Professional Documents
Culture Documents
ZVT - P05 - A - Kótovanie Na Technických Výkresoch
ZVT - P05 - A - Kótovanie Na Technických Výkresoch
VÝROBNÝCH
TECHNOLÓGIÍ
PREDNÁŠKY
Zimný semester
TÝŽDEŇ 05
Téma: KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
PREŠOV 2020
2 OBSAH
OBSAH
KÓTOVACIE ČIARY
Definícia kótovacej čiary: úsečka alebo oblúk kružnice medzi dvoma prvkami alebo medzi
prvkom a predlžovacou čiarou alebo dvoma predlžovacími čiarami, ktoré zobrazujú rozmer
graficky (obr. 4.1).
odkazová čiara
30°
Ø 22f8
Ø 28
Ø 18
kótovacia čiara
kóta 2,5
39
31
16
− kótovacia čiara sa nesmie stotožniť s obrysovou čiarou, osou a nesmie byť ich
pokračovaním,
− kótovacia čiara sa nesmie stotožniť s predlžovacou čiarou, okrem výnimky pri kótovaní
nepravidelných krivkových obrysov,
− vo vnútri šrafovanej plochy sa kótovacia čiara nekreslí rovnobežne so šrafovaním.
Obr. 4.4 Kótovanie súmerných a rotačných predmetov pomocou neúplnej kótovacej čiary
KONCOVÉ PRVKY
Definícia koncového prvku: Symbol na označenie koncov kótovacej alebo odkazovej čiary.
Normalizované koncové prvky na označenie koncov kótovacej čiary sú uvedené v Tabuľke 4.1.
Použitie rôznych typov šípok je rovnocenné, ale v jednom súbore technickej dokumentácie sa
má použiť len jeden z uvedených typov šípok. Šípky možno urobiť z vonkajšej strany
kótovaného dĺžkového rozmeru len vtedy, ak kótovacia čiara je príliš krátka na zakreslenie
šípok a vpísanie rozmeru (do 12 mm).
Použitie jednotlivých typov koncových prvkov závisí od osobitosti technických výkresov
v určitom technickom odbore a riadi sa príslušnými medzinárodnými normami.
6 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
30
Otvorená šípka 30
h
Uzavretá šípka 30
90
Otvorená šípka 90
0,4h
Šikmá úsečka
45
Bodka
Môže sa použiť len vtedy, keď nie je dosť miesta pre zápis
šípky. Susediace šípky musia smerovať proti bodke.
0,5xh
PREDLŽOVACIE ČIARY
Definícia predlžovacej čiary: Čiara spájajúca kótovaný prvok a krajnými bodmi príslušnej
kótovacej čiary.
Predlžovacie (predošlý termín „pomocné“ alebo „vynášacie“) čiary sa kreslia:
− ako súvislé tenké čiary typu 01.1,
− kreslia sa kolmo na kótovaný lineárny rozmer predĺžením obrysov a hrán,
− musia sa predĺžiť za ukončenie príslušných kótovacích čiar o dĺžku rovnajúcu sa
približne 8-násobku hrúbky predlžovacej čiary,
− na výkresoch pre určité technické oblasti (napr. stavebné výkresy) je dovolené
vynechať medzeru medzi kótovaným prvkom a začiatkom predlžovacej čiary,
− predlžovacie čiary sa môžu nakresliť šikmo, ale navzájom rovnobežne (obr. 4.5).
KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH 7
ODKAZOVÉ ČIARY
Definícia odkazovej čiary: Čiara spájajúca informáciu alebo požiadavky, alebo referenčnú čiaru
s prvkom alebo kótovacou čiarou (STN ISO 128-22: 2001).
Odkazové čiary sa kreslia:
− súvislou tenkou čiarou typu 01.1 a nemajú byť dlhšie, ako je to nevyhnutné,
− kreslia sa šikmo k prvku alebo vzhľadom na rámček (odklon musí byť >15) so sklonom
odlišným od použitého sklonu šrafovania (obr. 4.7),
− dve, alebo niekoľko odkazových čiar je možné spájať do uzlov tak, aby sa zbiehali, alebo
lomili pod ostrým uhlom (obr. 4.8, obr. 4.9).
2
1:2
13 15
t=2
10
17
40
Na konci, ktorý sa dotýka príslušného prvku, môžu byť odkazové čiary zakončené:
− uzatvorenou, alebo uzatvorenou a vyplnenou šípkou s uhlom rozovretia 15, ak odkazová
čiara končí na obryse, alebo hrane (obr. 4.8).
− bodkou (d = 5 x hrúbka čiary), ak odkazová čiara končí na ploche vnútri obrysu (obr. 4.7),
− šikmými úsečkami, ak sa má označiť niekoľko rovnobežných čiar (obr. 4.9),
− bez zakončenia, ak odkazová čiara končí na inej čiare, napr. kótovacej čiare, alebo osi
symetrie (obr. 4.7 – kóta 2, obr. 4.9).
4x6
4 mm2
Zástavka odkazovej čiary je súvislá tenká čiara typu 01.1 vyhotovená v jednom zo smerov čítania
údajov na výkrese a pripojená k odkazovej čiare. Zástavka sa musí nakresliť:
− s pevnou dĺžkou rovnou 20 x hrúbka odkazovej čiary,
− s dĺžkou prispôsobenou dĺžke udávaného pokynu,
− zastávku je možné vynechať v prípade, ak je odkazová čiara nakreslená v jednom zo
smerov čítania údajov na výkrese a pokyny sa píšu v tom istom smere, príp., ak sa nedá
použiť (obr. 4.10 ).
Udávané pokyny sa majú písať nad, alebo pod zástavku s medzerou 2 x d, kde d je hrúbka čiary
zástavky. Výnimkou sú grafické značky pre predpisovanie charakteru povrchu a zvarov, ktoré
sa umiestňujú priamo na zástavku odkazovej čiary. Udávané pokyny sa musia umiestniť:
− prednostne nad zástavkou odkazovej čiary,
− vycentrované za odkazovou čiarou (obr. 4.10, obr. 4.11),
− pri, vo vnútri, alebo za grafickými značkami podľa platných medzinárodných noriem (napr.
obr. 4.1 – údaj 1:2 ).
a5
40
18
18
18
18 18
18 18
20
18
22
18
18
18
18
29
12 80
7 66
4
6
15
100
Pre zlepšenie prehľadnosti je možné pri kótovaní použiť ďalšie normalizované spôsoby
umiestnenia kót:
− ak je medzi predlžovacími čiarami málo miesta na vpísanie kóty, môžeme ju zapísať nad
predĺžením kótovacej čiary za jedným z ukončení (obr. 4.12 – kóta 4; obr. 4.6 – kóta 2),
alebo na odkazovú čiaru,
− ak v prípade jednoznačnosti kótovania stačí nakresliť len časti dlhých kótovacích čiar, kóty
sa zapíšu bližšie k ich ukončeniu (obr. 4.14 – kóty 80; 66),
− ak sa tým nenaruší jednoznačnosť nadstaveného priebežného kótovania, môžu sa hodnoty
kót uviesť v blízkosti šípok (obr. 4.58).
a) b) c)
Obr. 4.16 Kótovanie uhlov
12 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
a) b) c)
Obr. 4.17 Kótovanie oblúkov
Pred číselnou hodnotou dĺžky oblúka sa musí uviesť oblúková značka, ktorej polomer je r = h
a výška ¾ h. Pri stredových uhloch oblúkov väčších ako 90°predlžovacie čiary musia smerovať
do stredov oblúkov . Ak by pri tom nebolo jednoznačné priradenie kótovanej dĺžky oblúka
k príslušnému oblúku, musí sa táto príslušnosť vyznačiť odkazovou čiarou vedenou od
kótovacej čiary k oblúku. Začiatok odkazovej čiary na kótovacej čiare sa vyznačuje bodkou
alebo prázdnym krúžkom, na oblúku sa odkazová čiara zakončuje šípkou.
Obr. 4.18 dokumentuje spôsob kótovania priliehajúcich oblúkov, priamkových alebo uhlových
prvkov, ktoré nadväzujú na predlžovacie čiary.
oblúka (obr. 4.19 i až l), kóta sa môže písať aj na predĺženú kótovaciu čiaru alebo na
odkazovú čiaru pripojenú na koniec kótovacej čiary (obr. 4.19 f, h, j, l) resp. na spoločnú
odkazovú čiaru (obr. 4.19 m, n),
− pri malých polomeroch, ktoré nie sú zobrazené, vedie sa kótovacia čiara podľa obr. 4.19 o,
p.
a) b) c) d)
e) f) g) h) i) j) k) l)
m) n) o) p)
Obr. 4.19 Kótovanie polomerov
a) b)
c) d) e)
f) g) h) i)
Obr. 4.20 Kótovanie priemerov
14 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
Podľa STN 01 3133 Technické výkresy. Zjednodušené kótovanie dier, je možné kótovať diery
a otvory hladké alebo so závitom, s úpravou hrán skosením a s úpravou dier kužeľovým alebo
valcovým zahĺbením zjednodušene. Všetky údaje o geometrickom tvare diery sa uvádzajú nad
odkazovou čiarou ktorej začiatok je vždy na osi diery a nemá zakončenie.
Vzhľadom na veľkú variabilitu a veľký počet spôsobov zobrazovania a kótovania, norma je
zostavená tabuľkovým spôsobom. Na obr. 4.23 sa uvádzajú tri príklady zjednodušeného
zobrazovania a kótovania hladkých dier podľa STN 01 3133. Tento spôsob zobrazovania
a kótovania sa môže použiť vtedy, ak je zobrazenie dier na výkrese veľmi malé alebo diery sú
zobrazené zjednodušene. Nesmie sa používať na výkresoch kovových konštrukcií. Pre
jednoznačnosť, rozsah a spôsob použitia zobrazovania a kótovania podľa STN 01 3133
v súbore technických výkresov sa má dohodnúť a uviesť v technických podmienkach.
KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH 15
117
23
58
88
8
10
12
5
60
10
10
10
20
18 4x20 (=80)
160
10 20x7 (=140)
7
5
°
30
5x Ø 6 12x Ø 6
16
16
.
.
8
8
10 10
10 4x10(=40) 10 11x10(=110)
60 130
8x Ø 6 8x Ø 6
.
3
Ø3 Ø 34
t=2
− Kótovanie prvkov rovnakých skupín: Ak sa na zobrazení súčiastky vyskytujú dve alebo viac
skupín podobných prvkov (napr. dier) s rôznymi rozmermi, možno prvky rovnakých
rozmerov označiť rovnakými písmenami alebo číslami. Kótuje sa len jeden prvok z každej
skupiny na odkazovej čiare (obr. 4.30a) alebo sa rozmery uvedú v legende (obr. 4.30b).
a) b)
Obr. 4.30 Kótovanie prvkov rovnakých skupín
Zobrazenie hranola
50
30x20
Zobrazenie ihlanu
50
30
Zobrazenie valca
50
30
KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH 19
Zobrazenie kužeľa
50
30
Zobrazenie gule
S30
Zobrazenie anuloidu
5
30
Najmenšie odporúčané polomery ohybu podľa STN 22 7340 pre oceľové plechy sú v Tabuľke
4.4. Uvedené hodnoty platia pre uhly ohybu α ≤ 120°. Pre α > 120° treba voliť najbližší väčší
polomer ohybu.
Pre dosiahnutie správneho ohybu má byť dĺžka ohýbaného ramena rovná minimálne
dvojnásobnej hrúbke materiálu. Pri výpočte rozvinutých dĺžok ohýbaných súčiastok je vhodné
využiť i možnosti grafických CAD systémov.
1 1,6 2,5 3 5 6 8 10 12 16 20
naprieč
Do 392
1 1,6 2,5 3 6 8 10 12 16 20 25
pozdĺž
1,2 2 3 4 5 8 10 12 16 20 25
Nad 392 naprieč
do 490
1,2 2 3 4 6 10 12 16 20 25 32
pozdĺž
1,6 2,5 4 5 6 8 10 12 16 20 25
Nad 490 naprieč
do 637
1,6 2,5 4 5 8 10 12 16 20 25 32
pozdĺž
𝑡
𝑙 = 0,01745. 𝑅 (𝑅 + ) . (180 − 𝛼)
3
KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH 21
𝑙 = 1,571. 𝑅 + 0,5236. 𝑡
𝑡
1 = 0,01745. (𝑅 + ) . (180 − 𝛼)
2
Konečný tvar pretvorenej súčiastky vzniká jej deformáciou pri výrobe alebo pri montáži.
− Súčiastky, pretvárané pri výrobe, treba nakresliť v konečnom stave i v rozvinutom tvare.
− Počiatočné obrysy pred tvarovaním sa vyznačia bodkočiarkovanými tenkými čiarami
s dlhou čiarou a dvomi bodkami.
− Čiary ohybu v rozvinutých pohľadoch sa musia zobraziť súvislými tenkými čiarami.
− Ak je potrebné vyznačenie smeru vlákien materiálu, pripojí sa k rozvinutému tvaru šípka
s označením smeru vlákien.
a) b) c) d) e)
Obr. 4.34 Kótovanie guľových plôch
Sklon plochy alebo priamky sa zapisuje pomerom 1:X. Hodnota sklonu 1:X je vyjadrená
pomerom, napr. 1:5 (prednostne). Je možné ho predpísať tiež v percentách alebo v promile,
napr. v uhlových stupňoch.
Sklon značky sklonu je orientovaný zhodne so sklonom plochy alebo priamky a kreslí sa hrubou
čiarou. Veľkosť značky je odvodená od výšky písma kót (obr. 4.36). Predpis sklonu sa zapisuje
na odkazovú čiaru (obr. 4.36a) alebo k obrysovej čiare (obr. 4.36 b, c).
VÝPOČET SKLONU
Sklon 1 : X môžeme vyjadriť pomerom rozdielu výšok strán (H-h) k dĺžke plochy alebo priamky
(L) podľa obr. 4.35.
Sklon S
𝐻−ℎ
1∶𝑋= = 𝑡𝑔 𝛽
𝐿
Alebo
𝐿
1∶𝑋= 𝐻−ℎ
Údaj percentuálnej hodnoty sklonu je hodnota PX = tgβ . 100%. Tiež sa môže rovnakým
spôsobom zakótovať sklon číselným údajom promile (napríklad údajom 170‰). Hodnota
promile je PMW = tgβ‰.
Na obr. 4.38 sú príklady kótovania drážky pre pozdĺžny klin v náboji a kótovanie sklonu profilu.
Základné pravidlá na kótovanie a označovanie kužeľov určuje norma STN ISO 3040. Definície
geometrických parametrov kužeľov sú na obr. 4.39.
d
.
L L C
Dx
D
D
.
C
Lx
a) b) c)
L L
D
d
D
/2
d) e)
Obr. 4.40 Kombinácie troch geometrických parametrov pri kótovaní kužeľa
Na zakótovanie kužeľov sa používajú nasledujúce kombinácie troch parametrov:
− D, L, (obr. 4.40a),
− D, L, C (obr. 4.40b), kde C je kužeľovitosť stanovená rovnicou:
− DX, LX, C (obr. 4.40c),
− D, L, /2 (obr. 4.40d), D−d
C= = 2tg
− D, d, L (obr. 4.40e). L 2
KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH 25
Na výkresoch sa zapisuje v tvare 1:X , kde X = 1/C. Tento údaj sa musí uviesť nad zástavku
odkazovej čiary za značkou kužeľovitosti na obr. 4.39. Vrchol značky kužeľovitosti musí
smerovať rovnakým smerom ako vrchol kótovaného kužeľa.
Rady normalizovaných hodnôt vrcholových uhlov kužeľov a pomerových údajov kužeľovitosti
1 : X stanovuje norma ISO 1119. Spôsob kótovania kužeľa závisí od funkcie kužeľa, od spôsobu
výroby a kontroly. Spôsob kótovania podľa obr. 4.40c je charakteristický pre lícované uloženia
puzdier, valivých ložísk, nábojov kolies a pod. Kótovanie podľa obr. 4.40e sa používa pre voľné
povrchy prevodu z menšieho priemeru d na väčší priemer D. Príklad kótovania kužeľového
čapu na výkrese hriadeľa na obr. 4.41.
VÝPOČET IHLANOVITOSTI 1 : X
T −t L
X = alebo X =
L T −t
T −t 1
tg = =
2 2L 2X
24
.
a) b)
Obr. 4.44 Kótovanie a) pravidelného štvorhranu b) otvoru so štvorcovým profilom
16
20h10
4
25H9
Ø 36
Ø 25
30°
7
28
a) b)
Obr. 4.45 Kótovanie a) skoseného štvorhranného konca hriadeľa, b) štvorcovej diery
pre nasadenie štvorhranu
2x45 °
2x45 °
Skosenie hrán pod iným uhlom je nutné kótovať dvoma kótami – obr. 4.48, 4.49a.
45
8 4
70
°
60°
R2
Ø 17
90°
90°
30°
2
4
a) b)
Obr. 4.49 Kótovanie a) zrazenej hrany pod uhlom iným ako 45, b) kužeľových zahĺbení
+0,5
1,4h
h
0,2h
0,2h
-0,5 R0,5
0,5 x 45°
-0,1 R0,1
0,1 x 45°
.
V norme STN ISO 13715 sa uvádza odstupňovanie číselných hodnôt pre úpravy hrán (pre
skosenia, zaoblenia, ostrapky a podrezania): 0,1 ; 0,3 ; 0,5 ; 1 ; 2,5 mm. V prípade potreby
môžu sa doplniť vhodné hodnoty väčšie ako 2,5 mm. Pre ostré hrany sú stanovené hodnoty
0,02 a 0,05 mm.
-0,8
+0,3 +0,3 -1
Obr. 4.54 Príklad predpisu tvaru hrán na výkrese súčiastky spoločným zápisom
Obr. 4.55 Možnosti predpisu tvaru hrán na výkrese súčiastky spoločným zápisom
www.konstruovanie1.uniza.sk
– Pri kótovaní jednotlivých tvarových prvkov sa vytvárajú súbory kót pre príslušný prvok
v tých obrazoch predmetu, v ktorých je možné uviesť najprehľadnejšie a najviac
informácií o polohe a geometrických tvaroch prvku.
– Pri zobrazení predmetu polovičným, alebo miestnym rezom, kóty tvarových prvkov,
ktoré sú zviditeľnené rezom, sa uvádzajú na strane rezu a kóty tvarových prvkov
zobrazených v pohľade sa zoskupujú na strane pohľadu.
– Pri kótovaní súčiastok na výkrese zostavy, majú sa kóty prislúchajúce k jednotlivým
súčiastkam, ak je to možné, zoskupovať do navzájom oddelených súborov.
– Pri kótovaní dvoch, alebo niekoľkých dĺžkových rozmerov, ktoré majú rovnaký smer,
možno použiť niektoré z ďalej uvedených usporiadaní kót.
(6)
20
20
14
14
7
7
16 6 16 16 6 16 4
42 (42)
a) b)
Obr. 4.57 Reťazcové kótovanie a) s otvoreným, b) s uzatvoreným rozmerovým obvodom
13
9
13
4 5
4
14
26
26
14
44
44
a) b)
Obr. 4.58 Kótovanie od základne a) súborom paralelných kót, b) nadstaveným priebežným
kótovaním
32 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
16
10 24
20 36
(60)
6 5 Poz. 1 X Y d
1 35 0 -
2 35 6 -
9 3 40 6 -
4 4 40 25 -
11
8 5 30 45 -
7 6 0 45 -
5
22 7 25 18 -
Y
.
10 8 30 30 7
2
3 9 6 38 6
1 10 12 15 5
X 11 15 30 10H7
.
r2 d
w
r1
Variant a d l1 l2 l3 r1 r2 w
1 8 8 60 8 40 R4 (R12) 24
2 10 10 67 12 40 R5 (R15) 30
3 8 10 53 10 30 R4 (R13) 26
20
47
40
55
10
15
5
Ø 20
Ø 14
Ø 19
Ø 10
Ø 17
Ø 13
Ø 16
Ø8
70
2
Obr. 4.62 Kótovanie nepravidelných obrysov
34 KÓTOVANIE NA TECHNICKÝCH VÝKRESOCH
M
Ø
.
.
.
.
.
30° . NF
Ø
MF
Ø
ØF
.
.NF F F
NF
(AUX)
Kótovanie musí byť nielen jednoznačné, úplné a prehľadné ale tiež účelné. Účelné kótovanie
vyžaduje, aby konštruktér poznal nielen všetky funkčné požiadavky, ale tiež konkrétny postup
výroby, montáže a kontroly.
Ak je tento postup vopred známy, kótujú sa prednostne rozmery, ktoré sú zároveň funkčné aj
výrobné a potom sa doplnia ďalšie potrebné výrobné kóty.
Ak konštruktér nemá možnosť dohody s technológom alebo vopred nevie v akých
podmienkach a akom počte sa bude vyrábať daný výrobok, musí vždy uplatniť kótovanie
funkčné. Takto kótované konštrukčné výkresy môžu byť v ktoromkoľvek podniku a pri
akejkoľvek výrobnej metóde podkladom pre vyhotovenie výkresov pracovného postupu,
odliatkov, výkovkov, modelov. V uvedených výkresoch môžu byť funkčné kóty prepočítané na
výrobné s odchýlkami stanovenými tak, aby boli splnené funkčné požiadavky a bola zachovaná
zameniteľnosť súčastí v sériovej výrobe.
Porovnanie funkčného a technologického kótovania dĺžkových rozmerov súčiastky je uvedené
na obr. 4.63:
▪ pri kótovaní s ohľadom na funkciu súčiastky je použité reťazové kótovanie (obr. 4.63a)
▪ pri kótovaní s ohľadom na technologický postup pri výrobe súčiastky je použité
rovnobežné kótovanie od spoločnej základne (obr. 4.63b).
▪ obvykle je najvhodnejšie použiť kombinované kótovanie.
POZNÁMKA: AUX = Auxiliary = pomocný, informatívny.
LITERATÚRA
[1]. Beňo, P. - Turis, J. - Václav, Š.: Technické kreslenie a základy konštruovania. 1. vyd.
Zvolen: TU, 2018. s. 297. ISBN 978-80-228-3117-8.
[2]. Bronček, J. et al.: Konštruovanie 1. Žilina: EDIS, 2015. 622 s. ISBN 978-80-554-1177-4.
[3]. Drastík, F.: Geometrické tolerance v technické dokumentaci pro strojírenství. Praha:
Verlag Dashöfer, 2016. s. 84. ISBN978-80-87963-28-9.
[4]. Haľko, J. - Šmeringaiová, A.: Technická dokumentácia I. Učebné texty pre denné štúdium.
Prešov: TU v Košiciach, 2012. 226 s. ISBN 978-80-553-0200-3.
[5]. Pavlenko, S. – Haľko, J.: Technológia zobrazovania 3D objektov a tvorby technických
výkresov. 1. vyd. Brno: MSD, 2011. 291 s. ISBN: 978-80-7392-174-3.