131

5 PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ

V tejto kapitole sa budeme zamýšľať nad otázkou, ako ovplyvňujú tvar tuhého telesa naň
pôsobiace vonkajšie sily. Vieme, že vonkajšia sila môže vyvolať predĺženie pružiny, ohyb
oceľového pravítka či drôtu, zmenu tvaru gumy alebo plastelíny. V inom prípade sila
spôsobuje prehnutie oceľového nosníka, roztrhnutie drôtu, zlomenie laty, kľukového hriadeľa
a pod.
Pod vplyvom vonkajšej sily telesá menia svoj tvar – deformujú sa. Deformovať možno
prakticky každé teleso, no na prvý pohľad je jasné, že medzi deformáciou rôznych telies sú
značné rozdiely. Veď si len porovnajme deformáciu napr. gumy a porcelánu alebo ocele
a plastelíny.

Abeceda konštruktéra

Otázky pružnosti a pevnosti sú technicky mimoriadne dôležité. To je dané každému, kto

sa pozrie na rôzne stavebné či strojárske a iné konštrukcie a technické zariadenia. Preto
konštruktér musí dobre rozumieť konštrukčným materiálom, musí mať prehľad o ich
možnostiach a vlastnostiach a vyznať sa v otázkach pružnosti a pevnosti. Musí mať aj cit pre
technické a konštrukčné riešenie. Pružnosť a pevnosť je abecedou konštruktéra.

Dajme slovo fyzike

Deformácia materiálu úzko súvisí s medziatómovými silami pôsobiacimi medzi

stavebnými elementmi danej látky. Preto je pochopiteľné, že kľúč k technologickým
tajomstvám materiálov visí v jednej z komnát fyziky – v komnate, na ktorej by mohol byť
nadpis „medziatómové interakcie“.
Je smutné, že súčasné technické materiály ani zďaleka nedosahujú teoreticky prípustné
fyzikálne medze pevnosti. Dosahované parametre sú aspoň o rád nižšie ako teoretické. Ak
spočítame medziatómové sily pôsobiace napr. v oceli, vychádza pre ňu oveľa väčšia pevnosť,
ako je reálna pevnosť tohto materiálu pri súčasnom spôsobe výroby. Príčinou toho nie je
chybný výpočet, ale niečo celkom iné. To naznačuje, že máme ešte čo robiť v technológii.

5.1 PRUŽNÉ A NEPRUŽNÉ DEFORMÁCIE

Deformácie môžu byť pružné a nepružné podľa toho, či sa teleso po zániku pôsobiacej
sily vracia do pôvodného tvaru alebo nie. Pružnými bývajú len relatívne malé deformácie. Pri
nepružných deformáciách sú následky silového pôsobenia trvalé.
132

Pokus s drôtom

Vezmime kus oceľového drôtu, ohnime ho a potom uvoľnime. Pozorujeme, že sa vracia

do pôvodného tvaru. Ide o pružnú deformáciu. Ohnime však ten istý oceľový drôt podstatne
viac. Po uvoľnení sa už nevráti do pôvodného smeru. Deformácia je nepružná. Jej následky
sú trvalé.
Pri deformáciách ide často o prelínanie oboch uvedených typov deformácií. Pri malých
deformáciách uvažujeme takmer výlučne len o pružnej deformácii.
Každé teleso je do istej miery pružné. Pružná je dokonca i plastelína, pravda len pri
pôsobení nepatrných síl. Bežne ju však považujeme takmer za dokonale nepružnú, pretože už
pri pôsobení pomerne malých síl nastáva pri nej trvalá zmena tvaru.
Nepružné deformácie nazývame často aj plastické. Plastickosť je schopnosť telesa zaujať
po pretvorení nový tvar. Typickým prípadom takej látky je každému dobre známa plastelína.
Konečne i jej názov to už prezrádza.
Keď už hovoríme o plastickosti, spomeňme aj plasty. Sú to hmoty, z ktorých sa vyrábajú
rôzne výrobky, a to práve plastickou deformáciou, t. j. plastickým tvarovaním.1

O plastickosti kovov

Plastickosť sa prejavuje aj pri takých technických materiáloch akými sú kovy. Na zmenu

ich tvaru však treba relatívne veľké sily. Plastickosť kovov možno z jednej strany považovať
za nežiaducu, veď „tečenie“ kovu, i keď pomalé môže ohrozovať pevnosť konštrukcií.
Plastická deformácia kovu, ku ktorej dochádza pri zahriatí oceľovej konštrukcie pri požiaroch
budov spôsobuje, že budova sa obyčajne zrúti.
Plastickosť hliníka je zase nepríjemným faktorom v elektrotechnike. Pri rozvode
elektrickej energie sa používajú hliníkové drôty - vodiče, ktoré bývajú vo svorkovniciach,
spínačoch a iných rozvodných zariadeniach priskrutkované k iným prívodným vodičom.
V záujme dobrého elektrického kontaktu je treba, aby tlak skrutky na koniec hliníkového
vodiča bol čo najväčší. Veľký mechanický tlak však spôsobuje pomalé „tečenie“ hliníka, čím
sa kontakt podstatne zhoršuje. To môže viesť k zvýšeniu prechodového odporu
a k prehrievaniu spoja, resp. aj k jeho prerušeniu. V nepriaznivých prípadoch to môže
spôsobiť aj požiar. V mieste prerušenia spoja môže totiž vzniknúť elektrický oblúk, v ktorom
sa vytvára vysoká teplota.
Z hľadiska plastickosti drôtov je pre elektrotechniku výhodnejšia meď, pretože vykazuje
menšie plastické „tečenie“. Je výhodnejšia aj z hľadiska jej lepšej elektrickej vodivosti
v porovnaní s hliníkom. Cenovo je však menej dostupná, a tak sa hliník používa naďalej, lebo
ho niet čím nahradiť.
Podobná situácia pri použití hliníka vzniká aj na vzdušných vysokonapäťových
elektrických vedeniach. Hliníkové vedenia vystavené veľkému ťahovému napätiu by sa
v dôsledku ich plastickosti samy predlžovali a poškodzovali. Dá sa tomu zamedziť tak, že do
hliníkových vodičov, lán, sa vplieta mechanicky pevnejší oceľový drôt, ktorý zabraňuje
plastickému predlžovaniu drôtov.
Extrémnym prípadom plastickosti je superplasticita. Je to schopnosť telesa veľmi výrazne
zmeniť svoj tvar pod vplyvom vonkajších síl. Ide obyčajne o rýchlu zmenu tvaru vyvolanú
napr. výbuchom. Takú zmenu tvaru by teleso pri pomalom tvarovaní vôbec nebolo schopné
vykonať. Na ilustráciu uveďme, že napr. aj tak málo tvárny materiál, akým je liatina, môže pri

1 Plasty sa delia na termoplasty, ktoré zahrievaním mäknú, a termosety, ktoré sa zahrievaním vytvrdzujú.
 133

rýchlej zmene nadobudnúť podstatne odlišný tvar, ako bol pôvodný. Podarilo sa napr.
predĺžiť liatinovú tyč na sedemnásobok jej pôvodnej dĺžky.

5.2 DOMINUJE PEVNOSŤ

Tuhé teleso sa vyznačuje tým, že za bežných podmienok, t.j. pri nie veľmi veľkých
silách, zachováva svoju celistvosť. Túto jeho celistvosť možno porušiť len pôsobením
dostatočne veľkých síl. Po prekročení istej kritickej sily teleso zaťaženie nevydrží a poruší sa
(zlomí, roztrhne a pod.). Príkladom môže byť oceľový drôt, ktorého jeden koniec je upevnený
a na druhom konci je zavesené závažie. Ak hmotnosť závažia zvyšujeme, pri určitej kritickej
sile sa drôt pretrhne.
Skúste si tipnúť, aké závažie unesie napr. oceľový drôt s prierezom 1 mm2! Vaša
odpoveď môže byť vyhýbavá, lebo si poviete, že to závisí od druhu ocele. Je to pravda, no
i tak možno hovoriť o rozsahu dovoleného zaťaženia. Súčasné bežné konštrukčné ocele unesú
pri priereze 1 mm2 maximálne zaťaženie asi 1500 N, čo zodpovedá tiaži závažia hmotnosti
150 kg. Drôt prierezu 1 mm2 by teda udržal aj dvoch chlapov. Tie najkvalitnejšie dnešné
ocele by však za uvedených podmienok mohli udržať až 230 kilogramové závažie.
Technologický výskum sľubuje však aj ďalšie a dosť podstatné zvýšenie pevnosti ocelí.2
Z hľadiska perspektívy ďalšieho výskumu je dôležité, že pevnosť dnešných materiálov sa
ešte ani zďaleka nepribližujú k teoreticky možnej hodnote. Potvrdením obrovských rezerv vo
zvyšovaní pevnosti konštrukčných ocelí je aj skutočnosť, že už dnes sa podarilo dosiahnuť
pevnosť v ťahu 13 000 MPa, čo mnohokrát prevyšuje pevnosť súčasných konštrukčných
materiálov. Extrémne vysoké pevnosti sa však získali len na vláknitých čiže nitkových
kryštáloch (wiskersoch) s priemerom 1 až 2 μm.
Z fyzikálneho hľadiska pevnosť materiálu charakterizujeme parametrom zvaným medza
pevnosti. Je to určitá, presne definovaná veličina. Pevnosť nejakého materiálu závisí však od
toho, akým spôsobom materiál zaťažujeme. Tak možno hovoriť o pevnosti materiálu v ťahu,
tlaku, či v šmyku. V spomínanom príklade s oceľovým drôtom ide o medzu pevnosti v ťahu
F
definovanú vzťahom σ p = , kde F je maximálne zaťaženie v ťahu, ktoré vydrží drôt
S
s prierezom S.
Jednotkou medze pevnosti je pascal (Pa).
Pri skúšaní kvality stavebných materiálov sa používajú tlakové skúšky vzoriek (tehál,
betónových kociek a pod.) tak, že sa vzorka stláča pod lisom. Pri zaťažení, ktoré neprekročí
istú hodnotu, vzorka zachováva svoju celistvosť. Po dosiahnutí istého kritického napätia,
F
tlaku, sa vzorka poruší. Pod medzou pevnosti v tlaku sa tu rozumie veličina σ p = , kde F je
S
tlaková sila pôsobiaca na prierez S vzorky. Medza pevnosti betónu pre ťah má podstatne
menšiu hodnotu ako medza pevnosti pre tlak.
Čitateľ sa môže domnievať, že pri stavebných látkach je oveľa dôležitejšia medza
pevnosti v tlaku ako medza pevnosti v ťahu. Betónové základy budovy, nosné piliere, sú

2 V tridsiatych rokoch minulého storočia vykazovali najkvalitnejšie ocele pri trhacích skúškach pevnosť iba
1 000 až 1 100 MPa, čo zodpovedá dovolenému zaťaženiu 100 až 110 kg na drôt s prierezom 1 mm2.
134

namáhané obyčajne v tlaku. Netreba však zabúdať, že betónové nosníky sú namáhané aj

v ohybe a pri ohybe, ako bude o tom reč neskôr, dochádza aj k deformácii v ťahu.
O medzi pevnosti v šmyku sa zmienime neskôr.

5.3 DEFORMÁCIA V ŤAHU

Čo sa rozumie pod deformáciou v ťahu, je čitateľovi iste dobre známe. Situáciu pri takej
deformácii vystihuje obr. 5.1. V dôsledku pôsobiacej sily sa namáhaná tyč alebo drôt
predlžujú. Predĺženie býva však bežne len malé a voľným okom prakticky nepozorovateľné.
Jeho sledovanie vyžaduje obyčajne určité špeciálne zariadenie, resp. presnejší merací prístroj.
Sú však aj výnimky. Takou je napr. guma, v prípade ktorej sa jej predĺženie dá dobre
pozorovať aj bez akejkoľvek pomôcky. A pritom vystačíme so silami, ktoré dokážeme
vyvinúť bez väčšej námahy aj sami. Pri naťahovaní gumy môžeme bezprostredne pozorovať,
a dokonca aj pocítiť, priamu súvislosť medzi silou a predĺžením. Pozorujeme, že zväčšovaním
sily sa zväčšuje aj predĺženie.
Podobná situácia ako pri gume je v istom zmysle aj v každom inom materiáli. Rozdiel je
len v tom, že predĺženie býva často nepatrné, a to aj vtedy, keď pôsobiace sily sú relatívne
veľké. Pozorovali ste niekedy, že by sa oceľová tyč pri jej namáhaní v ťahu predĺžila?

5.3.1 Hookov zákon pre ťah

Skúsenosť ukázala, že pri namáhaní tyče v ťahu nie veľkou silou, je jej relatívne
predĺženie Δl/l (pomer zmeny dĺžky Δl k pôvodnej dĺžke l tyče) priamo úmerné pôsobiacej
sile a nepriamo úmerné priečnemu prierezu S. Platí

Δl F
∼
l S

Uvedenú, empiricky zistenú závislosť možno zapísať aj v tvare Hookovho

l zákona pre deformáciu v ťahu

Δl 1 F
=
l E S
l
Výraz 1/E vystupujúci na pravej strane tohto vzťahu predstavuje
konštantu priamej úmernosti. Veličina E sa nazýva modul pružnosti v ťahu
F (Youngov modul).
Na obr. 5.1 vidieť, že sila F zapríčiňuje nielen deformáciu tyče v smere
sily F, ale aj jej deformáciu (zmenšenie priečneho rezu) kolmo na smer F.
Obr. 5.1
 135

Modul pružnosti v ťahu E je materiálová konštanta vyjadrujúca jeden z najdôležitejších

parametrov pružného materiálu. Vyjadruje sa v jednotkách Pa. Vyplýva to priamo
z Hookovho zákona, ak si uvedomíme, že relatívne predĺženie je bezrozmerné číslo.
Možno sa spýtať, prečo konštantu priamej úmernosti vystupujúcu v Hookovom zákone
vyjadrujeme v podobe zlomku 1/E, a nie jednoducho, napr. k. Fyzikálne by to bolo
ekvivalentné a formálne jednoduchšie. Dôvod je tu asi len jediný. Je to tak už zaužívané a niet
nijakých vážnejších dôvodov, prečo by sa to malo meniť.
Pri vyjadrení Hookovho zákona pre ťah sa niekedy v ňom vystupujúca sila označuje Fn.
To súvisí so skutočnosťou, že tu ide o normálovú silu, kolmú na priečny rez S tyče. Podiel
Fn/S sa nazýva normálové napätie σ, takže
F
σ= n
S
Ak pre relatívne predĺženie použijeme označenie ε = Δl / l , možno Hookov zákon zapísať
v tvare

σ = Eε (Hookov zákon pre ťah)

ktorý vyjadruje priamu úmernosť medzi relatívnym predĺžením ε a normálovým napätím σ.3

5.4 DEFORMÁCIA V TLAKU, HOOKOV ZÁKON PRE TLAK

Pri jednostrannom stlačení tyče dochádza ku skráteniu jej pôvodnej dĺžky. Zo skúsenosti
vyplýva, že túto deformáciu možno opísať formálne rovnakým vzťahom (Hookovým
zákonom) ako v prípade ťahu. Veličina Δl však teraz predstavuje skrátenie tyče pôvodnej
dĺžky l. Sila F znamená teraz tlakovú silu pôsobiacu na tyč s prierezom S. Modul E v prípade
stláčania je zhodný s modulom pružnosti pre ťah, a preto ho nemusíme rozlišovať (ani pokiaľ
ide o názov).

5.5 DEFORMÁCIA V ŠMYKU

l
Ft
Už sme si povedali, že deformácia v
šmyku spolu s deformáciou v ťahu patria
medzi najzákladnejšie typy deformácií. Pod
deformáciou v šmyku rozumieme zmenu tvaru l
telesa vyvolanú tangenciálnou silou Ft
pôsobiacou na zobrazený kváder tak, ako
ukazuje obr. 5.2. Dolná podstava kvádra je
upevnená o podložku. Obr. 5.2

3 Namiesto názvu normálové napätie sa často používa i názov tlak a označuje sa p.

136

Pod vplyvom pôsobiacej sily mení kváder svoj tvar. Pôvodne pravý uhol medzi
základňou a bočnými hranami kvádra sa zmení o určitý uhol γ, pričom veľkosť tohto uhla
závisí od veľkosti pôsobiacej tangenciálnej sily a od rozmerov kvádra.

5.5.1 Hookov zákon pre šmyk

V oblasti neveľkých pružných deformácií, ako vieme zo skúsenosti, je uhol γ priamo

úmerný pôsobiacej sile Ft a nepriamo úmerný plošnému obsahu S hornej podstavy. Možno
F
písať γ ∼ t . Uvedenú závislosť možno vyjadriť aj v tvare Hookovho zákona pre šmyk, ktorý
S
má podobu
1 Ft
γ =
G S

Konštanta úmernosti, ktorá je tu vyjadrená v tvare zlomku 1/G, závisí od materiálu kvádra.
Veličina G sa nazýva modul pružnosti v šmyku (modul torzie). Je dôležitou charakteristikou
pružného materiálu. Vyjadruje sa v jednotkách Pa (paskal).
Hookov zákon pre šmyk možno zapísať aj v tvare

τ = Gγ (Hookov zákon pre šmyk)

kde τ je tangenciálne napätie pôsobiace na kváder.

Iná podoba Hookovho zákona pre šmyk

Hookov zákon pre šmyk môže mať aj podobu, v ktorej celkom pripomína Hookov zákon
pre ťah. Takéto vyjadrenie dostaneme, ak si uvedomíme, že uhol γ býva v praxi veľmi malý,
Δl
takže možno písať tgγ = γ pričom tgγ = (Obr. 5.2). Hookov zákon pre šmyk sa dá
l
potom prepísať do tvaru

Δl 1 Ft
=
l G S

Hoci matematická podobnosť takto vyjadreného Hookovho zákona pre šmyk

s Hookovým zákonom pre ťah je zjavná, fyzikálny obsah oboch zákonov je rozdielny.
V prípade ťahu podiel Δl/l udáva relatívne predĺženie tyče, zatiaľ čo v prípade šmyku
relatívne posunutie hornej základne vzhľadom na dolnú.

Súvisia moduly E a G?

Na otázku môžeme odpovedať kladne. Pre väčšinu materiálov sú moduly E a G navzájom

viazané približne platným empirickým vzťahom G = 0,4E. Tak napr. v prípade ocele
E = 2.1011 Pa a G = 8.1010 Pa. Podobná situácia je aj pri mnohých ďalších materiáloch.
 137

Čo je to medza pevnosti v šmyku?

Pod medzou pevnosti v šmyku sa rozumie maximálne tangenciálne napätie, ktoré daný
materiál vydrží bez porušenia. Medza pevnosti sa udáva v jednotkách Pa (pascal).
Medza pevnosti σp v šmyku pre bežné ocele má hodnotu asi 3.108 Pa.

5.6 OHYB LATY

Z technického hľadiska je iste dôležité vedieť, ako sa pri zaťažení deformuje nosník a čo
vôbec určitý nosník vydrží. Je však jasné, že ak chceme riešiť problém zložitejšieho nosníka,
musíme si vedieť poradiť najprv s tým najjednoduchším nosníkom – s latou.

S ú v i s s ť a h o m (alebo prečo Hook nevymyslel osobitný zákon pre ohyb)

Ohyb laty úzko súvisí s deformáciou v ťahu a tlaku. Toto tvrdenie sa bude asi mnohým
čitateľom zdať podivné a prekvapujúce. Možno namietať, že pri ohybe latu nikto nenaťahuje.
Ak sa to však zoberie do dôsledkov, tak naťahuje a dokonca aj stláča. A to je ešte podivnejšie.

Obr. 5.3

O tom, čo sme si tu povedali, nás môže presvedčiť obr. 5.3. Na ňom vidieť, že vonkajšie
vlákna laty sa pri ohybe predlžujú, zatiaľ čo vnútorné sa zase skracujú. Svoju dĺžku nemenia
jedine stredné vlákna. Tie sú deformácie ušetrené. Nazývame ich preto neutrálne.
Je prirodzené, že natiahnuté vlákna sa snažia skrátiť sa na pôvodnú dĺžku, akú mali pred
deformáciou. Stlačené vlákna sa zase snažia predĺžiť. No a to je vlastne fyzikálnou podstatou
toho, že lata sa nechce len tak poddať vonkajšiemu silovému pôsobeniu pri ohýbaní. Práve
silové účinky týchto vláken vyvolávajú reakciu laty pri jej deformovaní v ohybe. Preto nás
nesmie prekvapiť záver, ku ktorému dospejeme neskôr, že prehnutie laty úzko súvisí
s modulom pružnosti v ťahu. Na ohyb nepotrebujeme nijaký osobitný Hookov zákon.
Vystačíme pri ňom s Hookovým zákonom pre ťah.

To chce dobrú teóriu

Ohyb laty môžeme skúmať buď experimentálne alebo teoreticky. To, čo by sme zistili
priamym meraním by sa však týkalo iba danej konkrétnej laty, t. j. laty daných rozmerov
a z daného materiálu. My sa však chceme dopracovať k výsledku, ktorý sa bude týkať
138

všetkých možných lát. Preto sa musíme obrátiť na teóriu. Odpoveď na daný problém môže
dať len dobrá fyzikálna teória, ktorá je schopná vystihnúť fyzikálne procesy, ktoré v late pri
jej ohybe prebiehajú.
Teoretické riešenie daného problému nie je celkom jednoduché a ani stručné. Nazdávame
sa však, že stojí za to zamyslieť sa nad ním. Bude pre nás dobrou ilustráciou toho, že
diferenciálny a integrálny počet je užitočným nástrojom fyziky aj v oblasti deformácií a že
bez neho by sme to v technike ďaleko nedotiahli.

5.6.1 Lata s votknutým koncom

Uvažujme ohyb laty s jedným votknutým (fixovaným) koncom (Obr. 5.4). Môžeme si
myslieť, že lata je jedným koncom uchytená do zveráka a na jej voľnom konci pôsobí sila F1.
Vlastnú tiaž laty zatiaľ zanedbajme.

dF2 y
0 v x

x l-x
F1
Obr. 5. 4

Pôvodne vodorovná lata sa po zaťažení silou F1 deformuje. Jej pozdĺžne vlákna budú
predstavovať určité krivky, ktoré možno vystihnúť nejakou, zatiaľ neznámou matematickou
funkciou p(x), kde p je odchýlka laty od vodorovnej polohy v mieste so súradnicou x
(Obr. 5.5). V ďalšom sa pokúsime určiť túto neznámu funkciu p(x), lebo práve ona nám
prezradí, ako sa správa lata pri pôsobení vonkajšej sily.

Kľúč k problému – analýza síl a momentov síl

Statika je hra síl na rovnováhu. Aj deformovaná lata, ktorá sa nachádza v pokoji (to
predpokladáme), sa vyznačuje tým, že sily pôsobiace na ktorúkoľvek jej časť sú vo vzájomnej
rovnováhe. Ich súčet je teda nulový. Podobne je to aj s momentom síl.
Vyjdime z obr. 5.4 a zamyslime sa nad tým, aké sily a momenty síl pôsobia na koncovú
časť 2 laty. Okrem sily F1 vyvolávajúcej deformáciu vidíme aj ďalšie sily pôsobiace
v priečnom reze laty. Tieto rezové sily sa objavia okamžite, len čo sa lata deformuje. Čím
viac sa lata prehne, tým budú sily pôsobiace v danom reze väčšie.
Tým, že neberieme do úvahy tiaž laty, ide o určité zjednodušenie skutočnosti, ale
zjednodušenie z mnohých hľadísk prijateľné a užitočné. Tiaž laty býva neraz malá
v porovnaní so silou F1, ktorá deformáciu vyvoláva. V takom prípade je prehnutie spôsobené
tiažou laty veľmi malé v porovnaní s prehnutím vyvolaným vonkajšou silou F1.
 139

p(x) x
p
B

F1
Obr. 5.5

Teraz sa pozrime na momenty vonkajších síl, ktoré pôsobia na vybratú koncovú časť 2
laty, nachádzajúcu sa vpravo od znázorneného priečneho rezu laty. Za vzťažný bod na
určovanie momentov budeme považovať bod B, ktorého poloha je určená súradnicou x.
O aké momenty vlastne ide? Ide jednak o moment sily F1 pôsobiacej na konci laty zvisle
nadol, jednak o moment priečnych síl pôsobiacich v danom reze. Pre moment sily F1 platí
M1 = F1(l - x), kde l - x predstavuje rameno sily F1 vzhľadom na bod B. Trocha viac práce
nám dá vyjadrenie momentu M2 pružných síl pôsobiacich v uvažovanom reze laty. To pôjde
len pomocou integrálu. Jednotlivé elementárne sily dF2 pôsobiace v danom reze majú totiž
rôzne ramená vzhľadom na bod B. Ak rameno elementárnej sily označíme y, elementárny
moment tejto sily je dM2 = y dF1. Celkový moment všetkých elementárnych síl pôsobiacich
v danom reze je daný súčtom všetkých diferenciálnych momentov, čo z matematického
hľadiska vedie k integrálu
M 2 = ∫ dM 2 = ∫ y dF2

Integráciu treba vykonať cez všetky elementárne sily pôsobiace v danom reze. Hodnotu y
považujeme za kladnú, ak príslušná elementárna sila pôsobí nad bodom B, a za zápornú, ak
pôsobisko elementárnej sily je pod bodom B.

5.6.1.1 Za všetko je zodpovedné vlákno

Diferenciál dF2 je sila, ktorou na uvažovanú koncovú časť laty pôsobí napnuté
elementárne vlákno laty. Komplikácia pri vyjadrení tejto sily je však v tom, že určité zvolené
pozdĺžne vlákno laty je v rôznych svojich častiach rôzne napnuté. Preto bude treba uvažovať
len jeho určitú elementárnu časť s pôvodnou dĺžkou dx (pred deformáciou). Situáciu
objasňuje obr. 5.6.
Úsek laty s pôvodnou dĺžkou dx mal pred deformáciou navzájom rovnobežné základne,
po deformácii sa však táto rovnobežnosť porušila. Označme stred krivosti neutrálneho vlákna
laty na danom mieste (v mieste zvoleného rezu) písmenom S. Polomer krivosti označme R.
Uvažované elementárne vlákno s pôvodnou dĺžkou dx sa po deformácii predĺži, prípadne
skráti. Zmena jeho dĺžky sa dá vyjadriť pomocou uhla dϕ a ramena sily y v tvare y dϕ. Dĺžka
uvažovaného úseku po deformácii sa dá vyjadriť vzťahom dx ′ = dx + y dϕ. V prípade, že
140

y > 0, ide o predĺženie, v prípade y < 0, o skrátenie. Relatívne predĺženie ε elementu bude
dϕ
ε=y .
dx

a d F2
dy dy
d x + ydϕ y v
dx
dx - ydϕ

R
dϕ

dϕ

Obr. 5.6

Deformovaný element vlákna pôsobí na časť 2 laty silou dF2, ktorú možno určiť
z Hookovho zákona pre ťah. Z neho vyplýva

dϕ
dF2 = EdSε = Ey dS
dx

Z hľadiska výpočtu je výhodné uvažovať vlákno s obdĺžnikovým priečnym prierezom

o veľkosti dS = a dy, kde a je šírka laty a dy výškový rozmer pásika. Delenie tohto vlákna
konečnej šírky na menšie s elementárnou šírkou by nebolo účelné. Všetky elementy majú
spoločné y, takže sa deformujú rovnako.
Teraz, keď už máme vyjadrený element sily dF2,
môžeme sa vrátiť k výpočtu momentu M2 pružných síl. Na základe predchádzajúceho možno
preň písať

dϕ
M 2 = ∫ ydF2 = Ea ∫ y 2 dy
dx

pričom integračné medze nezávisle premennej y budú -v/2 až +v/2.

 141

5.6.1.2 Stretnutie s polomerom krivosti

dϕ
Aby sme mohli naznačenú integráciu vykonať, musíme sa zamyslieť nad výrazom .
dx
Ukážeme si, že tento výraz úzko súvisí s polomerom R krivosti neutrálneho vlákna laty
v danom mieste, t. j. s polomerom oskulačnej kružnice neutrálneho vlákna. Vieme, že na
kružnici s polomerom R prislúcha stredovému uhlu dϕ oblúčik dĺžky dx, pre ktorú platí
dϕ 1
dx = R dϕ, odkiaľ = . Vzťah pre M2 možno zapísať v tvare
dx R
v
+
2 y 2dy
M 2 = Ea ∫
v R
−
2

Polomer krivosti R nezávisí od premennej y, takže sa dá vybrať pred integrál. Po integrácii

dostaneme
v
+
Ea ⎡ y 3 ⎤ 2 Eav3
M2 = ⎢ ⎥ =
R ⎣⎢ 3 ⎦⎥ v 12 R
−
2

5.6.1.3 Rovnováha momentov

Keďže zaťažená tyč je v deformovanom stave v pokoji, musí byť celkový moment síl,
ktoré pôsobia na jej časť 2, nulový. Pre veľkosť navzájom opačne orientovaných momentov
síl musí platiť M1 = M2.
Po dosadení získaných vyjadrení uvedených dvoch momentov dostávame

Eav3
= F1 ( l − x )
12 R

z čoho

Eav3
R( x) =
12 F1 ( l − x )

Posledný vzťah vyjadruje polomer krivosti laty v rôznych polohách pozdĺžnej osi.

Tvar deformovanej laty

Zatiaľ sme sa o deformovanej late dozvedeli len to, aký je polomer krivosti R jej
neutrálneho vlákna v závislosti od súradnice x. Teraz na základe toho budeme pátrať po tvare
deformovanej laty. Tvar laty v deformovanom stave je určený nejakou funkciou p(x)
(Obr. 5.5), kde p je prehnutie laty v mieste so súradnicou x. Z obr. 5.5 je zrejmé, že
142

dp
tgϕ =& ϕ a tgϕ = , kde ϕ je odchýlka laty od vodorovného smeru na danom mieste. Pre
dx
neveľké uhly, a tie tu predpokladáme, platí približne tgϕ =& ϕ , pričom uhol ϕ je vyjadrený
dp
v oblúkovej miere. Za uvedených podmienok možno písať ϕ = . Potom p = ∫ ϕdx .
dx
dϕ 1
Súčasne však zo vzťahu = vychádza
dx R
1
ϕ = ∫ dx
R

Dosadením tohto výsledku do vzťahu pre prehnutie p dostaneme

x
⎛x 1 ⎞
p = ∫ ⎜⎜ ∫ dx ⎟⎟dx
0⎝0
R ⎠

Integračné medze súvisia s tým, že v mieste x = 0 je p = 0 a v mieste x p(x) = p. Ak do

posledného vzťahu dosadíme za polomer krivosti výraz, ktorý sme dostali v predchádzajúcom
odseku, dostaneme
⎡ 12 F1
x x
⎤
p = ∫ ⎢∫ 3
(l − x )dx ⎥dx
0 ⎣ 0 Eav ⎦

Po vyňatí konštánt a po integrácii vychádza

12 F1 ⎛ lx 2 x 3 ⎞
p ( x) = ⎜ − ⎟
Eav 3 ⎜⎝ 2 6 ⎟⎠

Tento vzťah vyjadruje závislosť prehnutia laty od polohy x. Pre koncový bod laty x = l, takže
pre p =p(l) platí

4 F1l 3
p=
Eav3

Prehnutie koncového bodu laty je priamo úmerné pôsobiacej sile a tretej mocnine dĺžky laty.
Súčasne je nepriamo úmerné modulu pružnosti v ťahu, šírke laty a výrazne závisí od hrúbky
laty. Je nepriamo úmerné tretej mocnine hrúbky laty.

5.6.2 Prehnutie laty podopretej vo dvoch bodoch

Ak latu deformujeme v ohybe tak, ako to ukazuje obr. 5.7, pre prehnutie jej stredného
bodu platí vzťah
 143

Fl3
p=
4 Eav3

ktorý je „takmer zhodný“ so vzťahom pre prehnutie koncového bodu votknutej laty. Činiteľ 4
je tentokrát však v menovateli, a nie v čitateli, ako predtým. To však znamená, že za inak
rovnakých podmienok je prehnutie p v poslednom prípade 16-krát menšie ako pri votknutej
late.

p
Obr. 5.7

Podobnosť oboch vzťahov nie je náhodná. Súvisí s tým, že situácia pri podopretej late
v dvoch bodoch je v podstate zhodná so situáciou pri votknutej late. Vystihuje to obr. 5.8.

F F
2 2

F
2

Obr. 5.8

Z neho je vidieť, že prehnutie laty podopretej v dvoch bodoch vo vzdialenosti l je pri zaťažení
silou F rovnaké ako prehnutie votknutej laty, ktorá má dĺžku l/2 a na voľný koniec ktorej
pôsobí sila F/2. Práve preto, ak vo vzťahu pre prehnutie votknutej laty položíme namiesto F1
144

hodnotu F/2 a namiesto l zase l/2, dostaneme vzťah na prehnutie laty podopretej vo dvoch
bodoch. Overte si to.

5.7 MERANIE MODULU PRUŽNOSTI V ŤAHU

Priama metóda
Táto metóda vychádza z Hookovho zákona pre ťah, z ktorého pre modul E vyplýva
Fl
E=
ΔlS

V praxi sa meranie vykonáva najčastejšie na drôte z príslušného materiálu. Drôt, ktorý

namáhame v ťahu silou F, zmení pod vplyvom tejto sily svoju dĺžku. Predĺženie drôtu sa
meria mikroskopom alebo iným špeciálnym zariadením.

Metóda ohybu laty

Pri tejto metóde sa sleduje ohyb laty buď v usporiadaní znázornenom na obr. 5.4 (votknutá
lata), alebo na obr. 5.7 (lata podopretá vo dvoch bodoch).
V prípade votknutej laty sa modul E určuje zo vzťahu

4 Fl3
E= 3
av p

V prípade podopretej laty vo dvoch bodoch zase platí

Fl3
E=
4 av3 p

Význam jednotlivých symbolov je už známy.

5.8 OHYB TYČE ĽUBOVOĽNÉHO PRIEREZU

V predchádzajúcom sme skúmali ohyb laty, t. j. tyče jednoduchého obdĺžnikového

prierezu. Teraz sa pozrime na ohyb tyče ľubovoľného prierezu.
Obmedzíme sa na ohyb tyče s jedným votknutým koncom. Situácia v takomto prípade je
v mnohom podobná ako v prípade laty. Na časť 2 tyče pôsobia vzhľadom na bod B dva
momenty síl. Moment sily F (označme ho M1) a moment M2 pružných síl pôsobiaci
v priečnom reze prechádzajúcom bodom B.
Platí
M1 = ( l − x ) F
 145

a pre moment M2 možno analogicky ako v prípade laty písať

y 2 ady E 2
M 2 = E∫ = ∫ y dS
R R

kde a dy = dS je plošný element priečneho rezu tyče. Šírka a plošného elementu je pritom
funkciou premennej y (obr. 5.9). Naznačená integrácia sa pritom vzťahuje na celý priečny
prierez tyče. Výraz ∫ y 2dS vystupujúci v poslednom vzťahu do istej miery pripomína
moment zotrvačnosti definovaný vzťahom I = ∫ r 2 dm . Podobnosť je však len formálna.
Zohrala však úlohu pri označení a názve uvedeného výrazu.

a
dy

0 T x

Obr. 5.9

Veličina
I p = ∫ y 2 dS

sa nazýva plošný moment a často aj plošný moment zotrvačnosti. My však budeme v ďalšom
používať len označenie plošný moment, lebo sa nazdávame, že z fyzikálneho hľadiska názov
plošný moment zotrvačnosti neobstojí. V uvedenom výraze hmotnosť, t. j. zotrvačnosť vôbec
nevystupuje, takže plošný moment nemá so zotrvačnosťou nič spoločné.
Jednotkou plošného momentu je m4, zatiaľ čo jednotkou momentu zotrvačnosti je kg.m2.
Po zavedení plošného momentu Ip môžeme moment M2 pružných síl vyjadriť v tvare

EI p
M2 =
R

Ak je zaťažená tyč v rovnováhe, musí pre veľkosť momentov platiť M1 = M2, takže

EI p
= F (l − x)
R

z čoho
146

1 F (l − x)
=
R EI p

Na prehnutie tyče možno analogicky ako v prípade laty písať

⎛ 1 ⎞
p = ∫ ⎜ ∫ dx ⎟dx
⎝ R ⎠

kde obe integrácie sa musia vykonať v medziach od 0 po x. Po integrácii vychádza

F ⎛ lx 2 x 3 ⎞
p= ⎜ − ⎟
EI p ⎜ 2 6 ⎟
⎝ ⎠

Prehnutie p v koncovom bode laty dostaneme, ak v predchádzajúcom vzťahu položíme

x = l. Platí

Fl3
p=
3 EI p

Ak chceme určiť ohyb tyče ľubovoľného prierezu, musíme si poradiť s veličinou, ktorú
nazývame plošný moment Ip.

Chlebíček konštruktérov

Teraz, keď už vieme riešiť ten najjednoduchší nosník, akým je lata, resp. tyč
ľubovoľného prierezu, mohli by sme pristúpiť k nosníkom zložitejším. Práve tie sa v praxi
často používajú.
Nemáme tu na mysli iba nosníky rôznych komplikovaných profilov. Nosníky, ktorých
prierez je všade konštantný, vieme riešiť s využitím plošného momentu. Horšia je však
situácia v prípade, keď prierez nosníka je premenlivý. Podobná alebo ešte zložitejšia je
situácia aj pri rôznych členitých nosníkoch. V takom prípade sa výpočty dajú zvládnuť často
iba pomocou výpočtovej techniky. Myslieť sa však vyplatí. Dnes si totiž nemôžeme dovoliť
plytvať materiálom tak, že konštrukčné prvky predimenzujeme.
Hoci sa dnes výpočty dajú robiť na oveľa vyššej úrovni než donedávna, zhotovovanie
modelov a ich premeriavanie patrí i dnes k často používaným formám práce konštruktérov.
Stále platí: Najlepším preverovateľom teórie je prax!
Bez spoľahlivej a zodpovednej práce konštruktérov by sme sa nemohli nadchýnať
smelými konštrukčnými riešeniami mostov, televíznych veží, športových hál, žeriavov a pod.
V mnohých technických zariadeniach si existenciu rôznych nosníkov ani neuvedomujeme.
Patria k nim napr. rôzne dopravné prostriedky, lietadlá, lode, automobily, bicykle a pod.
Nemusíme zdôrazňovať, že konštruktér musí zaručiť spoľahlivosť konštrukcie pri čo
najmenšej hmotnosti. Ako nájsť tú zlatú strednú cestu, to je už každodenný chlebíček
konštruktérov. A v tom je kus vedy i umenia.
 147

Ako sa zlepšujú vlastnosti betónových nosníkov?

Betón patrí k jedným z najviac používaných stavebných materiálov. Práve z betónu je

najviac stavebných konštrukcií. Betónové nosníky možno vidieť na každom kroku. Nie je však
tajomstvo, že čistý betón má malú pevnosť v ťahu. Keďže každý nosník je namáhaný aj
v ťahu, pri betónových nosníkoch sa na kritické miesta (namáhané v ťahu) dávajú oceľové
prúty, ktorých pevnosť v ťahu je podstatne väčšia. Oceľové prúty dodávajú betónu dobré
mechanické vlastnosti, pokiaľ ide o ťah. Táto spolupráca betónu a ocele má obrovský
ekonomický význam. Pripomeňme stavbu priehrad, výškových budov, železobetónových
televíznych veží a dokonca aj železobetónových lodí. Samozrejme, železobetón sa používa
i pri súčasnej panelovej výstavbe.
Ak sa chcete dozvedieť niečo neobyčajné, prosím: Z betónu, resp. zo železobetónu sa
začínajú vyrábať aj debny reproduktorov na diskotéky. Iným prekvapujúcim príkladom je
výroba betónových ozubených kolies, ktorá bola v ostatnom čase ohlásená v zahraničí. Betón
nám teda dodnes pripravuje prekvapenia.

5.9 KRÚTENIE, ČIŽE TORZIA

Namáhanie v krútení je najbežnejšou deformáciou, ktorá sa vyskytuje pri rôznych

otáčavých mechanizmoch. Ak má nejaká os prenášať otáčavý moment síl, nevyhnutne v nej
dochádza aj k deformácii v krútení.

F F

Obr. 5.10

Deformáciu v krútení možno dobre sledovať na zariadení znázornenom na obr. 5.10.

Ide o krútenie hrubšieho oceľového drôtu, ktorého jeden koniec je upevnený a druhý je
otáčavo uložený a vybavený kolieskom s drážkou na obvode. Ak prostredníctvom závažia
a lanka pôsobí na koliesko moment síl, koliesko sa pootočí. Oceľový drôt sa deformuje
v krútení. Moment tiaže závažia sa vyrovná s momentom pružných síl, ktoré sa objavia
v oceľovom drôte. Skúsenosť ukazuje, že uhol ϕ pootočenia kolieska je v širšom intervale
hodnôt priamo úmerný momentu pôsobiacej sily, takže ϕ ∼ M.
148

Krútenie a predsa šmyk

Možno je to zvláštne, ale je to tak. V tyči, ktorú namáhame v krútení, nastáva šmyk, a to
napriek tomu, že krútenie sa na šmyk nepodobá. V krútení deformovaný oceľový drôt
zdanlivo nemá nič spoločné s kvádrom deformovaným v šmyku.
Aby sme pochopili súvislosť oboch uvedených deformácií, musíme sa pozrieť do vnútra
drôtu. Všimnime si malý elementárny kváder vybratý vhodne z objemu drôtu (valca).
Pôvodne pravouhlý kváder nedeformovaného drôtu sa po jeho skrútení stáva kosouhlým
útvarom. súvis krútenia s „čistým“ šmykom je tu už zrejmý. Pri krútení sa materiál drôtu
deformuje v šmyku. Deformácia však nie je v celom objeme drôtu rovnaká. Ak je to tak,
nemožno sa potom diviť tomu, že matematický vzťah vystihujúci krútenie tyče sa dá získať z
Hookovho zákona pre šmyk.

Odvodenie vzťahu pre krútenie

Skúmajme tyč znázornenú na obr. 5.11. Horná základňa tyče je pevná, dolnú namáhame
určitým momentom síl M. V dôsledku pôsobenia momentu sa dolná základňa oproti hornej
(pevnej) pootočí o uhol ϕ.
Vyberme z tyče vhodný element tvaru dutého tenkostenného valčeka (Obr. 5.12).
Povrchová priamka vybratého valčeka, ktorá bola pred deformáciou rovnobežná s osou valca,
sa po deformácii odchýli od pôvodného smeru o istý uhol γ. Presne vzaté táto priamka
prestane byť priamkou, stane sa skrutkovicou, ktorá zviera so smerom osi valca všade uhol γ.

dx x

l 1 2

Obr. 5.11 Obr. 5.12

Vybratý element tyče je pritom stočený, ale toto stočenie je v skutočnosti iba istou
alternatívou šmyku. Ak ho totiž rozvinieme do roviny tak, ako ukazuje obr. 5. 13, objaví sa
šmyk v celej svojej kráse. Dolná podstava s plôškou dS = 2πxdx je oproti hornej posunutá,
takže pod vplyvom pružných síl sa snaží vrátiť do pôvodnej polohy. Veľkosť týchto pružných
síl možno vyjadriť Hookovým zákonom pre šmyk. Platí dF = GγdS = Gγ2πxdx. V reálnom
stave, keď je valček nerozvinutý, pôsobia pružné sily po obvode elementárneho medzikružia
dolnej podstavy. Rameno každej čiastkovej sily sa pritom vzhľadom na os valca rovná x. Pre
moment celej sily platí
dM = x dF
 149

dx

1 2
l 2πx

Obr. 5.13

Berúc do úvahy vzťah pre silu dF, dostávame

dM = 2 πGγx 2 dx

Celkový moment všetkých elementárnych síl je

R R
M = ∫ dM = ∫ 2πGγ x 2 dx =2πG ∫ γ x 2 dx
V 0 0

Integračné medze 0 a R vyjadrujú, že polomer x elementárneho valčeka sa mení v tom

intervale, pričom R je polomer valca. Aby sme integráciu mohli vykonať, musíme si
uvedomiť ešte to, že uhol γ nie je pre všetky elementy spoločný. Spoločný je len uhol ϕ, lebo
celá dolná základňa valca sa pri deformácii valca pootočí prakticky ako celok, takže ϕ
nezávisí od polomeru elementu.
Vzťah medzi uhlom γ a ϕ vyplýva z nasledujúceho. Ak vyjadríme dĺžku Δl oblúka 1-2
(Obr. 5.12) pomocou uhla ϕ, dostaneme Δl = xϕ. Pri vyjadrení veličiny Δl pomocou uhla γ
dospejeme k záveru Δl = lγ. Porovnaním posledných dvoch vzťahov získame

xϕ
γ =
l

Dosadením tohto vyjadrenia do vzťahu pre moment M vychádza

x 3ϕ
M = 2 πG ∫ dx
l

Veličina ϕ pritom nezávisí od x, takže sa dá vyňať pred integrál. Integráciou dostávame

150

R
2πGϕ ⎡ x4 ⎤
M= ⎢ ⎥
l ⎢⎣ 4 ⎥⎦ 0
resp.
πGR 4
M= ϕ
2l

Dostali sme súvislosť medzi veličinami M a ϕ. Ako vidieť, ide o priamu úmeru. Konštanta
úmernosti, ktorá má podobu zlomku, nie je nič iné ako direkčný moment označovaný ako D0,
s ktorým sme sa stretli vo vzťahu M = D0ϕ pri riešení problému torzného kyvadla.
πGR 4
Zo vzťahu M = ϕ vychádza pre modul pružnosti v šmyku
2l

2lM
G=
πR 4ϕ

kde M = mgr.
Ak chceme určiť modul G, musíme zmerať okrem dĺžky l drôtu aj jeho polomer, a to čo
najpresnejšie, pretože v poslednom vzťahu vystupuje vo štvrtej mocnine. Okrem uvedených
dvoch veličín musíme zistiť aj rameno pôsobiacej sily a ním spôsobené pootočenie ϕ kolesa.

5.10 MERANIE MODULU PRUŽNOSTI V ŠMYKU

5.10.1 Dynamická metóda

Pri dynamickej metóde merania modulu pružnosti v šmyku sa používa torzné kyvadlo.
Pre periódu takéhoto kyvadla platí vzťah
I
T = 2π ,
D0

kde I je moment zotrvačnosti telesa konajúceho torzné kmity vzhľadom na os otáčania a

D0 direkčný moment pružného drôtu či tyče.
Jedno z možných vyhotovení torzného kyvadla vidíme na obr. 5.14. Skladá sa
z pružného drôtu, na ktorý je zavesená kruhová doska. S iným typom torzného kyvadla sa
oboznámime neskôr.
V podkapitole 5.9 sme si ukázali, že direkčný moment D0 pružného drôtu úzko súvisí
s jeho modulom pružnosti v šmyku G. Platí

πGR 4
D0 =
2l
 151

l
2R
2R

Obr. 5.14 Obr. 5.15

Na určenie modulu G treba zistiť dĺžku drôtu, jeho polomer, moment zotrvačnosti
kmitajúceho telesa a periódu kmitov torzného kyvadla. Ak kmitajúcim telesom je kruhová
doska, možno pre moment zotrvačnosti písať

1 2
I= mr
2

kde m je jej hmotnosť a r jej polomer.

Torzné kyvadlo „motýľ“

Torzné kyvadlo môže mať rôznu podobu. To, o ktorom budeme hovoriť teraz,
v porovnaní s klasickým torzným kyvadlom (obr. 5.14) má niekoľko výhod. Dá sa preniesť
z jedného stola na druhý, lebo sa na stôl jednoducho zloží bez toho, aby sa k nemu muselo
primontovávať (obr. 5, 15). Po skončení merania sa dá jednoducho odložiť a stôl je prázdny.
Za pomoci kyvadla „motýľ“ možno vykonať napr. dve pekné a plnohodnotné laboratórne
úlohy.
1. Meranie modulu pružnosti v šmyku dynamickou metódou
2. Meranie momentu zotrvačnosti
Kyvadlo „motýľ“ sa dá zhotoviť pomerne jednoducho. Stačia na to dva kúsky tyče
obdĺžnikového profilu, do stredu ktorých sa vyvŕtajú vhodné otvory. Do nich sa potom
napevno vtlačia jednotlivé konce drôtu hrúbky asi 3 až 4 mm a kyvadlo je hotové. Kladieme
ho na stôl tak, ako ukazuje obr. 5.15. Jedna (kratšia) tyč leží na stole, druhá prečnieva za
okraj stola. Táto prečnievajúca tyč môže vykonávať torzné kmity okolo osi ktorá je v podstate
totožná s osou drôtu. Tyč ležiaca na stole zabezpečuje fixovanie jedného konca drôtu iba
vlastnou tiažou.
Pri meraní modulu pružnosti v torzii pomocou torzného kyvadla využívame známy vzťah
152

8πlI
G=
R 4T 2
Moment zotrvačnosti je však teraz potrebné vyjadriť vzťahom
1
I = md 2
12

lebo kmitajúcim telesom je tyč, ktorú možno považovať v podstate za hmotnú úsečku.
V poslednom vzťahu m je hmotnosť tyče a d jej dĺžka. Hmotnosť tyče zistíme vážením pred
zmontovaním kyvadla alebo nepriamo z rozmerov tyče a známej hustoty materiálu.

5.11 DEFORMÁCIA VYVOLANÁ VŠESTRANNÝM TLAKOM

Ak teleso umiestnime do tekutiny (kvapaliny resp. plynu) a túto stláčame, pôsobí naň
tlak, ktorý nazývame všestranný alebo hydrostatický. O hydrostatickom tlaku hovoríme nielen
v prípade tlaku pôsobiaceho v určitej hĺbke pod hladinou kvapaliny umiestnenej
v gravitačnom poli, ale aj v prípade, že kvapalinu stláčame vo valci prostredníctvom piestu
a pod.
Všetky látky pod vplyvom všestranného tlaku zmenšujú svoje rozmery. Pri všestrannom
stláčaní izotropných telies telesá zachovávajú svoju geometrickú podobnosť a uhly zovreté
určitými hranami deformovaného telesa sa deformáciou nemenia. Pri všestrannom stláčaní
anizotropných kryštalických látok dochádza však všeobecne nielen k zmene objemu, ale aj
k zmene tvaru. Pružné vlastnosti anizotropnej látky sú vo všeobecnosti v rôznych smeroch
rôzne, čo je príčinou toho, že všestranný tlak môže spôsobiť aj zmenu tvaru telesa.
Stlačiteľnosť tuhých telies i kvapalín je pomerne malá, plyny sú dobre stlačiteľné.
Skúsenosť ukazuje, že pre zmenu objemu látky pod vplyvom všestranného tlaku platí
ΔV 1
= − Δp
V K
kde ΔV je zmena objemu vyvolaná zmenou tlaku Δp a V je pôvodný objem. Konštanta K je
modul objemovej pružnosti látky. Relatívna zmena objemu vyvolaná zmenou tlaku je teda
priamo úmerná zmene tlaku.
Uvedený vzťah pre relatívnu zmenu objemu je formálne veľmi podobný Hookovmu
zákonu pre ťah, resp. pre jednostranný tlak. Namiesto relatívneho predĺženia vystupuje v ňom
však relatívna zmena objemu a namiesto normálového napätia zmena tlaku. Tlak a napätie sú
však veľmi príbuzné veličiny. Jednotka modulu objemovej pružnosti K je zhodná s jednotkou
modulu pružnosti v ťahu, t. j. Pa = N.m-2.

Sú kvapaliny naozaj stlačiteľné?

Kvapaliny sa veľmi často považujú za nestlačiteľné. Ich objemová zmena pri bežných,
neveľkých tlakoch (niekoľkonásobne prevyšujúcich atmosféricky tlak) je naozaj veľmi malá.
Pri tlakoch okolo 10 000-krát vyšších, ako je atmosférický, sú zmeny objemu už
výraznejšie. Ako príklad uvedieme výsledok, ktorý sme získali pri stláčaní
transformátorového oleja. Pri zvýšení tlaku na hodnotu 1000 MPa sa objem oleja, v porovnaní
s objemom pri atmosférickom tlaku, zmenšil o 14 %, čo je hodnota, ktorú už nemožno
zanedbať.