Chemia 8 2v - Opr

pre 8.
roèník základnej školy

a 3. roèník gymnázia s osemroèným štúdiom
ISBN 978-80-8091-223-9
Chémia
pre 8. roèník základnej školy
a 3. roèník gymnázia s osemroèným štúdiom
Helena Vicenová
Autorka © RNDr. Helena Vicenová, 2011
Lektorovali: Ing. Mária Filová, RNDr. Veronika Müllerová, RNDr. Jozef Tatiersky, PhD.
Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

pod č. 2011-11115/28822:3-919 zo dňa 1. augusta 2011 ako učebnicu chémie pre 8. ročník
základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom.
Schvaľovacia doložka má platnosť 5 rokov.
Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto knihy nesmie byť použitá, reprodukovaná ani
šírená akýmkoľvek spôsobom a prostriedkami, či už mechanickými, fotografickými alebo
elektronickými a to vo forme tlačenej, fotokópií či záznamov, alebo prostredníctvom infor-
mačného systému a pod. bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateľa.
Druhé upravené vydanie, 2012
ISBN 978-80-8091-260-4
3
Milí žiaci,
v tomto školskom roku získate ďalšie poznatky z chémie. Vaše vedomosti
sa postupne rozšíria o poznatky o zložení látok a o chemických prvkoch a ich
zlúčeninách.
Chémia je prírodná veda, ktorá skúma látky a ich premeny na iné látky,
teda chemické reakcie. Naučili ste sa, že bez niektorých chemických reakcií
by nebol možný život. Viete už aj to, že s chémiou sa stretávame na každom
kroku.
V tomto školskom roku nazriete dovnútra látok, naučíte sa viac o časti-
ciach, z ktorých sú látky zložené. Spoznáte niektoré chemické prvky, zlúče-
niny a ich reakcie. Budete skúmať jednoduchšie reakcie v laboratórnych
podmienkach a objavíte ich praktický význam. Niektoré jednoduché chemic-
ké reakcie budete robiť aj vy na vyučovacích hodinách chémie.
V učebnici sú tieto pokusy označené modrou bankou na okraji pri texte
k pokusu. Pokusy označené hnedou bankou môže robiť len učiteľ.
Pri niektorých úlohách sú červené hviezdičky, takto sú označené úlohy,
ktorých riešenie môže byť náročnejšie.
Vážení učitelia,
jednotlivé témy učiva, ktoré majú zastrešujúce názvy Zloženie látok
a Významné chemické prvky a zlúčeniny, sú rozdelené do kapitol Zloženie
látok, Chemické prvky, Chemické zlúčeniny a Chemické reakcie.
Témy sú spracované väčšinou na dvojstrane. Základné učivo (v súlade so
vzdelávacím štandardom) je v strede jednotlivých strán, rovnako ako aj
ilustračné obrázky a schémy. Základné učivo obsahuje tiež množstvo poku-
sov s autentickými fotografiami. V prípade, že nie je možné zrealizovať všet-
ky pokusy, fotografie priebeh pokusov žiakom aspoň priblížia. Červené
plochy v závere jednotlivých tém obsahujú zhrnuté kľúčové učivo.
Po okraji strán v zelených plochách je motivačný, doplňujúci a rozširujúci
text, niekde aj s ilustráciami a pomôcky na pokusy.
Nadpisom Hľadáme súvislosti sú označené motivačné otázky, na ktoré by
mali žiaci vedieť odpovedať využitím vedomostí nadobudnutých v rámci
vzdelávacej oblasti Človek a príroda. Predpokladané odpovede žiakov sú
medzi žltými čiarami.
Na úspešné zvládnutie textov označených Premýšľame a objavujeme budú
musieť žiaci asi viac premýšľať, prípadne využiť vedomosti aj z iných vyučo-
vacích predmetov.
Za každým tematickým celkom je Zhrnutie učiva a Otázky a úlohy.
V niektorých úlohách sú aj pokusy určené na precvičenie učiva a námety
na projekty. Náročnejšie úlohy sú označené hviezdičkou.
Autorka
4
1 Opakovanie ................................................................... 7
1.1 Chemicky čisté látky a zmesi ..................................................................8
1.2 Chemické reakcie ....................................................................................9
2 Zloženie látok ............................................................ 11

2.1 Chemické prvky a zlúčeniny .................................................................12
2.2 Atómy a chemické prvky .......................................................................14
2.3 Názvy a značky chemických prvkov .....................................................16
2.4 Molekuly a chemické zlúčeniny ...........................................................18
2.5 Ióny .........................................................................................................20
2.6 Chemické vzorce a oxidačné číslo ........................................................21
2.7 Chemická väzba .....................................................................................22
2.8 Zhrnutie učiva ........................................................................................26
2.9 Otázky a úlohy .......................................................................................27
2.9.1 Chemické prvky a zlúčeniny (časť 2.1) .............................................27
2.9.2 Atómy a chemické prvky (časť 2.2).
Názvy a značky chemických prvkov (časť 2.3) .................................28
2.9.3 Molekuly a chemické zlúčeniny (časť 2.4). Ióny (časť 2.5) .............30
2.9.4 Chemické vzorce a oxidačné číslo (časť 2.6).
Chemická väzba (časť 2.7) .................................................................31
3 Chemické prvky ......................................................... 33

3.1 Periodická tabuľka prvkov .....................................................................34
3.2 Kovy, polokovy a nekovy .......................................................................36
3.3 Vodík .......................................................................................................40
3.4 Kyslík ......................................................................................................42
3.5 Kovy ........................................................................................................44
3.5.1 Železo – najvýznamnejší kov .............................................................44
3.5.2 Sodík a draslík – alkalické kovy .........................................................46
3.6 Zhrnutie učiva .......................................................................................48
3.7 Otázky a úlohy .......................................................................................49
3.7.1 Periodická tabuľka prvkov (časť 3.1).
Kovy, polokovy a nekovy (časť 3.2) ...................................................49
3.7.2 Vodík (časť 3.3). Kyslík (časť 3.4) .......................................................50
3.7.3 Železo – najvýznamnejší kov (časť 3.5.1).
Sodík a draslík – alkalické kovy (časť 3.5.2) ......................................51
4 Chemické zlúčeniny .................................................. 53

4.1 Voda ........................................................................................................54
4.2 Oxidy ......................................................................................................56
4.2.1 Názvoslovie oxidov ............................................................................56
4.2.2 Oxidy v stavebníctve ...........................................................................58
4.2.3 Oxidy v životnom prostredí ...............................................................59
5
4.3 Kyseliny ..................................................................................................62

4.3.1 Kyseliny v domácnosti ........................................................................62
4.3.2 Skúmanie kyslosti roztokov ...............................................................63
4.3.3 Zloženie a vlastnosti kyselín ..............................................................64
4.3.4 Významné kyseliny .............................................................................65
4.4 Hydroxidy ..............................................................................................68
4.4.1 Skúmanie zásaditosti roztokov ...........................................................68
4.4.2 Zloženie a vlastnosti hydroxidov .......................................................69
4.4.3 Významné hydroxidy ..........................................................................70
4.5 Soli ..........................................................................................................72
4.5.1 Čo sú soli ............................................................................................72
4.5.2 Významné soli .....................................................................................73
4.6 Zhrnutie učiva .......................................................................................76
4.7 Otázky a úlohy .......................................................................................77
4.7.1 Voda (časť 4.1) .....................................................................................77
4.7.2 Oxidy (časť 4.2) ...................................................................................78
4.7.3 Kyseliny (časť 4.3) ...............................................................................79
4.7.4 Hydroxidy (časť 4.4) ...........................................................................80
4.7.5 Soli (časť 4.5) .......................................................................................81
5 Chemické reakcie ..................................................... 83

5.1 Chemické reakcie a chemické rovnice .................................................84
5.2 Neutralizácia ..........................................................................................86
5.3 Redoxné reakcie .....................................................................................88
5.4 Zhrnutie učiva .......................................................................................90
5.5 Otázky a úlohy .......................................................................................91
5.5.1 Chemické reakcie a chemické rovnice (časť 5.1) ..............................91
5.5.2 Neutralizácia (časť 5.2) .......................................................................92
5.5.3 Redoxné reakcie (časť 5.3) ..................................................................93
6 Laboratórne práce ..................................................... 95

6.1 Meranie pH rôznych látok ....................................................................96
6.2 Pozorovanie zmeny sfarbenia prírodných farbív
v závislosti od kyslosti a zásaditosti roztoku ........................................97
6.3 Neutralizácia ..........................................................................................98
6.4 Reakcia kyseliny s kovom ......................................................................99
6.5 Príprava síranu vápenatého ...................................................................98
6.6 Príprava oxidu meďnatého ....................................................................99
7 Riešenia otázok a úloh ............................................ 102
8 Literatúra ................................................................. 110
9 Register ................................................................... 111

Školské chemické laboratórium
Zopakujeme si
• Z čoho sú zložené látky
• Ako možno rozdeliť látky
• Čo sú chemicky čisté látky
• Čo sú zmesi
• Čo sú chemické reakcie
• Čo je chemické zlučovanie
• Čo je chemický rozklad
8 Opakovanie
1.1 Chemicky čisté látky a zmesi

Hľadáme súvislosti
Prezrite si obrázky. Videli ste ich už niekedy? Čo majú spoločné všetky
látky na obrázkoch?
hélium vodík kyslík dusík voda oxid uhličitý
Takéto obrázky môžeme vidieť napr. v učebniciach chémie, v encyklopé-

diách alebo na internete. Na obrázkoch sú látky znázornené guľôčkami.
Všetky látky sú zložené z častíc. Častice jednotlivých látok sa navzájom

odlišujú, sú rôzne veľké, majú rôzny tvar a sú zložené z rozličných, ešte men-
ších častíc, ktoré sa znázorňujú guľôčkami.
Čím sa odlišujú látky znázornené na obrázkoch?

A B
Látka na obrázku A je zložená z častíc jedného druhu (znázornené sú dvoma

spojenými guľôčkami). Látka na obrázku B je zložená z dvoch druhov častíc
(znázornené sú dvoma spojenými guľôčkami a tromi spojenými guľôčkami).
Na obrázku A je znázornená chemicky čistá látka (chemická látka). Che-

micky čistá látka je zložená iba z častíc jedného druhu. Má určité, pre ňu
charakteristické vlastnosti. Vlastnosti, ktoré ju charakterizujú (fyzikálne veli-
činy), možno merať a vyjadriť číslami (napr. hustota, teplota topenia, teplota
varu). Číselné hodnoty týchto vlastností sú uvedené vo fyzikálno-chemic-
kých tabuľkách.
Na obrázku B je znázornená zmes. Zmes je látka zložená z častíc via-

cerých chemicky čistých látok. Vlastnosti zmesi závisia od jej zloženia – od
zastúpenia jednotlivých zložiek (jednoduchších látok), ktoré tvoria zmes.
Väčšina látok, s ktorými sa bežne stretávame, sú zmesi.
Všetky látky sú zložené z častíc. Látky možno rozdeliť (podľa toho,

z akých častíc sú zložené) na dve skupiny: chemicky čisté látky a zmesi.
Chemicky čisté látky sú zložené iba z častíc jedného druhu.
Zmesi sú zložené z častíc viacerých chemicky čistých látok.
Opakovanie 9
1.2 Chemické reakcie

Na fotografiách sú reakcie, ktoré ste robili v minulom školskom roku. Čo sa
deje pri chemických reakciách? Ktoré látky sú reaktanty a ktoré produkty?
Chemická reakcia horčíka s kyslíkom
Pri pokuse spolu reagovali horčík a kyslík. Z reaktantov – horčíka a kys-

líka – vznikla nová látka – produkt (oxid horečnatý).
Chemické zlučovanie železa a síry Chemický rozklad hypermangánu
Pri pokuse spolu reagovali železo a síra. Pri pokuse reagoval hypermangán.
Z reaktantov – železa a síry – vznikla nová Z reaktantu – hypermangánu – vznikli nové
látka – jeden produkt (sulfid železnatý). látky – produkty. Jedným z produktov bol kyslík.
Chemické reakcie sú deje, pri ktorých sa látky menia: z určitých

chemických látok vznikajú iné chemické látky.
Reaktanty sú látky, ktoré vstupujú do chemickej reakcie, navzájom
reagujú.
Produkty sú látky, ktoré vznikajú pri chemickej reakcii.
Pri chemickej reakcii sa reaktanty menia na produkty.
Chemické zlučovanie je chemická reakcia, pri ktorej z dvoch alebo
viacerých jednoduchších reaktantov vzniká jeden zložitejší produkt.
Chemický rozklad je chemická reakcia, pri ktorej z jedného zložitej-
šieho reaktantu vznikajú dva alebo viac jednoduchších produktov.
Auto na vodíkový pohon
Vodík – energia budúcnosti?

Naučíme sa
• Čo sú chemické prvky
• Čo sú chemické zlúčeniny
• Z akých častíc sú zložené látky
• Čo sú atómy, molekuly a ióny
• Ktoré častice sú v jadre atómu
• Ktoré častice sú v obale atómu
• Čo sú chemické značky a vzorce
• Ako vzniká chemická väzba
• Aké sú druhy chemickej väzby

12 Zloženie látok
2.1 Chemické prvky a zlúčeniny

Chemickým zlučovaním dvoch chemicky čistých látok vzniká nová che-
micky čistá látka. Napríklad zlučovaním vodíka a kyslíka vzniká nová látka
– voda. Voda je chemická zlúčenina.
Takto vzniká voda napr. pri pohone kozmickej rakety, kde je použité palivo
vodík a kyslík. Pri zváraní kyslíkovo-vodíkovým plameňom dochádza tiež
k zlučovaniu vodíka s kyslíkom za vzniku vody.
Vznik vody dokazuje aj orosenie skúmavky pri chemickej

reakcii vodíka so vzdušným kyslíkom – po zapálení pripra-
veného vodíka plameňom kahana (presvedčíte sa o tom pri
pokuse na s. 40 – 41).
Chemickým rozkladom chemicky čistej látky vznikajú dve a viac nových

chemicky čistých látok. Chemická zlúčenina voda sa rozkladá na vodík
a kyslík. Chemicky čisté látky vodík a kyslík sa však už ďalej nedajú rozložiť
na jednoduchšie látky. Vodík a kyslík sú chemické prvky.
V laboratóriu možno vodu rozložiť napr.

pôsobením elektrického prúdu. Vzniknutý vodík
a kyslík sa zachytávajú v skúmavkách (pokus
možno uskutočniť v aparatúre na obr. vpravo).
Vedci skúmajú možnosť využiť vodík získaný

rozkladom vody na pohon automobilov.
Rozklad vody sa robí pomocou elektrickej energie získanej
napr. zo slnečnej energie (obr. vľavo).
Chemické prvky a chemické zlúčeniny majú nemenné zloženie, preto sú

stále aj ich vlastnosti (teplota varu, teplota topenia, hustota). Patria medzi
chemicky čisté látky.
Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už

nemožno rozložiť na jednoduchšie látky.
Chemické zlúčeniny (skrátene zlúčeniny) sú chemicky čisté látky,
ktoré možno rozložiť na jednoduchšie látky.
Zloženie látok 13
Pozorne si prezrite obrázky znázorňujúce prvky a zlúčeniny guľôčkovými
modelmi. Nájdite rovnaké a odlišné vlastnosti prvkov a zlúčenín.
Chemické prvky
hélium kyslík dusík fosfor
Chemické zlúčeniny
voda oxid uhličitý sulfán kyselina dusičná
Prvky aj zlúčeniny sú zložené z častíc. Prvok je najjednoduchšou sta-

Prvky sú zložené z častíc, ktoré sú znázornené rovnakými guľôčkami. vebnou zložkou zlúčenín.
Guľôčky môžu byť samostatné alebo rôznym spôsobom spojené.
Zlúčeniny sú zložené z častíc, ktoré sú znázornené najmenej dvoma odliš- Presne charakterizovať prvky bude
nými guľôčkami. Guľôčky nie sú samostatné, sú rôznym spôsobom spojené. však možné až vtedy, keď sa do-
zvieme viac o časticiach, z ktorých
sú látky zložené.
Prvky sú zložené z častíc jedného druhu. Guľôčky predstavujú atómy,
ktoré môžu byť samostatné alebo rôznym spôsobom spojené.
Keď chemici ešte nepoznali čas-
tice, z ktorých sú zložené látky,
Zlúčeniny sú tiež zložené z častíc jedného druhu. Tieto častice však tvoria
považovali za prvky aj niektoré
rôznym spôsobom viazané atómy dvoch alebo viacerých prvkov.
zlúčeniny.
Prvky sú zložené z atómov jedného druhu.

Zlúčeniny sú zložené z viazaných atómov rôznych prvkov.
14 Zloženie látok
2.2 Atómy a chemické prvky

Ľudia sa už oddávna pokúšali zistiť, z čoho sú zložené predmety, ktoré ich
obklopujú. Postupne prenikali dovnútra látok a odhaľovali ich tajomstvá.
Častice, z ktorých sú zložené všetky látky, sa znázorňujú pomocou guľô-

čok. Guľôčky majú odlišnú veľkosť a môžu byť rôzne pospájané. Jednotlivé
Demokritos (450 p. n. l.), ktorý guľôčky predstavujú atómy.
patril do gréckej filozofickej ško-
ly atomistov, tvrdil, že látky sú Čo je vnútri týchto guľôčok – atómov? Sú prázdne? Nie!
zložené z malých, ďalej nedeliteľ- Vnútro guľôčky, ktorá predstavuje atóm, môžeme zjednodušene znázorniť
ných častíc – atómov (v gréčtine takto:
atomos znamená nedeliteľný). jadro
protón je častica s kladným elek-

trickým nábojom, označuje sa p+,
neutrón je častica bez elektrické-

ho náboja, označuje sa n0,
elektrón je častica so záporným

J. Dalton (začiatok 19. storočia)
elektrickým nábojom, označuje
nadviazal na učenie atomistov. sa e–.
Podľa nich pomenoval najmen-
obal
šie častice – atómy.
Protón má kladný elektrický náboj, elektrón má rovnako veľký, ale zápor-

ný elektrický náboj.
Elektróny sú v obale atómu usporiadané vo vrstvách. V prvej vrstve môžu

byť najviac 2 elektróny, v druhej vrstve najviac 8 elektrónov.
E. Rutherford (1911) vytvoril pla-
netárny model atómu. Okolo klad-
ného jadra obiehajú elektróny ako
jadro
planéty okolo Slnka.
N. Bohr (1913) zdokonalil Ruther- obal

fordov model. Opisoval v ňom už
aj dráhy pohybu elektrónov.
Model atómu, ktorý v tejto učeb-

nici používame, je veľmi zjedno- Atóm je častica látky zložená z jadra a obalu. V jadre atómu sú pro-
dušený. tóny a neutróny, v obale sú elektróny. Elektróny sú usporiadané vo
vrstvách.
Zloženie látok 15
Premýšľame a objavujeme Atómy sú také maličké, že do

bodky na konci tejto vety by sa ich
Atómy znázorňujeme guľôčkami, ktoré majú odlišné veľkosti (polomery). vedľa seba zmestilo vyše milióna.
Aké veľké sú skutočné atómy? Aká je ich hmotnosť? Nájdite v literatúre alebo Polomer atómu vodíka je asi
na internete porovnanie veľkostí atómov s inými telesami a porovnanie hmot- 0,000 000 000 052 9 m.
nosti protónov, neutrónov a elektrónov.
Keby sme zväčšili atóm kyslíka na
Hľadáme súvislosti veľkosť tenisovej loptičky, tenisová
Veľkosť elektrického náboja protónu a elektrónu je rovna- 1 loptička zväčšená v rovnakom po-
ká, odlišujú sa len znamienkom. Zistite, aký je výsledný elek- mere by bola veľká ako zemeguľa.
trický náboj atómu na obrázku. Atóm kyslíka má hmotnosť
0,0000000000000000000000267 g.
Výsledný elektrický náboj atómu súvisí s počtom elektricky nabitých

častíc – protónov a elektrónov. Keďže sa počet protónov rovná počtu elek-
trónov, výsledný elektrický náboj atómu sa rovná nule.
Atóm je elektricky neutrálna častica, lebo počet protónov v jadre je rovnaký

ako počet elektrónov v obale. Počet protónov v jadre atómu vyjadruje protónové
číslo, označuje sa Z. Píše sa pred značku prvku vľavo dole (ZX). Protónové číslo
je dôležitá charakteristika atómu. Keďže počet protónov je rovnaký ako počet
elektrónov, protónové číslo udáva zároveň aj počet elektrónov v obale atómu. Hmotnosť protónu a neutrónu je
približne rovnaká.
Chemicky čistá látka, ktorej všetky atómy majú rovnaký počet protónov,
čiže rovnaké protónové číslo, sa nazýva chemický prvok (skrátene prvok).
Prvok charakterizuje protónové číslo, názov a značka.
Atóm prvku hélia

2 Hélium tvoria atómy, ktoré majú v jadre 2 protóny
2 a 2 neutróny. V obale majú 2 elektróny. 1 1836
Protónové číslo hélia je 2. Zápis: 2He.
V porovnaní s protónom má elek-
Značka prvku môže predstavovať jeden atóm prvku, ale aj veľa atómov prvku.
trón zanedbateľnú hmotnosť.
Počet atómov (väčší ako jeden atóm) sa vyjadruje číslom pred značkou prvku.
Takmer celá hmotnosť atómu je
Na 3Na Na v jadre.
Jadro je po latinsky nucleus.

Preto sa častice, ktoré sú v jadre
(p+ a n0), nazývajú nukleóny.
Počet neutrónov v jadre je rôzny.
1 atóm 3 atómy prvok sodík Môže ich byť toľko ako protónov
prvku sodíka prvku sodíka (obsahuje veľa atómov) alebo viac. Atóm vodíka je vý-
nimkou, lebo neobsahuje žiaden
Atóm je elektricky neutrálna častica látky, lebo počet protónov neutrón.
v jadre sa rovná počtu elektrónov v obale. Súčet protónov a neutrónov, teda
Protónové číslo udáva počet protónov v jadre atómu (zároveň aj
všetkých častíc v jadre, je nukleó-
počet elektrónov v obale).
Prvok je chemicky čistá látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké nové číslo, označuje sa A. Píše sa
protónové číslo. pred značku prvku vľavo hore (AX).
16 Zloženie látok
Významnou vlastnosťou chemic- 2.3 Názvy a značky chemických prvkov

kých prvkov je ich schopnosť
Všetky látky sú zložené z chemických prvkov. Niektoré prvky sa nachá-
zlučovať sa. Zlúčivosť chemic-
dzajú v prírode samostatné – nezlúčené, teda nie sú súčasťou chemickej zlú-
kých prvkov je príčinou existen-
čeniny. Takýchto prvkov je málo, je to napr. hélium a zlato. Väčšina prvkov
cie vyše 25 miliónov zlúčenín.
sa nachádza len v zlúčeninách s inými prvkami, napr. sodík a vápnik. Sú však
Väčšina z nich bola pripravená
aj prvky, ktoré sa vyskytujú v prírode v zlúčenom aj nezlúčenom stave, napr.
v laboratórnych podmienkach.
kyslík, dusík, uhlík.
Už v staroveku malo názvy se-
Doteraz je známych 114 chemických prvkov. Z nich sa väčšina vyskytuje
dem kovových prvkov (železo,
v prírode, ostatné boli pripravené v laboratórnych podmienkach.
meď, striebro, zlato, ortuť, cín,
olovo) a dva nekovové prvky
Názvy prvkov
(uhlík a síra).
Tak, ako boli postupne objavované prvky, vznikali aj ich názvy. Názvy
prvkov sú odvodené väčšinou od gréckych alebo latinských slov.
V jednotlivých obdobiach sa
Niektoré názvy vyjadrujú určitú vlastnosť prvku, iné miesto výskytu prvku
k tvorbe názvov novoobjavených
v prírode, ďalšie majú názvy podľa nebeských telies, významných vedcov,
prvkov pristupovalo odlišne.
bydliska alebo pracoviska objaviteľov a pod.
V slovenskom chemickom názvo-
sloví sa pri nových prvkoch vy- Jód (iodum): Chlór (chlorum):
ioeides (gr.) chloros (gr.)
chádza zo schválených názvov
= fialovo sfarbený; = žltozelený;
prvkov. Názvy a značky prvkov
bol pomenovaný bol pomenovaný
schvaľuje Medzinárodná únia podľa sfarbenia podľa jeho sfarbe-
pre čistú a aplikovanú chémiu jeho pár. nia.
(International Union of Pure and
Applied Chemistry – IUPAC).
Hélium (helium): Kremík (silicium):
IUPAC schválila zásady na tvo- helios (gr.) silex (lat.)
renie systémových názvov a zna- = Slnko; = kremeň, tvrdý
čiek nových prvkov. o existencii tohto kameň;
prvku sa začalo bol identifikovaný
Tie však majú platnosť iba dovte-
uvažovať pri v kremeni.
dy, kým prvky nedostanú oficiál-
výskume Slnka.
ne názvy a značky utvorené podľa
tradičných spôsobov (napr. pod-
ľa krajiny objavu, mena objavi- Curium: názov vznikol na počesť manželov Márie a Pierra
teľa). Curie. Manželia dostali Nobelovu cenu za fyziku a Mária aj
za chémiu.
Systémový názov prvku sa odvo-
dzuje od protónového čísla pou- Polónium (polonium): názov prvku navrhla objaviteľka
žitím číselných symbolov: Mária Curie-Sklodowska podľa názvu svojej rodnej krajiny.
0 – nil, 1 – un, 2 – bi, 3 – tri,
4 – quad, 5 – pent, 6 – hex, Väčšina slovenských názvov vznikla tak, že sa ich latinské alebo grécke
7 – sept, 8 – oct, 9 – enn. názvy prispôsobili slovenskému jazyku (napr. baryum – bárium, phosphorus
Napríklad názov prvku s protó- – fosfor). Niektoré prvky majú slovenské názvy odlišné (napr. hydrogenium
novým číslom 113 je ununtrium – vodík, oxygenium – kyslík).
a značka je Uut.
Pre niektoré chemické prvky sa používajú aj spoločné názvy podľa ich
vlastností, napr. kovy, nekovy, polokovy, alkalické kovy, halogény, vzácne
plyny a pod.
Zloženie látok 17
Značky prvkov Prvé záznamy o látkach a ich

Značky prvkov sa odvodzujú tak, že sa zoberie prvé písmeno z ich latin- premenách pochádzajú už od
ského názvu (napr. S – sulphur). Ak sa názvy viacerých prvkov začínajú tým alchymistov. Rozličné symbo-
istým písmenom, pridá sa k prvému písmenu niektoré ďalšie písmeno z názvu ly a značky mali utajiť význam
(Si – silicium, Sn – stannum). označených látok a pracovných
postupov.
Tvoríme projekt
Od roku 1735 do 1830 sa často dávali novým prvkom názvy podľa mien
z mytológie alebo z povier. Takto vznikol napr. názov kobalt. Keď sa baní-
kom nedarilo získať z rudy meď, mysleli si, že na vine sú zlí duchovia.
Kobold je v nemeckej mytológii zlý škriatok.
Urobte projekt na tému Skúmame pôvod názvov chemických prvkov.
Oboznámte spolužiakov so zaujímavými zisteniami. Nájdete ich na inter- Značky prvých známych kovo-
nete alebo v literatúre (napr. v literatúre [5]). vých prvkov neboli odvodené
od ich názvu, boli to symboly
Názvy a značky niektorých chemických prvkov známych nebeských telies slneč-
slovenský názov latinský názov značka výslovnosť značky protónové číslo nej sústavy. Sú to: zlato (Slnko),
draslík Kalium K ká 19 striebro (Mesiac), meď (Venuša),
dusík Nitrogenium N en 7 ortuť (Merkúr), železo (Mars),
fluór Fluorum F ef 9 olovo (Saturn), cín (Jupiter).
fosfor Phosphorus P pé 15
hélium Helium He há-é 2
hliník Aluminium Al á-el 13
horčík Magnesium Mg em-gé 12
chlór Chlorum Cl cé-el 17
jód Iodum I í 53
V roku 1808 zaviedol anglický
kremík Silicium Si es-í 14
chemik J. Dalton značky chemic-
kyslík Oxygenium O ó 8
kých prvkov v podobe krúžkov
lítium Lithium Li el-í 3 s rôznou kresbou vo vnútri. Na
mangán Manganum Mn em-en 25 obrázku sú znázornené: kyslík,
meď Cuprum Cu cé-ú 29 vodík, dusík, uhlík, síra, fosfor,
olovo Plumbum Pb pé-bé 82 sodík.
ortuť Hydrargyrum Hg há-gé 80
selén Selenium Se es-é 34
síra Sulphur S es 16
sodík Natrium Na en-á 11
striebro Argentum Ag á-gé 47
uhlík Carboneum C cé 6
vápnik Calcium Ca cé-á 20
vodík Hydrogenium H há 1
zinok Zincum Zn zet-en 30 Súčasnú podobu značiek prvkov
zlato Aurum Au á-ú 79 zaviedol v roku 1811 švédsky
železo Ferrum Fe ef-é 26 chemik J. J. Berzelius.
Prvky sa pomenúvajú názvami a označujú značkami.

18 Zloženie látok
Z častíc, ktoré tvorí len jeden 2.4 Molekuly a chemické zlúčeniny

atóm, je zložených málo látok
(napr. vzácne plyny – hélium, Hľadáme súvislosti
neón, argón...): Vymodelujte z plastelíny guľôčky: malé biele guľôčky znázorňujú atómy
hélium (He) vodíka, väčšie čierne guľôčky atómy uhlíka a červené guľôčky atómy kyslíka.
Pospájajte dve a tri guľôčky rôznymi spôsobmi (podľa obrázkov) pomocou
neón (Ne) kúskov špajdle. Pospájaním guľôčok (atómov) ste utvorili nové častice –
molekuly.
argón (Ar) Ako vznikne molekula? Čím sa odlišujú molekuly na obrázkoch?
Väčšinu látok tvoria atómy, ktoré

sú navzájom spojené chemickou
väzbou do dvojatómových a viac-
atómových častíc (molekúl).
Väčšina prvkov, ktoré sú pri bež- vodík kyslík voda oxid uhličitý
ných podmienkach plyny, sú zlo-
žené z dvojatómových molekúl:
Molekula vznikne spojením atómov.
Molekuly vodíka a kyslíka sú zložené z dvoch atómov rovnakých prvkov.
dusík (N2)
Molekuly vody a oxidu uhličitého sú zložené z troch atómov dvoch prv-
kov. Molekuly na obrázkoch sa odlišujú počtom atómov a tým, či sú to
kyslík (O2)
atómy toho istého prvku alebo rôznych prvkov.
chlór (Cl2)
Atómy sa môžu spájať (zlučovať) do väčších častíc, ktoré sa nazývajú
Ozón tvoria trojatómové molekuly molekuly. Z molekúl je zložená väčšina látok.
kyslíka (O3): Prvky obsahujú rovnaké atómy, ktoré sa môžu zlučovať do molekúl.
Napríklad molekuly vodíka a kyslíka sú tvorené dvoma atómami, teda
vodík a kyslík sú zložené z dvojatómových molekúl (H2, O2).
Prvky môžu byť zložené aj z trojatómových a viacatómových molekúl.
Chemický prvok síra je zložený Napríklad síra je zložená z osematómových molekúl (S8).
z osematómových
ý molekúl ((S8): Zlučovať sa môžu i atómy rôznych prvkov, pričom vznikajú molekuly zlú-
čenín. Najjednoduchšie z nich sú dvojprvkové zlúčeniny. Dvojprvkové zlúče-
niny sú tvorené dvoma prvkami, napr. voda (H2O), oxid uhličitý (CO2).
Zlúčeniny môžu byť zložené aj z troch a viacerých prvkov. Trojprvková
zlúčenina je napr. kyselina dusičná (HNO3).
Zlúčenina obsahuje zlúčené atómy dvoch alebo viacerých prvkov.
Jednu z foriem chemického prvku Zloženie molekúl vzniknutých z atómov prvkov sa vyjadruje značkami
uhlíka – fulerén, tvoria molekuly prvkov a číslami. Číslica, ktorá sa píše za značku prvku vpravo dole, udáva
zložené zo 60 atómov usporiada- počet atómov jednotlivých prvkov v molekule: molekula vodíka – H2 (dva
ných do tvaru futbalovej lopty: atómy vodíka), molekula ozónu – O3 (tri atómy kyslíka), molekula vody –
H2O (dva atómy vodíka, jeden atóm kyslíka), molekula oxidu uhličitého –
CO2 (jeden atóm uhlíka, dva atómy kyslíka).
Zápis zloženia molekúl sa nazýva chemický vzorec.
Molekula je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených

atómov.
Zlúčenina je chemicky čistá látka zložená zo zlúčených atómov
dvoch alebo viacerých prvkov.
Zloženie látok 19
Vzorec molekuly môže predstavovať jednu molekulu prvku alebo zlúčeni- Dvojprvková zlúčenina sulfán je
ny, ale aj veľa molekúl. Počet molekúl (väčší ako jedna molekula) sa vyjad- zložená z trojatómových molekúl
ruje číslom pred vzorcom. (jeden atóm síry a dva atómy vo-
díka – H2S)::
1 molekula 3 molekuly
prvku chlóru (Cl2) prvku chlóru (3Cl2) Ďalšie dvojprvkové zlúčeniny
voda (H2O)
a oxid uhličitý (CO2)
sú tiež zložené z trojatómových

molekúl.
Trojprvková zlúčenina kyselina

dusičná (HNO3) je zložená z päť-
prvok chlór atómových molekúl:
veľa molekúl chlóru (Cl2)
Vzorec Cl2 vyjadruje jednu molekulu chlóru, ale zároveň môže vyjadrovať
aj veľa molekúl chlóru – prvok chlór.
Kyselina deoxyribonukleová (DNA)
je zlúčenina, ktorá určuje všetky
1 molekula 3 molekuly
vlastnosti živých organizmov. Je
zlúčeniny chlorovodíka (HCl) zlúčeniny chlorovodíka (3HCl)
zložená z obrovského množstva
atómov, ktoré sú zložito priesto-
rovo pospájané.
Znázorňuje sa ako „dvojskrut-
kovnica“ z obrovského množstva
guľôčok (atómov). Veď aj obsa-
huje veľké množstvo informácií.
Obsahuje všetko o určitom je-
dincovi – celý genetický materiál
(dedičné informácie).
zlúčenina chlorovodík
veľa molekúl chlorovodíka (HCl)
Vzorec HCl vyjadruje jednu molekulu chlorovodíka, ale aj veľa molekúl

chlorovodíka – zlúčeninu chlorovodík.
Zloženie prvkov tvorených molekulami a zloženie zlúčenín sa vyjad-

ruje chemickými vzorcami.
20 Zloženie látok
2.5 Ióny
Čo sa stane s atómom (elektricky neutrálnou časticou), ak prijme alebo
odovzdá elektrón?
Ak atóm odovzdá alebo prijme elektrón, vznikne častica s elektrickým

nábojom (kladným alebo záporným).
Elektricky nabitá častica látky, ktorá vznikne z atómu odovzdaním alebo

prijatím elektrónu, sa nazýva ión. Ión môže byť nabitý kladne alebo záporne.
Dej, pri ktorom atóm odovzdá Katión je kladne nabitý ión. Vznikne, ak atóm odovzdá jeden alebo viac
jeden alebo viac elektrónov, sa elektrónov. Ak napr. atóm sodíka odovzdá elektrón, vznikne sodný katión.
nazýva oxidácia. Zapíšeme to takto: Na – e– Na+
Počet odovzdaných
elektrónov sa píše vpra-
vo hore za značku atómu
prvku, z ktorého vznikol
11 11 katión.
12 odovzdáva 12 Vyjadruje sa zna-
elektrón
mienkom + (počet väčší
ako jeden sa píše čísli-
cou pred znamienko),
Na Na+
napr. Na+, Ca2+, Al3+.
Dej, pri ktorom atóm prijme jeden Anión je záporne nabitý ión. Vznikne, ak atóm prijme jeden alebo viac
alebo viac elektrónov, sa nazýva elektrónov. Ak napr. atóm chlóru prijme elektrón, vznikne chloridový anión.
redukcia. Zapíšeme to takto: Cl + e– Cl–
Počet prijatých elek-

trónov sa píše vpravo
hore za značku atómu
prvku, z ktorého vzni-
17 17 kol anión.
Vyjadruje sa zna-
18 prijíma 18
elektrón mienkom – (počet väčší
ako jeden sa píše čísli-
cou pred znamienko),
napr. Cl–, O2–, S2–.
Cl Cl–
Viac sa o oxidácii a redukcii do-

zviete v kapitole 5. Zlúčeniny môžu byť tvorené nielen molekulami, ale aj iónmi.
Ión je elektricky nabitá častica látky.

Katión (kladný ión) vznikne, keď atóm odovzdá elektrón.
Anión (záporný ión) vznikne, keď atóm prijme elektrón.
Zloženie látok 21
2.6 Chemické vzorce a oxidačné číslo Oxidačné číslo vyjadruje počet

elektrónov, ktoré by atóm odo-
Už vieme, že počet odovzdaných alebo prijatých elektrónov určuje elek-
vzdal (kladné) alebo prijal (zá-
trický náboj vzniknutého iónu. Oxidačné číslo je číslo, ktoré vyjadruje počet
porné), keby sme chemické väzby
elektrónov, ktoré atóm odovzdá (kladné oxidačné číslo) alebo prijme (zápor-
v zlúčenine považovali za iónové.
né oxidačné číslo).
Kladné oxidačné číslo má atóm
prvku s menšou hodnotou elek-
Slovenské chemické názvoslovie anorganických zlúčenín je založené na
tronegativity.
oxidačnom čísle. Oxidačné číslo je dôležitou charakteristikou zlúčených ató-
Záporné oxidačné číslo má atóm
mov prvkov. Využíva sa aj pri tvorení vzorcov zlúčenín.
prvku s väčšou hodnotou elek-
Oxidačné číslo atómu sa píše rímskou číslicou za značku prvku vpravo
tronegativity.
hore. Znamienko + sa neuvádza, znamienko – sa píše pred číslicu.
Oxidačné číslo nula má nezlúčený atóm prvku (napr. Na0), ale aj atóm
viazaný v molekule prvku (napr. H02).
Zlúčené atómy rôznych prvkov majú kladné alebo záporné oxidačné čísla.
Kladné oxidačné číslo sa píše rímskymi číslicami I až VIII, napr. NaICl.
Záporné oxidačné číslo sa píše rímskymi číslicami –I až –IV, napr. NaCl–I.
Niektoré prvky majú typické oxidačné čísla, čo sa využíva pri tvorení

L. Pauling ako prvý charakterizo-
vzorcov ich zlúčenín.
val atómy podľa ich schopnosti
priťahovať väzbový elektrónový
Typické oxidačné čísla atómov niektorých prvkov: atóm vodíka má v zlú-
pár. Túto schopnosť atómu na-
čeninách väčšinou oxidačné číslo I, napr. vo vode (HI2O), v kyselinách (HICl,
zval elektronegativita.
HINO3).
Atóm kyslíka má v zlúčeninách väčšinou oxidačné číslo –II, napr. vo vode
O chemickej väzbe a elektrone-
(H2O–II), v oxidoch (MgO–II).
gativite sa dozviete v nasledujú-
cej časti.
Súčet oxidačných čísel atómov prvkov v elektroneutrálnej molekule zlú-
čeniny sa rovná nule (napr. HI2O–II, teda 2 · I + (–II) = 0).
Atómy lítia, sodíka, draslíka (tie-
to prvky patria medzi alkalické
Kladné oxidačné čísla sa vyjadrujú príponami uvedenými v tabuľke (v prí-
kovy) majú v zlúčeninách vždy
slušnom rode, napr. kyselina uhličitá).
oxidačné číslo I, napr. v chloride
sodnom (NaICl).
oxidačné číslo prípona vyjadrujúca oxidačné číslo
Atómy fluóru, chlóru, brómu,
I -ný (-ny)
jódu (tieto prvky patria medzi ha-
II -natý
logény) majú v zlúčeninách – ha-
III -itý
logenidoch – oxidačné číslo –I,
IV -ičitý
napr. v chloride sodnom (NaCl–I).
V -ičný, -ečný
VI -ový
Prípona -ečný sa používa len pri
VII -istý
dvoch prvkoch – fosfore a chló-
VIII -ičelý
re (napr. oxid fosforečný, oxid
chlorečný), pri všetkých ostat-
ných prvkoch je zakončenie -ičný
(oxid dusičný, oxid arzeničný).
Oxidačné číslo atómu sa píše rímskou číslicou za značku prvku vpra-
vo hore.
22 Zloženie látok
2.7 Chemická väzba

Pamätáte sa, ako ste spájali atómy (jednotlivé guľôčky) do molekúl
(pospájané guľôčky) pomocou kúskov špajdle? Teraz namiesto guľôčok
z plastelíny použite malé magnety, ktoré budú predstavovať atómy. Ako ich
pospájate?
Sodík je veľmi reaktívny prvok.
Atóm sodíka má v poslednej Magnety stačí k sebe priblížiť – priťahujú sa nesúhlasnými pólmi – spája
vrstve 1 elektrón, ktorý ľahko ich príťažlivá magnetická sila.
odovzdáva. Odovzdaním jedné-
ho elektrónu sa v atóme sodíka
stane poslednou druhá vrstva,
Atómy väčšiny chemických prvkov sa môžu spájať (viazať) do väčších
v ktorej bude 8 elektrónov. Ta-
útvarov (častíc). Toto spájanie má svoje zákonitosti vyplývajúce z vlastností
kéto usporiadanie elektrónov vo
jednotlivých atómov. Vlastnosti atómov závisia najmä od počtu elektrónov
vrstve – 8 elektrónov – je veľmi
v poslednej vrstve elektrónového obalu.
stabilné a nazýva sa elektrónový
Zlúčeninu chlorid sodný poznáme pod názvom kuchynská soľ. Je to biela tuhá
oktet.
látka. Možno ju pripraviť reakciou z prvkov, zlučovaním sodíka a chlóru. Sodík
je striebrolesklá tuhá látka a chlór je zelenožltá jedovatá plynná látka.
Chlorid sodný má iné vlastnosti ako prvky, z ktorých vznikol.
Čo sa deje pri zlučovaní sodíka s chlórom s časticami sodíka a chlóru?
11 11
12 odovzdáva 12
elektrón
Chlór je veľmi reaktívny prvok.
Atóm chlóru má v poslednej
vrstve 7 elektrónov. Prijatím jed- Na Na+
ného elektrónu bude mať atóm
chlóru v poslednej vrstve 8 elek-
trónov – stabilné usporiadanie
elektrónov – elektrónový oktet.
Zlučovanie sodíka s chlórom je

17 17
veľmi prudká reakcia.
18 prijíma 18
elektrón
Cl Cl–
Atóm sodíka odovzdal elektrón a vznikol z neho kladný ión Na+. Atóm
chlóru tento elektrón prijal a vznikol z neho záporný ión Cl–.
Produkt zlučovania – chlorid
Vzniknuté opačne elektricky nabité častice (katióny a anióny) sa navzá-
sodný – je biela tuhá látka.
jom priťahujú (podobne ako magnety).
Zloženie látok 23
Čo budeme skúmať?
Kryštál chloridu sodného a vodný roztok chloridu sodného.
Postup práce:
1. Do malej kadičky nasypeme do výšky asi 3 cm chlorid sodný.
2. Do chloridu sodného zasunieme dva medené pliešky (elektródy) a elek-
trický obvod uzavrieme. Pozorujeme.
3. Medené pliešky očistíme od chloridu sodného a ponoríme do kadičky
s destilovanou vodou. Pozorujeme.
4. Do kadičky s destilovanou vodou, v ktorej sú ponorené medené pliešky,
pridávame po malých častiach za stáleho miešania chlorid sodný (z prvej
kadičky). Pozorujeme.
Pozorovanie: Pomôcky a chemikálie:

Keď boli medené pliešky v kryštalickom chloride sodnom, žiarovka sa 1. 2 kadičky
nerozsvietila. 2. 2 medené pliešky (elektródy)
Žiarovka sa nerozsvietila ani vtedy, keď boli medené pliešky ponorené 3. žiarovka
v destilovanej vode. 4. spojovacie vodiče
Pri rozpúšťaní chloridu sodného vo vode sa žiarovka pomaly rozsvietila. 5. zdroj elektrického napätia
6. laboratórna lyžička
Vysvetlenie: 7. sklená tyčinka
V tuhom (kryštalickom) chloride sodnom sú katióny Na+ a anióny Cl– pra- 8. chlorid sodný (kryštalický)
videlne usporiadané a pevne viazané. V kryštáloch nie sú voľne pohyblivé 9. destilovaná voda
častice. Vedenie elektrického prúdu umožňuje prítomnosť častíc s elektric-
kým nábojom, ktoré sa môžu voľne pohybovať. Preto tuhý chlorid sodný Zistilo sa, že destilovaná voda
nevedie elektrický prúd. síce vedie elektrický prúd, ale
Destilovaná voda je zložená z molekúl H2O. Nevedie elektrický prúd. možno to pozorovať len špeciál-
Roztok chloridu sodného elektrický prúd vedie. Pri rozpúšťaní sa jednotli- nymi prístrojmi.
vé častice (Na+ a Cl–) od seba oddeľujú a v roztoku sa voľne pohybujú. Ich
pohyb umožňuje vedenie elektrického prúdu. Kryštály látok, v ktorých je ióno-
vá väzba, sú tvrdé, majú vysokú
Súdržné sily, ktoré spôsobujú spojenie medzi atómami v molekulách teplotu topenia a varu, nevedú
(H2O) a iónmi v kryštáloch (NaCl), sa nazývajú chemická väzba. elektrický prúd.
Chemickú väzbu v chloride sodnom tvoria sily medzi iónmi (katiónmi Teploty topenia niektorých ióno-
a aniónmi), preto sa nazýva iónová väzba. vých zlúčenín:
Iónová väzba je veľmi silná, katióny a anióny sú pevne viazané. látka teplota
topenia
chlorid draselný 782 °C
Chemickú väzbu môžu tvoriť opačne nabité ióny – katión a anión, chlorid sodný 801 °C
ktoré sa navzájom priťahujú. Takáto väzba sa nazýva iónová väzba.
fluorid vápenatý 1360 °C
24 Zloženie látok
Názov kovalentná väzba má pô- Odlišným spôsobom vzniká väzba v molekulách zlúčenín, ktorých atómy
vod v latinčine (lat. co- = súčas- netvoria ióny. Každý atóm poskytne jeden elektrón z poslednej vrstvy na
ne, valere = vládnuť). vznik spoločného elektrónového páru.
Ak sú ňou spolu viazané atómy Ako vzniká chemická väzba medzi dvoma atómami vodíka?
rovnakých prvkov, spoločný elek-
trónový pár patrí každému z nich
rovnakou mierou.
1 + 1 1 1
Takáto väzba sa nazýva nepo-
lárna kovalentná väzba. Je napr.
H H H2
v molekulách vodíka, chlóru,
kyslíka. Každý atóm vodíka poskytne na vytvorenie chemickej väzby jeden elek-
trón. Tieto dva elektróny tvoria spolu dvojicu – elektrónový pár, ktorý patrí
Ak sa však viažu atómy rôznych rovnako obom atómom vodíka. Dvojica elektrónov sa nazýva väzbový elek-
prvkov, väzbové elektróny ne- trónový pár a zapisuje sa medzi značkami prvkov vodorovnou čiarkou (–).
patria obom atómom rovnako.
Jeden z nich priťahuje väzbový Chemická väzba, ktorú tvorí dvojica elektrónov – spoločný väzbový elek-
elektrónový pár silnejšie ako trónový pár – sa nazýva kovalentná väzba.
druhý.
Silnejšie priťahuje väzbový elek- V molekule vodíka je kovalentná väzba. Zápis: H–H.
trónový pár atóm, ktorý má väč-
šiu hodnotu elektronegativity. Ako vzniká chemická väzba medzi atómom vodíka a chlóru?
17 17
1 + 1
18 18
H Cl HCl
Je to napr. atóm chlóru v mole- Na vytvorenie chemickej väzby poskytne jeden elektrón atóm vodíka
kule chlorovodíka, atóm kyslíka a jeden elektrón atóm chlóru. Atóm chlóru poskytuje do väzby elektrón
v molekule vody. z poslednej vrstvy. Tieto dva elektróny utvoria väzbový elektrónový pár.
Elektronegativita atómu je miera V molekule chlorovodíka je kovalentná väzba. Zápis: H–Cl.

schopnosti kovalentne viazaného
atómu priťahovať väzbový elektró- V molekule môže byť nielen jedna kovalentná väzba, ale aj dve alebo viac
nový pár. kovalentných väzieb. Napríklad v molekule vody sú dve kovalentné väzby.
Jej hodnoty sú uvedené v che-
mických tabuľkách.
Zloženie látok 25
Ako vzniká chemická väzba medzi atómami vodíka a atómom kyslíka

v molekule vody?
8 8
1 + 1
8
8
H O H2O
+
1
Hodnoty elektronegativít atómov

Atóm kyslíka poskytne atómom vodíka po jednom elektróne zo svojej niektorých prvkov:
poslednej vrstvy na vytvorenie spoločného elektrónového páru. Každý atóm názov elektronegativita
vodíka poskytne atómu kyslíka svoj elektrón. Takto vzniknú dva väzbové prvku atómu
elektrónové páry. Zápis: H–O–H. vodík 2,1
kyslík 3,5
Premýšľame a objavujeme dusík 3,0
fluór 4,0
sodík 0,9
draslík 0,8
8 8 Od rozdielu elektronegativít zlú-

8 8 čených atómov závisí typ che-
mickej väzby.
rozdiel elek- typ chemic-

tronegativít kej väzby
0 až 0,4 nepolárna
V molekule kyslíka je medzi dvoma atómami kyslíka chemická väzba,
kovalentná
ktorá sa nazýva dvojitá väzba. Každý atóm kyslíka poskytne na vytvorenie 0,4 až 1,7 polárna
chemickej väzby po dva elektróny. Takto vzniknú medzi nimi dva väzbové kovalentná
elektrónové páry. Pomocou modelov atómov kyslíka opíšte, ktoré elektróny väčší ako 1,7 iónová
utvoria spoločné elektrónové páry (dvojitú väzbu).
Podľa počtu väzbových elektró-
nových párov medzi dvoma ató-
Chemická väzba je súdržné pôsobenie medzi dvoma alebo viacerými
atómami sprostredkované elektrónmi. mami môže byť chemická väzba
Iónová väzba je chemická väzba, ktorú tvoria opačne nabité ióny – jednoduchá (jeden spoločný elek-
katión a anión, ktoré sa navzájom priťahujú. trónový pár), dvojitá (dva spoloč-
Kovalentná väzba je chemická väzba, ktorú tvorí spoločný elektró- né elektrónové páry) a trojitá (tri
nový pár – väzbový elektrónový pár. spoločné elektrónové páry).
26 Zloženie látok
2.8 Zhrnutie učiva
Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už

Chemické zlúčeniny (skrátene zlúčeniny) sú chemicky čisté látky,

Atóm je častica látky zložená z jadra a obalu. V jadre atómu sú pro-

tóny a neutróny, v obale sú elektróny. Elektróny sú usporiadané vo
vrstvách.
Atóm je elektricky neutrálna častica látky, lebo počet protónov

v jadre sa rovná počtu elektrónov v obale.
Protónové číslo udáva počet protónov v jadre atómu (zároveň aj

Prvok je chemicky čistá látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké

protónové číslo.
Prvky sa pomenúvajú názvami a zapisujú značkami.
Molekula je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených

atómov.
Zlúčenina je chemicky čistá látka zložená zo zlúčených atómov

Zloženie prvkov tvorených molekulami a zloženie zlúčenín sa vyjad-

ruje chemickými vzorcami.
Ión je elektricky nabitá častica látky.
Katión (kladný ión) vznikne, keď atóm odovzdá elektrón.

Anión (záporný ión) vznikne, keď atóm prijme elektrón.
Oxidačné číslo atómu sa píše rímskou číslicou za značku prvku vpra-

vo hore.
Chemická väzba je súdržné pôsobenie medzi dvoma alebo viacerými

atómami sprostredkované elektrónmi.
Iónová väzba je chemická väzba, ktorú tvoria opačne nabité ióny –

katión a anión, ktoré sa navzájom priťahujú.
Kovalentná väzba je chemická väzba, ktorú tvorí spoločný elektró-

nový pár – väzbový elektrónový pár.
Zloženie látok 27
2.9 Otázky a úlohy
2.9.1 Chemické prvky a zlúčeniny (časť 2.1)

1. Doplňte:
a) Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už
............................ rozložiť na jednoduchšie látky.
b) Chemické zlúčeniny (skrátene zlúčeniny) sú chemicky čisté látky, ktoré
........................... rozložiť na jednoduchšie látky.
c) ..................... sú zložené z atómov jedného druhu.
d) ....................... sú zložené z viazaných atómov rôznych prvkov.
2. Vyberte látku, ktorá medzi ostatné látky nepatrí: O2, Cl2, H2, H2O. Svoj
výber zdôvodnite.
3. Z obrázkov vyberte tie, na ktorých sú znázornené častice prvkov.

a) b) c)
d) e) f)
4. Ortuť je jedovatá látka, nachádza sa v starých typoch teplomerov. Na jej

zneškodnenie sa používa posypanie práškovou sírou, pričom vzniká zlú-
čenina sulfid ortuťnatý. Do schémy doplňte ortuť a síru (pomocou značiek)
a sulfid ortuťnatý (HgS). Uveďte, či chemická reakcia je chemické zlučo-
vanie alebo rozklad, vyznačte prvky a zlúčeniny.
Schéma: ....................... +........................... ..........................
5. Látka A je oranžovočervený prášok.

Pri zahrievaní látky A možno pozorovať, že sa zmenšuje C
množstvo prášku a mení sa jeho sfarbenie. Na chladnejších
stenách skúmavky sa tvoria strieborne sa lesknúce kvapky
látky B. Druhým produktom je plyn C. Tlejúca špajdľa sa
v ňom rozhorí. Namiesto písmen A, B, C priraďte správny B
názov látky: ortuť, kyslík, oxid ortuťnatý. Napíšte schému
chemickej reakcie (pomocou názvov látok). Uveďte, o akú A
chemickú reakciu ide, vyznačte prvky a zlúčeniny.
28 Zloženie látok

Názvy a značky chemických prvkov (časť 2.3)
1. Doplňte:
a) Atóm je ......................... látky zložená z jadra a .........................
b) V jadre atómu sú protóny a ................................., v ............................
sú elektróny.
c) Elektróny sú v elektrónovom obale atómu usporiadané vo ...................
d) Atóm je elektricky .................... častica látky, lebo počet .....................
v jadre sa rovná počtu elektrónov v .......................
e) .......................... číslo udáva počet protónov v jadre atómu (zároveň aj
f) ........................ je chemicky čistá látka zložená z atómov, ktoré majú
rovnaké .......................... číslo.
2. Zistite z obrázka (pomocou periodickej tabuľky prvkov):
a) počet protónov, neutrónov a elektró-

nov v atóme,
b) protónové číslo prvku, ktorý tvoria
takéto atómy,
c) názov prvku.
16
20
3. Na ktorých obrázkoch sú atómy patriace tomu istému prvku?

a) b)
3
2
4
2
c) d)
3
1 4
4. Čím sa odlišujú protóny, neutróny a elektróny?

Zloženie látok 29
5. Vysvetlite, prečo je atóm elektricky neutrálna častica napriek tomu, že sa

v ňom nachádzajú nabité častice.
6. Vyberte správne tvrdenie.

a) V jadre atómu sú protóny a elektróny.
b) Výsledný elektrický náboj atómu je kladný alebo záporný, podľa
počtu protónov a elektrónov v jadre.
c) Jadro atómu má kladný náboj, lebo obsahuje protóny.
7. Atóm prvku má v obale 80 elektrónov. Čo viete určiť z tejto informácie?
8. Pomocou periodickej tabuľky prvkov doplňte názvy a protónové čísla

prvkov:
a) Au,
b) Pb,
c) Cr,
d) Se.
9. Pomocou periodickej tabuľky prvkov zistite protónové čísla prvkov:

a) sodík,
b) draslík,
c) chlór,
d) železo.
10. Napíšte, koľko protónov a elektrónov obsahujú atómy:

a) 5B,
b) 20Ca,
c) 16S,
d) 29Cu.
11. Viete z hodnoty protónového čísla zistiť počet elektrónov v obale atómu?
Svoje tvrdenie zdôvodnite.
12. Čo je chemický prvok?
13. Čo vyjadruje značka Na?
14. Napíšte slovenské, latinské (príp. anglické, nemecké) názvy prvkov

(vyhľadajte v literatúre, príp. na internete):
a) Fe,
b) O,
c) N,
d) C.
Tvoríme projekt
Preskúmajte históriu objavov častíc, z ktorých sa skladá atóm, zistite aj
súčasné poznatky o časticovom zložení látok.
Vypracujte projekt na tému Častice látok – história a súčasnosť.
30 Zloženie látok
2.9.3 Molekuly a chemické zlúčeniny (časť 2.4).

Ióny (časť 2.5)
1. Doplňte:
a) Molekula je .............................. látky zložená z dvoch alebo via-
cerých zlúčených atómov.
b) .............................. je chemicky čistá látka zložená zo zlúčených ató-
mov dvoch alebo viacerých prvkov.
c) Ión je elektricky nabitá ........................ látky.
d) Katión (.............. ión) vznikne, keď atóm ......................... elektrón.
e) Anión (.............. ión) vznikne, keď atóm ......................... elektrón.
2. Z častíc H2, H2O, HBr, N2, 2He, CO2, 2H2O2, NO, SO2, N2O vyberte
dvojatómové molekuly.
3. Z častíc H2O, Cl2, Na, NO2, O2–, Pb2+, He, Cl–, C, NH3, O3 vyberte:
a) atómy, b) anióny, c) trojatómové molekuly.
4. Chemickými značkami alebo vzorcami napíšte:

a) tri atómy uhlíka,
b) štvoratómovú molekulu fosforu,
c) štyri dvojatómové molekuly dusíka.
5. Vysvetlite rozdiel medzi prvkom a zlúčeninou.
6. Chemicky čisté látky rozdeľte na prvky a zlúčeniny:

S8, Ne, HCl, I2, H2O, HNO3.
7. Z chemicky čistých látok HI, F2, K, N2O5, O3, PbO, H2SO4 vyberte:
a) prvky, b) dvojprvkové zlúčeniny, c) trojprvkové zlúčeniny.
8. Napíšte vzorec zlúčeniny, ktorá je zložená z:

a) 1 atómu uhlíka a 2 atómov kyslíka,
b) 2 atómov dusíka a 5 atómov kyslíka,
c) 1 atómu dusíka a 3 atómov vodíka.
9. Vysvetlite, čo znamená zápis:

a) 2H2O, b) O3, c) 3H2.
10. Napíšte schému:

a) vznik Mg2+ z atómu Mg,
b) vznik Br– z atómu Br,
c) proces, pri ktorom atóm F prijme elektrón.
11. Napíšte, koľko protónov a elektrónov obsahuje:

a) 7N , b) 20Ca , c) 9F .
3– 2+ –
12. Vypíšte z etikety ľubovoľnej minerálnej vody katióny a anióny, ktoré

obsahuje.
Zloženie látok 31

Chemická väzba (časť 2.7)
1. Doplňte:
a) Chemická väzba je súdržné pôsobenie medzi dvoma alebo viacerými
atómami sprostredkované ..............................
b) .............................. väzba je chemická väzba, ktorú tvoria opačne
nabité ióny – katión a anión, ktoré sa navzájom priťahujú.
c) .............................. väzba je chemická väzba, ktorú tvorí spoločný
elektrónový pár – väzbový elektrónový pár.
2. Uveďte, ako a kde sa píše oxidačné číslo.
3. Vysvetlite význam zápisov:

a) S–II,
b) PV,
c) HI.
4. Napíšte:
a) atóm draslíka s oxidačným číslom I,
b) katión, ktorý vznikol z atómu draslíka odovzdaním 1 elektrónu.
5. Napíšte:
a) atóm chlóru s oxidačným číslom –I,
b) anión, ktorý vznikol z atómu chlóru prijatím 1 elektrónu,
c) oxidačné číslo atómu chlóru v dvojatómovej molekule chlóru.
6. Napíšte:
a) atóm kyslíka s oxidačným číslom –II,
b) anión, ktorý vznikol z atómu kyslíka prijatím 2 elektrónov,
c) oxidačné číslo atómu kyslíka v dvojatómovej molekule kyslíka.
7. Viete napísať chemický vzorec vzduchu? Svoje tvrdenie zdôvodnite.
8. Uveďte, prečo má tuhý chlorid sodný odlišné vlastnosti ako jeho vodný
roztok – napr. vedenie elektrického prúdu.
9. Opíšte vznik chemickej väzby v molekule vodíka.
10. Pomocou obrázkov opíšte vznik chemickej väzby v molekule fluóru.
9 9 9 9
+
10 10 10 10
Periodická tabuľka prvkov
1 18
IA VIII A
2 13 14 15 16 17
1 1 H 2 He
II A III A IV A VA VI A VII A
2 3 Li 4 Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
III B IV B VB VI B VII B VIII B IB II B
4 19 K 20 Ca 21 Sc 22 Ti 23 V 24 Cr 25 Mn 26 Fe 27 Co 28 Ni 29 Cu 30 Zn 31 Ga 32 Ge 33 As 34 Se 35 Br 36 Kr
5 37 Rb 38 Sr 39 Y 40 Zr 41 Nb 42Mo 43 Tc 44Ru 45 Rh 46Pd 47 Ag 48 Cd 49 In 50Sn 51 Sb 52 Te 53 I 54 Xe
6 55 Cs 56 Ba 57 La 72Hf 73 Ta 74 W 75 Re 76 Os 77 Ir 78 Pt 79 Au 80Hg 81 Tl 82Pb 83 Bi 84Po 85 At 86 Rn
7 87 Fr 88 Ra 89 Ac 104 Rf 105 Db 106 Sg 107 Bh 108 Hs 109 Mt 110 Ds 111 Rg 112 Cn 114 Uuq 116 Uuh
Lantanoidy 58 Ce 59 Pr 60 Nd 61 Pm 62 Sm 63 Eu 64 Gd Tb
65 66Dy 67 Ho 68 Er 69Tm 70 Yb 71 Lu
Aktinoidy 90 Th 91 Pa 92 U 93 Np 94Pu 95Am 96 Cm Bk
97 98 Cf 99 Es Fm
100 101 Md 102 No 103 Lr
Naučíme sa
• Čo je periodická tabuľka prvkov
• Kto je D. I. Mendelejev
• Čím sa líšia kovy, polokovy a nekovy
• Významné biogénne prvky
• O vodíku
• O kyslíku
• O najvýznamnejšom kove súčasnosti
• Čo sú alkalické kovy
34 Chemické prvky
3.1 Periodická tabuľka prvkov

Premýšľame a objavujeme
Už na začiatku 19. storočia, keď pribúdali objavy nových
prvkov, pokúšali sa chemici o ich zatriedenie. V roku 1869
usporiadal ruský vedec 63 vtedy známych prvkov podľa ich
J. W. Dobereiner usporiadal niekto- podobných vlastností do prehľadnej tabuľky.
ré prvky do trojíc – triád – tak, že Zistite, ktorý významný ruský vedec je na obrázku.
vlastnosti prvku v strede trojice sú Viete, prečo patrí medzi najväčšie osobnosti chémie?
aritmetickým priemerom vlastností
prvkov na okrajoch triády. Prvky s podobnými vlastnosťami usporiadal do skupín. Skutočnosť, že
vlastnosti prvkov sa pravidelne (periodicky) opakujú, nazval periodický
zákon a tento spôsob usporiadania prvkov – periodická tabuľka prvkov.
Veľký prínos D. I. Mendelejeva je v tom, že v svojej tabuľke nechal voľné

miesta pre prvky, ktoré ešte neboli objavené. Ich vlastnosti predpovedal
podľa umiestnenia v periodickej tabuľke a vlastností susedných známych
prvkov. Objavom týchto prvkov sa jeho predpovede potvrdili.
J. A. R. Newlands usporiadal
prvky do skupín po osem prvkov V periodickej tabuľke je v súčasnos-
– oktáv. ti zaradených 114 prvkov.
Existujú rôzne typy periodických
Znenie periodického zákona: tabuliek. Najčastejšie sa používa polo-
Vlastnosti prvkov sú periodickými dlhá forma periodickej tabuľky prvkov,
funkciami ich protónových čísel. ktorá má 18 zvislých stĺpcov.
Periodická tabuľka je usporiadanou
Periodicita vo vlastnostiach prvkov sústavou chemických prvkov, preto sa
súvisí s počtom elektrónov v po- často nazýva periodická sústava prvkov.
slednej vrstve atómov prvkov.
Prvky sú v periodickej tabuľke umiestnené postupne podľa narastajúceho
Mendelejev predpovedal vlast- počtu protónov (podľa zväčšujúceho sa protónového čísla) do vodorovných
nosti prvku medzi kremíkom a cí- radov, ktoré sa nazývajú periódy. Po určitom počte prvkov v rade (určitej
nom a nazval ho „eka-silícium“. perióde) sa vlastnosti prvkov opakujú. Prvky s podobnými vlastnosťami sú
Tento prvok bol objavený o 15 umiestnené pod sebou v zvislých stĺpcoch, ktoré sa nazývajú skupiny.
rokov neskôr a nazýva sa germá-
nium. Predpovedal aj vlastnosti
gália a skandia.
Sodík a draslík sú striebrolesklé kovy, veľmi reaktívne. Tvoria iónové
zlúčeniny zložené z katiónov (Na+, K+) a aniónov. V prírode sa sodík a dras-
lík vyskytujú len v zlúčeninách. V periodickej tabuľke sú umiestnené v tej
istej skupine (v 1. skupine). Prvky umiestnené v jednej skupine majú podob-
né vlastnosti. Popremýšľajte prečo.
Vlastnosti prvkov súvisia so stavbou elektrónového obalu ich atómov.

Najväčší vplyv na vlastnosti prvkov majú elektróny v poslednej vrstve.
Počet elektrónov v poslednej vrstve podmieňuje vlastnosti prvkov. Prvky

umiestnené v tej istej skupine majú rovnaký počet elektrónov v poslednej
vrstve v elektrónovom obale atómov, preto majú podobné vlastnosti.
Chemické prvky 35
1 18
IA VIII A
2 13 14 15 16 17
1 1 H 2He
2 3 Li 4Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
4 19 K 20 Ca 21 Sc 22 Ti 23 V 24 Cr 25Mn 26 Fe 27 Co 28 Ni 29Cu 30 Zn 31 Ga 32 Ge 33 As 34 Se 35Br 36 Kr
5 Rb
37 38 Sr 39 Y 40 Zr 41Nb 42Mo 43 Tc 44Ru 45Rh 46 Pd 47Ag 48 Cd 49 In 50 Sn 51Sb 52 Te 53 I 54 Xe
6 55 Cs 56 Ba 57 La 72Hf 73 Ta 74 W 75 Re 76 Os 77 Ir 78 Pt 79Au 80Hg 81 Tl 82 Pb 83 Bi 84 Po 85 At 86 Rn
7 87 Fr 88 Ra 89 Ac 104 Rf 105 Db 106 Sg 107 Bh 108 Hs 109 Mt 110 Ds 111 Rg 112 Cn Uuq
114 Uuh
116
Prvky sú v periodickej tabuľke usporiadané do siedmich vodorovných

radov – periód. Označujeme ich arabskými číslicami 1, 2, ... 7. Na objavoch chemických prvkov
s protónovými číslami 110, 111
1. periódu tvoria dva prvky (vodík a hélium). Ich atómy majú elektróny a 112 sa podieľali aj slovenskí ved-
v jednej vrstve. ci. Sú to prof. RNDr. Štefan Šáro,
2. periódu tvorí osem prvkov (lítium, berýlium, bór, uhlík, dusík, kyslík, DrSc., a Ing. Rudolf Janík, CSc.,
fluór a neón). Ich atómy majú elektróny v dvoch vrstvách. ktorí pracovali v dvanásťčlennom
3. periódu tvorí osem prvkov (sodík, horčík, hliník, kremík, fosfor, síra, medzinárodnom tíme v Nemecku.
chlór a argón). Ich atómy majú elektróny v troch vrstvách.
V roku 2011 IUPAC rozhodla
Číslo periódy udáva, v koľkých vrstvách sú elektróny v elektrónovom o zaradení prvkov s protónovými
obale atómu. Číslo periódy je zhodné s číslom poslednej vrstvy, v ktorej má číslami 114 a 116 do periodickej
atóm elektróny. tabuľky prvkov.
Prvky sú v periodickej tabuľke usporiadané do 18 zvislých stĺpcov – skupín. Dôkazy o existencii prvkov s pro-
Označujú sa arabskými číslicami 1, 2, ... 18. tónovými číslami 113, 115 a 118
nie sú dostatočne presvedčivé,
Skupiny sa v minulosti označovali rímskymi číslicami I, II, ... VIII. Takto a preto ich IUPAC ešte do tabuľ-
označené skupiny sa ďalej rozdeľujú na hlavné podskupiny (I A – VIII A) ky nezaradila.
a vedľajšie podskupiny (I B – VIII B).
1. skupinu (I A) tvoria prvky vodík, lítium, sodík, draslík, rubídium, cézium Prvky umiestnené v tej istej sku-
a francium. Ich atómy majú v poslednej vrstve jeden elektrón. pine reagujú podobne pri che-
2. skupinu (II A) tvoria prvky berýlium, horčík, vápnik, stroncium, bárium mických reakciách. Ich vzhľad
a rádium. Ich atómy majú v poslednej vrstve dva elektróny. a niektoré iné vlastnosti môžu
byť však odlišné.
Pri prvkoch v podskupinách I A – VIII A udáva číslo skupiny počet elek-
trónov v poslednej vrstve atómu.
V periodickej tabuľke prvkov sú prvky usporiadané vo vodorovných

radoch – periódach – a v zvislých stĺpcoch – skupinách. V skupinách sú
umiestnené prvky s podobnými vlastnosťami.
36 Chemické prvky
3.2 Kovy, polokovy a nekovy

Popremýšľajte, prečo nemôžu existovať dva prvky, ktoré by mali rovnaké
všetky vlastnosti.
Pomôcky a chemikálie:
1. šmirgeľ Prvky sa odlišujú protónovým číslom. Počet protónov v jadre atómu sa
2. kladivo rovná počtu elektrónov v obale. Vlastnosti prvku určujú elektróny v posled-
3. vodiče nej vrstve, preto prvky umiestnené v rovnakej skupine majú podobné vlast-
4. žiarovka nosti. Prvky umiestnené v rovnakej skupine majú rôzny počet vrstiev
5. batéria 4,5 V v elektrónovom obale. Rovnaký počet elektrónov v obale, teda aj rovnaký
6. meď (pliešok) počet protónov, majú len atómy toho istého prvku.
7. síra (kryštál)
Vlastnosti medi a síry.
Postup práce:
1. Jemným šmirgľom očistíme povrch medi. Pozorujeme lesk – obr. a).
2. Skúmame tvarovateľnosť medi – ohýbaním – obr. b).
3. Skúmame kujnosť a krehkosť medi a síry – poklepaním kladivom – obr. c), d).
4. Meď a síru postupne vkladáme do elektrického obvodu, v ktorom je zapo-
jená žiarovka. Pozorujeme, či sa žiarovka rozsvieti – obr. e), f).
meď a)
b) c)
síra d)
Chemické prvky 37
e) f)
Pozorovanie:
Medený pliešok má lesk, ohýbaním sa dá tvarovať, dá sa vykuť na tenší
pliešok. Pri zapojení medeného pliešku do elektrického obvodu sa žiarovka
rozsvietila.
Kryštál síry má lesk, síra vo forme prášku nemá lesk, nedá sa tvarovať, nie
je kujná, je krehká – dá sa rozdrviť na prášok. Pri zapojení kryštálu síry do
elektrického obvodu sa žiarovka nerozsvietila.
Vysvetlenie:
Meď patrí medzi kovy. Má vlastnosti, ktoré sú typické pre kovy: kovový
lesk, sú kujné, ťažné, sú dobrými vodičmi elektriny.
Síra patrí medzi nekovy. Nekovy sú lesklé, len ak sú vo forme kryštálov,
nie sú kujné – sú krehké, nie sú ťažné, nevedú elektrický prúd.
Kovy a nekovy sa odlišujú vlastnosťami. Medzi nimi však nie je presná

hranica. Existujú aj prvky, ktorých vlastnosti sú na rozhraní medzi kovmi
a nekovmi. Nazývajú sa polokovy.
kovy
1 18
IA polokovy VIII A
2 13 14 15 16 17
1 1 H He
2
II A nekovy III A IV A VA VI A VII A
2 3 Li 4Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
5 Rb
37 38 Sr 39 Y 40 Zr 41Nb 42Mo 43 Tc 44Ru 45Rh 46 Pd 47Ag 48 Cd 49 In 50 Sn Sb
51 52 Te 53 I 54 Xe
114 Uuh
116
38 Chemické prvky
Kovy sa odlišujú hustotou: ťažké Kovy

kovy (napr. železo, zlato) majú Väčšina všetkých známych chemických prvkov sú kovy. Najrozšírenejší
hustotu väčšiu ako 5 g/cm3, kov v zemskej kôre je hliník, druhý najrozšírenejší kov je železo.
ostatné kovy sú ľahké kovy (napr.
sodík, hliník). Kovy majú charakteristické vlastnosti: kovový lesk (najčastejšie sú strieb-
rolesklé, meď je červená a zlato žlté), kujnosť, ťažnosť, dobrú vodivosť elek-
Drahé kovy (napr. zlato, striebro, triny a tepla. Kovy sú pri bežných podmienkach tuhé látky, jediným kvapal-
platina) sú kovy, ktoré sa použí- ným kovom je ortuť.
vajú na zhotovovanie klenotov,
šperkov, medailí a mincí. Zo
zliatin z drahých kovov sa robia
aj zubné náhrady (korunky).
„Drahé“ neznamená len to, že
majú vysokú cenu.
draslík zlato ortuť
Niektoré kovy sú pre človeka je-
dovaté, majú toxické účinky. Sú Podľa chemickej reaktivity možno kovy rozdeliť na:
to napr. ortuť, olovo, kadmium. • neušľachtilé (napr. draslík, hliník, železo, zinok),
• ušľachtilé (meď, striebro, zlato, platina).
Najťažnejší kov je zlato. Z 1 kg Neušľachtilé kovy sú veľmi reaktívne, na ich povrchu často pôsobením
zlata sa dá vytiahnuť drôtik dlhý vonkajších podmienok dochádza k zmenám – podliehajú korózii. V prírode
asi 2 km. sa vyskytujú väčšinou v zlúčeninách.
V rýdzom stave – nezlúčené s inými prvkami – sa vyskytujú v prírode len
Najlepší vodič elektriny a tepla je ušľachtilé kovy. Ušľachtilé kovy sú málo reaktívne.
striebro. V praxi sa namiesto kovových prvkov používajú ich zliatiny (tuhé rozto-
ky), lebo majú lepšie vlastnosti. Najčastejšie požívané sú zliatiny medi, napr.
Zlato a platina sú veľmi stále. Re- bronz (meď a cín) a mosadz (meď a zinok). Používajú sa na výrobu rôznych
agujú len s lúčavkou kráľovskou úžitkových predmetov.
(zmes koncentrovaných kyselín
– kyseliny chlorovodíkovej a ky- Viaceré kovy vo forme katiónov majú veľký význam pre zdravie človeka
seliny dusičnej v objemovom ako biogénne prvky.
pomere 3 : 1).
Napríklad železo (vo forme katiónov Fe2+)
Rýdze železo, ktoré sa vyskytuje sa nachádza v červenom krvnom farbive hemo-
na Zemi, pochádza najčastejšie globíne, potrebnom na prenos kyslíka.
z meteoritov. Zdrojmi železa sú napr. žĺtok, pečeň, mäso.
Zliatiny sú aj dural (hliník, hor- Horčík (vo forme katiónov Mg2+) je nevy-
čík a ďalšie kovy), spájka (olovo hnutný pre organizmus (pre činnosť svalov,
a cín). nervov, obehovej sústavy).
Zdrojmi horčíka sú banány, orechy, listová
Pri nedostatku železa vzniká zelenina (nachádza sa v chlorofyle), obilie,
u ľudí anémia (málokrvnosť). strukoviny.
Toto ochorenie sa lieči liekmi
s obsahom zlúčenín železa. Vápnik (vo forme katiónov Ca2+) je nevy-
hnutný pre zdravý vývin a rast kostí a zubov.
Zdrojmi vápnika sú mlieko a mliečne výrob-
ky, vajcia, nachádza sa aj v sóji, fazuli, listovej
zelenine, zemiakoch.
Chemické prvky 39
Polokovy
Polokovy sú prvky, ktoré sú na rozhraní medzi kovmi a nekovmi.
Používajú sa často ako polovodiče.
Najvýznamnejším polokovom je kremík,

používa sa v elektrotechnike.
Nekovy Diamant
Tvoria celú atmosféru (dusík, kyslík), hydrosféru (kyslík, vodík) a takmer
polovicu hmotnosti zemskej kôry (najmä kyslík, vodík a fosfor). Ľudské telo
je zložené najmä z nekovov (kyslíka, vodíka, uhlíka, dusíka, fosforu a síry).
Takmer všetky nekovy nevedú elektrický prúd, sú krehké (teda nie sú
kujné), nie sú ťažné (nedajú sa z nich vytiahnuť drôty), nie sú lesklé (s výnim-
kou kryštálov).
Pri bežných podmienkach sú nekovy v plynnom skupenstve (napr. vodík,
kyslík, fluór, chlór), kvapalnom (len bróm) a tuhom skupenstve (napr. uhlík,
síra, fosfor, jód). Grafit
Dôležitou skupinou nekovov sú halogény. Sú to prvky fluór, chlór, bróm
a jód. Všetky halogény sú jedovaté. Chlór a jeho zlúčeniny sa používajú na Uhlík sa v prírode vyskytuje ako
dezinfekciu pitnej vody a vody v bazénoch – ničia vo vode baktérie, choro- diamant a grafit (tuha), ale pre-
boplodné zárodky. Roztok jódu (jódová tinktúra) sa používa na dezinfekciu dovšetkým v uhlí.
okolia rán.
Takmer všetky nekovy síce neve-
dú elektrický prúd, ale tuha vedie
elektrický prúd.
Tuhý jód sa pri zahrievaní mení priamo na plyn. Na banke, v ktorej je
naliata studená voda, sa plyn mení znovu na tuhú látku. Takto je možné odde-
liť jód zo zmesi tuhých látok.
Ako sa volajú tieto zmeny skupenstva jódu? Ide o fyzikálne alebo chemické
deje? Prečo nemôžete pracovať s jódom na vyučovacích hodinách chémie?
Ihličkovité kryštály jódu na banke
Podľa vlastností možno prvky rozdeliť na kovy, polokovy a nekovy.

V periodickej tabuľke prvkov sa v pravej časti nachádzajú polokovy
a nekovy, ostatné prvky patria medzi kovy.
40 Chemické prvky
3.3 Vodík
V minulom školskom roku ste robili chemické reakcie, pri ktorých ste
pozorovali unikanie bubliniek. Bol to vodík.
Pomôcky a chemikálie: Pri reakcii ktorých látok vznikal vodík?
1. 2 skúmavky
2. laboratórny stojan s držiakom
3. kahan
4. zápalky
5. zinok (granulovaný)
6. kyselina sírová (10 %)
Poznámka:
Vzdialenosť kahana od aparatúry
s vodíkom musí byť aspoň 1 m.
Boli to reakcie, pri ktorých reagovala kyselina sírová s horčíkom, žele-

zom a zinkom.
Vodík bol aj jedným z produktov pri reakcii draslíka s vodou.
Prípravu vodíka a jeho dôkaz.
Postup práce:
1. Do skúmavky upevnenej v držiaku na skúmavku nalejeme do tretiny obje-
mu roztok kyseliny sírovej.
Názov prvku vodík je odvodený 2. Pridáme 2 – 3 granulky zinku a pozorujeme.
z gréčtiny, vodík = hydrogenium 3. K otvoru skúmavky priložíme druhú skúmavku (suchú) obrátenú hore
(hydór = voda, gennaó = tvoriť, dnom a zachytávame do nej unikajúci plyn asi 20 sekúnd.
schopnosť tvoriť vodu). 4. Skúmavku uzavrieme palcom a vypustíme jej obsah do plameňa kahana.
Pozorovanie:
Pri reakcii unikali bublinky plynu. Po vypustení plynu zachyteného v skú-
mavke do plameňa kahana bolo počuť „šteknutie“. Skúmavka sa orosila.
Chemické prvky 41
Vysvetlenie: Zápisy chemických reakcií

Pri reakcii zinku s kyselinou sírovou vznikol bezfarebný plyn – vodík. chemickými rovnicami:
Pri prudkej reakcii vodíka so vzdušným kyslíkom bolo počuť slabý výbuch, Zn + H2SO4 ZnSO4 + H2
„šteknutie“. Orosenie skúmavky spôsobila voda vzniknutá pri reakcii. 2H2 + O2 2H2O
Vodík je najrozšírenejší prvok vo vesmíre. Na Zemi sa vyskytuje len v zlú-
čeninách, napr. vo vode. Je významný biogénny prvok, spolu s inými biogén-
nymi prvkami je základom zlúčenín, z ktorých sú tvorené živé organizmy.
Vodík má najmenšiu hustotu zo všetkých plynov, preto sa používal napr.
ako náplň do vzducholodí.
Zmes vodíka so vzduchom je výbušná (výbuch môže spôsobiť napr. teplo,
elektrická iskra).
Slnko, hviezdy a niektoré plané-
ty sú zložené z plynov, tvorí ich
najmä vodík. Slnko je obrovská
žeravá guľa zložená z vodíka a hé-
lia. Vodík je pre Slnko a hviezdy
vlastne „palivom“. Z atómov vo-
díka vzniká hélium, uvoľňuje sa
pri tom energia, ktorá spôsobuje
žiarenie Slnka a hviezd.
Vodík sa ako náplň do vzducholodí používal až dovtedy, kým nedošlo Vodík sa v prírode vyskytuje
k jednej z najväčších leteckých katastrof. V roku 1937 pri pristávaní narazila v plynoch sopiek a pri vulkanic-
nemecká vzducholoď Hindenburg do stožiara elektrického vedenia a explo- kých výbuchoch sa dostáva do
dovala (obr. vľavo). V roku 1986 vybuchol raketoplán Challenger (obr. vpra- atmosféry.
vo). Došlo k úniku paliva – vodíka.
Vodík sa používa pri zváraní a rezaní kovov, pri výrobe tukov z rastlin- Hrozbou pre ľudstvo sú tzv. zbrane
ných olejov, aj ako palivo v kozmických raketách (obr. v strede). hromadného ničenia, medzi ktoré
Skladuje a prepravuje sa v tlakových nádobách označených červenou farbou. patrí aj vodíková bomba. Pri vý-
buchu vodíkovej bomby sa uvoľní
asi 10-krát viac energie ako pri
• 1. (I A) skupina, 1. perióda, výbuchu jadrovej bomby.
• 1 elektrón vo vrstve,
• dvojatómové molekuly – H2,
1 • bezfarebný plyn, 18
IA • najmenšie molekuly, najmenšia hustota, VIII A
2 • zmes so vzduchom je výbušná, 13 14 15 16 17
1 1 H He
2
II A • biogénny prvok. III A IV A VA VI A VII A
2 3 Li 4Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
5 Rb
37 38 Sr 39 Y 40 Zr 41Nb 42Mo 43 Tc 44Ru 45Rh 46 Pd 47Ag 48 Cd 49 In 50 Sn Sb
51 52 Te 53 I 54 Xe
114 Uuh
116
42 Chemické prvky
3.4 Kyslík
Na obrázkoch sú pokusy, pri
ktorých vznikol kyslík. Spomínate
si na ne z minulého školského roka?
Ktoré látky pri nich reagovali?
1. kužeľová banka
2. odmerný valec
4. kahan Kyslík vznikol tepelným rozkladom hypermangánu, aj rozkladom pero-
5. zápalky xidu vodíka (pomocou katalyzátora).
6. drevená špajdľa
7. peroxid vodíka (6 %)
8. burel (oxid manganičitý)
Prípravu kyslíka a jeho dôkaz.
Postup práce:
1. Do banky nalejeme 20 ml roztoku peroxidu vodíka.
2. Nad plameňom kahana zapálime špajdľu a sfúkneme ju tak, aby koniec
špajdle zostal rozžeravený.
Názov prvku kyslík je odvodený 3. Do peroxidu vodíka v banke pridáme asi tretinu lyžičky burelu.
z gréčtiny, kyslík = oxygenium 4. Tlejúcu špajdľu vložíme do banky a pozorujeme.
(oxys = kyslý, gennaó = tvoriť, 5. Špajdľu vyberieme z banky, sfúkneme a znova tlejúcu špajdľu vložíme do
schopnosť tvoriť kyseliny). banky – túto časť pokusu niekoľkokrát zopakujeme.
Pozorovanie:
V banke sa búrlivo uvoľňovali bublinky plynu a vznikala biela hmla.
Tlejúca špajdľa sa po opakovanom vkladaní do banky vždy rozhorela. Keď
bublinky plynu prestali unikať, špajdľa sa už nerozhorela.
Zápisy chemických reakcií Vysvetlenie:

chemickými rovnicami: V banke prebiehala chemická reakcia – rozklad peroxidu vodíka na kyslík
2H2O2 O2 + 2H2O a vodu. Peroxid vodíka sa rozkladá na kyslík a vodu aj samovoľne, ale veľmi
C + O2 CO2 pomaly. Pridanie burelu urýchlilo reakciu – burel je katalyzátor.
Kyslík, ktorý vznikol rozkladom peroxidu vodíka, spôsobil rozhorenie tlejú-
cej špajdle. Vznikajúci kyslík prudko zreagoval s drevom (s uhlíkom z dreva).
Chemické prvky 43
Špajdľa sa opakovane rozhorela dovtedy, kým sa uvoľňoval kyslík. Keď Ozón (O3) je charakteristicky
rozklad peroxidu vodíka skončil, nevznikal kyslík a špajdľa sa už nerozhorela. zapáchajúci plyn a od toho je
Prudká reakcia látok s kyslíkom, pri ktorej sa uvoľňuje svetlo a teplo, sa odvodený aj jeho názov (grécky
nazýva horenie. ozein znamená páchnuť).
Kyslík sa nachádza v atmosfére (21 %) – vo forme dvojatómových molekúl
(O2). V ozonosfére je vo forme trojatómových molekúl (O3) – ozón. Je najroz-
šírenejší prvok v zemskej kôre (v zlúčeninách), v hydrosfére sa nachádza vo
vode. Je významný biogénny prvok, pre svoj život ho potrebujú živé organiz-
my (kyslík rozpustený vo vode umožňuje život vodným organizmom).
Kyslík sa používa v dýchacích prístrojoch

(napr. v lekárstve, letectve), spolu s vodíkom pri
zváraní kovov a rezaní kovov, ako palivo v koz-
mických raketách.
Skladuje a prepravuje sa v tlakových nádobách
označených modrou farbou.
• 16. (VI A) skupina, 2. perióda,

• 6 elektrónov v poslednej vrstve,
1 • elektróny v dvoch vrstvách, 18
IA • dvojatómové molekuly – O2, VIII A
2 • bezfarebný plyn, 13 14 15 16 17
1 H He
1
II A • veľmi reaktívny, III A IV A VA VI A VII A
2
• biogénny prvok.
2 3 Li 4Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
5 Rb
37 38 Sr 39 Y 40 Zr 41 Nb 42Mo 43 Tc 44Ru 45Rh 46 Pd 47Ag 48 Cd 49 In 50 Sn 51Sb 52 Te 53 I 54 Xe
114 Uuh
116
44 Chemické prvky
3.5 Kovy
3.5.1 Železo – najvýznamnejší kov

Niektoré pokusy, pri kto-
rých bolo jedným z reaktan-
1. skúmavka
tov železo, už poznáte z hodín
2. stojan na skúmavku
chémie.
3. magnet
Pamätáte sa, s ktorými
4. železo (klinec)
látkami reagovalo železo pri
5. roztok chloridu meďnatého
pokusoch na obrázkoch?
(10 %)
Železo reagovalo so sírou a s roztokom modrej skalice.
Magnetické vlastnosti železa a reakciu železa s roztokom chloridu
meďnatého.
Postup práce:
1. K železnému klincu priblížime magnet. Pozorujeme.
2. Do skúmavky nalejeme asi do štvrtiny objemu roztok chloridu meďnatého
a vložíme do neho odmastený železný klinec. Pozorujeme.
Pozorovanie:
Magnet pritiahol železný klinec.
Na železnom klinci sa utvoril červeno-
hnedý povlak a modrý roztok sa zosvetlil.
Zápis chemickej reakcie Vysvetlenie:

chemickou rovnicou: Magnet priťahuje predmety so železa, železo má magnetické vlastnosti.
Fe + CuCl2 Cu + FeCl2 Povlak, ktorý sa vytvoril na povrchu klinca, je meď, ktorá vznikla z roztoku
chloridu meďnatého.
Chemické prvky 45
Železo je po hliníku druhý najrozšírenejší kov v zemskej kôre. Je neušľach- Najrozšírenejší prvok v zemskej
tilým kovom, vyskytuje sa vo forme zlúčenín, z ktorých sa získava. Na Slo- kôre je kyslík, nasledujú kremík,
vensku sa železo vyrába v Košiciach. hliník a železo.
Železo spolu s niklom pravde-
Vyrobené železo sa nazýva podobne tvoria základ zemského
surové železo – liatina. Obsa- jadra.
huje uhlík, kremík a ďalšie
prímesi. Liatina je pevná, na Železo sa vyrába vo vysokej peci.
vzduchu stála, ale krehká. Vysoká pec je nádoba vysoká asi
Vyrábajú sa z nej odliatky – 50 m.
kotly, radiátory. Pec sa zhora plní zmesou že-
Uhlík a ďalšie prvky sa z lia- leznej rudy, koksu a vápenca
tiny odstraňujú v špeciálnych (troskotvorná prísada). Do spod-
zariadeniach (konvertoroch) nej časti pece sa vháňa horúci
spaľovaním so vzdušným kyslí- vzduch alebo kyslík (na podpo-
kom (skujňovaním). ru horenia). V peci sú teploty
Takto vzniká najpoužíva- 400 °C – 2000 °C. Zo spodnej
nejší konštrukčný materiál – časti pece sa odoberá roztave-
zliatina – oceľ. né železo a nad ním sa vypúšťa
K oceli sa pridávajú na troska. Troska vzniká z vápenca,
zlepšenie jej vlastností ďalšie má menšiu hustotu ako železo,
prvky (napr. chróm), čím vzni- a preto pláva na jeho povrchu.
kajú rôzne druhy ocelí. Chráni stekajúce železo pred
Za prítomnosti kyslíka, vody a solí železo podlieha korózii (hrdzaveniu). oxidáciou kyslíkom.
Vzdušný kyslík a vlhkosť vnikajú do predmetu stále hlbšie, až celý zhrdzavie.
Korózia železa spôsobuje veľké škody v hospodárstve krajín. Pred koróziou Pridaním chrómu, príp. niklu
možno povrch kovu chrániť natieraním farbou, lakom alebo nanesením vrstvy k oceli vzniká zliatina antikor,
iného kovu. ktorá je odolná voči korózii.
Železo je biogénny prvok, nachádza sa v hemoglobíne (prenáša kyslík).
V priemyselne vyspelých štátoch
sa získava až 40 % produkcie ko-
• 8. (VIII B) skupina, 4. perióda,
vov z triedeného odpadu.
• striebrolesklý, neušľachtilý kov,
• magnetické vlastnosti,
1 • stály len na suchom vzduchu – inak hrdzavie, 18
IA • zliatina oceľ, VIII A
2 • biogénny prvok. 13 14 15 16 17
1 1 H He
2
2 3 Li 4Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
5 Rb
37 38 Sr 39 Y 40 Zr 41 Nb 42Mo 43 Tc 44Ru 45Rh 46 Pd 47Ag 48 Cd 49 In 50 Sn Sb
51 52 Te 53 I 54 Xe
6 55 Cs 56 Ba 57 La 72Hf 73Ta 74 W 75 Re 76 Os 77 Ir 78 Pt 79Au 80Hg 81 Tl 82 Pb 83 Bi 84 Po 85 At 86 Rn
114 Uuh
116
46 Chemické prvky
3.5.2 Sodík a draslík – alkalické kovy

Pamätáte sa ešte na búrlivú reakciu draslíka s vodou?
Čo si myslíte, bude s vodou reagovať aj sodík? Podľa
čoho môžeme usúdiť, či majú sodík a draslík podobné,
alebo odlišné vlastnosti?
1. ochranný kryt z plexiskla
2. sklená nádoba
3. nôž Sodík a draslík sú v periodickej tabuľke umiestnené v tej istej skupine
4. pinzeta (v 1. skupine). Prvky umiestnené v tej istej skupine majú podobné vlastnos-
5. sodík (uchovávaný v nádobe ti (majú rovnaký počet elektrónov v poslednej vrstve).
s petrolejom)
6. voda
7. roztok fenolftaleínu
Vlastnosti sodíka a chemickú reakciu sodíka s vodou.
Postup práce:
1. Do sklenej nádoby nalejeme asi do polovice objemu vodu a postavíme
pred ňu ochranný kryt z plexiskla. Do vody v nádobe kvapneme 2 – 3
kvapky roztoku indikátora fenolftaleínu.
2. Pomocou pinzety vyberieme sodík, odkrojíme z neho malý kúsok (veľ-
kosti semena šošovice). Pozorujeme vlastnosti sodíka (sfarbenie, lesk,
tvrdosť).
3. Opatrne pomocou pinzety vhodíme do vody v nádobe malý kúsok sodíka
a pozorujeme.
Pozorovanie:
Sodík je mäkký kov, ktorý sa dá krájať nožom. Na čerstvom reze má strie-
borný lesk. Po vhodení do vody sa kúsok sodíka rýchlo pohyboval po hladine
vody a zmenšoval sa. Roztok sa sfarbil nafialovo.
Vysvetlenie:
Zápis chemickej reakcie Pri reakcii sodíka s vodou vznikol plynný vodík. Jeho uvoľňovanie spôso-
chemickou rovnicou: bovalo prudký pohyb sodíka po hladine vody. Na začiatku pokusu sme do
2Na + 2H2O 2NaOH + H2 vody pridali roztok fenolftaleínu. Je to látka, ktorá mení svoje sfarbenie
v závislosti od zmeny vlastností prostredia. Viac sa o takýchto látkach
dozviete v kapitole 4. Fialové sfarbenie roztoku, v ktorom bol prítomný
fenolftaleín, spôsobil druhý produkt reakcie (hydroxid sodný).
Chemické prvky 47
Sodík a draslík sú veľmi reaktívne kovy. Patria medzi neušľachtilé kovy. Draslík je prvok úrodnosti. Jeho la-
Je to spôsobené tým, že jeden elektrón, ktorý majú v poslednej vrstve, veľmi tinský názov je odvodený zo slova
ľahko odovzdávajú. V zlúčeninách majú oxidačné číslo I. Významné sú ich „alkali“ (z arabského slova „qualjan“
zlúčeniny s halogénmi, ktoré sa nazývajú halogenidy. - rastlinný popol), lebo bol získaný
Sodík a draslík (vo forme katiónov Na+ a K+) sa nachádzajú v mydlách z popola rastlín, v ktorom sa nachá-
a v skle. dza ako uhličitan draselný.
Sodík a draslík sú biogénne prvky, katióny Na+ a K+ sa v organizme
zúčastňujú na životne dôležitých procesoch. Draslík patrí k desiatim najčastejšie
Človek potrebuje denne prijať 3 – 5 g soli. Nadbytok soli v strave je príči- sa vyskytujúcim prvkom v prírode.
nou zvýšeného krvného tlaku a iných ochorení. Naopak, draslík je v našej
strave zastúpený nedostatočne, lebo jeme málo rastlinnej potravy. Hlavným
zdrojom draslíka je ovocie a zelenina, v malom množstve sa nachádza
v mäse, vajciach, mlieku a mliečnych výrobkoch. Zvýšená spotreba draslíka
je pri strate tekutín z organizmu (napr. pri hnačke). Jeho nedostatok sa preja-
vuje napr. poruchami činnosti svalov. Draslík je dôležitým biogénnym prv-
kom pri raste rastlín, najmä pri tvorbe listovej zelene, preto je dôležité dodá-
vať ho do pôdy vo forme draselných hnojív. Izrael sa pokúša získať draselné
soli z Mŕtveho mora.
Katióny Na+ a K+
charakteristicky sfar-
bujú plameň.
Žlté sfarbenie
plameňa dokazuje
prítomnosť zlúčenín
sodíka.
Zlúčeniny draslí-
ka sfarbujú plameň
nafialovo.
Zlúčeniny lítia sfarbujú plameň
• 1. (I A) skupina, načerveno.
• 1 elektrón v poslednej vrstve,
1 • striebrolesklé, 18
IA • mäkké, dajú sa krájať nožom, VIII A
2 • malá hustota, 13 14 15 16 17
1 H He
1
II A • veľmi reaktívne, III A IV A VA VI A VII A
2
• biogénne prvky.
2 3 Li 4Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
5 Rb
37 38 Sr 39 Y 40 Zr 41Nb 42Mo 43 Tc 44Ru 45Rh 46 Pd 47Ag 48 Cd 49 In 50 Sn 51Sb 52 Te 53 I 54 Xe
114 Uuh
116
48 Chemické prvky
3.6 Zhrnutie učiva
V periodickej tabuľke prvkov sú prvky usporiadané vo vodorovných

radoch – periódach – a v zvislých stĺpcoch – skupinách. V skupinách sú
umiestnené prvky s podobnými vlastnosťami.
Podľa vlastností možno prvky rozdeliť na kovy, polokovy a nekovy.

V periodickej tabuľke prvkov sa v pravej časti nachádzajú polokovy a neko-
vy, ostatné prvky patria medzi kovy.
• 1. (I A) skupina, 1. perióda,
• 1 elektrón vo vrstve,
• dvojatómové molekuly – H2,
• bezfarebný plyn, • 16. (VI A) skupina, 2. perióda,
• najmenšie molekuly, najmenšia hustota, • 6 elektrónov v poslednej vrstve,
• zmes so vzduchom je výbušná, • elektróny v dvoch vrstvách,
• biogénny prvok. • dvojatómové molekuly – O2,
• bezfarebný plyn,
• veľmi reaktívny,
• 1. (I A) skupina, • biogénny prvok.
• 1 elektrón v poslednej vrstve,
• striebrolesklé,
• mäkké, dajú sa krájať nožom,
• malá hustota,
• veľmi reaktívne,
• biogénne prvky.
• 8. (VIII B) skupina, 4. perióda,
• striebrolesklý, neušľachtilý kov,
• magnetické vlastnosti,
• stály len na suchom vzduchu – inak hrdzavie,
• zliatina oceľ,
1 • biogénny prvok. 18
IA VIII A
2 13 14 15 16 17
1 1 H He
2
2 3 Li 4Be 5 B 6 C 7 N 8 O 9 F 10 Ne
3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
3 11 Na 12 Mg 13 Al 14 Si 15 P 16 S 17 Cl 18 Ar
4 19 K 20 Ca Sc
21 22 Ti 23 V 24 Cr 25Mn 26 Fe 27 Co 28 Ni 29Cu 30 Zn Ga
31 32 Ge 33 As 34 Se 35Br 36 Kr
5 37 Rb 38 Sr 39 Y 40 Zr 41Nb 42Mo 43 Tc 44 Ru 45Rh 46Pd 47Ag 48 Cd 49 In 50 Sn 51Sb 52 Te 53 I 54 Xe
7 87 Fr 88 Ra Ac
89 104 Rf 105 Db 106 Sg 107 Bh 108 Hs 109 Mt 110 Ds 111 Rg 112 Cn Uuq
114 Uuh
116
Chemické prvky 49

Kovy, polokovy a nekovy (časť 3.2)
1. Doplňte:
a) V periodickej tabuľke prvkov sú prvky usporiadané vo vodorovných
radoch – ................... a v zvislých stĺpcoch – .......................
b) V ................... sú umiestnené prvky s podobnými vlastnosťami.
2. Počet elektrónov v poslednej vrstve atómov podmieňuje vlastnosti prvku.

Ako súvisí počet elektrónov v poslednej vrstve atómov s umiestnením
prvku v periodickej tabuľke prvkov?
3. Doplňte:
a) Podľa vlastností možno prvky rozdeliť na kovy, polokovy a .................
b) V periodickej tabuľke prvkov sa v pravej časti nachádzajú polokovy
a nekovy, ostatné prvky patria medzi ................................
4. Vyberte nesprávne tvrdenia o kovoch a opravte ich.

a) Kovy sú pri bežných podmienkach tuhé látky, jediným kvapalným
kovom je železo.
b) V rýdzom stave sa vyskytujú v prírode len ušľachtilé kovy.
c) Ušľachtilé kovy sú veľmi reaktívne.
d) Najčastejšie požívané zliatiny medi sú napr. bronz a mosadz.
5. Vyberte správne tvrdenia o nekovoch.

a) Takmer všetky nekovy vedú elektrický prúd, sú krehké (teda nie sú
kujné), nie sú ťažné (nedajú sa z nich vytiahnuť drôty), nie sú lesklé.
b) Pri bežných podmienkach sú nekovy v plynnom skupenstve (napr. vodík,
kyslík), kvapalnom (len bróm) a tuhom skupenstve (napr. uhlík, síra).
c) Roztok jódu (jódová tinktúra) sa používa na dezinfekciu pitnej vody.
d) Ľudské telo je zložené najmä z nekovov (kyslíka, vodíka, uhlíka, dusí-
ka, fosforu a síry).
„Neraz sa ma pýtali,“ spomína Mendelejev, „z čoho, z akej myšlienky som
vychádzal, keď som odhalil aj obhájil periodický zákon... Na osobitné lístky
som si napísal prvky s ich atómovými hmotnosťami a základnými vlastnosťami,
vyhľadával som podobné prvky a blízke atómové hmotnosti, čo ma rýchlo pri-
viedlo k záveru, že vlastnosti prvkov sú v periodickej závislosti od ich atómo-
vej hmotnosti.“ (úryvok z literatúry [8])
a) Vysvetlite, ako v úryvku Mendelejev opisuje objav periodického zákona.
b) Zistite ďalšie zaujímavosti zo života tohto velikána chémie.
Tvoríme projekt
Každý z nás vie, ako je dôležité zdravo sa stravovať. Urobte projekt na
tému Význam biogénnych prvkov (Na, K, Ca a Fe) pre človeka.
50 Chemické prvky
3.7.2 Vodík (časť 3.3). Kyslík (časť 3.4)

1. Vysvetlite vznik molekuly vodíka z atómov vodíka.
2. Uveďte príklady použitia vodíka.
3. Vyberte správne tvrdenia o vodíku.

a) Plyn bez farby a zápachu, má najmenšiu hustotu zo všetkých plynov.
b) V jadre atómu vodíka je jeden protón a jeden elektrón.
c) Zmes vodíka so vzduchom je výbušná.
d) Hviezdy a galaxie vo vesmíre sú tvorené prevažne vodíkom.
4. Ktorá vlastnosť vodíka umožňuje používať vodík na plnenie balónov

a vzducholodí? Prečo sa takto vodík v súčasnosti už nepoužíva?
5. Ktorá látka vznikla pri výbuchu vzducholode naplnenej vodíkom?
6. Vysvetlite prečo vodík a kyslík patria medzi biogénne prvky.
7. Uveďte umiestnenie vodíka a kyslíka v periodickej tabuľke prvkov a ich

vlastnosti.
8. Uveďte príklady použitia kyslíka.
9. Vyberte správne tvrdenia o kyslíku.

a) Plyn bez farby a zápachu, veľmi reaktívny.
b) Voľný kyslík sa nachádza v atmosfére (21 %).
c) Tlejúca špajdľa v kyslíku zhasne.
d) Z atómu kyslíka vzniká prijatím 2 elektrónov oxidový anión.
10. Voda sa rozkladá na prvky pri teplote asi 2000 °C. Vysvetlite, prečo
sa vodou nemôžu hasiť napr. rozžeravené oceľové konštrukcie.
V súčasnosti mnoho vedeckých inštitúcií rieši problém, ako vyrábať lac-
nejší vodík na pohon automobilov. Vodík ako palivo sa takmer nevyužíva,
napriek tomu sa o ňom hovorí, že je palivo budúcnosti. Zistite prečo.
Tvoríme projekt
Ozón je pre človeka užitočný aj škodlivý. Ozónová vrstva slúži ako filter
pre nebezpečné ultrafialové žiarenie. Zistite, v akých jednotkách sa vyjadruje
stav ozónovej vrstvy nad daným územím. Ktoré činnosti človeka spôsobujú
porušovanie ozónovej vrstvy?
Prízemný ozón má však škodlivý vplyv na ľudský organizmus. Vo
všetkých krajinách Európskej únie sa napr. vyskytuje tzv. letný smog, pri
ktorom je zvýšené množstvo prízemného ozónu. Pri ktorých činnostiach člo-
veka vzniká prízemný ozón?
Urobte projekt na tému Ozón pre človeka užitočný aj škodlivý.
Chemické prvky 51

Sodík a draslík – alkalické kovy (časť 3.5.2)
1. Uveďte umiestnenie železa, sodíka a draslíka v periodickej tabuľke prvkov.
2. Nielen v dobe železnej, ale aj v súčasnosti je železo významným kovom.

Uveďte:
a) V ktorom meste na Slovensku sa vyrába železo?
b) Prečo sa nepoužíva v praxi priamo vyrobené železo?
c) Čo je najpoužívanejší konštrukčný materiál?
3. Opíšte spôsoby ochrany kovových predmetov pred koróziou.
4. Vyberte nesprávne tvrdenia o železe a opravte ich.

a) Železo patrí medzi ušľachtilé kovy.
b) Nachádza sa v červenom krvnom farbive – chlorofyle.
c) Spracúva sa na oceľ, ktorá má lepšie vlastnosti ako surové železo.
d) Má magnetické vlastnosti.
5. Podľa čoho môžeme usúdiť, či majú sodík a draslík podobné, alebo odlišné
vlastnosti?
6. Vyberte správne tvrdenia.

a) Atómy sodíka a draslíka majú v poslednej vrstve 1 elektrón.
b) Sodík a draslík patria medzi najtvrdšie kovy.
c) Žlté sfarbenie plameňa dokazuje prítomnosť zlúčenín draslíka.
d) Sodík a draslík sú veľmi reaktívne prvky, ktoré majú v zlúčeninách
oxidačné číslo I.
7. Opíšte chemické reakcie sodíka a draslíka s vodou. Porovnajte rýchlos-

ti reakcií.
Pracujeme s textom
Pozorne si prečítajte text a s použitím literatúry alebo internetu odpovedz-
te na otázky. Pracujte v skupinách.
Železo je dôležitá minerálna látka, ktorú náš organizmus potrebuje pre
zachovanie zdravia. Jeho funkcia v našom tele je nenahraditeľná, preto je
nutné, aby sme ho v primeranom množstve prijímali denne. Jeho nedostatok
si, žiaľ, mnohí ľudia neuvedomujú až dovtedy, kým im lekár neurčí diagnózu
– anémiu z nedostatku železa. K tejto diagnóze sa rýchlo dopracuje mnoho
mladých ľudí (najmä dievčat), ktorí uprednostňujú stravovanie typu „fast
food“, resp. nesprávne „zhadzujú nadbytočné kilogramy“. Ešte horšie je, ak
nedostatkom železa trpí budúca mamička, pretože s veľkou pravdepodobnos-
ťou privedie na svet anemické dieťa. Ďalšou rizikovou skupinou na vznik
anémie sú ženy v staršom veku a športovci (najmä ženy).
a) Vysvetlite význam tmavšie vytlačených výrazov.
b) Aké sú príznaky nedostatku železa v organizme?
c) Aká je hlavná funkcia železa v ľudskom tele?
Práca v školskom chemickom laboratóriu
Naučíme sa
• Viac o vode
• Čo sú oxidy
• Čo sú kyseliny
• Na čo slúžia indikátory
• Čo je pH
• Čo sú hydroxidy
• Čo sú kyslé, neutrálne a zásadité roztoky
• Čo sú soli
54 Chemické zlúčeniny
4.1 Voda
Voda sa v prírode vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách (tuhom, kva-
palnom a plynnom). Z oceánov, morí, riek a jazier sa voda odparuje. Vo
vzduchu vznikajú oblaky a zrážkami sa voda vracia späť na zem. Energiu
potrebnú na tento obeh vody v prírode dodáva Slnko.
Pomôcky a chemikálie: Pri obehu vody vznikajú na povrchu Zeme roztoky vo vode rozpustených
1. 3 hodinové sklíčka látok. Voda, ktorá obsahuje málo rozpustených látok, sa nazýva mäkká voda.
2. trojnožka Mäkká voda je dažďová voda a voda v riekach a potokoch. Ako prechádza
3. kovová sieťka s keramickou voda vrstvami zemskej kôry, rozpúšťajú sa v nej minerálne látky a vzniká
vložkou tvrdá voda. Veľké množstvo rozpustených látok, aj plynov, najmä oxidu uhli-
4. kahan čitého, obsahuje minerálna voda.
5. zápalky
6. vzorky vody (minerálna, pitná, Hľadáme súvislosti
destilovaná)
Ako sa volá druh vody, ktorý sa
získava v aparatúre na obrázku?
Až 97 % hydrosféry tvorí slaná
voda v oceánoch a moriach (ob-
Je táto voda tvrdá alebo mäkká?
sahuje priemerne 3,5 % rozpuste-
Prečo sa nemôže piť?
ných látok). Väčšina sladkej vody
Kde sa používa?
na Zemi je vo forme ľadovcov
a snehu.
Na obrázku je destilačná aparatúra, získava sa v nej destilovaná voda. Des-
Tvrdosť vody sa v praxi hodnotí tilovaná voda je mäkká, lebo neobsahuje rozpustené látky. Nemôže sa piť
stupňami tvrdosti (mäkká, stred- preto, lebo organizmus potrebuje minerálne látky. Používa sa na prípravu
ne tvrdá, tvrdá, veľmi tvrdá). roztokov vo farmaceutickom priemysle, medicíne, chemických laboratóriách,
Rôzna tvrdosť vody je príčinou, ako náplň do akumulátorov, chladičov, naparovacích žehličiek a pod.
prečo mydlový roztok nepení vždy
rovnako.
Poznať tvrdosť vody je pre nás dô-
Minerálnu, pitnú a destilovanú vodu.
ležité napr. pri dávkovaní pracích
prostriedkov.
Postup práce:
Na hodinových sklíčkach odparíme po 5 ml minerálnej, pitnej a destilova-
nej vody. Pozorujeme.
Pozorovanie:
Po odparení minerálnej vody zostal tuhý zvyšok, po odparení pitnej vody
zostal oveľa menší tuhý zvyšok a po odparení destilovanej vody nezostal tuhý
zvyšok.
Chemické zlúčeniny 55
Vysvetlenie: U živočíchov vzniká voda látko-

Minerálna voda obsahuje veľa rozpustených látok – tvrdá voda. vou premenou (spaľovaním tu-
Pitná voda obsahuje menej rozpustených látok. Minerálna a pitná voda sú kov) – v tele dospelého človeka
zmesi (roztoky). je to asi 300 g vody za deň.
Destilovaná voda neobsahuje rozpustené látky. Destilovaná voda je che- Dostatočná zásoba tukov je dôle-
micky čistá látka. Je zložená len z jedného druhu častíc – molekúl H2O. žitá najmä pre obyvateľov suchých
Destilovaná voda je chemická zlúčenina. stepí a púští. Napríklad ťavy majú
v hrboch 110 až 120 kg tuku a vy-
Z biológie viete, že voda je základnou podmienkou života. Vznikol v nej život držia bez vody 45 dní.
pred miliardami rokov. Tvorí asi 60 % ľudského tela. Je zložkou telových tekutín
(napr. krvi). Voda je rozpúšťadlo, v ktorom prebiehajú chemické deje v organiz-
moch. Denne by mal dospelý človek prijať v potrave 2,5 – 3 litre vody.
Z fyziky viete, že voda pri tuhnutí zväčšuje svoj objem. Ľad má menšiu
hustotu ako kvapalná voda, preto pláva na hladine. Je ako tepelnoizolačná
vrstva, chráni vodné živočíchy pred zamrznutím. Najväčšiu hustotu má voda
s teplotou 4 °C. Voda s najväčšou hustotou klesá na dno rybníkov a nádrží.
Skúmame a objavujeme
Z fyziky už viete vysvetliť, prečo
Keď na hladinu vody v pohári položíme ihlu (pomocou pinzety), ihla napriek ľad pláva na hladine vody.
tomu, že má väčšiu hustotu ako voda, pláva na hladine vody. Na hladinu vody
s plávajúcou ihlou opatrne kvapneme – po stene pohára – kvapku saponátu
(prostriedku na umývanie riadu). Keď sa saponát dotkne hladiny vody, ihla sa
hneď potopí. Ďalšiu ihlu sa nám už nepodarí položiť na hladinu vody.
Na povrchu vody je vrstva molekúl vody, ktoré „sa správajú“ ako pružná
tenká blana. „Blana“ na povrchu hladiny vody zabraňuje prenikaniu malých
nečistôt do vody, umožňuje napr. niektorým malým vodným živočíchom
pohyb po hladine. Korčuliarka – spomínate si na ňu
Saponát prenikol medzi molekuly vody na povrchu a rozrušil túto „blanu“. z biológie?
Využíva sa to pri odstraňovaní nečistôt pri umývaní riadu (nečistoty ľahšie
prenikajú do vody). Pokus možno urobiť s mincou
Precvičte si doma svoju trpezlivosť a pokus si vyskúšajte. Zistite, ako sa (namiesto ihly).
volá fyzikálna veličina, ktorá je príčinou opisovaných javov.
Voda je základnou podmienkou života. Voda je rozpúšťadlo, v kto-

rom prebiehajú chemické deje v organizmoch.
4.2 Oxidy
4.2.1 Názvoslovie oxidov

Na obrázkoch sú pokusy, pri ktorých vznikli oxidy.
oxid horečnatý oxid hlinitý oxid uhličitý

(MgO) (Al2O3) (CO2)
Opíšte chemické reakcie, pri ktorých ste tieto oxidy pripravili. Zo vzorca
a názvu oxidov zistite:
a) čo majú všetky názvy a vzorce podobné,
b) aké je poradie kyslíka (oxygenium) a druhého prvku v názve a vzorci.
Oxid horečnatý a oxid hlinitý vznikli horením horčíka a práškového hli-

níka na vzduchu (zlučovanie horčíka a hliníka so vzdušným kyslíkom za
zvýšenej teploty). Obidva sú biele tuhé látky. Oxid uhličitý vznikol reakciou
sódy bikarbóny s kyselinou sírovou. Je bezfarebný plyn.
a) Oxidy sú zložené z 2 prvkov – sú to dvojprvkové zlúčeniny.
V názve majú vždy slovo oxid. Vo vzorci majú značku atómu kyslíka.
b) Vo vzorci oxidu je poradie prvkov opačné ako v jeho názve.
MgO Al2O3 CO2
oxid horečnatý oxid hlinitý oxid uhličitý
oxidačné číslo prípona prídavného mena názov oxidu vzorec pomer počtu
atómu atómov
I -ný, -ny oxid sodný Na2O 2:1
II -natý oxid vápenatý CaO 1:1
III -itý oxid hlinitý Al2O3 2:3
IV -ičitý oxid uhličitý CO2 1:2
-ičný oxid dusičný N2O5 2:5
V
-ečný oxid fosforečný P2O5 2:5
VI -ový oxid sírový SO3 1:3
VII -istý oxid manganistý Mn2O7 2:7
VIII -ičelý oxid osmičelý OsO4 1:4
Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z kyslíka a ďalšieho prvku.

Názov oxidu sa skladá z dvoch slov:

• podstatné meno je slovo oxid (oxidačné číslo atómu kyslíka je –II),
• prídavné meno je utvorené zo slovenského názvu prvku, ktorý je zlúčený
s kyslíkom a jeho prípona zodpovedá oxidačnému číslu atómu prvku,
• súčet oxidačných čísel atómov prvkov vo vzorci oxidu sa rovná nule.
Schéma tvorenia vzorca oxidu z jeho názvu
oxid hlinitý oxid uhličitý
hlinitý AlIII O–II oxid uhličitý CIV O–II oxid
2:3 2:4
(delíme 2)
Al2O3 1:2
CO2
Schéma tvorenia názvu oxidu z jeho vzorca
SO2
Fe2O3 S?O–II
2
železitý FeIII O–II oxid O–II oxid

2 · (–II) = –IV
–IV + ? = 0
oxid železitý ? = IV
siričitý SIV
oxid siričitý
Oxidačné číslo atómu kyslíka v oxidoch je –II.

Súčet oxidačných čísel atómov prvkov vo vzorci zlúčeniny sa rovná nule.
Tepelný rozklad vápenca sa usku- 4.2.2 Oxidy v stavebníctve

točňuje vo vápenke. Vápenka je
najčastejšie vysoká pec, ktorá sa Hľadáme súvislosti
plní zhora rozdrveným vápencom V minulom školskom roku ste sa oboznámili s chemickou reakciou pre-
a koksom. Horením koksu sa biehajúcou len pri neustálom dodávaní tepla – tepelným rozkladom vápenca.
uvoľňuje teplo a vápenec sa roz- Táto reakcia sa nazýva pálenie vápna (podľa jedného z produktov tejto reak-
kladá. V dolnej časti vápenky sa cie). Ktoré dva produkty pri reakcii vzniknú?
odoberá pálené vápno. Oxid uh-
ličitý, ktorý vzniká v hornej časti
pece ako vedľajší produkt, sa čas- Produktmi reakcie sú pálené vápno a oxid uhličitý.
to zachytáva a ďalej využíva.
Oxid vápenatý sa v stavebníctve nazýva pálené vápno. Z páleného vápna sa
pripravuje hasené vápno, malta, omietky a cement. V poľnohospodárstve sa
ním vápni pôda a v sklárskom priemysle sa používa pri výrobe skla.
Prípravu a vlastnosti vápennej malty.
1. porcelánová miska Postup práce:
2. laboratórna lyžička 1. Do porcelánovej misky nasypeme 3 lyžičky preosiateho piesku a 3 lyžičky
3. Petriho miska oxidu vápenatého.
4. oxid vápenatý 2. Pomaly za miešania pridávame vodu, až kým nevznikne hladká hmota.
5. piesok, voda 3. Zmes vylejeme na Petriho misku a necháme stáť.
Pozorovanie:
Pri tuhnutí vápennej malty pre- Zmes stuhla.
bieha reakcia haseného vápna
s oxidom uhličitým za vzniku vá- Vysvetlenie:
penca a vody, ktorá sa odparí. Reakcia páleného vápna s vodou, ktorá prebiehala pri pokuse, sa nazýva
hasenie vápna. Vzniká pri nej hasené vápno. Pri tejto reakcii sa uvoľňuje
Oxid kremičitý je zložkou via- teplo. Zmes haseného vápna s vodou a pieskom (vápenná malta) po určitom
cerých hornín. Vyskytuje sa ako čase stuhla, lebo prebehla ďalšia chemická reakcia.
minerál kremeň, tvorí rôzne od- Piesok je zmes, v ktorej má najväčší podiel oxid kremičitý. Vo veľkom
rody (napr. fialový je ametyst, množstve sa vyskytuje na púšťach alebo na brehoch mora a riek. Piesok sa
bezfarebný je krištáľ). používa v stavebníctve na prípravu malty a betónu. Čistý kremenný piesok sa
používa na výrobu skla.
Oxid vápenatý a oxid kremičitý sa používajú v stavebníctve.

4.2.3 Oxidy v životnom prostredí oxidy + voda (zo vzduchu) → kyseliny
+ dážď
Prediskutujte súvislosti znázornené na obrázkoch.
kyslé
dažde
Na obrázkoch sú dôsledky a vznik kyslých dažďov.
Oxid siričitý je jednou z príčin

Oxidy síry vzniku londýnskeho smogu.
Síra tvorí dva oxidy: oxid siričitý a oxid sírový.
Oxid siričitý je bezfarebný, jedovatý, zapáchajúci plyn, ktorý dráždi
dýchacie cesty.
Do vzduchu sa dostáva najmä pri spaľovaní hnedého uhlia s veľkým obsa-
hom síry. Tento plyn je hlavnou príčinou vzniku kyslých dažďov. Reaguje
s vodnou parou zo vzduchu, pričom vznikne kyselina.
Oxid siričitý ničí mikroorganizmy
Oxidy dusíka
(plesne, baktérie). Používa sa na
Oxidy dusíka (zvyknú sa označovať NOx) sú jedovaté, pôsobia dráždivo na
dezinfekciu sudov, aj na farbenie
oči a dýchacie cesty. Vznikajú najmä pri spaľovaní v motoroch dopravných
a konzervovanie potravín (napr.
prostriedkov a dostávajú sa do vzduchu vo výfukových plynoch.
sušeného ovocia).
Na znečisťovaní životného prostredia sa najviac podieľajú oxid dusnatý
a oxid dusičitý. Hneď po oxide siričitom sú hlavnými príčinami vzniku kys-
Oxid sírový vzniká reakciou oxi-
lých dažďov. Oxid dusnatý je bezfarebný plyn, ktorý reaguje so vzdušným
du siričitého s kyslíkom.
kyslíkom, pričom vzniká červenohnedý plyn – oxid dusičitý. Reakciou oxidu
dusičitého s vodnou parou zo vzduchu vznikajú kyseliny, ktoré dopadajú so
Oxidy dusíka sa dostávajú do
zrážkami na zem ako kyslé dažde.
vzduchu aj pri rozklade dusíka-
tých látok baktériami.
Kyslé dažde majú negatívny vplyv na rastliny, vodné živočíchy, budovy,
ale aj na človeka. Dochádza k poškodzovaniu lesov, úhynu vodných živočí-
Obsah oxidov dusíka a oxidu si-
chov, korózii častí budov z vápencov. U človeka sa vdychovaním kyslého
ričitého vo vzduchu sa kontroluje
vzduchu poškodzujú sliznice a stáva sa náchylnejším na ochorenia dýchacej
(monitoruje).
sústavy (zápal priedušiek, astma).
Podiel zdrojov oxidov síry a du-
Premýšľame a objavujeme síka na znečistení vzduchu:
Najväčšími producentmi oxidu siričitého sú tepelné elektrárne aj napriek zdroj oxid oxidy
tomu, že sú určené prísne limity na emisie oxidu siričitého. Zistite, čo sú oxidov siričitý dusíka
emisie. Prečo sú tepelné elektrárne najväčšími producentmi oxidu siričitého? priemysel 82 % 71 %
Ako by sa tomu dalo zabrániť? a energetika
domácnosť 13 % 8%
doprava 5% 21 %
Oxidy uhlíka
Uhlík tvorí dva oxidy: oxid uhoľnatý a oxid uhličitý.
Oxid uhoľnatý vzniká pri horení látok obsahujúcich uhlík pri nedostatoč-
nom prístupe kyslíka. Je to bezfarebný plyn, bez zápachu, prudko jedovatý.
Viaže sa na červené krvné farbivo – hemoglobín, ktoré prenáša kyslík. Po
naviazaní oxidu uhoľnatého stráca hemoglobín schopnosť prenášať kyslík
a človek sa udusí.
1. frakčná banka so zátkou
Oxid uhoľnatý vzniká pri horení palív, nachádza sa aj vo výfukových ply-
s otvorom
noch automobilov. Preto pri používaní týchto palív treba dostatočne vetrať
2. oddeľovací lievik
a nenechávať v uzavretej garáži naštartovaný motor automobilu. Pri otrave
oxidom uhoľnatým treba postihnutému čo najskôr zabezpečiť prísun čerstvé-
4. gumová hadička
ho vzduchu a privolať lekársku pomoc.
5. kadička
7. vápenec (práškový)
Prípravu oxidu uhličitého a jeho vlastnosti.
8. kyselina sírová (10 %)
9. sviečky, zápalky
Postup práce:
1. Zostavíme podľa obrázka aparatúru na prípravu oxidu uhličitého.
Poznámky:
2. Do kadičky vložíme kratšiu a dlhšiu sviečku.
Namiesto vápenca a kyseliny
3. Do banky nasypeme lyžičku vápenca.
sírovej možno použiť sódu bikar-
4. Do oddeľovacieho lievika nalejeme roztok kyseliny sírovej.
bónu a ocot.
5. Zapálime sviečky a do kadičky so sviečkami vsunieme gumovú hadičku.
Oxid uhličitý možno pripraviť
6. Z oddeľovacieho lievika prikvapkávame roztok kyseliny sírovej.
v kadičke a „vyliať“ ho do kadič-
Pozorujeme.
ky so sviečkami.
Pokus možno zjednodušene Pozorovanie:

uskutočniť tak, že na dno kadičky V banke sme pozorovali búrlivé uvoľňovanie bubliniek plynu. V kadičke
so sviečkami nasypeme lyžičku najskôr zhasla kratšia a potom dlhšia sviečka.
vápenca (sódy bikarbóny) a na-
lejeme kyselinu sírovú (ocot). Vysvetlenie:
Bezfarebný plyn, ktorý vznikol reakciou vápenca s kyselinou sírovou, bol
Zápis chemickej reakcie oxid uhličitý. Oxid uhličitý zabránil prístupu vzdušného kyslíka k plameňu
chemickou rovnicou: sviečky. Vytlačil z kadičky vzduch, pretože má väčšiu hustotu ako vzduch.
CaCO3 + H2SO4 Táto jeho vlastnosť sa využíva pri hasení požiarov.
CaSO4 + CO2 + H2O
Vymenujte deje, pri ktorých sa dostáva do vzduchu oxid uhličitý. Vysvet-
lite jeho význam pre život na Zemi. Prečo je v súvislosti s oxidom uhličitým
nebezpečné vyrubovanie pralesov?
Oxid uhličitý sa dostáva do vzduchu pri dýchaní organizmov, vzniká aj

spaľovaním látok obsahujúcich uhlík. Je reaktantom pri fotosyntéze.
Časť slnečného žiarenia, ktoré prechádza atmosférou, pohlcuje zemský

povrch a časť z neho sa odrazí späť do vesmíru. Človek niektorými činnosťami,
napr. zmenšovaním lesných plôch, narúša rovnováhu medzi vznikajúcim
množstvom oxidu uhličitého a množstvom, ktoré spotrebujú rastliny. Zväčšuje
sa teda množstvo oxidu uhličitého vznikajúce najmä spaľovaním palív. Oxid
uhličitý (spolu s inými plynmi) má podobnú funkciu ako sklo v skleníku.
Dochádza k zvyšovaniu teploty atmosféry, tento jav sa nazýva skleníkový
efekt (časť slnečného žiarenia akoby narazilo na vrstvu skleníkových plynov
a odrazí sa späť k zemi). Spolu s vodnou parou a metánom sa v najväčšej miere
na skleníkovom efekte podieľa oxid uhličitý. Dôsledkom skleníkového efektu
je teda zvyšovanie priemernej teploty na Zemi – globálne otepľovanie.
Oxid uhličitý je súčasťou vzduchu (0,03 %). Vo vode je čiastočne rozpust-
ný. Nachádza sa v niektorých minerálnych vodách. Hasenie požiaru oxidom uhličitým
Oxid uhličitý sa používa na plnenie hasiacich prístrojov, výrobu šumivých
nápojov, na chladenie („suchý ľad“).
Zistite, aké opatrenia sa prijímajú vo svete na zabránenie globálnemu
otepľovaniu. Ako pristupuje k tomuto problému Slovensko? Čo môžete uro-
biť vy, žiaci?
„Suchý ľad“ sa používa na chla-
denie.
Oxid siričitý, oxidy dusíka a oxid uhličitý negatívne pôsobia na život-
né prostredie.
4.3 Kyseliny
4.3.1 Kyseliny v domácnosti

Skúmame a objavujeme – doma
Niektorých pri vyslovení slova kyselina strasie, lebo si predstavia kyslú
chuť citróna.
a) Pripravte si doma vodné roztoky octu, vitamínu C a citrónovej šťavy. Zistite
vlastnosti týchto roztokov.
b) Do skleného pohára nalejte čierny čaj a ochutnajte ho. Potom do neho
nakvapkajte citrónovú šťavu.
Na vyučovacej hodine chémie opíšte pozorované vlastnosti roztokov
a zmeny, ktoré ste pozorovali pri pokuse b). Zamyslite sa nad ich príčinami.
Spoločnou vlastnosťou všetkých troch roztokov, ktorú ste objavili pri

domácom pokuse a) bola kyslá chuť.
V chemickom laboratóriu však látky ochutnávať nesmieme.
Už za dávnych čias ľudia zistili, že niektoré látky majú kyslú chuť a nazva-
li ich podľa nej – kyseliny. V citróne je kyselina citrónová a askorbová, vo
vitamíne C kyselina askorbová a v octe kyselina octová.
Pri pokuse b) ste zistili zmenu chuti aj zmenu sfarbenia čaju. Zmeny boli
spôsobené pridaním citrónovej šťavy, v ktorej je kyselina citrónová a askorbová.
Indikátor lakmus je prírodné far-
V čiernom čaji sú prítomné látky, ktoré pridaním kyseliny zmenili svoje sfarbe-
bivo získané z lišajníkov.
nie. Možno povedať, že zmenou sfarbenia tieto látky ukazujú (indikujú) prítom-
V kyslých roztokoch sa lakmus
nosť kyselín (indikátor = ukazovateľ). Takéto látky sa volajú indikátory.
sfarbuje načerveno.
Indikátory sú látky, ktorých sfarbenie sa mení v závislosti od prostredia.
4.3.2 Skúmanie kyslosti roztokov

Kyslosť roztokov kyselín pomocou univerzálneho indikátora a indiká-
tora fenolftaleínu.
Postup práce: Pomôcky a chemikálie:

1. Do kadičky nalejeme citrónovú šťavu. 1. kadičky
2. Ponoríme do nej univerzálny indikátorový papierik. 2. univerzálny indikátorový
3. Pozorujeme sfarbenie univerzálneho indikátorového papierika. papierik
4. Do kadičky kvapneme 2 – 3 kvapky roztoku fenolftaleínu. 3. roztok fenolftaleínu
5. Pozorujeme sfarbenie roztoku. 4. citrónová šťava
6. Pokus zopakujeme s octom a ďalšími roztokmi kyselín. 5. ocot
6. ďalšie roztoky kyselín
Poznámka:
Možno použiť aj iné indikátory.
citrónová šťava citrónová šťava ocot ocot

+ fenolftaleín + fenolftaleín
Pozorovanie:
Univerzálny indikátor sa v roztoku kyseliny sfarbil na rôzne odtiene oran- Veľmi ľahko sa dá pripraviť indi-
žovej až červenej. Fenolftaleín zostal bezfarebný. kátor z červenej kapusty.
List z červenej kapusty umyjeme,
Vysvetlenie: natrháme na menšie kúsky a krát-
Roztok kyseliny je kyslý. Príslušné sfarbenie indiká- ko povaríme v asi 250 ml vody.
tora spôsobuje zložka, ktorá je vo všetkých roztokoch
kyselín rovnaká. Je to katión spôsobujúci kyslosť – Podobne ako výluh z červenej
oxóniový katión. Viac sa o oxóniovom katióne dozvie- kapusty menia sfarbenie aj výluhy
te v časti 4.3.3. z iných rastlín – napr. výluh z čer-
venej repy alebo čučoriedok.
Univerzálnym indikátorovým papierikom sa zisťuje,
či je roztok kyslý. Ako indikátory môžu slúžiť nielen
prírodné farbivá, ale aj umelo, čiže
Na vyjadrenie miery kyslosti roztokov sa používa synteticky pripravené zlúčeniny.
veličina pH.
stúpa kyslosť
Kyslé roztoky majú hodnotu pH menšiu ako 7. Čím Indikátor fenolftaleín, ktorý sa v ché-
sa viac hodnota pH blíži k nule, tým je roztok kyslejší. mii často používa, je organická zlú-
Ak sa pH roztoku rovná 7, roztok je neutrálny. Neu- čenina pripravená synteticky.
trálna je napr. chemicky čistá voda.
Univerzálny indikátor je zmesou
synteticky pripravených látok, napr.
metylovej červenej, fenolftaleínu,
Kyslosť roztokov kyselín spôsobujú oxóniové katióny.
Kyslosť roztokov možno vyjadrovať pomocou pH. Kyslé roztoky tymolovej modrej a ďalších.
majú hodnotu pH menšiu ako 7.
Hodnota pH neutrálnych roztokov sa rovná 7.
Tvorenie vzorca kyseliny: 4.3.3 Zloženie a vlastnosti kyselín

kyselina dusičná
Všetky kyseliny obsahujú atóm vodíka, ktorý má oxidačné číslo I.
Zapíšeme si značky prvkov v po-
Podľa toho, či kyseliny obsahujú aj kyslík, sa kyseliny delia na bezkyslí-
radí vodík, kyselinotvorný prvok,
katé a kyslíkaté.
kyslík a ich oxidačné čísla. Atóm
Bezkyslíkaté kyseliny sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka a neko-
vodíka má vždy oxidačné čís-
vového prvku, napr. kyselina chlorovodíková (HCl).
lo I, atóm kyslíka má vždy –II,
Kyslíkaté kyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyselinotvorné-
oxidačné číslo kyselinotvorného
ho prvku a kyslíka, napr. kyselina dusičná (HNO3), kyselina sírová (H2SO4).
prvku je dané príponou prídav-
ného mena z názvu kyseliny.
Kde sa vzali v roztoku kyseliny oxóniové katióny?
HINVO–II
x
Aby sme vedeli odpovedať na túto otázku, všimneme si podrobnejšie
Súčet oxidačných čísel všetkých
vznik kyseliny chlorovodíkovej.
atómov sa musí rovnať nule.
Reakciou vodíka s chlórom vzniká chlorovodík.
Kladné oxidačné čísla:
I + V = VI
Záporné oxidačné čísla:
–II • x = – VI +
x=3
HNO3
Pri vzorcoch, v ktorých x nevychá- vodík (H2) chlór (Cl2) chlorovodík (HCl)
dza celé číslo, musíme zvýšiť po-
čet atómov vodíka na 2 (H2SO4) Chlorovodík je plynná látka zložená z molekúl HCl. Dobre sa rozpúšťa vo
vode. Pri jeho rozpúšťaní vo vode sa molekuly HCl štiepia na ióny H+ a Cl–.
Katión vodíka je nie je schopný samostatne existovať. Zlučuje sa s mole-
kulou vody a vznikne katión H3O+, ktorý sa nazýva oxóniový katión:
HCl + H2O H3O+ + Cl–
H2O H2O H2O
H3O+
H+
H+
HCl
Cl–
Cl– Cl–
Vodný roztok chlorovodíka sa nazýva kyselina chlorovodíková. Je to

vodný roztok iónov H3O+ a Cl–, ktoré sú „obalené“ molekulami vody.
Kyselina chlorovodíková, aj všetky kyseliny vo vodnom roztoku ionizujú,

pričom vznikajú oxóniové katióny – H3O+ a príslušné anióny kyselín.
Oxóniové katióny spôsobujú kyslosť roztoku, čo potvrdzuje zmena sfarbe-
nia indikátora.
Kyselina chlorovodíkova sa zjednodušene označuje vzorcom HCl.
Kyseliny sa delia na bezkyslíkaté a kyslíkaté.

Bezkyslíkaté kyseliny sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka
a nekovového prvku, napr. kyselina chlorovodíková (HCl).
Kyslíkaté kyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyseli-
notvorného prvku a kyslíka, napr. kyselina dusičná (HNO3), kyselina
sírová (H2SO4).
Kyseliny vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú oxóniové
katióny – H3O+ a príslušné anióny kyselín.
4.3.4 Významné kyseliny Kyseliny sa predávajú ako tzv.

koncentrované roztoky. Na eti-
Hľadáme súvislosti kete je uvedené, koľko percent
Pozorne si prezrite obrázky a fľaše s roztokmi kyselín, ktoré vám ukáže kyseliny obsahujú. S koncentro-
učiteľ. Ktoré vlastnosti majú podobné všetky tri kyseliny? vanými kyselinami môže praco-
vať len učiteľ!
Pri práci so žieravinami treba po-

užívať ochranné rukavice, okulia-
re a odev.
Vo všetkých nádobách sú bezfarebné kvapaliny, teda majú rovnaké sfarbe-

nie a skupenstvo. Ďalším spoločným znakom je ich označenie – žieravina.
Príprava zriedenej kyseliny
Príprava zriedených roztokov kyselín
Vo väčšine chemických pokusov sa nepoužívajú koncentrované roztoky,
učiteľ pripravuje rôzne zriedené roztoky kyselín. Teda z koncentrovaného
roztoku kyseliny (roztoku s väčším množstvom rozpustenej látky) pripravuje
zriedený roztok (roztok s menším množstvom rozpustenej látky).
Pri príprave zriedenej kyseliny sa vždy musí liať kyselina do vody po
malých dávkach za stáleho miešania. Pri riedení kyseliny vodou sa uvoľňuje
veľké množstvo tepla. Liatím kyseliny do vody pomaly a za stáleho miešania
sa toto teplo uvoľňuje postupne. Keby sa nedodržal správny postup, teplo by
sa uvoľnilo naraz, čo by mohlo spôsobiť rozprsknutie nebezpečnej kvapaliny.
Mohlo by dôjsť k prasknutiu nádoby, ostriekaniu a poraneniu.
Ako poskytneme prvú pomoc pri poliatí kyselinou?

Ak by došlo k poleptaniu kyselinou, musíme okamžite postihnuté miesto
opláchnuť prúdom studenej vody.
Kyseliny sú žieraviny, preto sa pri práci s nimi musia dodržiavať

bezpečnostné opatrenia.
Kyselina chlorovodíková sa pre- Použitie kyselín

dáva ako 37 % vodný roztok. Je
prchavá. Kyselina chlorovodíková (HCl)
• na čistenie kovov, výrobu farieb, liekov, plastov.
Technická HCl sa predáva pod
obchodným názvom kyselina
soľná. Jej žltkasté sfarbenie spô-
sobujú zlúčeniny železa.
Kyselina dusičná sa predáva ako

65 % vodný roztok. Je prchavá. Veľmi zriedený roztok kyseliny chlorovodíkovej obsahuje žalúdočná
Na svetle sa čiastočne rozkladá, šťava, má veľký význam pri trávení potravy (ničí aj mikroorganizmy, ktoré
preto môže byť sfarbená nažlto prijmeme s potravou).
až červenohnedo. Jej rozkladom
vznikajú jedovaté oxidy dusíka. Kyselina dusičná (HNO3)
• na výrobu výbušnín, liekov, farieb, hnojív.
Kyselina sírová sa predáva ako
96 % vodný roztok. Nie je prcha-
vá. Pohlcuje vzdušnú vlhkosť (je
hygroskopická).
Pri ponorení niektorých kovov

(napr. železa) do koncentrovanej Kyselina sírová (H2SO4)
HNO3 alebo H2SO4 sa na ich po- • na výrobu hnojív, plastov, liekov, farieb, výbušnín, v textilnom priemysle,
vrchu utvorí vrstva oxidu, ktorý papierenskom priemysle, spracovaní ropy, ako náplň do akumulátorov
s kyselinou nereaguje a zabraňuje áut, ďalej pri úprave rúd, na sušenie a odvodňovanie látok.
ďalšej reakcii kovu s kyselinou.
Tento dej sa nazýva pasivácia
kovov. Používa sa na ochranu
niektorých kovov pred koróziou.
Kyselina octová sa vo forme zrie-

deného roztoku (8 %), nazývaného Kyselina sírová je najdôležitejšia a najpoužívanejšia kyselina v chemických
ocot, používa na dochucovanie je- laboratóriách a v priemysle (nazýva sa aj „krv chemického priemyslu“).
dál a pri konzervovaní potravín. Do
octu sa pridáva karamel, čo spôso- Slovo kyselina sa často spája s nebezpečenstvom. Často počúvame
buje žltohnedé sfarbenie. o nehodách, ktoré kyseliny spôsobili.
Ocot možno použiť aj na odstrá- Kyslé dažde zapríčiňujú poškodenie lesov, život vo vodných tokoch
nenie vodného kameňa. ohrozuje odpadová voda, ktorá obsahuje kyseliny. Kyseliny však nemajú iba
nepriaznivý účinok, sú dôležité v každodennom živote i v priemysle. Mnohé
druhy ovocia, potraviny a nápoje sú obľúbené práve pre svoju kyslú chuť.
Kyseliny sa používajú napr. na výrobu potravín, liekov, odevov. Nehody sa
stávajú pri nevhodnom používaní a neopatrnej manipulácii – mnohé kyseliny
sú jedovaté a pôsobia leptajúco. Je nutné dodržiavať zásady bezpečnosti pri
skladovaní aj pri práci s kyselinami.
Viac sa o kyseline octovej naučí-

te v organickej chémii. Kyseliny sú dôležité látky, používajú sa napr. v domácnosti
a v priemysle.
Žieravé vlastnosti kyseliny sírovej.
Postup práce:
A.
Na látku kvapneme 5 – 6 kvapiek koncentrovanej kyseliny sírovej.
Pozorujeme.
1. 2 kadičky
B.
2. Petriho miska
1. Do kadičiek dáme približne rovnaké objemy kryštálového cukru a kon-
3. porcelánová miska
centrovanej kyseliny sírovej.
4. tkanina
2. Kyselinu sírovú vylejeme na cukor. Pozorujeme.
5. cukor (kryštálový)
6. kyselina sírová (konc.)
cukor H2SO4
Poznámka:
Pozorovanie: Pokus robí učiteľ v digestore.
A.
Na látke vznikla diera.
B.
Prebehla prudká reakcia cukru s kyselinou. Uvoľňovali sa zapáchajúce
pary a z cukru vznikol čierny útvar – cukor zuhoľnatel.
Vysvetlenie:
Kyselina sírová odoberá látkam vodu.
Kryštálový cukor po pokvapkaní koncentrovanou kyselinou sírovou
zuhoľnatie. Cukor sa skladá z uhlíka, kyslíka a vodíka. Kyselina sírová
odobrala z cukru vodu a zostal čierny uhlík.
Kyselina sírová odoberá vodu aj zo živých tkanív – leptá pokožku, slizni-
cu a vznikajú popáleniny.
4.4 Hydroxidy
4.4.1 Skúmanie zásaditosti roztokov

Zásaditosť roztokov hydroxidov pomocou univerzálneho indikátora
Pomôcky a chemikálie: a indikátora fenolftaleínu.
1. kadičky
2. univerzálny indikátorový Postup práce:
papierik 1. Do kadičky nalejeme roztok hydroxidu sodného.
3. roztok fenolftaleínu 2. Do roztoku ponoríme univerzálny indikátorový papierik a pozorujeme
4. roztok hydroxidu sodného jeho sfarbenie.
(5 %) 3. Do roztoku hydroxidu sodného kvapneme 2 – 3 kvapky roztoku fenolfta-
5. roztok hydroxidu draselného leínu a pozorujeme sfarbenie roztoku.
(5 %) 4. Pokus zopakujeme s roztokom hydroxidu draselného.
hydroxid sodný hydroxid sodný hydroxid draselný hydroxid draselný

Pozorovanie:
Univerzálny indikátor sa v roztoku hydroxidu sodného sfarbil namodro.
Fenolftaleín sa sfarbil nafialovo.
Vysvetlenie:
Hydroxidy patria medzi zásady. Roztok hydroxidu sodného je zásaditý. Príslušné
sfarbenie indikátora spôsobuje zložka, ktorá je vo
všetkých roztokoch hydroxidov rovnaká. Je to anión,
spôsobujúci zásaditosť roztoku – hydroxidový anión.
stúpa zásaditosť
Viac sa o hydroxidovom anióne dozviete v časti 4.4.2.
Univerzálnym indikátorovým papierikom sa zisťuje,

či je roztok zásaditý.
Podobne ako pri roztokoch kyselín, aj na vyjadrenie
zásaditosti roztokov sa používa veličina pH. Hodnota
pH na stupnici udáva aj stupeň zásaditosti roztoku.
Na presné meranie pH sa použí- Zásadité roztoky majú hodnotu pH väčšiu ako 7 (ak
vajú prístroje, ktoré sa nazývajú pH = 7, roztok je neutrálny). Čím sa viac hodnota pH
pH-metre. blíži k 14, tým je roztok zásaditejší.
Zásaditosť roztokov hydroxidov spôsobujú hydroxidové anióny.

Zásaditosť roztokov možno vyjadrovať pomocou pH. Zásadité rozto-
ky majú hodnotu pH väčšiu ako 7.
4.4.2 Zloženie a vlastnosti hydroxidov Tvorenie vzorca hydroxidu:

hydroxid vápenatý
Všetky hydroxidy obsahujú hydroxidový anión – OH–.
Zapíšeme si značky prvkov v po-
Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny zložené z kovového prvku, kyslíka
radí kovový prvok a prvky hydro-
a vodíka, napr. hydroxid sodný (NaOH).
xidového aniónu.
Oxidačné číslo kovového prvku je
Kde sa vzali v roztoku hydroxidu hydroxidové anióny?
dané príponou prídavného mena
Pri rozpúšťaní hydroxidu sodného vo vode vznikajú ióny Na+ a OH–.
z názvu hydroxidu, hydroxidový
Vzniknuté ióny sa „obalia“ molekulami vody.
anión má vždy –I.
H 2O CaII(OH)–Ix
NaOH Na+ + OH–
Súčet oxidačných čísel všetkých
atómov sa musí rovnať nule.
Podobne ako hydroxid sodný, aj ostatné hydroxidy vo vodnom roztoku ioni-
Kladné oxidačné číslo: II
zujú, pričom vznikajú hydroxidové anióny – OH– a príslušné katióny kovov.
Záporné oxidačné číslo:
Hydroxidové anióny spôsobujú zásaditosť roztoku, čo potvrdzuje zmena sfarbe-
–I • x = –II
nia indikátora.
x=2
Ca(OH)2
Pri vzorcoch, v ktorých x = 1
Rozpúšťanie hydroxidu sodného vo vode a tepelné zmeny, ktoré ho
nedávame hydroxidový anión do
sprevádzajú.
zátvorky.
Postup práce:
1. Do kadičky nalejeme 200 ml vody. Zmeriame jej teplotu.
2. Do kadičky s vodou pridáme 2 lyžičky hydroxidu sodného. Za miešania
ho rozpustíme a zmeriame teplotu vzniknutého roztoku.
1. kadička
3. sklená tyčinka
4. teplomer
5. odmerný valec
6. hydroxid sodný
7. voda
Pozorovanie:
Hydroxid sodný sa dobre rozpúšťal vo vode. Teplota roztoku stúpla.
Vysvetlenie:
Pri rozpúšťaní hydroxidov vo vode sa uvoľňuje teplo.
Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny zložené z kovového prvku, kys-

líka a vodíka.
Hydroxidy vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú hydroxi-
dové anióny – OH– a príslušné katióny kovov.
4.4.3 Významné hydroxidy

Pozorne si prezrite obrázky a nádoby s hydroxidmi, ktoré vám ukáže vyu-
čujúci. Ktoré vlastnosti majú podobné všetky tri hydroxidy?
na začiatku
po 60 minútach
Tuhý hydroxid sodný a hydro-

xid draselný pohlcujú zo vzdu-
chu vlhkosť (sú hygroskopické)
a oxid uhličitý.
Všetky tri hydroxidy sú biele tuhé látky, teda majú rovnaké sfarbenie
a skupenstvo.
Hydroxidy sú žieraviny. Pri práci s nimi sa musia dodržiavať zásady bez-

pečnosti pri práci. Ak by došlo k poleptaniu hydroxidom, musíme okamžite
postihnuté miesto opláchnuť prúdom studenej vody.
Použitie hydroxidov
Hydroxid sodný (NaOH) a hydroxid draselný (KOH)

• na výrobu mydla, papiera, plastov, textilných vláken
z celulózy. Používajú sa aj na čistenie rôznych nádob,
odtokov.
Prostriedky na čistenie odtokov obsahujú hydroxid sodný. Silne zásadité
roztoky rozkladajú aj vlasy, ktoré sú zvyčajne príčinou ich upchatia. Hydro-
xid sodný sa nachádza tiež v umývacích prostriedkoch do umývačiek riadu.
Veľa úrazov poleptaním vzniká preto, že sa tieto prostriedky často neuložia
mimo dosahu detí.
Hydroxidy sú žieraviny, preto sa pri práci s nimi musia dodržiavať

Hydroxid vápenatý (Ca(OH)2)

• v stavebníctve, v poľnohospodárstve na vápnenie
kyslých pôd, v potravinárstve pri výrobe cukru a pri
výrobe sódy.
Prípravu a pH roztoku hydroxidu vápenatého.
1. chemické kliešte
2. kahan
Postup práce:
3. zápalky
1. Pripravíme si dva kúsky vápenca. Na jeden kvapneme 1 kvapku vody a 3
4. pipeta (kvapkadlo)
kvapky roztoku fenolftaleínu. Pozorujeme.
5. vápenec
2. Druhý kúsok zahrievame (žíhame) v plameni kahana asi 2 minúty. Vyberie-
me ho z plameňa a kvapneme naň 1 kvapku vody a 3 kvapky roztoku
7. voda
fenolftaleínu. Pozorujeme.
vyžíhaný vápenec
kúsky vápenca vápenec + kvapka vody žíhanie vápenca + kvapka vody
Pozorovanie: Pálenie vápna:

Na prvom kúsku vápenca nenastala žiadna zmena sfarbenia fenolftaleínu. Na CaCO3 CaO + CO2
povrchu druhého kúska vápenca sa pri zahrievaní utvorila vrstvička bielej látky.
Po kvapnutí roztoku fenolftaleínu na ňu sme pozorovali fialové sfarbenie. Hasenie vápna:
CaO + H2O Ca(OH)2
Vysvetlenie:
Vápenec sa pri vysokej teplote rozkladal. Jedným z produktov rozkladu Zmiešaním haseného vápna s vo-
bola biela látka – oxid vápenatý (pálené vápno). Reakciou páleného vápna dou a pieskom sa získava vápen-
s vodou vzniká hydroxid vápenatý (hasené vápno). Fialové sfarbenie indiká- ná malta, ktorá na vzduchu reagu-
tora fenolftaleínu je dôkazom prítomnosti zásady. je s oxidom uhličitým.
Pri reakcii vzniká tuhý vápenec,
Zmiešaním haseného vápna s pieskom a vodou sa získava voda a uvoľňuje sa teplo.
vápenná malta, ktorá sa používa pri stavbe a omietaní stien. Ca(OH)2 + CO2 CaCO3 + H2O
Hasené vápno sa v zmesi s vodou používa na bielenie Reakcia oxidu uhličitého s roz-
a dezinfekciu stien. tokom hydroxidu vápenatého sa
používa na dôkaz prítomnosti CO2
(vzniká biely zákal až zrazenina
Hydroxidy sú dôležité látky, používajú sa napr. v stavebníctve, poľ- CaCO3).
nohospodárstve a v domácnosti.
V jednej slovenskej rozprávke 4.5 Soli

Maruška presvedčila kráľa, že
soľ je nad zlato. 4.5.1 Čo sú soli
Už v období pred naším letopoč-
tom viedli cez Európu cesty, po Do skupiny látok nazývaných soli patrí veľmi významná látka – chlorid
ktorých sa prevážala soľ – tzv. sodný. Poznáme ju pod názvom kuchynská soľ. Bežne ju používame napr. na
soľné cesty. Soľ sa vymieňala za solenie pokrmov a konzervovanie látok. Kuchynská soľ obsahuje aj malé
iný tovar, do stredoveku ju často množstvo iných látok (tiež solí).
používali ako platidlo.
Soli sú veľkou skupinou zlúčenín (tak ako oxidy, kyseliny, hydroxidy).
Soli sú odvodené od bezkys- Chlorid sodný je len jednou látkou z tejto skupiny. Medzi soli patrí napr.
líkatých kyselín a kyslíkatých modrá skalica, sóda, vápenec, sadrovec, sadra.
kyselín.
Názvoslovie solí
Názov soli tvorí podstatné meno,
ktoré vyjadruje názov aniónu ky- Hľadáme súvislosti
seliny (pri bezkyslíkatých kyse- Napíšte vzorec chloridu sodného. Vyznačte v ňom oxidačné čísla atómov
linách s príponou -id a pri kys- prvkov. Skúste odvodiť vzorce fluoridu sodného, bromidu sodného a jodidu
líkatých kyselinách s príponou sodného.
-an), a prídavné meno, ktoré je
odvodené od katiónu kovu a má
príponu podľa jeho oxidačného Chlorid sodný má vzorec NaCl. Oxidačné číslo atómu sodíka je v ňom I
čísla. Napríklad: a atómu chlóru –I, teda NaICl–I. Podobne bude mať fluorid sodný vzorec
NaF, bromid sodný NaBr, jodid sodný NaI. Oxidačné číslo atómu sodíka je
CaIICl–I2
I a atómu fluóru, brómu a jódu –I, teda NaIF–I, NaIBr–I, NaII–I.
chlorid vápenatý
Vzorec soli sa skladá z dvoch častí: katiónu kovu (Na+) a aniónu kyseliny
Vzorec soli odvodíme zo vzorca (Cl–, F–, Br–, I–). Soľ je zlúčenina zložená z katiónu kovu a aniónu kyseliny.
kyseliny odtrhnutím atómov vo-
díka a ich nahradením kovom. Soli pri rozpúšťaní vo vode ionizujú, pričom vznikajú katióny a anióny, napr.
H2O
NaCl Na+ + Cl–
Soli sú tuhé látky, ktoré sú rozlične sfarbené.
Minerálne vody sú vodné roztoky

solí. Dokazuje to tuhý zvyšok na
hodinovom sklíčku, ktorý zosta-
Soli sú zlúčeniny zložené z katiónu kovu a aniónu kyseliny.
ne po odparení vody.
4.5.2 Významné soli
Chloridy
(soli kyseliny chlorovodíkovej)
Chlorid sodný (NaCl)

– biela tuhá látka, dobre roz-
pustná vo vode.
V prírode sa vyskytuje ako
minerál kamenná soľ (halit).
Chlorid sodný je životne dôle-
žitá látka. Kuchynská soľ je aj zdrojom
Mnohé živočíchy potrebujú chlorid sodný na udržiavanie stabilného veľmi dôležitého prvku pre zdra-
prostredia v organizme a látkovej premeny. Človek potrebuje denne 2 – 3 g vie a funkciu celého organizmu
soli. Potrebuje ju napr. na tvorbu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku. – jódu. Jód je nevyhnutný na
V lekárskej praxi sa v prípade potreby pri niektorých ochoreniach zavádza tvorbu hormónu štítnej žľazy
do žíl fyziologický roztok. Je to roztok chloridu sodného (roztok obsahuje (tyroxínu), ktorý ovplyvňuje lát-
0,9 % chloridu sodného). kovú premenu v každej bunke
Nadmerné solenie jedál je škodlivé – môže vyvolať zvýšenie krvného nášho tela. Do soli sa jód (vo
tlaku a iné poruchy zdravia. Obsah soli v mnohých potravinách (napr. údeni- forme zlúčenín) pridáva v malom
ny, konzervy, niektoré syry) je taký veľký, že človek prekročí dennú spotrebu množstve.
soli už po zjedení primeraného množstva týchto potravín.
Chlorid sodný sa predáva pod názvom jedlá soľ a používa sa najmä na
dochutenie potravín. Roztokom kuchynskej soli sa dajú konzervovať ľahko
kaziace sa potraviny, napr. mäso alebo ryby.
Chlorid sodný má mnohostranné použitie ako priemyselná soľ (technický
chlorid sodný), napr. v textilnom priemysle ako prísada pri farbení látok.
V chemickom priemysle sa používa pri výrobe vodíka, chlóru, hydroxidu
sodného a kyseliny chlorovodíkovej.
V zime sa veľké množstvo chloridu sodného spotrebuje ako soľ na posý-
panie pri rozmrazovaní zľadovatených ciest. Na rozlíšenie od jedlej soli je
táto soľ obyčajne zafarbená. Počas rozmrazovania vzniká roztok soli, ktorý Okrem jódu sa do soli niekedy
má podstatne nižšiu teplotu tuhnutia ako voda. Ľad sa na cestách netvorí ani pridáva v malom množstve aj
pri teplote nižšej ako 0 °C. fluór (vo forme zlúčenín). Fluór
Použitie soli na posýpanie ciest je však škodlivé. Veľké množstvo soli sa zlepšuje kvalitu zubnej sklovi-
spolu s dažďovou vodou a vodou z roztopeného ľadu dostáva do pôdy a do ny a pôsobí preventívne (spolu
riek. Následok je ohrozenie vodných živočíchov, odumieranie rastlín, poško- s dodržiavaním ústnej hygieny)
dzovanie životného prostredia a znečistenie spodnej vody. proti vzniku zubného kazu.
Chlorid draselný (KCl)

– biela tuhá látka, dobre roz-
pustná vo vode. V prírode sa
vyskytuje ako minerál sylvín.
V chemickom priemysle sa
používa ako surovina pri výro-
be hydroxidu draselného.
Morská voda obsahuje asi 2,7 %

NaCl.
Soli, ktoré v kryštáloch obsahujú Sírany

viazané molekuly vody, sa nazý- (soli kyseliny sírovej)
vajú hydráty (kryštalohydráty).
Ich názov sa tvorí pridaním čís- Síran vápenatý (CaSO4)
lovkovej predpony k slovu hydrát – biela tuhá látka, málo rozpustná
pred názov soli, napr. vo vode. Z vodného roztoku kryštali-
pentahydrát síranu meďnatého zuje s 2 molekulami vody (vo vzor-
(CuSO4 • 5 H2O). ci). V prírode sa vyskytuje ako mine-
Vo vzorci sa počet molekúl píše rál sadrovec.
za vzorec soli. Používa sa napr. na výrobu sadry, v stavebníctve.
Zahriatím sadrovca vzniká sadra (zostane 0,5 molekuly vody vo vzorci).
Zahrievanie modrej skalice: Sadra pri zmiešaní s vodou opäť priberá vodu, zväčšuje svoj objem (vznikne
CuSO4 • 5H2O tvrdá a pevná hmota). Sadra sa používa v lekárstve (sadrové obväzy), v sta-
CuSO4 + 5H2O vebníctve.
CaSO4 • 2H2O – sadrovec Síran meďnatý (CuSO4)

(dihydrát síranu vápenatého) – biela tuhá látka. Z vodného roztoku kryštalizuje s 5
molekulami vody (vo vzorci) a nazýva sa modrá skalica.
Zahrievanie sadrovca: Modrá skalica sa používa na postrek viniča a ovoc-
CaSO4 • 2H2O ných stromov proti hubovým ochoreniam, na dezinfek-
CaSO4 • 0,5H2O + 1,5H2O ciu vody v akváriách a pod.
Zahrievaním stráca modrá skalica vodu a vzniká
CaSO4 • 0,5H2O – sadra biela bezvodá prášková látka.
(hemihydrát síranu vápenatého)
Dusičnany
(soli kyseliny dusičnej)
Dusičnan draselný (KNO3 – draselný liadok)

– biela tuhá látka, dobre rozpustná vo vode.
Používa sa ako zložka hnojív, pri výrobe skla, v pyrotechnike (už pred
Na dôkaz chloridových aniónov storočiami sa používal na výrobu pušného prachu).
(Cl–) sa používa roztok dusična-
nu strieborného (AgNO3). Dusičnan sodný (NaNO3 – čílsky liadok)
Ak sú vo vzorke prítomné Cl–, – biela tuhá látka, dobre rozpustná vo vode.
vzniká biela zrazenina chloridu Používa sa ako zložka hnojív, pri výrobe skla, v pyrotechnike, v potravinár-
strieborného (AgCl). skom priemysle na konzervovanie a udržanie sfarbenia mäsových výrobkov.
Pre rastliny sú veľmi dôležité dusíkaté hnojivá. Ovplyv-

ňujú množstvo a kvalitu úrody (napr. zlepšujú trvanlivosť
zeleniny).
Nadmerné používanie dusičnanov je však škodlivé.
Nadbytok dusičnanov sa hromadí v pôde, odkiaľ sa vypla-
vuje do podzemných vôd. Zväčšujúci sa obsah dusična-
nov v zdrojoch pitnej vody a prehnojené rastliny (napr.
šalát, špenát, reďkovka) spôsobujú poškodenie zdravia
(najmä detí).
Nadmerné množstvo dusičnanov sa dostáva do orga-
nizmu aj pri zvýšenej konzumácii niektorých mäsových
výrobkov.
Uhličitany a hydrogenuhličitany Na2CO3 • 10H2O

(soli kyseliny uhličitej) kryštálová sóda
(dekahydrát uhličitanu sodného)
Uhličitan sodný (Na2CO3 – sóda)
– biela tuhá látka, dobre rozpustná vo vode. Zahrievanie kryštálovej sódy:
Z vodného roztoku kryštalizuje s 10 molekula- Na2CO3 • 10H2O
mi vody (vo vzorci) a nazýva sa kryštálová sóda. Na2CO3 + 10H2O
Používa sa na výrobu skla a pracích prostriedkov
(na zmäkčovanie vody). Hydrogensoli sú soli, ktoré obsa-
hujú jeden atóm vodíka z kyseliny
Hydrogenuhličitan sodný (NaHCO3 – sóda bikarbóna) nenahradený atómom kovu,
– biela tuhá látka, menej rozpustná vo vode. napr. hydrogenuhličitan sodný
Používa sa napr. pri žalúdočných ťažkostiach (NaHCO3).
(na neutralizáciu zvýšenej žalúdočnej kyslosti),
v kypriacom prášku do pečiva (vzniknutý CO2 spô- Hydrogenuhličitan sodný sa pri
sobuje zväčšenie objemu – „zdvihnutie“ cesta), na zahrievaní rozkladá na uhličitan
čistenie kovových predmetov, čistenie škvŕn. sodný, oxid uhličitý a vodu:
2NaHCO3
Uhličitan draselný (K2CO3) Na2CO3 + CO2 + H2O
– biela tuhá látka, dobre rozpustná vo vode. Používa sa napr. na výrobu
skla a mydiel. Slovenský kras (s rozlohou asi
400 km2) patrí medzi vzácne mies-
Uhličitan vápenatý (CaCO3) ta na Slovensku. Jeho súčasťou
– biela tuhá látka, málo rozpust- sú kaňony hlboké až 400 m (napr.
ná vo vode. V prírode sa vyskytuje Slaná), divoké tiesňavy (napr.
ako minerál vápenec. Zádielska tiesňava), krasové pla-
Používa sa ako stavebný mate- niny (napr. Muránska planina),
riál (mramor – kryštalický vápe- priepasti (najhlbšia – Brázda na
nec), na výrobu vápna, hnojivo. Silickej planine je hlboká 182 m),
ale aj jaskyne s peknou kvapľovou
Hydrogenuhličitan vápenatý (Ca(HCO3)2) výzdobou (napr. Domica). Tieto
je známy len vo forme vodného roztoku. Hydrogenuhličitan vápenatý prírodné útvary vznikli dlhodo-
spôsobuje tvrdosť vody. bým pôsobením dažďovej vody
na vápenec.
Vzniká v prírode pôsobením vody a oxidu
uhličitého na horniny obsahujúce vápenec. Na
povrchu vápencových hornín vznikajú ryhy,
v podzemných vrstvách sa môžu tvoriť jaskyne.
Odparením vody a oxidu uhličitého z roztoku
hydrogenuhličitanu vápenatého vzniká vápenec,
ktorý tvorí kvaple a vápencové terasy.
Podobne sa rozkladá aj pri zahrievaní, pri-
čom vzniká vápenec, ktorý sa usadzuje ako
vodný kameň na hrncoch, ohrievacích špirá-
lach, vykurovacom potrubí.
Významné soli sú napr. chloridy, sírany, dusičnany, uhličitany

a hydrogenuhličitany.
4.6 Zhrnutie učiva
Voda je základnou podmienkou života. Voda je rozpúšťadlo, v kto-

rom prebiehajú chemické deje v organizmoch.
Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z kyslíka a ďalšieho prvku.

Oxidačné číslo atómu kyslíka v oxidoch je –II.
Oxid vápenatý a oxid kremičitý sa používajú v stavebníctve.

Oxid siričitý, oxidy dusíka a oxid uhličitý negatívne pôsobia na život-
né prostredie (oxidy dusíka a oxid siričitý – kyslé dažde, oxid uhličitý
– skleníkový efekt).
Indikátory sú látky, ktorých sfarbenie sa mení v závislosti od

prostredia.
Kyslosť roztokov možno zisťovať pomocou pH. Kyslé roztoky majú

hodnotu pH menšiu ako 7. Čím sa hodnota pH viac blíži k 0, tým je
roztok kyslejší. Hodnota pH neutrálnych roztokov sa rovná 7. Zása-
dité roztoky majú hodnotu pH väčšiu ako 7. Čím sa hodnota pH viac
blíži k 14, tým je roztok zásaditejší.
Kyseliny sa delia na bezkyslíkaté a kyslíkaté.

Bezkyslíkaté kyseliny sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka
a nekovového prvku, napr. kyselina chlorovodíková (HCl).
Kyslíkaté kyseliny sú trojprvkové zlúčeniny zložené z vodíka, kyseli-
notvorného prvku a kyslíka, napr. kyselina dusičná (HNO3), kyselina
sírová (H2SO4).
Kyseliny vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú oxóniové

katióny – H3O+ a príslušné anióny kyselín. Oxóniové katióny spôsobujú
kyslosť kyselín. Roztoky kyselín majú hodnotu pH menšiu ako 7.
Kyseliny sú dôležité látky, používajú sa napr. v domácnosti a v prie-

mysle. Kyseliny sú žieraviny, preto sa pri práci s nimi musia dodržiavať
Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny zložené z kovového prvku, kys-

líka a vodíka.
Hydroxidy vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú hydroxi-

dové anióny – OH– a príslušné katióny kovov. Hydroxidové anióny
spôsobujú zásaditosť hydroxidov. Roztoky hydroxidov majú hodnotu
pH väčšiu ako 7.
Hydroxidy sú dôležité látky, používajú sa napr. v stavebníctve, poľ-

nohospodárstve a v domácnosti. Hydroxidy sú žieraviny, preto sa pri
práci s nimi musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia.
Soli sú zlúčeniny zložené z katiónu kovu a aniónu kyseliny.

Významné soli sú napr. chloridy, sírany, dusičnany, uhličitany
a hydrogenuhličitany.
4.7.1 Voda (časť 4.1)

1. Doplňte:
a) Voda je základnou podmienkou života. Voda je ...............................,
v ktorom prebiehajú chemické deje v organizmoch.
b) Voda sa vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách: .........................
..............................................................
c) Podľa množstva rozpustených látok rozoznávame vodu:
..............................................................
2. Vyberte správne tvrdenie:

a) po odparení minerálnej vody nezostane na sklíčku tuhý zvyšok,
b) destilovaná voda je tvrdá voda,
c) destilovaná voda nie je chemická zlúčenina,
d) minerálna a pitná voda sú roztoky.
3. Zdôvodnite, prečo nie je vhodné nalievať do naparovacej žehličky alebo do

chladiča automobilu vodu z vodovodu. Aká voda sa na tieto účely používa?
4. Uveďte možné zdroje znečistenia vody v rieke, ktorá je v blízkosti vášho

bydliska.
5. Voda má v ľudskom organizme najväčšie zastúpenie. Vypočítajte hmot-

nosť vody viazanej vo vašom tele (uvažujte, že telo obsahuje 60 % vody).
6. Pomocou obrázkov častíc vysvetlite vznik molekuly vody.
8 8
1 + 1
8
8
+
1
Tvoríme projekt
Slovensko je bohaté na pramene minerálnych vôd, niektoré z nich majú
liečivé účinky. Vypracujte projekt na tému Minerálne vody v našom regióne.
4.7.2 Oxidy (časť 4.2)

1. Doplňte:
a) Oxidy sú ................................................. zložené z kyslíka a ďalšieho
prvku.
b) Oxidačné číslo atómu kyslíka v oxidoch je .........
c) V stavebníctve sa používajú napr. oxid .................. a oxid ...................
d) Oxid siričitý, oxidy dusíka a oxid uhličitý negatívne pôsobia na
.................................................................................................................
2. Napíšte vzorce:
a) oxid uhoľnatý, b) oxid sírový, c) oxid dusičný, d) oxid dusičitý.
3. Napíšte názvy:
a) SO2, b) CuO, c) Cl2O, d) I2O5.
4. Ku každému bodu priraďte názov a vzorec oxidu, ktorý:

a) používa sa na plnenie hasiacich prístrojov,
b) spolu s vodnou parou a metánom sa podieľa na vzniku skleníkového
efektu,
c) dostáva sa do vzduchu najmä pri spaľovaní hnedého uhlia,
d) má najväčší podiel v piesku.
5. Tepelným rozkladom vápenca (CaCO3) vzniká oxid vápenatý a oxid

uhličitý. Vyjadrite tento dej chemickou rovnicou.
6. Oxid uhličitý má väčšiu hustotu ako vzduch. Napriek tomu, ako vidíte
na fotografiách, z dvoch sviečok prikrytých kadičkou zhasla ako prvá
dlhšia sviečka. Využite svoje vedomosti z fyziky a pozorovaný jav vysvet-
lite.
1. 2. 3. 4.
Niektoré látky sa používajú pri výrobe tzv. samoohrievacích obalov. Jed-
nou z takýchto látok je oxid vápenatý. Stačí niekoľko minút prudko pohybo-
vať – „triasť“ konzervou a nápoj v nej sa zohreje. Zistite, ako je to možné.
4.7.3 Kyseliny (časť 4.3)
1. Doplňte:
a) ........................ sú látky, ktorých sfarbenie sa mení v závislosti od
prostredia.
b) Kyslosť roztokov kyselín spôsobujú ..........................................
c) Kyslosť roztokov možno vyjadrovať pomocou ............. Kyslé roztoky
majú hodnotu ................... ako 7. Čím sa táto hodnota viac blíži k 0,
tým je roztok .....................
2. Doplňte:
a) Kyseliny sa delia na bezkyslíkaté a .............................
b) .............................. kyseliny sú zlúčeniny zložené z .........................
a kyselinotvorného prvku (napr. .............................................)
c) ............................. kyseliny sú zlúčeniny zložené z ............................,
kyselinotvorného prvku a ........................ (napr. ..................................)
3. Napíšte značku prvku, ktorý obsahuje každá kyselina.
4. Pri rozpúšťaní chlorovodíka vo vode vznikne kyselina chlorovodíková.

Kyselina chlorovodíková je vodný roztok dvoch iónov. Napíšte ich názvy
a vzorce. Vyjadrite tento dej chemickou rovnicou.
5. Ako poskytnete prvú pomoc pri poliatí koncentrovanou kyselinou?
6. Zo značiek na okraji vyberte značku žieraviny.
7. Vyberte správne tvrdenia o kyseline chlorovodíkovej.

a) Používa sa ako náplň do akumulátorov.
b) Veľmi zriedená je súčasťou žalúdočných štiav.
c) Používa sa na čistenie kovov.
d) Patrí medzi kyslíkaté kyseliny.

a) Kyseliny vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú oxóniové katióny.
b) Katióny kyslíka spôsobujú kyslosť roztokov kyselín.
c) Roztoky kyselín majú hodnotu pH menšiu ako 7.
d) Všetky kyseliny obsahujú kyslík.
9. Napíšte vzorce kyselín a ku každej uveďte dva príklady využitia:

a) kyselina chlorovodíková,
b) kyselina sírová,
c) kyselina dusičná.
Tvoríme projekt
Zistite, ktoré kyseliny a aké iné látky sa nachádzajú v Coca-cole. Ako
vplývajú tieto látky na ľudský organizmus?
Vypracujte projekt na tému Piť či nepiť Coca-colu?
4.7.4 Hydroxidy (časť 4.4)

1. Doplňte:
a) Hydroxidy sú .............................. zlúčeniny zložené z kovového prvku,
................. a ....................
b) Hydroxidy vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú ....................
........................ a príslušné katióny kovov.
c) Zásaditosť roztokov hydroxidov spôsobujú ............................................
Zásadité roztoky majú hodnotu pH ....................... ako 7.
d) Hydroxidy sú .........................., preto sa pri práci s nimi musia dodržia-
vať bezpečnostné opatrenia.
e) Hydroxidy sú dôležité látky, používajú sa napr. v poľnohospodárstve,
domácnosti a .................................

a) Hydroxidy vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú anióny kyslíka.
b) Podobne ako hydroxid sodný a hydroxid draselný, má leptavé účinky
aj hydroxid vápenatý.
c) Zásadité roztoky majú hodnotu pH väčšiu ako 7.
d) Všetky hydroxidy obsahujú sodík.
3. Napíšte vzorce hydroxidov a ku každému uveďte dva príklady využitia:

a) hydroxid sodný a hydroxid draselný,
b) hydroxid vápenatý.
4. Zistite, v ktorých dvoch kadičkách na fotografiách je roztok hydroxidu, ak

v prípadoch a), b) je do roztoku pridaný roztok fenolftaleínu, v prípadoch
c), d) univerzálny indikátorový papierik.
a) b) c) d)
5. Keď poznáte názvy a vzorce hydroxidov obsahujúcich viazaný K a Na,

môžete pomocou periodickej tabuľky odvodiť názov a vzorec hydroxidu,
ktorý obsahuje viazané Li. Napíšte názvy a vzorce týchto hydroxidov.
6. Napíšte vzorce páleného a haseného vápna.
7. Doplňte rovnice ionizácie hydroxidov vo vode:

a) NaOH H O ............... + .....................
2
b) Ca(OH)2 H O ............... + .....................

2
8. Prečo sa pri reakcii sodíka s vodou sfarbil roztok nafialovo?

4.7.5 Soli (časť 4.5)

1. Uveďte čo sú soli.
2. Zlúčeniny: NaCl, HCl, CaO, Ca(OH)2, H2SO4, KNO3, SO3, ZnCl2, KOH
roztrieďte na:
a) oxidy, hydroxidy, kyseliny a soli,
b) dvojprvkové a trojprvkové zlúčeniny.
3. Vyberte látku, ktorá medzi ostatné nepatrí: KCl, NaCl, Ca, LiCl, CaCl2.
Svoj výber zdôvodnite.
4. Opíšte význam a použitie chloridu sodného.
5. Uveďte, prečo sa chloridom sodným posýpajú zamrznuté cesty a chodní-

ky. Aké sú negatívne dôsledky tohto postupu na životné prostredie?
6. Zdôvodnite, prečo treba na jar (po zimnom posype ciest) dôkladne umyť
spodnú časť automobilu.
7. Vyberte nesprávne tvrdenia.

a) Síran vápenatý (CaSO4) je biela kryštalická látka, málo rozpustná vo
vode, ktorá kryštalizuje s 2 molekulami vody (vo vzorci) – sadrovec.
b) Dusičnan draselný (KNO3) je modrá kryštalická látka, ktorá sa používa
ako prostriedok proti plesniam.
c) Rastúci obsah dusičnanov v zdrojoch pitnej vody aj prehnojené rastliny
spôsobujú poškodenie zdravia.
d) Všetky soli sú žieraviny, preto sa nemôžu používať v domácnosti.
8. Na hodinách chémie ste sa naučili, ako získať kryštály z vodného roz-

toku látky. Opíšte postup, príp. ho aj uskutočnite.
9. Pomocou fotografií opíšte pokus s modrou skalicou.
Tvoríme projekt
Každý z nás pozná typickú chuť kuchynskej soli, málokto si však uvedo-
muje skutočný význam týchto bielych kryštálikov a dôsledky nadmerného
solenia pre ľudský organizmus. Vypracujte projekt na tému Soľ – látka
potrebná i nebezpečná pre človeka.
Práca v školskom chemickom laboratóriu
Naučíme sa
• Či pri chemických reakciách platí zákon
zachovania hmotnosti
• Čo sa pri chemických reakciách deje s časticami

látok
• Či sa pri chemických reakciách mení počet

a druh atómov
• Ako zapisujeme chemické reakcie
• Čo sú stechiometrické koeficienty
• Čo je neutralizácia
• Čo sú redoxné reakcie
• Ktoré deje sa nazývajú oxidácia a redukcia

84 Chemické reakcie
5 Chemické reakcie
5.1 Chemické reakcie a chemické rovnice

Pri pokuse, ktorý ste už robili na hodine
chémie, boli reaktantmi roztok modrej skalice
Pri zápise chemických reakcií
(vo väčšej kadičke) a roztok sódy (v menšej
chemickými rovnicami sa použí-
kadičke).
vajú rôzne spôsoby.
Porušila sa po chemickej reakcii rovnováha
na váhach?
V jednoduchom zápise sa uvá-
dzajú značky a vzorce reaktantov Rovnováha sa neporušila. Produkty majú rovnakú hmotnosť ako reaktanty.
a produktov a príslušné stechio-
metrické koeficienty,
napr. Chemické reakcie sa zapisujú chemickými rovnicami. V chemickej rovni-
2H2 + O2 2H2O ci sa reaktanty a produkty zapisujú značkami a vzorcami. Na ľavú stranu
HCl + NaOH H2O + NaCl rovnice sa píšu značky alebo vzorce reaktantov, na pravú stranu rovnice
značky alebo vzorce produktov. Obidve strany rovnice sú oddelené šípkou,
V stavovom zápise sa uvádza aj ktorá smeruje od reaktantov k produktom, napríklad:
skupenstvo reaktantov a produktov:
s – tuhé skupenstvo, C + O2 CO2
l – kvapalné skupenstvo, rektanty produkty
g – plynné skupenstvo,
aq – vodný roztok látky, Hmotnosti reaktantov a produktov sú rovnaké, ak sa zabráni unikaniu
napr. plynných produktov (napr. sa použije uzavretá nádoba).
2H2(g) + O2(g) 2H2O(g) Objavitelia zákona zachovania hmotnosti (A. L. Lavoisier, M. V. Lomo-
HCl(aq) + NaOH (aq) nosov) pred vyše 200 rokmi nemali poznatky o zložení látok z častíc. Po
H2O(l) + NaCl(aq) objavení častíc, z ktorých sú látky zložené, sa platnosť zákona zachovania
hmotnosti potvrdila a možno jeho znenie formulovať nasledovne:
Ďalšie dva spôsoby zápisov budú Celkový počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch musí byť rovna-
použité v časti Neutralizácia. ký ako celkový počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch.
Zápis chemickej reakcie, v kto- V chemickej rovnici sa pred značky a vzorce píšu číselné údaje, ktoré sa
rom sa uvádzajú vzorce všetkých nazývajú stechiometrické koeficienty. Pomocou nich sa zabezpečuje plat-
prítomných častíc (iónov aj ostat- nosť zákona zachovania hmotnosti.
ných látok), sa nazýva úplný ióno- Pomery stechiometrických koeficientov vyjadrujú pomery počtu častíc
vý zápis chemickej reakcie, reaktantov a produktov (napr. s. 85: pomer stechiometrických koeficientov
napr. vodíka a kyslíka je 2 : 1, rovnaký je aj pomer počtu reagujúcich molekúl
H3O+ + Cl– + Na+ + OH– vodíka a kyslíka).
2H2O + Na+ + Cl–
Chemické reakcie sa zapisujú chemickými rovnicami.
Zvyčajne sa používa skrátený ió- Chemická rovnica vyjadruje:
nový zápis, v ktorom sa uvádzajú - ktoré látky sú pri chemickej reakcii reaktanty a produkty,
vzorce len tých iónov, ktoré na- - pomery počtu častíc pri chemickej reakcii.
vzájom reagujú, V chemickej rovnici sú reaktanty a produkty oddelené šípkou a zapí-
napr. sané značkami a vzorcami.
H3O+ + OH– 2H2O
Celkový počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch musí byť
rovnaký ako celkový počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch.
Chemické reakcie 85
Postup pri určovaní stechiometrických koeficientov
Chemickú reakciu zlučovania vodíka a kyslíka, pričom vznikne voda,

zapíšeme: H2 + O2 H2O
Spočítame atómy vodíka

+ na ľavej a pravej strane rovnice.
H2 + O 2 H2O
2 atómy H 2 atómy H
1.
Spočítame atómy kyslíka
+ na ľavej a pravej strane rovnice.
H2 + O2 H2O
2 atómy O 1 atóm O
Aby sme dostali dva atómy kyslíka na pravej strane rovnice, pred H2O
dáme číslo 2, teda:
+
2.
H2 + O 2 2H2O
2 atómy O 2 atómy O
Teraz máme na pravej strane rovnice štyri atómy vodíka, a na ľavej strane
len dva, preto aj pred H2 dáme číslo 2:
2H2 + O2 2H2O
3.
4 atómy H 4 atómy H
Ak je stechiometrickým koeficientom číslo 1, v rovniciach sa nepíše (pred

značkou alebo vzorcom nie je žiadna číslica).
V získanej chemickej rovnici platí: počet atómov jednotlivých prvkov v reak-
tantoch je rovnaký ako počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch.
Pri pokuse na fotografiách na okraji je jedným z produktov plyn. Vzniká
reakciou sódy bikarbóny (vysypaním z balónika) s kyselinou sírovou.
Aká je hmotnosť produktov v porovnaní s hmotnosťou reaktantov?
4.
Pri chemických reakciách platí zákon zachovania hmotnosti.

5.2 Neutralizácia
Popremýšľajte, ako súvisí kyslosť a zásaditosť vodných roztokov s množstvom
H3O+ a OH– v roztoku a s jeho hodnotou pH. Aké sú neutrálne roztoky?
kyslé roztoky neutrálne roztoky zásadité roztoky
1. titračná banka
množstvo H3O+ > množstvo OH– množstvo H3O+ = množstvo OH– množstvo H3O+ < množstvo OH–
2. byreta
pH < 7 pH = 7 pH > 7
3. pipeta
5. hodinové sklíčko Podľa vzájomného zastúpenia iónov H3O+ a OH– prítomných v roztoku
6. trojnožka sa roztoky rozdeľujú na kyslé, neutrálne a zásadité.
7. kovová sieťka s keramickou
vložkou
8. kahan
Chemickú reakciu roztoku hydroxidu sodného so zriedenou kyseli-
9. zápalky
nou chlorovodíkovou – neutralizáciu.
10. list bieleho papiera
11. hydroxid sodný (zried.)
Postup práce:
12. kyselina chlorovodíková
1. Do banky nalejeme 20 ml zriedeného roztoku NaOH.
(zried.)
2. Do roztoku pridáme 2 – 3 kvapky roztoku fenolftaleínu. Pod banku pod-
ložíme biely papier. Premiešame a pozorujeme.
3. Z byrety pridávame zriedenú kyselinu chlorovodíkovú. Roztok v banke
Poznámky:
miešame krúživým pohybom. Pozorujeme, čo sa deje so sfarbením rozto-
Namiesto titračnej banky možno
ku v mieste dopadu kvapiek kyseliny. Pridávanie kyseliny skončíme, keď
použiť inú banku (napr. kužeľovú
sa pridaním jednej kvapky kyseliny roztok odfarbí.
banku).
4. Z roztoku odlejeme niekoľko kvapiek na hodinové sklíčko a miernym
zahrievaním odparíme dosucha.
Namiesto byrety možno použiť
pipetu.
Roztok NaOH Pridaním kyseliny
Na reakciu možno použiť zriede- + fenolftaleín sa roztok odfarbil.
né roztoky, napr. je fialový.
roztok HCl: 8,6 ml konc. HCl
(w = 37 %) sa zriedi vodou na
objem 1 l,
roztok NaOH: 4,0 g NaOH sa roz-
pustia v 200 ml vody a roztok sa
zriedi vodou na 1 l.
Pozorovanie:
Bezfarebný roztok hydroxidu sodného sa po pridaní roztoku fenolftaleínu
sfarbil nafialovo. Fialový roztok sa v mieste dopadu kvapiek kyseliny odfarbo-
val, až sa napokon úplne odfarbil. Odparením roztoku vznikol biely prášok.
Vysvetlenie: Neutralizácia je exotermická re-

Pridávaním roztoku kyseliny do roztoku zásady sme pozorovali zmenu akcia, uvoľňuje sa pri nej teplo.
sfarbenia indikátora fenolftaleínu. (Fenolftaleín je v kyslých a v neutrálnych
roztokoch bezfarebný a v zásaditých roztokoch fialový.) Pridávaním roztoku Metóda, pomocou ktorej sa dá
kyseliny sa pH postupne znižovalo, roztok NaOH sa neutralizoval. Biela zistiť množstvo zásady alebo ky-
látka, ktorá vznikla odparením kvapaliny z roztoku, bol chlorid sodný. seliny neutralizáciou, sa nazýva
neutralizačná titrácia.
Kyselina chlorovodíková zreagovala s hydroxidom sodným:
HCl + NaOH H2O + NaCl Neznáma vzorka sa dáva do tit-
kyselina + hydroxid voda + soľ račnej banky. Z byrety sa pridáva
kyselina alebo zásada až do do-
Vodné roztoky kyselín a zásad spolu reagujú. Kyslé vlastnosti kyselín siahnutia bodu, v ktorom dôjde
a zásadité vlastnosti hydroxidov sa ich vzájomnou reakciou rušia. Na vysvet- k farebnej zmene indikátora.
lenie tohto javu možno využiť poznatky o štiepení kyselín a hydroxidov na
ióny pri ich rozpúšťaní vo vode:
HCl + H2O H3O+ + Cl–

H3O+ + Cl– + Na+ + OH– 2H2O + Na+ + Cl–
H2O
NaOH Na + OH
+ –
Oxóniové katióny zreagovali s hydroxidovými aniónmi za vzniku molekúl

vody. Reakcia sa nazýva neutralizácia, lebo z kyslého a zásaditého roztoku
vznikol neutrálny roztok. Ióny Na+ a Cl– zostali v roztoku bez zmeny.
Podstatou neutralizácie je reakcia oxóniových katiónov s hydroxidovými
aniónmi za vzniku molekúl vody:
H3O+ + OH– 2H2O
Zjednodušene: H+ + OH– H2O
H3O+
Cl–
H2O
neutralizácia
H2O
Na+ OH– Cl–
H2O Na+
H2O
Reakcia neutralizácie sa využíva v laboratóriách na stanovenie (presné

určenie) množstva kyselín alebo hydroxidov v látkach, napr. v minerálnych
vodách, pôde, na zneškodňovanie kyselín alebo hydroxidov v odpadových
vodách, pôdach. Pomocou nej sa vyrábajú priemyselne významné látky
(soli).
Neutralizácia je reakcia kyseliny s hydroxidom za vzniku vody a soli.

5.3 Redoxné reakcie

V chemických rovniciach doplňte nad značky všetkých atómov ich oxi-
dačné čísla. Porovnajte, čím sa chemické reakcie odlišujú z hľadiska zmeny
oxidačných čísel v reaktantoch a produktoch.
NaOH + HCl NaCl + H2O
2Na + Cl2 2NaCl
Pri neutralizácii sa oxidačné čísla atómov nemenili:

NaIO–IIHI + HICl–I NaICl–I + H2IO–II
Na starých strechách z medeného Pri zlučovaní sodíka s chlórom sa zmenili oxidačné čísla atómov sodíka
plechu (na obrázku je Michalská a chlóru: 2Na0 + Cl02 2NaICl–I
veža v Bratislave) možno vidieť
zelenú vrstvu – medenku. Vrstva
vznikla reakciou medi s látkami
Pri zlučovaní sodíka s chlórom sú reaktantmi prvky – sodík a chlór. Ich
zo vzduchu (H2O, O2, CO2) a tvo-
atómy majú oxidačné číslo 0 (Na0, Cl02 ). Produkt, ktorý vznikol reakciou –
rí ju prevažne uhličitan meďnatý
chlorid sodný – je zlúčenina. Atóm sodíka má v nej oxidačné číslo I, atóm
(CuCO3). Pri tejto redoxnej reak-
chlóru –I (NaICl–I). Oxidačné číslo atómu sodíka sa teda reakciou zmenilo z
cii sa oxidačné číslo medi zme-
0 na I, atómu chlóru z 0 na –I. Pri tejto chemickej reakcii, ktorá je redoxnou
nilo z 0 na II.
reakciou (oxidačno-redukčnou reakciou), dochádza k zmene oxidačných
čísel atómov.
Reakciu medi so vzdušným kyslíkom.
Postup práce:
1. Kúsok medeného pliešku chytíme do chemických klieští a zahrievame
v plameni kahana, až sa medený pliešok rozžeraví.
Pomôcky a chemikálie: 2. Pliešok vyberieme z plameňa a pozorujeme.
1. chemické kliešte
2. kahan
3. zápalky
4. medený pliešok
Poznámka:
Pokus možno urobiť aj s poskla-
daným plieškom a porovnať časť
pliešku, ku ktorej nemal prístup
vzduch.
Pozorovanie:
Na povrchu medeného plieška vytvoril čierny povlak.
Vysvetlenie:
Čierna látka, ktorá tvorí povlak na povrchu medeného plieška, vznikla
reakciou medi so vzdušným kyslíkom. Je to oxid meďnatý.
Chemická rovnica reakcie: 2Cu + O2 2CuO
Oxidačné číslo atómov medi sa reakciou zmenilo z 0 na II, atómov kyslí- V súvislosti s látkami, ktoré sa
ka z 0 na –II. Táto chemická reakcia je redoxnou reakciou, lebo dochádza oxidujú a redukujú, sa používajú
k zmene oxidačných čísel atómov. ešte dva pojmy: oxidovadlo a re-
dukovadlo.
Redoxné reakcie sa skladajú z dvoch čiastkových reakcií: oxidácie
a redukcie. Oxidovadlo je reaktant, ktorý spô-
Oxidácia je dej, pri ktorom sa zväčšuje oxidačné číslo atómu. Nastáva sobuje oxidáciu inej látky. Sám sa
vtedy, keď atóm odovzdá jeden alebo viac elektrónov. pritom redukuje.
Napr. Cu0 – 2e– CuII
Redukcia je dej, pri ktorom sa zmenšuje oxidačné číslo atómu. Nastáva Najsilnejšími oxidovadlami spo-
vtedy, keď atóm prijme jeden alebo viac elektrónov. medzi prvkov sú fluór a kyslík.
Napr. O0 + 2e– O–II
Redukovadlo je reaktant, ktorý
Oxidácia a redukcia prebiehajú vždy súčasne. Ak atóm jedného prvku spôsobuje redukciu inej látky.
odovzdá elektrón, musí byť prítomný atóm iného prvku, ktorý tento elektrón Sám sa pritom oxiduje.
prijme. Chemické reakcie, pri ktorých sa niektoré látky oxidujú a iné reduku-
jú, sa nazývajú redoxné reakcie: Najsilnejšími redukovadlami sú
oxidácia kovy – sodík, draslík.
Významným redukovadlom je ne-
2Cu0 + O02 2CuIIO–II kov – uhlík.
redukcia
Napríklad pri horení uhlia sa oxi-
Mnohé chemické reakcie, ktoré poznáme z bežného života, patria práve duje atóm uhlíka z uhlia (C0) na
medzi redoxné reakcie. Významnou látkou, ktorá oxiduje iné látky (a sama atóm uhlíka s oxidačným číslom
sa pritom redukuje), je kyslík. Chemická reakcia, pri ktorej sa látky oxidujú IV v oxide uhličitom (CIVO2). Atóm
kyslíkom je horenie. Horenie je rýchla redoxná reakcia. kyslíka (O0) z molekuly kyslíka
zo vzduchu (O02 ) sa redukuje na
Existujú aj pomalé redoxné reakcie. Pomalou redoxnou reakciou je koró- atóm kyslíka s oxidačným číslom
zia látok. Najväčšie škody spôsobuje korózia železa (hrdzavenie), pri ktorej –II v oxide uhličitom (CO–II 2 ).
vzniká hrdza (oxid železitý s vodou). Jedným zo spôsobov ochrany pred Celková redoxná rovnica:
koróziou je pokrytie povrchu iným kovom – pokovovanie (napr. pochrómo- C0 + O02 CIVO–II
2
vanie karosérií áut, pozinkovanie železných predmetov). Pritom sa tiež vyu-
žívajú práve redoxné reakcie. Tá istá látka môže v jednej che-
mickej reakcii pôsobiť ako oxi-
Redoxné reakcie prebiehajú aj pri dýchaní a fotosyntéze. dovadlo, v inej ako redukovadlo.
Závisí to od druhu látky a schop-
Vďaka redoxným reakciám produkujú ností reakčného partnera.
elektrickú energiu batérie v autách, ale aj baté-
rie vo fotoaparátoch, hodinkách či kamerách. Zo železnej rudy (oxidu železité-
Redoxnými reakciami sa vyrábajú mnohé ho) sa železo vyrába redukciou.
látky, napr. železo a iné kovy, kyseliny, hyd- Oxidačné číslo železa sa mení
roxidy. z III na 0 (FeIII Fe0). Redukciu
spôsobuje uhlík (koks). Z uhlíka
Redoxné reakcie (oxidačno-redukčné reakcie) sú chemické reakcie, vzniká oxidáciou oxid uhličitý.
pri ktorých sa menia oxidačné čísla atómov. Oxidačné číslo uhlíka sa mení
Oxidácia je dej, pri ktorom sa zväčšuje oxidačné číslo atómu. Nastá- z 0 na IV (C0 CIV).
va vtedy, keď atóm odovzdá jeden alebo viac elektrónov. Celková rovnica reakcií, prebie-
Redukcia je dej, pri ktorom sa zmenšuje oxidačné číslo atómu. hajúcich vo vysokej peci je:
Nastáva vtedy, keď atóm prijme jeden alebo viac elektrónov. 2Fe2O3 + 3C 4Fe + 3CO2
5.4 Zhrnutie učiva
Chemické reakcie sa zapisujú chemickými rovnicami.
Chemická rovnica vyjadruje:

- ktoré látky sú pri chemickej reakcii reaktanty a produkty,
- pomery počtu častíc pri chemickej reakcii.
V chemickej rovnici sú reaktanty a produkty oddelené šípkou a zapí-

sané značkami a vzorcami.
Pri chemických reakciách platí zákon zachovania hmotnosti.
Hmotnosť látok vstupujúcich do chemickej reakcie sa rovná hmot-

nosti látok, ktoré chemickou reakciou vzniknú.
Celkový počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch musí byť

rovnaký ako celkový počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch.
Neutralizácia je reakcia kyseliny s hydroxidom za vzniku vody a soli.
Redoxné reakcie (oxidačno-redukčné reakcie) sú chemické reakcie,

pri ktorých sa menia oxidačné čísla atómov.
Oxidácia je dej, pri ktorom sa zväčšuje oxidačné číslo atómu. Nastá-

va vtedy, keď atóm odovzdá jeden alebo viac elektrónov.
Redukcia je dej, pri ktorom sa zmenšuje oxidačné číslo atómu.

Nastáva vtedy, keď atóm prijme jeden alebo viac elektrónov.
Medzi redoxné reakcie patria mnohé chemické reakcie z bežného

života (napr. horenie, dýchanie, fotosyntéza, korózia).
Neutralizáciou a redoxnými reakciami sa vyrábajú mnohé látky.

5.5.1 Chemické reakcie a chemické rovnice (časť 5.1)

1. Doplňte:
a) Chemické reakcie sa zapisujú chemickými ............................
b) V chemickej rovnici sú reaktanty a produkty oddelené šípkou a zapísa-
né ....................... a .......................
c) Pri chemických reakciách platí zákon ...................................................
d) Počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch musí byť ................
ako počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch.
2. Uveďte znenie zákona zachovania hmotnosti.
3. Ako možno pokusom demonštrovať platnosť zákona zachovania hmotnosti?

a) Chemické rovnice zapisujeme chemickými reakciami.
b) Pri chemických reakciách platí zákon zachovania hmotnosti.
c) Stechiometrické koeficienty sa píšu vpravo dole za značku alebo vzorec.
d) Reaktanty a produkty sú v chemickej rovnici oddelené šípkou.
5. Doplňte schémy na chemické rovnice:

a) Na + Cl2 NaCl
b) Al + O2 Al2O3
c) N2 + H2 NH3
d) Zn + HCl ZnCl2 + H2
e) H2SO4 + KOH K2SO4 + H2O
6. Doplňte v chemických rovniciach chýbajúce reaktanty alebo produkty.

a) Fe + ............ FeS
b) 2H2 + O2 2 .........
c) CaCO3 CaO + ...............
d) CaO + ............... Ca(OH)2
e) SO3 + ............... H2SO4
Pracujeme s textom
V prehľade sú zhrnuté poznatky o chemických reakciách. Pomocou učeb-
níc chémie (príp. internetu) spracujte ku každému bodu podrobnejšie vysvet-
lenie. Uveďte príklady chemických reakcií. Pracujte v skupinách.
Pri chemických reakciách:
• sa látky menia: z určitých chemických látok vznikajú iné chemické látky,
• sa spotrebúva alebo uvoľňuje teplo,
• platí zákon zachovania hmotnosti: hmotnosť reaktantov sa rovná hmotnos-
ti produktov,
• množstvo reagujúcich častíc, teplota, veľkosť povrchu tuhých reaktantov
a prítomnosť katalyzátorov ovplyvňujú ich rýchlosť.
5.5.2 Neutralizácia (časť 5.2)

1. Doplňte:
a) ...................................... je reakcia kyseliny s hydroxidom za vzniku
vody a soli.
b) Podstatou neutralizácie je reakcia: ................................................
2. Doplňte pravú stranu chemickej rovnice a pomenujte produkty.

NaOH + HCl .................. + ..................
3. Uveďte, kde sa využíva neutralizácia.
4. Vyberte nesprávne tvrdenia o kyslých vodných roztokoch a opravte ich.

a) Ich pH je väčšie ako 7.
b) Ich kyslosť spôsobujú oxóniové katióny.
c) Fenolftaleín sa v nich sfarbuje nafialovo.
d) Roztok je tým kyslejší, čím sa hodnota jeho pH blíži viac k 7.

a) Neutrálne roztoky majú hodnotu pH rovnú 7.
b) Zásaditosť roztokov spôsobujú oxóniové katióny.
c) Neutralizáciou sa vlastnosti roztokov kyselín a zásad nemenia.
d) Pomocou neutralizácie sa vyrábajú priemyselne významné látky (soli).
6. Vyberte rovnicu neutralizácie a svoj výber zdôvodnite.

a) 2K + Cl2 2KCl
b) KOH + HCl H2O + KCl
c) 2H2 + O2 2H2O
d) Mg + 2HCl MgCl2 + H2
7. Doplňte:
a) HCl + ....... H2O + NaCl
b) ............. + KOH H2O + KNO3
c) H2SO4 + 2KOH ................. + 2H2O
8. Pre rastliny je dôležitá správna kyslosť pôdy. V niektorých oblastiach

preto poľnohospodári pôdu „vápnia“ – pridávajú do nej pálené vápno
(oxid vápenatý). Vysvetlite prečo.
Dedko zjedol veľa mastného mäsa, preto ho „páli záha“. Vie, že má nadbytok
žalúdočnej kyseliny a mal by sa zdravo stravovať. Zjedol lyžičku sódy bikarbóny.
a) Akú chemickú reakciu pri zmiernení zdravotných ťažkostí dedko využil?
b) Zistite čo znamená „pálenie záhy“, prečo dochádza k takémuto zdravotné-
mu problému.
c) Ako sa dá „páleniu záhy“ predchádzať?
d) Lekári pri takomto zdravotnom probléme predpisujú antacidá. Čo sú anta-
cidá a ako pôsobia? (Pomôžte si internetom.)
5.5.3 Redoxné reakcie (časť 5.3)

1. Doplňte:
a) Redoxné reakcie (oxidačno-redukčné reakcie) sú chemické reakcie, pri
ktorých sa ..................... oxidačné čísla atómov.
b) Oxidácia je dej, pri ktorom sa ........................ oxidačné číslo atómu.
Nastáva vtedy, keď atóm ...................... jeden alebo viac elektrónov.
c) Redukcia je dej, pri ktorom sa ...................... oxidačné číslo atómu.
Nastáva vtedy, keď atóm ........................ jeden alebo viac elektrónov.
2. Z uvedených dejov vyberte redukciu. Svoj výber zdôvodnite.

a) Br0 + e– Br–I
b) Li0 – e– LiI
c) O0 + 2e– O–II
d) Ca – 2e
0 –
CaII
3. Doplňte a rozdeľte na oxidáciu a redukciu.

a) S0 + 2e– ..........
b) K ......... e
0 –
KI
c) ........ + e–
F –I
d) Mg – 2e
0 –
...........
4. Horenie je:
a) zlučovanie látok s kyslíkom,
b) pomalá chemická reakcia,
c) prudká oxidácia látok kyslíkom,
d) reakcia, pri ktorej sa mení oxidačné číslo kyslíka z –II na 0.

a) Pri neutralizácii sa oxidačné čísla atómov menia.
b) Pri redoxných reakciách sa oxidačné čísla atómov nemenia.
c) Korózia látok je pomalou redoxnou reakciou.
d) Pri ochrane kovov pred koróziou pokovovaním sa využívajú redoxné
reakcie.
6. Uveďte príklady redoxných reakcií z bežného života.
7. Na vyučovacej hodine chémie ste robili pokus, pri ktorom ste do roztoku
modrej skalice vložili železný klinec.
Skrátený zápis tejto reakcie je:
CuII + Fe0 Cu0 + FeII
a) Opíšte priebeh reakcie.
b) Doplňte k šípkam, či ide o oxidáciu alebo redukciu.
c) Napíšte čiastkové rovnice oxidácie a redukcie.
Redoxné reakcie, ktoré prebiehajú pri prechode elektrického prúdu rozto-
kom alebo taveninou, sa nazývajú elektrolýza.
Opíšte zariadenie, v ktorom prebieha elektrolýza, a zistite jej využitie.
skúmavka kadička kužeľová banka varná banka
Petriho miska hodinové sklíčko (sklo) kryštalizačná miska odparovacia miska
odmerný valec pipeta chladič liehový kahan
kovová sieťka
filtračný lievik s keramickou vložkou trojnožka železný kruh
laboratórny stojan držiak na skúmavku držiak (lapák) svorka
stojan na skúmavky laboratórna lyžička plynový kahan chemické kliešte
Laboratórne pomôcky
Vyskúšame si
• Ako zisťujeme hodnotu pH
• Aké je pH rôznych látok
• Ako sa sfarbuje výluh z červenej kapusty

v rôznych látkach
• Ako prebieha neutralizácia
• Ako reaguje kov s kyselinou
• Ako sa pripravujú soli
• Ako sa pripraví oxid zo soli

96 Laboratórne práce
Názov práce 6.1 Meranie pH rôznych látok

Úloha Zmerajte pH vybraných látok.
Pomôcky 6 malých skúmaviek, stojan na skúmavky, pinzeta.
Chemikálie Roztok kyseliny sírovej (5 %), roztok hydroxidu sodného (5 %), destilo-
vaná voda, vlastné vzorky (napr. roztok mydla, šampónu, saponátu, pracieho
prostriedku, čistiaceho prostriedku, čaj, mlieko, kakao, minerálna voda,
džús), univerzálny indikátorový papierik, roztok fenolftaleínu.
Postup práce 1. Do skúmaviek nalejte roztoky vybraných látok.

2. Do roztokov pomocou pinzety ponorte kúsky univerzálneho indikátorové-
Poznámka ho papierika a zmerajte pH.
Možno použiť ďalšie indikátory. 3. Do roztokov pridajte 2 – 3 kvapky roztoku indikátora fenolftaleínu.
4. Zistené údaje doplňte do tabuľky.
Pozorovanie vzorka sfarbenie univerzálneho hodnota pH sfarbenie

indikátorového papierika fenolftaleínu
roztok kyseliny sírovej
roztok hydroxidu sodného
destilovaná voda
vzorka 1
vzorka 2
vzorka 3
Úlohy 1. Čo sú indikátory?
2. Čo udáva hodnota pH?
Záver Kyslé roztoky boli (pH ........... 7):
Neutrálne roztoky boli (pH.......... 7):
Zásadité roztoky boli (pH ............ 7):

Laboratórne práce 97
6.2 Pozorovanie zmeny sfarbenia prírodných farbív Názov práce

v závislosti od kyslosti a zásaditosti roztoku
Pozorujte zmenu sfarbenia výluhu z červenej kapusty v rôznych prostrediach. Úloha
10 skúmaviek, stojan na skúmavky, pipeta (kvapkadlo). Pomôcky
Roztok kyseliny sírovej (5 %), roztok hydroxidu sodného (5 %), destilovaná Chemikálie
voda, výluh z červenej kapusty, vlastné vzorky (napr. roztok mydla, šampónu,
saponátu, pracieho prášku, čaj), univerzálny indikátorový papierik.
1. Do štyroch skúmaviek nalejte zriedený roztok kyseliny tak, že v prvej Postup práce
skúmavke bude najväčší objem, postupne sa jej objem zmenšuje a v štvrtej
skúmavke bude najmenší objem. Roztoky vo všetkých skúmavkách Poznámka
doplňte destilovanou vodou na rovnaký výsledný objem. Skupiny žiakov môžu robiť rozto-
2. Do piatej skúmavky nalejte destilovanú vodu. ky s kyselinou, iné skupiny roz-
3. Zmerajte pH univerzálnym indikátorovým papierikom. toky s hydroxidom a oboznámiť
3. Do každého roztoku pridajte asi 1 ml výluhu z červenej kapusty. sa navzájom so zisteniami.
4. Zopakujte so zriedeným roztokom hydroxidu sodného (podľa bodu 1).
5. Pridajte výluh z červenej kapusty k vlastnej vzorke, porovnajte so získa-
nou farebnou škálou a zistite približnú hodnotu pH.
Zriedené roztoky kyseliny sírovej

číslo skúmavky pH sfarbenie výluhu z červenej kapusty Pozorovanie
1.
2.
3.
4.
Destilovaná voda
číslo skúmavky pH sfarbenie výluhu z červenej kapusty
5.
Zriedené roztoky hydroxidu sodného

číslo skúmavky pH sfarbenie výluhu z červenej kapusty
6.
7.
8.
9.
vlastná vzorka sfarbenie výluhu z červenej kapusty približná hodnota pH

10.
Ktorú látku (máte ju v kuchyni) by ste pridali do červenej kapusty tesne pred Doplňujúca úloha
uvarením, aby jej sfarbenie zostalo pekné – červené? Zdôvodnite prečo.
Výluh z červenej kapusty je ........................................., lebo mení svoje Záver

sfarbenie v závislosti od .............................................................................
Názov práce 6.3 Neutralizácia

Úloha Urobte reakciu kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom sodným.
Pomôcky Titračná banka (kužeľová banka, príp. kadička), laboratórny stojan s držia-
kom, byreta, pipeta, hodinové sklíčko, trojnožka, kovová sieťka s keramickou
vložkou, kahan, zápalky.
Chemikálie Zriedená kyselina chlorovodíková, zriedený roztok hydroxidu sodného,

destilovaná voda, chlorid sodný (tuhý), univerzálny indikátorový papierik,
roztok fenolftaleínu.
Postup práce 1. Do titračnej banky nalejte 20 ml zriedeného roztoku hydroxidu sodného

Poznámky a zmerajte pH univerzálnym indikátorovým papierikom.
Namiesto byrety možno použiť 2. Do roztoku pridajte 2 – 3 kvapky roztoku fenolftaleínu.
pipetu, príp. kvapkadlo. 3. Byretu naplňte zriedenou kyselinou chlorovodíkovou.
4. Do roztoku hydroxidu sodného pomaly pridávajte zriedenú kyselinu chlo-
Postup prípravy zriedených roz- rovodíkovú. Roztok intenzívne miešajte. Pridávanie skončite, keď sa roz-
tokov HCl a NaOH je na s. 86. tok odfarbí jednou kvapkou. Zmerajte jeho pH.
5. Z roztoku odlejte malé množstvo na hodinové sklíčko a odparte.
Pozorovanie roztok sfarbenie univerzálneho hodnota pH sfarbenie fenolftaleínu

indikátorového papierika
zriedený roztok hydroxidu
sodného
roztok odfarbený jednou
kvapkou
1. Opíšte, čo sa dialo pri pridávaní kyseliny chlorovodíkovej k roztoku hyd-

roxidu sodného.
2. Dosiahli ste odfarbenie roztoku pridaním jednej kvapky kyseliny chloro-

vodíkovej?
3. Uveďte vlastnosti látky, ktorú ste získali odparením roztoku (skupenstvo, sfar-
benie, vzhľad, rozpustnosť vo vode). Porovnajte ju s chloridom sodným.
Doplňujúca úloha Napíšte chemickú rovnicu podstaty neutralizácie:
Záver Chemická rovnica reakcie:

NaOH + HCl ............. + .............
Neutralizáciou hydroxidu sodného a kyseliny chlorovodíkovej vznikli produkty

......................................... a .........................................
6.4 Reakcia kyseliny s kovom Názov práce
Urobte reakciu kyseliny chlorovodíkovej so zinkom a dokážte vzniknutý Úloha

vodík.
2 skúmavky, laboratórny stojan s držiakom, trojnožka, kovová sieťka s kera- Pomôcky

mickou vložkou, hodinové sklíčko, pipeta (kvapkadlo), kahan, zápalky.
Kyselina chlorovodíková (10 %), zinok (granulovaný). Chemikálie
1. Do skúmavky upevnenej v držiaku na skúmavku nalejte asi do tretiny Postup práce

objemu kyselinu chlorovodíkovú.
2. Do skúmavky s kyselinou chlorovodíkovou vložte 2 – 3 granulky zinku. Poznámka
3. K otvoru skúmavky s unikajúcim vodíkom priložte druhú skúmavku (suchú) Na odparovanie nemusí mať
a zachytávajte vodík asi 20 sekúnd. každá skupina žiakov zostavenú
4. Skúmavku s vodíkom uzavrite palcom a priložte k plameňu kahana tak, aby aparatúru, možno použiť jednu
vodík (je ľahší ako vzduch) unikol do plameňa. Pozorujte steny skúmavky. na učiteľovom stole.
5. Z roztoku v skúmavke kvapnite 2 – 3 kvapky na hodinové sklíčko.
6. Hodinové sklíčko položte na kovovú sieťku a odparte dosucha.
1. Opíšte priebeh chemickej reakcie zinku s kyselinou chlorovodíkovou. Pozorovanie
2. Opíšte, čo sa stalo, keď ste skúmavku s vodíkom priložili k plameňu kahana.
3. Čo ste pozorovali na stenách skúmavky po uniknutí vodíka do plameňa?
4. Čo ste pozorovali na hodinovom sklíčku po odparení roztoku?
Napíšte chemické rovnice reakcií: Doplňujúca úloha

Zn + 2HCl ................. + ...................
2H2 + O2 ................
Reakciou zinku s kyselinou chlorovodíkovou vznikol ........................... Záver

a druhý produkt chlorid zinočnatý. Dôkazom prítomnosti chloridu zinoč-
natého bol ....................................................................................................
Reakcia vodíka so vzdušným kyslíkom je dôkazom, že zmes vodíka so

vzduchom je ....................................
Názov práce 6.5 Príprava síranu vápenatého
Úloha Pripravte síran vápenatý reakciou chloridu vápenatého s kyselinou sírovou.
Pomôcky 2 kadičky, odmerný valec, laboratórny stojan, trojnožka, kovová sieťka

s keramickou vložkou, filtračný papier, filtračný kruh, filtračný lievik, sklená
tyčinka, teplomer, hodinové sklíčko, kožená rukavica (príp. iná pomôcka na
uchopenie horúcej kadičky), skúmavka, stojan na skúmavky, kahan, zápalky.
Chemikálie Roztok chloridu vápenatého (10 %), roztok kyseliny sírovej (10 %).
Postup práce 1. Do kadičky odmerajte odmerným valcom 25 ml roztoku chloridu vápena-

tého. Odmerný valec opláchnite vodou.
2. Roztok zahrejte na teplotu asi 50 °C.
Poznámky 3. Zahrievanie skončite a za stáleho miešania pomaly pridajte 12 ml roztoku
Zahriatie roztoku možno jedno- kyseliny sírovej.
duchšie urobiť vložením kadičky 4. Kadičku s reakčnou zmesou ochlaďte pod tečúcou studenou vodou.
do nádoby s horúcou vodou. 5. Zostavte filtračnú aparatúru a zrazeninu odfiltrujte.
6. Filtračný papier so získanou látkou položte na hodinové sklíčko a nechaj-
Prácu možno urobiť priamym zrá- te vysušiť voľne na vzduchu.
žaním (bez zahrievania a ochla- 7. Do skúmavky vložte malé množstvo získaného produktu, pridajte vodu do
dzovania). výšky asi 1 cm, premiešajte a zistite, či sa látka vo vode rozpúšťa.
Pozorovanie 1. Čo ste pozorovali po pridaní roztoku kyseliny sírovej do roztoku chloridu

vápenatého?
2. Čo ste pozorovali po ochladení produktov pod tečúcou vodou?
3. Opíšte vlastnosti získaného produktu (napr. skupenstvo, sfarbenie, vzhľad,

rozpustnosť vo vode).
Doplňujúca úloha Síran vápenatý, ktorý ste pripravili chemickou reakciou, kryštalizoval
s dvoma molekulami vody (vo vzorci). Napíšte jeho vzorec.
Záver Pripravený produkt patrí do skupiny chemických zlúčenín, ktoré sa nazývajú

.....................................................................
6.6 Príprava oxidu meďnatého Názov práce
Pripravte z modrej skalice oxid meďnatý. Úloha
2 kadičky, odmerný valec, váhy, laboratórny stojan, trojnožka, kovová Pomôcky

sieťka s keramickou vložkou, filtračný papier, filtračný kruh, filtračný lievik,
sklená tyčinka, hodinové sklíčko, kožená rukavica (príp. iná pomôcka na
uchopenie horúcej kadičky), kahan, zápalky.
Modrá skalica, roztok hydroxidu sodného (10 %), voda. Chemikálie
1. V 75 ml vody rozpustite 2,5 g modrej skalice. Postup práce

2. Pridajte 15 ml roztoku hydroxidu sodného.
3. Zmes v kadičke zahrejte za stáleho miešania do varu. Zahrievajte dovtedy,
kým sa nezmení sfarbenie v celom objeme zmesi.
4. Zmes nechajte vychladnúť, potom zlejte roztok nad vzniknutým tuhým Poznámka
produktom. Prácu možno urobiť aj bez pre-
5. Prilejte asi 100 ml vody, zmes premiešajte a nechajte usadiť. Roztok nad mývania.
tuhým produktom zlejte. Tento postup (premývanie) ešte raz zopakujte.
6. Tuhý produkt – oxid meďnatý – oddeľte filtráciou.
7. Filtračný papier so získanou látkou položte na hodinové sklíčko a nechaj-
te vysušiť voľne na vzduchu.
1. Čo ste pozorovali po pridaní roztoku hydroxidu sodného do roztoku mod- Pozorovanie

rej skalice?
2. Čo ste pozorovali pri zahrievaní zmesi?
1. Pri zahrievaní sa hydroxid meďnatý, ktorý vznikol reakciou modrej skalice Doplňujúce úlohy
s hydroxidom sodným, rozkladá za vzniku oxidu meďnatého. Uveďte sfar-
benie hydroxidu meďnatého a oxidu meďnatého.
2. Doplňte chemické rovnice reakcií:

CuSO4 + 2NaOH ................ + Na2SO4
.................... ................. + H2O
3. Na čo slúžilo premývanie pripraveného tuhého produktu?
Oxid meďnatý sme pripravili dvoma reakciami. Reakciou modrej skalice Záver
s hydroxidom sodným vznikol ........................................., ktorý sa teplom
................................. na oxid meďnatý a vodu. Oxid meďnatý sa vo vode
rozpúšťa/nerozpúšťa. Premyli sme ho vodou a oddelili ..............................
102 Riešenia otázok a úloh
2 Zloženie látok
2.9.1 Chemické prvky a zlúčeniny (časť 2.1)
1. a) Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už

b) Chemické zlúčeniny (skrátene zlúčeniny) sú chemicky čisté látky,
c) Prvky sú zložené z atómov jedného druhu.
d) Zlúčeniny sú zložené z viazaných atómov rôznych prvkov.
2. H2O – zlúčenina, ostatné sú prvky.
3. a), d), f).
4. Hg + S HgS, chemické zlučovanie; prvky: Hg, S; zlúčeniny: HgS.
5. A B+C
oxid ortuťnatý ortuť + kyslík
chemický rozklad; prvky: ortuť, kyslík; zlúčeniny: oxid ortuťnatý.

Názvy a značky chemických prvkov (časť 2.3)
1. a) Atóm je častica látky zložená z jadra a obalu.
b) V jadre atómu sú protóny a neutróny, v obale sú elektróny.
c) Elektróny sú v elektrónovom obale atómu usporiadané vo vrstvách.
d) Atóm je elektricky neutrálna častica látky, lebo počet protónov v jadre
sa rovná počtu elektrónov v obale.
e) Protónové číslo udáva počet protónov v jadre atómu (zároveň aj počet
elektrónov v obale).
f) Prvok je chemicky čistá látka zložená z atómov, ktoré majú rovnaké
protónové číslo.
2. a) 16 protónov, 20 neutrónov a 16 elektrónov, b) 16, c) síra.
3. a), d).
4. Napríklad elektrickým nábojom.
5. Veľkosť náboja protónu a elektrónu je rovnaká, líšia sa len znamienkom.
Počet kladne nabitých protónov v jadre sa rovná počtu záporne nabitých
elektrónov v obale.
6. c).
7. V jadre má 80 protónov, jeho protónové číslo je 80, je to atóm ortuti.
8. a) 79Au, zlato, b) 82Pb, olovo, c) 24Cr, chróm, d) 34Se, selén.
9. a) 11, b) 19, c) 17, d) 26.
Riešenia otázok a úloh 103
10. a) 5 protónov, 5 elektrónov, b) 20 protónov, 20 elektrónov, c) 16 protó-

nov, 16 elektrónov, d) 29 protónov, 29 elektrónov.
11. Áno. Protónové číslo udáva počet protónov v jadre atómu, zároveň aj
počet elektrónov v obale.
12. Chemický prvok je chemicky čistá látka zložená z atómov, ktoré majú
rovnaké protónové číslo.
13. Značka Na vyjadruje jeden atóm prvku sodík, ale aj chemický prvok
sodík (obsahuje veľa atómov).
14. a) železo, ferrum, iron, Eisen,
b) kyslík, oxygenium, oxygen, Sauerstoff,
c) dusík, nitrogenium, nitrogen, Stickstoff,
d) uhlík, carboneum, carbon, Kohlenstoff.
2.9.3 Molekuly a chemické zlúčeniny. (časť 2.4).

Ióny (časť 2.5)
1. a) Molekula je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených
atómov.
b) Zlúčenina je chemicky čistá látka zložená zo zlúčených atómov
c) Ión je elektricky nabitá častica látky.
d) Katión (kladný ión) vznikne, keď atóm odovzdá elektrón.
e) Anión (záporný ión) vznikne, keď atóm prijme elektrón.
2. H2, HBr, N2, NO.
3. a) Na, He, C, b) O2–, Cl–, c) H2O, NO2, O3.
4. a) 3C, b) P4, c) 4N2.
5. Prvok už nemožno rozložiť na jednoduchšie látky, je zložený z atómov
jedného druhu. Zlúčeninu možno rozložiť na jednoduchšie látky, je zlo-
žená z atómov rôznych prvkov.
6. Prvky: S8, Ne, I2. Zlúčeniny: HCl, H2O, HNO3.
7. a) prvky F2, K, O3, b) dvojprvkové zlúčeniny HI, N2O5, PbO, c) trojprv-
kové zlúčeniny H2SO4.
8. a) CO2, b) N2O5, c) NH3.
9. a) dve molekuly vody (zložené z dvoch atómov vodíka a jedného atómu
kyslíka), b) jedna molekula ozónu (zložená z troch atómov kyslíka), c)
tri molekuly vodíka (zložené z dvoch atómov vodíka).
10. a) Mg0 – 2e– Mg2+, b) Br0 + e– Br–, c) F0 + e– F– .
11. a) 7 protónov, 10 elektrónov, b) 20 protónov, 18 elektrónov, c) 9 protó-
nov, 10 elektrónov.

Chemická väzba (časť 2.7)
1. a) Chemická väzba je súdržné pôsobenie medzi dvoma alebo viacerými
atómami sprostredkované elektrónmi.
b) Iónová väzba je chemická väzba, ktorú tvoria opačne nabité ióny –
katión a anión, ktoré sa navzájom priťahujú.
c) Kovalentná väzba je chemická väzba, ktorú tvorí spoločný elektró-
nový pár – väzbový elektrónový pár.
2. Rímskou číslicou vpravo hore za značku prvku.

3. a) atóm síry s oxidačným číslom –II, b) atóm fosforu s oxidačným čís-
lom V, c) atóm vodíka s oxidačným číslom I.
4. a) KI, b) K+.
5. a) Cl–I, b) Cl–, c) Cl02 .
6. a) O–II, b) O2–, c) O02 .
7. Chemický vzorec vzduchu nemožno napísať, lebo vzduch je zmes.
8. V tuhom chloride sodnom sú katióny a anióny pravidelne usporiadané
a pevne viazané. Nie sú v ňom voľne pohyblivé častice. Preto tuhý chlo-
rid sodný nevedie elektrický prúd. Roztok chloridu sodného elektrický
prúd vedie. Pri rozpúšťaní sa jednotlivé častice (Na+ a Cl–) od seba odde-
ľujú a v roztoku sa voľne pohybujú. Ich pohyb umožňuje vedenie elek-
trického prúdu.
9. Každý atóm vodíka poskytne na vytvorenie chemickej väzby jeden elek-
trón. Tieto dva elektróny tvoria spolu dvojicu – elektrónový pár, ktorý
patrí rovnako obom atómom vodíka. Dvojica elektrónov sa nazýva väz-
bový elektrónový pár. V molekule vodíka je kovalentná väzba.
10. Každý atóm fluóru poskytne na vytvorenie chemickej väzby jeden elek-
patrí rovnako obom atómom fluóru. Dvojica elektrónov sa nazýva väz-
bový elektrónový pár. V molekule fluóru je kovalentná väzba.
3 Chemické prvky

Kovy, polokovy a nekovy (časť 3.2)
1. a) V periodickej tabuľke prvkov sú prvky usporiadané vo vodorovných
radoch – periódach a v zvislých stĺpcoch – skupinách.
b) V skupinách sú umiestnené prvky s podobnými vlastnosťami.
2. Pri prvkoch v podskupinách I A – VIII A udáva číslo skupiny počet elek-
trónov v poslednej vrstve atómu.
3. a) Podľa vlastností možno prvky rozdeliť na kovy, polokovy a nekovy.
b) V periodickej tabuľke prvkov sa v pravej časti nachádzajú polokovy
a nekovy, ostatné prvky patria medzi kovy.
4. a) Kovy sú pri bežných podmienkach tuhé látky, jediným kvapalným
kovom je ortuť.
c) Ušľachtilé kovy sú málo reaktívne.
5. b), d).
3.7.2 Vodík (časť 3.3). Kyslík (časť 3.4)

1. Každý atóm vodíka poskytne na vytvorenie chemickej väzby jeden elek-
patrí rovnako obom atómom vodíka. Dvojica elektrónov sa nazýva väz-
bový elektrónový pár. V molekule vodíka je kovalentná väzba.
2. Vodík sa používa pri zváraní a rezaní kovov, pri výrobe tukov z rastlin-
ných olejov, aj ako palivo v kozmických raketách.
3. a), c), d).
4. Malá hustota – je najľahší zo všetkých plynov. Zmes vodíka so vzdu-

chom je výbušná.
5. Voda.
6. Vodík spolu s inými biogénnymi prvkami je základom zlúčenín, z kto-
rých sú tvorené živé organizmy. Vodík a kyslík tvoria najvýznamnejšiu
zlúčeninu – vodu, ktorá je základnou podmienkou života. Kyslík potre-
bujú živé organizmy na dýchanie.
7. Vodík: 1. perióda, 1. skupina (I A), má jeden elektrón v poslednej vrstve,
tvorí dvojatómové molekuly (H2), bezfarebný plyn, najmenšie moleku-
ly, najmenšia hustota.
Kyslík: 2. perióda, 16. skupina (VI A), má elektróny v dvoch vrstvách,
tvorí dvojatómové molekuly (O2), bezfarebný plyn, veľmi reaktívny.
8. Kyslík sa používa v dýchacích prístrojoch (napr. v lekárstve, letectve),
spolu s vodíkom pri zváraní a rezaní kovov, ako palivo v kozmických
raketách.
9. a), b), d).
10. Voda sa pri tejto teplote rozkladá na vodík a kyslík. Kyslík podporuje
horenie a vodík tvorí s kyslíkom výbušnú zmes.

Sodík a draslík – alkalické kovy (časť 3.5.2)
1. Železo: 4. perióda, 8. (VIII B) skupina; sodík: 3. perióda, 1. (I A) skupina;
draslík: 4. perióda, 1. (I A) skupina.
2. a) V Košiciach.
b) Nemá vhodné vlastnosti na použitie, napr. je krehké.
c) Oceľ.
3. Pred koróziou možno povrch kovu chrániť natieraním farbou, lakom alebo
nanesením vrstvy iného kovu.
4. a) Železo patrí medzi neušľachtilé kovy.
b) Nachádza sa v červenom krvnom farbive – hemoglobíne.
5. Sodík a draslík sú v periodickej tabuľke prvkov v rovnakej skupine, preto
majú podobné vlastnosti.
6. a), d).
7. Po vhodení sodíka do vody sa sodík rýchlo pohyboval po hladine vody
a zmenšoval sa. Reakcia draslíka s vodou bola búrlivejšia – draslík sa
rýchlejšie pohyboval po hladine vody a zhorel fialovým plameňom.
4.7.1 Voda (časť 4.1)

1. a) Voda je základnou podmienkou života. Voda je rozpúšťadlo, v ktorom
prebiehajú chemické deje v organizmoch.
b) Voda sa vyskytuje vo všetkých troch skupenstvách: tuhom, kvapal-
nom a plynnom.
c) Podľa množstva rozpustených látok rozoznávame vodu: tvrdú a mäkkú.
2. d).
3. Voda z vodovodu obsahuje rozpustené minerálne látky, z ktorých sa tvorí

vodný kameň. Používa sa destilovaná voda.
6. Atóm kyslíka poskytne atómom vodíka po jednom elektróne zo svojej
poslednej vrstvy na vytvorenie spoločného elektrónového páru. Každý
atóm vodíka poskytne atómu kyslíka svoj elektrón. Takto vzniknú dva
spoločné elektrónové páry – väzbové elektrónové páry.
4.7.2 Oxidy (časť 4.2)

1. a) Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny zložené z kyslíka a ďalšieho prvku.
b) Oxidačné číslo atómu kyslíka v oxidoch je –II.
c) V stavebníctve sa používajú napr. oxid vápenatý a oxid kremičitý.
d) Oxid siričitý, oxidy dusíka a oxid uhličitý negatívne pôsobia na životné
prostredie.
2. a) CO, b) SO3, c) N2O5, d) NO2.
3. a) oxid siričitý, b) oxid meďnatý, c) oxid chlórny, d) oxid jodičný.
4. a) oxid uhličitý, CO2, b) oxid uhličitý, CO2, c) oxid siričitý, SO2, d) oxid
kremičitý, SiO2.
5. CaCO3 CaO + CO2.
6. Prvá zhasne dlhšia sviečka, pretože vznikajúci teplý oxid uhličitý má men-
šiu hustotu a stúpa nahor. Ak by mal oxid uhličitý rovnakú teplotu ako
vzduch, potom by bola jeho hustota väčšia. Hromadil by sa v spodnej časti
– prvá by zhasla kratšia sviečka.
4.7.3 Kyseliny (časť 4.3)

1. a) Indikátory sú látky, ktorých sfarbenie sa mení v závislosti od prostre-
dia.
b) Kyslosť roztokov kyselín spôsobujú oxóniové katióny.
c) Kyslosť roztokov možno vyjadrovať pomocou pH. Kyslé roztoky majú
hodnotu menšiu ako 7. Čím sa táto hodnota viac blíži k 0, tým je roztok
kyslejší.
2. a) Kyseliny sa delia na bezkyslíkaté a kyslíkaté.
b) Bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka a kyselinotvor-
ného prvku (napr. kyselina chlorovodíková, HCl).
c) Kyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny zložené z vodíka, kyselinotvorného
prvku a kyslíka (napr. kyselina sírová, H2SO4).
3. H.
4. Oxóniový katión H3O+ a chloridový anión Cl–, HCl + H2O H3O+ + Cl–.
5. Pri poliatí koncentrovanou kyselinou musíme okamžite postihnuté miesto
opláchnuť prúdom studenej vody.
6. Tretia značka.
7. b), c).
8. a), c).
9. a) HCl, na čistenie kovov, výrobu plastov,
b) H2SO4, na výrobu hnojív, liekov,
c) HNO3, na výrobu hnojív, výbušnín.
4.7.4 Hydroxidy (časť 4.4)

1. a) Hydroxidy sú trojprvkové zlúčeniny zložené z kovového prvku, kys-
líka a vodíka.
b) Hydroxidy vo vodnom roztoku ionizujú, pričom vznikajú hydroxidové
anióny a príslušné katióny kovov.
c) Zásaditosť roztokov hydroxidov spôsobujú hydroxidové anióny. Zása-
dité roztoky majú hodnotu pH väčšiu ako 7.
d) Hydroxidy sú žieraviny, preto sa pri práci s nimi musia dodržiavať
e) Hydroxidy sú dôležité látky, používajú sa napr. v poľnohospodárstve,
domácnosti a v stavebníctve.
2. b), c).
3. a) NaOH a KOH, na výrobu mydla, papiera,
b) Ca(OH)2, v stavebníctve, poľnohospodárstve.
4. a), c).
5. Hydroxid sodný – NaOH, hydroxid draselný – KOH,
hydroxid lítny – LiOH.
6. Pálené vápno – CaO, hasené vápno – Ca(OH)2.
7. a) NaOH H O Na+ + OH–,
2
b) Ca(OH)2 H O Ca2+ + 2OH–.

2
8. Pred reakciou sme do vody pridali roztok indikátora fenolftaleínu. Pri

reakcii sodíka s vodou vznikol ako jeden z produktov hydroxid sodný.
Fenolftaleín sa sfarbuje v roztoku hydroxidu nafialovo.
4.7.5 Soli (časť 4.5)

1. Soli sú zlúčeniny zložené z katiónu kovu a aniónu kyseliny.
2. a) oxidy: CaO, SO3; hydroxidy: Ca(OH)2, KOH; kyseliny: HCl, H2SO4;
soli: NaCl, KNO3, ZnCl2.
b) dvojprvkové zlúčeniny: NaCl, HCl, CaO, SO3, ZnCl2;
trojprvkové zlúčeniny: Ca(OH)2, H2SO4, KNO3, KOH.
3. Ca je chemický prvok, ostatné sú zlúčeniny.
4. Význam: životne dôležitá látka, mnohé živočíchy ho potrebujú na udržia-
vanie stabilného prostredia v organizme a látkovej premeny. Použitie: na
dochutenie a konzervovanie potravín, posýpanie ciest, pri farbení látok,
výrobe vodíka, chlóru, hydroxidu sodného a kyseliny chlorovodíkovej.
5. Počas rozmrazovania vzniká roztok soli, ktorý má nižšiu teplotu tuhnutia
ako voda. Ľad sa na cestách netvorí ani pri teplote nižšej ako 0 °C.
Veľké množstvo soli sa spolu s dažďovou vodou a vodou z roztopeného
ľadu dostáva do pôdy a do riek. Následok je odumieranie rastlín, poško-
dzovanie životného prostredia a ohrozenie spodnej vody.
6. Aby sme odstránili soli, ktoré urýchľujú koróziu podvozku.
7. b), d).
8. Kryštalizáciu látky z jej vodného roztoku možno vyvolať odparením roz-
púšťadla – vody, alebo ochladením jej nasýteného roztoku.
9. Zahriatím vznikla z modrej skalice (CuSO4 · 5H2O) biela látka (CuSO4).
Modrá skalica obsahuje vodu, vzniknutá biela látka neobsahuje vodu. Po
nakvapkaní vody na bielu látku vznikla znova modrá látka – modrá skalica.
5 Chemické reakcie
5.5.1 Chemické reakcie a chemické rovnice (časť 5.1)

1. a) Chemické reakcie sa zapisujú chemickými rovnicami.
b) V chemickej rovnici sú reaktanty a produkty oddelené šípkou a zapísa-
né značkami a vzorcami.
c) Pri chemických reakciách platí zákon zachovania hmotnosti.
d) Počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch musí byť rovnaký ako
počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch.
2. Hmotnosť reaktantov sa rovná hmotnosti produktov, príp. celkový počet
atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch musí byť rovnaký ako celkový
počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch.
3. Pred chemickou reakciou odvážime reaktanty a zabezpečíme, aby bola
nádoba uzavretá – teda aby plynné produkty neunikali do prostredia. Zis-
tíme hmotnosť produktov.
4. b), d).
5. a) 2Na + Cl2 2NaCl
b) 4Al + 3O2 2Al2O3
c) N2 + 3H2 2NH3
d) Zn + 2HCl ZnCl2 + H2
e) H2SO4 + 2KOH K2SO4 + 2H2O
6. a) Fe + S FeS
b) 2H2 + O2 2H2O
c) CaCO3 CaO + CO2
d) CaO + H2O Ca(OH)2
e) SO3 + H2O H2SO4
5.5.2 Neutralizácia (časť 5.2)

1. a) Neutralizácia je reakcia kyseliny s hydroxidom za vzniku vody a soli.
b) Podstatou neutralizácie je reakcia: H3O+ + OH– 2H2O
2. NaOH + HCl NaCl + H2O
NaCl – chlorid sodný, H2O – voda.
3. V laboratóriách na stanovenie množstva kyselín a hydroxidov v látkach,
napr. v minerálnych vodách, pôde, na zneškodňovanie kyselín alebo hyd-
roxidov v odpadových vodách, pôdach, na výrobu solí.
4. a) Ich pH je menšie ako 7.
c) Fenolftaleín sa v nich nesfarbuje.
d) Roztok je tým kyslejší, čím sa hodnota jeho pH blíži viac k nule.
5. a), d).
6. b), reaguje hydroxid s kyselinou za vzniku vody a soli.
7. a) HCl + NaOH H2O + NaCl
b) HNO3 + KOH H2O + KNO3
c) H2SO4 + 2KOH K2SO4 + 2H2O
8. Kyslá pôda sa neutralizuje.
5.5.3 Redoxné reakcie (časť 5.3)

1. a) Redoxné reakcie (oxidačno-redukčné reakcie) sú chemické reakcie, pri
ktorých sa menia oxidačné čísla atómov.
b) Oxidácia je dej, pri ktorom sa zväčšuje oxidačné číslo atómu. Nastáva
vtedy, keď atóm odovzdá jeden alebo viac elektrónov.
c) Redukcia je dej, pri ktorom sa zmenšuje oxidačné číslo atómu. Nastá-
va vtedy, keď atóm prijme jeden alebo viac elektrónov.
2. a), c), je to dej, pri ktorom sa zmenšuje oxidačné číslo atómu.
3. a) S0 + 2e– S–II, redukcia,
b) K0 – e– KI, oxidácia,
c) F + e
0 –
F–I, redukcia,
d) Mg0 – 2e– MgII, oxidácia.
4. a), c).
5. c), d).
6. Napríklad horenie, korózia, fotosyntéza.
7. a) Roztok modrej skalice zmenil sfarbenie z modrého na zelené až žlté.
Klinec sa pokryl červenohnedým povlakom medi (na obrázkoch).
b) oxidácia
CuII + Fe0 Cu0 + FeII

redukcia
c) Fe0 – 2e– FeII, oxidácia,
CuII + 2e– Cu0, redukcia.
klinec pokrytý vrstvou medi
na začiatku po 45 minútach po 3 dňoch

110
1. Daučík, K., Lisá, M., Kordík, D, Daučík, P.: Chemické laboratórne tabuľ-
ky pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia chemické a gym-
náziá. 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1984, 328 s.
2. Greb, E., Kemper, A., Quinzler, G.: Chémia pre základné školy. 1. vyd.
Bratislava : SPN, 1995, 240 s. ISBN 80-08-02291-4
3. ISCED 2. Štátny vzdelávací program, chémia. Bratislava : ŠPÚ, 2009
4. Prokša, M., Tatiersky, J., Drozdíková, A.: Anorganická chémia. 1. vyd.
Bratislava : SPN, 2009, 152 s. ISBN 978-80-10-01651-8
5. Reguli, J., Linkešová, M., Slanicay, J.: Pôvod názvov chemických prvkov.
1. vyd. Bratislava : Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU,
2001, 28 s.
6. Romanová, D., Adamkovič, E., Vicenová, H., Zvončeková, V.: Chémia
pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom.
1. vyd. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2009, 80 s. ISBN 978-80-
8091-181-2
7. Sirota, A., Adamkovič, E.: Názvoslovie anorganických látok. 2. vyd. Bra-
tislava : SPN, 2007, 104 s. ISBN 978-80-10-01208-4
8. Smirnov, G.: Mendelejev. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984, 340 s.
9. Vicenová, H., Zvončeková, V., Adamkovič, E., Romanová, D.: Chémia
pre 7. ročník základných škôl a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom.
1. vyd. Bratislava : EXPOL PEDAGOGIKA, 2010, 80 s. ISBN 978-80-
8091-218-5
111
A kyslík 42, 43
atóm 13, 14, 15 M
Č meď 36, 37
číslo Mendelejev 34
– oxidačné 21 molekuly 18
– protónové 15 N
D nekovy 39
draslík 46, 47 neutrón 14
E O
elektrón 14 oceľ 45
H oxidácia 89
hydroxidový anión 68, 69 oxidy 56
hydroxidy 68 – dusíka 59
– vlastnosti 69 – síry 59
Ch – uhlíka 60
chemická väzba 22, 25 – v stavebníctve 58
– iónová 23, 25 oxóniový katión 63, 64
– kovalentná 24, 25 P
chemické prvky 12, 13, 15 periodická tabuľka prvkov 34, 35
– názvy 16 – periódy 35
– značky 17 – skupiny 35
chemické reakcie 9, 84 pH 63
– neutralizácia 86 polokovy 39
– redoxné 88 polovodiče 39
chemické rovnice 84, 85 protón 14
chemické zlúčeniny 12, 13, 18 R
chemicky čisté látky 8 redukcia 89
I S
ióny 20 síra 36, 37
– katión 20, 23 skleníkový efekt 61
– anión 20, 23 sodík 46, 47
J soli 72
jód 39 V
K voda 54
kovy 38 vodík 40, 41
– alkalické 46 vzorec 19
kremík 39 Z
kyslé dažde 59 zákon zachovania hmotnosti 84, 85
kyseliny 62 zásaditosť 68
– bezkyslíkaté 64 zmesi 8
– kyslíkaté 64 Ž
– vlastnosti 64 železo 44, 45
kyslosť 63
112
Helena Vicenová
Chémia
pre 8. ročník základnej školy
a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom
Vydavateľské spracovanie EXPOL PEDAGOGIKA, s. r. o., Bratislava
Grafická úprava, návrh obálky, vyhotovenie fotografií a sadzba Ing. Peter Kaminský
Vydavateľ © EXPOL PEDAGOGIKA, s. r. o., Bratislava
Tlač KASICO, a. s., Bratislava
ISBN 978-80-8091-260-4

Chemia 8 2v - Opr

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Chemia 8 2v - Opr

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

pre 8.

roèník základnej školy

Schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Druhé upravené vydanie, 2012

2 Zloženie látok ............................................................ 11

3 Chemické prvky ......................................................... 33

4 Chemické zlúčeniny .................................................. 53

4.3 Kyseliny ..................................................................................................62

5 Chemické reakcie ..................................................... 83

6 Laboratórne práce ..................................................... 95

7 Riešenia otázok a úloh ............................................ 102

8 Literatúra ................................................................. 110

9 Register ................................................................... 111

• Ako možno rozdeliť látky

• Čo sú chemicky čisté látky

1.1 Chemicky čisté látky a zmesi

hélium vodík kyslík dusík voda oxid uhličitý

Takéto obrázky môžeme vidieť napr. v učebniciach chémie, v encyklopé-

Všetky látky sú zložené z častíc. Častice jednotlivých látok sa navzájom

Čím sa odlišujú látky znázornené na obrázkoch?

Látka na obrázku A je zložená z častíc jedného druhu (znázornené sú dvoma

Na obrázku A je znázornená chemicky čistá látka (chemická látka). Che-

Na obrázku B je znázornená zmes. Zmes je látka zložená z častíc via-

Všetky látky sú zložené z častíc. Látky možno rozdeliť (podľa toho,

1.2 Chemické reakcie

Chemická reakcia horčíka s kyslíkom

Pri pokuse spolu reagovali horčík a kyslík. Z reaktantov – horčíka a kys-

Chemické zlučovanie železa a síry Chemický rozklad hypermangánu

Chemické reakcie sú deje, pri ktorých sa látky menia: z určitých

Vodík – energia budúcnosti?

• Z akých častíc sú zložené látky

• Čo sú atómy, molekuly a ióny

• Ktoré častice sú v jadre atómu

• Ktoré častice sú v obale atómu

• Čo sú chemické značky a vzorce

• Ako vzniká chemická väzba

• Aké sú druhy chemickej väzby

2.1 Chemické prvky a zlúčeniny

Vznik vody dokazuje aj orosenie skúmavky pri chemickej

Chemickým rozkladom chemicky čistej látky vznikajú dve a viac nových

V laboratóriu možno vodu rozložiť napr.

Vedci skúmajú možnosť využiť vodík získaný

Chemické prvky a chemické zlúčeniny majú nemenné zloženie, preto sú

Chemické prvky (skrátene prvky) sú chemicky čisté látky, ktoré už

hélium kyslík dusík fosfor

voda oxid uhličitý sulfán kyselina dusičná

Prvky aj zlúčeniny sú zložené z častíc. Prvok je najjednoduchšou sta-

Prvky sú zložené z atómov jedného druhu.

2.2 Atómy a chemické prvky

Častice, z ktorých sú zložené všetky látky, sa znázorňujú pomocou guľô-

protón je častica s kladným elek-

neutrón je častica bez elektrické-

elektrón je častica so záporným

Protón má kladný elektrický náboj, elektrón má rovnako veľký, ale zápor-

Elektróny sú v obale atómu usporiadané vo vrstvách. V prvej vrstve môžu

N. Bohr (1913) zdokonalil Ruther- obal

Model atómu, ktorý v tejto učeb-

Premýšľame a objavujeme Atómy sú také maličké, že do

Výsledný elektrický náboj atómu súvisí s počtom elektricky nabitých

Atóm je elektricky neutrálna častica, lebo počet protónov v jadre je rovnaký

Atóm prvku hélia

Jadro je po latinsky nucleus.

Významnou vlastnosťou chemic- 2.3 Názvy a značky chemických prvkov