10 2017

Ronk XXIII | Vydva Slovensk advoktska komora, Kolrska 4, 813 42 Bratislava | www.sak.sk

Advokt ako
zodpovedn osoba
(DPO) poda GDPR

slovenskej
advokcie
Odporania
pre advoktov
pri pouvan
cloudovch sluieb
bulletin
Nhrada nemajetkovej
ujmy (bolestn
za smtok) pozo-
stalho prbuznho
Stav a vchodisk

Urovanie vky
pokt v prpadoch
preukzania dohd
obmedzujcich
hospodrsku sa
alebo najvie
prekvapenie na zver
bulletin slovenskej advokcie 10/2017
Obsah
AKTULNE
2 ROZHOVOR
Sksenosti z psobenia v revznej komisii vnmam
ako vhodu vo funkcii jej predsednky
JUDr. Zuzana ov
DISKUSIA
4 Advokt ako zodpovedn osoba (DPO) poda GDPR
Jakub Berthoty, LL.M
8 Zsadn zmeny pri aplikcii fikcie doruenia
JUDr. Frantiek Sedlako, PhD., LL.M.
LNKY, TDIE
aktnu potrebu zabezpeenia adekvtnej ochrany dt
10 Nhrada nemajetkovej ujmy (bolestn za smtok)
pozostalho prbuznho Stav a vchodisk 2. as
JUDr. Robert orl, PhD.
22 Urovanie vky pokt v prpadoch preukzania
dohd obmedzujcich hospodrsku sa
alebo najvie prekvapenie na zver
Mgr. Daniela iknov, PhD.
JUDIKATRA
32 Zoznam bielych kon a ochrana zkladnch prv
36 K nhrade nemajetkovej ujmy za viacero
prebiehajcich trestnch konan
ADVOKCIA
SAK
40 Z oktbrovho zasadnutia predsednctva SAK
40 Pta(j)te sa predsednctva
42 Slovensk dni prva
46 Stretnutie susednch a spriatelench advoktskych komr
v Bratislave
48 Budcnos je v cloude
48 vod k prijatm tandardom, odporaniam a kritrim...
49 tandardy a odporania pre advoktov pri nkupe...
53 Odporania pre advoktov pri pouvan cloudovch sluieb
54 PRLOHA CLOUD CHECKLIST
56 Povinnos advokta vyjadri sa k obsahu sanosti
na vzvu komory
ZAHRANIIE
60 Z aktulneho diania na eurpskej a medzinrodnej rovni
65 Bulletin advokacie prina...
66 Poruenie povinnost advokta neplne vytovanie
prvnych sluieb na zklade zmluvy v rozpore s dobrmi
mravmi a oneskoren podanie dovolania
JUDr. Michal Rampek
ZAUJMAVOSTI
pre elektronizciu vkonu advokcie
LITERATRA
69 Zklady trestnho sthania prvnickch osb
JUDr. Marek Kordk, LL.M., PhD.
70 Vladimr Fajnor
JUDr. Peter Kerecman, PhD.
71 Predstavujeme Legal Point
prvne problmy rieen mladmi prvnikmi
Bc. Romana Fridrikov
Ven kolegyne,
ven kolegovia,
prvou z prioritnch loh, ktor vyrieila pracovn sku-
pina SAK pre elektronizciu vkonu advokcie (PSE)
je prijatie tandardov a odporan k softvrovmu
(SW) vybaveniu advoktskych kancelri, rovnako
aj k softvrovmu vybaveniu Slovenskej advoktskej
komory. Materily schvlilo na septembrom zasadnut
predsednctvo SAK. Vybran schvlen materily
uren advoktom njdete v tomto sle Bulletinu
slovenskej advokcie.
tandardy a odporania jednoznane reflektuj na
v cloude, t. j. na vzdialenom loisku u tretieho sub-
jektu mimo dosahu advokta. Veobecnm trendom,
naprie vetkmi sektormi spolonosti je postupn
prechod na cloudov rieenia. Cloud dnes bene vy-
uvame v skrom aj v prci. Napokon aj tt v nedv-
no prijatej novele zkona o e-Governmente vytvoril
predpoklad na vznik vldneho cloudu.
Schvlenie komplexnch tandardov ochrany dajov
bolo len prvm krokom. SAK dnes nem iadne
SW rieenie, ktor by advoktom mohla odpora.
Poda nzoru PSE je preto potrebn v budcnosti
advoktom poskytn modern SW rieenie, ktor
zrove bude spa aj prsne podmienky ochrany dt
v cloude.
tandardy a odporania maj povahu odporania
pre advoktov. Do budcna je vak pravdepodobn,
e sa stan zvznmi. Kad advokt si mus uvedo-
mi, e pokia nebude vedie zabezpei ochranu
klientskych dt v cloude na aspo minimlnej stano-
venej rovni, klientske dta tak vystavuje riziku zneui-
tia a sm seba porueniu povinnosti mlanlivosti
a ohrozenia ochrany zujmov klienta. Pouvanie mo-
dernch technolgi je spojen aj so zodpovednosou
za integritu a bezpenos klientskych dajov, ktor
musia pova rovnak ochranu ako klientske daje
v papierovej podobe.
Viac k tejto tme sa dozviete na alch stranch
tohto sla, kde sme pripravili aj vod do problematiky.
Pevne verm, e prijat materily prispej k zveniu
ostraitosti advoktov predovetkm v svislosti
s cloudovmi slubami.
len Pracovnej skupiny SAK
K fotografii na oblke
V doch 5. a 6. oktbra sa v bratislavskom hoteli
Devn uskutonil 23. ronk konferencie Slovensk
dni prva, ktor organizuje Slovensk advoktska
komora. Viac si pretajte na s. 42.
2 A KTULNE ...... ROZHOVOR
ROZHOVOR
Sksenosti z psobenia
v revznej komisii
vnmam ako vhodu
vo funkcii jej predsednky
Zhovrame sa s novozvolenou predsednkou revznej komisie
Slovenskej advoktskej komory. Na nae otzky odpoved
historicky prv ena v tejto funkcii JUDr. Zuzana ov.
I V revznej komisii psobte ako znovuzvolen len-
ka. Povaujete to za vhodu, pokia ide o vkon funkcie
predsednky?
innos revznej komisie SAK okrem kontroly plnenia uzne-
sen konferencie advoktov a innosti predsednctva komory
spova aj v dohade nad riadnym vkonom advokcie. V-
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie
kon dohadu predpoklad znalos predpisov slovenskej ad-
vokcie ako aj rozhodovacej praxe disciplinrnych sentov,
s ktormi sa advokt v benej praxi pravidelne nestretva.
V priebehu predchdzajceho funknho obdobia lenky
revznej komisie SAK som mala monos nadobudn skse-
nosti pri pravidelnej aplikcii tchto predpisov na konkrtne
prpady, o v rmci aktulneho vkonu funkcie predsednky
revznej komisie SAK vnmam ako vek vhodu.
I Ak m pre Vs vznam, e ste historicky prv ena
v tejto funkcii?
Osobne nevnmam rozdiel medzi tm, i vo funkcii (a to
akejkovek) psob ena alebo mu. Takto posudzovanie
je poda mjho nzoru spoloensky dvno prekonan. Po-
tvrdzuje to aj skutonos, e pri vobe predsedu RK SAK
mi prejavili dveru lenovia revznej komisie, z ktorch de-
viatich lenov vyuvajcich prvo voby, boli siedmi prve
kolegovia mui. Som presveden, e vyuitie odhodlania
advoktov podiea sa okrem vlastnej advoktskej innosti
aj na verejnoprospenej innosti v prospech celho advo-
ktskeho spoloenstva, je jednm zo zkladnch predpokla-
dov riadneho fungovania Slovenskej advoktskej komory
v prospech spolonosti, a to bez ohadu na pohlavie lenov
jednotlivch orgnov.
I Ak je zkladn npl dohadu revznej komisie na riad-
ny vkon advoktskeho povolania ?
Revzna komisia v prevanej miere riei sanosti podan
na advoktov a koncipientov konkrtnymi saovatemi. Vy-
skytn sa vak aj prpady, kedy sa revzna komisia SAK dozvie
z vlastnej innosti o monom poruen predpisov, o ktorom
je povinn vykona etrenie. Ako kolektvny orgn zasadme
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
raz mesane, kedy okrem kontroly innosti predsednctva ko-
mory a kancelrie komory z hadiska zkonnosti, hospodr-
neho nakladania s majetkom komory a sladu s predpismi
komory, rozhodujeme o vsledku etrenia kadej sanost-
nej veci. len revznej komisie alebo nhradn len revznej
komisie poveren vykonanm jednotlivch konov alebo ce-
lm etrenm, predlo vsledok preetrenia sanosti, na z- v roku 2004, jeden v roku 2005 a jeden v roku 2012. Pr-
klade ktorho revzna komisia SAK hlasovanm rozhoduje i
vec odlo alebo je dan dvod na podanie disciplinrneho
nvrhu. Pre efektvne fungovanie mme k dispozcii pripra-
ven podkladov materil v elektronickej podobe dostupn
vetkm lenom revznej komisie SAK. Okrem toho sa ved
aj disciplinrne konania pred disciplinrnymi a odvolacmi
disciplinrnymi sentmi, v ktorch predsedu revznej komi-
sie ako navrhovatea me zastupova nm poveren len
revznej komisie.
I Koko sanost zaevidovala revzna komisia v roku
2016 a za prv polrok 2017 a v kokch prpadoch bol po-
dan nvrh na zaatie disciplinrneho konania?
V roku 2016 revzna komisia SAK preetrila 415 sanost,
z ktorch bolo podanch 47 nvrhov na zaatie disciplinr-
neho konania. V roku 2017 do 30. septembra 2017 revzna
komisia SAK zaevidovala 331 sanost, z toho sanostn
konanie bolo zaat z vlastnej innosti revznej komisie SAK
ohadne 12 vec a bolo podanch 26 nvrhov na zaatie dis-
ciplinrneho konania.
I Ak s najastejie poruenia predpisov, v ktorch re-
vzna komisia SAK vid naplnenie znakov disciplinrneho
previnenia?
Medzi ast dvody, kedy revzna komisia SAK dospeje
k rozhodnutiu, e je dan dvod na podanie disciplinrne-
ho nvrhu, patr nedostaton informovanie klientov o prie-
behu vybavovania ich prvnych vec, neoznmenie rozhod-
nut resp. nepodanie opravnch prostriedkov bez pokynu
klienta, psomn finann nevysporiadanie veci a nevrte-
nie dokladov po skonen zastupovania, nedodranie 21
zkona o advokcii o povinnosti odmietnu zastupovanie
v kolznych prpadoch, neposkytnutie sinnosti poda 28
ods. 4 zkona o advokcii spovajce v povinnosti vyjadri
sa k obsahu sanosti, poskytn potrebn vysvetlenie a po-
adovan spisov dokumentciu.
I Dlhodobo predstavuj znan as poruovania ad-
voktskych predpisov nezaplaten prspevky na innos
SAK. Ako v tomto prpade poruenia postupuje Sloven-
sk advoktska komora proti kolegom neplatiom?
Nsledkom spomnanho poruenia je vyiarknutie zo zo-
znamu advoktov poda 7 ods. 1 psm. f) zkona o advok-
cii, o ktorom rozhoduje predsednctvo SAK, priom rozhod-
nutie o vyiarknut zo zoznamu advoktov sa tka toho, kto
je v omekan so zaplatenm prspevku na innos komory
o viac ako es mesiacov a prspevok nezaplatil ani do jed-
nho mesiaca po tom, o ho komora vyzvala na zaplatenie
spolu s pouenm o nsledkoch nezaplatenia.
A KTULNE ...... ROZHOVOR 3
I Ak je V osobn nzor na kompetenciu ministra spra-
vodlivosti poda priamo nvrh na zaatie disciplinrneho
konania proti advoktovi ( 58 ods. 1 ZoA)?
Poda mne dostupnch informci, od roku 2004 bolo za-
znamenanch sedem podanch nvrhov na zaatie discip-
linrneho konania zo strany ministra spravodlivosti, a to p
vomoc dan ministrovi spravodlivosti nie je vyuvan vo
vom rozsahu pravdepodobne z toho dvodu, e revzna
komisia SAK m dostaton potencil etri avizovan poru-
enia prvnych predpisov a nleite o podan nvrhu na za-
atie disciplinrneho konania rozhodn. Napriek nro-
nosti vybavovania sanost, ktormu sa kad len revznej
komisie SAK zodpovedne venuje popri vlastnej advoktskej
innosti, je revzna komisia SAK pripraven naalej dsled-
ne preetri kad sanostn vec tak, aby bolo zabezpe-
en poskytovanie prvnych sluieb advoktmi v slade so
zujmami klienta a s odbornou starostlivosou, pri sas-
nom zachovan dstojnosti advoktskeho stavu a dodria-
van pravidiel profesijnej etiky. Vzhadom na to, e zujem
na dohliadan vkonu advoktskeho povolania vyjadren
prostrednctvom prvomoci danej ministrovi spravodlivos-
ti je toton so zujmom Slovenskej advoktskej komory
na riadnom vkone advokcie, nie je poda mjho nzoru
dvod uveden prvomoc ministra spravodlivosti Sloven-
skej republiky meni.
Nekoruno-
van
kr
Justinho
palca
Slovensk advoktska komora vydala o svojom
lenovi, nezabudnutenej postave slovenskej advo-
kcie JUDr. Jnovi Eugenovi Kovovi publikciu,
ktor nadvzuje na doterajiu edin innos
zameran na vznamn osobnosti advoktskeho
ivota a prce na Slovensku v dvnejej minulosti.
Kniha je k dispozcii v kninici SAK.
Cena: 9 eur
Kontakt pre objednvanie:
PhDr. Ondriov, 0903 600 805, ondrisova@sak.sk
4 A KTULNE ...... DISKUSIA
DISKUSIA
Advokt
ako zodpovedn osoba (DPO)
poda GDPR
GDPR predstavuje nov reim ochrany osobnch dajov. Pre advoktov vak nejde len
o zaujmav oblas z pohadu prvneho poradenstva klientom, ale aj o zsah do kado-
dennho spracvania osobnch dajov advoktmi v pecifickom reime advoktskeho
tajomstva. V srii lnkov zameranch na ochranu osobnch dajov v advokcii by sme
chceli otvori debatu v svislosti s prpravou advoktov a SAK na GDPR.
Odborn verejnos urite zachytila mnostvo informci ko-
lujcich o novom veobecnom nariaden o ochrane osob-
nch dajov (alej len GDPR).1 GDPR predstavuje nov
veobecn pravu ochrany osobnch dajov v E, ktor
od 25. mja 2018 v plnom rozsahu nahrdza existujcu Smer-
nicu . 95/46/ES a tm aj Zkon . 122/2013.2 Na verejnosti sa
vak objavili analzy, poda ktorch je nzky poet odbornkov
na ochranu osobnch dajov v organizcich jednm z hlav-
nch problmov zabezpeenia sladu s GDPR.3 V tomto smere
sa otvraj pre advoktov alie monosti uplatnenia. Avak,
je dleit bliie vysvetli pecifik vykonvania funkcie zod-
povednej osoby advoktmi resp. advoktskymi kancelriami.
vod
Na vod je potrebn vysvetli psobnos troch rznych pred-
pisov a reimov, ktor sa bud od mja 2018 aplikova v ob-
lasti ochrany osobnch dajov:
GDPR;
policajn smernica;4 a
nov zkon.5
Vina vetkch spracovateskch operci klientom
bude spada pod reim GDPR, pretoe negatvna vecn p-
sobnos GDPR upraven v jeho l. 2 ods. 2 upravuje pomer-
ne retriktvne spracovatesk innosti, na ktor sa nebude
vzahova GDPR. Reimy, ktor sa bud vzahova na innos-
ti, ktor nespadaj pod GDPR s bliie vysvetlen v tabuke.
Nov zkon je vak stle relevantnm predpisom aj v rei-
me GDPR, pretoe jeho piata, iesta a siedma as je spolo-
n pre vetky tri reimy a upravuje niektor osobitn situcie
zkonnho spracvania, postavenie radu na ochranu osob-
nch dajov (alej len rad), konania pred radom, ukla-
danie sankci a pod. V tomto prspevku budeme analyzova
postavenie zodpovednej osoby advokta v reime poda
GDPR. Vzhadom na to, e prava zodpovednej osoby je
takmer identick aj v ostatnch dvoch reimoch, nae z-
very s uplatniten na vetky tri reimy.
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie
Zodpovedn osoba poda
terajch predpisov
Poda terajieho zkona . 122/2013 me funkciu zodpo-
vednej osoby vykonva len osoba, ktor m spene absol-
vovan skku zodpovednej osoby na rade. Tto skka
pozostva vlune z posudzovania prvnych vedomost.
Historicky funkciu zodpovednej osoby vykonvaj u klien-
tov zamestnanci z oddelenia udskch zdrojov, prvneho, IT
alebo compliance. Typicky teda dochdza k sbehu funkcie
zodpovednej osoby s inm (primrnym) pracovnoprvnym
vzahom danej osoby ako oprvnenej osoby poda 21 z-
kona . 122/2013 Z. z. Netreba asi bliie vysvetova, e
vo veobecnosti prevdzkovatelia vnmali ustanovenie ur-
itch zamestnancov do funkcie zodpovednch osb skr
ako zkonn vnimku z povinnosti oznamova informan
systmy poda 34 zkona . 122/2013. S relnym vko-
nom funkcie zodpovednej osoby a teda so zasahovanm
zodpovednej osoby do kadodennch procesov prevdz-
kovateov sme sa stretvali len vnimone. Vo vine
prpadoch klienti:
nemaj prispsoben intern politiky oprvneniam
a povinnostiam zodpovednej osoby;
nemaj uzatvoren iadnu formlnu zmluvu so zodpo-
vednou osobou;
jedinm dokumentom potvrdzujcim ustanovenie
do funkcie zodpovednej osoby je poverenie poda 23
ods. 8 zkona . 122/2013;
zodpovedn osoby nemaj relnu / praktick monos
zasiahnu do internch procesov prevdzkovateov
a svoju funkciu vykonvaj len formlne.
rad m poda zkona . 122/2013 pomerne obmedze-
n monosti pokutovania takhoto stavu. V tejto oblasti vak
GDPR zavdza vznamn zmeny a v praxi sa mu vysky-
tova poiadavky klientov na extern zabezpeenie funkcie
zodpovednej osoby prostrednctvom advokta alebo ad-
voktskej kancelrie. Je preto nevyhnutn, aby advokti
rozumeli novm poiadavkm na zodpovedn osoby, ich
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 A KTULNE ...... DISKUSIA 5

Spracvanie osobnch dajov Reim

V rmci innosti, ktor nepatr do p- V tomto prpade s lensk tty oprvnen uri si svoj vlastn nrodn reim,
sobnosti prva nie; ktor v SR predstavuje prv a tretiu as Novho zkona, ktor je do vekej
miery (nie vak plne) prevzat z GDPR.

lenskmi ttmi pri vykonvan innos- iadny z troch vyie uvedench reimov. Poda 2 ods. 2 psm. c) Novho
t patriacich do rozsahu psobnosti ka- zkona by malo s najm o spracvanie osobnch dajov Slovenskou infor-
pitoly 2 hlavy V ZE; manou slubou a Vojenskm spravodajstvom.

Fyzickou osobou v rmci vlune osob- iadny z troch vyie uvedench reimov, vi rozsudok SDE C-212/13,
nej alebo domcej innosti; Ryne proti ad pro ochranu osobnch daj, zo da 11. 12. 2014.

Prslunmi orgnmi na ely predch-
dzania trestnm inom, ich vyetrova-
nia, odhaovania alebo sthania, alebo
vkonu trestnch sankci vrtane ochra-
ny pred ohrozenm verejnej bezpenos-
ti a jeho predchdzania.
Policajn smernica, ktor je implementovan do tvrtej asti Novho zkona.
Tento reim sa vzahuje na Policajn zbor, Vojensk polciu, Zbor vzenskej
a justinej stre, Finann sprvu, prokuratru a sdy, avak len ak sa sprac-
vanie tka elov trestnho konania. Ostatn ely tchto orgnov sa riadia
bu GDPR alebo nrodnm reimom vysvetlenm vyie.

postaveniu a lohm, ktor maj u prevdzkovateov alebo
sprostredkovateov vykonva poda GDPR.
Poiadavky na zodpovedn osoby
poda GDPR
Formlne poiadavky na zodpovedn osoby poda zkona
. 122/2013 GDPR men na materilne resp. kvalitatvne.
Skky zodpovednch osb na rade alebo poverenia zod-
povednch osb nebud alej relevantn. Poda l. 37 ods. 5
GDPR sa zodpovedn osoba ur na zklade jej odbornch
kvalt, a to najm na zklade:
jej odbornch znalost prva a postupov v oblasti
ochrany dajov; a
spsobilosti plni lohy uveden v lnku 39 GDPR.
Pracovn skupina l. 29 (poradn orgn E v tejto ob-
lasti) vo svojom usmernen . 16/EN WP 243 z 13. de-
cembra 20166 k poiadavkm na zodpovedn osoby
poda GDPR uvdza nasledovn:
1. Zodpovedn osoby by mali ma expertznu znalos
nrodnho ako aj eurpskeho prva na ochranu
osobnch dajov, ako aj hbkov znalos GDPR;
2. Zodpovedn osoba by tie mala ma dostaton
znalos vykonvanch spracovateskch operci,
informanch systmov a bezpenosti dt.
Z tchto materilnych poiadaviek vyplva, e funkciu zod-
povednej osoby by mala vykonva osoba, ktor m znalos
prva v danej oblasti a dostaton znalos technickch (IT) as-
pektov spracvania osobnch dajov. Je pravdou, e GDPR
ani Zkon . 122/2013 neobsahuj formlnu poiadavku
na zodpovedn osobu tkajcu sa jej prvneho (alebo in-
ho) vzdelania, a preto tto funkciu me vykonva aj osoba
bez prvneho vzdelania. Vo veobecnosti vak mono pove-
da, e po materilnej strnke rove znalosti prva preduruje
advoktov na vykonvanie funkcie zodpovednej osoby poda
GDPR za predpokladu, e konkrtny advokt m zrove aj
dostaton znalos o technickom pozad spracvania dt kon-
krtneho klienta. V tejto svislosti existuje viacero monost
na prehlbovanie znalost advoktov v oblasti ochrany osob-
nch dajov. Vedcou medzinrodnou autoritou je v tomto
smere IAPP (International Association of Privacy Professionals),
ktor ponka viacero certifiktov, kolen a kurzov zameranch
na prvne aj technick aspekty ochrany osobnch dajov.
Me funkciu zodpovednej osoby
vykonva advokt
alebo advoktska kancelria?
no. Poda l. 37 ods. 6 GDPR me by zodpovedn osoba
lenom personlu prevdzkovatea alebo sprostredkovate-
a, alebo me plni lohy na zklade zmluvy o poskytovan
sluieb. GDPR bliie nedefinuje tieto sluby, a preto me
s aj o prvne sluby poda zkona o advokcii. Pracovn
skupina l. 29 vo svojom usmernen k zodpovednm oso-
bm uvdza nasledovn (n preklad):
Funkcia zodpovednej osoby me by tie vykonvan
na zklade zmluvy o poskytovan sluieb uzavretej s jednotliv-
com alebo organizciou nepatriacou do spolonosti prevdz-
kovatea/sprostredkovatea. ... Sasne, zrunosti a siln strn-
ky jednotlivcov mu by skombinovan takm spsobom, e
niekoko jednotlivcov, pracujcich ako tm, me efektvnejie
sli ich klientom. Pre ely prvnej istoty a lepej organiz-
cie je vak odporan jasne alokova lohy v rmci tohto
tmu a stanovi jednu kontaktn osobu, ktor m na starosti
danho klienta. Vo veobecnosti je vhodn tieto body upra-
vi v rmci zmluvy o poskytovan sluieb.
6 A KTULNE ...... DISKUSIA
Postavenie advokta
ako zodpovednej osoby
Je nevyhnutn, aby klient vyuvajci advokta ako zodpo-
vedn osobu organizane a prvne zabezpeil jeho nezvis-
l postavenie v slade s l. 38 GDPR. Z danho ustanovenia
vyplvaj zkladn poiadavky na postavenie zodpovednej
osoby, ktor niie rozoberme vo vzahu k advoktovi ako
zodpovednej osobe:
1. Advokt (ako zodpovedn osoba) mus by riadnym
spsobom a vas zapojen do vetkch zleitost, kto-
r svisia s ochranou osobnch dajov u klienta.
Uveden poiadavku je potrebn vnma v zkej s-
vislosti s niektormi novmi poiadavkami GDPR, ako
napr. pecificky navrhnut ochrana osobnch dajov
(data protection by design), posudzovanie vplyvu (data
protection impact assessment) a oznamovanie bezpe-
nostnch incidentov (data breach reporting), v ktorch
m zodpovedn osoba kov lohu. Pri tchto povin-
nostiach GDPR uprednostuje preventvne opatrenia
pred opatreniami minimalizujcimi u vzniknut kodu.
V slade s tmto prstupom nie je dnes celkom ben
postup klientov, kedy je prvny poradca zahrnut napr.
do procesu vberu novho softvrovho dodvatea a
v poslednej fze procesu s poiadavkou klienta zabez-
pei slad s predpismi na ochranu osobnch dajov
prostrednctvom pripomienkovania zmluvy s vybranm
dodvateom a u dohodnutm rozsahom poskytova-
nch sluieb. Filozofia GDPR vyaduje, aby zodpoved-
n osoba bola do danho procesu prizvan v plne
vodnej fze a aby jej poradenstvo tento proces relne
ovplyvovalo. V danom prpade me advokt ako zod-
povedn osoba asistova klientovi napr. tm, e vopred
stanov kritria pre vber dodvatea ako sprostredko-
vatea z pohadu jeho pripravenosti na GDPR m pred-
chdza nepriaznivm nsledkom pre dotknut osoby.
2. Advokt (ako zodpovedn osoba) mus by podporo-
van tm, e s mu poskytnut zdroje potrebn na lo-
hy zodpovednej osoby a prstup k osobnm dajom
a spracovateskm opercim, ako aj zdroje na udria-
vanie odbornch znalost.
Vina zodpovednch osb dnes vykonva tto
funkciu bez odmeny popri svojej primrnej pracov-
noprvnej nplni. Odmena poskytovan advoktovi
poda nho nzoru tto finann poiadavku spa.
V svislosti s prstupom k osobnm dajom nie je pod-
a nho nzoru nevyhnutn, aby mal advokt systmo-
v prstup na rovni administrtora. Posta, ak je klient
zmluvne zaviazan takto prstup umoni pre advo-
kta v prpade jeho vyiadania a zrove poskytn
advoktovi akkovek informcie a svisiacu sinnos
na ely posdenia sladu konkrtnych spracovate-
skch operci klienta s GDPR.
3. Advokt (ako zodpovedn osoba) nesmie v svislosti
s plnenm loh zodpovednej osoby dostva iadne po-
kyny od klienta.
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie
Uveden ustanovenie sa me na prv pohad zda
v rozpore s 18 ods. 1 zkona o advokcii, poda
ktorho je advokt povinn riadi sa pokynmi klienta
pokia s v slade so veobecne zvznmi prvnymi
predpismi. Recitl . 97 GDPR bliie vysvetuje zmy-
sel danho ustanovenia: Takto zodpovedn osoby, i
u s alebo nie s zamestnancami prevdzkovatea, by
mali ma monos vykonva svoje povinnosti a lohy
nezvisle. Dan ustanovenie teda apeluje na nezvis-
l postavenie zodpovednej osoby. Prakticky to vak
neznamen, e klient by nemohol da advoktovi po-
kyn (zadanie) napr. na vykonanie posdenia vplyvu,
pripravenie zmluvnej dokumentcie alebo poskytnutie
inho poradenstva. Dan ustanovenie vak zname-
n, e klient nesmie da pokyn zodpovednej osobe
o do vsledku tohto poradenstva takm spsobom,
ktor by ovplyvnil nezvisl poradenstvo zodpovednej
osoby. V rozpore s nezvislm postavenm advokta
ako zodpovednej osoby by preto bolo, ak by klient
dal advoktovi pokyn elovo vypracova posdenie
vplyvu takm spsobom, aby jeho vsledkom bolo
nzke alebo iadne riziko. V slade s nezvislosou
zodpovednej osoby je aj jeden z hlavnch predpokla-
dov vkonu advokcie poda 2 ods. 2 zkona o ad-
vokcii: Advokt je pri poskytovan prvnych sluieb
nezvisl, je viazan veobecne zvznmi prvnymi
predpismi a v ich medziach prkazmi klienta. Postave-
nie advoktov je teda, poda nho nzoru, v slade
s poiadavkou nezvislosti zodpovednch osb poda
GDPR.
4. Advokt (ako zodpovedn osoba) nesmie by odvolan
alebo postihovan za vkon loh zodpovednej osoby.
elom danho ustanovenia je ochrni nezvisl
postavenie zodpovednch osb, ktor s vo vine
prpadoch zamestnancami klienta a mu by pomer-
ne jednoducho postihovan za vkon svojich loh za-
mestnvateom. Poda Pracovnej skupiny l. 29 sa tto
ochrana rovnako vzahuje aj na extern zodpovedn
osoby (napr. advokt, advoktska kancelria). Uvede-
n poiadavka prakticky znamen, e GDPR zakazuje
klientovi ukoni spoluprcu s advoktom ako zodpo-
vednou osobou napr. v prpade, kedy klient neshlas
s preho negatvnym vsledkom posdenia vplyvu
vykonanm advoktom. Pracovn skupina l. 29 a-
lej priznva, e dan ustanovenie nebrni klientovi
ukoni spoluprcu so zodpovednou osobou z akch-
kovek inch zkonnch alebo zmluvne dohodnutch
dvodov. Ako veobecn pravidlo vak uvdza, e m
stabilnejia je zmluva zodpovednej osoby a m viac
garanci proti nefrovmu ukoneniu spoluprce ob-
sahuje, tm nezvislejie je postavenie zodpovednej
osoby.
5. Advokt (ako zodpovedn osoba) podlieha najvyie-
mu vedeniu klienta.
Pre lepie vysvetlenie tohto slovnho spojenia odka-
zujeme na anglick jazykov verziu GDPR: ... shall
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
directly report to the highest management level. Dan
ustanovenie teda vyaduje zabezpeenie priamej re-
portovacej lnie medzi advoktom a najvym ve-
denm klienta. Ide o formlne vyjadrenie dleitosti
nzorov zodpovednej osoby (a agendy ochrany osob-
nch dajov) v rmci organizcie, ktormi by sa malo
zaobera najvyie vedenie klienta. Z pohadu preuka-
zovania sladu klientov s GDPR je mon tto poia-
davku splni okrem inho napr. vronmi sprvami
advokta o ochrane osobnch dajov adresovanch
alebo prezentovanch najvyiemu vedeniu klienta
alebo zdokumentovanm jeho asti na zasadnutiach
najvyieho vedenia klienta.
6. Dotknut osoby mu kontaktova advokta (ako
zodpovedn osobu) v svislosti so vetkmi otzkami
tkajcimi sa spracvania ich osobnch dajov a uplat-
ovania ich prv poda GDPR.
Pred zaatm vykonvania funkcie zodpovednej oso-
by by sa mali advokti zamyslie nad tm, i maj
zujem a relnu kapacitu by kontaktnm miestom
pre dotknut osoby. Advokt by preto mal zohadni
tatistiku klienta o pote iadost dotknutch osb
za predchdzajce obdobia a zrove predpoklada
ich nrast po innosti GDPR. Poda nho nzoru
ni v GDPR nebrni tomu, aby advokta ako zodpo-
vedn osobu podporovali aj al zamestnanci a od-
delenia klienta. Je vak potrebn odkza na l. 38
ods. 6 GDPR, poda ktorho je klient povinn zve-
rejni kontaktn daje zodpovednej osoby a oznmi
ich radu.
7. Advokt (ako zodpovedn osoba) je viazan povin-
nosou zachovva mlanlivos alebo dvernos infor-
mci v slade s prvom nie alebo s prvom lenskho
ttu.
V tomto smere asi netreba bliie rozobera povin-
nos advoktov zachovva mlanlivos poda 23
zkona o advokcii, ktor poskytuje vy tandard
utajenia ako vyaduje GDPR od zodpovednch
osb.
8. Advokt (ako zodpovedn osoba) me plni in lo-
hy a povinnosti u klienta. Klient zabezpe, aby iadna
z takchto loh alebo povinnost neviedla ku konfliktu
zujmov.
Uveden podmienka je op smerovan primrne
na zamestnancov a prpady, kedy by zodpovedn
osoba kontrolovala sama seba (konflikt zujmov),
avak vzahuje sa rovnako aj na extern zodpoved-
n osoby. Zodpovednou osobou by teda nemala by
osoba, ktor m u klienta postavenie umoujce jej
rozhodova o eloch a prostriedkoch spracvania
osobnch dajov (typicky vedci tvarov/odde-
len). Advokti by preto mali posdi, i in prvne
poradenstvo vykonvan pre toho istho klienta nad
rmec vkonu funkcie zodpovednej osoby nevedie
k ich konfliktu zujmov poda GDPR (nie len poda
zkona o advokcii).
A KTULNE ...... DISKUSIA 7
Ak lohy vykonva advokt
ako zodpovedn osoba?
Minimlny rozsah loh zodpovednej osoby je poda l. 39
ods. 1 GDPR nasledovn:
poskytovanie informci a poradenstva klientovi;
monitorovanie sladu s GDPR, s ostatnmi prvnymi
predpismi a s internmi pravidlami klienta vrtane roz-
delenia povinnost, zvyovania povedomia a odbornej
prpravy personlu, ktor je zapojen do spracovate-
skch operci, a svisiacich auditov;
poskytovanie poradenstva na poiadanie (t. j. najm
posdenie vplyvu na ochranu dajov a monitorovanie
jeho vykonvania poda lnku 35);
spoluprca s a plnenie kontaktnho miesta pre rad.
Rozsah loh zodpovednej osoby vak me by ir a z-
vis od potrieb klienta z pohadu GDPR. Poda nho nzo-
ru lohy zodpovednej osoby spadaj pod prvne sluby
definovan v 1 ods. 2 zkona o advokcii, pretoe ide
o poskytovanie prvnych rd, spisovanie listn o prvnych
konoch, spracvanie prvnych rozborov a zastupovanie
klientov v konaniach pred radom.
Zodpovednos za kodu
Je dleit poznamena, e vymenovanm zodpovednej oso-
by sa klient nezbavuje zodpovednosti za jeho slad s GDPR,
ktor zostva vlune jeho povinnosou. Vo veobecnos-
ti teda plat, e uloenie pokuty klientovi zo strany radu
nevedie samo o sebe ku vzniku individulnej zodpovednos-
ti zodpovednej osoby za spsoben kodu. Zrove GDPR
neobsahuje prvny zklad na uloenie pokuty priamo zod-
povednej osobe. Napriek vyie uvedenmu je potrebn
poukza na pomerne vgnu a mlo spomnan povinnos
zodpovednej osoby poda l. 39 ods. 2 GDPR: ...pri vko-
ne svojich loh nleite zohadni riziko spojen so spraco-
vateskmi operciami a zobra na vedomie povahu, rozsah,
kontext a ely spracvania. V prpade zodpovednch osb
advoktov zrove bude plati veobecn povinnos poda
18 ods. 2 zkona o advokcii postupova pri vkone ad-
vokcie s odbornou starostlivosou. Teoreticky teda nie je
vylen aloba klienta voi zodpovednej osobe za kodu
spsoben neodbornm vkonom jej loh, aj ke jej prak-
tick vymoitenos zostva otzna.
Zver
Zverom je potrebn spomen jednu zo zkladnch z-
sad ochrany osobnch dajov poda GDPR: zsada zod-
povednosti. Tto zsada vyaduje, aby klienti vedeli v pr-
pade kontroly zo strany radu preukza slad s GDPR
vrtane splnenia vyie uvedench poiadaviek vzahuj-
cich sa na vymenovan zodpovedn osobu. Aj s prihliad-
nutm na tto zsadu sa zd by najlepm postupom ad-
voktov uzatvori s klientom pecifick zmluvu o vkone
funkcie zodpovednej osoby, ktor bude zmluvne zabezpeo-
8 A KTULNE ...... DISKUSIA
va pecifick postavenie zodpovednej osoby a bude exakt-
ne stanovova rozsah a podmienky vkonu konkrtnych loh
zodpovednej osoby advoktom vo vzahu ku klientovi ako
aj interne v rmci advoktskej kancelrie. myselne nezod-
povedanou otzkou zostva postavenie advokta resp. ad-
voktskej kancelrie v prpade, ke pri vkone funkcie zod-
povednej osoby dochdza k spracvaniu osobnch dajov
dotknutch osb klienta. Tto problematika m vak ir
kontext ako tma zodpovednej osoby a preto by sme sa jej
chceli venova v alch prspevkoch. I
Poznmky
1 Nariadenie Eurpskeho Parlamentu a Rady (E) . 2016/679
z 27. aprla 2016 o ochrane fyzickch osb pri spracvan osob-
nch dajov a o vonom pohybe takchto dajov, ktorm sa
zruuje smernica 95/46/ES (veobecn nariadenie o ochrane
dajov), tie znme ako general data protection regulation.
2 Zkon . 122/2013 Z. z., o ochrane osobnch dajov, v znen
neskorch predpisov (alej len zkon . 122/2013).
DISKUSIA
Zsadn zmeny pri aplikcii
fikcie doruenia
Svoje nmety na nov tmy, krtke glosy alebo strun poznmky do kontaktnej
rubriky zasielajte na e-mailov adresu office@sak.sk. Vae podnety publikane
spracuje JUDr. Frantiek Sedlako, PhD., LL.M.
Vzhadom na to, e v rmci tejto rubriky u bol osobitn
prspevok v Bulletine slovenskej advokcie . 7-8/2017 ve-
novan doruovaniu sdnych psomnost do elektronickej
schrnky advokta, me uveden nadpis na prv pohad
vyznie prekvapujco. Nejde vak o duplicitn spracovanie
tmy, ani o doplnenie toho, o mohlo by napsan u skr.
Dynamika legislatvnych zmien, s ktorou je v sasnosti
konfrontovan nielen advoktsky stav, v niektorch prpa-
doch jednoducho neumouje publikova redakn prspe-
vok, ktor by si udral prvlastok aktulnosti dlhie ako nie-
koko mesiacov.
V tomto prpade ide o fikciu doruenia sdnych psom-
nost, ktor s doruovan do elektronickej schrnky v zmys-
le zkona . 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe vkonu
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie
3 Analza EY, Privacy Trends 2016, dostupn na:
http://www.ey.com/gl/en/services/advisory/ey-priva-
cy-trends-2016
4 Smernica Eurpskeho Parlamentu a Rady (E) . 2016/680
z 27. aprla 2016 o ochrane fyzickch osb pri spracvan
osobnch dajov prslunmi orgnmi na ely predchdzania
trestnm inom, ich vyetrovania, odhaovania alebo sthania
alebo na ely vkonu trestnch sankci a o vonom pohybe
takchto dajov a o zruen rmcovho rozhodnutia
Rady 2008/977/SVV (alej len policajn smernica).
5 Pripravovan nov zkon o ochrane osobnch dajov v znen
zverejnenom v rmci medzirezortnho pripomienkovho
konania, slo legislatvneho procesu LP/2017/453
(alej len nov zkon).
6 http://ec.europa.eu/newsroom/document.cfm?doc_id=44100
Jakub Berthoty, LL.M
advokt
Recenzent: Mgr. Tatiana Valentov
Vrchn inpektorka, rad na ochranu osobnch dajov SR
psobnosti orgnov verejnej moci a o zmene a doplnen
niektorch zkonov (zkon o e-Governmente) v znen ne-
skorch predpisov (alej len ZeG). V zkladnch bodoch
mono odkza na spomnan prspevok v BSA 7-8/2017.
Detaily a podmienky uplatnenia fikcie doruenia sa vak
optovne menia, a to od innosti novch civilnch proces-
nch kdexov u po druh krt. To znamen, e poas jeden
a pol ronho obdobia bud v tejto nepochybne zsadnej
otzke chronologicky existova minimlne tri rzne prvne
reimy (pokia nedjde poas poslednch dvoch mesiacov
tohto roka k alej zmene).
Fikcia doruenia sdnej psomnosti je pre advokta spra-
vidla zvanou skutonosou. Z pragmatickho hadiska sa
pre mnohch advoktov stva nonou morou, najm po-
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
kia ide o nov intitt doruovania do elektronickej schrn-
ky. Sdna psomnos, ktor sa nedoruuje do vlastnch rk,
sa povauje za doruen dom bezprostredne nasleduj-
cim po uloen elektronickej radnej sprvy do elektronic-
kej schrnky adresta. V prpade psomnost doruovanch
do vlastnch rk zana dom nasledujcim po uloen elek-
tronickej radnej sprvy plyn ptnsdov lon lehota
( 32 ods. 2 ZeG), ktorej mrnym uplynutm sa psomnos
bez alieho povauje za doruen do vlastnch rk. Pri
potvrden elektronickej doruenky poas lonej lehoty sa
moment doruenia do vlastnch rk spravuje dajom uve-
denm na elektronickej doruenke.
S innosou do 31. 12. 2016 v zsade platilo, e uveden
pravidl sa nevzahuj na psomnosti, pri ktorch osobitn
predpis neumouje pouitie nhradnho doruenia, resp.
uplatnenie fikcie doruenia [ 32 ods. 6 psm. a) ZeG]. Pri
platobnch rozkazoch, upovedomeniach o zaat exekcie
a pod. neprichdzala teda fikcia doruenia vbec do vahy
a psomnos sdu musela by adrestovi relne doruen.
Prv radiklnu zmenu (nakrtko) priniesol nov 82l
ods. 1 zkona . 757/2004 Z. z. o sdoch a o zmene
a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch pred-
pisov, ktor s innosou od 1. 1. 2017 (novelizcia zko-
nom . 301/2016 Z. z.) zaviedol pravidlo, e prihlsenie sa
do elektronickej schrnky bez potvrdenia elektronickej do-
ruenky poas lonej lehoty pri doruovan elektronickho
radnho dokumentu, ktor sa doruuje do vlastnch rk
a u ktorho je vylen nhradn doruenie sa povauje
za bezdvodn odopretie prijatia doruovanho elektronic-
kho radnho dokumentu; elektronick radn dokument
sa v takom prpade povauje za doruen dom nasleduj-
cim po uplynut lonej lehoty.
Tm bol prvkrt prelomen zkaz veobecnho uplat-
nenia fikcie doruenia v prpadoch, kde samotn fikciu do-
ruenia vyluuje lex specialis (vrtane civilnch procesnch
kdexov). K druhej a ete radiklnejej zmene smeruje zsad-
n novelizcia ZeG zkonom . 238/2017 Z. z., ktor s in-
nosou od 1. 11. 2017 vypa z 32 ods. 6 ZeG psm. a)
(l. I bod 59 novely). To znamen, e od uvedenho dtumu
sa bude fikcia doruenia bez vnimky uplatova u vetkch
sdnych psomnost doruovanch do aktivovanej elektro-
nickej schrnky, bez ohadu na pravu v osobitnch predpi-
soch, ktor v niektorch prpadoch fikciu doruenia vyluu-
je (najm tandardn platobn rozkazy, platobn rozkazy
v upomnacom konan a upovedomenia o zaat exekcie).
Pri psomnostiach doruovanch do vlastnch rk je uplat-
nenie fikcie doruenia, samozrejme, podmienen mrnym
uplynutm ptnsdovej lonej lehoty.
Je potrebn zdrazni, e ustanovenia ZeG o elektronic-
kom doruovan maj prednos pred osobitnou pravou
fikcie doruenia, ktor vyplva z inch prvnych predpisov,
vrtane CSP, CMP a SSP (porovnaj 2 ods. 3 ZeG).
Vyie uveden zsadn zmena ZeG nebola pvodne s-
asou vldneho nvrhu zkona, resp. uvedenej novely. Bod
59 v l. I zkona . 238/2017 Z. z. bol doplnen a na zklade
pozmeujceho nvrhu stavnoprvneho vboru Nrodnej
A KTULNE ...... DISKUSIA 9
rady SR, ktor v rmci zdvodnenia tohto legislatvneho po-
stupu uviedol elom pozmeujceho nvrhu je umoni
aplikciu fikci doruenia aj v prpadoch, kde to nebolo do-
teraz mon z dvodu, e poda osobitnch predpisov bolo
nhradn doruenie vylen. Nvrhom sa tak zefektvni do-
ruovanie radnch dokumentov.
Od 1. novembra 2017 bude teda tandardn a ben, e
napr. platobn rozkaz vydan v zkladnom alebo upomna-
com konan doru sd do aktivovanej elektronickej schrn-
ky alovanho, v dsledku oho zane plyn ptnsdov
lon lehota. Jej mrnym uplynutm sa bude platobn roz-
kaz povaova za doruen do vlastnch rk aj v prpade,
ak sa adrest o tom nedozvie [ 32 ods. 5 psm. b) ZeG].
Zvyuje sa tm miera zodpovednosti za sprvu vlastnej
elektronickej schrnky na vrcholn rove; o vak na dru-
hej strane umon zefektvni vkon justcie v tdiu doruo-
vania sdnych psomnost do vlastnch rk.
Kee cel proces elektronizcie vkonu sdnej moci
a advokcie je naalej iba v prvotnom tdiu a v praxi sa
vyskytuj rzne chyby a nedostatky, spojen asto s ne-
znalosou aktulnej (intenzvne variujcej) legislatvy, je
nevyhnutn na dvaok osobitne upozorni na problema-
tiku spojen s posudzovanm doruenia sdnej psomnosti
do vlastnch rk.
Sdu, ktor takto psomnos odole, je nsledne do elek-
tronickej schrnky doruen dokument Informcia o prijat
sprvy na spracovanie PVS, ktor okrem inho obsahuje
daje o dtume a ase odoslania a prijatia elektronickho
radnho dokumentu. Nejde ale o elektronick doruenku
v zmysle 30 ZeG, o v sasnosti niektor sdy opomnaj
(podnety viacerch advoktov). Dtum a as prijatia doku-
mentu predstavuje daj o momente jeho uloenia do elek-
tronickej schrnky adresta, nie vak daj o jeho doruen
do vlastnch rk.
O doruen do vlastnch rk je sdu do elektronickej
schrnky doruen osobitn elektronick doruenka, ktor
obsahuje okrem inho daj o dtume a ase doruenia elek-
tronickho radnho dokumentu. Pokia de uloenia (pri-
jatia) dokumentu predchdza du potvrdenia elektronickej
doruenky adrestom (du doruenia), s de prijatia a de
doruenia nevyhnutne odlin a takto ich mus evidova aj
odosielajci sd.
Pre zaatie plynutia akchkovek procesnch leht, ktor
sa viau na doruenie do vlastnch rk, je rozhodujci iba
de doruenia (odhliadnuc od fikcie doruenia). Potvrdenie
o tomto daji obsahuje elektronick doruenka, ktor adre-
st odoslal sdu pri sprstupnen dokumentu a ktor m k dis-
pozcii aj vo vlastnej elektronickej schrnke ako dokument
osvedujci dan skutonos. Ide o pomerne vznamn de-
tail, pretoe v aktulnej praxi sa vyskytlo niekoko uznesen
o odmietnut opravnho prostriedku ako oneskorene poda-
nho prve z dvodu, e sd pri uren lehoty na jeho po-
danie nesprvne vychdzal z dajov o uloen resp. prijat
elektronickho dokumentu namiesto dajov o jeho (neskor-
om) riadnom doruen (k elektronickmu doruovaniu bli-
ie pozri BSA 7-8/2017). I
10 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

Nhrada nemajetkovej ujmy

(bolestn za smtok)
pozostalho prbuznho
Stav a vchodisk
2. as
JUDr. Robert orl, PhD.
Nhrada nemajetkovej ujmy, i bolestn za smtok pozostalch prbuznch je jednou
z najvch vziev nielen slovenskej civilistiky. Riei sa v rznych rovniach i v inch
eurpskych jurisdikcich. Otzky, i vbec, komu, proti komu, za o, na zklade oho
a v akej vke tento nrok v peniazoch patr, s predmetom neuzavretej, na Slovensku
mono len skromne nezaatej diskusie. Cieom tohto lnku je opis toho, v akom
stave sa nachdza rozpracovanos pomerne novho intittu u ns a ako tomu je
v niektorch inch krajinch. Snaha naznai niektor otzky je zvraznen i tm,
e diskusia nem len marginlny prvnotechnick, ale predovetkm i vrazn
prvnopolitick a ekonomick rozmer. Zujem na jasnom zodpovedan zloitch
otzok, nech si ich kladie oban postihnut tragickm mrtm prbuznho, i u pri
dopravnej nehode, nsilnom trestnom ine alebo po chybe lekra, alebo poisova
a poisten zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla,
je prirodzen. Ako riei a ako by malo slovensk prvo na tieto otzky odpoveda?

Pokus o porovnanie 1 Fekete, Nhrada nemajet-

kovej ujmy, s. 13.
Pre zodpovedanie otzky, akm smerom sa m alej ubera vvoj slovenskho prva je nevy- 2 Fatal Accidents Act 1976
hnutn zisti, o sa nhradou nemajetkovej ujmy pozostalch prbuznch odkoduje, teda m Section 1A Bereavement.
je tvoren nemajetkov ujma prbuznho a ako obdobn skutonosti rieia v inch eurpskych (1) An action under this Act
may consist of or include
prvnych poriadkoch. Ako bolo vyie naznaen, opis nsledkov v jednotlivch prpadoch
a claim for damages for be-
smeruje k dvom skupinm skutonost. Na strane jednej sa sprvami oetrujcich psycholgov
reavement. (2) A claim for
a psychiatrov preukazuje duevn, asto chorobn ujma pozostalej osoby. Na strane druhej sa
damages for bereavement
zmeny v ivote pozostalch po smrti ich prbuznho vyjadruj opisom ich spolonho ivota shall only be for the benefit
pred tragickou smrou a ujma sa stotouje s nslednou absenciou tchto prejavov rodinn- (a) of the wife or husband
ho ivota. Dynamick slovensk prvny vvoj je v mnohom odlin, no v mnohom podobn or civil partner of the de-
s vvojom v ostatnch eurpskych jurisdikcich. Mono shlasi1 s tm, e slovensk prvny ceased; and (b) where the
poriadok nie je systmom, ktor by vyluoval akkovek nhrady nemajetkovej ujmy pozostalch deceased was a minor who
prbuznch. Rovnako slovensk systm nie je systmom, ktor by mal vslovn pravu takchto was never married or a civil
nrokov a tieto limitoval. Nemono sa vak stotoni s tm, e existuje urit nemeck prvny partner (i) of his parents,
systm, ktor nem vslovn prvnu pravu, ale nhradu ujmy pozostalch osb vnimone if he was legitimate; and
pripa sdna prax, romnsky prvny systm s paulnymi nhradami a popritom ete al (ii) of his mother, if he was
illegitimate. (3) Subject
aksi nelimitovan systm, do ktorho sa zarauje i Slovensko. Systmy nhrady ujmy pozosta-
to subsection (5) below,
lch prbuznch s v eurpskom priestore rozdielne, no je zbyton ich za elom bliieho
the sum to be awarded as
poznania systematizova do rznych skupn. Systematizcia vedie k zbytonm zoveobecne-
damages under this section
niam, ktor nemu by zkladom spoahlivho komparatvneho prstupu. Bez osobitnej snahy shall be 12 980. (4) Where
o plnos bud preto naznaen len niektor eurpske modely prstupu i u legislatvnej alebo there is a claim for damages
sdnej normotvorby k nhrade nemajetkovej ujmy pozostalch prbuznch. under this section for the
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
benefit of both the parents
of the deceased, the sum
awarded shall be divided
equally between them (sub-
ject to any deduction falling
to be made in respect of
costs not recovered from
the defendant). (5) The
Lord Chancellor may by
order made by statutory
instrument, subject to
annulment in pursuance of
a resolution of either House
of Parliament, amend this
section by varying the sum
for the time being specified
in subsection (3) above.
3 Code civil Art. 1382 Tout fait
quelconque de lhomme,
qui cause autrui un
dommage, oblige celui par
la faute duquel il est arriv
le rparer. Pvodn znenie
bolo v roku 2016 zmenen
na: Les prsomptions qui ne
sont pas tablies par la loi,
sont laisses lapprcia-
tion du juge, qui ne doit les
admettre que si elles sont
graves, prcises et concor-
dantes, et dans les cas
seulement o la loi admet la
preuve par tout moyen.
4 Stiegler, A. M.: Schmerz-
engeld fr Schock- und
Trauerschden. Rechtsver-
gleichende Analyse der
Angehrigenbegriffes und
der Mitverschuldensan-
rechnung. Bhlau Verlag
2009. s. 19.
5 Brgerliches Gesetzbuch
823 ods. 1 Wer vorstz-
lich oder fahrlssig das
Leben, den Krper, die
Gesundheit, die Freiheit,
das Eigentum oder ein son-
stiges Recht eines anderen
widerrechtlich verletzt, ist
dem anderen zum Ersatz
des daraus entstehenden
Schadens verpflichtet.
6 Beisteiner, L. B.: Angeh-
rigenschmerzengeld. Der
Ersatz von Schock- und
Trauerschden bei Ttung
oder Schwerstverletzung
naher Angehriger. Wien
Manz, s. 9 13, 57 59.
LNKY, TDIE 11
Asi najvyia miera intitucionalizcie v rovine zkonnho prva bola dosiahnut vo Vekej
Britnii. Poda odseku 1A zkona o smrtench nehodch me by podan aloba za kodu
na smtku damages for bereavement. Takto alobu me poda pozostal manel alebo
registrovan partner alebo pozostal rodiia maloletho. Suma nhrady v oboch prpadoch je
12 980 libier.2 Anglick systm je vzorovm, vysokotransparentnm, no nemenej kritizovanm
systmom s jasne uritou hypotzou a sankciou. Nhrada sa priznva len zkemu okruhu
najblich prbuznch a len vo vke stano-
venej zkonom, o vak je predmetom kritiky
JUDr. Robert orl, PhD.
a snahy o to, aby bol sdom dan vch
po skonen Prvnickej
priestor na zohadnenie pecifk jednotlivch
fakulty Univerzity Komen-
prpadov.
skho v Bratislave psobil
Zkladom nrokov pozostalch prbuz-
od roku 1999 do roku 2007
nch vo Franczsku bolo pri liberlnom v-
ako asistent a odborn
klade u v priebehu 19. storoia ustanovenie
asistent na Katedre prv-
l. 1382 Code civil, poda ktorho kad ko-
nych dejn Prvnickej fakulty UK v Bratislave,
nanie loveka, ktor malo za nsledok po-
kde v roku 2005 obhjil dizertan prcu
kodenie druhho, ho zavzuje na nhradu.3
na tmu Vvoj skromnho prva na Sloven-
Franczsky model zsadne nemono oznai
sku v rokoch 1848 1950. Publikoval lnky
ako model, ktor v zkone vslovne stano-
z prvnych dejn a skromnho prva v od-
vuje nroky prbuznch. Pvodne liberlny
bornch a vedeckch asopisoch. Od roku
sdny vklad z 19. storoia sa franczsky ka-
2000 pracoval ako advoktsky koncipient
san sd snail obmedzi, no v sasnosti
v Bratislave, v roku 2005 zloil advoktsku
s priznvan rozsiahle nroky v svislosti
skku a v januri 2007 bol vymenovan
s nhradami duevnch kd.4
za sudcu Okresnho sdu Prievidza.
Vzhadom na blzkos prvneho vvoja
sa treba osobitne zaobera vvojom pravy
nhrady nemajetkovej ujmy pozostalch prbuznch v Nemecku, vajiarsku a nakoniec v Ra-
ksku. Ako bolo vyie naznaen, v iadnom prpade nemono hovori o rovnakom systme
v tchto krajinch.
Celkom mimo prevaujci eurpsky vvoj je sasn stav v Nemecku. Nemeck sdy dlho-
dobo priznvaj nroky pozostalch prbuznch v prpade, ak sprva o smrti ich prbuznho
viedla u pozostalho k vzniku duevnej poruchy. kodou zo oku sa rozumie duevn otras
v dsledku preitia smrti alebo sprvy o smrti alebo zranen prbuznho, pokia to viedlo k po-
kodeniu zdravia. Nhrada sa poskytuje len v tch prpadoch, ak postihnutie vrazne presahuje
prirodzen boles zo straty prbuznho. Pri tomto ponman nemeck sdy zamietli alobu
manelky, ktor bola v ase smrti svojho manela v 32. tdni tehotenstva a nsledok u nej
spoval vo zvenom srdcovom pulze, trascich sa nohch a prechodnej slabosti. Rovnako bola
zamietnut aloba matky, ktorej syn zahynul po brutlnom nsilnom ine a matka psychicky
jeho smr vntorne nespracovala. Nhrada sa priznva len v tch prpadoch, ak s lekrsky
zisten depresvne neurzy a ak depresie. Len pre orientciu mono uvies prpad rodiov,
ktorm bolo v roku 1995 priznanch 35 790,43 eur a 20 451,68 eur, priom rodiia pri doprav-
nej nehode prili o svoje tri deti vo veku 17 a 21 rokov. Takouto sumou boli odkodnen spolu
nielen ak psychick nsledky rodiov, ale zrove aj ich ak fyzick poranenia. Na nemec-
k pomery vysok nhrada bola priznan i s ohadom na to, e nehodu spsobil opit vodi,
ktor z vedajej cesty vo vysokej rchlosti narazil do motorovho vozidla postihnutej rodiny.
Nemeck prvo vak odmieta nhradu akejkovek inej ujmy spojenej so smrou prbuznho,
a to vkladom 823 ods. 1 BGB, poda ktorho kto inho myselne alebo z nedbanlivosti
protiprvne pokod na ivote, tele, zdrav, slobode, vlastnctve alebo inom prve, je povinn
nahradi mu z toho vzniknut kodu.5 Pritom sa vychdza z toho, e smtok z mrtia prbuznho
nemono povaova za prvnu hodnotu, ktor by bola chrnen 823 ods. 1 BGB.6
Nemeck prvo je preto v systme nhrady nemajetkovej ujmy pozostalch prbuznch
oznaovan ako posledn mohykn,7 a to aj pri porovnan s rakskym a vajiarskym prvom.
Priny tohto vzahu sa hadaj v odbornej literatre a poukazuje na to, e tto prevane poch-
dza z pera prvnikov poisovn. Opakovane a nevyberavo sa kritizuje prstup v rozhodovacej
innosti VI. sentu nemeckho najvyieho sdu (Bundesgerichtshof, alej len BGH), ktor
prehliada vvoj za hranicami a opiera sa len o svoje predchdzajce rozhodnutia. Odmietanie
12 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

nrokov prbuznch sa dokonca vysvetuje tm, e otcovia BGB pri formulcii zkona dsled- 7 Huber, C.: Kein Ange-
ne dbali na to, aby nhrada kody bola dobre predvdaten a vzhadom na to, e pri nhrade hrigenschmerzensgeld
nemajetkovej kody hr dleit lohu irok sudcovsk uvenie, priznanie nemajetkovej de lege lata Deutschland
ujmy prbuznm by zo sudcu robilo nieo viac ako len elan automat subsumpcie. Dokonca auch knftig der letzte
Mohikaner in Europa
sa prina odmietania tohto nroku had v tom, e tento nrok je priznvan v romnskom
oder ein Befreiungsschlag
prvnom systme, a preto neme by nhodou, e hlasy na jeho zavedenie sa objavuj najm
aus der Isolation. Neue
v Bavorsku. Pritom sa poukazuje na to, e v protestantskej (kalvnskej) etike je jednotlivec mierou
Zeitschrift fr Verkehrsrecht
vetkch vec, prejav smtku je prejavom slabosti a nedostatku sebaovldania, zatia o v ju- 2012, 6 11.
nch krajinch m rodina vyie hodnotov miesto. K zachovvaniu status quo prispieva pasivita
spolkovho ministerstva spravodlivosti a bada vzjomn odkazy legislatvy a judikatry, m
sa vytvra aksi nezdrav spoloenstvo unheilige Allianz: judikatra odkazuje na to, e situciu
me zmeni legislatva, ministerstvo spravodlivosti sa brni, e legislatvne rieenie by nebolo
prijat VI. sentom BGH. Kritika nakoniec prerast k zveru o potrebe novej pravy, ktor by
mala jasne vyriei komu z prbuznch a v akej vke by mala by nhrada priznvan. Oprv-
nenmi by mali by urite manel/manelka, druh/druka, rodiia, malolet deti a v spolonej
domcnosti ijci srodenci. Ako zkladn primeran vka nhrady sa navrhuje 15 000 eur,
priom na diskusiu sa prenechva, i by tto nhrada mala by pevn, podobne ako v Anglic-
ku, o by mohlo vies k prlinmu schematizmu. Nevyluuje sa ani tabukov rieenie, ktor
by zohadovalo stupe prbuzenstva. Systematicky sa navrhuje rieenie zaradi k 253 BGB,
poda ktorho za nemajetkov kodu mono odkodnenie v peniazoch prizna len v zkonom
urench prpadoch a ak sa m nahradi koda pre pokodenie tela, zdravia, slobody alebo
pohlavnho sebaurenia, mono iada i za nemajetkov ujmu primeran odkodnenie v pe-
niazoch.8 Alebo k 844 BGB, ktor upravuje nroky tretch osb pri mrt.9 8 Brgerliches Gesetz-
Citovan prspevok nie je v Nemecku ojedinelou kritikou. Dokonca bavorsk ttne minis- buch 253 Immaterieller
terstvo spravodlivosti a ochrany spotrebitea zverejnilo konkretizovan nvrh novelizcie BGB Schaden (1) Wegen eines
tak, aby bol prijat nov 844a BGB s titulom Bolestn blzkych prbuznch. Poda navrhova- Schadens, der nicht Ver-
nho ustanovenia v prpade usmrtenia alebo spsobenia akej zdravotnej ujmy je na nhradu mgensschaden ist, kann
Entschdigung in Geld nur
kody povinn osoba najblim prbuznm usmrtenej alebo pokodenej osoby, ak im vznikla
in den durch das Gesetz
koda, zaplati okrem kody primeran odkodnenie v peniazoch - billige Entschdigung in
bestimmten Fllen gefordert
Geld. Blzkym prbuznm je manel, druh, rodiia a deti.10 Nvrh vychdza z tz, poda ktorch:
werden. (2) Ist wegen einer
(i) finann odkodnenie najblich prbuznch usmrtenej alebo na zdrav ako pokodenej Verletzung des Krpers, der
osoby me by znakom uznania duevnho utrpenia a ako symbol solidarity me vytvori za- Gesundheit, der Freiheit
dosuinenie a spravodlivos, (ii) bolestn prbuznch mono bez problmov zaradi do systmu oder der sexuellen Selbstbe-
platnho prva, (iii) bolestn prbuznch sa m poskytova pri usmrten alebo akom postihnut, stimmung Schadensersatz
(iv) bolestn prbuznch m by obmedzen na manelov, ivotnch partnerov, rodiov a deti zu leisten, kann auch wegen
(v) o vke bolestnho prbuznch maj rozhodova sdy poda okolnost jednotlivho prpadu; des Schadens, der nicht
paualizcia nie je vhodn (vi) posunutie nemeckho prva na eurpsky tandard sa citene Vermgensschaden ist, eine
neprejav na vke poistnho.11 billige Entschdigung in
vajiarske prvo12 predpoklad odkodnenie pozostalch od roku 1881. Dlh tradcia bo- Geld gefordert werden.
lestnho prbuznch stoj na mylienke, e boles zo straty blzkeho prbuznho je porovnaten, 9 Brgerliches Gesetzbuch
ak nie aia, ako boles z vlastnho psychickho utrpenia. Nroky pozostalch prbuznch sa (BGB) 844 Ersatzanspr-
opieraj o l. 47 vajiarskeho obliganho prva,13 poda ktorho pri usmrten loveka alebo che Dritter bei Ttung
pokoden tela me sudca po zven osobitnch okolnost pokodenmu alebo prbuznmu (1) Im Falle der Ttung hat
usmrtenho prizna primeran pean iastku ako zadosuinenie. vajiarska, podobne ako der Ersatzpflichtige die
slovensk judikatra,14 priznala nroky prbuznch nie zomrelej, ale ako postihnutej osoby, Kosten der Beerdigung
demjenigen zu ersetzen,
no zkladom toho nroku sa stal l. 49 vajiarskeho obliganho prva,15 poda ktorho kto je
welchem die Verpflichtung
protiprvne pokoden na svojej osobnosti, m nrok na plnenie peanej iastky ako zadosu-
obliegt, diese Kosten zu
inenia, ak to zvanos ujmy odvoduje a zadosuinenie nemono dosiahnu inak; namiesto
tragen. (2) Stand der Get-
tohto plnenia me sudca prizna aj in spsob zadosuinenia. vajiarsky model je jeden tete zur Zeit der Verletzung
z mla, ktor reflexn nrok pozostalch prbuznch vslovne stanovuje v zkone. Na rozdiel zu einem Dritten in einem
od anglickho modelu vak iadnym spsobom neuzatvra okruh pokodench a rovnako Verhltnis, vermge dessen
vku nhrady prenechva na rozhodnutie sdu. V jednotlivch prpadoch boli priznan rzne er diesem gegenber kraft
sumy: v prpade smrti manela 20 000 CHF, otca 10 000 CHF, nroky boli priznan i rodiom, Gesetzes unterhaltspflichtig
srodencom, snbenici, ako aj bratovi, ktor so zomrelm neil v spolonej domcnosti; v inom war oder unterhaltspflichtig
prpade bolo rodiom maloletho priznanch 15 000 CHF a jeho maloletej sestre 6 000 CHF. werden konnte, und ist
Ako bolo uveden osobitne sa vo vajiarsku v rovine judikatry vytvorili nroky prbuznch dem Dritten infolge der
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
Ttung das Recht auf den
Unterhalt entzogen, so hat
der Ersatzpflichtige dem
Dritten durch Entrichtung
einer Geldrente insoweit
Schadensersatz zu leisten,
als der Gettete whrend
der mutmalichen Dauer
seines Lebens zur Ge-
whrung des Unterhalts
verpflichtet gewesen sein
wrde; die Vorschriften des
843 Abs. 2 bis 4 finden
entsprechende Anwen-
dung. Die Ersatzpflicht tritt
auch dann ein, wenn der
Dritte zur Zeit der Verlet-
zung gezeugt, aber noch
nicht geboren war.
10 http://www.justiz.bayern.-
de/imperia/md/content/-
stmj_internet/ministerium/-
ministerium/gesetzge-
bung/thesenapier_bayst-
mjv.pdf
11 Wiedemann, R. Spels-
berg-Korspeter U.: berle-
gungen zur Verbesserung
der zivilrechtlichen Rechts-
stellung der Angehrigen
von Unfallopfern. Neue
Zeitschrift fr Verkehrsrecht
2012, 471.
12 Stiegler, A. M.: Schmerz-
engeld fr Schock- und
Trauerschden. Rechtsver-
gleichende Analyse der
Angehrigenbegriffes und
der Mitverschuldensan-
rechnung. Bhlau Verlag
2009. s. 18.
13 Bundesgesetz betref-
fend die Ergnzung des
Schweizerischen Zivilge-
setzbuches (Fnfter Teil:
Obligationenrecht). vom
30. Mrz 1911 Art. 47 Bei
Ttung eines Menschen
oder Krperverletzung
kann der Richter unter
Wrdigung der besonderen
Umstnde dem Verletzten
oder den Angehrigen des
Getteten eine ange-
messene Geldsumme als
Genugtuung zusprechen
14 OS NT 10C/88/2009,
KS NT 9Co/330/2012
LNKY, TDIE 13
ako zdravotne postihnutch osb: manelovi plno invalidnej, slepej a na starostlivos inej
osoby odkzanej manelky bolo priznanch 40 000 CHF; bol priznan nrok 19-ronej man-
elky, ktorej manel sa stal v dsledku razu impotentnm, maloletmu dieau ako invalidne
postihnutho otca bol priznan nrok 20 000 CHF, manelovi a synom v sexulnej a vono
asovej oblasti celkom zmenenej manelke a matke nrok 40 000 CHF, resp. 20 000 CHF.16
Z uvedenho je zrejm, e nie je sprvne, aby vajiarsky model bol zahrnut do nemeckho
prvneho systmu, pretoe vajiarske prvo na strane jednej vslovne stanovuje pean
nroky pozostalch a konkrtna vka nie je striktne limitovan a jej urenie je prenechan
na rozhodnutie sdu.
U z nzvu vyie citovanch rakskych diel vyplva, e rakska dogmatika rozliuje medzi
bolestnm pozostalch prbuznch za ok a bolestnm za smtok. V svislosti s vvojom ra-
kskeho prva sa kontatuje, e oba nroky sdy odmietali a k posunu dolo a v 90. rokoch
minulho storoia Prvm krokom k priznaniu bolestnho za ok boli sdne rozhodnutia, ktor
nrok na bolestn priznali osobm, ktor utrpeli ok duevn ujmu ako nsledok toho, e
priamo zaili kodov udalos, pri ktorej bol usmrten alebo zranen ich prbuzn. Rozhodnutm
rakskeho Najvyieho sdneho dvora (Oberster Gerichshof, alej len OGH) 2Ob/45/93
z 16. 6. 1994 bolo proti vinnkovi dopravnej nehody priznanch 30 000 ATS, pribline 2 180 eur,
dieau, ktor v ase dopravnej nehody malo 20 mesiacov, priom pri nehode bola matka dieaa
ako zranen a diea ju mohlo vidie a dva tdne po nehode v nemocnici. Diea v dsledku
preruenia vzahu s matkou trpelo duevnmi akosami chorobnho charakteru (strach z jazdy
v aute), ktor bolo mon prekona len odbornou pomocou. Tomuto rozhodnutiu nasledovalo
rozhodnutie OGH 2Ob/99/95 z 21. 12. 1995, ktorm bolo osemronmu dieau priznanch
200 000 ATS, pribline 14 500 eur za to, e bolo svedkom dopravnej nehody, pri ktorej zahynul
snbenec jeho matky, brat a bratranec, hoci diea bolo len ahko zranen, no v dsledku preitku
dopravnej nehody trpelo aktnymi zaovmi reakciami a post traumatickmi poruchami. Tm-
to rozhodnutiam nasledovali rozhodnutia, ktormi boli priznan nroky pozostalm v prpade
oku, ktor bol spsoben tm, e sa pozostal prbuzn dozvedeli o smrti svojho prbuznho.
Takto bolo rozhodnutm OGH alujcemu otcovi priznanch 150 000 ATS, pribline 10 900 eur
za to, e v dsledku sprvy o smrti jeho syna a nslednho pohrebu sa uho vyvinula duevn
choroba reaktvna depresia, ktor si vyiadala mesan hospitalizciu a nsledne ambulantn
lieenie so znenou pracovnou schopnosou. Prvnym zkladom vetkch tchto rozhodnut
bol 1325 ABGB,17 poda ktorho, kto druhho pokod na jeho tele ... zaplat mu na jeho ia-
dos okolnostiam zodpovedajce bolestn. Rakska judikatra teda rozrila nrok na bolestn
tm smerom, ke na rove fyzickho zdravia postavila i psychick zdravie a v rovine nhrady
kody zaala odkodova nsledky spovajce vzniku rznych duevnch porch chorobnho
charakteru: psychick ok (pecifick stresov situcie chorobnho charakteru), pocity strachu,
panick ataky, hrzostran sny, traumatick nervzy, depresie, psychzy, poruchy mozgovch
a nervovch funkci, nervov zrtenia, nespavos a pod.18
Raksky vvoj sa vak nezastavil len pri odkodovan chorobnch nsledkov pozostalch
prbuznch. Vemi skoro bol priznan nrok pozostalm, u ktorch sa nevyskytli prejavy du-
evnej poruchy. Zkladom bolo rozhodnutie OGH 2Ob/84/01 z 16. 5. 2001,19 ktormu pred-
chdzali rozhodnutia sdu prvej intancie Landgericht Salzburg (Landgericht alej len LG)
z 24. 9. 2000 a odvolacieho sdu Oberlandesgericht Linz (Oberlandesgericht alej len OLG)
z 29. 1. 2011. alujci pozostal prbuzn: otec a matka sa okrem inch nrokov domhali bolest-
nho, a to otec 100 000 ATS a matka 200 000 ATS, priom alovanmi boli vodi, prevdzate
a poisovate. Bolo zisten, e osemron dcru smrtene zrazilo nkladn vozidlo, priom
zavinenie vodia nebolo zisten. U rodiov neboli zisten chorobn reakcie, ale len obyajn
reakcia smtku zo straty dieaa. Bolo kontatovan, e veda rozliuje duevn bolesti troch
skupn: akmi duevnmi bolesami sa rozumej tak, ktor postihnutho celkom napaj
tak, e nie je schopn vbec nieo robi, pri ahkch a strednch duevnch bolestiach sa men
schopnos vykonva pracovn alebo akkovek in aktivity. Prv dva dni rodiia trpeli akmi
duevnmi bolesami, dva a tri tdne stredne akmi duevnmi bolesami a es a osem
tdov sa u nich prejavovali ahk odznievajce duevn bolesti. Na zklade takto zistenho
skutkovho stavu bola aloba proti vodiovi zamietnut. Vka bolestnho za smtok bola pri
kadom z rodiov voi prevdzateovi a poisovni uren na 80 000 ATS, pribline 5 800 eur,
no v dsledku spolu zavinenia nebohej maloletej v jednej tvrtine bola znen a priznan ka-
14 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

dmu z rodiov v iastke 60 000 ATS a v prevyujcej asti bola aloba zamietnut. Priznanie 15 Bundesgesetz betref-
bolestnho bolo postaven na vklade 1325 ABGB s odvodnenm, e utrpen duevn fend die Ergnzung des
boles, nie choroba, bola vrazne nad hranicou jednoduchej duevnej nepohody weit ber Schweizerischen Zivilge-
das Ausma jener Unlust- und Unbehagensgefhle. Odvolaniu rodiov proti zamietajcej asti setzbuches (Fnfter Teil:
Obligationenrecht). vom
tohto rozsudku vyhoven nebolo, no iastone bolo vyhoven odvolaniu prevdzatea a po-
30. Mrz 1911 Art. 49 Wer
isovatea. Proti zamietajcej asti rozhodnutia odvolacieho rodimi podali alujci rodiia
in seiner Persnlichkeit
dovolanie Revision, ktorm iadali priznanie bolestnho za smtok, a to kad u len vo vke
widerrechtlich verletzt
40 000 ATS. OGH dovolanie prijal na alie konanie, pretoe otzku nahraditenosti phych wird, hat Anspruch auf
pocitovch kd pozostalch prbuznch povaoval za hodn vysvetlenia. Hoci dovolanie Leistung einer Geldsumme
rodiov odmietol, v odvodnen svojho rozhodnutia iroko zhodnotil doterajiu judikatru als Genugtuung, sofern die
a literatru. Pri odkodovan pozostalch prbuznch porovnal pravu jednotlivch ttov Schwere der Verletzung es
a skontatoval, e vo vine ttov sa odkodnenie za smtok pozostalm prbuznm prizn- rechtfertigt und diese nicht
va. Nakoniec dospel k zveru, e doteraj raksky prstup, ktor zamietal bolestn za smtok, anders wiedergutgemacht
nemono povaova za uspokojiv a lapidrne uzavrel, e za dieaom smtiaci rodiia, u kto- worden ist. Anstatt oder
rch ich smtok neprerstol do chorobnch prejavov, by ako pochopili, e prvo im neprizn neben dieser Leistung kann
finann nhradu, hoci v inch situcich sa im bolestn priznva za banlne fyzick poranenia. der Richter auch auf eine
andere Art der Genugtuung
Normatvne vak odmietol posdi dvodnos tohto nroku poda 1325 ABGB, ale poukzal
erkennen.
okrem inho na 1331, 1328 a 1329 ABGB, poda ktorch sa priznvaj nhrady za nema-
jetkov hodnoty proti tm, ktor konali zavinene protiprvne, a preto odmietanie bolestnho 16 Beisteiner, L. B.: Angeh-
za smtok proti takmto osobm neobstoj, kee neme zodpoveda myslu zkonodarcu rigenschmerzengeld. Der
kann nicht dem Plan des Gesetzgebers entsprechen. Inak povedan, OGH dospel k zveru, e Ersatz von Schock- und
nrok na bolestn za smtok je dan, no podmienkou jeho priznania je zavinenie vodia, ktor Trauerschden bei Ttung
oder Schwerstverletzung
vak v konan zisten nebolo.
naher Angehriger. Wien
Uveden zver a pouitie analgie nsledne v judikatre a literatre viedlo k rozvoju intittu
Manz 2009, s. 51.
bolestnho za smtok, priom predmetom vah literatry20 je predovetkm to, ktorm ustano-
venm zkona mono odvodni priznanie tohto nroku. Okrem u OGH spomenutch 1325, 17 1325 Wer jemanden an
1328, 1329 a 1331 ABGB sa vo vklade analogicky pouvaj 1327, 1328, 1328a, seinem Krper verletzt, be-
1329 a 1330 ABGB. Existencia tejto rakskej odbornej diskusie je prirodzenm nsledkom streitet die Heilungskosten
toho, e ABGB na rozdiel od nho vvojom socialistickho prva deformalizovanho Ob- des Verletzten, ersetzt ihm
den entgangenen, oder,
ianskeho zkonnka nem tak neurit a mnohch vkladov hodn normu, ak je obsiahnut
wenn der Beschdigte zum
v 11 a 13 Obianskeho zkonnka. Rakska prava nemajetkovej sfry ochrany osobnosti sa
Erwerb unfhig wird, auch
rozpad do mnostva uritch, na zavinenie kodcu prihliadajcich skutkovch podstt, ktor den knftig entgehenden
s nielen sasou ustanoven ABGB o prvach na nhradu kody a zadosuinenie ( 1293 a Verdienst; und bezahlt ihm
1341 ABGB), ale viacerch osobitnch zkonov. auf Verlangen ber die ein
den erhobenen Umstnden
angemessenes Schmerzen-
geld.
Mal rozdiely s vekmi nsledkami 18 Beisteiner, s. 29 37.

Z uvedenho vyplva, e v iadnom prpade nemono do jednej skupiny tzv. nemeckho 19 www.ris.bka.gv.at
prvneho systmu zaraova nemeck, raksku a vajiarsku pravu nrokov pozostalch 20 Beisteiner, s. 74 a nasl.
prbuznch. Z hadiska pokusu o charakteristiku sasnej prvnej pravy na Slovensku treba
skr vychdza z toho, e v eurpskom priestore popri sebe vystupuje viacero rozdielnych
prstupov. Historicky najstarm je prstup, ktor pozostalm, ak nedolo k pokodeniu ich
zdravia, nepriznva iadne nroky, i u za stratu prbuznho alebo za smtok za prbuznm.
Tento prstup, ktorho typickm predstaviteom je prvna prava v Nemecku, je pod vraznou
kritikou a na zrejmom stupe. Druh prstup, ktorho typickm zstupcom je prvna prava
v Anglicku, nroky pozostalch vslovne stanovuje v zkone, no zrove zkonom stanovuje
okruh oprvnench pozostalch a paulnu vku nhrady nemajetkovej ujmy. Tret prstup,
ktor je zrejm zo vajiarskej pravy zklad nroku pozostalch jasne vyjadruje v zkone, no
urenie okruhu oprvnench pozostalch a vku nroku prenechva na sdne rozhodnutie.
Popritom si mono predstavi i tak prstup legislatvy, ktor presne vyjadr okruh pozostalch
osb, no urenie vky nhrady vyjadr relatvne neuritou sankciou tak, ako je zrejm z vyie
opsanho nvrhu bavorskho ministerstva spravodlivosti. Posledn a nepochybne slovensk-
mu stavu najbli, je pre Raksko prznan prstup, ktor nrok na odkodnenie pozostalch
vytvoril vlune v prostred judikatry extenzvnym vkladom dlhodobo platnch zkonnch
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 15

ustanoven a ktor zrove v prostred judikatry uruje okruh oprvnench pozostalch a vku
nhrady. Preto pri charakteristike sasnho slovenskho systmu sa ako najvhodnejie jav jeho
porovnanie s tmto rakskym stavom.
Spolonm prvkom slovenskho a rakskeho prstupu je prvny zklad nroku na nhradu
nemajetkovej ujmy pozostalho prbuznho, ktorm je dlhodobo platn norma obsiahnut
v kodifikovanom prvnom predpise, no ktor za dlh dobu svojej platnosti nebola vykladan tak,
e by bol priznvan nrok pozostalm prbuznm. Rovnako v Raksku ako i na Slovensku sa
vklad platnch zkonnch ustanoven smerom k priznvaniu nroku na nhradu nemajetkovej
ujmy pozostalch posunul pribline v rovnakom obdob a po prelome tiscro, a to zrejme pod
zmenou vnmania pokodenia rodinnho ivota ako hodnoty, ktor mono iastone reparo-
va i odkodnenm v peniazoch. Liberlna judikatra, a nie oportnna legislatva takto vyrieila
nepochybne zloit prvnopolitick otzku, o ktorej ako bolo naznaen v Nemecku prebieha
dlhodob diskusia, pri ktorej sa kritizuje konzervatvny, no jasn postoj nemeckho najvyieho
sdu a alibistick postoj legislatvy. Prve tto skutonos odliuje slovensk a raksky prvny
vvoj od prstupov, i u v Anglicku alebo vajiarsku, ktorch zkonodarca jasne vyjadril zklad
nroku pozostalch v zkone, alebo Franczsku, kde sa zklad tohto nroku vkladom zkona
kontatuje nepomerne dlhiu dobu.
V ostatnom vak u medzi rakskym a slovenskm systmom bada vetky tie mal rozdiely,
ktor zvdzaj slovensk systm nazva nchylnm na korupciu. Pritom na prvom mieste
nespokojnch s poisovne zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vo-
zidla, ktor nastouj povrchn otzku, i je zklad nroku pozostalch voi nim vbec dan.
Ide vak o otzku, ktor nie je nielen v rakskom, ale ani v ostatnch systmoch nastolen, a to
pre jasn odpove, e nrok proti poisovateovi zodpovednosti dan je, a predovetkm vbec
nem zmysel odpove na tto otzku hada, i u v komunitrnom (Haasov) alebo stavnom
prve (napr. I. S/474/2016). Slovenskm poisovniam vak rozumie treba, kee oproti tm
rakskym, i nemeckm, s ich nhrady majetkovch kd pomerne niie (lacnejie aut,
niie straty na zrobkoch a nepochybne nie prve tedr prstup slovenskej prvnej pravy
k nhrade majetkovch kd). Zaradenie netransparentnej poloky nemajetkovej ujmy, asto
vyej ako je priznvan v inch krajinch, preto me vies k zneniu spoahlivosti vsledkov
poistnej matematiky a nslednm deformcim smerujcim i u k neprimeranmu zveniu
poistnho zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla alebo k prli
nzkemu vnosu z poistnho na strane poisovn, od ktorch nemono oakva krytie strt
z inch vnosov alebo zaisten.
Zkladn rozdiel medzi rakskym a vlastne i ostatnmi systmami nhrady nemajetkovej
ujmy na strane jednej a slovenskm systmom na strane druhej je systematick zariadenie
prvneho zkladu nhrady ujmy pozostalch v systme civilnho prva. Rakska, franczska,
nemeck i vajiarska nhrada nemajetkovej ujmy pozostalch bola vytvoren vkladom zkon-
nch ustanoven zvzkovho prva. Slovensk prava sa opiera o ustanovenia prvho oddielu
druhej hlavy prvej asti Obianskeho zkonnka s titulom veobecn ustanovenia, astnci
obianskoprvnych vzahov, fyzick osoby. Ide o zrejme nesystmov rieenie, ktor sa v judi-
katre o nhrade nemajetkovej ujmy zoveobecuje teoretizovanm o prsnom oddelen dvoch
samostatnch prvnych intittov: nhrady kody a nhrady nemajetkovej ujmy.
Praktickm nsledkom tohto prstupu je zamietanie nrokov pozostalch prbuznch za ob-
21 Poda 1 opatrenia jektvne zisten ujmu na ich psychickom zdrav v dsledku mrtia ich prbuznho. Tto otz-
Ministerstva zdravotnc- ka bola rieen vo vyie citovanom rozhodnut Okresnho sdu Nov Mesto nad Vhom
tva Slovenskej republiky 7C/151/2008. Jedna z pozostalch alobk si okrem nhrady nemajetkovej ujmy uplatnila
. 36/2016 (oznmenie i nhradu za saenie spoloenskho uplatnenia, pretoe jej bola zisten vna duevn po-
. 185/2016 Z. z.) o usta- rucha vzniknut psobenm otrasnch zitkov alebo inch nepriaznivch psychologickch
noven vky nhrady initeov a tiesnivch situci, konkrtne posttraumatick stresov porucha s depresiou obodo-
za boles a vky nhrady
van poda zkona o bolestnom na 2000 bodov. Zkon o bolestnom umouje poda sadzieb
za saenie spoloenskho
bodovho ohodnotenia za saenie spoloenskho uplatnenia spsobenho pokodenm hlavy
uplatnenia na rok 2016
vka nhrady za boles
a zmyslovch orgnov odkodni poda poloky 255 i vne duevn poruchy vzniknut p-
a vka nhrady za saenie sobenm otrasnch zitkov alebo inch nepriaznivch psychologickch initeov a tiesnivch
spoloenskho uplatnenia situci v rozmedz od 260 do 1300 bodov. To s ohadom na sasn vku bodu21 a monos
na rok 2016 za jeden bod je zvenia nhrady poda 10 ods. 4 a 5 ods. 2 zkona o bolestnom predstavuje rozmedzie
17,66 eura. od 4 591,60 eur do 45 916 eur, resp. a 68 874 eur. Hoci alobkyni 3) bolo prvnym dvodom
16 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

nhrady za nemajetkov ujmu, rovnako ako jej srodencovi alobcovi 2), ktor obdobnmi 22 Dulak, A.: Dvakrt a inak
psychiatrickmi prejavmi netrpel, priznanch 100 000 eur, jej nrok na nhradu za saenie (alebo niekoko poznmok
spoloenskho uplatnenia bol zamietnut s odvodnenm, e takto nrok mono prizna k rozhodovaniu o nrokoch
len priamo pokodenej osobe. Tento zver slovenskej judikatry je opan oproti rakskemu na nhradu nemajetkovej
ujmy poda 11 a nasl.
a nemeckmu modelu, ktor prve objektivizovan psychiatrick nsledok na zdrav prbuz-
a 420 a nasl. Obianske-
nho odkoduj. Zatia o v Nemecku by bol nrok alobcu 2) zamietnut a v Raksku by
ho zkonnka). Skromn
bol nrok alobkyne 3) vy ako v prpade alobcu 2), na Slovensku viedol prstup postaven
prvo 1/2016, s. 22 26.
na prsnom oddelen nrokov na nhradu nemajetkovej ujmy a nrokov na bolestn a sae- Dulak, A.: Nie je ujma ako
nie spoloenskho uplatnenia k priznaniu pomerne vysokho, no zglajchaltovanho nroku koda (alebo, ke gramatic-
oboch alobcov. k vklad zkona neposta-
Jedinm prnosom slovenskho rieenia o oddelen nhrady nemajetkovej ujmy od nhrady uje). Bulletin slovenskej
kody je vytvorenie celkom samostatnch, v ostatnch jurisdikcich sa nevyskytujcich prvnych advokcie 7 8/2016,
problmov. Jednm z nich je u spomenut a rozporuplne rieen otzka toho, i je dan nrok s. 10 15. Erdosov, A.:
pozostalch proti poisovni zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozid- Krtke pojednanie
la. Druhm v podstate rovnako pre Slovensko pecifickm je vznikajci a k nesprvnemu zveru o kodch, ujmch a ich
plynci diskurz,22 poda ktorho je popri nroku na nhradu za boles a nhradu za saenie nhradch vo svetle judika-
try sdov vntrottnych,
spoloenskho uplatnenia poda 444 Obianskeho zkonnka na zklade rovnakch skuto-
eskch, Sdneho dvora
nost dan i nrok na nhradu nemajetkovej ujmy poda 11 a 13 Obianskeho zkonnka.
E i Eurpskeho sdu pre
Ide o nik slovenskej judikatry a prvnej vedy z nepochybne transparentnho prostredia oso-
udsk prva. Bulletin
bitnho zkona do prostredia veobecnch a neuritch noriem ochrany osobnosti nhradou slovenskej advokcie
nemajetkovej ujmy, a to pod vplyvom predstavy, e nhrady poskytovan osobitnm zkonom 1 2/2015, s. 14 29.
s v niektorch prpadoch neprimerane nzke. Opomna sa vak otzka, i subjektvnu predstavu tefanko, J. entk, T.:
o neprimeranosti uritej nhrady upravenej osobitnm zkonom mono suplova pouitm inho Saenie spoloenskho
veobecnho zkonnho ustanovenia, teda i v takch prpadoch mono prelomi vkladov uplatnenia c/a nemajetkov
pravidlo, poda ktorho osobitn zkonn ustanovenie vyluuje pouitie ustanovenia veobec- ujma. www.ulpianus.sk.
nho. K tomu vak treba uvies, e sudcovsk aktivizmus je sprievodnm javom vetkch vah 23 2956 Vznikne-li kdci
o nhrade nemajetkovej ujmy. povinnost odinit lovku
Existencia nroku na nhradu nemajetkovej ujmy popri nroku na nhradu kody je zrejmm jmu na jeho pirozenm
nsledkom nedostatku, ktor spova v slovenskej legislatve, ktor nie je schopn nahradi prvu chrnnm ustanove-
nesystematick zaradenie nhrad nemajetkovej ujmy do systmu nhrady kody tak, ako to nmi prvn sti tohoto zko-
urobil esk zkonodarca v 2956 novho eskho Obianskeho zkonnka. Poda tohto na, nahrad kodu i nema-
ustanovenia ak kodcovi vznikne povinnos odini loveku ujmu na jeho prirodzenom pr- jetkovou jmu, kterou tm
ve chrnenom ustanoveniami prvej asti tohto zkona, nahrad kodu aj nemajetkov ujmu, zpsobil; jako nemajetkovou
ktor tm spsobil; ako nemajetkov ujmu odin aj spsoben duevn trapy. Nov esk jmu odin i zpsoben du-
evn trapy. 2957 Zpsob
Obiansky zkonnk pritom i v 2957 zadefinoval, akm spsobom m by uren vka pri-
a ve pimenho zadosti-
meranho zadosuinenia.23 V nasledujcich ustanoveniach o bolestnom a nhrade za saenie
uinn mus bt ureny tak,
spoloenskho uplatnenia ( 2958) a nhrade pri usmrten alebo zvanom ublen na zdrav
aby byly odinny i okolnos-
prbuznho ( 2959) je zrejm jasn oddelenie tchto nhrad od nhrad pri ujme na ostatnch ti zvltnho zetele hodn.
prirodzench prvach,24 m sa zrejme eliminuje monos vzniku zvzkovch vzahov v inom Jimi jsou mysln zpsoben
systme ako v systme zvzkovho prva. jmy, zvlt pak zpsoben
I ke sa krtka charakteristika novej eskej prvnej pravy me zda ako zbyton exkurz, jmy s pouitm lsti, po-
treba upozorni na al podstatn rozdiel, ktor spova v tom, ako judikatra a prvna veda hrky, zneuitm zvislosti
pristupuje k rieeniu otzok spojench s relatvne neuritmi sankciami noriem tkajcich sa pokozenho na kdci,
nhrad nemajetkovej kody. V esku prijatiu novho obianskeho zkonnka nasledovala aktivita nsobenm ink zsahu
Najvyieho sdu R, ktor pomerne skoro reagoval na novoprijat, vkladu hodn normy no- jeho uvdnm ve veejnou
vho obianskeho zkonnka. Na strane jednej sa esk najvy sd mimo svojej rozhodovacej znmost, nebo v dsledku
diskriminace pokozenho
innosti v jednotlivch veciach vyjadril k primeranej vke bolestnho. Urobil tak vydanm meto-
se zetelem na jeho pohlav,
diky k nhrade nemajetkovej ujmy na zdrav (boles a saenie spoloenskho uplatnenia poda
zdravotn stav, etnick
2958 obianskeho zkonnka). V tomto dokumente reagoval na zruenie predchdzajcej, pvod, vru nebo i jin
nmu zkonu bolestnom podobnej vyhlky . 440/2001 Zb. o odkodnen bolesti a saenia obdobn zvan dvody.
spoloenskho uplatnenia, a to vyjadrenm podrobnch mimozkonnch pravidiel urovania Vezme se rovn v vahu
bolestnho poda 2958 obianskeho zkonnka. Tento svoj postup najvy sd odvodnil obava pokozenho ze
tm, e spravodliv a rozumn vklad takej pravy, ktorej chbaj akkovek bliie kritri pre ztrty ivota nebo vnho
stanovenie vky nhrady, vyaduje podrobnejiu konkretizciu a nastavenie zkladnch v- pokozen zdrav, pokud
chodsk, aby sdna prax mohla dospie k vzjomne porovnatenm a zrove predvdatenm takovou obavu hrozba nebo
rozhodnutiam.25 jin pina vyvolala.
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 17

24 2958 Pi ublen na zdra- Podobnm spsobom sa esk najvy sd vyjadril i k otzke vkladu 2959 novho ob-
v odin kdce jmu ianskeho zkonnka. V tlaovej sprve,26 ktor sa primrne vzahuje k rozhodovaniu trestnch
pokozenho penitou sdov v adhznom konan vo veci nrokov pozostalch prbuznch sa kontatuje, e pre najvy
nhradou, vyvaujc pln sd je dleit zjednocova judikatru nielen prostrednctvom rozhodnut, ktor rieia senty,
vytrpn bolesti a dal
ale i sledovanm rozhodovacej innosti nich stupov. Bolo zisten, e prvointann a aj od-
nemajetkov jmy; vznikla-
volacie sdy priznvaj prli vysok odkodnenia, a to aj pri porovnan s prvnymi zvyklosami
-li pokozenm zdrav
v alch ttoch Eurpy. Kad prpad je individulny, nemono ho zviaza presnmi tabukami.
pekka lep budoucnosti
pokozenho, nahrad mu Je vak potrebn vyti aspo urit mantinely. Nsledne sa kontatuje, e 2959 Obianske-
kdce i zten spoleen- ho zkonnka upravuje vetky nroky prbuznch na nhradu nemajetkovej ujmy spsobenej
skho uplatnn. Nelze-li usmrtenm, i zvl zvanm ublenm na zdrav; duevn trapy s tm spojen pri stanoven
vi nhrady takto urit, vky nhrady posudzuj primrne z pohadu priemernho loveka a prpadn znenie alebo
stanov se podle zsad zvenie mono odvodi od preukzanch okolnost jednotlivho loveka; treba prihliadnu
slunosti. 2959 Pi usmr- k intenzite vzahu, veku, existennej zvislosti na zomrelom, poskytnutiu inej satisfakcie, postoj
cen nebo zvl zvanm kodcu, dopad do duevnej sfry, majetkov pomery kodcu a mieru zavinenia; predovetkm
ublen na zdrav odin vak s prihliadnutm k zahraninm sksenostiam sa ako zkladn rozptie pre vku nhrady
kdce duevn trapy odpora 240 000 K a 500 000 K v typovom, vzhadom na vyie kritria neutrlnom prpade
manelu, rodii, dtti nebo
najblich osb (manelia, rodiia a deti).
jin osob blzk penitou
Z normotvornho aktivizmu eskho Najvyieho sdu pri vydan metodiky a tlaovej spr-
nhradou vyvaujc pln
vy je zrejm hadanie predchdzajcej podrobnej normatvnej pravy vo vyhlke a oivenie
jejich utrpen. Nelze-li vi
nhrady takto urit, stanov predchdzajcej judikatry pri vklade celkom novho prvneho predpisu. Urite mu mono
se podle zsad slunosti. vytkn nadviazanie na obdobie relneho socializmu, v ktorom stanovisk Najvyieho sdu
boli akmsi abstraktnm vkladom zkona, ktor bol podvan bez ohadu na urit konkrt-
25 http://www.nsoud.cz/Judi-
nu vec a bol vsledkom nie sdneho rozhodovania, ale skr vsledkom sudcovskch pord.27
katuraNS_new/ns_web.-
V dsledku tohto prstupu je vak i nielen nim sdom, ale i adrestom prvnych noriem
nsf/Metodika
povedan omnoho viac ako pasvnym prstupom k zkladnm otzkam nhrady nemajetkovej
26 www.nsoud.cz/Judikatu- ujmy pozostalch prbuznch. Tmito otzkami je to, komu a v akej vke takto nhrada patr,
raNS_new/ns_web.nsf/- a nie otzky, ktor sa rieia na Slovensku, teda kto takto nhradu plat a o vetko treba zobra
web/Proverejnostame- do vahy pri uren jej vky bez vyjadrenia toho, ak by nhrada mala by v typovom a vo
dia~TiskovezpravyNej- vzahu k rznym kritrim neutrlnom prpade.
vyssihosoudu~Nejvys-
Celkom in je prstup judikatry a prvnej vedy k nhrade nemajetkovej ujmy v Raksku.
si_soud_systematicky_mo-
Nemono sa stretn s obdobnm prstupom najvyieho sdu, ktor by spoval vo vydvan
nitoruje_cinnost_ces-
kych_soudu_na_trest-
metodk a usmernen v podobe tlaovch sprv. Odhliadnuc od mnostva monografickej lite-
nim_useku_pri_rozhodo- ratry prvna veda zbiera a nsledne vydva judikatru tkajcu sa nhrady bolesti a saenia
vani_v_adheznim_rize- spoloenskho uplatnenia. V publikcii vydanej na CD predseda sentu rakskeho Najvyie-
ni__o_narocich_na_na- ho sdneho dvora Karl-Heinz Danzl zozbieral 3 727 sdnych rozhodnut z obdobia od roku
hradu_nemajetkove_uj- 1980 do konca roka 2016, v ktorej je mon sdne rozhodnutia vyhadva poda jednotlivch
my__zpusobene_trest- zranen, priznanej vky bolestnho, charakteru bolesti, dky pobytu v nemocnici. 28 Takto
nou_cinnosti ~?openDo- prstup je v Raksku a v Nemecku osobitne nevyhnutn, pretoe zkonn prava nevytvra
cument&lng=CZ osobitn normy obdobn tm, ktor s na Slovensku obsiahnut v zkone o bolestnom alebo
27 Bobek, M. Khn, Z. v esku v metodike najvyieho sdu. Prve takto publikovan rozhodnutia sa stvaj nstrojom
a kol.: Judikatura a prvn transparentnosti sdneho rozhodovania a zkladnm argumentanm nstrojom pri uren v-
argumentace. Praha 2013, ky bolestnho, a to nielen v sdnom rozhodovan, ale predovetkm pri mimosdnom vyrieen
s. 131 134. sporu.
V svislosti s novm intittom nhrady nemajetkovej ujmy pozostalho prbuznho sa
28 Danzl, K. H: Schmerz-
engeld-Entscheidungen.
objavuj obdobn publikcie, ktor sa vzahuj k bolestnmu za smtok.29 V tejto publikci
CD-ROM. MANZ Verlag advokt z Innsbrucku Ivo Greiter publikoval 162 rozhodnut OGH a OLG. Publikcia spracva
Wien 2017. rozhodnutia, v ktorch bola nhrada priznan, priom 114 rozhodnut je usporiadanch od naj-
vyej priznanej iastky. alej je publikovanch 10 sdnych rozhodnut, ke bola priznan
29 Greiter, I.: Schmerzengeld
nhrada prbuznm ako zdravotne postihnutej osoby. Nepochybne osobitn vznam pre
fr Trauer. 162 Gerichtsur-
stanovenie hranice toho, komu mono nhradu prizna, m zverejnenie 13 sdnych rozhod-
teile fr Angehrige von
Unfallopfern, fr Rechts-
nut, v ktorch bol uplatnen nrok pozostalch prbuznch zamietnut. Z pohadu alieho
anwlte, Richter, Versiche- rozvoja uplatovania rznych nemajetkovch nrokov a stanovenie ich objektvnych hranc s
rungen und fr alle, die zaujmav rozhodnutia v osobitnch situcich, v ktorch s spracovan rozhodnutia o nroku
mit Unfllen zu tun haben. otca z dlhoronho nespenho boja o stretvanie sa s maloletm alebo nroku manelky
Verlag sterreich 2016, z pokodenia zdravia v dsledku manelskej nevery. Raksky prstup jednoty prvnej vedy
s. 181. a judikatry je celkom odlin od slovenskho prstupu. Zatia o na Slovensku prvna veda
18 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

preber len veobecn defincie judikatry, rakska prvna veda sa koncentruje na to, aby
zbieranm a systematizciou sdnych rozhodnut nachdzala odpovede na konkrtne otzky
a tm vytvorila priestor pre mimosdnu objektivizciu nrokov pozostalch. Prbehy udskho
neastia pozostalch prbuznch v Raksku s v zsade rovnak ako na Slovensku. Rakske
prvo im vak celkom inou metdou odpoved na to, ako im v ich bolesti me by uahen
priznanm peanej iastky.
Aj ke nemono oakva, e sa judikatra rakskych sdov stane porovnvacm materilom
pre rozhodnutia slovenskch sdov, nemono nespomen zsadn a najastejie citovan
rozhodnutie OGH 2Ob/186/2003 z 30. 10. 2013,30 ktorm bola v Raksku priznan doteraz 30 www.ris.bka.gv.at
najvyia iastka bolestnho za smtok. Skutkov stav, ktor je zhodn s prbehom alobcu
Ewalda K. zaal 1. 6. 1999. Zavinenm vodia nkladnho vozidla dolo k zrke s osobnm
motorovm vozidlom, v ktorom zahynuli jeho prbuzn: 51-ron manelka, 30-ron syn a dve
16-ron dcry. O smrti svojich prbuznch sa alobca dozvedel na svojom pracovisku, odmietol
odporanie lekra, aby iel do nemocnice. Radej odiiel k svojej matke, kee doma situciu
nezvldal. V jli mu lekr dval v domcom prostred infzie, psychicky bol podporovan rodi-
nou a znmou psychosocilnou poradkyou. To mu pomohlo prekona samovraedn my-
lienky. Postupne sa jeho psychick stav zlepoval, no stle nemohol njs ben denn rytmus
a stle potreboval lieky. Od 1. 9. 1999 mu bol pre depresie z traumatickho zitku priznan
invalidn dchodok, kee pre psychick stav bol prceneschopn. Depresie ovplyvovali
jeho vitlnu sfru, trpel nespavosou, bol prenasledovan mylienkami a depresvnym zenm.
Asi tri tdne mal samovraedn mylienky, ktor prekonal. alej uho vak pretrvval stres
a vyptie, plalivos, bezndej, neschopnos rozhodovania, znen apett. Tento stav mono
oznai z lekrskeho hadiska ako stredne ak smtok, a to aj napriek tomu, e alobca naiel
relatvne dobr truktru svojho benho ivota, no bez pozitvneho zamerania do budcnosti.
Na zklade tchto skutonost v roku 2000 alobca podal alobu proti prevdzateovi, vodi-
ovi a poisovni zodpovednosti za kodu. LG Steyr rozhodol 7. 3. 2003 tak, e jeho nrok proti
vetkm alovanm sasti o zaplatenie 65 000 eur priznal a v prevyujcej asti o zaplatenie
25 000 eur alobu zamietol. alovan podali odvolanie, o ktorom rozhodol 11. 6. 2003 odvo-
lac OLG Linz tak, e odvolaniu sasti vyhovel a alovanch zaviazal na zaplatenie 40 000 eur
a v prevyujcej asti o zaplatenie 50 000 eur alobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
alobca dovolanie Revision a iadal, aby mu bolo priznanch 65 000 eur tak, ako rozhodol sd
prvej intancie. Argumentoval poukazom na zisten skutkov stav. Dovolanie podali i alovan,
ktor odkazovali na predchdzajce rozhodnutia v inch veciach, v ktorch bolo priznan od-
kodnenie 80 000 a 100 000 rakskych ilingov, teda pribline 5 800 a 7 300 eur. Preto iadali,
aby sd alobcovi priznal 20 000 eur. OGH rozhodol 30. 10. 2003.
Oproti slovenskm pomerom nepochybne zaujme to, e rchlos rozhodnutia rakskeho
sdu prvej intancie je pribline rovnako, i skr tak isto pomal ako na Slovensku. Nepochybne
viac povimnutiahodn je rchlos rozhodovania odvolacej a dovolacej rakskej sdnej intan-
cie. Zvrazni treba i kontruktvny prstup strn. Nikto neargumentoval rznymi procesnmi
skutonosami a nikomu nenapadlo navrhova zruenie rozhodnut nich sdov z procesnch
dvodov. Ani odvodnenie rozhodnutia OGH neobsahuje doslovn prepis rozhodnut nich
sdov, len krtko opisuje priebeh konania bez toho, aby itatea unavoval prepis vykonanch
dkazov a priebeh pojednvan. V centre odvodnenia OGH je vyie opsan skutkov stav
zisten sdom prvej intancie. Rozhodnutie OGH neobsahuje odkaz na iadnu procesn nor-
mu, stavu, smernicu, i dohovor o udskch prvach. K tomu, e dovolanie oboch strn je
prpustn OGH namiesto typickch slovenskch procesnch trakttov krtko uvdza: dovola-
nia s prpustn, pretoe nie je iadna judikatra OGH k vke bolestnho pri kodch zo oku
(Schmerzengeld bei Schockschden). No a nakoniec len v jednom odseku odvodnenia sa
OGH vyjadruje k vecnej strnke. Jasne sa vyporiadava s argumentciu alovanch, ke ich
odkaz na predchdzajce rozhodnutia odmieta a jasne uvdza, e v tchto veciach sa vkou
odkodnenia nezaoberal. Nsledne odvodnenie uvdza: lohou bolestnho je globlne od-
kodni za vetky vzniknut telesn a duevn obmedzenia, aby pokoden dostal odplatu za u
vzniknut ale aj budcu stratu na ivotnom ast. Mus sa bra ohad na druh, dku a intenzitu
pociovania bolesti, priom treba bra ohad na to, e ide o trval kodu. Predloen prpad je
bezpochyby celkom vnimon a preto nie je prekvapenm, e sprva o smrti mala za nsledok
pretrvvajce psychick obmedzenia alobcu. S ohadom na vek alobcu, ktor mal v ase nehody
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 19

31 Fekete, Nhrada nemajet- jetkovej ujmy nemono prenecha na ubovu alobcov, i sdov, ktor u ns nepatria medzi
kovej ujmy, s. 15.
55 rokov, trval nsledok s tm, e nemono oakva pln npravu, sa jav, e rozhodnutie sdu
prvej intancie o priznan 65 000 eur je primeran. Tejto prvnej vahe OGH zodpoved i jeho
znova v slovenskch pomeroch nepredstaviten vrok: Dovolanie alovanch je nedvodn.
Naopak dovolanie alobcu je dvodn a rozhodnutie odvolacieho sdu sa men tak, e rozsudok
sdu prvej intancie sa obnovuje. K tomu mono uvies u len to, e toto rozhodnutie OGH
m pribline 2 100 slov, zatia o vyie citovan rozhodnutie NS SR v konan, ktor zaalo
na Okresnom sde Humenn a ktor riei, i skr neriei vku nhrady nemajetkovej ujmy m
pribline 6 500 slov.
Rozhodovanie OGH sa celkom na zaiatku rozvoja judikatry zameralo na otzku, ak m
by vka bolestnho za smtok, teda k zkladnej otzke tohto prvneho vzahu. Prve tmto
kontruktvnym prstupom sa OGH stva tm, o sa v priestore nho procesnho prva nazvalo
symbolom najvyia sdna autorita. Rakska judikatra vbec nesmerovala k otzkam, ktor
trpne doteraz riei nielen slovensk sdnictvo a prvna veda, no predovetkm pozostal, ke
sa rozhoduj, i maj alebo nemaj alova i poisovu zodpovednosti za kodu spsoben
prevdzkou motorovho vozidla, ktor sa prirodzene me spolieha i na neustlen rozho-
dovaciu innos v otzke, i je vbec nrok pozostalho voi nej dan. OGH rovnako hmotn
prvo k vke nroku nezaail symbolmi ako rka, individulnos, intenzita, neopakovatenos,
mnostvo vrstiev a rozmanitos osobnost alobcov. Jasnm vyjadrenm primeranosti vky
nroku v konkrtnom, a zrejme extrmnom prpade Ewalda K. odpovedal nielen sdom, no
predovetkm pozostalm a poisovniam zodpovednosti, kto a v akej vke m tento nrok
plati. iastka 65 000 eur je v Raksku doteraz, takmer 15 rokov, najvyou priznanou nhradou
za psychick boles pri tragickej strate prbuznch. Tm je regulovan i rozhodovacia innos s-
dov nich intanci, ktor sa zdokonauje prvnou vedou, ktor zbiera, systematizuje, redakne
upravuje a republikuje sdne rozhodnutia v jednotlivch prpadoch. Tm sa zvyuje predvdate-
nos hmotnho prva a zvyuje pomer vec, ktor sa vyrieia mimosdnym spsobom. Okrem
toho nedochdza k nepochybne zvdzajcemu vyboovaniu Ausuferung z takto nastavench
hranc tak, ako sa tomu v sasnosti deje v niektorch slovenskch prpadoch, v ktorch sa
priznva nhrada nepomerne vyia ako v obdobnch prpadoch v Raksku. Pri hodnoten
udskej bolesti zo straty najbliieho prbuznho peniazmi, pri nepochybnom vchodisku, e
takto boles nemono iadnymi peniazmi nahradi, je len krtky krok k vyboeniu a priznaniu
vych nrokov.
Prve v rovni naej prvnej vedy a v prstupe najvyej sdnej autority, ktor riei pre Sloven-
sko typick procesn problmy a otzky, ktor vyplvaj z nesystematickho charakteru nho
Obianskeho zkonnka, je zkladn rozdiel medzi slovenskou a rakskou pravou nrokov
pozostalch prbuznch. Prve tieto rozdiely spsobuj znepokojenie poisovn, ktor ved
k nesprvnym zverom v tom, e raksky systm nem vslovn pravu, ale nhradu ujmy
vnimone pripa sdna prax. Toto tvrdenie nie je sprvne, kee mono dospie k zveru,
e rakske sdy by nhradu nemajetkovej ujmy pozostalm priznali takmer vo vetkch vyie
opsanch slovenskch prpadoch. Okrem toho, toto znepokojenie vedie k vulgarizovanm
zverom o tom, e slovensk systm je nchyln na korupciu, resp. zverom, e vku nema-
vemi dveryhodn intitcie. 31 Pritom si mono poloi otzku, i dveryhodne me psobi
vedecky prezentovan nzor o prsnom oddelen nhrady nemajetkovej ujmy a nhrady kody
len za tm elom, aby rozsudok Sdneho dvora E zostal vykladan v tom smere, e poisova
zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou motorovho vozidla nie je povinn na nhradu
nemajetkovej ujmy.

Ako alej

Sasn stav slovenskej prvnej pravy nhrady nemajetkovej ujmy pozostalch prbuznch,
ktor neobsahuje bliiu predvdatenos sdneho rozhodovania zrejme neme uspokojova
iadny zo zastnench subjektov. Spokojn nemu by poisovne, ktor do vzorcov rizk po-
istnej matematiky nemu dosadi aspo trochu stabiln iastky nhrady nemajetkovej ujmy.
Zvyovania poistnho sa musia obva prevdzatelia motorovch vozidiel. Nemono zvidie
ani pozostalm prbuznm a rodinm pri ich rozhodnutiach o uplatnen si prva na nhradu
20 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

nemajetkovej ujmy, ke s pri absencii vle dohodn sa mimosdne len pred vobou podania
aloby s vziou niekokoronho sdneho sporu spojenho, okrem inho, s ich prirodzene
plalivm vsluchom na preukzanie toho, ako im ich otec, i diea chba.
Spokojn nemu by ani slovensk sdy, na ktorch sa hromad skupina retannch hru-
bch spisov, v ktorch sa riei dilema rky, individulnosti, intenzity a rozmanitosti osobnost
alobcov. Dilema, i tak prirodzen udsk cit, akm je smtok, m st 10 alebo 100 tisc eur,
Alebo i na takto peniazmi nahraditen smtok maj nrok i 50-ron srodenci 40-ronho
tragicky zomrelho brata. K tomu pribdaj nekonen varicie vkladu rozsudku Sdneho
dvora vo veci Haasov povzbuden ustlenou rozhodovacou praxou najvych sdnych
autort. Najm, aby rozsudok nebol arbitrrny, svojvon a nedajboe, aby pri svojej strohej
vstinosti, neodal v systme naej dvojintannosti, v ktorom je zmeujcich rozsudkov ako
afrnu, niekomu monos kona pred sdom.
Asi nemono oakva, e v sdnom systme relatvne malej krajiny akou je Slovensko,
v systme, ktor je zahaden do seba a do svojich procesnch chb, pri zdranlivom, i skr nie
prve kontruktvnom prstupe najvyieho sdu pri formulcii jasnch hmotnoprvnych nzo-
rov, ktor je saturovan hypertrofiou zbytonho textu, sa sdnou praxou vytvor predvdaten
hmotnoprvna predstava o tom, v akej vke m by a komu m patri nhrada nemajetkovej
ujmy pri tragickom, inou osobou zavinenom mrt prbuznho. Dovtedy mono len zbiera
a systematizova sdne rozhodnutia prvointanch a odvolacch sdov a dfa, e vo svojej
rozhodovacej innosti nepodahn predstave, e m vyiu nhradu a m iriemu okruhu
pozostalch priznaj, tm viac bude ich rozhodnutie oproti inmu rozhodnutiu spravodlivejie.
Preto len mono shlasi s nzorom, e treba upravi nhradu nemajetkovej ujmy pozosta-
lch obet dopravnej nehody v rovine zkona tak, aby bola vka odkodnenia pre jednotliv
skupiny prbuznch stanoven paulnymi sumami s monosou ich valorizcie,32 teda systm 32 Fekete, Nhrada nemajet-
nastavi zhruba tak, ako je upraven nhrada za boles a saenie spoloenskho uplatnenia. kovej ujmy, s. 15.
Systematicky sa ako nevyhnutn jav vya tento nrok pozostalch prbuznch zo veobsanch
11 a 13 Obianskeho zkonnka a zaradi ho medzi ostatn nroky na nhradu kody. K tomu
mono len doda, e paualizcia me v niektorch prpadoch vies k zjavnej neprimeranosti.
Bolo by preto vhodnejie skr ustanovi paulne, nie prli irok rozmedzie nhrady nema-
jetkovej ujmy tak, aby bolo mon zohadni pecifik konkrtneho prpadu. To, e vyjasnenie
otzky nhrady nemajetkovej ujmy patr skr legislatve a nie judikatre plynie i z toho, s akou
vehemenciou je politick moc pripraven kriticky pristupova k sdnym rozhodnutiam. Jasnej-
ie legislatvne rieenie nezodpoved len systmu delenia moc, ale i tomu, ako predvdatene
a zsadne pomerne zko s upraven ostatn nroky pozostalch prbuznch. Ve i urenie
nroku fyzickej osoby, ku ktorej mal zomrel v ase svojho mrtia vyivovaciu povinnos poda
448 Obianskeho zkonnka je v dsledku odkazu na pozostalostn rentu poda veobecnch
predpisov o socilnom poisten skr vecou jednoduchej matematickej subsumpcie, ako prv-
neho vkladu relatvne neuritej sankcie. Inak povedan, ak sa legislatva cti povolan na to,
aby paulnou sumou upravila maximlnu vku primeranch nkladov spojench s pohrebom,
mala by rovnako pristupova i k nrokom pozostalch na nhradu nemajetkovej ujmy. V kone-
nom dsledku nejde ani tak o otzku vkladov, ale o otzku prvnopolitick. vaha o tom,
i slovensk politika a legislatva sprvne identifikuje a riei otzky slovenskho civilnho, i
u hmotnho alebo procesnho prva, by vak asi bola omnoho smutnejou, ako tto vaha
o bolestnom za smtok a jeho premench vo vnman slovenskej justcie. I
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 21

RESUM

Nhrada nemajetkovej ujmy (bolestn za smtok) pozostalho prbuznho

Stav a vchodisk
2. as
Nhrada nemajetkovej ujmy je v rozhodovan slovenskch sdov predmetom rznych a znane
nejednotnch prstupov. Predmetom druhej asti tdie je komparcia normatvneho prstupu
zkonodarnej a sdnej moci k tomuto intittu v inch krajinch. Z pohadu normotvorby je
zrejm, e formlna strnka nhrady nemajetkovej ujmy pozostalch prbuznch na Slovensku sa
procesom svojho vvoja najviac podob vvoju v Raksku, priom zkladn rozdiely vyplvaj
z nesystmovho prstupu slovenskho zkonodarcu, absencie prvnej vedy a nekontruktv-
neho prstupu sdnej moci pri formulcii hmotnoprvnych zverov. Tento stav vyaduje jasn
a zrozumiten legislatvny zsah.

SUMMARY

Compensation for Non-Pecuniary Loss of the Surviving Relative

(Bereavement Damages). State of Play and Background
Part 2
Compensation for non-pecuniary loss in the decision-making practice of Slovak courts is subject
to various and considerably inconsistent approaches. The second part of the study compares
a normative approach of the legislative and judicial power to this concept in other countries. In
view of standardization of processes, it is obvious that the formal aspect of compensation for
non-pecuniary loss of surviving relatives in Slovakia in terms of its development most closely
resembles the development in Austria, with basic differences arising from the non-systematic
approach of the Slovak legislator, the absence of jurisprudence and the unconstructive approach
of judicial power to the formulation of substantive conclusions. This situation requires clear and
comprehensible legislative intervention.

ZUSAMMENFASSUNG

Ersatz des Nichtvermgensschadens (Schmerzensgeld als Schadenersatz

fr die Trauer) des hinterbliebenen Verwandten
Zustand und Ausgangspunkte
2. Teil
Der Ersatz des Nichtvermgensschadens ist bei der Entscheidungsfindung der slowakischen
Gerichte der Gegenstand von verschiedenen, ziemlich nichteinheitlichen Einstellungen. Der
Gegenstand des zweiten Teiles der Studie ist die Komparation der normativen Einstellung der
gesetzgebenden und der gerichtlichen Gewalt zu diesem Instrument in anderen Lndern. Vom
Sichtpunkt der Normbildung ist es erkennbar, dass die formelle Seite des Ersatzes des Nichtver-
mgenssachadens der Hinterbliebenen in der Slowakei gem dem Entwicklungsvorgang am
meisten der Entwicklung in sterreich hnlich ist, wobei grundlegende Unterschiede aus einer
systemlosen Behandlung des slowakischen Gesetzgebers, der Absenz der Rechtswissenschaft
und aus der nichtkonstruktiven Behandlung durch die Gerichtsgewalt bei Formulierung von
materiell-rechtlichen Schlussfolgerungen, resultieren. Dieser Zustand erfordert einen klaren
und verstndlichen legislativen Eingriff.
22 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

Urovanie vky pokt

v prpadoch preukzania
dohd obmedzujcich
hospodrsku sa
alebo najvie prekvapenie na zver
Mgr. Daniela iknov, PhD.
Ochrana hospodrskej sae je zaujmav prvne odvetvie, ktor sa neustle formuje
a rozvja. Existuje v om toti stle vek mnostvo nezodpovedanch prvnych otzok
a objavujcich sa prvnych problematk, z ktorch vina je dsledkom existencie
konfliktu medzi verejnm zujmom, ktor chrni Protimonopoln rad Slovenskej
republiky (alej ako rad) a prvami podnikateov, ktor im garantuje stava SR.
elom tohto lnku je analyzova jednu z takchto atypickch ast sprvneho
konania vedenho pred radom, ktor je pre dotknutch podnikateov v prpade
preukzania protisanho sprvania sa kov, a to spsob urovania vky pokuty
za as na dohode obmedzujcej hospodrsku sa.1 Tzou lnku je predpoklad,
e je mon dan proces skonkretizova a zvi tm prvnu istotu v konan pred
radom a sasne ho tak zracionalizova. Je potrebn doplni, e rad m prvo uloi
astnkom konania i inm osobm povinnm poskytn sinnos aj alie pokuty
i in sankcie,2 tie vak nie s z hadiska predmetu tohto lnku relevantn (napr.
poriadkov pokuta za nedostavenie sa na stne pojednvanie bez zvanch dvodov
alebo za saovanie postupu konania).

Najdleitejmi predpismi vo vzahu k urovaniu vky pokuty s zkon . 136/2001 Z. z. 1 Termn dohoda obmedzu-
o ochrane hospodrskej sae a o zmene a doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady jca hospodrsku sa je
. 347/1990 Zb. o organizcii ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy v tomto lnku vyuvan
Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov (alej ako Zkon) a Metodick pokyn v slade s 4 ods. 1 Zko-
na.
o postupe pri urovan pokt v prpadoch zneuvania dominantnho postavenia a dohd
obmedzujcich sa vydan Protimonopolnm radom SR da 1. 7. 2014 (alej ako Meto- 2 Da 18. 4. 2016 nado-
dick pokyn), ktorho vchodiskovm dokumentom pre Metodick pokyn je Usmernenie budla innos zmena
k metde stanovenia pokt uloench poda lnku 23 ods. 2 psm. a) nariadenia . 1/2003 Zkona, v zmysle ktorej
(2006/C 210/02) (alej ako Usmernenie). je rad povinn uloi
Zkladn pravidlo pre urovanie vky pokuty sa nachdza v 38 Zkona, poda ktorho je podnikateovi zkaz asti
vo verejnom obstarvan
rad oprvnen uloi podnikateovi pokutu a do vky 10 % z jeho celkovho obratu za pred-
na dobu troch rokov, ak mu
chdzajce tovn obdobie, t. j. za obdobie, v ktorom bola zostaven posledn tovn z-
uloil pokutu za poruenie
vierka dotknutho astnka konania. Pokia je vak predmetn obrat len vo vke do 330 eur
zkazu dohody obmedzu-
alebo podnikate nemal iadny obrat, prpadne tento nie je mon vysli, pokuta, ktor ulo jcej sa, ktor spovala
rad, nesmie presahova 330 000 eur. v koordincii podnikateov
Vka pokuty m by zvisl najm od ekonomickej sily sankcionovanho subjektu, a teda vo verejnom obstarvan,
je uren percentulne, nie fixnou sumou. Rznym podnikateom disponujcim rznou eko- v obchodnej verejnej sai
nomickou silou tak me by za rovnak konanie udelen pokuta v odlinej vke, o vak alebo inej obdobnej sai,
nepredstavuje poruenie princpu spravodlivosti, kee zsah do ich majetkovch prv by v svislosti s verejnm
mal by ekvivalentn.3 Zmyslom pokuty toti nem by len potrestanie podnikatea (represvny obstarvanm, obchodnou
inok), ale aj jeho pochopenie kodlivosti sprvneho deliktu (edukatvny inok) a dontenie, verejnou saou alebo
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
inou obdobnou saou. aby takto konanie neopakoval (donucovac inok). Vpoet pokuty je tak komplexn proces,
Uveden sa nevzahuje
na podnikateov, ktor s
astnkmi programu zho-
vievavosti.
3 Rozsudok Najvyieho
sdu SR zo da 20. 7. 2005,
sp. zn. 3S 35/2004.
4 K poslednmu uveden-
mu: rozsudok Najvyieho
sdu SR zo da 21. 5. 2013,
sp. zn. 13Sh/4/2010, s. 29,
sanos podan alobky- od preferenci preetrovanch podnikateov, ale od zastupitenosti z pohadu uvateov.4 V pr-
ou Slovenskou sporite- pade protisanch dohd vo verejnom obstarvan je tak naprklad relevantn trh v sprv-
ou, a. s. na stavn sd SR nom konan vymedzen spravidla priamo predmetom verejnej sae. Relevantn trh vytvra
bola odmietnut uznese-
nm stavnho sdu SR
zo da 15. 1. 2014,
. k. III. S 11/2014-32.
5 K poslednmu uvedenmu:
Protimonopoln rad SR:
COMPact komentr.
3 Vymedzenie niektorch
pojmov. Odseky 2 a 4.
[on line], cit. 20. 11. 2016.
Dostupn na internete:
[www.antimon.gov.sk/-
-3-vymedzenie-niektorych-
-pojmov/].
6 K poslednmu uveden-
mu: rozsudok Najvyieho
sprvneho sdu R
zo da 29. 1. 2015,
. k. 8 Afs 25/2012 51.
7 Tieto hodnoty uruje vy-
hlka Protimonopolnho
radu Slovenskej republiky
. 169/2014 Z. z., ktorou
sa ustanovuj prahov
hodnoty na urenie, i do-
hoda medzi podnikatemi,
zosladen postup podni-
kateov alebo rozhodnutie
zdruenia podnikateov
m zanedbaten inok obmedzenie hospodrskej sae u svojou povahou. V prpade takchto dohd nie je nutn
na hospodrsku sa. skma ich dopady, inky alebo kodliv nsledky na trh, a to dokonca ani ak neboli v praxi
LNKY, TDIE 23
v ktorom rad posudzuje nasledujce kritri:
a) relevantn trh,
b) relevantn obrat,
c) zvanos charakteru dohody,
d) dku trvania dohody,
e) priaujce okolnosti,
f) poahujce okolnosti a
g) platobn neschopnos astnka konania.
Zkladn vzorec na vpoet pokuty uvdzan radom v ods. 5 Metodickho pokynu je
relevantn obrat * % poda zvanosti * poet rokov poruovania zkona +/- in skutonosti.
V zvere rad vyhodnot, i nie je pokuta pre astnka konania likvidan. A nsledne by
ju mal zni v prpade astnka programu zhovievavosti do vky 50 %. Po znen me by
pokuta alej znen, ak sa astnk konania s radom urovnal poda 38e Zkona, pokia
astnk konania aj rad shlasia so zvermi rokovania o urovnan a astnk konania prizn
svoju as na tomto poruen a prevezme zodpovednos za svoju as.
1. Urenie relevantnho trhu
Relevantn trh je poda 3 ods. 2 Zkona priestorov a asov sbeh ponuky a dopytu takch
vrobkov, vkonov, prc a sluieb (spolu oznaovan ako tovary), ktor s na uspokojenie
uritch potrieb z hadiska uvatea zhodn alebo zastupiten. Jeho definovanie tak nezvis
rmec pre aplikciu politiky hospodrskej sae t. j. jeho vymedzenie je predpokladom,
aby sa mohli uplatni pravidl hospodrskej
sae. Je dynamickm konceptom, pretoe
Mgr. Daniela iknov, PhD.
zkladnou charakteristikou modernho trhu
zskala v roku 2015 titul PhD. na Prvnickej
je jeho vvoj. Relevantn trh sa preto zisuje
fakulte Univerzity Komenskho v Bratislave
a vyhodnocuje znovu pri kadom novom pr-
na Katedre obianske-
pade aplikcie sanho prva.5 Vo vzahu
ho prva, kde sa peciali-
k jeho ureniu nie je podstatn, kde bola pro-
zovala na ochranu skro-
tisan dohoda uzatvoren, ale kde bola
mia v kybernetickom
realizovan.6 Prvna prava rozoznva v 3
priestore. V roku 2016
ods. 3 a 4 Zkona dva typy relevantnho
bola zapsan do zozna-
trhu, a to tovarov relevantn trh a priestoro-
mu advoktov. Momentl-
v relevantn trh.
ne je tudentkou magisterskho tdia (LL.M.)
Pre astnkov sprvneho konania je ure-
na Fakulte prva Univerzity v Amsterdame,
nie relevantnho trhu dleit najm v prpa-
kde tuduje Eurpske skromn prvo.
de, ak ich podiel na relevantnom trhu neprek-
rauje prahov hodnoty stanoven radom.
Vtedy je toti inok ich konania zanedbaten,7 o znamen, e nebolo spsobil ovplyvni
trh, v dsledku oho sa ich sprvanie nedefinuje ako protisan dohoda poda Zkona, t. j.
rad aplikuje klauzulu de minimis. Podnikatelia sa tak liberuj zo svojho inak protiprvneho
konania. Predmetn postup zkonodarcu je racionlny, pretoe v opanom prpade by bol rad
zaaen asovo nronm administratvnym konanm vo veciach, ktor v skutonosti nemaj
na ochranu sanho prostredia SR iadny vplyv. Je toti rozdiel, i sa na dohode ohrozujcej
ochranu hospodrskej sae dohodn naprklad dvaja z dvetisc podnikateov predvajcich
na relevantnom trhu melny alebo dvaja z troch predajcov na trhu stravnch lstkov.
Relevantn trh vak rad nedefinuje vdy, resp. nie v kadom prpade sa s jeho vymedzenm
podrobne zaober, najastejie prve v prpade dohd obmedzujcich sa. Tie sa pokladaj
za tzv. cieov dohody (medzi ktor patr napr. dohoda o cench), o znamen, e predstavuj
24 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

realizovan.8 Uia alebo iria defincia relevantnho trhu neznamen in prstup k posdeniu 8 Obdobn zver vyslovil aj
takchto dohd, a teda ani nie je vo vzahu k veci samej potrebn posudzova hypotetick ap- Sdny dvor E vo viacerch
likciu klauzuly de minimis, pretoe astnci konania sa nemu zbavi zodpovednosti za svoje rozhodnutiach, napr. roz-
konanie. sudok zo da 21. 2. 1995,
SPO a i. / Komisia, T-29/92,
EU:T:1995:34, bod 75; roz-
sudok zo da 19. 3. 2003,
2. Urenie relevantnho obratu CMA CGM a i. / Komisia,
T-213/00, EU:T:2003:76,
Zkon definuje v 3 ods. 5 len termn obrat, ktor je vznamn iba vo vzahu k ureniu ma- bod 206; rozsudok zo da
ximlnej vky pokuty. Relevantn obrat je definovan v ods. 5 psm. a) Metodickho pokynu, 21. 9. 2006, Nederlandse
priom sa nm rozumie obrat (bez dan) dosiahnut podnikateom z predaja tovarov a sluieb, Federatieve Vereniging
ktorch sa naruenie alebo obmedzenie sae priamo alebo nepriamo dotka, a to na vyme- voor de Groothandel op
dzenom priestorovom relevantnom trhu. Pri vpote relevantnho obratu rad vychdza z da- Elektrotechnisch Gebied /
jov o dotknutch aktivitch realizovanch astnkmi konania za posledn uzavret tovn Komisia, C-105/04 P,
obdobie, v ktorom sa zastnili na protisanom konan. EU:C:2006:592,
Pokia nie je mon relevantn obrat uri alebo vysli, postupuje rad v zvislosti od pe- bod 125; rozsudok
zo da 18. 12. 2008,
cifk jednotlivho prpadu, priom me ako alternatvu relevantnho obratu poui aj daj
Coop de France btail
o celkovom obrate prslunho astnka konania na zem SR za posledn tovn obdobie,
et viande / Komisia,
v ktorom sa podnikate zastnil na protisanom konan.9 Ak podnikate poskytne daje nepl-
C-101/07 P a C-110/07 P,
n, nedveryhodn alebo neodrajce jeho postavenie na trhu, rad rozhodne o tom, ktor EU:C:2008:741, bod 87
daje najviac zodpovedaj relevantnmu obratu tak, aby boli zachovan zkladn vchodisk alebo rozsudok zo da
ukladania pokt. rad demontratvne uvdza, e okrem celkovho obratu me by hlavnm 8. 7. 1999, Komisia / Anic
kritriom urenia relevantnho obratu v takomto prpade aj hodnota zkazky pri verejnom ob- Partecipazioni, C-49/92 P,
starvan, prp. jej as, v praxi vak takto monos poda dostupnch informci neaplikuje. EU:C:1999:356, bod 99.
Vymedzenie relevantnho obratu m umoni uri ekonomick dopad a zabezpei, aby Rovnak zvery potvrdila aj
pokuta korepondovala so ziskom z protisanho sprvania.10 Pokia vak rad stanov re- aplikan prax slovenskch
levantn obrat prli extenzvne, pokuta, ktor ulo astnkovi konania, bude s najvyou sdov, napr. rozsudok
pravdepodobnosou neprimeran aj v prpade urenia niieho stupa zvanosti konania. NS SR zo da 21. 5. 2013,
sp. zn. 3Sh/4/2010, s. 30.
Pravdepodobne medzi najzsadnejie aktulne otzky patr spor, i m by sasou relevant-
nho obratu v prpade kartelu vo verejnom obstarvan alebo verejnej sai len obrat astnka 9 Dan prpad naprklad
konania z verejnho obstarvania alebo verejnej sae alebo cel jeho obrat zskan predajom v rozhodnut radu zo
da 25. 5. 2015 vo veci
relevantnho produktu i poskytovanm relevantnej sluby (pre zjednoduenie pochopenia
A.EN.INVENT AG a spol.,
problematiky je alej pouvan len prklad verejnho obstarvania). Je potrebn uvedomi si,
. 2015/KH/1/1/016.
e fungovanie tandardnch spolonost spravidla nie je zvisl len od vyhlsench verejnch
10 Viac v BLAO, O., KALES-
obstarvan a obrat z verejnho obstarvania me tvori len niekoko percent z celho stanove-
N, K.: Zkon o ochrane
nho relevantnho obratu. Pokia tak rad nevylen z relevantnho obratu za elom vpotu
hospodrskej sae. Ko-
pokuty len t as, ktor svis s verejnmi obstarvaniami, hroz, e vsledn pokuta bude vo
mentr. C. H. Beck Praha,
vzahu k sprvnemu deliktu neprimeran. s. 217 a ods. 6 Metodickho
Zenie relevantnho obratu len na as zskan z verejnch obstarvan m aj legislatvny pokynu.
zklad. Protisan dohody, ktorch predmetom s verejn zkazky, toti priamo ani nepriamo
11 Rozhodnutie radu zo da
neovplyvuj skromn trh, a teda neposkytuj racionlny zklad na rozrenie relevantnho 22. 10. 2014 vo veci spolo-
obratu o alie asti obratu dotknutch podnikateov. nosti koda Auto Sloven-
Odbor zneuvania dominantnho postavenia a vertiklnych dohd u v minulosti vo svojej sko, . 2014/KV/2/1/029.
rozhodovacej praxi naznail smerovanie precznejieho urenia relevantnho obratu.11 rad 12 Ibid, ods. 102 a 103.
v danom prpade uril relevantn obrat poruovatea len vo vzahu k skupine zkaznkov dotknu-
13 Rozsudok KS v Bratislave
tch zakzanou praktikou (fyzick osoby) a z relevantnho obratu vylil zkaznkov (prvnick
zo da 6. 12. 2007, . k.
osoby), ktorch sa protisan praktika netkala.12 1S 27/2007 227, potvrde-
V slade s vyie uvedenm by poda nho prvneho nzoru mal relevantn obrat v prpade n rozsudkom Najvyieho
kartelovch dohd vo verejnom obstarvan zaha len t as obratu zskan z verejnch z- sdu SR zo da 31. 3. 2015,
kaziek. Takto vyslen obrat by spal nleitosti v slade so Zkonom, Metodickm pokynom sp. zn. 4Shpu/2/2014.
a poskytoval by primeran zklad na urenie vky pokuty. Primeranos pokuty je dlhodobo 14 Viac v rozsudku Sdu prv-
zdrazovan aj v stabilnej sdnej praxi, priom poruenie tejto zsady me vies k zneniu ho stupa zo da 8. 7. 2004,
pokuty sprvnym sdom. V pomerne aktulnom konan bola pokuta vyhodnoten ako natoko JFE Engineering / Komisia,
neprimeran, e ju konajci sd znil takmer 8,5 nsobne.13 Urovanie relevantnho obratu T-67/00, T-68/00, T-71/00
je navye asovo znane nron a ustlenie vyie uvedenho pravidla by tak sprvne konanie a T-78/00, EU:T:2004:221,
vrazne urchlilo. bod 532.
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 25

15 Rozhodnutie radu vo 3. Urenie zvanosti konania

veci A.EN.INVENT AG
a spol. zo da 25. 5. 2015,
Zkladnm vchodiskom na stanovenie vky pokuty a na posdenie jej primeranosti je sku-
. 2015/KH/1/1/016,
tonos, e trest by mal predovetkm zodpoveda povahe a zvanosti sprvneho deliktu,
ods. 158, rovnako publik-
za ktor je uloen. Vka pokuty mus by pomern porueniu hodnotenmu ako celok.14 To
cia: SOBIHARD, J.: Sprvny
poriadok. Komentr.
znamen, e pri posudzovan zvanosti protisanej dohody je potrebn zohadni vetky
4. prepracovan vydanie. okolnosti, ktorch povaha a vznam sa lia v zvislosti od typu predmetnho poruenia.15 Zkon
Bratislava: IURA EDITION, spomna zvanos len strune v 38 ods. 3, ke uvdza, e rad je pri jej posudzovan povinn
2009, s. 188. zohadni povahu protizkonnho konania, prpadne jeho dopad na trh a vekos relevantnho
16 KALESN, K., BLAO, O.: trhu. rad v praxi zvyajne v prpade dohd obmedzujcich sa hodnot horizontlne dohody
Zkon o ochrane hospodr- (kartely) zvanejie ako vertiklne.16
skej sae. Komentr. Zvanos sa kvantifikuje v percentch a nsob sa ou u vyslen relevantn obrat. De-
C. H. Beck, 2012, s. 214. tailnejia prava posudzovania zvanosti protisanej dohody sa nachdza v ods. 11 a 14
17 Rozhodnutie radu zo Metodickho pokynu, ktor uruje nasledujce pravidl:
da 2. 6. 2014 vo veci a) percento zvanosti nesmie presiahnu 30 %,
spolonosti ASBIS SK b) pri posudzovan zvanosti poruovania Zkona zohaduje rad vyie Zkonom peci-
spol. s r. o. a spol., fikovan kritri a nad rozsah Zkona aj vznam relevantnho trhu, ak je to eln,
. 2014/KH/1/1/012, c) vka zvanosti sa bli k hornej hranici v prpade kartelovch dohd s vemi vnym
ods. 221: ... skutonos, dopadom na trh ako aj v prpade zneuitia dominantnho postavenia vyluovacieho cha-
e predmetom dohody rakteru s vemi vnym dopadom na trh.
obmedzujcej sa bolo
Medzi alie relevantn skutonosti, ktor rad zohaduje pri urovan percenta zvanosti,
zavedenie administratvne-
s pecifik trhu distribcie danch tovarov, pre ktor je typick nzka mara vzhadom na ob-
ho poplatku a nie priame
raty dosiahnut ich predajom,17 ale aj postavenie podnikatea v karteli alebo rozsah, v akom sa
zvenie cien tovarov, resp.
sluieb, ako aj pomerne
na om podnikate zastnil.18
nzky prospech zskan rad hodnot vku zvanosti len na zklade svojej vonej vahy, priom horn hranica
astnkmi tovanm zvanosti vo vke 30 %, t. j. takmer tretina z relevantnho obratu, je pomerne vysok, a to naj-
poplatku ... Dosiahnutie m v prpade jeho extenzvneho urenia. V priebehu sprvneho konania pritom jeho astnci
majetkovho prospechu sa asto nevedia ani len odhadn, priom k presnejiemu odhadu nemusia pomc ani praktick
zohaduje v rmci kritri sksenosti.19 rad toti naprklad v jednom z najznmejch prpadov vo veci dohody o cench
na urenie vky pokuty. a kolzii vo verejnom obstarvan, v ktorom sankcionovan astnci konania preukzatene
18 Poda rozhodnutia radu dosiahli znan zisk, uril zvanos konania vo vke od 1 % do 2,5 % z obratu.20 Je vak mon
zo da 13. 4. 2012 vo njs aj zvanos vo vke 0,01835 %21 alebo konania, kedy, naopak, rad uril vrazne vyie
veci spolonosti Toshi- percento zvanosti.22
ba Corporation a spol., Momentlne sa vak zd, e sa rad sna zjednoti svoju prax naprklad v oblasti protisa-
. 2012/KH/R/2/014, nch dohd vo verejnom obstarvan tak, e za takto konanie ur zvanos vo vke 5 %.23
ods. 55: V eurpskom
Urenie priblinho percenta zvanosti za urit skupinu konan me by z hadiska zvyovania
prve existuje kontantn
prvnej istoty vrazne prnosn. Napriek tomu je zrejm, e pln kategorizcia vky zvanosti
prpadov prvo, poda
vo vzahu k veobecnmu typu konan nebude mon. Nie je toti mon vyhodnoti ako rov-
ktorho podnikate me
by zodpovedn za celkov
nako zvan napr. dohodu vo verejnom obstarvan s hodnotou zkazky vo vke 15 000 eur,
kartel, hoci bolo preukza- ktorho predmetom je kpa motorovch vozidiel a vo verejnom obstarvan s hodnotou zkazky
n, e sa zastnil priamo vo vke 1 500 000 eur, ktorho predmetom je nkup zdravotnckych prstrojov schopnch
iba jednho alebo nieko- zachraova udsk ivoty. Ich spoloensk zvanos je diametrlne odlin.
kch elementov tvoriacich rad m pri urovan percenta zvanosti neahk lohu. Prve percento zvanosti vak
kartel, ak je preukzan, e me vznamnm spsobom rozhodn o vke pokuty. Pokia je uren vysok relevantn
vedel alebo musel vedie, e obrat podnikatea a sasne vyie percento zvanosti, uloen pokuta me by pre dotknu-
kolzia ktorej sa zastnil tho astnka konania likvidan. Z hadiska prvnej istoty je tak kov detailn odvodnenie
bola sasou celkovho zvolenho percenta zvanosti. Sprvna vaha radu navye nie je alej sprvnym sdom pre-
plnu zahajceho vetky
skmaten a pokia doke zachova primeranos pokuty a odvodni jednotliv kroky, ktormi
zkladn elementy kartelu.
dospel k danmu percentu, a teda odvodnenie len nezoveobecn, ale individualizuje na kon-
Skutonos, e sa podni-
krtny prpad, sprvny sd jeho sprvnu vahu v celom rozsahu akceptuje. Avak v prpade, ak je
kate nezastnil vetkch
sast celkovho kartelu odvodnenie veobecn, nekonkrtne, odvolvajce sa len na citovan ustanovenia Zkona, nie
ho neme zbavi zodpo- je postaujce24 a spsobuje vrazn mieru prvnej neistoty a nerovnosti medzi podnikatemi.
vednosti. Takto okolnos Z hadiska prvnej istoty bolo prnosn aj ke rad publikoval informcie o konaniach priamo
sa vak me zohadni pri na svojej webovej strnke, priom v minulosti bolo mon vyhada aj genzu nasledujceho
hodnoten zvanosti poru- konania na sde. Tieto informcie v poslednej dobe ubdaj, o zsadnm spsobom zniuje
enia jeho konania. V da- prvnu istotu astnkov sprvnych konan. rad z publikovanch rozhodnut navye zaal odstra-
26 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

ova informcie o pokute a udelenom percente zvanosti (napr. konanie . 2015/KH/1/1/039) nom prpade rad aplikoval
z dvodu ochrany obchodnho tajomstva astnkov konania. Neuverejnenie napr. percenta rozsudok Sdu prvho
zvanosti vak nie je akceptovaten, pretoe verejnos ani astnk konania tak neme posdi, stupa zo da 14. 5. 1998,
i rad rozhodol v obdobnej veci obdobnou formou, a teda i rovnak konanie jednho podni- Buchmann / Komisia,
T-295/94, EU:T:1998:88.
katea neohodnotil zvanosou vo vke 1 % a u druhho vo vke 5 %. Predmetn skutonos
je mimoriadne zvan a je dleitejia ako zverejnenie konenej vky pokuty. 19 K uvedenej tme odpor-
ame zaujmav analzu
v publikcii: KALI, R.,
4. Urenie dky trvania protisanej dohody LBAJ, M., ZEMANOVIO-
V, D.: Optimlne pokuty
za kartelov dohody: pr-
alm krokom pri vpote pokuty je urenie dky trvania dohody. Zkon v 38 ods. 3 uvdza
pad Slovenska. Ekonomick
len, e toto kritrium m by zohadnen. V prpade, ak dohoda trvala niekoko rokov, sa suma
univerzita v Bratislave,
zodpovedajca percentu zvanosti z relevantnho obratu uren v predchdzajcej fze,
december 2016. [on line],
tmto potom rokov vynsob. Poda ods. 15 Metodickho pokynu pri porueniach Zkona cit. 3. 8. 2017. Dostupn
s trvanm do jednho roka nedochdza z titulu dky trvania poruenia Zkona k prave sumy na internete: [http://nhf.eu-
pokuty urenej na zklade zvanosti. Obdobie kratie ako es mesiacov sa berie ako jedna ba.sk/katedry/katedra-hos-
polovica roka, obdobie dlhie ako es mesiacov sa povauje za cel rok. Rovnako poda Usmer- podarskej-politiky/eapg-
nenia, ods. 24: Obdobia kratie ako 6 mesiacov sa bud pota ako polrok, obdobia dlhie -working-paper-series], s. 17
ako 6 mesiacov, ale kratie ako jeden rok sa bud pota ako cel rok.25 Pri posudzovan dky a 19.
poruenia Zkona formou kolzie v procese verejnho obstarvania alebo verejnej obchodnej
20 Rozhodnutie radu vo veci
sae sa poda radu jedn o pecifick prpad, nakoko pre tieto procesy je charakteristick Skanska DS, a. s. a spol.
krtkodobos trvania protizkonnho konania. zo da 16. 10. 2006,
rad tak v prpade, ak je doba poruenia kratia ako jeden rok, vynsob sumu pokuty urenej . 2006/KH/R/2/116, s. 76.
po zohadnen zvanosti konania koeficientom 1.26 Znenie druhej asti ods. 15 Metodickho
21 Rozhodnutie radu
pokynu vak poskytuje urit priestor na pochybnosti, i by rad nemal posudzova dku
zo da 25. 10. 2013,
trvania dohody aj v prpade, ak by trvala kratie ako jeden rok. Prv pravidlo toti uvdza, e
sp. zn. 2013/KH/1/1/025
pri porueniach zkona s trvanm do 1 roka nedochdza z titulu dky trvania poruenia zkona
k prave sumy pokuty, priom nsledne uvdza, e obdobie kratie ako 6 mesiacov sa berie 22 Naprklad v rozhodnut ra-
ako 1/2 roka. Z gramatickho vkladu vak nevyplva, e posudzovanie vo vzahu k druhmu du zo da 25. 10. 2013 vo
pravidlu mus by aplikovan a v prpade, ak trvala protisan praktika viac ako jeden rok. veci spolonosti Slovensk
sporitea, a. s. a spol.,
Metodick postup neuruje z tohto pravidla iadne vnimky. Prax radu je vak v tejto otzke
. 2013/KH/1/1/026
jednotn a koeficient 0,5 pouva vlune v prpade, ak trvala protisan praktika dlhie ako
uril zvanos vo vke
jeden rok.27 Znenie Metodickho pokynu vak nepovaujeme za sprvne a navrhujeme doplni 10 % v rozhodnut radu
druh vetu ods. 15 nasledovnm spsobom: Pri porueniach zkona s trvanm presahujcim zo da 28. 9. 2011 vo
1 rok sa alie obdobie kratie ako 6 mesiacov sa berie ako 1/2 roka, obdobie dlhie ako 6 mesia- veci spolonost PAP-PEX
cov sa berie ako cel rok. SLOVAKIA, s. r. o.
Pokia si toti dan dve pravidl odporuj alebo s uveden nejasne, je v slade so Zkonom a SLOVPAP Slovakia s. r. o.,
a Metodickm pokynom, ak sa astnk sprvneho konania domha, aby bol predpis vydan . 2011/KH/1/1/038, kde
radom vykladan v jeho prospech, a teda ak dohoda trvala napr. jeden mesiac, aby bola jeho bola zvanos uren
sankcia nsoben koeficientom 0,5. a vo vke 20 %, priom
nsledne pokutu znil
v dsledku poahujcich
okolnost, ale aj monho
5. Vyhodnotenie priaujcich okolnost
likvidanho charakteru po-
kuty o 40 % a v rozhodnut
Poda 38 ods. 3 Zkona je rad pri posudzovan zvanosti povinn zohadni tzv. in skuto- radu zo da 30. 6. 2016
nosti,28 ktor s v om vymenovan len demontratvne, a to naprklad opakovan poruovanie vo veci spolonosti PKB
Zkona, odmietnutie astnka konania spolupracova s radom, postavenie podnikatea v po- invest, s. r. o. a spol,
zcii vodcu alebo inicitora poruovania Zkona, ale aj pozitvne faktory ako neplnenie dohody . 2016/KH/R/2/033 bola
obmedzujcej sa v praxi. Uveden in skutonosti s oznaovan ako priaujce alebo zvanos vo vzahu k jed-
poahujce okolnosti. nmu z troch astnkov
rad m teda v tejto fze vpotu pokuty sankciu vyslen ako percento zvanosti z rele- uren vo vke 6 %.
vantnho obratu vynsoben potom rokov trvania protisanej dohody. Pokutu me na z- 23 Napr. rozhodnutie radu
klade svojej sprvnej vahy alej zvi v dsledku existencie priaujcich okolnost. Rovnako zo da 25. 5. 2015 vo veci
ako Zkon tieto len demontratvne uvdza aj Metodick pokyn, a to v ods. 17, priom v ods. 19 A.EN.INVENT AG a spol.,
a 25 priaujce okolnosti bliie vysvetuje. Medzi najastejie aplikovan priaujce okol- . 2015/KH/1/1/016,
nosti tak patria nasledujce skutonosti: rozhodnutie radu zo da
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 27

30. 6. 2016 vo veci spolo- a) opakovan poruenie Zkona podnikateom,29

nosti MEDMES, spol. s r. o., b) podnikate bol inicitorom deliktu alebo vystupoval ako vodca,30
. 2016/KH/R/2/034, c) podnikate uskutooval opatrenia voi inmu podnikateovi s cieom printi ho k poru-
rozhodnutie radu ovaniu,
zo da 30. 6. 2016 vo
d) podnikate vedome saoval preetrovanie prpadu a
veci spolonosti PKB
e) podnikate dosiahol z protiprvneho konania majetkov prospech, ktor je mon vysli.31
invest, s. r. o. a spol,
V praxi Odboru kartelov je mon stretn sa aj s takou situciou, kedy nezane samostatn
. 2016/KH/R/2/033
alebo rozhodnutie radu sprvne konanie v kadej z protisanch dohd, ale ur pokutu za jednu z dohd a za kad
zo da 25. 5. 2015 vo z alch dohd bez ohadu na ich zvanos i asov odstup od momentu vykonania deliktu,
veci spolonosti VU- zvi pvodn pokutu o urit percento, m ju me zniekokonsobi. Takto sa me sta,
MAT SK, s. r. o. a spol., e podnikate, ktor vykonal vie mnostvo menej zvanch deliktov, bude sankcionovan
. 2015/KH/1/1/015. na najvyej Zkonom stanovenej rovni, a to napriek skutonosti, e hoci bolo jeho konanie
nezkonn, neovplyvnilo vbec alebo vznamne trh, spotrebiteov ani cenotvorbu. Takto ko-
24 K poslednmu uveden-
mu: rozsudok Najvyieho
nanie radu je kontraproduktvne vo vzahu k jeho snahe motivova podnikateov k spoluprci
sdu SR zo da 30. 5. 2011, poas konania. iadny ekonomicky uvaujci podnikate neinformuje rad o alch monch
sp. zn. 2Sp/16/2011, pub- skutonostiach relevantnch pre konanie, pokia mu hroz znsobenie pokuty v dsledku zv-
likovan v Zbierke stanovsk enia zvanosti konania alebo uloenia vysokho percenta za priaujce okolnosti. Zrove
NS a sdov . 7/2013 pod je potrebn podotkn, e v takchto situcich nie je mon spolieha sa ani na as v prog-
. 103, s. 29 a 32. rame zhovievavosti, pretoe sa stva, e ak aj rad disponuje dkazom, ktor sm nem vbec
iadnu hodnotu, prpadne rad ani nem vedomos, e me by podkladom na preukzanie
25 Rovnako aj naprklad
rozsudok Sdneho dvora plne novej protisanej dohody, po tomto zisten me astnkovi konania hrozi, e mu
zo da 18. 12. 2014, pokuta bude len znen, nie odpusten. Pokia je tak nsledkom podnikateom predloench
Komisia / Parker Hannifin dkazov vrazne zven pokuta z dvodu priaujcich okolnost (alebo zvenia zvanosti
Manufacturing a Parker- konania), me sa pre podnikatea sta as v programe zhovievavosti ekonomicky nevhodn.
-Hannifin, C-434/13 P, Uveden prstup radu je navye v rozpore s nm deklarovanou podstatou mylienky (nielen)
EU:C:2014:2456, bod 4. programu zhovievavosti, poda ktorej rchle odhalenie a preukzanie dohody obmedzujcej
26 Napr. rozhodnutie radu sa predstavuje v prnos ako potrestanie kadho jej astnka.32
zo da 25. 5. 2015 vo veci Predpokladajme, e kad podnikate, ktor m zujem predloi dkaz preukazujci pria-
A.EN.INVENT AG a spol., ujce okolnosti, m zujem poiada o as v programe zhovievavosti. Zveniu ochoty pod-
. 2015/KH/1/1/016. nikateov spolupracova s radom by tak mohlo prispie prehodnotenie aplikcie Oznmenia
Komisie o osloboden a znen pokt v kartelovch prpadoch . 2006/C 298/11. Podstatn as
27 Nsobenie koeficien-
znenia oznmenia je aplikovan aj radom na zem SR. V slovenskej legislatve vak nenalo
tom 1,5 napr. v prpade
rozhodnutia radu
do tohto asu uplatnenie ods. 26 predmetnho oznmenia, poda ktorho ak je iadate o zn-
zo da 13. 6. 2008 vo veci enie pokuty prv, ktor predloil presvediv dkaz a Eurpska komisia (alej ako Komisia)
spolonosti N ADO- tento dkaz vyuila pri preukzan dodatonch skutonost zvyujcich vnos alebo predl-
VA, spol. s r. o. a spol., ujcich trvanie poruovania prva, Komisia nebude bra tieto dodaton skutonosti do vahy
. 2008/KH/1/1/047. pri stanovovan pokuty pre podnik, ktor tento dkaz poskytol. Zrove navrhujeme do 38d
Zkona vloi nov ods. 5 (ods. 5 a 7 by boli preslovan na ods. 6 a 8) v nasledujcom znen:
28 Rovnako napr. aj rozsudok
Ak iadate predloil presvediv dkaz poda odseku 2 a rad tento dkaz vyuil pri preukzan
NS SR zo da 28. 8. 2012,
sp. zn. 8Shpu/2/2011. dodatonch skutonost zvyujcich vnos alebo predlujcich trvanie poruovania prva, rad
nebude bra tieto dodaton skutonosti do vahy pri stanovovan pokuty pre iadatea, ktor
29 Komisia me zvi tento dkaz poskytol.
v prpade recidvy, a teda
Neistota v postupe radu pri urovan priaujcich skutonost aj zvanosti vak neexistuje
ak u podnikateovi bola
len vo vzahu k iadosti o znenie pokuty. V praxi asto nie je jasn, o presne priaujce okol-
v minulosti uloen pokuta
nosti s, za ako dleit ich rad me povaova, i kedy maj konkrtne skutonosti vplyv
za poruenie lnkov 101
a 102 ZFE existencie
na zvenie percenta zvanosti konania a kedy bud klasifikovan ako priaujca okolnos.
priaujcich okolnost Rieenie danej prvnej problematiky nie je jednoduch, rad vak disponuje sksenosami
len o 100 % za zisten z inch odvetv, ktor mu poskytn pravidl na zvenie transparentnosti postupu ukladania
poruenie: Usmernenie, pokt a zosladi prax aj v rmci jednotlivch zloiek radu.
ods. 28. rad si nestanovil Ustanovenie 38 Trestnho zkona vyrieilo podobn problematiku konkrtnymi pravidlami.
iadnu hranicu. Na jeho zklade sd v prvom rade prihliada na to, i v konkrtnom prpade prevauj priau-
jce alebo poahujce okolnosti. A v prpade, ak prevauj priaujce okolnosti, zvi sd
30 Napr. v rozhodnut radu
zo da 27. 7. 2007 vo veci doln hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestnm zkonom len o jednu tretinu.
spolonosti ABB Manage- Vzhadom na ni stupe spoloenskej zvanosti je legitmne, ak pokuty podnikateom
ment Services Ltd. a spol., konajcim v rozpore so Zkonom uklad rad a nie sd ako je tomu v trestnom konan. Uve-
. 2007/KH/1/1/109. den vak nelegitimizuje prsnej i svojvonej postup radu v porovnan so sdmi. Z tohto
28 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

dvodu navrhujeme, aby bolo v Zkone percentulne upraven, do akej vky m rad prvo 31 Naprklad v rozhodnut
zvi pokutu v prpade, pokia konanie sankcionovanho podnikatea vykazuje prevaujce radu zo da 16. 10. 2006,
mnostvo priaujcich okolnost v pomere k okolnostiam poahujcim. . 2006/KH/R/2/116.

32 K poslednmu uveden-
mu: Protimonopoln rad
6. Vyhodnotenie poahujcich okolnost SR: Program zhovieva-
vosti poda 38d zkona
V slade s predchdzajcou kapitolou sa politika Komisie, a teda aj radu v oblasti pokt zakla- o ochrane hospodrskej
d na princpoch, e niektor druhy poruovania prvnych predpisov spsobuj ekonomike viac sae zo da 1. 8. 2014,
kody ne in, e poruovanie predpisov majce vplyv na vysok vnosy z predaja spsobuje ods. 3.
viac kody ne poruovanie predpisov majce vplyv na nzke vnosy z predaja, a e dlhodob 33 Eurpska komisia: Pokuty
poruovanie prvnych predpisov spsobuje viac kody ne krtkodob.33 Aj z tohto dvodu je za poruovanie prvnych
rad povinn zohadova nielen priaujce, ale aj poahujce okolnosti v konkrtnych pr- predpisov hospodrskej
padoch. Prklady poahujcich okolnost, na zklade ktorch je mon zni pokutu, uviedol sae. trasburg, novem-
rad v ods. 18 Metodickho pokynu: ber 2011. [on line], cit.
a) pasvne postavenie podnikatea,34 27. 11. 2016. Dostupn
b) podnikate ukonil poruovanie sanch pravidiel po intervencii radu, na internete: [http://ec.eu-
ropa.eu/competition/car-
c) podnikate neuplatnil dohodu obmedzujcu sa v praxi,35
tels/overview/factsheet_fi-
d) existencia dvodnej pochybnosti na strane podnikatea, i jeho konanie zaklad poruo-
nes_sk.pdf].
vanie sanch pravidiel a
e) podnikate efektvne spolupracoval s radom nad rmec zkonnch povinnost,36 priom 34 Dan skutonos zohadnil
Komisia roziruje tto poahujcu okolnos aj v prpade, ak podnikate ako iadate o ne- rad napr. v rozhodnut
uloenie alebo znenie pokuty spolupracuje nad rozsah oznmenia zhovievavosti.37 radu zo da 27. 7. 2007
vo veci spolonos-
Medzi zaujmav otzky patr, i by rad mal posudzova ako poahujce okolnosti aj sku-
ti ABB Management
tonosti protikladn okolnostiam priaujcim. V minulosti sa u niekoko prpadov, kedy rad
Services Ltd. a spol.,
danm spsobom postupoval, vyskytlo, zatia vak nie s pravidlom. Boli tak znen pokuty z d-
. 2007/KH/1/1/109.
vodu absencie relneho prospechu,38 z dvodu nekontrolovania ostatnch astnkov, i plnia
dohody39 alebo za predasn ukonenie poruovania sanch pravidiel.40 Medzi priaujce 35 rad znil pokutu
okolnosti patr naprklad aj vyvjanie ekonomickho ntlaku na ostatnch astnkov protisanej na zklade tejto poah-
dohody, priom nevyvjanie takhoto ntlaku nie je poahujcou okolnosou. Z inho pohadu ujcej skutonosti napr.
v rozhodnut radu zo
na opak danej priaujcej okolnosti by vak rad mal pristpi k individulnemu posdeniu,
da 27. 7. 2007 vo veci
pretoe, pokia by mohla by nsledkom odmietnutia asti na protisanej dohode ekonomick
spolonosti ABB Manage-
likvidcia danho podnikatea, bolo by vhodn hodnoti situciu vo vzahu k zneniu pokuty ment Services Ltd. a spol.,
a v extrmnych prpadoch a ako obmedzenie slobodnej vle bez nslednej sankcie. . 2007/KH/1/1/109,
Medzi poahujce okolnosti patr aj skutonos, e sa na protisanom konan nepriamo alebo rozhodnut radu
podieal alebo ho podporoval verejn obstarvate. 41 Tto poahujca skutonos je uznvan zo da 31. 3. 2015 vo
na eurpskej rovni, rad ju vak nezvykne aplikova a ani skma, kee uveden povauje veci spolonosti ASBIS
za vlun prvomoc radu pre verejn obstarvanie. Koluzvny tender je ale kodliv najm SK spol. s r. o. a spol.,
v prpade, ke sa jeho astnci dohodn, ako odpovedia na pozvania obstarvateov.42 Pokia . 015/KH/R/2/010.
vak verejn obstarvatelia organizuj verejn obstarvania s odbornou starostlivosou a v slade 36 Dan poahujca okolnos
s platnm prvnym poriadkom, nie je najm v prpade vieho potu subjektov na relevantnom bola aplikovan napr.
trhu objektvne mon, aby do konania boli predloen len ponuky predajcov zastnench v rozhodnut radu zo
na protisanej dohode. Rovnako nie je vdy mon stotoova postavenie spotrebitea, ktor da 27. 7. 2007 vo veci
nebol predmetnmi dohodami ani iastone negatvne ovplyvnen ani znevhodnen a ve- spolonosti ABB Manage-
rejnho obstarvatea, ktor sm tvor san prostredie verejnho obstarvania. Predmetn ment Services Ltd. a spol.,
poahujca okolnos by tak mala ma v sprvnej vahe radu dostaton priestor. . 2007/KH/1/1/109.
Vo vzahu k zveru tejto asti poukazujeme na de lege ferenda nvrhy v predchdzajcej 37 Usmernenie, ods. 29.
asti, kee nedostatok transparentnosti pri urovan priaujcich okolnost vykazuje rovnak
nedostatky aj v prpade poahujcich okolnost. 38 V minulosti rad v d-
sledku absencie relneho
prospechu znil pokutu a
o 40 %, a to v rozhodnut
7. Znenie pokuty z dvodu likvidanho charakteru sankcie radu zo da 28. 9. 2011
vo veci PAP-PEX SLO-
Poda ods. 31 Metodickho pokynu me rad zni pokutu aj v prpade, ak sa preuke, e VAKIA, s. r. o. a al,
uloenie plnej sumy pokuty by priamo viedlo k odchodu podnikatea z trhu. Uveden zsada . 2011/KH/1/1/038,
koreponduje s hlavnou lohou radu v spolonosti, a tou je posilovanie konkurencieschop- ods. 174.
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 29

39 Rozhodnutie ra-
du zo da 7. 8. 2013,
. 2013/KH/1/1/017,
v uvedenom prpade bola
pokuta znen a o 20 %,
ods. 173 a 174.
40 Rozhodnutie radu zo
da 27. 7. 2007 vo veci
spolonosti ABB Manage-
ment Services Ltd. a spol.,
. 2007/KH/1/1/109.
K tomu poukazujeme aj
na bod 18 b) Metodickho
pokynu, poda ktorho
je poahujca okolnos, ak
podnikate ukonil protis- sluby.
an sprvanie po inter-
vencii radu. Zrove je nie je likvidan ete pred jej znenm z titulu danho programu. Pokia by sa toti znenie
vak potrebn zdrazni, pokuty z titulu zhovievavosti prekrvalo so znenm pokuty pre jej likvidan charakter, dolo
e v R sa nepovauje by k vraznmu zneniu vznamu a elu programu zhovievavosti.
takto skutonos za po-
ahujcu okolnos, kee
je zohadnen u v kritriu
posdenia dky protis-
anho konania. K uve-
denmu napr. rozsudok
Najvyieho sprvneho
sdu R zo da 29. 1. 2015, sprvny sd preskmava primrne zkonnos predmetnho rozhodnutia. rad v danom konan
. k. 8 Afs 25/2012 51.
41 WHIS, R, BAILEY, D.:
Competiton Law. Oxford,
7. vydanie, 2012, s. 278.
Rovnako aj KORAH, V.:
Cases and Materials on
EC Competition Law. Hart
Publishing; 3 edition, 2006,
s. 298, Eurpska komisia:
Pokuty za poruovanie
prvnych predpisov
hospodrskej sae. tras-
burg, november 2011.
[on line], cit. 27. 11. 2016.
Dostupn na internete:
[http://ec.europa.eu/com-
petition/cartels/overview/-
factsheet_fines_sk.pdf],
Usmernenie, ods. 29.
42 WHIS, R, BAILEY, D.:
Competiton Law. Oxford,
7. vydanie, 2012, s. 536.
43 Rovnako rozsudok
Najvyieho sdu SR ich (niekedy a niekokonsobne) zni aj sprvny sd.
zo da 22. 10. 2015,
sp. zn. 8 So/60/2014, pub-
likovan v Zbierke stanovsk
NS a sdov . 5/2016 pod
. 39, s. 20 a 25.
nho prostredia odstraovanm protisanch dohd a nie oslabovanie trhu likvidovanm
podnikateov. In konanie by bolo v priamom rozpore so zkladnmi ciemi radu, ktor poas
konferencie zo da 13. 5. 2015 predseda radu JUDr. Menyhart definoval nasledujcim sp-
sobom aby spotrebite dostal o najvyiu kvalitu za o najniiu cenu. Uveden by nebolo
mon v prpade, ak by podnikatelia v dsledku neprimeranch pokt boli nten odchdza
z trhu. Navye je potrebn zdrazni, e rad odmieta umoni uhrdzanie pokt v spltkach.
Pokuta je likvidan, pokia ju podnikate nie je spsobil uhradi vbec alebo pokia by sa
jej majetkom stal platobne neschopnm a bol nten vyhlsi na svoj majetok konkurz. Pre-
ukazovanie likvidanho charakteru pokuty je administratvne i asovo mimoriadne nron,
priom pokia rad pri tejto innosti pochyb, nsledkom me by priamy znik dotknutho
podnikatea. Nie je pritom dleit len vyhodnoti, i je astnk konania materilne spsobil
v konkrtnom momente uhradi pokutu, a teda i pokuta nepresahuje majetok astnka sprv-
neho konania, ale aj to, i je po jej hrade existenne spsobil alej fungova na trhu, a teda
napr. i jeho existencia nevyaduje technick inovcie, bez ktorch nevie poskytova potrebn
Vo vzahu k aplikcii programu zhovievavosti dopame, e je potrebn zhodnoti, i pokuta
Zver
Rozhodnutia radu s preskmaten sprvnym sdom poda 194 a nasl. Sprvneho sdne-
ho poriadku. Sdne konanie vak nepredstavuje pokraovanie sprvneho konania,43 pretoe
strca svoje vrchnostensk postavenie a stva sa pasvne legitimovanm astnkom konania.
Skutonos, e je rozhodnutia mon preskma v sdnom konan nezbavuje rad povin-
nosti vychdza pri svojej innosti zo spoahlivo zistenho skutkovho stavu a vyda len tak
rozhodnutie, ktor je v slade so zkonom a ktor nezaklad pochybnosti o zodpovednosti
astnkov konania za sprvny delikt.44 Ako u v minulosti deklaroval Najvy sd SR: Urenie
vky pokuty v rmci urenho rozptia je sce vecou vonho uvenia, to vak neznamen , e
me by uloen v ubovonej vke.45 Zujem spolonosti pri ochrane hospodrskej sae
zakladajci oprvnenos zsahov do zkladnch prv mus by v rovnovhe so zvanosou z-
sahu do tchto prv, o znamen povinnos zvoli pri stanoven oprvnen osb vykonvajcich
inpekciu o najprimeranej prostriedok, ktor je sasne spsobil zabezpei dosiahnutie
sledovanho ciea.46
Rovnako lnok 55 ods. 2 stavy SR garantuje stavn prvo ochrany hospodrskej sae
ako hospodrskej politiky ttu a vyplva z neho pozitvny zvzok ttu chrni hospodrsku
sa. Taktie je vak z tohto lnku mon vyvodi aj zsadu, e pri vklade prvnych noriem
z oblasti ochrany hospodrskej sae je nutn pri rozhodovacej innosti orgnov ochrany hos-
podrskej sae a sdov preferova tie vkladov techniky, ktormi bude dan cie naplnen,
v dsledku oho je potrebn aplikova nie striktne gramatick, ale teleologick vklad prvnych
noriem.47
Zdrazujeme, e ukladanie pokt za poruenie Zkona povaujeme za dleit. Pokuty,
s ktormi sa vak je mon v praxi stretn, asto presahuj cel majetok sankcionovanej spo-
lonosti, dsledkom oho nie je ochrana, ale naranie a likvidcia vonej hospodrskej sae.
Treba vyzdvihn skutonos, e takto priam extrmne pokuty vo vine prpadov uklad
Odbor kartelov v konan na prvom stupni, priom Rada radu pokuty asto zni a nsledne
Uveden postup vak neprispieva k prvnej istote a konanie pred radom a nsledne pred
sprvnym sdom trv roky. Pre podnikateov je finanne mimoriadne nron a rovnako nie
je zanedbaten cena prvnych sluieb v oblasti sanho prva, kee sa nm profesionlne
zaober len pomerne mal skupina advoktov. Navye je potrebn zohadni aj behaviorlny
aspekt, a teda, ak je podnikate niekoko rokov v konan pred radom z dvodu nejasnch pravi-
diel, km prde k zneniu pvodne uloenej pokuty, a teda vynalo znan asov, personlne
30 LNKY, TDIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

aj finann nklady, jeho ochota uhradi pokutu, ktor by sa mu na zaiatku konania javila ako 44 Viac v rozsudku
primeran, sa zniuje. Z tohto dvodu je mon poveda, e precznejie stanoven pravidl Najvyieho sdu SR
urovania vky pokuty by mohli konanie vrazne urchli. Takto situcia by bola vhodn pre zo da 7. 12. 2010,
podnikateov, rad aj sprvne sdy. Z tohto dvodu navrhujeme pravy postupu ukladania sp. zn. 5So/71/2010.
pokt v slade s predchdzajcim textom. I 45 Rozsudok Najvyieho
sdu SR zo da 30. 5. 2011,
sp. zn. 2Sp/16/2011, pub-
Zoznam pouitej literatry likovan v Zbierke stanovsk
BLAO, O., KALESN, K.: Zkon o ochrane hospodrskej sae. Komentr. C. H. Beck Praha. NS a sdov . 7/2013 pod
. 103, s. 29 a 32, ob-
Eurpska komisia: Pokuty za poruovanie prvnych predpisov hospodrskej sae.
dobne aj nlez stavnho
trasburg, november 2011. [on line], cit. 27. 11. 2016. Dostupn na internete:
sdu SR zo da 14. 6. 2011,
[http://ec.europa.eu/competition/cartels/overview/factsheet_fines_sk.pdf].
sp. zn. III. S 170/2011, s. 9:
KALI, R., LBAJ, M., ZEMANOVIOV, D.: Optimlne pokuty za kartelov dohody: prpad Slovenska. Len objektvnym postupom
Ekonomick univerzita v Bratislave, december 2016. [on line], cit. 3. 8. 2017. Dostupn na inter- sa v rozhodovacom procese
nete: [http://nhf.euba.sk/katedry/katedra-hospodarskej-politiky/eapg-working-paper-series]. vyluuje svojva, ako aj
KORAH, V.: Cases and Materials on EC Competition Law. Hart Publishing; 3 edition, 2006. nim nepodloen monos
vahy orgnu verejnej moci
Protimonopoln rad SR: COMPact komentr. 3 Vymedzenie niektorch pojmov. Odseky 2 a 4.
bez akchkovek objektv-
[on line], cit. 20. 11. 2016. Dostupn na internete:
nych limitov, ktor s vyme-
[www.antimon.gov.sk/-3-vymedzenie-niektorych-pojmov/].
dzen zkonnmi spsobmi
Protimonopoln rad SR: Program zhovievavosti poda 38d zkona o ochrane hospodrskej sae zisovania skutkovho
zo da 1. 8. 2014. zkladu, prija rozhodnutie
SOBIHARD, J.: Sprvny poriadok. Komentr. 4. prepracovan vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2009. (II. S 143/02, III. S 60/04,
WHIS, R, BAILEY, D.: Competiton Law. Oxford, 7. vydanie, 2012. obdobne aj II. S 9/00).

46 K poslednmu uveden-
Rozhodnutia sdov a radu mu: rozsudok Najvyieho
sdu SR zo da 28. 4. 2016,
Rozsudok Sdneho dvora zo da 18. 12. 2014, Komisia / Parker Hannifin Manufacturing
sp. zn. 8Snz/2/2015,
a Parker-Hannifin, C-434/13 P, EU:C:2014:2456
s. 35. rad po prvoplat-
Rozsudok Veobecnho sdu zo da 14. 11. 2012, Nexans France a Nexans / Komisia, T-135/09, nosti rozsudku konanie
EU:T:2012:596 zastavil rozhodnutm
Rozsudok Sdneho dvora zo da 18. 12. 2008, Coop de France btail et viande / Komisia, C-101/07 P radu zo da 11. 8. 2016
a C-110/07 P, EU:C:2008:741 vo veci spolonosti
Rozsudok Sdneho dvora zo da 21. 9. 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel EDMART, s. r. o. a spol.,
op Elektrotechnisch Gebied / Komisia, C-105/04 P, EU:C:2006:592 sp. zn. 2016/ZK/1/1/041,
obdobne aj rozsudok
Rozsudok Sdu prvho stupa zo da 19. 3. 2003, CMA CGM a i. / Komisia, T-213/00, EU:T:2003:76
Sdneho dvora E zo da
Rozsudok Sdu prvho stupa zo da 8. 7. 2004, JFE Engineering / Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 14. 11. 2012 vo veci spolo-
a T-78/00, EU:T:2004:221 nosti Nexans France SAS
Rozsudok Sdu prvho stupa zo da 14. 5. 1998, Buchmann / Komisia, T-295/94, EU:T:1998:88 a Nexans SA proti Komisii,
sp. zn. T 135/09, ods. 40.
Rozsudok Sdu prvho stupa zo da 21. 2. 1995, SPO a i. / Komisia, T-29/92, EU:T:1995:34
Rozsudok Sdneho dvora zo da 8. 7. 1999, Komisia / Anic Partecipazioni, C-49/92 P, EU:C:1999:356 47 Rovnako rozsudok
Najvyieho sdu SR
Uznesenie stavnho sdu SR zo da 15. 1. 2014, . k. III. S 11/2014-32
zo da 21. 5. 2013,
Nlez stavnho sdu SR zo da 14. 6. 2011, sp. zn. III. S 170/2011 sp. zn. 8Shpu/1/2012,
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 28. 4. 2016, sp. zn. 8Snz/2/2015 s. 17.
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 22. 10. 2015, sp. zn. 8 So/60/2014, publikovan v Zbierke stano-
vsk NS a sdov . 5/2016 pod . 39
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 31. 3. 2015, sp. zn. 4Shpu/2/2014
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 21. 5. 2013, sp. zn. 3Sh/4/2010
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 21. 5. 2013, sp. zn. 8Shpu/1/2012
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 28. 8. 2012, sp. zn. 8Shpu/2/2011
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 30. 5. 2011, sp. zn. 2Sp/16/2011, publikovan v Zbierke
stanovsk NS a sdov . 7/2013 pod . 103
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 7. 12. 2010, sp. zn. 5So/71/2010
Rozsudok Najvyieho sdu SR zo da 20. 7. 2005, sp. zn. 3S 35/2004
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE 31

Rozsudok Najvyieho sprvneho sdu R zo da 29. 1. 2015, . k. 8 Afs 25/2012 51

Rozsudok Krajskho sdu v Bratislave zo da 6. 12. 2007, . k. 1S 27/2007 227
Rozhodnutie radu zo da 11. 8. 2016 vo veci spolonosti EDMART, s. r. o. a spol.,
sp. zn. 2016/ZK/1/1/041
Rozhodnutie radu zo da 30. 6. 2016 vo veci spolonosti PKB invest, s. r. o. a spol, . 2016/KH/R/2/033
Rozhodnutie radu zo da 30. 6. 2016 vo veci spolonosti MEDMES, spol. s r. o., . 2016/KH/R/2/034
Rozhodnutie radu zo da 25. 5. 2015 vo veci A.EN.INVENT AG a spol., . 2015/KH/1/1/016
Rozhodnutie radu zo da 25. 5. 2015 vo veci spolonosti VUMAT SK, s. r. o. a spol.,
. 2015/KH/1/1/015
Rozhodnutie radu zo da 31. 3. 2015 vo veci spolonosti ASBIS SK spol. s r. o. a spol.,
. 015/KH/R/2/010
Rozhodnutie radu zo da 22. 10. 2014 vo veci spolonosti koda Auto Slovensko, . 2014/KV/2/1/029
Rozhodnutie radu zo da 2. 6. 2014 vo veci spolonosti ASBIS SK spol. s r. o. a spol.,
. 2014/KH/1/1/012
Rozhodnutie radu zo da 25. 10. 2013, sp. zn. 2013/KH/1/1/025
Rozhodnutie radu zo da 25. 10. 2013 vo veci spolonosti Slovensk sporitea, a. s. a spol.,
. 2013/KH/1/1/026
Rozhodnutie radu zo da 7. 8. 2013, . 2013/KH/1/1/017
Rozhodnutie radu zo da 13. 4. 2012 vo veci spolonosti Toshiba Corporation a spol.,
. 2012/KH/R/2/014
Rozhodnutie radu zo da 28. 9. 2011 vo veci spolonost PAP-PEX SLOVAKIA, s. r. o. a SLOVPAP
Slovakia s. r. o., . 2011/KH/1/1/038
Rozhodnutie radu zo da 13. 6. 2008 vo veci spolonosti N ADOVA, spol. s r. o. a spol.,
. 2008/KH/1/1/047
Rozhodnutie radu zo da 27. 7. 2007 vo veci spolonosti ABB Management Services Ltd. a spol.,
. 2007/KH/1/1/109
Rozhodnutie radu vo veci Skanska DS, a. s. a spol. zo da 16. 10. 2006, . 2006/KH/R/2/116

RESUM

Urovanie vky pokt v prpadoch preukzania dohd obmedzujcich hospodrsku sa

alebo najvie prekvapenie na zver
Autorka sa v prspevku zameriava na pecifick oblas urovania pokt za uzatvorenie dohd
obmedzujcich hospodrsku sa a analyzuje problematiku v jednotlivch krokoch a zrove
ponka vchodisk a nvrhy de lege ferenda.

SUMMARY

Calculation of Fines in Cases of the Existence of Anti-Competitive Agreements,

or the Greatest Surprise at the End
The author focuses on the specific area of calculating fines in the case of anti-competitive
agreements, and she analyses this issue in the context of individual steps, and she at the same
time offers solutions and proposals de lege ferenda.

ZUSAMENFASSUNG

Bestimmung der Hhe von Sanktionen bei nachgewiesenen wettbewerbseinschrnken-

den Vereinbarungen oder die grte berraschung zum Schluss
Die Autorin des Beitrags widmet sich dem spezifischen Bereich der Bestimmung von Sanktionen
wegen Abschluss von wettbewerbsbeschrnkenden Absprachen, sie analysiert die Problematik
in einzelnen Schritten und bietet zugleich Ausgangspunkte und Entwrfe de lege ferenda.
32 LNKY, TDIE ...... JUDIKATRA
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

Z JUDIKATRY SDNEHO DVORA EURPSKEJ NIE

Zoznam bielych kon

a ochrana
zkladnch prv

1. lnok 47 Charty zkladnch prv Eurpskej nie sa m vyklada v tom zmys-

le, e nebrni vntrottnej prvnej prave, ktor podmieuje podanie sdneho
opravnho prostriedku osobou, ktor tvrd, e sa zasiahlo do jej prva na ochranu
osobnch dajov zaruenho smernicou 95/46/ES o ochrane fyzickch osb pri spra-
covan osobnch dajov a vonom pohybe tchto dajov, predchdzajcim vyerpa-
nm opravnch prostriedkov dostupnch pred vntrottnymi sprvnymi orgnmi
pod podmienkou, e konkrtne postupy uplatnenia tchto opravnch prostriedkov
neprimerane nezasahuj do prva na inn prostriedok npravy pred sdom poda
tohto ustanovenia. Predovetkm treba, aby predchdzajce vyerpanie opravnch
prostriedkov dostupnch pred vntrottnymi sprvnymi orgnmi nespsobilo pod-
statn oneskorenie podania sdneho opravnho prostriedku, aby pozastavilo preml-
anie dotknutch prv a aby neviedlo ku vzniku nadmernch nkladov.
2. lnok 47 Charty zkladnch prv Eurpskej nie sa m vyklada v tom zmysle,
e brni tomu, aby vntrottny sd zamietol ako dkazn prostriedok poruenia
ochrany osobnch dajov priznanej smernicou 95/46 zoznam, akm je sporn zo-
znam, predloen dotknutou osobou a obsahujci jej osobn daje, za predpokladu,
e tto osoba zskala tento zoznam bez leglneho shlasu prevdzkovatea spraco-
vania tchto dajov, ibae takto odmietnutie je stanoven vntrottnou prvnou
pravou a repektuje sasne podstatu prva na inn prostriedok npravy a zsadu
proporcionality.
3. lnok 7 psm. e) smernice 95/46 sa m vyklada v tom zmysle, e nebrni spra-
covaniu osobnch dajov orgnmi lenskho ttu na ely sprvy dan a potlania
daovch podvodov, akm je spracovanie, ku ktormu dochdza vytvorenm zoznamu
dotknutho vo veci samej, bez shlasu dotknutch osb, pod podmienkou, na jed-
nej strane, e tieto orgny boli vntrottnou prvnou pravou poveren lohami
vo verejnom zujme v zmysle tohto ustanovenia, vytvorenie tohto zoznamu a zpis
mien dotknutch osb do uvedenho zoznamu s skutone spsobil a nevyhnutn
na ely uskutonenia sledovanch cieov a existuj dostaton dvody domnieva
sa, e dotknut osoby sa nachdzaj v uvedenom zozname oprvnene, a na druhej
strane, e vetky podmienky zkonnosti tohto spracovania osobnch dajov uloen
smernicou 95/46 s splnen.1 1 Rozsudky Sdneho dvora
Rozsudok Sdneho dvora z 27. septembra 2017 s zvzn v celom rozsa-
vo veci C-73/16, Pukr EU:C:2017:725 hu. Prvne vety, ktor bud
v rubrike uvdza jednotliv
judikty, preto nemaj in
el, ne zvrazni zkladn
prvne zvery, ku ktorm
Vyuvanie Sdneho dvora ako arbitra pre rieenie nzorovch nezhd medzi stavnm s-
Sdny dvor v konkrtnej
dom SR a Najvym sdom SR prostrednctvom prejudicilnych otzok si u vimli aj na sa- veci dospel.
motnom Sdnom dvore. Nvrhy generlnej advoktky Juliane Kokott prednesen v tejto veci
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
2 Nvrhy generlnej
advoktky Juliane Kokott
z 30. marca 2017
vo veci 73/16, Pukr,
EU:C:2017:253, bod 1.
3 V svislosti s tmto zozna-
mom stoj za povimnutie,
e z nlezu stavnho sdu podriadenm daovm radom a Kriminlnemu radu finannej sprvy nariaden nezapsa
SR vo veci I. S 290/2015
vyplva, e jeho existenciu
potvrdil Kriminlny rad
finannej sprvy, poda
ktorho zoznam vytvorilo
Finann riaditestvo SR.
Finann riaditestvo SR
vak tvrd, e takmto
zoznamom nedisponuje.
4 Nlezy stavnho
sdu SR vo veciach
I. S 290/2015
zo 7. oktbra 2015,
III. S 375/2015
z 20. oktbra 2015,
III. S 376/2015
z 27. oktbra 2015
a III. S 283/2016
z 29. novembra 2016.
5 V dsledku predloenia
prejudicilnych otzok do-
lo samozrejme k prerue-
niu konania pred Najvym
sdom SR. Prerui konanie
sa rozhodli aj ostatn sen-
ty rozhodujce o obdob-
nch alobch, aj ke oni a na spravodliv proces brni vntrottnej prave, ktor podmieuje monos osoby, ktor
samy prejudicilne otzky
nepoloili. V tejto svislosti
podal jeden zo alobcov
sanos na stavn sd SR.
stavn sd SR ju uznese-
nm vo veci I. S 283/2016
zo 4. mja 2016 odmietol.
6 Smernica 95/46 bude
od 25. mja 2018 zruen
a nahraden nariadenm
Eurpskeho parlamentu
a Rady (E) 2016/679
z 27. aprla 2016 o ochrane
fyzickch osb pri spra-
cvan osobnch dajov a na spravodliv proces. Podmienenie podania sdneho opravnho prostriedku povinnosou
a o vonom pohybe takch-
to dajov, ktorm sa zruuje
smernica 95/46/ES.
LNKY, TDIE ...... JUDIKATRA 33
30. marca 2017 zanaj vetou: Nie prvkrt vedie nejednotnos medzi Najvym sdom
Slovenskej republiky a stavnm sdom tohto lenskho ttu k nvrhu na zaatie prejudicil-
neho konania.2
Tentoraz sa Najvy sd SR dostal do rozporu s stavnm sdom SR v svislosti s tzv. zo-
znamom bielych kon, ktor m vies Finann riaditestvo SR. M s o zoznam fyzickch osb,
ktor maj fiktvne vykonva riadiace funkcie v prvnickch osobch (hovorovo sa pre takto
osoby zauvalo oznaenie biele kone).3 Tento pvodne utajen zoznam sa stal znmym va-
ka zverejneniu na webe GINN.sk. Niektor z osb, ktor s v tomto zozname uveden podali
na Najvy sd SR aloby, ktormi sa domhali, aby bolo Finannmu riaditestvu SR, vetkm
meno alobcu do spornho zoznamu alebo inho obdobnho zoznamu, ako aj odstrni z-
znam alobcu z tchto zoznamov a z informanho systmu finannej sprvy. Jednotliv senty
Najvyieho sdu SR tieto aloby zamietli ako nedvodn. stavn sd SR vak v rmci konania
o sanostiach pre poruenie zkladnch prv rozhodnutia Najvyieho sdu SR zruil a veci
mu vrtil na alie konanie.4 Nlezy stavnho sdu s zaloen najm na Dohovore o ochrane
udskch prv a zkladnch slobd a s nm svisiacej trasburskej judikatre.
Jeden zo sentov Najvyieho sdu SR sa rozhodol pred optovnm rozhodovanm vo veci
poukza na niov aspekt prpadu, ktor bol poda neho opomenut v rozhodnutiach stav-
nho sdu SR, a predloi Sdnemu dvoru prejudicilne otzky5 tkajce sa smernice 95/46/ES
o ochrane fyzickch osb pri spracovan osobnch dajov a vonom pohybe tchto dajov6
(alej len smernica 95/46) a Charty zkladnch prv Eurpskej nie (alej len Charta).
Pred tm, ako Sdny dvor pristpil k odpovedi na prejudicilne otzky, musel najprv skma,
i sa smernica 95/46 vzahuje na tak zoznam, o ak ide v tomto prpade. Poda jej lnku 3
ods. 2 sa toti neuplatuje na spracovanie osobnch dajov tkajcich sa verejnej bezpenosti,
obrany, bezpenosti ttu vrtane hospodrskej prosperity ttu, ke sa opercia spracovania
tka zleitost bezpenosti ttu, a innost ttu v oblastiach trestnho prva. Sdny dvor
v tejto svislosti vychdzal z tvrdenia Najvyieho sdu SR, e predmetn zoznam a daje
v om obsiahnut s zbieran za elom sprvy dan a potlania daovch podvodov, o
poda nzoru Sdneho dvora nesvis s verejnou bezpenosou, obranou alebo bezpenosou
ttu. Okrem toho, ak by sme aj predpokladali, e vytvranie takho zoznamu, o ak ide v tomto
prpade, je opatrenm nevyhnutnm na ochranu dleitho hospodrskeho alebo finannho
zujmu lenskho ttu v daovej oblasti, tak z lnku 13 ods. 1 smernice 94/46 vyplva, e
vntrottne opatrenia takhoto charakteru patria do psobnosti tejto smernice.
Po tomto vysvetlen pristpil Sdny dvor k odpovedi na prv otzku, ktorou chcel Najvy
sd SR zisti, i lnok 47 Charty upravujci prvo na inn prostriedok npravy pred sdom
tvrd, e bolo zasiahnut do jej prva na ochranu osobnch dajov garantovanho smernicou
95/46, poda sdny opravn prostriedok predchdzajcim vyerpanm opravnch prostriedkov
dostupnch pred vntrottnymi sprvnymi orgnmi. Pod vntrottnou pravou, ktor m by
takhoto charakteru, mal najvy sd na mysli 250v ods. 3 Obianskeho sdneho poriadku,
v zmysle ktorho nvrh nie je prpustn, ak navrhovate nevyerpal prostriedky, ktorch pouitie
umouje osobitn predpis, priom osobitnm predpisom v tomto prpade by mal by zkon
. 9/2010 Z. z. o sanostiach.
Sdny dvor pripomenul, e smernica 95/46 sce poaduje v lnku 22 od lenskch ttov,
aby zabezpeili kadej osobe prvo na sdny opravn prostriedok pri akomkovek poruen
prv, ktor im zaruuje vntrottne prvo vzahujce sa na spracovanie osobnch dajov,
ale sasne neupravuje podmienky, za ktorch mono tento opravn prostriedok uplatni.
Do vahy je vak potrebn zobra lnok 47 Charty a teda opravn prostriedok, ktor predpo-
klad lnok 22 smernice 95/46, mus zaisti prvo na inn prostriedok npravy pred sdom
vyerpa dostupn sprvne opravn prostriedky jednoznane predstavuje obmedzenie prva
na inn prostriedok npravy. Me vak s o obmedzenie, ktor je odvodnen, ak s splnen
nasledujce podmienky:
G obmedzenie je stanoven zkonom tto podmienka je v tomto konkrtnom prpade
splnen, pretoe obmedzenie bolo predpokladan 250v ods. 3 Obianskeho sdneho
poriadku;
34 LNKY, TDIE ...... JUDIKATRA
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

G obmedzenie repektuje podstatu prva na inn prostriedok npravy aj tto podmienka

je poda Sdneho dvora splnen, pretoe povinnos vyerpa dostupn sprvne opravn
prostriedky nespochybuje prvo na inn prostriedok npravy ako tak, ale len uklad
dodaton procesn krok na jeho vykonanie;
G v slade so zsadou proporcionality je obmedzenie nevyhnutn a zodpoved cieu ve-
obecnho zujmu uznanmu niou alebo je potrebn na ochranu prv a slobd inch
rovnako sa zd, e obmedzenie vyplvajce z 250v ods. 3 Obianskeho sdneho po-
riadku by mohlo spa aj tto podmienku, kee jeho cieom je odahi sdy od sporov,
ktor mono vyriei pred dotknutmi sprvnymi orgnmi, o je legitmny cie veobec-
nho zujmu, a opatrenie je vhodn na dosiahnutie tohto ciea.
Posdenie splnenia tchto podmienok, a teda posdenie prpustnosti obmedzenia prva
na inn prostriedok npravy pred sdom je vak v rukch samotnho Najvyieho sdu SR,
priom mu Sdny dvor odporuil, aby sa zameral na skmanie, i podmienenie monosti poda
sdny opravn prostriedok predchdzajcim vyerpanm opravnch prostriedkov dostupnch
pred vntrottnymi sprvnymi orgnmi nespsobuje podstatn oneskorenie podania sdnej
aloby, i je poas sprvneho konania pozastaven premlanie dotknutch prv a i nevznikaj
nadmern vdavky pre dotknut osoby.
Nsledne Sdny dvor prehodil poradie otzok predloench Najvym sdom SR a odpo-
vedal najprv na tretiu otzku, ktor smerovala k zisteniu, i lnok 47 Charty brni tomu, aby
bol tak zoznam, ako je predmetn zoznam bielych kon, odmietnut ako dkazn prostriedok
poruenia prva na ochranu osobnch dajov garantovanho smernicou 95/46, ak bol tento
zoznam zskan bez leglneho shlasu jeho tvorcu.
Sdny dvor jednoznane uviedol, e odmietnutie takho zoznamu, ako je predmetn zo-
znam, ako dkaznho prostriedku v svislosti s tvrdenm poruenm prva na ochranu osob-
nch dajov je obmedzenm prva na inn prostriedok npravy pred sdom. Avak tak, ako
tomu bolo v svislosti s podmienenm monosti poda sdny opravn prostriedok predchdzaj-
cim vyerpanm opravnch prostriedkov dostupnch pred vntrottnymi sprvnymi orgnmi, je
potrebn skma, i nejde o odvodnen obmedzenie. Teda, i je toto obmedzenie stanoven
zkonom, i repektuje podstatu prva na inn prostriedok npravy pred sdom a i je pri
dodran zsady proporcionality nevyhnutn a skutone zodpoved cieom veobecnho z-
ujmu uznanm niou alebo je potrebn na ochranu prv a slobd inch. Aj tomto prpade m
konen hodnotenie uskutoni vntrottny sd poda nvodu podanho Sdnym dvorom.
Druh otzka Najvyieho sdu SR, na ktor ako na posledn odpovedal Sdny dvor, sme-
rovala k zisteniu, i smernica 95/46 a lnky 7 (repektovanie skromnho a rodinnho ivota)
a 8 (ochrana osobnch dajov) Charty brnia spracovaniu osobnch dajov orgnmi lenskho
ttu na ely sprvy dan a potlania daovch podvodov bez shlasu dotknutej osoby.
Sdny dvor sa rozhodol odpoveda na otzku len vo svetle smernice 95/46. Vychdzal toti
z predpokladu, e spracovanie osobnch dajov, ktor je v slade so smernicou 95/46, je aj
v slade s Chartou.
Poda Sdneho dvora sa na vytvorenie zoznamu, o ktor ide v tomto prpade, me uplatni
lnok 7 psm. e) smernice 95/46, v zmysle ktorho je spracovanie dajov bez shlasu dotknutej
osoby mon uskutoni, ak je nevyhnutn na splnenie lohy vykonvanej vo verejnom zujme
alebo pri vkone verejnej moci zverenej prevdzkovateovi, alebo tretej strane, ktorej sa daje
poskytn. Sprvu dan a potlanie daovch podvodov, na ely ktorch je vytvoren pred-
metn zoznam, je toti treba povaova za lohy vykonvan vo verejnom zujme v zmysle
tohto ustanovenia. Vntrottny sd vak mus overi, i slovensk orgny, ktor vytvorili tento
zoznam, alebo orgny, ktorm bol uveden zoznam sprstupnen, boli poveren vkonom tch-
to loh slovenskou prvnou pravou. alej mus vntrottny sd overi, i v slade so zsadou
proporcionality bolo vytvorenie predmetnho zoznamu nevyhnutn na vkon loh vo verejnom
zujme, teda najm i vytvorenie zoznamu je opatrenm spsobilm uskutoni sledovan ciele
a i neexistuj in menej obmedzujce prostriedky na dosiahnutie tchto cieov. Zaradenm
konkrtnej osoby na takto zoznam toti dochdza k zsahu do prezumpcie neviny dotknutej
osoby, me djs k pokodeniu jej povesti a pod. Takto zsah me by primeran len vtedy,
ak existuj dostaton dvody na podozrenie, e dotknut osoba fiktvne vykonva riadiace
funkcie v prvnickch osobch, s ktormi bola spojen, a tm nara sprvu dan a potlanie
daovch podvodov.
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE ...... JUDIKATRA 35

Kto by akal jednoznan odpovede Sdneho dvora na to, i je mon vo svetle prva nie
vytvra tak zoznamy, ako je zoznam bielych kon, i je mon podmieni monos poda sdny
opravn prostriedok predchdzajcim vyerpanm opravnch prostriedkov dostupnch pred
vntrottnymi sprvnymi orgnmi a i je mon odmietnu ako dkaz dvern zoznam osb
vytvran orgnmi lenskho ttu za elom sprvy dan a boja proti daovm podvodom,
ktor bol zskan bez shlasu tchto orgnov, ten bude z tohto rozsudku sklaman. Vetko m
v rukch Najvy sd SR, ktor na zklade pokynov Sdneho dvora obsiahnutch v rozsudku
mus prinies odpovede na otzky, ktor si sm poloil.
Je koda, e Najvy sd SR nevenoval potrebn pozornos tvrtej otzke, ktorou chcel zis-
ti, i m v prpade rozporov medzi judikatrou Eurpskeho sdu pre udsk prva a Sdneho
dvora uprednostni judikatru Sdneho dvora. Sdny dvor vyhodnotil tto otzku ako nepr-
pustn, pretoe vntrottny sd neuviedol presn dvody tejto otzky. V kadom prpade ide
o zaujmav otzku, ktor zatia nebola v judikatre Sdneho dvora vslovne rozpracovan.
Mon rieenie naznauje v svojich nvrhoch generlna advoktka Juliane Kokott. Poda nej by
sa v prpade rozporu medzi judikatrou Eurpskeho sdu pre udsk prva a Sdneho dvora,
ktor by signalizoval, e prva poda Charty zodpovedajce prvam garantovanm Dohovorom
o ochrane udskch prv a zkladnch slobd s chrnen slabie ako poda judikatry Eurp-
skeho sdu pre udsk prva, mal vntrottny sd obrti na Sdny dvor, aby zistil, ako sa m
vyklada prvo nie vzhadom na tento rozpor.

Rozhodnutie spracovala: doc. JUDr. Martina Jnokov, Ph.D.

stav medzinrodnho prva
a eurpskeho prva
Prvnickej fakulty UPJ v Koiciach
36 LNKY, TDIE ...... JUDIKATRA
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

Z ROZHODNUTIA NAJVYIEHO SDU R

K nhrade nemajetkovej ujmy

za viacero prebiehajcich
trestnch konan

Ak bol obvinen sthan vo viacerch trestnch konaniach pre skutok obdobnej po-
vahy, avak odlin v asovch svislostiach, nie je tm vylen vznik nemajetkovej
ujmy za kad z takchto konan, ktor nebolo ukonen odsdenm. Mono pri-
svedi nzoru, e s narastajcim potom trestnch konan, ktor sa nsledne konia
zastavenm, resp. oslobodenm spod obaloby, subjektvne prevan trapy narastaj
a je lohou sdu tieto zhodnoti a uri mieru navenia s ohadom na individulne
okolnosti prpadu, pokodenm tvrden a preukzan pecifick ujmu, ktor vznikla
v prinnej svislosti s tmto konanm.
Rozsudok Najvyieho sdu eskej republiky
sp. zn. 30 Cdo/2586/2016 zo da 8. novembra 2016

Dotknut ustanovenia:
zkon . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za kodu spsoben
pri vkone verejnej moci a o zmene niektorch zkonov

alobca sa podanou alobou domhal nhrady nemajetkovej ujmy v celkovej vke 324 660 K
s prsluenstvom za nezkonn vedenie trestnho sthania voi jeho osobe, ktor bolo ukone-
n prvoplatnm zastavenm trestnho sthania. Proti alobcovi bolo da 20. 11. 2011 zaat
trestn sthanie a vznesen obvinenie pre prein neoprvnenho zsahu do prva k domu, bytu
alebo nebytovmu priestoru. Uznesenm sdu zo da 28. 06. 2012 bolo trestn sthanie zasta-
ven z dvodu, e skutok nie je trestnm inom a nie je dvod na postpenie veci. Uveden
rozhodnutie nadobudlo prvoplatnos da 21. 07. 2012. alobca svoju nemajetkov ujmu vyslil
ako sin potu dn trvania trestnho sthania a iastky 1 500 K za kad de.
Sd prvho stupa alobe iastone vyhovel a alobcovi priznal nrok na nhradu nemajet-
kovej ujmy vo vke 10 000 K, v zostvajcej asti uplatnenho nroku rozhodol o zamietnut
aloby.
Mestsk sd v Prahe ako sd odvolac rozsudok sdu prvho stupa zmenil tak, e alobu
v celom rozsahu zamietol. V odvodnen svojho rozhodnutia Mestsk sd v Prahe prisvedil
alobcovi v tom, e je dan zodpovednostn titul alovanho (ttu) z dvodu nezkonnho
vedenia trestnho sthania. Poukzal vak na skutonos, e voi alobcovi u bolo pre obdobn
konanie, len v skorom obdob, veden in trestn sthanie, a to prve v ase, kedy mal alobca
optovne spcha al trestn in. Odvolac sd svoje rozhodnutie zaloil na vahe, e za dan-
ho skutkovho stavu nemono prisvedi alobcovi v tom, e by mu druhm trestnm sthanm
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 LNKY, TDIE ...... JUDIKATRA 37

vznikla nov (alia) nemajetkov ujma, pretoe sbene prebiehajce trestn sthania za to-
ton trestn in mohol alobca v jednom obdob pociova iba ako jednu nemajetkov ujmu,
nie ako ujmu x nsobne vyiu poda potu trestnch sthan, pokia by sa asovo prekrvali.
K odkodneniu nemajetkovej ujmy za prv trestn sthanie u dolo v inom obianskoprvnom
konan. Pokia alobca tvrd, e mu vznikla alia imaterilna ujma, me s iba o ujmu za ob-
dobie od prvoplatnho skonenia prvho trestnho sthania do prvoplatnho skonenia
druhho trestnho sthania, priom sd povaoval za dostaton satisfakciu za toto obdobie
kontatovanie poruenia prva v spojen so zastavenm trestnho konania.
Proti rozsudku odvolacieho sdu podal alobca dovolanie, ktorm iadal napadnut rozsu-
dok odvolacieho sdu zrui a vec mu vrti na alie konanie. alobca neshlasil s vyslovenm
prvnym nzorom odvolacieho sdu a uviedol, e kad z trestnch sthan je odlin a inm
spsobom zaaujce, preto by mu za kad neoprvnene veden trestn sthanie malo patri
samostatn odkodnenie. alobca alej poznamenal, e v civilnom konan, ktor sa zaoberalo
odkodnenm za prv trestn sthanie, nebolo iadnym spsobom zohadnen trestn sthanie,
ktor je predmetom tohto sporu.
Najvy sd eskej republiky povaoval dovolanie alobcu za prpustn a dvodn, pretoe
zviselo od vyrieenia otzky hmotnho prva, ktor dosia Najvy sd eskej republiky v roz-
hodovacej praxi nerieil, a to i za sbene prebiehajce trestn sthanie, ktor nebolo ukonen
odsdenm, patr iba jedno odkodnenie alebo i sa odkoduje kad trestn sthanie zvl.
V odvodnen najvy sd kontatoval, e odvolac sd vo svojom hodnoten veci sprvne
postupoval poda rozhodnutia Rc 122/2012, ktor obsahuje spravidla aplikovaten veobecn
kritria pre posdenie rozsahu nemajetkovej ujmy spsobenej trestnm sthanm, ktor nebolo
ukonen odsudzujcim rozsudkom. Ich aplikciu na dan skutkov okolnosti vak nepovaoval
za priliehav a prvne posdenie za pln, a to najm pokia ide o vplyv niekokch sbene
prebiehajcich trestnch konan na formu a vku satisfakcie, resp. na samotn podstatu nroku,
ktor spova v existencii zretene identifikovatenej nemajetkovej ujmy.
Najvy sd eskej republiky u v rozsudku Rc 92/2006 uviedol, e obvinen, ktor bol trest-
ne sthan pre viac samostatnch skutkov (trestnch inov vo viacinnom sbehu) a prvoplatne
uznan vinnm iba za spchanie niektorch z nich, m zsadne voi ttu prvo na nhradu
kody spovajcej v nkladoch obhajoby v rozsahu zodpovedajcom asti odmeny advokta,
ktor sa vzahuje ku skutkom (trestnm inom), pre ktor nebol obvinen prvoplatne uznan
vinnm. Tento zver, vychdzajci zo zsady terie skutku ako zkladu identity trestnho ko-
nania, ponka poda najvyieho sdu vchodisko aj pre posudzovan vec.
Kad trestn sthanie je (do doby jeho prpadnho zlenia s alm sthanm do jednho
konania) individualizovanm procesom, ktor v sebe zaha mnostvo procesnch konov. V da-
nom prpade bolo proti alobcovi zaat druh trestn konanie aj napriek tomu, e najvy sd
zruil rozhodnutia trestnch sdov oboch intanci v prvom trestnom konan (veden pre zhodn
konanie ako v druhom trestnom konan, len pre skorie obdobie, teda pre odlin skutok).
Najvy sd eskej republiky preto vzhadom na pomery tejto veci vyjadril zver, poda
ktorho ak bol obvinen sthan vo viacerch trestnch konaniach pre skutok obdobnej povahy,
avak odlin v asovch svislostiach, nie je tm vylen vznik nemajetkovej ujmy za kad
z takchto konan.
V okolnostiach posudzovanej veci sa najvy sd nestotonil so zvermi odvolacieho sdu,
poda ktorch alobcovi v dobe pribline jednho mesiaca po ukonen prvho trestnho st-
hania do ukonenia trestnho sthania druhho, nemohla vznikn nemajetkov ujma, pretoe
mohol dvodne predpoklada, e aj druh trestn sthanie bude zastaven. Tato vaha sa poda
najvyieho sdu neopiera o zkonn podklad. Naopak, samotn existencia zkona o zodpo-
vednosti za kodu spsoben pri vkone verejnej moci je odrazom predpokladu, e justcia je
omyln a v innosti ttnych orgnov me dochdza k nesprvnym a chybnm postupom.
Najvy sd eskej republiky alej kontatoval, e nepovauje za priliehav mylienku, aby
kad sbene prebiehajce trestn sthanie malo vytvori podklad pre nsobenie nemajetkovej
ujmy. alobcovi vak mono poda nzoru najvyieho sdu prisvedi v tom, e s narastajcim
potom trestnch konan, ktor sa nsledne konia ich zastavenm, resp. oslobodenm spod
obaloby, subjektvne prevan trapy narastaj a je lohou sdu tieto zhodnoti a uri mieru
navenia s ohadom na individulne okolnosti prpadu, alobcom tvrden a preukzan pe-
cifick ujmu, ktor vznikla v prinnej svislosti s tmto konanm.
38 LNKY, TDIE ...... JUDIKATRA
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

So zreteom na uveden Najvy sd eskej republiky napadnut rozhodnutie odvolacieho

sdu zruil a vec mu vrtil na alie konanie. Odvolaciemu sdu bolo uloen v rmci alieho
konania riadi sa rozsudkom Rc 122/2012 a na zklade kritri pecifikovanch v uvedenom
rozhodnut dsledne posdi nemajetkov ujmu alobcu, ktor vznikla v svislosti so skmanm
trestnm sthanm, zvi psobenie jednotlivch ujem veda seba aj ich vzjomn psobenie
a zhodnoti vsledok v kontexte rozhodnutia o odkodnen prvho trestnho sthania.

Odvodnenie je redakne krten a upravovan a doplnen o odkazy

na citovan ustanovenia pod textom.

Prvnu vetu a rozhodnutie spracovala: JUDr. Zuzana Fabianov, Ph.D.

advoktka

40 A DVOKCIA SAK
Z oktbrovho
zasadnutia
predsednctva SAK
Predsednctvo Slovenskej advoktskej komory zasadalo da
6. oktbra 2017 v Bratislave. Na vod lenovia predsednc-
tva vzali na vedomie informcie o nvrhoch zstupcov SAK
na zaradenie do databzy kandidtov na lenov vberovch
komisi pre vber sudcov a na lena Sdnej rady SR, o stave
legislatvneho procesu k zkonu o ochrane obet trestnch
inov a poverili pracovn skupinu pre veci advoktske kom-
plexne posdi problematiku odmeovania advoktov pri
zastupovan ttu. Vzali na vedomie uznesenie prijat per
rollam, ktorm bola schvlen zmena uznesenia, ktorm sa
stanovuje rozsah a podmienky vzdelvania advoktskych
koncipientov poas vkonu praxe (Vestnk . 50).
Predsednctvo SAK vzalo na vedomie informcie o refe-
rennom registri advoktov a o prprave formulrov na ko-
munikciu so sdmi od 1. janura 2018 s tm, e na minister-
stve spravodlivosti bola vytvoren pracovn skupina, v ktorej
Pta(j)te sa
predsednctva
Je mon vyklada ustanovenia o advoktskej etike
tak, e by bolo konanie advokta, ktorm spochyb-
uje zastpenie advokta protistrany a iada o pre-
ukzanie plnej moci udelenej tomuto advoktovi
klientom, za konanie v rozpore so zsadami vkonu
advokcie?
Advokt by nemal v zmysle zkladnch zsad profesij-
nej etiky poadova od inho advokta preukzanie
psomnho splnomocnenia na zastupovanie svojho
klienta v konkrtnej veci, ak tento advokt vyhlsi, e
prevzal zastupovanie klienta. To neplat v prpadoch,
ak druh advokt zastupuje klienta pri vykonan psom-
nho prvneho konu, alebo ak v tej istej veci urob n-
sledne takto vyhlsenie aj al advokt, alebo ak m
in odvodnen pochybnos o postaven advokta.
V otzke monosti prpadnho disciplinrneho pos-
tihu bude potrebn vychdza z konkrtnych okolnost
prpadu a bude len na zven revznej komisie Sloven-
skej advoktskej komory, ako posdi konkrtnu sa-
nos.
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
m komora svojich zstupcov a tto vec je diskutovan prie-
bene. V tdiu prpravy je formulr aloba/nvrh na zaatie
konania, nvrh na nariadenie neodkladnho zabezpeova-
cieho opatrenia a tzv. in formulr na ostatn elektronick
podania.
V kontexte legislatvnych aktivt lenovia predsednctva
vzali na vedomie informcie o medzirezortnom pripomien-
kovom konan k nvrhu novely zkona o slobodnom prstu-
pe k informcim, o analze subjektov pre extern zpisy do
obchodnho registra a o medzirezortnom pripomienkovom
konan k nvrhu zkona o vkone rozhodnutia o zaisten
majetku, s ktorm je spojen novela Trestnho poriadku. Ide
o nov prvne intitty, ktor zasahuj do platnho prvne-
ho stavu.
Predsednctvo SAK sa zaoberalo problematikou ochra-
ny osobnch dajov v svetle Nariadenia E . 2016/679
o ochrane fyzickch osb pri spracvan osobnch dajov
a o vonom pohybe takchto dajov, ktor sa zane uplato-
va 25. mja 2018. (Analzu Jakuba Berthotyho k tejto veci
uverejujeme na s. 4.) Vzalo na vedomie iados Iniciatvy
za lepiu advokciu o zmenu internho predpisu komory
v svislosti s pracovnmi zmluvami uzatvranmi s advokt-
skymi koncipientmi a poverilo pracovn skupinu pre veci
advoktske njs optimlne a najefektvnejie rieenie pretr-
vvajceho stavu. Schvlilo zmer vyda Zbierku disciplinr-
nych rozhodnut ronk 2016/2017 a shlasilo s poskytnu-
tm ztity Slovenskej advoktskej komory nad 45. medzin-
rodnm lyiarskym kongresom SKILEX 2018.
Predsednctvo komory schvlilo stanovisk s pravami
na zklade diskusie vo veci dopytov svisiacich s vkonom
advokcie a koncipientskej praxe, ktormi sa vopred zaobe-
rala pracovn skupina pre veci advoktske a komisia pre zlu-
itenos vkonu advokcie, resp. koncipientskej praxe s in-
mi povolaniami.
V nadvznosti na informcie odboru vzdelvania leno-
via predsednctva urili termny a miesta konania jesennch
seminrov advoktskych koncipientov v roku 2018.
lenovia predsednctva v rmci rokovania o ekonomic-
kch otzkach rozhodli o predloench iadostiach, vzali
na vedomie prv nvrh rozpotu komory na rok 2018 a za-
oberali sa hromadnou poistnou zmluvou na poistenie zod-
povednosti za kodu vzniknut pri vkone advoktskej in-
nosti. Vzali na vedomie vyhlsenie XV. ronka publikanej
sae Bulletinu slovenskej advokcie a sprvu o medilnych
aktivitch komory v mesiaci september 2017.
Predsednctvo SAK vzalo na vedomie prehad aktvnych
sdnych konan, v ktorch je astnkom Slovensk advokt-
ska komora s osobitnm zameranm na konania v statuso-
vch veciach.
V rmci informci odboru medzinrodnch vzahov le-
novia predsednctva vzali na vedomie sprvu zo zasadnut
orgnov CCBE, informciu o spolonom stanovisku CCBE
k BREXIT-u z pohadu vkonu advoktskeho povolania, infor-
mciu o sprievodnom podujat k Eurpskemu du advok-
tov vo forme sae o najlepiu esej a sae o najzaujmavej-
iu inovciu pre tudentov prva, o prprave stretnutia sused-
bulletin
slovenskej
advokcie 2017 A DVOKCIA SAK 41

skch a spriatelench komr, seminra AIJA, Nemecko-es-
ko-slovenskho advoktskeho fra a konferencie o histrii
advokcie.
Predsednctvo SAK rozhodovalo o iadostiach svisia-
cich s matrikou advoktskych koncipientov, matrikou advo-
ktov a matrikou usadench euroadvoktov, zahraninch
advoktov, spolonost s ruenm obmedzenm, verejnch
obchodnch spolonost a komanditnch spolonost. Oso-
bitne rozhodovalo o nvrhu na vyiarknutie zo zoznamu
advoktov poda 7 ods. 1 psm. d) a o iadosti o zruenie pr-
voplatnho rozhodnutia disciplinrneho sentu.
km

Medzinrodn kongres SKILEX

Pozvnka

Slovensk advoktska komora spolu s partnerskou eskou advoktskou komorou

prevzali ztitu nad

45. ronkom medzinrodnho kongresu pre prvnikov SKILEX

4. 11. marca 2018
v Peci pod Snkou v Krkonoiach

Na kongrese sa kad rok stretvaj astnci z celej Eurpy.

Dosia sa konal v znmych eurpskych lyiarskych strediskch (napr. Chamonix, Are, Maribor), organiztori pevne veria,
e tento rok vzhadom na zvolen destinciu na akcii privtaj v zvenom pote astnkov zo Slovenska a iech.

Ide o podujatie s medzinrodnou tradciou, v budcom roku sa po prv raz presunie do eskej republiky.
Sasou kongresu bude odborn as (program v plnom znen v anglickom jazyku sa nachdza na webovej strnke
www.skilex2018.cz), ako aj portov a spoloensk as. Odborn as sa zameria na problematiku medicie v porte,
na rozhodcovsk konanie v oblasti portu a nhradu kody v svislosti s lyiarskymi razmi.
as prisbili domci a zahranin odbornci, ktor sa tejto problematike dlhodobo venuj.

Organiztor pripravuje v rmci portovej asti zjazdov a beeck preteky.

Preteky sa uskutonia paralelne s kongresom, na ktorom je mon zastni sa cel tde, resp. iba na krat asov sek.

Okrem lyiarskych portovch podujat sa plnuje celodenn vlet na skialpoch na Loun boudu
(s monosou poia si vybavenie na mieste), celoveern snkovanie na osvetlenej trati v Jnskch Lznch
i privtny trning s Filipom Trejbalom, bvalm juniorskm majstrom sveta v slalome.

Na podujatie sa mete registrova prostrednctvom webovej strnky www.skilex2018.cz,

kde njdete aj ostatn informcie, vzhadom na medzinrodn rozmer podujatia v anglickom jazyku.
Termn na doruenie zvznej prihlky je 29. december 2017,
dokedy je garantovan monos rezervcie v Hoteli Horizont priamo v Peci pod Snkou.
Zujemcovia sa mu zastni aj bez ubytovania iba na pretekoch. Ubytovanie v zmluvnom hoteli nie je podmienkou.

V prpade doplujcich otzok prosm kontaktuje:

JUDr. Kateina Strnsk, tel.: +420 222 314 727, katystr@trapl.cz
Mgr. Jakub Uher, AMCA, spol. s r. o., uher@amca.cz
 bulletin
42 A DVOKCIA SAK 2017 slovenskej
advokcie

Slovensk dni prva

Konferencia priniesla iv debatu
o aktulnej legislatve aj filozofii prva
Zaiatkom oktbra sa na tradinom mieste v bratislavskom hoteli Devn uskutonila
dvojdov konferencia Slovensk dni prva. V porad 23. ronk tohto podujatia
Slovenskej advoktskej komory obohatil tento rok beztak mimoriadne bohat
prednkov a vzdelvaciu innos komory. Zatia o na vine inch podujat
sa tento rok kldol draz na isto praktick aktulne otzky spojen najm
s aplikanmi otzkami informatizcie a elektronickho doruovania, oktbrov
vedeck konferencia priniesla prleitos venova sa aj nadasovm otzkam.

Z oblasti obchodnho prva priniesla konferencia sriu
prednok dotkajcich sa tradinch tm ochrany verite-
ov, priom osobitn prednka bola venovan stle relatv-
ne novmu druhu obchodnej spolonosti jednoduchej
spolonosti na akcie.
Pokia ide o trestn prvo, Slovensk advoktska komo-
ra mala zujem oivi diskusiu o mimoriadne vznamnom
a rovnako spornom intitte trestnho prva, tzv. zsade
trikrt a dos. Tto zsada zhmotuje mimoriadne prsne na-
stavenie Trestnho zkona a prina so sebou viacer apli-
kan problmy, no najm otzky o primeranosti trestno-
prvnej represie. Tohtoron slovensk dni prva vytvorili
priestor diskutova o tejto tme aj za aktvnej asti predse-
du trestnoprvneho kolgia Najvyieho sdu Slovenskej
republiky, JUDr. Libora Duu.
Druh de konferencie bol venovan otzkam, ktor pre-
krauj zke ponmanie prvnej vedy a posvaj diskusiu
Zava: JUDr. Ondrej Mulark (modertor 1. da),
JUDr. Juraj Veverka, prof. JUDr. Mria Patakyov, PhD.,
JUDr. Jaroslav Macek a JUDr. Radovan Pala, Ph.D., LL.M.
o princpoch interpretcie prvnych textov do oblasti filozo-
fie a jej vench otzok (philosophia perennis) s osobitnm
drazom na heremeneutick metdy interpretcie prvne-
ho textu v podan prof. JUDr. Mareka teveka, PhD.
Jednoduch akciov spolonos
najmodernej prvok
slovenskho obchodnho prva
Blok venovan obchodnmu prvu otvorila prof. JUDr. M-
ria Patakyov, PhD. praktickou a aktulnou tmou o trans-
formcich obchodnch spolonost a v podobnom duchu
pokraoval JUDr. Jaroslav Macek, predseda Okresnho
sdu v iline s prednkou venovanej astnctvu a prve
veriteov pri zruen obchodnej spolonosti. Aktulnos tejto
tmy potvrdzuje skutonos, e prvna prax signalizuje ma-
svne zneuvanie intittu zruenia obchodnej spolonosti
na zklade rozhodnutia spolonkov, kedy je prostrednc-
tvom fzi obchodnch spolonost obchdzan povinnos.
Ako pripomenul prednajci, eliminova tieto konania m

44 A DVOKCIA SAK
Zava: JUDr. Ondrej Mulark, JUDr. Juraj Veverka, JUDr. Peter amko ml., JUDr. Libor Dua a JUDr. tefan Detvai
za cie novela Obchodnho zkonnka s plnovanou in-
nosou do 1. janura 2018.
Koncepnmi otzkami obchodnho prva sa zaoberal
JUDr. Radovan Pala, PhD., LL.M., v jeho prspevku venova-
nmu jednoduchej spolonosti na akcie. Analzu legislatv-
neho nastavenie tohto stle pomerne novho typu obchod-
nej spolonosti prednajci zasadil do kontextu slovensk-
ho obchodnho prva, ktor neoblo zsadne modernizova-
n de facto od prijatia Obchodnho zkonnka v roku 1991,
o m aj vplyv na pomerne kompromisn nastavenie prv-
nej pravy jednoduchej spolonosti na akcie. Napriek uve-
denmu slovensk prvna prava sa inpiruje aj za hranicami
Slovenskej republiky, o om sved aj as JUDr. Palu na
stretnut pracovnej skupiny prvnych expertov pri poskom
Ministerstve rozvoja, ktor pripravuje znenie vldneho nvr-
hu obdobnej prvnej pravy, priom prve slovensk skse-
nosti boli oznaovan ako jeden z hnacch motorov tamoj-
ej legislatvnej iniciatvy. Nov prvna prava na Slovensku
bola zaman ako hnac motor pre podporu rizikovch
investcii a start-upov. Pre tch, ktor zvauj plusy a mnusy
tejto prvnej formy a neboli na Slovenskch doch prva,
odporame prspevok uverejnen v zbornku.
Trikrt a dos. A dos.
Rovnak odporuenie patr aj tm, ktor sa venuj trestnmu
prvu a vo svojej praxi mali alebo maj klientov, ktorm hroz
postih poda zsady trikrt a dos upravenej v Trestnom z-
kone. Prve tejto zsade bol venovan popoludaj blok
prvho da konferencie. Vznamn prspevok v tejto oblasti
predniesol predseda trestnoprvneho kolgia Najvyieho
sdu SR JUDr. Libor Dua. Jeho polemika o spravodlivosti
a efektvnosti uvedenej zsady priniesla aj mnoh kritick
postrehy, no z asti ilo aj o urit apologetiku tohto inak
spornho intittu trestnho prva. Ako uviedol, pri tejto z-
sade nie je dvod ani na extrmnu chvlu, no ani na extrm-
nu kritiku.
Naopak, jednoznane kriticky sa k tomuto intittu posta-
vil bval predseda Slovenskej advoktskej komory a skse-
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
n trestn obhajca JUDr. tefan Detvai. Popri jednoznanej
kritike sasnej prvnej pravy, analze jej vybranch usta-
noven ako aj prkladov z praxe bol vznamne uiton jeho
poatie tmy z pohadu advokta. Pre prvnu prax bola ui-
ton najm as jeho prezentcie venovanej monostiam
obhajoby v svislosti s aplikovanm zsady trikrt a dos,
v rmci ktorej akcentoval povinnos advokta aj napriek
nevhodnej prvnej prave uplatova prva obhajoby sme-
rujce k eliminovaniu formlneho ukladania trestov.
Podobne vrazne prakticky bola orientovan prednka
JUDr. Petra amka ml. z Krajskho sdu v Bratislave veno-
van uplatneniu zsady trikrt a dos v rmci prvnej pravy
trestu zkazu innosti, ktor obohatil mnohmi prkladmi
zo svojej sudcovskej praxe.
Hermeneutika a filozofick otzky
o interpretcii prva
Zatia o prv de konferencie bol venovan tmam s pria-
mym praktickm dosahom, druh de poskytol as a pries-
tor pre diskusie, ktorch dosahy nevidno na prv pohad. No
v skutonosti prve ony uruj smer v prvnom uvaovan.
vodn prednku doc. Mgr. Ladislava Tkika, PhD.
z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave bolo mo-
n poa aj ako teoretick vod do filozofickej diskusie o lo-
he hermeneutiky v prve. Zameral sa na filozofick odkaz
jednho z najvch filozofov 20. storoia Emanuela Levi-
nasa a nepravdepodobnmu spojeniu jeho filozofickho
odkazu s prvnou vedou.
Sp do oblasti prvnej praxe priviedol diskusiu riadite
Parlamentnho intittu Kancelrie Nrodnej rady Sloven-
skej republiky JUDr. Milan Hods, PhD. prednkou o inter-
pretcii prva a prve Eurpskej nie.
Praktick prepojenie filozofie, osobitne filozofickej her-
meneutiky a jej lohy pri interpretcii prvnych textov prinie-
sol prof. JUDr. Marek tevek, PhD. Zaujmav boli jeho
postrehy najm o odkaze gadamerovskej (Hans Georg Ga-
damer) lnie hermeneutickej metdy, ktor je poda M. tev-
eka aplikovaten ako tzv. recentn objektvny vkladov
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
cie, teda to, o norma znamen, ak m el v sasnosti,
v ase interpretcie. Tento apel prednajci doplnil nzo-
rom, e takzvan subjektvny historick vkladov cie (teda
ako to myslel zkonodarca) prvnych noriem patr histrii.
Tento pohad je cenn aj v svislosti s tm, e prof. tevek
viedol tm odbornkov, ktor pripravili nov kdexy civilnho
prva procesnho, ktor patria k najvznamnejm prvnym
textom vyadujcim sprvnu interpretciu a pouitie. V tom-
to kontexte mono formulova otzku, prpadne poznmku
A DVOKCIA SAK 45
Zava: JUDr. udovt Miinsk, JUDr. Peter trpka, PhD.
(modertor 2. da), doc. Mgr. Ladislav Tkik, PhD.,
JUDr. Milan Hods, PhD. a prof. JUDr. Marek tevek, PhD.
o zaujmavom prelnan, ke sm (spolu)autor prvnej pra-
vy interpretuje vlastn prvny text nie zo subjektvneho
pohadu, ale v rozsahu, akom je to mon, hermeneutickou
metdou zohadujcou objektvny vkladov cie. Drme
palce nielen autorovi, ale aj vetkm ostatnm, ktor prispie-
vaj do tejto dleitej diskusii o metdach interpretcie
prvnych textov. pk
 bulletin
46 A DVOKCIA SAK 2017 slovenskej
advokcie

Stretnutie susednch a spriatelench

advoktskych komr
v Bratislave
Slovensk advoktska komora bola v doch 13. a 14. oktbra 2017
po prv raz organiztorom a hostiteom vznamnho podujatia
s nzvom Stretnutie susednch a spriatelench komr.

Podujatie s dlhoronou tradciou

Stretnutie predstavuje jedinen regionlnu platformu, kto-
r spja advoktske komory raz rone na odbornom a spo-
loenskom podujat na pozvanie jednej z astnckych ko-
mr. Portflio astnkov pozostva z nemecky hovoriacich
najvych zstupcov nrodnch a regionlnych advokt-
skych komr z Nemecka, Rakska, severnho Talianska
a Slovenska. Pozvanie prijali prvkrt i predstavitelia eskej
a maarskej advoktskej komory. Okruh pozvanch zaha
aj Chorvtsko, Slovinsko, vajiarsko a Lichtentajnsko.
Podujatie m dlhodob tradciu, prebieha vdy v nemec-
kom jazyku bez tlmoenia a venuje sa odbornm a praktic-
km tmam, ktor s spojen s vkonom advokcie, vede-
nm advoktskych komr a ochrane zujmov svojich lenov.
Pozvanie na stretnutie do Bratislavy prijalo 30 predstaviteov
zahraninch komr.
V mene Slovenskej advoktskej komory boli poveren z-
astni sa a prednies prspevky lenovia pracovnej skupiny
SAK pre zahranin vzahy zodpovedn za oblas komunik-
cie s nemecky hovoriacimi advoktskymi komorami len
Zstupcovia advoktskych komr Mnchov, Stuttgart,
Norimberg, Sasko, Bamberg, Tbingen, Doln Raksko,
Salzburg, tajersko, Burgenland, Tirolsko, Viede, Raksko,
Verona, Bolzano, Trident, esko a Maarsko.
predsednctva komory JUDr. Karol ika a bval podpred-
seda komory JUDr. Juraj Veverka, ktor sa pravidelne zast-
ovali na minulch ronkoch podujatia.
Vznam regionlnej spoluprce
Posilovanie susedskej a regionlnej spoluprce m pridan
hodnotu oproti globlnej i celoeurpskej spoluprci v tom,
e ponka rieenie vsostne praktickch a aktulnych tm,
ktor sa priamo dotkaj advoktov vetkch zaintereso-
vanch krajn v regine. Ide o vzahy posilnen vzjomnou
histriou, kultrou, spolonmi zkladmi prvneho systmu.
Zrove ide o platformu na nachdzanie spolonch rieen
na spolon problmy. Zahranin vzahy v oblasti advok-
cie predstavuj arnu, kde sa zujmy advoktov stretvaj.
Znalos pozitvnych i negatvnych sksenost zahraninch
komr tak pomha zdokonaova nae vlastn postupy a in-
pirova sa do budcna.
Nemeck a rakske prvne prostredie vdy aiskovo
ovplyvovalo vvoj prva a advokcie na zem Slovenska,
oho svedkami sme v sasnosti a isto budeme aj v budc-
nosti. Spoluprcu s nemecky hovoriacimi komorami a to nie
len na bilaterlnej, ale aj na celoeurpskej rovni povauje
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
Zava: prof. Dr. Michael Enzinger, predseda Viedenskej advo-
ktskej komory, JUDr. Karol ika, len predsednctva SAK
a JUDr. Juraj Veverka, bval podpredseda SAK
Slovensk advoktska komora za vemi dleit, oho dka-
zom je aj dlhoron a vemi aktvne lenstvo Slovenskej ad-
voktskej komory a jej zstupcov na tomto podujat.
Komunikcia, legislatva a dopad
informanch technolgi
Nosnmi tmami stretnutia v Bratislave boli komunikan
stratgie advoktskych komr voi verejnosti i svojim le-
nom, zapojenie advoktskych komr do legislatvneho pro-
cesu, dopad novch informanch technolgi na vkon
advokcie a prepojenie terie a praxe prostrednctvom
spoluprce komr so kolami. Hoci truktra stavovskch
organizci sa v jednotlivch krajinch li, vzvy a problmy,
ktorm jej predstavitelia musia eli s vemi podobn.
Odborn sluba advokta sa devalvuje a klienti hadaj
odpovede najskr na internete, advokti musia eli novm
povinnostiam spojenm s elektronizciou a vysok koly
A DVOKCIA SAK 47
produkuj slabo pripravench uchdzaov o advoktske
povolanie. Advoktske komory a advokti dnes mono viac
ako dosia elia negatvnemu i nesprvnemu vnmaniu ad-
vokcie ako regulovanho povolania. Obania nie celkom
dostatone chpu prnos advokcie ako odbornej sluby
spojenej so zodpovednosou advokta. ttne orgny a in-
titcie E ukladaj advoktom oraz viac povinnost v roz-
pore zo zkladnmi piliermi advokcie.
Tieto aspekty advokcie boli predmetom nrodnch sprv
z jednotlivch zastnench komr a na odbornej asti stret-
nutia na tmy prebehla iv a prnosn diskusia. Advoktske
komory zvauj a implementuj rzne edukan a komuni-
kan opatrenia, ktormi by oslabili i vyvrtili vyie spome-
nut trendy. Zrove sa advoktske komory angauj v pri-
pomienkovan legislatvnych nvrhov, m plnia lohu ochra-
ny zkladnch prv klientov a ochrany advokcie, ktor m
v dnenej podobe nezastupiten miesto v koncepcii prv-
neho ttu. Komory sa venuj edukcii budcich generci
prostrednctvom rznych projektov na zkladnch, stred-
nch i vysokch kolch.
Zver dobr, vetko dobr
astnci podujatia vyjadrili vek spokojnos s priebehom
stretnutia, organizanm zabezpeenm a s vmenou infor-
mci. Zastnen komory s zstancami kontinentlneho
spsobu vkonu advokcie, priom sa jednomysene zhodli
na tom, e ich zka spoluprca na medzinrodnom poli je
zrukou kontinuity takhoto spsobu vkonu advokcie
a pomha chrni zkladn piliere advokcie, ktormi s
sloboda a nezvislos vetkch stavovskch advoktskych
organizci a ich jednotlivch lenov. Stretnutie dalo zklad
ete hlbej a uej spoluprci do budcna a utvrdilo existu-
jcu sie kontaktov v rmci tohto zoskupenia advoktskych
komr.
Mgr. Michaela Chldekov, PhD.
Odbor medzinrodnch vzahov SAK

48 A DVOKCIA SAK
Budcnos je v cloude
vod k prijatm tandardom,
odporaniam a kritrim
softvrovch rieen pre vkon advokcie
Predsednctvo SAK spolu s materilmi, o ktorch bude re
niie, schvlilo aj zastreujci dokument rmcov Strat-
giu SAK pre softvrov rieenia v advokcii.
Tto Stratgia SAK je reakciou SAK na potrebu elektroni-
zcie vkonu advokcie. SAK preto zadefinovala nasledov-
n princpy pre zabezpeenie softvrovch (alej len SW)
rieen pre advoktov, berc do vahy, e na trhu existuj
v zsade dva typy SW krabicov (balkov) SW1 a uniktne
(na mieru it) SW rieenia.2 Z tohto pohadu preto existuj
tri mon rieenia dostupnosti softvru:
1. Advokt si m v zsade sm zabezpeova krabicov
SW rieenia. SAK nenakupuje SW pre advoktov (na-
prklad vo forme hromadnej licencie).
2. SAK me odporui konkrtny krabicov SW, ktor je
dostupn na trhu a garantova slad tohto produktu so
tandardami a odporaniami pre advoktov pri nku-
pe SW a/alebo cloudovho rieenia. Prpadne SAK sa
me spolupodiea na vvoji SW alebo SW rieenia,
ktor bude dostupn advoktom ako produkt, a tento
produkt odporui.
3. SAK proaktvne zadva ponuku na vvoj pecializova-
nch, na mieru itch SW rieen pre advoktov, resp.
pre samotn potreby SAK (teda takho rieenia, ktor
nie je dostupn na trhu). Takto vyvinut SW rieenie by
malo by dostupn len advoktom zo strany SAK, resp.
dodvatea za vopred danch rovnakch podmienok.
Bude lohou SAK si vdy vopred zadefinova, ktor prstup si
pre rieenie konkrtneho problmu zvol. Voba by vak ma-
la by vdy kazuistick, t. j. mala by sa odvja od kritri ako
s nklady, dostupnos softvru, bezpenos, proporcionali-
ta (je lepie, ak SW zabezpe SAK, alebo posta certifikova
dostupn nstroje), a podobne.
Bez ohadu na to, ktor prstup si komora zvol, v prpade,
ak SAK bude akmkovek spsobom spojen s nkupom, v-
vojom alebo odporanm konkrtneho SW, dotknut SW
bude musie spa tandardy a kritri, ktor boli rovnako
schvlen predsednctvom SAK. Advokt bude ma stle
monos zvoli si vlastn rieenie mimo SW odporanho
SAK, avak za takto in rieenie komora neme a nebude
nies akkovek zodpovednos.
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
tandardy a odporania pre advoktov
Nau pozornos upriamme najskr na dokumenty venovan
advoktom a ich softvrovm rieeniam v advoktskej kan-
celrii. truktru tchto dokumentov mono rozdeli na dve
vek skupiny cloudov softvrov rieenie a necloudov
softvrov rieenie. Zkladom pre toto rozlenie je rozdiel
technologick a prvny, predovetkm z hadiska prvnej
zodpovednosti (od zkladnej funknosti rieenia cez bez-
penos komunikcie a zachovanie advoktskeho tajomstva
po zodpovednos za kodu v svislosti s poskytovanm prv-
nych sluieb).
Necloudovm rieenm je rieenie pod vaou kontrolou
na mieste (on premise rieenie). Ide o rieenia, ktor s
nasaden tradinm spsobom. Zskavaj sa servery, nain-
taluj sa operan systmy, ale vetko to funguje medzi va-
imi tyrmi stenami alebo stenami vho dtovho centra.
Mete sa k nemu dosta a mte ho na dosah. Ste zodpoved-
n za zariadenie, aspo do istej miery.
Mete outsourcova sprvu, ale stle zabezpeujete fy-
zick bezpenos, elektrick energiu a rozpoet nkladov
na prevdzku. Mete ma hardvr v klietke v zdieanom
dtovom centre alebo hostingovom zariaden, ale s to stle
hmotn, fyzick aktva, za ktor ste zodpovedn.
Cloudovm rieenm (cloud computing) je dodvanie v-
potovch sluieb, ako s servery, loisk, databzy, siete,
softvr, analytick nstroje at. cez internet (cloud). Spolo-
nosti, ktor ponkaj tieto vpotov sluby sa nazvaj po-
skytovatelia cloudu a obvykle sa za sluby cloud computingu
plat na zklade ich vyuvania obdobne, ako platte ty za
vodu alebo elektrinu.
Cloud computing predstavuje vek posun od tradinho
(necloudovho) poatia IT prostriedkov. Spja sa s nm nie-
koko vhod: znenie nkladov kee cloud computing
eliminuje investin nklady na nkup hardwaru a softwaru,
ty za energiu a nklady na IT pracovnkov spravujcich in-
fratruktru; rchla dostupnos sluieb; vy vkon vaka
zapojeniu viacerch vekch dtovch centier; spoahlivos
v dsledku zlohovania dt, s m svis zabezpeenie konti-
nuity v prpade incidentov. Cloud sa bene vyuva v skro-
m i v prci. Budcnos (nielen pre advoktov) je v cloude.
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
Schvlen materily pre advoktov njdete zverejnen
alej. Ide o:
1. Zkladn dokument pre advoktov tandardy a odpo-
rania pre advoktov pri nkupe softvru a/alebo cloudo-
vch sluieb
Tento dokument je zkladnm vodom do terminolgie,
zaober sa vobou medzi cloudovm a necloudovm riee-
nm. Obsahuje zkladn tandardy a odporania, ktor
mus spa kad rieenie, bez ohadu i funguje na cloude
alebo nie. Nsledne je osobitne venovan pozornos rizikm
a odporaniam pre cloud.
2. Odporania pre advoktov pri pouvan cloudovch
sluieb (checklist)
Dokument osobitne len na cloudov rieenie, vychdza zo
Zkladnho dokumentu. Ako pomcku obsahuje aj check-
list (zoznam kontrolnch otzok), ktor maj pomc advo-
ktovi pri vbere najlepieho dostupnho cloudovho rie-
enia. Dokument zohaduje odporania CCBE ohadom
pouvania cloudu.3
Kritri SAK
Slovensk advokcia je v sasnosti konfrontovan s dvomi
zsadnmi skutonosami, ktor mus v dohadnej dobe rie-
i. Prvou je elektronizcia vkonu povolania advokta, ktor
upa od zauvanch postupov, a mala by procesy zjedno-
dui a sprehadni, pri sasnom znen nkladov. Tomu
vak zodpoved poiadavka dostupnosti takch softvro-
vch nstrojov, ktor by umoovali vyie uveden ciele
elektronizcie splni. Realita je vak tak, e zatia o advo-
kti u dnes musia so sdmi komunikova povinne elektro-
nicky, softvrov nstroje, ktor advokti potrebuj, bu
nie s k dispozcii (napr. konverzia z elektronickej do listinnej
podoby, bezpen loisko elektronickch dokumentov,
tandardy a odporania pre advoktov
pri nkupe softvru
a/alebo cloudovch sluieb
V zujme dodriavania zkladnch povinnost advokta ulo-
ench zkonom o advokcii, predovetkm
povinnosti zachovva mlanlivos o vetkch skutonos-
tiach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom advok-
cie ( 23 zkona o advokcii),
povinnosti chrni a presadzova prva a zujmy klienta,
postupova s odbornou starostlivosou, dodriava pravidl
profesijnej etiky a spracva osobn daje klientov a inch
A DVOKCIA SAK 49
repodpisovanie dokumentov a pod.), alebo s vo vemi ne-
vyhovujcom stave (napr. advokti pouvajci in opera-
n systm ako Windows nemaj nstroj na to, aby mandtny
certifikt mohli pouva, t. j. s plne vylen z vyhotovova-
nia konverzie dokumentov, podvania nvrhov v upomna-
com konan, nvrhov na zaatie exekcie). Zrove dostup-
n SW plne ignoruje mobiln platformy.
Prijat kritria SAK nemaj ambciu odstrni vetky nega-
tva spojen s elektronizciou vkonu advoktskeho povo-
lania za mnoh nedostatky nesie zodpovednos tt ako
zadvate a kontrolr vyvinutho softvru. SAK bude kritria
uplatova a vyhodnocova pri ponukch na kad objedn-
van SW rieenie. elom tchto kritri je:
1. vyhn sa chybm, ktor rob tt pri vvoji softvru,
2. stanovi zkladn pravidl pre vvojrov softvru zalo-
en na multiplatformovosti (Windows, macOS, linux)
a mobilite (android, iOS) tak, aby advokt nebol ob-
medzovan len preto, e nepouva Windows a zro-
ve mohol pouva aj smartfny a tablety,
3. reflektova prsne podmienky na uchovvanie klient-
skych dt v cloude, t. j. na vzdialenom loisku mimo
dispozcie advokta,
4. stanovi zkladn kritri pre vyhodnocovanie splne-
nia tchto tandardov,
5. zadefinova tandardy pre advoktov, ktor sa rozhod-
n vyuva in softvr ako ten, ktor odporu SAK.
Poznmky
1 Tento sa dodva vo finlnej funknosti bez monosti jej roziro-
vania pri dodvke. Typicky si objednvate kupuje licenciu na
jeho pouvanie, ale neobjednva si jeho pecifick konfigur-
ciu.
2 V tomto prpade si zkaznk kupuje od dodvatea vvoj unikt-
neho diela, resp. jeho asti, poda vlastnho zadania.
3 Odporania CCBE boli publikovan v mimoriadnom sle
Bulletinu slovenskej advokcie 2017, s. 50 a 55.
fyzickch osb v rozsahu nevyhnutnom na ely vkonu po-
volania ( 18 zkona o advokcii),
Slovensk advoktska komora prijala nasledovn tandar-
dy a odporania pre advoktov pri nkupe softvru (SW)
a/alebo cloudovch sluieb.
Tieto tandardy a odporania vychdzaj zo zkona
. 586/2003 Z. z. o advokcii v znen neskorch predpisov,
Advoktskeho poriadku, Usmernenia CCBE pre advoktov

50 A DVOKCIA SAK
tkajce sa vyuvania cloudovch sluieb, dokumentov
Practice Note on Cloud computing z roku 2014 vydanho
Advoktskou komorou Anglicka a Walesu,1 Cloud comput-
ing, law firms and risk z roku 2013 vydanho Regulanm
radom solicitorov,2 Cloud computing checklist v. 2.0 z mja
2017 vydanho Advoktskou komorou Britskej Kolumbie,
Kanada,3 Cloud Computing Guidelines for Lawyers z jna
2017 vydanho Advoktskou komorou Novho Zlandu,4
Guidelines for the Use of Cloud Computing in Law Practice
z roku 2011 vydan Americkou advoktskou komorou,5 pra-
vidiel pouvania cloudu advoktmi v jednotlivch ttoch
USA,6 a Legal Ethics in a Digital World 2014 15 vydanho Ka-
nadskou Advoktskou komorou.7
Vlastn softvr (necloudov rieenie)
alebo cloud?
Advokt sa predovetkm mus rozhodn, i vyuije clou-
dov sluby alebo nakpi vlastn softvr, ktor bude spuste-
n a daje ukladan na jeho vlastnch serveroch (potai)
pod jeho kontrolou (teda necloudov rieenie).
Bliie informcie o tom, o je to cloud, druhy a kategrie
cloudovch sluieb spracoval americk Nrodn intitt pre
tandardy a technolgie (National Institute of Standards and
Technology NIST).8
Zkladn rozdiel medzi vlastnm SW (IT rieenm) a clou-
dom z hadiska sledovanho ciea je v miere rizika pre bez-
penos uloench dajov a pre plnenie povinnost advok-
ta vo vzahu predovetkm ku klientovi.
Cloudov rieenia prinaj viacer vhody, medzi inmi
najm flexibilitu a znenie nkladov, ale na druhej strane
tu existuje riziko bezpenosti a kontroly. Pri vlastnom SW
(IT rieen) m advokt pln sprvu a kontrolu nad svojimi
dajmi. Pri cloudovch rieeniach zvyuje riziko vstup tretej
osoby poskytovatea sluby a strata priamej kontroly ad-
vokta nad uloenmi dajmi. Uveden vak v iadnom pr- ni advoktovi ich vykonvanie. Pri cloudovom rieen by ad-
pade neznamen, e cloudov rieenia nie s vhodn pre
advoktsku prax. Pre obe rieenia plat, e mus by zabezpe-
en dostaton rove ochrany bezpenosti dajov pred
zranitenosou a tokmi.
Nech u sa advokt rozhodne pre ktorkovek softvro-
v rieenie, mono zhrn nasledovn zkladn tandardy
a odporania, ktor je vhodn zvi pre nkupom SW
a/alebo sluby.
tandardy
1. Dodriavanie bezpenostnch opatren
Pred nkupom softvrovho vybavenia kancelrie je potreb-
n venova pozornos tomu, aby zvolen rieenie umoo-
valo prija a udriava zkladn bezpenostn opatrenia.
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
Bez ohadu na to, i ide o cloudov alebo necloudov riee-
nie, advokt by mal prija minimlne nasledovn opatrenia:
A. Primeran fyzick (zmky, sledovac software, alarmy,
apod.), organizan (bezpenostn politiky, kolenia,
a pod.) a technick (firewall, softvr pre detekciu to-
kov (IDS), anti-virus/anti-malware softvr) opatrenia
na ochranu dajov
B. Vntorn predpisy na pouvanie technolgi (PC, no-
tebooky, smart zariadenia, vlastn zariadenia a pod.)
C. kolenie pre advoktov, advoktskych koncipientov
a inch zamestnancov na pouvanie primeranch
technolgi.
D. Opatrenia na zachovanie integrity dajov (monitoro-
vanie integrity dajov, ktor zska a s ktormi pracuje,
naprklad prostrednctvom pouvania elektronickho
podpisu, porovnania metadt,9 zlohovanm dajov
pre obnovu pokodench dajov)
E. Pouvanie dostatonch hesiel, inch obmedzen pr-
stupu a autentifikanch protokolov, vrtane pouitia
ifrovania dajov (ochrana pred nikom, zachytenm,
alebo odpovanm komunikcie)
F. Zabezpeenie ochrany dajov poas cestovania (po-
uitie ifrovania dajov a komunikcie, komunikcia
cez bezpen VPN sie, uloenie dajov na pevn disk
alebo USB k nemus by vhodn vzhadom na hra-
nin kontroly a monos prehliadania/zabavenia)
G. Spoahliv zlikvidovanie dajov (len pouitie funkcie
zmaza/delete nie je dostaton, pretoe sbor i daj
mono zska. Aj ke najbezpenejm spsobom je
fyzick znienie mdia, na ktorom sa daje nachdza-
j, na trhu existuje softvr pre bezpen zmazanie s-
borov.)
H. Prijatie a implementcia plnu reakcie na bezpenost-
n incident
V prpade vyuvania cloudovch sluieb mus vyie uvede-
n opatrenia spa poskytovate tchto sluieb, resp. umo-
vokt mal zvi aj tieto alie bezpenostn opatrenia:
I. ifrovanie dajov v rmci prenosu dajov na loisko
a na loisku. K ukladanm dajom, osobitne dajom
o klientoch neme ma prstup tretia osoba. Poskyto-
vate sluby len v nevyhnutnom rozsahu odvodne-
nom plnenm zmluvnch povinnost.
II. Povinnos poskytovate sluby informova advokta
o naruen integrity dajov a akomkovek bezpenost-
nom incidente u poskytovatea, a ak protokoly/postu-
py poskytovate pouva.
III. Poskytovate sluieb mus aplikova a zabezpei po-
rovnaten reim ochrany dajov, ako je platn v Slo-
venskej republike, resp. E, v prpade ak s daje ulo-
en i spracovvan v inom ako lenskom tte (v-
nimky mu plati pri ttoch, ktorch rove ochrany
bola vslovne uznan/vyhlsen za porovnaten)
IV. Exitov monosti. Advokt mus by relne schopn
bulletin
slovenskej
advokcie 2017 A DVOKCIA SAK 51

v krtkom ase bezpene zlikvidova uloen daje
a ahko ich prenies k inmu (novmu) poskytovate-
ovi
V. Poskytovate sluieb by mal by pravidelne auditovan
tretm subjektom, i spa aktulne podmienky posky-
tovania sluieb (aspo v slade s ISO normou ISO/IEC
27001:2013).
2. Zhodnotenie rizika
a prijatie primeranch opatren
Advokt si mus vyhodnoti riziko z hadiska druhu informci
(daje o zamestnancoch, o trestnch inoch, veobecn ad-
voktske archvy a pod.) a posdenm rovne ochrannho
opatrenia, ktor by malo by prijat. Certifikty vydan uzn-
vanmi audtormi informanch technolgi mu sli ako
vhodn kritrium hodnotenia (napr. ISO/IEC 27001:2013).
Tam, kde sa d, by mal advokt tie zhodnoti spoahlivos
vlastnch bezpenostnch tandardov. Uveden sa me
tka priamo rozhodnutia i a ak tak ktor druhy dajov by
mohli by uloen prostrednctvom cloudovej sluby. V pr-
pade ak advokt zvauje cloudov sluby mal by zhodnoti
monosti a podmienky obnovy dajov v prpade zlyhania
poskytovatea cloudovej sluby. Obnova dajov, dostupnos
sluby, s kritick v zujme kontinuity poskytovania prv-
nych sluieb. Treba tie uvies, e rzne druhy cloudovch
sluieb, mu so sebou nies aj rznu rove rizika a zodpo-
vednosti. Advokt by si mal v konenom zmysle po zhod-
noten rizk porovna svoj sasn IT systm, a zhodnoti i
daje bud uloen bezpenejie u dveryhodnho posky-
tovatea sluby, alebo nie.
3. Preverenie poskytovatea/dodvatea vopred
(due diligence)
i u pjde o cloudov alebo necloudov rieenie, mus ho
poskytova dveryhodn poskytovate/dodvate, s ktorm
sa spja o mono najmenej rizk. Pokia ide o poskytovate-
ov cloudovch sluieb, s to v zsade dve skupiny, a to verej-
n alebo skromn cloud. Verejn ponka sluby, ktor m-
e vyui ktokovek, zatia o skromn cloud je prostredie
vo vlastnctve a/alebo pod kontrolou jednho subjektu ale-
bo malej skupiny subjektov. Pouitie verejnho cloudu nie je
automaticky nevhodn pod podmienkou, e advokt pred-
bene vyhodnotil riziko v svislosti s poskytovateom, bez-
penosou loiska dajov a ustanoveniami dohody o rozsa-
hu/rovni poskytovanch sluieb, a advokt ho prijme. V pr-
pade verejnch poskytovateov cloudovch sluieb vak je
riziko spravidla vyie v porovnan so skromnm poskyto-
vateom.
Pred uzavretm zmluvy by si mal advokt ako konen
uvate overi: [a] sksenosti, [b] poves, [c] pecializciu,
[d] sdlo a prevdzku poskytovatea/dodvatea.
Nezvisle od toho by mal advokt overi nasledovn:
[a] solventnos, spoahlivos, vlastnctvo a kapitlov prime-
ranos poskytovatea/dodvatea, [b] potencilny konflikt
zujmov, [c] riziko zneuitia uchovvanch informci,
[d] presn miesto, kde sa nachdzaj severy, v prpade clou-
dovch sluieb, [e] v rmci svojich monost fyzick a elek-
tronick bezpenos serverov a dtovho centra, v ktorom
s umiestnen, v prpade cloudovch sluieb [f] platn ob-
ianskoprvnu, trestnoprvnu a verejnoprvnu pravu, ak
ide o poskytovatea/dodvatea so sdlom mimo zemia Slo-
venska.
4. tandardn zmluvn podmienky
V zmluve o dodan SW rieenia alebo cloudovch sluieb
by mal advokt dohodn nasledovn tandardn zmluvn
podmienky:
Veobecn
1. pecifikcia tovaru/sluby,
2. osobitn ustanovenie vyhlsenia a zruky poskyto-
vatea pre podporu dodriavania advoktskeho tajom-
stva a ochrany osobnch dajov
3. termny/lehoty na opravu vd a odstrnenie porch,
4. zmluvn pokuty za neplnenie alebo omekanie,
5. zmeny poiadaviek na tovar/slubu,
6. povinnos poskytovatea sluby adaptova systm v s-
lade s legislatvnymi zmenami,
7. vylenie subdodvateov (resp. len s predchdzaj-
cim shlasom advokta),
8. licencie, najm ubezpeenie, e softvr, ktor posky-
tovate pouva, m nleit osvedenie,
9. vlastnctvo uloench dajov a vlun prvo na pr-
stup k nim,
10. dohody na ochranu osobnch dajov, najm s oha-
dom na poiadavky stanoven zkonom o ochrane
osobnch dajov (najm zmluva so sprostredkovate-
om o spracvan osobnch dajov poda 8 zkona
. 122/2013 Z. z. o ochrane osobnch dajov v plat-
nom znen) a Nariadenm EP a Rady (E) 2016/679
o ochrane fyzickch osb pri spracvan osobnch
dajov (najm lnky 27 a 28),
11. bezpenostn opatrenia a zodpovednos,
12. povinnos neposkytn informcie,
13. technick dokumentcia, dokumentcia postupov
a dokumentcia uvatea/sprvcu systmu,
14. poistenie, pravideln audit, zruky, zvzky, nhrada
kody,
15. ukonenie zmluvy,
16. medicia/zmierovanie,
17. rozhodn prvo Slovenskej republiky a sdna prvo-
moc sdov Slovenskej republiky (nevyluuje sa roz-
hodcovsk doloka).
Osobitne pri cloudovch slubch
18. rozsah sluby,
19. dostupnos systmu (help desk 24/7, urenie zodpo-
vednch osb),
20. monitoring a vykazovanie (reporting),
21. prvo na kontrolu a audit, vrtane hodnotenia tan-
dardov,
22. zlon systm, pohotovostn pln na obnovu,
23. ustanovenie o vhradnch (autorskch) prvach advo-

52 A DVOKCIA SAK
kta k jeho/jej dajom (dielam), resp. dajom (dielam)
tretch osb (najm klientov) a vhradnom prstupe
advokta k ukladanm dajom,
24. ustanovenie o priamom a bezpodmiennom prstupe
k zdrojovmu kdu softvru,
25. ustanovenie o schove softvru (escrow) pre prpad
platobnej alebo inej neschopnosti, vrtane prpadu
poruenia zmluvy, poskytovatea cloudovej sluby,
ktor ohrozuje riadne a vasn poskytovanie prvnych
sluieb, resp. vkon advokcie,
26. umiestnenie serverov (datacentier) v rmci SR, EHP
alebo mimo EHP, ak repektuj eurpske tandardy
prva na skromie a dvernos informci/zsady ml-
anlivosti,
27. ustanovenia o ukonen poskytovania sluby a o riade-
n vstupu, vrtane prenosu a bezpenho vmazu
dajov.
5. Informovanie a shlas klienta
Transparentnos prvnych sluieb vyaduje, aby advokt
zvil informovanie budcich klientov o skutonosti, e jeho
advoktska kancelria vyuva cloudov sluby (resp. aj exis-
tujcich klientov pri prechode na cloudov slubu). Zahrnu-
tie informcie do veobecnch podmienok zmluvy o posky-
tovan prvnych sluieb odporame najm v prpade, ak
advoktska kancelria vyuva cloudov sluby poskytovate-
a na serveroch umiestnench v inej jurisdikcii. V tchto pr-
padoch by bolo vhodn, aby advokt zskal informovan s-
hlas klienta pred tm, ako ulo jeho dta na takto servery.
Odporania
Advokt by mal zvi uzatvorenie poistenia na pokrytie
rizk, akmi s napr. naruenia dajov, strata dajov, nemo-
nos poskytovania prvnych sluieb.
Advokt by mal porovna cloudov sluby s existujcimi
a alternatvnymi slubami, aby najlepie uril, i s sluby
vhodn.
Ak poskytovate sluieb/dodvate vyluuje zmluvne
svoju zodpovednos alebo plni povinnos ktor mu uklad
zkon, advokt by tto slubu/tovar mal odmietnu.
Advokti by mali vytvori systm sprvy (manament)
zznamov a zdokumentova svoje rozhodnutia v svislosti
s vberom poskytovatea/dodvatea. Dokumentovanie
rozhodnut o nleitej starostlivosti me poskytn dleit guidelines-eng.pdf
dkazy, v prpade ak djde k narueniu intergrity dajov.
Zvte potencilne prnosy skromnho cloudu pre kri-
tick a citliv daje.
daje, ktor advokt uklad a spracovva mu ma na
zklade vyhodnotenie rizika, rzne rovne rizika bezpe-
nosti. Advokt sa preto me rozhodn, e citliv (kritick)
daje, i daje s vysokm rizikom bud uloen inm spso-
bom ako daje s nzkym rizikom.
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
V kadom prpade je dleit, aby bol proces ukladania
dajov jasne nastaven.
Vypracujte pln obnovy po havrii v prpade vypnutia i
odpojenia poskytovatea cloudu. Pravidelne zlohujte vet-
ky sbory a zznamy. Ulote zlon sbory do bezpenost-
nho trezoru.
Ak s sbory klienta uloen elektronicky, vetky kov
dokumenty a kov udalosti v sbore musia by schopn
sa vytlai na poiadanie v zrozumitenom formte (alebo
vyexportova do prijatenho formtu, napr. PDF) a k dispo-
zcii aspo 10 rokov od dtumu ukonenia poskytovania
prvnych sluieb.
Pred vberom cloudovho rieenia by mal advokt prejs
kontroln zoznam checklist (prloha). Tento zoznam me
zrove sli na preukzanie splnenia vyie uvedench
tandardov.
Slovensk advoktska komora striktne neodpora
advoktom pouva pri vkone advokcie e-maily
alebo ukladacie sluby poskytujce bezplatn cloudov
sluby, ktor nie s bezpen, ukladaj daje na mies-
tach, ktor nezaruuj poadovan ochranu osobnch
dajov (mimo EHP), a s terom hackerov a malwaru (ide
naprklad o slubu Gmail, Google Drive, Hotmail alebo
OneDrive, iCloud i Dropbox). Zamestnanci musia by
riadne pouen o tom, e maj zakzan pri vkone pra-
covnch loh pouva vlastn e-maily alebo ukladacie
sluby poda predchdzajcej vety.
Poznmky
1 Dostupn na: www.lawsociety.org.uk/support-services/advice
/practice-notes/cloud-computing/
2 Dostupn na: www.sra.org.uk/documents/solicitors/freedom-
in-practice/cloud-computing-law-firms-risk.pdf
3 Dostupn na: www.lawsociety.bc.ca/Website/media/Shared/
docs/practice/resources/checklist-cloud.pdf
4 Dostupn na: http//myold.lawsociety.org.nz/in-practice/
practice-briefings/Cloud-Computing.pdf
5 Dostupn na: http://apps.americanbar.org/dch/
thedl.cfm?filename=/EP024500/relatedresources/
cloudcomputingguidelines05.30.2011.pdf
6 Webov strnka Americkej advoktskej komory (The American
Bar Association) www.americanbar.org/groups/departments_
offices/legal_technology_resources/resources/charts_fyis/
cloud-ethics-chart.html#AZ
7 Dostupn na: www.cba.org/getattachment/Sections/
Ethics-and-Professional-Responsibility-Committee/Resources/
Resources/2015/Legal-Ethics-in-a-Digital-World/
8 W. Jansen, T. Grance: Guidelines on Security and Privacy in
Public Cloud Computing, NIST, Special Publication 800-144,
December 2011, Dostupn na: http://nvlpubs.nist.gov/
nistpubs/Legacy/SP/nistspecialpublication800-144.pdf
9 Metadta s jednoducho povedan daje o dajoch. Napr-
klad v prpade dokumentov, ide o daje o prostriedku ktorm
boli daje vytvoren, el dajov, as a dtum vytvorenia, autor
dajov, umiestnenie v potaovej sieti, kde boli daje vytvore-
n, pouit tandardy, vekos sboru, at.
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
Odporania pre advoktov
pri pouvan cloudovch sluieb
V zujme dodriavania zkladnch povinnost advokta ulo-
ench zkonom o advokcii, predovetkm
povinnosti zachovva mlanlivos o vetkch skutonos-
tiach, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom advok-
cie ( 23 zkona o advokcii),
povinnosti chrni a presadzova prva a zujmy klienta,
postupova s odbornou starostlivosou, dodriava pravidl
profesijnej etiky a spracva osobn daje klientov a inch
fyzickch osb v rozsahu nevyhnutnom na ely vkonu
povolania ( 18 zkona o advokcii).
Slovensk advoktska komora prijala nasledovn odpora-
nia pre advoktov pri nkupe a pouvan cloudovch slu-
ieb, ktor vychdzaj zo zkladnho dokumentu SAK
o tandardoch a odporaniach pre SW a cloud.
Pri vbere cloudovho rieenia by advokt mal zvi nasle-
dovn poiadavky, ktor by mal zahrn do zmluvnch pod-
mienok s poskytovateom sluby:
1. Zvte potencilne prnosy skromnho cloudu pre
kritick a citliv daje.
2. Advokt by mal porovna cloudov sluby s existujci-
mi a alternatvnymi slubami, aby najlepie uril, i s
sluby vhodn.
3. Preverenie poskytovatea/dodvatea vopred (due dili-
gence)
Pred uzavretm zmluvy by si mal advokt ako konen
uvate overi: [a] sksenosti, [b] poves, [c] peciali-
zciu, [d] sdlo, prevdzku poskytovatea/dodvatea.
Nezvisle od toho by mal advokt overi nasledovn:
[a] solventnos, spoahlivos, vlastnctvo a kapitlov
primeranos poskytovatea/dodvatea, [b] potencil-
ny konflikt zujmov, [c] riziko zneuitia uchovvanch
informci, [d] presn miesto, kde sa nachdzaj seve-
ry (datacentr), [e] v rmci svojich monost fyzick
a elektronick bezpenos serverov a dtovho cent-
ra, v ktorom s umiestnen, v prpade cloudovch slu-
ieb [f] platn obianskoprvnu, trestnoprvnu a verej-
noprvnu pravu ak ide o poskytovatea/dodvatea
so sdlom mimo zemia SR.
4. Zmluva s poskytovateom by mala okrem veobecnch
podmienok obsahova osobitne dohodnut 1) rozsah
sluby, 2) dostupnos systmu (help desk 24/7, ure-
nie zodpovednch osb), 3) vyhlsenia a zruky po-
skytovatea pre podporu dodriavania advoktskeho
tajomstva, neruenho vkonu advokcie a ochrany
osobnch dajov, 4) monitoring a vykazovanie (repor-
A DVOKCIA SAK 53
ting), 5) prvo na kontrolu a audit, vrtane hodnotenia
tandardov, 6) zlon systm, pohotovostn pln na
obnovu, 7) ustanovenie o vhradnch (autorskch)
prvach advokta, resp. tretch osb (najm klientov)
a vhradnom prstupe advokta k ukladanm dajom,
8) ustanovenie o priamom prstupe advokta k zdrojo-
vmu kdu softvru, 9) ustanovenie o schove softv-
ru (zdrojovho kdu a zdrojovho materilu) (escrow)
pre prpad platobnej alebo inej neschopnosti, vrtane
prpadu poruenia zmluvy, poskytovatea cloudovej
sluby, ktor ohrozuje riadne a vasn poskytovanie
prvnych sluieb, resp. vkon advokcie, 10) umiest-
nenie serverov (datacentier), 11) ustanovenia o ukon-
en poskytovania sluby a o riaden vstupu, vrtane
prenosu a bezpenho vmazu dajov.
5. Ak poskytovate sluieb/dodvate vyluuje zmluvne
svoju zodpovednos alebo plni povinnos ktor mu
uklad zkon, advokt by tto slubu/tovar mal od-
mietnu.
6. ifrovanie dajov v rmci prenosu dajov na loisko
a na loisku. K ukladanm dajom, osobitne dajom
o klientoch neme ma prstup tretia osoba. Poskyto-
vate sluby len v nevyhnutnom rozsahu odvodne-
nom plnenm zmluvnch povinnost.
7. Povinnos poskytovate sluby informova advokta
o naruen integrity dajov a akomkovek bezpenost-
nom incidente u poskytovatea, a ak protokoly/postu-
py poskytovate pouva.
8. Poskytovate sluieb mus aplikova a zabezpei po-
rovnaten reim ochrany dajov, ako je platn v Slo-
venskej republike, resp. E, v prpade ak s daje ulo-
en i spracovvan v inom ako lenskom tte/t-
toch (vnimky mu plati pri ttoch, ktorch rove
ochrany bola vslovne uznan/vyhlsen za porovna-
ten). Toto sa tka umiestnenia losk (datacentier).
Za tmto elom je potrebn venova osobitn pozor-
nos dodraniu zkona o ochrane osobnch dajov
(najm zmluva so sprostredkovateom o spracvan
osobnch dajov poda 8 zkona . 122/2013 Z. z.
o ochrane osobnch dajov v platnom znen) a Naria-
denia EP a Rady (E) 2016/679 o ochrane fyzickch
osb pri spracvan osobnch dajov (najm lnky
27 a 28).
9. Poskytovate sluieb by mal by pravidelne auditovan
tretm subjektom, i spa aktulne podmienky posky-
tovania sluieb (aspo v slade s ISO normou ISO/IEC
27001:2013).

54 A DVOKCIA SAK
10. Advokt by mal zvi uzatvorenie poistenia na pokry-
tie rizk, akmi s naprklad naruenia dajov, strata
dajov, nemonos poskytovania prvnych sluieb.
11. Advokti by mali vytvori systm sprvy (manament)
zznamov a zdokumentova svoje rozhodnutia v svis-
losti s vberom poskytovatea/dodvatea. Dokumen-
tovanie rozhodnut o nleitej starostlivosti me po-
skytn dleit dkazy, v prpade ak djde k narue-
niu integrity dajov.
12. Advoktovi mus patri vkon vhradnch (autorskch)
prv k jeho dajom (dielam), resp. dajom (dielam)
tretch osb (najm klientov) a advokt mus ma v-
hradn prstup k ukladanm dajom,
13. Advokt by mal ma priamy bezpodmienen prstup
k zdrojovmu kdu softvru,
14. Advokt si me dohodn schovu softvru (zdrojo-
vho kdu a zdrojovho materilu) (escrow) pre pr-
pad platobnej alebo inej neschopnosti, vrtane prpa-
du poruenia zmluvy, poskytovatea cloudovej sluby,
ktor ohrozuje riadne a vasn poskytovanie prvnych
sluieb, resp. vkon advokcie,
15. Vypracujte pln obnovy po havrii v prpade vypnutia
i odpojenia poskytovatea cloudu. Pravidelne zlo-
hujte vetky sbory a zznamy. Ulote zlon sbory covnch loh pouva vlastn e-maily alebo ukladacie
do bezpenostnho trezoru.
PRLOHA CLOUD CHECKLIST
I. Bezpenos a manament rizk
ete poui svoj ifrovac nstroj na ochranu dajov
1. Pretajte si zmluvu s poskytovateom cloudu.
2. Pretajte si SLA (dohoda o rovni sluieb)
poskytovatea cloudu.
3. Postupuj sa v SLA prva duevnho vlastnctva
a / alebo vlastncke prva k dajom?
4. Poskytuje poskytovate sluieb sluby aj pre inch
advoktov, prpadne in prvnick profesie?
5. Ide o slubu vyvinut/ponkan pecificky
pre advoktov?
6. Boli identifikovan pecifick rizik pri pouvan
konkrtneho cloud poskytovatea / aplikcie ?
7. Mal poskytovate cloudu bezpenostn incidenty
v minulosti? Ak no, ste spokojn s reakciou
poskytovatea cloudu na poruenia bezpenosti?
8. Ako citliv s daje, ktor navrhujete umiestni
do cloudu?
9. S vae daje agregovan a anonymizovan/pseudo-
nymizovan?
10. Uchovvate kpie dajov u tretej dveryhodnej
osoby/loiska (inej ako poskytovate cloud sluby)?
11. Porovnvali ste skromn v. verejn cloud?
12. Uvaujete o presune kritickho systmu do cloudu?
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
16. Exitov monosti. Advokt mus by relne schopn
v krtkom ase bezpene zlikvidova uloen daje
a ahko ich prenies k inmu (novmu) poskytovate-
ovi.
17. Ak s sbory klienta uloen elektronicky, vetky k-
ov dokumenty a kov udalosti v sbore musia by
schopn sa vytlai na poiadanie v zrozumitenom
formte (alebo vyexportova do prijatenho formtu,
napr. PDF) a k dispozcii aspo 10 rokov od dtumu
ukonenia poskytovania prvnych sluieb.
18. Pred vberom poskytovatea cloudovho rieenia by
mal advokt prejs kontroln zoznam checklist (prlo-
ha).
Slovensk advoktska komora striktne neodpora
advoktom pouva pri vkone advokcie e-maily
alebo ukladacie sluby poskytujce bezplatn cloudov
sluby, ktor nie s bezpen, ukladaj daje na mies-
tach, ktor nezaruuj poadovan ochranu osobnch
dajov (mimo EHP), a s terom hackerov a malwaru (ide
naprklad o slubu Gmail, Google Drive, Hotmail alebo
OneDrive, iCloud i Dropbox). Zamestnanci musia by
riadne pouen o tom, e maj zakzan pri vkone pra-
sluby poda predchdzajcej vety.
13. Ak vae daje nie s uloen v ifrovanej forme, m-
v cloudovej slube?
14. Mete si udriava loklnu zlohu dajov?
15. Ak no, me daje exportova do inho produktu
a obnovi vetky vzahy medzi dajmi?
16. Kto je vo vaej firme zodpovedn za bezpenos da-
jov? M poskytovate cloudu kontakt na tto osobu
pre prpad odstraovania problmov?
17. S sankcie adekvtne v prpade: poruenia dajov,
povinnost odkodnenia a zlyhania dostupnosti
sluieb?
18. Ak certifikty/normy zskala/spa sluba poskyto-
vatea (napr. ISO/IEC 27001:2013)?
19. Ak monosti mte na vykonanie auditu alebo nazre-
tie do auditov vkonnosti poskytovatea cloudu?
20. Pouva poskytovate cloud sm cloudov sluby
(clouds of clouds)?
21. Je poskytovate cloudu zodpovedn za subdodvate-
ov?
22. Mte pln obnovy po havrii / pln kontinuity
prevdzky?
23. S zlohy uloen v bezpenom a protipoiarnom
mieste?
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
II. Ochrana osobnch dajov
12. Ak je rozhodn prvo pre SLA?
1. Mte prijat opatrenia ochrany osobnch dajov a je
zaman cloudov sluba v slade s vaimi pravidla-
mi ochrany osobnch dajov?
2. Kde s umiestnen servery poskytovatea cloud?
3. S servery/datacentr umiestnen na viacerch mies-
tach/ttoch?
4. Kto m prstup k vaim dajom?
5. Ak je jazyk, zruky alebo vyjadrenia od poskytovatea
cloud, pokia ide o bezpenos vaich dajov?
6. Prvne predpisy akho ttu sa vzahuj na vae daje?
7. Ktor metda ifrovania sa vzahuje na daje?
8. M poskytovate cloudu prstup k vaim dajom
a/alebo metadtam? Ak no, za akm elom?
9. Je dvernos informci vho klienta primerane
chrnen?
10. Zvili ste vytvorenie skromnho cloudu pre citliv
daje alebo daje, ktor nemu opusti Slovensk
republiku, resp. EHP?
11. Ak s poiadavky na oznmenie o naruen zo strany
poskytovatea cloudu?
III. Due diligence
9. M poskytovate aspo tri typy zabezpeenia:
1. Ak s vae lohy a zodpovednosti (v zvislosti od
zodpovednosti poskytovatea cloudu) po presunut do
cloudu?
2. Mete ukoni slubu?
Za ak nklady alebo pokuty alebo za akch pod-
mienok?
o ak djde k narueniu bezpenosti alebo ochrany
osobnch dajov?
o ak nie s splnen zvzky vkonu alebo spoahli-
vosti?
o ak djde k vznamnm zmenm v podmienkach
cloudovej sluby?
3. S vae daje k dispozcii po ukonen? Ako dlho?
V akom formte?
4. Je poskytovate cloudu povinn poskytn sinnos
pri prechode dajov, ak je sluba ukonen?
5. Mu by vae daje odstrnen od poskytovatea
cloudu v prpade ukonenia, tak aby dolo k odstrne-
niu vetkch stp po dajoch advokta?
6. Porovnal ste produkt v cloude s alternatvnymi aplik-
ciami (bez cloudu)?
7. Ak s vhody alebo nevhody kadho z nich?
8. Mte prstup k zdrojovmu kdu poskytovatea cloudu
(prostrednctvom dohody o escrow alebo inak)?
9. Vyluuje poskytovate sluieb zmluvne svoju zodpo-
vednos alebo plni povinnos ktor mu uklad zkon?
10. Zvili ste, i je mon vytvori systm na sprvu z-
znamov, ktor by zhromaoval vetky zznamy zalo-
en na cloude a bez cloudu poda klienta na bezpe-
nom mieste?
A DVOKCIA SAK 55
11. S elektronick zznamy uchovan najmenej 10 rokov?
13. Porovnvali ste cenu cloudovej sluby s alternatvami
bez cloud?
14. Me poskytovate cloudu prerui prstup k vaim
dajom v prpade nezaplatenia poplatkov alebo
z inch dvodov?
IV. IT svislosti
1. Integruje sa cloudov aplikcia s ostatnmi kancelr-
skymi systmami?
2. Existuj vhody prce pri prechode do cloudu?
3. Je systm k dispozcii 24 hodn denne 7 dn v tdni?
4. Mte dostaton rchlos pripojenia na spustenie
aplikcie cloud s prijatenm vkonom?
5. Vyskali ste systm poas prevdzky vetkch ostat-
nch systmov?
6. Ak je maximlna rchlos pripojenia, ku ktorej mte
prstup?
7. Me systm zvldnu poiadavky na zvenie kapaci-
ty?
8. Mete zni kapacitu (za ak cenu), ak sa vae potre-
by znia?
Zabezpeenie zaloen na spolonosti (detekcia
a prevencia naruenia, spamov a vrusov filtre at.)
Zabezpeenie prstupu (zaloen na totonosti
alebo oprvnen osoby v kancelrii)
Zabezpeenie zaloen na prenose (napr. virtulna
privtna sie alebo VPN, Secure Socket Layer alebo
SSL tunelovanie alebo ifrovanie)
10. Ako a kedy funguje Help Desk?
11. Ak s zlon systmy poskytovatea cloudu?
Kde sa nachdzaj? Znamen to problmy vzhadom
na podmienky uloenia dajov?
12. Je poskytovate cloudovho zariadenia povinn vs
upozorni, ak zmen poskytovateov zlohovania?
13. Ako asto zlohuj svoje daje?
14. Ak opatrenia rob poskytovate pre prpad zlyhania
systmu?
15. V akom formte s vae daje uloen?
16. Zvldnete existenciu hybridnho prostredia
(as cloud, as nie)?
17. Je mon vytlai elektronick zznamy na poiadanie?
(Alebo exportova do formtu PDF?) Mu sa sprstup-
ni metadta tkajce sa elektronickch zznamov?
18. Pre vetky zznamy zaznamenva systm dtum
vytvorenia, pravy a dtumy vykonania tchto prav?
19. Zachovva systm vetky metadta tkajce sa
elektronickch dokumentov?
20. Zabezpeili ste, e poskytovate cloudu podporuje
vae povinnosti advokta, v slade so zkonom o ad-
vokcii?
56 A DVOKCIA ...... SAK
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

Z DISCIPLINRNYCH ROZHODNUT SAK

Povinnos advokta
vyjadri sa k obsahu sanosti
na vzvu komory

Advokt, ktor sa na zklade vzvy SAK, aby sa vyjadril k sanosti klienta, sa k tejto
sanosti bezodkladne nevyjadr, dopa sa disciplinrneho previnenia poda 56
ods. 1 zkona o advokcii, pretoe takmto konanm poruuje povinnosti mu uloen
v 28 ods. 4 zkona o advokcii.

Rozhodnutie II. odvolacieho disc. sentu SAK z 10. novembra 2016,

sp. zn. II. ODS-11/16:1681/2015

Rozhodnutie VI. disciplinrneho sentu SAK z 19. aprla 2016,

sp. zn. DS VI.-6/16:1681/2015

Dotknut ustanovenia: Poda 57 ods. 5 zkona o advokcii bola disciplinrne

28 ods. 4 zkona . 586/2003 Z. z. o advokcii obvinenmu advoktovi uloen povinnos zaplati na et
a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. SAK paulne nklady disciplinrneho konania vo vke
o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) 405 eur v lehote do 15 dn odo da prvoplatnosti tohto
v platnom znen rozhodnutia.

Rozhodnutm VI. disciplinrneho sentu SAK z 19. apr-
la 2016, sp. zn. DS VI.-6/16:1681/2015 v spojen s rozhodnu-
tm II. odvolacieho disciplinrneho sentu SAK z 10. novem-
bra 2016, sp. zn. II. ODS-11/16:1681/2015 bol disciplinrne
obvinen advokt
uznan za vinnho
z disciplinrneho previnenia poda 56 ods. 1 zkona o ad-
vokcii, pretoe zavinene zvanm spsobom poruil po-
vinnosti advokta poda 28 ods. 4 zkona o advokcii,
tm, e
na vzvu SAK zo da 29. 6. 2015, ktor mu bola doruen
30. 6. 2015, aby sa vyjadril k sanostiam klienta A. B. zo da
9. 6. 2015, sa bezodkladne nevyjadril,
za o mu bolo uloen
poda 56 ods. 2 psm. d) zkona o advokcii disciplinr-
ne opatrenie pozastavenie vkonu advokcie na es
mesiacov.
Z odvodnenia:
Da 20. 1. 2016 podal predseda Revznej komisie SAK
na podklade sanosti saovatea A. B. nvrh na zaatie dis-
ciplinrneho konania proti disciplinrne obvinenmu pre sku-
tok uveden vo vrokovej asti tohto rozhodnutia z dvodu
poruenia 28 ods. 4 zkona o advokcii.
V rmci nvrhu na zaatie disciplinrneho konania proti dis-
ciplinrne obvinenmu Revzna komisia SAK (alej RK SAK)
uviedla, e SAK bola da 9. 6. 2015 doruen sanos sao-
vatea A. B., ktor vo svojej sanosti uviedol, medzi inm aj to,
e da 27. 5. 2002 uzavrel s disciplinrne obvinenm zmluvu
o poskytovan prvnych sluieb vo veci majetkovho vyspo-
riadania pozemkov, priom disciplinrne obvinen prevzal
od klienta zlohu vo vke 10 000 Sk, priom disciplinrne
obvinen neustle po niekoko rokov ubezpeoval saova-
tea, e vo veci kon a vec vybavuje, priom ke sa saova-
te doadoval vytovania, disciplinrne obvinen prestal so
saovateom komunikova, zaal sa mu vyhba a odmie-
tal aj telefonick spojenie s klientom. Disciplinrne obvinen
prevzat peniaze ako zlohu klientovi nevrtil, vo veci zjav-
ne nekonal a informcie o spsobe vybavovania prvnej veci
58 A DVOKCIA ...... SAK
klientovi nepodval, na zklade oho sa saovate rozhodol
poda sanos na disciplinrne obvinenho.
Disciplinrne obvinen nsledne da 30. 6. 2015 prevzal
vzvu SAK, aby sa vyjadril k obsahu sanosti a predloil pr-
slun spisov dokumentciu, na ktor vak disciplinrne obvi-
nen nereagoval, m poda nzoru RK SAK poruil zvanm
spsobom 28 ods. 4 zkona o advokcii, priom zrove
poruil aj 18 zkona o advokcii a 6 a 13 Advoktskeho
poriadku SAK, vo vzahu ku ktorm je vak skutok premlan,
hoci poruovanie prvnych predpisov naalej trv.
Okrem uvedenho RK SAK poukzala na skutonos, e
je voi disciplinrne obvinenmu vedench viacero discip-
linrnych konan a to: . 18/2011:3165/2010, kde mu poda
56 ods. 2 psm. c) zkona o advokcii bolo uloen discip-
linrne opatrenie, a to pean pokuta vo vke 654,40 eur;
. 54/2014:3121/2013 za obdobn skutok prevzatia zlohy
na zastupovanie a nereagovanie na sanos a nevykona-
nie prslunch prvnych sluieb, kde mu bolo uloen dis-
ciplinrne opatrenie pean pokuta vo vke 1 500 eur;
. 104/2014:1371/2014 za obdobn skutok, kde mu bolo
uloen disciplinrne opatrenie pean pokuta vo vke
1 500 eur, ktor disciplinrne rozhodnutie nie je do da po-
dania nvrhu na zaatie disciplinrneho konania prvoplat-
n. Okrem uvedench konan je voi disciplinrne obvine-
nmu veden disciplinrne konanie . 103/923/2015, ktor
vak ete nie je ukonen, priom vo vetkch evidovanch
prpadoch disciplinrne obvinenho ide o pecilnu recid-
vu prevzatia finannch prostriedkov od klientov a nsledn
nevytovanie tchto prostriedkov a neposkytnutie prvnych
sluieb, na financovanie ktorch klienti zloili zlohy. Z tch-
to dvodov RK SAK navrhla, aby bolo disciplinrne obvi-
nenmu uloen disciplinrne opatrenie poda 56 ods. 2
psm. d) zkona o advokcii.
Rozhodnutm VI. disciplinrneho sentu SAK z 19. apr-
la 2016, sp. zn. DS VI.-6/16:1681/2015 bol disciplinrne ob-
vinen na zklade vyie uvedenho nvrhu uznan za vin-
nho z disciplinrneho previnenia, za o mu bolo uloen
disciplinrne opatrenie pozastavenie vkonu advokcie
na jeden rok poda 56 ods. 2 psm. d) zkona o advokcii.
Tomuto rozhodnutiu predchdzalo pojednvanie discip-
linrneho sentu da 19. 4. 2016, na ktorom sa disciplinrne
obvinen nezastnil aj napriek riadnemu dorueniu pred-
volania, nakoko svoju as ospravedlnil z dvodu ochore-
nia e-mailom zo da 19. 4. 2016, ktor bol doruen SAK
o 8:29 hod., avak v rmci e-mailu nedoloil iadne lekrske
potvrdenie o jeho pracovnej neschopnosti, preto disciplinr-
ny sent v slade s 18 ods. 7 Disciplinrneho poriadku SAK
pojednval v neprtomnosti disciplinrne obvinenho.
Po preskman predloench dkazov, ktormi bol predo-
vetkm obsah sanostnho spisu a zoznam disciplinrnych
konan, ktor boli veden a ktor aktulne prebiehaj vo veci
disciplinrne obvinenho, disciplinrny sent SAK dospel
k zveru, e bolo dokzan, e sa skutok stal tak a v takom
rozsahu, ako bol formulovan predsedom RK SAK, nakoko
bolo preukzan, e disciplinrne obvinen na vzvu SAK
zo da 29. 6. 2015, ktor mu bola doruen 30. 6. 2015, aby
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie
sa vyjadril k sanostiam klienta A. B. zo da 9. 6. 2015, sa
bezodkladne nevyjadril, m dolo k porueniu 28 ods. 4
zkona o advokcii.
V svislosti s poruenm vyie uvedenej povinnosti vypl-
vajcej z 28 ods. 4 zkona o advokcii disciplinrny sent
povaoval za potrebn zdrazni, e disciplinrne obvinen
nereagoval ani na vzvu RK SAK na vyjadrenie k obsahu n-
vrhu na zaatie disciplinrneho konania zo da 20. 1. 2016,
a to aj napriek tomu, e vzvu prevzal da 1. 2. 2016, o
preukazuje doruenka z disciplinrneho spisu. Aj vzhadom
na dosia prebiehajce disciplinrne konania oznaen RK
SAK v rmci nvrhu na zaatie disciplinrneho konania zo
da 20. 1. 2016, mal disciplinrny sent za to, e disciplinr-
ne obvinen opakovane zvanm spsobom poruuje ad-
voktske predpisy, zsady advoktskej etiky a nerepektuje
zkladn princpy, na ktorch je zaloen vkon advoktske-
ho povolania.
S prihliadnutm na dosia veden disciplinrne konania
voi disciplinrne obvinenmu, ktorch predmetom bol sku-
tok poruenia povinnosti vyplvajcej z 28 ods. 4 zkona
o advokcii, ako aj poruenie povinnost advokta uprave-
nch v 6 a 13 Advoktskeho poriadku, za o boli discipli-
nrne obvinenmu uloen disciplinrne opatrenia pea-
n pokuty, mal disciplinrny sent za to, e dosia uloen
tresty neplnili vo vzahu k disciplinrne obvinenmu preven-
tvnu a vchovn funkciu, ak by mali disciplinrne opatrenia
primrne plni, a teda disciplinrne obvinenho neodradili
od pchania alch disciplinrnych previnen, i u vo vza-
hu k samotnm klientom alebo priamo vo vzahu k SAK.
Z postoja disciplinrne obvinenho, resp. z jeho dlhodo-
bho a opakovanho ignorovania vziev SAK, ako aj RK SAK
je nesporn, e disciplinrne obvinen aj napriek predolm
uloenm disciplinrnym opatreniam peanm pokutm
naalej nerepektuje advoktske predpisy a princpy advo-
ktskej etiky, z oho je nesporn, e dosia uloen pea-
n pokuty neplnili voi disciplinrne obvinenmu ani pre-
ventvnu a ani vchovn funkciu. Z uvedenho dvodu mal
disciplinrny sent za to, e pre zachovanie preventvnej
a vchovnej funkcie disciplinrneho konania je nevyhnutn
uloi disciplinrne obvinenmu tak disciplinrne opatre-
nie, ktor bude spsobil zabezpei zachovanie tchto jeho
funkci, teda pozastavenie vkonu advokcie na jeden rok.
Proti tomuto rozhodnutiu podal disciplinrne obvine-
n odvolanie, v ktorom ako odvolac dvod uviedol 36
psm. b) a c) Disciplinrneho poriadku SAK, teda, e sa v dis-
ciplinrnom konan nedodral postup uren zkonom o ad-
vokcii a disciplinrnym poriadkom, a e disciplinrny sent
nezistil skutkov stav dostatonm spsobom. V tomto od-
volan iadal, aby bolo prvostupov rozhodnutie zruen
a aby odvolac disciplinrny sent vrtil vec na nov konanie
a rozhodnutie.
Na pojednvan odvolacieho disciplinrneho sentu da
10. 11. 2016 disciplinrne obvinen tvrdil, e k veci sa vyjadril
mailom da 19. 4. 2016, ku ktormu priloil lekrske potvr-
denie o tom, e sa na pojednvan neme zastni. alej
uviedol, e sa s klientom dohodol, e vezme sanos sp,
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017 A DVOKCIA ...... SAK 59

vec ukonil ete v roku 2002 a e vrtil aj zlohu. utoval,

e sa dopustil tohto previnenia, advoktom je dlh dobu, Charta zkladnch prv
k sanosti sa nevyjadril preto, lebo si myslel, e saovate
zoberie sanos sp.
Eurpskej nie
Odvolac sent posdil odvolacie dvody uveden v od- v konaniach
volan disciplinrne obvinenho a rozhodol tak, e o sa tka pred orgnmi sdnej ochrany
samotnho skutku, odvolanie nie je dvodn. o sa tka jeho
ospravedlnenia z neasti na pojednvan da 19. 4. 2016
v Slovenskej republike
disciplinrny sent sprvne postupoval v zmysle 18 ods. 7
Disciplinrneho poriadku SAK, lebo disciplinrne obvine-
n nepripojil k ospravedlneniu lekrske potvrdenie a ani sa
vas neospravedlnil, preto tto jeho nmietku odmietol ako
nedvodn.
o sa tka alej nmietky uvedenej v odvolan, e dis-
ciplinrny sent nezistil skutkov stav dostatonm spso-
bom, tto nmietku vyhodnotil disciplinrny sent tak isto
ako nedvodn, nakoko skutone bolo dkazmi preuk-
zan, ktor s sasou spisu, najm to, e sa disciplinrne
obvinen sa dopustil spchania skutku tak, ako je uveden
vo vrokovej asti rozhodnutia. Disciplinrne obvinen ani
spchanie samotnho skutku nepoprel. Poruenie jeho po-
vinnosti uvedenej v 28 ods. 4 zkona o advokcii mu bolo
znme. Zarajce je, e disciplinrne obvinen nereagoval Kniha autorskho kolektvu pod vedenm J. Mazka
ani na vzvu RK SAK ohadom vyjadrenia sa k obsahu nvrhu a M. Jnokovej je k dispozcii ZADARMO.
na zaatie disciplinrneho konania zo da 20. 1. 2016, a to V prpade zujmu kontaktujte e-mailom na adrese:
aj napriek tomu, e vzvu prevzal da 1. 2. 2016, o preuka- darina.stracinova@sak.sk alebo ondrisova@sak.sk.
zuje doruenka z disciplinrneho spisu.
Pri posudzovan primeranosti disciplinrneho opatrenia,
ktor bolo uloen disciplinrne obvinenmu, z hadiska krit-
ri uvedench v 56 ods. 4 zkona o advokcii, a to na rozsah
a povahu poruenej povinnosti, na spsob konania, nsledok ADVOKTI DAVISTI
a mieru zavinenia dospel odvolac sent k nzoru, e uloe- Vladimr Clementis,
n disciplinrne opatrenie, najm vzhadom na jeho dku je
neprimeran dlh. Je pravdou, e disciplinrne obvinen sa Jn Ponian, Daniel Okli
v pomerne krtkom ase dopustil viacerch totonch discip-
linrnych previnen, na o sprvne poukzal I. stupov se-
nt, avak vzhadom na skutonos, e disciplinrne obvinen
od poiatku vkonu advoktskej praxe dlh dobu (20 rokov)
a do r. 2010 nebol disciplinrne potrestan, odvolac sent
mal za to, e aj kratie disciplinrne opatrenie, a to pozasta-
venie vkonu advokcie na dobu es mesiacov spln svoj
el a z hadiska individulnej aj generlnej prevencie a je
dostatonm postihom pre disciplinrne obvinenho.
Z tchto dvodov odvolac disciplinrny sent odvolanm Slovensk advoktska
napadnut rozhodnutie zmenil vo vroku o uloen discipli- komora vydala v rmci
nrneho opatrenia tak, e disciplinrne obvinenmu uklad svojej edinej innosti
poda 56 ods. 2 psm. d) zkona o advokcii disciplinrne zameranej na vznam-
opatrenie pozastavenie vkonu advokcie na dobu es me- n osobnosti sloven-
siacov a v ostatnch vrokoch toto rozhodnutie ako vecne skho kultrneho ivota z radov advoktov knihu
sprvne potvrdil. JUDr. Petra Kerecmana, autora, ktor u niekoko
rokov mapuje histriu slovenskej advokcie. Roz-
Rozhodnutie je redakne krten, upravovan a doplnen
siahla publikcia (460 strn) s bohatm obrazovm
o odkazy na citovan ustanovenia pod textom.
materilom je k dispozcii ZADARMO.
V prpade zujmu kontaktujte e-mailom na adrese:
Prvnu vetu a rozhodnutie spracovala darina.stracinova@sak.sk alebo ondrisova@sak.sk.
Mgr. Tatiana Fritikov, advoktka

60 A DVOKCIA ZAHRANIIE
Z aktulneho diania
na eurpskej a medzinrodnej rovni
CCBE
CCBE Rada advoktskych komr Eurpy (Conseil des Bar-
reaux Europens) je organizcia zdruujca advoktske ko-
mory z 32 krajn a alch 13 pridruench a pozorovateskch
krajn. Zastupuje tak zujmy vye jednho milina eurp-
skych advoktov. Pravidelne vystupuje v mene svojich lenov
na rovni Eurpskej nie, vypracovva stanovisk, tdie,
zapja sa do projektov a chrni zkladn piliere advokcie.
Slovensk advoktska komora je jej plnohodnotnm lenom.
15. septembra 2017 sa konalo zasadnutie Stleho vboru
CCBE v Bruseli. V mene Slovenskej advoktskej komory sa
zastnili vedci delegcie CCBE Mgr. Michal Buek, len
delegcie a Vboru CCBE pre trestn prvo JUDr. Ondrej
Laciak, PhD. a informan pracovnka delegcie Mgr. Mi-
chaela Chldekov, PhD. Obsahom zasadnutia boli okrem
inho nasledovn tmy:
Eurpsky dohovor o povolan advokta
Delegcie prijali Stanovisko CCBE k prprave Dohovoru Ra-
dy Eurpy o povolan advokta. CCBE v stanovisku podporu-
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
je prpravu Dohovoru o povolan advokta z nasledovnch
dvodov: 1) advokti zastvaj pecifick lohu pri realiz-
cii princpov prvneho ttu a ochrane prv osb, no zro-
ve 2) s predmetom tlaku zo strany vkonnej aj legislatvnej
moci, 3) existujce Odporanie Rady Eurpy Rec(2000)21
nie je dostatone efektvnym nstrojom a urit prva advo-
ktov by si zaslili ochranu na rovni zvznho dohovoru.
CCBE odpora pri tvorbe obsahu dohovoru vychdza
z Odporania (2000)21 a zamera sa najm na zsadu
mlanlivosti, na vymedzenie pojmu advokt (okruh osb, na
ktor sa dohovor bude vzahova). S cieom zabrni duplici-
te niektor princpy zakotven v odporan CCBE navrhuje
zahrn do preambuly, in rozvies do hbky. Dohovor na to,
aby bol efektvny, nevyhnutne potrebuje zodpovedajci me-
chanizmus na vymhanie povinnost ttov. Ten by mal by
jednoduch, rchly a verejn odpora sa forma sanost
adresovanch Parlamentnmu zhromadeniu Rady Eurpy
a systm vrone pripravovanch nrodnch sprv. Posk
delegti poukzali na to, e politick situcia v ich krajine je
dkazom, e nezvislos advokcie nie je samozrejmosou
a nie je nedotknuten zo strany vkonnej moci.
Automatick vmena informci v oblasti dan
CCBE vypracovala pripomienky k nvrhu smernice Rady,
ktorou sa men smernica 2011/16/E, pokia ide o povinn
automatick vmenu informci v oblasti dan v svislosti
s cezhraninmi opatreniami podliehajcimi oznamovaniu.
Eurpska komisia zverejnila v jni 2017 nvrh tkajci sa
oznamovacch povinnost daovch poradcov (vrtane ad-
voktov) ide o tvrd pravidl smerujce k transparentnosti
innosti, odvodnen Panamskm kandlom. Smernica sa
tka len cezhraninch prpadov. Okrem objasnenia zmyslu
zsady mlanlivosti, CCBE vo svojich pripomienkach k nvr-
hu zdrazuje, e nie je mon rovnako nazera na leglne
daov niky a neleglne daov niky, ktor Eurpska ko-
misia kladie na rovnak rove a bojuje svojimi nvrhmi
proti obom. Preto poaduje leglne daov niky z celho
textu vypusti. alej poaduj zmeni ustanovenia tak, aby
zamestnanci neboli povaovan za sprostredkovateov, resp.
aby sa predilo dulnemu vyvodzovaniu zodpovednosti aj
voi prvnickej osobe, aj voi zamestnancom. Okrem toho,
navrhovan prvny predpis obsahuje zoznam aspektov
a prvkov transakci, ktor s vraznm nznakom vyhba-
nia sa daovm povinnostiam alebo zneuvania. Tieto as-
pekty a prvky sa oznauj ako charakteristick znaky a po-

62 A DVOKCIA ZAHRANIIE
stauje, e opatrenie spad do rozsahu psobnosti o i len
jednho z nich, aby sa povaovalo za opatrenie, ktor sa m
oznmi daovm orgnom. CCBE navrhuje viacer pravy
tohto novho systmu.
Prehlsenie CCBE o zsade mlanlivosti
Da 15. septembra 2017 CCBE zverejnila stanovisko k zsa-
de mlanlivosti prijat delegciami na septembrovom zasad-
nut stleho vboru. Delegcie CCBE s si vedom skuto-
nosti, e advokt bva asto stotoovan so svojm klien-
tom a na eurpskej i nrodnej rovni s tendencie uloi ad-
voktom povinnos zverejova daje i u v rmci kontroly
agresvneho daovho plnovania, boja proti praniu pina-
vch peaz i protiteroristickch opatren. CCBE pripomna,
e zsada mlanlivosti nesli na ochranu advokta, ale je
jednou zo zkladnch zsad vkonu advokcie, ktorej zmys-
lom je vytvori prostredie, kde vldne dvera medzi advok-
tom a klientom, aby zkladn prva klienta a jeho obhajoba
mohla by plnohodnotne realizovan. V opanom prpade
dochdza k narueniu pilierov prvneho ttu a prva na
spravodliv proces.
Eurpsky de advoktov
IV. Eurpsky de advoktov sa tento rok slvi da 25. oktb-
ra, ktor je zrove Eurpskym dom spravodlivosti. Tmou
je technolgia a budcnos advokcie. Naprie Eurpou sa
tak bud dia podujatia, ktorch leitmotvom bude mylien-
ka, e povolanie advokta sa vyvja a digitlna transformcia
pri zachovan tradinch pilierov advokcie m potencil
obohati vzah medzi obanmi a advoktmi. CCBE pripravila
sprievodcu IV. Eurpskym dom advokcie, ktor mete
njs na www.ccbe.eu/actions/european-lawyers-day/. Ob-
sahom s viacer zamyslenia na tmu e-volcie advoktov
z pohadu budcnosti profesie i z pohadu vvoja technol-
gie. Njdete tu zoznam lnkov i odkazov na podujatia i
inovcie.
Konferencia o vzdelvan advoktov v Bruseli
CCBE pozva na prv konferenciu o odbornom vzdelvan
advoktov, ktor sa bude kona 14. decembra 2017 v Bruseli.
Konferencia je uren pre poskytovateov odbornho vzde-
lvania a advoktske komory. astnci sa mu tei na
praktick workshopy, predstavenie novch inovatvnych
metd a osvedench postupov vzdelvania v jednotlivch
eurpskych krajinch. Konferencia bude prebieha v anglic-
kom jazyku a je bez poplatku. Viac informci o podujat
njdete na www.ccbe.eu/actions/evenements/.
Rada Eurpy
Advokti a medicia
Komisia Rady Eurpy pre efektvnos sdnictva (CEPEJ) si
stanovila za cie zlepi implementciu ustanoven o medi-
cii v lenskch krajinch a obrtila sa na Radu advoktskych
komr Eurpy (CCBE) so iadosou o pomoc pri vypracova-
n usmernen pre advoktov. 22 expertov na mediciu vrta-
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
ne slovenskej advoktky a meditorky JUDr. Beaty Swanovej
sa zapojilo do projektu na bze dobrovonosti. Poda lenov
pracovnej skupiny ide okrem praktickch usmernen pre ad-
voktov aj o to, aby advokti neboli vnman ako prekka
medicie.
Program HELP: seminr pre budcich ttorov
Vzdelvac program HELP (Human Rights Education for
Legal Professionals) je zameran na podporu vzdelvania
advoktov, sudcov a prokurtorov cestou vytvrania kurzov
na e-vzdelvacej platforme v o najvom pote cudzch
jazykov. Raz rone sa kon seminr na vykolenie budcich
ttorov, ktor pomocou vzdelvacej platformy mu realizo-
va ditann on-line kurzy. Da 21. a 22. septembra 2017
mal monos zastni sa seminra advokt JUDr. Miroslav
Chlpala, PhD. Poda jeho slov seminr bol pripraven profe-
sionlne a vemi efektvne. Prednatelia seminra boli reno-
movan odbornci zo zahraninch univerzt, vedenia Rady
Eurpy a sudca ESP. Seminr bol rozdelen do dvoch dn
s plnohodnotnm celodennm programom. Seminr bol
vemi komplexn: poskytol podrobn informcie o organizcii
programu, o metodolgii vedenia kurzov, praktick trning
pouvania e-vzdelvacej platformy, diskusiu so sudcom ESP,
prezentcie osvedench postupov aktvnych ttorov, zada-
nie lohy na vypracovanie v systme e-vzdelvacej platformy.
Program HELP je sofistikovan program, ktor prina zauj-
mav obsah s vysokou pridanou hodnotou pre advoktov.
Je realizovan hybridnm modelom kontaktnho a ditann-
ho vzdelvania v danom asovom rmci. Pre ttora je preto
nevyhnutn disponova dostatonmi vedomosami a zna-
losami v konkrtnej oblasti prva v kombincii s uvateskou
schopnosou pre ovldanie e-vzdelvacej platformy. Po jed-
noduchej registrcii na http://help.elearning.ext.coe.int/
mete kedykovek absolvova kurzy v podobe interaktv-
nych prezentci v niekokch jazykoch vo vlastnej rii.
ECBA
ECBA Eurpska komora obhajcov (European Criminal Bar
Association) je nezvisl organizcia zdruujca obhajcov
z krajn Rady Eurpy. Jej hlavnm cieom je presadzova dodr-
iavanie zkladnch prv podozrivch, obvinench a ods-
dench osb. ECBA sli na udriavanie kontaktov, vyhad-
vanie kolegov v zahrani, sprstupnenie relevantnch doku-
mentov a sprostredkovanie odbornej rady lenom. Slovensk
advoktska komora nie je kolektvnym lenom ECBA.
Eurpsky zatkac rozkaz
Pri prleitosti 20. vroia ECBA bola vydan aktualizovan
verzia knihy How to Defend a European Arrest Warrant Case,
ktor si mono zadarmo stiahnu na http://handbook.ecba-
eaw.org/. Ide o prruku, ktor bola pripraven pre potreby
obhajcov a aktualizovan k mesiacu oktber 2017.
Jesenn konferencia ECBA
Da 6. a 7. oktbra 2017 sa konala v Palma de Mallorca tra-
din jesenn konferencia ECBA. Nosnou tmou bolo
bulletin
slovenskej
advokcie 2017 A DVOKCIA ZAHRANIIE 63

Vyetrovanie a sthanie sasn vzvy v Eurpe a budce

vzvy v Eurpskej nii: minimlne tandardy v rmci sdneho
konania. Ilo o jubilejn konferenciu pri prleitosti 20. vro-
OBJEDNVKA
ia zaloenia ECBA. Prednky a diskusia tkali eurpskeho Bulletinu slovenskej advokcie
vyetrovacieho prkazu, vyetrovania daovch podvodov,
boja proti praniu pinavch peaz i novho plnu uplato-
na rok 2018
vania alch procesnch zruk v rmci E. Na konferencii sa
zastnil podpredseda SAK JUDr. Ondrej Laciak, PhD., kto- Odberate:
r je zrove lenom poradnho vboru ECBA.

Deklarcia ECBA k situcii v Posku

Na jesennej konferencii ECBA da 6. oktbra 2017 vystpila
posk advoktka Dominika Stpiska-Duch, ktor opsala
stav rozpadu nezvislho sdnictva a prvneho ttu v Po- IO:
sku. V reakcii na jej prhovor predsednctvo ECBA rozhodlo
DI:
o prijat verejnho vyhlsenia, v ktorom vyjadr obavy z ak-
tulneho vvoja situcie v Posku. I DPH:

slo tu:
AIJA
Adresa, na ktor maj by posielan vtlaky:
AIJA Medzinrodn asocicia mladch advoktov (Asso-
ciation internationale des jeunes avocats) je celosvetov
asocicia mladch prvnikov vo veku do 45 rokov. Venuje sa
organizovaniu seminrov a vronch stretnut zameranch
na vmenu know-how, ponka prednky nielen na prvnick
tmy svoje nezastupiten miesto maj otzky osobnho
rozvoja, soft skills a manamentu advoktskej kancelrie. Zvzne si objednvame ............ vtlakov Bulletinu slovenskej
Slovensk advoktska komora je kolektvnym lenom AIJA. advokcie v roku 2018 (vyjde 10 fyzickch sel). Shlasme
s podmienkami odberu uvedenmi na tejto objednvke.
Vyuite kolektvne lenstvo Slovenskej advoktskej
komory v AIJA na znen poplatok
Vybavuje:
SAK ako kolektvny len AIJA ponka advoktom monos
vyui vhody lenstva, vaka ktormu me SAK poskytn Telefn:
trom osobm znen registran poplatok na kad podu-
jatie organizcie. Dovoujeme si tmto ponknu advok- E-mail:
tom a advoktskym koncipientom, ktor nie s lenmi AIJA,
ale radi by na vlastnej koi zaili konkrtny seminr i kon- Dtum: Podpis:
gres, vyui prostrednctvom Slovenskej advoktskej komory
tto monos. V prpade zujmu o viac informci alebo vy- Vyplnen objednvku odolite na adresu:
uitie benefitu, prosm, kontaktuje odbor medzinrodnch Slovensk advoktska komora, Kolrska 4, 813 42 Bratislava
vzahov SAK (chladekova@sak.sk). alebo odmailujte na darina.stracinova@sak.sk

Vron kongresy AIJA v roku 2018 Podmienky odberu:

Polron konferencia AIJA sa bude najbliie kona v mji
2018 vo Varave na zaujmav tmy Riadenie spolonosti
vvojov trendy a ili astne, a km nepomreli ako spe-
ne budova vzah medzi advoktom a klientom. Vron au-
gustov kongres sa v roku 2018 uskuton takisto v dostup-
nej destincii, v sdle AIJA v Bruseli. Aj na tieto podujatia m-
ete vyui znen registran poplatok prostrednctvom
kolektvneho lenstva SAK v AIJA.
Mgr. Michaela Chldekov, PhD.
Odbor medzinrodnch vzahov SAK
1. Ron predplatn 50 eur + 20 % DPH spolu 60 eur s DPH
(vrtane potovnho a balnho) je za 10 fyzickch sel.
(Vyjde 12 sel, z toho dve bud dvojsla.)
2. Objednvka sa nevzahuje na sla, ktor u vyli pred jej doru-
enm. Predplatn sa v takomto prpade zodpovedajco zni.
3. Na zklade tejto objednvky Slovensk advoktska komora
(SAK) vystav odberateovi faktru na predplatn.
4. Bulletin bude odberateovi odoslan a po uhraden predplat-
nho vo fakturovanej vke.
5. Vtlaky bud odosielan na adresu uveden na objednvke.
Jej zmenu mus odberate oznmi psomne. Za zsielky nedo-
ruen z dvodu nepresnej adresy SAK neposkytuje nhradu.
6. Odber prpadnch mimoriadnych sel, ako aj sel, ktor vyli
do dtumu doruenia objednvky, je mon dohodn indi-
vidulne.
Objednvka sa nevzahuje na advoktov zapsanch v zozna-
me SAK, ktorm je Bulletin doruovan bezplatne.
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
Bulletin advokacie
prina...
Vyberme z sla 9/2017
eskho Bulletinu advokacie
JUDr. Frantiek Smejkal, advokt a len predstavenstva AK
sa v vodnku s nzvom Nvratnk prihovra itateom na t-
mu vsledkov volieb 7. advoktskeho snemu. Autor spomna
na bvalch predsedov AK, veliknov ako JUDr. Karel er-
mk alebo na staronovho predsedu JUDr. Vladimra Jirous-
ka a inch, zrove nartva aktulne lohy, ktorm bude
nov predstavenstvo komory v blzkej dobe eli.
V rmci Aktualt vedenie AK informuje o vsledkoch
volieb do orgnov AK, neformlnej schdzke predstavite-
ov komory a predstaviteov prvnickej obce k schvlenej
novele eskho zkona o advokcii, ktor nadobudne in-
nos 1. septembra 2017 (s vnimkou ustanoven o bezplatnej
prvnej pomoci). Rubrika tie obsahuje rozhovor s predkla-
dateom novely eskho zkona o advokcii poslancom
Mgr. Martinom Plkom, informciu ku konaniu krstu publi-
kcie Advoktn prvo zaoberajcou sa predpismi, ktor sa
dotkaj advokcie v najirom zmysle slova.
as Z judikatry obsahuje Rozsudok Najvyieho sdu
R z 27. 6. 2017, sp. zn. 22 Cdo 5259/2015 k monosti od-
strnenia stromov, poda ktorho nrok na odstrnenie stro-
mov poda 1017 ods. 1 o. z. nemono uplatni, ak boli stromy
vysaden pred 1. janurom 2014, Nlez S R z 6. 6. 2017,
sp. zn. II. S 2301/16, k nrokom advokta v prpade bez-
platnej obhajoby, resp. obhajoby za znen odmenu, poda
ktorho ak orgny inn v trestnom konan priznali saovate-
ovi odmenu a nhradu hotovch vdavkov za obhajobu obvi-
nenho bez alieho a od prvoplatnosti rozhodnut o pri-
znan nroku na obhajobu za znen odmenu, bez tohto, e
by s prihliadnutm na 33 odst. 2 trestnho poriadku prihliadli
k pecifickm okolnostiam danho prpadu, t. j. s ohadom na
prieahy, ku ktorm pri vybavovan iadosti obvinenho o pri-
znanie nroku na obhajobu za znen odmenu dolo, postu-
povali isto formalisticky. Tm, e OvTK nepriznali saova-
teovi odmenu a nhradu hotovch vdavkov u od dtumu
podania iadosti, zasiahli do prva saovatea na spravodliv
sdny proces zaruenho l. 36 ods. 1 Listiny zkladnch prv
a slobd. alej je uverejnen Rozsudok Najvyieho sprv-
neho sdu R z 30. 3. 2017, sp. zn. 5 As 140/2014, k potrebe
posdenia podmienky nutnosti komunikanej potreby v pr-
pade verejne prstupnej elovej komunikcie, poda kto-
rho pri posudzovan existencie verejne prstupnej elovej
komunikcie poda 7 ods. 1 zkona . 13/1997 Sb., o pozem-
nch komunikcich, je potrebn zaobera s podmienkou
nutnosti komunikanej potreby, aj ke vlastnk alebo jeho
prvny predchodca shlasil s jej verejnm uvanm, Rozsu-
dok ESP zo da 25. 7. 2017 . 2156/10 vo veci M. proti Ho-
landsku ku komunikcii medzi obhajcom a obalovanm,
A DVOKCIA ZAHRANIIE 65
poda ktorho rozhodnutie obmedzi komunikciu medzi
obhajcom a obalovanm z dvodov ochrany tajomstva je
v rozpore s Dohovorom (l. 6. prvo na spravodliv proces).
V Rubrike Z odbornej literatry s obsiahnut recenzie
publikci GDPR/ Obecn nazen o ochran osobnch da-
j. Praktick koment (M. Nulek, J. Dont, F. Nonnemann,
B. Lichnovsk, J. Tomek), Trestn d. Koment (A. Dratk,
J. Fenyk a kol.), Zkon o zadvn veejnch zakzek. Praktic-
k koment s judikaturou (I. Macek, R. Derkov, D. Barto,
K. Kol, E. Marekov, P. Zatloukal), Zkon o sdruovn
v politickch stranch a v politickch hnutch s komentem
a judikaturou (S. Penika), Europisches Marktffnungs-
und Wettbewerbsrecht (P. Behrens), Zkon o zdravotnickch
prostedcch. Koment (J. Krl a kol.), Zkon o pojiovnictv.
Koment (V. Pikryl, J. echov), Soudniky (L. Louza).
as Z Evropy obsahuje odporanie CCBE ohadom
kovch opatren pre advoktov za elom dosiahnutia
sladu s predpismi v svislosti s GDPR, rozhovor s predse-
dom ESLP Guidom Raimondim a sudcom ESLP Aleem Pej-
chalem k aktulnej situcii v oblasti udskch prv a ku kona-
niam pred Eurpskym sdom pre udsk prva.
Prspevky z odbornej terie a praxe s venovan nasle-
dovnm problmom:
Mgr. Karin Pomaizlov, Mgr. Monika Frstov, MBA
GDPR revolcia alebo rozvedenie existujceho?
Autorky uvdzaj do problematiky ochrany osobnch da-
jov na podklade prijatho nariadenia Eurpskeho parlamen-
tu a Rady (EU) 2016/679 z 27. 4. 2016 o ochrane fyzickch
osb a o vonom pohybe tchto dajov General Data Pro-
tection Regulation (alej len GDPR). Podrobne analyzuj
zkladn ciele, zsady a prva a povinnosti subjektov dt i
sprvcov osobnch dajov. Zverom kontatuj, e GDPR
vnmaj ako pozitvny podnet pre podniky, ktor doposia
pravidl ochrany osobnch dajov neimplementovali, aby
si v oblasti nakladania s osobnmi dajmi zmapovali svoje
rezervy a zaali efektvne riei prpadn nedostatky s cieom
ochrni subjekty dajov vo vzahu k rozvjajcej sa digitali-
zcii, profilovaniu uvateov internetu a zberu dajov o ns.
Mgr. Hana Zemanov imonov, LL.M.
Reforma ochrany osobnch dajov v E
z pohadu pracovnoprvnych vzahov
lnok sa zameriava na aplikciu GDPR v pracovnoprvnych
vzahoch s akcentom na vybran prva zamestnancov ako
subjektov dajov a tie vybran administratvne povinnosti
sprvcu, ktor sa rozrili a bud sa dotka aj zamestnvate-
ov, i nov intitt zodpovednej osoby pre ochranu dajov.
Mgr. Michal Nulek, LL.M., Mgr. Kristna Kovakov,
Mgr. et. Mgr. Ing. Jan Tomek, Oliver volk
GDPR v otzkach a odpovediach
Tm autorov formou krtkych a praktickch odpoved spra-
coval v prspevku najastejie kladen otzky tkajce sa
problematiky spracovania osobnch dajov GDPR.
JUDr. Dominika Skurkov
kancelria SAK
66 A DVOKCIA ...... ZAHRANIIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

Z DISCIPLINRNYCH ROZHODNUT AK

Poruenie povinnost advokta

neplne vytovanie prvnych sluieb
na zklade zmluvy
v rozpore s dobrmi mravmi
a oneskoren podanie dovolania

Je disciplinrnym previnenm advokta, ak advokt pri vytovan prvnych sluieb

vyuije mandtnu zmluvu, prieiacu sa dobrm mravom, a do vytovania zahrnie
kony bez riadnej pecifikcie a nsledne nevyhovie iadosti o poskytnutie plnho
vysvetlenia tohto vytovania a o vrtenie preplatku, a alej, ak ako obhajca pod
dovolanie po uplynut zkonnej lehoty.

Rozhodnutie disciplinrneho sentu disciplinrnej komisie AK

zo 7. novembra 2014, sp. zn. K 119/20131

Dotknut ustanovenia: tovanie svojej odmeny za poskytnut prvne sluby vo v-

16 ods. 1, 2, 17 zkona . 85/1996 Sb., o advokcii
l. 4 ods. 1, l. 6 ods. 1 a l. 10 ods. 4 uznesenia
predstavenstva eskej advoktskej komory . 1/1997
Vestnka zo da 31. 10. 1996, ktorm sa stanovia pra-
vidl profesionlnej etiky a pravidl sae advoktov
eskej republiky (etick kdex) v platnom znen
(alej len Pravidl profesionlnej etiky)
obdobn ustanovenia slovenskch prvnych
predpisov: 18 ods. 2, 3 zkona . 586/2003 Z. z.
o advokcii v platnom znen, 5 ods. 1, 13 Advo-
ktskeho poriadku SAK z 10. jna 2017
Disciplinrny sent uznal disciplinrne obvinen advoktku
za vinn z disciplinrneho previnenia, ktorho sa dopustila
tm, e
1.) hoci da 20. 6. 2011 uzavrela s M. N., obanom inho
ttu, odsdenm na nepodmienen trest odatia slobody
v trvan desa rokov, mandtnu zmluvu v rozpore s dobrmi
mravmi, poda ktorej mala zaobstara dkaz o zdrav M. N.,
na zklade ktorho by mohol sd dospie k zveru, e M. N.
nie je s ohadom na svoj zdravotn stav schopn vkonu tres-
tu odatia slobody, a to za odmenu vo vke 900 000 K
bez DPH, v presne nezisten de, najneskr da 11. 4. 2012
predloila na zklade tejto mandtnej zmluvy M. N. vy-
ke 653 616 K vrtane DPH, za 21 konov prvnej sluby
bez toho, aby kony, ktor sa mali vykona da 28. 6. 2011,
14. 7. 2011, 21. 7. 2011, 29. 8. 2011, 30. 8. 2011, 31. 8. 2011,
10. 10. 2011, 11. 11. 2011, 16. 11. 2011, 23. 11. 2011,
13. 1. 2012, 16. 1. 2012, 19. 1. 2012 a 27. 2. 2012, riadne
vecne a asovo pecifikovala, hoci ju advoktka JUDr. H. T.
ako prvna zstupkya M. N., listom z 12. 4. 2012 a nsled-
nou e-mailovou korepondenciou upozornila na nesprvnos
predloenho vytovania a listom zo da 16. 5. 2013 ju vyz-
vala na vrtenie preplatku vo vke 648 560 K, tejto iadosti
najmenej do 17. 6. 2013 nevyhovela a M. N. neposkytla pl-
n vysvetlenie k obsahu vytovania,
2.) po tom, o da 10. 11. 2012 prevzala obhajobu L. Z.,
toho asu vo vkone trestu odatia slobody, za elom po-
dania dovolania proti uzneseniu krajskho sdu z 23. 5. 2012
v jeho trestnej veci vedenej na okresnom sde, priom po-
sledn de lehoty na podanie dovolania pripadol na de
12. 11. 2012, toto dovolanie podala prostrednctvom dtovej
schrnky okresnho sdu a da 13. 11. 2012, v dsledku
oho najvy sd svojm uznesenm z 5. 3. 2013 dovolanie
L. Z. ako oneskoren odmietol, priom toto dovolanie neob-
sahovalo obsahov nleitosti poda 265f ods. 1 trestnho
poriadku,
m poruila
ad 1.) 16 ods. 1, 2 a 17 zkona o advokcii v spojen
s l. 4 ods. 1, l. 6 ods. 1 a l. 10 odst. 4 Pravidiel profesionl-
nej etiky,
bulletin
slovenskej
advokcie 10 2017
ad 2.) 16 ods. 1, 2, 17 zkona o advokcii v spojen
s l. 4 ods. 1 Pravidiel profesionlnej etiky.
Poda 32 ods. 3 psm. d) zkona o advokcii disciplinr-
ne obvinenej za to bolo uloen disciplinrne opatrenie
doasn zkaz vkonu advokcie po dobu 6 mesiacov.
Z odvodnenia:
Na pojednvan da 7. 11. 2014 disciplinrne obvinen od-
kzala na svoje psomn podania, obsiahnut v spise, a do-
dala, e si bola vedom svojich chb. V svislosti so skutkom,
opsanm v disciplinrnej alobe, prijatej disciplinrnou ko-
misiou da 3. 2. 2014, uviedla, e so saovateom L. Z. ro-
kovala o uzatvoren dohody o iastonom vrten finannch
prostriedkov, ktor obdrala ako odmenu za prvnu pomoc,
avak k dohode nedolo. Ku skutku opsanom v disciplinr-
nej alobe podanej disciplinrnej komisii da 5. 11. 2013 sa
vyjadrila tak, e trestn prvo pvodne nepraktikovala a za-
ala sa nm zaobera niekedy v rokoch 1998 a 1999, priom
predtm poskytovala prvnu pomoc v oblasti sprvneho pr-
va a neabsolvovala iadne koncipientske kolenie.
Disciplinrny sent po vykonan psomnch dkazov
nemal pochybnosti o tom, e skutky uveden v disciplinr-
nych alobch sa stali tak, ako je to opsan vo vrokovej
asti rozhodnutia, pretoe samotn disciplinrne obvinen
skutkov stav nespochybnila.
Pri rozhodovan o uloen disciplinrneho opatrenia dis-
ciplinrny sent zohadnil najm to, e ide o zvan po- v zmysle 27 ods. 1 advoktskeho disciplinrneho poriadku
chybenie advokta pri poskytovan prvnej pomoci, pretoe
v prpade jednho skutku ilo o oneskoren podanie dovo-
lania a v prpade druhho skutku sa disciplinrne obvinen
dokonca v mandtnej zmluve zaviazala poda nvrh na upus-
tenie od potrestania v konan, ktor bolo prvoplatne skon-
en, teda k konu, ktor v tomto tdiu esk prvny poria- odmietnu z dvodu, e nespa nleitosti odvolania (od-
dok neumouje, a svoju odmenu vo vke 900 000 K, resp.
splatnos tejto odmeny, viazala na predloenie uznesenia
o upusten od potrestania, ktor u nebolo mon dosiah-
nu po tom, o trestn konanie bolo prvoplatne ukonen
a M. N. bol prvoplatne uloen trest.
Nad rmec vyie uvedenho disciplinrny sent uviedol,
e v listine oznaenej ako mandtna zmluva z 20. 6. 2011,
ktorej astnkmi s M. N. ako mandant a disciplinrne ob-
vinen ako mandatr, je dohodnut exkluzivita advokta, o
tie nie je eticky prpustn. Disciplinrne obvinen dokonca
pre prpad poruenia exkluzivity dohodla s M. N. zmluvn
pokutu vo vke 20 % dohodnutej odmeny. Vo vytova-
n odmeny chba riadna vecn a asov pecifikcia, ako napadnut, ak mohli ma za nsledok nesprvnos rozhod-
naprklad v prpade vytovanho pojednvania na krajskom
sde, ktor sa malo kona da 28. 6. 2011, avak nejednalo
sa o hlavn pojednvanie ani verejn zasadnutie.
Osobn a majetkov pomery obvinenej boli zisten z jej
vlastnej vpovede, z ktorej vyplynulo, e disciplinrne obvi-
nen je vydat, ije v dome svojho manela, nevlastn ne-
hnuten majetok, star sa o svoju matku, ktor je vo veku
83 rokov, a praktizuje advokciu v obmedzenom rozsahu
z dvodu starostlivosti o matku. Jej prjem z advokcie je
pribline 200 tisc K rone pred zdanenm.
A DVOKCIA ...... ZAHRANIIE 67
Pri rozhodovan o disciplinrnom opatren disciplinrny
sent zohadnil preto aj osobu disciplinrne obvinenej, kto-
r poukzala na svoju ak ivotn situciu a utovala, o
sa stalo, avak skutky opsan vo vrokovej asti tohto roz-
hodnutia bolo nutn kvalifikova ako disciplinrne previne-
nie, pretoe ilo o zvan poruenie zkladnch povinnost
advokta.
Rozhodnutm disciplinrneho sentu zo 7. 11. 2014, sp. zn.
K 119/2013 bola preto disciplinrne obvinen uznan za vin-
n zo spchania disciplinrneho previnenia, za o jej bolo
uloen disciplinrne opatrenie doasn zkaz vkonu ad-
vokcie po dobu 6 mesiacov.
Proti tomuto rozhodnutiu podala disciplinrne obvine-
n odvolanie, o ktorom odvolac disciplinrny sent rozho-
dol da 1. 6. 2015 tak, e odvolanie disciplinrne obvine-
nej poda 32 psm. c) vyhlky Ministerstva spravodlivosti
. 244/1996 Sb. zamietol a odvolanm napadnut discipli-
nrne rozhodnutie ako vecne sprvne potvrdil.
Disciplinrne obvinen v odvolan da 21. 12. 2014 (bez
akhokovek odvodnenia) uviedla, e odvodnenie vypra-
cuje a zale v o najkratej monej lehote alebo v lehote sta-
novenej predsedom disciplinrnej komisie, avak toto od-
volanie neodvodnila ani na zklade opakovanch vziev
predsedu disciplinrnej komisie.
Odvolac disciplinrny sent prerokoval toto odvolanie bez
nariadenia stneho pojednvania, pretoe dospel k zveru, e
takto nariadenie nie je potrebn na posdenie veci.
Odvolac disciplinrny sent sa najprv zaoberal otzkou, i
s ohadom na subsidirnu aplikciu zkona . 141/1961 Zb.
o trestnom sdnom konan (trestn poriadok), m postupo-
va poda 253 ods. 3 trestnho poriadku, teda odvolanie
vodnenie, z ktorho by bolo zrejm, v ktorch vrokoch je
rozhodnutie napadnut a ak vady s vytkan rozhodnutiu
alebo konaniu, ktor mu predchdzalo).
Odvolac disciplinrny sent dospel k zveru, e takto
postup nie je mon. Aj ke z odvolania, resp. bianco odvola-
nia, ktor obvinen podala (v zkonnej lehote), nevyplva, i
sa odvolva voi vetkm alebo len niektorm vrokom roz-
hodnutia ani to, ak vady rozhodnutia i konania, ktor mu
predchdzalo, namieta, je sent v zmysle 28 advoktskeho
disciplinrneho poriadku povinn preskma i sprvnos dis-
ciplinrneho konania, ktor predchdzalo vydaniu rozhod-
nutia, a mus prihliadnu aj k vadm, ktor nie s odvolanm
nutia. Odvolac disciplinrny sent preto napriek tomu, e
disciplinrne obvinen neodvodnila svoje odvolanie, a to
ani dodatone, preskmal napadnut rozhodnutie v plnom
rozsahu ako aj sprvnos konania, predchdzajceho roz-
hodnutiu disciplinrneho sentu. Z nasledujcich dvodov
dospel k zveru, e rozhodnutie ani jemu predchdzajce
konanie netrpia takmi vadami, ktor by mali za nsledok
nesprvne rozhodnutie.
Odvolac disciplinrny sent najprv skontroloval, i bola
disciplinrna aloba podan vas. Pokia ide o skutky op-
68 A DVOKCIA ...... ZAHRANIIE
10 2017 bulletin
slovenskej
advokcie

san v disciplinrnej alobe a s ohadom na de doruenia
disciplinrnej aloby, sent dospel k zveru, e disciplinrna
aloba bola podan vas.
alej sa disciplinrny sent zameral na priebeh samotn-
ho konania predchdzajceho vydaniu disciplinrneho roz-
hodnutia a po preskman dospel k zveru, e toto konanie
sa uskutonilo bez vd, ako to vyplva z obsahu disciplinr-
neho spisu, konanie sa uskutonilo v slade s prslunmi
prvnymi predpismi a disciplinrne obvinen mala monos
obhajova svoje zujmy a poas konania sa vyjadri.
Potom, o boli AK doruen prslun sanosti, bola ku disciplinrneho rozhodnutia.
disciplinrne obvinen vyzvan, aby sa k sanostiam vy-
jadrila, o urobila (ohadom skutku ad 1) svojm vyjadre-
nm, doruenm AK da 18. 6. 2013 a ohadom skutku
ad 2) svojm vyjadrenm doruenm AK da 12. 11. 2013
a doplnenm nsledne da 25. 11. 2013 a 19. 12. 2013).
Po podan disciplinrnej aloby bolo nariaden pojednva-
nie na de 7. 11. 2014, o om bola disciplinrne obvinen
riadne informovan; ale najprv poiadala (listom doruenm
AK 14. 10. 2014) o odroenie nariadenho pojednvania
z dvodu kolidujceho pojednvania na okresnom sde.
Predseda disciplinrneho sentu sa na zklade tejto iados-
ti disciplinrne obvinenej spojil so samosudcom a zistil, e
prslun sdne pojednvanie bude odroen. O tejto sku-
tonosti preto psomne informoval disciplinrne obvinen
(listom zo da 16. 10. 2014), na o disciplinrne obvinen
reagovala (listom doruenm AK 17. 10. 2014) tak, e d-
vod, pre ktor iadala o odroenie odpadol, a preto shlas
s pojednvanm dne 7. 11. 2014. Da 7. 11. 2014 sa konalo
pojednvanie sentu za prtomnosti disciplinrne obvinenej.
Na pojednvan bolo kontatovan, e v medziobdob bola
podan proti disciplinrne obvinenej alia aloba (veden
pod sp. zn. K 7/2014) a e, s ohadom na 35e ods. 2 zko-
na o advokcii a s prihliadnutm k 23 ods. 3 trestnho po-
riadku sa tto aloba spoj na spolon konanie a rozhodnut
s disciplinrnym konanm vedenm pod sp. zn. K 119/2013.
Poas disciplinrneho pojednvania disciplinrne obvine-
n odkzala na svoje predchdzajce vyjadrenia s uritmi
upresneniami tak, ako bolo uveden v dovolan napadnut-
ho rozhodnutia.
Odvolac disciplinrny sent sa zoznmil taktie s listinn-
mi dkazmi vykonanmi poas pojednvania disciplinrneho
sentu da 7. 11. 2014 a dospel k zveru, e preukazuj, e
skutky sa stali tak, ako s popsan v prvom a druhom vro-
Odvolac disciplinrny sent preskmal i samotn discip-
linrne rozhodnutie, a to z hadiska, i je jasn, zrozumiten
a i je dostatone odvodnen, a dospel k zveru, e dis-
ciplinrne rozhodnutie je mon povaova za jasn, zrozu-
miten a odvodnen, pretoe je v om vslovne uvede-
n, ktor dkazy povaoval disciplinrny sent v danej veci
za rozhodujce a ak vahy ho viedli k rozhodnutiu o dis-
ciplinrnom opatren.
Odvolac disciplinrny sent z tchto dvodov odvolanie
disciplinrne obvinenej zamietol a odvolanm napadnut dis-
ciplinrne rozhodnutie ako vecne sprvne potvrdil.
Rozhodnutie je redakne krten, upravovan a doplnen
o odkazy na citovan ustanovenia pod textom.
Poznmka
1 preloen a spracovan z publikcie Bulletin advokcie Sbr-
ka krnch rozhodnut esk advoktn komory 2014 2015
(zvltn slo/duben 2016). esk advoktn komora, Praha
2016, s. 74 77
Prvnu vetu a rozhodnutie preloila a spracovala
Mgr. Tatiana Fritikov, advoktka

Publikan sa
Bulletinu slovenskej advokcie

Redakn rada Bulletinu slovenskej advokcie vyhlsila aj na rok 2017

XIV. ronk publikanej sae Bulletinu slovenskej advokcie
pre tudentov prvnickch faklt,
advoktskych koncipientov
a mladch advoktov do 35 rokov
Konkrtnu tmu si astnci sae zvolia sami. Podmienkou je aktulnos tmy z terie alebo praxe slovenskho, eurp-
skeho alebo medzinrodnho prva. San prspevok nesmie ma popisn charakter. Prspevky v rozsahu maximlne
34 000 znakov (vrtane medzier) treba posla e-mailom na adresu ondrisova@sak.sk alebo darina.stracinova@sak.sk.
Termn uzvierky je 30. november 2017.
Porota zloen z lenov redaknej rady Bulletinu slovenskej advokcie prspevky vyhodnot do konca decembra 2017.
Pre autorov s pripraven finann ceny, porota m prvo cenu neudeli, resp. zvi odmenu.
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
DO VAEJ KNINICE
Zklady trestnho sthania
prvnickch osb
Kurilovsk, L.: Zklady trestnho sthania prvnickch osb.
Akadmia policajnho zboru v Bratislave, 2017, 100 s. ISBN: 978-80-8054-725-7
Letn knin trh obohatila publikcia Zklady trestnho st-
hania prvnickch osb, ktorej autorkou je dlhodob skse-
n pedagogika Dr.h.c, doc. JUDr. Lucia Kurilovsk, PhD.
Venuje sa otzkam trestnho procesu s akcentom najm na
zsady trestnho sthania. innos zkona . 91/2016 Z. z.
o trestnej zodpovednosti prvnickch osb nastala 1. jla
2016, i napriek tomu sa na trhu nachdza mlo prameov,
ktor by trestn zodpovednos prvnickch osb ako nov
intitt analyzovali.
strednou tmou publikcie je problematika trestnho
sthania prvnickch osb, dokazovania a celho trestnho
konania voi prvnickej osobe.
Publikcia sa len na 6 ast s tromi prlohami. Prv as
sa pomerne detailne venuje analze eurpskych zvzkov
prija trestn zodpovednos prvnickch osb. Ide o encyk-
lopedick gramatick analzu jednotlivch sekundrnych
prameov nijnho prva (rmcov rozhodnutia a smerni-
ce) s prslunm zverom, i ten-ktor prame vyaduje im-
plementova priamu trestn zodpovednos alebo nie. Tto
as obsahuje taktie analzu medzinrodnch zvzkov
implementova trestn zodpovednos prvnickch osb.
Druh as sa venuje zsadm trestnho sthania prv-
nickch osb, ktor s dlhodobo autorkinou domnou, kto-
rej sa nepretrite venuje. Je potrebn vysoko oceni autor-
kinu snahu definova a vymedzi zsady trestnho sthania
prvnickch osb, priom urit zsady definuje v kontex
te trestnej zodpovednosti prvnickch osb inak (prvo na
svoj jazyk) a nanovo (zsada subsidiarity).
Tretia as predstavuje analzu prpravnho konania, pri-
om truktra a logika vkladu autorky je zhodn s poradm
ustanovenm Zkona o trestnej zodpovednosti prvnickch
osb. V tejto asti sa autorka venuje otzkam ne bis in idem,
prekky litispendencie, sbehu administratvneho a trest-
nho konania, spolonmu konaniu. V tejto asti autorka ve-
nuje pozornos aj intittu zastupovania prvnickej osoby.
tvrt as publikcie sa zaober procesnm postupom
pri ukladan zaisujcich a obmedzujcich opatren, dvod-
mi pre uloenie zaisovacch a obmedzujcich opatren
a spsobe rozhodovania.
Piata as sa venuje tdiu sdneho konania po podan
obaloby na prvnick osobu, resp. pecifikm odlinej
Z AUJMAVOSTI 69
prvnej pravy hlavnho pojednvania vo vzahu k prvnic-
kej osobe.
iesta as rozober vkon trestov uloench prvnickej
osobe.
Samotn publikcia je primrne uren tudentom prv-
nickch faklt, ako tudijn materil k tejto tme. Dielo m
formu skrpt, je prehadn a dobre truktrovan, jednotliv
asti na seba nadvzuj.
Vklad jednotlivch pojmov a ich praktick uplatnenie
autorka formuluje spsobom, e bude pouiten nielen pre
tdium, ale aj pre aplikan prax, o vemi zvyuje hodnotu
diela, skript tak predstavuj urite vademecum trestnho
sthania prvnickch osb s analzou jednotlivch proces-
nch konov a ich pouitenosti v trestnom konan. Je nutn
doda, e uveden tma je v odbornej literatre rozpracova-
n minimlne a o to viac je potrebn vyzdvihn snahu autor-
ky. Skript bud vznamnm zdrojom informci v tejto ob-
lasti nielen pre tudentov, ale aj pre odbornkov z aplikanej
praxe. Ich vydanie preto nie je len potrebn, ale v dnenej
dobe nevyhnutn a vypln aspo iastone potrebu po ch-
bajcich prameoch v tejto oblasti.
JUDr. Marek Kordk, LL.M., PhD.
len Redaknej rady BSA
Zamestnanie u advokta had
Mgr. Luk Michlek
Voderady pri Trnave
tel.: 0902 889 581
e-mail: michluky@gmail.com
Absolvent Prvnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trna-
ve (2016). Ovlda anglick jazyk na rovni B1, zklady
nemeckho jazyka a zklady anglinckej prvnej ter-
minolgie. Pracovn sksenosti : absolventsk prax
Krajsk sd Trnava, (2016), Vy sdny radnk, OS BA
(2016). Vy sdny radnik, OS TT. Zaujma sa o prcu
v advoktskej kancelrii v Bratislave, alebo v Trnave.

70 Z AUJMAVOSTI
DO VAEJ KNINICE
Vladimr Fajnor
VOZR, J.: Vladimr Fajnor. Veda, Bratislava, 2017, 223 s.
Vydavatestvo Slovenskej akadmie vied VEDA vo svojej ed-
cii Vznamn slovensk prvnici na jese tohto roku prinieslo
monografiu Jozefa Vozra venovan Vladimrovi Fajnorovi
(1875 1952) politikovi, advoktovi, sudcovi a univerzitn-
mu profesorovi, synovi advokta a hudobnho skladatea
tefana Fajnora (1844 1909).
Doc. JUDr. Jozef Vozr, CSc. psobiaci ako riadite sta-
vu ttu a prva, dlhoron advokt, len niekokch vedec- prva, vytvran slovenskho prvneho nzvoslovia a budo-
kch rd, autor desiatok odbornch lnkov, viacerch mo-
nografi a alch publikci, predstavuje v monografii Vladi-
mra Fajnora ako vrazn osobnos naej histrie a prvnej
vedy. Touto prcou vone nadvzuje na svoju skoriu pozo-
ruhodn knihu Vznamn slovensk prvnici z Liptova Emil
Stodola, Augustn Rth, Adolf Ztureck a tefan Luby.
Rozhodnutie autora sstredi svoju pozornos prve na
vskum psobenia Vladimra Fajnora je potrebn hodnoti
mimoriadne pozitvne. Vznikla tak prv komplexn mono-
grafia venovan tejto pozoruhodnej osobnosti. Jej vznam
je vak i ir. Prispieva ou i k pozdvihnutiu prvnickho sta-
vu po takmer polstoro jeho nedoceovania pred rokom
1989. Prvnici ako Vladimr Fajnor si nepochybne zasluhuj
pozornos i dnes, mu by vzorom a nimi dosiahnut v-
sledky povzbudenm naim sasnkom. Aj preto je Vozro-
va monografia zslunm prspevkom do sasnej prvnic-
kej literatry.
Monografia je vhodne truktrovan do deviatich uce-
lench vzjomne na seba nadvzujcich kapitol: I. Pso-
benie Vladimra Fajnora pred a po roku 1918; II. Unifikcia pr-
va v eskoslovenskej republike; III. Psobenie Vladimra Faj-
nora na Prvnickej fakulte Univerzity Komenskho v Bratisla-
ve; IV. Psobenie Vladimra Fajnora v Prvnickej jednote na
Slovensku; V. Sudca Vladimr Fajnor; VI. Publikan innos
Vladimra Fajnora v oblasti prvnej histrie; VII. Publikan
innos Vladimra Fajnora v oblasti prvnej terminolgie a s-
kromnho prva; VIII. Vladimr Fajnor a dobov osobnosti;
IX. Fajnorov osud poas druhej svetovej vojne a po nej. Tieto
kapitoly s rmcovan vodom nartvajcim osobnos
Vladimra Fajnora a zverom (nazvanm Zver o muovi
inu) obsahujcim zhodnotenie jeho psobenia.
Kniha predstavuje Vladimra Fajnora komplexne vo vet-
kch oblastiach jeho psobenia, nielen ako loveka (vrtane
bulletin
2017 slovenskej
advokcie
rodinnho prostredia), advokta a sudcu, ale i ako vysoko-
kolskho uitea, viacnsobnho ministra, spolkovho ini-
tea (v Prvnickej jednote na Slovensku) a autora vznam-
nch a dodnes aktulnych odbornch diel (z oblasti skrom-
nho prva, organizcie sdnictva, unifikcie, ale i histrie
prva).
Autor pripomna zsluhy Vladimra Fajnora pri unifikcii
van sdnictva, no nezabda oceni ani jeho predprevratov
advoktske psobenie. Vladimr Fajnor toti psobil v advo-
kcii viac ne 20 rokov, ako advokt sdlil vo Zvolene. Advo-
kcie sa vzdal v roku 1919, ke bol vymenovan za prvho
slovenskho upana zvolenskej stolice. Potom psobil ako
sudca v Bratislave, kde bol prezidentom sdnej tabule (vrch-
nho sdu) a v Brne ako predseda Najvyieho sdu SR.
Autor sa neuspokojil s predstavenm Vladimra Fajnora
iba v u prv prebdanch oblastiach, ale zaober sa podrob-
ne i jeho psobenm ako hlavnho redaktora Prvneho obzo-
ru, spoluzakladatea a starostu Prvnickej jednoty, vydava-
tea a zodpovednho redaktora Zvolenskch novn, neopo-
menc ani jeho aktivity v evanjelickej cirkvi a. v. Praliv s
i asti monografie venovan vzjomnm vzahom a dobo-
vmu vnmaniu Vladimra Fajnora inmi prvnickmi osob-
nosami (Adolf Ztureck, Ivan Drer, Augustn Rth, Karel
Latovka, Cyril Bainka). Autor preukazuje irok a podrob-
n znalos dobovch reli, pracuje priliehavo a s istotou s ar-
chvnymi pramemi, vytvra jasn obraz i irch kontextov
psobenia Vladimra Fajnora.
Jozef Vozr hodnot V. Fajnora priliehavo ako mua inu
a oznauje ho za jednho z najvznamnejch a najvestran-
nejch prvnikov jeho ias; podobne ako tefan Luby, ktor
o om napsal, e doba (prv desaroie existencie 1. SR)
nala vo Vladimrovi Fajnorovi pravho mua, teoretika
i praktika, organiztora a politika, ktor poloil zklady pre
stavbu slovenskej prvnej kultry.
Text je doplnen bohatm poznmkovm apartom (viac
ne 500). Ako naznauje zoznam pouitej literatry, autor
pracoval s vyerpvajcim mnostvom odbornch prc za-
oberajcich sa osobnosou Vladimra Fajnora, vrtane do-
bovej asopiseckej literatry (Prvny obzor, Soudcovsk listy,
Prvnk, Slovensk peank), no najm s pozoruhodnm
bulletin
slovenskej
advokcie 2017
mnostvom archvnych prameov (z Archvu Univerzity Ko-
menskho, Slovenskho nrodnho archvu, Nrodnho
archvu v Prahe, Slovenskej nrodnej kninice, Archvu Evan-
jelickej cirkvi a. v. at.). Vznamn je i autorom vytvoren s-
pis diela Vladimra Fajnora svediaci o dslednom vskume.
ivos publikcie dotvra aj vyuitie informci poskytnu-
tch vnukom Vladimra Fajnora.
Aj obrazov as knihy je mimoriadne bohat a vhodne
prcu dopa. Njdeme v nej okrem mnostva dobovch
fotografi (napr. profesorskho zboru Prvnickej fakulty UK,
III. zjazdu s. prvnikov, spolon fotografie s rznymi osob-
nosami, napr. aj s Ivanom Drerom at.) aj zaujmav listiny
tkajce sa ivota Vladimra Fajnora (od rodnho listu, cez
vysvedenia, skromn i pracovn korepondenciu, meno-
vania upanom, prezidentom sdnej tabule, ministrom, at.)
pochdzajce i zo skromnho archvu rodiny Fajnorovcov.
Monografia ako celok je vraznm prnosom pri skma-
n psobenia osobnost naej prvnej vedy, ale aj slovenskej
Predstavujeme Legal Point
prvne problmy rieen mladmi prvnikmi
Sasn prvna veda sa nezaobde bez pokrokovch a ino-
vatvnych mylienok a nzorov. Z tohto dvodu je nevyhnut-
n a iaduce podporova vskumn a publicistick aktivity
tudentov prva a mladch prvnikov, ktor sa neboja experi-
mentova, reagova na nov prvne vzvy a objavova nov
rieenia aktulnych, ale aj vene plivch prvnych probl-
mov. Je nepochybn, e ich inovatvny, no pritom odborn
pohad na vec prispieva k rozvoju prvnej vedy a jej neust-
lemu napredovaniu.
Jednou z najvhodnejch platforiem pre realizciu naji-
kovnejch tudentov a erstvch absolventov s nepochyb-
ne nezvisl tudentsk periodik. Jednm z nich je odborn
asopis Legal Point, (ISSN 1338-6824, evid. . EV 4584/12)
ktor vydva u od r. 2012 obianske zdruenie Eurpske
zdruenie tudentov prva (ELSA) Slovensko. Je jedinenm
prostriedkom prejavenia nzoru na pecifick prvne tmy
vo formte, ktor sa distribuuje po celej prvnickej obci na
Slovensku a je aj platformou pre tvorbu ndejnch mladch
odbornkov z rznych psobsk, o vytvra zaujmav mix
tm a pohadov jednotlivch autorov.
Tvorenm a publikovanm vlastnch odbornch lnkov
sa tudentom poskytuje nielen monos rozvri nov vietor
v prvnickej obci, ale najm rozvja svoje profesijn zru-
nosti, i zviditeni sa na odbornej rovni. Publikova je mo-
n nielen v slovenskom, ale aj anglickom jazyku, o taktie
Z AUJMAVOSTI 71
histrie. Je pohadom nielen na osobnos Vladimra Fajnora,
ale i na jeho dobu a dianie v spolonosti. Mono ju zaradi
k najvznamnejm prcam zaoberajcim sa osobnosami
slovenskej prvnej vedy.
Poslednm textom knihy je prednka Vladimra Fajnora
(z roku 1932) pod nzvom Sudca a advokt. V nej pripomna
advoktom, aby nikdy nezabudli na to, e m-li advokt d-
veru vo svoje povolanie, vo svoj rozum a vo svoju es, vdy
njde dostatok klientov, ktor bud ma dveru v neho.
Jozef Vozr zaloenm edcie Vznamn slovensk prvnici
urobil prv kroky na prepotrebnej ceste pripomnania si slo-
venskch osobnost prva, pretoe tieto si zasluhuj nau tr-
val pozornos. Driac v ruke tto obsahovo bohat a vizul-
ne praliv monografiu prajme autorovi na tejto jeho ceste
spech. A za seba dodvam, e netrpezlivo oakvam alie
prrastky do tejto edcie z jeho pera.
JUDr. Peter Kerecman, PhD.
rozvja cudzojazyn kompetencie autorov a zrove zvyu-
je potencil asopisu. Prspevky publikovan v periodiku s
starostlivo vyberan a recenzovan kvalifikovanmi odbor-
nkmi z akadmie a prvnej praxe, aby spali urit tandard
a obsahovo zapadali do koncepcie jednotlivch sel. aso-
pis tak nie je uren len tudentom prva, ale aj irej odbor-
nej, prpadne laickej verejnosti.
Viac informci njdete na www.elsa.sk/legal-point.
O ELSA Slovensko
ELSA Slovensko vzniklo je plnoprvnym lenom siete ELSA
International zdruujcej vye 40 tisc lenov v 43 krajinch.
Organizuje a zastreuje celottne aktivity a koordinuje in-
nos svojich 5 loklnych skupn v Bratislave (pri Prvnickej
fakulte Univerzity Komenskho), Banskej Bystrici, Trnave
a Koiciach. Ciemi zdruenia je najm prispieva k rozvoju
vzdelvania vo vetkch prvnych odvetviach, podporova
vzjomn porozumenie a zodpovednos tudentov prva
a zlepova prvne povedomie v spolonosti. innos ELSA
sa orientuje na rzne akademick aktivity a simulovan sd-
ne spory, letn koly prva, vydvanie publikci, vymenen
tudijne pobyty, ste a pod.
Bc. Romana Fridrikov
prezidentka ELSA Slovensko
bulletin
slovenskej
advokcie
Recenzovan prvnick asopis SAK
Vydva Slovensk advoktska komora
Kolrska 4, 813 42 Bratislava
IO: 30 795 141
Vychdza desa rz do roka
(8 riadnych sel a dve dvojsla)
Nklad 5 800 ks
Redakn rada:
JUDr. Jozef Brzdil (predseda)
JUDr. Peter Kerecman, PhD. (podpredseda)
doc. JUDr. Milan urica, PhD.
JUDr. Zuzana uriov
doc. JUDr. Svetlana Ficov, CSc.
doc. JUDr. Martina Jnokov, PhD.
JUDr. Marek Kordk, PhD., LL.M.
JUDr. Ondrej Laciak, PhD.
prof. JUDr. Jn Mazk, PhD.
JUDr. Soa Mesiarkinov
JUDr. Jana Mitterpachov, PhD.
JUDr. Ondrej Mulark
prof. JUDr. Oga Ovekov, DrSc.
JUDr. Frantiek Sedlako, PhD., LL.M.
JUDr. Alexander krinr, CSc.
prof. JUDr. Marek tevek, PhD.
JUDr. Andrea Tomlainov, PhD., LL.M.
prof. JUDr. Peter Vojk, CSc.
Vkonn redaktorka:
PhDr. Naa Ondriov, tel.: 02/204 227 28
ondrisova@sak.sk
Administrcia:
Darina Strainov, tel.: 02/204 227 26
darina.stracinova@sak.sk
Vizulna koncepcia:
Ing. Ladislav Blecha
Predtlaov prprava:
Helondia, s. r. o., Bratislava
Tla:
Printhall, s. r. o., Bratislava
Objednvky bulletinu a inzercie:
Darina Strainov, tel.: 02/204 227 26
darina.stracinova@sak.sk
reg. . MK SR: 4161/10
ISSN 1335-1079
Uzvierka odbornej asti: 10. 10. 2017
Uzvierka redaknej asti: 24. 10. 2017
Toto slo vylo 14. 11. 2017
Pokyny pre autorov odbornch lnkov
1. Do redakcie treba posla rukopis v elektronickej podobe (Microsoft Word),
ktor doteraz nebol publikovan. Odborn lnok nesmie by popisn
a svojm obsahom mus by prnosom k rieeniu aktulnych problmov
prvnej praxe.
2. Treba uvies meno a priezvisko autora (autorov), vedeck a akademick hod-
nosti, povolanie, adresu pracoviska a trvalho bydliska, rodn slo, kontakty
(telefnne slo, e-mailov adresu).
3. Titulok prspevku m by krtky, vecn, vstin. Pred vlastn text treba pri-
poji krtky vod (perex) objasujci vber tmy. Dlh text je vhodn leni
medzititulkami.
4. V texte treba dsledne dba na presn identifikciu osb a intitci. U osb
nasleduje po akademickch tituloch meno a priezvisko, v prpade potreby
i vedeck hodnos. Ak nie je znmy slovensk prepis zahraninch hodnost
alebo ich uvedenie nie je podstatn vzhadom na informan a protokolrnu
potrebu, tak ich mono vynecha. Nzvy zahraninch a medzinrodnch in-
titci sa uvdzaj v plnom pvodnom nzve (prpadne so skratkou v ztvor-
ke). Ak existuje zauvan slovensk prepis, treba ho dsledne pouva, inak
je potrebn o najpresnej preklad do sloveniny.
5. Poznmky v texte treba oznaova slom bez ztvorky a bez bodky. Pri cito-
van bibliografickch dajov treba dodra nasledovn schmu:
Priezvisko1, M. Priezvisko2, M.: Nzov diela. Prpadn podtitul. Miesto
vydania : Vydavate, ROK, s. XY.
6. Autor pripoj krtku anotciu v rozsahu do 600 znakov vrtane medzier,
v ktorej zhrnie problematiku lnku, svoje stanovisk a vvody. Redakcia za-
bezpe prklad anotcie do anglitiny a neminy.
7. Autor tie nape strun informciu o svojom aktulnom odbornom p-
soben a prpadne o inch skutonostiach, ktor povauje za dleit v svis-
losti s obsahom lnku. Pripoj tie fotografiu, 290 343 pixelov (to zodpo-
ved rozmeru 25 29 mm pri rozlen 300 dpi), ktor bude spolu s inform-
ciou uverejnen na prvej strane prspevku v graficky odlenenej plke.
8. Maximlny odporan rozsah odbornho lnku je 34 000 znakov vrta-
ne medzier, o zodpoved cca 6 stranm v bulletine. Maximlny odpora-
n rozsah recenzie, poznmky, sprvy z podujatia, vahy na aktulnu t-
mu a pod. je 4 500 znakov vrtane medzier. K recenzii je potrebn doda
sken oblky knihy, priom od jej vydania by mal uplyn maximlne 1 rok.
9. O zaraden prspevku do konkrtneho sla a vke autorskho honorru roz-
hoduje redakn rada Bulletinu slovenskej advokcie. Vyslovuje sa k obsahu
a forme spracovania prspevku, prpadne konzultujte s autorom mon pra-
vy a doplnky. Me poiada autora o skrtenie prspevku alebo rozdeli dlh
lnok do viacerch siel. Vyhradzuje si tie prvo uverejni svoj kolektvny
nzor k publikovanmu prspevku.
10. Redakcia bulletinu si vyhradzuje prvo upravi nzov prspevku, medzititulky,
vykona v rukopise potrebn tylistick, jazykov a technick pravy.
11. Tesne pred publikovanm dostane autor svoj prspevok na odshlasenie re-
daknch zsahov a na prpadn doplnenie a aktualizciu. Autorizovan pr-
spevok sa uverejn bez alch redaknch zsahov.
12. Prspevky sa uverejuj na zklade psomnho shlasu autorov na osobitnom
redaknom formulri. Nevyiadan rukopisy redakcia nevracia.
bulletin slovenskej advokcie