Teplotná rozťažnosť pevných látok.

Ak sa pri zmene teploty menia rozmery telesa, tak

tento jav sa nazýva teplotná rozťažnosť. Hľadajme
teraz vzťah, ktorý vyjadruje závislosť zmeny dĺžky
od zmeny teploty. Uvažujme o tyči so začiatočnou
teplotou t1 a začiatočnou dĺžkou l1. Keď zvýšime
teplotu na hodnotu t, potom prírastok teploty t=t-t1.
Z experimentálneho merania vyplýva, že
zodpovedajúce predĺženie tyče l=l-l1 je priamo
úmerné začiatočnej dĺžke l1 a prírastku
teploty . Konštanta sa volá súčiniteľ teplotnej
dĺžkovej rozťažnosti. Jednotkou tejto veličiny je K-
1. Keď do vzťahu dosadíme za t a l, dostaneme po
úprave vzťahu.

Zo vzťahu vyplýva, že dĺžka tyče sa s teplotou mení

lineárne. Pritom predpokladáme, že prírastok
teploty nie je príliš veľký a okolitý tlak zostáva
konštantný. Súčiniteľ teplotnej dĺžkovej rozťažnosti
závisí od druhu látky, z ktorej je pevné teleso
zhotovené. So zmenou rozmerov telesa z pevnej
látky pri zmene teploty sa mení aj objem telesa. Z
merania a teoretického odvodenia vyplýva, že pri
zmene teploty o t sa objem.

Aj otvory a dutiny v bankách, rúrkach alebo iných

telesách primeranej teploty menia objem tak, ako
by boli vyplnené látkou, z ktorej sú tieto telesá
zhotovené.

Pri zmene teploty pevného telesa sa menia aj jeho

rozmery, napr. dĺžka tyče, dĺžka ľubovoľnej hrany
hranola, priemer gule. Tento jav sa volá teplotná
rozťažnosť.

Túto dôležitú vlastnosť je potrebné zohľadňovať pri

viacerých činnostiach v praxi, prípadne ju aj
môžeme využívať v strojoch a spotrebičoch.

Pri kladení koľajníc musíme brať ohľad, že v letných

horúčavách sa ich dĺžka o niekoľko milimetrov
zväčší, a naopak v zime sa sťahujú. Preto sú medzi
koľajnicami niekoľkocentimetrové medzierky.

Drôty elektrického vedenia nemôžu byť úplne

napnuté, lebo v zime by sa pri mrazoch roztrhli, ale
taktiež musíme zvoliť správne povolenie, aby v lete
neklesli tak hlboko k zemi, až budú na dosah ľu ďom
alebo sa navzájom budú dotýkať.

Mosty majú na koncoch v zemi zabudované sieťky,

aby sa mohli voľne rozťahovať.

Kovové kotly sa nikdy tesne nezamurúvajú, lebo by

voľne nemohli zväčšovať svoje rozmery.

Cisterny zväčša maľujeme na bielo, lebo biela

odráža svetlo.

Do kovových potrubí, ktorými prechádza napr.

horúca para sa vkladajú pružné kolená (dilatačné
pruhy).

Plasty majú jednu z najväčších hodnôt α preto sú v

plexiskle a v iných plastoch oválne otvory na šruby.
Inak by sa pri zmene teploty plexisklové dosky
vyduli.
Dĺžkové meradlá, odmerné valce, banky, pipety
udávajú správnu hodnotu dĺžky iba pri tej teplote,
pri ktorej boli ciachované (kalibrované).

Presné meradlá sa zhotovujú z kovov s malým

súčiniteľom dĺžkovej rozťažnosti (zliatina platiny a
irídia, invar – zliatina železa a niklu).

Kovy s rozličnými súčiniteľmi teplotnej dĺžkovej

rozťažnosti sa používajú v bimetalickom teplomere.
Bimetalový pásik (obr. 1) sa používa v rozličných
zariadeniach na automatickú reguláciu teploty,
napr. v termostatoch žehličky, chladničky,
rozličných výhrevných telies.

Piesty tepelných motorov majú za studena menší

priemer, ako je priemer dutiny valcov.

Rôzne materiály podrobené ustavičným zmenám

teploty možno trvalo spojiť, iba ak majú približne
rovnaké súčinitele teplotnej dĺžkovej rozťažnosti,
napr. železo a betón.