Skúšky tvrdosti

Uloha 1

Skúška tvrdosti podľa Brinella: Autorom tejto metódy je J. A. Brinell. Princíp

skúšky spočíva v tom, že do skúšaného materiálu sa vtláča oceľová guľôčka
alebo guľôčka s tvrdokovu s priemerom D určitou silou F počas stanovenej
doby. Schematicky je znazornená na obr. (nauka1)

Zmeraním priemeru vtlačku d (meria sa v dvoch na seba kolmých smeroch a

vypočíta sa aritmetický priemer) sa výpočtom alebo pomocou tabuliek určí
hodnota tvrdosti. Skúška je normalizovaná podľa STN EN ISO 6506-1. Hodnota
tvrdosti Brinell sa počíta podľa vzťahu: (nom-celok)

plocha vtlačku A [mm2 ] sa vypočíta podľa vzťahu:

kde F je zaťažujúca sila [N], D je priemer guľôčky [mm] a d je priemer vtlačku

[mm]. Pri skúške sa používajú guľôčky s priemerom D = 10; 5; 2,5; 2 a 1 mm, v
závislosti od druhu a rozmeru skúšaného materiálu. Priemer guľôčky a
zodpovedajúcu hodnotu zaťaženia je potrebné zvoliť tak, aby priemer vtlačku
bol v rozmedzí (0,25 ÷ 0,6)ˑD. (5) Hodnota tvrdosti materiálu (napr. 240),
stanovená metódou Brinell, s guľôčkou zo spekaných karbidov s priemerom  5
mm, skúšobným zaťažením 7357 N (750 kp), pôsobiacim zaťažením v trvaní 20
sekúnd sa zapíše: HBW 5/750/20 = 240. (5)(nom-cvičenia)

Skúška tvrdosti podľa Vickersa Autormi tejto skúšky sú R. L. Smith a G. E.

Sanland, súčasný názov pochádza od tvrdomerov anglickej firmy Vickers.
Vickersova skúška je založená na rovnakom princípe ako Brinellova skúška,
namiesto oceľovej guľôčky sa do materiálu vtláča pod zaťažením silou F
pravidelný štvorboký diamantový ihlan s vrcholovým uhlom medzi protiľahlými
stenami ihlanu 136°. Následne sa zmeria stredná dĺžka oboch uhlopriečok
vtlačku d1 a d2 (obr. 4.29). Tvrdosť HV sa určí z vypočítanej strednej hodnoty
uhlopriečky a zaťažujúcej sily F. Skúška je normalizovaná podľa STN EN ISO
6507-1. Vickersove číslo tvrdosti HV sa vypočíta podľa vzťahu: (nauka1)

kde F je zaťažujúca sila [N], d aritmetický priemer dĺžky uhlopriečok vtlačku

[mm].(nauka1) Zaťaženie možno voliť ľubovoľne, prakticky sa používajú
zaťaženia odstupňované v desiatich stupňoch od 10 do 1000 N. Metódu
merania tvrdosti podľa Vickersa možno použiť na všetky tvrdosti skúšaných
materiálov. Hodnota tvrdosti podľa Vickersa stanovená skúšobným zaťažením
98,1 N (10 kp) s dobou zaťaženia 30 sekúnd sa zapíše 138 HV 10/30. (NOM-
celok)

Skúška tvrdosti podľa Rockwella Autorom tejto metódy, ktorá pochádza z USA,
je S. P. Rockwell. Skúška tvrdosti sa principiálne líši od Brinellovej a Vickersovej
skúšky tým, že tvrdosť sa zisťuje na Rockwellovom tvrdomeri. Rockwellovo číslo
tvrdosti (HR) sa odčíta ako rozdiel hĺbky vtlačku vnikajúceho telieska medzi
dvoma stupňami zaťaženia (predbežného a celkového). Vnikajúcim telieskom je
diamantový kužeľ s vrcholovým uhlom 120° a zaoblením hrotu 0,2 mm alebo
kalená oceľová guľôčka s priemerom 1/16´´ (1,5875 mm).(nauka1) Skúška
tvrdosti podľa Rockwella je rýchla a jednoduchá, pretože hodnota tvrdosti sa
získava priamym odčítaním na stupnici tvrdomera v hodnotách 0 ÷ 70 HRC
alebo 30 ÷ 130 HRB. Hĺbka vtlačku je maximálne 0,2 mm (pre minimálnu
hodnotu tvrdosti) alebo 0 mm (pre maximálnu hodnotu tvrdosti). Skúška 140
tvrdosti podľa Rockwella sa v praxi najčastejšie používa pre kontrolu kalených
konštrukčných a nástrojových ocelí. (nom-cvicenie)