Badania archeologiczne zespołów sakr aln ych w k arpatach

Ján Hunka, Marián Soják

Nálezy menších cirkevných pamiatok

z 12.-19. storočia na Slovensku1

Ú vod

V roku 1720 bolo v 21 stoliciach, rozprestierajúcich sa na území dnešné-

ho Slovenska, zistené nasledujúce administratívno-správne rozdelenie.
Z 3589 osídlených lokalít sa 23 zaradilo do kategórie slobodných krá-
ľovských miest a ďalších 197 do kategórie menších miest a mestečiek.
V rámci osídlených lokalít sa zaznamenalo aj 3369 dedín a osád (Žudel
1982, mapa č. 30). Túto skutočnosť uvádzame preto, lebo v uvedenom
čase jestvovali takmer v každej obci rôzne druhy cirkevných stavieb.
Od malých kaplniek, kde sa iba dočasne uskutočňovali predpísané obra-
dy, cez kostoly a farské chrámy. V mestách sa už od 13. storočia vytvorila
sieť viacerých cirkevných objektov, v súvislosti s pôsobením arcibis-
kupstiev, biskupstiev, cirkevných rádov, tiež kláštory či opátstva. Popri
nich sa na Slovensku zistilo viacero rotúnd, karnery, pre Spiš sú typické
napríklad kampanily – zvonice. Pri farských chrámoch už v stredoveku
(od 12.-13., čiastočne 15. storočia), ale hlavne v novoveku (od polovice
18. storočia) vznikali miestne farské školy. Od druhej polovice 19. sto-
ročia sa vytvárala sieť rímsko-katolíckych škôl vo všetkých mestách,
mestečkách a väčších dedinách. Popri nich už od 17. storočia vznikali
katolícke gymnáziá a evanjelické lýceá. Možno predpokladať, že okolo
polovice 18. storočia sa na Slovensku nachádzalo skoro 3500 cirkevných
stavieb rôzneho typu.

1. Príspevok bol vypracovaný v rámci grantového projektu VEGA 2/0170/15

152 Ján Hu nk a, Marián Soják

V ýsk u m ci r k ev n ých a rch it ek t ú r

V roku 1853 začala svoju činnosť v Uhorsku a na Slovensku Cisársko-

kráľovská centrálna komisia. Venovala sa najmä ochrane existujú-
cich pamiatok. V jednotlivých častiach Slovenska pôsobili viacerí
jej členovia, ako Ján Keglevich, Arnold Ipolyi-Stummer, Ignác Fábry,
Anton Balassa, Ch. A. Zipser, František Drahotuszky, Jozef Ellenbogen
Könyöki, resp. Viktor Myszkovszky. S podobným cieľom sa na spisova-
nie aktuálneho stavu zachovania pamiatok podujala Uhorská dočasná
komisia pre pamiatky, pôsobiaca od roku 1872. V rokoch 1872-1918
v nej pracovalo bezmála 50 bádateľov. Prvoradá pozornosť sa venova-
la aj výskumom cirkevných architektúr, nakoľko predstavovali súbor
najpočetnejších pamiatok evidovaných v rámci Uhorska či Slovenska
(Jankovič 1973; Mazanec 2009). K detailnej špecifikácii jednotlivých
typov stredovekých cirkevných stavieb prispel predovšetkým V. Mencl,
ktorý vytvoril základný katalóg cirkevných architektúr vybudovaných
do 13. storočia (Mencl 1937). Celkovo evidoval 118 predrománskych
a románskych stavieb. V súčasnosti sa ich pozná pomaly 400 (Pomfyová
et al. 2011, v poznámkach sa uvádza početná literatúra k danej proble-
matike). Od 50. rokov 20. storočia sa realizoval projekt Súpis pamiatok
na Slovensku, ukončený štyrmi zväzkami (Kol. autorov 1967-1978).
Poznatky o výskume cirkevných stavieb sa využili aj v troch dieloch
Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku (Kol. autorov 1977-1978).
Pre poznanie bližšieho stavebného vývoja jednotlivých cirkevných
architektúr (zaniknutých i stojacich) bolo neraz nutné uskutočňovať
početné archeologické výskumy, alebo aspoň pamiatkové prieskumy
uvedených stavieb. V roku 2002 sa evidovalo 117 lokalít s výskytom
zvyškov cirkevných architektúr (Ruttkay 2002, 166, obr. 1.). Sledoval
sa ich vznik, vývoj, funkcia, súvislosť s najbližším a vzdialeným okolím
(na zemepanských dvorcoch, hradoch, v rámci sídliskových areálov
– mestách, dedinách, osadách), v súvislosti s prikostolnými cintorín-
mi, ich fundátormi a pod. V súčasnosti prebiehajú ďalšie výskumy
a prieskumy takýchto stavieb, takže počet overovaných lokalít neustále
narastá. Najnovší prehľad výskumami overených najstarších cirkevných
kláštorov poskytuje B. Pomfyová (2015, 734, obr. 1) (mapa 1).
Zaniknutý str edoveký kostol 153

Mapa. 1. Mapa najdôležitejších kláštorov na území Slovenska. Vysvetlivky:

a – benediktínske; b – cistercitské; c – premonštrátske. 1 – Bíňa; 2 – Bratislava;
3 – Bzovík; 4 – Diakovce; 5 – Hronovce-Čajakovo; 6 – Hronský Beňadik; 7 – Jasov;
8 – Kláštor pod Znievom; 9 – Krásna nad Hornádom; 10 – Leles; 11 – Ludanice;
12 – Štôla; 13 – Nitra-Zobor; 14 – Prievidza; 15 – Rimavské Janovce; 16 – Skalka
nad Váhom; 17 – Spišský Štiavnik; 18 – Šahy; 19 – Veľký Klíž-Klížske Hradište
(podľa Pomfyová 2015)
Map 1.

V ýsk u m y pr ikostol n ých a ba rokov ých

ci n tor í nov

Súčasťou výskumov boli a sú realizované prieskumy prikostolných

a od novoveku aj barokových cintorínov, ktoré neraz poskytujú veľký
počet pamiatok materiálnej kultúry stredovekých a novovekých ľudí
žijúcich v 13./14. až 19. storočí v blízkosti jednotlivých cirkevných
154 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 1. Košice-okolie. Bronzové

aquamanile v podobe kentau-
ra hrajúceho na tamburíne,
na chrbte s hráčom na píšťa-
le, prvá polovica 13. storočia
(podľa Ruttkay 1979)
Fig. 1.

chrámov. Všetky nájdené predmety napomáhajú sledovať a analyzo-

vať archeologické nálezové situácie. Poukazujú tiež na možné sociálne
zatriedenie pochovaných jedincov. Pomáhajú bližšie spoznávať typy
predmetov označovaných ako osobný majetok zomrelých (oblečenie,
šperky), ako aj typy výrobkov, ktoré boli prinášané z cudziny a ukla-
dané do hrobov z votívnych dôvodov. V rámci výskumov cirkevnej
architektúry sa väčšinou našli bežne užívané predmety, hlavne zvyšky
keramických nádob, stavebné kovania. Za dôležitejšie nálezy sa pova-
žujú liturgické nádoby (lavabo, akvamanile, cirkevný obradový riad),
zvony, prstene, mince, pečatidlá, časti vnútorného zariadenia chrámov
– korpusy, rôzne typy krížov, časti svietnikov, zápinky či kovania z kníh
a iné (obr. 1). Predmety z kože, papiera, plátna (knihy, listiny, prikrý-
vadlá oltára, zástavy, odev kňazov) sa väčšinou zachovajú iba v chrámo-
vých pokladoch, archívoch a knižniciach. Z archeologického hľadiska
sa preto sledujú dominantne kovové výrobky.
Zaniknutý str edoveký kostol 155

Obr. 2. Trnovec nad Váhom, enkolpión
z hrobu č. 382, 9.-10. storočie (podľa
Točík 1971)
Fig. 2.
Obr. 3. Veľká Mača. Liata bron-
zová kaptorga byzantsko-sýr-
sko-palestínskeho typu, 9.-10.
storočie. Archív AÚ SAV
Fig. 3.

V predloženom príspevku sa zameriavame na výskyt drobných

cirkevných pamiatok datovaných do 12./13. až 19. storočia, ktoré
sa získali najmä archeologickými výskumami cirkevných architektúr,
prikostolných cintorínov, vrátane neskorších barokových cintorínov,
ďalej nadobudnuté formou prieskumov ruín zaniknutých objektov,
ako aj náhodných nálezov. Výnimočnými artefaktmi tohto charak-
teru sú schránky na ostatky svätých, enkolpióny a kaptorgy. Staršie
sú z 9.-10. stor., mladšie z románskeho obdobia. Necelých 10 kusov
takýchto predmetov zobrazuje predovšetkým Ježiša Krista, ale aj Pannu
Máriu a predpokladanú sv. Trojicu. Známejšie sú z lokalít Borovce,
Trnovec nad Váhom (obr. 2), Zlaté Moravce, Veľká Mača (obr. 3),
156 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 4. Želiezovce. Enkolpióny z 12.-13. storočia. Archív AÚ SAV

Fig. 4.

Obr. 5. Kapušany. Enkolpión kyjevského typu, koniec 11. až 13. storočie (podľa
Soják, Bujňák 1999)
Fig. 5.
Zaniknutý str edoveký kostol 157

Obr. 6. Lučenec. Novší nález frag-

mentu enkolpiónu kyjevského typu,
koniec 11. až 13. storočie. Foto:
M. Soják
Fig. 6.

Želiezovce (obr. 4) (Točík 1971, tab. XXXVIII: 5, 5a; Slivka 2013,

142-143). Zistili sa aj dva enkolpióny kyjevského typu, v Kapušanoch
na východnom Slovensku (obr. 5) a novšie v Lučenci (obr. 6), obidva
z 11.-13. storočia (Soják, Bujňák 1999, druhý je zatiaľ nepublikovaný).
Výnimočný súbor predmetov cirkevného charakteru sa zistil v Nitre,
počas výskumu jednej z parciel na Mostnej ulici Pozostával z koženého
mešca s prsteňom, strieborným relikviárom z roku 1640 označeným
ako dielo majstra s iniciálami CP alebo GP, a napokon s kosteným
obrázkom Panny Márie a guličkami z ruženca (Březinová 2009, 52-53,
230, obr. 31) (obr. 7).

Kríže

Najvýznamnejšími artefaktmi dokladajúcimi kresťanskú vieru boli

už od najstarších čias kríže. Z obdobia stredoveku sa poznajú najmä
ceremoniálne a procesiové kríže, alebo jednoduchšie korpusy s telom
Krista. Na Slovensku sa našlo asi 15 až 20 korpusov, datovaných zväčša
do 11.-13. storočia. Malú časť z nich možno priradiť k zahraničným
158 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 7. Nitra, Mostná ulica. Prepálený mešec (1) a sprievodná nálezy (podľa
Březinová 2009)
Fig. 7.
Zaniknutý str edoveký kostol 159

Obr. 8. Krásno a Veľký Kamenec. Ukážka bronzových výrob-

kov z 12. storočia. 1 – korpus; 2 – ceremoniálny kríž (podľa
Ruttkay 1979)
Fig. 8.

prácam z Porýnia či francúzskeho Limoges. Niektoré z nich, zaradené

do 12. storočia (z Veľkého Kamenca a Krásna), zobrazuje A. Ruttkay
(1979, obr. 25-27) (obr. 8). Z oblasti Gemera možno uviesť dva bronzové
románske korpusy. Prvý, z obce Rimavská Seč, je datovaný do rovnaké-
ho obdobia; predpokladá sa, že ho mohli objaviť v blízkosti pôvodného
gotického rímskokatolíckeho kostola zasväteného sv. Martinovi.
Druhý, pozlátený, je z jaskynného systému Domica – Baradla a datu-
je sa do 13. storočia (obr. 9). Inšpiráciu k jeho vyhotoveniu možno
hľadať vo francúzskom alebo hornoporýnskom priestore. Vzhľadom
k jeho nálezovým okolnostiam (jaskynné prostredie) sa nevyluču-
je, že v neskoršom období mohol patriť neznámemu pustovníkovi,
160 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 9. Domica – Baradla. Bronzový

pozlátený korpus zo zbierok
Gemersko malohontského múzea
v Rimavskej Sobote, 13. storočie
(podľa Bodorová a kol. 2012)
Fig. 9.

prechodne prebývajúcom v tejto jaskyni, izolovaný od súvekej spo-

ločnosti (Bodorová a kol. 2012, 50, 51).
Novoveké kríže mali viaceré ikonografické stvárnenia (Omelka
et al. 2010a, b). Za precízne vypracované formy treba považovať kríže
s nápisom VITAM PRAEST. Spojenie Vitam praesta puram je súčas-
ťou prvého riadku 6. verša latinského hymnu rímskeho breviára
Ave Maria Stella. Na prvej strane je ukrižovaný Kristus, s nápisom
INRI a lebkou Adama pod nohami. Na druhej strane je Panna Maria
s nápismi VIR IMM nad hlavou, VITAM PRAEST (AM PURAM)/
Daj aby sme žili cnostne, v súvislosti s uctievaním Nepoškvrneného
počatia Panny Márie. Pod nohami má polmesiac. Na Slovensku sa našli
počas výskumov pohrebísk v Nitre na Martinskom vrchu, Rusovciach,
v hrobe č. 1 v Krajnom (Samuel 2009, 298, obr. 114: 3, ostatné dosiaľ
nepublikované), alebo v hroboch pri zaniknutom kostole v Olcnave
na Spiši – v polohe Starý cintorín či Prečinok (tu aj s inými typmi
Zaniknutý str edoveký kostol 161

Obr. 10. Olcnava, Starý cintorín (Prečinok). Ukážka hrobových nálezov z výsku-
mu v roku 2010, 17.-18. storočie. 1 – krížik s ukrižovaným Kristom a šaštínskou
Pannou Máriou; 2 – zasklený škapuliar s uškom; 3 – oválny medailón s Kristom
a Pannou Máriou; 4 – oválny medailón so sv. Trojicou a Pietou. Foto: M. Soják
Fig. 10.

artefaktov; obr. 10). Datujú sa do 18.-19. storočia (Omelka et al. 2010b,

481-482). Používalo sa všestranné uctievanie Panny Márie. Z krížov
typu Vitam Praesta sa v 18.-19. storočí vyvinuli početné formy malých
kovových krížikov s obrazom Krista a Panny Márie, kde sa strácajú
prvotné označenia mien zobrazených a sú okolo nich len obvodové línie
z guliek. V závere 19. storočia sa vytvárali malé krížiky z lisovaného
plechu. Ďalšie pomerne málo sa nachádzajúce kríže sú dvojramenné
kríže typu Caravaca. Našli sa počas výskumov v Nitrianskej katedrále,
162 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 11. Krajné a Split (Chorvátsko). Ukážka krížov zo 17.-18. storočia. 1 – s Kristom
a Pannou Máriou; 2 – španielsky typ Caravaca, aký sa našiel na viacerých slovenských
lokalitách. Archív: M. Samuel
Fig. 11.

Podhoranoch (obr. 11), Starej Haliči, Trnave, Trenčíne. Ide o typ špa-
nielskeho dvojkríža šíreného od 16. storočia františkánmi a jezuitami.
Mladšie formy sú zo 17.-18. storočia. Na krížoch sú početné nápisy
(Zachariášova legenda), resp. vyobrazenia svätých v medailónoch.
Poskytovali ochranu proti moru, zariekaniu, nepriazňam počasia.

Pú t n ick é odz na k y

Špeciálnou problematikou je monasticizmus, púte, pútnické odznaky

(Slivka 2013, 45-62). Zo Slovenska sa zatiaľ zaznamenali nálezy troch
pútnických odznakov (Hunka 2015). Prvý, spred roku 1241, pochádza
z výskumu M. Sojáka v jaskyni Leontína pri obci Slavec (v Gombaseckom
kameňolome). Má vyobrazenie sv. Petra a Pavla s ich atribútmi. Pôvodne
bol vyrobený v Ríme (Soják 2008a; Slivka 2013, 52, obr. 15). Jeho dato-
vanie je odvodené zo skutočnosti, že v danej jaskyni sa počas mon-
golsko-tatárskeho vpádu skrývali utečenci akiste zo širokého okolia.
Z obdobia 13.-14. storočia pochádza druhý pútnický odznak z Kamenína
pri Štúrove so zobrazenou Madonou, pôvodne vyrobený v Cáchach
Zaniknutý str edoveký kostol 163

Obr. 12. Pútnické odznaky z olova. 1 – Slavec – jaskyňa Leontína, sv. Peter a Pavol,
Rím, pred rokom 1241; 2 – Kamenín, Panna Mária s dieťaťom, Cáchy 13.-14. storočie
(podľa Soják 2008a; Archív AÚ SAV)
Fig. 12.

(obr. 12). Tretí exemplár z 15. storočia s motívom orlice je z Banskej

Štiavnice (Slivka 2013, 50, obr. 12: 7). Prvé dva, so sv. Petrom a Pavlom,
a s Madonou sú známe z celej Európy (Spencer 2010, 248-251, 264-
266). Presnú analógiu tretieho odznaku sa dosiaľ nepodarilo objaviť.
Zmienený typ artefaktov predstavuje výnimočné pamiatky upozorňu-
júce na púte uskutočňované do rôznych častí Európy, hlavne do Ríma
a Santiaga de Compostela. V minulosti boli pútnické odznaky dôležité
najmä preto, lebo dokladali skutočnosť, že pútnik dokázal uskutočniť
cestu – púť, resp. púte do najvýznamnejších kresťanských chrámov. Púte
sa vyžadovali hlavne kvôli odpusteniu kriminálnych deliktov (obr. 13).
V dnešnej dobe sú pútnické odznaky dôležité z viacerých dôvodov:
a) poukazujú na prenos určitých umelecko-remeselníckych výrobkov
na veľké vzdialenosti; b) dokladajú úroveň umeleckej a technickej zruč-
nosti výrobcov daných odznakov; c) v niektorých prípadoch môžu pred-
stavovať dôležitý datovací prvok využiteľný v rámci archeologických
výskumov; d) poukazujú na cirkevné a iné kontakty; e) sú výnimočnými
164 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 13. Norimberg. Kabát pútnika z roku 1571. Archív autorov

Fig. 13.

Obr. 14. Nemešany, zaniknuté panské

sídlo Zalužany. Bronzová ampulka
na posvätné tekutiny v tvare čutorky.
Archív AÚ SAV
Fig. 14.

artefaktmi, ktoré sa na Slovensku objavujú len málokedy. K predmetom

zviazaným s konaním pútí je nutné pridať aj kostenú figúrku sv. Jakuba
z Rimavských Janoviec (Slivka 2013, 51-53, obr. 13) a nález bronzovej
ampulky na posvätné tekutiny (v tvare čutorky), získaný výskumom
feudálneho dvorca v Nemešanoch-Zalužanoch (Polla 1962, obr. 112:
17; Slivka 2013, 52 n.; Soják 2015, obr. 68) (obr. 14).
Zaniknutý str edoveký kostol 165

Už odpradávna desil ľudské pokolenie strach z prírody, z neočaká-

vaných prírodných katastrof, z prejavov chorôb, ktoré nebolo možné
vtedy dostupnými prostriedkami liečiť, z udalostí, ktoré presahovali
chápanie človeka a z iných tzv. nadprirodzených javov. V strachu pred
vonkajšími vplyvmi si ľudia postupne vytvorili početný panteón rôz-
nych prírodných, neskôr len ľudských božstiev. Pred vplyvom zlých
božstiev sa už oddávna chránili predovšetkým obeťami, zariekavaním
a inými čarodejnými praktikami. Jedinečný príklad uctievania prí-
rodných materiálov sa zistil na lokalite Abranovce pri Prešove (Soják,
Hunka 2004, 278-282). Miestny kult kamenného balvanu uctieva-
ného v podobe skameneného rytiera s jamkami posvätnej vody trvá
podľa numizmatického materiálu (a iných pamiatok – črepov, lyžíc
atď.) minimálne od 17.-18. storočia (obr. 15). Sú známe početné prípa-
dy zamurovávania nádob s kosťami zvierat (sliepky, rakov) či mincí
do jednotlivých častí nových domov (Levoča, Bratislava, Spišská Nová
Ves), do ohrád farských kostolov (Soják, Hunka 2004, 279-280; Budaj,
Soják 2011), ba ojedinele v areáloch opevnených stredovekých výšin
(Klčov; Soják 2008b, 27). Zaujímavým prípadom je vkladanie počet-
ných súborov mincí medzi dosky podláh kostolov (Kežmarok, Turany,
Zemianske Podhradie) za šťastný návrat obyvateľov osád odchádzajú-
cich do cudzích krajín. Podobný zmysel mohli mať aj mince ukladané
do základov prícestných krížov nachádzajúcich sa na konci chotára
obce. Len na Spiši sa prieskumami zistilo 10 lokalít s cca 70-timi min-
cami z 18.-20. storočia (Soják, Hunka 2004, 279-280, tu ďalšia literatú-
ra). Zaujímavé sú aj nálezy mincí z Kalvárií, alebo iných vyvýšených
polôh. Z banskoštiavnickej Kalvárie pochádza súbor asi 15 novove-
kých a moderných mincí ukladaných vedľa schodov (za upozornenie
ďakujeme P. Žebrákovi). Súbor asi piatich moderných mincí sa získal
aj na nitrianskej Kalvárii. Mince sa hádzali z priestoru okraja strmého
zrázu pri Kaplnke Kalvárie, odkiaľ sa mince na svahu zrázu zachytávali
v tráve. Od prvotného uctievania prírodných božstiev sa christianizač-
ným procesom väčšiny obyvateľstva Uhorska, či len Slovenska, dospelo
k zovšeobecneniu prejavov kresťanskej viery. Počas stredoveku sa stali
jej hlavnými atribútmi rôzne typy enkolpiónov, kaptorg, resp. krížov.
166 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 15. Abranovce, Raslavkameň. 1 – pohľad na „skameneného rytie-

ra“ s jamkami na vodu; 2 – ukážka nálezov (črepy, lyžice, mince)
objavených pri uctievanej skale. Foto: M. Soják
Fig. 15.
Zaniknutý str edoveký kostol 167

Sv i atost k y

V neskoronovovekom období (17.-19. storočie) sa popri krížoch využíva-

li hlavne sviatostky. Predstavovali najdostupnejšiu formu uctievania
hlavných svätcov rímsko-katolíckej cirkvi. Aj napriek čiastočnému
záujmu o tento typ pamiatok v stredoeurópskom priestore (Royt 1999;
Hunka 2002; Fassbinder 2003;Omelka et al. 2009, u všetkých autorov je
uvádzaná ďalšia základná literatúra), nie je daná problematika zďaleka
vyčerpaná. V posledných rokoch boli na Slovensku vyhodnotené nové
súbory sviatostiek (Plachá, Divileková 2006; Hrnčiarik 2014; Poláková
2015, 280-290), resp. poskytnuté na spracovanie dosiaľ neznáme zbierky
takýchto predmetov (za upozornenie ďakujeme A. Fialovi, M. Sojákovi,
M. Žiačikovi). Napriek uvedenému konštatovaniu sa dosiaľ na Slovensku
nevytvoril ich generálny katalóg s podrobným vyhodnotením. Novoveké
sviatostky mohli byť súčasťou ružencov, ako mariánske pamiatky, alebo
v náhrdelníkoch, resp. upevnené v dome (ochrana v ňom bývajúcich ľudí,
v hospodárskych budovách; ochrana budov, zvierat). Väčšinou sa nachá-
dzajú počas výskumov novovekých cintorínov. Na Slovensku sa našli na
viac ako 30 lokalitách. Celkový počet medailónov sa blíži k 100 exem-
plárom (Hunka 2002, 236). Medailóniky ochraňovali pred chorobami
(mor, týfus, cholera), klimatickými zmenami, počasím, mali poskytovať
ochranu pri dlhých cestách. Staršie typy, zo 17. storočia, boli vyrábané
z plechov vystrihnutých v obdĺžnikových, viacuholníkových, oválnych
tvaroch, s dodatočne pridávanými krúžkami, opatrenými uškami na
zavesenie. Také sú napr. benediktínske medaile. Najstaršie zobrazenie
oválnych foriem benediktínskych medailónov je na korunovačnom žetó-
ne Jozefa I. (1675-1705). Žetón bol vyrobený v roku 1687 (Pálffy et al.
2014, 102, č. 58) (obr. 16). Podobne mohli byť vyrábané aj ulrichské kríže
so zobrazením bitky bavorských a iných vojsk v roku 955 v Augsburgu pri
Lechu. Mladšie, z 18.-19. storočia, sú medaile odlievané spolu s očkom na
uško na zavesenie. Typické sú jezuitské medaile s mariánskymi, christo-
logickými námetmi, tiež so zobrazením ústredných svätcov jezuitského
rádu (sv. Ignáca, sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, či iných svätých,
opätovne aj ulrichské kríže). Medaile poukazujú na smery dovozu týchto
výrobkov, teda na smery pútí do centier výroby sviatostiek v kláštoroch,
168 Ján Hu nk a, Marián Soják

Obr. 16. Korunovačný žetón Jozefa I. z roku 1687 s obrazom

benediktínskeho medailónu zo zbierok MNM Budapešť (podľa
Pálffy et al. 2014).
Fig. 16.

kostoloch (Maria Zell, Podkamionka, Mikulov, Czestochowa, Šaštín

atď.). Indikujú tiež hlavných svätcov ktorí sa uctievali v jednotlivých
obdobiach: Kristus, Panna Mária, Sv. Benedikt z Nursie, sv. Longinus,
sv. Peter, sv. Pavol, sv. Ulrich, sv. Trojica, sv. Ignác, sv. Ján Nepomucký,
sv. Juraj, sv. František Xaverský, sv. Anton a iní. Upozorňujú na umelecký
štýl použitý pri tvorbe medailí. Jedným z veľkých problémov je však ich
časové zaradenie, nakoľko vznikali aj dlho po vysvätení príslušného
svätca, mnohokrát bez výraznej zmeny vyobrazenia.
Väčšina z medailí zobrazovala najpopulárnejšieho barokového
ochranného svätca – Benedikta z Nursie. S jeho osobou sú späté bene-
diktínske či morové fenigy. Viaceré typy zobrazuje M. Slivka (2013,
53, obr. 16). Zobrazený je na nich obraz svätca s pohárom a hadom,
na druhej strane a vo zvyšnom priestore benediktínsky štítok s jeho
požehnaním. V skrátenej forme v podobe počiatočných písmen, v tvare
kríža a po obvode medaile. Po obvode je IHS. V.R.S. N.S.M. V. S.M. Q.L.
I.V.B.; na zvislom ramene C.S.S.M.L.; na priečnom ramene N.D.S.M.D.;
v štyroch rohoch medzi ramenami kríža C.S.P.B. Význam skratiek:
Zaniknutý str edoveký kostol 169

Obr. 17. Trnava, okolie. Jezuitská medaila zo 17.storočia. Archív AÚ SAV

Fig. 17.

Jesus Hominum Salvator! Vade Retro Satanus, Nunquam Suade Mihi,

Vana, Sunt Mala, Quae Libas, Ipse Venena Bibas – Crux Sacra Sit Mihi
Lux – Non Draco Sit Mihi Dux – Crux Sancti Patris Benedicti. V pre-
klade: „Ježiš, spasiteľ ľudstva! Ustúp späť satan, neraď mi nikdy zle.
Zlé je čo ponúkaš, sám si vypi jed – svätý kríž buď mojou hviezdou,
nikdy však diablom, môj vodca je kríž Svätého otca Benedikta“. Takéto
medaile vyrábané v početných variantoch boli talizmanom proti poku-
šeniu, zlým duchom, epilepsii, horúčke, otrave, moru, nehodám (aj proti
blesku a krupobitiu). Svätý Benedikt bol patrónom umierajúcich.
Jednou z posledných zaujímavých ochranných medailí je víťazný
kríž CRUX UICTORIALIS SCTI UDALRICI AUS, alebo Ulrichov kríž.
Je v tvare gréckeho kríža, ako už bolo podotknuté vyššie je na ňom zobra-
zené víťazstvo spojených nemecko-českých vojsk nad staromaďarský-
mi oddielmi v roku 955 (CRVX VDALRICI/benediktínska formula).
Zo Slovenska sa poznajú zo Šale, Lábu, možno z okolia Žiliny. Do 17. sto-
ročia boli pútnickými medailami mesta Augsburg, ich produkcia začala
od polovice 17. storočia v južnom Nemecku. Chránili proti nástrahám
zlého ducha, moru, hmyzu, myšiam, bleskom (Omelka et al. 2010b,
477-478) (obr. 17).
170 Ján Hu nk a, Marián Soják

Z ÁV ER

Na Slovensku sa prostredníctvom archeologických výskumov a priesku-

mov, alebo náhodných nálezov, objavilo niekoľko sto kusov drobných
cirkevných pamiatok z 12. až 19. storočia. Ide predovšetkým o nasledu-
júce kategórie predmetov: enkolpióny, korpusy, kríže, pútnické odznaky
a sviatostky. Časť z nich patrila do kategórie luxusných tovarov, pretože
sa dovážali zo západnej Európy, alebo Predného východu. Iné sa pro-
dukovali v kovolejárskych dielňach na území dnešného Slovensku.
Takéto predmety sa neraz stali trvalou súčasťou materiálnej kultú-
ry stredovekých a novovekých obyvateľov slovenského územia, lebo
sa využívali v cirkevnom a mestskom prostredí. Uvedené predmety
poukazujú na viacero skutočností: 1) vývoj christianizácie obyvateľ-
stva; 2) na prejavy spočiatku ľudovej viery a neskôr ustálenej katolíckej
viery prevažnej časti obyvateľov Slovenska v 12.-19. storočí; 3) dokla-
dajú smery pútí, resp. iných ciest veriacich, ktorých výsledkom bolo
aj získanie dotyčného artefaktu z miest ležiacich mimo Uhorského
kráľovstva, resp. Slovenska.

PhDr. Ján Hunka, CSc. PhDr. Marián Soják, PhD.

Archeologický ústav SAV Archeologický ústav SAV
Akademická 2 – pracovisko Spišská Nová Ves
949 21 Nitra Mlynská 6
jan.hunka@savba.sk 052 01 Spišská Nová Ves
sojak@ta3.sk

L IT ER AT Ú R A

Bodorová O. a kol.
2012 Klenotnica Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej
Sobote. Venované 130. výročiu vzniku múzea, Rimavská
Sobota.
Zaniknutý str edoveký kostol 171

Březinová G.
2009 Ďalšia preskúmaná parcela na Mostnej ulici v Nitre,
AVANS 2007, s. 52-53.
Budaj M., Soják M.
2011 Florén Ľudovíta I. zo Spišskej Novej Vsi, Denarius 1,
s. 16-20.
Fassbinder S.
2003 Wahllfahrt, Andacht und Magie. Religiöse Anhänger
und Medaillen – Beiträge zur neuzeitlichen
Frömmigkeitsgeschichte Südwestdeutschlands aus archäolo-
gischer Sicht, Bonn.
Hrnčiarik E.
2014 Medailóniky (sviatostky) z cintorína v exteriéri Baziliky
sv. Mikuláša v Trnave, [in:] Litteris ac moribus imbutus
– Studia historica Tyrnaviensia 16, s. 400-425.
Hunka J.
2002 Nálezy cirkevných sviatostiek zo 17. a 18. storočia
zo Slovenska, [in:] Peníze v proměnách času 3, s. 235-242.
2015 Výnimočný nález pútnického odznaku z Kamenína
pri Štúrove, Slovenská numizmatika 20, v tlači.
Jankovič V.
1973 Dejiny pamiatkovej starostlivosti v rokoch 1850-1950,
[in:] Monumentorum Tutela, Ochrana pamiatok 10, s. 7-80.
Kol. autorov
1967-1978 Súpis pamiatok na Slovensku 1-4, Bratislava.
1977-1978 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 1-3, Bratislava.
172 Ján Hu nk a, Marián Soják

Mazanec V.
2009 Pamiatková ochrana na Slovensku do 1918,
[in:] http://www.pamiatkynaslovensku.sk/pamiatko-
va-ochrana-na-slovensku
Mencl V.
1937 Stredoveká architektúra na Slovensku. Kniha prvá:
Stavebné umenie na Slovensku od najstarších čias
až do doby románskej, Praha – Prešov.
Omelka M., Řebounová O., Šlancarová V.
2009 Poznámky k pohřební výbavě a její symbolický význam
pro obyvatele barokních Čech a Moravy, Archaeologia his-
torica 34, s. 591-602.
2010a Soubor křížků ze zaniklého hřbitova při kostelu sv. Jana
v Oboře (Praha-Malá strana) I. obecné formy kříže,
Archeologie ve středních Čechách 13, s. 1001-1083.
2010b Soubor křížků ze zaniklého hřbitova při kostelu sv.
Jana v Oboře (Praha-Malá strana) II. speciální kříže,
Archeologie ve středních Čechách 14, č. 1, s. 467-520.
Pálffy G., Soltész F. G., Tóth Cs.
2014 Coronatus Posonii... Bratislavské korunovačné medaily
a žetóny (1563-1830), Bratislava – Budapest.
Plachá V., Divileková D.
2006 Nálezy benediktínskych medailónov z cintorína farského
Kostola sv. Kríža v Devíne, Bratislava 18, s. 37-48.
Poláková Z.
2015 Stredoveké až novoveké kostolné cintoríny z územia
dnešného Slovenska s dôrazom k historickým regiónom
Gemera, Malohontu a Novohradu, Bratislava – Nitra.
Zaniknutý str edoveký kostol 173

Polla B.
1962 Stredoveká zaniknutá osada na Spiši (Zalužany),
Bratislava.
Pomfyová B.
2015 Ranostredoveké kláštory na Slovensku: torzálna architektú-
ra – torzálne poznatky – torzálne hypotézy, Archaeologica
historica 40/2, s. 733-777.
Pomfyová B., Bóna M., Samuel M.
2011 Terénny výskum románskej a predrománskej architektúry
na Slovensku – nové obzory a výzvy pre umeleckohistorickú
interpretáciu, [in:] Bartlová M., Látal H (eds.) Tvarujete
si sami? : sborník 3. sjezdu historiků umění 25.-26. září
2008, Praha, s. 141-153.
Royt J.
1999 Obraz a kult v Čechách 17. a 18. století, Praha.
Ruttkay A.
1979 Stredoveké umelecké remeslo, Bratislava.
2002 Archeologický výskum cirkevných architektúr a christiani-
zácia, [in:] Ruttkay A., Ruttkay M., Šalkovský P., Slovensko
vo včasnom stredoveku, Nitra, s. 157-178.
Samuel M.
2009 Záchranný výskum r. k. Kostola sv. Michaela Archanjela,
AVANS 2007, s. 167-168, 298, obr. 114: 3.
Slivka M.
2013 Pohľady do stredovekých dejín Slovenska (Res intrincesus
lectae), Martin.
174 Ján Hu nk a, Marián Soják

Soják M.
2008a Osídlenie jaskyne Leontína v Gombaseckom kameňolome,
[in:] Zborník Gemer-Malohont, r. 4, Rimavská Sobota,
139-146, 177-183.
2008b Klčov v dávnej minulosti, [in:] Žifčák, F. a kol. (red.) Dejiny
Klčova, Levoča, s. 9-30.
2015 Spiš. Svedectvo archeológie, Nitra.
Soják M., Bujňák M.
1999 Prvý nález enkolpiónu kyjevského typu na území
Slovenska, AVANS 1997, s. 153-155.
Soják M., Hunka J.
2004 Numizmatické doklady ľudovej mágie z okolia Prešova,
Slovenská numizmatika 17, s. 278-282.
Spencer B.
2010 Pilgrim Souvenirs and Secular Badges, London.
Točík A.
1971 Flachgräberfeld aus dem IX. und X. Jahrhundert
in der Südwestslowakei (I). Slov. Arch. 19-1, 135-276.
Žudel J.
1982 Osídlenie v roku 1720, [in:] Atlas Slovenskej socialistickej
republiky, časť IX, mapa č. 30.

Fi n ds of m i nor 12t h-19t h- cen t u ry r el igious

a rt efacts i n Sl ova k i a

Summary

The author examines minor 12th-19th-century religious artefacts dis-

covered in Slovakia during archaeological excavations or fortuitously.
Most of these items may be categorised as pectorals, statues of Christ,
Zaniknutý str edoveký kostol 175

crucifixes, or pilgrims’ plaques (Illustrations 2-12). Some were luxury

items imported from Western Europe or the Near East. Others were
made in metal-casters’ workshops on the territory of modern Slovakia.
With time these objects became lasting testimonials to the material cul-
ture of the medieval and modern society of Slovakia, because they were
used on an everyday basis, not only for religious purposes. These items
betoken the development of Christianity in the local population, as well
as the popular religious beliefs, and later the established Catholic faith
of the majority of the people of Slovakia. The religious items which have
been discovered in the towns and cities of Slovakia, as well as in areas
beyond the territory of Hungary, mark out the pilgrimage routes.