UEBN TEXTY

2009
Chladivov potrubia

1

Kapitola Nzov Strana
13 POTRUBNY SYSTM 1
13.1 Poiadavky 1
13.2 Chladiaci okruh 2
13.3 Sacie potrubie 3
13.4 Vysokotlak potrubie 7
13.5 Izolcia 15
13.6 Celkov chladiaci okruh 16
13.7 Shrn 17
13.8
Literatra








13 CHLADIVOV POTRUBIA
Princpy, ktor sa pouvaj pri intalcii chladivovch potrub. Hlavn faktory, ktor je potrebn zohadni pri
vbere chladivovch potrub.

13.1 Poiadavky
Kapitola zana vyslenm poiadaviek, ktor s kladen na sprvnu intalciu chladivovch
potrub. Potom pomenujeme hlavn asti chladiaceho systmu (okruhu) a ich funkciu.
Kad z potrub popeme samostatne, a rozanalyzujeme hlavn faktory vberu. V krtkosti
spomenieme izolciu a prchytky.






Pri vch chladiacich celkoch vytvor pln chladivovho potrubia projektant. Pre Vs - ako
realiztorov je dobr vedie, kde sa mu vyskytn problmy a chyby.
Tto prednka dva zkladn vedomosti o sprvnej intalcii potrubia jednoduchho chladiaceho
systmu. Zloitejie systmy bud prebrat neskr.
Popisovan spsob vberu potrubia sa tka chladiacich systmov, ktor pouvaj halognov
uhovodkov chladiv. V normlnych prpadoch sa pouvaj meden rrky a spjkovacie fitingy, hoci
(najm pri vch priemeroch nad 22 mm) niekedy sa pouvaj oceov rrky s navracmi prpojmi alebo
prrubami.
Prepojenia medenmi trubkami sa za normlnych okolnost spjaj tvrdm spjkovanm pomocou
striebornej alebo strieborno-fosforovej spjky. Tento druh spjania sa pouva hlavne pri vch systmoch.
Pre menie systmy sa taktie odpora hermetick vyhotovenie chladiaceho okruhu, a obmedzi
pouvanie pertlovacch spojov s prevlenmi maticami.

Pri vetkch spojoch zhotovench tvrdm spjkovanm sa vyaduje vytvori ochrann atmosfru duskom
z vntra rrky

Na potrubia sa pouvaj aj in materily, prevane pri zariadeniach pre vemi nzke teploty. Takto
zariadenia sa spravidla vemi starostlivo navrhuj, a preto sa tu nimi teraz nebudeme zaobera.








CHLADIACE SYSTMY POUVAJ

Najastejie : Meden rrky.
Tvrd spjku.

VEDENIE POTRUBIA
Umouje prdenie chadiva.
Zabrauje vekm poklesom tlaku.
Umouje nvrat oleja ku kompresoru.
Chrni kompresor.
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

2

tyri poiadavky na sprvnu intalciu chladivovho potrubia:
1. Hlavn loha chladivovho potrubia spova v tom, aby sa zabezpeila cesta pre prdenie chladiva od
jednej asti chladiaceho celku k druhej.
2. Prdenie chadiva sa mus uskutoni bez vekch strt tlaku - napr. trenm, vekm vkovm
rozdielom, mnohmi odboeniami, zeniami alebo nesprvnym dimenzovanm.
3. as oleja, ktorm je naplnen kompresor, cirkuluje v celom trubkovom systme. Chladivov rrky musia
by tak intalovan, aby sa olej vracal sp do olejovej vane kompresora.
4. Kvapaln chladivo alebo olej, ktor sa dostane do valca kompresora, me spsobi jeho pokodenie.
Tto situcia me nasta vtedy, ke je kompresor v kude - sptnou kondenzciou chladiva alebo
steenm oleja.
Nzov funkcie Funkcia
Vtlan potrubie privdza stlaen pary chladiva a obiehajce mnostvo oleja zo zdruenej
jednotky do kondenztora. Patria k nemu aj asti spojujce vtlak
s rekuperanou jednotkou a rekuperan jednotku s kondenztorom
tlm kmitanie a plynovch pulzci vznikajcich pri stlan
tlm vplyvy vysokho tepelnho namhania
odstrauje kvapalinov rzy pri rozbehu kompresorov spsobovan vracanm
olejom a kvapalnm chladivom
Potrubie kondenztu privdza kvapaln chladivo (kondenzt) z kondeztora do zberaa
umouje sptn prdenie pr zo zberaa do kondenztora (takzvan
dvojfzov prdenie)
Kvapalinov potrubie privdza zmes kvapalnho chladiva oleja zo zberaa k expanznmu ventilu (k
expanznm ventilom)
Rrky expandovanho chladiva privdza expandovan chladivo z expanznho ventilu do vparnka/kov
Sacie potrubie privdza prehriate pary a obiehajci olej z vparnka do satia zdruenej
jednotky
Potrubie odmrazovania horcimi
parami chladiva (stlaenmi)
privdza stlaen horce pary chladiva z vtlaku jednotky do odmrazovanch
vparnkov
Potrubie odmrazovania
chladnmi parami stlaenho
chladiva
privdza stlaen chladn (ste) pary chladiva z parnho priestoru zberaa
kvapalnho chladiva do odmrazovacch vparnkov
Sprvna intalcia chladivovch rrok zniuje tieto rizik na minimum.

Obrzok 1 Chladivov potrubia
VPARNK
KONDENZTOR
ZBERA
Kvapalinov
potrubie
Sacie
potrubie
Vysokotlak
potrubie
Potrubie
kondenztu
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

3
13.2 Chladiaci okruh (obrzok 1)
Na tomto obrzku s znzornen hlavn asti chladiaceho okruhu.
Sacie potrubie - spja vparnk s kompresorom, je v om tlak zodpovedajci vparnej teplote.
Vysokotlak potrubie (vtlak) - vedie horce, prehriate chladivo pri tlaku zodpovedajcom kondenzanej
teplote od kompresora ku kondenztoru.
Kvapalinov potrubie - vedie skvapalnen chladivo pri tlaku zodpovedajcom kondenzanej teplote
z kondenztora - prpadne zo zberaa k vstrekovmu orgnu.
Tam kde sa pouvaj separtne zberae, pouva sa potrubie kondenztu, ktor dopravuje
skvapalnen chladivo z kondenztora do zberaa. Okrem toho umouje chladivovej pare dosta sa do
kondenztora.


Obrzok 2













Vetky chladivov potrubia (obrzok 2)
Hlavn zsada - udriava spd v smere prdiaceho chladiva.
Niektor zkladn princpy platia pre vetky chladivov potrubia: potrubiu treba vdy poda monosti
njs najkratiu cestu. Vetky zbyton skomplikovania trasy nezvyuj iba nklady na intalciu, ale aj
prevdzkov nklady a nebezpeie vzniku netesnost systmu.
Horizontlne potrubia sa klad s malm klesanm v smere prdenia chladiva.
Odpora sa pomer 1 : 100. Toto uahuje prdenie oleja poas kudu zariadenia.
Uchytenia trubiek musia by dostaton, ale musia zabezpeova urit pohyb rrky z dvodu jej
tepelnej rozanosti a vibrci, aby na nich nevznikali odreniny, prpadne trhliny.


Obrzok 3





















Hlavn zsada
udriava spd v smere prdiaceho chladiva
Zabrni zbytonm vakom
Zohadni chvenie a rozanos
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

4
Vetky chladivov potrubia (obrzok 1)
alej uveden dodaton princpy sa tkaj vetkch chladivovch potrub.
Je treba zabrni tvorbe zbytonch olejovch vakov. Nesprvna intalcia alebo komplikovan vedenie
trubiek me vies k neelanm prpadom, kde sa hlavne pri prevdzke na iaston vkon nazbiera
olej.
Okrem toho je potrebn vklada do potrubia suky z dvodu pohlcovania zmien dky potrubia a jeho
chvenia.
Vetky potrubia pri zmene teploty menia svoju dku. Vetky kompresory viac alebo menej vibruj najm
pri tarte a vypnut. Kompresory sa preto asto montuj na tlmie chvenia z pruinovej ocele alebo
gumy.
Napriek tomu musia by potrubia flexibiln. Preto je treba vytvori v trase na vhodnom mieste sluku
alebo odboenie, aby sa zachytili a znili pohyby potrubia vyvolan kompresorom.

13.3 Sacie potrubie
Je najhklivejie!
Zvl je treba zohadni: pokles tlaku,
nvratnos oleja,
kvapalinov rzy.

Saciemu potrubiu sa venuje pozornos ako prvmu a to o najvia, pretoe je to najkritickej bod
trasy. Je treba zohadni tri zkladn body:
1. Tlakov strata pri plnom zaaen mus zosta v prijatench medziach.
2. Mus by zabezpeen nvrat oleja aj pri iastonom (minimlnom) zaaen.
3. Ak je kompresor v kude, nesmie sa dosta do sacieho potrubia kvapaln chladivo jeho presunom.
Okrem toho sa mus zabrni olejovm alebo kvapalinovm rzom poas prevdzky, to zna, e pri
optovnom tarte nesmie kompresor nasa zmes oleja a kvapalnho chladiva.
Odporuen hospodrne rchlosti prdenia pr chladv s :
R12 4 a 9 m/s
R22 a R502 7 a 12 m/s
R134a 8 a 11 m/s
priom vyie uvdzan rchlosti s platn najm pre zvisl asti potrubia, s vedomm vej tlakovej straty
v tchto sekcich.

13.3.1 Pokles tlaku v sacom potrub
daje v tabuke platia pre chladivo R22 pri +5,5C vparnej teploty a + 40,6C kondenzanej teploty.
Tlakov strata v sacom potrub znamen stratu vkonu toho istho systmu, kde kompresor mus pracova
pri niom vparnom tlaku, aby udral elan vparn teplotu.
Pokles teploty
nastenho plynu
(K)
Kompresor
Pokles tlaku v
sacom potrub
(bar)
Vkon
(%)
Spotreba energie
(%)
0 100 100 iadna strata
1 96 104 0,18
2 92 107 0,36

Prv riadok tabuky s slami opisuje teoretick prpad, kedy pokles tlaku vztiahnut na teplotu
nastenia plynu je rovn nule, a tm aj tlakov strata v sacom potrub je nulov a kde pri tchto podmienkach
je vkon kompresora a spotreba energie 100 %.
Druh riadok udva, e pri poklese teploty nastenho plynu na kompresore o 1 K, klesne vkon
kompresora na 96 % a spotreba energie stpne na 104 %. Pokles teploty o 1 K zodpoved tlakovej strate
v sacom potrub 0,18 bar.
Posledn riadok tabuky popisuje pokles teploty nastenho plynu o 2 K.
V praxi sa uvauje so sacmi potrubiami navrhnutmi pre stratu tlaku zodpovedajcu poklesu teploty
nastenho plynu o 1,1 K.
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

5
Obrzok 4


13.3.2 Stpajce sacie potrubie (obrzok 4)
Pri zvisle stpajcich sacch potrubiach bude dopravovan olej do kompresora pomocou prdiaceho
chladiva. Mus by pritom dodran urit minimlna rchlos prdenia chladiva, aby nm bol olej strhvan.
Minimlna rchlos prdenia chladiva zvis od hustoty plynu a od vntornho priemeru rrky.
Sifn pri pte stpajceho potrubia m ten vznam, aby prpadn kvapaln chladivo alebo olej mal
kam stiec, a aby ich prtomnos neovplyvovala tykavku termostatickho expanznho ventilu.
Ak je zvisle stpajce potrubie vyie ako 4 m umiestujeme do potrubia olejov sifny (obrzok
4b).



Obrzok 4b
VPARNK

Zle
Sprvne Sprvne
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

6



Sacie potrubie ku dvom kompresorom












Sacie potrubie ku trom a tyrom kompresorom
























VPARNK
Redukovan
potrubie
Obrzok 5
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

7
13.3.3 Redukovan stpajce sacie potrubie (obrzok 5)
V systmoch, v ktorch sa pomocou automatickej regulcie men vkon zariadenia, volia sa kratie
stpajce potrubia zvyajne s menm priemerom ako ostatn, aby sa zabezpeilo plnohodnotn vracanie
oleja.
Napriek tomu, e stpajce potrubie s menm prierezom vykazuje vyie trenie, pomocou jeho
redukovanej dky sa celkov strata trenm zvi len mlo.
Ak je potrebn udra celkov stratu v sacom potrub zodpovedajcu pribline 1,1 K, vol sa
prpadne ostatn sacie potrubie s vm priemerom ako zvyajne.


13.3.4 Dvojit stpajce sacie potrubie (obrzok 6)
V prpadoch, kde m vkonov regulcia vek rozsah, nie je mon uri priemer stpajceho
potrubia, ktor by zabezpeilo ako nvratnos oleja, tak aj nzku tlakov stratu. Olej sa mus vraca aj pri
najniom vkone kompresora, a tlakov strata nesmie pri vekom vkone prekroi urit hodnotu.
V takchto prpadoch sa pouva dvojit stpajce potrubie, ako je znzornen na obrzku 6.
Pri tomto systme tenie potrubie oznaen a sli na nvrat oleja pri najnich vkonoch
zariadenia. Druh potrubie oznaen ako b m zvyajne v priemer - ale nemus. Je zvolen tak, aby
tlakov strata pri pouit oboch potrub a plnom vkone zariadenia nebola prli vek.
Medzi oboma stpajcimi potrubiami sa nachdza sifn. Jeho lohou je, e pri prevdzke na
iaston vkon, teda niej rchlosti prdenia sa plne napln olejom a v podstate sa uzatvor potrubie b.
Plyn potom mus prdi cez potrubie a. Pretoe sa tm zmen celkov prierez stpajceho potrubia, bude
rchos prdenia chladiva dostaton na to, aby bol olej strhvan. Tento olejov sifn sa realizuje obyajne
z oblka 180C s malm priemerom, aby mnostvo oleja nebolo prli vek.
Obe stpajce potrubia s pripojen na horizontlne potrubie s uritm prevenm (oblkom), aby
olej nemohol steka sp.

Obrzok 6


Pri vkonovej regulcii kompresorov deli stpaky obdobne ako v sacom potrub (poda potov
regulanch stupov)

VPARNK
Dvojit
potrubie
a
b
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

8


Vertiklne vtlan a vertiklne sacie potrubie pri vkonovej regulcii kompresorov


13.3.5 Sifny a prevenia v sacom potrub (obrzok 7)
Ak je kompresor umiestnen niie, alebo na rovnakej rovni ako vparnk (ako na obrzku), mus
sacie potrubie pri vstupe z vparnka vies najprv hore, minimlne na rove jeho hornej hrany. Toto
zabrauje stekaniu kvapalnho chladiva alebo oleja z vparnka pri kude zariadenia, o zabrauje
pokodeniu kompresora monm kvapalinovm rzom pri jeho zapnut.

Obrzok 7










VPARNK
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

9
Obrzok 8
VPARNK
Mag.ventil


13.3.6 Metda oderpania chladiva - pump down (obrzok 8)
Sifn v sacom potrub pri vstupe z vparnka me by vynechan a cel trubkov systm sa tm
me zjednodui, ak sa pouije tzv. pump down riadenie innosti kompresora.
Ako je zjavn z obrzku, k takmuto riadeniu patr aj magnetick ventil, ktor sa montuje do
kvapalinovho potrubia tesne pred expanzn ventil. Samotn kompresor bude potom riaden pomocou
nzkotlakho spnaa (presostatu). Odhliadnuc od inch prednost, zabrauje tento systm prdeniu
kvapalnho chladiva do kompresora pri zariaden v kude.
V tomto prpade je prpustn sacie potrubie vedce priamo ku kompresoru.


Obrzok 9

13.3.7 Zabrni nepotrebnm vakom v sacom potrub (obrzok 9)
Tak ako je dleit zabrni presunu kvapalnho chladiva pri kude zariadenia ku kompresoru, tak
isto je dleit zabrni vytvoreniu kvapalinovch alebo olejovch vakov v sacom potrub blzko pred
kompresorom. V takchto vakoch sa zbiera olej, a pri nbehu ho kompresor nasaje - nsledkom me by
pokodenie kompresora.

VPARNK
Sprvne
Zle
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

10
13.4 Vysokotlak potrubie (vtlak)
Treba zohadni najm: pokles tlaku,
cirkulcia a nvrat oleja,
neiaduci nvrat kvapalnho chladiva pri kude kompresora.

vahy, ktor treba zohadni pri nvrhu vysokotlakho potrubia s podobn ako pri sacom potrub.
Treba dba na 3 body:
1. Tlakov strata pri plnom zaaen mus by v prijatench medziach.
2. Nvrat oleja alebo jeho cirkulcia mus by zabezpeen aj pri iastonom zaaen zariadenia.
3. Treba zabrni tomu, aby sa chladivo alebo olej pri zariaden v kude nedostalo k hlave valcov
kompresora.
Odporuen rchlosti prdenia stlaench pr chladv s :

R12 8 a 11 m/s
R22 a R502 10 a 15 m/s
R134a 10 a 14 m/s


13.4.1 Pokles tlaku vo vysokotlakom potrub

Pokles teploty
nastenho plynu
(K)
Kompresor
Pokles tlaku v
sacom potrub
(bar)
Vkon
(%)
Spotreba energie
(%)
0 100 100 iadna strata
1 98 103 0,37
2 97 106 0,73


daje v tabuke platia pre chladivo R22 pri +5,5 C vparnej teploty a +40,6 C kondenzanej
teploty.
Aj tlakov strata vo vysokotlakom potrub m vplyv na celkov vkonov stratu systmu, pretoe
kompresor mus pracova s vym vysokm tlakom, aby bola dosiahnut rovnak kondenzan teplota.
Prv riadok tabuky s slami opisuje teoretick prpad, kedy pokles tlaku vztiahnut na teplotu
nastenia plynu je rovn nule, tm aj tlakov strata vo vysokotlakom potrub je nulov a kde pri tchto
podmienkach je vkon kompresora a spotreba energie je 100%.
Druh riadok udva, e pokles tlaku zodpovedajci poklesu teploty nastenho plynu o 1 K vo
vysokotlakom potrub zni vkon kompresora na 98% a spotreba energie stpne na 103%. Tomu
zodpoved strata tlaku 0,37 bar.
Posledn riadok tabuky popisuje pokles teploty nastenho plynu o 2 K.
V praxi sa navrhuj vysokotlak potrubia pre pokles tlaku zodpovedajci zmene teploty nastenho
plynu 1,1 K.

Vysokotlak potrubie (obrzok 10)
Na obrzku je znzornen vysokotlak potrubie v najjednoduchej forme. Me vies priamo dolu ku
kondenztoru. Minimlna rchlos prdenia tu nie je doporuen, olej sm stek do kondenztora. Treba len
zohadni tlakov stratu pri najvyom vkone zariadenia.
Obrzok napravo znzoruje stpajce vysokotlak potrubie. Tak ako pri sacom potrub, bude olej
pomocou plynnho chladiva dopravovan smerom hore do kondenztora. Rchlos prdenia v tomto potrub
nie je tak kritick ako u sacieho potrubia, pretoe olej je dopravovan horcim chladivovm plynom pri
vysokom tlaku.
Tak ako pri sacch potrubiach sa mus pri zariadeniach pracujcich na iaston vkon v uritch
prpadoch poui dvojit stpajce potrubie na vysokotlakej strane. V ostatnom platia zsady nvrhu ako pri
sacch potrubiach.

UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

11

Obrzok 10




















Obrzok 10b



















Vstup z kompresora

Zle
Zle
Zle
Sprvne
KONDENZTOR
KONDENZTOR
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

12
Obrzok 11











13.4.2 Ochrana kompresora pri zariaden v kude (obrzok 11)
Pretoe vysokotlak potrubie je pripojen priamo na hlavu valcov kompresopra, musia sa dodra
urit opatrenia, ktor zabrnia nvratu skonde nzovanho chladiva a oleja ku kompresoru pri jeho kude.
Sifn z rrky medzi kompresorom a stpajcim potrubm, ktor je znen a po spodn rove
kompresora v normlnych prpadoch zachyt chladivo alebo olej prdiaci sp ku kompresoru.
Ak je kompresor umiesten na mieste, kde je chladnejie ako v blzkosti kondenztora, mus sa do
vysokotlakovho potrubia v blzkosti kondenztora zabudova sptn ventil, ktor zabrni presunu chladiva
ku kompresoru.

Obrzok 11b

KONDENZTOR
Sptn ventil
Kond.
Kond. Kond.
Kond.
Kond.
Zle
Sprvne
Sprvne Sprvne
Sprvne
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

13
13.4.3 Zabudovanie odluovaa oleja do vysokotlakovho potrubia (obrzok 12)
Ak sa pouije odluova oleja, umiestuje sa medzi kompresor a sifn vo vysokotlakom potrub.
V sifne sa zachyt prpadn chladivo, aby sa nemohlo dosta do odluovaa oleja. Pretoe z odluovaa
oleja sa olej vedie priamo sp do olejovej vane kompresora, mus by tento prepoj vytvoren tak, aby sa
v om nemohlo vytvori tekut chladivo (prpadne ho izolova).

Obrzok 12

13.4.4 Zabudovanie mufflera - tlmia do vyskotlakovho potrubia (obrzok 13)
Miesto preduren na mont mufflera je klesajca as vysokotlakovho potrubia do sifnu pri
kompresore. Pri tomto umiestnen nie je mon, aby sa v om zbieral olej, alebo kondenzovalo chladivo.
Muffler je pre svoju funkciu dobre skontruovan a vemi mlo vad pri opravch alebo drbe zariadenia.
Muffler sa me intalova aj do horizontlnej asti vysokotlakovho potrubia, treba vak da pozor,
aby jeho excentrick as nebola otoen smerom dolu, aby sa v om nemohol zbiera olej. Muffler sa
intaluje o mono najbliie ku kompresoru.

Obrzok 13



13.4.5 Potrubie kondenztu (obrzok 14)
Trubkov prepojenie medzi kondenztorom a zberaom mus by tak, aby mohlo prdi
skondenzovan chladivo z kondenztora do zberaa a naopak, aby sa chladivov pary mohli dosta zo
zberaa do kondenztora.
Obrzok znzoruje krtky sek medzi kondenztorom a zberaom, kde s obe funkcie tohto
potrubia znzornen.
Muffler
Odluova oleja
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

14
Toto potrubie mus by dimenzovan tak, aby spalo obe tieto funkcie.

Obrzok 14


Zsady platn pre potrubie kondenztu
nezabda, e max. rchlos prdenia kvapalnho chladiva v tomto potrub nesmie by via ako 0,5
m/s!!! potrubie kondenztu teda bohato dimenzova (poda nepsanho pravidla vdy o jeden
stupe vie ako vstup hlavnho kvapalinovho potrubia zo zberaa),
vies najkratou monou cestou s trvalm dostatonm spdom 2 a 4 % ku zberau. To pri sprvnom
dimenzovan zaruuje ako von vtok kvapaliny z kondenztora do zberaa, tak aj von prdenie pr
chladiva zo zberaa sp do kondenztora dvojfzov prdenie,
zameni tvorbe vakov. Plat pravidlo symetrickho usporiadania, v dvoch paralelne pracujcich
kondenztorov rovnakho typu
pokia je mon neintalova po trase potrubia kondenztu iadne uzatvracie ventily. Ak je to toti
nevyhnutn, potom zsadne s kekou (vretenom) vo vodorovnej polohe.
dodra pokyny vrobcu!






13.4.6 Plynov vyrovnvacie potrubie (obrzok 15)
Ke horizontlna vzdialenos medzi kondenztorom a zberaom je viac ako 2 m, mus sa intalova
separtne vyrovnvacie potrubie pre plynn chladivo.
Obrzok znzoruje typick usporiadanie pri intalovan vyrovnvacieho potrubia. Vkov rozdiel
medzi kondenztorom a zberaom mus by minimlne tak, aby bolo prekonan vntorn trenie v trubke a
chladivo zaalo cirkulova.
KONDENZTOR
ZBERA
Potrubie
kondenztu
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

15
Obrzok 15
13.4.7 Kvapalinov potrubie
Pokles tlaku.
Tvorba plynnch bubln tzv. Flash gas.

Vber kvapalinovho potrubia je z uritho pohadu najmenej kritick. Oleje pouvan v chladiacich
kompresoroch sa povine dobre mieaj s chladivami v kvapalnom stave.
Vysok rchlos prdenia v kvapalinovom potrub z dvodu nvratnosti oleja sa preto nemus
zohadova. Taktie s zbyton aj pasce na olej v tomto potrub.
elanm je ma mierne podchladen kvapaln chladivo s dostatone vysokm tlakom pred
expanznm ventilom, tm je zabezpeen sprvna funkcia. Je treba sa z dvoch prin zaujma tlakov stratu
v kvapalinovom potrub.
1. Prli vysok tlakov strata v kvapalinovom potrub sa prejav poklesom vkonu na expanznom
ventile.
2. Tlakov strata bez dostatonho podchladenia kvapalnho chladiva me vies k predasnmu
splyovaniu chladiva a tvorbe bubln v kvapalinovom potrub.
Odporan rchlos prdenia kvapalnho chladiva je 0,4 a 0,8 m/s.

Pri delen kvapalinovho potrubia pomocou T kusov dodriava tieto zsady:
prostredn vvodku T kusu vykonva vdy ako vstup, bon vvodky ako vstupy
vstupy T kusov vykona vdy vodorovne, nikdy nie zvisle nad sebou.


KONDENZTO
ZBERA
Plynov
vyrovnva
cie
Bezp.tlakov
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

16
Odboky zloitch potrubnch siet s vm potom prpojnch miest
odboky z kvapalinovho potrubia vykonva len zdola a zsadne nepouva 45 kolen. Elimincia
teplotnch rozanost oboch sekci v prpade vertiklnych odboiek,
m dlhia je vertiklne veden odboka odveden z rovnako dlhho seku kvapalinovho potrubia (to
znamen, e teplotn dilatcia oboch ast bude za prevdzky znan), tm viac je vlastn spoj medzi
hlavnm potrubm a odbokou mechanicky namhan (na krut). Tm vie je potencilne nebezpeie
jeho pokodzovania majce za nsledok nik chladiva. Rieenie- spevovac zvar.
v prpadoch podchladenia kvapaliny o viac ako 20 K je treba eliminova psobenie eventulne
kvapalinovch rzov klznmi driakmi


13.4.8 Tlakov strata v kvapalinovom potrub
Tlakov strata v kvapalinovom potrub m tri rzne priny:
1. Odpor potrubia (trenie).
2. Vkov rozdiel.
3. Diely prsluenstva.
Kvapalinov potrubie sa vol za normlnych okolnost s ohadom na vntorn trenie a prsluenstvo tak,
aby bola dodran tlakov strata zodpovedajca teplotnmu rozdielu 0,6 K.
Rozdiel vo vke medzi kondenztorom a vparnkom je povine zvisl od druhu zariadenia. Tlakov
strata v takomto potrub me by hlavnm faktorom pri nvrhu celho chladiaceho systmu.
Hmotnos chladiva R22 naprkad spsob na vkovom rozdieli 1 m tlakov stratu pribline 0,115 baru,
alebo in - strata tlaku pri vkovom rozdieli 1 m je 0,115 baru. Ke m teda chladiaci systm expanzn
ventil vo vke pribline 6 m od hladiny chladiva v zberai, bude vha chladiva R22 v kvapalinovom potrub
vytvra stratu 0,69 baru.
Diely prsluenstva, ako napr. uzatvracie ventily, priezornky, filterdehydrtory at. s kadopdne
zdrojom alej tlakovej straty. Tlakov strata spsoben dielmi prsluenstva me nadobudn znan
hodnotu. Napr. filterdehydrtory maj za nsledok svojim poslanm - menovite zabrni prechodu
neelanch astc, tlakov stratu, ktor treba vzia do vahy.
Ak presiahne celkov tlakov strata v dieloch prsluenstva hodnotu 0,28 bar, je treba voli aliu vekos
prsluenstva.

Obrzok 16















ZBERA
3. Diely prsluenstva
2. Vkov rozdiel
1. Odpor potrubia
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

17
13.4.9 Zabrnenie tvorby plynnch bubln flash gas
Priemer trubiek.
Vekos expanznho ventilu.
Podchladenia kvapaliny pomocou:
- kondenztora,
- vmennk tepla,
- podchladzovaa.
Vekos dielov prsluenstva.

Z predolho u vieme, e pokles tlaku pri nastenom kvapalnom chladive spsobuje tzv. vrenie
chladiva - zna vskyt plynnho chladiva. Ke sa tento plyn (v Amerike nazvan flash gas) objav
v kvapalinovom potrub, spsobuje hluk v expanznom ventile - nevyuva sa dostatone tryska expanznho
ventilu a zniuje sa chladiaci vkon.
Predasnej expanzii sa d zabrni viacermi spsobmi. Kvapalinov potrubie sa d zvoli tak, e
tlakov strata bude zodpoveda poklesu teploty o 0,6 K.
Predimenzovanm expanznho ventilu sa d urita as plynu spracova, ale pri prevdzke
zariadenia na iaston vkon sa tmto spsobom poru regulcia - nie je to najlepie rieenie.
alou metdou, ako zabrni predasnej expanzii je podchladenie kvapalnho chladiva. Preto s
kondenztory navrhovan tak, aby umoovali podchladenie kvapalnho chladiva cca 2,5 K.
Na podchladenie kvapaliny sa v niektorch prpadoch me poui tepeln vmennk medzi sacm a
kvapalinovm potrubm. Takto vmennky sa pouvali u dvnejie, avak jeho kapacita je ohranien
vyuitenou tepelnou energiou sanho plynu. Aj separtne chladie na podchladenie kvapaliny napr.
zabudovan do kondenztora alebo mimo neho sa niekedy pouvaj.
Tlakov strata v prsluenstve, ako napr. vo filterdehydrtore a pod. me by znan, o bude ma
za nsledok, e plyn vznikne krtko pred expanznm ventilom alebo priamo v om. Tomu sa d jednoducho
zabrni pouitm prsluenstva pre najbli v priemer.

Obrzok 17


ZBERA
6 m
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

18
13.4.10 na vpoet odporuenho podchladenia (obrzok 17)
bar
6 m vkov rozdiel 0,7
odpor potrubia 0,2
diely prsluenstva 0,2
1,1
Aby sme mohli stanovi elan podchladenie kvapliny, musme najskr uri celkov tlakov stratu.
Tento prklad opisuje typick systm R22 s vkovm rozdielom medzi zberaom a expanznm ventilom cca
6 m a kondenzanej teplote +46 C. Zvome tlakov stratu v potrub trenm 0,2 bar a prdavn tlakov stratu
v prsluenstve taktie 0,2 bar.
Pri chladive R22 je tlakov strata spsoben vkovm rozdielom 0,115 bar/1 m. Pre vkov rozdiel
6 m je to strata na tlaku cca 0,7 baru. Ak stame tieto tlakov straty - trenm v potrub, v prsluenstve a
vkovm rozdielom, dostaneme spolu 1,1 bar.

Prklad na vypotanie odporuenho podchladenia:
Tlak
(bar)
Teplota
(c)
V zberai chladiva 17,62 + 46
Tlakov strata 1,1
Pri nstreku 16,52 + 43
Odporuen podchladenie 3 k

Ak je znma tlakov strata v kvapalinovom potrub, meme uri elan podchladenie. Chladivo
R22 m pri kondenzanej teplote 46C tlak zodpovedajci 17, 62 bar. Ak odtame tlakov stratu 1,1 bar ako
je uveden v prklade, dostaneme tlak 17,62 - 1,10 = 16,52 bar, omu zodpoved teplota 43C. Doporuen
podchladenie kvapalnho chladiva vypotame odtanm teplt 46C - 43C = 3 K..
Aby nenastala predasn expanzia chladiva, je ho teda nutn podchladi o 3 K.
13.5 Izolcia
Kvapalinov potrubie - len na horcich miestach
Vysokotlak potrubie neizolova
Sacie potrubie - na zabrnenie orosovania a nadmernho prenosu tepla

Kvapalinov potrubia sa za normlnych okolnost neizoluj, s vnimkou tch miest kde je teplota
okolia vyia ako teplota kvapalnho chladiva. To me by ten prpad, kedy je potrubie vystaven
priamemu slnenmu iareniu, alebo ak je potrubie veden cez kotolu alebo popri tepelnom vmennku.
Vysokotlak potrubia nie s zvisl od okolitej teploty a preto nepotrebuj iadnu izolciu.
Sacie potrubia maj by izolovan, aby sa zabrnilo ich orosovaniu. Niekedy je predsa len dobr
ohriatie sacieho potrubia, aby bolo odparen prpadne zbytkov kvapaln chladivo. Napriek tomu je treba
zabrni nadmernmu ohriatiu sacieho potrubia . Izolcia sacieho potrubia m ba parotesn, a ak je
potrubie vo vonkajom prostred, tak by mala by odoln aj voi poveternostnm vplyvom.

Obrzok 18
VPARNK
KONDENZTOR
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

19
13.6 Celkov chladiaci okruh (obrzok 18)
V skutonosti bude nvrh chladivovch potrub zvisie na troch hlavnch initeoch:
pokles tlaku,
nvrat oleja a
ochrana kompresora.
Obrzok znzoruje niekoko pravidiel, pomocou ktorch je mon potrubia navrhn.
V sacom potrub sa nachdza tzv. olejov sifn, kvapaln chladivo a olej ste o mono najrchlejie od
idla termostatickho exp. ventilu do toho vaku. Potrubie veden a po horn hranu vparnka zabrauje
tomu, aby pri zariaden v kude nestekalo kvapaln chladivo ku kompresoru.
Aby sa zabrnilo kvapalinovm rzom, nesm by vytvoren v alej trase v sacom potrub smerom
ku kompresoru iadne olejov vaky. Nvratnos oleja a tlakov strata sa me regulova sprvnym vberom
priemeru rrky.
Vo vyskotlakom potrub sa nachdza sifn, ktor zabrauje poas zariadenia v kude zaplaveniu
hlavy valcov kompresora.
Dvojit stpajce potrubie na vysokotlakej strane m za lohu:
dopravi alej olej pri minimlnom vkone kompresora a
umoni prdenie plynnho chladiva bez vraznej tlakovej straty pi plnom vkone kompresora.
Kondenzan potrubie je zvolen v takom priemere, aby mohlo skvapaln chladivo prdi do
zberaa aj pri prden chladivovch pr zo zberaa do kondenztora.
V kvapalinovom potrub s znzornen miesta intalcie filtra a priezornka.
Nvratu oleja cez kvapalinov potrubie povine ni nebrni. Pokles tlaku je mon udra
v rozumnch medziach sprvnym dimenzovanm potrubia a prsluenstva.
Pre dimenzovanie jednotlivch sekov je rozhodujce:
optimlna rchlos prdenia danho chladiva prslunou sekciou
chladiaci vkon (mnostvo pretekajceho chladiva)
smer prdenia (horizontlny i vertiklny)
lenitos siete a dka jednotlivch ast
priamy vstrek expandovanho chladiva do vparnka, alebo pouitie rozdelovaa.
Odporuen hospodrne rchlosti prdenia pr chladv s :
Hospodrne rchlosti prdenia v potrubiach m/s
sek potrubia Optimlna rchlos prdenia chladiva

NH3 R22 R134a R404A
Vtlan potrubie 16-25 m/s 10-15 m/s 10 14 m/s 10 15 m/s
Potrubie kondenztu < 0,3-0,5 m/s pre vetky chladiv
Kvapalinov potrubie < 0,4-0,8 m/s pre vetky chladiv
Sacie potrubie 15-20 m/s 7-11 m/s 8-11 m/s 8-15 m/s

priom vyie uvdzan rchlosti s platn najm pre zvisl asti potrubia, s vedomm vej tlakovej straty
v tchto sekcich.

DIMENZOVANIE POTRUBIA
Nie je sprvne dimenzova spojovacie potrubie poda pripojovacch rozmerov kompresora.
Prli mal priemery rrok ved k prli vekm tlakovm stratm a tm ku stratm chladiaceho vkonu.
Prli vek priemery rrok predstavuj vyie investin nklady.
Rozhodujce pre vracanie sa oleja v sacom potrub je dosiahnutie uritej rchlosti chladiva.
Podiel oleja v chladive v okruhu je 3-5 %. Olej sa v tesnom okruhu nestrca, ale premiestuje.

Qo zvis od hmotnostnho prietoku chladiva m a mernej chladivosti qo:

6 , 3
.
o
o
q m
Q =

Qo - chladiaci vkon [W]
m - hmotnostn prietok chladiva [kg/h]
qo - mern chladivos [kJ/kg]
3,6 kJ/Wh ........ prepotvac sinite
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

20
Pritom je qo rozdiel mernch entalpi. Potom hmotnostn prietok chladiva:
o
o
q
Q
m
6 , 3 .
=
Hmotnostn prietok chladiva zostva v celom chladiacom okruhu kontantn, vo forme pary i kvapaliny.
Avak poda stavu, teploty a tlaku chladiva sa men mern objem (hustota) a tm tie objemov prietok
chladiva. Hodnoty mernch objemov sa daj odpota pre jednotliv stavy chladiva z diagramu h p alebo
z parnch tabuliek.

Objemov prietok V
Vyplva z hmotnostnho prietoku a mernej objemovej hmotnosti:
V = m.v = kg/h . m
3
/kg = m
3
/h
D sa poda rovnice kontinuity vyjadri v zvislosti od prierezu S a rchlosti W:
3600 . .w S V = [m3/h]

S - prierez potrubia [m2]
w - rchlos prietoku [m/s]
Z objemovho prietoku vyjadrme prierez S a z neho priemer potrubia .

Tlakov straty
S zvisl od:
o Mernej hmotnosti, viskozity mdia,
o Rchlosti mdia,
o Dky a vkovho rozdielu potrubia
o Prekok, ohybov v potrub
Veobecne tlakov straty by nemali prekroi:
o V sacom potrub: 0,15-0,3 bar
o Kvapalinov potrubie: 0,35 bar
o Vtlan potrubie: 0,3 bar

Hydraulick vpoet
Prieton odpory maj vplyv na dimenzovanie potrub, vobu TEV a kompresora.
Pri n-nsobnom zven prietoku sa:
o n-nsobne zvi prieton rchlos,
o ale len n
0,5
a n
0,8
zvenie sinitea a,
o prietokov odpory sa zvia n
2
a
o prkony erpadiel, ventiltorov n
3
krt.

Tlakov straty a TEV
POZOR na minimlne podchladenie:
V pri tlakovej strate 2 bary v kvapalinovom potrub je minimlne podchladenie 6 K (teoretick
hodnota) inak by dochdzalo k varu chladiva k vzniku bubln ete pred TEV
EEV mu pracova s menm rozdielom tlakov

Zsady pre vedenie a upevovanie potrubia
V zsade je mon potrubie vies tromi zkladnmi spsobmi:
o pod podlahou:
v pomocnch rrach
v kanloch
o po stench,
o pod stropmi.

Dkov rozanos
L = . L . T


Pri siniteli dkovej rozanosti medi 0,0165 mm/m/K a dke potrubia 30m pri teplotnom rozdiele 50 C pri
reverzcii okruhu bude ?
L = 0,0165.20.50=16,5 mm
To znamen, e potrubie sa predi o 1,65 cm.
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

21


Upevovanie rrok
Sponami s gumenou vlokou
Zamedzi kontaktu pozinkovanch spojov a medench rriek
Pozor na korziu a rozanos
L= L t

Vzdialenosti driakov (plat pre podpery pri vodorovnom skladovan rrok) poda EN 378-2
Urovanie sprvnych miest pre pevn driaky potrubia (pevn body) aj driaky umoujce
pozdny posuv potrubia (dilatciu) je rozhodujce pre kompenzciu teplotnej rozanosti
prslunch sekov potrubia,
Pri rozmiestovan driakov, umoujcich pozdny posuv potrubia, zsadne dodriavajte
dostaton kvnu dku

Vonkaj priemer (mm) Vzdialenos driakov a podpier
15-22 mm mkk 2 m
22-54 mm polotvrd 3 m
54-64 mm polotvrd 4 m

Chladivov rrky pod podlahami
pomocn rry klate vdy so sklonom (v smere prdenie chladiva) 2 az 4 %. To vinou postauje
aj k dostatonmu odvetrvaniu vntornho priestoru,
pokia aj cez tieto opatrenia djde v pomocnej rre k tvorbe kondenztu, je nutn vntorn priestor
rry odvetrva prdavnm ventiltorom,
aby sa potrubie v rrach neprehbalo a nedochdzalo k pokodeniu izolcie u pri nasvan,
pouvajte distannch izolanch krkov z tvrdej peny vzdialenmi:
o pre potrubie do priemeru 28 mm vzdialenmi 2 m,
o pre potrubie do priemeru 35 mm vzdialenmi 4 m,
potrubie na vstupe do rrky ukotvujte vdy pevne (pevn bod)a vstup ukonite posuvne.

UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

22
Mont a vroba chladiaceho okruhu
Mont sa zsadne li, ke chladiaci okruh je zhotoven:
- z nerozoberatench spojov (pouvaj sa vtedy len hermetick kompresory):
zvranch,
spjkovanch
- z rozoberatench spojov (pouvaj sa vtedy hermetick a polohermetick kompresory):
kalkovch spojov v kombincii s
nerozoberatenmi spojmi.
- z prrubovch, kalkovch spojov, prpadne nerozoberatench spojov: Pouvaj sa vtedy
polohermetick a otvoren kompresory.

Chladivov rrky
V kotoch (aj s izolciou) mkk do priemeru 22/1 mm, PSmax =54 bar
Rovn tvrd dka do 5 m do f =108/2,5 mm, PSmax =27 bar
Poiadavky:
o Ohbanie, delenie, flrovanie, spjkovanie,
o istota,
o Odkyslien (vodkov nemoc krehnutie pri spjkovan)
Po odrezan rrky sa zbytok mus znovu uzatvori!!!



Obrzok Dodvan a skladovan Cu - rrky s uzavretmi koncami
Legenda /zhora dolu/: rrky uzavret ztkami z plastickej ltky, rrky zalisovan a zospjkovan, rrky
zalisovan a zapskovan.

Tabuka 45 Najastejie pouvan priemery Cu rrok v chladiacej technike
Vonkaj Vntorn Von svetl Vntorn Vonkajia Pomer vonkajej Objem na Hmotnos na
priemer priemer prierez povrchov povrchov povrchovej plochy ben meter ben meter
x hrbka plocha plocha ku vntornej
steny povrchovej ploche
mm mm m
2
m
2
/ m m
2
/ m dm
3
/ m kg / m
6 x 1 4 0,0000126 0,0126 0,0188 1,5 0,0126 0,14
10 x 1 8 0,0000503 0,0251 0,0314 1,25 0,0503 0,252
12 x 1 10 0,0000785 0,0314 0,0377 1,2 0,0785 0,31
16 x 1 14 0,0001539 0,044 0,0503 1,14 0,1539 0,412
22 x 1 20 0,0003142 0,0628 0,0691 1,1 0,3142 0,59
28 x 1,5 25 0,0004909 0,0785 0,088 1,12 0,4909 1,12
35 x 1,5 32 0,0008042 0,1005 0,11 1,09 0,8042 1,42
42 x 1,5 39 0,0011946 0,1225 0,1319 1,08 1,1946 1,71
54 x 2 50 0,0019635 0,1571 0,1696 1,08 1,946 2,94
64 x 2 60 0,0028274 0,1885 0,2011 1,07 2,8274 3,467
76 x 2 72 0,0040715 0,2262 0,2388 1,06 4,0715 4,14

V rrkach so zaklepnutmi koncami nesmie by viac vody, ako 50 mg/m
2
vntornej plochy, obsahova
iaden kondenzt. Cu rrky sa prefukuj suchm duskom, alebo suchm vzduchom. Nikdy sa neprefukuj
stlaenm vzduchom alebo stami lebo v obidvoch prpadoch je vek mnostvo vlhkosti.
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

23
Zsady pre vedenie rrok
pre mont chladiacich okruhov pouvajte len dehydrovanch medench trubiek s pevne
uzatvorenmi koncami. Pri preberan preto vdy skontrolujte, e konce trubiek s uzatvoren
(ztkami alebo zklepmi). Nikdy nie rrky krenrske alebo vodovodn!!!
vdy dodriavajte zsadu, e konce trubiek maj zosta uzatvoren a do okamihu ich
bezprostrednho pouitia. Je to prv predpoklad minimalizovania prstupu vzduchu a vlhkosti
k vntornm povrchom trubiek,
pre vykonanie dkovch prav, ohybov lebo pred nasadenm armatr odstrte vetky neistoty
(odery, triesky a ostatn pevn neistoty),
zabrte oxidcii vntornch povrchov trubiek pri spjkovan.
pre delenie (skracovanie) trubiek pouvajte zsadne rezaky,
mimo rezu nikdy nepotierajte mazadlom.
pony, otrepy odstraujte prednostne odhrotovaom, v krajnch prpadoch krabkom, zsadne
vak vdy v polohe rrky rezom dolu,
izolan hadice navliekajte ete pred montou


ZVRANIE A SPJKOVANIE
Oproti zvraniu, pri ktorom sa zkladn materily roztavia, pri spjkovan sa roztav len spjka, ktor pokryje
spojovan asti, leguje ich, prenik medzi spojovan asti s kapilrnym inkom. Spjkovanie:
Na mkko 200-300C bez okuj, pri menom namhan do f 35/1mm,
Na tvrdo 600-800C. Pri teplote 700 C me v styku s O
2
tvor okuje a preto je nutn preplach
duskom

Vhradne pod ochrannou atmosfrou
Pri spjkovan bez ochrannej atmosfry dochdza vdy k opalu medi a vzniku okyslienej vrstvy aj
na vntornom povrchu rrky.
Tto je polyesterovmi olejmi ahko rozpan a roznan po okruhu. Nsledne potom zana
filtre, trysky expanznch ventilov, usadzuje sa na sedlch priamo innch elektromagnetickch
ventilov alebo vo vodtkach ich jadier.
To negatvne ovplyvuje ich funkciu, jadra zostvaj visie a ventil sa neuzatvra.

Ochrann atmosfra
Ako ochrannej atmosfry je mon pouva:
o technicky istho dusku
o zmesi dusku a vodku s podielom vodka v rozmedz od 5 do 10 %
o liehu.
Ako idelna ochrann atmosfra je pre tieto prpady v poslednej dobe odporan zmes duska
a vodka, najm pre svoju schopnos chemicky meni okyslien me sp na me ist,

Spjky
Fosforen: nie pre oceov diely a potrubia vystaven chveniu, lmav.
Strieborn: odolvaj namhaniu. S obsahom Ag stpa cena.
Kadmiov nie spsobuj rakovinu!!

Zsady pre spjkovanie
pouvanie mkkch spjok je pre spoje chladivovho potrubia neprpustn,
nikdy nepouvajte spjok obsahujcich zinok, alebo olovo. Tieto s zakzan vo vetkch
zariadeniach prichdzajcich do styku s potravinami,
prpustn s len tvrd spjky s obsahom striebra. Obsah striebra rozhodujcim spsobom
ovplyvuje taviace teplo spjky, schopnos jej zatekania a samozrejme ovplyvuje aj statick
a dynamick pevnos spjkovanho spoja. Spjky s obsahom striebra nim ako 15 % s pre
tieto ely nevhodn,
pre spoj vykonvan tvrdm spjkovanm by pra medzi nasvanmi koncami mala by cca
0,04 mm. Menia pra nezaruuje dokonal zatekanie spjky (je nedostaton pre kapilrne
zatekanie) a asom sa spoj stva netesnm. Pri vej pre mu naopak v spoji vznika
bublinky (bunkre),

Spjky obsahujce fosfor
Nepouvaj sa na spoje potrubia kladenho:
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

24
do kanlikov
do rr
pod obslun vitrny a pre jej vntorn rrkovanie
(V tchto priestoroch sa postupne hromad atmosfra obsahujca mimo inho aj srne zleniny,
obsiahnut v prostriedkoch pouvanch pre istenie vntornch priestorov tchto vitrn. Sra sa z tchto
zlenn postupne uvouje a rozpa fosfor obsiahnut v spjkach (takzvan selektvna korzia). Skr i
neskr potom dochdza k niku chladiva. Pre tieto ely je naprklad vhodn spjka L-AG45 Sn)
Na spoje potrubia vedenho po stench je mon pouva aj striebornch spjok obsahujcich
fosfor. Avak ani pre tieto prpady nie s vhodn spjky s obsahom striebra menm ako 15 %,









a b c
Obrzok 71 Prprava a spjkovanie medench rrok. Legenda: a - odhrotovanie rrok pred zvranm
pomocou odhrotovaky, b - odhrotovanie pomocou pilnka, priom poloha rrky je zvisl, take piliny
nezostvaj v rrke, c - kvalitnm spjkovanm sa vyhneme netesnm spojom


Pri identifikci chb z hadiska monch netesnost, nikov chladiva a prisatia okolitho vzduchu do
chladiaceho systmu, hlavne, ke sac tlak je ni ako atmosfrick tlak, sa pristupuje k hodnoteniu, oprave
a odstraovaniu vlhkosti a inch neistt z chladiaceho okruhu.




a/ b/
Obrzok 72a Spjkovanie medench rrok rovnakho priemeru rozhanm priemeru jednej rrky
a spjkovanie rrok rzneho priemeru do uzla pomocou fitingu. Spjkuje sa na ist, nezoxidovan
spjkovacie plochy. Vntorn a vonkajie plochy Cu rrok sa istia pecilnymi kartmi. Spjkou
s mnostvom striebra 30% sa spjkuj materily Cu-Cu a oce-me. Legenda:
a - minimlny priemer zasunutia rrky s priemerom d,
b - rozhac t pre priemery medench rrok =22x1,= 28x1,5 a = 35x1,5 mm, 4-strediaci priemer, 5-
rozhac priemer.









c d

Obrzok 72b Tavidlo a rozboovac fiting
c - nananie tavidla v tenkej vrstve pred spjkovanm okolo spjkovacieho miesta. Pre strieborn spjku je
to piritus, alebo destilovan /nevodiv/ voda
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

25
d:1 - rozboovac fiting, 2 - Cu rrka, 3 - plame horka, S - spjkovacia medzera, L - spjka,
















a b









c d e
Obrzok 73a Rozoberaten kalkov /pertlovacie/ a prrubov spoje v chladiacich okruhoch.
Legenda:a-zhotovenie kalka /pertlu/ na medenej rrke pomocou pertlovaky, b-pre zhotovenie pertlu sa na
plochch pertlovaky nepouije minerlny olej, c-plochy pertlu na rrke musia by ist, d-rrkov kalok 4
/pertel/ na rrke 3, e-skrutkov kalkov rozoberaten spoj s fitingom, ktor m zvit 1 a s prevlenou
maticou 2 /vkovok/, ktor m 10odahenie pre podnulov teploty s vskytom adu,








f g h

Obrzok 73b f-detail podobnho spoja ako na obrzku e, g-prevlen matica /vkovok/ pre podnulov
teploty s drkami rovnobenmi s osou matice pre mon vskyt adu, h-prrubov spoj /pouva sa pre
oceov rry/ s tesnenm - v hornej asti: pre nadnulov teploty, v spodnej asti: pre podnulov teploty.

Lokring spojenie

UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

26
13.7 Strun zhrnutie

Vetky chladivov potrubia

- udriava spd v smere prdenia (min. 1 : 100),
- zabrni zbytonm vakom,
- zohadni chvenie a rozanos.

Sacie potrubie

- tlakov strata v prijatench medziach (do 1,1K ),
- dodra rchlos prdenia potrebn pre vracanie oleja,
- spd v smere prdenia (pomer 1 : 100),
- sifn ped kadm stpanm,
- u stupakovch potrub nad 4 m umiestova sifny kad 3 m,
- vkov rozdiely prekonva zsadne zvislo (nikdy ikmo!),
- zabrni styku s vodovodnm potrubm,
- u zariadenia s vkonovou regulciou stupakov potrubia deli.

Vtlan potrubie

- z vtlaku kompresora najprv ohyb dole (sifon za kudu vracajci olej nestek do hlavy),
- tlakov strata v prijatench medziach (do 1,1K),
- u zariadenia s vkonovou regulciou stupakov potrubia deli,
- vstup do kondenztora zhotovi zhora.

Kvapalinov potrubia

- realizova s minimlnymi prietokovmi odpormi,
- tlakov stratu stupaiek eliminova vmennkom kvapalina plynn chladivo,
- pozor na tvorbu plynovch bubln tzv. Flash gas,
- sprvne dimenzova prsluenstvo (filter, priezornk at.).

Potrubie kondenztu

- bohate dimenzova (dvojfzov prdenie),
- vies najkratou monou cestou s trvalm spdom ku zberau,
- maximlna rchlos prdenia do 0,5 m/s .


Automatizcia cirkulcie oleja
Zmes chladiva a oleja
elom oleja v chladiacom okruhu je mazanie kompresoru. S chladivom kompresor erp i urit
mnostvo oleja, a preto je olej rozptlen po celom chladiacom okruhu. V kadom mieste tvor s kvapalnm
chladivom binrny systm, ktorho vlastnosti mu by vemi rozmanit.
Niektor chladiv sa s olejom mieaj v akomkovek pomere. Vo vine prpadov koncentrcie
oleja v zmesi s chladivom zvisia od teploty a tlaku. S chladiv, napr. R22 sa s olejom mieaj len v uritom
rozpt koncentrcie, a konene chladiv, napr. amoniak, pohlcuj olej len plne nepatrne.
Obecne je mon poveda, e s vnimkou rozptia koncentrci, v ktorch sa olej s chladivom
nemiea, rastie vyparovac tlak zmesi koncentrciou chladiva a s teplotou v zmesi. V kadom prpade pri
uritom tlaku sa chladivo z tejto zmesi s olejom vyparuje pri vyej teplote ne chladivo samotn.
Kadmu ustlenmu stavu chladiaceho okruhu zodpoved urit koncentrcia oleja v zmesi
s kvapalnm chladivom v kvapalinovej ndri, vo vparnku a v skrini kompresoru.
Olej vo vparnku
O koncentrcii oleja vo vparnku rozhoduje, okrem mnostva oleja erpanho kompresoromi
kontrukcia vparnku. Jednm extrmom je such vparnk, druhm vparnk kotlov.
Pri prietoku chladiva suchm vparnkom koncentrcia oleja zvis od koncentrcie oleja v chladive
prichdzajcom zo zberaa. Pri stlom vyparovacom tlaku rastie s koncentrciou oleja v zmesi s kvapalnm
chladivom vyparovacia teplota, take z vparnku potom me okrem pary, odchdza i zmes kvapalnho
chladiva s olejom o niej teplote, ne zodpoved teplote chladenho priestoru.
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

27
Vparn teplo tejto zmesi chladiva a oleja je mon vyui vo vmennku tepla k podchladeniu
kvapalnho chladiva pred expanznm ventilom. Cieom vak je, aby toto mnostvo tepla a tedai
koncentrcie oleja v chladive, ktor vstupuje do vparnku, bola o najniie.
S koncentrciou oleja v zmesi s chladivom sa nielen zvyuje vyparovacia teplota, ale zhoruje sa
sinite prestupu tepla z chladiva do steny vparnka, a preto je treba, aby vo vparnkoch bola
koncentrcia oleja v chladive nzka.
Z rrkovch zaplavench vparnkov odchdza olej do sacieho potrubia vo forme peny. Schopnos
vytvra penu je funkciou fyziklnych vlastnost zmesi oleja s chladivom, priemeru rriek a rchlosti prdenia.
V kadom kontruknom usporiadan vparnku, v kadch prevdzkovch pomeroch sa vytvor pecifick
ustlen stave koncentrcie oleja v chladive, pri ktorom z vparnku odchdza prve mnostvo oleja, ktor
sa do neho privdza zo zberaa.
To ist vak plat i pre kotlov vparnk avak medzi podmienky pre vznik peny patr i dostaton
rchlos, s ktorou pary chladiva prechdzaj hladinou. Take vhodnch podmienok pre vznik peny
v kotlovch vparnkoch sa dosahuje aj pri prijatenej koncentrcii oleja v chladive neahko a preto sa olej
odpora odli za kompresorom.
Odluova oleja
Ako vyplva z toho, o bolo uveden, zkladnou podmienkou pre udriavanie nzkej koncentrcie
oleja vo vparnku je mal mnostvo oleja cirkulujceho s chladivom v chladiacom okruhu. Pokia nezaisuje
prijaten podmienky kompresor, je mon preerpvan olej vraca do skrine kompresoru odluovaom
oleja.
Schma vemi innho odluovaa oleja je na nasledujcom obrzku. Chladivo sa pri kompresii
znane prehreje, take vo vtlanom hrdle kompresoru je preerpvan olej v podstate bez chladiva a je
rozptlen vo forme hmly a kvapiek rznej vekosti v prde prehriatych pr chladiva.








Obrzok
Schma odluovaa oleja






Tto zmes je veden do priestoru dvojitho dna ndoby s odlenm olejom, ktor tak udruje na
pomerne vysokej teplote. Spodn as odluovaa je preto tepelne izolovan. Odtiato zmes pary a oleja
prdi do odluovacieho priestoru, ktor je vybaven vrstvou vlkien v tvare medzikruhovho valca. Sklenen
vlkna pre tieto ely maj priemer rdovo m, alebo s i tenie. Olej, ktor sa v tejto vrstve zachyt, stek
do ndoby, z ktorej je automaticky vypan plavkovm ventilom do skrine kompresoru. Aby z odluovaa
odchdzala zmes oleja s o najmenm mnostvom chladiva, mus by jeho teplota o najvyia. Preto
odluova oleja mus by umiestnen o najbliie za kompresorom. Ak je vak prehriatie pr zvl vysok,
zvi sa i mnostvo oleja vo forme pary a to op innos odluovaa zniuje.
Ak obsahuje olej vypan z odluovaa do skrine kompresoru nzkoteplotnho zariadenia vie
mnostvo chladiva, jeho chladiaci vkon sa tm znane zni. Ak s peridy dlh, kedy kompresor nebe,
me teplota odluovaa klesn a olej, ktor je v odluovai, sa nasti vm mnostvom chladiva. Do
skrine kompresoru potom dos dlho odchdza olej nasten chladivom. Preto sa odluovae oleja niekedy
vybavuj ohrevnm telesom, do ktorho sa privdza elektrick prd v ase, kedy kompresor nebe, alebo
sa do potrubia medzi odluova oleja a kondenztor vklad sptn ventil.
Priestor odluovania menej nronch odluovaov je miesto vlknitej vrstvy vybaven sstavou
deflegmanch plechov. Chba ohrievac priestor ndoby na zhromaovan olej, jeho tepeln izolciai
elektrick ohrevn teleso. Mimo uvedenho elu m odluova oleja vznam i pre tlmenie hluku a tlakovch
pulzov, vyvolanch kompresorom.
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

28
Pump down a odvdzanie podielu kvapalnho chladiva z vparnku
Vo vparnkoch, v ktorch chladivo me vytvori hladinu, najm ak pracuje s nzkymi teplotami,
dochdza k hromadeniu oleja, i ke jeho mnostvo, prichdzajce s kvapalnm chladivom je mal. Tomu je
mon zabrni tzv. systm pump-down:
Podiel zmesi a oleja, ktor je vpan do vparnka v kvapalnom stave, pretek
elektromagnetickm ventilom a termostatickm expanznm ventilom. Elektromagnetick ventil dostva prd
sasne s elektromotorom kompresoru a znemouje zaplavenie vparnka a sacieho potrubia kvapalnm
chladivom v obdob, kedy kompresor nebe.
Na odvdzanie podielu kvapalnho chladiva z vparnku sa zvuje tlakov rozdiel, s ktorm
pracuje termostatick expanzn ventil, ktor je vemi mal. Je dan hydrostatickou vkou chladiva vo
vparnku, prietokovm odporom sacieho potrubia medzi vparnkom a zastenm potrubia od vmennku
tepla. Tento tlakov rozdiel je mon zvi ejektorom umiestnenm v sacom potrub.
Aby sa z vparnka odviedlo o najviac oleja, chladivo sa odvdza z miest, kde je koncentrcia oleja
najvia. Vo vparnkoch amoniakovch je to najniie miesto, vo vparnkoch na R22 z miesta v blzkosti
hladiny chladiva.

Olej v skrini kompresora
Ustlen stav koncentrcie chladiva v olej v skrini kompresora vak zodpoved teplote a tlaku. S
regulciou vkonu kompresoru s vak spojen prechodov zmeny koncentrcie oleja v skrini kompresoru.
Ak prudko klesne po spusten kompresoru behom niekokch seknd tlak v skrini kompresoru
koncentrcia chladiva v oleji behom tejto doby tie prudko klesne. Mnostvo chladiva, zodpovedajceho
zmene koncentrcie sa v tejto krtkej dobe vyli vo forme pary a s olejom vytvor penu. Objem zmesi
mnohokrt vzrastie a pena nielen vypln cel priestor skrine kompresoru, ale je i preerpvan na vtlan
stranu. Nezriedka s sprievodnm javom i kvapalinov razy vo valcoch kompresoru.
Ak je kompresor vybaven tlakovm mazanm, olejov erpadlo neme nasva zmes oleja
s vekm obsahom pary potom kompresor nie je mazan. Po uritej dobe djde k vyleniu bubln pary
z oleja a tlakov mazanie sa me obnovi. Ak nie je kompresor opatren istenm tlakovho mazania, me
sa zatia pokodi. Mnostvo oleja v skrini kompresoru sa vak znane zmenilo a doba, ne sa olej
kompresorom zo skrine oderpan vrti z chladiaceho okruhu sp, me by vemi dlh.
Koncentrcia oleja v kvapalinovej ndri zatia toti vzrstla a do vparnku bude prichdza chladivo
s vyou koncentrciou oleja. m vie mnostvo chladiva bude v zberai a vo vparnku, tm dlhie bude
trva, ne nastane pvodn ustlen stav mnostva oleja v skrini kompresoru. Ak m kompresor
rozstrekovacie mazanie, me sa zatia pre nedostatok oleja v skrini zadrie.
Udrovanie stavu oleja v skrini kompresoru
Uveden prklad ukzal, e prinou rchleho vvinu peny v skrini kompresoru bol pokles teploty,
kedy kompresor nebeal, a rchla zmena tlaku po jeho rozbehu. Zabrni vvinu peny je mon tak, e sa
neumon nastenie oleja v skrini kompresoru v obdob kudu zvenou teplotou oleja, tak aby mnostvo
peny kompresor neohrozilo. To je mon nasledujcimi spsobmi:
1. Udranm dostatonej teploty oleja v skrini kompresoru elektrickm ohrevnm telesom, ktor je zasunut
do objmky v olejovej vane, alebo je pripnut k jej dnu. Do tohto ohrevnho telesa sa vedie prd cez
kontakty termostatu, ktorho senzor je na skrini alebo k olejovej vani kompresoru.
2. Tam, kde kompresor nie je vystaven extrmnym teplotnm rozdielom, dobre vyhovie jednoduchie
usporiadanie. Do ohrevnho telesa sa zavdza prd po cel dobu, kedy kompresor nebe. Ohrevn
teleso sa v letnom obdob, kedy nehroz prestenie oleja chladivom v skrini kompresoru, odpoj.
3. In rieenie spova v tom, e sa odstrni zdroj, z ktorho by sa mohol olej v skrini kompresoru sti
chladivom v obdob, kedy kompresor nebe. Ak je teplota chladenho priestoru riaden priestorovm
termostatom, tento termostat uzatvra elektromagnetick ventil umiestnen medzi zberaom na chladivo
a vparnkom. Beh kompresoru sa zastav presostatom, nastavenm na pomerne nzky tlak. Tm sa
z vparnku odsaje chladivo, ktor by mohlo kondenzova v skrini kompresoru a zvi koncentrciu
chladiva v oleji. Ak prenikne chladivo netesnosou ventilov kompresoru alebo netesnosou
elektromagnetickho ventilu na nzkotlakovej strane, presostat spust beh kompresoru na dobu nutn k
odsatiu tohto chladiva. V prpade, e priestorov termostat otvor elektromagnetick ventil, do vparnku
prenikne expanznm ventilom chladivo, tlak na nzkotlakovej strane okruhu stpne a presostat spust
beh kompresoru.
Netesn vtlan ventily, najm viacvalcovho kompresoru mu spsobi, e cykly spustenia a
zastavovania kompresoru mu by vemi krtke. Potom pome mont sptnho ventilu do vtlanho
potrubia.
UEBN TEXTY
2009
Chladivov potrubia

29
pln odsatie vparnku me ma za nsledok zvenie teplotnej diferencie chladenho priestoru.
Je to tm, e vyparovanie vo vparnku pri takto riadenom behu kompresoru nekon s vypnutm
priestorovho termostatu a ani sa s jeho zapnutm nezana. Preto tento spsob ochrany kompresoru je
mon poui len tam, kde tepeln kapacita vparnku je v porovnan s tepelnou kapacitou chladenho
priestoru mal, alebo tam, kde sa na vekos teplotnej diferencie chladenho prostredia neklad vek
nroky.


Pouit literatra :
Vilm Polk: Automatizace chladcch zazen. SNTL 1983
Ivan Kalua, Ing. Jozef Vano: Chladivov potrubia, MZ Technik, 1999.
Kolektv Carrier: Zklady chladiacej techniky. koliace texty.
Kolektv Aero Tech: Intalcia - intalan manul.
Ing. Zdenk Fencl: Meden potrubie v chladiacej technike. Sprvy SZ CHKT 2/1996