Kalenie je zohriatie ocele na austenitovú teplotu (niečo nad 700 °C), kde sa podrží až do úplnej

premeny na austenit a následné prudké ochladenie (600 °C/s), ktoré môže byť dvojakého typu:

1. martenzitické
 nepretržité - je najjednoduchšie a najlacnejšie, ale vznikajú pri ňom vnútorné napätia a
maximálne deformácie!
 pretržité - znižuje vnútorné napätie
2. bainitické
 nepretržité
 izotermické
V súčasnosti sa používa aj indukčné kalenie. Tu sa oceľ zahrieva vírivými prúdmi z cievky
(miesto jadra má kalený obrobok) a následne ochladzuje olejom alebo vodou. Podľa frekvencie
vírivých prúdov sa dá presne definovať kaliaca hĺbka.

Normalizované skúšky tvrdosti

U nás sú normalizované tri skúšky tvrdosti podľa Rockwella. Tvrdosť zistenú pri týchto skúškach
označujeme HRA, HRB, HRC. Voľba Rockwellovy stupnice (tj. Druh vnikajúceho telieska) závisí
hlavne na predpokladanej tvrdosti testovaného materiálu.
HRA
Tvrdosť určená diamantovým kužeľom pri celkovom zaťažení 600 N.
Pre spekané karbidy a tenkej povrchovej vrstvy.

HRB
Tvrdosť určená oceľovou guľôčkou (B = ball) pri celkovom zaťažení 1000 N.
Pre mäkšie kovy (25 - 100 HRB).

HRC
Tvrdosť určená diamantovým kužeľom (C = cone) pri celkovom zaťažení 1500 N.
Odporúča sa používať pre rozsah HRC = 20 - 67.

Kalenie:
1. počiatočný predohrev na teplotu 350 ÷ 450 °C,
2. nasledujúci predohrev na teplotu 750 ÷ 850 °C,
3. ohrev na kaliacu teplotu v rozsahu 1000 ÷ 1050 °C
a výdrž na tejto teplote,
4. ochladzovanie na vzduchu.
Tvrdosť po kalení: 52 – 56 HRC