UNIVERZITA KOMENSKÉHO

PEDAGOGICKÁ FAKULTA
Katedra sociálnej práci

Anamaria Čanji

Sociologické vysvetľovanie samovraždenosti

Seminárna práca

Bratislava, januar 2023

Vyučujúci: Mgr. Miroslav Tížik, PhD.
Slávny francúzsky sociológ Emile Durkheim vo svojom slávnom diele Suicide: A Study in
Sociology, publikovanom v roku 1897, hovorí o výskyte samovrážd vo vzťahu k množstvu
faktorov, ktoré ju určujú. Základom úvah o tomto patologickom jave, podľa ktorého je moderná
spoločnosť do značnej miery bezmocná, sú výsledky výskumov v mnohých krajinách.
Durkheima zaujímalo, či je samovražda sociologickým problémom. Tento jav skúmal na základe
štatistických údajov z viacerých krajín, aby v jednom časovom období našiel spoločné konštanty.
Na základe výsledkov výskumu Durkheim usudzuje, že frekvencia samovrážd závisí od krajiny,
náboženstva, pohlavia, rodinného stavu, no frekvencia v každej z týchto kategórií sa nemení. Pre
komplexné vysvetlenie samovrážd preto nestačia len psychologické motívy, ale treba študovať aj
sociálne prostredie, ako príčinu zmeny samovrážd.
Durkheim analyzoval rozdiely medzi protestantmi a katolíkmi. Zistil nižšiu mieru samovrážd
medzi katolíkmi a teoretizoval, že je to spôsobené silnejšími formami sociálnej kontroly a
súdržnosti medzi nimi ako medzi protestantmi 1. „Takže všade bez výnimky, Protestanti ukazujú
oveľa viac samovrážd ako prívrženci iných vyznaní. Rozdiel je rôzny minimálne 20 až 30 percent
a maximálne 300 percent.“ (s.109)
Okrem toho Durkheim zistil, že samovraždy sú menej časté u žien ako u mužov, častejšie u
jednotlivcov ako u tých, ktorí majú romantických partnerov, a menej u tých, ktorí majú deti.
Okrem toho zistil, že vojaci páchajú samovraždy častejšie ako civilisti a napodiv je miera
samovrážd v čase mieru vyššia ako vo vojnách.
Na základe toho, čo videl v údajoch, Durkheim 2 tvrdil, že samovraždu môžu spôsobiť sociálne
faktory, nielen individuálne psychologické. Podľa Durkheima o výskyte samovrážd v sociálnej
skupine rozhodujú dve premenné – sociálna integrácia 3 (stupeň jednoty) a sociálna regulácia
4
(stupeň sociálnej normy). Durkheim uvádza, že samovražda sa mení nepriamo úmerne stupňu
integrácie sociálnych skupín. Vysoká miera samovrážd je podmienená vysokou, ale aj nízkou
mierou integrácie sociálnych skupín, na rozdiel od priemernej integrácie, kde je miera najnižšia.
To znamena, že sociálne integrovaná osoba je prepojená so spoločnosťou a vo všeobecnosti cíti,
že k nej patrí a že jej život má zmysel v sociálnom kontexte – má menšiu pravdepodobnosť, že
spácha samovraždu. Keď sa sociálna integrácia znižuje, ľudia častejšie spáchajú samovraždu.
Preto by sa spoločnosť podľa Durkheima mala integrovať na úroveň, kde jej členovia disponujú
„kolektívnym vedomím“ a usilovať sa o spoločné ciele.
Vysoká a nízka úroveň sociálnej regulácie ovplyvňuje vysokú mieru samovrážd, na rozdiel od
miernej regulácie, kde je miera výrazne nižšia.
Durkheim vyvinul teoretickú typológiu samovrážd, aby vysvetlil rôzne účinky sociálnych
faktorov a ako môžu viesť k samovražde.

1
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 109
2
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 53
3
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 175
4
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 233
Rozlišuje tri základné typy samovrážd: anomickú samovraždu, altruistickú samovraždu, a
egoistickú samovraždu.
Egoistická samovražda
K egoistickej samovražde dochádza, keď sa ľudia cítia úplne oddelení od spoločnosti. Ľudia sú
zvyčajne integrovaní do spoločnosti rolami, rodinnými a komunitnými väzbami a inými
sociálnymi väzbami. Keď sú tieto väzby oslabené odchodom do dôchodku alebo stratou rodiny a
priateľov, zvyšuje sa pravdepodobnosť egoistickej samovraždy. Starší ľudia, ktorí stratia tieto
spojenia, sú najviac ohrození sebeckou samovraždou.5
Altruistická samovražda
Altruistická samovražda nastáva vtedy, keď dochádza k nadmernej regulácii jednotlivcov
sociálnymi silami, takže človek bude donútený zabiť sa v prospech veci alebo pre spoločnosť
ako celok. Príkladom je niekto, kto spácha samovraždu z náboženských alebo politických
dôvodov, ako napríklad neslávne známi japonskí piloti kamikadze z druhej svetovej vojny alebo
únoscovia, ktorí v roku 2001 narazili do Svetového obchodného centra, Pentagonu a pole v
Pensylvánii. V takýchto sociálnych podmienkach sú ľudia tak silne integrovaní do sociálnych
očakávaní a samotnej spoločnosti, že sa zabijú v snahe dosiahnuť kolektívne ciele.6
Anomická samovražda
K anomickej samovražde dochádza, keď človek prežíva anómiu, pocit vylúčenia zo spoločnosti a
pocit nepatričnosti v dôsledku oslabenej sociálnej súdržnosti. Anómia sa vyskytuje v obdobiach
vážnych sociálnych, ekonomických alebo politických otrasov, ktorých výsledkom sú rýchle a
extrémne zmeny v spoločnosti a každodennom živote. Za takýchto okolností sa človek môže
cítiť natoľko zmätený a odpojený, že sa rozhodne spáchať samovraždu.7
Hoci Durkheim spomínal fatalistickú samovraždu z dôvodov logickej koherencie a okrem vyššie
uvedené poznámky pod čiarou nikde nie sú v knihe spomenuté (a nie sú na to žiadne viditeľné
dôvody, najmä keď má na mysli, že aj altruistická samovražda, ak sa budeme držať
Durkheimovho rámca, je sotva väčšia „historického významu“ a priamo mu je venovaná kapitola
a séria úvah posledné časti knihy) výskum ukazuje, že aj tento typ je aktuálny, ak sa od neho
upustí Západocentrický prístup.
Fatalistická samovražda
Durkheim8 hovorí, že k fatalistickej samovražde dochádza v podmienkach extrémnej sociálnej
regulácie, ktorá vedie k represívnym podmienkam a popieraniu seba a slobody. V takejto situácii
sa človek môže rozhodnúť radšej zomrieť, ako pokračovať v znášaní tlaku, ako je to v prípade
samovrážd medzi väzňami.

5
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. XIV
6
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 177
7
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 207
8
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 239
Podľa Durkheima existujú okrem čistých typov samovrážd aj zmiešané typy: anomicko-
altruistické, ego-anomické a egoaltruistické.
Ekonomické nepokoje, podľa Durkheima náhle zmeny, ako sú prírodné katastrofy, zvyšujú počet
samovrážd. Samovražda však nie je okamžitou reakciou na nepriazeň osudu. Ťažkosti a
neschopnosť prispôsobiť sa majú tendenciu riešiť samovraždou. So samovraždou súvisí aj
nedosiahnuteľnosť cieľov, nesúlad medzi možnosťami a túžbou, neschopnosť zdržanlivosti a
rovnováhy, prirodzené túžby členov každej skupiny „po maximálnej miere ľahšieho života“.9
Durkheima hovorí, že je samovražda do značnej miery výrazom neúspešnej socializácie a
výchovy, ktorá by mala internalizovať „hierarchiu funkcií stanovenú verejnou mienkou“,
vytvoriť potrebnú „morálnu disciplínu“10, individuálny pocit šťastia a spokojnosti v jednom,
osoba bez ohľadu na jej miesto v hierarchii, relatívne stabilná, ale stagnujúca sociálna štruktúra.

9
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 210 – 211
10
Durkheim, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library, 2005, s. 350
Použita literatúra:
DURKHEIM, E., Suicide: A Study in Sociology, Taylor & Francis e-Library,
2005, ISBN: 0-203-99432-9
GIDDENS, Anthony. Sociologie. Praha : ARGO, 2013. ISBN:978-80-257-0807-1