Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave

Katedra teórie dejín a umenia

Veža ako architektonicko-inžinierske dielo

teoretická diplomová práca

Diplomant : Marián Morávek, katedra architektúry

Vedúci diplomovej práce : profesor Ing. arch. Štefan Šlachta, CSc.

Bratislava, akademický rok 2004/2005

Venované Ing. Samuelovi Morávkovi 1976 - 2004
 čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne bez cudzej pomoci, za
využitia odbornej literatúry a odborných rád hlavného konzultanta diplomovej práce prof. Ing.
arch. Štefana Šlachtu, CSc. a ľudí z prostredia praxe prof.h.c. prof. Dr. Ing Zoltán Agócs, PhD.,
Ing. arch. Jakub Tomašák.

____________________
Marián Morávek
 poďakovanie

Hlavný konzultant diplomovej práce je prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, CSc., ktorý mi poskytol
odborné rady a všestrannú pomoc pri zostavovaní textu diplomovej práce. Svojimi názormi
prispeli v diskusii aj prof.h.c. prof. Dr. Ing Zoltán Agócs, PhD. a Ing. arch. Jakub Tomašák
Úprimne im preto ďakujem.
Poďakovanie patrí tiež Nine Morávkovej, kolegom, priateľom, blízkemu okoliu významne sa
podieľajúcich na formovaní výslednej podoby teoretickej diplomovej práce.
 obsah

1 Úvod 1
1.1 Stručná charakteristika zadania praktickej diplomovej práce 1

2 Pojem veža 2-5

2.1 Príklady významov pojmu veža 2-3
2.2 Slovné vymedzenie pojmu veža 3-5

3 Technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží 6-15

3.1 Nástup kovu v architektúre 6-12
3.2 Nástup železobetónu v architektúre 12-14
3.3 Nástup rozhlasu a televízie 14-15

4 Príklady veží 16-46

4.1 Podľa prevládajúcej funkcie 16-23
4.1.1 Televízní věž Ještěd 17-19
4.1.2 Art tower Mito 20-21
4.1.3 Örebro water tower 22-23
4.2 Podľa prevládajúceho materiálu 24-37
4.2.1 rozhladňa Veľká Homola 26-28
4.2.2 Washington monument 29-31
4.2.3 La tour Eiffel 32-34
4.2.4 CN tower 35-37
4.3 Podľa konštrukcie 38-46
4.3.1 Glasgow tower 39-41
4.3.2 televízní věž Praha – Žiškov 42-43
4.3.3 Skylon 44-46

5 Analýza príkladov veží 47-48

5.1 Funkcia 47
5.2 Forma 47
5.3 Konštrukcia 47-48

6 Prehľad stavu rozpracovanosti praktického projektu 49-52

6.1 Strážna veža s pútnou cestou, kondor – strážca 49
6.2 Lapač slnka 49-50
6.3 Vertikálna doprava – “posledný krok“ 50-51
6.4 “Vznášajúci sa driek“ 51-52
6.5 3 x “Vznášajúci sa driek“ 52

7 Rozhovory 53-60
7.1 Rozhovor so statikom - Agócs Zoltán, prof.h.c. prof. Dr. Ing. PhD. 53-57
7.2 Rozhovor s architektom – Tomašák Jakub, Ing. arch. 58-60

8 Záver 61-62

9 Použité zdroje 63-67

9.1 Zoznam použitej literatúry 63
9.2 Zoznam internetových stránok 63
9.3 Zoznam použitých obrázkov 64-67
1 úvod
1 Úvod
Motiváciou k výberu témy teoretickej
diplomovej práce je téma praktickej
diplomovej práce, nesúca názov
Observatórium /výhliadková veža/ v Nazce.
Pripájam aj stručnú charakteristiku
praktického zadania /kapitola1.1/ a výťah
jeho filozofie /voľný preklad z anglického
jazyka/. Rád by som prezentoval svoju
teoretickú prácu ako východisko pre
praktické zadanie a sústredil sa na
zoznámenie s problematikou vertikálnych
štíhlych stavieb – veží. Problém hľadania
nového prototypu rekreačného prechodného
bývania obsiahnutý v zadaní spomínanej
súťaže do textu nezahŕňam, no v uvedených
príkladoch veží sa stretnem aj s riešením
bývania v rámci veže /televízna veža Ještěd
- Česká republika/. V zadaní súťaže sa
objavujú slovné spojenia ako nadčasovosť
riešení, zmena významu slova observatória
/výhliadková veža/, výsledok líšiaci sa od
existujúcich príkladov, čo vedie moje
pátranie hlavne k vežiam modernej éry, s
dômyselným architektonicko-konštrukčným
riešením a použitím materiálov,
umožňujúcich vežovým štruktúram dosiahnuť
veľké výšky s čo najmenšou hmotou. Text je
teda prípravou pre praktický projekt a prvým
krokom pre zvládnutie úlohy návrhu veže.
1.1 Stručná charakteristika zadania
praktickej diplomovej práce
Zadanie je medzinárodná architektonická
súťaž organizovaná spoločnosťou
Arquitectum, ktorá ponúka každý rok novú
existujúcu lokalitu pre architektonický dizajn.
Tento rok si vybrala miesto na planine Nazca,
nachádzajúcej sa v Južnej Amerike, na juhu
Peru, asi štyristo kilometrov od hlavného
mesta Lima a päťdesiat kilometrov od
pobrežia tichého oceánu. Observatórium má
slúžiť pre pozorovanie geoglifov vyrytých do
povrchovej vrstvy púšte dávnymi obyvateľmi
kultúry Nazca a poskytnúť ubytovanie na
jednu noc.
Filozofia súťaže – krátke výťahy :
- súťaž spočíva v zhodnotení
opodstatnenosti vstupu architektúry do tejto
oblasti a s ňou spojené úpravy v okolí
- návrhy môžu objaviť alternatívy, ktoré
pozmenia význam “observatória” rovnako
ako aj “bývania” /prechodného ubytovania v
podobných turistických oblastiach/ a
poskytnú riešenia líšiace sa od existujúcich
príkladov
- inštalujte objekt v prírodnom prostredí,
ktorý svojimi kvalitami vyžaduje premyslenú
intervenciu
- hľadáme najlepší návrh pre
nadčasové “next generation” riešene
observatória, ktoré má pozvať návštevníkov
prežiť novú, inú skúsenosť na planine Nazca
- základným východiskom je ochrana
prírodnej krásy a unikátnej scenérie, svojím
návrhom sa snažte obísť prílišný
enviromentálny dopad na oblasť
- architektúra musí vychádzať najmä z
atmosféry miesta, intenzívneho dialógu s
pôsobivou krajinou a so statickým a
homogénnym počasím
- nie sú žiadne obmedzenia vo výbere
materiálu
- obmedzenie nadzemnej štruktúry
observatória spočíva v minimálnej výške
100m a maximálnej stavebnej ploche
9300m2
- ubytovanie má predstavovať nový
prototyp bývania, ktorého hlavný účel je
pôžitok z krajiny a prostredia a nie úroveň
komfortu
- útočište má poskytnúť radosť z
kontextu pred radosťou zo služieb pri
zachovaní optimálnych podmienok
2 pojem veža
2 Pojem veža
Predtým, ako sa v texte budem venovať
téme veží, rád by som si definoval termín
veža. Pri zoznamovaní sa s problematikou
postupne zisťujem, že pod pojmov veža sa
skrývajú mnohoraké významy. Moja snaha o
slovné vymedzenie pojmu veža nemá viesť k
jednoznačnej, nespochybniteľnej definícii,
no skôr k slovnému vymedzeniu tohto pojmu
na základe toho, čo som sa dozvedel z
príslušných zdrojov. Zdroje som vyhľadával
hlavne v slovenskom, českom alebo
anglickom jazyku. V nasledujúcom texte
ponúkam niekoľko príkladov z internetového
média a literatúry.
2.1 Príklady významov pojmu veža
zdroj : The American Heritage Dictionary of the
English Language, http://www.bartleby.com, voľný
preklad /angličtina/
- Stavba samostatne stojaca alebo časť
inej stavby mimoriadne vysoká v
proporciách k šírke a dĺžke.
- Vysoká, štíhla štruktúra používaná na
pozorovanie, signalizáciu alebo
prečerpávanie vody
- Ten kto zreteľne stelesňuje silu,
pevnosť a iné cnosti.
- Počítačový systém, ktorého
komponenty sú umiestnené vo
vertikálnom stĺpe a umiestnené vo
vysokom úzkom kryte
zdroj : http://www.allwords.com, voľný preklad
/angličtina/
- pevnosť, najmä s jednou alebo
viacerými vežami
- vysoká, štíhla štruktúra, obvykle
kruhová alebo štvorcová v priereze,
obyčajne súčasťou nižšej stavby ako sú
kostoly alebo hrady.
- dosiahnuť veľké výšky, prevýšiť niekoho
alebo niečo /sloveso/
zdroj : Webster´s Dictionary, http://www.m-w.com,
voľný preklad /angličtina/
- Stavba kruhová alebo štvorcová v
pôdoryse, vztýčená do značnej výšky a
pozostávajúca z niekoľkých podlaží.
Keď sú veže vybudované spolu s iným
objektom ako je tomu obyčajne, tak sa
týčia nad hlavnou časťou. Pred
vynájdením zbraní boli opevnené
miesta ohrozované mobilnými vežami
pojazdnými na kolesách, čo umožnilo
votrelcom sa dostať na úroveň stien
opevnenia.
- citadela, bašta
zdroj : http://www.globalspec.com, voľný preklad
/angličtina/
Veže a stožiare zaisťujú prevýšenie,
stabilizačnú oporu alebo kontrolné miesto
pre ľudí i zariadenia ako sú antény,
osvetlenia, pozorovacie kamery alebo
senzory, veterné turbíny, meteorologické
nástroje, či elektrické vedenie. Takéto
prevýšenie a umiestnenie poskytuje lepšiu
viditeľnosť, vysielanie alebo prijímanie
signálov a lepšiu ilumináciu /osvetlenie/.
zdroj : Doc. Ing. arch. Dr. Bohuslav Syrový, CSc. :
Architektura – Oborové encyklopedie STNL, Praha,
STNL 1972, voľný preklad /čeština/
Veža, stavba rôznych pôdorysov, ktorých
výška býva mnohonásobne väčšia ako
rozmery základne. Takmer od počiatku
staviteľského umenia sú používané pre účely
vojenské. Iný význam získali veže
u sakrálnych stavieb, kde sú zriaďované ako
zvonice, neskôr sa stávajú súčasťou
kompozície hmôt. Stredoveký symbolizmus
pokladá kostolné veže za ukazovateľov
k nebu. Ďalej sa veže stali súčasťou
mestských radníc, hradieb a mostov. Slúžili
ako rozhľadne, pozorovateľne apod.
V dnešnej dobe sa používajú ako
signalizačné zariadenie.
zdroj : Abram Marder, Kov v Architektúre, Bratislava,
Alfa 1989, voľný preklad /čeština/
Vo väčšine prípadov sú mosty výrazne
tektonické, lebo charakter prenášania napätí
a konštrukčná úloha prvkov sú zo vzhľadu
mosta dostatočne čitateľné. Tektonická
pravdivosť, príznačná pre mosty, je jedným z
hlavných prostriedkov estetického pôsobenia.
Pozorovateľ v konštrukciách mosta názorne
3 pojem veža
pociťuje “hru síl” a to v ňom vyvoláva emócie
a zmyslové asociácie, ktoré formujú určité
estetické hodnotenie stavby.
Toto možno v plnej miere preniesť aj na
súčastné kovové rozhlasové a televízne veže.
Veže sú obyčajne priestorové prútové
systémy s vertikálnymi alebo šikmými
priehradovými väzníkmi a horizontálnymi
diafragmami, ktoré sú tuho zakotvené do
základu. V priečnom reze sú veže
trojuholníkové, štvorcové alebo kruhové. Vo
vertikálnom smere sa kvôli zabezpečeniu
pevnosti a stability mení prierez, ktorého
rozmery sa zmenšujú smerom od základov k
vrcholu.
zdroj : Ing. Dr. Jiří Kozák CSc. : Ocelové stožáry a
veže, Praha, STNL 1990, voľný preklad /čeština/
Stožiare a veže sú vertikálne konštrukcie,
pre ktoré je charakteristická ich výška a
štíhlosť, veľký vplyv klimatických podmienok
a zaťažení, relatívne jednoduché a dobre
definované funkčné potreby, ktoré nebývajú
spojené s veľkým funkčným zaťažením.
Stretávame sa s dvoma pojmami – stožiar a
veža, pre ktoré nie je ani v českom jazyku,
ani v iných jazykoch spoločné označenie.
Tieto dva pojmy nie sú však spojené s
presnými statickými podmienkami, ale skôr
zahrňujú niekoľko faktorov, ktoré v podstate
spočívajú v tom, ako sa javí objekt
pozorovateľovi :
Stožiar – štíhla a ľahká konštrukcia /členitá,
priehradová, tenkostenná a pod./,
vyznačujúca sa potrebou dosiahnuť s čo
najmenšou hmotou výšky požadovanej k
splneniu určitej funkčnej potreby /napr.
osvetľovací, elektrovodný, anténový stožiar/.
Veža – vertikálna konštrukcia voľne stojaca a
votknutá do základu, pomerne masívnejšia,
nesúca väčšie funkčné zariadenia, prípadne
plošiny, kabíny /napr. televízna veža,
výhliadková veža, vežový dom/.
Preto ak máme na mysli všetky typy štíhlych
vertikálnych konštrukcií, mali by sme hovoriť
o stožiaroch a vežiach.
Z geometrických veličín dominuje výška a
štíhlosť. Konštrukcie majú relatívne malú
hmotnosť. Nosné konštrukcie stožiarov tvoria
prakticky celú funkčnú jednotku, sú
nezakryté, majú málo doplňujúcich
konštrukcií a svojím viditeľným tvarom
dávajú výraz celému objektu. Rozhodujúcim
zaťažením sú klimatické zaťaženia –
námraza, teplotné zmeny a hlavne vietor,
ktorého účinkom je treba venovať najväčšiu
pozornosť, pretože vplyvom veľkej štíhlosti a
malého útlmu sa výrazne prejavujú
dynamické problémy a opakované
namáhania môžu u niektorých typov
konštrukcií spôsobiť únavové poruchy.
Stožiare sú konštrukcie, ktoré typicky patria
do modernej éry, a preto by sa pri ich
navrhovaní malo hľadieť na ich estetický
účinok, predovšetkým v exponovaných
oblastiach. Architektúra stožiaru je
rozhodujúcim spôsobom určovaná
technickými prvkami. Rozmery a tvary sú
dané funkciou a statickými dôvodmi.
2.2 Slovné vymedzenie pojmu veža
Najprv odlíšim od veže ostatné významy
/vypichnem rozdiely/, ktoré sú s týmto
výrazom často spájané a na základe týchto
diferencií pomenujem vežu vlastnými slovami.
Veža – výšková budova
úryvok : novelizovaný zákon o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku /stavebný zákon/
“Stavby sa podľa stavebno-technického
vyhotovenia a účelu členia na pozemné
stavby a inžinierske stavby.
Pozemné stavby sú priestorovo sústredené
zastrešené budovy vrátane pozemných
priestorov, ktoré sú stavebno-technicky
vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat
alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia
mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové
a nebytové budovy.“
Inžinierske dielo je definované /v stavebnom
zákone/ vymenovaním príkladov, kde sa
vyskytuje pojem stožiare no chýba výraz
veža.
Veža a výšková budova sú vertikálne
štruktúry, no rozdiel je v dôvode ich
vertikality a v štíhlosti ich hmôt. Výška veže
je určovaná funkciami, ktoré potrebujeme
dostať do tejto výšky podľa účelu, pre ktorý
4 pojem veža

slúžia. Pri veži sa snažíme o kombináciu ako stožiare nesie do určitej výškovej úrovne
štíhlosti s požadovanou výškou, z čoho funkciu /polyfunkčné stavby – televízna veža
vyplýva určenie formy a tvaru konštrukciou s výhliadkovou reštauráciou/. Stretávame sa
/technickými prvkami/. Pôsobia výrazne aj s príkladmi monofunkčných veží ako sú
tektonicky, pretože charakter prenášania vodné veže, majáky, strážne veže alebo
napätí a nosná úloha prvkov sú zo vzhľadu kostolné veže. Rozdiel veží a stožiarov
čitateľné. Konštrukcia býva obnažená v spočíva hlavne vo veľkosti funkčného
snahe o čo najmenšiu hmotu potrebnú pre zaťaženia a v objeme hmoty ktorou funkciu
dosiahnutie výšky. Budova má svoje dostávame do požadovanej výškovej úrovni.
vertikálne usporiadanie hlavne kvôli snahe o
čo najmenší stavebný pozemok v
urbanistickej štruktúre /ekonomické hľadiská
– maximálne využitie stavebnej plochy/.
Funkcia je pravidelne rozložená v podlažiach
a konštrukcia, ktorá ju nesie je obyčajne
zahalená do obvodového plášťa, takže
budova pôsobí masívnejším dojmom ako
veža.

obr.2 obr.3

obr.1

Veža – stožiar
Stožiar je vertikálna a štíhla konštrukcia, so
snahou dosiahnuť požadovanú výšku /danú
podľa nesenej funkcie/, s čo najmenšou
hmotou. Sú to prevažne stavby monofunkčné
ako napríklad podpera pri rozvode elektrickej
energie, nosič rozhlasových a televíznych
antén, nosič osvetľovacieho telesa. Stožiar je
zväčša súčasťou vyššieho systému akým je
elektrovod, frakčná sieť alebo prenosová
trasa.
Veža je samostatne stojaca alebo súčasťou
iných objektov. Masívnejšou konštrukciou
obr.4 obr.5
Veža – monument
Monument je veľký pomník alebo pamätník.
Dielo pôsobí svojou mohutnosťou a
veľkoleposťou. Do urbanistického priestoru
vnáša symbolický obsah, obvykle má úlohu
dominanty. Rozdiel medzi vežou a
monumentom vidím v úlohe výšky stavby.
Monument má svoju výšku, proporcie kvôli
symbolickému obsahu a úlohe pôsobiť na
5 pojem veža
pozorovateľa. Veža ako som spomínal má
svoju výšku určenú požiadavkami funkcie,
ktorú nesie.
Veža – pylón /vertikálna podpera mostu/
Rozdiel medzi pylónom a vežou je veľmi
ťažko z môjho pohľadu určiť. Všeobecne
platí, že vertikálna podpera so závesnými
lanami pri mostových konštrukciách sa volá
pylón. Doktor Kozák vo svojej knihe použil
nasledovné slová : “Tieto konštrukcie /veže,
stožiare/ sa jasne odlišujú i od vertikálnych
podpier, napríklad dopravného mostu, ktoré
majú často charakter kyvnej spojky,
fungujúcej jedine v spojitosti s celou
sústavou“. /voľný preklad z českého jazyka/
obr.6
obr.7 obr.8
Veža – vertikálne mobilné štruktúry /žeriav/
Rozdiel vidím hlavne v dobe pôsobenia
danej funkcie. Žeriav je mobilné zariadenie
slúžiace na určenom mieste dočasne. Veža
svoju funkciu vykonáva dlhodobo a nemení
pritom svoju polohu . Vežový žeriav /tower
crane/ sa pohybuje po koľajniciach, naopak
veža prenáša zaťaženie cez základy
a základovú škáru do podložia.
Po odlíšení významov, spájaných často
s pojmom veža, sa pokúsim o slovné
vymedzenie výrazu veža vlastnými slovami :
Veža je vertikálna štíhla stavba, ktorej
najdôležitejším parametrom je výška. Tá je
určovaná funkciami, ktoré potrebujeme
dostať do výškovej úrovne podľa účelu, pre
ktorý slúžia. Pôsobia výrazne tektonicky,
pretože charakter prenášania napätí a nosná
úloha prvkov sú zo vzhľadu čitateľné.
Konštrukcia býva obnažená v snahe o čo
najmenšiu hmotu potrebnú pre dosiahnutie
výšky. Veža je architektonicko-inžinierska
stavba realizovaná pre dlhodobejšiu dobu
využívania. Prívlastok architektonicko-
inžinierska chápem ako dve slová
architektúra a inžinierska, kde architektúra je
kreatívny proces od prvotnej idey – vízie cez
koncept až po dokončenie stavby. Časť
spojenia inžiniersky chápem ako úzky dialóg
medzi architektom , projektantom, statikom
a inými špecializovanými profesiami počas
celého príbehu vytvorenia veže.
6 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží
3 Technické premeny predchádzajúce
stavbám vysokých veží
Zadanie praktickej diplomovej práce, z ktorej
vychádza táto teoretická rozprava o vežiach
obsahuje dôležitý limitujúci parameter,
ktorým je minimálna výška štruktúry 100m.
To posúva diskusiu o návrhu do roviny veží
vznikajúcich v období modernej - inžinierskej
éry, keď stavitelia boli schopní dostať funkciu
do určitej výšky oceľovými alebo
železobetónovými štruktúrami, teda s
použitím menšej hmoty ako v a vonkajšieho priestoru a výraz odkrytých
predchádzajúcich storočiach /drevené
a kamenné veže nedosahujú výšky
porovnateľné s modernými stavbami/. Vývoj
moderných veží predznamenávali rôzne
udalosti v staviteľstve, o ktorých by som rád
porozprával v tejto kapitole, rozdelenej do
troch chronologických častí :
3.1 nástup kovu v architektúre
3.2 nástup železobetónu v architektúre
3.3 nástup rozhlasu a televízie
Dôležitou udalosťou je počiatok železničnej
dopravy, vývin koľajníc ako predchodcov
nosníkov. Postupne prenikajú kovy do
stavebníctva, kde vznikajú prvé liatinové
oblúkové mosty /most cez rieku Severn pri
Coalbrookdale/, či prvé liatinové skelety
priemyselných stavieb /továreň v Salforde/.
Kovy /liatina, železo/ sa objavujú pri
občianskych stavbách /budova Théâtre
Franais/ a stretávame sa s použitím
modulového systému /Kryštálový palác v
Londýne/ a s ním spojenou prefabrikáciou
/hromadná výroba stavebných dielcov/
konštrukčných prvkov. Na začiatku
19.storočia prenikajú do mostného
staviteľstva zavesené štruktúry /James
Finlay/ a s nimi spojené používanie
splietaných drátových závesných káblov
/pôvodne sa používali závesy z kovaných
železných článkov/. Významným medzníkom
v staviteľstve pre neskoršie vertikálne
štruktúry a viacpodlažné budovy je použitie
nového systému výškovej dopravy – výťahu
/budova Haughwout rok 1859/. Skutočné
preniknutie kovov do architektúry znamená
nástup ocele spojený s úspechmi v stavebnej
mechanike a rozvojom metód výpočtov
konštrukcií. Impulzom pre rozvoj architektúry
a stavebníctva boli svetové výstavy, ktoré sa
konali v Británii a Francúzku. Pri príležitosti
svetovej výstavy v roku 1889 v Paríži bola
postavená nevídaná stavba - Eiffelova veža,
ktorej koncepcia vychádzala z mostných
pylónov. Veľké výstavné pavilóny znamenajú
obrat vo využití kovu v architektúre a v
chápaní architektonickej formy. Veľké
zasklené plochy, jednota – dialóg vnútorného
kovových konštrukcií boli novými prvkami -
impulzmi v architektúre. Významným
prínosom do architektúry a stavebníctva bolo
vynájdenie železobetónu. Plánovito sa
vystužený betón používa až po zavedení
univerzálneho systému Françoise
Hennebiquea patentovaného v roku 1892.
Vznikajú zaujímavé vertikálne
železobetónové stavby napríklad staviteľa
Augusta Perreta a jeho kostol Notre Dame
du Raincy so 45m vysokou vežou alebo veža
v Grenobly Tour d´Orientation vysoká 100m.
Na budove závodu firmy Fiat v Turínu sa
overuje schopnosť materiálu odolávať
dynamickému zaťaženiu. Prichádza systém
bezprievlakových dosiek /Robert Maillart/ a
vynález predpätého betónu /Eugén
Freyssinet/ s umelým vnášaním napätia do
výstuže pred betónovaním. V kapitole č.4
s názvom Príklady veží prezentujem
niekoľko vertikálnych stavieb s použitím
železobetónu alebo predpätého betónu.
Významným impulzom pre výstavbu veží
znamenal rozvoj rozhlasu a televízie
a s mím spojené stavby so spojovacím
účelom.
3.1 Nástup kovu v architektúre
“So železom do architektúry prvý krát v
dejinách vstupuje umelý stavebný materiál.
Prechádza vývojom, ktorého tempo sa v
priebehu storočí zrýchľuje. Rozhodujúcim
impulzom je zistenie, že lokomotíva, s ktorou
sa experimentovalo od konca dvadsiatych
rokov /19. storočie/, môže jazdiť iba po
7 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží
železných koľajniciach. Koľajnica je prvou
konštrukčnou jednotkou, predchodcom
nosníkov. Železo nie je používané pre
obytné stavby, uplatňuje sa v arkádach,
výstavných halách, železničných staniciach,
v dočasných stavbách.“
/úryvok : Kenneth Frampton, Moderní architektura,
Praha, Academia 2004, voľný preklad – český jazyk/
Významnými podnetmi pre využitie železa v
stavebníctve bol rozvoj železnice a železná
rámová konštrukcia. Prvé prevratné
stavebné použite železa – kovu v
architektúre bolo v roku 1779 pri výstavbe
prvého liatinového mostu rozpätia 30.5m
preklenujúceho rieku Severn pri meste
Coalbrookdale. Architektom projektu bol T.F.
Pritchard, ktorému pomáhal Abraham Darby,
využívajúc Wilkinsonove skúsenosti so
spracovaním železa /pozn. John Wilkinson
bol “majstrom“ železa tej doby a jeho vynález
stroja na vŕtanie valcov v roku 1775 hral
dôležitú rolu pri zdokonalení parného stroja z
roku 1769, vynájdeného Jamesom Wattom/.
Most tvorilo päť paralelne umiestených
liatinových polkruhových oblúkov rozponu
30.5m. Tvar konštrukcie vychádza z tvaru
kamenných mostov, pretože kameň ako aj
liatina boli zaťažované tlakom. Vývoj stavieb
s použitím kovu a hlavne oblúkových
liatinových mostov ďalej napredoval a
rozvíjal sa.
obr.9
Liatinové konštrukcie sa postupne využívajú
aj v priemyselných stavbách. V roku 1801 sa
v Salforde /Anglicko/ postavila 7-podlažná
stavba továrne na spracovanie bavlny s
pôdorysnými rozmermi 14x42m, s prvky s usporiadaním vyhovujúcim úplne
obvodovým tehlovým murivom, s vnútorným
skeletom pozostávajúcim z liatinových stojok
a nosníkov. Skelet navrhnutý inžiniermi M.
Boultonom a J. Wattom spája do jedného
systému kovové spojky s kovovými nosníkmi.
Obvodové tehlové múry stavieb postupne
nahrádza kombinácia železnej rámovej
konštrukcie s murovanou výplňou.
Vystužovanie stien železom bolo použité už
v Perraultovom východnom krídle Louvru
/rok 1667/ a na Soufflotovom portiku knižnice
Ste-Geneviéve /rok 1772/. Tieto diela svojím
spôsobom predpovedali príchod
železobetónových konštrukcií. Soufflot
navrhuje v roku 1776 pre časť Louvru
strechu zo železnej priehradoviny, čo
pripravuje základy pre priekopnícke diela
Victora Louise – strechy Théâtre Franais /v
roku 1786/ a divadla v Palais-Royal /v roku
1790/. Strecha divadla - Théâtre Franais je
realizovaná zložitým systémom oblúkov s
ťahadlami, na ktorých boli zavesené
rybinovité nosníky z liatiny a železa. V
divadle Palais-Royal kombinoval železnú
strechu s keramickými dutinovými tvárnicami
pre ohňuvzdorné konštrukcie stropov. Vidíme
na týchto príkladoch využitie železa i liatiny
pre výstavbu občianskych budov. Vo
Francúzku sa snaží v roku 1795 založená
École Polytechnique vychovať vrstvu
technických odborníkov schopných plniť
úlohy Napoleónovho cisárstva. Kladie sa
dôraz na aplikované technológie, čo vedie k
upevneniu rastúcej špecializácie architektúry
a stavebného inžinierstva. Architekti /napr.
J.-B. Rondelet/ začínajú zaznamenávať
priekopnícke diela doby hlavne staviteľov
Soufflota, Louise, Bruneta /rekonštrukcia
obilných hál – použitie železnej rebrovej
kupoly v spolupráci s architektom F.J.
Bélangerom – rok 1808/, de Cessarta
/elegantný most Pont des Arts cez rieku
Seinu – rok 1803/. Vydávajú sa dve
zaujímavé knihy, prvá s názvom Traité de
l´art de bâtir /od J.-B. Rondeleda/ a druhá s
názvom Précis des leçons données á l´École
Polytechnique /od J.-N.-L. Duranda/.
Durandova kniha zavádza systém, kde mohli
byť klasické formy poňaté ako modulárne
8 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží
novým stavebným úlohám, predstavujúce
stavby tržníc, knihovní alebo napoleónskych
kasární. Rondeled a Durand stanovujú
techniky a projektové metódy, v ktorých
medziach mohol racionalizovaný klasicizmus
vyhovovať nielen sociálnym potrebám, ale aj
novým technológiám. V tomto období sa
vynára aj zaujímavá technológia kovových
zavesených konštrukcií. V roku 1801
navrhuje američan James Finlay zavesený
most s plochou mostovkou. Objav
zaveseného typu konštrukcie popisuje a
popularizuje Thomas Pope vo svojej
publikácii Treatise on Bridge Architecture.
Skúsenosti zo Severnej Ameriky majú vplyv
na stavby zavesených reťazových štruktúr v
Británii, kde ich rozvíjajú hlavne stavitelia
Samuel Brown a Thomas Telfor. Je to vidieť
v dielach Union Bridge prekleňujúci rozpätie
115m cez rieku Tweed z roku 1920 a most
cez Menai Straits dĺžky 177m otvorený v
roku 1825. Problémy pri zavesených
štruktúrach boli hlavne s kovanými železnými
článkami vzdorujúcimi ťahu. Objavovali sa
postupne myšlienky nahradenia reťazí
káblami z ťahaných drátov. Prvý krát
prichádzajú s použitím ťahaných káblov vo
svojom projekte mosta pre peších cez
vodopády Schuylkill v Pensylvánii stavitelia
White a Hazard. Ďalší projekt bol most cez
rieku Rhônu pri Tain-Tournon v roku 1825
navrhnutý bratrami Séguinovými. Spomenutý
projekt analyzoval L.-J. Vicat pracujúci na
École des Ponts et Chausseés. Vydáva
publikáciu inšpirujúcu mnohých staviteľov vo
Francúzku k využitiu zaveseného typu
konštrukcie. L.-J. Vicat doporučoval aby
závesné časti boli zhotovované nie z
plochých železných prvkov, no z drátov
priamo splietaných na stavenisku. Podobný
spôsob prezentuje americký inžinier John
August Roebling /obdržal patent na výrobu
drátových káblov v roku 1842/ pri stavbe
zaveseného akvaduktu cez rieku Allegheny v
Pittsburghu. Jeho staviteľské úsilie vrcholí pri
stavbe Brooklyn Bridge v New Yorku s
rozpätím 487m, ktorý dokončuje jeho syn
Washington Roebling v roku 1883.
obr.10
Rozvoj použitia železa v stavebníctve
urýchľoval prudký vývoj železnice
odštartovaný pokusnou jazdou Georga
Stephesnona z Stocktonu do Darlingtonu.
Materiály používané pre potreby železnice
ako kujné železo a liatina sa postupne stávali
súčasťou stavebných postupov pri výstavbe
viacpodlažných skladísk pretože
predstavovali dostupné ohňuvzdorné prvky.
Prvé nosníky sa vyvinuli z koľajníc.
Jessopova liatinová koľajnica je postupne
nahradená Birkenshawovou železnou
koľajnicou prierezu T a neskôr sa vývoj
dostal ku koľajnici I prierezu. Táto forma I
prierezu vyvalcovaná do ťažšej verzie s
väčšou únosnosťou vstupuje do stavebníctva.
Inžinieri sa neustále pokúšali o zvýšenie
únosnosti prvkov vytvorením vysokých
prierezov zo železných uholníkov a plátov,
používaných pri stavbe lodí. Objavuje sa v
tomto období publikácia autora Williama
Fairbaina s názvom On the Application of
Cast and Wrought Iron to Building Purposes,
ktorá predstavuje zdokonalený systém
konštrukcie uplatnenej v továrňach. Systém
pozostával z valcovaných železných
nosníkov vysokých 40.6cm, ktoré podopierali
plytké klenby zo železných plechov nesúce
vrstvu betónu. Stavba bola stabilizovaná
železnými spojovacími tiahlami, uloženými
do betónu podlahy. Týmto riešením sa
vzdialene dostával Fairbain k princípom
železobetónu. Obdobný systém je použitý v
štvorpodlažnej budove lodenice v doku
Sheerness navrhnutej plukovníkom Greenom
v roku 1860. Systematicky sa tu použili prvky
9 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží
I prierezu zúčastňujúcich sa na konštrukcii.
Pre stĺpy sa použili liatinové prvky a pre
nosníky prvky železné. Budova predpovedá
používanie štandardizovaných prierezov i
montážne metódy moderných oceľových
rámových konštrukcií.
obr.11 obr.12
Používanie liatinových a železných prvkov
spolu s modulovým zasklením sa stáva
predmetom prefabrikácie, hlavne pre
výstavbu mestských obchodných centier ako
sú tržnice, burzy alebo obchodné arkády.
Prefabrikácia si nachádza svoje uplatnenie aj
na prudko sa rozvíjajúcom východnom
pobreží Severnej Ameriky kde James
Bogardus a Daniel Badger zahajujú výrobu a
predaj prefabrikovaných mnohopodlažných
architektonických priečelí zo železa. Železo
sa však používalo pri týchto stavbách len pre
vnútorné stĺpy a priečelia, no na preklenutie
vnútorných priestorov sa stále používali
mohutné drevené trámy. Významnou
stavbou staviteľa Jamesa Bogardusa je
budova Haughwout navrhnutá podľa
architekta Johna P. Gaynora, postavená v
roku 1859 v New Yorku. Budova, bola ako
prvá vybavená osobným výťahom len päť
rokov po tom, čo zariadenie verejne
prezentoval Elisha Graves pri príležitosti
Svetovej výstavy v New Yorku. Kombinácia
kovových prvkov a zasklenia – sklenných
tabúl sa uplatňovala v stavbách skleníkov
/Palmovník v Kew Gardens/ a železničných
koncových staníc /Lime Street – Liverpool,
Gare de l´Est – Paríž, St Pancras – Londýn/.
Zaujímavým príkladom materiálovej
kombinácie kovu a skla bol nepochybne
Kryštálový palác, postavený v roku 1851 pre
Veľkú výstavu v Londýne záhradníkom
Josephom Paxtonom. Stavba bola zaujímavá
hlavne svojím stavebným procesom. Ten bol
uplatnený ako celistvý systém, od úvodnej
koncepcie cez výrobu a lodnú dopravu dielov
až po záverečné montovanie a rozobratie.
Systém stavby bol flexibilný so základným
modulom opláštenia 2.44m a s rozponmi od
7.31m po 21.95m. Realizácia trvala necelé
štyri mesiace spočívajúca iba v hromadnej
výrobe a systematickej montáži. Celkový
sklený plášť /93000m2/ vytváral vážny
klimatický problém – skleníkový efekt.
Vyzdvihnutie budovy nad terén v kombinácii
s roštovou podlahou a s pohyblivými
žalúziovými vetrákmi mali zaisťovať
dostatočnú ventiláciu – výmenu vzduchu vo
vnútornom prostredí. Akumulácia slnečného
tepla znamenala stále problém, ktorý sa
pokúšali vyriešiť aj použitím plátenných
plachiet, k zatieneniu prenikajúceho
slnečného žiarenia.
obr.13
Pri stavbách z liatiny a železa sa prejavujú
charakteristické konštrukčné, kompozičné a
estetické prednosti kovu ako nového
stavebného materiálu. Avšak skutočné
preniknutie kovu do architektúry sa spája s
rozvojom oceľových konštrukcií. Priemyselná
oceľ so svojou vysokou pevnosťou postupne
vytláča z trhu menej kvalitné železo a liatinu.
Zmeny nastali aj v spájaní prvkov prechodom
z kováčskeho spôsobu na nitovanie.
Využívaním ocele spolu so zdokonalením
výpočtových metód konštrukcií, sa
10 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží

zväčšovali rozpony mostov a spresňovala sa stranách boli podopierané pylónmi a stredná

racionálna geometria formy priehradových najdlhšia časť rozponu 160m bola nesená
nosníkov, čím sa zvyšoval estetický účinok dvojkĺbovým oblúkom. Pôsobivý bol spôsob
kovových konštrukcií. výstavby, ktorý začínal stavbou krajných polí
V druhej polovici 19.storočia sa a ich pylónov a z týchto dokončených častí
uskutočňovali v Británii a Francúzku veľké bolo neskôr na oboch stranách dobudované
medzinárodné výstavy pri príležitosti, ktorých stredné pole. Predĺženie nosníkov sa
vzniklo mnoho významných stavieb. V roku uskutočňovalo konzolovou metódou z úrovne
1867 sa konala v Paríži svetová výstava kde trati. Zároveň bol zo spodnej časti z úrovne
P.G.F. Le Play navrhuje koncepciu rieky montovaný v dvoch častiach dvojkĺbový
koncetrických galérií vystavujúcich oblúk. Kĺbové časti boli najprv vyzdvihnuté a
strojárenstvo, odevy, nábytok, duchovné voľne uložené do pripravených pozícií.
vedy, krásne umenie a dejiny práce. Neskôr pri záverečnej montáži boli zaistené v
Spolupráca Gustáva Eiffela a J.-B. Krantza správnom sklone prostredníctvom lán
priniesla v roku 1867 budovu Galerie des spustených z hlavíc priľahlých pylónov.
Maschines v rámci výstavných budov, pri Metóda výstavby bola použitá aj pri stavbe
ktorej bola overená teoretická formula garabitského viaduktu cez rieku Truyere v
modulu pružnosti Thomasa Younga z roku oblasti Centrálneho masívu, ktorý bol neskôr
1807 /popisuje pružné chovanie materiálov dôležitý pre návrh a koncepciu Eiffelovej
pod napätím/. V roku 1889 sa konala ďalšia veže. Pretože spomínaná veža bola v
svetová výstava, kde sa výstavné priestory skutočnosti 300m vysokým pylónom viaduktu.
rozkladajú do viacerých stavieb vzhľadom k
rozmanitosti výrobkov a medzinárodnej
súťaživosti medzi vystavovateľmi. Vznikli tu
dve pozoruhodné stavby, prvá je Galerie des
Maschines a tá druhá je Eiffelova veža.
Galéria strojov s rozponom 107m navrhuje
Victor Contamin v spolupráci s architektom
C.-L.-F. Dutertom, kde sa opierajú o statické
metódy zdokonalené Gustávom Eiffelom v
jeho zavesených viaduktoch z
osemdesiatych rokov 19.storočia. Táto hala
nielen vystavovala stroje, ale bola aj
samotným “predvádzacím strojom“, kde obr.14
vnútorným priestorom prechádzali po
visutých dráhach výhliadkové plošiny,
poskytujúce návštevníkom prehľad o celej
výstave. Návrhu Eiffelovej veže, pri ktorej sa
konečne dostávame k stavbám vertikálnych
štruktúr predchádzali viaceré stavby. Boli to
hlavne železničné viadukty postavené v
rokoch 1869-1884, kde pri dizajne pylónov
sa riešia otázky dynamickej interakcie vody a
vetra. Potreba preklenúť väčšie rieky vedie
Eiffelov kolektív k vynálezom stále
dômyselnejších mostných podpier.
Nasledoval projekt oceľového mostu cez
rieku Douro v Portugalsku dokončený v roku
1878. Koryto rieky prekračuje most piatimi
poliami, kde dve krajné polia na oboch obr.15 obr.16
11 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží
Veža takýchto impozantných rozmerov bola
v tej dobe nevídanou stavbou i zážitkom pre
návštevníka, ktorý sa tak pohyboval
vzdušnou konštrukciou a vychutnával
pohľady na mesto Paríž. V kapitole č.4
/príklady veží/ sa budem venovať Eiffelovej
veži podrobnejšie aj s príslušnou obrazovou
dokumentáciou. Pre mňa pri štúdiu veží
znamená výstavba Eiffelovej veže obrat a
predznamenanie nových štruktúr vertikálnych
štíhlych stavieb.
obr.17 obr.18
Objavujú sa ďalšie odvážne koncepcie veží
akým bol projekt pomníku tretej
internacionály – Tatlinova veža symbol
smelých architektonických myšlienok
revolučného Ruska. Mohutná kovová špirála
vypínajúca sa do výšky 400m mala niesť
štyri sály otáčajúce sa rôznou rýchlosťou
okolo svojej osi. Východiskom pre riešenia
kovových ale i železobetónových konštrukcií
sú stavby a idey V.G. Šuchova predstihujúce
svoju dobu. V roku 1896 dostal patent na
priehradovú konštrukciu veže v tvare
jednodielneho rotačného hyperboloidu. Vežu
tvorili vzájomne nitované rovné prúty, po
výške spojené prstencami. Na výstave v
Nižnom Novgorode stavia V.G. Šuchov
prvýkrát v staviteľskej praxi sieťovú valenú
klenbu z ohýbaných pásov a sieťové
veľkorozponové zastrešenie – predchodcu
súčastných zavesených konštrukcií.
Príkladom bola kruhová budova s priemerom
68m a dve obdĺžnikové budovy staviteľskej a
inžinierskej sekcie výstavy, zastrešené
napnutou priestorovou sieťou stanového
tvaru, na ktorú sa kládla plechová krytina. V
Európe a Severnej Amerike sa rozvíja
staviteľstvo mnohopodlažných obytných a
administratívnych budov s oceľovým
skeletom. V mestách New York a Chicago
vznikajú v centrách /downtown/ štrvte
mrakodrapov. Iba 6 mesiacov trvala stavba
oceľového skeletu budovy Empire State
Building vysokej 407m s 102 poschodiami.
Pozoruhodný projekt bol Inštitút správy
knižníc V.I. Lenina, vypracovaný v roku 1927
architektom I. Leonidovom. Kompozíciu
návrhu tvorí guľový objem auly pre 4000 ľudí
a vertikálny kváder skladu podporované
nezakrytými kovovými konštrukciami. Guľovú
aulu nesie kónická priestorová priehradovina,
prenášajúca prostredníctvom kĺbov
zaťaženie do jedného bodu. Systém je
stabilizovaný ťahadlami podľa princípu
kotvených veží a stožiarov. V strede výšky
knižného skladu je skelet budovy spevnený
priestorovými priehradovinami, ktoré sú
spojené lanami s vrchnou časťou budovy aj
so základmi, čím vytvárajú vzperadlový
systém.
obr.19 obr.20
V Sovietskom Zväze bola architektonickým
znakom hlavne komplexnosť rozpracovania
teórie výpočtov, tvarovanie, výroba a montáž
konštrukcií. V tomto prostredí vzniká ďalší
pozoruhodný projekt veže rozhlasového
vysielača Kominterna v Moskve, ktorú
postavili podľa projektu už spomínaného V.G.
Šuchova. Vertikálna štruktúra je v tvare
priestorového priehradového rotačného
hyperboloidu vysokého 160m s priemerom
12 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží
pri základe 42m, so šiestimi stužujúcimi
oblúkmi. Každý oblúk sa montoval na zemi
vo vnútri veže a zmontovaný sa teleskopicky
zdvíhal do určitej polohy. Tam sa upevňoval
skrutkami na hornom prstenci predtým
inštalovaného oblúka.
Nitové spoje kovových konštrukcií sa v
polovici 20. storočia postupne nahrádzali
elektrickým zváraním. Elektrický oblúk v
mieste zvaru objavil ruský elektrotechnik V.V.
Petrov /rok 1802/. Neskôr v roku 1886
americký fyzik E. Thomson vyriešil princíp
zvárania kovov metódou odporu. Ruský
inžinier N.N. Benaros vynachádza metódu
zvárania kovov pomocou uhlíkových elektród
/rok 1882/ a inžinier N.G. Slavjanov použil pri
elektrickom zváraní kovovú elektródu /rok
1888/. Všetky spomínané vynálezy sa
prakticky neuplatnili. Elektrické zváranie sa
uplatňuje v praxi po zdokonalení
akademikom J.O. Patonovom, ktorý objavil
metódu automatického zvárania pod vrstvou
tavidla. Tento spôsob sa časom rozšíril do
celého sveta a stal sa základným spôsobom
spájania kovov v konštrukciách. Okrem ocele
sa v stavebníctve objavuje hliník a hliníkové
zliatiny, ktoré sa v roku 1896 použili na
stavbu rímsy Poisťovacej spoločnosti v
Montreale a v roku 1897 na krytinu kupoly
kostola St. Giochino v Ríme. V polovici 20.
storočia vznikajú nové konštrukčné systémy
s použitím napnutých ohybných prvkov. Už v
roku 1927 projektuje americký inžinier B.
Fuller individuálny obytný dom
šesťuholníkového pôdorysu zaveseného na
oceľových lanách, ktoré sa upínali v strede
na 20m vysokom stožiari. Prútové
priestorové konštrukcie zaznamenali rozvoj v
období po 2. svetovej vojne zásluhou
sovietskeho vedca V.Z. Vlasova /rozpracoval
teóriu výpočtu pružných tenkostenných
prútov/, francúzkeho inžiniera Le Ricoleho
/preskúmal zákonitosti vytvárania
konštrukčných tvarov/, amerických inžinierov
R.B. Fullera a K. Vaksmanna /vytvorili
originálne konštrukcie typu priehradových
škrupín a dosiek/ a sovietskeho vedca,
architekta a inžiniera M.S. Tupoleva
/pracoval na štruktúre sieťových kupol/.
obr.21
V roku 1958 sa konala Svetová výstava v
Brusseli so stavbou gigantického modelu
molekuly železa. Základným materiálom na
výstave boli oceľ a hliník a pri riešeniach
pavilónov sa použili takmer všetky v tomto
období známe tvary a systémy konštrukcií.
“ Výstava akoby zhrnula všetky dovtedajšie
úspechy ľudstva v oblasti použitia kovu v
architektúre. Zároveň sa v konštrukciách a
tvaroch pavilónov prejavili nové možnosti
rozvoja architektúry. História kovu sa tu úzko
spojila so súčasnosťou a minulosť sa
premostila s budúcnosťou.“
/úryvok : Abram Marder, Kov v Architektúre, Bratislava,
Alfa 1989, voľný preklad - český jazyk/
3.2 Nástup železobetónu v architektúre
Vhodné predpoklady vynálezu železobetónu
sa vytvárali vo Francúzku, ktoré bolo po roku
1789 v ekonomickej blokáde, poznalo
tradíciu stavieb z dusanej hliny /pisé/ a
syntézu hydraulického cementu /L.-J. Vicat/.
Prvý krát sa zapisuje použitím tohto
materiálu François Coignet vyvíjajúci
technológiu spevňovania betónu kovovým
pletivom. Ďalším priekopníkom kombinácie
kovu a betónu bol záhradník Joseph Monier
vyrábajúci betónové kvetináče vystužené
pletivom /v 1867 si dáva patentovať niekoľko
aplikácii kovu v betóne/. Do teórie
železobetónových konštrukcií prehovárajú
publikácie nemeckých teoretikov Neumanna
a Koenena. Pionierskou prácou bola stavba
13 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží

železobetónového domu pri rieke Hudson v

roku 1873 od staviteľa Williama E. Warda,
ktorý využíva výhod ťahového pôsobenia
ocele, ktorú umiestňuje pod neutrálnu os
prierezu nosníka. Plánovité využitie
železobetónových moderných technológií
umožnil unikátny univerzálny systém
Françoise Hennebiquea /patent v roku 1892/.
Najväčším problémom tej doby bolo
vytvorenie železobetónových monolitických
stykov, ktoré Hennebique rieši tým že
používa prúty kruhového profilu ohýbané a
vzájomne prepojené hákmi. Zdokonalením
monolitických stykov bolo možné vytvoriť
monolitický skelet uplatnený v stavbách troch
práčovní, ktoré Hennebique postavil v roku
1896 v oblasti Tourcoing a Lille. Výbornú
reklamu železobetónovým konštrukciám
urobila v roku 1900 výstava v Paríži. V roku
1906 vedie Armand Gabriel Considéré
národnú komisiu, ustanovujúcu francúzke obr.22 obr.23
normy pre používanie železobetónu. V
Severnej Amerike si železobetón nachádza Perret prezentuje návrh stavby kostola s
uplatnenie najprv v stavbách obilných síl a 200m vysokou vežou, tvorenou zväzkom
viacpodlažných budov v Kanade /Max Toltz/ železobetónových stĺpov vyrastajúcich zo
a neskôr po roku 1900 aj v Spojených spodnej budovy. Použitie železobetónu a
Štátoch prostredníctvom Ernesta L. nezvyčajnosť riešenia prinútila komisiu aby
Ransoma /vynálezca stočenej výstuže/ a návrh ako prvý zmietla zo stola. Ešte v tom
jeho stavby strojného obchodu v istom roku Perret stavia 100m vysokú vežu
Greensburhu v Pensilvánii. Prvý krát používa Tour d´Orientation v Grenobli. Riešením
princíp špirálovitej výstuže v stĺpoch, poukazuje na to aká elegancia sa dá
vychádzajúce z Considerého teórií. V Paríži dosiahnuť stavbou zo železobetónu. Osem
bratia Perretový navrhujú svoje prvé radiálne smerovaných štíhlych podpier je
celobetónové budovy /bytový dom v rue spolu prepojených v troch úrovniach
Franklin z roku 1903, Théâtre des Champs- spojovacími prstencami. Priestor medzi
Elysées z roku 1913/. Klasické kamenné či podperami je vyplnený perforovanými
murárske stavby kostolov vymieňa v kostole železobetónovými dielcami prepúšťajúcimi
Notre Dame du Raincy železobetónova svetlo do vnútra veže, kde sa vinú schody a
štruktúra so 45m vysokou vežou /rok 1922 jazdí výťah. Veža /rúrovitý tvar drieku/ má v
Auguste Perret/. Auguste Perret chcel základni priemer 9.4m a smerom nahor
ukázať čo všetko je v možnostiach hmota postupne ustupuje.
železobetónu ako stavebného materiálu. Budovy závodov firmy Fiat v Turínu, ktoré
Príležitosťou bola súťaž vypísaná staval od roku 1915 Matté Trucco, znamenali
kardinalom Duboisom v roku 1925 pre kostol použitie železobetónových konštrukcií vo
Sainte Jeanne d´Arc v Paríži. Príležitosťou veľkom merítku. Stavba dokazovala, že
bola súťaž vypísaná kardinalom Duboisom v takéto vystužené betónové štruktúry môžu
roku 1925 pre kostol Sainte Jeanne d´Arc v odolávať vibráciám dynamického zaťaženia,
Paríži. pretože na streche stavby bola skúšobná
automobilová dráha.
14 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží

tlakového a ťahového napätia pri zaťažovaní

veľkorozponových parabolických oblúkov
vedie Freyssineta k experimentom s umelým
vnesením napätia do výstuže pred
betónovaním. Na základe týchto prístupov
bol vyvinutý predpätý betón. Spomínaný
vysoko hospodárny systém redukuje výšku
nosníkov a Freyssinet ho patentoval v roku
1939. Výhody predpätého betónu sa
využívajú aj pri vysokých vertikálnych
štíhlych stavbách /kapitola 4 – CN tower/.
obr.24

Obdivuhodného výrazu dosiahol železobetón 3.3 Rozvoj rozhlasu a televízie

v dielach Roberta Maillarta a Eugéna
Freyssineta. Cez rieku Rýn pri Tavanasy v
roku 1905 postavil švajčiarsky inžinier
Maillart most tvorený trojkĺbovým oblúkom
skriňového prierezu s trojuholníkovými
otvormi vytvorenými v bokoch konštrukcie,
aby sa znížila nadbytočná hmota a dodalo
forme svetlo a výraz. Ďalším prínosom do
staviteľstva bola Maillartova bezprievlaková
doska /dvojsmerný systém vystuženia/
použitá v päťpodlažnom veľkosklade v
Altdorfu. Francúzky inžinier Eugén
Freyssinet realizoval dvojicu vysokých
leteckých hangárov v Orly /výška 62.5m,
dĺžka 300m/ v období 1916-1924, tvorených
prefabrikovanými konštrukciami z
lomenicových dosiek.

obr.26 obr.27

Vývoj veží úzko súvisel s rozhlasom a

televíziou. Rozmach rozhlasu začal pred
prvou svetovou vojnou a rozvíjal sa i po nej.
Stavali sa stožiare a veže, ktoré fungovali
ako antény alebo nosiče. Po druhej svetovej
vojne bol ďalším impulzom pri budovaní
vertikálnych inžinierskych stavbách so
obr.25 spojovacím účelom rozvoj vysielania
kmitočkovo modulovaných vysielačov na
Freyssinet neskôr navrhuje niekoľko veľmi krátke vlny / fm a vkv / a príchod
železobetónových oblúkových konštrukcií s televízie. Televízne veže mali väčšie funkčné
tiahlami osvetlených svetlíkmi v škrupinovej zaťaženie /anténe systémy, napájače, káble,
streche použitých pre stavbu hangárov a výťahy a často i výhliadkové reštaurácie,
továrenských budov. Problém veľkého plošiny/ ako rozhlasové stožiare, ktoré
15 technické premeny predchádzajúce stavbám vysokých veží

využívali k dosiahnutiu požadovanej výšky čo

najmenšiu hmotu. Najprv sa používali k
inštalácii televíznych antén existujúce veže -
Eiffelova veža, petřínská rozhľadňa v Prahe.
Neskôr sa začalo s výstavbou veží a
stožiarov pre účely televízie a rozhlasu v
rámci celých nových spojovacích sieťach. V
dnešnej dobe sa k významným staviteľom
veží a stožiarov počítajú prevádzkovatelia
mobilných sietí. Často je typový mikrovlný
vysielač /veža alebo stožiar/ postavený na
exponovanom mieste, kde zasahuje jeho
štruktúra do priestorových vzťahov
krajinného celku a doplňuje krajinný ráz.
Spojovacia funkcia je často vo vzťahu s
inými funkciami /výhliadková reštaurácia,
observatórium/ a stáva sa tak vyhľadávaným
výletným miestom.
16 príklady veží

4 Príklady veží vždy vpred. Veža bola totiž vybudovaná pri

príležitosti 100. výročia založenia mesta.
V tejto časti chcem predstaviť niekoľko Svojim tvarom a prevedením symbolizuje
príkladov postavených veží, ktoré ma z prechod z minulosti do budúcnosti, prechod z
rôznych dôvodov zaujali a inšpirovali pre tradícií do kreativity.
praktický diplomový projekt. Veže sú
rozdelené pre prehľadnosť do skupín podľa
daných kritérií.

4.1 Podľa prevládajúcej funkcie

- polyfunkčné veže

TELEVIZNÍ VĚŽ JEŠTĚD

obr.29

- monofunkčné veže

ÖREBRO WATER TOWER

Vodná veža v Örebro nie je v podstate

monofunkčná, pretože okrem prevládajúcej
funkcie vodného rezervoáru ponúka turistom
obr.28 výhliadku, reštauráciu a kaviareň. Chcel som
poukázať na príklad typicky monofunkčnej
Veža má funkciu spojovaciu, výhliadkovú stavby vodnej veže, ako sa môže stať svojim
a ubytovaciu. Tvar veže vo veternej oblasti riešením vyhľadávaným miestom pre turistov.
sa logicky prispôsobuje zaťaženiu vetrom
a dotvára siluetu hory Ješted. V jednom
objekte sú umiestnené všetky anténne
systémy, prevádzkové vysielacie priestory
a v rozšírenej časti výhliadková reštaurácia a
hotel. Stavba je zaujímavý príklad spojenia
spojovacej funkcie s výhliadkovou
a ubytovaním.
Veža v roku 1969 získala prestížnu
Perretovu cenu Medzinárodnej únie
architektov a neskôr bola vyhlásená za
kultúrnu pamiatku v Českej republike.

ART TOWER MITO obr.30

Výhliadková veža v tvare krivky DNA
skrutkovice bola prerušená v bode 100m nad
zemou vo vrchole veže. Takto vtipne
vyjadrujú autori časovú krivku pokračujúcu
17 televizní věž Ještěd

4.1.1 TELEVIZNÍ VĚŽ JEŠTĚD

lokalita : hora Ještěd – Jizerské hory, Česká

republika

autori : Ing. arch. K. Hubáček,

Ing. Zdeněk Patrman

funkcia : televízna veža s výhliadkou,

reštauráciou, hotelom

výška : 88m obr.31

materiál : železobetónová konštrukcia

realizácia : 1966 - 1973

zdroj : http://www.jested.cz
http://www.ikoktejl.cz
Ocelové stožáry a veže, Ing. Dr. Jiří
Kozák CSc., STNL 1990

Projekt veže vznikajúci v období rokov 1963-

1966 navrhuje architekt Karel Hubáček v
spolupráci so statikom Zdenkom Patrmanom.
Stavba sa realizovala v rokoch 1966-1973.
Veža si svojim konštrukčným a obr.32 obr.33
architektonickým výrazom získala pozornosť,
čo viedlo v roku 1969 k získaniu prestížnej
Perretovej cene Medzinárodnej únie
architektov a neskôr k vyhláseniu stavby za
kultúrnu pamiatku.
“Predložené dielo zasluhuje uznanie pre
zapojenie do krajiny svojou jasnosťou a
súladom. Tvar a jemnosť profilu boli
dokonale zladené s požiadavkami funkcie.
Dômyselne vyriešené boli i stavebné
problémy. S týmto stanoviskom bola udelená
autorom Perretova cena, ktorú si z
politických dôvodov nemohli ísť do Buenos
Aires prevziať.“
“ Stavba patrí k najlepším dobovým ukážkam
architektúry sledujúcej smer humanizovanej
techniky. Jej tvar i kultivovaný technicizmus
detailov navodzuje poetické asociácie so
svetom sci-fi, zároveň však veža jedinečne
reaguje na krajinný kontext, na kuželový
vrchol hory Ještěd, ktorému dodáva
elegantnú aerodynamickú špičku. V tomto
technicizme so zmyslom pre prírodné obr.34
18 televizní věž Ještěd

prostredie zaujíma veža jedinečné miesto v

celej českej i stredoeurópskej architektúre
svojej doby ” úryvky z http://www.jested.cz / voľný
preklad – český jazyk /.
V jednom objekte sú umiestnené všetky
anténe systémy, prevádzkové vysielacie
priestory, výhliadková reštaurácia a hotel.
Stavba má parabolický obrys s kruhovým
pôdorysom základne /priemer 33m/ a
dominuje širokému okoliu výškou 88m. Jadro
celého objektu tvoria dva železobetónové
valce hrúbky 300mm, kde vonkajší valec má
priemer 13m siahajúci do výšky 30m a
vnútorný valec má priemer 5m dosahujúci
výšku 41m. Na železobetónových jadrách sú
osadené radiálne priehradové oceľové
nosníky, ktoré nesú vstupné konštrukcie a
oceľový škrupinový plášť vystužený na
vnútornej strane. Na ochranu antén
radioreléových spojov je použitá
sklolaminátová konštrukcia.
Pozn. Ještěd bol odjakživa považovaný za
jednu z hlavných dominánt severných Čiech,
za symbol mesta Liberec, rozprestierajúceho
sa pod ním. Na vrchole boli v 18. a 19.
storočí vztýčené rôzne kríže i kameň
obeliskového tvaru. V roku 1868 sa na obr.35
vrchole postavila prvá čiastočne kamenná
chata pomenovaná po kniežati Rohanovi.
Neskôr sa k chate pristavuje výhliadková
terasa pre takmer 200 osôb, čo povzbudzuje
návštevnosť a v roku 1876 sa objavuje na
mieste prvá rozhľadňa. Tá však je v roku
1889 strhnutá a nahradená 8 metrov
vysokou novou rozhľadňou zakončenou
plošinou pre 20 osôb. Zariadenia na vrchole
Ještědu už svojou kapacitou na prelome 19.
a 20. storočia nestačia a tak sa v roku 1907
za rýchlu dobu /6 mesiacov/ vybudovala
stavba nového hotelu. Mohutná kamenná
budovu dotvorenú 23m vysokou vežou však
v roku 1963 pohltí plameň a po demolícii
vyhoreného objektu sa začína so stavbou
televíznej veže.

obr.36
19
Úryvok rozhovoru Petra Wolfa s architektom Karlom
Hubáčkom – časopis Architekt 1/2000.
Na vysielač Ještěď, za ktorý ste dostal
Perretovu cenu, ale stal sa i českou stavbou
storočia, bola najprv vypísaná súťaž. Aké
bolo jej pôvodné zadanie?
Televízna veža a reštaurácia s hotelom. Dve
stavby na kopci. Ja som navrhol iba jednu.
To ste porušil zadanie?
Presne tak. A čakal som, že ma s tým
vyhodia. Ale nevyhodili. Dnes by som mal asi
smolu, pretože stačí použiť do súťaže inú
farbu ceruzky a môžete byť diskvalifikovaný.
Tá prvotná predstava zo mňa vytryskla.
Pozeral som na Ještěd a hneď som vedel, čo
musím nakresliť. Vedel som, že musím
predĺžiť horu. A dať vysielaču tvar kužela,
aby po ňom obtekali vetri. Ještěd je
nesmierne veterná hora a klasická stena by
slúžila omnoho horšie.
Ozývali sa nejaké hlasy proti projektu?
Asi ozývali, ale ku mne sa žiadne nedostali.
Veril ste, že vyhráte?
Vôbec som nemal také ambície. Chcel som
urobiť tú najlepšiu možnú vec podľa svojho
presvedčenia.
Premýšľal ste o tom, že de facto navždy
meníte panorámu Ještědských hôr?
Určite. Môj návrh ho ale menil oveľa menej,
než ako bolo pôvodne stanovené.
Čo bolo pre Vás najobtiažnejšie?
Zápasil som z technickou stránkou. Všetky
antény, ktoré na iných vysielačoch vytŕčajú
von, som dal totiž dovnútra stavby. Musel
som vyvinúť špeciálny laminátový plášť.
Behal som na akadémiu vied, hľadal som
fyzikov a matematikov, ktorí by mi pomohli,
hľadal som partnera, ktorý by to všetko
spočítal. Našiel som ho nakoniec v Zdeňkovi
Patrmanovi. Dokázal, že to, čo som vymyslel,
sa dá postaviť, bez toho aby to spadlo.
Zdeňek mal architektonické cítenie, zásluhu
na Ještědu má rovnakú ako ja. Niekoľko
špecialistov z Akadémie vied prevzala určité
riešenia do svojich výskumov. To bolo
fantastické. Inak by sa to asi nepostavilo.
Neviem, či by to dnes šlo. Na Jěštedu sa
plno vecí po prvý krát skúšalo v praxi. Antény
sú pod umelohmotným plášťom a ten plášť
televizní věž Ještěd
nesie zasa dvanásťmetrové tyče z umelej
hmoty. Nevedelo sa, ako ich urobiť. Až ich
urobili rybári.
Rybári?
Továreň na rybárske prúty. Museli kvôli tomu
preraziť dieru do továrne, pretože bola príliš
malá. Urobili to skvele. Zaujímalo ich to.
Každý, kto do toho išiel, prekračoval vlastne
svoj tieň.
Z čoho pramenilo to zanietenie?
Zo záujmu. Z čistého záujmu o výnimočnú
úlohu. Nikomu nešlo o peniaze.
Bol nejaký okamih, keď ste prepadal čiernym
myšlienkam?
Občas sa objavil problém, ktorý sa zdal byť
neprekonateľný. Ale vždy sa prekonal. Na
prvom mieste bola tá vec a potom peniaze.
Teraz by to bolo naopak. Nikto by do toho
nevstúpil, ak by na samom počiatku neboli
peniaze a mohlo by ísť o sebe lepší projekt.
Vtedy bolo všetko štátne, teda všetkých a
nikoho, peniaz mali skôr symbolickú hodnotu.
Ale vďaka tomu sa občas mohlo narodiť
niečo výnimočného.
Aké ste mal pocity, keď sa všetko dotiahlo do
úspešného konca a došlo k slávnostnému
otvoreniu?
Keď sa Ještěd otváral, prišiel Husák a ja som
tam nemohol. Komunisti ma nemali radi a ja
zase ich, takže ma iba tak trpeli. Keď
Husákovi miestny funkcionár vysvetľoval, že
Hubáček by u toho proste skutočne nemal
byť, tak im vraj údajne povedal, že sa ma
boja ako trinásteho apoštola. Cítil som sa zle.
Sedel som vonku, videl som, ako prišiel
Husák so svojou kolónou. Potom som sa
zobral a išiel domov. Na tomto príklade sú
myslím dobre vidieť absurdné stránky
fungovania socializmu. Predsa by som
nevstúpil do strany iba kvôli tomu, aby ma
pustili na otvorenie stavby, ktorú som
vymyslel. Ponúkali mi to napokon mnohokrát.
20 Art tower Mito

4.1.2 ART TOWER MITO

lokalita : Mito, Ibaragi, Japonsko

autori : Arata Isozaki and Associates

Mito-shi Geijutu-kan
Kensetu Jimusho

funkcia : výhliadková veža

výška : 100m, výška výhliadky 86.4m

materiál : oceľ , titánové opláštenie

obdobie : 1986 - 1990

zdroj : http://www.arttowermito.or.jp

Mesto Mito sa nachádza hodinu a pol cesty

od Tokia, odlišujúci sa od hlavného mesta
hlavne svojím kľudným rytmom a historickým obr.37
rázom éry Edo / 1603 – 1868 /. Isozaka tu
vytvoril multifunkčný kultúrny areál zahŕňajúci
divadlo, koncertnú halu, galériu a vysokú
dominantnú výhliadkovú vežu. Komplex
budov je organizovaný do tvaru podkovy
zvierajúcej oddychové priestranstvo. To je
pokryté prevažne trávnikmi prerušenými
úzkymi ortogonálnymi chodníkmi. Do areálu
sa vstupuje popri troch stromov Keyaki oproti,
ktorým na opačnej strane priestranstva je
pred galériou súčastného umenia kaskádová
fontána. Celkové náklady na stavbu boli
okolo 77 mil. USD.
Špirálovito sa vinúca veža vypínajúca sa nad
komplexom bola postavená do výšky 100m
pri oslavách 100. výročia založenia mesta
/výška 100m je zámerná korešponduje so
100. výročím mesta Mito/. Svojim tvarom a
prevedením má symbolizovať prechod z
minulosti do budúcnosti, prechod z tradícií do
kreativity a je v miernom tvarovom “konflikte”
so zbytkom stavieb komplexu.. Veža
pozostáva s 28 rovnostranných štvorstenov,
pokrytých 57 titánovými panelmi s hranou
9.6m. Každý panel má iný sklon a inak
reflektuje neustále sa meniace slnečné
svetlo a okolitú scenériu. Svojím tvarom
pripomína krivku DNA skrutovice. obr.38
21 Art tower Mito

Nekonečnosť radu geometrických útvarov

inšpirované ideami Constantina Brancusiho
bola náhle prerušená v bode 100m nad
zemou vo vrchole veže. Tvar teda
reprezentuje časovú krivku pokračujúcu vždy
vpred. Popri kubických, pravouhlých tvaroch
vypínajúcich sa do výšky je spodná časť
riešená stabilne na trojuholníkovom
pôdoryse pripomínajúca štruktúry s pevným
ťažiskovým bodom /kupola, klenba,
pyramída/. Veža skrýva výhliadkovú plošinu
vo výške 86.4m s okrúhlymi oknami, cez
ktoré návštevník pozoruje vôkol sa
rozprestierajúce mesto Mito. Na plošinu jazdí
sklenený výťah /60ms-1 – čas výstupu je 90s/
vo vnútri veže a cesta hore poskytuje pohľad
na vnútornú priehradovú nosnú konštrukciu
špirálovej štruktúry. Pozdĺž vodiacej
okrajovej krivky sú umiestené okrúhle okná, obr.39 obr.40
cez ktoré prichádza do interiéru svetlo /viď
obr.41/.

obr.41

obr.42
22 Örebro water tower

4.1.3 ÖREBRO WATER TOWER

lokalita : Örebro, Öreboro län, Sweden

autori : Sune Lindström

Kurt Eriksson

funkcia : vodná veža, výhliadka,

reštaurácia, kaviareň

výška : 58m

materiál : predpätý betón

obdobie : 1956 – 1957, otvorená 5/1958

zdroj : http://www.structurea.net
http://www.orebro.se
kniha Türme aller Zeiten aller
kulturen, Erwin Heinle, Fritz Leonhardt,
DVA 1990
obr.43
Vodnú vežu v Örebro som zvolil do kategórie
monofunkčných veží naschvál i keď svojím
obsahom sem nepatrí, pretože je to
polyfunkčná veža s prevládajúcim účelom
vodného rezervoáru. Zdá sa mi však ako
vhodný príklad zmeny monofunkčnej formy
vodných veží na polyfunkčnú, ktorá sa stala
vyhľadávaným miestom pre turistov.
Architekt, ktorý zvolil kresbu veže v tvare
hríbu bol Sune Lindström. Podobné veže z
predpätého betónu obdobného tvaru sa
stavali vo Fínsku i Švédsku okolo roku 1960.
Známa veža “Svampen“ /prezývka
znamenajúca v preklade hríb/ sa nachádza v
meste Örebro a funguje ako vodná veža a
populárna turistická atrakcia. Objem nádrže
slúži ako tlakový vyrovnávač vodného
systému a ako rezerva vody pri nehodách.
Počas dňa, keď dopyt po vode v meste je na
vrchole, isté množstvo vody sa použije z
rezervoáru veže a následne nato v noci
doplní. Pre turistov je prístupná výhliadka,
reštaurácia, kaviareň a exhibičné centrum
Aqua Nova. Štruktúra veže sa skladá zo
zvislého drieku s diametrom 10.5m a vrchnej
časti tzv. “čapice“. V zvislom drieku s

obr.44
23 Örebro water tower

hrúbkou betónových stien 0.73m sa vinie

požiarne schodisko a jazdia dva výťahy
umožňujúce návštevníkom výstup na
výhliadkovú plošinu. Komunikačný priestor je
prevetrávaný otvormi vo vrchole veže.
“Čapica“ má tvar dvoch zrkadlovo
obrátených zrezaných kuželov so spoločnou
základňou s diametrom 46.0m. Spodný kužel
je vodná nádrž s objemom 9000m3, s
obvodovou stenou postupne sa zužujúcou
smerom nahor. Kužel nádrže plynule
prechádza do zvislej časti oblúkom s
polomerom 22.0m. Hmota vrchného kužela
je vlastne “dáždnik“ kryjúci výhliadkovú
plošinu, podporený zvislým driekom veže.
Štrbina medzi “dáždnikom“ a nádržou je
priezor do širokého okolia. Veža je
zakotvená a podporená rebrami kopírujúcimi
tvar hmoty a zbiehajúcimi sa do základov.
Dodávajú celkovému tvaru hmoty pôvab a
vyznievajú tektonicky čisto. Základy obr.45
zasahujú do hĺbky 10m v skalnom podloží a
vystuženie betónu pokračuje ďalších 20m do
hlbšieho základu.
Celá vrchná časť nazývaná “čiapka“ s
hmotnosťou 3200ton bola odliata v
drevenom debnení na zemi. Po testoch
vodotesnosti a následnom natretí sa
postupne zdvíhala pomocou hydraulického
zdviháka do výšky 40m /každý deň posun o
0.5-0.6m/.
Pozn.
V roku 2001 bola vodná veža v Örebro
zaradená na 10.miesto vo Švédskej
architektúre milénia.
Okolo veže je trávnatá plocha, z ktorej vytŕča obr.46
pri zvislom drieku holá skala občas stávajúca
sa osudným miestom pre ľudí páchajúcich
sebevraždu.
Princ Feisal zo Saudskej Arábie bol stavbou
tak unesený, že prikázal urobiť jej kópiu,
ktorá teraz stojí v Riyade v žltomodrom
sfarbení.
Miestne noviny vyhlásili súťaž o meno pre
vežu, no názov “Svampen“ bol už hlboko
zakorenený v mysliach ľudí a používa sa
dodnes.
Veža bola premaľovaná a renovovaná v roku
1998.
obr.47
24 príklady veží

4.2 Podľa prevládajúceho materiálu sa k postupnej výstavbe celej vertikálnej

štruktúry.
- drevené veže

ROZHĽADŇA VEĽKÁ HOMOLA

Snažil som sa do práce vniesť aj príklad zo

Slovenska hlavne zo súčasnosti. Rozhľadňa
na vrchu Veľká Homola je príkladom veže,
ktorá môže na konci turistickej cesty
poskytnúť návštevníkovi malebný rozhľad po
krajine. Zdá sa mi rozumné stavať podobné
príklady na turistických trasách aby mal
turista možnosť uchopiť krajinu z čo
najväčšieho zorného uhla. V Čechách sa teší
veľkej tradícií výstavba rozhľadní a tak
dúfam, že na kopcoch v strhujúcej slovenskej
krajine pribudnú v budúcnosti podobné
projekty.
obr.49
- kovové /oceľ, hliníkové zliatiny/ veže
LA TOUR EIFFEL
V roku 1889 pri príležitosti svetovej výstavy
v Paríži vznikla obdivuhodná stavba
Eiffelovej veže situovanej na Champs de
Mars. Návrh je v skutočnosti 300m vysokým
pylónom viaduktu, ktorého typologická forma
sa vyvinula z interakcie vetra, vlastnej tiaže,
vody a pevnosti materiálov. Eiffel využil
poznatky nahromadené zo stavby viaduktu
cez rieku Douro alebo cez rieku Truyere.
Projekt je nepochybne veľkým prínosom pre
stavbu vysokých vertikálnych štruktúr.

obr.48

- kamenné veže

WASHINGTON MONUMENT obr.50

Tento monument venovaný prvému

americkému prezidentovi Georgovi
Washingtonovi je so svojimi 169m najvyššou
kamennou stavbou na svete. Príklad som
zaradil aj kvôli pútavému príbehu viažucemu
25 príklady veží

- betónové /železobetón, predpätý

betón/ veže

CANADIAN NATIONAL TOWER

CN Tower nachádzajúca sa na brehu jazera

Ontário je s 553m najvyššou stavbou na
svete. Táto po výške sa zužujúca štruktúra
nesie okrem spojovacej funkcie /televízna
veža/ aj zábavné centrá, reštaurácie
a najvyššie položenú výhliadku na svete.
Podlaha výhliadky je z únosného skla
umožňujúca priezory priamo pod nohami
návštevníka. Hovorí sa, že podlaha výhliadky
je schopná udržať váhu 14 hrochov.

obr.51
26 rozhľadňa Veľká Homola

4.2.1 ROZHĽADŇA VEĽKÁ

HOMOLA

lokalita : Veľká homoľa 709 m.n.m., Malé

Karpaty

autori : architekt Vlastimil Dohnal

funkcia : turistická rozhľadňa

výška : 21m

materiál : drevená konštrukcia

realizácia : 04.2001 – 11.2001

zdroj : časopis Arch o architektúre a inej

kultúre 7/2002
http://www.mojweb.sk/outdoor/
pezinok.html

Veľká homoľa 709 m.n.m., je svojou výškou

a polohou významným vrcholom na
východnej strane južnej časti Malých Karpát.
Modranský turistický spolok na hore
vybudoval prvú rozhľadňu v roku 1894 a tak
nová stavba nadväzuje na sto ročnú tradíciu.
Realizáciu rozhľadne zabezpečil Mestský obr.52
úrad Modra s pomocou Mestského úradu v
Pezinku a obyvateľov, podnikateľov z
blízkeho okolia. Výšková úroveň vyhliadkovej
plošiny veže nad korunami stromov
poskytuje zaujímavé pohľady, na masív
Malých Karpát aj smerom do nížiny. Na
zábradlí veže sú smerovníky pre lepšiu
orientáciu a identifikáciu pozorovaných miest
a kopcov v okolí.

Úryvok z rozhovoru redaktorky Kataríny Luciakovej s

architektom Raoulom Boffilom a náhodným českým
turistom – časopis Arch o architektúre a inej kultúre
7/2002
KKL Katarína Luciaková obr.53
B architekt Raoul Boffil
ČT český turista / voľný preklad – český jazyk /

B : Tu ju máme. Symbol dokonalosti,

jednoduchosti, krásy, symetrie, práce s
drevom.
27 rozhľadňa Veľká Homola

KKL : Áno, takto som si ju predstavovala.

Veža, ktorá vznikla z lásky k prírode,
prostrediu, okoliu. Postavili ju ľudia
jednoduchí, obyčajní, ako poctu svojej
krajine.
ČT : Tak to hej, hor sa na vežu.
KKL : Transparentná konštrukcia veže, v
obrysoch utvorený hranolový objem, až
manieristický ornament z línií driev –
charakteristika tejto veže. Ako ju vníma tak
výrazná osoba a ako sa na ňu pozerá jej
hlavný užívateľ, turista ?
ČT : V Čechách je veľmi silná tradícia
rozhľadní, je tam rozmanité množstvo tvarov,
hmôt, niektoré veci sú pôvabné, iné
považujem za šrámy v krajine. To je ale vec
vkusu. Najpodstatnejšie je, že turistovi
poskytujú veľmi cenný dar, ktorý ho čaká na
konci cesty : malebný rozhľad po krajine. Tu obr.54
na Slovensku je po kopcoch málo rozhľadní
a myslím, že tak strhujúca krajina si priam
žiada, aby sa na ňu človek pozrel, aby ju
akosi uchopil v čo najväčšom zábere, aby sa
po nej rozhliadal zo všetkých tých
nádherných kopcov. Táto veža je tak prvou
lastovičkou a dúfam, že ich bude pribúdať.
B : Presne to mám na mysli. Uchopovať
krajinu z čo najväčšieho zorného uhla. Ale
veža nemá len čisto funkčný charakter. Ja sa
na ňu pozerám možno z akéhosi
metafyzického uhla. Veža ako os v krajine,
bod, ktorý vidieť zďaleka. V neposlednom
rade je aj akousi skulptúrou – umeleckým
dielom, stopou človeka v krajine. Táto veža
je pre mňa niečím ako plastikou, abstraktnou obr.55
kompozíciou v duchu minimalistického
sochárstva. Myslím si, že všetkými atribútmi
je veľmi vyvážená.
KKL : Veľmi príznačné : harmonická veža
uprostred Harmónie.
B : Takže jej podstata – veža, ktorá dáva
človeku možnosť vidieť okolie ako vták – a
jej krása, to všetko robí z rozhľadne
výnimočnú architektúru vo výnimočnej
krajine.
KKL : To je snáď až nadnesená chvála z úst
tak významného architekta, má však veža aj
nejaké negatíva?

obr.56
28 rozhľadňa Veľká Homola

B : Pravda, na taký vietor, aký tu fúka, mohla

byť lepšie zavetrená. A je mi trochu zle,
poďme na pevnú zem.
KKL : Tu, z tohto pohľadu, svojou
majestátnosťou, zdá sa veža príliš výrazná.
ČT . To sa mi na nej ľúbi. Keď sme sa
približovali, nebola odnikiaľ vidieť. A ten
moment prekvapenia, ktorý udržoval naše
napätie, potom ešte nabral na sile. Nie,
nezdá sa mi, že by bola príliš výrazná.
Naopak, svojou organickou prirodzenosťou
akoby bola iba trochu upravená. Páči sa mi
kombinácia surového dreva, je to také
možno až neumelé a to má svoje obr.57
neopakovateľné čaro.
B : Napriek tomu to však nie je nejaký
romanticko-gýčový paškvil, ale dosť
súčastná vec. Je in.
KKL : A myslím, že na aktualite nestratí. Je
to tak trochu nadčasová stavba.
ČT : Ostáva dúfať, že sa udrží dlho – viete
snáď, ako to chodí – vandalizmus, oheň.
KKL : Ó dúfam, že tak výraznému
architektonickému počinu sa nič nestane.
Málokedy sa podarí stavba, ktorá je nielen
aktuálna a netradičná, ale má svojich
užívateľov, ktorí si ju vážia.
B : Možno tým aká je jednoduchá a
nenáročná, nedáva príležitosť byť voči
niekomu konfliktná.
KKL : Nekonfliktná, harmonická, v harmónii,
v Harmónii. Veža na Homoli. obr.58

Drevená konštrukcia veže je pomerne

jednoduchá. Zvislé opory sú usporiadané do
vonkajšieho a vnútorného štvorca. Vonkajší
štvorec tvoria štyri hlavné zvislé opory –
kmene stromov, medzi ktorými sú
umiestnené zvislé drevené hranoly spájané
navzájom rovným plátom so zubom.
Jednotlivé kmene umiestnené v rohoch
štvorca sú navzájom a so zvislými hranolmi
medzi nimi prepojené vodorovnými
klieštinami na úrovni hlavných podest.
Vnútorný štvorec tvoria takisto ako vonkajší
štyri kmene umiestnené v rohoch a vonkajšom štvorci. Štruktúra je votknutá do
vzájomne zosilnené - prepojené lanami do
kríža. Hlavné zvislé prvky vonkajšieho a
vnútorného štvorca sú vzájomne prepojené
vodorovnými klieštinami. Celá štruktúra je
potom vystužená vnútorným schodiskom
vedúcim na vrchol veže - výhliadkovú plošinu.
Štvorramenné pravotočivé schodisko a
podesty tvoria drevené dosky opatrené
dreveným zábradlím v požadovanej výške.
Výhliadková plošina vo výške 21m má zvislú
výplň z guľatiny . Veža je stabilizovaná
štyrmi oceľovými kotviacimi lanami s
napínacím zariadením uchytené do hlavných
zvislých opôr – kmene stromov na
železobetónových základov.
pozn. : Stavbu rozhľadne inicioval dlhoročný
turistický aktivista Milan Ružek.
29 Washington monument

4.2.2 WASHINGTON MONUMENT

lokalita : National Mall, 15th street Nortwest,

Washington D.C., Spojené Štáty
Americké

autori : Robert Mills

William Daugherty, Thomas L. Casey

funkcia : výhliadková veža, monument

výška : 169m, výhliadka 152m

materiál : kameň, alumínium

realizácia : 1848–1885, renovácia 1996-2002

zdroj : http://www.greatbuildings.com
http://www.glasssteelandstone.com
http://.en.wikipedia.org

Po Georgovej Washingtonovej smrti sa

začali vynárať diskusie o postavení
pamätníka - monumentu, ktorý by bol
uznaním krajiny jej prvému prezidentovi.
Pokrok po dlhej dobe nastáva, keď v roku
1833 skupina zainteresovaných občanov
formuje spolok Washington National
Monument Society. Začali so zbierkou obr.59
finančných príspevkov a v období okolo roku
1835 sa dostali k sume $28.000 a vypísali
verejnú súťaž. V roku 1835 komisia spolku
formuluje očakávania súťaže :
- pamätník by mal stelesňovať osobu
ktorej je venovaný
- mal by byť jedinečnou stavbou na
svete
- primeraná k vďačnosti, liberálnosti a
vlastenectvu ľudí, ktorí monument postavia
- elegantná štruktúra má mať rozmer a
krásu predstavujúca objekt, na ktorý sú
američania hrdí a spôsobujúci obdiv u tých
ktorí ho navštívia
- použitý materiál má byť žula a mramor
výlučne z územia Ameriky prinesený z
každého štátu, ktorý môže takto participovať
pri výstavbe diela
Spolok si vybral návrh architekta Roberta
Millsa i kvôli jeho skúsenostiam so stavbou obr.60
30 Washington monument

monumentu v Baltimore, venovaného

prezidentovi Washingtonovi. Bol to klasický
grécky stĺp nesúci sochu prezidenta. Robert
Mills poznal dobre situáciu vo Washingtone,
pretože bol vybratý ako architekt verejných
budov mesta. Jeho dizajn monumentu vo
Washingtone predstavoval 183m vysoký
obelisk v tvare zvislého štvorstranného po
výške sa zužujúceho piliera s úzkym
plochým vrcholom. Obklopil obelisk
kruhovou kolonádou, vo vnútri ktorej by boli
sochy 30 prominentných revolučných
vojnových hrdinov. Millsov projekt bol
kritizovaný kvôli odhadu vysokých nákladov
presahujúcich sumu viac ako $1.000000, čo
zapríčinilo váhavosť spolku. V roku 1848 sa
členovia rozhodli začať s výstavbou obelisku
a prenechaním otázky kolonády na neskoršie
obdobie. Verili, že keď použijú $87.000, ktoré
dovtedy vyzbierali pre začatie prác, tak
budúci vzhľad monumentu priláka ďalšie
investície umožňujúce stavbu dokončiť.
Kongres vyčleňuje pre projekt 150.000m2
rozbahnenej, nestálej zeme nevhodnej pre
ťažkú, vertikálnu štruktúru. Lokalita
umiestnenia stavby sa teda posúva trochu na
juhovýchod od pôvodného miesta. Výkopy
pre základy sa začali na jar v roku 1848.
Práce pokračovali do roku 1854, keď sa
rozpočet vyčerpal. Kongres schvaľuje
príspevok $200.000 pre pokračovanie prác,
no časom si to rozmyslel, pred tým ako mohli obr.61
byť peniaze použité, pretože sa zmenila
politika spolku. Nová politika spočívala vo
vyzvaní všetkých štátov k prispeniu
kamennými blokmi na výstavbu memoriálu,
ktoré mohli byť umiestnené do interiéru
stavby. Členovia spolku verili, že táto prax
vzbudí u občanov pocit, že sú súčasťou
monumentu a zníži to rozpočet. Začali sa
teda objavovať kamenné platne darované
kmeňmi amerických indiánov,
profesionálnymi organizáciami, rôznymi
spoločnosťami, obchodníkmi, a zahraničnými
prispievateľmi, ktoré obsahovali často popisy
irelevantné k idei memoriálu Georga
Washingtona. V roku 1851 prispel pápež
Pius IX blokom mramoru, ktorý v marci 1854 obr.62 obr.63
členovia antikatolíckej, antiimigračnej
americkej strany známej ako
31 Washington monument

“Know nothing” ukradla a vrhla do rieky Interiér : počet pamätných kameňov v

Potomac. Potom v snahe zabezpečiť aby priestore schodiska 193, počet schodov 896,
memoriál predstavoval ich definíciu vízie čas výstupu výťahu 60s
“Ameriky“ zorganizovali falošné voľby a Výstavba : fáza 1 – úroveň 46m pod
prevzali kontrolu nad spolkom. Kongres vedením Williama Daughertyho, fáza 2 –
okamžite odvoláva príspevok $200.000. výstavba dokončená pod vedením
Strana “Know nothing” si ponecháva podplukovníka Thomasa L. Caseyho
kontrolu nad spolkom do roku 1858,
prispejúc 13 blokmi kameňa nízkej kvality,
neskôr odstránených. Neschopnosťou strany
zozbierať dostatok prostriedkov na výstavbu,
stráca podporu spoločnosti. Vzdali sa a vrátili
kontrolu nad projektom pôvodnému spolku.
No výstavba obelisku bola prerušená až do
konca americkej občianskej vojny. Po vojne
sa obnovuje záujem o stavbu a Kongres
prideľuje $200.000 na obnovu konštrukcie.
Spolok sa rozhodol vzdať sa kolonády a
upraviť obelisk do klasických egyptských
proporcií zakončený úzkym ihlanom. Takže v
roku 1879 pod vedením podplukovníka
Thomasa L. Caseyho americkej armády sa
výstavba opäť začala. Casey prerobil
základy ktoré zosilňuje tak, že mohli
podporovať ťažkú vertikálnu štruktúru. Bol
poverený aby vymyslel spôsob ako naložiť s
nahromadenými memoriálnymi kameňmi.
Všetkých 193 kameňov Casey inštaloval do
interiéru monumentu. Stavba pokračovala
rýchlo a po 4 rokoch sa konečne dostavala.
V roku 1884 sa 169m vysoká stavba
vypínala nad mestom Washington.

Pripájam aj štatistiky Washington Monument:

Rozmery : celková výška 169m, výška

výhliadky 152m, šírka základne 16.8m, šírka
vrcholu 10.5m, hrúbka stien pri základni
4.6m, hrúbka stien na úrovni výhliadky obr.64
460mm, celková hmotnosť 82.421ton, počet
kamenných blokov 36.491
Materiály : exteriér – biely mramor najmä z
oblasti Baltimoru v Marylande a niekoľko
blokov z Sheffieldu v Massachusetts,
alumíniový ihlan na vrchole, interiér – žula z
Mainu,
Základy : hĺbka 11.2m, váha 33ton,
plocha 1487m2
32 La tour Eiffel

4.2.3 LA TOUR EIFFEL

lokalita : Champ de Mars, Paríž, Francúzko

autori : Stephen Sauvestre

Gustav Eiffel, Maurice Koechlin, Emil
Nouguiere

funkcia : výhliadková veža s reštauráciami,

barmi a obchodmi

výška : 324m

materiál : oceľová konštrukcia

obdobie : 1886 - 1889

zdroj : http://www.tour-eiffel.fr
http://www.archiweb.cz
Kenneth Frampton : Moderní
architektura, Praha, Academia 2004

V roku 1889 sa konala svetová výstava v

Paríži, pri príležitosti ktorej vznikla
obdivuhodná stavba Eiffelovej veže
situovanej na Champs de Mars. Návrh bol
prvý krát prezentovaný v roku 1885 a v roku
1886 je ministerstvom obchodu a priemyslu
vypísaná súťaž, ktorej podmienky sú obr.65
koncipované tak, aby im vyhovel návrh z
dielne Eiffelovej kancelárie. Parížania
prijímajú vežu s rozpakmi a intelektuáli
spisovali petície /Charles Garnier tvorca
Parížskej opery/, dobová tlač protestovala
slovami “Nedovoľme, aby bolo centrum
Paríža zohyzdené groteskným výtvorom
konštruktéra strojov“. O spisovateľovi Guy
de Maupassantovi sa vraví, že reštauráciu
na Eiffelovej veži navštevoval preto tak často,
lebo to bolo jediné miesto odkiaľ nemohol
vežu vidieť. Mnohí však pochopili význam
tohto fenoménu a tak veža vstupuje na
plátna majstrov ako boli Seurat, Chagall
alebo Picasso. Jean Cocteau ju nazýval
"Notre Dame lavého brehu - královna Paríža"
a Apollinaire "pastierkou mrakov". Rozpočet
bol z 1/4 krytý francúzkou vládou a zbytok
prostriedkov bol nútený Eiffel investovať zo
svojich vlastných zdrojov. Podľa zmluvy s obr.66 obr.67
33 La tour Eiffel

mestom Paríž patrila Eiffelovi veža 20 rokov

a v roku 1909 prechádza do majetku mesta.
Stavba bola kuriozitou, výhliadkou, vlajkovým
stožiarom ale i miestom pre meteorologické
pozorovania, aerodynamické pokusy.
Pôvodne mala stavba stáť do ďalšej svetovej
výstavy v roku 1900 no jej existenciu natrvalo
zachraňuje nápad s vojenským telegrafom.
Uskutočňuje sa aj prvý experiment s
prenosom rozhlasových vĺn, signál z
Eiffelovej veže bolo počuť v parížskom
Panteóne. Do dneška sa nezachovala v
pôvodnej podobe, no prešla rôznymi
premenami. Eiffelova pracovňa v najvyššom
podlaží bola zmenená na televízny vysielač,
reštaurácie a koncertná sála na prvom
poschodí boli prestavané, množstvo
ornamentálnych detailov zmizlo. V rokoch obr.68
1981–1983 bolo špirálovito sa vinúce
schodisko nahradené konvenčným
dvojramenným schodiskom a boli odstránené
pôvodné výťahy od firmy Otis. Výťahy jazdili
po naklonených nosníkoch medzi šikmými
podperami veže a od prvej plošiny stúpali
kolmo hore k vrcholu. Vodiace koľajnice pre
výťahy boli počas výstavby využívané pre
šplhajúce sa žeriavy. Pôvodné osvetlenie
prešlo zmenou niekoľkokrát. V roku 1925 si
André Citroen prenajal priestor veže k
reklame na svoje automobily pri príležitosti
medzinárodnej výstavy dekoratívneho
umenia, v roku 1937 v čase svetovej výstavy
sa uskutočňovali v priestoroch veže každý
večer ohňostroje, do prelomu tisícročí
odpočítaval svetelný kalendár dni do konca obr.69
milénia. Vo veži sú umiestnené tri
vyhliadkové plošiny /vo výške 57m, 115m,
276m/ nesúce reštaurácie, bary a obchody s
upomienkovými predmetmi. Dnes je veža
spolu s anténami vysoká 324m a funguje ako
televízna veža viacerých francúzkych
spoločností. Konštrukčný koncept veže bol v
tých časoch odvážny pretože projekčné
skúsenosti s podobnými stavbami boli
nedostačujúce. Eiffelove predchádzajúce
stavby, ako boli viadukty cez rieku Douro
alebo cez rieku Truyere poskytovali potrebné
skúsenosti pre návrh a koncepciu veže. V
skutočnosti to bol vlastne 300m vysoký pylón
viaduktu, ktorého typologická forma bola obr.70
34 La tour Eiffel

pôvodne vyvinutá z interakcie vetra, vlastnej

tiaže, vody a pevnosti materiálov. Veža stojí
na štvorcovej pôdorysnej ploche s dĺžkou
hrany 125m. Spočíva na štyroch vzájomne
prepojených, do vlastných základov
ukotvených pilierov, pospájaných oblúkmi,
ktoré plnia iba dekoratívnu funkciu
vytvárajúce vstupný portál do výstavného
areálu /nezúčastňujú sa na opornom
konštrukčnom systéme/. Veža účinne
odoláva tlaku vetra hlavne zakrivením
dolných pilierov.

Informácie o Eiffelovej veži sú zachytené v

mnohých zdrojoch. Pri skúmaní materiálov o
veži som narazil na niekoľko nezrovnalostí
týkajúcich sa hlavne konkrétnych čísel. Preto
zo zdroju oficiálnej internetovej stránky
Eiffelovej veže pripájam jej krátku štatistiku : obr.71

- Pracovníci : 50 inžinierov, kresličov

produkovalo 5,300 výkresov “blueprints“, 100
kováčov vyprodukovalo 18.038
prefabrikovaných častí konštrukcie, 121
robotníkov pracovalo na stavbe
- Váha štruktúry : tiaž je 4.5kg/cm2 pri
základoch, váha konštrukcie 7.300ton,
celková váha je 10.000ton
- Pohyby konštrukcie : výchylky špice
veže spôsobené vetrom 6-7cm, výchylky
spôsobené rozdielom tepelnej rozťažnosti
medzi slnečnou a zatienenou stranou veže
počas horúcich dní je 18cm
- Výška štruktúry :
rok 1889 / s vlajkou / je 312m,
1991 / výška s anténou / je 317.96m
1994 / výška s anténou / je 318.70m
2000 / výška s anténou / je 324.00m
- Náter konštrukcie : každých 5 rokov
má veža kompletný ochranný náter pri
ktorom sa spotrebuje 50 ton farby

obr.72
35 Canadian national tower

4.2.4 CANADIAN NATIONAL

TOWER

lokalita : Toronto, Ontário, Kanada

autori : John Andrews, Webb Zerafa, Menkes

Housden, E.R. Baldwin

funkcia : televízna veža s výhliadkou,

reštauráciou, nočným barom

výška : 553.33m

materiál : predpätý betón

realizácia : 2/1973 – 6/1976

zdroj : http://www.great-towers.com,
http://www.cntower.ca,
http://www.structurae.net,
http://divysveta.webz.cz
http://www.cee.cornell.edu/research/c
ase_study/cn

Väčšina dostupných zdrojov o veži začína obr.73

spojením : najvyššia stavba sveta a tak ani ja
nezačnem môj príspevok inak. CN TOWER –
Canada National Tower s výškou 553.33m je
najvyššou stavbou sveta. Nachádza sa na
brehu jazera Ontário, ľahko dostupná
autobusom, metrom či autom. Cieľom
projektantov bolo vystavať vysielaciu vežu,
ktorej prijímanie a vysielanie signálov
nebude rušené okolitými mrakodrapmi v
centre Toronta. Praktický účel vysielacej
veže sa spája aj so zábavným strediskom a
turistickou atrakciou. Turistom veža ponúka
vo výške 351m v objekte guľatej kapsule
nazývanej Skypod vyhliadkové galérie s
nočným klubom a reštauráciou. Vo výške
447m sa nachádza Space Deck, ktorý je
najvyššie položenou výhliadkou na svete.
Konštrukcia veže si vyžadovala veľmi
podrobnú bezpečnostnú koncepciu. Stavba
je výsledkom dlhodobej spolupráce týmu,
ktorý zvažoval viaceré koncepcie až
nakoniec vybral definitívnu verziu /pôvodnú
štruktúru tvorili 3 veže prepojené mostami/.
Veža je zostavená z nasledujúcich častí : obr.74
mohutná železobetónová základová doska,
36 Canadian national tower

objekt v základni, zužujúci sa driek, Skypod,

Space Deck a antény na vrchole.
Štruktúra spočíva na železobetónových
základoch hrubých 6.3m v tvare písmena Y
postavených na skalnom podloží. V strede
hmoty základov pod driekom veže je prázdny
priestor pre umiestnenie predpínacích lán
použitých v stenách drieku, čo značne
komplikovalo umiestnenie výstuže
základovej dosky. Pre väčšiu bezpečnosť
základov a pre zamedzenie vzniku trhlín a
následnej korózii výstuže bola základová
doska predpätá. Primárna funkcia drieku
veže je niesť štruktúry Skypod, Space Deck
a vytvoriť priestor pre vysielacie zariadenia.
Sekundárny účel je poskytnúť priestor pre
rozvody vody, elektriny a vertikálne
komunikácie ako sú výťahy či únikové
schody pre verejnosť. Konštrukcia drieku sa
skladá z dvoch hlavných častí. Centrálne
šesťuholníkové prizmatické jadro skrývajúce
vo svojom vnútri vertikálne rozvody a po
stranách umiestnené otvorené šachty, v
ktorých sú vertikálne komunikácie – únikové
schodisko a výťahy. Výťahy sú odeté do skla
takže návštevníci môžu plne vychutnávať
výhliadku na okolie počas jazdy. Za jednu
hodinu môže vertikálny dopravný systém
veže dopraviť 1200 ľudí jedným smerom.
Stavitelia sa obávali, že rýchlosť, výška a
stiesnenosť priestoru bude vyvolávať medzi
ľuďmi paniku, poradili sa teda s psychológmi.
Výsledkom sú sklenené kabíny, ktorých tvar
a vybavenie dávajú pocit bezpečnosti. obr.75
Prizmatické jadro pokračuje cez 7 podlažný
Skypod a končí pod základňou Space Deck.
Druhú časť drieku tvoria podporné zužujúce
sa ramená v pôdorysnej zostave trojcípej
hviezdice /3 x 120°/. Ramená sa zužujú až
po Skypod. Na vytvorenie drieku bola použitá
metóda posuvného debnenia.
Autori veže sa sústredili aj na objekt v
základni veži. V roku 1998 veža prešla
rekonštrukciou, ktorá ju posúva do nového
milénia. Návštevníci ešte predtým ako sa
vyberú hore na vežu nájdu v objekte
dynamické multimediálne zážitky, nové
zábavné atrakcie a obchodné priestory.
Skypod vo výške 346m je miestom, kde sa obr.76
sústreďuje najviac aktivít. Priestor tam
37 Canadian national tower

nachádzajú prijímacie antény, reštaurácia,

nočný bar a výhliadkové plošiny. V spodnej
časti štruktúry je obojok - prstenec pokrytý
teflonom a sklovláknovým plášťom pre
ochranu náchylných mikrovlnných prijímačov.
Space Deck sa nachádza na výškovej úrovni
447m pozostávajúci z dvoch výhliadkových
plošín. Podlaha výhliadky je zo skla
umožňujúca priezory priamo pod nohami
návštevníka schopná uniesť váhu 14
hrochov. Na vrchole veže sú antény
opatrené špeciálnymi tlmičmi znižujúce
prílišné oscilovanie konštrukcie.

Niektoré štatistiky veže :

Rozmery veže : celková výška 553.33m,
výška výhliadky Skypod 351m, výška
výhliadky Space Deck 447m, obvod v mieste
výhliadky 109.1m, obvod v základni veže obr.77
208.7m
Materiál veže : celková hmotnosť veže
117.910 ton, objem použitého betónu
40.523m3, dĺžka predpínacej ocele 128.7km,
vystužujúca oceľ 4.535ton, konštrukčná oceľ
544.2ton, pozn. bolo odstránených 63.000ton
zeminy
Nákaldy veže : pôvodné náklady
$63.000.000 /otvorenie pre verejnosť v
júny 1976/, vežu vybudovala spoločnosť
Canadian National Railway, veža je
federálne vlastnená Crown Corporation –
Canada Lands Company /CLC/ Limited.
Komunikačné vybavenie veže : počet
výťahov 6, rýchlosť rýchlovýťahov 6ms-1,
rýchlosť bežných výťahov 1.5ms-1, kapacita obr.78
výťahov 18 osôb, počet schodov 2.579
Vysielacie zariadenia : UHF, VHF televízia,
FM rádio, mikrovlnné vysielanie, stabilný
mobilný systém

obr.79
38 príklady veží

4.3 Podľa konštrukcie troch tubusov - driekov, troch kabín

- jednodriekové konštrukcie votknuté do
základov
GLASGOW TOWER
Veža vysoká 125m je najvyššou stavbou
v Škótsku a jedinou otáčajúcou sa vežou na
svete. Koncept spočíva vo vytvorení
vertikálneho krídla, ktoré rotuje so smerom
vetra a ukazuje ľuďom, akým smerom fúka.
Autor architekt Richard Holden sa pokúša
preniesť technológiu moderných lietadiel do
architektúry.
rozložených po výške veže. Kabíny majú
pôdorysný tvar písmena Y a nájdeme v nich
rádiokomunikačné zázemie, výhliadkovú
reštauráciu a výhliadkové plošiny. Stavba je
zaujímavá svojou realizáciou. Napríklad
anténový nadstavec sa skompletizoval vo
vnútri hlavného tubusu a potom sa ako celok
vysunul do projektovanej polohy.
- štíhle teleso kotvené lanami
/najmenej v troch smeroch/
SKYLON

obr.80 obr.82

- veže s dlhými prútmy Skylon bol postavený pri príležitosti festivalu

Británie v roku 1951. Monument situovali
TELEVIZNÍ VĚŽ PRAHA – ŽIŠKOV tvorcovia v oblasti South Bank v Londýne.
Bohužiaľ, Churchilova konzervatívna vláda
videla v tvare symboly socializmu a preto sa
podporné laná konštrukcie preťali a Skylon
bol zvrhnutý do Temže. Keďže stavba je
monumentom, tvorí výnimku v uvedených
príkladoch veží. Štruktúra je naozaj štíhle
teleso kotvené lanami, no ako som už
spomenul je to monument. Zaradil som
Skylon do práce, pretože konštrukčný princíp
použitý pri tejto stavbe, by mohol byť
zaujímavý pre účel napríklad výhliadkovej
veže a preto vidím v spomínanom príklade
obr.81 potenciál ďalšieho vývoja a prínosu pre moje
praktické diplomové zadanie.
Televízna veža situovaná v lokalite
Mahlerových sadoch v štvrti Žišov je
zaujímavá asymetrická zostava, zložená z
39 Glasgow tower

4.3.1 GLASGOW TOWER

lokalita : Glasgow, Scotland, United Kingdom

autori : Richard Horden Architects

leteckonavigačný inžinier Peter
Heppel

funkcia : výhliadková veža, ukazovateľ smeru

vetra

výška : 125m, výhliadková kabína vo výške

105m

materiál : oceľ, alumínium

obdobie : otvorená 2001

obr.83
zdroj : http://www.glasgowarchitecture.co.uk
http://www.rampantscotland.com
http://www.glasgowsciencecentre.org
Civil engineering magazine 7/2001

Na mieste nazývanom Pacific Quay pri rieke

Clyde je komplex pozostávajúci z
trojpodlažnej budovy Glasgow Science
Centre, kina IMAX a veže Glasgow Tower.
Science Centre ponúka interaktívne exhibície,
demonštrácie virtuálnej reality a planetárium.
Kino IMAX s kapacitou 350 miest, plátnom
rozmerov 24x18m a 12.000watt zvukovým
systémom rozochvievajúcim podlahu je
jediné svojho druhu v Škótsku. Veža vysoká
125m, najvyššia stavba v Škótsku je jediná
veža na svete otáčajúca sa po uhle 360°.
Keďže jediným spôsobom ako si pozrieť
okolie bolo letieť helikoptérou, ktorá
pristávala na druhej strane rieky, rozhodli sa
vypísať súťaž na stavbu veže, ktorej
podmienky zneli nasledovne : vytvoriť 100m
vysokú vežu s výhliadkovou plošinou,
reštauráciou a výstavným priestorom.
Víťazným návrhom bol projekt spoločnosti
Richard Holden Architects konzultovaný s
leteckonavigačným inžinierom Petrom
Heppelom. Koncept spočíval vo vytvorení
veže ako vertikálneho krídla, ktoré rotovalo
so smerom vetra a ukazovalo ľuďom, akým
smerom fúka. V spomínanom prípade sa obr.84
40 Glasgow tower

Richard Holden pokúša preniesť eleganciu

jachtingu a krásu, technológiu moderných
lietadiel do architektúry. Richard Holden je
anglický architekt a jachtár. Stal sa známym
v 80tych rokoch pre ľahké štruktúry budov
používajúce jachtársku technológiu a spôsob
zobrazovania. Pod konštrukciou veže je
motor riadený a zabezpečený počítačom tak,
aby veža vždy smerovala po vetre. Tento
systém pohybu veže redukuje odpor vetra a
tým umožňuje vertikálnej štruktúre mať
subtílny tvar výnimočný pre použitú výšku.
Pod vežou bude rad miestností s
multimediálnymi obrazmi a zvukom
prezentujúce minulosť, prítomnosť,
budúcnosť mesta Glasgow. K výhliadkovej
kabíne vedie 520schodov alebo návštevník
môže využiť dva výťahy. Kabína je
modelovaná podľa proporcií helikoptéry,
vytvárajúca škrupinu /materiál - sklovláknami
vystužený polymér/. Škrupinová konštrukcia
výhliadky je umiestnená na kovovom
podvozku upnutého na vrchol schodiskovej
šachty.
Pri pohľade na pôdorys veže vnímame dva
slzovité tvary. V menšej, vnútornej slze je
umiestnené schodisko a vo väčšej, vonkajšej
slze je priestor pre dva výťahy. Schodisková
šachta /menšia vnútorná slza/ plne obr.85 obr.86
vystužená je opláštená alumíniom,
vytvárajúca presný aerodynamický tvar a
primárne podporujúca štruktúru celej veže.
Po stranách vonkajšej slzy sú dve podpery
vytvorené zo zaoblených plátov vnútorne
vystužených. Chvost vonkajšej slzy
zakončený nosom /zaoblený profil/ prispieva
k celkovej stabilite, pomáha vyvažovať
konštrukciu aerodynamicky. Skladá sa z
rebier, ktoré prechádzajú do schodiskovej
slzy a vytvárajú prednú, zaoblenú časť veže
/zaoblenú časť/. Konštrukčné časti sú
zhotovené s rúrovitých prvkov kvôli čo
najmenšej váhe a spojených skrutkovými
spojmi. Pred uskutočnením výstavby sa
previedlo niekoľko testov stability vo
veterných tuneloch, pri ktorých boli merané
dopady aerodynamických síl. Skúšobné
modely boli robené v mierke 1/15. Bolo
spracovaných niekoľko štúdií sledujúcich
správanie a reakcie ľudí pri obr.87
41 Glasgow tower

zvýšenom kmitaní konštrukcie. Ľudia sú

citlivejší v stojacej polohe ako pri sedení.
Kritériom únosného kmitania kabíny boli
hodnoty na úrovni vibrovania pri cestovaní
metrom v Londýne. Štúdia priniesla záver,
ktorý poukazuje na fakt, že veža by bola
zatvorená kvôli nadmernému silnému vetru
iba 6 dní do roka. Vzhľadom k požiadavkám obr.88
na konštrukciu sú vzájomne posunuté do
rôznych pozícií centrum zdvihu a centrum
rotácie. Preto veža musí byť poháňaná 4
elektrickými motormi, aby sa zrovnala s
vetrom. Základová konštrukcia
pozostávajúca s kruhového horizontálneho
disku s presnými vytvorenými obručou
podporovanou z boku valcami. Pod diskom
sa základy zužujú v hmote 15m vysokého
kužeľa. Základy, ložiská, otáčavý systém sú obr.89
umiestnené v komore /diameter 12m/ s
predpätého betónu, ktorá zasahuje 12m do
základovej pôdy.
Pozn. Náklady na projekt veže sa vyšplhali
na sumu ₤10.000.000.

obr.90
42 televízní věž Praha – Žiškov

4.3.2 TELEVIZNÍ VĚŽ PRAHA -

ŽIŠKOV

lokalita : Žiškov, Praha, Česká republika

autori : Ing. Arch. V. Aulický,

Ing. Dr. J. Kozák, Ing. A. Bém,
A. Bezák, P. Distler

funkcia : televízna veža s výhliadkou,

reštauráciou

výška : 216m

materiál : železobetónová-betónová konštrukcia

realizácia : 1985 - 1992

zdroj : magazín Staviteľ 3/2000

http://www.tower.cz/
Ocelové stožáry a veže, Ing. Dr. Jiří
Kozák CSc., STNL 1990

V roku 1978 bolo rozhodnuté o príprave

výstavby nového rádiotelekomunikačného
strediska pre Prahu, ktoré by splňovalo
požiadavky moderných telekomunikačných
služieb. Požiadavky na pokrytie územia
mesta televíznymi, rozhlasovými, a ďalšími
telekomunikačnými signálmi, na hľadiská
urbanistické, pamiatkárske a bezpečnosti
letovej prevádzky viedli k výberu lokality v
Mahlerových sadov v štvrti Žiškov – Praha 3.
Televízna veža je bezpochyby stavebnou
dominantou Prahy, no od počiatku realizácie
vyvolávala mnohé negatívne reakcie obr.91
volajúce hlavne v čase spoločenských zmien
v roku 1989 po zastavení výstavby a
dokonca po zbúraní rozostavaných štruktúr.
Asymetrická zostava pozostáva z troch
tubusov – driekov a troch kabín, rozložených
po výške veže. Trojdrieková konštrukcia
umožňuje separované vertikálne prístupy
/TZB, rýchlovýťahy, technologický výťah,
požiarne núdzové schodisko/ do priestorov
rôznych účelov. Hlavný driek má priemer
6.40m a prechádza vo výške 132m do
anténového nadstavca, ktorého nosnú časť

obr.92
43 televízní věž Praha – Žiškov

tvorí oceľová rúra priemeru od 3.5m do 1.6m

pod laminátovým nadstavcom. Anténový
nadstavec sa skompletizoval vo vnútri
hlavného tubusu a potom sa ako celok
vysunul do projektovanej polohy. Ďalšie dva
drieky siahajú do výšky 134m. Tieto tri
tubusy sú navzájom prepojené do
priestorovej rámovej sústavy vysokými
priečlami a tuhými stropnými diafragmami,
ktoré sú umiestnené v priestore vstupnej haly,
kabín a hornej plošiny. Drieky sú votknuté vo
výškovej úrovni 4.1m do spoločného
nadzákladového bloku. Pre tubusy bola
navrhnutá spriahnutá oceľovo-betónová
konštrukcia. K vonkajšej oceľovej valcovej
škrupine z plechu hrúbky 10-14mm,
vystuženej na vnútornej strane vodorovnými
prstencami a výstuhami, smerujúcimi do
vnútra je pribetónovaná vrstva betónu hrúbky
260mm. Konštrukciu kabín tvorí spriahnutá
oceľovo-betónová konštrukcia. Hlavným
nosným prvkom kabín sú rámové priečle, na
ktoré sú kolmo vyložené dvojice väzníkov. obr.93
Oceľové vonkajšie opláštenie kabín je
zapojené do nosného systému. Kabíny majú
pôdorysný tvar písmena Y a nájdeme v nich
rádiokomunikačné zázemie, výhliadkovú
reštauráciu a výhliadkové plošiny. Z troch
výhliadkových kabín vo výške 93m s
viditeľnosťou za jasného počasia do diaľky
100km sa otvára pôsobivá panoráma mesta.
Priestor priechodných výhliadkových kabín je
vhodný pre usporiadanie slávnostných,
spoločenských akcií alebo recepcií. Vo výške
66m sú umiestnené klimatizované kabíny
výhliadkovej reštaurácie, kaviareň a salón.
Televízna veža poskytuje ešte televízny
signál pre tri programy, rozhlasové vysielanie
pre 6VKV programov, telefonické spojenie
pre mobilné a pevné siete, stredisko riadenia
siete spoločnosti T-Mobile, hlavné stanice
televíznych kábelových rozvodov,
monitorovanie kvality ovzdušia,
meteorologické zariadenia, rádiové stanice
záchrannej služby a hasičského zboru.

Pozn. : Vypočítaná výchylka veže na vrchole

je 120cm. V bežnej prevádzke nie sú výkyvy
eliminované kyvadlovým tlmičom kmitov
temer vôbec citeľné. obr.94
44 Skylon

4.3.3 SKYLON

lokalita : Londýn, Veľká Británia

autori : Philiph Powell, Hildago Moya

funkcia : monument

výška : 100m

materiál : oceľová konštrukcia, káble –

špirálovito splietané z ťažených drátov,
alumíniový perforovaný plášť

obdobie : 1951

zdroj : http://www.packer34.freeserve.co.uk obr.95

Moderní architektura /nejvýznamnejší
svetové stavby 20. stoleti/, Jonathan
Glancey, Albatros 2004

Príklad monumentu Skylon predstavuje v

mojom výbere veží výnimku, pretože nebol v
skutočnosti vežou no vertikálnym štíhlym
kotveným monumentom. Do prehľadu ho
zaraďujem pre jeho inšpirujúce konštrukčné
riešenie, poskytujúce nápovedy a
predstavujúce potenciál ďalších možností
riešenia použiteľných pre môj praktický
projekt výhliadkovej veže.
“Skylon – elegantná stožiarová stavba,
symbol Festivalu Británie v roku 1951 – sa
sotva mohla od jej predchádzajúcich diel viac
líšiť. V období povojnových opatrení v
Británií bol Skylon vítaným únikom od
praktických problémov architektúry danej obr.96
doby. Trčal do priestoru ako mohutný
votrelec z hlbín vesmíru alebo ako kozmická
raketa tesne pred vypustením zo štartovacej
rampy. Nezabúdajme, že najnovšou módou
boli vtedy lietajúce taniere a filmy s
vedeckofantastickou tématikou. Skylon stál
pred Kopulou objavov a jeho éterický
vertikálny profil mal pôsobiť ako kontrapunkt
mohutnej a masívnej kopule, takisto ako
Christopher Wren kedysi umiestnil vežu
kostola sv. Martina v Ludgate proti
monumentalite kopule svojej katedrály sv.
Pavla. Skylon, rovnako ako Kopula objavov, obr.97
45 Skylon

bol strhnutý na príkaz Churchila /ako v

prípade Churchilových záhrad/. Rôzne plány
na obnovenie Skylonu vyšli nazmar.”
Úryvok z knihy Jonathan Glancey : Moderní
architektura /nejvýznamnejší svetové stavby 20.
stoleti/, Albatros 2004

Skylon sa vybudoval pri príležitosti festivalu

Británie v roku 1951 a bol situovaný v oblasti
South Bank v Londýne. Štruktúra vysoká
100m sa skladala zo “vzášajúceho telesa”,
z kotviacich - stabilizačných káblov a z
podporných pylónov votknutých do základov.
Zvislé teleso - driek s prierezom dvanásť
uholníka bolo vysoké 76m, široké v mieste
ťažiska 4.3m a zužovalo sa od ťažiska po
krivke do bodov na konci a začiatku.
Konštrukciu tvorili prefabrikované kovové
prúty pospájané do mrežoviny. Táto
mrežovina drieku bola pokrytá
prefabrikovanými alumíniovými panelmi.
Osvetlenie predstavovali dva reflektory v
centre drieku vzájomne zrkadlovo obrátené
smerujúce do koncových bodov. Tok svetla
sa odrážal v alumíniovom perforovanom
opláštení a vytváral nádherný žiarivý efekt.
Intenzita svetla je najsilnejšia v strede a obr.98
postupne smerom k vrcholom slabne. Farba
svetla sa mení keď zo žiarivej žltej v strede
drieku sa zmenila na intenzívnu modro bielu
v koncových bodov drieku. Hlavne v noci
pôsobil monument ako žeravý pás viditeľný
po celom okolí Londýna. Princíp veže
spočíva v tom, že konštrukcia drieku je
podporovaná v troch smeroch káblami, v
dolnej časti a v strednej časti /úroveň ťažiska
drieku/. Káble v dolnej časti udržujú štruktúru
nad zemou /vzpínajú teleso smerom nahor/ a
sú kotvené do troch pylónov, ktoré svojím
šikmým tvarom napomáhajú napätiu v
kábloch svojou tiažou. Laná kotvené v strede
hmoty do pylónov priestorovo stabilizujú
driek v troch smeroch. Pylóny boli natreté
lesklou čiernou farbou a vytvárali kontrast k
alumíniovému povrchu “vznášajúceho telesa”.
Celá štruktúra bola založená na základovom
rošte pozostávajúceho z centrálneho
triangulárneho bloku spojeného so

obr.99
46 Skylon

základovými blokmi troch pylónov a

základovými blokmi kotevných lán.
Bohužiaľ, Churchilova konzervatívna vláda
videla tento monument v tom istom svetle
ako napríklad sochu s kladivom a kosákom
predstavujúcu symboly socializmu. Preto sa
podporné laná konštrukcie preťali a Skylon
sa vrhol do tečúcich vôd Temže.
Noviny Guardian a niekoľko ďalších novín
viedlo nedávno kampaň s cieľom otvoriť
diskusiu o znovu postavení Skylonu na
pôvodnom mieste. Členovia Royal Academy
of Arts chcú venovať stavbu pamiatke obr.100
zosnulého Sira Philipha Powella jedného z
tvorcov pôvodného Skylonu. Prezident
Akadémie umení podporuje kampaň, ktorej
plán spočíva v angažovaní Iana Ritchieho
architekta Dublin spire, aby znovu vzkriesil
Skylon presne tam, kde bol v roku 1951.
Predbežný odhad nákladov je £800.000.
Plán počíta aj s prestavbou tejto oblasti,
znovu obnovením Festivalových chodníkov a
oživením Kráľovskej Festivalovej haly. Nový
Skylon by bol ideálnym prínosom do
revitalizácie blízkeho okolia.

obr.101
47
6 Analýza príkladov veží
Objekt veže nepredstavuje len nadzemnú
vertikálnu štruktúru vypínajúcu sa nad okolitú
krajinu, ale zahŕňa upravený areál – samotný
stavebný pozemok, základy – spodná stavba,
podnož – nástupný objekt, prístupové
komunikácie, doplnkové konštrukcie,
technické vybavenie a technologické
zariadenia. Pri prezentovaných príkladov
veží zo sveta som si všímal hlavne ich
funkciu, formu, konštrukciu s použitým
materiálom.
6.1 Funkcia
Ako som spomínal veže poznáme
monofunkčné a polyfunkčné. Na začiatku je
teda zámer, ktorý definuje funkciu. Funkcia
určuje pre návrh niekoľko podmienok. Keď
mám predstavu pre aký účel má slúžiť
funkcia /napríklad výhliadkdová veža/,
snažím sa vymyslieť vhodný fungujúci
prevádzkový proces – chod a jeho vhodné
rozloženie v štruktúre veži. Vzniknú mi
požiadavky na služby spojené s týmto
procesom /vertikálna doprava, reštaurácia/,
na kvalitu prostredia /ochrana pre nepriazňou
počasia, osvetlenie/, na životnosť zariadenia
/bezpečnosť pri používaní/. Formulujú sa mi
požiadavky na nosnosť, funkčné zaťaženie,
čo mi dáva určitú predstavu pre riešenie
konštrukcií. Geometria tvaru konštrukcie mi
potom ovplyvňuje aj dispozíciu – priestorové
usporiadanie prevádzky. Pri architektonicko-
inžinierskych stavbách často konštrukcia jej
statické požiadavky vytvárajú podmienky pre
dispozíciu a zriedkavo je to naopak. Ak mám
mať výhliadku vo výške 100 metrov
jednoducho musím rešpektovať možnosti
aké sú pre dosiahnutie takej výšky
konštrukciou alebo invenciou spolu so
statikom hľadať možnosti riešenia. Stretol
som sa i s príkladom - televízna veža na
Kamzíku v Bratislave, kde v situácii
nahromadenia požiadaviek na dispozíciu sa
tvar postupne upravil do dnešných proporcií
/pôvodne to mala byť jednodrieková štíhla
konštrukcia/.
analýza príkladov veží
Veže podľa prevládajúcej funkcie delíme :
- polyfunkčné veže /veže pre spojovacie
účely - televízne veže s reštauráciou
alebo ubytovaním, výhliadkové veže
s kaviarňou/
- monofunkčné veže / vodná veža,
maják, zvonica /
6.2 Forma
Pri architektonicko-inžinierskych stavbách
ako sú napríklad veže, mosty, stožiare je
často obnažená konštrukcia, na ktorej je pre
pozorovateľa čitateľný spôsob prenášania
zaťaženia – “ tok síl “. Tektonická pravdivosť
je jedným z hlavných prostriedkov
estetického pôsobenia. V mojej mysli pri
pohľade na takéto príklady veží spôsobuje
“hra síl“ emócie a zmyslový zážitok.
Prevažujúcim zaťažením na vežu je vietor
pôsobiaci v ľubovolnom smere, ktorý je
konštrukciou prenesený do základov. Vzniká
prirodzené symetrické usporiadanie prvkov
veže. Stabilné riešenie ponúka štruktúra,
ktorá je mohutnejšia pri základe a smerom k
vrcholu s narastaním účinku vetra sa zužuje
/Eiffelova veža, veža Ještěd/. Veža je
vertikálna stavba a často prevyšuje svoje
okolie. Uplatňuje sa na horizonte a vytvára
výrazný orientačný bod /landmark/ a
symbolizujúci znak /Eiffelova veža,
Washington monument, CN tower/. Pri
premýšľaní nad formou štruktúry narábame s
hmotovou kompozíciou /usporiadanie
jednotlivých prvkov v priestore/, rytmom
tvarov, farebným riešením, materiálovým
riešením, dialógom s okolitou krajinou –
prostredím.
6.3 Konštrukcia
Konštrukciu jej rozmery a tvary /priestorové
usporiadanie/ určuje funkcia - účel a statické
dôvody. Hlavným rozmerom je už spomenutá
výška. Tvar je určený usporiadaním
priečneho rezu, premenlivosťou hmoty po
výške, štíhlosťou, ktorá je daná pomerom
výšky k šírke. Konštrukcia zahŕňa nosné
časti, doplnkové konštrukcie, technické
48
vybavenie. Prenáša vlastnú tiaž,
prevádzkové zaťaženie a klimatické
zaťaženia /vietor, námraza, teplotné zmeny/.
Rozhodujúcim zaťažením je vietor, stáva sa,
že vplyvom prílišnej štíhlosti a malého útlmu
sa výrazne prejavujú dynamické problémy a
opakované namáhania spôsobujú v jednej alebo viacerých výškových úrovniach
konštrukcii i únavové poruchy. Porucha
konštrukcie nastáva, keď sa dosiahne jeden
z medzných stavov únosnosti alebo
použiteľnosti. Podľa statického pôsobenia
rozlišujeme tri druhy konštrukcií veží :
- jednodriekové konštrukcie votknuté do
základov
Sú nosnými konštrukciami votknuté do
základu ako celok. Prierez votknutých
štruktúr môže byť otvorený, polootvorený
alebo uzavretý /ochrana pre vplyvom vetra,
väčšia torzná tuhosť, jednoduchšia
povrchová ochrana/. Prierez drieku má často
tvar n-uholníka alebo kruhu, no v prípade
väčšieho účinku zaťaženia na jednej strane
sa prierez v tomto smere môže účinne
predĺžiť. Problematické miesto je v blízkosti
základov, ktoré je namáhané účinkami
vodorovného zaťaženia /vietor/ a nárastu
zvislého zaťaženia /vlastná tiaž/. Priebeh
prierezu je s konštantným obrysom prierezu,
s meniacim obrysom prierezu /podľa priamky,
paraboly/, s odstupňovaným prierezom
/každá časť má konštantný prierez/, s
rozkročením hmoty nad základom /zvyšuje
sa stabilita štruktúry/ a so zúžením hmoty
nad základom /pôsobí tektonicky nelogicky,
no pohľadovo veľmi provokatívne/.
- stožiare s dlhými prútmi
Sú to vysoké veže tvorené jedným, ale i
viacerými driekmi vytvárajúce integrovanú
sústavu /televízna veža Praha - Žiškov/. K
stabilite konštrukcie drieku napomáhajú
často šikmé vzpery, kotviace laná.
Zaujímavosťou sú konštrukcie podopierané
sústavou prepätých lanových tiahel doplnené
tuhými rozperami. Rozpery skracujú voľné
dĺžky lán a zabraňujú prílišnému previsu, čo
umožňuje strmšie kotvenie lán. Laná môžu
byť vedené rozličnými spôsobmi pre
zabezpečenie torznej tuhosti a vytvorenia
analýza príkladov veží
zaujímavej pohľadovej hry pre pozorovateľa
/hviezdicové, skrížené usporiadanie/.
- štíhle teleso kotvené lanami /najmenej
v troch smeroch/
Predstavujú štruktúry kotvené lanami v
minimálne do troch smerov /3 x 120°/. Driek
kotvenej štruktúry je konštantného prierezu,
ale sú príklady aj prierezov s premenlivým
obrysom /veža v Liblice, Česká republika –
demolované v roku 1975/.
Konštrukcia je tvorená prvkami, ktoré majú
charakter vlákna /kotevné laná, tiahlá/, prútu,
steny, stenodosky a vytvárajú plnostenné,
členité alebo kombinované priestorové
usporiadania.
Materiál používaný pre stavbu veží by mal
mať veľkú únosnosť, malú vlastnú hmotnosť
a rozsiahle konštrukčné možnosti tvarovania
a samozrejme odolnosť voči klimatickým
vplyvom.
Veže rozdeľujeme podľa prevládajúceho
materiálu nosného systému :
- drevené veže
- kamenné veže
- kovové veže /oceľ, hliníkové zliatiny/
- betónové veže /železobetón, predpätý
betón/
Pri riešení statiky konštrukcií postupujú
odborníci prostredníctvom výpočtovej
techniky, kde modelujú priestorový nosný
systém daného návrhu, rôzne alternatívne
priestorové usporiadania alebo simulujú
vplyvy okolitého prostredia /Glasgow tower/.
Každá veža so svojimi špecifickými
požiadavkami je ojedinelá stavba a výzva pre
architektov, projektantov, statikov a
ostatných zúčastnených odborníkov - profesií.
49 prehľad stavu rozpracovanosti praktického projektu
6 Prehľad stavu rozpracovanosti
praktického projektu
Ako som spomenul v úvode je teoretická
práca východiskom pre praktický diplomový
projekt. Počas písania som využíval
poznatky nahromadené z príslušných zdrojov
pre rozpracovanie projektu podľa zadania
súťaže Nazca 2005. Rád by som prezentoval
krátky prehľad rozpracovanosti projektu veže
s ubytovaním sústrediac sa hlavne na
vertikálnu štíhlu štruktúru - vežu.
6.1 Strážna veža s pútnou cestou,
kondor - strážca
obr.102 obr.103
Pri prvých návrhoch som sa sústredil na
kultúrny odkaz prostredia. Hlavným objektom
pozorovania sú geoglyfy, ktorých účel nebol
doposiaľ žiadnou z množstva teórií
vysvetlený. Spôsob vytvorenia obrazcov
v púšti sa vysvetlil a existujú aj zaujímavé
teórie kontroly mierky týchto veľkých
proporcií /balóny/. Hlavným problémom
miesta pod ochranou UNESCA je
nedostatočná kontrola pre ničením
a vandalizmom. Z turistických denníkov na
internete som sa dozvedel o ničení čiar
voľným pohybom ľudí, reklamnými nápismi
ale i stavbou panamerickej diaľnice. Prvý
návrh teda reflektuje na potrebu ochrannej
inštitúcie, ktorá by dohliadala na bezpečnosť
vzácnej oblasti. Štruktúra s kruhovým
prierezom sa od základne smerom
k výhliadkovej plošine so stanovým táborom
a strážnym ohňom postupne lineárne zužuje.
Konštrukciu tvorí 6 šikmých podpier
vzájomne prepojených špirálou
predstavujúcej okrem stuženia aj pútnu cestu
so zastaveniami. Sklon závitu špirály
odpovedá maximálnemu povolenému uhlu
pre chodcov 4.5° umožňujúci pohodlný
výstup. Pod výhliadkovou plošinou boli vo
vertikálnej hmote všetky zadaním
požadované priestory. Vertikálna doprava
/rýchlovýťahy, servisný výťah, únikové
schodisko/ sú umiestnené v tubuse
vedeného zvislou osou veže. Návrh nespĺňal
veľa požadovaných kritérií a idea pútnej
cesty bola spochybnená prílišnou dĺžkou
namáhavého výstupu danou miernym
sklonom špirálovej rampy. V ďalšom postupe
hľadania nových foriem som sa snažil vniesť
do práce fiktívny príbeh, ktorý by ma
motivoval do nových tvarových variácií.
Napríklad príbeh kondora /figúra vyrytá do
vrstvy púšte medzi obrazcami/
stelesňujúceho pre dávne civilizácie oblasti
dnešného Peru silu, slobodu, a schopnosť
komunikácie z božstvom. Moja veža mala
teda predstavovať priestorovou tvarovou
skratkou kondora – ochrancu, ktorý vzlietol
z prachu púšte a dosadol na miesto určené
pre umiestnenie veže aby dával pozor na
čiary v púšti.
6.2 Lapač slnka
Inšpiráciou ďalšej alternatívy boli klimatické
podmienky. Typický deň v púšti Nazca
začína zatiahnutou oblohou, postupne sa
vyjasňuje do horúceho a suchého poludnia,
s nízkou vlhkosťou vzduchu a miernymi
vetrami popoludní prechádza do relatívne
studených nocí. V oblasti je množstvo zrážok
minimálne. Dostatok dopadajúceho
slnečného žiarenia ma viedol k myšlienke
“lapača slnka“. Vežu tvorí zrezaný kruh,
ktorého hmota sa postupne od vrcholu
smerom dole zužuje. Je to podmienené
50 prehľad stavu rozpracovanosti praktického projektu

množstvom slnečného žiarenia, ktorého 6.3 Vertikálna doprava – “posledný

najviac dopadá na vrchnú netienenú časť. krok“
Vertikálna doprava mala jazdiť po dráhe
umiestnenej na chrbát veže využívajúcej
moment prekvapenia. Divákovi nie je
smerom hore umožnený výhľad na obrazce
až sa mu náhle v záverečnej časti obzor
odkryje. Kopec svojou váhou zaťažuje
štruktúru, ktorá ho podbieha a vynára sa na
druhej strane situácie. Tento hrot konštrukcie
je z vrcholom spojený stužujúcimi lanami
uzatvárajúcimi tvar veže. Úzke pokračovanie
kruhovej hmoty slúži ako podpera plošín, na
ktorých sú umiestnené stany pre
návštevníkov /dočasné ubytovanie na jednu
noc/. Na vrchnej tieniacej plošine, ktorej
povrch je upravený pre sedenie ľudí
sledujúcich premietanie na vnútornej strane
veže. Alternatíva využívajúca solárnu
energiu pre pohon vertikálnych komunikácií
vychádza z chybného predpokladu
oslnenejšej južnej strany. Pretože sa
nachádzame na južnej pologuli situácia
s pôsobením slnka je odlišná ako na
severnej pologule. Orientácia veže bola
zvolená opačne, čo mení celý pôvodný
zámer. Konštrukcia tejto veže nepôsobí príliš
tektonicky a vytvára dojem nestabilnej
zostavy. Chýba aj riešenie únikového obr.105
schodiska.

obr.106

V tejto časti som sa venoval možnostiam

vertikálnych systémov poskytujúcich
inšpirácie pre dizajn veže. Uvedomil som si
skutočnosť, že primárnou funkciou veže je
poskytnúť turistovi výhľad a dostať ho do
požadovanej minimálnej výšky 100m. Snažil
som sa zistiť akým zaujímavým spôsobom
môžem návštevníka na jeho ceste hore
obr.104 zdržať. Okrem klasickej vertikálnej dopravy
51 prehľad stavu rozpracovanosti praktického projektu

prostredníctvom rýchlovýťahov sa ponúkali

možnosti využitia letu balónov, výsuvné
rameno s prepravnou plošinou, lanovka
alebo zubačka. Rád by som venoval viac
riadkov dvom princípom výškovej prepravy.
Prvý spočíva vo využití znalostí momentovej
vety. Kyvadlové zariadenie je skonštruované
tak aby užívateľ stojací vo vyrovnávajúcom
kruhu, striedaním polôh, menil rameno
otáčania a tým sa pohyboval hore alebo dole.
Druhý spôsob využíva vztlakovú silu
vodného stĺpca. Človek sa nachádza na
pohyblivej plošine vo vnútri valca. Objem
vnútra valca je rovnaký ako objem
vonkajšieho plášťa. V prvej fáze je celý
objem vody v plášti. Postupným prelievaním
do vnútorného priestoru sa pohybuje plošina
s užívateľom, ktorému sa postupne s
klesajúcou hladinou v plášti odkrýva pohľad obr.107
do okolia. Keď sa vyrovnajú hladiny
ostávajúci objem je vháňaný zariadením do
vnútra až po naplnenie celkového
vnútorného objemu. Potom je plošina na
vrchole valca. Spomenuté dve alternatívy
fungujú len pre menšie výšky, ale môžu byť
použité v kombinácii so štandardným
spôsobom dopravy ako posledný krok pred
výhliadkovou plošinou.

6.4 “Vznášajúci sa driek“

Inšpiráciou k nasledujúcemu návrhu boli

ťahové štruktúry. V roku 1968 americký
sochár Kenneth Snelson vybudoval vežu
Needle tower ako súčasť jeho exhibície
piatich monumentálnych skulptúr
v Bryantovom Parku, New York. Konštrukcia
sa vyznačuje ľahkosťou a alumíniové tuby
pospájané lanami z nehrdzavejúcej ocele
akoby sa vznášali v priestore. Pátral som po
ďalších štruktúrach s využitím lán ako
nosného prvku. Dobrým príkladom boli
vlajkové stožiare podporované v troch
smeroch lanami ukotvenými na troch
podperách v miernom sklone. Ďalšie
vertikálne štíhle stavby sú stožiare
využívajúce, čo najmenšiu hmotu pre
dosiahnutie požadovanej výšky,
obr.108
stabilizované lanami minimálne v troch
smeroch. Ukotvenie stožiarov si vyžaduje
väčšie priestorové nároky, preto moja
situácia pri rozmeroch 100m x 100m ich
môže ponúknuť. Limitujúce pre výšku drieku
sú uhly lán /rozpätie 45° až 60°/, pri ktorých
sú účinné pre podporovanie vertikálnej
štruktúry.
Môj návrh Skylonu pozostáva z drieku -
“vznášajúceho telesa”, z kotviacich-
52 prehľad stavu rozpracovanosti praktického projektu

stabilizačných káblov a z podporných priečny rez drieku. Ak chcem použiť dva

pylónov votknutých do základov. rýchlo - výťahy a únikové schodisko musím
Konštrukcia drieku je podporovaná v troch rátať s minimálnou plochou 2 x 1.1m2 + 3.5
smeroch káblami, v dolnej časti a vo vrchnej m2 = 5.7 m2 ≈ 6 m2 čo predstavuje pri
časti. Káble v dolnej časti balansujú štruktúru kruhovom priereze diameter takmer 3m.
nad zemou /vzpínajú teleso smerom nahor/ a Riešením môže byť použitie 3 driekov, každý
sú ukotvené do troch šikmých pylónov. slúžiaci pre umiestnenie vždy jedného
Šikmé pylóny svojou tiažou napomáhajú systému vertikálnej dopravy. Táto
udržať v lanách potrebné napätie. Driek priestorová zostava ďalej ponúka možnosť
priestorovo stabilizujú laná upevnené vo umiestnenia nástupnej a výhliadkovej plošiny
vrchnej časti, napnuté uchytením do šikmých bez narušenia líniového charakteru štruktúry.
pylónov. Najviac zaťažený bod zvislého
drieku je jeho päta. Na odporúčanie statika
stabilizujem tento bod lanami uchytenými do
piet pylónov.
Idea tvaru spočíva v premietnutí základného
tvoriaceho elementu obrazcov v Nazke,
ktorým je čiara do priestoru /tretej dimenzie/.
Človek na úrovni terénu obrazce vôbec
nevníma, nie je schopný čítať ich tvar.
Pohľadom z vrcholu veže obrazce pre
návštevníka ožívajú, pretože ich je schopný
obsiahnuť a identifikovať. Takže veža je
vlastne osou Z a jednou z ďalších čiar v púšti
Nazca. Pri premietnutí štúdie tieňov
s pohľadu vtáčej perspektívy vytvárajú
líniové konštrukčné prvky veže /laná, driek,
pylóny/ tieňovú hru pripomínajúcu spleť čiar
púšti Nazca. Priestorové riešenie rešpektuje
aj nedotknuteľnosť 15m vysokého pahorku
podľa dodatočných podmienok súťaže.
Pri pátraní uplatnenia podobných princípov obr.109
na iných stavbách som objavil monument
Skylon vybudovaný pri príležitosti festivalu
Británie v roku 1951. Svojím priestorovým
riešením bol totožný s mojím návrhom. Tento
poznatok ma vedie k vedomiu, že princípy
použité pre návrh veže v Nazce boli už
overené a platia. Stavba bola monumentom
a nie vežou. Rád by som skúsil riešiť tento
princíp pre účel výhliadkovej veže.
Problémom bude zachovať líniový charakter
pri umiestnení výhliadkovej plošiny a spôsob
vyriešenia nástupu do “vznášajúceho drieku“

6.5 3 x “Vznášajúci sa driek"

Pri úvahach o vertikálnej doprave na vrchol

veže dospievam k priestorovým nárokom na obr.110
53 rozhovor - Agócs Zoltán, prof. h.c. prof. Dr. Ing. PhD.
7 Rozhovory
Pri štúdiu problematiky veží čerpám
materiály z dostupnej literatúry, no impulzy
pre ďalšie napredovanie mi dávajú aj
stretnutia s odborníkmi pôsobiaci v oblasti
praxe. Oslovil som teda dve rozdielne
profesie, často spolupracujúce na
spoločných projektoch. Zaujímalo ma, ako
budú odpovedať na 5 rovnakých otázok, na
základe svojich nadobudnutých skúseností.
Moje pozvanie postupne prijal statik Zoltán
Agócs a architekt Jakub Tomašák.
7.1 Rozhovor so statikom - Agócs
Zoltán, prof.h.c. prof. Dr. Ing. PhD.
V Bratislave, 13.1.2005
Pri spracovávaní dostupných informácií o
vežiach sa stretávam pod pojmom veža s
rozličnými význammi / napríklad anglické
slovo tower /. Ako chápete pojem veže vy?
Ak sa hovorí o veži ako stavbe najčastejšie
sa radí medzi inžinierske stavby. Pri otvorení
stavebného zákona / Zákon č.50/1976 Zb. ( v
znení neskorších predpisov ) o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku / v § 43a s
názvom Členenie stavieb v časti inžinierske
stavby som márne hľadal slovo veža. Čo si
myslíte prečo tam chýba?
V oblasti špeciálnych inžinierskych
konštrukcií rozlišujeme veže a stožiare. Veže
aj stožiare sú štíhle vertikálne stavby. O
vežiach hovoríme vtedy, keď sú kotvené do
základovej konštrukcie čo znamená toľko, že
sú to konzoly. Potom, keď spomíname
stožiare tak pri našich prednáškach vôbec v
našej užšej odbornej literatúre označujeme
stožiare ako kotvené. Stožiar samostatne
nestojí, musí mať určité podperné
konštrukcie, najčastejšie sú to laná, kotviace
minimálne v troch rovinách. Často z
technologických dôvodov sú dole kĺbovo
uložené takže bez kotvenia by boli tieto
stožiare nestabilné. Napadá mi jeden krásny
vtip. Mám dobrého kamaráta, dnes
svetoznámeho profesora Mamoru
Kawaguchiho, ktorý pri stretnutí myslím v
roku 2001 v Nagoji sa ma pri obede spýtal, či
poznám najvyššiu konštrukciu na svete,
ktorá je dnes najdlhšia. Ukázal prstom a
hovoril o kotvenom stožiari neďaleko
Varšavy, ktorá po čase padla. Týmto jemným
japonským humorom naznačil, že stavba
kedysi najvyššia je dnes “najdlhšia“.
Predpokladám, že títo tvorcovia nešli do
takýchto hĺbok a predpokladali, že pod
pojmom stožiare môžu zahrnúť aj pojem
veže. Aby sme ukončili túto otázku, ja si
myslím, že je správne používať veža =
konzola zakotvená bez podporných lán alebo
iných podporných konštrukcií. Inak hovorme
potom o kotvených stožiaroch, ktoré kvôli
stabilite musia byť kotvené napríklad lanami.
Pri inžinierskych stavbách sa mi diskusia o
architektúre prirodzene spája s diskusiou o
konštrukcii. V mojom ponímaní je jedným z
hlavných prostriedkov estetického pôsobenia
veží ich tektonická pravdivosť - čitateľný
spôsob prenášania zaťaženia – “ tok síl “. Pri
pozorovaní niektorých projektov veží mám
dojem, akoby boli navrhované len pre efekt,
bez účelu a logiky z dôvodu, že tu ešte taká
štruktúra nebola. Čo si o tom myslíte?
Sledujete nové projekty veží v súčasnosti,
oslovil Vás významnejšie niektorý z nich?
Vertikálne konštrukcie spájame s pojmom
logika formy. Jednoznačne pravdivé tvary
majú odzrkadľovať silové nároky.
Dominantným zaťažením je vždy vietor jeho
účinky prípadne účinky zemetrasenia, ale v
našich zemepisných šírkach ide najmä o
účinky vetra. Účinok vetra s výškou narastá,
to znamená, keď si vykreslíme priebeh
ohybových momentov od rovnomerných
účinkov vetra alebo aj od osamelých síl
pôsobiacich v jednotlivých uzloch, vždy nám
vyjde kvadratická parabola. To znamená, že
logický tvar je taký, ktorý sleduje priebeh
ohybových momentov od účinkov vetra.
Samozrejme jednoznačne môžeme toto
vnímať pri veži, pretože ak si spomenieme
na vežu Ještěd, tak jednoznačne architekt
spojil momentové čiary zľava, sprava a vyšiel
mu ten logický tvar, ktorý bol hodnotený i
architektmi.
Nedávno prišla redaktorka z rozhlasu a
spýtala sa ma aký mám názor na Eiffelovu
54 rozhovor - Agócs Zoltán, prof. h.c. prof. Dr. Ing. PhD.
vežu. Eiffelova veža je priehradová
konštrukcia krásne vytvarovaná podľa
priebehu ohybových momentov. Pri
priehradovej konštrukcii predelíme ohybový
moment ramenom vnútorných síl takže
moment rozdelím na dvojicu síl. V
nárazníkoch sú potom prenášané ťahové
alebo tlakové osové sily a je jasné, že ak
prevažujú ťahové sily treba vežu silne kotviť
najmä na ťahové účinky. Videl som aj vežu v
Tokiu, ktorá sa podobá na Eiffelovu vežu.
Špeciálne veže robí profesor Jörg Schleich,
sú to hlavne výhliadkové veže, jednoznačne
tu prevažuje architektonický význam.
Kombinuje samozrejme už moderné prvky a
často využíva lanové konštrukčné prvky na
ťahané prúty.
Pri tvorbe veže sa často vychádza z
výsledkov inžiniersko-geologického a detaily spojené s estetickým pôsobením, ale
hydrogeologického prieskumu, vplyvov
agresívneho prostredia, ekologických
požiadaviek, aerodynamických požiadaviek a
mnoho iných a tie sa stretávajú s úvahami o
forme, funkcii, statickom systéme a
umiestnení stavby v situácii. Viem si
predstaviť, že množstvo požiadaviek na
stavbu vyžaduje koordináciu viacerých
profesií. Aká je rola statika a architekta v
tomto tvorivom procese?
Čo sa týka spolupráce statika a architekta, ja
si myslím, že vydarené konštrukcie vyžadujú
túto spoluprácu na každej úrovni. Najlepšie,
keď táto spolupráca je hneď od úvodnej časti,
pri koncepčnom návrhu. Keď sa pozerám na
vaše otázky, tak väčšinou sú smerované do
statiky. Zoberme si podložie. Ťažko urobiť
vysokú vežu votknutú do nevhodných
základových pomerov. Veža vyžaduje vždy
dobré základové pomery. Ak sú základové,
geologické pomery nevhodné, vhodnejší je
kotvený stožiar, pretože je kotvený v
diskrétnych miestach, takže základová
konštrukcia je menej namáhaná. Vzťah
architekt a statik. Myslím si, že postupne
tieto funkcie a ich priority sú presúvané. Keď
hovoríme o vertikálnej konštrukcii, každá
dobrá konštrukcia je naším spoločným
cieľom, ako architekta tak aj inžiniera. Dobrá
konštrukcia by mala byť mottom pre všetkých
tvorcov. Myslím si, že nie len architekt, ale aj
inžinier je rodený pre tvorbu, čo som často
prízvukoval v Japonsku. Keď hovoríme o
dobrej konštrukcii, teraz nechcem spomínať
priority, ale postupne z hľadiska statika musí
byť : bezpečnou, spoľahlivou, musí mať
určitú požadovanú trvanlivosť pri náležitej
údržbe, musí zodpovedať dnes okrem účelu
aj samozrejme estetickým a ekologickým
požiadavkám. Obrátene architekt zrejme,
keď bude poznať účel, je preňho prioritou
estetické pôsobenie tejto konštrukcie. Preto
si myslím, že v prvej fáze kým sa rieši tvar
konštrukcie a vôbec konštrukčný systém,
konštrukčná schéma majú veľmi úzko
spolupracovať, počúvať jeden druhého a
nakoniec by mal architekt naznačiť logický
tvar. Postupne potom v štádiu rozpracovania
ustupuje úloha architekta, ktorý dorieši
konštrukčne detaily, ktoré vlastne rozhodujú
o spoľahlivosti, bezpečnosti konštrukcie to už
je v rukách inžiniera. Ďalej nastupujú
napríklad v oblasti oceľových konštrukcií
technici, ktorí rozkreslujú stavbu do
najmenších detailov, do úrovne výrobnej
dokumentácie. Samozrejme pri týchto
zvláštnych konštrukciách, ktoré sú elegantné,
vertikálne je rozhodujúcou fázou montáž. To
znamená, že najmä statik, inžinier v čase
tvorby musí uvažovať o možnosti montáže,
pretože často je výstavba v málo dostupných
oblastiach alebo v meste, kde je to väčšinou
obostavané. Musí hľadať špeciálne postupy,
ktoré umožnia bezpečne a úspešne
montovať konštrukcie.
Každý projekt a jeho tvorivý proces
predstavuje určitý príbeh so svojím vývojom,
problémami a riešeniami. Zaujíma vo Vašej
dlhoročnej činnosti určitý projekt z minulosti
osobitné miesto?
Slovensko je tak malé, že človek dostáva
pomerne málo príležitostí vo všetkých
oblastiach. Mojou prvou realizovanou
konštrukciou sú osvetľovacie veže na
štadióne Slovan. Vtedy som bol ešte na
vojne a stretol som tam sochára, na ktorého
meno si teraz nespomeniem. Rozprávali sme
sa na túto tému a on tvrdil, že taká
55 rozhovor - Agócs Zoltán, prof. h.c. prof. Dr. Ing. PhD.
osvetľovacia veža má byť socha. Musíte ju
tvarovať ako sochu. S profesorom Dutkom
sme ako dvaja inžinieri vymysleli kvázi
logický tvar, pretože sme chceli najmä splniť
účel. V tom čase boli menej výkonné telesá
takže na každej veži bolo umiestnených 80
osvetľovacích telies. Ochranou pred vplyvom
počasia je také krycie koryto výšky asi 10m a
šírky asi 4.8m. Kryt má len 5mm. Zo
statického hľadiska vychádzajú menšie
hrúbky, ale norma nám predpisuje z hľadiska
korózie určité min hrúbky, takže takto to bolo
stavané. Celková výška pokiaľ sa dobre
pamätám je 47m. Z teoretického hľadiska,
myslím, že to bola prvá tenkostenná
konštrukcia na Slovensku, ktorá bola
počítaná pomocou teórie viazaného krútenia.
Keď to montovali bol som vo vojenskom a
šéfmontér Golián ma vytiahol hore a rozkýval
to so mnou, musel som sa ako bojazlivý
človek držať. Chodieval som tam počas
montáže, ktorú často sledovali starí penzisti.
Šéfmontér Golián ma predstavil ako
hlavného projektanta týmto starsím pánom,
ktorí tvrdili že vežu odnesie vietor. Utekal
som na sídlisko a znova som to prepočítal
ešte na logaritmickom pravítku - stojí to
dodnes,. Vytvorili sme inak štvorboký rúrkový
driek. Vôbec prvýkrát sme robili rúrková
konštrukciu, priznanú bez styčníkových
plechov. Na tie roky to bola moderná
konštrukcia. Ďalej sme na katedre v užšom
kolektíve projektovali veže poľných horákov
do Slovnaftu. Najvyššia veža je 110m potom
72m a 42m. Majú zvláštny účel, keď držia v
určitej výške 10m vysoký horákový
nádstavec aby menej zamorili ovzdušie. Bolo
zaujímavé, že sme mali debatu, či treba
počítať účinky vetra na tie obrovské
šlahajúce plamene. Neviem, či sú ešte
funkčné tieto veže poľných horákov.
Konštrukcia je trojbok. Neboli dostatočne
veľké rúry a tak sme to robili ako nárožníky,
dvojité rúry, ktoré sú ako firendenov nosník
poprepájané od miesta k miestu krátkymi
rúrkami.
Predpokladajme, že študent technických
disciplín, či už stavebníctva alebo
architektúry si nájde prostredníctvom
školských zadaní cestu k inžinierskym
stavbám. Téma ho zaujme natoľko, že po
skončení štúdií by v praxi rád participoval v
tvorivom procese navrhovania inžinierskych
stavieb. Čo by ste mu poradil ako pedagóg
alebo ako človek činný v praxi?
Je problém, že v slovenskom jazyku nie je
celkom presne zadefinované, čo je
konštrukcia inžinierska a čo je konštrukcia v
pozemnom staviteľstve. Inžinierske
konštrukcie sú bežne konštrukcie, ktoré sú
stavané na teréne alebo pod terénom, to
znamená napríklad cesty, mosty, letiská,
tunely a špeciálne konštrukcie. Práve tu je
ten východiskový bod, pretože ťažko zadeliť,
či je veža alebo stožiar konštrukcia
pozemného staviteľstva, skôr by sme ich
mali nazvať ako konštrukcie technologické.
Snom každého inžiniera je postaviť veľký
most. Veľa statikov chcelo byť pôvodne
architektmi, čo je aj môj prípad. Ja som
prišiel do Bratislavy v roku 1957 a v roku
1962 som končil fakultu inžinierskeho
staviteľstva. Človek nemal v tých rokoch
dostatok informácií, čím sa líši architekt od
stavebného inžiniera. Ak si zoberiete bežnú
komunitu, dnes ťažko ľudia vedia
zadefinovať aký je rozdiel medzi architektom
a inžinierom. Inžinier je spoločensky únosné
a väčšinou oslovujú aj architekta ako pán
inžinier, pretože v spoločnosti pri bežnej
komunite ľudí je to hodnotené vyššie a
možno oslovenie architekta tak nepoznajú.
Dnes mnoho svetoznámych statikov má
blízko k architektúre. Znova by som
spomenul meno profesora Jörga Schleicha
jedného z najznámejších tvorcov špeciálnych
konštrukcií patriaceho medzi svetové špičky.
Pomerne často sa spolu stretávame a má
veľmi blízko k architektúre. Diskutuje o
problematike a práve tým, že on sám v sebe
cíti určitým spôsobom aj architekta-tvorcu,
tak ovplyvňuje aj tvar konštrukcie. Obdobne
aj profesor Mamora Kawaguchi, ktorý je
tvorcom najväčších halových stavieb na
svete / olympíjska hala v Barcelone,
obrovská hala v Singapúre / má veľmi blízko
k architektúre a čo je zaujímavé ako
stavebný inžinier, profesor na fakulte
architektúry v Tokiu nemá povolenie
56 rozhovor - Agócs Zoltán, prof. h.c. prof. Dr. Ing. PhD.
projektovať mosty. Navrhol pre mesto Beppu
jednu veľmi špeciálnu lávku pre peších a
dostal za ňu svetovú cenu inžinierov. Takže
nie za obrovské haly s kapacitou
70.000divákov, ale za toto maličké dielo,
ktoré je zakomponované do prírodného
prostredia. Ide o vzperadlovú konštrukciu,
kde horný pás je zo žuli. Samozrejme sú to
určité sekcie žulových blokov, ktoré sú
pozdĺžne vzopnuté lanami. Treba povedať,
že špičkoví statici majú veľmi blízko k
architektúre.
Keď sa mám vyjadriť ku koncepcii výučby na
Slovensku musím povedať, že Slovensko je
tak malé, že by stačil jeden typ stavebného
inžiniera-statika a jeden typ architektúry. Je
trochu nepochopiteľné, že na jednej
technickej univerzite paralelne funguje
fakulta architektúry a architektúra
pozemných stavieb. Ideálnym riešením, by
bolo mať na jednej technickej univerzite
fakultu architektúry alebo fakultu architektúry
pozemného staviteľstva a klasickú fakultu
inžinierskeho staviteľstva. Vtedy by to boli
univerzitné ústavy alebo katedry, ktoré by
fungovali v týchto fakultách. Napríklad
katedra oceľových konštrukcií, drevených
konštrukcií a mostov môže slúžiť celej
univerzite. Ja osobne prednášam aj strojným
inžinierom, zváračským inžinierom a prevyšujú statické požiadavky. Môžeme
technológom, pretože tie časti povedzme pre
navrhovanie zváračských konštrukcií sú
spoločné pre všetky fakulty. Nemôžem
povedať, že fakulta architektúry bude mať
iné princípy ako stavebná a strojnícka fakulta.
Architektúra inžinierskych stavieb nie je na
Slovensku zatiaľ podchytená. Viem, že
určitým spôsobom v tejto oblasti prednášajú
na fakulte architektúry. Na našej fakulte nie
je pre špecializáciu statika prednášaná
estetika, architektúra inžinierskych stavieb.
Takže mi, ktorí máme k tejto téme bližšie
využívame určité možnosti pri našich
prednáškach poukázať aj na estetickú
stránku, napríklad ako umiestniť inžiniersku
stavbu do prostredia alebo aké typy mostov
sa hodia do akých prostredí. Špeciálny
predmet ako estetika inžinierskych stavieb u
nás na inžinierskych konštrukciách
momentálne neexistuje. Predpokladám, že aj
kolegovia na katedre architektúry na
stavebnej fakulte sú skôr zameraný na
konštrukcie pozemných stavieb a čo sa týka
fakulty architektúry nepoznám tam osobnosť,
ktorá by mohla kvalifikovane na túto tému
hovoriť, pretože ťažko oddeliť tvar od toku síl.
Prednášať by mal človek, ktorý projektoval a
cítil ako tečú sily, aby nevychádzali
nezmyselné návrhy, ktoré sú na prvý pohľad
nestabilné alebo neobstoja po statickej
stránke. Myslím si, že je čo naprávať. Viacerí
študenti po absolvovaní stavebnej fakulty
povedzme v oblasti inžinierskych stavieb,
pokračovali na školách so zameraním na
architektúru. Poznáme aj svetové príklady
kombinácie statika-architekta. Napríklad Pier
Luigi Nervi, ktorý neviem či bol najprv
architektom a potom statikom alebo opačne,
no navrhol visutú strechu v Miláne s rozpätím
100m. Okrem toho, že má architektonické
cítenie musí vedieť niečo aj o silovom
pôsobení visutých konštrukcií. Spomeniem aj
Santiaga Calatravu predstavujúci absolútnu
špičku práve v oblasti architektonických
konštrukcií, ktoré sú náročné z hľadiska
statiky. Preniká aj do oblasti mostov. Pred
rokmi oblasť mostného staviteľstva bola
absolútne doménou inžinierov, no dnes sme
často svedkami, že architektonické priority
spomenúť špeciálne mosty. Nedávno som
prednášal v maďarskej televízii aj na túto
tému. Začneme Novým mostom v Bratislave,
ktorý bol postavený v roku 1972 a myslím, že
odštartoval určitým spôsobom nový trend
pre zavesené mosty. Spomeňme most
Erazmus v Rotterdame, ktorý je už viac
architektonické dielo ako inžinierske.
Pôvodne tam bol navrhovaný most
symetricky zavesený veľmi inžiniersky, ale
architekt prehovoril predstaviteľov mesta a
vtedy vznikol ten zalomený pylón. Potom
most pod mariánskou skalou od architekta
Romana Kouckého v Ústí nad Labem, to už
je viac socha ako inžinierske dielo. Absolútne
tu dominuje architektonicky vytvarovaný
pylón, ktorý nemá kotevné lano v krajnom
poli. Tu už statik ťažko môže súhlasiť s týmto
riešením, pretože je nelogické. Lanové sily
už prenáša pylón vlastnou ohybovou
57 rozhovor - Agócs Zoltán, prof. h.c. prof. Dr. Ing. PhD.

tuhosťou. V angličtine sa tomu hovorí

beckstay ako kotvenie v krajnom poli.
Ide o to, koľko je spoločnosť ochotná prispieť
na estetiku tejto konštrukcie. Ja si myslím, že
toto je momentálne veľmi zaujímavá téma,
pretože bohaté štáty ako Japonsko, bohaté
mestá ako Rotterdam, Sevilla si to môžu
dovoliť. U nás je to na diskusiu, koľko
spoločnosť je ochotná obetovať za krásu.
Pozn. text upravil Marián Morávek

Osvetľovací stožiar štadiónu Šk Slovan

Bratislava – Tehelné pole

Autori : prof. Dr. Ing. Zoltán Agócs PhD.

doc. Ing. Pavel Dutko, CSc.

výška : 47.32m

obr.111

obr.112 obr.113
58
7.2 Rozhovor s architektom – Tomašák
Jakub, Ing. Arch.
V Bratislave, 14.1. 2005
Pri spracovávaní dostupných informácií o
vežiach sa stretávam pod pojmom veža s
rozličnými význammi / napríklad anglické
slovo tower /. Ako chápete pojem veže vy?
Ak sa hovorí o veži ako stavbe najčastejšie
sa radí medzi inžinierske stavby. Pri otvorení
stavebného zákona / Zákon č.50/1976 Zb. ( v
znení neskorších predpisov ) o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku / v § 43a s
názvom Členenie stavieb v časti inžinierske
stavby som márne hľadal slovo veža. Čo si
myslíte prečo tam chýba?
Napríklad veža na Kamzíku nie je veža ,ale
má charakter veže a tak ju nazvali televízna
veža. Ja si pod pojmom veže predstavujem
napríklad vysoké budovy. Spomíname si
ešte na slovo vežiaky. Budovy s desiatimi
nadzemnými podlažiami sa už kedysi
nazývali vežiaky, čo nieje celkom pravda.
Veža ja si myslím, že je odvodená od
cirkevných stavieb. Od veží kde boli zvony,
ktoré bolo počuť do diaľky. Tak tie boli
väčšinou umiestnené na kopci, čo najvyššie
aby sa ten zvuk rozšíril ďalej do okolia. Inak
sú to obyčajné stavebno-technické objekty.
Pri inžinierskych stavbách sa mi diskusia o
architektúre prirodzene spája s diskusiou o
konštrukcii. V mojom ponímaní je jedným z
hlavných prostriedkov estetického pôsobenia
veží ich tektonická pravdivosť - čitateľný
spôsob prenášania zaťaženia – “ tok síl “. Pri
pozorovaní niektorých projektov veží mám
dojem, akoby boli navrhované len pre efekt,
bez účelu a logiky z dôvodu, že tu ešte taká
štruktúra nebola. Čo si o tom myslíte?
Sledujete nové projekty veží v súčasnosti,
oslovil Vás významnejšie niektorý z nich?
Fakt je ten že mnohí vytvárajú výraz veže len
pre efekt. Ja si myslím, že veža musí byť po
konštrukčnej, technickej stránke na dobrej
úrovni a samozrejme musí mať
architektonický výraz. Mala by byť vo svojom
okolí jedinečná so správnymi proporciami.
Veža nech je kdekoľvek, je orientačným
bodom regiónu, mesta, dediny. Vodné veže i
rozhovor – Tomašák Jakub, Ing. arch.
to je zaujímavý príklad, spomeniem vodnú
vežu v Trnave od profesora Emila Beluša.
Väčšinou by to mali robiť ľudia so zmyslom
pre proporciu, materiál a výzor, aby to
reprezentovalo i názor svojej doby. Veža na
Kamzíku je výrazom svojej doby. Výraz,
ktorý sme zvolili pri televíznej veži na
Kamzíku som ešte nikde nevidel. Veže majú
v sebe orientačný charakter, technický
charakter, architektonický charakter teda
majú v sebe viaceré vlastnosti.
Pri tvorbe veže sa často vychádza z
výsledkov inžiniersko-geologického a
hydrogeologického prieskumu, vplyvov
agresívneho prostredia, ekologických
požiadaviek, aerodynamických požiadaviek a
mnoho iných a tie sa stretávajú s úvahami o
forme, funkcii, statickom systéme a
umiestnení stavby v situácii. Viem si
predstaviť, že množstvo požiadaviek na
stavbu vyžaduje koordináciu viacerých
profesií. Aká je rola statika a architekta v
tomto tvorivom procese?
My sme mali veľmi dobrú spoluprácu s
doktorom Jiřím Kozákom. Ja som bol
architekt a cítil som to architektonicky. Počas
štúdií sme mali aj my nejaké tie betóny a
statiky, takže on mňa chápal a ja som zasa
chápal jeho. Návrh bol jednoznačne
architektonický a sním sme konzultovali už
len detaily aby to bolo stabilné. Ja chápem
dielo televíznej veže ako dielo kolektívu.
Okrem statika a architekta je tam mnoho
ďalších profesií. Spolupracovať je potrebné
zo všetkými, ale prvý krok musí urobiť
architekt z hľadiska výzoru i z hľadiska
rozloženia prevádzky. Potom už nastupujú
profesie, kde to samozrejme bez statika
nejde. Výška 200m už niečo znamená.
Materiál musí byť pružný a zakladanie musí
byť v poriadku. Spolupráca tam je
jednoznačná, ale prím musí mať architekt.
Každý projekt a jeho tvorivý proces
predstavuje určitý príbeh so svojím vývojom,
problémami a riešeniami. Zaujíma vo Vašej
dlhoročnej činnosti určitý projekt z minulosti
osobitné miesto?
59 rozhovor – Tomašák Jakub, Ing. arch.

Televízna veža na Kamzíku : Pražáci urobili popreplietané, ale musí to mať čistú formu.
niekoľko alternatív, ktoré predložili na útvar Pozrite sa, architekt by mal vedieť základy
hlavného architekta Bratislavy. Ani jedna statiky, betónových konštrukcií bez týchto
alternatíva neprešla, pretože sa tam vlastných poznatkov a bez statika sa len
objavovala stavba charakteru vežiaka s 15- ťažko môže pustiť do inžinierskych stavieb.
20 podlažiami, so štvorcovým alebo Architekt musí byť vždy vedúcou osobnosťou
obdĺžnikovým pôdorysom. Hlavný architekt a pri takýchto stavbách musí vedieť, čo si
mesta nesúhlasil aby taká stavba trčala na môže dovoliť.
Bratislavou, ktorú by bolo vidieť takmer až s Pozn. text upravil Marián Morávek
Trnavy a preto ich žiadal aby to malo
architektonický výraz. Ich ďalší pokus
podobného charakteru opäť neprešiel a tak
povedali : keď ste tu v Bratislave takí múdri,
urobte si to sami. Spojprojekt poverený touto
úlohou ma oslovil, či by som nebol ochotný s
nimi na tom spolupracovať. Mi sme to robili
bez akéhokoľvek nároku na odmenu, išlo
nám hlavne o to, aby mesto malo niečo
zaujímavé, keď už sa do toho investovali
peniaze. Hlavným inžinierom projektu bol
Stanislav Hájek, hlavný statik doktor Jiří
Kozák a náš prvý návrh bola štíhla vertikála
podobná iným klasickým televíznym vežiam
vo svete. Po čase sme zistili, že potrebujú
priestor pre ďalšie technologické zariadenia
a tak sme sa dostali do polohy “fľaše“ nad
vinohradmi. Tvar fľaše sme si vybrali kvôli
vinohradom rozprestierajúcim sa pod
Kamzíkom. Výsledná konštrukcia sa síce
nepodobá verne na fľašu, ale má taký trochu
charakter jej tvaru. Vychádzali sme z toho,
že veža musí mať svoju náplň a tak sme si
povedali, že všetky tieto funkcie, ktoré
televízna veža má mať, dáme do toho
vlastného objektu. Takže je to vlastne objekt
televíznej veže a nie je to typická veža.

Predpokladajme, že študent technických

disciplín, či už stavebníctva alebo
architektúry si nájde prostredníctvom
školských zadaní cestu k inžinierskym
stavbám. Téma ho zaujme natoľko, že po
skončení štúdií by v praxi rád participoval v
tvorivom procese navrhovania inžinierskych
stavieb. Čo by ste mu poradil ako pedagóg
alebo ako človek činný v praxi?
Architektom, ktorí by sa chceli venovať
inžinierskym stavbám by som doporučoval,
aby boli tak trochu jednoduchší. Výsledné
návrhy nemajú byť krížom-krážom
60 rozhovor – Tomašák Jakub, Ing. arch.

Televízna veža Bratislava - Kamzík

Autori : architekt J. Tomašák,

hlavný inžinier - Ing. Stanislav Hájek,
hlavný statik - Ing. Dr. Jiří Kozák

výška : 200m

realizácia : postavené v roku 1973

obr.114

obr.115 obr.116 obr.117

61
V závere práce poukážem na niektoré
skutočnosti, ktoré sa mi postupne vynárali pri
písaní teoretickej diplomovej práce. Ako som
spomenul v úvode text má byť prípravou pre
praktický diplomový projekt. Myslím, že účel,
v ktorý som dúfal, práca pre mňa splnila.
Uviedla ma do problematiky veží a súbežne
som prešiel prvými fázami návrhov veže
praktického diplomového projektu.
Domnievam sa, že predstavivosť živená
poznatkami z danej témy prináša žiadané
nápady.
Pri vymedzení pojmu veža som narazil na
rozpor medzi monumentom a vežou, ktorý sa
mi nejaví tak jednoznačne ako pri
formulovaní v kapitole č.2. Uvedomil som si,
že zvolené príklady veží Art tower Mito
a Washington monument majú vo svojej
výške v prvom rade symbolický obsah, čo ich
radí viac medzi monumenty. Používanie
týchto stavieb v súčasnosti ako výhliadkové
objekty ich posúva viac do kategórie
výhliadkových veží. Otvára sa tu teda určitý
priestor pre diskusiu.
Navrhovanie inžinierskych vertikálnych
stavieb nesie so sebou zvýšenú pozornosť
voči okolitej krajine. Dôvodom je hlavný
parameter stavby, ktorým je výška. Veža sa
často uplatňuje na horizonte, tým že
prevyšuje okolitú zástavbu /Cn tower/ alebo
je umiestnená v prírodnom prostredí na
vyvýšenom mieste /vysielač Ještěd/. Pôsobí
ako výrazný orientačný bod a symbolizujúci
znak. Príkladom môže byť televízna veža na
Kamzíku v Bratislave, ktorú vidieť už z diaľky
pri príchode do mesta po diaľnici D1. Svojou
hmotou pripomína blížiaci sa cieľ cesty, či už
sa pozorovateľ so stavbou stotožňuje alebo
nie. Vidím tu, väčšiu zodpovednosť tvorcov
voči okoliu, priestoru regiónu, mesta alebo
dediny, ktoré vertikálnou stavbou dotvárajú.
Poloha vysokej štruktúry na exponovanom
mieste len potvrdzuje rolu architekta
v pracovnom tíme spolupracujúcom na
projekte inžinierskej stavby. Podľa statika
prof. Zoltána Agócsa boli v minulosti
inžinierske stavby doménou inžinierov. No v
kapitole č.3 a v literatúre, z ktorej som čerpal
sa stretávam s vydarenými projektmi, pri
ktorých architekt v minulosti významne
záver
participoval na výslednej podobe diela /La
tour Eiffel – Stephen Sauvestre/. Kladiem si
otázku, ako sa môže architekt v našich
podmienkach presadiť v sfére inžinierskych
stavieb. Jeden z návodov môže poskytovať
životopis staviteľa Santiaga Calatrvavu, ktorý
ukončil vzdelanie na Escuela Tecnica
Superior de Arquitectura vo Valencii
a obdržal diplom z architektúry a následne
nato viedli jeho kroky k štúdiu stavebného
inžinierstva v Zürichu /Ph.D. obdržal v roku
1979/. Kombinácia architekta so stavebným
inžinierstvom sa prejavuje v technickom
sebavedomí, ktoré cítiť z jeho čistých foriem
/telekomunikačná veža, Barcelona,
Španielsko/. Ďalšiu alternatívu som si
uvedomil pri rozhovore s prof Zoltánom
Agócsom, kde vidím priestor v špecializácií
architektúry pozemných stavieb
a architektúry inžinierskych stavieb, ktorá by
vychovávala absolventov s prehľadom
v problematike. Zdá sa mi, že na Slovensku
v súčasnosti postrádam projekty veží väčších
mierok /televízna veža na Kamzíku – 200m/,
čo môže byť dôsledok nedostatku
odborníkov s projekčnou praxou v tejto
oblasti, ale i ekonomickej klímy a trhu ,ktorý
si jednoducho podobné stavby nežiada.
Priestor pre stavbu veží na Slovensku vidím
napríklad v projektoch výhliadkových
rozhľadní, lemujúcich turistické cesty,
poskytujúce návštevníkom pohľady na
pútavú prírodnú krajinu /rozhľadňa Veľká
Homola/. Inšpiratívne pôsobia rozhľadne
v susedných Čechách, kde je tradícia týchto
stavieb bohatá /http://www.rozhlednyunas.cz/.
Príklad vodnej veže v Örebro v kapitole
č.4.1.3 zasa poukazuje na možnosti
architektonizovania vodných veží voľne
roztrúsených po krajine. Možnosti ľudstva
stavať vysoké štruktúry v súčasnosti sú
rozsiahlejšie ako to naznačujú existujúce
stavby. Dôkazom je napríklad štúdia 840m
vysokej Millenium Tokio tower od Fosters
and partners. Výšková budova je navrhnutá
v tvare ihly podporovaná špirálovitou
oceľovou kostrou. Využíva vertikálny
komunikačný systém pozostávajúci z
veľkých rýchlovýťahov /vertikálne metro/
schopných pojať 160cestujúcich. Síce som
62 záver

v texte pojmy veža a mrakodrap /výšková

budova – Sears tower/ vzájomne odlíšil, no
v staviteľstve sa tieto dve štruktúry vzájomne
doplňujú a inšpirujú. Majú totiž obdobné
konštrukčné problémy, pri ktorých hrá
významnú rolu vietor. Hranica výškových
budov sa neustále posúva. Pri vežiach mám
však dojem určitých limitov, pretože ich
výška závisí od funkcie ktorú nesú. Napríklad
výška výhliadkovej veže je limitovaná
viditeľnosťou pozorovaného objektu, ktorá sa
pri určitej výškovej úrovni znižuje. Pri vežiach
so spojovacím účelom je zasa určujúca
výška okolitej zástavby alebo prekážok
v okolitej krajine, ktoré by mohli brániť
prijímaniu a vysielaniu signálov /CN tower/.
Pre ďalšie posúvanie limitov stavby veží
budú dôležité nové materiály
charakterizujúce konštrukčné možnosti a
nové systémy vertikálnej dopravy
umožňujúce pohodlný transport cestujúcich.
Myslím si, že ďalším dôležitým faktorom je aj
otázka bezpečnosti vysokých štruktúr,
pretože tento psychologický moment po
udalostiach z 11.9.2001 v New Yorku
predstavuje významný fenomén
pri premýšľaní o návrhoch veží.

obr.118
63 použité zdroje

8 Použité zdroje

8.1 Zoznam použitej literatúry

Kenneth Frampton : Moderní architektura, Praha, Academia 2004

Ing. Dr. Jiří Kozák CSc. : Ocelové stožáry a veže, Praha, STNL 1990
Erwin Heinle, Fritz Leonhardt : Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
Jonathan Glancey : Moderní architektura /nejvýznamnejší svetové stavby 20. stoleti/, Albatros
2004
Abram Marder : Kov v Architektúre, Bratislava, Alfa 1989
Doc. Ing. arch. Dr. Bohuslav Syrový, CSc. : Architektura – Oborové encyklopedie STNL, Praha,
STNL 1972
Časopis : Arch o architektúre a inej kultúre 7/2002
Časopis : Staviteľ 3/2000
e-Časopis : Civil engineering magazine 7/2001

8.2 Zoznam internetových stránok

http://www.bartleby.com
http://www.allwords.com
http://www.m-w.com
http://www.globalspec.com
http://www.jested.cz
http://www.ikoktejl.cz
http://www.arttowermito.or.jp
http://www.structurea.net
http://www.orebro.se
http://www.mojweb.sk/outdoor/pezinok.html
http://www.greatbuildings.com
http://www.glasssteelandstone.com
http://.en.wikipedia.org
http://www.tour-eiffel.fr
http://www.archiweb.cz
http://www.great-towers.com
http://www.cntower.ca, http://www.structurae.net
http://divysveta.webz.cz
http://www.cee.cornell.edu/research/case_study/cn
http://www.glasgowarchitecture.co.uk
http://www.rampantscotland.com
http://www.glasgowsciencecentre.org/
http://www.tower.cz/
http://www.sumitsays.com

8.3 Zoznam použitých obrázkov

obr.1 Tour Sans Fins /nekonečná veža/, Paris-La Defence, Francúzko, internet :
http://cube.phlatt.net/forums
64 použité zdroje

obr.2 najvyšší kotvený stožiar na svete postavený v roku 1970 pri Varšave,
Poľsko, Erwin Heinle, literatúra : Fritz Leonhardt, Türme aller Zeiten aller kulturen,
Stuttgart , DVA 1990
obr.3 stožiar vedenia 220kV v Cádizu, Španielsko, literatúra : Erwin Heinle, Fritz
Leonhardt, Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.4 Socha slobody, pohľad spredu, Ellis Island, New York, USA,
internet : http://www.structurae.net
obr.5 Socha slobody, pohľad zozadu, Ellis Island, New York,
internet : http://www.structurae.net
obr.6 pylón - Nový Most, Bratislava, Slovensko, pohľad z hradného vrchu, internet :
fotogaléria http://www.imhd.sk
obr.7 vežové žeriavy, výstavba televíznej veže Praha – Žiškov, Česká republika,
internet : http://www.tower.cz/
obr.8 vežové žeriavy, výstavba televíznej veže Praha – Žiškov, internet :
http://www.tower.cz/
obr.9 Coalbrookdale bridge cez rieku Severn, Anglicko, internet :
http://www.brantacan.co.uk
obr.10 Brooklyn bridge, New York, internet :
http://www.structurae.net
obr.11 Elisha Geaves prezentuje svoj vynález bezpečnostného výťahu 30.mája 1854 pri
príležitosti Svetovej výstavy v New Yorku, internet : http://www.thehistorynet.com
obr.12 bezpečnostný výťah, Elisha Graves, New York 1854, internet :
http://www.northwestern.edu
obr.13 Kryštálový palác, postavený v roku 1851 pre Veľkú výstavu v Londýne, internet :
http://www2.truman.edu
obr.14 viadukt Garabit cez rieku Truyere, Francúzko, internet : http://mondeferrobb.free.fr
obr.15 Eiffelova veža, Champ de Mars, Paríž, Francúzko, internet :
http://www.tour-eiffel.fr
obr.15 Eiffelova veža, nákres, Champ de Mars, Paríž, internet :
http://www.tour-eiffel.fr
obr.17 projekt pamätníka III. Internacionály, literatúra : Abram Marder, Kov v Architektúre,
Bratislava, Alfa 1989
obr.18 sieťová veža v tvare jednodielneho rotačného hyperboloidu, literatúra : Abram
Marder, Kov v Architektúre, Bratislava, Alfa 1989
obr.19 Empire State Building, New York , literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt, Türme
aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.20 projekt knihovníckeho inštitútu V.I. Lenina v Moskve, literatúra : Abram Marder,
Kov v Architektúre, Bratislava, Alfa 1989
Doc. Ing. arch. Dr. Bohuslav Syrový, CSc. : Architektura – Oborové encyklopedie
STNL, Praha, STNL 1972
obr.21 Atómium, Brussel, Belgicko, internet : http://www.gphmi.sk
obr.22 Notre Dame du Raincy, Francúzko literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt,
Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.23 Tour d´Orientation v Grenobli, Francúzko, literatúra : Erwin Heinle, Fritz
Leonhardt, Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.24 Budovy závodov firmy Fiat, Turino, Taliansko, literatúra : Kenneth Frampton,
Moderní architektura, Praha, Academia 2004
obr.25 letecké hangári v Orly, Francúzsko, internet : http://www.structurae.net
obr.26 veža rádiového vysielača Kominterna v Moskve, Sovietsky Zväz, literatúra : Abram
Marder, Kov v Architektúre, Bratislava, Alfa 1989
65 použité zdroje

obr.27 televízna veža Stuttgart, Nemecko, literatúra Erwin Heinle, Fritz Leonhardt, Türme
aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.28 vysielač Ještěd, Česká republika, internet : http://www.liberec.2004.wz.cz
obr.29 Art tower Mito, situácia, internet : http://www.arttowermito.or.jp
obr.30 Örebro water tower, Švédsko, internet : http://www2.orebro.se
obr.31 vysielač Ještěd, internet : http://www.liberec.2004.wz.cz
obr.32 vysielač Ještěd, internet : http://www.zzz.cz
obr.33 vysielač Ještěd, pohľad nočný, internet : http://mujweb.cz
obr.34 vysielač Ještěd, detail konštrukcia, literatúra : Ing. Dr. Jiří Kozák CSc., Ocelové
stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.35 vysielač Ještěd, zvislý rez, vysielač Ještěd, pohľad nočný, literatúra : Ing. Dr. Jiří
Kozák CSc., Ocelové stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.36 vysielač Ještěd, pôdorys, vysielač Ještěd, pohľad nočný, literatúra : Ing. Dr. Jiří
Kozák CSc., Ocelové stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.37 Art tower Mito, Japonsko, situácia – multifunkčný kultúrn areál,
internet : http://www.arttowermito.or.jp
obr.38 Art tower Mito, internet : http://www.arttowermito.or.jp
obr.39 Art tower Mito, konštrukcia s titánovým opláštením,
internet : http://www.arttowermito.or.jp
obr.40 Art tower Mito, obnažená konštrukcia bez titánového opláštenia,
internet : http://www.arttowermito.or.jp
obr.41 Art tower Mito, interiér, internet : http://www.arttowermito.or.jp
obr.42 Art tower Mito, vstup do veže, internet : http://www.arttowermito.or.jp
obr.43 Örebro water tower, internet : http://www2.orebro.se
obr.44 Örebro water tower, zvislý rez, internet : http://www.orebro.se
obr.45 Örebro water tower, internet : http://www2.orebro.se
obr.46 Örebro water tower,výhliadková plošina, internet : http://www.nybyggarna.se
obr.47 Örebro water tower, detail konštrukcie, internet : http://www.orebro.se
obr.48 Rozhľadňa Veľká Homola, Malé Karpaty, Slovenská republika, časopis : Arch o
architektúre a inej kultúre 7/2002
obr.49 Washington monument, Washington D.C, USA, internet :
http://en.wikipedia.org/wiki/Washington_Monument
obr.50 Eiffel tower, Paris, Francúzsko, internet : http://www.tour-eiffel.fr
obr.51 CN Tower, Toronto, Kanada, internet : http://www.structurae.net
obr.52 rozhľadňa Veľká Homola, časopis : Arch o architektúre a inej kultúre 7/2002
obr.53 rozhľadňa Veľká Homola, detail konštrukcie, časopis : Arch o architektúre a inej
kultúre 7/2002
obr.54 rozhľadňa Veľká Homola, schematický pohľad, časopis : Arch o architektúre a inej
kultúre 7/2002
obr.55 rozhľadňa Veľká Homola, schéma konštrukčného riešenia, časopis : Arch o
architektúre a inej kultúre 7/2002
obr.56 rozhľadňa Veľká Homola, pôdorys vstupu, časopis : Arch o architektúre a inej
kultúre 7/2002
obr.57 rozhľadňa Veľká Homola, detail konštrukcie, internet : http://www.sprievodca-
slovensko.sk
obr.58 rozhľadňa Veľká Homola, pôdorys vstupnej časti, časopis : Arch o architektúre a
inej kultúre 7/2002
obr.59 Washington monument, internet :
http://en.wikipedia.org/wiki/Washington_Monument
obr.60 Washington monument, pohľad z hora, internet : http://www.structurae.net
66 použité zdroje

obr.61 Washington monument, schematický pohľad, rez priečny a rezy vodorovné,

internet : http://memory.loc.gov
obr.62 Washington monument, pôvodný návrh, internet : http://www.chezjack.com
obr.63 Washington monument, dnešný stav, internet : http://intranet.wcl.american.edu
obr.64 Washington monument, lešenie pri rekonštrukcii, internet : http://www.cif.org
obr.65 Eiffel tower, Paríž, Francúzsko, internet : http://www.structurae.net
obr.66 Eiffel tower, predchádzajúci návrh, literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt,
Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.67 Eiffel tower, finálny návrh, literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt, Türme aller
Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.68 Eiffel tower, literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt, Türme aller Zeiten aller
kulturen, Stuttgart , DVA
obr.69 Eiffel tower, špica veže , literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt, Türme aller
Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA
obr.70 Eiffel tower, detail konštrukcie , internet : http://www.structurae.net
obr.71 Eiffel tower, montáž oceľovej konštrukcie, literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt,
Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA
obr.72 Eiffel tower, výťah na druhú plošinu vo výške 113m , literatúra : Erwin Heinle, Fritz
Leonhardt, Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA
obr.73 CN Tower, kontext mesta Toronto, Kanada, literatúra : Erwin Heinle, Fritz
Leonhardt, Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.74 CN Tower, Skypod, literatúra : Erwin Heinle, Fritz Leonhardt, Türme aller Zeiten
aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.75 CN Tower, zužujúci sa driek s výťahovou dráho v pohľade, literatúra : Erwin Heinle,
Fritz Leonhardt, Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990
obr.76 CN Tower, podlaha výhliadky, internet :http://www.cntower.ca
obr.77 CN Tower, výstavba - driek, internet :
http://www.cee.cornell.edu/research/case_study/cn
obr.78 CN Tower, výstavba - driek, internet :
http://www.cee.cornell.edu/research/case_study/cn
obr.79 CN Tower, výstavba - základy, internet :
http://www.cee.cornell.edu/research/case_study/cn
obr.80 Glasgow tower, internet : http://www.glasgowarchitecture.co.uk
obr.81 Televizní věž Praha – Žiškov, internet : http://www.tower.cz/
obr.82 Skylon, internet : http://www.packer34.freeserve.co.uk
obr.83 Glasgow tower, Škótsko, internet : http://www.glasgowarchitecture.co.uk
obr.84 Glasgow tower, výstavba, internet : e-magazín : Civil engineering magazine
7/2001
obr.85 Glasgow tower, schematický pohľad, e-magazín : Civil engineering magazine
7/2001
obr.86 Glasgow tower, schematický pohľad, e-magazín : Civil engineering magazine
7/2001
obr.87 Glasgow tower, plán otáčavého zariadenia, e-magazín : Civil engineering
magazine 7/2001
obr.88 Glasgow tower, vodorovný rez +82.325 to +94.325, e-magazín : Civil engineering
magazine 7/2001
obr.89 Glasgow tower, vodorovný rez +46.325 to +76.325, e-magazín : Civil engineering
magazine 7/2001
obr.90 Glasgow tower, vodorovný rez +40.325, e-magazín : Civil engineering magazine
7/2001
67 použité zdroje

obr.91 Televizní věž Praha – Žiškov, internet : http://www.skyscrapecity.com

obr.92 Televizní věž Praha – Žiškov, veža v kontexte mesta, internet :
http://praha.zazrcadlem.cz
obr.93 Televizní věž Praha – Žiškov, schematický pohľad a typické vodorovné rezy,
literatúra : Ing. Dr. Jiří Kozák CSc., Ocelové stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.94 Televizní věž Praha – Žiškov, výstavba - riadiace centrum, internet :
http://www.tower.cz
obr.95 Skylon, internet : http://www.skyscrapernews.com/lost_wonders.htm
obr.96 Skylon, nočný pohľad, internet : http://www.packer34.freeserve.co.uk
obr.97 Skylon, panoráma dnešného Londýna s novým Skylonom, internet :
http://www.guardian.co.uk
obr.98 Skylon, obnažená konštrukcia drieku, internet : internet :
http://www.packer34.freeserve.co.uk
obr.99 Skylon, postupná montáž, internet : internet : http://www.packer34.freeserve.co.uk
obr.100 Skylon, internet : http://www.nationalarchives.gov.uk
obr.101 Skylon, nočný pohľad, internet : http://www.nationalarchives.gov.uk
obr.102 strážna veža s pútnou cestou, hyberboloid , škica : Marián Morávek
obr.103 strážna veža s pútnou cestou, zrezaný kužel, škica : Marián Morávek
obr.104 “lapač slnka“, škica : Marián Morávek
obr.105 “posledný krok“ súčasťou veže, škica : Marián Morávek
obr.106 fázy valca s tekutinou, škica : Marián Morávek
obr.107 “vznášajúci sa driek", pohľad z úrovne terénu, škica : Marián Morávek
obr.108 “vznášajúci sa driek", pohľad z výšky, škica : Marián Morávek
obr.109 3 x “vznášajúci sa driek", pohľad z úrovne terénu, škica : Marián Morávek
obr.110 3 x “vznášajúci sa driek", pohľad z výšky, škica : Marián Morávek
obr.111 Osvetľovací stožiar štadiónu Šk Slovan Bratislava – Tehelné pole, Bratislava,
Slovenská republika, internet : http://www.bratislava.sk
obr.112 Osvetľovací stožiar štadiónu Šk Slovan Bratislava – Tehelné pole, osvetľovací
panel s halogennými svietidlami, literatúra : Ing. Dr. Jiří Kozák CSc., Ocelové
stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.113 Osvetľovací stožiar štadiónu Šk Slovan Bratislava – Tehelné pole, literatúra : Ing.
Dr. Jiří Kozák CSc., Ocelové stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.114 televízna veža Bratislava – kamzík, Slovenská republika, internet :
http://www.bratislava.sk
obr.115 televízna veža Bratislava – kamzík, internet : http://www.bratislava.sk
obr.116 televízna veža Bratislava – kamzík /celková dispozícia veže/, literatúra : Ing. Dr.
Jiří Kozák CSc., Ocelové stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.117 televízna veža Bratislava – kamzík, internet : literatúra : Ing. Dr. Jiří Kozák CSc.,
Ocelové stožáry a veže, Praha, STNL 1990
obr.118 idea televíznej veže pre Casablancu, Maroko, literatúra : Erwin Heinle, Fritz
Leonhardt, Türme aller Zeiten aller kulturen, Stuttgart , DVA 1990