1

Kvet lekárstva,
koreň života

Kniha druhá
Liečba stravou a bylinami

Martin Vajdík
 2

Obsah
Kapitola 1. Liečba stravou........................................................................................................................................8
1.1. Úvod k liečbe stravou.......................................................................................................................................8
1.2. Základné princípy liečby stravou.....................................................................................................................9
1.3. Zložité princípy liečby stravou.......................................................................................................................13
1.3.1. Teplotný účinok.........................................................................................................................................13
1.3.2. Chuť potravín............................................................................................................................................13
1.3.3. Účinok na dráhy a orgány.........................................................................................................................14
1.3.4. Smer pohybu..............................................................................................................................................14
1.3.5. Kontraindikácie v liečbe stravou...............................................................................................................14
1.4. Liečebná strava..............................................................................................................................................15
1.4.1. Druhy liečebnej stravy...............................................................................................................................15
1.4.2. Príprava liečebnej stravy..........................................................................................................................16
1.4.3. Uskladnenie potravín................................................................................................................................16
1.4.4. Podstata liečby stravou.............................................................................................................................16
1.5. Strava pre deti................................................................................................................................................30
1.6. Druhy potravín...............................................................................................................................................31
1.6.1. Obilniny.....................................................................................................................................................32
1.6.2. Strukoviny..................................................................................................................................................33
1.6.3. Zelenina.....................................................................................................................................................34
1.6.4. Ovocie........................................................................................................................................................37
1.6.5. Hríby..........................................................................................................................................................40
1.6.6. Orechy.......................................................................................................................................................42
1.6.7. Semená.......................................................................................................................................................42
1.6.8. Ochuteniny.................................................................................................................................................43
1.6.9. Mäso..........................................................................................................................................................44
1.6.10. Ryby.........................................................................................................................................................46
1.6.11. Ostatné potraviny....................................................................................................................................47
1.7. Slovenská kuchyňa očami čínskej medicíny...................................................................................................48
1.8. Niekoľko možností liečby stravou...................................................................................................................49
Kapitola 2. Liečba bylinami...................................................................................................................................59
2.1. Úvod k liečbe bylinami...................................................................................................................................59
2.2. Základné princípy liečby bylinami.................................................................................................................61
2.2.1. Teplotný účinok.........................................................................................................................................62
2.2.2. Chuť...........................................................................................................................................................62
2.2.3. Účinok na dráhy........................................................................................................................................63
2.2.4. Dopĺňanie a vypúšťanie.............................................................................................................................64
2.2.5. Jedovatosť bylín........................................................................................................................................64
2.2.6. Dávkovanie bylín a užívanie liečiv............................................................................................................65
2.2.7. Kontraindikácie.........................................................................................................................................66
2.2.8. Vhodné a nevhodné kombinácie bylín.......................................................................................................67
2.3. Prístup k byline...............................................................................................................................................68
2.3.1. Zber bylín..................................................................................................................................................68
2.3.2. Úprava bylín.............................................................................................................................................69
2.4. Druhy liečiv a ich príprava............................................................................................................................71
2.4.1. Nálev..........................................................................................................................................................71
2.4.2. Odvar.........................................................................................................................................................72
2.4.3. Tinktúra.....................................................................................................................................................73
2.4.4. Olej............................................................................................................................................................73
2.4.5. Masť...........................................................................................................................................................73
2.4.6. Práškové zmesi..........................................................................................................................................74
2.4.7. Guličky.......................................................................................................................................................74
2.4.8. Obklady.....................................................................................................................................................74
2.5. Voda...............................................................................................................................................................74
2.5.1. Kúpele........................................................................................................................................................75
2.6. Osem spôsobov liečby bylinami.....................................................................................................................75
2.6.1. Podpora potenia........................................................................................................................................75
 3

2.6.2. Podpora dávenia...................................................................................................................................76

2.6.3. Prečistenie.............................................................................................................................................76
2.6.4. Zosúladenie...........................................................................................................................................76
2.6.5. Zohrievanie............................................................................................................................................76
2.6.6. Ochladzovanie.......................................................................................................................................76
2.6.7. Posilnenie..............................................................................................................................................76
2.6.8. Tlmenie..................................................................................................................................................76
2.7. Liekopis..........................................................................................................................................................76
2.7.1. Byliny naprávajúce tok čchi..................................................................................................................78
1.) Drmek obyčajný (man-ťing-c') Vitex Agnus-castus................................................................................78
2.) Mandarínka kráľovská (ťü-pchi) Citrus reticulata.................................................................................79
3.) Mandarínka kráľovská (ťü-che) Citrus reticulata..................................................................................79
4.) Ploštičník hroznatý (šeng-ma) Actea racemosa/Cimifuga racemosa.....................................................79
5.) Pomaranč (č’-kche) Aurantii fructus......................................................................................................80
6.) Pomelo (chua-ťü-chung) Citrus grandis................................................................................................80
7.) Šáchor hľuznatý (siang-fu) Cyperus rotundus.......................................................................................81
2.7.2. Byliny dopĺňajúce čchi..........................................................................................................................81
8.) Ďatle čínske (ta-cao) Ziziphus jujuba....................................................................................................81
9.) Gaštan jedlý (li-c’) Hippocastanum aesculentum..................................................................................82
10.) Gynostema päťlistá (ťiao-ku-lan) Gynostemma pentaphyllum............................................................82
11.) Papája melónová (fan-mu-kua) Carica papaya...................................................................................83
12.) Pazvonček chĺpkatý (tang-šen) Codonopsis pilosula...........................................................................83
13.) Sladovka hladkoplodá (kan-cchao) Glycyrrhiza glabra......................................................................84
14.) Ženšen lekársky (žen-šen) Panax ginseng............................................................................................85
2.7.3. Byliny na rozhýbanie krvi......................................................................................................................86
15.) Arnika horská (šan-ťin-čche) Arnica montana....................................................................................86
16.) Broskyňa obyčajná (tchao-žen) Prunus vulgaris.................................................................................86
17.) Kurkuma dlhá (ťiang-chuang) Curcuma longa...................................................................................87
18.) Ľubovník bodkovaný (jüan-pao-cchao) Hypericum perforatum..........................................................87
19.) Myrha (mo-jao) Commiphora myrrha.................................................................................................88
20.) Ruža čínska (jüe-ťi-chua) Rosa chinensis............................................................................................88
21.) Srdcovník obyčajný (i-mu-cchao) Leonurus cardiaca.........................................................................88
22.) Srdcovník obyčajný (čchung-wej-c’) Leonurus cardiaca....................................................................89
23.) Šafrán siaty (fan-chung-chua) Crocus sativus.....................................................................................89
24.) Železník lekársky (ma-pien-cchao) Verbena officinalis.......................................................................90
2.7.4. Byliny dopĺňajúce krv............................................................................................................................90
25.) Angelika čínska (tang-kuej) Angelica sinensis.....................................................................................90
26.) Pivoňka biela (paj-šao/čch'-šao) Paeonia lactiflora...........................................................................91
2.7.5. Byliny otvárajúce povrch.......................................................................................................................92
27.) Angelika lekárska (paj-č’) Angelica officinalis...................................................................................92
28.) Chvojník čínsky/dvojklasý (ma-chuang) Ephedra sinica/dystachia.....................................................93
29.) Koriander siaty (chu-suej-c’) Coriandrum sativum.............................................................................93
30.) Zázvor lekársky (šeng-ťiang) Zingiber officinale................................................................................94
31.) Baza čierna (ťie-ku-mu) Sambucus nigra............................................................................................94
32.) Budleja lekárska (mi-meng-chua) Buddleia officinalis.......................................................................95
33.) Chryzantéma indická (ťü-chua) Chrysanthemum indicum..................................................................95
34.) Lopúch väčší (niou-pang-c') Arctium lappa........................................................................................96
35.) Lopúch väčší (niou-pang-ken) Arctium lappa.....................................................................................96
36.) Mäta pieporná (po-che) Mentha piperita............................................................................................97
37.) Moruša biela (sang-jie) Morus alba....................................................................................................97
38.) Praslička roľná (mu-cej) Equisetum arvense......................................................................................98
39.) Puerária laločnatá/Kuzu (ke-ken) Pueraria lobata.............................................................................98
40.) Rebríček obyčajný (i-č’-chao) Achillea millefolium............................................................................99
41.) Šalvia lekárska (tan-šen) Salvia officinalis..........................................................................................99
42.) Tymián obyčajný (š’-siang-cchao/paj-li-siang) Thymus vulgaris.....................................................100
2.7.6. Byliny prečisťujúce horúčosť..............................................................................................................100
43.) Bambus (ču-jie) Phylostachys nigra..................................................................................................101
 4

44.) Čiernohlávok obyčajný (sia-kchu-cchao) Prunella vulgaris.............................................................101

45.) Jasmín pravý (č'-c'-chua) Gardenia jasminoides..............................................................................102
46.) Melón cukrový (si-kua-pchi) Citrullus vulgaris/Cucumis melo.........................................................102
47.) Rákos obyčajný (lu-ken) Phragmites communis................................................................................102
48.) Sadrovec (š´-kao) Gypsum fibrosum..................................................................................................103
49.) Čakanka obyčajná (ťü-ťü-ken) Cichorium intybus............................................................................103
50.) Horec žltý (lung-tan-cchao) Gentiana lutea......................................................................................104
51.) Klinčekovec lesný (čchü-maj) Dianthus superbus.............................................................................105
52.) Králik rimbabový (tchu-c'-mao) Tanacetum parthenium..................................................................105
53.) Lipkavec pravý (pa-sien-cchao) Galium aparine..............................................................................106
54.) Palina dračia (jin-čchen-chao) Artemisia capillaris.........................................................................106
55.) Púpava lekárska (pchu-kung-jing) Taraxacum officinale.................................................................107
56.) Skorocel kopijovitý (čche-čchien-c´) Plantago lanceolata/major.....................................................108
57.) Skorocel kopijovitý (čche-čchien-cchao) Plantago lanceolata..........................................................108
58.) Slzovka obyčajná (i-i-žen) Cois lacryma-jobi....................................................................................109
59.) Stavikrv vtáči (pien-sü) Polygonum aviculare...................................................................................110
60.) Šťiav lúčny (niou-er ta-chuang) Rumex crispus.................................................................................110
61.) Žihľava dvojdomá (čchien-maj/sun-maj) Urtica dioica....................................................................111
62.) Kapsička pastierska (ťi/ju-sing-cchao) Capsella Bursa-pastoris......................................................112
63.) Bradatec obyčajný (sung-luo) Usnea barbata...................................................................................112
64.) Ďatelina lúčna (mu/san-siao-cchao) Trifolium praetense.................................................................112
65.) Echinacea lekárska (sung-kuo-ťü/c-ču-chua) Echinacea purpurea..................................................113
66.) Fialka trojfarebná (c'-chua ti-ting) Viola tricolora...........................................................................113
67.) Jaseň štíhly (čchin-pchi) Fraxinus excelsior.....................................................................................113
68.) Majorán záhradný (niou-č´) Origanum majorana.............................................................................114
69.) Mlieč roľný (ťü-maj-cchaj/paj-ťiang) Sonchus arvensis...................................................................114
70.) Zlatica previsnutá (lien-čchiao) Forsythia suspensa.........................................................................114
71.) Mahónia cezmínolistá (c'-chuang-paj) Mahonia aquifolium.............................................................115
72.) Palina ročná (čching-chao) Artemisia annua....................................................................................115
73.) Túžobník brestový (jin-čchaj-chu) Filipendula ulmaria....................................................................116
2.7.7. Byliny na odstránenie chladu..............................................................................................................116
74.) Badyán pravý (pa-ťiao chuej-siang) Illicium verum..........................................................................116
75.) Čierne korenie (chej-chu-ťiao) Piper nigrum....................................................................................117
76.) Fenikel obyčajný (siao-chuej-siang) Foeniclum vulgare...................................................................117
77.) Galgán lekársky (kao-liang- ťiang) Alpinia officinarum...................................................................118
78.) Kajenská paprika/Chilli (laj-ťiao) Capsicum annum........................................................................118
79.) Klinček voňavý (ting-siang) Syzigium aromaticum...........................................................................119
80.) Kopytník európsky (si-sin) Caudatum europaeum.............................................................................119
81.) Kôpor vonný (š'-luo) Anethum graveolens.........................................................................................120
82.) Prilbica modrá (fu-c´) Aconitum napellus.........................................................................................120
83.) Rasca lúčna (ke-lü-c') Carum carvi...................................................................................................121
84.) Sečuánske korenie (chua-ťiao) Zanthoxylum bungeanum.................................................................122
85.) Škoricovník čínsky (žou-kuej) Cinnamomum cassia..........................................................................122
86.) Zázvor lekársky (kan-ťiang) Zingiber officinale................................................................................123
2.7.8. Byliny aromaticky premieňajúce vlhkosť............................................................................................123
87.) Kardamóm pravý (paj-tou-kchou) Elettaria cardamomum...............................................................124
2.7.9. Byliny odstraňujúce veternú vlhkosť...................................................................................................124
88.) Borovica horská (sung-ťie) Pinus sylvestris......................................................................................124
89.) Dula obyčajná (wen-pcho) Cydonia oblonga....................................................................................125
90.) Eleuterokokus ostnatý (cch’-wu-ťia) Eleutherococcus senticosus.....................................................125
91.) Imelo biele (chu-ťi-šeng) Viscum album............................................................................................126
92.) Klematis čínsky (wej-ling-sien) Clematis chinensis...........................................................................126
2.7.10. Liečivá na odstránenie vetra.............................................................................................................127
93.) Dážďovka obyčajná (ti-lung) Lumbricus terrestris/Pheretima aspergilum.......................................127
94.) Hematit/Krveľ (taj-če-š´) Haematitum...............................................................................................128
95.) Kotvičník zemný (cch´-ťi-li) Tribulus terrestris.................................................................................129
 5

96.) Lobelia nadutá (pan-pchien-lien) Lobelia inflata..............................................................................129

97.) Pupkovník ázijský (ťi-süe cchao) Centella asiatica...........................................................................130
2.7.11. Byliny dopĺňajúce prázdnotu.............................................................................................................130
98.) Hloh ostrotŕňový/jednosemenný (šan-ča) Crataegus oxycantha/monogyna.....................................130
99.) Kustovnica čínska (kou-čchi-c´) Lycium chinense.............................................................................131
100.) Moruša biela (sang-šen) Morus alba...............................................................................................132
101.) Oman pravý (süan-fu-chua) Inula helenium....................................................................................132
102.) Orech vlašský (chu-tchao-žen) Juglans regia..................................................................................133
103.) Ostropestrec mariánsky (še-siang fej-lien) Silybum marianum.......................................................134
104.) Ovos siaty (ťien-maj-cchao) Avena sativa.......................................................................................134
105.) Senovka grécka (chu-lu-pa) Trigonella foenum-graecum...............................................................135
106.) Sezam indický (chej-č´-ma) Sesamum indicum................................................................................135
107.) Štetka lesná (sü-tuan) Dipsacus asper.............................................................................................136
2.7.12. Liečivá sťahujúce a zdrsňujúce.........................................................................................................137
108.) Brusnica kanadská (mang-jue-mej) Vaccinium macrocarpon.........................................................137
109.) Černica ostružinová (fu-pchen-c´) Rubus fruticosus.......................................................................137
110.) Drieň lekársky (šan-ču-jü) Cornus officinalis.................................................................................138
111.) Granátové jablko (š´-liou-pchi) Punica granatum..........................................................................138
112.) Lotos orechonosný (lien-žen) Nelumbo nucifera.............................................................................139
113.) Muškátový orech (žou-tou-kchou) Myristica fragrans.....................................................................139
114.) Rakytník rešetliakový/prečisťujúci (ša-ťi) Hippophae rhamnoides.................................................140
115.) Ruža šípová (ťin-jing-c´) Rosa canina.............................................................................................140
116.) Sépia (wu-cej-ku) Sepia affinis........................................................................................................141
117.) Schizandra čínska (wu-wej-c´) Schisandra chinensis......................................................................141
118.) Slivka ume (wu-mej) Armeniaca mume............................................................................................142
2.7.13. Liečivá vypúšťajúce spodom – preháňadlá.......................................................................................143
119.) Aloe pravé (lu-chuej) Aloe vera.......................................................................................................143
120.) Čerešňa obyčajná (jü-li-žen) Cerasus humilis.................................................................................143
121.) Konope siate (chuo-ma žen) Cannabis sativa..................................................................................144
122.) Rebarbora dlanitá (ta-chuang) Rhabarbarum palmatum/Rheum palmatum..................................144
123.) Senna alexandrijská (fan-sie-jie) Cassia acutifolia.........................................................................145
124.) Síran sodný (mang-siao) Natrii sulfas.............................................................................................145
2.7.14. Byliny upravujúce trávenie................................................................................................................146
125.) Čajovník čínsky (čcha) Camelia sinnensis.......................................................................................146
126.) Pchu-er (pchu-er) Camelia sinnensis..............................................................................................147
127.) Reďkovka siata (laj-fu-c´) Raphanus sativus...................................................................................147
2.7.15. Byliny vypudzujúce parazity..............................................................................................................148
128.) Papraď samčia (kuan-čung) Dryopteris filix-mas...........................................................................148
129.) Tekvica obyčajná (nan-kua-c´) Cucurbita pepo..............................................................................148
130.) Zlatobyľ obyčajná (chuang-chua) Solidago virgaurea....................................................................149
2.7.16. Byliny vyvolávajúce zvracanie..........................................................................................................149
131.) Melón cukrový (kua-ti) Cucumis melo.............................................................................................149
2.7.17. Byliny zastavujúce krvácanie............................................................................................................150
132.) Bodliak obyčajný (ta-ťi) Cirsium setosum.......................................................................................150
133.) Repík lekársky (sien-che-cchao) Agrimonia eupatoria....................................................................150
134.) Sadze z bylín (paj-cchao-šuang) Fumi pulvis carbonisatus.............................................................151
135.) Tuja západná (cche-paj-jie) Thuja occidentalis..............................................................................151
2.7.18. Liečivá meniace hlien, zastavujúce kašeľ, tíšiace dušnosť................................................................152
136.) Bazalka pravá (luo-le) Occimum basilicum.....................................................................................152
137.) Durman obyčajný (jang-ťin-chua) Datura metel.............................................................................153
138.) Ginko dvojlaločné (paj-kuo) Ginkgo biloba....................................................................................153
139.) Horčica siata (paj-ťie-c´) Sinapsis alba..........................................................................................154
140.) Chaluha bublinatá (chaj-cao) Sargassum fusiforme.......................................................................154
141.) Laminária japonská/Kelp (kchun-pu) Laminaria japonica.............................................................155
142.) Marhuľa obyčajná (sing-žen) Armeniaca vulgaris..........................................................................155
143.) Pemza (chaj-fu-š´) Pumex................................................................................................................156
144.) Podbeľ lekársky (kchuan-tung-chua) Tussilago farfara..................................................................157
 6

2.7.19. Byliny obnovujúce vedomie...............................................................................................................157

145.) Puškvorec obyčajný (š´-čchang-pchu) Acorus calamus..................................................................157
2.7.20. Byliny používané z vonka..................................................................................................................158
146.) Borovica horská (sung-siang) Pinus sylvestris................................................................................158
147.) Vápenec (š´-chuej) Calx...................................................................................................................159
2.7.21. Liečivá upokojujúce ducha................................................................................................................159
148.) Harmanček pravý (chuang-čchü-ťü) Matricaria recutita................................................................160
149.) Chmeľ obyčajný (pchi-ťiou-chua) Strobilus lupulus........................................................................160
150.) Jantár (chu-pcho) Succinum............................................................................................................160
151.) Magnetit (cch´-š´) Magnetitum........................................................................................................161
152.) Múčenka pleťová (šan-che-chuan) Passiflora incarnata.................................................................162
153.) Rozmarín lekársky (ťu-ta-chuang/mi-tie-siang) Rosmarinus officinalis..........................................162
154.) Tuja západná (paj-c´-žen) Thuja occidentalis.................................................................................162
155.) Valeriána lekárska (paj-ťiang/sie-cchao) Valeriana officinalis......................................................163
2.8. Bylinné zmesi................................................................................................................................................164
2.9. Liečivé vína a medy......................................................................................................................................187
2.10. Krátky doslov..............................................................................................................................................189
 7

Toto je prvý zo zväzkov, kde budú opísané liečebné metódy čínskeho lekárstva. Čínska medicína nie je len
umením liečiť, ale je to aj umenie správne a zdravo žiť. Znalosť liečivých vlastností potravín a bylín nás
všetkých k tomuto umeniu žiť dosť približuje.
Čo si treba na začiatok uvedomiť je to, že človek, ktorý lieči stravou a bylinami má už veľkú zodpovednosť. Pri
nesprávnom podaní lieku človeku nie len že nepomôžeme, ale mu tak môžme aj uškodiť. Preto som sa snažil túto
knihu napísať čo možno najpodrobnejšie. Keď človek podá byliny, alebo celkovo liečivo nesprávne, poškodzuje
si aj svoju karmu. To sa týka aj rôznych firiem, ktoré predávajú nesprávne namiešané bylinné čaje a tak podobne.
Je to potom ich zlá karma, keď toľkým ľuďom poškodia.
Tento zväzok je výnimočný aj tým, že už tu občas spomínam aj niečo z alchýmie, z čínskej alchýmie.
Keď som sa začal učiť čínsku medicínu, veľa som čítal o čínskej bylinnej liečbe. To bolo to, čo ma vlastne
prilákalo k učeniu. O bylinky som sa zaujímal ešte pred tým, než som vôbec o čínskej medicíne niečo počul.
Vtedy to však boli iba bylinky a nič viac. Vždy som sa zaujímal o našu kultúru, o naše dejiny, o slovanstvo. Toto
všetko ma potom rôznymi cestami priviedlo aj k tomu, ako naši predkovia liečili. Potom som „objavil” Ájurvédu
a ďalej už ma to doviedlo k čínskej medicíne. Čo všetko znamená „liečba bylinami”, to som pochopil až oveľa
neskôr.
V Číne – ale samozrejme, že aj v iných krajinách – sú veľmi využívané aj ľudové liečebné prostriedky, preto
som sem zaradil aj túto kapitolu. Z ľudového liečenia povstalo čínske lekárstvo a dostalo takú tvár, akú má teraz.
Najťažšie pri tvorbe tohto zväzku bolo rozhodnúť, kam dať niektoré liečivá. Napríklad huby sa u nás používajú
ako potravina a v čínskej medicíne ich pridávajú aj do bylinných zmesí. Alebo taký kukuričný hodváb, či
kukurica samotná. Je to potravina, alebo bylina? Liečivá – sú tu rôzne liečivá a nie len potraviny a byliny – sú
teda rozdelené podľa môjho systému a možno s ním nebude každý súhlasiť. Na tom však až tak nezáleží.
Dané liečivá sú tu opísané takým spôsobom, ako bývali opisované v starých lekárskych knihách Číny – aspoň
som sa tomu snažil priblížiť.
V tejto knihe je uvedených 115 potravín, 192 receptov na liečbu stravou, 155 liečiv zaradených medzi byliny a
102 bylinných zmesí. Toto všetko by malo postačovať na liečbu väčšiny ochorení.
 8

Kapitola 1. Liečba stravou

(Č'-jin-š')
„Jedenie je jednou z najpríjemnejších činností v živote človeka a teda ten, kto to nie je schopný priznať, nemal
by vôbec jesť.”
(Kniha obradov dynastie Čou – Čou-li ťing)

1.1. Úvod k liečbe stravou

Čínska kuchyňa je neodmysliteľnou súčasťou liečiteľstva a mnoho tisíc rokov trvajúcej kultúry tejto zeme. Veľa
o tom, čo strava znamená sa dozvedáme zo starých spisov.
Už v Chuang-ťi nej-ťing su-wen bolo opísaných niekoľko predpisov liečivej stravy. Sú to pravdepodobne
najstaršie takéto liečebné recepty, ktoré máme k dispozícii.
V knihe Šen-nung pen-cchao – bude o nej ešte reč v druhej kapitole – bolo zaznamenané množstvo liečiv a to
byliny, aj strava. Nie sú tu však žiadne recepty, len opisy týchto liečiv.
Za dynastie Čou boli lekári, ktorí liečili stravou a dohliadali na prípravu stravy pre cisára. V „Knihe obradov
dynastie Čou” (Čou-li ťing) sa píše, že choroby sa majú liečiť pomocou piatich chutí, piatich druhov bylín
a piatich druhov liekov. Tiež sa tu píše, že: „Lekár mieša šesť druhov nápojov, šesť druhov jedál, sto druhov
omáčok a dohliada na to, aby jedlo malo správnu chuť a zloženie. Ryža sa má jesť teplá, polievka horúca,
omáčka teplá a nápoje sa pijú studené. Na jar uprednostňujeme kyslé jedlá, na jeseň ostré a v zime slané. Slad
a koreniny pridávame do jedla aj na zlepšenie chuti“. Počas trvania dynastie Čou a aj po nej boli lekári liečiaci
stravou na prvom mieste, čo sa váženosti týka.
V prvom storočí pred našim letopočtom použil lekár Tung Čung-šu teóriu jin-jang na liečbu a stravu. Vo svojej
knihe píše, ktorú potravinu možno priradiť k jin a ktorú k jang a takto určil aj spôsoby prípravy jedla.
V rokoch 701-704 vychádza významná kniha „Dietologický liekopis” (Š'-liao pen-cchao) od lekára Čang Tinga.
V tejto knihe je 227 potravín opísaných podľa teplotného účinku, chuti, účinku na telo, no sú tu aj možnosti
použitia a upozornenia pre liečbu.
Známy majster z dynastie Tchang Sun Š’-miao vo svojich dvoch knihách zapísal množstvo receptov liečivej
stravy. Stravu aj on kládol na prvé miesto. Bol toho názoru, že lekár má najprv pochopiť, ako choroba vznikla,
až potom začať liečiť. Najprv radí upraviť stravu. Keď strava nestačí, potom možno použiť byliny a akupunktúru.
Na konci liečby má byť opäť strava, ako preventívny prostriedok. Liečbe stravou vo svojej knihe venoval jednu
rozsiahlu kapitolu „O liečení stravou” a toto je prvý text s touto tématikou.
Počas dynastie severných Sung (960-1127 n. l.) napísal Čchen Jen-č՚ rozsiahlu knihu „Ako pomôcť starým
udržať si zdravie a vaším známym predĺžiť život“. Viac ako 70% receptov, ktoré sú tu uvedené sa týka liečby
potravinami. Majster píše: „Liečba stravou sa má používať ako prvá. Až keď sa choroba nemení, treba použiť
byliny.“
Chu S’-chuej, lekár dynastie Jüan (1279-1368 n. l.) napísal knihu o liečbe stravou s názvom „Zásady správnej
stravy“ (Jin-šan čeng-jao). Zapísal množstvo receptov a liečiv. Je tu opísaných 230 potravín a uvádza sa tu aj
podrobný opis destilácie alkoholu, čo neskôr prispelo ku skvalitneniu výroby liečivých likérov a elixírov. V tejto
knihe je vidno, že nie je žiadny rozdiel medzi používaním potravín a bylín v liečbe. Zaoberal sa aj otázkami, ako
je význam stravy pred tehotenstvom a počas neho, akú stravu majú mať kojace matky, aký je vhodný pitný
režim...
Za dynastie Ming lekár Li Š’-čen zaznamenal do svojej knihy „Osnova liekopisov” (Pen-cchao kang-mu)
množstvo predpisov pre liečbu stravou. Mnohé z nich sú liečivé kaše a iné zase popisujú liečbu vínami
a bylinami. Popísal liečbu pomocou 73 druhov obilia, 105 druhov zeleniny a 444 druhov potravín živočíšneho
pôvodu, podstatná však bola liečba bylinami.
Veľmi dôležité dielo Mingskej dynastie je aj „Herbár pre núdzové stavy” (Ťiou-chuang pen-cchao). V tejto
knihe sú opisované byliny a strava a vôbec všetko to, čo sa dá zjesť v stavoch núdze. Opísaných je tu 414
potravín, plodov, semien, koreňov, listov a vnatí bylín. To najlepšie, čo táto kniha ponúka je to, že sú tu opísané
 9

aj liečivá, ktoré nie sú v iných lekárskych knihách a navyše sú tu anatomicky presné kresby danej potraviny.
Táto kniha bola určená pre najširšie vrstvy obyvateľstva.
V dynastii Ming bola aj spísaná kniha „Osem esejí o zachovaní života“, kde je popísaná liečba stravou, no aj
použitie stravy pri prevencii.
V dynastii Čching v „Knihe receptov od Wang Š´-siunga” je uvedených 300 druhov liečivej stravy a nápojov, no
vždy spolu s akupunktúrou.
Strava sa v Ázii na liečbu používa aj dnes ako hlavná, alebo aj ako podporná liečba, no má veľký význam aj
v prevencii. Každá strava a každé jedlo je liečivé. Treba len vedieť ako potravinu použiť. Čínska náuka o strave
nepozná žiadne minerálne látky, vitamíny, bielkoviny... Aj tak je strava rozmanitá, dodáva všetko, čo v tele treba
a lieči. Až dnes pracujú niektorý čínsky lekári aj s vitamínmi a minerálmi, no to podávanie stravy neovplyvnilo.
Uvediem príklad: Choroba štítnej žľazy vzniká pri nedostatku jódu, podávame teda morské riasy, ktoré majú
jódu dostatok. Číňania toto vedeli už pred storočiami a jód pritom nepoznali! Rozdiel je len v celistvom chápaní,
poznanie týchto vecí je len obohatenie vedomostí. Železo získame napr. z jabĺk, mäsa, ovsených vločiek, melasy.
Jód získame z morských plodov a rias. Draslík je v mlieku, zemiakoch, ovocí a zelenine. Vápnik sa nachádza
v strukovinách, mlieku a listovej zelenine. Horčík získame zo zeleniny, obilnín, fazule a orechov. Sodík je
hlavne v soli. Zinok máme v tele vďaka strukovinám, mäsu, ovseným vločkám a niektorým orechom. A toto sú
bežné potraviny podávané v čínskom lekárstve.
Liečba stravou a bylinami je vlastne to, že keď je človek chorý, tak mu niečo chýba v jeho vnútornom prostredí.
Má v biopoli nejakú „dieru”. Lekár zoberie z vonkajšieho prostredia presne to, čo chýba v biopoli chorého
človeka a vloží to do tej „diery”. Napríklad ak má človek určitú chorobu, tak jeho diera v biopoli je presne taká
veľká, ako silná je čchi mrkvy. Lekár podá pacientovi mrkvu a choroba sa tak môže liečiť. Jedinou podmienkou
tohto potom je, že pacient má byť schopný toto prijať.

1.2. Základné princípy liečby stravou

Na liečbe potravinami sa mi vždy páčilo práve to, že je celkom jednoduchá a ľahko prijateľná pre každého. Riadi
sa svojimi pevne (?) danými pravidlami, no aj tak je jednoduché ňou liečiť a po malých poučeniach to s
ľahkosťou zvládne aj pacient sám.
To naozaj najpodstatnejšie, čo si treba pri jedle uvedomiť je to, že za každé jedlo je vhodné poďakovať. Každá
potravina sa na náš stôl dostáva od Stvoriteľa. Všetko sa udeje presne tak, aby sa k nám dostalo presne to jedlo,
ktoré sa dostať má. Veď si stačí uvedomiť, čo všetko sa pre to udialo. A za to je potom už naozaj vhodné
poďakovať. Napríklad ideme do obchodu a kúpime si chlieb. Kto vypestoval a spracoval všetko to obilie? A kto
potom z múky ten chlieb upiekol? Niekto ho ale aj predal v obchode. Kto postavil ten obchod, alebo ten mlyn...?
Takto by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. O tomto písal už aj lekár Chuang Tching-ťien: „Popremýšľajte o
tom, koľko času trvá, kým je jedlo pripravené na jedenie: pestovanie, zber úrody, úprava a samotné varenie,
nehovoriac o zabíjaní živých zvierat, ktoré potrebovali narásť. A to všetko len pre uspokojenie našich chutí.”
Keď som chodil ešte na semináre, naučil som sa jednu veľmi účinnú ďakovnú modlitbu, ktorá dokáže aj jed
premeniť na liek: „Ďakujem, Pane za toto Božie telo a za najlepší liek, ktorý sa ku mne dnes dostal.” Táto
modlitba je účinná, keď si ju človek povie pred každým jedlom a pitím a nezáleží na tom, či ide jesť cukrík,
alebo obed, raňajky, či sa ide napiť vody z vodovodu, alebo si ide dať liečivý bylinný odvar.
K jedlu by sme teda mali pristupovať rovnako, ako k životu – jedlo je naplnenie v prítomnom okamihu. Tak to
raz napísal aj cisár Kao-cu: „Chuť na jedlo a láska k životu zodpovedajú ľudskej prirodzenosti.” Ešte v časoch,
keď som o strave a o liečení nič nevedel, nevedel som, ako k jedlu pristupovať. Najskôr to bolo „ži, aby si jedol”,
čo ale nebolo správne. Potom prišlo obdobie „jedz, aby si žil”. To bolo tiež celé zle. Správne je „jedz a ži”. Je to
o vedomom žití o prirodzenosti. Keď je reč o prirodzenosti – žijeme na Slovensku, preto nie je nutné hneď variť
čínske jedlá a jesť ich paličkami. Avšak zásady zdravého stravovania dané čínskymi majstrami možno využiť aj
tu, ibaže podľa našich schopností a možností. O tomto ešte budem písať neskôr.
A odkiaľ vieme, aké sú zásady stravovania a princípy liečby stravou? Písali o nich všetci veľkí majstri a lekári
starej Číny. Už v Knihe Žltého cisára sa spomína mnoho zásad správnej stravy a ešte predtým, v Šen-nungovom
herbári je opísaných mnoho druhov liečivej stravy a jej účinky.
Aké sú teda princípy liečby stravou? Niečo o nich popíšem.
Liečba stravou pozná len „živé” potraviny. Živé potraviny sú také, ktoré prechádzali minimálnou úpravou a nie
sú znehodnotené. Napríklad človeku pomôže v jeho zdravotných ťažkostiach aj mlieko z obchodu, ale stokrát
toľko mu pomôže mlieko čerstvo nadojené, ktoré neprešlo pasterizáciou. Všade v krajoch, kde sa dojilo mlieko,
tak sa pilo len čerstvé, nepreváralo sa. Alebo také kurča. Človeku pomôže aj kuracie mäso z veľkochovu, no
 10

oveľa viac pomôže domáce kurča, ktoré nebolo rýchlo vychované a prepchávané antibiotikami. Každá potravina,
ktorá je prirodzená lieči skôr než tá, ktorá je neprirodzená. Krásne naleštené bezchybné jablko zo supermarketu
nie je zdravé, napriek tomu, že je bezchyby – ani červíky ho nechcú. Pamätám sa, keď som bol ešte malý chlapec,
že v obchodoch sme bežne kupovali aj červivé a jednoducho prirodzené jablká. Odkedy sme vstúpili do únie,
prirodzenosť v potravinách už nie je. Mať v dnešnej dobe záhradu a ovocný sad je nevýslovné šťastie, za ktoré
treba naozaj ďakovať.
Pri výbere liečebnej stravy (jin-š') sa kladie veľký dôraz na diagnostiku – ostatne ako aj pri iných druhoch liečby.
Vždy je teda nutné zhodnotiť zdravotný stav pacienta, akou chorobou trpí a toto priradiť buď k jin, alebo k jang.
Ak hodnotíme povahu choroby, musíme teda vedieť, aké účinky majú dané potraviny. Je to z toho dôvodu, lebo
v čínskom lekárstve je časté (nie je to však pravidlo), že chorobu jang povahy liečime jin liečivami a chorobu jin
povahy liečime jang liečivami. Ak teda poznáme účinky potravín a bylín, liečba sa stáva efektívnejšou.
Rovnako dôležité je aj to, v akom období roka človek ochorel. Bolo už napísané že treba vedieť aj to, k akej
národnosti, či kultúrnej skupine dotyčný patrí. Inak sa stravujú Eskimáci, inak Slováci, inak Turci, či Francúzi.
Arabom darmo budeme v jeho zdravotných problémoch odporúčať bravčové mäso rovnako, ako nemá zmysel
núkať Aziatom mlieko... Je teda nutné zaradiť sem kultúrne, aj náboženské vplyvy.
Pri prvotnom rozhovore s pacientom, sa pýtame aj na stravu. Človek môže mať chorobu, ktorú spôsobilo sucho
a pritom v strave má veľa mlieka. Nemá teda zmysel pridávať mu do stravy mlieko, aj keď vieme, že mlieko
zvlhčuje. Ak človek vymenúva potraviny, ktoré jedáva a má ich rád, aj to veľa pomôže. Zistíme tak napríklad že
jedáva málo potravín určitej chuti. Je možné mu tam tú chuť teda dodať, ak je to nutné. Potrebujeme poznať
povahu choroby a teda diagnostiku, aby sme vedeli, ako upraviť liečebnú stravu. Je nutné človeku stravu pri
chorobe upraviť. Napríklad pri chorobách dýchacieho ústrojenstva vyraďujeme často mlieko, pri rakovine
vyradíme zo stravy mäso...
Jin-jang má svoj význam aj vo varení a je to základ, ktorý nás zaujíma v prvom rade. Je to to, čo nás zaujíma,
keď chytíme do ruky jablko, vlašský orech, kačacie mäso... Každá potravina je liečivá a každá potravina je
priradená buď k jin, alebo k jang. Kedy treba použiť aké potraviny? Najprv malá tabuľka:

Jin soľ morská soľ, kamenná soľ, sójová omáčka

Jin mlieko kravské mlieko, tvaroh, maslo, smotana, jogurt
Jin alkohol pivo, biele víno
Jin pochutiny čaj
Jin sladkosti melasa, med, ovocný cukor, biely cukor
Jin oleje sezamový, olivový, slnečnicový, kukuričný, arašidový
Jin sladké ovocie jablká, hrušky, čerešne, čučoriedky, jahody, slivky, hrozno, broskyne, melón, banány, figy,
ďatle, mango, hloh
Jin kyslé ovocie trnky, maliny, černice, egreše, ríbezle, višne, brusnice, baza, marhule, mandarínky,
pomaranče, citróny, grepy, ananás, kiwi, dule
Jin nápoje čaje z koreňov bylín, žitná káva, minerálka, voda, ovocné a zeleninové šťavy
Jin koreniny majorán, tymián, pomarančová kôra, citrónová kôra, vanilka
Jin orechy, semená lieskové orechy, kokosové orechy, sezam, slnečnica, tekvica
Jin zelenina žerucha, mrkva, petržlen, kapusta, dyňa zeler, špenát, fazule, uhorky, zemiaky, rajčiny,
šalát, hrach, šošovica, sója
Jin obilie jačmeň, pšenica, kukurica
ryža ryža je potravina s vyváženým pomerom jin-jang
Jang obilie pohánka, pšeno, ovos
Jang zelenina paprika, cibuľa, pór, cesnak
Jang orechy vlašské orechy
Jang koreniny škorica, klinček, zázvor, horčica, kardamóm, čili, kari, rasca, fenikel
Jang pochutiny káva
Jang mliečne výrobky ovčie mlieko, kozie mlieko a výrobky z nich
Jang vajcia slepačie, kačacie, husacie, prepeličie vajcia
Jang ryby sardinky, krevety, losos, pstruh, žralok
Jang mäso kuracie, jahňacie, bravčové, hovädzie
Jang divina prepelica, bažant, kačka, jeleň, diviak
Jang alkohol tvrdý alkohol, červené víno
 11

S priradením potravín buď k jin, alebo k jang to nie je také jednoduché. Ryža je potravina, ktorá má rovnaký
pomer jin-jang v sebe. Čím sú potraviny ďalej od stredu tabuľky, tým idú viac k „extrému“! Kyslé ovocie je jin,
no sladké ovocie je ešte viac jin a soľ je najjinovejšia potravina. A tak isto je to aj na druhej strane tabuľky –
alkohol je potravina s najväčším obsahom jang. Treba však prihliadať aj na pomer jin-jang v tej – ktorej skupine
potravín. Mäso je jang. Kuracie mäso je jang. No kuracie mäso je jin, oproti hovädziemu mäsu, ktoré je viac jang.
Stále treba porovnávať dve veci. Jang potraviny čchi vedú nahor a von, sú zohrievajúce, prebúdzajúce. Jin
potraviny čchi skôr zhromažďujú, zbierajú, vyživujú telo, ochladzujú. Jang potraviny pôsobia viac na čchi a sú
dobré popri, alebo po ťažkej chorobe. Jin potraviny pôsobia na krv a šťavy, teda nimi liečime ľudí, ktorí majú
nadbytok ohňa. Je dôležité si zapamätať aj to, že človek, ktorý má chorobu jang povahy potrebuje aj potraviny
dodávajúce jang a naopak – človek, ktorý má chorobu z jin, tak potrebuje potraviny a byliny jang povahy, ale
potrebuje aj tie, ktoré sú jin povahy. Nie je možné to prehliadať. Vieme už, že keď chýba jin, telo musíme
ochladzovať a zvlhčovať, upokojovať. Je nutné odstrániť príčiny choroby, ktoré zvyšujú jang v tele. Je nutné
dostatočne piť dobre spať. V tomto prípade vyradíme všeobecne: grilované a smažené jedlá, ostré koreniny,
potraviny teplé a horké (káva, čierny čaj), treba vynechať fajčenie a saunovanie. O tomto má byť pacient
poučený.
Ak chýba jang, telo máme zohrievať. Zo stravy vynecháme studené jedlá, ochladzujúce potraviny, surovú
zeleninu a ovocie. Človek by mal piť všetky nápoje teplé a tiež aj jedlá majú byť teplé. Je možné prijímať
potraviny zohrievajúce, ostrej chuti. Ak chýba jin aj jang, strava má rozhojňovať jin, má však byť vždy teplá a so
zohrievajúcim účinkom.
Ak sa bavíme o jin-jang, treba do toho zaradiť aj ročné obdobia. V lete môžeme jesť viac surovej stravy
a ochladzujúcich potravín, v zime a všeobecne v chladných mesiacoch, by mal človek jesť jedlá teplé
a zohrievajúce. Záleží to však prípad od prípadu – ak človek trpí chorobou z chladu, je nutné mu podávať jang
potraviny aj v lete.
Jin-jang sa premieta do stravy aj inak. Žena je viac jin, no mala by jedávať skôr jang stravu a muž, aj keď je viac
jang, tak by mal jedávať potraviny skôr jin.
Potraviny – hlavne ovocie a zeleninu – môžme priradiť k piatim prvkom. Zelené ovocie a zelenina, ktoré rastú
dohora sa spájajú s prvkom dreva (brokolica, špargľa...). Pestrofarebné ovocie a zelenina majúce uprostred
jadrovník, či kôstku sa spája s prvkom oheň (čili paprička, čerešňa, višňa, mango, broskyne, slivky...). Zelenina
prvku zem rastie často v zemi a má tlmenné farby (zemiaky, zeler, mrkva, cvikla...), ovocie zeme rastie nahusto
a býva navzájom prepojené (jablká, hrušky...). Ovocie a zelenina prvku kov svoje schopnosti často ukrýva, preto
bývajú chránené šupkou (citrusy, banán, zázvor, cesnak, cibuľa...). Zelenina a ovocie prvku voda potrebujú veľa
vody (melóny, žerucha, hríby...). Sú to však len všeobecné priradenia, ktoré sa navzájom aj kombinujú – mrkva
je zemný oheň, banán je zemný kov... Aj toto je dôležité poznanie, ktoré uľahčuje výber stravy, ktorá má liečiť.
(O piatich prvkoch som už písal, preto všetky znaky a priradenia k daným prvkom možno použiť aj pri strave.)
Liečba a prevencia znamenajú jedno – nasledovať kolobeh roku. Toto je známe aj z nášho prostredia a nemusíme
chodiť do Číny. U nás sa mäso jedlo hlavne v zime, počas roka len občas, potraviny sa jedli hneď a čerstvé,
niektoré sa uskladňovali, ak sa dalo. Platí, že v každej ročnej dobe sú najvhodnejšie potraviny, ktoré práve rastú.
Pri bylinách to však neplatí – veď v každej kultúre si lekári svoje byliny aj sušili na neskôr.
Na jar do stravy zaraďujeme viac zeleniny a bylín. Kľudne to môže byť aj koreň lopúcha, či púpavy v polievke,
alebo šalát z listov púpavy, či žihľavová polievka. Jedlá zo zeleniny by mali prevažovať. Vyvarovať sa treba
strave, ktorá zdvíha vietor. Teda to sú syry, kysnuté cesto, víno, mlieko, človek by tiež mal obmedziť solenie.
Najvhodnejšia príprava je varenie v pare.
Počas leta obmedzujeme mäso, mäsové výrobky a do stravy naopak zaradíme zeleninu a ovocie. Je nutné jedlá
nepripravovať pečením a vysmážaním – tak človek zostane v súlade s obdobím roka. Na ochladenie nie sú tiež
vhodné zmrzliny a ľadové nápoje. To platí aj pre obdobie neskorého leta. Počas obdobia leta môže človek piť
pravý čaj s mätou (pre koho je mäta vhodná), alebo jazmínový čaj. Zo zeleniny využívame čakanku, brokolicu,
šalát, hrach, všetky druhy reďkoviek, karfiol. Z ovocia jeme jahody, čerešne.
Neskoré leto je priradené k sliznici a žalúdku, takže vynecháme vysmážanie, ktoré sliznicu oslabuje. Jedlá
nemajú byť tučné. Ovocie a zeleninu krátko tepelne upravíme, nemali by sme ich jesť surové. Výnimkou sú
určite jablká, alebo druhy ovocia, ktoré sa tepelne upraviť nedajú. Kukurica, hrach, pšeno, dyňa, mrkva sú tie
druhy zeleniny, ktoré by sme do stravy zaradiť mali. Nápojom môže byť aj mlieko.
Jeseň je časom, keď v prírode začne prevládať jin, preto by potraviny mali byť mierne jang. Často do stravy
zaraďujeme hríby, jablká, slivky, strukoviny, hydinové mäso, cibuľu, cesnak, pór, kapustu, chren, syry.
Potraviny dlhšie varíme.
V zime by mal človek zahrievať jang obličiek. Do stravy je vhodné zaradiť praženú ryžu, koreňovú zeleninu,
cibuľu, cesnak, gaštany, vlašské orechy, pražený sezam, škoricu, zázvor, taktiež pór a špenát. Zo stravy
vyradíme tropické ovocie s výnimkou tých, ktoré nasadzujeme liečebne. Jedlá môžeme jesť pečené a vždy teplé.
Strava môže byť dosť mäsitá.
 12

Tieto pravidlá využijeme pri tvorbe všetkých „jedálničkov”, nezáleží na tom, či je to „nedostatok jang“, alebo
„nadbytok sucha“...
Každá strava, ktorú podávame pacientovi, má veľký význam aj v prevencii. Jedálniček vždy dopĺňa čchi, ktoré
sú v nedostatku a tíši tie, ktoré sú v nadbytku. Pod pojmom prevencia sa chápe, že strava má byť sezónna. Ak
bude strava podľa ročných období, škodlivé čchi nemajú šancu sa prejaviť. Nakoniec je to práve ochrana proti
škodlivinám, na ktoré je dotyčný človek náchylný, čo strava rieši (v tejto časti píšem o strave pri prevencii, no
v časti o „zložitých princípoch liečby stravou“ rozoberiem stravu pri liečbe. Tá už bude pochopiteľne iná, ako to
čo popisujem teraz. Zároveň však treba mať na pamäti, že aj liečebná strava rieši prevenciu a opačne).
Jedlo by mal človek variť, ale nie prevariť. Všetky látky v strave majú ostať zachované. Nie je nič také, ako
najvhodnejší spôsob prípravy jedla. Je len najvhodnejší spôsob prípravy jedla v danom období, pre daného
človeka a tiež každá potravina sa pripravuje inak.
Tradičná čínska kuchyňa prakticky nepozná chlieb. Taktiež kravské mlieko a výrobky z neho – do liekopisu ho
zaradili v Číne až „keď sa stretli zo západom“. Po jedle je vhodný pre každého človeka iný „dezert“.
Sú tri druhy ľudí, ktorí si svojou stravou poškodzujú zdravie: vegetariáni, nenapraviteľní mäso-jedáci a držitelia
hladoviek.
Človek, ktorý je vegetarián si zdravie poškodzuje tak, že jedáva jednostrannú stravu. Ak je strava prevažne
rastlinného pôvodu, vzniká nadbytok jin, či nedostatok jang v tele. A to napriek tomu, že človek bude jesť aj
ovocie a zeleninu jang povahy. Čínske lekárstvo vegetariánstvo odmieta rovnako, ako makrobiotiku. Ak vznikne
rakovina, čínsky lekári odporúčajú nejesť mäso približne rok, odkedy začne liečba. Taktiež pri chrípke sa
neodporúča jesť mäso, mlieko, mliečne výrobky. V našom zemepisnom pásme vegetariánstvo vôbec nie je
vhodné, pretože tu máme – na rozdiel od subtropického, alebo tropického pásma – chladu dosť. Nemá teda
veľký zmysel si telo ešte viac ochladzovať. Zmysluplnejšie je také stravovanie, kedy človek jedáva veľa obilnín,
zeleniny a ovocia a – napríklad – raz do týždňa si dá mäsové jedlo a raz do týždňa rybu. Vegánstvo už je úplne
nesprávne stravovanie, ak sa bavíme o našom podnebnom pásme. Nie som zástanca bežného názoru, ktorý u
vegetariánov prevláda, že nejedávajú mäso preto, lebo nechcú zabíjať živé bytosti. Tu si treba uvedomiť, že aj to
ovocie a tá zelenina je živá bytosť a keď ju človek berie zo stromu, či zo zeme, už ju tiež „zabíja”. Väčšina
vegetariánov sa vegetariánsky stravuje teda len z dôvodu ega, z dôvodu, že sa chcú odlíšiť od ostatných a
každému vešajú na nos, že oni nechcú zabíjať zvieratá a majú s nimi súcit... Je to hlavne ego, čo z nich urobilo
vegetariánov. Odkedy liečim, stretol som už dosť vegetariánov s poškodeným zdravím a to aj napriek tomu, že
sa vegetariánmi stali preto, aby sa im zdravie zlepšilo. Tak prišli ku mne... Na veľkú obranu vegetariánov ale
treba hneď napísať, že celý tento svet by mohol byť príjemnejším miestom pre život práve vtedy, keby sa ľudia
začali stravovať viac vegetariánsky. To je ale nemožné...
Sú ľudia, ktorý 3x denne, sedem dní v týždni jedia mäso a mäsové výrobky. Tak si do tela vnášajú jedy, ktoré
neskôr vedú vzniku horúčosti, alebo vlhkej horúčosti v tele. Mäso človek trávi určite dlhšie, ako ovocie a
zeleninu. Netreba sa však pozerať na mäso ako na nepriateľa. To, čo ničí zdravie je práve množstvo mäsa, ktoré
sme zvyknutí jedávať a rôzne mäsové výrobky ako paštéty a salámy. Zo svojej stravy som ich celkom vyradil a
je to ďaleko lepšie. Každému človeku, ktorého liečim odporúčam aj to, aby znížil množstvá príjmaných jedál a
hlavne to platí pre ľudí, ktorí majú choroby z plnosti.
Držitelia hladoviek a diét sú tiež kapitolou. Sú ľudia, ktorí držia pôst, no je to hladovka. A sú ľudia, ktorí
vymýšľajú rôzne nezmyselné diéty (diéta podľa krvnej skupiny, delená strava...) a sú to tiež hladovky. Pôst –
napríklad raz do týždňa – je skvelý, no má svoje pravidlá. Pôst neznamená nič nejesť. Pôst znamená jesť
obilniny, ovocie, piť čaj, či zeleninové – ovocné šťavy. Ak človek drží hladovku, z obličiek sa vytráca jeho
esencia a tá – ako už vieme sa naspäť nedopĺňa. Preto nie sú hladovky dobré pre zdravie.
Keď hovoríme o strave, často používame pojmy „správna“ a „nesprávna“ strava. Keďže každá potravina je
liečivá, čo je správna a čo nesprávna strava? Dá sa to napísať celkom jednoducho. Je to strava správna, či
nesprávna pre daného človeka. O druhoch stravy pre liečbu chorôb a pre telesné typy napíšem neskôr. Teraz
vysvetlím niečo o zlom prístupe k jedlu.
Jesť priveľa, či jesť primálo, jesť jedlá krátko po sebe, jesť jedlá rôzneho druhu naraz – to všetko spôsobuje
tráviace choroby. Najlepšie je piť po jedle šálku čaju. Po jedle nemá isť človek pracovať, ani sa nemá milovať.
Veľmi tiež poškodzuje zdravie, ak sa človek hnevá hneď po jedle, alebo ak príjma jedlo vtedy, keď je nahnevaný.
Dobré jedlo je také, po ktorom sa človek cíti lepšie, než pred ním.
Jesť sa nemá hlavou, ale bruchom! Mnoho ľudí drží diéty a neustále premýšľajú, aká strava je pre nich vhodná.
Presne to však ničí chuť do jedla a oslabuje to sliznicu a žalúdok. Rovnako, ako nepravidelná strava, či ľahké
občerstvenie v zime.
Môj majster vravieval: i-š’ tchung-jüan“, teda „Liečba stravou je každodenná“. To je asi najhlavnejšia výhoda
liečby stravou. Byliny, masáže, akupunktúra – to všetko lieči možno len raz denne (niekedy sa bylinné recepty
pijú viackrát). No stravu prijímame denne a to aj viackrát, pretože to je prirodzené.
 13

Ďalšou výhodou liečby stravou je jej nenáročnosť. Človek si uvarí jedlo a zje ho. Čo sa výberu potravín týka,
strávil som dosť času premýšľaním nad potravinami, ktoré zaradím do tejto knihy. Nemá zmysel dávať sem
potraviny, ktoré človek nezoženie. A to je práve to – v tejto knihe sú hlavne potraviny, ktoré sa tu dajú veľmi
ľahko kúpiť. Liečba stravou je účinná a môžu sa ňou liečiť aj deti. Liečba stravou je základ každej liečby.

1.3. Zložité princípy liečby stravou

Teraz popísané princípy sú podobné ako pri liečbe bylinami. Tieto dve kapitoly sú pri sebe preto, lebo v Číne sa
nerozlišovalo medzi kuchárom a lekárom – bylinkárom. To, čo nebude vysvetlené tu, vysvetlím v kapitole
o bylinách.

1.3.1. Teplotný účinok

Všetky potraviny majú určitý teplotný účinok – buď telo zohrejú, ochladia, alebo sú neutrálne. Mlieko
ochladzuje napriek tomu, že ho vypijeme horúce, hovädzie mäso je zohrievajúce napriek tomu, že ho jeme
studené.
Ľudia s nadbytkom tepla by mali jesť studené, veľmi studené a neutrálne potraviny, ľudia s nadbytkom chladu
by mali jesť neutrálne, teplé a veľmi teplé potraviny. Podobné je to aj s varením – ľudia s nadbytkom chladu
v tele majú jesť pokrmy teplé, ľudia s nadbytkom tepla môžu jesť potraviny aj studené.
Pre každého človeka sú vhodné potraviny s iným teplotným účinkom, takže lekár má používať potraviny
teplotne vhodné pre daného človeka. Aj tu je teda veľmi nápomocná diagnostika.

1.3.2. Chuť potravín

Chuť potravín je dôležitý pojem, pretože z chuti sa dá vyčítať, aký vplyv – a na ktorý orgán – má daná potravina
v jej základe. Žiadnu z chutí potravín nemá človek prijímať dlhodobo, alebo príliš silnú. Chute potravín vplývajú
hlavne na jin, ako sa to píše aj v knihe Su-wen: „Zdroj a uchovávanie jin pochádza z piatich chutí, ale nesprávne
použitie piatich chutí môže poškodiť päť plných orgánov. Príliš kyslá chuť môže spôsobiť nadmernú činnosť
pečene a nedostatočnú činnosť sliznice. Príliš slaná chuť môže oslabiť kosti a spôsobiť stiahnutie a kŕče svalov,
ako aj stagnáciu čchi srdca. Príliš veľa sladkej chuti môže narušiť čchi srdca, čo spôsobuje, že srdce sa potom
stáva nepokojným a preťaženým a ťiež spôsobuje nerovnováhu čchi obličiek a vtedy máva pokožka tváre čiernu
farbu. Keď je chuť príliš pálivá, šlachy a cievy ochabujú a Duch sa vyčerpáva. Príliš horká chuť narúša
schopnosť sliznice premieňať a prepravovať potravu a živiny a môže spôsobiť, že žalúdok nebude dobre tráviť,
svaly a šľachy sa môžu oslabiť. Preto je potrebné dbať na správnu stravu, aby bol tak zabezpečený správny rast,
rozvoj kostí, šliach, väzov, dráh a spojníc. Pomôže to vytvoriť plynulý tok čchi a krvi, čo umožní človeku dožiť sa
vysokého veku.“
Kyslá chuť (suan) je zvieravá, bráni úniku čchi a tekutín. Je účinná pri liečbe hnačky, úniku moču, pri
nadmernom potení, potraviny a byliny kyslej chuti majú tiež schopnosť ničiť parazity. Nie je však dobré ju
použiť pri chorobách chladného typu, pri poruchách svalstva a šliach a hlavne pri chorobách z plnosti. Ak človek
prijíma priveľa kyslej chuti, poškodzuje si pečeň a z dlhodobého hľadiska aj sliznicu a žalúdok, čo sa prejaví
kŕčmi, stiahnutou pokožkou okolo úst a množstvom vrások.
Horká chuť (kchu) má hlavne vysušujúci a ochladzujúci účinok. Príroda to zariadila tak, že väčšina potravín
a bylín horkej chuti má ochladzujúci účinok na telo. Ak je horkej chuti veľa, poškodzuje srdce, ak ju prijíma
dlhodobo, poškodzuje pľúca. Horkú chuť používame často, ak potrebujeme vyvolať zvracanie, alebo liečiť
zápaly. Nie je vhodné používať ju pri ľuďoch s nedostatkom štiav, pri chorobách suchej povahy. Ak človek
prijíma nadbytok horkej chuti, vypadávajú mu vlasy a chlpy, vysušuje sa mu pokožka.
Sladkej chuti (kan) je najviac potravín. Táto chuť zvlhčuje, dopĺňa, vyživuje. Pôsobí na tvorbu potu, tlmí bolesti
a kŕče, tlmí zápaly. Množstvo sladkej chuti poškodzuje sliznicu, ak sa prijíma dlhodobo, ničí obličky. Dlhodobé
prijímanie môže spôsobiť obezitu, padanie vlasov, bolesti kĺbov. Nie je dobré ju použiť pri chorobách svalstva.
Ostrá chuť (sin) rozpaľuje, podporuje obeh čchi, vyvoláva často potenie. Nie je vhodné ju použiť pri nedostatku
čchi pľúc. Veľa potravín ostrej chuti oslabuje pľúca, ak sa prijíma dlhodobo poškodzuje pečeň. V nadbytku
sťahuje šľachy, svaly, vysúša nechty, pery.
Slaná chuť (sien) zvlhčuje obličky, zmäkčuje tvrdé, podporuje vylučovanie, ochladzuje. Lieči nádory, strumu,
stiahnuté svaly. Nie je vhodné ju použiť pri hnačke a chorobách chladnej povahy. V nadbytku poškodzuje
obličky, ak sa prijíma dlhodobo, ničí srdce.
 14

Toto sú zásady, ktoré platia aj pri liečbe bylinami. Aj chute potravín a bylín sú zatriedené podľa princípov jin-
jang, ako sa to píše v piatej kapitole knihy Su-wen: „Chuť súvisí s jej energetickými vlastnosťami. Štipľavé a
sladké chute sú považované za jang a kyslé, slané a horké chute sú považované za jin.“ Použitie chutí má svoj
význam aj vo varení, či tvorbe receptov. Tak napríklad kyslú chuť v nadbytku tlmíme ostrou chuťou, horkú chuť
tlmíme slanou chuťou, sladkú chuť tlmíme kyslou, ostrú chuť tlmíme horkou chuťou a slanú chuť tlmíme
sladkou. Čo je tiež vhodné napísať je to, že pri liečbe ochorení berieme potravinu a bylinu, ako celok, nemôžme
sa riadiť len tým, akú chuť má daná potravina, či bylina. Vždy je nutné poznať aj účinok na dráhy, teplotný
účinok a celkový účinok potraviny a byliny.

1.3.3. Účinok na dráhy a orgány

Každá potravina pôsobí na jeden, či viac orgánov – dráh. Bolo by však omylom myslieť si, že ak potravina
pôsobí napríklad len na srdce a žalúdok, že nemá vplyv aj na ostatné orgány. V prvom rade však vplýva na tie,
ktoré budú pri dotyčnej potravine spomenuté. Ak teda chceme liečiť choroby napríklad pečene, použijeme
potraviny, ktoré vplývajú na pečeň.
Podobne ako byliny, aj každá potravina má svoj účinok, ako vplýva na orgány. (Ak sa bavíme o strave, tá vplýva
viac na orgány, ako na dráhy, liečba bylinami vplýva rovnako na dráhy, ako na orgány, akupunktúra vplýva viac
na dráhy, ako na orgány.) Sú potraviny, ktoré dodávajú čchi, iné zvlhčujú, ďalšie znižujú čchi... Ak človek zje
niečo sladké, v ústach mu ostane mnoho lepkavých slín, ak však zje niečo pikantné, začne sa potiť. Každá
potravina teda inak pôsobí na telo a orgány. Toto má byť zohľadnené pri tvorení jedálnička pre pacienta.

1.3.4. Smer pohybu

Potraviny a byliny majú schopnosť rozpohybovávať čchi rôznymi smermi – teda presnejšie štyrmi smermi.
Navyše niektoré potraviny sa pohybujú aj dvoma smermi naraz. Ku každému jednému z týchto štyroch pohybov
sa radí ešte charakteristika, či je pohyb hladký, alebo brzdivý. Náuka o smeroch pohybu pomôže pochopiť, prečo
sa v daných prípadoch používajú potraviny tej-ktorej chuti a teplotného účinku. Poznáme teda štyri druhy
pohybov: zdvíhanie (šeng) je pohyb smerom nahor, stláčanie (ťiang) je pohyb smerom dole, vynáranie sa (fu) je
pohyb smerom von k povrchu, ponáranie sa (čchen) je pohyb smerom dnu a sťahovanie.
Pohyb smerom von je teda rozptyl – zo stredu k povrchu. Takéto potraviny použijeme na liečbu horúčky
a vyvolanie potenia. Ak sa človek nepotí, je to čchi smerujúca dnu.
Pohyb smerom dnu je od povrchu do stredu. Takýmito potravinami miernime opuchy brucha, obezitu, pohyby
čriev. Opuchnutia sú spôsobené pohybom čchi smerom von, preto musíme použiť potraviny s opačným
pohybom.
Pohyb nahor je pohyb zdola nahor. Ak čchi klesá dole vyvoláva hnačky, pokles orgánov, plynatosť. Liečime to
preto potravinami, ktorých smer pohybu je nahor.
Pohyb dole je z hora smerom nadol. Ak sa čchi pohybuje nahor, vzniká kašeľ, zvracanie, grganie, toto
zastavujeme potravinami, ktoré smerujú dole.
Potraviny s pohybom hladkým sa môžu pohybovať všetkými štyrmi smermi, no ich pohyb je ľahký, rýchly a je
to napríklad med. Potraviny s pohybom brzdiacim sa tiež pohybujú všetkými smermi, no pomaly, ťažko a je to
napríklad oliva, či ocot. Vo všeobecnosti platí, že ostré potraviny s teplým teplotným účinkom sa pohybujú
nahor, s chladným účinkom sa pohybujú von. Sladké potraviny s teplým teplotným účinkom sa pohybujú von,
s chladným nadol. Studené potraviny s kyslou a horkou chuťou sa pohybujú smerom dnu. Chladné slané
potraviny sa pohybujú nadol.
Potraviny so smerom pohybu nahor jeme na jar, potraviny so smerom pohybu dole sú vhodné na jeseň, potraviny
so smerom pohybu von jeme v lete, potraviny so smerom pohybu dnu jedávame viac v zime. Toto teda
ovplyvňuje tvorbu jedálnička.

1.3.5. Kontraindikácie v liečbe stravou

Strava lieči, avšak sú aj určité prípady, kedy je nevhodné podávať určité potraviny. O tom teraz niečo napíšem.
V prvom rade nás zaujíma nevhodnosť podávania stravy ako celku pri určitých chorobách. To znamená, že ak je
choroba z horúčosti, nie je vhodné podávať zohrievajúce potraviny a keď je choroba z chladu, nemožno podávať
ochladzujúce potraviny – to je základ. Je to preto, lebo inak by sa daná choroba ešte zhoršila. V liečbe teda
volíme stravu, ktorá napomáha liečeniu a vylúčime z jedálnička potraviny, ktoré zhoršujú zdravotný stav. Preto
som v tejto knihe pri jedálničkoch uvádzal aj to, ktoré potraviny treba vylúčiť a akej príprave je nutné sa vyhnúť.
 15

Pri chorobách z plnosti je nutné sa vyhnúť potravinám a jedlám, ktoré dodávajú veľa čchi a pri chorobách z
prázdnoty sa vyhýbame potravinám a jedlám, ktoré čchi znižujú.
Už aj vo Vnútornej knihe Žltého cisára sa nachádzajú rady tohto typu: „Pri chorobách srdca sa nesmú jesť
zahrievajúce potraviny, pri chorobách pľúc sa nesmú jesť ochladzujúce potraviny.” Podobné je to teda aj pri
ostatných stavoch tela: pri chorobách pečene a žlčníka je nutné zo stravy vynechať mastné jedlá, pri vysokom
krvnom tlaku a pri chorobách obličiek vynecháme veľmi solené jedlá...
Platí však aj to, že pri určitých bylinách a celkovo liečivách nie je vhodné konzumovať určité potraviny, lebo
znižujú účinok liečiva. Napríklad ženšen sa nemá rád s reďkovkami a kávou, med sa nemá rád s cibuľou (avšak
poznáme aj jeden zvláštny a naozaj veľmi účinný recept na cibuľový med, ktorý lieči mnoho druhov kašľu).

1.4. Liečebná strava

Tvorba jedálničku liečebnej stravy je hotová veda. Je nutné prihliadať na mnoho vecí – ktoré už boli popísane
vyššie. Veľký dôraz kladieme na celok. Najprv urobíme diagnostiku pacientovho stavu, potom určíme povahu
ochorenia. Nakoniec sa rozhodneme, či použijeme jedálniček na celkovú liečbu, alebo liečebné kúry potravinami.
Napríklad ak má niekto žalúdočné vredy jeho jedálniček by mal zahŕňať stravu odstraňujúcu vlhkú horúčosť
a stagnáciu čchi. Ak by sme mali podať liečebnú kúru potravinami, pacient má jesť napríklad polievku z pšenice
a sladovky denne a ešte 10 dní po zlepšení ťažkostí – na tomto príklade vidno, že často spájame stravu a byliny.

1.4.1. Druhy liečebnej stravy

Liečivá strava (jin-š') je zložená z potravín, bylín a iných prísad. Má lahodnosť pokrmu a účinnosť lieku. Podľa
spôsobu spracovania liečebnú stravu delíme na tieto druhy:
Šťava (pa) je priamo vytlačená z ovocia, zeleniny, bylín a z ich kombinácii. Väčšina štiav skôr ochladzuje
(záleží to aj od druhu použitých prísad), rozhojňuje telesné šťavy a jin. Sú vhodné pri veľkom oslabení, po
chorobe. Dobré je piť ich ráno na lačno. Šťavy sa pijú len čerstvé, po asi 20 minútach sa človek môže najesť.
Ľudia u nás sú zvyknutý piť šťavy bezhlavo. Základ je, aby ten, kto pije šťavy vedel, aký je telesný typ a aké
účinky má daná potravina. Toto však platí pre ľudí, ktorí trpia nejakou chorobou. Ak je človek zdravý, môže piť
akékoľvek šťavy. Šťavy ťiež veľmi ochladzujú žalúdok, okrem tých, čo majú veľmi teplú povahu, ako je
zázvorova, či cibuľová šťava. Je preto vhodné po nich zjesť teplé jedlo, alebo piť teplý nápoj.
Medová pasta (pa-lu) je vlastne sirup. Šťavu zahrievame na miernom ohni, alebo vo vodnom kúpeli, kým sa
väčšina vody neodparí. Potom pridáme väčšie množstvo medu a necháme ju chladnúť. Sirup možno pripraviť aj
tak, že byliny zalejeme 5 dcl. vody a varíme, kým ostane asi 1 dcl. tekutiny – vývaru. Potom pridáme veľa medu.
Ak chceme miesto medu použiť cukor, varíme ho spolu s bylinami. Sú ale aj iné postupy na výrobu sirupov a tie
ešte uvediem neskôr.
Sirupy používame pri deťoch, pri ťažkostiach v hrdle, žalúdku a v pľúcach.
Cukríky (ping-tchang) sú účinné pri liečbe detí. Cukor dáme roztopiť na panvicu a potom doň môžeme
primiešať na prášok pomleté byliny a medovú pastu. Všetko vylejeme do foriem a po stuhnutí povylamujeme
von. Cukríky však môžme pripravovať aj z čerstvo rozomletých bylín.
Liečivá kaša (čou) sa ako liečivo používa často. Pre kašu možno použiť akékoľvek obilniny. Vyberáme ich
podľa želaného účinku. Obilniny buď samotné, alebo s inými prísadami varíme vo veľkom (päť násobnom)
množstve vody, kým sa celkom nerozvaria. Kaše sa jedávajú ráno väčšinou teplé.
Polievky (tchang) vznikli z liečivých čajov. V Tibete sa napríklad ešte aj dnes „pije“ pchu-er na slano, skôr
v podobe polievky s množstvom prísad. Základ polievky je teda v potravinách a bylinách varených vo vode, kým
sa väčšia časť nevyvarí. Polievok je mnoho a každá má iný účinok. Hovädzia polievka pomáha pri slabosti
a chudokrvnosti. Hydinová polievka vystavia jin a čchi, odstraňuje únavu, je vhodná aj po chorobe, aj počas nej.
Polievka z mušlí upravuje tlak. Hríbová polievka lieči pečeň. Fazuľová polievka lieči zápaly, hlavne zápaly
vnútorných orgánov. Pri ťažkých a vyčerpávajúcich chorobách môžeme uvariť polievku sily – tá je vhodná aj
pre ženy po pôrode: slepačie kosti a mäso varíme 3-5 hodín, na poslednú hodinu pridáme zeleninu, soľ a 1 dcl
červeného vína (počas varenia vodu nedolievame).
Hlavné jedlo (cchaj) má byť zároveň aj liekom. Toto v ázii vedeli už dávno. Do rôznych hlavných jedál možno
pridávať po dovarení jemný prášok z bylín. Aj samotné jedlo má svojím zložením surovín pôsobiť liečivo a týka
sa to aj spôsobu prípravy. Teda jedlo má byť ľahko stráviteľné pre toho, kto má pomalé a oslabené trávenie –
vtedy sú vhodné jedlá varené, či dusené. Ak niekto potrebuje zvýšiť podiel jang, vhodné hlavné jedlo je tu
pečené, či grilované mäso a zelenina, no nie je to pevne dané pravidlo.
 16

1.4.2. Príprava liečebnej stravy

Treba pamätať aj na to, že účinok liečebnej stravy ovplyvňuje aj to, ako ju človek pripraví. Napríklad z ryžovej
múky možno vyrobiť kašu – tá dodá do tela vlhkosť. No ak si pripravíme z ryžovej múky vysmážané placky,
dodáme telu vlhkú horúčosť. Jednoducho príprava stravy posúva potravinu od jin k jang od jang k jin, mení
teplotný účinok potravín. Treba však poznamenať, že sa to týka len takej prípravy, ktorá zmení potravinu na
trvalo. Čokoláda ohrieva, ak z nej urobíme zmrzlinu, stále bude zohrievať. Mäta ochladzuje. Ak pijeme mätový
čaj horúci, aj tak má ochladzujúci účinok. Tieto dva príklady teda nezmenili potravinu natrvalo.
Plod hlohu posilňuje srdce a žalúdok a upravuje trávenie. Ak sa opraží do čierna ešte silnejšie posilní srdce
a žalúdok a dokáže aj zastaviť hnačky. Zázvor má na telo ohrievajúci účinok, ak sa opraží do čierna, tak bude
ešte viac zohrievať. Varené kuracie mäso je viac jin oproti kuraciemu mäsu pečenému. Pod pojmom príprava sa
myslí aj určité spájanie potravín. Je nutné sa vyvarovať spojeniam určitých potravín. Za prvé sa myslí spájanie
dvoch protichodných účinkov teda napríklad zázvor a citrón, či čokoláda a mäta, paprika a rajčina. Na druhej
strane je to spájanie potravín takých, ktoré si vzájomne príliš posilňujú svoje účinky – škorica a cibuľa, víno
a ocot...
Umenie variť (pcheng-ťiao-fa) sa prelína celým čínskym lekárstvom. Nie je to len liečba stravou, ale aj liečba
bylinami, či príprava mastí na masáže... Číňania používajú asi dvestopäťdesiat spôsobov prípravy jedla a bylín.
Používa sa varenie v oleji, pečenie bez oleja, pečenie s olejom, pečenie na soli, praženie na sucho, vysmážanie,
fritovanie, parenie a rôzne kombinácie týchto spôsobov. Tuk sa nepoužíva až tak často, ako v Európe – často ani
nie je nutný. Čínska kuchyňa nepozná chlieb, po jedle nepoznajú múčne koláče. Príkladom dezertu je vysmážaný
banán v kokosovom cestíčku, či datľové guľky so sezamom... Všetka strava ovplyvňuje aj telesnú stavbu
človeka – po niektorej strave sa skôr chudne, po inej priberá. Nie je to však tak, že by len strava vplývala. Je to aj
úprava denného režimu. Čo to znamená?
Strava pre zníženie hmotnosti – piť pred jedlom teplé nápoje, vyvarovať sa tučného mäsa, vysmážania, sladkostí
a studenej stravy, čo najviac cvičiť a hýbať sa, málo spať, snažiť sa o vážnosť.
Strava pre zvýšenie hmotnosti – piť po jedle, jesť veľa mäsa, sladkostí, mlieka a mliečnych výrobkov, studenej
stravy, často a veľa spať, byť veselý, stále sa baviť. Človek, ktorý chce schudnúť má piť všetko teplé, jesť všetko
teplé a potraviny si má vyberať teplej povahy. Človek, ktorému je stále zima a chce pribrať má jesť sladké
a neutrálne potraviny, človek ktorému je stále teplo a chce pribrať má jesť slané, sladké a chladné potraviny. Tu
je teda vidno, že aj zmena váhy sa má riadiť mnohými vecami, nie je to také jednoduché.

1.4.3. Uskladnenie potravín

Niektorá liečebná strava sa uskladňovať dá, iná nie. Najlepšie je, ak sa pripraví vždy čerstvý liek – zvlášť to platí
pri bylinách. Šťavy, kaše, polievky a hlavné jedlo sa pripravujú čerstvé, uskladňovať sa nedajú a ani sa o to
nemá nik pokúšať. Všetko jedlo, ktoré sa uvarí sa má zjesť hneď a čerstvé, nie neskôr prihrievané. Sirupy,
cukríky, víno, octy, bylinné prášky sa uskladniť môžu, pretože vydržia a neznehodnotia sa.

1.4.4. Podstata liečby stravou

Pri liečbe stravou a pri odporúčaní jedálničku dbáme na tieto štyri hlavné pravidlá:
Je nutné, aby stravovanie bolo pravidelné. Majster Jen Jung-che napísal: „Ten, kto vie, ako má uchopiť život,
dbá na súlad, pravidelne jedáva a pije a potom u neho nevznikajú choroby zo zlého stravovania.“ Časté
hladovanie oslabuje čchi a krv, zhoršuje činnosť orgánov, znižuje obranyschopnosť. V knihe Chuang-ťi nej-ťing
ling-šu sa píše: „Ak človek neje pol dňa, čchi sa začína oslabovať. Ak neje celý deň, čchi už začína ubúdať.“ Iné
je to s prejedaním sa, prejedanie (kuo-pao) bráni dobrému stráveniu jedla a rodí sa z toho veľké množstvo
chorôb z plnosti. Chu S’-chuej k tomu píše: „Ten, kto pestuje svoju prirodzenosť, je až potom čo ostal hladný
a nejedáva do sýta, pije až potom čo ostal smädný a nepije príliš veľa. Jedáva radšej viackrát a málo, než naraz
a veľa. Takto je v nasýtení aj hlad a v hlade je aj nasýtenie.“ Hladovanie (kuo-ťi) oslabuje tvorbu čchi a krvi,
zvyšuje sklon k chorobám, neprospieva zdravému vývoju detí a celkovo oslabuje.
Prejedanie sa (kuo-pao) spôsobuje poruchy trávenia, hromadenia vlhka, horúčosti (a ich spojenia), tvorbu
hlienov, vyrážky, hemoroidy.
Je nutné, aby správne stravovacie návyky boli dodržané. Treba sa vyvarovať jednostrannosti v príprave jedla.
Aj ten, pre koho je vhodná skôr surová zelenina a ovocie, nemal by to preháňať. To isté platí aj pre ľudí, ktorým
je odporúčaná skôr pečená strava. Časté jedenie surovej stravy môže vyvolať chlad a vlhko v sliznici a žalúdku,
môže oslabiť trávenie. Časté jedenie pečeného mäsa človeka zahrieva, no môže spôsobiť zhromažďovanie vlhkej
 17

horúčosti v žalúdku. Tá sa po čase zmení na hlien. Jednostranná príprava jedla môže v tele tvoriť jedy, vlhko,
horúčosť, hlieny a teda nedodáva potrebnú čchi.
Je nutné, aby v strave bolo zastúpenie všetkých chutí. Chute však majú byť zastúpené tak, aby zároveň liečili
najviac postihnutý orgán. Ak je teda choré najviac srdce, potraviny majú byť kyslé a horké, v menšom množstve
aj sladké, ostré a slané. Jednostrannosť chutí jeden orgán preplňuje, ostatné oslabuje. Potom vzniká taký stav, že
jeden orgán je nadmieru silný a ostatné stagnujú, alebo upadajú – podľa vzťahov medzi piatimi prvkami.
V Chuang-ťi nej-ťing su-wen sa k tomu píše: „Ak sa je priveľa slaného, krv v cievach sa zahusťuje a zráža. Ak
sa je priveľa horkého, pokožka vysychá a chlpy na tele vypadávajú. Ak sa je priveľa ostrého, šľachy sa sťahujú
a nechty vysychajú. Ak sa je priveľa kyslého, svaly tvrdnú, sťahujú sa a pery sa pukajú. Ak sa je priveľa sladkého,
potom bolia kosti a vypadávajú vlasy. Toto sú poškodenia z piatich chutí. Preto teda srdce má rado horkú, pľúca
majú radi ostrú, pečeň ma rada kyslú, sliznica má rada sladkú a obličky majú radi slanú chuť. To je prepojenie
piatich chutí s čchi piatich hlavných orgánov.“ A na inom mieste stojí: „Ak ľudia budú správne miešať päť
druhov chutí, ich kosti ostanú pevné, ich svaly mäkké a mladé, dych a krv budú prúdiť bez prekážok, pokožka
bude jemná a dych a kosti budú naplnené duchom života.“
Je nutné, aby strava bola čistá. Každá jedna potravina, ktorú človek zje má byť pokiaľ možno čerstvá, hlavne
však neskazená. Čistotu stravy si samozrejme stráži hlavne pacient sám. Znečistenie stravy (jin-š´ pu-ťie)
poškodzuje trávenie, spôsobuje bolesti žalúdka, zvracanie, hnačky, otvára brány parazitom.
Liečba stravou má svoje pevne dané pravidlá, ktoré nie je vhodné porušovať. Sú to napríklad aj tieto:
Prísna diéta je pri chronických chorobách vždy nebezpečná, pôsobí rovnako, ako aj prílišné preplňovanie tela
živinami.
Každá choroba sa mení a má určitý priebeh. Aj akútne choroby majú nástup síce rýchly, ale majú aj svoju dobu,
keď vrcholia a práve vtedy treba podávať čo možno najšetrnejšiu diétu. Pri chronických chorobách je to tak, že
tie sa v určitom období zhoršujú – napríklad reuma niekoho trápi iba v zime. Ak má pacient takéto obdobie,
vtedy má mať obmedzenú stravu a to až do konca tohto obdobia.
Pôsty a obmedzenia stravy najlepšie znášajú starí ľudia, potom dospelí, horšie ich znáša mládež a najhoršie ich
znášajú malé deti. Malé deti potrebujú dostávať pravideľnú výživu, potom neochorejú.
Tekutá strava – rôzne kaše – je vhodná pri horúčkovitých ochoreniach a tuhá strava je vhodnejšia pri chorobách
z chladu. Tiež platí, že človek v lete a na jeseň znáša stravu najťažšie a v zime a na jar zas najľahšie.
Pri podávaní stravy je tiež vhodné vedieť, komu treba predpísať aké množstvo stravy. Niekto potrebuje jesť
často, iný človek menej a ďalšiemu je vhodné podávať stravu len po troche.
Ak človek chorľavie dlhší čas, tomu treba podávať výživu len pomaly a ten, u ktorého sa choroba vyvíjala rýchlo,
tomu treba podávať výživu rýchlo.
Ak niekto po chorobe príjma stravu a telo sa mu neposiľňuje, taký človek má nadbytok výživy. Tu treba stravu
podávať v malých množstvách a postupne, vhodné je človeka najprv prečistiť. Čím viac podávame výživu
človeku, ktorý by nebol prečistený, o to viac by sme mu škodili. Preto platí aj to, že vždy, keď človek príjma
potravu nad vlastnú prirodzenú mieru, vzniká choroba.

1.4.4.1. Strava pri chorobách orgánov

V tejto časti popíšem len potraviny, ktoré pôsobia priamo na ten-ktorý chorý orgán. Dá sa to však rozdeliť len na
choroby z tepla a z chladu. Aj toto ovplyvňuje tvorbu jedálnička, no potraviny tu opísané sú len na doplnenie.
Ak lekára navštívi pacient, lekár potom pri liečbe môže prihliadať na to, ktorý orgán je najviac poškodený a
oslabený a vzhľadom na to potom upraviť jedálniček. Podstatné je stále, či je človek v stave „stagnácie čchi“,
alebo „nedostatku jang“, či „nadbytok chladu“.
Často sú to potraviny, ktoré majú nepriamy vplyv na dotyčný orgán a s úspechom ich používame.
Potraviny pri chorobách pečene a žlčníka sú napríklad pečeň rôznych zvierat, fenikel, cesnak, pór, rasca, zázvor,
chren, bazalka pre choroby z chladu. Pre choroby z tepla sú vhodné púpava (dusený koreň), lopúch (dusený
koreň), čakanka, špenát, kapusta, mrkva, zeler, sladovka, pšenica, sezam, broskyňa, jahody.
Potraviny pre srdce a tenké črevo sú čakanka, púpava, špargľa, marhule a kôstky z nich, baranie mäso pri
chorobách z tepla. Červené druhy mäsa, škorica, fazule azuki, víno použijeme pri chorobách z chladu.
Pre sliznicu a žalúdok sú vhodné potraviny na liečbu chorôb z tepla med, marhule, zemiaky, sladké zemiaky,
dyňa, jablká, broskyne, hrušky, uhorky, špenát, mlieko, ryža, hrozno, fazule, kvasená kapusta, bravčové mäso.
Na liečbu chorôb z chladu využijeme jahňacie mäso, ryžu, orechy, pšeno, med so zázvorom, či med so ženšenom.
Pre pľúca a hrubé črevo možno použiť ryžu, cesnak, cibuľu, čínsku kapustu, mandarínky, reďkovky, morčacie
a zajačie mäso, ovos, chren, pažítku, kôpor, čili, rascu, alkohol pri liečbe chorôb chladnej povahy. Mlieko, med,
ryžu, cviklu, husacie mäso, mrkvu, ďatle požijeme na liečbu chorôb teplej povahy.
 18

Potraviny pre obličky a močový mechúr a liečbu chorôb z tepla sú mrkva, veľké biele druhy fazúľ, voda, čierne
pivo, morské riasy, bravčové mäso. Pre choroby chladnej povahy použijeme napríklad vlašské orechy, gaštany,
obličky zvierat, červené fazule, fazule azuki, maliny, slávky, ustrice.
Vhodných potravín na použitie je viac, toto boli iba príklady, vždy treba však prihliadať aj na konkrétny prípad.

1.4.4.2. Strava podľa telesného typu

Telesný typ liečeného človeka, to je ďalšia z vecí, ktorú je nutné zohľadniť pri tvorbe liečebnej stravy. Strava
podľa telesného typu je vlastne to, či je človek náchylný skôr na choroby z tepla, vlhka, alebo chladu... To je v
skratke. Je však nutné vysvetliť to bližšie. Pre vznik drene a jej udržiavanie je rozhodujúca výživná potrava, ako
sa to píše už v knihe Ling-šu: „Telesné tekutiny vytvorené z piatich obilnín sa zhusťujú, stávajú sa mastným
rôsolom presakujúcim do kostí a doplňujú a rozhojňujú mozgovú dreň.” Keď teda človek zje potravu, z nej
premenami vzniknú telesné tekutiny a tie potom zase dopĺňajú mozgovú dreň. To je potom aj kľúč k pochopeniu
toho, ako môže strava – myslím po telesnej stránke, nie po energoinformačnej – vplývať na telesnú stavbu
človeka a vytvárať tak rôzne telesné typy.
Každý telesný typ má svoje vlastné prejavy a „svoje“ choroby. Človek s nadbytkom vlhka nikdy nedostane
chorobou zo sucha, človek s nadbytkom chladu nemáva choroby z tepla a opačne. Význam telesného typu je
v tom, že ak budú mať dvaja ľudia chorobou s veľmi podobnými príznakmi, no budú to odlišné telesné typy,
bude u nich aj liečba vyzerať inak.
Štíhly jin sú ľudia veľmi chudý, bledý, často sú zimomraví. Ich pery sú bledé, trpia často chorobami z chladu
a sucha. Vhodné potraviny pre tento typ ľudí sú hlavne zohrievajúce a zvlhčujúce, teda: cesnak, jarná cibuľka,
klinček, koriander, mrkva, zeler, baklažán, zázvor, tekvica, zemiaky, sladké zemiaky, ovos, ryža, pšenica, fazule
azuki, jablká, hrušky, banány, mandarínky, marhule, sezam, údené syry, mlieko iba zohriate, med, hydina,
hovädzie a zajačie mäso. Ak majú teplé ruky je nutné aby sa vyvarovali čili. Inak by mali obmedziť surovú
zeleninu a ovocie, studené mlieko a jogurty. Vhodná príprava jedla je tu pečenie a smaženie.
Štíhly jang sú ľudia chudý, majú suchú pokožku a úzke pery, no ich pokožka a pery sú vždy tmavé. Často
mávajú krvácanie ďasien, suché a červené oči, horúčosť v piatich srdciach. Pre ľudí tohto typu sú vhodné morské
riasy, baklažán, bambusové výhonky, reďkovka, cvikla, tekvica, uhorka, zemiaky, sladké zemiaky, hríby, ryža,
pšenica, tofu, med, vajcia, mlieko a mliečne výrobky, kapor, kačacie, kuracie a bravčové mäso, citrusové plody,
figy, papája, jablká, hrušky, čierne pivo, biele víno. Nevhodné potraviny sú tu káva, tvrdý alkohol, surový
cesnak, čierne korenie. Vhodná príprava jedla je dusenie, varenie.
Plný jin človek tohto typu máva okrúhlu tvár, býva obézny so žltavou pokožkou. Často býva unavený. Hlavne
zdravotné problémy tu vyplývajú často zo slabej pečene. Najviac má sklon k hnačkám a k pomalému tráveniu.
Ľudia tohto typu by mali jesť kapustu, pečené jablko, pečenú hrušku, ryžu, pšeno, fazule azuki, ryžový ocot,
kapra, žraloka, slepačie, kuracie a hovädzie mäso. Vhodná úprava jedál je dlhé pečenie. Ľudia tohto typu by sa
mali vyhnúť surovej zelenine a ovociu, sladkostiam, bravčovému mäsu, mlieku a mliečnym výrobkom.
Plný jang človek tohto typu býva štíhly, veľký, svalnatý. Často sa potí na hlave a v tvári býva červený. Môže
mať veľké brucho, trpí zápchou. Ľudia typu plný jang by mali jedávať ryby, dusené a varené kuracie a zajačie
mäso, hlávkový šalát, špenát, čakanku, reďkovku, uhorky, mrkvu, kapustu, hríby, jablká, hrušky, pomaranče,
citróny, banány, pšeno, sóju, tofu. Je nutné sa vyhnúť údenému mäsu, sezamu, čili, zázvoru.
Nestabilný jin ľudia tohto typu sú strednej postavy, majú sklon k priberaniu, pri sexe bývajú napätí, často
mávajú zápchu, mastnú pleť a vlasy. Pri tomto type ľudí zaradíme do jedálnička ryžu, kukuricu, ryby, zeleninu
skôr dusenú a varenú, hydinu. Je nutné sa vyhnúť sladkostiam, strukovinám, mlieku a mliečnym výrobkom.
Nestabilný jang tento typ ľudí má atletickú postavu, silné končatiny, kratšie nohy. Raz majú zápchu, inokedy
hnačku. Veľmi sa potia, niekedy až nadmerne. Ľudia typu nestabilný jang by mali jedávať ryžu, veľa zeleniny,
hríby, chudé druhy mäsa. Je nutné vyhýbať sa údeninám, pečenému a grilovanému mäsu, mlieku.

1.4.4.3. Tvorba jedálničkov

V tejto časti sú uvedené druhy jedálničkov – potravín, ktoré by mal pacient uprednostňovať v čase liečby jeho
choroby. Všetky sú popísané podľa telesných stavov, ktoré môžu vyvolávať chorobu. Je tu opísaná základná
diagnostika a to, aké choroby môže daný stav vyvolať.
Je však nutné dodať, že všetky jedálničky sú aj prísne individuálne a je treba presne vedieť, či všetky potraviny,
ktoré v tom ktorom jedálničku sú napísané, budú pôsobiť liečivo. Ďalej je treba pacientovi vysvetliť, čo je preň
vhod é raňajkovať, ako pripravovať jedlá z daných potravín, ako často má jesť a ešte mnoho vecí.
 19

Pri každom telesnom stave som tiež uvádzal, ktorým potravinám by sa mal pacient vyhnúť (tieto informácie už
sa dajú považovať za všeobecne platné), ako aj liečivé recepty, ktoré liečia opisovaný telesný stav.
Obilniny: je vhodné pri každom stave jesť k hlavnému jedlu ako prílohu. Často sa odporúča jedávať obilninové
kaše ráno, ryžu možno jesť kedykoľvek. Ak si pacient pripravuje obilninové kaše ráno, mali by byť hlavne slané
a len niekedy sladké. Ľudia s nedostatkom jin a s nadbytkom jang si môžu obilniny pripravovať s mliekom. Pri
nadbytku jin, nadbytku vlhkosti a vlhkej horúčosti by sa mali obilniny pripravovať s vodou.
Strukoviny: možno jesť kedykoľvek, najúčinnejšie sú medzi 15:00-19:00 hod. Vtedy priamo pôsobia na obličky.
Nechávame ich namočené vo vode, tú potom vylejeme a varíme ich do mierneho rozvarenia spolu s rascou v inej
vode. Cícer a sóju varíme na prudkom ohni.
Zelenina: je vhodná pre ľudí s nadbytkom jang skôr surová, varená či dusená a pre ľudí s nadbytkom jin skôr
zapekaná a smažená.
Ovocie: pre ľudí s nadbytkom jang je vhodné chladné, šťavnaté, čerstvé a pre ľudí s nadbytkom jin skôr teplé,
sušené, či zapekané. Ovocie sa nemá jesť večer pred spaním a v noci, pretože zaťažuje pečeň.
Hríby: možno používať ako koreninu, alebo ako prísadu do jedla (buď v prášku alebo celé). Hríby sa
najčastejšie dusia, alebo varia.
Orechy a semená: možno jesť kedykoľvek. Niektoré semená (napríklad marhuľové kôstky) by sa nemali dlho
tepelne spracovávať a varíme ich vždy len krátko, alebo ich podrvíme a jedlo nimi len posypeme.
Koreniny: môže človek používať do hociktorých jedál, niekedy sa z nich pripravujú odvary.
Mäso a ryby: majú podobné spôsoby prípravy. Vo všeobecnosti platí, že pri nadbytku jang mäso varíme, dusíme
a pri nadbytku jin skôr pečieme, grilujeme. Údeniny sú vhodné pri stavoch z nadbytku jin, no aj tak skôr
v chladných mesiacoch. Mäso sa odporúča jesť hlavne v najjangovejšej časti dňa – na obed. V zime možno jesť
viac mäsa, ako v lete, stále je to však závislé aj od telesného typu.
Ochuteniny: pridávame do jedál podľa chuti. Oleje slúžia iba na pokvapkanie jedla. Slad, med, melasa a hnedý
cukor slúžia na sladenie jedál a nápojov.
Mlieko a mliečne výrobky: sú vhodné pre ľudí s nedostatkom jin a s nadbytkom jang. V každom liečiteľskom
systéme sa však odporúča, aby dospelý človek už nepil živočíšne mlieka, ale len tie rastlinné. Živočíšne mlieka
môžu mať svoje zastúpenie vo varenej strave.
Nápoje: sú vhodné pre každého iné a je nutné ich striedať. Ľudia s nadbytkom jang môžu nápoje piť studené, no
pri ostatných stavoch platí, že ich treba piť počas celého dňa horúce, teplé, či vlažné. Ľudia s nadbytkom jang
majú piť tekutín viac, ľudia s nadbytkom jin menej.
Potraviny, ktoré v „jedálničkoch“ napísané nie sú, človek jesť môže – o tomto a o ostatných náležitostiach
(príprava, čas jedenia, dávkovanie) má byť pacient poučený.

1.4.4.3.1. Strava pri nedostatku čchi (čchi-sü)

Nedostatok čchi je celkové oslabenie činnosti orgánov a často vzniká pri chronických chorobách, môže vzniknúť
po silnej chorobe, z vrodenej nedostatočnosti čchi, alebo u starých ľudí. Nedostatok čchi je akoby nedostatočná
chuť žiť a také sú aj príznaky. Hlavným príznakom je únava, tiež nechutenstvo, vychudnutie, chudnutie, svalová
slabosť, riedka stolica, slabý hlas, dýchavičnosť, bledosť v tvári. Jazyk býva bledý, trasúci sa.
Tento stav je často pri astme, alergiách, chorobnom chudnutí, bolestiach chrbtice, bolestiach hlavy, akné,
chronickej únave...

Obilniny: pšeno, jačmeň, kukurica, ovos, špalda, ryža, cestoviny z tvrdej pšenice
Strukoviny: biela fazuľa, sója, všetky druhy šošovice
Zelenina: zemiaky, sladké zemiaky, tekvica, zeler
Ovocie: ďatle, hrozno, čerešne
Hríby: ší-take
Orechy a semená: kokos, lieskové orechy
Koreniny: vňať zeleru, zázvor
Mäso a ryby: hovädzie/husacie/kuracie/zajačie mäso a vnútornosti, štuka, losos, makrela, pstruh, sardinky, sleď
Ochuteniny: med, melasa
Nápoje: červené víno, obilninové kávy

Je nutné vyhnúť sa surovej zelenine a ovociu, karfiolu, brokolici, mlieku a mliečnym výrobkom, sladkostiam,
zmrzline, studeným nápojom a vode, morským plodom a riasam. Toto všetko sú potraviny, ktoré sú svojou
povahou chladné. Brzdia tok čchi a tým ešte viac prehlbujú daný stav.
 20

Vhodné recepty: Asi 10g koreňa ženšenu lekárskeho, 10g koreňa lotosu, 30g hnedého cukru povaríme pár
minút (5-10) v 3 dcl vody. Pri slabších stavoch polievku uvaríme z tých istých bylín 3 krát denne, vždy však o
niečo dlhšie, byliny zjeme až po treťom uvarení tejto polievky. Pri vážnejších stavoch túto polievku varíme 3
krát denne vždy z čerstvých bylín, byliny zjeme spolu s vývarom.
Tento recept posiľňuje čchi sliznice.

1.4.4.3.2. Strava pri stagnácii čchi (čchi-č´)

Tu býva čchi obmedzovaná v jej toku. Čchi môže stagnovať v dráhe, ale aj v orgáne. Tento stav často vzniká pri
porušení emóciami, zo zlej stravy, z prepracovanosti, alebo vznikne ako následný stav z prázdnoty čchi.
Stagnácia čchi sa môže prejavovať pocitom tlaku na hrudi, plnosťou brucha, bolesťou brucha a nadúvaním,
predmenštruačnými bolesťami, bolestivou menštruáciou, nepravidelnou menštruáciou, silným menštruačným
krvácaním, depresiami, bolesťami hlavy, sklonom k výbuchom hnevu, častým striedaním nálad. Jazyk máva
červené okraje.

Obilniny: jačmeň, pohánka, pšeno, pšeničné klíčky

Strukoviny: fazule azuki, červené druhy fazuli, fazule mungo, sója
Zelenina: zeler, cibuľa, cuketa, čakanka, cesnak, tekvica, hlávkový šalát, kapusta, klíčky azuki, baklažán, mrkva,
uhorka, olivy, paprika, pór, reďkovka, čínska kapusta
Ovocie: banány, citróny, grapefruit, mandarínky, melón, pomaranč, kustovnica čínska
Hríby: šampiňóny, ší-take
Koreniny: badyán, bazalka, fenikel, horčica, kardamón, rasca, kurkuma, oregano, kôra pomaranču, kôra
grapefruitu, šafran, čili
Mäso a ryby: hovädzie mäso, kuracie mäso, slepačie mäso, kapor, slepačie vajíčka
Ochuteniny: sójový olej

Je nutné vyhnúť sa brokolici, karfiolu, špenátu, pretože zahusťujú krv a tak ešte viac zvyšujú stagnáciu čchi.

Vhodné recepty: 200g nadrobno nakrájaného hovädzieho mäsa dáme variť spolu s cibuľou a zázvorom do
mäkka v malom množstve vody (tak aby to nebola ani polievka, ale aby vody bolo dostatok na varenie). Keď je
mäso mäkké, pridáme niekoľko podrvených vlašských orechov, asi 10 kusov ďatlí a čierne korenie a varíme ešte
asi 10 minút. Potom pridáme 1 lyžicu červeného vína, sójovú omáčku a soľ. Podávame s ryžou.
Tento recept rozhýbava čchi a vyživuje krv.

1.4.4.3.3. Strava pri nedostatočnosti krvi (süe-sü)

Je to celkové oslabenie tela z dôvodu nedostatočného zásobovania krvou. Buď tento stav vzniká z oslabenia
orgánov tvoriacich krv, alebo je to kôli veľkej strate krvi pri masívnom krvácaní, či z rôznych vnútorných príčin.
Častá je bledosť v tvári, bledé pery, závrate, tŕpnutie končatín, nejasné videnie, slabá pamäť, nespavosť, slabá
menštruácia, vynechávanie, či oneskorenie menštruácie, depresie, suchá pokožka, suché vlasy.
Jazyk je bledý a suchý.
Z nedostatočnosti krvi sa často v tele po čase začne zdvíhať vnútorný vietor (nej-feng) a potom z toho môžu
vzniknúť choroby ako ekzémy, bolesti hlavy, nespavosť, nízky krvný tlak, chudokrvnosť.

Obilniny: jačmeň, špalda, pšeničné otruby, ryža, cestoviny z tvrdej pšenice

Strukoviny: sója, šošovica, hrach
Zelenina: cvikla, hlávkový šalát, špenát, karfiol
Ovocie: hrozno, goji, liči, čerešne
Hríby: hliva
Koreniny: fenikel
Mäso a ryby: hovädzie mäso, bravčová pečeň, kuracia pečeň, šťuka, pstruh, losos, sardinky, makrela, slepačie
vajíčka
Mlieko: kravské mlieko, jogurty
Nápoje: červené víno, šťavy z červeného ovocia, obilninové kávy

Nie sú vhodné grilované, vysmážané a dlho pečené jedlá, ostro korenené. Ak by ich človek príjmal, vyčerpával
by si tak svoj jin, krv by sa stala horúcou a zdravotný stav by sa tým len zhoršoval.

Vhodné recepty: Asi 500g bravčových, alebo kuracích sŕdc umyjeme a spolu s cibuľou, kusom najemno
nakrájaného zázvoru, dvoma lyžicami sójovej omáčky, dvoma lyžicami miso pasty a tromi lyžicami vína všetko
 21

povaríme na miernom ohni, kým mäso zmäkne. Potom vyberieme mäso a do vývaru rozmiešame trochu
zemiakového škrobu a varíme ešte dve minúty. Mäso dáme naspäť do vývaru a pridáme soľ. Podávame spolu s
ryžou.
Tento recept dopĺňa krv.

Uvaríme polievku z mrkvy, špenátu, koreňa lotosu a bravčovej pečene. Osolíme.

Tento recept výrazne dopĺňa krv.

1.4.4.3.4. Strava pri blokáde krvi (ťu-süe)

Krvi môže byť dostatok, no niečo ju spomaľuje, alebo až zastavuje v jej toku a dochádza ku krvným zrazeninám.
Sklon ku modrinám je typický príznak tohto stavu. Príčinou je tu často nevhodná strava. Blokáda krvi môže
vzniknúť z rôznych príčin, napríklad aj z úrazov, alebo je veľká slabosť krvi a tá prestane tiecť. Pri blokáde krvi
býva často tmavá pleť v tvári, fialové pery, bolesti, výrazné žily, či kŕčové žily.
Pri blokáde krvi sú časté angíny, infarkt, myómy, cysty, kŕčové žily, karpálne tunely, bolesti hlavy.
Jazyk býva fialový.

Obilniny: ryža
Strukoviny: biele fazule, sója
Zelenina: zeler, chren, reďkovka, pór
Ovocie: banány, broskyne, melóny
Hríby: ší-take
Orechy a semená: semienka konope, kôstky melóna, vlašské orechy
Koreniny: bazalka, čili, koriander, kurkuma, pažítka, horčica, šafran
Mäso a ryby: žraločie mäso
Ochuteniny: ocot, hnedý cukor

Je potrebné vyhnúť sa vnútornostiam, brokolici, karfiolu, špenátu, grapefruitu. Často sú to potraviny

ochladzujúce (okrem vnútorností zvierat) a teda zahusťujú krv, čo potom prehlbuje blokádu krvi.

Vhodné recepty: Pol kila čerstvého, alebo sušeného hlohu uvaríme tak, aby sa väčšina vody odparila a pridáme
štvrť kila medu. Toto varíme ďalej, kým vznikne akási kaša, ktorú necháme vychladnúť a uchovávame ju v
chlade. Niekoľko lyžičiek pred jedlom zvyšuje chuť do jedla, niekoľko lyžičiek po jedle zase zlepšuje trávenie.
Tento recept podporuje krvný obeh a rozpúšťa stagnácie krvi.

1.4.4.3.5. Horúčosť v krvi (že-süe)

Horúčosť v krvi vzniká buď z nedostatočnosti krvi, alebo z nedostatočnosti jin. Keď je nedostatočnosť jin, krv
nie je správne vyživovaná a ochladzovaná a tým pádom sa stáva horúcou. Túto horúčosť potom roznáša do
celého tela. Časté sú pocity horúčosti, ekzém, lupienka, červené výražky, sucho v ústach, krvácanie ďasien.
Jazyk je červený.
Tento stav je častý pri ekzémoch, pri lupienke a pri alergiách.

Obilniny: pšeno, pšeničné klíčky, žito

Strukoviny: sója, fazule mungo
Zelenina: zeler, cuketa, čakanka, hlávkový šalát, tekvica, špargľa, kapusta, baklažán, uhorka, olivy, špenát,
karfiol, brokolica, čínska a hlávková kapusta
Ovocie: banány, melón
Hríby: rôsolovka strieborná, judášovo ucho
Koreniny: kôra grapefruitu
Mäso a ryby: bravčové mäso, kapor, slepačie vajce
Ochuteniny: sójový olej, vínny ocot

V tomto prípade je nutné vyhnúť sa ostrému koreniu, tvrdému alkoholu, mastným a tučným jedlám, grilovaným,
dlho pečeným a smaženým jedlám, sladkostiam. Všetko toto ešte pridáva horúčosť do tela a teda aj do krvi.

Vhodné recepty: Nadrobno nakrájanú veľkú cibuľu osmažíme zľahka na oleji, pridáme nasekaný špenát, cesnak,
soľ a chvíľu podusíme, potom pridáme miso pastu a trochu tofu. Odstavíme a necháme „dôjsť”.
Tento recept odstraňuje horúčosť z krvi.
 22

1.4.4.3.6. Strava pri nedostatočnosti čchi a krvi (čchi-süe-sü)

Krv a čchi sú spolu úzko spojené. Ak vznikne nedostatočnosť jedného, vznikne aj nedostatočnosť druhého.
Tento spoločný nedostatok sa môže prejaviť únavou, nechutenstvom, mäkkou stolicou, svalovou slabosťou,
slabým hlasom, nechuťou rozprávať, samovoľným potením, búšením srdca, nejasním videním, závratmi,
zadýchavaním, slabým, či naopak silným menštruačným krvácaním, oneskorenou menštruáciou.
Jazyk je bledý.
Tento stav môže vzniknúť pri vyčerpaní po pôrode, nedostatku materského mlieka, po dlhom a vyčerpávajúcom
kojení, telesnom, či duševnom vyčerpaní, po dlhodobých chorobách.

Obilniny: jačmeň, kukurica, ovos, špalda, pšeničné otruby, ryža, cestoviny z tvrdej pšenice
Strukoviny: biele fazule, sója, hrach, šošovica
Zelenina: zemiaky, cvikla, tekvica, hlávkový šalát, hrach, sladké zemiaky, špenát
Ovocie: ďatle, čerešne, goji, hrozno
Hríby: hliva, ši-take
Orechy a semená: kokos, lieskové orechy
Koreniny: zelerová vňať
Mäso a ryby: husacie/kuracie/teľacie/hovädzie/bravčové mäso a vnútornosti, šťuka, losos, makrela, pstruh,
sardinky, sleď, ustrice, slepačie vajcia
Ochuteniny: med, melasa
Mlieko: kravské/ovčie/kozie mlieko, jogurty
Nápoje: červené víno, obilninové kávy

Nie je vhodná surová zelenina a ovocie, studené nápoje, zmrzlina, pretože ešte viac oslabujú čchi a krv a
spomaľujú ich tok.

Vhodné recepty: Uvaríme 30g sladovky hladkoplodej spolu s 30g pšenice a precedíme. Do tohto odvaru
pridáme asi 100g ďatlí a varíme, kým sa voda skoro celá odparí. Primiešame 2-3 polievkové lyžice medu a ešte
chvíľu varíme. Po vychladnutí dáme ďatle do pohára a uskladníme na tmavom a suchom mieste (nie v
chladničke).
Užíva sa 1-2 ďatle 3x denne. Tento recept dopĺňa čchi a krv, upokojuje myseľ.

1.4.4.3.7. Strava pri nedostatku jang (jang-sü)

Toto sa týka nedostatku jang a nadbytku jin, ktoré sú si v niečom podobné. Hlavne je tu tá podobnosť, že
prevažujú príznaky choroby z chladu. Môžu tu byť príznaky, ako zimomravosť, pocit chladu, studené ruky a
nohy, bledosť v tvári, zadýchavanie sa, slabý hlas a nechuť hovoriť, mäkká stolica, časté močenie svetlého moču,
samovoľné denné potenie, slabosť v bedrách a kolenách, pitie teplých nápojov bez chute piť, únava, pomalosť,
nesústredenosť, psychická nechuť jesť, znížená chuť na sex, impotencia, neplodnosť, predčasná ejakulácia, biele
výtoky z pošvy u žien, oneskorená menštruácia, bolesti v bedrách.
Jazyk je bledý s povlakom.
Tento stav môže byť pri astme, neplodnosti, impotencii, alergii na chlad.

Obilniny: ovos
Strukoviny: fazule azuki
Zelenina: cibuľa, cesnak, pór, červená kapusta
Ovocie: maliny, slivky, hrozno
Orechy a semená: kokos, lieskové orechy, pistácie, sezam
Koreniny: škorica, sušený zázvor, klinček, badyán, fenikel, muškátový orech, senovka grécka, čili
Mäso a ryby: hovädzie/kuracie/bravčové mäso a vnútornosti, kapor
Ochuteniny: vínny ocot
Mlieko: kokosové mlieko
Nápoje: korenisté čaje, čierny čaj, červené víno

Treba sa vyhnúť surovej zelenine a ovociu, studeným nápojom, vode, zmrzline. Prúdenie čchi je jang. Keď sa
teda spomalí tok čchi, tak tým pádom sa oslabuje v tele aj podiel jangu.

Vhodné recepty: Z menšieho množstva ryže (množstvo by malo vystačiť len na jednu porciu) spolu s čiernym
korením pripravíme kašu, potom do nej pridáme nadrobno nakrájanú pažítku a ešte chvíľu povaríme. Túto kašu
má pacient zjesť čerstvú a horúcu.
 23

Recept dopĺňa jang v sliznici a obličkách. Užíva sa asi tri dni po sebe.
Táto kaša by sa však nemala jesť v lete a nemali by ju jesť ľudia, ktorí majú nedostatok jin, alebo choroby očí.

Kuracie, alebo slepačie mäso a veľkú cibuľu (nakrájanú na drobno) pár minút povaríme spolu s nadrobno
nakrájaným zázvorom. Potom osolíme.
Toto sa jedáva ako polievka pri hnačkách z nedostatku jang.

1.4.4.3.8. Strava pri stúpaní jang (jang-ši)

Stúpanie jang je väčšinou spôsobené nadbytkom jang a najčastejšie to býva z pečene. Tento stav sa podobá
vnútornému vetru, no nie je s ním totožný. Sú tu príznaky, ako: bolesti hlavy za očami a v spánkoch, závraty,
pískanie v ušiach, oslabený sluch, oslabený a rozostrený zrak, červeň v tvári, sucho v ústach a v hrdle, nespavosť,
sklony k výbuchom hnevu, stuhnutá šija.
Jazyk býva bez povlaku, ľahko červený, na krajoch je viac červený.
Tento stav sa môže týkať chorôb, ako vysoký krvný tlak, pálenie záhy, bolesti hlavy.

Obilniny: jačmeň, špalda, pšeničné otruby, ryža, cestoviny z tvrdej pšenice

Strukoviny: červené fazule, žltý hrach, zelený hrach, sója, šošovica, tofu
Zelenina: brokolica, cvikla, hlávkový šalát, hrachové a fazuľové struky, špargľa, karfiol, rajčiny, špenát, tekvica,
čínska a hlávková kapusta
Ovocie: ananás, ďatle, figy, granátové jablko, hrozno, jablko, hrušky, goji, mango, melón, pomaranč, slivky
Hríby: rôsolovka biela, judášovo ucho (mu-er), hliva
Orechy a semená: dyňové semienko, ľanové semienko, kokos, mak, slnečnicové semienko, vlašské orechy
Koreniny: fenikel, pažítka, zázvor čerstvý
Mäso a ryby: kačacie/hovädzie/bravčové mäso a vnútornosti, kačacie a slepačie vajce, štuka, chobotnica, losos,
pstruh, sardinky, sleď
Ochuteniny: cukor hnedý, slad, med, melasa, olivový olej, sezamový olej
Mlieko: kravské a ovčie mlieko, jogurty, čerstvé syry (bryndza..), tvaroh, kokosové mlieko
Nápoje: pravý čaj – hlavne zelený, obilninové kávy, biele víno, čierne pivo, voda, ovocné šťavy

Neodporúčajú sa ostro korenisté jedlá, vysmážané, grilované a pečené jedlá, ktoré zdvíhajú vnútorný vietor a
horúčosť.

Vhodné recepty: Asi 1 kg bravčových sŕdc opláchneme a dáme variť spolu s trochou pažítky, kúskom nadrobno
nakrájaného zázvoru, dvoma lyžičkami sójovej omáčky a 5 lyžicami vína. Keď je srdce mäkké, jedlo je hotové.
Tento recept utišuje búšenie srdca a znižuje vysoký krvný tlak zo stúpania jangu. Podáva sa často studený.

1.4.4.3.9. Strava pri nedostatku jin (jin-sü)

Nedostatok jin je nedostatok štiav, nedostatok krvi. Tento stav môže byť pri nedostatku jin, alebo pri nadbytku
jang. V každom prípade podstatou problému je tu teplo – falošné, alebo plné – a sucho. Časté príznaky sú,
návaly tepla, horúčosť v piatich srdciach, nespavosť a časté budenie sa v noci, nočné potenie, pískanie v ušiach,
závraty, bolesti hlavy, smäd, suché pery a sucho v krku, suchý kašeľ, chudnutie, padanie a šedivenie vlasov,
vypadávanie zubov, zhoršená pamäť, suchosť pošvy u žien, málo semena u mužov.
Jazyk býva červený, popraskaný bez povlaku.
Nedostatok jin býva pri cukrovke, alergiách, nespavosti, búšení srdca, závratoch, bolestiach hlavy, menopauze,
chudnutí.

Obilniny: jačmeň, špalda, ryža

Strukoviny: fazule azuki, hrach žltý, hrach zelený, tofu
Zelenina: brokolica, cvikla, hrachové struky, špargľa, karfiol, rajčiny, tekvica, kapusta, zemiaky, sladké
zemiaky
Ovocie: ananás, ďatle, figy, granátové jablko, hrušky, jablká, mango, melón, citrón, pomaranč, goji, slivky
Hríby: rôsolovka biela, judášovo ucho
Orechy a semená: gaštany, vlašské orechy, kokos, tekvicové semienko, ľan, mak, slnečnica
Koreniny: fenikel, čerstvý zázvor
Mäso a ryby: kačacie/bravčové/zajačie mäso a vnútornosti, kapor, sardinky, slepačie vajce
Mlieko: kravské a ovčie mlieko, jogurt, tvaroh, čerstvé syry, smotana, kokosové a ryžové mlieko
Nápoje: ovocné a zeleninové šťavy, zelený čaj, čierne pivo, voda
 24

Nie sú vhodné grilované a pečené jedlá, ostré korenie, cesnak, káva, ostrý alkohol. Toto sú ptraviny, ktoré veľmi
silno vyčerpávajú jin v tele a zároveň zvyšujú jang.

Vhodné recepty: 30g plodov drieňa lekárskeho bez kôstok uvaríme spolu so 100g ryže do mäkka, potom
osladíme hnedým cukrom a rozvaríme na kašu.
Tento recept má pacient jedávať ráno asi 5 dní po sebe. Takto dopĺňame nedostatočný jin v obličkách.

Asi 50g judášového ucha namočíme na chvíľu do vody, potom dáme variť asi na pol hodinu. Desať minút pred
koncom varu pridáme nadrobno nakrájanú koreňovú zeleninu podľa chuti.
Táto polievka sa užíva dvakrát denne, dopĺňa jin, posiľňuje obličky a zvlhčuje pľúca.

1.4.4.3.10. Strava pri nedostatku jin-jang (jin-jang-sü)

Tento stav je veľmi výrazne oslabenie tela, aj mysle. Vzniká často pri veľmi vyčerpávajúcich, či dlhodobých
chorobách. Tu treba rovnako rozhojňovať jin, ako aj zohrievať telo. Tento stav sa prejavuje vychudnutím,
depresiami, nechuťou rozprávať, zadýchavaním aj pri malej námahe, únavou, studenými končatinami,
zimomravosťou, búšením srdca, rozostretým zrakom, závratmi, hučaním v ušiach. Najviac postihuje srdce,
obličky, sliznicu.
Jazyk býva často biely, suchý.

Obilniny: ryža, ovos

Strukoviny: fazule azuki, tofu
Zelenina: cesnak, špargľa, šalát, sladké zemiaky, tekvica
Ovocie: ďatle, maliny, slivky, čerešne, hrozno
Hríby: rôsolovka biela
Orechy a semená: kokos, lieskové orechy, pistácie, opražený sezam
Koreniny: badyán, bazalka, fenikel, klinček, rasca, muškátový orech, pažítka, senovka grécka, horčica, škorica,
šafran, sušený zázvor
Mäso a ryby: hovädzie/husacie/kuracie/bravčové mäso a vnútornosti, divina, slepačie a kačacie vajce, kapor
Mlieko: kravské mlieko, kokosové mlieko
Nápoje: korenisté čaje s medom a mliekom, zázvorové a škoricové mlieko, čierny čaj, víno – ovocné.

Nie sú vhodné studené nápoje a jedlá, surové ovocie a zeleninu, zmrzlina, no ani príliš korenisté jedlá. Všetky
potraviny, ktoré vedú k extrému tu škodia.

Vhodné recepty: Ryžu uvaríme na kašu, pridáme kokosové mlniekoľko ďatlí, hnedý cukor, posypeme mletou
škoricou, potom kašu odstavíme. Pripravuje sa obdeň.
Túto kašu má pacient jedávať ráno. Recept dopĺňa jin aj jang

1.4.4.3.11. Strava pri nedostatku esencie (ťing-sü)

Tento stav je podobný predošlému. Vzniká často ako vrodená porucha, pozorujeme ju u detí, no môže sa
preniesť aj do dospelosti. Je to oslabenie jin obličiek, jang obličiek, alebo oboch naraz.
Deti: nedostatočný vývin kostí, telesnej a duševnej stránky, oneskorené zatvorenie fontanely kojencov.
Dospelí: slabosť v bedrách a kolenách, mäkkosť kostí, zlá pamäť, šedivenie a vypadávanie vlasov, bolesti v
bedrách a v chrbtici, slabá sexuálna činnosť, neplodnosť, duševné choroby.
Nedostatok ťing môže byť pri skleróze, alzheimerovej chorobe, osteoporóze...

Strukoviny: fazule azuki, veľké druhy fazulí

Zelenina: zeler, hlávkový šalát
Ovocie: maliny, slivky, hrozno
Orechy a semená: kokos, gaštany, čierny sezam
Koreniny: badyán, fenikel, klinček, muškátový orech, senovka grécka, škorica, sušený zázvor
Mäso a ryby: kuracie/hovädzie/kačacie mäso a vnútornosti, kapor, morské ryby
Ochuteniny: morská soľ

Nie sú tu vhodné studené jedlá a nápoje, surová strava. Morská soľ je síce tiež ochladzujúca, avšak veľmi
výrazne dopĺňa oslabené obličky. Aj tak je ale potrebné strážiť množstvá príjmanej soli.
 25

Vhodné recepty: Uvaríme ryžu na kašu spolu s 15-20 vlašskými orechmi.

Kaša sa varí čerstvá ráno a večer, užíva sa dlhodobo. Občas je možné urobiť prestávku. Posiľňuje ťing, zlepšuje
činnosť mozgu a pamäť, vyživuje krv a vlasy, lieči tuberkulózu a zápchu.

1.4.4.3.12. Strava pri hliene/horúcom hliene (tchan/tchan-že)

Deťom často hlieny vytekajú z nosa, no u dospelých je tento hlien už tuhý a nedostane sa tak ľahko z tela. Ako
však hlien vzniká? Hlien a horúci hlien možno prirovnať k lepkavému odpadu. Ak sa vlhkosť po dlhšej dobe
pôsobenia začne zahusťovať, vznikne hlien. Tento hlien teda nemusí byť horúci. Takýto hlien má často príznaky,
ako vykašliavanie bieleho a hustého hlienu, ťažké dýchanie, mnoho hustých slín. Časom sa čchi stáva
nepohyblivou a tým pádom sa začína hlien zahrievať, tlieť. Horúci hlien môže mať príznaky, ako kašeľ s
vykašliavaním žltého hlienu, tlak na hrudi, tmavé kruhy od očami, červeň v tvári, smäd, nespavosť, tmavý moč,
horúčosť, nepokoj, závraty.
Jazyk je opuchnutý, červený s lepkavým žltým povlakom.
Málo čchi a mnoho hlienu majú obézni ľudia.
Horúci hlien je často pri astme, bronchitíde, strume, reume, zväčšených krčných uzlinách, zväčšených nosných
mandliach.

Strukoviny: tofu
Zelenina: cesnak, špargľa, reďkovky, morské riasy
Ovocie: banán, citrón, ďatle, ananás, figy, grapefruit, hrušky, olivy, pomaranč, jablko, melón
Hríby: ší-take
Orechy a semená: arašidy, mandle, čierny sezam, vlašské orechy
Koreniny: biele korenie, zelerová vňať, citrónová a pomarančová kôra, horčica
Ryby: kapor, homár
Ochuteniny: med
Nápoje: pravý čaj a obilninové kávy

Neodporúča sa tvrdý alkohol, sladkosti, mliečne výrobky, salámy, paštéty, tučné, grilované, vysmážané a pečené
jedlá. Tieto potraviny prinášajú vlhko a horúčosť do tela, čím ešte viac prispievajú k vzniku hlienu v tele.

Vhodné recepty: Niekoľko pomarančov ošúpeme a rozdelíme na mesiačiky. Potom ich dáme variť, kým sa
všetka voda vyvarí. Každý mesiačik stlačíme lyžicou, posypeme cukrom a dáme ich sušiť na niekoľko dní na
nejaké teplé a suché miesto.
Tento recept pomáha rozpúšťať hlieny a lieči kašeľ s hlienom.

1.4.4.3.13. Strava pri teple z nedostatku a z nadbytku (že-sü/že-ši)

Teplo z nedostatku je takzvaný falošný oheň a vzniká pri nedostatku jin a teda pri nedostatku telesných štiav.
Telo síce pracuje, no nemá šťavy a tak sa prehrieva. Z tohto vzniká nočné potenie, horúčosť v piatich srdciach,
červeň v tvári, sucho v ústach, zvýšená teplota k večeru, oči môžu byť suché, pri zapálenom žalúdku sa môžu
objaviť vedľa nosa červené fľaky.
Jazyk je červený bez povlaku, alebo má odlupujúci sa povlak.
Častý je tento stav pri tuberkulóze, prechode žien, cukrovke, nespavosti, šedom zákale.

Obilniny: jačmeň, špalda, ryža guľatozrnná

Strukoviny: fazule azuki, žltý hrach, tofu
Zelenina: brokolica, cvikla, hrachové struky, špargľa, karfiol, rajčiny, tekvica, čínska a hlávková kapusta
Ovocie: ananás, ďatle, figy, granátové jablko, hrušky, jablká, mango, melón, pomaranč, citrón, grapefruit, liči,
goji, slivky
Hríby: rôsolovka biela, judášovo ucho
Orechy a semená: dyňové semienko, slnečnicové semienko, ľan, kokos, mak, kôstky melónu, vlašské orechy
Koreniny: fenikel, čerstvý zázvor, kôra pomaranču, tymián
Mäso a ryby: kačacie/zajačie/bravčové mäso, kapor, krevety, sépie, sardinky, ustrice
Nápoje: kravské/ovčie mlieko, kokosové mlieko, zeleninové a ovocné šťavy, pivo, zelený čaj, voda

Neodporúčajú sa pri tomto stave ostré koreniny, smažené, grilované a pečené jedlá, káva, alkohol a celkovo
potraviny, ktoré zvyšujú vnútorné teplo. Niektorí čínski lekári tu neodporúčajú ani grapefruit, napriek tomu, že je
chladný a horký.
 26

Teplo z nadbytku je plný oheň a vzniká z nadbytku jang v pečeni a v srdci. Najviac sú tu ohrozené črevá,
žalúdok, pľúca a obličky. Tento stav má podobné príznaky, ako „stúpajúci jang“ s tým rozdielom, že jang stúpať
nemusí.

Obilniny: pšeno, pšeničné klíčky

Strukoviny: sója, fazule mungo
Zelenina: zeler, cuketa, čakanka, hlávkový šalát, klíčky fazule mungo, kapusta, baklažán, uhorka, olivy, tekvica,
čínska kapusta
Ovocie: banán, melón, citrón, pomaranč
Koreniny: zelerová vňať, kôra grapefruitu
Mäso a ryby: kapor
Ochuteniny: sójový/sezamový olej, morská soľ
Nápoje: mätový čaj s pomarančovou šťavou, zelený čaj, voda

Nie je vhodný alkohol, ostré korenie, sladkosti, cukor, grilované, smažené a pečené jedlá, údeniny, káva.

Vhodné recepty: Odšťavíme 1 kg melónu a 0,5 kg rajčín, obe šťavy zmiešame.

Tento recept používame v prípadoch chorôb z tepla a to hlavne v lete (z dôvodu čerstvosti potravín).

9g listov, alebo plodov moruše povaríme v 3 dcl vody 5 minút spolu s 9g kvetov chryzantémy, 6g listov mäty a
6g pasty miso. Odvar sa pije vlažný.
Tento recept je účinný pri napadnutí letnou horúčosťou.

1.4.4.3.14. Strava pri ohni z nedostatku a nadbytku (chuo-sü/chuo-ši)

Oheň je prílišné teplo. Oheň už pôsobí na telo ničivo, spaľuje všetky tekutiny. Každá stagnácia – ak sa nerieši –
sa po čase premení na oheň. Tak isto ako aj každý z piatich rozvracačov – vietor, teplo, vlhko, sucho, chlad – sa
zmení na šiesty rozvracač, teda oheň.
Oheň z nedostatku (chuo-sü) je nedostatok jin s vnútornou horúčosťou a teda s plávajúcim jang na povrchu.
Podstatou je hlavne nedostatok jin v obličkách. Príznaky sú: nočné potenie, nepokoj, sucho v krku, horúčosť v
piatich srdciach, bolesti v bedrách, erotické sny, predčasná ejakulácia, krv v moči.
Jazyk je červený, rozpraskaný, bez povlaku, s červenou špičkou.

Obilniny: jačmeň, špalda, ryža guľatozrnná

Strukoviny: fazule azuki, malé červené druhy fazuli, hrach žltý, hrach zelený, tofu
Zelenina: brokolica, špenát, karfiol, cvikla, fazuľové a hrachové struky, špargľa, rajčiny, tekvica, čínska a
hlávková kapusta
Ovocie: ananás, ďatle, figy, granátové jablko, hrušky, jablká, citrón, pomaranč, banán, grapefruit, melón, liči,
slivky, marhule
Hríby: rôsolovka biela, judášovo ucho
Orechy a semená: sezam, slnečnicové semienko, tekvicové semienko, kokos, kôstky melónu, kôstky marhule
Koreniny: fenikel, žerucha, čerstvý zázvor
Mäso a ryby: kačacie/bravčové mäso, slepačie mäso, slepačie vajcia, kapor, sardinky
Mlieko: kravské mlieko, kokosové mlieko, ryžové mlieko, jogurt
Ochuteniny: soľ, morská soľ, slad, hnedý cukor, med, olivový olej, sezamový olej
Nápoje: voda, zelený a biely čaj, pchu-er, ovocné šťavy

Oheň z nadbytku (chuo-ši) je teplo z nadbytku z ktorého vznikne oheň. Vznikajú bolesti a točenie hlavy, červeň
v tvári, horúčosť a sucho v ústach, červené oči, nepokoj, nespavosť, podráždenosť, smäd, búšenie srdca, málo
moču, zápcha, narušenie ducha a mysle, krvácanie z nosa a z ďasien, pískanie v ušiach, zápaly.
Jazyk je červený so žltým povlakom.
Oheň z nadbytku môže byť pri paradentóze, zápaloch ďasien, zápche, nespavosti, maniodepresiach, duševných
chorobách, ekzéme, lupienke, vysokom tlaku krvi, chronických zápaloch močového mechúra, migrénach,
zelenom zákale.

Obilniny: pšeno, pšeničné klíčky, pšenica, žito

Strukoviny: sója, fazule mungo
Zelenina: zeler, cuketa, uhorka, čakanka, hlávkový šalát, mrkva, špargľa, kapusta čínska, kapusta hlávková,
klíčky fazule mungo, baklažán, brokolica, karfiol, špenát, tekvica
Ovocie: banán, melón, ananás, citrusy, hrušky, broskyne
 27

Hríby: judášovo ucho, rôsolovka biela

Orechy a semená: sezam
Koreniny: kôra grapefruitu/ citrónu, zelerová vňať
Mäso a ryby: kačacie/bravčové mäso, kačacie a slepačie vajce, kapor, slede
Ochuteniny: sezamový/sójový olej, vínny ocot, soľ, morská soľ, sójová omáčka
Nápoje: voda, mlieko kravské, zelený a biely čaj
Mliečne výrobky: jogurt, tvaroh, bryndza, smotana

Neodporúčajú sa potraviny prinášajúce horúčosť do tela.

Vhodné recepty: Asi 150g fazulí mungo namočíme cez noc. 150g morských rias (kelp, alebo iné) uvaríme spolu
s fazulami v 1 litri vody do mäkka. Všetko osladíme, rozdelíme na dve dávky a túto polievku užívame ráno a
večer.
Recept ochladzuje horúčosť a rozpúšťa hlieny, znižuje krvný tlak.

1.4.4.3.15. Strava pri vlhkej horúčosti (š´-že)

Vlhká horúčosť je vlhko, ktoré už začalo tlieť, zahrievať sa a zahusťovať. Ak sa tento stav nezastaví, po čase z
neho vznikne hlien (tchan). Vlhká horúčosť sa môže prejavovať príznakmi „viac vlhka“, alebo „viac tepla“.
Niekedy si príznaky „protirečia“, inokedy sa striedajú. Pri takomto striedaní môže byť horúca hnačka, či zápcha,
smäd či nepociťovanie smädu, nechutenstvo, rýchle trávenie... Podstatné príznaky sú mokvajúce zápaly, žlté
výtoky, pálenie pri močení – moč je tmavý, či krvavý, svalová slabosť, obezita a súčasná červeň v tvári.
Jazyk môže byť hrubý, opuchnutý, červený so žltým povlakom.
Tento stav môže byť pri obezite, žlčníkových kameňoch, žltačke, vredoch v žalúdku, crohnovej chorobe.

Obilniny: pohánka, pšeno, pšeničné klíčky, ryža dlhozrnná, žito

Strukoviny: sója, fazule mungo
Zelenina: zeler, cuketa, čakanka, uhorka, biela kapusta, olivy, klíčky fazulí mungo a azuki, tekvica, bambusové
výhonky
Ovocie: banán, melón, grapefruit, ananás, citrón
Hríby: rôsolovka biela, ší-take, judášovo ucho
Koreniny: zelerová vňať, kôra grapefruitu/citrónu, čerstvý zázvor
Mäso a ryby: kuracie/hovädzie/slepačie mäso, kapor, pstruh
Ochuteniny: sójový/olivový olej, vínny ocot, med
Nápoje: obilninové kávy, voda, zelený čaj, pchu-er, červené víno

Nie sú tu vhodné sladkosti, mliečne výrobky, tvrdý alkohol, brokolica, karfiol, vysmážané, grilované a pečené
jedlá, údeniny a celkovo všetky potraviny, ktoré v tele zvyšujú vlhko a horúčosť.

Vhodné recepty: Do 1 litra vody dáme variť koreňovú zeleninu spolu s hlivou ustricovou (sušenou, alebo
čerstvou. Keď je zelenina mäkká, prisypeme 150g pohánky a ešte chvíľu povaríme, odstavíme ju a necháme
všetko pod pokrievkou 20 minút „dôjsť”. Táto polievka sa má zjesť počas dňa a môže sa pripravovať aspoň raz
do týždňa.
Recept ochladzuje horúčosť a vysúša vlhkosť.

1.4.4.3.16. Strava pri nadbytku vlhkosti (š´)

Vlhko môže byť vonkajšie, či vnútorné. Sliznica „nemá rada” vlhko, no vlhkosť vytvára – vyživuje orgány
šťavami. Ak je predráždená, vlhkosti tvorí nadbytok a táto vlhkosť už je pre telo škodlivá. Tomu zodpovedajú aj
príznaky: ťažoba a bolesti v kĺboch, tlak a plnosť na hrudi, či na bruchu, zakalený moč, mäkká stolica, husté
výtoky z pošvy, ekzém s lepkavými výtokmi, lepkavý pocit v ústach, nejasná myseľ.
Jazyk je hrubý s lepkavým povlakom.
Tento stav je častý pri gynekologických bielych výtokoch, infekciách močových ciest, reume, mokvavých
ekzémoch, chronických hnačkách, celulitíde, obezite.

Obilniny: ovos, dlhozrnná ryža

Strukoviny: fazule azuki
Zelenina: cuketa, zeler, šalát hlávkový, pór, paprika, cibuľa
Ovocie: maliny, slivky, marhule, ananás, citrón, hrozno
Orechy a semená: kokos, lieskové orechy, pražený sezam
 28

Koreniny: badyán, fenikel, klinček, muškátový orech, senovka grécka, škorica, sušený zázvor, pažítka
Mäso a ryby: hovädzie/kuracie/zajačie mäso, kapor, štuka
Ochuteniny: ocot vínny/ryžový, med
Nápoje: obilninové kávy, zelený čaj, červené víno

Nie sú tu vhodné studené nápoje, zmrzlina, sladkosti, mlieko a mliečne výrobky, surová zelenina a ovocie. Vo
všeobecnosti sa neodporúčajú potraviny, ktoré zvyšujú v tele vlhko, no ani príliš ochladzujúce, či príliš
zohrievajúce.

Vhodné recepty: Z asi 1 kg hrušiek a 1 kg bielej reďkovky vytlačíme šťavu (v odšťavovači) a dáme ju variť na
silný oheň, keď zovrie, oheň zmiernime. Šťavu varíme pomaly, kým zhustne ako sirup, pridáme trochu
zázvorovej šťavy, med, 1 dcl vína a trochu kondenzovaného mlieka. Všetko spolu necháme prevrieť, dáme
vychladnúť a prelejeme do sklenných fliaš. Sirup uchovávame v chlade. Toto je slávny čínsky recept a nazýva sa
„Sirup piatich chutí”.
Tento recept užívame pri vlhkom kašli 5 krát denne po jednej lyžici po dobu, kým trvá kašeľ a potom ešte asi tri
dni potom. Je to recept dobrý pre deti, ale aj pre dospelých.

1.4.4.3.17. Strava pri nadbytku sucha (cao-ši)

Sucho je hlavne nedostatok štiav. Môže to byť len sucho, no môže sa spojiť buď s chladom, alebo s teplom.
Najhlavnejšími príznakmi sucha sú praskajúce kĺby, suchá pokožka, suché pery, suché vlasy a oči, vychudnutie.
Môže tu vzniknúť aj zápcha, alebo suchý kašeľ bez akéhokoľvek vykašliavania.
Jazyk je bez povlaku, rozpraskaný, často bledý.

Obilniny: pšenica, guľatozrnná ryža

Strukoviny: veľké biele fazule, sója, tofu
Zelenina: karfiol, baklažán, brokolica, špenát
Ovocie: marhule, broskyne, hrušky, ďatle, banán, melón, jahody
Orechy a semená: kokos, gaštany, vlašské orechy, sezam, ľan, slnečnica, arašidy
Mäso a ryby: bravčové/kačacie/kuracie mäso a vnútornosti, slede, sardinky
Ochuteniny: sezamový olej, slad, melasa, med
Mlieko: kravské/ovčie/kozie mlieko, kokosové mlieko, jogurt, tvaroh, smotana
Nápoje: ovocné a zeleninové šťavy, voda, viac pravého čaju, pu-erh, pivo

Treba sa vyhnúť káve, alkoholu, ostrým koreninám, pretože vysúšajú tekutiny a zvyšujú horúčosť, čo by ešte
viac prehlbovalo nárast sucha v tele.

Vhodné recepty: Sójové mlieko varíme spolu s pretlačeným banánom a hnedým cukrom.
Tento recept pomáha pri kašli a zápche zo sucha. Podáva sa podľa potreby niekoľkokrát denne, kým sa stav
pacienta zlepší. Tento nápoj sa pije buď horúci, keď je v tele sucho a chlad, alebo vlažný, či studený, keď je v
tele sucho a horúčosť.

1.4.4.3.18. Strava pri horúcom jede (že-tu)

Horúci jed je vlastne bakteriálna, alebo vírusová infekcia, ktorá sa usadí v tele. Človek má často zápaly, či
vracajúcu sa chrípku. Častý je smäd, bolesti v krku, kašeľ, zápcha, nepokoj, zápaly očí, uší a krku, kožné zápaly,
ekzém, akné, lupienka, angína. Postihuje najmä krv, takže môže napadnúť hociktoré orgány.
Jazyk je červený s červenými bodkami.

Obilniny: špalda
Strukoviny: fazule mungo, tofu
Zelenina: bambusové výhonky, zemiaky, sladké zemiaky, čakanka, špargľa, klíčky fazulí mungo a azuki,
tekvica, brokolica
Ovocie: figy, grapefruit, jahody, hrušky
Koreniny: bazalka
Mäso a ryby: bravčové/zajačie mäso, kapor, sleď, krab, slepačie vajíčko
Ochuteniny: med

Neodporúča sa tvrdý alkohol, ostré korenie, vysmážané jedlá, sladkosti, pretože tieto potraviny zvyšujú horúčosť
a hlien v tele a tým pádom podporujú vznik a udržiavanie horúceho jedu v krvi.
 29

Vhodné recepty: Na suchej panvici opražíme do zlatista pšenicu špaldu, potom ju uvaríme na kašu. Na konci
vmiešame rastlinné mlieko a med na dochutenie.
Tento recept je vhodný ako večerné jedlo, pripravuje sa len jedna porcia. Ochladzuje krv a odstraňuje horúce
jedy z krvi.

1.4.4.3.19. Strava pri nadbytku vetra (feng-sie)

Vietor môže byť buď vonkajší alebo vnútorný.
Vnútorný vietor (nej-feng) vychádza hlavne z nerovnováhy pečene a môže vzniknúť buď z nadbytku tepla (že-
ši), z nedostatku krvi pečene (süe-sü-kan), alebo zo stúpajúceho jang pečene (jang-ši-kan), je teda často povahy
teplej a podľa toho sú aj príznaky. Najčastejšie príznaky sú závraty, kŕče, stočenie úst, či očí, necitlivosť, či
tŕpnutie končatín, zašklby svalstva kdekoľvek na tele, zašklby očí, triaška, presúvajúce sa bolesti, stuhnutosť
krčnej chrbtice. Z týchto stavov často vzniká parkinsonova choroba, epilepsia, mozgová mŕtvica, kŕče detí.
Jazyk je často stočený, alebo sa silno chveje, okraje jazyka sú červené.

Obilniny: cícer, jačmeň, špalda, pšeničné otruby, ryža, cestoviny z tvrdej pšenice
Strukoviny: červené fazule, žltý a zelený hrach, sója, šošovica, tofu
Zelenina: brokolica, cvikla, šalát, hrachové struky, špargľa, karfiol, rajčiny, špenát, tekvica, čínska a hlávková
kapusta, zemiaky, sladké zemiaky
Ovocie: ananás, banán, ďatle, granátové jablko, hrozno, hrušky, jablká, liči, goji, mango, melón, pomaranč,
grapefruit, slivky
Hríby: hliva, judášovo ucho, rôsolovka biela
Orechy a semená: kokos, gaštany, slnečnicové semienko, kôstka melónu, sezam ,mak
Koreniny: sušený zázvor, kôra grapefruitu, fenikel
Mäso a ryby: kačacie/bravčové/kuracie mäso a vnútornosti, dusená bravčová šunka, slepačie a kačacie vajce,
šťuka, plody mora, losos, pstruh, sardinky, sleď
Ochuteniny: slad, med, melasa, hnedý cukor, olivový olej, sezamový olej, sójová omáčka
Mlieko: ovčie/kravské mlieko, kokosové mlieko, jogurt, tvaroh, mäkké syry
Nápoje: zelený čaj, pchu-er, voda, biele víno, čierne pivo

Je nutné vyhnúť sa ostro koreneným, smaženým a pečeným jedlám, mäsovým výrobkom a tvrdému alkoholu,
pretože umožňujú vnútornému a vonkajšiemu vetru v tele pôsobiť. Je však pravda, že proti vonkajšiemu
chladnému vetru je ostrý alkohol veľmi účinný (z vonka, alebo z vnútra).

Vonkajší vietor (feng-sie-čchi) je škodlivý vietor z vonka. Napadá hlavne povrch. Vonkajší chladný vietor (feng-
chan sie-čchi) sa prejavuje zimnicou a triaškou, zimomravosťou, kýchaním, bolesťami hlavy a kĺbov, bolesťami
a stuhnutím šije, mierne zvýšenou teplotou, svetlým močom. Človek nemá smäd a nepotí sa. Toto sú stavy
spojené hlavne s rôznymi druhmi chrípky, preto pokiaľ trvá chrípka, nie je vhodné jesť mäso, mlieko, piť
alkohol.

Zelenina: jarná cibuľka

Koreniny: badyán, zázvor, škorica, fenikel, horčica, čili, klinček, bazalka
Ostatné: slepačie a kačacie vajce

Vonkajší horúci vietor (feng-že sie-čchi) napáda ústa, nos a oči a má príznaky ako triaška, kýchanie, kašeľ,
horúčka, mierne potenie, smäd, bolesti v krku, tmavší moč, bolesti svalov a hlavy, červené oči.
Jazyk sa často mení.

Obilniny: pšeno
Strukoviny: fazule
Zelenina: bambusové výhonky, čakanka, uhorky, špenát, zeler, pór
Ovocie: banány, jahody
Orechy a semená: kokos

Neodporúča sa ostrý alkohol, vysmážané a grilované jedlá, divina a jahňacie mäso. Toto sú potraviny, ktoré
zahrievajú vnútro, vyčerpávajú jin a tým umožňujú, aby sa zdvihol vnútorný horúci vietor.

Vhodné recepty: Uvaríme ryžové (alebo iné) rezance, pridáme k nim nadrobno pokrájanú cibuľu, cesnak a
ochutíme čiernym korením a trochou soli.
 30

Tento recept je účinný pri napadnutí chladným vetrom. Pacient by mal zjesť rezance ešte horúce a ísť sa vypotiť.
Užíva sa 1 krát denne.

1.4.4.3.20. Strava pri nadbytku chladu (chan)

Chlad môže byť vonkajší, či vnútorný.
Vonkajší chlad vzniká často v chladnom počasí, alebo priamo v zime, kedy studený vietor vnikne do pokožky a
následne na to môže poškodzovať aj dráhy a vnútorné orgány. Vtedy sa prejavuje zimnicou bez potenia a smädu,
alebo chuťou na teplé nápoje, kýchaním, chladnou pokožkou, stuhnutím svalstva. Teda je to tiež druh chrípky a
nachladnutia.

Obilniny: ovos, ryžové rezance

Zelenina: cesnak, cibuľa, jarná cibuľa, pór
Koreniny: čili, škorica, sušený zázvor, horčica, klinček, badyán, fenikel
Ostatné: slepačie vajce

Vnútorný chlad zodpovedá nedostatočnosti jang. Ak v tele poklesne jang, je to niečo podobné, ako keď v krbe
vyhasne oheň. Určité teplo ešte ostáva, no je ho málo. Častá je tu zimomravosť, vyhľadávanie tepla, studené
končatiny, ktoré môžu až zmodrieť (napríklad pri sprchovaní), bledý moč, chuť piť len teplé nápoje, tupé bolesti
kĺbov, svalov a chrbtice, vodová stolica, vodové výtoky z pošvy, bolestivá menštruácia, impotencia.
Jazyk má tenký biely povlak.
Zelenina: cesnak, pór, cibuľa, paprika, pažítka
Ovocie: maliny, slivky
Orechy a semená: kokos, lieskové a vlašské orechy, pražený sezam
Koreniny: badyán, fenikel, klinček, škorica, sušený zázvor, horčica
Mäso a ryby: hovädzie/kuracie mäso, divina, kapor

Treba sa vyhnúť zmrzline, mlieku a mliečnym výrobkom, surovej zelenine a ovociu, vode, chladným nápojom.
Všetko sú to potraviny, ktoré telo ochladzujú a v tele udržiavajú chlad. Avšak aj keď má niekto chorobu z chladu,
čistú vodu by piť mal, len v malom množstve. Voda tu nie je celkom zakázaná.

Vhodné recepty: Ryžu (množstvo na jednu porciu) uvaríme do mäkka, pridáme k nej nadrobno nakrájané jablko,
asi 30g hrozienok, hnedý cukor a trochu mletej škorice a všetko ešte povaríme na kašu.
Túto kašu podávame pri nachladnutí horúcu. Pacient by mal zjesť kašu, ľahnúť si a poriadne sa vypotiť. Tento
recept sa odporúča pre deti, ženy po pôrode a pre starších ľudí.

Rozdrvíme asi 25g vlašských orechov, nakrájame 25g cibule a 25g zázvoru a všetko dáme na 5 minút variť spolu
s pár lístkami (stačí medzi prsty) zeleného čaju. Môžme prisladiť cukrom.
Toto sa pije v zime pri napadnutí veterným chladom a je vhodné všetky prísady nakoniec zjesť.

2 čerstvé chilli papričky nadrobno nakrájame, mierne osmažíme na oleji a premiešame s 0,5dcl sójovej omáčky.
Touto omáčkou dochucujeme hotové jedlá pri chorobách z vnútorného chladu, no pomáha aj pri nechutenstve.

1.5. Strava pre deti

Ak chce rodič svoje dieťa urobiť šťastným a zdravým, sám má byť šťastný a zdravý. Deti majú väčšinou silný
prvok zeme – to sú tie ich vypuklé brušká. Sila ich stredu však spočíva aj v tom, že sú „nútené“ sa učiť
a prijímať veľa nových informácii, postupne sa zoznamujú s novými jedlami. Všetko je to pre zem namáhavé,
pri jedle teda majú mať určitú jednostrannosť, pravidelnosť.
Keď deti prevádzame na pevnú stravu, treba im dopriať čas. Potraviny sa pridávajú postupne, menia sa. Tiež je
vhodné prestávať kojiť postupne a nie naraz. Často sa odporúča kojiť 10 mesiacov – alebo keď dieťaťu narastú
prvé stoličky – potom už prestávať. Základom sú teplé obilné kaše. Možno začať s ryžovou kašou. Tú dávame
ráno, alebo večer a zvyšok je kojenie. Čistú kašu necháme týždeň. Na druhý týždeň podávame raz denne
napríklad pohánkovú kašu. Na tretí týždeň možno podávať napríklad ovsenú a na štvrtý týždeň pšeničnú. Kaše
majú byť celkom rozvarené, neochutené. Potom sa vrátime k ryžovej kaši, no pridáme k nej zeleninu – napríklad
mrkvu. Teraz zase pridávame po týždni zeleninu a striedame kaše. Nevhodná zelenina je paprika, cibuľa, cesnak,
pór, zeler. Zemiaky a strukoviny čínski lekári odporúčajú podávať až po 2-3 rokoch, mäso až po 3 rokoch života.
Po asi troch mesiacoch života už možno podávať aj viac druhov zeleniny naraz.
 31

Do piateho mesiaca života má byť pevná strava raz denne, do siedmeho 2x denne, do ôsmeho mesiaca 3x
denne – zvyšok je kojenie. Od deviateho mesiaca možno kojiť trochu po jedle.
Ak deťom začnú rásť zuby, možno im podávať ráno teplé sójové, či ovsené mlieko. Keď deti slintajú, keď im
zuby nerastú, je to z prílišnej vlhkosti v sliznici – vtedy je vhodné sójové mlieko. Od deviateho mesiaca možno
deťom podávať aj ovocie. Keď sa deti začínajú stavať na nohy, môžu začať prijímať v jedle soľ, či kvapku
sójovej omáčky na posilnenie obličiek. Medzi 12 až 24 týždňom už možno deťom jedlo aj sladiť medom, či
hroznovým cukrom. Určite nie sú vhodné sladkosti, zmrzlina. Hlavne nie ako náhrada lásky! Ak deťom
podávame mäso, tak skôr dusené, či varené – údeniny a grilované mäso vhodné nie je.
Takéto prevádzanie na normálnu stravu je ale iba príklad, nie je to pevne dané pravidlo.
Rodičia by mali jedávať spolu s deťmi – aj to je zdravoveda. Väčšina jedál a väčšina nápojov má byť teplá,
keďže v prvých troch rokoch je trojitý ohrievač veľmi citlivý na chlad. V prvých troch rokoch si dieťa ešte
pamätá na svoje predchádzajúce inkarnácie. Spojením cez prednú strednú dráhu obličky a srdce matky vníma
dieťa všetky stavy (duševné, citové) svojej matky. Spodný ohrievač je minulosť, stredný prítomnosť a vrchný je
budúcnosť, no deťom to splýva v jedno – deti žijú v prítomnosti. Preto by pri jedení mali mať hlavne pohodu,
dostatok času. Nikdy by ich nikto nemal do jedla nútiť, či im ho brať. O tomto majú byť rodičia poučení.
Pri dodržiavaní týchto zásad bude dieťa zdravé a vo všetkom bude prospievať.

1.6. Druhy potravín

V tejto časti uvediem rôzne potraviny, ktoré sú vhodné na liečbu. Budú tu uvedené len potraviny, ktoré sú bežne
dostupné aj u nás. Niektoré z nich budú opísané viac, iné menej podrobne, vždy sú to však dostačujúce
informácie.
Pri niektorých potravinách bude uvedený aj čínsky názov a jeho vysvetlenie, ak sa mi to podarilo zistiť.
Dôležitú časť tvorí opis danej potraviny, teda je tu opísaný teplotný účinok, chuť a vplyv na orgány a smer
pôsobenia. Ďalej je tu uvedené, aký účinok na telo potravina má.
Liečebné využitie som opísal len v skratke, recepty sú uvedené v časti „Niekoľko možností liečby stravou”.
Ak je nutné pri potravine dať na niečo pozor, uviedol som tu aj upozornenie. To sa týka hlavne toho, kedy danú
potravinu nie je vhodné použiť.
V poznámke som písal len o drobných zaujímavostiach, ktoré sa danej potraviny týkajú.
Často je počuť o tom, že by sme nemali prijímať cudzokrajné ovocie, zeleninu, či byliny. Je to nezmysel. Veľa
potravín a bylín, ktoré sa používajú v čínskom lekárstve pochádza napríklad z Indie a v Číne sa udomácnili.
A slovo „udomácnili” je veľmi dôležité. Každý, kto je proti používaniu cudzokrajných potravín, by si mal
uvedomiť, že rajčiny, paprika, zemiaky, káva, morská soľ, škorica, zázvor, klinček a iné sú potraviny, ktoré
u nás zdomácneli a my ich dnes používame denne. Je pritom jedno, koľko generácii pred nami ich už jedlo.
Je vhodné si uvedomiť aj to, že v liečiteľských systémoch sveta hrala v liečbe veľkú úlohu aj podobnosť potravín
a bylín s danou chorobou. Každá choroba má svoju povahu a tak aj každá potravina a bylina má svoju povahu.
Toto je dané vzhľadom, účinkom, farbou potraviny a byliny...
Napríklad obilniny sa v Číne spájajú so zemou, plodnosťou a je vidno, že väčšina aj pôsobí na prvok zeme.
Všetky obilniny vyvažujú, upokojujú, ako zem. Obilniny tiež majú často sladkú chuť, ktorá sa radí k prvku zem.
Strukoviny sa podobajú na obličky a väčšina z nich pôsobí cez stredný ohrievač na obličky a často liečia choroby,
ktoré sú spojené s obličkami.
Pri zelenine a ovocí sa zohľadňuje vzhľad a povaha. Napríklad jablko vysychá naozaj veľmi pomaly, tak aj telu
dáva mladosť a sviežosť. Pór je biely a vplýva na pľúca. Vlašský orech má podobnosť s mozgom a teda aj
s obličkami a práve na liečbu týchto dvoch orgánov sa používa.
Ak je človek mäsožravec, tak je určite aj dravší v živote, ako vegetarián, ktorý mäso nejedáva. Krava nebýva
veľmi tučná, tak sa po hovädzine priberá na váhe menej, ako po bravčovom mäse a kohútie mäso nemá ani gram
tuku.
Je to len náčrt, ako vplýva podobnosť potravín a bylín na liečbu.
 32

1.6.1. Obilniny (maj)

Hlavnou súčasťou stravy majú byť obilniny. V Číne je základ jedla ryža a mäso je iba príloha. U nás je to presne
opačne. Liečebné využitie obilnín nie je len v tom, že z nich urobíme kašu, ako to bude vidno v praktickej časti.

1.) Jačmeň obyčajný (maj-ja) Hordeum vulgare

Opis : Jačmeň je chladný, chuťovo sladký, vplýva na sliznicu, žalúdok a močový mechúr, pôsobí smerom nadol.
V tele posilňuje sliznicu a žalúdok, tíši smäd, je močopudný, rozpína črevá.
Možnosti použitia : Jačmeň lieči zlé travenie a hnačky, bolesti pri močení, opuchnutia, popáleniny.

2.) Kukurica siata (ju-mi-sü) Zea mays

Opis : Kukurica siata je neutrálna a sladká, má vplyv na žalúdok a močový mechúr, pôsobí smerom hore.
Posilňuje žalúdok, upravuje činnosť stredného ohrievača, má močopudné účinky.
Možnosti použitia : Liečime ňou bolesti pri močení, slabosť srdca, slabosť žalúdku.

3.) Kukuričný hodváb (ju-šu-šu) Zea mays

Opis : Kukuričný hodváb (hnedé „vlasy” z kukurice) je neutrálny, sladký chuťou, vplýva na pečeň a žlčník,
pôsobí smerom hore. V tele vysušuje vlhkosť, dopĺňa čchi do sliznice a žalúdku, lieči zápaly.
Možnosti použitia : Lieči napríklad zápal mliečnej žľazy, zápal prínosových dutín, zápal žlčníka, krvácanie z
nosa, cukrovku, vysoký krvný tlak, žlčníkové kamene, zvracanie krvi, beri-beri, vodnaté opuchy.
Poznámka : Možno pridávať do zmesí.

4.) Ovos siaty (ťian-maj-cchao) Avena sativa

Opis : Ovos siaty je teplotne neutrálny až mierne teplý, chuťovo sladký a horký, má vplyv na sliznicu, žalúdok,
srdce, pôsobí smerom von. Dopĺňa čchi, dopĺňa wej-čchi, rozptyľuje vlhko.
Možnosti použitia : Lieči stavy po chorobe, slabé trávenie, prechladnutia, únavu.

5.) Pohánka obyčajná (čchiao-maj) Fagopyrum esculentum

Opis : Pohánka je chladná, sladká, ovplyvňuje sliznicu, žalúdok, hrubé črevo a pôsobí smerom von. Rozpúšťa
stagnácie z nestrávenej stravy, upravuje tok čchi a obracia protichodný tok čchi, posilňuje sliznicu, odstraňuje
vlhko.
Možnosti použitia : Liečime ňou opuchy, zvracanie, hnačky, kašeľ, bolesti brucha.

6.) Pšenica obyčajná (fu-siao-maj) Triticium aestivum

Opis : Pšenica je povahou chladná, chuťovo sladká a mierne horká, ovplyvňuje srdce, obličky a sliznicu, pôsobí
smerom dole. Vyživuje a posilňuje srdce a sliznicu, posilňuje obličky, odstraňuje horúčosť, tíši smäd, má
močopudné účinky, zvlhčuje, dopĺňa jin a šťavy.
Možnosti použitia : Liečime pomocou nej stavy strachu, hnačky, popáleniny, akné, kožné ťažkosti.
Poznámka : Možno pridávať do zmesí.

7.) Pšeničné otruby (čching-c´-maj) Triticium aestivum

Opis : Pšeničné otruby majú chladnú povahu a sladkú chuť, vplývajú na žalúdok a pôsobia smerom dole.
Odstraňujú horúčosť a čistia oheň, vyživujú žalúdok, dopĺňajú jin.
Možnosti použitia : Liečia cukrovku, zápaly slizníc – hlavne v ústach, herpes, reumu, beri-beri, krvácanie do
moču.

8.) Pšeno (maj-ťia) Panicum miliaceum

Opis : Pšeno je povahou teplé, chuťou horké, ovplyvňuje srdce a žalúdok, jeho smer pôsobenia je dnu. Z tela
vylučuje vlhko, dopĺňa čchi srdca, upravuje trávenie.
Možnosti použitia : Lieči opuchy, bolesti, búšenie srdca, pocity strachu, žlčníkové ťažkosti.

9.) Ryža siata (fan) Oryza sativa

Opis : Ryža je neutrálna a chuťou sladká, má vplyv na sliznicu, žalúdok, pľúca a pôsobí smerom hore. Vyživuje
a posilňuje sliznicu, upravuje činnosť žalúdka, zvlhčuje pľúca a dopĺňa čchi pľúc, tíši smäd, celkovo dopĺňa čchi.
Možnosti použitia : Lieči choroby, ako sú hnačky, únava, ranná slabosť, ťažkosti pri močení, nadmerné potenie,
ranná nevoľnosť, ťažkosti s prehĺtaním, tuberkulóza, vychudnutie, poruchy trávenia.
Poznámka : Možno pridávať do zmesí.
 33

1.6.2. Strukoviny (tou)

V Európe bývali strukoviny považované za stravu nedôstojnú pre človeka. A ešte aj dnes sú tu nedocenenou
potravinou. Skutočnosť je taká, že v strukovinách je oveľa viac vápnika, ako v mlieku. Ak si vezmeme
podobnosť fazule, podobajú sa na obličky, pod vplyvom obličiek sú aj kosti a kosti potrebujú vápnik. Číňanom
to bolo jasné už pred tisícročiami, západné lekárstvo na to potrebovalo laboratória...

10.) Bôb konský (pan-čou-tou) Vicia faba

Opis : Bôb konský je neutrálny svojou povahou, chuťovo sladký a slaný, ovplyvňuje sliznicu a žalúdok a pôsobí
smerom nahor. V tele posilňuje a vyživuje sliznicu a žalúdok, odstraňuje vodu z tela, dopĺňa jin.
Možnosti použitia : Lieči opuchnutia, hnačky, nechutenstvo, stolicu s prímesou krvi, plesňové ochorenia.

11.) Fazule azuki (čch'-siao-tou) Vigna angularis

Opis : Fazule azuki sú teplotne neutrálne, chuťou sladké a kyslé, majú vplyv na srdce a tenké črevo a pôsobia
smerom hore. Posilňuje čchi a krv, čistí a zosúlaďuje krv, dopĺňa jin, odstraňuje vlhko, lieči opuchy, odstraňuje
jedy.
Možnosti použitia : Lieči vodnaté opuchy, opuch hnisavých zápalov kože – karbunkul, príušnice, nahromadenie
vody v bruchu pri cirhóze, beri-beri, žltačku, hnačky, krvácanie z konečníka, obezitu.
Poznámka : Možno ich pridávať do zmesí.
Ono to vlastne nie je fazuľa, ale je skôr bližšie príbuzná mungu.

12.) Fazule mungo (čch'-tou) Vigna radiata

Opis : Fazule mungo sú chladné, sladké, ovplyvňujú srdce a žalúdok, v tele pôsobia smerom dole. Odstraňuje
jedy, ochladzuje horúčosť, zmierňuje účinky letných horúčav, má močopudné účinky.
Možnosti použitia : Liečime nimi vodnaté opuchy, hnačky, kožné choroby z tepla, otravy, horúčky, popáleniny
(obklad z vonka, masť, prášok), inkontinenciu moču.
Poznámka : Ešte sa pri liečbe používajú aj klíčky fazulí mungo. Dostať ich celkom bežne v obchodoch aj u nás,
väčšinou sa predávajú nakladané v rôznych nálevoch.

13.) Fazuľa obyčajná červená/biela (paj-pian-tou) Phaseolus vulgaris

Opis : Fazuľa má neutrálnu povahu, sladkú chuť, vplyv na sliznicu, srdce, tenké črevo, smer pôsobenia nahor.
Podporuje obeh čchi, odstraňuje jedy, vysúša vlhkosť, má močopudný účinok.
Možnosti použitia : Liečime ňou opuchy, hnisavé rany, beri-beri (z vlhka), dýchavičnosť, hromadenie vody v
bruchu, ťažkostí pri močení, kožné infekcie, cukrovku.
Poznámka : Semená fazule sú v surovom stave „jedovaté“ a musia sa variť. Na liečbu cukrovky sú vhodnejšie
fazuľové struky. Na kožné ťažkosti možno použiť obklad z vonka.

14.) Fazuľa obyčajná zelená (lü-pian-tou) Phaseolus vulgaris

Opis : Zelená fazula je povahou neutrálna, chuťovo sladká, má vplyv na sliznicu a obličky, pôsobí smerom hore.
Chladí horúčosť, dopĺňa jin obličiek, vyživuje sliznicu, posilňuje obličky.
Možnosti použitia : Liečime ňou hnačky, zvracanie, cukrovku, časté močenie číreho moču, mimovoľný výron
semena, biely výtok z pošvy.

15.) Hrach siaty (siang-s´-c´) Pisum sativum

Opis : Hrach je povahou neutrálny, chuťou sladký, vplýva na sliznicu, žalúdok, jeho smer pôsobenia v tele je
hore. Posilňuje sliznicu, dopĺňa čchi, tíši smäd, tvorí šťavy.
Možnosti použitia : Lieči opuchy, smäd, nechutenstvo, sucho v hrdle.

16.) Sója fazulová (tan-tou) Glycine max

Opis : Sójové bôby sú neutrálne a sladké, vplývajú na sliznicu, žalúdok, pľúca, pôsobia smerom hore. Sója
rozháňa škodliviny z pokožky, podporuje obeh krvi, znižuje horúčku, odstraňuje jedy, upokojuje.
Možnosti použitia : Lieči choroby ako je detská podvýživa a všeobecne podvýživa, hnačky, vychudnutosť,
zvracanie v tehotenstve s kŕčmi, nočné pomočovanie z nedostatočnosti obličiek, závraty, opuchy.
Upozornenie : Ak sú horúčkovité ochorenia, podáva sa na začiatku týchto ochorení.

17.) Sójové klíčky (tou-jüan) Glycine max

Opis : Klíčky sóje sú neutrálne, majú sladkú chuť, pôsobia na sliznicu a žalúdok a v tele pôsobia smerom dole.
Odstraňujú vlhkosť a vlhkú horúčosť, podporujú obeh čchi, dopĺňajú čchi sliznice.
 34

Možnosti použitia : Liečime nimi ťažkosti, ako je reuma z vlhka, bolesti kĺbov a chrbtice, horúčky bez potenia,
opuchy, zápcha zo stagnácie potravy.

1.6.3. Zelenina
Zelenina by mala byť vždy len krátko tepelne upravená. V príprave by ju malo vždy dopĺňať dostatok korenín,
pre lepšie strávenie. Mrazená zelenina vhodná je, nie však hlboko zamrazená. Vždy je najlepšie čerstvá, sezónna.

18.) Baklažán (jü-čiang-kchie) Solanum melongena

Opis : Baklažán je povahovo chladný, chuťou sladký, má vplyv na obličky, žalúdok, hrubé črevo, jeho smer
pôsobenia je nadol. Odstraňuje horúčosť, ochladzuje krv, dopĺňa jin, zmierňuje bolesti, rozhýbava krv.
Možnosti použitia : Liečime ním zlé trávenie, krv v moči, úplavicu, krvácanie z konečníka, zápal ústnej sliznice,
kašeľ, otravy.

19.) Bambus (ču-sun) Filostachys nigra

Opis : Bambusové výhonky sú teplotne chladné, chuťou sú sladké a mierne horké, majú vplyv na pľúca, hrubé
črevo, žalúdok, pôsobia smerom nadol. Zvlhčujú sucho, odstraňujú hlien, ochladzujú horúčosť, dopĺňajú jin v
sliznici a žalúdku, odstraňujú vlhkú horúčosť v pľúcach.
Možnosti použitia : Podporujú výsev vyrážok a škodliviny vyháňajú k povrchu, liečime nimi aj pomalé trávenie,
zvýšenú tvorbu hlienov, ťažkosti pri močení, krv v moči.
Upozornenie : Nie sú vhodné pri nedostatku jang v sliznici.
Poznámka : Bambusové výhonky sa v Číne veľmi často používajú pri príprave mäsa, pretože vyvažujú teplo,
ktoré mäso dodáva do tela – bambusové výhonky ho neutralizujú. Mäso potom pôsobí vyrovnane.
V Číne je to obľúbená potravina a je aj mnoho básní o bambusových výhonkoch a o jedlách z nich pripravených.

20.) Batáty – sladké zemiaky (šan-jao) Ipomea batatas

Opis : Batáty sú neutrálne a sladké, ovplyvňujú sliznicu, žalúdok, hrubé črevo, obličky, ich smer pôsobenia je
nahor. Posilňujú sliznicu, dopĺňajú jin obličiek, dopĺňajú čchi, tvoria šťavy, tíšia smäd.
Možnosti použitia : Liečia teda slabosť žalúdka, nedostatok jin obličiek a zápaly obličiek, predčasnú ejakuláciu.

21.) Cesnak kuchynský (ta-süan) Allium sativum

Opis : Cesnak je veľmi teplý, chuťovo ostrý, ovplyvňuje sliznicu, žalúdok, pľúca, pôsobí smerom nadol.
Podporuje obeh čchi, zahrieva žalúdok a sliznicu, podporuje trávenie, odstraňuje jedy a parazity, znižuje tlak,
tlmí rast nádorov, dopĺňa wej-čchi, odstraňuje hlien, odstraňuje blokády.
Možnosti použitia : Liečime pomocou neho opuchy, bolesti brucha a pomalé trávenie z vlhka a chladu, hnačky
z nedostatku jang, úplavicu, čierny kašeľ, svrbenie pošvy, zimomravosť, bodnutie hmyzom, zápal obličiek z
chladu.
Upozornenie : Cesnak nie je vhodný pri nedostatku jin, pri horúčosti v pľúcach a žalúdku a pri suchých a
červených očiach, pri ochoreniach pečene a žlčníka.
Poznámka : Cesnak sa môže užívať aj naozaj dlhodobo.

22.) Cibuľa (cchung-paj) Allium cepa

Vysvetlenie názvu : Znak „cchung” je čínsky názov pre cibuľu a znamená to „zelený stvol”. Znak „paj”
znamená „biely”. Ako liečivo sa používa biela časť zimnej cibule, preto má názov „bielok z cibule”.
Opis : Cibuľa je povahou veľmi teplá, chuťovo ostrá, má vplyv na pľúca a žalúdok a pôsobí smerom hore.
Dopĺňa jang, rozháňa chlad, uvoľňuje povrch, vyvoláva potenie, odstraňuje stagnácie, odstraňuje jedy a parazity,
vyháňa vietor.
Možnosti použitia : Liečime ňou trichomonádový zápal pošvy, vlhké vyrážky (z vonka), vysoký tlak krvi, kašeľ
s malým vykašliavaním, bolesti brucha z chladu.
Upozornenie : Nie je vhodná pri nedostatku jin, pri zvracaní.
V niektorých lekárskych dielach sa udáva nezlučiteľnosť s medom. Je však jeden recept, ktorý je veľmi účinný
proti kašľu z chladu a to je cibuľový med.

23.) Cvikla obyčajná (tchien-cchaj) Beta vulgaris

Opis : Cvikla je neutrálna a sladká, ovplyvňuje sliznicu, žalúdok, pľúca, pôsobí smerom dole. V tele znižuje čchi
a jang, dopĺňa jin, tvorí šťavy, posilňuje sliznicu, zvlhčuje.
Možnosti použitia : Lieči tlak v hrudi, zápal žalúdka, vysoký tlak, červené a suché oči, suchý kašeľ, slabú
menštruácia.
 35

Poznámka : Cvikla má vysoký obsah železa a ak sa u človeka, ktorý ju zje objaví červený moč, ukazuje to na
nedostatok železa v jeho tele.

24.) Čínska kapusta (pak-čoj) Brassica pekinensis

Opis : Čínska kapusta je povahou neutrálna, sladká chuťou, má vplyv na pľúca, žalúdok, obličky, močový
mechúr, jej smer pôsobenia je nahor. Podporuje tvorbu moču, odstraňuje horúčosť, dopĺňa šťavy.
Možnosti použitia : Lieči choroby, ako je zápcha, zápaly, smäd, otrava alkoholom, vredy v žalúdku, zápaly očí,
kašeľ so žltým hlienom, bolesti hrdla.

25.) Dyňa (si-chu-lu/nan-kua) Cucurbita pepo

Opis : Dyňa je neutrálna, chuťovo sladká, má vplyv na sliznicu, žalúdok, pôsobí smerom hore. Dopĺňa čchi a jin,
tlmí bolesti, znižuje jang, rozpúšťa hlieny.
Možnosti použitia : Liečime pomocou nej hlien a hnis v pľúcach, škrkavky, pásomnicu, popáleniny (zvonku),
závislosti, vychudnutie, beri-beri, úpal, hemoroidy, zápchu, kašeľ, žltačku. Dužina dyne lieči opuchnutia, kašeľ,
prieduškovú astmu.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť dyňu pri ľuďoch so sklonom zadržiavania vody v tele.
Poznámka : Dyňa sa používa celá, aj so šupkou.

26.) Hlávkový šalát (wu-ťü) Lactuca sativa

Opis : Hlávkový šalát je chladný, chuťovo sladký a horký, ovplyvňuje žalúdok, hrubé črevo, pôsobí smerom
dole a dnu. Poporuje tvorbu moču, tvorí mlieko, dopĺňa čchi a krv, čistí horúčosť a vysúša vlhkosť.
Možnosti použitia : Liečime ním pokles tvorby moču, slabú tvorbu mlieka pri kojení, krv v moči.
Upozornenie : Nie je vhodné jesť hlávkový šalát dlhodobo.

27.) Kapusta hlávková (ta-paj-cchaj) Brassica oleracea

Opis : Biela kapusta je neutrálna, má sladkú chuť a vplyv na sliznicu, žalúdok, jej smer pôsobenia je nadol.
Vyživuje sliznicu a žalúdok, dopĺňa šťavy, zmierňuje kŕče, tíši bolesti.
Možnosti použitia : Lieči napríklad žalúdočné vredy, horúčky, zápchu z nedostatku štiav, suché oči.
Poznámka : Červená kapusta je mierne teplá, chuťou je sladká a ostrá, no inak nie je až taký veľký rozdiel
medzi bielou a červenou kapustou.

28.) Mrkva (jie-chu luo-po) Daucus carota

Opis : Mrkva je neutrálna svojou povahou, chuťovo sladká, má vplyv na pľúca, sliznicu, pečeň, pôsobí smerom
dole. Posilňuje sliznicu, podporuje trávenie, odstraňuje horúčosť, obracia protichodný pohyb čchi, odstraňuje
jedy, má močopudné účinky.
Možnosti použitia : Liečime ňou suchý kašeľ, oslabený zrak, hnačky, poruchy trávenia, opuchy, popáleniny,
časté močenie v noci, zápal močového mechúra.
Poznámka : Mrkva obyčajná (semienka) sa môže použiť ako náhrada za Carpesium abrotanoides (che-š´).

29.) Patizón/Tekvica patizónová (wo-kua-c´) Cucurbita patissonina

Opis : Patizón má povahu neutrálnu, chuť horkú, sladkú a ostrú, ovplyvňuje sliznicu, pečeň, hrubé črevo, pôsobí
smerom hore. Z tela odstraňuje jedy, dopĺňa čchi.
Možnosti použitia : Liečime ním tráviace ťažkosti, zápchu, slabý odtok moču, krvácanie z nosa, cukrovku,
žltačku, ťažkosti s močením po pôrode.

30.) Pažítka (sie-paj) Allium macrostemon

Vysvetlenie názvu : Znak „sie” znamená „pažítka” a znak „paj” znamená „biely”. Liečivom sú hlavne biele
hlavičky pažítky, tak sa nazýva „pažítková bielica”.
Opis : Pažítka je veľmi teplá, chuťovo ostrá, má vplyv na pečeň, žalúdok, obličky, pľúca a pôsobí smerom nahor.
Tlmí bolesti, zpriechodňuje jang, rozptyľuje zauzleniny, rozhýbava čchi.
Možnosti použitia : Ak sa v pľúcach nahromadia hlieny, často potom vzniká bolesť na hrudi a astma a sú to
choroby z nepriechodnosti jang. Keďže rozhýbava čchi a odvádza stagnácie, môžme pažítkou liečiť aj kašeľ s
vykašliavaním hlienu, ale aj hnačky s bolestivým nutkaním na stolicu.
Pažítka lieči napríklad aj zranenia pri páde a udretí, modriny, ťažkosti pri prehĺtaní, pomalé trávenie, krvácanie z
nosa, krv v moči, pokles konečníku, zvracanie krvi, nočné potenie.
Upozornenie : Pažítku nie je vhodné podávať pri očných chorobách a pri zápaloch kože.
Pažítka lieči len bolesti, ktoré sú spôsobené blokádou krvi.
 36

Poznámka : Ak sa pažítka používa v strave, používa sa celá a čerstvá, ak ju ale potrebujeme pridať do zmesí,
biela hlavička sa usuší na slnku.

31.) Pór záhradný (siao-ken-suan) Allium ampeloprasum

Opis : Pór je teplý, má ostrú chuť, vplýva na pečeň, pľúca a hrubé črevo, jeho smer pôsobenia je von, brzdiaci.
Dopĺňa čchi a jang, odstraňuje stagnácie krvi, vyháňa chlad
Možnosti použitia : Liečime ním hnačky, krvácania, ťažkosti s prehĺtaním, slabé trávenie.

32.) Rajčiak jedlý (fan-kchie) Solanum lycopersicum

Opis : Rajčina je veľmi chladná, chuťovo sladká, má vplyv na žalúdok a pečeň, pôsobí smerom nadol. Tvorí
šťavy, odstraňuje horúčosť, ochladzuje krv, dopĺňa jin.
Možnosti použitia : Lieči chorobný smäd, nechutenstvo, zápchu, vysoký tlak krvi, krvné zrazeniny po úraze,
šeroslepotu, krvácanie ďasien, zápal žalúdka.

33.) Reďkovka siata (laj-fu/luo-po) Raphanus sativus

Opis : Reďkovka je chladnä, má ostrú a sladkú chuť, ovplyvňuje pľúca, žalúdok, pôsobí smerom hore.
Odstraňuje horúčosť, rozpúšťa hlien, ochladzuje krv, tvorí šťavy, posilňuje žalúdok, obracia protichodný pohyb
čchi, odstraňuje jedy.
Možnosti použitia : Liečime ňou zápal hrtanu z dlhodobého kašľu, či kričania, zvracanie krvi, krvácanie z nosa,
úplavicu, bolesti hlavy, opuchnutie brucha, otravu alkoholom.
Upozornenie : Reďkovku treba vylúčiť zo stravy, ak má pacient príjmať v bylinnej zmesi aj ženšen lekársky.

34.) Špargľa lekárska (jang-čch´ tchien-men-tung) Asparagus officinalis

Opis : Špargľa je chladná povahou, sladká a horká svojou chuťou, má vplyv na pľúca a obličky a jej smer
pôsobenia je dole a von. Posilňuje čchi a krv, dopĺňa jin, chladí horúčosť, uľahčuje potenie, podporuje močenie.
Možnosti použitia : Lieči kašeľ, znižuje tvorbu hlienov, ďalej lieči opuchy, kožné zápaly, nedostatok mlieka po
pôrode, horúčky s nepotením.

35.) Špenát siaty (meng-ši) Spinacia oleracea

Opis : Špenát je teplotne chladný, chuťovo sladký, ovplyvňuje hrubé črevo, tenké črevo, žalúdok, pečeň a pôsobí
nadol. Zvlhčuje sucho, zastavuje krvácanie, tvorí šťavy, vyživuje pečeň, tíši smäd, zlepšuje zrak.
Možnosti použitia : Lieči choroby ako krvácanie z nosa, krvácanie z konečníka, smäd, cukrovka, zápcha, sucho
v pľúcach a tuberkulóza, hemoroidy, zápaly a vyrážky na pokožke.
Upozornenie : Špenát nie je vhodný pri hnačkách, predčasnej ejakulácii, či pri obezite.

36.) Uhorka siata (chuang-kua) Cucumis sativus

Opis : Uhorka je chladná, chuťovo sladká a kyslá, má vplyv na žalúdok, močový mechúr, pečeň, pôsobí smerom
dole. Odstraňuje horúčosť, odstraňuje jedy, tíši smäd, zmierňuje opuchnutia.
Možnosti použitia : Lieči bolesti v krku, zápal spojiviek, zápaly, popáleniny, opuchy, suchý kašeľ, akné z
horúčosti.

37.) Zeler voňavý (čchin-cchaj) Apium graveolens

Opis : Zeler je povahovo neutrálny, chuťou sladký a horký, ovplyvňuje žalúdok, pečeň, močový mechúr a jeho
smer pôsobenia je nahor. Odstraňuje horúčosť, tlmí činnosť pečene, posilňuje žalúdok, uľahčuje močenie,
obracia protichodný pohyb čchi.
Možnosti použitia : Lieči teda vysoký tlak krvi, závraty a bolesti hlavy, krv v moči, zápaly močového mechúra.

38.) Zemiak/Ľuľok zemiakový (jang-jü) Solanum tuberosum

Opis : Zemiaky sú povahou neutrálne, chuťovo sú sladké, majú vplyv na sluznicu, žalúdok, pôsobia smerom
dole. V tele dopĺňajú čchi sliznice a žalúdka, tlmia bolesti, zmierňujú kŕče
Možnosti použitia : Liečime nimi únavu, príušnice, popáleniny, zápaly, vysoký tlak, podvýživu, hnačky, astmu,
podráždenie pokožky, obezitu, žalúdočné vredy.
 37

1.6.4. Ovocie
Ovocie sa všade na svete jedlo najmä čerstvé, alebo sa z neho pripravovali sladké jedlá. Ovocie dopĺňa aj chuť a
účinky mäsa, nemieša sa so zeleninou. Ovocie je hlavne sladkej a kyslej chuti, sú to hlavne potraviny, ktoré
dopĺňajú jin. Ovocie sa iba málokedy tepelne dlho spracováva.

39.) Ananás pestovaný (feng-li) Ananas comosus

Opis : Ananás je teplotne chladný, chuťou sladký a kyslý, má vplyv na žalúdok, močový mechúr, pôsobí
smerom hore. V tele hasí smäd, dopĺňa jin a šťavy, podporuje močenie, ochladzuje horúčosť.
Možnosti použitia : Lieči vodnaté opuchnutia, poruchy trávenia, hnačky, zvracanie, opuchnutia brucha, závraty
z nízkeho tlaku krvi, horúčky a smäd.
Upozornenie : Ananás nie je vhodný pri ekzémoch, vredoch na pokožke a pri vredoch na dvanástorníku.

40.) Banán (siao-kuo jie-ťiao) Musa paradisiaca

Opis : Banán je chladný povahou a sladký chuťou, ovplyvňuje na žalúdok, hrubé črevo, jeho smer pôsobenia je
dole, hladký. Posilňuje žalúdok, tvorí šťavy a jin, zvlhčuje sucho, chladí horúčosť.
Možnosti použitia : Lieči choroby, ako zápcha, hemoroidy, vysoký krvný tlak, smäd, astma, a kašeľ z horúčosti
v pľúcach, sucho v hrdle, ekzém, svrbenie pokožky, bodnutie hmyzom.

41.) Broskyňa obyčajná (ťi-tao) Prunus vulgaris

Opis : Broskyne sú neutrálne, sladké a kyslé, ovplyvňujú žalúdok, hrubé črevo a pôsobia smerom dole. Dopĺňajú
šťavy, vyživujú krv, posilňujú žalúdok, rozhýbavajú krv a uvoľňujú stagnácie, zabraňujú poteniu.
Možnosti použitia : Liečia suchý kašeľ, astm, bolesti v bedrách, nadmerné potenie, neželaný únik semena,
nočné potenie, vysoký tlak krvi, zápchy (tu sú však účinnejšie kôstky), bolesti brucha po pôrode.
Poznámka : Kôstky sa môžu používať do zmesí.

42.) Citrón (ning-meng) Citrus aurantium

Opis : Citrón je teplotne veľmi chladný, chuťovo veľmi kyslý, má vplyv na žalúdok, pečeň a pľúca, jeho smer
pôsobenia je brzdiaci, dole. Ochladzuje horúčosť a odstraňuje oheň, tvorí šťavy, tíši smäd, chráni a udržiava
šťavy.
Možnosti použitia : Lieči kašeľ s tvorbou hlienu, poruchy trávenia, cukrovku, zápal hltanu a hrtanu, v
tehotenstve bráni potratu, odstraňuje bolesti (tu sú však účinnejšie kôstky).
Upozornenie : Nie je vodný pri žalúdočných vredoch.
Poznámka : V čínskom lekárstve sa používajú aj citrónové kôstky. Sú teplotne neutrálne a horké, dopĺňajú čchi,
tlmia bolesti. Kôstky sa môžu používať do zmesí.

43.) Čerešňa obyčajná (ťiou-li) Cerasus vulgaris

Opis : Čerešne sú teplé povahou, sladké a mierne kyslé svojou chuťou, majú vplyv na sliznicu, pečeň a pôsobia
smerom nahor. Dopĺňajú čchi sliznice a žalúdka, vyživujú pečeň a obličky, zastavujú úniky.
Možnosti použitia : Liečebne ich používame na choroby, ako je ochrnutie, necitlivosť končatín, reuma, bolesti v
bedrách, omrzliny, zápal hltanu a hrtanu, únava, výron semena.
Poznámka : Čerešne vyvolávajú teplo, teda sú vhodné na liečbu reumy a studeného typu.
 38

44.) Figovník obyčajný (wu-chua-kuo) Ficus carica

Opis : Figy sú teplotne neutrálne, majú sladkú chuť, vplývajú na sliznicu, pľúca a hrubé črevo, ich smer
pôsobenia je nahor. Posilňujú sliznicu a žalúdok, zvlhčujú sucho v pľúcach a črevách, tlmia bolesti, odstraňujú
jedy.
Možnosti použitia : Liečia choroby ako úplavica, zápcha, hnačka, bolesť v krku, hemoroidy, nechutenstvo,
suchý kašeľ, nedostatok tvorby mlieka, reuma.

45.) Granátové jablko (suan-š´-liou) Punica granatum

Opis : Granátové jablko je povahou neutrálne, chuťovo sladké a mierne kyslé, má vplyv na žalúdok, hrubé črevo
a pôsobí smerom dole. V tele tvorí šťavy, tíši smäd, dopĺňa jin.
Možnosti použitia : Liečime ním hnačky, smäd, horúčky, nádory, krvácania.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť granátové jablko pri zápche.

46.) Grapefruit (süan-čcheng) Citrus paradisi

Opis : Grapefruit má chladnú povahu, sladkú, horkú a kyslú chuť, vplýva na žalúdok a pľúca, pôsobí smerom
dole. V tele tvorí šťavy, tíši smäd, zlepšuje chuť do jedla, rozpúšťa hlieny, zastavuje kašeľ, obracia protichodný
pohyb čchi.
Možnosti použitia : Lieči teda poruchy trávenia, nechutenstvo, ťažkosti s dýchaním, kašeľ s hlienom.

47.) Hrozno stolové (pchu-tchao-šu) Vitis vinifera

Opis : Hrozno je povahou neutrálne, chuťovo sladké a kyslé, ovplyvňuje obličky, pečeň, žalúdok, pľúca a pôsobí
smerom hore. Posilňuje pečeň a obličky, dopĺňa čchi a krv, tvorí šťavy, má močopudné účinky, posilňuje šľachy
a kosti.
Možnosti použitia : Liečime pomocou neho ťažkosti, ako je únava, kašeľ, búšenie srdca, nočné potenie, reuma,
ťažkosti s močením, vodnaté opuchnutia, sucho v hrdle a smäd, zápaly močového mechúra s krvou v moči.
Upozornenie : Nadmerné množstvá zjedeného hrozna znižujú chuť do jedla.

48.) Hruška (si-jang-li) Pyrus communis

Opis : Hruška je chladná a sladká, ovplyvňuje pľúca a žalúdok a pôsobí smerom dole. Odstraňuje horúčosť, tvorí
tekutiny, zvlhčuje sucho, rozpúšťa hlieny.
Možnosti použitia : Hrušky liečia kašeľ s hlienom, ťažkosti s prehĺtaním, bolesti pri močení, poruchy trávenia,
zápchu z nedostatku štiav, otravu alkoholom.

49.) Jablko (ťien-cuej lin-čchi) Malus domestica

Opis : Jablko je neutrálne, chuťovo sladké a kyslé, má vplyv na sliznicu a žalúdok, pôsobí smerom nadol. V tele
tvorí tekutiny, posilňuje sliznicu, tíši smäd, znižuje horúčku, tíši nepokoj, zvlhčuje pľúca a črevá.
Možnosti použitia : Liečime ním hnačky, tráviace ťažkosti, otravu alkoholom, nevoľnosť, nedostatok cukru v
krvi, kašeľ z horúčosti v pľúcach, bolesti brucha.

50.) Jabloň divoká (pching-kuo) Malus ioensis

Opis : Divoká jabloň je teplotne neutrálna, chuťovo sladká a kyslá, má vplyv na srdce, pľúca a pečeň, jej smer
pôsobenia je brzdiaci a nahor. Zvlhčuje sucho v pľúcach, tvorí a udržiava šťavy.
Možnosti použitia : Lieči hnačky, cukrovku, úplavicu, predčasnú ejakuláciu, nepokoj.
Upozornenie : Divé jablká by nemali jesť ľudia so zápchou, pretože by sa zápcha ešte zhoršila.

51.) Jahoda obyčajná (cchao-mej) Fragaria vesca

Opis : Jahody sú teplotne chladné, chuťovo sladké a kyslé, ovplyvňujú pľúca a sliznicu a pôsobia smerom dole.
Tvoria šťavy, dopĺňajú jin, upokojujú, vyživujú krv, zvlhčujú pľúca a črevá.
Možnosti použitia : Liečia suchý kašeľ, smäd, sucho a bolesti brucha, nechutenstvo, bolestivé močenie a krv v
moči, oslabenie po chorobe.

52.) Kaki (š’-ti) Diospyros kaki

Opis : Kaki je chladné, sladké, vplýva na srdce, pľúca, hrubé črevo, jeho smer pôsobenia je brzdiaci, nadol. V
tele zvlhčuje pľúca, rozpúšťa hlien, tvorí šťavy, posilňuje sliznicu, prečisťuje horúčosť.
Možnosti použitia : Kaki lieči suchý kašeľ, afty z horúčosti, zvracanie krvi, bolesti žalúdka, hnačky, hemoroidy,
vysoký tlak krvi, strumu, krv v moči, štikútku.
 39

53.) Kiwi (mi-chou-li) Actinidia sinensis

Opis : Kiwi je povahou chladné, chuťovo sladké a kyslé, ovplyvňuje žalúdok, močový mechúr, pečeň, pôsobí
nadol. Odstraňuje horúčosť, tvorí šťavy, obracia protichodný pohyb čchi, má močopudné účinky, uvoľňuje
napätie.
Možnosti použitia : Lieči močové kamene, bolesti a zápaly kĺbov, kŕče, horúčky.

54.) Liči čínske (li-č’) Litchi chinensis

Vysvetlenie názvu : Znak „li” znamená „odeľovať/rezať”, znak „č’” znamená „vetva”. Keď sa zberajú plody z
tohto stromu, je nutné ich odrezávať, pretože sú veľmi pevné. Tento plod potom dostal názov „rezáč”.
Opis : Liči je neutrálne až mierne teplé, chuťovo sladké a kyslé, má vplyv na sliznicu, žalúdok a pečeň, jeho
smer pôsobenia je nadol. Tvorí šťavy, rozhýbava čchi, tíši bolesti, tíši smäd, dopĺňa a vyživuje krv.
Možnosti použitia : Toto liečivo rozptyľuje zauzleniny a zároveň svojou teplou povahou rozptyľuje chlad a
vplýva na dráhy pečene. Je teda účinným liekom na opuchnutia a bolesti semenníkov a bolesti v bedrách. Lieči
aj štikútku, bolesti žalúdka zo stiesnenosti čchi pečene, hnačky, astmu, únavu a stavy po chorobe.
Poznámka : Liči sa v Číne používa aj v sušenom stave.

55.) Malina/Ostružina malinová (chej-mej) Rubus idaeus

Opis : Maliny sú teplé, chuťovo sladké a mierne horké, majú vplyv na obličky a pečeň, pôsobiasmerom nahor.
Dopĺňajú jang obličiek, dopĺňajú čchi pečene, zvlhčujú.
Možnosti použitia : Maliny liečia ochorenia, ako impotencia, malá chuť na sex, odkvapkávanie moču, časté
močenie, závraty, únava, suchý kašeľ.
Poznámka : Na liečbu chorôb z nedostatku jang obličiek sa viac hodia zelené, nezrelé maliny. Tie sa v Číne aj
častejšie používajú.

56.) Mandarínka obyčajná (ťü) Citrus reticulata

Opis : Mandarínka má teplú povahu, sladkú a horkú chuť, vplyv na sliznicu a pľúca, smer pôsobenia dole.
Napráva tok čchi, posilňuje sliznicu a žalúdok, rozpúšťa hlien a vlhko, zvyšuje krvný tlak.
Možnosti použitia : Uľahčuje vykašliavanie, lieči tlak v hrudi, zvracanie, štikútku, slabé trávenie, zvracanie,
hnačky, plynatosť, nechutenstvo, zápal prsných žliaz, smäd, bolestivé močenie, bolesti v semenníkoch,
nedostatočnú tvorbu mlieka.

57.) Mangovník indický (mang-kuo) Mangifera indica

Opis : Mango je chladné povahou, sladké a kyslé svojou chuťou, vplýva na pľúca a žalúdok, v tele je jeho smer
pôsobenia nadol. Posilňuje čchi a krv, tíši smäd, obracia protichodný pohyb čchi, má močopudné účinky.
Možnosti použitia : Lieči kašeľ s hlienom, astmu, poruchy trávenia, zvracanie, zdurenie brucha, tlak v hrudi,
krvácanie ďasien, vodnaté opuchnutia kože.
Upozornenie : Mango sa nemá jesť so štipľavými koreninami, s cesnakom, cibuľou, pretože to spôsobuje
svrbenie pokožky. Je tiež vhodné vyhnúť sa jedeniu manga na plný žalúdok, pretože to môže spôsobiť
opuchnutie žalúdka.

58.) Marhuľa obyčajná (sing) Armeniaca vulgaris

Opis : Marhule sú neutrálne, sladké a kyslé chuťou, majú vplyv na žalúdok, pľúca, pôsobia smerom hore. Tvoria
šťavy a zvlhčujú sucho, tíšia smäd, dopĺňajú jin.
Možnosti použitia : Liečia sucho v hrdle, suchý kašeľ, astmu, zápchu.
Upozornenie : Marhule nie je vhodné jesť pri hnačke, pretože podporujú tvorbu stolice.

59.) Melón červený (tchian-kua) Cucumis melo

Opis : Melón je povahou chladný, chuťovo sladký, ovplyvňuje hlavne močový mechúr, žalúdok, srdce, pôsobí
smerom dole. V tele odstraňuje horúčosť a oheň, tíši smäd, dopĺňa jin a šťavy, má močopudné účinky, zvlhčuje
črevá.
Možnosti použitia : Liečime ním ťažkosti, ako je slabá tvorba moču, zápal obličiek a močového mechúra z
horúčosti, závraty, úpal, zvracanie, smäd, sťažené dýchanie, bolesť v krku, afty, zápchu.

60.) Oliva európska (čching-kuo) Olea europaea

Opis : Olivy majú neutrálnu povahu, kyslú a sladkú chuť, ovplyvňujú pľúca a žalúdok a ich smer pôsobenia je
brzdiaci, hore. Olivy dopĺňajú a chránia šťavy, naprávajú tok čchi a krvi, vyživujú krv.
 40

Možnosti použitia : Liečia bolesti v krku, kašeľ, vykašliavanie krvi, úplavicu, krvácanie pri hemoroidoch, zápal
žalúdka.

61.) Pomaranč/Citrónovník pomarančový (či-čchiao) Citrus sinensis

Opis : Pomaranč má chladnú povahu, sladkú, kyslú a mierne horkú chuť, vplyv na pľúca, srdce, žalúdok a smer
pôsobenia dole. V tele tvorí šťavy, podporuje chuť na jedlo a trávenie, obracia protichodný pohyb čchi, znižuje
čchi a jang, vysúša vlhko a rozptyľuje hlien.
Možnosti použitia : Liečime ním suchý a namáhavý kašeľ, zadúšanie, astmu, poruchy trávenia, nechutenstvo,
smäd, tlak a bolesti v hrudi, bolesti brucha, bolesti v panve, chrípku, únavu.

62.) Slivka domáca (čchiou-c´) Prunus domestica

Opis : Slivky sú neutrálne, chuťovo sladké a kyslé, majú vplyv na pečeň, obličky a žalúdok, ich smer pôsobenia
je dole a dnu. Odstraňujú vietor a znižujú jang pečene, tvoria šťavy, vyživujú krv, naprávajú tok čch.
Možnosti použitia : Liečime nimi choroby pečene len z nadbytku jang a čchi (cirhóza...), krvácanie ďasien,
cukrovku, vodnatý opuch brucha, zníženú tvorbu moču, zápal hltanu a hrtanu, angínu, paradontózu, vredy na
jazyku a afty, zápchu.
Upozornenie : Slivky nie sú vhodné pri slabom trávení a vredoch žalúdka.

63.) Slivka ume (wu-mej) Armeniaca mume

Opis : Slivky ume sú povahou neutrálne, chuťovo kyslé, vplývajú na pečeň, sliznicu, pľúca, hrubé črevo, ich
smer pôsobenia je brzdiaci, dnu. V tele obracajú protichodný pohyb čchi, tvoria šťavy, upravujú trávenie.
Možnosti použitia : Liečia kašeľ, hnačky, krvácanie ďasien, krvácanie pri hemoroidoch, nadmernú menštruáciu,
smäd, zastavujú rast nádorov a myómov, zlepšujú trávenie.
Upozornenie : Slivky ume nie sú vhodné pri stagnácii horúčosti v tele.
Poznámka : V obchodoch ich dostať kúpiť pod názvom „umeboshi“.

64.) Trnka/Slivka trnková (mao-jie ou-li) Prunus spinosa

Opis : Trnky sú neutrálne, chuťovo veľmi kyslé, vplývajú na pečeň, ich smer pôsobenia je dole, brzdiaci. Trnky
tvoria šťavy a chránia ich, ničia parazity, zvlhčujú sucho, odstraňujú horúčosť.
Možnosti použitia : Liečime nimi hnačky, horúčku, nedostatok štiav v žalúdku, nechutenstvo, suchý kašeľ,
smäd.
Upozornenie : Ak sa urobí trnkové víno, má skvelé účinky proti hnačke. Nie je však vhodné vypiť veľa tohto
vína, či zjesť veľa trniek, pretože môžu podráždiť pečeň a spôsobiť tak výbuchy hnevu. V normálnom množstve
hnevy upokojujú.

65.) Višňa obyčajná (ju-li) Prunus humilis

Opis : Višne sú neutrálne, chuťovo horké a sladké, majú vplyv na sliznicu, hrubé črevo, tenké črevo a ich smer
pôsobenia je dole a von. Višňa zvlhčuje sucho, dopĺňa jin a šťavy, rozptyľuje vodu.
Možnosti použitia : Liečime ňou vodnaté opuchnutia brucha, nôh a pokožky, zápchy zo suchosti v črevách,
suchú pokožku, suchý kašeľ, astmu, slabosť nôh.
Upozornenie : Nie je vhodná v tehotenstve.

1.6.5. Hríby
Hríby je vhodné jesť počas celého roka. Každý hríb má iné účinky a je teda dobré ich poznať. V Čínskom
lekárstve sa užíva množstvo hríbov, ja však spomeniem iba niektoré.

66.) Hliva ustricová (pching-ku) Pleurotus ostreatus

Opis : Hliva ustricová má teplú povahu a sladkú chuť, ovplyvňuje sliznicu, žalúdok a pečeň, pôsobí smerom
nahor. Dopĺňa čchi sliznice, odstraňuje vlhko a hlien, zmierňuje účinky vetra.
Možnosti použitia : Liečime ňou rôzne vyrážky, ekzémy, alergie, tlmí rast rakovinových buniek, lieči aj chrípku,
angínu, astmu, artritídu, osteoporózu, zápaly kĺbov, cholesterol.
Poznámka : Môže sa v podobe prášku pridávať do zmesí, často sa však používa v strave. Nemá sa krájať
(neznáša železo), ale len trhať.

67.) Húževnatec jedlý – ší take (siang-ku)

Opis : Húževnatec jedlý je teplotne neutrálny, chuťovo sladký, vplýva na sliznicu a žalúdok, pôsobí nahor.
Dopĺňa čchi sliznice a žalúdka, zvlhčuje sucho, rozpúšťa hlieny.
 41

Možnosti použitia : Liečime ním oslabenú imunitu, rakovinu žalúdka, zápal žalúdka, zvracanie z nesprávneho
stravovania, otravy jedlom, ťažkosti pri močení a krv v moči, vysokú hladinu cholesterolu, vychudnutie,
chudokrvnosť.
Poznámka : Možno ho pridávať do zmesí.

68.) Judášovo ucho (mu-er)

Opis : Judášovo ucho má neutrálnu povahu, sladkú chuť, vplyv na pľúca, žalúdok a pečeň a smer pôsobenia
nahor. Zvlhčuje pľúca, dopĺňa jin, zastavuje krvácanie, ochladzuje krv.
Možnosti použitia : Lieči krvácanie z konečníku, krvácanie pri úplavici, krvácanie z pošvy mimo menštruácie,
hemoroidy, odstraňuje krvné zrazeniny po pôrode, alebo po úraze.
Poznámka : Judášovo ucho sa v Číne používa aj ako antikoncepcia. Možno ho pridávať do zmesí.

69.) Lesklokôrovka lesklá (ling-č´) Ganoderma lucidum

Opis : Lesklokôrovka je teplotne neutrálna a sladká svojou chuťou, má vplyv na pečeň, srdce, pľúca, sliznicu a
obličky, pôsobí smerom hore. Vyživuje srdce a krv, upokojuje Ducha, posilňuje čchi, dopĺňa wej-čchi, rozpúšťa
hlien.
Možnosti použitia : Lieči nádory, myómy, oslabenú a nedostatočnú imunitu, nespavosť, vyčerpanie, duševnú
únavu, stavy po operáciách a dlhodobých chorobách.
Poznámka : V Číne je táto huba nazývaná „hubou nesmrteľnosti“. Možno ju pridávať do zmesí.

70.) Mladé, neotvorené hríby

Opis : Mladé hríby sú chladné a sladké, vplývajú na žalúdok, pľúca, hrubé čcrevo, tenké črevo, pôsobia smerom
dole. V tele dopĺňajú jin, vyživujú krv, ochladzujú.
Možnosti použitia : Liečia hnačky, odstraňujú hlieny, zvracanie, dopĺňajú nedostatok bielych krviniek, liečia aj
infekčný zápal pečene, slúžia aj ako prevencia proti tvorbe nádorov.
Poznámka : Uvedené poznatky sa týkajú všetkých jedlých hríbov.

71.) Pornatka kokosová (fu-ling) Poria cocos

Opis : Pornatka kokosová je neutrálna a sladká, ovplyvňuje srdce, sliznicu, žalúdok, pľúca a obličky, pôsobí
smerom von. Rozptyľuje vlhko, dopĺňa čchi sliznice a žalúdka, vylučuje hlien.
Možnosti použitia : Lieči hnačky z vlhka a chladu, či z vlhka a horúčosti, nechutenstvo, bolesti brucha, kašeľ s
vykašliavaním hlienu, nespavosť, nepokoj, búšenie srdca a srdečnú arytmiu, bolesti hlavy, únavu, málo moču a
krv v moči.
Poznámka : Možno ju pridávať do zmesí.

72.) Rôsolovka obyčajná/biela (paj-mu-er/jin-er)

Opis : Rôsolovka má neutrálnu povahu a sladkú chuť, vplyv na sliznicu, žalúdok a pľúca, pôsobí smerom hore.
Zvlhčuje pľúca, dopĺňa jin, zastavuje krvácanie.
Možnosti použitia : Liečime ňou kašeľ bez vykašliavania, vykašliavanie krvi a krvavého hlienu, zápchu,
nespavosť, nechutenstvo.
Upozornenie : Nie je vhodná pri liečbe kašľa, pri chrípke a pri úniku semena a moču.
Poznámka : Možno ju pridávať do zmesí, lepšia je však v podobe jedla. U nás sa predáva v prášku.

73.) Šampiňóny
Opis : Šampiňóny sú teplotne chladné, sladké chuťou, majú vplyv na sliznicu, žalúdok, pľúca, ich smer
pôsobenia je hore. V tele dopĺňajú čchi žalúdka a sliznice, zvlhčujú sucho, rozpúšťajú hlieny, odstraňujú jedy,
vyživujú krv.
Možnosti použitia : Liečia nechutenstvo, bolesti brucha, zvracanie, hnačky, suchý kašeľ.
 42

1.6.6. Orechy
V Čínskom lekárstve sa orechy používajú len ako strava a vôbec sa nepridávajú do zmesí – okrem gaštanov a
vlašských orechov. Tie sú opísané v kapitole o bylinách. Ak by sa pridávali do zmesí, zničili by sa oleje v nich
obsiahnuté. Orechy sa môžu jesť počas celého roka, najviac však v zime.

74.) Arašidy/Podzemnica olejná (luo-chua-šeng) Arachis hypogaea

Opis : Arašídy majú neutrálnu povahu a sladkú chuť, ovplyvňujú sliznicu a pľúca, pôsobia smerom nahor.
Poslňujú čchi sliznice, upravujú činnosť žalúdka, zvlhčujú pľúca, rozpúšťajú hlien, zastavujú krvácanie, tíšia
bolesti.
Možnosti použitia : Liečia žalúdočnú nevoľnosť, nedoslýchavosť, kŕčové žily, beri-beri, suchý kašeľ,
nedostatočnú tvorbu mlieka po pôrode, nechutenstvo.
Upozornenie : Nie je vhodné ich jesť vo veľkom množstve.
Poznámka : Na liečbu je dobré, ak sa z arašidov neodstraňuje červená šupka. Toto platí pre všetky recepty, kde
sú použité arašídy. Taktiež je možné používať arašidový olej na liečbu kožných ťažkostí.

75.) Kokos (ťi-c'/je-c') Cocos nucifera

Opis : Kokosový orech je neutrálny a sladký, vplýva na sliznicu, žalúdok, pľúca, jeho smer pôsobenia je dole.
Dopĺňa jin, dopĺňa čchi sliznice a žalúdka, zvlhčuje pľúca, zmierňuje svrbenie, upravuje trávenie.
Možnosti použitia : Odstraňuje z tela pásomnicu a iné črevné parazity, lieči vodnaté opuchy, zvracanie, zápchu,
svrbenie pokožky zo sucha a z útoku vetra na povrch, úpal, horúčky, cukrovku, dehydratáciu po hnačke.

76.) Mandľa trojlaločná (jü-jie-mej) Amygdalus triloba

Opis : Mandle sú teplotne neutrálne, majú sladkú chuť a vplyv na sliznicu, pľúca a hrubé črevo, ich smer
pôsobenia je dole. Zvlhčujú pľúca, dopĺňajú čchi sliznice a žalúdku, dopĺňajú jin.
Možnosti použitia : Liečime nimi ochorenia, ako je astma, dýchavičnosť, suchý a namáhavý kašeľ,
nechutenstvo, bolesti brucha.

1.6.7. Semená
Väčšina semien sa môže pridávať aj do zmesí, semená slnečnice však nie. Opíšem len štyri druhy semien.
Ostatné budú opísané v kapitole o liečbe bylinami. Väčšina semien obsahuje vzácne a jemné oleje, preto je
vhodné ich jesť surové – len nimi jedlo posypať. Môžu sa jesť počas celého roka.

77.) Borovica horská (fej-c´) Pinus sylvestris

Opis : Píniové semienka sú mierne teplé, chuťovo sladké, majú vplyv na pľúca a hrubé črevo, pôsobia smerom
dole.
Možnosti použitia : Vyháňajú parazity, suchý kašeľ, zápcha, rakovina (aj v prevencii), zápaly, bolesti brucha,
astma.
Upozornenie : Nie je vhodné ich užívať pri kašli z horúčosti pľúc, v tehotenstve, pri hnačkách. Nie je vhodné
ich kombinovať so strukovinami.

78.) Mak siaty (jing-su-kche) Papaver somniferum

Opis : Mak je teplotne neutrálny, chuťovo horký a sladký, má vplyv na pľúca, hrubé črevo, obličky, jeho smer
pôsobenia je hore. V tele vyrovnáva trojitý ohrievač, dopĺňa čchi pľúc, dopĺňa dreň.
Možnosti použitia : Liečime ním kašeľ, astmu, hnačky, úplavicu, bolesti šliach a kostí, bolesti v panve, kŕče,
menštruačné bolesti, rakovinu.

79.) Slnečnica ročná (siang-ž'-kuej-c') Helianthus anuus

Opis : Slnečnicové semienko má neutrálny teplotný účinok, sladkú chuť, vplyv na sliznicu a žalúdok, pôsobí
smerom nahor. Posilňuje čchi sliznice, zvlhčuje sucho v črevách, vyživuje krv, dopĺňa jin.
Možnosti použitia : Lieči napríklad nechutenstvo, zápchu, hnačku, krv v stolici, zvonenie v ušiach.

80.) Tekvica veľkoplodá (nan-kua-c´) Cucurbita pepo/maxima

Opis : Semienko tekvice je neutrálne povahou, chuťovo sladké, má vplyv na žalúdok a hrubé črevo, pôsobí hore,
nahor. Dopĺňa čchi sliznice a žalúdka, vyživuje jin a krv, odstraňuje vlhko.
Možnosti použitia : Lieči parazity v žalúdku, nedostatočnú tvorbu mlieka v tehotenstve, bércové vredy (zvonka).
 43

Poznámka : Je možné ich použiť v zmesi. Tu sú ako liečivo opísané tekvicové semienka bez šupky, v časti o
liečbe bylinami ich opisujem aj so šupkou.

1.6.8. Ochuteniny
Tu budú uvedené rôzne potraviny. Okrem medu nie je možné ani jednu z nich používať v zmesiach. Uvedené
potraviny však neslúžia len na zlepšenie chuti jedla, ale hlavne na liečbu. Aj tieto potraviny by mali byť
prijímané ako liek.

81.) Cukor (ping-tchang)

Opis : Cukor je neutrálny a mierne teplý, chuťou sladký, vplýva na pľúca, sliznicu, žalúdok (trstinový cukor
vplýva aj na pečeň), pôsobí nahor. Zvlhčuje pľúca, tvorí šťavy, dopĺňa čchi a jin do sliznice a žalúdka, uvoľňuje
kŕče.
Možnosti použitia : Lieči napätie a bolesti brucha, bolesť žalúdka, suchý kašeľ, smäd, páchnuci dych, úplavicu,
slabosť po pôrode zo straty krvi.
Poznámka : Cukor možno uvariť vo vode a potom z neho tvarovať tablety, možno ho takto spájať aj s bylinami.

82.) Med (feng-mi)

Opis : Med je neutrálny povahou a sladký chuťou, vplýva na pľúca, hrubé črevo s sliznicu, pôsobí nahor. V tele
dopĺňa čchi a jin do sliznice a do pľúc, zvlhčuje sucho, tíši bolesti, odstraňuje jedy.
Možnosti použitia : Lieči suchý kašeľ, pľúcnu tuberkulózu, zápal prínosových dutín, zápchu, bolesť žalúdka,
vysoký tlak krvi, choroby pečene a srdca z nadbytku jang, kôrnatenie tepien, nespavosť, popáleniny (z vonka),
rany (z vonka), žalúdočné vredy, hemoroidy (z vonka), zvracanie.
Upozornenie : Med nie je vhodné užívať pri stagnácii vlhka a hlienov, najmä ak vtedy človek cíti tlak na hrudi a
zároveň má hnačku. Med sa nemá užívať spolu s cibuľou. Med by sa nemal variť a piecť. Výnimkou sú rôzne
spôsoby prípravy liečiv: masť, tablety, sirupy. Ak sa med má užiť vnútorne, vždy má byť čerstvý a nie tepelne
spracovaný.

83.) Miso pasta (tan-tou-čch’)

Opis : Miso pasta je teplotne neutrálna, chuťovo sladká a slaná, má vplyv na sliznicu, žalúdok obličky a pôsobí
nadol. Dopĺňa čchi žalúdka, zosúlaďuje stredný ohrievač, odstraňuje jedy.
Možnosti použitia : Liečime ňou pomalé trávenie, pretrvávajúce virózy, suchý kašeľ, zápal žalúdka, zápal
močového mechúra.
Poznámka : Fermentovaná sója – miso pasta – sa pripravuje tak, že ku skvaseným sójovým bôbom sa pridá
palina, lístky moruše a toto všetko sa môže pomlieť na pastu.

84.) Ocot (cchu)

Opis : Ryžový ocot je neutrálny, chuťovo kyslý a mierne sladký, vplýva na žalúdok a pečeň, pôsobí smerom dnu.
Upravuje trávenie, rozptyľuje stagnácie krvi, zastavuje krvácanie, odstraňuje jedy.
Vínny ocot je teplý povahou, kyslý a horký chuťou, ovplyvňuje pečeň, sliznicu a žalúdok, pôsobí smerom dnu.
Rozptyľuje stagnácie, odstraňuje jedy, zastavuje hnačky a krvácanie.
Možnosti použitia : Oba druhy olejov liečia choroby ako je žltačka, zvracanie krvi, krvácanie z nosa, krvácanie
z konečníka, otrava z jedla, nechutenstvo, vysoký krvný tlak, kŕče, parazity, viróza.

85.) Sezamový olej (ma-jou)

Opis : Sezamový olej je chladný a sladký (mierne horký), má vplyv na pľúca a sluznicu, pôsobí smerom von.
Zvlhčuje sucho, odstraňuje jedy, podporuje rast svalov.
Možnosti použitia : Lieči zápchy z nedostatku štiav, žalúdočné vredy, suchú pokožka, svrab, plesne (z vonka),
ekzémy.
Poznámka : Sezamový olej možno použiť aj k masáži. Liečime ním reumu a stavy vyčerpania.

86.) Sójový olej (tiang-jou)

Opis : Sójový olej má teplú povahu, sladkú a ostrú chuť, vplyv na hrubé črevo, tenké črevo, pôsobí smerom von.
Zvlhčuje sucho, zpriechodňuje stolicu, odstraňuje jedy, tlmí bolesti.
Možnosti použitia : Lieči žalúdočné vredy, bolesti brucha, zápchu zo slabosti čriev.
 44

87.) Slad (i-tchang)

Opis : Slad je mierne teplý povahou, chuťovo sladký, ovplyvňuje sliznicu a žalúdok, jeho smer pôsobenia je
dole. Zlepšuje trávenie dopĺňa čchi sliznice, zvlhčuje sucho
Možnosti použitia : Liečime ním poruchy trávenia, nechutenstvo, zvracanie, hnačky zo slabosti sliznice a
obličiek, opuchy brucha a pŕs, zápal pečene, stuhnutosť brucha po pôrode, horúčky, nedostatok mlieka po pôrode,
suchý kašeľ.

88.) Soľ (jen)

Opis : Soľ je chladná povahou, chuťovo slaná, má vplyv na obličky, močový mechúr, sliznicu, žalúdok, tenké
črevo, hrubé črevo, jej smer pôsobenia je dole a dnu. Zosúlaďuje stredný ohrievač, posilňuje obličky, zvlhčuje
sucho, odstraňuje horúčosť a jedy.
Možnosti použitia : Lieči zápchu, krvácanie ďasien, bolesti zubov, bolesti v krku, šedý zákal, horúčky, hnisavé
zápaly kože, bolesti brucha pod pupkom (obličky), odvykanie fajčenia, štikútku.
Poznámka : Morská soľ je chladnejšia, ako soľ kamenná, inak medzi nimi liečebne nie je žiadny rozdiel.
V Chuang-ťi nej-ťing sa píše: „Soľ putuje do krvi a človek s chorobou krvi sa má vyhnúť slaným jedlám. Obličky
majú rady slané jedlá.“

89.) Sójová omáčka (tiang)

Opis : Sójová omáčka je chladná a slaná, ovplyvňuje obličky, sliznicu, žalúdok a pôsobí smerom dole.
Odstraňuje horúčosť, odstraňuje jedy.
Možnosti použitia : Lieči zápaly žalúdka, nechutenstvo, bodnutie hmyzom, horúčky, zápaly.
Upozornenie : Nadmerná spotreba sójovej omáčky spôsobuje kašeľ a smäd. Neodporúča sa ľuďom s cukrovkou.
Poznámka : Na našom trhu sú určite najlepšie sójové omáčky Tamari a Kikkoman.

1.6.9. Mäso (žou)

Na liečebné účely sa v Číne používa mäso varené, či dusené. Je ale treba poznamenať, že pečené, grilované,
údené mäso neškodí. Ako už bolo povedané, škodí len jednostranná príprava mäsa. Mäso lieči len ako jedlo a nie
ako kúra (nedá sa napríklad mäso jesť denne a potom ešte pár dní potom, ako už ťažkosti vymiznú). To, že mäso
je ťažšie stráviteľnou potravinou, ako iné, netreba chápať v zlom. Nič nie je dobré, ani zlé – veci sú len iné.
Vegetariánstvo nemá byť chápané ako „lepšia strava“. Zo zdravotných, či náboženských dôvodov je vhodné byť
vegetarián, no treba hneď povedať, že aj mäso lieči.

90.) Baranie mäso (jang-žou)

Opis : Baranie mäso je teplé povahou a sladké svojou chuťou, má vplyv na sliznicu a obličky, pôsobí smerom
hore. V tele dopĺňa jang sliznice, rozhojňuje čchi a krv, podporuje aj tvorbu esencie.
Možnosti použitia : Baranie, alebo kozie mäso (v Číne sa medzi nimi nerozlišovalo, keďže majú rovnaké účinky
a uvádzali sa v knihách pod rovnakým názvom – jang-žou) sa považuje za skvelé liečivo na zahrievanie vnútra a
vyživenie čchi a jangu. Lieči ťažkosti, ako je únava a slabosť, vychudnutie, bolesti brucha, bolesti v panve a v
krížoch, slabá erekcia, beri-beri.
Upozornenie : Baranie mäso veľmi zohrieva, nie je teda vhodné pre ľudí s nadbytkom jang v tele.
Poznámka : Baranie/kozie mäso sa odporúča jesť hlavne v zimnom období. To presne súhlasí so spôsobom
stravovania z nášho prostredia. U nás sa barania polievka (z údenej baraniny) jedávala hlavne v zime.

91.) Bravčové mäso (ču-žou)

Opis : Bravčovina je teplotne neutrálna (mierne chladná), chuťou slaná a sladká, ovplyvňuje pľúca, sliznicu,
pečeň a obličky, pôsobí nadol. Dopĺňa jin, vyživuje a rozhojňuje krv, zvlhčuje sucho.
Možnosti použitia : Bravčové mäso veľmi výrazne dopĺňa jin, vyživuje sliznicu, preto sa využíva pri liečbe
chorôb vyplývajúcich z nárastu sucha v tele a z prázdnoty jin. Liečime ním ťažkosti, ako sú cukrovka,
vychudnutie, chudokrvnosť, suchý kašeľ, zápcha, suchá pokožka.
Poznámka : Najčastejšie sa ako liečivo podáva varené bravčové mäso spolu s vývarom.
Ako liečivo sa tiež používajú bravčové obličky a pečeň, ktoré tiež dopĺňajú jin. Ak sú nedostatkom jin postihnuté
obličky, pacient má jesť bravčové obličky, ak pečeň, pacient má jesť bravčovú pečeň.

92.) Bravčová šunka

Opis : Bravčová šunka je teplotne neutrálna, chuťovo slaná, má vplyv na sliznicu a pľúca, pôsobí nadol. Dopĺňa
čchi sliznice, zvlhčuje pľúca, zastavuje kašeľ.
Možnosti použitia : Lieči nechutenstvo, hnačky, nepokoj, štikútku, bolesti brucha, suchý kašeľ.
 45

Poznámka : Na liečbu je vhodnejšia dusená šunka, ako údená.

93.) Holubie mäso (ke-žou)

Opis : Holubie mäso je teplotne neutrálne, sladké a slané chuťou, ovplyvňuje pečeň a obličky, pôsobí smerom
hore. Posilňuje obličky a pečeň, dopĺňa čchi, vyživuje krv, odstraňuje vietor a jedovatosti.
Možnosti použitia : Holubie mäso má celkovo posilňujúce účinky a je vhodné pre pacientov veľmi oslabených
chorobou, takže lieči choroby, ako je únava, nechutenstvo, bolesti brucha, bolesti v krížovej oblasti.
Poznámka : V Číne sa za najlepšie považovalo mäso z bielych holubov.

94.) Hovädzie mäso (niou-žou)

Opis : Hovädzie mäso je neutrálne až mierne teplé, chuťovo sladké, vplýva na sliznicu a žalúdok, pôsobí
smerom hore. Posilňuje čchi sliznice a žalúdka, dopĺňa čchi a krv.
Možnosti použitia : Lieči nechutenstvo, slabé trávenie, bolesti brucha, vychudnutie, cukrovku, vodnaté
opuchnutia, hnačku, pokles konečníka, impotenciu (hovädzie obličky).
Poznámka : Najčastejšie sa ako liečivo podáva varené hovädzie mäso spolu s vývarom.
Vhodným liečivom sú tiež hovädzie vnútornosti.

95.) Husacie mäso (e-žou)

Opis : Mäso z husi je neutrálne povahou, sladké chuťou, vplýva na sliznicu a pľúca, pôsobí smerom dole.
Dopĺňa čchi, vyživuje žalúdok, zvlhčuje sucho.
Možnosti použitia : Husacie mäso je veľmi výživné, preto je vhodné na liečbu chorôb vyplývajúcich z
prázdnoty. Liečime ním vyčerpanie, cukrovku, bolesti brucha, nechutenstvo, pomalé trávenie, žalúdočné vredy,
suchý kašeľ.
Upozornenie : Husacie mäso sa nesmie podávať pri nahromadení vlhkej horúčosti v tele.

96.) Kačacie mäso (ja-žou)

Opis : Kačacie mäso je teplotne neutrálne a chuťovo sladké, slané, ovplyvňuje pľúca, sliznicu a obličky, jeho
smer pôsobenia je nahor. V tele dopĺňa jin a šťavy, posilňuje žalúdok, odstraňuje vlhkosť, odstraňuje opuchy,
uľahčuje prechod vody v tele.
Možnosti použitia : Kačacie mäso svojou schopnosťou rozhojňovať jin lieči horúčky z prázdnej horúčosti, kašeľ
a keďže odvádza z tela vodu, lieči aj vodnaté opuchy, zápal obličiek a močového mechúra. Kačacie mäso je
výborné posilňujúce a vyživujúce liečivo a dokáže účinne liečiť podvýživu.
Upozornenie : Kačacie mäso nie je vhodné pri hemoroidoch. Nadmerné jedenie kačacieho mäsa spôsobuje
stagnáciu čchi a vyhladenie čriev, preto sa nemá podávať pri prázdnote jang sliznice a pri hnačkách.

97.) Kuracie mäso (ťi-žou)

Opis : Kuracie mäso je teplé povahou, sladké svojou chuťou, vplýva na sliznicu a žalúdok, pôsobí nahor.
Zahrieva stredný ohrievač, vyživuje sliznicu a žalúdok, dopĺňa čchi, vyživuje krv, posilňuje obličky a esenciu.
Možnosti použitia : Mäso sliepky, alebo kuraťa má celkovo posilňujúce účinky. Jeho teplá povaha a sladká chuť
dopĺňajú prázdnotu a rozptylujú prázdny chlad, hlavne v dráhach sliznice a žalúdka. Kuracie mäso sa považuje
za vynikajúci liek pri chronickom krvácaní a výtoku u žien, ale liečime ním aj vychudnutosť, nechutenstvo,
hnačky, vodnaté opuchnutia, časté močenie, nedostatok mlieka po pôrode, popôrodnú vyčerpanosť, samovoľný
potrat (tu je lepšie použiť kuracie pečene).
V Šen-nungovom herbári sa o slepačom mäse píše: „Červený kohút je chuti sladkej a je mierne teplý. Lieči
odkvapkávanie krvi pri veľkom výtoku u žien, červený a biely výtok, dopĺňa prázdnotu, zahrieva stred, zastavuje
krvácanie, hubí jedovatosti. Hlava z kohúta ničí duchov, obzvlášť prospešná je na východnej bráne. Sadlo lieči
strácanie sluchu. Črevá liečia únik moču. Žltá koža zo žalúdku lieči hnačky. Biele z trusu lieči cukrovku,
zranenie chladom, striedanie sa chladu s horúčosťou. Čierny kohút lieči veterný chlad a vlhké blokády, pätoro
uvoľnení a šestoro napätostí, upokojuje plod. Perie lieči blokády krvi v spodnom ohrievači. Vajíčko lieči
zablokovanie sa horúčosti, ohnivé vredy, kŕče a dokáže vytvárať podivné tvory, ako napríklad tygrích duchov.
Slepačie biele červy sú tučné ako sadlo. Sliepka žije na rovinatých a vlhkých miestach.”
Poznámka : Ako liečivo sa ešte používajú vnútornosti z kurčaťa, sliepky, alebo kohúta. Hlavne pečeň.

98.) Zajačie mäso (tchu-žou)

Opis : Zajačie mäso je chladné povahou, chuťovo sladké, vplýva na sliznicu, žalúdok, pečeň a hrubé črevo, jeho
smer pôsobenia je nahor. V tele dopĺňa čchi, posilňuje sliznicu ochladzuje krv, odstraňuje jedovatosti.
Možnosti použitia : Lieči ťažkosti ako je únava, nechutenstvo, zrýchlené trávenie pri cukrovke v dôsledku
horúčosti v strednom ohrievači, bolesti brucha, krvácanie do stolice.
 46

Upozornenie : Nemá sa podávať pri chorobách z prázdnoty jang.

Poznámka : Ako liečivo sa používa varené zajačie mäso aj s vývarom.

1.6.10. Ryby
Prímorské oblasti Číny sú známe stravou, v ktorej prevládajú ryby a v týchto oblastiach boli aj najdôkladnejšie
preskúmané účinky rybieho mäsa na zdravie. Na liečbu sa z rýb často pripravujú polievky, alebo sa dusia, či
pečú. Ryby by si mal človek pripravovať čerstvé.

99.) Kapor (li-jü)

Opis : Kapor je neutrálny povahou, chuťovo sladký, vplýva na sliznicu, žalúdok a obličky, jeho smer pôsobenia
je dnu, hore. Mäso z kapra zvlhčuje, dopĺňa jin, napráva tok čchi, odvádza vodu a zmenšuje opuchnutia.
Možnosti použitia : Lieči opuchnutia, suchý kašeľ z proti výstupu čchi, nedostatok mlieka po pôrode, žltačku,
zástavu tvorby mlieka počas tehotenstva. Vo všetkých týchto prípadoch sa mäso z kapra podáva skôr ako
doplnok stravy (teda ako bežný pokrm) než ako samostatné liečivo.

100.) Karas (ťi-jü)

Opis : Karas je teplotne neutrálny, sladký chuťou, ovplyvňuje sliznicu a obličky, pôsobí smerom hore. Mäso
karasa uľahčuje prechod vody telom, odvádza vlhkosť, posilňuje sliznicu, odstraňuje jedovatosti.
Možnosti použitia : Mäso karasa zvyšuje nedostatok mlieka po pôrode, vychudnutosť, vodnaté opuchy, beri-
beri, žltačku, suchý a dráždivý kašeľ, reumu, bolesti hlavy, nechutenstvo, úplavicu, krvácanie z konečníka,
žalúdočné vredy.

101.) Krevety (tuej-sia)

Opis : Krevety sú povahou teplé, chuťovo sladké a slané, ovplyvňujú pečeň a obličky, pôsobia smerom hore.
Mäso krevety vyživuje obličky, posilňuje jang, vylučuje hlien.
Možnosti použitia : Liečia kašeľ so žltým hlienom, výtok z pošvy, impotencia, bolesti z chladu v panve,
neudržanie moču.

102.) Sépia (wu-cej)

Opis : Mäso sépie je neutrálne svojou povahou, chuťovo sladké, vplýva na pečeň a obličky, pôsobí smerom dole.
Vyživuje krv, uľahčuje prechod vody telom, dopĺňa jin, posilňuje obličky a pečeň.
Možnosti použitia : Liečime ním výtok z pošvy, krvácanie z pošvy mimo obdobia menštruácie, utlmenú
menštruáciu.

103.) Ustrica (mu-li)

Opis : Ustrica je neutrálna, sladká a slaná, ovplyvňuje pečeň, pôsobí smerom hore. Dopĺňa jin, rozhojňuje krv,
odstraňuje horúčosť a vlhko.
Možnosti použitia : Lieči nespavosť, nepokoj, strumu, tuberkulózu.
Poznámka : Namiesto ustrice je možné použiť aj prášok zo schránok ustríc, alebo ustricovú omáčku – tá sa tu dá
kúpiť.

104.) Úhor (šan-jü)

Opis : Mäso úhora je teplotne neutrálne, chuťovo sladké, vplýva na pečeň, obličky a sliznicu a pôsobí smerom
hore. Vyživuje krv, rozptyľuje stagnácie, vylučuje parazity, dopĺňa čchi.
Možnosti použitia : Lieči bolesti, reumu, hemoroidy, výtok z pošvy, krv a hnis v stolici, hnačky, nadmernú chuť
na sex.

105.) Žralok (ša-jü-žou)

Opis : Žraločie mäso je povahovo neutrálne, sladké svojou chuťou, vplýva na slznicu, pôsobí smerom von. V
tele dopĺňa čchi a krv.
Možnosti použitia : Liečime ním únavu, vyčerpanie, horúčky, suchý kašeľ, bolesti.
 47

1.6.11. Ostatné potraviny

Tu budú zaradené potraviny z rôznych oblastí. Stále sú to však potraviny, ktoré sa dajú aj u nás kúpiť. Aj lekár
Ke Chung bol toho názoru, že nie len účinnosť lieku je dôležitá, ale aj dostupnosť.

106.) Alkohol (ťiou)

Opis : Alkohol je veľmi teplý, chuťovo ostrý a sladký, vplýva na srdce, pľúca, pečeň a žalúdok, pôsobí smerom
hore, aj dole. Ostrý alkohol podporuje obeh krvi, odstraňuje chlad, dopĺňa čchi a jang.
Možnosti použitia : Liečime ním bolesti, pomalé trávenie, studené končatiny, zimnicu.
Upozornenie : Alkohol dopĺňa čchi, no jeho nadbytočné prijímanie už čchi vyčerpáva.
Poznámka : Liou Jen-čch´ napísal: „V liehovinách sa spája vlhkosť a horúčosť. Povaha liehovín je vlhká, keď sa
dostane do orgánov spôsobuje klesanie vlhka dole. Čchi liehovín je horúca, keď sa dostane do dráh, spôsobuje
stúpanie horúčosti nahor“. A na inom mieste sa píše: „...trochu alkoholu zahrieva stred, dodáva čchi a zvyšuje
čistý jang... alkohol zosilňuje účinnosť lieku“.
Každý alkohol (liehovina, víno, pivo) mení telo inak. Nadbytok liehovín spôsobuje sčervenanie tváre, nosa.
Nadbytok vína vysušuje pokožku a žalúdok. Nadbytok piva spôsobuje, že človeku rastie brucho.
Alkohol tiež mení nálady, podľa toho na ktorý orgán najviac vplýva (u každého človek vplýva na iný orgán). Ak
vplýva na pečeň, vzniká agresivita, ak na srdce vzniká smiech a zábudlivosť, ak na sliznicu, vzniká zádumčivosť,
ak na pľúca, vzniká veľavravnosť, ak na obličky, vzniká veľká sexuálna žiadostivosť.
Keď som písal časť o „jedálničkoch” uvádzal som tam, že je nutné sa vyhnúť napríklad aj alkoholu. Alkohol je
liek a neškodí človeku. Neškodí človeku dokonca ani občasná opitosť. Škodí však extrém v pití alkoholu a teda
aj častá opitosť – tá už je škodlivá. Napríklad človeku nezaškodí 2 dcl vína denne/štamprlík tvrdého alkoholu
denne/pol litra piva denne. Všetko, čo je už nad touto „normou“ je už škodlivé.

107.) Chaluha
Opis : Chaluhy sú teplotne veľmi chladné, chuťou slané, vplývajú na žalúdok a obličky, pôsobia smerom dole a
dnu. Chaluha uľahčuje prechod vody telom, zmäkčuje zatvrdliny, ochladzuje.
Možnosti použitia : Lieči tuberkulózu, strumu, štikútku, ťažkosti pri prehĺtaní, vodnaté opuchnutia, bolesti
semenníkov, bolesti a svrbenie v pošve, výtok z pošvy, kašeľ, vysoký krvný tlak, astmu.
Upozornenie : Chaluhy jedené vo veľkých množstvách spôsobujú úbytok hmotnosti. Nie sú vhodné pri
pomalom trávení a v tehotenstve.

108.) Káva
Opis : Káva je veľmi teplá, horká a mierne sladká, ovplyvňuje srdce, pôsobí smerom hore. Káva má močopudné
účinky, vylučuje chlad a vlhko, dopĺňa čchi, posilňuje srdce.
Možnosti použitia : Lieči bolesti hlavy, zápal priedušiek z chladu a vlhka, zväčšenie srdca, slabosť srdca,
pomalé búšenie srdca, otravu alkoholom.

109.) Kordyceps čínsky (tung-čchung sia-cchao)

Opis : Kordyceps čínsky je teplý, chuťovo sladký, vplýva na obličky a pľúca, pôsobí hore. Dopĺňa jin pľúc,
dopĺňa jang obličiek, zastavuje krvácanie, rozpúšťa hlien.
Možnosti použitia : Kordyceps čínsky lieči kašeľ z nedostatku jin v pľúcach, astmu, impotenciu, alebo aj výron
semena v neželanom čase, bolesti bedier a končatín.
Upozornenie : Nesmie sa užívať pri horúčkach z tepla a chladu.

110.) Mlieko (niou-žu)

Opis : Mlieko je teplotne neutrálne, sladké chuťou, ovplyvňuje žalúdok, pľúca a srdce, pôsobí smerom dole, aj
hore. Dopĺňa čchi a jin do pľúc a žalúdka, zvlhčuje sucho, chladí horúčosť.
Možnosti použitia : Mlieko lieči hlavne choroby z prázdnoty a nedostatku jin. Mlieko lieči zápchu, cukrovku,
suchý kašeľ, zápal žalúdka, ťažkosti pri prehĺtaní, vyčerpanie po chorobe.
Upozornenie : Mlieko nie je vhodné pri hnačke a pri náraste hlienov v tele.
Nemá sa variť dlho a nemá sa piť studené z chladničky a to ani pri zápalových ochoreniach žalúdka.
Poznámka : Uvedené informácie sa vzťahujú na kravské mlieko. Ovčie a kozie mlieko má teplý teplotný účinok,
tak sú vhodnejšie pri chladových príznakoch.
Čo sa možnosti použitia týka, v Číne sa nerozlišuje medzi mliekom, tvarohom, smotanou... Ich použitie je
rovnaké.
Veľa je počuť o tom, že mlieko zahlieňuje. Mlieko môže zahlieniť len človeka, ktorý má v tele hlienu nadbytok.
 48

111.) Tofu (tou-fu)

Opis : Tofu je chladné, chuťovo sladké, vplýva na sliznicu, žalúdok a hrubé črevo, pôsobí dole. Dopĺňa čchi,
vyživuje stred, zvlhčuje sucho, odstraňuje jedy a horúčosť.
Možnosti použitia : Lieči zápal spojiviek, cukrovku, hnačky, astmu, zápaly na pokožke, spáleniny.

112.) Vajce kačacie (ja-tchan)

Opis : Kačacie vajce má chladnú povahu a sladkú chuť, ovplyvňuje dráhy sliznice, pôsobí smerom hore.
Vyživuje jin, zvlhčuje sucho, posilňuje svaly a kosti.
Možnosti použitia : Lieči podvýživu a vychudnutie, vyčerpanie, slúži aj ako prevencia proti potratom, lieči
zlomeniny.

113.) Vajce slepačie (ťi-tchan)

Opis : Slepačie vajce je neutrálne a sladké, vplýva na dráhy sliznice, žalúdka a obličiek a pôsobí smerom nahor.
Dopĺňa jin, zvlhčuje pľúca, odstraňuje zápaly, vyživuje krv.
Možnosti použitia : Keďže má slepačie vajíčko neutrálnu povahu, schopnosť zvlhčovať sucho a vyživovať jin,
tak lieči suchý kašeľ, chrapot, astmu, bolesť v krku, zápal spojiviek, hnačky, popáleniny, bolesť srdca v
tehotenstve (vtedy sa vajíčko rozbije a zmieša s bielym alkoholom a naraz vypije), nespavosť, podvýživu, ekzém.
Uvarené vajíčko dopĺňa čchi a krv, takže je možné ho použiť ako posilňujúce liečivo. Keď sa surové vajíčko
zapíja teplou prevarenou vodou, rozhojňuje jin, prečisťuje horúčosť, utišuje vietor a upokojuje ducha Šen.

114.) Vaječná škrupina (tchan-pchi)

Opis : Vaječná škrupina je povahovo neutrálna, chuťou sladká, alebo fádna, pôsobí na dráhy obličiek, sliznice a
pľúc, pôsobí smerom nadol. Tíši bolesti, vysúša vlhko, dopĺňa jin obličiek, dopĺňa čchi, upokojuje, posilňuje
kosti.
Vaječné škrupiny sa usušia na slnku, alebo sa kalcinujú, tak sa z nich pripraví liečivo.
Možnosti použitia : Vaječná škrupina lieči popôrodné vyčerpanie, bolesti brucha, bolesti a chronický zápal
žalúdka, krivicu detí, rôzne stavy krvácania, nadmernú tvorbu ušného mazu, žalúdočné vredy, nadbytok
žalúdočných štiav, kŕče.
Poznámka : Vaječnú škrupinu možno pridávať aj do bylinných zmesí.

115.) Víno (liao-ťin)

Opis : Víno má teplú povahu, kyslú a sladkú chuť, ovplyvňuje dráhy srdca, pečene, pľúc a žalúdka, smer jeho
pôsobenia je hore a von. Urýchľuje pôsobenie bylín, vyháňa chlad, podporuje obeh krvi a čchi.
Možnosti použitia : Víno lieči reumu z vlhka a chladu, svalové kŕče, bolesti hrudníku, bolesti brucha z chladu,
svrbenie pokožky, bolesti kĺbov, hnačky, hnačky po pôrode u žien.
Poznámka : Víno sa v čínskom lekárstve často mieša s bylinami. Liečba vínami sa používa už od dynastie Šang
(1766-1122 pred našim letopočtom). Na liečbu možno použiť hroznové biele, hroznové červené, ryžové víno,
alebo ovocné vína.

Toto boli teda základné potraviny, potraviny, používané v čínskej medicíne, ktoré sú však ľahko dostupné aj u
nás. Sú tam síce aj potraviny, ktoré sa u nás v minulosti nepoužívali, avšak to sú určité výnimky, ktoré je možné
do liečebnej stravy zaradiť aj v našom prostredí.

1.7. Slovenská kuchyňa očami čínskej medicíny

Žijeme na Slovensku, preto má zmysel preskúmať hlavne našu národnú kuchyňu, aj keď tu píšem o čínskej
medicíne. Aká teda je Slovenská kuchyňa? Ešte predtým, než som sa začal učiť čínsku medicínu, zaujímal som
sa dosť o slovanskú kultúru a teda aj o slovanskú a Slovenskú kuchyňu. Jedlá našich predkov obsahovali a aj
obsahujú hlavne múku, syry a mlieko, med a približne od sedemnásteho storočia aj zemiaky a papriku. Je to dané
podnebím, ktoré je u nás prevažne chladné, takže strava musela byť hutná a sýta. Nie je nutné zavrhovať naše
domáce stravovanie – treba mu len porozumieť. Prevažujúce chute Slovenskej kuchyne sú sladká a slaná.
Múka sa tu používala hlavne celozrnná, ako aj všade na svete, pretože v obilnej šupke je veľa výživných látok.
Až keď sa zmenila technológia mletia, potom už bola aj biela múka, ako ju poznáme dnes, obyčajní ľudia ju
nazývali „panská múka”. V niektorých oblastiach Slovenska sa celozrnné pečivo pripravovalo a jedávalo ešte aj
dlho po „príchode” bielej múky.
V našej strave sú hojné syry – mäkké, tvrdé, aj údené – no vďaka tomu, že ľudia bežne pijávali čistú vodu a
bylinkové čaje, tak zrejme neboli tak zahlienení, ako je to vidieť dnes. Živočíšne mlieko – kravské, ovčie,
kozie – pili iba malé deti, inak sa mlieko bežne pridávalo do varenia. Vlastne v celom slovanskom svete a v
 49

Škandinávii, ale aj vo Francúzsku, Anglicku, či Írsku, alebo v Škótsku sa bežne používalo mlieko – najčastejšie
do varenia. Na juhu Európy sa mlieko tak často nevyužívalo.
Ak sa pripravovali sladké jedlá, sladili sa medom, ovocným cukrom, alebo ovocím. Zaujímavé je, že napríklad v
Ájurvéde sa odporúča med nevariť, lebo inak sa stáva ťažko stráviteľným. V starých kuchárskych knihách z
nášho prostredia sa pritom často med pridával do pečiva. Možno teda aj práve to, že sa med pridával do pečenia
prispelo k tomu, že sladké pečivo zasýtilo a nebolo treba zjesť ho veľa.
Mäso sa u nás jedávalo hlavne v zime a celkovo v chladných mesiacoch a je to teda v súľade s čínskym učením o
zdravej strave, aj s Ájurvédou. Počas roka sa jedli hlavne ryby, slanina, alebo v bohatších domácnostiach a
oblastiach hydina. Po celom slovensku a neskôr už len v horských oblastiach sa jedávala údená baranina, čo je
mäso, ktoré zahrieva a údenie ešte viac zvyšuje zohrievajúci účinok. Mäso sa rôznymi spôsobmi pripravovalo.
Hríby u nás rastú po väčšinu roka, tak aj tie boli neodmysliteľnou súčasťou stravy.
Ovocie sa buď pridávalo do sladkých koláčov, alebo sa z neho robili zaváraniny, alebo sa jedávalo ako
samostatné jedlo. Veď už len ten, kto má možnosť zahryznúť sa do šťavnatého jablka, ktoré nebolo striekané, ani
nijako inak ošetrované určite uzná, že je to ďaleko lepšia chuť, ako chuť krásneho, bezchybného jablka zo
supermarketov. O zelenine platí to isté. Zeleniny bolo u nás dosť. Na niektoré zeleniny sa už zabudlo (kvaka,
čakanka...) iné sem zas prišli (rajčiny, papriky...). Ako zelenina sa tu však používali aj napríklad korene lopúcha,
loboda, alebo žihľava – hlavne do polievok.
U nás nerastie takmer žiadna bylina, ktorá by mala prirodzene zohrievajúci účinok, okrem horčice, ktorá sa tu
často používala a okrem chrenu. Väčšina bylín je tu horkej chuti, aby tak mohlo byť z tela odstránené vlhko,
ktoré tu často panuje/panovalo. Navyše byliny horkej chuti podporia trávenie.
Takáto teda je naša Slovenská kuchyňa. Toto však je len naozaj krátke zhrnutie toho, čo sa u nás jedávalo. Keď
som sa však po dlhej dobe vrátil aj ku knihám o našej strave, bol som prekvapený, ako to krásne sedí s čínskym
učením. Netreba striktne dodržiavať čínsky typ stravovania. Veľa z toho, čo odporúča čínska medicína máme aj
u nás. Aj naši predkovia vedeli, ako sa majú liečiť stravou a bylinami, no tieto poznatky sa tu nezachovali.
Najbližšie k nám na túto tému písal Paracelsus a Hildegarda z Bingenu. Ak by sa ľudia vrátili aspoň z časti k
stravovaniu, aké prevládalo na celom svete – k stravovaniu podľa ročných období – boli by aspoň o trochu
zdravší.

1.8. Niekoľko možností liečby stravou

V tejto časti budú uvedené recepty na liečbu niekoľkých ochorení. Prevažne sú to ochorenia, ktoré boli
spomínané už v prvom zväzku diela.
Pri týchto receptoch je nutné poznamenať to, že niektorí lekári neuvádzali vo svojich knihách napríklad to,
koľko vody treba použiť na odvar, alebo ako dlho je nutné danú potravinu variť, alebo množstvá použitých
potravín a mnohé iné náležitosti. Tu sa treba nechať viesť zdravým rozumom. Všetko sú to základné recepty a ak
je tam spomenutá polievka, alebo jedlo, človek si môže liečebný pokrm aj ochutiť, ale mal by použiť len
ochucovadlá a koreniny, ktoré sú prospešné pre jeho zdravie.
Voľba receptu na liečbu je závislá od ročného obdobia, od dostupnosti potravín a od mnohých iných vecí.
Napríklad ak potrebujeme na recept čerešne, tak tento recept použijeme v lete, keď čerešne prirodzene rastú a nie
v zime. V zime liečbu toho istého zdravotného problému budeme riešiť s inými potravinami. Bol to len príklad.
Ako dlho liečebné recepty užívať? Na to nie je jednoznačná odpoveď a v mnohých knihách, z ktorých sme čítali
na seminároch sa to ani neuvádza. Kníh o liečbe stravou je však v Číne veľa. Pri niektorých receptoch sa
odporúča užívanie dlhodobé, kým pri iných stačí iba niekoľko dní. Často je to tak, že liečivý recept sa užíva
dovtedy, kým zmiznú príznaky a ešte aj pár dní potom. Je iba málo predpisov liečivej stravy, ktoré sa podávajú
jednorázovo, alebo len dva-tri krát. Lekár liečiaci stravou by mal vedieť, ako dlho daný recept používať, na ako
dlho ho treba predpisovať.
Veľmi dôležitá informácia je aj tá, že recept sa pripraví čerstvý a ak ho má pacient príjmať počas dňa viackrát,
tak už sa jedáva studený. Jedlá – žiadne – už neprihrievame. Ak sa jedlo prihrieva, strácajú sa z neho účinné
látky. Toto platí naozaj pre každé jedlo. Dobrou voľbou sú ešte termo misky. Ide to aj tak.
Niektoré liečivá pripravuje lekár, niektoré si pripravuje pacient doma. Treba teda vedieť, že je vhodné mať na
niektoré spôsoby prípravy liečiv vyhradený riad, ktorý budeme používať len na tento účel. Týka sa to najmä
panvíc na fritovanie, či kalcinovacích misiek, alebo hrncov na robenie si odvarov.

Afty
Ak sa v ústach objavia afty, základ je, aby strava nedráždila vnútornú stranu líc a celkovo ústnu dutinu. Práve
preto sa v Číne vždy v liečbe odporúčali rôzne kaše a šťavy.
1) Dva plody kaki potlačíme a uvaríme vo vode. Toto sa má jesť pomaly ako polievka.
2) Keďže afty vznikajú často z horúčosti, uvaríme niekoľko lístkov mäty s hnedým cukrom a toto sa má piť ako
čaj.
 50

Akné
3) Pri liečbe akné sa odporúča jedávať veľa čerstvých uhoriek.
4) Asi pol hrnčeka sójových klíčkov uvaríme ako hustú polievku a mierne ju osolíme morskou soľou, alebo ju
zjeme neochutenú.

Angína a zápal krku

5) Určite najúčinnejší recept na zapálené hrdlo je čerstvý šalviový čaj – s medom, či bez, ktorý sa tu používal už
oddávna.
6) Niekoľko sliviek zalejeme octom a dáme ich takto odležať – to sú octové slivky. Pri angíne uvaríme 2 octové
slivky vo vode s trochou soli. Keď odvar vychladne, niekoľkokrát si ním preplachujeme ústa a hrdlo.
7) Ak sa angína objavila v lete, vhodné je vytlačiť do vody niekoľko citrónov a toto piť počas dňa.
8) Slivky zalejeme octom a necháme zaliate. Dve octové slivky trochu osolíme a zalejeme vriacou vodou,
necháme prikryté vychladnúť. Vlažnou tekutinou si pacient vyplachuje ústa pri angíne, bolestiach v krku,
paradontóze, aftoch a vredoch na jazyku.

Astma
Príjem množstva chladnej, tučnej a sladkej stravy, či ostrého sladkého alkoholu oslabuje sliznicu a vzniká tak
prázdnota čchi sliznice. Výsledkom je vznik hlienu a vlhkosti, ktoré sa usadzujú v pľúcach a prekážajú stúpaniu
a klesaniu čchi. Ak je astma, tak je nutné tieto škodlivé vplyvy nesprávnej stravy odstrániť.
9) Nakrájame nadrobno malú dyňu a časť z nej varíme vo vode s dvoma polievkovými lyžicami medu, až
zmäkne. Potom pridáme trochu čerstvej zázvorovej šťavy a ešte chvíľu povaríme. Trikrát denne užívame malú
šialku tohto odvaru. Liečba týmto receptom trvá od šiestich mesiacov do dvoch rokov, avšak je naozaj trvalá. Po
mesiaci užívania si pacient tento odvar pripravuje už len raz denne.
10) Varíme v malom množstve vody 200g tofu, 30g reďkoviek a med. Toto sa má jesť raz denne.
11) V pare udusíme dva banány do mäkka, zmiešame s medom. Toto sa má jesť ráno a večer pri astme z
horúčosti v pľúcach. Tento recept lieči aj kašeľ z horúčosti v pľúcach.
12) Vhodné je trikrát denne jesť mango aj so šupkou. Toto lieči aj poruchy trávenia, zdurenie brucha a tlak na
hrudi.
13) Uvaríme 60g gaštanov, niekoľko ďatlí a kúsok bravčového mäsa. Toto sa má zjesť ako jedlo na liečbu astmy.
14) Balíček tofu rozmiešame s trochou hnedého cukru a 1 dcl šťavy z reďkoviek. Zohrejeme tieto prísady na v
hrnci, pridáme 1-2 dcl vody a uvedieme do varu. Celá táto polievka sa rozdelí na dve polovice a nadvakrát sa má
zjesť. Tento recept lieči astmu s tvorbou hlienu.
15) Ráno pred raňajkami dôkladne požujeme dva vlašské orechy spolu s jedným plátkom zázvoru. Až keď sú
dokonale rozžuté, až potom ich prehltneme. Tento recept lieči astmu z chladu. Toto sa robí niekoľko týždňov
denne.
16) Postrúhame chren a zmiešame ho s citrónovou šťavou. Denne si pacient dáva 2-3 krát jednu čajovú lyžičku.

Arterioskleróza
17) Pri kôrnatení tepien má pacient pravideľne jedávať polievku z húb ší-take, alebo má prášok z nich zaliať
horúcou vodou a toto piť denne ako čaj.

Beri-beri
18) Tri šialky arašídov pražíme na suchej panvici do zlatista. V hrnci zmiešame opražené arašídy a ryžu,
zalejeme väčším množstvom vody a uvaríme krémovú polievku. Táto polievka sa jedáva raz denne.
19) Uvaríme po rovnakých množstvách arašídy, malé červené fazule a ďatle (z každého použijeme napríklad
jeden hrnček) ako polievku.

Bolesti
20) Asi 3g prášku z citrónových kôstok rozmiešame v 1 dcl vína a naraz vypijeme. Tento recept sa užíva pri
bolestiach tela po náročnom telesnom výkone.
21) Pri bolestivom zranení a modrinách po udretí potierame postihnuté miesto šťavou z pažítky, alebo pažítku
nakrájame a uvaríme ju v pohári vína.
22) Uvaríme judášovo ucho vo víne a tekutinu vypijeme pri bolestiach a modrinách spôsobených úrazom.
Bolesti po úraze pomáha liečiť aj pohár vína.
23) Jedno vajíčko zmiešame s 2-4 lyžicami vína a toto má pacientka naraz vypiť pri bolestiach srdca počas
tehotenstva.
 51

Bolesť nôh
24) Vo vode uvaríme 30-60g gaštanov s hnedým cukrom. Toto sa jedáva pred spaním ako polievka pri
bolestiach, slabosti a necitlivosti nôh.

Bolesť brucha
25) Vo vode uvaríme niekoľko strúčikov cesnaku spolu s hnedým cukrom a toto pijeme 3x denne po jedle.
26) Po jedle má pacient žuvať niekoľko sušených trniek.
27) Na veľmi miernom ohni uvaríme tri lyžičky cukru v pohári vína a je to dobré na liečbu bolestí a pocitov
napätia v bruchu.
28) Do vínneho octu dáme soľ a toto sa má piť pri bolestiach brucha pod pupkom.

Bolesť hlavy
29) Zmiešame čerstvú zelerovú šťavu s medom a toto má pacient piť pri bolestiach hlavy z vysokého tlaku krvi.
30) Silná čierna káva lieči bolesti hlavy. Ľudia, ktorí pijú veľa kávy by mali niekoľko podrvených kávových zŕn
povariť pár minút vo vode, ľudia, ktorí pijú kávy málo, tak im pomôže káva zalievaná, alebo presso.

Bolesť a zablokovanie krku

31) Pacient má dlho žuvať olivu. Ak bolesť povolí, vhodné je si dať ďalšiu olivu. Na liečbu bolestí v krku je
veľmi účinný šalviový čaj, alebo požuť čerstvé lístky šalvie.
32) Lístky mäty zalejeme horúcou vodou, vylúhujeme, potom do tohto čaju pridáme šťavu z jedného pomaranču.
Toto sa pije pri bolestiach v krku z kašľu a zároveň tento nápoj odstraňuje aj bolesti v hrudi a horúčku.

Bolesť zubov
33) Pri bolesti zubov si pacient dá 4 lyžičky soli do pohára teplej vody, rozmieša a týmto roztokom si má
vyplachovať dlho ústa. Potom si už vyplachuje ústa len čistou teplou vodou. Tento recept je účinný pri liečbe
bolestí zubov a pomáha aj v prevencii.

Bolesti žalúdka
34) Na liečbu studených bolestí brucha rozpustíme malú lyžičku mletej škorice v 1 dcl teplej vody, osladíme
medom a vypijeme.
35) Uvaríme 2 dcl mlieka s trochou zázvorovej šťavy a s medom a vypijeme ráno na lačno pri liečbe studených
bolestí žalúdka.
36) Vo vode uvaríme niekoľko (10-15) mesiačikov usušeného pomaranču tak, aby sa voda zvarila na polovicu.
Pri bolestiach žalúdka pacient pije 3 x denne jednu šialku tohto odvaru.
37) Ak má pacient bolesti žalúdka, ktoré sa zhoršujú pôsobením tepla, mal by zjesť dvakrát denne čerstvý plod
kaki.

Búšenie srdca
38) Na vyliečenie bolesti a búšenia srdca je vhodné jedávať niekoľko strúčikov cesnaku dve až tri hodiny po
jedle.

Cukrovka
Už v roku 752 opísal lekár Wang Šou vo svojej knihe cukrovku. Odporúčal ju liečiť bravčovou sliznicou a tiež
vedel, že keď sa pacient vymočí do plytkej nádoby, ktorá sa dá na slnko, voda sa odparí a čoskoro na to sa
objavia mravce, aby pozbierali cukor – takto bezpečne diagnostikoval cukrovku.
39) Pre liečbu cukrovky uvaríme vo vode asi 100g čerstvej kukurice. Toto má pacient jedávať denne ako malú
polievku. Jeden čínsky lekár tento recept používal v dnešnej dobe u mnohých pacientov a udal 70% úspešnosť.
40) 50g prášku z usušených batátov a 10g prášku zo ženšenu zmiešame. Užíva sa malá lyžička tohto prášku
rozmiešaná v 1 dcl teplej vody. Byliny treba rozmiešať rozmiešať a naraz vypiť. Toto sa užíva 3x denne.
41) Asi 100g fazulí mungo varíme vo vode, kým popraskajú. Toto sa. má jesť obdeň, alebo každý deň ako
polievka.
42) Dlhodobejšie pitie kokosového mlieka lieči cukrovku.
43) V pare uvaríme pšeničné otruby a celozrnnú múku v pomere 60:40, pridáme trochu rastlinného oleja, vajce a
zeleninu. Toto jedlo sa má jesť raz denne. Pomer pšeničných otrúb zmenšujeme úmerne k tomu, ako sa zlepšuje
pacientov stav. Táto liečba trvá od jedného do troch mesiacov a čínski lekári s ňou mávajú veľmi dobré výsledky.

Črevné parazity
44) Keď má pacient v črevách parazity, mal by vypiť pohár teplého vínneho octa. Opakuje sa najviac trikrát.
 52

Hemoroidy
45) Pri liečbe hemoroidov a krvácaní z konečníka udusíme v pare dva banány celkom do mäkka. Toto si má
pacient pripravovať ráno na prázdny žalúdok a večer pred spaním asi 5-7 dní po sebe.
46) Pacient si na noc, alebo aj počas dňa natiera konečník medom.

Hnačka
47) Niekoľko nezrelých jabĺk rozkrojíme na plátky a usušíme ich, keď sú usušené, pomelieme ich na prášok. Ak
má pacient hnačku s bolesťami brucha, užíva čajovú lyžičku prášku z jabĺk rozmiešanú v teplej vode dvakrát
denne. Pacient so sklonom k tomuto druhu hnačky môže mať tento prášok uschovaný doma.
48) Opražíme na suchej panvici trochu ryže (1-2 polievkové lyžice) do hneda, potom opražíme do hneda
polievkovú lyžicu zeleného čaju (ban-cha...) a z tohto si pacient urobí ľahký odvar v 3 dcl vody, alebo celé
množstvo zaleje 1 litrom vody v termoske a popíja počas dňa. Tento čaj sa pije len dovtedy, kým hnačka odoznie
a je účinný pre liečbu každého druhu hnačky, či už je z vlhka, horúčosti, alebo chladu.
49) Na odstránenie dehydratácie po hnačke je vhodné vypiť aspoň po tri dni pohár kokosového mlieka s trochou
cukru a štipkou soli. Tento recept zmierňuje aj zvracanie a slabosť.
50) Asi 30g fíg opražíme na sucho na panvici, až začnú silno voňať. Potom opražíme 9g čerstvého zázvoru do
čierna. Toto sa má potom zmiešať a zjesť, alebo z týchto prísad urobíme odvar. Recept lieči chronickú hnačku.
51) Na vyliečenie detskej hnačky s bolesťou brucha uvaríme čaj z grapefruitových šupiek.
52) Vo väčšom množstve vody uvaríme 10 planých jabĺk, kým sa voda zvarí na polovicu. Pacient má zjesť
jablká a vypiť odvar hneď ráno nalačno. Toto lieči vodnaté hnačky.
53) 30g liči uvaríme spolu s 5 ďatlami. Toto sa jedáva ako polievka dvakrát denne pri chronických hnačkách.
54) Pri liečbe hnačky chladného typu, kedy so stolicou vyteká aj množstvo vody pomáha vypitie čistého
(studeného, alebo teplého) vína.
55) Uvaríme kačacie mäso spolu s trochou dusenej šunky a toto sa má jesť raz denne na odstránenie chronickej
hnačky po pôrode.
56) Uvaríme vo vode asi 200 g dusenej šunky celkom do mäkka a táto polievka sa má jesť raz denne na
vyliečenie chronickej hnačky (lepšie je po dovarení z nej odobrať tuk).

Hnisavý zápal kože – karbunkulóza

57) Asi 100g čerešňových kôstok podrvíme a uvaríme ich vo vode. Týmto odvarom umývame miesta postihnuté
hnisavým zápalom.

Horúčka
58) Na zmiernenie horúčky a smädu pri horúčke je vhodné jesť jeden až dva banány, kým príznaky odoznejú.
59) Na zníženie horúčky a smädu pri horúčke má pacient vypiť dvakrát denne pohár ananásovej šťavy s trochou
soli.
60) Pri liečbe horúčkovitých stavov bez zimnice má pacient jesť veľa kapusty a citrusov.
61) Nadrobno nasekáme listy púpavy spolu s trochou sezamového oleja, vínneho octa a dvoma strúčikmi
cesnaku. Toto sa má jesť ako jedlo.

Chorobný smäd
62) Na liečbu chorobného smädu v lete opražíme jačmeň nasucho dohneda a urobíme ľahký odvar spolu s
jedným plátkom zázvoru.

Chrípka
Chrípka sa prejavuje mnohými príznakmi, ktoré si niekedy aj protirečia. Sú však niektoré zásady, ako chrípku
vyliečiť. Zo začiatku máva pacient často zimnicu a nemá teplotu – tento stav by mal byť liečený potravinami s
teplou povahou, pretože tie zmierňujú zimnicu a vyvolávajú potenie. Ak sa však u pacienta objavia horúčky,
potraviny by mali byť neutrálne a chladné.
63) Uvaríme jednu porciu rezancov a pridáme jednu cibuľu a trochu nadrobno nakrájaného čerstvého zázvoru a
všetko spolu premiešame. Toto jedlo má pacient zjesť horúce a ísť sa vypotiť.
64) Pretlačíme niekoľko strúčikov cesnaku a zmiešame s polievkovou lyžicou octa. Toto môžme pridávať do
horúcich uvarených rezancov.
65) Jedno vajce rozmiešame do pohára vína, mierne zohrejeme, pridáme trochu hnedého cukru a použijeme na
odstránenie bolestí hlavy a zimnice pri chrípke. Táto vínová polievka sa jedáva horúca.
66) Na vyvolanie potenia pri chrípke odšťavíme asi 100g čerstvého zázvoru, šťavu zmiešame s 2 dcl vína,
mierne ohrejeme a pijeme horúce.
 53

Impotencia
67) Uvaríme nadrobno nakrájané hovädzie obličky do mäkka, potom pridáme ryžu a keď je ryža mäkká, pridáme
morskú soľ, zamiešame a navrch dáme nadrobno nakrájanú cibuľu, prikryjeme a necháme odstáť. Potom
premiešame a zjeme ako jedlo.
68) Uvaríme polievku z baranieho mäsa a väčšieho množstva cesnaku. Táto polievka sa jedáva obdeň. Zlepšuje
u mužov erekciu. Lieči aj bolesti v krížoch a stavy spojené s nedostatkom jang v obličkách.

Karbunkulóza
69) Malé červené fazule azuki pomelieme na prášok, zmiešame s medom na pastu a aplikujeme na niekoľko
hodín na postihnuté miesta.

Kašeľ
70) Pri kašli z horúčosti v pľúcach udusíme v pare dve jablká celkom do mäkka, potom ich dáme do pohára,
rozmiešame s medom a pacient si dáva 3x denne po dve čajové lyžičky tohto pyré. Uvedený recept lieči aj
suchosť v ústach.
71) Dve figy a dve ďatle uvaríme v malom množstve vody, po miernom vychladnutí pridáme med. Toto sa má
jesť denne jeden krát na vyliečenie suchého kašľu a bolesti v krku až do odstránenia ťažkostí.
72) Do hrnca dáme 2 dcl vína a med a nad to dáme pariť olúpaný grapefruit. Pacient má zjesť grapefruit a vypiť
víno na liečbu hlienovitého kašľu.
73) Vo vode s cukrom uvaríme ošúpaný citrón a toto má pacient zjesť a vypiť odvar pri silnom hlienovitom kašli.
Denne sa jedáva 1 takýto citrón.
74) Vo väčšom množstve vody pol hodinu varíme 5-10 olív bez kôstky s trochou cukru. Toto lieči chronický
kašeľ. Chronický kašeľ a starecké pokašliavanie lieči aj mandarínka uvarená s trochou cukru a s kúskom zázvoru.
V malom množstve vody s cukrom uvaríme dve ošúpané mandarínky. Ak má pacient kašeľ s vykašliavaním
žltého hlienu, tak zje pred spaním tieto mandarínky a vypije aj odvar z nich. Toto sa má robiť až do odstránenia
ťažkostí.
75) Ak má pacient kašeľ a súčasne horúčku a smäd, ráno a večer môže vypiť pohár hruškovej šťavy.
76) Suchý a dráždivý kašeľ môže byť vyliečený týmto receptom: hrušku prekrojíme, vnútro vydlabeme a do
vzniknutej jamky dáme prášok z marhuľovej kôstky, prikryjeme druhou polovicou hrušky a udusíme v pare.
Denne sa jedávajú dve hrušky.
77) Na liečbu suchého kašľu pri nachladnutí zmiešame šťavu z malín s medom. Tento recept sa užíva 1-3 x
denne.
78) Ako polievku uvaríme mrkvu a ďatle. Toto lieči detský suchý kašeľ.
79) Keď sa na jeseň objaví suchý kašeľ, tak sa v Číne lieči polievkou z uhoriek. Najlepšie sú na to staré uhorky,
ktoré už majú žltú farbu.

Kostné výrastky
80) Ak má pacient kostné výrastky, môže si doma robiť nasledujúci obklad: zohrejeme trochu octu a keď je teplý,
zmiešame ho s práškom z koreňa kostihoja lekárskeho na pastu. Túto pasru nanesieme na postihnuté miesto,
prikryjeme a necháme pôsobiť. Tento obklad sa má dávať denne. Tento recept síce pochádza z nášho ľudového
liečiteľstva, avšak funguje vždy, preto som ho sem zaradil.

Krvácanie ďasien
81) Na liečbu krvácania ďasien je vhodné zjesť denne dve celé mangá, piť šalviový čaj a vyhnúť sa potravinám
so zohrievajúcim účinkom.
82) Na liečbu krvácania z ďasien je vhodné zjesť ráno a večer po dve slivky.
83) Dvakrát denne má pacient jesť rajčinu osladenú hnedým cukrom.
84) Pacient si môže čistiť zuby zubnou pastou na ktorú nasype aj trochu soli podrvenej najemno.

Krvácanie z nosa
85) Pri častom krvácaní z nosa vytláčame šťavu z listov pažítky a namáčame do nej vatovú tyčinku. Keď
odozneje krvácanie z nosa, tak tyčinku vkladáme do nosnej dierky a pacient sa má zhlboka nadychovať.
86) Pri krvácaní z nosa pacient vypije šťavu z patizónu.

Krvné zrazeniny
87) Uvaríme šťavu z niekoľkých rajčín so šťavou zo zázvoru a toto sa pije po úraze raz denne ako polievka.

Kŕče u detí
88) Jedno žĺtko z vajca rozmiešame v pohári mlieka a dáme dieťaťu vypiť, ak trpí kŕčami.
 54

Menštruácia
89) Na obnovu menštruácie po pôrode si zmieša pacientka vaječné bielko s tromi lyžčkami vínneho/ryžového
octa a naraz vypije.

Nadmerné potenie
90) Pri poruchách trávenia, vyčerpanosti a pri nadmernom potení v lete opražíme jačmeň nasucho na panvici do
hneda. Z tohto potom môžme urobiť ľahký odvar.
91) Pri nadmernom potení uvaríme polievku z pažítky s bravčovým mäsom, alebo s jahňačou pečeňou.

Nádcha a nachladnutie
92) Na liečbu chronickej nádchy zohrejeme sezamový olej (nádobu so sezamovým olejom ohrievame vo
vodnom kúpeli) a denne kvapkáme do každej nosnej dierky 2 kvapky, postupne zvyšujeme na 6 kvapiek a to
trikrát denne. Liečba trvá 10 dní až 3 mesiace.

Náročný pôrod
93) Hnedý cukor rozpustíme v pohári teplého červeného vína. Pacientka pije jeden pohár denne pri popôrodnej
slabosti spôsobenej nadmernou stratou krvi.

Nedostatočná tvorba materského mlieka

94) Z asi 60g bravčového mäsa, 30g sušených fíg a dvoch ďatlí uvaríme polievku a tú má pacientka jedávať raz
denne na zvýšenie tvorby mlieka po pôrode.
95) Tri šialky arašídov pražíme na suchej panvici do zlatista. V hrnci zmiešame opražené arašídy a ryžu,
zalejeme väčším množstvom vody a uvaríme krémovú polievku. Túto polievku má pacientka jedávať raz denne
až do zlepšenia stavu.
96) Pacientka si uvarí polievku z bravčového mäsa s kosťou a 100g arašídov, alebo si uvarí fazule azuki a zje ich
ako jedlo.
97) Fritujeme asi 15 g sezamových semienok, potom osolíme a toto má pacientka jesť raz denne na zvýšenie
tvorby materského mlieka.

Nechutenstvo
98) Potlačíme niekoľko čerstvých trniek, zmiešame ich s cukrom a trochou soli a urobíme odvar. Tento recept je
účinný pri nechutenstve.
99) Uvaríme niekoľko rajčín s bravčovým mäsom. Po dovarení ochutíme soľou a bylinkami.
100) Asi 1 kg hovädzieho mäsa, trochu podrveného čierneho korenia, lyžičku pomarančovej kôry, jednu šialku
zázvorovej šťavy a trochu soli zmiešame a necháme dve hodiny odstáť, potom všetko uvaríme kým mäso
zmäkne. Tento recept lieči nechutenstvo a celkovo zlepšuje stav čchi žalúdka.

Nespavosť
101) Večer si pacient rozmieša med v 1 dcl teplej vody. Tento recept odstraňuje aj zápchu a lieči vysoký krvný
tlak.

Nevoľnosť v tehotenstve
102) Opražíme trochu ryže do zlatista na suchej panvici, zmiešame so šupkou z jedného jablka a z tohto si má
pacientka pripraviť ľahký odvar. Tento recept je účinný pri rannej nevoľnosti.
103) Malú misku ryže fritujeme na panvici spolu so šťavou zo zázvoru, až kým ryža ostane žltá. Ráno po
prebudení má pacientka požuť 20-30 ryžových zrniek na zmiernenie rannej nevoľnosti.

Obezita
104) Päť zemiakov poriadne umyjeme, ale nešúpeme ich, rozkrájame ich nadrobno, pridáme cibuľu, cesnak a
mrkvu. Všetko varíme v primeranom množstve vody, kým sa voda zvarí na polovicu. Potom osolíme. Táto
polievka by sa mala jedávať často.

Opuchnutia
105) Uvaríme polievku z karasa a fazúl azuki, ale iba s malým množstvom soli. Táto polievka sa má pripravovať
aspoň raz týždenne a lieči vodnaté opuchnutia, ktoré vznikli po pôrode.
106) 30g hrozienok povaríme spolu s 15g zázvoru. Tento recept sa pije dvakrát denne a lieči vodnaté opuchnutia
z podvýživy.
 55

Plesňové ochorenia kože

107) Miesta postihnuté plesňou potierame denne cesnakovou šťavou.
108) Miesta postihnuté plesňou potierame denne čerstvými, podrvenými bôbmi, alebo vyrobíme pastu zo
sušených bôbov a vínneho octu.

Podvýživa a vychudnutosť
109) Fritujeme sójové bôby až kým začnú voňať, potom ich uvaríme do mäkka. Toto jedlo zvyšuje telesnú
hmotnosť.

Popáleniny
110) Na liečbu popálenín opražíme jačmeň do čierna, pomelieme ho na prášok a zmiešame s rastlinným olejom
na pastu, ktorú prikladáme na popáleniny.
111) Na liečbu popálenín pomáha aj čerstvá mrkvová, alebo uhorková šťava.
112) Popáleniny môžme potierať aj čerstvou zemiakovou šťavou.
113) Naozaj veľmi účinné je aj to, keď sa na popáleniny nanesie med a nechá sa pôsobiť.

Poruchy močenia
114) Na liečbu bolestí pri močení uvaríme vo vode 100g jačmeňa a primiešame do tohto odvaru ešte trochu
zázvorovej šťavy.
115) Vytlačíme šťavu z 250g hrozna a zmiešame ju s rovnakým množstvom teplej vody. Toto sa pije raz denne
na odstránenie bolestí pri močení a pri slabom močení červeného moču.
116) Uvaríme asi 30g lotosového koreňa, do odvaru vytlačíme šťavu zo 120g hrozna a toto má pacient piť trikrát
denne, do vyliečenia moču s prímesou krvi.
117) Na liečbu bolestí pri močení si pacient uvarí 60g šupiek z hrušky a odvar vypije ako čaj.
118) Roztlačíme 60g čerstvých jahôd a zmiešame ich so studenou vodou. Pri bolestivom močení s krvou v moči
sa pije táto šťava 3 x denne.
119) Ráno a večer má pacient jedávať 30g upečených gaštanov pri častom močení číreho moču a slabosti nôh, čo
je dôsledok prázdnoty obličiek.
120) Asi 20 minút varíme na miernom ohni 30g kukuričných listov. Toto je účinné pri bolestivom močení.

Poruchy trávenia
121) Pacient s poruchami trávenia môže tri krát denne vypiť po jednom dcl čerstvej šťavy z jablka. Toto sa má
robiť po dobu 3-5 dní.
122) 10g plodov hlohu a 10g sladu varíme niekoľko minút a toto sa pije trikrát denne na zlepšenie trávenia.
123) Po častom jedení rýb, šalátov a surovej zeleniny môžu vzniknúť bolesti brucha a spomalené trávenie. Toto
môžme vyliečiť tak, že odšťavíme kúsok zázvoru a šťavu zmiešame s vínnym octom. Toto stačí pripraviť len raz,
je to veľmi účinný recept.

Poruchy zraku
124) Pri neostrom a rozmazanom videní uvaríme polievku z mrkvy a kuracích, alebo kačacích pečení.
125) Pri bolestiach očí uvaríme hrsť zelenej fazuľky s ryžou. Môžme osladiť medom. Tento pokrm sa má jesť
počas dňa vždy po niekoľkých lyžiciach.

Príušnice
126) Rozmiešame niekoľko strúčikov cesnaku s octom a toto prikladáme na postihnuté miesta.
127) Odšťavíme zemiak, šťavu zmiešame s vínnym octom a potierame ňou postihnuté miesta.

Reuma
128) Uvaríme vo vode 60g fíg spolu s 60g bravčového mäsa, jedným slepačím vajcom a 1 dcl vína. Túto
polievku má pacient jesť jedenkrát denne na odstránenie bolesti vo svaloch a v kostiach pri reume.

Senná nádcha
129) Filety z kapra, alebo z karasa opečieme na oleji a posolíme. Potom pridáme nastrúhaný zázvor, rajčiny,
pažítku, trochu nadrobno nakrájaných ďatlí, zalejeme vodou a dáme variť. Táto polievka sa jedáva raz denne.

Stuhnutie šije
130) Pacient si šiju potrie niekoľkokrát denne bielym alkoholom, alebo zázvorovou, či cesnakovou šťavou.
Všetko toto vyháňa vietor a chlad z dráh, čo často spôsobujú stuhnutie šije.
 56

Struma
131) Pre liečbu strumy by mal pacient jedávať často polievky z morských rias.
132) Odšťavíme jeden plod kaki, šťavu zmiešame s rovnakým množstvom teplej vody a toto má pacient piť pri
strume 1 krát denne.

Svrbenie pokožky
133) Pri liečbe svrbenia pokožky u žien má pacientka vypiť pohár vína s medom.

Šeroslepota
134) Pravideľné jedenie čerstvej, alebo varenej mrkvy lieči šeroslepotu.
135) Uvaríme ako polievku dve veľké rajčiny spolu s kúskom bravčovej, či kuracej pečene. Toto sa jedáva raz
denne po dobu dvoch týždňov.

Štikútka
136) Vo vode uvaríme šunku s červeným korením ako polievku. Tá sa má jesť horúca na vyliečenie štikútky s
bolesťou brucha, ktoré už trvajú tri a viac dní.

Tuberkulóza pľúc
137) Asi 500g odkôstkovaných ďatlí dáme variť, až kým budú celkom rozvarené, potom pridáme 500g cukru a
miešame do rozpustenia. Denne sa užíva jedna lyžička tohto rôsolu zapitá teplou vodou.

Ťažkosti s prehĺtaním
Ak sú ťažkosti s prehĺtaním, čínski lekári odporúčajú jedávať jedlá ľahké na žalúdok a jemné na hrdlo. Sú to
napríklad rôzne obilninové kaše.
138) Niekoľko hrušiek zalejeme octom a necháme ich takto odstáť. Pri ťažkostiach s prehĺtaním pacient zje ráno
a večer po jednej takejto octovej hruške.

Únava a vyčerpanie
139) Pre liečbu stavov únavy odkôstkujeme 1 kg čerešní a dáme ich variť spolu s 0,5 kg cukru tak, aby vznikol
rôsol. Pacient má dvakrát denne užívať jednu čajovú lyžičku tohto rôsolu.
140) Asi 1 kg sušených, alebo čerstvých fíg varíme vo vode do mäkka, potom pridáme 750g cukru a ešte
zohrievame na miernom plameni. Po vychladnutí všetko rozmixujeme. Pacient má užívať ráno a večer jednu
čajovú lyžičku tohto rôsolu. Tento recept lieči stavy vyčerpania po dlhodobých chorobách, ale aj tuberkulózu a
hepatitídu.
141) Varíme pohár kravského mlieka spolu so 4 pohármi vody, kým sa množstvo zvarí na množstvo jedného
pohára. Tento recept dodáva silu po dlhodobej chorobe.

Úpal
142) Odšťavíme niekoľko reďkoviek a šťavu vypijeme spolu s vodou.
143) Pri úpale a veľkom smäde pomáha aj pitie čerstvého kokosového mlieka. Toto mlieko zníži aj horúčku a
vyživí a zvlhčí pokožku.
144) Pri liečbe úpalu odstráni zvracanie a závraty šťava z melónu 2-3 x denne.

Úplavica
145) Bacilárna úplavica môže byť liečená tak, že 100g lístkov zeleného čaju varíme 20 minút v 7 dcl vody,
potom odvar odstavíme a po vychladnutí zmiešame s 1 dcl bieleho vína. Toto sa pije dvakrát denne po malej
lyžičke.
146) Pri liečbe bacilárnej úplavice pacient rozmieša do 1 dcl teplej vody prášok z plodov hlohu, ktoré boli
opražené do čierna. Toto sa pije naraz po dobu niekoľkých dní.
147) Na vypudenie bacilov a pásomnice z čriev má pacient piť hneď ráno nalačno kokosové mlieko a jesť po tri
dni po sebe kokosovú dužinu.
148) Pri liečbe úplavice uvaríme 5 olív bez kôstky spolu s kúskom zázvoru. Tento odvar sa pije 3 krát denne.
Liečba sa má zastaviť vtedy, keď sa pacient chodí vyprázdňovať už len 1-2 krát denne.
149) Dve plané jablká rozkrájame, uvaríme vo vode a pri úplavici pijeme tento odvar 3 x denne. Tento recept
lieči bolesti brucha pri úplavici.
150) Hnedý cukor varíme s dvoma prekrojenými slivkami. Toto sa pije ako čaj.
 57

Vysoký krvný tlak

Sú tri cesty, ako vyliečiť vysoký krvný tlak:
Prvý spôsob je, že pacient začne jedávať morské riasy, klíčky fazulí mungo a potraviny, ktoré zmäkčujú cievy.
Druhý spôsob je časté používanie rastlinných olejov, ako je olivový, sezamový a iné.
Tretí spôsob je ten, že pacient zaradí do svojej stravy potraviny, ktoré priamo znižujú vysoký krvný tlak, ako je
cesnak, zeler, hloh, banány...
151) Každé ráno po dobu 15 dní by mal pacient jedávať hneď po prebudení dve čerstvé rajčiny. Tento recept
lieči zároveň aj zápchu.
152) Uvaríme polievku z rajčín a zeleru a toto by msl pacient jedávať ako polievku často.
153) Odšťavíme zeler (v odšťavovači), zmiešame túto šťavu s jedným pohárom medu a toto sa užíva dvakrát
denne po polievkovej lyžici.
154) Odšťavíme jeden plod kaki, šťavu zmiešame s rovnakým množstvom teplej vody a toto má pacient piť pri
vysokom krvnom tlaku 1 krát denne.
155) Povaríme zeler s vínnym octom a zjeme len zeler na zmiernenie bolestí hlavy, ktoré vyplývajú z vysokého
tlaku krvi.
156) V tehotenstve by pacientka, ktorá má vysoký krvný tlak mala piť zelerovú šťavu denne.
157) Uvaríme 40g kukuričného hodvábu a jeden banán. Tento recept je účinný pri vysokom tlaku krvi, pri
krvácaní z nosa a pri zvracaní krvi. Pije sa studený.
158) Čerstvá cibuľa môže krvný tlak zvýšiť, ale cibuľa uvarená vo vode (varí sa v celku bez šupky) ho účinne
znižuje.
159) Pri vysokom krvnom tlaku a pri súčasnom prekrvení očí pacient jedáva ráno nalačno dve rajčiny.
160) Na noc namočíme v octe 10-15 arašídov. Ráno pacient vypije ocot a zje arašídy. Liečba trvá asi 15 dní.

Výron semena v neželanom čase

161) 1 čerstvú broskyňu, alebo niekoľko sušených broskýň posmažíme na sucho na panvici do zlatohneda,
pridáme vodu, 30g ďatlí a všetko spolu niekoľko minút povaríme. Toto sa jedáva na noc pri mimovoľnom úniku
semena a pri nočnom potení.
162) Rozkrájame na plátky jedno plané jablko, osmažíme ho na sucho do žltava a uvaríme ho vo vode. Pri
mimovoľnom výrone semena a pri predčasnej ejakulácii má pacient jesť jablká a vypiť odvar pred spaním.
163) Osmažíme 30g vlašských orechov a dve bravčové obličky na masti, osolíme. Pacient má tento pokrm jesť
pred spaním po tri dni po sebe.

Zadržiavanie moču
164) Nakrájame patizón a urobíme z neho odvar. Toto sa pije hneď ráno na lačno.

Zápal hltanu a hrtanu

165) Pri chronickom zápale hltanu a hrtanu by mal pacient počas dňa pomaly požuť 30-60 surových ošúpaných
gaštanov.
166) Pri akútnom zápale hrtanu si pacient raz denne pripraví šťavu z reďkoviek zmiešanú so zázvorovou šťavou.
Toto sa pije raz denne až do vymiznutia ťažkostí.

Zápal kože a červené vyrážky

167) Vo vode uvaríme asi 200g fazulí mungo, osladíme medom, alebo cukrom. Toto sa jedáva raz denne ako
polievka pri liečbe červených vyrážok a pri zápaloch kože.

Zápal obličiek
Pri zápale obličiek vznikajú aj poruchy močenia, preto je vhodné, keď pacient zaradí do stravy aj potraviny, ako
je baklažán, uhorky, kukurica, fazule azuki, reďkovka... Je však nutné vyhnúť sa cesnaku, cibuli, ostrému
alkoholu a červenému koreniu.
168) Veľmi jednoduchý recept na zápal obličiek je, ak pacient vypije vodu, v ktorej sa varili celé klasy kukurice.
169) Uvaríme polievku z karasa a fazúl azuki, ale iba s malým množstvom soli. Táto polievka sa má pripravovať
aspoň raz týždenne.
170) Uvaríme vo vode kukuričný hodváb spolu s malými červenými fazuľami. Toto sa má pri chronickom
zápale obličiek jedávať raz denne ako polievka.

Zápal pečene
171) Vo vode uvaríme 10g pomarančovej kôry a 50g sladu (maltózy) a toto sa pije denne ako čaj pri akútnom, či
pri chronickom zápale pečene.
 58

Zápal priedušiek
Ak je zápal priedušiek – bronchitída – pacienti by mali jedávať ryby, a to hlavne morské, pretože to sú potraviny,
ktoré priamo ochladzujú a zvlhčujú pľúca a zlepšujú dýchanie.
172) Dve hrušky potlačíme a zalejeme ich medom na niekoľko hodín. Pred jedlom sa jedáva lyžička tohto medu.
173) Uvaríme odvar z ďatlí a sladovky a to lieči ochraptenie hlasu pri zápale priedušiek.

Zápcha
174) Na uvoľnenie zápchy zo suchosti v črevách je vhodné zjesť jeden banán pred spaním a jeden banán hneď
ráno nalačno.
175) Ráno nalačno pacient vypije pohár vlažnej slanej vody, až do odstránenia ťažkostí.
176) Ak je zápcha spôsobená suchosťou čriev, pacient by mal jedávať ráno a večer kokosovú dužinu aspoň po
dobu troch dní po sebe.
177) 30g slivkových kôstok rozdrvíme a uvaríme vo vode. Pri zápche sa tento odvar pije dvakrát denne.
178) Uvaríme špenát (stačí ho variť 3 minúty) a pokvapkáme ho sezamovým olejom. Ako jedlo to jeme jeden-
dvakrát denne. Toto lieči zápchu so súčasným vysokým krvným tlakom.
179) Rozdrvíme 30 g slnečnicových semienok bez šupky, zalejeme 2-3 dcl vriacej vody a o chvíľu pridáme
trochu medu. Toto sa má jesť ráno a večer na zmiernenie zápchy.
180) Uvaríme ryžu spolu so sezamom ako polievku. Tá sa má jesť raz denne.
181) Pri liečbe zápchy je vhodné pridávať niekoľko kvapiek sezamového oleja do každého jedla.
182) Uvaríme 500 g bravčového mäsa do mäkka, toto zjeme ako polievku aj s mäsom na vyliečenie zápchy a
suchého kašľu.

Závraty
183) Na plátky pokrájaný ananás (asi 250g) osmažíme na oleji spolu s 60g kuracieho mäsa. Potom okoreníme
čiernym korením a osolíme. Toto jedlo sa má jesť každý druhý deň na odstránenie závratov z nízkeho tlaku krvi.

Zlomeniny kostí
184) Vo vodnom kúpeli zohrejeme pohár medu a keď je teplý, vmiešame doň buď 50g prášku z koreňa kostihoja
lekárskeho, alebo 40g posekaného čerstvého koreňa kostihoja lekárskeho. Vo vodnom kúpeli necháme pomaly
chladnúť. Pri zlomenine kostí má pacient jedávať denne 3 polievkové lyžice tohto medu. Zlomenina sa potom
hojí oveľa rýchlejšie.

Zlyhávanie obličiek
185) Pri zlyhávaní obličiek je vhodné konzumovať pravideľne jačmeň.

Zvracanie
186) Nastrúhame 50g čerstvého zázvoru, pridáme asi 50g sušenej pomarančovej kôry a z tohto urobíme odvar.
Odvar má pacient piť po malých dúškoch.
187) Ak má pacient dávenie na sucho, zmiešame med so zázvorovou šťavou a toto sa má pomaly vypiť.
188) Ak pacient má zimnicu a často zvracia, uvaríme malú polievku z niekoľkých kusov ďatlí a 2-3 klinčekov.
Túto polievku má pacient zjesť celú na prázdny žalúdok. Odporúča sa jedávať ju po dobu jedného týždňa.

Žalúdočné vredy
Pri liečbe žalúdočných vredov sa má pacient vyhnúť pitiu alkoholu a kávy a nemal by jedávať ani citrón, ocot a
slivky.
189) Odšťavíme jeden veľký zemiak a šťavu zmiešame s medom. Táto šťava sa pije ráno nalačno po dobu 20 dní.
190) Odšťavíme 1-2 hlávky čínskej kapusty a mierne ju ohrejeme. Táto šťava sa pije dvakrát denne po dobu 10
dní.
191) Asi dva týždne pacient jedáva ráno 1 dcl medu nalačno.
192) Do jednej čajovej lyžičky sójového oleja kvapneme pár kvapiek citrónovej šťavy a prehltneme. Postupne
dávku zvyšujeme na 5-6 takýchto lyžičiek a na tomto množstve ostávame, kým sa odstránia ťažkosti.

Tu teda boli popísané len niektoré možnosti liečby stravou. Je tu tiež vidno, že sa vždy prelínala liečba stravou a
bylinami. Zdravé stravovanie nie je všeliek. Je to len jeden možný spôsob, ako si zlepšiť zdravie a skvalitniť
život.
 59

Kapitola 2. Liečba bylinami

(Č'-jao-čeng)
„Jeden výhľad nad tisíc maliarov, jedna bylina nad tisíc lekárov.”
(Čínske príslovie)

2.1. Úvod k liečbe bylinami

Liečba bylinami je jednoznačne najstaršou liečbou kdekoľvek na svete, nie len v Číne. Nevieme kedy a ako
človek začal cielene vyhľadávať byliny na liečbu – nie je to však až také podstatné. Dejiny používania bylinných
zmesí sú zahalené v mýtoch a od svojich počiatkov boli spojené so šamanskými obradmi. Vtedy ešte ale
neslúžili na liečbu, ale skôr len na navodenie atmosféry pri obradoch. Ako pozostatok tohto ešte ostali v ázii
vonné tyčinky. Od šamanov sa učili bylinám pustovníci žijúci v horách, ktorí popri vytváraní bojových umení
rozvíjali aj liečbu bylinami.
Vystopovať počiatky bylinnej liečby nám však pomôžu povesti. Čínska povesť hovorí o cisárovi Šen-nung –
vládol v rokoch 2737-2697 pr.n.l. – ktorý ako poloboh zozbieral a ochutnal všetky divorastúce rastliny, aby tak
určil dávkovanie a stal sa tak vlastne prvým lekárom. Pravdou je, že z niektorých bylín sa Šen-nung pri ich
ochutnávaní aj priotrávil, po iných mu narástli akési rohy (tak je aj najčastejšie zobrazovaný). K dispozíci máme
jeho dielo, ktoré sa zachovalo až dodnes, aj keď len z neskorších prepisov z dôb dynastií Ming a Čching – „Šen-
nungov herbár/liekopis” (Šen-nung pen-cchao ťing). Je to najstarší spísaný herbár, ktorý sa v Číne našiel a Šen-
nung (Božský hospodár) v ňom opisuje tristošesťdesiatpäť liečiv, z toho 252 rastlinného pôvodu, 67 živočíšneho
pôvodu a 46 minerálov. Liečivá delí na tri skupiny. Prvých 120 liečiv je posiľňujúcich, doplňujúcich a je možné
ich používať dlhodobo, pretože majú schopnosť predlžovať život. Druhých 120 liečiv má tiež omladzujúce a
posiľňujúce účinky, avšak tieto liečivá už majú často aj nejaké vedľajšie účinky. V tretej skupine je 125 liečiv,
ktoré sa používajú len na liečbu, nemali by sa užívať dlhodobo a majú aj vedľajšie účinky – označujú sa ako
jedovaté. Aj tie jedovaté slúžia na liečbu, len ich treba vedieť správne dávkovať. Toto členenie občas nesúhlasí s
rozdelením bylín podľa dnešných čínskych lekárov. Napríklad v skupine prvých 120 liečiv je aj jedovatá bylina
a naopak – v dolnej skupine 125 bylín sú aj byliny, ktoré nie sú jedovaté, no tu sú za jedovaté označené.
Inak všetko, čo je tu napísané, tak sedí aj s modernejšími pohľadmi na liečivá. Napríklad je tu každé liečivo
opisované podľa teplotného účinku, chuti, názvu, účinkov na myseľ a telo, miesta výskytu a rastu. Čo tu chýba,
to je vplyv na dráhy, pretože toto učenie sa vraj začalo používať až neskôr. V tejto knihe je tiež spomenutých
170 názvov chorôb. Z tejto knihy čerpali všetci veľkí lekári Číny až dodnes.
O „pen-cchao“ tu bude reč často, tento pojem znamená čosi ako „koreň – rastlina“.
Pravdepodobne z predhistorických dôb pochádza aj dielo Recepty na 52 chorôb (Wu-š'-er ping-fang). Túto knihu
našli archeológovia v hrobke šľachtica, ktorý zomrel v roku 168 pr.n.l., avšak usudzuje sa, že táto kniha bola
napísaná ešte pred dynastiou Chan. Kniha nemala názov, ani autora, takto ju – podľa obsahu – pomenovali vedci.
V knihe je spomínaných 280 receptov na liečbu 52 chorôb a takisto aj 247 liečiv. Aj táto lekárska kniha už
svojim zložením pripomína „pen-cchao”.
Využívanie bylinnej liečby ako vedy sa rozšírilo v časoch dynastie Chan a najviac sa o to zaslúžil lekár Čang
Čung-ťing. Ten bol naozaj veľkým znalcom liečby bylinami a využíval to aj pri liečbe ľudí.
Za dynastie Ťin žil slávny Ke Chung. Pochádzal z provincie Ťiang-su a zaoberal sa hlavne skúmaním liečiv,
ktorých účinky skúšal na sebe a potom ich používal. Vyrobil „pilulky nesmrteľnosti“ zo zlata, ortuti, jaspisu,
šafranu, rumelky, sírnika arzenitého, ženšenu a iných vzácnych prísad. Jeho dve najslávnejšie práce „Úvahy nad
zlatou skrinkou“ a „Predpisy pre prvú pomoc“ predstavujú ďalší skvelý liekopis, teda Pen-cchao. Ke Chung je
považovaný za zakladateľa liečby bylinami a chémie. „Predpisy pre prvú pomoc“ opisujú stojeden predpisov na
stojeden chorôb. Lieky delí na tlmivé a povzbudzujúce. Tiež odporúčal striedmosť v jedle a v sexe, bol
zástancom čchi-kungových cvičení.
V roku 502 n.l. vyšiel prvý, štátom schválený liekopis – Pen-cchao. Toto dielo tvorilo sedem zväzkov od
dvadsaťdva veľkých majstrov. Viedol ich Tchao Chung-ťing. Narodil sa a žil v rokoch 451-536 n.l.. Svoj život
zasvätil len liečbe bylinami. Jeho spis „Ming-i pie-lu“ (Ďalší súpis slávnych liekov) obsahuje šestnásť tisíc
receptov a až do dnešného dňa z neho čerpá mnoho slávnych čínskych lekárov. Tchao tu bol skôr kompilátorom
 60

a redaktorom tohto diela, aj tak je to ale obdivuhodná práca. Všetky údaje o liečivách, ktoré boli v pôvodnom
diele Pie-lu (skrátene) Tchao ešte rozšíril a doplnil a prvý raz sa tu uvádzajú aj takzvané doplnkové recepty (fu-
fang), čo sú vlastne kombinácie dvoch-troch bylín k danému liečivu. Z tohto diela potom vychádzali všetky
ďalšie pen-cchao, ktoré boli neskôr v Číne vydané.
Tchao Chung-ťing je však aj autorom diela „Súborné komentáre ku Kánonu Liečiv” – Pen-cchao-ťing ťi-ču. Sú
to súborné komentáre ku Šen-nungovmu kánonu liečiv. V tejto knihe sú už aj popisy až 365 nových liečiv, ktoré
sa používali od dynastie Chan. Tchao však pozmenil rozdelenie liečiv a teda ich zaradil do skupín: živočíšne
liečivá, bylinné liečivá, minerálne liečivá, kovy... Najväčšiu zásluhu však má v tom, že od slova do slova
prepísal Šen-nungov liekopis (tento text písal červenými znakmi), ako aj Ďalší súpis slávnych liekov (tento text
písal čiernymi znakmi) a k tomu pridal svoj vlastný komentár (ten písal oveľa menšími znakmi).
Cisár Kao-cu nechal založiť školu Záhrada liečiv (Jao-jüan), kde sa mali učiť lekári liečbe bylinami. Každý rok
príjmala táto škola študentov, ktorí sa tu učili pestovať, spracovávať a používať 850 druhov bylín.
Po cisárskom nariadení vzniká aj prvý, štátom schválený liekopis – prvé takéto dielo v dejinách Číny. Tak vyšiel
„Liekopis dynastie Tchang” – „Tchang pen-cchao“. Dvadsať členný tým autorov pod vedením Su-ťinga opravil
a prepísal celý liekopis od Tchao Chung-ťinga a k predošlému dielu pridali stoštrnásť nových liečiv a mnohé
recepty upravili. Približne v roku 731 sa tento liekopis dostal do japonska, kde sa stal učebnicou pre japonských
lekárov.
Na túto prácu v roku 739 nadviazal Čchen Cang-čchi a vydal dielo „Doplnky k liekopisom” (Pen-cchao š'-ťi),
kde používa citácie zo 116 iných lekárskych kníh.
Veľký lekár bol aj spomínaný Sun Š’-miao (581-682 n.l.), ktorý tiež liečil bylinami. Pri chorobách trávenia
používal kalomel (liečivo obsahujúce ortuť), pri pohlavných chorobách používal ortuť priamo. Ako silno
posilňujúce liečivo používal tento majster ženšen, ktorý neodporúča piť so zeleným čajom.
Veľmi významným lekárom dynastie Tchang bol aj Wang Tchao. Aj keď sa do štúdia lekárstva pustil v
pokročilejšom veku, napísal významné dielo o štyridsať zväzkov „Najzávažnejšie skúsenosti z východnej terasy“.
V tomto spise sa zmieňuje aj o zaklínadlách a „čarovaní“, ktoré boli a v podstate stále aj sú súčasťou lekárstva,
no aj o liečbe stravou. Podstatné sú tu ale bylinné predpisy.
Význam používaných liečiv rástol a rástli aj poznatky o bylinnej liečbe, učenci sa vždy snažili tieto poznatky
nejako utriediť. V roku 973 n. l. vyšiel na podnet cisára nový ilustrovaný herbár – „Kchaj-paoský liekopis”
(Kchaj-pao pen-cchao), ktorý obsahuje tisíc rastlinných liekov a tento pen-cchao sa tiež vydáva až dodnes
(najslávnejší je však Pen-cchao kang-mu).
Veľkým lekárom, ktorý liečil bylinami bol Čang C'-che. On bol názoru, že choroby treba liečiť dáviacimi,
potnými a stolicu podporujúcimi kúrami, teda často používal aj také lieky.
Naproti tomu Li-kao považoval za hlavný predpoklad zdravia, aby bolo päť prvkov v dokonalom súlade a
odmietal dáviace liečivá.
V období dynastie Ming veľmi vyniká majster Li Š'-čen (1518-1593 n.l.). V Číne v meste Fu-čou založil lekáreň,
ktorá je tam dodnes a priečelie tejto lekárne zdobí podobizeň tohto majstra.

Najprv bol len obyčajným lekárom, no vďaka svojej usilovnosti získal veľký chýr a povolali ho na dvor, liečiť
cisára. Jemu sa však nepáčil lenivý život na cisárskom dvore a vrátil sa liečiť obyčajných ľudí, ako bosonohý
lekár, napriek tomu, že získal hodnosť „strážca chrámu predkov“. Veľa cestoval a všímal si obyvateľstvo, byliny,
podnebie... Li Š’-čen bol zástancom miernych liečiv, ktoré iba pomáhali telu, aby sa liečilo samo. Napríklad
astmu liečil chvojníkom čínskym (ma-chuang). Li Š'-čen napísal najväčšie dielo v celých dejinách starej Číny –
„Pen-cchao kang-mu“ (Spis o bylinách). Toto dielo obsahuje poznatky o prírode, zemepise, bylinách, zvieratách,
 61

chemických prvkoch (známych vtedajšiemu svetu), no je tu aj filozofia a filológia – proste veci, ktoré boli
dôležité pre bosonohého lekára, aby mohol liečiť. V knihe je 1892 liečiv (rastlinných, živočíšnych a
minerálnych), 1109 kresieb a viac ako 11000 receptov, časť o akupunktúre, masážach a moxe, časť o pulzovej
diagnostike a diagnostike všeobecne. Množstvo receptov v tejto knihe pochádza od iných bosonohých lekárov.
Po tomto diele už rozsiahlejšie dielo od jedného autora nikdy nevyšlo.
Počas trvania tejto dynastie vyšlo ešte mnoho ďalších pen-cchao, no za zmienku tu stojí asi len jedno dielo. Je
ním „Doplnky k Spisu o bylinách” (Pen-cchao kang-mu š’-i) od Čao Süe-mina. Tento lekár kráčal po stopách Li
Š’-čena a aj on svoje dielo písal viac ako 30 rokov a zhrnul v ňom množstvo poznatkov z praxe. Uvádza tu
množstvo receptov, ale aj 716 nových liečiv, ktoré zozbieral po rôznych okrajových častiach Číny.

Ako to, že sa bylinná liečba zachovala až dodnes a je popredu od chemických liečiv? Niektoré z umelých liečiv
sú veľmi nebezpečné, pretože látka, ktorá má zabíjať zárodky chorôb, je tiež schopná zabiť aj pacienta. Druhý
dôvod je ten, že niektoré lieky majú mnoho vedľajších účinkov, a vyvolávajú rôzne alergické reakcie. Toto pri
liečbe bylinami nehrozí. V bylinách uvedených v tejto knihe nie sú zistené dodnes žiadne vedľajšie účinky, aj
keď sa občas spomína akási ich „jedovatosť“. Nie je to však správne slovo. Je samozrejmé, že pri predávkovaní,
alebo príliš dlhom neprerušovanom užívaní, by sa mohli prejaviť určité príznaky. Platí to najmä pre odvary z
ľubovníka, ženšenu, či sladovky. (Po dlhom, neprerušovanom pití odvaru zo sladovky hladkoplodej môže dôjsť
k zadržiavaniu vlhkosti v tele...) Vždy je preto nutné pri bylinnej liečbe dodržiavať prestávky – tie určuje len
lekár, nikdy nie pacient. Ak sú v bylinách jedovaté látky, odstraňujú sa prípravou a potom sú liečivé. Napríklad
jedovaté látky obsiahnuté v semenách fazule sa rozložia varením. Na nevhodnosť dlhodobého užívania
upozorním pri opise bylín, taktiež opíšem aj iné prípadné kontraindikácie.
Použitie bylín v liečiteľstve môže byť hlavnou liečbou, alebo môže byť príspevkom k celostnej liečbe – teda buď
použijeme byliny a stravu ako hlavnú liečbu, alebo použijeme bylinnú liečbu ako podporu k masážam,
akupunktúre... Hlavná výhoda liečby bylinami je v možnosti ich každodenného použitia, možnosti každodennej
účinnej liečby. Byliny môžu pôsobiť na telesné, ako aj na duševné choroby a vyliečiť ich. To je to, čo často
spomínam – vyliečením mysle vyliečime telo, vyliečením tela – orgánu, vyliečime myseľ. Oproti syntetickým
liekom sú lacnejšie, bezpečnejšie, účinnejšie, než mnohé lieky slúžiace na liečbu rovnakých ťažkostí.
Pre bežnú prax postačí asi tristo bylín, v tejto knihe ich však opíšem menej. Dosť bylín má podobné účinky, teda
ak nemôžeme použiť jednu z nejakého dôvodu, je možné nahradiť ju inou. Viacero liečivých rastlín, ktorých
domovom je Čína, sa používajú aj u nás (príkladom je schizandra, žen-šen, alebo aj bežne používaná sója, ryža,
či mandarínky). Na druhej strane množstvo liečivých rastlín používaných u nás, rastie a používa sa aj v Číne a
často majú totožné účinky, ako čínske druhy. V tejto knihe sú uvedené obe skupiny, pretože tie, čo rastú len v
Ázii sa dajú u nás už ľahko kúpiť.
V tejto knihe budem používať pojem byliny. Čínske liečiteľstvo však vo svojich zmesiach používa aj rôzne
minerály, škrupiny vajec, zvieratá a hmyz. Zo zvieracej zložky sem patrí napríklad koža hada, kosti tigra,
medvedí žlčník, roh nosorožca, morský koník... Mnoho z týchto zložiek je zakázaných, iné používajú len majstri
v Číne, u nás sú nedostupné. Iné je to s použitím minerálov – jantár, rubín, jaspis, soľ. Tie sa používajú v malom
množstve, no tiež treba dokonale poznať ich účinky na telo, podobné je to aj s kovmi (zlato, striebro, meď... ).
Takže ak použijem pojem byliny, či tradičné zmesi, často sú v nich aj zložky spomenuté vyššie. Ja osobne však
používam hlavne byliny a minerály.

2.2. Základné princípy liečby bylinami

Bylinné liečivá – v Číne nazývané „jao“ – sa delia z viacerých dôležitých hľadísk a to sú: teplotný účinok, chuť,
účinok na dráhy a tiež je dôležité poznať celkový účinok na telo podľa jin-jang, čchi. V Európe napríklad lekári,
ktorí liečia bylinami zoberú byliny s účinkom na chorý orgán, zmiešajú ich a použijú. V Číne bolo vždy dôležité
vedieť, či dotyčná bylina ochladzuje, zohrieva, akú má chuť, aký je jej účinok na dráhy a na ktoré dráhy... Sú to
dôležité vodítka a už aj Šen-nung o nich písal: „Liečivá majú päť chutí, teda kyslú, slanú, sladkú, horkú a
pikantnú. Tiež majú štyri čchi – veľmi teplú, teplú, chladnú, veľmi chladnú. Môžu byť jedovaté, alebo nejedovaté.
Každé liečivo môže byť sušené v tieni, alebo na slnku, v každom ročnom období a v každom mesiaci ich môžme
zbierať a zpracovávať. Či sa majú používať liečivá surové, alebo zpracované, kde by sa mali vyrábať, či už sú
pravé, alebo falošné, alebo staré, či nové, to všetko sú poznatky, ktoré posúvajú ďalej.” Všetky tieto hľadiská
teraz opíšem.
 62

2.2.1. Teplotný účinok

Čínske lekárstvo sa zaoberá bylinou, ako celkom a aj jej pôsobenie na človeka má byť celistvé, preto rozdeľuje
liečivá na veľmi chladné, chladné, neutrálne, teplé a veľmi teplé. Takéto rozdeľovanie podľa povahy – teda
podľa teplotného účinku – sa objavuje už v Šen-nungovom liekopise Šen-nung pen-cchao ťing pod pojmom štyri
čchi (s’-čchi). V Číne sa v minulosti rozlišovali iba štyri povahy bylín a stravy a to sú: jarné teplo, letná
horúčava, jesenná chladivosť a zimný chlad. Bolo to tak preto, lebo číňania už dávno vedeli, že všetko zapadá
pod rovnaké vplyvy, pretože všetko na svete má nakoniec len jednu jedinú podstatu – Najvyššie Tao, Stvoriteľa.
Dnes už lekári v Číne rozlišujú päť pováh (wu-čchi) bylín a to sú: teplá, veľmi teplá, neutrálna, chladná a veľmi
chladná. Popíšem teda teplotné účinky bylín a liečbu pomocou nich.
Povaha rastlín používaných na liečbu ochorení horúceho typu je veľmi chladná, alebo chladná. Charakter rastlín
pre liečbu chorôb chladného typu je teplý, alebo veľmi teplý. Byliny s neutrálnym teplotným účinkom nepôsobia
ani ochladzujúco, ani zohrievajúco, použijeme ich napríklad na liečbu choroby, ktorú spôsobil chladný vietor
(ten sa prejavuje jin, aj jang príznakmi). Ak chorobu orgánu spôsobila horúčosť, nájdeme napríklad dve byliny,
ktoré na tento orgán budú pôsobiť a budú mať aj podobné účinky, použijeme bylinu s ochladzujúcim účinkom a
nie tú, ktorá zohrieva. To je vplyv teplotného účinku. Je teda samozrejmé, že „horúce“ choroby liečime
chladnými liekmi a „chladné“ horúcimi, zohrievajúcimi – toto v Európskom lekárstve nie je.
Podľa čínskeho lekárstva sa choroba z chladu zhorší pri prijímaní ochladzujúcich potravín, preto treba zohrievať.
Choroba z tepla sa zhoršuje pri vplyvoch tepla a pri zohrievajúcej strave. Preto treba podávať ochladzujúce
liečivá. V prípade, že sa vyskytnú príznaky, ako „teplo hore, chlad dole“, podávame liečivá s neutrálnym
teplotným účinkom. Poznať teplotný účinok na telo je dôležité z jedného podstatného dôvodu. Zázvor a mäta sú
byliny, ktoré pôsobia na pľúca. Ak je však v pľúcach choroba spôsobená chladom, nemôžeme použiť mätu,
pretože ochladzuje. Lepšie je použiť zázvor, ktorý pľúca zohreje a odvedie chlad.
Z hľadiska jin a jang používame byliny tiež, ako pri teplotnom účinku – opačné liečime opačným. Choroby
povahy jin, liečime bylinami, ktoré dodávajú jang a opačne. Taktiež človek, v ktorom prevažuje jang a dostane
jin chorobu, môže prijímať jang byliny, ale iba krátkodobo, ako prvú pomoc. To isté platí aj opačne. Bylinám a
strave sa jin-jang prisudzujú z hľadiska chuti a teplotného účinku, aj toto je dané empíriou.
Pri niektorých bylinách nie je ľahké určiť teplotný účinok, preto im rôzni majstri v dejinách prisudzovali
častokrát iné – avšak podobné – teplotné účinky (napríklad jedna bylina mala chladnú povahu podľa jedného
majstra, podľa ďalšieho zas bola považovaná za veľmi chladnú).

2.2.2. Chuť
V učení o liečbe bylinami – rovnako ako v náuke o výžive – rozlišujeme päť rôznych typov chutí (wu-wej), ktoré
sú spojené s piatimi prvkami. K chuti je nutné povedať hlavnú vec – veľmi často sa nejedná o skutočnú chuť,
ktorú je cítiť na jazyku, ale skôr o účinok na dráhy a orgány. Na pochopenie to nie je ľahké, no ide to. Osobne
som trávil veľa času ochutnávaním bylín, než som pochopil, ako to v skutočnosti je. Rozlíšiť a určiť chute
niektorých bylín je ľahké – napríklad sladovka, či zázvor – pri iných to už také zrejmé a ľahké nie je. Týmto
typom chutí sa pripisujú isté účinky.
Kyslá chuť patriaca pod prvok dreva sťahuje a zviera, zastavuje pôsobenie vlhka (napríklad výtoky), alebo
predchádza unikaniu a v podstate určitým spôsobom chráni šťavy. Kyslá chuť je jinová, napriek tomu, že prvok
dreva priraďujeme k mladému jangu. Kyslá chuť a potraviny, byliny s kyslou chuťou sú často ochladzujúce.
Horká chuť predstavuje oheň a ako taká vysúša vlhkosť, vedie hore, zvyšuje jang, často zohrieva. Používa sa na
liečbu opuchov.
K prvku zem patrí sladká chuť. Sladká posilňuje, vyživuje a tíši bolesti, zvlhčuje. Buduje a rozdeľuje čchi.
Používa sa na zvlhčenie suchosti.
Pikantná, ostrá chuť sa priraďuje ku kovu. Rozptyľuje a podporuje obeh čchi, preto sa používa pri všetkých
stavoch prázdnoty. Ostrá chuť rieši stagnácie, je jangovej povahy.
Chuť slaná je jin povahy a patrí k prvku vody. Zmäkčuje, ochladzuje, zvlhčuje, podporuje klesanie.
Ak teda zohľadníme chute, je ľahké pochopiť napríklad liečbu rakoviny. Ak použijeme slané byliny a potraviny,
rakovina je zmäkčená (keďže tvorí „tvrdé“ nádory) a odvedená dolu. Zložky do zmesí volíme vždy podľa
teplotného účinku a chuti. Keď potrebujeme zvlhčiť orgán, volíme hlavne sladké, no aj slané byliny, pri
nehybnosti krvi a čchi použijeme byliny s ostrou chuťou...
Chuť bylín je nutné poznať aj z hľadiska liečby, vysvetlím teda ako používame chuť pri liečbe. Tieto isté
pravidlá platia aj pri liečbe stravou.
 63

Pri slabosti pečene/žlčníka používame slanú chuť, je zákaz použiť chuť ostrú. Ostrú chuť pri chorobách prvku
drevo môžeme použiť len vtedy, ak je to nadbytok jang pečene, len vtedy musia mať byliny chladný účinok.
Výhodnejšie je ale v tomto prípade použiť horkú chuť.
Pri slabosti, nedostatku čchi srdca a tenkého čreva používame chuť kyslú, je zákaz použiť chuť slanú. Slanú chuť
použijeme len v prípade nadbytku čchi, alebo nadbytku jang v prvku oheň, výhodnejšie je ale použiť sladkú chuť.
Pri slabosti v prvku zem použijeme v prvom rade chuť horkú, je zákaz použiť chuť kyslú. Byliny s kyslou
chuťou použijeme vtedy, ak je nadbytok jin čchi v sliznici a žalúdku, byliny použijeme so zohrievajúcim
teplotným účinkom. Výhodnejšie je ale použiť byliny s ostrou chuťou a zohrievajúcim účinkom.
Pri chorobách pľúc a hrubého čreva, pri nedostatku čchi v týchto orgánoch používame chuť sladkú, je zákaz
použiť chuť horkú. Horkú chuť pre liečbu použijeme vtedy, ak je nadbytok jin v prvku kovu, vtedy musia mať
byliny zohrievajúci teplotný účinok, lepšie je použiť chuť slanú, len ak je to možné. Častejšie sa používa chuť
horká, je to výnimka.
Pri nedostatku vlastnej čchi v obličkách a močovom mechúre používame chuť ostrú, je zákaz použiť chuť sladkú.
Sladkú chuť v tomto okruhu použijeme len pri nadbytku jang čchi, lepšie je ale použiť chuť ostrú s
ochladzujúcim teplotným účinkom.
Dôležité je vedieť aj to, že každá jedna chuť ide najskôr do žalúdka a odtiaľ je odvedená k príslušnému prvku.
Kyslá chuť ide zo žalúdka k prvku dreva, horká chuť k prvku ohňa, ostrá chuť putuje k prvku kovu, slaná chuť k
prvku vody. Keď liečime bylinami, používame kombinácie bylín – „tui-jao“ a teda aj kombinácie chutí a preto
treba vedieť, že chute posilňujú najprv vlastný prvok. Ak teda chceme posilniť prvok ohňa, použijeme chuť
horkú v kombinácii s chuťou kyslou, pre posilnenie prvku kovu použijeme chuť ostrú v kombinácii s chuťou
sladkou... Vždy teda použijeme chuť, ktorá prináleží liečenému oslabenému prvku a chuť prvku
predchádzajúceho, podľa kruhu šeng.
Poslednú vec, ktorú je nutné spomenúť, je to, že malé množstvo chuti, ktorá sa radí k svojmu prvku ho posilňuje,
kým veľké množstvo tento prvok oslabuje. Uvediem príklad: malé množstvo kyslej chuti prvok dreva posilňuje,
veľké množstvo ho oslabuje. Ak teda prijíma človek príliš veľa jedál jednej chuti, oslabuje si prvok, ku ktorému
sa táto chuť priraďuje.

2.2.3. Účinok na dráhy

Byliny do zmesi vyberáme aj podľa toho, do ktorej dráhy a orgánu má ich pôsobenie ísť. Ak teda budeme chcieť
liečiť napríklad pľúca, hrubé črevo, či pokožku (ktorá sa radí k prvku kovu), je samozrejmé, že použijeme byliny,
ktoré pôsobia na dráhu pľúc, či hrubého čreva. Účinok na dráhy (kuej-ťing) označuje, že určité byliny pôsobia na
jednu, alebo viac dráh, niektoré byliny boli používané len pre poruchy čchi v určitých dráhach a nikdy nesmeli
byť použité inak, pretože mali liečebný vplyv len na dané dráhy. Je to poznanie, ktoré napomáha cielenej liečbe.
Mnoho bylín má však možnosť pôsobiť na viacero dráh, podľa toho ich aj používame. Účinok na dráhy a orgány
možno odvodiť z teplotného účinku a chuti byliny. Dnes však už byliny nie je nutné takto skúmať. Byliny
opísané v tejto knihe sú už opísané v predošlých Pen-cchao, ja sa pridŕžam tradície.
Účinok bylín na dráhy je opisovaný už v najstarších lekárskych dielach, ako je Vnútorná kniha Žltého cisára, či
Šen-nungov liekopis. Neskôr sa už mnoho lekárov venovalo tomu, ako byliny vplývajú na dráhy a podľa toho aj
rozdeľovali byliny vo svojich knihách. Napríklad Čang Jüan-sü priradil k dráham niektoré byliny takto:
šao-jin ruky – kopytník
tchaj-jang ruky – repík
šao-jin nohy – angelika lekárska, škorica, kopytník
tchaj-jang nohy – skorocel
tchaj-jin ruky – ploštičník, angelika lekárska
jang-ming ruky – ploštičník, sádrovec
tchaj-jin nohy – kelp, pivoňka, ploštičník
jang-ming nohy – angelika lekárska, ploštičník
ťüe-jin ruky – pivoňka
šao-jang nohy – kôra mandarínky
ťüe-jin nohy – kôra mandarínky
šao-jang ruky – zlatica previsnutá
Účinok na dráhy je daný chuťou, povahou a samotným účinkom liečiva. Znamená to toľko, že liečivo kyslej
chuti bude najviac pôsobiť na dráhy pečene a žlčníka, podľa povahy liečiva bude dráhy buď ochladzovať,
zohrievať, alebo bude pôsobiť neutrálne a podľa svojho účinku bude buď rozhýbavať čchi, alebo rozpúšťať
hlien... Avšak je to iba základné vodítko a nedá sa povedať, že by všetky byliny horkej chuti pôsobili hlavne na
 64

dráhu srdca, pretože v čínskom lekárstve poznáme práve aj dosť bylín, ktoré majú napríklad slanú chuť a
nepôsobia na obličky, ani na ich dráhu. Toto pôsobenie sa deje na základe piatich prvkov a princípov dopĺňania a
vypúšťania.

2.2.4. Dopĺňanie a vypúšťanie

Liečba bylinami sa odvíja od dopĺňania a vypúšťania. Čo to však presne znamená? To tu teraz vysvetlím.
Najstaršie poznatky o dopĺňaní a vypúšťaní sa nachádzajú už vo Vnútornej knihe Žltého cisára, kde sa k tomu
píše: „Pečeň obľubuje rozptyľovanie, je preto treba jesť štipľavé, aby sa dosiahlo jej rozptýlenia. Použitím ostrej
chuti sa dopĺňa, použitím kyslej chuti sa vypúšťa. Pečeň trpí napätosťou, je preto treba hneď príjmať sladké, aby
sa uvoľnila. Srdce obľubuje mäkkosť, je preto treba jesť slané, aby sa dosiahlo jeho zmäkčenia. Použitím slanej
chute sa dopĺňa, použitím sladkej chute sa vypúšťa. Srdce trpí rozvoľnenosťou, je preto treba príjmať kyslú chuť,
aby sa nestalo príliš mäkkým. Sliznica obľubuje uvoľnenosť a je treba jesť sladkú chuť, aby sa uvoľnila.
Príjmaním sladkej chute sa dopĺňa, príjmaním horkej chute sa vypúšťa. Sliznica je ničená vlhkosťou, je treba
príjmať horkú chuť, aby sa vlhkosť vysušila. Pľúca majú v obľube zvieranie, je preto treba jesť kyslú chuť, aby sa
dosiahlo ich stiahnutia. Použitím kyslej chuti sa dopĺňajú, použitím ostrej chuti sa vypúšťajú. Pľúca ničí stúpanie
čchi a je preto vhodné príjmať horkú chuť, aby čchi mohla prúdiť správnym smerom. Obličky majú radi
zpevňovanie, tak treba príjmať horkú chuť, aby ich čchi bola pevná. Príjmaním horkej chuti sa dopĺňajú,
príjmaním slanej chuti sa vypúšťajú. Obličky najviac trpia suchom, potom je nutné príjmať ostrú chuť, aby sa v
nich doplnila vlaha a ich čchi.” V neskorších obdobiach sa od teórie dopĺňania a vypúšťania upustilo, no iba
preto, že niektorí lekári si neboli istí, či už len samotná chuť môže dopĺňať, či vypúšťať – zameriavali sa skôr na
celkové účinky danej byliny. Ešte stále však boli aj majstri, ktorí vychádzali z Šen-nungovho herbáru a z Knihy
Žltého cisára a z ich učenia, túto teóriu naďalej rozvíjali.
Aby sme – podľa čínskej medicíny – účinne mohli liečiť choroby, najprv je nutné ich zatriediť, či sú chladnej,
alebo horúcej povahy a či sú z plnosti, alebo z prázdnoty. Diagnóza zohľadňujúca plnosť, alebo prázdnotu je
potrebná pri všetkých liečebných metódach, takže aj pri liečbe bylinami. Prázdnota ukazuje na to, že určitá
„látka” (čchi, krv, jin, jang, telesné tekutiny) sú nedostatočné a preto je oslabená aj činnosť orgánov, kým plnosť
ukazuje na presný opak tohto. Na základe týchto vlastností choroby sa potom používa bylina, ktorá dané
ochorenie lieči. Napríklad ženšen lekársky je typicky doplňujúcou bylinou (dopĺňa čchi), kým horec žltý sa
uvádza ako vypúšťacia bylina, pretože dokáže vypúšťať z tela horúčosť a oheň. Pre liečbu sa nemôže zvoliť
rastlina s posilňujúcim účinkom, ak má ochorenie znaky plnosti a naopak – rastlina s tlmivým účinkom sa nemá
používať na ochorenie so znakmi prázdnoty. Uvažujúc v zmysle prevažujúceho jin, alebo jang môže sa každý
prvok (orgán, dráha) dostať do stavu oslabenia, či nadbytku. Odpovedne k tomu môžu byť použité liečivé
rastliny nielen v zmysle posilnenia syna matkou podľa kruhu šeng, alebo oslabenia matky synom, ale aj priamo.
Napríklad sladká chuť posilňuje sliznicu a žalúdok. Chuť na sladkosti sa prejavuje u človeka v stave prázdnoty
jeho sliznice. Nie je to teda tak, že ak má ochorenie známky prázdnoty, vezmeme dopĺňajúcu bylinu a tým je to
všetko vyriešené. Je nutné tu zabudnúť (a to platí pre všetky oblasti čínskej medicíny) na akékoľvek mechanické
uplatňovanie pravidiel. Ak si napríklad vezmeme liečbu chorôb z prázdnoty jang. Na jednej strane je nutné jang
doplniť a keďže sprievodným javom prázdnoty jangu je zimomrivosť a pocit chladu v tele, tak zároveň aj telo
zahrievame a vypúšťame chlad. Platné sú teda obe vyššie spomínané teórie – dopĺňanie a vypúšťanie sa deje
pomocou chuti byliny, ale je nutné prihliadať aj na celkový účinok danej byliny.

2.2.5. Jedovatosť bylín

V čínskych lekárskych dielach sa často spomína jedovatosť bylín. Čo to však je? Pojem jedovatosť (tu) sa
objavuje už v Šen-nungovom herbári.
V prvom rade treba napísať, že tento pojem nemá nič spoločné s tým, ako ho chápeme dnes. Lekári v Číne sa na
tento pojem pozerali dvojako. Buď sa výslovne niektoré byliny uvádzajú ako jedovaté (znamená to, že majú buď
niektoré neželané účinky a môžu preto aj vyvolať zmenu zdravotného stavu k horšiemu, alebo spôsobiť smrť),
alebo sa za potenciálne jedovaté byliny považujú všetky byliny, pretože majú schopnosť liečiť, a teda môžu tým
pádom aj škodiť. Všetko toto teraz vysvetlím presnejšie.
Jedovatosť bylín ovplyvňujú tieto veci:
1) Výber liečiva. Niektoré byliny sú skutočne jedovaté a pri nesprávnom užití môžu spôsobiť zhoršenie zdravia,
alebo smrť. Napríklad prilbica modrá má jednoznačne takúto schopnosť. Lenže to sa týka aj zberu bylín. Ak je
určitá bylina zbieraná na mieste s nekvalitnou vodou, či pôdou, jedy (v dnešnej dobe chemické látky) potom
môžu cez korene vojsť aj do byliny a tak ju urobia jedovatou. Takže aj to, kde rastlina rastie má význam v tom,
či bude, alebo nebude jedovatá.
 65

2) Úprava liečiva. Niektoré byliny je nutné pred použitím rôznymi spôsobmi upraviť, aby sa tak znížila, alebo
úplne odstránila ich jedovatosť. Bylina sa napríklad povarí so sladovkou hladkoplodou a až potom sa dá usušiť.
Týchto spôsobov úpravy je mnoho a niektoré uvediem aj v herbári.
3) Dávkovanie liečiva. Množstvo dávky byliny je tiež tým faktorom, ktorý má vplyv na to, ako bude liečivo
pôsobiť. Niektoré byliny sú nejedovaté len pri určitých množstvách, kým ich prekročenie vyvolá otravu.
Napríklad muškátový orech je v malom množstve liek, vo väčšom množstve už spôsobuje halucinácie a vo
veľmi veľkom množstve spôsobuje smrť. Čierne korenie príjmané v malom množstve je liek, ak sa dávkovanie
prekročí, spôsobuje pálenie žalúdka, zčervenanie očí, závraty. Ženšen lekársky je veľmi liečivá bylina, avšak
keď sa u nej dávkovanie prekročí, alebo keď sa užíva denne bez prestávky, môže spôsobiť nespavosť,
podráždenosť, krvácanie z nosa, vysoký krvný tlak. Podobné je to aj s pravým čajom – ak sa užíva denne vo
veľkých množstvách, spôsobuje zápaly žalúdka, nespavosť a prispieva k tvorbe škodlivého hlienu v tele, pritom
zelený čaj, či pchu-er patrí v čínskom lekárstve medzi 50 najliečivejších bylín.
Pri bylinách je teda nutné dodržiavať dávkovanie (a budem ho uvádzať aj v tejto knihe), ale aj spôsob prípravy.
Byluny teda varíme len dovtedy, kým je treba a nie dlhšie.
4) Diagnostika. Je samozrejmé, že ak sa nesprávne stanoví diagnóza, potom nie je správne zistená príčina
ochorenia a tým pádom môže liečiteľ použiť byliny, ktoré síce nie sú vôbec jedovaté, ale vyvolajú zhoršenie
zdravotného stavu – o tomto som niekoľkokrát písal už aj v prvom zväzku.
5) Telesná zostava pacienta. Rôzni ľudia majú rôzne typy postáv a tým pádom môžu na byliny reagovať inak.
Napríklad ženšen je bylina veľmi účinná a človek s veľmi jemnou telesnou stavbou potrebuje určite oveľa
menšie dávky, ako človek s veľmi silnou postavou, ktorý je navyše aj veľmi vysoký. Na nízkeho a postavou
jemného človeka by vysoké dávky už pôsobili jedovato. Podobné je to aj s vekom – deťom podávame určite
menšie dávky bylín, než dospelému človeku.
Toto boli teda veci ovplyvňujúce jedovatosť. Čo s tým ale v praxi? Ku každému liečivu je nutné pristupovať s
opatrnosťou, keďže je veľmi tenká čiara medzi jedovatosťou a nejedovatosťou. Je dobré poznať bylinu presne,
aby sme sa mohli vyvarovať jej prípadného negatívneho pôsobenia. Nie je to však len o účinkoch byliny na telo.
Vhodné je pozorovať ju aj v prírode, v mieste kde rastie. Aké ma vyžarovanie a ako sa „správa”?

2.2.6. Dávkovanie bylín a užívanie liečiv

Pojem dávkovanie (ťi-liang) môže označovať buď váhové množstvo jednotlivého liečiva, váhové množstvá
jednotlivých liečiv v zmesi, alebo celkovú váhu receptu.
Pri každej byline je – storočiami preverené – stanovené rozpätie povoleného množstva. To sa týka aj užívania
samotnej byliny (odporúčaná denná dávka), aj užívania bylinnej zmesi (či môže byť daná bylina použitá ako
cisár, alebo ako minister...). Pri veľmi nízkej dávke liečivo už nemusí splniť svoj účel, kým pri veľmi vysokej
dávke už môže pôsobiť rušivo, alebo škodlivo. Napríklad zelený čaj pri primeranej dávke je chutný, kým pri
vysokej dávke je už horký, silno zvieravý a môže vyvolať žalúdočné kŕče. Lekári praktikujúci čínske lekárstvo u
nás odporúčajú menšie dávky, než je tomu v Číne. Hlavné je ich účinné pôsobenie. Veď ak dvaja ľudia odnesú
bremeno na vzdialenosť štyroch kilometrov, neznamená to, že jeden človek odnesie to isté bremeno len na
polovičnú vzdialenosť. Menšia dávka lieku môže liečiť rovnako dobre, ako tá väčšia, ak byliny v nej sú účinné.
Čo sa týka množstva jednotlivých bylín v zmesi, dôležité je vedieť, že ak zameníme v recepte napríklad
cisárovnú za ministra a opačne, alebo priamo cisársku bylinu (napríklad za generála), tak už meníme liečebný
účinok celej zmesi. To je aj jeden z dôvodov, prečo čínski lekári dali bylinnej zmesi určitý názov a keď v nej
určité byliny prehodili, tak už celá zmes mala iné účinky a názov bol zmenený – byliny boli rovnaké, len ich
množstvá sa zmenili.
Tradičné čínske merné jednotky (zaokrúhlené) sú: 1 ťin = 500g, 1 liang = 30g, 1 čchien = 3g, 1 fen = 0,3g. Tieto
mierky sa ale po stáročiach aj menili, tieto sú v Číne platné dnes – lekárnici miešajúci bylinné zmesi sa nimi
riadia.
Dávkovanie liečiv je ale závislé aj od toho, aký má človek spôsob života, aké má stravovanie a v akom
podnebnom pásme žije, či aké je práve ročné obdobie. Pikantné, zohrievajúce byliny budú viac pôsobiť na
človeka, ktorý má vo svojom jedálničku jedlá málo pikantné, než na človeka, ktorý denne jedáva pikantné,
korenisté jedlá. Rovnako tiež platí, že zohrievajúce byliny je vhodné podávať v menších dávkach v lete a
človeku, ktorý žije napríklad v grécku, pretože v lete a v teplom podnebí človek príjma to najprirodzenejšie teplo.
Takéto zmeny dávkovania sa potom dejú aj na základe pravidiel piatich prvkov. Napríklad ak by mal človek
chorobu z chladu a zmes by mal užívať dlhodobo, tak v zime je nutné zvýšiť dávky zohrievajúcich bylín, alebo
dávky celého receptu, pretože vtedy človek príjma najprirodzenejší chlad. O tomto dávkovaní liečiv sa v Šen-
nungovom herbári píše, že: „Keď je choroba vyliečená, nepoužívame už liečivá. Ak choroba ešte pretrváva,
 66

zdvojnásobíme dávky liečiv. Ak choroba ešte stále pretrváva, dávky zvýšime desaťnásobne. Množstvo dávok je
závislé od stavu choroby.”
Je nutné dodržiavať všetky lekárom stanovené pravidlá pre užívanie liečiv. Ak sa jedná napríklad o chladný
vietor (choroba je na povrchu), potom sa byliny pijú horúce a s veľkým množstvom vody. Tak isto aj strava má
byť v takýchto prípadoch vždy teplá, čo spôsobí, že potenie bude dostatočné a choroba sa tak vylieči.
Užívanie bylinných zmesí má byť sprevádzané aj tým, že sa z jedla vyradia niektoré potraviny, ktoré oslabujú
účinnosť liečiv. Napríklad ak sa pije zmes obsahujúca ženšen lekársky, je nutné zo stravy vyradiť reďkovky.
Doba užívania bylinných zmesí nie je ani v pôvodných čínskych prameňoch uvádzaná, pretože je prísne
individuálna a závislá od viacerých činiteľov – sila choroby, vek a pohlavie chorého, stav chorého a ako dlho
choroba pôsobí. Často sa používa doba 2 mesiace pre jednu zmes – čo zodpovedá čínskym ročným obdobiam a
dlhšie, pričom „kontrola“ je zväčša po 10 dňoch. Stanoviť čas a trvanie liečby tou – ktorou zmesou, prípadne vo
vhodnom čase pokračovať v liečbe inou zmesou je umenie, ktoré musí liečiteľ zvládnuť tvorivým spôsobom,
použitím svojich vedomostí o liečbe ako celku i svojich skúseností. Napríklad pri rakovine sa bylinná liečba
sprvu obmieňa každé 3 dni, no nie je to vždy tak...
S užívaním bylín teda súvisí aj ročná doba a tak pri liečbe bylinami používame často „kalendár 24 období“. Ním
určujeme, ktorý okruh/orgán v ktorom čase a akým spôsobom liečime. Ak chceme napríklad tlmiť činnosť srdca,
veľká časť liečby bude vo februári, kedy budeme posilňovať žlčník. Toto isté pravidlo platí aj pri liečbe
pomocou orgánových hodín. Ak chceme tlmiť činnosť srdca, použijeme zmes na úpravu – posilnenie činnosti
žlčníka a túto zmes má chorý piť medzi 23:00-01:00 hod. Nie je však vždy možné, aby človek vstával neskoro v
noci a robil si čaj... Preto podávanie zmesí môžeme určiť buď priamo na čas chorého orgánu – teda v tomto
prípade by to bolo 11:00-13:00 hod. Tu však má byť zmes tvorená tak, aby tlmila srdce. Tiež je možné podávať
zmes na tlmenie žlčníka medzi 21:00-23:00 hod. Najvýhodnejší čas pre drvivú väčšinu zmesí je 7:00-9:00 hod.
ranná – čas dráhy žalúdka.
V Šen-nung pen-cchao sa píše: „Ak je choroba umiestnená v oblasti nad trupom, lieky sa majú brať po jedle. Ak
je choroba umiestnená v srdci, alebo v hrudi, lieky sa majú brať pred jedlom. Ak je choroba umiestnená v
štyroch končatinách, alebo v krvi, lieky sa majú brať na prázdny žalúdok ráno. Ak je ochorenie umiestnené v
kostiach a kostnej dreni, je vhodné, aby sa lieky brali na plný žalúdok večer.”
Taktiež Čang C’-che odporúčal piť dáviace lieky večer... Li-kao bol názoru, že liečivá dopĺňajúce čchi a jang a
liečivá vyvolávajúce potenie majú byť brané pred obedom, v čase sliznice a srdca. Niekde sa uvádza aj to, že ak
je choroba umiestnená od bránice nahor, byliny sa príjmajú po jedle, ak je choroba umiestnená od bránice dole,
byliny sa príjmajú pred jedlom. Pred jedlom podávame liečivá na choroby žalúdka a byliny s doplňujúcimi
účinkami, po jedle podávame byliny posiľňujúce trávenie, pred spaním podávame liečivé byliny upokojujúce
Ducha Šen a všetky s tlmivým účinkom.
Aj v diele Šang-chan ca-ping lun sa píše, ako môže vyzerať liečba bylinami a akupunktúrou: „Choroba tchaj-
jang je rozohnaná medzi 6. a 8. časovým úsekom, choroba jang-ming je rozohnaná medzi 9. a 11. časovým
úsekom, choroba šao-jang je rozohnaná medzi 3. a 5. časovým úsekom, choroba tchaj-jin je rozohnaná medzi 12.
a 2. časovým úsekom, choroba šao-jin je rozohnaná medzi 1. a 3. časovým úsekom, choroba tüe-jin je rozohnaná
medzi 2. a 4. časovým úsekom. Šesť druhov škodlivých podnebí spôsobuje chorobu, ale normálne podnebie
pomáha vyhnať chorobu. Napríklad medzi 9:00-15:00 je možné vyliečiť chorobu tchaj-jang pomocou odvaru z
bylín, alebo akupunktúrou, pretože v tejto dobe je jang v prekypujúcom stave.“ (len pre vysvetlenie – 6. a 8.
časový úsek je 9:00-15:00 hodín. 9. a 11. časový úsek je 15:00-21:00 hodín. 3. a 5. časový úsek je 3:00-9:00
hodín. 12. a 2. časový úsek je 21:00-3:00 hodín. 1. a 3. časový úsek je 11:00-5:00 hodín. 2. a 4. časový úsek je
1:00-7:00 hodín.)

2.2.7. Kontraindikácie
V Číne sa starí majstri zaoberali aj tým, kedy nie je vhodné používať liečbu bylinami, alebo kedy je vhodné
určité byliny vyradiť a nepoužívať ich. Toto sú naozaj dôležité informácie, pretože keď už človek pozná všetky
kontraindikácie (nevhodnosť použitia), tak je potom možné sa vyhnúť nesprávnemu použitiu bylín.
Najviac nás teda vždy zaujíma nevhodnosť použitia v strave, nevhodnosť použitia bylín počas tehotenstva a aj to,
kedy celkovo nemožno bylinu použiť.

2.2.7.1. Kontraindikácie v stravovaní

Medzi stravou a liečivami je veľmi úzky vzťah. Často majú podobné spôsoby prípravy a je aj mnoho liečiv,
ktoré sú zároveň aj potravinou. To sú zároveň aj dôvody, kôli ktorým treba popri liečbe bylinami prihliadať aj na
zloženie stravy. Niektoré liečivá sa vzájomne neznášajú, preto napríklad ak použijeme ako liečivo ženšen, tak zo
 67

stravy vyradíme reďkovky. Keď som začal písať tento zväzok, tak som premýšlal dosť nad tým, kam dané
liečivo zaradiť. Napríklad hríby. Pridávajú sa hojne aj do bylinných zmesí, no majú svoje nezastupiteľné miesto
aj v strave.
Pri liečbe bylinami (myslí sa tým len liečba, kedy byliny človek prijíma vnútorne) sa odporúča prvých 20 dní
dodržiavať určitú „prečisťujúcu“ stravu, potom treba prejsť na stravu, ktorá lieči daný stav v tele. Strava sa dá
rozdeliť na potraviny zakázané a odporúčané.
Zakázané: údené a grilované pikantné mäso, biely cukor, biela múka, citrusy, droždie a kysnuté pečivo, káva.
Teda tomuto je nutné sa celkom vyhnúť.
Človek by mal jesť potraviny odporúčané: Hydinové, zajačie a rybie mäso, obilniny, zelenina (hlavne listová)
pripravená dusením, zeleninové a ovocné šťavy, trstinový cukor, sójová omáčka, hríby, pravý čaj, rôzne orechy,
cestoviny, strukoviny, koreniny.
Po 10-20 dňoch človek prejde na stravu, ktorá už má liečiť ťažkosti, ktorými trpí. Strava má vždy slúžiť ako
prvotná a zároveň aj podporná liečba pri prijímaní bylín. Je to tak preto, lebo základ čchi pre činnosť všetkých
orgánov vzniká trávením potravy v žalúdku.

2.2.7.2. Kontraindikácie v tehotenstve

Tehotenstvo si vyžaduje veľkú opatrnosť pri podávaní liečiv, pretože podanie nesprávneho lieku môže zapríčiniť
poškodenie zdravia matky, alebo jej ešte nenarodeného dieťaťa. Tomuto sa v Číne venovalo množstvo
lekárskych a nelekárskych kníh. V Šen-nungovom liekopise sa napríklad píše o šiestich liečivách, ktoré ak sa
použijú, tak môžu spôsobiť potrat, v Knihe pôrodníctva (Čchan-ťing) z dynastie Suej (581-618 n.l.) sa spomína
82 liečiv, ktoré nemožno používať v tehotenstve.
Najčastejšie sa jedná o liečivá, ktoré sú už svojou povahou jedovaté, alebo o liečivá, ktoré majú ostrú chuť a
horúcu povahu, alebo o tie, ktoré pôsobia smerom nadol (sťahujú čchi a môžu spôsobiť potrat).
Liečivá v tehotenstve možno teda rozdeliť do dvoch skupín : 1) tie, ktoré sú celkom zakázané, 2) tie, ktoré sa
môžu s opatrnosťou používať. Liečivá, ktoré sú celkovo v tehotenstve zakázané, tie móžu spôsobiť poškodenie
zdravia matky, plodu, alebo oboch, alebo môžu spôsobiť odumretie plodu. Liečivá, ktoré možno s opatrnosťou v
tehotenstve používať sa používajú len v nevyhnutných prípadoch na vyliečenie momentálneho stavu a to iba
krátkodobo.
Ak má bylina kontraindikácie v tehotenstve, tak na to v herbári upozorním.

2.2.7.3. Celkové kontraindikácie

Je samozrejmé, že treba dbať aj na to, kedy celkovo nemožno bylinu použiť. Všetky tieto hľadiská vychádzajú z
logiky. Ak má pacient chorobu z nedostatku jin, tak nie je vhodné použiť liečivá, ktoré zvyšujú jang, alebo
znižujú jin. Napríklad ak má pacient kašeľ z nedostatku jin a máme liečivo, ktoré zastavuje kašeľ, ale znižuje jin,
tak ho buď nepoužijeme vôbec, alebo k nemu pridáme ešte ďalšie liečivá, ktoré zas doplnia jin a šťavy. Preto je
nutné poznať všetky účinky liečiv. Lenže toto všetko sú len „technické” veci a v minulosti som sa aj ja na to
pozeral práve takto. Niekedy sa mi pri liečbe stáva aj to, že ma stále napadala určitá bylina, ktorá podľa kníh by
bola nevhodná. Keď som si ju odmeral a potom aj použil, fungovalo to. Nie je to tak vždy. A nechcem týmto ani
tvrdiť, že človek má zabudnúť na to, čo sa o účinkoch liečiv píše v knihách – to nie. Len si treba všetko
starostlivo odmerať.

2.2.8. Vhodné a nevhodné kombinácie bylín

Keď liečime bylinami, tak by sme mali vedieť aj to, ktoré byliny – a celkovo liečivá – môžme spolu používať. O
kombinácii môžme hovoriť vtedy, keď vytvárame recept z dvoch a viac bylín, čo je v čínskom lekárstve úplne
bežné. Možno povedať aj to, že kombinácie bylín stáli pravdepodobne za zrodom dnešných bylinných zmesí.
Veď už aj ochorenia môžu mať rôzne kombinované príznaky, preto je vhodné na ich liečbu použiť aj kombinácie
bylín, aby daný zdravotný stav celkom a účinne pokryli. O tomto vhodnom a nevhodnom spájaní určitých bylín
sa píše už v Šen-nung pen-cchao ťing: „Liečivá spolupracujú navzájom podľa princípov jin-jang, ako matka a
dieťa, alebo bratia. Môžu to byť korene, stonky, kvety, listy, alebo plody a tiež to môžu byť byliny, kamene, kosti,
alebo mäso. Niektoré liečivá používame samotné. Niektoré potrebuje každé ďalšie. Niektoré sa navzájom
posiľňujú. Niektoré sa obáva každého ďalšieho. Niektoré neznáša každé ďalšie. Niektoré bojuje s každým ďalším.
Niektoré liečivo zabíja každé ďalšie. Týchto sedem vzťahov vyžaduje, aby pri kombinovaní liekov sa používali tie,
ktoré sa vzájomne potrebujú a vzájomne sa posiľňujú. Nemali by sa používať spolu tie, ktoré sú vo vzájomnom
súboji. Pokiaľ ide o jedovaté liečivá, mali by sa spracovávať s tými, ktoré rušia ich jedovatosť, alebo s tými,
ktoré ich zabíjajú. Hociktoré liečivo nemôžme kombinovať s inými.”
 68

Netreba ale zabúdať aj na ten fakt, že niekedy je vhodné použiť na liečbu len jedinú bylinu presne tak, ako to
robili aj niektorí lekári v Číne ešte približne v 3. storočí nášho letopočtu. Zanechali o tomto tiež dosť záznamov.

2.2.8.1. Vhodné kombinácie bylín

Vhodné kombinácie bylín boli známe v Číne už od dávnych čias a spomínajú sa napríklad v Knihe Žltého cisára,
v Šen-nungovom liekopise, v knihe Recepty na 52 chorôb... Aj v knihe Pojednanie o zraneniach chladom z 3.
stor. n.l. je viac ako sto kombinácií bylín, ktoré sa používajú dodnes.
Byliny sa kombinujú hlavne podľa vzájomnej potrebnosti – to znamená, že jedna bylina podporuje účinok druhej
použitej byliny, podporujú sa vzájomne. Ich účinky sú teda silnejšie, než by tomu bolo keby sme byliny použili
každú zvlášť. Napríklad ak sa spojí prášok z koreňa rebarbory s horkou/Glauberovou soľou, tak účinok
vypúšťania horúčosti spodom je ešte silnejší. Alebo iný príklad: kustovnica čínska zlepšuje zrak pri prázdnote jin
pečene. Ak sa skombinuje s chryzantémou, tak sa tento účinok ešte zvýši.
Byliny sa môžu kombinovať aj podľa toho, aby jedna bylina obmedzila jedovaté účinky inej byliny. Napríklad
ak sa koreň prilbice modrej uvarí so sladovkou hladkoplodou.
Najčastejšie sa kombinujú liečivá, ktoré majú podobný účinok, no nie je to – ako som už písal – pevne dané
pravidlo. Toto sa týka napríklad teplotného účinku bylín, ktorý nemusí byť rovnaký.
V tejto knihe budem pri jednotlivých bylinách opisovať aj ich vhodné kombinácie s inými bylinami. Často, keď
som použil iba niektorú z týchto kombinácií, tak to na liečbu stačilo. Všetko však treba starostlivo odmerať.

2.2.8.2. Nevhodné kombinácie bylín

Je nutné poznať aj tie nevhodné kombinácie bylín a liečiv celkovo. Tu sa často jedná o to, že jedno liečivo
oslabuje, alebo ničí účinok druhého liečiva, alebo že porovnávané byliny majú protichodné účinky. Je však
pravda, že je mnoho bylín, pri ktorých sa v žiadnom liekopise nevhodné kombinácie neuvádzali. V skutočnosti
by sa mohla uvádzať len protichodnosť liečiv no nerobí sa to z toho dôvodu, že byliny a ich účinky sú dostatočne
dobre popísané a navyše by vždy na jednu bylinu pripadlo mnoho takých, s ktorými je protichodná.
Pri vzájomnom oslabovaní je to napríklad tak, že vzájomne sa v účinkoch oslabujú ženšen a semienka reďkovky,
preto sa táto kombinácia v receptoch nepoužíva a uvádza sa ako nevhodná.
Pri vzájomnej protichodnosti je to napríklad tak, že vzájomne majú protichodné účinky ženšen lekársky a zelený
čaj. Alebo spomeniem kombináciu predávanú u nás ako čaj – zázvor a citrón. Zázvor zohrieva, citrón ochladzuje.
Už len z tohto dôvodu je to kombinácia celkom protichodná a teda nevhodná.
V tejto knihe budem uvádzať aj nevhodné kombinácie liečiv, ak sa u danej byliny uvádzala.

2.3. Prístup k byline

Kvalita byliny je veľmi dôležitá a v prvom rade je nutné si uvedomiť, že bylina je živá, rastie, rozvíja sa a tento
život neskôr prepožičia aj chorému človeku. Je teda samozrejmé, že najlepším liekom by mala byť čerstvá bylina.
To však často nie je možné – napríklad v zime – preto sa používajú hlavne byliny v sušenom stave. Kvalita
byliny znamená hlavne to, aby bola zdravá, mala dobrú farbu aj po usušení, aby nebola plesnivá, či inak
znehodnotená. Vždy je to kvalita liečiva, ktorá odlišuje fungujúce od nefungujúceho. Byliny sú lieky a teda k
nim aj tak pristupujeme.
Dnes je najväčším problémom vyrubovanie lesov. Niektoré z bylín miznú spolu s vyrúbanými stromami a sú aj
také byliny, ktoré u nás rástli pred možno 50 rokmi a dnes ich tu už nenájde nikto. Je preto dôležité chrániť
prírodu a nepoškodzovať ju. Preto som sa aj rozhodol, že do tejto knihy nezaradím byliny, ktoré sú u nás
zákonom chránené a ani tie, ktoré ešte nie sú zákonom chránené, no je ich málo. Je treba byť veľmi opatrný aj
pri bylinách, kde sa používa ako liečivo celá rastlina – čo bude, keď už nebudú? Nad týmto je vhodné sa naozaj
zamyslieť. A nie len obyčajní ľudia, ale aj veľké farmaceutické spoločnosti, ktoré vytínajú liečivé stromy rastúce
v horách, alebo aj spoločnosti, ktoré vyrubujú lesy pre rôzne účely. Toto je problém celého sveta.
Rastliny majú byť správne zbierané (v správny čas a správna časť rastliny), správne skladované a správne
pripravované. Ak sa vynechá jedno z týchto troch pravidiel, rastlina stráca na účinnosti.

2.3.1. Zber bylín

Zberu bylín – správnemu spôsobu zberu – sa venovali mnohí veľkí lekári na celom svete a aj u nás (Vinco
Mihalus, Ján Futák...). Zber bylín ovplyvňuje to, či z nazbieranej suroviny ešte bude liečivo, ako to vyjadril aj
Sun Š'-miao: „Ak sa pri zbieraní liečiv nepozná čas a obdobie, keď sa nedbá na to, či budú sušené v tieni, alebo
rýchlo, potom síce budú mať mená liečiv, ale v skutočnosti to už žiadne liečivá nebudú. Pokiaľ sa byliny zbierajú
 69

neprihliadajúc na obdobie, je to len ničenie lesov a zbytočné plytvanie ľudskou prácou, z čoho aj tak žiadny
účinok potom nebude.”
Pri zbere liečivých rastlín je dôležité obdobie a často aj deň, či denná doba, kedy je vhodné ich zberať. Platia
tieto zásady pre zber:
Všeobecne sa byliny nemajú zberať po daždi.
Nadzemná časť byliny sa zbiera pred kvitnutím, alebo (niektoré byliny) aj počas kvitnutia.
Listy zbierame v dobe, keď sa začínajú rozvíjať kvety, alebo vtedy, keď sú listy najbujnejšie. U niektorých bylín
zbierame aj listy, ktoré prešli mrazom (moruša).
Kvety sa zbierajú v dobe plného rozkvetu, ale niektoré zas skôr v čase púčikov (v Číne sa takto zbiera podbeľ, u
nás ho ľudia zberajú už celkom rozkvitnutý).
Plody zbierame vtedy, keď už sú zrelé. Pri väčšine bylín platí, že zber plodov sa deje v lete, ale napríklad šípky
zbierame až keď prídu prvé mrazy. Niektoré plody sa zbierajú nezrelé (maliny), iné tesne pred dozrievaním,
alebo celkom zrelé (orech vlašský, hloh jednosemenný...).
Korene zbierame v skorú jar, keď rastlina ešte nevyháňa čchi do listov, alebo v neskorú jeseň, keď listy už
uvädajú a rastlina sťahuje svoju čchi do koreňov.
Kôra stromov sa získava na jar a v lete, kedy pod ňou prúdi najviac miazgy. Je ale nutné olúpavať kôru len pri
nie veľmi starých a nie veľmi mladých stromov, lúpanie kôry má byť tiež veľmi šetrné – hlavne u stromov,
ktorým sa kôra netvorí tak rýchlo. Každé olupovanie kôry je ničenie stromu, preto znovu zdôrazňujem šetrný
zber.
Toto boli všeobecné zásady zberu, u niektorých rastlín sú ale aj odlišnosti.
Liečivá sa po zbere očistia, preberú a dajú sa sušiť. Najčastejšie sa byliny a všeobecne liečivá sušia v teple a v
tieni. Nemali by ležať na betóne, ale radšej na drevennej doske. Akonáhle by niektorý kúsok liečiva začal
plesnivieť, dobré je veľkú časť potom vyhodiť. Plesnivenie ukazuje, že zberateľ bylín nedodržal podmienky pre
zber. Všetky byliny je vhodné počas sušenia často obracať a premiešavať. Nadzemná časť rastliny (srdcovník,
rebríček, mäta...) sa často sušia v celku. Len málokedy sa ďalej aj upravuje.
Častá otázka pri bylinách je to, či je lepšie používať divokorastúce, či pestované byliny. Tie, ktoré rastú bežne
divoko, nech sú tak ponechané a zbierané. Byliny, ktoré môžu byť aj pestované a často aj sú, nech sú tak
ponechané a zbierané. Nemá zmysel divokorastúce byliny sadiť v záhrade iba preto, aby sa nám stali prístupné.
A tiež je bez zmyslu rastliny „zdomácnené“ vysádzať vo voľnej prírode preto, aby dostali „pravú“ výživu. Nie je
tiež pravda, že by pestované rastliny neboli tak účinné, ako divokorastúce. Závisí to aj od byliny samostatnej a
taktiež aj od mnohých iných vplyvov.

2.3.2. Úprava bylín

Čo sa používa z bylín a ako? Sú na to jednoduché pravidlá. Korene (ken) sa najčastejšie používajú na dlhodobé
ochorenia, vplývajú často priamo na obličky, ovplyvňujú nervy, zmysly a celkovo rozmýšľanie. Korene sú jin
podstaty, čo sa rastliny týka, patria k prvku voda. Stonky rastlín (kan/ping), pôsobia často na spevnenie stavby
tela, kôra (pchi) má častú spojitosť s pokožkou. Stonka je tiež jin podstaty a radí sa k prvku kov, tak isto ako
kôra. Plody rastliny (kuo) a semená (c´) majú vyvážený jin-jang a používajú sa často na zosúladenie stredu,
priraďujú sa k prvku zem. Kvety bylín (chua) používame pri akútnych chorobách, podnecujú ducha Šen k
činnosti, povzbudzujú vôľu, upokojujú, no aj oživujú, často sa spájajú so srdcom a pečeňou. Kvety sú jang
podstaty. Aj podstata listov (jie) je jang, liečime nimi najčastejšie orgány, ktoré spájame s dýchaním, pokožkou,
celkovo akútne choroby, listy pôsobia na cítenie.
Je zaujímavé, že napríklad neplatí, že jin choroby liečime jang časťou byliny, ale jej jin časťou a opačne. Je to
preto, lebo koreň je síce jin časť rastliny, no na telo pôsobí tak, že mu môže dodávať jang – napríklad zázvor, či
ženšen. Taktiež lístky mäty sú jang časťou rastliny, ale telu dodávajú jin. Záleží teda viac od rastliny a nie až tak
veľmi od jej časti. Rozdelenie rastliny na časti má skôr význam v účinnosti rastliny (či ju použijeme na
chronické, alebo akútne choroby) a tiež v podobnosti rastliny: teda koreň rastliny slúži na liečbu nášho
„koreňa“ – obličiek, rastlina dýcha listami, preto ich často používame na liečbu pľúc... Keď teda zohľadníme
toto všetko, vyjde nám, že účinky bylín, látky obsiahnuté v bylinách nepôsobia oddelene, vždy je to celá rastlina.
Nemožno teda rastlinu rozdeliť na časti a používať ju len podľa toho. Treba mať na pamäti jej účinky. To isté
platí aj naopak. Nestačí len poznať účinky rastliny, ale treba vedieť aj ktorú časť možno použiť pri liečbe. Ďalej
treba vedieť, ako jednotlivé časti rastlín upravujeme. Veľká časť úpravy liečiv sa týka sušenia a uskladňovania.
Úprava liečiv má za úlohu zvýšiť, alebo zmeniť liečebný účinok byliny, znížiť, alebo odstrániť prípadnú
skutočnú jedovatosť, uľahčiť ďalšie zpracovanie a uľahčiť konzumáciu. Spôsobov úpravy bylín je mnoho, ale
 70

možno ich roztriediť do piatich skupín: 1) zušľachťovanie, 2) úprava vodou, 3) úprava ohňom, 4) úprava vodou a
ohňom, 5) ostatné spôsoby.

2.3.2.1. Zušľachťovanie
Zušľachťovanie je vlastne všetko čistenie bylín od zeminy a iných tráv a rastlín. To sa robí buď len rukou, alebo
sa surovina oklepáva, alebo sa ošúcha kefkou. Napríklad koreň púpavy, ak ho sušíme vcelku, tak stačí z neho len
rukou odstrániť zeminu a pri sušení odpadne ostatná zem.
Pod pojmom čistenie si možno predstaviť aj očistenie od stoniek a iných častí rastliny, ak sú nežiadúce.
Napríklad plody hlohu sa ďalej sušia bez svojej stonky.

2.3.2.2. Úprava vodou

Niektoré liečivá sa upravujú pomocou vody. V prvom rade je to ich umývanie vo vode a zbavenie nečistôt, ktoré
na nich môžu byť. Rastliny, ako je napríklad mäta sa len pokropia vodou, kôru mandarínky, či pomaranču (z
obchodu) treba umyť vodou a potom ešte v alkohole, či v octe (ak sú z „domácej záhradky”, keďže sa dajú
pestovať aj u nás, tak ich stačí opláchnuť vo vode). Je však pravdou, že v rastlinách celkovo sa nachádza ich
„životný oheň” – taký istý životný oheň ako je aj v ľuďoch a ostatných živých bytostiach – a ten sa ich umytím
vo vode stráca. Čistenie vodou nech je teda šetrné, môžme ho robiť len vtedy, ak je naozaj nutné. Napríklad
rastliny, ktoré nazberám na lúke po padnutej rose už nie je nutné umývať.
Morské riasy sa po zbere premývajú vodou. K nám sa dovážajú už premyté, takže nie je nutné ich po zakúpení
ďalej premývať.
Pod pojem úprava vodou možno zaradiť aj rôzne macerovanie byliny v bielom alkohole, lúhovanie v octe,
máčanie v slanej vode, alebo vo vode z premytej ryže. V slanej vode sa napríklad často máčajú semená
skorocelu, čím sa zvyšuje ich schopnosť liečiť zápaly močového mechúra a obličiek – po vybratí zo slanej vody
sa usušia.

2.3.2.3. Úprava ohňom

Často je potrebné byliny ešte upravovať pomocou ohňa kôli zosilneniu, či kôli úprave liečebného účinku.
Poznáme tieto spôsoby úpravy ohňom:
Praženie (čchao) môže byť dvojaké.
1) Buď je to praženie na sucho, kedy sa byliny len opražia za stáleho miešania na suchej panvici, či vo woku.
Používame praženie do žlta (jemné opraženie), praženie do hneda (stredné opraženie) a praženie do čierna
(veľmi silné opraženie, kedy už bylina často zuhoľnatie). Táto úprava bylín potom predlžuje trvanlivosť liečiva,
posiľňuje trávenie, zastavuje krvácanie.
Pražením môžme upravovať hlavne korene (zázvor, angelika, sladovka...), semená (pšenica, jačmeň, lopúch...),
ale aj niektoré plody (hloh, ďatle, slivka ume...). Listy a kvety sa nepražia, a ak, tak sa používa len praženie do
žlta.
2) Robí sa aj praženie s prídavnou látkou. Najznámejšie je (a u nás aj najdostupnejšie) praženie s ryžou. Do
kotlíka dáme trochu ryže a začneme ju pražiť, keď začne žltnúť, pridáme byliny (viac bylín, ako ryže) a stále ich
spolu premiešavame. Ukončenie praženia ohlasuje zožltnutie ryže. Zmes dáme vychladnúť a potom (prácne)
povyberáme byliny. Takáto úprava zvyšuje u byliny účinok zastavovania hnačky a zlepšovanie trávenia. Takto
môžme upravovať napríklad pazvonček chĺpkatý.
3) Veľmi významný spôsob úpravy bylín a celkovo liečiv je kalcinovanie a najviac používané je takzvané
hermetické kalcinovanie (kchou-kuo-tuan). Byliny a/alebo minerály sa vložia do liatinovej, alebo hlinenej
nádoby, uzavrú sa pokrievkou a celá nádoba sa obtočí plátnom (alebo obväzom) a potrie blatom. Najlepšia je na
to práve liatinová nádoba. Takto pripravenú nádobu vložíme do pahreby (alebo do kalcinovacej pece, ku ktorej
sú k dostaniu aj kalcinovacie nádoby), pokrievku zaťažíme aby neunikali pary a okolo poukladáme drevo.
Kalcinuje sa na miernom ohni. Starí majstri v Číne po vyhorení driev poukladaných okolo nádoby nasypali na
pokrievku trochu ryže. Keď ryža dostane spálenú žltú farbu, nádoba sa odstaví z pahreby a nechá sa pomaly
vychladnúť. Liečivom je potom prášok z bylín spálený do biela. Takto pripravené liečivá veľmi účinne zastavujú
krvácanie. Nutné je poznamenať, že kalcinovanie je veľmi známy a zložitý alchymistický proces používaný v
každej kultúre. Kalcinovanie predstavuje základ pre výrobu Kameňa mudrcov.
Ďalej poznáme praženie s plevami, praženie s pieskom, praženie so zeminou...
 71

2.3.2.4. Úprava vodou a ohňom

Úprava vodou a ohňom je vlastne varenie byliny a podobné spôsoby úpravy. Nemusí sa tu však používať len
voda.
Často používaným spôsobom úpravy liečiv je parenie. Bylina sa buď parí priamo nad vodou pod pokrievkou,
alebo sa najprv nechá nasiaknuť alkoholom, či octom a až potom sa parí. Na tento účel sa používajú paráky, aké
poznáme aj z našich kuchýň. Tento spôsob úpravy uľahčuje neskoršie porcovanie liečiva, dlhodobo udržuje
liečebné účinky a zmierňuje prípadné vedľajšie účinky bylín. Po parení sa liečivo usuší.
Podobný spôsob úpravy je sparenie. To sa robí tak, že sa bylina na veľmi krátku dobu (niekoľko sekúnd) ponorí
v site do vriacej vody. Takto sa upravuje napríklad zelený čaj, alebo kôstka marhule. Tento spôsob zachováva
všetky liečebné účinky a uľahčuje uvoľňovanie liečivých látok, no pomáha aj uvoľňovať nežiadúce časti liečiva
(marhuľové kôstky sa takto zbavujú svojej šupky). Po sparení sa dá liečivo sušiť.
Veľmi často sa používa varenie. Tu sa bylina – väčšinou tvrdé korene, alebo kôra stromov – dá variť do vody.
Niekedy sa napríklad pridáva do vody aj koreň sladovky, aby sa tak zmiernil nežiadúci jedovatý účinok
pripravovanej byliny. Množstvo vody má byť primerané a s varením sa končí vtedy, keď má celé liečivo
(napríklad plátok koreňa) rovnakú farbu. Liečivo sa dá potom usušiť.

2.3.2.5. Ostatné spôsoby úpravy

Ďalej sa používajú tieto spôsoby úpravy liečiv:
Opakovaná úprava je to, že liečivo sa napríklad maceruje v alkohole a potom sa môže ďalej pražiť. Niektoré
byliny sa tiež napríklad lúhujú v alkohole a potom sa v ňom ešte povaria.
Niekedy sa robí aj to, že sa urobí zmes z čerstvých bylín, uvaria sa v pare, ešte teplé sa rozprestrú na rohož,
prikryjú inými bylinami a nechajú sa fermentovať, kým nezmenia farbu. Potom sa vložia do nádoby (hrniec,
hlinený džbán...) a prikryté sa nechajú 3 týždne stáť na slnku. Potom je liečivo pripravené na usušenie. K
bylinám sa často pridáva sója, alebo sa takto fermentuje hlavne sója.
Pri niektorých semenách sa používa aj klíčenie, ako ďalší z možných spôsobov prípravy. Navlhčené zrnká
(napríklad pšenica, jačmeň...) sa nechajú na teplom a tmavom mieste asi 3-4 dni naklíčiť. Každý deň je nutné ich
2-3 krát premývať vodou a keď už vyklíčia, potom sa nechajú usušiť.

2.4. Druhy liečiv a ich príprava

„Jao-č’” znamená príprava liečiv (niekde „pchao-č’”) a je to umenie, ktoré má zvládať každý liečiteľ. Tvorba
vlastných liečiv (výrobkov, zmesí...) má tú výhodu, že si môžem byť istý, že som podal prípravok vyrobený
presne na mieru dotyčnému človeku a že je kvalitný. V Číne sa na prípravu liečiv veľmi dbá, príprava liečiv je
tam súčasťou výuky pri bylinnej liečbe a to od najstarších čias – Šen-nung o príprave liečiv napísal: „Z dôvodu
ich prirodzenosti, niektoré liečivá sú pripravované ako tablety, niektoré ako prášky, niektoré ako vodné výluhy,
niektoré ako vínové výluhy a ďalšie ako liečivé obklady. Sú tu tiež možnosti, kde jedno liečivo môžme pripraviť
vo viacerých podobách. Niektoré liečivá nemôžu byť pripravované s vodou, alebo s vínom. Je treba nasledovať
prirodzenosť liečiv a neporušovať ju.” Aj tak nie je vhodné pracovať tu šablónovito, ale používať aj „vedenie“ a
fantáziu. Napríklad klasický predpis pre podanie rebríčka je v zmesi vo forme prášku. Liečiteľ ale môže – ak si
to situácia bude vyžadovať – rebríček napríklad restovať v mede a tak ho podávať chorému.
Na prípravu liekov z bylín treba čas, hlavne na tie, ktoré pripravuje liečiteľ pre chorého. Často si však liečený
pripravuje lieky doma (také, ktoré nie sú až tak zložite) po poučení liečiteľom. Podoby použitia liečiv a výrobky
z bylín sú rozmanité a preto je veľmi dôležité poznať spôsoby prípravy. Niektoré spôsoby prípravy liečiv som
zaradil skôr do liečby stravou, v tejto kapitole budú opísané len liečivá z bylín. Pri opise bylín uvediem, kedy je
vhodné použiť aký spôsob prípravy.

2.4.1. Nálev (pchao-fu)

V Číne je bežné, že niektoré byliny sa zalievajú horúcou vodou – urobí sa nálev. Používajú sa najčastejšie listy a
kvety, občas tenké stonky. Tieto časti nebývajú mleté, či drvené, skôr v celku. Niekedy sa na nálev používajú aj
korene (zázvor, ženšen) a plody (schizandra čínska). Lístky a kvety sa lúhujú kratšiu dobu (pri zelenom čaji je to
často len niekoľko sekúnd), tvrdšie časti, ako plody a korene sa lúhujú dlhšiu dobu. Nálev sa hodí najviac pre
jemné, voňavé časti rastlín a na také byliny, ktoré by sa varom mohli zničiť, ako je mäta, senna, mladé lístky z
paliny... Poznáme však aj jemné odvary z týchto bylín – ešte o tom napíšem.
Poznáme dva druhy nálevu:
 72

Studený nálev – môže to byť napríklad bylina lúhovaná cez noc v studenej vode. Studený nálev je aj takzvaný
slnečný čaj – byliny sa dajú do sklenej nádoby, zalejú sa studenou vodou a tak ich necháme asi 6 hodín lúhovať
prikryté na slnku. Studené nálevy majú rovnakú liečebnú hodnotu, ako horúce nálevy. Pre studený nálev sa
odporúča skôr väčšie množstvo vody – 0,5l. a viac.
Horúci nálev – používa sa často množstvo 2dcl. vody. Pri pravom čaji voda nemá byť vriaca, ale mierne
ochladená, pre ostatné byliny je vhodná voda vriaca. Pri horúcich nálevoch byliny lúhujeme vždy prikryté.
Byliny lúhujeme od niekoľkých sekúnd až po asi 30 min.
Pri studenom aj pri horúcom náleve, nápoj precedíme a byliny vyhodíme, pre každý nálev použijeme nové
byliny. Výnimku tu tvorí hlavne pravý čaj, lístky pravého čaju zalievame aj viackrát. Niekedy sa však – čo je v
Číne bežným zvykom – byliny zalejú vodou, určitý čas sa lúhujú, no potom sa neprecedia, ale „pijú sa priamo od
lístkov”. Byliny ostávajú v hrnčeku, až kým nápoj vypijeme. Takto sa pripravuje aj pravý čaj do čajníka.

2.4.2. Odvar (tchang)

Najdlhšiu tradíciu prípravy má v Číne odvar. Tento spôsob prípravy bylinných zmesí je veľmi účinný.
Zaujímavosťou je, že polievky a bylinný odvar majú v Čínštine rovnaký názov „tchang“. Polievka sa dá tiež
považovať za bylinný odvar. Čajník ako ho poznáme dnes sa sprvu používal na polievky, až neskôr doň začali
majstri pripravovať bylinné a pravé čaje. V Tibete je ešte dodnes rozšírená zeleninová polievka, do ktorej sa
pridávajú lístky čaju.
Odvary majú veľkú silu a preto k nim tak pristupujeme. Používame ich pri veľmi silných chorobách, pri veľkom
oslabení tela akútnou, alebo chronickou chorobou, alebo keď potrebujeme človeka urýchlene liečiť.
Na varenie používame bežné hrnce, aké má každý človek doma. Je však treba podotknúť, že keď si človek začne
variť doma byliny, mal by si na to vyhradiť nejaký starší hrniec, pretože tento potom rýchlo zažltne, zhnedne.
Hrniec na odvary stačí malý, pretože najčastejšie sa používa odvar čerstvý.
V starých textoch sa uvádzajú aj požiadavky na vodu. Pri niektorých receptoch sa má použiť dažďová voda,
voda z nazbieranej rosy, roztopený sneh, voda z prameňa... Je to tak preto, lebo každá takáto voda má aj svoju
vlastnú čchi. Navyše sa ešte pri niektorých receptoch odporúčalo používať napríklad vodu, ktorá tečie na východ
a tak podobne. Nič však nepokazíme, keď na odvar použijeme aj obyčajnú chlórovicu. Kto však má možnosť
použiť dažďovú vodu, či studničnú, môže to vyskúšať. Oplatí sa.
Množstvo vody ovplyvňuje silu odvaru. Ak je vody málo, byliny sa dobre nevyvaria, ak je vody veľa, odvar
bude slabý, riedky. Osobne často pripravujem práškové zmesi a na tie je vhodné použiť 2,5-3 dcl vody na jednu
čajo ú lyžičku prášku. V čínskych liekopisoch sa však uvádza, že ak použijeme podrvené byliny, voda by mala
siahať dva prsty nad byliny. Toto však netreba brať absolútne.
Pred samotným varením podrvených bylín sa odporúča ich na 30-60 minút nechať namočené v studenej vode, až
potom ich dať variť. Je to z toho dôvodu, že tak sa ľahšie uvoľnia liečebné účinky. Pri práškových zmesiach sa
toto neodporúča – práškové zmesi dáme hneď variť.
Predváranie (sien-ťien) je spôsob prípravy odvaru, ktorý sa odporúča pri prísadách, z ktorých sa ťažko uvoľňujú
liečivé látky – napríklad minerály... Tieto prísady sa podrvia, varia sa 20-30 minút a až potom sa ku nim pridajú
ostatné prísady a urobí sa odvar.
Často používaná príprava bylinných zmesí je aj tá, keď sa kombinuje odvar a nálev. Sú dve možnosti takejto
prípravy: 1) Bylinnú zmes dáme variť, hotový odvar precedíme a zalejeme ním kvety, alebo jemné lístky,
vylúhujeme a tiež precedíme. Takto sa často pripravujú zmesi, ktoré obsahujú chryzantému, alebo iné jemné
kvety, či lístky. Do odvaru sa vylúčia tie správne látky a liečivé látky a jemné esencie kvetov sa nezničia
(varením by sa zničili), keďže ich len zalievame. Je však aj tá možnosť, že lístky – mäta, palina a iné – pridáme
do odvaru na posledných 3-5 minút. 2) Iná možnosť je tá, že sa dávka bylín rozdelí na dve polovice. Z jednej
polovice urobíme odvar (variť 10-15 minút), ten precedíme a zalejeme ním druhú polovicu dávky bylín a
necháme prikryté lúhovať 10-15 minút. Takto sa pripravujú jemnejšie byliny (srdcovník, podbeľ, vrcholček
žihľavy, mäta...) a má to tú výhodu, že niektoré látky sa vylúčia do odvaru a ďalšie – tie jemnejšie – sa vylúčia
do nálevu.
Možno použiť byliny v prášku, rozdrvené, v celku, či čerstvé. Odvar sa často používa na tvrdšie časti rastlín
(koreň, kôra, plod), no občas aj na listy. Ak použijeme listy, tak ich varíme maximálne 3-5 min. Kvety sa pre
odvar nepoužívajú, pretože by sa tak zničila ich jemná čchi (výnimkou sú vyššie spomínané spôsoby robenia
odvarov).
Tvrdé časti rastlín sa varia 10-20 min, najviac 1 hod. Často sa používa 3 dcl. vody pre asi 20 min odvar a 6 dcl.
vody pre asi 60 min odvar. Vodu zohrievame prikrytú, keď vrie, pridáme byliny a varíme ich odokryté. Často sa
 73

robí aj kombinácia nálevu a odvaru. Byliny zalievame asi na hodinu studenou vodou, potom ich v nej asi 10-20
min povaríme. Pri akútnych chorobách je nutné robiť silnejšie odvary, až neskôr prejsť k slabším.
Pri odvare vodu nikdy nevaríme prudko, ale vždy na miernejšom ohni.
Ak nie je vyslovene uvedené v tejto knihe vonkajšie použitie odvaru, je treba ho chápať ako vnútorné použitie.
Byliny na odvar používame vždy čerstvé pre jednu dávku. Tiež dávky je treba dodržať množstvá na odvar pre
jednu dávku sú prepočítané zo starých čínskych jednotiek „čchien” (3,12g.) a „liang” (31,2g.) a zaokrúhlene
uvádzané v gramoch. Pre bežné pochopenie je najpraktickejšie dávkovanie po lyžiciach:
Jedna kávová lyžička (plná zarovnaná) obsahuje asi 1,5-2g zmesi.
Jedna polievková lyžica (plná zarovnaná) obsahuje asi 5g zmesi, alebo 3-5g kvetov, listov, alebo 6-10g koreňov,
plodov, drevnatých častí, alebo 5-10g semien.

2.4.3. Tinktúra (ťiou-ťi)

Byliny spájame s liehom, či veľmi silným alkoholom. Byliny – často v celku – lúhujeme buď za studena v
alkohole, alebo ich dáme do nádoby, zalejeme alkoholom a vo vodnom kúpeli ich prikryté dlho zahrievame na
miernom ohni. Často používame 95% lieh. Poznám však ľudí, ktorí robia tinktúry napríklad z 52% ražného
destilátu a tie tinktúry sú účinné.
Tinktúry možno používať vnútorne – po lyžičkách (neodporúčajú sa však ľuďom v stave horúčosti) – ale aj z
vonka na rany, pľuzgiere a rôzne kožné choroby. Najčastejšie sa liečivé likéry (jao-ťiou) používajú pri
chorobách z prázdnoty, pri stagnácii čchi, pri chorobách z chladu a pri vonkajších poraneniach.

2.4.4. Olej (jou)

Príprava oleja je zdĺhavejšia. Oleje si môžeme robiť dvoma spôsobmi:
Prvý je, že byliny lúhujeme v oleji za studena. Čerstvé, alebo sušené byliny vložíme do pohára až po vrch,
zalejeme olejom a necháme na slnečnom mieste lúhovať asi mesiac, niektoré oleje sa takto môžu pripravovať aj
niekoľko mesiacov.
Druhý spôsob je – čerstvé, alebo sušené byliny dáme do pohára až po vrch, potom ich stláčame dovtedy, kým sa
neurobí miesto pre ďalšiu dávku bylín. Ak sa už ďalšie byliny nezmestia, zalejeme ich olejom, aby bol asi 1cm
nad bylinami, nádobu zavrieme. Do hrnca dáme vodu a vložíme do nej nádobu s olejom a necháme vodu variť
asi 5 min. Vodu potom odstavíme a nádobu s olejom necháme v nej až do vychladnutia. Toto už neopakujeme.
Olej potom precedíme a byliny vyhodíme.
Tieto tri pravidlá je dôležité dodržať, aby sa olej neskazil:
1. Ak používame byliny čerstvé, je nutné ich nechať dva dni preschnúť, aby sa odparila nežiadúca voda. Ak by
jej tam bolo príliš, spôsobila by zničenie oleja.
2. Po zaliatí bylín olejom je treba počkať, kým k hladine nevyjdú všetky vzduchové bublinky. Tie prispievajú k
oxidácii výluhu.
3. Ak robíme studený výluh na slnku, každý deň je nutné nádobu otvoriť a z viečka osušiť vyzrážanú vodu.
Oleje slúžia hlavne k masážam a na vonkajšie použitie, alebo na liečbu rôznych kožných ochorení. Silný mätový
olej môže pomôcť pri nádche, či pri bolení hlavy, zázvorový olej môže odstrániť „starecké škvrny“.

2.4.5. Masť (kao)

Na masť si potrebujeme najprv vyrobiť olej podľa vyššie popísaného návodu. Potom je to už jednoduché.
Hotový olej zohrejeme na miernom ohni vo vodnom kúpeli a za stáleho miešania doň pridávame včelí vosk. Je
dobré si výrobu často kontrolovať – do oleja s voskom ponoríme drievko, vytiahneme, fúkneme naň a podľa
toho, ako hmota tuhne, pridávame ďalší vosk. Je umením vyrobiť masť správnej hustoty. Postupom času ale
každý už vie, koľko vosku na aké množstvo oleja asi treba pridať. Neodporúča sa dodatočne pridávať vosk,
alebo masť riediť olejom po zhustnutí.
 74

Masť slúži výhradne na vonkajšie použitie pri masážach a každý masér by si mal vedieť masť, či olej pripraviť
sám.

2.4.6. Práškové zmesi (san)

Výroba dobrej čajovej zmesi v prášku (ako aj celkovo výroba zmesi) je podstatou čínskeho bylinného
liečiteľstva. V Číne sú čajové zmesi podávané najčastejšie v podobe prášku. To zabraňuje tomu, aby ťažšie časti
zmesi klesali dolu a ľahšie zostávali hore – v práškovom stave je zmes rovnomerne rozmiešaná. Prášok sa môže
ďalej spracovávať na guličky, alebo sa použije pre nálev, odvar, tinktúry, masť – nie je nutné aby to boli vždy
len podrvené byliny. Z prášku sa rýchlejšie uvoľnia všetky účinné látky.
Prvoradé je umenie kombinácie bylín v zmesi („tuej-jao“). Tu si treba pamätať, že spájame spolu tvrdé, drevité
časti (napríklad korene a kôru, stonky, tvrdé plody ako je klinček, sezam...). Spolu tiež spájame listy a kvety. Sú
však aj tradičné zmesi, kde je napríklad koreň a list (napríklad koreň omanu pravého a list bambusu). Pomleté
kôstky (slivka, marhuľa, čerešňa...) a kvety sa do zmesí nepridávajú. Tie si ma chorý dať do vývaru až na konci
varenia, kôstky sa používajú skôr do kaší. Taktiež časti ako je sušené ovocie sa do odvaru často pridávajú až na
konci, do zmesi sa nepridáva.
Najjednoduchším spôsobom podávania práškovej bylinnej zmesi je podanie prášku na lyžičke do úst a zapitie
teplou vodou, alebo teplým vínom, ale ako som už spomínal, často sa z nej robí aj odvar.
Nevýhodou práškovej zmesi je to, že je náchylná na vlhnutie. Preto by tieto zmesi mali byť uchovávané v suchu
a najlepšie v sklennom zaváraninovom pohári, alebo v plechovej krabičke na sypaný čaj.

2.4.7. Guličky (wan)

Sú to malé guličky vytvorené zmiešaním práškových bylín (san) s vodou, alkoholom, octom, alebo s medom,
občas sa používa aj ryžová voda. Z prášku a vyššie spomínanej jednej prísady sa urobí pasta a tá sa ďalej tvaruje
na guličky, potom sa dajú usušiť až stvrdnú. Iný recept na prípravu guličiek je ten, že sa prášok z bylín zmieša s
medom, vytvarujú sa z tejto hmoty malé guličky a tie sa upečú na plechu 10-15 minút. Teplota by nemala
presiahnuť 120 stupňov. Guličky by mali byť dobre rozprestreté na plechu.
Toto vítajú hlavne ľudia, ktorý majú ťažkosti s prehĺtaním potravy, ale aj malé deti, ktoré nechcú piť čaj. Z wanu
možno urobiť čaj, alebo sa pri liečbe prehĺtajú. Stanovené množstvo je maximálne osem wanov (podľa
veľkosti – často sa vyrábali vo veľkosti broku do vzduchovky...). Ak sú guličky pripravené vo forme, je potom
možné príjem bylín presne dávkovať a to je veľká výhoda wanu.

2.4.8. Obklady
Liečbu vodou, bylinami a olejmi skvelo spájajú obklady a liečba s nimi. Obklady môžu mať viacero podôb.
Môže to byť látka namočená do horúceho, silného vývaru z bylín. Taktiež môžeme látku namočiť do bylinného
oleja zohriateho na asi 40°C vo vodnom kúpeli a tú priložiť na postihnuté miesto. Ako obklad tiež môže slúžiť
potlčená čerstvá bylina. Iná možnosť je ak bylinu sparíme horúcou vodou a to potom priložíme na postihnuté
miesto. Posledná možnosť je, ak vyrobíme pastu z vody, sušenej byliny a časti čerstvej byliny. Najznámejšie je
asi obklad z horčicového prášku so zázvorovou, či cesnakovou šťavou, na doplnenie jang pri chladnej hnačke.
Majstri v minulosti, bylinu aj požuvali a tak ju priložili na postihnuté miesto, dnes sa to už nerobí.
Obklady je možné použiť na liečbu kĺbových a svalových bolestí, kožných ťažkostí rôzneho druhu, no aj na
orgánové choroby, či rany, odreniny, zápaly, opuchy. Môžu sa prikladať teplé, alebo studené – podľa potreby a
podľa povahy ochorenia. Ak sa použije obklad, ľahko sa obviaže tak, aby obväz nebránil prístupu vzduchu k
postihnutému miestu. Obklad sa podľa potreby mení asi dvakrát denne.

2.5. Voda
Keď sa bavíme o bylinách, dôležité je tu aj pojednanie o vode a o liečbe vodou. Vode bola vždy venovaná veľká
pozornosť. Často sa pila samotná a nie len v spojení s bylinami. Napríklad pri rakovine sa odporúčalo piť 15min
prevarenú vodu ešte za horúca. Rakovina je už štádium choroby chlad, teda posledné štádium (keď si
spomenieme, že každá choroba prechádza určitými štádiami vývoja, ako som o tom písal v prvom zväzku), preto
sa má piť voda horúca a navyše prevarená voda má schopnosť zmäkčiť tvrdé nádory. Prevarená voda vôbec
nezaťažuje žalúdok a je naozaj prospešná pre celé telo. O tomto som sa presvedčil aj na sebe, keď sa mi po
pravidelnom pití jedného litra prevarenej vody denne úplne zlepšilo trávenie. Videl som to však aj na iných
luďoch, ktorým som odporučil piť prevarenú vodu, ako sa im rapídne zlepšil ich celkový zdravotný stav.
 75

Taktiež pri pití pravého čaju bola voda podstatná. Preto sa pre liečbu bylinami rozlišovala voda z hôr a z nížin, z
riek bystrých aj pomalých a veľkých, zo studní, prameňov a jazier. Taktiež sa používali rôzne spôsoby
ochladenia vody. Nádoba s vodou sa mohla zakopať do zeme po hrdlo, alebo sa ovieva vejárom, alebo sa postaví
do prievanu, alebo sa obalí mokrou látkou, alebo sa ponorí do chladného jazera. Chladná voda sa má piť len pri
niektorých chorobách. Nemá sa piť pri zápale pľúc a chrípke, celkovo pri chorobách pľúc, pri reume, pri
chorobách čriev a žalúdka, pri horúčkach a po požití dáviacich a stolicu vyvolávajúcich liečiv.
Číňania tiež dbali na to, ako sa voda varí. Napríklad pre nálev z bylín, sa odporúčalo, aby sa voda varila až kým
„nezačne tvoriť bubliny, ako rybie oči“. Potom sa pridá malá štipka soli a tým sa zalejú byliny. Inokedy sa zas
voda varila tak, že sa do nej ponorili žeravé lávové kamene. Tým sa obohatila o dôležité minerály... Taktiež sa
voda mohla variť v železnom kotlíku, či kanvici. Prevarená voda sa podáva po ošetrení rán, ktoré boli zapálené,
pri hnačkách, otravách.
Voda sa nemá piť pri nechutenstve, horúčkach, cukrovke, pri očných chorobách a pri mokvajúcich ranách.
Všeobecne nemá vodu piť človek, ktorý má choroby z chladu, zimomravosť a sklony k priberaniu.
Často sa ľudia pýtajú aj na to, koľko vody by mali denne vypiť. U každého je to individuálne a záleží to od
hmotnosti. Keď človek svoju aktuálnu hmotnosť vynásobí číslom 0,028, dostane množstvo vody, aké by mal za
deň vypiť. Toto je množstvo prevarenej vody, ktoré za deň vypijem dnes.

2.5.1. Kúpele
Dôležité pre liečbu boli aj kúpele. Používame ich hlavne pri podchladených ľuďoch a ľuďoch, ktorý majú
chorobu z chladu. Kúpele sú hlavne pre domácu liečbu, kedy chorý dostane iba pokyny a kúpele si robí sám
(niečo iné je liečba v kúpeľoch...) Prvá zásada je, že pri kúpeli nemá byť nikdy ponorené srdce. Ďalšia dôležitá
zásada je, aby teplota vody nepresahovala 38°C. Kúpeľ by mal trvať 10-15 min. Najprv sa napustí vaňa. V hrnci
si uvaríme asi 1l silného bylinného vývaru a ten potom vylejeme do vane. Kúpajúci sa nemá zbytočne vo vani
pohybovať. Horúci kúpeľ tíši bolesti a uvoľňuje stiahnuté svaly. Občas sa na ochladenia používa aj studený
kúpeľ, skôr však studená sprcha. Toto má trvať veľmi krátko, chorý má byť ihneď osušený, no nie je nutné ho po
kúpeli prikrývať. Chladný kúpeľ osviežuje, bystrí zmysly, spevňuje svalstvo. Teplota vody má byť 30°C-36°C.
Vlažný kúpeľ upokojuje, pôsobí dobre na myseľ, privádza spánok. Teplota má byť 36,5°C-37,5°C. Do kúpeľov
je vhodné teda pridávať aj byliny, podľa vyššie opísaných zásad liečby, tiež sa sem môže pridať soľ. Soľ však
nemožno použiť v zime. Liečba vodou a soľou má mnoho tisícročnú tradíciu. Soľ a voda sa používa pri kožných
a svalových chorobách z nadbytku jang. Slaná voda sa používa aj na pitie kvôli prečisteniu čriev, no aj na liečbu
bolesti zubov, ďasien, krvácaní ďasien. Vždy má byť ale teplá.
Žihľavový kúpeľ zjemňuje pokožku, dodáva lesk vlasom. Borievky, kostihoj, škorica, klinčeky odoberajú bolesti
zo svalov a kĺbov, uvoľňujú napätia. Kúpeľ v repíku, skorocelu, dubovej kôre urýchľuje hojenie rán a lieči kožné
choroby, tak isto ako aj kúpeľ vo vývare z listov čiernej bazy. Kúpeľ vo vývare z mäty, eukalyptu a
borovicového ihličia lieči nachladnutia. Ako je teda vidno, kúpele je vhodné použiť pri chorobách pľúc, pokožky,
pri bolestiach svalov a kĺbov a pri kožných ťažkostiach. Často sa používajú aj čiastočné kúpele, teda kúpele len
určitej časti tela – hlavne nôh.
Sprcha je rýchly spôsob, ako upraviť teplotu tela, preto sa používajú studené, či horúce sprchy, často sa teplota
vody aj strieda. Horúca sprcha slúži na zahriatie tela, môže byť aj dlhšia. Studená sprcha však má trvať krátko.
Najviac do jednej minúty. Pri svalových bolestiach a kŕčoch používame striedavo teplú a studenú sprchu na
bolestivé miesto. Pri nespavosti dobre pôsobí striedavá sprcha len na nohách. Ak človek trpí nespavosťou, má sa
vyhnúť horúcej sprche večer. Na druhej strane, človek s pomalým trávením si nemá dávať sprchu ráno, lebo sa
mu tak ochladí žalúdok.

2.6. Osem spôsobov liečby bylinami

O týchto ôsmych spôsoboch liečby, ktoré sú „nosným pilierom” liečby som písal už v prvom zväzku, tak tu už
len tak v krátkosti pripomeniem.

2.6.1. Podpora potenia

Potenie odstraňuje z tela škodliviny, ktoré telo nevylúčilo. Silné potenie sa používa pri dlhodobých chorobách,
pri akútnych chorobách. Potením ochladzujeme telo a znižujeme horúčku. Často používame byliny s ostrou
chuťou a teplým účinkom, ktoré telo zohrejú a tak vyvolajú potenie. Používame napríklad čili, škoricu, zázvor,
klinček...
 76

2.6.2. Podpora dávenia

Podporou dávenia odstraňujeme z tela jedy, alebo nahromadenú potravu v žalúdku, čím uľahčujeme
ozdravovanie. Často používame byliny horkej chuti a so silno sťahujúcim účinkom, ako sú horec, palina, alebo
veľmi silný nálev z pravého čaju.

2.6.3. Prečistenie
Prečistenie je obsiahlejší spôsob liečby, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Týmto spôsobom vylúčime z tela
látky, ktoré stagnujú, ako sú potrava v črevách, hlieny a škodliviny, ktoré zaniesli črevá a cievy. Tu je to
napríklad senna, aloe vera, či semienko konope.

2.6.4. Zosúladenie
Tento spôsob všetko vyrovnáva, upravuje činnosť čchi, krvi a správne šíri vlhkosť, celkovo upravuje činnosť
orgánov. Byliny hlavne pôsobia na stred. Ak je napríklad horúčosť hore a chlad dole, či ak sa premieša v tele jin-
jang, použitím tohto spôsobu liečby jin-jang v tele zosúľadíme a zjednáme tak nápravu. Byliny tu majú neutrálny
teplotný účinok a často sladkú chuť.

2.6.5. Zohrievanie
Je to spôsob, ktorým z tela vyháňame chlad a dodávame mu teplo. Takto je možné potom liečiť rôzne bolesti z
chladu, hnačky a iné ťažkosti spojené s prázdnotou jang, či plnosťou jin. Byliny používame hlavne so
zohrievajúcim účinkom, najčastejšie s ostrou a často aj s horkou chuťou. Zohrievajúco pôsobí hlavne klinček,
zázvor, škorica...

2.6.6. Ochladzovanie
Ak chceme telo zbaviť horúčosti, použijeme spôsob liečby ochladzovanie. Telu takto dodávame jin a tlmíme
jang. Používame byliny sladkej, slanej, horkej a kyslej chuti s ochladzujúcim teplotným účinkom. Výnimku tu
robí ostro chutiaca mäta pieporná.

2.6.7. Posilnenie
Tento spôsob vyživuje telo a zbavuje ho prázdnoty a slabosti. Podporuje trávenie, tvorbu krvi a zvyšuje odolnosť
voči chorobám. Posilňujúce liečivá pridávame v malom množstve do zmesí počas choroby, vo väčšom množstve
ich používame po chorobe na zotavenie tela. Ak je však nutné posiľniť najprv správnu čchi, aby sme odstránili
škodlivú čchi, vtedy má byť množstvo posiľňujúcich bylín v zmesi väčšie.
Byliny sú často zohrievajúce a s horkou, alebo sladkou chuťou. Môže to byť napríklad ženšen, sladovka, ďatle...

2.6.8. Tlmenie
Týmto spôsobom uvoľňujeme svalové napätie, tlmíme bolesti, horúčosť a celkovo energie, ktoré sú v nadbytku.
Byliny s tlmiacim účinkom majú často chladnú povahu a sladkú chuť.

2.7. Liekopis
V tejto časti opíšem jednotlivé byliny tak, ako bývali opisované v klasických herbároch. Nie však celkom.
Hlavne aby to bolo ľahko pochopiteľné aj pre nás, európanov.
V čínskej medicíne sa používa množstvo liečiv a nie len byliny a preto je názov tejto časti „liekopis”. Všetky
tieto ostatné zložky liečivých zmesí majú pre liečbu rovnakú cenu, ako byliny. Od dávna sa používali korene,
stonky, listy, kvety, semená, plody, oplodie, kôra, šupky, minerály, kovy, kosti, zkamenelé kosti, škrupiny vajec,
hmyz. Živočísne časti, ako je mäso a vnútornosti sa používajú v liečbe stravou, iné časti zvierat, ako sú rohy, či
parožie sa buď už v lekárstve nepoužívajú, alebo ich používajú len niektorí lekári v Číne. Podobné je to aj s
liečivami, ako sú ľudské vlasy, detský moč. Takéto liečivá sa buď už nepoužívajú vôbec, alebo ich používajú len
niektorí lekári v Číne, určite sa tieto liečivá nepoužívajú v bežne predávaných bylinných zmesiach.
Často sa v bylinných zmesiach používajú aj časti zvierat, či hmyz. V tejto knihe opíšem len štyri živočíchy, ktoré
je možné pridať po vysušení do zmesi. Nemá zmysel opisovať napríklad účinky rohu sajgy tatárskej, keďže na
 77

Slovensku sa zohnať nedá, alebo napríklad osliu kožu. Dnes sa už aj v Číne tieto zložky používajú oveľa menej
často, než tomu bolo v minulosti.
Hmyz sa v Číne do zmesí pridáva celkom často, a to aj do zmesí komerčne predávaných. Napríklad cikáda je
veľmi používaná, na Slovensku sa však zohnať nedá, preto ju tu tiež nemá zmysel opisovať. Osobne som ešte
hmyz pri tvorbe zmesí nepoužil, no viem o jeho účinkoch.
V čínskom lekárstve sa od dávna používali do zmesí minerály. Tie treba vždy rozdrviť na úplne jemný prášok,
používajú sa vždy v súčinnosti s bylinami. Je to preto, lebo naše črevá sú rôzne pokrútené, tak aby ich
„kamene“ nepoškodili. Všetky minerály majú spojitosť hlavne s duševnými chorobami, bránia mysli v
poletovaní, stláčajú ju dole, preto sa neodporúčajú ľuďom, ktorí sú sklesnutí, slabí na duchu. Starí čínski majstri
používajú aj kovy ako je zlato, striebro, meď... O tých tu však písať nebudem, pretože tie si už vyžadujú aj
zvláštne spôsoby prečisťovania a zpracovávania a sám ich zatiaľ neovládam.
Liečivá sú tu opísané takto:
Ako prvé je tu vysvetlený názov byliny, jeho preklad, ale len u tých bylín, kde som našiel preklad názvu.
Veľakrát už názov napovedá, čo daná bylina lieči, alebo aký bol jej „príbeh”. Preto som ku niektorým bylinám
doplnil aj povesti. Pri každej byline je uvádzaný aj jej latinský názov. S tými to však zďaleka nie je také
jednoduché. V minulosti som sa o ne opieral a myslel som si, že keď je niekde uvedený určitý názov, tak pri ňom
nájdem vždy tú istú bylinu. Napríklad jeden druh bodliaku, ktorý zbieram som v jednej knihe našiel pod názvom
cirsium vulgare a v inej knihe pod názvom carduus nutans. Alebo ostropestrec mariánsky. V jednej knihe ho
uvádzajú ako silybium marianum a v inej knihe je to carduus marianum. Pritom názvy cirsium sa prekladajú ako
bodliak a názvy carduus ako pichliač v jednej knihe a v inej knihe je to zase presne naopak.
Druhý je opis byliny v jej základe. Tu je uvedená povaha a chuť byliny, ktoré dráhy a orgány ovplyvňuje (dráhy
ale nie sú popísané v nejakom poradí) a aké má účinky z hľadiska čínskeho lekárstva. Uvádzam aj to, čo sa z
danej byliny používa a pri bylinách, ktoré rastú u nás aj to, kedy a ako danú bylinu zbierame.
Podstatná časť je to, ako možno bylinu liečebne použiť. Tu sú uvedené zdravotné ťažkosti, ktoré daná bylina
lieči a vysvetlenia k tomuto.
Vhodné je vedieť aj to, či bylina má nejaké obmedzenia v používaní. Ak bylina nemá žiadne obmedzenia,
upozornenie pri nej nie je.
Vhodné kombinácie bylín je už taký malý liečebný receptár. Tu sú uvedené kombinácie 2-3 bylín, ktoré sú
potom vhodné na liečbu zdravotných ťažkostí. Nevhodné kombinácie sú uvedené len pri bylinách, pri ktorých
boli tieto nevhodné kombinácie uvádzané už aj v starých čínskych liekopisoch.
Ak bolo vhodné uviesť k byline aj nejaké doplňujúce informácie, tak sú napísané v poznámke.
Každá bylina má svoje určité účinky. Sú teda byliny, ktoré skôr vystavajú čchi a upravia jej tok, iné byliny zas
ozdravia, alebo posilnia krv. Niektoré pôsobia na jin, iné na jang, teda jedny sú skôr tlmivé, kým iné viac
posilňujú telo. Taktiež si treba všímať, ktorý prvok tá ktorá bylina lieči. Toto všetko a vyššie opísané veci treba
zohľadniť a až potom možno pristúpiť k tvorbe zmesi. Lekár môže použiť tradičnú zmes, takúto zmes doplniť,
alebo upraviť, alebo vytvoriť vlastnú bylinnú zmes presne podľa príznakov choroby, povahy choroby, telesnej
stavby chorého, ročného obdobia...
Z celej rady delenia bylín na rôzne skupiny (ochladzujúce a zohrievajúce byliny, rozdelenie podľa vplyvu na
dráhy, rozdelenie podľa piatich prvkov...) je dnes najbežnejšie triedenie podľa ich účinkov, ktoré opísal lekár
Čchen Cang-čchi v 8. storočí nášho letopočtu vo svojej knihe Pen-cchao š’-ji (Doplnky k liekopisom). Vytvoril
týchto desať skupín liečiv:
1) Rozptyľujúce (süan) – zbavujúce nahromadenia.
2) Zpriechodňujúce (tchung) – zbavujúce stagnácií.
3) Dopĺňajúce (pu) – odstraňujúce slabosť.
4) Vypúšťajúce (sie) – zbavujúce blokád.
5) Odľahčujúce (čching) – zbavujúce plnosti.
6) Ťažké (čung) – zbavujúce ľakavosti.
7) Vysúšajúce (cao) – zbavujúce vlhkosti.
8) Vyhladzujúce (chua) – zbavujúce lepivosti.
9) Zvlhčujúce (š’) – zbavujúce suchosti.
10) Zdrsňujúce (se) – zastavujúce úniky.
Týchto desať skupín bolo postupom času rôznymi majstrami obohatené ešte o iné skupiny. Bolo to však už len
zopakovanie základov toho, čo napísal Čchen Cang-čchi a teda každá z nasledujúcich skupín liečiv spadá do
niektorej skupiny, ktorú vytvoril práve tento majster. Šen-nung síce nerozdelil svoje liečivá do takýchto skupín –
jeho rozdelenie bolo celkom iné – no už aj on vedel, že odlišné povahy ochorení si vyžadujú aj liečivá odlišných
pováh: „Ak liečime chorobu z chladu, používame zohrievajúce liečivá, pre liečbu chorôb z horúčosti používame
 78

ochladzujúce liečivá. Na oslabené trávenie stravy a nápojov by sa mali predpisovať liečivá zlepšujúce trávenie.
Pre nedobré zvracanie a jedovatosti by sme mali predpisovať jedovaté liečivá. Pre zmenšovanie vredov,
opuchnutí a nádorov by sa mali predpisovať liečivá na hojenie rán. Pri útoku vlhkého vetra by sa mali
predpisovať lieky rozpúšťajúce vlhko a odstraňujúce vietor. Vo všetkých prípadoch by mali použité liečivá
zodpovedať povahe ochorenia.”
Ten, kto lieči bylinami, by nemal pracovať šablónovite, ale podľa vlastných skúsenosti a vedomia. Uvedené
skupiny nech sú len akýmsi vodítkom.

2.7.1. Byliny naprávajúce tok čchi

(li-čchi-jao)
Táto skupina sa nazýva aj „liečivá rozhýbavajúce krv”. V tejto skupine sú byliny, ktoré pôsobia dosť cielene. Aj
pohyb čchi musí byť neustále priechodný a na to slúžia liečivá v tejto skupine. Liečivá naprávajúce tok čchi sú
často teplé, aromatické, horké a ostré a majú veľmi dobré rozptyľovacie schopnosti. Tým pádom tlmia bolesti,
odstraňujú opuchnutia, zastavujú zvracanie, zosúľaďujú tok čchi v tele.
Je nutné ich používať opatrne pri prázdnote čchi a jin.
Náprava toku čchi je spôsob liečby, kedy čchi buď rozhýbeme, alebo zmeníme smer jej prúdenia, ak prúdi
nesprávne. Keď stagnuje čchi, môžu byť príznaky ako tlak na hrudi a bolesti trupu (hruď, boky, brucho...),
nadúvanie, menštruačné ťažkosti, časté zmeny nálad, únava. Jazyk môže mať červené okraje. Keď čchi prúdi
opačným smerom vzniká kašeľ, zvracanie, pískanie v ušiach, bolesti.

1.) Drmek obyčajný (man-ťing-c') Vitex Agnus-castus

Vysvetlenie názvu : Znak „man” znamená „rozrastať sa” a takto sú označené aj dlhé, rozrastajúce sa lodyhy
tejto byliny. Znak „ťing” je názov pre ker a „man-ťing” je čínsky názov pre drmek obyčajný (alebo trojlistý).
Znak „c’” znamená „plod”, takže názov je „plod drmku/plod rozrastlíku”.
Opis a používaná časť : Drmek obyčajný má chladnú až neutrálnu povahu, ostrú a horkú chuť a vplyv na dráhy
pečene, pľúc, žalúdka a močového mechúra. Zpriechodňuje čchi pečene, rozptyľuje veternú horúčosť, uvoľňuje
stagnácie. Plody tejto byliny sa zbierajú na jeseň a usušia sa v tieni.
Možnosti použitia : Ostrá chuť plodov drmku rozptyľuje, chladná povaha prečisťuje horúčosť. Účinok plodov
smeruje hore, preto sa často využívajú pri bolestiach hlavy z veternej horúčosti. Táto bylina je však účinná aj pri
bolestiach hlavy z prázdnoty čchi, lenže vtedy sa nepoužíva ako hlavné liečivo. Keďže drmek vstupuje do dráh
pečene a rozptyľuje v nej horúci vietor, je možné použiť túto bylinu aj pri suchých a začervenaných očiach.
Celkovo je to naozaj účinná bylina pri bolestivej menštruácii a pri vynechávajúcej menštruácii – na liečbu týchto
ťažkostí sa často používa.
Táto bylina tiež dokáže odstraňovať veternú vlhkosť a tlmiť tak bolesti z vlhka a vetra.
Plody drmku používame aj vtedy, keď stiesnená čchi pečene vyvolala horúčosť v pľúcach a v žalúdku, čo môže
potom vyvolať akné z horúčosti.
Keď je stiesnenosť čchi pečene, vtedy aj často vzniká pokles tvorby materského mlieka, alebo úplné zastavenie
jeho tvorby a práve plody drmku sú účinným liečivom na tieto ťažkosti.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa o tejto byline píše: „Plod drmku obyčajného má horkú chuť a je mierne chladný.
Rieši chladné a horúce blokády medzi šlachami a kosťami a kŕčovité sťahy, prejasňuje zrak, zpevňuje zuby,
zpriechodňuje devätoro vývodov a zbavuje bielych červov. Dlhodobo požívaný zľahčuje telo a dodáva odolnosť
voči starnutiu. Plody malého ťingu majú rovnaké účinky. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Nie je vhodné používať toto liečivo pri prázdnote čchi žalúdka a pri prázdnote jang. Túto bylinu
by tiež nemali používať ženy po prechode.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach hlavy z veternej horúčosti kombinujeme plody drmku s mätou piepornou a
s chryzantémou indickou.
Pri liečbe suchých a začervenaných očí kombinujeme plod drmku s kvetom chryzantémy indickej, alebo s
buddlejou lekárskou.
Pri bolestiach z vlhka a vetra kombinujeme toto liečivo so ženšenom lekárskym a s opraženým koreňom
sladovky hladkoplodej.
Pri zástave tvorby materského mlieka sa táto bylina často kombinuje s angelikou čínskou a so sladovkou
hladkoplodou.
Nevhodné kombinácie : Podľa niektorých prameňov sa toto liečivo neznáša s prilbicou modrou a so sadrovcom.
Poznámka : Často sa v knihách píše, že táto bylina je vhodná náhrada za prerastlík čínsky (bupleurum chinense).
 79

2.) Mandarínka kráľovská (ťü-pchi) Citrus reticulata

Vysvetlenie názvu : Znak „ťü” znamená „mandarínka” a znak „pchi” znamená „kôra”. Názov ťü-pchi teda
znamená „mandarínková kôra”.
Opis a používaná časť : Kôra mandarínky je teplá povahou, chuťovo ostrá a horká, má vplyv na dráhy sliznice,
žalúdku a pľúc. Napráva tok čchi, zosúľaďuje stred, vysúša vlhkosť, premieňa hlieny. Kôra mandarínky sa
najprv umyje octom, alebo alkoholom, potom sa nakrája na pásiky a dá sa na dlhšiu dobu sušiť. Čím kratšie sa
suší, tým má viac štipľavú chuť. Toto liečivo sa môže ešte pražiť so soľným roztokom, alebo sa ešte pečie s
medom.
Možnosti použitia : Mandarínková kôra sa môže zdať ako jemné liečivo, no je to presne naopak. V čínskom
lekárstve je často používaná práve pre jej silné účinky. Ostrá chuť mandarínkovej kôry rozptyľuje zrazeniny,
horká chuť odvádza dole a obe tieto chute oživujú sliznicu, navyše ešte teplá povaha liečiva sliznicu posiľňuje.
Práve preto sa používa na choroby zo zahradenia sa vlhkosti, či zo stagnácie čchi v strednom ohrievači, ako je
oslabené trávenie, nadúvanie a zvracanie.
Toto liečivo tiež vysúša vlhkosť, rozhýbava čchi a spúšťa nadol a preto dokáže uvoľňovať čchi aj v pľúcach
(podľa pravidiel piatich prvkov). Tak môže byť kôra mandarínky použitá aj na kašeľ s vykašliavaním vlhkých
hlienov a pri zablokovaní hrude hlienmi. Ak sa v hrudi zablokujú hlieny, tak toto liečivo ich dokáže účinne
rozpustiť a odviesť nadol, ak sa k nemu ešte pridajú byliny uľahčujúce vykašliavanie, tak hlieny odídu aj s
kašľom.
V minulosti sa tomuto liečivu pripisoval aj účinok zbavovania následkov otravy alkoholom a zmiernenia opitosti,
v niektorých oblastiach Číny sa takto kôra mandarínky používa dodnes.
Keďže kôra mandarínky spriechodňuje a vedie dole, tak sa používa – spolu s ďalšími liečivami – aj na
spriechodnenie stolice.
Upozornenie : Kôru mandarínky treba používať opatrne pri nadbytku jang, pri suchom kašli z nedostatku jin a
pri vykašliavaní krvi, nemala by sa užívať dlhodobo.
Vhodné kombinácie : Pri nadúvaní a nechutenstve sa kombinuje s citrónovou kôrou.
Pri dlhodobých ochoreniach, kedy je už vyčerpaná aj čchi žalúdka sa kôra mandarínky kombinuje s ďatlami
čínskymi, sladovkou hladkoplodou a ženšenom lekárskym.
Pri nevoľnosti z prázdnoty sliznice a žalúdka s chladnými hlienmi sa toto liečivo kombinuje so zázvorom
lekárskym.
Pri výraznom nechutenstve z prázdnoty stredu sa toto liečivo kombinuje so sladovkou hladkoplodou a so
ženšenom lekárskym/pazvončekom chĺpkatým.
Pri kašli s množstvom riedkych hlienov sa toto liečivo kombinuje so zázvorom lekárskym, kôstkou marhule a so
sladovkou hladkoplodou.

3.) Mandarínka kráľovská (ťü-che) Citrus reticulata

Vysvetlenie názvu : Znak „ťü” znamená „mandarínka” a znak „che” znamená „semienko/jadro”. „Ťü-che“ teda
znamená „semienko mandarínky”.
Opis a používaná časť : Semienko mandarínky je vyrovnané a nejedovaté, má horkú chuť, vplyv na dráhy
obličiek a pečene. Rozhýbava čchi, rozptyľuje zauzleniny a tlmí bolesti. Semienka sa po vybratí z mandaríniek
rozprestrú na plech, alebo na drevo a usušia sa na slnku (dnes je možné ich sušiť aj v elektrických sušiarňach).
Možnosti použitia : Semienko mandarínky je veľmi dobré liečivo a od svojich liečiteľských začiatkov ho rád
používam. Semienko má schopnosť rozptyľovať zauzleniny a preto sa používa pri liečbe opuchov semenníkov z
prázdneho chladu. Často sa pridáva do zmesí pri bolestiach z nedostatku jang v oblasti bedier.
Upozornenie : Je nutná opatrnosť v podávaní tohto liečiva u oslabených pacientov.
Vhodné kombinácie : Pri opuchnutí semenníkov sa často toto liečivo kombinuje s feniklom obyčajným.

4.) Ploštičník hroznatý (šeng-ma) Actea racemosa/Cimifuga racemosa

Vysvetlenie názvu : Znak „šeng” znamená „zdvíhať” a znak „ma” znamená „konope”. Li Š'-čen hovorí, že toto
liečivo má schopnosť zdvíhať čchi a jeho listy pripomínajú konope. Preto sa názov tejto byliny často prekladá aj
ako „zdvíhavé konope”. Sú však aj iné výklady tohto názvu.
Opis a používaná časť : Ploštičník hroznatý má chladnú povahu, sladkú a ostrú chuť a vplyv na dráhy pľúc,
sliznice, hrubého čreva a žalúdka. Rozhýbava čchi, otvára povrch a vytláča vyrážky, prečisťuje horúčosť,
odstraňuje jedy, zdvíha jang. Používame korene z tejto rastliny. Tie sa zbierajú na jeseň v čase, keď už zvädne
nadzemná časť rastliny, očistí sa, nechá sa nasiaknuť vodou a usuší sa na slnku.
 80

Možnosti použitia : Táto bylina sa používa pri stagnácii čchi vyvolávajúcu bolestivú menštruáciu,
vynechávajúcu menštruáciu a bolesti v bruchu. Táto stagnácia čchi je rozšírená hlavne u žien, ktoré majú sedavý
spôsob zamestnania. Ploštičník rozhýbava čchi, rozhýbava krv, ale zároveň dokáže krv aj vyživovať.
Túto bylinu môžme použiť aj pri napadnutí jang-ming dráh vetrom a horúčosťou, kedy sa objavuje horúčka,
bolesti hlavy, svalová únava a bolesti a pocit, akoby celé telo horelo. Tu je naozaj vhodné použiť ploštičník.
Keďže však ploštičník nie je výrazne chladný, je možné ho použiť pri napadnutí chladným vetrom s príznakmi,
ako sú bolesti hlavy, bolesti po tele a neprítomnosť potenia.
Ploštičník tiež rozptyľuje nahromadenú horúčosť v tele. Je možné ním teda liečiť vyrážky z horúčosti s
horúčkami a zimnicou, uľahčuje výsev takýchto vyrážok.
Ak sa horúčosť nahromadí v žalúdku, môže vyvolať bolesti hlavy, zdurenie ďasien a afty v ústach. Tu pomôže
táto bylina tiež, pretože dokáže priamo vstupovať do žalúdka a jeho dráh.
Keď sa v tele prepadáva jang, ovplyvňuje to aj čchi a vzniká. často únava a pokles niektorých orgánov, no aj
zkrátenie dychu, chronické hnačky, chronické krvácanie z maternice. Na všetky tieto ťažkosti je nanajvýš
vhodné použiť ploštičník hroznatý, pretože ich dokáže účinne liečiť.
O ploštičníku hroznatom sa v Šen-nungovom herbári píše, že: „Ploštičník má sladkú a ostrú chuť, rieši
odstraňovanie stoviek jedovatostí, hubí stovky nešťastí prinášajúce duchov, bráni pred teplými nákazami,
malarickou škodlivosťou a jedovatým hmyzom. Dlhodobo požívané nenechá predčasne zomrieť. Jedno jeho
ďalšie meno je čou-šeng-ma. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Táto bylina sa nesmie použiť pri chorobách zo stúpania jang z dôvodu nedostatku jin, pri kašli z
protichodného výstupu čchi.
Keď už došlo k výsevu vyrážok z horúčosti po podaní ploštičníku, tak je nutné túto bylinu prestať používať.
Je vhodné neprekračovať denné dávkovanie 3-10 g v odvare.
Vhodné kombinácie : Pri napadnutí jang-ming dráh horúčosťou a vetrom kombinujeme ploštičník s drmkom
obyčajným a s mätou piepornou.
Pri chrípke, ktorá je spôsobená chladným vetrom kombinujeme túto bylinu s angelikou lekárskou a zázvorom
lekárskym.
Pri bolestivých blokoch na hrudi túto bylinu kombinujeme so srdcovníkom obyčajným.

5.) Pomaranč (č’-kche) Aurantii fructus

Vysvetlenie názvu : Znak „č’” je čínske meno citrusového stromu – pomarančovníka. Znak „kche” (niekde sa
píše so znakom čchiao) znamená „šupka” a celý názov teda je „šupka z pomarančovníka”.
Opis a používaná časť : Kôra pomaranču má povahu mierne chladnú, chuť horkú a ostrú, vplýva na dráhy pľúc,
sliznice, hrubého čreva a žalúdka. Napráva tok čchi, uvoľňuje stred, rozhýbava stagnácie. Ako liečivo tu teda
používame kôru pomaranča, ktorú v našich podmienkach treba najprv poriadne vyčistiť octom, alebo alkoholom,
opláchnuť vodou, plod ošúpať, kôru nakrájať a potom ju dáme sušiť.
Možnosti použitia : Kôra pomaranču rozhýbava čchi a odvádza škodliviny smerom dole a tak lieči choroby zo
stagnácií, ako sú pocit plnosti v hrudi a v žalúdku, stagnácia potravy a nadúvanie. Kôra pomaranču v takomto
prípade svojou horkou chuťou podporí trávenie a vylieči tak zdravotné ťažkosti.
Kôra pomaranču dokáže liečiť aj ťažkosti z vlhkej horúčosti v črevách, ako je zápcha. Liečivý účinok sa však
prejaví aj pri zápche z prázdnoty čchi a zo suchosti v črevách.
Upozornenie : Pomarančovú kôru podávame opatrne pri prázdnote čchi a krvi a v tehotenstve.
Vhodné kombinácie : Pri nadúvaní a nechutenstve zo stagnácie potravy sa kôra pomaranču kombinuje často s
hlohom jednosemenným.
Pri liečbe astmy z dôvodu zmnoženia sa hlienov sa kôra pomaranču kombinuje s kôrou mandarínky.

6.) Pomelo (chua-ťü-chung) Citrus grandis

Vysvetlenie názvu : Znak „chua” je zkrátený názov oblasti Chua-čou, kde sa pomelo oddávna pestuje. Znak
„ťu-chung“ znamená „červeň z mandarínky”. Kôra pomela má podobný vzhľad, ako kôra z mandarínky s
červenými (chung) fľakmi, preto sa toto liečivo nazýva „červeň z Chuaskej mandarínky”.
Opis a používaná časť : Kôra pomela je teplá, chuťovo horká a ostrá, ovplyvňuje dráhy pľúc, sliznice a žalúdka.
Napráva tok čchi, uvoľňuje stred, vysúša vlhkosť, premieňa hlieny, rozkladá potravu. Kôra z plodov sa ošúpe,
sparí sa vriacou vodou a nechá sa usušiť.
Možnosti použitia : Kôra z pomela má naozaj veľmi výrazný účinok v rozpúšťaní hlienov, preto sa často
používa na liečbu kašlu s vykašliavaním, čo je následok napadnutia chladnou vlhkosťou. Kôra pomela je účinná
aj pri bolestiach žalúdka a bolestiach pod rebrami zo stagnácie potravy.
Upozornenie : Toto liečivo sa nemá podávať pri prázdnote čchi, pri nedostatku jin a pri suchom kašli.
 81

Vhodné kombinácie : Pri zahlienení so suchosťou v krku sa kôra pomela kombinuje s podbeľom lekárskym.
Pri stagnácii potravy v žalúdku sa pomelo kombinuje s hlohom jednosemenným, jačmeňom, alebo s kôrou
pomaranču.
Pri tehotenskom zvracaní sa môže kombinovať so šťavou zo zázvoru lekárskeho.

7.) Šáchor hľuznatý (siang-fu) Cyperus rotundus

Vysvetlenie názvu : Znak „siang” má význam „voňavý” a znak „fu” znamená „blízky”. Korene tejto rastliny
rastú blízko seba, preto sa v Číne nazývajú „voňaví blíženci”.
Opis a používaná časť : Šáchor hľuznatý má vyrovnanú povahu, chuť ostrú, sladkú a mierne horkú, ovplyvňuje
dráhy pečene a trojitého ohrievača. Zpriechodňuje pečeň a napráva tok čchi, tlmí bolesti. Vykopané a očistené
korene sa najprv sparia vriacou vodou, potom sa dávajú sušiť. Toto liečivo sa ešte pripravuje aj tak, že sa najprv
očistené namočí do alkoholu, potom sa opraží do sucha – účinnejšie tak rozhýbava čchi.
Možnosti použitia : Ostrá chuť rozptyľuje, horká vypúšťa spodom a sladká zosúľaďuje stred. Táto bylina má
všetky tieto tri chute a tak dokáže účinne liečiť ztiesnenosť čchi pečene, čo sa prejavuje bolesťou pod rebrami,
nepokojom a hnevlivosťou, častým striedaním nálad.
Šáchor hľuznatý je možné využiť aj pri liečbe bolestí zo stagnácie čchi v oblasti brucha, napríklad aj vtedy, keď
stagnácie vyplývajú z chladu. Vtedy sa však toto liečivo kombinuje s teplými bylinami.
Ženské choroby, ako je nepravideľná a bolestivá menštruácia, či bolesti v prsníkoch súvisia s úlohou pečene
zpriechodňovať vnútro a keďže šáchor uvoľňuje a rozhýbava čchi pečene, tak je jedným z hlavných liečiv pre
tieto ochorenia.
Upozornenie : Nie je vhodné podávať toto liečivo pri prázdnote jin a pri horúčosti krvi z prázdnoty jin.
Vhodné kombinácie : Pri nepravideľnej menštruácii z dôvodu stiesnenia čchi pečene sa často šáchor hľuznatý
kombinuje s angelikou čínskou a sladovkou hladkoplodou. Ak je navyše prítomný aj chlad v dráhach, pridá sa
škoricovník čínsky.
Ak sú nadmerné pohyby plodu s bolesťami brucha a bedier z dôvodu ztiesnenosti čchi pečene, kombinujeme
šáchor hľuznatý spolu so sladovkou, alebo sa podáva toto liečivo samotné.
Pri bolestiach v bruchu z dôvodu plnosti chladu, ktorý zahradil tok čchi sa šáchor hľuznatý kombinuje s
galgánom lekárskym.
Poznámka : Z tejto byliny sa ako liečivo používa aj vňať, ktorá má podobné účinky, no má schopnosť
odstraňovať z tela aj vietor.

2.7.2. Byliny dopĺňajúce čchi

(pu-čchi-jao)
V tejto skupine sú byliny a celkovo liečivá, ktoré doplnia v tele čchi. Ak orgán stratí svoju čchi, alebo jej má
nedostatok, použijeme bylinu, ktorá pôsobí priamo na tento orgán a dodá mu čchi. Tieto byliny majú často
sladkú chuť a teplú povahu, dopĺňajú čchi sliznice a pľúc. V tejto súvislosti sa v čínskej medicíne hovorí o troch
ohrievačoch a nie až tak o orgánoch. Určité byliny pôsobia viac na spodný ohrievač, určité na stredný, ďalšie
pôsobia napríklad na dva z troch ohrievačov... Často sú to byliny, ktoré pôsobia zdvíhajúco na čchi a nie iba na
doplnenie čchi. Všetky tieto byliny sa navyše kombinujú s liečivami dopĺňajúcimi jin, jang, alebo krv... Tieto
liečivá sa však nemajú používať pri chorobách z plnosti a z nadbytku jangu, či z nedostatku jin.

8.) Ďatle čínske (ta-cao) Ziziphus jujuba

Vysvetlenie názvu : Znak „ta” znamená „veľký” a znak „cao” znamená „tŕň”. Strom, na ktorom rastú tieto
plody – ďatle – má veľké tŕne, preto sa v čínštine nazýva „veľký tŕnovník”.
Opis a používaná časť : Ďatle čínske sú neutrálne až mierne teplé, majú sladkú chuť a pôsobia na dráhy srdca,
sliznice a žalúdka. Posilňujú žalúdok a sliznicu a zosúlaďujú ich, dopĺňajú a podporujú čchi v tele, vyživujú krv,
zvlhčujú sucho a privádzajú šťavy do horného ohrievača, upokojujú Ducha, chránia pečeň pred poškodením,
odstraňujú jedy. Z ďatlí používame hlavne plody a kôstku.
Možnosti použitia : Ďatle sa používajú pri nedostatočnej čchi sliznice a žalúdka, sprevádzanou nechutenstvom,
únavou, nepravidelnou stolicou, dýchavičnosťou, potením pri malej námahe, depresiou, nervozitou. Sladká chuť
posilňuje sliznicu a žalúdok, čím kladne vplýva na tvorbu a kvalitu krvi a tá vzniká v strednom ohrievači. Teda
je možné ďatle použiť pri slabosti krvi a málokrvnosti. Čchi potravy stúpa zo stredného do horného ohrievača a
zvlhčuje ho, čím vytvára predpoklad pre vznik správnej obrannej čchi a tým pôsobí zároveň posilňujúco na celé
telo.
 82

Keďže ďatle upokojujú, používajú sa pri hysterických stavoch žien v období prechodu (vtedy často u žien
dochádza aj k oslabeniu sliznice). Sladká chuť pôsobí tlmivo na srdce, ktoré je sídlom mysle, preto ďatle liečia aj
nespavosť, vyčerpanie, stavy smútku, búšenie srdca.
Keďže vplýva zvlhčujúco na horný ohrievač a doplňujúco na stredný ohrievač, používame ďatle aj pri kožných
chorobách, ako je purpura a krvácanie pod kožou (určitý druh alergie).
O tejto byline sa v Šen-nungovom liekopise píše, že: „Veľký tŕnovník má chuť sladkú a je vyrovnaný. Rieši
škodlivú čchi v srdci a bruchu, upokojuje stred a vyživuje sliznicu, napomáha dvanástim dráham čchi,
zosúlaďuje čchi žalúdka, zpriechodňuje devätoro vývodov, dopĺňa nedostatok čchi a nedostatok tekutín,
prázdnotu v tele, lieči silné zľaknutie sa, pocit ťažoby v končatinách, zosúlaďuje stovky liečiv. Dlhodobo
požívané robia telo ľahkým a predlžujú roky života. Ak pozorujeme ich listy, sú ako listy chvojníku a dokážu
vyvolávať potenie. Rastie na rovinatých vlhkých miestach.”
Upozornenie : Ak sa ďatle využívajú v nadmernom množstve, môžu spôsobiť hnačku. Tiež ďatle nepoužívame
pri vlhkej horúčosti v sliznici a žalúdku, alebo pri kašli spôsobenom ohňom (oheň z nadbytku, oheň z
nedostatku).
Vhodné kombinácie : Pri prázdnote čchi sliznice môžme uvariť ryžovú kašu spolu s plodmi ďatlí a je to veľmi
účinný recept, alebo sa ďatle čínske kombinujú so ženšenom lekárskym.
Keď v dôsledku prázdnoty čchi stredu vznikne hnačka z chladu a vlhka, kombinujú sa ďatle čínske so sušeným
zázvorom lekárskym.
Pri prázdnote krvi sa ďatle čínske môžu kombinovať s angelikou čínskou.
Pri krvi v moči z dôvodu horúčosti sa plod ďatlí môže kombinovať so železníkom lekárskym.
Pri hysterických stavoch žien z dôvodu prázdnoty srdca sa plody ďatlí kombinujú so sladovkou hladkoplodou a
pšenicou siatou/pšenicou špaldou (čo je ešte účinnejšie).
Poznámka : Ďatle zosúlaďujú účinky iných bylín a aj preto sa často používajú do zmesí, alebo sa niektoré zmesi
zapíjajú odvarom z ďatlí.

9.) Gaštan jedlý (li-c’) Hippocastanum aesculentum

Vysvetlenie názvu : Nezistil som, čo znamená názov tohto liečiva v preklade.
Opis a používaná časť : Gaštan je neutrálny, až mierne teplý, chuťovo sladký a slaný, ovplyvňuje dráhy sliznice,
žalúdka, pľúc, hrubého čreva, obličiek a pečene. Podporuje činnosť žalúdka, dopĺňa jin a čchi obličiek, zastavuje
hnačku a krvácanie. Ako liečivo používame plody, ktoré sa zbierajú na jeseň. Mierne sa nechajú vysušiť a potom
sa ošúpu. Ako liečivo sa občas používa aj list gaštanu a to či už gaštanu jedlého, alebo pagaštanu konského, majú
podobné účinky.
Možnosti použitia : Plod gaštanu v prvom rade posilňuje obličky a preto lieči choroby, ako je večerná hnačka,
alebo zadržiavanie tekutín v tele a vodnaté opuchnutia.
Gaštan môžeme použiť aj pri bolestiach v boku a slabosti nôh, no aj pri liečbe zlomenín, keďže pôsobí na
obličky (tu hlavne v podobe mastí, či olejov).
Keďže sladká chuť a neutrálny teplotný účinok posilňujú žalúdok a sliznicu, je možné použiť gaštan pri slabom
trávení, nedostatku štiav v sliznici a žalúdku, suchosti v ústach, pocite smädu, zvracaní a nutkaní na zvracanie.
Ak vnikne horúčosť do hrubého čreva, môže nastať krvácanie z nosa. Kôra a list gaštanu lieči krvácanie z nosa.
Celkovo podporuje krvný obeh, bráni stagnácii krvi a vplyvom na pečeň posilňuje aj svaly a odstraňuje ich kŕče
a je teda vhodné použiť kôru, list a plody gaštanu na liečbu rôznych svalových a kĺbových ťažkostí.
Upozornenie : Gaštan by sa nemal podávať pri zvracaní krvi.
Vhodné kombinácie : Pri nedostatku čchi obličiek sa plody gaštanu povaria spolu so ženšenom lekárskym.
Pri slabosti čchi a jin žalúdku sa niekoľko plodov gaštanu povarí s hnedým cukrom, alebo so sladom do mäkka a
toto má pacient jesť ako polievku.

10.) Gynostema päťlistá (ťiao-ku-lan) Gynostemma pentaphyllum

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi zistiť nepodarilo.
Opis a používaná časť : Gynostema päťlistá má povahu vyrovnanú, chuť sladkú a mierne horkú, ovplyvňuje
dráhy pečene, sliznice a žalúdka. Dopĺňa čchi sliznice, srdca a žalúdka, zlepšuje trávenie. Ako liečivo sa
používajú listy tejto byliny.
Možnosti použitia : Gynostema má sladkú a horkú chuť, vyrovnanú povahu a pôsobí priamo na stredný
ohrievač. Veľmi dobre preto dokáže ovplyvniť trávenie, znižuje hladinu cukru, tuku a cholesterolu v krvi, čo sú
tiež ťažkosti súvisiace so zlým trávením (prečistením krvi od cholesterolu sa gynostema vyrovná účinku plodov
hlohu jednosemenného).
 83

Gynostema dopĺňa čchi srdca a povzbudzuje myseľ a ducha Šen a dokáže udržať človeka „čerstvého”, no na
druhej strane lieči nespavosť a upokojuje, vyrovnáva v tele jin-jang.
Vplyv na srdce a pečeň sa prejaví aj tým, že gynostema lieči aj zápaly, znižuje horúčku, lieči nachladnutia a aj
infekčné choroby. Táto bylina upravuje aj krvný tlak a uvádza ho do normálu, zlepšuje činnosť pečene a chráni
ju pred poškodením.
Pravideľné pitie tejto byliny v podobe odvaru upravuje aj činnosť obličiek a pohlavných orgánov a odporúča sa
piť ju pri impotencii a ženskej frigidite ako podpornú bylinu.
Upozornenie : Gynostema predlžuje dobu zrážanlivosti krvi, preto sa nesmie užívať spolu s liekmi riediacimi
krv. Nesmie sa tiež podávať pri žalúdočnej nevoľnosti a zvracaní.
Vhodné kombinácie : Gynostema sa najčastejšie podáva ako odvar, alebo sa zalieva do čungu, či do čajníka a
pije samotná, ako pravý čaj.
Poznámka : U nás sa táto bylina predáva bežne pod názvom Jiaogulan, čo je jej čínsky názov v pchin-jine (ťiao-
ku-lan je výslovnosť tohto názvu).

11.) Papája melónová (fan-mu-kua) Carica papaya

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad názvu.
Opis a používaná časť : Papája je povahovo neutrálna, chuťou sladká a mierne horká, má vplyv na dráhy
sliznice, žalúdka, pľúc a hrubého čreva. Zvlhčuje črevá, dopĺňa jin, posilňuje čchi a krv, podporuje trávenie. Z
papáje používame plody.
Možnosti použitia : Plody papáje liečia tráviace ťažkosti z nedostatku čchi v strednom ohrievači a navyše aj
odstraňujú zo žalúdka parazity.
Ak sú bolesti žalúdka spôsobené nadbytkom horúčosti, je možné použiť plod papáje. Neutrálna povaha a sladká
chuť tlmí zápaly a suchosť čriev a keďže plody papáje majú priamy vplyv na žalúdok, tak zvyšujú aj tvorbu
mlieka po pôrode, no odstránime nimi aj suchý chronický kašeľ z prázdnoty jin v pľúcach.
Papája upokojuje a zvlhčuje, preto je vhodná pri liečbe suchej a horúcej reumy. Tiež lieči aj myómy a cysty na
maternici.
Upozornenie : Papája by sa nemala podávať počas tehotenstva a pri sklonoch ku krvácavosti.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe oslabenia trávenia sa povarí plod papáje a na konci varu pridáme zelený čaj.
Pri reume zo suchej horúčosti sa plody papáje povaria spolu s feniklom obyčajným.
Poznámka : Účinok plodov papáje sa podobá účinku plodov ďatlí a je možné ich teda zamieňať.
U nás dostať kúpiť plody papáje v obchodoch so zdravou výživou medzi sušeným ovocím.

12.) Pazvonček chĺpkatý (tang-šen) Codonopsis pilosula

Vysvetlenie názvu : Znak „tang” je zkrátený názov pre oblasť Šang-tang v provincii Šan-si. Znak „šen” je
zkrátený názov pre ženšen lekársky. Toto liečivo sa tradične pestovalo v Šang-tangu – odtiaľ vraj pochádza
najlepšia odroda a navyše má koreň tejto byliny účinky podobné ženšenu. Preto sa v čínštine toto liečivo nazýva
„šangtangský ženšen”.
Opis a používaná časť : Pazvonček chĺpkatý je teplotne neutrálny, chuťovo sladký a ovplyvňuje dráhy pľúc a
sliznice. Dopĺňa stred a rozhojňuje čchi, tvorí tekutiny a vyživuje krv. Používame z neho koreň.
Možnosti použitia : Ak sa oslabí čchi stredu – čchi sliznice a žalúdka – potom sa objavujú pocity slabosti
končatín a spomalené trávenie. Pazvonček svojou sladkou chuťou a vyrovnanou povahou je obzvlášť vhodný k
dopĺňaniu strednej čchi. Jeho účinok dopĺňania čchi stredu je veľmi podobný, ako účinok ženšenu.
Táto bylina dokáže aj – nepriamo – zastavovať úniky krvi, ktoré sú spojené s prázdnotou čchi sliznice a žalúdka.
Môžme teda s pomocou tejto byliny liečiť krvácanie z maternice, vykašliavanie krvi, krv v stolici a iné stavy
krvácania z prázdnoty.
Pľúca riadia čchi, dýchanie a tvorbu zvukov. Ak sú pľúca a ich čchi oslabené, objaví sa kašeľ, dýchavičnosť,
človek rozpráva tichým hlasom a všetky príznaky sa zhoršujú pri námahe a pri pohybe. Pazvonček tu dopĺňa
čchi pľúc, utišuje kašeľ a vďaka svojej sladkej chuti v pľúcach nevysúša tekutiny.
Horúčosť, alebo dlhodobé ochorenie môže viesť k vyčerpaniu čchi a jin, co sa potom prejaví smädom, suchosťou
v hrdle, suchým kašľom a keďže pazvonček dopĺňa čchi a telesné tekutiny, tíši smäd, tak je to vhodná bylina na
liečenie týchto ťažkostí.
Upozornenie : Táto bylina sa nemá používať pri chorobách so známkami ohňa v tele a pri chorobách z plnosti.
Vhodné kombinácie : Pri oslabení čchi stredu sa pazvonček môže kombinovať so sladovkou hladkoplodou.
Pri nadúvaní a riedkej stolici z dôvodu oslabenia čchi stredu sa toto liečivo kombinuje s hlohom jednosemenným
a s kôrou pomaranču.
Pri poklese čchi stredu s poklesom orgánov sa často kombinuje pazvonček s ploštičníkom hroznatým.
 84

Pri stavoch krvácania z prázdnoty sa táto bylina často kombinuje s opraženým koreňom zázvoru lekárskeho
(krvácanie z maternice), schizandrou čínskou (krv v stolici), sušeným zazvorom (zvracanie krvi).
Pri oslabení čchi pľúc sa pazvonček chĺpkatý kombinuje so schizandrou čínskou.
Pri smäde, suchosti v hrdle a pri súčasnom suchom pokašliavaní kombinujeme pazvonček spolu s kustovnicou
čínskou a schizandrou čínskou.
Poznámka : V minulosti, až do dynastie Ming sa nerozlišovalo medzi pravým ženšenom a pazvončekom
chĺpkatým. Pazvonček bol používaný ako náhrada za ženšen.

13.) Sladovka hladkoplodá (kan-cchao) Glycyrrhiza glabra

Vysvetlenie názvu : Znak „kan” znamená „sladký” a znak „cchao” znamená „tráva”. Keďže táto bylina má
výrazne sladkú chuť, tak aj v čínštine získala názov „sladobyľ”.
Opis a používaná časť : Sladovka hladkoplodá je povahou neutrálna, chuťovo je sladká, vplýva na dráhy
sliznice, žalúdka, pľúc a pečene. Dopĺňa čchi sliznice a žalúdka, zvlhčuje pľúca, zastavuje kašeľ, zosúlaďuje
orgány a upokojuje ich, tlmí bolesti, prečisťuje horúčosť, odstraňuje jedovatosti, uvoľňuje kŕče, napomáha
hojeniu rán, upravuje vylučovanie tráviacich štiav, pôsobí proti rakovine. Zo sladovky hladkoplodej používame
koreň. Koreň sa vykopáva buď na jar, alebo na jeseň (veľkí lekári Číny považovali za účinnejší jarný koreň),
nakrája sa a usuší na dobre vetranom mieste.
Možnosti použitia : Koreň sladovky sa často používa pri nedostatku čchi sliznice a žalúdka. Ak sa poruší prvok
zeme v tele, začnú sa rúcať aj ostatné prvky a začne to únavou, rýchlym vyčerpaním, riedkou stolicou,
oslabeným trávením. Sladovka svojou sladkou chuťou vniká priamo do sliznice a podporuje v nej čchi, preto je
to naozaj účinná bylina na uvedené ťažkosti.
Sladká chuť sladovky posilňuje prvok zeme a účinne pracuje s teplom, teda môže byť použitá na zápal hrdla,
zápaly pokožky, zápal očí... Keďže je neutrálna, môže sa kombinovať so zohrievajúcimi aj ochladzujúcimi
bylinami. Podľa potreby. Surový koreň dokáže prečisťovať horúčosť aj samotný, ak je koreň už usušený, mal by
sa skombinovať s ochladzujúcimi bylinami.
Vplyv na pľúca sa prejaví pri liečbe astmy, stavoch nepokoja, kašľu, dýchavičnosti a ťažkostiach s dýchaním.
Sladovka svojou sladkou chuťou podporuje čchi a zvlhčuje pľúca a keďže má vyrovnanú povahu, tak je možné
ju použiť na všetky druhy kašľu – z plnosti aj z prázdnoty, z chladu aj z horúčosti, s vykašliavaním aj bez
vykašliavania. Ak je teda kašeľ, bezpečne môžme použiť na jeho liečbu túto bylinu, alebo prípravky z nej.
Pečeň je zodpovedná za kŕče vo svaloch v bruchu, alebo v nohách, bolesti kĺbov spôsobené stagnáciou čchi, no
môže byť zodpovedná aj za vznik žalúdočných vredov. Všade tu môžeme použiť sladovku, keďže chráni pečeň,
uvoľňuje šlachy a odstraňuje z pečene nahromadené škodliviny.
Túto bylinu môžeme použiť aj pri rôznych otravách, alergiách, no aj pri zápche z nadbytku sucha v tele.
O sladovke hladkoplodej sa píše v Šen-nungovom herbári, že: „Sladovka hladkoplodá má sladkú chuť a je
vyrovnaná. Rieši škodlivú čchi chladu a horúčosti všetkých orgánov, zpevňuje šlachy a kosti, dáva rásť svalstvu,
znásobuje sily, lieči bolesti zo zranenia kovom, odstraňuje jedovatosti. Dlhodobo požívaná robí telo ľahkým a
predlžuje roky života. Rastie v riečnych údoliach.”
Upozornenie : Dlhšie užívanie, či užívanie nadmerného množstva môže mať za následok zadržiavanie vody v
tele a nárast vlhkosti. Sladovka sa nemá používať pri nadbytku čchi sliznice.
Ak sú nejaké závažné stavy, v Číne sa používali aj veľmi vysoké dávky tejto byliny. Je to účinné, avšak nesmú
sa podávať dlhodobo.
Vhodné kombinácie : Pri prázdnote sliznice sa sladovka často kombinuje so ženšenom lekárskym a táto
kombinácia je účinná aj pri prázdnote čchi srdca s búšením srdca a úzkosťou.
Ak dôjde v dôsledku prázdnoty čchi sliznice na prepadávanie sa čchi stredu, môže sa sladovka kombinovať s
pazvončekom chĺpkatým a ploštičníkom hroznatým.
Pri liečbe chorôb z horúceho jedu sa môže sladovka kombinovať s púpavou lekárskou.
Nevhodné kombinácie : V niektorých dielach čínskeho lekárstva sa uvádza, že sladovka hladkoplodá je
protichodná s chaluhou bublinatou. Je však aj niekoľko receptov, kde obe tieto byliny sú. Možno by iba nemali
byť použité ako dvojica.
Poznámka : Táto bylina už od dávnych čias stála na piedestále tých najúčinnejších liečiv starej Číny a má
prezývku „starešina zeme” (kuo-lao). Sladovka vyrovnáva pôsobenie každej byliny v zmesi a posilňuje ich
účinky, ničí škodlivé účinky niektorých bylín. Li Š’-čen o nej napísal, že je: „vládkyňou všetkých liečiv”.
 85

14.) Ženšen lekársky (žen-šen) Panax ginseng

Vysvetlenie názvu : Znak „žen” má význam „človek/ľudský” a znak „šen” znamená „Nebeský”. Liečivom je
koreň, ktorý tvarom pripomína človeka a tento koreň je tvorený „esenciou z hviezd”. Preto sa názov tejto byliny
často prekladá ako „Nebeský človek”. Ženšen lekársky je skutočne Nebeská bylina, ktorá dokáže liečiť naozaj
mnoho chorôb.
Opis a používaná časť: Ženšen lekársky je mierne teplý, chuťovo sladký a horký, má vplyv na dráhy srdca,
sliznice a pľúc. Dopĺňa prvopočiatočnú čchi a zdvíha ju, vyrovnáva čchi v orgánoch, upokojuje Ducha,
rozjasňuje náladu, posilňuje wej-čchi, dopĺňa tekutiny a hasí smäd, upravuje stavy v prechode, dopĺňa sliznicu a
pľúca. Zo ženšenu lekárskeho používame koreň. V čínskej medicíne sa používajú aj listy a kvety ženšenu, no tie
sú u nás nedostupné.
Možnosti použitia : Keďže ženšen dopĺňa čchi a nasmerováva jej tok nahor, bráni únave a ospalosti, pomáha pri
kolapsových stavoch so stratou vnímania a slabým dýchaním. Je to teda veľmi účinné liečivo pri kolapsových
stavoch. Ženšen lekársky je výrazne posiľňujúce liečivo pre celé telo.
Posilnenie orgánov a dvíhanie ich čchi pomáha proti poklesu maternice, análneho otvoru, močového mechúra a
sliznice. Je to tak preto, lebo ženšen priamo posiľňuje sliznicu a lieči tak ťažkosti spojené s jej slabosťou.
Vyživením čchi sa vyživí aj krv a teda je ženšen účinný pri chudokrvnosti a diabetickej látkovej výmene. Navyše
takto lieči aj nechutenstvo a nadúvanie, ktoré vyplývajú z prázdnoty sliznice, ale aj hnačky a riedku stolicu.
Ženšen dopĺňa aj obrannú čchi pľúc a teda zvyšuje obranyschopnosť. Slabosť čchi pľúc sa prejavuje
dýchavičnosťou, kašľom, nočným potením a zimomrivosťou, astmou. Vhodné je použiť túto bylinu aj pri
nedostatku čchi srdca s búšením srdca, oslabenou pamäťou, spontánnym potením, únavou a vyčerpaním. Tu
pomáha tradičná ženšen polievka, alebo ženšen a zázvor.
Pri nedostatku čchi obličiek s nočným pomočovaním, neplodnosťou, impotenciou, nedostatočnou erekciou,
slabou chuťou na sex, predčasnou ejakuláciou, chronickými večernými hnačkami, bolesťami krížov a nôh je tiež
možné použiť ženšen.
Čchi ženšenu sa šíri do celého tela, teda lieči aj poruchy prekrvenia nôh a rúk, bolesti hlavy. Úpravou trávenia a
celkovou úpravou činnosti žalúdka odstraňuje cukrovku, nechutenstvo a zároveň zvyšuje kvalitu obrannej čchi.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa píše, že: „Ženšen lekársky má chuť sladkú a je mierne chladný. Rieši dopĺňanie
pätora orgánov, upokojuje esenciálneho Ducha, ustaluje duše Chun a Pcho, zastavuje búšenie srdca, odstraňuje
škodlivú čchi, prejasňuje zrak, otvára srdce a myseľ a podporuje rozum. Dlhodobo používaný robí telo ľahkým a
predlžuje roky života. Jedno jeho ďalšie meno je žen-sien, jedno ďalšie meno je kuej-kaj. Rastie v horských
údoliach.”
Upozornenie : Je nutné pri tejto byline dodržať dávkovanie, pretože to inak vedie k závratom, zvýšeniu krvného
tlaku a k rozrušeniu, či k pocitu horúčosti v tvári. Najčastejšie sa používa dávka 8 týždňov denného pitia.
Nie je vhodné ženšen podávať pri nespavosti, nachladnutí a horúčke, vysokom krvnom tlaku, kašli s
vykašliavaním krvi, zvracaní krvi, vyčerpaní z nadbytku sexu a pri poklese tvorby moču a nepotení z dôvodu
zlyhávania obličiek.
Vhodné kombinácie : Pri náhlych kolapsových stavoch z odlučovania sa čchi sa podáva buď veľmi silný odvar
zo ženšenu, alebo sa táto bylina kombinuje so zázvorom lekárskym a opraženým koreňom sladovky
hladkoplodej.
Pri krvácaní z nosa, pri krvi v moči či v stolici z prázdnoty čchi sliznice sa ženšen lekársky používa spolu s
angelikou čínskou.
Pri vzniku opuchnutí z dôvodu prázdnoty čchi a jang sliznice môže vznikať vnútorný chlad a preto ženšen
lekársky kombinujeme so zázvorom lekárskym a sladovkou hladkoplodou.
Nevhodné kombinácie : Počas pitia ženšenu je nutné sa vyhnúť káve, čiernemu/zelenému čaju, reďkovkám a
mrkve. Raz som skúsil dať si odvar zo ženšenu a aby som zistil, ako to s tým zeleným čajom je, krátko potom
som si dal zelený čaj tak, ako ho mám rád. Tie závraty stáli za to. Neodporúčam.
Poznámka : Ženšen je jedna z mála bylín, ktoré sa v Číne používajú samotné, bez iných pomocných bylín.
Ak sa čaj lúhuje je dobré koreň nakoniec zjesť.
Zásoby divokého ženšenu sú už z veľkej časti vyčerpané a tak sa pestovaný ženšen vysádza do hôr. Výskumami
sa zistilo, že obsah účinných látok takto v koreňoch vzrástol niekoľkonásobne. K nám sa dováža čínsky ženšen,
alebo kórejský červený ženšen.
 86

2.7.3. Byliny na rozhýbanie krvi

(po-süe siao-čeng jao)
Táto skupina liečiv sa tiež nazýva „byliny oživujúce krv a odstraňujúce zrazeninu” (chuo-süe čchü-jü jao). Tu sú
zahrnuté byliny, ktoré navracajú krvi život, vracajú ju do jej bežného stavu. Pri úprave krvi sa používajú dve
možnosti liečby: spomalenie a ochladenie krvi (dodanie jin) a zrýchlenie pohybu krvi (dodanie jang). Krv dáva
život a má byť teda živá, a preto je tu ešte spôsob liečby vyživovanie krvi. Všetky tieto účinky sú zahrnuté v
bylinách, ako je arnika horská, srdcovník obyčajný, kapsička pastierska, angelika čínska...
Ako už bolo napísané, aj krv môže stagnovať – je to zablokovaný, či len spomalený pohyb krvi. Hlavnými
prejavmi stagnácie krvi sú bolesti v dráhe, ktorá je poškodená, opuchnutia, krvácanie, menštruačné bolesti. Jazyk
je tmavý s fialovými škvrnami. Pulz je slabý a hrubý. V tomto prípade dopĺňame v krvi jang a čchi.

15.) Arnika horská (šan-ťin-čche) Arnica montana

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad tohto názvu.
Opis a používaná časť : Arnika horská má teplú povahu, ostrú a mierne horkú chuť a vplyv na dráhy srdca,
osrdcovníka a pečene. V tele odstraňuje zápaly, tlmí bolesti, rozhýbava krv a čchi. Zbierame a používame kvet
tejto byliny. Kvety sa zbierajú v lete, keď je rastlina rozkvitnutá. Používajú sa aj korene tejto byliny, tie sa
zbierajú na jeseň.
Možnosti použitia : Arnika účinne tíši bolesti, či už sú spôsobené úrazom, alebo stagnáciou krvi a čchi. Vďaka
svojej ostrosti a schopnosti zohrievať dráhy a orgány vyháňa chlad z tela, no je nutné ju podávať v malých
množstvách. Veľmi účinne rozhýbava ochabnutú čchi pečene a dvíha ju a tým bráni vzniku bolesti.
Upozornenie : Nemožno ju použiť na otvorené rany a taktiež je nutné sa vyvarovať príliš dlhého užívania, no aj
podávaniu pri nadbytku jang srdca a pečene.
Vhodné kombinácie : Pri bolestivých opuchnutiach kĺbov sa často kombinuje táto bylina s ľubovníkom
bodkovaným.
Poznámka : V západnom bylinkárstve je Arnika horská zrejme najúčinnejšou bylinou na liečbu modrín a
bolestivých opuchnutí a je tomu tak aj v bylinkárstve čínskom.

16.) Broskyňa obyčajná (tchao-žen) Prunus vulgaris

Vysvetlenie názvu : Znak „tchao” má význam „broskyňa” a znak „žen” má význam „jadro/semeno”. Názov teda
znamená „semeno broskyne”.
Opis a používaná časť : Jadro broskyne má vyrovnanú povahu, horkú a sladkú chuť a vplyv na dráhy srdca,
pečene, pľúc a hrubého čreva. Oživuje krv a odstraňuje zrazeniny, zvlhčuje črevá a zpriechodňuje stolicu. Ako
liečivo sa teda používa semeno broskyne. V júni, alebo v júli sa rozbijú kôstky broskyne a povyberajú sa z nich
jadrá, usušia sa na slnku a môžu sa ďalej spracovávať, alebo sa takto používajú (aj so šupkou).
Možnosti použitia : Semeno broskyne má dobrý účinok v oživovaní toku krvi a v odstraňovaní zrazenín v krvi.
Jeho liečebný účinok teda zahŕňa stagnáciu krvi hlavne pri ženských chorobách.
Semienko broskyne sa často používa aj na liečbu „popôrodných ochorení krvi”, čo sú bolesti brucha po pôrode
zo stagnácie, či nedostatku krvi. Keď je krv oživená a voľne prúdi bez rôznych zrazenín, tak vtedy zmiznú aj
bolesti brucha u žien po pôrode.
Keď v hrubom čreve nie je dostatok tekutín, suchá je aj stolica a vzniká z toho zápcha zo suchosti. Semienko
broskyne je olejnaté, zvlhčuje črevá a zpriechodňuje stolicu, preto ním účinne môžme liečiť takéto ochorenie.
Toto liečivo dokáže účinne liečiť aj rôzne druhy kašlu – kašeľ z plnosti, aj z prázdnoty.
Šen-nung o tomto lieku napísal: „Semienko broskyne má chuť horkú a je vyrovnané. Rieši zrazenú krv, zhluky z
blokád krvi, škodlivú čchi, hubí drobný hmyz. Kvety broskyne ničia zlých démonov nákazlivých chorôb a
zkrášľujú farbu tváre. Plod broskyne je mierne teplý, rieši sto démonických chorôb. Chĺpky broskyne riešia krvné
zhluky, nahromadenia s chladom a horúčosťou, neplodnosť. Červi z broskyne ničia démonov a neblahé znamenia.
Broskyňa rastie v údoliach horských riek.”
Upozornenie : Semienko broskyne sa nesmie používať v tehotenstve, ak nie sú príznaky stagnácie. Ak sa
podáva semienko ako odvar, tak je nutné dodržať denné dávky 6-10g, inak to vedie k predávkovaniu.
Vhodné kombinácie : Pri bolestivej menštruácii zo stagnácie krvi sa často toto liečivo kombinuje s angelikou
čínskou a sladovkou hladkoplodou.
Pri vzniku bolestivých útvarov v bruchu sa často kombinuje s rebarborou dlanitou. Ak sa však zhluky objavia v
oblasti triesiel, kombinujeme broskyňové semienko s feniklom obyčajným a so sušeným zázvorom.
Ak zápchu spôsobil nárast horúčosti, kombinujeme semienko broskyne s rebarborou dlanitou.
 87

17.) Kurkuma dlhá (ťiang-chuang) Curcuma longa

Vysvetlenie názvu : Znak „ťiang” znamená „zázvor” a znak „chuang” znamená „žltý”. Pretože korene tejto
byliny pripomínajú zázvor, majú žltú farbu a farbia vodu do žlta, tak získala názov „žltý zázvor”.
Opis a používaná časť: Kurkuma je veľmi teplá, ostrá a horká, má vplyv na dráhy pečene a sliznice. Upravuje
tok čchi a krvi, rozbíja zrazeniny v krvi, dopĺňa jang a čchi, tíši zápaly, odstraňuje chlad a vlhko. Z kurkumy sa
používa koreň.
Možnosti použitia : Koreň kurkumy odstraňuje stagnácie čchi, čo je možné využiť pri liečbe bolesti
pohybového aparátu, no aj dráhových, či orgánových bolestí. Kurkuma tok čchi upravuje, teda bráni v tom, aby
čchi prúdila v protismere. Tým zastavuje kašeľ, zvracanie, nutkanie na zvracanie.
Svojou veľmi teplou povahou tok čchi podporuje čím podporuje aj tok krvi. Kurkuma vstupuje do vrstvy krvi a
môže tak liečiť choroby, ktoré sú spôsobené stagnáciou krvi, ako sú napríklad poruchy menštruácie. Je možné
použiť kurkumu na liečbu mastnej krvi, či na odstránenie cholesterolu. Napriek svojej teplej povahe, ostrej a
horkej chuti, je možné touto bylinou liečiť aj zápaly, hlavne zápaly z chladu. Keďže pečeň vyživuje srdce,
sliznica srdce tlmí (odoberá mu čchi) je možné kurkumou liečiť angínu – zápal hrdla, čo je choroba
vychádzajúca zo srdca.
Vredy, alebo hnisavé zápaly často vznikajú zo stagnácie čchi, stagnácie krvi a z nahromadenia jedovatosti (často
je to horúca jedovatosť). Keďže kurkuma dokáže rozhýbavať tieto stagnácie a zmenšovať opuchnutia, tak sa
používa na liečenie týchto ťažkostí.
Upozornenie : Je nutné kurkumu podávať opatrne pri prázdnote krvi a počas tehotenstva.
Vhodné kombinácie : Pri bodavých bolestiach pri srdci z prehradzovania sa ciev kombinujeme kurkumu s
angelikou čínskou.
Pri oneskorenej menštruácii zo stagnácie čchi a krvi sa urobí prášok z kurkumy, angeliky čínskej a klinčeka
voňavého a tento prášok sa zapíja teplým alkoholom, niekedy v období pred začatím menštruácie.
Pri bolestiach brucha v dôsledku zástavy menštruácie sa varí 9g kurkumy spolu s 30g hnedého cukru.
Pri hnisavých zápaloch a vredoch kombinujeme často kurkumu s rebarborou dlanitou, angelikou lekárskou a
tento prášok sa podáva z vonka.
Poznámka : V čínskom lekárstve sa používa viac druhov kurkumy – Kurkuma (jü-ťin) Curcuma wenyujin,
Kurkuma zedoárová (e-ču) a samozrejme aj ťiang-chuang. Ťiang-chuang som tu opísal práve preto, lebo tá sa k
nám najčastejšie dováža ako korenina. Všetky tieto tri druhy kurkumy majú podobné liečebné účinky a je teda
možné ich aj zamieňať.

18.) Ľubovník bodkovaný (jüan-pao-cchao) Hypericum perforatum

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi nepodarilo zistiť.
Opis a používaná časť : Ľubovník bodkovaný má povahu chladnú, chuť sladkú, horkú a ostrú, vplýva na dráhy
srdca, osrdcovníka, pečene, žlčníka a žalúdka. Upokojuje ducha Šen, napráva tok čchi, upravuje činnosť pečene,
ochladzuje, odstraňuje jedy, vysúša vlhkosť, dopĺňa čchi a krv. Z ľubovníka používame celú nadzemnú časť.
Možnosti použitia : Ľubovník bodkovaný sa používa na liečbu depresií a pri nadbytku čchi pečene s príznakmi,
ako sú stavy úzkosti a melanchólie, nechutenstvo, nechuť do života. Keďže povaha ľubovníka je chladná
uvoľňuje táto bylina stavy, ktoré vznikajú pri nadbytku jang pečene. Možno ju použiť pri infekčnom zápale
pečene, pri tvrdnutí pečene (cirhóza), zápale žlčníka, zápale očných spojiviek a všeobecne pri chorobách pečene
a žlčníka z vlhkej horúčosti. Keďže ľubovník upokojuje ducha Šen, má vplyv na srdce, lieči rôzne choroby
mysle vyplývajúce z poruchy srdca.
Ľubovník možno použiť aj pri tvorbe vyrážok z vlhka a/alebo horúčosti pri úpale, vredoch, zraneniach a
zápaloch, pásových oparoch, hnisavých kožných ochoreniach, zápaloch slepého čreva, zápaloch mandlí, zápale
prsníkovej žľazy, kožných opuchoch. Ak sú ťažkosti na pokožke, je možné podávať ľubovník z vonka, priamo
na postihnuté miesto.
Upozornenie : Ľubovník nepodávame počas tehotenstva, keďže uvoľňuje horúčosť v osrdcovníku, má takýto
vplyv aj na maternicu. Je tiež nutné sa vyvarovať dlhodobému užívaniu ľubovníka bodkovaného. Pri dlhodobom
užívaní vznikajú hnačky, vnútorné krvácanie a svetloplachosť očí a pokožky.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe depresií a uzavretého chovania je možné túto bylinu použiť ako hlavné liečivo
v zmesi Siao-jao san.
Pri úraze s bolesťou a zápalom v postihnutom mieste sa ľubovník kombinuje často s arnikou horskou. Môže sa
podávať z vonka aj z vnútra.
Pri tvorbe vredov a iných drobných raniek na pokožke sa kombinuje so skorocelom kopijovitým.
 88

Poznámka : Ľubovník bodkovaný je možné použiť ako náhradu za Kravinec (wang-pu-liou-sing) Vaccaria
segetalis.

19.) Myrha (mo-jao) Commiphora myrrha

Vysvetlenie názvu : Znak „mo” je čínsky názov pre „myrhu” a znak „jao” znamená „liek”. Liečivom je živica z
myrhy dovážaná do Číny z Afriky a Arábie a tak dostala meno „liek z myrhy”.
Opis a používaná časť : Myrha je povahou vyrovnaná, chuťou horká a ovplyvňuje dráhy srdca, pečene a
sliznice. Oživuje krv, tlmí bolesti, rozptyľuje opuchnutia. Ako liečivo sa používa živica z myrhovníku, ktorá sa
dá u nás bežne kúpiť.
Možnosti použitia : Myrhová živica svojou ostrosťou rozptyľuje, horkou chuťou vypúšťa horúčosť a navyše v
dráhe pečene vstupuje do vrstvy krvi, takže to je dôvod, prečo je dobrým liečivom na liečbu bolestivej
menštruácie a na zástavu menštruácie.
Keď vznikne stagnácia krvi, často potom vznikajú aj bolesti brucha v oblasti pupku a to je tiež možnosť použitia
tohto liečiva. Vtedy sa prášok z myrhy zapíja teplým alkoholom.
Toto liečivo má aj schopnosť oživovať tok krvi a rozptyľovať zrazeniny, takže sa často používa pri liečbe
opuchnutí, nehojacich sa vredov, hnisavých zápalov, ale aj pri vonkajších poraneniach. Vtedy sa kombinuje s
liečivami, ktoré dopĺňajú účinok myrhovej živice.
Keďže myrha dokáže ochladzovať horúčosť vo vrstve krvi a má vplyv na pečeň, býva preto vhodným liečivom
pri začervenaných a zapálených očiach.
Upozornenie : Myrhu nie je vhodné podávať počas tehotenstva a vtedy, keď sa nejedná o chorobu zo stagnácie
čchi. Myrha môže vyvolávať zvracanie, preto by sa mala podávať opatrne ľuďom s oslabeným žalúdkom a
najvyššia odporúčaná dávka je 3-10g v odvare.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe zastavenej menštruácie sa myrha kombinuje s angelikou čínskou, kôstkou
broskyne a srdcovníkom obyčajným. Keď vznikne bolesť brucha po tom, čo znovu začne menštruácia, podáva sa
myrha spolu so srdcovníkom obyčajným.
Pri liečbe zápalových ochorení očí sa myrhová živica kombinuje s rebarborou dlanitou v odvare.

20.) Ruža čínska (jüe-ťi-chua) Rosa chinensis

Vysvetlenie názvu : Znak „jüe” znamená „mesiac” a znak „ťi” znamená „rok/ročné obdobie”. Znak „chua”
znamená „kvet”. Liečivom je kvet ruže čínskej a tá pri správnych podmienkach kvitne počas veľkej časti roka,
preto má teda názov „kvet ročnice”.
Opis a používaná časť : Kvet ruže čínskej má teplú povahu, sladkú a mierne horkú chuť a vplyv na dráhy
pečene. Oživuje krv, zpriechodňuje pečeň, napráva tok čchi, zmenšuje opuchnutia a odstraňuje jedy. Liečivo je
kvet a používajú sa aj listy, ktoré majú veľmi podobné účinky.
Možnosti použitia : Kvet ruže čínskej je liečivom na zosúľadenie menštruácie. Jeho čchi vniká priamo do
pečene, je sladké a teplé, preto dokáže oživovať krv, zpriechodňovať stagnácie. Je to teda skvelé liečivo na
poruchy menštruácie vyplývajúce zo spoločnej stagnácie čchi a krvi, ako je bolestivá menštruácia s pocitom
tlaku a rozpínania pod rebrami.
Keďže ruža čínska dokáže rozptylovať zauzleniny a oživovať krv, tak sa často používa ako účinné liečivo pri
zdureninách a zapálených vredoch.
Upozornenie : Opatrne je nutné podávať toto liečivo počas tehotenstva, pri nadmernej menštruácii a riedkej
stolici z dôvodu prázdnoty sliznice.
Vhodné kombinácie : Pri bolestivej menštruácii zo stagnácie čchi a krvi sa kombinuje táto bylina s angelikou
čínskou v odvare, alebo sa popíja samotný kvet – nálev.
Pri bolestiach pod rebrami sa často kombinuje s mätou piepornou.
Pri zapálených vredoch sa kombinuje toto liečivo s čiernohlávkom obyčajným.
Poznámka : U nás je to celkom bežná izbová kvetina, avšak stále – aj keď je už šľachtená – tak má liečivé
účinky.

21.) Srdcovník obyčajný (i-mu-cchao) Leonurus cardiaca

Vysvetlenie názvu : Znak „i” má význam „podporovať”, znak „mu” znamená „matka” a znak „cchao” znamená
„tráva/bylina”. Táto bylina sa všade, kde rastie používa oddávna na liečbu ženských ťažkostí, preto aj v Číne má
názov „bylina prospievajúca matkám”.
Opis a používaná časť : Srdcovník obyčajný je mierne chladný, chuť má horkú a ostrú, ovplyvňuje dráhy srdca,
pečene, močového mechúra a tenkého čreva. Upravuje tok krvi, zrýchľuje jej pohyb a vyživuje ju, tíši bolesti,
 89

odstraňuje stagnácie, upokojuje Ducha, ochladzuje horúčosť, odstraňuje kŕče. Používame nadzemnú časť rastliny.
Rastlina sa zbiera za jasného dňa v polovici leta, keď už asi polovica kvetov rozkvitla a usuší sa na teplom a
suchom mieste v tieni.
Možnosti použitia : Táto bylina sa používa na liečbu stagnácie krvi ako je bolesť v hrudi, bolesť v panve a
menštruačné ťažkosti – lieči hlavne nepravideľnú menštruáciu a zástavu menštruácie zo stagnácie krvi. Vďaka
ostrej chuti zrýchľuje pohyb krvi, no nijako ju pritom nepoškodzuje. Srdcovník obyčajný tiež môže liečiť
nedostatok jin srdca s príznakmi, ako je nespavosť, nepokoj, búšenie srdca, úzkosť a hystéria. Tu pôsobí
srdcovník svojou horkou chuťou povzbudzujúco na srdce, jeho chladná povaha však upokojuje. Celkovo pôsobí
táto bylina vyrovnávajúco na srdce a Šen – teda ducha. Taktiež v srdci a v tenkom čreve a v ich dráhach
odstraňuje horúčosť, ktorá sa tu môže prejavovať bolestivým močením, opuchmi, podráždenosťou. Aj keď je
táto bylina chladná, nepoškodzuje svojou prirodzenosťou sliznicu, ani čchi. Znižuje nadbytok čchi len tam, kde
je to treba. Keďže upokojuje ducha Šen, je možné použiť srdcovník, ako doplňujúcu bylinu na liečbu pečene.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa o tejto byline píše: „Srdcovník má ostrú chuť a je mierne teplý. Rieši
prejasňovanie zraku, podporuje esenciu a odstraňuje vodnú čchi. Dlhodobo používaný robí telo ľahkým. Bylina
rieši skryté svrbiace vyrážky a dá sa pripravovať ako odvar na omývanie. Jedno ďalšie meno je i-mu, jedno
ďalšie meno je i-ming, jedno ďalšie meno je ta-ča. Rastie v blízkosti jazierok a na mokradiach.”
Upozornenie : Srdcovník je možné používať aj v tehotenstve, no až od tretieho mesiaca. Nesmie sa podávať pri
nadmernej menštruácii a pri prázdnote krvi z prázdnoty jin.
Vhodné kombinácie : Pri nepravideľnej a bolestivej menštruácii sa k tejto byline často pridáva aj angelika
čínska. Ak je navyše prítomný aj chlad, pridáme škoricovník čínsky.
Pri liečbe porúch močenia z dôvodu akútneho zápalu obličiek sa k srdcovníku pridáva bodliak obyčajný.
Pri liečbe vyrážok z vlhkej horúčosti kombinujeme srdcovník s chryzantémou a fialkou trojfarebnou.
Poznámka : Leonurus cardiaca možno bezpečne použiť ako náhradu za Leonurus sibirica, ktorý sa používa v
Číne. Majú úplne rovnaké účinky.

22.) Srdcovník obyčajný (čchung-wej-c’) Leonurus cardiaca

Vysvetlenie názvu : Znak „čchung” má význam „plný”, znak „wej” znamená „bujný/zarastený” a znak „c’”
znamená „semeno/plod”. Rastlina rastie hojne všade, jej plody používané ako liečivo sú plné a preto sa toto
liečivo nazýva v čínštine „plod všaderastu”.
Opis a používaná časť : Plod srdcovníka obyčajného je mierne chladný, chuť má sladkú a ostrú, ovplyvňuje
dráhy pečene. Upravuje menštruáciu, oživuje krv, prečisťuje pečeň a rozjasňuje zrak.
Používame semená tejto rastliny. Rastlinu zozbierame na konci leta, alebo na jeseň, usušíme ju a potom z nej
vytrasieme semená.
Možnosti použitia : Plod srdcovníka vstupuje priamo do vrstvy krvi v pečeni a rozhýbava tu stagnácie krvi.
Často sa preto používa na liečbu ženských chorôb súvisiacich s menštruáciou, ako je nepravideľná a bolestivá
menštruácia, zástava menštruácie, popôrodné bolesti brucha.
Keď v dráhe pečene stúpa nahor horúčosť, môže spôsobovať bolesti hlavy a začervenanie očí. Toto dokáže
semeno srdcovníka účinne liečiť, pretože vstupuje priamo do dráhy pečene a navyše je chladné a sladké, čím
skvelo tlmí zápaly a znižuje stúpajúcu čchi.
Upozornenie : Semeno srdcovníka sa nemá podávať v tehotenstve a ak má pacient rozšírené zreničky (pri
očných chorobách). Semeno nemá prísť do kontaktu so železom.
Vhodné kombinácie : Pri nepravideľnej a bolestivej menštruácii s bolesťami brucha sa kombinuje s angelikou
čínskou a so škoricovníkom čínskym.
Pri začervenaní a bolestiach očí kombinujeme semeno srdcovníka s listom senny-kassie.
Pri bolestiach hlavy zo stúpania horúčosti nahor sa k semenu srdcovníka pridáva chryzantéma indická a
čiernohlávok obyčajný.
Poznámka : Semeno srdcovníka obyčajného je aj v Číne drahšie liečivo, ako samotná rastlina, pretože sa
prácnejšie zbiera. Veľa lekárov v Číne, ale aj mnohí bylinkári u nás používali rastlinu celú aj so semenami. Tieto
dve liečivá majú podobné účinky, tak je možné používať aj celú rastlinu (bez koreňa) so semenami.

23.) Šafrán siaty (fan-chung-chua) Crocus sativus

Vysvetlenie názvu : Znak „fan” má význam „cudzí”. Znak „chung” znamená „červený” a znak „chua” znamená
„kvet”. Kvety šafránu sa podobajú na kvety svetlice farbiarskej (chung-chua), ktorá v Číne bežne rastie, šafrán
siaty sa však do Číny dostával cez Tibet z Indie a Iránu. Preto má teda v čínštine názov „cudzí červenokvet”.
Opis a používaná časť : Šafrán siaty je vyrovnaný, má sladkú chuť, vplýva na dráhy pečene, srdca, sliznice.
Oživuje krv a rozptyľuje zrazeniny, ochladzuje krv, odstraňuje jedovatosti. Zo šafránu používame blizny z
 90

kvetov. U nás šafrán rastie tiež, je však zákonom chránený. Najlepšie riešenie je kúpiť si ho v nejakej krajine,
kde je ho dostatok (Tunisko...). Tu sa dá kúpiť veľké množstvo šafránu za málo peňazí.
Možnosti použitia : Šafrán účinne vyživuje krv a keďže vplýva aj na srdce, tak tým nepriamo lieči aj stavy
súvisiacw s poruchou srdca – upokojuje v srdci ducha Šen. Keďže šafrán dokáže ochladzovať krv a odstraňovať
jedovatosti, tak sa často používa na liečbu výsevu červených škvŕn po tele z horúčosti v krvi.
Táto bylina upravuje činnosť pečene a tým odstraňuje stagnácie, teda je možné ňou liečiť menštruačné bolesti
spôsobené nadbytkom jang čchi pečene. Keďže vplýva na pečeň a svojou chladnou povahou chladí horúčosť, tak
je možné ním aj odstraňovať horúce jedy v krvi.
Upozornenie : Šafrán nie je vhodné použiť v tehotenstve a veľká opatrnosť je potrebná pri podávaní počas
nadmernej menštruácie.
Vhodné kombinácie : Pri výtoku krvi mimo periódu z prázdnoty čchi a krvi sa táto bylina často kombinuje s
ženšenom lekárskym, angelikou čínskou a kustovnicou čínskou.
Pri liečbe červených škvŕn z horúčosti krvi sa kombinuje s kapsičkou pastierskou a horcom žltým.

24.) Železník lekársky (ma-pien-cchao) Verbena officinalis

Vysvetlenie názvu : Znak „ma” znamená „kôň/konský”, znak „pien” znamená „bič” a znak „cchao” znamená
rastlina. Táto rastlina starým číňanom pripomínala konský bič, tak ju tak aj nazvali.
Opis a používaná časť : Železník lekársky je mierne chladný, chuťovo horký a má vplyv na dráhy pečene a
sliznice. Oživuje krv, rozptyľuje zrazeniny, prečisťuje horúčosť, odstraňuje jedovatosti, odvádza vodu, zmenšuje
opuchnutia. Používame nadzemnú časť tejto rastliny. Zbierame ju v júli-septembri počas kvitnutia. Sušíme ju v
tieni.
Možnosti použitia : Železník vniká do pečene, oživuje tu krv a rozptyľuje zrazeniny, čím dokáže zpriechodniť
celý tok krvi a lieči tak bolestivú menštruáciu, či zástavu menštruácie z blokády krvi. Schopnosť tejto byliny
oživovať krv a uvoľňovať jej tok sa využíva aj pri bolestiach kĺbov a pri vonkajších poraneniach.
Železník lekársky svojou horkou chuťou vypúšťa a keďže má chladnú povahu, tak prečisťuje horúčosť. Často sa
teda používa na liečbu vnútorných zápalov, no je možné ho použiť aj na liečbu tvorby červených a bolestivých
zdurenín z horúcej jedovatosti. Dokáže liečiť žltačku jangového typu, bolestivú blokádu hrdla a chrípku. Táto
bylina dokáže liečiť aj malarické stavy, ako je horúčka so zimnicou.
Keďže železník tiež účinne odvádza prebytočnú vodu z tela, tak je možné ho použiť aj na liečbu opuchnutí zo
stagnácie tekutín v tele, zťaženého močenia a brušnej vodnateľnosti.
Upozornenie : Je nutná opatrnosť v podávaní tejto byliny počas tehotenstva.
Vhodné kombinácie : Pri bolestivej, či zastavenej menštruácii z dôvodu stagnácie krvi sa železník lekársky
kombinuje so srdcovníkom obyčajným.
Pri silných bolestiach zo zástavy menštruácie sa požuje čerstvá bylina a zapije sa bielym alkoholom asi pol
hodinu pred jedlom.
Pri liečbe bolestí kĺbov a bolestivých zranení sa toto liečivo kombinuje v odvare so šafránom lekárskym.
Pri chrípke a horúčosti v tele sa železník lekársky kombinuje s palinou pravou.

2.7.4 Byliny dopĺňajúce krv

(pu-süe-jao)
Hlavná vlastnosť týchto liečiv je dopĺňať a rozhojňovať krv, takže ich používame pri prázdnote krvi. Tieto
liečivá vplývajú hlavne na pečeň, srdce a sliznicu, keďže krv je riadená srdcom, uchováva ju pečeň a jej tok a
kvalitu ovláda sliznica. Tvorba krvi závisí aj na stave esencie ťing z obličiek.
Liečivá dopĺňajúce krv bývajú sladké a teplé, či vyrovnané a často sa kombinujú aj s liečivami dopĺňajúcimi jin,
keďže krv a jin majú veľmi tesné väzby – ak v tele poklesne jin, poklesne aj krv a opačne. Keď ale podávame
liečivá dopĺňajúce krv, tak často potrebujeme súčasne aj podporovať čchi sliznice.

25.) Angelika čínska (tang-kuej) Angelica sinensis

Vysvetlenie názvu : Znak „tang” znamená „potreba/je nutné” a znak „kuej” znamená „vrátiť sa”. Táto bylina
dokáže vrátiť krv do jej riečiska, navyše sa dávala ako talizman človeku, ktorý odchádzal na cesty. Preto má v
čínštine teda názov „návratka”.
Opis a používaná časť : Angelika čínska má povahu teplú, sladkú a ostrú chuť a vplyv na dráhy srdca, sliznice,
pečene. Dopĺňa a oživuje krv, tlmí bolesti, uvoľňuje kŕče, zvlhčuje črevá. Z angeliky čínskej používame koreň,
ktorý sa u nás dá kúpiť.
 91

Možnosti použitia : Je to hlavne ženské liečivo a ako také upravuje menštruáciu spôsobenú nedostatkom krvi,
keďže koreň angeliky vyživuje krv. Keď je more krvi prázdne, tak predná stredná dráha a stredová dráha nie sú
dostatočne vyživované a môže z toho vzniknúť oneskorenie menštruácie, či až zástava menštruácie. Angelika
presne tieto stavy lieči. Lenže angelika čínska sa používa pri všetkých chorobných stavoch z prázdnoty krvi.
Keď v tele vznikajú krvné stagnácie, tak tlak krvi a čchi na postihnuté miesto môže vyvolať bolesti plného typu a
na druhej strane, keď je krv nedostatočná, tak je spomalený jej tok a rovnako aj prísun živín do celého tela, čo
potom môže vyvolávať poruchy ako tŕpnutie vo svaloch, kŕče a bolesti kĺbov. Angelika čínska krv oživuje a
zároveň aj rozptyľuje chlad, ktorý pri prázdnote krvi a čchi vniká do tela a rozptyľuje aj stagnácie a
nahromadenia. Preto je možné túto bylinu použiť pri výronoch a opuchoch – čo je prejav stagnácie krvi a lieči aj
bolesti svalov a kĺbov zo stagnácie krvi a čchi.
Jej zvlhčujúci účinok sa prejaví pri liečbe zápchy, suchej stolice a celkovej suchosti v tele. Keď je krv
nedostatočná, tak poklesne aj vlhkosť v hrubom čreve a následkom toho vzniká potom zápcha z prázdnoty krvi.
Pre jej teplý účinok a ostrú chuť je možné ju použiť pri nachladnutí, ktoré spôsobil chladný vietor. Ostrá a sladká
chuť Angeliky čínskej povzbudzuje a zvlhčuje pľúca, preto lieči zápaly nosných dutín.
O Angelike čínskej sa v Šen-nung pen-cchao ťing píše, že: „Angelika čínska má chuť sladkú a je teplá. Rieši
kašeľ z protichodného výstupu čchi, zimnicu s horúčkou a pocitom polievania kože studenou vodou pri teplej
malárii, odkvapkávanie krvi s odumretím plodu, všetky škaredé rany zo zranenia kovom. Varí sa a pije ako odvar.
Jedno jej ďalšie meno je kan-kuej. Rastie v horských riečnych údoliach.”
Upozornenie : Nie je vhodné používať túto bylinu pri hnačke, riedkej stolici a nechutenstve zo slabosti čchi
sliznice a zvýšená opatrnosť v podávaní je nutná pri vlhkej horúčosti v strednom ohrievači a horúčosti pľúc z
prázdnoty jin.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe chorôb z prázdnoty krvi sa angelika čínska často kombinuje s ďatlami čínskymi
a kustovnicou čínskou.
Pri oneskorenej menstruácii z dôvodu chladu v tele sa angelika čínska často kombinuje s praženým koreňom
zázvoru, alebo so škoricovníkom čínskym.
Pri výtokoch z pošvy z prázdnoty sliznice sa angelika čínska často kombinuje so ženšenom lekárskym.
Pri zápche z prázdnoty krvi sa kombinuje angelika čínska so semienkom broskyne a so semienkom konope.
Poznámka : Angeliku čínsku možno nahradiť aj Ligurčekom lekárskym (ou-tang-kuej) Levisticum officinale.

26.) Pivoňka biela (paj-šao/čch'-šao) Paeonia lactiflora

Vysvetlenie názvu : Znak „paj” znamená „biely” a znak „šao” znamená „lyžičkový liek/liek, ktorý sa podáva po
lyžičkách”. Tento liek sa podával po lyžičkách pri otrave jedlom a to stačilo k tomu, aby sa pacient vyliečil.
Pivoňka biela má biely kvet aj koreň, preto sa nazýva „biely lyžičkový liek”.
Opis a používaná časť : Pivonka bielokvetá je mierne chladná, jej chuť je horká a kyslá, ovplyvňuje dráhy
pečene a sliznice. Vyživuje krv, sťahuje jin, znižuje jang pečene, upravuje činnosť pečene, tlmí bolesti.
Používame z nej ako liečivo koreň. Ten sa zbiera v lete a na jeseň, očistí sa, zaleje sa vriacou vodou, ošúpe sa z
neho kôra a nakrája sa na plátky. Ďalej sa môže spracovávať s alkoholom, alebo s octom.
Možnosti použitia : Pivonka svojou kyslou chuťou dokáže vstupovať priamo do pečene a zároveň vyživuje krv
a sťahuje jin. Práve preto je to dobré liečivo pre stavy prázdnoty krvi a horúčosti z prázdnoty krvi. Keď je
nedostatočnosť krvi a jin pečene, tak je rozvrátený mechanizmus toku čchi a krvi aj v prednej strednej dráhe, aj v
ústrednej dráhe a z toho potom vznikajú u žien aj rózne menštruačné poruchy. Na ich liečbu sa potom môže
použiť pivonka biela ako hlavné liečivo. Pri nedostatočnosti krvi časom vzniká aj zástava menštruácie, na čo sa
tiež často používa pivonka, pretože krv vyživuje, dopĺňa ju, rozhýbava „more krvi” a teda aj obnovuje proces
menštruácie.
Jang pečene má sklon k stúpaniu nahor a potom spôsobuje bolesti hlavy, podráždenosť a hnevlivosť, zčervenanie
tváre a očí. Keď stúpa jang, tak je to často z toho dôvodu, že jin je nedostatočný. Pivonka je chladná a horká a
má schopnosť udržiavať jin a sťahovať jang nadol.
Ak je čchi pečene stiesnená a voľne neprúdi, tak to môže vyvolávať bolesti, kŕče a svalové zášklby.Pivonka
dokáže zmäkčiť pečeň a tým aj uvoľniť tieto bolesti zo stagnácie.
O pivonke sa v Šen-nungovom herbári píše, že: „Pivonka biela má chuť horkú a je vyrovnaná. Rieši bolenie
brucha zo škodlivej čchi, zbavuje krvných blokád, rozbíja tuhé nahromadenia s horúčosťou a chladom, bolestivé
zhluky, tlmí bolesti, odvádza moč, podporuje čchi. Rastie v horských údoliach, ale aj na pahorkoch.”
Upozornenie : Pri chlade z prázdnoty jang sa nemá táto bylina podávať samotná.
Vhodné kombinácie : Pri prázdnote krvi pečene sa pivonka biela kombinuje s angelikou čínskou a ak sa súčasne
objavuje aj prázdnota čchi sliznice, tak pridáme aj ženšen lekársky.
 92

Pri bolestivej menštruácii a horúčosti z nedostatku jin a krvi sa táto bylina kombinuje s angelikou čínskou a
jasmínom.
Pri stúpaní jang pečene sa môže pivonka biela kombinovať s mätou piepornou, rebarborou dlanitou, alebo s
chryzantémou.
Pri bolestiach a kŕčoch, či svalových zášklboch zo stiesnenosti čchi pečene sa pivonka kombinuje so sladovkou
hladkoplodou.

2.7.5. Byliny otvárajúce povrch

(ťie-piao-jao)
Táto skupina bylín sa nazýva aj byliny hojace povrch (šu-piao-jao). Hojenie rán (šu-piao) je spôsob, ktorý sa
používa pre zacelenie pokožky, zastavenie chorobu spôsobujúcich vplyvov a zabránenie ich vniknutia pokožkou
do tela, no aj pre zníženie horúčky, odstránenie zimnice a privolanie wej-čchi k povrchu. Je niekoľko možností
liečby. Rany upokojíme chladom a ostrosťou, teplom a ostrosťou, uvoľnením svalov, vytiahnutím vyrážky k
pokožke a kombináciou týchto spôsobov. Často vyvoláme potenie a tak isto aj dopĺňame. Používame tri
kombinácie liečby povrchu a tie sú zahrnuté v tejto časti opísaných bylinách: zvýšenie jin a upokojenie rán,
zvýšenie jang a upokojenie rán, posilnenie čchi a upokojenie rán. Pod pojmom „rany” ale nie je nutné
predstavovať si skutočné rany.
Zvýšenie jin použijeme pri horúčke, zápaloch a smäde... Jazyk býva červený so suchým, tenkým povlakom. Pulz
je rýchly a nepravidelný.
Zvýšenie jang použijeme pri zimnici, odpore k chladu, bolestiach, nedostatku potenia so slabou chuťou piť.
Jazyk má hladký, hrubší biely povlak. Pulz je slabý a nepravidelný. Posilnením jang posliníme aj čchi, alebo
použijeme byliny na dvíhanie čchi. Pri slabosti čchi je veľká únava, nepotenie, rany sa dlho a ťažko hoja.
Táto skupina liečiv teda dokáže odstraňovať z tela vonkajšie rozvracače, ktoré do tela vnikajú cez pokožku.
Väčšina z týchto liečiv má ostrú chuť a čo sa týka teplotného účinku, delia sa ešte na dve skupiny – na
ochladzujúce a na zohrievajúce.

2.7.5.1. Byliny otvárajúce povrch a zahrievajúce

(fa-san feng-chan-jao)
Byliny v tejto skupine majú často ostrú chuť a teplú povahu a používajú sa na rozptyľovanie chladu a vetra,
ktorý sa usadil v tele. Liečime pomocou nich hlavne nachladnutia s bolesťou hlavy, nepotením, horúčkou a
zimnicou, ale aj iné chorobné stavy spojené s útokom chladného vetra.

27.) Angelika lekárska (paj-č’) Angelica officinalis

Vysvetlenie názvu : Znak „paj” znamená „biely” a znak „č’” je označenie pre mladý koreň. Keď sa koreň
rozreže, tak je biely a vypadá ako mladý korienok, preto má názov „biely korienok”.
Opis a používaná časť : Angelika lekárska je teplá, má ostrú a horkú chuť, pôsobí na dráhy obličiek, pľúc,
sliznice, žalúdka a močového mechúra. Odstraňuje vietor a vlhkosť, tlmí bolesti, zmenšuje opuchnutia, vytláča
hnis. Z tejto byliny používame koreň, ktorý sa zbiera v septembri. Po očistení sa korene usušia v tieni a teple
buď v celku, alebo nakrájané na plátky. Môže sa upravovať pražením, alebo sa pečie až do zuhoľnatenia.
Možnosti použitia : Angelika sa používa pri liečbe blokád z vetra/vlhka/chladu. Príznakom je tu bolesť a
stuhnutosť kĺbov. Keďže je angelika ostrá a teplá, vyháňa z tela vietor, chlad a vlhko, dokáže rozhýbať čchi a krv
v dráhach. Tým výrazne tíši bolesti. Táto bylina odstraňuje príznaky spôsobené veterným chladom, ako je
napríklad bolesť hlavy, bolesť v šiji. Je to preto, lebo vstupuje do dráh močového mechúra a žalúdka – obe tieto
dráhy idú cez hlavu a krk.
Jej schopnosť zastavovať vlhký, alebo chladný vietor je účinná už aj na pokožke. Angelika má teplú povahu,
vysúša vlhko a tlmí bolesti. Všetky tieto jej vlastnosti teda využijeme pri liečbe zapálených vredov a hnisavých
rán. Táto bylina sa teda môže používať z vnútra aj z vonka.
V Šen-nungovej knihe sa o angelike píše: „Angelika má ostrú chuť a je teplá. Rieši červený i biely výtok u žien,
zastavenie krvácania, opuchnutia pohlavných orgánov, chlad s horúčosťou, bolestivý vietor v hlave a slzenie,
dáva rásť svalstvu a koži, zvlhčuje ich a môže sa z nej robiť masť na tvár. Iné jej meno je fang-siang. Rastie v
horských údoliach.”
Upozornenie : Angeliku je nutné používať opatrne v prípade nedostatku jin s príznakmi horúčosti, hlavne v
žalúdku. Nie je možné ju použiť v tehotenstve.
 93

Vhodné kombinácie : Pri blokádach z vetra, vlhka a chladu sa často kombinuje angelika s kurkumou dlhou.
Táto kombinácia je účinná aj ako masť.
Pri liečbe svrbenia pokožky z vlhka a vetra sa angelika lekárska kombinuje s koreňom horca žltého.
Pri liečbe hnisavých rán sa angelika lekárska kombinuje s angelikou čínskou a sladovkou hladkoplodou.
Nevhodné kombinácie : V niektorých starých knihách Číny sa uvádza, že angelika sa neznáša s kvetom omanu
pravého.
Poznámka : V jednej knihe sa píše, že angelika lekárska (Angelica officinalis) nemôže byť použitá ako náhrada
za čínsky druh angelika dahurská (Angelica dahurica). Toto som si dôsledne porovnával v našich herbároch a
zistil som, že angelika lekárska sa používala na liečbu tých istých chorôb a chorobných stavov, ako angelika
dahurská používaná v Číne. Navyše angelika lekárska dokáže upravovať menštruáciu podobným spôsobom, ako
angelika čínska (Angelica sinensis), takže tvorí akoby most medzi oboma liečivami.

28.) Chvojník čínsky/dvojklasý (ma-chuang) Ephedra sinica/dystachia

Vysvetlenie názvu : Znak „ma” znamená „drevennieť/tŕpnuť”, ale aj „drsný”. Znak „chuang” znamená „žltý”.
Táto bylina má žltozelenú farbu a keď sa užije, po krátkej dobe vyvoláva na jazyku tŕpnutie. Názov sa teda môže
prekladať aj ako „zdrevennujúca žlť”. Chvojník má však stonky na dotyk drsné, tak môžme názov preložiť aj
ako „žltý drsňák”.
Opis a používaná časť : Chvojník je teplý a chuťovo ostrý, mierne horký, ovplyvňuje dráhy pľúc a močového
mechúra. Otvára povrch, zastavuje kašeľ a utišuje dýchavičnosť, odvádza vodu, rozptyľuje chlad. Z chvojníku
používame nadzemnú časť, len výnimočne sa aj v čínskom lekárstve používal z chvojníka koreň. Nadzemná časť
sa môže zbierať celoročne, okrem obdobia kvitnutia a keď už má semená. Očistíme ju od zdrevnatených častí a
zeminy a usušíme v tieni. Potom sa nareže na kúsky.
Možnosti použitia : Teplá povaha a ostrá chuť tejto byliny rozptyľuje, horká chuť spôsobuje klesanie, tým sa
priaznivo podporuje rozptyľovacia funkcia pľúc. Ak je teda potreba, touto bylinou vieme účinne vyvolať potenie
a napomôcť tak vylúčeniu škodliviny z povrchu tela. Preto sa používa pri liečbe nachladnutia z chladného vetra.
Keďže chvojník podporuje rozptyľovanie čchi pľúc, dokáže utíšiť kašeľ a dýchavičnosť.
Táto bylina zpriechodňuje aj vodné cesty a má močopudné účinky, čím účinne lieči vodnaté opuchnutia. Používa
sa aj na liečbu odkvapkávania moču, alebo celkovo pri ťažkostiach z prázdnoty čchi obličiek.
V šen-nung pen-cchao ťing sa píše, že: „Chvojník má horkú chuť a je teplý. Rieši bolesti hlavy zo zasiahnutia
vetrom a zranenia chladom, malarické horúčky z tepla, otvára povrch a vyvoláva potenie, odstraňuje škodlivú
horúcu čchi, zastavuje kašeľ a protichodný výstup čchi, zbavuje chladu s horúčosťou, rozbíja zhluky a
nahromadenia. Iné jeho meno je lung-ša.”
Upozornenie : Túto bylinu je treba používať veľmi opatrne, ak pacient má prázdnotu jin.
Vhodné kombinácie : Pri nachladnutí z chladného vetra sa najčastejšie používa chvojník spolu so
škoricovníkom čínskym, alebo so zázvorom lekárskym.
Pri liečbe kašľu zo zahradenia sa chladu a vetra sa chvojník kombinuje so sladovkou hladkoplodou a semienkom
marhule a zázvorom lekárskym.
Pri nachladnutí s kašľom a stratou hlasu zmiešame chvojník s rebríčkom lekárskym a sladovkou hladkoplodou.
Pri vodnatých opuchnutiach po tele sa chvojník kombinuje (v odvare) so šťavou zo zázvoru lekárskeho.
Pri odkvapkávaní moču a ťažkostiach s močením z prázdnoty čchi obličiek sa chvojník kombinuje s koreňom
žihľavy dvojdomej a so ženšenom lekárskym.
Nevhodné kombinácie : Chvojník sa nemá užívať spolu s pravým čajom a kávou.
Poznámka : V Číne rastie chvojník čínsky (Ephedra sinica) a u nás rastie chvojník dvojklasý (Ephedra
dystachia). Chvojník dvojklasý sa u nás dá nazbierať (rastie len na pár miestach na slovensku) a chvojník čínsky
nie je možné u nás nazbierať, iba kúpiť.

29.) Koriander siaty (chu-suej-c’) Coriandrum sativum

Vysvetlenie názvu : Pojmom „chu” Číňania v minulosti nazývali všetky národy žijúce na sever od Číny, takže
tento znak má význam „cudzí/severský/pochádzajúci zo severu”. Semienka koriandru priviezol z vojenských
výprav na sever generál Čang Čchien v 2. storočí pred našim letopočtom. Znak „suej” je čínske meno pre
koriander a znamená „strapatý”, pretože rastlina má akoby strapaté kvety. Znak „c’” znamená „semeno”.
Opis a používaná časť : Koriander siaty je povahovo teplý, chuťovo ostrý a ovplyvňuje dráhy sliznice, žalúdka
a pľúc. Vyvoláva potenie, škodliviny odvádza na povrch, zlepšuje trávenie, posilňuje pľúca, sliznicu a vyháňa z
nich chlad, upravuje tok čchi, obnovuje jang, rozpúšťa hlieny. Používame z neho semeno. To sa dá u nás aj kúpiť.
V čínskom lekárstve sa používa ako liečivo aj celá rastlina aj s koreňom, samotný koreň a listy. Ru opíšem len
plody.
 94

Možnosti použitia : Keďže koriander upravuje tok čchi a obnovuje jang, je možné ho použiť – pre jeho vzťah k
pľúcam – pri prechladnutiach z chladného vetra. Zohriatím pľúc sú škodliviny v podobe potu, alebo vyrážok
odvedené na povrch.
Rozpúšťanie hlienov a zohriatie orgánov môžeme využiť pri zápche spôsobenej nadbytkom vlhka v tele.
Koriander tiež rieši spomalené trávenie z nadbytku chladu v sliznici a žalúdku a stagnáciu potravy v žalúdku.
Aromatická povaha liečiva otvára žalúdok a veľmi dobre podporuje trávenie
Vzťah k dráhe žalúdku využívame pri bolestiach zubov.
Upozornenie : Človek v stave vnútorného tepla môže využiť koriander zväčša jednorázovo. Pri nadbytku sucha
v tele nie je vhodné použiť koriander.
Vhodné kombinácie : Pre vytlačenie škodliviny na povrch sa semienko koriandru kombinuje často s kvetom
lopúchu väčšieho.
Pri stagnácii potravy v žalúdku sa koriander kombinuje so zázvorovou šťavou (v odvare).

30.) Zázvor lekársky (šeng-ťiang) Zingiber officinale

Vysvetlenie názvu : Znak „šeng” znamená „surový/čerstvý” a znak „ťiang” je označenie pre zázvor a znamená
to „pevná hrádza/mocný protivník”, čo odkazuje na schopnosť zázvoru čeliť naozaj mnohým chorobným
vplyvom. Názov teda je: „čerstvý zázvor”.
Opis a používaná časť : Zázvor lekársky je teplý, chuťovo ostrý a vplýva na dráhy pľúc, sliznice, žalúdka.
Vyvoláva potenie, otvára povrch, zahrieva stred, zastavuje kašeľ, odstraňuje jedovatosti, odstraňuje parazity.
Používame z neho koreň len v čerstvej podobe. Môže sa uskladňovať v piesku, alebo iba tak položený. Upravuje
sa nanajvýš tak, že z neho vytlačíme šťavu.
Možnosti použitia : Koreň čerstvého zázvoru používame pri chorobách z útoku vetra a chladu. Hlavne ním
liečime ľahšie stavy nachladnutia. Podáva sa buď len na začiatku nachladnutia, alebo priebežne počas liečby.
Zázvor má schopnosť zahrievať stred a stláčať dole čchi stúpajúcu nahor. Je preto skvelým liečivom na
zvracanie z chladu v žalúdku, čo sa prejavuje zvracaním čírych tiahnúcich sa slín a bolesťou brucha. Pre svoju
schopnosť zastavovať zvracanie získal zázvor prezývku „božský liek proti zvracaniu”.
Čerstvý koreň zázvoru dokáže liečiť aj kašeľ zo zablokovania sa chladných hlienov v pľúcach. Vtedy často
dochádza ku kašľu s vykašliavaním bielych hustých hlienov.
Zázvor je účinný aj pri zvracaní, či hnačke z otravy z mäsa, alebo rastlín a je teda vhodné mať ho často po ruke,
keďže takto odstraňuje aj parazity zo žalúdka a čriev.
Čerstvá šťava sa používa na natieranie svrbiacich vyrážok, stareckých škvŕn, alebo sa natiera na krčnú chrbticu
pri stuhnutosti krku.
Upozornenie : Nesmie sa podávať pri spontánnom potení z prázdnoty povrchu a pri vnútornej horúčosti z
prázdnoty, alebo z plnosti.
Vhodné kombinácie : Pri ľahkom nachladnutí z vetra a chladu sa niekoľko plátkov surového zázvoru povarí
spolu s trochou hnedého cukru. Toto sa pije horúce dva-tri krát denne.
Pri kašli z chladu v pľúcach sa čerstvý zázvor kombinuje s kôrou mandarínky.
Pri zvracaní z chladu v žalúdku sa buď podá odvar z čerstvého zázvoru, alebo zázvorová šťava.
Poznámka : Zázvor sa dá pestovať aj u nás, len na zimu ho treba uchovať v dome. Stačí ak sa dá koreň zázvoru
do igelitu a odloží sa, po čase začne hnať výhonky. Potom ho je možné zasadiť.

2.7.5.2. Byliny hojace povrch a ochladzujúce

(fa-san feng-že-jao)
Aj liečivá v tejto skupine majú často ostrú chuť, ale pôsobia ochladzujúco. Ich hlavným účinkom je vyháňanie
veternej horúčosti z tela, teda ich používame pri stavoch, kedy horúčosť prevažuje nad zimnicou, objavuje sa
sucho v krku a ústach a pulz je zrýchlený.

31.) Baza čierna (ťie-ku-mu) Sambucus nigra

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi nájsť nepodarilo.
Opis a používaná časť : Baza čierna je chladná povahou, ostrá a sladká chuťou a vplýva na dráhy pľúc, pečene
a močového mechúra. Vyháňa vietor a prečisťuje horúčosť, tíši zápaly, tlmí bolesti, odstraňuje jedy, rozpúšťa
vlhkosť. Z bazy čiernej používame najčastejšie kvet a plod, no používa sa aj list a kôra. Kvety sa zbierajú v
strede leta a plody až ku koncu leta. Oboje sušíme v teple v tieni.
Možnosti použitia : Kvety, alebo plody bazy používame na liečbu horúčky, suchého kašľu a zapáleného hrdla.
Baza sa často používa na začiatku nachladnutia a horúčky spolu s mätou a rebríčkom. Keďže baza odstraňuje
 95

horúčosť, vlhko, horúci jed z krvi a upokojuje, tak je možné ju použiť aj na liečbu vyrážok. Chladný teplotný
účinok, sladká a ostrá chuť odstraňuje horúci jed a teda sa môže táto bylina použiť aj na liečbu nadbytku jang v
pečeni, ktorý sa prejavuje bolesťou v krku, zapálenými, či červenými očami, bolesťou hlavy a zápalom pľúc.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť bazu pri ľuďoch s nedostatkom čchi.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe vlhkých vyrážok môžme bazu čiernu kombinovať s echinaceou lekárskou a
lipkavcom pravým.
Pri kašli z vetra a horúčosti sa táto bylina zmieša s ďatelinou lúčnou.
Pri napadnutí veternou horúčosťou sa baza čierna kombinuje s rebríčkom obyčajným.
Pri počiatočnom štádiu nachladnutia sa baza čierna kombinuje s chryzantémou indickou a s listom moruše bielej.

32.) Budleja lekárska (mi-meng-chua) Buddleia officinalis

Vysvetlenie názvu : Nezistil som, čo znamená tento názov v preklade.
Opis a používaná časť : Budleja lekárska má chladnú povahu, sladkú chuť a vplýva na dráhy pečene.
Odstraňuje horúčosť, dopĺňa jin a čchi pečene, rozjasňuje zrak. Ako liečivo slúži kvet a listy rasúce najbližšie ku
kvetom. Toto liečivo sa zbiera v lete, suší sa na teplom a suchom mieste v tieni.
Možnosti použitia : Keďže má budleja chladnú povahu a vplyv na dráhy pečene, dokáže liečiť choroby očí
vyplývajúce hlavne zo stúpania jangu pečene, kedy sú oči začervenané, suché a podráždené. Táto bylina teda
lieči napríklad zápal spojiviek, svetloplachosť očí a očný zákal. Je to hlavná možnosť použitia u buddleji
lekárskej. Sťahuje nadol stúpajúci jang, sladkou chuťou a chladnou povahou pečeň upokojuje a tlmí jej činnosť a
takto lieči uvedené očné choroby.
Svojou chladnou povahou a vplyvom na dráhy pečene dokáže liečiť napríklad aj žltačku jang typu. Zároveň s
tým tlmí aj kŕče vznikajúce zo stúpania jang pečene a nadbytočnú horúčosť vypúšťa močom, teda má aj
močopudné účinky.
Upozornenie : Nemá sa podávať pri prázdnom chlade v sliznici a žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri chorobách očí zo stúpania jang pečene sa budleja lekárska kombinuje v odvare spolu s
kustovnicou čínskou.
Pri liečbe žltačky jang typu sa kombinuje s horcom žltým.
Poznámka : Budleja lekárska sa dá u nás kúpiť (buď pod latinským názvom, alebo pod názvom letný orgován) a
vypestovať. Rastie naozaj rýchlo a vydrží aj naše zimy.
Je možné ju používať ako náhradu za chryzantému indickú.

33.) Chryzantéma indická (ťü-chua) Chrysanthemum indicum

Vysvetlenie názvu : Znak „ťü” je čínske meno pre chryzantému a znamená niečo ako „neskorý”. Znak „chua”
znamená „kvet”. Chryzantéma kvitne veľmi neskoro, oproti ostatným rastlinám, tak dostala názov „neskorokvet”.
Opis a používaná časť : Chryzantéma indická má chladnú povahu, chuťovo je sladká, ostrá a jemne horká,
vplýva na dráhy pľúc a pečene. Rozháňa vietor a ochladzuje horúčosť, vyrovnáva pečeň a rozjasňuje zrak,
odstraňuje jedovatosti, celkovo znižuje zápaly, upokojuje myseľ a Ducha. Z chryzantémy používame kvet a list.
Kvety zbierame v septembri-novembri, potom sa sušia na teplom, tmavom a dobre vetranom mieste.
Možnosti použitia : Kvety chryzantémy používame hlavne pri horúčke, ktorú spôsobil horúci vietor, alebo
horúčosť sama. Keďže vietor poškodzuje najmä hlavu a aj horúčosť stúpa nahor do hlavy, je možné použiť
chryzantému aj pri bolesti hlavy a zubov z nadbytku jang.
Vplyv na pečeň sa prejaví aj pri liečbe očí, ktoré sú červené, zapálené, suché. Použijeme vývar v podobe obkladu,
alebo masť, no pomôže aj pitie vývaru.
Pľúca a pečeň vplývajú aj na pokožku a preto úpravou činnosti pľúc a pečene liečime aj červené a hnisavé
vyrážky, zápaly pokožky z ohňa, zapálené rany – chryzantéma urýchľuje hojenie rán.
Ak oheň a vietor stúpajú nahor, môžu spôsobiť závraty a pískanie v ušiach, chryzantéma tlmí nadbytok jang,
znižuje čchi, čím lieči závraty, vysoký krvný tlak, no aj ťažkosti s prehĺtaním. Upokojením ducha Šen možno
liečiť aj nespavosť, nepokoj a rýchle búšenie srdca.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše toto: „Kvet chryzantémy má horkú chuť a je vyrovnaný. Rieši
vietor v hlave, mihanie a bolestivé opuchnutia, kedy akoby oči chceli vypadnúť, slzenie, odumieranie svalstva
pod pokožkou, neznášanie vetra a vlhké blokády. Dlhodobo požívaný upravuje tok krvi a čchi, nadľahčuje telo,
pomáha odolávať starobe a predlžuje vek. Ďalšie jeho meno je ťie-chua. Rastie v údoliach riek a v mokradiach,
ako aj na poliach a na planej pôde.”
Upozornenie : Nie je vhodné použiť chryzantému pri nechutenstve, hnačkách, no aj pri nedostatku čchi.
Vhodné kombinácie : Pri chorobách z horúčosti a vetra sa kvet chryzantémy kombinuje často s listom moruše.
 96

Pri začervenaných a bolestivých očiach sa kvet chryzantémy používa spolu s listom moruše a s buddlejou
lekárskou.
Ak má pacient rozostrený zrak z dôvodu prázdnoty jin obličiek a pečene, tak kvet chryzantémy kombinujeme
spolu s kustovnicou čínskou.
Pre liečbu rôznych vredov a zdurenín z nahromadenej horúčosti sa kvet chryzantémy kombinuje spolu s
koreňom púpavy lekárskej.
Poznámka : V Číne sa používajú kvety chryzantémy rôznej farby.
Veľmi podobné možnosti použitia majú aj listy chryzantémy, ktoré sa v čínskom lekárstve tiež bežne používajú.

34.) Lopúch väčší (niou-pang-c') Arctium lappa

Vysvetlenie názvu : Znak „niou” má význam „krava/dobytok”. Znak „pang” znamená „bok/strana” a znak „c’”
znamená „semienko”. Podľa niektorých výkladov sa táto bylina zdá kravám natoľko škaredá, že keď ju vidia,
otáčajú sa radšej nabok. Potom by názov mohol byť „semienko kraviotoča”.
Opis a používaná časť : Lopúch väčší je chladný, má ostrú a horkú chuť, pôsobí na dráhy pečene, obličiek,
močového mechúra a žalúdka. Odvádza vietor a prečisťuje horúčosť, odstraňuje jedovatosti a vytláča vyrážky,
zpriechodňuje hrdlo, zmenšuje opuchnutia. Používame semienka – prípadne celé kvety – ktoré zbierame v júli-
septembri a usušíme ich na slnku.
Možnosti použitia : Semienko a kvet lopúchu sa často používa pri chorobách z horúčosti a v počiatočných
štádiách teplých epidemických ochorení. Je to účinné liečivo na rozptýlenie teplých ochorení z vetra a preto ním
liečime kašeľ s horúčkou, bolesťou v krku a so zápalom a opuchnutím krku. Semienko dokáže účinne zbaviť aj
žltého vykašliavaného hlienu, ktorý vzniká pri týchto chorobách.
Semienko lopúchu veľmi účinne dokáže odvádzať veternú horúčosť k povrchu, no odvádza ju aj močom a
stolicou, čím dokáže veľmi dobre liečiť žihľavku a rôzne svrbiace vyrážky z horúcej jedovatosti. Po podaní tohto
liečiva sa urýchli výsev vyrážok a škodlivina je tak vyvedená von z tela. Potom už prichádza upokojenie a
liečenie.
Čchi lopúchového semienka stúpa nahor a preto dokáže účinne liečiť bolesti hrdla, zápal príušných žliaz a rôzne
zápaly v krku.
Upozornenie : Liečivo sa nesmie používať pri riedkej stolici z prázdnoty čchi sliznice.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe ochorení z útoku veternej horúčosti sa semienko lopúchu používa spolu s
mätou piepornou.
Ak sa z veternej horúčosti stane už ohnivá jedovatosť, tak sa lopúchové semienko kombinuje s rebarborou
dlanitou.
Pre uľahčenie výsevu vyrážok a odvedenie horúčosti a vetra k povrchu sa semienko lopúchu kombinuje často s
mätou piepornou a ploštičníkom hroznatým.
Ak vznikne hnisavý zápal v krku, semienko lopúchu sa kombinuje s koreňom púpavy lekárskej.
Poznámka : Ako liečivo sa používajú aj listy lopúchu. Z nášho bylinkárstva je známe použitie týchto listov: listy
sa skrútia do kornútka, zviažu sa a nechajú sa usušiť. Pri úporných bolestiach hlavy a stuhnutosti šije z vetra sa
takýto kornútok dá tenkým koncom do ucha a zapáli sa. S dymom odchádza aj vietor usadený v tele. Z listov sa
však robí aj čaj.

35.) Lopúch väčší (niou-pang-ken) Arctium lappa

Vysvetlenie názvu : Znaky „niou-pang” som už vysvetlil. Znak „ken” znamená „koreň”. Potom by názov mohol
byť „koreň kraviotoča”.
Opis a používaná časť : Lopúch väčší je chladný, má ostrú a horkú chuť, pôsobí na dráhy pečene, obličiek,
močového mechúra a žalúdka. Prečisťuje horúčosť, premieňa vlhkosť a rozháňa vietor, ochladzuje krv, sťahuje
oheň, prečisťuje pečeň. Z lopúchu používame koreň, ktorý sa zbiera na jeseň, môže sa ošúpať – no nie je to
nutné – očistí sa od zeminy a usuší sa. Potom sa naseká nadrobno.
Možnosti použitia : Koreň lopúcha je účinný pri odstraňovaní horúčosti a horúceho jedu z krvi, čo sa môže
prejaviť ako lupienka, ekzémy a lišaje, vyrážky. Ak sa horúca vlhkosť zhromažďuje v pľúcach, môže vytvárať
hnisavé vyrážky. Spojitosť s krvou a pokožkou sa teda uplatní pri liečbe pečene, odkiaľ vylučuje horúčosť.
Keďže rozhýbava čchi a krv, je možné ho použiť aj pri zápale prsných žliaz a to aj z vonka, aj z vnútra.
Lopúch všeobecne možno použiť pri akýchkoľvek chorobách, ktoré sú spôsobené vlhkou horúčosťou, alebo
horúcou vlhkosťou (podľa toho čo prevažuje). Teda môže to byť dna, bolestivé močenie, opuchy so zápalom.
Chladná povaha lopúchu, odvádza horúčosť močom, môže teda liečiť aj zápal močového mechúra. Lopúch
účinne dopĺňa jin, teda ním liečime aj tvrdú stolicu, krv v moči, nepokoj.
 97

Semená lopúchu sú účinné pri bolestiach v krku (môžeme použiť celé kvety), angíne, horúčke a kašli. Ak je
prílišný oheň v žalúdku, ten stúpa do hrdla a spôsobí zápal hrdla, či dráždivý kašeľ. Ak je pokožka suchá,
šupinatá, rozpraskaná, môžeme použiť šťavu z koreňa, či listu, alebo masť z lopúchu. Šťavu z listov, alebo
koreňa možno použiť aj z vonku na rany.
Upozornenie : Lopúch sa vždy musí používať aj s inými bylinami, kôli jeho vysušujúcim schopnostiam, pretože
jeho dlhodobé užívanie by mohlo spôsobiť pokles jin, napriek tomu, že lopúch jin dopĺňa. Taktiež ak sa použije
na liečbu vyrážok a kožných ťažkostí, môže spôsobiť aj ich zhoršenie. Toho sa netreba obávať, pretože to je
dané tým, že lopúch núti škodlivinu rýchlo opustiť telo, zhoršenie je len dočasné.
Vhodné kombinácie : Pri horúčosti v pečeni (zápal pečene) sa koreň lopúcha kombinuje s koreňom púpavy a s
mahóniou cezmínolistou.
Pri lupienke a ekzémoch z horúčosti v krvi sa koreň lopúchu kombinuje so štiavom lúčnym.
Pri liečbe akné sa koreň lopúchu kombinuje s drmekom obyčajným a mahóniou cezmínolistou.
Poznámka : Z koreňov sa môže urobiť aj jedlo. Na plátky nakrájané korene uvaríme v polievke spolu s inou
zeleninou, alebo ich pridávame do jedla najemno nastrúhané.

36.) Mäta pieporná (po-che) Mentha piperita

Vysvetlenie názvu : Znak „po” znamená „blízky/podobný” a znak „che” znamená „list lotosu”. Listy mäty
pripomínajú mladé rašiace lístky lotosu, preto dostala tát rastlina názov „lotosník”.
Opis a používaná časť : Mäta pieporná je veľmi chladná, chuťovo ostrá, ovplyvňuje dráhy pečene a pľúc.
Rozptyľuje vietor a horúčosť, prečisťuje a zpriechodňuje hlavu a oči, vyháňa vyrážky na povrch, uvoľňuje
povrch a zmierňuje svrbenie, zlepšuje dýchanie, prospieva hrdlu, znižuje jang pečene, odstraňuje bolesti. Z mäty
používame celú nadzemnú časť rastliny, ktorú je možné zbierať počas celej doby rastu, okrem času kvitnutia.
Suší sa v tieni. Je možné ju sušiť aj na slnku, ale musí sa potom každé dve hodiny obracať, po dvoch dňoch sa
zviaže a dosuší v tieni. Môže sa upravovať s medom.
Možnosti použitia : Chladný charakter mäty vysvetľuje použitie proti horúčosti, keď veterná horúčosť napadne
horný ohrievač, čo sa môže prejaviť horúčkou, bolesťou hlavy, miernou zimnicou bez potenia. A keďže mäta
dokáže veľmi dobre prenikať až do orgánov a do pokožky a vytláčať von škodliviny, tak sa používa v
počiatočných štádiách teplých epidemických chorôb. Na toto je mäta.
Mäta je aromatická, dokáže vstupovať priamo do pečene a uvoľniť v nej stagnácie. Preto sa používa pri pocitoch
plnosti v hrudi a rozpínania pod rebrami. Mätou je teda možné liečiť zápaly očných spojiviek, tráviace problémy
spôsobené nadbytkom horúčosti, no aj plynatosť. Veľmi účinne znižuje horúčku a odstraňuje virózu spôsobenú
vetrom.
Chladný účinok mäty pôsobí veľmi dobre pri predmenštruačných ťažkostiach. Vtedy mäta pomáha z vnútra, aj z
vonka pri masáži masťou, alebo olejom.
Koža zodpovedá pľúcam a hrubému črevu, preto mätu používame pri slabom, alebo žiadnom potení spôsobenom
horúčosťou, vyrážkach z horúčosti, svrbeniu, žihlavke, osýpkach. Choroby do pľúc vstupujú cez hrdlo a nos,
teda to zdôvodňuje použitie mäty pri zápale hrdla, chrípke, bolesti hrdla a chrapote, alebo kašli. Mätou je možné
liečiť aj stolicu s prímesou krvi, preto sa používa napríklad pri horúcej vlhkosti v hrubom čreve (Crohnova
choroba).
Upozornenie : Ľudia s nadbytkom chladu v tele môžu mätu užívať len výnimočne. Ak napríklad vyrážku
spôsobil chlad, mätu nie je vhodné použiť.
Mäta sa nemá používať pri nadmernom potení z prázdnoty, ani pri náraste jang pečene.
Vhodné kombinácie : Pri útoku veternej horúčosti kombinujeme mätu s listom bambusu.
Pri počiatočných štádiách teplých epidemických chorôb sa mäta používa spolu so sladovkou na vytlačenie
škodliviny.
Pri bolestiach hlavy a zápaloch očí, či bolesti v krku sa mäta často používa spolu s chryzantémou indickou.
Poznámka : V čínskom lekárstve sa používa viac druhov mäty a niektoré rastú aj u nás. Všetky však majú
rovnaké účinky.

37.) Moruša biela (sang-jie) Morus alba

Vysvetlenie názvu : Znak „sang” je čínsky názov pre morušovník. V čínskej mytológii sa spomína jeden
obrovitánsky strom, ktorý má veľmi veľké plody a listy a rastie na východe Číny zahalený v mrakoch. Vo svete
ľudí rastie jeden veľmi podobný strom, ibaže menší a to je práve moruša. Znak „jie” znamená „list”. Liečivom
sú listy morušovníku, tak aj názov je taký: „list morušovníku”.
Opis a používaná časť : List moruše bielej je chladný, chuťovo horký a sladký, vplýva na dráhy pečene a pľúc.
V tele rozptyľuje vietor a horúčosť, zvlhčuje suchosť, vyrovnáva pečeň a prejasňuje zrak, ochladzuje krv a
 98

zastavuje krvácanie. Listy moruše sa zbierajú v decembri, alebo potom na jar, keď rašia nové listy. Za účinnejšie
sú považované tie zimné.
Možnosti použitia : Chladná povaha listov moruše tlmí horúčosť a teda môžeme listy podávať pri zápale hrdla,
kašli a prechladnutí z vetra. Vplyv na pečeň vidno pri schopnosti listov moruše liečiť červené oči, zápal
spojiviek, pálenie očí a zhoršenú ostrosť zraku.
Listy moruše zvlhčujú pľúca a odstraňujú z nich horúčosť a preto sa často používajú na liečbu suchého kašľu z
horúčosti. Ak je wej-čchi pochádzajúca z pľúc oslabená, dochádza k nočnému poteniu. Doplnením čchi žalúdka,
sliznice a pľúc odstránime aj nadmerné nočné potenie, ktoré tiež môže byť spojené s horúčosťou.
Vzostup jangu pečene môže vyvolať bolesti hlavy, závraty a zatmievanie pred očami. List morušovníku dokáže
stiahnuť toto stúpanie jangu, čím človeka upokojuje a navyše odstraňuje aj spomínané ťažkosti.
Listy moruše sú účinné aj pri ľahších stavoch krvácania, ako je napríklad zvracanie krvi. Tento stav často súvisí
so suchosťou pľúc a presne to dokáže liečiť list moruše.
Upozornenie : Ak je hnačka spôsobená nadbytkom jin v sliznici a žalúdku, morušu nepodávame.
Vhodné kombinácie : Pri horúčke s kašľom, bolesťou hlavy a bolesťou krku sa lisť moruše kombinuje s mätou
piepornou, alebo s kvetom chryzantémy.
Pri silnom kašli z horúčosti v pľúcach sa list moruše kombinuje so semienkom marhule.
Pri stúpaní jang pečene sa toto liečivo kombinuje často s kvetom chryzantémy indickej.
Pri častom zaliehaní v ušiach sa list moruše môže kombinovať s takými liečivami, ako sú jasmín a chryzantéma.
Poznámka : V Číne sa používajú plody moruše bielej (tá je viac vážená), no aj plody moruše čiernej.

38.) Praslička roľná (mu-cej) Equisetum arvense

Vysvetlenie názvu : Znak „mu” znamená „drevo/strom” a znak „cej” má význam „nepriateľ/poškodzovať”,
alebo „oberať o niečo”. Drsné stonky rastliny sa v minulosti používali na brúsenie dreva a preto potom praslička
dostala názov „drevokaz/drevobrúska”.
Opis a používaná časť : Praslička roľná má vyrovnanú povahu, sladkú a mierne horkú chuť a vplyv na dráhy
pľúc, pečene a žlčníka. Rozptyľuje horúčosť, prejasňuje zrak, zastavuje krvácania. Používame celú nadzemnú
časť rastliny, ktorá sa zbiera v lete a na jeseň. Suší sa na slnku buď celá, alebo pokrájaná na kúsky.
Možnosti použitia : Táto bylina dobre rozptyľuje veternú horúčosť z dráh pečene a žlčníka a jej čchi pôsobí
smerom hore. Je to preto vhodné liečivo na choroby očí, ktoré sú spôsobené veternou horúčosťou.
Schopnosť tejto byliny zastavovať krvácanie sa využíva hlavne pri krvácaní v dolnej časti tela. Najúčinnejšie
túto bylinu použijeme, ak krvácanie súvisí so stiesnenosťou horúčosti v pečeni a sú povahy plnej. Sú to teda
rôzne krvácajúce hemoroidy a krv v stolici.
Upozornenie : Nie je vhodné podávať túto bylinu pri prázdnote čchi a krvi, začervenaní očí z hnevu, či z letnej
horúčosti a pri prázdnote jin. Táto bylina sa nemá užívať dlhodobo.
Vhodné kombinácie : Pri opuchnutí očí, horúcom slzení a tvorbou blany na oku sa praslička kombinuje s
kvetom chryzantémy, alebo s buddlejou lekárskou.
Ak je príčinou slzenia očí prázdnota pečene a obličiek, teda ak sa slzenie stupňuje na veternom počasí, ale oči
nie sú zapálené a nebolia, tak sa praslička kombinuje s angelikou čínskou.
Pri krvácajúcich hemoroidoch sa pije prášok z prasličky, pomarančovej kôry a rebarbory dlanitej.

39.) Puerária laločnatá/Kuzu (ke-ken) Pueraria lobata

Vysvetlenie názvu : Znak „ke” je čínsky názov pre pueráriu a tento znak je odvodený od podobného znaku,
ktorým sa označuje hrubá látka z konopných vlákien a teda toto meno sa prekladá ako „priadzovník. Znak „ken”
znamená „koreň” a celý názov teda je: „koreň priadzovníka”.
Opis a používaná časť : Puerária laločnatá má povahu chladnú, chuť sladkú a ostrú, ovplyvňuje dráhy sliznice a
žalúdka. Otvára povrch, vytláča vyrážky, chladí horúčosť, vytvára šťavy, zdvíha jang. Z puerárie sa používa
koreň.
Možnosti použitia : Koreň puerárie vyvoláva potenie a uvoľňuje svalstvo, tak ním môžme liečiť bolesti hlavy z
vetra a horúčosti, ztuhnutosť šije a chrbtice a keďže koreň kuzu chladí horúčosť, znižujeme ním aj vysoký krvný
tlak, horúčku a uvoľňujeme kŕče svalov.
Ak je oheň v tele, táto bylina ho vyháňa na povrch, čím môže dočasne spôsobiť vyrážky, či zväčšiť ich rozsah.
Toto sa využíva pri vyrážkach z horúčosti, ktoré sa ešte nevysypali, alebo ak ich výsev nie je ešte dostatočný a
horúčosť je stále ešte v tele.
Táto bylina veľmi dobre podporuje tvorbu tekutín v tele a tým pádom dokáže veľmi účinne liečiť stavy
chorobného smädu, či už sú vyvolané cukrovkou, alebo nedostatkom jin, či nadbytkom jang. Tento jej chladivý
účinok a schopnosť dopĺňať tekutiny je možné využiť aj pri liečbe rôznych zápalov.
 99

Aj keď je táto bylina chladná, dokáže zdvíhať čistý jamg stredného ohrievača a tým lieči hnačky z vlhkej
horúčosti, ale aj chronické hnačky z prázdnoty jang a čchi sliznice.
V Šen-nungovom liekopise sa o tejto byline píše, že: „Koreň puerárie má sladkú chuť a je vyrovnaný. Rieši
chorobný smäd, silno rozpálené telo, zvracanie, všetky blokády, zdvíha jin a odstraňuje všetky jedovatosti.
Semená riešia úplavicové hnačky u detí nad desať rokov veku. Jedno jeho ďalšie meno je ťi-ťi-ken. Rastie v
horských údoliach.” Napríklad na tomto citáte je vidno, že Šen-nung sa na byliny pozeral inak, ako neskorší
lekári. Lepšie? Horšie? Jednoducho len inak.
Upozornenie : Nemožno použiť kuzu pri nedostatku jang, pri chlade v žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri útoku vetra a horúčosti sa môže koreň kuzu kombinovať s mätou piepornou.
Pri útoku vetra a chladu sa puerária kombinuje buď s chvojníkom (ak sa pacient nepotí), alebo so škoricovníkom
čínskym (ak sa pacient potí).
Pre účinný výsev vyrážok z horúčosti sa koreň tejto byliny kombinuje s ploštičníkom hroznarým, mätou
piepornou a/alebo s kvetom lopúcha.
Pri hnačkách z vlhkej horúčosti sa často koreň puerárie kombinuje s koreňom ženšenu lekárskeho.
Poznámka : Táto bylina sa dá u nás kúpiť pod názvom „Kuzu/Kudzu”. Vždy sa jedná o sušený koreň puerárie
laločnatej.

40.) Rebríček obyčajný (i-č’-chao) Achillea millefolium

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi nájsť nepodarilo.
Opis a používaná časť : Rebríček obyčajný je chladný a chuťovo horký, má vplyv na pľúca, močový mechúr a
pečeň. Hojí povrch, ochladzuje horúčosť a tlmí zápaly, zastavuje krvácanie a chladí krv, znižuje tlak, odstraňuje
kŕče. Používame nadzemnú časť tejto byliny. Rebríček sa zbiera od začiatku do polovice leta, očistí sa a suší sa v
tieni.
Možnosti použitia : Rebríček obyčajný sa používa na liečbu horúčky, bolesti hlavy, bolesti v krku a kožných
vyrážok. Vyháňa teda z tela vietor a horúčosť, čo sú prejavy nadbytku jang-čchi. Na liečbu vyrážok je možné
použiť olej, masť, alebo bylinu (čerstvú) pomliaždiť a pridať ako obklad. Obklad je tiež dobré urobiť zo sušenej
pomletej byliny zmiešanej s vodou, či olejom. Rebríček veľmi silno vyháňa horúčosť z rán, no aj z celého tela.
Jeho vplyv na pľúca využijeme pri kašli so žltým, či zeleným hlienom, dýchavičnosti a horúčke.
Ak je horúčosť v krvi, môže vzniknúť krvácanie v tráviacom ústrojenstve, silné, prudké menštruačné krvácanie,
krvácanie z nosa. Všade tu možno použiť rebríček. Môže sa aj sypať jemný prášok z usušenej byliny do
krvácajúcich a otvorených rán, keďže táto bylina veľmi účinne zastavuje krvácanie.
Rebríček sa hodí aj na liečbu kŕčov v podbrušku, horúčky a vysokého krvného tlaku, bolesti hlavy, červených
očí a zápalu spojiviek, keďže odstraňuje oheň zo stagnácii čchi a krvi.
Veľmi vhodný je aj na liečbu reumy z vetra/vlhka/chladu. Uvoľňuje svaly a šľachy znižuje v nich napätie
spôsobené vetrom a horúčosťou.
Rebríček sa často používa na liečbu bolestivého močenia, alebo močenia s prímesou krvi. Ak sa použije na
liečbu zápalu močového mechúra, je vhodné piť čaj studený, čo urýchli liečbu.
Upozornenie : Táto bylina nie je vhodná pri vnútornom chlade a taktiež pri nedostatočnosti čchi. Nie je vhodné
použiť rebríček počas tehotenstva.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach v krku, horúčke, slabom potení a zrýchlenom a nepravideľnom pulze
kombinujeme rebríček s kvetom bazy a mätou piepornou.
Pri zápale močového mechúra s pocitom pálenia pri močení (s krvou v moči aj bez krvi v moči) kombinujeme
rebríček s listom púpavy lekárskej, s echinaceou lekárskou a s bradatcom.
Pri pálení v podbrušku s krvou v moči, alebo v stolici kombinujeme rebríček obyčajný s pastierskou kapsičkou.
Tento recept je účinný aj pri nadmernom menštruačnom krvácaní.
Poznámka : Na úpravu trávenia a liečbu bolestivej menštruácie, je vhodné podať rebríčkové víno. Pri liečbe
menštruačných ťažkostí som s úspechom použil koreň rebríčka, ktorý je v západnej fytoterapii opomenutý.

41.) Šalvia lekárska (tan-šen) Salvia officinalis

Vysvetlenie názvu : Znak „tan” znamená „rumelková červeň” a znak „šen” je odvodený zo znaku „žen-šen”.
Korene čínskeho druhu šalvie majú červenú farbu a pripomínajú ženšen, preto táto bylina dostala názov
„červený ženšen”.
Opis a používaná časť : Šalvia lekárska je povahou chladná, má ostrú a horkú chuť, pôsobí na dráhy pľúc,
hrubého čreva a pečene. Táto bylina má zvieravé účinky, hojí rany a povrch, ochladzuje horúčosť, vysúša vlhko,
zabraňuje poteniu, vyháňa vietor z tela, rozhýbava krv a chladí v nej horúčosť. Používame listy a kvety (tie však
 100

len niekedy), no používa sa aj koreň (a to dokonca aj u našich bylinkárov). Bylina sa zbiera na konci jari, alebo
začiatkom leta. Suší sa zavesená v tieni vo zväzkoch, po usušení roztriedime listy a kvety, stonky sa nepoužívajú.
Možnosti použitia : Používa sa často na upokojenie zapáleného hrdla. Jej ostrá a horká chuť rozháňa vietor a
chladná povaha chladí horúčosť stúpajúcu do oblasti hlavy a krku. Používa sa aj pri chorobách z nedostatku jin v
pľúcach, ktoré tiež môžu viesť ku bolestiam krku a ku zápalovým ochoreniam v oblasti úst.
Šalvia je tiež účinná pri nadmernom potení z nedostatku, či nadbytku čchi, čo sa môže prejaviť nočným potením,
návaloch potenia, či potenia pri horúčosti. Tu by sa mal čaj piť studený, pretože to zvýši účinnosť liečiva.
Šalviou možno liečiť aj zápaly v oblasti panvy a výtoky z pošvy, čo sú prejavy vlhkej horúčosti, ktorá sa usadila
v obličkách a močovom mechúre.
Šalviu lekársku je možné použiť aj na vysúšanie mlieka, ak matka už nechce kojiť. Koreň šalvie používame
hlavne pri bolestivej menštruácii, či pri nepravidelnej menštruácii s bolesťami brucha. Má vplyv aj na liečbu
nádorov na maternici (myóm), no aj na kožné choroby z ohňa a vetra.
Šalvia upokojuje, preto ju používame pri nespavosti, stavoch úzkosti, nepokoji a búšení srdca.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa o šalvii píše: „Šalvia má chuť horkú a je mierne chladná. Rieši škodlivú čchi
srdca a brucha, škvŕkanie v črevách bublajúce ako tečúca voda, chlad s horúčosťou a nahromadenia, rozbíja
zhluky a odstraňuje nahromadeniny, zastavuje pocit nepokoja a plnosti, podporuje čchi. Jedno jej ďalšie meno je
si-čchan-cchao. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Šalviu nemožno používať počas kojenia, či pri nedostatku štiav.
Vhodné kombinácie : Pri zápaloch v spodnom ohrievači so svrbením, či pálením v oblasti genitálií zmiešame
šalviu so skorocelom lekárskym.
Poznámka : V Číne rastie a používa sa veľa druhov šalvie a každá z nich má názov „tan-šen” (Salvia
Yunannensis – jün-nan tan-šen, Salvia miltiorrhiza – paj-chua tan-šen...). Preto som aj našu šalviu priradil k
tomuto názvu. Navyše, keď som si porovnával účinky čínskeho druhu a účinky našej šalvie lekárskej, tak som
zistil, že sú dosť podobné.

42.) Tymián obyčajný (š’-siang-cchao/paj-li-siang) Thymus vulgaris

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi nájsť nepodarilo.
Opis a používaná časť : Tymián obyčajný je teplotne chladný, chuťou ostrý a horký, má vplyv na dráhy pľúc,
pečene a žalúdka. Hojí rany a povrch, vyháňa vietor, ochladzuje, tlmí kašeľ, mierni kŕče. Z tymiánu používame
nadzemnú časť. Táto bylina sa zbiera na jar, alebo začiatkom leta v dopoludňajších hodinách a suší sa na
drevennej doske v tieni.
Možnosti použitia : Tymián je vhodné použiť na liečbu prechladnutia so zápalom hrdla, horúčkou, suchým
kašľom a bolesťami hlavy. Je to účinná bylina aj pri upchatých dutinách hlienom, ktorý je hustý a žltý. Vďaka
svojej ostrej a horkej chuti účinne vyháňa vietor a ochladzuje.
Tymián má veľmi dobré účinky pri liečbe suchého, dráždivého kašľu. Veľmi dobre uľahčuje vykašliavaniu. Je to
jemná, no účinná bylina a možno ju použiť aj pri deťoch.
Tymián som s úspechom použil aj pri silných bolestiach zubov. Stačilo urobiť ľahký odvar z tymiánu, týmto
odvarom zaliať ďalšiu časť tymiánu a po chvíli lúhovania vypiť. Bolesť čoskoro prešla.
Upozornenie : Tymián nie je vhodné použiť pri nedostatku jin.
Vhodné kombinácie : Pri zápale v krku sa tymiánový nálev zmieša s citrónovou šťavou a trochou soli a toto sa
používa ako kloktadlo.
Pri bolesti v krku sa tymián obyčajný kombinuje so šalviou lekárskou.
Pri počiatočnom štádiu zápalu hrtanu sa tymián kombinuje s listom moruše bielej a s chryzantémou indickou.
Pri silnom kašli s bolesťami v krku sa bylinná zmes Č'-sou san môže zapíjať nálevom z tymiánu.

2.7.6. Byliny prečisťujúce horúčosť

(čching-že jao)
V tejto skupine sa nachádzajú byliny a liečivá, ktoré odstraňujú škodlivú horúčosť z tela a teda ochladzujú.
Účinok týchto bylín je podobný, ako keď v prehriatej miestnosti otvoríme okno a dnu vojde čerstvý vzduch.
Byliny na odstránenie horúčosti a ohňa sú povahy chladnej, alebo veľmi chladnej. Horúčosť je často zápal, teda
tu sú hlavne byliny liečiace zápaly, horúčky, vnútorné teplo v nadbytku. Byliny na odstránenie ohňa sú veľmi
chladné, keďže oheň je už prehnaná horúčosť. Horúčosť a oheň môže zasiahnuť ktorýkoľvek z troch ohrievačov,
teda tieto byliny pôsobia na všetky orgány. Tieto byliny dokážu prečisťovať rovnako plnú, aj prázdnu horúčosť,
vypúšťajú oheň, ochladzujú krv, rozptyľujú horúce jedovatosti.
 101

Čo sa týka chutí, tak tieto liečivá často majú buď horkú, alebo sladkú chuť a chladivý teplotný účinok. Delíme
ich ešte na nasledujúce podskupiny:

2.7.6.1. Byliny prečisťujúce horúčosť a vypúšťajúce oheň

(čching-že sie-chuo jao)
Tieto byliny sa používajú pre stavy plnej horúčosti sprevádzané vysokou horúčkou, veľkým smädom a suchom v
hrdle, poruchami vedomia a žltým a suchým povlakom na jazyku.

43.) Bambus (ču-jie) Phylostachys nigra

Vysvetlenie názvu : Znak „ču” znamená „bambus” a znak „jie” znamená „list”. Aj starí číňania si všimli, že
bambus nie je ani tráva, ani strom, ale niečo medzi tým a znak „ču” znamená teda niečo ako „stromina” –
spojenie stromu a trávy. Názov teda je „list bambusu”.
Opis a používaná časť : List bambusu je chladný, má sladkú chuť a vplyv na dráhy pľúc, srdca a žalúdka.
Prečisťuje horúčosť, tvorí šťavy, odvádza moč, upokojuje. Používame listy bambusu.
Možnosti použitia : List bambusu dokáže liečiť horúčosť plnej povahy, čím chráni aj čchi a preto sa používa na
liečbu horúčkovitých ochorení so smädom a pocitom nepokoja. Bambus však dokáže liečiť aj horúčosť z
prázdnoty jin a tak je použiteľný napríklad aj na liečbu aftov z ohňa srdca.
Toto liečivo má dobrú schopnosť prečisťovať horúčosť v srdci a žalúdku, čo spôsobuje zvýšenú podráždenosť a
hnevlivosť a veľký pocit smädu. Na toto je táto bylina veľmi účinná.
Keď sa horúčosť presunie zo srdca do tenkého čreva, vzniká pocit pálenua pri močení a znížené močenie, čo
veľmi dobre lieči list bambusu, keďže dokáže tvoriť šťavy a odvádzať moč, navyše má ochladzujúce účinky.
Upozornenie : List bambusu by sa nemal podávať pacientom s prázdnotou čchi žalúdka.
Vhodné kombinácie : Pri útoku veternej horúčosti sa list bambusu kombinuje s mätou piepornou.
Pri útoku letnej vlhkej horúčosti sa list bambusu kombinuje často s jasmínom.
Pri horúčosti z nedostatku jin sa list bambusu kombinuje často so ženšenom lekárskym.
Pri pálení pri močení z horúčosti v srdci a tenkom čreve sa často táto bylina kombinuje so sladovkou
hladkoplodou.
Pri žltačke z vlhkej horúčosti sa list bambusu kombinuje spolu s palinou ročnou. Tento recept je účinný aj pri
výtoku z pošvy z vlhkej horúčosti.

44.) Čiernohlávok obyčajný (sia-kchu-cchao) Prunella vulgaris

Vysvetlenie názvu : Znak „sia” znamená „leto”, znak „kchu” má význam „suchý/zvädnutý” a znak „cchao”
znamená „bylina”. Táto bylina začína vädnúť v čase okolo „vrcholu leta” (sia-č' – 21.-22. 6.), preto dostala
názov „letná suchobyľ”.
Opis a používaná časť : Čiernohlávok obyčajný je chladný povahou, má horkú a ostrú chuť, ovplyvňuje dráhy
pečene a žlčníka. Prečisťuje oheň pečene a rozptyľuje zauzleniny. Používame nadzemnú časť rastliny. V čase
„vrcholu leta” zbierame nadzemnú časť tejto rastliny, usušíme ju na slnku, potom ju dosušíme v tieni.
Možnosti použitia : Čiernohlávok obyčajný svojou chladnou povahou a horkou chuťou spúšťa oheň nadol a
rozptyľuje ho, preto táto bylina veľmi účinne lieči vyšľahovanie ohňa pečene so začervenaním očí, bolesťami
hlavy, vysokým krvným tlakom. Pri vyšľahovaní ohňa pečene veľmi často vzniká aj zápal pečene.
Čiernohlávok ochladzuje horúčosť a dokáže aj rozpúšťať hlieny, preto je to účinné liečivo na liečbu zdurených
uzlín v krku a vredov. Rozptýlením hlienov a odstránením horúčosti sa navyše obnoví aj tok čchi.
V šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Čiernohlávok obyčajný má horkú a ostrú chuť a je chladný.
Rieši chlad s horúčosťou, uzliny na krku, krtičnatosť a vredy na hlave, rozbíja zhluky, rozptyľuje uzliny a
zauzleniny čchi, opuchnutia a vlhké blokády, robí telo ľahkým. Jedno jeho iné meno je si-ťü, jedno ďalšie meno
je naj-tung. Rastie v riečnych údoliach.”
Upozornenie : Je nutné vyhnúť sa podávaniu čiernohlávku pri nedostatku jang v sliznici a žalúdku. Ak sa táto
bylina má užívať dlhodobo, vhodné je v tom období piť aj odvar zo sladovky.
Vhodné kombinácie : Pri vyšľahovaní ohňa pečene sa táto bylina kombinuje s chryzantémou indickou.
Ak je veterná horúčosť najvýraznejšia v oblasti hlavy, spôsobuje to poruchy zraku a potom sa čiernohlávok
kombinuje s buddlejou lekárskou, listom moruše bielej a so zlaticou previsnutou.
Na rozpustenie horúcich hlienov sa táto bylina kombinuje s fialkou trojfarebnou.
Poznámka : Čiernohlávok je možné nahradiť aj jablčníkom obyčajným (sia-č'-cchao) Marubium vulgare. Majú
rovnaké účinky.
 102

45.) Jasmín pravý (č'-c'-chua) Gardenia jasminoides

Vysvetlenie názvu : Znak „č’” znamená „amfora”, pretože plod tejto byliny sa podobá na amfory, do ktorých
číňania dávali dozrievať alkohol a znak „c’” znamená „plod”. Znak „chua” znamená „kvet”. Liečivo sa teda volá
„plod amforovníku”, ale presnejšie je to „kvet amforovníku”.
Opis a používaná časť : Jasmín je chladný, chuťovo horký a sladký, ovplyvňuje dráhy srdca, pečene, pľúc,
žalúdka a trojitého ohrievača. Vypúšťa oheň, odvádza vlhkosť, ochladzuje krv, odstraňuje jedy, upokojuje.
Používame kvet jasmínu, plody u nás nedostať.
Možnosti použitia : Jasmín veľmi dobre vypúšťa horúčosť a oheň zo všetkých dráh, upokojuje a preto sa
používa pri horúčkovitých ochoreniach, keď pacient má aj velký nepokoj a je podráždený. Táto bylina však
dokáže veľmi účinne vypúšťať aj stiesnenú horúčosť v pečeni.
Keď sa v pečeni nahromadí vlhko a horúčosť, tak vzniká z toho často žltačka, zápal žlčníka, žlčníkové kamene,
ale aj močenie malého množstva tmavého moču. Kvet jasmínu vstupuje priamo do dráh pečene, ochladzuje,
odvádza vlhkosť a preto je to veľmi účinné liečivo na liečbu týchto stavov.
Ak do krvi vnikne horúčosť, pohyb krvi sa zrýchli, navyše sa spaľujú vlásočnice a dochádza potom k
nežiadúcemu krvácaniu, ako je krvácanie z nosa, krv v moči a v stolici a toto veľmi dobre dokáže liečiť kvet
jasmínu.
V Šen-nungovom herbári sa píše, že: „Kvet jasmínu má horkú chuť a je chladný. Rieši päť vnútorných
škodlivých čchi, horúcu čchi v žalúdku, začervenanú tvár a od alkoholu drsný nos, bielu a červenú lepru a tvorbu
vredov. Jedno jeho ďalšie meno je mu-tan. Rastie v riečnych údoliach.”
Upozornenie : Je nutné jasmín podávať opatrne pri nechutenstve a súčasnej riedkej stolici z nedostatku jang v
sliznici.
Vhodné kombinácie : Pri horúčosti v tele s nepokojom a podráždenosťou sa kvet jasmínu používa spolu s
mätou piepornou.
Pri horúčosti, ktorá sa zablokovala v pečeni sa jasmín kombinuje s horcom žltým.
Pri vlhkej horúčosti v pečeni a žlčníku sa táto bylina kombinuje s palinou ročnou a rebarborou dlanitou.
Pri vlhkej horúčosti v močovom mechúre sa jasmín kombinuje so skorocelom kopijovitým.

46.) Melón cukrový (si-kua-pchi) Citrullus vulgaris/Cucumis melo

Vysvetlenie názvu : Znak „si” znamená „západ”, znak „kua” znamená „tekvica” a znak „pchi” znamená „kôra”.
Táto rastlina má plody podobné tekvici a približne v 10. stor. bola do Číny dovážaná zo západu, z dnešnej
provincie Sin-ťiang. Ako liečivo sa používa kôra plodu, preto má v čínštine názov „kôra západnej tekvice”.
Opis a používaná časť : Kôra melónu má chladnú povahu, sladkú chuť a vplyv na dráhy sliznice a žalúdka.
Prečisťuje horúčosť, tlmí smäd, odvádza moč. Používame kôru z plodu cukrového melónu, ktorá sa očistí, nareže
na pásiky a usuší na slnku.
Možnosti použitia : Kôra melónu má rovnaké možnosti použitia, ako plod – odstraňuje horúčosť, rozhojňuje
telesné tekutiny a horúčosť odvádza močom. Preto je to veľmi vhodné liečivo pri úpale a napadnutí letnou
horúčosťou. Je však možné používať kôru melónu aj pri zápale obličiek.
Upozornenie : Nie je vhodné podávať toto liečivo pri chlade v sliznici a žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri úpale sa podáva odvar z kôry melóna so sladovkou hladkoplodou.

47.) Rákos obyčajný (lu-ken) Phragmites communis

Vysvetlenie názvu : Dnes znak „lu” znamená „rákos” a má ešte význam „tmavý/čierny”, pretože rastlina má
tmavozelenú, až zelenočiernu farbu. Znak „ken” znamená „koreň”. Názov teda znamená „koreň černíku/koreň
rákosu”.
Opis a používaná časť : Koreň rákosu je chladný, má sladkú chuť a vplyv na dráhy pľúc a žalúdka. Prečisťuje
horúčosť, tvorí tekutiny, odvádza moč, upokojuje, zastavuje zvracanie. Z rákosu používame korene, ktoré sa
vykopávajú na jar, alebo na jeseň, očistia sa od zeminy, nakrájajú sa na plátky a usušia sa na slnku.
Možnosti použitia : Keďže má koreň rákosu chladnú povahu a sladkú chuť, tak dokáže účinne rozptyľovať
horúčosť a oheň a navyše tvorí tekutiny, čím chráni jin a zabraňuje tomu, aby vznikol oheň z nedostatku jin.
Túto bylinu teda používame pri stavoch, kedy nadbytočná horúčosť už poškodila telesné tekutiny a objavil sa
smäd, sucho v krku a nepokoj.
Keďže táto bylina rozpúšťa oheň a vstupuje do dráh pľúc (pľúca sa spájajú s pokožkou), tak je účinná pri liečbe
vyrážok z horúčosti a rôznych horúcich ekzémov.
Keď horúčosť vnikne do žalúdka, ničí tu tekutiny a spôsobuje smäd, ale spôsobuje aj to, že čchi žalúdka začne
stúpať nahor spolu so stravou a dochádza k zvracaniu. Koreň rákosu túto horúčosť dokáže účinne prečisťovať,
 103

vchádza priamo do žalúdka a do jeho dráh, nezaťažuje žalúdok a je preto vhodným liečivom na zvracanie z
horúčosti.
Táto bylina dokáže účinne zastavovať kašeľ s vykašliavaním žltého hlienu a vykašliavanie krvi a hnisu, čo je
časté napríklad pri suchosti v pľúcach a horúčosti v pľúcach – pri pľúcnej tuberkulóze.
Upozornenie : Koreň rákosu treba používať opatrne pri príznakoch nedostatku jang v strednom ohrievači.
Vhodné kombinácie : Pri nadbytku ohňa a vetra v tele sa koreň rákosu kombinuje s kvetom chryzantémy.
Pri liečbe vyrážok z horúčosti sa koreň rákosu kombinuje s mätou piepornou.
Pri zvracaní z horúčosti a pri horúčosti v žalúdku sa koreň rákosu kombinuje s listom bambusu (v odvare) a
šťavou zo zázvoru lekárskeho.
Pri pľúcnej tuberkulóze sa často kombinuje koreň rákosu s mätou piepornou a listom bambusu.
Pri krvi v moči sa táto bylina kombinuje so skorocelom lekárskym.

48.) Sadrovec (š´-kao) Gypsum fibrosum

Vysvetlenie názvu : Znak „š´” znamená „kameň” a znak „kao” znamená „sadlo”. Starým číňanom tento biely
kameň pripomínal sadlo, preto sa potom nazýva „kamenné sadlo”.
Opis a používaná časť : Sadrovec je veľmi chladný svojou povahou a ostrý a sladký svojou chuťou, má vplyv
na dráhy pľúc a žalúdka. Prečisťuje horúčosť a vypúšťa oheň, upokojuje, sťahuje vredy. Sadrovec sa dá u nás
kúpiť v obchodoch s minerálmi.
Možnosti použitia : Sadrovec vďaka svojej ostrej a zároveň sladkej chuti, chladnej a nevysušujúcej povahe
veľmi dobre ochladzuje horúčosť a to hlavne v pľúcach a žalúdku. Najúčinnejšie pôsobí práve v jang-ming, keď
horúčosť spôsobuje u pacienta vysokú horúčku s potením, veľkým smädom a vlnovitým pulzom. Sadrovec teda
lieči hlavne výsev červených ekzémov zo sálania horúčosti vo vrstve krvi a čchi, zvracanie z horúčosti v žalúdku,
bolesti hlavy, ďasien a afty z nárastu horúčosti v žalúdku.
Keď sú pľúca napadnuté horúčosťou, vzniká suchý, dráždivý a namáhavý kašeľ. Sadrovec pôsobí priamo na
pľúca, ochladzuje horúčosť a vypúšťa oheň a navyše nevysúša tekutiny pľúc ešte viac, takže je to vhodné liečivo
na kašeľ z horúčosti v pľúcach. Vždy by sa mal v týchto prípadoch spájať aj s bylinami vyživujúcimi jin.
Za normálnych okolností zostupuje čchi žalúdka dole. To však neplatí, keď je v žalúdku horúčosť. Potom z toho
vzniká často zvracanie, v ťažkých prípadoch sa objavuje aj zvracanie krvi. Pri horúčosti v žalúdku navyše
vznikajú aj bolesti hlavy, krvácanie a bolestivosť ďasien a veľmi silný smäd. Toto lieči práve sadrovec.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa píše: „Sadrovec má ostrú chuť a je mierne chladný. Lieči chlad s horúčosťou pri
zasiahnutí vetrom, výstup čchi do protismeru pod srdce s úzkosťou a dýchavičnosťou, sucho v ústach a spálený
jazyk, zťažené dýchanie, tvrdosť a bolesti v bruchu, zbavuje škodlivých duchov, vytvára materské mlieko a
sťahuje rany od kovu. Rastie v horách.”
Upozornenie : Sadrovec by sa nemal podávať pri nedostatku jang v sliznici a žalúdku, pri prázdnote krvi a
horúčosti z prázdnoty jin.
Denná dávka sadrovca môže byť 15-60g. Keďže sa veľmi ľahko v odvare rozpúšťa, mal by sa variť prvý, až
potom pridávame ostatné liečivá.
Vhodné kombinácie : Pri horúčosti, ktorá pôsobí v dráhe žalúdka sa sadrovec podáva v odvare spolu s
jasmínom pravým a kapsičkou pastierskou.
Pri pôsobení chladu na povrchu tela a jeho premene vo vnútri tela na horúčosť sa sadrovec podáva v odvare
spolu s kôrou škorice.
Pri kašli z horúčosti v pľúcach sa sadrovec kombinuje v odvare spolu s kôstkou marhule, mätou piepornou a
plodom moruše bielej.
Pri zvracaní z horúčosti v žalúdku sa podáva odvar zo sadrovca, listov bambusu a kôry mandarínky.
Nevhodné kombinácie : Podľa niektorých prameňov sa sadrovec nemá rád s chvojníkom čínskym.

2.7.6.2. Byliny prečisťujúce horúčosť a vysúšajúce vlhkosť

(čching-že cao-š' jao)
Tieto byliny sa používajúi pri náraste vnútornej vlhkej horúčosti, alebo vtedy, keď sa už vlhkosť premenila na
horúčosť. Tieto byliny majú často veľmi horkú chuť a sú chladné.

49.) Čakanka obyčajná (ťü-ťü-ken) Cichorium intybus

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi nepodarilo zistiť.
Opis a používaná časť : Čakanka má chladnú povahu, horkú a mierne sladkú chuť, vplyv na dráhy pečene,
žlčníka a žalúdka. Posilňuje jin pečene, vypúšťa horúčosť, zlepšuje činnosť srdca a žalúdka, rozpúšťa vlhko.
 104

Ako liečivo používame koreň, ktorý zbierame v júli až v septembri. Koreň pokrájame na plátky a sušíme ho pri
umelom teple. Pripravuje sa aj pražením do čierna (v Číne, aj u nás).
Možnosti použitia : Čakanka v prvom rade pre jej sladkú a horkú chuť odstraňuje zápaly – hlavne v žalúdku.
Zápal žalúdka býva spojený hlavne so stúpajúcim jang pečene. Čakanka ochladzuje pečeň svojou sladkou
chuťou a tlmí jej činnosť horkou chuťou (oheň oslabuje drevo). Tlmenie zápalu je zvýraznené aj chladivým
účinkom. Preto je koreň čakanky veľmi účinným liečivom na zápaly žalúdka z nadbytku jang.
Ak je srdce predráždené, horká chuť ho vyživí a chladivý účinok srdce upokojí, čo tiež nepriamo vplýva na
liečbu zápalov pečene a žalúdka. Takto ale čakanka lieči aj nespavosť zo stúpania jang, kedy je duch Šen
nepokojný a nemá sa v noci kde uložiť.
Podpora a vyživenie sliznice horkou a sladkou chuťou má potom za následok zvýšenie chuti do jedla. Je to teda
vhodné liečivo pri nechutenstve a kŕčoch v žalúdku z nadbytku čchi pečene.
Upozornenie : Nie je vhodné podávať čakanku obyčajnú pri nedostatku jang v strednom ohrievači.
Vhodné kombinácie : Pri oslabenom trávení z nedostatku jin sa čakanka podáva v odvare spolu so sladovkou
hladkoplodou.
Pri nespavosti z nadbytku jang pečene sa opražený koreň čakanky povarí a pred koncom varenia pridáme 1-2
ďatle čínske.
Poznámka : U nás je známa náhrada kávy „cigória”, ktorá sa vyrába práve z opraženej čakanky. Starí lekári u
nás u odporúčali zhodne s čínskym učením na upokojenie srdca.

50.) Horec žltý (lung-tan-cchao) Gentiana lutea

Vysvetlenie názvu : Znak „lung” znamená „drak/dračí”, znak „tan” znamená „žlč/žlčník” a znak „cchao”
znamená „bylina”. Podľa taoistov sídli v každom orgáne nejaké božstvo – božstvo žlčníka sa nazýva „Dračie
svetlo” a predstavuje Tyrkysového draka. Toto liečivo má mimoriadne horkú chuť pripomínajúcu žlč a preto
potom dostalo názov „dračia žlč”.
Opis a používaná časť : Horec žltý je teplotne chladný, jeho chuť je veľmi horká a má vzťah k dráham pečene,
žlčníka a žalúdka. Vylučuje vlhkú horúčosť, vysúša vlhko, upokojuje a ochladzuje pečeň, odstraňuje zápaly.
Používame z neho koreň, ktorý sa vykopáva na jar a na jeseň. Korene sa umyjú, usušia na slnku a potom sa
dosúšajú v teple a suchu. Koreň sa môže upravovať s alkoholom, alebo sa praží do čierna.
Možnosti použitia : Horec sa používa na liečbu vlhka/vlhkej horúčosti v sliznici, žalúdku a hlavne v pečeni a
žlčníku. Toto sa môže prejavovať pálením záhy, škvŕkaním v bruchu, nevoľnosťou, zvracaním. Horec je
najúčinnejší v odstraňovaní plnej horúčosti z pečene a žlčníka.
Ak je vlhká horúčosť v pečeni a žlčníku, môže vzniknúť žltačka, zápal močového mechúra s bolestivým
močením, zápal hrubého čreva s bolestivým nutkaním na stolicu a krvou, či hnisom v stolici, bolesti v boku,
ekzémy. Horec odstraňuje vlhkú horúčosť z dráh, aj z orgánov. Preto je to nanajvýš vhodné liečivo na všetky
vyššie uvedené ťažkosti.
Keď je žlčník napadnutý horúčosťou, žalúdková čchi nemôže zostupovať dolu. Potom vznikne nevoľnosť,
nechutenstvo, plnosť v hrudníku a bruchu. Horec žltý túto horúčosť sťahuje dole, upokojuje pečeň a žlčník, tlmí
kŕče v bruchu a tak je vhodné použiť ho aj v týchto prípadoch. Avšak horec dokáže tlmiť aj kŕče v končatinách,
ktoré sú spôsobené horúčosťou v srdci. Takto horec utlmí pečeň, ktorá nebude viac nadmerne vyživovať oheň
srdca a lieči tak spomenuté ťažkosti.
O horci žltom sa píše v Šen-nungovom herbári: „Horec žltý má horkú chuť a je chladný. Lieči chlad s
horúčosťou medzi kosťami, škodlivú čchi padúcnicových záchvatov, postupne odstraňuje vyčerpávajúce
poškodenia a zosúľaďuje päť plných orgánov, ničí jedovaté parazity. Dlhodobo používaný podporuje intelekt a
nezabúdanie, robí telo ľahkým a odolným voči starobe. Jedno jeho ďalšie meno je ling-jou. Rastie v horských
riečnych údoliach.”
Upozornenie : Ak nie je v tele nadbytok horúčosti, alebo ak je nedostatok jang sliznice a žalúdka, horec použiť
nemožno. Horec by sa mal používať – vzhľadom k jeho silno horkej chuti – vždy aj s bylinami, ktoré chránia
čchi žalúdka.
Vhodné kombinácie : Pri zápale v strednom a dolnom ohrievači s nechutenstvom, zápchou, tmavým močom a
mastným a žltým povlakom na jazyku sa horec kombinuje spolu s mahóniou cezmínolistou a so šťiavom lúčnym.
Pri kŕčoch žalúdka, či pri kŕčoch v končatinách z horúčosti sa horec žltý kombinuje spolu s jasmínom.
Pri bolestiach hlavy z vyšľahovania ohňa pečene sa horec žltý kombinuje s chryzantémou a s čiernohlávkom
obyčajným.
Pri žltačke jang povahy sa táto bylina kombinuje s jasmínom pravým, palinou ročnou a skorocelom kopijovitým.
 105

Poznámka : U nás je známe, že Gorali si do pálenky pridávajú koreň horca a nechajú ho tam lúhovať. Múčna a
mliečna strava, ktorá prevažuje u Goralov dá zabrať žalúdku, avšak horcová pálenka to naozaj vyrieši – človek je
hladný už po pár minútach.

51.) Klinčekovec lesný (čchü-maj) Dianthus superbus

Vysvetlenie názvu : Znak „čchü” pri bylinkách označuje do bokov rastúce listy a znak „maj” sa prekladá ako
„obilné zrnko”. Táto bylinka má korene rastúce do bokov a vzhľadom pripomína pšenicu, preto má teda názov
„do strán rastúca pšenica”.
Opis a používaná časť : Klinčekovec lesný má chladnú povahu, horkú chuť a vplyv na dráhy srdca, tenkého
čreva a močového mechúra. Odvádza vodu a zpriechodňuje vodné cesty, oživuje krv, zpriechodňuje dráhy.
Nadzemná časť rastliny sa zbiera v lete a na jeseň ešte pred rozvitím kvetov a usuší sa na slnku.
Možnosti použitia : Horká chuť a chladná povaha tejto bylinky spolu vypúšťajú horúčosť spodom a navyše
dokáže klinčekovec aj odvádzať vlhkosť. Vplyv na dráhy srdca a močového mechúra spolu s vyššie uvedenými
účinkami predurčuje túto bylinku k účinnej liečbe zťaženého močenia z dôvodu nahromadenia sa vlhkej
horúčosti v močovom mechúre. Klinčekovec teda lieči zápal močového mechúra z vlhkej horúčosti, kamene
a/alebo piesok v moči, krv v moči z nárastu horúčosti v srdci a tenkom čreve.
Keďže klinčekovec lesný spúšťa horúčosť smerom nadol a rozhýbava stagnujúcu krv, často sa používa pri liečbe
zastavenej menštruácie z dôvodu stagnácie krvi, ktoré sú spôsobené nárastom horúčosti v krvi.
Klinčekovec lesný tiež dokáže vypúšťať horúčosť z dráhy pečene a práve preto je to liečivo vhodné na liečbu
zápalov očí.
Táto bylinka aj vytláča hnis z rán, pretože má schopnosť oživovať tok krvi a ochladzuje horúčosť, preto sa
podáva pri zapálených vredoch, ktoré ešte nehnisajú (aby sa hnis vytiahol k povrchu), alebo pri hnisavých
vredoch (aby sa hnis vysušil), klinčekovec má však využitie aj pri liečbe ekzémov z vlhkej horúčosti. V týchto
prípadoch sa môže používať aj ako obklad.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Klinčekovec lesný má chuť horkú a je chladný. Lieči vnútornú
nepriechodnosť močenia zo zauzlenia sa vlhkej horúčosti, vyťahuje ostne bodliakov, rozbíja hnisavé zápaly a
zdureniny, prejasňuje zrak a zbavuje blán, poškodzuje plod a spôsobuje jeho vypadnutie, rozbíja zablokovanú
krv. Jedno jeho ďalšie meno je ťü-ťü-maj. Rastie pri riekach.”
Upozornenie : Klinčekovec lesný sa nesmie podávať v tehotenstve a po pôrode a tiež pri prázdnom chlade v
spodnom ohrievači.
Pre svoj ochladzujúci účinok táto bylinka znižuje tlak, takže by ju nemali príjmať ľudia s nízkym tlakom krvi.
Vhodné kombinácie : Pri zástave močenia a pri zťaženom močení z nárastu vlhka a horúčosti v močovom
mechúre sa klinčekovec lesný podáva ako nálev, alebo ľahký odvar spolu so stavikrvom vtáčim a skorocelom
kopijovitým. Ak je v moči aj krv, k uvedeným bylinkám sa pridáva aj jasmín pravý a sladovka hladkoplodá. Iná
účinná kombinácia je klinčekovec lesný a bodliak obyčajný.
Pri močových kameňoch a pri piesku v moči sa klinčekovec lesný kombinuje v odvare so semenom skorocelu.
Pri zastavenej menštruácii z dôvodu horúčosti v krvi sa podáva odvar z klinčekovca spolu so šalviou a
srdcovníkom obyčajným.
Pri zápaloch očí z horúčosti v pečeni sa klinčekovec kombinuje v odvare s čiernohlávkom obyčajným a horcom
žltým.

52.) Králik rimbabový (tchu-c'-mao) Tanacetum parthenium

Vysvetlenie názvu : Preklad názvu sa mi nepodarilo nájsť.
Opis a používaná časť : Králik rimbabový/ružový je chladný, chuťovo horký a ostrý, má vplyv na pečeň a
žalúdok. Prečisťuje oheň pečene, rozptyľuje nahromadeniny, upokojuje žalúdok. Používa sa nadzemná časť
rastliny. Tú zbierame v čase kvetu a sušíme ju v tieni.
Možnosti použitia : Králik rimbabový veľmi účinne prečisťuje nadmerný oheň pečene, ktorý spôsobuje migrény,
začervenanie očí a tváre, nepokoj a hnevlivosť. Táto bylina je však účinná aj vtedy, keď oheň pečene napadne
pľúca a spôsobí podráždenosť, suchý a dráždivý kašeľ a pichľavé bolesti na hrudi a v bokoch. Horká chuť a
chladná povaha tejto byliny sťahuje oheň dole, navyše čchi tejto byliny vstupuje priamo do dráh pečene, preto
touto bylinou môžeme účinne liečiť stavy spôsobené vyšľahovaním ohňa pečene.
Táto bylina sa používa aj na odstránenie zablokovanej horúčosti, čo sa môže prejavovať ako zápal v kĺboch s
opuchnutím a začervenaním a smädom. Horká chuť a chladná povaha ochladia horúčosť a ostrá chuť zase
rozptýli stagnácie.
Králik rimbabový má aj schopnosť upokojovať a ochladzovať žalúdok. Keď je v žalúdku horúčosť, alebo oheň,
spôsobuje to bolesť zubov, krvácanie ďasien, bolesti brucha, horkú pachuť v ústach a červený jazyk so žltým
 106

povlakom. Toto všetko lieči králik rimbabový a v ochladzovaní ohňa žalúdka je to bylina veľmi účinná, napriek
tomu, ako jemno pôsobí.
Upozornenie : Táto bylina by sa mala používať len keď ide o horúčosť, či oheň z plnosti a keďže jej čchi
smeruje nadol, nemala by sa používať v tehotenstve.
Vhodné kombinácie : Pri vyšľahovaní ohňa pečene nahor sa králik rimbabový používa spolu s horcom žltým.
Keď horúčosť vnikne do vrstvy krvi, spôsobuje červené vyrážky a fľaky na pokožke a vtedy sa králik rimbabový
kombinuje s echinaceou lekárskou a s pastierskou kapsičkou.

53.) Lipkavec pravý (pa-sien-cchao) Galium aparine

Vysvetlenie názvu : Znak „pa”predstavuje číslovku „osem”, znak „sien” označuje taoistických nesmrteľných a
znak „cchao” znamená „rastlina”. V Číne bolo známych „osem nesmrteľných”, ktorí aj pomocou tejto bylinky
dosiahli nesmrteľnosť a preto má v čínštine názov „bylina ôsmych nesmrteľných”.
Opis a používaná časť : Lipkavec pravý je chladný, chuť má horkú a slanú, ovplyvňuje dráhy obličiek,
močového mechúra, sliznice a pľúc. Odstraňuje vlhko, odstraňuje horúčosť, rozpúšťa horúce jedy, zmierňuje
opuchnutia, rozptyľuje hlien. Ako liečivo zbierame celú nadzemnú časť rastliny. Tá sa zbiera od mája do októbra,
suší sa v tieni a suchu. Po usušení sa spracúva na ďalšie použitie.
Možnosti použitia : Táto bylina môže byť použitá vzhľadom na svoj chladný účinok a horkú chuť na
odstránenie vlhka a horúčosti a ich kombinácie, kde má naozaj výborné účinky. Vlhko a vlhkú horúčosť
odstraňuje hlavne v strednom a dolnom ohrievači. Takto je možné použiť lipkavec pravý (a príbuzné druhy)
napríklad na liečbu zápalov močového mechúra z vlhkej horúčosti. Rozptyľuje vlhko a vypúšťa horúčosť, takže
takto priamo pôsobí na podstatu problému. Keďže nepoškodzuje sliznicu, je možné ho použiť aj pri ľuďoch s
nedostatkom čchi.
Ak by sa mal použiť na liečbu chladnej vlhkosti, musí sa kombinovať s príslušnými bylinami, kvôli jeho
chladnej povahe.
Je možné použiť túto bylinu aj pri mokvajúcich vyrážkach z horúčosti a vlhka, ktoré sú (ale nemusia byť) aj
zapálené, pri lupienke a popáleninách. Účinnosť lipkavca spočíva práve v jeho horkej a slanej chuti a chladnej
povahe. Navyše nijako nepoškodzuje sliznicu a žalúdok, takže ho môžeme bez obáv podávať aj pacientom s
nedostatkom pravej čchi. Pri takýchto vyrážkach ho môžeme podávať z vonka, ako obklad, ale aj z vnútra. Toto
je však nutné si odmerať, že čo je v danom prípade vhodnejšie.
Touto bylinou tiež liečime hlien usadený v uzlinách. Takéto uzliny sú tvrdé, bolestivé, človeku sa ťažko prehĺta a
môže mať horúčku. Lipkavec pravý rozpúšťa usadený hlien svojou slanou, horkou chuťou a chladnou povahou a
navyše rozptyľuje horúčosť, ktorá spôsobuje zahusťovanie vlhka, čím rieši podstatu problému.
Ak je oheň v srdci, príznaky sú nespavosť, podráždenosť, zápaly v ústach a zápaly očí, rýchly pulz a žltý povlak
na jazyku. Vtedy môžeme použiť lipkavec, aby odviedol nadbytočnú horúčosť do tenkého čreva a potom ďalej
močením von z tela. Podľa mojich skúseností je lipkavec účinnou bylinkou práve na tieto ťažkosti.
Upozornenie : Keďže táto bylina silno odvádza vlhko, je nutná opatrnosť pri ľuďoch s nedostatkom jin v tele.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe vlhkej horúčosti v tele sa lipkavec pravý kombinuje s rebarborou dlanitou,
alebo s púpavou lekárskou a rakytníkom prečistujúcim.
Pri zablokovaní sa hlienu v uzlinách sa lipkavec pravý podáva v odvare s echinaceou lekárskou a horcom žltým.
Pri lupienke, alebo ekzémoch z vlhkej horúčosti sa lipkavec pravý kombinuje so šťiavom kučeravým, alebo s
lopúchom väčším.
Pri vlhkej horúčosti v močovom mechúre spôsobujúcom obtiažne a bolestivé močenie tmavého moču sa lipkavec
pravý kombinuje so skorocelom kopijovitým.
Poznámka : Túto nenápadnú bylinku som mal vždy rád. Rastie bez problémov hocikde a to už predurčuje jej
povahu. Je nenáročná, ale účinná.

54.) Palina dračia (jin-čchen-chao) Artemisia capillaris

Vysvetlenie názvu : Znak „jin” má význam „príkrov”, znak „čchen” znamená „starý”, no a znak „chao” je
čínske meno pre palinu. Palina nezamrzne ani v zime a na jar znovu vyrašia nové výhonky, ktoré pokrývajú zem,
preto má potom voľne preložený názov „palina starinec”.
Opis a používaná časť : Palina dračia (a jej podobné druhy) je chladná, horká a má vplyv na dráhy sliznice,
žalúdka, pečene a žlčníka. Vypúšťa horúčosť a rozptyľuje vlhkosť, zatláča žlté. Ako liečivo používame
nadzemnú časť rastliny.
Možnosti použitia : Keď škodlivá vlhká horúčosť prehradí stredný ohrievač a naruší zpriechodňovaciu funkciu
pečene a žlčníka, žlč sa dostane do krvi a ňou potom ďalej do svalstva a pokožky, čo spôsobí vznik žltačky z
vlhkej horúčosti. Vďaka svojej schopnosti ochladzovať horúčosť, rozptyľovať vlhko a zatláčať žlté patrí palina
 107

dračia medzi hlavné liečivá proti žltačke. (Mimo to je ešte aj jin typ žltačky z chladu a vlhka, no proti tomu už
palina dračia až tak účinná nie je, musí sa kombinovať so zohrievajúcimi bylinami.)
Vlhká horúčosť v tele môže spôsobovať aj vznik žlčových kameňov a zápaly žlčníka. Palina dračia ochladzuje
horúčosť a rozptyľuje vlhkosť a navyše priamo pôsobí v dráhe žlčníka, čo z nej robí skvelé liečivo na uvedené
ťažkosti.
V určitých rokoch, podľa čínskej astrológie môže škodlivá vlhká horúčosť z Nebies spôsobovať u ľudí vznik
epidemických chorôb z vlhkej horúčosti, ktoré prepukajú v lete, alebo v neskorom lete. Z vlhkej horúčosti, ktorá
sa nahromadí v tele a zo súčasného opakovaného útoku veterného chladu na pokožku tela môžu vznikať u ľudí
silno svrbiace vyrážky, mokvavé ekzémy a potničky. Toto tiež dokáže účinne vyliečiť palina dračia.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa o paline dračej píše: „Palina dračia má chuť horkú a je vyrovnaná. Lieči škodlivú
čchi veternej vlhkosti, chladu a horúčosti, žltačku zo zauzlenia sa horúčosti. Dlhodobo požívaná nadľahčuje telo
a podporuje čchi, pomáha odolávať starobe. Rastie na kopcoch a vrchoch.”
Upozornenie : Táto bylina sa nemá podávať pri žltačke z prázdnoty sliznice a súčasnej prázdnoty krvi.
Vhodné kombinácie : Pri žltačke z vlhkej horúčosti sa palina dračia kombinuje s jasmínom pravým, horcom
žltým a rebarborou dlanitou.
Pri žltačke z vlhka a chladu sa palina dračia kombinuje v odvare so sušeným zázvorom lekárskym.
Pri epidemických chorobách z vlhkej horúčosti sa palina dračia kombinuje v odvare s koreňom púpavy lekárskej
a s kardamómom pravým.
Pri zápale žlčníka a žlčníkových kameňoch sa palina dračia kombinuje v odvare s čerstvým koreňom kurkumy a
s horcom žltým.
Poznámka : Pre liečbu žltačky je možné použiť aj palinu ročnú, len jej účinok tu nie je až tak silný a musí sa
preto kombinovať s inými bylinami.

55.) Púpava lekárska (pchu-kung-jing) Taraxacum officinale

Vysvetlenie názvu : Znak „pchu” znamená „divoká kačka”. Znak „kung” označuje biely páperový chochol na
krku divokej kačky a znak „jing” znamená „žlté lupienky”. Púpava má najprv žlté kvety, po dozretí semien sa
zmenia na biele páperie pripomínajúce chochol divokej kačky. Preto sa v čínštine volá táto bylina „páperistá žlť”.
Opis a používaná časť : Púpava je veľmi studená, jej chuť je horká, sladká, ovplyvňuje dráhy pečene, žalúdka a
sliznice. Prečisťuje horúčosť, odstraňuje horúce jedy, upravuje činnosť žlčníka, posilňuje žalúdok, odstraňuje
vlhkosť. Používame koreň a listy z púpavy – najčastejšie sa používa práve koreň. Rastlina sa vykopáva na jar a v
lete, očistí sa od hliny a usuší sa v celku. Potom sa kefkou opráši zvyšná hlina a buď sa len naláme na kúsky,
alebo sa pomelie na prášok.
Možnosti použitia : Chladná povaha koreňa púpavy ochladzuje horúčosť, takže znižuje horúčky, lieči zápaly,
ako napríklad zápal hrdla, zápal očných spojiviek, zápal prsnej žľazy, zápal močového mechúra s pálčivou
bolesťou pri močení. Lieči hlavne zápaly spojené s pečeňou a žlčníkom. Ak sa v pečeni a žlčníku hromadí
horúčosť, môžu byť stuhnuté šľachy a svaly, čo neskôr môže viesť k reume horúceho typu. Púpava práve túto
horúčosť odvádza.
Púpava vylučuje aj vlhkú horúčosť z tela, hlavne zo stredného a dolného ohrievača. Je možné teda touto bylinou
liečiť aj žltačku z vlhkej horúčosti. Šťavou možno potrieť vyrážky, ktoré vznikli z vlhkej horúčosti, z vlhka,
alebo len z horúčosti. Vplyv na žalúdok sa prejaví pri liečbe zápalu prsnej žľazy, keďže dráha žalúdka prechádza
aj okolo bradavky. Tu je vhodné piť aj vývar, alebo bradavky potrieť vývarom, či šťavou, alebo urobíme obklad
z koreňa púpavy. Tiež podporuje aj tvorbu mlieka pri jeho nedostatku po pôrode.
Púpavu môžeme použiť aj pri zápale močového mechúra s kalným močom, alebo krvou moči a rezaní pri močení.
Krv vyživuje, dopĺňa v nej jin a odstraňuje z nej horúce jedy. Svojou veľmi chladnou povahou a horkou chuťou
dopĺňa jin do srdca, teda upokojuje Ducha a v knihe Ling-šu sa píše: „Úzkosť a starosti zraňujú ducha. Keď sa
srdce stane obeťou úzkosti, je ustarané a dochádza k poraneniu ducha.“
Púpavou je tiež možné liečiť aj rôzne opuchnutia a hnisavé rany. Tiež ju používame aj pri menštruačných
ťažkostiach s výbuchmi hnevu, opuchmi a chuti na sladké.
Upozornenie : Púpava je celkom bezpečná bylina, ale pri pacientoch s nedostatkom jang a telesných štiav je
nutná opatrnosť.
Vhodné kombinácie : Pri zablokovanej horúčosti s príznakmi, ako je bolesť hlavy, začervenané oči, zápcha a
červený moč, kombinujeme púpavu so štiavom lúčnym.
Ak sú vyrážky z vlhkej horúčosti, koreň púpavy sa používa spolu s lopúchom väčším a štiavom lúčnym.
Pri vlhkej horúčosti v močovom mechúre sa táto bylina kombinuje s kukuričným hodvábom.
 108

56.) Skorocel kopijovitý (čche-čchien-c´) Plantago lanceolata/major

Vysvetlenie názvu : Znak „čche” znamená „voz”, znak „čchien” má význam „pred”, no a znak „c´” znamená
„semienko”. V 1. storočí vyslal chanský cisár trestnú výpravu proti kočovným kmeňom na hraniciach. Na ceste
ku hraniciam mnoho vojakov a aj ich kone ochoreli zvláštnou chorobou, pri ktorej mali bolesti brucha a krv v
moči. Jeden povozník si všimol, že jeho kone začali jesť zvláštnu rastlinu, po ktorej sa im hneď uľavilo. Túto
správu oznámil veliteľovi a ten prikázal, aby všetci začali jesť práve túto bylinku. O krátky čas boli všetci zdraví.
Veliteľ sa spýtal povozníka, kde našiel tú skvelú bylinu a on mu odpovedal, že pred vozom. Odvtedy sa táto
bylina teda volá „predvozník” a semienko, liečivo z nej sa volá „semienko predvozníka”.
Opis a používaná časť : Semienko skorocelu má povahu chladnú, jeho chuť je sladká, pôsobí na dráhy obličiek,
pečene a pľúc. Vypúšťa vlhkú horúčosť, prečisťuje pečeň a rozjasňuje zrak, vylučuje hlien z pľúc, tíši kašeľ.
Ako liečivo používame semienko. Kvet skorocelu so semienkami zbierame na jeseň a necháme ich v tieni usušiť.
Po usušení ich rozdrobíme a preosejeme.
Možnosti použitia : Semienko skorocelu dokáže rozhýbavať stagnujúcu vodu v tele a odvádzať ju preč a práve
preto sa používa na liečbu opuchnutí z hromadenia sa vody. Keďže je toto liečivo chladnej povahy a je hladké,
pomáha pri ťažkostiach s vylučovaním moču z vlhkej horúčosti. Ako rýchly a účinný recept sa používa lyžička
semienka skorocelu zapíjaná prevarenou vodou.
Odvedením nadmernej vlhkosti močením pomáha semienko skorocelu liečiť hnačky, ktoré sú spôsobené
hromadením sa vody v črevách. Tekutiny sú vylúčené močením a tak sa aj zahusťuje stolica.
Semienko skorocelu má jednu veľkú zvláštnosť. Dokáže liečiť očné choroby či už vychádzajú z plnosti
(vyšľahovanie ohňa pečene), alebo z prázdnoty (nedostatok jin pečene a obličiek). Takto skorocelové semienko
lieči zápaly očí s opuchnutiami a rozostrené videnie.
Semienko skorocelu je hladké a chladné a má vplyv na dráhy pľúc, podporuje vykašliavanie žltých hlienov (z
horúčosti) a ochladzovanie horúčosti v pľúcach. Skorocel ochladí horúčosť v pľúcach a navyše rozptýli usadený
hlien, čo potom spôsobí upokojenie kašlania.
V Šen-nungovom herbári sa o semienku skorocelu píše, že: „Semienko skorocelu má chuť sladkú a je chladné.
Lieči zástavu močenia z poruchy čchi, zastavuje bolesti, odvádza vodu a zpriechodňuje močenie, zbavuje vlhkých
blokád. Dlhodobo požívané nadľahčuje telo a dáva odolnosť voči starobe. Jedno jeho ďalšie meno je tang-tao.
Rastie na rovinatých vlhkých miestach.”
Upozornenie : Používať opatrne pri ľuďoch s prepadávaním sa jang, pri výronoch semena u mužov z prázdnoty
obličiek a v prípadoch, keď sa nejedná o vlhkú horúčosť. Vyššie dávky tejto bylinky môžu vyvolať hnačky.
Vhodné kombinácie : Keď sú vodnaté opuchnutia spôsobené stagnáciou tekutín z dôvodu prázdnoty čchi
sliznice, semienko skorocelu sa kombinuje s opraženým semienkom slzovky obyčajnej.
Pri krvi v moči sa kombinuje semienko skorocelu a koreň sladovky hladkoplodej v prášku a tento prášok sa
zapíja odvarom z rastliny skorocelu.
Pri liečbe hnačky z hromadenia sa vody v črevách sa opraží semienko skorocelu a to pacient zapíja malým
množstvom prevarenej vody.
Keď je hnačka sprevádzaná stagnáciou stravy, semienko skorocelu sa kombinuje v odvare s opraženým plodom
hlohu – ten sa povarí ako prvý a na posledné dve-tri minúty do odvaru pridáme semienko skorocelu.
Pri zápale a opuchnutí očí z vyšľahovania ohňa pečene sa semienko skorocelu zalieva s buddlejou lekárskou,
alebo s chryzantémou. Môže sa pridať aj čiernohlávok obyčajný, aby účinne prečistil horúčosť pečene.
Pri kašli z horúčosti v pľúcach sa semienko skorocelu kombinuje v odvare s kôstkou marhule (tá sa pridáva až na
konci varenia).

57.) Skorocel kopijovitý (čche-čchien-cchao) Plantago lanceolata

Vysvetlenie názvu : Znak „čche-čchien” je čínske meno pre skorocel a znamená teda čosi ako „predvozník” a
znak „cchao” znamená „rastlina”. Liečivo tvorí nadzemná časť tejto byliny a názov teda je „vňať predvozníku”.
Opis a používaná časť : Skorocel kopijovitý (alebo skorocel väčší – plantago major) je chladný, jeho chuť je
sladká, pôsobí na dráhy pečene, obličiek, močového mechúra a žalúdka. Odvádza vodu a zpriechodňuje vodné
cesty, odstraňuje a rozpúšťa vlhko, prečisťuje pečeň, rozjasňuje zrak, rozptyľuje hlieny, vypúšťa horúčosť,
odstraňuje jedy. Ako liečivo používame celú nadzemnú časť rastliny, zbierame ju počas leta a skorej jesene.
Skorocel sušíme v tieni na teplom a suchom mieste. Môže sa nakladať do alkoholu, alebo do oleja, častejšie však
používame túto bylinku len v jej sušenom stave.
Možnosti použitia : Skorocel sa používa na liečbu príznaku „lin“ čo v preklade je zápal močového mechúra s
bolestivým močením malého množstva tmavého moču. Je to liečivo vplývajúce hlavne na dolný ohrievač, vo
všetkých troch ohrievačoch dopĺňa jin. V dolnom ohrievači skorocel podporuje močenie a odvádza nadbytočnú
horúčosť močením, lieči krvácanie do močového mechúra, odstraňuje močové kamene a zápal prostaty, no aj
 109

chronické zápaly močového mechúra, výtoky z pošvy. Pri liečbe vlhkej horúčosti v močovom mechúre je
najvhodnejšia čerstvá bylina.
Odvedením vlhkého kalu a horúčosti z čriev dokáže liečiť skorocel hnačky vyvolané vlhkou horúčosťou. Keďže
táto bylina odstraňuje vlhko a horúčosť a zároveň rozpúšťa horúce hlieny, tak je to vhodné liečivo na liečbu
žltačky jang typu.
Skorocel má vplyv na dráhy pečene, prečisťuje v nej horúčosť, preto ho môžeme použiť na liečbu zápalov
spojiviek z nadbytku jang pečene, ale aj na začervenané a opuchnuté oči, skorocel všeobecne upravuje zrak.
Chladná povaha skorocelu a jeho vplyv na dráhy pľúc umožňuje liečiť kašeľ z horúčosti v pľúcach s
vykašliavaním žltého hlienu. Tu sa denne podáva odvar z asi 30g skorocelu až kým kašel prestane.
Skorocel veľmi účinne zastavuje krvácanie a je to teda vhodné liečivo pri vykašliavaní krvi, krvi v moči a v
stolici, pri krvácajúcich ranách. Je to bylina využívaná po celom svete na liečbu rán, zápalov, odrenín – tu sa
používa aj zvonka aj z vnútra. Navyše je to bylinka účinná na liečbu všetkých hnisavých zápalov a hnisajúcich a
zapálených rán.
Upozornenie : Nie je vhodné používať skorocel pri výronoch semena z prázdnoty obličiek.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe vlhkej horúčosti v močovom mechúre sa čerstvý skorocel povarí spolu s
koreňom púpavy (ktorý môže, ale nemusí byť čerstvý).
Keď vlhká horúčosť okrem zápalu močového mechúra spôsobuje aj opuchnutia, skorocel povaríme so
srdcovníkom obyčajným.
Pri liečbe hnačky z vlhkej horúčosti povaríme skorocel spolu s fialkou trojfarebnou.
Žltačku jang typu lieči skorocel v kombinácii s palinou ročnou, alebo s horcom žltým. Ak sa použije horec žltý,
pridáme do odvaru aj jasmín pravý.
Pri zápalových ochoreniach očí si pacient urobí nálev zo skorocelu, lúhuje ho prikrytý až do vychladnutia a
týmto nálevom si oplachuje oči.
Poznámka : Skorocel väčší má rovnaké účinky ako skorocel kopijovitý, no a oba druhy môžu nahradiť skorocel
čínsky. Rozdiely medzi nimi sú pramalé. Táto poznámka sa týka použitia celej rastliny, aj vyššie opísaných
semienok.
Celá rastlina má rovnaké účinky a používa sa rovnako, ako semienko skorocelu len s tým rozdielom, že celá
rastlina je účinnejšia v prečisťovaní horúčosti a v odstraňovaní horúcich jedov.

58.) Slzovka obyčajná (i-i-žen) Cois lacryma-jobi

Vysvetlenie názvu : Znak „i” znamená „úmysel/túžba”, iný, avšak rovnako vyslovovaný znak „i” znamená
„ukončenie/koniec” a znak „žen” znamená „semeno/jadro”. V roku 41 n. l. vyslal chanský cisár generála menom
Ma Jüan potlačiť povstanie na juhozápade. V tejto oblasti je je horúce a vlhké podnebie, preto sa tu rýchlo šíria
rôzne nákazlivé ochorenia. Domáce obyvateľstvo sa pred nimi chránilo pomocou bielych guľatých zrniek z
jednej rastliny. Toho si všimli aj cisárski vojaci a začali ich jesť tiež a všimli si, že aj im robia dobre. Potom, čo
generál po dlhej dobe povstanie potlačil, vrátil sa domov aj s vozom plným týchto semienok, aby ich mohol v
jeho domovine zasadiť a zbierať, nech majú z nich úžitok všetci. Netrvalo ale dlho a generál zomrel. Závistlivci
ihneď utekali oznámiť cisárovi, že generál má plný voz perál (pretože semienka slzovky sa podobajú na perly).
Ten sa tak rozhneval, že nedovolil generála ani pochovať. Bolo už však neskoro, keď cisár zistil, že to nie sú
perly, ale semienka. Kôli tomuto smutnému príbehu sa dostalo semienkam názvu čosi ako „semienka pre
dobrotu na žobrotu”. Asi tak sa to dá vystihnúť.
Opis a používaná časť : Slzovka obyčajná je mierne chladná, má sladkú chuť a ovplyvňuje dráhy sliznice, pľúc
a žalúdka. Odvádza vlhkosť, odstraňuje blokády, vypúšťa horúčosť, odstraňuje hnis. Ako liečivo používame
semienka, ktoré sa u nás dajú ľahko kúpiť.
Možnosti použitia : Tým, že slzovka odvádza z tela nadbytočnú vlhkosť, dokáže posilňovať sliznicu a tak lieči
aj choroby, ako je beri-beri a opuchnutia končatín. Má teda vplyv na liečbu príznakov a súčasne s tým lieči aj
podstatu problému – oslabenie sliznice.
Slzovka obyčajná je chladná a sladká, takže okrem toho, že prečisťuje horúčosť, dokáže aj odvádzať vodu a lieči
tak choroby, ako je piesok, či kamene v močovom mechúre a odkvapkávanie moču z horúčosti. Často sa tiež
využíva v počiatočných štádiach chorôb z vlhkej horúčosti, kedy ešte vlhko prevažuje nad horúčosťou a pacient
má tlak na hrudi, nechutenstvo a kalný a mastný povlak na jazyku.
Semienka tejto bylinky dokážu prečisťovať horúčosť a rozpúšťať vlhkosť, čím účinne odstraňujú blokády
spôsobujúce bolesti svalov, kĺbov a pokožky a zníženie pohyblivosti kĺbov. Je to teda účinné liečivo na blokády
z vlhka, alebo z vlhkej horúčosti. Často tu používame ako liek len samotnú slzovku uvarenú na kašu.
Keď sa objaví hnis, je to znamením, že v tele už prevažuje horúčosť a oheň nad vlhkom. Na liečbu ochorení
sprevádzaných hnisaním je dobré použiť slzovku, pretože ochladzuje horúčosť a oheň a rozpúšťa vlhko.
 110

V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Slzovka obyčajná má chuť sladkú a je chladná. Lieči napätia
šliach a kŕče, nemožnosť ohýbať a narovnávať končatiny, veterné a vlhké blokády, spúšťa dole čchi. Dlhodobo
požívaná robí telo ľahkým a podporuje čchi. Koreň slzovky vypudzuje spodom trojo druhov červov. Jedno ďalšie
meno je ťie-li. Rodí sa v rovinatých bažinách, na poliach a na neobrábanej pôde.”
Upozornenie : Toto liečivo je bezpečné a ani v starých liekopisoch neboli uvádzané žiadne upozornenia.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe beri-beri a opuchnutí končatín z dôvodu prázdnoty sliznice sa podáva odvar zo
slzovky, do ktorého na konci varu pridáme rozdrvené semienka čerešne.
Keď oslabenie sliznice spôsobuje aj hnačky a nechutenstvo, pridávaným liečivom je aj ženšen lekársky.
V počiatočnom štádiu chorôb z vlhkej horúčosti podávame odvar zo slzovky obyčajnej, kardamómu pravého a
na konci pridáme semienka marhule.
Pri liečbe bolestivých blokád z vlhka podávame odvar zo slzovky obyčajnej, čerstvého zázvoru (aj so šupkou) a
sladovky hladkoplodej.

59.) Stavikrv vtáči (pien-sü) Polygonum aviculare

Vysvetlenie názvu : Znak „pien” znamená „plochý” a znak „sü” v minulosti označoval „bambus”. Listy tejto
rastlinky vzhľadom pripomínajú listy bambusu a jej stonky sú ploské, preto by preklad názvu mohol znieť
„ploský bambus”.
Opis a používaná časť : Stavikrv vtáči je povahou mierne chladný, má horkú chuť a vplyv na dráhy močového
mechúra, hrubého čreva a obličiek. Odstraňuje vlhkú horúčosť, odvádza vodu a zpriechodňuje močové cesty,
ochladzuje krv a zastavuje krvácanie, zmierňuje svrbenie a kožné ťažkosti, ničí parazity. Ako liečivo sa používa
nadzemná časť rastliny. Zbierame ju v lete, očistíme a usušíme na slnku.
Možnosti použitia : Mierne chladná povaha a horká chuť vypúšťajú horúčosť, stavikrv má priamy vplyv na
dráhy močového mechúra, takže lieči hlavne zápaly, ako je zápal močového mechúra s pálčivou bolesťou pri
močení a krvou v moči. Súčasne so spriechodnením močenia dokáže stavikrv prečisťovať vlhkú horúčosť v
močovom mechúri.
Táto bylinka dokáže zastavovať rôzne druhy krvácania, najúčinnejšia je však u tých krvácavých stavov, ktoré
vznikli z horúčosti. U žien lieči krvácanie z maternice mimo obdobia menštruácie.
Stavikrv vtáči má skvelé protiparazitické účinky. Lieči napríklad ťažkosti vyvolané črevnými parazitmi, ale aj
trichomoniázu (parazitárne ochorenie v močovo pohlavných orgánoch), kde zmierňuje aj svrbenie. Všeobecne
mierni svrbenie pokožky pri ekzémoch. Stavikrv má aj protipliesňový a antibakteriálny účinok a dokáže tak
liečiť svrbiace a mokvavé ekzémy a svrbenie v oblasti pohlavia. Tu sa používa vnútorne, aj z vonka.
Stavikrv vtáči odstraňuje vlhkú horúčosť a teda touto bylinou možno liečiť aj žltačku z vlhkej horúčosti a
úplavicu s hnačkami vlhko-horúceho typu.
Málokde sa tiež píše, že táto bylinka dokáže liečiť aj zápalové ochorenia horných ciest dýchacích, pretože
uvoľňuje hlien, vypúšťa horúčosť a uľahčuje vykašliavanie.
V Šen-nungovom herbári sa o stavikrve vtáčom píše: „Stavikrv vtáči má chuť horkú a je vyrovnaný. Lieči
presakovanie nečistého, svrbiace ekzémy, nezapálené vredy, hemoroidy, ničí trojo druhov hmyzu. Jedno ďalšie
meno je pien-ču. Rodí sa v horských údoliach.”
Upozornenie : Nie je vhodné použiť stavikrv pri nedostatku jin a pri prázdnote sliznice a žalúdka.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe vlhkej horúčosti v močovom mechúre sa podáva odvar zo stavikrvu vtáčieho,
semienok skorocelu jasmínu pravého. Tu je účinné aj popíjanie samotného odvaru zo stavikrvu.
Pri škrkavkách podávame odvar zo stavikrvu so slivkou ume a čierneho (indického) čaju, pri svrbení v
konečníku vyvolaného škrkavkami podávame silný odvar zo stavikrvu a robíme aj sedacie kúpele z tejto byliny.
Pri liečbe žltačky z vlhka a horúčosti podávame odvar zo stavikrvu, paliny ročnej a jasmínu pravého.

60.) Šťiav lúčny (niou-er ta-chuang) Rumex crispus

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi nájsť preklad názvu.
Opis a používaná časť : Štiav lúčny má chladnú povahu, horkú chuť a vplyv na dráhy srdca, pečene, žlčníka a
hrubého čreva. Prečisťuje horúčosť v pečeni, upokojuje pečeň, ochladzuje krv. Používame koreň z tejto rastliny,
avšak keď sa použije rastlina celá, tak má rovnaký účinok.
Možnosti použitia : Štiav lúčny je veľmi účinná bylina pre liečbu zápalov pečene a žlčníka s príznakmi, ako sú
bolesti a plnosť brucha, bolesti v hrudi, zápcha, plynatosť, žltačka. Táto bylina sa však používa aj na liečbu
kožných zápalov. Je to dôležitá bylina pre liečbu stavov, ktoré vyplývajú zo stiesnenosti čchi pečene, ktorá je
spojená s horúčosťou. Horká chuť a chladná povaha upokojujú pečeň a ochladzujú ju, uvoľňujú žlč a odstraňujú
aj škodlivé vlhko.
 111

Štiav lúčny sa používa aj na liečenie stavov, ktoré vyplývajú z horúčosti v krvi. Z horúčosti v krvi vznikajú rôzne
chronické vyrážky a iné typy chronických zápalových ochorení pokožky. Hlavný účinok tejto byliny tu spočíva
v ochladení krvi, v odvedení škodlivej vlhkej horúčosti a jedov. Najlepšie sa teda hodí na liečbu zapálených,
mokvavých kožných rán a ekzémov, ale lieči aj stavy krvácania z nosa, alebo krv v moči či v stolici z horúčosti v
krvi.
Táto bylina je veľmi vhodná aj na liečbu stavov, kedy oheň z pečene napáda pľúca a spôsobuje namáhavý kašeľ
s vykašliavaním žltého hlienu (alebo bez vykašliavania), zápchu a tlak na hrudi. Keďže ochladzuje pečeň, môže
sa teda použiť len na tento druh kašľu.
Štiav lúčny je účinný aj pri liečbe hnačiek z horúčosti. V takomto prípade má byť pripravený v podobe silného
odvaru.
Upozornenie : Je nutné používať štiav lúčny s veľkou opatrnosťou, ak pacient má nedostatok čchi.
Vhodné kombinácie : Pri lupienke sa táto bylina kombinuje s lopúchom väčším.
Pri suchej a tvrdej stolici z dôvodu prázdnoty krvi sa štiav lúčny kombinuje spolu s angelikou čínskou a
semenom konope siatej.
Pri stavoch, kedy oheň pečene napáda pľúca a spôsobuje kašeľ sa táto bylina kombinuje s plodmi moruše bielej a
s bambusovými listami. Pacient by mal počas liečby jedávať bambusové výhonky.

61.) Žihľava dvojdomá (čchien-maj/sun-maj) Urtica dioica

Vysvetlenie názvu : Znak „čchien” znamená aj „Nebeský” a znak „maj” má význam „ihlica”. Táto rastlina rastie
priamo a do výšky, akoby do Nebies a pri dotyku je cítiť bodanie tisícov ihličiek, preto má v čínštine názov
„Nebeská ihlička”.
Opis a používaná časť : Žihľava dvojdomá je chladná až neutrálna, má slanú, sladkú a mierne ostrú chuť,
ovplyvňuje dráhy pečene, pľúc, močového mechúra. Odstraňuje vlhko z močového mechúra, vyživuje krv a
dopĺňa jin, odstraňuje vietor a blokády z vlhka a vetra. Ako liečivo používame celú rastlinu. Koreň má väčší
vplyv na vyhánanie vlhkej horúčosti z močového mechúra, nadzemná časť rastliny zase viac vyživuje a
ochladzuje krv. Celú rastlinu môžeme zbierať od jari do jesene. Suší sa vo zväzkoch v tieni.
Možnosti použitia : Žihľava z tela účinne vyháňa nahromadenú vlhkosť, ktorej príznaky môžu byť opuchy,
ťažkosti pri močení, zadržiavanie vody pri menštruácii, stuhnuté kĺby. Tiež sa táto bylina môže použiť pri
nahromadenej vlhkosti v nosných dutinách. Žihľava svojou mierne chladnou povahou vypúšťa horúčosť a jej
ľahko ostrá prirodzenosť zase rozptyľuje nahromadené vlhko, preto je to teda vhodné liečivo na choroby z
nahromadenia sa vlhka a horúčosti. Slaná chuť žihľavy spolu s chladnou povahou je vhodná k liečbe
opuchnutých a tvrdých uzlín a kameňov v moči.
Táto bylina je účinná aj vtedy, keď sa vlhko zablokuje v dráhach a spôsobuje bolesti a zníženú pohyblivosť
kĺbov. Preniká do dráh a pôsobí na blokády z vlhka a rozpúšťa ich.
Žihľava celkovo vyháňa veternú vlhkosť a veternú horúčosť, teda pre jej chladivú až neutrálnu povahu je možné
ju použiť aj na vyrážky spôsobené veternou horúčosťou, veternou vlhkosťou, no aj vlhkou horúčosťou.
Žihľava ochladzuje a vyživuje krv a preto je možné použiť ju pri liečbe silnej menštruácie a menštruačného
„špinenia“ počas a pred cyklom, lieči aj vykašliavanie krvi, krvácanie z nosa, či krv v stolici. Jej sladká chuť krv
vyživuje a zároveň ju ochladzuje.
Upozornenie : Ak je zadržiavanie vody spôsobené zlyhávaním srdca, či zlyhávaním obličiek, nie je vhodné
žihľavu použiť.
Vhodné kombinácie : Pri bolestivých zápaloch močového mechúra sa koreň žihľavy kombinuje so skorocelom
kopijovitým.
Pri lečbe bolestivých blokád kĺbov z vetra a vlhka sa táto bylina kombinuje v odvare s angelikou lekárskou.
Pri opuchnutiach lymfatických uzlín sa žihľava kombinuje často s koreňom púpavy a s echinaceou.

2.7.6.3. Byliny prečisťujúce horúčosť a ochladzujúce krv

(čching-že liang-süe jao)
Horúčosť, ktorá vnikla do krvi je už vážny stav. Horúčosť krvi (že-sü) môže neskôr vyústiť do horúceho jedu v
krvi (že-tu), čo poškodzuje cievy, spôsobuje nepokoj, zlú náladu, veľký smäd, zápaly na pokožke a horúce
vyrážky, ktoré sa nehoja, lupienku, angínu, zápaly očí, uší a stredného ucha. Jazyk je červený s červenými
bodkami. Krv je viac jin, preto používame byliny, ktoré dopĺňajú jin.
 112

62.) Kapsička pastierska (ťi/ju-sing-cchao) Capsella Bursa-pastoris

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu som nikde nenašiel, pod názvom „ťi” je však táto bylinka spomínaná už
v Šen-nungovom herbári.
Opis a používaná časť : Kapsička pastierska je chladná (niekde sa uvádza, že má neutrálnu povahu), chuťovo je
sladká, pôsobí na dráhy pečene, srdca, tenkého čreva, sliznice, žalúdka, močového mechúra. Ochladzuje
horúčosť, znižuje tlak, zastavuje krvácanie. Používame celú nadzemnú časť rastliny. Tá sa zbiera v lete a suší sa
vo zväzkoch v tieni.
Možnosti použitia : Táto bylina sa často používa na odvedenie horúčosti prostredníctvom moču. Často sa
používa pri krvácaní z maternice mimo obdobia menštruácie, pri krvi v moči a pálčivej bolesti pri močení (keďže
ochladzuje močový mechúr a srdce). Taktiež je možné ju použiť aj pri nadmernom krvácaní pri menštruácii, ako
aj pri vnútorných krvácaniach.
Chladná povaha kapsičky pastierskej znižuje vysoký krvný tlak a tlmí horúčku. Celkovo táto bylina zasahuje do
vodného hospodárstva a zosúlaďuje trojitý ohrievač ako celok.
Jej schopnosť znižovať horúčosť a zápaly sa tiež prejaví pri liečbe zápalu spojiviek, kapsička pastierska zlepšuje
aj zrak.
Vhodné kombinácie : Pri horúčosti v krvi sa táto bylina kombinuje spolu s echinaceou lekárskou.

2.7.6.4. Byliny prečisťujúce horúčosť a odstraňujúce jedy

(čching-že ťie-tu jao)
Tieto byliny sa používajú pri akútnych horúčkovitých ochoreniach, zapálených vredoch, hnisavých zápaloch,
zápaloch v krku a iných ťažkostiach spojených s horúcim jedom. Kombinujú sa aj s inými bylinami, podľa toho,
aký je daný stav, teda či je nutné odstrániť vlhko a horúci jed, alebo ochladiť krv a odstrániť horúci jed...

63.) Bradatec obyčajný (sung-luo) Usnea barbata

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi nepodarilo zistiť.
Opis a používaná časť : Bradatec má chladnú povahu, horkú chuť a vplyv na dráhy pľúc, pečene a močového
mechúra. Odstraňuje horúci jed, ochladzuje, rozptyľuje nahromadenú vlhkosť, čistí pečeň. Používame celý
lišajník.
Možnosti použitia : Bradatec sa používa vylúčenie horúčosti a horúceho jedu z krvi, pľúc a močového mechúra.
Taktiež odstraňuje hlien z pľúc a lieči tak vykašliavanie žltého hlienu, rozptyľuje vlhkú horúčosť v močovom
mechúre a lieči zápal močového mechúra. Pomáha hlavne pri liečbe zápalov v spodnom ohrievači a v pľúcach,
vždy keď vlhko, horúčosť a hlien zablokujú zdravý tok čchi.
Bradatec kôli svojej chladnej povahe a vplyvu na pečeň dokáže zastavovať krvácanie a výrony krvi z horúčosti
vo vrstve krvi, ako je napríklad krvácanie pri poraneniach, alebo krvácanie z maternice mimo periódu, okrem
toho dokáže u žien liečiť aj biele výtoky z pošvy.
Keďže táto bylina uvoľňuje vlhko, podporuje voľný pohyb vody v tele. V Knihe Žltého cisára sa v 21. kapitole k
tomu píše, že: „...pľúca riadia priechod vody a posielajú ju do močového mechúra.” Bradatec pôsobí na dráhy
pľúc a močového mechúra a uvoľňuje blokády, takže preto môže potom riešiť nepriechodnosť vodných ciest v
tele a tým upravuje aj močenie.
Upozornenie : Dlhodobé užívanie tejto byliny poškodzuje čchi sliznice.
Vhodné kombinácie : Pri bolestivom močení z vlhkej horúčosti kombinujeme bradatec s mahóniou
cezmínolistou a s púpavou lekárskou.
Pri horúcom hliene v pľúcach kombinujeme bradatec s omanom pravým.
Pri úplavici zmiešame bradatec s omanom pravým a s palinou ročnou.

64.) Ďatelina lúčna (mu/san-siao-cchao) Trifolium praetense

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu som nenašiel.
Opis a používaná časť : Ďatelina lúčna je chladná povahou a horká a sladká chuťou, ovplyvňuje dráhy pečene,
srdca a pľúc. Napomáha vykašliavaniu, odstraňuje horúčosť a horúci jed, posilňuje sliznicu. Používame
nadzemnú časť tejto byliny, ktorá sa zbiera v lete a suší sa v tieni.
Možnosti použitia : Ďatelina je účinná pri opuchoch z horúceho jedu. Jej chladná povaha a sladká a horká chuť
preniká do krvi priamo a tak ju lieči aj keď jej účinok nie je veľmi rýchly. Spolu s ostatnými bylinami však áno.
Taktiež je možné ďatelinou liečiť rôzne kožné problémy horúcej a suchej povahy. Jej chladná povaha a sladká
chuť lieči zápaly, tlmí horúčosť a vyživuje krv, čím bráni jej stagnácii.
 113

Upozornenie : Ďatelina, ak sa užíva samotná, riedi krv, teda je nutné sa vyhnúť jej podávaniu pri
nedostatočnosti krvi.
Vhodné kombinácie : Pri rôznych kožných ochoreniach spojených s horúcim jedom v krvi sa ďatelina lúčna
používa spolu so semenom lopúchu väčšieho.
Pri horúčosti v pľúcach z vyšľahovania ohňa pečene sa táto bylina kombinuje spolu so štiavom lúčnym.
Pri pomaly sa hojacich hnisavých zápaloch sa ďatelina lúčna kombinuje spolu so skorocelom kopijovitým.

65.) Echinacea lekárska (sung-kuo-ťü/c-ču-chua) Echinacea purpurea

Vysvetlenie názvu : V knihách som nenašiel vysvetlenie názvu tejto byliny, do čínskych liekopisov bola
zaradená len v nedávnej dobe.
Opis a používaná časť : Echinacea lekárska je teplotne chladná, má ostrú a horkú chuť, ovplyvňuje dráhy pľúc,
pečene, močového mechúra. Povzbudzuje, odstraňuje horúčosť a horúci jed, hojí rany.
Možnosti použitia : Echinacea lekárska je účinná pri chorobách z horúčosti, alebo horúceho jedu. Môže teda
liečiť tuberkulózu, ekzém, lupienku. Jej ostrá a horká chuť má silný účinok a môže sa nasadiť kedykoľvek na
liečbu. Vyháňa vietor a chladí horúčosť, taktiež odstraňuje horúci hlien z pľúc s kašľom a vykašliavaním žltého,
či žltozeleného hlienu, no lieči aj kašeľ s vykašliavaním krvi, či hnisu. Jej ostrá a horká chuť premieňa hlien.
Keďže ochladzuje aj krv a vyháňa z nej horúci jed, je možné ju použiť na liečbu bodnutí, či pohryzení od
jedovatých zvierat.
Ak nastane krvácanie (kdekoľvek v tele), zvracanie, či bolestivé močenie s krvavým močom, je možné použiť
echinaceu. Aj hnisavé zápaly pokožky, zápaly hrdla, stredného ucha, bolestivé močenie, krv v stolici, či
zvracanie krvi, je tiež možné liečiť za pomoci tejto byliny. Ak sa echinacea usuší a pomelie, práškom je možné
zasypať ranu a to aj krvácajúcu.
Upozornenie : Dlhodobé používanie môže poškodiť jin a krv.
Vhodné kombinácie : Pri usadení sa horúceho hlienu v pľúcach, alebo pri liečbe kalného moču z dôvodu zápalu
močového mechúra sa táto bylina kombinuje s bradatcom.
Pri liečbe zapálených a mokvavých rán sa buď čerstvé, alebo sušené byliny – echinacea lekárska a skorocel
kopijovitý – pomelú, urobí sa z nich pasta a prikladajú sa na rany.

66.) Fialka trojfarebná (c'-chua ti-ting) Viola tricolora

Vysvetlenie názvu : Znak „c’” znamená „fialový” a znak „chua” znamená „kvet”. Znak „ti” znamená „zemný” a
znak „ting” znamená” kliniec”. Táto bylinka má fialový kvet a jej koreň vzhľadom pripomína kliniec zapichnutý
v zemi, preto dostala názov „fialovokvetý zemský kliniec”.
Opis a používaná časť : Fialka trojfarebná je chladná, chuťovo horká a ostrá, má vplyv na dráhy srdca a pečene.
Prečisťuje horúčosť a odstraňuje jedovatosti, zmenšuje opuchnutia. Ako liečivo používame celú rastlinu. Tá sa
vykopáva v máji a júni a suší sa v tieni, teple a suchu.
Možnosti použitia : Fialka ochladzuje vrstvu krvi v srdci a v pečeni, rozptyľuje zauzleniny a preto je to vhodné
liečivo na tvrdé a zapálené vredy a furunkle.
Upozornenie : Fialka sa nesmie používať pri prázdnom chlade sliznice a žalúdka.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe zapálených vredov jang typu sa fialka kombinuje s púpavou lekárskou a
chryzantémou. Môže sa podávať z vonka, aj vnútorne. Tento recept je účinný aj pri zápale prsných bradaviek.
Pri zápale mandlí sa fialka kombinuje s púpavou lekárskou, ploštičníkom hroznatým, chryzantémou a sladovkou
hladkoplodou.

67.) Jaseň štíhly (čchin-pchi) Fraxinus excelsior

Vysvetlenie názvu : Znak „čchin” je skratka názvu pohoria Čchin-ling-šan, kde podľa tradície rastú najkrajšie
jasene, z ktorých sa zbierala kôra a znak „pchi” teda znamená „kôra”. Názov teda je „čchinská kôra”.
Opis a používaná časť : Jaseň štíhly má povahu chladnú, chuť horkú a vplýva na dráhy pečene, žlčníka a
hrubého čreva. Prečisťuje horúčosť, odstraňuje jedovatosti, vysúša vlhkosť, prečisťuje pečeň, zastavuje kašeľ.
Ako liečivo používame kôru z 5-8 ročných stromčekov, ktorá sa olúpe na jar a na jeseň, nechá sa nasiaknuť
vodou, nakrája sa na pásiky a potom sa suší. Často sa aj praží do zuhoľnatenia.
Možnosti použitia : Schopnosť tohto liečiva ochladzovať horúčosť a vysúšať vlhkosť sa používa na liečbu
chorôb z vlhkej horúčosti v pečeni, žlčníku a v hrubom čreve. Touto kôrou teda najčastejšie liečime výtok z
pošvy z vlhkej horúčosti a úplavicu vlhko-horúceho typu.
 114

Keď je v pečeni oheň, stúpa hore a spôsobuje začervenanie a suchosť očí a ich opuchnutie. Kôra jaseňa vstupuje
do dráh pečene, kde ochladzuje horúčosť a tak môže liečiť tieto očné ťažkosti, upokojuje pečeň a navyše
rozjasňuje zrak.
Jaseňová kôra utišuje aj kašeľ z horúčosti v pľúcach a zároveň s tým aj rozpúšťa v pľúcach hlieny.
Šen-nung o jaseňovej kôre píše: „Kôra jaseňa má horkú chuť a je mierne chladná. Lieči blokády z vetra, chladu
a vlhkosti, premýva chladnú čchi, zbavuje horúčosti a zelených a bielych blán na oku. Dlhodobo používaná
nenecháva zošedivieť vlasy a robí telo ľahkým. Rodí sa v riečnych údoliach.”
Upozornenie : Nesmie sa používať pri nedostatku jang v sliznici a žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri úplavici a hnačke z vlhkej horúčosti sa kôra jaseňa kombinuje s horcom žltým.
Pri výtoku z pošvy z vlhkej horúčosti podávame kôru jaseňa spolu s angelikou čínskou.
Pri zápale očí z dôvodu ohňa pečene sa používa kôra jaseňa s chryzantémou, alebo s buddlejou lekárskou a
odvarom sa oplachujú oči.
Poznámka : Z dôvodu ekológie treba byť veľni opatrný pri zbieraní tohto liečiva, aby sme nepoškodili celý
strom.

68.) Majorán záhradný (niou-č´) Origanum majorana

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu som nezistil.
Opis a používaná časť : Majorán má chladnú povahu a ostrú chuť, vplýva na dráhy sliznice, pľúc a žalúdka.
Ochladzuje horúčosť, odstraňuje horúce jedy, odvodňuje, podporuje obeh čchi. Z majoránu používame vňať,
ktorú zbierame v lete a koncom leta, bylinu sušíme v tieni a teple.
Možnosti použitia : Majorán všeobecne odstraňuje choroby spôsobené horúčosťou, teda lieči zápaly, znižuje
horúčku a lieči aj vysoký krvný tlak.
Podporuje močenie a potenie a tak ochladzuje telo a vylučuje horúce škodliviny z tela. Celkovo upravuje činnosť
žalúdka, zvyšuje chuť do jedla, lieči zápal žalúdka, čím zároveň odstraňuje zapáchajúci dych a krvácanie ďasien.
Vplyv na sliznicu a žalúdok sa prejaví aj pri liečbe zvracania, pri hnačkách horúceho a vlhkého typu a tiež pri
žltačke.
Majorán lieči aj choroby z nachladnutia a kožné vyrážky horúceho a vlhkého typu, teda odstraňuje hlien a vlhkú
horúčosť z pľúc.
Upozornenie : Ak kašeľ a nachladnutie, alebo hnačka sú spôsobené chladom, nie je vhodné túto bylinu použiť.
Pre schopnosť majoránu ochladzovať, je možno ho použiť ako náhradu za pravý čaj a piť v horúcich mesiacoch.
Platí to však len pre ľudí s nadbytkom jang v tele.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe chorôb z napadnutia pľúc horúčosťou sa majorán záhradný (alebo majorán
obyčajný) kombinuje v náleve s mätou piepornou.

69.) Mlieč roľný (ťü-maj-cchaj/paj-ťiang) Sonchus arvensis

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť, čo znamená názov v preklade.
Opis a používaná časť : Mlieč roľný má mierne chladnú povahu, ostrú a horkú chuť, vplyv na dráhy žalúdku,
hrubého čreva a pečene. Prečisťuje horúčosť, odstraňuje jedovatosti, zmenšuje opuchnutia, vytláča hnis, tlmí
bolesti. Ako zdroj liečiva sa používa celá rastlina, ktorá sa zbiera v lete a na jeseň. Potom sa usuší v tieni a
pokrája na kúsky.
Možnosti použitia : Táto bylina svojou ostrou chuťou rozptyľuje zrazeniny, horkou chuťou a chladnou povahou
ochladzuje horúčosť a práve preto dokáže liečiť hnisavé zápaly.
Schopnosť tejto byliny odstraňovať zrazeniny sa v Číne oddávna používa aj v ženskom lekárstve a je to skvelá
bylina na liečbu bolestí brucha po pôrode.
Upozornenie : Táto bylina sa nesmie podávať pri riedkej stolici a nechutenstve z dôvodu prázdnoty sliznice a
žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri hnisavom zápale hrubého čreva sa toto liečivo kombinuje spolu s rebarborou dlanitou.
Pri liečbe bolestí brucha po pôrode a bolestí brucha z porúch menštruácie sa mlieč roľný podáva spolu s
angelikou čínskou a štetkou lesnou. Ak pacientka cíti aj bolesti v bedrách, pridáva sa škoricovník čínsky.
Poznámka : Mlieč roľný (ťü-maj-cchaj) sa používa ako náhrada za Patrinia scabiosaefolia (paj-ťiang). Pretože v
Číne rastie skôr na severe, tak sa liečivo z neho volá pej-paj-ťiang – severný paj-ťiang.

70.) Zlatica previsnutá (lien-čchiao) Forsythia suspensa

Vysvetlenie názvu : Znaky „lien” a „čchiao” sa v Číne používali na označenie malých, ručne ťahaných vozíkov
a keďže plody tejto byliny vzhľadom tieto vozíky pripomínajú, tak dostala názov „kára/vozík”.
 115

Opis a používaná časť : Zlatica previsnutá je mierne chladná, má chuť horkú a vplyv na dráhy pľúc, srdca a
žlčníka. Prečisťuje horúčosť a odstraňuje jedy, rozptyľuje zauzleniny. Z tejto byliny používame plod, ktorý sa
zbiera na jeseň, krátko sa povarí vo vode a potom sa suší.
Možnosti použitia : Zlatica previsnutá vedie horúčosť dole a zároveň s tým dokáže škodlivú čchi odvádzať k
povrchu. Je to preto vhodné liečivo na liečbu stavov, ktoré vyplývajú z veternej horúčosti.
Vďaka svojej schopnosti rozptyľovať zauzleniny a odstraňovať jedovatosti dostala táto bylina prezývku „božské
liečivo na vredy”. Zlatica previsnutá dokáže liečiť zapálené vredy, vnútorné hnisavé zápaly, zdurené lymfatické
žlazy. Jej horká chuť ochladí horúčosť a rozptýli jedy, čím sa odstráni zápal a zmierni opuchnutie.
V Šen-nungovom herbári sa o nej píše: „Zlatica previsnutá má chuť horkú a je vyrovnaná. Lieči chlad s
horúčosťou, krtičnatosť, hnisavé zápaly, škaredé vredy, strumu, zauzlenú horúčosť. Jedno jej ďalšie meno je i-
čchiao, jedno iné meno je lan-chua, jedno ďalšie meno je če-ken, ďalšie meno je č’, iné meno je san-lien. Rastie
v horských údoliach.”
Upozornenie : Táto bylina sa má opatrne podávať pri prázdnote sliznice a žalúdka.
Nemá sa podávať po tom, čo už došlo k prasknutiu vredov a vytekajúci hnis je riedky a číry.
Nemá sa podávať pri horúčosti prázdnej povahy bez príznakov horúcej jedovatosti.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe počiatočného štádia horúčkovitých ochorení sa táto bylina kombinuje s mätou
piepornou.
Pri liečbe stavov vyplývajúcich zo stiesnenej horúčosti v strednom a hornom ohrievači s horúčkou, smädom,
aftami a bolesťou v krku sa zlatica previsnutá kombinuje spolu s rebarborou dlanitou a jasmínom.
Poznámka : U nás je táto bylina známa pod názvom Zlatý dážď.

2.7.6.5. Byliny prečisťujúce prázdnu horúčosť

(čching sü-že jao)
Byliny v tejto skupine sú všetky chladné a horúčosť vypúšťajú spôsobom zpevňovania jin. Je to rozdiel oproti
skupine bylín, ktorá má schopnosť prečisťovať plnú horúčosť, pretože tie byliny spúšťajú nadbytočný jang dole.
Používajú sa na liečbu vnútornej horúčosti z nedostatku jin. Často sa kombinujú s liečivami rozhojňujúcimi jin.

71.) Mahónia cezmínolistá (c'-chuang-paj) Mahonia aquifolium

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad tohto názvu.
Opis a používaná časť : Mahónia cezmínolistá je chladná a horká, ovplyvňuje dráhy pečene, žalúdka a obličiek.
Prečisťuje horúčosť a vysúša vlhkosť zo stredného ohrievača, udržiava a dopĺňa jin. Ako liečivo sa používa
hlavne kôra z koreňa, ale aj listy a plody. Účinky majú rovnaké, len plody viac vyživujú jin. Ak je farba koreňa v
reze žltá, môže sa použiť celý a nie je potom nutné odstraňovať z neho kôru. Ja osobne ako. liečivo častejšie
používam práve listy.
Možnosti použitia : Mahónia je užitočná bylina na prečistenie horúčosti a odstránení vlhka zo stredného
ohrievaču s príznakmi, ako je pocit tepla, bolesť brucha, nechutenstvo, nevoľnosť a zvracanie, pálenie žáhy,
zápcha, alebo ľahká hnačka, zápal očných spojiviek, páchnuci dych, jazyk má silný žltý povlak, pulz je rýchly a
plný. Keď prevažuje v črevách a žalúdku horúčosť, vtedy je naozaj vhodné túto bylinu použiť na liečbu.
Mahónia svojou chladnou povahou ochladzuje horúčosť, ale nepoškodzuje pritom jin a preto je to veľmi účinná
bylina pri liečbe stavov z prázdnej horúčosti.
Upozornenie : Ak pacient má nedostatok čchi, nutné je podávať toto liečivo opatrne. Opatrnosť sa odporúča aj
pri dlhodobom užívaní.
Vhodné kombinácie : Pri zápaloch v strednom ohrievači sa mahónia cezmínolistá kombinuje s horcom žltým a
sladovkou hladkoplodou.
Pri vlhkej horúčosti v pečeni a žlčníku sa táto bylina kombinuje so štiavom lúčnym a jasmínom. Ak prevažuje
vlhko, pridá sa aj púpava lekárska.
Pri chorobách pokožky z dôvodu horúčosti sa mahónia podáva spolu s lopúchom väčším.
Poznámka : Táto bylina sa používa ako náhrada za Berberis julianae (san-kche-čen).

72.) Palina ročná (čching-chao) Artemisia annua

Vysvetlenie názvu : Znak „čching” označuje zelenú, či zelenomodrú farbu a znak „chao” znamená „vysoký” a
je to čínsky názov pre palinu. Názov teda znamená „zelená palina”.
Opis a používaná časť : Palina ročná je chladná svojou povahou, chuťovo horká, má vplyv na dráhy pečene,
žlčníka a žalúdku. Prečisťuje horúčosť, odstraňuje horúčosť z prázdnoty, znižuje horúčku, odstraňuje jedy,
 116

posilňuje sliznicu a žalúdok, ničí parazity. Ako liečivo používame nadzemnú časť rastliny, ktorú zbierame počas
leta a na jeseň a sušíme ju v tieni.
Možnosti použitia : Palina ročná sa v Číne už od dávnych čias považuje za vynikajúce liečivo proti malárii. Ako
liek stačí z paliny vytlačiť šťavu a zmiešať s vodou. Tento liek navyše nemá žiadne vedľajšie účinky.
Palina ročná odstraňuje horúčosť bez toho, aby svojou chladivosťou a horkou chuťou zraňovala jin. Je to preto
liečivo prvej pomoci pri horúčkovitých ochoreniach z prázdnoty jin.
Vzhľadom na chladivý účinok a horkú chuť ju používame pri chorobách spôsobených horúcou vlhkosťou. Keď v
lete u človeka vznikne prehriatie, horúčka, smäd, potenie, vtedy je vhodné podať palinu ročnú, pretože svojou
chladnou povahou tlmí horúčosť a zároveň premieňa vlhkosť.
Palina ročná sa podáva aj z vonka, ako zásyp, pasta, či obklad na svrbiace ekzémy.
V Šen-nungovom herbári sa píše: „Palina ročná má chuť horkú a je chladná. Lieči vredy spôsobujúce jazvy a
svrbenie, škaredé, nehojace sa vredy, ničí vši, lieči pretrvávajúcu horúčosť v kostiach a kĺboch, prejasňuje zrak.
Jedno jej ďalšie meno je cao-chao, jedno ďalšie meno je fang-kchuej. Rastie v údolných mokraďiach.”
Upozornenie : Opatrnosť v podávaní paliny je nutná v prípade nedostatku jang v sliznici a žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri nedostatku jin sa palina ročná často kombinuje s kustovnicou čínskou.
Poznámka : Najznámejšie použitie paliny je pri prehrievaní.

73.) Túžobník brestový (jin-čchaj-chu) Filipendula ulmaria

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu som nikde nenašiel.
Opis a používaná časť : Túžobník brestový je chladný, má horkú chuť, pôsobí na dráhy obličiek, pečene,
žalúdka. Upokojuje, tlmí horúčosť, odstraňuje vlhko, zadržiava jin. Používame nadzemnú časť tejto byliny, ktorú
zbierame v čase kvitnutia a sušíme ju v tieni.
Možnosti použitia : Túžobník brestový sa používa pri nadbytku horúčosti v žalúdku s bolesťami v žalúdku,
veľkou chuťou do jedla, krvácaním ďasien a páchnucim dychom. Taktiež je možné ním zastaviť ranné (či denné)
horúce hnačky z horúčosti v žalúdku a črevách s pálením v konečníku, bolesťami brucha, chuťou na studené
nápoje a hnedo sfarbeným močom.
Ak je nedostatok jin s nočným potením, bolesťami hlavy, smädom, tupými a nepravidelnými bolesťami kĺbov a
chrbta, môžeme použiť túžobník, pretože v tele dopĺňa a udržiava jin.
Túžobník sa tiež používa pri liečbe zápalu močového mechúra s bolestivým močením z horúčosti.
Upozornenie : Ak má pacient alergiu na aspirin, nutné je používať túžobník opatrne.
Vhodné kombinácie : Pri chronických zápaloch tráviaceho ústrojenstva sa túžobník brestový kombinuje spolu s
listom skorocelu kopijovitého a kvetom harmančeku.
Pri prázdnote jin sa toto liečivo kombinuje s mahóniou cezmínolistou.
Pri bolestiach svalov a kĺbov z útoku vetra, horúčosti a vlhka sa túžobník brestový kombinuje spolu s
ploštičníkom hroznatým.

2.7.7. Byliny na odstránenie chladu

(čchü-chan jao)
Táto skupina sa nazýva aj „byliny zahrievajúce vnútro” (wen-li jao). Byliny zahrievajúce vnútro sú používané na
vyháňanie chladu, ktorý oslabuje jang-čchi, alebo sa objaví v dôsledku oslabenia jang. Často vznikajú tráviace
ťažkosti, slabý, alebo žiadny smäd, pocit chladu a neznášanlivosť chladu, vylučovanie veľkého množstva číreho
moču. Človek sa často schúli do klbka a veľmi pomaly sa hýbe. Byliny v tejto skupine slúžia na liečbu
vnútorného, aj vonkajšieho chladu. Je pravda, že niektoré z nich sú účinnejšie na liečbu chorôb z vnútorného
chladu, kým iné na liečbu stavov vyplývajúcich z vonkajšieho chladu.
Tieto byliny majú všetky teplú, až horúcu povahu a ostrú chuť.

74.) Badyán pravý (pa-ťiao chuej-siang) Illicium verum

Vysvetlenie názvu : Znak „pa” predstavuje číslicu 8, znak „ťiao” znamená „roh, cíp” a pojem „chuej-siang”
znamená, ako som už písal čosi ako „navracač vône”. Plody tejto rastliny majú podobu osem cípej hviezdy
a peto by názov v preklade mohol byť „osem cípa voňavá navracačka”.
Opis a používaná časť : Badyán pravý je teplý, chuťovo ostrý a sladký a má vplyv na dráhy pečene, sliznice,
žalúdka a obličiek. Vyháňa chlad, upravuje pohyb čchi a povzbudzuje jej obeh, obnovuje jang v tele. Ako liečivo
používame plod.
 117

Možnosti použitia : Aj táto bylinka má podobné možnosti použitia ako fenikel. Účinok vyháňania chladu z tela
sa prejaví pri bolestiach brucha a bolestiach krížov, ktoré spôsobil chlad. Je to preto, lebo badyán zohrieva
sliznicu, žalúdok a obličky, z tohto dôvodu je možné ho použiť aj pri zápche spôsobenej vlhkosťou, ťažkostiach
pri močení z chladu a opuchnutiach brucha. Hlavne však zohrieva bedrá a obličky.
Účinok badyánu upravovať tok čchi správnym smerom možno využiť pri liečbe zvracania a nutkania na
zvracanie, pri hnačke a chladnej astme. Plodom badyánu môžeme tiež účinne liečiť kašel z protichodu čchi.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť túto bylinku pri náraste ohňa z prázdnoty jin.
Vhodné kombinácie : Pri prázdnote jang obličiek sa opražený a pomletý plod badyánu zapíja teplou slanou
vodou.
Pri opuchoch semenníkov z chladu v obličkách sa badyán podáva spolu s feniklom obyčajným a prášok z týchto
dvoch byliniek sa zapíja teplým bielym alkoholom, alebo teplým červeným vínom.
Pri liečbe zvracania z chladu v žalúdku sa plod badyánu povarí spolu so sušeným zázvorom.

75.) Čierne korenie (chej-chu-ťiao) Piper nigrum

Vysvetlenie názvu : Toto liečivo sa častejšie uvádza v liekopisoch len pod názvom chu-ťiao. Znak „chej”
znamená „čierny“, znak „chu” znamená „cudzokrajný, pochádzajúci z cudziny” a znak „ťiao” má význam
„kopec, vrchol hory”. Táto bylinka bola pôvodne do Ríše stredu najprv dovážaná, podobá sa na Sečuánske
korenie rastúce na vrcholoch hôr a preto dostala v čínštine názov „cudzokrajný vrcholák”.
Opis a používaná časť : Čierne korenie má veľmi teplú povahu a ostrú chuť, vplýva na dráhy žalúdka, hrubého
čreva a sliznice. Zohrieva vnútro – má vplyv na všetky tri ohrievače, no najviac ohrieva stred, zvyšuje chuť do
jedla, vysúša vlhkosť, podporuje tok čchi a krvi, zmierňuje bolesti, premieňa hlieny a odstraňuje parazity. Ako
účinné liečivo používame plod.
Možnosti použitia : Horúcou povahou zodpovedá čierne korenie ohňu, ostrou chuťou kovu, preto je možné ho
použiť pri chlade v žalúdku a chlade a vlhku v sliznici s príznakmi ako sú bolesti brucha z prázdneho chladu,
pomalé trávenie, hnačky, nechutenstvo, nutkanie na zvracanie, zvracanie.
Ak sú pľúca, sliznica, žalúdok oslabené vlhkosťou, môže vzniknúť vykašliavanie hustého hlienu. Takéto
vykašliavanie treba najprv podporiť zvlhčujúcimi bylinami spolu s korením na rozpustenie hlienu, keďže korenie
hlieny rozpúšťa. Zároveň rozhýbe stagnácie, takže hlien sa už viac nemôže usadiť a teda ním môžeme liečiť aj
chronický kašeľ z chladu a/alebo vlhka. Je to dané aj schopnosťou tejto byliny odvádzať čchi dole a tak uvolniť
hruď.
Upozornenie : Korenie – a je jedno, či červené, čierne, zelené, biele (majú veľmi podobné účinky) – je veľmi
silné liečivo a silno dopĺňa jang. Je teda nutné dodržať uvedené dávkovanie, ak použijeme vývar len z tejto
byliny – dospelí: 0,5-1g, deti: 0,3-0,5g, maximálna možná dávka je 2g. Vyššie dávky už pôsobia jedovato. O tom
písal už aj Li Š’-čen. Vzhľadom na svoju povahu (veľký jang) sa nesmie užívať pri nedostatku jin, v tehotenstve,
pri zápalových ochoreniach, vredoch žalúdku, chorobách pečene a žlčníka, chorobách očí, bolestiach krku.
Samostatná bylina sa pije najviac 3x denne po dobu 3 dní.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach brucha z prázdneho chladu sa rozomleté čierne korenie zapíja bielym
alkoholom, alebo sa povarí vo vode. Pri silných bolestiach brucha z chladu sa táto bylinka u mužov kombinuje
s čerstvým zázvorom a u žien s angelikou čínskou a zapíja sa bielym alkoholom.
Pre liečbu zvracania z chladu sa pomleté čierne korenie zapíja šťavou z čerstvého zázvoru a je to veľmi účinné.
Poznámka : Asi najznámejšie použitie korenia u nás je v kuchyni na ochucovanie jedál. Je to však účinná bylina
aj pre liečbu rôznych ochorení a je vhodné využiť všetky jej možnosti.

76.) Fenikel obyčajný (siao-chuej-siang) Foeniclum vulgare

Vysvetlenie názvu : Znak „siao” má význam „malý”, znak „chuej” je v preklade „návrat, obnova” no a znak
„siang” znamená „vôňa”. Plody tejto bylinky sú malé a voňavé a práve aromatická povaha tohto liečiva dokáže
prinavrátiť statené zdravie, takže čínsky názov by mohol v preklade byť „malá voňavá navracačka”.
Opis a používaná časť : Fenikel obyčajný má povahu teplú, ostrú chuť, pôsobí na dráhy sliznice, žalúdka,
pečene a obličiek. Rozhýbava čchi, odstraňuje chlad, zmierňuje bolesti z chladu, zahrieva obličky a zosúlaďuje
žalúdok, zahrieva pečeň, upravuje tok čchi. Z fenikla sa v čínskom lekárstve používa semienko.
Možnosti použitia : Rozhýbanie čchi pomocou fenikla pomôže pri liečbe bolesti v dráhach, no hlavne sa
používa na odstránenie bolesti v bokoch, bruchu, podbrušku a pohlavných orgánoch. Je tomu tak preto, pretože
týmito miestami prechádza dráha pečene. Keď je v nej chlad, potom vznikajú bolesti v týchto oblastiach tela.
Keďže je jeho podstata teplá, odstraňuje hlavne bolesti z chladu. Fenikel rozhýbava hlavne ochabnutú čchi
pečene, čo tiež prispieva k doplneniu jang a odstráneniu bolesti.
 118

Upravuje činnosť žalúdka a zlepšuje trávenie, odstraňuje plynatosť, lieči zápal žalúdka a tenkého čreva z chladu.
Ak je v žalúdku chlad, vzniká pocit plnosti v bruchu, nechutenstvo, bolesť brucha, zvracanie. Fenikel rozpúšťa aj
hlien v tele a zohrieva obličky čo sa využíva pri slabinovej prietrži, opuchoch a bolesti v semenníkoch,
poklesoch semenníkov, nahromadení tekutiny v semenníkoch, menštruačných bolestiach, bolestiach v spodnej
časti chrbtice.
Keďže dráha žalúdka prechádza aj cez prsia, fenikel má využitie aj pri podpore tvorby materského mlieka,
pretože tvorba mlieka závisí od množstva a sily krvi a čchi, no aj od čchi potravy zo žalúdka.
Zlepšenie činnosti žalúdka a úprava toku čchi sú nápomocné pri odstránení nevoľnosti a zvracania.
Vplyv na pečeň sa prejaví napríklad aj tým, že feniklom možno liečiť zápaly očných spojiviek, jačmeň,
zahmlievanie zraku, slzenie očí. Používa sa silný vývar, ktorým sa oči potierajú.
Feniklom môžeme liečiť aj hnačku s pocitom chladu, či už vychádza zo slabosti sliznice, alebo obličiek.
Upozornenie : Fenikel sa nesmie používať na liečbu chorôb horúcej povahy a pri prázdnote jin. Taktiež sa
neodporúča mužom s nadmerne silnou erekciou a predčasnou ejakuláciou, no aj ženám s veľkou potrebou sexu.
Vhodné kombinácie : Ak sa z chladu v dráhe pečene už stala horúčosť, kombinuje sa fenikel s jasmínom
pravým.
Pri opuchoch semenníkov z chladu sa táto bylinka kombinuje s liči čínskym a so semienkom mandarínky.
Pri bolestiach brucha z chladu v tenkom čreve sa semienko feniklu podáva spolu s čiernym korením ako odvar.
Pri bolestivej menštruácii z prázdneho chladu s bolesťami v podbrušku sa fenikel podáva v odvare spolu
s angelikou čínskou a sušeným zázvorom lekárskym.
Pri neudržaní moču a pomočovaní sa fenikel uvaríme spolu s ryžou, jedlo má pacient zjesť a zapiť ho trochou
bieleho alkoholu.
Poznámka : Ako dobrá náhrada za fenikel sa používa aj semienko kôpru vonného.

77.) Galgán lekársky (kao-liang- ťiang) Alpinia officinarum

Vysvetlenie názvu : Znak „Kao-liang” je názov známej oblasti v Číne, kde sa zbiera hlina na keramiku. Znak
„ťiang” znamená „zázvor”, keďže sa koreň tejto bylinky podobá na zázvor. Názov teda znamená „Kaoliangský
zázvor“.
Opis a používaná časť : Galgán lekársky má veľmi teplú povahu, horkú a ostrú chuť a vplyv na dráhy sliznice a
žalúdka. Odstraňuje chlad v dráhach, odstraňuje jedy, dopĺňa jang a čchi stredu. Ako liečivo sa používa koreň,
ktorý je aj u nás bežne dostupný.
Možnosti použitia : Galgán lekársky v prvom rade zahrieva ochabnutú sliznicu a pozdvihuje jej čchi. Pôsobí
teda proti nechutenstvu, tíši bolesti spôsobené chladom. Pre jeho ostrú a horkú chuť a veľmi zohrievajúcu
povahu vysúša nadbytočnú vlhkosť v sliznici, odstraňuje chladnú vlhkosť a chladný vietor v sliznici, teda pôsobí
proti hnačkám a poklesu orgánov.
Galgán lekársky sa tradične používa aj na liečbu zvracania z chladu v žalúdku, má príjemnú chuť a tak ho
môžeme podávať aj deťom. V tele zvyšuje množstvo žalúdočných štiav a tak aj zlepšuje trávenie.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť galgán lekársky pri nadbytku jang v srdci a v sliznici, ale aj pri nedostatku
jin, pri žalúdočných a dvanástorníkových vredoch.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach žalúdka z chladu sa táto bylinka podáva v podobe odvaru spolu so sušeným
zázvorom lekárskym.
Pri rezavých bolestiach pri srdci a pocite plnosti v hrudi sa ku galgánu pridáva angelika čínska a kôra škorice.
Pri zvracaní z chladu v žalúdku sa galgán kombinuje spolu so ženšenom lekárskym a s čerstvým zázvorom
lekárskym.
Pri bolestiach zubov z chladu sa galgán vylúhuje spolu s čiernym korením v bielom alkohole a týmto si potom
pacient vyplachuje ústa.
Poznámka : Táto bylinka má svoje široké využitie aj v kuchyni, kde ňou môžeme ochucovať rôzne jedlá a to
slané aj sladké.

78.) Kajenská paprika/Chilli (laj-ťiao) Capsicum annum

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi nájsť nepodarilo.
Opis a používaná časť : Kajenská paprika je veľmi teplá, má ostrú chuť a vplyv na dráhy obličiek, srdca,
sliznice a žalúdka. Škodlivú čchi vyháňa na povrch, čím vyvoláva potenie, výrazne zohrieva a odstraňuje chlad,
obnovuje a dopĺňa jang, vysúša vlhko, upravuje tok čchi a podporuje jej obeh. Ako liečivo používame celé plody
tejto byliny.
Možnosti použitia : Kajenská paprika – chilli sa používa pri nadmernom potení, chladnej pokožke, pocite
chladu v piatich srdciach a celkovo pri chlade v celom tele, pri chýbajúcom smäde, či pri chuti len na teplé
 119

nápoje a jedlá. Vďaka svojej veľmi teplej povahe a veľmi ostrej chuti celkom zachraňuje poškodený jang. Chilli
zohrieva dráhy a rozhýbava v nich čchi a krv, čím odstraňuje stagnácie a tíši akékoľvek bolesti z chladu a vlhka.
Keď vietor, vlhko, chlad a dokonca aj horúčosť blokujú dráhy, vzniká bolesť, ktorú chilli rozháňa. Môže sa tu
použiť vnútorne, ako čaj, či zvonka, ako masť, či olej.
S pomocou čili je tiež možné zastaviť krvácanie spôsobené zranením.
Upozornenie : Kajenskú papriku nie je vhodné použiť pri stave horúčosti z nadbytku, či nedostatku. Nesmie sa
používať pri žalúdočných vredoch.
Vhodné kombinácie : Pre zahriatie vnútra a záchranu jang sa plod papriky kajenskej podáva v podobe odvaru
(2-3 minúty) spolu s kôrou škorice.
Pri liečbe bolestí v dráhach sa kajenská paprika podáva spolu s kurkumou a navyše týmto odvarom môžeme
postihnutú oblasť aj potierať.
Nevhodné kombinácie : Túto bylinu nie je vhodné používať spolu s čiernym korením, pretože potom už obe
byliny pôsobia dráždivo.

79.) Klinček voňavý (ting-siang) Syzigium aromaticum

Vysvetlenie názvu : Znak „ting” znamená „kliniec” a znak „siang” znamená „voňavý”. Liečivom sú tu kvetné
púčiky, ktoré nádherne voňajú a vzhľadom pripomínajú kliniec, preto toto liečivo má aj v Čínštine (ako aj u nás
a v latinčine) názov „voňavý kliniec”.
Opis a používaná časť : Klinček voňavý je veľmi teplý, jeho chuť je ostrá, ovplyvňuje dráhy sliznice, žalúdka a
obličiek. Dopĺňa jang obličiek, zohrieva telo, tlmí bolesti a čchi klinčekov preniká dole, obracia protichodný
pohyb čchi, celkovo upravuje pohyb čchi. Používame kvetné púčiky, ktoré sú u nás bežne dostupné.
Možnosti použitia : Keďže klinčeky zohrievajú vnútro a dopĺňajú jang, používame ich na liečbu bolestí brucha
z chladu. Keď je v žalúdku chlad, alebo prázdnota jang, čchi žalúdka neklesá, ale začne stúpať, čo potom
vyvoláva nevoľnosť a zvracanie. Na toto je klinček úžasné liečivo.
Keďže klinček zohrieva hlavne obličky, použijeme ho na zastavenie chladnej hnačky, no aj na liečbu
nedostatočnej erekcie a impotencie.
Klinčeky zohrievajú aj žalúdok a teda je možné nimi liečiť aj zapáchajúci dych a keďže obracajú protichodný
pohyb čchi, liečia nutkanie na zvracanie, zvracanie, štikútku. Celková úprava toku čchi má za následok
odstránenie akejkoľvek bolesti.
V žalúdku tvorí šťavy, zlepšuje trávenie a brzdí rast baktérii v tele.
Upozornenie : Klinček nie je vhodné použiť pri ľuďoch s vnútorným teplom, ktoré je spôsobené nedostatkom
jin, či nadbytkom jang. Pri tomto liečive treba dať pozor aj na predávkovanie. Prílišné množstvá môžu spôsobiť
nevoľnosť, zvracanie, vnútorné krvácanie a v ťažkých prípadoch dokonca aj smrť.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach žalúdka a zvracaní z chladu v žalúdku sa používa ako účinný liek
rozomletý klinček (asi 5-10 podrvených kusov) povarený v troche bieleho alkoholu.
Pri prázdnom chlade v žalúdku sa klinček podáva spolu so ženšenom lekárskym.
Štikútanie z napadnutia chladným vetrom sa lieči napríklad kombináciou klinčeka s kardamómom v podobe
odvaru.
Pri nedostatku jang obličiek a s tým vyplývajúcich príznakov sa klinčeky podávajú často s kôrou škorice a so
ženšenom lekárskym.
Nevhodné kombinácie : V starých liekopisoch sa uvádza, že klinčeky nie je vhodné používať spolu s kurkumou.

80.) Kopytník európsky (si-sin) Caudatum europaeum

Vysvetlenie názvu : Znak „si” znamená „tenký” a znak „sin” má význam „štipľavý”. Ako liečivo sa používa aj
koreň tejto rastliny, ktorý je ale tenký a preto sa v čínštine nazýva „tenký štiplavec”.
Opis a používaná časť : Kopytník európsky je teplý, má ostrú a horkú chuť, pôsobí na dráhy pľúc, srdca a
obličiek. Zmierňuje bolesti z chladu a vetra, otvára povrch, napomáha k vykašliavaniu a premieňa hlien, dopĺňa
jang a čchi, upravuje tok čchi a zohrieva. Používame celú rastlinu, zber robíme na jar, alebo na jeseň a sušíme
bylinku v tieni.
Možnosti použitia : Kopytník európsky účinne tíši bolesti z chladu a vetra kdekoľvek v tele. Lieči bolesti hlavy,
bolesti a napätie šije a ramien, bolesti zubov (možno z neho urobiť aj zubnú pastu), bolesti trojklaného nervu.
Všetko je to pre jeho ráznu povahu, ktorá dokáže rozhýbavať všetky stagnácie a nahromadenia chladnej čchi.
Teplá povaha kopytníka odstraňuje zimnicu a triašku. Túto bylinu možno použiť aj pri zápale spojiviek so
slzením očí, no aj pri upchatých čelných dutinách. Čchi kopytníka stúpa nahor, preto je možné ním liečiť hlavne
oblasť hlavy.
 120

Ak je chronický kašeľ z dôvodu chladu v pľúcach, je možné použiť kopytník, keďže svojou teplou povahou
vyháňa chlad z pľúc a rozhýbava čchi, ale rozptyľuje aj nahromadený hlien. Ak je dlhodobý kašeľ, oslabuje to
čchi sliznice a teda vzniká hnačka a nevoľnosť, takže je to nápomocná bylina aj pri týchto ťažkostiach.
Kopytník môže byť použitý aj pri menštruačných kŕčoch, či pri chýbajúcej menštruácii z nadbytku chladu a
vlhka v maternici.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Kopytník má chuť ostrú a je teplý. Lieči kašel z protitoku čchi,
bolesti hlavy a pohyby v mozgu, kŕčovité sťahy vo všetkých kĺboch, bolesti z vetra a vlhka a pocit odumretia
svalstva. Dlhodobo používaný rozjasňuje zrak, zpriechodňuje devätoro vývodov, robí telo ľahkým a predlžuje vek.
Jedno jeho dalšie meno je siao-sin. Rastie v údoliach horských riek.“
Upozornenie : Nie je vhodné použiť túto bylinu pri nedostatočnosti jin so známkami tepla, pri bolestiach hlavy
zo stúpania jangu a pri kašli z horúčosti v pľúcach. Ak je horúčka a hojné potenie kopytník možno použiť, ale s
veľkou opatrnosťou.
Vhodné kombinácie : Pri chlade v pľúcach s vykašliavaním bieleho, alebo číreho hlienu sa môže kopytník
kombinovať s omanom pravým, ale mal som aj skúsenosti v liečbe s kombináciou kopytníka a pľúcnika
lekárskeho.
Pri silných menštruačných bolestiach z chladu podávame kopytník spolu s kôrou škorice.
Pri upchatých čelných dutinách a bolestiach hlavy pridáme k tejto byline oman pravý.
Poznámka : Táto bylina môže byť zaradená aj medzi byliny otvárajúce povrch a zahrievajúce.
Na Slovensku som našiel jednu významnú lokalitu pod Topolčianskym hradom, kde táto bylinka rastie v naozaj
veľkom množstve. Aj tak treba byť opatrný pri zbere, pretože potrebujeme celú rastlinu, tak aby sme ju
zachovali aj pre budúce pokolenia.

81.) Kôpor vonný (š'-luo) Anethum graveolens

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu sa mi zistiť nepodarilo.
Opis a používaná časť : Kôpor vonný má teplú povahu a ostrú chuť a vplyv na dráhy sliznice a obličiek.
Zohrieva telo, podporuje obeh čchi, odstraňuje chlad z dráh, pôsobí proti otrave jedlom. Používame semienko
kôpru, ktoré zbierame v lete a sušíme ho v tieni.
Možnosti použitia : Semienko kôpru je celkom jemné liečivo (nie však neúčinné). Možno ho použiť aj pri
ľuďoch jang typu pri chladných bolestiach brucha a bolestiach v krížoch chladného typu, keďže zohrieva
sliznicu a obličky.
Ostrá chuť a zohriatie sliznice má za následok zvýšenie chuti do jedla. Semienka a lístky kôpru sa často
používajú spolu s púpavou na zvýšenie tvorby mlieka po pôrode, alebo sa používajú ako korenina do polievok na
vytvorenie štiav a mlieka.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach v oblasti pupku sa podáva odvar z kôpru a plodu kardamómu.

82.) Prilbica modrá (fu-c´) Aconitum napellus

Vysvetlenie názvu : Znak „fu” sa prekladá ako „vedľajší/bočný” a znak „c´” znamená „dieťa”. Ako liečivo sa
používajú bočné koreňové hľuzy, ktoré sú k hlavnému koreňu pritúlené ako dieťa k matke, preto má v čínštine
názov „pritúlené dieťa”.
Opis a používaná časť : Prilbica modrá je povahovo teplá, chuťovo ostrá a ovplyvňuje dráhy srdca, sliznice a
obličiek. Obnovuje jang, zachraňuje protichodné, zahrieva a zpriechodňuje dráhy a spojnice, rozptyľuje vlhko,
tlmí bolesti. Ako liečivo používame bočné koreňové hľuzy, ktoré vykopávame od júla do septembra. Keďže je
táto bylina jedovatá, musí sa upraviť, aby sa jej jedovatosť odstránila. Je na to niekoľko spôsobov.
1) Koreňové hľuzy sa naložia na noc do soľného roztoku a cez deň sa prepláchnu a osušia na slnku. Tento postup
sa opakuje dovtedy, kým sa na povrchu koreňov vyzráža soľ a koreň ostane tvrdý. Vtedy je liečivo pripravené na
nakrájanie a dosušenie.
2) Urobíme vyššie opísaný spôsob a keď sa už na koreňoch vyzráža soľ, uvaríme ich do mäkka spolu so
sladovkou hladkoplodou. Potom sa liečivo nakrája a usuší.
3) Urobíme vyššie opísaný postup, ale liečivo po vyzrážaní sa soli varíme v zázvorovej šťave a vode.
Možnosti použitia : Prilbica modrá má veľmi teplú povahu a naozaj dobré zpriechodňujúce účinky. Jangu srdca
pomáha spriechodňovať cievy, dopĺňa jang sliznice a rozptyľuje chlad a v dolnom ohrievači dopĺňa jang obličiek
a jang ming-menu. Je to preto skvelé liečivo pre takzvaný zánik jangu a život ohrozujúce stavy odlučovania sa
jangu. Prilbica modrá teda lieči napríklad šokové stavy, infarkt, alebo infekčný zápal mozgových blán. Pri
zanikaní jangu dochádza k úniku jang z tela a nahromadeniu chladu v tele a pacient máva studený pot a veľmi
studené končatiny, slabý dych a veľmi tenký pulz ukrytý v hĺbke, hnačky a zvracanie a stráca vedomie.
 121

Prilbica modrá sa nepodáva len pri akútnych stavoch zániku jang, ale aj pri chronických chorobách
vyplývajúcich z veľkého oslabenia jang obličiek, sliznice a srdca. Oslabenie jang srdca sa prejavuje búšením
srdca, bolesťami v hrudi zo stagnácie krvi a krátkym dychom a dychovou nedostatočnosťou. Oslabenie jang
sliznice sa prejavuje studenými bolesťami brucha, chronickou hnačkou a súčasným oslabením jangu obličiek (to
ale nie je pravidlo). Z nedostatku jang obličiek a z nedostatku ohňa ming-menu vznikajú poruchy ako studené
končatiny a zimomrivosť, nadmerné močenie číreho moču, slabosť bedier a kolien, impotencia.
Ostrá chuť a teplá povaha prilbice modrej pôsobia rozptyľujúco na nahromadenú chladnú a vlhkú čchi v dráhach,
čo vytvára bolesti kĺbov a svalov.
V Šen-nungovom herbári sa o prilbici modrej píše, že: „Prilbica modrá má chuť ostrú a je teplá. Lieči čchi
veterného chladu a čchi stúpajúcu do protismeru pri kašli, zahrieva stred a lieči poranenia od kovu, rozbíja
zhluky a krvné zdureniny, lieči neistú chôdzu ako následok chladnej vlhkosti, bolestivé sťahy v kolenách, ktoré
bránia v normálnej chôdzi. Rastie v horských údoliach.” A inde sa v tejto knihe ešte píše: „Bočný koreň prilbice
modrej má chuť ostrú a je teplý. Lieči veľké blokády z chladu a vetra, bolesti kĺbov a kŕče, uvoľňuje napätia,
rozbíja nahromadenia, vyháňa škodlivú čchi, lieči poranenia od kovu, posiľňuje šlachy a kosti, robí telo ľahkým
a zpevňuje chôdzu. Jedno jeho iné meno je paj-mu. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Prilbica modrá sa nemá podávať pri náraste jang z nedostatku jin a počas tehotenstva.
Keďže je to jedovatá bylina, je naozaj nutné ju správne pripravovať a odstrániť jej jedovatosť. Kôli tejto jej
jedovatosti sa aj po úprave má dbať na dodržanie maximálnej dennej dávky 3-15 g v odvare (v Číne sa však
často podávajú aj dávky oveľa vyššie – 60-120 g.). Vhodné je vždy začať na nízkych dávkach a ak je to nutné,
postupne ich zvyšovať.
Vhodné kombinácie : Pri zanikaní jangu sa podáva odvar z prilbice modrej spolu so sušeným zázvorom
lekárskym a opraženým koreňom sladovky hladkoplodej. Keď je pri zanikaní jang dych zrýchlený, podáva sa
odvar zo zmienených bylín a navyše sa pridá aj ženšen lekársky.
Pre upevnenie jang v tele sa podáva v odvare prilbica modrá, schizandra čínska, ženšen lekársky, sušený zázvor
a kôra škorice.
Pri infarkte kombinujeme prilbicu modrú v odvare spolu so ženšenom lekárskym a kôrou škorice.
Pri nedostatku jang srdca sa prilbica modrá kombinuje v odvare so ženšenom lekárskym a sladovkou
hladkoplodou.
Pri nedostatku jang sliznice sa prilbica modrá kombinuje v odvare so zázvorom lekárskym a so ženšenom
lekárskym.
Pri nedostatku jang obličiek sa prilbica modrá kombinuje v odvare s kôrou škorice a s drieňom lekárskym (alebo
s brusnicou).
Pri bolestiach kĺbov a svalov v dôsledku nahromadenia sa chladu a vlhka v dráhach sa prilbica modrá kombinuje
s kôrou škorice a sladovkou hladkoplodou.
Nevhodné kombinácie : Pri užívaní zmesí s prilbicou modrou by sa nemal piť alkohol.
Poznámka : Prilbica modrá sa aj po odstránení jej jedovatosti podáva často spolu so ženšenom a/alebo so
sladovkou, pretože to sú byliny, ktoré obmedzujú jej jedovatosť a zároveň ju posiľňujú v jej účinkoch.

83.) Rasca lúčna (ke-lü-c') Carum carvi

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu som nenašiel.
Opis a používaná časť : Rasca lúčna je povahou teplá, chuťou ostrá, vplýva na dráhy obličiek a žalúdka.
Podporuje obeh čchi a krvi a upravuje ich tok, zohrieva stredný ohrievač. Z rasce používame semienko, ktoré sa
môže zbierať od júla až do septembra a usuší sa v tieni a teple.
Možnosti použitia : Teplá povaha rasce, spolu s inými bylinami zastavuje štikútku, mierni dráždivý kašeľ a
zastavuje zvracanie. Je to dané tým, že kmín upravuje tok čchi. Tým pádom je to bylina, ktorú je možné pridávať
aj do zmesí na liečbu astmy z chladu.
Vplyv na dráhu žalúdka sa prejaví aj tým, že odstraňuje bolesti brucha, zohrieva žalúdok a zlepšuje spomalené
trávenie. Keďže zohrieva a prekrvuje aj panvu a obličky, je možné semienko rasce použiť pri bolestiach v
krížoch a panve z chladu. Úpravou toku čchi a zohriatím postihnutého miesta sa bolesť vylieči.
Upozornenie : Rasca by sa nemala podávať pri nedostatku jin pečene a obličiek.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach brucha z prázdneho chladu sa rasca kombinuje v odvare s kôrou škorice a
sladovkou hladkoplodou.
Poznámka : Semienko rasce je jemnejšie liečivo, no je možné ho použiť ako náhradu za fenikel.
 122

84.) Sečuánske korenie (chua-ťiao) Zanthoxylum bungeanum

Vysvetlenie názvu : Znak „chua” znamená „kvet” a znak „ťiao” označuje vrchol hory, alebo kopca. Táto
bylinka rastie často vysoko v horách. Názov teda znamená čosi ako „kvet z vrcholu hory”.
Opis a používaná časť : Sečuánske korenie je veľmi teplé svojou povahou, chuťovo je ostré a má vplyv na
dráhy obličiek, sliznice a žalúdka. Dopĺňa jang, rozhýbava stagnácie, tlmí bolesti a ničí parazity v žalúdku.
Používame plody. Tie sú u nás bežne dostupné pod uvedeným názvom Sečuánske korenie. V Číne sa však často
používa ako liečivo celé oplodie tejto bylinky, to ale u nás nie je dostať kúpiť.
Možnosti použitia : Sečuánske korenie zahrieva hlavne žalúdok, čím odstraňuje nechutenstvo, bolesti žalúdka,
malý smäd, pocit chladu, pomalé trávenie, zvracanie z chladu a chladné hnačky. Táto bylinka obnovuje jang,
povzbudzuje čchi a pôsobí tak proti hnačke, spôsobenej chladom.
Ak je nedostatok jang v tele, môžu byť studené končatiny, pocit chladu, zimomrivosť a bolesti zo stagnácie čchi.
Úpravou toku čchi odstraňuje sečuánske korenie stagnácie čchi a krvi, svojou teplou povahou a ostrou chuťou
rozptyľuje ochabnutú čchi pečene, aby sa zlepšila jej prieraznosť.
V Šen-nungovom herbári sa o nej píše: „Sečuánske korenie má ostrú chuť a je teplé. Rieši škodlivú čchi vetra,
zahrieva stred a odstraňuje chladné blokády, posilňuje rast zubov a rozjasňuje zrak. Dlhodobo používané
nadlahčuje telo, zkrášluje farbu pokožky, dáva odolnosť voči starobe a dáva prenikavosť Duchu. Rastie na
horách.“
Upozornenie : Nie je vhodné použiť sečuánske korenie v tehotenstve a počas kojenia, no aj pri horúčosti z
nedostatku jin.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach žalúdku z chladu a s tým spojených príznakoch sa táto bylinka kombinuje
so sušeným zázvorom, so ženšenom lekárskym a so sladom, alebo s medom.
Pri silných bolestiach po bokoch hlavy z chladu sa táto bylinka zmieša s angelikou lekárskou, pomelie sa na
prášok a poleje sa so šťavou z cibule a toto sa najprv ovoniava a po chvíli sa táto pasta natrie na spánky a nechá
pôsobiť.
Pri hnačkách z chladnej vlhkosti sa sečuánske korenie zmieša so sušeným zázvorom lekárskym a z toho sa urobí
odvar.
Pri svrbení pokožky a kožných problémoch z vlhkej horúčosti túto bylinku používame spolu s púpavou
lekárskou. Obe bylinky pomelieme na prášok a s vodou urobíme pastu a to prikladáme na svrbiace miesta.
Poznámka : Táto bylinka býva súčasťou tradičného ázijského korenia „Korenie piatich vôní”, ktorého súčasťou
je aj škorica, badyán, klinček a fenikel. Všetko je zmiešané v rovnakom pomere a touto zmesou sa ochucuje
hlavne bravčové mäso.

85.) Škoricovník čínsky (žou-kuej) Cinnamomum cassia

Vysvetlenie názvu : Znak „žou” znamená „mäso” a odkazuje na to, že škoricovník má hrubú „mäsitú” kôru.
Znak „kuej” označuje obradné nefritové žezlo trojhranného tvaru. Toto liečivo teda má v čínštine názov „mäsitý
žezlovník”.
Opis a používaná časť : Škoricovník čínsky má veľmi teplú povahu, ostrú a sladkú chuť a vplyv na dráhy
obličiek, slznice, srdca a pečene. Dopĺňa jang, dopĺňa oheň ming-menu, rozptyľuje chlad, zahrieva stred, tlmí
bolesti, zahrieva a rozhýbava čchi a krv. Ako liečivo sa používa kôra.
Možnosti použitia : Škorica zohrieva vnútro a jej čchi prestupuje všetkými dráhami a zostupuje dolu do nôh.
Ženy s bolestivou a nepravidelnou menštruáciou s bielym výtokom majú nedostatok jang obličiek, čo môžme
liečiť škoricou. Tu môžu byť aj príznaky, ako je pocit chladu, zápaly z chladu v oblasti panvy, nočné
pomočovanie, opuchnutia, bolesti kĺbov, ženy aj muži môžu mať inkontinenciu (neschopnosť udržať moč a
odkvapkávanie moču po vymočení). Muži môžu mať impotenciu s bolesťami chrbta a nôh a nedostatočnou
erekciou, alebo slabou chuťou na sex. Toto všetko liečime kôrou škorice. Je to hlavné liečivo na doplnenie jang
do obličiek a na doplnenie ohňa do ming-menu.
Nedostatok jang sliznice sa prejaví bolesťami brucha, pomalým trávením, studeným bruchom, hnačkou
chladného typu, ktorá sa objavuje ráno, nechutenstvom a nepravidelnou stolicou. Škorica dopĺňa jang a navyše
vstupuje priamo do dráh sliznice a práve preto dokáže liečiť uvedené ťažkosti.
Zohriatím dráh a doplnením čchi liečime bolesti šije, chrbtice, kĺbov, svalov, ak sú spôsobené chladom, no kôra
škorice zvyšuje aj nízky krvný tlak.
Ľudia starší, alebo veľmi oslabení chorobou z chladu, vlhkosti, či nedostatku čchi by mali používať škoricovú
kôru, keďže má posilňujúci vplyv na všetky orgány. Jej oheň horí rovnomerne a preto je využiteľná pri stavoch,
ako je „horúčosť hore, chlad dole“.
 123

Upozornenie : Škorica je veľmi silná bylina a preto je aj mnoho stavov, kedy by sa použiť nemala: Ak je
nadbytok horúčosti z nedostatku jin, horúčosť v krvi, tehotenstvo, nadmerné menštruačné krvácanie z horúčosti,
krvácanie z nosa, obtiažne močenie, suchá stolica a zápcha, kašeľ z horúčosti v pľúcach (suchý kašeľ), horúčky.
Vhodné kombinácie : Pri nedostatku jang obličiek sa kôra škorice kombinuje s kotvičníkom zemným, alebo so
ženšenom lekárskym.
Pri nahromadení chladu v tele môže vzniknúť ischias a vtedy kôru škorice kombinujeme s feniklom obyčajným.
Nevhodné kombinácie : Škorica sa nemá rada s cibuľou.

86.) Zázvor lekársky (kan-ťiang) Zingiber officinale

Vysvetlenie názvu : Znak „kan” má význam „suchý” a znak „ťiang” je čínsky názov pre zázvor. Názov teda je
jednoducho „sušený zázvor”.
Opis a používaná časť : Sušený zázvor lekársky je teplý, chuťovo ostrý a vplýva na dráhy pľúc, sliznice,
žalúdka a srdca. Zahrieva stred, obnovuje jang, zahrieva pľúca a premieňa hlieny, zahrieva dráhy a zastavuje
krvácanie z prázdneho chladu. Používame z neho koreň v sušenej podobe.
Možnosti použitia : Sušený zázvor veľmi účinne dopĺňa a obnovuje jang hlavne v sliznici a žalúdku, kde lieči
choroby z chladu – chladné brucho, bolesť brucha, chladné končatiny, nechutenstvo, slabé a spomalené trávenie,
silná vodnatá hnačka. Vplyv na srdce a jeho dráhu sa prejaví aj tak, že sušený zázvor môže účinne liečiť aj
bolesti srdca. Dokáže účinne dopĺňať jang a je hlavným liečivom na choroby z plného vonkajšieho chladu, alebo
z prázdneho chladu.
Keďže dobre zohrieva dráhy, je to teda nápomocná bylina aj pri stuhnutom krku, no aj pri chladnej reume.
Vplyv na pľúca sa prejaví pri liečbe kašľa z chladu a/alebo vetra, zároveň však zázvor vysúša vlhko a rozpúšťa
hlien, tak je možné ho použiť aj na liečbu kašľu s vykašliavaním. Pri hromadení hlienu v pľúcach sa často
používa zázvor spolu s plodmi schizandry čínskej, hlavne ak je hlien čírej farby.
Doplnením jang do sliznice a žalúdka posilníme v chorobe celé telo, takže zázvor môžeme použiť aj pri oslabení,
ktoré je spôsobené vekom. Dobre dopĺňa jang všetkých troch ohrievačov a svojou teplou čchi zpriechodňuje
cievy v tele, čím bráni vzniku mnohých chorôb.
Koreň zázvoru upravuje tok čchi a tak je to účinné liečivo pri liečbe nevoľnosti zvracania, nadúvania, no
zastavuje aj krvácanie z chladu a prázdnoty.
Šen-nung o tejto byline píše: „Sušený zázvor má ostrú chuť a je teplý. Obhospodaruje plnosť v hrudi, kašel z
protichodu čchi, zahrieva stred, zastavuje krvácanie, spôsobuje vytekanie potu, vypudzuje veternú vlhkosť pri
blokádach, lieči hnačky a úplavicu. Surový je ešte lepší. Dlhodobo používaný zbavuje človeka páchnucej čchi a
robí Ducha prenikavým. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Sušený koreň zázvoru sa nesmie podávať pri nedostatku jin a pri horúčosti v krvi.
Vhodné kombinácie : Pri chorobách z chladu v žalúdku sa podáva odvar zo samotného sušeného koreňa, alebo
odvar zo sušeného zázvoru a ženšenu lekárskeho a sladu.
Keď telo napadne vonkajší aj vnútorný chlad zároveň, podáva sa odvar zo sušeného zázvoru spolu s kôrou
škorice.
Pri silnom úniku jangu z tela so studeným potením sa sušený zázvor kombinuje v odvare so ženšenom lekárskym.
Pri stavoch krvácania z prázdneho chladu sa sušený zázvor kombinuje s ženšenom lekárskym a s vnaťou paliny
ročnej.
Poznámka : Iný názov pre sušený zázvor v Číne je ťun-ťiang, no to sa používa aj ako variant názvu pre
kurkumu.

2.7.8. Byliny aromaticky premieňajúce vlhkosť

(čchü-š’ jao)
Tieto byliny podporujú odchod nadbytočného vlhka z tela, hlavne v podobe moču, no aj podporou potenia.
Choroby spôsobené vlhkosťou sa liečia veľmi ťažko, keďže je to choroba stredu a teda je stála a vytrvalá.
Vlhkosť v nadbytku tiež môže viesť k stagnácii čchi a krvi. Byliny môžu mať horkú, ostrú chuť a teplú povahu,
teda sú to často byliny, ktoré podporujú močenie a potenie. Hlavnou úlohou týchto bylín je rozprúdenie čchi
sliznice.
Bylinky z tejto skupiny by sa nemali dlho variť, pretože by sa tak zničil ich účinok v rozpúšťaní vlhka. Tých
bylín, ktoré majú schopnosť rozptylovať vlhko je ešte viac, no ja som sem zaradil kardamóm a ostatné sú skôr v
iných skupinách.
 124

87.) Kardamóm pravý (paj-tou-kchou) Elettaria cardamomum

Vysvetlenie názvu : Znak „paj” má význam „biely”, znak „tou” znamená „bôb” a znak „kchou” znamená v
preklade „bujný”. Plody tejto bylinky pripomínajú bôby a rastú veľmi nahusto v bohatých trsoch. Názvom cao-
tou-kchou sa v minulosti označovalo liečivo Alpinia katsumadai, lenže plody kardamómu sú svetlé, tak má toto
liečivo v čínštine názov „biely bujný bôb”.
Opis a používaná časť : Kardamóm pravý je veľmi teplý, chuťovo ostrý, pôsobí na dráhy pľúc, sliznice a
žalúdka. Premieňa vlhko a rozhýbava čchi, dopĺňa jang, odstraňuje chlad a zahrieva stred. Ako liečivo
používame plody tejto rastliny.
Možnosti použitia : Plody tejto byliny dobre rozptyľujú vlhko v strednom ohrievači a to vnútornú, ako aj
vonkajšiu. Ak sú pľúca napadnuté vlhkom, prichádza dýchavičnosť, potenie, kašeľ s vykašliavaním hlienu – tu
je možné použiť kardamóm. Plody majú schopnosť liečiť dokonca aj choroby z vlhka, ktoré sú navyše
premiešané aj s horúčosťou.
Hnedý, či zelený kardamóm je účinné liečivo na doplnenie jang a úpravu toku čchi. Tým pádom lieči bolesti v
priebehu dráh, orgánové bolesti a odstraňuje bolesti z chladného vetra. Svojou teplou povahou kardamóm rieši
stagnácie čchi a krvi, podporuje obeh čchi a zahrieva sliznicu a žalúdok, ktoré potom napomáhajú k správnemu
šíreniu čchi. Keďže kardamóm upravuje tok čchi, využijeme to pri kašli a pri zvracaní. Zahriatie sliznice a
žalúdka odstraňuje nechutenstvo a sklony k priberaniu.
Táto bylinka zvyšuje aj tlak pri slabosti čchi srdca.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť kardamóm pri chorobách z nadbytku jang, či pri nedostatku jin a pri
neprítomnosti vlhka v tele.
Vhodné kombinácie : Pre zahriatie stredu sa plody kardamómu kombinujú so sušeným zázvorom lekárskym.
Ak v tele vznikne vlhko v dôsledku prázdnoty čchi sliznice, kardamóm sa kombinuje v odvare spolu s ženšenom
lekárskym a kôrou mandarínky.
Pri zvracaní z chladu s bolesťami brucha sa táto bylina zapíja teplou vodou, alebo bielym alkoholom.
Pri tehotenskom vracaní sa plody kardamómu kombinujú so šťavou zo zázvoru, listom bambusu a ďatlami
čínskymi.
Poznámka : Plody kardamómu sa často používajú v kuchyni, pri príprave liehovín a destilátov, no sú aj ľudia,
ktorí si trochu prášku z kardamómu pridávajú do kávy.

2.7.9. Byliny odstraňujúce veternú vlhkosť

(čchü feng-š’ jao)
Bylinky v tejto skupine dokážu účinne rozptylovať chlad, uvoľňovať šlachy, zpriechodňovať spojnice, oživovať
krv a tlmiť bolesti.
Tieto byliny tu zaradené sú väčšinou ostré a horké, preto dokážu vysušovať, bývajú chladné, alebo aj teplé.
Mnohé z nich majú vplyv na pečeň a obličky, ktoré sú zodpovedné za stav kostí a šliach. Keďže choroby z
chladného vetra bývajú často chronické, tieto byliny sú vhodné na dlhodobejšiu liečbu.
V tejto skupine byliniek môže byť zaradená aj angelika lekárska, horec žltý...

88.) Borovica horská (sung-ťie) Pinus sylvestris

Vysvetlenie názvu : Znak „sung” je čínsky názov borovice a znak „ťie” znamená „článok, vetvička”. Liečivom
sú vetvičky, konce konárov borovice, takže preklad názvu je jednoducho „vetvička borovice”.
Opis a používaná časť : Borovica horská má povahu teplú, horkú chuť a vplyv na dráhy pečene a obličiek.
Vyháňa veternú vlhkosť, zpriechodňuje dráhy, tlmí bolesti, hubí parazity. Ako liečivo používame celé konce
konárikov, posledné články vetiev. Tie je možné zbierať počas celého roka, po očistení sa nechajú trochu
nasiaknuť vodou a usušia v tieni. Po usušení sa nakrájajú nadrobno.
Možnosti použitia : V liečebnom použití borovice horskej je aj veľká mágia podobnosti. Tak, ako konce vetiev
majú podobnosť s končatinami, tak čchi borovice preniká všetkými kĺbami až do končekov prstov rúk aj nôh.
Zpriechodňuje dráhy a spojnice, preto dokáže liečiť bolesti zo zablokovania sa vlhkosti a vetra na úrovni šliach a
kĺbov.
Upozornenie : Borovica je vysušujúca a teplá, preto by sa mala opatrne podávať pri prázdnote jin.
Vhodné kombinácie : Pri bolestiach z vlhka a chladu a ťažkostiach s ohýbaním končatín sa podáva tinktúra z
borovicových vetvičiek. Môže sa ale urobiť aj odvar s vetvičkami borovice, angelikou lekárskou a horcom žltým.
Poznámka : Ako liečivo je tu možné používať mnohé z odrôd borovice, liečivé sú všetky.
 125

89.) Dula obyčajná (wen-pcho) Cydonia oblonga

Vysvetlenie názvu : Vysvetlenie názvu som nezistil.
Opis a používaná časť : Dula obyčajná je neutrálna a mierne teplá, chuťovo kyslá, sladká, má vplyv na dráhy
pečene a sliznice. Uvoľňuje šlachy a oživuje dráhy, chladí horúčosť a vysúša vlhkosť, zastavuje krvácanie. Ako
liečivo používame plody z tohto malého stromu. Tie sa povaria 5-10 minút, alebo sa udusia v pare, ešte teplé sa
nakrájajú a nechajú sa sušiť na slnku. Potom prichádza na radu dosúšanie. V Číne platí, že čím je toto liečivo
dlhšie odležané, tým je žiadanejšie. Ak chceme využiť skôr zvieravé účinky tohto liečiva, použijeme iba
semienka, ktoré len usušíme v tieni.
Možnosti použitia : Mierne teplá povaha a kyslá a zvieravá chuť upravuje činnosť žalúdka. Kyslá chuť v
žalúdku a následne na to aj v pľúcach a hrubom čreve vysúša hlien a vlhkosť a tým pomáha aj proti kašľu z vetra
a vlhka. List, plody a semená môžeme použiť pri čiernom kašli, alebo suchom kašli s nutkaním na vracanie a s
vracaním, no aj pri chrípke. Mierne teplá povaha a sladká chuť tlmia horúčosť v žalúdku, čo sa môže prejavovať
veľkým smädom a zvracaním. Dulu môžeme použiť na ochorenia spôsobené horúcim vetrom a suchom. Toto sa
prejaví napríklad pri kašli s vykašliavaním krvi a pri čiernom kašli. Plody dule zvyšujú obranyschopnosť,
podporujú tvorbu štiav tam, kde ich je nedostatok a obracajú protichodný pohyb čchi (čo je využiteľné pri kašli a
dávení).
Plody majú kyslú chuť a teplú povahu, preto vyživujú šlachy a krv a uvoľňujú napätie v šlachách. Z týchto
dôvodov je možné nimi liečiť blokády z veternej vlhkosti.
Toto liečivo dokáže vstupovať do dráh sliznice, premieňa vlhkosť a preto dokáže liečiť choroby, kedy je hnačka
a zároveň zvracanie a kŕče v žalúdku, čo býva spôsobené nesúľadom medzi pečeňou a žalúdkom.
Upozornenie : Plody a semená dule obyčajnej nie je vhodné používať pri prekyslení žalúdku a pri zvracaní
kyslých šťiav.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe veternej vlhkosti sa dula obyčajná kombinuje so sladovkou hladkoplodou.
Pri zvracaní a hnačkách s kŕčami sa plody dule podávajú v odvare spolu s feniklom obyčajným a šťavou zo
zázvoru lekárskeho.
Pri stagnácii potravy v žalúdku je vhodné podávať plody, alebo len semienka dule spolu s hlohom
jednosemenným.
Poznámka : Plody tejto rastliny možno s úspechom použiť ako náhradu za Chaenomeles speciosa (mu-kua)
Dulovec ozdobný používaný v Číne.

90.) Eleuterokokus ostnatý (cch’-wu-ťia) Eleutherococcus senticosus

Vysvetlenie názvu : Znak „cch´” znamená „južný, pochádzajúci z juhu”, znak „wu” je číslovka päť a znak „ťia”
má význam „spolu”. V Číne sa hovorí, že táto rastlina má päť farieb: zelené stonky, biele články, červené kvety,
čierny koreň a žltú kôru, čo zosobňuje farby piatich premien. Táto bylinka sa môže zamieňať za Acanthopanax
gracilistylus, ktorá sa v čínštine nazýva wu-ťia-pchi. Eleuterokokus vraj pochádza z juhu, preto sa mu hovorí
„južná päť farbovka”.
Opis a používaná časť : Eleuterokokus ostnatý je teplý, chuť má ostrú a mierne horkú, vplýva na dráhy pečene
a obličiek. Rozptyľuje vietor a vlhkosť, posilňuje šľachy a kosti, posilňuje srdce a upokojuje myseľ, zmenšuje
opuchnutia. Ako liečivo sa používa koreň.
Možnosti použitia : Teplý teplotný účinok a horká chuť posilňujú srdce a následne na to aj sliznicu. Teda v
prvom rade používame túto bylinu pri nedostatočnosti čchi srdca s takými príznakmi, ako búšenie srdca a
zhoršenie pamäti. Rovnováha v srdci znamená rovnováhu v mysli.
Túto bylinku použijeme aj pri nedostatku čchi sliznice, čo sa prejaví nechuťou k jedlu, únavou, nepravidelnou
stolicou. Z uvedeného vyplýva, že eleuterokokus podporuje čchi, teda rovnako ako schizandra čínska, či ženšen
je vhodný pri ochoreniach z prázdnoty.
Chlad v sliznici je predpokladom ku pôsobeniu škodlivej vlhkosti v tomto orgáne. Ostrá a horká chuť vysušujú
vlhko, rozptylujú a zpriechodňujú, preto je to vhodné liečivo pri chorobách z chladu v sliznici a žalúdku, no
navyše chlad, vlhkosť a vietor sú energie, ktoré zapríčiňujú vznik reumy. Rozptýlenie týchto škodlivín a
posilnenie čchi pomocou tejto byliny môže byť preto vhodnou liečbou v takomto prípade. Je to aj obzvlášť dobré
liečivo na slabosť kostí, spomalený vývoj motoriky u detí a celkovo na choroby z prázdnoty esencie a krvi.
Schopnosť tejto bylinky odstraňovať z tela vlhkosť sa prejaví pri liečbe vodnatých opuchnutí nôh, alebo
zťaženého močenia. Eleuterokokus vlhko vysúša, dokáže zdvíhať čchi nahor a keďže zároveň dopĺňa obličky tak
je to účinné liečivo na uvedené ťažkosti.
Túto bylinu použijeme aj v prípade chronického zápalu priedušiek, pri chorobnom znížení počtu bielych krviniek.
 126

V Šen-nungovom herbári sa o eleuterokoku ostnitom píše, že: „Eleuterokokus ostnitý má chuť ostrú a povahu
teplú. Lieči bolesti srdca a brucha, bolesti brucha z plnosti čchi, podporuje čchi a lieči nemotornosť nôh a
neschopnosť chôdze u detí, nezapálené vredy, ekzém na pohlaví. Jedno jeho ďalšie meno je čchaj-čchi.”
Upozornenie : Eleuterokokus ostnitý nepoužívame pri chorobách so znakmi plnosti (horúčky), pri vysokom
krvnom tlaku, pri ochoreniach srdca spôsobených horúčosťou a nadbytkom čchi. Je nutné (pri užití samotnej
byliny) dodržať dávky 6-15g a tiež je vhodné ho neužívať dlhodobo.
Vhodné kombinácie : Pri blokádach z veternej vlhkosti sa často podáva tinktúra zo samotnej byliny, alebo sa
robí odvar vo vode, či výluh v alkohole s eleuterokokom a angelikou čínskou.
Pri kŕčoch a ťažkostiach s ohýbaním končatín sa podáva odvar z tejto byliny spolu s dulou obyčajnou a
vetvičkou borovice.
Pri bolestiach bedier z veternej vlhkosti so súčasnou prázdnotou pečene a obličiek sa eleuterokokus podáva v
odvare spolu s imelom bielym a štetkou lesnou.
Pri liečbe vodnatých opuchnutí je vhodné túto bylinu podávať ako odvar spolu s kôrou mandarínky.
Poznámka : Táto bylina je u nás známa pod názvom Sibírsky ženšen a pod týmto názvom sa dá kúpiť aj v
obchodoch s bylinkami. Je možné ju použiť ako náhradu za Acanthopanax gracilistylus (wu-ťia-pchi), pretože aj
čínski lekári ich takto zamieňali.

91.) Imelo biele (chu-ťi-šeng) Viscum album

Vysvetlenie názvu : Znak „chu” znamená „dub”, znak „ťi” znamená „cudzopasník” a znak „šeng” znamená
„život”. Táto rastlina rastie a cudzopasí hlavne na duboch, preto dostala názov „cudzopasník dubový”.
Opis a používaná časť : Imelo biele má neutrálnu povahu, horkú a sladkú chuť a ovplyvňuje dráhy pečene a
obličiek. Vyháňa veternú vlhkosť, dopĺňa obličky a pečeň, upokojuje plod. Ako liečivo tu používame vetvičky
imela, ktoré zbierame od zimy do jari. Odstránime hrubé stonky, nakrájame všetko na kúsky a sušíme na slnku.
Niektorí čínski majstri ešte pred sušením odporúčali toto liečivo ponoriť na chvíľu do vriacej vody, osobne to
však nerobím.
Možnosti použitia : Keď v tele začne stagnovať veterná vlhkosť, vznikajú bolesti a zároveň sú tým oslabované
obličky a pečeň, poškodzuje to šlachy a kosti. Takže imelo je skvelý liek na tieto uvedené ťažkosti, keďže
priamo vstupuje do dráh pečene a obličiek a odstraňuje z nich veternú vlhkosť na úrovni šliach a kostí.
Keď sú oslabené obličky, môže z toho na základe tejto prázdnoty vzniknúť vysoký krvný tlak. Tu pomôže imelo,
pretože jeho čchi pôsobí smerom nadol a navyše dopĺňa obličky a pečeň, čím rieši hneď aj príčinu vysokého
tlaku.
Keď je nedostatok krvi, stredová dráha a predná stredná dráha nebývajú pevné, čo môže spôsobiť nepokoj plodu.
Imelo vyživuje krv a tak plod upokojuje, podáva sa len krátkodobo.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Imelo biele má chuť horkú a je neutrálne. Lieči bolesti bedier,
tuhosť chrbtice u detí, hnisavé zápaly a zdureniny, upokojuje plod, napĺňa svalstvo a pokožku, zpevňuje vlasy a
zuby, predlžuje fúzy a obočie. Jeho plody rozjasňujú zrak, robí telo ľahkým a Ducha prenikavým. Jedno jeho
ďalšie meno je jü-mu, ďalšie meno je wan-tchung. Rastie v horách pri riekach.”
Upozornenie : Imelo biele by hlavne nemalo pochádzať z jedovatých stromov, pretože potom preberá ich
jedovatosť.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe chorôb z veternej vlhkosti v úrovni šliach a kostí sa imelo biele kombinuje s
angelikou lekárskou.
Pri liečbe vysokého krvného tlaku a celkovo chorôb z prázdnoty pečene a obličiek môžeme podávať imelo spolu
so sladovkou hladkoplodou a čiernohlávkom obyčajným.
Na upokojenie plodu v tehotenstve sa imelo biele podáva buď samotné, alebo spolu so štetkou lesnou. Táto
kombinácia slúži aj ako preventívny liek proti potratu. Pri vážnejších stavoch prázdnoty sa imelo biele podáva
spolu s angelikou čínskou a ženšenom lekárskym.
Odvar z imela bieleho zlepšuje podporuje aj tvorbu mlieka po pôrode.
Poznámka : Imelo biele je možné používať ako náhradu za Taxillus chinensis (sang-ťi-šeng) Ochmet čínsky,
majú takmer totožné účinky.

92.) Klematis čínsky (wej-ling-sien) Clematis chinensis

Vysvetlenie názvu : Znak „wej” znamená „mocný, majestátny”, znak „ling” znamená „nesmierne účinný”, no a
znak „sien” je označenie pre taoistického nesmrteľného, pre svätca. Názov v preklade by teda mohol byť
„božský nesmrteľný”, pretože aj podľa dávnej čínskej povesti jeden svätec len s pomocou tejto byliny vyliečil
človeka, ktorý nemohol vôbec chodiť.
 127

Opis a používaná časť : Klematis čínsky je teplý svojou povahou, chuťovo ostrý, slaný a mierne horký a
ovplyvňuje dráhy močového mechúra a pečene. Vyháňa vietor a vlhko z tela, rozhýbava dráhy a rozptyľuje
blokády. Ako liečivo sa používa koreň, alebo vňať. V Čínskom lekárstve sa používa aj vňať, ale koreň tejto
bylinky sa tradične považuje za lepšie liečivo.
Možnosti použitia : Koreň, alebo vňať tejto bylinky dokážu účinne rozhýbavať čchi. Ostrá chuť klematisu
rozptyľuje a zpriechodňuje dráhy a spojnice a tak tlmí bolesti. V starých knihách sa o ňom píše, že dokáže
rozhýbavať čchi vo všetkých dráhach. Preto sa používa pri liečbe bolestí kĺbov, pri kŕčovitých bolestiach ciev a
šliach a pri tŕpnutí končatín a bolestiach krížov.
Upozornenie : Klematis by sa určite nemal užívať dlhodobo, pretože to poškodzuje čchi a krv. Podáva sa často
po dobu jedného mesiaca, no telesný stav človeka treba sledovať.
Vhodné kombinácie : Pri blokádach z vetra a vlhka sa klematis podáva spolu s čerstvým zázvorom lekárskym.
Pri bolestivých blokádach z vetra a horúčosti sa klematis podáva ako odvar spolu s kôrou škorice.
Pri bolestiach kĺbov z prázdnoty čchi a krvi sa klematis kombinuje s angelikou čínskou a ženšenom lekárskym.
Pri liečbe zhlukov v bruchu sa často urobí olej, či masť z klematisu, angeliky čínskej a kôstky broskyne a týmto
sa jemne rozmasírováva postihnuté miesto.
Pri zápche u starých ľudí z prázdnoty čchi a nedostatku jin sa klematis podáva spolu so semienkom konope.
Nevhodné kombinácie : V niektorých starých čínskych dielach sa uvádza, že klematis čínsky sa nemá
kombinovať s čajom. Keď má pacient príjmať kúru s klematisom, nemal by vtedy piť pravý čaj.
Poznámka : Klematis čínsky a podobné druhy sa u nás dajú ľahko kúpiť a vypestovať. Dúfam, že sa na
Slovensku nájde človek, ktorý túto a niektoré ďalšie bylinky začne pestovať vo veľkom pre potreby praktikantov
čínskej medicíny.

2.7.10. Liečivá na odstránenie vetra

(si-feng jao)
Toto sú byliny, ktoré pôsobia hlavne na pečeň a upravujú jej činnosť. Vietor pečene vzniká z nerovnováhy jin-
jang, alebo z nerovnováhy medzi krvou a čchi. Je to hlavne vzostupný jang pečene, ktorý dvíha vietor, čchi,
vysušuje tekutiny a spôsobuje zápaly, hlavne v oblasti hlavy a krku. Všetky tieto byliny teda dokážu ponárať
jang a tíšiť vietor pečene. Byliny sú často horké, ostré a chladné, či veľmi chladné. Ako veľmi vhodné liečivá
sem ale možno zaradiť aj dážďovku obyčajnú a hematit, bylinky som tu uviedol len tri.

93.) Dážďovka obyčajná (ti-lung) Lumbricus terrestris/Pheretima aspergilum

Vysvetlenie názvu : Znak „ti” znamená „zem/zemský” a znak „lung” znamená „drak”. Dážďovka žije v zemi a
pri daždi vychádza spod zeme ako bájny drak, preto sa nazýva „zemský drak”.
Opis a používaná časť : Dážďovka je povahovo chladná a má slanú chuť, pôsobí na dráhy pečene, pľúc a
obličiek. Vypúšťa horúčosť, tíši vietor, zpriechodňuje dráhy a spojnice, odvádza moč. Ako liečivo sa používa
celá usušená dážďovka, v starej Číne sa pred vysušením ešte dokonca zbavovala vnútorností, dnes sa toto už
nerobí. Toto liečivo sa môže ešte pražiť s alkoholom, alebo len na sucho.
Možnosti použitia : Keď po napadnutí vetrom a horúčosťou pretrváva vysoká horúčka, môže to nakoniec viesť
až ku veľkému smädu, zápche, blúzneniu a ku stratám vedomia. Dážďovka je chladná a slaná, pôsobí vo vrstve
krvi a vypúšťa horúčosť a zpriechodnením dráh utlmuje kŕče svalov.
Dážďovka obyčajná prečisťuje horúčosť z pľúc, čchi pľúc sťahuje dole a práve preto dokáže účinne tlmiť kašeľ a
dýchavičnosť.
Bolesti hlavy môžu vzniknúť napríklad aj vtedy, keď vonkajší rozvracač zaútočí na oblasť hlavy a zablokuje v
nej voľný tok čchi v dráhach a spojniciach, alebo zablokuje voľný tok krvi v cievach. Bolesť hlavy však môže
vzniknúť aj vtedy, keď začne stúpať oheň pečene, keď je nedostatočnosť čchi a krvi, alebo pri zablokovaní sa
dráh z vnútorných príčin. Dážďovka obyčajná je ako liek vhodná pri všetkých týchto typoch bolestí hlavy,
pretože zpriechodňuje sieť dráh a spojníc a tak uvoľňuje tok čchi a krvi.
Spomínané uvoľňovanie toku čchi a krvi a zpriechodňovanie dráh je možné využiť aj pri liečbe bolestivých
blokád kĺbov z vetra, vlhka a dokonca aj chladu (vtedy sa kombinuje so zohrievajúcimi bylinami).
V Šen-nungovom herbári sa o dážďovke obyčajnej píše: „Dážďovka obyčajná má chuť slanú a je chladná. Lieči
zhluky po požití hada, odstraňuje trojo červov, prikrčených mŕtvolných duchov, škodlivých démonov, jedovatosti
hmyzu, zabíja dlhého červa (pásomnicu), keď prejde premenami (teda keď sa liečivo nepodáva čerstvé, ale
prejde úpravou), tak tvorí v tele tekutiny. Rodí sa v pôde.”
Upozornenie : Prášok z dážďovky obyčajnej by sa nemal podávať pri prázdnote jangu sliznice a žalúdka a v
tehotenstve.
 128

Vhodné kombinácie : Pri útoku horúčosti a vetra a s tým spojenými príznakmi sa prášok z dážďovky zapíja
nálevom z mäty, alebo sa kombinuje v odvare so sadrovcom, mätou piepornou a zlaticou previsnutou. Pre
prejasnenie vedomia sa navyše ku zmieneným liečivám môže pridať aj puškvorec obyčajný.
Pri kašli z horúčosti v pľúcach a dýchavičnosti astmatického typu z horúčosti sa k prášku z dážďovky pridáva
sadrovec, kôstka marhule a sladovka hladkoplodá a byliny sa podávajú ako odvar.
Pri bolestiach hlavy (z vonkajších, či vnútorných príčin) sa podáva odvar z prášku dážďovky spolu so
zázvorovou šťavou, pri bodavých bolestiach hlavy sa podáva odvar z dážďovky spolu s angelikou čínskou a
marhľovými kôstkami (tie pridávame až na konci varu). Keď bolesti hlavy vznikli zo stúpania jangu pečene,
prášok z dážďovky sa varí spolu s kvetom chryzantémy (pridáva sa až na posledné dve-tri minúty) a horcom
žltým.
Keď bolesti kĺbov vznikli z vlhkej horúčosti a kĺby sú zapálené, opuchnuté a červené, pridávanými liečivami do
odvaru sú horec žltý a listy moruše. Pri bolestivých blokádach vzniknuvších v dôsledku zlomeniny, alebo iného
zranenia sa prášok z dážďovky varí spolu so štetkou lesnou, škoricovou kôrou a angelikou čínskou.

94.) Hematit/Krveľ (taj-če-š´) Haematitum

Vysvetlenie názvu : Znak „taj” odkazuje na územie v dnešnej provincii Šan-si, znak „če” znamená
„červenohnedý” a znak „š´” znamená „kameň”. Ako liečivo sa používa červenohnedý kameň, ktorý sa v
minulosti ťažil hlavne v čínskom okrese Taj, preto sa nazýva „Tajský červenohnedý kameň”.
Opis a používaná časť : Hematit má chladnú povahu, horkú a sladkú chuť, vplyv na dráhy pečene, srdca a
žalúdka. Vyrovnáva pečeň, ponára jang, stláča protichodné, ochladzuje krv. Liečivom je nerast hematit.
Pripravuje sa hlavne kalcinovaním, kedy sa kúsky tohto liečiva rozžeravia do červena, rýchlo sa ponoria do octa,
kde zkrehnú a potom sa rozdrvia.
Možnosti použitia : Hematit dokáže prečisťovať horúčosť a oheň v dráhach srdca a pečene, preto sa používa
ako liečivo pri chorobách z nárastu jang v dôsledku prázdnoty jin obličiek a pečene, ako sú bolesti hlavy,
šumenie v ušiach, závraty.
Keďže hematit prečisťuje dráhy srdca a pečene, môže sa použiť ako liečivo pri blúznení a poruchách vedomia
vyplývajúcich zo zablúdenia hlienov do otvorov srdca a pri kŕčovitých stavoch zo stúpania jang pečene.
Hematit je ťažký a spôsobuje klesanie čchi, takže dokáže stláčať čchi žalúdku, keď stúpa (väčšinou z dôvodu
horúčosti) nahor a vyvoláva grganie, štikútanie, zvracanie a dýchavičnosť.
Horúčosť v krvi spôsobuje spaľovanie vlásočníc a chaotický tok krvi a z týchto dôvodov dochádza potom k
rôznym výronom krvi. Hematit je chladný, má zvieravé účinky a spôsobuje klesanie čchi, vniká do dráh srdca a
pečene, ktoré spolu riadia tok krvi, takže je to vhodné liečivo na stavy krvácania z horúčosti. Je možné ním liečiť
krvácanie z nosa a zvracanie krvi v dôsledku stúpania jang pečene, ale aj výtok krvi z pošvy mimo periódu.
V Šen-nungovom herbári sa o hematite píše, že: „Hematit má chuť horkú a je chladný. Lieči choroby z démonov,
krutého vetra, jedovatosti hmyzu, zabíja škodlivých démonov, odstraňuje jedovatú škodlivú čchi z brucha, výtoky
krvi u žien. Jedno jeho iné meno je sü-wan. Rodí sa v horách.”
Upozornenie : Opatrnosť v podávaní tohto liečiva je nutná pri nedostatku jang v strednom ohrievači a v čase
tehotenstva. Maximálna denná dávka by mala byť 3-10 g v odvare, v Číne sa používajú aj vyššie dávky.
Toto liečivo by sa do odvarov malo dávať ako prvé, niekoľko minút predvariť a až potom je možné pridať
ostatné liečivá.
Vhodné kombinácie : Pri lečbe chorôb zo stúpania jang v dôsledku prázdnoty jin pečene a obličiek sa hematit
kombinuje v odvare s dračími kosťami a horcom žltým.
Pri poruchách vedomia a kŕčovitých stavoch sa hematit kombinuje v odvare s rebarborou dlanitou a dračími
kosťami.
Keď je príčinou nevoľnosti a zvracania nárast hlienov v strednom ohrievači v dôsledku prázdnoty čchi sliznice,
kombinuje sa hematit v odvare s pazvončekom chĺpkatým a omanom pravým, pri chladných hlienoch sa navyše
pridáva sušený zázvor.
Pri chronickej štikútke zo stiesnenosti žlčníkového ohňa sa hematit kombinuje v odvare s omanom pravým a
listom bambusu.
Pri zvracaní krvi z dôvodu stúpania jang pečene sa hematit kombinuje v odvare s rebarborou dlanitou.
Pri zvracaní krvi z prázdnoty jang sa podáva odvar z hematitu a sušeného zázvoru lekárskeho.
Poznámka : U nás je možné kúpiť hematit v obchodoch s liečivými minerálmi. Je však vhodné kúpiť najprv
jeden kameň a rozbiť ho, aby človek zistil, či sa nejedná len o kúsok plastu, ktorý sa tváril ako kameň. S týmto
som mal aj osobnú skúsenosť. Nie je to chyba predavačov týchto kameňov, ale skôr chyba nákupcov, pretože
mnoho kameňov sa kupuje v zahraničí. Je potom nutné si to preveriť. To platí pri všetkých kameňoch, ktoré
treba takto kupovať.
 129

95.) Kotvičník zemný (cch´-ťi-li) Tribulus terrestris

Vysvetlenie názvu : Znak „cch´” znamená „pichľavý”, znak „ťi” znamená „prudký, náhly, rýchly” a znak „li”
znamená „škodiť, poškodzovať”. Liečivom sú ostnaté plody, ktoré pri dotyku ľahko popichajú a práve preto sa
názov tejto byliny môže preložiť ako „pichľavec”.
Opis a používaná časť : Kotvičník zemný má vyrovnanú povahu, horkú a ostrú chuť a ovplyvňuje dráhy pečene.
Vyrovnáva pečeň a ponára jang, rozptyľuje zhluky, rozjasňuje zrak, tlmí svrbenie. Ako liečivo používame plody,
ktoré zbierame v auguste až v septembri.
Možnosti použitia : Toto je bylinka, ktorá zlepšuje celkový zdravotný stav a tak sa môže podávať po ťažkých a
vysiľujúcich chorobách a patrí rozhodne medzi najlepšie liečivá zlepšujúce mužskú potenciu. V čínskych
prameňoch sa o zlepšovaní potencie u mužov až tak často nepíše, ale kotvičník bol v mnohých kultúrach – ako
napríklad aj v Indii – známy práve touto jeho schopnosťou navracať mužom silu.
Kotvičník vstupuje priamo do dráh pečene a ponára jang pečene a tak je to skvelé liečivo na stúpanie jangu
pečene nahor a z toho vyplývajúcich ťažkostí, ako sú závraty, vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, podráždenosť,
nespavosť a šumenie v ušiach.
Keď sa v pečeni takzvane zauzluje čchi, môže to znamenať zástavu menštruácie, striedanie sa stavov smútku a
podráždenosti, časté vzdychanie, tlak pod rebrami a pocit rozpínania v hrudi a iné príznaky. Kotvičník dokáže
čchi rozhýbať, stiesnenosť a zauzlenosť čchi odstrániť, čím lieči uvedené ťažkosti.
Kotvičník dokáže svojou horkou chuťou vypúšťať horúčosť z pečene. Keď cez dráhu pečene stúpa nahor oheň,
môžu z toho vznikať rôzne zápaly a bolesti očí so slzením, takže tu môžeme použiť práve kotvičník zemný,
ktorý uvedené ťažkosti cielene lieči.
Vhodné je touto bylinkou liečiť aj svrbiace vyrážky a mokvavé ekzémy z vetra a horúčosti, pretože vňať, alebo
plod kotvičníka dokáže rozptyľovať vietor a horúčosť aj z pokožky.
O kotvičníku sa píše aj v Šen-nungovom herbári: „Kotvičník zemný má horkú chuť a je teplý. Lieči zkazenú krv,
rozbíja zhluky a zauzleniny, lieči blokády hrdla, zťažené kojenie. Dlhodobo požívaný dáva rásť svalstvu,
prejasňuje zrak a robí telo ľahkým. Jedno jeho ďalšie meno je pchang-tchung, jedno ďalšie meno je čchü-žen,
jedno ďalšie meno je č´-sing, jedno ďalšie meno je čchaj-jü, jedno ďalšie meno je šeng-tchuej. Rastie na
rovinatých mokraďiach a pri cestách.”
Upozornenie : Kotvičník by sa nemal podávať v tehotenstve, pretože rozhýbava čchi a krv a s veľkou
opatrnosťou by sa mal podávať aj pri prázdnote jin, esencie a krvi.
Vhodné kombinácie : Pri stúpaní jangu pečene sa kotvičník zemný kombinuje s chryzantémou a podáva sa ako
ľahký odvar.
Pri vysokom krvnom tlaku zo stúpania jangu pečene sa kotvičník podáva spolu s imelom bielym.
Pri liečbe chorôb zo stiesnenosti čchi sa kotvičník zemný kombinuje s kôrou mandarínky.
Pri zápaloch očí z vyšľahovania ohňa pečene sa kotvičník podáva s chryzantémou, alebo s buddlejou lekárskou,
ak je už zápal príliš výrazný, pridáva sa aj koreň púpavy lekárskej.
Nevhodné kombinácie : Podľa niektorých starých spisov by sa kotvičník zemný nemal upravovať na soli,
pretože vstupuje len do dráh pečene.
Poznámka : U nás dostať v obchodoch so zdravou výživou kúpiť hlavne vňať kotvičníka zemného, ktorá má v
podstate rovnaké účinky, ako plody. Tinktúry je možné zohnať aj také, ktoré boli vyrobené priamo z plodov.
Táto bylinka rastie na mnohých miestach aj na Slovensku.

96.) Lobelia nadutá (pan-pchien-lien) Lobelia inflata

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad názvu.
Opis a používaná časť : Lobelia nadutá má povahu chladnú, chuť ostrú a horkú a ovplyvňuje dráhy pečene,
pľúc a žalúdka. Odstraňuje vietor a vypúšťa horúčosť, rozptyľuje blokády čchi a rozpúšťa hlien, tlmí bolesti.
Ako liečivo používame nadzemnú časť rastliny.
Možnosti použitia : Lobelia nadutá je vynikajúcim liečivom na liečbu chorôb z vnútorného vetra a práve preto
dokáže liečiť všetky kŕče a zášklby svalstva, triašky z vnútorného vetra.
Lobelia je chladná a horká, takže veľmi účinne dokáže znižovať čchi pľúc, ktorá stúpa nahor z dôvodu stúpania
vetra pečene. Touto bylinkou potom môžeme liečiť kŕčovitý kašeľ a tlak v hrudi pri kašli, dýchavičnosť a
zťažené dýchanie. Vlastne každý namáhavý kašeľ je možné liečiť lobeliou, avšak vždy by sa mala kombinovať
aj s inými bylinkami.
Táto bylinka sa používa aj na liečbu chorôb z útoku vetra a horúčosti s príznakmi, ako je rozlievanie sa horúčosti
a odpor k chladu, bolesť hlavy, mierne potenie, kašeľ. Jazyk má vtedy tenký biely, alebo žltý povlak a červenú
 130

špičku, pulz je strunovitý a rýchly. Presne na tieto príznaky je lobelka veľmi účinná, pretože je chladná a priamo
dokáže pôsobiť na vietor v tele a odviesť ho preč.
V čínskom lekárstve poznáme aj stavy, kedy je nutné vyvolať zvracanie. Je to napríklad vtedy, keď sliny, alebo
hlien zablokujú hrdlo a bránia dýchaniu, alebo pri stagnácii potravy v žalúdku. V takýchto prípadoch je nutné
podávať silnejší odvar z lobelky, ale postupne a po malých dávkach, až do času, kým sa dostaví nevoľnosť. Po
takomto druhu liečby sa pacient začne silno potiť a môže sa cítiť aj vyčerpaný. To je vcelku normálne, mal by
ale vypiť veľké množstvo vody a poriadne si vypláchnuť a umyť ústa.
Upozornenie : Lobelia nadutá by nemala byť podávaná pacientom s nedostatkom jang, alebo čchi. Pri deťoch a
starých ľuďoch treba byť v podávaní tejto bylinky opatrný, aby nedošlo k úbytku čchi.
Vhodné kombinácie : Pri útoku veternej horúčosti sa lobelia podáva spolu s chryzantémou a s mätou piepornou.
Pri útoku veterného chladu sa lobelia nadutá podáva spolu so zázvorom lekárskym.
Poznámka : Táto bylinka sa dá u nás kúpiť a vypestovať a môže slúžiť ako plnohodnotná náhrada za lobeliu
čínsku.

97.) Pupkovník ázijský (ťi-süe cchao) Centella asiatica

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad názvu tejto byliny.
Opis a používaná časť : Pupkovník ázijský je chladný, má horkú a ostrú chuť a vplyv na dráhy pečene, sliznice
a obličiek. Odstraňuje horúčosť a odvádza vlhko, zpriechodňuje vodné cesty, odstraňuje vietor a jedovatosti.
Ako liečivo sa používa nadzemná časť tejto rastliny.
Možnosti použitia : Pupkovník ázijský vstupuje do dráh obličiek a má aj nepriamy vplyv na močový mechúr, v
celom prvku vody odstraňuje horúčosť a vlhko a preto je možné ním liečiť zápaly močového mechúra a zťažené
močenie z vlhkej horúčosti v spodnom ohrievači, ale táto bylina odstraňuje aj močové kamene a znižuje vysoký
tlak krvi.
Keďže táto bylina vypúšťa horúčosť a odstraňuje vlhko, ovplyvňuje dráhy pečene, tak je možné ňou liečiť
žltačku jangového typu z nárastu vlhkej horúčosti v pečeni a žlčníku a žlčové kamene.
Vplyv tejto byliny na obličky sa prejaví tým, že je možné ňou liečiť oslabenie pamäte a nespavosť z
neprepojenia srdca a obličiek.
Upozornenie : Pupkovník by sa mal podávať s opatrnosťou ľuďom s nedostatkom čchi sliznice.
Vhodné kombinácie : Pri vlhkej horúčosti v močovom mechúre sa podáva ľahký odvar z pupkovníka ázijského
a skorocelu kopijovitého.
Pri tvorbe močových kameňov z prázdnoty obličiek sa pupkovník kombinuje v odvare s imelom bielym a
orechom vlašským.
Pri liečbe žlčových kameňov sa táto bylina kombinuje v ľahkom odvare s palinou dračou, rebarborou dlanitou a
kurkumou dlhou.
Pri žltačke z nárastu vlhkej horúčosti v pečeni a žlčníku sa pupkovník kombinuje v náleve s palinou dračou a
jasmínom pravým.
Poznámka : Túto bylinu je možné použiť ako náhradu za Lysimachia christinae (ťin-čchien-cchao).

2.7.11. Byliny dopĺňajúce prázdnotu

(pu-sü jao)
Dopĺňanie je jeden z ôsmych spôsobov liečby a liečime tak nedostatočnosť. Využité byliny dopĺňajú čchi, krv,
jin a jang. V čínskych pen-cchao sa táto skupina bylín delí ešte na mnoho podskupín. Byliny dopĺňajúce (a
vlastne všetky skupiny bylín tu popísaných) sa navzájom kryjú s ďalšími skupinami bylín. Ja som v tejto knihe
dal zvlášť byliny dopĺňajúce čchi a krv, ostatné dopĺňajúce bylinky budú práve v tejto skupine.
Dopĺňanie sa nemá používať, ak je v tele škodlivina spôsobujúca chorobu, no neplatí to vždy. Ak doplníme v
chorobe oslabenú správnu čchi (čeng-čchi), je to v poriadku, ak pri nadbytku škodlivej čchi (sie-čchi) použijeme
dopĺňanie, to už v poriadku nie je a človeku by to uškodilo. Hlavné pravidlo je: „podporou dobrého zaháňame to
zlé“.
Keďže je tu mnoho podskupín a môže to byť v podstate každá bylina, majú rôzne chute a teplotné účinky.

98.) Hloh ostrotŕňový/jednosemenný (šan-ča) Crataegus oxycantha/monogyna

Vysvetlenie názvu : Znak „šan” tu znamená „rozptyľovať” a znak „ča” znamená „kal, usadenina”. Hloh sa
používa hlavne ako liečivo na zlepšenie trávenia a na rozkladanie stagnujúcej potravy v žalúdku a z tohto
dôvodu má v čínštine názov „rozkladač usadenín”.
 131

Opis a používaná časť : Hloh je neutrálny, chuťovo sladký a mierne horký, ovplyvňuje dráhy srdca,
osrdcovníka, sliznice a žalúdka. Posilňuje srdce a osrdcovník, podporuje krvný obeh, dopĺňa čchi srdca, zlepšuje
trávenie, zastavuje hnačky, upravuje tok čchi v tele, rozptyľuje zrazeniny. Z hlohu používame najčastejšie plody.
Plody sa zbierajú na jeseň, keď sú už mäkké. Po zbere sa prstami stlačia a dajú sa sušiť a to buď aj s kôstkou
(šan-ča-che), alebo bez nej. Listy a kvety sa používajú menej často. Tie sa zbierajú na konci jari, alebo
začiatkom leta a usušia sa v tieni a teple. Kvety a listy hlohu majú skôr vplyv na osrdcovník, než na srdce, avšak
ich účinky sú aj tak podobné, ako pri používaní plodov.
Možnosti použitia : Hloh dopĺňa čchi srdca v prípadoch, keď človek cíti tlak na srdci, zrýchlené, či spomalené
búšenie srdca, dýchavičnosť. Je to ideálne liečivo na doplnenie čchi srdca a to už aj pre jeho podobnosť s
orgánom srdca. Keďže v ňom nevyvoláva stagnáciu, ale práve naopak, rozhýbava čchi, môže preto liečiť aj
stagnujúcu vlhkosť, ktorá sa nahromadila práve kôli nedostatku čchi srdca a nedostatku jang obličiek. Hloh
pôsobí jemno, pritom je to veľmi účinné liečivo a je možné užívať ho aj dlhodobo.
Nedostatok čchi srdca ide často spolu s nedostatkom čchi pľúc a je to ďalší dôvod, pre ktorý sa v tele môže
hromadiť vlhkosť, keďže nedostatočné pľúca už nemôžu napomáhať správnemu pohybu vody v tele.
Plody hlohu sa používajú aj pri liečbe súčasnej nedostatočnosti čchi a krvi, čo vedie k stagnácii krvi v hrudi a k
vzniku angíny, búšeniu srdca a k premenlivému pulzu v pozícii cchun – toto všetko lieči hloh.
Hloh podporuje trávenie svojou horkou chuťou a tak zabraňuje stagnácii potravy v žalúdku a tíši hnačky zo
zranenia potravou, teda ak človek jedával množstvá surovej zeleniny a ovocia a množstvá syrov a mäsitej
potravy. Najčastejšie sa hloh používa na posilnenie žalúdka – v starej Číne veľmi neodlišovali srdce a žalúdok,
keďže tieto dva orgány spolu veľmi úzko spolupracujú. Aj u nás je na to príslovie: „Láska prechádza žalúdkom“.
Upozornenie : Hloh je bezpečná bylina a je možné ju použiť pri akýchkoľvek chorobách srdca. Ak je však
oslabená sliznica, hloh sa má užívať v menších množstvách.
Vhodné kombinácie : Na zníženie krvného tlaku sú veľmi účinné listy s kvetmi hlohu, ktoré sa pijú ako nálev.
Pri stagnácii potravy v žalúdku sa plody hlohu buď podávajú samostatne ako odvar, alebo sa kombinujú v odvare
spolu so semienkom reďkovky.
Pri liečbe hnačky a bolestí brucha zo zranenia potravou sa opražia plody hlohu do čierna, pomelú sa na prach a
podávajú sa samostatne ako odvar, alebo sa plody kombinujú v odvare spolu s kôrou mandarínky.
Nechutenstvo po ťažkej chorobe pomáha liečiť kombinácia plodov hlohu so sladovkou hladkoplodou.
Pri stagnácii krvi v hrudi z prázdnoty čchi a krvi s bolesťou v hrudi, pocitmi úzkosti a premenlivým pulzom sa
plody hlohu kombinujú so srdcovníkom obyčajným a kôrou pomaranču.
Pri stavoch úzkosti a nespavosti z prázdnoty krvi srdca sa plody hlohu kombinujú spolu s angelikou čínskou,
ďatlami čínskymi a sladovkou hladkoplodou.
Poznámka : Hloh možno použiť aj tak, že plody pridáme do varenia k mäsu, ktoré je veľmi tvrdé. Ak sa použije
pri pečení rýb, zmäknú aj rybie kosti.
Z plodov hlohu je úžasný lekvár a aj tinktúra pripravená z plodov hlohu má skvelú chuť.
Latinský názov hlohu (oxycantha), ktorý som tu uviedol je hlavne ten druh, ktorý rastie u nás. Všetky druhy
hlohu však majú rovnaké účinky.

99.) Kustovnica čínska (kou-čchi-c´) Lycium chinense

Vysvetlenie názvu : Znak „kou” znamená „pes/psí”, znak „čchi” je čínske meno pre kustovnicu a znak „c´”
znamená „plod/semeno”. Číňanom koreň tejto rastliny pripomínal psa, preto liečivo dostalo v čínštine názov
„plod psej kustovnice”.
Opis a používaná časť : Kustovnica čínska je neutrálna, má sladkú chuť a vplyv na dráhy pečene, obličiek, pľúc
a sliznice. Dopĺňa jin a čchi v pečeni a obličkách, zvlhčuje pľúca, ochladzuje horúčosť, upravuje krv. Ako
liečivo používame plody tejto rastliny. Dozreté plody sa zbierajú v lete a na jeseň, nechajú sa v tieni, kým ostanú
vrásčité, potom sa dosušia na slnku, alebo pri umelom teple. Počas sušenia by sa ale nemali obracať.
Možnosti použitia : Plod kustovnice čínskej dopĺňa jin a esenciu do obličiek chráni pečeň a vyživuje ju, čím
teda lieči napríklad poruchy plodnosti. Možno ju teda použiť aj na liečbu šeroslepoty, závratov, impotencie,
bolesti v panve a chorobách kostí. Napríklad pri mužskej neplodnosti sa odporúča každý večer pred spaním zjesť
asi 15 g kustovnice. Tiež platí, že keď je v obličkách a pečeni prázdnota esencie a krvi, vznikajú závraty,
pískanie v ušiach, vyčerpanosť, predčasné šedivenie vlasov a zábudlivosť. Krv a esencia sú na sebe vzájomne
závislé a vzájomne sa zo seba vytvárajú. Kustovnica čínska dokáže dopĺňať obe tieto „látky”, takže rieši potom
všetky uvedené ťažkosti.
Jej vplyv na pečeň a sliznicu sa prejavuje aj pri podpore tvorby krvi, čistení krvi od tukov. Keďže čistí krv aj od
nadmerného cukru je možné použiť ju aj pri liečbe cukrovky a taktiež pri chudokrvnosti.
 132

Do pečene dodáva jin a preto je možné ňou znižovať krvný tlak. Tým, že pôsobí na pečeň, pôsobí zároveň aj na
oči a teda rozjasňuje zrak, posilňuje oči a lieči aj zápal spojiviek.
Plody kustovnice zvlhčujú pľúca, čím zlepšujú obranyschopnosť, tvoria tekutiny a preto sú účinné pri kašli z
nedostatku jin pľúc. Keďže zlepšujú obranyschopnosť tak zvyšujú aj dlhovekosť.
Plody sa používajú aj na zníženie horúčky z nedostatku jin. Červená farba plodov vyháňa ochrannú čchi ku
pokožke a tým lieči aj kožné choroby z nedostatku jin, ako je lupienka, či rôzne ekzémy a lišaje (jie-siang).
Upozornenie : Plody kustovnice nie je vhodné podávať pri hnačke, ktorá je spôsobená nadbytkom jin v sliznici.
Vhodné kombinácie : Pri výronoch semena z prázdnoty jin obličiek sa kustovnica kombinuje v odvare spolu so
schizandrou čínskou a kvetom skorocelu kopijovitého.
Pri chlade v obličkách a pečeni môže vzniknúť impotencia a vtedy sa plody kustovnice čínskej kombinujú v
odvare s kôrou škorice a s feniklom obyčajným.
Pri chladných bolestiach v bedrách, zimomrivosti a vyčerpaní sa kustovnica čínska podáva ako odvar spolu s
kôrou škorice.
Poznámka : Kustovnica čínska je u nás známa pod názvom „godži”. Ako bylina má veľkú silu a keď si človek
kúpi plody kustovnice a zakryje ich zemou, o krátky čas mu začne vyrastať kríček. Kustovnica rodí asi až po
dvoch-troch rokoch, len ju treba pravideľne strihať. Keďže sa dá vypestovať aj u nás, preto som tu uviedol aj to,
kedy sa plody zbierajú a ako sa sušia.

100.) Moruša biela (sang-šen) Morus alba

Vysvetlenie názvu : Znak „sang” je čínsky názov pre morušu, znak „šen” má význam „mohutný”. Liečivom sú
plody moruše a keďže sa v nich nazhromažďuje esencia celého stromu nazýva sa toto liečivo jednoducho „plod
moruše”.
Opis a používaná časť : Moruša biela má chladnú povahu, sladkú chuť a vplyv na dráhy pečene a obličiek.
Rozhojňuje jin a dopĺňa krv, tvorí tekutiny, zvlhčuje črevá. Ako liečivo sa používa plod moruše, ktoré zbierame
v čase, keď sú už zrelé. Usušia sa na slnku, potom sa dosúšajú v tieni.
Možnosti použitia : Plody moruše vstupujú do dráh pečene a obličiek, rozhojňujú jin a krv, preto dokážu účinne
liečiť choroby z prázdnoty jin a krvi, ako sú závraty, oslabenie sluchu a zraku, predčasné šedivenie vlasov,
nespavosť, bolesti v bedrách. Plod moruše je sladký a môže sa užívať aj dlhodobo.
Keďže plody moruše rozhojňujú jin a krv, podporujú tvorbu telesných tekutín, sú skvelým liečivom na uhasenie
smädu pri cukrovke.
Pri prázdnote jin a krvi prirodzene začne vysychať aj hrubé črevo, čo spôsobuje zápchu a ťažkosti s vytlačením
stolice. Plod moruše priamo zvlhčuje črevá a celý okruh prvku kov, preto je to liečivo, ktoré účinne lieči zápchu
z prázdnoty jin a krvi.
Upozornenie : Plody moruše sa nesmú podávať pri prázdnom chlade v sliznici a žalúdku, ktorý spôsobuje
hnačky z prázdnoty.
Vhodné kombinácie : Pri prázdnote jin a krvi sa urobí odvar z plodov moruše a po miernom ochladnutí sa
osladí medom. Toto sa má piť asi mesiac.
Pri závratoch a pocitoch suchosti očí z prázdnoty jin a krvi sa plod moruše kombinuje v odvare spolu s
kustovnicou čínskou.
Pri zápche z prázdnoty jin a krvi sa plod moruše kombinuje v odvare spolu so semienkom konope siatej a so
sezamom indickým. Ak stav sprevádza aj nadúvanie, do odvaru je možné pridávať aj kôru pomaranču.
Poznámka : Moruša u nás rastie pomerne hojne, preto nie je žiaden problém ju tu ako liečivo kúpiť, alebo
nazbierať.

101.) Oman pravý (süan-fu-chua) Inula helenium

Vysvetlenie názvu : Znak „süan” sa prekladá ako „guľatý”, znak „fu” znamená „prikryť” a znak „chua”
znamená „kvet”. Liečivom sú kvety, ktoré majú množstvo okvetných lístkov a tvar kupole, preto sa v čínštine
nazývajú jednoducho „kvet kupolky”.
Opis a používaná časť : Oman pravý je mierne teplý povahou, horký a ostrý chuťou, má vplyv na dráhy sliznice,
žalúdka, pľúc a hrubého čreva. Dopĺňa čchi sliznice, odstraňuje hlieny a vysušuje vlhko, zohrieva, odvádza
škodliviny k pokožke, spúšťa čchi nadol, zastavuje zvracanie. V Číne sa používa ako liečivo častejšie kvet, u nás
dostať skôr koreň. Koreň a kvet majú rovnaké účinky.
Možnosti použitia : Oman pravý dopĺňa čchi sliznice, odstraňuje v nej chlad. Toto sa môže prejaviť zlým
trávením, nadúvaním, hnačkou s pocitom chladu. Ak sa koreň restuje s medom, viac dopĺňa čchi a rozhojňuje
šťavy v sliznici, bez toho, že by potom vznikla stagnácia – teplá povaha a ostrá chuť tejto byliny bráni
stagnáciám.
 133

Oman je tiež možné použiť pri nadbytku vlhkosti a hlienu v pľúcach a žalúdku, hlavne ak je v týchto orgánoch
prítomný aj chlad. Toto využijeme pri vykašliavaní hustého hlienu, dýchavičnosti, astme, nevoľnosti, zvracaní a
tlaku na hrudi s ťažkosťami pri dýchaní. Svojou teplou povahou táto bylinka vyvoláva potenie a tak sú chlad a
vlhko vylúčené z tela pomocou potu. Zaujímavé na tejto bylinke je práve to, že dokáže z tela vylúčiť hlieny
chladnej, aj horúcej povahy.
Čchi tejto byliny preniká nadol a teda je možné ňou vyhnať chlad a vlhko aj cez močový mechúr, čo využijeme
pri zápale močového mechúra z chladu. Schopnosť tejto bylinky stláčať čchi nadol sa využíva aj pri liečbe
zvracania z protichodného pohybu žalúdočnej čchi nahor.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto bylinke píše: „Oman pravý má chuť slanú a je teplý. Lieči plnosť pod
rebrami zo zauzlenia sa čchi, búšenie srdca, zbavuje vody, odstraňuje chlad a horúčosť v piatich plných
orgánoch, dopĺňa stred a spúšťa čchi nadol. Jedno ďalšie meno je ťin-fej-cchao, jedno ďalšie meno je šeng-šen.
Rastie na rovinatých mokraďiach a v údoliach horských riek.”
Upozornenie : Oman pravý svojou povahou a prirodzenosťou rozptyľuje čchi a jin, preto je nutná opatrnosť pri
pacientoch s nedostatkom čchi a jin. Táto bylinka zahrieva a vysúša, nemá sa teda podávať pri suchom kašli z
prázdnoty jin v pľúcach.
Vhodné kombinácie : Pri vypúšťaní hlienov sa oman pravý kombinuje spolu s rebarborou dlanitou, alebo s
čerstvým zázvorom lekárskym – podľa toho, či ide o hlien horúcej, či chladnej povahy. Keď sa však v hrudi
takzvane zauzlujú hlieny, vtedy sa oman kombinuje v odvare spolu s kôrou mandarínky.
Keď sa v bruchu nahromadia hlieny a choroba je povahy prázdnej, vtedy sa oman pravý podáva v odvare spolu
so ženšenom lekárskym, ďatlami čínskymi a sladovkou hladkoplodou.
Pri liečbe zvracania z protichodu žalúdočnej čchi sa oman pravý varí spolu so ženšenom lekárskym a na konci sa
do odvaru pridá šťava zo zázvoru lekárskeho.
Pri hnisavom zápale pŕs, alebo pri nádoroch na prsiach sa zmieša voda s bielym alkoholom a urobí sa odvar s
omanom pravým, púpavou lekárskou, sladovkou hladkoplodou, kôrou mandarínky a angelikou lekárskou.
Poznámka : Čerstvá bylina vysúša hlien silnejšie, než sušená, nie je však možné mať ju kedykoľvek čerstvú.
Túto bylinu je možné použiť ako náhradu za Aucklandia lappa – Chrpovník lopúchový (mu-siang).

102.) Orech vlašský (chu-tchao-žen) Juglans regia

Vysvetlenie názvu : Znak „chu” znamená „severský, pochádzajúci zo severu”, znak „tchao” má význam
„broskyňa” a znak „žen” znamená „kôstka, jadro”. Plody vlašského orecha boli do Ríše stredu privezené zo
severu chanským generálom Čang Čchienom a číňanom vzhľadom pripomínali zelené broskyne, preto sa liečivo
nazýva „jadro severskej broskyne”.
Opis a používaná časť : Vlašský orech je povahovo teplý, má sladkú a horkú chuť, ovplyvňuje dráhy obličiek,
pľúc a hrubého čreva. Dopĺňa jang obličiek, podporuje esenciu, dopĺňa čchi pľúc, zahrieva a zvlhčuje pľúca,
odstraňuje dýchavičnosť a kašeľ, zvlhčuje a uvoľňuje črevá, podporuje vylučovanie stolice. Ako liečivo sa
používajú zrelé orechy, ktoré zbierame koncom augusta a po celú jeseň. Potom sa dajú sušiť. Na Slovensku je
bežné, že sa orechy sušia v škrupine, v Číne sa orechy najprv zbavia škrupiny a potom sa sušia. Môžu sa
pridávať do bylinných zmesí osamote, alebo sa opražia s medom, so soľou, alebo sa nakladajú do alkoholu.
Možnosti použitia : Ak má človek dlhší čas starosti, veľa premýšľa, vyčerpáva si tak sliznicu a trpí tak aj jeho
sila plodenia. To potom môže spôsobiť prázdnotu čchi a jang obličiek. Orechy používame pri nedostatku jang
obličiek s bolesťami v spodnej chrbtici, páse a kolenách, častým močením, pri odkvapkávaní moču a nočnom
pomočovaní, nedostatočnej chuti na sex, impotencii a pri nedostatočnej tvorbe semena. Majú teplú povahu a
sladkú chuť, sú olejnaté a vyživujú tak esenciu, preto patria medzi najdôležitejšie liečivá na posilnenie obličiek.
Doplnením čchi do pľúc a ich zvlhčením je možné odstrániť suchý kašeľ, astmu chladného typu a dýchavičnosť.
Keď v tele vznikne prázdnota čchi pľúc oslabí sa dýchanie a pri prázdnote čchi obličiek si obličky prestávajú
brať čchi z pľúc. Z toho potom vzniká kašeľ a dýchavičnosť, ktoré sa zhoršujú už aj pri malej námahe. Orechy
priamo pôsobia na čchi pľúc a obličiek, zahrievajú ich a to je ten dôvod, prečo dokážu liečiť uvedené ťažkosti.
Doplnením čchi a jang do obličiek a pľúc riešime aj slabú obranyschopnosť, oslabenú pamäť, no aj niektoré
poruchy mysle.
Plody orechov vďaka svojej olejnatej konzistencii dokážu zvlhčiť črevá, teda liečia aj zápchu, spôsobenú
suchosťou čriev a nedostatkom štiav. A keďže orech vlašský uvoľňuje, liečime ním aj kamene v močových
cestách.
Pľúca, aj pokožka patria pod prvok kovu. Zvlhčením prvku kov zvlhčíme aj pokožku, no môžeme z plodov
orecha vyrobiť masť a použiť ju na zápaly pokožky, alebo ekzémy.
 134

Upozornenie : Plody orecha nie je vhodné používať pri vlhkej horúčosti v obličkách, močovom mechúre a
žalúdku. Tiež nie je vhodné ich použiť pri ľuďoch s nadbytkom horúčosti, pri hnačkách všeobecne a pri
vykašliavaní žltého, či krvavého hlienu.
Vhodné kombinácie : Pri nedostatočnosti jang obličiek sa orechy pomelú a opražia a zmiešajú sa s medom na
pastu. Toto sa podáva ako liečivo.
Pri častom močení číreho moču sa podáva v bielom alkohole naložený orech vlašský, alebo sa podáva odvar z
orecha vlašského a galgánu lekárskeho.
Pri prázdnote čchi pľúc a obličiek a z toho vyplývajúcich ťažkostí sa orech vlašský kombinuje s ženšenom
lekárskym a so šťavou zo zázvoru lekárskeho, alebo urobíme guličky z pomletých orechov vlašských, ženšenu
lekárskeho, kôstky marhule a medu.
Pri liečbe zápchy z nedostatku jin sa orechy vlašské podávajú v odvare spolu s angelikou čínskou.
Poznámka : U nás sa orechy bežne jedia v koláčoch v chladných mesiacoch a je to v poriadku. V Číne je však
bežné, že si hlavne muži dajú najviac 5 orechov denne. Na zvýšenie chuti na sex sa podávajú hlavne biele –
nedozreté orechy.
Ako liečivo sa používajú aj : List orecha (chu-tchao-jie). Má sladkú chuť a teplú povahu, liečime s ním biely
výtok z pošvy. List orecha nemá tak zvlhčujúce účinky, ako plod, pôsobí viac na pľúca.
Kvet orecha (chu-tchao-chua). Tinktúrou z orechových kvetov potierame bradavice.
Vonkajšie oplodie nezrelého orecha (chu-tchao čching-pchi). Má horkú chuť a vyrovnanú povahu, lieči bolesti
brucha a žalúdka, hnačky a vredy.

103.) Ostropestrec mariánsky (še-siang fej-lien) Silybum marianum

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi nájsť preklad názvu tejto byliny.
Opis a používaná časť : Pestrec mariánsky má neutrálnu povahu, horkú a sladkú chuť a vplyv na dráhy pečene,
sliznice a žalúdka. Dopĺňa jin pečene a tlmí nadbytočný jang, chráni krv a vyživuje ju, podporuje tvorbu
materského mlieka, chladí horúčosť a odstraňuje jedy. Používame hlavne semená tejto byliny, oveľa menej sa
používajú listy. Semená sa zbierajú uprostred leta, keď sú kvety fialové a žiarivé a hneď ako začnú vädnúť.
Vtedy z nich semená ľahko vypadávajú.
Možnosti použitia : Dopĺňa jin a čchi pečene a tým odstraňuje horúčosť z nedostatku s takými príznakmi, ako
únava, chudnutie, bolesť brucha a hlavy, bolesť kĺbov, horúčka, nechutenstvo, kŕče vo svaloch, vyrážky. Jeho
horká a sladká chuť skvelo dopĺňa sliznicu a keďže vyživuje stred, lieči sa tak celé telo. Vďaka jeho neutrálnej
povahe je užívanie tejto byliny bezpečné.
Ostropestrec odstraňuje horúce jedy a je možné ním liečiť aj otravy hubami, drogami (v spojení s pchu-er je to
potom skvelé liečivo pre ľudí závislých na drogách, či alkohole), či inými jedmi, ktoré poškodzujú pečeň. Podľa
mňa je to naozaj skvelé liečivo práve na chorobné stavy vyplývajúce z horúceho jedu v krvi.
Pri liečbe na okruhu drevo je tiež využiteľný pri chorobách, ako je žltačka typu C...
Vhodné kombinácie : Pri liečbe kŕčov šliach z dôvodu prázdnoty krvi sa ostropestrec mariánsky podáva spolu s
pivonkou bielokvetou a angelikou čínskou ako odvar.
Pri kožných vyrážkach z horúčosti v pečeni sa táto bylina najčastejšie kombinuje so šťiavom lúčnym.
Pri horúčosti v pečeni a nahromadení horúcich jedov v dôsledku alkoholizmu a drogovej závislosti sa
ostropestrec kombinuje spolu s čajom pchu-er.
Pri vlhkej horúčosti v pečeni a žlčníku, z ktorej vzniká žltačka sa ostropestrec podáva spolu s horcom žltým a
jasmínom pravým.
Poznámka : Táto bylina u nás rastie hojne, dá sa tu nazbierať, alebo kúpiť. Je možné ju používať ako náhradu za
bodliak obyčajný (ta-ťi) Cirsium vulgare.

104.) Ovos siaty (ťien-maj-cchao) Avena sativa

Vysvetlenie názvu : Nenašiel som vysvetlenie názvu tejto byliny.
Opis a používaná časť : Ovos siaty je neutrálny, sladký svojou chuťou, má vplyv na dráhy srdca a pečene.
Dopĺňa čchi obličiek, dopĺňa jin, posilňuje sliznicu a žalúdok, vyživuje srdce. Používa sa zelený ovos. Klásky sa
zbierajú vtedy, keď po stlačení klásku vytečie biela šťava pripomínajúca mlieko. Toto obdobie však trvá najviac
tak dva týždne. Klásky – ich vrchnú časť – potom usušíme v tieni a suchu.
Možnosti použitia : Ovos siaty použijeme pri nedostatočnosti jin, keďže je sladký a povahovo neutrálny,
zároveň dopĺňa aj čchi obličiek, preto je možné ním liečiť rôzne stavy z prázdnoty jin a čchi obličiek, ako je
pocit únavy a ranná rozlámanosť.
 135

Ak sa posilní žalúdok aj sliznica, upraví sa trávenie a je teda možné liečiť touto bylinou depresie, slabú chuť na
sex, únavu a duševné vyčerpanie. Ovos je neutrálny a tak nezhoršuje nedostatok jin, ani nerozptyľuje čchi a
môžeme ho použiť aj pri nechutenstve.
Ak je znepokojený duch Šen, vznikajú depresie, pocit úzkosti, búšenie srdca, zábudlivosť, nespavosť a nepokoj.
Ovos uvoľňuje napätie, upokojuje ducha, vyživuje čchi a jin srdca. Ovos môže byť účinným liekom u starších
ľudí trpiacich nespavosťou. Veľakrát tu stačí, ak si človek trpiaci nespavosťou počas dňa pripraví nálev z tejto
byliny a popíja ho počas dňa a pred spaním si dá tinktúru (asi 10 kvapiek), alebo odvar z ovsa siateho.
Upozornenie : Nie sú známe žiadne riziká pri užívaní tejto byliny.
Vhodné kombinácie : Pri impotencii a neuspokojivej sexuálnej výkonnosti z nedostatku čchi obličiek sa ovos
siaty kombinuje s kotvičníkom zemným.
Pri stiesnenosti čchi pečene s príznakmi, ako je nespavosť a stavy nepokoja sa táto bylina kombinuje valeriánou
lekárskou.
Poznámka : U nás dostať ovos kúpiť väčšinou pod názvom Zelený ovos.

105.) Senovka grécka (chu-lu-pa) Trigonella foenum-graecum

Vysvetlenie názvu : Znak „Chu-lu” odkazuje na dávnu oblasť v Číne, ktorá bola kedysi obývaná Húnmi, znak
„pa” znamená „lepkavý”. Liečivom sú lepkavé semená z rastliny, ktorá hojne rástla v oblasti Chu-lu, preto má
táto bylinka v čínštine názov „lepkavec z Chu-lu”.
Opis a používaná časť : Senovka grécka má teplú povahu a horkú chuť, pôsobí na dráhy pečene a obličiek.
Zohrieva, dopĺňa jang obličiek, vysúša vlhko a vyháňa chlad.
Možnosti použitia : Senovka grécka dopĺňa hlavne jang obličiek, preto je možné ju použiť pri poklese maternice,
pri impotencii a nedostatočnej erekcii, chladných končatinách a pocite chladu v tele. Nedostatok jang v
obličkách sa tiež môže prejaviť čírym výtokom z pošvy. Keďže senovka odstraňuje chladné vlhko, je
nápomocná aj tu.
Senovka svojou teplou povahou vyháňa z tela chlad, horkou chuťou rozpúšťa vlhko a je to účinné liečivo pri
vlhkom chlade v pečeni a obličkách.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť senovku grécku pri nedostatku jin a nadbytku jang a pri vlhkej horúčosti.
Vhodné kombinácie : Pri výronoch semena v neželanom čase z dôvodu prázdnoty jang obličiek sa senovka
grécka podáva v odvare spolu s feniklom obyčajným. Táto kombinácia je účinná aj pri menštruačných bolestiach
z prázdnoty jangu obličiek.
Pri bodavých bolestiach v dolnej časti brucha sa podáva opražená senovka grécka spolu s feniklom obyčajným,
lyžička tohto prášku sa zapíja teplým alkoholom – najčastejšie vínom.
Poznámka : U nás je dostať v obchodoch s bylinkami skôr listy senovky gréckej a tie majú podobné účinky, ako
plod.

106.) Sezam indický (chej-č´-ma) Sesamum indicum

Vysvetlenie názvu : Znak „chej” sa prekladá ako „čierny”, znak „č´” má význam „mastný/olejnatý” a znak „ma”
je čínsky názov pre sezam. Ako liečivo sa používajú olejnaté semienka sezamu čiernej farby, preto toto liečivo
dostalo v čínštine jednoducho názov „čierny olejnatý sezam”.
Opis a používaná časť : Sezam indický je neutrálny a sladký, má vplyv na dráhy pečene a obličiek. Posilňuje
obličky a pečeň, posilňuje esenciu a krv, ochladzuje horúčosť, upokojuje, dopĺňa jin, zvlhčuje, uvoľňuje črevá,
tlmí vietor. Používame semienka sezamu.
Možnosti použitia : Semienka sezamu zosúlaďujú trávenie a je vhodné ich použiť pri nedostatku krvi a esencie
v pečeni a obličkách. To môže spôsobiť šumenie v ušiach, pálenie v žalúdku a celkovú horúčosť, závraty, bolesti
hlavy, nejasné videnie, zápchu, suchý kašeľ, vypadávanie vlasov. Toto všetko lieči sezam.
Sezam má nepriamy vplyv aj na žalúdok a teda môže liečiť aj nedostatok materského mlieka pri kojení, pretože
je teplotne vyrovnaný, chuťovo sladký a veľmi dobre pôsobí na tvorbu šťiav v tele. Z tohto dôvodu sa môže
užívať aj dlhodobo v strave.
Doplnením jin obličiek odstránime aj bolesti nôh. Doplnením krvi a jin liečime aj ekzémy, suchú pokožku. Tu
používame masť, olej, či vývar.
Ak je krvácanie ďasien a bolesti zubov z nadbytku jang, môžeme tu použiť sezam, keďže sezam ochladzuje
horúčosť a tlmí zápaly.
Reuma môže mať viacero príčin, môže vzniknúť aj z nadbytku vetra a sucha, takže v takomto prípade môžeme
použiť sezam.
Šen-nung vo svojom herbári o sezame píše: „Sezam má sladkú chuť a je vyrovnaný. Lieči zranenia stredu s
vyčerpanosťou a vychudnutosťou, dopĺňa pätoro vnútorných orgánov, navyšuje silu čchi, dáva rásť svalstvu,
 136

rozhojňuje dreň a mozog. Dlhodobo požívaný robí telo ľahkým a nestarnúcim. Jedno jeho ďalšie meno je ťü-
šeng. Rastie pri riekach a na mokraďiach.”
Upozornenie : Sezam nie je vhodné použiť pri riedkej stolici, obezite a nadbytku štiav v žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe zápchy z nedostatku esencie a krvi sa sezam kombinuje v odvare spolu s listom
moruše.
Pri liečbe hemoroidov sa semienka sezamu povaria s hnedým cukrom a toto sa má piť denne až do vyliečenia
stavu.
Poznámka : Zo sezamu možno vyrobiť tabletky. Sezam sa pomelie, zmieša s medom na pastu, vytvaruje do
gulôčok a dá sa piecť, až kým stvrdne. Ak bude človek jesť tabletku denne počas roka, získa krásnu pleť. Ak
bude prijímať tabletku denne po dva roky, upravia sa vlasy, vráti sa im farba a lesk. Po troch rokoch sa upravia aj
skazené zuby, po štyroch rokoch prijímania získa človek odolnosť voči väčšine chorôb.

107.) Štetka lesná (sü-tuan) Dipsacus asper

Vysvetlenie názvu : Znak „sü” znamená „spájať” a znak „tuan” znamená „lámať, zlomenina”. Táto bylinka je
veľmi účinná v liečení zlomenín, preto by sa jej názov mohol preložiť ako „zlomospoj”.
Opis a používaná časť : Štetka lesná je povahovo mierne teplá, má horkú, ostrú a sladkú chuť a vplyv na dráhy
pečene a obličiek. Dopĺňa pečeň a obličky, posiľňuje šlachy a kosti, upokojuje plod. Ako liečivo sa používa
koreň tejto rastliny. Korene vykopávame na jeseň ešte pred príchodom mrazov, potom sa očistia od zeme a
usušia. Korene sa môžu nakladať do alkoholu, alebo sa opražia do tmava.
Možnosti použitia : Táto bylinka zahrieva obličky a rozptyľuje v nich chlad a preto sa používa na liečbu chorôb
z prázdneho chladu, ako je impotencia, časté močenie, výron semena v noci a odkvapkávanie moču.
Ako už z mena tejto bylinky vyplýva, najčastejšie sa používa práve na liečbu zlomenín. Rozptyľuje krvné
zrazeniny, oživuje krvný tok a posiľňuje obličky a pečeň, ktoré riadia kosti a šlachy a práve preto je to veľmi
účinné liečivo na poranenia a zlomeniny. Je však pravda, že pre liečbu zlomenín sa vždy má spájať aj s liečivami,
ktoré tvoria a oživujú krv, pretože samotná bylina je neúčinná.
Keď riadiaca dráha a predná stredná dráha nie sú v súľade, môže počas tehotenstva dochádzať k nadmerným
pohybom plodu. Štetka lesná dopĺňa pečeň a obličky, dopĺňa krv a esenciu, preto potom upokojuje plod a
smeruje vývoj plodu správnym smerom.
Táto bylina je účinná aj pri liečbe krvácania mimo periódu v dôsledku prázdnoty jangu obličiek.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Štetka lesná má horkú chuť a je mierne teplá. Lieči zranenia z
chladu, dopĺňa prázdnotu, lieči zranenia od kovu a hnisavé zápaly, poranenia a zlomeniny, spája šlachy a kosti,
lieči ťažkosti spojené s kojením u žien. Dlhodobo požívaná navyšuje čchi u človeka. Jedno jej ďalšie meno je
lung-tou, jedno ďalšie meno je šu-če. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Štetka lesná sa nemá podávať pri stavoch hnevu z dôvodu stiesnenosti čchi pečene a pri úplavici.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe nedostatku jang obličiek sa štetka lesná kombinuje s orechom vlašským, alebo
so škoricovníkom čínskym.
Pri liečbe zlomenín sa štetka lesná kombinuje s angelikou čínskou a s kôstkou broskyne. Často sa tiež pomletý
koreň zamieša do medu, vo vodnom kúpeli sa zohreje a nechá sa pomaly vychladnúť. Pacient má jesť 3
polievkové lyžice denne. Z vonka na zlomeniny môžeme nanášať prášok zo štetky lesnej, angeliky čínskej, pridá
sa surová podrvená rebarbora dlanitá a toto všetko sa spolu vymieša s alkoholom na pastu a prikladá na
zlomeninu ako obklad.
Pri nadmerných pohyboch plodu v čase tehotenstva sa táto bylinka podáva spolu s imelom bielym. Tento odvar
je účinný aj pri hroziacom potrate.
Pri liečbe hnisavých zápalov sa štetka lesná kombinuje s púpavou lekárskou.
Nevhodné kombinácie : Táto bylina by sa nemala podľa starých liekopisov Číny kombinovať spolu s
trúdnikovcom klobúčkatým.
Poznámka : Túto bylinu som mal vždy rád. Rastie na vlhkých lesných lúkach pri potokoch, v prírode je výrazná
a vidno ju už z diaľky. V lete má peknú farbu, aj keď na jeseň ostane šedo hnedá. Nie je najmenší problém ju u
nás nazbierať.
 137

2.7.12. Liečivá sťahujúce a zdrsňujúce

(šou-se jao)
S týmito bylinami treba zaobchádzať veľmi opatrne, používame ich hlavne pri stagnácii čchi, ktorá časom vedie
k horúčosti. Podporíme vylučovanie stolice a zároveň ochladzujeme horúčosť, teda je to veľmi rázny spôsob
liečby. Tento spôsob možno použiť pri stagnácii čchi, krvi, hlienu, či nahromadenia stravy v bruchu, alebo pri
zvýšenom výskyte črevných parazitov.

108.) Brusnica kanadská (mang-jue-mej) Vaccinium macrocarpon

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad názvu tejto byliny.
Opis a používaná časť : Brusnica má teplú povahu, kyslú a sladkú chuť, pôsobí na dráhy pečene, obličiek,
močového mechúra. Dopĺňa jin v obličkách a v močovom mechúre, zdrsňuje esenciu obličiek, vyrovnáva jin-
jang v tele, posilňuje obličky a pečeň. Ako liečivo používame plody brusnice.
Možnosti použitia : Brusnica svojou teplou povahou pomáha pri liečbe neželaného úniku moču (inkontinencia),
nadmerného močenia a impotencie. Odvádza tiež nadmerné potenie, no aj veľké potenie v noci. Všetky tieto
uvedené tažkosti lieči preto, lebo dokáže zdrsňovať esenciu obličiek a zabraňuje tak únikom rôznych látok z tela,
hlavne však zabraňuje únikom tekutín zo spodného ohrievača.
Brusnica je účinným liekom na choroby z nedostatku jin v pečeni a v obličkách, kedy vzniká impotencia, bolesti
v krížoch, pocit rannej rozlámanosti, únava a nočné potenie.
Používa sa hlavne ako vývar, či šťava na liečbu zápalu močového mechúra z chladu a vlhkosti. Posilnenie
obličiek má za následok odstránenie bolesti v krížoch a odstránenie predmenštruačných bolestí.
Upozornenie : Ak je v tele nadbytok horúčosti, nie je vhodné brusnicu použiť. Tiež je dobré vyhnúť sa
dlhodobému pitiu šťavy z brusnice, pretože to môže oslabiť jin v žalúdku, no aj presladeným sušeným
brusniciam zo supermarketov.
Vhodné kombinácie : Pri neželanom úniku semena u mužov sa brusnica kombinuje s plodmi kustovnice čínskej.
Pri liečbe úniku moču kombinujeme kombinujeme plody brusnice so šupkou granátového jablka.
Poznámka : Brusnica sa používa ako náhrada za drieň lekársky, alebo ako jeho doplnok. Ich účinky sú si veľmi
podobné.

109.) Černica ostružinová (fu-pchen-c´) Rubus fruticosus

Vysvetlenie názvu : Znak „fu” sa prekladá ako „obrátený dnom nahor”, znak „pchen” má význam „misa” a znak
„c´” znamená „plod”. Plod černice číňanom pripomínal misu obrátenú dnom nahor, preto dostal názov „obrátená
miska”.
Opis a používaná časť : Černica je mierne teplá, má sladkú a kyslú chuť, vplyv na dráhy pečene a obličiek.
Dopĺňa jang v obličkách, spevňuje esenciu, zastavuje úniky tekutín, rozjasňuje zrak. Ako liečivo používame
plody, ktoré zbierame začiatkom leta, keď už menia svoju farbu zo zelenej na tmavomodrú, ale ešte sú tvrdé.
Potom ich krátko povaríme, alebo podusíme v pare a dáme ich sušiť. Ako liečivo je možné používať aj zrelé
plody, no tie už majú slabší účinok v zastavovaní únikov moču.
Možnosti použitia : Plody černice dopĺňajú esenciu a keďže sú teplé, tak vyživujú jang a ich kyslá chuť
zastavuje úniky. Toto všetko využijeme pri liečbe impotencie a mužskej (zo zachladnutia semena) a ženskej (zo
zachladnutia maternice) neplodnosti. Plody vplývajú na dráhy obličiek, preto dokážu účinne zastavovať úniky
moču a liečime nimi aj nekontrolovateľný únik semena v noci a predčasnú ejakuláciu počas milovania.
Chlad v spodnom ohrievači často spôsobuje močenie množstva číreho moču v dôsledku toho, že obličky nemá
čo zdvíhať. Plody černice vyživujú jang v obličkách a súčasne s tým aj sťahujú moč. Preto môžu byť účinným
liečivom práve na uvedené ťažkosti.
Na to, aby bol zrak ostrý musia byť oči zásobované esenciou a krvou, inak dochádza ku zhoršovaniu zraku.
Plody černice dopĺňajú obličky a pečeň, svojou kyslou chuťou udržujú aj jin a nezraňujú ho a to je dôvod, prečo
ich môžeme použiť ako liečivo pri rozostrenom zraku, oslabenom zraku a pri mihaní sa pred očami.
Upozornenie : Plody černice by sa nemali podávať pri oslabení, či zástave močenia a pri ohni z prázdnoty jin
obličiek.
Vhodné kombinácie : Pri nekontrolovateľnom úniku semena u mužov sa toto liečivo kombinuje s drieňom
lekárskym a ružou šípovou.
Pri liečbe mužskej, alebo ženskej neplodnosti sa plod černice kombinuje v odvare spolu s kustovnicou čínskou.
Pri častom močení z prázdneho chladu sa černica kombinuje s plodom šípky.
 138

Pri poruchách zraku z prázdnoty obličiek sa plod černice podáva buď samotný, alebo sa kombinuje v odvare
spolu s kustovnicou čínskou a plodom moruše.
Poznámka : U nás černice hojne rastú v lesoch, takže nie je problém si ich tu nazbierať. Ako náhradu za toto
liečivo možno použiť aj maliny (Rubus idaeus), ktoré majú totožný spôsob zberu a prípravy a aj účinky.

110.) Drieň lekársky (šan-ču-jü) Cornus officinalis

Vysvetlenie názvu : Znak „šan” má význam „hora/horský”, znak „ču” má význam „kmeň stromu” a znak „jü”
má význam „pokrútený”. Tento silný ker rastie v horách a máva riadne pokrútený kmeň, preto sa v čínštine
nazýva „horský pokrútený kmeň”.
Opis a používaná časť : Drieň lekársky je mierne teplý, chuťovo kyslý a zadrhávajúci, pôsobí na dráhy pečene
a obličiek. Dopĺňa čchi v obličkách a pečeni, sťahuje jang dole, vysušuje vlhko, zohrieva chlad. Ako liečivo
používame hlavne plody, ktoré zbierame na konci jesene, keď dostanú tmavo červenú farbu. Drieň celkom hojne
rastie aj u nás, preto nie je problém si ho tu nazbierať, alebo vypestovať v záhrade.
Možnosti použitia : Keďže drieň lekársky je kyslý a teplý, dokáže zvlhčovať a zároveň zpevňovať esenciu, je
vhodné použiť toto liečivo na dopĺňanie obličiek a pečene a to ako jin, tak aj jang. Prázdnota jin (hlavne jin)
obličiek a pečene spôsobuje závraty, pískanie v ušiach, bolesti bedier a impotenciu, či nedostatočnú chuť na
milovanie.
Drieň lekársky znižuje aj vysoký krvný tlak a tak lieči aj pískanie v ušiach, čo ukazuje najviac na poruchu v
pečeni. Vplyv na pečeň sa prejaví aj pri liečbe začervenaných a suchých očí, no aj pri stagnácii krvi, keďže kyslá
chuť pečeň vyživuje a posilňuje. Celkovo ovplyvňuje choroby uší, ako je zápal ucha, či bolesti uší, na čo zase
majú vplyv obličky. Úpravou činnosti týchto dvoch orgánov sa upraví aj stav očí a uší.
Súčasne s tým, ako táto bylina dokáže dopĺňať jin, má zvieravé účinky, zastavuje úniky tekutín a vysúša vlhko a
teda môžeme plody použiť na liečbu zápalu močového mechúra z chladnej vlhkosti – čo je jeho asi
najvýznamnejšie využitie. Je tiež možné touto bylinou vyliečiť výtok z pošvy z chladu v obličkách, nadmernú
menštruáciu, výrony semena v neželanom čase a nadmerné potenie z dôvodu prázdnoty.
V Šen-nungovom herbári sa o drieni lekárskom píše: „Drieň lekársky má chuť kyslú a je vyrovnaný. Lieči
škodlivú čchi pod srdcom, zimnicu s horúčosťou, zahrieva stred, vyháňa vlhké blokády a zbavuje telo červov.
Dlhodobo požívaný robí telo ľahkým. Jedno jeho ďalšie meno je šu-cao. Rastie v riečnych údoliach.”
Upozornenie : Nemožno podávať drieň lekársky pri horúčosti a stagnácii vlhkej horúčosti.
Vhodné kombinácie : Pri nedostatku jin obličiek a pečene so sprievodnými príznakmi sa podáva odvar z plodov
drieňu spolu s angelikou čínskou a sladovkou hladkoplodou.
Pri bolestiach bedier z nedostatku jang v obličkách sa drieň lekársky kombinuje s kôrou škorice.
Pri výronoch semena v noci sa drieň lekársky kombinuje s kustovnicou čínskou.
Pri únikoch moču (inkontinencia) sa drieň lekársky varí spolu so ženšenom lekárskym.
Nevhodné kombinácie : Nie je vhodné kombinovať drieň lekársky s kopytníkom európskym a tujou západnou.

111.) Granátové jablko (š´-liou-pchi) Punica granatum

Vysvetlenie názvu : Znak „š´” znamená „kameň”, znak „liou” znamená „bradavica” a znak „pchi” znamená
„kôra”. V minulosti sa v Číne hovorilo, že keď sa sadí tento strom, do jamy sa majú dávať aj kamene, aby dobre
rástol a bol obsypaný plodmi, ako bradavicami. Ako liečivo sa používa kôra plodu a preto má toto liečivo v
čínštine názov „kôra kamenného bradavičníka”.
Opis a používaná časť : Kôra z plodu granátového jablka má teplú povahu, kyslú a zadrhávajúcu chuť, vplyv na
dráhy hrubého čreva a žalúdka. Zdrsňuje črevá, ničí parazity, zastavuje úniky čchi a telesných šťiav. Ako liečivo
sa používa kôra, šupka z plodov granátového jablka.
Možnosti použitia : Kôra granátového jablka má kyslú, zvieravú, sťahujúcu chuť a má priamy vplyv na dráhy
hrubého čreva. Keďže má neutrálnu povahu, môže teda liečiť chronické hnačky vyplývajúce z oslabenia
stredného ohrievača a aj z prepadávania sa čchi stredného ohrievača.
Kyslá chuť spôsobuje to, že parazity v tele výrazne obmedzia svoju činnosť a tak dochádza aj k útlmu bolestí
brucha, ktoré sú spôsobené práve činnosťou niektorých parazitov (škrkavky a iné).
Účinok tohto liečiva zastavovať úniky sa prejaví aj pri ďalších chorobných únikoch, ako sú výtoky z pošvy,
alebo pri krvácaní mimo periódu.
Upozornenie : Predávkovanie týmto liečivom spôsobuje otravu, takže je nutné dodržať stanovené denné dávky –
3-10g v odvare. Opatrnosť v podávaní je nutná pri chorobách z plnosti.
Vhodné kombinácie : Pri chronických hnačkách z prázdnoty čchi sliznice a z prepadávania sa čchi stredného
ohrievača sa podáva prášok zo samotnej byliny zapíjaný teplou vodou, alebo sa podáva odvar z kôry
granátovníka s pazvončekom chĺpkatým.
 139

Pri škrkavkách v bruchu sa prášok z kôry granátovníku zapíja silnejším čiernym čajom.
Pri gynekologickom výtoku, alebo pri krvácaní mimo periódu sa podáva odvar z kôry granátového jablka s
kosťou sépie.
Pri krvácajúcich hemoroidoch sa toto liečivo podáva v odvare spolu so slivkou ume a kôrou pomaranča.
Pri nočnom výrone semena, alebo pri výronoch semena v neželanom čase sa podáva odvar s kôrou granátového
jablka spolu s ružou šípovou a plodom černice.
Poznámka : Toto liečivo je u nás ľahko dostupné, nutné je len si kôru po zakúpení ovocia poriadne umyť liehom,
alebo octom, nakrájať a dať sušiť.

112.) Lotos orechonosný (lien-žen) Nelumbo nucifera

Vysvetlenie názvu : Znak „lien” je čínske meno pre lotos a znak „žen” znamená „koreň”. Liečivom je koreň
lotosu, preto sa liečivo nazýva jednoducho „koreň lotosu”.
Opis a používaná časť : Lotos je neutrálny, sladký a horký, ovplyvňuje dráhy sliznice, obličiek a srdca. Dopĺňa
čchi sliznice, obličiek a srdca, má vplyv hlavne na sliznicu a obličky, upokojuje vietor v pečeni, vyrovnáva jin-
jang v tele, zastavuje úniky semena a esencie. Z lotosu sa používa úplne všetko, no u nás dostať kúpiť len koreň
a kvet lotosu. V Čínskom lekárstve sa najčastejšie používa koreň a semeno lotosu.
Možnosti použitia : Neutrálna povaha lotosu sa používa hlavne na doplnenie čchi sliznice, čím vyrovnávame
jin-jang v celom tele. Vyživením sliznice je možné zastaviť hnačku, ktorá vzniká ráno, odstránime tak aj zasnenú
povahu človeka a nadmerné premýšľanie, posilníme krv pri jej nedostatočnosti.
Lotos dopĺňa aj čchi srdca a vyrovnáva v ňom jin-jang, teda je možné ho použiť pri nespavosti z nadbytku jang
pečene (čo ovplyvňuje aj srdce), nepokoji, búšení srdca.
Doplnením čchi obličiek liečime únik moču a únik semena v neželanom čase.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť lotos pri akejkoľvek zápche a to aj napriek tomu, že lotos vytvára telesné
šťavy, dopĺňaním čchi sliznice.
Vhodné kombinácie : Pri krvi v stolici v dôsledku prázdnoty čchi sliznice sa podáva prášok z koreňa lotosu
zapíjaný odvarom zo ženšenu lekárskeho osladeného medom.
Pri únikoch moču a pri únikoch semena v neželanom čase sa koreň lotosu podáva v odvare s plodom šípky.
Poznámka : Lotosový kvet (liang-chua) sa používa na osvieženie tela a mysle, ovoniava sa ním pravý čaj.

113.) Muškátový orech (žou-tou-kchou) Myristica fragrans

Vysvetlenie názvu : Znak „žou” sa prekladá ako „mäso”, znak „tou-kchou” znamená niečo ako „bohatý bôb”.
Liečivom sú plody, ktoré sa v minulosti v Číne často nazývali aj „mäsom”, preto má toto liečivo názov „mäso
mnoho bôbu”.
Opis a používaná časť : Muškátový orech je teplý svojou povahou, má ostrú chuť a vplyv na dráhy sliznice,
žalúdka a hrubého čreva. Podporuje trávenie, zdrsňuje črevá, zastavuje hnačky, zahrieva stred, rozhýbava čchi,
celkovo posilňuje. Ako liečivo sa používajú plody.
Možnosti použitia : Muškátový orech celkovo zohrieva stredný ohrievač a teda dopĺňa v ňom jang. Keďže
dokáže zdrsňovať črevá a zohrieva stred, zastavuje hnačky z chladu v žalúdku a sliznici. Odstraňuje aj
nechutenstvo a pomalé trávenie – tu je vhodné podávať ho vo víne, či ako odvar.
Ak je nadbytok žalúdočných štiav, liečime ich podaním prášku rozmiešaného v teplej, či studenej vode (podľa
potreby). Ak podáme 3-10g, zastavíme zvracanie.
Muškátový orech zlepšuje činnosť sliznice a upravuje trávenie, rozptyľuje chlad a rozhýbava čchi. Celkovou
úpravou čchi pomocou muškátového orecha môžeme liečiť bolesti brucha, ktoré sú spôsobené chladom, ale aj
nadúvanie zo zahusťovania sa chladu.
Upozornenie : Muškátový orech nie je vhodné podávať pri hnačke z vlhkej horúčosti, hemoroidoch, zvracaní
krvi a pri bolestiach zubov. Je nutné dodržať dávkovanie. Vo všeobecnosti platí, že 2 celé orechy už znižujú čchi
a uspávajú, 4 môžu spôsobiť halucinácie a zvracanie a viac ako 5 už pôsobí ako jed.
Vhodné kombinácie : Pri hnačkách z prázdneho chladu v sliznici a žalúdku sa muškátový orech kombinuje s
kôrou škorice a sušeným zázvorom lekárskym.
Pri ranných hnačkách s nestrávenými zbytkami potravy sa muškátový orech podáva ako odvar spolu so
schizandrou čínskou a sušeným zázvorom lekárskym.
Pri bolestiach brucha z chladu sa muškatový orech kombinuje v odvare spolu s ďatlami čínskymi a hlohom
jednosemenným.
Poznámka : Toto liečivo je u nás ľahko dostupné, dostať ho kúpiť buď už pomleté, alebo vcelku.
 140

114.) Rakytník rešetliakový/prečisťujúci (ša-ťi) Hippophae rhamnoides

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad názvu tohto liečiva.
Opis a používaná časť : Rakytník rešetliakový je chladný, chuťovo kyslý a sladký, ovplyvňuje dráhy pečene,
obličiek, hrubého čreva a žalúdka. Ochladzuje, tíši bolesti, sťahuje a vysušuje vlhko, rozptyľuje zablokovanú
horúčosť, zlepšuje trávenie. Používame hlavne plody zbierané v čase zrelosti. Potom sa usušia v tieni a teple.
Možnosti použitia : Rakytník sa používa pri liečbe zápchy, na ktorej sa podieľa horúčosť. Vtedy sú návaly
horúčosti, tlak v podbrušku a nepríjemný pocit pri dotyku brucha, hustý a hlienovitý povlak jazyka. Rakytník má
teda schopnosť odvádzať odpadové látky z tela a rieši zablokovanie sa horúčosti v jang-ming. V tomto smere sa
jeho účinky podobajú účinkom rebarbory dlanitej.
Ak je v tele „drevený oheň ničiaci kov“, teda ak stúpajúci jang pečene preniká nahor do pľúc, dochádza k
vysúšaniu dutín, stolica je veľmi suchá, hlas je chrapľavý, nos je upchatý a suchý, tiež je sťažené močenie a
moču je málo, oči môžu sčervenať, vznikajú bolesti hlavy. Rakytník je chladný, sladký a kyslý, čím veľmi
účinne odstraňuje nadbytok jang pečene, urýchľuje vylučovanie stolice (hlavne kôra) a podporuje činnosť pľúc a
hrubého čreva, čím dochádza k rozptyľovaniu hlienu z týchto orgánov.
Ak sa odvedie nadbytok horúčosti a vlhkosti z tela, dochádza k odstráneniu bolesti spôsobenej blokádou.
Taktiež je možné použiť plody pri liečbe výtoku z pošvy žltej, či zelenej farby, teda pri výtoku z vetra a
horúčosti.
Upozornenie : Rakytník sa nemá používať dlhodobo a v čase tehotenstva. Taktiež je nutné sa použitiu tejto
byliny vyvarovať pri nedostatku čchi a nadbytku jin.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe zápchy a kŕčov v bruchu sa plody rakytníku povaria spolu s kôrou pomaranču a
nakoniec sa pridá šťava zo zázvoru. Keď je zápcha veľmi silná, podávame odvar z plodov, alebo ešte lepšie z
kôry rakytníku spolu so sladovkou hladkoplodou.
Pri začervenaných a opuchnutých kĺboch z dôvodu zablokovania sa horúčosti a vetra v dráhach, z čoho vzniká
napríklad dna a artritída sa plody rakytníka povaria spolu s ploštičníkom hroznatým.
Poznámka : Ak chceme znížiť preháňavý účinok rakytníku, bylinu môžeme povariť aj dlhšie. Toto sa však týka
hlavne kôry, ktorá má silnejší účinok v podpore vylučovania stolice, ako plody.

115.) Ruža šípová (ťin-jing-c´) Rosa canina

Vysvetlenie názvu : Znak „ťin” znamená „zlato/zlatý”, znak „jing” znamená „džbánok” a znak „c´” znamená
jednoducho „plod/semienko”. Plod šípky pripomína tvarom bruchatý džbánok so zúženým hrdlom a v číne sa
zbiera, keď má ešte zlato červenú farbu, preto sa nazýva „zlatý džbánok”.
Opis a používaná časť : Ruža šípová je neutrálna až mierne teplá, má kyslú a zadrhávajúcu chuť a vplyv na
dráhy sliznice, obličiek a močového mechúra. Zpevňuje esenciu a zabraňuje únikom tekutín, zdrsňuje črevá. Ako
liečivo používame plody šípky, ktoré (u nás) zbierame vtedy, keď sa ich už dotknú prvé mrazy a oni ztmavnú a
zmäknú. Plody sušíme hlavne vcelku, po usušení ich podrvíme a tak sú pripravené na odvar.
Možnosti použitia : Pri prázdnote čchi obličiek dochádza k nepevnosti brány esencie, čo potom spôsobuje úniky
telesných tekutín zo spodného ohrievača. Šípky v prvom rade zastavujú únik tekutín a náplne z obličiek, preto je
nimi možné liečiť neželaný únik moču a výrony semena v neželanom čase, ale aj výtoky z pošvy u žien,
zapríčinené prázdnym chladom a časté močenie množstva číreho moču.
Keďže šípka zdrsňuje črevá, priamo ovplyvňuje dráhy hrubého čreva a svojou kyslou chuťou pôsobí
pozdvihujúco na čchi, môžeme ňou liečiť aj chronické hnačky z prázdnoty a prepadávaniu sa čchi sliznice.
Plody šípky rozpúšťajú cholesterol v krvi, zvyšujú obranyschopnosť. Pri liečbe vychýlenia medzistavcových
platničiek je tiež možné využiť šípky.
Upozornenie : Keďže šípka má výrazne sťahujúce účinky, nemá sa podávať pri chorobách z plnosti a pri plnom
ohni v tele.
Vhodné kombinácie : Pri výronoch semena v neželanom čase sa podáva silný odvar zo samotných plodov.
Pri prázdnote čchi obličiek a z toho vznikajúcich únikoch telesných tekutín a výtokoch z pošvy sa podáva odvar
z plodov šípky a ženšenu lekárskeho.
Pri chronických hnačkách z prázdnoty čchi stredu podávame odvar zo samotných plodov šípky, alebo sa
kombinuje spolu s pazvončekom chĺpkatým.
Pri poklese konečníka z prázdnoty čchi stredu sa plod šípky kombinuje spolu s ploštičníkom hroznatým a
ženšenom lekárskym.
Poznámka : Ako liečivo sa používajú aj listy a kvety ruže šípovej, ktoré majú podobné účinky, ako plody.
 141

116.) Sépia (wu-cej-ku) Sepia affinis

Vysvetlenie názvu : Znak „wu” znamená „vrana”, znak „cej” znamená „zlodej” a znak „ku” znamená „kosť”.
Wu-cej je čínsky názov pre sépiu. Podľa starých zápisov vraj sépia pláva nehybne na hladine vody a keď si na ňu
sadnú vrany a začnú ju klovať, stiahne ich pod hladinu. Preto dostala sépia názov „vranolapka”. Ako liečivo sa
používa kosť sépie, takže názov v preklade znie „kosť vranolapky”.
Opis a používaná časť : Kosť sépie je mierne teplá a má slanú chuť, ovplyvňuje dráhy pečene, obličiek a
sliznice. Zastavuje úniky tekutín a krvi, spevňuje esenciu, tlmí bolesti, sťahuje vlhkosť. Ako liečivo používame
sépiovú kosť, ktorá je bežne dostupná aj u nás.
Možnosti použitia : Kosť sépie vstupuje do dráhy pečene do vrstvy krvi, sťahuje a má zvieravé účinky a to je
dôvod, prečo dokáže zastavovať rôzne druhy krvácania, ako je napríklad krvácanie u žien mimo menštruácie, ale
aj rôzne vnútorné krvácania zo zranení.
Sépiová kosť má slanú chuť a preto dokáže vnikaťdo dráhy obličiek, keďže má teplú povahu, dokáže v obličkách
podporovať jang. Pri nejakej nepevnosti prednej strednej dráhy dochádza k výronom semena v neželanom čase.
Pri bolestiach žalúdka z prázdneho chladu sa podáva odvar zo samotnej sépiovej kosti.
Toto liečivo je účinné aj pri liečbe odstraňovania hnisu a mokvavých opuchnutí. Vtedy sa podáva skôr z vonka,
ako vnútorne.
V Šen-nungovom herbári sa o kosti sépie píše: „Kosť sépie má chuť slanú a je mierne teplá. Lieči odkvapkávanie
krvi a výtokov u žien, zablokovanie menštruačnej krvi, vredy na pohlaví s bolestivým opuchnutím, zimnicu s
horúčkou, zhluky v bruchu, neplodnosť. Žije vo vodách.”
Upozornenie : Toto liečivo nie je vhodné pri horúčosti z prázdnoty jin. Dlhodobo používané môže spôsobiť
zápchu, preto sa k nemu musia vždy pridávať aj liečivá, ktoré zvlhčujú črevá.
Vhodné kombinácie : Pri mimoperiodickom krvácaní sa toto liečivo často kombinuje s repíkom lekárskym.
Pri krvácaní do žalúdka sa kosť sépie podáva v odvare spolu s rebarborou dlanitou a sladovkou hladkoplodou.
Pri výronoch semena v neželanom čase z nepevnosti čchi obličiek sa podáva odvar zo sépiovej kosti a drieňu
lekárskeho.
Pri výtokoch z pošvy z dôvodu slabosti čchi obličiek sa kosť sépie kombinuje v odvare so štetkou lesnou.

117.) Schizandra čínska (wu-wej-c´) Schisandra chinensis

Vysvetlenie názvu : Znak „wu” predstavuje číslovku „päť”, znak „wej” znamená „chuť” a znak „c´” znamená
„plod, semeno”. Ako liečivo sa používajú plody tejto rastliny, ktoré podľa starých majstrov majú všetkých päť
chutí, takže názov v preklade by mohol znieť „plod pätorochute”.
Opis a používaná časť : Schizandra čínska je povahovo teplá, má kyslú chuť (no ako som už písal, tak aj všetky
ostatné chute), vplýva na dráhy pľúc, srdca, obličiek a pečene. Dopĺňa čchi a podporuje jej obeh, zdrsňuje
esenciu, pomáha tvorbe telesných štiav, posilňuje orgány a myseľ, tíši srdce a upokojuje ducha Šen. Ako liečivo
sa používajú plody, ktoré sa u nás dajú bez problémov kúpiť.
Možnosti použitia : Plody schizandry čínskej používame hlavne pri nedostatku čchi a telesných tekutín s
únavou, ťažkosťami s dýchaním, búšením srdca, nadmerným potením, smädom. Vplyvom na všetkých päť
prvkov schizandra výrazne posilňuje, dopĺňa a udržiava čchi.
Je možné schizandru použiť aj pri prázdnote v pľúcach a súčasnej prázdnote jin obličiek s príznakmi, ako je
chronický, či suchý kašeľ a dýchavičnosť. Schizandra vstupuje do oboch týchto orgánov a do ich dráh, svojou
kyslou chuťou zviera čchi pľúc a zároveň rozhojňuje aj jin obličiek, takže je to liečivo účinné priamo na uvedené
príznaky.
Táto bylina tiež vplýva na všetky tri ohrievače, čím dokonale zabezpečuje dobrý krvný obeh a pôsobí na
tekutinové hospodárstvo a chráni tak orgány pred nedostatkom telesných štiav, zároveň však posilnením pečene
udržiava šťavy v primeranom množstve. Schizandra čínska je kyslá a sladká, takže preto priamo pôsobí na
tvorbu tekutín, súčasne s tým podporuje tvorbu čchi sliznice, takže zároveň rieši aj príčinu nedostatku telesných
tekutín.
Schopnosť tejto byliny zvierať a zároveň dopĺňať čchi a tvoriť tekutiny môžeme využiť pri liečbe potenia z
prázdnoty čchi, alebo pri nočnom potení z prázdnoty jin.
Z nedostatočnosti obličiek môžu vzniknúť chronické hnačky objavujúce sa večer, biely výtok z pošvy, výron
semena v neželanom čase. Táto bylina dokáže zdrsňovať esenciu a zabraňovať únikom čchi a tekutín, dopĺňať
obličky, takže to je ten dôvod, prečo lieči všetky vyššie uvedené ťažkosti.
Plody sú účinné aj pri slabosti srdca. Schizandra teda lieči aj nespavosť, spánok s množstvom rušivých snov,
búšenie srdca, stavy úzkosti. Pri nedostatočnosti krvi nie je dobre vyživované srdce a z tohto dôvodu vznikajú
ťažkosti, ako je nespavosť a búšenie srdca. Schizandra vyživuje jin srdca a upokojuje tak ducha Šen.
 142

Vplyv na pečeň sa prejaví aj posilnením zraku, liečbou očných chorôb a pri liečbe chronickej hepatitídy z
dôvodu nahromadenia sa vlhkej horúčosti v pečeni a žlčníku.
V Šen-nungovom herbári sa o schizandre čínskej píše, že: „Schizandra čínska má chuť kyslú a je teplá. Rieši
rozhojňovanoie čchi, lieči kašeľ z protichodu čchi, únavu a vychudnutosť, dopĺňa prázdnotu, posiľňuje jin a
rozhojňuje mužské semeno. Jedno jej ďalšie meno je chuej-ťi. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Nie je vhodné použiť túto bylinu pri nadmernej horúčosti, nadbytku jang pečene, závratoch,
začiatkoch kašľa, v tehotenstve, horúčke a pri vysokom krvnom tlaku.
Vhodné kombinácie : Pri chronickom kašli z prázdnoty pľúc a obličiek sa podáva odvar zo schizandry čínskej,
maku siateho a ženšenu lekárskeho. Ak je kašeľ spôsobený chladnými hlienmi, podávame odvar zo schizandry a
sušeného zázvoru lekárskeho.
Pri nedostatku telesných tekutín sa používa odvar zo schizandry čínskej a sladovky hladkoplodej, tento odvar
lieči aj cukrovku.
Pri nedostatku telesných tekutín a súčasnom nedostatku čchi s búšením srdca, únavou a bezvládnosťou sa plody
schizandry podávajú v odvare spolu s ženšenom lekárskym.
Pri potení z prázdnoty čchi sa podáva odvar zo schizandry s opraženým koreňom sladovky hladkoplodej a pri
nočnom potení z prázdnoty jin sa podáva odvar z plodov schizandry a plodov drieňa lekárskeho.
Pri prázdnote obličiek a príznakoch, ako sú výron semena v neželanom čase, výtoky z pošvy a chronické hnačky
sa plody schizandry povaria spolu s kustovnicou čínskou vo vode a potom sa tento odvar osladí medom.
Poznámka : Väčšina posilňujúcich bylín sa používa po chorobe, schizandru je však možné podať počas choroby.
V Číne sa nedostatok čchi lieči často červenými bobuľami, ako je kustovnica čínska, malina... Schizandra čínska
sa však predpisuje najčastejšie.

118.) Slivka ume (wu-mej) Armeniaca mume

Vysvetlenie názvu : Znak „wu” má význam „čierny” a znak „mej” je čínsky názov pre slivku. Plody tejto slivky
majú po úprave čiernu farbu, preto sa toto liečivo v čínštine nazýva „čierna slivka”.
Opis a používaná časť : Slivka ume je povahovo neutrálna, má kyslú a zadrhávajúcu chuť a vplyv na dráhy
sliznice, pečene, pľúc a hrubého čreva. Sťahuje čchi pľúc a zastavuje kašeľ, zdrsňuje črevá, tvorí šťavy, tlmí
bolesti a odstraňuje parazity. Ako liečivo používame plod slivky ume. Najčastejšie sa k nám dostáva (a aj v Číne
sa takto často používa) v octovom náleve.
Možnosti použitia : Slivka ume dokáže sťahovať čchi pľúc, svojou kyslou chuťou udržiava šťavy a chráni ich a
účinne pomáha tíšiť suchý kašeľ, ktorý je buď celkom suchý a dráždivý, alebo s malým vykašliavaním hlienu.
Toto je často kašeľ z prázdnoty pľúc.
Pri prázdnote riadnej čchi môže vzniknúť chronická hnačka. Na toto sa dá potom použiť zdrsňujúci účinok tohto
liečiva, pretože zdrsnením čriev sa zabráni únikom telesných tekutín, kyslá a zvieravá chuť udrží tekutiny na
svojich miestach a tak lieči uvedené ťažkosti.
Keď horúčosť začne stravovať telesné tekutiny, vzniká stav chorobného smädu, kedy s telesnými tekutinami
ubúda aj jin. Keďže je toto liečivo kyslé a neutrálne, podporuje tvorbu telesných tekutín a zabraňuje ubúdaniu
jin, čím rieši podstatu chorobného smädu.
Silno kyslá chuť tohto liečiva pomáha z tela vypudzovať škrkavky a spolu s tým odstraňuje aj bolesti brucha a
zvracanie, ktoré sú spôsobené práve činnosťou škrkaviek.
V Šen-nungovom herbári sa o slivkách ume píše: „Slivka ume má chuť kyslú a je vyrovnaná. Má na starosti
spúšťanie čchi nadol, zbavuje podráždenosti a ochladzuje horúčosť, upokojuje srdce, tíši bolesti končatín a tela,
lieči jednostrannú ochabnutosť, necitlivosť a mŕtvolnosť svalov, zbavuje čiernych výrastkov skazeného mäsa.
Rastie pri riekach.”
Upozornenie : Keďže má toto liečivo veľmi zvieravé účinky, nemalo by sa podávať vtedy, keď sú príznaky
choroby povrchové a ani pri stagnácii vnútornej horúčosti.
Vhodné kombinácie : Pri suchom kašli s hlienom, alebo bez sa slivka ume kombinuje v odvare s makom siatym.
Pri liečbe hnačky z prázdnoty jang stredu sa slivka ume povarí spolu s kardamómom pravým.
Pre doplnenie čchi a vyživenie jin sa slivky ume kombinujú v odvare spolu so ženšenom lekárskym.
Pri liečbe smädu, ktorý vzniká na základe cukrovky sa slivky ume podávajú spolu so sladovkou hladkoplodou a
drieňom lekárskym.
Pri zranení tekutín z letnej horúčavy sa slivky ume podávajú ako ľahký odvar, alebo ako slnečný čaj spolu s
mätou piepornou a pueráriou laločnatou.
Pri škrkavkách v tráviacom ústrojenstve sa plody slivky ume podávajú spolu s kopytníkom európskym a čiernym
korením. Súčasne s týmto môže pacient piť veľmi silný čierny čaj.
 143

Poznámka : Toto liečivo dostať u nás kúpiť už hotové a to v rôznych podobách, vždy však pod japonským
názvom „umeboshi”.

2.7.13. Liečivá vypúšťajúce spodom – preháňadlá

(sie-sia jao)
Byliny v tejto skupine majú rôzne účinky a rôzne možnosti použitia. Buď prečisťujú hrubé črevo, alebo zvlhčujú
črevá, alebo odplavujú vodu. Byliny s preháňavým účinkom teda sú: aloe vera, senna-kassia, rebarbora dlanitá,
konope indické, višňa obyčajná, ale aj sezam indický, orech vlašský.
Všetky tieto liečivá nie sú vhodné počas tehotenstva, pretože môžu spôsobiť „odplavenie plodu” a teda potrat.

119.) Aloe pravé (lu-chuej) Aloe vera

Vysvetlenie názvu : Znak „lu” má význam „čierny/spálený do čierna” a znak „chuej” znamená „spájať, vytvárať
spájaním”. Ako liečivo sa používajú čierne kusy zrazenej šťavy z aloe, preto má názov „čierny zrazenec”.
Opis a používaná časť : Gel z aloe vera je chladný, má horkú chuť a vplyv na dráhy pečene a hrubého čreva.
Spúšťa horúčosť nadol, prečisťuje oheň pečene, ničí parazity. Liečivom je gel z aloe, ktorý sa získava takto:
Šťava z narezaných listov sa zbiera do nádob a nechá sa na teplom mieste vyschnúť do podoby gelu. Iný spôsob
je ten, že listy z 2-3 ročných rastlín sa priečne pokrájajú, zalejú v hrnci vodou v pomere 1:1, varia sa dve až tri
hodiny, potom sa odvar precedí a nechá odpariť do podoby gelu (väčšinou sa toto robí za pôsobenia umelého
tepla). Ako uznávané liečivo v Číne bolo takzvané staré lu-chuej (sin-lu-chuej), čo je odležaný gel, ktorý je už
tvrdý ako kameň.
Možnosti použitia : Vďaka svojej horkej chuti a chladnej povahe má gel z aloe preháňavý účinok. Toto
využívame pri liečbe zápchy z nahromadenia sa horúčosti v tele, kedy vzniká aj podráždenosť, bolesti hlavy a
poruchy spánku. Toto liečivo upokojuje, ochladzuje horúčosť a spúšťa nadol, podporuje činnosť čriev, práve
preto je vhodné ním liečiť uvedené ťažkosti.
Keď sa v dráhach pečene nahromadí plná horúčosť, vznikajú rozpínavé bolesti hlavy, začervenanie očí,
hnevlivosť a často aj zápcha. Keďže je gel z aloe chladný a spúšťa horúčosť nadol a navyše priamo pôsobí na
dráhy pečene, je vhodné ho použiť aj v takýchto prípadoch. Pri horúčosti v dráhe pečene u detí môžu vzniknúť
chorobné kŕče a to či už končatín, alebo kŕče bruška, na čo je potom tiež vhodné použiť gel z aloe pravej.
Pri detskej podvýžive sa často ako liečivo používa gel z aloe vera uvarený s ryžou na kašu.
Upozornenie : Gel z aloe pravej nie je vhodné podávať pri prázdnom chlade v sliznici a žalúdku a počas
tehotenstva.
Vhodné kombinácie : Pri plnej horúčosti v dráhach pečene sa gel z aloe kombinuje v odvare s horcom žltým a
jasmínom pravým.

120.) Čerešňa obyčajná (jü-li-žen) Cerasus humilis

Vysvetlenie názvu : Znak „jü” znamená „silný/hutný/zahustený”, znak „li” je čínske meno pre slivku, no a znak
„žen” znamená „jadierko”. Strom, na ktorom rastú čerešne sa podobá vo všetkom na slivku a má krásnu a silnú
vôňu, preto dostalo toto liečivo názov „semienko voňavej slivky”.
Opis a používaná časť : Semienko čerešne je svojou povahou vyrovnané, má horkú, ostrú a sladkú chuť a vplyv
na dráhy sliznice, hrubého a tenkého čreva. Zvlhčuje črevá, zpriechodňuje stolicu, odvádza vodu, odstraňuje
opuchnutia. Ako liečivo sa používajú semienka čerešne, ktoré sa vyberú zo škrupiniek na jeseň po dozretí plodov.
Potom sa umyjú a usušia na slnku pod stromom. Pred použitím do odvarov ich rozdrvíme.
Možnosti použitia : Podobne ako konopné semienko má jadierko čerešne vďaka vysokému obsahu olejov a
vplyvu na hrubé črevo schopnosť zvlhčovať suchosť a podporovať vylučovanie stolice. V tomto smere je však
čerešňové semienko rozhodne účinnejšie, pretože nástup jeho účinku je rýchlejší.
Schopnosť semienka čerešne viesť čchi nadol a odvádzať vodu sa využíva aj pri liečbe vodnatých opuchnutí nôh
a pocitoch plnosti brucha z nahromadenia sa vody.
V Šen-nungovom herbári sa o čerešňovom semienku píše: „Semienko čerešne má chuť kyslú a je vyrovnané.
Lieči nadutie brucha a vodnaté opuchnutia, plávajúce opuchnutia končatín, tváre a očí, uvolňuje vodné cesty
moču. Koreň lieči opuchnutia ďasien, uvolňovanie sa zubov, upevňuje zuby. Jedno ďalšie meno je ťüe-li. Rastie
na vysokých horách, v horských údoliach pri riekach a na pahorkoch.”
Upozornenie : Semienko čerešne sa nesmie podávať počas tehotenstva a pri chorobách z prázdnoty.
Vhodné kombinácie : Pri zápche zo suchosti v črevách sa semienko čerešne kombinuje v odvare so semienkom
konope a s kôstkou marhule.
 144

Keď je zápcha spôsobená horúčosťou v črevách, k vyššie uvedenému receptu sa pridáva aj síran sodný.
Pri liečbe vodnatých opuchnutí a pocitoch plnosti brucha sa semienko čerešne kombinuje s kôrou mandarínky
(semienko sa do odvaru pridáva až na konci). Keď sú vodnaté opuchnutia spojené so zástavou močenia pridáva
sa k tomuto liečivu aj koreň rebarbory dlanitej.
Poznámka : Toto liečivo a čerešne celkovo sú ovocie, ktoré majú v sebe veľa ohnivej čchi. Práve preto, ak
človek chce túto ohnivú čchi získať, najlepšie urobí, keď čerešne jedáva priamo zo stromu bez toho, že by sa ich
vôbec dotkol rukami. Toto je niečo, čo dokáže zasýtiť aj na celý deň a to aj keď si človek dá len pár čerešní.
Nech nikoho neprekvapí, že po požití niekoľkých čerešní musí utekať na záchod. Je to dané práve tým, že
čerešne dodávajú veľa živého ohňa do tela a ten potom vypudzuje všetko nepotrebné von.

121.) Konope siate (chuo-ma žen) Cannabis sativa

Vysvetlenie názvu : Znak „chuo” znamená „oheň/ohnivý”, znak „ma” je čínsky názov pre „konope” a znak
„žen” má význam „semienko/jadierko”. Ako liečivo používame semienko konope, z ktorého sa lisoval olej a ten
sa používal na svietenie do lámp. Preto sa toto liečivo nazýva „semienko ohnivého konope”.
Opis a používaná časť : Semienko konope má vyrovnanú povahu a sladkú a ostrú chuť, ovplyvňuje dráhy
sliznice, žalúdka a hrubého čreva. Zvlhčuje črevá, zpriechodňuje stolicu, ničí parazity. Ako liek sa používajú
semienka konope siatej, ktoré sú bežne dostupným liečivom aj u nás. Vždy sa jedná o semienka konope zbavené
THC. Nie je nutné sa obávať, že by po použití tohto liečiva vznikali nejaké halucinácie a podobne.
Možnosti použitia : Semienko konope siatej je veľmi olejnaté a má priamy vplyv na dráhy hrubého čreva. Z
tohto dôvodu je to liečivo vhodné na zápchu z nedostatku tekutín v hrubom čreve a z prázdnoty čchi a krvi, ako
tomu býva pri ženách po pôrode a u starých ľudí.
Keď do dráhy hrubého čreva vnikne horúčosť, bráni to rozptyľovaniu vodnej esencie, takže súčasne so zápchou
sa objavuje aj nadmerné močenie vyvolané odtekaním nepremieňaných tekutín. Vtedy je vhodné použiť
semienko konope, pretože dokáže spúšťať nadol a s tým uvoľňuje aj premieňanie tekutín, takže po vypustení
stagnujúcej horúčosti sa aj močenie navráti do normálu.
Toto liečivo sa podáva aj z vonka práve na to, aby podporilo napríklad aj rast vlasov, keď je príčinou ich
vypadávania prázdnota krvi a následné vysychanie krvi. Vtedy sa semienka povaria v rastlinnom oleji a týmto
olejom sa potierajú postihnuté miesta.
V Šen-nungovom herbári sa o semienku konope siatej píše, že: „Semienko konope siatej má ostrú chuť a je
vyrovnané. Lieči pätoro únav a sedmoro zranení, uvolňuje pätoro orgánov, odstraňuje chladnú čchi z krvi.
Požité v nadmernom množstve spôsobuje videnie preludov a pomätené behanie, požívané dlhodobo otvára ducha
a robí telo ľahkým. Jedno ďalšie meno je ma-po. Semienka majú sladkú chuť a sú vyrovnané, majú na starosti
dopĺnanie stredu a navyšovanie čchi. Dlhodobo požívané prepĺňajú a posiľňujú telo, že je potom nestárnuce, ako
u Nesmrteľných. Rastie pri riekach.”
Upozornenie : Toto liečivo sa rozhodne nemá podávať dlhodobo, no Šen-nung odporúčal dlhodobé užívanie. Je
to na zvážení lekára, ale aj pacienta. Odporučená denná dávka je 10-15 gramov.
Vhodné kombinácie : Pri zápche z nedostatku čchi a krvi sa semienko konope kombinuje so sladovkou
hladkoplodou a s angelikou čínskou.
Pri zápche z plnej horúčosti sa toto liečivo kombinuje s kôrou pomaranču, rebarborou dlanitou a kôstkou
marhule.
Keď sa v strednom ohrievači nahromadí horúčosť a oheň, môže to vyčerpať tekutiny v črevách a spôsobí to
zdvihnutie sa vetra pečene, potom vznikne zápcha z nedostatku krvi a jin a vtedy sa semienko konope kombinuje
s rebarborou dlanitou, kôrou pomaranču a kôstkou marhule.
Pri popáleninách povaríme semienka konope v bravčovej masti a po precedení touto masťou potierame popálenú
kožu.
Poznámka : Toto liečivo sa v starých textoch objavuje aj pod názvom „ma-fej” a podľa toho je aj názov známej
bylinnej zmesi „ma-fej san”.

122.) Rebarbora dlanitá (ta-chuang) Rhabarbarum palmatum/Rheum palmatum

Vysvetlenie názvu : Znak „ta” znamená „veľký” a znak „chuang” znamená „žltý”. Ako liečivo sa používa koreň
rebarbory, ktorý je veľký a hrubý a má žltú farbu, práve preto sa v Číne nazýva „veľký žlťák”.
Opis a používaná časť : Koreň rebarbory dlanitej je chladný a má horkú chuť, ovplyvňuje dráhy žalúdka,
hrubého čreva, pečene a srdca. Toto liečivo vypúšťa spodom, rozptyľuje nahromadenia, vypúšťa horúčosť,
odstraňuje jedovatosti, oživuje krv, odvádza vodu a vlhko. Ako liečivo sa používa koreň, ktorý sa zbiera na jeseň
v čase, keď už rastline uvädnú listy, alebo skoro na jar, keď ešte nerastú nové listy. Po očistení sa koreň nakrája
 145

na plátky a usuší na slnku, alebo na umelom teple. Môže sa pripravovať s octom, s alkoholom, s medom, alebo
sa opraží do čierna.
Možnosti použitia : Keďže má koreň rebarbory veľmi silné účinky vo vypúšťaní spodom, je to hlavné liečivo na
úpornú zápchu a na stavy nepriechodnosti a nahromadenia stravy v bruchu. Je to chladné liečivo a preto je
vhodné práve na liečbu zápchy z plnej horúčosti, pri ktorej môže byť aj horúčka, blúznenie a straty vedomia. Je
to choroba v jang-ming.
Keď horúčosť vysúša stolicu, môže vzniknúť vodnatá a páchnuca hnačka zo zauzlenia sa horúčosti, pri ktorej sa
tuhá stolica neuvoľní a bolesti a pocit plnosti brucha pretrvávajú aj po hnačke. Presne na toto sa používa ako
liečivo koreň rebarbory, pretože vyháňa vlhkú horúčosť a rozpúšťa zauzleniny.
Rebarbora dlanitá má schopnosť odvádzať horúčosť z tela spodom, teda stolicou. Tento účinok využívame pri
liečbe takých stavov, ako je vyšľahovanie ohňa pečene nahor, čo potom spôsobuje bolesti hlavy, začervenanie
očí, bolesti v krku a afty.
Keď sa horúčosť dostane do krvi, môže potom spôsobovať krvácanie z nosa bez zjavných príčin, alebo
vykašliavanie, či zvracanie krvi. Rebarbora tok krvi oživuje, rozptyľuje zrazeniny, vniká do vrstvy krvi a
vypúšťa z nej horúčosť, čím zastavuje všetky tieto stavy krvácania.
Chladná povaha a horká chuť tejto byliny má schopnosť vypúšťať aj horúčosť z pokožky a je potom možné ňou
liečiť zapálené vredy, zápaly pokožky a hnisavé zápaly na pokožke.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše, že: „Koreň rebarbory má horkú chuť a je chladný. Lieči blokády
krvi so zimnicou a horúčkou, rozbíja zhluky a nahromadenia, lieči hromadenie sa vody a stravy, prečisťuje črevá
a žalúdok, odtláča staré a privoláva nové, zpriechodňuje močenie, zosúlaďuje stred, premieňa potravu,
zosúlaďuje pätoro plných orgánov. Rastie v horských údoliach.”
Upozornenie : Koreň rebarbory je veľmi chladný a horký, preto by sa nemal podávať ľuďom s nedostatkom čchi
žalúdka, pretože sa táto prázdnota ešte viac prehĺbi. Nemal by sa podávať ani počas menštruácie a počas
tehotenstva, či po pôrode. Ak si dá matka, ktorá kojí odvar z rebarbory, môže z toho vzniknúť aj hnačka u
dieťaťa.
Vhodné kombinácie : Pri zápche z horúčosti v jang-ming so sprievodnými príznakmi sa podáva odvar z koreňa
rebarbory s Glauberovou soľou.
Pri vyšľahovaní ohňa pečene nahor sa koreň rebarbory kombinuje s horcom žltým a jasmínom pravým.
Pri zápalových ochoreniach pokožky sa podáva odvar z rebarbory dlanitej a mäty piepornej a z vonka sa
pokožka (hlavne hnisavé vredy) zasypáva práškom z rebarbory, alebo sa omýva odvarom zo samotného koreňa
(nemokvavé zápaly).
Poznámka : Ako liečivo sa používa aj stonka rebarbory (ta-chuang-ťing), ktorá je chladná, chuťovo kyslá a
horká a veľmi silno odvádza vlhkú horúčosť z čriev.

123.) Senna alexandrijská (fan-sie-jie) Cassia acutifolia

Vysvetlenie názvu : Znak „fan” znamená „cudzina”, znak „sie” znamená „hnačka”, no a znak „jie” znamená
„list”. Liečivom sú listy tejto byliny, ktoré boli v minulosti dovážané z cudziny a majú preháňavý účinok. Preto
potom dostali názov „preháňavé listy z cudziny”.
Opis a používaná časť : Sennový list má povahu chladnú, chuť horkú a vplyv na dráhy hrubého čreva. Vypúšťa
spodom a odvádza stagnácie. Ako liečivo používame list Senny alexandrijskej.
Možnosti použitia : List Senny je chladný a horký, dokáže prečisťovať horúčosť a to je dôvod, prečo sa používa
na liečbu zápchy zo zauzlenia sa horúčosti s nadúvaním a bolesťami brucha. Keďže neúčinkuje nejako prudko, je
možné toto liečivo použiť aj pri zápche po pôrode, či po operačnom zákroku.
Upozornenie : Nie je vhodné podávať list senny počas menštruácie, počas tehotenstva a kojenia a pri telesnej
slabosti.
Vhodné kombinácie : Pri zápche sa podáva výluh zo samotného listu, alebo spolu s kôrou pomaranču.
Poznámka : Toto liečivo je u nás dostať často pod názvom Senna-Kassia, bežne sa mu však hovorí „Senový
list”.
Keď potrebujeme podporiť vylučovanie stolice, vhodné je z tohto liečiva urobiť nálev.

124.) Síran sodný (mang-siao) Natrii sulfas

Vysvetlenie názvu : Znak „mang” znamená „špicatý/ostrý” a znak „siao” má význam „miznúť/rozpustiť sa”.
Ako liečivo sa používa minerál, ktorý je tvorený ostrými kryštálmi a vo vode sa rozpúšťa, preto sa v čínštine
nazýva „miznúci ostrý kryštál”.
 146

Opis a používaná časť : Síran sodný je veľmi chladný, chuťovo slaný a horký a má vplyv na dráhy žalúdka a
hrubého čreva. Vypúšťa spodom, zmäkčuje zatvrdliny, prečisťuje horúčosť. Liečivom sú priesvitné, alebo biele
kryštály, ktoré sú krehké a drobiace sa.
Možnosti použitia : Síran sodný svojou horkou chuťou spúšťa nadol, slanou chuťou zmäkčuje zatvrdliny a
chladnou povahou vypúšťa horúčosť. Je to preto skvelé liečivo na zápchu z plnej horúčosti, kedy sa objavuje aj
horúčka, blúznenie a bolesť brucha a je to aj celkovo skvelé liečivo na uvolnenie stolice.
Schopnosť síranu sodného vypúšťať horúčosť sa dá využiť aj pri liečbe chorôb z vonkajšej horúčosti, pri ktorých
sa objavuje vysoká horúčka, smäd, blúznenie a zápcha.
Keď vonkajšia horúčosť napadne pľúca, môže to spôsobiť obtiažne vykašliavanie žltého hlienu. V týchto
prípadoch je tiež vhodné použiť ako liek Horkú soľ.
Síran sodný sa používa ako liečivo aj pri zapálených vredoch a zdureninách. Vtedy sa zabalí do navlhčenej gázy
a prikladá na postihnuté miesto, ako obklad.
V Šen-nungovom herbári sa o ňom píše: „Síran sodný má chuť horkú a je chladný. Lieči stovky chorôb,
odstraňuje škodlivú čchi chladu a horúčosti, rozpúšťa nahromadenia v šiestich prázdnych orgánoch, odstraňuje
zauzleniny a pretrvávajúce zhluky, dokáže premieňať sedemdesiat dva rôznych nerastov, príjmané ako pretavené
robí telo ľahkým, ako ho majú Nesmrteľní. Zbiera sa v horách.”
Upozornenie : Nie je vhodné použiť síran sodný počas tehotenstva a pri nedostatku jang v sliznici a žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri zápche z plnej horúčosti sa toto liečivo klasicky kombinuje s rebarborou dlanitou.
Pri zápche z prázdnoty jin (ktorá vyplýva z vrodenej nedostatočnosti) sa podáva odvar z reďkovky a trochou
síranu sodného.
Pri chorobách z útoku vonkajšej horúčosti sa tradične podáva odvar z Horkej soli s rebarborou dlanitou a
jasmínom pravým.
Pri napadnutí pľúc vonkajšou horúčosťou sa podáva odvar z pomarančovej kôry a síranu sodného.
Poznámka : Toto liečivo je u nás bežne dostupné pod názvom Horká, či Glauberova soľ.

2.7.14. Byliny upravujúce trávenie

(siao-ši jao)
Hlavnou zložkou bylinných zmesí pri pomalom trávení by mali byť byliny, ktoré trávenie zrýchlia, zohrejú
žalúdok, doplnia tráviace šťavy. Často sú to byliny horkej, sladkej a ostrej chuti a neutrálneho, či teplého
teplotného účinku. Môžu to byť zázvor lekársky, hloh jednosemenný, jačmeň obyčajný, ryža siata, reďkovka
siata. Tu som uviedol práve len reďkovku siatu a čajovník čínsky.

125.) Čajovník čínsky (čcha) Camelia sinnensis

Vysvetlenie názvu : Znak „čcha” znamená jednoducho „čaj”. V minulosti však mal čaj aj iné názvy, napríklad aj
„tchu”. O čaji ide povesť, že tento nápoj bol objavený cisárom Šen-nungom. Neviem, čo si mám o tom myslieť,
keď v knihe Šen-nung pen-cchao ťing nie je o čajovníku žiadna zmienka. Možno to ale naozaj tak bolo, veď z
tejto knihy máme iba neskoršie prepisy.
Opis a používaná časť : Pravý čaj je neutrálny (čierne čaje), alebo chladný (biele a zelené čaje), má horkú a
mierne sladkú chuť, ovplyvňuje dráhy srdca, pľúc a žalúdka. Posilňuje jin srdca a krvný obeh, upokojuje jang
pečene, posilňuje žalúdok a črevá, hasí smäd, prebúdza Ducha, upokojuje myseľ. Používame lístky z čajovníka.
Najčastejšia príprava nápoja je tá, že sa lístky zalejú vodou o teplote 60°C – 90°C a lúhujú sa bez precedenia.
Čajové lístky je tiež možné povariť asi 5 min prikryté na miernom ohni. Ak sa čaj lúhuje, tiež má byť prikrytý.
Čaj vylúhovaný do 30 sekúnd povzbudzuje, čaj vylúhovaný nad 30 sekúnd už upokojuje.
Možnosti použitia : Keďže čaj zvyšuje jin srdca a upokojuje stúpajúci jang pečene je možné ho použiť na
zápaly močového mechúra a zápal očných spojiviek (vtedy sa používa hlavne obklad z vylúhovaných čajových
lístkov). Čaj lieči ospalosť a únavu, no nespôsobuje nespavosť. Keďže upokojuje pečeň, je možné ním liečiť
bolesti hlavy spôsobené stúpajúcim jangom pečene.
Najvýznamnejšie použitie pravého čaju v liečbe sú poruchy trávenia, no aj bakteriálna úplavica a zápach z úst sú
tiež ťažkosti, pri ktorých čaj pomáha. Jeho pravidelné pitie zlepšuje hodnoty krvného tlaku, znižuje cholesterol,
tuk a cukor v krvi.
Je to veľmi dobré liečivo pri liečbe rakoviny a pomáha aj pri prevencii.
Upozornenie : Tehotné mamičky a kojace ženy by nemali piť prvý nálev, vylúhovaný do 30 sekúnd – ten by
mali vyliať a piť až ďalší nálev.
Pravý čaj by sa ale nemal piť denne a vo veľkých množstvách, pretože potom spôsobuje zahusťovanie sa hlienov,
únavu, nespavosť a podráždenosť.
 147

Vhodné kombinácie : Zelený, biely, či čierny čaj sa môže kombinovať s najrôznejšími bylinami, pretože dobre
posiľňuje ich účinky.
Nevhodné kombinácie : Čajovník čínsky by sa nemal podávať spolu so ženšenom lekárskym.
Poznámka : Čierny čaj je lepší, ako káva, no zelený a biely čaj je lepší, ako čierny čaj. Veľmi však záleží na
telesnom type. Čaj sa má vždy piť z toho istého roku, výnimkou sú len vzácne odrody.
Veľmi vhodný zelený čaj je: sen-cha, gabalong, ban-cha, lung-ching.
Veľmi vhodný biely čaj je: paj-mu-tan, shou-mee, biela opica.
Veľmi vhodný čierny čaj je: keemun, ixing-hong-cha. (všetky čaje sú tu napísané s takými názvami, ako ich
dostať kúpiť v obchode s čajmi)
Je vhodné piť aspoň šálku čaju po jedle, alebo štyri nálevy hneď za sebou.
Li Š´-čen o čaji napísal: „Zelený čaj otvára dráhy, zlepšuje trávenie, odstraňuje plynatosť, upravuje teplotu
tela.“
V Číne je tiež staré príslovie o čaji a alkohole, že: „Čaj a alkohol by sa mal vychutnávať, ako nadchýnanie sa
kvetmi.”

126.) Pchu-er (pchu-er) Camelia sinnensis

Vysvetlenie názvu : Názov tohto čaju je odvodený od dediny, ktorá dostala cisársku výsadu ho vyrábať. Oblasť
Pchu-er je až dodnes jediným výrobcom pravého čaju pchu-er. V obchodoch ho dostať kúpiť pod názvom pu-erh.
Opis a používaná časť : Pchu-er je neutrálny, chuťou je sladký a mierne horký, má vplyv na dráhy srdca, pľúc a
žalúdka. Povzbudzuje Ducha, upokojuje, čistí krv, podporuje vykašliavanie, zlepšuje trávenie.
Tento čaj sa zalieva vodou o teplote asi 80°C. Prvý nálev lúhujeme 20 sekúnd, druhý 30, tretí 60 sekúnd a štvrtý
nálev necháme zaliaty, až kým ho nevypijeme. Je tiež možné lyžičku čaju pchu-er variť prikrytú na veľmi
miernom ohni až do zovretia. Čaj prikrytý aj lúhujeme.
Možnosti použitia : Pchu-er vyrovnáva jin-jang a teda pôsobí na žalúdok kde má vplyv na ochorenia spôsobené
nesprávnou stravou. Upravuje trávenie a odstraňuje pocit plnosti po jedle. Čchi v tele vzniká hlavne trávením
potravy v žalúdku a keďže pchu-er trávenie povzbudzuje, je možné ním zvyšovať aj obranyschopnosť. Má tiež
schopnosť rozpúšťať stagnácie, odstraňovať jedy z tela a čistiť pokožku pri liečbe akné a iných kožných
problémoch. Je to hlavne tonikum, no môže sa použiť aj na liečbu rakoviny, aj ako liek na predchádzanie
rakovine.
Vhodné kombinácie : Na prečistenie pečene od jedov (drogy, alkohol...) je vhodné pchu-er zkombinovať s
pestrecom mariánskym.
Nevhodné kombinácie : Pchu-er by sa nemal podávať spolu so ženšenom lekárskym.
Poznámka : Západnému svetu veľmi pchu-er nechutí, no v Číne sa označuje ako „cisársky čaj“. Vyrába sa
pridaním plesní do lístkov čajovníka čínskeho a dvakrát sa fermentuje. Potom dlho zreje v sudoch. Toto je môj
obľúbený čaj.

127.) Reďkovka siata (laj-fu-c´) Raphanus sativus

Vysvetlenie názvu : Znakom „laj” sa v minulosti v Číne označovala „pšenica/obilný klas”, znak „fu” znamená
„jesť” a znak „c´” znamená „semienko”. Ako hlavná strava by mali byť obilniny, to vedeli už všetky dávne
kultúry. Liečivom sú semienka, ktoré podporujú trávenie a rozkladajú stravu z „piatich obilnín”, preto sa v Číne
nazýva „semienko jedáka obilia”.
Opis a používaná časť : Semienko reďkovky má vyrovnanú povahu a ostrú a sladkú chuť, vplýva na dráhy
sliznice, žalúdka a pľúc. Rozkladá stravu, spúšťa čchi nadol, premieňa hlieny. Ako liečivo sa používajú
semienka reďkovky siatej, ktoré zbierame začiatkom leta a usušíme ich na slnku. Semienka sa často ešte
upravujú pražením (nie až do čierna), čo ešte viac umocňuje účinok rozkladania stravy, ale nie je to podmienka.
Možnosti použitia : Toto liečivo rozbíja nahromadenie, rozhýbava stagnácie a odvádza čchi nadol a je to preto
liečivo vhodné na ťažkosti, ako sú poruchy trávenia spojené s nadúvaním, bolesťami brucha, alebo hnačkou.
Jedná sa teda o poruchy zo stagnácie stravy a čchi v strednom ohrievači.
Keď sa v pľúcach nahromadia hlieny, môže to viesť ku sťaženému dýchaniu a kašlu. Keďže semienka reďkovky
dokážu rozpúšťať hlieny, ovplyvňujú dráhy pľúc a vedú čchi nadol, sú vhodným liečivom na uvedené príznaky,
a to hlavne vtedy, keď má pacient súčasne s tým aj nechutenstvo a trpí stagnáciou potravy.
Upozornenie : Semienko reďkovky sa nemá podávať pacientom, ktorí trpia prázdnotou krvi a celkovým
oslabením tela.
Vhodné kombinácie : Pri stagnácii stravy v strednom ohrievači sa semienko reďkovky podáva ako odvar spolu
s hlohom jednosemenným a kôrou mandarínky.
Pri silných hnačkách s bolesťami brucha sa toto liečivo kombinuje s rebarborou dlanitou.
 148

Pri kašli z nahromadenia sa hlienov a súčasnej stagnácii potravy sa semienko reďkovky kombinuje v odvare
spolu so semienkom horčice siatej.
Nevhodné kombinácie : Podľa niektorých starých liekopisov Číny sa semienko reďkovky nemá podávať spolu s
ženšenom lekárskym, iné liekopisy to však dovoľujú. Častejšie sa hovorí o tom, že pri podávaní ženšenu
lekárskeho sa nemá jedávať reďkovka ako potrava.

2.7.15. Byliny vypudzujúce parazity

(čchü-čchong jao)
Odstránenie parazitov môže byť doplnkovou liečbou pri rôznych tráviacich ťažkostiach. Parazity v žalúdku, v
črevách, či v konečníku spôsobujú najrôznejšie zdravotné ťažkosti. Môžu sa objaviť zároveň so stagnáciou
potravy v žalúdku, alebo do tela vniknú s neumytou, či skazenou stravou. Účinný recept na vypudenie parazitov
z tela je veľmi silný čierny čaj (lepšie sú tu indické čaje) a jedenie veľkého množstva cibule a cesnaku. Tu teda
môžu byť použité: cesnak, čierny čaj, tekvica, trúdnik klobúčkatý...

128.) Papraď samčia (kuan-čung) Dryopteris filix-mas

Vysvetlenie názvu : Znak „kuan” znamená „prepojiť” a znak „čung” znamená „množstvo svalstva”. Papraď má
koreň s množstvom bočných korienkov, ktoré sa v minulosti považovali za končatiny a teda za „mäso” rastliny,
preto má v čínštine názov niečo ako „mnoho svalovec”.
Opis a používaná časť : Papraď je mierne chladná, má horkú a zadrhávajúcu chuť a vplyv na dráhy pečene a
sliznice. Ničí parazity, prečisťuje horúčosť, odstraňuje jedovatosti, zastavuje krvácanie. Ako účinné liečivo sa v
čínskom lekárstve používa hlavne koreň paprade. Jej korene sa vykopávajú na jar, očistia sa od zeminy a
kamienkov, potom sa nakrájajú na plátky a usušia. Niekedy sa nechávajú opražiť až do zuhoľnatenia, to hlavne
vtedy, keď skôr potrebujeme zastavovať krvácanie, ako ničiť parazity.
Možnosti použitia : Papraď samčia je účinným liekom voči rôznym žalúdočným a črevným parazitom.
Najčastejšie sa používa proti pásomnici a proti škrkavkám, ale hubí aj Stafilococcus aureus.
Horká chuť a chladná povaha tejto bylinky sú účinné v prečisťovaní horúčosti a odstraňovaní jedov. Využíva sa
ako liek pri epidemických horúčkovitých chorobách (choroby z vetra), ale aj pri zápaloch mozgových blán, či pri
zápale pľúc.
Keď koreň tejto bylinky opražíme do čierna, potom má schopnosť vstupovať do vrstvy krvi a odstraňovať z nej
horúčosť. Toto môžme využiť pri liečbe rôznych výtokov krvi spôsobených horúčosťou, ako je napríklad
krvácanie z nosa, krv v moči, krv v stolici.
Šen-nung vo svojom herbári o tejto byline píše: „Koreň paprade má chuť horkú a je mierne chladný, lieči
škodlivú horúcu čchi v bruchu, všetky jedovatosti, ničí červy. Jedno ďalšie meno je kuan-ťie, jedno ďalšie meno
je kuan-čchü, jedno jeho ďalšie meno je paj-tchou, jedno ďalšie meno je pien-fu. Rastie v horách.”
Upozornenie : Koreň paprade nie je vhodné podávať pri horúčosti z prázdnoty jin, pri žalúdočných vredoch, pri
nedostatku jang v sliznici a žalúdku a počas tehotenstva.
Keďže je koreň paprade jedovatý a pri predávkovaní sa môžu vyskytnúť aj ťažké otravy, nutné je tu dodržať
dávkovanie. V Číne sa podáva dávka z 5-10g a dokonca aj vyššie dávky, ja odporúčam skôr 2-4g.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe parazitov v tele sa podáva ľahký odvar z 2 gramov tejto byliny a hneď potom
treba podať bylinu s preháňavým účinkom.
Pri chorobách z vetra a horúčosti sa podáva ľahký odvar z tejto byliny len jednorázovo, potom už sa môžu
použiť ďalšie byliny.
Pri krvácaní z nosu sa podáva prášok (2-4g) zo samotného liečiva rozmiešaný v 1,5dcl studenej vody.
Pri krvi v moči sa podáva ľahký odvar z paprade a sépiovej kosti, alebo sa tieto dva prášky zmiešajú (po 3-4g) a
zapijú sa vodou.
Zuhoľnatený a pomletý koreň paprade sa zmieša so sezamovým olejom a prikladá sa na popáleniny.
Poznámka : Koreň paprade používam do zmesí (kôli opatrnosti) vždy len v malých množstvách. Často ako
posla, či ako ministra.

129.) Tekvica obyčajná (nan-kua-c´) Cucurbita pepo

Vysvetlenie názvu : Znak „nan” znamená „juh/južný”, znak „kua” znamená „tekvica” a znak „c´” znamená
„semienko”. Liečivom sú semená tekvice, ktoré sa pôvodne do Ríše stredu dostali z juhu, preto sa nan-kua-c´
prekladá ako „semeno južnej tekvice”.
 149

Opis a používaná časť : Semienko tekvice má vyrovnanú povahu a sladkú chuť a vplyv na dráhy žalúdka a
hrubého čreva. Ničí parazity, dopĺňa čchi sliznice a žalúdka, vyživuje jin a krv. Liečivom sú semienka tekvice aj
so šupkou, ktoré sa zbierajú na jeseň a nechajú sa sušiť na slnku.
Možnosti použitia : Semienko tekvice má veľmi dobré účinky voči parazitom, a to hlavne voči pásomnici.
Keďže má sladkú chuť a vyrovnanú povahu, nepoškodzuje čchi sliznice a žalúdka. Proti parazitom je pritom
vždy lepšie použiť semienko aj so šupkou len na drobno posekané.
Upozornenie : Nadmerné príjmanie tekvicových semien môže spôsobiť choroby zo stagnácie čchi.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe parazitov sa ráno nalačno zapíja studenou vodou 60g posekaných semien
tekvice a po pol hodine má pacient vypiť odvar z kôry granátového jablka.
Poznámka : Aby boli tekvicové semená účinné pri liečbe parazitov, nesmú sa variť. Preto sa iba zapíjajú.

130.) Zlatobyľ obyčajná (chuang-chua) Solidago virgaurea

Vysvetlenie názvu : Znak „chuang” znamená „žltý” a znak „chua” znamená „kvet”, takže názov tejto byliny v
čínštine je „žltokvet”.
Opis a používaná časť : Zlatobyľ má chladný teplotný účinok, ostrú a horkú chuť a vplyv na dráhy žalúdka,
hrubého čreva a obličiek. Podporuje trávenie, odstraňuje parazity zo žalúdka a čriev, prečisťuje horúčosť,
odstraňuje horúce jedy. Ako liečivo používame nadzemnú časť rastliny, ktorú zbierame v júli až v októbri.
Potom sa očistí a usuší v tieni a teple.
Možnosti použitia : Chladná povaha zlatobyle obyčajnej vyháňa horúčosť z tela, čím tlmí horúčky a zápaly.
Lieči tiež osýpky, maláriu a je to účinné liečivo na hojenie rán, ochladzuje krv, čím môže účinne liečiť kožné
vyrážky horúcej povahy.
Odvar zo zlatobyle ochladí žalúdok, teda môže liečiť aj zápal hrdla (keďže dráha žalúdka prechádza aj hrdlom),
chrípku, bolesti hlavy, zápal pľúc a priedušiek kedy je prítomná aj horúčka. Navyše utlmuje kŕče a bolesti
vyvolané pôsobením vetra.
Keďže zlatobyľ vplýva aj na obličky, ochladzuje v nich horúčosť a zároveň posilňuje ich činnosť, je možné ňou
liečiť aj zápaly močového mechúra, zápal obličiek.
Upozornenie : Zlatobyľ obyčajná sa nesmie použiť počas tehotenstva, ani pri nočnom pomočovaní sa u detí a
pri zadržiavaní vody v dôsledku slabosti srdca a obličiek.
Vhodné kombinácie : Pri ťažkostiach vyplývajúcich zo zápalu žalúdka sa zlatobyľ obyčajná kombinuje v
odvare so sladovkou hladkoplodou.

2.7.16. Byliny vyvolávajúce zvracanie

(jung-tchu jao)
Niekedy je nutné vyvolať zvracanie, aby sa žalúdok vyčistil od škodlvín, či od nahromadenej stravy a na to
slúžia byliny zaradené v tejto skupine. Byliny tu používané majú často horkú chuť a silný, zvieravý účinok na
žalúdok. Môžu to byť: horec žltý, palina, čierny čaj, melón cukrový (stopka).

131.) Melón cukrový (kua-ti) Cucumis melo

Vysvetlenie názvu : Znak „kua” sa prekladá ako „sladká dyňa” a znak „ti” znamená „stopka”. Keďže je
liečivom stopka melónu, názov je jednoducho „melónová stopka”.
Opis a používaná časť : Stopka melónu má chladnú a slabo jedovatú povahu, horkú chuť a vplyv na dráhy
žalúdka a pečene. Vyvoláva zvracanie, odstraňuje vlhko a zatláča žlté. Liečivom sú stopky melónu, ktoré sa
zbierajú v júni až v júli a usušia sa v tieni. Potom ich krájame na kúsky.
Možnosti použitia : Keď sa v hrudi zauzlia horúce hlieny, môžu z toho vzniknúť záchvaty šialenstva. Toto
liečivo je chladné a čchi spúšťa nadol, vlastným jedom pôsobí proti jedovatosti z hlienov a tým účinne lieči stavy
šialenstva zo zablokovania sa hlienov.
Stopka melónu je dobrým liečivom aj v prípadoch nahromadenia sa stravy a hlienov v žalúdku.
Toto jednoduché liečivo je účinné aj voči žltačke jinového typu, alebo žltačke z vlhkej horúčosti, ale liečime ním
aj akútne a chronické zápaly pečene.
V Šen-nungovom herbári sa k tomu píše: „Stopka melónu má chuť horkú a je chladná. Lieči veľkú vodu a
plávajúce opuchnutia na tele, na tvári a končatinách, spúšťa dole vodu, ničí jedovatosti z parazitov, stláča
protichodný výstup čchi s kašlom, ale lieči aj ťažkosti zo zjedenia množstva ovocia. Keď sú choroby v hrudi a v
bruchu, všetky ich odvádza vyzvracaním, či spodom. Rastie na rovinatých vlhkých miestach.”
Upozornenie : Je nutné dodržať doporučenú dennú dávku 2,5-5g v odvare, alebo 0,1-0,3g v prášku.
Predávkovanie týmto liečivom vyvoláva ťažké otravy.
 150

Nesmie sa podávať pri telesnej slabosti, zvracaní krvi, počas tehotenstva a po pôrode a pri stavoch, keď v hornej
časti tela nie je plná škodlivosť.
Vhodné kombinácie : Pri zablokovaní sa horúcich hlienov v hrudi sa podáva prášok zo samotného liečiva
zapíjaný studenou vodou, alebo sa urobí odvar zo stopky melónu s jasmínom pravým.
Pri liečbe žltačky jin typu sa vdýchne nosom prášok z melónovej stopky, aby sa dosiahlo výtoku žltej tekutiny z
nosa a zároveň s tým má pacient piť odvar z melónovej stopky. Toto lieči aj bolesti hlavy z vlhka.

2.7.17. Liečivá zastavujúce krvácanie

(č´-süe jao)
K týmto bylinám a liečivám sú priradené všetky tie, ktoré majú schopnosť zastavovať vonkajšie, či vnútorné
krvácania rôzneho typu: krvácanie z nosa, vykašliavanie krvi, zvracanie krvi, krv v moči, krv v stolici, krvácavé
hemoroidy, dlhotrvajúce výtoky krvi z pošvy. Krv je vždy tesne spätá s čchi a preto pri úbytku krvi dochádza aj
k úbytkom čchi. Toto riešia bylinky a liečivá zaradené v tejto skupine buď priamo (majú priamy účinok aj na
čchi), alebo nepriamo (spájajú sa s bylinkami, ktoré čchi dopĺňajú).
Tak, ako sú aj rôzne príčiny stavov krvácania, tak sú potom aj rôzne účinky, ktoré tieto bylinky majú. Buď
ochladzujú horúčosť v krvi, alebo dopĺňajú čchi sliznice a pečene...

132.) Bodliak obyčajný (ta-ťi) Cirsium setosum

Vysvetlenie názvu : Znak „ta” znamená „veľký” a znak „ťi” sa prekladá ako „rozpolená ryba”, keďže listy tejto
bylinky pripomínajú rozpolenú rybu aj s kosťami. Názov teda je „veľká rozpolená ryba”.
Opis a používaná časť : Bodliak obyčajný má povahu chladnú, sladkú a horkú chuť a ovplyvňuje dráhy srdca a
pečene. Ochladzuje krv, rozptyľuje zrazeniny, odstraňuje vlhkú horúčosť a zatláča žlté. Ako liečivo sa používa v
podstate celá rastlina – na severe a východe Číny sa skôr používa celá rastlina, na juhu a juhozápade skôr koreň.
Rastlina (celá rastlina, alebo koreň) sa zbiera koncom leta v dobe kvitnutia, pokrája sa a usuší na slnku. Bylinka
sa môže pripravovať s octom (keď sa čerstvá rastlina po máčaní vo vode opraží, zmieša sa s octom a praží sa
ďalej do spálenej farby), alebo sa len opraží do čierna (to sa týka hlavne koreňa).
Možnosti použitia : Bodliak obyčajný je vhodný, kôli jeho chladivej povahe na zastavovanie všetkých typov
krvácania, ktorých príčinou je chaotický tok krvi v dôsledku pôsobenia horúčosti. Takto lieči napríklad stavy
zvracania krvi, alebo krvácanie z nosa, teda stavy krvácania objavujúce sa v hornej časti tela.
Vďaka svojej chladnej povahe a horkej a sladkej chuti dokáže bodliak prečisťovať horúčosť a odstraňovať jedy,
súčasne s tým oživuje krv a rozptyľuje zrazeniny. Preto je určite vhodným liečivom na zapálené zdureniny a na
hnisavé zápaly.
Keďže táto bylina dokáže zatláčať žlté a má schopnosť zpriechodňovať žlčník, dokáže potom liečiť žltačku
jangového typu z vlhkej horúčosti v pečeni a žlčníku.
Upozornenie : Nie je vhodné podávať bodliak obyčajný pri prázdnom chlade v sliznici a žalúdku, pri
nechutenstve so súčasnou hnačkou, pri prázdnote krvi a pri tehotenstve.
Vhodné kombinácie : Pri horúčosti v krvi a s tým spojenými stavmi krvácania sa bodliak obyčajný kombinuje v
odvare s kapsičkou pastierskou a na konci sa do odvaru pridá šťava zo zázvoru lekárskeho. Je tiež vhodné urobiť
odvar z bodliaku obyčajného, jasmínu pravého a rebarbory dlanitej.
Pri vykašliavaní krvi sa táto bylina kombinuje v odvare s palinou ročnou a ploštičníkom hroznatým.
Pri pretrvávajúcom výtoku krvi z maternice sa bodliak obyčajný kombinuje v odvare s palinou ročnou.
Pri hnisavom zápale pľúc sa podáva odvar zo samotnej byliny, alebo sa prášok z nej rozmieša v studenej vode a
naraz vypije (lepšie riešenie).
Pri hnisavých zápaloch pokožky sa prášok z bodliaku zmieša s morskou soľou a navlhčí sa vodou a prikladá sa
na postihnuté miesta ako obklad.
Pri žltačke jang typu sa bodliak obyčajný kombinuje v odvare s horcom žltým a jasmínom pravým, alebo s
palinou ročnou.
Poznámka : V našich liekopisoch som zatiaľ našiel len veľmi málo zmienok o používaní bodliaku obyčajného,
avšak o jeho liečivých účinkoch som sa už aj sám presvedčil.

133.) Repík lekársky (sien-che-cchao) Agrimonia eupatoria

Vysvetlenie názvu : Znak „sien” znamená „taoistický nesmrteľný/svätec”, znak „che” má význam „žeriav”, no a
znak „cchao” znamená „bylina”. Vták žeriav je v Číne symbolom nesmrteľnosti. Verí sa, že keď zomierajú
 151

taoistickí svätci, premenia sa na žeriavov a stanú sa tak nesmrteľnými. Táto bylinka je pokrytá bielymi chĺpkami,
ktoré pripomínajú jemné pierka žeriava, preto dostala názov „bylina nesmrteľných žeriavov”.
Opis a používaná časť : Repík lekársky má vyrovnanú povahu, horkú a zvieravú chuť, má vplyv na dráhy pľúc,
sliznice a pečene. Zastavuje krvácanie, vysúša vlhkosť a odstraňuje nahromadenia, odstraňuje jedovatosti, ničí
parazity. Z repíka používame celú nadzemnú časť rastliny, ktorú zbierame v lete a na jeseň v čase kvitnutia. Po
opláchnutí vodou necháme bylinu sušiť na slnku asi deň, potom ju dosúšame v tieni a teple.
Možnosti použitia : Zo sliznice a žalúdka sa čchi repíka lekárskeho šíri všetkými smermi a zároveň dokáže
sťahovať a má zvieravé účinky, preto zastavuje všetky typy krvácania, či už sú z plnosti, alebo z prázdnoty, z
chladu, alebo horúčosti. Je to teda napríklad krvácanie z nosa, no aj z maternice, alebo krv v stolici.
Vzhľadom na horkú a zvieravú chuť a neutrálny teplotný účinok, repík posilňuje stredný ohrievač a odstraňuje z
neho vlhkosť. Toto môžeme využiť napríklad pri liečbe hnačky a úplavice, repík lieči hlavne chronické hnačky.
Kyslá a zvieravá chuť tejto byliny posilňuje pečeň a teda je možné ňou liečiť aj svalové kŕče z vlhkosti, pretože
posilnením pečene posilníme aj svaly a šľachy.
Nesúlad obličiek a sliznice môžu byť zodpovedné za vznik bieleho výtoku u žien a v tomto prípade môžeme
použiť repík. Tu tiež využívame jeho sťahujúce účinky.
Veľmi dôležitý účinok repíku lekárskeho je aj v tom, že dokáže dobre ničiť parazity v tele akéhokoľvek druhu,
pretože vytvára pre ne nepriaznivé životné podmienky, zabraňuje ich množeniu a vypudzuje ich z tela.
Vývar, olej, alebo masť možno tiež použiť aj zvonka na liečbu rán, ktoré ale nie sú zapálené. Ak sú zapálené, je
nutné repík použiť spolu s mätou piepornou.
Vhodné kombinácie : Pri stavoch krvácania z prázdneho chladu sa podáva repík lekársky spolu s angelikou
čínskou a pazvončekom chĺpkatým.
Pri stavoch krvácania z horúčosti sa táto bylinka podáva spolu kapsičkou pastierskou a lopúchom väčším.
Pri krvi v stolici v dôsledku vlhkej horúčosti v hrubom čreve sa repík lekársky kombinuje v odvare s rebarborou
dlanitou a bodliakom obyčajným.
Pri hnačkách z vlhka v hrubom čreve sa podáva odvar s horcom žltým.
Pri hnačkách, ktoré vznikli v dôsledku zápalu hrubého čreva, alebo žalúdka sa repík lekársky kombinuje spolu s
koreňom púpavy lekárskej a s chryzantémou indickou.
Keď sú hnačky výrazne vodnaté, kombinuje sa táto bylina so zuhoľnateným plodom hlohu jednosemenného.
Poznámka : Ako liečivo sa používa aj koreň, ktorý lieči zástavu menštruácie a vyháňa z tela pásomnicu.

134.) Sadze z bylín (paj-cchao-šuang) Fumi pulvis carbonisatus

Vysvetlenie názvu : Znak „paj” znamená „stovky/mnoho”, znak „cchao” znamená „bylinka”, no a znak „šuang”
znamená „inoväť”. Liečivom je veľké množstvo bylín spálené na ten najjemnejší popol, ktorý je ako inoväť,
preto má toto liečivo názov „bylinná inoväť”.
Opis a používaná časť : Sadze z bylín majú mierne teplú povahu, horkú a ostrú chuť a vplyv na dráhy pľúc,
hrubého čreva a žalúdka. Zastavujú krvácania, rozptyľujú nahromadenie a odstraňujú vlhko. V kotlíku spálime
na uhol najrôznejšie bylinky a dreviny a potom ich zoškriabeme a uložíme. Najčastejšie sa bylinné sadze
pripravujú práve kalcinovaním, ktoré som už opísal.
Možnosti použitia : Sadze z bylín majú zvieravé účinky a preto sa používajú na zastavovanie vonkajšieho aj
vnútorného krvácania. Keďže je toto liečivo horké, ostré a teplé, veľmi účinné je na liečbu práve takých typov
krvácania, kde sa objavuje aj stagnácia krvi, pretože dokáže okrem iného krv rozhýbavať a rozrušuje
nahromadeniny a stagnácie krvi.
Bylinné sadze svojou ostrou chuťou rozptyľujú a práve preto majú schopnosť rozkladať nahromadenú stravu v
žalúdku. Vzhľadom k tomu, že toto liečivo dokáže aj zastavovať krvácanie, je nanajvýš vhodné ho použiť pri
hnačkách s krvou, kedy sa zároveň objavuje aj stagnácia potravy v žalúdku.
Upozornenie : Opatrnosť v podávaní tohto liečiva je nutná pri ohni z nedostatku jin a pri suchom kašli. Bylinné
sadze sa nemajú užívať dlhodobo, pretože svojim zvieravým účinkom by ľahko mohli poškodiť žalúdok.
Vhodné kombinácie : Pri zvracaní krvi podávame 0,5-1g sadzí 3-4x denne, zapíjaných odvarom z ryže.
Pri zvracaní krvi z horúčosti sa podáva odvar zo sadzí a vetvičiek tuje západnej.
Pri krvácaní z ďasien sa ústa vyplachujú vlažným odvarom zo sadzí a bodliaku obyčajného.
Poznámka : Našiel som aj zmienku, že sa tieto sadze ešte aj predestilovali (len je ich potom treba veľké
množstvo), alebo sa z nich urobila tinktúra.

135.) Tuja západná (cche-paj-jie) Thuja occidentalis

Vysvetlenie názvu : Znak „cche” znamená „bočný/idúci bokom”, znak „paj” znamená „cypruštek” a týmto
znakom sa v Číne označujú všetky stromy podobné cypruštekom. Znak „paj” má aj ten význam, že väčšina
 152

stromov rastie k slnku, no cyprušteky rastú bokom, akoby na západ a so západom sa spája biela (paj) farba. Sú to
teda stromy plné čchi západu. Znak „jie” znamená „list”. Názov tohto liečiva teda je „vetvička/list cyprušteku”.
Opis a používaná časť : Vetvičky tuje sú mierne chladné, majú horkú a zvieravú chuť, vplyv na dráhy pľúc,
pečene a hrubého čreva. Ochladzujú krv, odstraňujú hlieny, zastavujú kašel. Mladé výhonky z tuje striháme v
lete a na jeseň, zviažeme ich do zväzočkov a sušíme v tieni na dobre vetranom mieste.
Možnosti použitia : Vetvičky tuje západnej majú chladný teplotný účinok, horkú a zvieravú chuť a vstupujú do
vrstvy krvi, preto sú vhodným liečivom slúžiacim na zastavovanie výtokov krvi z dôvodu horúčosti v krvi. Môžu
to byť napríklad stavy zvracania krvi, alebo krv v moči, či v stolici. Tuja dokáže svojou zvieravou chuťou
sťahovať krv z hornej časti tela, aj z dolnej časti tela, preto môže zastavovať krvácanie celkovo.
Tieto zvieravé účinky vetvičiek tuje využívame často pri liečbe menštruačného krvácania mimo periódu, alebo
pri liečbe nadmernej menštruácie.
Vetvičky tuje dokážu rozpúštať hlieny, pôsobia na dráhy pľúc a súčasne s tým aj ochladzujú horúčosť, preto je to
vhodné liečivo na choroby zo zahustenia sa hlienu v pľúcach z dôvodu nárastu horúčosti, ako je napríklad zápal
priedušiek.
Tuja západná dokáže okrem iného aj odvádzať vietor z tela a lieči tak aj bolestivé blokády v kĺboch z vetra a
vlhkosti.
Upozornenie : Keďže je toto liečivo veľmi chladné a zvieravé, nemalo by sa podávať samotné vtedy, keď
pacient má príznaky nedostatku jang.
Nesmie sa používať na bolestivé blokády kĺbov zo stagnácie krvi.
Vhodné kombinácie : Keď horúčosť začne vytláčať krv nahor, môže dôjsť k zvracaniu krvi a vtedy sa vetvičky
tuje kombinujú v odvare s bodliakom obyčajným a palinou ročnou.
Pri nadmernom menštruačnom krvácaní sa zmieša rovnaký pomer vody a bieleho alkoholu a v tomto sa povarí
tuja západná a pivonka biela (tiež v rovnakom pomere). Ak je aj obojstranná prázdnota čchi a krvi pri nadmernej
menštruácii, vetvičky tuje sa kombinujú v odvare s pazvončekom chĺpkatým, štetkou lesnou a repíkom
lekárskym.
Pri kašli zo zahustení sa horúcich hlienov v pľúcach a pri zápale obličiek sa môže tuja západná podávať v odvare
spolu s listom bambusu a chaluhou bublinatou.
Pri vypadávaní vlasov vmiešame do sezamového oleja prášok z vetvičiek tuje západnej a toto si má pacient
vtierať do vlasov, nechať pôsobiť a neskôr zmyť. Toto je slávny recept od Sun Š’-miaoa.
Nevhodné kombinácie : Podľa starých liekopisov by sa vetvičky tuje západnej nemali kombinovať s kvetmi
chryzantémy.

2.7.18. Liečivá meniace hlien, zastavujúce kašeľ, tíšiace dušnosť

(chua-tchan či-kche ping-chuan jao)
Už len názov tejto skupiny bylín napovedá, k čomu môžu slúžiť. Je to celkom osobitná skupina liečiv slúžiaca
hlavne na liečbu chorôb pľúc a dýchacích ciest. Tieto byliny hlien rozpúšťajú, ochladzujú, alebo zohrievajú a
odvádzajú ho von. Taktiež pri kašli často vznikajú problémy s dýchaním a/alebo astma. Používame tu: oman
pravý, horčica biela, bambus, kelp, marhuľa, durman obyčajný, ginko, moruša biela, podbeľ lekársky.

136.) Bazalka pravá (luo-le) Occimum basilicum

Vysvetlenie názvu : Nenašiel som vysvetlenie tohto názvu.
Opis a používaná časť : Bazalka pravá je teplá a chuťovo ostrá a má vplyv na dráhy pľúc, sliznice, žalúdka,
hrubého čreva. Podporuje obeh čchi a krvi, podporuje trávenie, vyháňa vlhkosť a chlad, upokojuje. Ako liečivo
používame hlavne vňať tejto byliny, ktorá sa zbiera počas leta až do jesene, usuší sa v tieni a teple.
Možnosti použitia : Bazalka je teplá bylina s ostrou chuťou a keďže jej čchi stúpa hore, odstraňuje bolesti hlavy
pri chrípke a upokojuje myseľ pri depresívnych stavoch.
Ak sa bazalka skombinuje s vínom a/alebo zázvorom je možné ňou liečiť menštruačné a predmenštruačné bolesti
z chladu. Bolesti brucha a hnačky sú často spôsobené chladom a/alebo vlhkosťou, ktoré klesajú dole.
Zohrievajúci účinok bazalky a ostrá chuť stúpajú nahor, zohrievajú chlad vysušujú vlhko a teda tieto ťažkosti
odstraňujú.
Chlad v pľúcach môže spôsobiť vznik suchého kašlu a tu je potom vhodné použiť ako liek bazalku, pretože
pľúca upokojí a odstráni z nich chlad.
Upozornenie : Nie je vhodné použiť bazalku pri vykašliavaní žltého hlienu.
Vhodné kombinácie : Pri suchom a dráždivom kašli sa podáva odvar z bazalky pravej a sladovky hladkoplodej.
 153

137.) Durman obyčajný (jang-ťin-chua) Datura metel

Vysvetlenie názvu : Znak „jang” má význam „cudzí/cudzokrajný”, znak „ťin” znamená „zlato/zlatý” a znak
„chua” znamená „kvet”. Táto bylina bola vraj do Číny dovezená z Indie a ako liečivo sa z nej používajú často
kvety, ktoré majú zlatobielu farbu, preto sa tento názov môže preložiť ako „cudzí zlatokvet”.
Opis a používaná časť : Durman obyčajný je povahovo teplý, má ostrú chuť a vplyv na dráhy srdca, pľúc a
sliznice. Zastavuje kašel, odstraňuje vietor, tlmí bolesti a odstraňuje kŕče. Kvety tejto byliny sa zbierajú od konca
júla do konca augusta pred západom slnka. Potom ich usušíme na slnku.
Možnosti použitia : Kvet durmanu obyčajného je ostrý a teplý, veľmi účinne utišuje kašel bez hlienov, alebo
kašel s vykašliavaním malého množstva hlienov. Často sa používa ako liek pri astme z chladu a pri zápaloch
priedušiek.
Táto bylina sa v Číne (a v Indii) oddávna používala ako liek na utlmenie bolestí. Podáva sa hlavne na utíšenie
bolestivých stavov vyplývajúcich z nahromadenia sa chladu v dráhach, odstraňuje bolesti brucha a kĺbov a
používa sa aj ako liek na znecitlivovanie častí tela pri chirurgických zákrokoch.
Durman má schopnosť tíšiť vietor v tele a odstraňovať hlieny, čím zároveň odstraňuje aj kŕče. Môžeme tak
pomocou tohto liečiva liečiť napríklad epilepsiu, alebo kŕčovité stavy z vetra.
Táto bylinka je nápomocná aj pri liečbe rôznych porúch mysle jin povahy, ale aj pri liečbe chronickej nespavosti.
Upozornenie : Táto bylina je jedovatá a predávkovanie môže vyvolať ťažké poškodenia mozgu, alebo smrť. Pri
otrave sa podáva živočíšne uhlie, alebo čerstvý vaječný bielok a vyvolanie zvracania a hnačky. Nesmie sa
prekročiť maximálna odporučená denná dávka 1,5 g, často sa podáva denná dávka 0,3-0,6 g.
Kvet durmanu sa nesmie podávať pri kašli s vykašliavaním hlienu z horúčosti (vtedy je hlien žltý), počas
tehotenstva, pri zelenom zákale, srdcovej slabosti, pri vysokom tlaku krvi, pri horúčkach, chorobách pečene a
obličiek a pri celkovom vyčerpaní tela.
Vhodné kombinácie : Pri astme z chladu sa prášok z kvetu durmanu rozmieša v 1 dcl teplej vody a toto má
pacient naraz vypiť.
Pri liečbe bolestivých stavov z chladu sa podáva odvar z kvetov durmanu obyčajného spolu s klinčekom
voňavým a angelikou čínskou.
Poznámka : Ako liečivo sa z durmanu používa aj plod so semenom (man-tchuo-luo-c´). Toto liečivo má teplú
povahu, ostrú a horkú chuť a ovplyvňuje dráhy pečene a sliznice. Aj toto liečivo je jedovaté. Utišuje kašel,
odstraňuje z tela vietor a tlmí bolesti. Lieči bolesti kĺbov a svalov (tu je vhodné vyrobiť olej, alebo masť), kašel a
kŕčovité stavy.

138.) Ginko dvojlaločné (paj-kuo) Ginkgo biloba

Vysvetlenie názvu : Znak „paj” znamená „biely” a znak „kuo” znamená „plod”. Liečivom sú plody ginka, ktoré
majú bielu farbu, preto sa v čínštine volajú jednoducho „biely plod”.
Opis a používaná časť : Ginko dvojlaločné je neutrálne, chuťovo sladké, mierne horké a zadrhávajúce, vplýva
na dráhy pľúc, obličiek, sliznice a srdca. V tele zviera pľúca a zastavuje kašel, dopĺňa jin pľúc a upevňuje čchi,
zastavuje úniky tekutín, vysúša vlhkosť. Ako hlavné liečivo sa používajú plody, v menšej miere sa používajú
listy. Plody sa zbierajú na jeseň. Je treba ich najprv povariť, aj s dužinou, nechajú sa vychladnúť a vyberú sa len
semená. Keď uschnú, dáme ich pražiť na panvicu do hneda. Po opražení ich porozbíjame, odstránime škrupinu a
semená pomelieme. Je nutné si potom umyť ruky, pretože dužina a šťava z plodov ginka je jedovatá!
Listy sa zbierajú v lete a sušia sa rozprestreté na sitách.
Možnosti použitia : Vplyv plodov ginka na pľúca sa prejaví zmiernením dýchacích ťažkosti pri liečbe astmy a
dýchavičnosti. Plody ginka zvierajú a spúšťajú čchi nadol, zvieraním a odvádzaním hlienov nadol utišujú kašel,
preto sú často používaným liečivom na zťažené dýchanie a hlienovitý kašeľ.
Plody ginka majú horkú chuť, takže dokážu vysúšať vlhko, súčasne s tým majú zvieravé účinky a pôsobia na
dolný ohrievač, práve preto sú vhodným liečivom na zastavovanie únikov telesných tekutín z nadbytku vlhka v
spodnom ohrievači. Je teda vhodné použiť ich na liečbu výtoku z pošvy z dôvodu nahromadenia sa vlhkej
horúčosti, alebo z prázdnoty sliznice. Ginko takto pôsobí na stredný a dolný ohrievač, takže je možné ho použiť
aj na liečbu hnačky (je jedno, či vychádza z nedostatočnej sliznice, či nedostatočných obličiek), častého močenia
bieleho a zakaleného moču (príznak pôsobenia vlhkej škodlivosti) a neudržania moču.
Vplyv na srdce a obličky sa prejaví zlepšením pamäte. Plody ginka v tomto smere pôsobia podobne ako orech
vlašský. Prepájajú obličky a srdce a tak zlepšujú aj pamäť.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe kašlu zo zovretia povrchu vetrom a chladom sa používa kombinácia plodov
ginka s chvojníkom čínskym. Tieto liečivá sú síce protikladné, ale keď sa použijú spolu, vynikajúco pôsobia na
odstránenie chladného vetra z povrchu.
Keď sa už vykašliavaný hlien zmenil na žltý, plod ginka sa kombinuje v odvare s kvetom podbeľu lekárskeho.
 154

Pri liečbe kašlu z prázdnoty pľúc sa plod ginka kombinuje s ženšenom lekárskym, sladovkou hladkoplodou a
orechom vlašským, pacient by mal počas dňa vtedy vypiť aj odvar z plodov schizandry čínskej.
Pri liečbe riedkeho výtoku z pošvy z dôvodu prázdnoty sliznice sa podáva odvar z plodov ginka spolu s koreňom
lotosu a sladovkou hladkoplodou.
Pri žltom a zapáchajúcom výtoku sa plody ginka podávajú v odvare spolu so semienkom skorocelu.
Pri neželanom úniku semena u mužov sa plody ginka podávajú ako odvar spolu so schizandrou čínskou a
plodom černice.
Poznámka : Ako liečivo sa často používa aj list ginka dvojlaločného (paj-kuo-jie), ktoré je u nás asi známejším
liečivom. V mnohom má účinky podobné, ako plody, avšak sú tu aj rozdiely. List ginka má vyrovnanú a slabo
jedovatú povahu a má vplyv na dráhy srdca, pľúc a sliznice. Oživuje krv a vyživuje srdce, sťahuje pľúca, utlmuje
kašeľ a zdrsňuje črevá. Lieči bodavé bolesti srdca, kašeľ s vykašliavaním hlienov, hnačky z vlhka a biely výtok z
pošvy. Veľmi účinný je aj na liečbu angíny, vysokého tlaku krvi a vysokej hladiny cholesterolu v krvi.
Tinktúra z listov zvyšuje obeh krvi v mozgu a preto sa používa na liečbu migrén a bolestí hlavy, závratov a
porúch pamäte (tu je naozaj účinnejšia tinktúra z listov, než odvar). Lieči aj zelený zákal očí, ale aj impotenciu
(tu sa však účinok prejavuje až po dlhšom užívaní tinktúry).

139.) Horčica siata (paj-ťie-c´) Sinapsis alba

Vysvetlenie názvu : Znak „paj” má význam „biely”, znak „ťie” znamená „tuhý/pevný”, no a znak „c´” znamená
„semeno”. Liečivom sú biele semienka horčice, ktoré majú takú silu, že človek po ich požití celý ztuhne a začnú
mu slziť oči, preto dostali potom názov „semienko bieleho ztuhlíku”.
Opis a používaná časť : Horčica siata má veľmi teplú povahu, ostrú chuť, vplyv na dráhy pľúc a žalúdka.
Dopĺňa jang a čchi, zahrieva pľúca, vysušuje vlhko a odstraňuje hlieny, upravuje tok čchi a zpriechodňuje jej tok.
Z horčice používame semienka. Tie zbierame v lete a na jeseň a usušíme ich na slnku. Môžu sa ešte upravovať
pražením do čierna.
Možnosti použitia : Horčica v prvom rade zahrieva pľúca, dopĺňa jang a čchi pľúc a upravuje tok čchi v
pľúcach, čo sa prejaví hlavne pri liečbe kašľu, ktorý spôsobil chladný vietor, či vlhký vietor, ale semienka
horčice liečia hlavne kašeľ zo zablokovania sa chladného hlienu v hrudi, alebo priamo v pľúcach. Je to veľmi
potrebné liečivo pri hrudnej vodnateľnosti z nahromadenia sa riedkych hlienov pod rebrami, čomu sa v čínskom
lekárstve hovorí „visiace hlieny”.
Nezapálené vredy a zdurenie uzlín vzniká napríklad aj vtedy, keď sa hlieny nahromadia v dráhach a spôsobia
zablokovanie toku čchi. Horčica upravuje tok čchi v tele, podporuje jej obeh a svojou ostrou chuťou a veľmi
teplou povahou rozháňa stagnácie čchi v dráhach a orgánoch. Je preto účinná pri liečbe bolestí zo zablokovania
sa toku čchi, ale aj pri liečbe opuchnutia uzlín, tŕpnutia končatín, ako aj pri liečbe stagnácie potravy v žalúdku.
Upozornenie : Nie je vhodné ju použiť ak má ochorenie známky nadbytku jang, či nedostatku jin. Semienko
horčice sa nesmie používať pri chronickom kašli z prázdnoty jin pľúc, pri náraste ohňa z nedostatku jin a pri
nahromadení sa ohňa v žalúdku.
Ak sa pasta zo semienok horčice prikladá na pokožku, môžu z toho vzniknúť pľuzgiere ako pri popáleninách.
Semienka horčice by sa nemali variť dlho, pretože to oslabuje účinok tohto lieku.
Vhodné kombinácie : Pri kašli zo zablokovania sa chladných hlienov v pľúcach sa semienko horčice bežne
kombinuje so semienkom reďkovky.
Pri liečbe chorôb z visiacich hlienov sa semienko horčice kombinuje s chaluhou bublinatou a s horcom žltým.
Pri astme z chladu sa pasta zo semienok horčice prikladá na body fej-šu (MM 13) a kao-chuang (MM 43).
Pri oslabenom trávení zo zahradenia sa chladných hlienov v žalúdku sa prášok zo semienka horčice zapíja
bielym alkoholom.
Keď hlieny spôsobia tŕpnutie končatín, ku semienku horčice sa vtedy pridáva myrrha a tento prášok sa zapíja
bielym alkoholom. Veľakrát však stačí aj to, keď si človek uvarí jedlo, kde pridá aj semienka horčice.

140.) Chaluha bublinatá (chaj-cao) Sargassum fusiforme

Vysvetlenie názvu : Znak „chaj” znamená „more/morský” a znak „cao” znamená „riasa”. V čínskom lekárstve
sa často používajú riasy sladkovodné a keďže táto rastie v mori, tak má názov jednoducho „morská riasa”.
Opis a používaná časť : Chaluha bublinatá má veľmi chladný teplotný účinok, slanú chuť a vplyv na dráhy
pečene, žalúdku a obličiek. Ochladzuje horúčosť, zmäkčuje zatvrdliny, rozptyľuje hlieny, odvádza vodu,
odstraňuje opuchnutia. Ako liečivo sa používa celá riasa.
Možnosti použitia : Chaluha bublinatá je chuťovo slaná, rozptyľuje zauzleniny a zmäkčuje zatuhnutia, preto je
to veľmi účinné liečivo na odstraňovanie tuhých útvarov vznikajúcich zo zauzlenia sa hlienov, čchi, krvi, alebo
 155

ohňa. Chaluha bublinatá teda lieči napríklad strumu vznikajúcu často zo zauzlenia sa čchi pečene, alebo zdurenie
lymfatických žliaz.
Chaluha bublinatá má schopnosť odvádzať stagnujúce tekutiny, ktoré keď sa nahromadia, tak vytvárajú
povrchové opuchnutia. Vzhľadom k jej slanej chuti a chladnej povahe sa chaluha používa hlavne na liečbu
opuchnutí plnej povahy z vlhkej horúčosti.
V Šen-nungovom herbári sa o nej píše, že: „Chaluha bublinatá má chuť horkú a je chladná. Lieči zauzlenie sa
čchi pri strume a uzliny, kôstkovitý útvar pod hrdlom, má na starosti rozbíjanie a rozptyľovanie zauzlenej čchi,
lieči hnisavé zápaly a opuchnutia, zhluky v bruchu, zvuky hore a dole sa pohybujúcej tuhej čchi v bruchu, má na
starosti znižovanie dvanástora vodnatých opuchnutí. Jedno jej iné meno je luo-šou. Rastie v moriach.”
Upozornenie : Je nutné podávať opatrne túto bylinu pri hromadení sa vlhkosti z dôvodu prázdneho chladu v
strednom ohrievači.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe strumy sa chaluha bublinatá kombinuje s lamináriou japonskou, semenom
srdcovníka obyčajného a kôrou mandarínky kráľovskej.
Pri liečbe zväčšenia semenníkov u mužov sa chaluha bublinatá kombinuje s lamináriou japonskou a semienkom
mandarínky.
Pri liečbe opuchnutí z vlhkej horúčosti sa chaluha kombinuje v odvare so semienkom skorocelu kopijovitého.
Nevhodné kombinácie : Tradične sa uvádza, že chaluha bublinatá je protikladná so sladovkou hladkoplodou,
avšak aj v niektorých starých liekopisoch sa táto kombinácia používala. Osobne si myslím, že kombinácia týchto
dvoch bylín nemá negatívny dopad na zdravotný stav človeka, ale ide o vzájomné oslabovanie si účinkov. Potom
by to mohlo mať za následok to, akoby sme ani žiaden liek nepodali. Možno sa však mýlim. V tradičných
zmesiach, ak je použitá práve táto kombinácia, tak vždy aj s inými bylinami. Zrejme potom iba stačí vyhnúť sa
tejto dvojkombinácii.

141.) Laminária japonská/Kelp (kchun-pu) Laminaria japonica

Vysvetlenie názvu : Znak „kchun” znamená „veľký” a znak „pu” znamená „plátno”. Táto rastlina má veľké listy,
ktoré majú vzhľad, akoby boli utkané z plátna, preto sa potom nazýva „plátnisko”.
Opis a používaná časť : Kelp má veľmi chladný teplotný účinok, slanú chuť a vplyv na dráhy pečene, obličiek,
močového mechúra a žalúdka. Ochladzuje horúčosť a dopĺňa jin, zmäkčuje zatvrdliny, rozptyľuje hlieny,
odvádza vodu, odstraňuje opuchnutia. Ako liečivo sa používa celá riasa.
Možnosti použitia : Kelp svojou slanou chuťou veľmi účinne rozptyľuje nahromadenie škodlivých hlienov a
zmäkčuje zatvrdliny. Práve preto je to vhodné liečivo na liečbu zapálených a zdurených uzlín, ale spolu s inými
bylinami pôsobí aj pri liečbe rakoviny.
Laminária japonská má schopnosť odvádzať z tela nadmernú vlhkosť a možno ju tiež použiť na liečbu opuchov z
vlhkej horúčosti, mokvajúcich a zapálených rán.
Laminária vplýva na jang v tele, podporuje močenie a močom odvádza prebytočnú horúčosť z tela. Je možné
ňou liečiť aj zápaly okrem zápalov, ktoré sú spôsobené chladom a znižuje aj krvný tlak (čo je prejav jej vplyvu
na pečeň).
Po pôrode tiež pomáha uvoľňovať maternicu a jej sťahy.
Upozornenie : Kelp sa nesmie používať pri slabosti srdca, nedostatku čchi v tele a pri prázdnom chlade v
sliznici a žalúdku.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe zdurených a zapálených uzlín sa laminária japonská kombinuje s chaluhou
bublinatou, čiernohlávkom obyčajným a horcom žltým.
Pri zdurení štítnej žľazy sa laminária podáva v odvare spolu s chaluhou bublinatou, semienkom srdcovníka
obyčajného a kôrou mandarínky.
Poznámka : Toto liečivo sa dá u nás bežne kúpiť v obchodoch so zdravou výživou pod názvom Kelp.
Je možné ho používať ako náhradu za chaluhu bublinatú a opačne, pretože majú takmer totožné účinky, alebo sa
tieto dve liečivá používajú spoločne aby si mohli vzájomne posiľňovať svoje účinky.

142.) Marhuľa obyčajná (sing-žen) Armeniaca vulgaris

Vysvetlenie názvu : Znak „sing” je čínsky názov pre marhuľu a označuje strom, ktorého plody rastú dole pod
vetvami, znak „žen” znamená „jadro/semeno”. Názov liečiva je teda jednoducho „semienko marhule”.
Opis a používaná časť : Jadierko marhule má mierne teplú povahu, chuť má horkú a ovplyvňuje dráhy pľúc a
hrubého čreva. Zastavuje kašeľ, zvlhčuje črevá, zpriechodňuje stolicu. Ako liečivo teda používame semienko
marhule. Po dozretí marhúl sa kôstky povyberajú a porozbíjajú, aby sme sa dostali k semienkam. Najlepšie je,
keď sa semienka zalejú vriacou vodou, hneď potom sa prepláchnu studenou vodou a až potom ich dáme sušiť.
 156

Takto sa odstraňuje ich „jedovatosť”. Ďalej sa môžu upravovať pražením, pražením s medom, alebo sa na deň
namočia do odvaru zo sladovky hladkoplodej, nechajú sa odkvapkať a potom sa sušia.
Možnosti použitia : Semienko marhule rozptyľuje čchi pľúc a súčasne ju svojou horkou chuťou odvádza nadol a
takto zpriechodňuje tok čchi v pľúcach a uvoľňuje hlieny. Je to určite jedno z najlepších liečiv na hlienovitý
kašeľ, pretože vo vhodných kombináciách je možné použiť semienko marhule na kašeľ z vnútorných, aj z
vonkajších príčin, z chladu, či z horúčosti. To nedokáže hociktoré liečivo.
Marhulové semienko má chuť horkú a preto podporuje klesanie čchi nadol a zase vďaka svojej schopnosti
zvlhčovať dokáže premazávať črevá (to aj vďaka olejom, ktoré obsahuje), na ktoré má aj priamy vplyv (hrubé
črevo) a tak je to vhodné liečivo na liečbu zápchy z nedostatku jin v črevách a zo suchej horúčosti v žalúdku.
Semienko marhule rozhýbaním stagnujúcej čchi a rozptýlením hlienov v pľúcach pomáha obnoviť obeh jangu v
hrudi, preto je to vhodné liečivo na bolesti v hrudi a zkrátenie dychu.
Upozornenie : Semienko marhule sa nemá používať pri kašli z nedostatku jin v pľúcach, pri riedkej stolici a je
nutná opatrnosť v podávaní pri deťoch. Celkovo je vhodné dodržiavať maximálnu odporúčanú dennú dávku pri
samotnom liečive – 10 g.
Vhodné kombinácie : Pri kašli z veterného chladu sa kombinuje semienko marhule so sladovkou hladkoplodou
a s čerstvým zázvorom lekárskym.
Pri kašli z veternej horúčosti bývajú vykašliavané hlieny žlté a husté, pacient sa potí a máva horúčku a vtedy sa
toto liečivo kombinuje s chryzantémou a mätou piepornou v ľahkom odvare, alebo sa podáva ako nálev.
Pri kašli z chladných hlienov sa marhulové semienko kombinuje v odvare so sušeným zázvorom lekárskym.
Keď je príčinou kašlania suchá horúčosť, ktorá ešte viac stravuje tekutiny v pľúcach, pridáva sa k semienku
marhule plod moruše a ďatle čínske.
Pri zápche z horúčosti a nedostatku tekutín v črevách sa toto liečivo kombinuje s rebarborou dlanitou,
semienkom konope a s kôrou pomaranču, alebo sa používa kombinácia troch semienok – semienka marhule,
semienka broskyne, semienka čerešne.
Poznámka : Ako vhodnú náhradu za semienko marhule je možné použiť aj semienko mandle obyčajnej. Majú
totožné účinky a v Číne sa tiež takto zamieňali.

143.) Pemza (chaj-fu-š´) Pumex

Vysvetlenie názvu : Znak „chaj” sa prekladá ako „more/morský”, znak „fu” znamená „vznášať sa na hladine” a
znak „š´” znamená „kameň”. Liečivom je pórovitý minerál sopečného pôvodu, ktorý sa vyskytuje v moriach a
dokáže plávať na hladine, preto sa v čínštine nazýva „plávajúci morský kameň”.
Opis a používaná časť : Pemza je chladná svojou povahou, chuť má slanú a ovplyvňuje dráhy pľúc. Prečisťuje
pľúca, premieňa hlieny, zmäkčuje tvrdé a rozptyľuje zauzleniny. Ako zdroj liečiva používame minerál – pemzu.
Často sa pripravuje kalcinovaním.
Možnosti použitia : Pemza je ľahká, jej čchi stúpa nahor, je chladná a dokáže prečisťovať horúčosť v pľúcach a
rozptyľovať tu hlieny. Je to teda vhodné liečivo na kašeľ s vykašliavaním žltých hlienov a na chronický kašeľ z
horúčosti v pľúcach.
Keď sa v tele nahromadia horúce hlieny a takzvane sa zauzlujú, vznikajú z toho tvrdé a zapálené uzliny. Pemza
vďaka svojej slanej chuti zmäkčuje tvrdé, chladnou povahou a slanou chuťou spolu ochladzuje horúčosť a
rozptyľuje hlieny, preto sa používa napríklad na liečbu krtičnatosti (skrofulóza), podkožných uzlín a
lymfatických uzlín.
Čchi pľúc riadi priechodnosť vodných ciest v tele a pľúca sú preto v klasických dielach nazývané „horným
prameňom vody”. Pemza pľúca prečisťuje a tak uvoľňuje vodné cesty, je možné ju potom použiť pri bolestivom
a oslabenom močení s neustálym pocitom nedostatočného vymočenia sa.
Upozornenie : Je nutné podávať pemzu opatrne pri kašli z prázdneho chladu.
Vhodné kombinácie : Pri horúčosti v pľúcach sa pemza kombinuje v ľahkom odvare spolu s mätou piepornou.
Pri kašli s vykašliavaním tuhých hlienov so stopami krvi sa pemza kombinuje s jasmínom pravým.
Pri liečbe krtičnatosti a zapálených uzlín sa podáva odvar z pemzy a chaluhy bublinatej/laminárie japonskej.
Pri bolestivom a oslabenom močení s neustálym pocitom nedostatočného vymočenia sa podávame odvar z
pemzy spolu so semenom skorocelu kopijovitého, alebo sa prášok z pemzy (6-15 g) zapíja odvarom zo sladovky
hladkoplodej.
Poznámka : Pemza sa dá u nás ľahko kúpiť, len je treba dať pozor a kúpiť neprifarbovanú pemzu.
Pred varením sa liečivo musí rozdrviť a keďže je to minerál, tak je nutné ho predvárať, až potom pridať ostatné
liečivá.
 157

144.) Podbeľ lekársky (kchuan-tung-chua) Tussilago farfara

Vysvetlenie názvu : Znak „kchuan” sa prekladá ako „prísť/nastať”, znak „tung” znamená „zima”, no a znak
„chua” znamená „kvet”. Táto bylinka dobre znáša chlad a vydrží aj zimu a sneh, keď sa na jar akoby vráti zimné
počasie. Ako liečivo sa používa kvet tejto byliny, preto má v čínštine názov „zimokvet”.
Opis a používaná časť : Podbeľ lekársky má teplú povahu, ostrú chuť a vplyv na dráhy pľúc. Zvlhčuje pľúca,
spúšťa nadol čchi, rozptyľuje hlieny. Podbeľ sa zbiera skoro na jar, keď je ešte sneh, ale voda už steká potokmi z
hôr. Kvety aj s byľkou sa sušia v tieni, alebo pri umelom teple a nesmú prísť do kontaktu s vodou.
Možnosti použitia : Podbeľ lekársky má teplú povahu a ostrú chuť, preto dokáže rozptyľovať, no nepoškodzuje
pritom čchi, ani nevysúša tekutiny v tele a navyše zvlhčuje pľúca bez toho, že by ich ochladzoval. Je to preto
liečivo vhodné na rôzne druhy kašlu, avšak najlepšie sa jeho účinok prejaví práve pri liečbe kašlu spôsobeného
veterným chladom. Myslím si, že toto je asi najlepšia bylina na liečbu kašlu v čínskom lekárstve.
Táto bylinka celkovo ovplyvňuje pľúca a keďže zvlhčuje pľúca, tak dokáže skvelo uvoľňovať dýchanie a to
hlavne vtedy, keď sú ťažkosti s dychom vyvolané zablokovaním sa vetra a chladu v pokožke.
Podbeľ lekársky má veľmi dobré účinky aj pri liečbe hnisavých zápalov a to nielen v pľúcach. Môže sa prikladať
z vonka na hnisavé rany, ale lieči aj ekzémy, zápaly žíl a reumu z chladu.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Podbeľ lekársky má ostrú chuť a je teplý. Lieči náchylnosť k
dychovej stiesnenosti z protivýstupu čchi (teda to znamená, že táto bylinka je účinná aj ako prevencia pred
vznikom astmy), blokádu hrdla, všetku chladnú aj horúcu škodlivosť spôsobujúcu kŕče. Jedno jeho ďalšie meno
je tchuo-wu, jedno ďalšie meno je kche-tung, jedno ďalšie meno je chu-sü, jedno ďalšie meno je tchu-si. Rastie v
horských údoliach.”
Upozornenie : Podbeľ lekársky by sa nemal podávať pri ohni z prázdnoty jin pľúc a pri vykašliavaní krvi.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe kašlu z vetra a chladu sa podáva podbeľ lekársky v kombinácii so sušeným
zázvorom. Pre lepšiu premenu a rozptýlenie hlienov sa môže pridať aj kopytník lekársky.
Keď kašeľ spôsobuje nárast horúčosti v pľúcach pridávajú sa k tejto bylinke aj semienko marhule, mäta pieporná
a ženšen lekársky.
Keď je príčinou kašlania prázdnota čchi v pľúcach, pridáva sa k podbeľu ženšen lekársky.
Pri dychovej stiesnenosti zo zablokovania sa chladu a vetra v povrchu sa podbeľ lekársky kombinuje v odvare so
zázvorom lekárskym a semienkom ginka dvojlaločného.
Pri liečbe hnisavých zápalov sa podbeľ lekársky kombinuje v odvare so slzovkou obyčajnou a sladovkou
hladkoplodou.
Poznámka : Podbeľ lekársky je veľmi účinná bylinka na ochorenia pľúc, mám však veľmi dobré skúsenosti s
ešte jednou bylinkou, ktorá sa v Číne nepoužíva a ňou je pľúcnik lekársky. Použil som ho aj pri kašli z chladu, aj
pri kašli z horúčosti a vždy boli jeho liečebné účinky naozaj skvelé. Myslím si, že pľúcnik lekársky je asi tá
najlepšia náhrada za podbeľ lekársky.

2.7.19. Byliny obnovujúce vedomie

(kchaj-čchiao jao)
Tu je možné uviesť len jedinú bylinu – a tou je puškvorec obyčajný – pretože ostatné sú u nás nedostupné.
Používa sa hlavne pri liečbe depresií, kómy, schizofrénie, srdcu otvára vývody a rozpúšťa hlien.

145.) Puškvorec obyčajný (š´-čchang-pchu) Acorus calamus

Vysvetlenie názvu : Znak „š´” znamená „kameň/kamenný”, znak „čchang” znamená „bujný/mohutný” a znak
„pchu” celkovo označuje močiarne rastliny podobné rákosu. Puškvorec je zo všetkých močiarnych rastlín
najbujnejšia a rastie na kameňoch pri potokoch, preto sa nazýva „skalný bujný rákos”.
Opis a používaná časť : Puškvorec obyčajný má mierne teplú povahu a ostrú a horkú chuť, vplyv na dráhy
srdca, pečene, sliznice a žalúdka. Otvára vývody, upokojuje ducha Šen, rozpúšťa hlien a blokády čchi,
odstraňuje jedy a ničí parazity v žalúdku a črevách, premieňa vlhkosť a zlepšuje trávenie, uvoľňuje kŕče. Ako
liečivo sa používa koreň puškvorca, ktorý sa zbiera na jeseň a v zime, nakrája sa na plátky a usuší.
Možnosti použitia : Puškvorec močiarny je ostrý a teplý, takže rozptyľuje a keďže je aj chuťovo horký, takže aj
vysúša nadbytočné vlhko, čím chráni táto bylina pred mdlobami a bezvedomím z nahromadenia sa vlhka a
hlienu, preto je to veľmi dôležité liečivo pri stavoch zastierania vedomia. Tento stav vzniká, keď sa hlien dostane
do otvoru srdca a vlastne ho upchá. Západná medicína toto nevie nejako klasifikovať. Na druhej strane, keďže
puškvorec močiarny vyživuje prvok zeme, má tiež upokojujúce účinky a preto upokojuje aj stavy zúrivosti a
silného hnevu.
 158

Srdce je sídlom ducha Šen, ktorý okrem iného v človeku riadi rozum a bystrosť zmyslov. Keď je srdce
skľučované hlienmi, jang nemôže vstupovať do hlavy a zmysly sú potom otupované, takže sa objavuje
zábudlivosť, ospalosť a neustále pospávanie, oslabenie mysle, závraty a zhoršovanie sluchu a zraku. Toto všetko
je možné vyliečiť po podaní puškvorca.
Keď sa v sliznici a žalúdku nahromadia vlhké hlieny, čchi je nimi prehradzovaná a pacient má vtedy pocit
plnosti žalúdka, nadúvanie, nechutenstvo. Teplá povaha a horká chuť posilňujú a vyživujú srdce, rozptyľujú
vlhkosť a povzbudzujú sliznicu v jej činnosti, takže puškvorec výrazne posilňuje aj trávenie. Škodlivé vlhko
môže spôsobiť aj hnačku s bolestivými kŕčami v bruchu. Tu tiež je vhodné použiť puškvorec.
V žalúdku z potravy vzniká čchi, ktorá stúpa k pľúcam, teda puškvorec možno použiť pri prieduškovej astme a
zahlienených pľúcach s vykašliavaním hustého hlienu a pri zápale priedušiek.
Keďže puškvorec vysúša vlhko, má využitie pri opuchoch a mokvajúcich ranách (vtedy ho môžeme použiť v
podobe prášku ako zásyp na rany, pri opuchoch môžeme použiť obklad), ale hlavne ho používame vtedy, keď
vlhkosť presakuje dole a spôsobuje svrbenie a mokvanie pohlavných orgánov, alebo silné výtoky z pošvy u žien.
Vtedy používame prášok z koreňa puškvorca ako zásyp, alebo sedacie kúpele (pri liečbe výtoku) a súčasné pitie
odvaru z tejto byliny.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa o tejto byline píše: „Puškvorec má chuť ostrú a je teplý. Lieči blokády z veterného
chladu, kašeľ z protichodného výstupu čchi, otvára srdce, dopĺňa pätoro hlavných orgánov, zpriechodňuje
devätoro vývodov, prejasňuje sluch, zrak a hlas. Dlhodobo požívaný robí telo ľahkým, pomáha nezabúdať a
nebyť pomätený, predlžuje roky života. Jedno jeho ďalšie meno je čchang-jang. Rastie v jazierkach a
mokrinách.”
Upozornenie : Koreň puškvorca sa nemá podávať pri prázdnote jin a krvi, náraste jang, nadmernom potení a pri
výronoch semena v noci.
Použitie čerstvého koreňa vyvoláva zvracanie (ak však potrebujeme vyvolať zvracanie, čerstvý koreň použiť
môžeme). Neodporúča sa táto bylina používať dlhodobo.
Vhodné kombinácie : Pri zastretí vedomia, mdlobách a mŕtvici z nahromadenia sa hlienov v srdci a zo
súčasného zasiahnutia vetrom sa podáva odvar z puškvorca a čerstvého zázvoru lekárskeho.
Keď je človek poškodený horúcimi hlienmi, ktoré spôsobujú blúznenie, puškvorec sa kombinuje v odvare s
kurkumou dlhou, zlaticou previsnutou a jasmínom pravým. Tento recept je účinný aj pri liečbe schizofrénie so
záchvatmi zúrivosti.
Pri liečbe epileptických kŕčov sa koreň puškvorca močiarneho kombinuje v odvare s kôrou pomaranča a listom
bambusu. Ako prevencia proti záchvatom epilepsie (keď už vznikla) sa popri predošlom recepte užíva aj silný
odvar zo samotného puškvorca 3 krát denne.
Pri skľučovaní srdca hlienmi sa podáva odvar z koreňa puškvorca, schizandry čínskej a ženšenu lekárskeho.
Pri náhlej strate sluchu zo skľučovania srdca hlienmi sa puškvorec kombinuje s koreňom horca žltého.
Keď je duch Šen v srdci rozrušovaný nedostatočnou výživou, vtedy vzniká nespavosť, alebo ľahký spánok s
množstvom snov a búšením srdca a vtedy sa puškvorec kombinuje v odvare so ženšenom lekárskym a ďatlami
čínskymi.
Pri oslabenom trávení z nárastu vlhka v strednom ohrievači sa koreň puškvorca kombinuje s plodom hlohu. Keď
súčasne s tým vznikne aj prázdnota sliznice, ku zmieneným liečivám pridávame aj ženšen lekársky a koreň
lotosu.
Nevhodné kombinácie : Puškvorec sa nezlučuje s chvojníkom čínskym a angelikou čínskou.

2.7.20. Byliny používané z vonka

Byliny v tejto skupine majú buď veľmi silný účinok a pôsobia aj cez pokožku, alebo pôsobia na dráhy len cez
pokožku. Svoje využitie majú v obkladoch, mastiach, olejoch. Rovnako vplývajú na dráhy, ako aj na kožné
ťažkosti. Tu môžu byť ako liečivá použité aj napríklad cesnak, či horčica.

146.) Borovica horská (sung-siang) Pinus sylvestris

Vysvetlenie názvu : Znak „sung” je čínsky názov pre strom borovicu a znak „siang” znamená „vôňa/voňavý”.
Ako liečivo sa používa nádherne voňajúca živica z borovice, preto sa v čínštine nazýva „borovicový vonník”.
Opis a používaná časť : Borovicová živica má teplú povahu, horkú a sladkú chuť, vplyv na dráhy pečene,
sliznice a pľúc. Vysúša vlhkosť, vyháňa vietor, ničí parazity, vyťahuje jedovatosti, tlmí bolesti. Liečivo je živica
z borovice, ktorá sa zbiera v lete tak, že sa do borovice urobia zárezy do tvaru „V” (alebo, čo je lepšie, nájdeme
na strome miesta, kde sú od vetra zlomené konáre a živica odtiaľ prirodzene vyteká) a z nich liečivo zbierame.
 159

Zhromaždená živica sa ďalej parí, aby vyprchali oleje. Potom dáme liečivo odstáť a pomelie sa na prášok, alebo
sa nakladá do alkoholu.
Možnosti použitia : Borovicová živica je teplá a horká, vysúša vlhkosť a navyše dokáže aj vypudzovať parazity,
takže sa často používa pri liečbe svrbiacich porúch pokožky (napríklad svrab), lieči aj plesňové ochorenia a
mokvavé ekzémy.
Toto liečivo má tiež schopnosť odstraňovať hnis, sťahovať rany a hojiť ich, preto sa používa na liečbu hnisavých
rán a hnisavých vredov, no dokáže zmäkčovať aj zatvrdnuté uzliny a liečiť tak napríklad krtičnatosť.
Keďže je borovicová živica teplá, vysúša vlhko a svojou aromatickou povahou rozptyľuje, dokáže rozptýlením
veternej vlhkosti a chladu tlmiť bolesti kĺbov spôsobené blokádami touto škodlivosťou.
V Šen-nung pen-cchao ťing sa o živici z borovice píše: „Živica z borovice má chuť horkú a je teplá. Lieči
hnisavé zápaly, vredy, nepekné rany, vredy na hlave, biele lysiny, svrbiace ekzémy z veternej čchi, upokojuje
orgány a odstraňuje horúčosť. Dlhodobo požívaná robí telo ľahkým a nestarnúcim, predlžuje život. Jedno jej iné
meno je sung-kao, jedno jej ďalšie meno je sung-č´. Rodí sa v horách.”
Upozornenie : Nemá sa užívať pri horúčosti z plnosti. Predávkovanie týmto liečivom môže vyvolať otravu.
Maximálna odporúčaná dávka teda je 1-5 g v prášku, tinktúry sa dáva nie plná polievková lyžica.
Vedľajšími príznakmi liečby pri vnútornom použití borovicovej živice naloženej v alkohole môže byť spavosť,
nechutenstvo a nevoľnosť, všetko toto však obvykle zmizne do jedného týždňa.
Vhodné kombinácie : Pri plesňových chorobách sa často postihnuté miesta natierajú v alkohole naloženou
živicou borovice.
Pri hnisavom zápale prsnej bradavky sa robí obklad z borovicovej živice, angeliky čínskej a rebarbory dlanitej,
všetko sa spolu povarí a do odvaru sa namáča plátno, alebo gáza a tá sa prikladá na prsia.
Pri bércových vredoch sa 30-60 dní podáva vnútorne 3x denne polievková lyžica tinktúry z borovicovej živice.
Pri bolestiach kĺbov z blokád veternou vlhkosťou a chladom sa urobí odvar z borovicovej živice (prášok 1-5 g),
sušeného zázvoru a puškvorca obyčajného, vnútorne sa pije tinktúra z borovicovej živice.

147.) Vápenec (š´-chuej) Calx

Vysvetlenie názvu : Znak „š´” znamená „kameň” a znak „chuej” znamená „popol/popolavý”. Liečivom je
poplavo šedý vápenec, preto sa nazýva len „popolavý kameň”.
Opis a používaná časť : Vápenec má povahu teplú, ostrú chuť a vplyv na dráhy sliznice a pečene. Odstraňuje
jedovatosti, vysúša vlhkosť, ničí parazity, zastavuje krvácanie. Kusy vápenca sa opláchnu vo vode, dajú sa do
nádoby a zalejú vriacou vodou, po vychladnutí sa rozdrvia na čo možno najmenšie kusy.
Možnosti použitia : Keď sa vápenec zaleje horúcou vodou, premieša a nechá odstáť do vychladnutia, čistá voda
získaná z neho má schopnosť odstraňovať jedovatosti a vysúšať vlhkosť, čo sa využíva pri popáleninách 1.-2.
stupňa na zastavenie mokvania. Táto voda sa môže zmiešať aj so sezamovým olejom. Pri prvej aplikácii na
popáleniny je najprv cítiť bodavá bolesť, ale pri nasledujúcich aplikáciach je už cítiť chladenie – o tomto má byť
pacient poučený. Takto sa dá voda z vápenca použiť aj pri liečbe pásového oparu.
Vďaka schopnosti vysúšať vlhko a ničiť parazity a škodlivé baktérie sa vápencová voda využíva aj na liečbu
svrabu, pri mokvavých a svrbiacich ekzémoch, či pri iných, podobných kožných chorobách.
Upozornenie : Toto liečivo sa nesmie dávať na čerstvé otvorené a zdurené vredy, keď ešte nedošlo k vyčisteniu
rany od hnisu
Vhodné kombinácie : Pri kožných svrbiacich a mokvavých chorobách sa podáva odvar z rebarbory dlanitej
zmiešaný s vápencovou vodou a týmto sa potierajú postihnuté miesta, alebo sa urobí obklad.

2.7.21. Liečivá upokojujúce Ducha

(an-šen jao)
Byliny v tejto skupine vyživujú a upokojujú srdce preplnené, či prázdne. Duch prebývajúci v srdci je pri
prázdnote, ale aj pri plnosti nepokojný a vzniká z toho nespavosť, úzkosť, búšenie srdca... Tieto byliny upravujú
tok čchi, ochladzujú krv a upravujú trávenie, pretože ako sa píše už v Knihe Žltého cisára: „Keď je nepokojný
žalúdok, tak je aj spánok nepokojný.“
 160

148.) Harmanček pravý (chuang-čchü-ťü) Matricaria recutita

Vysvetlenie názvu : Preklad názvu sa mi nepodarilo zistiť.
Opis a používaná časť : Harmanček pravý je povahovo chladný, chuť má sladkú, ostrú a mierne horkú,
ovplyvňuje dráhy pečene, srdca a žalúdka. Ochladzuje horúčosť, upokojuje, odstraňuje kŕče. Používame kvet
harmančeka. Ten sa zbiera od mája do augusta a suší sa rozprestretý na sitách v teple a tieni.
Možnosti použitia : Harmanček je možné použiť pri liečbe nepokoja a podráždených nálad a pri nespavosti z
dôvodu plnej, alebo prázdnej horúčosti v žalúdku, keďže tlmí nadbytok jang v pečeni a v srdci (čo potom zase
ovplyvňuje stav žalúdka). Jeho sladká chuť a chladná povaha upokojuje a lieči tým aj depresie a ak sa použije v
zmesi, veľmi výrazne podporuje účinky ostatných bylín pri liečbe.
Táto známa bylinka lieči aj nesúlad medzi pečeňou a žalúdkom s príznakmi, ako je bolesť v slabinách,
nadúvanie, nechutenstvo, bolesť brucha a podbruška. Ostrá a horká chuť, chladná povaha harmančeku tlmí
nadbytočnú čchi pečene, sladká chuť vyživuje žalúdok a sliznicu, odstraňuje horúčosť zo žalúdku a čriev. Je teda
možné ním liečiť aj tráviace ťažkosti z nadbytku čchi pečene.
Keď sa u detí zapáli žalúdok (z akejkoľvek príčiny), môže to u nich vyvolať stav, kedy sú nepokojné, bolieva ich
bruško a často plačú. Tu je naozaj veľmi vhodným liečivom harmanček pravý, pretože má príjemnú chuť,
upokojuje a odstraňuje príčinu týchto zmienených stavov.
Upozornenie : Je nutné vyhnúť sa užívaniu harmančeka pri stave chladu. Keďže je to bylinka, ktorá pôsobí ako
veľmi jemná, mnohí ľudia ju pijú vo veľkých množstvách. To však môže časom poškodiť čchi žalúdka.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe nespavosti s príznakmi, ako je nepokoj a podráždenosť, čo vyplýva zo
stiesnenosti čchi pečene meniacej sa už na horúčosť sa používa ľahký odvar, alebo nálev z harmančeku a
srdcovníka obyčajného.
Rovnaký recept, ako je vyššie sa používa aj pri liečbe bolestivej a oslabenej menštruácie.
Pri liečbe nespavosti sa podáva aj nálev z kvetov harmančeku a kvetov bazy čiernej.
Pri horúčosti v žalúdku s nechutenstvom, bolesťou brucha nad pupkom a podráždenosťou sa harmanček podáva
ako ľahký odvar spolu s koreňom sladovky.
Pri tráviacich ťažkostiach a kolike u detí sa podáva nálev z harmančeka a medovky lekárskej.

149.) Chmeľ obyčajný (pchi-ťiou-chua) Strobilus lupulus

Vysvetlenie názvu : Nezistil som preklad názvu tejto byliny.
Opis a používaná časť : Chmeľ je teplotne chladný, chuťovo horký a ovplyvňuje dráhy žalúdka a močového
mechúra. Posilňuje žalúdok a črevá, odstraňuje vodu z tela, ochladzuje. Používame šištice chmeľu, ktoré sa
zbierajú v júli až v auguste, keď už začnú byť lepkavé. Potom sa usušia v tieni a teple.
Možnosti použitia : Upokojujúce účinky chmeľu využijeme pri liečbe nespavosti a to aj ťažkej nespavosti,
pretože chmeľ, podobne ako čaj upokojuje srdce a dodáva mu dostatok jin.
Chladná čchi chmeľových šištíc lieči hlavne zápaly močového mechúra a tiež zápaly žalúdka z nadbytku jang
pečene a žlčníka. Toto všetko je možné využiť pri liečbe žalúdočnej nervozity a hlavne pri nechutenstve – čaj z
chmeľu je naozaj skvelým liečivom na úpravu trávenia a činnosti žalúdka, keď je žalúdok poškodený horúčosťou.
Posilnením a ochladením žalúdka a močového mechúra môžeme liečiť tuberkulózu pľúc.
Upozornenie : Dlhodobé užívanie chmeľových šištíc však môže viesť k zadržiavaniu vlhkosti v tele, keďže
horká chuť posilňuje žalúdok a chladná energia ho ochladzuje.
Vhodné kombinácie : Ľahký odvar z chmeľu lieči nespavosť. Pacient si má uvariť jednu šialku čaju z chmeľu
na obed a jednu pred spaním.
Poznámka : Čítal som jednu knihu o bylinách, kde je opisovaný chmeľ a je tam aj reč o tom, že (západní) lekári
nevedia, aké látky sú zodpovedné za to, že po požití odvaru z chmeľu človek ľahko zaspáva. Osobne si myslím,
že to je práve to, že číňania sa na bylinky pozerali ako na jeden celok a nemá veľký zmysel rozobrať bylinu na
jednotlivé látky, keď všetko funguje práve len ako celok.

150.) Jantár (chu-pcho) Succinum

Vysvetlenie názvu : Chu-pcho je čínsky názov pre jantár. Znak „chu” znamená „tiger/tigrí” a znak „pcho”
znamená „dušu Pcho”. Podľa starej čínskej vnútornej alchýmie bol jantár zhmotnenou dušou zahynutého tigra,
ktorá sa po jeho smrti vrátila do zeme (a stala sa jantárom). Preto sa teda toto liečivo nazýva „tigria duša”. Je
však tiež pravda, že mnohí veľkí čínski lekári už v dávnoveku vedeli, že sa jedná o skamenelú živicu ihličnanov...
Opis a používaná časť : Jantár má vyrovnanú povahu, chuť má sladkú a vplýva na dráhy srdca, pečene a
močového mechúra. Upokojuje ducha Šen, tlmí kŕče, oživuje krv, rozptyľuje zrazeniny, zpriechodňuje vodné
 161

cesty. Liečivom je jantár, skamenená živica stromov spred asi 300 miliónov rokov. Liečivo sa omyje vodou a
nechá sa uschnúť. Potom sa rozdrví na prášok.
Možnosti použitia : Jantár svojou ťažkou povahou utlmuje, sladkou chuťou uvoľňuje a svojim vplyvom na
dráhy srdca upokojuje ducha Šen a tlmí kŕče. Keď nie je duch Šen ukrytý v srdci, vzniká búšenie srdca,
nespavosť, zábudlivosť a zahlienenie, vhodné je ako liek použiť práve jantár.
V pečeni tlmí jantár vietor, ktorý vzniká pri náraste horúčosti. Z toho potom môžu vznikať vysoké horúčky, kŕče
a epileptické záchvaty.
Jantár vniká do vrstvy krvi a oživuje jej tok, preto sa používa ako liečivo pri chorobách zo stagnácie krvi, ako je
napríklad angína, poruchy menštruácie z dôvodu stagnácie krvi, zhluky v bruchu a bolesti brucha.
Jantár dokáže aj uvoľňovať močenie a zároveň ochladzovať horúčosť, preto je to vhodné liečivo na zástavu
močenia a lieči aj pálenie pri močení, močenie krvi, piesok a kamene v močovom mechúre, ale odvádzaním
vody lieči aj vodnaté opuchnutia.
Upozornenie : Jantár sa nesmie podávať pri vnútornej horúčosti z nedostatku jin a pri veľkom (častom) močení.
Vhodné kombinácie : Pri búšení srdca, nespavosti a oslabení pamäte sa povarí jantár spolu s puškvorcom
obyčajným.
Keď sú všetky tieto zmienené príznaky dôsledkom vyčerpanosti po dlhodobej chorobe, jantár sa zapíja odvarom
z angeliky čínskej a sladovky hladkoplodej.
Pri detských kŕčoch s vysokými horúčkami z nárastu jang v pečeni sa jantár zapíja odvarom z horca žltého a
jasmínu pravého.
Pri epileptických záchvatoch sa jantár zapíja odvarom z puškvorca obyčajného.
Bolestivú a nedostatočnú menštruáciu pomáha jantár uvoľniť, keď sa zapije odvarom z myrhy, angeliky čínskej
a srdcovníka obyčajného.
Keď stagnácia krvi vytvorí v bruchu hmatateľné hrudky, jantár sa zapíja odvarom z rebarbory dlanitej, kurkumy
dlhej a angeliky čínskej.
Pri pálčivom a bolestivom močení sa prášok z jantáru zapíja odvarom z listu bambusu.
Pri krvi a piesku v moči sa podáva odvar z cibule a ním sa zapíja jemný jantárový prášok.
Na všetky typy bolestivého a zťaženého močenia sa podáva puškvorec obyčajný a myrha v odvare a ním sa
zapíja jantárový prášok.
Poznámka : Dnes je možné nájsť v obchodoch s liečivými kameňmi aj množstvo „liečivých kameňov”. Často sú
to len kusy plastu. Je niekoľko možností, ako zistiť, či človek kúpil skutočný jantár. Jantár pláva na vode a horí
ako drevo. Pri pálení v ohni vydáva praskavý zvuk, biely dym a vôňu živice, kdežto keby to bol plast...

151.) Magnetit (cch´-š´) Magnetitum

Vysvetlenie názvu : Znak „cch´” znamená „starostlivá matka” a znak „š´” znamená „kameň”. Tento kameň,
magnetit k sebe priťahuje kovy rovnako, ako k sebe starostlivá matka priťahuje deti, preto sa v čínštine nazýva
„materský kameň”.
Opis a používaná časť : Magnetit má chladnú povahu, ostrú a slanú chuť a vplyv na dráhy pečene, srdca a
obličiek. Ponára jang, upokojuje ducha Šen a rozostruje zmysly. Liečivom sú lesklé kusy magnetitu
nepravideľného tvaru a čiernej farby. Najčastejšie sa toto liečivo pripravuje kalcinovaním – kúsky magnetitu sa
rozpália do červena v kalcinovacej nádobe a rýchlo sa ponoria do octa. Po vychladnutí sa postup opakuje až kým
sa minerál stane krehkým. Potom sa rozdrví na prach.
Možnosti použitia : Chladná povaha, slaná chuť a ťažká konzistencia magnetitu ochraňuje jin, smerom nadol
sťahuje unikajúci jang a upokojuje ducha Šen, preto je možné ním liečiť najrôznejšie stavy vyplývajúce z nárastu
jang z dôvodu prázdnoty jin. Keď je jin obličiek v stave prázdnoty, potom sa zdvíha jang pečene a srdca, čo
vedie k stavom nepokoja, bolestiam hlavy, búšeniu srdca, nespavosti a zábudlivosti.
Keď je v pečeni stiesnenosť čchi, časom to povedie k zdvihnutiu sa vnútorného vetra a tým pádom začne stúpať
nahor aj jang a unášať so sebou škodlivé hlieny, z čoho potom vznikajú triašky a kŕče svalstva. Magnetit svojou
prirodzenosťou utišuje vietor pečene a sťahuje nadol jang, preto ním teda môžeme liečiť epilepsiu a detské kŕče
zo zdvihnutia sa vetra pečene.
Uši sú vývodom obličiek, oči sú vývodom pečene. Pri nedostatku jin pečene a obličiek nie sú ani ich vývody
dostatočne vyživované a uniká z nich jang, preto ani sluch, ani zrak nie sú dosť ostré a vzniká šumenie v ušiach a
oslabenie sluchu, zrak sa stáva rozmazaným.
Obličky sú „koreňom dychu”, pretože ich čchi má na starosti nádych (výdych zase súvisí viac s pľúcami, no
riadenie dychu ako celku pochádza z pľúc). Pri oslabení čchi obličiek sa skracuje nádych oproti výdychu a
pacient má preto aj dýchavičnosť už aj pri malej námahe.
 162

V Šen-nungovom herbári sa o tomto liečive píše: „Magnetit má chuť ostrú a je chladný. Lieči celkové blokády z
veternej vlhkosti, bolestivé opuchnutia kĺbov a neschopnosť uchopiť veci, zimničné tupé bolesti. Zbavuje veľkej
horúčosti, nepokoja a plnosti, ako aj oslabenia sluchu. Jedno jeho ďalšie meno je süan-š´. Rodí sa v horách.”
Upozornenie : Magnetit sa nesmie podávať pri prázdnote sliznice a žalúdka vo veľkých dávkach (maximálna
odporúčaná denná dávka v odvare je 10-30 g) ani dlhodobo.
Vhodné kombinácie : Pri plnosti jang z nedostatku jin sa magnetit kombinuje s horcom žltým a jasmínom
pravým. Keď z nárastu jang vznikajú aj poruchy mysle (schizofrénia, blúznenie...), pridáva sa k magnetitu
ďatlovník čínsky a lesklokôrovka.
Pri epilepsii a kŕčovitých sťahoch svalstva sa magnetit kombinuje v odvare so sadrovcom.
Pri oslabení sluchu sa magnetit varí spolu so schizandrou čínskou a drieňom lekárskym.
Pri rozmazanom videní sa podáva odvar z magnetitu, puškvorca obyčajného, chryzantémy a kustovnice čínskej.
Pri dýchavičnosti z nedostatku čchi obličiek sa podáva odvar z magnetitu, orecha vlašského, hematitu a
schizandry čínskej.
Poznámka : Veľmi tvrdá povaha predurčuje toto liečivo k dlhému vareniu, preto sa hematit vždy dlho predvára
vo väčšom množstve vody, až potom pridávame ostatné liečivá.

152.) Múčenka pleťová (šan-che-chuan) Passiflora incarnata

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť preklad názvu.
Opis a používaná časť : Múčenka pleťová má povahu chladnú, chuť sladkú a horkú a ovplyvňuje dráhy srdca a
pľúc. Upokojuje ducha Šen a upokojuje myseľ, vyživuje jin. Ako liečivo sa používa nadzemná časť rastliny.
Možnosti použitia : Múčenka pleťová sa používa hlavne pre liečbu nespavosti s búšením srdca, úzkosťou,
stavmi nepokoja návalmi horúčosti večer v dôsledku nedostatku jin. Jej sladko horká chuť vyživujú srdce a
chladná povaha tlmia nadbytočnú horúčosť a tak je aj oslabený jin chránený pred ešte väčším úbytkom.
Múčenka pleťová je účinná aj pri liečbe suchého a dlhotrvajúceho kašlu vznikajúceho v dôsledku horúčosti v
pľúcach. Sladká chuť posilní sliznicu a tak zvlhčí aj pľúca, ochladí horúčosť, čím rieši samotnú podstatu
problému.
Používa sa aj pri vysokom tlaku krvi a búšení srdca, k čomu dochádza pri nedostatku jin srdca a pečene.
Upozornenie : Múčenka je celkom bezpečná bylinka, mala by sa ale podávať opatrne pri nedostatku jang v
sliznici.
Vhodné kombinácie : Pri nedostatočnosti jin srdca a krvi srdca sa pije odvar z múčenky a potom sa pije bylinná
zmes tchien-wang pu-sin tchang.
Pri nespavosti z dôvodu nedostatku jin srdca sa múčenka povarí spolu s plodmi ďatlí.
Poznámka : Múčenka sa dá u nás len kúpiť v obchodoch s bylinami.

153.) Rozmarín lekársky (ťu-ta-chuang/mi-tie-siang) Rosmarinus officinalis

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť, čo znamená čínsky názov tejto byliny v preklade.
Opis a používaná časť : Rozmarín je povahovo teplý, chuťovo ostrý, ovplyvňuje dráhy žalúdka a obličiek.
Upravuje tok čchi, dopĺňa jin, posilňuje žalúdok, zaháňa chlad, upokojuje. Rozmarín sa často u nás pestuje, ale
mal by sa zbierať len od januára do júla. Ako liečivo sa používajú mladé vetvičky.
Možnosti použitia : Keďže vetvičky rozmarínu a upokojujú srdce a ducha Šen, používame ich pri nespavosti,
bolesti srdca a pri nepokoji.
Rozmarín vyvoláva aj potenie a ak sa podá z vonka rozmarínová tinktúra, je možné liečiť reumu z chladu a vlhka,
bolesti nervového pôvodu, poruchy prekrvenia, ale slúži aj ako balzam pri zápale priedušiek.
Doplnením jin žalúdku a posilnením jeho činnosti liečime tráviace ťažkosti. No rozmarín tu býva hlavne
podporná bylina. Často sa rozmarín používa pri slabej menštruácii a pri menopauze. Vplyv na obličky a žalúdok
sa prejaví aj pri liečbe bolesti hlavy.
Upozornenie : Rozmarín lekársky je celkom bezpečná bylinka, ale aj tak si myslím, že by sa mala užívať
opatrne pri stavoch nepokoja vyplývajúcich z plnosti pečene.
Vhodné kombinácie : Pri slabej menštruácii sa podáva vo víne uvarený rozmarín, alebo sa asi desať dní lúhujú
vetvičky rozmarínu v červenom víne.

154.) Tuja západná (paj-c´-žen) Thuja occidentalis

Vysvetlenie názvu : Znak „paj” je čínsky názov stromu tuje, no a oba znaky „c´” a „žen” znamenajú
„semienko/jadierko”. Liečivom je semienko tuje, takže názov je jednoducho „semienko tuje”.
 163

Opis a používaná časť : Semienko tuje má povahu vyrovnanú, chuť sladkú a ovplyvňuje dráhy srdca, obličiek a
hrubého čreva. Vyživuje srdce, upokojuje ducha Šen, zvlhčuje črevá, zpriechodňuje stolicu. Semienka sa
zbierajú po dozretí na začiatku zimy, usušia sa v teple, drvením sa zbavia šupky a dosušia sa v tieni.
Možnosti použitia : Toto liečivo svojou vyrovnanou povahou a sladkou chuťou rozhojňuje a vyživuje jin,
vplyvom na dráhy srdca upokojuje prejavy nepokojného ducha Šen spôsobené jeho nedostatočnou výživou.
Semienko tuje má vysoký obsah olejov a vplyv na dráhy hrubého čreva, je to preto vhodné liečivo na zápchu z
nedostatku telesných tekutín v črevách. Toto často vzniká u starých ľudí v dôsledku prázdnoty krvi, alebo pri
ženách po pôrode.
Keďže semienko tuje západnej rozhojňuje a vyživuje jin a krv používame ho pri poruchách menštruácie z
prázdnoty krvi, teda je možné ním liečiť oslabenie až zástavu menštruácie spojenú s návalmi horúčosti a s
podráždenosťou.
V Šen-nungovom herbári sa o tejto byline píše: „Semienko tuje má chuť sladkú a je vyrovnané. Lieči búšenie
srdca, upokojuje pätoro orgánov, navyšuje čchi, odstraňuje veterno vlhké blokády. Dlhodobo požívané
spôsobuje, že človek má pokožku tváre primerane vlhkú a krásnu, sluch a zrak bystrý, že nepociťuje hlad a
nestarne, telo má ľahké a predlžujú sa mu roky života. Rastie v horách.”
Upozornenie : Opatrnosť v podávaní je nutná pri riedkej stolici a hnačkách a pri zahlienení.
Vhodné kombinácie : Pri liečbe nespavosti, stavov nepokoja a úzkosti z prázdnoty jin a krvi srdca semienko
tuje západnej sa povarí s plodmi ďatlí a kustovnicou čínskou.
Pri vyčerpanosti čchi a jin, kedy je búšenie srdca spojené s nespavosťou a nočným potením sa semienko tuje
podáva v odvare spolu s ženšenom lekárskym a schizandrou čínskou.
Pri zápche z prázdnoty telesných tekutín a jin v črevách sa podáva odvar zo semienka tuje a kôstky
marhule/čerešne. Tento odvar sa podáva nalačno pred jedlom.
Nevhodné kombinácie : Niektoré čínske lekárske spisy uvádzajú, že semienko tuje sa obáva chryzantémy.

155.) Valeriána lekárska (paj-ťiang/sie-cchao) Valeriana officinalis

Vysvetlenie názvu : Nepodarilo sa mi zistiť, čo znamená čínsky názov tejto bylinky v preklade.
Opis a používaná časť : Valeriána lekárska má teplú povahu, chuťou je ostrá a horká, má vplyv na dráhy srdca,
pečene, sliznice, žalúdka. Upokojuje ducha Šen, uvoľňuje kŕče, tíši nadbytok jang v srdci. Zbierame hlavne
koreň, ale používa sa aj vňať (ide o krajové odlišnosti). Rastlina sa zbiera od mája do augusta a suší sa v tieni.
Koreň sa očistí od hliny, usuší sa vcelku, potom sa poriadne dočistí od hliny a nakrája sa.
Možnosti použitia : Koreň a/alebo vňať tejto bylinky je hlavným a často používaným liečivom na liečbu
nespavosti a podáva sa pri nespavosti sprevádzanou nervozitou, slabou pamäťou, depresiami, závratmi a
nevoľnosťou. Valeriánu používame hlavne pri nedostatočnosti jang, alebo ak stav spôsobil nadbytok chladu. Je
to úžasne účinne liečivo na rôzne duševné ťažkosti vychádzajúce zo srdca a pečene.
Ak čchi pečene napáda sliznicu, vlhko sa zahusťuje a spôsobuje tlak a bolesti. Valeriánu lekársku použijeme aj
pri pocite plnosti po jedle, hnačke (keďže táto bylina vysúša vlhkosť), pri bolestiach v hrudi a bruchu. Na
upokojenie bolesti je nutné podávať trochu väčšie dávky tejto byliny, no vyššie dávky spôsobujú ospalosť.
Upokojením čchi pečene liečime aj reumu z chladu a svalové kŕče z chladu.
Upozornenie : Valeriána lekárska zohrieva a vysušuje, takže je nutné podávať ju opatrne pri pacientoch s
horúčosťou a nedostatkom štiav.
Vhodné kombinácie : Pri nespavosti z dôvodu keď čchi pečene napáda srdce sa koreň, alebo vňať tejto byliny
kombinuje v odvare s chmeľom obyčajným.
Pri liečbe nespavosti sprevádzanej oslabením pamäte, závratmi a nevoľnosťou sa valeriána lekárska kombinuje v
odvare s puškvorcom obyčajným.
Pri bolestiach vyplývajúcich z udretia sa a podobne (kedy nie je porušená pokožka) sa používa odvar, alebo
obklad z valeriány, ľubovníka bodkovaného a arniky horskej.
 164

2.8. Bylinné zmesi

V tejto časti uvediem bylinné zmesi, ktoré by mali pokryť liečbu väčšiny chorôb. Bylinné zmesi tu uvedené sú
ale často varianty tradičných zmesí.
Všetky bylinné zmesi pochádzajú z ľudového prostredia a slávny lekári ich zdokonaľovali. K týmto majstrom sa
dostávali od „bosonohých“ lekárov. Boli to pustovníci a liečili s tými prostriedkami, ktoré sa vyskytovali v kraji,
kde sa pohybovali. Preto sa im hovorilo bosonohí, pretože pri svojom putovaní chodili často bosí a nedbali nato,
žili v súlade s prírodou. Tí skúsení z nich sa však vždy tešili veľkej váženosti. Raz za rok museli recepty, s
ktorými mali najlepšie skúsenosti odovzdať prefektovi. Ten ich zobral a odovzdal na cisársky dvor, kde sa ich
učili používať najväčší majstri a vylepšovali ich.
Pre praktikov čínskeho lekárstva, ktorí liečia v našich podmienkach bolo nutné niektoré zmesi upraviť –
odstrániť byliny, ktoré sa tu zohnať nedajú a nahradiť ich inými, dostupnejšími. Zmes pritom nijako nestráca na
účinnosti. Ak je to nutné, treba zakúpiť na dané príznaky zmes s názvom, ktorý je uvedený vždy ako prvý. Je to
názov zmesi v čínštine a v registri bude aj prepis názvu v pchin-jine – tu som uvádzal výslovnosť názvu.
Uvádzal som tu tiež pri akých stavoch tela danú zmes používame a tomuto potom podriadime aj stravu. Ak je
uvedené, že zmes používame pri prázdnote čchi srdca, strava má dopĺňať čchi a posiľňovať srdce.
Aspoň pár slovami som sa snažil rozpísať, čo daná zmes upravuje a aké sú jej účinky, pre liečbu sú tu napísané
príznaky.
Čo sa prípravy týka, uvedené informácie sú približné. Všetko je nutné prispôsobiť stavu pacienta.
Podľa čoho teda tvoríme bylinné zmesi?
V časti o chuti bolo už napísané, ako chute fungujú a kam zo žalúdka putujú. Pri tvorbe zmesí však môžeme aj
niektoré chute zmeniť, upraviť. Napríklad ak pikantnú (kov) bylinu opražíme do čierna, zmení sa na horkú a
pikantnú (oheň a kov) a tým pádom zohreje pľúca. Takto fungujú zčasti aj ostatné chute, no robí sa to len vtedy
ak potrebujeme vytvoriť silno zohrievajúcu zmes. Toto je iba jeden zo spôsobov, ako môžme upraviť zmes ako
celok.
Podľa teplotného účinku spájame byliny v zmesi takto: spolu dávame byliny s ochladzujúcim účinkom, ak
potrebujeme vytvoriť zmes tlmiacu, na ochladenie horúcich príznakov. Spolu dávame byliny s neutrálnym
teplotným účinkom, ak nemôžeme človeka ani ochladiť, ani zohriať kvôli protichodným príznakom (teplo hore,
chlad dole), vytvoríme tak vyrovnávajúcu zmes. Spolu dávame byliny so zohrievajúcim teplotným účinkom, ak
treba vytvoriť zohrievajúcu, budivú zmes. Jednu, alebo dve byliny s neutrálnym teplotným účinkom môžeme dať
do zohrievajúcej, či do ochladzujúcej zmesi, pre určité „vyrovnanie“. Môžeme však spájať byliny aj takým
spôsobom, že napríklad cisárska bylina v zmesi môže mať ochladzujúci teplotný účinok, kým ostatné byliny
budú zohrievajúce. Toto možno využiť napríklad pri zápale močového mechúra z chladu – ochladzujúca bylina
odstráni zápal, ostatné vyženú chlad. Môžeme však zmes urobiť aj opačne, kde cisárska bylina je zohrievajúca,
ostatné ochladzujúce.
Bylinné zmesi boli pripravované podľa dvornej hierarchie. Tak je to spomínané už aj v Šen-nungovom herbári,
kde sa píše, že: „Liečivá sú roztriedené na skupiny podľa ich možného použitia ako Cisár, Minister, Sluha a
Posol. Pre vyvolanie účinku a spolupráce použijeme jedného cisára, dvoch ministrov a piatich sluhov. Je tiež
možné použiť jedného cisára, troch ministrov a deviatich sluhov a poslov.” Nie je však nutné používať presne
takéto rozloženie bylín v zmesi, avšak určite aj to má svoj dôvod, prečo je to v Šen-nungovom herbári napísané
práve takto. Uvediem tu aj odporúčané množstvá bylín, aby sme mohli pripraviť bylinnú zmes. Každý si tieto
množstvá môže aj upraviť podľa seba.
Bylina „cisár“ nesmela chýbať nikde a teda cisár bol väčšinou v receptoch iba jeden, no nie je to pevne dané
pravidlo. Bola to hlavná zložka, jedna bylina, ktorá útočila priamo proti danej chorobe. Napríklad ak mal človek
zapálený žalúdok, býval cisár sladovka – zvlhčila a upokojila žalúdok. „Cisárovná“ tiež nikdy nemala chýbať.
To už väčšinou boli 2/3 byliny. Tieto dopĺňali a rozširovali účinok hlavného liečiva tak, ako cisárovná stojí pri
cisárovi. V tomto prípade by to boli pravdepodobne ďatle a nepražený sezam – obe byliny zvlhčujú a tlmia
zápaly v celom tele. Dôležitý bol aj „minister“, zložka ktorá upravovala zmes ako celok, často to býva bylina
chuťovo výrazná. Ministra podľa tradícii mohli tvoriť aj 3 byliny. Aj „generál“ bol prítomný vždy, generál často
bola len jedna bylina. Pri niektorých bylinných zmesiach bývali však aj „generál“ zamenené a tak som to občas
zamenil aj ja. Netreba si z toho však robiť ťažkú hlavu. Najmenšiu rolu mal „posol“ – dopĺňa chuť, farbu a vôňu
zmesi a zacieľuje účinok celej zmesi na tú dráhu, ktorú treba liečiť. Cisárskej byliny môžeme použiť 40-50g,
cisárovná 30-35g, generál 15-20g, minister 10g a bylina posol môže byť po 5g. Ak je nutné pre zlepšenie účinku
do zmesi nejakú bylinu pridať, môže jej byť 5-10g. Ak sú napríklad ministerské byliny uvedené dve, môžu mať
spolu 10g (teda 5+5g). Takto môžeme dostať približne 120g bylinnej zmesi, čo je množstvo postačujúce – podľa
 165

dávkovania – na mesiac, až dva mesiace liečby. Pri niektorých zmesiach ale nebola táto hierarchia uvádzaná. V
niektorých liekopisoch sú len rozpísané bylinné zmesi podľa zloženia, nie sú tu uvádzané žiadne mierky.
Najviac teda podľa tradície zmes mohlo tvoriť deväť bylín. Nie je to však nutné – v čínskom lekárstve sú veľmi
časté tri, alebo päť zložkové zmesi a plne to stačí. Rozoznávame niekoľko typov predpisov: Veľký recept sa
skladá z 9 bylín. Malý recept je zložený z 1-3 bylín. Rýchly recept obsahuje byliny, ktoré účinkujú rýchlo.
Pomalý recept obsahuje byliny, ktorých účinok je pomalý a dlhodobý. Párny recept obsahuje párny počet bylín.
Nepárny obsahuje nepárny počet bylín – väčšinou je to 5, podľa piatich prvkov. Nakoniec je tu aj zložený recept,
ktorý kombinuje prvky viacerých receptov. Lekár má vedieť, ktorý recept má kedy použiť. Napríklad zmes na
liečbu výtoku žien môže vyzerať takto: cisár – list ginka (ochladzuje), generál – čierne/biele korenie (zohrieva).
To, či bylina ochladzuje, alebo zohrieva som uviedol zámerne, aby bolo vidno, že nie vždy majú mať byliny v
zmesi rovnaké, či podobné teplotné účinky.

1.) An-kung niou-chuang wan – Gulička s niou-chuangom na upokojenie paláca

Recept pochádza z knihy Wen-ping tchiao-pien z roku 1798.
Niou-chuang je žlčový kameň kravy domácej (bovis calculus), u nás toto liečivo nie je dostupné, takže bolo
nutné ho nahradiť. V Číne sa však používa až dodnes a je to veľmi cenené liečivo.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: fialka trojfarebná, kurkuma dlhá, horec žltý, magnetit, jasmín pravý všetko
po 30g. cisárovná: puškvorec obyčajný 7,5g.
Pri veľkom množstve hlienov sa do zmesi pridá: list bambusu 10g.
Liečivá rozomelieme na jemný prášok a s medom sa zmiešajú na pastu z ktorej sa urobia guličky o váhe asi 3g
(ako hrášok). Podáva sa jedna gulička denne. Ľudia so slabým pulzom ju zapíjajú odvarom zo ženšenu
lekárskeho a ľudia so silným pulzom odvarom z mäty piepornej.
Účinky a možnosti použitia : Zmes prečisťuje horúčosť, odstraňuje jedovatosti, vypudzuje hlieny, otvára
vývody a obnovuje vedomie.
Je to jeden z hlavných receptov na choroby z tepla, kedy nahromadená horúčosť napadla osrdcovník. Podávame
ho pri epidemických horúčkovitých ochoreniach s vysokými horúčkami, blúznením, poruchami vedomia a
kómatických stavoch s prítomnosťou hlienovej horúčosti.

2.) An-šen ting-č' wan – Gulička na upokojenie ducha Šen a ustálenie mysle
Recept pochádza z knihy I-süe sin-wu z roku 1732.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: pornatka kokosová, ženšen lekársky, valeriána lekárska po 30g, cisárovná:
puškvorec obyčajný 15g.
Liečivá sa pomelú na prášok a s medom sa zmiešajú na pastu, z ktorej tvarujeme guličky o niečo väčšie ako
hrášok. Užíva sa 1-3 guličky pred spaním zapíjané teplou prevarenou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes bylín rozptyľuje hlien a horúčosť zo žlčníka, upokojuje stredný
ohrievač.
Podávame ju pri nepokojnom spánku a pri poruchách spánku z ľakavosti, pri častom budení sa zo spánku.

3.) Cuo-kuej wan – Gulička na obnovenie ľavej obličky

Tento recept pochádza zo slávnej knihy Ťing-jüe čchüan-šu (Zobrané spisy od Ťing-jüeho – tak prezývali Čang
Ťie-pina). Ide o známy recept pre doplnenie jin obličiek, ktorý vznikol úpravou receptu ti-chuang wan.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sladovka hladkoplodá 100g, cisárovná: sladký zemiak (sušený a pomletý),
kustovnica čínska, brusnica veľkoplodá po 80g, minister: srdcovník obyčajný, senovka grécka po 40g.
Všetky liečivá sa pomelú na prášok a zmiešajú spolu s medom na pastu a z nej sa vytvarujú guličky veľkosti
hrášku. Zapíja sa 10-20 kusov guličiek teplou prevarenou, alebo mierne osolenou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes rozhojňuje jin a dopĺňa obličky, navyšuje esenciu, vyživuje krv.
Podávame ju pri nedostatočnosti pravej jin, pri chorobách z horúčosti z prázdnoty s potením počas spánku, keď
má pacient už aj zhoršený sluch a zrak.

4.) Čen-wu tchang – Odvar pravého bojovníka

Recept pochádza z knihy Šang-chan lun (Pojednanie o horúčkovitých chorobách) z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: pornatka kokosová 50g, cisárovná: sladovka hladkoplodá, kôra škorice po
25g.
Ak má pacient málo moču a opuchnutia po tele do receptu sa pridá: skorocel kopijovitý 15g.
 166

Liečivá sa pomelú na prášok, varí sa jedna lyžička zmesi spolu s dvomi plátkami čerstvého zázvoru v 8 dcl vody
kým ostane 3 dcl odvaru. Ten sa precedí a pije sa na tri krát horúci (uchováva sa v termoske, alebo v čajníku s
ohrievačom).
Účinky a možnosti použitia : Zmes zahrieva jang, odvádza vodu.
Podávame ju všade tam, kde vznikajú u pacienta opuchnutia z prázdnoty obličiek a nepriechodnosť močenia.

5.) Čen-žen jang-cang tchang – Odvar nesmrteľných na výživu orgánov

Tento recept pochádza z knihy z roku 1142.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: mak siaty 50g, cisárovná: sladovka hladkoplodá opražená do čierna, kôra
škorice po 35g, minister: ženšen lekársky, angelika čínska po 20g.
Z bylín urobíme práškovú zmes. Jedna čajová lyžička prášku sa varí spolu s jedným plátkom čerstvého zázvoru a
dvomi-tromi kusmi ďatlí v 3 dcl vody kým ostane 2 dcl odvaru. Odvar by sa mal piť ráno ešte horúci.
Účinky a možnosti použitia : Uvedená zmes zahrieva stred, zdrsňuje črevá, zosúlaďuje žalúdok a trávenie,
dopĺňa čchi a krv.
Túto zmes podávame pri prázdnom chlade v črevách, pri chronických hnačkách a pri chorobách z chladu v
strednom ohrievači.

6.) Čchaj-chu šu-kan san – Prášok s prerastlíkom na zpriechodnenie pečene

Táto bylinná zmes pochádza z knihy 1624.
Prerastlík (čchaj-chu) u nás nedostať, tak som túto bylinu nahradil inou.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kôra mandarínky, drmek obyčajný po 30g, cisárovná: kôra pomaranču ľahko
opražená, myrha po 20g, posol: sladovka hladkoplodá 10g.
Ak pri stagnácii čchi pečene vzniká aj oheň pečene, pridá sa: jasmín pravý 10g.
Ak je zároveň prítomný aj hlien, pridá sa: list bambusu 10g.
Liečivá zmiešame a pomelieme na prášok. Jednu zarovnanú lyžičku varíme v 3 dcl vody kým ostane 2 dcl
odvaru. Ten sa precedí a pije na lačno.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes bylín zpriechodňuje pečeň a upokojuje ju, uvolňuje stiesnenosti,
uvádza do pohybu čchi.
Tento recept podávame všade tam, kde vznikajú choroby zo stagnácie čchi pečene a teda keď pacient má tlak
pod rebrami a pocit tlaku na hrudi, striedanie sa zimnice a horúčky, časté grganie a nevoľnosť, bolesti
semenníkov u mužov a silné predmenštruačné bolesti a napätie.

7.) Čchien-ťin wej-ťing tchang – Odvar za tisíc zlatých s rákosom obyčajným

Iné meno pre rákos obyčajný je wej-ťing, preto je názov tejto zmesi takýto. Dnes sa už pre rákos obyčajný
používa čínsky názov lu-ken.
Tento recept bol zapísaný už v knihe Waj-taj mi-jao – Lekárske tajomstvá úradníka z roku 752.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: rákos obyčajný 30g, cisárovná: kôstky marhule 25g, minister: slzovka
obyčajná 15g.
Všetky zložky sa varia v jednom litri vody, kým ostane 3 dcl odvaru. Nápoj sa pije na dvakrát. Vyvoláva
zvracanie hnisu a po zvracaní sa už nepodáva.
Účinky a možnosti použitia : Zmes prečisťuje pľúca, premieňa hlieny, vypudzuje zrazeniny, vytláča hnis,
obnovuje priechodnosť dráh.
Túto bylinnú zmes je vhodné podávať pri hnisavom a nehnisavom zápale pľúc, pri čiernom kašli a pri akútnom a
chronickom zápale priedušiek.

8.) Čching-cao ťiou-fej tchang – Odvar na prečistenie sucha a záchranu pľúc

Recept pochádza zo slávnej knihy I-men fa-lu z roku 1568.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: list moruše bielej 50g, cisárovná: sadrovec kalcinovaný 40g, generál:
sladovka hladkoplodá 20g, minister: ženšen lekársky 15g, posol: do žlta opražené kôstky marhule 10g.
Všetky zložky pomelieme na prášok a zmiešame. Jedna čajová lyžička zmesi sa varí v 3dcl vody, kým ostane
polovica odvaru, liek sa pije horúci.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes bylín prečisťuje sucho, odstraňuje vietor a zvlhčuje pľúca.
Najčastejšie sa používa táto zmes pri chorobách zo zranenia pľúc teplom a suchom a z toho vyplývajúcich
bolestiach hlavy, zvýšenej teplote, suchom kašli bez hlienov a suchu v krku, pocitoch plnosti v hrudi, smäde,
podráždenosti. Pacient má vtedy suchý jazyk, prázdny, veľký a rýchly pulz.
 167

9.) Čching-jing tchang – Odvar na prečistenie výživy

Recept pochádza z knihy Wen-ping tchiao-pien z roku 1798.
Pod pojmom „prečistenie výživy” sa myslí prečistenie vyživujúcej jinovej čchi a nie prečistenie stravy.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kapsička pastierska 50g, cisárovná: angelika čínska, sladovka hladkoplodá po
40g, minister: šalvia lekárska, list bambusu po 20g.
Bylinky pomelieme a zmiešame. Varí sa jedna lyžička zmesi v 3 dcl vody kým ostane 2 dcl vody, pije sa ráno
pred jedlom.
Účinky a možnosti použitia : Zmes prečisťuje výživu a odstraňuje jedy, vyživuje jin.
Podávame ju pri náraste horúčky v nočných hodinách, blúznení, poruchách spánku z horúčosti a pri červených
fľakoch, ktoré akoby presvitali pod kožou.
Ak má pacient výrazné poruchy vedomia a silnú horúčosť, odporúča sa použiť recept an-kung niou-chuang wan.

10.) Čching-ťin chua-tchan tchang – Odvar na prečistenie kovu a rozptýlenie hlienu

Táto zmes je upravenou zmesou Čching-ťin san.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: jasmín pravý 50g, cisárovná: sladovka hladkoplodá 40g, generál: list moruše
bielej 25g.
Zložky sa pomelú na prášok. Jednu lyžičku zmesi varíme v 2 dcl vody na miernom ohni pod pokrievkou a týmto
odvarom zalejeme v hrnčeku druhú lyžičku zmesi. Zmes sa má piť ráno na lačno a na obed.
Účinky a možnosti použitia : Táto bylinná zmes odstraňuje horúčosť a hlien z pľúc, obnovuje činnosť pľúc.
Zmes podávame pri chorobách zo stagnácie horúčosti a hlienu v pľúcach, teda keď pacient má kašeľ s obtiažnym
vykašliavaním žltého hlienu, v ktorom môžu byť aj nitky krvi a pri kašlaní je cítiť bolesťna hrudi, objavuje sa aj
horúčosť a zvýšená telesná teplota, sucho v krku a smäd. Jazyk má tenký žltý a mastný povlak, pulz je rýchly a
plný.

11.) Čching-wej san – Odvar na prečistenie žalúdka

Známy a v praxi často používaný recept zo slávnej knihy Pchi-wej lun – Pojednanie o sliznici a žalúdku.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: ploštičník hroznatý 50g, cisárovná: horec žltý 30g, minister: angelika čínska,
kapsička pastierska po 25g.
Ak dochádza ku krvácaniu, odporúča sa doplniť: bodliak obyčajný 15g.
Ak je silno poranený jin, pridá sa: sladovka hladkoplodá 15g.
Z bylín urobíme práškovú zmes. Jednu čajovú lyžičku zmesi varíme v 2,5 dcl vody, kým ostane 1,5 dcl odvaru.
Ten sa precedí a pije teplý. Počas liečby touto zmesou sa nemajú konzumovať ochladzujúce potraviny.
Účinky a možnosti použitia : Prečisťuje horúčosť žalúdka, ochladzuje krv.
Túto zmes podávame pri nahromadení sa horúčosti v žalúdku a z toho vyplývajúcich ťažkostiach ako sú: silné
bolesti zubov tiahnúce sa až do hlavy, zčervenanie tváre, zapálené a krvácajúce ďasná, horký zápach z úst, zápal
trojklanného nervu, jazyk je červený a suchý so žltým povlakom.

12.) Čchi-ťü ti-chuang tchang – Odvar z rehmanie, kustovnice a chryzantémy

Recept pochádza z lekárskej knihy z roku 1775.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: angelika čínska 50g, cisárovná: drieň lekársky (brusnica veľkoplodá ako
náhrada) 25g, minister: pornatka kokosová, kustovnica čínska, chryzantéma po 15g.
Zmes sa pomelie na prášok, odvar sa robí zo zarovnanej lyžičky, varí sa v 3 dcl vody, kým ostane 2 dcl odvaru.
Ten sa precedí a osladí medom, alebo sladom.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes bylín vyživuje jin pečene a obličiek, upokojuje a sťahuje nadol
prázdny jang.
Táto zmes sa spája hlavne s liečbou očných chorôb a podávame ju pri spoločnej prázdnote jin pečene a obličiek,
závratoch a zatmievaní pred očami, rozostrenom zraku, slzení očí pri vetre, pocitu suchých očí a pri
svetloplachosti.

13.) Ču-ša an-šen wan – Gulička s rumelkou na upokojenie Ducha

Recept pochádza zo slávnej knihy Lan-š´mi-cchang z 13. stor.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: horec žltý opláchnutý v alkohole 4,5g, cisárovná: rumelka (alebo ako náhrada
magnetit) 3g, minister: angelika čínska zaliata v alkohole, do čierna opražená sladovka hladkoplodá po 1,5g.
 168

Liečivá sa okrem rumelky/magnetitu pomelú na prášok a premiešajú, navlhčia sa s vodou na pastu a vytvarujú sa
z nich guličky veľkosti ryžového zrnka, ktoré sa ešte obalia jemným práškom z rumelky/magnetitu. Tieto
guličky sa prehĺtajú bez zapíjania po jedle v množstve 15 kusov.
Účinky a možnosti použitia : Táto v lekárskej praxi často používaná bylinná zmes utišuje srdce, upokojuje
ducha Šen, prečisťuje horúčosť, vyživuje krv.
Podávame ju pri stavoch nepokoja, búšení srdca s úzkosťou, poruchách spánku, nadmernom snení a zábudlivosti
a používa sa skôr tam, kde je výrazný nárast ohňa z prázdnoty jin.

14.) Č’-mi fu-ling wan – Gulička s pornatkou na prečistenie kostí

Je to zmes, ktorá sa používa aj na liečbu leukémie.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: chaluha bublinatá 50g, cisárovná: pornatka kokosová, slzovka obyčajná po
40g, minister: semienko horčice bielej 20g.
Liečivá pomelieme na prášok a zmiešame s medom na pastu. Z pasty vytvarujeme guličky veľkosti hrášku a
dáme zapiecť. Užíva sa 5-10 guličiek zapíjaných odvarom z čerstvého zázvoru lekárskeho.
Účinky a možnosti použitia : Receptúra vysúša vlhkosť a odstraňuje hlien, rozhýbava čchi, zmäkčuje tvrdé.
Túto zmes podávame hlavne pri nahromadení sa hlienu v kostiach a v dráhach, kedy je v kostiach pociťovaná
tupá bolesť a kĺby často opúchajú, pacienti mávajú aj pocity tŕpnutia končatín.

15.) Č'-paj pa-wej wan – Osem zložková gulička s anemarrhenou a korkovníkom

Tieto dve byliny u nás nedostať, takže bolo nutné ich nahradiť.
Je to recept pochádzajúci z knihy I-cung ťin-ťien z roku 1742.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: angelika čínska 100g, cisárovná: list bambusu, horec žltý po 50g, minister:
drieň lekársky, pornatka kokosová po 40g.
Byliny sa pomelú na prášok a s medom sa z nich vytvarujú guličky o niečo väčšie ako hrášok. Užíva sa 2-3 krát
denne po jednej guličke zapíjanej teplou prevarenou vodou.
Táto zmes sa nemá užívať v prípade riedkej stolice v dôsledku prázdnoty sliznice!
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes rozhojňuje jin a spúšťa dole oheň.
Podávame ju pri chorobách zo vzostupu ohňa z prázdnoty jin obličiek a z toho vyplývajúceho ubúdania kostnej
drene, slabosti kostí a pocitu horúčosti kostí, podávame ju aj pri výrone semena v neželanom čase a pri nočnom
potení.

16.) Č’-paj ti-chuang wan – Ti-chuangová gulička s anemarenou a korkovníkom

Ani anemarenu, ani korkovník u nás nedostať, tak som tieto dve byliny nahradil inými.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sladovka hladkoplodá 100g, cisárovná: brusnica veľkoplodá 80g, minister:
čiernohlávok obyčajný, horec žltý po 40g, posol: pornatka kokosová 20g.
Bylinky sa pomelú na jemný prášok, z ktorého sa vytvarujú medové guličky veľkosti väčšieho hrášku. Užíva sa
jedna gulička 2-3 krát denne zapíjaná teplou prevarenou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes rozhojňuje jin, spúšťa nadol oheň.
Podávame ju pri nedostatku vody obličiek, pri prázdnote prednej strednej dráhy, ubúdaní kostnej drene a
ochablosti kostí a bedier s pocitom horúčosti v kostiach, náraste ohňa z prázdnoty jin, návaloch horúčosti,
výronoch semena v noci, nočnom potení, suchosti v ústach a bolestiach v krku.
Uvedená zmes sa nesmie užívať pri hnačkách vznikajúcich v dôsledku prázdnoty čchi a jang sliznice.

17.) Č’-sou san – Prášok na zastavenie kašlu

Recept pochádza z knihy I-süe sin-wu z roku 1732.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: bazalka pravá/bazalka svätá (tulsi) 100g, cisárovná: čerstvý zázvor lekársky,
kôra mandarínky po 50g, minister: sladovka hladkoplodá, podbeľ lekársky, semienko marhule po 40g.
Ak pozorujeme aj silnú dýchavičnosť s kašlom, pridá sa: oman pravý 30g.
Zložky pomelieme na prášok. Varí sa jedna zarovnaná lyžička v 3 dcl vody kým ostane polovica odvaru, alebo
sa lyžička prášku zapíja teplou prevarenou vodou. Na začiatku nachladnutia sa lyžička tohto prášku zapíja
odvarom z čerstvého zázvoru, neskôr už len prevarenou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Zmes zastavuje kašeľ, rozpúšťa hlieny, uvolňuje pľúca, otvára povrch.
Uvedená zmes lieči vďaka svojmu zloženiu väčšinu druhov kašlu, ktoré sú spojené s nahromadením hlienu v
pľúcach.
 169

18.) Er-čchen tchang – Odvar dvoch odležaných

Táto zmes pochádza z 11. stor. a používa sa až dodnes.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: horčica biela, kôra mandarínky po 150g, trúdnikovec klobúčkatý 90g, do
čierna opražená sladovka hladkoplodá 45g.
Keď pozorujeme silný kašel s dýchavičnosťou a chrapotom, nechutenstvo a mastný povlak na jazyku, pridá sa:
semienko reďkovky 10g.
Keď pozorujeme silné vyčerpanie sliznice a v dôsledku toho sa objaví hlien, kombinuje sa celý recept s bylinnou
zmesou Liou-ťün-c’ tchang.
Všetko sa zmieša a pomelie na prášok. Jedna čajová lyžička zmesi sa varí s 5 plátkami surového zázvoru a
jednou slivkou ume v 2 dcl vody, kým ostane polovica odvaru. Odvar sa precedí a pije sa horúci bez presnej
doby podávania.
Účinky a možnosti použitia : Uvedený recept vysúša vlhko, premieňa hlieny, napráva tok čchi a zosúlaďuje
stredný ohrievač.
Zmes podávame pri chorobách z nahromadenia sa vlhkých hlienov v pľúcach, teda aj pri pocitoch plnosti v hrudi
a žalúdku, nevoľnosti a zvracaní hlienov, búšení srdca a kašli s vykašliavaním množstva bieleho a hustého hlienu.

19.) Er-miao wan/san – Gulička/prášok dvoch zázračných

Táto zmes sa najčastejšie podáva ako prášok, ale uviedol som tu aj možnosť podania ako wan. Recept pochádza
z knihy Tan-si sin-fa od slávneho lekára Ču Tan-siho z roku 1347.
Zloženie zmesi a príprava : horec žltý, kardamóm pravý. Obe liečivá rovnakým dielom.
Zložky pomelieme na jemný prášok a zmiešame. Zapíja sa malá zarovnaná lyžička prášku teplou prevarenou
vodou, v ktorej je trocha zázvorovej šťavy.
Účinky a možnosti použitia : Er-miao san prečisťuje horúčosť a vysúša vlhkosť.
Túto zmes bylín podávame pri pocite horúčosti v nohách, pri bolestivých opuchnutiach a zápale kolien, výtoku z
pošvy a pri zakalení moču.

20.) Fang-feng tchang – Odvar s fang-feng

Túto bylinu u nás nedostať, tak bolo nutné ju nahradiť inou.
Je to často používaná bylinná zmes, zapísaná bola v knihe Čchien-ťin jao-fang z roku 652.
Zloženie zmesi a príprava : angelika lekárska, škoricovník čínsky, puerária laločnatá po 50g, sladovka
hladkoplodá opražená, angelika čínska opražená, zázvor lekársky sušený, ženšen lekársky po 25g.
Z byliniek vytvoríme práškovú zmes. Jednu lyžičku zmesi varíme v 4 dcl vody kým ostane polovica odvaru.
Odvar má pacient vypiť horúci 1-2 krát denne.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes odvádza vietor, otvára povrch, dopĺňa čchi a vyživuje krv.
Podávame ju pri napadnutí veterným chladom, kedy má pacient zimnicu s horúčkou bez potenia sa, bolesti hlavy
a šije a pocit vyčerpanosti, pulz je plávajúci a slabý. Túto zmes tiež podávame ženám veľmi oslabeným po
pôrode.

21.) Fu-c' li-čung tchang – Odvar na nápravu stredu s prilbicou modrou

Tento recept sa podáva aj ako gulička (wan) a potom sa volá Fu-c´li-čung wan a pochádza z knihy z roku 1174.
Zloženie zmesi a príprava : prilbica modrá upravená a opražená do čierna (ako náhrada sa môže použiť kôra
škorice, ktorá sa ale nepraží), ženšen lekársky, sušený zázvor lekársky opražený do čierna, sladovka
hladkoplodá – všetko rovnakým dielom.
Byliny sa pomelú a pokaždé si pacient varí jednu čajovú lyžičku zmesi v 3 dcl vody, kým ostane 1,5 dcl odvaru.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept zahrieva obličky a sliznicu, oba tieto orgány posilňuje a odstraňuje z
nich chlad.
Je to recept odvodený z receptu Li-čung tchang/wan. Podávame ho pri chlade v orgánoch a z toho vyplývajúcich
kŕčoch končatín, pri prázdnom chlade v dolnom ohrievači s bolesťami brucha a hnačkou.

22.) Chao-ling čching-kan tchang – Odvar s palinou a pornatkou na prečistenie žlčníka

Jedná sa o variantu zmesi chao-čchin čching-tan tchang.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: palina ročná 50g, cisárovná: list bambusu, pornatka kokosová po 30g,
minister: kôra mandarínky, kôra pomaranču po 20g.
Ak pozorujeme u pacienta silnú žltačku z vlhkej horúčosti, pridá sa: púpava lekárska, rebarbora dlanitá po 10g.
 170

Z liečiv vytvoríme práškovú zmes. Jednu čajovú lyžičku varíme v 3 dcl vody kým ostane polovica odvaru.
Odvar sa pije ráno.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept odstraňuje horúčosť zo žlčníka, vyháňa vlhkosť, odstraňuje hlien,
upokojuje žalúdok.
Recept sa podáva hlavne pri chorobách z plnej vlhkej horúčosti v žlčníku, pri malarických horúčkach so
zimnicou, horúčosťou v ústach a bolesťou pod rebrami.

23.) Chuang-čchi ťien-čung tchang – Odvar s chuang-čchi pre vystavanie stredu

Originál receptu pochádza z knihy Ťin-kuej jao-lüe z roku 210.
Bylinu Astragalus membranaceus (chuang-čchi) bolo nutné nahradiť, lebo je u nás nedostupná.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: angelika čínska 50g, cisárovná: kôra škorice 35g, minister: sladovka
hladkoplodá opražená do čierna, sušený zázvor lekársky po 30g, generál: ďatle čínske 25g.
Keď má pacient zvracanie čírej tekutiny, nedávame do zmesi sušený zázvor, ale do odvaru pridávame niekoľko
plátkov čerstvého zázvoru.
Všetky liečivá pomelieme a vytvoríme práškovú zmes (ďatle čínske stačí do zmesi nakrájať nadrobno). Jednu
lyžičku zmesi varíme v 1 litri vody kým ostane polovica odvaru, potom pridáme polievkovú lyžicu sladu (alebo
medu) a ešte chvíľu povaríme. Hotový odvar sa pije horúci, rozdelený na tri dávky.
Účinky a možnosti použitia : Zmes zahrieva stred, dopĺňa čchi, uvolňuje napätosti.
Túto zmes podávame pri pocitoch vyčerpanosti, bolestiach brucha z chladu, kedy má pacient aj suché pery,
nažltlú pokožku tváre, slabosť, nepokoj, zadýchavanie sa a samovoľné potenie.

24.) Chuang-lien e-ťiao tchang – Odvar s chuang-lienom a e-ťiao

Chuang-lien (koptis čínsky), ani pravé e-ťiao u nás nedostať, tak som tieto dve liečivá nahradil inými.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: horec žltý 50g, cisárovná: angelika čínska 40g.
Obe zložky zmiešame a pomelieme na prášok. Varí sa jedna lyžička zmesi v 1 litri vody, kým sa zvarí polovica,
potom sa odvar precedí a rozpustí sa v ňom 9g želatíny, po miernom vychladnutí sa doň zamieša ešte vaječný
žĺtok. Hotový nápoj sa pije teplý na tri krát.
Účinky a možnosti použitia : Zmes vyživuje jin, vypúšťa oheň, vyživuje obličky, utišuje srdce.
Podávame ju pri napadnutí dráh šao-jin (dráhy srdca a obličiek) horúčosťou, kedy má pacient aj nespavosť a
stavy nepokoja.

25.) Chuang-lien ťie-tu tchang – Odvar s koptisom na odstránenie jedovatosti

Recept pochádza z knihy Čou-chou fang zo 4. storočia. V tomto diele však bol zapísaný ešte bez názvu, ten mu
bol pridaný až v diele Waj-taj mi-jao – Lekárske tajomstvá úradníka z roku 752.
Koptis čínsky (chuang-lien) u nás nedostať, tak som túto bylinu musel nahradiť inou.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: horec žltý 100g, cisárovná: rebarbora dlanitá, palina ročná po 50g, minister:
čiernohlávok obyčajný 20g.
Byliny sa zmiešajú a pomelú na jemný prášok. Jednu zarovnanú lyžičku varíme v 6 dcl vody kým ostane
polovica odvaru. Pije sa rozdelený na dve dávky.
Účinky a možnosti použitia : Uvedená bylinná zmes prečisťuje horúčosť a vypúšťa oheň, odstraňuje jedovatosti
a vysúša vlhkosť.
Podávame ju teda pri všetkých ťažkostiach vyvolaných plnou horúčosťou s prítomnosťou ohnivej jedovatosti,
kedy sú vysoké horúčky, sucho v ústach a smäd, blúznenie, zvracanie krvi, krvácanie z nosa, výsev červených
škvŕn po pokožke, žltačka jang typu, vredy a hnisavé zápaly.

26.) Chuo-siang čeng-čchi tchang/san – Odvar/prášok s chuo-siangom na nápravu čchi

Táto zmes bylín bola po prvý krát spomenutá v knihe z roku 1110.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kardamóm pravý 100g, cisárovná: sladovka hladkoplodá opražená 75g,
minister: kôra mandarínky 60g, generál: angelika lekárska, pornatka kokosová po 30g.
Liečivá sa zmiešajú a pomelú na prášok. Varí sa jedna zarovnaná lyžička zmesi spolu s 3 plátkami čerstvého
zázvoru a jedným plodom ďatlí v 2 dcl vody kým ostane 1 dcl odvaru. Odvar sa má piť horúci.
Účinky a možnosti použitia : Tento bylinný odvar otvára povrch, premieňa vlhkosť, napráva tok čchi a
zosúlaďuje stredný ohrievač.
 171

Tento recept podávame pri napadnutí vonkajším chladným vetrom pri súčasnom náraste vnútornej vlhkosti kedy
pacient môže mať horúčku so súčasnou zimnicou, bolesti hlavy, pocit plnosti a tlaku v hrudi, nevoľnosť a
zvracanie, hnačky.

27.) I-i-žen tchang – Odvar zo slzovky

Veľmi známa a často používaná zmes na vypustenie škodlivej vlhkosti.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: slzovka obyčajná 100g, cisárovná: kôra škorice 50g, minister: ženšen sibírsky,
kôra mandarínky po 30g.
Ak má pacient aj bolesť v bedrách a v nohách, pridá sa: angelika lekárska 15g.
Všetky bylinky pomelieme na jemný prášok a zmiešame. Varí sa jedna lyžička zmesi v 3 dcl vody kým ostane
polovica odvaru. Ten sa pije 2-3 krát denne.
Účinky a možnosti použitia : Recept odstraňuje vietor a vlhkosť, zpriechodňuje dráhy.
Túto bylinnú zmes podávame vtedy, keď vlhkosť stagnuje v dráhach a pacient pociťuje v kĺboch pevne
umiestnenú (teda nepresúvajúcu sa) bolesť, kĺby môžu byť opuchnuté so zníženou pohyblivosťou.

28.) Jang-sin tchang – Odvar pre vyživenie srdca

Tento recept pochádza z roku 1265 a používa sa dodnes.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sladovka hladkoplodá opražená, pornatka kokosová, angelika čínska po 15g,
cisárovná: lesklokôrovka obyčajná, kôra škorice, semienko tuje západnej, opražená kôstka ďatlí, schizandra
čínska, ženšen lekársky po 7,5g.
Byliny sa pomelú, vždy si pacient varí zarovnanú čajovú lyžičku zmesi v 4 dcl vody spolu s 5 plátkami čerstvého
zázvoru a dvomi plodmi ďatlí 5-10 minút. Odvar sa má piť na lačno.
Účinky a možnosti použitia : Uvedená zmes podporuje čchi, vyživuje krv, tíši srdce, upokojuje ducha Šen a
myseľ.
Odvar pre vyživenie srdca podávame pri chorobách z prázdnoty čchi srdca a nedostatočnosti krvi, búšení srdca a
stavoch nepokoja.

29.) Jin-čchen-chao tchang – Odvar z paliny dračej

Slávny recept pochádzajúci z knihy Šang-chan lun (Pojednanie o horúčkovitých chorobách) od Čang Čung-ťinga
z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: palina dračia 50g, cisárovná: jasmín pravý 30g, minister: rebarbora dlanitá
15g, posol: list bambusu 10g.
Jasmín pravý, rebarbora dlanitá a list bambusu sa zmiešajú a pomelú na prach. Najprv sa varí jedna kopcovitá
čajová lyžička paliny v 1 l vody, kým ostane 6 dcl odvaru, potom sa pridá zarovnaná čajová lyžička zo zmesi
ostatných bylín a varí sa kým ostane 3 dcl odvaru. Nápoj sa pije precedený, večer.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prečisťuje horúčosť, odvádza vlhkosť a zatláča žlté.
Podávame ju teda pri žltačke z vlhkej horúčosti s výrazným zožltnutím pokožky a beľma očí, nadúvaním,
smädom, krátkym močením, ale aj pri zápale žlčníka a žlčových kameňoch.

30.) Ju-čen san – Prášok pravého nefritu

Uvedený recept pochádza z knihy Waj-kche čeng-cung z roku 1617.
Zloženie zmesi a príprava : angelika lekárska, kôra škorice, oman pravý, kotvičník zemný – všetko rovnakým
dielom.
Bylinky zmiešame a pomelieme na jemný prášok. Jedna lyžička prášku sa rozmieša v 2 dcl teplého vína a vypije.
Účinky a možnosti použitia : Zmes odstraňuje vietor, uvolňuje kŕče a tlmí bolesti.
Túto zmes bylín podávame pri liečbe tetanusu, kŕčovitého prehnutia chrbtice, kŕčoch čeľustí, pri pokúsaní
besným zvieraťom a ako obklad pri vonkajšom poranení s krvácaním.

31.) Kan-lu siao-tu tan – Elixír sladkej rosy na odstránenie jedovatosti

Je to recept z 18. storočia a v praxi sa používa veľmi často.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: skorocel kopijovitý 100g, cisárovná: palina ročná 80g, minister: horec žltý
60g, generál: fenikel obyčajný, puškvorec obyčajný, kardamóm pravý, mäta pieporná po 30g.
Byliny sa zmiešajú a pomelú na prášok. Polovičná lyžička tohto prášku sa zapíja teplou prevarenou vodou 2-3
krát denne.
 172

Účinky a možnosti použitia : Zmes prečisťuje horúčosť, odvádza vlhkosť, premieňa kalné odstraňuje
jedovatosti.
Tento známy recept na akútne epidemické ochorenia z vlhkej horúčosti podávame vtedy, keď má pacient
horúčku po tom, čo v lete zmokol, alebo keď trpí úpalom, má tlak na hrudi, nadúvanie, hnačky, mokvavé
vyrážky, zožltnutie beľma očí, nevoľnosť pri pohľade na jedlo, nechutenstvo, bolesti v rebrách a v bokoch.

32.) Ke-ken ling-lien tchang – Odvar s pueráriou a ling-lienom

Ling-lien u nás nedostať, tak bolo túto bylinu nutné nahradiť. Je to varianta zmesi ke-ken chuang-lien tchang z
knihy Šang-chan lun od Čang Čung-ťinga.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: puerária laločnatá 50g, cisárovná: horec žltý 40g, minister: sladovka
hladkoplodá opražená do čierna 35g, púpava lekárska 20g.
Puerária laločnatá sa pomelie na prášok a necháva sa zvlášť. Ako zmes sa pomelú ostatné byliny. Najprv sa v 0,5
l vody varí lyžička puerárie a keď sa vyvarí asi 1 dcl vody, potom pridáme lyžičku zmesi z ostatných bylín a
varíme ich kým ostane 2 dcl odvaru. Ten sa precedí a pije sa na dvakrát teplý.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept otvára súčasne povrch a vnútro, prečisťuje horúčosť, vypudzuje
škodlivú vlhkosť.
Je vhodné tento recept podávať pri nahromadení sa vlhkej horúčosti v hrubom čreve, kedy má pacient rozpálené
telo, pocit pálenia v konečníku, potí sa a zároveň má sucho v ústach a smäd.

33.) Kua-lou sie-paj pan-sia tchang – Odvar z uhorkovníka, pažítky a pinelie

Uhorkovník Kirillov a pineliu trojčetnú u nás nedostať, tak bolo nutné tieto dve byliny nahradiť. Originál receptu
pochádza z knihy Ťin-kuej jao-lüe z roku 210.
Zloženie zmesi a príprava : pažítka, list bambusu, semienko horčice po 12g.
Liečivá sa varia v 1 litri bieleho alkoholu až ostane 4 dcl odvaru. Hotový odvar sa pije na trikrát horúci. Je ešte
možné liečivá zaliať alkoholom na dva-tri týždne a potom užívať pred spaním polievkovú lyžicu.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes zpriechodňuje jang a rozptyľuje zauzleniny, odstraňuje hlieny.
Podávame ju pri blokáde hrude z hlienov, bolestiach srdca tiahnúcich sa až na chrbát, ktoré spôsobujú ťažkosti
pri ležaní.

34.) Kuej-č’ tchang – Odvar so škoricou

Veľmi známy a v praxi často používaný recept od Čang Čung-ťinga.
Zloženie zmesi a príprava : kôra škorice, zázvor lekársky, pivonka biela po 40g, sladovka hladkoplodá
opražená 30g.
Byliny sa pomelú na prášok. Varí sa jedna lyžička zmesi v 6 dcl vody spolu s dvomi kusmi ďatlí kým ostane
polovica odvaru. Hotový odvar sa pije v troch dávkach. Keď sa pacient začne po vypití tohto odvaru potiť, mal
by si ísť ľahnúť do postele a vypotiť sa.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes otvára povrch, vyvoláva potenie, zosúlaďuje vrstvu výživy a ochrany.
Podávame ju pri napadnutí dráh tenkého čreva a močového mechúra (dráhy tchaj-jang) vetrom a chladom, kedy
má pacient bolesti hlavy a svalov, bolesť šije, chrípku, ale táto zmes je účinná aj pri popôrodnom oslabení
vrstiev výživy a ochrany.
Počas užívania tohto odvaru sa nesmú konzumovať surové, studené potraviny, mastné jedlá, mäso a ostrý
alkohol, alebo pivo. Recept sa nesmie použiť, keď má pacient horúčku a smäd bez potenia sa.

35.) Kuej-pchi tchang – Odvar na obnovu sliznice

Tento recept pochádza z knihy z roku 1529.
Je možné podať celý recept ako prášok (zapíjaný vodou), ako odvar, alebo ako guličky s medom.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: ženšen lekársky, angelika čínska, trúdnikovec klobúčkatý, opražená kôstka
ďatlí všetko po 25g, cisárovná: sladovka hladkoplodá, pazvonček chĺpkatý po 13g.
Ak pacient aj veľmi málo spí, do zmesi pridáme: schizandra čínska 10g.
Byliny sa pomelú a zmiešajú. Jedna čajová lyžička zmesi sa povarí v 3 dcl vody 5 minút spolu s plátkom zázvoru
a jedným plodom ďatlí.
Účinky a možnosti použitia : Zmes posilňuje sliznicu, vyživuje srdce, navyšuje čchi a vyživuje krv.
Túto zmes podávame pri obojstrannej prázdnote čchi srdca a sliznice, pri búšení srdca, zábudlivosti, nespavosti,
nechutenstve, únave, predčasnej menštruácii a chudokrvnosti.
 173

36.) Kuej-šao ti-chuang tchang – Odvar z rehmanie, angeliky a pivonky

Rehmaniu lepkavú (šu-ti-chuang) u nás nedostať, teda bolo nutné ju nahradiť.
Zloženie zmesi a príprava : angelika čínska, pivonka biela, kustovnica čínska – všetko rovným dielom.
Byliny pomelieme na prášok, odvar varíme z jednej zarovnanej lyžičky v 3 dcl vody.
Účinky a možnosti použitia : Recept má schopnosť vyživovať jin a krv pečene a zmäkčovať pečeň.
Podávame ho pri chorobách z prázdnoty jin a krvi pečene a teda pri bolestiach hlavy, závratoch, návaloch
horúčosti do tváre, pocitu suchých očí, zášklboch svalstva, nepokoji a nespavosti.

37.) Li-čung wan – Gulička na úpravu stredu

Ak sa táto zmes podáva ako odvar, potom má názov Li-čung tchang.
Je to slávna zmes – dodnes s úspechom používaná – z knihy Šang-chan lun.
Zloženie zmesi a príprava : ženšen lekársky, sušený zázvor lekársky, do čierna opražená sladovka hladkoplodá
všetko po 90g.
Ak sú končatiny veľmi chladné a pacient má chladné bolesti brucha, do receptu sa pridá: kôra škorice 25g.
Ak sú opuchnutia a odchádza len málo moču, do receptu sa pridá: skorocel kopijovitý 25g.
Z pomletých a pomiešaných zložiek sa s medom vytvarujú guličky veľkosti vaječného žĺtka a nechajú sa schnúť.
Pokaždé sa jedna gulička povarí a odvar sa vypije teplý buď len raz, alebo (najviac) trikrát denne. Ak po vypití
tohto odvaru pacient cíti teplo v bruchu, stačí jedna gulička, ak necíti teplo, mal by si urobiť dva-tri odvary
denne.
Účinky a možnosti použitia : Zmes zahrieva stred, odstraňuje chlad, dopĺňa čchi, posilňuje sliznicu.
Túto v praxi často používanú zmes podávame pri chorobách z prázdneho chladu v strednom ohrievači a teda pri
zvracaní čírej tekutiny, chladných bolestiach brucha, výtokoch krvi, bolestiach v hrudi tiahnúcich sa na chrbticu,
únave a studených končatinách.

38.) Ling-kuej ču-kan tchang – Odvar z pornatky, škorice, atraktylodisu a sladovky

Ďalší zo slávnych receptov z knihy Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: pornatka kokosová 12g, cisárovná: škorica 9g, minister: ďatle čínske (v
recepte nahrádzajú atractylodis macrocephalae – paj-ču), sladovka hladkoplodá opražená do čierna po 6g.
Keď je treba výrazne doplniť jang, pridá sa: zázvor lekársky 5g.
Zmes sa varí v 6 dcl vody, kým ostane 3 dcl odvaru. Po precedení sa pije teplý v troch dávkach.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes bylín rozpúšťa hlieny, posilňuje sliznicu, odvádza vlhkosť,
zpriechodňuje močenie.
Uvedenú zmes podávame pri nedostatku jang stredného ohrievaču a v dôsledku toho spôsobenej stagnácie
hlienov, pocitoch plnosti pod rebrami, mihaní pred očami, búšení srdca, kašli, vždy však v spojení so stagnáciou
hlienov. Jazyk má vtedy biely klzký povlak, pulz je strunovitý a hladký.

39.) Ling-ťiao kou-teng tchang – Odvar s ling-ťiao a kou-tcheng

Ani ling-ťiao, ani kou-tcheng u nás dostupné nie sú, tak som tieto dve byliny nahradil.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kapsička pastierska 50g, cisárovná: oman pravý, chryzantéma indická po 40g,
minister: horec žltý, kotvičník zemný po 30g.
Ak vzniká aj zápcha, pridá sa: rebarbora dlanitá 15-20g.
Bylinky pomelieme na prášok a zmiešame. Najprv sa povaria bambusové výhonky (opláchnuté od nálevu) v 3
dcl vody a neskôr (je to individuálne) pridáme lyžičku tejto zmesi a povaríme ešte asi 5 minút. Odvar sa precedí,
pacient zje najprv bambusové výhonky a potom vypije odvar.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prečisťuje horúčosť pečene, odstraňuje vietor a zastavuje kŕče.
Podávame ju vždy vtedy, keď sa v tele zdvíha vnútorný vietor z horúčosti v pečeni. Pacienti vtedy mávajú
bolesti hlavy, pocit prehriatia, očné buľvy sa môžu obracať nahor, svalstvo je silno napäté a v ťažkých prípadoch
môže dochádzať aj k poruchám vedomia.

40.) Liou-ťün-c’ tchang – Odvar šiestich ušlachtilých

Je to recept z roku 1345 a patrí určite medzi poklady čínskeho lekárstva.
Zloženie zmesi a príprava : ženšen lekársky, sladovka hladkoplodá opražená, pornatka kokosová, kôra
mandarínky, semienko horčice bielej, ďatle čínske všetko rovnakým dielom.
Z liečiv vytvoríme práškovú zmes. Varí sa jedna zarovnaná lyžička tejto zmesi v 1,5 dcl vody, kým ostane asi 1
dcl odvaru. Pije sa podľa potreby.
 174

Účinky a možnosti použitia : Zmes posilňuje sliznicu a navyšuje čchi, zosúlaďuje stred, rozpúšťa hlieny.
Podávame ju pri chorobách z nahromadenia sa hlienu v sliznici a žalúdku, keď pacient chudne, zvracia hlieny,
trpí nechutenstvom, hnačkami, stagnáciou potravy v žalúdku, ale táto zmes je účinná aj pri výraznom
tehotenskom vracaní.

41.) Liou-wej ti-chuang wan – Šesťzložková gulička s rehmaniou

Rehmania lepkavá sa u nás nedá dostať kúpiť, tak bolo nutné ju nahradiť inou bylinou.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: angelika čínska 50g, cisárovná: drieň lekársky 25g, minister: pornatka
kokosová 15g.
Ak má pacient veľmi silnú vyčerpanosť jin obličiek a pečene, pridá sa do receptu: kustovnica čínska 15g.
Z pomletých bylín sa s medom vytvarujú guličky veľkosti hrášku. Užíva sa 6-9 guličiek zapíjaných mierne
osolenou prevarenou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept rozhojňuje a dopĺňa pečeň a obličky, dopĺňa jin a krv.
Podávame ho pri chorobách z prázdnoty jin pečene a obličiek a tým spôsobenými závratmi, šumením v ušiach,
pacient má aj nočné potenie, výron semena v noci, pocit horúčosti v kostiach, predčasnú menštruáciu, zápal
obličiek, vysoký krvný tlak, pľúcnu tuberkulózu.

42.) Lung-tan sie-kan tchang – Odvar z horca na vypúšťanie pečene

Táto bylinná zmes pochádza z knihy zo 17. storočia a je to naozaj slávny recept čínskeho lekárstva.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: horec žltý 50g, cisárovná: jasmín pravý 35g, minister: skorocel kopijovitý,
sladovka hladkoplodá po 20g.
Ak má pacient aj veľmi silnú bolesť hlavy a začervenanie očí, pridáva sa do receptu: čiernohlávok obyčajný,
senna alexandrijská po 10g.
Ak oheň poraní jin, pridá sa: angelika čínska 10g (je dobré ju do zmesi pridávať aj preventívne, aby jin
poškodený nebol).
Všetky byliny sa pomelú a zmiešajú, varí sa jedna lyžička v 3 dcl vody kým ostane 2 dcl odvaru.
Účinky a možnosti použitia : Recept má schopnosť odstraňovať plný oheň z pečene a žlčníka a prečisťovať
vlhkú horúčosť v dráhe pečene.
Túto slávnu zmes podávame pri chorobách z nárastu ohňa pečene, ktoré sa prejavujú bolesťami hlavy,
začervenaním očí, hučaním v ušiach, výtokom z pošvy a zakalením moču, svrbením pohlavia, vysokým krvným
tlakom, zápalom žlčníka, pásovým oparom, zápalom stredného ucha.

43.) Ma-c’ žen wan – Gulička s konopným semienkom

Je to slávny recept, ktorý používal ešte Čang Čung-ťing.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: konopné semienko 500g, cisárovná: kôra pomaranču, rebarbora dlanitá,
kôstka marhule po 250g.
Liečivá sa pomelú na prášok, zmiešajú sa s medom na pastu a vytvarujú do guličiek veľkosti hrášku. Podáva sa
10ks 2-3 krát denne.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes bylín zvlhčuje črevá, zpriechodňuje stolicu a vypúšťa horúčosť.
Podávame ju pri suchej horúčosti v črevách a žalúdku a z toho vyplývajúcej zápche, pri zápche u starých ľudí a
suchej a tvrdej stolici.

44.) Ma-chuang tchang – Odvar z chvojníku

Táto bylinná zmes bola zapísaná v knihe Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kôstka marhule 70 g, cisárovná: chvojník čínsky 40 g, generál: kôra škorice
30 g, minister: opražená sladovka hladkoplodá 10 g.
V 6 dcl vody povaríme jednu lyžičku zmesi až kým ostane polovica odvaru. Ten sa precedí a pije sa na dvakrát.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes vyvoláva potenie, otvára povrch, rozptyľuje pľúca a obnovuje činnosť
pľúc, odstraňuje hlien.
Tento odvar celkovo vyvoláva potenie, otvára povrch a je lepšie ho podávať vtedy, keď chlad a vietor prenikli do
tela v rovnakej miere. Podávame ho teda vtedy, keď má pacient nachladnutie s horúčkou a zimnicou bez potenia,
zápal priedušiek, prieduškovú astmu, chrípku, kašel s bolesťou hlavy, kĺbov a svalstva, biely povlak na jazyku a
plávajúci napružený pulz.
 175

45.) Ma-sing š'-kan tchang – Odvar s chvojníkom, marhuľou, sladovky a sádrovca

Aj táto bylinná zmes bola zapísaná v knihe Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kôstka marhule 50g, cisárovná: sladovka hladkoplodá 40g, minister: chvojník
čínsky 25g, generál: sadrovec – do každého odvaru ide jedna lyžička sadrovca.
Všetky zložky sa pomelú a zmiešajú. Varí sa jedna lyžička zmesi v 4 dcl vody kým sa odparí asi 2 dcl, potom sa
na chvíľu pridá lyžička sadrovca a odvar sa odstaví. Pije sa precedený, teplý a rozdelený na dve dávky.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept rozptyľuje pľúca, vypúšťa horúčosť a zastavuje kašeľ.
Podávame ho pri liečbe kašlu z horúčosti v pľúcach, kedy má pacient zvýšenú teplotu a mierne potenie, smäd,
zápal pľúc, zápal priedušiek, prieduškovú astmu, čierny kašeľ.

46.) Nung-kan-ťiang – Liek zo zázvoru

Je to bylinná zmes, ktorá bola zapísaná v knihe z dvanásteho storočia.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sušený zázvor lekársky 50g, cisárovná: kôra škorice, fenikel obyčajný po 30g,
minister: angelika čínska, kustovnica čínska po 20g.
Liečivá sa pomelú na prášok, varí sa jedna zarovnaná lyžička v 3 dcl vody kým ostane 2 dcl odvaru, alebo sa
lyžička tohto prášku zapíja teplou prevarenou vodou. Užíva sa ráno.
Účinky a možnosti použitia : Recept zahrieva dráhu pečene, uvádza čchi do pohybu, odstraňuje bolesť.
Tento recept podávame pri zablokovaní sa chladu v dráhe pečene a z toho vyplývajúcich bolestiach v oblasti
pohlavia a bolestiach po dráhe pečene.

47.) Pa-čen tchang – Odvar ôsmych perál

Tento recept sa nazýva aj pa-čen san a pochádza z roku 1326.
Zloženie zmesi a príprava : angelika čínska, ženšen lekársky, sladovka hladkoplodá, pornatka kokosová, myrha,
pivonka biela, ďatle čínske všetko po 30g.
Byliny pomelieme na prášok. Pokaždé sa varí jedna zarovnaná lyžička prášku v 3 dcl vody spolu s piatimi
plátkami čerstvého zázvoru lekárskeho (to je tá ôsma perla) kým ostane 1,5 dcl odvaru. Nápoj sa pije horúci.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes vyživuje čchi a krv.
Podáva sa pri spoločnej prázdnote čchi a krvi, kedy má pacient aj závraty, slabosť končatín, nechuť rozprávať,
búšenie srdca, nepravideľnú menštruáciu a nechutenstvo.

48.) Pa-čeng san – Prášok ôsmych zvyčajných

Ide o známu zmes na podporu močenia narušeného horúčosťou v močovom mechúre.
Zloženie zmesi a príprava : skorocel kopijovitý semienko, klinčekovec lesný, stavikrv vtáči, jasmín pravý,
sladovka hladkoplodá, rebarbora dlanitá opražená – všetko po 50g.
Z bylín vytvoríme práškovú zmes. Varí sa jedna zarovnaná čajová lyžička tohto prášku v 1,5 dcl vody, kým
ostane 1 dcl odvaru. Pije sa teplý po jedle pred spaním.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept prečisťuje horúčosť a odstraňuje oheň, zpriechodňuje močenie.
Podávame ho pri chorobách z nahromadenia sa vlhka a horúčosti v močovom mechúre s bolesťami a pálením pri
močení, pacient má aj krv v moči, nepokoj, smäd, začervenanie očí, suché pery a afty.

49.) Paj-che ku-ťin tchang – Odvar z ľalie na zpevnenie kovu

V Číne sa ako liečivo používa ľalia Brownova (paj-che), no nemám informácie, že/či by sa ako liečivo dala
použiť u nás bežne rastúca odroda tejto rastliny. Ak uvidím v predaji čínsky druh ľalie, ktorý by sa u nás dal
vypestovať, do knihy ju určite zaradím.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sladovka hladkoplodá, angelika čínska po 40g, cisárovná: oman pravý, mäta
pieporná po 25g.
Ak je aj výrazná prázdnota jin obličiek, pridá sa: kustovnica čínska 10g.
Byliny pomiešame a rozomelieme na prášok. Podávame odvar z jednej čajovej lyžičky v 3 dcl vody, zmes
varíme 5-10 minút.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes bylín vyživuje jin, prečisťuje horúčosť pľúc a obličiek, zvlhčuje pľúca,
premieňa hlieny.
Podávame ju pri napádaní pľúc prázdnym ohňom z obličiek, pri suchom a dráždivom kašli, suchej bolesti v krku
a krvavých hlienoch, tuberkulóze, zápale priedušiek, zápale pľúc.
 176

50.) Paj-chu tchang – Odvar bieleho tigra

Skvelý recept z knihy Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sadrovec 50g, cisárovná: list bambusu 30g, minister: sladovka hladkoplodá
20g.
Pre ochranu žalúdka pred silným účinkom tejto zmesi je možné/vhodné pridať k uvedeným bylinám aj túžobník
brestový, alebo počas dňa piť nálev z tejto byliny.
Všetky liečivá sa pomelú na prášok a zmiešajú. Varí sa jedna lyžička zmesi v 1 litri vody spolu s polievkovou
lyžicou ryže dovtedy, kým ryža bude uvarená. Potom sa nápoj precedí a pije sa horúci rozdelený na tri krát.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prečisťuje horúčosť a oheň z dráh jang-ming (dráhy hrubého čreva a
žalúdka), tvorí tekutiny.
Podávame ju pri plnej horúčosti v jang-ming, kedy má pacient červeň v tvári, vysokú horúčku, nepokoj, veľký
smäd a sucho v ústach, silné potenie, ale aj pri zápale pľúc a pri zápale mozgových blán.

51.) Pao-che wan – Gulička na uchovanie súladu

Tento recept pochádza z knihy Tan-si sin-fa od slávneho lekára Ču Tan-siho z roku 1347.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: hloh jednosemenný 100g, cisárovná: pornatka kokosová 50g, minister:
jačmenné klíčky 40g, generál: kôra mandarínky, semienko reďkovky po 30g.
Z bylín urobíme práškovú zmes, tá sa zmieša s medom na pastu, z ktorej vytvarujeme guličky veľkosti hrášku.
Podáva sa 10 guličiek na lačno zapíjaných teplou vodou. Podľa potreby je možné dávkovanie aj zvýšiť.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes zlepšuje trávenie, odstraňuje stagnáciu potravy, vylučuje vlhkosť,
upokojuje žalúdok.
Podávame ju pri nahromadení potravy v žalúdku, nadúvaní, grganí, nechutenstve a hnačke, kedy má pacient aj
silný mastný povlak na jazyku.

52.) Pu-čung i-čchi tchang – Odvar na doplnenie stredu a nápravu čchi

Veľmi slávny recept tradičného čínskeho lekárstva pochádzajúci z knihy Pchi-wej lun – Pojednanie o sliznici a
žalúdku z roku 1249.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: ženšen lekársky, sladovka hladkoplodá opražená do čierna po 30g, cisárovná:
angelika čínska 25g, minister: kôra mandarínky, ploštičník hroznatý po 20g.
Ak sa navyše v tele vyskytuje aj chlad, pridáva sa: schizandra čínska 15g.
Byliny sa pomelú a zmiešajú. Varí sa jedna čajová lyžička zmesi v 3 dcl vody kým ostane polovica odvaru,
precedí sa a pije ráno na lačno.
Účinky a možnosti použitia : Recept posilňuje stredný ohrievač, vyživuje a dopĺňa čchi, zdvíha nahor jang a
zdvíha prepadajúce sa a vracia všetko v tele do pôvodného stavu.
Veľmi známy recept proti únave a poklesu orgánov. Odvar na doplnenie stredu sa podáva pri chorobách z
prázdnoty čchi sliznice a teda pri zvýšenej únave, pocitom bezvládnosti a nechuti rozprávať, slabom dychu, pri
horúčkach počas nachladnutia so súčasnou prázdnotou čchi (pri konštitučne slabých pacientoch), no aj pri
poklese orgánov.

53.) Pu-fej tchang – Odvar na doplnenie pľúc

Tento recept pochádza z knihy z 13. storočia a s úspechom sa používa dodnes.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: plod moruše bielej 60g, cisárovná: sladovka hladkoplodá 50g, minister:
ženšen lekársky a schizandra čínska po 30g.
Keď si obličky neberú čchi od pľúc a vzniká dýchavičnosť, pridá sa: orech vlašský 10g.
Liečivá sa pomelú na prach, pokaždé sa varí 9g prášku zmesi v 3 dcl vody. Odvar sa pije po jedle osladený
medom, alebo sladom.
Účinky a možnosti použitia : Zmes dopĺňa pľúca a obličky, prečisťuje oheň a premieňa hlieny.
Túto zmes používame pri kašli zo slabosti pľúc, pri prázdnote pľúc a obličiek, pri popoľudňajších návaloch
horúčosti, potení a zkrátení dychu a pri častom nachladnutí.

54.) San-ao tchang – Odvar troch neobvyklých

Tento veľmi známy recept pre utíšenie dýchavičnosti a astmy z chladu pochádza z knihy Tchaj-pching chuej-
ming che-ťiou fang z roku 1110.
Zloženie zmesi a príprava : Rovnakým dielom pomelieme na prášok: chvojník čínsky, kôstku marhule,
sladovku hladkoplodú.
 177

Jednu čajovú lyžičku zmesi varíme spolu 2-5 plátkami surového zázvoru lekárskeho v 3 dcl vody, kým ostane
polovica vody. Odvar sa má vypiť čo možno najteplejší a pacient sa má ísť potom vypotiť.
Účinky a možnosti použitia : Zmes odvádza vietor, rozptyľuje pľúca, zastavuje kašeľ, obnovuje činnosť pľúc.
Odvar troch neobvyklých je lepšie použiť vtedy, keď do pľúc prenikol veľmi silný chlad. Touto zmesou liečime
nachladnutie z chladného vetra, stratu hlasu, upchatý nos, bolesti hlavy, hlienovitý kašel, tlak na hrudi.

55.) Sang-piao-siao san – Prášok zo sang-piao-siao

Mantidis ootheca (sang-piao-siao) sa u nás zohnať nedá, tak som túto bylinu nahradil.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: ruža šípová 50g, cisárovná: plod černice, ploštičník hroznatý po 40g.
Všetky byliny pomelieme na jemný prášok. Podáva sa pred spaním jedna zarovnaná lyžička tohto prášku
rozmiešaného v 1 dcl vlažnej prevarenej vody.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept posilňuje srdce a obličky a zadržiava odchod esencie a semena u
mužov.
Podávame ho hlavne pri nahromadení sa prázdneho chladu v močovom mechúre s močením kalného moču a (v
ťažkých prípadoch) s pocitom neúplného vymočenia sa.

56.) Sang-sing tchang – Odvar s listom moruše a semienkom marhule

Recept pochádza z knihy Wen-ping tchiao-pien z roku 1798.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kustovnica čínska 50g, cisárovná: kôstka marhule 35g, minister: oman pravý,
list moruše bielej, mäta pieporná po 20g.
Všetky byliny sa pomelú a vytvorí sa z nich zmes. Jednu lyžičku zmesi varíme v 4 dcl vody kým ostane polovica
odvaru. Ten sa má piť raz denne teplý.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prečisťuje sucho a horúčosť v pľúcach, zvlhčuje pľúca, zastavuje kašel.
Podávame ju pri chorobách z nedostatku tekutín v pľúcach následkom nárastu horúčosti a sucha, kedy má
pacient aj zvýšenú teplotu, suchý kašeľ, sucho v hrdle a smäd.

57.) Sang-ťü jin – Nápoj s listom moruše a kvetom chryzantémy

Aj tento recept pochádza z knihy Wen-ping tchiao-pien z roku 1798.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: list moruše bielej 50g, cisárovná: kôstka marhule 40g, generál: kvet
chryzantémy 20g, minister: mäta pieporná a jasmín pravý po 10g.
Keď je v tele navyše aj hlien, pridá sa: koreň lopúcha väčšieho 10g.
Bylinky sa pomelú na prášok a pomiešajú, jedna lyžička zmesi sa varí v 4 dcl vody, kým ostane polovica a odvar
sa pije dvakrát denne.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes odvádza vietor a prečisťuje horúčosť, zastavuje kašel, otvára povrch,
obnovuje činnosť pľúc.
Zmes podávame pri počiatočnom napadnutí vetrom a horúčosťou, pri záchvatovitom kašli s vykašliavaním
žltého hustého hlienu z horúceho vetra v pľúcach s miernou horúčkou a smädom, vysmrkávaní žltého hlienu,
kedy pacient môže mať aj zápchu a slabé močenie.

58.) Siang-pcho sia-ling tchang – Odvar s chuo-siang, magnóliou, pornatkou a pineliou

Byliny v tejto zmesi bolo nutné nahradiť inými.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kardamóm pravý 50g, cisárovná: semienko marhule, slzovka obyčajná,
pornatka kokosová po 35g, posol: semienko horčice 20g.
Všetky liečivá pomelieme na prášok a zmiešame do zmesi. Varí sa jedna lyžička zmesi v 3 dcl vody kým ostane
2 dcl odvaru. Ten sa pije horúci, najlepšie ráno.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept vďaka aromatickým bylinkám otvára povrch, odstraňuje vlhko a
upokojuje stredný ohrievač.
Podávame ho vtedy, keď sa vlhkosť zablokovala v pokožke a spôsobuje u pacientov mierne mrazenie a odpor k
chladu a vetru, potenie lepkavého potu, bolesť hlavy (pacient má pocit akoby mu hlavu zvierala obruč), bolesť
končatín, lepkavé husté sliny, kašovitú stolicu.

59.) Siang-ša liou-ťün-c' tchang – Odvar šiestich ušlachtilých s mu-siang a kardamómom

Mu-siang je chrpovník lopúchový (aucklandia lappa) a u nás túto bylinu nedostať, tak bolo nutné ju nahradiť.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: pornatka kokosová 60g, cisárovná: ženšen lekársky, horčica biela 30g,
minister: kôra mandarínky, kardamóm pravý po 25g, generál: sladovka hladkoplodá, kôra pomaranču po 20g.
 178

Ak má pacient aj stagnáciu potravy, do zmesi sa pridá: hloh jednosemenný 10g.

Liečivá sa zmiešajú a pomelú. Varí sa čajová lyžička zmesi spolu s trochou sušeného zázvoru lekárskeho v 3 dcl
vody kým ostane polovica odvaru.
Účinky a možnosti použitia : Uvedená zmes dopĺňa sliznicu a rozhýbava čchi, rozptyľuje chlad, odstraňuje
vlhkosť, zlepšuje trávenie.
Túto zmes podávame vtedy ak pacient má prázdnotu čchi sliznice a žalúdka a nahromadenie sa vlhkého chladu,
nadúvanie, zvracanie, nechutenstvo, chronický zápal žalúdka, žalúdočné vredy.

60.) Siao-čchaj-chu tchang – Malý odvar s prerastlíkom

Ďalší známy recept z knihy Šang-chan lun od Čang Čung-ťinga.
Prerastlík čínsky (čchaj-chu) u nás nedostať, tak som túto bylinu nahradil inou.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: mäta pieporná 50g, cisárovná: horec žltý, oman pravý po 40g, minister:
ženšen lekársky 30g, generál: sladovka hladkoplodá 20g.
Liečivá pomelieme na prášok. Varí sa jedna zarovnaná lyžička zmesi spolu s 2-5 plátkami čerstvého zázvoru
lekárskeho a štyrmi kusmi ďatlí v 6 dcl vody kým ostane polovica odvaru. Nápoj sa precedí a pije sa teplý
rozdelený na dve dávky.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes zosúlaďuje povrch a vnútro a dráhy šao-jang (trojitý ohrievač a žlčník).
Podávame ju pri napadnutí dráh šao-jang chladom, pri striedaní sa horúčky a zimnice, tlaku pod rebrami,
nevoľnosti od žalúdku s pocitom sucha v krku a horkou pachuťou v ústach.

61.) Siao-čching-lung tchang – Malý odvar azúrového draka

Originál receptu pochádza z knihy Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: železník lekársky, echinacea lekárska, chvojník čínsky po 25g, cisárovná: do
čierna opražená sladovka hladkoplodá, kôra škorice po 15g, generál: kopytník európsky, sušený zázvor lekársky,
schizandra čínska po 10g.
Keď je kašeľ tak silný, že pacient nemôže ležať, pridá sa: semienko horčice 10g.
Keď sa chladný vietor začne meniť na horúčosť, pridá sa: sadrovec 10g.
Dve čajové lyžičky zmesi varíme v 1 l vody až kým ostane 3 dcl odvaru. Nápoj sa precedí a pije sa v dvoch-
troch dávkach horúci.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes otvára povrch, rozpúšťa hlieny, zastavuje kašeľ.
Malý odvar azúrového draka sa podáva vtedy, keď chlad a vietor stagnujú v pokožke a pacient má zimomrivosť
s horúčkami bez potenia, hlienovitý kašeľ s vykašliavaním množstva riedkeho hlienu, kašeľ a ťažkosti s
dýchaním sa zhoršujú v leže, objavujú sa opuchnutia tváre a končatín.

62.) Siao-jao san – Prášok pre pohodu

Veľmi často používaný recept čínskeho lekárstva pochádzajúci z knihy z roku 1110.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: angelika čínska, pornatka kokosová, koreň lopúchu väčšieho všetko po 30g,
cisárovná: sladovka hladkoplodá opražená (nemusí byť do čierna) 15g.
Bylinky zmiešame a pomelieme. Varí sa zarovnaná lyžička zmesi v 3 dcl vody spolu s plátkom do čierna
opraženého zázvoru lekárskeho a trochou mäty piepornej kým ostane 2 dcl odvaru. Ten sa precedí a pije horúci.
Účinky a možnosti použitia : Táto bylinná zmes zpriechodňuje pečeň, vyživuje krv, posilňuje sliznicu a
zosúlaďuje stred.
Bylinnú zmes podávame pri stiesnení čchi pečene s prázdnotou krvi prejavujúcou sa horúčosťou v piatich
srdciach, zatmievaním pred očami, pocitom ťažkej hlavy, búšením srdca, suchom v ústach, tlakom na hrudi,
ospalosťou a poruchami menštruácie.

63.) Sie-paj san – Prášok s pažítkou

Okrem hlavnej zložky bylinnej zmesi bolo nutné, kôli dostupnosti, všetky byliny nahradiť inými. Účinok sa tým
ale nezmenil.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: do čierna opražený sezam indický a potravinárska želatína (v originálnom
recepte sa používa želatína z oslej kože) po 60g, cisárovná: orech vlašský 25g.
Všetky zložky okrem želatíny sa pomelú a zmiešajú, vždy sa varí jedna zarovnaná lyžička prášku s jedným
plátkom želatíny a jednou stonkou pažítky v 3 dcl vody, kým ostane 2 dcl odvaru. Odvar sa podáva raz denne po
jedle. Najprv má pacient poriadne rozkúsať a zjesť pažítku a následne na to vypiť odvar.
 179

Účinky a možnosti použitia : Zmes rozhojňuje jin, zvlhčuje pľúca, dopĺňa obličky a vyživuje krv, tlačí oheň
nadol a zastavuje kašel.
Odvar z tejto zmesi podávame pri chronickom kašli z prázdnoty pľúc, ktorý zosilňuje pri nervovom vypätí,
vykašliavaní krvi a pri tuberkulóze. Najčastejšie sú to práve tie prípady, kedy oheň a čchi prekážajú pľúcam a
spôsobujú v nich uvedené príznaky.

64.) Sie-sin tchang – Odvar na vypustenie srdca

Je to veľmi slávny recept z knihy Ťin-kuej jao-lüe z roku 210. V knihách sa nazýva aj san-chuang sie-sin
tchang – Odvar troch žltých na vypustenie srdca.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: rebarbora dlanitá 100g, cisárovná: horec žltý, púpava lekárska po 25g.
Ak má pacient v tele aj hlien, ktorý poškodzuje srdce, do zmesi sa pridá: list bambusu 20g.
Všetko sa zmieša a pomelie na prášok. Jedna čajová lyžička zmesi sa varí v 7 dcl vody, kým ostane 2,5 dcl
odvaru. Ten sa pije ako jedna dávka.
Účinky a možnosti použitia : Zmes vypúšťa oheň a vlhkosť, odstraňuje jedovatosti.
Túto zmes bylín podávame hlavne v prípadoch, kedy sa prejavuje plný oheň srdca a pacient má krvácanie
následkom horúčosti v krvi, začervenanie a opuch očí, afty, vredy, zápchu, žltačku jang typu.

65.) Sing-su san – Prášok s marhuľou a perillou

Perilla krovitá u nás dostupná nie je, teda som ju nahradil inou bylinou s rovnakým účinkom.
Ďalší recept z knihy Wen-ping tchiao-pien z roku 1798.
Zloženie zmesi a príprava : Rovným dielom: pornatka kokosová, sladovka hladkoplodá, kôra pomaranču,
semienko marhule, kôra mandarínky, oman pravý.
Byliny pomelieme na prášok a zmiešame. Varí sa jedna lyžička zmesi spolu s 2-3 plátkami čerstvého zázvoru a
jedným kusom ďatlí bez kôstky v 3 dcl vody kým sa množstvo zvarí na polovicu. Odvar sa pije ráno.
Účinky a možnosti použitia : Recept rozptyľuje chlad a zvlhčuje sucho, premieňa hlieny.
Túto zmes bylín podávame pri vonkajšom napadnutí chladom a suchom, kedy má pacient zimomrivosť bez
potenia, mierne bolesti hlavy, kašel s vykašliavaním riedkych hlienov a upchatý nos.

66.) Si-ťiao ti-chuang tchang – Odvar so si-ťiao a rehmaniou

Liečivo si-ťiao (prášok z rohu nosorožca) u nás a už ani v Číne dostupné nie je. Dnes sa si-ťiao vyrába
synteticky, no ani to u nás nedostať. Rovnako bolo nutné nahradiť rehmaniu.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: angelika čínska 50g, cisárovná: kustovnica čínska 25g, minister: kapsička
pastierska 20g, posol: ďatelina lúčna 10g.
Liečivá pomelieme na prášok a vytvoríme práškovú zmes. Jednu zarovnanú lyžičku zmesi povaríme 5 minút v 3
dcl vody. Odvar by mal pacient piť ráno pred jedlom.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prečisťuje horúčosť, ochladzuje krv, odstraňuje jedovatosti, rozpúšťa
zrazeniny.
Podávame ju pri chorobách z horúčosti krvi a z horúceho jedu v krvi a teda pri rôznych krvácavých stavoch a pri
poruchách vedomia, čiernej stolici a pri výseve červeno fialových škvŕn na pokožke.

67.) Süe-fu č’-jü tchang – Odvar na vypudenie zrazenín z orgánov uchovávajúcich krv
Klasický recept z knihy I-lin kaj-cchuo z roku 1830.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kôstky marhule 12g, cisárovná: ruža čínska 10g, minister: angelika čínska,
kapsička pastierska po 9g, generál: kôra pomaranču 6g, posol: sladovka hladkoplodá 3g.
Všetky liečivá povaríme v 0,5 l vody kým ostane 2,5 dcl odvaru.
Účinky a možnosti použitia : Recept oživuje krv, vypudzuje zrazeniny, rozhýbava čchi, obnovuje priechodnosť
dráh, tlmí bolesti.
Veľmi často uplatňovaný recept na oživenie krvi a odstránenie zrazenín. Podáva sa pri stagnáciách krvi v
hornom ohrievači, bolestiach hlavy a hrudi, pri nespavosti, zástave menštruácie a pri bolestivej menštruácii,
zelenom zákale, vysokom tlaku krvi, schizofrénii, leukémii, zápale žíl, menopauze a trvalo zvýšenej telesnej
teplote.
 180

68.) S’-čchi tchang – Odvar štyroch čchi

Je to často používaný recept a vyskytuje sa v mnohých variantoch.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: oman pravý 50g, cisárovná: kôra mandarínky 40g, minister: list bambusu 25g,
posol: zázvor lekársky 15g.
Liečivá sa pomelú na prášok a zmiešajú. Varí sa jedna lyžička zmesi v 3 dcl vody kým ostane polovica odvaru.
Ten sa precedí a pije sa večer pred spaním.
Účinky a možnosti použitia : Recept rozhýbava čchi a odstraňuje hlien.
Túto zmes bylín podávame pri chorobách zo stagnácie hlienu v dôsledku stagnácie čchi pečene a teda keď má
pacient pocit niečoho v krku (čchi slivkovej kôstky), nutkanie na zvracanie, tupú bolesť v hrudi a rebrách,
striedanie sa podráždenosti a stavov smútku.

69.) S’-ni san/ s´-ni tchang – Prášok/ Odvar na štvoro protitokov

Tento recept pochádza z knihy Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: prilbica modrá (upravená) 10g, cisárovná: do čierna opražený koreň sladovky
hladkoplodej 6g, minister: sušený zázvor lekársky 4,5g.
Byliny varíme v 6 dcl vody, kým ostane 2,5 dcl odvaru, potom nápoj precedíme a pijeme na dvakrát horúci
(zvyšok sa uchováva v čajníku s ohrievačom, alebo v termoske).
Účinky a možnosti použitia : Zmes obnovuje jang, zachraňuje protichodné.
Odvar na štvoro protitokov podávame pri stavoch zániku jang, naťahovaní sa chladu do končatín, studenom
potení a zvracaní, strácaní vedomia. Tento recept je obzvlášť účinný vtedy, keď je pacientovo telo výrazne
chladné.

70.) S’-ťun-c’ tchang – Odvar štyroch vznešených

Tento naozaj slávny recept čínskej medicíny pochádza z lekárskej knihy z roku 1110.
V originálnom recepte je štvrtým vznešeným (liekom) paj-ču (Atractylodis macrocephalae), no táto bylina sa u
nás zohnať nedá, tak bolo nutné túto bylinu nahradiť.
Zloženie zmesi a príprava : ženšen lekársky, sladovka hladkoplodá, pornatka kokosová, ďatle čínske všetko
rovnakým dielom.
Keď sa silno prejavuje prázdnota čchi srdca a menej prázdnota čchi stredu, pridá sa: schizandra čínska 10-20g.
Liečivá sa pomelú na jemný prášok (ďatle čínske je nutné mlieť vždy spolu s inou bylinou). Varí sa asi 6g tohto
prášku v 1,5 dcl vody, kým ostane 1 dcl odvaru. Ten sa pije raz denne, môže sa doň pridať trochu soli, alebo
cukru, či medu. V Číne je zvykom túto bylinnú zmes pridávať aj do polievky a príjmať tak.
Účinky a možnosti použitia : Zmes podporuje čchi, zahrieva bez toho, že by vysušoval a dopĺňa stred bez toho,
že by vytváral stagnácie.
Podávame ju pri celkovej prázdnote čchi, kedy má pacient aj nechutenstvo, slabosť (unaví sa aj pri rozprávaní a
má veľmi tichý hlas), riedku stolicu, bledosť v tvári a nadúvanie.

71.) S'-wu tchang – Odvar štyroch látok

Toto je recept z knihy z deviateho storočia a používa sa až dodnes.
Zloženie zmesi a príprava : angelika čínska, ďatle čínske, kurkuma dlhá, železník lekársky všetko rovnakým
dielom.
Byliny pomelieme na prášok. Užíva sa lyžička tohto prášku zapíjaného 1 dcl ríbezľového vína pred spaním (pri
deťoch používame ríbezľovú šťavu).
Účinky a možnosti použitia : Recept vyživuje krv, dopĺňa jej množstvo a napomáha jej obnovovaniu.
Táto zmes je účinná pri chorobách z prázdnoty krvi a teda ju podávame pri búšení srdca, nespavosti z prázdnoty
krvi, nedostatočnej a vynechávajúcej menštruácii, bolestiach brucha, výtokoch krvi mimo periódu a pri
popôrodných bolestiach brucha.

72.) Ša-šen maj-men-tung tchang – Odvar zo ša-šenu a maj-tungu

Tieto byliny u nás nedostať, tak bolo nutné ich nahradiť. Tento slávny recept je z knihy z roku 1798.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: plod moruše bielej 50g, cisárovná: sladovka hladkoplodá 40g, minister: list
moruše bielej 20g, posol: ďatle čínske 1 plod do každého odvaru.
Všetko pomelieme a jednu lyžičku zmesi spolu s jedným kusom ďatlí varíme v 0,5 l vody, kým ostane 0,3 dcl,
odvar sa zleje a pije na dvakrát.
Účinky a možnosti použitia : Zmes prečisťuje a vyživuje pľúca a žalúdok, tvorí tekutiny a zvlhčuje sucho.
 181

Túto zmes používame pri zranení jin žalúdka a pľúc suchosťou s úbytkom telesných tekutín, suchom v krku a
ústach, suchým kašľom, horúčkou s tenkým rýchlym pulzom, červeným jazykom bez povlaku.

73.) Šen-fu tchang – Odvar s ženšenom a prilbicou

Recept pochádza z knihy Ťi-šeng fang z roku 1252.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: opražený koreň (upravenej) prilbice modrej (ako náhradu za prilbicu modrú
tu môžeme použiť aj kôru škorice) 30g, cisárovná: ženšen lekársky 15g.
Byliny sa pomelú, zmiešajú a rozdelia na tri diely. Pokaždé sa varí jeden diel v 3 dcl vody spolu s 10 plátkami
čerstvého zázvoru, kým ostane 2,5 dcl odvaru. Odvar sa pije ráno nalačno horúci.
Účinky a možnosti použitia : Tento odvar obnovuje jang, podporuje čchi, zachraňuje odlučujúce sa.
Používa sa hlavne tam, kde sa vyskytuje súbežne prázdnota jang a čchi srdca, kedy už ale jang opúšťa telo. Ide
teda o veľkú vyčerpanosť prvotnej čchi, naťahovanie sa chladu do končatín, studený pot a bledosť v tvári, bolesti
brucha, slabý dych.

74.) Šen-fu lung-mu tchang – Odvar s ženšenom, prilbicou a dračími kosťami

Toto je v praxi často používaný variant receptu šen-fu tchang.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: opražený koreň (upravenej) prilbice modrej (ako náhradu za prilbicu modrú
tu môžeme použiť aj kôru škorice) 50g, cisárovná: ženšen lekársky 40g, minister: dračie kosti 10g.
Byliny sa pomelú a zmiešajú. Pokaždé sa varí asi 6g prášku v 3 dcl vody spolu s 10 plátkami čerstvého zázvoru,
kým ostane 2,5 dcl odvaru. Odvar sa pije ráno nalačno horúci.
Účinky a možnosti použitia : Recept vyživuje čchi, navracia a udržiava jang.
Podávame ho pri odchode čchi z tela, kedy pacient má silnú dýchavičnosť, prázdny a kalný pohľad akoby bez
života, popolavo bledú pokožku tváre a silné potenie.

75.) Šen-ling paj-ču san – Prášok s paj-ču, ženšenom a pornatkou

Paj-ču (Atractylodis macrocephalae) sa u nás zohnať nedá, tak bolo nutné túto bylinu nahradiť.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sladké zemiaky (prášok), opražený koreň sladovky hladkoplodej, ženšen
lekársky, pornatka kokosová po 500g, cisárovná: koreň lotosu, kardamóm pravý po 350g.
Všetky zložky pomelieme na jemný prášok a zmiešame. Podávame 6g prášku zapíjaného odvarom z ďatlí.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes posiľňuje sliznicu a pľúca, navyšuje čchi, zosúlaďuje žalúdok, vyháňa
nadmernú vlhkosť.
Podávame ju pri prázdnote sliznice a žalúdka, nechutenstve, riedkej stolici, nadúvaní, chudnutí, zápale žalúdka,
cukrovke a chudokrvnosti, teda hlavne sú to stavy, ktoré vyplývajú zo spoločnej prázdnoty čchi pľúc a sliznice.

76.) Šeng-maj jin – Nápoj z šeng-ti-chuangu a maj-tungu

Tieto dve byliny u nás nedostať, tak bolo nutné ich nahradiť.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: ženšen lekársky 50 g, cisárovná: sladovka hladkoplodá 30 g, minister:
schizandra čínska, list moruše bielej po 20 g.
Všetko sa pomelie na prášok, jedna čajová lyžička zmesi sa varí 5-10 minút v 3 dcl vody na miernom ohni pod
pokrievkou. Zmes sa užíva ráno na lačno.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes vyživuje jin a čchi pľúc, zvlhčuje pľúca.
Tento recept používame pri kašli s dýchavičnosťou s vykašliavaním malého množstva lepivého hlienu, pacient tu
máva aj nepokoj.

77.) Ta-cao tchang – Odvar s ďatlami

Uvedený recept pochádza zo slávnej knihy čínskeho lekárstva Ťin-kuej jao-lüe z roku 210.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: pšenica obyčajná (používajú sa aj sušené klíčky pšenice obyčajnej, alebo
špaldovej) 50g, cisárovná: ďatle čínske 40g, minister: sladovka hladkoplodá 30g.
Liečivá pomelieme na prášok a zmiešame. Varí sa jedna lyžička zmesi v 6 dcl vody, kým ostane polovica odvaru.
Ten sa rozdelí na dve dávky a pije sa teplý.
Účinky a možnosti použitia : Zmes vyživuje srdce a sliznicu, upokojuje ducha Šen, podporuje čchi.
Túto zmes podávame pri nahromadení tekutín a vody v tele, pri plačlivých náladách a depresiách.
 182

78.) Ta-čcheng-čchi tchang – Veľký odvar na prepojenie čchi

Jeden z troch známych receptov od Čang Čung-ťinga na prepojenie oddelenej čchi v dolnej a hornej časti tela.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kardamóm pravý 50g, cisárovná: rebarbora dlanitá, kôra pomaranču po 30g.
Pre ochranu žalúdka pred silným účinkom tejto zmesi je možné/vhodné pridať k uvedeným bylinám aj túžobník
brestový, alebo počas dňa piť nálev z tejto byliny.
Byliny sa pomelú na prášok. Varí sa jedna lyžička zmesi v 0,6 dcl vody kým ostane polovica odvaru, ten sa
precedí, pridá sa doň 9g síranu sodného (horká soľ) a ešte sa krátko povarí. Pije sa teplý na dva krát.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prudko spúšťa nadol horúce zauzleniny a rozptyľuje plnú horúčosť.
Podávame ju pri silnej zápche, kedy má pacient tvrdé brucho, návaly horúčosti s blúznením, kŕčovité záchvaty s
vysokou horúčkou, ale táto zmes je účinná aj pri zápale žlčníka a pri zápale slepého čreva.

79.) Taj-che san – Prášok s hematitom a múčenkou

Je to klasický recept čínskeho lekárstva, ktorý sa kombinuje často s receptom sie-paj san.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: list moruše bielej 50g, cisárovná: horec žltý, jasmín pravý po 40g, minister:
múčenka pleťová, list bambusu, sladovka hladkoplodá po 25g, posol: hematit 15g.
Liečivá pomelieme na veľmi jemný prášok a zmiešame do zmesi. Užíva sa jedna čajová lyžička zmesi zapíjaná
teplou prevarenou vodou. Podľa potreby sa tento liek užíva 1-3 krát denne.
Účinky a možnosti použitia : Recept odstraňuje horúčosť z pečene a hlien z pľúc.
Tento recept podávame vtedy, keď oheň pečene zraňuje pľúca a spôsobuje záchvatovitý kašeľ s minimálnym
vykašliavaním hlienov, ktorý zosilňuje následkom stresov (pri kašli pacient zčervená v tvári), horkú pachuť v
ústach, sucho v hrdle, bolesti pod rebrami.

80.) Tao-čch’ san – Prášok na odvedenie červeného

Táto tradičná zmes z roku 1119 sa môže pripravovať aj ako odvar a potom sa volá Tao-čch´ tchang.
Zloženie zmesi a príprava : sladovka hladkoplodá, kapsička pastierska (v originálnom recepte je ako liečivo
použitá rehmania lepkavá, no tú u nás nedostať, takže bolo nutné ju nahradiť), skorocel kopijovitý všetko
rovnakým dielom.
Všetky byliny pomelieme a zmiešame. 9g tohto prášku zapíjame odvarom z listov bambusu – lyžička listov
bambusu sa varí v 1,5 dcl vody kým ostane polovica odvaru.
Účinky a možnosti použitia : Tento prášok prečisťuje srdce, ochladzuje krv, odvádza vodu, zpriechodňuje
vodné cesty, ale pritom nepoškodzuje jin.
Je to tradičná zmes na ťažkosti s močením a používa sa hlavne vtedy, keď horúčosť zo srdca prechádza na tenké
črevo a spôsobuje pálenie a bodavé bolesti pri močení, zkrátenie močenia, nepokoj, smäd, vznik vriedkov v
ústach.

81.) Tao-tchan tchang – Odvar na odvedenie hlienov

Recept pochádza z diela Ťi-šeng fang z roku 1252.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: oman pravý 100g, cisárovná: kôra pomaranču, kôra mandarínky po 50g,
minister: sladovka hladkoplodá 30g, posol: puškvorec obyčajný 15g.
Liečivá pomelieme na prášok. Varí sa jedna zarovnaná lyžička zmesi spolu s 5-10 plátkami čerstvého zázvoru v
3 dcl vody asi 5 minút. Po precedení sa nápoj pije teplý po jedle.
Účinky a možnosti použitia : Zmes vysúša vlhkosť a odvádza hlieny, rozhýbava čchi.
Túto bylinnú zmes podávame pri nahromadení sa hlienov v hrudi, chrapote, kašli s ľahkým vykašliavaním
hlienov, závratoch, tlaku v hrudi, zvracaní hlienov a nechutenstve.

82.) Tang-kuej s’-ni tchang – Odvar na štvoro protitokov s angelikou čínskou

Jedná sa o variantu receptu s´-ni san/tchang.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: škorica čínska 50g, cisárovná: kopytník európsky, do čierna opražený koreň
sladovky hladkoplodej, angelika čínska po 40g, minister: ženšen lekársky, sušený zázvor lekársky po 30g.
Byliny varíme v 6 dcl vody, kým ostane 2,5 dcl odvaru, potom nápoj precedíme a pijeme na dvakrát horúci
(zvyšok sa uchováva v čajníku s ohrievačom, alebo v termoske).
Účinky a možnosti použitia : Zmes obnovuje jang, zachraňuje protichodné, obnovuje tok krvi a rozhýbava ju.
Podávame ju pri stavoch zániku jang a pri chorobách z chladu v krvi, naťahovaní sa chladu do končatín,
studenom potení a zvracaní, strácaní vedomia.
 183

83.) Ta-pu jüan – Veľký dopĺňač prameňa

Jedná sa o slávnu zmes čínskej medicíny pochádzajúcu z 11. storočia.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: ženšen lekársky 50g, cisárovná: kustovnica čínska, angelika čínska, drieň
lekársky po 25g, minister: sladovka hladkoplodá 20g.
Ak má pacient aj tupú bolesť v bedrách, do receptu pridáme: štetka lesná, imelo biele po 10g.
Keď má pacient okrem prázdnoty čchi obličiek aj prázdnotu jang obličiek a v tele začína narastať chlad, do
zmesi sa pridá: kôra škorice 10g.
Z uvedených bylín sa urobí prášková zmes. Jedna čajová lyžička sa varí v 4 dcl vody, kým ostane polovica
odvaru. Užíva sa podľa potreby dva-tri krát denne.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept vyživuje prvotnú čchi obličiek.
Podávame ho pri stavoch nepevnosti a prázdnoty čchi obličiek, z čoho môže vzniknúť neustála a tupá bolesť v
bedrách, zvonenie v ušiach, závraty, oslabenie pamäte, neustály únik moču po kvapkách (v ťažkých prípadoch
časté pomočovanie sa) a bledosť v tvári.

84.) Ta-ting feng ču – Veľká perla na vyrovnanie vetra

Recept pochádza z knihy Wen-ping tchiao-pien z roku 1798.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: angelika čínska 50g, cisárovná: kapsička pastierska, kustovnica čínska po
40g, minister: sezam indický, senna alexandrijská, sladovka hladkoplodá po 30g, generál: schizandra čínska,
semienko konope siatej po 20g.
Liečivá pomelieme a zmiešame. Varí sa jedna lyžička zmesi v 1 litri vody spolu s jedným plátkom želatíny kým
ostane polovica odvaru, ten sa precedí a zamieša sa doň jeden vaječný žĺtok. Nápoj sa pije rozdelený na tri dávky.
Účinky a možnosti použitia : Táto (možno pre niekoho neobvykle chutiaca) zmes rozhojňuje jin, vyživuje
tekutiny, zmäkčuje pečeň, tíši vietor.
Podávame ju pri infekčnom horúčkovitom ochorení v dolnom ohrievači, pri vyčerpanosti jin, kŕčoch svalstva a
psychickej únave.

85.) Tchao-che čcheng-čchi tchang – Odvar s kôstkou marhule na prepojenie čchi

Známy recept používaný až do dnešných čias z knihy Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kôstky marhule 60g, cisárovná: rebarbora dlanitá 40g, minister: kôra škorice
30g, generál: sladovka hladkoplodá opražená do čierna 20g, posol: síran sodný.
Byliny pomelieme na prášok a zmiešame. Pokaždé varíme jednu lyžičku zmesi v 7 dcl vody kým ostane 3 dcl
odvaru a potom na chvíľu pridáme asi 6g síranu sodného. Odvar sa pije vždy pred jedlom rozdelený na tri dávky.
Účinky a možnosti použitia : Recept rozhýbava krv a odstraňuje stagnácie, spúšťa nadol zrazeniny.
Podávame ho pri chorobách zo stagnácie krvi a pri nahromadení horúčosti a zrazenín v dolnom ohrievači, kedy
má pacient čiernu stolicu, bolesti v podbrušku, blúznenie, zástavu menštruácie.

86.) Tchiao-wej čcheng-čchi tchang – Odvar na zosúladenie žalúdka a prepojenie čchi

Aj táto zmes pochádza z knihy Šang-chan lun z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: síran sodný 50g, cisárovná: rebarbora dlanitá 40g, minister: sladovka
hladkoplodá opražená do čierna 20g.
Ak začína horúčosť stúpať nahor a spôsobuje u človeka nepokoj, je nutné pridať: puškvorec obyčajný 15g.
Síran sodný sa uchováva zvlášť, ostatné bylinky pomelieme na prášok a zmiešame. Najprv varíme lyžičku zmesi
v 6 dcl vody, kým ostane 2 dcl odvaru, potom pridáme lyžičku síranu sodného (horkej soli) a ešte všetko spolu
krátko povaríme. Odvar sa má piť teplý.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes spúšťa nadol horúce zauzleniny a obnovuje priechodnosť hrubého
čreva.
Podávame ju pri nahromadení sa plnej horúčosti a sucha v hrubom čreve, kedy je zároveň aj horúčka, smäd a
pocit plnosti v bruchu.

87.) Tchien-ma kou-tcheng jin – Nápoj s tchien-ma a kou-tcheng

Táto zmes bola zapísaná v knihe z roku 1449.
Ani tchien-ma (gastrodia elata), ani kou-tcheng (uncaria rhynchophylla) u nás nedostať, tak som tieto dve byliny
nahradil.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kotvičník zemný 50g, cisárovná: pornatka kokosová, jasmín pravý po 30g,
minister: imelo biele, srdcovník obyčajný 25g.
 184

Urobíme práškovú zmes, varí sa jedna zarovnaná lyžička zmesi v 3 dcl vody kým ostane polovica odvaru.
Účinky a možnosti použitia : Recept upokojuje a ochladzuje pečeň, odstraňuje vietor, sťahuje jang nadol.
Podávame ho pri horúčosti v dráhe pečeni a vzostupe vetra pečene a z toho vyplývajúcich bolestiach hlavy,
poruchách spánku, závratoch, mŕtvici a vysokom tlaku krvi.

88.) Tchien-tchaj wu-jao san – Prášok s tchien-tchajským wu-jao

Lindera aggregata (wu-jao – najlepšie wu-jao pochádzalo tradične z Tchien-tchaj) u nás dostupná nie je, tak som
ju nahradil inou bylinou.
Zloženie zmesi a príprava : klinček vonný, fenikel obyčajný ľahko opražený, kôra mandarínky, galgán lekársky
všetko po 20g, papraď samčia, konopné semienko po 15g.
Z uvedených liečiv urobíme práškovú zmes. Podávame asi 3g tohto prášku, zapíja sa teplým vínom.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept upokojuje pečeň, rozhýbava čchi, rozptyľuje chlad, tlmí bolesti.
Podáva sa pri stagnácii čchi v tenkom čreve a z toho vyplývajúcej bolesti v panve a v pohlaví, plynatosti (po
odchode plynov pocit tlaku a bolesti odíde).

89.) Tchien-wang pu-sin tan – Elixír Nebeského cisára na posilnenie srdca

Toto je veľmi slávny recept čínskeho lekárstva, ktorý je možné podávať ako odvar, alebo ako elixír.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sladovka hladkoplodá 120g, cisárovná: angelika čínska naložená v alkohole,
schizandra čínska, semienko tuje, opražené semienko ďatlí po 30g, minister: ženšen lekársky, pornatka kokosová,
šalvia po 15g.
Liečivá pomelieme na prášok a z neho robíme odvar. Jedna čajová lyžička zmesi sa povarí v 3 dcl vody 5 minút,
nápoj sa pije pred spaním.
Ak sa má zmes užívať ako elixír, celú zmes zalejeme na desať dní až na tri týždne alkoholom a premiešame s
medom, precedíme. Toto pacient užíva pred spaním jednu polievkovú lyžicu.
Tiež je možné celú zmes zmiešať s medom na pastu, vytvarovať z nej guličky veľkosti hrášku a dať zapiecť do
rúry. Podáva sa pred spaním 20 guličiek zapíjaných odvarom z listov bambusu.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes rozhojňuje jin, vyživuje krv, odstraňuje prázdnu horúčosť, dopĺňa
srdce, upokojuje ducha Šen.
Elixír Nebeského cisára podávame pri nedostatočnosti srdca a obličiek, vyčerpanosti jin a krvi, nespavosti,
búšení srdca, výronoch semena v neželanom čase, zábudlivosti a nervovej slabosti.

90.) Tu-šen tchang – Odvar zo samojediného ženšenu

Tento recept pochádza z knihy Š’-jao šen-šu z roku 1348.
Zloženie zmesi a príprava : ženšen lekársky 50g.
Jedna lyžička ženšenu sa varí spolu s piatimi plodmi ďatlí čínskych v 3 dcl vody kým ostane polovica odvaru.
Pije sa podľa potreby 1-3 krát denne.
Účinky a možnosti použitia : Tento odvar navyšuje čchi a navracia odlučujúce sa.
Odvar zo samojediného ženšenu podávame veľkej a/alebo rýchlej strate čchi a krvi, pri strácaní vedomia, silnej
bledosti v tvári, studenom pote a slabnúcom pulze. Po vypití tohto odvaru často prichádza nutkanie ísť spať.

91.) Ťiao-tchaj wan – Gulička na prepojenie

Recept pochádza z roku 1522. Je to určite veľmi účinná zmes na liečbu neprepojenosti srdca a obličiek a z toho
vyplývajúcich chorôb, aj keď má iba dve zložky.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: horec žltý 15g, cisárovná: kôra škorice 1,5g.
Ak potrebujeme výrazne doplniť, či chrániť jin, pridá sa: kustovnica čínska 1,5g.
Zložky sa pomelú na jemný prášok, vymiešajú sa s medom na pastu a z nej sa tvarujú guličky. Uvedená dávka je
na tri dni, každá jedna časť tejto zmesi sa zapíja nalačno prevarenou slanou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prepája srdce a obličky, vyrovnáva jin-jang, prečisťuje oheň a
upokojuje ducha Šen.
Guličku na prepojenie podávame pri búšení srdca s úzkosťou, pri nespavosti z nárastu ohňa srdca a strate
prepojenosti medzi srdcom a obličkami.

92.) Ťing-fang ta-piao tchang – Odvar na posilnenie povrchu s ťing-jie a fang-feng

Ani ťing-jie (Schizonepeta tenuifolia), ani fang-feng (Saposhnikovia divaricata) na Slovensku nedostať, tak bolo
nutné tieto byliny nahradiť inými.
 185

Zloženie zmesi a príprava : cisár: zázvor lekársky sušený 50g, cisárovná: angelika lekárska, sladovka
hladkoplodá po 35g, minister: kôra pomaranču, škorica čínska po 20g.
Byliny pomelieme a zmiešame. Varí sa jedna lyžička zmesi v 3 dcl vody, kým ostane 2 dcl odvaru. Po vypití
odvaru si má ísť pacient ľahnúť a vypotiť sa.
Účinky a možnosti použitia : Zmes odvádza chlad a vietor, otvára povrch, zmenšuje opuchnutia.
Túto bylinnú zmes podávame vtedy, keď telo napadne chladný vietor (s prevahou vetra) a pacient má obavu z
vetra a chladu, z nosa mu vyteká číry hlien a má upchatý nos, má bolesti hlavy a bolesti po tele, na jazyku je
vlhký biely povlak.

93.) Ťin-kuej šen-čchi wan – Gulička na čchi obličiek zo zlatej skrinky

Je to recept z knihy Ťin-kuej jao-lüe z roku 210.
Hlavnú bylinu v tejto zmesi bolo nutné (z dôvodu dostupnosti) nahradiť inou.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kapsička pastierska 100g, cisárovná: drieň lekársky 50g, minister: pornatka
kokosová 40g, posol: kôra škorice 20g.
Liečivá sa pomelú na prášok, zmiešajú s medom na pastu a tvarujú sa do guličiek veľkosti hrášku. Podáva sa
dva-tri krát denne 20 kusov týchto guličiek zapíjaných teplou prevarenou vodou, alebo pravým čajom.
Účinky a možnosti použitia : Recept zahrieva a dopĺňa čchi obličiek, posilňuje ming-men obličiek a chráni ho
pred vyhasnutím.
Túto bylinnú zmes podávame pri chorobách z nedostatočnosti čchi a jang obličiek prejavujúcou sa slabosťou v
bedrách a nohách, zimomrivosťou, poruchami močenia, opuchnutiami, chronickými hnačkami, chronickým
zápalom obličiek, cukrovkou a prieduškovou astmou.

94.) Ťi-šeng šen-čchi wan – Gulička slepačieho vajca na doplnenie čchi obličiek
Táto zmes sa podáva buď ako samostatná, alebo v súčinnosti so zmesou čen-wu tchang.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: škorica čínska 50g, cisárovná: sladovka hladkoplodá, pornatka kokosová po
25g.
Liečivá sa pomelú a spolu s medom a zázvorovou šťavou sa vytvarujú z nich malé guličky. Tie sa môžu variť vo
vode, alebo sa zapíjajú teplou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept viac zahrieva obličky a nemá až takú schopnosť odvádzať
prebytočnú vodu z tela.
Podávame ho všade tam, kde vznikajú u pacienta opuchnutia z prázdnoty obličiek a nepriechodnosť močenia.

95.) Wang-ši čching-šu i-čchi tchang – Odvar pre ochladenie horúčosti, vypustenie vlhka a
nápravu čchi
Známa zmes na liečbu chorôb z letného tepla a z následkov nedostatku jin a následnej prázdnej horúčosti.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: mäta pieporná (lepšie je použiť koreň) 50g, cisárovná: ženšen sibírsky,
sladovka hladkoplodá po 40g.
Ak je horúčosť silná, pridá sa: sadrovec 10g.
Ak je aj výrazná prázdnota jin, pridá sa: palina ročná 10g.
Zložky pomelieme na prášok. Varí sa jedna zarovnaná lyžička v 3 dcl vody kým ostane 2 dcl odvaru. Odvar sa
pije vlažný.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept odstraňuje horúčosť, vyživuje čchi a tvorí telesné tekutiny.
Podávame ho pri napadnutí letnou horúčosťou, kedy sa pacient slabo potí, má smäd a chuť na studené nápoje,
únavu, nechutenstvo.

96.) Wej-ling tchang – Odvar na žalúdok s božskými

Tento recept pochádza z knihy Tan-si sin-fa od Ču Tan-siho z roku 1347.
„Božskými” sú tu myslené tie dve liečivé huby – pornatka kokosová (fu-ling) a trúdnikovec klobúčkatý (ču-ling).
Zloženie zmesi a príprava : cisár: kardamóm pravý, slzovka obyčajná po 30g, cisárovná: pornatka kokosová,
kôra mandarínky, trúdnikovec klobúčkatý po 20g, minister: kôra škorice 15g, posol: sladovka hladkoplodá 10g.
Keď má pacient aj opuchnutia, varí si zmes s 5 plátkami zázvoru so šupkou.
Všetky bylinky zmiešame a pomelieme. Varí sa vždy 15g zmesi s 5 plátkami surového zázvoru (bez šupky) a 2
plodmi ďatlí čínskych v 4 dcl vody kým ostane polovica odvaru. Hotový nápoj sa pije ráno medzi 7-11 hodinou.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes vysúša vlhkosť, posilňuje sliznicu, zvyšuje jang, rozhýbava čchi,
odstraňuje vodu.
 186

Tento recept vznikol spojením zmesí Wu-ling san a Pching-wej san. Podávame ho pri chorobách z vlhkosti v
dôsledku prázdnoty sliznice, pri hnačkách, opuchnutiach a nadúvaní.

97.) Wen-tan tchang – Odvar na zápal žlčníka

Ďalší z klasických receptov pochádzajúcich z knihy Waj-taj mi-jao – Lekárske tajomstvá úradníka z roku 752.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: čerstvý zázvor lekársky 12g, cisárovná: kôra mandarínky, pornatka kokosová
po 9g, minister: oman pravý, list bambusu po 6g, generál: sladovka hladkoplodá 3g.
Ak je horúčosť priveľká a objavuje sa zápcha, do receptu pridáme: rebarbora dlanitá 5g.
Všetky liečivá sa varia v 1,5 l vody kým ostane 0,5 l odvaru. Po precedení sa pije horúci rozdelený na tri dávky.
Na druhý deň všetko pripravujeme z nových bylín.
Účinky a možnosti použitia : Toto je často používaný recept na rozvrat žalúdku z horúčosti v žlčníku. Odvar
napráva tok čchi, premieňa hlieny, prečisťuje žlčník a zosúlaďuje žalúdok.
Túto zmes teda používame pri nesúlade medzi žlčníkom a žalúdkom, pri stavoch nepokoja z horúcich hlienov,
poruchách spánku, nevoľnosti od žalúdka a zvracaní a pri záchvatoch epilepsie, teda keď nahromadený hlien
zatvára okno srdcu.

98.) Wen-wej jin/tchang – Nápoj/Odvar na zohriatie žalúdka

Je to upravený recept wen-pchi tchang. Na rozdiel od receptu wen-pchi tchang, Nápoj na zohriatie žalúdka
pôsobí na čchi žalúdka a zohrieva skôr žalúdok, ako sliznicu.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sušený zázvor lekársky 50g, cisárovná: sladovka hladkoplodá 40g, minister:
klinček vonný 25g, generál: škoricovník čínsky, pornatka kokosová po 20g.
Ak sa vyskytuje u pacienta aj stagnácia čchi, do receptu sa pridá: galgán lekársky 15g.
Liečivá pomelieme na prášok. Varí sa jedna lyžička zmesi v 4 dcl vody kým ostane polovica odvaru. Tento
odvar má pacient piť ráno na lačno.
Účinky a možnosti použitia : Recept zohrieva stredný ohrievač, rozptyľuje chlad, upokojuje žalúdok.
Túto zmes podávame pri chlade v žalúdku a s tým spojeným zvracaním čírych tekutín, bolesťami žalúdka a
spomaleným trávením.

99.) Wu-mej wan – Gulička s čiernou slivkou

Táto zmes pochádza z knihy Šang-chan lun (Pojednanie o horúčkovitých chorobách) z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: slivka ume (najlepšie je tu použiť slivky ume v octovom náleve) asi 200g,
cisárovná: kopytník európsky, sušený zázvor lekársky po 100g, minister: ženšen lekársky, kôra škorice, angelika
čínska po 50g, posol: sladovka hladkoplodá 25g.
Liečivá (samozrejme okrem sliviek ume) sa pomelú na prášok, zmiešajú s medom a ryžovou kašou na pastu,
vytvarujú sa z nich guličky veľkosti hrášku a dajú sa zapiecť. Užíva sa 10 kusov guličiek zapíjaných teplou
prevarenou vodou tri krát denne.
Účinky a možnosti použitia : Tento recept zahrieva orgány a odstraňuje škrkavky z tela.
Podávame ho teda pri bolestiach brucha zo škrkaviek, pri zvracaní po jedle, hnačkách, kedy má pacient aj
studené končatiny.

100.) Žen-šen chu-tchao tchang – Odvar s ženšenom a orechom

Uvedený recept pochádza z lekárskej knihy z roku 1252.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: orech vlašský 100g, cisárovná: ženšen lekársky 50g, minister: schizandra
čínska 25g.
Liečivá sa pomelú. Varí sa čajová lyžička zmesi v 3 dcl vody spolu s dvomi plátkami čerstvého zázvoru, kým
ostane polovica odvaru.
Účinky a možnosti použitia : Zmes dopĺňa pľúca a obličky, navracia schopnosť obličiek preberať si čchi od
pľúc, čím sa utišuje astma.
Túto zmes podávame pri astme z prázdnoty pľúc a obličiek a pri bolestiach v bedrách.

101.) Žen-šen paj-chu tchang – Odvar bieleho tigra s ženšenom

Ide o variant zmesi paj-chu tchang, ktorú som tu už opísal. Aj táto zmes pochádza z knihy Šang-chan lun
(Pojednanie o horúčkovitých chorobách) z roku 210 n.l..
Zloženie zmesi a príprava : cisár: sadrovec 50g, cisárovná: list bambusu 30g, minister: ženšen lekársky,
sladovka hladkoplodá po 20g.
 187

Ak chýba potenie, pridá sa: mäta piporná 15g.

V ťažkých prípadoch môže dochádzať aj ku stratám vedomia, pre jeho obnovu sa pridá: puškvorec obyčajný 15g.
Pre ochranu žalúdka pred silným účinkom tejto zmesi je možné/vhodné pridať k uvedeným bylinám aj túžobník
brestový, alebo počas dňa piť nálev z tejto byliny.
Všetky liečivá sa pomelú na prášok a zmiešajú. Varí sa jedna lyžička zmesi v 1 litri vody spolu s polievkovou
lyžicou ryže dovtedy, kým ryža bude uvarená. Potom sa nápoj precedí a pije sa horúci rozdelený na tri krát.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes prečisťuje horúčosť a vypúšťa oheň, podporuje čchi, tvorí telesné
tekutiny.
Podávame ju pri horúčkovitých ochoreniach zo zranenia chladom, pri epidemických ochoreniach, pri vnútornej
horúčosti s nedostatkom čchi a jin so smädom, potením, kedy má pacient suchý jazyk.

102.) Žun-čchang wan – Gulička na zvlhčenie čriev

Táto zmes pochádza z knihy zo 16. stor.
Zloženie zmesi a príprava : cisár: konopné semienko 40g, cisárovná: kôstka marhule 30g, minister: angelika
čínska, rebarbora dlanitá, horec žltý po 15g.
Z bylín sa urobí prášková zmes, zmieša sa s medom na pastu a vytvarujú sa z nej guličky veľkosti hrášku.
Podávame 10 kusov guličiek nalačno zapíjaných teplou prevarenou vodou.
Účinky a možnosti použitia : Táto zmes vyživuje krv, zvlhčuje sucho, rozhýbava čchi, zpriechodňuje stolicu,
odvádza vietor, vypúšťa oheň.
Túto bylinnú zmes podávame pri zápche z vyčerpania tekutín v črevách, kedy má pacient aj sucho v ústach a
nepríjemný zápach z úst.
Ak je ale zápcha spôsobená suchosťou následkom straty krvi, alebo následkom prázdnoty obličiek, tento recept
nesmieme podávať.

2.9. Liečivé vína a medy

Liečba vínami sa používa v Číne pravdepodobne už od dynastie Šang (1766-1122 pred našim letopočtom), alebo
ešte skôr – možno od dynastie Sia. Pod pojmom bylinné vína si treba predstaviť buď skvasené byliny a z nich
vyrobené víno, alebo hotové víno, do ktorého lekár pridal byliny a nechal ich v ňom vylúhovať určitú dobu. Vína
zo skvasených bylín sú známe aj z Ájurvédy. Na liečbu možno použiť hroznové biele, hroznové červené, ryžové
víno, alebo ovocné vína, alebo si lekár vyrobí víno zo skvasených bylín.
V štrnástej kapitole knihy Su-wen sa píše aj o bylinných vínach: Žltý cisár sa spýtal: „Ako sa robia čaje a vína z
piatich obilnín?“
Čchi Po odpovedal: „Čaje (hlavne sú tu myslené odvary, nie nálevy) a vína boli pôvodne vyrábané z obilnín,
hlavne z ryže a stonky bývali používané, ako palivo pri varení obilia. Čaje sa pili, alebo sa nechávali kvasiť vo
víne. Tak sa proces začal. Zrná, ako ryža, alebo jačmeň absorbovali čchi z Nebies a Zeme a tak povýšili svoje
účinky počas štyroch ročných období (teda to znamená, že sa nechávali kvasiť celý rok). Keď boli vyrobené v
takomto dokonalom prostredí, neboli ani príliš zohrievajúce, ani príliš ochladzujúce. Boli zozbierané na jeseň a
tak mali najlepšiu kvalitu. Tak sa vyrábajú, alebo pripravujú vína, čaje a jedlo.”
Tu uvediem len zopár príkladov na liečivé vína:

1) 500g čerstvých čerešní zmiešame v uzatvárateľnom pohári s 4 a 1/2 šialkami vína a uložíme na 10 dní odležať.
Pri reume chladného typu pacient pije denne 1 dcl tohto vína.
2) 250g plodov hlohu, 30g ďatlí, 30g hnedého cukru zalejeme 4 a 1/2 šialkami vína a necháme odstáť prikryté na
teplom mieste 10 dní, potom precedíme. Toto víno lieči stavy vyčerpania, reumu, bolesti svalov. Pacient pije 1
dcl tohto vína pred spaním.
2) Slivky a rovnaké množstvo cukru zalejeme 5 násobným množstvom vody, uzatvoríme kvasnou zátkou a
necháme asi 3 týždne kvasiť. Keď sa skončí kvasný proces, hotové víno prelejeme do fliaš. Toto víno výrazne
dopĺňa čchi. Užívame ho raz denne pri stavoch vyčerpania čchi.

Liečivé medy sú vlastne medy spojené s bylinami. Ako sa robia takéto medy? Je na to niekoľko spôsobov.
1) Med sa zmieša s práškom z bylín a zohreje sa vo vodnom kúpeli, nechá sa pomaly zakrytý vychladnúť.
2) Med sa zmieša so šťavou z ovocia (hrušky, liči čínske...), alebo z niektorých bylín (zázvor lekársky, cibuľa,
cesnak...) a vo vodnom kúpeli sa zohrieva. Potom ho necháme pomaly chladnúť. U nás je bežne v predaji (v
jednej obchodnej sieti) ženšenový med v ampuliach. Je naozaj veľmi účinný.
 188

3) Med sa mieša nad ohňom aby zhustol a odparila sa z neho časť vody a do takéhoto medu sa potom primiešajú
buď nasekané čerstvé, alebo sušené byliny pomleté na jemný prášok. Tomuto sa hovorí „tavený med”. Dopĺňa a
zohrieva stred, byliny ešte viac povyšujú jeho liečebné účinky.
 189

2.10. Krátky doslov

Toto bol teda zväzok o liečbe bylinami a stravou. Všetky princípy som sa snažil opísať naozaj v krátkosti a
stručne. Hlavne aby všetko bolo ľahko pochopiteľné pre každého.
Princípy liečby bylinami a stravou opísané v tejto knihe sú už len opakovaním toho, čo bolo napísané v prvom
zväzku. Tu je všetko len viac rozvedené.
Ešte raz sa ale vrátim k bylinným zmesiam a receptom, ktoré som tu opísal. Pri niektorých bylinných zmesiach
nebola uvádzaná hierarchia, poradie dôležitosti bylín. Ak som použil taký recept, zoradil som byliny podľa ich
účinku. Bylina, ktorá pôsobí priamo na daný problém bola zaradená ako cisár... Niektoré byliny a liečivá sa u nás
nedajú zohnať. Praktik čínskeho lekárstva môže nahradiť hociktorú bylinu v zmesi inou, len je nutné prihliadať
na chuť, povahu a celkový účinok liečiva. Príprava bylinných zmesí a ich podávanie je len približné, nie pevne
stanovené. Lekár môže podľa závažnosti ochorenia a telesného stavu určiť iný spôsob prípravy a podania
bylinnej zmesi.
Toľko teda k liečbe stravou a bylinami. Je to veľmi zodpovedná úloha a je nutné sa jej venovať so všetkou
vážnosťou a poctivosťou.