Text Zameru Zlievaren - Zaborske

SKC PROJECT SLOVAKIA, NOV ZLIEVARE
ZMER

SPRACOVATE DOKUMENTCIE:
(spracovate, zodpovedn rieite)
ADONIS CONSULT, s.r.o., RNDr. Vladimr Kovara
Eisnerova 58/A, Bratislava 841 07
Slovensk republika
info@adonisconsult.sk
www.adonisconsult.sk
SKC Project Slovakia, nov zlievare
Zmer poda zkona NR SR .24/2006 Z.z.
Navrhovate: SKC foundry s.r.o. Spracovate: ADONIS CONSULT, s.r.o.
I
OBSAH
ZOZNAM POUITCH SKATIEK .....................................................................................................................................................................IV
VOD .................................................................................................................................................................................................................... 1
I. ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI ................................................................................................................................................... .1
1. NZOV .............................................................................................................................................................................................................. 1
2. IDENTIFIKAN SLO ................................................................................................................................................................................... 1
3. SDLO ................................................................................................................................................................................................................ 1
4. OPRVNEN ZSTUPCA NAVRHOVATEA ................................................................................................................................................. 1
5. KONTAKTN OSOBA, OD KTOREJ MONO DOSTA RELEVANTN INFORMCIE ................................................................................. 1
II. ZKLADN DAJE O ZMERE ..................................................................................................................................................................... 2
1. NZOV .............................................................................................................................................................................................................. 2
2. EL ................................................................................................................................................................................................................. 2
3. UVATE ......................................................................................................................................................................................................... 2
4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI ...................................................................................................................................................... 2
5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI (KRAJ, OKRES, OBEC, PARCELA) ......................................................................................... 3
6. PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI (MIERKA 1: 50 000) ........................................................................ 3
7. TERMN ZAATIA A UKONENIA INNOSTI ................................................................................................................................................ 3
8. STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA ......................................................................................................... 4
9. ZDVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ INNOSTI V DANEJ LOKALITE ............................................................................................. 8
10. CELKOV NKLADY (ORIENTAN) .......................................................................................................................................................... 8
11. DOTKNUT OBEC ......................................................................................................................................................................................... 9
12. DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ ............................................................................................................................................................. 9
13. DOTKNUT ORGNY .................................................................................................................................................................................... 9
14. POVOUJCI ORGN ................................................................................................................................................................................... 9
15. REZORTN ORGN ...................................................................................................................................................................................... 9
16. DRUH POADOVANHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI PODA OSOBITNCH PREDPISOV .............................................. 9
17. VYJADRENIE O VPLYVOCH ZMERU PRESAHUJCICH TTNE HRANICE ......................................................................................... 9
III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA. .......................................... .10
1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM ........................................................................... 10
1.1. Geolgia.......................................................................................................................................................................10
1.2. Geomorfolgia..............................................................................................................................................................13
1.3. Pdy..............................................................................................................................................................................13
1.4. Ovzduie.......................................................................................................................................................................15
1.5. Vody..............................................................................................................................................................................17
1.6. Fauna a flra................................................................................................................................................................ 19
1.7. Biotopy......................................................................................................................................................................... 21
1.8. Chrnen, vzcne a ohrozen druhy a biotopy............................................................................................................21
1.9. Chrnen zemia a ich ochrann psma......................................................................................................................22
2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENRIA ........................................................................................................... 24
2.1. truktra krajiny........................................................................................................................................................... 24
2.2. Krajinn obraz a scenria.............................................................................................................................................24
2.3. zemn systm ekologickej stability.............................................................................................................................25
3. OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNOHISTORICK HODNOTY ZEMIA .............................................. 26
3.1. Demografia.................................................................................................................................................................. 26
3.2. Sdla............................................................................................................................................................................ 27
3.3. Aktivity obyvatestva.................................................................................................................................................... 28
4. SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA ........................................................................................... 34
4.1. Stav zneistenia horninovho prostredia..................................................................................................................... 34
4.2. Kvalita s stupe zneistenia pd..................................................................................................................................35
4.3. Stav zneistenia ovzduia........................................................................................................................................... 35
4.4. Zneistenie povrchovch a podzemnch vd.............................................................................................................. 37
4.5. Ohrozen biotopy........................................................................................................................................................ 38
4.6. Hlukov situcia........................................................................................................................................................... 38
4.7. Zdravotn stav obyvatestva........................................................................................................................................ 39
II
IV. ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE
ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE ................................................................................................................. 40
1. POIADAVKY NA VSTUPY ............................................................................................................................................................................ 40
1.1. Zber pdy.................................................................................................................................................................. 40
1.2. Spotreba vody............................................................................................................................................................ . 40
1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje............................................................................................................... ..... 41
1.4. Dopravn a in infratruktra, nroky na dopravu............................................................................................... ....... 43
1.5. Nroky na pracovn sily........................................................................................................................................... ... 44
1.6. In nroky.................................................................................................................................................................... 44
2. POIADAVKY NA VSTUPY.......................................................................................................................................................................... 44
2.1. Zdroje zneistenia ovzduia..................................................................................................................................... ... 44
2.2. Odpadov vody........................................................................................................................................................... 47
2.3. In odpady....................................................................................................................................................................49
2.4.Zdroje hluku, vibrci, iarenia, tepla a zpachu....................................................................................................... ... 51
2.5. In oakvan vplyvy (napr. vyvolan investcie)..................................................................................................... .. 53
2.6. Ovplyvnenie svetlotechnickch pomerov .................................................................................................................... 53
3. DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE .............................................. 53
3.1. Vplyvy na horninov prostredie a geomorfologick pomery........................................................................................ 53
3.2. Vplyvy na pdu........................................................................................................................................................... . 54
3.3. Vplyvy na ovzduie a klimatick pomery................................................................................................................... .. 54
3.4. Vplyvy na vody............................................................................................................................................................ 55
3.5. Vplyvy na faunu a flru............................................................................................................................................. ... 56
3.6. Vplyvy na biotopy........................................................................................................................................................ 57
3.7. Vplyvy na krajinu....................................................................................................................................................... .. 58
3.8. Vplyvy na ses........................................................................................................................................................... . 58
3.9. Vplyvy na obyvatestvo a jeho aktivity.................................................................................................................... ..... 59
4. HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK .......................................................................................................................................................... 60
5. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA ..................................................... 61
6. POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA ......................... 62
7. PREDPOKLADAN VPLYVY PRESAHUJCE TTNE HRANICE ............................................................................................................. 64
8. VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV IVOTNHO PROSTREDIA
V DOTKNUTOM ZEM ...................................................................................................................................................................................... 64
9. ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU NAVRHOVANEJ INNOSTI .................................................................................... 64
10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV JEDNOTLIVCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN
PROSTREDIE. .................................................................................................................................................................................................... 65
10.1. zemnoplnovacie opatrenia .................................................................................................................................... 65
10.2.Technick opatrenia ................................................................................................................................................... 65
10.3. Technologick opatrenia ........................................................................................................................................... 67
10.4. Organizan a prevdzkov opatrenia ...................................................................................................................... 67
10.5. In opatrenia .............................................................................................................................................................. 68
10.6.Vyjadrenie k technicko-ekonomickej realizovatenosti opatren ................................................................................. 68
11. POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA ......................................... 68
12. POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-PLNOVACOU DOKUMENTCIOU A ALMI
RELEVANTNMI STRATEGICKMI DOKUMENTMI ........................................................................................................................................ 68
13. AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENM NAJZVANEJCH OKRUHOV PROBLMOV ........................................... 68
V. ZKLADN POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU (VRTANE POROVNANIA
S NULOVM VARIANTOM) ............................................................................................................................................................................... 70
1. TVORBA SBORU KRITRI A URENIE ICH DLEITOSTI NA VBER OPTIMLNEHO VARIANTU .................................................. 70
2. VBER OPTIMLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE POSUDZOVAN VARIANTY ........................ 70
3. ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU ............................................................................................................................... 72
VI. MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA ........................................................................................................................................ 73
VII. DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU ................................................................................................................................................. 74
1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER, A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH
MATERILOV ..................................................................................................................................................................................................... 74
1.1. Literatra, ktor sa vypracovala pre zmer alebo s nm priamo svis................................................................ ....... 74
III
1.2. Zoznam hlavnch pouitch materilov.................................................................................................................. ... 74
1.3. Internetov strnky................................................................................................................................................... ... 76
1.4. Prvne predpisy.......................................................................................................................................................... 76
2. ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK VYIADANCH K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED VYPRACOVANM ZMERU ..................... 77
3. ALIE DOPLUJCE INFORMCIE O DOTERAJOM POSTUPE PRPRAVY NAVRHOVANEJ INNOSTI A POSUDZOVAN JEJ
PREDPOKLADANCH VPLYVOV NA IVOTN PROSTREDIE ...................................................................................................................... 77
VIII. MIESTO A DTUM VYPRACOVANIA ZMERU ....................................................................................................................................... 78
IX. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV ....................................................................................................................................................... 78
1. SPRACOVATELIA ZMERU .......................................................................................................................................................................... 78
2. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM (PEIATKOU) SPRACOVATEA ZMERU A PODPISOM (PEIATKOU)
OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA .............................................................................................................................................. 78
PRLOHY............................................................................................................................................................................................................. 79


Navrhovate: SKC foundry s.r.o. IV Spracovate: ADONIS CONSULT, s.r.o.

POUIT SKRATKY
Zoznam hlavnch pouitch skratiek:
BAT - najlepia dostupn technolgia poda smernc Eurpskej nie
OV - istiare odpadovch vd
IPKZ - Integrovan prevencia a kontrola zneisovania
CHKO - Chrnen krajinn oblas
MP SR - Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky
SHM - Slovensk hydrometeorologick stav
SR - tatistick rad Slovenskej republiky
STN - Slovensk technick norma (technick norma obsahuje pravidl,
usmernenia, charakteristiky alebo vsledky innost, ktor s zameran na
dosiahnutie ich najvhodnejieho usporiadania v danej oblasti a pri
veobecnom a opakovanom pouit)
NATURA
2000
- Svisl sstava chrnench zem Eurpskej nie
TZL - tuh zneisujce ltky
TOC - celkov organick uhlk (total organic carbon). Ide o celkov sumu uhlka
viazanho v organickch ltkach vo vode.
SES - zemn systm ekologickej stability
EV - zemie eurpskeho vznamu (tvor sas sstavy chrnench zem
NATURA 2000)
PD - zemno-plnovacia dokumentcia
ZI - stav zdravotnch informci a tatistiky
VOC - prchav organick ltky
VC - vy zemn celok

1
V VO OD D
Navrhovate SKC foundry s.r.o. pripravuje v lokalite priemyselnho parku Zborsk navrhovan
innos SKC Project Slovakia, nov zlievare. Predmetom posudzovania je zlievarensk
vroba s vrobnou kapacitou nad 20 t/de zlievania eleznch kovov a statick doprava 150
parkovacch stt. Tieto innosti presahuj prahov hodnoty pre zisovacie konanie poda
zkona NR SR .24/2006 Z.z.

Predloen zmer je vypracovan poda zkona NR SR .24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov
na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov, prlohy .9.

I I. . Z Z K KL LA AD DN N D DA AJ JE E O O N NA AV VR RH HO OV VA AT TE E O OV VI I
1. NZOV
SKC foundry s.r.o.
2. IDENTIFIKAN SLO
46 123 474 (vloka OR SR . 24288/9 zo da 1.4.2011)
3. SDLO
Sonobansk 7, Preov 080 05
4. OPRVNEN ZSTUPCA NAVRHOVATEA
Josep Maria Noguera Garca del Prado
konate spolonosti SKC foundry s.r.o.
Funderia Condals, s.a., C-55 km25 els Condals, 082 42 Manresa (Barcelona), panielsko
e-mail: jmnoguera@funcosa.es
tel. .: +349 3875 3653

5. KONTAKTN OSOBA, OD KTOREJ MONO DOSTA RELEVANTN INFORMCIE
Ing. Marin Kus
Tebodin Slovakia, s.r.o.
Hranin 18, 821 05 Bratislava
e-mail: kusy@tebodin.sk
tel. .: +4212 326 60 200
2
I II I. . Z Z K KL LA AD DN N D DA AJ JE E O O Z Z M ME ER RE E
1. NZOV
2. EL
elom navrhovanej innosti je vybudovanie a nsledn prevdzkovanie objektu zlievarne
v katastrlnom zem Zborsk v obci Zborsk mimo zastavanho zemia obce
v priemyselnom areli IPZ Zborsk. innos sa bude sklada z objektu vrobno-skladovacej
haly s administratvnou asou o rozlohe 17 690 m
2
, 150 parkovacch stt a svisiacej
dopravnej a technickej infratruktry. V zvode bude dochdza k zlievaniu, tvarovaniu
a prave kovov.

elom navrhovanej innosti je zabezpei vrobu a skladovanie odliatkov z tvrnej zliatiny,
ktor sa teraz dovaj na Slovensko z prevdzky materskej spolonosti FUNDERIA
CONDALS, S.A. v panielsku. Realizcia innosti je plnovan v dvoch fzach, prv fza sa
vzahuje na ron produkn kapacitu 5 000 t, v druhej fze bude produkcia naven na
15 000 t.

Navrhovate, spolonos SKC foundry s.r.o., je spolonosou, ktor sa zaober zlievarenskou
vrobou.
3. UVATE
SKC foundry s.r.o.
Sonobansk 7
080 05 Preov
4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI
Ide o nov innos v posudzovanej lokalite, ktor zaraujeme v zmysle prlohy . 8 zkona NR
SR . 24/2006 Z.z. v znen zkona . 408/2011 Z.z. medzi nasledovn poloky:

Tab. .1: Prahov hodnoty poda prlohy . 8, zkona 24/2006 Z.z. v znen neskorch
predpisov.
Bod 3: Hutncky priemysel

Poloka
slo

innos, objekty a zariadenia
Prahov hodnoty
as A
(povinn
hodnotenie)
as B
(zisovacie
konanie)
3. Zlievrne eleznch kovov
nad 20 t/de

Bod.11: infratruktra
16.
Projekty rozvoji obc vrtane

b) statickej dopravy

od 500
od 100 do 500
stojsk

Navrhovan innos bude pozostva z objektu vrobno-skladovacej haly s rozlohou
cca 17 690 m
2
a svisiacej dopravnej a technickej infratruktry. V zvode bude dochdza
k taveniu, odlievaniu a prave odliatkov z tvrnej liatiny s produknou kapacitou vou ako
3
20 t/de, povrchov prava sa nepredpoklad. Realizcia zmeru je plnovan v dvoch
fzach, prv fza sa vzahuje na ron produkn kapacitu 5 000 t (priemern denn
produkcia do 20 t/de), v druhej fze bude produkcia naven na 15 000 t (priemern denn
produkcia nad 20 ton/de). Uvauje sa s 3 zmennou prevdzkou.

Pri objekte haly sa bude nachdza parkovisko pre osobn vozidl s kapacitou 150
parkovacch miest. Parkovanie nkladnch vozidiel sa neuvauje, vozidl sa zastavia na dobu
potrebn pre naloenie a vyloenie tovaru, uvauj sa 4 nakladacie doky pri hale.

Na zklade vyie uvedenho hodnoten innos podlieha zisovaciemu konaniu poda zkona
NR SR . 24/2006 Z.z. v znen neskorch predpisov.

Navrhovan innos je posudzovan v jednom variante, na zklade kladnho vyjadrenia
Okresnho radu Preov, odboru starostlivosti o ivotn prostredie, listom zo da 12.12.2013
pod . OU-PO-OSZP3-2013/00711-02 k poiadavke na upustenie od variantnho rieenia
v zmysle 22 zkona NR SR . 24/2006 Z.z. v znen neskorch predpisov (vyjadrenie je
sasou prloh zmeru).

5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI (KRAJ, OKRES, OBEC, PARCELA)
Navrhovan innos je lokalizovan v Preovskom kraji, v okrese Preov, v obci Zborsk,
v katastrlnom zem Zborsk. Hodnoten innos je navrhovan v existujcom
priemyselnom areli Zborsk na pozemku s parcelnm slom 1428/1, ktor je veden
v Katastri nehnutenost ako pozemok kategrie C ostatn plochy. V sasnosti je porasten
neudriavanou trvnatou vegetciou s prevaujcimi ruderlnymi druhmi. Uveden pozemok
je vo vlastnctve mesta Preov.

Pozemok sa nachdza mimo zastavanho zemia obce. Z junej a zpadnej strany je
ohranien existujcimi priemyselnmi arelmi. Severne od priamo dotknutho zemia
prebieha vstavba priemyselnej haly pre tlaiarensk vrobu. Vchod zemia je nezastavan,
ide o otvoren plochu vekoblokovej ornej pdy.

V blzkom okol sa nenachdza obytn zstavba, najbliou je zstavby rodinnch domov na
Chmeovej ulici v Preove nachdzajca sa cca 320 m smerom na severovchod od pozemku
navrhovanej innosti. Bliie je umiestnenie navrhovanej innosti znzornen na mape .1.

6. PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI
(MIERKA 1: 50 000)
Mapa prehadnej situcie v M 1: 50 000 je uveden v prlohe .1.

7. TERMN ZAATIA A UKONENIA INNOSTI
Uvaovan vybudovanie objektu sa uskuton v predpokladanom nasledovnom asovom
horizonte:

Termn zaatia vstavby: Q2/2014
Termn zaatia prevdzky: Q2 (mj) / 2015

4
8. STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA
Navrhovan innos zaha vstavbu objektu vrobno-skladovacej haly a svisiacej dopravnej
a technickej infratruktry. Vo vrobnej hale bud umiestnen zkladn technologick celky
a administratvne a skladov priestory. Z hadiska technickej infratruktry sa plnuj realizova
prpojky pre odber vody a elektrickej energie s napojenm na arelov infratruktru
priemyselnho parku Zborsk, trafostanice, zsobre poiarnej vody s erpadlom a i. V
rmci dopravnej infratruktry innos uvauje o realizcii parkoviska pre osobn automobily,
manipulanch plch, obvodovch arelovch komunikci a obvodovho chodnka pre pech.

Vrobn hala:
Vrobn hala pre navrhovan innos bude vybudovan na predmetnom pozemku o celkovej
zastavanej ploche 17 690 m
2
, priom bude realizovan ako viacer sekcie s rznymi vkami
poda charakteru prevdzky od 12 do 18 m. Sasou vrobnej haly bud jednotliv
technologick celky a zariadenia, skladov priestory a administratvne priestory so socilnym
zzemm pre zamestnancov (WC, atne).

Hala bude obdnikovho pdorysu s predpokladanmi rozmermi 206 m x 86 m x 18 m.
Z hadiska kontruknho rieenia bude objekt postaven na elezobetnovch zkladoch,
hlavn nosn kontrukcia bude zaloen na ptkch (piltach) a je navrhnut oceov alebo
v kombincii ocele a elezobetnu. Kontrukcia bude obalen ahkm izolanm plom.
Stren kontrukcia bude pozostva zo sedlovch vznkov a na nich upevnench vznc
tvoriacich podpern kontrukciu strenho pla. Ten bude tvoren trapzovm plechom. Na
strope bud namontovan polykarbontov svetlky so sklonom 12 %. V rmci objektu bud
vybudovan priemyseln kovov dvere a nikov vchody.

Administratvne priestory bud vybudovan ako dvojpodlan extern rozrenie vrobnej haly
o celkovch rozmeroch 25 m x 8 m s obvodovm plom, ktor bude vsaden do zpadnej
strany objektu haly so samostatnm vchodom. Fasda tohto objektu bude lenen vsadenm
okien s prestreenm vstupom. Priestory przemia bud lenen na recepciu (57,90 m
2
),
jedle (80,30 m
2
), socilne zzemie (WC mui, WC eny), priestory pre upratovanie a drbu,
musk atne (173,90 m
2
) a atne pre eny (114,60 m
2
). V muskej atni bude spolu 163
skriniek usporiadanch v radoch po 29 ks, 4 x po 13 ks, 4 x po 12 ks a po 34 ks. V enskej
atni bude shrnne 96 skriniek usporiadanch v radoch po 27 ks, 4 x 10 ks a 29 ks. Na
poschod bud umiestnen riadiaca jednotka zvodu (36 m
2
), laboratrium (36 m
2
), priestory
pre upratovanie a drbu (3 m
2
), kancelria kvality (8,30 m
2
), zasadacia miestnos pre vedenie
(7,60 m
2
), zasadacia miestnos (10,90 m
2
) a strojova (5,70 m
2
). Podlaia bud prepojen
hlavnm schodiskom. Priestory schodiska a chodieb bud o shrnnej rozlohe 46,56 m
2
.

Ako sas objektu bud vybudovan elezobetnov boxy na ukladanie materilov a surovn
vstupujcich do vrobnch procesov. V tchto bud zhromaovan suroviny ako oceov rot,
surov elezo a pod.
Na severnej strane haly bud vytvoren 4 nakladacie doky umoujcich priame napojenie
nvesov nkladnch automobilov. Zmer tie uvauje s vybudovanm vonkajej vhy pre
nkladn automobily.
Na junej strane haly bud umiestnen tri komny s filtranmi zariadeniami priamo napojen
na technologick celky a tvrt komn bude osaden priamo v interiry haly. Konkrtne ide o
komn sliaci na odvod dymu a spaln z taviacej pece, komn napojen na proces spracovania
piesku, komn napojen na zariadenie vodnej prky a komn v hale ako vstupn zariadenie
spaln z procesov zlievania a chladenia. Spolu bud sasou prevdzky 4 komny (tabuka .
2), ktorch presn rozmiestnenie je uveden v prlohe zmeru . 8.

5

Tab. .2: Technick parametre komnov navrhovanch v prevdzke.
komn proces filtran zariadenia
vka
[m]
priemer prieduchu
[mm]
A tavenie vsdzky
kolektor prachovch astc
separan cyklnov filter
15,5 1 250
B spracovanie piesku filter pre tuh astice 26 2 000
C
zlievanie a
chladenie
- 16 1 700
D vodn prka premyvn vodn filter 12 800

Technick infratruktra:
Po obvode celho arelu navrhovanej innosti bude vybudovan oplotenie, ktorho sasou
bud prstupov brny. Hlavn vchod do arelu bude na severozpadnom okraji pozemku.
V rmci celho arelu bude vybudovan vonkajie osvetlenie.
Sasou objektu bude vytvorenie drenneho systmu zabezpeujceho odvod daovej
vody zo strechy haly, resp. zber vd z povrchovho odtoku.

Z hadiska napojenia objektu na ininierske siete s v dotknutom zem k dispozci arelov
ininierske siete priemyselnho parku Zborsk.

Voda pre poiarne ely bude pre zlievare zabezpeen prpojkou na poiarny vodovod
D225, na ktorho hlavnom potrub s osaden hydranty DN 100. Zrove je monos
vybudovania stabilnho hasiaceho zariadenia. Na severovchodnej strane pozemku bude
vybudovan zsobre vody na poiarne ely spolu so mechanizmom na jej erpanie
a distribciu (potrubie). Objem ndre bude 600 000 l.
Pitn voda pre prevdzku bude zabezpeen napojenm sa prpojkou na arelov vodovod
D225.
Obe prpojky na pitn aj poiarnu vodu bud ukonen v centrlnej vodomernej achte
s meracmi zariadeniami. Navrhovan innos bude ma vytvoren delen stokov sie, v rmci
ktorej bude oddelen odvdzanie splakovch odpadovch vd, daovch odpadovch vd
zo striech a daovch odpadovch vd zo spevnench plch. Odpadov vody bud nsledne
vypan do arelovho kanalizanho systmu priemyselnho parku Zborsk, na ktorho
hlavnom potrub DN 300 s pribline kadch 100 m osaden kanalizan achty, kde bude
mon objekt zlievarne napoji.

Rozvod elektrickej energie bude realizovan nadzemnm vedenm napojenm na arelov
rozvody priemyselnho parku Zborsk prostrednctvom blzkeho nadzemnho vedenia
o napt 22 kV. Zmer plnuje tie vybudovanie viacerch trafostanc, konkrtne 2 stanice na
vkon 3 660 kW (pre procesy tavenia), 2 trafostanice na 1 250 kW (pre procesy zlievania,
separcie zliatiny a formy a abrazvneho istenia), 1 stanica pre 630 kW (pre zabezpeenie
fungovania pece v procese zlievania) a 1 transformtora na 250 kW (pre kancelrske priestory,
umiestnen v administratvnej asti haly). Ich bliie umiestnenie je znzornen v prlohe
zmeru . 4. Zariadenie na meranie elektrickho odberu bude umiestnen na severovchodnej
strane pozemku.

Potreba zemnho plynu pre navrhovan innos bude zabezpeen napojenm na arelov
STL plynovod D160 PN 300 kPa. V tejto svislosti bude v hale vybudovan kotola, ktor bude
umiestnen pri administratvnej asti.

6
Na opanej strane haly bud umiestnen 3 zsobovacie sil uren na skladovanie potrebnho
materilu pre proces (uhlie, bentonit a kremiit piesok). alie dve sil bud sli na doasn
uskladnenie odpadov vzniknutch v procese zlievania kovov (odpadov piesok a prach). Kad
silo bude pravdepodobne o vekosti 100 m
3
. Sil bud z hadiska minimalizcie rozptylu
zneisujcich ltok opatren statickmi filtrami, na ktor bude v pravidelnch intervaloch
automaticky vypan vzduch na ich vyistenie.

Ako sas zmeru je plnovan vsadba drevinovej vegetcie (stromov a krov) predstavujca
snahu o zosladenie estetickej strnky zvodu s loklnym urbnnym zzemm. V rmci
navrhovanch parkovacch plch sa uvauje s vsadbou drevn a na juhozpadnom okraji
pozemku bude vytvoren oddychov zna pre zamestnancov o rozlohe 300 m
2
tvoren
parkovou vsadbou s lavikami. Pri vsadbe bud uprednostnen loklne drevinn druhy
blzke miestnym podmienkam. Zmer uvauje s plochami zelene o celkovej ploche 8 875 m
2
.

Dopravn infratruktra:
Pri vstupe do arelu zlievarne na severozpadnom okraji pozemku bude umiestnen vrtnica,
ktorej sasou bud rampy pre regulciu vstupu do arelu prevdzky.
Navrhovan innos uvauje aj s vytvorenm vonkajch asfaltovch spevnench plch v areli.
Po obvode haly bude vybudovan 1 m irok chodnk pre pech a obvodov cesty bud
vytvoren tie pre nkladn dopravu.
Sasou zmeru, na zpadnej strane dotknutej parcely, bude realizcia parkoviska pre
zamestnancov a klientov zlievarne. Maximlny celkov poet navrhovanch parkovacch stt
je 200. Navrhovan cestn komunikcie a spevnen plochy bud shrnne zabera plochu
17 800 m
2
.

Technologick proces:
Hodnoten innos zlievarne je navrhovan na ron produkn kapacitu 15 000 t, priom
bude realizovan v dvoch fzach na produkn kapacitu 5 000 t/rok a nsledne naven na
produkn kapacitu 15 000 t/rok. Prca v zlievarni bude prebieha v trojzmennej prevdzke.
V prvej fze sa uvauje s celkovm potom zamestnancov 70 a v druhej fze sa tento poet
navi na 170 (20 zamestnancov administratvy a 150 zamestnancov vroby).

Poda technologickho a priestorovho usporiadania vrobno-skladovacej haly sa zlievare
rozleuje na viacer technologick celky: rotovisko, tavenie eleza s magnziovm
opracovanm (v taviarni), vrobu formovacieho piesku (pieskov hospodrstvo), vrobu jadier
(v jadrrni), odlievanie (vo formovni), abrazvne istenie, skladovanie a expedciu. Niie
uvdzan potrebn mnostv materilu sa vzahuj k druhej etape realizcie innosti, tzn.
k ronej produknej kapacite 15 000 t.

V priestore rotoviska sa bude vykonva zber a triedenie vstupnho kovovho materilu do
procesu zlievania. V tomto priestore bud umiestnen elezobetnov boxy na skladovanie
vytriedenho kovovho materilu urenho na alie pouitie ako vsdzka do pec. Z hadiska
procesnosti tu bude prebieha delenie materilu na technolgiou predpsan rozmery. Vsdzka
bude alej naloen na vhy a dopraven k elektrickej induknej peci taviarne. Tto pec
s technolgiou twin power bude ma vkon 6 100 kW. Vsdzka do pec bude pozostva
z oceovho rotu (12 250 t/rok), surovho eleza (1 800 t/rok), zliatin eleza (650 t/rok)
a grafitu (500 t/rok). alm vstupnm materilom bude aj recyklt vyprodukovan innosou
zlievarne, resp. vrobky, ktor nespaj poadovan kritri hotovho vrobku.

Prvm uzatvorenm vrobnm sekom prevdzky, ktor na priestor rotoviska priamo
nadvzuje, bude taviare vybudovan vo vchodnej asti haly. V tomto seku bude prebieha
tavenie kovovho rotu v spomnanej elektrickej induknej peci fungujcej na bze technolgie
twin power s vkonom 6 100 kW. Spaliny vznikajce v tomto procese bud vysten do
Tavenie
V
o
d
a

(
c
h
l
a
d
e
n
i
e
)
1
3
.
6
0
0

l
/
r
o
k

K
r
e
m
i
i
t

p
i
e
s
o
k

(
8
0
0

t
/
r
o
k
)
S
u
r
o
v
e
l
e
z
o

(
1
.
8
0
0

t
/
r
o
k
)
O
c
e
o
v
r
o
t

(
1
2
.
2
5
0

t
/
r
o
k
)
G
r
a
f
i
t

(
5
0
0

t
/
r
o
k
)
Z
l
i
a
t
i
n
y

e
l
e
z
a
(
6
5
0
t
/
r
o
k
)
Pecn troska (1.500 t/rok)
Tuh astice
< 5mg/Nm3
(
6
.
8
0
0

l
/
r
o
k
)
E
e
l
e
k
t
i
r
n
a

(
3
.
0
0
0

k
W
h
)
E
l
e
k
t
r
i
n
a

(
1
8
.
0
0
0

k
W
h
)
B
e
n
t
o
n
i
t

(
1
.
3
2
5

t
/
r
o
k
)
(
1
.
6
5
0

t
/
r
o
k
)
K
r
e
m
i
i
t

p
i
e
s
o
k

(
7
0
0

t
/
r
o
k
)
E
l
e
k
t
r
i
n
a

(
3
.
0
0
0

k
W
h
)
y
l
a
m
n

(
1
,
5

t
/
y
e
a
r
)
(
6

t
/
r
o
k
)
Elektrina (3.000 kWh)
Obr. .1: Postupov diagram vroby pre Obr. .1: Postupov diagram vroby pre 15.000 t 15.000 ton on//rok rok
KOMN A
Zinkov popol (150 t/rok)
KONTAJNER
VRECE TYPU
BIG-BAG
K
r
e
m
i
i
t

p
i
e
s
o
k

Formovanie
/ Odlievanie
Pieskov
hospod.
Vroba
jadier
V
o
d
a

(
6
.
8
0
0

l
/
E
e
l
e
k
t
i
r
n
a

B
e
n
t
o
n
i
t

(
1
.
3
2
5

t
/
U
h
l
i
e

(
1
.
6
5
0

t
/
K
r
e
m
i
i
t

p
i
e
s
o
k

E
l
e
k
t
r
i
n
a

(
3
.
0
0
0

k
W
h
)
D
i
m
e
t
y
l
e
t
y
i
v
i
c
e

(
6

t
/
P
r
a
c
h

(
1
.
6
0
0

t
/
y
e
a
r
)
F
o
r
m
o
v
a
c

p
i
e
s
o
k

(
1
.
4
0
0

t
/
r
o
k

)
A
m
i
n

s
u
l
f
t

(
1
5
t
(
r
o
k
)
P
i
e
s
o
k

(
1
0
0

t
(
r
o
k
)
D
i
m
e
t
y
l
e
t
y
l
a
m
n

<
1

m
g
/
N
m
3
asti tvrnej a edej liatiny
Elektrina (3.000 kWh)
Voda (4.600 l/rok)
Oceov broky (120 t/rok)
Tuh astice
<5 mg/Nm3
Prach a oceov broky
(750 t/year)
K
O
M
N

C

K
O
M
N

D

T
u
h
a
s
t
i
c
e

<

5
m
g
/
N
m
3
K
O
M
N

B

Odpadov
silo
Odpadov
silo
KONTAJNER GRG/IBC
PLASTOV
KONTAJNER
Chladenie +
Odformovanie +
Vytkanie foriem
Vodn para
(4.600 l/rok)
Obr. .2: Pdorys vroby
7
komna situovanho mimo objektu haly, priom odvod spaln do komna bude zabezpeen cez
odluovacie zariadenia. V komne bud pre zachytvanie emisi zneisujcich ltok TZL
intalovan kolektor prachovch astc a filter cyklnovho typu. almi odpadovmi vstupmi
procesu tavenia eleza bud pecn troska a zinkov prach. Pecn troska bude po jej odobrat
z pece zhromaovan v kontajneri a zinkov prach po odlen v cyklne v pecilnych
vreciach. Na zachytvanie mench pevnch astc sli filter.

Sasou tohto procesu bude zlepenie tvrnosti zliatiny dodanm magnzia, prmes ako grafit
a jej odsrenie. Takto pripraven tekut elezo je alej do vrobnho procesu dopravovan
pomocou tzv. naberaky.

Sben procesy s pieskov hospodrstvo a vroba jadier a nadvzujce procesy formovania
a odlievanie.

V rmci pieskovho hospodrstva bude prebieha vroba formovacej zmesi piesku. Zkladnmi
surovinami vstupujcimi do jeho vroby bud kremiit piesok (800 t/rok), bentonit ako pojivo (1
325 t/rok), uhlie (1 650 t/rok) a voda (6 800 l/rok). Tieto bud pred pouitm skladovan v silch
umiestnench mimo objektu haly. Sil bud z hadiska znenia pranosti vybaven statickmi
filtrami s automatickm istenm. Kad silo bude o max. objeme 100 m
3
. Spracovanie surovn
bude prebieha v mieai. Zachytvanie niku tuhch astc (TZL) bude rieen netkanm
syntetickm filtrom, ktor bude umiestnen pred komnom mimo haly. Odpadovm vstupom
okrem TZL bude aj prach v mnostve 1 600 t/rok, ktor bude skladovan v odpadovom sile
s objeme cca 100 m
3
.

V priestore jadrrne sa bud vyrba jadr systmom lisovania. Vstupujcimi surovinami do
tohto procesu bud kremiit piesok (700 t/rok), ivice (6 t/rok) a dimetyetylamn ako
katalyztor (1,5 t/rok). Vzniknut zmes sa lisuje do jadrovnkov, a nsledne sa vytvrdzuje.
Odpadovmi vstupmi tohto procesu bud piesok (v mnostve 100 t/rok), amn sulft (15 t/rok)
a dimetyletylamn. Piesok bude nsledne umiestnen do pripravenho kontajnera, amn sulft
do pecilneho plastovho kontajnera (IBC ndoby) a dimetyetylamn bude odvdzan do
komna osadenho v nadvznosti na tento vrobn proces.

Pripraven piesok a jadr alej vstupuj do procesu odlievania. Vo formovni (odlievarni) sa
bud vyrba na linke odliatky a ich vroba je zabezpeen automatickou vertiklnou
formovacou a odlievacou linkou. Samotn odlievanie tekutho kovu (edej alebo tvrnej
zliatiny) sa deje pomocou vtokovej sstavy v odlievacej peci s vkonom 250 kW. Poas tohto
procesu teplota v peci bude dosahova hodnoty cca 1 365 C a 1 410 C.

Z dvodu potreby znenia teploty vrobkov, alm krokom technolgie vroby je proces
ochladzovania. Prvm stupom ochladzovania z 1 400 C do 600 C je prirodzen a postupn
chladnutie. V alom stupni je ochladzovanie zo 600 C do 50 C dosiahnut chladiacou linkou
pomocou rozprenej vody. V celej dke chladiacej linky bud v rovnakej vzdialenosti od seba
umiestnen tzv. extrakn vchody, ktormi bude umonen odvdza teplo a vodn paru
vznikajcu poas ochladzovacieho procesu. Priamo na proces je pre odvdzanie vodnch pr
napojen komn, situovan na okraji tejto uzatvorenej asti vroby priamo v hale.

Poslednou technolgiou vrobnho procesu bude systm vytkania foriem od odliatkov kovu a
ich potrebn prava. Po zatuhnut kovu a jeho ochladen bude tento alej posvan pomocou
vibranho psu do vibranho valca, kde bude pieskov forma odstrnen vytkanm.
Vzniknut vrobok bude na alie kroky pravy prepravovan pomocou dopravnka.
Nasleduje otryskanie povrchu odliatku, resp. abrazvne istenie, ktor je nevyhnutn pre
zabezpeenie poadovanej istoty povrchu vrobkov. Toto bude realizovan v tryskacom
zariaden pomocou oceovch brokov (120 t/rok). Odpadovmi vstupmi procesu bud prach
8
a oceov broky v odhadovanom mnostve 750 t/rok nsledne ukladan do odpadovho sila
a pevn astice TZL, ktor bud sti do komna spomnanho v procese chladenia.
alej bud vrobky mechanicky opracovan brsenm a finlnym istenm. Pred koncom
procesu sa bude kontrolova tvrnos vrobkov a prebehne aj ich vizulna kontrola. Hotov
vrobky bud balen a pomocou vysokozdvinch vozkov uskladnen pred expedciou
v priestore skladu situovanho priamo ako sas vrobnej haly.

Zjednoduen postupov diagram vroby v prevdzke navrhovanej zlievarne je uveden na
obrzku . 1.

Obr. .3: Zlievarensk odliatok Obr. .4: Surov elezo

9. ZDVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ INNOSTI V DANEJ LOKALITE
elom navrhovanej innosti v dotknutej lokalite je vybudovanie a prevdzkovanie objektu na
zlievanie, tvarovanie a pravu kovov. Navrhovan innos plnuje vrobu komponentov najm
pre automobilov priemysel, ktor vo svojom rozsiahlom zastpen na Slovensku predstavuje
najvieho odberatea navrhovatea. Navrhovate v sasnosti prevdzkuje vrobn zvod
v panielsku, odkia predmetn vrobky exportuje do existujcej skladovej haly v blzkej obci
Liartovce (cca 14 km od dotknutho zemia zmeru). Realizcia navrhovanej innosti by tak
pre spolonos predstavovala vek prnos z hadiska znenia finannch prostriedkov na
logistiku, znanej spory asovch nkladov, znenia emisi produkovanch spaovanm
pohonnch hmt a celkovho zefektvnenia svojej innosti.

Dotknut lokalita je vhodn pre dan typ navrhovanej innosti, nakoko sa nachdza
v priemyselnej asti obce Zborsk, ktor bola rozhodnutm MP SR . 2041/05-1.6/gn
z 19.8.2005 uren pre strojrsku vrobu, montne, textiln a odevn prevdzky,
kompletizan dielensk vroby, spracovanie plastovch hmt a spotrebn a elektrotechnick
priemysel. Poda zemnho plnu obce Zborsk . 1/2005 spad lokalita do vrobno-
skladovacej zny s funknm vyuitm pre plochy priemyselnej vroby a skladov. V blzkom
okol zmeru s prevdzkovan a realizovan priemyseln, skladov a vrobn objekty
susediacich firiem. Samotn dotknut pozemok je vo vlastnctve mesta Preov.

10. CELKOV NKLADY (ORIENTAN)
Celkov predpokladan nklady pre navrhovan innos predstavuj cca 20 mil. .

9
11. DOTKNUT OBEC
o Obec Zborsk
o Mesto Preov

12. DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ
o Preovsk samosprvny kraj

13. DOTKNUT ORGNY
o Okresn rad Preov, odbor starostlivosti o ivotn prostredie
o Okresn rad Preov, odbor civilnej ochrany a krzovho riadenia
o Okresn riaditestvo Hasiskho a zchrannho zboru v Preove
o Regionlny rad verejnho zdravotnctva Preov
o Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
o Okresn rad Preov, odbor cestnej dopravy a pozemnch komunikci

14. POVOUJCI ORGN
o Obec Zborsk (zemn rozhodnutie, stavebn povolenie 1. fza projektu)
o Okresn rad Preov (vodn stavby poda platnho vodnho zkona)
o Inpekcia ivotnho prostredia, inpektort Koice (IPKZ 2. fza projektu)

15. REZORTN ORGN
o Ministerstvo hospodrstva Slovenskej republiky
o Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky
16. DRUH POADOVANHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI PODA
OSOBITNCH PREDPISOV
Navrhovan innos sa pripravuje za elom zskania zemnho a stavebnho povolenia pre
umiestnenie objektu zlievarne v lokalite zny ahkho priemyslu obce Zborsk poda
stavebnho zkona NR SR . 50/1976 Zb. v znen neskorch predpisov. Uveden povolenia
s v kompetencii Obecnho radu Zborsk.
17. VYJADRENIE O VPLYVOCH ZMERU PRESAHUJCICH TTNE HRANICE
Navrhovan innos m loklny charakter, jej vplyvy preto nepresahuj ttne hranice
Slovenskej republiky.

10
III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE
IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA
Pre ely hodnotenia vplyvov navrhovanej innosti boli vylenen nasledovn typy zem:
a) priamo dotknut zemie. Ide priamo o lokalitu realizcie stavby, resp. navrhovanej
innosti. V tomto zem sa najvraznejou mierou uplatuj priame vplyvy innosti ako
s zber pdy, zmena funkcie krajiny, zmena krajinnej scenrie a pod.
b) dotknut zemie. Predstavuje lokalitu s intenzvnym psobenm priamych
i nepriamych vplyvov navrhovanej innosti rozprestierajcu sa pribline do 500 m od
priamo dotknutho zemia. Toto zemie je vylenen v prlohe .1 zmeru.
c) uie okolie dotknutho zemia. Ide o zemie vo vzdialenosti cca 2 000 m od hranice
dotknutho zemia. V tomto zem sa uplatuj najm nepriame vplyvy innosti, ktor
svisia s jej prevdzkou, napr. prejazdy vozidiel alebo vplyvy na socioekonomick sfru
okolitch sdel.
1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM
1.1. GEOLGIA

1.1.1. Geologick charakteristika zemia
Poda regionlneho geologickho lenenia sa dotknut zemie nachdza v oblasti
vntrohorskej panvy a kotliny, podoblasti Vchodoslovenskej panvy na Preovskej kotline
(Vass et al., 1988).

Na geologickej skladbe dotknutho zemia a jeho okolia sa podieaj sedimenty neognu
a kvartru. Z obdobia neognu je podloie tvoren sivmi a pestrm vpnitmi prachovcami,
lovcami, pieskovcami, zlepencami, trkmi a vpencami z obdobia karpat. Zlepence v podhor
Slanskch vrchov obsahuj aj vulkanick materil. V asti mesta Preov Solivar situovanej
severne od dotknutho zemia vystupuje na povrch sonobansk svrstvie tvoren
pieskovcami a prachovcami s polohami kamennej soli. V spodnej asti tohto svrstvia
vystupuj slabo vpnit prachovce a pieskovce a nad nimi je niekoko polh sonch brekci.
Kamenn so tvor obvykle len niekoko cm a niekoko desiatok cm hrub polohy,
kontaminovan lovcami (Kaliiak, et al., 1991).
Z kvartrnych sedimentov s v zem zastpen vrchnopleistocnne proluvilne sedimenty
v nzkych nplavovch kueoch v zloen hlinitch a piesitch trkov s lomkami hornn.
V alvich tokov Torysy a Delne sa nachdzaj fluvilne sedimenty zastpen prevane
krtmi, pieskami a lmi.
Proluvilne sedimenty vznikli na pt pohor, v tomto prpade ide o Slansk vrchy. V tchto
miestach rieky nhle strcaj transportan silu a ukladaj prevane trkovito-hlinit materil
vo forme nplavovch kueov (Dubcov, et al., 2005). Fluvilne sedimenty boli nanesen
riekami na miesta, kde mali toky meniu transportan silu, ide najm o niny, kotliny a doliny.

V irom okol dotknutho zemia smerom na vchod le arisk vrchovina, ktor je
budovan prevane bielopotockm svrstvm, ktor tvoria masvne pieskovce s ojedinelmi
vlokami prachovcov, lovcov a zlepencov. Vchodne od navrhovanej innosti sa nachdzaj
Slansk vrchy, ktor s vulkanickm pohorm, tzn. s budovan vulkanickmi horninami.

11
1.1.2. Inniersko-geologick vlastnosti hornn
Poda Ininierskogeologickej rajonizcie Slovenska (Hrana, Klukanov, 2002a,b) patria
dotknut zemie a jeho irie okolie do reginu tektonickch depresi, subreginu s neognnym
podkladom. zemie le na rajne kvartrnych proluvilnych sedimentov.

Teles sa vytvorili najm v priestore limitovanom rkou dol alebo ako najniia et
viacgeneranch terasovanch kueov. Morfologicky vystupuj v podobe vejrovitch tvarov,
ktor prechdzaj do nadnivnej terasy, zasahuj do jej vrchnej asti alebo s terasovan
mladou laterlnou erziou tokov (Ker a kol., 2005). Ojedinele s tie akumulovan na
starie strednopleistocnne terasy. Hrbka kueov sa pohybuje v rozmedz 3 a 8 m, ojedinele
dosahuje do12 m. S tvoren predovetkm piesitou hlinou, ktor je v znach s bohat na
obsah hlinench trkov a resedimentovan lomky hornn a trk. Hliny dosahuj hrbku cca 1
a 2 m a obvykle zaberaj povrchov as. Bzu kueov tvoria zahlinen piesky, trky
a lomky hornn prevane do 5 cm zva monotnneho petrografickho zloenia loklnych
hornn znosovch oblast.

Zo zkladnch geochemickch typov hornn sa v dotknutom zem vyskytuj najm lovce
a pieskovce (Marsina, Lexa, 2002).

Na zklade orientanho ininierskogeologickho prieskumu (Durbk, 2004) realizovanho
v uom okol dotknutho zemia cca 500 m june od navrhovanej innosti, sa v podlo
nachdza komplex trkov proluvilneho kuea a na povrch vystupuje komplex polygenetickch
jemnozrnnch zemn. Prv komplex je tvoren lovitmi trkmi, resp. hrubmi a balvanitmi
trkmi s prmesou jemnozrnnej zeminy, a druh komplex zva lmi s nzkou a strednou
plasticitou.

1.1.3. Geodynamick javy
V priamo dotknutom zem neboli zisten iadne negatvne ohrozenia geodynamickmi javmi.
Z hadiska ohrozenia lokality vodnou erziou, tto sa z dvodu polohy, sklonu a lokalizcie
zemia nepredpoklad. Rovnak kontatovanie je mon pre erziu spsobovan veternou
innosou - zemie je situovan na strete svislej zstavby mesta Preov a rozsiahleho
brehovho porastu toku Dela, ktor zmieruj prdenie vetra zo zpadnej a severnej strany.

Z hadiska vskytu svahovch deformci boli v uom okol dotknutho zemia juhovchodne
smerom k obci Zborsk zaznamenan dva zosuvy s potencilnou aktivitou. Ich vskyt je
viazan na oblas neognnych sedimentov tvoren zmieanmi a suovmi zeminami
(GD, 2010). Jedn sa o svahy s vskytom prameov a mokrn, konkrtne jeden so
sklonom 4 zpadne od intravilnu obce a druh so sklonom 5 prechdzajci cez jun as
intravilnu. V irom okol dotknutho zemia bolo zaznamenanch viacero alch zosuvov,
konkrtne aktvny zosuv na juhozpadnom okraji intravilnu obce, stabilizovan zosuv na
suchom svahu so sklonom 5zpadne od sdla a zosuvy s potencilnou aktivitou na svahoch
zpadne od intravilnu obce Petrovany.

Po strnke neotektonickej stavby je dotknut zemie sasou podsstavy Pannskej panvy
oblasti s vskytom pozitvnych jednotiek ninnch pahorkatn s vekm zdvihom (Maglay,
1999). Poda tektonickej mapy (Bezk, et al., 2004) le dotknut lokalita v oblasti vntornch
Zpadnch Karpt v etape neoalpnskych tektonickch truktr Zpadnch Karpt. Vyskytuj
sa tu skupiny formci vntornch Zpadnch Karpt naloen na paleoalpnsku prkrovo
sstavu a formcie sedimentrne panvy typu transtenznch strinch panv s neognnou
a kvartrnou vplou z obdobia bdenu a sarmatu (erven izopachy) a pannu a pliocnu
(zelen izopachy). Tieto s sasti naloen na sedimenty nesench panv. Z hadiska
tektonickho le priamo dotknut zemie na neognnej sedimentrnej panve (Biely, et al.,
2002).

12
Seizmick ohrozenie dotknutho zemia a jeho irieho okolia pre 90 % pravdepodobnos
nepresiahnutia poas 50 rokov v hodnotch makroseizmickej intenzity dosahuje 6
0
MSK-64
(Schenk, et al., 2002a) a v hodnotch pikovho zrchlenia na skalnom podlo dosahuje
hodnotu 1,00 a 1,29 m.s
-2
(Schenk, et al., 2002b). zemie spad do 6. stupa
makroseizmickej intenzity MSK-64 pre 475-ron nvratov peridu (Schenk, et. al., 1999).
Poloha najbliieho epicentra poda STN 73 00 36 prlohy A1 Mapa epicentier zemetrasen sa
nachdza v meste Preov. V uom okol dotknutho zemia je evidovan priebeh niekoko
neotektonicky aktvnych zlomov.

1.1.4. Loisk nerastnch surovn
Priamo v dotknutom zem sa nenachdzaj iadne loisk nerastnch surovn, vhradn
loisk energetickch, rudnch ani nerudnch surovn. Priamo dotknut zemie nezasahuje do
dobvacch priestorov, chrnench loiskovch zem ani inch loiskovch zem poda
zkona . 44/1988 Zb. o ochrane a vyuit nerastnho bohatstva.

Najblim urenm prieskumnm zemm k priamo dotknutej lokalite je lokalita geotermlnej
energie Preovsk kotlina 2 (P20/12) zahajca cel mesto Preov s blzkym okolm, ktor je
situovan pribline 400 m severne od navrhovanej innosti, resp. nachdza sa v dotknutom
zem (GD, 2013). Asi 1,5 km smerom na juh od dotknutho zemia je evidovan
prieskumn zemie termlnych podzemnch vd P3/09 Zborsk. alie uren prieskumn
zemia sa nachdzaj vo vej vzdialenosti, konkrtne ide o lokality nlezsk kovov P12/05
Zlat Baa (cca 8 km vchodne) a lokalitu zdroja geotermlnej energie P4/10 Opin (cca 11
km juhovchodne).
V dotknutom zem sa nachdzalo tie prieskumn zemie geotermlnej energie P40/08
Sekov situovan cca 200 m na sever od navrhovanej innosti. V sasnosti je vak toto
zruen. V uom okol dotknutho zemia sa vo vzdialenosti cca 1,5 km severovchodnm
smerom nachdza tie zruen prieskumn zemie kamennej soli P3/00 Vyn liabky.
V irom okol vo vzdialenosti cca 2,6 km severovchodne od zmeru s alej evidovan
zruen prieskumn zemia termlnych podzemnch vd P19/08 Preov Teriakovce
a geotermlnej energie P15/11 Preovsk kotlina.

Z chrnench loiskovch zem je v dotknutom zem evidovan lokalita . 383 Preov
Solivar. Ide o loisko kamennej soli so zastavenou abou, ktor je od navrhovanej innosti
situovan pribline 450 m severovchodne (ObB v Koiciach, 2013a). alie chrnen
loiskov zemia s situovan vo vzdialenosti vej ako 10 km od priamo dotknutho zemia,
konkrtne ide o lokalitu . 722 - neaen loisko polymetalickch rd Zlat Baa (11 km
vchodne) a zemie . 813 loisko drahch kameov vo vstavbe ervenica (cca 12 km na
vchod od zmeru).
Najbliie loisko nevyhradenho nerastu sa nachdza vo vzdialenosti cca 6 km juhovchodne
v obci eha. Ide o loisko andezitu (ObB v Koiciach, 2011).
V irom okol dotknutho zemia sa tie nachdza dobvac priestor . 383 Preov Solivar.
Ide o loisko kamennej soli so zastavenou abou nachdzajce sa asi 3 km severne od
navrhovanej innosti (ObB v Koiciach, 2013b). Pribline 8 km junm smerom sa nachdza
dobvac priestor . 575 Drienov. Tento predstavuje neaen loisko tehliarskych lov,
v ktorom sa o abe uvauje.

V irom okol dotknutho zemia cca 2,4 km severne na okraji sdelnho tvaru mesta Preov
je evidovan vznamn geologick lokalita Solivar pri Preove. Ide o bancku lokalitu o vmere
25 km
2
s malou vedeckou vznamnosou, ktor v sasnosti predstavuje jednu
z najvznamnejch technickch pamiatok na Slovensku a najvznamnejie, historicky
najstarie a najvie loisko soli u ns (Ozdn, 2011a). Pribline 5 km severne na vchodnom
okraji Preova sa nachdza alia vznamn geologick lokalita Preov tehela. Jedn sa
o opusten tehelu, dnes u zastavan, lokalitu preovskho svrstvia tvoren sivm,
piesitm rozpadavm siltovcom s polohami jemnozrnnho vpnitho pieskovca
a premenenho ryolitovho tufu s vekou vedeckou vznamnosou (Zlinsk, 2011). Vo vej
vzdialenosti cca 7,8 km severovchodne je evidovan geologick lokalita so strednou
13
vedeckou vznamnosou Vyn ebastov (Ozdn, 2011b). Ide o aktvny lom Maglovec v obci
Vyn ebastov, ktor patr k mineralogicky najatraktvnejm slovenskm lomom z hadiska
vskytu estetickch vzoriek a vedecky zaujmavch minerlov ako chabazit-Ca, dadolit
a danburit.

Star bansk diela sa v dotknutom zem ani jeho uom okol nevyskytuj. Najbliie sa
nachdza pribline 2,8km severozpadne od zmeru - o odkalisko kamennej soli Odkalisko
Solivar a 5 km june dobvac priestor tehliarskych surovn Moarmany (GD, 2012).

1.2. GEOMORFOLGIA
Dotknut zemie a jeho okolie le z hadiska geomorfologickho lenenia v Alpsko-himaljskej
sstave, podsstave Karpaty, provincii Zpadn Karpaty, subprovincii Vntorn Zpadn
Karpaty, celku Juhoslovensk kotlina, podcelku Koick kotlina, asti Torysk pahorkatina
a oblasti Luenecko-koickej zneniny (Mazr, Lukni, 1986).

Koick kotlina sa rozprestiera medzi Slanskmi vrchmi z vchodnej strany, ariskmi vrchmi
a iernou horou zo zpadu a Spisko-ariskm mezidhorm zo severu. Je depresiou erzno-
tektonickho pvodu, jej povrch pokrvaj riene nplavy Horndu, Torysy a Olavy, priom
toky v tomto zem vytvorili irok aluvilne nivy a riene terasy (Kolik, 2007). Kotlina m
prevane pahorkatinn relif, rovinn relif je vyvinut len na irokch rienych nivch.

Torysk pahorkatina m ako kotlinov pahorkatina mierne zvlnen relif a postupne prechdza
do rovinnho zemie rienej nivy rieky Torysy. Prechod tohto celku do roviny tvoria terasov
stupne Torysy a nplavov kuele toku Dela.

Z orografickho hadiska je dotknut zemie vymedzen zo zpadu ariskou vrchovinou a jej
mierne zvlnenm relifom; ernou horou s pestrm vrchovinovm a hornatinovm relifom
s dominujcimi ploinami s vystupujcimi skalnmi tvarmi; zo severu vrazne vystupujcim
kueom ariskho hradnho vrchu a z vchodnej strany vulkanickm pohorm Slanskch
vrchov. Relif priamo dotknutho zemia je rovinat, lokalita sa nachdza pri spodnom okraji
nplavovho kuea toku Dela. Nadmorsk vka v zem sa pohybuje na hladine od 266 do
273 m n.m.

Poda zkladnch typov erzno-denudanho relifu sa v dotknutom zem a jeho okol jedn
o relif kotlinovch pahorkatn, v rmci ktorho sa vyskytuj vrazn negatvne morfotruktry
luensko-koickej zneniny, priekopov prepadliny (Mazr, inura, Kvitkovi, 2002). Tvar
loklneho relifu mono oznai za valinov dolinu a valinu ninnej pahorkatiny tvoren
proluvilnymi kuemi strednmi.

Z hadiska typologickho lenenia relifu (Trembo, Minr, 2002) le zemie na mierne lenitej
pahorkatine. Sklon dotknutho zemia sa pohybuje v rozmedz 1,1 2,5 , priom miestami
dosahuje i vyie hodnoty 2,6 6,0 (Zvara, Gapar, 2002). Samotn dotknut zemie le na
miernom svahu so sklonom ternu smerom k potoku Dela.

1.3. PDY
Z hlavnch pdnych jednotiek s v dotknutom zem a jeho irom okol zastpen
pseudogleje, fluvizeme, hnedozeme, kambizeme, sprievodne regozeme (Hrako et al., 1993).
V zem sa vyskytuj pseudogleje modlne a kultizemn nasten a kysl, zo spraovch hln
a svahovn. V nivch vodnch tokov do vstupuj tie fluvizeme typick karbontov
a sprievodne fluvizeme glejov a arenick karbontov. Tieto dva typy pd prevldaj v irom
okol dotknutho zemia. Miestami sa v zem vyskytuj i hnedozeme a kambizeme, ktor
njdeme i na priamo dotknutom zem.

14
Pseudogleje (oglejen pdy) s asto povrchovo zamokrovan a s textrne diferencovan
s monosou u v podornici zaznamena zven obsah lu. Pdnym substrtom s spraov
hliny a svahoviny, resp. prevane nekarbontov pdotvorn substrty. Ide o hlbok pdy
prevane bez skeletu, mierne kysl a kysl, s ochrickm svetlm A horizontom a
mramorovanm vrazne oglejenm B horizontom, ktor s mierne kysl a kysl. Pdy s
textrne diferencovan, obsahuj vie mnostvo lu v podornici a asto bvaj v povrchovch
vrstvch zamokren v dsledku nzkej priepustnosti B horizontu pre vodu. Na tchto pdach je
sa vyskytuj prevane orn pdy s kultrami obilnn, krmovn, strukovn a kukurice. (Bielek,
2004b).
Kambizeme (hned pdy) s stredne hlbok a hlbok pdy, ktor vznikli na stredne akch
a ahch skeletnatch zvetralinch nekarbontovch sedimentov. Typick je pre ne ochrick
rzne hrub A horizont a kambick B horizont s vym obsahom skeletu. S slabo kysl a
kysl, zrnitostne stredne ak a ak a skeletnat.
Hnedozeme s pdy vyvinut na spraiach a inch kvartrnych a neognnych sedimentoch
v podmienkach periodicky premyvnho vodnho reimu (Bielek, 2004c). Maj trojhorizontov
profil A-B-C, obyajne svetl humusov A horizont, vrazn B horizont obohaten lom
a koloidnmi zlokami a farebne svetl C horizont predstavujci pdotvorn substrt. Tento
pdny typ je rozren zva v pahorkatinch a nzko poloench kotlinch.
Fluvizeme (nivn pdy) vznikli na karbontovch a nekarbontovch aluvilnych
a proluvilnych sedimentoch. Vyskytuj sa len v nivch vodnch tokov, ktor s alebo
donedvna boli ovplyvovan zplavami v vraznm kolsanm hladiny podzemnej vody. Ide
o sorpne nasten pdy s obsahom karbontov v celom pdnom profile, slabo alkalick. S
charakteristick asto vysokou hladinou podzemnej vody s vraznm zastpenm frakcie lu
v pdnom profile. Fluvizeme s zrnitostne vemi variabiln, zva hlbok a stredne hlbok.
Na tchto pdnych jednotkch s vytvoren najm orn pdy s pestovanm obilnn a krmovn
(Bielek, 2004a).

Vlhkostn reim pd dotknutej lokality mono oznai ako mierne vlhk, priom smerom na juh
vlhkos kles (Fulajtr, 2002). Pre loklne pdy je typick vek retenn schopnos a stredn
priepustnos (Cambel, Rehk, 2002). S slabo alkalick, dosahuj hodnoty pH 7,3 a 7,8
(urlk, efk, 2002).Pdy s zva neskeletnat a slabo kamenit s obsahom skeletu do
hbky 0,6 m 0 a 20 % (urlk, ly, 2002). Pdy dotknutho zemia a jeho okolia s piesito-
hlinit, priom smerom na zpad a juh od lokality stpa podiel hlinitej zloky.

Priamo dotknut zemie le na pde s urenou bonitnou pdno-ekologickou jednotkou (BPEJ)
0550505 na zpadnej strane (VP, 2013). Do dotknutho zemia alej zasahuj zo severu
pdy s hodnotami BPEJ 0506005, 0550202, 0550402, zo severovchodu a severozpadu
s hodnotami 0554872, zo severozpadu s BPEJ 0506002, zo severozpadnej a junej strany s
BPEJ 0550005, z junej strany s hodnotou 0550002 a z vchodnej strany pdy s hodnotou
BPEJ 0551462. Vzhadom na potencil pd sa v dotknutom zem vyskytuj pdy produkn
a stredne produkn (5. a 6. skupina kvality). Bliie charakteristiky tchto pd s uveden
v tabuke . 3.

Tab. .3: Prehad bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek v priamo dotknutom zem
(Linke, et al., 1996)
Kd Pdny typ Sklonitos Hbka Skeletovitos Zrnitos
0550505 HMg 17 25
60cm
a viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
piesonato-hlinit
0506005 FMm 0 - 1
60cm a
viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
piesonato-hlinit
0550202 HMg 3 7
60cm
a viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
hlinit
0554002 HMg 0 - 1
60cm
a viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
hlinit
15
0554872 HMe, RM 0 - 1
60cm
a viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
hlinit
0506002 FMm 0 - 1
60cm
a viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
hlinit
0550005 HMg 0 - 1
60cm
a viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
piesonatohlinit
0550002 HMg 0 - 1
60cm a
viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
hlinit
0551462 HMg 1 3
60cm a
viac
bez skeletu
(do 10%)
stredne ak
hlinit
FMm: fluvizeme typick; stredne ak
HMg: hnedozeme pseudoglejov (miestami pseudogleje s hlbm humusovm horizontom) na spraovch
a polygnnych hlinch; stredne ak
HMe, RM: hnedozeme erodovan a regozeme na rznych substrtoch na vraznch svahoch so sklonom 12 a 25;
erodovan hnedozeme s prevldajce; stredne ak a ak

1.4. OVZDUIE
Dotknut zemie a jeho irie okolie patria poda klimatickho lenenia Slovenska (Lapin, et
al., 2002) do teplej klimatickej oblasti s priemernm potom letnch dn za rok min. 50
a s dennm maximom teploty vzduchu nad 25 C. zemie spad do teplho, mierne vlhkho
klimatickho okrsku T4 s chladnou zimou, kde sa priemern janurov teploty pohybuj pod -
3C.

Dotknut zemie a jeho okolie patria do tvrtho klimatogeografickho typu kotlinovej klmy, do
subtypu mierne teplej klmy, pre ktor je charakteristick priemern mesan teplota 20,0
24,0 C, priemern teplota v januri -2,5 - -5,0 C, v jli 17,0 18,5 C a ron hrn zrok
dosahuje hodnoty 600 a 800 mm (Tarbek, 1980).

1.4.1. Teplotn pomery
Najbliie k dotknutmu zemiu sa nachdza meteorologick stanica 11955 Preov - vojsko
situovan v juhovchodnej asti mesta v oblasti letiska v nadmorskej vke 307 m n. m. Za
dlhodob pozorovacie normov obdobie 1961 - 1980 s nameran a spriemerovan mesan
hodnoty teploty vzduchu uveden v tabuke . 4.

Tab. .4: Priemern mesan teploty vzduchu (C) nameran na meteorologickej stanici 11955
Preov - vojsko za obdobie rokov 1961-1980 (www.shmu.sk)
Obdobie I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok
1951 - 1980 -3,7 -1,5 2,7 8,7 13,6 17,3 18,6 17,8 13,8 8,6 3,5 -1,3 8,2

Z vyie uvedench dajov vyplva, e najvyie priemern teploty vzduchu sa vyskytuj
v mesiacoch jl a august, priom najteplejm mesiacom za sledovan obdobie je jl, kedy
priemern teplota vzduchu dosahuje 17,3 C. Naopak, najchladnejm obdobm v zem s
mesiace december, janur a februr, priom celkovo najchladnejm mesiacom v tomto
dlhodobo sledovanom obdob bol janur s priemernou teplotou vzduchu 3,7 C. Priemern
ron teplota dosahuje hodnotu okolo 8 C.

1.4.2. Zrkov pomery
Poda dajov pochdzajcich zo zrkomernej stanice Pieany - vojsko priemern ron hrn
zrok v zem sa pohybuje v hodnotch od 550 mm do 860 mm (tabuka . X), tzn. zrkov
pomery v zem s znane variabiln. Za sledovan roky dosahoval priemern ron hrn
zrok 625,0 mm, priom maximlny mesan hrn bol nameran v mesiaci jl (90,0 mm)
16
a minimlny mesan hrn vo februri (27,0 mm). V tabuke . 5 je zobrazen mesan
priemer hrnov zrok nameran na stanici Preov vojsko sa asov obdobie 1951 1980.

Tab. .5: Priemern mesan hrny zrok (mm) zo stanice 11955 Preov - vojsko za roky
1951 a 1980 (www.shmu.sk)
1951-1980 30,0 27,0 31,0 44,0 64,0 84,0 90,0 78,0 53,0 49,0 42,0 33,0 625,0
zemie sa nachdza v priemerne inverznch polohch irokho dolia rieky Torysy a jej
vch prtokov. V rmci roka sa hmla v zem vyskytne v priemere 60 a 85 dn. Snehov
pokrvka vyia ako 5 cm sa v rmci roka vyskytuje priemerne 35 dn.

1.4.3. Vetern pomery
V dotknutom zem prevldaj severovchodn, resp. juhozpadn vetry. Urujcimi faktormi
pre prdenie vzduchovch hmt v dotknutom zem je jeho poloha v severnej asti Koickej
kotliny, ktor m severojun orientciu a je zo zpadu, severu aj vchodu obklopen
pohoriami.

Priemern mesan rchlosti vetra nameran v roku 2004 na stanici 11955 Preov vojsko s
uveden v tabuke . 6, pohybuj sa v rozmedz hodnt 2,7 a 4,0 m.s
-1
. Priemern ron
rchlos vetra v tomto roku dosahovala 3,4 m.s
-1
, maximlna hodnota rchlosti bola nameran
v mesiaci november (4,0 m.s
-1
) a minimlna rchlos v mesiaci jl (2,7 m.s
-1
).

Tab. .6: Priemern rchlos vetra (m.s
-1
) nameran na stanici Preov - vojsko (SHM, 2005)
2004 3,9 3,5 3,5 3,2 3,6 2,9 2,7 3,1 3,3 3,5 4,0 3,5 3,4

Na zklade vykonanch meran na stanici v Preove, najviu priemern rchlos maj
severozpadn a juhovchodn vietor. Z hadiska astosti vskytu smerov vetra, v zem
prevlda spomnan severovchodn prdenie vzduchovch hmt (tabuka . 7). V roku 2004
dosiahli severozpadn vetry priemern astos vye 14 %.

Tab. .7: astos smerov vetra (%) na stanici Preov vojsko (SHM, 2005)
N NNE NE ENE E ESE SE SSE S SSW SW WSW W WNW NW NNW
2004 9,1 6,8 14,2 10,9 2,8 0,4 2,9 9,6 1,0 6,5 11,8 4,2 3,3 1,6 4,2 4,5

Niie uveden vetern ruice (obr. . 1) spracovan na zklade nameranch ukazovateov
veternch pomerov potvrdzuj spomnan zistenia ohadom poetnosti vskytu vetra a jeho
priemernej rchlosti.

Obr. . 5: Poetnos vskytu vetrov a priemern rchlos vetra zisten na stanici 11955 Preov
vojsko (MP SR, et al., 2009 ).

17
1.5. VODY
Z hadiska typu reimu odtoku patria dotknut zemie a jeho irie okolie k vrchovinovo-
ninnej oblasti s daovo-snehovm reimom odtoku (imo, Zako, 2002), pre ktor je
charakteristick vrazn podrun zvenie vodnosti koncom jesene a zaiatkom zimy.
Najvyie vodn stavy na tokoch s obvykle dosahovan v mesiacoch februr a aprl
a najniia vodnos koncom leta a zaiatkom jesene.

1.5.1. Vodn toky
Dotknut zemie a jeho irie okolie patria do medzinrodnho povodia rieky Dunaj (. 4),
iastkovho povodia rieky Hornd (. 4-32), zkladnho povodia rieky Torysa (. 4-32-04)
a priamo odvodovan je potokom Dela.

Priamo dotknutm zemm iaden vodn tok nepretek. Najblim povrchovm tokom je potok
Dela, pretekajci v dotknutom zem cca 160 m severne od navrhovanej innosti. V uom
okol dotknutho zemia pretekaj bezmenn potok (cca 1,3 km severne od zmeru v sdelnom
tvare mesta Preov), Solivarsk kanl (cca 1,7 km severne od zmeru) a Zborsk potok
(pribline 1,5 km june od zmeru nealeko petrovanskho vysielaa). V irom okol
dotknutho zemia pretek severojunm smerom rieka Torysa, vzdialenos toku od priamo
dotknutej lokality je cca 2 km, a Gmesk jarok vo vzdialenosti cca 5,5 km.

Rieka Hornd pramen v Krovej holi v Nzkych Tatrch a nsledne pretek vchodnm
smerom a po obec Kysak, kde sa jej tok sta na juh (www.vuvh.sk). Z zemia Slovenska
pokrauje do Maarskej republiky, kde sa vlieva do toku Slan. Celkov dka jej toku na
zem Slovenska je 193 km a plocha povodia 4 427 km
2
. Dlhodob priemern prietok rieky
v profile koniec ttnej hranice je 31,8 m
3
.s
-1
. Jeho najvznamnejm pravostrannm prtokom
je Hnilej a avostrannmi prtokmi Torysa, Svinka a Olava.
Rieka Torysa pramen v Levoskch vrchoch, dka jej toku je 129 km a plocha povodia
1 348,9 km
2.
Je najvm avostrannm prtokom Horndu, do ktorho sti v Koickej kotline
june od obce Nin Hutka. Vznamnejmi s jej avostrann prtoky Luinka a Sekov.
dlhodob priemern prietok v st do Horndu dosahuje 8,2 m
3
.s
-1
.
Potok Dela je avostrannm prtokom rieky Torysa. Pramen v Slanskch vrchoch, odkia
pretek zpadnm smerom, celkov dka toku je 16 km. Do rieky Torysa sti severne od obce
Haniska.

Medzi vodohospodrsky vznamn toky poda vyhlky MP SR . 211/2005 Z.z. s zaraden
toky Hornd v seku 4-32-01-001 a Torysa v seku 4-32-04-001.
Priamo na toku rieky Torysa sa nachdzaj viacer monitorovacie stanice povrchovch vd,
priom k dotknutmu zemiu je najbliie stanica . 8780 Torysa - Preov umiestnen na 58,30
rkm v nadmorskej vke 234,99 m. Na toku Dela sa najbliie k zmeru nachdza vodomern
stanica . 8860 Kokoovce na 11,00 rkm a v nadmorskej vke 413,55 m (www.shmu.sk).

V roku 2010 priemern mesan prietok rieky Torysy na stanici Preov dosahoval hodnotu
9,007 m
3
.s
-1
. Minimlny vodn prietok 1,878 m
3
.s
-1
tu bol evidovan v mesiaci februr
a maximlny prietok 287,6 m
3
.s
-1
v mesiaci jn. Na toku Dela dosahoval v danom roku
priemern mesan prietok na stanici Kokovce hodnotu 0,833 m
3
.s
-1
. Maximlny prietok 26,43
m
3
.s
-1
bol nameran v mesiaci jl a minimlny prietok 0,066 m
3
.s
-1
vo februri (tab . 8).

18
Tab. .8: Priemern mesan a extrmne prietoky (m
3
.s
-1
) nameran na vodomernch
staniciach . 8780 a . 8860 na tokoch Torysa a Dela za rok 2010 (SHM, 2011)
Stanica . 8780: Preov, Tok: Torysa
Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok
Qm 5,486 4,137 5,794 9,327 17,88 29,38 5,705 6,207 7,586 3,361 3,698 9,508 9,007
Qmax2010 287,6 D/M/H 06/06/13 Qmin2010 1,878 D/M 18/02
Qmax1970-2009 206,0 04/06/06 - 2006 Qmin1970-2009 0,352 19/03 1987
Stanica . 8860: Kokoovce, Tok: Dela
Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok
Qm 0,318 0,291 0,777 0,897 2,140 2,222 0,700 0,410 0,374 0,140 0,649 1,053 0,833
Qmax2010 26,43 D/M/H 01/06/20 Qmin2010 0,066 D/M 14/02
Qmax1976-2009 30,66 14/06/06 - 1992 Qmin1976-2009 0,013 12/09-1994 viackrt
Qm - priemern mesan prietok (aritmetick priemer priemernch dennch prietokov za mesiac)
Qmax 2010 - najv kulminan prietok v danom roku
Qmax 1976-2009 - najv kulminan prietok vyhodnoten v uvedenom obdob pozorovania
Qmin 2010 - najmen priemern denn prietok v danom roku
Qmin 1970-209 - najmen priemern denn prietok vyhodnoten v uvedenom obdob pozorovania

1.5.2.Vodn plochy a ndre.
V priamo dotknutom zem sa iadne prirodzen ani umel vodn plochy nenachdzaj.
V dotknutom zem pribline 170 m severne od navrhovanej innosti je kpalisko (aquapark)
mesta Preov Dela. Prvod vody do tchto plch je zabezpeen z rovnomennho potoka.

V irom okol dotknutho zemia sa alej nachdzaj rybnk Borkt (zpadne od obce
Haniska) a vodn ndr Kokoovce (vchodne od obce Kokoovce, 6 km od navrhovanej
innosti).

1.5.3. Podzemn vody
Poda Hydrogeologickej regionalizcie Slovenska (Malk, vasta, 2002) spad dotknut zemie
do hydrogeologickho reginu NQ 123 Neogn vchodnej asti Koickej kotliny a subrajnu
HD10. Pre tento rajn je typick medzizrnov priepustnos geologickho podloia,
najvznamnejm hydrogeologickm kolektorom s poda litologickho zaradenia trky a piesky
(neognne sedimenty). Vyuiten mnostvo podzemnch vd v rajne je 0,20 0,49 l.s
-1
.km
-2
(Porzikov, Kollr, 2002). Ide o hydrogeologicky vznamn zemie, kde kvantitatvna
charakteristika prietonosti je mierna a pohybuje sa v hodnotch 1.10
-4
a 1.10
-3
m
2
.s
-1
(Malk,
et. al., 2002). Zo zpadu na tento rajn nadvzuje subrajn HD 20, v ktorom predpokladan
zsoby podzemnej vody dosahuj a do 4,99 l.s
-1
.km
-2
.

V dotknutom zem sa nachdzaj menie zvodnence s medzizrnovm alebo puklinovm
typom priepustnosti s obmedzenmi, resp. takmer iadnymi mnostvami podzemnej vody
miestneho vznamu (Malk, vasta, 1998). Litogeochemicky s tvoren trkmi, piesitmi
krtmi a pieskami rienych ters z obdobia pleistocnu vo fluvilnom sedimentanom prostred.
Hladina podzemnej vody v tejto lokalite je von, jej zvodnenie u vych ters zvis zva od
infiltrcie zrok v zem. Zdrojom podzemnch vd v tomto regine s teda predovetkm
zrkov a povrchov vody doplnen o vody z neovulkanitov blzkych Slanskch vrchov. Smer
prdenia podzemnch vd je prevane severo-jun.

V roku 2009 boli v povod Horndu pozorovan hladiny podzemnej vody v lokalite Torysa (kat.
. 1068), kde bola nameran maximlna hbka podzemnej vody 430,86 cm (5.4.) a minimlna
hbka 430,35 cm (9.10.). Priemern vka hladiny podzemnej vody v tejto oblasti sa pohybuje
na hodnote 430,52 cm (www.shmu.sk).
19
V dotknutom zem sa nenachdzaj zdroje podzemnch vd vyuvan pre hromadn
zsobovanie obyvatestva pitnou vodou. Pitn voda je zabezpeovan prostrednctvom
skupinovho vodovodu Preov, ktor predstavuje najrozsiahlej vodovodn systm v povod
rieky Torysy (VV, 2010). Hlavnmi zdrojmi vody pre vodovod s studne v aluvilnych nplavoch
hornej Torysy a Slavkovskho potoka, prame Vyn Slavkov a priamy odber z Torysy nad
obcou Tich potok. Deficit mnostva vody v suchch obdobiach je dopan z vodrenskej
ndre Starina.

Pramene, minerlne a termlne vody
V dotknutom zem nie s evidovan iadne zdroje minerlnych ani termlnych vd. V irom
okol navrhovanej innosti vo vchodnej asti mesta Preov sa nachdza niekoko mench
prameov suovho, vrstevnho alebo puklinovho charakteru s vdatnosou 0,2 a 15,5 l.s
-1
. -

Najblimi minerlnymi pramemi s evidovan v juhozpadnej asti Preova, konkrtne
pramene PV-63 Vek Borkt a PV-65 Mal Borkt, Cemjata, PV-10 Kvan voda, Ia a
Preov Solivar. Minerlne pramene v oblasti Borkt s slabo mineralizovan s vdatnosou
11 l.s
-1
, pramene v oblastiach Kvan voda a Cemjata maj vdatnos do 9 l.s
-1
. V lokalitch
Ia a Solivar s minerlne vody zaloen na sononosnch sedimentoch s vskytom ntriovo-
chloridovch vd.

Najbliie monitorovacie body podzemnej vody s sondy . 2338 Popov a . 2344 Stavenec
(www.shmu.sk). Prame Popov sa nachdza v obci Rusk Nov Ves, ktor je situovan cca 4
km severovchodne od navrhovanej innosti. V roku 2009 tu boli nameran 1. aprla
maximlna vdatnos 2,91 l.s
-1
a 30. septembra minimlna vdatnos 0,49 l.s
-1
. Priemern
vdatnos pramea v danom roku dosahovala 1,26 l.s
-1
. Prame Stavenec je lokalizovan
v obci eha, ktor sa nachdza cca 5 km juhovchodne od navrhovanej innosti. V roku 2009
bola nameran maximlna vdatnos pramea 1,08 l.s
-1
11. marca a minimlna vdatnos 0,52
l.s
-1
16. septembra. priemern vdatnos pramea Stavenec bola v danom roku 0,76 l.s
-1
.

1.5.4. Vodohospodrsky chrnen zemia
Priamo dotknut zemie ani jeho irie okolie nezasahuje do iadnej z vyhlsench
chrnench vodohospodrskych oblast v zmysle zkona NR SR . 364/2004 Z.z. Najbliou
k dotknutmu zemiu je CHVO Slovensk kras Horn vrch, ktor sa nachdza pribline 40
km juhozpadne.

V zmysle nariadenia vldy SR . 249/2003 Z.z. ktorm sa ustanovuj citliv a zraniten oblasti
boli za zraniten oblas vyhlsen ponohospodrsky vyuvan pozemky v katastrlnom
zem obce Zborsk (seln kd 525448). V irom okol dotknutho zemia boli za takho
oblasti vyhlsen pozemky v obciach Dulova Ves (. kd 524387), Haniska (. kd 518522),
Kendice (. kd 524638), Kokoovce (. kd 524662), Petrovany (. kd 525014), Rusk Nov
Ves (. kd 525138), eha (. kd 525499) a mesta Preov (. kd 524140).

Pribline 800 m june od dotknutho zemia je evidovan psmo 1. stupa ochrany
podzemnch vd, ktor sa nachdza v lokalite rozhlasovho vysielaa mesta Preov. Toto
psmo tvor oploten teleso studne.

1.6. FAUNA A FLRA
1.6.1. Fauna
Poda zoografickho lenenia zemia Slovenska patr dotknut zemie a jeho okolie do
provincie listnatch lesov, podkarpatskho seku (Jedlika, Kalivodov, 2002) a pontokaspickej
provincie, potiskho okresu a slanskej asti (Hensel, Krno, 2002).

20
Krajinn truktra dotknutho zemia a jeho irieho okolia podmieuje vskyt ivonych
druhov v lokalite navrhovanej innosti. Zastpenie druhov a ich vskyt vyplvaj zo stupa
ovplyvnenia loklnych biotopov innosou loveka, spsobu ich obhospodarovania a
z psobenia rznych stresovch faktorov.

zemie je situovan na severozpadnom okraji obce Zborsk, v priemyselnej zne IPZ
Zborsk na otvorenej ploche trvnych porastov. Zo severu lokalita priamo sused s vstavbou
priemyselnej haly pre tlaiarensk vrobu a nsledne tokom Dela s bohatmi brehovmi
porastami, zo zpadu a juhu s prevdzkovanmi priemyselnmi objektami a z vchodnej strany
s otvorenou ponohospodrskou pdou s trvnymi porastami a obasnmi remzkami.
V zem s najvznamnejmi lokalitami pre vskyt druhov predovetkm biotopy pozd potoka
Dela. Tu je mon predpoklada vskyt predovetkm na vodn prostredne naviazanch
druhov vtctva, obojivelnkov a plazov.

Pre priemyseln plochy susednch halovch objektov je typick rozrenie synantropnch
druhov ivochov, ktor sa adaptovali na takto pozmenen loklne podmienky ako napr.
ulitnky (Gastropoda), pavky (Arraneida), kobylky (Ensifera), konky (Caelifera), bzdochy
(Heteroptera), chrobky (Coleoptera), motle (Lepidoptera) a i. Vyskytuj sa tu druhy vtkov
typick pre antropognne ovplyvnen biotopy ako napr. holub hrivnk (Columba palumbus),
vrabec domov (Passer domesticus), drozd ierny (Turdus merula), skorka vek (Parus
major), straka obyajn (Pica pica), havran ierny (Corvus frugileus) a i. Z cicavcov sa v tchto
lokalitch v menej miere vyskytuj druhy ako my domov (Mus musculus), krt obyajn
(Talpa europaea), je bled (Erinaceus concolor) alebo potkan obyajn (Rattus norvegicus).
Pre blzku ponohospodrsku krajinu s typick druhy viazan na intenzvne obrban biotopy
ornej pdy, ako napr. zajac pon (Lepus europaeus), hrabo pon (Microtus arvalis), krt
podzemn (Talpa europaea), ryavka ron (Apodemus agrarius), jarabica pon (Perdix
perdix), kovrnok pon (Alauda arvensis), baant obyajn (Phasianus colchicus) a i. Druhy
obvajce tieto lokality mu priamo do dotknutho zemia prenika.

1.6.2. Flra
Na zklade fytogeografickho lenenia zemia Slovenska (Futk, 1980) je dotknut zemie
zaraovan do krytalinicko-druhohornej oblasti zpadokarpatskej flry (Carpaticum
occidentale), obvodu vchodobeskydskej flry (Beschidicum orientale), okresu Vchodn
Beskydy a podokresu arisk vrchovina. Z hadiska fytogeogarficko-vegetanho lenenia
(Plesnk, 2002) patr loklna vegetcia do dubovej zny, horskej podzny, sopenej oblasti
Koick kotlina do toryskho podokresu.

Potencilna prirodzen vegetcia
Potencilna vegetcia predstavuje vegetan pokryv, ktor by sa v zem vyskytovali bez
vplyvu udskej innosti (Michalko, et. al., 1986). Pre dotknut zemie s potencilnou
prirodzenou vegetciou zo severnej strany vodnho toku lun jelov lesy na nivch
podhorskch a horskch vodnch tokov (Alnenion glutinoso-incanae). Typickmi druhovmi
zstupcami v tchto lesoch by boli vby (Salix sp.), jele (Alnus glutinosa) a jasene (Fraxinus
excelsior). V centrlnej asti obce Zborsk by prevldali karpatsk dubovo-hrabov lesy
(Carici pilosae-Carpinenion betuli), pre ktor s charakteristick druhy spoloenstiev Carici
pilosae-Carpinetum, syn. Querco-Carpinetum medioeuropaeum, tzn. druhy ako dub (Quercus
petraea), hrab (Carpinus betulus), lipa (Tilia cordata), javor (Acer campestre), ostrica (Carex
pilosa), zubaka (Dentaria bulbifera) alebo mlienik (Tithymalus amygdaloides).

V obci Zborsk z celkovej vmery 537,2 ha zaberala v roku 2012 75,66 % ponohospodrska
pda (406, 44 ha), zvyok pripadol na pdu neponohospodrsku ( SR, 2013). Konkrtne
plochy ornej pdy sumrne tvoria 271,13 ha, plochy trvnych porastov 113,86 ha, lesn plochy
44,25 ha, zhrady 16,66 ha a ovocn sady 4,78 ha.

21
Relna vegetcia
Do dotknutho zemia (zemie cca 500 m od zmeru) zasahuj ruderlne druhy zo susednch
priemyselnch plch a nealekej sdelnej zstavby mesta Preov, v okrajovej asti brehov
porasty potoka Dela, ponohospodrske kultry agrrnej krajiny a trval trvne a lne
porasty.

Sasn vegetan pokryv priamo dotknutho zemia zmeru je tvoren trvnymi porastmi
s ruderlnymi druhmi (vi fotodokumentcia) bez drevinnej vegetcie. Pre potreby realizcie
navrhovanej innosti v dotknutej lokalite nedjde k vrubu drevn.

Pre trvne porasty v okol s typickmi zstupcami rastlinnch spoloenstiev najm kultrne
trvy ako mtonoha (Lolium perenne), kostrava lna (Festuca pratensis), reznaka lalonat
(Dactylis glomerata) a lipnica lna (Poa pratensis).

Z vegetanho hadiska je v uom okol zmeru vznamnou lokalitou rastlinn pokryv pozd
potoka Dela. Brehov porasty s tvoren spoloenstvami vlhkomilnej flry, konkrtne
vzrastlmi vbami bielymi (Salix alba), popolavmi (Salix cinerea) a uatmi (Salix aurita),
ojedinele topoom iernym (Populus nigra) alebo topoom osikovm (Populus temula).
Z krovitej ete sa v porastoch pozd toku vyskytuj baza ierna, ernica a trnky. Bylinn
poschodie je tvoren burinnmi spoloenstvami, druhmi ako veronika leskl (Veronica polita),
peniatek ron (Thlaspi arvense) a i. Lokalita zmeru priamo nezasahuje do porastov potoka
Dela.

V uom okol dotknutho zemia june od navrhovanej innosti v oblasti vysielaa Petrovany
sa vyskytuj intenzvne ovskov lky. Ide o prirodzen lky vyieho vzrastu, ktorch vskyt je
charakteristick prve pre tto as Koickej kotliny. Dominantnm druhom je ovsk vyven
(Arrhenatherum elatius), ktorho porast je doplnen o mnoh bylinn druhy, m lka nadobda
kvetnat charakter.

1.7. BIOTOPY
V dotknutom zem a jeho uom okol sa vyskytuj viacer typy biotopov (Stanov a
Valachovi, 2002):
o mezofiln lky s prevahou vysokosteblovch trv,
o ninn a podhorsk kosn lky,
o nitrofiln ruderlna vegetcia mimo sdel,
o biotopy ponohospodrskych pd s prevldajcimi synantropnmi druhmi na ornch
pdach,
o krovinn porasty sporadicky sa vyskytujce v otvorenej ponohospodrskej krajine,
o biotopy typick pre priemyseln a sdeln zstavbu (na zpadnom okraji),
o lun (brehov) porasty potoka Dela (severne od zmeru),
o podman biotopy v alviu toku Dela (severne od zmeru),
o intenzvne a ruderalizovan ovskov lky (june od navrhovanej innosti).

1.8. CHRNEN, VZCNE A OHROZEN DRUHY A BIOTOPY
Chrnen, vzcne a ohrozen druhy
Priamo v zem hodnotenej lokality nebol zisten trval vskyt chrnench druhov fauny a flry.
Kee do priamo dotknutho zemia zo severu zasahuj brehov porasty lunch lesov potoka
Dela, je mon zriedkav vskyt tchto druhov predpoklada.

22
Ohrozen biotopy
V priamo dotknutom zem sa nenachdzaj iadne chrnen ani ohrozen typy biotopov,
resp. iadne biotopy nrodnho a eurpskeho vznamu v zmysle vyhlky MP SR . 24/2003
Z.z. v znen neskorch aktualizcii. Prevldaj tu biotopy ornej pdy a trvnych porastov zo
zpadu intenzvne ovplyvovan biotopmi sdelnej a priemyselnej zstavby a z vchodu
biotopmi ponohospodrskej krajiny.

V dotknutom zem alebo jeho uom okol s evidovan na ploche bvalho vysielaa
Petrovany nrodne vznamn biotopy Lk 3 Mezofiln pasienky a spsan lky a eurpsky
vznamn biotopy 6510 Ninn a podhorsk kosn lky a pri vodnch tokoch biotopy 91E0
Lun vbovo-topoov a jelov lesy (Vicenkov, Polk, 2003). V rmci kosnch lk sa
v uom okol vyskytuje biotop Lk1 Ninn a podhorsk kosn lky, pre ktor je typick
prevaha vysokosteblovch trv a krmovinrsky hodnotnch trv ako ovsk obyan, psiarka
lna, tomka voav a pod. Ide o pomerne rozren biotop, ktor je prioritne ohrozen
rekultivciami a intenzifikciou jeho vyuvania. V rmci druhho, eurpsky vznamnho
biotopu sa v zem vyskytuj biotopy Ls1.1 Vbovo-topoov ninn lun lesy a Ls1.3
Jaseovo-jelov podhorsk lun lesy, konkrtne ide o brehov porasty toku Dela
a Zborskho potoka. Pre tento biotop v alviu rieky s charakteristick pravideln zplavy
povrchovou vodou, resp. zamokrenie podzemnou vodou. Ide o ohrozen biotop najm
z dvodu intenzvneho vyuvania alvi tokov na ponohospodrske ely. iadne
z uvedench ohrozench biotopov nezasahuj priamo do dotknutho zemia zmeru. Na
ploche lokality zmeru sa nachdzaj len neobhospodarovan lky z ruderlnymi porastmi.

1.9. CHRNEN ZEMIA A ICH OCHRANN PSMA
Navrhovan innos nezasahuje do iadnych vyhlsench ani navrhovanch chrnench
zem a ich ochrannch psiem vylenench poda zkona NR SR . 543/2002 Z.z. Rovnako
sa v priamo dotknutom zem nenachdza iaden strom chrnen v zmysle uvedenho
zkona.

zemia a stromy chrnen zkonom NR SR . 543/2002 Z.z.
V lokalite kde sa dotknut zemie nachdza, plat 1. stupe ochrany prrody a krajiny v zmysle
citovanho zkona, t.j. stupe s najniou zemnou ochranou.

Vekoplon chrnen zemia
V uom ani irom okol dotknutho zemia sa nenachdza iadne vekoplon chrnen
zemie. Najbliou takouto lokalitou k dotknutmu zemiu je NP Slovensk kras situovan cca
38 km juhozpadne od dotknutej lokality.

Maloplon chrnen zemia
Najbliie k dotknutej lokalite sa z maloplonch chrnench zem nachdzaj vo vzdialenosti
4,6 km juhovchodne PR Mirkovsk kosatcov lka, 6 km severovchodne PR Zbojncky
zmok, cca 6 km vchodne NPR Kokoovsk dubina, 5,5 km june NPR Gmesk jarok a cca
9 km severovchodne PR Dubov hora. Ostatn maloplon chrnen zemia sa nachdzaj
vo vzdialenosti vej ako 10 km od priamo dotknutho zemia (www.sopsr.sk).
o PR Mirkovsk kosatcov lka
Lokalita o vmere 1,139 ha so 4. stupom ochrany vyhlsen v roku 1979 na ochranu
zvykov spoloenstiev zamokrench lk zpadnch predhor Slanskch vrchov s
bohatm vskytom chrnenho kosatca sibrskeho (Iris sibirica) v sprievode alch
charakteristickch druhov rastln na vedeckovskumn ciele.
o PR Zbojncky zmok
zemie o rozlohe 8 ha bolo v roku 1964 vyhlsen za prrodn rezervciu s 5. stupom
ochrany kee sa jedn o ojedinel geomorfologick vtvor Slanskho pohoria s
vskytom reliktnch teplomilnch spoloenstiev.

23
o NPR Kokoovsk dubina
Dubov porasty s vmerou 20 ha, ktor boli za nrodn prrodn rezervciu so 4. a 5.
stupom ochrany vyhlsen v roku 1965. Ide o porasty svetoznmeho kokoovskho
duba zvltneho morfologicky i anatomicky. zemie zrove predstavuje
vedeckovskumn lesncky objekt pre zber semien tejto variety duba.
o NPR Gmesk jarok
Lokalita s rozlohou 20,62 ha bola za chrnen zemie s 5. stupom ochrany vyhlsen
v roku 1981 na el ochrany lesnch spoloenstiev brezovch dbrav a oglejench
bukovch dbrav v Koickej kotline.
o PR Dubov hora
Rezervcia s rozlohou 61,34 ha s 5. stupom ochrany predstavuje zemie s 5. stupom
ochrany. Dvodom jej vyhlsenia je ochrana zachovanch prirodzench lesnch
spoloenstiev kyslch dubovch bun Slanskch vrchov.

Chrnen stromy
Z chrnench stromov sa priamo v dotknutej lokalite iaden nenachdza. Najblim stromom
vyhlsenm v zmysle zkona NR SR . 543/2002 Z.z. za chrnen je tzv. Preovsk platan
(platan zpadn, Platanus occidentalis) nachdzajci sa cca 4,6 km severozpadne od
navrhovanej innosti v sdelnom tvare mesta Preov (SMOPaJ, 2002). Tto drevina bola za
chrnen vyhlsen v roku 1997 pre jej vedecko-vskumn, kultrny a ekologick vznam.

Ramsarsk lokality
Navrhovan innos nezasahuje svojou lokalizciou do iadnej z medzinrodne vznamnch
mokrad v zmysle Ramsarskej konvencie, takto sa nenachdzaj ani v jej irom okol (MP
SR, SAP, 2012). Najbliou z ramsarskch lokalt s mokrade Senn rybnky situovan cca
64 km juhovchodne od dotknutho zemia.

Lokality NATURA 2000
NATURA 2000 ako eurpska svisl sstava chrnench zem je tvoren chrnenmi vtmi
zemiami a zemiami eurpskeho vznamu. Ich ochrana na Slovensku je zabezpeen
zkonom NR SR . 543/2002 Z.z. Navrhovan innos nezasahuje priamo do iadnej lokality
tejto siete, iadna takto lokalita sa nevyskytuje ani v uom okol dotknutho zemia
(www.sopsr.sk, ubov et al., 2010). V irom okol sa vyskytuj nasledovn zemia siete
NATURA 2000:

Chrnen vtie zemia
o SKCHVU025 - Slansk vrchy
Lokalita o vmere 60 247 ha sa nachdza pribline 3,4 km vchodne od navrhovanej
innosti. Toto zemie bolo vyhlsen vyhlkou MP SR .193/2010 zo 16.04.2010 na
ochranu hniezdnych lokalt najm druhov orol krovsk (Aquila heliaca), vr skaln
(Bubo bubo), bocian ierny (Ciconia nigra), orol krikav (Aquila pomarina), velr lesn
(Pernis apivorus), ate bielochrbt (Dendrocopos leucotos), ate prostredn
(Dendrocopos medius), sova dlhochvost (Strix uralensis), penica jarab (Sylvia
nisoria), muchrik ervenohrdl (Ficedula parva), muchrik bielokrk (Ficedula albicollis)
a strako ervenochrbt (Lanius collurio).
alie chrnen vtie zemia, vyhlsen na el zabezpeenia priaznivho stavu biotopov
viacerch druhov vtkov eurpskeho vznamu a biotopov sahovavch vtkov, s lokalizovan
vo vzdialenosti vej ako 10 km od priamo dotknutho zemia. Pribline 11,5 km juhozpadne
sa nachdza SKCHVU036 Volovsk vrchy s rozlohou 120,420 ha a cca 17,9 km severne je
situovan SKCHVU052 ergov o rozlohe 35 849 ha.

zemia eurpskeho vznamu
Navrhovan innos nezasahuje do iadneho zemia eurpskeho vznamu vyhlsenho
z dvodu ochrany biotopov a druhov. Najbliie takto lokality sa nachdzaj vo vzdialenosti
vej ako 10 km od priamo dotknutho zemia. Pribline 10,8 km severne od navrhovanej
innosti sa rozprestiera SKUEV0322 Fintick skaly (753,9 ha), SKUEV0330 Dunitov skalka
24
(1,48 ha) sa nachdza cca 11 km juhozpadne, SKUEV0328 Stredn Podhorndie (7275,58
ha) je situovan pribline 11,5 km june a SKUEV0390 Pust pole (90,35 ha) cca 12,5 km
juhovchodne.
2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENRIA
2.1. TRUKTRA KRAJINY
Navrhovan innos je lokalizovan na severozpadnom okraji obce Zborsk v priemyselnej
zne na otvorenej ploche trvnych porastov. Zo severu lokalita priamo sused s vstavbou
priemyselnho objektu pre tlaiarensk vrobu a nsledne tokom Dela s bohatmi brehovmi
porastami, zo zpadu a juhu s prevdzkovanmi priemyselnmi arelmi a z vchodnej strany s
otvorenou ponohospodrskou pdou s trvnymi porastami.

Krajinn truktra dotknutej lokality je znane antropognne pozmenen, na jej zloen sa
podieaj tak prrodn ako i antropognne prvky. Dominantnmi truktrnymi prvkami v okol
navrhovanej innosti s trvne porasty. Plochy ornej pdy prevldaj predovetkm v uom
okol vchodne od zmeru. Tieto plochy s doplnen o prvky priemyselnej zstavby, resp.
budov halovho charakteru so svisiacou technickou a dopravnou infratruktrou. Priamo arel
navrhovanej innosti je zo zpadu aj juhu ohranien u prevdzkovanmi halovmi objektami.
Severne od zmeru je aktulne antropognny prvok staveniska, kde prebieha vstavba
priemyselnej haly. Krajinnoekologicky hodnotnm prvkom v zem s brehov porasty potoka
Dela v severnej asti dotknutho zemia. Tieto prispievaj k zachovaniu prrodnho
charakteru zemia a prispievaj k jeho ekologickej stabilite. V okol dotknutho zemia s tie
zastpen prvky sdelnej infratruktry, resp. obytn budovy s prdomovmi zhradami,
administratvne budovy, cestn komunikcie a prvky sdelnej zelene. Konkrtne sa jedn
o sdeln tvar mesta Preov na severozpad od zmeru (rodinn domy na Chmeovej ulici,
cca 320 m) a intraviln obce Zborsk juhovchodne vo vej vzdialenosti.

2.2. KRAJINN OBRAZ A SCENRIA
Priamo dotknut zemie je rovinatho charakteru. Svojou polohou nadvzuje na zastavan
zemie mesta Preov, je situovan na jeho juhovchodnom cpe vo vylenenej priemyselnej
zne. Vo veobecnosti mono dotknut krajinu oznai za antropognne znane pozmenen
s vysokm podielom ponohospodrsky obrbanch plch, narastajcim podielom
priemyselnch objektov a so svisiacim rozirovanm ruderlnej a synantropnej zelene.

Krajinn obraz priamo dotknutho zemia tvor rovinn otvoren plocha trvnych porastov,
ktor je z junej a zpadnej strany uzatvoren existujcimi halovmi objektami. V tomto smere
pokrauje priemyseln zstavba, zemie postupne nadobda urbanizovan charakter. Zo
severu je momentlne krajinn obraz zasiahnut vstavbou, dominuj tu plochy staveniska. Pri
pohade z priamo dotknutej lokality je vak scenria dotvoren plochami rozsiahlych brehovch
porastov pozd potoka Dela. Z vchodnej a junej strany dotknutho zemia a jeho okolia
prevauje otvoren ponohospodrska krajina s obasnm vskytom zelench plch vo forme
remzok a lniovch porastov.

Scenria krajiny uieho okolia dotknutho zemia je zo zpadnej strany tvoren koridorom
dopravnej infratruktry, najm prvkami dianice D1, elezninej trate a cestnch komunikci.
Hranicou uzatvrajcou rozvoj mesta je tok rieky Torysy s jej brehovmi porastmi, na ktor u
priamo nadvzuje rozsiahly lesn porast ariskej vrchoviny. Severozpadne a severnej je
okolie navrhovanej innosti tvoren sdelnm tvarom mesta Preov, scenria krajiny je typick
urbanizovanmu zemiu, zvraznen o prvky sdelnej zelene. Z vchodnej strany od zmeru je
krajinn obraz ovplyvnen vekoblokovm ponohospodrstvom, priom pohad je uzatvoren
nstupom Toryskej pahorkatiny.

25
Veobecne mono krajinn obraz dotknutho zemia a jeho uieho okolia zhodnoti ako
priemerne kvalitn, strieda sa tu urbanizovan krajina s krajinou ponohospodrskou, ktor je
uzatvran pomerne rozsiahlymi lesnmi komplexmi v irom okol.
2.3. ZEMN SYSTM EKOLOGICKEJ STABILITY
zemn systm ekologickej stability (SES) je celopriestorov truktra navzjom prepojench
ekosystmov a ich ast, resp. vznamnch segmentov krajiny, ktor shrnne zabezpeuj
zachovanie druhovej rozmanitosti prirodzenho genofondu rastln a ivochov. Zkladom tohto
systmu s biocentr, biokoridory a interakn prvky nadregionlneho, regionlneho alebo
loklneho vznamu.

V roku 1992 bol vypracovan a v roku 1996 aktualizovan Generel nadregionlneho zemnho
systmu ekologickej stability (GNSES), ktor predstavuje zkladn rmec priestorovej
ekologickej stability celho zemia Slovenska (www.sazp.sk). Z prvkov SES vyhlsench
v rmci tohto dokumentu sa v okol dotknutho zemia nachdzaj viacer, priom ale
dotknut zemie do iadnej z tchto lokalt nezasahuje:
NRBc Kokoovck dubina (cca 6 km vchodne v obci Kokoovce)
NRBc imonka as (cca 10 km vchodne)
NRBk hydrick rieka Torysa (cca 2 km zpadne)
NRBk hydrick Kokoovce-Nieree-Obiovce (cca 3 km juhovchodne).

V okol dotknutho zemia sa poda Zmien a doplnkov PN VC Preovskho kraja (SAP,
2009) nachdzaj viacer prvky napomhajce zachova ekologick stabilitu miestnej krajiny:
rBC Dela
rBC Kvan voda Cemjata
rBC Gmesk jarok
rBK Dela
rBK Sekov
interakn prvky plon
interakn prvky lniov.

Dotknut zemie na severe zasahuje do regionlneho hydrickho biokoridoru potoka Dela.
Tento je z ekologickho hadiska vznamn pre dobre vyvinut brehov porasty s miestami
zachovanmi vbovo-topoovmi jelovmi lunmi lesmi. Dleitmi s i sprievodn zele
a loklne aluvilne lky v zzem toku. Ide o dleit biokoridor umoujci migrciu druhov
a prepojenie medzi Slanskmi vrchmi, Koickou kotlinou a do priestoru ariskej vrchoviny
priamym nadviazanm na nadregionlny biokoridor rieky Torysy. Rovnako tento biokoridor je
vznamnm krajinnoekologickm prvkom obohacujcim ekologick stabilitu zemia
prostrednctvom existencie zachovanch brehovch porastov a aluvilnych riek.

V irom okol dotknutho zemia cca 2,3 m zpadne v ariskej vrchovine je evidovan
regionlne biocentrum Kvan voda Cemjata. Toto je tvoren lesnmi komplexmi bukovch
dbrav a dubovch bun. Na opanej, vchodnej strane cca 3 km od navrhovanej innosti
v Slanskch vrchoch sa nachdza nadregionlne biocentrum Kokoovsk dubina tvoren
lesnm komplexom dubn a dubobun. June od zmeru cca 5,5 km je evidovan regionlne
biocentrum Gmesk jarok, ktor zaha lesn spoloenstv s prevahou duba a buka, ktor
vznikli na vlhkch pdach.

Plonmi interaknmi prvkami v okol navrhovanej innosti s predovetkm plochy lesnch
porastov, nelesnej drevinovej vegetcie a verejnej zelene. Lniov interakn prvky zahaj
sprievodn zele komunikci, brehov porasty vodnch tokov, izolan zele okolo portovch
a hospodrskych arelov a i.

26
Genofondov lokality:
Do hodnotenho zemia navrhovanej innosti nezasahuje iadna z genofondovo vznamnch
lokalt flry i fauny. Najblimi genofondovmi lokalitami s Mokra pri Ruskej Novej Vsi,
ktor sa nachdza cca 4 km severovchodne od zmeru, Mokrade v Sigordskch zosuvoch,
lokalizovan cca 5 km vchodne pri obci Kokoovce.
3. OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNOHISTORICK
HODNOTY ZEMIA
V tejto asti je opis venovan najblim obciam k zmeru, podrobn opis je venovan priamo
dotknutej obci Zborsk a susednm obciam mesto Preov (sused kataster Solivar) a obec
Petrovany (dopravn napojenie na nadraden cestu na hranici katastra).
3.1. DEMOGRAFIA
Dotknut zemie sa nachdza v katastri obce Zborsk, v tesnej blzkosti katastra mesta
Preov - Solivar v okrese Preov a v Preovskom kraji. Dopravn napojenie zmeru je
v irom zem veden hranicou katastra Petrovany.

V okrese Preov sa nachdza 91 obc z oho 2 (Preov a Vek ari) maj tatt mesta.
Hustota obyvatestva okresu predstavovala ku du 31.12.2011 hodnotu 182 obyvateov na km
2

( SR, 2011). Poet obyvateov okresu Preov je poda aktulnych dajov 169 828, z oho je
51,1 % ien. Vmera okresu Preov predstavuje 933, 7 km
2
.

Hustota obyvatestva v obci Zborsk predstavuje hodnotu 109 obyvateov na km
2
, priom
vmera obce je 5 371 950 m
2
. Obec Zborsk m poda aktulnych dajov 584 obyvateov.
Poda vekovej truktry prevlda v obci obyvatestvo produktvneho veku, t.j. 60,95% (tabuka
. 9), v poproduktvnom veku je 20,54% a predproduktvny vek dosahuje 18,49% obyvatestva
(daje k 31.12.2011, SR, 2011).

Hustota obyvatestva v obci Petrovany predstavuje hodnotu 104 obyvateov na km
2
, priom
vmera obce predstavuje 17 392 343 m
2
. Obec Petrovany m poda aktulnych dajov 1 813
obyvateov. Poda vekovej truktry prevlda v obci obyvatestvo produktvneho veku t.j.
62,27%, v poproduktvnom veku je 19,02 % a predproduktvny vek predstavuje 18,69% (daje
k 31.12.2011, SR, 2011). Okresn mesto Preov m 91 638 obyvateov.

Tab. .9: Trvalo bvajce obyvatestvo k 31.12.2011 ( SR, 2011).
Ukazovate
Poet obyvateov
obce Petrovany
Poet obyvateov
obce Zborsk
Poet obyvateov
mesta Preov
Obyvatestvo spolu 1 813 584 91 638
Mui 889 297 44 079
eny 924 287 47 559
Predproduktvny vek (0-14) 339 108 12 770
Produktvny vek
mui (15 - 59)
eny (15 - 54)

598
531

198
158

30 974
27 751
Poproduktvny vek spolu
(55+ , 60+ m)
345 120 20 143

V obci Zborsk dominuje slovensk nrodnos a takmer na 100%. Najpoetnejie minoritn
skupiny maarskej, rmskej alebo ukrajinskej nrodnosti v obci nemaj svoje zastpenie
(tabuka . 10).

27
Z nrodnostnej truktry prevlda v obci Petrovany slovensk nrodnos, druhou
najpoetnejou je rmska nrodnos a svoje zastpenie m aj ukrajinsk nrodnos, o je
podmienen geografickou polohou obce ako aj historickm osdlenm.

Mesto Preov m voi obciam Zborsk a Petrovany najvy podiel nrodnostnch menn
a to najm rmskej a ukrajinskej, aj podiel maarskej nrodnosti voi posudzovanm obciam je
takmer tvornsobn. Urbanizovan celok poskytuje lepie podmienky o sa tka bvania
a zamestnania a to zo sasnho ako aj historickho hadiska.

Tab. .10: Nrodnostn zloenie obyvatestva v roku 2001 ( SR, 2001).
zemie
Slovensk
nrodnos
(%)
Maarsk
nrodnos
(%)
Ukrajinsk
nrodnos
(%)
Rmska
nrodnos
(%)
Obec Petrovany 95,93 0,06 0,35 3,13
Obec Zborsk 99,78 0,00 0,00 0,00
Mesto Preov 93,67 0,22 1,12 1,43

Obec Zborsk dosiahla k 31.12.2011 celkov prrastok 18 obyvateov. Poet ivonarodench
vrazne prevyuje poet zomretch, a spolu s migrciou do obce to prispieva ku kladnej
hodnote celkovho prrastku v tejto obci (tabuka .11).

V roku 2011 vykzala obec Petrovany celkov prrastok obyvatestva 14 obyvateov ( SR,
2010). Tto hodnota svis s vyou prodnosou a migrciou obyvatestva do tejto obce, ktor
patr medzi atraktvne vzhadom na svoju blzku polohu pri okresnom meste.
Okresn mesto Preov m celkov prrastok obyvatestva zporn -177 obyvateov o svis aj
s vysokou mrtnosou ale najm migrciou obyvatestva do inch miest a obc a popularitou
bvania v rodinnch domoch v blzkych vidieckych sdlach od mesta Preov.

Tab. .11: Celkov prrastok obyvatestva zo da 31.12. 2011 ( SR, 2011).
Obec ivonaroden Zomret
Celkov prrastok
(bytok)
Obec Petrovany 28 19 14
Obec Zborsk 11 2 18
Mesto Preov 964 668 -177

3.2. SDLA
Dotknut zemie sa nachdza v katastrlnom zem obce Zborsk, na okraji katastrlneho
zemia mesta Preov a na hranici katastra obce Petrovany, v okrese Preov.

Priamo dotknut zemie sa nachdza v areli priemyselnho parku Zborsk, ktor je
dopravne napojen prstupovou cestou (cesta do priemyselnho arelu lemuje hranicu katastra
obce Petrovany) z PZ po ceste III. triedy v dke 0,4 km june za Preovom na dianicu D1
smer Preov-Koice, priom vzdialenos k D1 je cca 730 m. eleznin tra sa nachdza
v irom okol, kde prechdza mestom Preov. V juhozpadnej asti dotknutho zemia sa
nachdza distribun hala Lidl. V junej asti dotknutho zemia v susedstve je to hala
prevdzky Honeywell. V severnej asti dotknutho zemia sa nachdza rozostavan
tlaiarensk hala. V severovchodnej asti dotknutho zemia vo svahu sa nachdzaj cca
320 m od kraja pozemku posudzovanej innosti rodinn domy na Chmeovej ulici v Preove.
V severozpadnej asti dotknutho zemia v katastri mesta Preov asti Solivar sa nachdza
vo vzdialenosti cca 170 m od posudzovanej innosti aquapark (kpalisko).
28
V zpadnej asti uieho okolia sa v katastri mesta Preov nachdzaj Skromn obchodn
akadmia, Auto 100 s.r.o. a Po Car s.r.o. Preov.
V junej asti irieho okolia dotknutho zemia sa nachdza v katastri obce Petrovany sklad
Billa a as Petrovany Vysiela.

Obec Zborsk
Obec Zborsk sa nachdza v Koickej kotline v doline prtoku Torysa. Nadmorsk vka v
strede obce je 320 m n. m. Raritou obce je slan minerlny prame.
Prv psomn zmienka o obci je z roku 1304, kedy sa obec s kriou spomna ako majetok
zemana Peteja, Sinkovho syna. Historicky sa obyvatelia vinou zaoberali
ponohospodrstvom. V 19. storo sa v obci nachdzali rozsiahle zhrady. as obyvatestva
okrem ponohospodrstva a ovocinrstva pracovala aj v priemyselnch podnikoch v Preove.
V katastri obce Zborsk na vrchu Blihavka bol postaven rozhlasov vysiela Koice.

V obci Zborsk sa nachdza spolu 125 domov (tabuka . 12) a z toho 109 trvalo obvanch
domov ( SR, 2001).

Tab. . 12: Poet domov a bytov v sdlach roku 2001 ( SR, 2001)
Domy spolu Trvale obvan domy spolu
Petrovany 377 333
Zborsk 125 109
Preov 6 846 6 209

Najbliie obytn domy sa nachdzaj cca 320 m od kraja pozemku posudzovanej innosti
v severovchodnej asti dotknutho zemia vo svahu na Chmelovej ulici.

Mesto Preov a Obec Petrovany
Mesto Preov je o sa tka vekosti a potu obyvateov tretm najvm mestom Slovenska. Je
okresnm a zrove krajskm mestom a sdlia v om viacer krajsk orgny a zrove je
sprvnym centrom Preovskho samosprvneho kraja. Preov pozostva zo tyroch
katastrlnych oblast: Preov, Solivar, algovk a Nin ebastov. Preov je poloen v
Koickej kotline a obklopuj ho Slnske vrchy a arisk vrchovina. Jeho zemm pretekaj rieky
Torysa a Sekov. Cez mesto prechdza 49. rovnobeka.

Susedn obec Petrovany le 8 km june od okresnho mesta Preov. Obec sa del na tri asti
Petrovany, Vysiela a Moarmany. Obec Petrovany sa nachdza v nadmorskej vke 270 m
a je situovan v severnej asti Koickej kotliny, na terase nad vchodnm brehom rieky Torysy.
Z vchodnej strany kotlinu ohraniuje Slnske pohorie, zo zpadnej predsunut pahorkatiny
ariskej vrchoviny. Zo severnej strany dolie ohraniuj vrchy Vek str, Mal str a
Kapuiansky hradn vrch. Na junej strane je kotlina otvoren.
Za prv psomn zmienku o obci meme povaova rok 1304. U v tom ase bol v obci kostol
okolo ktorho sa rozvjala dedina. Obyvatelia Petrovian sa ivili ako ronci a remeselnci.
V ase vojny bola obec jednm z miest, ktor zsobovalo cel regin obilm. Moarmany sa
stali sasou obce r.1965, v tejto asti obce sa nachdzaj vek zsoby kaolnu. Obec sa
v sasnosti rozvja najm kvli svojej vhodnej polohe 8 km od okresnho mesta Preov.

3.3. AKTIVITY OBYVATESTVA
3.3.1. Ponohospodrstvo a lesn hospodrstvo
V dotknutom zem a jeho uom okol v priemyselnom parku Zborsk sa nachdza
nevyuvan ponohospodrska pda. V irom okol dotknutho zemia na ploche bvalho
vysielaa Petrovany sa nachdza ponohospodrska pda vo forme starch ovocnch sadov
ako aj vyuvan ponohospodrska pda.

29
Ponohospodrstvo
V okrese Preov prevlda ivona vroba zameran na chov opanch, hovdzieho dobytka,
hydiny a oviec. Rastlinn vroba je zameran na pestovanie obilnn, olejnn a kukurice.
Doplnkovmi plodinami s horica, strukoviny, zemiaky a sja. Vmera pdy v okrese je
uveden v nasledujcej tabuke.

Tab. .13: Vmera ponohospodrskej pdy v okrese Preov za rok 2012 ( SR, 2012,
www.statistics.sk).
Typ pdy Vmera [ha]
ponohospodrska pda 49 249
orn pda 27 661
lesn pda 34 139
neponohospodrska pda 44 124

Obec Zborsk
Zborsk bolo historicky ponohospodrska a ovocinrska obec. JRD (Jednotn roncke
drustvo) bolo v obci zaloen v roku 1958. V obci sa v sasnej dobe ponohospodrske
drustvo nenachdza. Poda Agroregistra SR sa tu ponohospodrskou innosou zaoberaj
drobn farmri ponohospodrskej prvovroby. Dotknut plocha zmeru je evidovan ako
ostatn plochy, ponohospodrska pda sa nachdza vchodnm smerom.

Mesto Preov a obec Petrovany
V meste Preov psobia firmy ako Msoprodukt, a.s., Preov (chov opanch), Envivia, s.r.o.
(vvoj a vroba ekologickch a rastlinnch stimultorov), vinohradnctvo a vinrstvo
Filiko,s.r.o. (pestovanie a vroba vna), Frad, spol.s.r.o. (ivona vroba), v meste maj tie
svoje sdlo drobn farmy orientovan na pestovanie obilnn, strukovn a olejnatch semien
napr. Pyrit s.r.o., Feldmen, s.r.o., Komr Agro,s.r.o. (ponohospodrska vroba, chov zvierat).
V okrajovej asti Preova smerom k zmeru sa nachdza ponohospodrska pda v k..
Solivar.

Od r. 1949 fungovalo v obci Petrovany JRD, neskr po pde reimu iba Ponohospodrske
drustvo Petrovany. Po zniku drustva obhospodarovali pozemky Ponohospodrske drustvo
Lemeany s.r.o., Agroko s.r.o. Jn Komr a SHR Kapr. Ponohospodrske drustvo Zlat
Klas je momentlne v likvidcii. Z pestovanch plodn dominuj kukurica na zrno, repka
ozimn, zemiaky a krmoviny. Zo ivonej vroby sa tu nachdza farma na chov opanch.

Lesn hospodrstvo
V dotknutom zem sa ps lesnho porastu nachdza v severnej asti medzi posudzovanm
zemm a zstavbou rodinnch domov v okol vodnho toku Dela.
V irom okol dotknutho zemia sa v ps lesa nachdza v juhovchodnej asti katastra
obce Zborsk. Rovnako sa rozsiahlej ps lesa nachdza v irom okol na zpadnom okraji
mesta Preov a vytvra tak ohranienie vstavby mesta zo zpadnej strany.

Obec Zborsk
V obci Zborsk je vina pvodnho zemia obce Zborsk odlesnen a svisl lesn porast
sa nachdza iba v juhovchodnej asti katastra. Les je tvoren druhmi dub, hrab, breza a jela,
ktor rast na illimerizovanch a hnedozemnch pdach.
V meste Preov psob OZ Preov, ktor patr k najrozahlejm zvodom v rmci .p. Lesy SR.
Siaha od vchodnch vbekov Nzkych Tatier a za hrebe Slnskych vrchov. Lesnctvo m
na zem Preovskho kraja historick tradciu, o dokumentuje delnianska lesn eleznica,
ktor zvala drevo zo Slnskych vrchov. OZ Preov je rozdelen na oblas aria s prevahou
listnatch drevn a oblas Spia s prevahou ihlinatch drevn. Vmera obhospodarovanch
lesnch pozemkov je zhruba 40 000 ha. V Preove psobia nasledovn spolonosti
zaoberajce sa lesnctvom: Agrokom s.r.o. (ponohospodrske, lesncke a zhradncke prce),
Fler pozemkov spoloenstvo (lesn hospodrstvo a sluby v lesnctve) a in.
30

Vina pvodnho zemia katastra obce Petrovany je odlesnen a les sa nachdza iba v jeho
vchodnej asti vo vej vzdialenosti od posudzovanho zmeru, kde je zastpen druhmi
dub, hrab, breza a jela. Obec Petrovany disponuje lesnm pdnym fondom vo vmere 335
ha, o predstavuje 19% lesnatos.

3.3.2. Priemysel
Obec Zborsk
Dotknut zemie ako aj priamo dotknut zemie s sasou priemyselnho parku Zborsk
v dotknutej obci Zborsk. V tomto parku sdlia firmy IM Logistic spol. s.r.o. a DSL plus spol.
s.r.o., IPZ Preov (zameranie investorov je strojnctvo, logistika, vroba plastov, vroba
slnench kolektorov, elektronick priemysel, odpadov a tepeln hospodrstvo,
drevospracujci priemysel). Nachdza sa tu distribun hala spolonosti LIDL, v tesnom
susedstve sa nachdza hala Honeywell Turbo s.r.o. (vroba turbodchadiel do dieselovch
motorov, osobnch a nkladnch automobilov) ako aj rozostavan hala tlaiarenskej vroby.
Priemyseln park je napojen na dianicu D1 Koice-Preov (E70) a cesty prvej triedy I/18
a I/68. Okrem priemyselnho parku sa v obci nachdzaj u len nevrobn prevdzky
sstreden na maloobchod alebo predaj zdravotnckeho materilu a zdravotnej techniky.

V okrajovej asti mesta Preov v susedstve priemyselnho parku Zborsk sa nachdzaj
priemyselno-obslun objekty (Po Car s.r.o, Auto 100 s.r.o.), Motor Car Preov s.r.o.

V priemyselnch areloch mesta Preov v irom okol dominuje strojrsky, elektrotechnick a
odevn priemysel, najm spolonosti OZKN Preov, Vzorodev, v.d. Preov, Stomex Preov,
Gemor Fashion s.r.o. Nachdza sa tu aj drevospracujci priemysel Invest Fin, s.r.o. (aba a
spracovanie dreva), KRONOSPAN SK, s.r.o. (vroba stavebnch dosiek), HAKR, s.r.o.
(spracovanie, suenie a impregncia dreva), KMM Preov, s.r.o., Drevostavby Slovensko,
s.r.o., Belholz, s.r.o. (vroba drevenho nbytku, dver, okien), Nikka, s.r.o. (vroba drevench
obalov) a u tradin polygrafick priemysel (Privatpress,s.r.o.). alej IK Steel, spol. s.r.o.
(vroba oceovch kontrukci), rozsiahly je potravinrsky priemysel Milk-Agro,s.r.o. (vroba
mlieka a mlienych vrobkov). Zvltnosou s Solivary a.s., jedin zvod na abu
a spracovanie soli na Slovensku. Stavebn priemysel je zastpen firmami Ininierske stavby
a.s., Cestn stavby a.s., Staving a.s., PeHaEs a.s., Unistav s.r.o. a in.
V meste Preov sa nachdzaj priemyseln arely Grfske a Ztureck.

V junej asti irieho okolia dotknutho zemia sa nachdza v katastri obce Petrovany sklad
Billa. V asti Moarmany sa nachdza tehela Moarmany prevdzkovan rakskou firmou
Leier. V junej asti katastra Moarmany je z dvodu existencie tehelne iastone aktvny
aobn priestor tehliarskych hln.

3.3.3. Sluby
V dotknutom zem sa nachdza arel pre rekreciu Aquapark DELA PREOV cca 170 m
(meran od vonkajch plch). V zpadnej asti uieho okolia sa v katastri mesta Preov
nachdzaj Skromn obchodn akadmia cca 600 m. Auto 100 s.r.o. (predaja automobilov)
vo vzdialenosti cca 630 m od posudzovanej innosti, Po Car s.r.o. Preov (predaj vozidiel,
servis a nhradn dielce) vo vzdialenosti cca 550 m od navrhovanej innosti.

Obec Zborsk
Obec Zborsk disponuje zkladnou obianskou vybavenosou ako je predaja
potravinrskeho tovaru, pohostinsk odbytov stredisko a matersk kola, pota sa v obci
nenachdza, rovnako sa v obci nenachdzaj iadne zdravotncke zariadenia. Obyvatelia obce
vyuvaj matrin rad v obci Petrovany.

31
Mesto Preov je okresnm a zrove krajskm mestom a preto disponuje rozsiahlou zkladnou
i vyou obianskou vybavenosou ako s napr. banky, zdravotn stredisk, nemocnica,
domovy dchodcov, zariadenia socilnej starostlivosti, divadl a amfiteter. Hypermarket
Tesco, Hypernova, Kaufland, Baumax, Billa , Lidl, Coop Jednota a mnostvo alch predajn
najrznejieho druhu. Mesto je sdlom Daovho radu, Okresnho sdu, zemnej vojenskej
sprvy, zemnho radu prce, socilnych vec a rodiny, Okresnho radu. V meste sa
nachdza aj irok kla zkladnch, strednch a vysokch kl. Svoje sdlo tu m
Grckokatolcka a pravoslvna bohosloveck fakulta Preov, Preovsk Univerzita a
Technick Univerzita Koice so sdlom v Preove. V Preove tie psob Fakulta vrobnch
technolgi Technickej univerzity v Koiciach so sdlom v Preove, Vysok kola
medzinrodnho podnikania ISM Slovakia v Preove, stav Zdravotnctva a socilnej prce
blahoslavenho Pavla Petra Gojdia, poboky Vysokej koly sv. Albety n. o. v Bratislave. Ku
kultrnym intitcim patr Divadlo Jona Zborskho.

Susedn obec Petrovany disponuje zkladnou obianskou vybavenosou ako je pota, miestny
rad, farnos, pohrebn sluba, poiarna zbrojnica, predaja potravn a pohostinstvo. V obci sa
nachdza konvent Sv. Dominika (kongregcia sestier Dominiknok bl. Imeldy). V obci sa
nachdza matersk kola a zkladn kola, praktick lekr pre dospelch, detsk lekrka,
stomatolg a lekre. Pre starch obanov a osoby so zdravotnm postihnutm funguje v obci
Domov Socilnych sluieb Mudr. Vladimra Pospila v Petrovanoch.

3.3.4. Rekrecia, cestovn ruch, kultrne a historick pamiatky
V dotknutom zem sa nachdza v katastri mesta Preov Aquapark DELA PREOV vo
vzdialenosti cca 170 m (meran od vonkajch plch) od posudzovanej innosti. Ide o
celoron kryt arel kpaliska s 1500 m
2
vodnej plochy v nerezovch baznoch, plaveck
bazn 25x8 m, oddychov bazn s atrakciami, detsk bazn, vrivky s teplou vodou, vlnolamy,
vodopdy, trysky, 100 m tobogn a 30 m mkaka. Aquapark bol postaven v rmci projektu
Aquapark Dela spolufinancovan Eurpskym fondom regionlneho rozvoja.

Obec Zborsk
Pre obyvateov obce Zborsk s k dispozcii miestna kninica futbalov ihrisko. Vzhadom na
dedinsk charakter prostredia s niektor pozemky a nehnutenosti vyuvan na rekreciu aj
obyvatemi z inch reginov.

V meste Preov sa nachdza viacero kultrnych a portovch zariaden. Predovetkm ide
o divadlo Jona Zborskho a divadlo Alexandra Duchnovia a bbkov divadlo Babadlo.
alej s k dispozcii kin a amfiteter, Park kultry a oddychu a Odborov dom Kultry.
K alm patria Krajsk mzeum, arisk galria a Hvezdre a planetrium. Zo portovch
zariaden s k dispozcii mestsk viacelov hala, Zimn tadin VTJ Farmakol, futbalov
tadin FC Tatran s kapacitou 16 000 divkov, kryt zimn tadin s kapacitou 6 500 divkov,
tenisov dvorce TK Tatran Preov, hdzanrska hala HK Preov, Handball arna Tatran
Preov, prrodn kpalisko Dela, letn kpalisko, dve hdzanrske haly, cyklistick tadin,
jazdeck parkr, tenisov areli, stolnotenisov hala a poetn fitnescentr.

Obyvateom je k dispozcii kultrny dom a miestna kninica Petrovany. Od r. 2008 funguje
v obci aj komunitn centrum Petrovany, ktorho lohou je pomoc a zalenenie minoritnej
Rmskej komunity do ivota obce. Centrum poskytuje socilne poradenstvo, vzdelvacie
aktivity , klub a vono asov aktivity pre mlde. Pre port je k dispozcii futbalov ihrisko,
telocvia, posilova, mal futbalov ihrisko, tenisov kurt, portov arel.

32
Historick a kultrne pamiatky
Priamo v dotknutom zem nie s evidovan archeologick nlezisk ani kultrne pamiatky.
Pamiatky sa nachdzaj v zastavanom zem obc.

Obec Zborsk
K najvznamnejm pamiatkam obce Zborsk patr rmsko-katolcky klasicistick kostol z roku
1841 a renesann katie z roku 1614,neskr barokov prestavan v roku 1741.

Obec Petrovany
Najvznamnejia pamiatka sa nachdza v irom okol obce Petrovany. Je to barokovo-
klasicistick katie z r.1756 s priahlm parkom, ktor do r.1918 slil ako poovncke sdlo.
Druhou vznamnou pamiatkou dotknutej obce je katolcky kostol Vechsvtch prestavan
v 17 storo na gotick kostol. V zhrade kostola sa zachovala gotick kamenn krstitenica
z pvodnej stavby zo 14. storoia. Pvodn architektru obce reprezentuje roncky dom .301.

Mesto Preov
V meste Preov sa nachdza mnostvo historickch pamiatok, ktor s zrove aj turistickou
atrakciou. S to napr. Grckokatolcky biskupsk palc, Grckokatolcky katedrlny chrm sv.
Jna Krstitea, Palc Klobuickch, Radnica, Rkocziho palc, Rmskokatolcky farsk kostol
sv. Mikula, Evanjelick a.v. chrm sv. Trojice, Evanjelick kolgium, Star mestsk kola,
Boskova banka, Caraffova vznica, Prv idovsk modliteba, Ortodoxn synagga,
Florinova brna, upn dom a Frantiknsky kostol.

3.3.5. Infratruktra
Cestn doprava
V dotknutom zem sa nachdza vntroarelov cesta a prstupov cesta s napojenm na
dianicu D1 z PZ po ceste III. triedy v dl. 0,4 km june za Preovom smer Preov - Koice.
Zmer bude napojen na cestu III/068011. V irom okol dotknutho zemia vo vzdialenosti
cca 730 m od posudzovanej innosti sa nachdza dianica D1. Intenzita dopravy sledovan na
blzkych cestnch komunikcich je uveden v tabuke . 14.

V irom okol dotknutho zemia sa nachdzaj:
Cesta I triedy I/18 (E-50) smer ttna hranica R-SR Trenn ilina Poprad
Preov Michalovce ttna hranica SR/Ukrajina,
V Petrovanoch odbouje do Kendc z cesty III/068010 miestna obslun spojovacia
komunikcia, ktor nadjazdom kriuje dianicu D1 a rieku Torysu.

Obec Petrovany
Cesta III triedy III/068011 Preov Zborsk Mirkovce s napojenm na D1,
Dianica D1 Preov Koice. Pripravuje sa dokonenie kriovatky,
Cesta III triedy III/068010 ktor prechdza Obcou Petrovany (Preov Drienov
Lemeany) a za Preovom sa napja na mimorovov kriovatku dianice D1
a v Lemeanoch na cestu I/68.

Intenzity dopravy na najblich sekoch ciest v okol zmeru s uveden niie. Zmer je
dopravne napojen na cestu III/68011 v blzkosti bvalho rozhlasovho vysielaa Petrovany.

33
Tab. . 14: Intenzity dopravy (voz/24 hod) na dotknutch komunikcich v roku 2010 (SSC,
2011).
Vysvetlivky: T nkladn automobily a prvesy, O osobn a dodvkov automobily, M- motocykle, S
set vetkch automobilov a prvesov.

Cyklotrasy
V irom okol sa v oblasti Slanskch Vrchov a Lipoviec nachdzaj cyklotrasy pre
cykloturistiku.

eleznin doprava
Na zem obce Zborsk sa iadna vlakov zastvka nenachdza, jej obyvatelia vyuvaj
vlakov zastvku v okresnom meste Preov vzdialen 7 km. Priemyseln park Zborsk nie je
priamo napojen na existujcu eleznin sie.
Na zem obce Petrovany sa vlakov zastvka nenachdza. Najbliia vlakov zastvka
vlakov osobnej dopravy sa nachdza vo vzdialenosti 1 km v obci Kendice k vznamnejm patr
eleznin stanica Preov.
V irom okol obce Petrovany elektrifikovan eleznin tra .188 Kysak Plave napojen
v Kysaku na tra .180 ilina-Koice s medzinrodnm vznamom uvdzan ako tra C E 40.

Leteck doprava a vodn doprava
V dotknutom zem sa plochy letiskovej dopravy nenachdzaj. Najbliie letisko od
dotknutho zemia je letisko Koice, ktor sa nachdza 45 km po dianici D1. V Preove sa
nachdza vojensk letisko Nin ebestov v sprve Ministerstva obrany SR. Letisko sli na
cvin a portov lety. V katastrlnom zem Roany sa nachdza portov letisko
s trvnatou plochou.

3.3.6. Technick infratruktra
Priemyseln park Zborsk m vybudovan napojenie na plyn (strednotlakov plynov
pripojenie), vodu ako aj elektrick prpojku. Z hadiska energetickej kapacity VN rozvody
prechdzaj dotknutm zemm. V rmci vodovodnej siete sa tu nachdza rozvod vody DN
225 s 10 hydrantmi a prpojnmi rozvodmi po jednotlivch vetvch arelu. Odvdzanie
splakovch odpadovch vd je rieen prostrednctvom splakovej kanalizcie DN 400
a odvdzanie daovch odpadovch vd potrubm DN 600 a 1 000 cez retenn ndr
o objeme 150 m
3
. Zemn plyn je dostupn prpojkou STL 0,4 MPa. Vntroarelov cestn
komunikcia v priemyselnej zne m vybudovan osvetlenie.

Obec Zborsk
V obci Zborsk sa nachdza verejn vodovod a rozvodn sie plynu. Verejn kanalizcia sa
v obci nenachdza, rovnako ani pripojenie na OV.

Mesto Preov
V meste Preov sa nachdza napojenie na verejn vodovod, verejn kanalizcia, pripojenie
kanalizanej siete na OV a rozvodn sie plynu.

Obec Petrovany
V irom okol dotknutho zemia sa na zem Vysielaa Petrovany nachdza kompletn
technick infratruktra vrtane OV (istiare odpadovch vd) a vodojemu sliace pre
blzke Logistick centrum Petrovany.
Stac sek
Cesta
T O M S
Vysiela Zborsk 04960
III/68011
516 1510 3 2029
Vysiela - Petrovany 03540
III/68010
380 1676 8 2064
Preov Solivar 00173
I/68

8806 17783 71 26 660
Petrovany 07360
D1
5205 14570 0 19775
34
Obec Petrovany je vybaven verejnm vodovodom napojenm ako Preovsk skupinov
vodovod na Vchodoslovensk vodrensk sstavu. Obec je tie vybaven rozvodnou sieou
plynu, regulan stanica plynu sa nachdza pri obci Kendice. Jestvujci vysokotlakov VTL
plynovod prechdza katastrom Kendice, s odbokou pre zsobovanie obce Petrovany.
Verejn kanalizcia a kanalizan sie pripojenia na OV sa v obci nenachdzaj. Splakov
vody s akumulovan v umpch a odvan do OV Preov Kendice. Elektrickou energiou
je obec zsobovan z piatich transformanch stanc 22/04 kV. Trafostanice s napojen z VN
vedenia .207 pomocou vzdunch prpojok 22kV. Prvodn rad VN Starina DN 1000 je
situovan vchodne od zastavanho zemia obce v trase Starina Preov - Koice.

3.3.7. Odpady
Skldka komunlneho odpadu sa v obci Zborsk nenachdza. Mnostv vyprodukovanch
odpadov z dostupnch dajov v obci s uveden v nasledujcej tabuke.

Tab. .15: Mnostv odpadov v obciach Zborsk a Petrovany ( SR, 2010).
Typ odpadu
mnostvo odpadu [t]
obec Zborsk
(k 31.12.2008)
mnostvo odpadu [t]
obec Petrovany
(k 31.12.2009)
Mnostvo komunlneho odpadu v tonch 55,2 197
Vyuvan komunlny odpad v tonch 5,4 8,7
Znekodovan komunlny odpad v tonch 49,8 188,3

Komunlny odpad je v priemyselnom parku Zborsk odvan oprvnenou firmou, ktor si
tto funkciu pln priamo v areli. V irom okol sa pri vysielai Petrovany nachdza skldka
komunlnych odpadov, ktor je uren na rekultivciu.

Tab. .16: Mnostv odpadov v Preovskom kraji za rok 2012 (U SR, www.statistics.sk).
Typ odpadu Mnostvo odpadu [t]
Komunlny odpad - spolu 199 338
Komunlny odpad separovan zloky 14 772
komunlny odpad separovan zloky - nebezpen odpad 577
Odpady zo zhrad a parkov 11 786
In komunlne odpady 161 148
Drobn stavebn odpady 11 632

4. SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA
Poda mapy zaaench oblast na zem Preovskho kraja patr dotknut zemie a jeho
irie okolie do Koicko-preovskej zaaenej oblasti, do 4. a 5. stupa rovne ivotnho
prostredia, t.j. prostredie naruen a silne naruen (SAP, 2002).

4.1. STAV ZNEISTENIA HORNINOVHO PROSTREDIA
Prpadn zneistenie by mohlo by naviazan na antropognne aktivity z minulosti.
V dotknutom zem nebolo doteraz podrobne skman zneistenie hornn, no nepredpoklad
sa ich zneistenie. Star zae nie s z priamo dotknutho zemia znme. Najbliou
zaou je rekultivovan skldka komunlneho odpadu. Ide o star skldku komunlneho
odpadu s ukonenou innosou v susednej obci Petrovany - june od dotknutho zemia.

35
4.1.1. Radnov riziko
Dotknut zemie sa zarauje medzi oblasti so strednm radnovm rizikom v rmci Slovenska
(SAP, 2002).

4.2. KVALITA S STUPE ZNEISTENIA PD
Ponohospodrske pdy dotknutho zemia sa poda charakteristiky bonitovanch pdno-
ekologickch jednotiek (BPEJ) nachdzaj v klimatickom regine pomerne teplom, suchom,
kotlinovom, kontinentlnom, kde dka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C je 222 dn.
Priemern teplota vzduchu v januri je -3 a -5 C, priemern teplota vzduchu za vegetan
obdobie (IV-IX) je 14 a 15 C. Prevldajcimi pdnymi typmi pre dotknut zemie a jeho
okolie s pseudogleje a hnedozeme, no vyskytuj sa tu aj fluvizeme, iernice a kambizeme.

Ponohospodrske pdy v dotknutom zem s umiestnen na rovine. zemie je tvoren
svislm trvalm trvnatm porastom. Pred erziou je chrnen nelesnou drevinovou
vegetciou zo severnej strany a lniovou vegetciou pozd vchodnej hranice dotknutho
zemia. V irom okol, na pt okolitch vrchovinovch komplexov, me by nchylnos pd
k erzii stredn a siln, v alvich vodnch tokov je nepatrn a slab.

Pdy dotknutho zemia a jeho irieho okolia patria medzi nekontaminovan relatvne ist
pdy (urlk a efk, 2002). Z hadiska chemickej kontamincie sa v dotknutom zem
vraznej zdroj zneistenia nenachdza, nie s tu evidovan ponohospodrske pdy, v
ktorch by boli vraznejie prekroen niektor rizikov ltky. Do vahy prichdzaj regionlne
vplyvy (kysl dade) a kontamincia z dopravy a ponohospodrskej vroby v irom okol
dotknutho zemia. Okrem uvedenho sa via kontamincia pd v sledovanom zem
nezistila.

Odolnos pd dotknutho zemia proti kompakcii je stredn a siln, ich odolnos proti
intoxikcii kyslou skupinku rizikovch kovov je siln a odolnos proti intoxikcii alkalickou
skupinku rizikovch kovov je slab (Bedrna Z., In Atlas krajiny SR, 2002).

4.3. STAV ZNEISTENIA OVZDUIA
Hlavn podiel na zneisovan ovzduia v okrese Preov maj energetick, drevrsky a
aobn priemysel. Okres patr medzi emisiami menej zaaen oblasti.

4.3.1.Emisn situcia
Hlavn podiel na zneisovan ovzduia v Preovskom kraji m energetika a doprava.

Stav zneistenia ovzduia okresu Preov vyjadren mnostvom emitovanch emisi zo
stacionrnych zdrojov je uveden v nasledujcej tabuke. Pre plnos informcii je uveden
aj porovnanie za roky 2008 a 2012. Od roku 2008 je zaznamenan kontinulne znenie
emisi tuhch zneisujcich ltok v irom okol dotknutho zemia. Emisie ostatnch
zneisujcich ltok sa pohybuj v pribline rovnakch mnostvch. Vnimkou je rok 2008,
v ktorom boli zaznamenan znen mnostv vetkch zneisujcich ltok.

Tab. .17: Mnostvo emisi zo stacionrnych zdrojov v okrese Preov a Preovskom kraji za
roky 2008 a 2012 (www.air.sk).
zemie
Emisie zneisujcich ltok [t/rok]
TZL SO
2
NO
2
CO TOC
okres Preov
2012
25,974 4,564 125,928 244,048 55,083
2011
29,244 5,075 120,684 272,465 64,104
36
2010
34,617 4,592 127,654 294,468 61,032
2009
76,324 5,367 122,193 283,574 50,862
2008
77,030 6,830 106,478 85,448 29,546
kraj Preovsk
2012
320,515 1 493,813 1 437,722 1 214,760 324,068
2011
226,744 1 003,204 1 277,070 1 150,987 343,850
2010
259,143 1 940,703 1 591,878 1 212,862 313,491
2009
385,739 1 458,944 1 590,915 1 420,172 288,040
2008
317,287 1 211,262 1 299,203 1 272,731 324,148

Zdrojom zneisovania ovzduia v okrese Preov je najm antropognna innos, hlavne
priemyseln vroba spojen s intenzvnou cestnou dopravou a pranosou
z ponohospodrskej vroby. Kvalitu ovzduia ovplyvuj do znanej miery vlastn zdroje
zneistenia lokalizovan na zem okresu Preov.

Medzi najvch zneisovateov v irom okol navrhovanej innosti (okres Preov) patria
podniky SPRAVBYTKOMFORT a.s., Pivovary Topvar, a.s. - Odtepn zvod Pivovar ari, IS
Lom s.r.o. Maglovec, Kronospan SK, s.r.o., EUROVIA - Kameolomy, s.r.o. (tabuka . 18).

Tab. . 18: Najv zneisovatelia ovzduia dotknutho okresu v roku 2012 (www.air.sk).
Typ zneisujcej
ltky
Zneisovatelia
TZL
SPRAVBYTKOMFORT a.s., Pivovary Topvar, a.s. - Odtepn zvod Pivovar
ari, IS Lom s.r.o. Maglovec, Kronospan SK, s.r.o., EUROVIA Kameolomy,
s.r.o.
SO
2

Ministerstvo obrany SR, Technick sluby mesta Preov a.s., Cirkevn Z
sv.Martina v Radaticiach, FECUPRAL s.r.o., Leier Baustoffe SK, s.r.o.
NO
2

SPRAVBYTKOMFORT a.s., Leier Baustoffe SK s.r.o., Slovenergie SK a.s., Mesto
Vek ari, Pivovary Topvar, a.s. - Odtepn zvod Pivovar ari
CO
Leier Baustoffe SK s.r.o., SPRAVBYTKOMFORT a.s, Kronospan SK, s.r.o. od
1.1.2013 POLYTRANS s.r.o., Ministerstvo obrany SR, LEAR Corporation Seating
Slovakia s.r.o.
TOC
Leier Baustoffe SK s.r.o., , LEAR Corporation Seating Slovakia s.r.o., SHELL
SLOVAKIA, s.r.o., SLOVNAFT, SPRAVBYTKOMFORT a.s., TESCO STORES
SR

Najbliie sa z prevdzok mimo priemyselnho parku IPZ Preov - Zborsk k navrhovanej
innosti nachdza prevdzka firmy Eurovia Kameolomy s.r.o. (tabuka . 19). Spolonos sa
zaober vstavbou, rekontrukciou a opravou dopravnch stavieb, vrtane dianic, ciest
a mostov; vstavbou rznych druhov stavieb (ininierske, priemyseln, vodohospodrske a
ekologick stavby, vstavbu kanalizci, vodovodov a plynovodov), vrobou a predajom
asfaltovch zmes a zabezpeuje drbu komunikci a pod.

Tab. . 19: Najbli zneisovatelia v okol dotknutho zemia za rok 2012 (www.air.sk).
Prevdzkovate
Emisie zneisujcich ltok za rok 2012 [t/rok]
TZL SO
2
NO
2
CO TOC
EUROVIA - Kameolomy, s.r.o.
1,857 - - - 0,006
Towercom, a.s.
0,004 0,051 0,013 0,002 -

V dotknutom zem a jeho irom okol sa nachdzaj nasledovn zdroje zneistenia:
o doprava do okolitch logistickch a vrobnch prevdzok,
o zdroje zneistenia nealekej priemyselnej zny v Petrovanoch,
37
o tranzitn nkladn automobilov doprava na okolitch prjazdovch komunikcich,
alej doprava na ttnej ceste III/068011 Petrovany Zborsk ako aj na dianici D1
Koice Preov,
o diakov zneisovanie ovzduia z aglomerci Preov a Koice,
o loklne vykurovanie domov pevnm palivom.

4.3.2.Imisn situcia
V regionlnom meradle sa vo forme imisi uplatuj kodliviny zo spaovacch procesov, oxid
siriit, oxidy duska, uhovodky, ak kovy. Doba zotrvania tchto ltok v ovzdu je niekoko
dn, preto mu by v atmosfre prenesen a do niekoko tisc kilometrov od zdroja.
Navrhovan innos je umiestnen v dostatonej vzdialenosti od regionlnych priemyselnch
zdrojov.
V blzkosti dotknutho zemia ani na zem Preovskho kraja sa nenachdza ani jedna
meracia stanica, ktor je sasou regionlnych meracch stanc imisi SR. Relevantn daje
preto nie s dostupn.
Kvalita ovzduia me by pri nepriaznivch meteorologickch podmienkach ovplyvnen
imisiami z diakovho prenosu zneisujcich ltok priemyselnch prevdzok okolitch sdiel
(Koice, Preov).

4.4. ZNEISTENIE POVRCHOVCH A PODZEMNCH VD
4.4.1. Zneistenie povrchovch tokov a vodnch plch
Najbliie k hodnotenej innosti je meran kvalita vody na toku Torysa v stanici Kendice.
Vznamn prtok Horndu Torysa je vo svojej hornej asti istm tokom. Negatvny vplyv
priemyselnch a splakovch odpadovch vd mesta Preov a prtoku Sekov sa prejavuje
v u uvedenom mieste odberu TorysaKendice (rkm 49,9).

Odpadov vody vypan z preovskej OV zneisuj tok Torysa v Kendiciach, o sa
prejavuje na zvench hodnotch ukazovateov N-NO
2
(v skupine mikrobiologickch
ukazovateov) a CHSK
Cr
. V nasledujcej tabuke je uveden prehad ukazovateov, ktor
nespaj poiadavky na kvalitu povrchovch vd poda nariadenia vldy . 269/2010 Z.z.

Tab. . 20: Monitorovan miesto kvality povrchovch vd, ktor v roku 2010 nevyhovovalo
poiadavkm na kvalitu povrchovej vody vo vybranch fyziklno-chemickch ukazovateoch
poda poiadaviek stanovench v prlohe . 1 nariadenia vldy SR . 269/2010 Z.z. (Valchov
a kol., 2010).
Vodn tvar Vodn tok Monitorovacie
miesto
Rieny km Vybran ukazovate
SKH0017 Torysa Kendice 49,90 CHSK
Cr

Hlavnmi zdrojmi zneistenia povrchovch vd v irom dotknutom zem s teda
predovetkm existujce verejn kanalizcie a istiarne odpadovch vd v jednotlivch obciach
i samotnom okresnom meste a tu lokalizovan priemysel. Dominantnm zdrojom zneistenia
povrchovch vd z priemyselnej vroby vypajcim odpadov vody po predchdzajcom
preisten na vlastnej OV do rieky Torysa je Pivovar ari a. s., so sdlom v meste Vek
ari.

38
4.4.2. Zneistenie podzemnch vd
Dotknut zemie a jeho irie okolie je z hadiska ohrozenia zsob podzemnch vd
zneisujcimi ltkami na rozhran oblast vemi nzkeho a vysokho rizika ohrozenia. V alviu
rieky Torysa je riziko ohrozenia vysok, o svis to so zneistenm povrchovch vd, ktor je
uveden vyie. Naopak zemie alej od Torysy m vemi nzke riziko ohrozenia zsob
podzemnch vd zneisujcimi ltkami. rove zneistenia podzemnch vd je stredn a
vemi vysok (Rapant S., Bodi, D., In Atlas krajiny SR, 2002).

Nariadenie vldy SR . 617/2004 Z.z. ustanovuje citliv a zraniten oblasti poda 33 a 35
zkona . 364/2004 Z.z. o vodch. Zraniten oblasti s ponohospodrsky vyuvan zemia,
z ktorch odtekaj vody zo zrok do povrchovch vd alebo vsakuj do podzemnch vd, v
ktorch je koncentrcia dusinanov vyia ako 50 mg.l
-1
alebo sa me v blzkej budcnosti
prekroi. Medzi zraniten oblasti patr i katastrlne zemie obce Zborsk.

4.5. OHROZEN BIOTOPY
Navrhovan innos nezasahuje do biotopov nrodnho ani eurpskeho vznamu. V irom
okol dotknutho zemia bol zaznamenan vskyt biotopu nrodnho vznamu Lk3 Mezofiln
pasienky a spsan lky a biotopu eurpskeho vznamu Lk1 Ninn a podhorsk kosn lky.

V uom okol sa nachdzaj porasty nelesnej drevinovej vegetcie okolo toku Dela. Vo
vej vzdialenosti pozd rieky Torysa s lokalizovan vodn biotopy, resp. tvoria sas
svislejch lesnch celkov. Rovnako pri Zborskom potoku sa nachdzaj prechodov porasty
Ls 1.1 Vbovo-topoovch lunch lesov a Ls 1.3 Jaseovo-jelovo podhorskch lunch lesov.
Ide o biotopy eurpskeho vznamu.

4.6. HLUKOV SITUCIA
zemie v okol navrhovanej innosti sa v poslednch rokoch dynamicky rozvja. V sasnosti
sa nachdza v zkom okol viacero logistickch i vrobnch hl. Taktie v zem pribdaj
prevdzky - najm skladovho charakteru, ale aj prevdzky ahkho priemyslu. Zaaenie
zemia hlukom preto postupne rastie.

V dotknutom zem a jeho okol sa nachdzaj nasledovn zdroje hluku:
o tranzitn nkladn automobilov doprava na okolitch prjazdovch komunikcich,
doprava na dianici D1 Preov Koice, ttnej ceste I/68 a doprava na cestch tretej
triedy,
o vroba a doprava vo vybudovanch logistickch halch v okol navrhovanej innosti,
o loklna eleznin tra.

Poda aktulnej vyhlky Ministerstva zdravotnctva SR . 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuj
podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na
objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred je dotknut zemie zaraden do
kategrie IV (priemyseln park) a kategrie II. (IBV Tich dolina a akqapark). Poda
vykonanho informatvneho merania hluku v hlukovej tdii zo da 19.12.2013 (Dlh, 12/2013
nachdza sa v prlohch) je v sasnosti hladina hluku v meracom bode M1 (IBV Tich dolina)
pre denn a veern as a M2 (aquapark Dela) pre denn as prekroen. Na tomto hluku sa
vrazne podiea hluk z dopravy. Pre urenie sladu s legislatvnymi limitmi hluku vo vonkajom
prostred je rozhodujci prspevok navrhovanej innosti a jeho porovnanie s limitnmi
hodnotami.

39
4.7. ZDRAVOTN STAV OBYVATESTVA
Zdravotn stav obyvatestva sa uruje jednak dkou ivota, alej prtomnosou alebo
absenciou uritej choroby, ale aj radom alch psychickch a socilnych faktorov. Stredn
dka ivota pri naroden je zkladnm ukazovateom rovne ivotnch podmienok
obyvatestva. V okrese Preov je stredn dka ivota pri naroden u muov 69,97 rokov
a u ien 77,70 rokov. To s vyie hodnoty ako je priemer Preovskho kraja, ale aj Slovenskej
republiky.

K zkladnm charakteristikm zdravotnho stavu obyvatestva, odrajcich ekonomick,
kultrne, ivotn a pracovn podmienky patr aj mrtnos mortalita. Vka ukazovateov
celkovej mrtnosti zvis vak nielen od uvedench podmienok, ale ju bezprostredne
ovplyvuje aj vekov truktra obyvatestva. Vzhadom k tomu, e v Preovskom kraji ije
najmladie obyvatestvo na Slovensku, kraj dosahuje najniiu mortalitu (na 1000 obyv.),
hodnoty ktorej sa v obdob 1998-2002 pohybovali v rozpt 8,19 - 8,46 (priemer SR
9,58). Poet zomretch na 1000 obyvateov je v okrese Preov ni ako dosiahnut hodnoty
ukazovateov za vyie zemn jednotky Preovskho kraja a Slovenskej republiky. Poda
krajov bol prirodzen prrastok v roku 2008 najv v Preovskom, Koickom, a Bratislavskom
kraji. V roku 2010 bola zaznamenan najvyiu dojensk mrtnos v Preovskom a Koickom
kraji, ktor bola v porovnan s ostatnmi krajmi niekokokrt vyia.

Podobne ako v celej republike a v Preovskom kraji, tak i v okrese Preov dominuj z hadiska
mrtnosti poda prin smrti ochorenia obehovej sstavy, predovetkm ischemick choroby
srdca, priom dosiahnut rove za tento okres je niia ako dosiahnut hodnoty celokrajskho
i celoslovenskho priemeru. Druh najpoetnejiu skupinu prin mrtia tvoria ndorov
ochorenia. Nasleduj choroby trviacej sstavy a v tesnom zvese choroby dchacej sstavy.
Poetn s aj vonkajie priny mrtnosti.

Hodnoty zdravotnho stavu obyvatestva okresu Preov mono teda v porovnan s
priemernmi hodnotami za zemie SR zhodnoti ako pomerne dobr. Hodnoty jednotlivch
ukazovateov sa pohybuj nad rovou celoslovenskch priemernch hodnt.

40
I IV V. . Z Z K KL LA AD DN N D DA AJ JE E O O P PR RE ED DP PO OK KL LA AD DA AN N C CH H V VP PL LY YV VO OC CH H
N NA AV VR RH HO OV VA AN NE EJ J I IN NN NO OS ST TI I N NA A I IV VO OT TN N P PR RO OS ST TR RE ED DI IE E
V VR R T TA AN NE E Z ZD DR RA AV VI IA A A A O O M MO O N NO OS ST TI IA AC CH H O OP PA AT TR RE EN N N NA A
I IC CH H Z ZM MI IE ER RN NE EN NI IE E
1. POIADAVKY NA VSTUPY
1.1. ZBER PDY
Navrhovan innos nebude vyadova zber ponohospodrskej ani lesnej pdy. Prevdzka
zlievarne je lokalizovan na severozpadn okraj obce Zborsk do priemyselnej zny
Zborsk na pozemok s parceln slom 1428/1, ktor je v Katastri nehnutenost SR veden
ako ostatn plochy.

Celkov rozloha dotknutho pozemku je 100 299 m
2
. Parcela je obdnikovho tvaru
s rozmermi 132 m x 265 m. Vystavan hala bude shrnne s administratvnou asou zabera
plochu 17 690 m
2
(39,90 % plochy pozemku), plnovan komunikcie a spevnen plochy
17 800 m
2
(40,10 % plochy pozemku) a plochy zelene 8 875 m
2
(20,00 % parcely). Celkov
zastavanos pozemku poda projektu bude predstavova 44 365 m
2
, t.j. 44,23 %.
1.2. SPOTREBA VODY
1.2.1. Odber vody
V navrhovanej zlievarni bude pri prevdzke vyuvan voda predovetkm na chladiace ely.
Zrove bude potrebn zabezpei pitn vodu a vodu pre hygienick a socilne potreby
zamestnancov haly a vodu na poiarne ely.

V rmci technologickch celkov bude vyuvan voda v procesoch chladenia taviacich
a formovacch pec, pri prprave formovacieho piesku a jeho ochladzovan, pri vrobe jadier
a ich dimetyetylamnovej prave a v chladiacej linke.

Zmer plnuje tie vybudovanie poiarnej ndre na vodu s objemom 600 000 l.

Celkov ron spotreba vody v prevdzke je v prvej realizanej fze stanoven na 8 500 m
3
a v druhej realizanej fze na 25 00 m
3
. V tejto etape bude celkov denn spotreba vody
v rmci technologickch procesov 46 m
3
a maximlna hodinov spotreba 17 m
3
. Na samotnej
chladiacej linke bude voda vyuvan v mnostve 30m
3
/de a v procese osmzy v rmci
spracovania piesku bude vyuvanch 6 m
3
vody za de.
V prvej fze navrhovanej innosti sa uvauje s potom zamestnancov 70, priom denn
spotreba vody v tomto prpade pre ich potreby je uvaovan v mnostve 10 m
3
. Na prevdzke
sa uvauje finlne so 170 zamestnancami, pre ktorch sa predpoklad ron spotreba pitnej
vody 40 000 m
3
pri dennej spotrebe pitnej vody 34,2 m
3
a maximlnej hodinovej spotreba 3,50
l.s
-1
.
Potreba vody pre navrhovan zlievare v druhej fze pri ronej produknej kapacite 15 000 t
bude nasledovn:
pre proces tavenia vsdzky 13 600 l/rok
pre prpravu formovacieho piesku 6 800 l/rok
pre chladiacu linku, vytkanie foriem a abrazvne istenie 4 600 l/rok.
41
V rmci poiarnej vody sa v zmysle STN 92 0400 predpoklad potreba vody pre hydranty
25 l.s
-1
, priom bude potrebn vybudova zaokruhovan sie okolo objektu DN 150.

1.2.2. Zdroj vody
Navrhovan innos bude napojen na pitn vodu prostrednctvom prpojky na pitn vodovod
D225 s kapacitou 10 l.s
-1
, resp. bude napojen na verejn vodovod mesta Preov. Tento je
v sprve Vchodoslovenskej vodrenskej spolonosti, a.s.

Voda pre poiarne ely bude zabezpeen prpojkou v areli prevdzky na poiarny vodovod
D225 s kapacitou 15 l.s
-1
. Hlavn potrubie tohto vodovodu je veden popri arelovch
komunikcich, s na om osaden nadzemn hydranty DN 100. Prpojka bude ukonen
v centrlnej vodomernej achte spolu s prpojkou pitnej vody. V achte bud zrove osaden
meracie zaradenia. Zmer uvauje s vybudovanm zsobrne na vodu pre poiarne ely,
ktor bude situovan na severovchodnej strane pozemku. Voda bude z ndre oderpvan
a distribuovan potrubiami na potrebn pracovisk vrobnej haly.

Kee poda dostupnch dajov neme momentlne priemyseln arel ponknu dostaton
kapacitu pre pokrytie potreby poiarnej vody navrhovanej innosti, bude potrebn zhotovi
poiarnu ndr s objemom 45 m
3
s automatickou tlakovou stanicou a okruhom poiarnej vody
DN 150. Na okruhu bud osaden nadzemn hydranty DN 150. Druhou monosou je
osadenie stabilnho hasiaceho zariadenia. V prpade osadenia zariadenia potreba poiarnej
vody kles na 50 % poadovanho mnostva v zmysle STN 92 0400, preto nebude potrebn
osadi poiarnu ndr. Ako bolo uveden vyie zmeru uvauje aj s poiarnou ndrou
s objemom 600 000 l.
1.3. OSTATN SUROVINOV A ENERGETICK ZDROJE
1.3.1. Elektrick energia
Pre fzu vstavby navrhovanej innosti je mon napojenie staveniska na existujcu
trafostanicu TM 1.3 priamo situovan na dotknutom pozemku, ktor poskytuje dostaton
kapacitu. Staveniskov prpojka bude vytvoren na 100 kW.

Prevdzkou navrhovanej innosti vznik potreba elektrickej energie v svislosti s chodom
jednotlivch technologickch celkov. Potreba elektrickej energie pre navrhovan zlievare
v druhej fze pri ronej produknej kapacite 15 000 t bude nasledovn:
pre proces tavenia vsdzky 18 000 kWh/rok
pre prpravu formovacieho piesku 3 000 kWh/rok
pre vrobu jadier 3 000 kWh/rok
pre zlievanie 3 000 kWh/rok
pre chladiacu linku, vytkanie foriem a abrazvne istenie 3 000 kWh/rok.
Celkov spotreba elektrickej energie v zlievarni je odhadovan v 1. fze realizcie na 10 000
MWh a v 2. fze realizcie na 30 000 MWh. V druhej realizanej fze navrhovanej innosti
bude celkov intalovan prkon objektu 11 360 kW a maximlny sasn vkon 10 000 kW.
Z celkovej ronej spotreby elektrickej energie predstavuje 97 % technologick spotreba, zvyn
3 % zahaj osvetlenie haly a kancelrskych priestorov.

Potreba elektrickej energie bude rieen napojenm na arelov rozvody, priom jej rozvod
bude realizovan nadzemnm elektrickm vedenm. Navrhovan objekt bude napojen na
blzke nadzemn vedenie o napt 22 kV, ktor je v sprve Vchodoslovenskej distribunej,
a.s. Z tohto vedenia je aktulne napjan cel priemyseln park.
Sasou zmeru je vybudovanie trafostanc a zariadenia na sledovanie a meranie
elektrickho odberu. Konkrtne je plnovan zabezpeenie 5 trafostanc (ich presn rozloenie
v rmci arelu prevdzky je prlohou zmeru . 4):
o 2 trafostanica na vkon 3 660 kW (pre proces tavenia vsdzky),
o 2 trafostanice na vkon 1 250 kW (pre procesy zlievania, vytkania foriem a abrazvneho
istenia),
42
o 1 trafostanica na vkon 630 kW (pre zlievarensk pec),
o 1 trafostanica na vkon 250 kW (pre administratvne priestory).

V sasnosti je kapacita arelovch rozvodov priemyselnho parku pre pln prevdzku
navrhovanej innosti nedostaton, k dispozcii je rezervovan kapacita siete vo vke 4,2 MW,
z ktorch 2,30 MW je erpanch u existujcimi prevdzkami. V tejto svislosti me by
v rmci naven rezervovan kapacita na 8 a 9 MW (m by sa dosiahla von kapacita 6
MW) spolu s postavenm spnacej stanice pre napojenie do siete. Zrove bude potrebn pre
druh fzu vybudovanie novej VN prpojky o dke cca 1,5 km VN vedenia s dostatonou
kapacitou 10 MW, ktor bude ukonen v odpnacej stanici s meradlom.

1.3.2. Plyn a teplo
Priamo v priemyselnom parku je vybudovan arelov STL plynovod D160, PN 300 kPa
s vonou kapacitou 600 m
3
/hod, na ktor bude navrhovan innos napojen. Vzhadom na
stanoven predpokladan odber zemnho plynu je kapacita arelovho plynovodu dostaton.

Z mobilnch zariaden bud na svoj chod vyuva spaovanie zemnho plynu suiace
zariadenia na odvlhovanie s vkonom 116 kW a ronou prevdzkou v pote 1 750 h. Zo
stacionrnych zariaden bud spotrebva zemn plyn tepeln a vzduchov suiarne
pouvan cca 225 h/rok s vkonom 116 kW a istiace zariadenia s vkonom 290 kW
vyuvan 200 h/rok.

Vykurovanie zlievarenskej haly sa predpoklad osadenm infraiariov a vykurovanie
administratvnych priestorov spaovanm zemnho plynu, priom sasou objektu zlievarne
bude vlastn plynov kotola. Tto bude umiestnen pri administratvnej asti objektu
a z hadiska vstupov napojen na jeden z navrhovanch komnov. Z hadiska odhadovanej
spotreby a vkonu s konkrtnejie daje uveden v tabuke . 21. Celkov spotreba plynu pre
navrhovan innos v 1. realizanej fze (produkcia 5 000 t/rok) sa odhaduje na 650 MWh
a v 2. realizanej fze (produkcia 15 000 t/rok) na 1 850 MWh.

Tab. . 21: daje o spotrebe zemnho plynu a vkone zariaden vyuvajcich zemn plyn.
technolgia
ron vkon
[kW]
ron spotreba
zemnho plynu
[m
3
]
ron
prevdzkov doba
[h]
hodinov spotreba
zemnho plynu
[m
3
]
vykurovanie a
odvlhovanie
406 000 37 544 3 500 10,73
suiace zariadenie 52 000 4 809 450 10,69
istiace zariadenie 58 000 5 363 200 26,82
administratvne
priestory a pomocn
zariadenia
600 000 55 484 1 500 36,99

Na pohyb vysokozdvinch vozkov a pohotovostnch genertorov bude vyuvan plynov
olej, priom jeho odhadovan vyuit mnostvo je pre 1. fzu 11 000 l/rok a pre 2. fzu
33 000 l /rok.

1.3.3. Chladenie a vetranie
Navrhovan innos zlievarne v rmci uvaovanch technologickch celkov pota so
zabezpeenm chladenia vyuvanm vody. Zdrojom vody bude zsobre vybudovan na
severovchodnej asti dotknutej parcely. daje o spotrebe vody pre chladiace ely s
uveden v sekcii IV. zmeru v kapitole 1., podkapitole 1.2 a asti 1.2.1. Odber vody.

43
Vetranie administratvnej asti haly bude rieen prirodzene, tzn. montou otvratench
okien.

1.3.4. Surovinov zdroje
Niie uveden tabuka obsahuje dta o potrebnch vstupnch materiloch pre prevdzku
navrhovanej innosti pre obe fzy realizcie, resp. pre navrhovan produkn kapacitu 5000
t/rok aj pre 15 000 t/rok.

Tab. .22: Materily vstupujce do vrobnho procesu navrhovanej zlievarne pre produkn
kapacitu 5000 t/rok (1. fza realizcie) a 15 000 t/rok (2. fza realizcie).
materil vyuitie
mnostvo [t/rok]
v 1. fze
mnostvo [t/rok]
v 2. fze
oceov rot prprava vsdzky 4 000 12 250
zliatiny eleza prprava vsdzky 225 650
surov elezo prprava vsdzky 600 1 800
grafit prprava vsdzky 175 500
kremiit piesok
prprava piesku
vroba jadier
500
800
700
bentonit prprava piesku 450 1 325
uhlie prprava piesku 550 1 650
ivice vroba jadier 2 6
dimetyletylamn vroba jadier 0,5 1,5
oceov broky abrazvne istenie 40 120

Potrebn suroviny pre vrobu bud na prevdzku dopravovan nkladnm automobilmi.
V areli spolonosti bud vytvoren podmienky na ich skladovanie. Materil na vrobu vsdzky
do procesu tavenia bude uloen v elezobetnovch boxoch v priestore rotoviska a alie
suroviny v zsobovacch silch umiestnench mimo halovho objektu (spolu 3 ks na
uskladnenie uhlia, bentonitu a piesku). Chemick ltky potrebn pre vrobn proces bud
skladovan vo vrobnej hale v ndobch, v ktorch boli zakpen, priom ich skladovacie
podmienky bud vychdza z aktulne platnej legislatvy SR.
1.4. DOPRAVN A IN INFRATRUKTRA, NROKY NA DOPRAVU
Poas fzy vstavby navrhovanej innosti bude v lokalite priemyselnho arelu zven najm
pohyb stavebnch mechanizmov. Pohyb tchto vozidiel bude asovo obmedzen na etapu
vstavby zmeru.

Poas prevdzky zlievarne bud dopravu do arelu tvori osobn i nkladn automobily.
Sasou zmeru je vybudovanie parkoviska pre osobn vozidl s celkovou kapacitou max.
150 parkovacch stt. Toto parkovisko bude uren i pre klientov prevdzky. Pre nkladn
vozidl sa s parkovanm neuvauje, pri objekte haly sa nachdzaj 4 nakladacie doky pre
pristavenie vozidiel.

Z hadiska nkladnej dopravy tto bude predstavova pohyb osobnch a nkladnch vozidiel
v oboch smeroch, do arelu i z arelu. Do arelu bud prichdza nkladn vozidl s
przdnymi boxmi od klientov a s spotrebnmi surovinami, z arelu bud odchdza najm
vozidl s hotovmi vrobkami a s odpadmi. Odhaduje sa denn pohyb nkladnch vozidiel v
pote 12 s celkovou kapacitou 24 t a max. 150 osobnch vozidiel za 24 hod. (skuton hodnoty
osobnej prepravy bud niie nakoko sa predpoklad vyuitie verejnej dopravy).

Navrhovan innos bude napojen na primrnu komunikciu priemyselnho parku, ktor je
situovan zpadne v bezprostrednej blzkosti dotknutho pozemku. Tto cestn komunikcia je
vyuvan aj almi existujcimi prevdzkami v priemyselnom parku. Cesta je mimorovovou
kriovatkou napojen priamo na dianicu D1 (E50) Koice Preov.
44
1.5. NROKY NA PRACOVN SILY
Poas vstavby navrhovanej innosti bude potrebn zabezpei pracovn sily na realizciu
stavebnch prc. Tieto bud zabezpeen prostrednctvom dodvateskch stavebnch firiem.

Prevdzka vrobno-skladovacej haly s administratvnymi priestormi uvauje s trojzmennou
prevdzkou. Celkov poet zamestnancov na ron produkn kapacitu 5 000 t je plnovan
na 70 zamestnancov a na produkn kapacitu 15 000 t na 20 zamestnancov administratvy
a 150 zamestnancov vroby. Uvauje sa s 3 zmennou prevdzkou.
1.6. IN NROKY
Nevznikaj.

2. POIADAVKY NA VSTUPY
2.1. ZDROJE ZNEISTENIA OVZDUIA
2.1.1. Poas vstavby
Poas vstavby navrhovanej innosti bud doasnmi zdrojmi zneistenia ovzduia stavebn
mechanizmy spaujce pohonn ltky a zabezpeujce potrebn stavebn a technologick
prvky a zariadenia. Okrem vfukovch plynov bude najm v prpade zemnch prc doasnm
zdrojom zneistenia ovzduia aj zven pranos v lokalite realizcie zmeru a jej blzkom
okol.

2.1.2. Poas prevdzky
Pre navrhovan innos bola spracovan rozptylov tdia (Hesek, 12/2013). Z bodovch
zdrojov zneistenia ovzduia sa bud poas prevdzky innosti nachdza rzne
technologick zariadenia (pece, miea a i.), vykurovacie zariadenia (kotola, uvaovan
vykurovanie haly), skladovacie zariadenia (sil) a pod. K plonm zdrojom mono zaradi
manipulan plochy v expedinej asti haly a spevnen plochy arelu, na ktorch sa
predpoklad zven pranos.

Lniovm mobilnm zdrojom zneistenia ovzduia bude spaovanie vfukovch plynov
pohybom osobnch motorovch vozidiel pre dopravu zamestnancov a klientov do a z arelu
a pohyb nkladnch vozidiel privajcich suroviny a odvajcich hotov vrobky a odpadov
materil. Odhad pohybu nkladnch vozidiel pri plnej prevdzke je 12 vozidiel/24 hod.
Vzhadom na relatvne nzke predpokladan mnostvo nkladnch vozidiel a vzhadom na
vsledky rozptylovej tdie je mon kontatova, e hodnoty imisnch prrastkov
zneisujcich ltok zo spaovania vfukovch plynov nebud presahova stanoven limitn
hodnoty.

Produkovan emisie vrobnmi procesmi v zlievarni bud zhromaovan nasvanm
v jednotlivch peciach a bud zachytvan filtranmi systmami. Filtrami bud taktie
zabezpeen sil na skladovanie sypkch materilov vstupujcich do vroby.
V kadom technologickom celku produkujcom emisie, bud poas prevdzky zariadenia
monitorovan rovne emitovanch ltok do vzduchu, priom bude prevdzkovan systm
upozornenia na zvenie ich obsahu v ovzdu.

Vetky zdroje zneistenia ovzduia v rmci navrhovanej innosti bud spa platn emisn
limity stanoven vyhlkou MP SR . 410/2012 Z.z. a zrove bud dodran podmienky
45
stanoven vyhlkou MPPaRR SR . 360/2010 Z.z. a zkonom NR SR . 137/2010 Z.z.
v znen neskorch predpisov.
Poda prlohy . 2 vyhlky MP SR . 410/2012 Z.z. patr navrhovan innos do kategrie
stacionrnych zdrojov zneistenia ovzduia z vroby a spracovania kovov (2.), asti 2.4.
Zlievarne eleznch kovov vroba zliatiny a liatinovch vrobkov s projektovanou vrobnou
kapacitou v 20 t/d, tzn. ide o vek zdroj zneisovania ovzduia. Prevdzkovate tohto zdroja
zabezpe plnenie povinnost ustanovench v 15 zkona NR SR . 137/2010 Z.z.

V zmysle prlohy . 7 vyie uvedenej vyhlky spad navrhovan innos do skupiny B.
Vroba a spracovanie kovov a asti 4. Zlievarensk technolgie a asti 5. Vroba liatiny.
Z hadiska stanovench technickch poiadaviek bude innos repektova podmienku
obmedzi emisie zneisujcich ltok a TZL zo vetkch zariaden a miest vzniku montou
filtrov, odsvanm a odpraovanm. Taktie bud odsvan a zachytvan emisie organickch
plynov (dimetyetylamn) a pr vznikajcich pri vrobe jadier. Pre zmer patria poda tejto
prlohy emisn limity uveden v tabuke . 23.
V prlohe . 9 tejto vyhlky s alej stanoven poiadavky na zabezpeenie rozptylu emisi
zneisujcich ltok. Tieto poiadavky bud repektovan prostrednctvom zvolenej vky
komnov, priemeru ich prieduchov a ich staveno-technickho rieenia.

Tab. .23: Emisn limity pre nov zariadenia vroby liatiny poda vyhlky MP SR .
410/2012 Z.z.
podmienky platnosti EL tandardn stavov podmienky (such plyn)
as zdroja, innos
emisn limit [mg/m
3
]
TZL NO
x
CO HF
Doprava a manipulcia so vsdzkou alebo
produktom
1)

20, 50
2)

Elektrick oblkov pece 20 400 1 000
Elektrick indukn pece 20 50
2)

Kuplov pece 20 1 000
3)
1 000
Rotan bubnov pece
plynn paliv 20 400 200
kvapaln paliv 20 30
2)
400 300
Elektrick pretavovanie trosky 20 1
Emisn limit PCDD a PCDF
Recyklcia alebo sptn zskavanie kovov
a kovovch zlenn
ustanoven poiadavky
4)

1) Plat vrtane ostatnch technologickch uzlov, ako s pravrensk zariadenia, vroba foriem a jadier,
odlievanie, vytkanie foriem, istenie odliatkov, dokonievacie innosti.
2) Plat a) pre zariadenia s kapacitou vroby 20 t/d, b) do 31. decembra 2019 pre zariadenia s kapacitou > 20
t/d s povolenm vydanm do 31. decembra 2013.
3) Plat pre horcovetern kuplov pece s rekupertorom.
4) Platia pre vymedzen zariadenie poda osobitnho predpisu

Pri prevdzkovan technologickch zariaden navrhovanej innosti bud vznika emisie rznych
ltok, ktor bud sti do celkovo tyroch komnov (tabuka . 24).

Tab. .24: Mnostv zneisujcich ltok vznikajcich pri vrobnom procese navrhovanej
zlievarne pre produkn kapacitu 15 000 t/rok .
komn
vka komna
[m]
proces
teplota vparov
[C]
tok
[m
3
/hod]
typ emisi
A 15,5 tavenie vsdzky 50 55 100 000
TZL
CO
NO
x

B 26 prprava piesku 30 40 150 000 TZL
C 16
zlievanie
a chladenie
40 50 50 000
TZL
VOC
D 12 vroba jadier 30 10 000 dimetyletylamn
46
*Okrem uvedench bud zdrojom zneistenia aj sil na skladovanie materilu a technologick
zariadenia spaujce zemn plyn (nemaj samostatn vduch) a s sasou technolgie, bliie
pecifikovan v rozptylovej tdii.

Prv komn s tokom 100 000 m
3
/hod bude napojen na proces tavenia, resp. na taviacu pec.
Filtran systm bud tvori v tomto prpade kolektor prachovch astc a filter cyklnovho
typu.
V technologickom celku pecializovanom na pieskov hospodrstvo, resp. na prpravu piesku
vstupujceho do vroby odliatkov, bude osaden druh komn. Na tomto bude namontovan
filter pre zachytvanie prachovch astc do filtranch vakov s tokom 150 000 m
3
/hod s max.
Tret komn bude osaden v rmci tretieho technologickho procesu formovania a chladenia.
V celej dke chladiacej linky bud v rovnakej vzdialenosti od seba umiestnen tzv. extrakn
vvody. Tmito bude mon odvdzanie tepla a vodnej pary vznikajceho poas chladiaceho
procesu.
V jadrovni bude pouvan filtran technologick zariadenie Isocure s vodnm premyvnm
filtrom. Umiestnenie bude pred komnom . 4. Zkladnou emisiou tohto procesu bude
dimetyletylamn. Celkov tok komna bude 10 000 m
3
/hod.

Kolektor prachovch ast je filtran systm, pouvan pre zlepenie kvality vzduchu
uvonenho z priemyselnch procesov. Systm funguje na princpe priebenho zberu prachu
(pevnch astc) a inch neistt zo zmesovch plynnch ltok. Je zloen z ventilanho
zariadenia, prachovho filtra, filtranho systmu na istenie a ndoby na prach, resp. systmu
odstraovania prachu.
Ltkov kolektory sa pouvaj na filtrciu prachovch astc z plynnch ltok. Patria
k najinnejm a nkladovo najefektvnejm typom kolektorov prachovch astc, priom ich
innos dosahuje a 99 % u vemi jemnch astc. Ltka vyuvan v tchto filtroch je z
netkanej syntetickej ltky, priom tieto s uloen v tvare rry alebo oblky. Tieto tzv. filtran
sky s potiahnut filtranm zosilovaom, najastejie internm vpencom (uhliitan
vpenat), ktor maximalizuje innos zberu prachovch astc vrtane popoleka. princp
fungovania spova vo vytvoren povlaku z prachovch astc na povrchu filtranho mdia.
Vodn filtrcia spova vo vyuvan kvapalnch ltok (obvykle vody) pre zachytvanie alebo
neutralizciu tuhch astc v plynoch, ide o tzv. pracie zariadenia. Prac roztok prichdza do
kontaktu s prdom plynu s obsahom prachovch astc, ktor nsledne na seba naviae
(zaklinenm, difznym rozptylom, agregciou a pod.). innos odstraovania zneisujcich
ltok z plynnej zmesi je mon zvi dlhou dobou zadriavania plynu v pracom zariaden,
resp. zvenm povrchovej plochy premyvnho roztoku.

2.1.3. Vyhodnotenie
Pre hodnoten innos bola spracovan rozptylov tdia (Hesek, 2013). Najbliie rodinn
domy sa nachdzaj vo vzdialenosti cca 320 m od pozemku a od samotnej vrobnej haly cca
380 m v smere na juhovchod. Ich prevenie oproti je cca 25 m. Toto prevenie bolo pri
vpote zohadnen. Medzi vrobnou halou a rodinnmi domami sa nachdza hust lesn
porast so rkou cca 150 m. Hust porast m na zneisten vzduch prenan cez porast
filtran inky. Me zni koncentrciu zneisujcich ltok v zneistenom vzduchu
cca o 90 %.

47
Tab. .25: Najvyia sasn priemern ron a maximlna krtkodob koncentrcia CO, NO
2

a VOC a najvy prspevok objektu k priemernej ronej a maximlnej krtkodobej koncentrcii
CO, NO
2
,

VOC, PM
10
a dimethylamnu PM
10
na fasde najexponovanejej obytnej zstavby.
Zneisujca
ltka
Koncentrcia [g.m
-3
]
LH
r

[g.m
-3
]
LH
1h

[g.m
-3
]
Priemern ron Krtkodob
sasn objekt sasn objekt
CO 0,9 2,9 12,0 25,0 * 10 000**
NO
2
0,2 1,2 4,0 24,6 40 200
PM
10
- <0,1 - 1,0 40 50***
VOC 0,3 0,9 6,8 17,0 * *
dimethylamn - 3,5E-3 - 65,0E-3 * 50
* nie je stanoven, ** 8 hodinov priemer,*** 24 hodinov priemer
Najvyie hodnoty koncentrcie zneisujcich ltok na fasde najblich obytnch domov
v mieste najvyieho vplyvu zdrojov zneistenia ovzduia objektu po uveden objektu do
prevdzky bud relatvne nzke. Koncentrcie CO, NO
2
,

VOC, PM
10
a dimethylamnu

sa bud
pohybova pod rovou 12,3 % krtkodobej limitnej hodnoty aj pri najnepriaznivejch
rozptylovch a prevdzkovch podmienkach. Maximlna koncentrcia PM
10
dosiahne
maximlnu hodnotu 1,0 g.m
-3
, o je 2 % limitnej hodnoty.

Najvyie koncentrcie CO a VOC
zneisujcich ltok z objektu z dopravy sa vyskytuj v blzkosti parkoviska, popr. vykladacch
a nakladacch miest. Najvyie koncentrcie NO
2
s spsoben innosou taviacich pec.
Maximlna krtkodob koncentrcia NO
2
sa vyskytuje vo vzdialenosti cca 650 m od komna
tavenia.

Uvedenie objektu do prevdzky len mierne ovplyvn zneistenie ovzduia okolia objektu.
Koncentrcia zneisujcich ltok v mieste obytnej zstavby vrazne niia a bude sa
pohybova pod rovou 12 % prslunch limitnch hodnt.

Predmet posudzovania: SKC Project Slovakia, nov zlievare spa poiadavky
a podmienky, ktor s ustanoven prvnymi predpismi vo veci ochrany ovzduia. Na zklade
hodnotenia odpora rozptylov tdia, aby na stavbu SKC Project Slovakia, nov zlievre
bolo vydan zemn rozhodnutie.

2.2. ODPADOV VODY
Navrhovan innos bude zdrojom odpadovch vd z povrchovho odtoku (zo spevnench
plch a zo striech objektov) a splakovch odpadovch vd (prtomnosou
zamestnancov).Technologick odpadov vody prevdzkou zlievarne vznika nebud. Shrnne
bud odpadov vody produkovan v mnostve 2 000 m
3
/rok.
Priemyseln hala bude ma vytvoren delen stokov sie, v rmci ktorej bude oddelen
odvdzanie splakovch odpadovch vd, daovch odpadovch vd zo striech a daovch
odpadovch vd zo spevnench plch (tieto mu by potencilne kontaminovan ropnmi
ltkami). Odpadov vody bud nsledne vypan do arelovho kanalizanho systmu.

2.2.1. Vody z povrchovho odtoku
Odpadov vody z povrchovho odtoku s tvoren odpadovmi daovmi vodami zo striech
objektov a odpadovmi daovmi vodami zo spevnench plch a povrchovho parkoviska.
Tieto bud odveden prostrednctvom arelovej daovej kanalizcie do daovej kanalizcie
priemyselnho parku a alej do verejnej kanalizcie. V rmci tohto kanalizanho systmu
48
prechdzaj pred vystenm do verejnej kanalizcie cez odluova ropnch ltok. Mnostvo
daovch vd sa predpoklad cca 650 l/s.

2.2.2. Splakov odpadov vody
Splakov odpadov vody bud cez arelov splakov kanalizciu vyveden do kanalizanej
siete priemyselnho parku a nsledne na istiare odpadovch vd (OV) Preov.

2.2.3. Druh a kvalitatvne ukazovatele vypanch odpadovch vd
Poiadavky na kvalitatvne ukazovatele odpadovch vd s stanoven prevdzkovm
poriadkom kanalizanej siete, na ktor bude arelov kanalizcia napojen.
Zloenie splakovch odpadovch vd zo socilnych zariaden je bez limitov. Kuchynsk
odpadov vody (predpoklad sa kuchya v hale) bud preisten v odluovai olejov a tukov,
priom ich koncentrcia neprekro hodnotu 50 mg.l
-1
. Prevdzkovanm zlievarne technologick
odpadov vody vznika nebud.

2.2.4. Zdroj vzniku odpadovch vd
Splakov odpadov vody
Splakov odpadov vody bud poas prevdzky navrhovanej innosti vsledkom
hygienickch konov zamestnancov objektu, resp. vyuvanm socilnych zariaden.

Vody z povrchovho odtoku zrkovej innosti
Vody z povrchovho odtoku bud vznika z odtoku zrkovej vody zo striech haly a svisiacich
objektov, prstupovej arelovej komunikcie a spevnench plch.

Technologick vody
Prevdzkou zlievarne nebud vznika technologick odpadov vody. Odpadov voda je
v rmci technologickch zariaden vyuvan v zlievarni ako chladiace mdium. Na samotnej
chladiacej linke je voda spotrebovvan za premeny na vodn paru, ktor je vysten do
komna a vypan vone do ovzduia.

2.2.5. Miesto vypania a spsob nakladania
V prvej fze realizcie zmeru na ron produkn kapacitu 5 000 t sa odhaduje celkov
mnostvo vypanch odpadovch vd na 700 m
3
. V druhej fze s ronou produknou
kapacitou 15 000 t sa odhaduje vznik 2 000 m
3
odpadovch vd.

Vzhadom na rozlohu spevnench plch a vekos striech objektu sa pre zmer sa odhaduje
shrnne mnostvo 650 l.s
-1
daovch odpadovch vd. Daov odpadov vody zo strechy
objektu a zo spevnench plch a plch dopravy bud potrubm odvdzan do existujcej
daovej kanalizcie v rmci priemyselnho arelu. Kapacita potrubia bude navrhnut tak, aby
umonila kontinulny regulovan tok odpadovch vd do arelovej daovej kanalizcie.

Splakov odpadov vody (vzhadom na poet zamestnancov je ich odhadovan mnostvo
0,29 l.s
-1
) bud z arelu prevdzky odvdzan napojenm na existujci rozvoj splakovej
kanalizcie v rmci priemyselnho parku IPZ Zborsk. Pribline kadch 100 m s na
hlavnom potrub kanalizcie DN 300 osaden odboky ukonen kanalizanmi achtami, kde
bude mon navrhovan objekt napoji. Momentlne poskytuje toto potrubie dostaton
kapacitou na odvdzanie splakovch odpadovch vd z vrobno-skladovacej haly.

49
2.3. IN ODPADY
2.3.1. Odpady poas vstavby
Poas vstavby navrhovanej innosti bud vznika viacer druhy odpadov uveden v tabuke
niie. Presn mnostv tchto odpadov bud spresnen v alch stupoch projektovej
dokumentcie.

Tab..26: Predpokladan produkcia odpadov poas vstavby zmeru kategorizovan poda
Katalgu odpadov v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov
Katalgov
slo odpadu
Nzov odpadu
Kategria
odpadu
15 01 04 Obaly z kovu O
15 01 10
Obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo kontaminovan nebezpenmi
ltkami
N
16 02 13
Vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti in ako uveden v 16 02 09 a 16 02
12
N
17 01 01 Betn O
17 01 07 Zmesi betnu, tehl, obkladaiek, dladc a keramiky in ako uveden v 17 01 06 O
17 02 02 Sklo O
17 02 03 Plasty O
17 04 05 elezo a oce O
17 04 07 Zmiean kovy O
17 04 11 Kble in ako uveden v 17 04 10 O
17 05 04 Zemina a kamenivo in ako uveden v 17 05 03 O
17 05 06 Vkopov zemina in ako uveden v 17 05 05 O
17 06 04 Izolan materily in ako uveden v 17 06 01 a 17 06 03 O
17 09 04 Zmiean odpady zo stavieb a demolci in ako uveden v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03 O
20 01 01 Papier a lepenka O
20 03 01 Zmesov komunlny odpad O

2.3.2. Odpady poas prevdzky
V zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z. ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v
znen neskorch predpisov bud vznika poas prevdzky druhy odpadov uveden
v tabukch niie. Celkov ron mnostvo vyprodukovanch odpadov v 2. realizanej
fze sa predpoklad na cca 6 000 t.

Tab..27: Hlavn odpad vznikajci vrobnou innosou prevdzky zlievarne s ronou
produknou kapacitou 5 000 ton (1. fza projektu) kategorizovan poda Katalgu odpadov
v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov.
Katalgov
slo odpadu
Nzov odpadu
Kategria
odpadu
Mnostvo [t]
07 06 01 Vodn premvacie lhy a matecn lhy (amn sulft) N 5
10 09 03 Pecn troska (vstup tavenia eleza) O 500
10 09 06
Odlievacie jadr a formy nepouit na odlievanie in ako uveden
v 10 09 05 (jemn astice piesku)
O 800
10 09 06
v 10 09 05 (piesok)
O 1 516
11 05 02 Zinkov popol (Vstup tavenia eleza) O 50
13 02 05 Nechlrovan minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje N 0,5
15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O 1,5
15 01 02 Obaly z plastov O 1
15 01 03 Dreven odpad O 0,83
50
15 01 03 Dreven palety O 5
15 01 06 Guma O 0,58
16 02 13
Vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti in ako
uveden v 16 02 09 a 16 02 12 (2) - elektroodpad
N 0,08
20 03 01 Zmesov komunlny odpad O 12

Tab..28: Odpad vznikajci poas prevdzky zlievarne s ronou produknou kapacitou 15 000
ton (2. Fza projektu) kategorizovan poda Katalgu odpadov v zmysle vyhlky MP SR .
284/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov.
Katalgov
slo odpadu
Nzov odpadu
Kategria
odpadu
Mnostvo [t]
07 06 01 Vodn premvacie lhy a matecn lhy (amn sulft) N 15
10 09 03 Pecn troska (vstup tavenia eleza) O 1 500
10 09 06
v 10 09 05 (jemn astice piesku)
O 2 350
10 09 06
v 10 09 05 (piesok)
O 1 516
11 05 02 Zinkov popol (Vstup tavenia eleza) O 150
13 02 05 Nechlrovan minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje N 1,5
15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O 4,5
15 01 02 Obaly z plastov O 3
15 01 03 Dreven odpad O 2,5
15 01 03 Dreven palety O 5
15 01 06 Guma O 1,75
16 02 13
Vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti in ako
uveden v 16 02 09 a 16 02 12 (2) - elektroodpad
N 0,25
20 03 01 Zmesov komunlny odpad O 35

2.3.3. Miesto vzniku a spsob nakladanie s odpadom
Producentom odpadov poas vstavby navrhovanej innosti bud dodvatelia stavebnch
prc, nakladanie s odpadmi bude s nimi rieen zmluvne. V zmluvch bud stanoven bliie
podmienky nakladania s odpadmi na stavenisku a tie spsoby ich nslednho zhodnotenia
alebo znekodnenia. Kad z dodvateov stavebnch prc bude vies evidenciu odpadov
vznikajcich na stavenisku, zabezpe ich triedenie poda druhov a doasn uskladnenie.
Skladovacie priestory odpadov bud riadne oznaen a zastreen.
Sasou potrebnch dokumentov ku kolaudcii stavby bude doklad o zhodnoten, resp.
znekodnen odpadov, ktor je kad producent odpadov povinn doloi.

Vkopov zemina vzniknut realizciou stavby bude kontrolovan na prtomnos
nebezpench ltok. V prpade zaznamenania ich vskytu bude tto odovzdan oprvnenmu
odberateovi na znekodnenie v slade so zkonom NR SR . 223/2001 Z.z. v znen
neskorch zmien.

Pre prevdzku navrhovanej innosti bude spracovan program odpadovho hospodrstva
pvodcu odpadu v zmysle 6 zkona NR SR . 223/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov.
S odpadmi bude nakladan v zmysle ustanoven tohto zkona a svisiacej vyhlky MP SR .
283/2001 Z.z. v znen neskorch aktualizci. Tzn. odpad bude zatrieden poda Katalgu
odpadov, bude zabezpeen jeho triedenie poda druhov, na jeho doasn zber pred
odovzdanm bud zabezpeen vhodn ndoby riadne oznaen a umiestnen na spevnench
plochch. Nebezpen odpad bude zbieran do ndob s viditenm oznaenm Identifikanm
listom nebezpenho odpadu, priom tieto bud zabezpeen pred stratou, odcudzenm alebo
inm neiaducim inkom. Zrove bude zamedzen niku nebezpench (kodlivch) ltok
mimo tieto skladovacie ndoby.

51
Odpad bude priebene z prevdzky zlievarne odovzdvan na zhodnotenie, resp.
znekodnenie. Nakladanie s uvedenmi odpadmi z prevdzky innosti sa na zklade podobnej
prevdzky v panielsku predpoklad: 07 06 01 amn sulft bude odovzdan na znekodnenie
spaovanm; 10 09 03 pecn troska bude odovzdan zhodnotenie pri vrobe trku; odpadov
piesok bude odovzdan na zhodnotenie ako druhotn surovina na vrobu cementu alebo bude
vyuit ako malta i v stavebnej innosti; 11 05 02 zinkov popol bude odovzdan na
zhodnotenie extrakciou zinku; 13 02 05 odpadov oleje bud odovzdan na zhodnotenie
oprvnenmu odberateovi; 20 03 01 zmesov komunlny odpad bude odovzdan na
znekodnenie skldkovanm. Odpady bud odberateom odovzdvan na zklade
uzatvorenho zmluvnho vzahu. V prpade inho spsobu zhodnotenia resp. likvidcie bude
sa nakladanie s odpadom riadi zkonom NR SR .223/2001 Z.z. v znen neskorch
predpisov. Odpad z formovacieho piesku bude sptne vyuit vo vrobe v mnostve akom to
umon jeho kvalitatvne zloenie.

2.4.ZDROJE HLUKU, VIBRCI, IARENIA, TEPLA A ZPACHU
2.4.1. Sasn hladina hluku
Poda vykonanho informatvneho merania hluku v hlukovej tdi zo da 19.12.2013 (Dlh,
12/2013 nachdza sa v prlohch) je v sasnosti hladina hluku (meranie 19.12.2013)
v meracom bode M1 (IBV Tich dolina) pre denn a veern as a M2 (aquapark Dela) pre
denn as prekroen. Na tomto hluku sa vrazne podiea hluk z dopravy. Pre urenie sladu
s legislatvnymi limitmi hluku vo vonkajom prostred je rozhodujci prspevok navrhovanej
innosti a jeho porovnanie s limitnmi hodnotami (vi kapitola IV/.2.4.3).

2.4.2. Zdroje hluku poas vstavby
Poas vstavby djde ku krtkodobmu a doasnmu zveniu hlunosti na dotknutom
pozemku a v jeho blzkom okol z dvodu realizcie stavebnch prc a pohybu stavebnch
strojov. Okrem samotnho staveniska bude zven hlunos sstreden do koridoru
arelovch cestnch komunikci vyuvanch k preprave stavebnho materilu.

Vzhadom na lokalizciu innosti v priemyselnej zne Zborsk, vzdialenos a polohu
najblich obytnch objektov a pouitie vhodnch technolgi a stavebnch postupov k
vraznejiemu narueniu kvality ivota dotknutch obyvateov poas vstavby innosti nedjde.

2.4.3. Zdroje hluku poas prevdzky
Stacionrnymi zdrojmi hluku bud jednotliv technologick zariadenia umiestnen v
technologickch celkoch (elektrick indukn pece, otryskvacie zariadenie, miea piesku,
a pod.), strojno-technick vybavenie a vzduchotechnika (sanie vzduchu).
Mobilnm zdrojom hluku v rmci prevdzky navrhovanej innosti bude pozemn cestn
doprava. Osobn doprava bude predstavova dopravu zamestnancov do a zo zamestnania
a pohyb klientov prevdzky. Zaaenie zemia hlukom vyvolanm pohybom nkladnej dopravy
bude znamena navenie intenzity sasnej dopravy o 12 vozidiel / 24 hod., zaaenie od
osobnej dopravy cca 150 vozidiel / 24 hod.

Dotknut lokalita a jej uie okolie sa zarauj pre potreby hodnotenia hluku z inch zdrojov vo
vonkajom prostred poda vyhlky MZ SR . 549/2007 Z.z. do kategrie zemia IV. (tabuka
. 29), pre ktor s stanoven maximlne prpustn hodnoty hluku poas da i noci na 70
dB.Najbliia obytn zna sa zarauje do kategrie II.

52
Tab. .29: Prpustn hodnoty urujcich velin hluku vo vonkajom prostred poda vyhlky
MZ SR . 549/2007 Z.z.
Kateg.
zem.
Opis chrnenho zemia alebo
vonkajieho priestoru
Ref.
as.
interval
Prpustn hodnoty
(dB)
Hluk z dopravy
Hluk
z inch
zdrojov
LAeq, p
Pozemn
a vodn
doprava b)
c)
LAeq, p
eleznin
drhy
c
)
LAeq, p
Leteck doprava
LAeq, p LASmax, p

I.
zemie s osobitnou ochranou
pred hlukom (naprklad kpen
miesta , kpen a lieebn
arely).
de
veer
noc
45
45
40
45
45
40
50
50
40
-
-
60
45
45
40
II.
Priestor pred oknami obytnch
miestnost bytovch a rodinnch
domov, priestor pred oknami
chrnench miestnost kolskch
budov, zdravotnckych zariaden
a inch chrnench objektov,
rekrean zemie.
de
veer
noc
50
50
45
50
50
45
55
55
45
-
-
65
50
50
45

III.
zemie ako v kategrii II. v okol
dianic, ciest I. a II. triedy,
miestnych komunikcii
s hromadnou dopravou,
elezninch drh a letsk,
mestsk centr
de
veer
noc
60
60
50
60
60
55
60
60
50
-
-
75
50
50
45
IV.
zemie bez obytnej funkcie
a bez chrnench vonkajch
priestorov, vrobn zny,
priemyseln parky, arely
zvodov.
de
veer
noc
70
70
70
70
70
70
70
70
70
-
-
95
70
70
70
Poznmky k tabuke:
a) Prpustn hodnoty platia pre such povrch vozovky a nezasneen tern.
b) Pozemn doprava je doprava na pozemnch komunikcich vrtane elektrikovej dopravy.
c) Zstavky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, elezninej, vodnej dopravy a stanovitia taxisluieb uren na
nastupovanie a vystupovanie osb sa hodnotia ako sas pozemnej a vodnej dopravy.
d) Prpustn hodnoty pred fasdou nebytovch objektov sa uplatuj v ase ich pouvania

Najbliie obytn objekty sa nachdzaj vo vzdialenosti cca 320 m vzdunou iarou smerom
na severovchod od hranice pozemku zmeru. Konkrtne sa jedn o zstavbu rodinnch
domov na ulici Chmeov v Preove. Pred oknami rodinnch domov je poda vyhlky potrebn
dodra hlukov limit max. 50 dB poas da a max. 45 dB v noci. Rovnak limity platia pre
rekrean znu kpaliska Dela situovanho severozpadne od arelu navrhovanej innosti.
Vzhadom na polohu dotknutho zemia, funkn prevedenie navrhovanej innosti a jej
vzdialenos od najblich obytnch budov za podmienky dodrania vetkch prslunch
limitnch hodnt stanovench pre hluk poda vyie uvedenej vyhlky, nie je vak negatvne
ovplyvnenie okolitho obyvatestva a blzkej rekreanej zny prevdzkou navrhovanej innosti
predpokladan o potvrdila aj hlukov tdia (Dlh, 12/2013).

Vyhodnotenie a vplyv navrhovanej innosti
Pre navrhovan innos bola spracovan hlukov tdia (Dlh, 2013). Porovnanm Variantu V0
(sasn stav) a variantu V1 (po realizcii navrhovanej innosti) meme skontatova, e
vplyvom navrhovanej innosti djde k zveniu sasnej hladiny hluku v bode M1 (IBV Tich
dolina) o +0,3/+0,4/+3,3 dB (de/veer/noc) a v bode M2 (arel kpaliska) o +1,4/+2,7/+4,8 dB
(de/veer/noc). Poda jej vsledkov nepresahuje hluk z navrhovanej prevdzky limitn
hodnoty pre hluk vo vonkajom prostred na fasde najblich hlukovo chrnench objektov
obytnho prostredia obytnho a rekreanho zemia (kategria zemia II.) ako aj na hranici
najbliieho susednho priemyselnho (kategria zemia IV) a priemyselno-administratvnho
zemia (kategria zemia IV, administratvna budova f. Honeywell).
53
Pracovn prostredie
Preverenie hygieny pracovnho prostredia bude predmetom samostatnho konania poda
platnej legislatvy. V alom stupni projektovej dokumentcie bud posden stroje
a zariadenia plnovan pre umiestnenie v prevdzke z hadiska hluku na vntorn pracovn
prostredie. Posdenie bude vykonan prostrednctvom objektivizcie meranm hluku
a posdenm konkrtnych technickch dajov intalovanch zariaden. V prpade potreby bud
pre pracovnkov zlievarne zabezpeen ochrann pracovn pomcky na ochranu sluchu ako
napr. chrnie sluchu.
Sasou vybudovania vrobno-skladovej haly je vybudovanie administratvnych priestorov.
Pre tieto platia v zmysle nariadenia vldy SR . 115/2006 Z.z. prpustn hodnoty expozcie
hluku poda typu pracoviska od 40 dB do 50 dB. Rieenie tchto priestorov z hadiska
prpustnch limitov hluku bude preto v slade s STN 73 0532.

2.4.2. Zdroje vibrci
Poas vstavby arelu a jeho prevdzky nebud vibrcie z technologickch zariaden a z inch
prvkov hodnotenej innosti spsobova ovplyvovanie pohody ivota okolitch obytnch celkov
v zmysle platnch STN.
Poas prevdzky innosti sa predpoklad urit vplyv vibrci pri niektorch pracovnch
postupoch na zamestnancov zlievarne, ktor dan konkrtne zariadenia obsluhuj.

2.4.3. Zdroje iarenia, tepla a zpachu
Hodnoten innos nebude zdrojom elektromagnetickho ani rdioaktvneho iarenia. Poas
prevdzky sa nepredpoklad vznik zpachu a nepredpoklad sa ani renie tepla zo zmeru.
Zvenmu slaniu tepla bud vystaven priamo niektor zamestnanci zlievarne pracujci
v blzkosti taviarne a zlievarne. Ochrana zamestnancov pre tmto vplyvom bude rieen
v zmysle platnej legislatvy.
2.5. IN OAKVAN VPLYVY (NAPR. VYVOLAN INVESTCIE)
Vyvolanou investciou je vybudovanie elektrickej prpojky VN vedenia o dke cca 1,5 km
s dostatonm vkonom pre 2. fzu zmeru (bliie kap. IV/1./1.3. Ostatn surovinov
a energetick zdroje), prpojky ininierskych siet a sadov pravy. Nepriazniv vplyvy nad
rmec legislatvnych limitov sa nepredpokladaj.
2.6. OVPLYVNENIE SVETLOTECHNICKCH POMEROV
K ovplyvneniu svetlotechnickch pomerov okolitch objektov prekraujcim platn STN normy
pre denn osvetlenie nebude dochdza. V tesnom susedstve sa nenachdzaj iadne obytn
objekty. Najbliou obytnou zstavbou s rodinn domy na Chmeovej ulici v Preove
nachdzajce sa pribline 320 m od navrhovanej innosti smerom na severovchod. Zna je
od zmeru oddelen tokom Dela a je situovan na svahu so stpajcou nadmorskou vkou
smerom od zmeru. Nepredpoklad sa ani nepriazniv ovplyvnenie svetlotechnickch pomerov
administratvnej asti susednho vrobnho zvodu Honeywell Turbo s.r.o.

3. DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN
PROSTREDIE
3.1. VPLYVY NA HORNINOV PROSTREDIE A GEOMORFOLOGICK POMERY
V priamo dotknutom zem sa nenachdzaj iadne loisk nerastnch surovn, vhradn
loisk energetickch, rudnch a nerudnch surovn ani star bansk diela. Priamo dotknut
zemie nezasahuje do iadnych dobvacch priestorov, chrnench loiskovch zem ani
vznamnch geologickch lokalt.
Dotknut zemie zasahuje do prieskumnho zemia geotermlnej energie Preov, ktor sa
nachdza cca 400 m od predmetnej parcely. V uom okol cca 1,5 km june je evidovan aj
54
prieskumn zemie termlnych podzemnch vd Zborsk. Priame vplyvy navrhovanej
innosti na tieto zemia nie s vzhadom na jej charakter a stavebno-technick rieenie
predpokladan.

Navrhovan innos bude realizovan na pozemku v priemyselnej zne Zborsk. Kee sa
jedn o nov innos v lokalite, bud uskutonen zemn prce svisiace so zakladanm
stavby spovajce aj v odaen vrchnch horizontov horninovho prostredia pre potrebu
vytvorenia stavebnej jamy. Zakladanie stavby sa uskuton na zklade vykonania geologickho
prieskumu. Poas vstavby navrhovanej innosti bud preto prijat potrebn organizan,
technick a technologick opatrenia na minimalizciu monho rizika kontamincie
horninovho prostredia.

Poas prevdzky navrhovanej innosti sa kontamincia horninovho prostredia nepredpoklad.
Nepriazniv ovplyvnenie tejto zloky ivotnho prostredia me by dsledkom havarijnej
situcie, priom toto mono charakterizova ako riziko. Zamedzeniu takejto situcie bude
zabezpeen zvolenm a dodriavanm vhodnch technologickch, technickch
a organizanch opatren. Prevdzkovanie innosti bude minimlne zaaova horninov
prostredie.

Pozemok zvolen na vstavbu zlievarne je rovinat, s miernym sklonom smerom k potoku
Dela. Vstavba navrhovanej innosti nebude ma vplyv na loklne geomorfologick pomery,
vykonan bud len mierne ternne pravy.

3.2. VPLYVY NA PDU
Navrhovan innos nebude vyadova zber ponohospodrskej ani lesnej pdy. Pozemok
.1428/1 v k.. Zborsk je v Katastri nehnutenost veden ako ostatn plochy. Celkov
plocha pozemku je 100 299 m
2
, z ktorch bude na realizciu zmeru vylenench spolu
44 365 m
2
.

Predmetn pozemok je nespevnen, momentlne je mon prstup k pdnej vrstve, ktor je
pokryt vegetciou vo forme neudriavanho trvneho porastu. Realizciou navrhovanej
innosti bude urit vrstva pdy odstrnen z dvodu potreby zaloenia stavby. Vkopov
zemina z tchto prc bude monitorovan na prtomnos kodlivch ltok a poda zistench
vsledkov bude nsledne zhodnoten (znekodnen) v slade s platnou legislatvou. Pri
dodran potrebnch ochrannch opatren sa v tejto etape kontamincia pd nepredpoklad.

V etape prevdzky nebude ma zmer priame vplyvy na pdy. Je mon uvaova
o potencilnej kontamincii pd v prpade nepredvdanch havarijnch situci typu niku
ropnch ltok z motorovch vozidiel alebo inch kodlivch ltok vyuvanch vo vrobnom
procese. Sasou navrhovanej innosti je snaha o eliminciu takchto rizikovch situci
dodriavanm prevdzkovch opatren a vybavenm priemyselnej haly potrebnmi havarijnmi
pomckami v zmysle platnej legislatvy.

3.3. VPLYVY NA OVZDUIE A KLIMATICK POMERY
V priebehu vstavby innosti bud na kvalitu ovzduia vplva predovetkm imisie
zneisujcich ltok v dsledku pohybu motorovch prostriedkov a stavebnch mechanizmov.
Poas vstavby bud realizovan zemn prce, pri ktorch je predpoklad zvenej pranosti
v lokalite a v jej bezprostrednej blzkosti. Z asovho hadiska ide o vplyvy doasn,
obmedzen na etapu vstavby innosti, obmedzen na pozemok a jeho blzke okolie.

55
Poas prevdzky navrhovanej innosti mono identifikova viacero zdrojov zneisovania
ovzduia, samotn zlievare bude predstavova vek zdroj zneisovania ovzduia. Bodov
zdroje bud predstavova samotn technologick zariadenia v rmci jednotlivch pracovsk,
sil na zhromaovan materil, kotol na spaovanie zemnho plynu a pod. Plonmi zdrojmi
bud spevnen plochy v areli prevdzky a manipulan plochy v expedinej asti. Lniov
zdroje bud zastpen motorovmi prostriedkami osobnej a nkladnej dopravy.
Z hadiska zneistenia ovzduia imisiami vfukovch plynov sa nedjde k prekroeniu
stanovench limitnch hodnt na o poukzala aj rozptylov tdia.
Pri vrobnch procesoch bud emisie zneisujcich ltok vypan do ovzduia
prostrednctvom 4 navrhovanch komnov. Hlavnmi zneisujcimi ltkami vypanmi do
komnov poas prevdzkovania innosti bud TZL, alej bud komnom vypan
dimetyetylmn, CO, NO
x
a VOC. Vetky komny bud vybaven filtranmi zariadeniami pre
zachytvanie kodlivch ltok typu kolektor prachovch astc, cyklnov filter, vodn
premyvn filter a i.
Kee pre potreby vrobnho procesu bud na prevdzke skladovan sypk materily
potencilne zvyujce pranos v lokalite, bud skladovacie zariadenia vybaven filtranmi
systmami pre ich zachytvanie. Sasou sl bud statick filtre s automatickm systmom,
ktor v pravidelnch intervaloch vytla na filter vzduch pre jeho preistenie.

Poas prevdzky zlievarne bud pouit vhodn technolgie a bud tie monitorovan rovne
emitovanch ltok, priom bude prevdzkovan systm upozornenia na zvenie ich obsahu
v ovzdu. Vetky zdroje zneistenia ovzduia v rmci navrhovanej innosti tak bud spa
platn emisn limity stanoven vyhlkou MP SR . 410/2012 Z.z., vyhlkou MPPaRR SR
. 360/2010 Z.z. a zkonom NR SR . 137/2010 Z.z.

Na zklade vsledkov vykonanej rozptylovej tdie (Hesek, 12/2013) je mon kontatova
nasledovn: Najvyie hodnoty koncentrcie zneisujcich ltok na fasde najblich
obytnch domov v mieste najvyieho vplyvu zdrojov zneistenia ovzduia objektu po uveden
objektu do prevdzky bud relatvne nzke. Koncentrcie CO, NO
2
,

VOC, PM
10
a dimethylamnu

sa bud pohybova pod rovou 12,3 % krtkodobej limitnej hodnoty aj pri najnepriaznivejch
rozptylovch a prevdzkovch podmienkach. Maximlna koncentrcia PM
10
dosiahne
maximlnu hodnotu 1,0 g.m
-3
, o je 2 % limitnej hodnoty.

Najvyie koncentrcie CO a VOC
zneisujcich ltok z objektu z dopravy sa vyskytuj v blzkosti parkoviska, popr. vykladacch
a nakladacch miest. Najvyie koncentrcie NO
2
s spsoben innosou taviacich pec.
Maximlna krtkodob koncentrcia NO
2
sa vyskytuje vo vzdialenosti cca 650 m od komna
tavenia. Zneistenie ovzduia aquaparku je pribline na rovnakej rovni ako u rodinnch
domoch.
Uvedenie objektu do prevdzky len mierne ovplyvn zneistenie ovzduia okolia objektu.
Koncentrcia zneisujcich ltok v mieste obytnej zstavby vrazne niia a bude sa
pohybova pod rovou 12,3 % prslunch limitnch hodnt.

Vzhadom na tieto skutonosti a na miestne rozptylov podmienky sa nepredpoklad
vraznejie naruenie kvality ovzduia zneisujcimi ltkami.

3.4. VPLYVY NA VODY
3.4.1. Vplyv na povrchov vody
Navrhovan innos bude zdrojom odpadovch vd z povrchovho odtoku a splakovch
odpadovch vd. Technologick odpadov vody prevdzkou vrobno-skladovacej haly
nevznikn.
Odpadov vody bud odvdzan delenou stokovou sieou, daov vody zo spevnench plch
bud prechdza odluovaom ropnch ltok. Nsledne bud vypan do arelovho
56
kanalizanho systmu. V alom kroku bud preisten v OV Preov - Kendice a vypusten
do recipientu, ktorm je rieka Torysa. Vypan odpadov vody bud spa vetky stanoven
limity a v mieste vypania odpadovch vd m potok dostaton prietok, tzn. kvalita toku
nebude touto innosou negatvne ovplyvnen.

V blzkosti navrhovanej zlievarne sa pribline 170 m severne nachdza miestne kpalisko
Dela (akqapark). Toto je zsobovan vodou z rovnomennho potoka. Vzhadom na blzkos
vodnho toku Dela k zmeru (cca 160 m severne od priamo dotknutho zemia) je mon
ovplyvnenie kvalitatvnych pomerov toku prpadnou vzniknutou havarijnou situciou. Monos
vskytu takhoto rizika bude minimalizovan prijatm potrebnch technickch a organizanch
opatren a vybavenm prevdzky havarijnmi pomckami.

Navrhovan innos nezasahuje do iadnych vodohospodrskych chrnench oblast ani do
psiem hygienickej ochrany v zmysle zkona NR SR . 364/2004 Z.z. Dotknutm zemm
neprechdza iaden vodohospodrsky vznamn tok. Tieto prvky nebud ani navrhovanou
innosou ovplyvnen.
Poda nariadenia vldy SR . 617/2004 Z.z. spad priamo dotknut zemie do zranitenej
oblasti, ktorou je cel k. . Zborsk. Ide o zemia ponohospodrsky vyuvan, z ktorch
odtekaj vody zo zrok do povrchovch vd alebo sa vsakuj do podzemnch vd, v ktorch
je koncentrcia dusinanov vyia ako 50 mg.l
-1
alebo sa me v blzkej budcnosti prekroi.
Vzhadom na zvolen spsob odvdzania odpadovch vd z prevdzky a vzhadom na to, e
prevdzkou iadne technologick odpadov vody vznika nebud, nepredpoklad sa
ovplyvnenie tejto oblasti navrhovanou innosou.

3.4.2. Vplyv na podzemn vody
Vstavbou zlievarne nedjde ku zmene reimu prdenia podzemnch vd ani ku zmene ich
kvality. Poas budovania haly bud prijat potrebn opatrenia na zamedzenie ohrozenia
podzemnch vd.

Hladina podzemnej vody v dotknutom zem je poda dostupnch zdrojov ustlen na 430 cm
pod rovou ternu (overenie hladiny priamo na pozemku bude predmetom ininiersko-
geologickho prieskumu, prpadne hydrogeologickho prieskumu). Vzhadom na charakter
a technick prevedenie navrhovanej innosti tto nebude vplva na kvantitatvne ani
kvalitatvne charakteristiky podzemnej vody. Poas tandardnej prevdzky zlievarne tak
potencilne me riziko predstavova neodborn manipulcia s chemickmi ltkami, resp. so
kodlivmi ltkami a nik ropnch ltok z dopravnch prostriedkov. Kee toto predpoklad
vznik havarijnej situcie a pri realizcii innosti bud manipulan plochy haly a arelu
spevnen betnom, bud prijat potrebn opatrenia a prevdzka bude vybaven havarijnou
spravou, jedn sa o mlo vznamn vplyv charakteru rizika.

V dotknutom zem ani v jeho blzkom okol nie s evidovan iadne zdroje pre zsobovanie
obyvatestva pitnou vodou ani iadne pramene i zdroje termlnych a minerlnych vd.
Pribline 800 m june v lokalite Preov vysiela sa nachdza psmo I. stupa ochrany
podzemnch vd, ktor zaha teleso studne s priamym okolm. Vzhadom na charakter
navrhovanej innosti a vzdialenos psma nebude tento prvok jej prevdzkou ovplyvnen.

3.5. VPLYVY NA FAUNU A FLRU
3.5.1. Vplyvy na flru
Realizcia hodnotenej innosti neuvauje so zberom lesnej alebo ponohospodrskej pdy ani
s vrubom drevn.

Zmer je situovan do priemyselnej zny Zborsk lokalizovanej na severozpadnom okraji
obce, kde nie s evidovan iadne vzcne rastlinn druhy. Kee na predmetnom pozemku sa
v sasnosti nachdza neudriavan trvnat vegetcia, prevauj tu ruderlne druhy.
57
Vstavbou zmeru bude sasn vegetan kryt pozemku odstrnen a nahraden
spevnenmi plochami a vrobno-skladovacou halou so svisiacou infratruktrou, o
predstavuje priamy vplyv na flru priamo dotknutho zemia.

V dotknutom zem sa nachdzaj brehov porasty potoka Dela, ktor predstavuj vznamn
lokalitu spoloenstiev vlhkomilnej flry. Tieto sa od zmeru nachdzaj cca 160 m. alou
vznamnou lokalitou v uom okol s intenzvne ovskov lky nachdzajce sa june od
navrhovanej innosti v oblasti vysielaa mesta Preov. Nepriazniv priame ovplyvnenie tchto
lokalt navrhovanou innosou nie je predpokladan. Je mon uvaova o vplyve nepriamom,
ktor bude dsledkom rozptylu zneisujcich ltok v ovzdu i u z vrobnch procesov,
vykurovania alebo mobilnej a statickej dopravy v areli. Avak vzhadom na zabezpeenie
vpustov a skladovacch zariaden prevdzky filtranmi zariadeniami, navrhovan vku
komnov a blzkos tchto lokalt nie je tento vplyv povaovan za vznamn.

Ako sas navrhovanej innosti je plnovan vsadba drevinovej vegetcie v rmci plch
parkoviska a parkov vsadba o rozlohe 300 m
2
ktor bude predstavova oddychov znu pre
zamestnancov. Kee zmer uvauje s plochami zelene o celkovej vmere 8 875 m
2
, priom
bud pri vsadbe uprednostnen loklne drevinn druhy, mono toto oznai za pozitvny
vplyv.

V okol dotknutej lokality sa nachdzaj zastavan plochy priemyselnch arelov, sprievodn
lniov zele arelovch komunikci, ponohospodrska pda s kultrami a trvne porasty.
Tieto vegetan prvky nebud navrhovanou innosou priamo ovplyvnen.

3.5.2. Vplyvy na faunu
V dotknutom zem sa nevyskytuj iadne chrnen ani vzcne druhy ivochov. Pre miestnu
faunu je typick zastpenie synantropnch druhov s obasnm prenikanm druhov blzkych
ponohospodrskej krajine vchodne od zmeru a spoloenstvm brehovch porastov severne
od zmeru. Vzhadom na stpajci industrilny charakter zemia, nie je v priamo dotknutej
lokalite predpoklad vskytu vzcnych druhov fauny. ivochy, ktor sa tu vyskytuj s
adaptovan na prtomnos loveka.

Fza vstavby navrhovanej innosti predpoklad odstrnenie sasnho vegetanho krytu,
ktor momentlne predstavuje biotopy pre viacer ivone druhy. Vsledkom tohto vplyvu
bude premiestnenie ivochov na susedn lokality s ponukou podobnch stanovitnch
podmienok. Realizciou innosti vak bud zachovan migran monosti tchto ivochov
medzi blzkymi lokalitami, a to vzhadom na zastavanos predmetnej parcely a stavebn
rieenie arelu a podmienky v uom a irom okol.
Poas vstavby innosti aj poas jej prevdzky bude v zem zven hlunos i u
realizciou stavebnch prc, vrobnou technolgiou alebo dopravou. Tieto innosti nebud
ovplyvova vskyt ivonych druhov v zem a ich prevanie.
Vzhadom na blzkos floristicky hodnotnch brehovch porastov potoka Dela a ornej pdy
existuje monos obasnho vskytu vzcnejch ivonych druhov. Kee posudzovan
innos bude oploten a brehov porasty s od priemyselnej zny oploten aj v sasnosti,
nepredpoklad sa priamy vplyv jej prevdzkou na tieto druhy.

Poas vstavby i prevdzky innosti bude v zem zven intenzita prejazdu motorovch
prostriedkov, ktor bud zdrojmi hluku a emisi. Tento vplyv nebude vznamn.

3.6. VPLYVY NA BIOTOPY
Hodnoten innos nevyaduje zber biotopov nrodnho alebo eurpskeho vznamu poda
vyhlky MP SR .24/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov.

58
V dotknutom zem v uom okol zmeru sa nachdzaj ninn a podhorsk kosn lky
(vysokosteblov trvy) a lun vbovo-topoov a jelov lesy (brehov porasty). Tieto biotopy
mu by navrhovanou innosou ovplyvnen nepriamo, a to prostrednctvom rozptylu
vypanch zneisujcich ltok do ovzduia poas prevdzkovania zlievarne a imisiami
automobilovej dopravy. Tieto vplyvy s vak vzhadom na vobu filtranch zariaden pre
jednotliv zariadenia, vetern pomery v zem a polohu a vzdialenos tchto biotopov mlo
vznamn.

3.7. VPLYVY NA KRAJINU
3.7.1. Vplyvy na scenriu krajiny
Realizcia innosti si vyiada zmenu sasnho krajinnho obrazu dotknutej lokality.
Momentlne sa jedn o otvoren plochu s vegetanm krytom neudriavanch trvnych
porastov. Pozemok je z junej a zpadnej strany uzatvoren existujcimi priemyselnmi
a skladovmi prevdzkami a zo severnej strany ho uzatvra stavenisko. Otvorenos priestoru
pokrauje smerom na vchod, kde prechdza dnes mierne industrializovan krajina do
otvorench ponohospodrskych plch.
Vstavba zlievarne zmen scenriu predmetnej lokality vybudovanm nadzemnho objektu
a svisiacej infratruktry. V zem bud naven priemyseln, dopravn a technick prvky,
ktor dotvoria obraz budovanej priemyselnej zny. Vka navrhovanch objektov s vnimkou
komnov, ktor vytvoria nov dominantu v zem nebude vraznejie prevyova okolit
objekty. Tento vplyv bude pre zemie trval.

V irch svislostiach bude navrhovan innos svojm prevedenm dopa krajinn obraz
lokality, ktor postupne nadobda industrilny charakter. Kee ide o priemyseln arel
s nzkou krajinrskou hodnotou, tento vplyv je hodnoten ako mlo vznamn.

3.7.2. Vplyvy na krajinn truktru
Vplyvom realizcie navrhovanej innosti djde k zmene funknho vyuvania zemia. Zo
sasnej plochy neudriavanej vegetcie nastane zmena funknho zaradenia dotknutho
zemia do plch priemyselnch vrobnch a skladovch objektov.

Loklna krajinn truktra je znane antropognne pozmenen, v zem dominuj lovekom
vytvoren priemyseln, dopravn a technick prvky v irom okol doplnen o intenzvne
vyuvan vekoblokov orn pdu. Krajinrsky hodnotnm prvkom je priamo v dotknutom
zem potok Dela s jeho brehovmi porastami, ktor prispieva k zveniu ekologickej stability
zemia a zachovva zvyky pvodnch miestnych porastov.
Vstavbou zmeru bude truktra dotknutho zemia ovplyvnen, sasn krajinn prvky bud
nahraden novmi ako s vrobn hala, dopravn plochy a rzne technick prvky. Tento vplyv
je povaovan za trval.

Navrhovan innos je v slade s zemnoplnovacou dokumentciou obce Zborsk z roku
2005, tzn. zmeny truktry krajiny a jej funknho vyuitia smerom k industrializcii s v slade
s plnovanm funknm vyuitm zemia pre plochy priemyselnej vroby a skladov.

3.8. VPLYVY NA SES
Navrhovan innos zlievarne priamo nezasahuje do iadneho ekologicky hodnotnho prvku
vylenenho v rmci SES. Taktie nezasahuje do iadnej vznamnej genofondovej lokality
fauny a flry, najbliia sa z hadiska monho negatvneho ovplyvnenia nachdza
v dostatonej vzdialenosti od zmeru.

59
Dotknut zemie na severovchode zasahuje v zmysle do regionlneho hydrickho biokoridoru
a biocentra potoka Dela. Vznamnos koridoru spova v existencii udriavanch brehovch
porastov zo sporadickm vskytom zachovanch vbovo-topoovch lunch lesov, ktor
umouj migrciu druhov a prepojenie okolitch prrodnch lokalt. zemie tie priamo
nadvzuje na nadregionlny biokoridor rieky Torysy. Vzhadom na prijat opatrenia sa
nepredpokladaj vplyvy hodnotenej innosti na toto zemie.

3.9. VPLYVY NA OBYVATESTVO A JEHO AKTIVITY
Vplyvy na obyvatestvo s hodnoten s ohadom na vzdialenos najbliieho obytnho objektu,
ktorm je v tomto prpade zna rodinnch domov na Chmeovej ulici v Preove, ktor je
situovan cca 320 m severovchodne od pozemku zmeru (cca 380 m od haly).

Navrhovan innos je plnovan na pozemok kategrie ostatn plochy, ktor je sasou
priemyselnho arelu Zborsk. Poas jej vstavby mono uvaova s nepriaznivm
psobenm zvenej intenzity pohybu motorovch prostriedkov a stavebnch mechanizmov
priamo na dotknutej lokalite a priahlch arelovch komunikcich, o v lokalite doasne zvi
hladinu hluku, pranos a emisie z vfukovch plynov. Kee poas realizcie bud prijat
potrebn technick opatrenia a zvolen vhodn pracovn postupy a vzhadom na vzdialenos
najbliej obytnej zny, bude zabezpeen dodrania zkonnch limitov pre sfry zaaenia
zemia hlukom a zneistenia ovzduia. Tto skutonos potvrdili aj odborn tdie (hlukov
a rozptylov tdia).Tieto negatvne vplyvy s obmedzen na etapu vstavby.

Poas prevdzky innosti mono za najvznamnejie nepriazniv vplyvy na obyvatestvo
a pohodu ivota povaova rozptyl emisi zneisujcich ltok do ovzduia a zvenie hladiny
hluku v zem. Kee posudzovan innos sa bude nachdza vo vyuvanej priemyselnej
zne a predpokladan zvenie hodnt hluku a vypanch emisi nebude dosahova
legislatvne stanoven limitn hodnoty stanoven pre zachovanie kvality ivota a zdravia
obyvateov, charakter tchto nepriaznivch vplyvov vznamne neohroz zdravie dotknutho
obyvatestvo ani pohodu a kvalitu ich ivota.

Vplyvy na obyvatestvo s podrobnejie rozpracovan v nasledujcich kapitolch.

3.9.1. Vplyvy na sdla
Hodnoten innos je navrhovan na pozemok v priemyselnej zne Zborsk, ktor je poda
platnej zemnoplnovacej dokumentcie obce stanoven na funkn vyuvanie priemyslu
a skladov, tzn. innos je v slade s zemnm plnom obce.
Dotknut zemie je v priamej nadvznosti na mesto Preov, predstavuje rozrenie svislho
zastavenho zemia mesta smerom na juhovchod. Zrove predstavuje doplnenie
rozvjajcej sa priemyselnej zny.

3.9.2. Socilno-ekonomick vplyvy
Navrhovan innos bude ma z hadiska socio-ekonomickch vplyvov pozitvny vplyv na
dotknut zemie aj vo fze vstavby aj poas jej prevdzkovania.
Realizcia innosti si vyiada potrebu viacerch pracovnch miest, ide o vplyv doasnho
charakteru obmedzen na etapu vstavby.
Prevdzkovanie zlievarne pota s vytvorenm spolu 170 pracovnch miest. Kee situcia na
trhu prce je v tejto asti Slovenska u dlhodobo nepriazniv, ide o vemi vznamn pozitvny
vplyv.

3.9.3. Vplyvy na rekrean lokality
V blzkosti zmeru smerom na severozpad sa nachdza rekrean arel kpaliska Dela
(akqapark). Kee prevdzka navrhovanej innosti bude priestorovo obmedzen isto na
blzku parcelu a doprava bude rieen na komunikcich smerom na opan smer od arelu,
60
nepredpoklad sa priamy vplyv zmeru na tento aquapark. Mon nepriazniv ovplyvnenie
kpaliska bude spova v rozptyle emisi zneisujcich ltok do ovzduia a vo zven hladiny
hluku v zem. Vzhadom na vzdialenos navrhovanej innosti od rekreanho arelu (cca 170
m) a na splnenie vetkch prpustnch limitov pre rekrean znu nie je vznamn ovplyvnenie
predpokladan.

3.9.4. Vplyvy na kultrne pamiatky, archeologick nlezisk
Navrhovan innos nebude ma vplyv na kultrne pamiatky ani na archeologick nlezisk,
tieto sa nachdzaj vo vej vzdialenosti. Taktie nebude ma iaden vplyv na miestne
tradcie a zvyklosti.

3.9.5. Vplyvy na priemysel
Vstavba navrhovanej innosti bude ma pozitvny vplyv na odvetvie stavebnctva a bude
zdrojom pracovnch miest.
Navrhovan innos plnuje vrobu kovovch zliatin vyuvanch predovetkm v
automobilovom priemysle. Kee tento m na Slovensku irok zastpenie, bude doplnen a
rozren existujca ponuka komponentov na trhu, ktor v sasnosti sna navrhovate
zabezpeova dovozom tchto vrobkov zo svojej prevdzky v panielsku. Zmer vybudova
zlievare vychdza z potreby navrhovatea zabezpei dostaton mnostvo vrobkov pre
odberateov a z jeho snahy o znenie finannch a asovch prostriedkov na logistiku,
znenia emisi spaovanm pohonnch hmt a celkovho zefektvnenia svojej innosti. Ide tak
o vplyv pozitvny.

3.9.6. Vplyvy na lesn hospodrstvo
Navrhovan innos nebude ma iadny vplyv na lesn hospodrstvo nakoko sa v dotknutom
zem ani v jeho uom okol iadna lesn pda nenachdza.

3.9.7. Vplyvy na dopravu
Dopravn spojenie vrobno-skladovacch priestorov bude zabezpeen prostrednctvom
napojenia na arelov komunikcie priemyselnej zny Zborsk, nsledne na hlavn cestu
III/068011 a mimorovovou kriovatkou nsledne bude arel napojen na dianicu D1 (E70)
Koice Preov.

Etapa vstavby innosti si vyiada dopravu stavebnch materilov a odvoz stavebnho
odpadu. Kee tento pohyb je asovo obmedzen, jedn sa o mlo vznamn doasn vplyv.
Poas prevdzky innosti bude potrebn doprava zamestnancov a klientov do arelu. Zrove
bude potrebn dovoz materilov vstupujcich do vrobnho procesu a odvoz odpadov
prostrednctvom nkladnej dopravy.

V stan dopravy v okrese Preov z roku 2010 (www.ssc.sk) bola stan intenzita pohybu
motorovch vozidiel na najblich cestch. Vzhadom na tieto hodnoty a na prrastok
motorovch vozidiel v svislosti s navrhovanou innosou (12 nkladnch voz / 24 hod.)
a max. 150 osobnch voz./24 hod (predpoklad sa niia intenzita nakoko as obyvateov
bude vyuva hromadn dopravu) nepredstavuje zmer vrazn ovplyvnenie hustoty dopravy
v dotknutom zem.

4. HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK
Posudzovan innos nebude poas prevdzky ohrozova zdravie miestneho obyvatestva.
K prekroeniu hygienickch limitov vplyvom posudzovanej innosti nedjde. Zrukou tejto
skutonosti bud osvojen technologick a organizan postupy poas prevdzky a kontrola
ich dodriavania.

61
Hluk
Poas vstavby djde ku krtkodobmu a doasnmu zveniu hlunosti v priamo dotknutom
zem a jeho bezprostrednom okol. Okrem samotnho staveniska bude zven hlunos
sstreden do koridoru cestnej komunikcie priemyselne zny vyuvanej k preprave
stavebnho materilu.
Pri prevdzke zlievarne bude stacionrnym zdrojom hluku samotn vrobn innos a
mobilnmi zdrojom hluku pozemn cestn doprava. Hlunos technologickch zariaden sa
bude prejavova najvraznejie v tesnom susedstve haly, smerom od haly bude ich hladina
klesa. Hlunos bude tlmen okolitou zstavbou priemyselnch objektov, ktor bud plni
funkciu protihlukovej clony a brehovmi porastmi potoka Dela.

Vzhadom na lokalizciu innosti v priemyselnej zne mesta a na vzdialenos a polohu
najblich obytnch objektov, k vraznejiemu narueniu kvality ivota dotknutch obyvateov
nedjde. Porovnanm Variantu V0 (sasn stav) a variantu V1 (po realizcii navrhovanej
innosti) je mon skontatova, e vplyvom navrhovanej innosti djde k zveniu sasnej
hladiny hluku v bode M1 (IBV Tich dolina) o +0,3/+0,4/+3,3 dB (de/veer/noc) a v bode M2
(arel kpaliska) o +1,4/+2,7/+4,8 dB (de/veer/noc). Navrhovanou innosou nebude
dochdza k prekroeniu povolench limitov pre hlukovo chrnen objekty v zmysle vyhlky
MZ SR .549/2007 Z.z. na o poukzala aj hlukov tdia (Dlh, 12/2013).

Zneistenie ovzduia
Samotn navrhovan innos predstavuje vek zdroj zneisovania ovzduia v zmysle zkona
NR SR . 137/2010 Z.z. Jej sasou bud stacionrne i mobiln zdroje zneisovania
ovzduia, priom sa zapotava aj doprava. Vzhadom na charakter innosti, rozptylov
podmienky dotknutho zemia, predpokladan intenzitu dopravy a jej seznny charakter ako aj
vsledkom rozptylovej tdie, ktor preukzala dosiahnutie max. 12,3 % prslunch limitnch
hodnt pre imisie na fasde najbliej obytnej zstavby a nedjde k ohrozeniu zdravia
obyvatestva vplyvom nadmernho mnostva alebo kodlivej koncentrcie emisi. Zrove
bud prijat potrebn opatrenia na znenie emisi zneisujcich ltok (typu monte
vysokoinnch filtranch zariaden, odpraovania a pod.), tak aby relne imisie poas
prevdzky boli ete niie.

Havrie
Nepriazniv vplyvy hodnotenej innosti na obyvatestvo svisia tie s rizikom havrie, nikom
nebezpench ltok, prp. vznikom poiaru v areli. Pre zamedzenie takchto udalost s
navrhnut inn technick a technologick opatrenia, ktor minimalizuj riziko takchto
udalosti na minimum vi kapitoly IV./10. opatrenia, kapitolu rizik IV./9.

5. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN
ZEMIA
Dotknut zemie sa nachdza v priemyselnej zne Zborsk, ktor poda zkona NR SR 4.
543/2002 Z.z. spad do 1. stupa ochrany prrody a krajiny, t.j. stupa s najniou zemnou
ochranou.
Predmetn lokalita nie je v kontakte so iadnymi vyhlsenmi ani navrhovanmi zemiami
ochrany v zmysle danho zkona, priom tieto sa nenachdzaj ani v jej blzkosti. Rovnako
nezasahuje do iadneho zemia siete NATURA 2000, do iadnej Ramsarskej lokality a ani sa
na nej nenachdzaj iadne chrnen stromy. Vzhadom na charakter navrhovanej innosti, jej
umiestnenie a vzdialenos najbliieho chrnenho zemia, vstavba ani prevdzka innosti
nebud ma vplyv na tieto lokality.

62
6. POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO
PRIEBEHU PSOBENIA
Vznamnos vplyvov navrhovanej innosti poas etp jej vstavby a prevdzky boli hodnoten
prostrednctvom hodnotiacej matice vplyvov. Na kvantifikciu vznamnosti vplyvov bola pouit
nasledovn stupnica, v rmci ktorej boli zohadnen kritri charakteru inku, ich trvania
a spsobu psobenia:

Tab..30: Stupnica hodnotenia vznamnosti vplyvov, ich psobenia a trvania.
Klasifikan kritri vplyvu Klasifikcia
Charakter vplyvu a jeho inok (vznamnos vplyvu)
Vznamn priazniv +3
Priazniv avak asovo alebo priestorovo obmedzen +2
Mierne priazniv +1
Bez vplyvu 0
Mierne nepriazniv -1
Nepriazniv avak asovo alebo priestorovo obmedzen -2
Vznamne nepriazniv s dlhodobmi negatvnymi inkami -3
asov kritri psobenia vplyvu
Trval T
Doasn D
Typ psobenia vplyvu
Priamy P
Nepriamy N

V nasledujcom tabelrnom vyjadren je uveden hodnotiaca matica predikovanch vplyvov
navrhovanej innosti. V tomto hodnoten variant 0 reprezentuje nerealizciu navrhovanej
innosti, resp. zachovanie sasnho stavu priamo dotknutho zemia.

Tab. .31: Hodnotenie vplyvov z hadiska vznamnosti, typu a asovho priebehu.
innos
Variant 0 Variant 1
Nerealizcia Vstavba objektu Prevdzka objektu
Vplyv Vznamnos Vznamnos
asov
faktor,
typ
vplyvu
Vznamnos
asov
faktor,
typ
vplyvu
ENVIRONMENTLNE KRITRIA
Horninov prostredie
Kontamincia horninovho prostredia 0 0 - 0 -
Odaenie horninovho podkladu
(vrchn sedimenty)
0 -2 T,P 0 -
Relif
Ovplyvnenie relifu
(vkopy, nsypy a pod.)
0 -1 D, P 0 -
Pdy
Zber ponohospodrskej pdy 0 0 - 0 -
Zber lesnej pdy 0 0 - 0 -
Kontamincia pd 0 0 - 0 -
Ovzduie klimatick pomery
Zneistenie ovzduia 0 -1 D, P - 2,5 T, P
63
innos
Variant 0 Variant 1
Nerealizcia Vstavba objektu Prevdzka objektu
Ovplyvnenie klimatickch pomerov
(vlhkos, teplotn reim)
+1 -1 D, P -1 T,P
Vody
Ovplyvnenie prameov, termlnych
a minerlnych vd
0 0 - 0 -
Zneistenie povrchovch tokov 0 0 - -1 T, N
Zneistenie podzemnch vd 0 0 - 0 -
Ovplyvnenie prdenia podzemnch vd 0 0 - 0 -
Flra a fauna
Vrub a odstrnenie pvodnej vegetcie 0 -2 T, P 0 -
Vysadenie novch zelench plch 0 0 - +1 T, P
Preruenie migranch trs ivochov 0 0 - 0 -
Krajina
Zsah do chrnench zem 0 0 - 0 -
Zsah od prvkov SES 0 0 - 0 -
Ovplyvnenie scenrie krajiny
(stavebn objekty, sadov pravy)
-2 -2 D, P -1 T, P
Ovplyvnenie krajinnej truktry
(nov krajinn prvky, funkcia zemia)
0 0 0 -
Obyvatestvo a jeho aktivity
Ohrozenie zdravia (hluk, imisie) 0 0 - 0 -
Ovplyvnenie pohody a kvality ivota 0 -1 D, N -1 T, N
Zvenie intenzity dopravy 0 -1 D, P -1 T, P
Zsah alebo vplyv na rekrean lokality 0 0 - -1 T, N
Produkcia odpadov a nakladanie s nimi 0 -1 D, P -1 T, P
SOCILNO-EKONOMICK KRITRIA
Vplyvy na rozvoj sdla 0 0 - +2 T,P
Vytvorenie pracovnch miest 0 +2 D, P +3 T,P
Vplyv na ekonomick rozvoj dotknutej
obce
0 +1 D, P +2 T, P
Ovplyvnenie priemyselnch aktivt 0 +1 D, P +2 T, P
Vplyv na kultrne pamiatky a hodnoty 0 0 - 0 -
Vplyv na sluby a zvenie ich rozsahu 0 +1 D, N +1 T, P
Celkom
-1 T
0 D
-4 T
-5 D
+2,5 T
0 D

Na zklade vykonanho hodnotenia boli medzi najvznamnejie priazniv a nepriazniv vplyvy
innosti zaraden nasledovn vplyvy:

NEPRIAZNIV A VZNAMNE NEPRIAZNIV
o zsah do povrchovch horizontov geologickho podloia poas stavebnch prc,
o zvenie zaaenia prostredia hlukom a imisiami poas vstavby navrhovanej innosti
v okol objektu a na prstupovch cestnch komunikcich,
o zvenie hladiny hluku poas prevdzky navrhovanej innosti v dotknutom zem,
o znenie kvality ovzduia produkciou emisi poas prevdzky technologickch celkov,
vykurovania a dopravy,
o zvenie dopravnho zaaenie na okolitch komunikcich,
o zmena krajinnej truktry a krajinnho obrazu dotknutho zemia v dsledku zmenu
funknho vyuvania lokality a doplnenm novch prvkov.

64
PRIAZNIV A VZNAMNE PRIAZNIV
o doasn zvenie zamestnanosti vytvorenm pracovnch miest v etape vstavby
innosti,
o zvenie zamestnanosti reginu vytvorenm 170 stlych pracovnch miest poas
prevdzky innosti,
o dotvorenie okolia plochami zelene a sadovmi pravami arelu,
o doplnenie a navenie ponuky komponentov na trhu v automobilovom a strojrskom
priemysle.

Poas vstavby innosti bud najvznamnejie negatvne vplyvy spsoben pohybom
stavebnch mechanizmov a motorovch prostriedkov privajcich a odvajcich materil.
Vsledkom bude ovplyvnenie kvalita ovzduia imisiami zo spaovania pohonnch hmt,
zvenie pranosti a zvenie hladiny hluku v dotknutom zem. Najvznamnejm pozitvnym
vplyvom v tejto fze bude vytvorenie pracovnch miest v oblasti stavebnctva. Tieto vplyvy
bud vak doasnho charakteru, obmedzen len na etapu vstavby navrhovanej innosti.

Poas prevdzky navrhovanej innosti bud najvznamnejie nepriazniv vplyvy spsoben
vyuvanm technologickch zariaden zlievarenskch technolgi. Ide o vplyvy trvalho
charakteru, resp. o ovplyvnenie kvality ovzduia vypanm zneisujcich ltok a zvenie
zaaenia prostredia hlukom. Vznamnm vplyvom je tie zmena krajinnej truktry dotknutho
zemia, resp. zmena sasnho funknho vyuitia zemia a doplnenie novch truktrnych
prvkov ako aj dopravn zaaenie lokality. Najvznamnejm pozitvnym vplyvom tejto fzy
zlievarne bude zvenie zamestnanosti v regine v dsledku vytvorenia 170 novch
pracovnch miest. Vzhadom na dlhodob situciu na trhu prce v tejto asti Slovenska, je
vplyv je hodnoten ako vznamn.

Identifikovan nepriazniv vplyvy navrhovanej innosti poas etapy jej vstavby aj
prevdzkovania bude snaha eliminova, resp. zmierni aplikciou rznych technickch,
technologickch a organizanch opatren, ktor s uveden v kapitole 10. IV. asti
predkladanho zmeru.
7. PREDPOKLADAN VPLYVY PRESAHUJCE TTNE HRANICE
Navrhovan innos nebude ma vplyvy, ktor by svojm psobenm presahovali ttne hranice
Slovenskej republiky.

8. VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA
SASN STAV IVOTNHO PROSTREDIA V DOTKNUTOM ZEM
(SO ZRETEOM NA DRUH, FORMU A STUPE EXISTUJCEJ OCHRANY PRRODY, PRRODNCH
ZDROJOV, KULTRNYCH PAMIATOK)

Medzi vyvolan investcie je mon zaradi elektrick prpojku v dke cca 1,5 km VN vedenia
s dostatonm vkonom, ktor bude potrebn vybudova pre napojenie 2. fzy zmeru. Pre
prpojku bude zhotoven samostatn projekt. alej sem patria ostatn prpojky ininierskych
siet a sadov pravy. Nepriazniv vplyvy presahujce legislatvne limity sa nepredpokladaj.
9. ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU NAVRHOVANEJ INNOSTI
Poas prpravnch prc a vstavby navrhovanej innosti sa mu vyskytn nasledovn rizik:
o riziko vzniku poiaru pri vysokch teplotch najm v teplom letnom obdob, prpad.
vplyvom nedodrania zsad pri prci (fajenie),
o havria na okolitch pozemkoch,
o zlyhanie udskho faktora (pracovn razy),
o zlyhanie technolgie alebo techniky pouitej pri vstavbe,
65
o havria vozidiel vykonvajceho dovoz materilov a potrebnch technickch prvkov a
zariaden spojen s nikom ropnch ltok do prostredia.

Pre zamedzenie rizikm bud pracovnci vykolen z hadiska bezpenosti prce a bud
dodriavan ben opatrenia, prvne normy a predpisy. Organizcia zodpovedn za etapu
realizcie je povinn dodriava vetky legislatvne predpisy tkajce sa ochrany zdravia
a bezpenosti pri prci.

Poas prevdzky zmeru sa mu vyskytn nasledovn rizik:
o havria vozidiel na vozovke spojen s kolziou havarovanch vozidiel s navrhovanm
objektom, prvkami drobnej architektry a pod.
o havria vozidiel na prstupovej komunikcii alebo parkovacch plochch spojen
s nikom ropnch ltok alebo kvapalnho hnojiva,
o riziko poiaru,
o pokodenie vrobnej technolgie (nehody technickho pvodu),
o zlyhanie udskho faktora.

Riziko poiaru bude snaha minimalizova vypracovanm a dodriavanm projektu poiarnej
ochrany pre cel arel. V projekte bud uveden opatrenia zabezpeujce minimalizciu
monho vzniku a rozirovania poiaru, ochrany udskch ivotov a znenia kd poiarom
spsobench.
Pre zamedzenie uvedench rizk (s vnimkou ako predvdatench rizk) je potrebn dba na
dodriavanie predpisov ohadom bezpenosti pri prci, stanovench pracovnch postupov a
organizanch opatren a vypracovanch poiarnych a havarijnch plnov.
10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV JEDNOTLIVCH
VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE
10.1. ZEMNOPLNOVACIE OPATRENIA
Priamo dotknut zemie je v zmysle zemnho plnu obce Zborsk z roku 2005 uren na
priemyseln a skladov vyuvanie. Kee navrhovan innos svojm charakterom spa
poiadavku priemyselnho zmeru, z pohadu platnej zemnoplnovacej dokumentcie nie s
potrebn iadne opatrenia.

10.2.TECHNICK OPATRENIA
Ochrana zdravia a bezpenos
o V priebehu vstavby aj prevdzky navrhovanej innosti dodriava pravidl bezpenosti
a ochrany zdravia pri prci (zkon NR SR . 124/2006 Z.z.), poiarne predpisy,
hygienick a bezpenostn prvne predpisy a normy.
o Dodriava podmienky ochrany verejnho zdravia stanoven zkonom NR SR .
355/2007 Z.z.

Pdy
Realizcia navrhovanej innosti nevyaduje vyatie ornej ani lesnej pdy v zmysle zkona NR
SR . 220/2004 Z.z. a zkona NR SR . 326/2005 Z.z.

Ochrana vd
o V priebehu vstavby zabezpei dodriavanie bezpenostnch predpisov pri manipulcii
s ropnmi ltkami a kontrolova stav mechanizanch prostriedkov.
o Poas vstavby navrhovanej innosti neumiestova sklady materilov a stavebnho
odpadu a vyuvan vozidl mimo staveniska.
o Vody z povrchovho odtoku parkoviska preisti pred vystenm do kanalizcie v lapai
ropnch ltok s dostatonou innosou.
66
o Poas prevdzky zabezpei vypanie odpadovch vd do vybudovanej delenej
kanalizcie v slade so veobecne platnmi prvnymi predpismi na seku ochrany vd.
Daov odpadov vody zo spevnench plch riei v slade so zkonom NR SR .
364/2004 Z.z.
o V prpade havarijnho niku ropnch ltok z motorovch prostriedkov, resp. kodlivch
ltok z vrobnch procesov eliminova nebezpeenstvo pre povrchov a podzemn
vody vykonanm preventvnych opatren (umiestnenie havarijnch jmok
k manipulanm plochm arelu, vybavenie prevdzky havarijnou spravou a pod.).
o V prpade, e sa poas prevdzky innosti bude pravidelne zaobchdza so kodlivmi
ltkami v mnostve vom ako 1 t (prp. obzvl kodlivmi tuhmi ltkami
v mnostve vom ako 0,3 t) alebo so kodlivmi kvapalnmi ltkami v mnostve
vom ako 1 m
3
(prp. kvapalnmi obzvl kodlivmi ltkami v mnostve vom
ako 0,3 t) je povinnos vypracova pln preventvnych opatren na zamedzenie vzniku
neovldatenho niku kodlivch ltok a obzvl kodlivch ltok do ivotnho
prostredia a postup v prpade ich niku (Havarijn pln) v zmysle 39 zkona NR SR .
364/2004 Z.z..

Ovzduie
o Poas vstavby minimalizova pranos najm v suchch obdobiach technicky
dostupnmi prostriedkami (kropenie zeminy, odvoz sute, prekrytie zariaden na dopravu
pranch materilov a pod.).
o Minimalizova skladovanie pranch materilov poas realizcie navrhovanej innosti
na stavenisku. V prpade doasnho skladovania tchto materilov zabezpei ich
umiestnenie v uzatvratench skladoch a stavebnch silch.
o Poas prevdzky minimalizova rozptyl zneisujcich ltok do ovzduia istenm
vntroarelovch komunikci a spevnench plch.
o Vo fze prevdzky innosti zabezpei skladovanie pranch materilov (najm piesku)
v uzatvratench silch opatrench filtranmi zariadeniami.
o Plni povinnosti prevdzkovatea vekho zdroja zneisovania ovzduia v zmysle 15
zkona NR SR . 137/2010 Z.z.
o Vies prevdzkov evidenciu poda poiadaviek platnej legislatvny SR v oblasti ochrany
ovzduia (zkon NR SR . 137/2010 Z.z.).
o Vykonva oprvnen merania na vetkch zdrojoch zneisovania ovzduia
a kontrolova innos filtrov a zariaden poda platnej legislatvy SR (zkon NR SR .
137/2010 Z.z.).

Doprava
o Poas vstavby navrhovanej innosti minimalizova prejazdy stavebnch mechanizmov
cez obytn zny a vyli ich pohyb v ase nonho pokoja. Poas prestvok vypna
motory tchto mechanizmov.
o Poas prevdzky innosti minimalizova pohyb nkladnch automobilov cez obytn
zny.

Odpady
o Poas vstavby zmeru zabezpei zhodnotenie, prp. znekodnenie odpadov
vzniknutch pri tejto innosti poda druhov odpadov v zmysle poiadaviek platnej
legislatvy SR.
o Odpady vzniknut poas realizcie zmeru v o najvyej miere zhodnoti.
o Odpad z vkopovch prc monitorova na prtomnos kodlivch ltok a poda zistench
vsledkov ho znekodni v slade s platnou legislatvou SR.
o Repektova Program odpadovho hospodrstva SR na roky 2011 a 2015 a Program
odpadovho hospodrstva Preovskho kraja na roky 2011 a 2015.
o Vies evidenciu vzniknutch odpadov poas prevdzky a manipulciu s nimi zabezpei
v zmysle platnej legislatvy SR (zkon NR SR . 223/2001 Z.z. v znen neskorch
predpisov) a platnho VZN obce Zborsk.
67
o Poas prevdzky navrhovanej innosti zabezpei pravideln odvoz odpadov
oprvnenmi spolonosami na el jeho zhodnotenia, resp. znekodnenia v zmysle
zkona NR SR . 223/2001 Z.z.
o V prpade nakladania s mnostvom nebezpench odpadov vch ako 10 t/rok alebo
ostatnch odpadov v mnostve vye 100 t/rok vypracova Program odpadovho
hospodrstva pvodcu odpadu v zmysle zkona NR SR . 223/2001 Z.z. a vyhlky
MP SR . 283/2001 Z.z.
o V prpade e sa v prevdzke bude rone naklada s nebezpenm odpadom shrnne
v mnostve vom ako 100 kg je povinnos poiada prslun orgn ttnej sprvy
odpadovho hospodrstva o udelenie shlasu poda 7 zkona NR SR . 223/2001
Z.z.

Hluk
o Vo fze vstavby zmeru uprednostova presun materilov a stavebnch
mechanizmov mimo obytnch ast.
o Poas stavebnch prc pouva len stroje a zariadenia vhodn k danej innosti
a zabezpei ich pravideln drbu a kontrolu.
o Poas prevdzky innosti zabezpei merania hluku pri sbenom vyuvan vetkch
bene prevdzkovanch zdrojov hluku na jednotlivch pracoviskch navrhovanej
innosti.
o Poas prevdzky innosti zabezpei slad expozinch limitov hluku v slade
s vyhlkou MZ SR . 549/2007 Z.z.
o Pri kolaudcii vykona meranie skutonej hladiny hluku produkovanej zvodom.

Zele
V zmysle zkona NR SR . 543/2002 Z.z. nedjde k vrubu drevn, preto nie s v tomto smere
navrhovan iadne opatrenia.
o Repektova vzrastl zele v okol vstavby navrhovanej innosti (brehov porasty
potoka Dela).
o Pri sadovch pravch prednostne poui domce druhy drevn typick pre dan
biogegorafick oblas.
o Zamedzi rozirovaniu nepvodnch druhov.

10.3. TECHNOLOGICK OPATRENIA
o Pri zakladan stavby odstrni prpadn antropognne sedimenty, ktor s pre svoje
nepriazniv fyzicko-mechanick vlastnosti pre zakladanie stavby nevhodn.
o V prpade archeologickho nlezu poas zemnch prc v etape vstavby prevdzky
postupova poda pamiatkovho zkona a nlez oznmi prslunmu pamiatkovmu
radu.
o Zabezpei dostaton mnostvo elektrickej energie potrebnej pre chod prevdzky.
o Voli technolgie do prevdzky na zklade dodrania ustanovenia platnch prvnych
predpisov v E a na SR a sboru svisiacich technickch noriem (STN).
o Voli technologick zariadenia pre navrhovan innos na zklade splnenia kritri voby
najlepie dostupnch technolgi (BAT) v zmysle platnch smernc E 2010-75/E
o priemyselnch emisich a 96/61/ES o IPKZ a referennch dokumentov BREF
o najlepch dostupnch technikch v oblasti spracovania eleznch kovov a v
eleziarenskom a oceliarskom priemysle.
o Vyuvan technologick zariadenia v zlievarni udriava v bezchybnom technickom
stave a tento stav pravidelne kontrolova.

10.4. ORGANIZAN A PREVDZKOV OPATRENIA
o V etape vstavby navrhovanej innosti dodriava as vstavby, ktor bude stanoven
v stavebnom povolen.
68
o Vypracova potrebn havarijn plny a prevdzkov plny.
o Na prevdzke ma k dispozcii platn KB pouvanch chemickch ltok vypracovan
v slade s prlohou Nariadenia Komisie E . 453/2010.

10.5. IN OPATRENIA
Nie s navrhovan.

10.6.VYJADRENIE K TECHNICKO-EKONOMICKEJ REALIZOVATENOSTI OPATREN
Opatrenia navrhovan v tomto zmere s po technickej a ekonomickej strnke pri pouit
tandardnch metd realizovaten.
11. POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS
NEREALIZOVALA
V prpade nulovho variantu by rozvoj zemia prebiehal v nezmenenej podobe, tzn. sasn
trvny porast by bol naalej neudriavan, s obasnm nletom rastlinnch druhov zo
susednch lokalt a postupujcim tdiom sukcesie (zarastania). Kee je dotknut zemie
sasou rozvjajcej sa priemyselnej zny Zborsk, je vysok predpoklad alieho vyuitia
tohto pozemku pre in investin zmer vrobnho, skladovacieho alebo logistickho
charakteru v slade s zemnm plnom dotknutej obce a prijatenosou pre obyvateov.

12. POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-
PLNOVACOU DOKUMENTCIOU A ALMI RELEVANTNMI STRATEGICKMI
DOKUMENTMI
Dotknut zemie, na ktorom je navrhovan innos plnovan, je situovan na
severozpadnom cpe k. . Zborsk v lokalite rozvjajcej sa priemyselnej zny. V zmysle
rozhodnutia MP SR . 2041/05-1.6/gn z 19.8.2005 bola tto zna uren pre strojrsku
vrobu, montne, textiln a odevn prevdzky, kompletizan dielensk vroby, spracovanie
plastovch hmt a spotrebn a elektrotechnick priemysel
Navrhovan innos je taktie v slade s platnou zemnoplnovacou dokumentciou obce
Zborsk . 1/2005. Dotknut plocha je z hadiska funknho vyuitia uren ako plochy
priemyselnej vroby a skladov, resp. patr do vrobno-skladovacej zny obce.

Pre Preovsk samosprvny kraj sa momentlne obstarva nov zemn pln. V zmysle
aktulnej zemnoplnovacej dokumentcie VC v znen jej poslednch zmien a doplnkov .
17/2009 je predmetn plocha nachdza na juhu hlavnho priemyselnho rozvojovho plu
reginu, tzn. hodnoten innos nie je v rozpore v zemnm plnom VC.

13. AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENM NAJZVANEJCH OKRUHOV
PROBLMOV
Hodnoten innos podlieha zisovaciemu hodnoteniu poda zkona NR SR .24/2006 Z.z.
v znen zkona . 408/2011 Z.z. Prslunm orgnom procesu posudzovania vplyvov na
ivotn prostredie je Obvodn rad ivotnho prostredia Preov.

Posudzovan innos vstavby zlievarne a svisiacej dopravnej a technickej infratruktry je
situovan do severozpadnho okraja obce Zborsk v priamej nadvznosti na mesto Preov.
elom navrhovanej innosti je vroba eleznch odliatkov, resp. komponentov vyuvanch
prevane v automobilovom priemysle. Navrhovate innosti je prevdzkovateom zlievarne
69
v panielsku, priom na zem SR m vybudovan skladov priestor v nealekej obci
Leartovce, kde tieto vrobky dova. Vybudovanie zlievarne v k. . Zborsk vyjadruje jeho
snahu o minimalizciu finannch a asovch nkladov na logistiku tchto vrobkov, eliminciu
zneisovania ivotnho prostredia pohybom motorovch prostriedkov na vek vzdialenosti
a reaguje na potrebu trhu tohto priemyselnho odvetvia, ktor je na Slovensku bohato
zastpen.

Samotn dotknut zemie je sasou priemyselnej zn IPZ Zborsk, ktor bola v rmci
zemnho plnu obce Zborsk . 1/2005 vylenen na funkn vyuitie priemyselnej vroby
a skladov. V okol dotknutho zemia s zastpen najm prvky priemyslu (skladov a vrobn
haly) a ponohospodrskej krajiny (vekoblokov orn pda). alej s tu urbanizovan prvky
(obytn zna IBV Tich dolina, rekrean zemie Dela) a tie prrodn prvky (potok Dela
s brehovmi porastmi).
Realizcia navrhovanej innosti spova vo vstavbe vrobno-skladovacej haly zlievarne,
svisiacej technickej infratruktry (prpojky pre odber vody, elektrickej energie a plynu,
trafostanice, zsobre vody, a pod.) a potrebnej dopravnej infratruktry (parkovisko s potom
stt 150, arelov komunikcie, obvodov chodnk pre pech, arelov komunikcie).
Na zklade vykonanej analzy sasnho stavu ivotnho prostredia mono vyleni ako
najvznamnej prrodn prvok okolia navrhovanej innosti brehov porasty pozd potoka
Dela teceho cca 160 m v severovchodnom smere od zmeru. alm dleitm prvkov
z hadiska vyhodnotenia vplyvov zmeru je obytn zna IBV Tich dolina situovan cca 320 m
od priamo dotknutho zemia severovchodne a miestny rekrean arel kpaliska Dela
situovanho severne od zmeru cca 170 m.
Sasou predkladanho zmeru je predikcia potencilnych vplyvov navrhovanej innosti
a vyhodnotenie ich vznamnosti na zklade zvolench kritri a vyhodnotenie vplyvov
odbornmi tdiami. Z hadiska vyhodnotench vplyvov innosti s za najvznamnejie
povaovan vplyvy trvalho charakteru, resp. vplyvy vznikajce ako dsledok prevdzky
innosti. Zmer predpoklad navenie intenzity dopravy v zem pohybom nkladnch
vozidiel v pote 12 vozidiel za 24 hod a osobnch vozidiel max. cca 150 voz./24 hod. Poas
prevdzky innosti nebude dochdza k produkcii technologickch odpadovch vd. Vzniknut
odpad poas vstavby a prevdzky innosti bude zhromaovan v zmysle platnch prvnych
predpisov v zastreenom, uzamykatenom objekte chrnenom voi poveternostnm vplyvom
a odovzdvan prednostne na zhodnotenie.
Hlavnmi negatvnymi vplyvmi prevdzkovania zlievarne s vypanie emisi zneisujcich
ltok do ovzduia (najm TZL, alej VOC, CO, NO
x
a dimetyetylamn) a zvenie hladn hluku
v priamo dotknutom zem a jeho blzkom okol. Vznamnm vplyvom navrhovanej innosti
bude tie zmena funknho vyuitia lokality zo sasnch trvnych porastov na priemyseln
vyuitie, priom bude do zemia vnesench mnostvo novch prvkov technickho charakteru.
Najvznamnejm pozitvnym vplyvom navrhovanej innosti je zvenie zamestnanosti reginu
poskytnutm 170 novch pracovnch miest. Vsledky odbornch tdii (rozptylov a hlukov)
preukzali dodranie legislatvnych limitov s rezervou. Hodnoten innos tak nebude
predstavova vytvorenie zdravotnho rizika pre dotknut obyvatestvo. Vzhadom na
vzdialenos a polohu najblich obytnch objektov a navrhnutie opatren na eliminciu, resp.
minimalizciu nepriaznivho psobenia navrhovanej innosti sa nepredpoklad jej priame
negatvne ovplyvnenie pohody a kvality ivota dotknutch obyvateov.

Vzhadom na uveden skutonosti, na zhodnotenie predpokladanch vplyvov
navrhovanej innosti na ivotn prostredie a zdravie obyvateov a na uvedenie vetkch
znmych faktorov vstupujcich do hodnotenia sa pre al postup prslunmu orgnu
odpora rozhodn o ukonen posudzovania navrhovanej innosti v etape
zisovacieho konania poda zkona NR SR . 24/2006 Z.z. v znen neskorch predpisov.
70
V V. . Z Z K KL LA AD DN N P PO OR RO OV VN NA AN NI IE E V VA AR RI IA AN NT TO OV V N NA AV VR RH HO OV VA AN NE EJ J
I IN NN NO OS ST TI I A A N N V VR RH H O OP PT TI IM M L LN NE EH HO O V VA AR RI IA AN NT TU U ( (V VR R T TA AN NE E
P PO OR RO OV VN NA AN NI IA A S S N NU UL LO OV V M M V VA AR RI IA AN NT TO OM M) )
1. TVORBA SBORU KRITRI A URENIE ICH DLEITOSTI NA VBER OPTIMLNEHO
VARIANTU
Navrhovan innos je posudzovan na zklade odvodnenej iadosti navrhovatea (vyjadrenie
Okresnho radu Preov, odbor starostlivosti o ivotn prostredie list . OU-PO-OSZP3-
2013/00711-02 zo da 12.12.2013) v jednom variante a vo variante nulovom.

Variant 0
Zachovanie sasnho stavu lokality, resp. prpad ak by sa zmer nerealizoval. Na dotknutej
lokalite by sa stle nachdzali neudriavan trvne porasty. V blzkej dobe by bolo mon
oakva realizciu inho priemyselnho zmeru v slade s zemnm plnom a prijatenosou
pre obec. V zmere je variant 0 posudzovan ako zachovanie sasnho stavu na pozemku.

Variant 1
V tomto variante sa uvauje s vybudovanm a prevdzkovanm vrobno-skladovacej haly so
zastavanou plochou 17 690 m
2
a svisiacej dopravnej a technickej infratruktry. Produkn
kapacita predstavuje 15 000 ton/rok a poet parkovacch miest predstavuje 150 pre osobn
vozidl, s parkovanm pre nkladn vozidl sa neuvauje (pri hale bud 4 doky pre nakladanie
a vykladanie tovaru).

Pre vber optimlneho variantu navrhovanej innosti boli stanoven kritri tyroch typov
(tabuka . 32). Z hadiska dleitosti tchto kritri, resp. urenia ich vhy, s dan kritri
povaovan za rovnocenn.

Tab. .32: Kritr zvolen pre vber optimlneho variantu navrhovanej innosti.
Vberov kritri
Environmentlne
Vplyvy na horninov prostredie a pdy
Vplyvy na podzemn a povrchov vody
Vplyvy na ovzduie
Vplyvy na krajinn truktru, krajinn obraz a chrnen zemia
Socio-ekonomick
Vplyvy na obyvatestvo a jeho aktivity
Vplyvy na zamestnanos
Vplyvy na rozvoj mesta a reginu
Technicko-ekonomick kritri
Technologick
Vhodnos technolgie
Ekonomick dostupnos technolgie
2. VBER OPTIMLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE
POSUDZOVAN VARIANTY
Hodnotenie vplyvov navrhovanej innosti zaloen na stanovench kritrich je vykonan
v kapitole IV/6 (Posdenie oakvanch vplyvov). Porovnanie vsledkov v tejto kapitole je
vykonan s ohadom na nulov variant.

Environmentlne kritri
Pri prprave zmeru nedjde k zberu ponohospodrskej ani lesnej pdy. Dotknut pozemok
je evidovan ako ostatn plochy. Realizciou zmeru bud odstrnen vrchn sedimenty,
71
vrchn pdne vrstvy a sasn vegetan kryt (neudriavan trvny porast ruderlnych druhov
s obasnmi nletovmi druhmi).

Poas vstavby bude scenria priamo dotknutho zemia doasne ovplyvnen prpravou
innosti. Tento vplyv bude z irieho pohadu mlo vznamn, pretoe dotknut pozemok je
sasou priemyselnho arelu na okraji mesta Preov, priom je priamo obklopen vrobnmi
a skladovacmi prevdzkami a vekoblokovou ornou pdou.

Pri dodran navrhovanch opatren nebude ma prevdzka nepriazniv vplyv na povrchov
vody ani na kvalitu podzemnch vd a ich prdenie. Poas prevdzky bud vytvran
splakov odpadov vody a daov odpadov vody zo spevnench plch a striech objektov.
Tieto bud delenou kanalizciou odvdzan do vybudovanej arelovej kanalizcie
priemyselnho arelu Zborsk. Ovplyvnenie kvalitatvnych ukazovateov recipientu vd (potok
Torysa) bude mlo vznamn, pretoe vody bud dostatone preisten v OV Preov
a v seku ich vypania do toku je dostatone intenzvny prietok vody.

Vznamnejm vplyvom poas prevdzky innosti je jej vplyv na kvalitu ovzduia. V dsledku
vrobnch procesov, vykurovania, skladovania sypkch ltok a pohybu motorovch
prostriedkov bude naven vypanie zneisujcich ltok do ovzduia. Vzhadom na
navrhovan osadenie vysokoinnch filtranch zariaden a pravideln monitorovanie
mnostva vypanch ltok sa nepredpoklad prekroenie limitnch hodnt pre tieto ltky
v ovzdu stanoven zkonnmi normami na o poukzala rozptylov tdia.

Sasou zmeru bud viacer zdroje hluku, z ktorch najvznamnejie s mobiln doprava
a technologick celky. Vplyvom navrhovanej innosti nedjde k prekroeniu povolench hladn
hluku na hranici najbliieho obytnho a rekreanho zemia (kategria II), susednho
priemyselnho zemia ani priemyselno-administratvneho zemia (kategria IV) poda platnej
legislatvy pre ochranu zdravia obyvatestva.

Dotknut zemie nezasahuje do iadnych prvkov ochrany prrody ani zemnho systmu
ekologickej stability. V blzkosti lokality sa nachdza regionlny biokoridor Dela, ktor
prechdza dotknutm zemm na severovchodnej strane, tento vak realizciou innosti
nebude priamo zasiahnut. Pri realizcii innosti nedjde k vrubu drevn a nepredpoklad sa
ani zsah do chrnench a ohrozench biotopov a druhov.

Socilno-ekonomick kritri
Zo skupiny socilnoekonomickch kritri pri porovnan s nulovm variantom vychdza
vhodnejie variant predstavujci realizciu navrhovanej innosti, kee v etape vstavby
vznikn doasn pracovn prleitosti a v etape prevdzky trval pracovn miesta. Pracovn
prleitosti bud dostupn nielen pre obyvateov dotknutho sdla, ale pre obyvateov celho
reginu. Zvenm intenzity dopravy sa nepredpoklad ovplyvnenie priepustnosti cestnch
komunikcii nad mieru stanoven technickmi normami a predpismi.

Vhodnos technologickch zariaden s dopadom na ivotn prostredie
Poas vstavby hodnotenej innosti bude pouit environmentlne bezpen technolgia.
Poas prevdzky innosti bud vetky technologick celky, resp. technick zariadenia, zvolen
na zklade dodriavania princpu zavdzania BAT technolgi (najlepia dostupn technolgia)
priom bud spa prsne poiadavky na environmentlne limity.

Porovnanie s nulovm variantom
Pri porovnan s nulovm variantom djde realizciou innosti k zmene funknho vyuitia
dotknutho zemia zo sasnch trvnych porastov na plochy priemyslu a skladov. Zmen sa
aj sasn krajinn truktra dotknutho zemia vnesenm novch antropognnych prvkov
technickho charakteru. Zrove bude pozmenen obraz krajiny, miesto sasnej otvorenej
72
rovinatej plochy bude vybudovan objekt halovho typu s max. vkou 12 a 18 m
a doplujcou technickou a dopravnou infratruktrou.
Ak by nebola innos realizovan, dotknut pozemok by naalej zostal porasten ruderlnou
vegetciou, s obasnm zavleenm a nletom druhov zo susednch lokalt, s monm
nstupom sukcesie (zarastanie). Kee pozemok je sasou rozvjajcej sa priemyselnej
zny, je vysok predpoklad, e v budcnosti by tu bol realizovan in investin zmer
priemyselnho, skladovho alebo logistickho charakteru,
Zven zaaenie niektorch zloiek ivotnho prostredia, ktor so sebou prina realizcia
kadho investinho zmeru, bude minimalizovan prijatmi technickmi a technologickmi
opatreniami.

Na zklade hodnotenia v predchdzajcich kapitolch z pohadu zvolench kritri je poradie
vberu vhodnosti variantov nasledovn:
1) variant 1 (realizcia innosti),
2) variant 0 (nerealizcia innosti).

3. ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU
Na zklade vyhodnotenia identifikovanch vplyvov na ivotn prostredie nedjde z hadiska
environmentlnych kritri k nadlimitnmu zaaeniu iadnej zloky ivotnho prostredia
dotknutho zemia ani jeho okolia. Prevdzka navrhovanej innosti bude dodriava zkonn
limity stanoven pre vypanie zneisujcich ltok a pre zaaenie zemia hlukom. Prijatm
navrhovanch opatren urench na eliminciu, resp. minimalizciu nepriaznivch vplyvov na
ivotn prostredie nebude tto innos dvodom zhorenia kvality ivotnho prostredia.
Pri porovnan innosti s nulovm variantom z hadiska socilno-ekonomickch kritri je
realizcia navrhovanho variantu vhodnejia ako variant nulov, kee innos predstavuje
m potencil zvenia zamestnanosti v regine vytvorenm 170 novch pracovnch miest.

Na zklade vykonanej predikcie a hodnotenia vplyvov navrhovanej innosti na ivotn
prostredie a stanoven odporan a opatren, navrhujeme navrhovan innos
realizova vo variante . 1.
73
V VI I. . M MA AP PO OV V A A I IN N O OB BR RA AZ ZO OV V D DO OK KU UM ME EN NT T C CI IA A
1. MAPOV DOKUMENTCIA
o Prloha .1: Prehadn situcia umiestnenia navrhovanej innosti 1:50 000
o Prloha .2: Prehadn situcia navrhovanej innosti katastrlna mapa
o Prloha .3: Ortofotomapa - osadenie innosti 1:5 000
o Prloha .4: Prehadn situcia arelu 1: 750
o Prloha .5: Pdorys vroby
o Prloha .6: Extern zariadenia
o Prloha .7: Situcia transformtorov
o Prloha .8: Situcia komnov

2. IN OBRAZOV DOKUMENTCIA
o Fotodokumentcia

3. NEOBRAZOV PRLOHY
o Hlukov tdia - EIA, hlukov posdenie vplyvu navrhovanej innosti na okolie,
navrhovan innos: SKC Project Slovakia, nov zlievare, 2D Partner, s.r.o., 12/2013
o Rozptylov tdia pre stavbu: SKC Project Slovakia, nov zlievare, Hesek, s.r.o.,
12/2013

4. STANOVISK A VYJADRENIA
o Okresn rad Preov, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, SKC Project Slovakia,
nov zlievare - upustenie od variantnho rieenia navrhovanej innosti, . OU-PO-
OSZP3-2013/00711-02 zo da 12.12.2013
o Obec Zborsk, zemno-plnovacia informcia, .669/2013, zo da 29.11.2013.
74
V VI II I. . D DO OP PL L U UJ J C CE E I IN NF FO OR RM M C CI IE E K K Z Z M ME ER RU U
1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE
ZMER, A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV

1.1. LITERATRA, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER ALEBO S NM PRIAMO SVIS
Kuchrik, Kus, 2013. Risk Assessment Study - Due Diligence of the utility connections - SKC Project
Slovakia. Bratislava : TEBODIN Slovakia, s.r.o., 19s.
Hesek, F., 2013: Rozptylov tdia, SKC Project Slovakia, nov zlievare, Bratislava, Hesek, s.r.o., s.26.
Dlh, D., 2013: SKC Project Slovakia, nov zlievare, Hlukov tdia. 2DPartner, s.r.o., ilina. 30

1.2. ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV
Bedrna, Z., 2002. Odolnos pd proti kompakcii a intoxikcii, 1:1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej
republiky. Bratislava : MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 281 s.
Bezk, V. et al. 2004. Tektonick mapa Slovenskej republiky. 1 : 500 000. In: Tematick prehadn
mapy. Bratislava : GD, 2008.
Bielek, P. 2004a. Pdy Slovenska Fluvizem (FM). In: Pdohospodrsky poradensk systm. Bratislava
: VPOP, vyst. 13.4.2004.
Bielek, P. 2004b. Pdy Slovenska Pseudoglej (PG). In: Pdohospodrsky poradensk systm.
Bratislava : VPOP, vyst. 10.3.2004.
Bielek, P. 2004c. Pdy Slovenska Hnedozem (HM). In: Pdohospodrsky poradensk systm.
Bratislava : VPOP, vyst. 13.4.2004.
Biely, A. et. al., 2002. Tektonick schma slovenskej asti Zpadnch Karpt. 1 : 2 000 000. In Atlas
krajiny Slovenskej republiky. Bratislava : MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
Cambel, B. - Rehk, . 2002. Priepustnos a retenn schopnos pd. 1 : 1 000 000. In Atlas krajiny
Slovenskej republiky. Bratislava : MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
urlk, . - ly, J. 2002. Zrnitos pdy. 1: 500 000. In Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava :
MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
urlk, . efk, P. 2002. Pdna reakcia. 1:1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava
: MP SR, Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
Dubcov, A. et al. 2005. Geografia Slovenska. Nitra : Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre, 2005.
351 s.
Durbk, E. 2004. Orientan ininierskogeologick prieskum. In: Zhodnocovanie ostatnch odpadov -
priemyseln park Zborsk, zmer, Preov: EMMEL a spol., 2004. 61s.
Fulajtr, E. 2002. Vlhkostn reim pd. 1 : 1 000 000. In Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava :
Futk J., 1980. Fytogeografick lenenie. 1 : 1 000 000. In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky.
Bratislava
Hensel, K. - Krno, I. 2002. Zoogeografick lenenie: limnick biocyklus. 1 : 2 000 000. In: Atlas krajiny
Hrako, J. - Linke, V. - ly, R. - urina, B. 1993. Pdna mapa SR. 1 : 400 000. In Atlas pd SR.
Bratislava : VUPOP, 1993.
Hrana, M. - Klukanov, A. 2002a. Schma ininierskogeologickch reginov. 1 : 4 000 000. In Atlas
Hrana, M. - Klukanov, A. 2002b. Ininierskogeologick rajonizcia. 1: 500 000. In Atlas krajiny
Jedlika, L. - Kalivodov, E. 2002. Zoogeografick lenenie: terestrick biocyklus. 1 : 2 000 000. In: Atlas
Ker a kol., 2005. Geologick mapa Slovenska. 1 : 50 000. In: Geologick mapy. Bratislava : GD,
2005.
75
Klukanov, A. - Lik, P. - Hrana, M. - Streansk, J. 2002. Vybran geodynamick javy. 1 : 500 000.
In:Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava : MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
Kaliiak, M. et. al. 1991: Geologick mapa Slanskch vrchov a Koickej kotliny severn as. 1 :
50 000. Bratislava : GD, 1991.
Kolik, J. 2007. Genza a stratigrafia sedimentov Koickej kotliny vo svetle novch vskumov. In:
Geomorfologica Slovaca et Bohemica 2/2007. s.65-71.
Lapin, M. et al. 2002. Klimatick oblasti. 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava :
Linke, V. - Pestn, V. - Datko, M. 1996. Prruka pre pouvanie mp bonitovanch pdno-
ekologickch jednotiek. Bratislava : VPOP, 1996. 104 s.
Maglay, J. et al. 1999. Neotektonick mapa Slovenska. In: Prehadn geologick mapy. Bratislava :
GD, 2008.
Malk, P. vasta, J. 1998. Hydrogeologick mapa SR. 1 : 200 000. In: Hydrogeologick mapy,
Bratislava : GD.
Malk, P. - vasta, J. 2002. Hlavn hydrogeologick reginy. 1: 1 000 000. In Atlas krajiny Slovenskej
Malk, P. vasta, J. Jetel, J. Hanzel, V. Gedeon, M. Scherer, S. Fendek, M. 2002.
Hydrogeologick pomery. 1: 1 000 000. In Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava : MP SR;
Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
Marsina, K. - Lexa, J. 2002. Zkladn geochemick typy hornn. 1 : 1 000 000. In Atlas krajiny
Mazr, E. - inura, J. - Kvitkovi, J. 2002. Geomorfolgia. 1 : 500 000. In Atlas krajiny Slovenskej
Mazr, E. - Lukni, M. 1986. Geomorfologick lenenie SSR a SSR. 1: 1 000 000. In Atlas krajiny
Michalko, J. Berta, J. Magic, D. 1986. Geobotanick mapa SSR. Bratislava : VEDA, 1986. 208s.
MP SR, SAP, 2013. Register environmentlnych za. In: Informan systm environmentlnych
za. Bratislava : MP SR, Bansk Bystrica : SAP, 2013.
MP SR, KP v Preove, SHM, 2009. Program na zlepenie kvality ovzduia v oblasti riadenia
kvality ovzduia zemie mesta Preov a obce ubotice. Bratislava: MP SR, 2009. 53s.
ObB v Koiciach, 2013a. Evidencia chrnench loiskovch zem, stav k 13.5.2013.
ObB v Koiciach, 2011. Evidencia losk nevyhradench nerastov, stav k 1.3.2011.
ObB v Koiciach, 2013b. Evidencia dobvacch priestorov, stav k 30. 7 .2013.
Ozdn, D. 2011a. Solivar pri Preove. In: Vznamn geologick lokality Slovenska. Bratislava : GD,
2011.
Ozdn, D. 2011b. Vyn ebastov. In: Vznamn geologick lokality Slovenska. Bratislava : GD,
2011.
Plesnk, P. 2002. Fytogeograficko-vegetan lenenie. 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej
Porzikov, K. Kollr, A. 2002. Vyuiten mnostvo podzemnch vd. 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny
Rapant S., Bodi, D., 2002: Zneistenia podzemnch vd. 1:1 000 000. In Atlas krajiny Slovenskej
SAP, 2002. Atlas krajiny Slovenskej republiky. MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
SAP, 2009. zemn pln VC Preovskho kraja Zmeny a doplnky 2009. Preov: CKP, 2009. 299s.
SHOCart, 2007: KOICE SEVER, Mapa v mierke 1:50 000, SHOCart, spol. s.r.o., Vizovice.
Schenk, V. et. al. 1999. Mapa seizmickho ohrozenia zemia Slovenska v hodnotch makroseizmickej
intenzity pre 475-ron nvratov peridu. In: Mapy pre zemie Slovenska. Bratislava : Geofyziklny
intitt SAV, 1999.
SHMU, 2005. Roenka klimatologickch pozorovan za rok 2004. Bratislava : SHM, 2004.
SHMU, 2011. Hydrologick roenka povrchov vody 2010. Bratislava : SHMU, 2011. 227s.
Schenk, V., et al. 2002a. Seizmick ohrozenie v hodnotch makroseizmickej intenzity. 1 : 500 000. In:
Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava : MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
Schenk, V., et al. 2002b. Seizmick ohrozenie v hodnotch pikovho zrchlenia na skalnom podlo.
1 : 1 500 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava : MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002.
344 s.
76
Stanov, V. Valachovi, M. (eds) 2002. Katalg biotopov Slovenska. Bratislava : DAPHNE Intitt
aplikovanej ekolgie, 2002. 225s.
imo, E. - Zako, M. 2002. Typy reimu odtoku. 1 : 2 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky.
Bratislava : MP SR; Bansk Bystrica : SAP, 2002. 344 s.
SMOPaJ, 2002. Katalg chrnench stromov. Bratislava : MP SR, 2002.
GD, 2010. Register svahovch deformci. Bratislava : GD, 04/2010.
GD, 2012. Register Geofondu Star bansk diela. Bratislava : GD, 04/2009. posl. zmeny
7.12.2012
GD, 2013. Register Geofondu Prieskumn zemia. Bratislava : GD, 04/2009. posl. zmeny
28.10.2013
ubov, D. Ambrz, L. Orvoov, M. Padykov, J. Urbanov, K. Benov, A. Firtov, A.
2010. NATURA 2000 metodick prruka. Liptovsk Mikul : SMOPaJ, 2010. 119s.
SR, 2013. Vmera zemia obce Zborsk poda zemia, roku a typu pdy pre zemie. In: Databza
regionlnej tatistiky RegDat. Bratislava : SR, akt. 19.2.2013.
Tarbek, K. 1980. Klimatogeografick typy. 1 : 500 000. In: Atlas Slovenskej socialistickej republiky.
Bratislava : SAV, SGK, 1980. 296s.
Trembo, P. Minr, J. 2002: Morfologicko-morfometrick lenenie relifu. 1 : 500 000. In Atlas krajiny
Valchov M. a kol. 2011. Hodnotenie kvality povrchovch vd Slovenska za rok 2010. Bratislava : MP
SR, SVP, .p., VVH, 2011.
Vass, D. et al. 1988. Regionlne geologick lenenie Slovenska. 1 : 500 000. In: Tematick prehadn
mapy. Bratislava: GD, 2008.
Vicenkov, A. - Polk, P. 2003. Eurpsky vznamn biotopy na Slovensku. Bansk Bystrica : OP SR,
DAPHNE Intitt aplikovanej ekolgie. 2003. 151s.
Vozr, J.- Ker, . a kol. 1998. Geologick mapa Slovenskej republiky. 1:1 000 000. In: Prehadn
geologick mapy. Bratislava: GD, 2008.
VP, 2013. Bonitovan pdno-ekologick jednotky BPEJ. In: Pdny portl, Informan systm pre
verejnos. Bratislava : VPOP, akt. 2013.
VV, 2010. Informcia o pripravovanej vstavbe vodrenskej ndre Tich Potok. Bratislava :
Vodohospodrska vstavba, .p., 2010, 11s.
Zlinsk, A. 2011. Preov tehela. In: Vznamn geologick lokality Slovenska. Bratislava : GD,
2011.
Zvara, I. Gapar, A. 2002. Sklon relifu. 1 : 1 000 000. In Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava :

1.3. INTERNETOV STRNKY
http://www.air.sk/, http://www.sazp.sk, http://www.shmu.sk/, http://www.sopsr.sk/, http://www.ssc.sk/,
http://www.petrovany.sk/, http://www.presov.sk/, http://www.vuvh.sk/

Aktulnos pouitch informcii a dajov na internetovch strnkach bola overovan
k 31.12.2013.

1.4. PRVNE PREDPISY
STN 73 00 36 prloha A1 Mapa epicentier zemetrasen
Nariadenie vldy SR . 249/2003 Z.z., ktorm sa ustanovuj citliv a zraniten oblasti
Nariadenie vldy SR . 617/2004 Z.z., ktorm sa ustanovuj citliv oblasti a zraniten oblasti
Nariadenie vldy SR . 115/2006 Z.z. o minimlnych zdravotnch a bezpenostnch poiadavkch na
ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou hluku
Nariadenie vldy . 269/2010 Z.z., ktorm sa ustanovuj poiadavky na dosiahnutie dobrho stavu vd
Vyhlka MP SR . 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov
Vyhlka MP SR . 211/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodrsky vznamnch tokov
a vodrenskch vodnch tokov
77
Vyhlka MZ SR . 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku,
infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred
Vyhlka MPPaRR SR . 360/2010 Z.z. o kvalite ovzduia
Vyhlka MP SR . 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona o ovzdu
Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku v znen neskorch predpisov
(stavebn zkon)
Zkon NR SR . 44/1988 Zb. o ochrane a vyuit nerastnho bohatstva v znen neskorch predpisov
Zkon NR SR . 283/2001 Z.z. o odpadoch v znen neskorch predpisov
Zkon NR SR . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov
Zkon NR SR . 364/2004 Z.z. o vodch v znen neskorch predpisov (vodn zkon)
Zkonom NR SR .124/2006 Z.z. o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen
niektorch zkonov v znen neskorch predpisov
Zkon NR SR . 137/2010 Z.z. o ovzdu v znen neskorch predpisov
2. ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK VYIADANCH K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED
VYPRACOVANM ZMERU
Pred vypracovanm zmeru boli vydan nasledovn vyjadrenia, ktor svisia priamo
s pripravovanou innosou a jej vplyvmi na ivotn prostredie.
Okresn rad Preov, odbor starostlivosti o ivotn prostredie, SKC Project Slovakia,
nov zlievare - upustenie od variantnho rieenia navrhovanej innosti, list . OU-PO-
OSZP3-2013/00711-02 zo da 12.12.2013.
Obec Zborsk, zemno-plnovacia informcia, list .669/2013, zo da 29.11.2013.

3. ALIE DOPLUJCE INFORMCIE O DOTERAJOM POSTUPE PRPRAVY
NAVRHOVANEJ INNOSTI A POSUDZOVAN JEJ PREDPOKLADANCH VPLYVOV NA
IVOTN PROSTREDIE
Pre navrhovan innos bola technick tdia ininierskych siet (Kuchrik, Kus, 12/2013).
S vybranmi dotknutmi radmi ttnej sprvy prebehli predben konzultcie.

78
V VI II II I. . M MI IE ES ST TO O A A D D T TU UM M V VY YP PR RA AC CO OV VA AN NI IA A Z Z M ME ER RU U
Zmer bol spracovan v Bratislave v novembri 2013 a januri 2014.

I IX X. . P PO OT TV VR RD DE EN NI IE E S SP PR R V VN NO OS ST TI I D DA AJ JO OV V
1. SPRACOVATELIA ZMERU
Spracovate a zodpovedn rieite:

ADONIS CONSULT, s.r.o., RNDr. Vladimr Kovara
Eisnerova 58/A, Bratislava 841 07
odborne spsobil osoba pod . 391/2006 OPV poda vyhlky MP SR .
52/1995 Z.z.
info@adonisconsult.sk www.adonisconsult.sk

Rieitelia:
RNDr. Vladimr Kovara (vplyvy, opatrenia, prlohy)
Mgr. Monika Vyskupov (opis innosti, opis P, kapitoly IV. a V.)
Bc. Eva Vrbatov (zkladn daje o zmere, kvalita P)
Mgr. Ing. arch. Jana Kovarov (obyvatestvo)
Doc. RNDr. Ferdinand Hesek, CSc. (rozptylov tdia)
Ing. Vladimr Plasko (hlukov tdia)

2. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM (PEIATKOU) SPRACOVATEA
ZMERU A PODPISOM (PEIATKOU) OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA

Potvrdzujem sprvnos dajov:

........................................ ........................................
RNDr. Vladimr Kovara Josep Maria Noguera Garca del Prado
spracovate zmeru konate spolonosti
ADONIS CONSULT SKC foundry s.r.o.

......................................
Ing. Marin Kus
projektov manar
Tebodin Slovakia, s.r.o.
V Bratislave, ...............
79

P PR R L LO OH HY Y

Text Zameru Zlievaren - Zaborske

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Text Zameru Zlievaren - Zaborske

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

SKC PROJECT SLOVAKIA, NOV ZLIEVARE

You might also like