Vysoká škola výtvarných umení

ÚLOHA UČITEĽA PRI ŠIKANOVANÍ

Meno a priezvisko: Jana Schmidt

Predmet: Pedagogická psychológia
Akademický rok: 2022/ 23
Obsah
ÚVOD.......................................................................................................................................................................3
NEPRIAME ZNAKY ŠIKANOVANIA................................................................................................................4
PRIAME ZNAKY ŠIKANOVANIA......................................................................................................................4
SPÔSOBY ŠIKANOVANIA:.................................................................................................................................5
ŠTÁDIÁ ŠIKANOVANIA......................................................................................................................................5
PRÍČINY ŠIKANOVANIA....................................................................................................................................6
POMÁHAJÚCE PROGRAMY PRE UČITEĽOV..............................................................................................9
ZIPPYHO KAMARÁTI...........................................................................................................................................9
NNTB - NENECH TO BÝT....................................................................................................................................11
IPČKO..................................................................................................................................................................12
ZÁVER...................................................................................................................................................................13
ZDROJE................................................................................................................................................................14

2
ÚVOD

Tému šikana sme si vybrali na základe osobnej skúsenosti s touto témou v role rodiča.
Podrobne sme sledovali ako sa šikana u dieťaťa prejavila a ako reagovala alebo skôr
nereagovala základná škola, ktorú v tom čase dieťa navštevovalo. Škola sa zo strachu o
stratenie reputácie postavila do role nevidiaceho. V danej situácii bolo potrebné zmeniť školu.
Na novej škole sme pozorovali celkom iný prístup a využitie rôznych nástrojov na prácu so
šikanou na základných školách.

Šikana medzi deťmi nie je nový fenomén, aj keď s rozvojom a dostupnosťou sociálnych sietí
je stále na vzostupe. Detská agresivita je problém celosvetový a jej prevencia a riešenie sa
stáva predmetom výskumných prác tímov psychológov a špeciálnych pedagógov. Riaditelia
mnohých škôl sa najmä zo strachu o meno školy veľmi často snažia tento problém
zjednodušovať alebo úplne negovať, s čím máme aj osobnú skúsenosť. Často sa stretávame
s postojom, že šikanujúce správanie je iba nevinná hra. Následky šikany môžu byť závažné,
častokrát až fatálne. Práve šikana však môže predstavovať nie dobre fungujúci školský
systém.

Podľa výskumu Janková (2020) sa so šikanou stretlo až 86,3% škôl. Výskum bol realizovaný
na slovenských stredných školách. Medzi najčastejšie prejavy patrilo ironizovanie, vulgárne
nadávky, vyhrážky, zastrašovanie a fyzický útok. Výskum ukázal aj zvýšenú mieru
kyberšikany (73,6%) a taktiež to, že tieto dva javy spolu úzko súvisia.

V literatúre sa uvádza, že o šikanovanie v škole ide, keď jeden alebo viac žiakov úmyselne,
väčšinou opakovane, týra a zotročuje spolužiaka alebo spolužiakov a používa k tomu
agresivitu, nátlak, zosmiešnenie. Prizerajúca sa tichá väčšina nevie akým spôsobom reagovať,
na koho sa obrátiť.

3
V nasledujúcej časti spomenieme nepriame a priame znaky šikovania, ako aj jej spôsoby
a štádiá.

Nepriame znaky šikanovania (Vágnerová, 2011):

▪ Žiak je cez prestávky často osamotený, ostatní o neho nejavia záujem, nemá kamarátov
▪ Pri skupinových športoch býva do mužstva vyberaný medzi poslednými
▪ Cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľov
▪ Ak má žiak prehovoriť pred triedou, je neistý, ustrašený.
▪ Pôsobí smutne, nešťastne, stiesnene, býva plačlivý
▪ Stáva sa uzavretým
▪ Jeho prospech sa niekedy náhle a nevysvetliteľne zhoršuje.
▪ Jeho veci sú poškodené alebo znečistené, prípadne rozhádzané
▪ Zašpinený alebo poškodený odev.
▪ Stále mu chýbajú nejaké jeho veci
▪ Odmieta vysvetliť poškodenie a stratu vecí alebo používa nepravdepodobné výhovorky
▪ Mení svoju pravidelnú cestu do školy a zo školy.
▪ Začína vyhľadávať dôvody pre absencie v škole.
▪ Odreniny, modriny, škrabance alebo rezné rany, ktoré nedokáže uspokojivo vysvetliť

Priame znaky šikanovania (Vágnerová, 2011):

▪ Posmešné poznámky na adresu žiaka, ponižujúce prezývky, nadávky, ponižovanie, hrubé
žarty na jeho účet.
▪ Kritika žiaka, výčitky na jeho adresu, hovorené nepriateľským až nenávistným nebo
pohŕdavým tónom
▪ Nátlak na žiaka, aby dával vecné nebo peňažné dary šikanujúcemu, alebo za neho platil.
▪ Príkazy, ktoré žiak dostáva od spolužiakov, hovorené panovačným tónom a skutočnosť,
že sa im podriaďuje
▪ Nátlak na žiaka k vykonávaniu nemorálnych až trestných činov či k spoluúčasti na nich.
▪ Naháňanie, strkanie, rany, kopanie, ktoré nie sú zvlášť silné, ale je nápadné, že ich obeť
nevracia
▪ Bitky, v ktorých jeden z účastníkov je očividne slabší a snaží sa uniknúť

4
Spôsoby šikanovania:
▪ fyzické násilie (bitie, kopanie, strkanie, fackanie, ťahanie za vlasy, pichanie a strkanie
rôznymi predmetmi, napríklad v škole kružidlom, perom, pravítkom a pod.),
▪ slovné násilie (nadávanie, posmievanie, vysmievanie, urážanie, zosmiešňovanie,
vyhrážanie a pod.),
▪ psychická manipulácia (plnenie nezmyselných prianí agresora, vydieranie agresorom,
nosenie vecí, peňazí, desiat, písanie úloh a pod.),
▪ poškodzovanie a kradnutie vecí (ničenie školských pomôcok a osobných vecí obete,
počarbanie zošitov, trhanie knižiek, lámanie pravítok, špinenie a ničenie oblečenia a
pod.).

Podľa autorov publikácií, môžeme rozlíšiť niekoľko štádií šikanovania (Vágnerová, 2011):

Štádiá šikanovania
1. štádium - zrod ostrakizmu
V každej školskej skupine sa vždy objavia jednotlivci, ktorí sú najmenej vplyvní a obľúbení.
V odbornej literatúre sa taký jedinec označuje rôzne, napríklad obetný baránok, čierna ovca,
outsider. Všetci jednotlivci, ktorí sa dostanú na chvost skupiny, skúšajú prvky šikanovania,
tzv. ostrakizmus - ide o mierne, prevažne psychické formy násilia, keď sa okrajový člen necíti
dobre – je neobľúbený a nie je uznávaný. Ostatní ho viac či menej odmietajú, nebavia sa s
ním, ohovárajú ho, spriadajú proti nemu intrigy, robia na jeho účet „drobné“ žarty a pod. Táto
situácia je už zárodočnou podobou šikanovania a obsahuje riziko ďalšieho negatívneho
vývoja.
2. štádium - fyzická agresia a pritvrdzovanie manipulácie
V záťažových situáciách, keď v skupine stúpa napätie, začnú ostrakizovaní žiaci slúžiť ako
hromozvod. Spolužiaci si na nich odreagovávajú nepríjemné pocity napríklad z očakávanej
ťažkej písomnej práce alebo jednoducho len to, že chodenie do školy ich obťažuje. Psychický
nátlak z prvého vývojového štádia prerastá do (zatiaľ miernej) fyzickej agresie.
3. štádium - (kľúčový moment): vytvorenie jadra
Vytvára sa skupina agresorov, úderné jadro. Títo šíritelia „vírusu“ začnú spolupracovať a
systematicky, nie už iba náhodne, šikanovať najvhodnejšie obete. V počiatku sa stávajú ich

5
obeťami tí, ktorí sú už osvedčeným objektom ostrakizovania. Ide o žiakov, ktoré sú v
hierarchii najnižšie, teda tí „slabí“.štádium - väčšina prijíma normy agresorov
Normy agresorov sú prijaté väčšinou a stanú sa nepísaným zákonom. V tejto dobe získava
neformálny tlak ku konformite novú dynamiku a málokto sa mu dokáže postaviť. U členov
„vírusom“ premnoženej skupiny dochádza k vytvoreniu akejsi alternatívnej identity, ktorá je
úplne poplatná vodcom. Aj mierni a disciplinovaní žiaci sa začnú správať kruto – aktívne sa
zúčastňujú týrania spolužiaka a prežívajú pri tom uspokojenie.
4. štádium - totalita alebo dokonalé šikanovanie
Šikanovanie sa stáva skupinovým programom. Násilie ako normu prijímajú všetci členovia
triedy. Obrazne povedané nastáva éra „vykorisťovania“. Žiaci sú rozdelení na dve sorty ľudí,
otrokárov a otrokov. Jedni majú všetky práva, tí druhí nemajú práva žiadne. Otroci sú stále
závislejšie a ochotnejšie robiť čokoľvek. Neúnosnosť utrpenia rieši únikom do choroby,
neospravedlnenú absenciou, odchodom zo školy, pokusom o samovraždu, poprípade sa zrúti
(Říčan, 1995).
Školské šikanovanie je choroba skupinovej demokracie a má svoj zákonitý vnútorný vývoj.
Pre správny postup pri vyšetrovaní šikanovania a jej riešení je potrebné zistiť, v akom štádiu
šikanovania sa trieda nachádza. Zatiaľ čo v prvom či druhom štádiu ju môže riešiť škola, v
pokročilejších štádiách je nutné obrátiť sa na odborníkov - psychológov, špeciálnych
pedagógov, prípadne sociálnych pedagógmi zo stredísk výchovnej starostlivosti (Vágnerová,
2011).

Príčiny šikanovania

Šikana má viac príčin a motívov (Říčan, 1995):

▪ Túžba po moci - prianie ovládať druhého človeka. To prianie je silné z jedného
pochopiteľného dôvodu: keď ľudí ovládame, pomôže nám to splniť iné priania, uspokojiť
iné potreby (napr. vynútiť si rôzne služby a výhody). V hre býva aj čisto mocenský motív.
▪ Krutosť – človeku niekedy pôsobí potešenie, keď vidí druhého trpieť.
▪ Zvedavosť – týranie druhého človeka, je trochu experiment: ako sa zachová?
▪ Nuda a túžba po vzrušujúcich zážitkoch, po senzácii – túžba baviť sa, mať nejaké to
„vzrušo“.
▪ Upútanie pozornosti - agresor túži byť stredobodom záujmu, snaží sa získať obdiv za
každú cenu.

6
▪ Vykonať niečo veľké - podnecuje agresora k šikanovaniu za účelom dokázať svoju vlastnú
schopnosť výkonu.

Říčan (1995) uvádza, že hlavným „nástrojom“ pedagóga pri ovplyvňovaní skupiny a

jednotlivcov je jeho osobnosť a výchovný štýl, ktorý uplatňuje. Ak má pedagóg potrebu
ovládať druhých svojou mocou, trestať a prikazovať, tým nepriamo, ale účinne podporuje
ducha šikanovania. Musí sám sebe rozumieť a poznať svoje možnosti. Inak povedané,
potrebuje vedieť reflektovať sám seba aj svoj vzťah k žiakom. Ak tomu tak nie je, potom
nevyhnutne na svojich zverencoch a celej skupine pácha škody.
Väčšina pedagógov majú postoj k šikanovaniu pasívne vyhýbavý. Častý postoj: „Nech si to
deti vybavia medzi sebou!“ Je skutočne optimálne nechať deti, aby sa na svojich drobných
sporoch učili sebapresadzovaniu, umenie kompromisu, v prípade šikanovania to však neplatí,
šikanovanie je, školou bezprávia, bezohľadnosti a zbabelosti (Ríčan, 1995).
Niektorí učitelia diskutujú o šikanovaní ochotne a otvorene, pretože si uvedomujú jeho
význam. Šikanu nevedomky podporujú aj osobnostne nevyzretí pedagógovia, ktorí nedokážu
v triedach vytvoriť pozitívnu atmosféru náklonosti, vcítenia, súcitu a porozumenia. Chýba im
schopnosť uvidieť trápenie slabých žiakov. Krajne podozrivé okolnosti prehliadajú
a paradoxne oceňujú „subtílnu“ agresiu silných voči obetiam. Učitelia často podceňujú
vážnosť situácie. Niekedy dokonca dá podnet k šikanovaniu sám učiteľ keď nesprávne
použije iróniu, alebo dokonca dieťa priamo pred triedou zosmiešňuje. Říčan, Janošová (2010)
podotýkajú, že deti sú často sklamané tým, ako málo učitelia proti šikanovaniu robia, ako ju
prehliadajú, ako podceňujú utrpenie, ktoré znamená pre obete, ako polovičato a neobratne ju
vyšetrujú a ako málo ju trestajú. Taký vlažný prístup agresorov nepriamo povzbudzuje.
Veľakrát je ťažké určiť hranicu medzi nevinným doberaním a šikanovaním. Čo je pre niekoho
„smiešne“, môže inému spôsobovať psychické problémy. Srandovanie je zábavou, zábavou
pre obe zúčastnené strany. Šikanou sa baví len agresor, šikanovanému jedincovi spôsobuje
poníženie a bolesť (Ríčan, 1995).
Vzhľadom k tomu, ako je šikanovanie nebezpečné, mal by mať učiteľ vždy otvorené oči aj
pre jeho nenápadné znaky, ktoré môže pozorovať v bežnom živote školy. Dieťa môže byť
šikanované aj v prítomnosti učiteľa. Prebieha to síce menej nápadne a miernejšie, než keď sa
učiteľ vzdiali, ale často celkom zreteľne. Ide o priame známky šikanovania. Okrem toho je
treba sa zamerať aj na znaky nepriame. To sú bežne pozorovateľné znaky, z ktorých môžeme
usudzovať to, že dieťa je šikanované, aj keď nie sme bezprostrednými svedkami vo chvíli,
kedy mu iné deti ubližujú (Říčan, Janošová, 2010).

7
Aron (2021) uvádza, že šikanovanie a týranie sa často stáva aj vysoko citlivým deťom,
pretože sú iné ako ostatné a tým vyčnievajú z rady. Ich emočná reaktivita je intenzívnejšia,
a preto šikanovanie spôsobuje agresorom väčšiu radosť. Taktiež je veľmi málo
pravdepodobné, že tieto deti by im tento akt vrátili, preto sa stávajú jednoduchým terčom
útokov. Pri samotnom vyšetrovaní môžu veľmi nápomocní aj rodičia, ktorí už pri prvých
signáloch, že sa s dieťaťom niečo deje, dokážu v spolupráci so školou dieťaťu pomôcť. Môže
sa predísť narastaniu problému do väčších rozmerov.

Boj proti šikanovaniu a jej predchádzanie je jedným z radu úloh, ktoré škola má pri výchove
detí. Pokiaľ sa dozvieme o konkrétnom prípade šikanovania, prvým pravidlom je zachovať
pokoj. Pedagóg by mal dať najavo nesúhlas s tým, čo sa stalo, a bezodkladne konať. Ak
ponúkneme pomoc obetiam v tejto záležitosti, získame pomerne ľahko ich dôveru,
spojenectvo, iniciatívnu spoluprácu (Říčan, 1995).
Odkryť šikanovanie býva veľmi zložité. Najzávažnejšiu negatívnu úlohu pri jej zisťovaní hrá
strach, a to nielen strach obetí, ale aj páchateľov a ďalších účastníkov. Najčastejšie sa
šikanovanie začne vyšetrovať na základe (Kolář, 2005):
▪ informácií od rodičov, ktorí majú podozrenie na šikanovanie,
▪ náhlym prevalením šikanovania, ktorý môže nastať nečakaným príchodom pedagóga alebo
vážnym poranením obete,
▪ zúfalé reakcie obete alebo kamaráta, ktorý tajne navštívi učiteľa a prípad ohlási; niekedy
napíše anonymný list a strčí ho pod dvere kabinetu.

Říčan (1995)zdôrazňuje štyri hlavné zásady správneho postupu:

▪ chrániť zdroj informácií, neprezradiť ho,
▪ prezradiť čo najmenej o tom, čo nám už je, a najmä čo nám doteraz nie je známe, alebo to
nemôžeme dokázať,
▪ vypočuť poškodeného, obvineného a svedkami; každého zvlášť a neskôr ich výpovede
konfrontovať,
▪ všetky výpovede starostlivo zaznamenať.

Pomáhajúce programy pre učiteľov

8
V nasledujúcej časti si spomenieme možnosti, ktoré môže učiteľ využiť na pomoc deťom
a adolescentom pri stretnutí so šikanou.

Väčšinou ide o možnosť anonymného kontaktu zo strany dieťaťa, telefonicky alebo často cez
online chat. Poradne a programy ponúkajú spoluprácu priamo školám, ale sú dostupné cez
internet všetkým. Na školách vedie pomoc špeciálne vyškolený psychológ v spolupráci s
pedagógom. Čím je dosahovaná vysoká úspešnosť riešenia problémových situácií. Pedagóg
pozná deti v kolektíve a psychológ poskytuje nástroje na riešenie.
Konkrétne prvý spomenutý program Zippyho kamaráti sme osobne odskúšali na Základnej
škole kam chodí naša dcéra. Na žiadosť triednej učiteľky bol program spustený v jej triede.
Dôvodom bola snaha učiteľky pomôcť deťom vyrovnať sa s jej zdravotnou diagnózou
a následnou dlhodobou neprítomnosťou. Jednalo sa o prvý ročník.
Program pomohol deťom aj pri spracovávaní témy „korona“. Prebiehal pod vedením
psychológa a učiteľa online. A následne pomohol deťom vyrovnať sa s témou vojny na
Ukrajine. Školský psychoóg videl po dvoch rokoch trvania programu veľké úspechy a preto
bol program zaradený do paralelných tried v ročníku.

ZIPPYHO kamaráti

Program Zippyho kamaráti (Zippy´s Friends) bol vytvorený britskou organizáciou Partnership
for Children na základe výskumu zvládania záťaže u detí. Program prebieha v súčastnosti vo
viac ako 30 krajinách sveta. Zároveň už prebehli v šiestich krajinách sveta aj vyhodnocovacie
štúdie. Napríklad v susednej Českej republike. Program sa nezameriava na deti so
špecifickými problémami alebo ťažkosťami. Namiesto toho podporuje emocionálne zdravie
všetkých malých detí. Prebieha na základných školách počas vyučovania v prvom alebo
druhom ročníku. Trvá 24 týždňov. Je určený deťom vo veku 5 až 7 rokov. Má za cieľ naučiť
deti lepšie zvládať záťažové situácie. Naučiť ich lepšie vyjadriť svoje emócie, porozumieť im
a tiež spracovať rôzne situácie, s ktorými sa stretávajú vo svojom sociálnom prostredí (vzťahy
s rovesníkmi, súrodencami, rodičmi a podobne). Počas celého programu sprevádza deti
postavička Zippyho, lúčneho koníka, ktorý sa stáva súčasťou triedy a deti si Zippyho berú
domov, aby im pripomínal čo sa s ním naučili je súčasťou ich každodenného života aj doma.

Program sa počas jedného školského roka venuje 6 veľkým témam. Prebieha v šiestich
moduloch rozdelených do štyroch lekcií. Každý týždeň sa deti stretnú so špeciálne

9
vyškoleným pedagógom a psychológom raz. Behom jedného polroka a potom sa necháva pol
roka čas aby si deti utvrdili a vyskúšali nové zručnosti.

Každá téma - modul- má svoj vlastný príbeh. Zippy je lúčny koník a kamaráti sa so skupinou
chlapcov a dievčat. Príbehy ukazujú, ako hlavné postavy čelia problémom, ktoré sú známe
malým daťom – kamarátstvo, strata kamarátov, šikana, riešenie zmeny a straty. Učí deti aj ako
začať znovu. Každý príbeh je ilustrovaný farebnými obrázkami a sú k nemu priradené rôzne
aktivity, ako je kreslenie, hranie rolí a rôzne iné hry. Program Zippyho kamaráti nehovorí
deťom, čo majú robiť. Namiesto toho ich nabáda, aby prišli s vlastným riešením problémov.

Moduly Programu :

1. Pocity - Deti začínajú diskusiou o pocitoch – smútok, šťastie, zlosť, žiarlivosť a

nervozita. Deti si precvičujú, ako hovoriť o tom, ako sa cítia v rôznych situáciách a
hľadajú spôsoby, ako sa cítiť lepšie.

2. Komunikácia - Tento modul učí deti, ako efektívne komunikovať. Program učí deti
počúvať druhých. Učí ich, ako požiadať o pomoc a vyjadriť, čo chcú povedať a to aj v
ťažkých situáciách. Tichšie deti sa v týchto lekciách často “otvoria” a naučia sa
slobodnejšie vyjadrovať svoje pocity.

3. Vzťahy - Vytváranie a strata priateľstiev - Tu sa deti učia o priateľstve – ako si získať

a udržať kamarátov a ako sa vyrovnať s osamelosťou a odmietnutím. Deti si cvičia,
ako sa ospravedlniť a napraviť vzťahy po hádke s kamarátom.

4. Riešenie konfliktov - Tento modul sa zaoberá riešením konfliktov. Učitelia zisťujú,

že deti sa rýchlo zlepšujú v akceptovaní rozdielov medzi sebou. Konkrétne sa tento
modul venuje šikanovaniu a tomu, čo deti môžu robiť, ak sa ony samé, alebo niekto v
ich okolí stanú obeťou šikany.

5. Vysporiadanie sa so zmenou a stratou / aj smrťou - Tento modul sa zameriava na

zvládanie zmien – veľkých i malých. Najväčšia zmena zo všetkých je, keď niekto
zomrie. Hoci dospelým sa často zdá problematika smrti veľmi ťažká na to, aby ju
preberali s deťmi, deti to zriedka tak vnímajú. Deti vítajú možnosť hovoriť otvorene o
téme, ktorá sa stala tabu pre mnohých dospelých. Jedna lekcia je zasvätená návšteve

10
 cintorína a, možno prekvapivo, práve táto časť programu je hodnotená ako
najúspešnejšia.

6. Zvládanie nových situácií - Záverečný modul potvrdzuje všetko, čo sa deti naučili –

hľadanie rôznych spôsobov, ako sa vyrovnať s ťažkými situáciami, ako pomáhať
druhým a ako sa prispôsobiť novým okolnostiam. Záverečná lekcia je oslavou, kde
každé dieťa dostane korunku a certifikát.

Deti sa učia, že riešenie každej situácie majú vo vlastných rukách. Dokonca aj malé deti sa
môžu naučiť rôzne spôsoby, ako robiť veci, ktoré im pomôžu v ich vzťahoch s inými ľuďmi a
pri riešení problémov.

Vývin programu trval viac ako šesť rokov a absolvovalo ho už niekoľko státisíc detí v
Európe, Ázii, Severnej a Južnej Amerike. Rodičia a učitelia v mnohých krajinách mali
možnosť vidieť, ako program pomáha deťom.Štúdia v Litve ukázala, že deti, sú schopné si
novonadobudnuté zručnosti uchovať v pamäti rok po ukončení programu. V najväčšej štúdii
vedci zistili, že deti, ktoré sa zúčastnili programu Zippyho kamaráti preukázali zlepšenie
schopnosti spolupráce, asertivity, sebadisciplíny či empatie a zníženie problémového
správania. Deti sa naučili používať viac pozitívnych stratégií, ako napríklad: vedieť sa
ospravedlniť, hovoriť pravdu, zveriť sa kamarátovi s trápením, premýšľať o problémoch,
snažiť sa ostať pokojnými.

Absolvovanie programu znížilo negatívne prejavy ako je hnev, hryzenie nechtov a krik.
Program bol rovnako účinný u chlapcov ako u dievčat. Mnohí učitelia referovali, že program
redukoval konflikty v triede a umožnil im deti lepšie chápať. Niektorí dokonca priznali, že
program Zippyho kamaráti im pomohol s ich vlastnými problémami.

NNTB - Nenech to být

Nenech To Být funguje ako online schránka dôvery a vnútorný oznamovací systém. Žiaci na
školách ako aj zamestnanci vo firmách cez tento systém môžu odosielať podnety a s
príslušnou osobou riešiť čokoľvek, o čom nie je ľahké hovoriť osobne. Je to jednoduchý
a bezpečný nástroj na odhaľovanie šikany, budovanie etickej firemnej kultúry a riešenie
whistleblowingu.

11
Schránku Nenech to být založili traja kamaráti Honza Sláma, David Špunar a Pavel IHM keď
mali 17 rokov. Motiváciou im bolo stretávanie sa so šikanou už na základnej škole. Hlavne
ako sledovatelia , kterým se situácia nepáčila, ale báli se ozvať. Vytvorili spolu webovú a
mobilnú aplikáciu Nenech to být, pomocou kterej môžu deti ľahko, bezpečne a anonymne
upozorniť na šikanu a ďalšie druhy rizikového chovania konkretnu osobu v škole, která im
pomôže.

Za 4 roky od spustenia sa do platformy zapojilo 1 800 škôl, začala pomáhať v niekoľkých

štátoch sveta a deti pomocou nej odoslali 8 000 oznámení o šikane, kyberšikane, sexuálnom
obťažovaní, vydieraní, sebepoškodzovaní, fyzickom násilí a inom trápení.

V priebehu roku 2020 se začali ozývať firmy a ďaľšie organizácie s tým, že by tiež podobnú
platformu uvítali. A to buď pro potreby budovania bezpečnej firemnej kultúry, alebo ako
compliance a whistleblowingový nástroj. Preto neskôr platformu upravili tak, aby sadla dobre
aj firemnému prostrediu a pomohla s ľahkým riešením zákona o ochrane oznamovateľov. V
súčasnosti NNTB využívajú tisíce organizácií na štyroch svetadieloch. Založili tiež nadačný
fond NNTB a svojimi komerčnými aktivitami prispievajú na prevádzku nadačného fondu.
Cieľom je šířiť osvetu medzi deťmi a školami a bojovať so šikanou.

IPčko

Je najznámejšie občianske združenie venujúce sa deťom a adolescentom , ktorí sa nachádzajú

v náročných životných situáciách. Tvorí ho skupina mladých ľudí, psychológov, sociálnych
pracovníkov, študentov s túžbou pomáhať ľuďom. IPčko je súčasťou Integrovaného
záchranného systému, Asociácie liniek pomoci, Koalície pre deti Slovensko, Asociácie
nízkoprahových programov pre deti a mládež a International Association for Suicide
Prevention. Okrem poradcov, ktorí sú každý deň na chate alebo emaily s klientmi, pracujú pre
ich dobro aj členovia správnej rady a vedenia IPčka. IPčko poskytuje nonstop chatovú alebo
emailovú poradňu. Na pozvanie školami robí s deťmi rôzne workshopy, prednášky a iné
preventívne aktivity. V spolupráci s režisérom Jánom Šimkom vytvorili v roku 2022
divadelné predstavenie o kyberšikane s názvom Spleť. Autentický príbeh mladej Rómky
Veroniky, ktorá je pre svoj pôvod, výzor, originálne názory a postoje vystavená kyberšikane.
Divadelné predstavenie navštevovali školy počas vyučovania a následne diskutovali s
odborníkmi z IPčka o svojich pocitoch a názoroch.

12
ZÁVER

Škola je miesto, v ktorej sa vytvárajú a rozvíjajú vzťahy a rozvíja sa potenciál žiakov aj

učiteľov, predchádza sa sociálno-patologickým javom a odhaľuje sa ďalšie profesijné
smerovanie žiakov.

Predpokladom dosiahnutia úspechu v boji so školskou šikanou je dôsledné uplatňovanie

systémového prístupu. Jediný spôsob, ako vytvoriť model nenásilníckej školy, je zapojiť do
tohto procesu každého, kto má so školu čo dočinenia.
Považujeme za nutnosť, aby boli zavedené preventívne programy na školách, ktoré by
priblížili žiakom ich práva a ochránili ich pred násilím. Nie menej dôležitou úlohou týchto
programov je informovať ich o rizikových situáciách a naučiť ich ako v takejto situácii
reagovať, ako aj kde a včas vyhľadať pomoc.
Za dôležité taktiež považujeme budovanie pozitívnej klímy v škole, vzťahov medzi žiakmi
napríklad skupinovými aktivitami, prípadne pravidelnými diskusiami.
Svet detí a adolescentov dokáže byť mnohokrát nemilosrdný, bez zábran a bŕzd. A my
musíme dať pozor na to, či naše dieťa nie je obeťou, ale aj na to, či nie je náhodou agresorom.

13
ZDROJE

Použitá literatúra:

Aron, N. Elaine., (2021). Vysoce citlivé děti.(1st ed.). FONTÁNA, Olomouc.

Janková, M. (2020). Prevencia a riešenie šikanovania a kyberšikanovania v základných a
stredných školách z pohľadu koordinátorov prevencie. CVTI SR, Bratislava
https://www.minedu.sk/data/att/17683.pdf
Kolář, M. (2005). Bolest šikanování. Cesta k zastavení epidemie šikanování ve školách. (2nd
ed.). Portál, Praha.
Říčan, M. (1995). Agresivita a šikana mezi dětmi. Jak dát dětem ve škole pocit bezpečí.(1st
ed.). Portál, Praha.
Říčan, M., & Jánošová, P. (2010). Jak na šikanu.(1st ed.). Grada, Praha.
Vágnerová, K., & kol. (2011). Minimalizace šikany. Praktické rady pro rodiče(1st ed.). Portál,
Praha.

Internetové zdroje:

https://ipcko.sk/
webové stránky občianskeho združenia OZ ZIPPY, www.zippy.sk, ktoré vzniklo na
Slovensku v roku 2018
www.nntb.cz
https://www.partnershipforchildren.org.uk/

14