obalka_islam:Layout 1 11.1.

2010 10:29 Page 1

Príbeh neslobodnej moslimky v slobodnom Anglicku

SAIRA AHMED zneuctená

„Množstvo ďalších dievčat sa nachádza v rovnakej
situácii, v akej som bola ja. Verím, že môj príbeh dodá
nádej tým, ktoré sa tiež cítia chytené v pasci svojej
kultúry. Ukáže im, že vždy sa oplatí bojovať za to,
čomu veríte.“
Z rozhovoru Sairy Ahmed
pre Birmingham Post

Knihu Zneuctená napísal na základe

rozprávania Sairy Ahmed spisovateľ Andrew Croft.
„Jeden z najznámejších britských spisovateľov napísal
obrovské množstvo kníh aj ako ich spoluautor.
Dokáže hovoriť hlasom iného človeka.“
Helen Brown,
D a i l y Te l e g r a p h
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 216

Disgraced
Copyright © 2008 by Saira Ahmed
Translation © 2010 by Zuzana Vilikovská
Slovak edition © 2010 by Evitapress

Všetky práva sú vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať ani
rozširovať akýmkoľvek spôsobom bez predchádzajúceho
súhlasu Headline Publishing Group.

Z anglického originálu Disgraced,

ktorý vyšiel vo vydavateľstve Headline review
(súčasť Headline Publishing Group) v roku 2008,
preložila Zuzana Vilikovská.

Vydalo vydavateľstvo Evitapress, s. r. o., Bratislava 2010

ako svoju jedenástu publikáciu.

Vydanie prvé.

Grafický dizajn a obálka: Roman Piffl

Zodpovedná redaktorka: Eva Urbaníková
Jazyková redaktorka: Anna Kališková
Tlač: Novoprint Slovensko, s. r. o.

www.evitapress.sk
ISBN 978-80-894520-1-9
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 3

with Andrew Croft

sSAIRA
AHMED
zneuctená

Bratislava január 2010

islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 80

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

8
Svadobné
lôžko
Napriek tomu, že som už bola vydatá,
o sexe som nevedela nič okrem toho, čo nás učili v škole – na-
sadiť kondóm na banán. Nepovedali nám však nič o tom, ke-
dy a prečo by sme niečo také mali robiť skutočnému chlap-
covi, ani to, čo máme robiť, keď je už kondóm nasadený. Bola
to pre mňa desivá čierna diera nevedomosti, o ktorej som
radšej vôbec nepremýšľala. Nechápala som, ako sa toľkým
spolužiačkam darilo pôsobiť v tejto záležitosti tak sebavedo-
mo a vševediaco. Možno niektoré z nich blafovali, určite však
boli medzi nimi aj také, ktoré o tom vedeli všetko.
Bozkávanie s Amanom a drsné omaciavanie a štípanie
mojich bratov predstavovali hranice mojich skúseností so se-
xuálnymi aktivitami. Samozrejme, bozkávanie bolo úžasné
a túžila som zájsť aj ďalej. Pozornosť mojich bratov som však
považovala za zlú predzvesť toho, čo by mi urobili, keby to
mali dovolené. Tak či tak, bola som si stopercentne istá tým,
že existuje ešte čosi viac ako to, čo som dosiaľ zakúsila. Preto-
že som sa cítila neschopná obsiahnuť nesmiernosť tejto zále-
žitosti, rovno som ju pustila z hlavy v nádeji, že možno sa jej
ešte na dlhý čas vyhnem. Evidentne som vôbec nechápala
naliehavosť mužských telesných potrieb.

80
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 81

zneuctená

V tretí deň svadby som ešte stále nemala príležitosť po-

rozprávať sa s Ahmedom a nevedela som o ňom vôbec nič
okrem faktu, že je teraz mojím manželom. Po hostine sme
všetci ostali u starej mamy, v dome však boli len dve izby,
takže mnohí sme spali vonku na dvore. Do jedného rohu mi
dali veľkú posteľ s nebesami a so slamou namiesto matracov.
Okolo mňa bolo asi päť ďalších postelí pre iných ľudí vrátane
môjho nového manžela. Večer všetci muži niekam odišli, mňa
napokon zmohla únava a poddala som sa spánku na svojej
posteli. Nepočula som ich vracať sa a netušila som, že Ahmed
skončil na posteli, ktorá stála pri nohách mojej. Prvé, čo som
si uvedomila, bolo, že ma niekto štípe do nohy a zobúdza.
Len čo som sa trochu prebrala, uvedomila som si, že je to
môj manžel a že sa mi pokúša prejaviť náklonnosť a upútať
moju pozornosť. Snažila som sa ho striasť a dať najavo, že
chcem, aby ma nechal na pokoji. On však stále dookola robil
to isté, správal sa ako provokujúci malý chlapec.
„Zmizni,“ syčala som, lebo som nechcela zobudiť ostat-
ných a upozorniť ich na to, čo sa deje.
Nakoniec to pochopil a zaspal. Na druhý deň sa na mňa
stále díval a snažil sa nadviazať rozhovor, ale ja som po tom
netúžila. Cítila som sa hrozne ďaleko od domova a bola som
vydesená vecami, ktorým som vôbec nerozumela. Túžila
som po tom, aby som sa mohla utiahnuť na nejaké tiché
miesto v mysli a tam počkať, kým sa celá táto nočná mora
preženie.
Prípravy pokračovali, nás sa však nikto nepýtal na názor
alebo priania. O dva dni sme sa už ako pár znova vrátili k je-
ho rodine. Vedela som, že toto je noc, keď sa medzi nami má
niečo stať. Nemala som však ani potuchy, čo to bude a čo sa
odo mňa očakáva. Taxíkom sme sa blížili k nášmu manžel-
skému domovu a ja som mala desivý pocit blížiacej sa záhuby.
Akokoľvek som bola mĺkva a utiahnutá, nezabránila som roz-
uzleniu udalostí okolo mňa.

81
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 82

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

Keď sme prišli, vyhovorila som sa na únavu a šla rovno do

našej izby, zatiaľ čo môj manžel vzdával vďaku a úctu svojej
rodine. Nechcela som sa prezliekať pred ním, preto som si
rýchlo obliekla nočnú košeľu a vliezla som do postele. Počú-
vala som neznáme hlasy, ktoré boli teraz mojou rodinou, ako
trkocú rovno za dverami. Po niekoľkých minútach vošiel dnu.
Bolo mi jasné, že toto je začiatok nášho manželského života,
nevedela som však, čo mám povedať alebo urobiť. Oči som
upierala na svoje ruky, kým on čosi drmolil, potom sa mi po-
riadne predstavil a povedal zopár vecí o sebe. Dozvedela som
sa, že pracuje ako mäsiar a hneď na druhý deň sa bude musieť
vrátiť do práce.
„Kúpil som ti nejaké sladkosti,“ povedal a ponúkol mi
pokrkvané vrecko.
„Nie, ďakujem,“ zamrmlala som.
„Nechceš sa napiť?“
„Nie, ďakujem. Som naozaj unavená a chcem ísť spať.“
Prikývol na znak porozumenia a vliezol ku mne do pos-
tele.
„Môžeš zhasnúť?“ spýtala som sa. Cítila som, že sa ma
zmocňuje čoraz väčšia panika. „Naozaj by som chcela spať.“
Urobil, o čo som ho požiadala. V tme som cítila, ako sa
prikrývka pohla, keď vkĺzol bližšie ku mne. Bola som stuh-
nutá od strachu, keď sa jeho ruka priplazila k môjmu boku
a obrátila ma k nemu. Ostala som nehybná a potláčala som
nutkanie odtlačiť ho. Vedela som, že to nemôžem urobiť, lebo
je môj manžel a smie ma obchytkávať, koľko sa mu zachce.
Netušila som, čo odo mňa očakáva, a on nič nehovoril, len mi
nemotorne vykasal nočnú košeľu a snažil sa uspokojiť. Mala
som dojem, že nevie, čo má robiť, o nič lepšie ako ja, lebo sa
do mňa pokúšal vniknúť rôznymi spôsobmi. Ani jeden pokus
však nebol úspešný a ja som naďalej tvrdohlavo nespolupra-
covala, pričom on čoraz viac naliehal v úsilí zavŕšiť naše man-
želstvo. Napokon si asi uvedomil, že dáva najavo svoju ne-

82
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 83

zneuctená

skúsenosť, lebo zrazu vzdal svoje úsilie. Potom sme už len

mlčky ležali, obaja čakajúc na spánok, ktorý nás vyslobodí
z tejto trápnej situácie. Dokázala som myslieť len na Amana
a na to, ako túžim, aby práve on ležal vedľa mňa v posteli
a pripravoval sa prežiť so mnou zvyšok života. Snažila som sa
sústrediť na fakt, že o niekoľko týždňov sa vrátim do Británie,
čím získam odklad v tomto manželstve dovtedy, kým manžel
dostane víza a príde za mnou.
Na druhý deň sa Ahmed veľmi snažil byť ku mne milý a ja
som sa naňho zo zdvorilosti usmievala. Túžila som však len
po tom, aby sa poponáhľal a odišiel do práce, aby som už
mohla byť sama. V tomto obmedzenom priestore bolo ťažké
byť v spoločnosti prakticky cudzieho človeka, keď bolo toľko
vecí, o ktorých som potrebovala rozmýšľať. Jeho sestry nám
priniesli raňajky a ledva potláčali chichot. Len čo sme sa na-
jedli a on odišiel do práce, všetky ženy z okolia začali prichá-
dzať, aby sa pozreli na novú nevestu v dedine a klebetili s mo-
jou svokrou. Nenapadlo mi nič, čo by som im mala povedať,
ale snažila som sa aspoň čo najprívetivejšie odpovedať na ich
otázky. Po obede som bola veľmi unavená od úsilia byť zdvo-
rilá k cudzím ľuďom. Keď ostatné ženy napokon odišli na
dvor, aby varili a klebetili, povedala som, že si v izbe na chví-
ľu oddýchnem. Zatvorila som dvere na našej izbe a takmer
zároveň sa otvorili tie druhé, ktoré viedli do uličky, a vošiel
Ahmed. Mal odhodlaný výraz, keď liezol ku mne na posteľ,
rozopol si nohavice a znova sa snažil mať so mnou sex. Stále
som nemala ani šajnu o tom, ako mu mám pomôcť, nech mu
išlo o čokoľvek. Aj jeho ďalší pokus sa teda skončil sklama-
ním. Rovnako neúspešný bol znovu v noci a potom ešte
v ďalšie tri alebo štyri noci. Zdalo sa, že napriek vytrvalému
úsiliu sa mu nedarí nájsť spôsob, ako sa má do mňa dostať.
Bol čoraz viac frustrovaný a v rozpakoch, kým ja som sa čo-
raz viac nudila a bola som namrzená pre jeho nekonečné
trápne pokusy, ktoré boli zakaždým čoraz surovejšie.

83
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 84

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

Veľmi nepríjemné bolo aj to, že sa domov vracal rovno

z práce v mäsiarstve a neunúval sa ani umyť alebo aspoň pre-
zliecť predtým, ako sa na mňa vrhol. Keď sa to stalo prvý raz,
v duchu som si poznamenala, že budem mať preňho vždy
pripravené čisté šaty, aby sa mohol prezliecť zo zakrvavených
pracovných, len čo vojde.
Ahmed bol odhodlaný zvládnuť manželské povinnosti
a pokračoval vo svojich pokusoch niekoľkokrát denne, až sa
nám to nakoniec asi týždeň po svadbe v noci podarilo. Všet-
ko to úsilie ho však veľmi vyčerpalo a po mohutnom stone
rozkoše ležal vedľa mňa na posteli ako mŕtvola. V panike, že
má infarkt a všetci zvalia vinu na mňa, som vybehla na dvor
a po schodoch za ženou, ktorá bola vydatá za jedného z Ah-
medových starších bratov.
„Myslím, že Ahmed umiera,“ kričala som. „Mali sme sex
a on vzdychol a teraz tam leží a ja neviem, čo mám robiť.“
„Netráp sa, drahá,“ potľapkala ma jemne po ruke, „muži
po tom často vyzerajú takto. Podaj mu pohár vody, čoskoro sa
spamätá.“ Vrátila som sa do izby s pocitom, že sa správam ako
hlúpe decko. O niekoľko minút sa, samozrejme, spamätal
a o hodinu bol pripravený začať znovu. Zistila som, že toto
bude nová schéma nášho života. Sexu so mnou sa dožadoval
štyri až päť ráz za noc a okrem toho sa ešte zakrádal domov
z práce aj niekoľkokrát za deň, pričom vždy použil vonkajšie
dvere, aby zvyšok rodiny nevedel, že prišiel domov. Keď utie-
kol z práce, vždy sa náhlil a nebol ochotný ani sa umyť, nieto
prezliecť, nech som ho akokoľvek prosila. Akoby mi chcel do-
kázať, že on je tu šéf a že nepatrí k chlapom, ktorí si dajú ho-
voriť do života od ženy, aj keď je ich manželka. Neprekážalo
mu, že som vždy, keď do mňa vniká, suchá. Zakrátko som
bola taká rozboľavená z jeho drsného prirážania, že som ani
nevládala chodiť. Moje protesty však nepomáhali. Jednodu-
cho vždy, keď dostal chuť, ma pritlačil na posteľ a vykasal mi
sukne. Zakaždým, keď skončil, musela som vstať a ísť sa umyť,

84
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 85

zneuctená

lebo keď sa žena po styku neumyla, bola nečistá. Niekedy

som mala pocit, že celú noc trávim chodením do kúpeľne
a späť, zatiaľ čo Ahmed vždy hneď zaspal a zobudil sa o nie-
koľko hodín s chuťou na ďalšie kolo.
„Prosím,“ zaprisahávala som ho, „nemôžeš sa upokojiť?
Už mi ubližuješ.“
Musel počuť moje prosby, ale nedal to najavo, naďalej si
presadzoval svoju vôľu. Mohla som sa poradiť s ostatnými
ženami v dome, ale nechcela som sa znovu blamovať po inci-
dente s infarktom. Aj tak už mali poznámky o tom, aká som
v noci hlučná a že nemôžu spať. Uvedomila som si, že moje
výkriky bolesti si mýlia s rozkošníckymi vzdychmi. Nepove-
dala som však nič, len som sa začervenala a odvrátila zrak. Aj
keby som pozbierala odvahu a oslovila ich, som si skoro istá,
že by mi povedali, aby som bola vďačná, že mám muža, ktorý
má o mňa záujem, a aby som ako poslušná manželka robila
všetko, čo odo mňa chce. Uvažovala som, či sú všetci muži
rovnakí a či všetky ženy musia trpieť tak ako ja. Keby to tak
bolo, vysvetľovalo by to, prečo bolo toľko žien zatrpknutých,
zlostných a nešťastných ako moja matka.
Raz v noci bola bolesť taká hrozná, že som našla silu od-
tisnúť ho uprostred súlože a vyskočila som z postele.
„Nepočúvaš ma!“ skríkla som plačlivo lámanou pandžáb-
činou. „Ubližuješ mi.“
Neviem, či som to nepovedala správne, alebo či si len mys-
lel, že je to vtip, pretože neveril, že by som mohla čo len uva-
žovať o tom, že by som mu odvrávala. Mojej úzkosti sa však
len vysmial. Vstal z postele, podišiel ku mne a na chvíľu sa mi
zdalo, že ma objíme a utíši, on však schmatol nočnú košeľu,
ktorú som mala na sebe, vpredu ju rozdrapil, a potom ma
stiahol späť na posteľ.
Na druhý deň ráno, keď som v kúpeľni čupela nad toale-
tou, som cítila dovtedy najväčšiu bolesť. V snahe utíšiť ju
chladnou vodou som si dala dolu ruku, ale keď som ju zo-

85
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 86

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

dvihla, uvidela som kúsky, ktoré pripomínali roztrhané mäso

z mojich útrob. Keďže som o sexe ani o veciach s ním spoje-
ných nevedela nič, myslela som si, že mi doslova trhajú telo na
kúsky. Bolesť bola taká hrozná, že som nevedela vstať, tak
som sa len zvalila na chladnú, tvrdú a vlhkú dlážku a neovlá-
dateľne som vzlykala. Túžila som, aby ma Aman prišiel za-
chrániť a zároveň som vedela, že tento sen sa nikdy neusku-
toční. Aj na zapáchajúcej toalete som sa vedela rozpomenúť
na to, ako sladko voňal, keď som ho bozkávala, a mala som
pocit, že mi krváca srdce.
Čoskoro som pochopila, že nemá zmysel prosiť Ahmeda
o milosť alebo snažiť sa apelovať na jeho láskavosť. Akoby ho
to ešte viac rozpaľovalo, akoby ma slabosť a zraniteľnosť robi-
li v jeho očiach ešte príťažlivejšou. Nemalo zmysel vôbec nie-
čo hovoriť, preto som sa s ním prestala rozprávať. Nenachá-
dzala som totiž slová na vyjadrenie myšlienok, pocitov a obáv,
čo sa mi rojili v hlave. Dokonca som sa naňho prestala dívať
v obave, že očný kontakt ešte viac podnieti jeho túžbu. Pre-
stala som používať posteľ, namiesto toho som sa krčila na
pohovke a bola som veľmi neochotná, keď prišiel so svojimi
požiadavkami. Roztrhnutú nočnú košeľu som ukryla na dno
skrine. Hanbila som sa pri predstave, že by sa niekto dozvedel,
ako so mnou zaobchádza. Netrvalo dlho a všetci domáci si
všimli, že sa s ním nerozprávam. Jeho najmladšiu sestru po-
verili, aby za mnou zašla a porozprávala sa so mnou.
„Odmietaš sa rozprávať s mojím bratom?“ spýtala sa, ako-
by to urážalo celú rodinu.
„Povedal ti, čo mi urobil?“ zareagovala som a cítila, ako sa
vo mne nebezpečne dvíha a buble všetok potláčaný hnev.
„Nie.“
Nadobudla som dojem, že netúži počuť kritiku na svojho
brata od človeka zvonka.
„Tak to nechajme tak,“ povedala som. Netúžila som ris-
kovať, že znova stratím dôstojnosť.

86
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 87

zneuctená

Uvedomila si, že nemám náladu, aby som sa podvolila

prehováraniu, a vyšla znovu von, aby informovala o priebehu
krátkeho rozhovoru mamu a ďalšie ženy. Predpokladala som,
že sa chvíľu o mne rozprávali. Keď sa moja švagriná o hodin-
ku až dve vrátila do izby, mala podstatne horšiu náladu. Oz-
námila mi, že potrebuje šál, ktorý mi požičala. Asi si myslela,
že ma potrestá, keď si ho vezme naspäť.
„Je v skrini,“ povedala som bez toho, aby som vstala z po-
hovky. Keď hľadala šál, našla roztrhanú nočnú košeľu. Zodvih-
la ju a skúmala. Keď sa otočila ku mne, uštipačne sa smiala.
„Čo sa tu stalo?“ provokovala.
„To urobil tvoj brat,“ povedala som. „Ja to však nepova-
žujem za také zábavné ako ty.“
Pokrčila plecami, akoby naznačovala, že sa len snažila byť
priateľská. Košeľu napchala späť na spodok skrine a so šálom
v ruke odišla. Neskôr za mnou poslali tetu, aby sa so mnou
pokúsila porozprávať.
„Počúvam, že sa nerozprávaš so svojím mužom,“ spustila.
„Povedal ti, čo mi urobil?“ spýtala som sa znovu.
„Čo urobil?“ spýtala sa mierne a sadla si vedľa mňa, pri-
čom ma chytila za ruku.
Povedala som jej, že chce stále sex a že ma svojou hrubos-
ťou vnútri zraňuje.
„Netráp sa,“ povedala. „To je len preto, že ste mladoman-
želia. Čoskoro sa zahojíš. Všetky sme to zažívali. Jeho brat to
ešte stále chce každú noc, a to sme spolu už celé roky. Zvykneš
si na to.“
„Podľa mňa si nezvyknem, teta,“ povedala som. „Hrozne
to bolí.“
„Poviem ti, čo by ste mali podľa mňa urobiť,“ pokračovala
po chvíľkovom zamyslení. „Vy dvaja by ste mali ísť k jeho ses-
tre a ostať tam niekoľko dní. Urobíte si pauzu a budete mať
možnosť lepšie sa navzájom spoznať. Bez nás a bez celého toh-
to rodinného nátlaku. Budú to také malé medové týždne.“

87
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 88

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

Vedela som, že Ahmedova sestra žije na vzdialenej dedine,

a pomyslela som si, že teta má možno pravdu. Možno je to
naozaj dobrý nápad. Vypadnúť z našej jedinej miestnosti od
všetkých číhavých očí a uší. Keby sme boli v dome niekoho
iného, zrejme by ma trochu nechal na pokoji a moja rana by
mala možnosť zahojiť sa.
Ahmed s tým nápadom okamžite súhlasil, čo vo mne vy-
volalo podozrenie, že tým niečo sleduje. Na cestu nás vypra-
vili hneď na druhý deň.
Cesta ku švagrinej trvala asi sedem hodín v horúcom,
prepchanom autobuse. Niekoľko ráz sme si urobili prestávku,
aby sme si kúpili jedlo a nápoje vo zvyčajných stánkoch, kto-
ré lemovali cestu. Ani jeden nepôsobil čisto, no nezdalo sa, že
ostatných cestujúcich trápi nedostatok hygieny. Bola som veľ-
mi hladná a smädná, preto som bola vďačná za všetko, čo
som dostala. Po niekoľkých hodinách cesty, keď som sa dosý-
ta najedla, napila a chvíľu si pospala, som sa zobudila na ne-
príjemné pohyby v žalúdku. Cez póry mi vyrazil ľahký pot.
„Myslím, že som zjedla niečo zlé,“ zašepkala som Ahme-
dovi.
„Budeš v poriadku,“ odpovedal. „Nerob z toho veľké haló.“
Nemyslela som si to, ale videla som, že nemá zmysel čakať
jeho súcit, tak som sa odmlčala a dúfala v najlepšie, kým au-
tobus ďalej hrkotal a vonku sa začalo zmrákať.
Keď sme napokon dorazili do cieľa, uvedomila som si, že
táto dedina je najchudobnejšia a najzaostalejšia zo všetkého,
čo som dosiaľ videla – bola úplne bez elektriny. Až na matné
mesačné svetlo už bolo celkom tma a my sme museli ísť cez
blatisté polia z miesta, kde sme vystúpili z autobusu. Vôbec
sme nevideli, kam stúpame, až kým nebolo neskoro. Naše pot-
kýnavé kroky sprevádzal celý neviditeľný orchester hmyzu.
Škvŕkanie v bruchu neúmerne zosilnelo a mne sa veľmi pri-
ťažilo. Bála som sa, že na mňa ide choroba alebo že som si po-
kazila žalúdok, prípadne oboje. Otvorenou krajinou sme krá-

88
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 89

zneuctená

čali nekonečne dlho – aspoň tak mi to pripadalo – k chatrné-

mu zhluku budov. Keď sme došli k bráne v múre, ktorý ob-
klopoval dom Ahmedovej sestry, vošiel dnu predo mnou, aby
ju našiel. Keď som prešla bránou na dvor, zistila som, že moji
príbuzní si už ukradomky šepkajú vo svetle petrolejovej lam-
py, pričom ich znetvorené tiene tancovali po stenách. V tom
štádiu mi bolo príliš zle na to, aby mi záležalo na čomkoľvek
okrem vĺn nevoľnosti, ktoré ma zmáhali.
„Môžeš mi povedať, kde je záchod?“ spýtala som sa jej
prv, ako som sa pozdravila.
„Čo sa chystáš robiť?“ spýtala sa. „Číslo jeden alebo čís-
lo dva?“
„Prečo?“ zareagovala som, šokovaná príliš osobnou otáz-
kou.
„Lebo ak číslo jeden, môžeš to urobiť na dlážke kúpeľne
a spláchnuť do odtoku. Ak číslo dva, budeš musieť ísť do poľa.“
Predstava, že sa mám vydať nocou cez polia, ktoré nepoz-
nám, bola pre mňa neznesiteľná. Švagriná videla moje rastú-
ce zúfalstvo a zľutovala sa nado mnou.
„Poviem ti, čo urobím,“ pokračovala. „Počkaj tu a ja ti dám
do vedra piesok. Môžeš si to odbaviť doň. Len ho potom pri-
kry.“
Priniesla mi aj nápoj a ja som okamžite začala do vedra
vracať. Mala som pocit, že moje telo sa snaží dostať von všet-
ko, čo je v ňom. Zároveň som cítila, že mi stúpa horúčka. Po
celý čas, čo sa toto dialo, Ahmed svojej sestre niečo naliehavo
šepkal. Začula som útržky toho, čo jej vravel, a mala som do-
jem, že ju núti, aby preňho niečo zariadila. Chcel, aby nám da-
la izbu vnútri domu, aby sme nemuseli spať na dvore s ostat-
nými príbuznými.
„Zdá sa, že bez teba nemôže vydržať ani chvíľu,“ poveda-
la, keď nás nemohol počuť. Vedela som veľmi dobre, prečo to
žiada. Napriek tomu, že som mu povedala, ako hrozne ma
momentálne styk bolí, chcel sex aj teraz. Necítila som sa dosť

89
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 90

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

silná vysvetliť to jeho sestre, podrobila som sa teda plánu

a dovolila jej, aby ma zaviedla do izby a pomohla mi uložiť sa
do postele. Keď vošiel Ahmed, medzi dvomi záchvatmi vra-
cania, ležiac a potiac sa, som mu neoblomne povedala, že
dnes v noci nebude nijaký sex.
„Prosím,“ naliehal. „Sľubujem, že to urobím len raz. Po-
tom ťa nechám spať. Prosím.“
V tej chvíli sa vrátila jeho sestra a on odišiel, aby počkal
v tieni na druhom konci izby.
„Priniesla som ti pilulky proti nevoľnosti,“ povedala a po-
mohla mi sadnúť si natoľko, aby som ich mohla zhltnúť.
O niekoľko minút, keď nás znovu nechala samých v izbe,
sa ma zmocnila nezvládnuteľná únava. Neviem, či to bolo
naším dlhým dňom, chorobou, alebo pilulkami, ktoré mi da-
la švagriná, údy som však mala také ťažké, že som ich nevlá-
dala zodvihnúť. Možno to bola súhra všetkých týchto fakto-
rov. Vedro som si dala vedľa postele, aby som sa mohla len
otočiť a využiť ho s minimálnym vypätím síl zakaždým, keď
sa ma zmocní ďalšia vlna nevoľnosti.
Ahmed si ľahol vedľa mňa a dal si ruku okolo môjho pá-
sa, akoby ma chcel utešiť. Napoly omámená od vyčerpania
a dehydratácie som si zrazu uvedomila, že sa na mňa prevalil
a ignoruje všetko naokolo. Nasilu sa ma zmocnil a čoskoro do
mňa búšil ako zvyčajne. Snažila som sa pozbierať silu a odtla-
čiť ho, bolo to však beznádejné. Nemohla som robiť nič, len
čakať, kým sa uspokojí.
Skôr ako sa urobil, som však upadla do bezvedomia a za-
každým, keď som sa po niekoľkých hodinách prebrala, som
iba nejasne vnímala, čo sa deje. Keď som sa ráno napokon zo-
budila, mala som také bolesti, akoby bol vo mne celú noc.
Keď ma jeho sestra zbadala v dennom svetle, bolo jej jasné, že
som na tom oveľa horšie, ako sa sprvoti nazdávala.
„Musíš ju vziať k doktorovi,“ povedala Ahmedovi. Zna-
menalo to cestu do najbližšieho mesta a keď sme prišli do

90
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 91

zneuctená

ordinácie, ešte vždy som bola pri vedomí len napoly. Ahmed
vysvetlil, že som z Veľkej Británie a doktor mu povedal, aby
počkal vonku, kým ma vyšetrí. Len čo sme sa ocitli sami, po-
ložil ma na lôžko a vzal mi krv. Ledva som vnímala, po nie-
koľkých minútach som si však uvedomila, že namiesto vyšet-
rovania mi vlastne s pôžitkom ohmatáva prsia. Keď som za-
protestovala, prestal a zavolal Ahmeda späť, akoby sa nič
nestalo.
„Urobil som nejaké testy,“ vysvetľoval. „Ak ju privedieš
dnes večer ku mne domov, dám vám výsledky.“
Len čo sme sa ocitli pred ambulanciou, povedala som Ah-
medovi, že chcem ísť naspäť domov. Vôbec som netúžila ešte
raz sa stretnúť s týmto lekárom. Začínala som uvažovať, či sú
všetci muži v Pakistane rovnakí. Toto je dôvod, prečo museli
rodiny tak zúrivo strážiť svoje dievčatá? Alebo to bolo na-
opak? Nezapríčinila sexuálna abstinencia to, že sa muži cho-
pili každej príležitosti, aby mohli ženy ohmatávať a štípať?
Už som si všimla, že ženy nemohli ísť do davu bez toho,
aby im zadky alebo prsia neobchytkávali cudzí muži, ani bez
toho, aby zistili, že sa im medzi nohami vrtia nejaké prsty.
Zdalo sa, že to zažívajú všetky ženy s výnimkou veľmi starých.
Príbuzné, s ktorými som sa o tom rozprávala, to prijímali ako
normálne a neodvratné, hovorili, že muži sú jednoducho takí
a my to nemôžeme nijako zmeniť.
Keď som s bratmi a rodičmi žila v Británii, nevedela som
si predstaviť, že by mi títo moji prehnaní ochrancovia mohli
niekedy chýbať. Cítila som však, že v novom svete, v ktorom
som bývala, nemôžem veriť nikomu. Ahmed mi nedovolil
vyvliecť sa z druhej schôdzky s doktorom. Sčasti to zapríčini-
la obava o moje zdravie, sčasti úcta ku študovanému mužovi
a pocit, že mu neprislúcha neposlúchnuť lekárove príkazy.
Napokon som sa musela poddať, lebo som bola príliš sla-
bá na to, aby som sa niekam vybrala sama. „Nenechávaj ma
tam s ním samu,“ zaprisahávala som Ahmeda. „Chcem, aby si

91
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 92

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

bol v miestnosti po celý čas.“ Keď sme sa ocitli v doktorovom

dome, znovu povedal Ahmedovi, aby odišiel, ja som však po-
zbierala všetku silu a žiadala, aby môj muž zostal. Obaja mu-
ži boli zjavne v rozpakoch nad mojím výbuchom, no neprek-
vapil ich. Možno si dokonca mysleli, že moja hanblivosť mi je
ku cti, že presne takto sa má správať dobrá moslimka. Prinú-
tili ma podvoliť sa všetkým stereotypom, ktoré som nenávi-
dela, keď som žila v Británii. Stala som sa ženou, ktorá si mys-
lela, že všetci muži sú potenciálni agresori, a ktorá potrebo-
vala byť ustavične ochraňovaná všetkými rodinnými prísluš-
níkmi.
Doktor povedal Ahmedovi, že podľa testov mám maláriu,
čo vysvetľuje horúčku. „Je aj tehotná,“ dodal.
Jeho slová som počula cez závoj nevoľnosti a bolesti, ne-
povedala som však nič. Sotva som niečo cítila. Považovala
som to len za ďalšiu katastrofu, ktorá sa pridala ku kôpke
ostatných. Nejasne som dumala, čo sa stane. Znamená to, že
budem musieť ostať v Lahore, kým dieťa nebude dosť staré na
to, aby som s ním mohla cestovať, alebo sa budem môcť vrá-
tiť do Británie, aby som porodila tam? Myšlienka rodiť v ne-
mocnici v Lahore alebo v dome starej mamy bola desivá.
„Je to pravda?“ spýtal sa Ahmed, keď sme odchádzali. „Si
tehotná?“
„Neviem,“ zamrmlala som slabo. „Nikdy som nebola te-
hotná, tak neviem, aké sú príznaky.“
Ak som bola tehotná, určite to bolo veľmi rýchle počatie.
Vzhľadom na počet pohlavných stykov v posledných týž-
dňoch to však nebolo vôbec prekvapujúce. Hoci mu doktor
povedal, že mám maláriu a že čakám jeho dieťa, aj v tú noc sa
dožadoval sexu, len čo sme sa vrátili k jeho sestre.
Na druhý deň, hoci som sa ešte stále cítila slabá, keďže
som už niekoľko dní nejedla, som trvala na tom, aby sme sa
vrátili do Lahore, aj keď to znamenalo cestovať v horúčke se-
dem hodín autobusom. Chcela som hovoriť so strýkom, s je-

92
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 93

zneuctená

diným človekom, o ktorom som bola presvedčená, že mu zá-

leží na mojom blahu. O niekoľko dní som už bola dosť silná
na to, aby som zašla do domu starej mamy a spýtala sa strýka,
či sa s ním môžem porozprávať osamote.
„Prosím, strýko, vezmi ma odtiaľ,“ povedala som, ne-
schopná potlačiť slzy pri pohľade na jeho priateľskú tvár. „Už
nevládzem.“
„Čoskoro sa vrátiš do Británie,“ povedal v snahe uchlá-
choliť ma. „Nevydržíš tam dovtedy, aby si si uctila mužovu ro-
dinu?“
Nevedela som sa prinútiť prezradiť mu všetky dôvody, pre
ktoré potrebujem uniknúť, podľa môjho výzoru však videl, že
som na pokraji zúfalstva.
„Prosím, dovoľ mi zostať s tebou,“ žobronila som, „aspoň
dovtedy, kým sa nebudem môcť vrátiť do Británie.“
„V poriadku,“ povedal napokon. „Vysvetlím to Ahmedovi.“
V bezpečí starorodičovského domu som už nevládala po-
tlačiť plač. Pocítila som nesmiernu úľavu, že môžem spať sa-
ma a že nemusím po celý čas čeliť nesúhlasným pohľadom.
Strýko bol ku mne nesmierne milý, uisťoval ma, že sa k Ah-
medovi nemusím vracať, kým sa na to nebudem cítiť. Poďa-
kovala som mu, v hĺbke srdca som však vedela, že sa na to ne-
budem cítiť nikdy. Možno vycítil, v čom spočíva môj problém,
a myslel si, že potrebujem len nejaký čas, aby som sa zotavila
a trochu psychicky pozbierala.
Strýko bolo odo mňa starší len o päť rokov, preto bolo
prirodzené, že sme spolu počas tých niekoľkých dní trávili
veľa času. Istým spôsobom sme boli priatelia. Chodili sme na
hamburgery alebo džúsy, posadil ma za seba na motorku
a vozil po Lahore. Dokonca ma raz presvedčil, aby som si
sadla dopredu a držala kormidlo. Bolo to skvelé, vietor mi
čechral vlasy a aspoň na chvíľu som zabudla na všetky sta-
rosti a vychutnávala som si, že som mladá a voľná. V noci
som jazdiť nechcela, lebo som sa bála psov, čo si popri ceste

93
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 94

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

hľadali potravu. Naháňali nás, štekali a chniapali po kolesách

motorky a nás za nohy. V takýchto chvíľach som si ešte viac
uvedomovala, o čo všetko som prišla, keď som sa taká mladá
vydala za muža, ktorého som nemala rada.
Keďže to bol môj strýko, bolo úplne v poriadku, že ma
bral von napriek tomu, že som bola vydatá. Strýkov považujú
v moslimských rodinách za náhradných otcov a nikto ne-
predpokladá, že by boli hrozbou počestnosti svojej netere.
Zabávali sme sa ako hociktorí iní mladí ľudia.
„Nechceš ísť do kina?“ spýtal sa raz.
Doteraz som netušila, že tam nejaké je. Celá vzrušená som
sa zahalila do šatiek a vybrali sme sa do rušných večerných
ulíc. Zvonku kino vôbec nevyzeralo nápadne, keď sme sa však
predierali čoraz bližšie k centru diania, tlak davu sa zvyšoval.
Všade boli hordy ľudí, všetci kričali a smiali sa. V hľadisku bo-
li sedadlá, mnohí ľudia však ostali stáť, aby lepšie videli, čo sa
deje a aby mohli, keď sa film začne, tancovať a spievať, pričom
všetci pískali a povzbudzovali dej na plátne. Ja som musela
prejsť do malého oddelenia pre ženy. V takýchto chvíľach som
cítila zmes vzrušenia a úžasu nad kultúrou, z ktorej pochádza
moja rodina. Všetko bolo také cudzie a ohromné. Muži šaleli
vzrušením, zbavili sa obmedzení plynúcich z prítomnosti ro-
diny alebo žien. Keď som ich pozorovala, ako revú, tancujú
a objímajú sa, cítila som sa ako pozorovateľ z inej planéty.
O dva dni vošiel Ahmed do domu mojej starej mamy
a povedal, že ma prišiel vziať domov. Strýko podľa môjho
zdeseného výrazu videl, že nechcem ísť, preto mu povedal, že
ešte nie som pripravená vrátiť sa.
„Len ju u nás ešte chvíľu nechaj, aby sa zotavila,“ povedal
a Ahmedovi neostalo nič iné, len sa s tým zmieriť. Bolo zjav-
né, že ma chce mať doma z jediného dôvodu. Na druhý deň
prišiel Ahmedov otec a sadol si so strýkom. „Toto bude ich
prvý spoločný Eid,“ povedal. „Takže by sme boli radi, keby ho
Saira strávila s nami a so svojím manželom.“

94
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 95

zneuctená

„Prepáč,“ povedal mi strýko. „Nemôžem však odmietnuť

takúto žiadosť, hlavne nie tvojmu svokrovi. Choď len na deň,
na dva, potom ťa sem privediem na posledných niekoľko dní,
kým odletíš do Británie.“
Keď som sa vrátila do manželovho domu, zistila som, že
sa tam nič nezmenilo. Ahmed mi dal peniaze, aby som si kú-
pila šaty a šperky na Eid a teta mi povedala, že pôjde so mnou
na trh. V prepočte na britskú menu mi dal asi dvanásť libier.
Tam mi to však stačilo na to, aby som mu kúpila topánky
a sebe šaty. Zostalo mi aj na niekoľko drobných darčekov.
Keď sme prišli domov, dala som Ahmedovi topánky, ale ne-
páčili sa mu. Hodili sa skôr pre mladíka v Británii ako pre Pa-
kistanca. Znovu mi to pripomenulo, akí sme si vzdialení
prakticky vo všetkých smeroch. Nechápala som ho o nič viac
ako on mňa.
„Koľko si minula?“ spýtal sa ma.
„Neviem,“ odvetila som a náhle som znervóznela. „Mi-
nula som len tie peniaze, ktoré si mi dal. Neučila som sa ceny
naspamäť.“ On však chcel presne vedieť, koľko čo stálo, a ja
som si uvedomila, že keď mi dá peniaze, aby som ich minula,
nikdy nesmiem predpokladať, že má záchvat štedrosti.
Chcela som prispieť k rodinným oslavám a spýtala som sa
svokry, ako mám pomôcť.
„Urob niečo sladké,“ povedala mi. „Sladkú ryžu.“
Hoci som vždy pomáhala mame v kuchyni, nikdy som ne-
varila celkom sama. Nechcela som sa im však priznať z obavy,
že ma budú podozrievať, že sa cítim pridobrá na prácu v ku-
chyni. Snažila som sa rozpomenúť na všetko, čo som videla
robiť mamu, ale nestačilo to. Zmes, ktorú som uvarila, sa le-
pila ako chlieb a museli ju vyhodiť, čo bolo hrozné plytvanie
v rodine, kde je taký nedostatok peňazí.
„Pozrite, čo tá hlúpa krava urobila,“ oznámila moja svokra
celému dvoru. „Čo ju doma nenaučili variť?“ Mala som pocit,
že som znovu sklamala mamu, lebo nie som dobrá nevesta.

95
islam:Layout 1 11.1.2010 9:30 Page 96

SA IR A A H M E D with Andrew Croft

Na druhý deň som pomáhala s bielizňou. Sedela som na

stolci na dvore a drhla ju len studenou vodou a kockou myd-
la. Cítila som, ako ma všetky ženy pozorujú, ale ani jedna
z nich sa neponúkla, že mi ukáže, ako to mám robiť najlepšie.
V tej chvíli už boli presvedčené, že som rozmaznané dievčis-
ko, ktoré treba naučiť, kde je jeho miesto, a dať mu lekciu,
aby sa naučilo byť lepšou manželkou a nevestou. Spomenula
som si, ako moju mamu predtým, ako odletela naspäť do Bri-
tánie, všetky uisťovali: „Neboj sa,“ chlácholili ju, keď vyzerala,
že sa rozplače, „Saira je odteraz aj naša dcéra. Postaráme sa
o ňu, akoby bola naša vlastná.“

96