Hmotnostný roztok 3.11.

2020

Prax ukázala , že je potrebné nejakým jednoduchým spôsobom vyjadriť zloženie roztoku tak ,aby sa
dal podľa toho roztok pripraviť . Zloženie roztoku vyjadruje Hmotnostný zlomok , označuje sa w , je
to podiel hmotnosti rozpustnej látky A hmotnosti celého roztoku R .

W(A)=m(A)
______________________

m(R)
Zlomok je bezrozmerné číslo .

Hmotnostný zlomok v percentách

W= 0,00 ------------------------------------------------) w=1,00
W= 0% -------------------------------------------------) w= 100%

Ako počítať hmotnostný zlomok

Pomôcka- čo zakryjeme tak to počítame

W(A)=m(A) m(A)
------------------ -----------------------

m(R) w(A)xm(R)
:
m(R)=m(A)
---------------

m(R)
m(A)=w(A) X m(R)
Roztoky
° Roztoky sú rovnorodé zmesi ( voľným okom ani pod mikroskopom nevieme
rozoznať jednotlivé zložky )
° Roztoky podľa skupenstva delíme na :
Tuhé roztoky : Kvapalné roztoky : Plynne roztoky :
Sklo Minerálna voda Vzduch
Zliatiny kovov Morská voda Zemný plyn

Sklo
Sklo je zmes kremičitého piesku a ďalších prísad ( vápenec , soda , sklenené
črepy , farbivá )
Výroba skla na Slovensku ma dlhú tradíciu .

Zliatiny kovov
° Majú obrovské využitie
° Patria sem napríklad :
° Oceľ – železo , uhlík , chrom
° Bronz – meď , cín
° Mosadz – meď , zinok
° Dural – hliník , meď, horčík

Vzduch
Je to rovnorodá plynná zmes
Vzdušný obal Zeme nazývame atmosféra
Atmosféra ma niekoľko vrstiev
Vrstva najbližšie k Zemi sa nazýva troposféra , má asi 10 km
Prebiehajú v nej všetky deje súvisiace s počasím
Pôsobením gravitačnej sily na častice vzduchu , vzniká Atmosférický tlak ,
ktorý je najväčší nad povrchom a smerom hore , jeho veľkosť klesá
So stúpajúcou výškou klesá aj hustota vzduchu .
 Zloženie vzduchu
Dusík – Je stavebným prvkom bielkovín , zo s kvapalného vzduchu sa získava
destiláciou .
Kyslík – Nevyhnutný pre život , dýchajú ho živé organizmy . Zo s kvapalného
vzduchu sa získava destiláciou .
Oxid uhličitý – Rastliny ho potrebujú pri fotosyntéze .

Fyzikálne Deje
Sú to deje ,pri ktorých sa menia len na fyzikálne vlastnosti telies .
Najčastejšie sa mení :
°Tvar
°Skupenstvo
°Farba
°Teplota
°Objem
°Hustota
Pri fyzikálnych dejoch sa látky ( z ktorých sú telesa ) nemenia na iné látky .

Fyzikálne Deje
°Roztrhnutie papiera
°Roztopenie snehu
°Rozbitie pohára
°Vznik ľadu
°Var vody
°Stúpanie ortuti v teplomere
° Tvarovanie plastelíny
° Zmäknutie čokolády
 Fyzikálne Deje
Aj všetky spôsoby , oddeľovania zložiek od zmesi , ktoré sme sa učili sú
fyzikálne deje 😊
Zložky od seba oddeľujeme na základe odlišných fyzikálnych vlastností .
° Teplota varu
° Veľkosť častíc
° Skupenstvo
° Hustota
Patria sem :
° Usadzovanie
° Odparovanie
° Filtrácia
° Destilácia
° Kryštalizácia
 Chemické Deje
Dýchanie – je dej nevyhnutný pre život . Pri dýchaní , telá organizmov ( rastlín ,
živočíchov aj človeka ) využívajú kyslík a do prostredia uvoľňujú oxid uhličitý
a vodu . Pri fotosyntéze využívajú rastlinné organizmy oxid uhličitý a vodu a do
prostredia uvoľňujú kyslík . Okrem kyslíka vzniká aj cukor ( glukoza ) . Na to ,
aby sa fotosyntéza uskutočnila , je potrebné pôsobenie slnečného žiarenia
a prítomnosť zeleného farbiva – chlorofylu .
Kyslík je bezfarebný plyn , ktorý tvorí 21% ( suchého ) vzduchu , a je jeho
dôležitou zložkou. Človek a iné živé organizmy ho potrebujú na dýchanie .
Objavili ho v roku 1774 nezávisle od seba dvaja chemici : C.W. Scheele a J.
Priestley. Oxid uhličitý je bezfarebný plyn , ktorý sa vyskytuje v malom
množstve vo vzduchu . Je nehorľavý a má väčšiu hustotu ako vzduch . Vzniká
napr. pri dýchaní , kvasení , pri horení látok obsahujúcich uhlík . Pri chemických
dejoch sa látky menia a vznikajú iné látky . Kryštalické látky majú pravidelné
usporiadanie častíc , ktoré nazývame kryštálová štruktúra . Veľké modro
sfarbené kryštály modrej skalice možno získať kryštalizáciou z jej roztoku.
Podmienkou vzniku veľkých kryštálov je pomalé odparovanie vody .
Vyparovanie etanolu je fyzikálny dej a horenie etanolu je chemický dej.

Horčík
Horčík je striebrolesklý , tvrdý a ľahký kov . Jeho latinský názov je odvodení
od oblasti v Grécku – Magnisia , v ktorej sa už v staroveku ťažili magnetické
rudy. Horčík má nízku zápalnú teplotu ( 250 °C ) .Ak je vo forme tenkého
pásika , dá sa veľmi ľahko zapáliť , čo sa využíva v pyrotechnike . Horčíkové
piliny vytvárajú iskriace efekty ,ktoré pripomínajú prskavky. Deje , pri ktorých
sa látky menia a vznikajú iné látky , sú chemické reakcie. Reaktanty sú látky ,
ktoré , vstupujú do chemickej reakcie , navzájom reagujú . Produkty sú látky ,
ktoré vznikajú chemickou reakciou. Pri chemickej reakcii sa reaktanty menia na
produkty. Priebeh chemických reakcií môžeme zapísať schémou : reaktanty----)
produkty .