7.

V K O V M E R A N I E
Pri vkovom meran urujeme vkov rozdiely (relatvne vky) medzi dvojicami bodov na
zemskom povrchu, z ktorch odvodzujeme absoltne (nadmorsk) vky bodov.
Absoltna vka bodu predstavuje zvisl
vzdialenos bodu od zvolenej zkladnej porovnvacej
plochy. Ako zkladn porovnvaciu plochu volme
hladinov plochu, ktor prechdza nulovm vkovm
bodom. Predstavuje ho stredn hladina najbliieho
mora. Absoltne vky vyjadren vo vzahu k strednej
hladine mora nazvame nadmorsk vky (obr. 7.1).
Obr. 7.1. Absoltna (nadmorsk) vka bodu
Hladinov plochu prechdzajcu nulovou vkou, ktorou fyziklne vyjadrujeme tvar Zeme, ako
sme si uviedli v kap. 1.2, nazvame geoid. Pre vetky lohy niej geodzie posta, ak hladinov
plochu budeme aproximova guovou plochou. Sstredn guov plocha, ktor prechdza danm
bodom predstavuje skuton (prav) horizont. Takto plocha preloen nulovm vkovm bodom
predstavuje nulov horizont.
Pod relatvnou vkou vkovm rozdielom (prevenm) H
AB
bodu B vzhadom k bodu
A, rozumieme zvisl odahlos horizontu bodu B od bodu A . Vzahy medzi vkami bodov H
A
, H
B
a prevenm H
AB
vyplvaj z obr. 7.2:
AB A B
H H H + ,
AB A B
H H H ,
AB B A
H H H . (7.1)
Poda toho, v akej vzjomnej vkovej polohe s body A a B , mme kladn alebo zporn
prevenie H
AB
.
Obr. 7.2. Nadmorsk vky a vkov rozdiely
Poznmka: prevenie medzi bodmi A a B vypotan zo sradnc oznaujeme H
AB
. Odmeran
prevenie medzi bodmi A a B oznaujeme h
AB
(h).
Skuton (zakriven) horizonty nevieme geodetickmi prstrojmi vyti. Pri meran prevenia
potom postupujeme tak, e skuton horizont zlome zo zdanlivch horizontov, u ktorch s ohadom
na mal odahlos bodov je rozdiel medzi oboma horizontami zanedbaten (obr. 7.3), alebo
k urenmu preveniu zavedieme opravu zo zakrivenia Zeme. Vkov rozdiely meriame:
- trigonometrickou metdou, ktor aplikujeme na meranie preven na blzke body a na vie
vzdialenosti, kedy k odmeranm hodnotm prevenia priraujeme opravu zo zakrivenia Zeme (zo
zmeny skutonho horizontu za zdanliv horizont) a opravu z refrakcie,
- nivelciou, pri ktorej vkov rozdiel urme pomocou krtkych vodorovnch priamok,
- vyuitm fyziklnych vlastnost tekutiny hydrostatickou nivelciou a barometrickou
metdou z rozdielov tlaku vzduchu a teplt na jednotlivch meranch bodoch.
179
.
V stavebnej praxi sa vyuvaj vetky
metdy, okrem barometrickho merania vok,
s ktorou sa oboznmime len informatvne.
Najvie vyuitie m nivelcia. Nivelcia m
najjednoduchiu technolgiu merania, ktorou
meme dosiahnu vemi presn vsledky.
Obr. 7.3. Zloenie skutonho horizontu zo
zdanlivch horizontov
7.1 VKOV BODOV POLE
Vkov bodov pole je uren v systme baltskom po vyrovnan (bpv), ktor je definovan:
- referennm bodom, ktorm je stredn hodnota morskho vodotu v Krontate,
- sborom normlnych vok bodov z medzinrodnho vyrovnania nivelanch sieti
vychodoeurpskch ttov.
Vkov bodov pole v SR tvor ttna nivelan sie (NS).
Na naom zem sa zaala budova ete za Raksko-Uhorska v rokoch 1873 a 1918 Vojenskm
zemepisnm stavom vo Viedni. V rokoch 1918 1944 a od r. 1945 podnes, sa pokrauje v zhusovan
a spresovan nivelanej siete.
Vkov bodov pole rozdeujeme na:
a) zkladn vkov bodov pole (ZVBP),
b) podrobn vkov bodov pole (PVBP).
Zkladn vkov bodov pole sa sklad:
- zo zkladnch nivelanch bodov (ZNB), (na Slovensku je 11 ZNB),
- zo ttnej nivelanej siete, tvorenej nivelanmi sieami I. a II. rdu, nivelan sie
pvodne mala aj sie III. rdu, ktor sa v sasnom obdob vlenila do siete II. rdu.
- z podrobnej nivelanej siete (predtm tie siete IV. rdu), ktor tvoria plon nivelan siete.
Podrobn vkov bodov pole (PVBP) zaha:
- stabilizovan body technickch nivelci,
- body polohovch a tiaovch pol, ktorch vky boli uren technickou nivelciou.
Obr. 7.4. Ochrann pomnk zkladnho Obr. 7.5. Tvar znaiek ZNB a zaisovacch bodov
nivelanho bodu Streno
Zkladn nivelan body s rozmiestnen na geologicky pevnch miestach a zaisuj nadmorsk
vky celho vkovho bodovho poa. S stabilizovan vyhladenou plkou rozmerov 0,15x0,15 m
na skalnom masve asi 0,5 m pod rovou ternu. Znaky sa chrnia dutm blokom s krycm
180
pomnkom (obr. 7.4), na ktorom je vonkajia vkov znaka k pripojovacm meraniam. Zkladn
nivelan body s zaisten dvoma a tyrmi bodmi z Monelovho kovu (70 % medi a 30 % niklu), alebo
zo skla poda obr. 7.5. Znakou zo skla s tie stabilizovan ZNB, kde sa nedala vyhladi plka
predstavujca stabilizciu vkovho bodu.
Nivelan body I. rdu tvoria uzavret nivelan vkov siete s obvodom 300 a 400 km. Do
nivelanch siet I. rdu s vloen vkov siete II. rdu s odvodom asi 100 km. Podrobn nivelan
siete sa buduj poda potreby zhusovanm siete I., II. rdu.
Vky nivelanch bodov sa v sieach I. rdu a II. rdu uruj vemi presnou nivelciou (VPN).
(Je to permanentn proces budovania vkovch geodetickch zkladov).
Budovanie novej NS sa zaalo v roku 1997. Nov nivelan sie obsahuje I. a II. rd. Meranie
siete I. rdu bolo skonen v roku 2002. Na meranie sa pouvaj digitlne kompenztorov nivelan
prstroje a kdove nivelan laty.
Evidennou jednotkou vkovch bodovch pol je nivelan ah, alebo plon nivelan sie
zahrujca jednotliv nivelan body. V NS sa pouva oznaenie:
1. Nivelan oblasti I. rdu (uzavret nivelan ahy) s oznaen psmenami A a O (obr. 7.6).
2. Neuzavret hranin oblasti (neuzavret nivelan ahy) I. rdu s oznaen psmenami ZA a
ZS.
3. Nivelan ahy I. rdu s oznaen kombinciou znakov susednch nivelanch oblast I. rdu,
napr. AC, ZNF, ZFZG a pod.
4. Nivelan ahy II. rdu s oznaen poradovm slom uvedenm za oznaenm nivelanej
oblasti I. rdu, napr. C56, ZD13 a pod. Poradov slo je pridelen poda zsady oznaovania od
zpadu na vchod.
5. Nivelan body v ahoch s oznaen nivelanm ahom, spojovnkom a priebenmi slami
od sla 500, napr. AC-555, C56-510 a pod.
po
Obr. 7.6. ttna nivelan sie I. rdu
Nivelan siete s vybudovan pozd ciest a eleznc a plone sa rozvetvuj v mestskch
priestoroch (podrobn nivelan siete PNS). Nivelan znaky s stabilizovan do vysekanch
otvorov v trvalch objektoch, o ktorch meme predpoklada, e s vkovo stabiln, ako napr.
masvne mry verejnch budov (eleznin stanice, strne domy at.), mostn piliere, oporn mry a
pod.
181
Ako stabilizan materil sa pouvaj apov znaky (obr. 7.7a,b) a klincov znaky rznych
tvarov (obr. 7.7c). Pozd elezninch trat nachdzame znaky stabilizovan Vojenskm zemepisnm
stavom vo forme stupnice vyrytej na skle (obr. 7.7d). Vkov kta sa u nich udva k stredu (nule)
stupnice.
apov znaky sa osadzuj nad rovou ternu do vky 0,5 m, priom sa db na to, aby nad
znakou bol von priestor (asi 4,2 m) na zvisl postavenie laty. V extravilnoch, kde nie je vhodn
stavebn objekt, alebo skaln podklad, osadzuj sa znaky do kamennch hranolov a to bu z boku,
alebo do temena (obr. 7.8). Ke je pda mlo pevn, alebo ide o nivelan znaku vej dleitosti,
hranoly sa klad na podkladn kamenn alebo betnov dosku.
O kadom vkovom bode sa vedie grafick a psomn zznam (miestopis bodu), ktor spolu
s nadmorskou vkou meme zska v dokumentanch oddeleniach Strediska elezninej geodzie a
v technickej dokumentcii Sprvy katastra.
a/ b/ c/
d/
Obr. 7.7. apov znaka (a, b), klincov znaka (c), stupnicov nivelan znaka (d)
Zkladn nivelan sie sa vyrovnala ako celok metdou najmench tvorcov, m sa zskali
normlne ortometrick vky, definovan ako vzdialenosti bodov na zemskom povrchu od stopnkov
ich tianic na geoide (obr. 7.9). O dynamickch vkach hovorme vtedy, ke sa bodom leiacim na
jednej hladinovej ploche, prisudzuje rovnak vka.
Z vok zkladnch vkovch bodov, vzahujcich sa k strednej hladine Jadranskho mora, sa
odvodili vky bodov nivelanch siet. Tento vkov systm nazvan tie jadransk systm, sa
nahradil v roku 1955 rozhodnutm strednej sprvy geodzie a kartografie baltskm vkovm
systmom s normlnymi nadmorskmi vkami. (Systm normlnych vok repektuje skuton
priebeh hladinovch plch a nezvis od vntornho poa zemskej tiae). Vkov vzah medzi
Jadranskm a Baltskm systmom sa uril predbenou hodnotou Jadran 0,46 m = Balt, poda ktorej
sa aj oznaoval ako vkov systm B 46.
182
Obr. 7.8. Stabilizcia nivelanej znaky v extravilne Obr. 7.9. Ortometrick vky
Nadmorsk vky v ttnej nivelanej sieti sa teraz vzahuj k strednej hladine Baltskho mora
pri Krontate a vkov systm sa nazva Baltsk vkov systm po vyrovnan (Bpv). Vky bodov
s normlne nadmorsk vky. S definovan od vzanej plochy kvzigeoidu po meran body. Vky
sa uruj v smere siloiar normlnej tiae. V tomto vkovom systme sa maj vykonva vetky
vpoty vok bodov, i ke pri stavebno-technickch prcach loklneho vznamu volme niekedy
miestny vkov systm. Vzah medzi systmami Jadran a Bpv pribline vyjadruje rovnica: Jadran
0,40 m = Bpv.
Perspektva koncepcie rozvoja novch geodetickch zkladov Slovenska predpoklad vyrovnanie
NS v Amsterodamskom vkovom systme, ktor sa vzahuje k strednej hladinu Severnho mora.
Amsterodamsk vkov systm (EUVN 2000) zmen vky Bpv v priemere o +0,15 m. Rozdiel vok
bude premenliv v rozsahu +0,11 m a +0,19 m.
Tvorba podrobnch nivelanch siet
Existujca sie vkovch bodov nm nebude vdy svojm rozsahom a hustotou vyhovova, a sme
nten ju alej zhusti. Ke m zujmov zemie tvar zkeho pruhu, vkov body rozmiestujeme za
sebou v rade kadch 300 a 500 m, m vytvrame nivelan ah od ktorho budeme odvodzova
vky alch bodov. Pozd lniovch stavieb napr. takmto spsobom budujeme hlavn vkov
body (HVB). Nivelan ahy poda pripojenia na nivelan sie rozdeujeme na vloen (votknut)
(obr. 7.10a) a pripojen (obr. 7.10b). Ak nivelan ah zana a kon na tom istom vkovom bode,
hovorme o uzavretom nivelanom ahu.
Obr. 7.10. a/ Vloen nivelan polygn Obr. 7.11. Nivelan sie na plone
b/ Pripojen nivelan polygn rozloenom zem
V plone rozloenom zujmovom zem, ako s napr. sdlisk, vek zoraovacie stanice,
priemyseln zvody a pod., budujeme nivelan sie uzavretmi nivelanmi ahmi (obr. 7.11). Najprv
po obvode zemia a naprie zemm vybudujeme hlavn nivelan ahy (pln iary na obr. 7.11),
medzi ktor vlome vedajie nivelan ahy (iarkovan iary na obr. 7.11).
183
Stabilizciu bodov podrobnch nivelanch siet vykonvame na vkovo pevnch objektoch
pomocou apovch a klincovch znaiek (obr. 7.7), prpadne inou vhodnou stabilizciou primeranou
vyadovanej presnosti budovanej podrobnej nivelanej siete.
Vkov urenie bodov podrobnej nivelanej siete vykonvame dvojstupovo, t. j. urenie ich
vok nazahame do jednho meraskho postupu s urenm vok podrobnch bodov, ale urme ich
oddelene a s vyou presnosou. Meranie v nivelanch ahoch, i u metdou geometrickej nivelcie
zo stredu, alebo trigonometrickou nivelciou, vykonvame v oboch smeroch, m prevenia medzi
susednmi vkovmi bodmi urme v zujme kontroly dvakrt.
Na vkov pripojovacie merania meme vyuva aj body polohovho bodovho poa, ktor s
tie vkovo uren. Pritom si v miestopisnch zznamoch bodov vimneme, akou metdou bola
uren vka bodu, i trigonometricky alebo nivelciou. Nivelciou uren vky bodov polohovho
bodovho poa meme zapja do vkovch meran vykonvanch technolgiou technickej
nivelcie.
7.2 TRIGONOMETRICK MERANIE PREVENIA
Podstatou trigonometrickho merania prevenia je rieenie trojuholnka A
0
B
2
B
0
(obr. 7.12),
v ktorom s odmeran: zenitov uhol z alebo zvkov uhol , ikm dka d
s
alebo vodorovn
dka d .Na vpoet prevenia meriame tie vku pristroja h
p
a vku ciea h
c
. Prevenie bodu
B nad skutonm horizontom vypotame poda rovnice
Obr. 7.12. Oprava zo zakrivenia Zeme
c p AB
h h h h + +
1

, (7.2)
v ktorej
z d d z d d h
s s
cos sin cotg tg
(7.3)
a
1
predstavuje opravu zo zakrivenia
Zeme. Vypotame ju poda obr. 7.12
z rovnice
2
sin
2
tg
1

d d . (7.4)
Uhol znamen konvergenciu tianc
v bodoch A a B a vypota sa z rovnice
r
d
sin
2 2

. (7.5)
pravou rovnc (7.4) a (7.5)
dostaneme vraz pre opravu zo
zakrivenia Zeme:
r
d
2
2
1

. (7.6)
V tab. 7.1 mme vyslen rozdiely medzi skutonm a zdanlivm horizontom.
Opravy zo zakrivenia Zeme Tabuka 7.1
d (m) 50 100 300 360 1 000 10 000

1
(m) 0,0002 0,0008 0,007 0,010 0,078 7,85
184
Poda vsledkov tab. 7.1 vidme, e na trigonometrick meranie prevenia v zvislosti na
vzdialenosti bodu od stanoviska merania vplva zakrivenie Zeme, ku ktormu sa pridruuje aj inok
refrakcie, ktor je odvoden v kap. 7.2.3. Preto z hadiska pracovnch postupov rozliujeme
trigonometrick meranie preven na blzke a vzdialen body. U trigonometrickho merania preven
na blzke body nepriraujeme opravy zo zakrivenia Zeme a refrakcie, ak vyadovan presnos merania
vok bude 10 mm. Potom vzdialenos 300 m povaujeme za hranicu medzi blzkymi a vzdialenmi
bodmi. Pri vyadovanej presnosti odmeranho prevenia vyej ako 10 mm, je oprava zo zakrivenia
Zeme zaraden do vpotu kadho prevenia.
7.2.1 Meranie preven na blzke body
Vpoet vky bodu
Ak je dan vka bodu A, vku bodu B urme tak, e nad bodom A zcentrujeme
a zhorizontujeme prstroj (obr. 7.13), odmeriame vku prstroja h
p
a na bode B vku ciea h
c.
V zujme vylenia inku indexovej chyby vkov uhol , resp. zenitov uhol z odmeriame
v dvoch polohch alekohadu a odmeriame dku d. Ak je teodolit vybaven indexovou libelou,
pred kadm tanm na vkovom kruhu prekontrolujeme jej urovnanie.
Vku bodu vypotame poda rovnice:
c p A B
h h h H H + +
. (7.7)
Prevenie h vypotame
poda rovnice (7.3). Znamienko
prevenia sa riadi poda znamienka
vkovho uhla, alebo vekosti
zenitovho uhla
Obr. 7.13. Trigonometrick urenie
vky bodu.
Ke poznme vzdialenos d po meran objekt, analogicky predchdzajcemu postupu merania
meme uri jeho vku (obr. 7.14) poda rovnc:

2 1
h h h d (tg
1
tg
2
) = ( )
1 2
cotg cotg z z d , resp. (7.8)

2 1
h h h d [tg
1
tg(-
2
)] .
Obr. 7.14. Urenie vky objektu
Vku objektu meme zriedkavo vypota pomocou znmej vzdialenosti medzi stanoviskom
prstroja a objektom, pretoe zvyajne ide o urenie vky neprstupnho objektu ako napr.
priemyselnej kontrukcie, komna a pod. Vtedy uskutonme vpoet aplikciou vodorovnho
trojuholnka, alebo zvislch trojuholnkov.
185
Vo vhodnej vzdialenosti od
objektu zvolme dve stanovisk
teodolitu S
1
a S
2
(obr. 7.15).
Odmeriame vzdialenos
d
12
medzi oboma stanoviskami
prstroja, vodorovn uhly
1
,
2
a vkov uhly na objekt P
1
,

2
. Na bod A, ktorho vku
poznme, odmeriame vodorovn
uhly
1A
,
2A
a vkov uhly

1A
,
2A
, ako aj vky ciea na
tomto bode h
c1
a h
c2
.
Najprv z dky d
12
a
odmeranch vodorovnch uhlov
vypotame vzdialenosti od
oboch stanovsk po bod P a po
bod A :
Obr. 7.15. Trigonometrick
urenie vky objektu pomocou
vodorovnho trojuholnka
( ) [ ]
2 1
2
12 1
400 sin
sin

g
P
d d
,
( ) [ ]
A A
g
A
A
d d
2 1
2
12 1
400 sin
sin

,
( )
( ) [ ]
2 1
1
12 2
400 sin
400 sin

g
g
P
d d
,
( )
( ) [ ]
A A
g
A
g
P
d d
2 1
1
12 2
400 sin
400 sin

. (7.9)
Vka bodu P sa poda obr. 7.15 ur dvakrt, o je vtanou kontrolou vpotu:
P A c A p
h h h H H
1 1 1
+ +
,
P A c A p
h h h H H
2 2 2
+ +
. (7.10)
Prevenia urme poda rovnice (7.3):
h
1P
= d
1P
tg
1
, h
1A
= d
1A
tg
1A
,
h
2P
= d
2P
tg
2
, h
2A
= d
2A
tg
2A
. (7.11)
Skrtenie vpotu docielime, ak vky horizontov oboch stanovsk odvodme meranm
s vodorovnou zmerou ( ) 0
2 1

A A
, potom nemusme urova dky d
1A
a d
2A
a prevenie
0
2 1

A A
h h . Ak sa ned docieli zostava z obr. 7.15 a vkov pripojenia na bod A meme
vykona len pomocou niektorho z bodov S
1
a S
2
, potom musme uri aj prevenie medzi bodmi S
1
a S
2
.
Niekedy okolit zstavba alebo ternne prekky nedovolia aplikova vodorovn trojuholnk,
vtedy pouijeme rieenie so zvislm trojuholnkom.
Vo vhodnej vzdialenosti od objektu si zvolme stanovisko S
1
(obr. 7.16) a stanovisko S
2
vytime tak, aby lealo vo zvislej rovine, prechdzajcej stanoviskom S
1
a meranm bodom P.
Vzdialenos medzi stanoviskami volme primerane dlh (asi
2
1
d) a dku b = S
1
S
2
odmeriame priamo
186
psmom alebo diakomerom. Na stanoviskch S
1
a S
2
odmeriame vkov uhly
1
a
2
a zaistme
pripojenie stanovsk na vkov bod A , napr. ako to mme naznaen na obr. 7.16.
Vku bodu P vypotame z rovnc:
( )
2 2 1 1
tg tg b d h H d h H H
c A c A p
+ + + +
. (7.12)
Obr. 7.16. Trigonometrick urenie vky objektu pomocou zvislho trojuholnka
Z rovnice (7.12) vypotame dku d :
2 1
2 1 2
t tg
tg

g
b h h
d
c c

, (7.13)
ktor ke dosadme do rovnc (7.12), vypotame hadan vku bodu P. Vpoet vky bodu P je
bez kontroly, ktor zaistme meranm z alieho stanoviska S
3
.
7.2.2 Trigonometrick nivelcia
Trigonometrickou nivelciou oznaujeme nivelciu so sklonenou zmerou ( 0). Aplikujeme
ju hlavne v lenitom terne, a to v prpadoch, ke sme urili dky pre in ely (napr. pre polohov
zhustenie bodovho poa polygnmi). Odmeranmi prvkami trigonometrickej nivelcie s vkov
uhly, dky, vky cieov. Trigonometrickou nivelciou aplikovanou s elektronickm teodolitom
dosahujeme presnos technickej nivelcie (pozri kritri technickej nivelcie v kap. 7.3.7).
Trigonometrick nivelcia m niekoko obmien. Najastejie sa pouva postup merania, ke sa
prstroj umiestuje pribline do stredu medzi body, ktorch urujeme vky (obr. 7.17).
Na stanoviskch S
1
, S
2
, ..., S
i
odmeriame vkov uhly
A
,
1
, ...,
i
, resp. zenitov uhly z
A
, z
1
, ...,
z
i
, prslun dky d
A
, d
1
, ..., d
i
, ako aj vky cieov na meranch bodoch h
cA
, h
c1
, ..., h
ci
. Pre vkov
rozdiel medzi bodmi A a B plat:

i AB
h h . (7.14)
Vky bodov P
1
, P
2
, ..., P
i
, ak je znma vka bodu A , vypotame z rovnc:
187
( )
, h H H
, h H H
, h H H
B n n B
A A
1 1
12 1 2
1 1

+
+
+

(7.15)
priom vkov rozdiely medzi susednmi bodmi P
i
, P
i+1
postupne urme z rovnc:
( ) ( ) ( )
1 1 1 1 1 1
tg tg
c cA A A c A cA A
h h d d h h h h h + ,
( ) ( ) ( )
2 1 2 2 3 3 3 2 2 1 12
tg tg
c c c c
h h d d h h h h h + , (7.16)
( ) ( ) ( )
cB c B B B cB c B
h h d d h h h h h +
2 4 4 4 2 2
tg tg .
Obr. 7.17. Trigonometrick nivelcia
Ke s dky d > 300 m, k urenm preveniam (poda vyadovanej presnosti) pripojme
opravy zo zakrivenia Zeme a dodrujeme technolgiu merania s vylenm refrakcie.
Predpis pre JM vymedzuje krajn odchlku v trigonometrickom nivelanom polygne hodnotou
R 80
max
(mm) , ke R
max
= 3 km.
7.2.3 Meranie preven so zohadnenm inku refrakcie
Ako sme si ukzali v tab. 7.1, odmeran prevenie znehodnocuje vplyv zakrivenia Zeme, ku
ktormu sa ete pridruuje inok refrakcie.
inok refrakcie na meran prevenie
Z fyziklnych vlastnost ovzduia vieme, e vzduchov vrstvy obklopujce povrch Zeme nie s
vade rovnako hust. Hustota ovzduia kles s narastajcou vkou. Sveteln l pri prechode
nehomognnmi vrstvami ovzduia nepostupuje priamoiaro, ale sa lme a jeho drha nadobda tvar
plochho oblka, obrtenho k povrchu Zeme. Tento jav oznaujeme ako refrakcia. Na obr. 7.18
vavo je znzornen chod svetelnho la ovzdum a jeho inok na vkov uhol . Namiesto
skutonho vkovho
h
uhla odmeriame uhol , v ktorom je zahrnut aj inok refrakcie.
Opravu z refrakcie vypotame z trojuholnkov
2 2 0
O B A a A
0
B
0
O
1
. Ke uvime, e prevenie
2 0
B B k polomeru Zeme je zanedbaten a dka AB B A
0 0
, dku oblka
d

meme vypota
dvakrt:
/ R d 2 arc
/ r d arc . (7.17)
Porovnanm oboch rovnc dostaneme refrakn uhol :
188
r
d
k
R
r
2 2


. (7.18)
Obr. 7.18. Oprava z refrakcie
Pomer r/R sa nazva refrakn koeficient k. Jeho hodnota nie je stla, men sa v zvislosti na
atmosferickch podmienkach (teplota, tlak a vlhkos vzduchu), nadmorskej vke, v ktorej vykonme
meranie, prostred, ktorm prechdza zmera (trkov lko na eleznici, pieskovisk, vegetan
porast a pod.). Hodnotu refraknho koeficientu k = 0,13 uril Gauss. V naich oblastiach sa hodnota
refraknho koeficientu pohybuje v medziach 0,08 a 0,18. Stretvame sa aj s prekvapujcim
rozptylom jeho hodnoty, hlavne pri meran na elezninej trati, kedy nadobda hodnoty v intervale
-2,0 k 2,0.
Prevenie h = (h -
2
) vypotame z rovnice:
( )
r
s
k d
r
s
k d d h
2
tg
2
tg - tg
2

,
_

. (7.19)
Druh len v rovnici (7.19) predstavuje opravu z inku refrakcie
r
d
k
2
2
2

.
Vku bodu B si odvodme poda obr. 7.18:
( )
r
k
d d h h H h h h H H
c p A c p A B
2
1
tg
2
2 1

+ + + + + + . (7.20)
Posledn len rovnice
r
k
d O
r
2
1
2

vyjadruje opravu zo zakrivenia Zeme a refrakcie. V tab. 7.2
je vyznaen inok zakrivenia Zeme, refrakcie a spolon inok zakrivenia Zeme a refrakcie na
trigonometricky meran prevenia, ke k = 0,13 a r = 6380,7 km.
189
Vplyv zakrivenia Zeme a inku refrakcie na trigonometricky meran prevenia Tabuka 7.2
d (m) 50 100 300 360 1 000 10 000

1
0,0002 0,0008 0,007 0,010 0,078 7,85

2
0,0 0,0001 0,001 0,001 0,010 1,02
O
r
=
1
-
2
0,0002 0,0007 0,006 0,009 0,068 6,83
Postup merania a vylenia inku refrakcie
Vkov uhol (alebo zenitov uhol z) v zujme odstrnenia indexovej chyby meriame v dvoch
polohch alekohadu. Poet skupn meran sa riadi poiadavkami na presnos, priom sa zohaduje
pouit teodolit.
inok refrakcie nememe presne vyli vpotom s refraknm koeficientom, pretoe nikdy
nepoznme jeho momentlnu hodnotu. V niektorch prpadoch pouitm koeficientu k = 0,13 ete
zhorujeme urovan hodnoty preven. inok refrakcie meme vyli sasnm meranm (s
krtkym asovm odstupom) zvislch uhlov na obidvoch bodoch, ktorch vkov rozdiel urujeme.
Podmienku sasnho merania na obidvoch bodoch tie docielime, ke meranie vykonme i v dvoch
po sebe idcich doch, za pribline rovnakch atmosferickch podmienok (stle poasie) a
v rovnakch hodinch merania. Najvhodnejie s k tomu odpoludajie hodiny od 13 do 15 hodiny,
kedy koeficient k m mal hodnotu a dlhiu dobu sa nemen. Takto postup volme v prpadoch, ak
nememe mera v ten ist de s asovm odstupom do 1 a 2-och hodn. Prevenie potom urme
poda rovnc:
( )
r
d
k
r
d
d h h h
cB pA AB
2 2
tg
2 2
1
+ +
, (7.21)
( )
r
d
k
r
d
d h h h
cA pB BA
2 2
tg
2 2
2
+ +
.
Upravenm druhej rovnice a spotanm oboch rovnc dostaneme prevenie, v ktorom sa u
neobjavuje vplyv zakrivenia Zeme a inok refrakcie:
( ) ( ) ( ) [ ]
2 1
tg tg
2
1
+ + d h h h h h
cB cA pB pA
. (7.22)
Znamienka funkci tangens sa riadia poda znamienok uhlov
1
a
2
.
7.2.4 Presnos trigonometrickho merania preven
Presnos trigonometricky odmeranho prevenia h poda rovnice (7.20) vyjadrme poda
zkona hromadenia strednch chb vrazom:
2
2
2
2
2
2
2
2 2 2
2
cos
1
tg
k d hc hp h
m
r
d
m
d
m d
r
k
m m m

,
_

,
_

+
1
1
]
1

,
_

+ + +

, (7.23)
kde m
hp
a m
hc
s stredn chyby urenia vky prstroja a ciea,
m
d
je stredn chyba, s ktorou sme odmerali vzdialenos medzi bodmi A a B,
m

je stredn chyba merania vkovch uhlov.

Vku prstroja a ciea vieme uri s presnosou na milimetre a v rovnici (7.23) ich inok
nemusme uvaova. Vo vine prpadov vkov uhol

m mal hodnotu a cos
2

= 1.
190