John ONIANS : Classical Art and the Cultures of Greece and Rome.

Yale University Press New Haven & London 1999 ISBN 0-300-07533-2

John ONIANS
Classical Art and the Cultures of Greece and Rome.
Yale University Press New Haven & London 1999 ISBN 0-300-07533-2

Obsah

Poďakovania (ix)
Predslov (xi)

1 The Culture of the Greek Workshop (1)

Man as Raw Material (1)

The Body and Its Tools (6)
Military and Civil Crafts (8)

2 Greek Art and the Culture of Conflict (9)

The General as Craftsman and the Soldier as Artefact (9)

The Necessity of the Phalanx (14)
John ONIANS : Classical Art and the Cultures of Greece and Rome.
Yale University Press New Haven & London 1999 ISBN 0-300-07533-2

The Iliad : Women at Home, Men at War (18)

War and Art: The 'Military' Style of Pottery (21)
War and Art : Phalanx and Temple (26)
War and Philosophy : Kosmos and Harmonia (30)
War and Philosophy : The First 'Mathematicians' (35)
War, Mathematics and Art : The 'Square' Man (36)
Mathematical Art versus the Mathematical Army (41)
Plato and the Mathematical Guards (47)
The Power of Women and the Aesthetics of Peace (51)

3 Greek Art and the Culture of Competition (57)

Work and Competition (57)

Competition, Imitation and Improvement (58)
Competition : Its Organisation and Regulation (60)
Competition in Art (64)
Competition and the Rise of Classical Art (67)
Competition and Contunuous Change (74)
The Intellectual Marketplace : Competitive Models (93)
The Intellectual Marketplace : Plato's Paradigm (98)
Isocrates and the Theory of Classical Culture (100)

4 Hellenistic Art and the Culture of Character (105)

Alexander : Paradigmatic Breaker of the Paradigm (105)

Alexander and Art (110)
Responses to the Paradigm (112)
The 'Modern' Artist (115)
'Modern' Art (120)
The Parton, the Artist, the Model and the Viewer (126)
From the Viewer as Hero to the Viewer as Victim (131)
Man Caught in His Own Net (145)
Paradigms Packaged : Education and the Copy (154)
Athens, the Capital of Packaging (159)

5 Roman Art and the Culture of Memory (162)

The Instruments of Success (162)

Augury and Mapping (173)
Art and Memory (177)
Money, Monuments and Signs (181)
Monuments and Memory (187)
Vespasian's Architectural Memory System (193)
Money and Monuments in the Later Empire (199)
Memorials and the Dead (205)
Christianity : A Contract for the After-life (210)
The Sign of the Cross (213)
John ONIANS : Classical Art and the Cultures of Greece and Rome.
Yale University Press New Haven & London 1999 ISBN 0-300-07533-2

6 Rome and the Culture of Imagination (217)

Beyond Reason (217)

Metamorphosis and the Magic of Augustus (219)
Metamorphosis of Nature (227)
Metamorphosis and the History of Art (232)
Mertamorphosis of Culture (234)
Roman Style as the Style of Transformation (245)
The Empire of the Imagination (249)
Rhetoric and the Edication of the Imagination (256)
The Educated Imagination and the Work of Art (261)
Imagination and the Psychology of Perception (267)
From Images in Clouds to Pictures in Marble (268)
The Rise of the Imagination and Material Decline (274)
Dreams and Visions; Conversion and Transubstantiation (275)

7 The Culture of the Christian Church (279)

Closing the Schools (279)

The Christian and the External World (280)
The Christian and the Internal World (282)
Christian Building Blocks (286)

Bibliographical Note (291)

List of Illustrations (294)
Index (300)
Poďakovania (ix)

(...)

Predslov (xi)

Z poslednej doby niet v angličtine nijakej obsiahlej štúdie o klasickom umení napísanej jediným auto-
rom. Niektorí to môžu pokladať za spávne. Pretože nie je ľahké, aby jedna osoba inteligentne a zod-
povedne písala v jedinej knihe o téme, ktorá potenciálne zahrnuje tisícky artefaktov vytvorených v
priebehu tisícky rokov na území niekoľko miliónov štvorcových míľ, a vítaný nárast povedomia rozma-
nitosti, zložitosti a mnohoznačnosti gréckeho a rímskeho umenia v posledných rokoch iba zvýšil rizi-
ko, že akákoľvek štúdia o ňom by prosto nebola hodná svojej témy. A popísať, nie to vysvetliť, ume-
nie a idey, na ktorých sa, tak či onak zakladala väčšina neskoršieho európskeho umenia, by sa dalo
pokladať za nemožné podujatie.

Avšak proti tomuto deprimujúcemu záveru stojí sama húževnatosť a koherentnosť onoho neskoršie-
ho vplyvu. Moc gréckeho umenia nad Rímom a potom gréckeho a rímskeho umenia nad neskoršími
generáciami, spočívala menej v rozmanitosti či zložitosti toho umenia než v to, že stelesňovalo limi-
tovaný počet znakov, prvkov ako je pevnosť, matematická pravidelnosť, živosť, jednotnosť, fyzická
energia a citová pôsobivosť gréckeho umenia, alebo pamätnosť, monumentalita, svojbytnosť, mate-
riálová a formová bohatosť, flexibilita a jednoduchosť rímskeho umenia. Tie či oné znaky – neraz zo-
stavy znakov – zdieľané desiatkami tisícov objektov, objavujúce a vytrácajúce sa niekedy viac než je-
denkrát za dobu desiatich storočí, sú atribútmi, ktoré mali definovať tradíciu teraz známu ako klasic-
John ONIANS : Classical Art and the Cultures of Greece and Rome.
Yale University Press New Haven & London 1999 ISBN 0-300-07533-2

ká. Každý takýto znak, či skupina znakov, sa objavili na konkrétnom mieste či území za konkrétnych o-
kolností. Analyzovať tieto vlastnosti a podmienky, v ktorých vystúpili do popredia, je ťažšie než klasifi-
kovať a skúmať diela, v ktorých sa zhmotnili, ale tiež je to potenciálne cennejšie, pretože nám to mô-
že pomôcť pochopiť nielen klasické umenie, ale aj aspekty umenia a kultúry, ktoré neskôr ovplyvnilo.
Nech už je dôvod, prečo veľká časť neskoršieho umenia európskeho kontinentu zdieľa črty Grécka a
Ríma, či už je to preto, že jeho tvorcovia uznávali Grékov a Rimanov ako vzor a napodobovali ich, ale-
bo prosto preto, že sa vyvíjalo v podobných podmienkach, je poznanie toho, ako a prečo sa tieto črty
po prvý raz prejavili, rovnako želateľné žiadúce. Pochopiť povahu a pôvod hlavných čŕt antického
gréckeho a rímskeho umenia znamená tiež začať pochopiť tak ich prežívanie ako ich opakovaný vý-
skyt. (xi/xii)

Ciele tejto knihy sú teda vymedzené. Nepojednáva o všetkom z gréckeho a rímskeho umenia, ale sú-
streďuje sa na to, čo by mnohí pokladali za jeho najcharakteristickejšie formy, a na prostredie, v kto-
rom sa vyvinuli, zvlášť na Atény, na helenistické mestá ako bola Alexandria či Pergamon, a na Rím. K
jej hlavným témam patrí: osobitosť raného gréckeho umenia, a spôsob, akým ono aj raná grécka spo-
ločnosť a kultúra vo všeobecnosti, boli formované jedinečnou ekológiou; nezávislosť životného štýlu
Alexandrových umeleckých súčasníkov, osobné vzťahy ich a ich následníkov k patrónom a vzorom, a
nové psychologické zaujatie vyvolávané v divákovi dielami vytváranými na základe takýchto vzťahov;
príznačne rímska schopnosť pamäti, ktorá umožnila ich dobyvateľské úspechy, ktorá dávala stabilitu
ich impériu a ktorá tkvela v základe redukcie a komprimácie, akú možno tak často nájsť v ich umení
a architektúre; elasticita imaginácie, ktorá sa vyvinula u Rimanov vďaka ich bezprecedentnému ovlád-
nutiu svetových zásob, ako aj flexibilita a abstrakcia sochárskej, maliarskej a stavebnej formy, ktorej
tvorbu takáto mentálna schopnosť umožňovala a podporovala; a napokon, závislosť triumfu kresťan-
ského náboženstva ako aj efektívnosti jeho umenia na spojitosti nových potrieb s dozrievaním spôso-
bov myslenia, rozvíjaných v predchádzajúcom období. Ako možno vidieť z tohto zhrnutia, obmedzené
čo do počtu sú nielen vlastnosti klasického umenia, ktoré táto kniha rozoberá, ale rovnako aj vysvetl-
enia, ktoré ponúka o ich prejavoch. Z množstva faktorov, na ktoré by sa dalo odvolávať pre vysvetle-
nie genézy akéhokoľvek jednotlivého diela, tu sa dôraz kladie predovšetkým na zopár tých, ktorých
zásadný význam sa javí taký hlboký, že determinuje tie najvýraznejšie charakteristiky nielen veľkých
skupín umeleckých predmetov, ale celých kategóríí toho, čo sa často nazýva kultúrou.

Tento termín, kultúra, sa tu však používa všeobecnejšie než zvyčajne, spôsobom naznačujúcim otvo-
renejší prístup k definícii a výkladu rozoberaných vlastností. Jeho použitie v titule tohto zväzku a v zá-
hlaviach jeho kapitol nám má pripomínať, že to, čo často oslavujeme ako vysoký „kultúrny“ výdoby-
tok, možno neraz lepšie posudzovať nie iba tak ako by to robil antropológ, ako súčasť komplexu spô-
sobov činnosti a myslenia spoločnosti, ale tak ako by to robil biológ, ako prirodzený produkt formujú-
ceho vplyvu obmedzeného súboru faktorov prostredia na živý organizmus schopný reprodukcie a a-
daptácie. Kultúra, od (slova) colere, „kultivovať“, „tendovať“, tu menej púta pozornosť k role zvlášt-
neho ľudského jednania a viac k procesu, akým sa tieto spôsoby chovania utvárajú. Tak možno pove-
dať, že v každej kapitole má toto slovo odlišný prízvuk. V prvej a poslednej kapitole, o gréckej dielni a
kresťanskej cirkvi, privádza jeho použitie pozornosť na mieru, v akej každé z týchto dvoch veľmi odliš-
ných fyzických a psychologických prostredí podporovalo odlišný spôsob myslenia a umeleckého tvo-
renia. V kapitolách Konflikt a Súťaž, ide o spôsob, akým zvláštne spoločenské podmienky, samy z veľ-
kej časti determinované prostredím, ako to bolo popísané v prvej kapitole, vyprodukovali takú kon-
centráciu energií a záujmov, že mnohé odlišné spoločenské skupiny, od remeselníkov po filozofov,
John ONIANS : Classical Art and the Cultures of Greece and Rome.
Yale University Press New Haven & London 1999 ISBN 0-300-07533-2

časom tendovali k vytváraniu radu produktov, ktoré možno ľahko vidieť ako pohybujúce sa v limito-
vanom počte smerov. V kapitole Charakter sa ohnisko posúva, uvoľňujúc nové napätia. Zatiaľ čo Ale-
xandrove konanie pri rozširovaní gréckeho sveta povzbudovalo ľudí k tomu, aby pripisovali nový vý-
znam aktívnej role jednotlivca, či už v dejinách alebo v umení, skúsenosť z toho rozširovania tiež u
mnohých zvýšovalo vedomie vlastnej pasivity, a v konečnom dôsledku zraniteľnosti. V kapitolách Pa-
mäť (xii/xiii) a Imaginácia je dôraz na spôsobe, akým každá týchto dvoch výrazne rímskych mentál-
nych spôsobilostí bola natoľko posilnená intenzifikáciou podmienok, v ktorých sa im darilo, že zase
ony začali utvárať nové a špecifické spôsoby chovania, ktoré boli dôležité tak pre tvorbu umenia ako
aj pre reakciu naň. Všade sú implikácie, že v oblasti kultúry, temer tak ako v oblasti agrikultúry, sa
rozličné životné formy na rozličných stupňoch svojho vývoja v rozličných prostrediach spájajú s odliš-
nými plodmi. Reálny, hoci nejasný proces, ktorý táto posledná analógia naznačuje, je v istom zmysle
základnou témou celej tejto knihy.

Paradoxom je len to, že tento proces sa od svojho počiatku v gréckej dielni zdá byť menej organické-
ho a viac mechanického charakteru, pričom muži a ženy sa stávajú produktom čoraz viac prevládajú-
ceho spoločenského a vzdelávacieho formovania a vizuálne umenie odrazom transformácií tela a my-
sle, do ktorého (toto formovanie) vyústilo. Riešenie tohto paradoxu spočíva v rozpoznaní, že tento
proces je sám prirodzený. Predovšetkým preto, že ľudia, ktorí sa prispôsobovali kamenistej krajine
Grécka, sa tak veľmi spoliehali na použitie tvrdých kovových nástrojov pri jej využívaní, začali o sebe
premýšľať spôsobom, akým to prv nik nerobil. Preto, že si Gréci začali sami seba predstavovať ako
zhotovených z kameňa a kovu, zobrazovali sa v sochách životnej veľkosti z mramoru a bronzu. A čo je
ešte dôležitejšie, preto, že o sebe premýšľali týmto spôsobom, boli takí úspešní, keď sa konfrontovali
s inými národmi, ktoré to nerobili. Grécke umenie je teda pôsobivým svedectvom tak o podstate
gréckej skúsenosti ako aj o znepokojivom tajomstve ich úspechu.

Tí Európania, ktorí po dve a pol tisícročia napodobovali Grékov v ich prísnej výchove a v ich minerál-
nom seba-spodobovaní, začali zdieľať tak ono tajomstvo ako aj jeho dobrodenie, bez ohľadu na ná-
klady. Dnes sú tie isté dobrodenia dostupné ľuďom kdekoľvek na svete, s podobnými, hoci nižšími,
nákladmi. Pre niektoré z týchto dobrodení aj nákladov takzvanej západnej civilizácie by táto kniha
mohla eventuálne slúžiť ako stručný účtovný sprievodca. Taký význam sa tu nárokuje pre pochopenie
klasického umenia a kultúr Grécka a Ríma. (xiii)