.
Vina det zaradench do vskumu si nemyslela, e je to
najv zitok v ich ivote, o bolo poda ma vemi realistic-
k. Brali to celkom samozrejme: takto to je, ked umriete.
Zo svojej prce s demi som vyvodil niekoko zverov:
Viem, e to znie vemi nevedeck, ale som presveden,
e prakticky kad lovek, ktor absolvoval srdcov resuscit-
ciu, mal nejak epizdu ZPS, i u mimotelov zitok, alebo
cel proces a po sveteln bytos. Jedin dvod, preo si ich
nepamtaj, je, e lieky, ktor dostvaj - naprklad valium -
azda vyvolvaj amnziu. K tomuto zveru som dospel preto,
e t pacienti z mojej vskumnej vzorky, ktor brali menej
liekov, mali najsilnejie zitky. Ked sa nad tm zamyslte, je
to logick. Koniec koncov, pacienti, ktor s v morfiovom
opare, si asi aie bud pamta nejak zitok ako t, ktorm
pam neovplyvuje toko liekov.
Na lekrskej fakulte ns uia, aby sme pre zdravotn probl-
my nachdzali tie najjednoduchie rieenia. Ke som si pre-
zrel vetky ostatn vysvetlenia zitkov prahu smrti, za najjed-
noduchie vysvetlenie povaujem, e ZPS s skutone letm
pohady na druh svet. Preo nie? Pretal som si vetky krko-
86
lomn psychologick a fyziologick vysvetlenia pre ZPS a ani
jedno sa mi nezd vemi uspokojiv.
Ktovie - kto naozaj vie - mono due ZPS-krov naozaj
opaj svoje hmotn telo a putuj do inej re.
Preskmal som vetky dkazy a nevidm, preo by nie.
Dr. Michael Sabom
Ke doktor Michael Sabom po prv raz poul o zitkoch
prahu smrti, bol skeptikom. Ale ako jeho zujem o tto tmu
vzrastal, rozhodol sa, e urob vskum, ktor sa v oblasti bdania
o zitkoch prahu smrti stal medznkom. Preskmal ZPS stoest-
nstich ud a rozlenil ich zitky do troch typov: autoskopick
(opustenie tela), transcendentlny (vstup do duchovnej re")
a zmiean zitok, v ktorom lovek absolvuje tak autoskopick,
ako transcendentlne znaky.
Azda najzaujmavejou strnkou Sabomovho vskumu je d-
kladn zhodnotenie mimotelovho zitku. Pri takom zitku
lovek tvrd, e opustil svoje telo a pozoroval vlastn kriesenie,
tak ako ho lekri vykonvali v ambulancii prvej pomoci alebo
poas opercie. Sabom mal vo vskume tridsadva takchto pa-
cientov.
Porovnal ich opis resuscitanch procedr so vzdelanm od-
hadom" dvadsiatich piatich medicnsky zbehlch pacientov
o tom, o sa deje, ke sa lekr poka op obnovi srdcov
innos. Chcel sa presvedi, o vie priemern medicnsky pou-
en" pacient v porovnan s lovekom, ktor mal mimotelov
zitok.
Zistil, e z dvadsiatich piatich ud v kontrolnej skupine dva-
dsiati traja sa pri opise resuscitanch procedr dopustili vekch
chb. Na druhej strane, ani jeden zo smrou ohrozench pacien-
tov sa pri opise toho, o sa dialo pri jeho resuscitcii, nepomlil -
o je siln argument, e tto udia naozaj boli mimo svojho tela
a pozerali sa nadol.
Zhovral som sa so Sabomom v Atlante, kde je teraz kardiol-
gom so skromnou praxou. Som presvedenm kresanom
a posmrtn ivot povaujem za jeden zo zkladov kresanskej
viery," povedal Sabom. Myslm, e by sa z tchto vec nemali
robi senzcie, ako sa to niekedy stva, ale malo by sa na ne
87
hadie ako na sas normlnych procesov ivota a smrti. Keby
sa udia dvali na ZPS takto, mono by sa nezdal tak udesn."
Tu si pretajte jeho vlastn slov o tom, ako sa zrodil jeho
zujem o ZPS a ako sa rozrstol do vekej vskumnej prce a do
knihy Spomienky na smr: medicnsky vskum.
V roku 1978 som bol v Gainsville v tte Florida a o knihe
ivot po ivote som sa dopoul od Sarah Kreutzigerovej, so-
cilnej pracovnky na psychiatrii, ktor s ou oboznmila
astnkov nedenej koly. Po hodine sa ma optala, o si
o tom myslm a ja som jej povedal, e to povaujem za smie-
ne. Od svojich vlastnch pacientov som o tchto zitkoch
nikdy nepoul. Zaiel som dokonca do nemocnice a sptal
som sa ostatnch lekrov, i o nich pouli, a ani oni nie.
No Sarah ma aj tak vyzvala, aby som si knihu pretal, tak
som poslchol. Povaoval som ju za vemi zbavn, ale cel-
kom primne som si myslel, e nie je podloen faktami.
Sru poiadali, aby s knihou oboznmila vetkch farnkov,
a tak sme si povedali, e by bolo zaujmav, keby sme to
urobili spolu. S tmto zmerom sme sa rozhodli, e by sme sa
mali poksi njs zopr pacientov, ktor tento zitok absolvo-
vali. Len tak mimochodom som sa optal niekokch svojich
pacientov a asol som, koko bolo tch, o ho zaili. asol som
aj nad tm, e sa tieto zitky stvali priamo pred naimi nosmi
uom, ktorch sme oetrovali, a my sme o tom nevedeli.
Tma ns natoko zaujala, e sme sa rozhodli urobi vskum
ZPS. Zaali sme sa pta ud, ktor prekonali zlyhanie srdca
alebo in prhody hraniiace so smrou, aby sme zistili, ak
percento malo ZPS, ak typy ud, za akch okolnost, at.
V rmci vskumu, ktor trval asi p rokov, sme interviewo-
vali okolo stodvadsa ud. Tak vznikol zklad knihy, ktor
som napsal.
Treba poveda, e som k tejto tme pristupoval vemi skep-
ticky. Pochdzam z vemi tradinho prostredia. Bol to vlastne
prv prpad, ke som sa pustil do nieoho, o sa odchyovalo
od tradinho lekrskeho uenia.
Skmanie ZPS bol proces, pri ktorom som musel prekona
niektor aprirne predstavy. Koniec koncov, vaka svojmu
vzdelaniu som sa zameriaval na telesn strnku loveka, a nie
na duchovn.
Najvmi ma zaujala autoskopick alebo mimotelov strn-
ka zitku. udia, ktor absolvovali tto sksenos, boli zrej-
88
me naozaj nejakm paranormlnym spsobom schopn presne
vidie, o sa deje.
Jasnm sa mi to stalo na prpade vietnamskho veterna,
ktor v sasnosti pracuje vo vojenskej nemocnici tu v Atlante
a ktor absolvoval svoj zitok na bojisku.
Bol vemi ako ranen a priamo na mieste zrky mal
mimotelov zitok. Pozoroval svoje hmotn telo, ke na
bojisko prili prslunci Vietcongu a zbavili ho vetkho, o
mal - hodiniek, puky, ba aj topnok.
Sledoval to zhora a neprestal sa pozera, ani ke sa ta
neskr poobede znova prebili Ameriania, vloili jeho telo do
ierneho vreca a vyloili ho na nkladn auto, ktor ho malo
odviez do mrnice, kde ho zabalzamuj.
Ke balzamova urobil rez nad avou femorlnou ilou, aby
tadia vstrekol balzamovaciu tekutinu, vimol si, e vytieklo
privea krvi.
Privolali lekrov a t vyhlsili, e ete ije. Vyetrili ho
a hne ho aj odviezli do operanej sly, kde mu amputovali
ruku.
On to vetko sledoval.
Dopoul som sa sce, e ho vo Vietname ranilo, ale e mal
takto zitok, to som nevedel. Len sme sa tak zhovrali
o Vietname, a zrazu sa mi zdveril so svojm zitkom.
V istej rovine som mu veril, ale ako vedec som chcel nejak
dkaz. Nemali by ste ni proti tomu, keby som sa vm pozrel
na av slabinu?" sptal som sa. Aj som sa pozrel, a priamo
nad avou femorlnou ilou mal asi dvaapolcentimetrov jaz-
viku. Pre ma sa tm naozaj stala nad slnko jasnou skuto-
nos, e fantastick prbeh, ktor mi tento mldenec porozpr-
val, je pravdiv.
Viacer udia tam na bojisku si skutone mysleli, e je
mtvy. Ale on bol v inom svete alej pri vedom. Sprval sa
v tej situcii pokojne a nevzruen. Nebol preaknut, ani
nepocioval vek bolesti a trapy. Povaujem to za vemi
povzbudzujce zistenie. Myslm na to, aj ke lieim pacien-
tov v kme. Pozeraj sa odniekia na ma?
Tak i onak, ten vietnamsk vetern bol presvediv, ale
kedy som uveril, e sa tieto veci naozaj dej, to vm neviem
poveda. Bolo na to treba vea ud so ZPS. No ke vetci
vykladali v podstate rovnak prbeh, zaal som si overova, i
o tom pouli alebo tali, alebo sa im po resuscitcii nedonie-
sol zitok niekoho inho.
89
Prv, o mi pri tchto uoch prebleslo hlavou, bolo: tali
ste knihu Raymonda Moodyho, pravda?" Lene t pacienti ju
netali. Nesledovali masmdi a podobn veci. Knihy tali
zriedka a iba tu a tam si pretali noviny. Ale ich zitky sa
tak podobali, a som mal dojem, e mi rozprvaj zitok,
ktor prve videli v nejakom filme.
Poas vskumu som sa dopoul o viacerch prpadoch, e
niekto umieral a niekto in si to v tej istej chvli uvedomoval.
Nezaradil som ich do svojej knihy, lebo som sa nedomnieval,
e tto telepatia v skutonosti svis so ZPS. Teraz som si u
nie tak ist. m viac o tom povam, tm vmi si myslm,
e by mohlo s o aksi mimotelov zitok.
Jeden vemi pozoruhodn prpad sa stal so esronm
chlapcom, ktor umieral. Dostval vntroilne morfium, ale
po prvej z troch vzi u morfium nepotreboval, lebo nectil
nijak bolesti.
Poas prvej vzie videl bieleho koa a nebesk sfru, do
ktorej zaiel. Tam sa rozprval s bohom.
Poas druhej vzie sa telepaticky spojil so starou matkou,
ktor bola v dsledku akej artritdy dlh roky uptan na
lko. Viem, e sa to stalo, pretoe chlapec mal vziu o tvrtej
hodine rno a star matka sa v tom istom ase zobudila
a presvedila svoju oetrovateku, aby ju dopravila k chlapcov-
mu lku v nemocnici. Ke ta dorazila, chlapec sa prve
zmietal v tretej vzii a bol prakticky inkoherentn. Krtko nato
zomrel.
Viem, e to znie ako lnok zo senzciechtivho asopisu,
ale tento prbeh i mnoh jemu podobn s overen.
Po ase fakty nadobudli tak zvanos, e som jestvovanie
ZPS u nemohol poprie. No ete aj dnes, ke o om uvau-
jem tradinm spsobom, tak si jednoducho myslm, e som
uplietol bi z nioho. Potom sa zatam do niektorch rozho-
vorov, ktor som mal s tmito umi a op si uvedomm, e
za tm naozaj nieo je.
Bohuia, tento nzor nezastvaj mnoh udia, ktor vldnu
vo svete odbornej lekrskej literatry, kde prevauje negatv-
ny postoj k ZPS, lebo je to osi, o trochu vybouje z vyliapa-
nch chodnkov.
koda, e nm tto odborn redaktori nechc dovoli, aby
sa informcie o ZPS dostali aj k iriemu okruhu lekrov,
najm v tejto epoche rozvinutej techniky, ke toko ud
spene prekonva zdravotn pohromy, ktor ich predtm
90
pripravovali o ivot. Pre dnenho pacienta s ZPS tm, o sa
kedysi oznaovalo ako predsmrtn vidiny", a treba mu pri
tomto pozoruhodnom zitku pomc radou. Ak lekri neve-
dia, o o vlastne ide, tak svojho pacienta ukracuj.
Dr. Michael Grosso
Dr. Michael Grosso je filozof a vaka tomu m medzi bdate-
mi ZPS jedinen postavenie. Dr. Grosso nezhromauje empi-
rick daje ako jeho vedeckejie orientovan kolegovia, ale ptra
po svislostiach medzi zitkami prahu smrti a vekmi filozofic-
kmi pravdami. A nachdza ich. Ako uvidte alej, dr. Grosso
nachdza siln vzby medzi zitkami ZPS-krov, s ktormi ho-
vor, a ueniami vekch filozofov od Platna po Krista.
Ale objavil aj in vzby. Ke som hovoril s tmto filozofom,
ktor vytudoval na Columbijskej univerzite, u neho doma
v Riverdale v tte New York, so zaujatm som si vypoul jeho
presvedenie, e ZPS svisia s mnohmi inmi parapsychologic-
kmi javmi, ako naprklad nalaovanie". Do duchovnej re
sa d vojs mnohmi dverami," povedal dr. Grosso. A vinou
z nich ahie ako prahom smrti."
Poda dr. Grossa je ZPS letmm pohadom na nboenstvo
bez konkrtneho vyznania, na nboenstvo, ako ho boh zam-
al". Ha, o na tto tmu povedal vlastnmi slovami.
V Platnovi je prekrsny mtus, ktor sa nazva Mtus
o pravej zemi. Rozprva ho Sokrates vo vzen, kde sa chyst
vypi jed ako trest smrti za kazenie" atnskej mldee.
Hovor k svojim stpencom o tte pravej zeme" a o du-
chu, ke sa oslobod z tela.
V tomto mte hovor:
T vak, o ktorch sa usdi, e viedli nadovetko svt ivot -
tch prve vypustia a oslobodia od ntenho pobytu v tchto
podzemnch koninch, take vystpia do svojho istho prbyt-
ku a usdlia sa na zemskom povrchu. A t z nich, ktor sa dosta-
tone oistili filozofiou, ij potom celkom bez tela a dostan sa
do ete ndhernejch obydl, ktor nie je ahk opsa.
Platn tu uvdza vemi zaujmav mylienku, e pri vyom
spsobe ivota na pravej zemi s udia v priamom styku
s bohmi.
91
Rovnak sksenos som mal aj ja so ZPS-krmi. Verm, e
v rmci svojho zitku komunikovali s bohmi". A vaka tejto
komunikcii sa od nich meme mnohmu naui.
Ke som sa pripravoval na doktort filozofie, mal som via-
cero neobyajnch zitkov. Videl som naprklad UFO, o
akoby dalo krdla mojej fantzii.
Potom som zaal tudova oblas parapsycholgie a o nie-
koko rokov som narazil na prce o prahu smrti. Z nioho ni
som sa pristihol, e skmam dkazy o posmrtnom ivote.
Na ZPS ma fascinovalo najm to, e rozprvanie o om
znelo, akoby udia navtvili prav zem, ktor opisoval Platn.
Navye ilo nie o symbolick, ale o skuton zitky. V dvad-
siatom storo mali udia zitky, ktor akoby rezonovali
s opismi Platnovej vzie. To podrdilo moju fantziu.
Zaal som vyhadva ud, ktor mali tieto zitky. Domnie-
val som sa, e vine z nich sa nebude chcie hovori, ale
rchlo som zistil, e tia po vnmavom uchu. Nau debatu
zakadm uviedli vyhlsenm: Viete, toto vine ud neho-
vorm." A potom mi porozprvali svoje fascinujce prbehy.
Zvyajne som bol vzruen. Akoby som poval o ceste do
inej krajiny, krajiny, pred ktorou mm strach, ale viem, e ju
jednho da budem musie sm prebda.
Naprklad jedna ena mala vemi ak prod a odrazu jej
prestalo bi srdce. Lekri ju ihne a s plnm nasadenm zaali
zachraova, zatia o jej manel - ktor bol pritom - upadal
do oraz vej paniky. Bol tak zfal, e ho lekri povaova-
li prakticky za druhho pacienta v operanej sle.
No, slovom dali ju do poriadku a diea priviedli na svet
cisrskym rezom.
Neskr v ten veer ena povedala manelovi, e ke bola
na prahu smrti, opustila telo a spod povaly pozorovala vet-
ko, o sa deje. Hoci bola ete ommen, vymenovala vetko,
o videla, vrtane jeho uialenej postavy v kte miestnosti.
al ZPS-kr opsal vemi ivo svoj prenikav zitok,
v ktorom sa vyskytovalo vetko od mimotelovho zitku a
po prehliadku ivota.
Ale dojem na neho neurobil ani tak ZPS, ako nsledn
inky. asol nad tm, o koko citlivejm sa stal. Pred zit-
kom bol vemi ambicizny a stroho sa dral logiky. Teraz zistil,
e je ovea ohaduplnej a vmi uplatuje fantziu.
92
Moja reakcia bola prevane intelektulna v tom zmysle, e
som videl svislosti s najrozlinejmi vecami. Videl som na-
prklad svislos s Tibetskou knihou mtvych, videl som svis-
los so zitkom sv. Pavla v Biblii. Ke som poval tieto
prbehy, ovali vo mne spomienky na to, o som sa kedysi
uil.
Je tu naprklad ndhern prbeh sv. Toma Akvinskho,
filozofa a teolga z jedensteho storoia, ktor bol takmer do
konca ivota vemi plodnm autorom. Potom mal vidinu svet-
la, po ktorej vyhlsil: Vetko, o som napsal, je ako slamka."
Prestal psa a do roka tko a zhadne umrel.
Ke som si vypoul vetky tie prbehy, mal som pocit, e
mi obyajn, nevykolen, nefilozoficky a nemysticky zaloen
udia umouj nazrie do re bytia, o ktorej som poul iba
z inch zdrojov, ako s mystici, filozofi a bsnici. Svojm sp-
sobom to boli skr jednotliv asti skladaky, a vzruoval ma
obraz, ktor sa mi zanal rta pred oami. To bol prame
mjho vzruenia.
Niekedy si kladiem otzku, i nie je pravda, o povedal
jeden z vekch hinduistickch mudrcov. Mal predstavu, e u
len tm, e sa menej rozvinut lovek ocitne v prtomnosti
vysoko rozvinutej bytosti dostane duchovn nboj - osi ako
prikladanie rk. V duchu sa niekedy ptam, i ns povanie
tchto prbehov nepriahuje prve tm, e ke sme v kontakte
s tmito umi, pociujeme aksi prlev energie.
A myslm si, e je to naozaj bosk energia. Som spolu
s mnohmi inmi presveden, e ZPS s dvierka do boskho
rozmeru udskho vedomia, ktor je latentn prtomn v ka-
dom z ns. In bdatelia naznaovali alebo tvrdili, e nadvia-
za kontakt s tmto rozmerom vedomia mono aj in. Take,
ak pouijeme Platnov teutnsky model poznania - e pozna-
nie je spomenutie si na veci, ktor u vieme - tak toto du-
chovn povedomie je v ns svojm spsobom u latentn
prtomn.
Kladiem si teda otzku, i tto vek pralivos ZPS nespo-
va v tom, e ke o nich povame, vyvolva to v ns hlboko
skryt spomienku. Je to osi ako nvrat domov. Vklady
o ZPS s ako ozveny, ktor zaznievaj odkiasi z nho vnt-
ra, take by sme prbehy, ktor v ns oivuj toto povedomie,
vedeli pova donekonena.
Zrove sa predo mnou vynrali otzky. Ako si tieto zitky
93
vysvetli? S to ilzie, vmysly? Myslm, e najvmi na ma
zapsobili tie zitky, v ktorch sa vyskytoval nejak overite-
n mimotelov zitok. Ak s tieto rozprvania presn, ne-
mono nad nimi kvnu rukou.
Vcelku s ZPS pozitvne udalosti, ktor vyvolvaj v u-
och pozitvne premeny. No z asu na as sa vyskytne aj
negatvny ZPS. Negatvne zitky beriem vdy vne a udu-
jem sa, e ich nie je viac.
Zvyajne sce maj, prve tak ako nebesk zitky, na ud
pozitvne inky, ale v okamihu, ke ich prevame, mu
vzbudzova ohromn strach.
Dovote, aby som uviedol vemi zarajci prpad. Ist mla-
dk sa poksil spcha samovradu. V ivote neurobil vea
dobrho a naozaj nemal by na o hrd. Predvkoval sa neja-
km liekom a mal zitok, ktor sa odohrval vo dvoch rovi-
nch. Prv rovina, to bola isto telesn boles, nevonos
a strach, ke upadal do predsmrtnho stavu. V prtomnosti
priateov mu zlyhalo srdce a obelasel.
astnou nhodou sa im podarilo zohna zdravotnkov, ktor
ho vzkriesili. Ke sa dostal do kritickej fzy umierania, preil
ten najhrzostranej ZPS, o akom som poul.
Opsal mi vjavy, v ktorch sa po om naahovali a kmsali
ho nejak straideln stvorenia. Podobalo sa to zostupu do
Danteho pekla. Mal klaustrofobick, nenvistn, hrzostran
ZPS, v ktorom nebolo ani za mak pozitvneho. Ani mimotelo-
v epizda, ani sveteln bytos, ni krsne, ni prjemn.
Tento zitok ho vak plne zmenil. Bol z neho in lovek
a ja som to ctil. Mal v sebe aksi jas. Vyarovalo z neho
zdravie a povedomie ciea. Nebol to nezvyajne nadan ani
ambicizny lovek, ale mal v sebe tak siln povedomie, kam
v ivote smeruje, e to bolo pozoruhodn.
V tomto prbehu dolo k vemi zaujmavmu zvratu. Teil
som sa, e sa mi mldencov podrobn opis pekelnho ZPS
podarilo nahra na psku. No ke s rozprvanm zitku skon-
il, poksil som sa ho prehra na magnetofne. Cel zitok
bol zotret. Magnetofn, ktor som pouval u prinajmen-
om desa rokov, nikdy predtm a ani potom nezlyhal. Ale
ke som si chcel prehra ten zitok, zznam bol plne zo-
tret.
Nemm na to nijak vysvetlenie. Mono to bola nhoda.
Rozhodne je to kurizna poznmoka pod iaru.
94
Skmanie ZPS ma poznailo dvojakm spsobom. Po prv,
mm pocit bezprostrednejieho dotyku so ivotom. A to je
oslobodzujci inok. Druh zaujmav zmena je, e zitok
prahu smrti umouje nazrie do mnohch vec svisiacich
s nboenskou sksenosou.
Napodiv, ke sa mi zazd, e u mm tchto zleitost po
krk, zistm, e sa ustavine vracaj, pretoe sa viau na vemi
vea vec v mojom ivote.
Nboensk strnka je dleit aj pre ZPS-krov. Je parado-
xom, e mnoh udia, ktor mali ZPS, mu poveda, e naj-
krajie chvle v ivote prevali, ke ich od smrti delil len
krik. Pripomna to Euripida, ktor povedal: Odkia vieme,
e t, o ij, nie s mtvi, a t, o s mtvi, neij?" Aby ste
mi rozumeli, stavia to na hlavu vit predstavy. To sa mi pi.
No na mnohch ud to psob ruivo alebo skuujco. Ja
v tom nachdzam osi takmer surrealistick, a surrealistov
som vdy obdivoval. Tieto zitky nm svojm spsobom na-
znauj, e nae normlne prvoplnov videnie sveta me
by v nieom pomlen.
Vyskytli sa pokusy vysvetova ZPS ako biologick mecha-
nizmus, ktor zane fungova, ke sa bli smr. Ja toto vy-
svetlenie neprijmam, pretoe nechpem, ako by udskmu
organizmu prospelo ma tak zitok, ke sa u zaal alebo
naplno rozbehol proces nezvratnej smrti. ako si ho viem
predstavi ako biologick funkciu, pretoe ide o paradox. Ako
by telu prospelo, keby sa vyvjalo tmto spsobom?
Pravda, duchovn vvin je osi in. Ako povedal ist filo-
zof: Gnius je to, o sa stane, ke ste pritlaen k mru."
Ako spolonos sme urite pritlaen k mru -jadrovej vojny.
Ak sa nad tm zamyslte, v tomto tdiu biologicky vemi dlho
nepreijeme, ak neprejdeme duchovnm vvinom - alebo
sptnm vvinom, lebo si myslm, e sa vlastne vraciame
k duchovnmu poznaniu v sebe.
Me sa dokonca sta, e v ako pochopitenom plne
vvinu rozvoj tejto sebaniivej techniky naozaj vyvol duchov-
n prebudenie. Mono je duchovn vvin to, o sa s nami
stane, ke nm ako druhu neostane nijak vchodisko.
Myslm si, e prve toto nebezpeenstvo hromadnho seba-
znienia prostrednctvom neuveritene zdokonalench zbran
napomha presadeniu globlneho psychickho javu, ktor
zrejme prve prebieha.
95
Zitok prahu smrti je iba jeden model z celho radu mo-
delov, ktor vznikli vaka zrchlenmu intelektulnemu
a technickmu vvinu.
Vetky tieto duchovn udalosti maj spolon nitky. Jestvu-
j naprklad niektor zaujmav vzahy medzi uritmi hlbo-
kmi ZPS a prorockmi ZPS (pozri Sptn pohad do bu-
dcnosti" v prvej kapitole). A jestvuj aj spojiv medzi
niektormi prpadmi kontaktu s UFO a onmi zarajcimi
modelmi kolektvnych zitkov zjavenia, ktor sa nazvaj
marinske videnia a v ktorch sa Panna Mria zviditeluje na
mroch alebo inch objektoch v mestch.
Vid sa mi, e je tu nejak vemi hlbok vzjomn vzah - e
vetky tieto zitky s prejavmi kolektvnej premeny vedomia,
ktor vznik ako reakcia na mon jadrov zhubu.
Mimochodom, je zaujmav, e kazy UFO sa zaali v roku
1947, len niekoko rokov po prvej atmovej bombe. Zrove
dolo k nhlemu celosvetovmu vystupovaniu marinskych
viden.
Som tie presveden, e takzvan nalaovac" jav, pri
ktorom udia nadviau rozhovor s mtvym, je akmsi vstup-
nm procesom. D sa vlastne poveda, e nalaovac" jav je
ahk cesta k ZPS, ivot neohrozujci vstup do tej istej oblasti
vedomia, do ktorej vstupujeme pri ZPS. Myslm si, e udia,
ktor maj vetky tieto zitky, prechdzaj tmi istmi dver-
mi, ibae kad inm smerom.
Tento spsob uvaovania mojej reputcii medzi kolegami
ani neublil, ani nepomohol. Zopr profesorov na ttnej
vysokej kole v Jersey City, kde um, prejavilo ochotu
o tchto javoch diskutova, ale prve toko ich zaujalo odmie-
tav postoj.
Akademici si zvyajne vskum tchto udalost spjaj s nie-
m spiatonckym, poverivm a iracionlnym. Tento postoj
mi sce neublil, ale u kolegov mi ani vemi nepomohol. Asi
by som mal by van za zdvoril neutralitu.
Dr. Kenneth Ring
asto som u povedal, e to bol prve Ken Ring, kto moju
prcu legitimizoval. Kede moja kniha stavala na prbehoch"
ZPS viacerch desiatok ud, v ktorch sa mi podarilo objavi
96
urit zkonitosti, kritike ju podrobila najm lekrska obec. Zda-
lo sa im, e som k tme pristpil privemi ako novinov reportr,
a nie dos ako vedec. Chvalabohu, bol tu Ring, ktor urobil ten
vedeck krok.
O ZPS vedel u ako tudent psycholgie. Ale a ke si v roku
1977 pretal ivot po ivote, zaujali ho natoko, e ich zaal
skma.
Ring podrobne preskmal zitky stodvoch ZPS-krov a po-
darilo sa mu ukza, e nboenstvo nehr v zitku prahu smrti
o ni viu lohu ako rasa. To ist plat aj o veku loveka.
Potvrdil aj moje zistenie, e ZPS je v konenom dsledku pozitv-
ny zitok; lovek, ktor ho absolvuje, sa zmen.
Ringov prcu neobde nik, kto rob zmyslupln vskum ZPS.
Ako ste videli v prvej kapitole, metda a otzky, ktor vymyslel
pre svoj vskum, sa stali tandardnmi otzkami bdateov ZPS.
Vsledky svojho vskumu zhrnul v knike ivot v smrti: Vedeck
skmanie zitku prahu smrti. Tu je jeho prbeh:
Stailo mi pou o jednom zitku prahu smrti a u som bol
lapen na cel ivot. Bolo to v roku 1977 a o tomto jave som
u tal toko, e som skusmo podnikol nejak vskum. Ale
ni in ako ten prv zitok mi nebolo treba. Chcelo sa mi
pova alie a alie.
Prv prbeh, ktor som poul, sa tkal eny, ktorej poas
produ prudko klesol krvn tlak. Poas toho zitku odrazu
vetko zmizlo v tme. Ke ena prila k vedomiu", bola
v hornom kte operanej sly a pozerala sa dolu na lekrov,
ktor sa ju usilovali vzkriesi a vybra diea.
ena neprela tunelom, ani nevidela sveteln bytosti, ale
v hlave sa jej vynrali mylienky, takmer akoby sa s ou niekto
zhovral. Povedali jej, e vetko dobre dopadne a e sa mus
vrti do tela. Oksila si, ak to tu je," povedal hlas.
A teraz sa mus vrti."
Hlas jej zvestoval, e diea sa m vola Peter (dovtedy pre
plnovali meno Harold) a e bude ma srdcov poruchu, ktor
sa asom uprav.
Vetko sa ukzalo pravdiv, presne ako je to hlas povedal.
Ten prbeh ma fascinoval. Ale teraz by som mal prezradi,
e o zitky prahu smrti som sa nezaujmal odjakiva. Ako
psycholga ma zaujmali zmenen stavy vedomia, a prve pre-
to som si v lekrskych asopisoch najprv pretal niekoko
lnkov s touto tematikou. Sksenosti, o ktorch som tal.
97
odhaovali, o sa deje s umi na pokraji smrti. Potom som si
pretal zopr knh o parapsycholgii a napokon ivot po
ivote. A bol som lapen. Pamtm sa, ak som bol zelektrizo-
van, ke som sedel doma na dvore a tal. Zaal som si
dokonca na okraje mra npady na vskumn projekty. Mj
bezprostredn pocit bol: Toto by som chcel robi."
Rozhodol som sa uskutoni vlastn projekt, ktor by mi
poskytol odpove na niektor otzky o tomto zitku:
Koko ud zailo p hlavnch tdi ZPS (pocit pokoja,
odlenie od tela, vstup do temnoty, zazretie svetla, vstup do
svetla).
Ovplyvuje nboenstvo ZPS?
Ak s nsledn inky ZPS? Naozaj spsobuj, e sa
udia menej boja smrti a vmi prijmaj ivot?
Chcel som odpoveda na tieto otzky, ale najprv som musel
njs ZPS-krov. Preto som navtvil viacero connecticutskch
nemocnc a predstpil pred rozlin vbory, aby som zamest-
nancom priblil svoje zmery.
Km som tvrd lekrske typy v tchto nemocniciach pre-
svedil, e mj vskum je legitimn, narenil som sa a-a.
Napokon som vak dostal povolenie urobi, o bolo treba. Ba
nemocnice mi dali aj zoznamy ud, ktor sa ocitli v nebezpe-
enstve smrti, alebo boli klinicky mtvi. Potom som zaiel za
ich lekrmi poiada o shlas, aby som s nimi mohol hovori.
Nezlealo mi na tom, i mali ZPS alebo nie, kee jednm
z cieov vskumu bolo zisti, koko ud, ktor sa ocitn
v blzkosti smrti, m takto zitky. Ale v skutonosti som
dfal, e ho mali mnoh, lebo som si chcel vypou al ZPS.
No, a hne druh lovek, s ktorm som hovoril, bol ZPS-
-kr.
Bol som tak vzruen, e som mal pocit, akoby som sedel
na dynamite. A tak to lo aj alej - dodnes to tak ide - bez
ohadu na to, kokch takchto ud som si vypoul.
Zvyajne som sa odviezol na nejak miesto v Novom An-
glicku a vypytoval sa tam kohosi, kto mal ZPS. Dotynho
v tom ase u prepustili z nemocnice, take som sedel u neho
i u nej v obvake a zhovral sa. Potom som sa odviezol
nazad do Hartfordu a celou cestou som poval nahran roz-
hovor. Tieto rozprvania ma tak vzruovali, e som ich vedel
pova donekonena.
98
Nechcem tvrdi, e povanie tchto prbehov bolo pre ma
nboenskm zitkom, ale dovolm si poveda, e pobyt
v prtomnosti ZPS-kra vs trochu vezme". Poznte ten po-
cit, ke sa rozprvate s niekm, kto cestoval do vzdialenej
krajiny, na ktor ste boli vdy zvedav? Alebo ako by ste sa
ctili v prtomnosti kozmonauta i nejakho inho objavitea?
Toto je teda tak pocit, osi ako ke ste v kontakte s vym
duchovnm poriadkom.
Zvltne na tom je, e uom, s ktormi som hovoril, sa tie
rozhovory pili rovnako ako mne. Mnoh z nich sa o tchto
zitkoch s nikm nerozprvali, alebo o nich hovorili iba zdr-
havo, lebo to jednoducho potrebovali dosta zo seba. Zvyaj-
ne sa stretli s nepochopenm a niekedy doslova s vsmechom.
Ke nali niekoho ako ja, kto sa primne zaujmal o ich
ZPS, znamenalo to pre nich vek duevn avu. Mohli mi
dverova a vedeli, e ich chpem. Neraz mi kldli toko
otzok ako ja im.
Podaktor z nich chceli vedie, i s zvltni". In boli
zvedav, i s blzni". Padli otzky o tom, preo sa po ZPS
ctia tak inak a preo ten zitok nevedia oceni ich rodiny.
Takmer vo vetkch prpadoch, ktor som si vypoul, si jedno-
ducho chceli pohovori s niekm, kto to chpal, ale neposu-
dzoval. Bol som pre nich lovek, ktor bol bez predsudkov
a nechcel ich zitok zakatukova.
Takmer zakadm vravievali: Je to ten najhlb, najtajnej
duchovn zitok, ak som v ivote mal." Rozhodne sa dalo
cti, e sa zdveruj s msi intmnym a posvtnm. Zmoco-
valo sa ma tak vzruenie, e mi ako padlo prida sa
pripravench otzok. Niekedy som sm seba hreil, e sa tak
dvam strhn, a som si napokon uvedomil, e ke hovorm
s tmito umi, som pri prameni hlbieho duchovnho prieni-
ku. Musel by som by z kamea, aby som sa pred nm uzatv-
ral.
Uvediem naprklad zznam, ako vemi siln ZPS opsala
ena, ktor takmer umrela poas opercie reva:
Pamtm si, e som bola nad posteou - nebola som u
v posteli - a pozerala sa dolu na seba, ako lem na posteli, a vra-
vela som si: Nechcem, aby ste ma rezali."... Viem, e lekri
na mne pracovali dlh hodiny. A pamtm si, e som najprv bola
nad svojm telom, a potom si pamtm, e som bola, no, v takom
akoby dol. A to dolie mi pripomnalo, o v duchu nazvam
99
dolie tiea smrti. Pamtm si tie, e to bolo vemi pekn dolie.
Vemi prjemn. A ctila som vtedy v sebe vek pokoj. V tom
dol som stretla loveka. A ten lovek - to som si uvedomila
neskr - bol mj (neboh) star otec, ktorho som nikdy nevide-
la. Pamtm si, e mi star otec povedal: Helen, nevzdvaj sa.
Ete a potrebuj. Ja ete nie som na teba prichystan." Tak osi
to bolo. A potom si pamtm hudbu. Bola to tak akoby kostol-
n hudba, povedzme duchovn hudba. Mala v sebe osi nostal-
gick. osi vemi vzneen.
Poul som u tiscky tchto prbehov, ale nikdy k nim ne-
viem by hluch". Prdu za mnou udia a povedia: Viem, e
ste u pouli tchto prbehov vye prva, ale tu je ete jeden."
A u som zase v tom s rovnakm vzruenm. Nie je to chorob-
n nvyk, ale rozhodne je to osi, o sa vm nikdy nezunuje.
Mm k tmto uom tak dvern vzah, e sa dopam
ohosi, o by psycholgovia so svojimi klientmi nemali robi.
Oslovujem ich priatelia". Pravdu povediac, s niekokmi u-
mi, ktorch som v rmci vskumu interviewoval, som naalej
v styku.
Myslm, e k tomu dolo, lebo sme mali spolon osi, o
chpe iba mlo ud. Tm sa vytvorilo puto, ktor presahuje
zvyajn vzah medzi opytujcim a odpovedajcim. Navye,
v prtomnosti tchto ud sa lovek cti vemi prjemne, a tak
sa mi videlo, e by bola koda stretn sa s nimi iba pri jednej
prleitosti. Veakrt ich iadam, i by nechceli prs na jednu
z mojich prednok, alebo i by nevystpili v rozhlasovej ale-
bo televznej relcii.
Pravdae, m to hik, e vm vemi ako padne spravi si
z priateov predmet vskumu.
Prca na vskume zitku prahu smrti po mnohch strn-
kach zmenila mj ivot. Stal som sa naprklad duchovnej-
m". Pozor, nie nbonejm, ale duchovnejm. Ak je v tom
rozdiel? Ist mdry mu raz povedal: Nbon lovek sa
prida uenia svojej cirkvi, zatia o duchovn lovek sa ne-
chva vies svojou duou."
Vaka tdiu ZPS tomu verm. Pri bdan zistte, e tento
zitok je podkladom mnohch vekch svetovch nboen-
stiev. Ak zkladn posolstvo si odna ZPS-kr? e najdle-
100
itejie s poznanie a lska. Vetky dogmy a doktrny do toho
vniesli a formlne nboenstv.
Prca so ZPS zmenila aj mj postoj k posmrtnmu ivotu.
Pravdu povediac, tento termn u ani nepouvam. Myslm si
namiesto toho, e jestvuje iba ivot. Ke u hmotn telo
nefunguje, duch ho opa a pokrauje v ivote.
ZPS mi poskytli dobr predstavu, ak asi bude to odlenie
tela a ducha. Presvedili ma, e je iba ivot a smr je osi, na
o sa pozerme zvonka.
Moje bdania ma tie nauili neb sa konca, tak ako ho
poznme. Tem sa na to neznme dobrodrustvo.
Rbert Sullivan
Na ivobytie si zarbam vrobou plastickch ltok," vrav
Bob Sullivan. Ale to nie som ten prav ja." K pravmu ja tohto
Pensylvnana patr vskum ZPS. Jeho pecialita: bojov ZPS.
O ZPS sa Sullivan zaal zaujma koncom sedemdesiatych
rokov, ke si vypoul prednku Kennetha Ringa.
Tma ma zaujala," povedal Bob. Zaiel som za Ringom
a sptal som sa ho, i u niekto skmal, o sa stva uom v boji.
Odvetil, e nie a navrhol, aby som to robil ja. Tak som sa hne
na mieste rozhodol, e sa stanem vskumnkom."
Sullivan mal vetky predpoklady potrebn na skmame tohto
predmetu. Okrem zvedavosti mal aj vojensk sksenosti, kee
v esdesiatych rokoch slil v riadnej armde a ete niekoko
rokov potom v zlohe. Na dvaok tudoval na vysokej kole
psycholgiu, ale utvoril si na tento odbor zjednoduujci nzor.
Pre ma to vetko boli chemiklie a elektrick impulzy," pove-
dal. Popri prci v rodinnom podniku robil Sullivan poradcu pre
krzov stavy v miestnej nemocnici, o znamen, e sa zaoberal
umi, ktor sa vyhrali samovradou.
To, e som strvil toko asu ako poradca, mi pomohlo
v styku so ZPS-krmi," povedal Sullivan. Poas vskumu som
narazil na niekoko zarajcich prpadov. A ke som sa chcel
dozvedie vetko, o ma zaujmalo, musel som naozaj poriadne
sondova."
Teraz sa Sullivan op naplno venuje podnikaniu ako predseda
spolonosti na vrobu plastickch ltok. Ale vo vonom ase
- nie je ho vea - ete vdy predna skupinm o kaze ZPS.
101
Za tie tri roky, o som skmal ZPS, som hovoril s takmer
tyridsiatimi vojnovmi veternmi, ktor mali ZPS. Tieto svo-
jou intenzitou siahali od celospektrlnych epizd k pocitom
pokoja a vyrovnanosti u ako ranench vojakov. Celkove boli
ich zitky rovnak ako zitky ud bez prenikavej bojovej
sksenosti, o je len al dkaz, e tieto veci s v kadom
zmysle slova transkulturlne.
Jeden ZPS sa prihodil chlapkovi, ktorho nazvem Tom.
Stpil vo Vietname na mnu, ktor mu doslova odtrhla nohu.
Mal pln zitok. Odlil sa od tela, presvial tunelom,
videl sveteln bytos a prezrel si uplynul ivot. Potom bol
op na bojisku, vzduchom poletovala hlina a z tela sa mu
valila krv.
Tak i onak, ke sa k nemu dostali zdravotnci, boli okova-
n. Chlap je bez nohy, ale km mu prikladaj krtidlo, nechce
hovori o niom inom, iba o svojej ceste tunelom.
Tto ZPS-kri privdzali loveka do asu. Ale na rozdiel
od civilistickch" sprv o ZPS mali niektor z nich nezvyajn
zitky spojen s bojom.
Naprklad dvaja jednotlivci mi uviedli, e videli, ako sa
k nim blia guky, a to dos zavasu, aby im uhli. Povedali,
e guky sa im zdali takmer ako baseballov lopty, boli to
objekty natoko viditen, e sa im mohli vyhn, ako ke sa
hr baseballu prikr pred loptou.
Ist vetern 2. svetovej vojny tvrdil, e na teku pred ne-
meckm guometnm hniezdom mal 360 stupov zorn pole.
Nielene pri behu videl pred seba, ale videl aj gulometkov,
ako sa ho zozadu pokaj dosta na muku. al vetern
tvrdil, e vedel pred zrkou so sto percentnou presnosou
predpoveda, koho zabije alebo ran. Ke sa roznieslo, e m
tto schopnos, kad rno stval pri jeho prini rad ud, ktor
sa chceli dozvedie, na koho v ten de padne ls".
Podobne ako ZPS-kri so svojimi metafyzickmi prhodami,
ani spomnan udia sa o tieto schopnosti neprosili. Jednodu-
cho ich mali. Boli pre nich rovnako nevysvetliten, ako s pre
tch z ns, o ich skmaj.
To vetko mi vrav, e zakadm, ke si myslme, e sme
otvorili dvere k pochopeniu ZPS, njde sa niekoko alch
dver, ktor treba otvori. V tomto prpade sa v priebehu
bdania o ZPS vynraj in parapsychologick problmy. Ne-
mm pre ne ani pre ZPS nijak vysvetlenie, iba domnienky.
102
Takmer kad sa ma pta, o s poda ma ZPS. Ja sm si
kladiem t ist otzku: S zbleskom druhho sveta, alebo iba
zvltnou zmesou chemickch pochodov? Moja odpove znie:
neviem.
Ke som sa prv raz dopoul o ZPS, myslel som si, e s
to otvoren dvere do zhrobia. Pozbieral som vetky svoje
vedomosti o psycholgii, chmii, filozofii a nboenstve
a poksil som sa prizrie sa veci o najdkladnejie. Problm
bol v tom, e kad otzka prinala so sebou tucet alch
otzok. Najvm utrpenm bol pre ma tento ven nedosta-
tok odpoved.
Teraz som dospel k zveru, e prav zmysel ZPS sa mono
ned uri. Myslm si sce, e ZPS s letmm pohadom do
inej roviny skutonosti. Ale je to ivot po ivote? Jednoducho
neviem.
No predsa si myslm, e ZPS nm poskytuj zmienku ho-
vori o smrti, o je tma, ktor ns vetkch hlboko zaujma,
aj ke len v podvedom. Je to ten najpozitvnej spsob deba-
ty o tejto tme, ak poznm.
Ukem vm to na prklade. Chlap, ktormu som pred pr
rokmi predal svoj podnik, bol priamoiary, drav obchodnk.
Ke sme podpsali zmluvy, pozval ma na obed a sptal sa
ma, o plnujem robi, ke ma u teraz neaia starosti
s podnikanm. Pomyslel som si, e ak mu poviem, e budem
skma ZPS, bude ma iste povaova za blzna, no aj tak som
mu to povedal.
Chlapa to oarilo. Porozprval mi o svojej tete, ktor mala
ZPS, a cel veer sme strvili v ivom rozhovore o smrti.
Neskr mi zilo na um, e pri inch stoloch sa iste nazdvali,
e sa zhovrame o baseballovom mustve alebo nieom po-
dobnom. Ale nie. Hovorili sme o smrti.
Pokia ide o ud, ktor maj zitok prahu smrti, dospel
som k niekokm nevyvrtitenm zverom.
Naprklad, som presveden, e ZPS-kri vyaruj zvltny
druh energie. Rozhodne sa v ich prtomnosti d cti.
Raz veer som sa musel odviez na prednku o ZPS
v snehovej povchrici. Domnieval som sa, e kvli poasiu sa
na prednku nikto nedostav, ale ke som ta priiel, akalo
ma pdesiat ud.
Predniesol som svoj nevek prspevok o ZPS a potom som
otvoril diskusiu. Viacero posluchov zailo ZPS a zaali roz-
103
prva svoje prbehy. Stretnutie sa pretiahlo na niekoko ho-
dn.
Musm vm poveda, e ke sa skonilo, bol som vyslovene
v povznesenej nlade. Akoby som bol poil drogy. Vaka
energii, ktor slala z tchto ud, som takmer cel noc neza-
mril oka.
Odvtedy to nazvam zitok skupinovej aury". Poznm
viacero ud, ktor ho mali. Urite prve energia, ktor prij-
mame od tchto ud, je na prine, e sa u bdateov vytvra
takmer chorobn nklonnos k predmetu ich vskumu.
Dospel som aj k aliemu zveru, a sce, e ZPS s
v konenom dsledku pozitvnymi zitkami, dokonca aj
u vojnou ako poznaench veternov. To je dleit z hadis-
ka posttraumatickho stresu, ktor prevaj mnoh vojnov
veterni. Hoci mnoh ZPS-kri, s ktormi som hovoril, zaksi-
li pobojov stres, napokon sa nauili chpa ZPS v rmci
ostatnch svojich zitkov a stali sa vaka tomu lepmi umi.
Siedma kapitola
Vysvetlenia
Jesvuje vea pokusov vysvetli zitky prahu smrti ako nieo
in ne duchovn udalosti i letm pohady na druh svet.
Mm v mysle predloi vm tu o najviac tchto argumentov
a ponknu svoje - i cudzie - nzory na ne. Ale najprv chcem
pohovori o tom, preo si myslm, e ZPS s duchovnmi
zitkami.
Ako uvidte v tejto kapitole, jestvuje viacero teri - teolo-
gickch, medicnskych i psychologickch - ktor sa pokaj
zitok prahu smrti vysvetli ako telesn alebo duevn javy,
ktor maj viac spolonho s dysfunkciou mozgu ako s dobro-
drustvom ducha.
Je vak zopr vec, ktor robia tmto bdateom nesmierne
akosti: Ako to e pacienti vedia poda tak zloit a podrob-
n sprvy o kriesen, ktor vo svojom shrne vysvetuj, o
vetko lekri robili, aby ich op priviedli k ivotu? Ako to,
e tok udia vedia uvies, o sa odohrvalo v inch miestnos-
tiach nemocnicce, zatia o ich telo kriesili v operanej sle?
Poda ma s to body, na ktor sa bdateom ZPS najaie
odpoved. Ba vlastne doposia pre ne nejestvuje nijak vysvet-
lenie, iba e sa naozaj stali.
Prv ako vm predlom irok klu jestvujcich vysvetlen
kazu ZPS, pozrime sa na niekoko prkladov tchto nevysvet-
litench udalost.
Ist tyridsadevron mu mal tak ak infarkt, e le-
kr sa po tridsapmintovom pornom sil o vzkriesenie
vzdal a zaal vypisova mrtn list. Nato ktosi postrehol z-
chvev ivota, lekr sa teda znova pustil do prce s rakietkami
a dchacm prstrojom a podarilo sa mu innos muovho
srdca obnovi.
V nasledujci de, ke bol u pacient schopnej svislej
rei, vedel vemi podrobne opsa, o sa odohrvalo v ambu-
lancii prvej pomoci. To lekra prekvapilo. Ale do ete vie-
ho asu ho uviedol pacientov iv opis sestriky zo zchran-
ky, ktor pribehla do miestnosti pomha lekrovi.
105
Opsal ju dokonale, nezabudol ani na jej pyramdovit es
a na jej priezvisko Hawkesov. Uviedol, e priviezla po chod-
be vozk s prstrojom, na ktorom bolo osi ako dve pingpon-
gov rakety (prstroj na elektrick oky, ktor patr k zklad-
nmu resuscitanmu zariadeniu).
Ke sa lekr mua optal, odkia vie, ako sa sestrika vol
a o robila poas jeho infarktu, odvetil, e vystpil zo svojho
tela a - ke kral po chodbe za svojou enou - preiel rovno
cez sestru Hawkesov. Ke cez u prechdzal, pretal si
pripnut menovku a vtepil si ju do pamti, aby jej neskr
mohol poakova.
Dlho som sa s lekrom zhovral o tomto prpade. Poriadne
ho vyviedol z miery. Jedin vysvetlenie, povedal, preo ten
mu vedel vetko tak plne presne vymenova, je, e tam bol.
Ist sedemdesiatron ena na Long Islande, ktor bola od
svojich osemnstich rokov slep, vedela so ivmi podrobnos-
ami opsa, o sa dialo okolo nej, ke ju lekri kriesili po
infarkte.
Nielene vedela opsa, ako vyzerali pouit nstroje, ale
vedela opsa aj ich farbu.
Ma na tom najviac zaralo, e pred pdesiatimi rokmi,
ke naposledy videla, na vinu tch nstrojov nik ete ani
nepomyslel. Na dovenie vetkho vedela dokonca lekrovi
poveda, e ke zaal s kriesenm, mal na sebe modr oblek.
al prekvapujci prpad, ktor napoved, e ZPS s osi
viac ako iba podvody mozgu, mi rozpovedal ist lekr v Junej
Dakote.
Ke sa jednho rna viezol do nemocnice, vrazil zozadu do
inho auta. Vemi ho to rozruilo. Robil si vek starosti, e
udia, do ktorch narazil, ho zaaluj pre zranenie krku
a bud vymha vek odkodn.
Nehoda ho aila a mal jej pln hlavu ete aj neskr v to
dopoludnie, ke sa nhlil do ambulancie prvej pomoci kriesi
loveka, ktormu zlyhalo srdce.
Na druh de mu mu, ktorho zachrnil, rozpovedal pozo-
ruhodn prbeh: Km ste sa vy so mnou trpili, ja som vyst-
pil z tela a pozoroval som vs pri prci."
Lekr sa zaal vypytova na to, o mu videl, a asol nad
vernosou jeho opisu. S presnmi detailmi mu vyrozprval,
106
ako vyzerali nstroje, ba dokonca aj v akom porad sa pouili.
Opsal farbu i tvar zariaden, ba aj umiestenie indiktorov na
prstroji.
Ale o nefalovanosti muovho zitku mladho kardiolga
definitvne presvedili a slov: Pn doktor, vedel som, e
vs trpi t nehoda. Ale takmi vecami sa netreba trpi. Vy
obetujete svoj as inm uom. Nikto vm neubli."
Tento pacient si nielene zapamtal fyzick detaily svojho
okolia, ale tal aj lekrove mylienky.
Po prednke pre lekrov na zkladni americkej armdy vo
Fort Dix v tte New Jersey priiel za mnou ist mu a poroz-
prval mi svoj pozoruhodn ZPS. Jeho oetrujci lekri mi to
neskr potvrdili.
Mal som stran srdcov akosti a bol som na pokraji smrti
v tom istom ase, ke v inej asti tej istej nemocnice bola
v dsledku diabetickej kmy na pokraji smrti moja sestra. Vyst-
pil som z tela a iiel som do kta miestnosti, odkia som sledoval,
ako dolu na mne pracuj.
Odrazu som sa pristihol, e sa rozprvam so sestrou, ktor
bola pri mne tam hore. Mal som k nej vemi blzky vzah a prve
sme sa ohromne zhovrali o tom, o sa robilo tam dolu, ke sa
zaala odo ma vzaova.
Pokal som sa s za ou, ale ona mi ustavine opakovala,
aby som zostal tam, kde som. Ete nie je tvoj as," povedala.
Neme s so mnou, lebo ete nieje tvoj as." Potom sa jednoducho
zaala tunelom strca do diaav a ja som tam zostal sm.
Ke som sa prebral, povedal som lekrovi, e mi umrela sestra.
On to poprel, ale na moje naliehanie prikzal sestrike, aby to
preverila. Sestra naozaj umrela, presne tak, ako som vravel.
To je iba zopr prpadov, ktor s pre ma dkazom, e
ZPS nie s iba halucincie i zl sny". Zitky tchto ud sa
nedaj logicky vysvetli. Hoci tunelov zitky a sveteln by-
tosti mono ahko odbavi ako obyajn hru mozgu", mimo-
telov zitky predstavuj zhadu aj pre tch najskeptickejch
prslunkov lekrskej profesie.
Pozrime sa teraz na niektor terie o ZPS a na to, preo
v skutonosti neposkytuj uspokojiv vysvetlenie tohto javu.
107
Carl Sagan: Narodenie ako tunelov zitok
Carl Sagan, znmy vedec astronm z Cornellovej univerzity,
patr k tm, o sa pokaj vysvetli tunelov zitok ako
spomienku, ktor sme si uchovali na zitok narodenia.
Na prv pohad m toto porovnanie hlavu a ptu. Kad na
svete preva zrod, m by sa dalo vysvetli, preo s ZPS
rovnak, i sa prihodia v budhistickej alebo baptistickej kult-
re.
Pretla sa prodnmi cestami a by vytiahnut na iariv
a pestrofarebn svet umi, ktor sa vm teia, to s veci,
ktor preila vina z ns.
Neudo, e Sagan nachdza svislos medzi ivotom
a smrou. Vo svojom kninom bestsellere Brocov mozog: va-
hy o romantike vedy Sagan pe:
Pokia vidm, jedinou alternatvou, je, e kad lovek bez
vnimky u absolvoval podobn zitok ako on cestovatelia,
ktor sa vracaj z krajiny smrti: pocit letu; vynorenie sa z tmy do
svetla; zitok, pri ktorom, aspo niekedy, nejasne vnmame hr-
dinsk postavu zaliatu iarou a slvou. Jestvuje iba jeden spolo-
n zitok, na ktor sa hod tento opis. Nazva sa prod.
Saganova teria sa me zda logick, pokia neurobte to,
o spravil Carl Becker. Tento profesor filozofie z Univerzity
Junho Illinoisu tudoval pediatrick vskumy, aby zistil, ko-
ko toho diea pri prode vie a koko si z tohto zitku me
pamta. Jeho zver: Dojence si nepamtaj, e sa narodili,
a nie s uspsoben na to, aby si tento zitok uchovali
v mozgu.
Ha, ako Becker bod po bode rozober toto tvrdenie:
Detsk vnmanie je prislab na to, aby videlo, o sa deje
pri prode. Poda Saganovej terie ZPS-kr, ktorho vtaj
sveteln bytosti, iba znovu preva zitok, ke vyiel z prod-
nch ciest a uvidel babicu, lekra alebo otca.
Becker vak upozoruje na chybnos tohto predpokladu
a odvolva sa na rozsiahle prieskumy detskho vnmania, kto-
r ukazuj, e detsk mozog nie je ete natoko rozvinut, aby
vbec nieo vemi vnmal.
Jedna vskumn prca ukazuje, e novorodenci nerozliuj
postavy. alie prce ukazuj, e:
108
Novorodenci nereaguj na svetlo, pokia nie je medzi
svetlom a tmou aspo sedemdesiatpercentn kontrast.
Zriedkavo zaostria alebo fixuj pohad na predmet a ak
no, vedia skma iba mal segment predmetu po vemi krt-
ky as.
Novorodenci maj ktikovo orientan zaostrovanie",
o znamen, e ak vbec zaostria pohad, tak na blzku, ostro
kontrastn as predmetu, a nie na cel predmet.
Polovica vetkch novorodencov vbec nevie skoordino-
va zrak na predmety vo vzdialenosti vystretej ruky. A nijak
doja mladie ako mesiac nevie plne zaostri pohad na pred-
met vo vzdialenosti jeden a pol metra.
Pohyby oka u malho dieaa s rchle a nekoordinova-
n", najm ke plae. A ke je u o tom re, oi im vemi
asto zahmlievaj slzy, najm pri prode.
al argument, ktor nachdza oporu vo vskumnch pr-
cach, je, e deti maj zl pam na tvary i obrazce. A kee
nemaj vyvinut mozog a ete neboli vystaven ivotu mimo
maternice, maj mal schopnos dekdova to, o vidia.
Aj keby bolo pravdou, e ZPS je akmsi dramatickm opa-
kovanm zitku narodenia, neubrnim sa otzke, i by sa
opakoval v takom pozitvnom kontexte, ak m pre vek
vinu ud zitok prahu smrti. Koniec koncov, prod spso-
buje vo svete nenarodenho dieaa vek prevrat. Deti s
vypuden na svet, kde ich obrtia dolu hlavou, udr po zadku
a re nonicami, aby prestrihli pupon nru.
Keby ZPS bol opakovanm zitku narodenia, ako tvrd
Sagan, pre vinu by to nebola a tak pozitvna zmena.
Ete jedna zveren poznmka k Saganovej terii. Tunelo-
v zitok vinou obsahuje rchly prechod k svetlu na konci
tunela. Pri skutonom zitku zrodu m diea tvr pritlaen
k stenm prodnch ciest. Deti nehadia nahor k bliacemu
sa svetlu, ako tvrd Saganova teria. Ke s vypudzovan ku
vchodu do sveta, nevidia ni.
Zven hladina kyslinka uhliitho
a tunelov zitok
Niektor udia nazvaj tunelov zitok brnou na druh
svet" a zvyajne sa opisuje ako pocit, ak by ste mali, keby
ste sa odrazu hnali tunelom k ustavine sa zvujcej bodke
svetla na konci.
109
Niektor bdatelia sdia, e tunelov zitok pri ZPS je
spsoben reakciou mozgu na zvenie hladiny kyslinka uhli-
itho (CO
2
) v krvi. Tento plyn je vedajou splodinou telesn-
ho metabolizmu - vdychujeme kyslk a vydychujeme vzduch
obsahujci vyie hladiny CO
2
. Ke lovek prestane dcha
v dsledku infarktu alebo akej traumy - hladina CO
2
v krvnom rieiti prudko stpa. Ke hladina stpne nad urit
rove, tkanivo zana odumiera.
Pretoe v pdesiatych rokoch sa vdychovanie CO
2
pouva-
lo ako forma psychoterapie, zail ho v poet pacientov
a jeho symptmy s znme. Jestvuj kazuistiky tejto dnes u
nepouvanej terapie, ktor opisuj spomnan zitok ako
pocit, e putujeme tunelom i kueom, alebo e ns obklopu-
j iariv svetl.
Neuvdza sa, e by vdychovanie CO
2
sprevdzali tak javy
ako sveteln bytosti alebo prehliadka uplynulho ivota.
Tvrdenie, e privea CO
2
vyvolva tunelov zitok, by som
takmer vedel prija, neby niektorch vskumov dr. Michaela
Saboma.
V jednom z prpadov tento atlantsk kardiolg nhodou
zmeral hladinu kyslka v krvi pacientovi prve vo chvli, ke
u neho prebiehal vemi siln ZPS a zistil, e hladina kyslka je
nad normlom.
To spochybuje teriu, e tunelov zitok vznik z prebyt-
ku CO
z
. Sabomova kazuistika prinajmenom ukazuje, e prv
ako dospejeme k zveru, je potrebn ete al vskum.
Musia by ZPS-kri na prahu smrti?
Mnoh skeptici vravia, e ZPS s vyvolan jednoducho tm,
e telo je v strese, alebo e lovek je ako chor. Hoci prip-
aj, e ZPS mvaj udia, ktor s na pokraji smrti, domnie-
vaj sa, e ten ist zitok mu ma aj vne - ale nie ivotu
nebezpene - chor.
Dr. Melvin Morse si chcel tto teriu preveri, a tak hovoril
s jedenstimi demi vo veku od troch do estnstich rokov,
ktor preili dotyk so smrou. Boli medzi nimi detvky, ktor
upadli do kmy a obete srdcovho zlyhania. U siedmich
z tchto det sa vyskytli prvky zitku prahu smrti, vrtane
spomienok na odlenie od tela, vstup do tmy, pobyt v tuneli
a rozhodnutie vrti sa do tela.
110
Tchto jedens pacientov porovnali s dvadsiatimi deviatimi
demi rovnakho veku, ktor sce prekonali vne choroby, ale
s nzkou mrtnosou a bez priameho kontaktu so smrou. Nik
z tejto skupiny nemal spomienky na nijak prvok ZPS.
To viedlo Morsa a jeho kolegov-bdateov k zveru, e bez
ohadu na. . . prinu tchto jedinench zitkov je jasn, e
deti, ktor preij udalosti ohrozujce ivot, maj ZPS."
Z toho vyplva, e zitok prahu smrti je osi, o sa pecific-
ky spja so stavom na pokraji smrti, na rozdiel od prostho
chorobnho stavu.
ZPS ako halucincia
Niektor udia vyhlasuj, e ZPS s iba halucincie, duev-
n prhody vyvolan stresom, nedostatkom kyslka, alebo
v niektorch prpadoch dokonca drogami.
No jednm z najsilnejch argumentov proti ZPS ako haluci-
ncii je ich vskyt u pacientov, ktor maj rovn EEG.
Elektroencefalogram ie EEG meria elektrick aktivitu
mozgu. Tto aktivitu zaznamenva tak, e na svisl ps pa-
piera kresl iaru. iara stpa alebo kles, reagujc tak na
elektrick innos mozgu, ked lovek rozma, hovor, snva
a rob doslova vetko ostatn. Ak je mozog mtvy, zznam
EEG tvor rovn iara, o naznauje, e mozog nie je schopn
myslenia ani konania. V sasnosti je rovn EEG v mnohch
ttoch prvnou definciou smrti.
Bez elektrickej aktivity sa neme v mozgu ni odohra.
Ete aj halucincie sa prejavia na EEG.
Ale je vea prpadov, pri ktorch udia s rovnm EEG mali
zitky prahu smrti. Pravdae, doili sa toho, e nm o nich
mohli porozprva. U len sm poet tchto prpadov mi vra-
v, e u niektorch ud ZPS prebehli, ke boli klinicky mtvi.
Keby bolo ilo o halucincie, boli by sa ukzali na EEG.
Treba hne tu poveda, e EEG nie s vdy presnm me-
radlom ivota mozgu. i verte, alebo nie, poznme prpady,
ked boli prstroje EEG napojen na misky s chvejcim sa
rsolom a zaznamenali krivky mozgovch vn.
Pravdae, to neznamen, e rsol ije! Znamen to in,
a sce, e EEG zachytva interferencie (pravdepodobne z r-
diovch vn), ktor sa zaznauj v prstroji. Niektor udia
hovoria, e stroj m ducha.
111
Niekedy me by mozog naive na takej nzkej rovni, e
EEG aktivitu nezachyt. Jeden prklad takho prpadu mi
uviedol ist lekr z Dukeskej univerzity. Povedal, e mali na
EEG napojen mal dievatko a prstroj neukazoval nijak
aktivitu mozgovch vn.
Lekri si mysleli, e dievatko je mtve a chceli ju odpoji
zo sstavy zariaden na podporu ivota, ale rodina to odmiet-
la. Tvrdili, e djde k zzraku a zhromadili sa okolo jej lka
na tdenn modlenie.
Dievatko sa z toho dostalo. Lekr, ktor mi ten prbeh
rozprval, povedal, e oilo a nedvno zavilo prv ronk.
Zdraznil, e keby sa boli spoahli na EEG, bola by zomrela.
Priiel na to, na o prili mnoh al lekri: mozgov innos
me prebieha tak hlboko v mozgu, e ju povrchov elektr-
dy nezachytia.
Nboenstvo nie je podmienkou
Niektor udia sa mylne domnievaj, e ZPS maj iba hlbo-
ko nbon udia. Vskum vak ukzal, e to nie je pravda.
Bdatelia ako Melvin Morse a al zistili, e hlboko nbon
udia bud asi skr povaova sveteln bytos za Boha i
Jeia a on miesto na konci tunela bud zva nazva
nebom. Ale nboensk zaloenie nemen jadro zitku prahu
smrti. Dotyn aj tak vystupuj z tela, maj tunelov zitok,
vidia sveteln bytosti a absolvuj prehliadku ivota rovnako
ako nenbon udia. To iba neskr daj tento zitok do
nboenskho kontextu.
Len strun poznmka na okraj: zistil som, e vo veobec-
nosti jestvuj dva typy ud, ktor sa ptaj na vzah medzi
nboenstvom a ZPS. Jedna skupina sa prostrednctvom ie-
hosi zitku prahu smrti poka dokza sprvnos svojej inter-
pretcie Psma. Druh skupina chce vedie, i sa ateisti po
ZPS stvaj nbonmi. Naznauj tm, e zitok, o ktorom
by referoval ateista, by bol platnej a objektvnej. Predpo-
kladaj, e tak lovek nevniesol do svojho ZPS aprirne
predstavy.
Ja som zistil, e cel problm nboenskej vchovy" je
ovea, ovea zloitej a nejde iba o to, i ste nbon, alebo
nie.
Ke mte do inenia s tmto problmom, muste zobra do
112
vahy aj osi viac ako iba vedom myslenie. Muste rta aj
s podvedommi zlokami, lebo sa mu vemi li od toho,
ako lovek zma vo vedomej rovine.
Zistil som, e aj ke sa niektor udia azda vyhlasuj za
ateistov, maj urit nboensk zklady. Napokon, viete si
predstavi, e niekto dosiahne vek iestich i siedmich rokov
a nem vbec poatie o bohu? Ja nie. Aj keby sa ho rodiia
zjavne usilovali ochrni pred nboenstvom, iste by bol bom-
bardovan tmi istmi obrazmi, ktormi sme bombardovan
vetci, najm ke pred takmi vecami, ako s televzni kazi
alebo miestne kostoly, nieto niku. Tieto obrazy vytvraj
obraz boha v mysli kadho z ns.
Ke lovek stoj pred takou krzou, ako je smr, rozhodne
to v om vyvol nejak nboensk predstavy. Prve tak, ako
nie s nijak ateisti na bojisku, myslm, e sa nevyskytuj ani
na pokraji smrti.
Poda mjho nzoru teda jestvuj nevedom dispozcie
k nboenskej viere, ktor nemu zmera ani bdatelia poas
rozhovoru po ZPS.
Celkove sa vak hlboko nbon udia vracaj zo ZPS
s vemi vlanm postojom ku konkrtnym vyznaniam. Uv-
dzaj, e boh sa vmi zaujma o duchovn ako o dogmatick
strnky nboenstva.
Preo nie s vetky ZPS rovnak
Niektor udia dvodia, e ak s ZPS naozaj pohadmi do
re ducha, potom by mali vetci ZPS-kri ma rovnak zi-
tok. Vetci by mali hadie na svoje telo z perspektvy tretej
osoby, letie tunelom, stretn sa s dvno mtvymi prbuzn-
mi, vidie vzneen sveteln bytos a absolvova prehliadku
ivota.
Skutonos je vak tak, e rovnak zitky nemaj.
V predolch kapitolch som citoval niekoko prhod a prc
ukazujcich rozlin znaky, ktor sa vyskytuj u ZPS-krov.
Niektor udia maj iba mimotelov zitok, km in maj
celospektrlne ZPS, ktor ich uved do re ducha.
Zostva mi ete spomen vskum, ktor na Kalifornskej
ttnej univerzite v Northbridgi uskutonili J. Timothy Green
a Penelope Friedmanov. Viedli hbkov rozhovory so tyri-
dsa jeden umi, ktor boli v dsledku nehody, choroby i
113
samovrady klinicky mtvi alebo na prahu smrti. Tto skupina
uvdzala celkove pdesiat ZPS. Bdatelia zaznamenali tdi
tchto zitkov a porovnali ich s rozsiahlejm vskumom Ke-
netha Ringa. Kee Green a Friedmanov pouili menej po-
etn vzorku ud, percent tch, o zaili jednotliv tdi,
sa v niektorch prpadoch znane lia od percent uvdzanch
v Ringovej prci. S touto pripomienkou predkladm ich po-
rovnanie:
tdium Ringov Greenov a Fried-
vskum manovej vskum
1. Zkladn afektvne
vyladenie (pokoj a
vyrovnanos) 60 % 70 %
2. Mimotelov zitok 37 % 66 %
3. Tunel (temn
priestor) 23 % 32 %
4. Zazretie svetla 16 % 62 %
5. Vstup do svetla 10 % 18 %
Tento vskum a jeho porovnanie s Ringovou prcou znovu
podiarkuje rozlinos zitkov, ktor sa odohrvaj v rmci
ZPS. Hoci udia, ktor sa zastnili na tchto vskumoch, mali
takzvan zitky prahu smrti, ich znaky sa lili. Niektor mali
iba mimotelov zitok, km in mali tunelov zitok. A ete
al absolvovali celospektrlny ZPS.
Ale zkladn otzka aj tak zostva: Nemal by kad, kto
takmer umrie, ma ten ist zitok?
Moja odpove znie: Nie." Skste sa na to pozrie takto:
Keby desa ud navtvilo Franczsko, pochybujem, e by
niekto z nich mal ten ist zitok. Traja z nich by azda poveda-
li, e videli ist vek budovu. Piati by azda povedali, e jedlo
bolo vborn, a dvaja z nich by azda povedali, e sa plavili po
rieke. Kad, kto sa vrtil z Franczska, by porozprval trochu
in prbeh, hoci miestami by sa prekrvali.
Podobne aj pri ZPS sa sce v spolonom rmci vyskytuj
prekrvajce sa znaky, no ani dva zitky nie s plne rovna-
k.
114
Posledn rozprvka na dobr noc
Niektor udia si myslia, e ZPS s mozgovm mechaniz-
mom na zvldnutie naej najhorej skutonosti - smrti. Poda
ich terie pochmrnos situcie vedie rozum k tomu, aby sa
sebaklamom preniesol do lepej situcie. Takto vyzer zjedno-
duen verzia ich predstavy o slede udalosti:
Na nebezpeenstvo mono reagova dvomi spsobmi. Ak
mono na zmenu situcie podnikn nieo fyzicky - naprklad
uhn pred rtiacim sa autom - tak to urobte. Ak na zmenu
situcie nemete podnikn ni - povedzme, e vs to auto
zraz - potom mus rozum siahnu k vlastnm zdrojom, aby sa
s problmom vyrovnal. Rob to tak, e sa od situcie disaso-
ciuje, v niektorch prpadoch a natoko, e si vytvor vymy-
slen svet.
Hoci sa me zda, e tento fantazijn prstup je pasvny
spsob vyrovnvania sa s takm problmom, ako je zrazenie
autom, me vm by vemi oson; kee tto ivotu nebez-
pen situcia spsobuje boles a znehybnenie, utrpenie je
privek na to, aby ste podnikli nejak fyzick kroky na od-
strnanie bolesti.
Aby vaa myse etrila energiu a zachovala telesn funk-
cie, ponra sa hlbie do chlcholivho vmyslu. Nielene vm
to dovouje sstredi sa na nieo in ako na muiv boles zo
zrky s autom, ale zrove sa tm telu poskytuje trocha
uvonenia, aby sa mohlo lepie vyrovna so svojimi vntorn-
mi problmami.
Tento inok sa dosahuje vaka schopnosti mozgu produ-
kova chemick ltky. Pri bolesti vyrba takzvan mozgov
opity alebo endorfny, ktor s asi tridsakrt innejie ako
morfium. Mono ste u poctili ich relaxan inky po
dlhom namhavom cvien. Vyvolvaj prjemn pocit znmy
ako beeck opojenie. Ale pri zrazen autom vyprodukuje
mozog ovea viac tchto ltok ako pri joggingu. A vyproduku-
je ich vemi rchlo.
Disasocicia a vmysel zskavaj na intenzite. Zanaj sa
dia vemi udn veci. Zd sa vm, e opate telo. Alebo sa
mono ocitnete v tuneli a rtite sa nm nadzvukovou rchlos-
ou k iarivmu svetlu. Mono sa uvidte s mtvymi starmi
rodimi alebo s nebohmi tetami a strkmi. Mono vs privta
vzneen sveteln bytos a vezme vs na prehliadku ivota.
115
Mono sa vm chce v tomto nebi" zosta. Ale sveteln bytos
vm povie, e je naase sa vrti.
V priebehu okamihov - v skutonosti neviete, ako dlho to
trv - mte pocit, e vs vtiahlo" nazad do tela.
Vraciate sa do skutonho sveta ako in lovek. Tento
zitok, ktor vyvolala mozgom vyprodukovan droga, vs
zmenil. Spsobil, e sa na svet dvate in. Mete si myslie,
e tto prhoda, ktor sa, ako zistte, nazva zitok prahu
smrti, je nazretm do posmrtnho ivota. Ale niektor bdate-
lia si jednoducho myslia, e ste takmer sledovali svoju posled-
n rozprvku na dobr noc".
Tto teria je po mnohch strnkach ikovne zmajstrovan.
No ZPS aj tak nevysvetuje. Keby ni in, tak neviem o nija-
kom vskume, ktor by spjal endorfny s halucinciami alebo
akmikovek inmi vizulnymi kazmi.
Zato vak viem, e beci na dlh trate a in vytrvalostn
atlti vyprodukuj poas trningu alebo pretekov mimoriadne
mnostvo endorfnov. Po dlhej nmahe asto pociuj takmer
eufriu, o je v slade s predpokladanm inkom tchto
neurotransmitterov na loveka.
Ale nepoznm nijak prpad, e by vytrvalostn atlti uv-
dzali znaky ZPS, pokia poas vkonu takmer neumreli.
Uveden teria takisto nevysvetuje mimotelov zitky,
o ktorch sme hovorili v tejto knihe, a pri ktorch udia presne
opisuj predmety a udalosti z pozcie mimo svojho tela.
Domnievam sa, e presvedivos spomnanho argumentu
vyplva zo skutonosti, e endorfny naozaj navodzuj stav
pokoja a vekej blaenosti. Tak to aj m by, kee predstavu-
j telesn mechanizmus na premhanie bolesti. Ak sa vak
pridame logiky, nememe z tohto argumentu vyvodzova
nijak alie zvery.
Zbon elanie
udia, ktor sa nevedia zmieri s rchlo sa bliacou smrou,
mu jej vzdorova tm, ke si vyfantazruj, e zostan nai-
ve. Je to druh zbonho elania. Svojou povahou je obrann,
pretoe ns zdanlivo brni pred konenm znikom.
Najoividnejm argumentom proti vysvetleniu, e pri ZPS
116
ide o zbon elanie, je skutonos, e ZPS-kri maj v pod-
state ten ist zitok. Keby ilo iba o zbon elanie, udia by
skr ivo spomnali na onen skvel piknik na 1. mja, alebo
snvali, e sa okolo nich krti hf krsavc, ako prevali cesty
tunelom i prehliadky ivota.
Udalosti, ktor sa spjaj s prahom smrti, nemu by iba
obyajn zbon elania. Keby no, sprvy o ZPS by sa plne
lili a nemali by nijak spolon znaky.
alm problmom pri tomto vysvetlen je, e nezodpoved
faktom o tom, o sa odohrva poas ZPS. Psychologick obra-
na, akou je zbon elanie, uchovva situciu tak, ak je,
kee duevn stav sa chce uchova nezmenen.
Zitok prahu smrti je celkom in v tom, e ide o zlom.
Neuchovva ud takch, ak s, ale naopak, nti ich, aby sa
postavili zoi-voi ivotu plne novm spsobom.
Po ZPS sa udia vyrovnvaj s pravdou o sebe vemi hlboko.
A dva im to pocit astia. Na rozdiel od zbonch elan
znmych ako rojenia, ktor nm poskytuj doasn avu od
okolitho sveta, ZPS je platformou na celoivotn zmenu.
Jungovo kolektvne nevedomie
Vek psychoterapeut Carl Jung si vimol, e v rozlinch
kultrach, aj ked navzjom nesvisia, jestvuje mnoho rovna-
kch mtov povier. Naprklad prbeh stvorenia je u Indinov
z kmea Papageno i u starch Grkov takmer rovnak.
Jung nazval shrnn teriu kolektvnym nevedomm"
a jednotliv prpady archetypmi". S to naprogramovan
reakcie vetkch udskch bytost. Jednm jednoduchm pr-
kladom archetypu je matka". Ked toto slovo vyjadrme
v ktorejkovek kultre, bude ma vemi podobn vznam,
aksi zkladn veplatnos.
Hoci sm Jung mal zitok prahu smrti, nedval ZPS do
svislosti s kolektvnym nevedomm. Ale vedci jungovskej
koly dvaj ZPS do svislosti s archetypmi, pretoe je to
zitok transkulturlny (vyskytuje sa u ud bez ohadu na ich
rasov pvod) a pozostva u muov i ien kadho veku
v podstate z rovnakch prvkov.
Typick archetyplny zitok by mohol prebieha asi takto:
Ist lovek m sen obsahujci prvky, ktor sa nevyskytuj
117
v jeho vedomej sksenosti, ale ktor sa podobaj prvkom
nachdzajcim sa v mytolgii alebo dvnych obradoch. Tieto
nevysvetlen prvky s archetypy.
Niektor jungovsk vedci s presveden, e smr a stav blz-
ky smrti spsobuj, e sa tieto archetyplne obrazy vynraj
z hlbokho podvedomia. Tieto obrazy s pre cel udstvo
v podstate rovnak: tunelov zitky, sveteln bytosti, pre-
hliadky uplynulho ivota a tak alej.
Tto teriu ako vyvrti, najm ke je to prve iba teria.
A podobne ako ostatn terie, ktor sme si tu uviedli, obsahu-
je zrnko pravdy. Ale jej hlavn problm vidm v tom, e
nevysvetuje mimotelov zitky. Km sa tak nestane, nijak
teria v mojich oiach neobstoj.
Sveteln zitok
U cel roky sa pokam objavi pre ZPS fyziologick vy-
svetlenie. A u cel roky sa vraciam s przdnymi rukami.
Jednoducho sa mi zd, e vetky takzvan vysvetlenia s
nepln alebo zle postaven. udia, ktor ich sformulovali, s
vo vine prpadov udia, ktor sa ani neobaovali pozhov-
ra sa so ZPS-krmi, pozrie sa im do tvre a vypou si ich
prbehy.
Keby to urobili, mono by dospeli k rovnakm zverom ako
filozof William James, ke opisoval mysticizmus.
Povedal, e je to zitok, ktor je noetick. Je sebapo-
tvrdzujci, pretoe je formou poznania. Je natoko osobn, e
sa vymyk slovm. A vyvolva hlbok zmenu v ivote.
Je to, jednoducho a jasne, sveteln zitok.
Zver
Nevslovne ndhern"
U vye dvadsa rokov pracujem v prvch lnich vskumu
ZPS. Poas svojich bdan som poval tiscky ud, ako roz-
prvaj o svojich hlboko osobnch cestch do. . . oho? Do
zhrobia? Do neba, o ktorom sa dozvedeli zo svojho nboen-
stva? Do oblasti mozgu, ktor sa odhauje iba vo chvach
zfalstva?
118
Zhovra] som sa takmer so vetkmi bdatemi ZPS na svete
o ich prci. Viem, e vina z nich je v hbke srdca
presveden, e ZPS s letmm pohadom na ivot po ivote.
Ale ako vedci a udia z oblasti medicny ete vdy nepredloili
vedeck dkaz", e as z ns ije dalej, aj ked je u naa
telesn bytos mtva. Tento chbajci dkaz im brni, aby
vyli so svojm skutonm nzorom na verejnos. No medzi-
tm sa alej pokaj da vedeck odpove na t znepokoju-
jcu otzku: o sa stane, ked umrieme?
Nemyslm, e veda bude niekedy vedie na t otzku odpo-
veda. Mono o nej uvaova takmer z kadej strany, ale v-
sledn odpove nebude nikdy pln. Aj keby sa zitok prahu
smrti podarilo zopakova v laboratrnych podmienkach, tak
o? Veda by iba znova poula o ceste, ktor by nemohla
vidie.
Rozlin bdatelia navrhli spsoby, ako preskma ZPS d-
kladnejie ne doteraz. Ich nvrhy s zaujmav z hadiska
toho, o by mohli prinies, ale z dvodov lekrskej etiky nie
je pravdepodobn, e by sa uskutonili. Proti vahm o niek-
torch tchto postupoch nemono ni namieta, ale keby sme
ich naozaj uplatnili, mohli by sme sa dopusti neprpustnho
zsahu do pacientovho skromia i zdravia.
Ke lekr oetruje pacienta, ktor me kad chvu
umrie, najdleitejie zrejme nie je uskutoova vedeck
vskum, ale privies toho loveka op k ivotu.
Myslm, e by nevzbudzovalo dobr dojem, keby t z ns,
o sa zaoberaj vskumom ZPS, obhajovali pokusy na uoch
v tomto kritickom obdob ich ivota. Bolo by to znesvtenm
jednej z najvrcholnejch a najintmnejch chv v udskom
ivote.
okovek, o by prekalo v plnen bezprostrednej klinickej
lohy, by bolo morlne odsdeniahodn. A okrem toho, ako
njs vskum, ktor by sa dal uskutoni a ktor by mohol
odhali o ZPS osi viac ako dmyseln vskumy spomnan
v tejto knihe.
Ale s urit pokusy, ktor by mohli by zaujmav a pritom
by nepsobili ruivo. Jeden bdate navrhol, aby sa na brucho
pacientov, ktorch kriesia poas infarktu, umiestili nejak
predmety, ktor sa zvyajne na staniciach prvej pomoci nena-
chdzaj - povedzme nejak zvltne tvarovan medailny.
Takto by, ak by naozaj mali mimotelov zitok, pri poha-
de od plafnu vedeli predmet identifikova.
119
Na prv pohad to azda vyzer ako dobr npad. Ale pouva-
ujte: Chceli by ste, aby sa lekr bavkal so zvltne tvarovan-
mi medailnmi, ke by v skutonosti mal vetky svoje sily
a schopnosti venova zchrane vho ivota? Ja by som asi ne-
chcel.
Takto procedra by nielen nastolila u spomnan etick
problmy, ale predstavovala by aj neuveriten poisovacie rizi-
ko tak pre lekra, ktor uskutooval (alebo sa pokal usku-
toni) resuscitcu, ako aj pre nemocnicu, ktor takto expe-
riment pripustila.
al nvrh, ktor sa mi zd rozumnej, je umiestni
v izbch, kde sa resuscitcie uskutouj, nejak pevn body,
ktor s viditen iba z miesta nealeko plafnu. Takto by
lovek mohol dokza mimotelov zitok tm, e by pri opise
vlastnho kriesenia opsal tieto znamenia.
Mimoriadne innmi znameniami by poda ma boli ve-
k, krikavo sfarben nlepky umiestnen na hornej strane
visiacich svietidiel, take nik, kto by sa nad nimi vznal, by
si ich nemohol nevimn.
V istom tdiu sa navrhovala aj vemi zvltna metda v-
skumu s pouitm gorl. Spomeniem ju iba preto, e ilustruje,
k akm zfalm krokom ns doha skutonos, e nevieme
zopakova ZPS v klinickch podmienkach.
Hovorilo sa o tom, e gorily by sa mohli naui znakov re
a potom by ich v kontrolovanch podmienkach lekr najprv
priviedol na pokraj smrti a vzpt vzkriesil. Ke by sa opice
zotavili, cviite znakovej rei by sa ich mohol povypytova"
na ich zitok.
Som proti tomuto npadu. Po prv, znamenal by krut
zaobchdzanie so zvieratami. Po druh, prnos by bol vemi
mal. i sa ZPS odohr v kontrolovanch podmienkach alebo
mimo nich v benom ivote, zitok bude asi rovnak. Sved-
kom takchto javov, ako je tunelov zitok alebo trojrozmern
prehliadka ivota, neme by v nijakej situcii nik in, iba
osoba, ktor ich prve preva. Tak nao ohrozi pokusmi o
aj iba goril ivot?
Myslm si, e je to trochu fanatick nvrh a hdam ani
nepotrebuje komentr. Ale uvdzam ho tu, lebo je to zatia
jedin mon spsob, ako skma zitok prahu smrti na zvie-
ratch .
120
Kee jednoznan vedeck dkaz nejestvuje, udia sa ma
asto ptaj na mj nzor: S zitky prahu smrti svedectvom
o ivote po ivote? Moja odpove znie: no."
Na zitku prahu smrti je viacero vec, ktor vo mne vzbu-
dzuj tak siln presvedenie. Jednou z nich s overiten
mimotelov zitky, ktor som spomenul v predchdzajcej
kapitole. Treba azda ete presvedivej dkaz, e udia zost-
vaj naive aj po smrti hmotnho tela, ne s mnoh prklady
jednotlivcov, ktor opustili svoje telo a sledovali pokusy o jeho
zchranu?
Hoci tieto mimotelov zitky s azda najzvanejm ve-
deckm dvodom na to, aby sme uverili v posmrtn ivot, tm
najpsobivejm na ZPS s pre ma obrovsk osobnostn zme-
ny, ktor u ud vyvolvaj. Relnos a silu ZPS dokumentuje
to, e plne menia ud, ktorm sa prihodia.
Po dvadsadvaronom zaoberm sa zitkom prahu smrti si
myslm, e nejestvuje dostaton vedeck dkaz, z ktorho by
nezvratn vyplvalo, e existuje posmrtn ivot. To znamen
naozaj vedeck dkaz.
Vntorn presvedenie je osi in. To je prstupn nzorom,
ktor si nevyaduj prsne vedeck pohad na svet. Ale u b-
dateov, ako som ja, predsa len volaj po pouenej analze.
Na zklade takejto previerky som presveden, e ZPS-kri
naozaj dostvaj prleitos nazrie na druh svet, podnikn
krtky vlet do plne inej skutonosti.
Psychoterapeut C. G. Jung zhrnul moje pocity o po-
smrtnom ivote v liste, ktor napsal roku 1944. Tento list je
mimoriadne vznamn, pretoe iba niekoko mesiacov pred
jeho napsanm mal sm Jung poas infarktu ZPS:
To, o sa odohrva po smrti, je tak nevslovn ndhern, e
naa fantzia a nae ctenie nestaia na to, aby sme si o tom
utvorili o len priblin predstavu...
Skr i neskr sa vetci mtvi stan tm, m sme aj my. Ale
v tejto skutonosti vieme o onom spsobe bytia iba mlo alebo
ni. A o budeme po smrti ete vedie o tejto zemi? Rozplynutie
naej asovo ohranienej podoby do venosti neznamen stratu
zmyslu. Skr akoby malek spoznal, e je sasou ruky.
Niekoko poznmok zverom
tohto krsneho prbehu vedy
Roku 1972 som nastpil na intern oddelenie do iliny. Tam sa mi
prv raz zdverila pacientka s chorm srdcom so svojm zvltnym
zitkom. Poprosila ma o diskrtnos a sub, e jej meno nikomu
nespomeniem a nechm si ho pre seba. Tak aj inm doteraz, ale
vzbudila vo mne vek zvedavos. Mala v sebe osi zvltne, aksi
osobit vyrovnanos, kvli ktorej vm bolo v jej prtomnosti pr-
jemne.
Urite ste v ivote stretli viac ud, ktor s obdaren takouto
vlastnosou. Ak aj nevynikaj mimoriadnou uenosou, ich spsob
komunikcie je jednoducho krsny. Vedia oari, upokoji. O ve-
ciach, ktor ich zaujmaj, hovoria presvedivo, nie strhujco, ale
teplo udsky, presvedivo.
Od onoho pamtnho veera som sa stretol s Lazrovm syndrmom
mnoho rz. Hovorm o Lazrovom syndrme a nie ZPS aj preto, lebo
rovnak sksenosti, ak opisuje autor tejto knihy, nie s v medicn-
skej literatre neznme, i ke nie ast. Jednm z prvch autorov,
ktor takto spomienku pacientov v tdiu klinickej smrti opsal, bol
americk vedec pn Lazarus - a teda tento nzov nie je odvoden od
biblickho Lazra, ako tvrdia niektor autori.
Aj v naej literatre, myslm odbornej lekrskej, je popsanch
viacero prc o tejto tme. A kee pn Moody iba okrajovo spome-
nul efekt novch informci, uvediem prpad opsan vo vojenskom
lekrskom asopise. Vojak, ktorho resuscitovali, medzi inm pove-
dal, e sa poas nvtevy ndhernej krajiny stretol s kamartom,
ktor tragicky zahynul. Opsal mu, ako ho zavradil spolusliaci
vojak. Na zklade tohto vyjadrenia obnovili vyetrovanie a skutone
aj odhalili vraha.
Ke som vydal roku 1985 novelu ierne diery, dostal som vea
listov i osobnch nvtev. V tejto novele opisujem prve na pozad
charakteristiky ZPS, i Lazrovho syndrmu osud loveka, ktormu
toto odhalenie nedalo ni, z ktorho sa nepouil, lepie povedan
nm neprelo, i ke sa o om dozvedel sprostredkovane. Z vlastnej
sksenosti i ja potvrdzujem, e udia, ktor preili Lazrov syndrm,
s in. Pokojnej a pokornej, prostej a lskavej. Nerobil som
u nich riadny vedeck vskum, nepokladal som sa za dostatone
erudovanho, no asi nepreeniem, ke poviem, e ich poznm cel-
kom iste aspo z listovch vpoved vye tridsiatich. Mnoh ma na-
vtevuj, spriatelil som sa s nimi.
123
Mem potvrdit tzy autora tejto knihy a dovolm si doda pr
poznmok, ktor nechcem iarlivo schovva.
Poznmka prv - k samovraednm pokusom.
Kee som poznal, respektve mi napsali o ZPS iesti udia, ktor
sa nespene poksili o samovradu, priom piati mali tento zitok,
treba zdrazni, e ani jeden ho nemal tak pekn, ako t, o zomie-
rali nie z vlastnej vle. Jednoznane sa vak o to u poksi nechc
a vemi to utuj.
V tejto svislosti som sa jednho z nich, ktor sa stal veriacim
lovekom optal, ako tento moment hodnotila lskav bytos-Svetlo,
odvetil-. Bol to Boh a ja som bol pri posmrtnom sde. Nezatratil
ma, on je nekonene dobr."
Ke som sa poksil zska od tchto osb ich nzor na nboen-
stvo, dostal som vemi irok paletu odpoved. Ale v ich pozad som
ctil aksi in hierarchiu dleitost - nboenstvo - ako ho vnma-
me, je vo svojich dogmch, zkonoch, prkazoch privemi udsk-ma-
lichern. Dleit s dobr skutky loveka, aksi szvuk s duou
a celm vesmrom loveka, s vesmrom ud a du.
Ak je vierou to, e chcem robi dobro, lebo mi rob dobre robi
dobro a chcem o najviac pozna a v prvom rade druh duu - tak
som veriacim", povedal jeden z nich.
Je pravda, e z fanatikov sa stvaj in veriaci", dokonca bol aj
jeden z nich obvinen, e vo svojej horlivosti ochladol.
Vypoul som si tie mimoriadne zvltny nzor, ktor som pouil
vo svojej spomnanej knihe ierne diery. Jeden z mojich priateov
tvrd: Asi nie je mon zmera dku chv, ktor som strvil
s vekm Dobrom, Svetlom a Teplom. ivot mi neprebiehal ako film,
on bol naraz cel prtomn, vetky skutky, udia, veci. Nao by boli
treba hodiny? Mono je venos zlomkom sekundy a sekunda venos-
ou."
Takto zitky mali aj star Chetiti, Egypania i Eskimci. Bolo
ak vybudova na tchto zitkoch teriu o posmrtnom ivote? Ale
ptam sa, o ak vo venosti nejestvuje as? Vetko proste je, naraz.
as je zmena a tto venos je mono nekonen stav.
Neviem, i je potrebn po tejto vahe pomenva veci. Ja som si
nazval t nekonene lskav a mdru bytos Dobrom, Svetlom
a Teplom. Je to Boh, Jahve, Allah, Manitou? Vedzte, e v jeho
prtomnosti vm na tom nebude vbec zlea.
Nebojm sa predpoklada, e ani za tou ohradou, ktor som jasne
vnmal a jednoznane som tuil, e za ou niet cesty na nvrat,
nemus by ni mimoriadne. plne vs toti pohlt komunikcia, svet
blaenosti, aksi trval orgazmus.
Priate mi rozprval aj o tom, ako ako ten stav prirovna. Mono
tak troku, neporovnatene menou intenzitou prve vraznmu te-
lesnmu orgazmu. Ve Franczi aj orgazmus nleit volaj - petit
mort", t. j. krtka, mal smr.
124
Mnoh absolventi takejto vpravy do zhadnej budcnosti vlastn-
ho konca" s vak hlboko veriacimi umi, akmisi autentickmi"
veriacimi. Akoby mali svoje hlbok a neotrasiten nboenstvo,
v ktorom niet stopy po agresivite. Tbu po plnom ivote a najm
hlad po vedomostiach, ktor bva odmenen akmsi duevnm or-
gazmom po ukojen dovtedy obyajne nepoznanej tby vedie, ne-
chcem nazva agresivitou.
Mnoh z nich boli ochotn formulova takpovediac svoje zkladn
filozofick, osobnostn princpy. m viac som poval ich skromn
slov, tm viac sa blili k filozofii vety: Dovolen je vetko, o
neubliuje druhmu a o je v slade s mdrosou. No najdovolenejie
je pomha druhmu z bolesti. A t navtevuje nae due dos asto.
Ono bol samota, nedostatok spoluasti na ivote, nepokoj z nezda-
ru prce, nejakho projektu, bol nepochopenie skutku, ktor akurt-
ne nevyiel pre mnoh neznalosti. A podobne.
Zd sa, e skepsa nielen autora tejto knihy nad tm, e opisovan
fenomny asi nezskaj rdzi pun technickej vedy, me vysova
do stleho spochybovania tchto lekrskych poznatkov.
Kad itate si urob sudok sm. Jestvuj nevyvrtiten fakty
i rozlin interpretcie. Kad fenomn vak mono hodnoti aj po-
da jeho psobenia. Ak s teda vsledky psobenia tohto Lazrovho
syndrmu medzi umi? Odstrauj strach zo smrti, uahuj rozl-
ku ivm s blzkym umierajcim, relativizuj pojem dobrho a zlho
skutku zmerom, individualizuj zl in, hadaj sprvny meter na-
miesto irdiovo-platinovho uloenho v Pari, robia ud lepmi
a mdrejmi, rehabilituj lsku a poznanie ako najvyie hodnoty,
roziruj udsk poznanie o rozmer, ktor si mono zasli vetky
Nobelove ceny dohromady - vracia uom udskos a civilizcii ndej.
Hadali by sme alej a nali by sme alie pozitva.
Poksme sa by kritick, ve kritickos je av noha mdrosti, ale
aj dostatone odvni. Zd sa, e bez odvahy, teda pravej nohy
mdrosti, sa pri vahch o tejto tme aleko nedostaneme.
Ivan Hudec
lekr a spisovate