9.

M E T D Y

PODROBNHO MERANIA

Podrobn meranie predstavuje zameranie polohopisu a vkopisu uritej asti zemskho povrchu za elom vyhotovenia mapy. Zobrazenm vsledkov merania vznik zmenen obraz zemia v rovine mapy. Splnenie naznaench loh vyaduje, aby sa vo vzahu ku geodetickmu bodovmu pou elne vyjadrila poloha a vka predmetov merania geodetickmi veliinami (uhlami, dkami, stanienm, kolmicami, prevenm a pod.) a aby boli k dispozcii pomcky na zobrazovanie vsledkov merania. Vobu metd merania, ich presnos a spsob zobrazovania vsledkov merania uvdza Intrukcia na tvorbu Zkladnej mapy SR vekej mierky NP-2703/1993 (Intrukcia NP-2703/1993) a Metodick nvod na podrobn meranie vkopisu mp vekch mierok 984 230 MN-1/84. V sasnom obdob sa len zriedkavo vykonva samostatn meranie polohopisu. Spravidla ide o kombinciu polohopisnej a vkopisnej metdy merania, napr. metdou polrnych sradnc spojenou s meranm preven, plonou nivelciou a pod. Pokia je to nosn z hadiska presnosti mapy, meranie polohopisu a vkopisu vykonvame v jednom technologickom postupe tachymetricky (nitkov tachymetria, diagramov tachymetria). Zavedenm elektronickch teodolitov do praxe je mon aplikova spolon meranie polohopisu i vkopisu u s najvymi nrokmi na presnos. Sasou merania polohopisu a vkopisu je vybudovanie, doplnenie, prpadne kontrola aktulneho podrobnho polohovho a vkovho bodovho poa. Predmetmi merania polohopisu s vetky vznamn body prirodzench a umelch objektov pod zemskm povrchom, na povrchu a nad zemskm povrchom. Podrobn vymedzenie predmetov merania podva Predpis pre JM (M 20/1) a Intrukcia NP-2703/1993. Poda Predpisu M 20/1 s to trval zariadenia a predmety, hlavne: - eleznin spodok a jeho stavby, - eleznin zvrok, - budovy, stavby a zariadenia sliace prevdzke a drbe, - komunikan a zabezpeovacie zariadenia, - stavby a zariadenia na zsobovanie elektrickou energiou, - podzemn zariadenia, rozvody a ininierske siete, - vodn toky a pozemn komunikcie, - hranice pozemkov a ostatn predmety merania. Predmety merania polohopisu poda Intrukcie NP-2703/1993 sa oproti predmetom merania vymedzenm Predpisom M 20/1 roziruj o vlastncke a uvacie vzahy. alej sa zameriavaj hranice lesnho fondu, objekty a zariadenia svisiace s dobvanm nerastnch surovn, vodohospodrske stavby a zariadenia a analogick predmety merania, uveden v Predpise M 20/1. Pri tvorbe elovch mp, predmety merania sa pecifikuj poda elu vyuitia mapy. Predmetom podrobnho merania pre ely katastra s: a) hranice (a ich zmeny) - katastrlnych zem, - zastavanch zem obc, - pozemkov, - chrnench zem a ich ochrannch psiem, b) stavby, a to prienik ich vonkajieho obvodu so zemskm povrchom, prpadne priemet ich vonkajieho obvodu na zemskom povrchu, c) zmeny stavieb,

231

d) pozemky, ktor predstavuj zelen plochy s charakterom verejnej zelene, parky, okrasn zhrady a cintorny zobrazen hranicami vymedzenmi prvnymi vzahmi a oznaen mapovou znakou. Podrobn meranie sa vykonva s presnosou, ktor je charakterizovan zkladnou strednou 2 2 sradnicovou chybou mxy = 0,5 mx + my , kde mx , my s zkladn stredn chyby urenia sradnc

x a y. Kritick hodnoty charakteristk presnost kritri uxy s uveden v tab. 9.1 Kritri presnosti podrobnho merania Tabuka 9.1 Trieda presnosti odmeranch podrobnch bodov 1 2 3 4 uxy (m) 0,04 0,08 0,14 0,26

Podrobn meranie pre ely katastra nehnutenost a pri tvorbe elovch mp sa vykonva v tretej triede presnosti so zkladnou strednou sradnicovou chybou mxy, ktor nepresiahne kritrium uxy = 0,14 m, Metdy merania polohopisu pre jednotliv mapovan zemia, resp. seky elezninej trate, sa uruj technickm projektom poda typu, rozsahu a mierky mapovania. Z geodetickch metd sa pouva najm polrna metda (metda polrnych sradnc), ortogonlna metda (metda pravouhlch sradnc), metdy pretnania napred, metdy GNSS. K meraskm metdam polohopisu patria tie fotogrametrick metdy a to metda univerzlna a integrovan. Zkladn princpy uvedench fotogrametrickch metd s zahrnut v uebnom texte Bitterer, L.: Zklady fotogrametrie, U SvF ilina 2005 (http://svf.utc.sk/kgd tudijn literatra). Predmetmi merania vkopisu s vkovo uren body polohopisu a topografickch tvarov zemskho povrchu. Vkopisn meranie zaha: - zameranie bodov ternneho relifu, ktor s potrebn na jeho vyjadrenie vrstevnicami alebo ktami, - zameranie ktovanch bodov, - vpoet relatvnych vkovch rozdielov. Pri vyjadren vkopisu vrstevnicami, sa vkopis dopln ktami bodov. Ich hustota je v zastavanch zemiach pribline 5 a 10 bodov, v extravilnoch 1 a 5 bodov na dm2 plochy mapy. Za vhodn ktovan body polohopisu slia najm rohy budov, stredy kriovatiek, pomnky, pty stoiarov a pod. Vznan miesta v terne s tie vhodn na ktovanie, ako napr.: vrcholy kp, sedl, odpoinky, styky dolnc, dn priekop a pod. Na elezniciach (cestch) sa vkovo zameriava eleznin (cestn) teleso, priekopy, nsypy a vkopy. Vky nivelety koaje sa zameriavaj v hektometrovch odstupoch a vo vrcholoch zakruovacch oblkov. Vkopis elezninho telesa sa v charakteristickch miestach dopa relatvnymi vkami nsypov a zrezov. Nadmorsk vky koaje a vky elezninch polygnov sa zaokruhuj na centimetre, body ternu a relatvne vky svahov na decimetre. Metdy merania polohopisu a vkopisu sa volia poda zameriavanho objektu a lenitosti ternu. Zaraujeme medzi ne metdu polrnych sradnc doplnen s vkopisnm meranm, plon nivelciu a tachymetriu. Rovnako ako pri meran polohopisu, aj pri meran vkopisu nachdzaj vek uplatnenie metdy leteckej fotogrametrie, ako aj metdy pozemnej fotogrametrie.

232

Vber metdy konkrtneho zamerania bodov vyplva z vbavy prstroja a pomcok na meranie, truktry bodovho poa, relifu ternu, prstupu k zameriavanmu zemiu, jeho prehadnosti a tvaru pozemkov. Prihliada sa tie na to, aby nklady na meranie boli v slade s cenou za vykonan prce. V zsade plat, e nezle na metde merania, ktor je uren v prslunch predpisoch, pokia jej pouitm splnme vyadovan presnos podrobnho merania a odmeran daje umouj vypota sradnice podrobnch bodov vo vzahu k bodom podrobnho polohovho a vkovho bodovho poa, aby bolo mon kontruova mapu v 3D tvare. Vetky merania pripjame k PPBP. V geometrickom zmysle objekt merania v katastri nehnutenost (KN) je priestorov mnohouholnk ohranien priamkami. Tvar mnohouholnka je spravidla nepravideln. Bude uren, ak meranm urme polohu vetkch lomovch bodov mnohouholnka. Objekt merania me by ohranien aj krivkami. Kriv as sa pred meranm rozdel bodovm radom na krtke seky tak, aby sa v ich rozsahu kriv as hranice dala aproximova priamkou a pritom chyba z aproximcie neprekroila plochu o vmere 1 m2. Prstroje a pomcky na meranie zodpovedaj metde merania. Uhly meriame optickmi a elektronickmi teodolitmi, dky psmom, diakomermi a elektronickmi teodolitmi. Meranie metdami GNSS vyuva jedno a dvojfrekvenn satelitn prijmae. Vsledky meran sa zaznamenvaj v zpisnkoch, meraskom nrte, v terminle elektronickho teodolitu a prijmaa GNSS. Po analytickom spracovan slia na kontrukciu vektorovej katastrlnej mapy, na vyhotovenie geometrickho plnu, na kontrukciu elovej mapy a na vpoet vmer parciel.

9.1 PODROBN MERANIE POLOHOPISU Bod v priestore je jednoznane uren troma sradnicami, z ktorch dve sradnice (y, x) uruj jeho polohu v rovine (polohopis) a tretia sradnica (H) jeho vku (vkopis). Z metd merania polohopisu si uvedieme: - polrnu metdu, - ortogonlnu metdu, - metdu pretnania napred. 9.1.1 Polrna metda merania

Stanovisko merania (pl) Pn a bod orientcie Pn-1 vytvraj orientovan polrny sradnicov systm, v ktorom polohopisnmi prvkami merania s smernky i (smery i ) a dky di (obr. 9.1). Pri meran polohopisu sa vytvor toko polrnych systmov, koko bolo stanovsk merania. V zameriavanom zem sa vybuduje spravidla polygnovou metdou sie podrobnho polohovho bodovho poa (body Pn-1, Pn, Pn+1, ). Body podrobnho polohovho bodovho poa sa u pouvaj ako stanovisk prstroja a slia tie na vytvranie polrnych sstav poiatkov (Pn ) a orientanch smerov sstav (Pn-1). Poznmka: Bodkovan iary sa v meraskom nrte nezobrazuj. Na obr. 9.1 maj ilustran charakter.

233

5 1
-26,78-

d1

2 3
Pn

d2
3

d3

Pn-1 Obr. 9.1. Podrobn meranie polrnou metdou Presnos polrnej metdy Presnos polrnej metdy vyjadrujeme relatvne vo vzahu k stanovisku merania v pozdnom smere p a prienom smere q. Pozdny smer je v smere meranej dky, prieny smer je kolm na meran dku. Rozsah merania dok volme tak, aby p q= dm uxy t

cc

(9.1)

kde t = 2 pre hladinu vznamnosti = 5 %, uxy je kritrium vyadovanej presnosti merania podrobnch bodov. Vtedy pre tretiu triedu presnosti p q = 0,07 m. Majme napr. vbavu na meranie: 1. optick teodolit (THEO 020 Zeiss) a 50 m psmo. Smery odmeriame so strednou chybou m = 0,03g a dky so strednou chybou md = 0,03 m, 2. elektronick teodolit TC 1700 Leica, ktorm smery a dky odmeriame so strednmi chybami m = 0,01g a ms = 0,03 m. Presnos odmeranch polrnych prvkov u oboch zostv na meranie je v tab. 9.2 Presnos merania polrnou metdou d (m) m q m p (mm) Teodolit + psmo 20 50 100 9 23 47 150 70 20 3 Tabuka 9.2 ET TC1700 Leica 50 100 150 8 16 24 445 70

Z vypotanch dajov v tab. 9.2 je zrejm, e pre ben zostavu prstrojovho vybavenia a pomcok samotn meranie oproti kritriu (tab. 9. 1 pre 3. triedu presnosti) dovouje pri pouit teodolitu mera dky psmom do 150 m, pri pouit elektronickho teodolitu do 445 m. Efektvne meranie psmom je do 50 m v rmci dosahu dky psma, ET je do vzdialenosti 150 m. Ak rozsah merania polrnou metdou prekrauje hranice 50 m, resp. 150 m, je vhodn poui pomocn zhustenie bodovho poa rajnom a z neho pokraova v podrobnom meran polrnou metdou

234

Meranie polrnou metdou Po scentrovan a zhorizontovan prstroja na bode Pn (obr. 4.1) vodorovn smery (smernky) 1 , 2 ,..., i na body 1, 2,.., i meriame od vchodiskovho (nulovho) smeru, ktor predstavuje bod podrobnho polohovho bodovho poa, alebo je s nm v nejakom vzahu. Za nulov smer sa spravidla vol predchdzajci bod v smere postupu merania, resp. najvzdialenej vzan bod. Sasne s meranm smerov odmeriavame dky d1, d2, ..., di od stanoviska prstroja po bod merania. Dky meriame ET (diakomerom). Psmom sa meraj dky v rozsahu dky psma. Dky zmer na podrobn body nemaj by dlhie ako najvzdialenej bod, pouit na orientciu osnovy smerov. Predmety merania, pokia nie s prirodzene signalizovan, vhodne ozname, napr. vtykou (tyou s odrazovm hranolom). Vzdialenosti medzi dvoma polrne odmeranmi charakteristickmi bodmi kontrolujeme omernmi mierami (napr. omern miery budov a pod.), prpadne krovmi mierami. Vo veobecnosti plat, e rozsah merania sa zvuje so spresovanm a zhospodrovanm merania dok. Geometrickm zkladom na tvorbu polohopisu s vzan polohov body. K nim patria: body ZPBP, pevn body PPBP, doasne stabilizovan body PPBP, trvalo alebo doasne stabilizovan pomocn merask body. Bodov pole v priebehu merania sa naalej poda potreby zhusuje. Pomocn merask body urujeme metdami uvedenmi v kap. 6. Stabilizujeme ich doasne, najastejie drevenm kolkom, v zastavanch zemiach napr. klincom zatlenm do dlaby. Presnos pomocnch meraskch bodov je charakterizovan zkladnou strednou sradnicovou chybou mxy = 0,12 m. Spojnicu dvoch meraskch bodov nazvame merask priamka. Vsledky merania, t. j. sla bodov, dky a uhly zaznamenvame do tandardnho alebo vhodne upravenho zpisnka a zaznamenvame do meraskho nrtu. Pri meran s ET sla bodov a odmeran daje sa zaznamenvaj do terminlu prstroja.

Obr. 9.2. Klad rmovch meraskch nrtov JM

Obr. 9.3. Klad blokovch meraskch nrtov

Merask nrt sa vyhotovuje aj pri ostatnch metdach merania polohopisu a vkopisu. Sli na zkres podrobnch bodov predmetov priameho merania, na spracovanie originlu mapy a na budcu drbu mapy. alej si vyzname jeho zkladn nleitosti.

235

Merask nrty s rmov alebo blokov. Rmov nrty sa zakladaj postupnm tvrtenm mapovho listu a po jeho vhodn mierku (obr. 9.2). slovanie meraskch nrtov vyplva z obr. 9.2. Poda Intrukcie NP-2703/1993 sla nrtov sa zakladaj v rmci kadej obce (katastrlneho zemia) a vytvraj postupn seln rad od 1 a 999. Blokov merask nrty (obr. 9.3) sa orientuj pribline na sever a zakladaj sa tak, aby zobrazovali ucelen blok zameriavanho zemia. Klad blokovch meraskch nrtov JM sa primyk k lniovej stavbe. V blokovom meraskom nrte vyznaujeme smer k severu pkou ervenej farby. Mierka meraskch nrtov sa odvodzuje od mierky mapy. Merask nrty sa vyhotovuj spravidla v dvojnsobnej mierke ako mierka mapy, najastejie v rozsahu mierok 1:250 a 1:1000 poda hustoty zameriavanch podrobnch bodov. Rozmery meraskho nrtu sa odvodzuj z formtu papiera A4. Napr. rozmery meraskch nrtov pri mapovan v mierke 1:2 000 s zvyajne 353 mm x 420 mm, o predstavuje formt papiera A3 (obr. 9.4).

Obr. 9.4. Rmov merask nrt Do meraskho nrtu sa pred meranm zobrazia body podrobnho polohovho bodovho poa (polygnov body), ktor sa v priebehu merania poda potreby dopaj almi meraskmi bodmi a meraskmi priamkami (obr. 9.5). Z takto zhustenho bodovho poa sa zameriavaj jednotliv predmety merania. Merask sie sa vykresuje v meraskom nrte ervenm tuom; polygnov strany bodkoiarkovane (hrbka iar 0,2 mm), merask priamky iarkovane (hrbka iar 0,1 mm), polygnov body krkom 1,5 mm), pomocn merask body krkom ( 1,0 mm). Body s prslunmi slami sa popisuj tie ervenou farbou. Podrobn body sa v zpisnkoch i nrtoch sluj v rmci jednotlivch nrtov zanajc slom 1. Body leiace na styku dvoch alebo viacerch nrtov sa oznauj len jednm slom prislchajcim nrtu, pre ktor boli zameran najskr.

236

Obr. 9.5. Merask sie

Obr. 9.6. Merask nrt z merania polrnou metdou

237

Jednotliv predmety merania (budovy, hranice pozemkov, pomnky a pod.) sa oznaia prslunmi znakami poda zoznamu znaiek pre Zkladn mapu SR vekej mierky (obr. 9.30) a JM (Mapov znaky STN 01 3411, Znaky a skratky v JM STN 01 3412). Po ukonen merania v terne, v zujme zaistenia trvanlivosti kresby a zaznamenanch dajov, merask nrt adjustujeme. Murovan stavby kolorujeme slabou karmnovou farbou, dreven stavby sa oznauj ltou farbou. Ukka adjustovanho meraskho nrtu je na obr. 9.6. Omern miery medzi odmeranmi bodmi polohopisu predstavuj uplatnenie metdy semipolrnych sradnc. Hlavnm elom merania omernch mier je kontrola odmeranch prvkov polrnou a ortogonlnou metdou. Zrove je omern miera jednm z prvkov semipolrnych sradnc. Semipolrne prvky merania s uhol (ako pri polrnej metde) a dka (omern miera) od posledne odmeranho bodu polrnou metdou po odmeran bod. (Najvznamnejie uplatnenie m metda semipolrnych sradnc pri vytyovan prechodnc a oblkov. Uplatnila sa aj pri podrobnom meran tvaru koajnc a oznaovala sa metda lov a tetv.) Poloha bodu P2 je uren vo vzahu k bodu P1 uhlom 2 = 2 1 a dkou a2. Dka d2 sa vypota zo vzahu (obr. 9.7)
2 2 2 d2 = d1 cos 2 + a2 d1 sin 2 .

(9.2)

Semipolrne meranie sa vyuva v prpadoch, ak po meran objekt nememe odmera dku d2, ktor nahradme vzdialenosou a2. Vzdialenos omern miera a2 k odmeranm prvkom 1 , d1, 2 , d2 (s1, sk1, s2, sk2) predstavuje kontroln (nadbyton) prvok (si je stanienie a ski je kolmica). P1 d1 sin2 a1 = d1 P2 a2

2 1
Pn

d1cos2 cos2 2

d2 Pn+1

Obr. 9.7. Vpoet dky v metde semipolrnych sradnc 9.1.2 Ortogonlna metda merania Pouva sa hlavne v prpadoch, ke sa vyaduj pravouhl seln daje v polohe odmeriavanch bodov alebo predmetov. Pouitie elektronickch teodolitov zniuje vznam tejto mapovacej metdy polohopisu na rove doplujceho merania k polrnej metde. Zameran body predmetov merania sa vyjadruj dvoma na seba kolmmi mierami s (stanienm) a sk (kolmicou) ku geodetickej priamke, ktorou me by polygnov strana, rajn, merask priamka, alebo in geometrick seka, ktor je zapojen do siete podrobnho polohovho bodovho poa.

238

Presnos ortogonlnej metdy vyjadrme vo vzahu k meraskej priamke. Prav uhol vytime pentagnom s presnosou m 0,1g. Pozdnu odchlku pty kolmice vypotame pre rzne dky kolmc poda vzahu (9.1). Pozdne odchlky pty kolmice pri meran ortogonlnou metdou Dka kolmice (m) p (mm) 10 16 20 31 30 47 40 63 Tabuka 9.3 50 78

Ke predpokladme, e merask priamka bude signalizovan vtykami v maximlnej odahlosti do 80 m, zaradenie pty kolmice do smeru meraskej priamky docielime s krajnou prienou odchlkou q = 50 mm. Poda zkona o hromaden strednch chb, ak namiesto strednch chb pouijeme p a q, uxy 2 2 m = p2 + q2 = 50 + 47 = 68mm = 70mm Poda analzy tab. 9.3 je prijat zsada uri . xy t podrobn bod kolmm rajnom pri pouit pentagnu maximlne do dky sk = 30 m. Meranie ortogonlnou metdou Zameran body predmetov merania sa vyjadruj dvoma na seba kolmmi mierami s (stanienm) a sk (kolmicou) ku geodetickej priamke, ktorou me by polygnov strana, rajn, merask priamka, alebo in geometrick seka, ktor je zapojen do siete podrobnho polohovho bodovho poa.

Obr. 9.8. Zkladn spsoby zznamu ortogonlnych dajov do meraskho nrtu

Obr. 9.9. Spsoby merania a vyjadrovania polohy bodov Zsady merania ortogonlnou metdou. Sradnice s a sk vytyujeme pomocou pentagnu a meriame dvoma psmami. Zaiatok merania meme zvoli na jednom, alebo na druhom konci

239

meraskej priamky a oznaujeme ho pkou alebo slom napr. 0,00 (obr. 9.8). Posledn daj stanienia kde sme meranie ukonili, dvojnsobne podtrhujeme. Mieru stanienia alej meraskej priamky (53,28 m na obr. 9.8) vychdzajcej z bodu 523 podtrhneme raz. Vzdialenosti medzi dleitmi bodmi merania overujeme omernmi (obvodovmi) mierami. Maximlna dka kolmc je 30 m. Vsledky merania metdou ortogonlnych sradnc zaznamenvame do meraskho nrtu. Na obr. 9.8, s vyznaen zkladn spsoby zznamu meranch dajov do meraskho nrtu.

Obr. 9.10. Merask nrt z merania ortogonlnou metdou Na obr. 9.9, s in spsoby merania a vyjadrovania polohy bodov. Na obr. 9.10 je ukka meraskho nrtu z merania metdou ortogonlnych sradnc.

240

Na kadej geodetickej priamke (meraskej priamke) porovnvame odmeran dku (korigovan o prslun opravy) s dkou vypotanou z koncovch bodov priamky, napr. rozdiel dok v 3. triede presnosti nesmie prekroi krajn odchlku d = 0,012 d + 0, udan v m. Ak je splnen uveden 10 kritrium, vyrovnaj sa odmeran dky meraskch priamok na dky uren zo sradnc, ako je to uveden v kap. 9.1.4. Pentagn Na vyjadrenie polohy zameriavanho bodu stanienm a kolmicou potrebujeme uri polohu pty kolmice A, ktor je spusten z bodu A na merask priamku (obr. 9.11). Dan lohu realizujeme pomocou optickch pomcok, z ktorch najpouvanej je pbok hranol (pentagn) (obr. 9.12). Pentagn je pbok hranol symetrick k osi AV. Vznikol zo tvorbokho hranola odbrsenm sklenenej hmoty pri hrane V. Jeho dve steny BC a DE zvieraj uhol 50g a s amalgmovan. Ako je vidie z obr. 9.12, sveteln l I sa prechodom cez hranol po dvojitom odraze odchyuje o prav uhol. Vrchol pravho uhla je v pentagne, v blzkosti bodu O. V om je upevnen dradlo, odkia sa poloha
pentagnu prevauje pomocou olovnice na tern.

Obr. 9.11. Urenie ortogonlnych prvkov

Obr. 9.12. Chod svetelnch lov v pentagne

Kombinciou dvoch pbokch hranolov (obr. 9.13) sa meme zaradi do priamky medzi body Pn , Pn+ 1. Ptu kolmice A potom urme tak, e na koncov body meraskej priamky postavme vtyky a pohybovanm dvojitho pentagnu dopredu, resp. dozadu njdeme tak polohu, pri ktorej bud obrazy vtyiek zava a sprava zhodn. Ptu kolmice bude predstavova preven poloha pentagnu olovnicou, ke smer na zameriavan bod A bude zhodn so stotonenmi obrazmi vtyiek.

Obr. 9.13. Dvojit pentagn Tto pozciu docielime pohybovanm pentagnu naavo resp. napravo pri neustlej kontrole zaradenia sa do priamky. Po uren polohy pty kolmice dvoma psmami urme hadan ortogonlne

2 241

prvky s a sk , ktor sa vykreslia do meraskho nrtu a kontrukne zapoja do mapovanho polohopisu. Pentagnom vytyujeme kolmice do vzdialenosti 30 m. Ak potrebujeme odmera ojedinel kolmicu do 40 m, zaisujeme ju tak, ako je to ukzan na obr. 9.9. Ke potrebujeme odmera viac predmetov u ktorch by kolmice presiahli 30 m, musme podrobn bodov pole primerane zhusti meraskmi priamkami alebo rajnmi, alebo zvolme in metdu zameriavania. 9.1.3 Metda pretnania napred Pouitie metdy pretnania napred prichdza do vahy v zloitom terne s malou hustotou predmetov merania (skaln zrezy, zamokren tern, tern s prekkami a pod.). Metdu pretnania napred aplikujeme s meranm uhlov alebo dok. Pretnanie napred s meranm uhlov vyuvame hlavne v prpadoch, ke nie je mon odmera dky (obr. 9.14), (nemme ET s bezhranolovou technolgiou merania dok) a pri meran ojedinelho vzdialenho objektu P2 P1 P3 P4 P5 P6 Podstata metdy pretnania napred je uveden v kap. 6.3.2. Na koncoch polygnovej strany sn,n+1 meriame uhly (smernky) na predmety merania, ktor vhodne signalizujeme (vtykami), ak nie s prirodzene signalizovan (obr. 9.14). S ohadom na pouit technolgiu merania sa vyaduje, aby uhly prieseku na urovanom bode neklesli pod 20g a neprekroili 180g . Polohu odmeranch bodov vyjadrujeme sradnicami y, x, z ktorch kontruujeme polohopis.

dn,n+1 Pn Obr. 9.14. Metda pretnania napred 1.4 Vpoty v pomocnej meraskej sieti

Pn+1

Pri terestrickom meran potrebujeme vypota sradnice bodov meraskej siete uren v priebehu merania a sradnice bodov z podrobnho merania. Vpoty robme hlavne preto, lebo zpravidla kontruujeeme vektorov mapu. Znalos vpotov v meraskej sieti je uiton aj pri geodetickch vytyovacch prcach. Vpoty sradnc s tandardn a na ich aplikciu vyuvame vhodn programov vybavenie. V meraskej sieti s to lohy: vpoet rajnu vychdzajceho z bodu na meraskej priamke, vpoet bodu na kolmici, urenie sradnc pty kolmice a vpoet priesenka dvoch priamok. Vpoet sradnc bodov podrobnho merania sa viae na metdu merania. 9.1.4.1 Vpoet rajna vychdzajceho z bodu na meraskej priamke Sradnice rajna urenho z bodov podrobnho polohovho bodovho poa vypotame poda rovnc (6.8) kap. 6.2.2. Na vpoet rajna vychdzajceho z bodu M na meraskej priamke (obr. 9.15), mme zastanien jeho polohu na meraskej priamke s1M a odmeran cel dku meraskej priamky uren stanienm s12 . V bode M odmeriame polrne prvky M a sMN = dMN , ktor uruj polohu rajna N k meraskej priamke. Zo sradnc bodov P1, P2 vypotame dku strany s12 a smernk 12 . Odmeran stanienie s12 porovnme s vypotanou dkou. Ak dkov odchlka Od = s s < 12 12 d, ktor vypotame z rovnice

2 242

 d = 0,012 d + 0, m, 10 vyrovnme odmeran stanienie s1M pomocou mery s1M = s12 s = k s s1M 1M s12

(9.3)

(9.4)

Koeficient ks z rovnice (9.4) meme poui na opravu aj alch meranch dok medzi bodmi P1 a P2 . Sradnice bodu N vypotame aplikovanm vpotu polygnu cez sradnice bodu M : yM = y1 + s1M sin 12 , y N = yM + sMN sin MN , xM = x1 + s1M cos 12 , xN = xM + sMN cos MN , (9.5)

ke smernk MN sme urili z rovnice:

MN = 12 + M 200 g . +Y Y
P2 N dMN K

+Y Y -sk

(9.6) 0 P2 2

xKK

M 12
P1

M x2-x1 xM-x1 yKK

K K s12

yM-y1 y2-y1 +X

12
P1 +X +

Obr. 9.15. Vpoet rajna vychdzajceho z bodu na meraskej priamke 9.1.4.2 Vpoet bodu na kolmici

Obr. 9.16. Vpoet bodu na kolmici

Vpoet tejto lohy je analgiou vpotovho postupu sradnc rajna vychdzajceho z bodu na meraskej priamke (obr. 9.16). Po porovnan odmeranej a vypotanej dky ( s12 , s12) vypotame stanienie bodu K. Sradnice bodov K a K vypotame poda rovnc (9.5), ke smernk KK je KK = 12 100g. Ke os sradnicovho systmu meraskej priamky + X stotonme so spojnicou P1P2, kolmice naavo bud zporn sradnice , napravo kladn sradnice y. Pri: sk + sk
g KK = 12 100 g KK = 12 + 100 .

9.1.4.3 Vpoet stanienia a dky kolmice Pri polohovch vytyovacch prcach sa vyskytuje niekedy obrten loha, ke s dan sradnice bodu K a mme uri pravouhl sradnice tohoto bodu vo vzahu k meraskej priamke. Jedno z rieen vyplva z obr. 9.17. Z rozdielov smernkov vypotame uhly 1 a 2:

243

1 = 12 1K ,

2 = 2 K 21 .

(9.7)

Dku kolmice vypotame pomocou dok s1K, s2K a uhlov 1, 2 z rovnc: sK K = s1K sin 1 = s2 K sin 2 a stanienie: s1K = s1K cos1 . Vpoet prekontrolujeme vyslenm rovnice: s12 = s1K cos 1 + s2 K cos 2 . +Y Y K d2K +Y Y B (9.10) (9.9) (9.8)

2 2K 21

P2

D K

4
P

d1K

BC

1 1K 12
P1

K d1K

AB
+X

A K

sAC

CD

3 2 C CA K
+X

Obr. 9.17. Vpoet stanienia a dky kolmice 9.1.4.3 Vpoet sradnc priesenka dvoch priamok

Obr. 9.18. Vpoet priesenka dvoch priamok

Vpoet priesenka dvoch priamok urench sradnicami dvojc bodov (obr. 9.18) m tie niekoko rieen. Nazname si rieenie, zaloen na postupe vpotu pretnania napred. Sradnice bodu P urme napr. z trojuholnkov ACP a CBP. Zo sradnc bodov A, B a C, D vypotame smernky a dky strn: AB , CD , CA , BC , a sAC, sCB . Z rozdielov smernkov vypotame uhly 1 a 4 :

1 = AC AB , 2 = CD CA , 3 = CB CD a 4 = BA BC .
Vpoet sradnc priesenka priamok P(yp, xp) urme poda znmeho postupu pretnania napred z kap. 6.3.2.

244