Štátne symboly Slovenskej republiky

štátna vlajka

Skladá sa z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného. Pruhy sú rovnakej šírky, usporiadané pod
sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky sa nachádza štátny znak (rovnako vzdialený od horného, dolného
a predného okraja). Výška štátneho znaku sa rovná polovici výšky štátneho znaku, jeho lem je biely, nepoužíva
sa žiadna obrysová linka.

 štátny znak

Na  červenom ranogotickom štíte je postavený dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku

modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú rozšírené a vhĺbené, vrchy, na ktorých kríž stojí sú oblé.

 štátna pečať:

Je okrúhla s priemerom 45 mm. V jej strede je vyobrazený štátny znak. Farby znaku sú vyznačené heraldickým
šrafovaním. Okolo štátneho znaku je umiestnený kruhopis Slovenská republika, v jeho dolnej časti je lipový
lístok.

štátna hymna:

Janko Matuška
1. Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
    Zastavme ich bratia,
    nech sa ony stratia,
    Slováci ožijú.
2. To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
    ale blesky hromu
    vzbudzujú ho k tomu,
    aby sa prebralo.
Autorom textu  slovenskej hymny je  Janko Matuška (* 1822  +1877 v Dolnom Kubíne). Nápev je zo slovenskej ľudovej
piesne   „Kopala studienku“. Prvýkrát ju spievali študenti Ľudovíta Štúra pri ich ceste z Bratislavy do Levoče, kam bol
Ľudovít Štúr preložený z bratislavského lýcea v roku 1844. Pieseň ako prvý notovo zapísal 16. marca 1843 A. H. Krčméry a
v roku 1864 prvýkrát zharmonizoval hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella. V roku 1930 sa jej prvá sloha stala súčasťou
štátnej hymny Československej republiky. V roku 1992 zakotvila Ústava SR ako hymnu Slovenskej republiky jej prvé dve
slohy.
Prvý január je štátnym sviatkom Slovenskej republiky pripomínajúcim konkrétny deň - 1.
január roku 1993, kedy vznikla samostatná Slovenská republika a vstúpila do platnosti jej ústava.
Tá kodifikuje aj štátne symboly - štátny znak, štátnu vlajku, štátnu pečať a štátnu hymnu
Slovenskej republiky, s ktorými sa stretáme na každom kroku a sú pre mnohých
samozrejmosťou. No nebolo to však vždy tak, na Slovensku bolo v rokoch 1960 – 1990 (teda
plných tridsať rokov) zakázané používať symbol dvojitého kríža na trojvrší - historický symbol
Slovenska a Slovákov.

Dvojitý kríž pochádza z Byzantska a viaceré indície nasvedčujú, že na našom území sa stal
známym v časoch Veľkej Moravy. Od konca 12. storočia bol súčasťou uhorského kráľovského
a štátneho znaku a od 13. storočia sa stal teritoriálnym symbolom územia dnešného Slovenska.
V roku 1848 už dvojitý kríž plnil aj funkciu slovenského národného symbolu a v roku 1914 sa stal
súčasťou symboliky československého odboja a najmä československých légií. Po vzniku
Československa v roku 1920 tvoril súčasť štátneho znaku československej
republiky. V časoch druhej svetovej vojny plnil funkciu štátneho znaku vojnovej Slovenskej
republiky, po oslobodení sa obnovila československá symbolika z roku 1920. Tento stav trval až
do prijatia „socialistickej“ ústavy v 1960, keď bol dvojitý kríž zo štátneho znaku odstránený.
Náprava nastala až 1. marca roku 1990, keď sa stal štátnym symbolom Slovenskej republiky,
vtedy ešte v rámci československej federácie. 

Dvojitý kríž mal počas jedenástich storočí svojej existencie rôznu podobu, jeho ramená
boli niekedy rovné, inokedy sa na koncoch rozširovali, spočiatku sa v štíte vznášal, neskôr
stál na trojvrší, štít bol niekedy trojuhlý, inokedy dolu zaoblený. Vybrať historicky odôvodnenú
predlohu bola zodpovedná úloha, ktorá na začiatku roku 1990 stála pred heraldikmi. Voľba
napokon padla na historickú pečatnú predlohu zo začiatku 14. storočia s prihliadnutím na
štylizáciu a najmä bielo - modro - červenú farebnosť, ktorú erb nadobudol v slovenskom povstaní
v rokoch 1848 - 1849. Erb dnešnej podobe kodifikoval 1. marca 1990 zákon č. 50/1990 Zb.
zákonov. 

Rovnaký zákon kodifikoval aj bielo - modro - červenú štátnu vlajku Slovenskej republiky, no už
koncom roka 1991 sa diskutovalo o možnostiach jej odlíšenia od vtedy obnovenej a
farebne identickej ruskej vlajky. Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR vyhodnotila v marci
1992 štúdiu o možnostiach úpravy slovenskej vlajky a za optimálnu možnosť označila pridanie
štátneho znaku do prednej polovice listu vlajky. Túto podobu kodifikovala aj ústava Slovenskej
republiky prijatá 1. septembra 1992.S ňou vstúpili 1. januára 1993 do platnosti aj symboly
samostatnej Slovenskej republiky.