Univerzita Komenského v Bratislave

Filozofická fakulta
Egyptské kozmogónie
Pavol Majko
Katedra porovnávacej religionistiky
 Úvod
Pôvod sveta a jeho fungovanie fascinovalo takmer všetky staroveké civilizácie. Výnimkou
nebol ani staroveký Egypt. V Egypte existovalo niekoľko variant kozmogonických mýtov,
ktoré sa viazali na najvýznamnejšie náboženské centrá ako bol On (gr. Héliopolis), Mennofer
(gr. Memfis), Chemn (gr. Hermopolis), Weset (gr. Thébai). Ich preferovanie záviselo jednak
od historickej doby, a jednak od moci kňažstva,ktoré pestovalo kult v danom meste.
Cielom práce je poukázať na jednotlivé kozmogonické predstavy so zreteľom na ich
hlavných božských predstaviteľov.

1. Pramene
Pramene k Héliopolskej kozmogónii sú najstaršieho dátumu, pretože prvé zmienky
pochádzajú zo zbierky Textov pyramíd, pochádzajúce z obdobia Starej ríše (2686-
2125)p.n.l..1 V postupnom historickom vývoji sa tieto texty dostávajú i na rakvy. Vytvárajú
zbierky Textov rakví, typické pre obdobie Strednej ríši (2055-1650)p.n.l..2
Memfiská kozmogónia sa zachovala vďaka kráľovi Šabakovi (Neferkare, 716-702 p.n.l.),
ktorý na kameň3 dal opísať príbeh o stvorení, ktorý našiel v Ptahovom chráme v Mennoferi.
Leydenský papyrus č. 1350 pojednáva o Amonovi ako o stvoriteľskom božstve
v Hermopole. Mimo to, nápisy na chrámových stenách v Dér el-Bahrí a v Luxore zobrazujú
Amona ako stvoriteľa- otca egyptského kráľa. Amon je aj vrámci Thébskej kozmogéonie
považovaný za stvoriteľa. Tu sa jeho rola strieda s mytologickými predstavami o Chnumovi
ako o ,,božskom hrnčiarovi“, ktorý z poverenia Amona modeluje človeka a jeho ,,ka“.4

2. Héliopolská kozmogónia
Staroveké mesto Héliopolis (eg. On/Iunu) sa nachádzalo na južnom cípe egyptskej Delty.
Dnes jeho ruiny stoja na okraji modernej Káhiri. Staroveký kňazi tu pestovali svoje
náboženstvo už od čias zjednotenia Horného a Dolného Egypta, približne od roku 3000 p.n.l.
Kozmogonické predstavy vrcholia v období 5. a 6. dynastie, vo forme Textou pyramíd.5

1
Texty pyramíd pochádzajú z doby medzi 24. – 22. stor. pr.Kr. Boli nájdené na stenách pohrebných komôr
v pyramídach kráľov 5. a 6. dynastie. Ide o súbor zádušných textov, ktoré sa v neskoršom období zachovali vo
forme textov na rakvách a Knihy mrtvých.
2
Datovanie starovekých egyptskách dejín vychádza z knihy: SHAW, I.: Dejiny starověkého Egypta. Praha: BB/
art s.r.o., 2003.
3
Tzv. Šabakov kameň, dnes v Britskom múzeu.
4
Porov. HART, G.: Egyptské mýty. Praha: Levné knihy KMa, 2006,s. 9-11.
5
Ibidem.
 Na začiatku bolo len akési ,,nebytie“ nazývané Nun. Bolo večné a bezbrehé, bez začiatku
a konca. Aj po stvorení sveta jeho existencia pretrvávala naďalej. Nun obklopoval nebeskú
klenbu chrániac Slnko, Mesiac , všetky nebeské telesá a aj hranice podsvetia. V Nun boli však
obsiahnuté všetku princípy životnej energie, z ktorej sa napokon mal vyvinúť život. Tak sa
vytvoril prvotný prapahorok, na ktorom sa zjavilo Svetlo-Atum. Atum ,, v sebe obsahuje
životnú silu každého božstva, ktoré sa len má zrodiť...ako slnečný boh je Atum monada,
najvyššia bytosť a kvintencia všetkých síl a prvkov prírody“6 Zariekadlo č. 527 z textov
pyramíd ďalej opisuje ako Atum stvoril sám zo seba svoje deti, a to masturbáciou. Iné
zariekadlo č. 600 spomína, že Atum Šova vydýchol (eg. išeš) a Tefnut vypľul (eg. tef).
Héliopolská enneada (eg. Pesedžet), ako sa nazýva deväť bohov z Héliopola, ďalej pokračuje
zrodením Geba (Zem) a bobyne Nut( nebeská klenba). Narodili sa so spojenia Šova (vzduch)
a Tefnut( vlaha). Nut potom porodila všetky hviezdy a nebeské telesá. Neskôr egyptskí kňazi
do príbehy zaradili aj Usirovský cyklus a tak sa Usir, Eset, Sutech a Nebtet stali deťmi Nut
a Geba.7
V iných častiach Textov pyramíd sa spomína, že Atum povstal ako vták Benu, priletel na
prvotný prapahorok Benben a jeho prvým vykríknutím započal stvorenie. Tiež sa spomína,že
sa Atum zrodil z lotosového kvetu.8

3. Memfidská kozmogónia
Memfidská kozmogónia, tak ako sa zachovala na zmienenom Šabakovom kameni, je
najmenej jasnou ale zároveň najzaujímavejšou časťou staroegyptských predstáv o stvorení
sveta. Jej opis je metafyzického charakteru, ale zároveň pojednáva o stvorení slovom
a myšlienkou, a tak jej paralely s inými neegyptskými náboženskými predstavami sú
nezanedbateľné. Ptah stvoril všetko a teda aj bohov (medzi nimi aj héliopolské božstvá).
Tvoril prostredníctvom svojho srdca a jazyka. Srdce bolo sídlom jeho myšlienok.9

4. Hermopolská ogdoada
Prvá zmienka o Amonovi pochádza z Textov pyramíd.10 Tu je Amon spojovaný zo svojou
manželkou (svojím ženským aspektom) Amaunetou. Tvoria jednu zo štyroch dvojíc Ogdoady,

6
HART, G.: Op. cit., s.12.
7
Ibid., s.13-16.
8
Ibidem.
9
Ibid., s. 18
10
Texty pyramíd pochádzajú z doby medzi 24. – 22. stor. pr.Kr. Boli nájdené na stenách pohrebných komôr
v pyramídach kráľov 5. a 6. dynastie. Ide o súbor zádušných textov, ktoré sa v neskoršom období zachovali vo
forme textov na rakvách a Knihy mrtvých.
Osmora bohov z Hermopola (eg. Chemn). Ogdoadu tvorilo osem božstiev zoradených do
dvojíc opačného pohlavia. Božstvá mužského pohlavia boli znázornené ako žaby, respektívne
ako muži s hlavou žaby a božstvá ženského pohlavia boli znázornené ako kobry, alebo ako
ženy s hlavou kobry. Spolu tvorili osem princípov jediného božstva. Išlo o praprincíp
všetkého stvoreného, počiatočný stav kozmu, akýsi chaos. 11
Ogdoadu tvorili: Nun a Naunet (Nehybné vodstvo), Heh a Hauhet (Bezmennosť), Kuk,
prípadne Kek a Kauket (Temnota) a Amon a Amaunet (Skrytosť).12 Tento prvotný stav bytia
sa zdal byť nestály a preto ich interakciou došlo k prvotnému stvoreniu. Z Ničoty povstal
prvotný prapahorok, na ktorý usadol vták ibis (vtelenie boha Thóvta) a zniesol vajce,
z ktorého povstal Re. Iná verzia mýtu hovorí, že Ogdoada stvorila lotos, ktorý vyrástol
v posvätnom jazere v chráme v Hermopole, otvoril svoje okvetné lístky a v ňom sedelo
slnečné dieťa. Išlo o slnečné dieťa Nefertuma, alebo skarabea (Cheper), ktorý sa premenil na
toto slnečné dieťa a pokračoval v stvorení sveta. Z plaču a sĺz Nefertuma povstali prvé živé
bytosti obývajúce Zem. Na Zemi vládli bohovia a nastal Zlatý vek. Vládli v súlade
s princípom kozmického zákona maat.13
V textoch pochádzajúcich z neskoršieho obdobia sú Amon a Amaunet nahradení
božstvami Tenemu a Tenemut (Neusporiadanosť) a v období Neskorej ríše (664 – 332) pr.Kr.
sú Amon a Amaunet nahradení božstvami Gerh a Gerhet (Noc) Amon a Amaunet zosobňovali
všetko to, čo je skryté, neviditeľné.14

5. Thébska kozmogónia
S rastúcou mocou Théb v obdobý Nover ríši (1650-1550p.n.l.) rástla i moc doposiaľ
lokálneho boha Amona. Panovníci 18. dynastie vyzdvihli Amona, patróna svojho mesta, na
úroveň štátneho boha. Udelili mu titul ,,kráľ bohov“. Ustanovili ho za najvyššieho boha,
stvoriteľa. Aby sa vyhli situácii, pri ktorej by Amon mohol byť zatlačený do úzadia inými
bohmi, ktorí boli považovaný za stvoriteľov a ich kult prekvital v iných egyptských
chrámoch,15 Amonovi kňazi vytvorili koncepciu, v rámci ktorej spojili Amona z bohom Re
a tak vznikla nová božská bytosť Amon – Re. Amon – Re prijal všetky aspekty Rea, jeho
mytológiu, stal sa patrónom kráľov.

11
Porov. JANÁK, J.: Brána nebes: Bohové a démoni starého Egypta. Praha: Nakladatelství Libri, 2005, s.134.
12
Ibidem.
13
Porov. DAVIDOVÁ, R.: Náboženství a magie starověkého Egypta. Praha: BB/art s.r.o., 2006 s. 98 – 99.
14
Porov. JANÁK. J.: Op. cit., s. 134.
15
Chrám v Memfise, kde sa udržiavala pozícia Ptaha ako stvoriteľa a chrám v Heliopole, kde bol za stvoriteľa
považovaný Atum – Re.
 ,, Re nestratil svoju funkciu boha Slnka, ale preniesol ju aj na Amona a tak k nemu pripojili
i boha Ranného Slnka Harachtea, ktorý už predtým splýval s Reom. Navyše k nemu pripojili
Reovho otca Atuma, čím vznikol boh Amon – Re – Harachtej – Atum, a to ako jediná (či
trojjediná) božská osobnosť“.16
Podobne to kňazi Amonovho kultu vyriešili i s Ptahom. Ptah bol hlavným bohom vládnucim
v Memfise. Ide o archaického boha. Prvá zmienka o ňom pochádza z obdobia vlády 1.
dynastie. Bol považovaný za stvoriteľa. Amon – Re bol pripojený k Ptahovi, vznikol
trojjediný boh Amon – Re – Ptah. Kňazi ,,Amona vyhlásili za staršieho než Ptah, a tak mu
umožnili, aby sa stal Ptahovým stvoriteľom“.17 Kňazi vyhlásili Amonov chrám v Karnaku za
prvotné miesto stvorenia, miesto, kde sa po prvýkrát vynoril ostrov stvorenia. 18
V priebehu Novej ríši bol boh Amon chápaný ako transcendentné, všeobsiahle bytie. Bol
to jediný stvoriteľ, ktorý existoval už pred stvorením a mimo stvorenia, pretože i akt
samotného stvorenia sa považoval len za jeho aspekt. Amonovo meno znamenalo
,,Sebaukrývajúci“, ,,Skrytý“, teda ľuďmi neviditeľný, vo svojej podstate nepochopiteľný, ale
vše-obsahujúci. ,,Všetci bohovia v Panteóne boli považovaní za prejavy celkového súhrnu
a obrazu Amona ako stvoriteľa, a za prejav samotného boha bol považovaný i proces
stvorenia“.19 To znamená, že bohovia si mohli udržať časť svojej individuality, ale boli
súčasťou, aspektom jediného najvyššieho božstva, Amona. Ich individualita vyplýva zo
všeobsiahleho charakteru Amona. Amon tak existoval mimo sebou stvoreného sveta, ale
súčasne bol prítomný i v stvorení, mal imanentný charakter.20 Počas Novej ríši nebol chápaný
len ako ,,kráľ bohov“, ale aj ako pozemský kráľ, ktorý vládne prostredníctvom svojho syna
faraóna. Keďže kráľ bol formálne podporovaný Amonovými kňazmi, skutočnú moc v krajine
predstavovali kňazi Amonovho kultu, ktorí podporovali kráľa. Amonove orákulá zjavovali
božiu vôľu, oni rozhodovali o nástupníctve kráľov. Počnúc vládou Hatšepsut (1473 – 1458)
pr. Kr. bol Amon (Amon –Re)21 považovaný za fyzického otca faraóna. Mal moc vteliť sa do
tela kráľa a oplodniť kráľovnú a priniesť na svet svojho právoplatného potomka. Táto
koncepcia kráľovskej moci bola po prvýkrát vyjadrená na stene chrámu v Deir el-Bahrí, ktorý
dala vybudovať Hatšepsut. V Egypte sa tak naplno vyvinul teokratický systém.22

16
ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a králi starovekého Egypta. Bratislava: Perfekt, 2001, s.50
17
Ibidem.
18
Ibidem.
19
DAVIDOVÁ, R.: Op. cit.,s. 188.
20
Ibidem.
21
V Strednej ríši došlo k synkretickému splynutiu Amona a Rea
22
Ibidem.
6. Záver
Existencia viacerých mýtov o stvorená v starovekom Egypte zodpovedá poznatku o tom,že
Egypt ako krajina nikdy nemala kodifikované náboženstvo. Existovali mnohé náboženské
centrá, ktorých moc priamo úmerne súvisela s danou politickou situáciou. Presne takéto
prostredie tak umožnilo existenciu viacerých kozmogonických predstáv.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

DAVIDOVÁ, R.: Náboženství a magie starověkého Egypta. Praha: BB/art s.r.o., 2006. ISBN
80-7341-698-0
JANÁK, J.: Brána nebes: Bohové a démoni starého Egypta. Praha: Nakladatelství Libri,
2005. ISBN 80-7277-235-X
HART, G.: Egyptské mýty. Praha: Levné knihy KMa, 2006. ISBN80-7309-220-4
SHAW, I.: Dejiny starověkého Egypta. Praha: BB/ art s.r.o., 2003. ISBN 80-7257-975-4
ZAMAROVSKÝ, V.: Bohovia a králi starého Egypta. Bratislava: Perfekt, 2001. ISBN 80-
8046-10