ZSADN PRINCPY POMOCI OSOBM PREIVM DOMCE NSILIE Andrej Mtel, Ladislav Roman, Martina tepanovsk Vysok kola

zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety Bratislava Zhrnutie Domce nsilie je deviciou a osobitm socilno-patologickm javom rodiny. Medzi dleit zsadn princpy v procese pomoci osobm preivm domce nsilie patria priorita zabezpeenia ochrany a bezpeia, repektovanie prva na sebaurenie, dvernos, mlanlivos, posilnenie a zmocnenie, poradenstvo zameran na osobu a vzah. Dleit je aj multidisciplinrna spoluprca a z celospoloenskho hadiska dsledn politika nulovej tolerancie. Kov slov Domce nsilie, poradenstvo, princpy, preiv, zsadn princpy. Summary Domestic violence is described as a deviation and a particular social pathological phenomenon within a family. Among important basic principles of complex help to survivors of domestic violence belong priority of protection and safety, respect right to selfdetermination, confidentiality, secrecy, empowerment, counselling focused on person and relationship. Important is also multi-agency work a policy of zero tolerance. Key words Domestic violence, counselling, principles, survivor, basic principles. vod Domce nsilie je jednm z najzvanejch socilno-patologickch javov. Jestvuje viacero rznorodch teri prin jeho vzniku a prstupov k jeho plnmu odstrneniu zo spolonosti. Napriek tejto rznorodosti je mon z hadiska klinickej socilnej prce identifikova ist zsadn princpy innej komplexnej pomoci osobm preivm domce nsilie. V predloenom prspevku sa poksime o identifikovanie a popis prve tchto zsadnch princpov, ktor s dleit pre klinick socilnu prcu s touto cieovou skupinou. Terminologick uvedenie Domce nsilie je deviciou a osobitm socilno-patologickm javom rodiny. Sasn spolonos ho rozpoznva ako nekonformn sprvanie s negatvnymi dsledkami pre jednotlivcov, rodiny i cel spolonos. Mtel (2010, s. 112) definuje domce nsilie ako dlhodob zneuvanie moci, ktor sa odohrva v rmci rodinnch, i partnerskch vzahov, ale aj po ich rozpade, zvyajne v rmci spolonho obydlia. Domce nsilie zaha nielen fyzick a sexulne formy nsilia, ale aj psychick pokodzovanie, socilne a ekonomick strdanie. Pokodenmi bvaj najm deti, eny, seniori, alebo in osoby, ktor sa zneuvaniu moci nedoku svojpomocne a nleite brni. Vzhadom na to, e domce nsilie je pomerne krtko skman fenomn, panuje znan nejednotnos v terminolgii, defincich, prstupoch k jeho identifikovaniu a innmu odstraovaniu. Vo veobecnosti sa rozliuje pomenovanie nsilia poda miesta inu od pomenovania subjektu obet poda rodu. V prvom prpade sa pouva oznaenie nsilie v rodine (angl. Violence in Family), resp. domce nsilie (Domestic Violence). Obeami 1

nsilia v rodine nemusia by len eny a deti, ale aj star udia, telesne a psychicky postihnut osoby, ba dokonca aj dospel zdrav mui. Vzhadom na eny sa hovor o nsil voi enm (Violence against Woman), ktor sa me odohrva kdekovek, nielen v rodine. V minulosti boli pouvan aj alie vrazy ako zneuvan ena (abused Woman), bit ena (battered Woman), intmne nsilie (Intimate Violence), zneuvanie partnera (Partner Abuse) a podobn. Vzhadom na vek rozliujeme najm domce nsilie pchan voi dospelej osobe od domceho nsilia pchanho na deoch a nsilia pchanho na senioroch. V svislosti s domcim nsilm voi deom sa rozhodujcim vrazom stal syndrm CAN, ie syndrm tranho, zneuvanho a zanedbvanho dieaa. Zdravotncka komisia Rady Eurpy ho v roku 1992 definovala ako pokodenie fyzickho, psychickho alebo socilneho stavu a vvoja dieaa, ktor vzniklo dsledkom nie nhodnho konania rodiov alebo inej dospelej osoby, ktor je v danej spolonosti hodnoten ako neprijaten (Patoka, 2009, s. 170). A koncom 90-tych rokov 20. stor. sa niektor vskumnci zaali zaobera aj problmom domceho nsilia pchanho na muoch i inch pecifickch skupinch, akmi s seniori, osoby s mentlnym alebo fyzickm postihnutm, imigrantky at. Rizikov faktory domceho nsilia a prstupy k jeho odstrneniu Prehad teri pokajcich sa o vysvetlenie domceho nsilia v partnerskch vzahoch poskytuje naprklad Conwayov (1998) i u ns Marvnov-Vargov (2008, s. 23-36). V sasnosti sa vak opaj tzv. jednofaktorov terie, ktor nemerne akcentuj vhradne jednu prinu vzniku nsilia (napr. poruchu osobnosti, tradin genderov normy a pod.). Conwayov preto pe o modely, ktor kombinuje viacer terie (a causation model Combinnig the Theories). V tomto duchu Svetov zdravotncka organizcia v roku 2002 zverejnila tdiu, v ktorej uvdza podnetn a prehadn tabuku rozlinch faktorov zvyujcich riziko nsilia voi enm (In Krug et al., 2002). Tto je mon v istch obmench poui aj u inch foriem domceho nsilia.
Individulne Faktory Faktory Spoloensk faktory vzahu komunity faktory mlad vek manelsk slab postihy tradin konflikt komunity voi genderov nadmern pitie domcemu normy alkoholu labilita nsiliu (DN) manelstva spoloensk depresie chudoba normy musk poruchy podporujce dominancia mal osobnosti nsilie v rodine spoloensk nzke kapitl ekonomick vzdelanie stres nzky prjem rodina ijca svedok alebo v chudobe obe nsilia v detstve Tabuka . 1 Faktory zvyovania rizika nsilia voi enm (WHO, 2002)

Osoby, intitcie a organizcie poskytujce pomoc obetiam domceho nsilia vychdzaj z rznorodch motvov, hodnt, teri a prstupov. Poda irtkovej (2006) dnes veda seba koexistuj dva hlavn pohady na domce nsilie: kriminologick a feministick. Obidva zhodne predpokladaj, e domce nsilie sa zsadne odliuje od inch podb nsilia a kriminality. Feministick prstup otvorene deklaruje svoju zaujatos pre ensk, respektve genderov perspektvu. Kriminologick prstup definuje domce nsilie bez ohadu na pohlavie pchatea a obete. Autori tohto prspevku pozoruj na Slovensku tri zkladn prstupy: feministick zameran takmer vhradne na nsilie pchan mumi na ench, chpan primrne (resp. a vlune) ako rodovo podmienen. Aktivity voi nemu s sasou 2

irieho genderovho kontextu s cieom dosiahnutia plnej rodovej rovnosti medzi enami a mumi, vrtane presadzovania prva ien na ukonenie tehotenstva. udsko-prvny domce nsilie je chpan ako poruovanie udskch prv obanov bez ohadu na rod i vek. Boj proti nemu je sasou ochrany udskch prv kadho loveka bez rozdielu; kresansk motivciou k angaovanosti voi osobm, ktor preili domce nsilie, je viera, ktor sa prakticky vyjadruje lskou k blnym, zvl tm, ktor si nedoku sami pomc. Kontextom pomoci je sluba lsky, teda charita alebo diakonia. Jej sasou je ochrana udskho ivota od jeho poatia. Kee jednotliv prstupy vychdzaj z odlinch hodnotovch orientci, prinaj aj do procesu pomoci rznorod akcenty a vzjomn konfrontcie (napr. prvo eny na preruenie tehotenstva u feministiek vs. prvo nenarodenho dieaa na ivot u kresanov; princp eny pomhaj enm u feministiek vs. genderov nerozliovanie pomhajcich pracovnkov u ostatnch). V prspevku sa poksime o predstavenie tch princpov, ktor mono povaova za spolon pre vetky zmienen orientcie, a ktor patria k zsadnm princpom klinickej socilnej prce s obeami domceho nsilia. Priorita ochrany a bezpeia Prioritou pri vskyte domceho nsilia je pre socilnych pracovnkov zabezpeenie ochrany a bezpeia (safety) ohrozenej osoby, resp. viacerch ohrozench osb (napr. matky s demi, resp. viacerch det). Vzhadom na diagnostick proces je preto dleit rozpozna mieru ohrozenia dotknutch osb a pozna vetky dleit rizikov faktory. Vzhadom na zabezpeenie ochrany a bezpeia osb preivch domce nsilie, zohrva rozhodujcu lohu polcia ako prv kontaktn intitcia. Na Slovensku, podobne ako v inch krajinch, odbornci na domce nsilie dlhodobo usilovali o rozrenie prvomoci polcie o intitt vykzania nsilnej osoby. Tento je nielen varovnm signlom pre osobu sprvajcu sa nsilne, ale nm zkonodarn orgny dvaj najavo, e uprednostuj prvo na ochranu ivota, zdravia a udskej dstojnosti obet domceho nsilia pred ochranou vlastnckych a uvateskch prv. Zrove sa men stratgia, e unika z domu nemusia obete v praxi asto bez dokladov, peaz a osobnch vec ale prbytok by mala opusti nsiln osoba na zklade rozhodnutia polcie, resp. po uplynut stanovenej doby rozhodnutm sdu. Otzkou pri zabezpeovan ochrany obet cez intitt vykzania je (ne)primeranos zkonom stanovenej doby (na Slovensku m polcia prvomoc vykzania maximlne 48 hodn) ako aj samotn realizcia vykzania, resp. jeho neuplatovanie v praxi. Alternatvnym miestom ochrany a bezpeia obet domceho nsilia s zaisten bezpen toisk. Nimi mu by v jednotlivch krajinch azylov domy, intervenn centr, krzov stredisk a alie druhy rezidencilnych socilnych sluieb (na Slovensku zariadenia ndzovho bvania). Prve pecializovan pobytov zariadenia socilnych sluieb a zariadenia socilno-prvnej ochrany det (na Slovensku najm krzov stredisk a detsk domovy) zabezpeuj 24 hodinov dostupnos pre ohrozen osoby. Tieto by mali spa aj zkladn tandardy bezpeia, v prpade potreby aj utajenia pobytu ohrozenej osoby, resp. utajenia adresy zariadenia. Repektovanie utajenia pobytu je dleit iada aj od samotnch uvateov sluieb, nakoko sa v praxi stva, e prve ony prezrdzaj adresu zariadenia nsilnm osobm. Osoby preivie domce nsilie zvyajne elia riziku, e djde k opakovanmu nsiliu. Nevyhnutnou sasou poskytovania poradenstva m by pomoc pri vyhodnocovan nebezpeenstva a bezpenostnho plnu. Tento by mal vychdza z aktulnej situcie ohrozench osb a mal by by pravidelne vyhodnocovan.

Prvo na sebaurenie Prvo na sebaurenie (right to self-determination) je jeden zo zkladnch princpov socilnej prce, ktor uznva prva a potreby uvateov socilnych sluieb slobodne robi vlastn rozhodnutia bez kontrolovania inmi. Dsledn repektovanie prva na sebaurenie a autonmiu plat aj u dospelch klietok a klientov, ktor preili domce nsilie. Sasou nsilia bvaj zvyajne aj psychick formy trania, ke nsiln osoba rozhodovala namiesto ohrozenej osoby a dsledne kontrolovala kad jej rozhodnutie. Socilni pracovnci by mali repektova vetky rozhodnutia dospelch osb uvajcich ich sluby, hoci s nimi vntorne neshlasia (napr. nvrat eny k nsilnmu partnerovi, odmietnutie poda na neho trestn oznmenie a pod.). Je vhradne na klientke, i vbec a do akej miery sa bude v svojom prpade angaova a sprva poda odporuen socilnej pracovnky. Vyvjanm tlaku na klientku sa nielene poruuj jej prva na sebaurenie a autonmiu, ale do istej miery sa takmto spsobom sprvania pribliuje socilny pracovnk k nsiliu, z ktorho chce ohrozen osoba vyjs. Zaujmav s v tejto svislosti sksenosti Marhnkovej (2006) z rozhovorov s klientkami ijcimi vo vybranch azylovch domoch. Zistila v nich, e ivot v azylovom dome prina niektor rysy, ktor sprevdzali spoluitie eny v bvalom (nsilnckom) vzahu. Podobne ako v predolom vzahu boli nten hlsi svoje odchody a vraca sa do domu v predpsan hodinu. eny asto vnmali usporiadanie prevdzky domu ako prli autoritatvne a obmedzujce. Traumatizujce boli pre ne aj procedry vedenia, ktor kad mesiac rozhodovali o ich pobyte. Preto jednm z cieov takchto zariaden by malo by zabrnenie tomu, aby sa ena po prchode do neho neocitla v podobnom detruktvnom vzahu. Kontrolujci partner by nemal by nahraden inou autoritou. Repektovanie prva na sebaurenie na druhej strane nie je absoltnym prvom. Jestvuj prpady, ke je limitovan klientkinou znenou schopnosou robi racionlne rozhodnutia (napr. v prpadoch niektorch duevnch chorb), v prpadoch poruovania prv inch alebo zkonnch nariaden, alej pri sebapokodzovan, v prpadoch pozbavenia osb spsobilosti na prvne kony, u maloletch det a podobne. Zvl v prpadoch, ke obeou je spolu s dospelou osobou aj diea, je dleit, aby socilni pracovnci prihliadali popri prve dospelej osoby na sebaurenie aj na ochranu prv a zujmov dieaa, ktor sa samo nedoke brni. Dvernos a mlanlivos V medzinrodnom etickom kdexe IFSW/IASSW (2004) sa explicitne uvdza, e socilni pracovnci maj zachovva dvernos informci o uoch, ktor uvaj ich sluby. Vnimky mu by odvodnen len na zklade vyej etickej poiadavky (akou je napr. ochrana ivota). V klinickej socilnej prci s obeami domceho nsilia je tto poiadavka naliehavejia z troch dvodov kvli zabezpeeniu ochrany, vzhadom na budovanie dvery v profesionlnom vzahu a sebadvery klientky, resp. klienta. Informovan shlas me by nstrojom k zvyovaniu sebavedomia osoby, ktorej sa v minulosti nikto na ni neptal, pretoe vetko dostvala prkazom a zsadn rozhodnutia za u robil niekto in. Posilnenie a zmocnenie V sasnej socilnej prci je jednm z najdleitejch princpov tzv. empowerment. Do sloveniny sa preklad dvomi vrazmi, ktor funkne vemi zko svisia posilnenie a zmocnenie. Na Slovensku sa asto pouva vraz pomoc k svojpomoci. Celkov posilnenie osoby preivej domce nsilie spova v pouvan rznorodch technk na posilovanie jej sebadvery, viery vo vlastn schopnosti a v zameran na jej siln strnky. Socilna pracovnka i pracovnk si musia dva pozor, aby sa nestali pre klientku zchrancom na ktorom sa stane zvisl. Dleit je podpori a zvrazni to zdrav a pevn, 4

o v loveku je. Cieom zmocnenia je, aby osoba prevzala kontrolu nad svojm ivotom a nebola zvisl od nsilnej osoby, ale ani od profesionlneho pracovnka alebo intitcie. Preto sasou pobytu osb preivch domce nsilie v zariadeniach socilnych sluieb je aj ich podpora v osamostatovan sa, pomoc v procese zamestnvania sa a pri hadan alieho bvania. Tun by autori upozornili na problematickos pouvania vrazu obe (domceho nsilia) v socilnej prci. Popri oprvnenom pouvan v kriminolgii, tento pojem nezriedka evokuje slabos, nemohcnos, pasivitu, i pokodenie... V anglickej literatre sa hovor o tom, e osoba je preivia (survivor), o pouvame aj v tomto prspevku. Osoby, ktor zaili domce nsilie, neboli len pasvnymi obeami, ale asto prijali aktvne stratgie, aby maximalizovali svoju bezpenos a ochranu svojich blzkych voi nsilnej osoby poda svojich monost a schopnost. Pomoc hadaj u svojich prbuznch, priateov, ale aj v mnohch intitcich a u profesionlnych odbornkov. Poradenstvo zameran na osobu a vzah Poda psychoterapeutky Hermanovej (2001, s. 186) prve ena m by autorkou, ale aj arbitrom svojho vlastnho procesu uzdravovania. Ostatn mu poskytn radu, pomoc, podporu, nklonnos a starostlivos, ale nemu vyliei. Tto skutonos plat aj pre pecializovan socilne poradenstvo s osobami preivmi domce nsilie. V rmci nedirektvneho prstupu Carla R. Rogersa (ktor ete nerozlioval medzi poradenstvom a terapiou) je to klientka, ktor je povaovan za odbornku vo svojom ivote. Poradkya sa sna iba o vytvorenie takho druhu vzahu, kde by tto odbornos mala priestor (Sollrov, 2005). V prvch tdich poradenskho procesu je pre enu najdleitejie, aby ctila, e poradca akceptuje a dveruje rozprvaniu jej vlastnho prbehu. Poradkya alebo poradca vytvra so enou vzah. Tento jej umouje hada a nachdza vlastn odpovede na problmy. Stredobodom pozornosti nem by problm (nsilie), ale osoba klientky. Vetky terie socilnej prce rozpoznvaj dleitos vzahov. Predsa niektor teoretici a klinick socilni pracovnci oznauj udsk vzahy za kov prvok celej socilnej prce a poradenstva. Poda nich samotn vzah socilneho pracovnka ku klientovi prina zmenu. Zle viac na kvalite osobnho vzahu, ne na pouitch pecifickch technikch, ktor uruj spokojnos a inok intervencie (Howe, 2009, s. 156). Obe domceho nsilia bola v nsilnom vzahu systematicky depersonalizovan. Namiesto zkladnho vzahovho rmca Ja Ty, osoba ijca s ou v domcnosti pristupovala k nej ako k ono (teda akoby k veci). Preto prve autentick, kongruentn a nepodmienen vzah poradkyne/ poradcu k uvateke sluieb ako OSOBE, teda vzah Ty Ja, me sm osebe psobi terapeuticky. Autori tohto prspevku sa identifikuj s nzorom, e poradenstvo osobm, ktor preili domce nsilie, by malo by poradenstvom zameranm na loveka v duchu rogersovskho prstupu terapie zameranej na klienta a v slade s teriami zaloenmi na dleitosti udskch vzahov. Multidisciplinrna spoluprca Na zaistenie bezpeia osb preivch domce nsilie je nevyhnutn, aby spolu kov intitcie, profesie a disciplny komunikovali a spolupracovali. Len tak je mon zvi dveru obet v systm pomoci a zastavi opakujci sa cyklus nsilia v rodine. Aktvna multidisciplinrna a interprofesijn spoluprca (multi-agency work) s almi pomhajcimi profesiami je pre klinick socilnu prcu s preivmi domce nsilie conditio sine qua non. Jednotliv profesie, disciplny a intitcie mu by dleitmi asami mozaiky komplexnej pomoci, ale len vtedy, ak s pevne pospjan pospolu. Ich prepojenm sa vytvor multidisciplinrna intervencia (obr. . 1). Aby sa takto komplexn mozaika poskladala, je

dleit ochota k spoluprci, dvera inm odbornkom, repektovanie ich prce a dobre fungujca koordincia.

Obr. . 1 Multidisciplinrna forma pomoci preivm domce nsilie (Zdroj: www.domacenasilie.info)

Celospoloensk prstup Globlna komunita mnohmi dokumentmi deklarovala zkladn udsk prva. Kad udsk bytos m prvo na dstojn ivot bez nsilia, ale aj povinnos repektova toto prvo u inch ud, vrtane tch, s ktormi ije v jednej domcnosti. Akkovek poruenie tohto prva je potom pre spolonos imperatvnou vzvou pre jeho inn odstraovanie. Nielen jednotlivci a pecialisti na domce nsilie, ale spolonos ako celok m povinnos realizova inn politiku nulovej tolerancie. Z hadiska metd socilnej prce je preto dleit, aby popri prpadovej socilnej prci jestvovali aj inn komunitn a celospoloensk programy prevencie a elimincie vetkch foriem domceho nsilia. Zver V prspevku sme sa snaili poukza na niektor princpy komplexnej pomoci osobm preivm domce nsilie, ktor povaujeme za zsadn pre klinick socilnu prcu s touto cieovou skupinou. Cieom prspevku nebol ich komplexn vpoet, ale skr nmet do diskusie ohadom spolonch postupov odstrnenia domceho nsilia, resp. zmiernenia jeho negatvnych dsledkov na preivie osoby v rmci zachovania plurality rznorodch prstupov. Zoznam bibliografickch odkazov BODNROV, B. FILADELFIOV, J., HOLUBOV, B. Reprezentatvny vskum vskytu a sksenosti ien s nsilm pchanom na ench (VAW) na Slovensku. Bratislava: IVPR, 2008. 196 s. CONWAY, H. L. Domestic Violence and the Church. Carlisle: Paternoster, 1998. 198 s. ISBN 0-85364-817-4. IRTKOV, L. Domc nsil. In Kriminalista, 2006, . 3. International Federation of Social Workers. Ethics in Social Work: Statement of Principles. Geneva: IFSW, 2004. 6

HERMAN, J. L. Trauma a uzdravenie. Bratislava: Aspekt, 2001. 342 s. ISBN 80-85549-24-7. HOWE, D. 2009. A Brief Introduction to Social Work Theory. Basingstoke : Palgrave Macmillan, 2009. 224 s. ISBN 978-0-230-23312-6. KRUG, E. G., DAHLBERG, L. L. et al. 2002. World report on Violence and Health. Geneva: WHO, 2002. MTEL, A. 2010. Domce nsilie ako socilno-patologick jav. In BARGEL, M. MHLPACHR, P. et al. Inkluze versus exkluze dilemata sociln patologie. Brno: MSD, 2010. ISBN 978-80-87182-12-3, s. 108-117. MTEL, A. 2009. Nae monosti pomoci enm obetiam domceho nsilia. Skalica: Alija, 2009. 200 s. ISBN 978-80-970083-1-4. MARHNKOV, J. Domc nsil vpovdi en ijcch v Azylovm dom. In Gender, rovn pleitosti, vzkum, ISSN 1213-0028, 2006, . 2, s. 46-50. MARVANOV-VARGOV, B., POKORN, D., TOUFAROV, M. Partnersk nsil. Praha: Linde, 2008. 160 s. ISBN 978-80-86131-76-4. PATOKA, J. Pro jsou zneuvan dti v dosplm vku vce nemocn. In Prevence raz, otrav a nsil, ISSN 1801-0261, 2009, ro. 5, . 2, s. 170-172. PINHEIRO, P. S. 2006. World Report on Violence against children. Geneva: United Nations, 2006. 375 s. SOLLROV, E. Aplikcie prstupu zameranho na loveka (PCA) vo vzahoch. Bratislava: Ikar, 2005. 200 s. ISBN 80-551-0961-3. Kontakt doc. PhDr. ThDr. Andrej Mtel, PhD. PhDr. Ladislav Roman, PhD. PhDr. Martina tepanovsk Katedra socilnej prce VZaSP sv. Albety v Bratislave Nm. 1. mja, . 1, P.O. Box 104, 810 00 Bratislava andrej.matel@gmail.com

Citovanie: MTEL, A. ROMAN, L. TEPANOVSK, M. 2011. Zsadn princpy pomoci osobm preivm domce nsilie. In: Politiky a paradigmata sociln prce. Co jsme zddili a co s tm udlme? Sbornk z konference. Zln : Univerzita Tome Bati, 2011, s. 164-169. ISBN 978-807318-994-5. (Pri citovan lnku prosm o oznmenie na e-mailov adresu: andrej.matel@gmail.com)