You are on page 1of 56

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

BAKALÁRSKA PRÁCA

2009

Tibor Švarda

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie

UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE POLITICKÝ SYSTÉM ČÍNY

Meno a priezvisko autora: Tibor Švarda Vedúci bakalárskej práce: Ing. Radoslav Mizera Dátum a podpis vedúceho bakalárskej práce: ...............................................

Akademický rok 2008/2009

ABSTRAKT
Meno autora: Tibor Švarda Názov bakalárskej práce: Udržateľný rozvoj ako výzva pre politický systém Číny Univerzita: Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta: Fakulta medzinárodných vzťahov Katedra: Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie Vedúci bakalárskej práce: Ing. Radoslav Mizera Miesto a termín vydania práce: Bratislava, marec 2009 Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s dôležitosťou koncepcie trvalo udržateľného rozvoja a jej špecifické postavenie v Číne. Práca sleduje historický vývoj od prvých myšlienok cez formulovanie konkrétnej koncepcie trvalo udržateľného rozvoja až po súčasný stav. Rozoberá danosti a dôvody Číny, ktoré viedli k rozhodnutiu rozvinúť danú koncepciu v tak významnej miere. Poukazuje na konkrétne problémy a výzvy pre Čínu v 21. storočí. Záverečná kapitola podáva informácie o stanovených cieľoch, víziách a konkrétnych projektoch Číny z hľadiska ich budúcej perspektívy. Kľúčové slová: trvalo udržateľný rozvoj, ciele a princípy trvalo udržateľného rozvoja, Agenda 21, čínska kultúra a filozofia, životné prostredie, ekonomické reformy, ecocity, obnoviteľné zdroje energie.

ABSTRACT
The aim of this work is to inform the reader about the importance of the idea of sustainable development and it´ s specific role in China. The work follows the historical progress from the first thoughts through the formulization of the concrete conception of the sustainable development till the present time. It analyzes the characteristics and the reasons for China, which led to the decision to develop the concept in such a significant degree. It refers to the specific problems and challenges for China in the 21st century. The final chapter reports on the strategic objectives, vision and concrete projects of China in terms of their future perspective. Key words: sustainable development, objectives and principles of sustainable development, Agenda 21, the Chinese culture and philosophy, the environment, economic reform, ecocity, renewable energy sources.

iii

PREDHOVOR
V danej práci som sa zameral na oboznámenie čitateľa s problematikou trvalo udržateľného rozvoja a pokračoval som s vysvetlením aplikácie tohto moderného prístupu v takej zaujímavej krajine akou je Čína. Snažil som sa hlbšie pochopiť a priblížiť čínsku kultúru vo vzťahu k životnému prostrediu a vyjadriť odlišnosti v kontraste k európskemu mysleniu. Mojim cieľom bolo taktiež zmapovať aktuálnu situáciu v Číne a vyzdvihnúť najzaujímavejšie, miestami najkontroverznejšie, ale aj veľmi užitočné a potrebné projekty z hľadiska udržateľného rozvoja. Danú tému som si zvolil z konkrétneho dôvodu. Čína ako krajina, ale presnejšie čínsky národ žijúci na danom území dlhé tisícročia, ma fascinuje už od detstva. Odlišná životná filozofia a prevratný historický vývoj, ktorý bol už v dávnych časoch charakterizovaný vysokou úrovňou inovatívnosti a komplexnosťou spoločenského usporiadania, vo mne vzbudili skutočný záujem o poznanie. Chcel som pochopiť ako sa Čína stavia k moderným trendom, akým je nepochybne udržateľný rozvoj a aké kroky podniká v danej oblasti. Pri vypracovávaní danej témy som využil štúdium odbornej literatúry od uznávaných špecialistov na danú oblasť zo Slovenska, ale hlavne od zahraničných autorov a potrebné najaktuálnejšie informácie som nachádzal v prevažnej miere na viacerých internetových stránkach. Nedá mi nespomenúť ďalší moderný zdroj informácií, akým sú dokumentárne filmy a televízne reportáže. Vďaka nim sa mi podarilo preniknúť „pod povrch“ a mal som možnosť hlbšie skúmať súčasné dianie v Číne, ako sú konkrétne životné podmienky a problémy krajiny, ktoré bežne nie je možné zhliadnuť v médiách aj kvôli čínskej cenzúre. V neposlednom rade by som chcel vyjadriť úprimnú vďačnosť svojmu školiteľovi Ing. Radoslavovi Mizerovi za obohacujúce konverzácie k súčasnému svetovému dianiu, nové informácie, ochotu, cenné rady a usmernenie pri písaní mojej bakalárskej práce.

VYHLÁSENIE
Vyhlasujem na svoju česť, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne a uviedol som všetku použitú literatúru. Bratislava, dňa 24. februára 2009 iv ................................................

OBSAH
ÚVOD 1 TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ 1 3 4 7 9 12 14 16 19 21 23 23 26 27 27 29 30 33 33 34 35 37 42

1.1 Vývoj trvalo udržateľného rozvoja 1.2 Hlavné ciele a princípy 1.3 Agenda 21 2 UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE ČÍNU

2.1 Základné údaje 2.2 Udržateľný rozvoj v Číne 2.3 Čínska agenda 21 2.4 Hlavné problémy 3 NOVÁ CESTA ČÍNY

3.1 Ecocity 3.2 Mestá šetrné k životnému prostrediu 3.3 Obnoviteľné zdroje energie 3.3.1 Solárna energia 3.3.2 Veterná energia 3.3.3 Vodná energia 3.3.4 Geotermálna energia 3.3.5 Biomasa 3.4 Perspektíva Číny do budúcnosti ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV PRÍLOHY

v

ZOZNAM SKRATIEK
ASEM CIA ČĽR EÚ FAO FoEI HDI HDP IIED The Asia-Europe Meeting. Ázijsko-európsky summit Central Intelligence Agency. Americká spravodajská služba Čínska ľudová republika Európska únia Food and Agriculture Organization. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Friends of the Earth International. Priatelia Zeme Human Development Index. Index ľudského rozvoja hrubý domáci produkt International Institute for Environment and Development. Medzinárodný inštitút pre životné prostredie a rozvoj IUCN OSN OZE SEPA International Union for Conservation of Nature. Svetová únia ochrany prírody Organizácia Spojených národov (UN) obnoviteľné zdroje energie The State Environmental Protection Administration. Štátna agentúra pre ochranu životného prostredia TUR trvalo udržateľný rozvoj

UN CSD United Nations Commision on Sustainable Development. Komisia OSN pre udržateľný rozvoj UNCED United Nations Conference on Environment and Development. Konferencia Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji UNEP United Nations Environment Programme. Program OSN pre životné prostredie

UNESCO United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization. Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru UR USA WCED udržateľný rozvoj United States of America. Spojené štáty americké The World Commission on Environment and Development. Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj WEF WSSD WWF ZSSR World Economic Forum. Svetové ekonomické fórum World Summit on Sustainable Development. Svetový summit o udržateľnom rozvoji World Wildlife Fund for Nature. Svetový fond pre prírodu Zväz sovietskych socialistických republík

vi

ÚVOD
Čína je v súčasnosti najľudnatejšou krajinou na svete a patrí taktiež medzi najväčšie štáty sveta. Je nepredstaviteľné, že by niekto spochybňoval jej narastajúcu úlohu na poli svetovej ekonomiky. Slovné spojenie „Made in China“ sa stalo bežnou súčasťou života každého z nás. Napokon, naozaj skoro všetky spotrebné produkty sú vyhotovované v tejto pre nás tak záhadnej a vzdialenej krajine. Lenže masívna lacná produkcia pre západný svet na uspokojovanie jeho nekonečných potrieb si so sebou nesie svoju krutú daň vo forme obrovského zaťaženia životného prostredia, ohrozovania rovnováhy v prírode a v neposlednom rade

v negatívnych efektoch na kvalitu života nielen v Číne, ale na celom svete. Aj preto je dôležité uvedomiť si existenciu moderných prístupov k riešeniu danej situácie. V danej práci približujeme koncepciu trvalo udržateľného rozvoja, ktorá má momentálne na medzinárodnej úrovni najväčšie zastúpenie, čo do počtu verejných činiteľov, ale taktiež zo strany odbornej verejnosti. Cieľom tejto práce je oboznámiť čitateľa s hlavnými pojmami teórie trvalo udržateľného rozvoja a umožniť mu pochopiť vzťah medzi danou koncepciou a predpokladmi pre jej aplikáciu v Číne. Dôležité je vysvetlenie narastajúceho postavenia udržateľného rozvoja v modernej Číne a jeho významu pre krajinu z hľadiska budúceho vývoja. V neposlednom rade sledujeme cieľ poukázať na značné množstvo projektov, ktorými sa Čína v súčasnosti prezentuje, aby aspoň z časti zmierňovala negatívne dôsledky jej masívneho hospodárstva. Pomenovanie cieľov Číny má veľký význam na pochopenie smeru, ktorým sa krajina uberá. V jednotlivých kapitolách bakalárskej práce charakterizujeme trvalo udržateľný rozvoj a jeho zložky, ďalej približujeme Čínu z rôznych aspektov a na koniec sa venujeme konkrétnej podobe aplikovania koncepcie udržateľného rozvoja v Číne formou zaujímavých projektov. Prvá kapitola obsahuje teoretické poznatky týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja. Spomína sa základná definícia, detailný vývoj koncepcie v chronologickom poradí od začiatkov až po súčasnosť. Nevyhýbame sa ani základným pilierom TUR, ktoré sú stavebným kameňom celej koncepcie a doplňujúcim, ale podstatným, prvkom sú princípy jej prívržencov spomedzi

1

TUR, ktoré stanovujú určité dôležité zákonitosti pre formovanie stratégií TUR. Na záver tejto kapitoly sa spomína Agenda 21 ako najvýznamnejší dokument celej koncepcie. V ďalšej kapitole opisujeme špecifické danosti Číny. Presnejšie jej historický vývoj, geografické a prírodné podmienky, ale hlavne demografické a ekonomické ukazovatele. Práca pokračuje vysvetlením čínskej kultúry a jej vzťahu k prírode, čo prerastá až k podniknutiu krokov k implementácii myšlienok UR do čínskeho politického systému. Proces vytvárania dôležitých dokumentov, vytvorenia legislatívy

a inštitucionalizácie UR v Číne má veľkú prioritu. Potvrdzuje to aj Čínska Agenda 21, ktorá bola prvým konkrétnym zhmotnením čínskeho snaženia. Na konci tejto kapitoly pomenúvame najzávažnejšie ekologické problémy Číny a ich dôsledky, ktorých vyriešenie je jednou z najväčších výziev pre krajinu z dlhodobého hľadiska. Tretia kapitola má praktický charakter a mapuje značne široký rozsah činností. Približuje súčasné dianie v Číne z hľadiska uskutočňovania koncepcie udržateľného rozvoja na konkrétnych projektoch. Či sú to ecocity, mestá šetrné k životnému prostrediu alebo rozličné projekty využívajúce obnoviteľné zdroje energie, všetky sú technologicky, ale hlavne finančne náročné a spájajú sa s nimi výrazné očakávania na zlepšenie súčasnej neudržateľnej situácie. Kapitolu zakončujeme zamyslením sa nad perspektívou budúceho vývoja Číny.

2

1 TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ
V dnešnej modernej dobe je už široko akceptovaný fakt, že rozvoj ľudstva nie je možné stotožňovať len s ekonomickými kategóriami (napr. ekonomický rast), ale s mnohými ďalšími faktormi, ako sú environmentálne alebo sociálne ciele, ktoré sa týkajú kvality života, redukcie chudoby a iných problémov. Vyžaduje sa celostnejší prístup k rozvoju. Kedysi ale tieto myšlienky neboli také samozrejmé, i keď už od samého počiatku ľudstva bol nimi človek v určitej miere konfrontovaný. Hlavný myšlienkový základ sa začína formovať v priebehu 20. storočia. Ich rozkvet nastáva na prelome 60. – 70. rokov minulého storočia. Ide o historický medzník prakticky vo všetkých oblastiach vývoja ľudského spoločenstva. Čoraz viac sa rozširuje poznanie, že neobmedzený, resp. nekontrolovaný rast akéhokoľvek typu (populácie, výroby, spotreby, znečistenia a pod.) nie je udržateľný v prostredí reálne existujúcich obmedzených zdrojov. Model industriálnej civilizácie je preto potrebné nahradiť iným modelom, a to trvalejšou a spravodlivejšou rozvojovou koncepciou. Za takýto koncept, aj keď doposiaľ nie je celosvetovo uspokojivo uplatňovaný a ostáva stále najmä v deklaratívnej rovine, sa považuje trvalo udržateľný rozvoj1. Je to možné východisko riešenia nepriaznivých dôsledkov globálnych trendov vývoja spoločnosti a ich negatívnych vplyvov na prírodu. Zdôrazňuje sa potreba založiť túto koncepciu na zdravých ekosystémoch, silnej ekonomike a fungujúcej sociálnej sfére (Mederly et al., 2001, s. 8)2. (Pozri príloha 1) Existuje mnoho výstižných definícií, ale na prezentovanie problematiky trvalo udržateľného rozvoja budeme v tejto práci vychádzať z jeho najčastejšie citovanej definície, ktorá ho doslovne definuje ako „trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez ohrozenia možnosti budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby,“ a pokračuje „proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícií, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny
V angličtine sa označuje sustainable development. Slovenskí autori používajú dva typy jeho prekladov, ktoré majú rovnocenný význam. Jedným z nich je hore uvedený pojem „trvalo udržateľný rozvoj“, ktorý sa väčšinou vyskytuje v teoretických publikáciách a preto sme sa rozhodli, že tento pojem bude charakteristický pre celú prvú kapitolu, ktorá sa zaoberá teoretickými aspektmi. Druhý z nich je jeho skrátenou verziou, teda „udržateľný rozvoj“, ktorý sa využíva v praktických publikáciách. Tento pojem využívame v ostatných kapitolách, keďže ide o modernejší, ale aj presnejší výraz pre celú problematiku. 2 MEDERLY, P. – ŠVIHLOVÁ, D. – TOMA, P. – VILINOVIČ, K.: Trvalo udržateľný rozvoj - výzva pre Slovensko. Bratislava: K&K Typografia, 2001.
1

3

sú všetky vo vzájomnej harmónii a podporujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky“ (WCED, 1987, s. 43)3.

1.1

Vývoj trvalo udržateľného rozvoja
Pojem trvalo udržateľného rozvoja a jeho teoretické chápanie a vymedzenie sa

masívne vyvíjalo v období posledných 40 rokov a to od prvej zmienky na Konferencii o biosfére v Paríži v roku 1968 až do súčasnosti. Je dôležité spomenúť, že daný pojem nevznikol „len tak“, ale vyvíjal sa ako sa vyvíjalo ľudstvo samo. Táto koncepcia existovala v určitej forme už medzi prvými ľuďmi, ktorí ak chceli prežiť tak, sa museli riadiť svojimi inštinktami a zaobchádzať šetrne s poľnohospodárskymi plodinami (Callenbach, 2000, s. 76)4. História hovorí o českom kráľovi Karolovi IV. ako o prvom zástancovi princípu rovnosti medzi generáciami, ktorý poukázal návrhom dekrétu o ochrane lesov na hospodársky nenahraditeľný význam lesa do budúcnosti. Jeho myšlienky rozvinuli mnohí iní myslitelia až do formy, ktorá sa využíva v súčasnej lesnej politike. Neskôr v období osvietenstva keď bola príroda pokladaná za nevyčerpateľnú a prebiehalo masívne spriemyselňovanie vznikli dôležité myšlienky na jej ochranu u Jeana - Jacquesa Rousseaua. Bol prvým moderným filozofom, ktorý kritizoval ekonomického človeka. Jeho výhrady sú dodnes používané voči kritike neobmedzeného ekonomického rastu, ktorý poškodzuje životné prostredie (Fukuyama, 2002, s. 96)5. Čiže pre ľudstvo trvalo udržateľný rozvoj nie je takým novým pojmom ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ako uvádzajú Huba a Ira (1996)6, pojem trvalá udržateľnosť (sustainability) sa vo vzťahu ku globálnej rozvojovej paradigme objavil vo svetovej odbornej literatúre po prvý raz zrejme v časopise The Ecologist, redigovanom E. Goldsmithom v roku 1972. V špeciálnom čísle tohto časopisu nazvanom A Blueprint for Survival sa deklarovalo, že zásadnou chybou priemyselného spôsobu života a jeho étosu expanzie je, že nie je trvalo udržateľný. Ešte v tom istom roku sa na Massachusettskom technologickom inštitúte v Spojených štátoch amerických sformovala skupina expertov pod vedením vedkyne
WCED: Our Common future. Oxford: Oxford University Press, 1987. CALLENBACH, E.: Ökologie von A – Z: Ein Wegweiser. Hamburg: Rotbuch Verlag, 2000. 5 FUKUYAMA, F: Konec dějin a poslední člověk. Praha: Rybka Publishers, 2002. 6 HUBA, M. – IRA, V.: O koncepcii trvalej udržateľnosti vo vzťahu k niektorým geografickým aspektom vývoja Slovenska. In: Geografický časopis, roč. 48, 1996, č. 3-4, 285-299.
4 3

4

D. Meadows. Výsledkom ich úsilia bola publikácia Medze rastu (The limits to growth). Tento dokument zohrával dôležitú úlohu pri zavádzaní myšlienok o prečerpávaní nerastných surovín do politických debát a stimuloval záujem niektorých ekonómov k danej problematike. Nevyhol sa taktiež kritike zo strany niektorých ekonómov (Common – Stagl, 2005, s. 362)7. Vo sfére sociálnych či občianskych hnutí v tom istom období vznikajú prvé celosvetovo pôsobiace mimovládne organizácie, zamerané na ochranu prírody, životného prostredia, ľudských práv a neskôr i na podporu trvalo udržateľného rozvoja (WWF, FoEI, Greenpeace ai.). V inštitucionálnej sfére vznikajú inštitúcie a konvencie na ochranu životného prostredia a neskôr i na podporu a uplatňovanie TUR (ministerstvá, agentúry a inšpekcie životného prostredia, parlamentné výbory a pod.), ako aj právne normy, prostredníctvom ktorých sa zakotvuje povinnosť uplatňovať environmentálne kritériá pri posudzovaní programov a politík ekonomického a sociálneho rozvoja. Na tomto mieste si dovolíme spomenúť slová M. R. Redclifta o trvalo udržateľnom rozvoji, autora jednej z prvých publikácií k danej problematike. TUR je „viac ako len snaha o hľadanie kompromisu medzi prírodnou podstatou životného prostredia a zabezpečovaním ekonomického rastu, chápanie TUR musí v sebe obsahovať aj poznanie, že limity predstavované sustainabilitou majú tak štrukturálny ako aj prirodzený charakter“ (1987, s. 199)8. Koncept trvalo udržateľného rozvoja poslúžil ako katalyzátor diskusií o vzťahu medzi zmenou ekonomiky a základne prírodných zdrojov, z ktorej každý rozvoj zákonite vychádza (svedčia o tom najmä publikácie IIED). Je dôkazom, že ekologické princípy je možné a žiaduce aplikovať vo sfére ekonomických procesov. V roku 1980 sa z iniciatívy Svetovej stratégie ochrany životného prostredia (združovala niektoré medzinárodné organizácie napr. IUCN, UNEP, WWF) uskutočnil významný krok vyhotovením publikácie na medzinárodnej úrovni, ktorý zdôraznil

vzájomnú súvislosť a previazanosť medzi ochranou životného prostredia a ekonomického rozvoja. Boli stanovené tri hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja: „základné ekologické procesy a život podporujúce systémy musia zostať zachované, musí sa chrániť diverzita a akékoľvek využívanie druhov či ekosystémov musí byť trvalo udržateľné“.9 Súčasné chápanie pojmu trvalo udržateľného rozvoja a jeho globálneho etablovania sa začalo prijatím správy Naša spoločná budúcnosť Valným zhromaždením OSN v roku 1987.
COMMON, M. – STAGL, S.: Ecological economics. Cambridge: Cambridge University Press, 2005. REDCLIFT, M. R.: Sustainable Development: Exploring the Contradictions. London: Routledge, 1987. 9 IUCN, UNEP, WWF, UNESCO, FAO: World Conservation Strategy: Living Resource Conservation for Sustainable Development. Gland: IUCN, 1980.
8 7

5

Správu vypracovala pod vedením G. H. Brundtlandovej Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj, pričom táto správa obsahuje aj vyššie uvedenú definíciu.10 V júni 1992 sa v brazílskom Rio de Janeiro uskutočnila pamätná Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (ďalej UNCED), zavŕšená Summitom Zeme. V prijatých dokumentoch, ktoré sa postupne stávajú záväznými prakticky pre celé svetové spoločenstvo, je trvalo udržateľný rozvoj najfrekventovanejším slovným spojením. Hlavným prínosom konferencie bola dohoda, že „mier, rozvoj a ochrana životného prostredia navzájom súvisia a nemožno na ne pozerať izolovane“. (25. princíp)11 Konferencia vyústila do vyhlásenia Deklarácie z Ria, ktorá obsahuje 27 princípov pre trvalo udržateľný rozvoj svetového spoločenstva. Dôležitým úspechom UNCED bolo podpísanie dokumentov: Rámcová dohoda o zmene klímy, Dohoda o biodiverzite a Deklarácia o rozvoji lesov. Najobsiahlejší koncepčný dokument z Rio de Janeira – Agenda 21, je rozdelený na štyri základné časti: sociálne a ekonomické dimenzie, ochrana zdrojov a hospodárenie s nimi pre rozvoj, posilňovanie úlohy dôležitých skupín, prostriedky na realizáciu a predstavuje reálny návod na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v lepšom a vyváženom životnom prostredí. (Baylis, 2001, s. 405)12 Na jeseň 1992 ustanovilo Valné zhromaždenie OSN osobitnú Komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj (ďalej UN CSD). Jej členmi sú zástupcovia jednotlivých krajín (na úrovni ministrov), ako aj niektorých medzinárodných organizácií. Úlohou UN CSD je napomáhať implementácii dokumentov z Ria a monitorovať, ako sa uplatňujú na národných úrovniach. V roku 1995 sa pri tejto komisii konštituovala užšia skupina expertov pre problematiku indikátorov trvalo udržateľného rozvoja. Indikátory sú merateľné veličiny, poskytujúce informácie o vývoji a trendoch javov a procesov, v kvantitatívnom a kvalitatívnom vyjadrení.13 Desať rokov po konferencii v Rio de Janeiro sa konal v dňoch od 24. augusta do 4. septembra 2002 Svetový summit o TUR (ďalej WSSD) v Johannesburgu taktiež pomenovaný ako Rio + 10. Cieľom WSSD bolo zhodnotiť výsledky implementácie stratégií TUR spred desiatich rokov a identifikovať nové výzvy pre medzinárodné spoločenstvo. Medzi účastníkmi boli potvrdené staré a prijaté nové záväzky, pracovné
WCED: Our Common future. Oxford: Oxford University Press, 1987. UN General Assembly: The Rio Declaration on Environment and Development. [online] 10.08.2008. [cit. 05.11.2008] Dostupné z <http://en.wikisource.org/wiki/Rio_Declaration_on_Environment_and_Development> 12 BAYLIS, J. – SMITH, S.: The Globalization of World Politics. Oxford: Oxford University Press, 2001. 13 Zohrávajú dôležitú úlohu v koncepcii TUR, ale v tejto práci sa ich problematikou podrobnejšie nezaoberám, z dôvodu jej obšírnosti.
11 10

6

programy a časové plány vo viacerých oblastiach ochrany životného prostredia. Na konferencii panovala frustrácia mnohých zúčastnených, lebo nedošlo k žiadnej

dramatickej zmene v rokovaniach. Bol prijatý Johannesburský implementačný plán, v ktorom žiaľ neboli stanovené presné ciele, ani časové horizonty riešenia konkrétnych problémov. (Common – Stagl, 2005, s. 367-370)14

1.2

Hlavné ciele a princípy
D. W. Pearce (1990) vo svojej publikácii tvrdí: „kritéria TUR predstavujú určité

podmienky, ktorých plnenie je potrebné na vytvorenie rovnakých prístupov k zdrojom, pre všetky súčasné aj budúce generácie.“15 Johannesburská deklarácia potvrdila základné ciele16 na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja stanovené v Riu v roku 1992. Na všetkých úrovniach musí byť vyvinuté úsilie na podporu integrácie troch zložiek trvalo udržateľného rozvoja, ako navzájom závislých a podporujúcich sa pilierov (Príloha 2):

a) účinná ochrana životného prostredia a šetrné využívanie prírodných zdrojov Životné prostredie, základ trvalo udržateľného rozvoja, chápané ako ekosystém je pod obrovským tlakom ľudskej aktivity. Uspokojovanie súčasných potrieb pri súčasnom znižovaní dopadov ľudskej aktivity je výzvou, ktorá vyžaduje nové nápady. Základnou súčasťou tejto výzvy je zachovanie živého a hmotného životného prostredia s prírodnými zdrojmi, procesmi a rovnováhou. Medzi hlavné ciele patrí: obmedziť globálne otepľovanie, zabrániť kolapsu biodiverzity, kontrola a obmedzovanie emisií skleníkových plynov, koniec ropnej spoločnosti a iné.

b) ekonomický rozvoj, ktorý je dosiahnutý vysokou a stabilnou hodnotou ekonomického rastu a zamestnanosti Ekonomický rozvoj bol tradične chápaný ako cieľ a životné prostredie ako nástroj rozvoja prostredníctvom využívania prírodných zdrojov. Ekonomická prosperita je veľmi dôležitým prvkom trvalo udržateľného rozvoja, umožňuje bojovať s chudobou, financovať nápravu starých záťaží, meniť náš vývoj, atď. Ako súčasť trvalo udržateľného rozvoja
COMMON, M. – STAGL, S.: Ecological economics. Cambridge: Cambridge University Press, 2005. PEARCE, D. W. – TURNER, R. K.: Economics of Natural Resources and the Enviroment. London: Harvester/Wheatsheaf, 1990. 16 niektorí autori používajú miesto pojmu „cieľ“ aj pojem „zásada“ alebo „pilier“
15 14

7

chápeme len taký ekonomický rast, ktorý má znížený dopad na životné prostredie a je v súlade s politikou trvalo udržateľného rozvoja. Tu dochádza ku zmene. Ekonomika sa stáva dôležitým nástrojom trvalo udržateľného rozvoja, nie cieľom.

c) sociálny rozvoj, ktorý rešpektuje potreby všetkých Skutočnou podstatou myšlienky trvalo udržateľného rozvoja je posun od sústredenia sa na súčasné potreby, tak aby bol braný ohľad aj na budúce generácie. Dostatočne kvalitný život pre celé ľudstvo, v súčasnosti ako aj v budúcnosti, je cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Sociálny rozmer trvalo udržateľného rozvoja zahŕňa podporu občianskej spoločnosti, jej zapojenie do riešenia rozličných druhov problémov a jej účasť v rozhodovacom procese na rôznych úrovniach. Sociálny rozmer zahŕňa taktiež boj s chudobou zvyšovaním zamestnanosti, podporou udržateľnej existencie, antidiskriminačné aktivity a sociálne zabezpečenie pre všetkých.17

Princípov pre trvalo udržateľný rozvoj je značné množstvo, lebo sa líšia od prístupu autorov k podstate koncepcie TUR. V danej práci uvádzame tri základné, ale zároveň „všeobecné“ princípy, ktoré sú pre pochopenie významu danej koncepcie smerodajné:

I. Princíp integrácie cieľov troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja je zachovanie dynamickej rovnováhy medzi vyššie uvedenými zložkami. Ide o to, aby sa žiaden z pilierov nevyvíjal na úkor tých ďalších. Napr. nerovnováha medzi ekonomickým a sociálnym rozvojom vzniká v situácii, keď ekonomický rast dlhodobo nie je v zhode s vývojom hlavných zložiek životnej úrovne, t.j. keď rast HDP nie je sprevádzaný adekvátnym rastom reálnych miezd a spotrebou obyvateľstva. Možná je aj prevrátená situácia, že spotreba predstihuje rast ekonomiky. Existuje taktiež nerovnováha medzi ekonomickou a environmentálnou dimenziou, kedy je rast výkonu ekonomiku sprevádzaný rastom znečistenia životného prostredia.

II. Princíp predbežnej opatrnosti znamená, že opatrnosť je nutné zachovávať i v prípadoch, kedy neexistuje žiadna istota ohľadom rýchlosti vzniknutia nežiaducich javov a či k nim vôbec dôjde. Tento princíp sa už dlhodobo využíva v poisťovníctve. Využitie tohto princípu je aktuálne hlavne v dvoch
17

Pokyny pro politiku udržitelného rozvoje. [online] 07.04.2006. [cit. 14.11.2008] Dostupné z <http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Udrzitelny_rozvoj_pdf.pdf>

8

prípadoch týkajúcich sa zmeny klímy a starnutia obyvateľstva. Predpovede rýchlosti zmien klímy sú napriek pokroku v modelových prístupoch zaťažené vysokým stupňom neistoty. Obzvlášť keď ide o pravdepodobnosť katastrofického vývoja. Všeobecne prijímaný konsenzus však existuje v tom, že klimatické zmeny ovplyvnia ekosystémy a ľudskú aktivitu v mnohých oblastiach, pretože priemerná teplota bude narastať, klíma sa môže stať viac premenlivou a nie je vylúčený nárast klimatických udalostí. To sú hlavné dôvody prečo je k týmto otázkam potrebné pristupovať podľa daného princípu s maximálnou zodpovednosťou. Rovnakú pozornosť je potrebné venovať otázke starnutia obyvateľstva napriek tomu, že množstvo premenných vzťahujúcich sa k demografickému vývoju ako miera pôrodnosti, imigrácia, či stredná dĺžka života sú zaťažené pomerne značnou neistotou. Kľúčovú rolu v dopadoch starnutia obyvateľstva na dôchodkový systém bude mať predovšetkým zhoršujúci sa pomer aktívneho a neaktívneho obyvateľstva.

III. Princíp partnerstva stanovuje, že vzťahy medzi environmentálnymi, ekonomickými a sociálnymi subjektmi musia byť založené na báze partnerstva a nie konfrontácie. Dôležitosť daného princípu je opodstatnená kvôli tomu, že zámery trvalo udržateľného rozvoja nejde realizovať bez kooperačných a koordinačných aktivít medzi firemnou sférou, verejným sektorom, mimovládnymi inštitúciami, obyvateľstvom a zahraničnými subjektmi. Svoje

opodstatnenie má taktiež transparentnosť a zodpovednosť zainteresovaných subjektov. S prehlbovaním sa medzinárodnej interdependencie je zameriavanie sa len na vlastné národné záujmy nedostatočné, zvlášť za situácie, keď sú štáty konfrontované s množstvom environmentálnych a sociálnych hrozieb, ktoré majú globálny charakter. Veľmi dôležité bude, či firemný sektor prevezme výzvy ku zvýšenej ochrane životného prostredia ako príležitosť k rozvoju jeho podnikateľských aktivít, tak ako je možné tento presadzujúci sa trend pozorovať v mnohých vyspelých krajinách.18

1.3

Agenda 21
Predstavuje najrozsiahlejší, najobsažnejší a najinštruktážnejší z dokumentov,

prijatých na konferencii UNCED v Rio de Janeiro. Názov má vyjadrovať, že ide o agendu

18

CZESANÝ, S.: Koncepty a měření udržitelného rozvoje. Praha: Český statistický úřad, 2007. s. 4.

9

resp. manuál pre 21. storočie alebo ucelenú filozofiu (predstavu, proces) ďalšej perspektívy existencie ľudstva a všetkých živých organizmov na Zemi v harmonickej rovnováhe pri ktorej nedôjde k nezvratnému narušeniu základných mechanizmov fungovania systému v neustále sa meniacich podmienkach narastajúceho rozvoja (Príloha 3 poukazuje humorným spôsobom na možný opačný vývoj pri stanovení zlých stratégií). Je zároveň komplexným súborom oblastí a činností, ktoré je potrebné uplatňovať v globálnom rozsahu so zohľadnením špecifických čŕt jednotlivých krajín v individuálnych podmienkach regionálnej a miestnej úrovne v rámci systému spolupráce vlád členských štátov OSN vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie. Dokument vyjadruje dohodu členských štátov OSN na najvyššej úrovni o prijatí globálnej zodpovednosti za spoluprácu v oblasti rozvoja a životného prostredia. Podrobne rozpracúva a do akčnej roviny premieta zásady obsiahnuté v Rio deklarácii. Agenda 21 sa považuje za prvý celosvetový dokument o uplatňovaní trvalo udržateľného rozvoja v rôznych sférach a na rôznych hierarchických úrovniach. Pozostáva zo 40 kapitol, rozdelených do častí venovaných sociálnej a ekonomickej dimenzii, ochrane zdrojov a hospodáreniu s nimi, posilňovaniu úlohy hlavných skupín spoločnosti a realizačným prostriedkom. Jednotlivé programové oblasti Agendy 21 sa ďalej vnútorne členia na podkapitoly venované spravidla východiskovej situácii, navrhovaným cieľom a činnostiam, ako aj odporúčaným spôsobom realizácie, vrátane ich financovania. Ako sa zdôrazňuje v Preambule Agendy 21, tento dokument je vyjadrením celosvetového konsenzu a zodpovednosti prijatej na najvyššej úrovni za životné prostredie a rozvoj. Ako sa však vzápätí konštatuje, za úspešnú realizáciu Agendy 21 zodpovedajú predovšetkým jednotlivé vlády za podpory medzinárodného spoločenstva na čele s OSN. Rámec pre implementáciu Agendy 21 majú predstavovať príslušné národné stratégie, plány, politiky a postupy. Národné i medzinárodné inštitúcie by mali v zmysle Agendy 21 vytvárať podmienky na čo najširšiu účasť verejnosti a na aktívne zapojenie mimovládnych organizácií a ďalších hlavných skupín verejnosti do procesu praktického uplatňovania odporúčaní Agendy 21, ako aj princípov a kritérií trvalo udržateľného rozvoja. (Mederly et al., 2001, s. 9)19 Netreba zabúdať na fakt, že všetky tieto spomínané stratégie a odporúčania nemôžu byť realizované bez obchodných spoločností a rozličných podnikov, ktoré zohrávajú dôležitú rolu v trvalo udržateľnom rozvoji každého štátu. Je potrebné ich podporovať
MEDERLY, P. – ŠVIHLOVÁ, D. – TOMA, P. – VILINOVIČ, K.: Trvalo udržateľný rozvoj - výzva pre Slovensko. Bratislava: K&K Typografia, 2001.
19

10

a hľadať spolu s nimi efektívne riešenia v oblasti inovácií, súťaživosti, dobrovoľných aktivitách a hlavne v ekologickejšom spôsobe produkovania odpadov či emisií. Agenda 21 navrhuje dva programy, ktoré rozoberajú danú problematiku a to podpora čistejšej produkcie a podpora zodpovedného podnikania.20 Vedecká a technická komunita spolu s verejnosťou má dopĺňať všetky už spomenuté subjekty a napomôcť tak prieniku poznatkov do politiky a do výkonných programov. Prínosy vedy a nových technológií ku kvalite života by mali byť diskutované spolu s verejnosťou. Enviromentálne vhodné technológie, ktoré chránia životné prostredie a spĺňajú podmienky na minimálnu produkciu odpadov, sú „hudbou budúcnosti“. Vyžaduje sa spolupráca na takejto forme technológií a jej podpora. Takže z toho vyplýva, že masívny význam vedeckých poznatkov pre trvalo udržateľný rozvoj sa nedá spochybniť a je nutné aj pomocou medzinárodných informačných sietí napomáhať čo najviac danému vývoju.21 Miestna Agenda 21 je teda konkrétny proces, v ktorom samosprávy obcí, miest a regiónov v partnerskej spolupráci so všetkými občanmi, občianskymi, mládežníckymi, cirkevnými združeniami a podnikateľmi vytvárajú akčný plán, ktorého cieľom je zlepšovanie vzájomnej spolupráce a integrovanie koncepcie trvalej udržateľnosti do rozvojových projektov, plánov a programov na zlepšenie života v obci. Znamená tiež zvyšovanie environmentálneho povedomia a vzdelávania, zvyšovanie zodpovednosti občanov za prostredie svojho sídla a obklopujúcej ho krajiny. V neposlednom rade je dôležité zainteresovať občanov na využívaní sociálnej kontroly kvality života prostredníctvom ukazovateľov kvality života, a tak predbežne hodnotiť, či sa prijaté opatrenia realizujú a aká je ich úspešnosť. V medzinárodnom meradle vstúpilo už niekoľko tisíc obcí, miest a regiónov do tohto procesu.22 V Agende 21 sa uvádza, že práve samosprávy majú kľúčovú úlohu v uplatňovaní koncepcie trvalo udržateľného rozvoja a oni majú uviesť do života dôležitú výzvu „Mysli globálne, konaj lokálne“.23

Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 15.12.2004. [cit. 20.11.2008] Dostupné z <http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21chapter30.htm> 21 Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 15.12.2004. [cit. 22.11.2008] Dostupné z <http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21chapter31.htm> 22 Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 11.08.2005. [cit. 22.11.2008] Dostupné z <http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21toc.htm> 23 KOZOVÁ, M. – SPIŠIAK, P. – PAŠIAK, J.: Trvalo udržateľný rozvoj a Miestna Agenda 21. [online] 01.01.2001. [cit. 27.11.2008] Dostupné z <http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2001/zp1/stlpcek.htm>

20

11

2 UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ AKO VÝZVA PRE ČÍNU
Čína24 patrí medzi najstaršie civilizácie sveta a jej dejiny trvajú viac ako sedem tisíc rokov. Po páde Rímskej ríše sa Čína stala najväčším štátom na svete a dokonca až do európskej renesancie aj technicky najvyspelejším. V oblasti vedy a techniky nadlho predstihla Európu. Sú jej pripisované tri dôležité vynálezy, ktoré starovek nepoznal a ktorých pôvod zostáva zahalený tajomstvom - kníhtlač, pušný prach a kompas.25 Číňania nazývali svoju krajinu ríšou stredu Čung-kuo a dlho ju pokladali za stred sveta. Názov tejto krajiny je spomienkou na mocný štát Čchin, ktorého panovník Čchin Š-chuang v roku 221 p. n. l. zjednotil krajinu, ktorá bola roztrieštená na drobné kniežatstvá. Jeho ríša sa rozkladala na území od Juhočínskeho mora až po Strednú Áziu. Na severe tvoril hranicu s kočovníkmi jeden z najväčších artefaktov – Veľký čínsky múr.26 Čchin Š-chuang zaviedol množstvo významných opatrení, napr. zjednotil miery, váhy a písmo, upravil šírku ciest, rozšíril zavlažovacie systémy aj dopravné vodné kanály a zaviedol systém kolektívnej zodpovednosti. Hoci vládol len 11 rokov, ním zavedené zmeny boli trvalého charakteru.27 Po ňom vládol dlhý rad cisárov až do roku 1911, kedy sa Čína stala republikou. Založenie Čínskej republiky sa datuje od roku 1912. Predchádzal jej antimonarchistický štátny prevrat namierený proti poslednému cisárovi vládnucej dynastie Čching (1644-1911). Na začiatku dvadsiatych rokov sa k moci postupne dostala nacionalistická strana Kuo-min-tang, ktorej sa podarilo opätovné zjednotenie krajiny. V roku 1933 začalo Japonsko s okupáciou Čínskej republiky a takmer sa mu podarilo obsadiť celé jej rozsiahle územie. Počas druhej svetovej vojny sa situácia skomplikovala aj vo vnútornej politike krajiny a Čína sa dostala do občianskej vojny (1946-1949).
V celej tejto práci až na malé výnimky používam termín „Čína“ vo vzťahu k civilizácii, obyvateľom, územiu, ktoré predchádzalo štátu ČĽR, ale tento pojem je v mojej práci aj synonymom pre ČĽR. 25 Okrem nich Číne vďačíme aj za papier, konský postroj, uzdu, techniku vrtov, seizmograf, kormidlo, porcelán a ďalšie. Rozvoj astronómie a matematiky bol podnetom k tomu, že sa Číňania dlho zaoberali fyzikou a mechanikou, vytvorili základy chémie a metalurgie, vybudovali obdivuhodné zavlažovacie systémy. Už v 2. stor. poznali zemný plyn a používali ho v kováčstve. Neskôr využívali aj zdroje ropy, ktorú nazývali kamenným olejom alebo lakom a dokázali ju viesť podzemným keramickým potrubím do solivarov pod kotle, v ktorých sa odparovaním získavala soľ. Ropa postupne slúžila na mazanie, svietenie, výrobu tušu. Mali vynikajúce výsledky v stavbe námorných lodí, architektúre, kartografii, farmakológii, lekárstve. Ich technológia prenikla do ostatného sveta a uplatnila sa v Európe prostredníctvom Hodvábnej cesty, ktorá nadobudla veľký význam na začiatku kresťanskej éry, keď spájala Čínu s Rímskou ríšou. 26 Jediná stavba na Zemi viditeľná z Mesiaca je dlhá 6 500 km. Múr bol postavený z udupanej hliny a štrku, vystužený blokmi kameňa. Udržiaval sa až do 7. stor. n. l., keď stratil svoju strategickú funkciu. 27 Pri odkrývaní jeho hrobu v roku 1974 objavili zovreté šíky vyše 6 tisíc vojakov v životnej veľkosti - vojsko mŕtveho cisára pre záhrobný život - terakotoví bojovníci.
24

12

V roku 1949 prevzala v Číne moc komunistická strana vedená Mao Ce-tungom a 1. októbra toho roku bola založená ČĽR. Rozbehli sa procesy konsolidácie hospodárstva a konfiškácie pôdy. Roky 1949-1952 sú charakteristické tzv. obdobím obnovy rozšírenia vplyvu do pohraničných oblastí, pomoci čínskych „dobrovoľníkov“ v Kórejskej vojne na strane Severnej Kórey. Po roku 1956 nastalo ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR. V rokoch 1958-1959 sa rozbehla politika „Veľkého skoku”, ktorá mala za následok dva roky trvajúci rozsiahly hladomor. Roky 1961-1965 sa niesli v znamení úprav nepremyslenej hospodárskej politiky, v pragmatickejšej hospodárskej stratégii, prerušením kontaktov so ZSSR, dokonca aj menšími pohraničnými konfliktami. Mao Ce-tung začal posilňovať svoje pozície, jeho úsilie bolo vystupňované rozpútaním „Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie“, ktorá bola nevydareným pokusom jeho skupiny o uchopenie moci pomocou červených gárd. Spôsobila hospodársky a politický rozvrat. Po jeho smrti v roku 1976 sa situácia stabilizovala. Znovu bol povolený rozvoj súkromného vlastníctva a trhových prvkov v ekonomike (Príloha 4 detailnejšie opisuje vývoj od daného obdobia).28 V roku 1978 sa uskutočnilo vyhlásenie politiky štyroch modernizácií, ktorú inicioval Teng Siao-pching. V 80. rokoch „sa naštartoval“ dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, normalizácia vzťahov so ZSSR, liberálnejšia spoločenská atmosféra, ale pokračovalo zachovanie monopolu Komunistickej strany Číny spojené s niekoľkými konfliktami.29 Koncom 80. rokov sa vynárajú problémy ekonomickej reformy, od jari 1989 dochádza k prehlbovaniu demokratizačného hnutia.30 V dôsledku toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo však vôbec nezastavilo búrlivé pokračovanie ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom nasledujúcom desaťročí. Čínske vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv.31 1. júla 2006 bola otvorená najvyššie položená železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom Si-ning a hlavným mestom Tibetskej autonómnej oblasti Lhasou. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu – lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami ešte pred začiatkom XXIX. letných olympijských hier v Pekingu, ktoré boli vyčíslené na 50 miliárd amerických dolárov.
Od roku 1971 sa ČĽR stala členským štátom OSN a vo februári 1972 navštívil ČĽR prezident USA Nixon. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom (Chu Jao-pang, Čao C’-jang). 30 Udalosti na hlavnom pekinskom námestí Tchien-an-men (Námestí Nebeského pokoja) - zásah armády proti pokojne demonštrujúcim študentom 4. 6. 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov. 31 Ako napr. kvôli potláčaniu pomerne novej náboženskej sekty Falun Gong, ktorá si v Číne získala údajne až okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny.
29 28

13

2.1

Základné údaje
Čína sa nachádza vo východnej oblasti ázijského kontinentu pri západnom pobreží

Tichého oceánu a rozprestiera sa na ploche takmer 9,6 milióna km2, čo predstavuje rozlohu takmer celej Európy a je po Rusku a Kanade treťou najrozsiahlejšou krajinou na svete. Susedí s 15 krajinami a jej suchozemské hranice sa tiahnu v dĺžke 22 800 km. Čínska pevnina sa stupňovite zvažuje od západu na východ. Vrchol tvorí horské pásmo Čchingchajskotibetskej národnej plochy, nazývané „Strecha sveta“, presahujúce

nadmorskú výšku 4 000 m. Nachádza sa tu taktiež Čomolungma (Mount Everest), vrchol Himalájí a najvyšší vrch sveta (8 848 m).32 V Číne je značné množstvo hôr a horských oblastí, ktoré zaberajú až tretinu rozlohy krajiny. Približne ďalšiu tretinu predstavujú náhorné plošiny a zvyšnú tretinu nížiny a povodia riek. Rozloha obrábanej pôdy predstavuje viac než 130 miliónov hektárov a nachádza sa na východe krajiny. Pestuje sa hlavne obilie, ryža, kukurica, cukrový cirok, sója, cukrová trstina, bavlna, arašidy, repka olejnatá, čaj, pomaranče a iné. Pastviny zaberajúce okolo 400 miliónov hektárov sa nachádzajú hlavne na náhorných plošinách a v horských oblastiach. Chovajú sa na nich rôzne domestikované zvieratá, typické pre daný región.33 Pokiaľ ide o lesy, Čína ich nemá dostatočné množstvo. Zaberajú plochu takmer 160 miliónov hektárov, takže viac než 16 % rozlohy krajiny, pričom zhruba jednu tretinu z toho predstavujú kultivované lesné priestory. Vďaka svojej rozlohe a rôznorodým klimatickým podmienkam patrí Čína medzi krajiny z najbohatšou flórou a faunou na svete. V roku 2002 sa nachádzalo na území Číny 1 551 prírodných rezervácií celkovou rozlohou 145 miliónov hektárov, predstavujúcich takmer 15 % celkovej rozlohy krajiny.34 Krajina je veľmi bohatá na vodné toky a s odhadovaným energetickým potenciálom 680 miliónov kilowattov zaberá prvé miesto na svete. Cez 1 500 riek má povodie väčšie ako 1 000 km2 a preteká nimi vyše 2 700 miliónov kubických metrov vody. Jedná sa o takmer 6 % z celkového množstva riečnych vôd sveta. Najväčšími riekami sú Jang-c´ťiang (Dlhá rieka), ktorá je treťou najdlhšou riekou na svete (po Níle a Amazonke) a druhou najväčšou čínskou riekou je Chuang-he (Žltá rieka). Pri daných prírodných
32

Veľvyslanectvo ČĽR v Slovenskej republike: Základné zemepisné údaje. [online] 03.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://sk.chineseembassy.org/slo/ss/t364419.htm> 33 Informačný portál o misiách: Čína. [online] 06.11.2003. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://www.misie.sk/Azia/Cina/CI_info.htm> 34 Osem z nich patrí do kategórie prírodne, historicky a scénicky významných prírodných komplexov, zaradených v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

14

tokoch má obrovský význam „Veľký kanál“ spájajúci severočínsky Peking s juhočínskym mestom Chan-čou neďaleko Šanghaja. Práce na tejto vodnej ceste začali v 5. storočí p. n. l. a celkovou dĺžkou 1 801 km je najväčšou a najstaršou veľkou vodnou cestou na svete, vytvorenou človekom. V Číne sa nachádzajú všetky významné nerasty a ich zásoby sú tretie najrozsiahlejšie na svete. Uhoľné zásoby na severe krajiny presahujú bilión ton. Železné rudy vrátane mangánu, vanádu a titanu dosahujú takmer 50 miliárd ton. Čína má bohaté zásoby volfrámu, cínu, antimónu, zinku, molybdénu, olova a ortuti. Zásoby titanu presahujú zásoby všetkých krajín sveta a v prípade volfrámu sú dokonca štvornásobne väčšie. Naftové ložiská sú hlavne na severozápade a severovýchode krajiny a pri juhovýchodnom pobreží. Pokiaľ ide o energetické zdroje, Čína získava stále väčšie množstvo elektrickej energie stavbou vodných priehrad a má veľké zásoby zemného plynu, bridličného oleja a uránu.35 Čína je najľudnatejšou krajinou na svete. Kým v roku 1949 pri svojom vzniku mala ČĽR 542 miliónov obyvateľov a v roku 1969 sa počet obyvateľov pohyboval okolo 806 miliónov. Ich počet v roku 1982 už presiahol 1 miliardu a podľa najnovších údajov z roku 2006 má Čína viac ako 1 miliardu 314 miliónov obyvateľov. V Číne žije teda viac ako pätina ľudstva.36 Rozloženie obyvateľstva je na danom území nerovnomerné vzhľadom na geografické podmienky. Zatiaľ čo v prímorských oblastiach na východe žije na 1 km2 cez 400 obyvateľov, v centrálnych oblastiach cez 200, v riedko obývaných oblastiach náhorných plošín je to necelých 10 ľudí na 1 km2. Od sedemdesiatych rokov Čína uplatňuje program plánovania rodiny a kontroly pôrodnosti. Za tridsať rokov sa tak podarilo zredukovať prírastok z 23,08 na 9,53 na tisíc obyvateľov. Na konci roku 2001 žila na čínskej pevnine 1 miliarda 276 miliónov ľudí. Z toho v mestách žilo okolo 480 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 37,7 % populácie. V dedinách žilo 796 miliónov obyvateľov, t. j. 62,3 %. Mužov bolo 656 miliónov a žien 620 miliónov.37 Čína je jednotnou multietnickou krajinou s 56 etnickými skupinami.38

Veľvyslanectvo ČĽR v Slovenskej republike: Základné zemepisné údaje. [online] 03.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://sk.chineseembassy.org/slo/ss/t364419.htm> 36 Ministerstvo zahraničných vecí SR: Čína. [online] 10.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf?Open> 37 CIA The World Factbook: China. [online] 01.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html> 38 Najväčšiu z nich tvoria pôvodní obyvatelia Číny Changovia (viac než 15 miliónov), Mandžuovia (takmer 10 miliónov), Chuejovia (8,6 miliónov), Miaovia (7,4 miliónov), Ujgurovia (7,2 miliónov) Lovia (6,6 miliónov) Tchuťiovia (5,7 miliónov), Mongoli (okolo 5 miliónov) a Tibeťania (4,6 miliónov), najmenšie je etnikum Lhoba (okolo 2 tisíc členov).

35

15

Je zaujímavé pozrieť sa na Čínu aj z pohľadu súčasných ekonomických ukazovateľov z roku 2007. Najdôležitejší ukazovateľ je veľkosť HDP. Podľa štatistík Medzinárodného menového fondu, Svetovej Banky a CIA Factbook39 sa Čína umiestnila podľa parity kúpnej sily na druhom mieste s hodnotou okolo 7,03 bilióna dolárov za USA nachádzajúcom sa na prvom mieste a jej HDP na osobu má hodnotu 5,32 tisíc dolárov. Dôležité je pozrieť sa aj na nominálny HDP, ktorý má štvrtú najvyššiu hodnotu 3,28 bilióna dolárov na svete a HDP na osobu 2,48 tisíc dolárov. Moderné ekonomické ukazovatele odkrývajú skutočnejšiu stránku Číny. Giniho koeficient má veľkosť 47,0 a HDI má hodnotu 0,762.40 Číne patrí 94. miesto, ktorým sa zaraďuje do strednej kategórie HDI. Údaje sú z roku 2006 a boli publikované v roku 2008. Podľa predchádzajúcich údajov je viditeľné, že nastal výrazný pokles sociálnej prosperity v Číne. Faktom zostáva, že rozdiely medzi príjmami najbohatších a príjmami najchudobnejších obyvateľov Číny sa prehlbujú a „nožnice sa naďalej roztvárajú“ (Pozri prílohu 5 o HDI v regiónoch Číny).41

2.2

Udržateľný rozvoj v Číne
Na pochopenie postoja Číny ku koncepcii udržateľného rozvoja treba najprv

pochopiť určité špecifiká čínskej kultúry a filozofie. Čínska filozofia je jedna z najvýznamnejších a najbohatších národných filozofií tvoriacich východnú filozofiu. Predstavuje charakteristický celok podobne ako filozofia západná. Pôvodne sa zaoberala predovšetkým otázkami spoločenského života, problémom poriadku v spoločnosti. Filozofia starej Číny (Čína do revolúcie v roku 1911) v priebehu dejín nadobudla veľmi špecifické rysy, ktorými je do značnej miery charakterizovaná. Za primárny motív filozofického myslenia Číňanov možno považovať snahu o harmóniu a rovnováhu spojenú s týmto „pozemským“ životom. Číňania neradi myšlienkovo experimentujú s posmrtným dianím. Vďaka tomu sa dopracovali k myšlienke harmónie človeka s prostredím, ktoré ho obkolesuje tu na svete, hlavne s prírodou v prípade Lao-c´a. Úsilie o harmóniu a zlatý stred odvádza čínsky filozofický svet od všetkých extrémov, ktoré sú tak typické pre indickú filozofiu. Protiklady sú z vyššieho hľadiska pevne zjednocované, pričom
Štatistiky sa mierne líšia a za kľúčovú som zvolil štatistiku Medzinárodného menového fondu. Wikipedia: People´s Republic of China. [online] 13.12.2008. [cit. 13.12.2008] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/People%27s_Republic_of_China> 41 Wikipedia: List of countries by Human Development Index [online] 16.12.2008. [cit. 16.12.2008] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_Human_Development_Index>
40 39

16

Číňania majú stály zvyk sledovať vo všetkých protikladoch pôsobenie aktívneho a pasívneho princípu (jin a jang).42 Výnimočná tolerancia čínskeho myslenia súvisí s jeho tendenciou nevylučovať protiklady a snažiť sa o ich syntézu. Západnému svetu sa môže v niektorých reáliách javiť až ako nepochopiteľná. Konfucianizmus, taoizmus a budhizmus medzi sebou v dejinách myšlienkovo zápasili, avšak až na malé výnimky nikdy nedochádzalo k fyzickému, násilnému útlaku jedného náboženstva resp. filozofie druhým. Takáto všeobecná tolerancia bola možná aj vďaka tomu, že čínske obyvateľstvo nevyznávalo žiadne určité špecifické náboženstvo. Ľud vyhľadával kňazov jedného alebo druhého kultu podľa svojich potrieb či záľub. Odhliadnuc od všetkého teda čínske myslenie možno skutočne spojiť so svetským charakterom, pričom jeho ťažisko je situované priamo tu na zemi. Humanizmus patrí taktiež medzi konkrétny aspekt charakterizujúci čínsku filozofiu, ktorý presadzuje do ústredného záujmu mysliteľov človeka a jeho súlad s prírodou, alebo v prípade konfucianizmu sa tento humanizmus prejavuje ako záujem čínskeho filozofa o plné rozvíjanie človeka samého. Posledný základný znak uvažovania starej Číny spočíva v konštatovaní, že čínska filozofia je vo svojej podstate etikou, pretože ako svoj konečný cieľ vidí návod k správnemu správaniu a konaniu.43 Práve preto všetko je Čína jednou z krajín, kde je dôležitosť životného prostredia zakorenená v jej obyvateľoch. Čína je síce najväčším znečisťovateľom, ale jej predstavitelia si uvedomujú, že ich čaká splnenie obrovského záväzku do budúcnosti ohľadom vyvíjania iniciatív a riešení daných ekologických problémov. Aj preto sa Čína postavila pozitívne ku koncepcii udržateľného rozvoja a formálne ju prijala

prostredníctvom záverov svetovej Konferencie o životnom prostredí a rozvoji, najmä inkorporovaním akčného plánu Agendy 21, ale aj pristúpením na mnoho ďalších dohovorov. Je potrebné si uvedomiť, že vplyv Číny v globálnom svete je taký výrazný, že koncepcia udržateľného rozvoja by bez Číny možná nebola. Čiže UR je v záujme Číny, tak ako je v záujme globálneho spoločenstva. Od formálnych krokov prešla aj k reálnym skutkom a to krátko po Svetovom summite v roku 1992. V auguste toho roku prijala čínska vláda desať opatrení týkajúcich sa životného prostredia a rozvoja. Uvádza sa tam, že cesta udržateľného rozvoja je prirodzeným pokračovaním vývoja v Číne v budúcnosti.
42

Wikipedia: Čínska filozofia. [online] 13.12.2008. [cit. 19.12.2008] Dostupné z <http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADnska_filozofia> 43 Informačný portál o misiách: Čína. [online] 06.11.2003. [cit. 19.12.2008] Dostupné z <http://www.misie.sk/Azia/Cina/CI_info.htm>

17

V roku 1994 bola sformulovaná a publikovaná Biela kniha o populácii, prostredí a rozvoji v 21. storočí alebo aj skrátene označená ako Čínska Agenda 21, ktorá stelesňuje čínsku stratégiu udržateľného rozvoja. Bol to grandiózny počin v porovnaní s ostatnými krajinami a Čína si vyslúžila veľké množstvo prejavov uznania od najvyšších zodpovedných predstaviteľov OSN. Aj vďaka nej sa mohla rozbehnúť masívna legislatíva a inštitucionalizácia udržateľného rozvoja, ktorá prekvapila zvyšok odborného a laického sveta.44 Koncepcia udržateľného rozvoja má legislatívnu oporu v Ústave Čínskej ľudovej republiky, kde sa konkrétne uvádza, že „Štát garantuje rozumné využitie prírodných zdrojov a chráni vzácne zvieratá a rastliny. Zakazuje akejkoľvek organizácii alebo človeku, akýmkoľvek spôsobom privlastňovanie si alebo poškodzovanie prírodných zdrojov“ a „Štát chráni a zlepšuje životné a prírodné prostredie, predchádza a napráva škody vzniknuté znečistením a inými spoločenskými nebezpečenstvami“ 45. Ďalej je veľmi významný Zákon o ochrane životného prostredia z roku 1989. Hlavnou myšlienkou tohto zákona je fakt, že právne stanovuje pre všetky orgány štátnej správy na všetkých úrovniach, vo všetkých oblastiach, rovnako aj pre jednotlivcov ich právo a povinnosť ochrany životného prostredia. Existujú aj ďalšie zákony, ktoré s ochranou životného prostredia a teda s UR súvisia, ale konkrétne sa na neho neodvolávajú. Okrem noriem zákonnej právnej váhy, bolo vydaných celkovo aspoň tridsať nariadení týkajúcich sa prístupu k životnému prostrediu a jeho ochrany. Ešte existujú aj stovky nariadení, ktoré sú platné na lokálnej úrovni. Inštitucionalizácia je taktiež veľmi dôležitým procesom. Kvôli závažným environmentálnym problémom bola vytvorená inštitúcia Komisie pre ochranu životného prostredia a prírodných zdrojov na platforme čínskeho najvyššieho zákonodarného orgánu. Jej primárnou úlohou je formulovanie a posudzovanie návrhov zákonov v súlade s potrebami ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, ako aj organizovanie návštev k danej problematike na úrovni parlamentov cudzích krajín. Hierarchicky nižšie sa nachádza Komisia pre ochranu životného prostredia, ktorá pôsobí na celoštátnej, ako aj na lokálnej úrovni. Jej hlavnou úlohou je vyjadrovanie sa a koordinácia snáh v otázkach skĺbenia ekonomických potrieb s ochranou životného prostredia, vykonávanie štátneho dozoru a kontrol a podporovanie environmentálnych
ESCAP Virtual Conference: China´s Agenda 21. [online] 30.10.2003. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.unescap.org/drpad/vc/conference/ex_cn_1_ca21.htm> 45 People´s Daily Online: Constitution of the People´s Republic of China. [online] 22.03.2004. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://english.peopledaily.com.cn/constitution/constitution.html>
44

18

iniciatív na území Číny. Na jej úrovni sa nachádza aj Štátna agentúra pre ochranu životného prostredia (ďalej SEPA), ktorej kompetenciou je celkový dohľad a administrácia nad environmentálnou ochranou v krajine. Okrem týchto inštitúcií existujú mnohé iné pracoviská. Zaujímavé sú enviromentálne odbory podnikateľských spoločností, ktoré sa nachádzajú v rôznej forme prakticky u všetkých podnikov. Verejná kontrola založená na občianskej iniciatíve nadobúda na význame už od 90. rokov. Vďaka nej sa rozvinuli aj mimovládne organizácie, ktoré sa snažia upozorňovať na enviromentálne problémy. Významná inštitúcia ktorá prijíma dané podnety je Štátny úrad pre sťažnosti.46

2.3

Čínska Agenda 21
Podľa Čínskej Agendy 21 stratégia udržateľného rozvoja Číny vzájomne integruje

tri oblasti – udržateľné hospodárstvo, udržateľnú spoločnosť a udržateľné životné prostredie a prírodné zdroje. V ekonomickej oblasti Čínskej agendy 21 sa uvádza primárne dôležitosť hospodárskeho rastu Číny, je tam dokonca stanovený ako jeden z konkrétnych cieľov 8-9% priemerný ročný rast HDP do roku 2000, ktorý sa odôvodňuje prioritnou snahou o elimináciu chudoby, uspokojenie základných materiálnych potrieb a narastajúcich kultúrnych potrieb ľudí. Tento ekonomický rozvoj je dôležitý nielen pre hospodárstvo, ale tiež pre ochranu životného prostredia, ktoré je v dôsledku rastu nadmerne zaťažované.47 Udržateľný rozvoj v sociálnej oblasti sa má zabezpečiť implementovaním konkrétnych programov s cieľom o zachovanie verejného poriadku a sociálnej stability, striktnej kontroly populačného rastu a zlepšenia populačnej kvality, spravodlivej distribúcie spoločenského bohatstva, pokračovanie v morálnej a kultúrnej tradícii, podpory vzdelania a výchovy, bývania a úrovne zdravotnej starostlivosti zvýšenie povedomia a znalostí o udržateľnom rozvoji v spoločnosti, najmä medzi rozhodujúcimi štátnymi pracovníkmi na rôznych úrovniach vlády.48 Environmentálna oblasť hovorí, že „udržateľný rozvoj Číny bude založený na udržateľnom využívaní zdrojov a ochrane zdravého prostredia“. V dôsledku čoho „sa
Wikipedia: Ministry of Environmental Protection of the People´s Republic of China. [online] 12.12.2008. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/State_Environmental_Protection_Administration> 47 White Paper Home Page: Chapters and Programe areas of the White Paper. [online] 05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe6.html> 48 White Paper Home Page: The Priority Programme for China´s Agenda 21 [online] 05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe8.html>
46

19

krajina zaväzuje prevziať nasledujúce záväzky: chrániť všetky systémy dôležité pre život, chrániť integritu ekosystémov a biodiverzitu, riešiť najhlavnejšie ekologické problémy ako pôdna erózia a dezertifikácia, chrániť prírodné zdroje, zabezpečiť udržateľné zásobovacie kapacity, znížiť poškodzovanie citlivých ekosystémov, rozšíriť lesné plochy, zlepšiť podmienky mestského a vidieckeho prostredia, vyhnúť sa a regulovať enviromentálne škody a znečistenie, skultivovať a obnoviť poškodené a znečistené oblasti, hrať aktívnu úlohu v medzinárodnej spolupráci v oblasti environmentálnej a ekologickej produkcie“.49 Súčasný, revidovaný a rozšírený Program priorít Čínskej Agendy 21 poskytuje ucelený prehľad v skupinách konkrétnych krokov, ktoré Čínu čakajú v snahe o implementáciu udržateľného rozvoja, resp. Čínskej Agendy 21. Tento program, okrem úvodu a prílohy, uvádza 69 konkrétnych programov, usporiadaných v 9 hlavných skupinách: 50 1. budovanie inštitucionálnej kapacity pre udržateľný rozvoj; 2. udržateľné hospodárstvo; 3. čistejšia produkcia a priemysel ochraňujúci životné prostredie; 4. čistá energia a doprava; 5. ochraňovanie a udržateľné využívanie prírodných zdrojov; 6. kontrola znečistenia životného prostredia; 7. boj s chudobou a rozvoj regiónov; 8. populačné, zdravotná politika a podmienky pre ľudí; 9. globálne zmeny a ochrana biodiverzity.51 Rozhodujúcu zodpovednosť za implementáciu Čínskej Agendy 21 v Číne, majú Štátna rozvojová plánovacia komisia, Ministerstvo pre vedu a techniku, Ministerstvo zahraničných vecí, Štátna ekonomická a obchodná komisia, Ministerstvo zahraničného obchodu a ekonomickej spolupráce a SEPA. Okrem iného je však úlohou týchto najvyšších hlavných gestorských orgánov Čínskej Agendy 21, preklenúť rezortizmus množstva ďalších inštitúcii poverených implementáciou Čínskej Agendy 21, medzi ktoré patrí celkovo asi 48 inštitúcií ministerstiev, štátnych komisií, národnej banky, výborov, úradov, agentúr, mediálnych spoločností, komôr, federácií a zborov.

White Paper Home Page: Chapters and Programe areas of the White Paper. [online] 05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe6.html> 50 White Paper Home Page: The Priority Programme for China´s Agenda 21 [online] 05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe8.html> 51 CIESIN: Priority Programme for China´s Agenda 21. [online] 20.12.2008. [cit. 23.12.2008] Dostupné z <http://sedac.ciesin.columbia.edu/china/policy/acca21/21desc.html>

49

20

V marci 1996, na štvrtom zasadaní ôsmeho Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, bol prijatý Čínsky národný päťročný plán ekonomického a sociálneho rozvoja a Program dlhodobých cieľov do roku 2010, ktoré zhodne považujú udržateľný rozvoj za dôležitú stratégiu modernizácie, čím formálne otvorili cestu implementácii stratégie udržateľného rozvoja vo všetkých oblastiach budúceho čínskeho ekonomického a spoločenského vývoja.52 Ďalší vývoj v priamej súvislosti s implementáciou Agendy 21 v Číne, na seba prebrali príslušné miestne orgány a iniciatívy. Úrad Administratívneho centra Čínskej Agendy 21 začal plniť úlohu koordinačného centra aktivít, uberajúcich sa podľa vlastných programov lokálnych agend 21 príslušných udržateľných regiónov, provincií a miest. Medzi ostatné aktivity tohto národného centra v súčasnosti patrí najmä organizácia workshopov a medzinárodnej spolupráce, publikačná činnosť, vzdelávanie, poradenstvo a iné podobné aktivity.

2.4

Hlavné problémy
Je pozoruhodné koľko sa toho v Číne v oblasti udržateľného rozvoja vykonalo

a tento proces neustále napreduje. Lenže napriek daným snahám má táto krajina značné problémy vo svojom vnútri. Myslíme na politické, hospodárske a ekologické problémy a mnohé iné, ktoré ešte časom vyplávajú na povrch. Pre našu problematiku sú najviac relevantné ekologické problémy, z toho dôvodu, že sú najzávažnejšie, lebo ich dopad nesiaha len na územie Číny alebo na jej najbližšie susedné štáty, ale má celosvetovú pôsobnosť. Je dôležité položiť si otázku, čo zapríčinilo také výrazné zmeny v životnom prostredí, v tej miere ktorej ich môžeme v súčasnosti sledovať? Odpoveďou je 20. storočie. Tak ako v každej krajine aj v Číne sa výraznejšie rozbehla ekonomika. Ale hlavnou príčinou bolo obdobie od roku 1958 charakterizované politikou „Veľkého skoku“, kedy boli ekologické problémy prehliadané a životné prostredie bolo nadmieru zaťažované masívnymi zásahmi zo strany ľudí a prírodné bohatstvo sa využívalo za každú cenu nehladiac na dôsledky.

White Paper Home Page: The Priority Programme for China´s Agenda 21 [online] 05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe8.html>

52

21

Rýchle a masívne spustenie ekonomickej reformy v 70. rokoch vďaka Teng Siaopchingovi znamenalo tiež ranu pre životné prostredie krajiny. Pre ekonomiku sa vytvorili predpoklady úspešnej konkurencieschopnosti s ostatnými poprednými ekonomikami sveta. Lenže v tom bol ten problém, že masívna industrializácia a veľké množstvo tovární a ich menšia kontrola viedli k tomu, že sa síce začalo pozerať na životné prostredie, ale základom bol stále ekonomický rast, ktorý sa ospravedlňoval jeho značnou dôležitosťou pre krajinu.53 Zásadný rozdiel v porovnaní so 60. rokmi bol v tom, že si čínska vláda začala uvedomovať potrebu riešiť hromadiace sa ekologické problémy. K výraznejším opatreniam a k náčrtu riešení sa dospelo koncom 80. a v priebehu 90. rokov ako bolo vyššie spomenuté. Od tejto doby je Čína stále viac aktívna a vo svojich päťročniciach prijíma odvážnejšie a nákladnejšie ciele na ochranu a riešenie dôsledkov zdevastovaného životného prostredia. Medzi najzávažnejšie ekologické problémy podľa expertov a rôznych aktivistov patria bez pochybností znečistenie ovzdušia, znečisťovanie pôd a dezertifikácia, deforestácia, znečisťovanie a nedostatok zásob vôd, pokles biodiverzity a iné. Tieto všetky predstavujú pre Čínu „tŕň v oku“ z hľadiska vlastného obyvateľstva, ale aj medzinárodného spoločenstva. Sú to výzvy s najväčšou prioritou z dlhodobého hľadiska, o ktorých riešenie alebo zmiernenie sa Čínska vláda vo svojich politikách pokúša. Dôsledky na obyvateľstvo sú žiaľ citeľné. Podľa denníka Financial Times zomrie v Číne v dôsledku silne znečisteného životného prostredia až 750 tisíc ľudí ročne. Okolo 350 – 400 tisíc predčasných úmrtí každoročne spôsobí znečistené ovzdušie v čínskych mestách. Ďalších 350 tisíc úmrtí súvisí s poškodením zdravia zlým vzduchom v uzavretých priestoroch. Najmä na vidieku predčasne zomrie kvôli znečistenej vode 60 tisíc ľudí.
54

Znečistené rieky spôsobujú rozširovanie nebezpečných nákazlivých chorôb. Je dokázaný zvyšujúci sa výskyt rakoviny. K predčasným úmrtiam dochádza, okrem iného, kvôli ťažkým hnačkám, rakovine žalúdka, pečene a mechúra. Tieto choroby vyhladili mnohé dediny v najchudobnejších regiónoch, kde sa ľudia nemali ani možnosť brániť a pomoc im nebola poskytnutá včas alebo vôbec.

China Blog: Ökologie – Umwelt. [online] 23.12.2008. [cit. 28.12.2008] Dostupné z <http://www.china2day.de/china/umwelt/> 54 TASR: Pre znečistené prostredie predčasne v Číne... [online] 03.07.2007. [cit. 28.12.2008] Dostupné z <http://www.sme.sk/c/3378687/Pre-znecistene-prostredie-precasne-zomrie-v-Cine-750000-ludi-rocne.html>

53

22

3 NOVÁ CESTA ČÍNY
V tejto časti by sme chceli poukázať na reálne aktivity v oblasti UR, ktoré sú v Číne v súčasnosti na vzostupe. Ide o značné množstvo projektov a rôznych druhov vylepšení, ktoré majú prevratný charakter. Teória udržateľného rozvoja je veľmi dôležitá, len niekedy je jej najväčším nedostatkom, že jej chýba takpovediac „ťah na realitu“. Čo týmto slovným spojením myslíme? To, že takýmto teóriám chýba jeden veľmi dôležitý aspekt, akým sú konkrétne ciele alebo riešenia. Hovorí sa v nich len o určitých plánoch, odporúčaniach, ktoré nemajú najstriktnejšie chápaný záväzný, ale len všeobecný charakter. Nedovolíme si znevažovať ich opodstatnenosť pre medzinárodné spoločenstvo a pre stanovovanie dlhodobých cieľov, ktoré sa väčšinou aj tak nestihnú naplniť. Sú potrebné, ale rýchlejšie a konkrétnejšie riešenia sú reálne projekty, ktoré sa snažia realizovať jednotlivé štáty na ich postihnutých územiach. Presnejšie hovoríme o vykonaných skutkoch, ktorých výsledky sa dajú

jednoznačnejšie vyjadriť a kvantifikovať. Tieto rozličné projekty majú významný praktický rozmer. Na prekvapenie mnohých a aj na naše vlastné počudovanie, Čína je jednou z týchto krajín, ktorá vydáva nemalé prostriedky na množstvo technologickovývojovo náročných projektov, ktoré majú prispieť k ochrane životného prostredia a zlepšenia kvality života.

3.1

Ecocity
Jedným z týchto projektov je „ecocity“, ktorý je stelesnením podrobného

vykonania akčného plánu Agendy 21 na lokálnej, konkrétnejšie mestskej úrovni.55 Od zrodu koncepcie udržateľného rozvoja sa jej záujem koncentruje na mestá ako hlavné miesta spotreby zdrojov pochádzajúcich zo širokého okolia. Negatívne environmentálne vplyvy miest tak presahujú ich vlastné hranice. Aplikáciu udržateľného rozvoja na podmienky miest predstavuje predovšetkým „udržateľné mesto“ (sustainable city). V poslednom čase sa však objavujú konkurujúce termíny, jedným z nich je „ecocity“
55

VWL in Heidelberg: Ecocity development in China. [online] 02.05.2007. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://vwlheidelberg.wordpress.com/2007/05/02/eco-city-development-in-china-ss2006/>

23

(a generické pojmy ako „ecopolis“, „eco-village“), ktoré sa stáva čoraz populárnejším: „Ecocity“ znie oveľa údernejšie a jednoznačnejšie ako „udržateľné mesto“.56 Pod touto značkou predstavuje svoje vízie čoraz viac miest na celom svete.57 Zaslúžili sa o to konferencie Ecocity, ktoré organizujú The Ecocity Builders International. Od roku 1990 sa ich už konalo sedem na piatich kontinentoch, jedna z nich sa uskutočnila v roku 2002 v čínskom záhradnom meste Šenzen. Predstavujú v súčasnosti jedno z najväčších medzinárodných fór o udržateľnom rozvoji58. Jeho ambíciou je sprostredkúvať výmenu informácií medzi plánovačmi, odborníkmi, politikmi z vyspelých i rozvojových krajín pri hľadaní ekologicky prijateľných a ekonomicky efektívnych stratégií rozvoja udržateľných miest (Šenzenská deklarácia). Ecocity ako pojem sa stáva všeobecne akceptovaným ekvivalentom udržateľného mesta.59 Od roku 2006 plánuje Čína výstavbu ekologicky čistého mesta Dongtan. Je to obrovský projekt, ktorému vo svete v súčasnosti konkurujú len Spojené Arabské Emiráty s ich Ecocity Masdar na púšti Abu Dhabi (Pozri prílohy 7 a 8 pre porovnanie oboch projektov).60 Obidva projekty sú v štádiu príprav. Čínsky projekt pripomína nespočetné množstvo ekologických problémov, s ktorými sa krajina potýka. V nedávnych štúdiách predbehla USA a stala sa najväčším producentom oxidu uhličitého, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. Prieskum 46 väčších miest Číny ukázal, že iba 8 spĺňa štandardy pre znečistenie vody a vzduchu. Je tiež známe, že množstvo riek v krajine vysychá a približne tretina krajiny trpí kyslými dažďami. Aj toto sú dôvody pre urgentnú potrebu udržateľných miest v Číne. Je to výzva aj pre zmenu alebo reštrukturalizáciu urbanizácie v Číne, keďže veľkomestá majú svoj značný podiel na daných znečisteniach. Netreba zabúdať na význam týchto potenciálnych udržateľných miest do budúcnosti, čo sa týka ich predpokladaného zvýšeného využitia obnoviteľných zdrojov energie.
COPLÁK, J. – KOMRSKA, J.: Ecocity - príspevok ku koncepcii udržateľného rozvoja. In: Životné prostredie, roč. 37, 2003, č. 3, s. 136-140. 57 Pri zrode svetového hnutia usilujúceho sa o revitalizáciu miest na ekologických princípoch stál významný teoretik urbanizmu Richard Register. V roku 1975 založil skupinu Urban Ecology, ktorá svoje aktivity spočiatku sústredila na americké univerzitné mesto Berkeley. Neskôr sa pretransformovala na neziskovú organizáciu The Ecocity Builders, ktorá pokladá za svoje poslanie pretváranie miest na ekologicky zdravé systémy (prírodné i humánne), nazýva ich ecocities. Okrem praktického uskutočňovania projektov organizuje konferencie, vydáva knihy a snaží sa presviedčať verejnosť. 58 Ecocity Builders: The International Ecocity Conference Series. [online] 22.11.2008.[cit.28.01.2009] Dostupné z <http://www.ecocitybuilders.org/conferences.html> 59 Je dôležité poznamenať, že v súčasnosti zatiaľ neexistuje žiadne väčšie mesto, ktoré by spĺňano prísne kritériá udržateľného mesta. Ale existujú určité menšie modelové časti miest, alebo menšie modelové dediny, ktoré tieto podmienky spĺňajú. 60 ROJKO, M.: Masdar – mesto bez odpadu, uhlíka a áut. [online] 22.02.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/masdar-mesto-bez-odpadu-uhlika-a-aut/127417.html>
56

24

Ecocity Dongtan je rozsiahly projekt, ktorý má na starosti čínska spoločnosť Arup, ktorá je zodpovedná za návrh olympijského štadióna v Pekingu „Hniezdo“.61 Arup spolupracuje s Fínskom, ktoré bolo viackrát označené WEF za ekologicky najvyspelejšiu krajinu. Tento projekt má byť realizovaný neďaleko Šanghaja. V oblasti sa plánuje výstavba mesta pre 400 tisíc obyvateľov. Rieka Jang-c´-ťiang tu vytvára rozsiahlu ostrovnú deltu. Tento prírodný rezort je u turistov veľmi obľúbený a bol prezentovaný aj na Olympijských hrách v Pekingu. Preto musí nové ekomesto vyriešiť aj to, ako nenarušiť toto prírodné bohatstvo. Mesto má byť celkovo navrhnuté tak, aby zanechávalo na životnom prostredí čo najmenej stôp. Voda bude v meste cirkulovať v uzavretom okruhu. Odpadová voda sa teda bude čistiť pre opätovné využitie. Obyvatelia budú vlastniť pôdu, na ktorej by si mali dopestovať vlastnú potravu. Miestny rybári a farmári by sa mali tiež podieľať na zabezpečení potravín pre mesto. Energia má byť pre mesto získavaná iba z obnoviteľných zdrojov. Veterná energia je však dvakrát drahšia ako z uhlia a energia zo solárnych panelov sa môže predražiť až desaťkrát. Preto je otázne, kto si bude môcť takýto luxus dovoliť. Odporcovia projektu tvrdia, že mesto bude slúžiť pre majetnejších obyvateľov, ktorí budú mať dosť nedýchateľného vzduchu veľkomiest. Bude ich lákať prístav, čistý vzduch a voda. Kým sa uvažuje nad tým, či je environmentálna hodnota projektu skutočne reálna, niektorí experti vidia takéto ekomestá ako budúcnosť rozvoja miest. Možno je riešenie súčasných ekologických problémov pre Čínu príliš veľkou výzvou a tak sa snaží zlepšiť aspoň plánovanie výstavby.62 Momentálne je projekt pozastavený. Čaká sa na vyjadrenie developera, ako sa bude ďalej napredovať.63 Ale tento projekt nie je jediný svojho druhu v Číne, pripravujú sa aj ďalšie projekty na výstavbu ecocity. V spolupráci s vládou Singapuru, ktorá dodala investície a technológie, sa plánuje výstavba novej pobrežnej mestskej štvrti v meste Tianjin na severe Číny. Ďalší projekt sa má vybudovať na západ od Šanghaja v meste Nanjing.

Innovations report: Finnish Ecocity project makes headway in China. [online] 29.02.2008.[cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://www.innovations-report.de/html/berichte/architektur_bauwesen/bericht-104554.html> 62 MEDVECKÁ, Z.: Čína – Dongtan ecocity. [online] 21.07.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://www.magmag.sk/blog/zuzka/spolocnost/960> 63 MONTLAKE, S.: In China, overambition reins in eco-city plans. [online] 23.12.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://features.csmonitor.com/environment/2008/12/23/in-china-overambition-reins-in-eco-cityplans/>

61

25

3.2

Mestá šetrné k životnému prostrediu
Čiže ecocity sú špecifické mestá, ktoré vzniknú „z ničoho“, teda na prázdnom

priestranstve za pomoci najmodernejších technológií. V kontraste k nim všetky ostatné mestá, nemôžu mať prívlastok ecocity, lebo oni so sebou nesú negatíva, ktoré boli späté s ich vývojom a spôsobili záťaž životnému prostrediu a naďalej v tom pokračujú. To ale nevylučuje fakt, že sa už existujúce mestá nemôžu snažiť o znižovanie znečistenia a obnovovanie prírodného prostredia v ich bezprostrednom okolí. Dovoľujeme si spomenúť najdôležitejšie čínske mestá, ktoré sa dajú označiť pojmom šetrné k životnému prostrediu (environmentally friendly). Sú to Haikou, Zhuhai, Zhanjiang, Guilin a Beihai64. Všetkých päť sa nachádza na juhovýchode Číny. Zaujímavosťou je, že mestá Haikou a Sanya ležiace na ostrove Hainan, sa umiestnili v pätici svetových miest s najlepšou kvalitou vzduchu.65 Paradox je v tom, že v najviac znečistenej krajine na svete, sa nachádzajú aj miesta s najmenej znečistením ovzduším. Čína je plná prekvapení. Napr. mesto Zhuhai sa pýši medzinárodným vyznamenaním za najlepší model zlepšenia bytového životného prostredia. Ďalšie významné mestá, ktoré sú známe svojim bojom proti znečisťovaniu sú Nantong, Lianyungang, Shenyang, Suzhou a Fuzhou66. Čína sa aj takýmito príkladmi miest snaží ukázať svetu, že situácia v akej sa jej životné prostredie nachádza, je určitým spôsobom, aj keď nákladným, riešiteľná. Základným posolstvom je pochopenie kľúčovej úlohy urbanizácie v udržateľnom rozvoji Číny, či už budovaním moderných ecocity, ale aj, a to hlavne zavádzaním prísnych opatrení na obmedzenie a kontrolu znečistenia vo veľkomestách. Keďže doteraz sa nepodarilo splniť plány týkajúce sa zníženia znečistenia ovzdušia, má pred sebou Čína v tomto smere jednu z hlavných priorít a výziev, v ktorej by sa mala pokúsiť o dosiahnutie signifikantných zmien.

64 JIZE, Q.: Most polluted cities in China blacklisted. [online] 15.07.2004. [cit. 03.02.2009] Dostupné z <http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-07/15/content_348397.htm> 65 China Internet Information Center: Sanya and Haikou Top Ten Unpolluted Cities. [online] 21.12.2003. [cit. 03.02.2009] Dostupné z <http://www.china.org.cn/english/2003/Dec/82978.htm> 66 JIZE, Q.: Most polluted cities in China blacklisted. [online] 15.07.2004. [cit. 03.02.2009] Dostupné z <http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-07/15/content_348397.htm>

26

3.3

Obnoviteľné zdroje energie
Nová cesta Číny je charakterizovaná aj stupňujúcim sa využívaním obnoviteľných

zdrojov energie (ďalej OZE). Pre príklad treba poznamenať, že Čína investovala v roku 2007 do projektov OZE asi 7,6 miliardy eur, len o niečo menej ako svetový líder Nemecko. V minulom roku to mala byť dvojnásobná suma a Peking sa tak pravdepodobne stal jednoznačne globálnym lídrom v danej oblasti. Do roku 2020 majú obnoviteľné zdroje (neuhlíkové zdroje) pokrývať 15% spotreby. Rýchlo rastúca výrobná kapacita znamená, že Čína svoj cieľ pravdepodobne vysoko prekročí. Stane sa dôležitým hráčom na globálnom trhu OZE a bude úspešne konkurovať EÚ (Pozri prílohu 15).67 Čínsky ekonomický zázrak si ale napriek týmto investíciám vyžiadal obrovskú daň na životnom prostredí. Šestnásť z 20 najznečistenejších miest sveta sa nachádza v Číne. Zlá environmentálna situácia vyvolala v krajine tisícky protestov. Ministerstvo verejnej bezpečnosti dokonca zaradilo znečistenie medzi päť najväčších hrozieb stability a mieru. Čínske vedenie sa snaží riešiť problém sprísnením environmentálnych zákonov a investíciami do „zelených technológií“. Týka sa to aj oblasti výroby energie, kde je čínska ekonomika stále silno závislá na fosílnych zdrojoch, predovšetkým uhlí (70% výroby energie). Peking dáva do služieb environmentálneho cieľa aj svoju štátnu mašinériu. Úradníkom, ktorí meškajú s plnením „zelených“ kritérií hrozia sankcie. Pre šéfov štátnych podnikov sa zas 60% hodnotenia bude odvíjať od ich environmentálnych úspechov – doteraz bol jediným kritériom hospodársky rast. Kritici však tvrdia, že hoci sú čínske snahy krokom správnym smerom, „zelená revolúcia“ nemá šancu držať krok s rýchlo rastúcou ekonomikou (Príloha 9 znázorňuje oblasti so zelenými technológiami).68

3.3.1 Solárna energia
Začiatkom roka 2006 bol predstavený čínsky solárny program nazvaný „zelená kultúrna revolúcia“. Solárne technológie v ňom zohrávajú hlavnú úlohu v uplatňovaní

67

EurActiv: Obnoviteľné zdroje – Čína je príťažlivá pre investorov. [online] 21.08.2008. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.euractiv.sk/verzia-pre-tlac/clanok/obnovitelne-zdroje--cina-je-pritazliva-preinvestorov> 68 EurActiv: Čína sa stane najväčším investorom do „zelenej“ energie. [online] 18.09.2008. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/cina-sa-stane-najvacsim-investorom-dozelenej-energie>

27

obnoviteľných zdrojov energie a Čína sa v súčasnosti stala najväčším svetovým výrobcom solárnych kolektorov, základného prvku na premenu solárnej energie na teplo. Jej produkcia predstavuje viac ako 75 % z celkovej produkcie solárnych kolektorov na svete. V roku 2005 bolo inštalovaných 15 miliónov m2 kolektorov, je nimi vybavených 90 % nových bytov.69 Jedna z najväčších firiem vyrábajúca solárne energetické systémy HIMIN ročne predá 2 milióny m2 solárnych kolektorov vrátane vákuových trubíc. Momentálne sa stavia najväčšia solárna budova na svete International Renewable Energy Communication Center v meste Dezhou vo východnej Číne s celkovou rozlohou 50 tisíc m2 a 6,5 tisíc m2 plôch pokrytých solárnymi zberačmi a článkami (Pozri príloha 10). Termín ukončenia prác je v roku 2010 z dôvodu usporiadania 4. Medzinárodného kongresu solárnych miest.70 Zatiaľ čo sa Čína stala svetovým lídrom vo výrobe termálnych helioenergetických systémov, v niektorých európskych krajinách sa pozornosť sústreďuje na priamu premenu solárnej energie na elektrickú energiu.71 Okrem toho, že je Čína najväčším výrobcom solárnych kolektorov, tak má aj ďalšie svetové prvenstvo. Čína obsadila s výrobou približne 1 200 MW v roku 2007 prvú pozíciu medzi celosvetovo najväčšími producentmi solárnej energie a predbehla aj krajiny ako Japonsko (932 MW) a Nemecko (875 MW). V súčasnej dobe čínske spoločnosti berú útokom nemecký trh. Nemecký trh je závislý na dovoze, pretože dopyt je pokrytý len zhruba polovicou domácej produkcie.72 Na podporu ešte väčšej výroby solárnej energie dva čínske podniky oznámili začiatkom tohto roka stavbu solárnej elektrárne, ktorá by strednodobo mohla byť najväčšou na svete. China Technology Development Group a Qinghai New Energy Group vyhlásili, že najprv investujú 150 miliónov dolárov do 30 MW fotovoltážneho zariadenia v Qaidamskej kotline na severozápade Číny. Dokončené dielo bude produkovať až jeden gigawatt prúdu. Je to ambiciózny projekt z toho hľadiska, že doteraz najväčšia ohlásená fotovoltážna elektráreň, bolo 500 MW zariadenie firiem OptiSolar a PG&E v Kalifornii. China Technology Development Group vyhlásila, že v provincii Qinghai ležiaca soľná púšť je na základe tamojšieho množstva slnečných dní ideálne stanovište pre takéto veľké
KEPPL, J.: Solárne mestá. [online] 01.05.2006. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2006/200605.pdf> 70 HIMIN: The largest solar thermal application manufacture base in the world. [online] 16.08.2007. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.himin.com/dahui/zong.html> 71 KEPPL, J.: Solárne mestá. [online] 01.05.2006. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2006/200605.pdf> 72 KOUBOVÁ, D.: Čína je největším producentem solární energie. [online] 13.06.2008. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.agronavigator.cz/default.asp?ch=1&typ=1&val=81550&ids=138>
69

28

solárne zariadenie. Kotlina je už silno industrializovaná, pretože sa v regióne nachádzajú rozsiahle zásoby plynu, ropy a ľahkých kovov. Čo svedčí o tom, že aj tento masívny projekt je len zrnkom v piesku oproti využívaniu fosílnych zdrojov energie na celom území Číny. Dôkazom, že solárna energia nie je pre Čínu zanedbateľná svedčí aj fakt, že v roku 2004 bolo inštalovaných približne 64 miliónov m2 plôch solárnych kolektorov.73 Zaujímavosťou je, že v tom čase bolo v Európe iba okolo 14 miliónov m2 takých plôch. Do roku 2020 sa očakáva, že sa dané číslo v Číne zväčší na 270 miliónov m2.74 Očakáva sa, že vyvíjanie a investície do nových technológií budú narastať. Problémy v tejto oblasti sú nedostatočný fotovoltický komplexný plán na národnej úrovni, nedostatok rekonštruovaných zariadení a nedostatočné finančné zdroje na podporu výskumu a iné.

3.3.2 Veterná energia
Ďalším dôležitým druhom obnoviteľnej energie je veterná energia75. Obrovská rozloha Číny sa navyše doslova ponúka na zhodnotenie z hľadiska tohto typu energie. V súčasnej dobe je Čína piatym najväčším producentom energie z vetra na svete s celkovou inštalovanou kapacitou 6 GW. Do roku 2015 má táto hodnota stúpnuť na 10 GW a do roku 2020 dokonca na plných 100 GW. Ako najvýhodnejšie stredisko pre stavbu nových veterných elektrární sa javí Vnútorné Mongolsko, oblasť na severe Číny pri hraniciach s Mongolskom. Minimálna hustota osídlenia a vynikajúce poveternostné

podmienky robia z tejto rozľahlej oblasti cieľ stoviek spoločností zaoberajúcich sa výstavbou veterných elektrární. Okrem klasických pozemných veterných turbín sú v pláne aj veterné elektrárne na mori, a to v okolí Šanghaja. Do roku 2020 by mali mať kapacitu 1 GW a poskytnúť elektrinu 4 miliónom obyvateľov.

REUTERS: Chinesen planen größtes Solarkraftwerk der Welt. [online] 03.01.2009. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/0,1518,599280,00.html> 74 Wikipedia: Volksrepublik China. [online] 28.01.2009. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://de.wikipedia.org/wiki/Volksrepublik_China#Geographie> 75 Veterné elektrárne rastú na celom svete ako huby po daždi. Podľa aktuálnej výročnej správy inštitútu Earth Policy dosiahla celková svetová kapacita veterných elektrární 100 tisíc MW. Len v roku 2007 pribudlo 20 tisíc MW. Elektrina generovaná vetrom dnes pokrýva 4% európskej spotreby (celkom 57,1 tisíc MW), Nemecko pokrýva 7% svojej spotreby iba veternými elektrárňami. V roku 2007 Španielsko inštalovalo 3520 MW, najviac v celej Európe, čím dnes pokrýva 10% svojej spotreby vetrom. Celú štvrtinu ročného prírastku, 5 240 MW, pokryli Spojené štáty americké. India prispela 1 730 MW a Čína 3 450 MW. Pokiaľ by približne 27% každoročný rast pokračoval aj naďalej, celková kapacita veterných elektrární by v roku 2020 dosiahla 2 milióny MW.

73

29

Dôkazom, že Čína chce využívať najmodernejšie technológie, je začatie stavby továrne na veterné turbíny, ktoré budú využívať MagLev technológie. MagLev je skratka pre magnetickú levitáciu, ktorá je dnes prakticky využívaná napríklad

u vysokorýchlostných vlakov. Veterné generátory postavené na MagLev technológii majú tú výhodu, že výrazne obmedzujú trenie vnútorných súčiastok, a preto je možné ich použiť aj pri veľmi pomalom vetre (od 1,5 m / s). Veterné generátory MagLev sa budú vyrábať s výkonom od 400 W do 5000 W. Náklady na generovanie elektrickej energie s ich pomocou sú veľmi nízke. Tento typ veterných turbín môže výrazne pomôcť oblastiam, kde je elektrina zle dostupná.76 Čína sa má v tomto roku stať superveľmocou v oblasti výroby a dodávok

veterných turbín a zmení tak pomer síl v energetickom sektore, ktorý v súčasnosti zaznamenáva výrazný rast. Očakáva, sa že do tohto roku vyrobia domáce čínske podniky ročne turbíny s inštalovaným výkonom okolo 10 GW, čo predstavuje viac ako polovicu súčasného ročného objemu na svetovom trhu. Do roku 2020 by mala veterná energetika pokrývať 12 % svetovej spotreby elektrickej energie, čo je omnoho viac, ako približne 1 % v roku 2007.77 Čína v súčasnom období ročne vyrobí turbíny s výkonom okolo 4 GW, pričom polovicu skonštruujú domáci producenti a polovicu zahraničné firmy pôsobiace v krajine.78 Najvýznamnejšou domácou firmou je Goldwind, ktorá vyrába veterné turbíny. Podľa údajov z roku 2006 mala 3% podiel na svetovom trhu predaja veterných turbín, čo bolo 10. miesto medzi najväčšími firmami a jej podiel na čínskom trhu predstavoval 30%.(Lewis, 2007, s. 4)79

3.3.3 Vodná energia
Najvýznamnejším obnoviteľným zdrojom v Číne je vodná energia, napriek faktu, že je jednou z oblastí s najmenšími zásobami vody na svete. O to viac prekvapuje skutočnosť, že sa Čína nachádza s jej vodným potenciálom na prvom mieste vo svete.
Ekologické bydlení: Čína bude vyrábět maglev větrné turbíny. [online] 21.12.2007. [cit. 05.02.2009] Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina> 77 V roku 2007 na svete pribudli veterné elektrárne s inštalovaným výkonom od 17 do 19 gigawattov, čím výkon veterných elektrární na celom svete prekročil 90 gigawattov. 78 SITA: Čína sa dostane na čelo výrobcov veterných elektrární. [online] 09.01.2008. [cit. 05.02.2009] Dostupné z <http://ekonomika.sme.sk/c/3668652/Cina-sa-dostane-na-celo-vyrobcov-veternych-elektrarni.html> 79 LEWIS, J. I.: A Comparison of Wind Power Industry Development Strategies in Spain, India and China. Center for Resource solutions, 2007.
76

30

Krajina má dlhú tradíciu a bohaté skúsenosti v oblasti využitia vodnej energie. Hydroenergetické zariadenia dosiahli v roku 2007 úroveň až 145 tisíc MW. Podľa 11. päťročnice (2005-2010) je stanovený cieľ do roku 2010 zvýšiť danú hodnotu na úroveň 190 tisíc MW.80 V krajine sa za posledné roky schválilo obrovské množstvo projektov týkajúcich sa vodnej energie. Mnohé z nich sú už hotové, ale neustále prebieha proces projektovania a výstavby nových projektov81, ktoré sú v súlade s Kjótskym protokolom k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. Táto forma obnoviteľnej energie má pre krajinu najvyššiu prioritu. Keďže sa s projektmi na využitie vodnej energie v Číne „roztrhlo vrece“, zameriame sa na kľúčové z nich. Priehrada Tri rokliny je názov pre priehradu s najväčšou vodnou elektrárňou na svete, ktorá je postavená na rieke Jang-c´-ťiang. Stavba dnes nepochybne najväčšieho viacúčelového vodného diela na svete, ktorá prebieha od roku 1994 a v súčasnosti sa nachádza v záverečnej etape výstavby, priťahuje značnú pozornosť. Ide o najväčší inštalovaný výkon vodnej elektrárne pomocou 26 generátorov82 s hodnotou 22,4 tisíc MW (doterajší rekord drží Itaipu s 14 tisíc MW, Brazília a Paraguaj) a najväčší objem uloženého betónu (28 miliónov m3). Jedná sa o obrovský projekt, ktorého pozitíva sú stále otázne, kvôli značným negatívam, ktoré súvisia s jeho úplným spustením. Stavba hrádze bola dokončená v roku 2005, začiatok plnej prevádzky sa predpokladá v tomto roku. Oficiálne náklady na vybudovanie diela boli vyčíslené na 25 miliárd dolárov, skutočné náklady sú však oveľa vyššie. Predpokladanou výhodou je, že po uvedení vodnej elektrárne do prevádzky bude pokrývať až desatinu čínskej spotreby elektrickej energie. Postupné napúšťanie ohromnej nádrže si žiaľ vyžiadalo presídlenie asi 1,3 milióna ľudí, čo spôsobilo presunutie celých miest. Pod vodou zmizlo 13 veľkomiest, 140 miest, 1 352 dedín. Po úplnom napustení stúpne hladina rieky o desiatky metrov. Stavba priehrady je sprevádzaná varovaniami odborníkov, že jej existencia spôsobuje a bude spôsobovať veľké škody na životnom prostredí.83 V roku 2007 bolo oficiálnymi čínskymi médiami oznámené, že z okolia priehradnej nádrže budú presídľované ďalšie 4 milióny ľudí kvôli rozsiahlym zosuvom pôdy, pôdnej erózii a znečisteniu (Príloha 13).
80 YUNLONG, S.: China´s road to energy security. [online] 04.10.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://news.xinhuanet.com/english/2008-10/04/content_10146981_1.htm> 81 V rôznych štádiách výstavby sú vodné elektrárne o celkovom výkone cez 50 tisíc MW. Sú budované bez pozornosti médií, aj keď ide o také projekty, ako je napríklad Longtan (5400 MW), Lawixa (4 700 MW), Jineping s najvyššou priehradou na svete (305 m) alebo Xiloudu (12 600 MW ). 82 People's Daily Online: Three Gorges project to be completed one year ahead of schedule. [online] 30.10.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://english.people.com.cn/90001/90776/90882/6524364.html> 83 BROŽA, V.: Tři soutěsky - čínská dimenze. [online] 01.03.2007. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://www.casopisstavebnictvi.cz/tri-soutesky-cinska-dimenze_A150_I6>

31

Tri rokliny sú majestátnou stavbou, ale sú len súčasťou oveľa väčšieho až gigantického projektu, ktorý bude jednoznačne najväčším stavebným projektom na svete. Máme na mysli čínsky akvadukt, ktorý by mal zabezpečiť vodu pre severné územie tejto rozsiahlej krajiny. Náklady sú vyčíslené na 62 miliárd amerických dolárov a ukončenie projektu sa očakáva v roku 2050. Čínsky vodovod je gigantickým vládnym projektom, ktorý nezápasí len s finančnými problémami, ale aj s odporom environmentálnych organizácií. Vybudovanie akvaduktu je však nevyhnutné, pretože ani vo vyše 180 metrov hlbokých studniach na severe Číny neobjavili miestni farmári dostatok vody. Tú by im malo priviesť nové vodné potrubie až z rieky Jang-c´-ťiang. Daňou za prístup k vode by však malo byť premiestnenie ďalších 400 miliónov obyvateľov, ktorí ustúpia trom veľkoobjemným potrubiam. Tento projekt vyrieši jednoznačne otázku o tom či si človek môže porovnať sily s majestátnou prírodou. Jeho výsledok je ale vysoko otázny, nielen kvôli financiám a vytrvalosti pri jeho výstavbe, ale hlavne aj z hľadiska vysoko znečistenej vody. Lebo ako hovoria mnohí skeptici, ak sa skutočne niekedy podarí dopraviť vodu na sever krajiny, aký z toho bude mať dané obyvateľstvo úžitok, keď pre nich bude predstavovať riziko a nebezpečenstvo, že sa ňou priotrávia alebo nakazia rozličnými až smrteľne nebezpečnými chorobami. Podstatnou úlohou do budúcnosti je vyriešiť problém vysokého znečistenia vody.84 Jedným z ukážkových modelov je projekt v oblasti Miyi v Číne, ktorý začala konkrétne realizovať miestna vláda. Objednala u architektonickej spoločnosti Studio Shift zákazku na návrh vybudovania novej južnej časti regiónu. Ten sa rozkladá v oblasti Sečuán, jednej z najznámejších poľnohospodárskych oblastí v Číne. Studio Shift dostalo za úlohu revitalizovať rozsiahle oblasti pozdĺž veľmi znečistenej rieky Anning. Súčasťou veľkého plánu je premena krajiny na močiare, jazerá, rekreačné a poľnohospodárske oblasti. Súčasťou nových štruktúr je napríklad aj unikátna multifunkčná budova Miyi Tower. Ta vyniká jednak originálnou fasádou, ktorá má pripomínať odrazy slnka vo vode. Ďalšie zaujímavosti sú otvorené poschodia a predovšetkým jej filtrovacia funkcia. Jej súčasťou sú totiž prírodné i mechanické filtre, ktoré majú pomôcť s vyčistením obrovského znečistenia rieky a vytvoriť opäť funkčný ekosystém. Vďaka spojeniu mnohých funkcií v jednej budove sa má Miyi Tower stať symbolom oblasti. Bude otvorená pre stretávanie ľudí, vrátane turistov, ponúkne priestor pre vzdelanie, reštaurácie i zábavu, komunitné záležitosti, prípadne výstavné priestory. Daná technológia sa Číne v budúcnosti
Magazín pre mužov: Top projekty: Najväčšie stavby sveta. [online] 28.02.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://magazin.atlas.sk/extra/pele-mele/174957/top-projekty-najvacsie-stavby-sveta-(video)>
84

32

bude určite hodiť a filtrovacie technológie by sa mohli stať základným stavebným kameňom pre obnovenie pôvodných prírodných ekosystémov v najznečistenejších oblastiach, ale aj pri vyriešení problémov okolo čínskeho akvaduktu (Pozri príloha 11).85

3.3.4 Geotermálna energia
Čínske využitie geotermálnej energie je prekvapujúco najväčšie na svete. V Číne existuje v súčasnosti 103 geotermálnych polí riadne schválených príslušným

ministerstvom. Vďaka nim priame využitie geotermálnej energie v Číne dosiahlo úroveň 13,76 metrov3 za sekundu a geotermálna energia dosiahla hodnotu 10 779 MW, čo bolo prvé miesto na svete.86

3.3.5 Biomasa
Zaostávajúcim obnoviteľným zdrojom energie v očiach čínskych energetických plánovačov je biomasa. Jej využitie sa predpokladá najmä v teplárenstve, prípadne výrobou elektrickej energie v kogeneračných jednotkách. Zatiaľ je inštalovaných 2 tisíc MW.87 Čína stanovila cieľ dosiahnuť jedno percento zo svojich obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom bioenergie v roku 2020. Rozvoj bioenergie v Číne je potrebný, aby mohol byť uspokojený rastúci dopyt po energii. Niektoré inštitúcie sú zapojené do tohto vývoja, najmä Ázijská rozvojová banka a Čínske ministerstvo poľnohospodárstva. Od roku 2005 sa využívanie bioenergie realizovalo vo viac ako 20 miliónoch domácností vo vidieckych oblastiach, pričom plyn metán bol hlavným biopalivom. Od roku 2010, výroba elektrickej energie pomocou bioenergie by mala dosiahnuť 5 GW a 30 GW do roku 2020. Čína je tretí najväčší výrobca etanolu na svete, po Brazílii a Spojených štátoch amerických.88

Ekologické bydlení: Miyi Tower - unikátní čínská budova, která čistí řeku. [online] 21.01.2009. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina> 86 Wikipedia: Geothermal power in China. [online] 07.12.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/Geothermal_power_in_China> 87 Technický Týdeník: Obnovitelné energie v Číně. [online] 28.02.2006. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://www.techtydenik.cz/detail.php?action=show&id=876&mark=> 88 Wikipedia: Bioenergy in China. [online] 25.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/Bioenergy_in_China>

85

33

3.4

Perspektíva Číny do budúcnosti
Po rozobratí každej zložky obnoviteľných zdrojov energie v Číne je viditeľný fakt,

že každá zložka je nadmieru vyvinutá a očakáva sa jej zvyšujúca sa dôležitosť pre ekonomiku Číny, čo je vlastne aj jednou zo základných požiadaviek udržateľného rozvoja. Energetická efektívnosť je to čo Čína najviac potrebuje, lebo sa vďaka nej môže v budúcnosti dosiahnuť menšia závislosť od fosílnych palív. Súčasní, a s veľkou pravdepodobnosťou aj budúci, energetickí plánovači budú kombinovať moderné technológie výroby, uskladnenia a dodávok do integrovaného, udržateľného systému, ktorý poskytne prístupnú obnoviteľnú energiu v každom čase a vo všetkých obdobiach. Čiže zníženie energetickej intenzity by malo viesť k riešeniu hlavného problému, akým je bez pochýb obrovské znečistenie na celom území Číny, ktoré negatívne ovplyvňuje život obyvateľstva. Proces má samozrejme dlhotrvajúci charakter kvôli silnej závislosti na neobnoviteľných zdrojoch energie, ktoré sú v súčasnosti finančne menej nákladné ako alternatívne zdroje energie. Čína však svojou politikou naznačuje, že nechce opakovať chyby „Západu“, ktorých si je dobre vedomá a bude zvyšovať tlak a vyvíjať väčšie úsilie na nové udržateľné riešenia a projekty. Z krátkodobého hľadiska je z pohľadu Číny hlavné, aby sa znečistenie nerozširovalo, ale pri najmenšom udržovalo na súčasnej hodnote a to sa dá realizovať len znižovaním výstavby tepelných elektrární a ich následným substituovaním obnoviteľnými zdrojmi energie. Cesta bezpečnej energie je dosiahnuteľná a odôvodniteľná. Znamená uskutočniť voľbu, ktorá nebude ukrajovať budúce generácie o obývateľný svet. Každopádne sa dá povedať, že ciele Číny sú stanovené, čo je chvályhodné. Je ale otázne, ako sa budú plniť v súvislosti so súčasnou svetovou krízou, ktorá dokáže rýchlo meniť priority nielen čínskej, ale aj ostatných zahraničných vlád spomedzi najsilnejších svetových hráčov. Jediná možná cesta Číny cez krízu je vylúčením možnosti recesie.89 Ako sme už predtým spomenuli, moderné technológie sú hnacím motorom budúceho vývoja nielen v Číne, ale aj na celom svete. Preto je inšpirujúci postoj Číny k pestrosti rôznych projektov v oblasti udržateľného rozvoja. Je to ukážka novej, moderne rodiacej sa Číny, ktorá má pred sebou ešte dlhú cestu, ale svetu už stihla vyslať neprehliadnuteľný signál o rodiacej sa superveľmoci.

89

eTREND: Čína a ASEM. [online] 11.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/cina-a-asem/148621.html>

34

ZÁVER
Práca mala za cieľ logicky jednoznačným spôsobom vysvetliť koncepciu udržateľného rozvoja a základný pojmový aparát, ktorý je s danou problematikou úzko spätý. Po tomto základe sa cieľ začal rozširovať o Čínu, ktorá tvorila hlavné jadro práce. Snažili sme sa vysvetliť previazanosť Číny a myšlienky udržateľného rozvoja pomocou historicky silno podloženého kultúrneho dedičstva tejto krajiny spätého s filozofiou, ktorá si hlboko ctí prírodu. Vieme, nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá, lebo je nutné rozlišovať medzi starou a novou Čínou. Ale napriek všetkým úskaliam od rozmachu komunizmu v Číne si dovoľujeme tvrdiť, že východná filozofia v krajine nezanikla a mala možnosť nájsť si cestu aj v neslobodnom režime k poukázaniu dôležitosti prírody a de facto k ochrane životného prostredia. Výsledky na seba nenechali dlho čakať. Čína prijala koncepciu udržateľného rozvoja a spustila procesy súvisiace s jej implementovaním na národnej a regionálnej úrovni. Ale našim skutočným cieľom v tejto práci bolo poukázať na reálne aktivity, ktoré sa v súčasnosti v Číne uskutočňujú. Napriek faktu, že je Čína najväčším znečisťovateľom na svete a má neskutočné množstvo problémov s ochranou životného prostredia, sme si dovolili oceniť jej aktivity spojené s investovaním do zelených technológií. Je pochopiteľné, že sa jedná len o malý zlomok výdavkov v porovnaní s investíciami do rozvoja tepelných elektrární, ktoré vytvárajú energiu na základe spaľovania fosílnych palív a iných investícií do neobnoviteľných zdrojov energie. Ale predstavitelia Číny sa zaviazali, že budú viac investovať do obnoviteľných zdrojov energie, čiže ten malý zlomok bude postupne narastať. Z toho vyplýva, že ciele späté so zvýšením podielu OZE na celkovej produkcii energie sa čínska vláda bude snažiť jednoznačne naplniť a je silný predpoklad, že v rámci koncepcie udržateľného rozvoja sa tento podiel bude mať v každom období zvyšovať. Je potrebné uvedomiť si hlbší kontext. Nevnímame to len tak, že sa Čína snaží získať lepší imidž na medzinárodnej úrovni, vďaka projektovaniu majestátnych projektov. Zastávame názor, že Čína a jej predstavitelia vnímajú, že krajina „krváca“. Teda, že zomierajú obrovské počty najchudobnejších obyvateľov kvôli nebezpečným chorobám prenášané infikovaným životným prostredím a že sú evidované značné počty demonštrácií so žiadosťou o riešenie týchto problémov. Vláda cíti, že má dlh voči ľudu a keď bude

35

nespokojný, tak ju môže výrazne ohroziť. O čo bude žiť obyčajný ľud v nepriaznivejších podmienkach, o to bude volať hlasnejšie a ukazovať na nevykonané reformy aj v oblasti životného prostredia. Tvrdenie, že je jedno či sa investuje do zelených technológií kvôli medzinárodnému imidžu alebo kvôli nespokojným obyvateľom, znie alibisticky. Akékoľvek pohnútky čínski predstavitelia majú, tak v tomto smere v našom prípade vyhral pragmatizmus, lebo si myslíme, že sú dôležitejšie rozbehnuté procesy, ako uvažovanie nad skrytými nedostatkami a záujmami. Čínsky politický systém pochopil výzvu, ktorá sa mu ponúkla vo forme udržateľného rozvoja a chopil sa jej všetkými silami. Je to bez pochýb pozitívna cesta, na ktorú sa Čína rozhodla vykročiť. Preto sme ju pomenovali nová cesta, lebo je to nová éra modernej Číny, ktorá sa môže stať „ťahúňom“ 21. storočia, ak využije svoj potenciál naplno. Dovoľujeme si tvrdiť, že táto skromná práca sa všetkými silami snažila splniť svoj vytýčený cieľ. Poukázala na dianie v Číne. Pomenovala problémy, stanovila výzvy a ciele, ktoré sú, aj keď z dlhodobého hľadiska, riešiteľné koncepciou udržateľného rozvoja. Stihla nás pri tom obohatiť o veľké množstvo nových vedomostí. Z toho titulu vyslovujeme nádej, dúfajúc, že daná práca bude mať podobný účinok aj na jej budúcich čitateľov, ktorým sa dostane do rúk.

36

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BAYLIS, J. – SMITH, S.: The Globalization of World Politics. Oxford: Oxford University Press, 2001. 720 s. ISBN 0-19-878263-2 BROŽA, V.: Tři soutěsky - čínská dimenze. [online] 01.03.2007. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://www.casopisstavebnictvi.cz/tri-soutesky-cinska -dimenze_A150_I6> CALLENBACH, E.: Ökologie von A – Z: Ein Wegweiser. Hamburg: Rotbuch Verlag, 2000. 170 s. ISBN 3-434-53051-7 China Blog: Ökologie – Umwelt. [online] 23.12.2008. [cit. 28.12.2008] Dostupné z <http://www.china2day.de/china/umwelt/> China Internet Information Center: Sanya and Haikou Top Ten Unpolluted Cities. [online] 21.12.2003. [cit. 03.02.2009] Dostupné z <http://www.china.org.cn/english/2003/Dec/82978.htm> CIA The World Factbook: China. [online] 01.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html> CIESIN: Priority Programme for China´s Agenda 21. [online] 20.12.2008. [cit. 23.12.2008] Dostupné z <http://sedac.ciesin.columbia.edu/china/policy/acca21/21desc.html> COMMON, M. – STAGL, S.: Ecological economics. Cambridge: Cambridge University Press, 2005. 592 s. ISBN-13 978-0-521-81645-8 COPLÁK, J. – KOMRSKA, J.: Ecocity - príspevok ku koncepcii udržateľného rozvoja. In: Životné prostredie, roč. 37, 2003, č. 3, s. 136-140. CZESANÝ, S.: Koncepty a měření udržitelného rozvoje. Praha: Český statistický úřad, 2007. 17 s. ISBN 8025016412 Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 15.12.2004. [cit. 20.11.2008] Dostupné z <http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21chapter30.htm> Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 15.12.2004. [cit. 22.11.2008] Dostupné z <http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21chapter31.htm> Division for sustainable development: Agenda 21. [online] 11.08.2005. [cit. 22.11.2008] Dostupné z <http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/english/agenda21toc.htm>

37

Ecocity Builders: The International Ecocity Conference Series. [online] 22.11.2008. [cit.28.01.2009] Dostupné z <http://www.ecocitybuilders.org/conferences.html> Ekologické bydlení: Čína bude vyrábět maglev větrné turbíny. [online] 21.12.2007. [cit. 05.02.2009] Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina> Ekologické bydlení: Miyi Tower - unikátní čínská budova, která čistí řeku. [online] 21.01.2009. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://www.ekobydleni.eu/tag/cina> ESCAP Virtual Conference: China´s Agenda 21. [online] 30.10.2003. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.unescap.org/drpad/vc/conference/ex_cn_1_ca21.htm> eTREND: Čína a ASEM. [online] 11.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://www.etrend.sk/ekonomika/svetova-ekonomika/cina-a-asem/148621.html> EurActiv: Čína sa stane najväčším investorom do „zelenej“ energie. [online] 18.09.2008. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/cinasa-stane-najvacsim-investorom-do-zelenej-energie> EurActiv: Obnoviteľné zdroje – Čína je príťažlivá pre investorov. [online] 21.08.2008. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.euractiv.sk/verzia-pretlac/clanok/obnovitelne-zdroje--cina-je-pritazliva-pre-investorov> FUKUYAMA, F: Konec dějin a poslední člověk. Praha: Rybka Publishers, 2002. 379 s. ISBN 80-861-82-27-4 HANUŠIN, J. – HUBA, M. - IRA, V. – KLINEC, I. – PODOBA, J. – SZİLLİS, J.: Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti. Bratislava: STUŽ, 2000, 158 s. ISBN 80-968415-3-X HIMIN: The largest solar thermal application manufacture base in the world. [online] 16.08.2007. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.himin.com/dahui/zong.html> HUBA, M. – IRA, V.: O koncepcii trvalej udržateľnosti vo vzťahu k niektorým geografickým aspektom vývoja Slovenska. In: Geografický časopis, roč. 48, 1996, č. 3-4, 285-299. Informačný portál o misiách: Čína. [online] 06.11.2003. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://www.misie.sk/Azia/Cina/CI_info.htm> Innovations report: Finnish Ecocity project makes headway in China. [online] 29.02.2008.[cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://www.innovationsreport.de/html/berichte/architektur_bauwesen/bericht-104554.html> IUCN, UNEP, WWF, UNESCO, FAO: World Conservation Strategy: Living Resource Conservation for Sustainable Development. Gland: IUCN, 1980. 55 s. ISBN 2880321042 38

JIZE, Q.: Most polluted cities in China blacklisted. [online] 15.07.2004. [cit. 03.02.2009] Dostupné z <http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/200407/15/content_348397.htm> KEPPL, J.: Solárne mestá. [online] 01.05.2006. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http:// www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2006/200605.pdf> KOUBOVÁ, D.: Čína je největším producentem solární energie. [online] 13.06.2008. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.agronavigator.cz/default.asp?ch=1&typ=1&val=81550&ids=138> KOZOVÁ, M. – SPIŠIAK, P. – PAŠIAK, J.: Trvalo udržateľný rozvoj a Miestna Agenda 21. [online] 01.01.2001. [cit. 27.11.2008] Dostupné z <http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2001/zp1/stlpcek.htm> LEWIS, J. I.: A Comparison of Wind Power Industry Development Strategies in Spain, India and China. Center for Resource solutions, 2007. 25 s. Magazín pre mužov: Top projekty: Najväčšie stavby sveta. [online] 28.02.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://magazin.atlas.sk/extra/pele-mele/174957/topprojekty-najvacsie-stavby-sveta-(video)> MEDERLY, P. – ŠVIHLOVÁ, D. – TOMA, P. – VILINOVIČ, K.: Trvalo udržateľný rozvoj - výzva pre Slovensko. Bratislava: K&K Typografia, 2001. 127 s. ISBN 80-968591-7-X MEDVECKÁ, Z.: Čína – Dongtan ecocity. [online] 21.07.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://www.magmag.sk/blog/zuzka/spolocnost/960> Ministerstvo financí České republiky: Pokyny pro politiku udržitelného rozvoje. [online] 07.04.2006. [cit. 14.11.2008] Dostupné z <http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Udrzitelny_rozvoj_pdf.pdf> Ministerstvo zahraničných vecí SR: Čína. [online] 10.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf?Open> MONTLAKE, S.: In China, overambition reins in eco-city plans. [online] 23.12.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://features.csmonitor.com/ environment/2008/12/23/in-china-overambition-reins-in-eco-city-plans/> PEARCE, D. W. – TURNER, R. K.: Economics of Natural Resources and the Enviroment. London: Harvester/Wheatsheaf, 1990. 378 s. ISBN 0745002250 People´s Daily Online: Constitution of the People´s Republic of China. [online] 22.03.2004. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://english.peopledaily.com.cn/constitution/constitution.html> 39

People's Daily Online: Three Gorges project to be completed one year ahead of schedule. [online] 30.10.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://english.people.com.cn/90001/90776/90882/6524364.html> REDCLIFT, M. R.: Sustainable Development: Exploring the Contradictions. London: Routledge, 1987. 221 s. ISBN 0415050855 REUTERS: Chinesen planen größtes Solarkraftwerk der Welt. [online] 03.01.2009. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/0,1518,599280,00.html> ROJKO, M.: Masdar – mesto bez odpadu, uhlíka a áut. [online] 22.02.2008. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/masdar-mestobez-odpadu-uhlika-a-aut/127417.html> SITA: Čína sa dostane na čelo výrobcov veterných elektrární. [online] 09.01.2008. [cit. 05.02.2009] Dostupné z <http://ekonomika.sme.sk/c/3668652/Cina-sa-dostanena-celo-vyrobcov-veternych-elektrarni.html> TASR: Pre znečistené prostredie predčasne v Číne... [online] 03.07.2007. [cit. 28.12.2008] Dostupné z <http://www.sme.sk/c/3378687/Pre-znecistene-prostredie-precasnezomrie-v-Cine-750000-ludi-rocne.html> Technický Týdeník: Obnovitelné energie v Číně. [online] 28.02.2006. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://www.techtydenik.cz/detail.php?action=show&id=876&mark=> UN General Assembly: The Rio Declaration on Environment and Development. [online] 10.08.2008. [cit. 05.11.2008] Dostupné z <http://en.wikisource.org/wiki/Rio_Declaration_on_Environment_and_Development> Veľvyslanectvo ČĽR v Slovenskej republike: Základné zemepisné údaje. [online] 03.12.2008. [cit. 10.12.2008] Dostupné z <http://sk.chineseembassy.org/slo/ss/t364419.htm> VWL in Heidelberg: Ecocity development in China. [online] 02.05.2007. [cit. 28.01.2009] Dostupné z <http://vwlheidelberg.wordpress.com/2007/05/02/eco-city-developmentin-china-ss2006/> WCED: Our Common future. Oxford: Oxford University Press, 1987. 400 s. ISBN 0-19-282080-X White Paper Home Page: Chapters and Programe areas of the White Paper. [online] 05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe6.html> White Paper Home Page: The Priority Programme for China´s Agenda 21. [online] 05.04.2001. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://www.acca21.org.cn/indexe8.html> 40

Wikipedia: Bioenergy in China. [online] 25.11.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/Bioenergy_in_China> Wikipedia: Čínska filozofia. [online] 13.12.2008. [cit. 19.12.2008] Dostupné z <http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADnska_filozofia> Wikipedia: Geothermal power in China. [online] 07.12.2008. [cit. 07.02.2009] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/Geothermal_power_in_China> Wikipedia: List of countries by Human Development Index. [online] 16.12.2008. [cit. 16.12.2008] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_Human_Development_Index> Wikipedia: Ministry of Environmental Protection of the People´s Republic of China. [online] 12.12.2008. [cit. 22.12.2008] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/State_Environmental_Protection_Administration> Wikipedia: People´s Republic of China. [online] 13.12.2008. [cit. 13.12.2008] Dostupné z <http://en.wikipedia.org/wiki/People%27s_Republic_of_China> Wikipedia: Volksrepublik China. [online] 28.01.2009. [cit. 04.02.2009] Dostupné z <http://de.wikipedia.org/wiki/Volksrepublik_China#Geographie> YUNLONG, S.: China´s road to energy security. [online] 04.10.2008. [cit. 06.02.2009] Dostupné z <http://news.xinhuanet.com/english/2008-10/04/content_10146981_1.htm>

Dôležité internetové zdroje:

http://www.china.org.cn/ http://www.copenhagenconsensus.com/Default.aspx?ID=788 http://www.czp.cuni.cz/ http://www.czso.cz/ http://www.enviweb.cz/ http://www.etrend.sk/ http://www.project-syndicate.org/ http://www.sme.sk/ http://www.tur.sk/ http://tyzden.sk/ http://www.uake.cz/ http://www.velkaepocha.sk/ http://www.wikipedia.org/ 41

PRÍLOHY
Príloha 1: Model trvalo udržateľného rozvoja

Zdroj: vlastná úprava podľa anglického pôvodného zdroja Príloha 2: Kolobeh trvalo udržateľného rozvoja

Zdroj: http://sorinplaton.wordpress.com/2008/03/21/a-romanian-way-of-sustainabledevelopment/ 42

Príloha 3: Alegória (environmental cartoon)

Zdroj: http://www.grinningplanet.com/2005/05-31/environment-cartoon.htm Príloha 4: Čínsky rast sa začal pred 30 rokmi

Zdroj: http://www.sme.sk/c/4215094/cinsky-rast-sa-zacal-pred-30-rokmi.html 43

Príloha 5: HDI v Číne podľa oblastí

Zdroj: http://earthtrends.wri.org/povlinks/map/m_82.php Príloha 6: Ekonomické indikátory a rozloženie dôchodkov v Číne

Zdroj: http://earthtrends.wri.org/pdf_library/country_profiles/eco_cou_156.pdf 44

Príloha 7: Porovnanie projektov ecocity MASDAR DONGTAN

Zdroje: http://www.building.co.uk/Pictures/436xAny/h/m/l/Foster_Masdar_plan_ready.jpg http://agentsofurbanism.com/wp-content/uploads/2008/04/dongtan-zoning.jpg Príloha 8: Porovnanie vizualizácie ecocity MASDAR

DONGTAN

Zdroje: http://www.leg-thueringen.de/uploads/pics/1_masdar_05.jpg http://i59.photobucket.com/albums/g309/xzayvier07/ecocity-large.jpg

45

Príloha 9: Oblasti so zelenými technológiami v Číne

Zdroj: http://www.chinadaily.com.cn/china/2008npc/2008-03/19/content_6547886.htm Príloha 10: Budúca najväčšia solárna budova na svete v meste Dezhou vo východnej Číne - International Renewable Energy Communication Center

Zdroj: http://www.himin.com/dahui/zong.html

46

Príloha 11: Miyi Tower

Zdroj: http://www.ekobydleni.eu/tag/cina Príloha 12: Výroba elektrickej energie v Číne podľa zdroja

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Electricity_production_in_China.PNG 47

Príloha 13: Priehrada Tri rokliny a evakuácia miest

Zdroj: http://www.sme.sk/c/3988678/cina-vysidlila-posledne-mesto-kvoli-priehrade.html

48

Príloha 14: Podiel obnoviteľných zdrojov energie vo svete

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Ren2006.png Príloha 15: Plán Číny do roku 2020 ohľadom OZE

Zdroj: http://news.mongabay.com/bioenergy/2007/09/china-unveils-265-billionrenewable.html 49

Príloha 16: Plánovaný rast produkcie energie v Číne podľa zdrojov energie

Zdroj: http://earthtrends.wri.org/updates/node/274 Príloha 17: Tempo rastu čínskej produkcie energie v percentuálnom vyjadrení

Zdroj: http://www.chinaenvironmentallaw.com/wp-content/uploads/2009/01/china-energyeff1.jpg 50