12.7 VKOV VYTYOVANIE Vky, resp. prevenia vytyujeme nivelanm prstrojom, alebo teodolitom.

Pouitie druhu prstroja na vkov vytyovanie zvis od lenitosti ternu, vyadovanej presnosti a vzdialenosti k vytyovanmu bodu. Pri vkovom vytyovan je zkladnou lohou urenie vky polohovo vytenho bodu, tak ako je to uveden na zver kap. 12.4.3, pretoe ide asto o priestorov vytenie bodu. Rozdiel medzi odmeranou vkou a vkou danou projektom vyznauje druh pravy v meranom mieste, napr. nsyp, vkop, zdvih, podloenie kontrukcie a pod. Technolgia vkovho vytyovania sa realizuje tak, aby sa vylili osov chyby prstrojov (L Z u nivelanho prstroja, indexov chyba u teodolitu i 0g), resp. aby bol ich inok z hadiska vyadovanej presnosti vytenia zanedbaten. V prpade vysokch poiadaviek na presnos (nivelcia) a u dlhch zmer (trigonometrick nivelcia) zavdzame opravu z rozdielu medzi zdanlivm a skutonm horizontom. 12.7.1 Vkov vytyovanie priamky Pri vkovom vytyovan nivelety koaje resp. cesty, alebo pri zemnch pravch, je asto potrebn vyti vodorovn alebo sklonen priamku, spravidla v udanom sklone. Pri vytyovan vodorovnej priamky nivelciou vychdzame z vky danho bodu, ktor m by vkou vetkch alch podrobnch bodov, alebo vky vodorovnej priamky udanej jej niveletou. Rozdiely tania nazad na dan bod a tan stranou na podrobn body vyznauj vekos vkovch rozdielov, ktor zaznamenvame na realizovanej stabilizcii podrobnch bodov. Znamienko vyznauje vyadovan pravu + zdvih, - pokles.

Obr. 12.55. Vytyovanie vodorovnej priamky Ke je udan vka nivelety Hn, urme vku horizontu prstroja, od ktorho odpotame vku nivelety (obr. 12.55). Rozdiel predstavuje vyadovan tanie na podrobnch bodoch: = H p H n . Vkov rozdiely vyslime z rovnc:

i = im ( H p H n ) ,

(12.86)

kde im je odmeran daj na late na prslunom bode.

75

Pri vytyovan sklonenej priamky je potrebn dopredu pozna vky poiatonho a koncovho bodu priamky (alebo sklon priamky) a ich vzdialenos. Z tchto dajov vypotame zmenu tania na late na susednch bodoch v odstupoch d = dAB / ( n 1) (obr. 12.56) h= HB H A H HA d= B , dAB n1 (12.87)

kde n je poet vytyovanch bodov.

Obr. 12.56. Vytyovanie sklonenej priamky Urme znamienko zmeny tania na late poda rovnice (12.87) a vyadovan tania na late bud 1 = A h , poda obr. 12.56 1 = A ( h) , 2 = A 2h , 5 = A 5h . Vkov rozdiely vypotame poda rovnice (12.88)

i = im i .

(12.89)

Po zmene postavenia nivelanho prstroja sa alej postupuje analogicky. Ur sa vyadovan tanie 5 , z ktorho sa odvodia vyadovan tania na alch bodoch 6 = 5 h , 7 = 5 2h , B = 5 5h , kde 5 poda obr. 12.56 je 5 = 5m 5 .
76

(12.90)

Sklonen priamku, napr. ktor prechdza bodmi teodolitom hlavne v lenitom terne (obr. 12.57).

A a B, meme hospodrne vytyova

Na lomovom bode pripravme teodolit na meranie a odmeriame vku prstroja hp nad danm bodom. Polohu alekohadu upravme na vyadovan sklon a potrebn vky podrobnch bodov odvodme z tania na late a vky prstroja

i = im hp ,

(B = hp ) .

(12.91)

Obr. 12.57. Vytyovanie sklonenej priamky teodolitom

Obr. 12.58. Zakruovacie oblky

77

12.7.2 Vkov vytyovanie krivky S vkovm vytyovanm krivky sa stretvame u dopravnch stavieb (eleznica, cesta) pri vloen vertiklneho zakruovacieho oblka na mieste lomu nivelety. Poda STN 73 6360, lom sklonu koaje sa odstrauje krunicovm oblkom, ktor sa pri malch monch dkach zaoblenia nahradzuje oblkom kvadratickej paraboly. Taktie v cestnom stavitestve sa pouva zakruovac oblk v tvare kvadratickej paraboly, ktorej rovnica je y= x2 , 2 (12.92)

kde je polomer oskulanej krunice. Polomery zaoblenia vyplvaj z navrhovanej rchlosti a s v medziach od 1 000 m do 50 000 m. Sklon nivelety oznaujeme znamienkom +, ke niveleta stpa zava do prava a - , ke kles zava do prava. Zakruovacie oblky bvaj vypukl vrcholov a svahov a vydut dolnicov a svahov (obr. 12.58). Zkladnou lohou pri vkovom vytyovan krivky je uri vky bodov v miestach polohovho vytenia (v okrhlych stanieniach) a na zaiatku a konci zakruovacieho oblka. Vpoet vok tchto bodov si ukeme pre vrcholov vypukl zakruovac oblk krunicovho tvaru a tvaru kvadratickej paraboly. Predpokladajme pri tom, e poznme vku a stanienie priesenka priahlch priamych sekov nivelety (HV0, sV0), resp. ich urme vhodnm spsobom z inch udanch prvkov, a sklony niveliet s1 a s2, ktor s vyjadren v alebo v %. Zakruovac oblk krunicovho tvaru Stanienie bodov Z, V a K zakruovacieho oblka vypotame z rovnc sZ = sV 0 Z = sV 0 cos 1 = sV 0 tg cos 1 sV 0 tg , 2 2 sK = sV 0 + K = sV 0 + tg cos 2 sV 0 + tg , 2 2 sV = sZ + V = sZ + sin 1. V rovniciach (12.93) 1 = arctg s1 a 2 = arctg (-s2) a = 1 + 2.

(12.93)

Obr. 12.59. Vpoet vok pre krunicov zakruovac oblk

78

Vky bodov Pi v okrhlych stanieniach urme poda obr. 12.59 pripotanm poradnc yi k vke bodu Z , resp. K H Pi = H Z + yi , ke H Z = H V 0 s1 , H K = H V 0 + s2 a sradnicu yi vypotame poda rovnice (12.82) yi = 2 2 2 2 . i V seky i vypotame zo stanien sPi podrobnch bodov urench rovnicami sPi = sZ + xi a stanienia vrcholu zakruovacieho oblka i = sV sPi , resp. i = sPi sV . sV sV 0 + V . (12.95) (12.94)

Stanienie vrchola krunicovho zakruovacieho oblka vypotame z rovnice sV = sV 0 cos 1 + V ,

Zakruovac oblk tvaru kvadratickej paraboly Rozdiel medzi tvarom krunicovho a parabolickho oblka v mieste zaoblenia je nepatrn. Parabolick zakruovac oblk m vak plynulej prechod z priameho do zakrivenho sklonu (obr. 12.60).

Obr. 12.60. Vpoet vok pre parabolick zakruovac oblk Dku dotynice parabolickho zakruovacieho oblka (12.92) vypotame z rovnice

( s1 s2 ) . 2 1000
Z a konca

(12.96) K zakruovacieho oblka od jeho vrcholu

Vodorovn vzdialenosti zaiatku V vypotame z rovnc

79

V =

s1 , 1000

K =

s2 . 1000

(12.97)

Vku zaiatku, resp. konca zakruovacieho oblka urme poda rovnice (12.94), ktor sme pouili pri krunicovom zakruovacom oblku. Vka vrcholu zakruovacieho oblka V nad bodmi Z a K je uren rovnicami H V = H Z + yZ = H K + yK , ke prevenia yZ a yK maj hodnotu yZ = 2 V 2 a yK = 2 K . 2 (12.99) (12.98)

Vky podrobnch bodov vypotame vzhadom na vrchol V H Pi = H V yi = H V 2 i . 2 (12.100)

seky i vypotame analogicky, ako u krunicovho zakruovacieho oblka. Zakruovac oblk vytime tak, e po polohovom vyten a zastabilizovan podrobnch bodov Z a K, nivelciou urme ich vky, ktor porovnme s vypotanmi vkami na prslunom zakruovacom oblku. Rozdiely predstavuj opravy vok, ktor je potrebn zohadni u vytench bodov. Poznmka: Znamienka druhho lena v rovniciach (12.94), (12.98), (12.100) a pri vpote HZ a HK sa riadia poda tvaru zakruovacieho oblka. U vydutho zakruovacieho oblka s opan znamienka. 12.7.3 Vytyovanie riadiacej iary v terne Na mape vyetren riadiaca iara, t. j. lomen iara danho stpania sa spresuje v terne vytyovanm. Ak mme dan vchodiskov bod a sklon riadiacej iary je napr. +1:25, potom vo vzdialenosti 1 d = 20 m bude prevenie medzi bodmi 20m = 0,80m. Nivelan prstroj postavme do vhodnej 25 vzdialenosti od vchodiskovho bodu a urme tanie nazad. V terne musme njs tak bod, ktor bude od vchodiskovho bodu vzdialen 20 m a tanie na late bude ma hodnotu z - 0,80 m. Ke takto bod njdeme, stabilizujeme ho kolkom a hadme od neho al bod vo vzdialenosti 20 m s tanm z - 1,60 m at. Spojnica medzi vykolkovanmi bodmi je riadiaca iara v terne. 12.7.4 Vytyovanie vrstevnice v terne Vytyovanie vrstevnice v terne m obdobn postup ako vytyovanie riadiacej iary. Od vkovej znaky urme geometrickou nivelciou zo stredu vku vchodiskovho bodu, leiaceho na vyadovanej vrstevnici, o ktorom plat H = HA +

z p.

(12.101)

Posledn tanie napred volme skusmo, pokia rovnica (12.101) nenadobudne platnos. Bod stabilizujeme a od neho vytime alie body leiace na vrstevnici tak, e v rmci danho horizontu prstroja vyhadme v terne miesta s rovnakmi taniami na late ako na vchodiskovom bode.

80

Vrstevnicu vytime z nivelanho polygnu zmerami stranou. Nivelan ah ukonujeme na vkovo znmom bode. 12.7.5 Vytyovanie roviny

Pri prave ternu do vodorovnej roviny sa spravidla vol poiadavka, aby objem vkopov a nsypov bol navzjom rovn. Upravovan plochu prekryjeme tvorcovou sieou (napr. po 5 m, 10 m) a jej vrcholy znivelujeme. Niveletu roviny vypotame z vok vrcholov tvorcovej siete H0 = H1 + H 2 + ...+ H n , n (12.102)

alebo priemeru tan na late (ak tvorcov sie sme nivelovali z jednho postavenia prstroja) 0 = 1 + 2 + ...+ n . n (12.103)

Vkov rozdiely ternnej pravy vypotame z rovnc h = H 0 H1 = 0 1 , 1 hn = H 0 H n = 0 n . (12.104)

Sklonen rovinu je vhodn vyti tvorcovou sieou, ktorej strany a s rovnoben s priamkami o sklone p% a q% (obr. 12.61).

Obr. 12.61. Vytyovanie sklonenej roviny Vky bodov 1, 2, ..., 32, 33, 34 ... urme nivelciou napr. z vky bodu A. Vyadovan vky bodov vypotame z rovnc

81

 H1 = H A + a p10 2 , H 2 = H A + 2a p10 2 ,

H10 = H A + a q10 2 ,

H 11 = H A + a 102 ( q + p) ,
H 20 = H A + 2aq 10 2 ,

H 12 = H A + a 10 2 ( q + 2p) ,

(12.105)

H 21 = H A + a 10 2( 2q + p) ,

H 22 = H A + a 10 2( 2q + 2p) ,

Rozdiely nivelovanch a vypotanch vok vyznauj rozdiely vok bodov od sklonenej roviny, o zaznamenme do vytyovacieho vkresu.

Obr. 12.62. Optick prevaova Kern OL

Obr. 12.63. Optick prevaova PZL 100 Zeiss

82

12.7.6 Vytyovanie zvislc Zvislice meme vytyova mechanicky alebo opticky. Mechanick vytenie zvislice nazvame prevaovanie a vykonvame ho zvesom olovnice, ktor sa na utlmenie ponra do ndoby s hustou kvapalinou (olej). Optick vytyovanie zvislc uskutoujeme pomocou teodolitu (najlepie dvoma prstrojmi) z dvoch na seba pribline kolmch smerov a premietanm, priom sa pouvaj osobitn optick prevaovae. Mono nimi vytyova zvislice nahor a nadol. Pozostvaj zo zvisle zalomenho alekohadu so zmernm krom a precznou libelou, alebo citlivm kompenztorom, ktormi vytvraj zvisl zmern os. Optick prevaova meme vytvori aj teodolitom napr. Leica Builder (obr.4.26) a to natoenm alekohadu do zvislej polohy, vtedy laserov l vytvor laserov zvislicu. Na obr. 12.62 je preczny optick prevaova Kern (Leica) OL, ktor m na vytyovanie zvislc k zenitu a nadiru dva osobitn zalomen alekohady. Prstroj sa horizontuje rrkovou libelou s citlivosou 20/2 mm. alekohady maj 22,5 nsobn zvenie a hmotnos prstroja je 3,7 kg. Presnos vytenia zvislice u prstroja s rrkovou libelou je 2 mm na 10 m, a 1 mm u prstroja vybavenho s koincidennou libelou. Firma Zeiss vyvinula prstroj PZL 100 (obr. 12.62), ktorm meme vyti bod smerom k zenitu s presnosou 1 mm na 100 m prevenie. Prstroj m zvenie 31,5 nsobn zvenie, hmotnos 3,8 kg a kompenzan rozsah 10. Presnos vytyovania zvislc pozd vkovch objektov mu ovplyvova atmosfrick podmienky ako napr. teplota so spoluinkom vetra. Preto sa presn prce uskutouj hlavne v noci za vyrovnanch tepelnch pomerov ovzduia a objektov. Pri periodickch vytyovacch prcach sa buduj pevn stanovisk pre prstroj so zariadenm na nten centrciu. Vytyovanie zvislc sa aplikuje napr. pri vytyovan vkovch stavieb, mostov, tovrenskch komnov a pri prenan smeru razenia do podzemia. Zvislicu vytyujeme v troch polohch optickho prevaovaa s odchlkami zmer 120. Vyten poloha zvislice je v aisku odchlkovho trojuholnka.

12.8 POUITIE LASERA PRI VYTYOVACCH PRCACH

Skratka laser vyjadruje: zosilnenie svetla pomocou podnecovanho vyarovania lov (Light amplification by stimulated emission of radiation). Vlastnosti laserovch lov Laserov le s studen, jednofarebn, silne koncentrovan koherentn sveteln le. Le Slnka alebo iarovky s inkoherentn, to znamen, e pozostvaj zo zmesi lov o rznych vlnovch dkach a rznych fzovch posunov. Koherentn zvzky lov maj kontantn fzov rozdiel. Laserov le podliehaj normlnym optickm zkonom a preto s ovplyvovan atmosferickmi podmienkami ako je hmla, vibrcia vzduchu, refrakcia a rozptlen prach v ovzdu. Lasery s rznych druhov: plynov lasery (He-Ne laser, Ar laser), lasery pevnch ltok, chemick lasery. V geodetickej praxi sa pouvaj prstroje na bze plynovch laserov. Princp plynovho lasera (obr. 12.64) Pomocou vybitia vysokej frekvencie vystupuje striedav inok medzi atmami hlia a nenu. Tm vznik fotnov iarenie, ktor sa odra od kremkovch platniiek a vznik rezonancia. as svetla vystupuje polopriepustnm zrkadlom ako laserov l.

83

Obr. 12.64. Schma plynovho lasera Laserov le s takmer rovnoben. Divergencia lov vymedzuje kvalitu prstroja, pohybuje sa od 0,5 do 20. Tto divergencia lov sa me prdavnm optickm systmom (objektvom lasera) ete zmeni a na 10. Le lasera s pre loveka nekodn. Nebezpen s len pre oi, ke le vstupuj priamo do oka. Pri prci s laserovm prstrojom pouvame vstran tabuu. 12.8.1 Charakteristiky laserovch prstrojov Kad laser m svoju charakteristiku. Zvis od: 1. Divergencie vstupnho iarenia, ktor je u kadho prstroja in. Men sa poda kvality vybrsenia odrazovch plch rezontora (zrkadiel). Divergenciu urujeme zo vzahu (obr. 12.65).

2 1 . 2d

(12.106)

Obr. 12.65. Urenie divergencie lasera

Obr. 12.66. Stabilita zvzku lov lasera

Obr. 12.68. Nasadzovac laserov okulr

84

Obr. 12.67. Laserov teodolit Kern DKM 2-AL

Obr. 12.69. Laserov teodolit SLT 20 SOKISHA Sprvne urenie divergencie lasera zvis hlavne na presnosti urenia priemeru stopy zvzku laserovch lov. Symetria zvis od kvality vybrsenia a stlosti nastavenia zrkadiel.

85

2. Stabilita zvzku lov podmieuje nemennos rozmeru a polohy stopy laserovch lov (obr. 12.66). U kvalitnch prstrojov sa rozmer a poloha stopy lov prakticky nemen. 3. Fokuscia zvzku lov znamen zmenu divergencie. Pri geodetickch meraniach nie je potrebn zaostrova na bod. Na cieovej ploche sa stopa rozostruje na priemer niekoko milimetrov a centimetrov. V tchto prpadoch sa stred odhaduje najlepie. 4. prava fokusovho zvzku lov umouje roztiahnutie stopy la do roviny. Uskutouje sa to tak, e do cesty zvzku lov sa vlo sklenen cylindrick plocha. Ak s cylindrick plochy dve a ich osi s na seba kolm, stopou laserovho zvzku lov je zmern kr (prstroj Kern DKM 2-AL obr. 12.67). 12.8.2 Pouitie laserovch prstrojov

Lasery v geodzii pouvame v spojen s teodolitom alebo nivelanm prstrojom a tie aj ako samostatn prstroje. Spojenie s geodetickm prstrojom meme docieli dvoma spsobmi a to nasadenm laserovej jednotky na tubus alekohadu (starie vyuitie laserov) ako napr. Wild GLA, alebo pripevnenm laserovho okulra k teodolitu alebo nivelanmu prstroju. Pripevnenie me by trval ako u laserovho teodolitu Kern DKM 2-AL (obr. 12.67), alebo vymeniten (obr. 12.68), ako u laserovho okulra Wild GLO 2.

Obr. 12.71. Cieov znaka k laserovmu prstroju

Obr. 12.70. Laserlevel laserov prstroj s rotujcou hlavicou Samostatn laserov prstroje vyuvame v geodzii na vytyovanie smeru vo vodorovnej rovni alebo v uritom sklone (obr. 12.70) Laserov prstroje s rotujcimi laserovmi lmi vytyuj vodorovn alebo sklonen vzan rovinu stopou laserovho la (obr. 12.70).

86

a) c)

b) d)

Obr. 12.73. a) Amberg PROFILER 4000, b) Riegl LPM-2K. c) Automatick 3 D meranie profilov. d) Vsledok vyhodnotenia odmeranho profilu Geodetick vyuitie laserovch prstrojov je hlavne pri vytyovacch prcach a kontrolnch meraniach a to: 1. vkovch stavieb pri monti stien a skeletu stavby, monti koajnc mostovch eriavov,

87

2. ininierskych stavieb pri stavbe kanlov a potrub, mostov, tunelov, bagrovan riek a kanlov, meran posunov a pretvoren stavieb v priebehu zaaovacch skok, pri betonrskch prcach, 3. tunelovan veden raziacich strojov, 4. elezninom stavitestve veden smerovacch a podbjacch mechanizmov, prave ternu, 5. meliorcich veden bagrovacch mechanizmov, kladen drennych potrub at. Laserov prstroje sa vo veobecnosti vyuvaj tak, e technik pri prstroji, ako aj jeho pomocnk pri cieovej znake (obr. 12.71) s v priamom kontakte s aktvnym svetelnm lom a nie s potrebn doplujce akustick, i vizulne pokyny, tkajce sa zmeny polohy cieovej znaky. Pri veden stavebnch strojov, napr. tunelovacieho ttu (obr. 12.72), podbjacch mechanizmov, bagrovacch strojov at., laserovm prstrojom vytime vyadovan smer, ktor na cieovej znake sleduje opertor v priebehu innosti stroja. Privedenie laserovho la na cieov znaku me by priame, alebo zalomen sstavou zrkadiel. Na obr. 12.72 je schma tunelovacieho ttu riadenho laserovm prstrojom, ktorho l dopadol na zrkadlo a odrazil sa na cieov znaku. Zmenou polohy ttu v horizontlnom a vertiklnom smere sa usmern laserov l do vyadovanej polohy (stredu) na cieovej znake. Os ttu sa potom udruje poda tejto polohy laserovho la v priebehu razenia. Okrem pouitia laserovch prstrojov na vytyovanie, sa v geodetickej praxi laserov technolgia vyuva na meranie vzdialenosti u elektronickch teodolitov (ET firmy AGA) na meranie vzdialenosti bez odrazovho zariadenia (ET Leica TCR 705) a ako pomcky na centrciu prstroja a meranie omernch mier (Leica DISTO). Laserov prstroj Riegel LPM-2K (Amberg PROFILER 4000) je pecializovane kontruovan na automatizovan meranie profilov na stavbch v podzem (obr. 12.73). Laserov skenery (ScanStation (obr. 5.64), LMS-Z360) zaisuj bodov snmanie priestorovch objektov a tieto objekty transformuj do priestorovho (3-D) CAD modelu.

Obr. 12.72. Schma vedenia tunelovacieho ttu laserovm prstrojom 12.9 POUITIE STN 73 0422 PRESNOS VYTYOVANIA LNIOVCH A PLONCH STAVIEB

Ukku pouitia noriem si uvedieme pri uren poiadavky na presnos vytenia eleznice poda STN 73 0422.

88

Presnos vytenia priestorovej polohy eleznice sa posudzuje poda kritri na presnos vytenia hlavnch bodov trasy a urenia vky hlavnch vkovch bodov. Hlavn body trasy (HB) s body v trase eleznice. Rozdeuj trasu na seky o dkach 150 a 500 m pre najviu povolen rchlos V 50 km h-1 a na seky 250 a 500 m pre V > 50 km h-1. Ako HB trasy sa pouvaj predovetkm body na styku priameho seku a prechodnice (oblka eleznice), body na styku dvoch protismernch oblkov, v priamych sekoch s to body v odstupoch do 500 m. Hlavn vkov body sa uruj do maximlnej vzdialenosti 200 m od trasy eleznice. Kritriom presnosti vytenia hlavnch bodov trasy s krajn odchlky v ich sradniciach y a x a krajn hodnoty rozdielov odchlok v sradniciach y a x susednch hlavnch bodov trasy. Krajn odchlky s uveden v tab. 12.1. Kritriom presnosti urenia vok hlavnch vkovch bodov je krajn vkov chyba, uveden je v tab. 12.1. Presnos urenia hlavnch bodov trasy sa posudzuje vzhadom k najblim bodom TS a k bodom NS, ktor z hadiska vytyovania povaujeme za absoltne presn. Krajn odchlky HB trasy Kritrium presnosti Krajn odchlka v sradniciach y a x hlavnch bodov trasy Krajn odchlka rozdielu odchlok v sradniciach y a x susednch hlavnch bodov trasy Krajn vkov chyba hlavnho vkovho bodu V 50 km h-1 120 mm 60 mm 10 mm Tabuka 12.1 Najvia povolen rchlos V > 50 km h-1 120 mm 50 mm 6 mm

Presnos podrobnho vytenia eleznice sa posudzuje poda kritri pre presnos vytenia podrobnch bodov trate, t. j. elezninho spodku, elezninho zvrku a prslunch zariaden eleznice. Kritriom presnosti vytenia podrobnch bodov eleznice s krajn pozdne a priene odchlky, vztiahnut k hlavnm bodom trasy a krajn vkov odchlky, vztiahnut k hlavnm vkovm bodom. V tab. 12.2 s uvedien hodnoty krajnch pozdnych odchlok vytenia elezninho zvrku . Zvisia od vzdialenosti d od hlavnho bodu trasy. Krajn pozdne odchlky podrobnho vytenia Najvia povolen rchlos V 50 km h-1 V 50 km h-1 10 11 11 Tabuka 12.2

Krajn pozdne odchlky v (mm) bodov podrobnho vytenia elezninho zvrku pre vzdialenos d (m) 20 14 14 40 19 18 60 22 20 80 25 23 100 150 200 250 300 400 500 (mm) 28 25 34 29 38 33 42 37 46 40 53 45 59 50

Priene odchlky podrobnho vytenia nesm prekroi hodnoty krajnch prienych odchlok poda tab. 12.3. Okrem toho rozdiel prienych odchlok dvoch susednch bodov podrobnho vytenia vo vzjomnej vzdialenosti d < 25 m v priamom seku a d < 30 m v oblku, nesm tie prekroi hodnoty krajnch prienych odchlok pre tieto vzdialenosti uveden v tab. 12.3. Hodnota krajnej prienej odchlky sa vyhad v tab. 12.3 poda vzdialenosti d od najbliieho bodu trasy a pre rozdiel prienych odchlok poda vzdialenosti dvoch susednch bodov podrobnho vytenia.

89

Krajn priene odchlky podrobnho vytenia Najvia povolen rchlos Priama V 50 km h-1 tra V > 50 km h-1 20 m Oblk V 50 km h-1 V > 50 km h-1 5

Tabuka 12.3

Krajn pozdne odchlky v (mm) bodov podrobnho vytenia elezninho zvrku pre vzdialenos d (m) 25 m 3 2 30 m 11 4 40 m 14 8 50 m (mm) 8 5 50 m 17 10 60 m 19 12 14 10 80 m 22 14 100 m 25 16 20 15 200 m 30 20 100 m 200 m

Krajn vkov odchlky podrobnho vkovho vytenia bodov elezninho zvrku pre V 50 km h-1 s 12 mm a V 50 km h-1 8 mm. O tom, i sme neprekroili prslun krajn odchlky, sa presvedme na stykovom bode PS, vytenom z dvoch vetiev oblka (kap. 12.5.7), alebo kontrolnm meranm napr. polrnou metdou s elektronickm meranm dok, geometrickou nivelciou zo stredu at. Po zohadnen monch meraskch chb v meran polrnych prvkov porovnme projektovan a dan sradnice u HB trasy. U podrobne vytench bodov zistme pozdne a priene odchlky, ktor porovnme s krajnmi odchlkami uvedenmi v tab. 12.1 a 12.3. Pozdnu odchlku nm predstavuje na obr. 12.74 seka PP0 p a prienu odchlku seka q, ke P je projektovan poloha bodu a P je vyten poloha bodu. Vkov odchlka je rozdiel medzi skutone vytenou vkou podrobnho bodu a jej projektovanou hodnotou. Ak empiricky zisten odchlka prekrauje krajn hodnotu odchlky, prslun vytyovanie musme zopakova.

Obr. 12.74. Vyjadrenie pozdnej a prienej odchlky Analogicky postupujeme pri konfrontovan empiricky zistench a krajnch odchlok u alch lniovch a plonch objektov. K samotnmu vytyovaniu pristupujeme a po analze presnosti vytyovania, v ktorej zohadujeme pouit prstrojov vybavenie a technolgiu vytyovania. Odvoden stredn chybu vytyovania mV porovnme s krajnou vytyovacou odchlkou uMV (tab. 12.3) pri pouit koeficienta uMV konfidencie t = 2 (12.6). Ak plat m potom s 95% pravdepodobnosou oakvame, e V t neprekrome krajn vytyovaciu odchlku.

90