Filozofia existencie a existencializmus

Filozofia existencie a existencializmus sa zrodili na počiatku 20.

storočia. Ide o prúdy filozofie, ktoré skúmajú otázky ľudskej
existencie, slobody a zmyslu života.
Existencializmus zdôrazňuje význam existencie a jedinečnosť
každého jednotlivca. Sloboda, rozhodovanie, existenciálna úzkosť a
zmysel života, to sú iba niektoré z mnohých tém, ktorým sa
existencializmus venuje. Medzi najvýznamnejších filozofov tohto
odvetvia patril napríklad Jean-Paul Sartre, ktorý tvrdil, že človek je
zodpovedný za svoju vlastnú existenciu a slobodu, a že existencia
predchádza podstatu.
Oproti tomu filozofia existencie sa sústredí najmä na skúmanie
individuálnej existencie a skúsenosti jednotlivca. Skutočnosť sa snaží
opísať tak, ako ju vníma a skúma samotný jedinec. Existencialistickí
filozofi, ako napríklad už spomínaný Jean-Paul Sartre, alebo Martin
Heidegger sa snažili preskúmať základné otázky existencie a hlbšie
porozumieť ľudskej existencii.
Existencializmus ďalej kladie dôraz aj na slobodu a rozhodnutia
jednotlivca. Stavia na viere, že ľudia sú slobodní v tvorbe svojho
vlastného osudu a že za svoje rozhodnutia a činy musia prijať
zodpovednosť. Pritom existenciálna úzkosť vzniká v dôsledku stretu
jednotlivca s neistými, nekonečnými možnosťami jeho rozhodovania.
Filozofia existencie a existencializmus hlboko ovplyvnili podobu
rôznych oblasti nášho sveta. Od filozofie, cez psychológiu a literatúru,
až po umenie a kultúru. Snažia sa rozšíriť obraz, skrz ktorý hľadíme
na ľudskú podstatu. Kladú otázky o hodnote a zmysle života.
Vyzývajú nás, aby sme sa zamysleli nad tým, čo znamená byť
človekom.