10. D I G I T L N Y M O D E L R E L I F U Jednm z elov podrobnho merania je pripravova grafick projekn podklady vo forme mapy.

y. Avak projekn podklady v grafickej forme nememe priamo poui pri automatizci projeknej innosti. Zapojenie potaov do automatizcie niektorch prc spojench s projektovanm, si vyntilo hada vrazov prostriedky na vyjadrenie ternu. Novm prostriedkom sa stal digitlny model relifu (DMR). Pod pojmom digitlny model relifu sa nejedn o vyjadrenie ternu alebo jeho modelu sradnicami bodov. Sradnice s len sprostredkujcimi veliinami na vytvorenie digitlneho modelu relifu. DMR je sbor usporiadanch selnch informci o ternnom relife uloen v pamti potaa, doplnen prslunm programovm vybavenm na jeho vyuvanie a vizualizciu. DMR vznik analyticky kontrukciou topografickej plochy z mnoiny bodov v rmci interpolanho okolia. DMR umon automatizova vpoty kubatr, rozvoz hmt, vpoet plch prikrytch zemnm telesom at., pri projektovan lniovch a plonch stavieb. Pouitm komernch softvrov pomocou odmeranch sradnc a vok bodov ternu odvodench z DMR rieime vkopis, vykresujeme polohopis a vkopis mapy, profily, ako aj projekt stavby. DMR meme poui na vypracovanie viac alternatv projektu pre rzne vstupn projekn hodnoty (polomery oblkov, prechodnice, sklonov pomery, prechody vyadovanmi miestami a pod.). Poda vopred urench kritri (napr. minimalizcia zemnch prc a dopravnch objektov, najkratia spojnica a pod.) sa vyber optimlna alternatva projektu a jeho realizcia. Potaov prostriedky umouj vykresli projekt na ternnom relife v rznych projekcich a priestorovo ho vizualizova. elov vyuitie DMR sa roziruje o digitlny model krajiny, ktor obsahuje tri zkladn vrstvy dt. 1. Nadpovrchov dta obsahuj daje o prrodnom geosystme a jeho antropognnej nadstavbe: vlhkostn pomery, vegetcia, aktulne vyuitie plch ternneho relifu, 2. povrchov dta o ternnom relife, ktor dovouj morfometrick opercie, rotcie a zmeny pohadu DMR, 3. podpovrchov dta, ktor svisia s geologickou truktrou pod ternnym relifom. Toto je problematika softvrovho ininierstva, ktor rozvjaj prslun stavebn odbory a nebudeme sa ou v tomto uebnom texte zaobera. Z geodetickho hadiska si vyzname tvorbu DMR s ohadom na monosti jeho vyuitia. 10.1 DEFNICIA DIGITLNEHO MODELU RELIFU Digitlny model relifu je vo veobecnosti definovan ako sbor vybranch bodov na ternnej ploche, ktorch sradnice (y, x, H) s v uritom systme uloen v pamovom mdiu potaa. Sbor je doplnen programom, ktor umouje z uloenej bodovej mnoiny zska alie informcie. Napr. program na kontrukciu vrstevnc, program na interpolciu vok z ubovonch medziahlch bodov s adresou (y, x), usporiadanch do ubovonch skupn. Pouitie DMR je obmedzen podmienkou, e plocha modelu relifu mus by funkciou sradnc y, x, teda kadmu bodu polohopisu je priraden prve jedna sradnica H. Nie je mon spracovva previsy v terne. Je mon pracova s niekokmi modelmi sasne, napr. pri vpote objemov, zobrazovan rezov, v perspektvnych pohadoch a v niektorch geologickch aplikcich. Poiadavky na formu a obsah DMR meme formulova takto: DMR mus by jednoznane matematicky definovan a schopn spracovania na potai, DMR mus reprezentova ternnu plochu v plnosti a s vyadovanou presnosou.

271

Ternnu plochu nememe priamo matematicky definova, musme ju generalizova vynechanm nepodstatnch podrobnost a zanedbanm jej drsnosti. Plon jav, ktor vznikol po generalizcii, nazvame topografick plocha. Topografick plochu u meme matematicky vyjadri ako spojit funkciu s dvoma premennmi v tvare:
H z f y, x .

(10.1)

Na topografickej ploche s jednotliv body ternu zaznamenvan v tvare:

y,

x, z , i ,

(10.2)

kde y, x, z s sradnice vo zvolenom polohovom a vkovom systme a i je identifikan znak vyjadrujci druh ternneho bodu, prpadne jeho oznaenie na akej spojnici (hrane) le. Topografick plocha sa ned vyjadri v celom rozsahu univerzlnou funkciou jednotnho tvaru, lebo jednotliv ternne body vplvaj na priebeh ternnej plochy plynule alebo skokom. Na sprvne opsanie topografickej plochy je potrebn na ternnej ploche rozliova regulrne a singulrne ternne body. Za regulrne ternne body oznaujeme tie body, v ktorch meme definova dotykov rovinu k danej ploche, ie s to body prislchajce jednej interpolanej rovine (obr. 10.1a). Singulrne body s tie ternne body, kde nastva prechod jednho tvaru do druhho, ako napr. na ternnych hranch (obr. 10.1b). Na vystihnutie ternnej plochy maj singulrne body osobitn vznam, v sbore bodov sa osobitne klasifikuj typom povinnej spojnice (hrany). Pri aproximovan ternnej plochy pouvame ete pojmy drsnos ternu a loklne extrmy. Drsnos ternu predstavuje mal nerovnosti povrchu ternu, ktor vyplvaj zo truktry ternu alebo antropognnej innosti na om (napr. tern postihnut erziou, ponohospodrsky obrban pda a pod.). Topografick plocha sa vol ako vyrovnvacia plocha v priemernej vke psma drsnosti. Loklne extrmy ternnej plochy s miestne minim a maxim od aproximovanej topografickej plochy, ktor danmi vrazovmi prostriedkami nie je mon vyjadri a s zanedbvan.

Obr. 10.1. Regulrne a singulrne body

Obr. 10.2. Rozloenie bodov DMR v pravidelnom tvorcovom rastri

Obr. 10.3. Chyba vo vke pri interpolcii bodu pri riedkom rastri

272

Systmy DMR z hadiska ich formy rozdeujeme na tri skupiny poda:

a) tvaru a usporiadania odmeranej mnoiny bodov, b) pouitej interpolanej metdy na urovanie vok ubovonch bodov s adresou (y , x), c) zuitkovania informci interpolciou, napr. na vpoet kubatr, kresbu profilov a pod. Formu DMR najviac charakterizuje usporiadanie mnoiny bodov na topografickej ploche, ktor mu by: - pravideln v rohoch tvoruholnkovej, pravouholnkovej alebo trojuholnkovej siete (obr. 10.2). Tvorba DMR v tejto forme je jednoduch a umouje aj pouitie nenronch interpolanch procedr. Vekos obrazca sa vol tak, aby zvolen krok bol men ako odstupy medzi loklnymi maximami a minimami, pretoe in me djs k chybm v opise topografickej plochy (obr. 10.3). - morfologicky rozloen, pri ktorom sa vber bodov uskutouje poda topografickch zsad. Body DMR sa volia na iarach kostry ternu v miestach, kde tieto menia svoj smer alebo sklon, okrem toho sa body vyberaj v miestach loklnych extrmoch, - rozloen na vrstevniciach alebo na profiloch (obr. 10.4); - rozloen polyedricky, kde sa body DMR volia v rohoch nepravidelnch trojuholnkov, ktor sa dobre primykaj k topografickej ploche.

Obr. 10.4. Rozloenie bodov DMR poda profilov Na celkov innos ktorhokovek systmu DMR v softvrovej obsluhe je dleit vzah medzi formou rozloenia bodov a prslunou interpolanou metdou. Interpolcia sa me uskutoni z primrnych vstupnch dajov, alebo sa uskutouje v dvoch stupoch: najprv sa z primrnych informci vytvor aproximan plocha, poda ktorej sa potom realizuj prslun matematick opercie. innosti kontrukcie DMR popisuj prslun manuly softvrov, napr. AutoCAD Civil 3D, ATLAS DMR. 10. 2 ZSKAVANIE PRIMRNYCH INFORMCI Primrne informcie na tvorbu DMR meme zska: - geodetickm meranm v terne, - fotogrametricky, vyhodnotenm leteckch (prpadne aj pozemnch fotogrametrickch) snmok, - vektorizciou obsahu existujcich mp.

273

Geodetick meranie na tvorbu DMR sa uskutouje spravidla elektronickou tachymetriou. Fotogrametrick metdy sa povauj dnes za hlavn metdy na tvorbu DMR. Pouvame pritom dve technolgie tvorby DMR: - numerick vyhodnotenie na analgovch vyhodnocovacch prstrojoch s registrciou sradnc, - analytick vyhodnotenie zaloen na matematickej projekcii. Vektorizcia je zaloen na urovan ternnych bodov z vkopisnej zloky mapy. Pritom mme monos voli body na vrstevniciach alebo na profiloch v pravidelnch odstupoch, prpadne body volme s prihliadnutm na morfolgiu ternu. Sradnice ternnych bodov digitalizujeme na rastrovej kpii mapy. Vber bodov DMR, ich hustota a rozloenie sa riadi poda charakteru ternu. Poet bodov nememe presne vymedzi, i ke s vypracovan optimlne poty bodov pre ten-ktor charakteristick ternny typ, napr. pre jednoduch tern a pravidelne lenit tern 20 a 40 bodov/ha, nepravideln, vemi lenit tern 100 a 400 bodov/ha at. Zskan informcie o terne sa potom vhodnou transformanou metdou upravuj na tandardn vyjadrenie poda vzahu (10.1). 10. 3 MODEL PLOCHY RELIFU Zkladnmi vstupnmi dajmi pre model relifu ktor vyjadrme vrstevnicami, s sradnice odmeranch alebo digitalizovanch bodov. Z tchto bodov sa vytvra nepravideln trojuholnkov sie. Spojnice bodov, ktor nazvame hranami s zvolen tak, aby sie pokia je to mon neobsahovala zke a dlh trojuholnky. Na spojniciach bodov sa interpoluj vrstevnice. Spojit plocha modelu relifu je rieen vo variante linernom a hladkom. Pri linernom variante plocha relifu je vytvoren rovinnmi trojuholnkovmi plochami v trojuholnkovej sieti. Pri hladkom variante plocha relifu prechdza vetkmi bodmi trojuholnkovej siete. Plocha je pri tom spojit a hladk s vnimkou lomovch hrn. Nad kadm trojuholnkom je definovan funkcia urujca kriv plochu, ktor hladko nadvzuje na plochy susednch trojuholnkov. Pri vhodnom rozloen bodov na ternnom relife dva toto rieenie hladkho variantu vemi dobr priblenie skutonho tvaru k modelovanej topografickej plochy, ktor vizualizujeme vrstevnicami. Tvar plochy je mon ovplyvni zavedenm povinnch spojnc bodov (povinnch hrn) do trojuholnkovej siete. Kad povinn spojnica spja dva urit body siete. Pri vytvran modelu relifu je mon poui niekoko typov spojnc. S to spojnice povinn, lomov alebo priame a spojnice na vytvorenie ostrovov. Typ spojnice (povinn lomov, priama) ovplyvuje tvar relifu len pri pouit hladkho variantu modelu relifu. Ostrovnm typom spojnice je mon vytvori v modeli relifu ostrovy pdorysne ohranien oblasti, v ktorch nie je definovan model relifu. Ostrovy sa pouvaj napr. na vynechanie kresby vrstevnc v miestach, kde s v terne umiestnen budovy a vodn toky. Vznam typov povinnch spojnc (hrn) (v zmysle softvru ATLAS DMT) Povinn hrany nie s lomov, upravuj len tvar trojuholnkovej plochy v okol hrany. Nad nimi dochdza k vyhladeniu modelu relifu vo vetkch smeroch. Povinn hrany sa pouvaj pri zadan chrbtnic a dolnc, na vyznaenie polohopisnej kresby (napr. hranice pozemkov, ploty a pod.) alebo na pravu tvaru trojuholnkovej siete modelu relifu. Nad lomovmi hranami nedochdza k vyhladeniu topografickej plochy v prienom smere, model sa nad nimi lme. Lomov hrany s vkovo zakriven tak, aby pozdny rez nad skupinou nadvzujcich lomovch hrn bol pokia je to mon hladk. Lomov hrany sa pouvaj na vyznaenie ternnych lomov singulrnymi bodmi (hrana svahu, brehu, rokliny, cesty, priekopy a in). Priame hrany s skutone priame v priestore. Vyuvaj sa na vytvranie umelch tvarov na modeli relifu, ako s napr. budovy.

274

Ostrovn spojnica predstavuje povinn hranu, ktor predstavuje okrajov hranu ostrova, t. j. oblasti, v ktorej sa nevyhodnocuj vrstevnice. Podobne ako lomov hrany, ostrovn spojnice s vkovo zakriven. Priame ostrovn spojnice maj rovnak vznam ako ostrovn spojnice, s vak v priestore priame. Typ povinnch spojnc klasifikujeme v priebehu merania. Pre kad spojnicu dvoch bodov me by definovan priorita hrany, ktor definujeme slom od 0 do 255. V priebehu generovania trojuholnkovej siete slo priority zaist, e v prpade krenia povinnch hrn zostan zachovan tie, ktor maj viu prioritu. Taktie body a trojuholnky mu ma seln informciu (od 0 do 255) na rozlenie ich vznamu. Pojmom obalov trojuholnky s oznaen zke a dlh trojuholnky na okraji siete, ktor s nevhodn na spracovanie v aplikanch programoch. Takto oznaen trojuholnky zostan sasou siete ale nezapoja sa do aplikcie. Obalov trojuholnky sa oznauj pri editcii siete. Vytvorenie a pravy modelu relifu s jeho priestorovou vizualizciou njdeme v prrukch uvatea prslunho softvru. 10. 4 VYUITIE DIGITLNEHO MODELU RELIFU Okrem kontrukcie vrstevnc, najviac pouvanou matematickou operciou na DMR je interpolcia vok zi bodov Pi s adresou (yi, xi). Postup interpolcie spova v tom, e z danej bodovej mnoiny poda uritho kritria (napr. maximlna vzdialenos) pre okolie hadanho bodu utvorme nhradn plochu, ktor dostatone vyjadr topografick plochu. Nhradn plochu vo veobecnosti vyjadruje funkcia:
z P y, x ,

(10.3)

o je vraz pre polynm n-tho stupa s premennmi y a x , me to by napr. - rovina uren troma bodmi (obr. 10.5a):
z ax by c ,

(10.4)

Obr. 10.5. Jednoduch interpolan plochy - plocha druhho stupa priamkov (hyperbolick paraboloid obr. 10.5b):
z ayx bx cy d ,

(10.5)

- alebo plochy II. a III. stupa. Pri rovine poda vzahu (10.4) sa na interpolciu pouvaj tri body. Pri priamkovej ploche poda rovnice (10.5) sa pouvaj tyri body v rohoch tvorca alebo pravouholnka. Nadbyton poet bodov dovouje optimalizova zvolen topografick plochu s vyrovnanm metdou najmench tvorcov. Interpolan postup me prebieha v porad: 1. tanie sradnc bodu, ktorho vka sa m uri, 2. pridelenie bodov DMR, ktor sa maj poui na interpolciu, 3. vpoet koeficientov interpolanej rovnice, 4. interpolcia vok.

275

Vizualizcia ternneho relifu vyaduje kontrukciu vrstevnc interpolciou medzi odmeranmi bodmi. Interpolcia vrstevnc je linerna pri polyedrickch modeloch zvyajne trojuholnkovho tvaru, nelinerna pri nepravidelnch plochch ako je to uveden rovnicami (10.3) a (10.5). Rzne softvry maj odlin vber trojuholnkov. Interpolcia vyaduje zadanie typov povinnch spojnc hrn. Vnem priestorovej vizualizcie ternneho relifu docielime napr. farebnm odlenm prevenia medzi vrstevnicami (obr. 10.6). Vizualizovan priestorov relif ternu je mon ota a meni na neho pohad.

Obr. 10.6. Vizualizcia ternneho relifu (Ing. Bagoa) DMR je mon spoji s projektom (obr. 10.7) a tm napr. preskma estetick strnku projektu stavby. V sasnom obdob tvor DMR topologick zklad geografickch informanch systmov.

Obr. 10.7. Spojenie relifu ternu s projektom (Ing. Lovsov)

276