Obr. 9.29.

Zobrazovacie trojuholnky

Obr. 9.28. Polrny koordinatograf HaagStreit 5100

Kartografick zobrazenie polohopisu do mapovho listu vykonme na podklade zobrazench podrobnch bodov v meraskch (tachymetrickch) nrtoch. Podrobn body odmeran metdou polrnych sradnc zobrazujeme polrnym koordinatografom. Medzi najpouvanejie polrne koordinatografy patr prstroj firmy Haag-Streit AG (obr. 9.28). Sklad sa z kruhovho rmu, v ktorom sa pohybuje prstenec s uhlovou stupnicou a ramenom v smere priemeru, na ktorom je dkov stupnica a vynacie zariadenie. Prstroj polome pribline nad bodom, z ktorho budeme vyna podrobn body. Na dkovej stupnici nastavme nulu a skrutkami na centrciu prstroj scentrujeme. Centrciu kontrolujeme pomocou lupy, ktor je sos s pikrovacm hrotom. Po nastaven lupy na orientan bod pripravme vchodiskov tanie na stupnici prstroja tak, e prestavme polohu vernira k hlavnej stupnici na vyadovan uhlov hodnotu a pretome prstenec medzikruia do zodpovedajceho postavenia k stupnici vernira a v tejto polohe ho upevnme. Podrobn body vo vyadovanej mierke zobrazme pomocou uhlovho a dkovho vernira po nastaven odmeranch polrnych prvkov a d . Polohu podrobnho bodu vypichneme a ozname slom. Body meme zobrazova v mierkach 1:500, 1:1000, 1:2 000 a ich nsobkoch. Dka ramena na zobrazenie vzdialenosti je 200 mm. Presnos zobrazovania uhlov je 2,5c a dok 0,1 mm v mierke mapy. Zobrazovanie podrobnch bodov odmeranch ortogonlnou metdou je namhavejie ako zobrazovanie bodov odmeranch polrnou metdou. Vykonva sa zobrazovacmi trojuholnkami postupnm vykreslenm jednotlivch bodov od meraskej priamky (obr. 9.29). Po zobrazen podrobnch bodov poda tachymetrickho nrtu vyrieime polohopis. Tvrdou ostrou ceruzkou (zastrhanou do tvaru dltka) medzi podrobnmi bodmi jemne preryjeme situan kresbu. Vyrieenie polohopisu kon vyrovnanm stykov medzi susednmi mapovmi listami a kontrolou situanej kresby rznymi mierami (omern miery, dky meraskch priamok a pod.). Krajn odchlky medzi priamo odmeranou dkou medzi dvoma podrobnmi bodmi a dkou odmeranou na kartografickom originli mapy hodnotme poda STN 01 3410 Mapy vekch mierok. Krajn odchlka medzi polohopisnmi iarami na styku mapovch listov (meran kolmo na smer iary) je pri zobrazen v ceruzke dan hodnotou 0,3 mm.

Obr. 9.30. Ukka znaiek Zkladnej mapy SR vekej mierky

Obr. 9.31. Jednotn eleznin mapa (as vzorovho listu) Na obr. 9.30. je ukka zo zoznamu mapovch znaiek predmetov merania na tvorbu Zkladnej mapy SR vekej mierky poda STN 01 3411 a STN 01 3412. Znaky maj vo vetkch mierkach rovnak vyobrazenie. Ukka polohopisnej kresby JM je na obr. 9.31.

Vrstevnice rieime na mapovom liste, na ktorom je u tuom vykreslen polohopis. Ku kadmu urenmu podrobnmu bodu pripeme jeho vku vo farbe akou budeme zobrazova vrstevnice. Desatinn bodku vkovej kty predstavuje vpich pikrovacieho hrotu. Popis kt s dajom na centimetre uskutonme rovnobene s rmom mapovho listu (rovnobene s osou Y). V prpade, e potrebujeme napsa vku bodu zapojenho do situanej kresby, ktu vpeme rovnobene nad alebo pod kresbu. Popis kt nesmie prekrva polohopis. Z spornch dvodov u podrobnch bodov nemusme psa stovky a desiatky metrov. Vky kt na spevnenom povrchu ternu zapisujeme na centimetre, na nespevnenom povrchu ternu na decimetre. Ete pred rieenm vrstevnc do mapovho listu poda tachymetrickho nrtu jemne ceruzkou vyzname pomocn iary, ktor predstavuj kostru ternu (chrbtnice, dolnice, spdnice a hrany). Pozd tchto iar na spojniciach medzi jednotlivmi vkovmi ktami vyhadme interpolciou cel metrov hodnoty a takto urme body, ktormi prechdzaj vrstevnice. Pospjanm bodov o rovnakch nadmorskch vkach, s repektovanm topografickch zkonitost dostaneme vrstevnice (obr. 9.32). Obr. 9.33. Interpolcia prkovou metdou Grafick linernu interpolciu vok medzi dvoma podrobnmi bodmi geometricky predstavuje stupovanie priamky. Aplikujeme ju v prpadoch, ke je medzi dvoma bodmi rovnomern priebeh povrchu ternu, ako napr. na chrbtnici, dolnici, na hranch a pod. Najjednoduch spsob interpolcie je tzv. prkovou metdou. Postup interpolcie je zrejm z obr. 9.33. Okrem toho sa pouvaj osobitn interpoltory, ktorch cieom je urchlenie interpolcie vrstevnc (Viovskho interpoltor) a iseln interpolcia. Ternne tvary vyjadrujeme vrstevnicami zvyajne s intervalom 1 m. V plochom terne, kde je vzjomn vzdialenos metrovch vrstevnc na mape via ako 30 mm, pouijeme k presnejiemu vyjadreniu interval 0,5 m. Naproti tomu, v lenitom terne, kde sa vzjomn vzdialenos metrovch vrstevnc vemi zmen, vyjadrme sklon ternu 5 m vrstevnicami. Vrstevnice na JM, sa vykresuj mimo elezninho telesa. rafami sa znzoruj prirodzen a umel svahy vzniknut antropognnou innosou, eleznin teleso, ternne stupne, zrezy, priekopy a pod. rafy sa kreslia len v charakteristickch sekoch svahov dlhou a krtkou iarou a hrbke 0,1 mm, priom kratia iarka uruje horn hranu svahu. Vkopis vyjadren vrstevnicami sa zobraz na originle mapy v hnedej alebo modrej farbe. Vrstevnice po 1 m sa zobrazia plnou iarou o hrbke 0,2 mm, kad piata vrstevnica (5, 10, 15 20, 25 m at.) plnou iarou o hrbke 0,4 mm. Doplujce vrstevnice po 0,5 m sa zobrazuj preruovanou iarou. Vkov daje vrstevnc sa zapisuj v miestach, kde sa priebeh vrstevnc preru. Zpisy vkovch dajov sa orientuj v smere stpania ternu. daje relatvnych vok sa uvdzaj v rovnakej farbe ako kty a vrstevnice. Pred vykreslenm vrstevnc sa vyrovnaj styky vrstevnc medzi susednmi mapovmi listami. Krajn odchlka medzi vrstevnicami (meran kolmo na vrstevnicu) je 0,6 mm. 9.4.2 Kontrukcia vektorovej mapy truktra grafickej mapy a vektorovej mapy (VM) v grafickej podobe je rovnak. Postup vytvrania VM je rovnak, ako je to uveden v texte pre grafick mapu s rozdielom, e sa kontruuje grafickm editorom a sa automatizovane vykresuje. Na kontrukciu VM sa pouva vhodn (asto pecializovan) grafick editor poda druhu a elu vyuitia mapy. VM predstavuje mapu, kde kad zobrazen prvok m vekos, smer a orientciu. VM je vsledkom vizualizcie predmetov merania vo

10

vektorovom tvare s obsahom a presnosou urenou pre ten-ktor druh mapy. VM je uloen so stanovenou truktrou a formtom na pamovom mdiu PC. Na kontrukciu jej obsahu a lineamentu kresby je pouit rovnak znakov k ako u grafickej mapy. Vytlaen VM m vlastnosti grafickej mapy (obr.9.34).

Obr. 9.32. Postup pri rieen vrstevnc Vkopis VM je mon vyriei napr. sofvrmi AutoCAD Civil 3D, ATLAS DMT, BENTLEY GEOPAK. Vkopis je jednm z produktov, ktor meme zska z digitlneho modelu reliefu (kap. 10). Sofvry medzi priestorovo odmeranmi bodmi mu interpolova vrstevnice linerne (polyedrick

11

modely) alebo nelinerne (pltkov modely). Z uvedenho dvodu je potrebn in prstup k vobe hustoty a rozmiestneniu bodov na vyjadrenie vkopisu softvrovm rieenm. Na vyrieenie vrstevnc je potrebn zada (identifikova) hrany, na ktorch sa zohaduje priebeh vrstevnc ako u manualnej formy interpolcie. Prca s digitlnym modelom relifu pri rieen vrstevnc je uveden v kap. 10. Pri kontrukcii vektorovej mapy a rieen vrstevnc sa riadime technickmi postupmi pouitho softvru, ktor s podrobne popsan v prslunch prrukch.

Obr. 9.34. elov vektorov mapa (pouit softvr AutoCad 2002, ATLAS DMT doc. ma) 9.5 OPRAVA A DOPLNENIE OBSAHU MAPY Polohopisn a vkopisn mapy asto nepodvaj vern obraz skutonosti, dokonca ich obsah sa u krtko po vyhotoven viac alebo menej li od aktulneho stavu (brehy riek, bansk mapy aobnch lokalt, mapy aktvnych zosuvnch oblast, sdlisk, at.). Pri vyuvan existujcich originlnych
12

mapovch podkladov na projekn a in ely je nutn overova ich obsah a vhodnmi geodetickmi metdami ho dopa, resp. opravova. Nespornou vhodou v tchto prpadoch je pouvanie jednotnho polohovho a vkovho systmu: S-JTSK a Bpv. Mapy dopame bu z danch bodov PPBP, alebo novovybudovanch bodov PPBP metdami podrobnho merania polohopisu a vkopisu.

Obr. 9.35. Doplnenie mapy metdou pravouhlch sradnc

Obr. 9.36. Doplnenie mapy metdou polrnych sradnc

Obr. 9.37. Deformcia papiera

V prpadoch, ke sa mapov podklady vyhotovili v miestnom sradnicovom systme, alebo nklady na doplnenie PPBP by boli nenosne vysok, prpadne ke ide o mal zmeny, doplnenie obsahu mapy vykonme z overench situanch a vkovch bodov mapy. Na obr. 9.3 je ukka overenia polohopisu na mape (pln iara) a domapovanie ortogonlnou metdou (iarkovan iara). Na obr. 9.36 je ukka doplnenia mapy polrnou metdou. Polohu koncovch bodov meraskej priamky (bodkoiarkovan iara) musme overi najmenej troma kontrolnmi meraniami. Odchlky medzi dkami odmeranmi na mape a v terne nesm prekroi krajn odchlku uveden v STN 01 3410 Mapy vekch mierok.

13

Vku stanoviska merania odvodme od situane identifikovanch kt v mape. Na vpoet vok novch podrobnch bodov pouijeme stredn hodnotu vky stanoviska. Odmeran miery z mapy a vynan dky do mapy sa v prpade potreby opravuj o vplyv zrky papiera. Pri prci s vektorovou mapou problm dkovej zrky mapy odpad.

9.6 DEFORMCIA (ZRKA) MAPOVHO PODKLADU V zujme vylenia deformcie papiera mapovho listu Intrukcia NP 2703/1993 a M 20/1 v prpade grafickej mapy predpisuj vyhotovovanie mapovho originlu na nezranlivom podklade. V praxi sa nm vak me sta prpad, e budeme nten odmeriava alebo zobrazova sradnice a odmeran prvky do mapy, u ktorej kontatujeme deformciu papiera. Vekos deformcie sa udva obyajne v % poda rovnice (obr. 9.37): p%=

( d d ) 100 ,
d d je zisten dka (rozmer) odmeran z mapy.

(9.18)

v ktorej d je pvodn dka (rozmer), Pri mapch vyhotovench v zkladnom mapovom obdniku a opatrench tvorcovou sieou meme ahko vyetri deformciu papiera. Umonia nm to znme pvodn rozmery siete a zisten rozmery. Na ben ely nm posta vyetri deformciu papiera v smeroch mapovho obdnika a to v priestoroch, v ktorch budeme zobrazova, resp. vymeriava body. Sradnice zobrazovanch bodov najprv redukujeme na severovchodn roh prslunho tvorca siete a pre redukovan sradnice vypotame opravy z deformcie papiera poda rovnc: yi = yi yi xi = xi xi p% , 100 q% . 100 (9.19)

Pri oprave odmeranch sradnc yi a xi redukovanch o deformciu papiera budeme postupova poda rovnc (9.19), ktor upravme na tvar: yi = yi + yi xi = xi + xi p% , 100 q% . 100 (9.20)

Rozsiahlejie zobrazovacie prce do mp postihnutch deformciou papiera s nehospodrne. V takchto prpadoch sa uprav mierka mapy (odstrni sa deformcia papiera) napr. fotoreproduknou cestou, kedy sa reprodukcia mapy vykon na fotografick papier s nezranlivm podkladom alebo mapu po skenovan zvektorizujeme a na nej aplikujeme zobrazovacie prce.

14