Biológia

– starostlivosť o zdravie človeka

pre stredné pedagogické

školy, pedagogické
a sociálne akadémie
a pedagogické
a kultúrne akadémie
Biológia
– starostlivosť o zdravie človeka

pre stredné pedagogické

školy, pedagogické
a sociálne akadémie
a pedagogické
a kultúrne akadémie
EXPOL PEDAGOGIKA, s. r. o.
Heydukova 12 – 14
811 08 Bratislava
www.expolpedagogika.sk
info@expolpedagogika.sk
Telefón 02/32 66 18 62

Konateľka spoločnosti
Mgr. Miroslava Bianchi Schrimpelová

Vydal ©
EXPOL PEDAGOGIKA, s. r. o., 2006

Autorky ©
PaedDr. Mária Uhereková, PhD.,
Mgr. Andrea Mészárosová,
Mgr. Oľga Šábiková,
Ing. Iveta Trévaiová,
RNDr. Veronika Zvončeková, 2006

Recenzentky
Mgr. Paulína Koršňáková, PhD.
Mgr. Katarína Snopčoková
Mgr. Ľudmila Trojanovská

Ilustrácie ©
Bc. Jana Koníková
Bc. Monika Kučeráková
Bc. Denisa Petrlová
Bc. Vladimír Vanko

Grafická úprava ©
Mgr. Branislav Kátlovský

Šéfredaktorka
PhDr. Sylvia Radvanská

Zodpovedná redaktorka
Mgr. Adriana Jankovičová

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tohto diela nesmie byť reprodukovaná alebo prenášaná v akejkoľvek forme alebo
akýmkoľvek spôsobom, elektronickým alebo mechanickým, vrátane fotokópií, nahrávaním alebo akýmkoľvek dostupným
prenosom informácií bez písomného súhlasu vydavateľstva EXPOL PEDAGOGIKA, s. r. o., okrem recenzií, kde sú citované
krátke pasáže na účely zaradenia recenzie.

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 6. novembra 2006 pod číslom CD-2006-16477/36243-1:093 ako
1. vydanie učebnice pre 1. ročník študijného odboru 7661 6 sociálno-výchovný pracovník.

Štvrté vydanie, 2019 (tlačená verzia)

Druhé vydanie, 2019 (elektronická verzia)

ISBN 978-80-8091-559-9
 OBSAH

BIOLÓGIA A BIOLOGICKÉ DISCIPLÍNY 5

Celistvosť ľudského organizmu 7
REGULAČNÉ SÚSTAVY 11
Funkcia a stavba nervovej sústavy 12
Reflexná činnosť nervovej sústavy 14
Ústredná nervová sústava 16
Vyššia nervová činnosť 20
Vekové osobitosti nervovej sústavy 23
Poškodenia nervovej sústavy 24
Zmyslové vnímanie 30
Zrakový analyzátor 31
Sluchový analyzátor 33
Chuťový, čuchový a kožný analyzátor 35
Poruchy zmyslových orgánov a reči 38
Hormonálna – endokrinná sústava 41
Vekové osobitosti endokrinných žliaz 43
Otázky „na telo“ o regulačných sústavách 46
OPORNÁ SÚSTAVA 48
Kosti 48
Kostra 51
POHYBOVÁ SÚSTAVA 56
Svaly 56
Vekové osobitosti opornej a pohybovej sústavy 60
Typické poškodenia opornej a pohybovej sústavy a ich prevencia 62
Starostlivosť o opornú a pohybovú sústavu 64
Otázky „na telo“ o opornej a pohybovej sústave 66
DÝCHACIA SÚSTAVA 68
Význam, stavba a činnosť dýchacej sústavy 68
Činnosť dýchacej sústavy 71
Vekové osobitosti a starostlivosť o dýchaciu sústavu 73
OBEHOVÁ SÚSTAVA 76
Krv 76
Srdce a jeho činnosť 81
Miazgová sústava – imunitný systém 84
Vekové osobitosti, poškodenia a starostlivosť o obehovú sústavu 86
Otázky „na telo“o dýchacej a obehovej sústave 90
TRÁVIACA SÚSTAVA 92
Stavba a funkcia tráviacej sústavy 92
Premena látok, energií a zložky potravy 99
Racionálna výživa 101
Vekové osobitosti a ochorenia tráviacej sústavy 104
Starostlivosť o tráviacu sústavu 106
Otázky „na telo“ o tráviacej sústave 108
VYLUČOVANIE, MOČOVÁ SÚSTAVA 110
Vekové osobitosti, ochorenia močovej sústavy a ich prevencia 113
KOŽNÁ SÚSTAVA 115
Vekové osobitosti, ochorenia a poškodenia kože 117
Otázky „na telo“ o močovej a kožnej sústave 120
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA 122
Vekové osobitosti a ochorenia reprodukčnej sústavy 125
Vývin pohlavných buniek a oplodnenie 127
Vývin ľudského jedinca 129
Starostlivosť o zdravý priebeh tehotenstva, materstvo a rodičovstvo 132
Životné obdobia človeka 134
Otázky „na telo“o reprodukčnej sústave 138
ÚRAZY A PRVÁ POMOC 140
LABORATÓRNE PRÁCE 148
Prílohy 153

3
ÚVOD
Milí učitelia a žiaci,
učebnica Biológia – starostlivosť o zdravie človeka je zame-
raná na rozvoj poznatkov z oblasti biológie človeka. Nadväzuje
na vedomosti a zručnosti osvojené v biológii v základnej škole.
Umožňuje rozšíriť si a prehĺbiť vedomosti o stavbe a funkciách
ľudského tela a zásadách zdravého životného štýlu. Zaoberá
sa aj rôznymi otázkami, ako je vzťah a súhra jednotlivých sú-
stav orgánov ľudského tela, prevencia ochorení a starostli-
vosť o zdravie, rodičovstvo.
Cieľom autorského kolektívu je poskytnúť aj podnety na sa-
mostatné a tvorivé činnosti a na aktívnu prácu s učebnicou
ako progresívnym učebným textom.
Čo ponúka učebnica?
Učebnica má viac funkcií – umožňuje získavať nové poznatky,
rozširovať, opakovať a upevňovať ich a prakticky tvorivo vyu-
žívať. Text s obrázkami sa člení na dve časti.
V strede strany v dvoch stĺpcoch je základný text, v ktorom
sú dôležité výrazy vytlačené tmavšie (tučným písmom). Užší
stĺpec na okraji strany so žltou podtlačou má informačnú
funkciu. Sú v ňom uvedené podporné otázky, ktoré vychá-
dzajú z poznatkov získaných v základnej škole a nadväzujú na
nové učivo. Môžu sa využiť na vyučovacej hodine alebo pri
samostatnom štúdiu učebnej témy na porovnanie predchá-
dzajúcich a nových poznatkov. Ďalej sú v ňom rozširujúce in-
formácie a zaujímavosti, ktoré možno podľa záujmu využiť
na doplnenie a rozšírenie poznatkov.
OBEHOVÁ SÚSTAVA
aorta tepny
vetvy
tepien
žily vlásočnice
Obr. 117 Vencovité cievy
vyživujú srdce
• Pravidelnúčinnosťsrdcaumožňujú
špeciálne bunky v srdcovej
svalovine so schopnosťou tvoriť
a šíriť vzruchy v srdci.
• Tvoria systém buniek – vodivú
svalovinu srdca. Predsieňový uzol
vpravej predsieni vytvára vzruchy
audržiavarytmussrdcovejčinnosti.
• Vzruchy zasahujú
predsieňovokomorový uzol
a Hisov zväzok spojený so
svalovinou predsiení a komôr.
• Hisov zväzok sa rozvetvuje
do siete Purkyňových vláken.
predsieňový uzol
predsieňovokomorový uzol
Hisov zväzok
Purkyňove vlákna
Obr. 118 Prevodový systém srdca
• Pri jednom sťahu vypudí srdce do
krvného obehu 100 – 200 ml krvi.
• V pokoji vykoná srdce 70 sťahov
(tepov) za minútu. Pri telesnom
cvičení sa počet sťahov môže
zvýšiť až na 100 – 150 tepov za
minútu.
• Minútový objem srdca je vpokoji
asi5lkrvi,prinamáhavejšejpráci
25 až 30 l krvi.
• Systolický tlak je u dospelého
človeka 12 – 20 kPa (120 Torr),
diastolický tlak je 8 – 10 kPa
(80 Torr).
82
4
krvné riečisko v hornej polovici tela
krvné riečisko v pľúcach
pľúcnica
srdcovnica – aorta
horná a dolná dutá žila
pľúcne žily
srdce
žily
tepny
Obr. 119 Schéma krvného obehu
Činnosťou srdca sa krv udržiava v ne-
ustálom pohybe v malom a veľkom krv-
nom obehu.
Malý krvný obeh (pľúcny) začína v pra-
vej komore. Odkysličená krv prúdi pra-
vou a ľavou pľúcnou tepnou (pľúcnicou)
do pľúc. Z pľúc sa vracia okysličená krv
pľúcnymi žilami do ľavej predsiene.
Veľký krvný obeh (telový) začína v ľavej
komore. Okysličená krv sa vedie aortou
– srdcovnicou do celého tela. Z tkanív sa
vracia odkysličená krv hornou a dolnou
dutou žilou do pravej predsiene.
K veľkému krvnému obehu patrí vrát-
nicový (pečeňový) krvný obeh, ktorý
prechádza pečeňou. Do pečene ústi pe-
čeňová tepna, ktorá nesie kyslík a živiny
pre pečeňové bunky, a vrátnicová žila,
ktorá nesie produkty trávenia zo žalúdka
a čriev. Pečeňové bunky ich spracúvajú.
Z pečene ústia pečeňové žily, cez ktoré
odchádza krv zbavená živín a kyslíka do
dolnej dutej žily.
Centrum na riadenie krvného obehu
je v predlženej mieche. Nadriadené
centrum sa nachádza v medzimozgu
a v mozgovej kôre. Činnosť srdca sa riadi
základný text
V závere každej učebnej témy je časť s názvom Zamyslite sa!,
ktorá obsahuje záverečné zhrnutie učiva a výzvy týkajúce sa
danej učebnej témy.
Otázky a úlohy s názvom Uvažujte a odpovedzte sú na opa-
kovanie a precvičenie teoretickej časti učiva. Úlohy na sa-
mostatné a tvorivé riešenia s názvom Zisťujte, skúmajte,
riešte odporúčame využiť na upevnenie a praktickú aplikáciu
poznatkov. Sú zamerané na rôzne aktivity, tvorivé riešenie
problémov, riešenie modelových situácií, získavanie a vyu-
žívanie nových informácií, diskusie, vyjadrovanie názorov
a skúseností alebo tvorbu jednoduchých projektov.
Za niektorými kapitolami sú uvedené otázky a úlohy s ná-
zvom napr. Otázky „na telo“ o tráviacej sústave, ktoré majú
charakter autotestu. Sú určené predovšetkým žiakom na sa-
mostatné overenie si trvalosti a kvality osvojenia poznatkov.
Laboratórne práce sú zamerané na praktické precvičenie vy-
braných teoretických poznatkov. Majú alternatívny charakter
s možnosťou výberu úloh. Obsahujú krátkodobé aj dlhodobé
praktické činnosti, aktivity a pozorovania, ktoré možno za-
raďovať podľa podmienok školy. Každá úloha obsahuje ná-
zov, cieľ, pracovný postup, čiastkové úlohy a záver. Otázky
v závere možno využiť ako osnovu na samostatné záverečné
zovšeobecnenie poznatkov.
Na konci učebnice medzi prílohami je terminologický slovník
na orientáciu v odborných výrazoch.
Autori
OBEHOVÁ SÚSTAVA
predsiene v systole, komory v diastole predsiene v diastole, komory v systole
otvorená
uzavretá polmesiačikovitá
polmesiačikovitá chlopňa
chlopňa
plnenie
otvorená predsiení
uzavretá chlopňa polmesiačikovitá
pľúcnicového zatvorená ľavá
otvorená ľavá chlopňa
kmeňa cípovitá chlopňa
cípovitá chlopňa uzavretá pravá
otvorená pravá okysličená krv
cípovitá chlopňa
cípovitá chlopňa prúdi do aorty –
okysličená krv odkysličená srdcovnice
odkysličená krv prúdi do komory krv prúdi do pľúc-
prúdi do komory nicového kmeňa
Obr. 120 Srdcový cyklus – systola a diastola
Tlak krvi závisí od záťaže, priemeru ciev Tep vzniká ako pulzová vlna, ktorá sa šíri
a od množstva krvi. U človeka sa meria roztiahnutím a stiahnutím tepien. Zis- 8.Aký je tep zdravého človeka
na ramennej tepne tlakomerom. Vonkaj- ťuje sa hmatom na vretennej tepne na v pokoji?
ším prejavom činnosti srdca sú srdcové zápästí. Zdravý dospelý človek má v po-
ozvy a tep (pulz). Srdcové ozvy sa zachy- koji približne 70 tepov za minútu. Počet
samostatne a automaticky. Umožňuje to távajú fonendoskopom, ich zmeny môžu tepov sa zrýchľuje telesnou prácou, roz-
prevodový systém srdca. Vegetatívne znamenať niektoré srdcové ochorenia. čúlením alebo pri chorobách.
nervy zrýchľujú alebo spomaľujú jeho • Pri každom srdcovom sťahu sa
činnosť. Z hormónov na činnosť srdca vypudí krv do tepien, pričom
vplýva adrenalín. Zamyslite sa! vzniká vlnový efekt, pri ktorom
krvný prúd tepny rozťahuje
Srdce je dutý orgán, ktorý pracuje ako pumpa a udržiava malý a veľký a sťahuje.
Základnou činnosťou srdca je srdcový krvný obeh.Vyživujú ho vencovité tepny. Srdce sa riadi automaticky
cyklus systola – sťah (kontrakcia, vy- a samostatne prevodovým systémom srdca. Srdce svojou činnosťou • Každá vlna je jeden tep (pulz).
prázdňovanie) a diastola – ochabnutie udržiavakrvv neustálompohybe.Pričinnostisrdcadochádzak tlakukrvi Počítanie tepov za minútu je
(relaxácia, napĺňanie). Chlopne počas
srdcového cyklu otvárajú a zatvárajú
vstupy do jednotlivých častí srdca a ciev.
nastenyciev,čosanazývakrvnýtlak.Vonkajšímprejavomsrdcovejčinnosti
sú srdcové ozvy a tep.
najjednoduchšíspôsobmerania
srdcovej frekvencie.
• Tep možno merať všade, kde leží
doplňujúce
Tieto fázy nasledujú plynule po sebe.
Pri každej systole srdce vypudí do tepien
Uvažujte a odpovedzte
1.Opíšte uloženie a stavbu srdca.
tepna tesne pod kožou amôže sa
stlačiť proti kosti alebo šľache.
informácie
2.Aký vplyv majú cievy na činnosť srdca?
množstvo krvi, ktoré pri prechode cie-
vou tlačí na jej steny. Tento tlak, ktorý
spôsobuje pružné napätie ciev, sa nazý-
3.Prečo sa srdcová svalovina považuje za zvláštny typ priečne pruhovanej
svaloviny?
ruka obrátená
dlaňou nahor
a zaujímavosti
va systolický tlak krvi. Počas diastoly 4.Opíšte malý a veľký krvný obeh.
napätie ciev zabezpečuje nepretržité
prúdenie krvi. Toto napätie sa nazýva
diastolický tlak krvi.
(na žltej ploche)
Zisťujte, skúmajte, riešte
1.Zistite podrobnejšie informácie o prvej transplantácii srdca vo svete a na miesto, kde
Množstvo krvi vypudené do tepien pri Slovensku.
možno
jednej systole sa nazýva systolický srd- nahmatať
cový objem. V pokoji je to asi 70 ml krvi, 2.Ak máte k dispozícii fonendoskop, počúvajte svoje srdcové ozvy. kosť
tep
pri namáhavejšej práci 150 ml krvi. 3.Odmerajtesitepnazápästívpokojiapodesiatichdrepoch.Porovnajtevýsledky tepna šľacha
a zdôvodnite.
Množstvo krvi vypudené do tepien za
4.Pripravte referát o priekopníkoch kardiológie a kardiochirurgie.
jednu minútu sa nazýva minútový objem Obr. 121 Meranie tepu na zápästí
srdca.
83
 Biológia
a biologické
disciplíny

Oddávna človek túžil spoznávať nové
rastliny a živočíchy, poznať a chápať ži-
votné prejavy organizmov, prírodné záko-
ny a vzťahy v prírode.
Poznatky o prírode získaval najprv naj-
mä pri love a chove živočíchov, zbere
a pestovaní rastlín, využívaní ľudového
liečiteľstva. Poznatky o prírode koncom
18. storočia dali základ vednému odbo-
ru – biológia. Biológia (gr. bios – život,
logos – veda) je prírodná veda, ktorá sa 1. Ktorými biologickými vednými
disciplínami ste sa zaoberali
zaoberá štúdiom vlastností a funkcií or- na biológii? Čo o nich viete?
ganizmov, vzájomnými vzťahmi medzi
2. Uveďte na príkladoch podľa
organizmami a medzi organizmami a pro-
svojich poznatkov predmet
stredím. Biológia sa člení na samostatné skúmania morfológie a anatómie.
vedné odbory. Biologické vedné odbory
sa delia z viacerých hľadísk:

1. podľa druhu skúmaného organizmu

(mikroorganizmy, huby, rastliny, živočíchy, človek):
•mikrobiológia mikroorganizmy
•mykológia huby
•botanika rastliny
•zoológia živočíchy
•antropológia človek
•hydrobiológia vodné organizmy

2. podľa predmetu skúmania:

•morfológia vonkajšie znaky organizmov
•anatómia vnútorná stavba organizmov
•fyziológia funkcie prebiehajúce v živých organizmoch
•genetika dedičnosť a premenlivosť organizmov
Obr. 1 Johan Gregor Mendel
•taxonómia triedenie organizmov do sústav
•etológia správanie živočíchov
•ekológia vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím
a organizmami navzájom
•paleontológia vymreté organizmy
•všeobecná biológia spoločné vlastnosti všetkých organizmov

5
BIOLÓGIA A BIOLOGICKÉ DISCIPLÍNY
Obr. 2 Louis Pasteur
3. Ktoré biologické vedné
disciplíny súvisia s menami
biológov na obr. 1 a obr. 2?
Čo o nich viete?
4. Ktorá z aplikovaných vied vy-
užíva poznatky o mikroorganiz-
moch?
5. Vysvetlite pojem pasterizácia.
Uveďte a zdôvodnite, do
ktorého vedného odboru by ste
ho zaradili.
• Pozorovanie je sledovanie
organizmov v určitej situácii.
Môže byť priame alebo pomocou
ďalekohľadu, lupy, mikroskopu.
• Pokus je sledovanie organizmov
a procesov v umelo vytvorených
podmienkach.
• Modelovanie je metóda, pri
ktorej sa živý objekt z etických
dôvodov nahrádza modelom. Robí
sa v laboratóriu alebo pomocou
počítača.
6. Spomeňte si z biológie,
ktorý vedec sa považuje za
objaviteľa živočíšnej bunky.
Pokúste sa zdôvodniť, prečo
bola živočíšna bunka objavená
oveľa neskôr ako rastlinná.
6
3. hraničné odbory úzko súvisia s biologickými vednými odbormi a skúmajú:
•biochémia chemické zloženie a chemické procesy v živých
organizmoch
•biofyzika fyzikálne procesy v organizmoch
•biogeografia rozšírenie organizmov na Zemi
4. aplikované vedy využívajú najnovšie vedecké poznatky v praxi a skúmajú:
•genetické inžinierstvo manipulácie s génmi
•biotechnológia využitie organizmov vo výrobe
•bionika uplatnenie poznatkov o živej prírode v technike
•agrobiológia biologické poznatky v poľnohospodárstve
Medzi základné metódy výskumu v bio- • Jean Baptiste Lamarck (1744 – 1829)
lógii patrí pozorovanie, pokus a mo- vysvetľoval vývoj organizmov od naj-
delovanie. Používajú sa pri zisťovaní jednoduchších foriem k zložitejším.
a overovaní nových poznatkov. Význam-
né objavy sa uskutočnili pri prvých pit- • Johan Gregor Mendel (1822 – 1884)
vách v roku 1302 v Bologni. Medzi vý- objavil základné princípy dedičnosti.
znamných vedcov – biológov, ktorí sa
svojimi objavmi zaslúžili o rozvoj jed- • Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869)
notlivých biologických vedných discip- je objaviteľom bunkovej stavby organiz-
lín, patrí napr.: mov. Bunkovou stavbou rastlín sa zao-
beral Matias Schleiden. Stavbu buniek
• Anthony van Leeuwenhoek (1632 – živočíchov skúmal Theodor Schwann.
1732) objavil a zdokonalil mikroskop
a skúmal ním svet mikroorganizmov. Biologické objavy viedli postupne k sna-
he dokonale poznať ľudský organizmus.
• Robert Hooke (1635 – 1703) objavil Začiatky boli v staroveku pri hľadaní spô-
rastlinnú bunku a nazval ju cellula – ko- sobov diagnostikovania chorôb a aku-
môrka. punktúry. Stredoveké spôsoby liečenia
vytláčali nové metódy založené na pozna-
• Carl Linné (1707 – 1778) vypracoval ní príčin ochorení.
systém rastlín, ktorý sa s menšími zme-
nami používa aj v súčasnosti. Založil K významným medicínskym objavom pat-
dvojslovné pomenovanie (binomickú rí objavenie krvných skupín, pôvodcov
nomenklatúru) organizmov v botanike infekčných chorôb, očkovacích látok,
a zoológii. liekov proti chorobám, štruktúry DNA, le-
kárskych prístrojov a pod.
Zamyslite sa!
Biológia je prírodná veda. Zaoberá sa štúdiom vlastností a funkcií
organizmov, vzťahmi medzi organizmami navzájom a ich prostredím.
Biologické vedné odbory sa delia podľa druhu skúmaného organizmu
a predmetu štúdia. K biologickým vedám patria aj hraničné a aplikované vedy.
Metódami biológie sú pozorovanie, pokus a modelovanie. Mnohí biológovia
prispeli objavmi k rozvoju biológie a medicíny. V súčasnosti sa rozvíjajú biologické
disciplíny v prospech ľudstva a prírody.
Uvažujte a odpovedzte
1. Čo bolo príčinou vzniku vedných odborov biológie a ich neskoršieho
rozvoja?
2. Uveďte príklady vedných odborov a predmet ich skúmania.
3. Uveďte príklady významných prírodovedcov a ich objavy.
 BIOLÓGIA A BIOLOGICKÉ DISCIPLÍNY

Zisťujte, skúmajte, riešte • Hippokrates – grécky učiteľ

1. Nájdite informácie o významných objavoch medicíny, ktoré prispeli a lekár, označovaný za „otca“
k poznaniu ľudského tela. medicíny. Aj dnes lekári
dodržiavajú Hippokratovu prísahu
2. Zostavte chronologickú tabuľku s menami vedcov a ich objavmi podľa – etické pravidlá lekárskeho
sústav orgánov človeka. Využijete ju pri učebných témach o jednotlivých povolania.
sústavách orgánov.
• Johan Gregor Mendel –
3. Vyhľadajte na internete zaujímavosti o najnovších objavoch z oblasti biológie zakladateľ genetiky. Bol opátom
a medicíny. v kláštore v Brne. V kláštornej
4. Zistite aspoň päť nositeľov Nobelovej ceny za medicínu alebo za významné záhrade pestoval 34 odrôd
objavy v biologických vedných odboroch. hrachu, na ktorých skúmal
dedičnosť. Počas 10 rokov
5. Všimnite si správanie, mimiku tváre, pohyby rúk a nôh spolužiaka počas ústnej skúmal takmer 30-tisíc rastlín.
odpovede. Čo ste zistili a ktorú výskumnú metódu biológie ste použili? Jeho výsledky sú známe ako
Mendelove zákony dedičnosti.
• Louis Pasteur – francúzsky
bakteriológ. Dokázal, že baktérie
spôsobujú kysnutie mlieka,
a objavil spôsob, ako ich usmrtiť.
Proces bol nazvaný podľa neho
Celistvosť ľudského pasterizácia. Pasteur vyvinul
vakcínu proti besnote.

organizmu • Alexander Fleming – škótsky

Biologická existencia človeka je viazaná
na stály kontakt – spojenie vnútorného
a vonkajšieho prostredia. Človek z vonkaj-
šieho prostredia prijíma látky a energiu
pre život, odvádza do neho nepotrebné
hormóny
podnety
a škodlivé látky, teplo a informácie. Or-
ganizmus človeka je funkčne usporiadaný
tak, aby sa zabezpečilo nemenné vnútor-
né prostredie.
tráviaca sústava
voda, potrava
biológ, objaviteľ penicilínu. Zistil,
že pleseň Penicillium notatum
zabraňuje rastu niektorých
baktérií.
• Charles Darwin – anglický biológ,
autor knihy O pôvode druhov.
Venoval sa otázkam vývoja
a premenlivosti živých organizmov.
Formuloval vývojovú (evolučnú)
teóriu.
• William Harvey – anglický lekár,
dal základy modernému výskumu
srdca. Dokázal, že krv tečie jedným
smerom v neustálom kolobehu.

bunka
nervová
sústava tkanivový mok
krv

1. Ktoré sústavy orgánov človeka

zmyslové poznáte z biológie?
orgány
2. Zaraďte do príslušnej sústavy
orgánov: srdce, pľúca, kostru,
žalúdok, mozog, obličky.
O2 3. Ako navzájom súvisia
vnútorné a vonkajšie
močová,
prostredie organizmu človeka?
kožná sústava
Dokumentujte na príkladoch.
reakcie 4. Opíšte podľa obr. 3, ako
dýchacia navzájom súvisia jednotlivé
moč, pot na podnety CO2 + H2O
sústava sústavy orgánov v tele človeka
a ako súvisia s prostredím,
v ktorom žije.

Obr. 3 Organizmus človeka ako celok

vzťah sústav orgánov človeka k vonkajšiemu a vnútornému prostrediu

7
BIOLÓGIA A BIOLOGICKÉ DISCIPLÍNY
jadierko
jadro
centriola
mitochondria
endoplazmatické
retikulum
Golgiho aparát
chromatín
Obr. 4 Stavba bunky
12345678
Obr. 5 Veľkosť buniek
1 – červená krvinka,
2 – biela krvinka,
3 – priemerná tkanivová bunka,
4 – kostná bunka,
5 – tuková bunka,
6 – svalová bunka,
7 – nervová bunka,
8 – vajíčko
5. Ktoré orgány a sústavy orgánov
zabezpečujú dýchanie, príjem
a spracovanie potravy, obeh krvi,
vylučovanie, vnímanie svetla
a zvuku, regulovanie činnosti
organizmu?
6. Ako spolu súvisí dýchacia
a tráviaca sústava, tráviaca
a vylučovacia sústava, nervová
sústava a zmyslové orgány?
8
Bunka
Hmota, ktorá tvorí telo človeka a os-
tatných organizmov, existuje väčšinou
vo forme buniek.
Tvorí ju asi 60 % vody, 35 % organických
látok a 5 % anorganických látok.
Z chemických prvkov sa vyskytuje naj-
mä uhlík, kyslík, vodík, dusík, síra a fo-
sfor. Najvýznamnejšie organické látky sú
bielkoviny, kyselina deoxyribonukleová
(DNA) a kyselina ribonukleová (RNA) –
tvoria základ, na ktorý sa viaže život.
Bunka je základná stavebná a funkčná
jednotka tela. Ľudský organizmus obsa-
huje asi 30 biliónov buniek. Ich veľkosť
a tvar závisia od funkcie jednotlivých
tkanív v organizme. Guľovitý tvar má voľ-
ná, ničím nestláčaná bunka. V bunkách
ľudského tela sa nachádza cytoplazma,
v ktorej sú organely.
Bunka je ohraničená cytoplazmatickou
membránou.
Dôležitú úlohu v bunke má jadro. Vo vnút-
ri jadra sú jadrové chromozómy, ktoré sú
genetickým materiálom bunky. Ich počet
je pre biologický druh charakteristický.
mikroklky
(majú len niektoré bunky)
bunková membrána
vakuola
vezikula
(obsahuje a vylučuje
odpadové látky)
lyzozóm
cytoskelet (výstuž bunky)
Pri normálnom delení ľudských telových
buniek mikroskopom vidieť 46 chromo-
zómov (23 párov). Jadro obsahuje jedno
alebo viac jadierok.
V cytoplazme sa nachádzajú ďalšie orga-
nely – ribozómy, sú to funkčné jednotky
na tvorbu (syntézu) bielkovín. Endoplaz-
matické retikulum tvoria rúrkovité útva-
ry, slúžia na transport látok v bunke. Ri-
bozómy sú na drsnej časti retikula a voľne
v cytoplazme.
Lyzozómy obsahujú tráviace enzýmy, kto-
ré regulujú rozklad bielkovín. Mitochon-
drie sú zásobárňou energie. Golgiho
aparát má vylučovaciu funkciu. Vytvára
vezikuly (mechúrikovité vačky) s materiá-
lom určeným na vylučovanie von z bunky.
Centrioly sú dôležité pri delení bunky.
Rozmnožovanie telových buniek sa deje
priamym alebo nepriamym delením. Bež-
ne sa bunky delia nepriamo, pričom v jadre
prebieha niekoľko fáz, až sa dosiahne úpl-
né rozdelenie dedičných jednotiek, ktoré
odovzdajú dedičné znaky a vlastnosti novo-
vzniknutým bunkám. K životným prejavom
bunky patrí látkový metabolizmus, dráždi-
vosť a pohyb, rast, vývin a rozmnožovanie.

Tkanivo
Tkanivo je súbor buniek rovnakého pôvo-
du a tvaru, špecializovaných na výkon
rovnakej špecifickej funkcie. V ľudskom
tele sú výstelkové, spojivové, svalové
a nervové tkanivá a telové tekutiny.
Výstelkové tkanivo (epitel) – vystiela
telové dutiny a pokrýva povrch tela. Jeho
bunky sú uložené tesne vedľa seba. Podľa
funkcie sa rozlišuje na: krycí (výstelko-
vý), žľazový (sekrečný) a zmyslový epitel.
Spojivové tkanivo spája viaceré druhy
tkanív. Tvoria ho bunky s medzibunkovou
hmotou. Jeho základné vlastnosti sú:
pevnosť, pružnosť a stlačiteľnosť. Podľa
vlastností a stavby sa delí na väzivo,
chrupku a kosť.
Väzivo je husté kolagénové (svalové šľa-
chy), riedke kolagénové (štrbiny medzi
orgánmi), elastické (niektoré pružné
väzy), retikulárne (niektoré lymfatické
orgány, červená kostná dreň) a tukové.
Chrupka je pevná a pružná. Tvorí napr.
ušnicu, hrtanovú príchlopku, medzistav-
cové platničky a povrch kĺbových plôch.
Orgány a sústavy orgánov
Viaceré tkanivá, ktoré sa zúčastňujú na
určitej činnosti, tvoria orgány. Viac orgá-
nov tvorí sústavu orgánov. Všetky sústavy
orgánov sú navzájom funkčne prepojené
do jedného celku – jedinca.
Vnútornú a vonkajšiu jednotu organizmu
zabezpečujú regulačné sústavy. Na lát-
kovom regulovaní sa podieľa hormonál-
na sústava (žľazy s vnútorným vylučova-
ním). Nervová sústava reguluje činnosť
organizmu pomocou nervov a reflexov.
Pre človeka má rozhodujúci význam ner-
vové regulovanie, ktorému je podriadené
látkové regulovanie.
Regulačné sústavy zosúlaďujú činnosť
a funkcie orgánov a sústav orgánov.
BIOLÓGIA A BIOLOGICKÉ DISCIPLÍNY
Jednovrstvový epitel
Kosť je tvrdé spojivo, ktoré obsahuje or-
ganickú zložku (zabezpečuje pružnosť)
a anorganickú zložku (zabezpečuje pev-
nosť). U novorodenca a detí prevláda
organická zložka, v starobe prevládajú Spojivové tkanivo
anorganické látky. kolagénové
vlákna
Svalové tkanivo umožňuje aktívny po-
hyb človeka. Rozlišujeme tri typy svalo- väzivová
vého tkaniva: hladké, priečne pruhované bunka
a srdcové.
Chrupka
Hladké svaly tvoria štíhle vretenovité
bunky, ktoré sa zmršťujú pomaly, rytmic-
ky a nezávisle od našej vôle. Hladké svaly chrupková
tvoria svalovinu vnútorných orgánov (ža- bunka
lúdok, črevo, cievy, močový mechúr).
medzibunková
Priečne pruhované (kostrové) svaly tvo- hmota
ria svalové vlákna s výrazným tmavším
a svetlejším pruhovaním. Priečne pruho-
Kosť
vané svaly sú ovplyvňované vôľou a ich
činnosť regulujú mozog a miechové nervy.
kostná
Srdcový sval sa štruktúrou podobá prieč- bunka
ne pruhovaným svalom. Svalovina srdca
sa stále automaticky a rytmicky zmršťuje. cievny
kanálik
Túto činnosť regulujú vegetatívne nervy.
Funkciou sa podobá hladkej svalovine
a nie je ovplyvnená vôľou. Svalové tkanivo
Jednotlivé orgány a sústavy orgánov priečne hladký svalovina
spolupracujú vo vzájomnej súčinnosti pruhovaný sval srdca
(jednote). Nepretržite sa prispôsobujú sval
vonkajšiemu prostrediu a tým zabezpe- Obr. 6 Tkanivá v ľudskom
čujú stále vnútorné prostredie – funkčnú organizme
rovnováhu tela. Vnútorné prostredie sa
neustále udržiava v rovnováhe s malými
výkyvmi.
Adaptácia – prispôsobovanie sa zmenám
vonkajšieho a vnútorného prostredia
je obmedzené. Pri veľkých zmenách or-
ganizmus zlyháva, poškodzujú sa alebo
odumierajú bunky. To môže viesť k zániku
celého organizmu.
Na vonkajšie a vnútorné prostredie je naj- Obr. 7 Nervové bunky
citlivejší detský organizmus. Vonkajšie
9
BIOLÓGIA A BIOLOGICKÉ DISCIPLÍNY

zmeny, napr. vysoká teplota, chlad, nedo- ochorenia srdca, poruchy zrážanlivosti
statok potravy ho môžu veľmi ohroziť. krvi a pod.).

Výkyvy vnútorného prostredia, napr. Zmeny vo vonkajšom prostredí, napr.

veľká strata tekutín (napr. pri hnačko- rádioaktivita, škodlivé látky v ovzduší,
vých ochoreniach), vysoká horúčka môžu vo vode alebo nesprávne užívanie lie-
vážne narušiť zdravie. Rast a vývin môžu kov môžu poškodzovať organizmus vo
ovplyvňovať aj dedičné ochorenia (napr. viacerých generáciách.

Obr. 8 Stavebné úrovne
organizmu
• Ak pri športovaní naplno pracuje
svalová sústava, zvyšuje sa aj
činnosť dýchacej a obehovej
sústavy. Orgány prechádzajú
zo stavu pohotovosti do stavu
plnej činnosti.
Zamyslite sa!
Bunka je základná stavebná a funkčná jednotka organizmov. Bunky
rovnakého pôvodu a tvaru špecializované na určité funkcie sa nazývajú
tkanivo. Tkanivá tvoria orgány, ktoré sú súčasťou sústav orgánov.
Organizmus sa reguluje (riadi) nervovo a látkovo. Každý jedinec je jedinečná
neopakovateľná ľudská bytosť.
Uvažujte a odpovedzte
1. Opíšte fungovanie organizmu človeka ako celku (využite obr. 8).
2. Prečo sa bunka definuje ako základná stavebná a funkčná jednotka
živého organizmu?
3. Akú funkciu majú jednotlivé časti bunky?
4. V ktorej časti bunky je uložený genetický materiál?
5. Ktoré spoločné a odlišné vlastnosti majú jednotlivé druhy a typy tkanív?
6. Ktoré orgány tvorí výstelkové, spojivové, svalové tkanivo?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Vysvetlite podľa obr. 8, ako spolu súvisia atómy, molekuly, bunky, tkanivá,
orgány, sústavy orgánov a organizmus.
2. Zdôvodnite vlastnosti nervového tkaniva v súvislosti s nervovou
sústavou.
3. Získajte informácie a dôkazy o vzájomnej súčinnosti orgánov v sústavách
orgánov.

10
Regulačné
sústavy

Predpokladom riadenia organizmu je Podnety zabezpečujú špeciálne „prijímače“

jeho schopnosť reagovať a odpovedať na
vonkajšie podnety (zapojením vnútor-
ných mechanizmov).
Organizmus stále dostáva informácie – pod-
nety o tom, čo sa robí mimo neho i v ňom.
– receptory. Sú to jednoduché a špeciálne
prispôsobené nervové zakončenia alebo
zmyslové bunky, ktoré reagujú na chemic-
ké, optické, tepelné, zvukové a iné podne-
ty. Menia zachytené informácie – podnety
na nervové vzruchy (podráždenie).
1. Ktoré receptory poznáte?
Aké informácie zabezpečujú?
2. Ktoré zmyslové bunky prinášajú
informácie z vonkajšieho
a vnútorného prostredia?
3. Ktoré hormóny poznáte?
Aký majú význam?

vplyv prostredie
na prostredie podnet
Riadenie prebieha ako reťazec
informácií od receptora k centru
a z centra k výkonným orgánom.
Pri regulácii prebieha spätná
väzba – správa o dosiahnutom
výsledku. Umožňuje stálu kontrolu
správnosti vysielaných príkazov.

výkonný zmysly
orgán

výstupné vstupné
informácie informácie

Obr. 9 Schéma regulácie v organizme človeka

11
REGULAČNÉ SÚSTAVY
• Nevýhodou látkového chemického
riadenia je malá pružnosť (dlhý
čas od vylúčenia hormónu po
vyvolanie jeho účinku).
• Nervová regulácia dosahuje
u človeka najvyššiu dokonalosť,
preto je človek schopný reagovať
veľmi rýchlo a pružne.
• Dendrity vedú podnety
do nervových buniek.
• Neurit vedie podráždenie z ner-
vových buniek.
• Neurit je dlhší ako dendrity; môže
byť dlhý až 1 m a hrubý 0,002 –
0,010 mm.
• Nervový vzruch prechádza ner-
vami rýchlosťou asi 100 m za
sekundu.
• Hrubými myelínovými vláknami sa
vzruchy šíria rýchlosťou až 120 m
za sekundu.
• Niektoré nervové signály dosa-
hujú rýchlosť až 228 km za ho-
dinu. So vzrastajúcim vekom sa
rýchlosť znižuje.
12
Súčinnosť jednotlivých funkcií orgá-
nov a schopnosť organizmu prispô-
sobiť sa meniacim sa podmienkam
vonkajšieho prostredia zabezpečuje
nervové a látkové (chemické) riade-
nie – regulácia. Medzi nimi sú veľmi
úzke vzájomné vzťahy.
Pri nervovej regulácii sa riadiace vplyvy
vedú nervovými vláknami vo forme vzru-
regulačné centrum
spracuje informácie a vydá
príkaz na zmenu činnosti
sústavy orgánov
riadiaci príkaz
sústave orgánov sústava
orgánov
informácia o činnosti
sústavy orgánov
Obr. 10 Schéma spätnej väzby pri regulácii organizmu
Funkcia a stavba nervovej sústavy
Nervová sústava je najdokonalejšou re-
gulačnou (riadiacou) sústavou. Zabezpe-
čuje jednotu tela s vonkajším prostredím,
udržiava a riadi vnútorné prostredie or-
ganizmu a združuje funkcie sústav a ich
orgánov do zladeného celku.
Stavebnou a funkčnou jednotkou nervo-
vej sústavy je nervová bunka – neurón.
Základnou funkciou neurónov je šírenie
vzruchov – impulzov. Neurón má telo,
ktoré obsahuje jadro a výbežky – neurit
a dendrity.
Neuróny sú navzájom pospájané, dotýka-
jú sa svojimi výbežkami.
Dendrity sú rozvetvené krátke výbežky,
ktoré vedú vzruch dostredivo (do tela
nervovej bunky).
Neurit je dlhý výbežok, ktorý vedie vzruch
odstredivo (z nervovej bunky). Môže byť
obalený myelínovým obalom, ktorého hrúb-
ka ovplyvňuje rýchlosť šírenia vzruchov.
chov. Regulačný zásah je rýchly a väčši-
nou veľmi presne zacielený.
Pri látkovej regulácii sa riadenie usku-
točňuje pomocou látok – hormónov,
ktoré sa k výkonným orgánom dostávajú
obehom telových tekutín.
Spojenie nervovej a látkovej regulácie
zabezpečuje medzimozog.
informácie prichádzajú do regulačného centra
informácia o činnosti
sústavy orgánov
Zapojenia – synapsie – prenášajú vzru-
chy medzi jednotlivými neurónmi.
Telá nervových buniek tvoria sivú ner-
vovú hmotu, výbežky vytvárajú bielu
nervovú hmotu, ktorá sa vyznačuje do-
konalou vodivosťou.
Nervové tkanivo obsahuje aj podporné
bunky (neurogliá), ktoré vyživujú neu-
róny a odstraňujú z nich odpadové látky.
Na rozdiel od nervových buniek majú re-
generačnú schopnosť.
Základom nervovej sústavy je nervové tka-
nivo z nervových a podporných buniek. Vy-
značuje sa vysokou dráždivosťou, vodivosťou
a koordinačnou činnosťou. Tým umožňuje:
• prijímať podnety z vonkajšieho a vnú-
torného prostredia pomocou receptorov,
• premieňať podnety na nervové vzru-
chy, prenášať ich do príslušných cen-
tier a späť k výkonným orgánom,
• triediť, zhromažďovať a vysielať ner-
vové vzruchy.
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Základným prejavom nervovej bunky je a) ústredná (centrálna) nervová sústava,

zväzky
vzruch. Je výsledkom podráždenia vply- b) obvodová (periférna) nervová sústava.
nervových
vom podnetu. Vzruchy sa šíria po nervo- vláken
vých vláknach rôznou rýchlosťou. Ústrednú nervovú sústavu tvorí mozog
a miecha. nervový
Rozhodujúci význam pri regulovaní náš- väzivový
ho tela má nervová sústava. Tvoria ju dve Obvodovú nervovú sústavu tvoria nervy, obal
hlavné časti: ktoré spájajú ústrednú nervovú sústavu nervové vlákno
so všetkými orgánmi.

Obr. 11 Stavba nervu

mozog

hlavové nervy
obvodová
ústredná nervová • Miecha človeka meria asi 45 cm.
nervová miecha
sústava • Mozog tvorí asi 15 miliárd
sústava miechové nervy nervových buniek, medzi ktorými
prebieha asi 200 – 300 miliónov
spojení. Bunky sú mimoriadne
citlivé na podráždenie, vytvárajú
vlákna dlhé až 1 m. Celková dĺžka
vláken je asi 1 milión km, čo je
takmer trojnásobok vzdialenosti zo
Zeme na Mesiac.

• Mozog sa dá prirovnať k veľkej

kancelárii, v ktorej nepretržite
navzájom telefonuje 15 miliárd
zamestnancov.

jadro telo bunky

dendrity

neurit

myelínový obal

Obr. 12 Základná stavba nervovej sústavy Obr. 13 Štruktúra neurónu

13
REGULAČNÉ SÚSTAVY

Zamyslite sa!
Nervová sústava je stavbou a funkciou najdokonalejším regulačným
zariadením v ľudskom tele. Nervové tkanivo tvoria neuróny a podporné
bunky. Neuróny tvorí telo a výbežky, nemajú regeneračnú schopnosť.
Prenos vzruchov medzi neurónmi umožňujú synapsie. Ústredná nervová sústava
a obvodová nervová sústava sú časti nervovej sústavy.

Uvažujte a odpovedzte
1. Ako súvisí stavba neurónu s jeho vlastnosťami a funkciami?
Obr. 14 Synapsie – zapojenia 2. Ako vedú nervové výbežky vzruchy?
nervových buniek
3. Aké vlastnosti má nervové tkanivo?
4. Ktoré časti nervových buniek tvoria sivú nervovú hmotu?
5. Akú funkciu majú synapsie?
6. Z ktorých častí sa skladá ústredná a obvodová nervová sústava?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite ďalšie informácie o činnosti regulačných sústav. Prezentujte ich
formou stručného referátu.
2. Dokumentujte na príkladoch základné funkcie nervovej sústavy.
3. Vysvetlite na príkladoch látkovú a nervovú reguláciu organizmu. Navzájom ich
porovnajte.
4. Vytvorte schému jednoduchej regulácie so spätnou väzbou.
5. Ako sa prejavuje vo vašom živote činnosť regulačných sústav? Uveďte príklady.

Reflexná činnosť nervovej sústavy

1. Uveďte príklad reflexu
– odpoveď organizmu
na podráždenie.
2. Čo môže byť podnetom na
slzenie oka pri krájaní cibule,
na zúženie zrenice pri silnom
svetle, na kýchnutie?
• Motorické vlákna vedú vzruchy
rýchlosťou 80 – 120 m/s; senzitívne
vlákna vedú vzruchy rýchlosťou
1 – 20 m/s.
Miecha
Základnou funkčnou jednotkou ner-
vovej regulácie (riadenia) je reflex.
Je to odpoveď organizmu na podnet
(zmenu vonkajšieho alebo vnútorného
prostredia) sprostredkovaná nervovou
sústavou.
Stavebným základom reflexu je reflexný
oblúk, ktorý tvorí: receptor, dostredivá
dráha, ústredie, odstredivá dráha a efek-
tor (výkonný orgán).
Receptory prijímajú podnety a premie-
ňajú ich na vzruchy. Vzruchy sa vedú dos-
tredivými dráhami do príslušného centra
ústrednej nervovej sústavy, kde vzniká
odpoveď. Odpoveď sa v podobe vzruchov
šíri odstredivými dráhami k efektorom
(napr. k svalom).
Dostredivé nervové vlákna sú senzitív-
ne – citlivé a privádzajú vzruchy z recep-
torov, ktoré prijímajú podnety z vonkaj-
šieho prostredia (exteroreceptory) alebo
z vnútorného prostredia (interorecepto-
ry), do ústrednej nervovej sústavy.
Odstredivé nervové vlákna sú pohybové
– motorické a vedú vzruchy z ústrednej
nervovej sústavy k výkonným orgánom,
napr. priečne pruhovaným, kostrovým,
svalom alebo žľazám.

14
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

odovzdanie
nervového vzruchu
3. Opíšte reflexnú činnosť
nervové zakončenia spracovanie informácie na obr. 15. Uveďte, ktorý
jednej nervovej receptor a ktorý efektor sa
bunky vylučujú na ňom zúčastnili.
látku, ktorá podráždi 4. Uveďte rôzne životné situácie,
nervové výbežky ďalšej nervovej pri ktorých prebieha reflexná
bunky (synapsia)
činnosť a opíšte ich reflexný
informácia sa spracuje oblúk – smer vedenia podnetu
a odstredivým dostredivým nervovým
podnet sa prenáša z receptora nervovým vláknom sa vláknom.
dostredivým nervovým vlák- vedie k výkonnému
nom do centra, kde odovzdá orgánu (svalu)
informáciu

• Pri dlhšom zotrvávaní v jednej

vedenie polohe sa narúša prietok krvi
nervového vedenie
a stláčajú sa niektoré nervy;
vzruchu odpovede
na potrebu zmeniť polohu
upozorňuje „mravčenie“.

receptor výkonný
orgán
(sval)

Obr. 15 Reflexný oblúk – prenos nervového vzruchu medzi nervovými bunkami

Obr. 16 Reflexná činnosť – zrýchlené odtiahnutie celej dolnej končatiny Obr. 17 Kolenný reflex
pri dotyku stupaje s ostrým predmetom

Zamyslite sa!
Základom nervovej činnosti je reflex. Nervová dráha, po ktorej sa reflex
uskutočňuje, sa nazýva reflexný oblúk.
Reflexným oblúkom sa šíria vzruchy, ktoré vznikajú v receptoroch pri zmene
vonkajšieho alebo vnútorného prostredia.

Uvažujte a odpovedzte
1. Charakterizujte reflex.
2. Z ktorých častí sa skladá reflexný oblúk?
3. Aká je funkcia receptorov a efektorov v reflexnom oblúku?
4. Aké nervové vlákna tvoria dostredivú a odstredivú dráhu?
5. Ktorým smerom vo vzťahu k centru vedú vzruchy dostredivé a odstredivé
nervové vlákna?

15
REGULAČNÉ SÚSTAVY
Cesta ráno do kuchyne je nápor
informácií na nervovú sústavu.
Organizmus musí informácie
spracovať, napr.: „Pozor prah!“,
„Zdvihni nohu!“, „Urob krok!“, „Otvor
dvere!“, „Obíď stoličku!“, „Niečo tu
vonia!“ a pod. Informácia „Nestúp na
špendlík!“ sa nedostala do nervovej
sústavy, lebo ho nebolo vidieť. Mozog
však dal povel „Vykročiť!“. Špendlík
sa ešte nezapichol hlboko, podráždil
receptory v koži. To zabránilo, aby sa
zapichol hlbšie do stupaje.
Ústredná nervová sústava
ramenný
nervový pletenec
(súbor nervov)
miechové uzliny
miecha
koniec miechy
miechové nervy
driekový
nervový
pletenec
krížový nervový pletenec
Obr. 18 Stavba miechy – celkový
pohľad na miechu a začiatok výstupu
miechových nervov
1. Dokumentujte na príkladoch zo
života, aké dôsledky môže mať
na zdravie poškodenie miechy
alebo miechových nervov?
2. Nájdite na obr. 19 sivú a bielu
hmotu. Vysvetlite, ktoré časti
neurónov ju tvoria.
3. Pokúste sa zdôvodniť význam
uloženia sivej hmoty v strede
miechy.
16
Zisťujte, skúmajte, riešte
1. Zistite prakticky, ako funguje reflex kolena (obr. 17). Hranou dlane
opatrne udrite na kolennú šľachu svalu stehna spolužiaka. Opíšte prenos
nervového vzruchu v reflexnom oblúku.
2. Zdôvodnite rozdiel medzi dostredivými a odstredivými nervovými vláknami.
Uveďte príklady.
3. Pokúste sa vysvetliť odlišnú rýchlosť vedenia nervových vzruchov dostredivých
– senzitívnych nervových vláken a odstredivých – motorických nervových vláken.
4. Posúďte, ktoré časti nervovej sústavy sú ráno v „akcii“? Uvažujte na základe
informácií vľavo na žltej podtlači. Keď ste vstali a išli do kuchyne, niečo vás pichlo
do stupaje tak, že ste vykríkli od bolesti. Do stupaje sa vám zapichol špendlík,
ktorý ostal na zemi po šití a spôsobil ostrú bolesť.
Miecha
Miecha je povrazec nervového tkaniva kové, krížové nervy a kostrčový nerv.
v chrbticovom kanáli. Horným koncom
plynule prechádza do predĺženej miechy, Dostredivé vlákna vstupujú do miechy
dolným koncom dosahuje do výšky druhé- zadnými miechovými koreňmi. Odstredi-
ho driekového stavca. Vnútornú časť mie- vé vlákna vystupujú z miechy prednými
chy – sivú hmotu obklopuje biela hmota. miechovými koreňmi. Miecha je ústredím
pohybových reflexov. Má aj prevodovú
Miecha je vložená v miechovom kanáli funkciu – prechádzajú ňou vzostupné
a obklopená likvorom. dráhy, ktoré vedú správy z receptorov
do mozgu, aj zostupné dráhy, ktoré vedú
Z miechy vystupuje 31 párov miechových správy z rôznych častí mozgu ku kostro-
nervov, ktoré majú zmiešaný charakter – vým svalom a vnútorným orgánom.
obsahujú dostredivé i odstredivé nervové
vlákna. Z miechy vystupujú z medzistav- Niektoré podnety z vnútorných orgánov,
cových otvorov do obvodu tela, podľa kože alebo svalov vyvolávajú v mieche
toho sa nazývajú krčné, hrudníkové, drie- pokyn na odpoveď.
miechový kanálik
zadný miechový koreň
sivá hmota
miechová uzlina
miechový nerv
predný miechový koreň
biela hmota
Obr. 19 Vnútorná stavba miechy

Podnety prichádzajúce z vnútorných or-
gánov sa v mieche regulujú, napr. zmeny
napätia svalov v stene žalúdka, prítomnosť
potravy v žalúdku, rýchlosť obehu krvi, zme-
ny tlaku krvi a teploty tela. Podľa potreby
povzbudzujú alebo tlmia činnosti orgánov
(zrýchľujú alebo spomaľujú činnosť srdca,
dýchania, pohyb čriev, žalúdka a pod.).
sympatický systém
1
2 4
3 žalúdka, obličiek)?
4
5 činnosti nášho tela.
6 6
7
8
9 9
10
11
12
13
14
1. rozšírenie zreníc,
2. tvorba hustého sekrétu v slinných žľazách,
3. rozšírenie priedušnice,
4. rozšírenie priedušiek,
5. rozšírenie pľúcnych ciev,
6. vzostup srdcovej frekvencie,
7. tvorba stresových hormónov
v nadobličkách,
8. uvoľnenie glukózy z pečene,
9. zníženie tvorby moču v obličkách,
10. pokles tvorby tráviacich enzýmov v žalúdku,
11. spomalenie posunu tráveniny v črevách,
12. kontrakcia zvierača močového mechúra,
13. Koža: zúženie krvných ciev, „zježenie“
ochlpenia, zvýšená činnosť potných žliaz,
14. rozšírenie krvných ciev
Obr. 20 Autonómna (vegetatívna) nervová sústava
Odpoveď z miechy vedú miechové nervy.
Ich činnosť sa prejavuje ako miechové re-
flexy, ktorých činnosť si neuvedomujeme.
Nazývajú sa vrodené – nepodmienené re-
flexy. Túto činnosť nervovej sústavy, ktorú
riadi miecha, si neuvedomujeme. Reguluje
vnútorné orgány – nazýva sa autonómna
(vegetatívna) nervová sústava.
parasympatický systém
1 organizmu.
2 9. Aké dôsledky by mohlo mať
3 prerušenie podnetov a odpo-
5 10. Vysvetlite podľa obr. 15
7
8
10
11
12
1. tvorba sĺz v slzných žľazách,
2. zúženie zreníc,
3. tvorba hlienu v nosových žľazách,
4. tvorba nadbytku riedkeho sekrétu
v slinných žľazách,
5. zúženie priedušnice a priedušiek,
6. pokles srdcovej frekvencie,
7. uskladňovanie glukózy v pečeni,
8. zvýšené vylučovanie tráviacich
enzýmov v žalúdku,
9. vylučovnie inzulínu a enzýmov
z pankreasu,
10. urýchlenie posunu tráveniny v črevách,
11. uvoľnenie zvierača močového mechúra,
12. stimulácia pohlavných orgánov
REGULAČNÉ SÚSTAVY
4. Opíšte podľa obr. 20 stavbu
miechy.
5. Patrí alebo nepatrí reflex
na obr. 16 medzi vrodené
– nepodmienené reflexy?
Zdôvodnite.
6. S ktorými vrodenými
nepodmienenými reflexmi ste
sa už stretli? Uveďte príklady.
7. Uveďte príklad, keď je
potrebné zrýchliť alebo
spomaliť činnosť srdca,
zrýchliť alebo spomaliť
dýchanie.
8. Uveďte príklady vrodených
reflexov a ich význam pre
stálosť vnútorného prostredia
vedí na ne z predĺženej
miechy do pľúc, (srdca,
význam miechy pre reguláciu
11. Mohol by váš organizmus
prežiť bez vrodených
reflexov?
• Srdcový rytmus, pohyby čreva,
veľkosť očných zreníc a iné
vnútorné funkcie sa riadia bez
toho, aby sme si to uvedomovali.
• Automatické reakcie riadi
autonómna nervová sústava.
Táto sieť vysiela nervy zo spodiny
mozgu a miechy do orgánov.
• Autonómnu nervovú sústavu
tvorí sympatický systém
a parasympatický systém.
17
REGULAČNÉ SÚSTAVY

bočné medzikomorový Mozog

komory otvor

predný mozog – sídlo vyššej

nervovej činnosti

tretia
štvrtá komora
komora mozgový kanálik
Obr. 21 Mozgové komory
1. Vyhľadajte informácie a ob-
razový materiál o stavbe mozgu
stavovcov. Porovnajte rozdiely
v stavbe mozgu.
2. Aké spoločné a odlišné znaky
má stavba mozgu človeka
a cicavcov?
3. Prečo človek okamžite zomiera,
keď si „zlomí väzy“?
4. Spomeňte si, akú funkciu má
podmozgová žľaza.
5. Uveďte príklad nepodmie-
neného zrakového alebo
sluchového reflexu.
6. Prečo sa ľudia po požití väčšieho
množstva alkoholu potácajú?
7. Akými rozličnými spôsobmi
organizmus reguluje činnosť
srdca?
Obr. 22 Stavba mozgu – prierez hlavy v stredovej rovine
Mozog sa člení na predný mozog, medzi-
mozog, stredný mozog, mozoček, most,
predĺženú miechu. Z mozgu vystupuje 12
párov hlavových nervov.
Predný mozog tvoria dve pologule –
hemisféry spojené svorovým telesom.
Vnútro hemisfér tvorí biela hmota
z veľkého množstva nervových vláken.
V spodnej časti predného mozgu sú
zhluky sivej hmoty – bazálne gangliá,
ktoré sa zúčastňujú na riadení neúmy-
selných pohybov. V hemisférach sa na-
chádzajú bočné mozgové komory (prvá
medzimozog – prevodová
stanica vzruchov
stredný mozog – ústredie
zrakových a sluchových reflexov
most – spája predĺženú
miechu a mozog
mozoček – riadi rovnováhu,
priečne pruhované
(kostrové) svaly
predĺžená miecha – sídlo životne
dôležitých reflexov
a druhá mozgová komora). Na povrchu
hemisfér je sivá mozgová kôra z tiel
nervových buniek.
Mozgová kôra je rozdelená brázdami
na závity. Riadi úmyselné pohyby a je
sídlom vyššej nervovej činnosti – psy-
chického a duševného života človeka.
Zachytáva, rozlišuje (analyzuje), zosku-
puje (syntetizuje) vzruchy, ktoré do nej
prichádzajú z receptorov alebo iných ob-
lastí mozgu. Vzruchy končia v kôrových
analyzátoroch umiestnených v určitých
oblastiach mozgovej kôry.

pohyb

kožná citlivosť
2 5
zložité duševné činnosti
myslenie 1 (pamäť, tvorivosť)
a správanie
3 chuť
reč 4 sluch

zrak

rovnováha
a svalová
1. kôrové centrum reči (čelový lalok) koordinácia
2. motorické kôrové centrum (čelový lalok)
3. kôrové centrum sluchu (spánkový lalok)
4. kôrové centrum zraku (záhlavný lalok)
5. kožné kôrové centrum a centrum citlivosti
sliznice (temenný lalok)

Obr. 23 Mozgové analyzátory – uloženie centier mozgovej kôry

18
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Medzimozog je prekrytý veľkým moz-
gom. Nachádza sa v ňom tretia mozgová
komora. Medzimozog tvorí lôžko – tala-
mus a podlôžko – hypotalamus.
Talamus je oddelenie mozgu, v ktorom
sa prepájajú vzostupné dráhy vedúce do
mozgovej kôry. Podnety tu získavajú cito-
vé zafarbenie.
Hypotalamus je sídlom riadenia činnosti
vnútorných orgánov (teplota tela, bde-
nie, spánok a pod.). Táto časť medzimoz-
gu je spojená s hypofýzou (pozri žľazy
s vnútorným vylučovaním).
Stredný mozog je uložený medzi mostom
a medzimozgom. Je ústredím nepodmie-
nených zrakových a sluchových reflexov.
Mozoček je uložený v zadnej lebkovej
jame. Tvoria ho dve pologule spojené so
všetkými oddeleniami mozgu a s mie-
chou. Je ústredím pohybovej koordinácie.
Reguluje rovnováhu tela, napätie priečne
pruhovaných (kostrových) svalov, ovplyv-
ňuje presnosť pohybov. Pri poškodení
mozočka nastáva neistá, kolísavá chôdza
spôsobená zníženým svalovým napätím.
Most (Varolov most) je uložený pod mozoč- • Poškodenie mozgu (pri úraze,
kom. Prechádzajú ním vzostupné aj zostup- porušení niektorej cievy alebo
né nervové vlákna – spája predĺženú mie- zaliatí určitej časti mozgu krvou)
chu a mozoček s vyššími oddielmi mozgu. vedie k ochrnutiu človeka, strate
schopnosti hovoriť alebo okam-
žitej smrti.
Predĺžená miecha má kužeľovitý tvar
a je pokračovaním chrbticovej mie- • Pri úplnom nedostatku kyslíka
chy. Miechový kanál sa v nej rozširuje po 3 – 5 minútach nervové tkanivo
odumiera.
do štvrtej mozgovej komory. Odtiaľ sa
mozgovomiechový mok dostáva medzi • Mozgom pretečie každú minútu
približne 1 l krvi.
mozgové a miechové obaly. Je ústredím
nepodmienených obranných reflexov
(kašlanie, kýchanie, zvracanie, slze-
nie, žmurkanie) a životne dôležitých
funkcií, ktoré nie sú ovplyvňované vô-
ľou (dýchanie, činnosť srdca a krvného
obehu). Poranenie predĺženej miechy
býva preto často smrteľné.
Mozgovomiechové pleny (obaly) tvorí
tvrdá plena a dve mäkké pleny – pavúč-
nica a cievnatka, ktoré obaľujú mozog
a miechu. Medzi pavúčnicou a cievnatkou
je mozgovomiechový mok, ktorý sa tvorí
v mozgových komorách a chráni mozog
a miechu pred otrasmi a nárazmi.
Výživu mozgu zabezpečuje krv, ktorá pri-
vádza kyslík a základnú živinu – glukózu.

lebka

mozgovomiechový mok

mozgové blany (pleny)

Obr. 24 Mozgové pleny

Zamyslite sa!
Mozog tvorí predĺžená miecha, most, mozoček, stredný mozog,
medzimozog a predný mozog. V medzimozgu sa prepája nervová
a hormonálna regulácia (riadenie) organizmu. V mozgových komorách
sa tvorí mozgovomiechový mok, ktorý chráni mozog a miechu. Mozgová kôra je
sídlom vyššej nervovej činnosti – na základe myslenia sa v nej formuje vedomá
činnosť. Mozog a miecha sú spojené so všetkými orgánmi prostredníctvom
obvodovej nervovej sústavy – mozgových a miechových nervov.

19
REGULAČNÉ SÚSTAVY

Uvažujte a odpovedzte
1. Ktoré časti opornej sústavy chránia mozog a miechu?
2. Akú funkciu má obvodová (periférna) nervová sústava?
3. Ktoré sú spoločné a odlišné funkcie ústrednej a obvodovej nervovej sústavy?
4. Ktoré časti ústrednej nervovej sústavy poznáte? Aké majú hlavné funkcie?
5. Ktorá časť mozgu je sídlom vyššej nervovej činnosti?
6. Ktorý oddiel mozgu sa zúčastňuje na látkovom – hormonálnom regulovaní
organizmu?
7. Porovnajte podľa obr. 22 jednotlivé oddiely mozgu a ich funkcie.
8. Charakterizujte podľa obr. 23 kôrové analyzátory a ich význam.
9. Opíšte priebeh vrodených reflexov.

Obr. 25 Rafting
Zisťujte, skúmajte, riešte
1. Zistite zaujímavosti o činnosti nervovej sústavy človeka a živočíchov.
Navzájom ich porovnajte a spracujte formou stručného referátu.
2. Spracujte prehľadne na paneli najdôležitejšie informácie o nervovej
sústave človeka z obrázkov a výstrižkov z časopisov. Zdôraznite činnosti mladých
ľudí, ktoré môžu viesť k poškodeniu nervovej sústavy.
3. Spracujte v skupine pútač zameraný na ochranu nervovej sústavy u mladých ľudí
a prevenciu pred rôznymi rizikami.
4. Ktoré dôležité informácie by mali podľa vás vedieť už malé deti o nervovej sústave,
aby vedeli predchádzať úrazom, ktoré vedú k poškodeniam miechy a mozgu?
5. Prezrite si obr. 25 a vymenujte ďalšie druhy športu, pri ktorých treba mať na hlave
helmu. Zdôvodnite.

Vyššia nervová činnosť

1. Spomeňte si, ako sa dostáva
vzruch do mozgu.
2. Vyhľadajte v texte na s. 17
– 19 podstatné informácie
o nepodmienených reflexoch.
3. Uvažujte a povedzte, aký
proces prebieha v mysli človeka
pri pohľade na známu osobu pri
stretnutí a vzájomnom pozdrave.
4. Aké procesy prebehnú v tele, keď:
• v škole zazvoní na prestávku,
• dieťa uvidí matku a rozbehne
sa k nej,
• sa smejete na vtipe,
• vás niekto pozýva na
diskotéku?
5. Aký význam má používanie
učebných pomôcok v škole?
Vyššia nervová činnosť umožňuje kon-
takt človeka s vonkajším prostredím.
Navonok sa prejavuje ako správanie.
Správanie je výsledkom reflexných
procesov, ktoré objavil a opísal rus-
ký fyziológ Ivan Petrovič Pavlov na
začiatku 20. storočia. Považuje sa za
objaviteľa vyššej nervovej činnosti
a svojimi pokusmi potvrdil, že reflexy
sa delia na nepodmienené a podmie-
nené reflexy.
Nepodmienené reflexy sú vrodené,
stále a nemenné (napr. cicací, úchopo-
vý, dýchací) – na určitý podnet sa do-
staví vždy rovnaká odpoveď.
Nepodmienené reflexy sú najjed-
noduchšou formou správania, ktoré
neumožňujú človeku prispôsobovať sa
vonkajšiemu prostrediu. Najzložitej-
šie nepodmienené reflexy sú pocity
(emócie) a pudy (inštinkty). Prejavmi
pocitov je napr. potenie, červenanie,
blednutie. Subjektívnou psychickou
zložkou pocitov je napr. strach, hnev,
radosť. Ústredia nepodmienených re-
flexov sú najmä v predĺženej mieche.
Podmienené reflexy sa vytvárajú po-
čas života človeka po narodení. Sú
najjednoduchšou získanou formou
správania, umožňujú prispôsobovanie
organizmu vonkajšiemu prostrediu.
Ústredia podmienených reflexov sú
najmä v mozgovej kôre.
Podmienený reflex na začiatku podne-
tu nevyvoláva žiadnu odpoveď. Odpo-
veď sa vyvolá po sústavnom opakovaní
podnetu a jeho spojením s iným, už vy-
tvoreným reflexom. V mozgu sa na zá-
klade podmienených reflexov vytvárajú
dočasné nervové spoje (dráhy). Za ur-

20
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

4
1
5

slinenie ako nepodmienený nepodmienený reflex vyvolaný vnímaním
reflex chuti hrušky sa zosilňuje súčasným pohľadom
na hrušku, opakovaním sa postupne vytvára
nervové spojenie medzi podráždením
v zrakovom a chuťovom centre
Obr. 26 Vznik podmieneného reflexu
slinenie sa vyvolá už len pohľadom na hrušku, impulzy
zo zrakového ústredia sa prenášajú do ústredia slinenia
1. predĺžená miecha – ústredie slinenia ako
nepodmieneného reflexu, 2. kôra predného mozgu –
ústredie slinenia, 3. záhlavný lalok predného mozgu
– ústredie zraku, 4. hruška, 5. slinná žľaza

čitých podmienok vznikajú a zanikajú, Na podklade prvej signálovej sústave

ak sa podmienky zmenia alebo sa re-
flexy neposilňujú.
Vytváranie podmienených reflexov je
podstatou učenia. Učením sa vytvárajú
dočasné nervové spoje – pamäťové sto-
py, ktoré zanikajú (zabúdanie), ak sa
neposilňujú. Uchovávanie informácií
v podobe pamäťových stôp je pamäť.
Jej trvalosť závisí od veku – deti a mla-
dí ľudia majú lepšiu schopnosť zapamä-
tania ako starší ľudia.
Súbor viacerých za sebou usporiada-
ných reflexov predstavuje dynamický
stereotyp, ktorý uľahčuje život a prá-
cu človeka. Pravidelným opakovaním
sa činnosti počas dňa automatizujú,
stávajú sa zvykmi a ich vykonávanie
nevyžaduje väčšiu námahu.
Súbor reflexov na zmyslové podnety sa
nazýva prvá signálová sústava. Je zá-
kladnou formou učenia v začiatočných
štádiách života po narodení.
sa u človeka vytvára druhá signálová
sústava. Je to súbor reflexov na slovné
podnety. Je najvyššou formou vyššej
nervovej činnosti – základom mysle-
nia, učenia a reči. Reč je dôležitým pro-
striedkom na dorozumievanie sa ľudí.
Tento zložitý duševný proces prebieha
v temennom laloku mozgovej kôry.
Únava vzniká dlhšie trvajúcim dráž-
dením určitých oblastí mozgovej kôry,
ktorá riadi vykonávanú činnosť. V tých-
to oblastiach vzniká útlm, pričom
v iných oblastiach mozgovej kôry vzni-
• Slovo mama napr. vyvoláva
ká ľahšie podráždenie. To vedie k zhor-
šeniu sústredenia sa a k rozptyľovaniu.
Bez primeraného oddychu dochádza
k šíreniu útlmu a ústredia mozgovej
• V období, keď sa malé deti učia
kôry prestávajú reagovať na podnety
– vzniká ochranný útlm. Doba nástupu
únavy závisí najmä od veku, pohlavia,
zdravotného stavu.
Nevyhnutným predpokladom zotavenia
sa je spánok, ktorý chráni nervovú sú-
stavu pred preťažením a vyčerpaním.
• Malé dieťa sa učí rýchlo.
6. Zistite, kde je v mozgu
centrum veselosti, radosti,
smútku.
7. Máte radi pobyt v prírode?
Prečo?
8. Z čoho máte radosť?
9. Čo vám prináša pocit
nepohody?
10. Vysvetlite význam porekadla:
Opakovanie je matkou
múdrosti.
predstavu určitej osoby, slovo
dom alebo pes vyvolá inú
predstavu.
rozprávať, spája sa pochopenie
významu vždy s predstavou
konkrétnej osoby, určitého
domu, s kreslením domu,
stavaním domu z kociek. Slovo
pes sa napr. spája s hračkou,
s obrázkom psa, s pohladkaním
psa, s brechotom psa a pod.
Do konca 2. roka života používa
asi 300 slov a do 6 rokov okolo
3 000 slov.

Obr. 27 Aktívny odpočinok

21
REGULAČNÉ SÚSTAVY

Potreba spánku sa od narodenia po- strach) alebo pozitívne (radostné vzru-

Ako predchádzať stresu?
stupne skracuje a postupne sa vyvinie šenie, očakávanie príjemnej udalosti,
• pravidelnosť v denných zvyčajný cyklus bdenia a spánku počas nadšenie). Obranné reakcie spôsobuje
činnostiach, dňa a noci. uvoľnenie hormónov do krvného obehu
• pokojné rodinné rituály a nervové impulzy vysielané do mozgu.
(stolovanie, výlety), Pre zdravie je dôležitý aktívny odpoči- Tým sa telo pripravuje na prekonanie
• láskyplné vzťahy v rodine, nok (aktivita, nie pasivita). Pre zdra- prekážky reakciami, ktoré zvyšujú po-
• dostatok priateľov, dobré vzťahy vie mozgu má veľký význam aj veselá zornosť, zrýchľujú dýchanie, činnosť
na pracovisku, v škole, myseľ, pobyt v prírode, dobré vzťahy srdca, zvyšujú krvný tlak, menia čin-
s okolím, s ľuďmi, zvieratami a pekné nosť svalov, tráviacej sústavy a pod.
• plánovanie aktivít, určovanie
priorít,
prostredie.
Pri normálnom priebehu stres ustúpi po
• pravidelný odpočinok (aktívny S vyššou nervovou činnosťou súvisí prekonaní alebo odstránení vnímanej
i pasívny) a spánok,
stres – súbor obranných reakcií orga- prekážky a organizmus sa vráti do vy-
• pravidelné ranné vstávanie nizmu na záťažové podnety. Spôsobujú rovnaného stavu. Pri takomto priebehu
s krátkym cvičením a vlažnou
ich škodliviny: fyzikálne (teplo, chlad, stres nie je škodlivý, ale užitočný, lebo
sprchou,
žiarenie, hluk), toxické (rôzne jedy), pomáha človeku prekonávať rôzne pre-
• dostatok príjemných zážitkov infekčné, fyzické (telesná námaha až kážky. Dlhodobý stres môže vyvolávať
a pravidelného pohybu,
vyčerpanie), psychické a sociálne. Zá- niektoré poruchy, napr. žalúdočné vre-
• asertivita, ťaž býva spojená s citovými procesmi dy, srdcové ochorenia, poruchy imuni-
• vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu, prežívanými negatívne (sklamanie, ty a pod.
ponáhľaniu sa,
• mať čas na koníčky a záujmy.
So stresom súvisí frustrácia – stav
neuspokojenia z nejakej činnosti,
prežívania neúspechu, sklamania,
nedosiahnutia nejakého cieľa alebo
či neuspokojenia dôležitej túžby,
potreby alebo želania.
Postihnutý človek môže
upadnúť do depresie, ktorá je
dlhodobou a silnou frustráciou.
Je to nepriaznivý stav, kedy hrozí, Obr. 28 Príroda
že úzkostné reakcie povedú
k telesnému a duševnému zlyhaniu.

Zamyslite sa!
Reflexy sa delia na nepodmienené (vrodené) a podmienené (získané).
Správanie človeka je výsledkom zložitých podmienených reflexov, ktoré
sú súčasťou vyššej nervovej činnosti. Podmienené reflexy vznikajú aj
na základe slovných podnetov, preto má človek na rozdiel od živočíchov druhú
signálovú sústavu. Podmienené reflexy umožňujú prispôsobovať sa podmienkam
vonkajšieho prostredia. Podľa potreby môžu vznikať a zanikať. Sú podstatou učenia.
Útlm, ktorý vzniká dlhodobým dráždením určitých oblastí mozgovej kôry, sa bez
oddychu šíri a prechádza do ochranného útlmu. V spánku sa obnovuje normálna
činnosť nervových buniek.

Uvažujte a odpovedzte
1. Ako pomáhate svojej pamäti, aby sa zdokonaľovala?
2. Ktoré reflexy umožňujú prispôsobovať sa vonkajšiemu prostrediu?
3. V čom spočíva podstata učenia?
4. Ako vzniká útlm?
5. Prečo je pre človeka dôležitý spánok a aktívny odpočinok?
6. Ktoré formy aktívneho odpočinku sú u mladých ľudí najobľúbenejšie?
7. Kedy vzniká stres? Aký má význam pre človeka?

22
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Porovnajte podmienky a miesta vzniku podmienených
a nepodmienených reflexov.
2. Vysvetlite na príkladoch rozdiel medzi prvou a druhou signálovou
sústavou.
3. Charakterizujte podmienené a nepodmienené reflexy z hľadiska spôsobu
ich získania, dĺžky trvania a centier uloženia. Využite výrazy: dočasné, môžu aj
zaniknúť, trvajú celý život, vrodené, získané počas života na základe skúseností,
miecha, predĺžená miecha, mozgová kôra.
4. Zaraďte uvedené prejavy medzi podmienené alebo nepodmienené reflexy:
vylučovanie slín pri jedle, zívanie, slzenie pri lúčení, rýchle odtiahnutie ruky pri
dotyku žeravého predmetu, zrýchlený tlkot srdca pri behu, sťahovanie zrenice pri
silnom svetle, privretie oka pri závane vetra, pocit chladu pri sledovaní kúpajúceho
sa v chladnom počasí, žmurkanie, vylučovanie slín, ak sa hovorí o citróne, kašľanie,
slzenie pri krájaní cibule, reflex cicania, sčervenanie pri rozpakoch.
5. Vyjadrite slovami pocity a predstavy, ktoré vo vás vyvolávajú fotografie na
obr. 28. Zdôvodnite, ako súvisia predstavy a slová s druhou signálovou sústavou.
6. Opíšte stav a reakcie svojho organizmu, ak ste zažili alebo zažívate stres.

Vekové osobitosti nervovej sústavy

Intenzívny rast mozgu nastáva počas
vnútromaternicového vývinu. Mozog sa
vyvíja podstatne rýchlejšie ako ostatné
orgány. Vývin mozgu neznamená len jeho
rast, ale aj zmeny tvaru a štruktúry. Na
povrchu mozgu sa vytvárajú brázdy a od-
deľujú sa jednotlivé mozgové závity.
Hmotnosť mozgu novorodenca je veľ-
ká vzhľadom na celkovú telesnú hmot-
nosť. Preto má novorodenec v porovna-
ní s ostatnými časťami tela veľkú lebku
a mozog. Mozgová kôra novorodenca sa
odlišuje od mozgovej kôry dospelého člo-
veka najmä veľkosťou nervových buniek.
Nervové bunky majú postupne väčšie
rozmery a dokonalejšiu stavbu, neurity
a dendrity rastú a rozvetvujú sa. Novo-
rodenec má vyvinuté nepodmienené
reflexy (napr. cicací, uchopovací reflex).
Nervové bunky sa na rozdiel od ostat-
ných telových (somatických) buniek po
dosiahnutí určitého veku nerozmnožujú.
Rast a vývin ústrednej nervovej sústavy
preto súvisí iba so zväčšovaním, dozrie-
vaním neurónov. Spočiatku majú nervo-
vé bunky vretenovitý tvar bez výbežkov,
postupne sa zväčšujú, ich stavba sa stáva
zložitejšou, narastajú im výbežky.
Najintenzívnejší rast mozgu nastáva od
narodenia do 7. roku. Od 7. roka sú prí-
rastky mozgovej hmoty malé a po skon-
čení puberty dosahuje mozog rovnakú
hmotnosť ako mozog dospelého človeka.
Deťom sa koncom 1. roka vytvárajú pod-
mienené reflexy na úrovni prvej signá-
lovej sústavy. Okolo 6. – 7. roka sa roz-
víja druhá signálová sústava, rozvíja sa
pojmové myslenie a reč. Dieťa potrebuje
podnety na rozvoj citového života a zvy-
šovanie rozumových schopností.
Nedokonalosť nervových buniek v sú-
vislosti s ich nezrelosťou spôsobuje, že
u detí prevažujú v mozgovej kôre procesy
podráždenia nad útlmom. Každá jedno-
stranná a dlhšie trvajúca činnosť vyvo-
láva u detí rýchly nástup únavy. Dieťaťu
preto treba poskytnúť dostatok rozlič-
ných krátkodobých činností, čím sa pre-
díde preťaženiu a nadmernej únave.
Výchova a učenie detí sa zakladá na vytvára-
ní podmienených reflexov, najmä na zákla-
de slovných podnetov. Slovné podnety však
musia byť primerané veku a zrozumiteľné.
V období dospievania má druhá signá-
lová sústava rozhodujúcu úlohu. Prud-
ko sa vyvíja reč, myslenie, city a pamäť.
Rozumové schopnosti dosahujú koncom
obdobia staršieho školského veku stupeň
schopností dospelého človeka.
• Počet nervových buniek novo-
rodenca sa odhaduje na 9 mi-
liárd a v tele dospelého človeka
na 14 – 16 miliárd.
• Hmotnosť mozgu novorodenca
je asi 400 g, v 7. roku života má
hmotnosť asi 1 250 g.
• Mozog dospelého človeka vo veku
22 – 50 rokov má priemerne asi
1 400 g, so zvyšujúcim sa vekom
sa hmotnosť zmenší približne
na 1 390  g.
• Počas vnútromaternicového
vývinu ľudského jedinca sa každú
sekundu vytvorí asi 400 neurónov
(24 000 za min.).
• Po 20. roku života sa začína zni-
žovať počet mozgových buniek,
pokles je rýchlejší vo veku okolo
50 rokov, keď sa začína prejavovať
starnutie mozgu. Vo veku asi
70 rokov sa prejavuje výrazne
v každodennom živote.
• Hmotnosť a objem mozgu sa
v starobe znižuje o 5 – 10 %, čo je
asi 1 g ročne.
• V starobe sa znižuje schopnosť
prenášať a prijímať nervové
podnety a informácie približne
o 10 – 15 %.

23
REGULAČNÉ SÚSTAVY

V dospelosti (20/22 – 60/65 rokov) sa je v oslabení schopnosti prispôsobovať sa

1. Čím sa odlišuje mozgová
kôra novorodenca a človeka
v starobe?
2. Ako sa prejavujú
nepodmienené reflexy
u novorodenca? Uveďte
príklady.
3. Aké podnety sú dôležité pre
rozvoj dieťaťa v predškolskom
a mladšom školskom veku?
4. Uveďte na príkladoch, ktoré
problémy súvisia s vekovými
osobitosťami nervovej sústavy
v období dospievania.
5. V ktorom období dosahuje
hmotnosť mozgu definitívnu
hodnotu?
6. Ako sa v dospelosti prejavuje
zrelosť nervovej sústavy?
7. Ktoré prejavy starých ľudí treba
zohľadňovať vzhľadom na stav
nervovej sústavy v tomto veku?
dosahuje fyziologická zrelosť všetkých (adaptačná schopnosť) a funkčnosti zmys-
orgánov, vrátane nervovej sústavy. Príz- lových orgánov (senzorické schopnosti).
načná je telesná a duševná sviežosť. Ner-
vová sústava ovplyvňuje rozvoj myslenia. Spomaľovaním obehu krvi sa znižuje prísun
S funkčnosťou nervovej sústavy súvisí krvi do mozgu, čo znižuje prísun kyslíka a ži-
pracovná špecializácia a jej zdokonaľo- vín s vplyvom na kvalitu činnosti mozgových
vanie, rozlišovanie sociálnych vzťahov závitov. Tým sa zhoršuje pamäť a kvalita
(rodinný a spoločenský život). myslenia, niektorí ľudia sú však mentálne
svieži aj v 80 rokoch života. Spomaľujú sa
V období starnutia (60 – 70 a viac rokov) reflexy a reakčný čas reakcie na podnety.
sa oslabuje funkčná zdatnosť nervovej
sústavy a tým aj jej regulačný vplyv na Tieto zmeny vplývajú na správanie a vlast-
činnosť ostatných orgánov. To sa prejavu- nosti osobnosti.
Zamyslite sa!
Počet nervových buniek sa po určitom veku nezvyšuje, pretože neuróny
nemajú regeneračnú schopnosť.
Najintenzívnejší rast mozgovej hmoty nastáva od narodenia do 7.
roka. S rozvojom nervovej sústavy sa rozvíja myslenie, reč, učenie. Dospievanie
charakterizujú zmeny štruktúry mozgu. S tým súvisia telesné a psychické zmeny.
Pre dospelosť je typická zrelosť nervovej sústavy a mozgu. V období starnutia sa
oslabuje funkčná zdatnosť nervovej sústavy.

Uvažujte a odpovedzte
1. Čím sa podstatne odlišujú neuróny od ostatných telových buniek?
2. V ktorom období života sa mozog najviac rozvíja?
3. Aký je podstatný rozdiel v rozmnožovaní telových a mozgových buniek?
4. Ako sa prejavujú zmeny vo funkčnosti nervovej sústavy v starobe?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zdôvodnite, prečo je potrebné deťom poskytnúť rôznorodú krátkodobú
činnosť.
2. Pozorujte približne 1 hodinu činnosti detí a dospelých ľudí v rôznom
veku. Zaznačte si druhy činností a dĺžku ich trvania. Pozorovanie vyhodnoťte.
3. Ako by ste riešili rôzne nezhody starých ľudí v domove dôchodcov vyplývajúce
z vekových špecifík nervovej sústavy? Vytvorte modelovú situáciu a spôsob jej
riešenia.

Poškodenia nervovej sústavy

Poškodenie nervovej sústavy môže nastať
počas vývinu jedinca. Zmeny závisia od
spôsobu poškodenia, lokalizácie, rozsa-
hu a vývinového obdobia, v ktorom po-
škodenie nastalo. Následky poškodenia
nervovej sústavy sú veľmi vážne, pretože
zničené neuróny sa nahrádzajú tkanivom,
ktorého funkčné schopnosti nezodpove-
dajú pôvodným štruktúram. Napriek tomu
treba zdôrazniť, že rozsah následkov ne-
musí byť trvalý a môže sa meniť v závislos-
ti od poskytovanej liečby a starostlivosti.

24

Detská mozgová obrna je porucha ner-
vovej sústavy. Prejavuje sa oneskoreným
vývinom pohyblivosti, v ťažších prípa-
doch ochrnutím najmä dolných končatín.
Príčiny sú rôzne a často sa kombinujú.
Medzi najčastejšie patria: vnútromater-
nicové poškodenie plodu, ťažký a zdĺha-
vý pôrod, infekčné ochorenie novoroden-
cov a dojčiat, úrazy hlavy a pod.
Encefalitída (zápal mozgu) a meningi-
tída (zápal mozgovomiechových obalov)
patria k zápalovým ochoreniam. Spôso-
bujú ich vírusy, baktérie a môžu sa obja-
viť ako komplikácie pri bežných detských
infekčných ochoreniach. Zápal mozgu
najčastejšie spôsobuje vírus kliešťovej
encefalitídy.
Iné zápalové ochorenia ústrednej ner-
vovej sústavy vznikajú pri vírusových
a bakteriálnych ochoreniach, medzi
ktoré patria besnota a tetanus. Najú-
činnejšou formou prevencie napr. proti
kliešťovej encefalitíde, tetanusu a det-
skej mozgovej obrne vírusového pôvodu
je očkovanie.
Oligofrénia je vrodená porucha rozumo-
vých schopností alebo získaná v prvých
dvoch rokoch života. Často je sprevá-
dzaná nedostatkom pozornosti, slabou
pamäťou, oneskoreným vývinom reči,
obrnami rôzneho stupňa a epileptickými
kŕčmi. Ochorenie vzniká v dôsledku hy-
drocefálie (vodnatieľke) a kretenizmu.
Mentálna retardácia v detstve je čias-
točná alebo úplná slabomyselnosť. De-
mencia vzniká v starobe.
A B
Obr. 29 Tomografické vyšetrenie mozgu zobrazuje aktivitu mozgových buniek
A – zdravý mozog, B – mozog pacienta s Alzheimerovou chorobou, má výrazne nižšiu aktivitu
ako mozog zdravého človeka; žltá farba znamená najvyššie aktivity, modrá farba znázorňuje
najnižšie aktivity
K degeneratívnym ochoreniam moz-
gu patrí Alzheimerova a Parkinsonova
choroba, pri ktorých dochádza k odu-
mieraniu mozgových buniek a naruše-
niu prenosu vzruchov medzi neurónmi.
Vyskytujú sa v staršom veku, postupne
prechádzajú do štádia demencie s po-
ruchami reči a môžu mať za následok
rozpad intelektu človeka. Parkinso-
nova choroba sa prejavuje slabosťou,
trasľavosťou, mimovoľnými pohybmi
najmä rúk a ramien v pokoji, stuh-
nutosťou svalov, poruchami chôdze,
reči a vykonávania bežných úkonov.
Jej sprievodným znakom je duševná
rozkolísanosť a depresie. Alzheime-
rova choroba sa prejavuje zábudlivos-
ťou, zmätenosťou, stratou orientácie
v priestore a čase, zanedbávaním zov-
ňajšku, poruchami spánku a rozpadom
osobnosti.
Roztrúsená skleróza (sclerosis mul-
tiplex) je najčastejšou neurologickou
chorobou spôsobujúcou v mladom veku
invaliditu. Pri ochorení sa rozpadajú
myelínové obaly neurónov, čo spôso-
buje spomalenie a neskôr úplné na-
rušenie vedenia nervových vzruchov.
Prejavy ochorenia sú rôzne a závisia
od miesta poškodenia. Medzi najčas-
tejšie príznaky patria poruchy moto-
riky, čiastočné obrny, poruchy zraku
a reči. Aj keď sú uvedené neurologické
choroby nevyliečiteľné, dodržiavaním
liečebného postupu možno ich sprie-
vodné znaky tlmiť a priebeh ochorenia
spomaliť.
REGULAČNÉ SÚSTAVY
Kliešťová encefalitída je akútne
horúčkovité ochorenie ústrednej
nervovej sústavy.
• Prejavuje sa bolesťami hlavy,
horúčkou, slabosťou, príznakmi
zápalu mozgu a mozgových blán.
Môže zapríčiniť trvalé následky,
dokonca i smrť.
• Kliešte, ktoré prenášajú vírus, žijú
u nás v strednej Európe, Škandinávii,
vo východnej Európe a v Ázii.
• Žijú na okraji zmiešaných lesov,
v parkoch väčších miest prenesené
z prírody vtákmi, túlavými
psami či mačkami. Zachytávajú
sa na tráve a koncoch listov
prízemných rastlín. Prichytávajú
sa na tele alebo odeve a odtiaľ sa
dostanú napr. do podpazušných
jamôk, medzi stehná alebo pod
prsníky. Prisatého kliešťa treba čo
najrýchlejšie odstrániť.
Parkinsonova choroba
je progresívne neurodegeneratívne
ochorenie.
• Dochádza pri nej k predčasnému
a nadmernému ubúdaniu
nervových buniek, predovšetkým
v hlbokých štruktúrach mozgu.
• Ochorenie prvýkrát opísal anglický
lekár James Parkinson v roku 1817,
podľa neho má názov.
Alzheimerova choroba má tri
štádiá.
• Ostrá hranica príznakov medzi
nimi neexistuje. Ľudia s ľahkou
formou sú obvykle spoločenskí,
ale zábudliví. Môžu byť príliš
emocionálni, náladoví alebo
apatickí.
• Pri pokročilom štádiu sa zhoršuje
myslenie, logika a správanie.
Denná starostlivosť môže byť
nevyhnutná.
• Pacienti v ťažkom štádiu sú
extrémne zmätení ľudia, stratili
väčšinu krátkodobej pamäte (napr.
nepamätajú sa, čo raňajkovali,
no spomínajú si na svoje detstvo).
Ľudia, ktorí sa o nich starajú, by
mali vedieť, že môžu blúzniť, mať
halucinácie a byť paranoidní.
Nevyhnutná je neprestajná
starostlivosť 24 hodín denne.
25
REGULAČNÉ SÚSTAVY

Epilepsia je chorobný stav, ktorý Zamyslite sa!

môžu vyvolať zjavné príčiny
(nádor, jazva po zranení) alebo
príčina nie je známa. Provokujúcim
faktorom môže byť napr. srtiedanie
svetelných efektov na diskotéke.
Následky poškodenia ústrednej nervovej sústavy sú veľmi vážne, pretože
neuróny nemajú regeneračnú schopnosť.
Medzi ochorenia, ktoré sa vyskytujú najmä v detskom veku, patria detská
mozgová obrna. Zápalové ochorenia sa delia na encefalitídy a meningitídy.

• Názov pochádza z gréckeho slova Najrozšírenejšími neurologickými ochoreniami v dospelosti a staršom veku sú
epilambein – zachvátiť, spadnúť. roztrúsená skleróza, Parkinsonova choroba a Alzheimerova choroba.

• Epilepsia postihuje asi 0,8 % ľudí.

Odhaduje sa, že jeden epileptický Uvažujte a odpovedzte
záchvat prekoná počas života až 5
% ľudí. 1. Uveďte faktory spôsobujúce zápalové ochorenia nervovej sústavy.

• Epileptický záchvat spôsobuje 2. Charakterizujte príčiny a dôsledky poškodení nervovej sústavy.

abnormálny elektrický výboj, 3. Uveďte príznaky Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.
ktorého šírenie nie je v mozgovej
kôre kontrolované procesmi útlmu. 4. Vysvetlite rozdiel medzi oligofréniou a demenciou.

• Za určitých okolností možno

záchvat vyprovokovať aj Zisťujte, skúmajte, riešte
u zdravých ľudí, napr. u závislých 1. Zistite v literatúre, ktoré známe osobnosti trpeli Alzheimerovou alebo
od drog odobratím drogy. Parkinsonovou chorobou.
• Pri epilepsii je narušená 2. Od čoho závisia výsledné zmeny poškodenia nervovej sústavy?
dráždivosť nervových buniek,
preto sa záchvaty opakujú aj bez 3. Zistite v odbornej literatúre ďalšie informácie o poškodeniach nervovej sústavy,
preukázateľnej príčiny. možnostiach ich prevencie a spracujte ich ako referát.
• Ochorenie charakterizuje elektrická
aktivita mozgu, čo sa môže prejaviť
pri vyšetrení, ktoré sa nazýva
elektroencefalografia (EEG).

Záchvatové ochorenia

Z nervových záchvatových ochorení je Rozlišujú sa dva hlavné typy epileptic-

zdravý človek
malý epileptický záchvat
veľký epileptický záchvat
Obr. 30 Elektroencefalografia
zaznamenáva a hodnotí elektrické
signály v mozgu
najrozšírenejšia epilepsia. Najčastej-
šou príčinou sú úrazy a poškodenia
mozgu, ktoré vznikajú počas vnútro-
maternicového vývinu (úrazy a infek-
cie matky), počas pôrodu a vo včasnom
detstve. Úrazy mozgu nemusia byť
ťažké, ale aj malý úraz môže zanechať
jazvu, ktorá sa neskôr stane zdrojom
epileptickej aktivity.
Typickým prejavom tejto choroby sú zá-
chvaty kŕčov s bezvedomím.
Rôzne typy epileptických záchvatov sú
syndrómom (súbor príznakov), ktorým
mozog odpovedá na rozličné chorobné
procesy, napr. stavy po úrazoch moz-
gu, infekčné choroby, zmeny látkovej
premeny, cievne ochorenia mozgu. Nie
všetci pacienti však reagujú rovnako.
kých záchvatov.
V období medzi záchvatmi sa pacient
cíti úplne zdravý. Záchvaty sa vyskytujú
u mužov aj u žien, v detstve i v starobe,
pričom ich počet je rôzny.
Veľký záchvat sa často ohlasuje tzv. au-
rou, ktorá prichádza pred záchvatom a trvá
niekoľko sekúnd až minút. Aury môžu byť
motorické (pohyby končatín), senzitívne
(brnenie, tŕpnutie v rukách), senzorické
(poruchy zraku, sluchu, čuchu) – chorý
vidí svetlá, iskry, počuje zvuky alebo celé
melódie, cíti páliacu gumu a pod.
Malý záchvat býva častejšie u detí a mla-
dých ľudí. Ide o relatívne priaznivý typ
epileptického záchvatu. Záchvaty sa
striedajú v nepravidelných intervaloch.

26
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Prevencia epilepsie vo veľkom teple a na prudkom slnku.

Veľký epileptický záchvat sa začína
Pri opaľovaní treba dbať, aby slnko náhlym bezvedomím, pádom
Pri prevencii je dôležitá životospráva nesvietilo priamo na hlavu. na zem (niekedy sprevádzaný
epileptika. Má žiť bežným životom, ale • Nemajú pracovať v nočných smenách výkrikom), prerušovanými kŕčmi
napriek tomu sa nevyhne niektorým ob- alebo tam, kde sa vyžaduje veľká fy- svalov celého tela.
medzeniam na predchádzanie záchvatov. zická námaha. Počas záchvatu chorý udiera
• Epileptické deti môžu navštevovať • Epileptik sa nemá kúpať v prírod- hlavou, hornými a dolnými
bežnú školu. Strava má byť nedráž- ných vodných nádržiach. končatinami, dýcha, ale chrčí,
divá, ľahká, málo slaná a málo kore- z úst mu vytekajú skrvavené alebo
spenené sliny, môže si pohrýzť
nená, zakazuje sa alkohol. Najdôležitejšou zásadou liečby je sú-
jazyk, často sa pri záchvate pomočí.
• Epileptikom sa neodporúča pracovať stavné a pravidelné užívanie liekov.
Záchvat kŕčov a bezvedomia trvá
1 – 2 minúty a potom nasleduje:
• hlboký spánok alebo sa pacient
Prvá pomoc pri veľkom epileptickom záchvate. preberie, pričom je zmätený,
dezorientovaný, pomalý
alebo neobratný v pohyboch
• Predovšetkým treba chrániť hlavu chorého pred úrazom tak, že sa pod ňu podlo- a vo vyjadrovaní,
ží vankúš, iný mäkký predmet alebo ju podržíme rukami.
• niekedy koná automaticky
a neúčelne, napr. oprašuje si šaty,
• Účinným spôsobom uvoľnenia dýchacích ciest je záklon hlavy. vyprázdňuje vrecká a pod.,
• môže spáchať i náhly agresívny čin,
• Aj po záchvate treba na chorého dozerať, pretože v pozáchvatovom štádiu môže za ktorý nezodpovedá, pretože si
ublížiť sebe i druhým. ho neuvedomuje.

Malý epileptický záchvat:

• charakterizuje náhla, veľmi krátka
porucha vedomia (trvá asi 1 až
niekoľko sekúnd) bez kŕčov, takže
chorý ani nespadne,
• chorý sa náhle zarazí, zahľadí do
Zamyslite sa! prázdna, zastaví sa v reči, v písaní,
Epilepsia je najrozšírenejšie záchvatové ochorenie nervovej sústavy. Malý pustí pohár, ktorý držal v ruke,
záchvat sa najčastejšie vyskytuje u detí, charakterizuje ho náhla krátka a pod.,
porucha vedomia. Veľký záchvat pri neposkytnutí prvej pomoci vážne • keď nadobudne vedomie,
ohrozuje život človeka, pretože začína pádom a bezvedomím. Psychomotorické pokračuje v predchádzajúcej
záchvaty sa prejavujú vykonávaním rozličných stereotypných pohybov. Vhodná činnosti.
výživa, pravidelný a dostatočne dlhý spánok spolu s pravidelným užívaním
predpísaných liekov znižujú nebezpečenstvo záchvatov na minimum.
Psychomotorický záchvat sa
vyskytuje častejšie u dospelých.
Uvažujte a odpovedzte
• Prejavuje sa náhlou poruchou
1. Ktoré sú najčastejšie príčiny epileptických záchvatov? vedomia, pričom chorý
neodpadne, ale vykonáva rozličné
2. Vysvetlite rozdiel medzi malým a veľkým epileptickým záchvatom.
stereotypné, v danej situácii
3. Opíšte postup poskytnutia prvej pomoci pri veľkom epileptickom neprirodzené pohyby (zatína
záchvate. päste, hryzie si pery).
• K faktorom, ktoré vyvolávajú
epileptické záchvaty, patrí
Zisťujte, skúmajte, riešte nedostatok vitamínu B
a niektorých minerálnych látok,
1. Akú životosprávu má mať človek, ktorý máva veľké epileptické požitie alkoholu, únava, stres,
záchvaty? horúčka.
2. Ako by sa mala prispôsobovať rodina potrebám dieťaťa s malými
epileptickými záchvatmi?
3. Ako by ste postupovali, keby v letnom tábore dostalo dieťa malý
epileptický záchvat?
4. Aký režim by ste zvolili pre dieťa s epilepsiou v letnom tábore?

27
REGULAČNÉ SÚSTAVY
• Podstatou neurózy je nevyriešený
konflikt (rozpor medzi dvoma
protichodnými tendenciami)
v živote pacienta.
• Neuróza je choroba sociálnych
vzťahov, ktorá hlboko zasahuje do
vzťahu neurotika k spoločnosti.
• Pri pacientoch s neurózou sa
predpokladá, že v najútlejšom
detstve mali dobrú starostlivosť,
ale niekedy po 2. roku života,
zvyčajne pred dovŕšením veku
5 – 6 rokov, nastalo zhoršenie.
Považujú sa za menej chorých,
pretože sa lepšie ovplyvňujú
a liečia ako ľudia s poruchami
osobnosti alebo psychózou.
• Ľahšie formy neurózy sa dajú
liečiť pomocou zmeny životného
postoja, novým pohľadom
na problémy a zmenou
životosprávy. Odbornú pomoc
môže poskytnúť psychoterapia
u odborníka – psychológa.
• Úzkosť a strach majú väčšinou
rôzne príčiny bez ohľadu na to,
či si ich človek uvedomuje.
• Podobné pocity prežívajú ľudia
pri prudkých spoločenských
a osobných zmenách, pri
zvýšených nárokoch v práci
alebo ako dôsledok rýchleho
životného štýlu.
• Pocity neodôvodnenej úzkosti
či strachu v určitých situáciách
bývajú následkom zážitkov
z minulosti (často z detstva),
ktorých spúšťačom môže
byť podobná situácia alebo
nadmerný stres.
• Ak takéto stavy pretrvávajú dlh-
ší čas, môžu viesť k vážnejším
zdravotným problémom –
k žalúdočným vredom, srdcovým
ochoreniam, bolestiam hlavy
a chrbta, k zníženej imunite.
28
Funkčné poruchy
Neurózy sú funkčné poruchy nervovej sústa- Medzi najčastejšie prejavy neuróz súvi-
vy. Vznikajú na základe vrodených individu- siace s hygienou spánku patria poruchy
álnych dispozícií. Vyvolávajú ich negatívne spánku a zaspávania, námesačnosť
záťažové faktory prostredia (škola, práca, (somnabulizmus) a nočné pomočovanie.
rodina a pod.). Vyskytujú sa u nervovolabil- Častými príznakmi detských neuróz sú
ných jedincov alebo pri oslabení organizmu. ťažkosti tráviacej sústavy – nechuten-
Prejavujú sa únavou, malátnosťou, citovou stvo a neurotické zvracanie.
podráždenosťou, nesústredenosťou, poru-
chami spánku a vegetatívnymi poruchami Najzávažnejšou detskou neurózou, ktorá
(zvýšené potenie, búšenie srdca a pod.). sťažuje kontakt dieťaťa s okolím, je neu-
Medzi najčastejšie typy neuróz patrí ne- rotické koktanie.
urasténia, psychasténia, hysterická a ob-
sedantná neuróza. K preventívnym opatreniam vzniku neu-
róz patria: usporiadané rodinné pomery,
Neurasténia sa prejavuje psychickou a te- vyvážené medziľudské vzťahy, dostatoč-
lesnou únavou. Pozoruje sa pri nej najviac ný spánok, správna výživa, telesná akti-
príznakov súvisiacich s vyčerpaním. vita, používanie kladných stimulov a pod.
Psychasténia sa prejavuje porušenou psy- Neurózy sa môžu prejaviť aj pri rozptýle-
chickou rovnováhou, neistotou a nedôve- ných poruchách mozgu, ktoré sa nazýva-
rou v seba. jú ľahká mozgová dysfunkcia. Prejavuje
sa problémami v správaní sa a učení bez
Hysterická neuróza sa prejavuje účelo- toho, aby došlo k porušeniu intelektu
vým, bezohľadným vynucovaním si po- dieťaťa. Má množstvo príznakov a preja-
zornosti, ktoré môžu sprevádzať výrazné vov, preto sa ňou zaoberajú lekári, psy-
zmeny alebo strata telesných funkcií. chológovia a špeciálni pedagógovia.
Obsedantná neuróza sa prejavuje nutka- Liečenie neuróz spočíva najmä v odstrá-
vými myšlienkami alebo činmi, ktoré člo- není vplyvov, ktoré ich vyvolávajú, v me-
vek nedokáže zastaviť. dikamentóznej a rehabilitačnej liečbe.
Zamyslite sa!
Neurózy sú funkčné ochorenia nervovej sústavy. Medzi najčastejšie neurózy
patrí neurasténia, psychasténia, hysterická neuróza a obsedantná neuróza.
Ľahká mozgová disfunkcia sa prejavuje problematickým správaním sa
a učením. Vyžaduje špeciálny prístup pedagógov v spolupráci s rodinou.
Uvažujte a odpovedzte
1. Uveďte príčinu vzniku detských neuróz.
2. Ako by ste odlíšili jednotlivé formy neuróz?
3. Porovnajte správanie sa, prejavy neurotických detí s prejavmi a správaním sa
dospelých neurotikov.
Zisťujte, skúmajte, riešte
1. Pozorujte správanie sa detí v materskej škole (základnej škole) a pokúste
sa určiť, u koľkých z nich sa prejavuje neuróza.
2. Akú prevenciu by ste poradili rodičom dieťaťa s neurózou?
3. Zistite v školských legislatívnych (právnych) predpisoch, ako sa má pristupovať
v škole k žiakovi, ktorý má ľahkú mozgovú dysfunkciu.

Starostlivosť o nervovú sústavu
Človek má žiť tak, aby si po celý život
až do staroby zachoval zdravie, telesnú
a duševnú sviežosť. Pocit sviežosti alebo
únavy závisí od stavu nervovej sústavy,
čo v konečnom dôsledku závisí od celko-
vého stavu organizmu.
Základom zdravého a správneho života sú
určité návyky zdravej životosprávy. Pravi-
delnosť v akejkoľvek činnosti pomáha udr-
žiavať normálnu a správnu funkciu všetkých
orgánov regulovaných nervovou sústavou.
Záujem o prácu v akomkoľvek zamestna-
ní uľahčuje sústrediť sa a dosiahnuť lepšie
výsledky. Radosť a uspokojenie z dobre vy-
konanej práce vytvára priaznivé podmienky
na správny priebeh nervových procesov. Je
všeobecne známe, že práca, ktorú radi robí-
me, ide „lepšie od ruky“.
Únava je prirodzený dôsledok telesnej a du-
ševnej práce. Prejavuje sa malátnosťou,
ospalosťou, zníženou vnímavosťou a pozor-
nosťou, niekedy aj bolesťami hlavy a celko-
vou nevoľnosťou. Unavený človek si musí
odpočinúť. Po každej ťažkej práci treba istý
čas odpočívať v úplnom pokoji. Treba uvoľniť
svaly, umožniť srdcu a pľúcam, aby prešli do
normálnej činnosti. Najlepšie sa odpočinie
a nadobudnú sa nové sily aktívnym odpo-
činkom, t. j. činnosťami, ktoré sa podstatne
odlišujú od každodennej práce a zamestna-
nia. V škole majú veľký význam prestávky,
ktoré sa najlepšie trávia na dvore, v záhrade
na čerstvom vzduchu, prípadne relaxačné
chvíľky zaradené do vyučovacieho procesu.
Po duševnej práci si človek najlepšie odpoči-
nie, keď ju vystrieda telesná činnosť alebo
šport primeraný veku a vyspelosti jedinca.
Človek vyčerpaný ťažkou, namáhavou te-
lesnou prácou si odpočinie pri čítaní knihy,
počúvaní rádia a pod.
Veľký a neoceniteľný význam na udržanie
telesnej a duševnej sviežosti majú aj teles-
né cvičenia, šport a turistika.
Na udržanie zdravej nervovej sústavy má
vhodný vplyv aj pobyt školskej mládeže
v letných táboroch a pobyt ľudí v rekreač-
ných strediskách.
REGULAČNÉ SÚSTAVY
Prirodzeným a nevyhnutným odpočinkom po
každodennej práci je spánok, ktorý výdatne
1. Čo je základom zdravej
obnovuje sily. V spánku sa utlmuje nervová životosprávy? Uveďte aspoň
činnosť najmä v mozgovej kôre. Nastáva tri pravidlá.
útlm duševnej činnosti, pričom pracujú len
2. Uveďte príklady, kedy
ústredia riadiace činnosť vnútorných orgá- pociťujete najčastejšie únavu.
nov (pľúca, srdce, tráviaca sústava), ktoré
zabezpečujú základné funkcie organizmu. 3. Vysvetlite príčiny vzniku únavy
a možnosti jej predchádzania.
Aby spánok poskytol človeku potrebný od-
počinok a obnovil jeho sily, musí byť prime-
rane dlhý, nerušený a pokojný.
Deti vo veku 6 – 7 rokov potrebujú spať as-
• Asi jednu tretinu života prespíme.
poň 12 hodín, osemročné až dvanásťročné
deti 10 – 11 hodín, trinásťročné až šestnásť- • Rytmus spania a bdenia riadi
ročné asi 9 hodín. Dospelý človek má spať mozog.
8 hodín denne. Starším ľuďom stačí niekedy • Počas 24 hodín prechádzame
menej. fázami bdelosti, ľahkého spánku
a hlbokého spánku a počas nich
mozog vysiela odlišné signály.
Spánok pred polnocou sa všeobecne pokla-
dá za najvýdatnejší. Miestnosť, kde sa spí, sa
má dobre vetrať. Ak je to možné, treba spať
pri otvorenom okne. Pri spánku treba ležať
natiahnutý, najlepšie na chrbte alebo na
pravom boku s rukami na perine. Pri spaní na
ľavom boku sa stláča ľavá polovica hrudníka,
a tým sa sťažuje srdcová činnosť. Teplota
v miestnosti nemá byt vyššia ako 18 – 20 °C.
Obr. 31 Vlnová aktivita mozgu
Pred spaním sa treba dôkladne umyť, obliecť mozog neustále vysiela mozgové
si nočnú bielizeň, ktorá má byť voľná a po- signály – mozgové vlny, ktoré sú
prejavom jeho mozgovej aktivity,
hodlná, aby nič neprekážalo dýchaniu, krv- signály sú intenzívne pri bdení
nému obehu a činnosti kože. Dodržiavanie a snení a znížené pri hlbokom
návykov pred spaním, ako aj umývanie, čis- spánku
tenie zubov, čistá nočná bielizeň pomáhajú
zdravému spánku.
Prílišná námaha, prepracovanie, najmä veľ-
ké rozčúlenie, nadmerné rozrušenie, staros-
ti a strach bývajú príčinou nespavosti.
Pôsobenie jednotvárnych podnetov, napr.
rytmické nárazy kolies, môžu vyvolávať Obr. 32 Spánkový cyklus
ospalosť. dospelého človeka
pri spánku prejde dospelý človek zo
stavu bdelosti do stavu, v ktorom
Denný poriadok je rozvrh všetkých činností sa v 90-minútových intervaloch
cez deň. Práca, odpočinok, spánok, jedlo, striedajú dva druhy spánku: hlboký
prechádzky, šport a zábava majú mať svoj spánok je zvyčajne bez snov, po
čas a poradie. Človek si má zvyknúť pravi- ňom nasleduje ľahký spánok, ktorý
delne v určitom čase vstávať, v určitom čase sprevádzajú sny
pracovať, odpočívať, jesť a spať.
29
REGULAČNÉ SÚSTAVY

Pravidelnosťou v živote sa dosahujú dobré Denný režim má byť upravený tak, aby sa
výsledky v telesnej i duševnej práci. Keď si vhodne striedala práca a odpočinok. Tak
4. Aký význam má spánok pre
človeka?
zvykne človek pravidelne jesť, začnú sa pri- sa utvárajú dobré podmienky na správ-
bližne v rovnakom čase vylučovať tráviace nu činnosť mozgu, aj celého organizmu
5. Vysvetlite, prečo človeku šťavy, dostavuje sa chuť do jedla, podporuje a človek sa chráni pred preťažením a vy-
niekedy stačí zdriemnuť si na
pár minút, aby bol opäť svieži.
sa trávenie. Pri správnom pravidelnom den- čerpaním. Treba, aby sa správny životný
nom režime sa vytvára sústava podmiene- štýl vhodnými návykmi upevňoval od
6. Stalo sa vám niekedy, že ste ných reflexov a životné návyky. detstva.
nemohli zaspať? Čo môže byť
príčinou nespavosti?
Vypracujte projekt
Zamyslite sa!
Téma: Nesprávna životospráva
a jej dôsledky. Správna životospráva je základ zdravého a správneho života.

Cieľ: Zistiť prejavy, príčiny Únava je prirodzený dôsledok telesnej a duševnej práce. Prirodzeným
a dôsledky nesprávnej odpočinkom po práci je spánok. Správny spôsob života sa má upevňovať
životosprávy mladých ľudí. od detstva.

Úlohy:
1. Zostavte anonymný dotazník
s pomocou učiteľa a dajte ho vyplniť
napr. spolužiakom v druhej triede.
2. Zistite prostredníctvom
dotazníka prejavy nesprávnej
životosprávy.
3. Zdokumentujte na fotografiách
zo školy, podujatí, diskotéky a pod.
nesprávny životný štýl.
4. Vyhodnoťte dotazník a ana-
lyzujte výsledky; znázornite ich
číselne v tabuľke a grafom podľa
jednotlivých otázok.
5. Zhotovte poster o výsledkoch,
príčinách, dôsledkoch a návrhoch
na zlepšenie zisteného stavu.
6. Zorganizujte prezentáciu pos-
teru s výkladom pred spolužiakmi
a učiteľmi s diskusiou k výsled-
kom a možným riešeniam.
Uvažujte a odpovedzte
1. Vysvetlite výraz zdravá životospráva.
2. Aký význam má spánok pre človeka?
3. Vysvetlite, prečo starším ľuďom stačí menej hodín na spánok, kým malé deti by
mali spať 12 hodín.
4. Charakterizujte denný režim a zdôvodnite jeho význam.
Zisťujte, skúmajte, riešte
1. Podľa obr. 31 a 32 vysvetlite vlnovú aktivitu mozgu a spánkové cykly
dospelého človeka.
2. Zostavte si denný režim a porovnajte si ich v triede navzájom.
3. Sledujte celý týždeň svoj režim dňa a režim dňa rodičov. S pozorovaním
a zisteniami oboznámte spolužiakov.
4. Navrhnite vhodný denný režim pre starých ľudí.
5. Ktoré drogové a iné závislosti poznáte? Aké sú ich najčastejšie príčiny?
6. Ktorým rizikám v životnom štýle by sa mali vyhýbať mladí ľudia, aby predišli
drogovým a iným závislostiam?

Zmyslové vnímanie
1. Aké sú rozdiely medzi
zmyslovým vnímaním
niektorých živočíchov
a človeka?
2. Ktorými zmyslami sa orientuje
človek v prostredí?
3. Ktorým zmyslovým orgánom
získavame najviac informácií
o okolitom prostredí?
Zmyslové analyzátory – zmyslové orgá-
ny informujú o vonkajšom a vnútornom
prostredí.
Zmyslový analyzátor tvorí receptor (zmys-
lová bunka alebo nervové zakončenie),
dostredivé nervové vlákno a kôrová časť
mozgu.
Receptory prijímajú rozličné druhy pod-
netov a premieňajú ich na energiu nervo-
vých vzruchov.
Podľa druhu podnetu, na ktorý recepto-
ry reagujú, rozlišujeme chemorecepto-
ry, termoreceptory, mechanoreceptory
a fotoreceptory.
Vonkajšie receptory – exterorecepto-
ry – prijímajú podráždenie z vonkaj-
šieho prostredia a vnútorné receptory
– interoreceptory reagujú na zme-
ny vnútorného prostredia. Vonkajšie
receptory môžu prijímať podnety zo
vzdialeného zdroja (zrak, čuch, sluch),

30
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

iné reagujú na bezprostredné pôsobe- časti má za následok stratu príslušného

• Všetky zmyslové analyzátory sú
nie podnetu (chuť, dotyk, bolesť, tep- zmyslu. Napríklad porušenie oka alebo vyvinuté už u novorodenca, ale ich
lo, chlad). prerušenie zrakového nervu, prípadne po- funkcie sa vyvíjajú a zdokonaľujú
rušenie kôrového centra zraku môže spô- až po narodení.
Osobitnú skupinu vnútorných receptorov sobiť čiastočné alebo úplné oslepnutie. • Vnímanie je poznávací proces
tvoria proprioreceptory v svaloch a šľa- vonkajšieho prostredia.
chách, ktoré prijímajú správy o polohe Zrak je najdôležitejším zmyslom, pretože
• Výsledkom vnímania je vnem
tela v priestore. sa ním získava podstatná väčšina informá- – odraz vonkajšieho prostredia
cií. Ďalšie informácie o okolitom prostredí vo vedomí človeka. Napríklad
Každý zmyslový analyzátor tvorí jednot- sa získavajú prostredníctvom ostatných vnem jablka môže vzniknúť na
ný funkčný celok. Vyradenie ktorejkoľvek zmyslov – sluch, hmat, chuť a čuch. základe zraku, čuchu a chuti.
• Človek sa neorientuje iba podľa
izolovanej činnosti jednotlivých
analyzátorov. Keď v tme narazíme
na nejaký predmet, v snahe
Zrakový analyzátor spoznať prekážku, začneme ju
analyzovať (hmatom, zrakom,
chuťou alebo čuchom).
• Podnet pôsobí na zmyslové ana-
Zrakom sa vníma svetlo, ktoré vychádza lúče, tvoria optickú sústavu oka. Očná lyzátory. Analyzátory rozkladajú
zo svetelného zdroja alebo sa odráža od guľa je uložená v očnici tvárovej časti leb- podnet na jednotlivé vlastnosti –
predmetov tak, že rozoznávame ich far- ky. Očnica je vystlaná tukovou vrstvou, vykonávajú recepčnú analýzu.
bu, tvar, veľkosť, vzdialenosť a pohyb. ktorá tlmí otrasy a uľahčuje pohyb. • Recepčnú analýzu dopĺňa
mozgová analýza, ktorá umožňuje
Zrakový orgán – oko – tvorí očná guľa Stena očnej gule má tri vrstvy. Na po- vnímať detaily. Potom prebieha
a prídavné očné orgány (okohybné svaly, vrchu je bielko a priezračná, mierne vy- v mozgu mozgová syntéza, čím
mihalnice, spojovka, slzné orgány). Časti klenutá viacvrstvová rohovka. vzniká vnem.
očnej gule, ktorými prechádzajú svetelné • Podnetom pre zrakové
zmyslové bunky je svetlo –
elektromagnetické vlnenie.
vnútorný priamy sval
zadná komora (za dúhovkou) • Dĺžka osi očnej gule zdravého oka
bielko
je 24 mm.
cievovka predná komora
• V strednej časti je rohovka hrubá
sietnica 0,5 mm, v mieste, kde sa spája
zrenica s očným bielkom, má hrúbku
zadná časť vyplnená 1 mm.
sklovcom
• Rozširovanie a zužovanie zrenice
môžu vyvolať aj silné emócie
rohovka
krvné cievy (vzrušenie, strach, hnev) alebo
sietnice užívanie niektorých liekov.
dúhovka • Pružná šošovka má v mladosti
väčšiu akomodačnú schopnosť.
• S pribúdajúcim vekom sa pružnosť
zaostrujúci vráskovcový sval šošovky stráca, čím sa znižuje jej
zrakový nerv akomodačná schopnosť.
šošovka • Na sietnici je asi 130 miliónov
vonkajší priamy sval
tyčiniek a asi 7 miliónov čapíkov.
Obr. 33 Stavba oka
• Viditeľné svetlo má rozsah
vlnových dĺžok žiarenia približne
medzi 400 až 800 nm (nanometer;
1 nm = 0,000001 mm). Svetlo,
ultrafialové infračervené
γ-žiarenie α-žiarenie mikrovlny rádiovlny ktorého žiarenie je neviditeľné,
žiarenie žiarenie
má väčšie vlnové dĺžky
(infračervené žiarenie, mikrovlny,
viditeľné žiarenie – svetlo rádiovlny) alebo menšie vlnové
dĺžky (ultrafialové, x-žiarenie,
γ-žiarenie).

Obr. 34 Viditeľné svetlo

31
REGULAČNÉ SÚSTAVY

slepá škvrna
žltá škvrna

Obr. 35 Očné pozadie – tepny zásobujú sietnicu a ostatné štruktúry oka krvou

A B
Obr. 36 Zrakové zmyslové bunky –
tyčinka (A) a čapík (B)
• Akomodácia šošovky –
pri pohľade do blízka sa
zaguľaťuje, pri pohľade do ďaleka
sa splošťuje.
• Videnie je výsledok pôsobenia
podnetu na nervové bunky
v sietnici, z ktorých ide signál o in-
tenzite svetla a farbách.
• Premena energie svetla (svetelných
častíc fotónov) sa uskutočňuje
chemickým procesom, pri ktorom
má kľúčovú úlohu vitamín A.
tyčinky
a čapíky
nervové
bunky
Strednú vrstvu tvorí cievovka, vráskovco-
vé teleso, dúhovka a šošovka. V dúhovke
je otvor – zrenica, ktorá reguluje inten-
zitu dopadajúceho svetla na vnútornú
vrstvu oka.
Farba oka závisí od množstva pigmentu
v dúhovke. Čím má viac pigmentu, tým
je oko tmavšie. Šošovka je priezračná,
elastická časť oka, ktorá má schopnosť
akomodácie – meniť tvar (zaostrovať) pri
pohľade na blízke a vzdialené predmety.
Vnútornú vrstvu očnej gule tvorí sietni-
ca. Obsahuje zmyslové bunky – tyčinky
a čapíky. Tyčinky rozlišujú svetlo a tmu,
čapíky umožňujú farebné videnie.
Na miestach sietnice, kde z nej vystupuje
zrakový nerv, sa nachádza slepá škvrna –
neobsahuje žiadne bunky citlivé na svetlo.
V žltej škvrne – v mieste najostrejšieho
videnia je sústredených najviac čapíkov.
Schopnosť oka rozoznávať farby sa nazý-
va farbocit.
slzné žľazy vylučujú slzy,
ktoré čistia oko
Vnútro oka vypĺňa sklovec – priezračná,
bezfarebná hmota, ktorá zabezpečuje
pevnosť a pružnosť očnej gule. V oku sú
dve očné komory. Predná očná komora sa
nachádza pred dúhovkou, zadná za dú-
hovkou. Sú vyplnené komorovým mokom,
ktorý vyživuje rohovku a šošovku.
Pohyb oka zabezpečuje šesť okohybných
svalov. Očnú guľu chránia mihalnice s ria-
sami. Vnútro mihalníc a bielko pokrýva
priehľadná blana – spojovka. Slzné žľazy
produkujú slzy a slzný povlak, ktorý chrá-
ni povrch oka pred vysychaním, prachom
a mikroorganizmami.
Pri starostlivosti o zrakový orgán má pr-
voradý význam ochrana očí pred poško-
dením. Oči poškodzujú poranenia, časté
zápalové ochorenia a nedodržiavanie
správnych podmienok pri zrakovej práci.
Ako funguje mechanizmus zrakového
vnemu?
Svetelné lúče z pozorovaného predme-
tu prechádzajú optickou sústavou oka
spojovka – priehľadná sliznica
kryje a zvlhčuje bielko
a vnútornú plochu mihalníc

nosovoslzný kanál

nervové
vlákna
vedúce
zo sietnice
tvoria
okohybný sval – na bielko slzník – nadbytočné slzy
zrakový
sa pripája šesť svalov, ktoré sa vyparujú alebo odvádzajú
nerv
ovládajú pohyb oka (tri svaly kanálikmi do vaku spojeného
dopad svetla
sú na vnútornej strane oka) s nosovou dutinou

Obr. 37 Stavba sietnice

Obr. 38 Pomocné orgány oka

32
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

a dopadajú na sietnicu. Receptory zraku

(tyčinky a čapíky) zachytia podnety (sve-
telné lúče), ktoré sa v podobe vzruchov
šíria zrakovým nervom do kôrového cen-
tra zraku. Na sietnici sa vytvára zmenše-
ný, prevrátený obraz videného predme-
tu. Skutočný obraz – zrakový vnem – sa
vytvára až v mozgu (v záhlavnom laloku Obr. 39 Dôkaz slepej škvrny –
mozgovej kôry). pozerajte sa na tmavý obraz zo
najmä správnou organizáciou ich činnos- vzdialenosti asi 10 cm iba ľavým
Zrak človeka a najmä detí sa môže ľahko tí, pri ktorých by sa mali striedať rôzne okom; krížik zmizne, lebo jeho obraz
poškodiť pri prílišnej námahe oka, napr. aktivity v krátkych časových intervaloch. dopadne na slepú škvrnu
pri nesprávnom osvetlení, dlhodobom pí- Najčastejšie poruchy sú zapríčinené ne-
saní a čítaní a pod. Zrak detí treba chrániť dostatočnou starostlivosťou o zrak.

Uvažujte a odpovedzte
1. Ktoré časti očnej gule tvoria optickú sústavu oka a kde sa 4. Na aký podnet reaguje zrakový
najintenzívnejšie lámu svetelné lúče? analyzátor?
2. Vysvetlite akomodáciu šošovky. Ako súvisí akomodácia s vekom človeka? 5. Ako sa nazývajú svetlocitlivé
3. Prečo musia svetelné lúče dopadnúť na sietnicu? bunky uložené na sietnici?

4. Akú funkciu majú prídavné očné orgány? Uveďte príklady. 6. Ktorá časť sietnice neobsahuje
svetlocitlivé bunky a prečo?
5. Aké faktory ovplyvňujú rozširovanie a zužovanie zrenice?
7. Ktoré časti očnej gule tvoria
6. Opíšte mechanizmus vzniku zrakového vnemu. vonkajšiu vrstvu?
8. Akú podstatnú funkciu majú
Zisťujte, skúmajte, riešte slzné žľazy?

1. Urobte dôkaz slepej škvrny na sietnici s využitím obr. 39.

2. Zostavte návrh zásad, ktorých dodržiavanie je nevyhnutné
na zachovanie zdravého zraku.

Sluchový analyzátor
Sluchom vnímame zvuk v podobe zvuko-
vých vĺn, ktoré vznikajú vibráciou mole-
kúl vzduchu.
Sluchový orgán – ucho sa anatomic-
ky a funkčne delí na vonkajšie, stredné
a vnútorné ucho.
Vonkajšie ucho tvorí ušnica a vonkajší
zvukovod.
Stredné ucho od vonkajšieho ucha od-
deľuje bubienok, na ktorý priliehajú tri
drobné kĺbovo spojené sluchové kostič-
ky – kladivko, nákovka a strmienok.
Dutina stredného ucha je spojená s no-
sohltanom Eustachovou trubicou, kto-
rá vyrovnáva tlak vzduchu pred bubien-
kom a za ním.
Vnútorné ucho je uložené v dutine lebky.
Tvorí ho kostené a blanité bludisko. Kos-
tené bludisko má predsieň, slimák a tri
polkruhové kanáliky. Blanité bludisko
je uložené v tekutine kosteného slimáka
a v polkruhových kanálikoch.
Receptor sluchu je uložený v slimáku.
Blanitý slimák sa začína vo vačku pred-
siene. Vnútri blanitého slimáka sa na-
chádza vlastný sluchový ogán – Cortiho
orgán so zmyslovými bunkami. Z nich
sa prenáša podnet do nervových buniek
v mozgu, kde vzniká zvukový vnem.

33
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

ušnica vonkajší zvukovod

1. Na aké podnety reaguje slu- sluchové kostičky

chový analyzátor?
2. Ktorá časť sluchového orgánu sa polkruhové kanáliky
dá vidieť a nahmatať?
3. Aké máte skúsenosti s hlukom
na hudobných produkciách? predsieň

slimák
• Eustachova trubica umožňuje
prenikanie infekcie z horných
dýchacích ciest do stredného
ucha, čo môže spôsobiť zápal
stredného ucha.
• Zápal stredného ucha sa
vyskytuje častejšie u detí, pretože
ich Eustachova trubica je kratšia bubienok
a širšia ako u dospelých ľudí. Eustachova
trubica
• V kostenom slimáku je uložený Obr. 40 Stavba ucha
blanitý slimák, na jeho dne sa
nachádzajú sluchové zmyslové
bunky, v každom uchu je vyše
20 000 zmyslových buniek. Vo vnútornom uchu je statokinetický siene sú receptory na vnímanie polohy
(rovnovážny) orgán. Tvoria ho tri polkru- hlavy.
hové kanáliky, ktoré vystupujú z hornej
časti predsiene. Vnímanie pohybu umožňuje ohýbanie
bunkových bŕv vplyvom zmeny polohy vá-
Rozšírené časti kanálikov obsahujú re- penatých kryštálikov v rôsolovitej tekuti-
ceptory na vnímanie rýchlosti pohybu ne. Tieto podnety sa prenášajú a spracú-
hlavy. V dvoch blanitých vačkoch pred- vajú v mozočku.

tekutina
(endolymfa) rozšírené časti polkruhových kanálikov
(vnímanie rýchlosti pohybu hlavy)
rôsolovitá
hmota vačky predsiene
s vápenatými (vnímanie polohy hlavy)
kryštálikmi

zmyslová
bunka

nervové
vlákna

Obr. 41 Sluchové zmyslové bunky

vnímajú rýchlosť pohybu hlavy
a sú v niekoľkých radoch; chvením
tekutiny vo vnútornom uchu sa
dráždia bunkové výbežky – brvy
a vytvárajú elektrické signály vláskové bunky sa
(informácie) podráždia pri pohybe
hlavy a vyšlú signál cez
Obr. 42 Statokinetický (rovnovážny) orgán a jeho stavba sluchový nerv

34
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Ako funguje mechanizmus vzniku slu-
chového vnemu?
Vonkajšie ucho zachytáva a prenáša zvu-
kové vlny na prevodovú časť ucha – bu-
bienok a sluchové kostičky. Tie prenášajú
chvenie na tekutinu v slimáku. Prostred-
níctvom rozvlnených tekutín vnútorné-
ho ucha sa rozkmitajú zmyslové bunky
Cortiho orgánu. Vzruchy sa vedú slucho-
vým nervom do kôrového centra sluchu
(spánkový lalok), kde sa spracujú ako
sluchový vnem.
4. Priložte ruku k ušnici tak,
Zdravý sluchový orgán je nevyhnutným
predpokladom vzniku reči, preto mu od
narodenia treba venovať veľkú pozornosť.
Sluchový orgán poškodzujú silné, náhle
alebo dlhotrvajúce zvuky (na diskoté-
kach, koncertoch, počúvaním hudby cez
slúchadlá a pod.). K ľuďom s poruchami
sluchu sa treba správať ohľaduplne.
aby dlaň objímala ušnicu pri
jej základe a prsty s palcom
smerovali dopredu (plocha
ušnice sa zväčší). Zatvorte
oči, obráťte hlavu k učiteľovi,
počúvajte, čo rozpráva.
Roztváraním a zatváraním
zväčšujte a zmenšujte
plochu ušnice. Porovnávajte
intenzitu zvuku pri zväčšovaní
a zmenšovaní plochy
obidvoch ušníc.

Zamyslite sa!
Sluchový orgán – ucho sa rozdeľuje na vonkajšie, stredné a vnútorné. • Dráždením polkruhových
Nachádza sa v ňom statokinetický orgán a najmenšia kosť ľudského kanálikov pohybmi hlavy vzniká
tela – strmienok. Hlučnosť prostredia oslabuje sluch a znižuje hranicu u niektorých ľudí pocit nevoľnosti
počuteľnosti. až zvracanie. To zapríčiňuje
cestovnú chorobu (kinetózu)
Objaviteľ baktérie tuberkulózy R. Koch povedal: „Nie je ďaleko doba, keď sa proti pri cestovaní autom, lietadlom,
hluku bude bojovať rovnako ako proti prenosným chorobám.“ autobusom a pod.
• Podnetom pre sluchové bunky
Uvažujte a odpovedzte je zvukové vlnenie s frekvenciou
1. Vysvetlite podľa obr. 40 vznik zvukového vnemu v sluchovom 16 až 20 000 Hz (hertzov). Zvukové
orgáne. vlnenia s väčšou frekvenciou
(ultrazvuk) a s menšou frekvenciou
2. Vysvetlite význam a funkcie vonkajšieho a stredného ucha. (infrazvuk) človek nevníma.
3. Akú funkciu má statokinetický orgán vo vnútornom uchu? • Hlasitosť sa meria v dB
(decibeloch). Intenzita hluku
Zisťujte, skúmajte, riešte 90 – 120 dB poškodzuje sluch.
Intenzita hluku nad 120 dB
1. Prečo môže zápal stredného ucha porušiť rovnováhu človeka? sa prejavuje bolesťou a môže
ohroziť život človeka.
2. Predkloňte sa v stoji. Ako ste si uvedomili túto polohu?
• Sluchový analyzátor po narodení
3. Zistite zaujímavosti o rozsahu sluchu živočíchov a človeka. Informujte vníma len silnejšie zvuky, čo
spolužiakov formou referátu. spôsobuje prítomnosť hlienovitej
4. Zistite, ktoré osobnosti zo sveta hudby trpeli hluchotou. tekutiny v strednom uchu. Jej
postupným vstrebávaním sa
počuteľnosť zvyšuje.
• V starobe sa hranica počuteľnosti
znižuje, nastávajú problémy pri
dorozumievaní, vzniká starecká
nahluchlosť.

Chuťový, čuchový a kožný

analyzátor štart lietadla
130 dB

tikot hodiniek
Receptory chuti – chuťové bunky sú vznikajú kombináciou týchto vnemov 30 dB
uložené v chuťových pohárikoch na jazy- v kôrovej časti chuťového analyzátora
ku a sliznici ústnej dutiny. Podnetom na (temenný lalok).
vytvorenie vnemu sú chemické látky roz-
pustené vo vode a v slinách. Pocit chuti je komplexný vnem, na kto-
rom sa zúčastňujú aj čuchové, tlako- Obr. 43 Hlasitosť zvuku
Rozlišujú sa štyri základné chuťové vne- vé receptory, receptory chladu, tepla v decibeloch
my – sladký, slaný, kyslý, horký. Ostatné a iné.

35
REGULAČNÉ SÚSTAVY
horká
kyslá
slaná
sladká
Obr. 44 Lokalizácia chuťovej
citlivosti na jazyku – horká chuť
sa viaže na papily pri koreni jazyka,
sladká na hrote jazyka, kyslá a slaná
chuť po stranách jazyka; chuťové
podnety vedú nervové vlákna do
hlavových nervov a spracúvajú sa
v mozgu
• Dospelý človek má asi 9 000
chuťových pohárikov. Nachádzajú
sa najmä na hornej ploche jazyka,
ale aj na podnebí a v hltane.
V starobe chuťové poháriky
výrazne ubúdajú. Intenzívnym
dráždením sa čuch a chuť môžu
otupovať.
• Plocha čuchového epitelu (sliz-
nize) je asi 1,5 cm2. Obsahuje asi
20 miliónov čuchových buniek.
chuťové
látky
nervové
vlákna
Obr. 45 Chuťový pohárik
36
jazykové bradavky
sliznica
chuťové receptory
sval
v chuťových
pohárikoch
sa dráždia
nervové rozpustenými
slinné
žľazy vlákna látkami z jedla
Obr. 46 Priečny rez jazykom – povrch jazyka je pokrytý malými hrbolčekmi – jazykovými
bradavkami, každá má po stranách chuťové poháriky
Receptory čuchu – čuchové bunky sú niektorých obranných reakciách (poka-
uložené v čuchovej sliznici v hornej časti zená potrava, škodlivé plyny).
nosovej dutiny. Podnetom na vytvorenie
čuchového vnemu sú chemické látky roz- V koži a v sliznici vnútorných orgánov
ptýlené vo vzduchu. Čuchový vnem vzni- sú uložené receptory na vnímanie tlaku,
ká v kôrovej časti čuchového analyzátora dotyku, tepla, chladu a bolesti.
(spánkový lalok). Z hľadiska vývoja patrí
čuch k najstarším zmyslom. U človeka Vnímanie týchto pocitov nastáva v kôro-
nemá taký význam ako pri nižších živočí- vom analyzátore kožnej a slizničnej citli-
choch a je do značnej miery redukovaný. vosti (temenný lalok). Rozmiestnenie kož-
Uplatňuje sa pri riadení vylučovania trá- ných receptorov je nerovnomerné, napr. na
viacich štiav podmienenými reflexmi a pri chrbte ich je omnoho menej ako na ploche
čuchová kosť
vlákna
čuchových
buniek
Obr. 47 Stavba čuchového orgánu
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

dlane alebo prstoch. Sú to voľné nervové
zakončenia alebo jednoduché telieska.
Kožné receptory sú najmä na špičkách
prstov, na sliznici jazyka, ale aj na kore-
ňoch chlpov. Majú vysoký prah podrážde-
nia (veľmi jemné dotyky nevnímame).
Vnímanie receptorov tepla a chladu vyvo-
lávajú zmeny teploty okolitého prostredia.
Komplexný kožný vnem sa nazýva hmat.
• Človek môže čuchom rozlíšiť látku
pri zriedení asi 4 milióntiny mg
Vnútorné orgány nemajú receptory tla- v 1 litri vzduchu.
ku, dotyku, tepla a chladu, preto si ne-
• Intenzívnym dráždením sa čuch
uvedomujeme, napr. polohu srdca, tlak a chuť môžu otupovať.
čriev. Majú však receptory bolesti, preto
vnímame bolesť z vnútorných orgánov.
Pocit bolesti je dôležitý, pretože rýchlou
reflexnou reakciou na podnety vyvoláva
obranné reakcie dôležité pre život.

vlas Merkelovo zakončenie

reaguje na ľahký dotyk
a tlak v pokožke
pokožka • Najviac dotykových receptorov je
na hrote jazyka, bruškách prstov
Meisnerovo teliesko a na dlaniach, najmenej je na
reaguje na ľahký dotyk chrbte a stehnách.
na dlani, stupaji, perách,
mihalniciach, genitáliách • Koža obsahuje asi 100 miliónov
zmyslových buniek a 4 milióny
receptorov na vnímanie bolesti.
voľné nervové zakončenia
– receptory ľahkého dotyku • V koreni chlpov je uložených až
rozmiestnené všade v koži 300 receptorov na 1 cm2.
zamša
• V koži človeka je asi 30 000
receptorov na vnímanie tepla a asi
Ruffiniho teliesko 250 000 receptorov na vnímanie
tuk reaguje na dotyk chladu.
a tlak na kožu

Paciniho teliesko
zmyslové receptory reaguje na vibrácie
vlasového vačku a tlakové zmeny

Obr. 48 Uloženie kožných receptorov

Zamyslite sa!
Chuťové a čuchové receptory – chuťové a čuchové bunky reagujú
na chemické látky. Podnetom pre kožné receptory je teplo, chlad, dotyk,
bolesť. Skutočné vnímanie všetkých pocitov nastáva v príslušných častiach
mozgovej kôry.

Uvažujte a odpovedzte
1. Prečo človek ťažšie rozoznáva vôňu alebo pach, keď je prechladnutý?
2. Pomocou obr. 45 vysvetlite funkciu chuťového pohárika.
3. Vysvetlite pôsobenie receptorov hmatu podľa obr. 48.
4. Ktorí ľudia majú najlepšie vyvinutý hmat a ktorí sa vo svojej práci nezaobídu bez
vynikajúceho čuchu a chuti?
5. Aké informácie o vonkajšom prostredí poskytuje hmat?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Vyskúšajte si svoje chuťové poháriky. Slané, sladké, kyslé a horké jedlo
si postupne dajte na špičku, po stranách jazyka a ku koreňu jazyka.
So zisteniami oboznámte spolužiakov.
2. Navrhnite postup, ako zistiť citlivosť kožných receptorov na chlad a teplo.
Prakticky sa presvedčte, ako sa váš návrh osvedčil v praxi.

37
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Poruchy zmyslových orgánov a reči

1. Ktoré chyby zraku sa najčastejšie
vyskytujú v detskom veku?
2. Aké ochorenia zraku v starobe
poznáte?
• Oko dieťaťa je prirodzene
krátkozraké, pretože dĺžka osi
očnej gule dieťaťa je kratšia.
• Dioptria (D) je jednotka optickej
lomivosti.
• Rozoznávame štyri stupne
krátkozrakosti: mierny (do 4 D),
stredný (5 – 8 D), vysoký (9 – 15 D),
ťažký (16 – 24 D).
• Oči vykonajú viac ako 100 000
pohybov za deň.
• Oči sa pohybujú aj v noci, keď
človek spí a sníva.
Najčastejšími poruchami zraku sú re-
frakčné (zobrazovacie) chyby. Vznika-
jú poruchami lomivosti optickej sústavy
oka a zmenou dĺžky osi očnej gule.
Krátkozrakosť je zraková chyba, pri kto-
rej postihnutý vidí horšie do diaľky. Pre-
javuje sa prižmurovaním očí (zaostrova-
ním) pri pohľade do diaľky, nadmerným
skláňaním hlavy ku knihe pri čítaní. Krát-
kozrakosť sa najčastejšie objavuje v pred-
školskom veku, keď sa podľa typických
príznakov pomerne ľahko diagnostikuje.
krátkozrakosť – svetelné lúče sa sústreďujú
skôr, ako dopadnú na sietnicu, odtiaľ sa lúče
rozbiehajú a obraz sa vytvára pred sietnicou
Ďalekozrakosť je očná chyba, pri ktorej
postihnutý vidí horšie na blízko a lepšie
do diaľky. Prejavuje sa únavou a bolesťa-
mi očí a hlavy pri drobnej práci na blízko.
V mladosti sa diagnostikuje ťažšie, preto-
že ďalekozrakosť si oko môže čiastočne
napraviť akomodáciou.
Starecká ďalekozrakosť (presbyopia)
sa začína prejavovať okolo 45. roku ži-
vota. Jej príčinou je strata pružnosti
šošovky, čo sa prejavuje jej nedostatoč-
nou akomodáciou.
konkávna šošovka (rozptylka) rozptýli
svetelné lúče pred dopadom na rohovku

• Asi 5 % mužov a 0,5 % žien má

porušený farbocit.
• Vekom nastávajú v oku
štrukturálne zmeny, ktoré vplývajú
na schopnosť oka zaostriť na blízke
predmety – ďalekozrakosť.
• Okolo 40. roku sa začínajú ďalekozrakosť – svetelné lúče sa dostatočne konvexná šošovka (spojka) sústreďuje
prejavovať zmeny zrakového nervu nelámu, nestačia sa spojiť na sietnici, obraz sa svetelné lúče pred dopadom na rohovku
a očnej sietnice. Dobrý zrak však tvorí za ňou
zostáva asi štvrtine ľudí.

sietnica

astigmatizmus – svetelné lúče sa na cylindrická šošovka usmeňuje určité

nepravidelnom tvare rohovky sústreďujú svetelné lúče a tým kompenzuje obraz
nerovnomerne, vzniká rozmazaný obraz

zrakový
šošovka nerv

Obr. 49 Zmeny šošovky – šošovka

tuhne v dôsledku straty elasticity
tkaniva, nie je schopná pružne
meniť tvar a na sietnici vytvárať
zreteľný obraz
starecká ďalekozrakosť – zmena tvaru šošovky bifokálna šošovka doplnená v spodnej časti
stratou schopnosti akomodácie spôsobuje na konvexnou alebo konkávnou šošovkou
sietnici prenos obrazu blízkych predmetov umožňuje prenos obrazu blízkych predmetov
Obr. 50 Refrakčné chyby oka a ich korekcia

38

Astigmatizmus sa prejavuje dvojitým vi-
dením pozorovaných predmetov.
Uvedené poruchy zraku sa odstraňujú nose-
ním okuliarov alebo kontaktných šošoviek.
Poruchy farbocitu majú odlišnú inten-
zitu – od mierne zníženého farbocitu až
po úplnú farbosleposť. Môžu byť vrodené
alebo získané. Pri vrodenej poruche je
najčastejšie poškodené vnímanie červe-
nej alebo zelenej farby. Získaná porucha
farbocitu vzniká najmä pri chorobách
zrakových nervov a žltej škvrny.
Škúlenie (strabizmus) vzniká pri poru-
chách funkcie okohybných svalov. Príči-
nou môže byť skrytá alebo zle korigovaná
refrakčná chyba.
Zápal spojovky (konjuktivitída) sa preja-
vuje sčervenaním, slzením, pálením oka.
Najčastejšie je spôsobené dráždením oka
cudzími predmetmi (dym, prach, chemic-
ké látky a pod.). Môže byť prejavom aler-
gií. Infekčné (prenosné) zápaly spojovky
sú spôsobené baktériami a prejavujú sa
okrem spomínaných príznakov aj vylučo-
vaním hnisavého hlienu.
Ochoreniami zraku, ktoré sa prejavujú
v neskoršom veku, sú zákaly šošovky.
Sivý zákal (katarakta) sa prejavuje zme-
nou farby zrenice na čiernosivú až sivo-
bielu. Vyvoláva zhoršenie zraku, nespôso-
buje bolesť ani sčervenanie oka. Príčinou
je porucha látkovej premeny v šošovke.
Zelený zákal (glaukóm) sa prejavuje tu-
pou bolesťou očí. Príčinou je zvýšenie
vnútroočného tlaku, ktorý stláča krvné
cievy zásobujúce zrakový nerv. Vlákna
nervu degenerujú, čím sa oslabuje zrak.
Zákaly sa väčšinou odstraňujú operatívne.
Najčastejším ochorením sluchu je nedo-
slýchavosť. Príčinou môže byť upchatie
vonkajšieho zvukovodu (cudzím telesom,
nahromadeným mazom, opuchom, ná-
dorom a pod.), čo tlmí prívod zvukových
vĺn k bubienku. Časté stredoušné zápaly
porušujú bubienok (zjazvenie, zhrubnu-
tie, pretrhnutie) a sluchové kostičky, kto-
ré môžu strácať pohyblivosť. Zmeny vo
vnútornom uchu sú najčastejšie vrodené,
spôsobené úrazmi, liekmi, komplikáciami
REGULAČNÉ SÚSTAVY
pri pôrode, pôsobením nadmerného a dl-
• V starobe sa niekedy zrak zhoršuje
hodobého hluku a pod.
v dôsledku degenerácie centrálnej
oblasti oka – žltej škvrny alebo
Hluchota je úplná strata sluchu, pri kto- sivého zákalu šošovky (katarakta).
rej chýba vnímanie zvukových podnetov • Vekom často postupuje tvorba
a hovorenej reči. Ak nastane pred vývi- sivého zákalu, zlé videnie za šera
nom reči, je porucha ešte ťažšia a nazýva a v noci.
sa hluchonemota. • Sluch začína degenerovať okolo 40
rokov, ale v menšej miere ako zrak.
Z porúch reči sú najčastejšie poruchy vý- Prejavuje sa to najmä u mužov
slovnosti (artikulácie). Príčinami môžu byť okolo 55. roku, u žien okolo 60.
chyby chrupu, rázštep podnebia, poruchy roku.
pohyblivosti jazyka a poruchy sluchu.
Hatlavosť je nesprávna výslovnosť hlások
alebo hláskových skupín.
Šušlavosť (sigmatizmus) vzniká pri ne-
správnej tvorbe sykaviek. Poruchy výslov-
nosti hlásky r sa nazývajú rotacizmus.
Medzi neurózy reči patrí brblavosť a zajaka-
vosť. Pri brblavosti je narušené tempo reči,
Obr. 51 Prasknutý bubienok
pri zajakavosti je narušená plynulosť reči.
Zajakavosť sa často vyskytuje u preu-
čených ľavákov, kedy sa naruší kôrové
• V 60 rokoch trpí približne každý
centrum reči – u pravákov sa nachádza štvrtý človek sluchovými ťažkos-
v ľavej časti čelového laloka, u ľavákov ťami – niektorí ľudia počujú lepšie
v pravej časti čelového laloka. z diaľky ako zblízka, alebo počujú
lepšie šepot ako hlasný hovor.
Fufnavosť nastáva pri zníženej rezonancii • V dôsledku degenerácie slucho-
nosovej dutiny, ktorú spôsobuje u detí naj- vého nervu niektorí ľudia vnímajú
mä nadmerne zväčšená nosová mandľa. šumenie alebo pukanie v ušiach.
Všetky poruchy reči vyžadujú mimoriadnu
starostlivosť a mali by sa odstrániť pred
vstupom dieťaťa do základnej školy. Po-
ruchy treba konzultovať, prípadne liečiť
v logopedických poradniach.
Nesmieme byť ľahostajní k ľuďom s po-
škodeným zrakom, sluchom, rečou a k sta- slimák
rým ľuďom. S pribúdajúcim vekom najmä
v období staroby dochádza k postupnému
znižovaniu schopnosti videnia a počutia, Obr. 52 Strata sluchu starších
ktorá vedie k strate zraku a nedoslýcha- ľudí býva spôsobená degeneráciou
vosti. Týmto ľuďom treba pomôcť pri pre- slimáka, hlasné zvuky degeneráciu
urýchľujú
chode cez komunikáciu, nástupe do do-
pravného prostriedku, pomôcť im zvyknúť
si zrazu na svet bez zvuku a svetla.
V začiatočných štádiách hluchoty je dô-
ležitý pocit prítomnosti blízkeho človeka,
ochota a milý prístup. K slabopočujúcemu
sa nikdy nemá obracať chrbtom počas roz-
hovoru, je vhodné voliť nižšie tóny hlasu,
pretože sú pre neho lepšie počuteľné.
39
REGULAČNÉ SÚSTAVY

• V starobe sa postupne mení chuť –
skoro o polovicu sa stráca chuťová
citlivosť (častejšie u žien). Prejavuje
sa horším vnímaním sladkej
a slanej chuti (strava sa zdá akoby
bola bez chuti).
• Vo vyššom veku čuch stráca silu
a jemnosť vnímania. Niektorí starší
ľudia nedostatočne vnímajú telový
pach alebo sa silne voňavkujú, lebo
dobre necítia vôňu.
Strata reči a neschopnosti hovoriť nastá- ky, pomocou ktorých môže postihnutý
va u mnohých ľudí po mozgovej porážke. človek vyjadriť svoje želania a potreby. Je
Títo ľudia sa dostávajú do stresu, a pre- potrebná veľká dávka trpezlivosti s neus-
to je zvlášť dôležitý citlivý prístup k nim. tálym povzbudzovaním a toleranciou voči
Vhodné je zo začiatku pripraviť si obráz- postihnutému človeku.
Zamyslite sa!
Medzi refrakčné chyby zraku patria: krátkozrakosť, ďalekozrakosť
a astigmatizmus. Najčastejším infekčným ochorením zraku je konjuktivitída.
V staršom veku sa objavujú zákaly šošovky.
Najčastejšími ochoreniami sluchu sú: nedoslýchavosť, hluchota a hluchonemota.
Z porúch reči sa najťažšie odstraňuje hatlavosť a zajakavosť, pretože sú väčšinou
prejavom neuróz. Medzi najčastejšie poruchy výslovnosti patrí hatlavosť, šušľavosť
a rotacizmus.

Uvažujte a odpovedzte
1. Ktoré ochorenie oka môže byť infekčné?
2. Ktorá porucha reči sa dá odstrániť vybratím nosohltanových mandlí?
3. Charakterizujte najčastejšie poruchy výslovnosti.
4. Uveďte najčastejšie príčiny a dôsledky nedoslýchavosti.
5. Vysvetlite podstatu refrakčných chýb oka a spôsoby ich korekcie.
6. Uveďte rozdiely medzi sivým a zeleným zákalom šošovky.

Zisťujte, skúmajte, riešte

Obr. 53 Braillovo písmo čítajú
nevidiaci pomocou hmatu
1. Zistite, ako vníma svetlo človek, rastliny a živočíchy. Svoje zistenia
prediskutujte so spolužiakmi a navrhnite riešenia.
2. Porovnajte príčiny jednotlivých refrakčných chýb oka podľa obr. 50.
3. Zistite na internete informácie o aktivitách a činnostiach ľudí s poškodeným
zrakom a sluchom.
4. Poznáte hluchonemých alebo slepých športovcov – paraolympionikov? Snažte sa
dozvedieť o nich čo najviac prostredníctvom médií (TV, rozhlas, noviny, časopisy)
alebo internetu.
5. Aké následky majú poruchy sluchu, ktoré vznikli pred začiatkom vývinu reči a po
jeho skončení?
6. Spracujte referát o zmenách zmyslových orgánov v období staroby.
7. Po štúdiu odbornej literatúry o zraku navrhnite formou informačného letáka
(napr. do čakárne lekára) potraviny, ktoré sa odporúčajú konzumovať pri
poruchách zrakového orgánu.

Starostlivosť o zmyslové orgány

Na zabezpečenie dobrej funkcie zra-
ku treba vždy pracovať pri dostatoč-
nom osvetlení, nepozerať priamo do
zdroja svetla (vrátane slnka), dodr-
žiavať vzdialenosť čítaného textu od
očí (30 cm), pri práci na počítači robiť
malé, ale častejšie prestávky, nečítať
poležiačky, vyhýbať sa prašnému pro-
strediu. Sluch treba chrániť proti nad-
mernému hluku pri práci, na diskoté-
kach, na hudobných koncertoch, ale aj
pri počúvaní hudby cez slúchadlá.

40
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Hormonálna – endokrinná sústava

Žľazy s vnútorným vylučovaním (sekré-
ciou) – endokrinné žľazy zabezpečujú
látkovú reguláciu prostredníctvom hor-
mónov.
Na ich riadení sa zúčastňuje hypotala-
mo-hypofýzový systém spájajúci čin-
nosť nervovej regulačnej sústavy a lát-
kovej regulačnej sústavy.
Hormóny sú väčšinou bielkovinové látky
vylučované priamo do krvného obehu.
Každý hormón sa prostredníctvom krvi
dostáva na miesto, ktoré ovplyvňuje.
Hormóny účinkujú už vo veľmi malom
množstve a ich účinok je špecifický
(presne zacielený), budivý alebo tlmivý
(urýchľujú alebo spomaľujú chemické
reakcie v bunkách). Niektoré hormóny
pôsobia v celom tele, iné pôsobia len na
určité tkanivo.
Hormóny, ktoré splnili svoju funkciu,
sa likvidujú v mieste svojho pôsobe-
nia alebo sa odbúravajú v pečeni. Úči-
nok každého hormónu sa v organizme
kontroluje, ak by trval dlho alebo bol
nadmerne intenzívny, mohol by narušiť
rovnováhu organizmu. Regulácia tvor-
by hormónov sa uskutočňuje na princí-
pe spätnej väzby – koncentrácia látky,
ktorej premenu hormón reguluje, spät-
ne ovplyvňuje jeho tvorbu.
1. Ktoré regulačné sústavy
zabezpečujú vnútornú
a vonkajšiu jednotu
organizmu? Ktorá z nich má
nadradený význam?
• Vylučovanie hormónov nie je
ovládané vôľou. Niektoré ich
vplyvy celkom nepoznáme,
vieme však, že ich pôsobenie
na organizmus je životne
nevyhnutné.
• Osobitné hormóny ovplyvňujú
tvorbu tzv. tkanivových
hormónov, ktoré sa vylučujú napr.
stenou žalúdka a tenkého čreva
alebo sa uvoľňujú na nervových
zakončeniach.

melatonín ovplyvňuje 2 1 rastový hormón reguluje rast tela

biorytmus a pohlavný
vývin prolaktín zodpovedá za produkciu
materského mlieka
oxytocín pôsobí pri pôrode a dojčení
antidiuretický hormón udržuje
tytroxín ovplyvňuje 3 hladinu vody v tele
metabolizmus, telesný
a duševný vývin
4 parathormón reguluje hladinu
vápnika a fosforu v krvi

kortizol pomáha 7a
zvládať hladinu stresu,
5 detská žľaza pôsobí na
aldosterón kontroluje
obranyschopnosť organizmu
hladinu sodíka
človeka

inzulín reguluje premenu 6

cukrov a udržuje hladinu
cukru v krvi 7b adrenalín a noradrenalín stimuluje
telo na akciu, zvyšuje pohotovosť
pri strese

estrogén a progesterón 8
u žien kontroluje
menštruáciu a udržiava
graviditu
9 testosterón u mužov ovplyvňuje
činnosť mužských pohlavných
orgánov

Obr. 54 Žľazy s vnútorným vylučovaním – 1 – hypofýza, 2 – epifýza, 3 – štítna žľaza, 4 – prištítná žľaza, 5 – týmus,
6 – podžalúdková žľaza, 7a – nadoblička – kôra, 7b – nadoblička – dreň, 8 – vaječníky (u žien), 9 – semenníky (u mužov)

41
REGULAČNÉ SÚSTAVY
2. Ktoré chemické látky sa
zúčastňujú na riadení
organizmu?
3. Ako sa prejavuje podžalúdková
žľaza ako žľaza s vonkajším
a vnútorným vylučovaním?
4. Ktoré bielkovinové látky
okrem hormónov produkuje
podžalúdková žľaza?
bunky s vonkajším vylučovaním
produkujú enzýmy
kanálik
vlásočnica
bunky
s vnútorným
vylučovaním
produkujú
hormóny
Obr. 56 Schéma stavby
podžalúdkovej žľazy – vylučuje
tráviace enzýmy do dvanástnika;
bunky v Langerhansových
ostrovčekoch produkujú hormón
inzulín priamo do krvi
5. V ktorých endokrinných žľazách
sa tvoria hormóny adrenalín
a inzulín?
• Nízka teplota a výdatná strava
povzbudzujú činnosť štítnej žľazy,
vysoká teplota a hladovanie ju
znižujú.
Obr. 57 Rádioizotopové
zobrazenie štítnej žľazy
42
Podľa účinku sa hormóny rozdeľujú na:
• regulujúce premenu živín,
• regulujúce hospodárenie s vodou a minerálnymi látkami,
• regulujúce činnosť iných žliaz, pohlavné hormóny.
Endokrinné žľazy sú na rozličných mies-
tach tela, ale navzájom funkčne súvisia.
Hypofýza (podmozgová žľaza) je spo-
jená tenkou stopkou so spodnou časťou
medzimozgu (s hypotalamom). Tvarom
aj veľkosťou pripomína hrášok a tvoria ju
dva laloky.
Predný lalok hypofýzy vylučuje šesť hormó-
nov, z ktorých dva pôsobia priamo na teles-
né tkanivá a ostatné regulujú činnosť iných
endokrinných žliaz (štítnej žľazy, pohlav-
ných žliaz, kôry nadobličiek). Somatotrop-
ný (rastový) hormón pôsobí na premenu
bielkovín, čím ovplyvňuje súmerný rast kos-
try, svalov a ostatných orgánov v detstve
a v období dospievania. Prolaktín stimuluje
tvorbu a vylučovanie materského mlieka na
konci tehotenstva (gravidity). Zadný lalok
hypofýzy je zásobárňou dvoch hormónov,
ktoré sa tvoria v hypotalame. Antidiuretic-
ký hormón reguluje hospodárenie s vodou,
jej vstrebávanie a vylučovanie obličkami.
Oxytocín vyvoláva sťahy svalov maternice
počas pôrodu a stimuluje vývody mliečnych
žliaz počas dojčenia (laktácie).
Epifýza je súčasťou medzimozgu. Vyluču-
je hormón melatonín, ktorý ovplyvňuje
biorytmy (bdenie a spánok) a pohlavný
vývin. V detstve tlmí tvorbu pohlavných
hormónov a umožňuje postupný nástup
puberty.
Štítna žľaza sa skladá z dvoch lalokov,
ktoré sú uložené pod štítnou chrupkou.
Na jej správnu činnosť je potrebný jód,
ktorého hlavným zdrojom je pitná voda,
prípadne sa dodáva v kuchynskej soli.
Štítna žľaza vylučuje hormón tyroxín,
ktorý ovplyvňuje metabolické procesy
v bunkách. Je nevyhnutný na správny te-
lesný a duševný vývin organizmu.
Prištítne žľazy tvoria štyri prištítne te-
lieska veľkosti hrášku uložené na zadnej
strane štítnej žľazy. Vylučujú parathor-
món, ktorý reguluje stálu hladinu vápni-
ka a fosforu v krvi.
Týmus (detská žľaza) je za hrudnou kos-
ťou. V detskom veku sa v nej tvoria biele
krvinky, čím sa zúčastňuje na obrany-
schopnosti organizmu.
Langerhansove ostrovčeky sú zhluky
buniek v podžalúdkovej žľaze. Vylučujú
hormóny, ktoré vzájomným pôsobením
udržujú stálu hladinu glukózy v krvi.
Inzulín znižuje hladinu glukózy v krvi.
Prostredníctvom inzulínu sa glukóza
dostáva z krvi do buniek, kde sa využíva
ako zdroj energie. Sekrécia inzulínu sa
riadi koncentráciou glukózy v krvi. Glu-
kagón pôsobí opačne, zvyšuje hladinu
glukózy v krvi.
Nadoblička je párová polmesiačikovi-
tá žľaza. Má dve časti, z ktorých každá
produkuje odlišné hormóny so špecific-
kým účinkom. Kôra (vonkajšia vrstva)
produkuje mineralokortikoidy, ktoré
regulujú stálu hladinu sodíka a draslíka
v telových tekutinách. Glukokortikoidy
(ovplyvňujú celkový metabolizmus ži-
vín) majú protizápalový účinok.
Nadobličkové androgénne hormóny do-
pĺňajú svojím účinkom pohlavné hormó-
ny produkované pohlavnými žľazami.
Dreň (vnútorná časť) nadobličiek produ-
kuje hormón adrenalín a noradrenalín,
ktoré zvyšujú pohotovosť organizmu pri
stresoch a záťažiach (zvyšujú krvný tlak,
činnosť srdca a mozgovej kôry, povzbu-
dzujú dýchanie, metabolizmus). Za nor-
málnych okolností sa adrenalín tvorí iba
v nepatrnom množstve.
Hormonálna činnosť pohlavných žliaz
a placenty je uvedená v časti reproduk-
čná sústava.
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

Zamyslite sa! • Podžalúdková žľaza (pankreas)

Hormóny sú nenahraditeľnou súčasťou vnútorného prostredia organizmu. je kombinovaná žľaza. Väčšia
Tvoria sa v endokrinných žľazách alebo priamo v tkanivách, v ktorých časť jej tkaniva plní funkciu
pôsobia. Zúčastňujú sa na chemickej regulácii základných životných žľazy s vonkajším vylučovaním
procesov v jednotlivých bunkách, a tým ovplyvňujú činnosť tkanív, orgánov – produkuje enzýmy, ktoré
a sústav orgánov. sa vylučujú do dvanástnika.
Endokrinné žľazy sú: hypofýza (riadiaca žľaza), epifýza, štítna žľaza, prištítne žľazy, • Hladina glukózy v krvi – glykémia
týmus, Langerhansove ostrovčeky v pankrease, nadoblička, pohlavné žľazy a počas sa udáva v mmol /l (milimol na liter
tehotenstva (gravidity) vylučuje hormóny aj placenta. krvi). U zdravých osôb na lačno má
glykémia hodnotu 5 mmol/l.

Uvažujte a odpovedzte • Na rozdiel od ostatných hormónov

adrenalín a noradrenalín pôsobia
1. Akým spôsobom ovplyvňujú hormóny chemické reakcie v bunkách? veľmi rýchlo a ich účinok je
2. V čom spočíva špecifickosť hormónov? Uveďte príklad ich účinku. krátkodobý.

3. Uveďte hormóny, ktoré riadia metabolizmus živín a tým aj rast a vývin organizmu.
4. Ktoré hormóny regulujú hospodárenie s vodou a minerálnymi látkami?

Zisťujte, skúmajte, riešte 6. Ktorý hormón umožňuje

1. Zistite v literatúre informácie o cukrovke, koľko ľudí trpí na Slovensku prechod glukózy do buniek?
touto chorobou a aká je priemerná veková hranica.
2. Prečo musí byť v organizme účinok každého hormónu kontrolovaný?
3. Čo by sa stalo, keby hypofýza 24 hodín neprodukovala žiadny hormón?
4. Pripravte si zaujímavosti o tzv. adrenalínových športoch. Vysvetlite význam
a pôsobenie adrenalínu a noradrenalínu v záťažových a stresových situáciách.

Vekové osobitosti endokrinných žliaz

Činnosť endokrinných žliaz, t. j. žliaz
s vnútorným vylučovaním, je v detskom
veku odlišná ako v dospelosti.
Podmozgová žľaza (hypofýza) sa intenzív-
ne vyvíja najmä v 1. – 3. roku života a v ob-
dobí dospievania. Somatotropný hormón
sa prestáva vylučovať po dokončení rastu.
Detská žľaza (thymus) po dosiahnutí
dospelosti postupne zakrpatieva, až na-
pokon úplne zanikne. Zväčšená detská
žľaza môže v hrudníku zapríčiňovať napr.
dýchacie ťažkosti.
Činnosť nadobličiek sa najvýraznejšie
prejavuje v období dospievania.
• Endokrinná žľaza uvoľňuje
„chemických poslov“ – hormóny
– priamo do krvi. Tak sa dostávajú
k cieľovým orgánom.
• V tkanivách sú bunky, ktoré
reagujú na hormóny. Hormóny
regulujú väčšinu orgánov v tele.

V šuškovitom teliesku (epifýze) sa od Pohlavné žľazy produkujú malé množ-

7. roka začínajú ukladať vápenaté soli, čo
je znakom regresie tohto orgánu.
Štítna žľaza (gladula thyroidea) sa vý-
razne vyvíja v 1. roku dieťaťa. V prvých
mesiacoch života dieťaťa je jej funkcia
minimálna. Od 7. mesiaca do konca 2.
roka sa jej činnosť zvyšuje, potom pokles-
ne a stupňuje sa opäť pred pubertou.
Prištítne žľazy (glandulae parathyroideae)
majú v prvých rokoch života zníženú čin-
nosť, rozvíjajú sa až koncom 10. roka.
stvo pohlavných hormónov už počas
vnútromaternicového vývinu, čím
dochádza k vývinu ženských alebo
mužských pohlavných orgánov. Bez-
prostredne po narodení produkujú
pohlavné žľazy minimálne množstvo
hormónov. Ich aktívna tvorba nastáva
v období dospievania, keď je činnosť
pohlavných žliaz stimulovaná hypofý-
zou. Pohlavné hormóny usmerňujú
vývin prvotných a druhotných pohlav-
ných znakov, ovplyvňujú pohlavné cíte-
nie a správanie.

43
REGULAČNÉ SÚSTAVY

1. Na správnu činnosť ktorej žľazy
s vnútorným vylučovaním je
nevyhnutný jód?
2. Ako sa nazýva ochorenie, ktoré
vzniká pri zníženej tvorbe in-
zulínu?
Zamyslite sa!
Tvorba hormónov sa riadi potrebami organizmu.
Množstvo vylučovaných hormónov do veľkej miery ovplyvňujú vývinové
obdobia. Poruchy tvorby a vylučovania hormónov sú nebezpečné najmä
u mladších detí, lebo spôsobujú vážne rastové, vývinové a metabolické poruchy
orgánov aj organizmu ako celku.
Tieto poruchy môžu byť sprevádzané aj zmenami v neuropsychickom vývine.

Poruchy funkcie endokrinných žliaz

Porušením funkcií žliaz s vnútorným vy-
lučovaním vznikajú endokrinné choroby.
Najčastejšie sú zapríčinené priamym po-
škodením endokrinných žliaz (zápalom,
nádorom, operáciou, úrazom, vývinovou
odchýlkou, nedostatočnou výživou a pod.).
Hypofýza je riadiacou endokrinnou žľazou,
preto poruchy jej činnosti sa môžu prejaviť
poruchami žliaz, na ktoré priamo pôsobí.
Dôsledkom poruchy produkcie somato-
tropného hormónu v detstve sú poruchy
vzrastu. Znížená produkcia v detstve spô-
sobuje nanizmus (trpasličí vzrast, výška
90 – 120 cm). Ovplyvňuje celé telo, pričom
vzájomné proporcie zostávajú zachované
a inteligencia zvyčajne nebýva znížená.
Obr. 57 Nanizmus Gigantizmus (nadmerný vzrast nad 240
(dvanásťročné dievča) cm) nastáva pri zvýšenej produkcii toh-
to hormónu. Zvýšená produkcia somato-
tropného hormónu v dospelosti sa pre-
javuje nadmerným zväčšením koncových
častí tela, napr. zväčšenie rúk, nôh, nad-
očnicových oblúkov, nosa, predlžovanie
tváre. Vzniká tzv. akromegália.
Poruchy štítnej žľazy často sprevádza jej
zväčšenie – struma.
Dôsledkom zníženej funkcie štítnej žľazy
(hypotyreóza) v detstve je jedna z foriem
oligofrénie – kretenizmus. Ochorenie sa
prejavuje ťažkou mentálnou a fyzickou
retardáciou. U detí sa preto testuje prí-
tomnosť a hladina hormónu v krvi hneď
Obr. 58 Akromegália rúk,
nosa a brady
po narodení a v prípade potreby sa usku-
toční liečba. V iných prípadoch sa znížená
funkcia môže prejaviť neskôr v miernejšej
podobe, postihnuté deti majú zníženú
telesnú aj duševnú aktivitu. V dospelosti
sa hypotyreóza prejavuje zníženým me-
tabolizmom, zvyšovaním hmotnosti tela,
únavou a útlmom činnosti ústrednej ner-
vovej sústavy.
Zvýšená funkcia štítnej žľazy (hyper-
tyreóza) sa v detstve vyskytuje zriedkavo,
obyčajne vzniká až v puberte a častejšie
postihuje dievčatá ako chlapcov. Prejavu-
je sa nadmerne zvýšeným metabolizmom,
chudnutím, potením, srdcovými ťažkos-
ťami a duševnou podráždenosťou, ob-
javujú sa zmeny na očiach (očné gule sú
vystúpené z očnice a nadmerne sa lesknú
– exoftalmus).
Znížená činnosť prištítnych žliaz spô-
sobuje zníženú hladinu vápnika v krvi.
Hlavným príznakom sú nekontrolovateľ-
né tzv. tetanické kŕče svalov. Nadmer-
ná činnosť prištítnych žliaz spôsobuje
zvýšenie hladiny vápnika v krvi. Vápnik
sa odbúrava z kostí a následne sa môže
ukladať v mäkkých tkanivách (vznik ob-
ličkových kameňov).
Zníženou produkciou inzulínu Langer-
hansovými ostrovčekmi alebo jeho ne-
dostatočným využitím vzniká porucha
metabolizmu cukrov – cukrovka (diabe-
tes mellitus), pri ktorej sa zvyšuje hladina
glukózy v krvi (hyperglykémia). Nadby-
točná glukóza sa z krvi vylučuje močom.
Sprievodnými príznakmi sú nadmerné
pitie a prijímanie potravy, časté močenie,
úbytok hmotnosti, pocit únavy, svrbenie
pokožky, opakované infekcie, problémy so
zrakom a v ťažších prípadoch hyperglyke-
mická kóma.
Rozlišujú sa dva typy cukrovky. Prvý typ
(závislý od inzulínu) sa väčšinou prejavu-
je v detstve, ale môže vzniknúť v ktorom-

44
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

koľvek veku. Príčinou je znížená tvorba Pohlavné žľazy činnosťou výrazne

inzulínu, preto sa liečba zakladá na den-
nom aplikovaní tohto hormónu. Druhý
typ (nezávislý od inzulínu) postihuje
starších, najmä obéznych ľudí. Pri tomto
type je produkcia inzulínu zachovaná, po-
rušená je jeho funkcia. Liečba sa zakladá
na dodržiavaní diéty s nízkym obsahom
cukru a na podávaní antidiabetík.
ovplyvňujú nástup puberty. Pri zníženej
produkcii pohlavných hormónov sa ne-
vyvíjajú vonkajšie pohlavné orgány ani
druhotné pohlavné znaky. Ak začnú po-
hlavné žľazy vylučovať zavčasu hormó-
ny, nastáva predčasný nástup puberty,
prvotné a druhotné pohlavné znaky sa
objavujú oveľa skôr.

Nadobličky kôrovými hormónmi regulujú Väčšinu endokrinných porúch možno lie-

metabolizmus vody, minerálnych látok
a cukrov, zatiaľ čo hormóny drene regu-
lujú krvný tlak, podporujú premenu látok
a energií. Ochorenie jednotlivých častí sa
prejavuje poruchami týchto funkcií.
čiť podávaním náhradných hormónov. Ne-
dostatkové hormóny sa aplikujú v podobe
tabliet alebo injekcií, čím sa dosahuje ich
požadovaná hladina v krvi.

Zamyslite sa! Obr. 59 Gigantizmus

Pri poruchách činnosti endokrinných žliaz nastáva zvýšená alebo znížená
tvorba hormónov.
Nedostatok, ale aj nadbytok hormónov vážne ohrozuje zdravý vývin je-
dinca.

Uvažujte a odpovedzte
1. Znížená funkcia ktorej endokrinnej žľazy spôsobuje ťažkú fyzickú
a mentálnu retardáciu?
2. Ako sa nazývajú ochorenia prejavujúce sa poruchami rastu v detstve
a dospelosti?
3. Aké sú príznaky cukrovky?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Vysvetlite, prečo sa cukrovka (diabetes) druhého typu považuje
za miernejšiu formu tohto ochorenia.
2. Môže podľa vášho názoru spôsobovať obezitu porucha endokrinných žliaz?
3. V akých prípadoch môže nastať kóma u diabetikov? Zistite, ako sa má v takomto
prípade postupovať a informujte spolužiakov. Obr. 60 Kretenizmus

45
REGULAČNÉ SÚSTAVY

Otázky „na telo“

ABCD o regulačných sústavách
Úlohy môžu mať jednu správnu odpoveď, viac správnych odpovedí, všetky správne odpovede alebo žiadnu správnu odpoveď.

1. Regulačné (riadiace) sústavy zabezpečujú:

a) súčinnosť funkcií tela b) nervovú reguláciu c) látkovú reguláciu d) stále vnútorné

prostredie

2. Riadiace signály nervovej regulácie sa šíria nervovými vláknami:

a) pomalšie ako b) rýchlejšie ako c) hormónmi v krvi d) vo forme vzruchov

hormónmi hormónmi

3. Dendrit je:

a) nervové vlákno b) nervová bunka c) krátky výbežok d) výplň zuba

neurónu

4. Reflexný oblúk je:

a) prenos nervového b) odraz svetla c) miechový kanál d) podmienený reflex

vzruchu v oku v chrbtici

5. V predĺženej mieche sa nachádza ústredie:

a) dýchania b) krvného obehu c) žuvania d) prehĺtania

6. Mozgovomiechový mok tvorí v mozgu a mieche:

a) ochranu pred b) tekutinový obal c) blanitý obal d) zhluk neurónov

otrasmi

7. Ktorá časť mozgu reguluje hlavové a očné pohyby?

a) stredný mozog b) predĺžená miecha c) most d) mozoček

8. Hormóny sú:

a) zdroje energie b) bielkovinové látky c) vylučované do žalúdka d) vylučované do krvi

9. Hladinu cukru v krvi reguluje pomocou hormónu inzulínu:

a) pečeň b) tenké črevo c) podžalúdková žľaza d) obličky

10. Ktorý hormón ovplyvňuje zmenu zafarbenia hlasu – mutovanie chlapcov v čase dospievania?

a) progesterón b) testosterón c) estrogén d) prolaktín

46
 REGULAČNÉ SÚSTAVY

11. Tyroxín:

a) je hormón hypofýzy b) nevyhnutný c) obsahuje jód d) ovplyvňuje metabolizmus

na vývin

12. Dreň nadobličiek produkuje adrenalín, ktorý pri záťaži organizmu:

a) zvyšuje krvný tlak b) povzbudzuje c) znižuje činnosť srdca d) znižuje prietok

dýchanie krvi svalmi

13. Zmyslové bunky zachytávajú z vonkajšieho a vnútorného prostredia podnety:

a) svetelné b) mechanické c) chemické d) tepelné

14. Stredné ucho tvoria kostičky:

a) nákovka b) kladivko c) strmienok d) bubienok

15. Statokinetický (rovnovážny) orgán obsahuje receptory na vnímanie:

a) tlaku vzduchu b) polohy hlavy c) rýchlosti pohybu tela d) rýchlosti pohybu

hlavy

16. Zvuk sa prenáša vo vnútornom uchu rozkmitaním zmyslových buniek prostredníctvom:

a) polkruhových b) zrýchleného c) rozvlnenia tekutín d) vyrovnania tlaku

kanálikov obehu krvi vzduchu

17. Intenzitu dopadajúceho svetla na vnútornú vrstvu oka reguluje:

a) šošovka b) rohovka c) cievovka d) dúhovka

18. Čapíky umožňujú videnie:

a) farebné b) čiernobiele c) čiernobiele aj farebné d) do diaľky

19. Receptory čuchu sa nachádzajú v hornej časti:

a) dolných dýchacích b) podnebia c) nosohltana d) nosovej dutiny

ciest

20. Na pocite chuti, ako na komplexnom vneme sa zúčastňujú receptory:

a) tlakové b) čuchové c) tepla d) chladu

21. Papily sa nachádzajú:

a) v sliznici žalúdka b) na prstoch c) na jazyku d) v koži

22. Receptory tlaku, tepla, dotyku a bolesti sú uložené v:

a) koži b) medzibunkovej c) svalovom tkanive d) sliznici vnútorných

hmote orgánov

47

1. Ktoré typy tkanív umožňujú
oporu a pohyb tela?
2. Ktoré spojivové tkanivá tvoria
opornú sústavu?
3. Priraďte k jednotlivým spojivo-
vým tkanivám vlastnosti: odol-
nosť proti ťahu, odolnosť proti
tlaku, pevnosť a pružnosť.
4. Aký význam majú spojivové
tkanivá v opornej sústave?
• V tele dospelého človeka je 206
kostí, u dieťaťa 300 (v priebehu
rastu niektoré kosti zrastajú).
• Niektoré kosti tvárovej časti
lebky, napr. nosné kosti, čeľusť,
pokračujú v raste celý život.
Po ukončení rastu sa kosti
v priebehu života obnovujú veľmi
pomaly.
48
Oporná
sústava
Kosti
Oporná sústava spolu s pohybovou sústa-
vou tvoria jeden celok, poskytujú oporu
tela a umožňujú jeho pohyb.
Kosti sú základným článkom a nosnou
časťou kostry.
Kosť je najtvrdšie spojivové tkanivo. Kostné
tkanivo tvoria kostné bunky a medzibun-
ková hmota z organických a anorganických
látok. Organické látky zabezpečujú pruž-
nosť, anorganické látky (zlúčeniny vápni-
ka a fosforu) dodávajú kostiam pevnosť.
Kosti vznikajú kostnatením – osifikáciou
– z chrupky, t. j. nahradením chrupky kos-
ťou (väčšina kostí), alebo z väziva (nie-
Obr. 61 Rast dlhej kosti – kostnatenie
ktoré ploché kosti). Asi vo veku 18 – 20
rokov je rast kostí ukončený.
Väčšina kostí sa skladá z troch vrstiev. Na
povrchu kosti je väzivová blana okostica.
Obsahuje cievy a nervové vlákna, umož-
ňuje rast kostí do šírky. Pod okosticou sa
nachádza súdržné (husté) kostné tka-
nivo. Pod ním je hubovité kostné tkani-
vo z trámčekov v smere najväčšieho ťahu
alebo tlaku.
Vnútro kostí vypĺňa kostná dreň, ktorá
má krvotvornú funkciu.
V dlhých kostiach je hubovité kostné
tkanivo len v koncových častiach. Rast
chrupka
kostná dreň
kosť

osteón
súdržné (husté) kostné tkanivo
okostica
dreňová dutina
s kostnou dreňou
Obr. 62 Stavba dlhej kosti
dlhých kostí do dĺžky umožňujú rastové
chrupky. Kostnatením týchto chrupiek sa
rast kostí zastaví.
V detstve sa krvinky tvoria vo všetkých
kostiach, v dospelosti si túto funkciu za-
chovávajú najmä ploché kosti (rebrá,
hrudná kosť, panvová kosť, kosti lebky,
stavce). V detskom veku je kostná dreň
červená, v dospelosti žltne (ukladá sa
v nej tuk), v starobe je sivá (tuk sa stráca).
Spojenie kostí môže byť pohyblivé – kĺbom
alebo nepohyblivé – väzivom (švy lebky),
chrupkou (rebrá s hrudnou kosťou), kos-
ťou (zrastením niekoľkých kostí do jedné-
ho celku: panvová kosť, krížová kosť).
zrastenie
stavcov
chrupka
Obr. 63 Nepohyblivé spojenie kostí
OPORNÁ SÚSTAVA
rastová
chrupka hlavica kosti
hubovité kostné tkanivo
žila
tepna
Obr. 64 Miesto rastu kosti – bunky,
ktoré tvoria chrupkovú platničku,
sa stále delia a tvoria novú chrupku
krvné cievy
tepna
Spojením kostí sa zabezpečuje pohybli-
vosť a opora tela alebo sa vytvárajú duti-
ny, v ktorých sú uložené vnútorné orgány.
lamely žila
Kĺb tvorí kĺbová hlavica, ktorá zapadá osteocyt – základná kostná bunka
do kĺbovej jamky. Trecie plochy hlavice v komôrke základnej hmoty
aj jamky pokrýva chrupka. Medzi kĺbo- Obr. 65 Súdržné (husté) kostné
vou hlavicou a kĺbovou jamkou je kĺbová tkanivo – tvorí trubicovitá jednotka
štrbina s mazom, ktorý zmenšuje trenie so stredovým kanálom, ktorý
a uľahčuje pohyb. Kĺb je chránený a spev- obklopujú lamely
nený kĺbovým puzdrom.
kĺbové
Rozličné druhy kĺbov umožňujú rôzny puzdro kĺbová
stupeň pohybu. Niektoré kĺby obsahujú jamka
chrupkové doštičky (menisky), ktoré vy- kĺbový
rovnávajú nerovnako zakrivené kĺbové maz
plochy (napr. kĺb kolena). kĺbová
chrupka hlavica
Obr. 66 Stavba kĺbu
šev 5. Uveďte príklad z techniky,
kde sa využíva spojenie
pevných častí podobné ako pri
pohyblivom a nepohyblivom
spojení kostí.
6. Ako súvisí usporiadanie buniek
v chrupke a kostnom tkanive
s ich vlastnosťami?
• V ľudskom tele je vyše 100 kĺbov,
umožňujú človeku pohybovať sa.
• Existuje 5 druhov kĺbov. Jedinou
kosťou v lebke kĺbovo spojenou
je sánka. Najsilnejším kĺbom
v ľudskom tele je bedrový kĺb.
49
 OPORNÁ SÚSTAVA

nosič lopatka

čapovec
ramenná
kosť
kladkovitý kĺb – umožňuje otáčať guľovitý kĺb má najväčší rozsah pohybu
hlavou zo strany na stranu v ramennom a bedrovom kĺbe

ramenná kosť
prvá
lakťová kosť
zápästná
vretenná kosť
kosť

otáčavý kĺb umožňuje ohyb v jednej

rovine v lakťovom kĺbe a kĺbe kolena sedlovitý kĺb umožňuje pohyb
(ako dvere na pántoch) dopredu a dozadu a obmedzený
krúživý pohyb
vretenná kosť
člnkovitá
kosť priehlavkové
kosti

predpriehlavkové
kosti

elipsový kĺb spája vretennú kosť plochý kĺb umožňuje plochý kĺzavý
predlaktia a člnkovitú kosť zápästia, pohyb obmedzený priliehajúcim
umožňuje čiastočne obmedzené ohnutie, väzivom
vystretie a pohyb zboka na bok

Obr. 67 Pohyblivé spojenie kostí

Väčšinu spojení tvoria pohyblivé kĺby • krátke – napr. strmienok, kosti zápäs-
• Stehnová kosť tvorí zvyčajne 27 % – umožňujú pritiahnutie, odtiahnutie tia, kosti priehlavku,
telesnej výšky, napr. u človeka a rotáciu kostí. • nepravidelné – napr. stavce,
vysokého 180 cm možno očakávať,
• ploché – napr. kosti lebky, hrudná kosť.
že bude dlhá 50 cm. Jej hmotnosť
môže dosiahnuť až 1 kg a znesie Kosti sa rozlišujú podľa tvaru na:
zaťaženie 750 kg, čo je asi • dlhé – napr. ramenná kosť, stehnová Kosti v ľudskom tele sú pevné, pomerne
desaťnásobok hmotnosti tela. kosť (najdlhšia), ľahké.
Vyniká aj v ťahu, vydrží ťah 1 550 kg.
• Strmienok – jedna zo sluchových
kostičiek je najmenšia a najľahšia
kosť v ľudskom tele (meria
2,6 – 3,4 mm a má hmotnosť 2, – 4,3
mg).

7. Prečo sa kosti starších ľudí zle

zrastajú?
8. Na modeli kostry človeka ukážte
dva príklady dlhých, krátkych
a plochých kostí

Obr. 68 Hubovité kostné tkanivo

50
 OPORNÁ SÚSTAVA

Zamyslite sa! • Nosová priehradka je najtenšou

Kosť je pevné a pružné tkanivo, ktoré vzniká z chrupky alebo väziva kosťou.
kostnatením. Rast dlhých kostí umožňujú rastové chrupky a okostica, • Lebka znesie zaťaženie 650 kg
ktorá ich zároveň vyživuje. V kostnej dreni sa tvoria krvné bunky. Spojenie a panvová kosť asi 250 kg.
kostí je nepohyblivé, pevné, ktoré dovoľuje iba nepatrné pohyby, alebo pohyblivé
pomocou kĺbov. • Kosti detí sú pevné a pružné.
V priebehu života kosť stráca
pružnosť, je tvrdšia a krehkejšia.
Kosti starších ľudí sa ľahko zlomia.
Uvažujte a odpovedzte • Na stavbu kostí je dôležitý výber
1. Porovnajte vnútornú stavbu dlhej a plochej kosti. potravín v strave. Konzumácia
mlieka a mliečnych výrobkov
2. Aký vplyv má stavba súdržného (hustého) a hubovitého tkaniva na
v predškolskom, školskom
vlastnosti kosti?
veku a v období dospievania je
3. Na modeli kostry ukážte rôzne druhy kostí a kĺbov. Uveďte odlišnosti medzi nimi. prevenciou osteoporózy.
4. Aký je princíp pohybu kostí v kĺbe? Uveďte príklady. • Vápnik poskytuje telu napr.
brokolica, karfiol a kapusta,
5. Uveďte na príkladoch význam nepohyblivého spojenia kostí.
preto sa vyvážená vegetariánska
6. Ktoré časti kĺbu uľahčujú jeho pohyb? strava odporúča ako prostriedok
na prevenciu osteoporózy a na
7. Prečo si starí ľudia majú dávať pozor, keď sa niekde šmýka alebo je námraza? zmierňovanie zápalu kĺbov.
• Pri hojení zlomeniny prebieha
podobný proces ako pri vývine
Zisťujte, skúmajte, riešte kostí, aktivujú sa kmeňové kostné
1. Porovnajte vlastnosti kostí v detskom veku a v starobe. bunky uložené v jednej vrstve
pod okostnicou.
2. Charakterizujte vzťah medzi vlastnosťami kosti a jej chemickým zložením.
3. Od čoho závisí pevnosť a pružnosť kostného tkaniva?
4. Prečo je dôležité, aby v jedálnom lístku detí, budúcich matiek bol dostatok
vápnika, fosforu a vitamínu D?
5. Porovnajte tvorbu krvných buniek v detstve a v dospelosti.
6. Vzájomným porovnávaním alebo odmeraním kostí na modeli kostry človeka
určte poradie najdlhších a najkratších kostí.

Kostra
Kostra je súbor navzájom spojených kos-
tí, chrupiek, väziva. Je vnútornou oporou
tela, určuje jeho tvar a rozmery a chráni
Osová kostra
Osovú kostru tvorí lebka, chrbtica
a hrudník.
vnútorné orgány. Kostru tvorí osová kos-
tra a kostra končatín.
1. Porovnajte kostru človeka
s kostrou cicavcov. Uveďte ich
spoločné a rozdielne znaky.
2. Uveďte rozdelenie kostry
na základe poznatkov
zo základnej školy.
čelová kosť, záhlavná kosť, klinová kosť
3. Koľko krčných stavcov majú
a čuchová kosť.
všetky cicavce?

Lebka chráni mozog a niektoré zmyslové
orgány. Kosti lebky majú v dospelosti píl-
kovité okraje, ktoré pevne do seba zapa-
dajú spojené švami.
Mozgová časť lebky je kostená schránka
mozgu. Tvoria ju párové kosti: temenná
kosť a spánková kosť a nepárové kosti:
Tvárová časť ohraničuje nosovú a úst- 4. Ktoré kosti lebky človeka si
pamätáte? Vymenujte ich
nu dutinu. Tvoria ju párové kostí: čeľusť,
a ukážte na modeli kostry.
podnebné kosti, jarmové kosti, nosové
kosti a slzné kosti a nepárové kosti: sánka,
čerieslo a jazylka. Sánka je jediná kosť leb-
ky spojená kĺbom so spánkovou kosťou, čo
jej umožňuje pohyby pri hovorení, hryzení
a žuvaní.

51
OPORNÁ SÚSTAVA

2
krčné
1
stavce
3

hrudníkové 7 krčných stavcov

kľúčna kosť
lordóza

stavce
lopatka
kyfóza
kyfóza

driekové hrudná kosť rebrá

stavce
12 hrudníkových ramenná
krížová kosť 4
stavcov kosť
kostrč
5 driekových vretenná
5
stavcov kosť

Obr. 69 Chrbtica – pohľad zboku 5 krížových

lakťová
stavcov tvorí
kosť
krížovú kosť

kosti
zápästia články 7
prstov
stehnová
kosť
kostrč tvoria 4
zakrpatené záprstné
kostrčové stavce kosti
6

• Chrupka je hmota, ktorú možno jabĺčko

nahmatať, tvorí výstuž nosa alebo panva
vonkajšieho ucha; nachádza sa
medzi kosťami chrbtice, na konci píšťala
kostí (napr. rebier), v kĺboch.
Umožňuje rôznu veľkosť pohybu. ihlica

kosti priehlavku
predpriehlavkové
kosti
8 články prstov

5. Akú funkciu má mozgová

a tvárová časť lebky? Obr. 70 Kostra človeka – 1 – lebka, 2 – mozgová časť lebky, 3 – tvárová časť lebky, 4 – kostra
trupu, 5 – horná končatina, 6 – dolná končatina, 7 – ruka, 8 – noha
6. Ako sa nazýva zakrivenie
chrbtice v oblasti hrudníka?
7. Ktoré časti chrbtice umožňujú
jej pružnosť?
temenná kosť
8. Ktoré kosti vznikli zrastením
z viacerých kostí?
čelová kosť

slzná kosť
záhlavná kosť

klinová kosť nosová kosť

spánková kosť jarmová kosť

čeľusť

sánka

Obr. 71 Lebka – kosti mozgovej a tvárovej časti

52

Chrbtica je pružné spojenie kostí – stav-
cov stĺpcovito uložených nad sebou od
lebky po panvu.
Chrbticu tvorí 7 krčných stavcov, 12 hrud-
níkových stavcov, 5 driekových stavcov,
krížová kosť (zrastená z 5 stavcov) a kos-
trč (zrastená zo 4 – 5 stavcov). Jednotlivé
stavce sa odlišujú tvarom a veľkosťou.
Prvý krčný stavec sa nazýva nosič. Je to
jediný stavec, ktorý nemá telo a je kĺbovo
spojený s lebkou. Umožňuje kývavý pohyb
a otáčanie hlavy. Druhý stavec – čapo-
vec má výbežok, ktorý zapadá do nosiča
a umožňuje otáčavý pohyb hlavy.
Otvory stavcov chrbtice tvoria miechový
kanál, v ktorom je uložená miecha. Vy-
chádzajú z neho miechové nervy cez me-
dzistavcové otvory.
telo stavca
horné kĺbové
výbežky tvoria
spojenie s horným
stavcom
na bočné
výbežky sa
upínajú svaly
a rebrá
dolné kĺbové
výbežky
Obr. 72 Stavec
nosič
čapovec
Obr. 73 Nosič a čapovec
Medzi stavcami sú chrupkové medzi-
stavcové platničky, ktoré zabezpečujú
pohyb a pružnosť chrbtice.
Chrbtica je v dospelosti dvakrát esovito
prehnutá. Krčná a drieková časť chrbti-
ce je prehnutá dopredu. Toto prehnutie
sa nazýva lordóza (obr. 70). Prehnutie
chrbtice dozadu v hrudníkovej a krížo-
vej časti chrbtice sa nazýva kyfóza. Na
zdravý vývin chrbtice má veľký význam
správne držanie tela a posilňovanie
chrbtových svalov.
Hrudník (hrudníkový kôš) má tvar ku-
žeľa splošteného spredu dozadu. Reb-
rá, hrudná kosť (mostík) a hrudníkové
stavce tvoria kostený základ hrudníka.
Hrudníková dutina chráni vnútorné or-
gány a od brušnej dutiny ju oddeľuje
bránica.
nôžky oblúka
stavca
stavec
stavcový
otvor
miesto
pripojenia
rebra
tŕňovitý výbežok
OPORNÁ SÚSTAVA
• Chrbticu tvorí 33 – 34 stavcov,
ktoré podopierajú hlavu a telo,
umožňujú pevnosť a otáčanie.
• Pravé stavce sú trvalé a samos-
tatné, nepravé stavce (krížové
a kostrčové) splývajú postupne
napr. do krížovej kosti a kostrče.
• Medzistavcové platničky majú
funkciu pružných nárazníkov,
umožňujú pohyblivosť chrbtice
(napr. skákanie, beh a pod.).
• Narušenie platničiek napr. vy-
sunutím znemožňuje normálny
pohyb a zapríčiňuje bolesti
dráždením nervových vláken.
medzistavcová
platnička
telo stavca
chrbticový
kanál
miecha
otvor, do ktorého
zapadá zub
zub
53
OPORNÁ SÚSTAVA

rebrová chrupka (modrá) a kĺ-

bové spojenie medzi hrudní- hrudná kosť mostík
kovými stavcami umožňuje pri
dýchaní zväčšovanie a zmen-
šovanie hrudníka

pravé rebro

výdych

nepravé rebro
nádych voľné rebro

Obr. 74 Pohyb hrudníka hrudníkové

pri dýchaní stavce

Obr. 75 Stavba hrudníka

• Keď sa udriete do lakťového kĺbu,
pocítite niekoľko sekúnd trvajúce
„mravčenie“. Úder zasiahol lakťový
nerv a ten vyslal rýchly bolestivý
signál do mozgu.
Rebrá sú s hrudníkovými stavcami kĺbovo nú kosť chrupkou, nepravé rebrá (3 páry) sú
spojené. Podľa pripojenia na hrudnú kosť sa pripojené chrupkou s predchádzajúcim pá-
rozdeľujú na pravé, nepravé a voľné rebrá. rom rebier. Voľné rebrá (posledné 2 páry)
Pravé rebrá (7 párov) sú pripojené na hrud- končia voľne v brušnej stene.

ramenný kĺb kľúčna kosť

panvová kosť

pletenec
bedrový kĺb dolnej
pletenec končatiny
hornej
končatiny

lopatka

kostra voľnej lakťový kĺb

časti hornej kostra
končatiny voľnej
kĺb kolena časti
dolnej
lakťová kosť končatiny

vretenná kosť
ihlica

píšťala

kostra
ruky
kostra
nohy

Obr. 76 Kostra hornej končatiny Obr. 77 Kostra dolnej končatiny

54
 OPORNÁ SÚSTAVA

Kostru končatín tvorí pletenec, ktorý ju
spája s trupom, a voľná končatina.
Pletenec hornej končatiny (lopatkový)
tvorí lopatka a kľúčna kosť.
Kostru voľnej hornej končatiny tvorí ra-
menná kosť, predlaktie a kostra ruky.
Predlaktie tvorí lakťová kosť na strane
malíčka a vretenná kosť na strane palca.
Kostru ruky tvorí 8 kostičiek zápästia,
5 záprstných kostí a 14 článkov prstov.
Pletenec dolnej končatiny (panvový)
tvoria dve panvové kosti, ktoré vznikli
zrastením sedacej, bedrovej a lonovej
kosti. Panvové kosti sa vpredu spájajú
do lonovej spony a vzadu sú nepohyb-
livo spojené s krížovou kosťou. Tieto
kosti spolu s kostrčou tvoria panvu, kto-
rá chráni orgány brušnej dutiny. Ženská
panva je širšia, nižšia a priestrannejšia
ako mužská.
Kostru voľnej dolnej končatiny tvorí
stehnová kosť, kostra predkolenia a kos-
Obr. 78 Kostra nohy je klenutá
tra nohy. Kostru predkolenia tvorí píšťala priečne aj pozdĺžne; na kosti klenby
na strane palca (jej spodná časť tvorí vnú- pôsobí hmotnosť tela
torný členok) a ihlica na strane malíčka
(tvorí vonkajší členok). Stehnová kosť,
píšťala a jabĺčko tvoria kĺb kolena. Kos-
tra nohy má 7 priehlavkových kostí (naj-
väčšia je pätová), 5 predpriehlavkových
a 14 článkov prstov.
Väzivové spojenie kostí nohy vytvára na
jej spodnej strane klenbu, ktorá umožňu-
je pružnú chôdzu.

Zamyslite sa!
Lebku tvoria zväčša ploché kosti spojené švami a jedna kosť spojená
kĺbovo (sánka). Lebka, hrudník a končatiny sa pripájajú na chrbticu, ktorú
tvoria stavce a medzistavcové platničky. Chrbtica tvorí pružný pohyblivý
celok spojením stavcov, krížovej kosti a kostrče pomocou väziva a kĺbov. Stredom
chrbtice prechádza chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Rebrá, hrudná
kosť a hrudníkové stavce tvoria hrudník. Hrudník uzatvára hrudníkovú dutinu,
ktorej tvar sa pri dýchaní mení.

Uvažujte a odpovedzte
1. Ktoré časti kostry chránia vnútorné orgány?
2. Vysvetlite, prečo sa kĺb kolena považuje za najzložitejší kĺb v tele.
3. Na ktoré stavce chrbtice je najväčšia záťaž?
4. Uveďte kosti a kĺby, ktoré sú najviac zaťažované. Zdôvodnite.
5. Ako súvisí tvar panvy s pohlavím človeka?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite príčiny vzniku plochých nôh.
2. Máte problémy s bolesťami v oblasti chrbtice a krížov najmä pri dlhšom
sedení, napr. pri práci pri počítači? Poraďte spolužiakom, ako im predísť
alebo ich zmierniť.
3. Navrhnite ako si zachovať zdravé kosti.
4. Presvedčte sa o pohybe sánky hmatom – zasuňte prst do vonkajšieho zvukovodu
a pohybujte sánkou.
5. Pozorujte pri nádychu a výdychu pohyby hrudníka priložením ruky na prednú,
bočnú a zadnú časť hrudníka.
6. Prakticky zistite ohybnosť kĺbov a pružnosť svojej chrbtice – urobte pomaly v rytme
nádychu a výdychu niekoľko úklonov, záklonov a rotáciu podľa obrázka 79.
7. Aké spoločné a odlišné znaky majú pletenec a kostra voľnej hornej a dolnej
končatiny?
Obr. 79 Úklony, záklony a rotácia

55

1. Ktoré typy svalového tkaniva
poznáte zo základnej školy?
2. Čím sa pripájajú priečne
pruhované (kostrové) svaly
ku kostiam?
3. Porovnajte vlastnosti priečne
pruhovaných (kostrových)
a hladkých svalov.
Pohybová
sústava
Svaly
Priečne pruhované (kostrové) svaly
sa šľachami upínajú na kostru. Udržu-
jú vzpriamenú polohu tela a umožňujú
jeho pohyb. Spolu s pečeňou sú najväč-
ším zdrojom tvorby energie (tepla).
Základnou stavebnou a funkčnou jed-
notkou kostrových svalov sú priečne
pruhované svalové vlákna, ktoré sa
skladajú z vlákenok.
Niekoľko svalových vláken tvorí snopec.
Snopce sa spájajú a tvoria sval. Povrch
svalu je pokrytý väzivovou blanou.
Svalové bunky obsahujú dva druhy filamen-
tov. Vzájomným pohybom týchto vlákenok
nastáva kontrakcia (sťah) a uvoľnenie
(relaxácia) – základná vlastnosť svalu.
Činnosť svalov usmerňujú nervy. Motoric-
ké nervové vlákna zabezpečujúce pohyb
sa zakončujú v nervovosvalových plat-
ničkách. Senzitívne nervové vlákna začí-

myozínové
uvoľnenie filamenty
(relaxácia)
sval aktínové
filamenty
sťah
(kontrakcia)

filamenty
sa posúvajú po sebe
vlákenko –
A filament
B

snopec (zväzok
svalových vláken)

svalové vlákno

Obr. 80 Stavba priečne pruhovaného (kostrového) svalu (A) a jeho činnosť (B)

56

najú v svalových vretienkach a informujú
ústrednú nervovú sústavu o napätí svalov.
Napätie svalov v pokoji sa nazýva svalové
napätie (tonus). Pokojové napätie zabez-
pečuje držanie tela a jeho častí. Podnetom
na sťah – svalovú kontrakciu je nervový
vzruch, prejavom kontrakcie svalu je pohyb.
Svaly sa vplyvom nervových impulzov sťa-
hujú. Pri stiahnutí svalu pripojeného na
kosť sval túto kosť ťahá, čím sa pohybuje.
Sval je bohato prekrvený, prebieha v ňom
intenzívna látková premena (metaboliz-
mus). Hlavným energetickým zdrojom na
svalovú činnosť je glykogén (živočíšny
zásobný polysacharid).
Priečne pruhované (kostrové) svaly sú
ľahko unaviteľné a ich výkonnosť klesá.
Pri únave sa vyčerpávajú zdroje energie
a hromadia sa splodiny látkovej premeny
(metabolizmu), najmä kyselina mliečna,
ktorá spôsobuje bolesti a napätie svalov
tzv. svalovú horúčku.
ohnuté predlaktie
dvojhlavý sval
je agonista
lakťová
kosť
vretenná
kosť
pri ohnutí predlaktia nahor
sa stiahne (skráti)
dvojhlavý sval ramena
(biceps) a natiahne
(predĺži) trojhlavý sval
ramena (triceps)
Obr. 81 Činnosť svalov pri pohybe hornej končatiny
Kostrové svaly pracujú v pároch – pri kon-
trakcii (zmrštení) sa jeden sval skracuje
a druhý sval sa uvoľňuje a tým sa predl-
žuje. Primeraná svalová práca pôsobí
priaznivo na celý organizmus – posilňuje
sa srdcová svalovina, zvyšuje sa kapacita
pľúc, nastáva lepšie prekrvenie (výživa)
vnútorných orgánov, kostí, chrupky, väzi-
va, mozgu. Zároveň sa podporuje správne
držanie tela a psychická činnosť.
Priečne pruhované (kostrové) svaly sa
rozdeľujú podľa:
a) funkcie: ohýbače, vystierače,
priťahovače, odťahovače, zvierače,
rozširovače,
b) smeru svalových snopcov: priame,
šikmé a priečne svaly,
c) tvaru a veľkosti, napr.: krátke, dlhé,
ploché, kruhové,
d) stavby: dvojhlavý, trojhlavý, štvorhlavý,
e) umiestnenia na tele: svaly hlavy
a krku, trupu, končatín.
Svaly hlavy a krku: žuvacie svaly (umož-
ňujú pohyb sánky), mimické svaly (upí-
najú sa na kožu a ovplyvňujú mimiku tvá-
re), kývač hlavy.
Svaly trupu: hrudníkové (veľký a malý
prsný sval, pílovitý sval, medzirebrové
svaly a bránica), brušné, chrbtové svaly
(najširší sval chrbta, lichobežníkový sval).
vystreté predlaktie
lopatka
dvojhlavý sval
je antagonista
trojhlavý sval je
antagonista
šľachy
Svaly hornej končatiny sú: deltový sval,
trojhlavý a dvojhlavý sval ramena, svaly
predlaktia a ruky.
Svaly dolnej končatiny sú: sedacie svaly,
štvorhlavý a dvojhlavý sval stehna, kraj-
čírsky sval, svaly predkolenia – trojhlavý
sval lýtka, svaly nohy.
POHYBOVÁ SÚSTAVA
L
• V ľudskom tele je vyše 600 priečne
pruhovaných (kostrových) svalov –
tvoria asi 40 % celkovej hmotnosti
tela.
• Sval obsahuje 75 % vody, 25 %
organických látok (najmä
bielkovín) a 1 % anorganických
látok.
• Svalové bunky (vlákna) tvoria
vlákenká, ktoré sa skladajú
z menších vlákenok – filamentov
(aktínové a myozínové
bielkovinové filamenty).
• Pri sťahu (kontrakcii) svalu sa kĺžu
filamenty (vlákenká) po sebe, čím
sa sval skracuje.
• Priečne pruhovaný vzhľad svalu
spôsobujú prekrývajúce sa oblasti
filamentov.
• Pri aktívnom cvičení vlákna svalov
zhrubnú a zosilnejú, čím sa zväčší
hmota svalov. Navonok sa tým tvar
jednotlivých svalov zvýrazní.
trojhlavý sval
je agonista
ramenná kosť
pri vystretí predlaktia
sa stiahne (skráti)
trojhlavý sval ramena
(triceps) a natiahne
(predĺži) dvojhlavý
sval ramena (biceps)
4. Ktoré pohyby umožňujú svaly?
Predveďte na malej ukážke
cvičenia.
5. Čo ste si zapamätali zo
základnej školy o glykogéne?
57
POHYBOVÁ SÚSTAVA

L srdce
kývač hlavy

deltový sval
lichobežníkový
sval

pľúca
trojhlavý
sval
ramena

najširší
svaly sval
chrbta
Obr. 82 Čo sa deje, keď cvičíme?

• Krvné cievy, ktoré zásobujú svaly, sa

pri cvičení rozširujú a každú minútu
nimi pretečie až 25-krát viac krvi.
• Svaly účelnejšie využívajú kyslík
a živiny vstrebané z krvi.
mimické svaly
• Pravidelné a stúpajúce
požiadavky na činnosť svalov kývač hlavy sedací sval
vedú k ich väčšej zdatnosti.

deltový sval

trojhlavý
lichobežníkový sval sval lýtka

veľký prsný sval

dvojhlavý sval
ramena

vonkajší
šikmý sval
brucha

priamy
sval brucha

štvorhlavý
sval stehna

krajčírsky sval trojhlavý

sval lýtka

Obr. 83 Priečne pruhované svaly

58
 POHYBOVÁ SÚSTAVA

čelový sval ťahá kožu kruhový očný sval spôsobuje

na hlave hore alebo mrkanie
dole a zdvíha obočie

zdvíhač hornej pery

lícny sval pri
úsmeve ťahá ústne
kutiky nahor
smiechový sval ťahá pri
širokom úsmeve kútiky úst
kruhový ústny sval
zatvára a špúli pery
sťahovač dolnej pery

kontrakcia kruhového očného svalu kontrakcia kruhového ústneho svalu kontrakcia čelového svalu

Obr. 84 Svaly hlavy a ich funkcia

L
Zamyslite sa! Úžitok z cvičenia:
Základná vlastnosť svalov – sťah – kontrakcia vzniká pohybom filamentov • väčšia sila a vytrvalosť,
– bielkovinových vlákenok v svalových bunkách. Kontrakcia v svalových
bunkách sa prejavuje pohybom celého svalu. Priečne pruhované svaly pracujú • lepší spánok,
v pároch, sú unaviteľné a ich výkonnosť klesá. Ich činnosť sa nervovo reguluje. • silnejšia a na minerálne látky
bohatšia kostra,
• efektívnejšie dýchanie,
• úľava od stresu a úzkosti,
Uvažujte a odpovedzte
• zvýšený pocit pohody,
1. Aké funkcie majú priečne pruhované (kostrové) svaly?
• znížené riziko srdcových ochorení.
2. Ktorá vlastnosť svalov umožňuje ich pohyb?
3. Ktoré časti svalových vláken umožňujú kontrakciu?
• Povrchové svaly hlavy a na krku
4. Ako súvisí stavba kostrového svalu s jeho činnosťou?
menia výraz tváre. Na vytvorení
5. Opíšte podľa obr. 80 vnútornú stavbu svalu a jeho činnosť. úsmevu až po mračenie sa
spolupracuje asi 30 svalov.
6. Vymenujte najväčšie svaly v ľudskom tele.
• Srdce pracuje najusilovnejšie zo
7. Aký význam má glykogén vo svalovom tkanive?
všetkých svalov.
• Najohybnejším svalom je jazyk.
Zisťujte, skúmajte, riešte • Stehenný sval s hmotnosťou 2 kg
je najväčším svalom v ľudskom
1. Čo je príčinou svalovej únavy napr. pri namáhavom horskom výstupe?
tele.
2. Porovnajte spoločné a odlišné vlastnosti priečne pruhovaného (kostrového)
• V uchu je najmenší sval –
a srdcového svalu.
strmienkový sval, má hmotnosť
3. Akú životosprávu majú dodržiavať kulturisti a čo tvorí ich jedálny lístok? necelý centigram a dĺžku o niečo
Informácie získajte z internetu, časopisov a odbornej literatúry. viac ako 1 mm.
4. Vyjadrite pocity mimikou tváre. Koľko pocitov sa vám podarilo vyjadriť? Ktoré • Na úsmev potrebujeme 14
svaly pri tom pracovali? malých svalov.

59
POHYBOVÁ SÚSTAVA
Vekové osobitosti opornej a pohybovej
sústavy
1. Vysvetlite, čo znamená proces
osifikácie (kostnatenia). Využite
poznatky zo základnej školy.
2. Prečo u starších ľudí dochádza
častejšie k zlomeninám ako
u detí?
3. Ktoré látky sú dôležité pre
zdravé kosti?
4. Aké faktory ohrozujú zdravý
vývin chrbtice?
5. Aké následky môže mať
predčasné sedenie a státie
dieťaťa?
L
• Kosti v starobe sa menia, zmeny
vplývajú na držanie tela, čo môže
spôsobovať dýchacie, tráviace
a srdcové problémy. Chrbtica
sa skráti asi o 4 – 5 cm. Do 60.
roku stráca človek asi 20 – 25 %
minerálnych zásob, v 80 rokoch
už asi 40 – 45 %.
• Svaly sa zmenšujú v dôsledku
úbytku kolagénu a degenerujú,
miznú svalové vlákna. Svaly
strácajú pôvodnú pružnosť, silu
a vytrvalosť.
predný lupienok
zadný lupienok
Obr. 85 Mozgová časť lebky novorodenca
60
Osifikácia kostry začína v období vnútro-
maternicového vývinu, pokračuje počas
rastu a vývinu organizmu a končí medzi
20. – 25. rokom života.
Vlastnosti kostného tkaniva závisia od
chemického zloženia. V detstve a v mla-
dosti prevládajú organické látky (53 %),
preto sú kosti pružné. V starobe prevláda-
jú anorganické látky (60 %), preto sú kos-
ti krehké a ľahko sa lámu.
Lebka novorodenca má veľkú mozgovú
časť a malú tvárovú časť. Mozgová časť
lebky rastie najrýchlejšie v prvom roku ži-
vota dieťaťa.
Rast tvárovej časti lebky súvisí s prerezáva-
ním zubov a následným vývinom žuvacích
svalov. Stabilizácia veľkostí obidvoch častí
lebky nastáva až v období dospievania.
Kosti lebky u novorodenca majú hladký
okraj a sú pospájané úzkymi väzivovými
blanami. Širšie väzivové blany vytvára-
jú lupienky – fontanely. Najväčšie lu-
pienky sa nachádzajú na temene hlavy:
(veľký) lupienok a zadný (malý) lupie-
nok. Zanikajú do 2. až 3. roka života.
Spôsob spojenia kostí lebky a prítomné
lupienky umožňujú plastickosť hlavičky
plodu pri pôrode.
čelový hrboľ
vencovitý šev
šípový šev
lambdovitý šev
prednobočný lupienok
Chrbtica novorodenca je rovná. Zakrivenie
chrbtice charakteristické pre dospelého
človeka sa utvára už v predškolskom veku.
Krčné zakrivenie sa vytvára asi v 2. mesia-
ci, keď dieťa začína dvíhať hlavičku. Drie-
kové zakrivenie sa vytvára koncom 1. roka,
keď dieťa začína stáť a chodiť.
V 3. až 4. roku získava chrbtica charakteris-
tické zakrivenie, ktoré však nie je trvalé, oko-
lo 7. roka sa tvar chrbtice definitívne ustáli.
Panvové kosti začínajú kostnatieť (osi-
fikovať) a zrastať v 7. roku a jednotnou
panvovou kosťou sa stávajú asi v 20. roku.
Deťom v predškolskom veku sa preto neod-
porúčajú prudké skoky z výšky alebo skoky
na príliš tvrdú podložku. Panva sa defini-
tívne tvaruje až okolo 30. roku.
Kosti ruky osifikujú postupne, preto treba
dbať na dodržiavanie hygienických po-
žiadaviek na jemnú motoriku (kreslenie,
písanie a pod.). Osifikácia kostí zápästia
sa končí v 10. – 13. roku, osifikácia kostí
článkov prstov v 9. – 11. roku.
Stavba, chemické zloženie, činnosť a stu-
peň výkonnosti svalov sa vekom menia.
Svaly detí obsahujú viac vody (sú bledšie)
a menej bielkovín a anorganických látok.
temenný hrboľ
zadnobočný lupienok
 POHYBOVÁ SÚSTAVA

ležiace dieťa – krčné

L
hubovité
kostné
tkanivo

súdržné (husté) kostné

tkanivo je hrubšie
prehnutie chrbtice
A – mladá kosť má hrubé súdržné
kostné tkanivo, hubovité kostné
tkanivo obsahuje veľa ciev
novorodenec sediace dieťa – stojace dieťa –
driekové prehnutie charakteristické hubovité
chrbtice prehnutie chrbtice kostné
Obr. 86 Vývin detskej chrbtice tkanivo

Svalové skupiny sa v detstve vyvíjajú nerov-
nomerne. V predškolskom veku sa intenzív-
ne vyvíjajú najmä veľké svaly. Koordinácia
jemnej motoriky je v tomto veku znížená, čo
súvisí aj s vývinom ústrednej nervovej sús-
tavy. Od 6. roka sa vyrovnáva pomer vo vý-
vine malých a veľkých svalov. Svalová sila
pribúda až do 25. roka a závisí od množstva
svalového tkaniva a od jeho činnosti. V sko-
rom detstve prevláda svalové napätie ohý-
bačov nad vystieračmi, čo sa prejavuje po-
krčenými končatinami pri spánku. V 7. roku
dochádza k vyrovnávaniu napätia v ohýba-
čoch a vystieračoch. Svaly detí a mládeže
sa vyznačujú rýchlejším metabolizmom, ich
únava preto rýchlejšie pominie.
V starobe po 60. – 70. roku života sa pre- súdržné (husté)
kostné tkanivo je tenšie
javuje rednutie kostného tkaniva, kost-
natenie chrupky medzistavcových a iných
kĺbov. Kosti sa stávajú tenšie a krehkejšie B – osteoporetická kosť v starobe
má tenšie súdržné (husté) kostné
v dôsledku osteoporózy. Svaly a podporné
tkanivo, vnútorné hubovité kostné
štruktúry spojivových tkanív a chrupky sa tkanivo je poréznejšie, obsahuje
degeneratívne menia a zhoršujú v dôsled- menej vápnika a ciev
ku redukcie svalovej hmoty. Degenerácia
Obr. 87 Zmeny v stavbe kosti
chrupiek spôsobuje deformáciu kĺbov, bo-
lestivosť a stuhnutosť. V starobe sa zväč-
šuje počet úrazov najmä v domácnosti a na
ulici. Starým ľuďom sa mení svalová sila,
dotykové zmysly a zmysel pre polohu, lebo
pomaly strácajú citlivosť. Preto sa často
potkýnajú a padajú, čo spôsobuje zlomeni-
ny, najmä zlomeniny krčka stehnovej kosti.

• Starí ľudia s chorobami

Zamyslite sa! pohyblivosti a najmä po ťažkých
Počas vývinu jedinca sa mení chemické zloženie kostí, čo vplýva na ich úrazoch, ktorých sprievodným
vlastnosti. Osifikácia začína počas vnútromaternicového vývinu a končí znakom je zníženie pohyblivosti
v dospelosti. Kostra dieťaťa sa tvaruje postupne od narodenia. V starobe sa alebo úplná nehybnosť, vyžaduje
mení chemické zloženie kostí, čo spôsobuje degeneratívne zmeny. pri ošetrovaní veľa obetavosti,
trpezlivosti a porozumenia
od členov rodiny a okolia.
Uvažujte a odpovedzte
1. V ktorom období sa intenzívne vyvíjajú veľké kostrové svaly?
2. Prečo sa pri deťoch namáhaný sval rýchlejšie regeneruje?
3. V ktorom období sa vytvára u detí zakrivenie chrbtice?
4. Porovnajte podstatné odlišnosti opornej a pohybovej sústavy človeka
v detstve a v starobe.

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Aké významné zmeny nastávajú okolo 7. roka života v opornej a pohybovej
sústave?
2. Porovnajte a zdôvodnite počet kostí v tele dospelého človeka a dieťaťa.
3. Porovnajte základné rozdiely medzi lebkou novorodenca a dospelého človeka.
4. Navrhnite zariadenie obývačky, spálne a kúpeľne starého človeka so zníženou
pohyblivosťou.

61
POHYBOVÁ SÚSTAVA
Typické poškodenia opornej
a pohybovej sústavy a ich prevencia
Aké anatomické poškodenia
lebky, hrudníka alebo končatín
poznáte?
L
Obr. 88 Poškodenie končatín
pri krivici z nedostatku vitamínu D
Obr. 89 Správne držanie tela
62
Vrodené anatomické poškodenia
Poškodenia opornej sústavy môžu byť
vrodené alebo získané počas života.
Odchýlky tvaru lebky najčastejšie vzni-
kajú predčasným zrastaním kostí alebo
ich neúplným vývinom. Lebka môže byť
neúmerne veľká alebo malá, úzka a dlhá,
alebo krátka a široká. Často sa vyskytuje
asymetria mozgovej a tvárovej časti lebky.
Deformity hrudníka, napr. vpadnu-
tý (lievikovitý) alebo vyklenutý (vtáčí),
môžu ohrozovať správnu funkciu životne
dôležitých orgánov.
Poškodenia končatín môžu mať rôzny
charakter, napr. ohýbanie celej konča-
tiny alebo jej časti, zrasty prstov alebo
Získané poškodenia
Odchýlky tvaru chrbtice sú najrozšíre-
nejšie získané chyby opornej sústavy.
Skolióza (bočné vychýlenie chrbtice)
vzniká najmä pri jednostrannom zaťa-
žovaní chrbtice.
bočné vychýlenie guľatý chrbát
chrbtice
Obr. 90  Odchýlky tvaru chrbtice
odchýlky v ich počte, atypické postave-
nie končatín. Rozšírené sú vrodené chyby
bedrových kĺbov, keď hlavice stehnových
kostí nie sú správne uložené v kĺbových
jamkách. Stupeň postihnutia je rôzny,
od plytkej kĺbovej jamky až po vykĺbenie.
Ochorenie sa prejavuje častejšie u diev-
čat, veľký význam má včasná diagnóza
a prevencia (široké balenie v prvých me-
siacoch života).
Rázštepy chrbtice sú najzávažnejšou vro-
denou chybou chrbtice, pretože sú sprevá-
dzané ťažkými poruchami nervovej sústa-
vy, ktoré závisia od stupňa poškodenia.
Vrodené chyby opornej sústavy sa liečia
chirurgicky.
Guľatý chrbát (nadmerná hrudníková ky-
fóza), plochý chrbát (znížená hrudníková
kyfóza) a vychýlenie driekovej časti chrb-
tice (nadmerná drieková lordóza ) sú naj-
častejšie príznaky svalovej ochabnutosti.
plochý chrbát vychýlenie driekovej
časti chrbtice
 POHYBOVÁ SÚSTAVA

Príčinami nesprávneho držania tela sú
nesprávna výživa, predčasné učenie detí
sedieť, stáť a chodiť, znížená alebo nepri-
meraná telesná aktivita, zrýchlený rast
v období dospievania, krivica (mäknutie
a následná deformácia kostí vplyvom ne-
dostatku vitamínu D).
Ploché nohy (znížená klenba nohy) sú
častou chybou najmä v detskom veku.
Prevenciou je správna obuv s pevnou
podrážkou, chôdza bosými nohami
po nerovnom teréne, posilňovanie svalov
stupaje a pod.
Osteoporóza je ochorenie kostnej látko-
vej premeny, keď dochádza k nadmerné-
mu úbytku kostnej hmoty (k rednutiu kos-
tí). Strata minerálnych látok spôsobuje
krehkosť a zvýšenú lámavosť kostí (najmä
stavcov, kostí predlaktia a stehnovej kos-
ti). Liečba vyžaduje včasnú diagnostiku,
dostatočný príjem vápnika a vitamínu D.
Reumatické ochorenia sa rozlišujú na
zápalové a nezápalové. Môžu postihovať
kĺby, svaly, šľachy. Medzi najčastejšie zá-
palové reumatické ochorenia patrí:
L
a) akútny reumatizmus kĺbov a svalov
(zápal kĺbov a srdcového svalu –
reumatická horúčka) je zapríčinený
bakteriálnou, streptokokovou infek-
ciou najmä horných dýchacích ciest,
postihuje prevažne deti a mladistvých
pri nesprávnej liečbe dýchacích ciest;
Obr. 91 Rázštep chrbtice
b) chronický reumatizmus kĺbov
novorodenca
(reumatoidná artritída) sa prejavuje
zápalovými opuchmi kĺbov a zníženou
pohyblivosťou. • Na svete žije približne 100
miliónov ľudí postihnutých
reumatizmom.
Medzi nezápalové reumatické ochorenia
patrí degeneratívny reumatizmus (os- • Klenba nohy najmä na
teoartróza), pri ktorom sa poškodzujú kĺ- vnútornom okraji zabezpečuje
pružnosť nohy pri pohybe, chráni
bové chrupky a znižuje sa tvorba kĺbového
svaly, cievy a nervy stupaje pred
mazu. Ochorenie sa preto prejavuje boles- stlačením.
ťou a následnou zníženou pohyblivosťou.
• Plochá noha je príznakom
narušenia nožnej klenby
Liečba reumatických ochorení závisí od typu v dôsledku preťažovania
a stupňa poškodenia príslušných tkanív. dolných končatín, zlého vývinu
svalstva a spevňovacieho väziva;
Svalová dystrofia patrí do skupiny dedič- spôsobuje ťažkosti a bolesti
ných chorôb. Pri nej dochádza k degene- pri chôdzi.
ratívnemu rozpadu priečne pruhovaných
(kostrových) svalov, nastáva úbytok sva-
loviny a strata funkcie svalov.
A

B
Zamyslite sa!
Medzi vrodené poškodenia opornej a pohybovej sústavy patria najmä
deformity a chyby lebky, hrudníka, končatín a svalová dystrofia. Najčastejšie
získané poškodenia v detstve sú deformity chrbtice, ploché nohy a akútny Obr. 92 Odtlačok klenby nohy
reumatizmus. V dospelosti a staršom veku sa vyskytuje osteoporóza, chronický A – odtlačok správne klenutej nohy
a degeneratívny reumatizmus kĺbov. B – odtlačok plochej nohy

Uvažujte a odpovedzte
1. Ktoré deformity chrbtice vznikajú pri ochabnutosti chrbtových svalov?
2. Kedy vzniká reumatická horúčka?
3. Aké sú najčastejšie príčiny vzniku plochých nôh v detstve?
4. Charakterizujte degeneratívny reumatizmus.

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Vysvetlite, prečo môžu vrodené deformity opornej sústavy znižovať činnosť
vnútorných orgánov. Obr. 93 Zmeny stavby kĺbu pri
degeneratívnom reumatizme –
2. Navrhnite opatrenia, ako predchádzať nesprávnemu držaniu tela. osteoartróza – kĺbové konce kostí
3. Vysvetlite, prečo sa osteoporóza a osteoartróza vyskytujú v staršom veku. majú zahrotené okraje, kĺbové
puzdro je zhrubnuté

63
POHYBOVÁ SÚSTAVA
Starostlivosť o opornú a pohybovú sústavu
1. Ktoré zdravotné problémy
sa vyskytujú v predškolskom
a mladšom školskom veku
v súvislosti s opornou alebo
pohybovou sústavou?
2. Aký význam má pravidelný
pohyb na čerstvom vzduchu
pre ľudský organizmus?
3. Ktorý druh športu je vhodný
pre deti mladšieho a staršieho
školského veku.
4. Poznáte vo svojom okolí ľudí,
ktorí sa aktívne venujú športu
i napriek vyššiemu veku?
5. Aký význam má telesný pohyb
pre ľudí v zrelom veku?
6. Aký význam má šport
pre správny vývin svalov?
L
Obr. 94 Telesná činnosť
a športové aktivity
podporujú rozvoj kostí a svalov
Obr. 95 Telesná aktivita v zrelom
veku a staršom veku
prispieva k dobrej kvalite života
64
Správna životospráva, pohyb a pobyt
na vzduchu, otužovanie a správna výživa
majú význam pre zdravý rast a rovnomer-
ný vývin kostry a svalov. K tomu prispie-
va aj svalová činnosť, ktorá je dôležitá
v každom veku. Pohyb znamená nielen
sviežosť, ale prináša dobrý pocit, jasnú
myseľ a zabezpečuje zdravie človeka.
Telesná činnosť mnohostranne vplýva
najmä na vývin organizmu. Podporuje
vývin kostry a svalov, priaznivo pôsobí
na rozvoj a činnosť ostatných orgánov
– pľúc, srdca, tráviacej sústavy, najmä
však na činnosť nervovej sústavy, a tým
aj celého organizmu. Za vhodných pod-
mienok človek zdokonaľuje prácou telo.
Dobre vyvinuté, urastené a svalnaté telo
je nielen krásne a vzbudzuje obdiv, ale je
predovšetkým znakom dobrého zdravia.
Duševne pracujúci ľudia sa po skonče-
ní svojej práce neraz sťažujú na bolesti
hlavy, celkovú malátnosť, únavu a poru-
chy trávenia. Sedavý spôsob zamestna-
nia, nadmerné a neprimerané používa-
nie dopravných prostriedkov aj na malé
vzdialenosti, snaha rýchlo a pohodlne
sa premiestniť z jedného konca mesta
na druhý, to všetko vedie k postupné-
mu obmedzovaniu pohybu a s tým sú-
visiacim zdravotným problémom. Deti,
mládež a pracujúci, ktorí málo fyzicky
pracujú, by mali nedostatok telesnej
práce nahrádzať športom a pohybom na
čerstvom vzduchu.
S telesným pohybom je dôležité začať od
útleho veku. Priaznivo pôsobí len taká
telesná činnosť (práca, cvičenie, šport),
ktorá je náročnosťou primeraná veku
a zodpovedá schopnostiam organizmu.
V prvých rokoch života nie je ešte vyvinu-
tá koordinácia pohybov. Deti do veku 6
rokov postupne získavajú schopnosť vy-
konávať jemnejšie pohyby, stále zložitej-
šie a náročnejšie. Preto by sa nemali deti
v predškolskom veku preťažovať. Nema-
jú sa zaraďovať pre nich cviky s prudkými
skokmi, dôležité je striedať viac činností
s kratším časovým úsekom s väčšími pre-
stávkami na oddych. Pre ich zdravý teles-
ný vývin má význam častý pohyb a pobyt
na čerstvom vzduchu, pohybová činnosť
vo forme hier. Telesná výchova v pred-
školskom veku má svoje opodstatnenie
pre zdravý vývin kostí, správne držanie
tela a prospieva k celkovému zdravotné-
mu stavu dieťaťa.
V školskom veku majú deti aj mládež
možnosť upevňovať svoje zdravie na ho-
dinách telesnej výchovy, v záujmových
útvaroch športového zamerania, na ne-
povinných predmetoch pohybovej prípra-
vy alebo aktívnym športovaním. Aj v tom-
to období vývinu treba brať ohľad na vek
a rovnomerne zaťažovať organizmus.
Nadmerné alebo veľmi dlhé namáhanie
len niektorých svalových skupín (napr.
svalov horných alebo dolných končatín)
zapríčiňuje ich únavu.
Sústavné preťažovanie môže mať na vývin
organizmu nepriaznivé následky (napr.
poškodenie srdca). Preto na svalovú prá-
cu, na jednotlivé cvičenia na hodinách te-
lesnej výchovy aj na rozličné druhy športu
si treba zvykať.
Jednotlivé svalové skupiny rozličných
časti tela treba zamestnávať postupne
a rovnomerne, aby sa dobre vyvíjali a ne-
narúšala sa súhra ich činnosti.
Zvlášť dôležitý je pohyb pre človeka v do-
spelosti vo veku 30 – 50 rokov. Väčšina
ľudí v tomto veku zanecháva aktívny
šport, niektorí sú značne vyťažení v prá-
ci, a preto si treba nájsť čas na pravidelné
cvičenie.
Telesný pohyb a čerstvý vzduch je proti-
váhou duševnej práce, posilňuje a otužu-
je telo, udržiava ho zdravé. Pohybom si
človek udržiava svoju stálu hmotnosť, za-
braňuje vzniku obezity. Krátka ranná roz-
cvička pri otvorenom okne, plávanie, kor-
čuľovanie, lyžovanie, turistika, beh alebo
večerné cvičenie sú jednou z možností,
ako si predĺžiť život a zachovať zdravie aj
v neskoršom veku.
V staršom veku prospieva plávanie,
otužovanie, masáže, pobyt v kúpeľoch,
 POHYBOVÁ SÚSTAVA

L
rekreačný šport, prechádzky a oddych jú a mohutnejú. Nedostatočná činnosť
mimo hluku a prašného prostredia. je príčinou ich nesprávneho rozvoja,
• V menopauze žien dochádza
Starší a chorí ľudia, ktorí sa nemôžu ve- zmenšovania a slabnutia. Preto tí, čo k rednutiu kostí. K veľmi vážnym
novať telesnej aktivite alebo občasnému telesne pracujú, pravidelne cvičia ale- dôsledkom patria zlomeniny a ich
športovaniu, docielia prekrvenie svojich bo športujú, majú vyvinutejšie, tuhšie komplikácie, ktoré môžu spôsobiť
orgánov masážami. a pružnejšie svaly a sú oveľa odolnejší aj trvalú invaliditu.
voči únave a chorobám. Aspoň hodina • Prevenciou zlomenín
Zvýšenou, ale primeranou činnosťou telesného cvičenia alebo telesnej čin- v menopauze je:
sa kostra a svaly dobre rozvíjajú, silne- nosti denne je potrebná. − strava s dostatkom vápnika
(1 200 mg denne),
− pravidelné cvičenie (turistika,
Zamyslite sa! rôzne druhy cvičenia),
Pohyb, telesná činnosť a šport majú význam pre zdravie človeka, vývin − nefajčiť a nepiť alkoholické
opornej a pohybovej sústavy v každom veku. Pri športe je dôležité nápoje.
zohľadňovať vek a rovnomerne zaťažovať organizmus. Nadmerné zaťaženie
svalov spôsobuje tzv. svalovú horúčku, sústavné preťažovanie má negatívne
následky – poškodenie srdca.
„Bez každodenného pohybu nemôžeme zostať zdraví.“ (Artur Schopenhauer)

Uvažujte a odpovedzte
1. Ako súvisí telesná činnosť a šport s vekom človeka?
2. Vysvetlite, čo znamená svalová horúčka a ako vzniká.
3. Ako ovplyvňuje činnosť pľúc a srdca pohyb a telesná činnosť?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Porozprávajte sa so starším človekom – starou mamou alebo starým
otcom. Ako vnímajú starnutie na svojom organizme?
2. Zostavte program pre deti predškolského veku počas pobytu vonku. Akú činnosť
a ktoré hry by ste vybrali pre deti a prečo?
3. Navrhnite zásady starostlivosti o ľudí dlhodobo pripútaných na lôžko.
4. Zistite z dostupnej literatúry negatívne následky nadmerného a neprimeraného
preťažovania organizmu aktívnym športom.

65
POHYBOVÁ SÚSTAVA

Otázky „na telo“ o opornej

ABCD a pohybovej sústave
Úlohy môžu mať jednu správnu odpoveď, viac správnych odpovedí, všetky správne odpovede alebo žiadnu správnu odpoveď.

1. Kosti starých ľudí sú krehké, môžu sa ľahko zlomiť, lebo v nich prevládajú:

a) anorganické látky b) organické látky c) plynné látky d) bielkoviny

2. Kĺb tvorí:

a) kĺbová hlavica b) kĺbová jamka c) kĺbové puzdro d) chrupka

3. Pletenec hornej končatiny tvorí:

a) nákovka b) lopatka c) kľúčna kosť d) podkľúčna kosť

4. Kostru – oporu tela tvoria:

a) väzivá b) kĺby c) chrupky d) kosti

5. Osifikácia je:

a) mäknutie kostí b) regenerácia c) tvrdnutie kostí d) nahrádzanie

chrupky kosťou

6. Funkcia mazu v kĺbovej štrbine kĺbu je dôležitá, lebo:

a) bráni posunu b) zväčšuje trenie c) zmenšuje trenie d) uľahčuje pohyb

kostí kĺbu

7. Medzistavcové platničky zabezpečujú chrbtici:

a) pohyb b) esovité prehnutie c) pevnosť d) pružnosť

8. Prvý a druhý krčný stavec v chrbtici, ktoré umožňujú kývavý pohyb a otáčanie hlavy, sa nazývajú:

a) atlas b) nosič c) tŕňovec d) čapovec

9. Kostru končatín tvorí voľná končatina a:

a) pletivo b) pletenka c) pletenec d) placenta

10. Chrbticu tvoria skupiny stavcov:

a) krčné b) priehlavkové c) bedrové c) panvové

11. Súčasťou kostry hlavy je:

a) klinová kosť b) jarmová kosť c) spánková kosť d) jazylka

66
 POHYBOVÁ SÚSTAVA

12. Kosti ruky detí osifikujú postupne, preto treba dodržiavať hygienické požiadavky na:

a) umývanie rúk b) zrastanie fontanel c) skoky z výšky d) jemnú motoriku

– lupienkov

13. Rozlišujeme tri druhy svalového tkaniva:

a) väzivové b) priečne pruhované c) hladké d) srdcové

14. Priečne pruhované (kostrové) svalové tkanivo:

a) ovládame vôľou b) neovládame vôľou c) umožňuje pohyb d) umožňuje pohyb kostí

čriev

15. Činnosť priečne pruhovaných (kostrových) svalov umožňuje človeku:

a) reč b) rôzne pohyby c) vzpriamenú polohu d) pracovné a iné činnosti

16. Základnou vlastnosťou svalu je:

a) reflexia b) kontrakcia c) kontraindikácia d) regulácia

17. Pohyby hladkých svalov sú v porovnaní s kostrovými svalmi:

a) pomalšie b) vytrvalejšie c) rýchlejšie d) neovplyvniteľné vôľou

18. Priečne pruhované svaly pracujú v pároch. Pri ohnutí predlaktia nahor sa stiahne dvojhlavý sval ramena a predĺži:

a) lichobežníkový sval b) trojhlavý sval c) deltový sval d) kývač hlavy

ramena

19. Hlavným zdrojom energie na činnosť svalov je:

a) lipáza b) glykogén c) inzulín d) cholesterol

20. Deltový sval sa nachádza:

a) na hlave b) na bruchu c) na nohách d) na ramenách

21. Pri jednostrannom zaťažovaní chrbtice vzniká:

a) skolióza b) guľatý chrbát c) plochý chrbát d) plochá noha

22. Pri osteoporóze – ochorení látkovej premeny kostí – dochádza k:

a) krehkosti kostí b) úbytku kostnej c) rednutiu kostí d) zvýšenej lámavosti

hmoty kostí

67
Dýchacia sústava
Význam, stavba a činnosť dýchacej sústavy
Dôležitá podmienka na stálosť vnútorného reaguje so živinami a podieľa sa na ich
prostredia je nepretržitý prívod kyslíka dý- rozklade. Súčasne sa z buniek odvádza do
1. Ktoré orgány dýchacej sústavy
chaním. Pri dýchaní sa dopravuje (trans- ovzdušia oxid uhličitý a vodná para. Kys-
poznáte z biológie zo základnej
školy? portuje) kyslík z ovzdušia k bunkám, kde lík a oxid uhličitý sú dýchacie plyny.
2. Ako spolu súvisí dýchacia
a obehová sústava?
horné dýchacie cesty
3. Pozorujte pohyby hrudníka
pri dýchaní. Aký majú význam
pre ventiláciu vzduchu
v dýchacej sústave?
4. Prečo je dôležité dýchanie
nosom?
5. K akému orgánu patrí dolné dýchacie cesty
Eustachova trubica?

L
• Dýchacia sústava zabezpečuje
okrem dýchania aj iné funkcie,
napr. reč, spev, čuchanie, fúkanie,
kýchanie, kašľanie, štikútanie,
zívanie.

pľúca

Obr. 96 Dýchacia sústava

68

nosová dutina
nos
ústna dutina
jazyk
hrtanová príchlopka
hrtan
Obr. 97 Horné dýchacie cesty
S dýchaním súvisia procesy:
• ventilácia – transport vzduchu z pros-
tredia do pľúc a z pľúc do ovzdušia,
• vonkajšie dýchanie – výmena dýcha-
cích plynov medzi prostredím a krvou
v pľúcach,
• vnútorné dýchanie – výmena dýcha-
cích plynov medzi krvou a bunkami
v tkanivách.
Rozklad živín v bunkách, pri ktorom sa
spotrebúva kyslík a vzniká oxid uhličitý,
sa nazýva bunkové dýchanie.
Dýchaciu sústavu tvoria horné dýchacie
cesty, dolné dýchacie cesty a pľúca.
Horné dýchacie cesty tvorí nos, nosová
dutina, nosohltan a ústna časť hrtana.
Nosová dutina je vystlaná sliznicou. Pri
jej strope sú čuchové bunky – táto časť
sliznice sa nazýva čuchová oblasť. Pod
ňou je dýchacia oblasť z riasinkového
epitelu s hlienovými bunkami. Vdycho-
vaný vzduch sa v nosovej dutine filtruje,
zvlhčuje a otepľuje. Nosová dutina je pre-
pojená s vedľajšími nosovými dutinami,
v čelovej, klinovej, čuchovej kosti a v če-
ľusti. Zápaly týchto dutín sa prejavujú
nádchou a bolesťami hlavy.
Vzduch z nosovej dutiny prúdi do nosohl-
tana, kde vyúsťuje Eustachova trubica zo
stredného ucha. V ústnej časti hltana a hr-
tana sa stretávajú dýchacie a tráviace cesty.
Dolné dýchacie cesty tvorí hrtan, prie-
dušnica a priedušky.
DÝCHACIA SÚSTAVA
nosohltan
mäkké podnebie
L
čelová dutina
dutina
klinovej
a čuchovej
kosti
čeľustná
hltan dutina
Obr. 98 Vedľajšie nosové dutiny
hrtanová príchlopka
väzivo
nepravé hlasivky
hlasivková
chrupka
Hrtan je uložený pred hltanom a tvoria ho
hrtanové chrupky. Pri prehĺtaní hrtanová hlasivky
príchlopka uzatvára hltan na základe ne- štítna chrupka
podmieneného reflexu. Štítna chrupka je prstienkovitá
spojená s jazylkou, prstienkovitou chrup- chrupavka
kou a hlasivkovými chrupkami. Chrupky
chrupky priedušnice
sú navzájom spojené kĺbmi, väzmi a sval-
mi.
Obr. 99 Stavba hrtana
V hrtane sú uložené hlasivky. Vydychova-
ný vzduch ich rozochvieva a vzniká hlas.
Pomocou jazyka, podnebia, zubov a pier
vzniká artikulovaná reč. poháriková
bunka
Z hrtana prechádza vzduch do priedušni-
ce. Tvorí ju 15 – 20 podkovovitých chru-
piek, na zadnej strane spojených väzivom
riasinková
a hladkými svalmi. Jej sliznicu vystielajú bunka
riasinky, ktoré kmitaním smerom nahor
posúvajú prachové častice a baktérie spo-
Obr. 100  Sliznica priedušnice
lu s hlienom späť do hrtana. obsahuje špecializované bunky;
pohárikovité bunky produkujú
Priedušnica sa rozvetvuje na pravé a ľavé lepkavý hlien na zachytávanie
priedušky, ktoré sa vnárajú do pľúc. prachu; riasinkové bunky posúvajú
zachytené častice smerom k hltanu,
kde sa prehltnú alebo vykašlú
Pľúca sú párový orgán v hrudníkovej duti-
ne. Pravé pľúca majú tri laloky, ľavé pľúca
majú dva laloky. Pľúca sú pokryté väzivo-
vou blanou popľúcnicou; jej časť, ktorá
vystiela aj vnútornú stenu hrudníkovej
dutiny, sa nazýva pohrudnica. Medzi nimi
je priestor (štrbina), ktorý vypĺňa tekutina
a uľahčuje kĺzanie obidvoch blán pri dý-
chacích pohyboch. V štrbine je nižší tlak,
ako je atmosférický tlak, čím vzniká pod-
tlak, ktorý uľahčuje pohyb pri dýchaní.
Priedušky sa v pľúcach rozvetvujú na
menšie vetvy priedušničky s pľúcnymi
69
DÝCHACIA SÚSTAVA

priedušnica
pľúcny mechúrik
pľúcne tkanivo
priedušnička
pľúcne vrecúško

vetva priedušky pľúcne prieduška

vrecúška
ľavé pľúca
krvné cievy
pravé pľúca priedušnička
vlásočnica

Obr. 101 Stavba pľúc

L
vrecúškami a pľúcnymi mechúrikmi kyslík tenkou stenou do krvi. Oxid uh-
– alveolami. Stenu alveol tvorí jemný ličitý, naopak, preniká z krvi do pľúc-
Čo sa deje pri dýchaní?
jednovrstvový epitel obklopený sieťou neho mechúrika. Pri vdychu nasáva zo
Oprite sa chrbtom o stoličku, vlásočníc. Tu prebieha vonkajšie dý- vzduchu kyslík do pľúc, pri výdychu sa
položte si ruky na stehná. Upravte chanie. Z pľúcnych mechúrikov preniká vytláča z pľúc najmä oxid uhličitý.
si polohu, aby vás nič netlačilo
a neomínalo.
Zatvorte oči, sústreďte sa na
dýchanie a pozorujte:
• ako pri nádychu vchádza vzduch vlásočnica
do nosa a pri výdychu vychádza pľúcny mechúrik – alveola
z nosa,
smer prúdenia
• okolo nosných dierok je pri
krvi k srdcu
nádychu chladnejší vzduch a pri
výdychu teplejší vzduch,
kyslík vstrebávaný do krvi
krvné vlásočnice
• pri nádychu napĺňanie pľúc – sieť jemných
vzduchom a pri výdychu
kapilár pokrýva
vyprázdňovanie pľúc,
všetky alveoly oxid uhličitý vylučovaný z krvi
• pri nádychu pocit zväčšovania sa
smer prúdenia krvi zo srdca
tela a pri výdychu zmenšovania,
• pri nádychu pocit napätia a pri Obr. 102 Výmena kyslíka v pľúcnych mechúrikoch
výdychu pocit uvoľnenia,
• pri nádychu pocit ťažšieho tela
a pri výdychu pocit ľahšieho tela. Zamyslite sa!
Dýchacia sústava zabezpečuje prívod kyslíka a vylučovanie oxidu uhličitého.
Rozdeľuje sa na horné dýchacie cesty (nos, nosová dutina, nosohltan, ústna
časť hrtana) a na dolné dýchacie cesty (hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca).
Výmena dýchacích plynov prebieha v pľúcnych mechúrikoch – alveolách. Bez
priedušnička jedla možno žiť celé týždne, pár dní možno prežiť aj bez vody. Bez vzduchu
človek zomrie za pár minút, pretože bunky v ľudskom tele závisia od kyslíka.
pľúcny Život človeka sa začína prvým nadýchnutím.
mechúrik

Uvažujte a odpovedzte
Obr.103 Pľúcne mechúriky 1. Aký význam má dýchacia sústava vo vzťahu k celému organizmu?
2. Ktoré dýchacie plyny pri dýchaní organizmus z vonkajšieho prostredia prijíma
a ktoré do prostredia vylučuje?
3. Porovnajte rozdiel medzi vonkajším, vnútorným a bunkovým dýchaním.
4. Ako vzniká ľudský hlas? Spomeňte si na vtáky s hlasovým orgánom a uveďte
ako príklad 3 druhy.
5. Vysvetlite podľa obr. 102 výmenu dýchacích plynov v pľúcnych mechúrikoch.

70
 DÝCHACIA SÚSTAVA

Zisťujte, skúmajte, riešte

6. Koľko litrov vzduchu sa
1. Presvedčte sa niekoľkými dýchacími cvičeniami, ako funguje dýchacia vymení v pľúcach za 1 hodinu
sústava. Vysvetlite z vlastnej skúsenosti význam dýchacích cvičení. u všetkých žiakov v triede?
2. Pozorujte tvorbu hlasu a tónov pri zaspievaní ľubovoľnej melódie priložením
prstov ruky na krk v hrtanovej oblasti.
3. Porovnajte frekvenciu dýchania pri rovnakej záťaži u silného fajčiara a nefajčiara.
4. Zistite vzťah medzi dýchacou a pohybovou sústavou.
5. Ako je ohrozený nefajčiar v prostredí, v ktorom sa fajčí?
6. Zistite medzi spolužiakmi, ako vplýva fajčenie na človeka a jeho okolie.
7. Uvažujte a odpovedzte na základe poznatkov, či je fajčenie risk alebo zisk.
8. Zistite, ktoré choroby vznikajú pri častom vdychovaní toxických látok z ovzdušia.

Činnosť dýchacej sústavy

Dýchanie je typickou činnosťou dýchacej
sústavy, ktorá sa navonok prejavuje dý-
chacími pohybmi. Umožňujú ich dýchacie
svaly bránica a medzirebrové svaly.
Vzduch vdychovaný nosom sa skôr, ako
sa dostane do pľúc, zvlhčuje a ohrieva.
Drobné vlásky vystielajú nos a filtrujú
vzduch od cudzorodých častíc, ktoré by sa
mohli dostať do pľúc.
Dýchacie pohyby pozostávajú zo strieda-
nia automatického nádychu a výdychu,
ktoré riadi dýchacie centrum v predĺženej
mieche.
nádych
príjem
kyslíka
bránica klesá, kontrahuje sa
pri nádychu sa rebrá dvíhajú
Vdych (inspirácia) je aktívny proces, pri
ktorom sa nasáva vzduch, pľúca a hrud-
níková dutina sa rozťahujú stiahnutím
dýchacích svalov. Bránica sa pohybuje
smerom dole, medzirebrové svaly smerom
dopredu. Vzduch sa nasáva do pľúc.
Výdych (exspirácia) je pasívny proces, pri
ktorom sa vytláča vzduch z pľúc, zmenšu-
je sa hrudníková dutina a dýchacie svaly
sa uvoľňujú.
Pri namáhavejšom dýchaní alebo pri pre-
hĺbení dýchania sa zúčastňujú aj pomoc-
né dýchacie svaly, prsné, chrbtové a bruš-
né svaly.
výdych
výdaj
oxidu
uhličitého
bránica stúpa, relaxuje
pri výdychu rebrá klesajú, hrudník sa zužuje
• Obranné dýchacie reflexy
predĺženej miechy slúžia
na odstránenie choroboplodných
zárodkov a iných problémov
v súvislosti s dýchacou sústavou.
Napríklad:
• Kašľanie je odpoveď na
dráždenie niektorej časti
dýchacích ciest. Môžu ho
spôsobovať prachové častice
alebo nadbytočné množstvo
hlienu, napr. spôsobené
infekciou. Kašľanie je náhle
prudké vydýchnutie (explózia
vzduchu z pľúc) na prečistenie
dýchacích ciest a odstránenie ich
dráždenia.
• Kýchanie spôsobuje dráždenie
v nose. Na odstránenie dráždidla
je nutné sa hlboko nadýchnuť
a prudko a značnou silou
prefúknuť nos, čo dráždidlo
strhne a vypudí. Pri kýchnutí
sa do vzduchu rozpráši veľkou
rýchlosťou až 5 000 vlhkých
kvapôčok do vzdialenosti až
3,5 m.
• Štikútanie je prejav náhlych
sťahov (kontrakcie) hrudníkového
svalu – bránice. Príčinou býva
rýchle prehĺtanie potravy alebo
rýchle pitie. Pri sťahu bránice sa
ústami prudko nasáva vzduch
do pľúc, čo vyvoláva krátke
a rýchle uzavretie hlasivkovej
štrbiny a vzniká štikútavý zvuk.

Obr. 104 Dýchacie pohyby – nádych a výdych

71
DÝCHACIA SÚSTAVA

L
• Pri jednom vdychu sa do krvi
dostáva 15 až 20 ml kyslíka.
• Pri každom vdychu a výdychu
sa vymení v pľúcach asi 0,5 l
vzduchu.
• Vitálna kapacita pľúc je 2,5 – 5 l
vzduchu.
• Zvyškový vzduch má objem 1 –
1,5 l.
• Súčet vitálnej kapacity
a zvyškového vzduchu tvorí
celkovú kapacitu pľúc.
• Pri zastavení dýchania je dôležité
poskytnúť predlekársku prvú
pomoc dýchaním z úst do úst.
Podľa zapojenia dýchacích svalov rozo-
znávame horné dýchanie, uplatňuje sa
hlavne u žien, dolné dýchanie, uplatňuje
sa hlavne u mužov, a bránicové dýchanie,
hlavne u detí.
Počet vdychov za minútu závisí od veku,
pohlavia a náročnosti svalovej práce. Zvy-
šuje sa s fyzickou prácou, teplotou pros-
tredia a emocionálnym rozpoložením.
Orientačným ukazovateľom výkonnosti
pľúc je vitálna kapacita pľúc – maxi-
málne množstvo vydýchnutého vzduchu
po maximálnom nádychu. Závisí od po-
hlavia, veku, hmotnosti, výšky, zdravot-
ného stavu. Vitálna kapacita sa meria
spirometrom.
Aj po najhlbšom výdychu zostáva v pľú-
cach zvyškový, tzv. reziduálny vzduch, asi
1,5 l vzduchu. Unikne z pľúc len po kolap-
se pľúc, napr. pri úrazoch hrudníka.
Dýchanie sa prispôsobuje rôznym potrebám
organizmu. Pri zvýšenej telesnej námahe sa
mení hĺbka i počet vdychov na pokrytie po-
treby zvýšenej spotreby kyslíka v tkanivách.
Dýchanie si neuvedomujeme – je auto-
matické, riadi ho ústredie pre dýchanie
v predlženej mieche mozgu. Dýchanie
môže ovplyvniť aj činnosť stredného
a predného mozgu. Látková regulácia za-
bezpečuje zrýchlenie dýchania pri zvýše-
nom obsahu oxidu uhličitého v krvi a spo-
malenie dýchania pri jeho znížení.

1. Porovnajte dýchanie nosom

a ústami. Ktorý spôsob dýchania
je pre človeka vhodnejší?
2. Uveďte príklady, keď sa
môže dýchanie ovplyvňovať
mozgovou kôrou.
3. Ktoré orgány sa aktívne
zúčastňujú pri vdychu
a výdychu?
4. Opíšte podľa svojich poznatkov
postup pri poskytnutí
predlekárskej prvej pomoci pri
zastavení dýchania na obr. 106. Dýchacia sústava Obehová sústava
umožňuje dýchanie vstrebáva vdychovaný
a spolupracuje kyslík a odvádza
s obehovou, nervovou vylúčený oxid uhličitý do
a pohybovou sústavou dýchacej sústavy

Obr. 105 Súčinnosť

dýchacej a obehovej sústavy

Zamyslite sa!
Dýchanie pozostáva zo striedania vdychu a výdychu.
Ukazovateľom výkonnosti pľúc ja vitálna kapacita pľúc.
Riadenie dýchania je v predĺženej mieche.

Obr. 106 Dýchanie z úst do úst
Uvažujte a odpovedzte
1. Ako sa prejavuje činnosť dýchacej sústavy navonok?
2. Ktoré svaly sa podieľajú na dýchaní?
3. Ako sa podstatne odlišuje proces vdychu a výdychu?
4. Uveďte príklad, ako sa prispôsobuje dýchanie organizmu v pokoji a pri
zvýšenej námahe.
5. Opíšte spôsob postupu vzduchu pri dýchaní nosom a ústami. Porovnajte ich.
6. Uveďte príklady súčinnosti dýchacej, obehovej, pohybovej a nervovej sústavy
(obr. 105).

72

Zisťujte, skúmajte, riešte
1. Overte počet vdychov a výdychov v pokoji a po desiatich drepoch.
2. Ak sa každým vdychom a výdychom vymení v pľúcach asi 0,5 l vzduchu, čo je za
1 minútu 8 l, koľko litrov vzduchu sa vymení v pľúcach za 1 hodinu?
3. Pozorujte zmeny hrudníkovej dutiny pri vdychu a výdychu, ak si priložíte ruky na
koniec hrudnej kosti, boky rebier a brucho.
Vekové osobitosti a starostlivosť
o dýchaciu sústavu
Vekové osobitosti dýchacej sústavy
Dýchacie cesty detí sú kratšie a menej
priestranné, vedľajšie nosové dutiny nie
sú vyvinuté, začínajú sa len formovať.
Sliznica stien je jemná a bohato záso-
bená vlásočnicami. Preto sú deti náchyl-
nejšie na infekčné ochorenia dýchacích
ciest bakteriálneho alebo vírusového
pôvodu. V detskom veku dochádza častý-
mi ochoreniami k nepriechodnosti nosa,
ktoré je sprevádzané nesprávnym dýcha-
ním ústami.
Hrtan rastie najintenzívnejšie v puberte,
keď dochádza k rozlíšeniu stavby hlasi-
viek. Výrazná je hlavne u chlapcov, keď sa
prejavuje zmenou hlasu – mutovaním.
Pľúca detí majú ružovú farbu, neskôr
sivú, až sivočiernomodrú. Najintenzív-
nejšie rastú v prvých troch mesiacoch po
narodení a v období dospievania. S pribú-
dajúcim vekom sa zvyšuje objem pľúc. Ob-
jem pľúc dospelého človeka sa v porovna-
Starostlivosť o dýchaciu sústavu
Rozvoju dýchacej sústavy a správneho
dýchania treba venovať pozornosť. Je
dôležité, aby si človek od malička zvy-
kal dýchať nosom. Nosové dutiny plnia
funkciu filtra a úpravovne vzduchu.
Vhodná činnosť alebo cvičenie prime-
rané veku a sile priaznivo ovplyvňujú
vývin a mohutnenie hrudníka a dýcha-
cích svalov. K starostlivosti o dýchaciu
sústavu významne prispievajú dychové
ní s objemom pľúc dieťaťa zväčší 25-krát.
Rozvoj pľúcneho tkaniva sa končí vo veku
20 – 30 rokov.
Rozvoj dýchacích funkcií úzko súvisí
s vývinom organizmu. Od 30. roku živo-
ta dochádza u mnohých ľudí k zníženiu
schopnosti vdýchnuť rovnaké množstvo
vzduchu ako v nižšom veku. Správnym
rastom a telesným pohybom sa zabezpe-
čuje dobrý rozvoj hrudníka a pľúc.
V starobe sa znižuje činnosť pľúc, najmä
vitálna kapacita a maximálny dýchací ob-
jem. Hmotnosť pľúc klesá asi od 60. roku
života. Často sa vyskytuje rozdutie pľúc
so sprievodom zápalu priedušiek, prípad-
ne zápalom pľúc. Prejavom starnutia je
kostnatenie chrupky rebier, čo obmedzu-
je dýchacie pohyby hrudníka. Menej po-
hyblivý hrudník nedokáže prijať dostatok
vzduchu naraz a núti k častejšiemu vdy-
chovaniu. Starecký dych je preto rýchlej-
ší, krátky a povrchný.
cvičenia. Sú významné a účinné pre
mládež i dospelých so sedavým zamest-
naním, zamestnancov, ktorí stoja nad
prácou zohnutí alebo pracujú v ne-
priaznivých pracovných podmienkach.
Vhodné je zaradenie dychových cvičení
aj počas vyučovania alebo prestávok
najmä na 1. stupni základných škôl a pri
činnostiach detí v materských školách.
Odporúčajú sa dychové cviky aj pre do-
spelých počas pracovných prestávok.
DÝCHACIA SÚSTAVA
1. Ako sa odlišuje stavba
dýchacích ciest detí
a dospelého človeka?
2. Aké zmeny nastávajú
v dýchacej sústave počas
staroby?
3. Spomeňte si na príčinu zmeny
farby pľúc s pribúdajúcimi
rokmi.
L
• Novorodenec dýcha v pokoji asi
60-krát za minútu, dospelá žena
20-krát, muž 16-krát a športovec
– atlét 10-krát za minútu.
• Ak označíme schopnosť
vdychu v mladosti číslom 100,
v sedemdesiatich piatich rokoch
je to číslo 43.
• Hmotnosť pľúc klesá asi od 60.
roku veku. Mení sa štruktúra
a pružnosť pľúc. Zníženie
funkčnosti až o 40 % spôsobuje
menší príjem kyslíka.
• Pľúca narodeného dieťaťa sú
ružovej farby. S rastom postupne
sivejú až černejú zachytávaním
čiastočiek prachu a nečistôt
zo vzduchu. Ľudia v mestách
majú často černejšie pľúca ako
ľudia žijúci v menej znečistenom
prostredí.
• Pri námahe sa dýchanie zrýchli,
človek sa môže nadýchnuť
a vydýchnuť až 60-krát za
minútu.
• Chĺpky na nosovej sliznici
zachytávajú nielen prach
a nečistoty, ale aj choroboplodné
mikroorganizmy, ktorým
zabraňujú preniknúť do pľúc.
73
DÝCHACIA SÚSTAVA
L
• Vdýchnutý studený vzduch sa
v nose otepľuje a suchý vzduch
zvlhčuje, preto nepôsobí
dráždivo na hrtan, priedušky a na
pľúca.
• Vzduch v mestách obsahuje
väčšie množstvo oxidu
uhoľnatého, ktorý nepriaznivo
ovplyvňuje výmenu kyslíka.
• Prach a dym vo veľkých mestách
a nad priemyselnými zónami
nielen obmedzujú slnečné
žiarenie, ale značným obsahom
popola dráždia na kašeľ,
poškodzujú sliznicu dýchacích
ciest, čím umožňujú častejší vznik
chorôb dýchacej sústavy, ale aj
iných ochorení.
• Na ľudí spadne priemerne za rok
2 – 10 ton popolčeka.
4. Ako sa nazýva proces, počas
ktorého uvoľňujú rastliny do
ovzdušia kyslík?
5. Ktoré rastliny sú zvlášť citlivé
na znečistené prostredie
a odumierajú ako prvé?
6. Čo vedie k zamedzeniu únavy
človeka?
7. Aký význam má zaradenie
dychových cvičení pre deti,
mládež a dospelých v priebehu
dňa?
8. Čo viete o škodlivosti fajčenia
a jeho dôsledkoch na ľudský
organizmus?
L
• Každý fajčiar, ak bude úprimný,
prizná sa, aké boli následky
jeho prvých pokusov o fajčenie.
Po jednej alebo niekoľkých
cigaretách pocítil búšenie srdca,
rozbolela ho hlava, zvracal
alebo mal hnačku.
• Aj nepatrné množstvo nikotínu,
ktoré je v jednej cigarete,
zapríčinilo vážne, aj keď len
prechodné poruchy jeho zdravia.
Postupne sa však utvorí návyk na
fajčenie. Preto nezačínajte fajčiť
z falošnej ctižiadosti podobať sa
dospelým.
74
Pomocou dýchania možno ovplyvňo-
vať napätie svalov, funkcie vnútorných
orgánov, ústrednej nervovej sústavy
a psychiku.
Prvoradou podmienkou dobrého záso-
bovania organizmu kyslíkom je normál-
na činnosť dýchacích orgánov.
Druhou podmienkou je zloženie vzdu-
chu, ktorý človek dýcha. Pre zdravý ži-
vot človeka je najvhodnejšie ovzdušie
bohaté na kyslík bez prachu, dymu
a s minimálnym zastúpením škodli-
vých plynov, ako je oxid uhoľnatý, si-
ričitý a pod. Obsah prachu, popolčeka
a škodlivých plynov v ovzduší veľmi
kolíše. V mestách a priemyselných ob-
lastiach sa v tovráňach i tepelných
elektrárňach spaľuje množstvo uhlia,
pričom sa do ovzdušia uvoľňujú najmä
oxidy síry, dusíka a iné škodlivé plyny.
Toxicky pôsobia výfukové plyny moto-
rových vozidiel poháňaných benzínom
alebo naftou. Často si neuvedomujeme
škodlivosť vdychovania plynov uvoľňu-
júcich sa pri spaľovaní nafty z výfukov
stojacich autobusov na autobusových
zastávkach alebo na svetelných križo-
vatkách. V dôsledku znečistenia ovzdu-
šia výfukovými plynmi spolu s vodnou
parou dochádza k vzniku smogu najmä
vo väčších mestách.
Nezastupiteľné miesto z hľadiska čis-
toty ovzdušia patrí zeleným rastlinám.
Z ovzdušia odoberajú oxid uhličitý
a uvoľňujú do ovzdušia kyslík. Spĺňajú
funkciu filtra zachytávajúceho prach,
popolček, dym a rôzne nečistoty. Preto
je snahou v mestách a obciach vysádzať
parky, zelené pásy, stromy a kry, roz-
širovať zelené plochy. Keďže vzduch je
čistejší v prírodnom prostredí, väčšina
ľudí počas pracovného voľna využí-
va čas trávením v prírode, relaxáciou
a oddychom v lese i v okolí vodných
plôch, turistikou na horách, športom.
Deti predškolského a školského veku
počas školského roka navštevujú školy
v prírode, zamestnanci priemyselných
podnikov využívajú možnosť rekreácie
v prírodnom prostredí.
Človek je zodpovedný za svoje zdra-
vie, starostlivosť o dýchaciu sústavu
a čisté ovzdušie. Jednou z možností je
budovanie bezprašných ciest, elektrifi-
kácia dopravy, čistenie ulíc od prachu
a nečistôt najmä v mestách. Výsadba
stromov a krov, tvorba trávnatých plôch
okolo ciest a sídlisk má významný vplyv
na zlepšenie čistoty ovzdušia. Montáž
katalyzátorov do motorových vozidiel
a tepelných elektrární, prechod auto-
busov na ekoplyn, výstavba priemysel-
ných podnikov mimo sídlisk a obytných
domov vedie k zabraňovaniu znečisťo-
vania ovzdušia a k zníženiu rizík ocho-
rení človeka.
V bytoch, v miestnostiach, v ktorých sa
zdržiavajú ľudia dlhšie a v učebniach
v škole je potrebné udržiavať priaznivé
ovzdušie a obnovovať vzduch vetra-
ním. V uzavretom priestore sa spotre-
buje viac kyslíka a vydýcha sa značné
množstvo oxidu uhličitého. Postupne
sa dostaví únava, bolesť hlavy, znižuje
sa pozornosť a pracovná schopnosť.
Fajčenie je jedným zo škodlivých zvy-
kov, pri ktorých sa nielenže znečisťuje
ovzdušie, ale aj ohrozuje a poškodzuje
zdravie. Po cigarete siahajú už školopo-
vinné deti v snahe vyniknúť pred kama-
rátmi, patriť do partie, byť dospelým.
Je to návyk, ktorý začne 1 cigaretou
denne a časom sa ich počet zvyšuje. Na
začiatku si málokto uvedomuje škodli-
vosť fajčenia a jeho dôsledky.
Fajčením sa vdychuje vzduch znečistený
dymom. Tabakový dym obsahuje najmä
nikotín a oxid uhoľnatý, ktoré spôsobujú
vznik srdcovo-cievnych ochorení. Niko-
tín je prudký jed, vyvoláva pocit uvoľne-
nia, zužuje však cievy zásobujúce srdce,
mozog, pľúca a iné dôležité orgány. Tým
negatívne ovplyvňuje krvný tlak. Nikotín
je látka, ktorá vyvoláva závislosť. Oxid
uhoľnatý sa viaže na hemoglobín a za-
braňuje prenos kyslíka. Človek je unave-
ný, malátny a otupený. Dávka nikotínu,
ktorý vdýchnu nefajčiari v zadymenej
miestnosti, zodpovedá za 1 hodinu 4 vy-
fajčeným cigaretám. Fajčiari si ničia
nielen zdravie fajčením, ale ohrozujú aj
zdravie nedobrovoľným, pasívnym faj-
čiarom donúteným dýchať znečistený
vzduch. Preto v miestnostiach a zariade-
niach, kde sa ľudia schádzajú, mal by sa
dôsledne dodržiavať zákaz fajčenia.
Pri spaľovaní tabaku vzniká decht,
ktorý narúša sliznicu dýchacích ciest
 DÝCHACIA SÚSTAVA

L
– riasinkový epitel sa mení na dlaždico- vek fajčiarov je kratší o niekoľko rokov
vý epitel, čím sa stráca prirodzená sa- ako nefajčiarov.
močistiaca schopnosť dýchacích ciest. Fajčenie vážne škodí
Fajčiari sú viac postihnutí žalúdkový- vám a ostatným
Fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc, pier, mi a dvanástnikovými vredmi. Fajčenie okolo vás
ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažerá- podporuje vylučovanie vápnika z kostí,
ka, žalúdka, pečene, pankreasu, močo- a preto urýchľuje rozvoj osteoporózy.
vého mechúra, obličiek, krčka materni- Fajčenie počas gravidity má mimoriad- Fajčenie upcháva
ce, hrubého čreva, kože, penisu, ale aj ne nepriaznivý účinok na plod a zvyšu- cievy a spôsobuje
leukémiu. U fajčiarov sa oveľa častejšie je riziko úmrtnosti novorodencov. Veľa
srdcové ochorenia
vyskytujú choroby dýchacích ciest, ra- ľudí umiera predčasne na dôsledky faj-
kovina pľúc aj iné choroby. Priemerný čenia.
Dym obsahuje
benzén, nitrozamíny,
Zamyslite sa! formaldehyd
Sliznica stien dýchacej sústavy je jemná a bohato prekrvená.
a kyanovodík
Hrtan rastie najintenzívnejšie v puberte. Pľúca rastú najintenzívnejšie v prvých Obr. 114 Fajčenie škodí zdraviu
troch mesiacoch po narodení a v období dospievania. – informačné nápisy na škatuľkách
Nikotín spôsobuje závislosť a zužuje cievy. Decht narúša sliznicu dýchacích od cigariet nabádajú k zamysleniu
ciest. Fajčenie veľmi vážne poškodzuje zdravie človeka.
Nedostatok pohybu vedie k postihnutiu pľúcneho, srdcového, svalového
a kostného tkaniva.
• Fajčenie je pre pľúca
najškodlivejšie. Z cigaretového
Uvažujte a odpovedzte dymu sa izolovalo okolo 1 300
látok, väčšinou škodlivých.
1. Prečo dochádza pri deťoch k častejším infekčným ochoreniam dýchacích ciest?
Jednou z nich je nikotín.
2. Vymenujte všetky klady, ktoré má dýchanie nosom.
• Nikotín sa hromadí na konci
3. Vymenujte zmeny, ktoré nastanú v zložení vzduchu pri vetraní. cigarety, pri fajčení sa môže
vstrebávať až 60 %.
4. Ako sa dá predchádzať predčasnému starnutiu dýchacích orgánov?
• Ako asi škodí fajčenie zdraviu?
5. Vysvetlite, prečo je lepšie dýchať nosom a nie ústami.
- fajčiari majú často chronické
6. Prečo by rodičia nemali fajčiť pred svojimi deťmi? zápaly hrtana, hltana
i priedušiek,
- vedie k vzniku rakoviny pier,
Zisťujte, skúmajte, riešte jazyka, hrtana, priedušiek, pľúc,
1. Fúkajte do balóna dovtedy, kým vám bude stačiť dych. Požiadajte - spôsobuje zúženie ciev, zvýšenie
o nafúknutie balóna 6-ročné dieťa, 60-ročného muža a fajčiara. Porovnajte krvného tlaku, kôrnatenie
navzájom ich kapacitu pľúc. tepien,
2. Zistite v najnovšej literatúre alebo prostredníctvom internetu, na ktorom - má vplyv na ústrednú nervovú
mieste na svete je Slovenská republika v predaji tabakových výrobkov a v počte sústavu, neurotizovanie
fajčiarov. a dráždivosť,
3. Navrhnite miesta, na ktoré by ste umiestnili značku so zákazom fajčenia, a svoje - tvoria sa žalúdkové vredy,
rozhodnutie zdôvodnite. rakovina žalúdka,
4. Ako by ste vysvetlili chlapcom a dievčatám v období dospievania, že fajčenie je - prejavujú sa zápaly spojoviek
zdraviu škodlivé? očí, poruchy videnia,
5. Zistite, ktoré choroby vznikajú pri častom vdychovaní toxických látok v ovzduší. - neplodnosť žien, tvorba vrások.
6. Navrhnite plagát s protifajčiarskou tematikou a vystavte ho v škole.

75
Obehová sústava
1. Ktoré látky získava telo
dýchacou a tráviacou sústavou?
2. Porovnajte v otvorenej
a zatvorenú obehovú sústavu
mäkkýšov a dážďovky.
Krv
Obehová sústava zabezpečuje pohybom
telových tekutín transport látok v orga-
nizme. Telové tekutiny sú vnútrobunkové
a mimobunkové. Tvorí ich:
krv – v krvných cievach, miazga (lymfa)
– v miazgových cievach a tkanivový mok
– v medzibunkových priestoroch.
Krv má v ľudskom organizme viac funkcií:
• rozvádza kyslík z dýchacej sústa-
vy k bunkám a oxid uhličitý z buniek
do dýchacej sústavy,
• privádza živiny k bunkám z tráviacej
sústavy a odvádza odpadové látky
do močovej sústavy,
• rozvádza po tele vitamíny a hormóny,

L
• Dospelý človek má približne 4 – 5 l
krvi, čo je 8 – 9 % hmotnosti tela.
Človek s hmot-nosťou 70 kg má
5,6 kg krvi, čo je asi 5,3 l.
• Náhla strata 1,5 l krvi je životu
nebezpečná, pomalú stratu
až 2,5 l (takmer 1/2 celkového červená krvná biela
množstva) môže človek prežiť. krvinka doštička krvinka
biele krvinky
• Krv sa obnovuje asi trikrát do roka – granulocyty
– staré rozpadajúce sa bunky molekula kyslíka
ustavične sa nahrádzajú novými
(hemopoéza). molekula globínu
• Krvná plazma obsahuje 90 %
vody, 7 % bielkovín a 0,9 %
minerálnych látok.
molekula hému

hemoglobín

biele krvinky –
agranulocyty

Obr. 107 Krvné bunky a ich tvorba – krvinky sa tvoria na rôznych miestach tela – v dospelosti
prevažne v lebke, chrbtici, rebrách, hrudnej kosti a na konci veľkých kostí, u detí a dospievajúcich
s určitými odlišnosťami; biele krvinky sa tvoria aj v slezine a v lymfatických uzlinách

76
 OBEHOVÁ SÚSTAVA

monocyt
baktéria
panôžka
(pseudopódium)

Obr. 108 Pohlcovanie baktérie bielou krvinkou (fagocytóza)

pohltenú baktériu
monocyt rozpustí
L
krvná plazma 54 %

biele krvinky 1 %
– odumreté biele krvinky so zničenými baktériami a rozpusteným tkanivom tvoria hnis

• udržiava stálu teplotu tela a rozvádza
teplo v organizme,
• má význam pri obrane organizmu pred
infekciou,
• zabezpečuje stálosť vnútorného pros-
tredia (homeostázu).
Krv je červenkastá nepriehľadná mierne
zásaditá tekutina sladkastej chuti, ktorá
prúdi v krvných cievach. Z chemického
hľadiska obsahuje anorganické látky –
určité množstvo solí (najmä chlorid sod-
ný) a organické látky – bielkoviny (krvné
farbivo hemoglobín), cukry (krvný cukor
glukózu), tuky (krvný tuk cholesterol).
Z biologického hľadiska krv tvorí krvná
plazma a krvné elementy.
Obsahujú krvné farbivo hemoglobín, kto-
ré tvorí bielkovinová zložka globín a štyri
hémové skupiny s obsahom železa. Každý
atóm železa viaže 1 molekulu kyslíka, pri-
čom vznikne oxyhemoglobín. Hemoglo-
bín transportuje oxid uhličitý, viaže sa aj
na oxid uhoľnatý, čo môže zapríčiniť smrť
z nedostatku kyslíka.
Biele krvinky (leukocyty) sa podľa štruk-
túry cytoplazmy delia na granulocyty
(so zrniečkami) a agranulocyty (bez zr-
niečok). Tvoria sa len v červenej kostnej
dreni (v otatných lymfatických orgánoch
dozrievajú, delia sa a vykonávajú špecific-
ké úlohy).
Majú viac funkcií. Majú schopnosť pohy-
červené krvinky
a krvné doštičky 45 %
Obr. 109 Objemové zastúpenie
zložiek krvi
3. Priraďte zložky krvi k funkciám:
ochrana organizmu, prenos
kyslíka, zabezpečovanie zrá-
žanlivosti krvi, pohlcovanie
cudzorodých látok.
4. Aký význam má železo pre
krv? Ktoré potraviny obsahujú
železo?
5. Pri živočíchoch sa vyskytuje
modrá krv. Vysvetlite, prečo má
človek krv červenej farby.

Krvná plazma je žltkastá tekutina, tvorí
prostredie pre krvinky a krvné doštičky.
Prenáša do buniek živiny, odvádza odpa-
dové látky a oxid uhličitý, rozvádza proti-
látky, enzýmy a hormóny.
Červené krvinky (erytrocyty) sú okrúhle
bezjadrové bunky diskovitého tvaru v stre-
de stenčené. Tvoria sa v červenej kostnej
dreni a počas vnútromaternicového vývi-
nu v pečeni. Funkciou červených krviniek
je prenos kyslíka, na čo sú prispôsobené
tvarom a zložením.
L
bovať sa a pohlcovať cudzorodé telieska,
Počet:
najmä baktérie (fagocytóza), schopnosť • červených krviniek je
prechádzať cez neporušené steny ciev 4,5 – 5 miliónov v mm3 krvi,
(diapedéza), ovplyvňovať svoju rýchlosť • bielych krviniek je 6 – 10-tisíc
a smer pohybu v smere zápalu (chemota- v mm3 krvi,
xia). • krvných doštičiek je 200 – 300-tisíc
v mm3 krvi.
Krvné doštičky (trombocyty) sú úlomky Životnosť:
buniek. Obsahujú látky dôležité na zrá- • červených krviniek je približne 120
dní,
žanie krvi. Zrážanie krvi (koagulácia)
• bielych krviniek je 5 – 10 dní (nie-
zastavuje krvácanie. Nastáva, keď sa krv ktorých lymfocytov aj niekoľko
dostáva mimo ciev a mení sa na rôsolovitú rokov),
hmotu. • krvných doštičiek je asi 4 dni.

doštičky červené krvácanie

pokožka
krvinky fibrín (nerozpustný)
chrasta

tkanivové faktory
zrážania

roztrhnutá cieva
biele krvinky

plazmatický faktor

fibrinogén
(rozpustný)
Obr. 110 Mechanizmus zrážania krvi

77
OBEHOVÁ SÚSTAVA
L
biela bunky
krvinka
tkaniva
Obr. 111 Pohyb bielych krviniek
(1mm/ 0,5 h) umožňuje zachytávať,
pohlcovať a rozkladať cudzorodé
telieska a odumreté tkanivá tam,
kde je organizmus ohrozený
• V roku 1900 boli objavené tri
krvné skupiny, v roku 1907
objavil český lekár Jan Janský
štvrtú krvnú skupinu.
• Rh faktor má názov podľa jeho
výskytu v červených krvinkách
opíc druhu Makak rhezus.
• Množstvo darovanej krvi sa
zdravému človeku rýchlo
nahradí, napr. tekutá časť krvi
za 2 – 3 h, červené krvinky za
20 – 25 dní a celé množstvo
odobranej krvi za 3 – 4 týždne.
• Pridanie soli (napr. citrátu
sodného) zabraňuje zrážaniu
krvi, krvné elementy sa po
určitom čase v dôsledku
rozdielnej hmotnosti usadia.
Rýchlosť usadzovania závisí od
ich veľkosti, druhu a množstva
bielkovín v krvnej plazme (napr.
za 1 h vznikne u muža 3 mm
u ženy 7 mm krvnej plazmy nad
usadenými erytrocytmi).
6. Ktorú veľkú tepnu a žilu poznáte
z biológie zo základnej školy?
7. Ktorý orgán vytvára v tepnách
krvný tlak?
Krvná Agluti- Aglu- Zastú-
skupina nogény tiníny penie
A A anti-B 43 %
B B anti-A 12 %
anti-A
0 – 40 %
anti-B
AB AB – 5%
78
Podstatou zrážania krvi je premena biel-
koviny fibrinogénu na fibrínové vlákna,
ktoré vytvoria sieť a vznikne krvná zra-
zenina (krvný koláč). Krvný koláč vytláča
krvné sérum. Pri poruche zrážanlivosti
môže dôjsť už pri malom poranení k vykr-
vácaniu. Keď sa krv zráža v cievach do-
chádza k trombóze. Upchanie cievy zraze-
ninou sa nazýva embólia.
Krv každého človeka nie je rovnaká. Podsta-
tou krvných skupín je existencia aglutino-
génu (antigénu) a aglutinínov (protilátok).
Aglutinogény sú zhlukovateľné látky
v povrchovej membráne červených krvi-
niek. Najdôležitejšie sú aglutinogény A, B
a Rh faktor. Ich neprítomnosť sa označuje
0.
Aglutiníny sú zhlukujúce látky v krv-
nej plazme. Najdôležitejšie sú anti-A
a anti-B. Ak sa stretne aglutinogén so sú-
hlasným aglutinínom, dochádza k zhlu-
kovaniu krviniek (aglutinácii). Podľa prí-
tomnosti aglutinogénov a aglutinínov sa
rozlišujú krvné skupiny.
Aglutinogén Rh faktor nezávisí od os-
tatných aglutinogénov. Ak sa nachádza
v červených krvinkách, krv je Rh pozitívna
(Rh+) – asi 85 % ľudí. Ak sa nenachádza
v červených krvinkách, krv je Rh negatívna
(Rh-) – asi 15 % ľudí. V krvi sa prirodzene
nenachádzajú protilátky proti Rh faktoru.
Môžu vzniknúť v tele tehotnej ženy, keď
1
2
3
4
tepnička (arteriola) vlásočnice (kapiláry)
Obr. 112 Krvné cievy a ich stavba – otvory v stene kapilár umožňujú prestupovanie živín
a kyslíka k bunkám tkanív a oxidu uhličitého a odpadových látok z buniek do vlásočníc
1 – výstelka (endotel), 2 – vnútorná vrstva (pružné spojivové tkanivo), 3 – stredná vrstva
(hladká svalovina), 4 – vonkajšia vrstva
má krv Rh- a krv plodu je Rh+. Vtedy dochá-
dza k ťažkej novorodeneckej žltačke. Po
pôrode sa podávajú matke protilátky, kto-
ré skôr vychytajú Rh+ erytrocyty z plodu,
akoby ich rozpoznal jej imunitný systém.
Rovnaké krvné skupiny sú dôležité pri
krvnom prevode – transfúzii. V trans-
fúznych staniciach sa darcom odoberie
a konzervuje krv (asi 300 až 400 ml). Pri
transfúzii sa pacientovi dopĺňa najmä
množstvo červených krviniek ako prená-
šačov kyslíka a zlepšuje obeh krvi.
Darovať krv môže zdravý človek, ktorý
dosiahol 18 rokov s výnimkou hmotnos-
tí pod 50 kg, čerstvého tetovania alebo
piercingu, infekčného ochorenia a ženy
počas menštruácie.
Sedimentácia je rýchlosť usadzovania
červených krviniek. Pri infekčných a zápa-
lových ochoreniach je sedimentácia zvýše-
ná (za kratší čas sa usadí väčšie množstvo
krvných zložiek), lebo sa množia globulíny
(protilátky), ktoré majú obranné schop-
nosti. Využíva sa pri diagnostikovaní
chorôb a pri vyšetrovaní pacientov.
Krv prúdi v krvných cievach, ktoré tvoria
rozvetvený systém. Podľa stavby a funkcie
sa rozdeľujú na tepny, vlásočnice a žily.
Tepny (artérie) vedú jasnočervenú okysli-
čenú krv smerom zo srdca. Transportujú aj
živiny a odpadové látky (ktoré dopravujú
1
2
3
4
žilka (venula)

žily do srdca, kde sa prenášajú do tepien).
Veľké tepny sa vetvia na menšie tepny (ar-
terioly) a tie na tenké vlásočnice.
Tepny majú pevnú a pružnú stenu. Na-
chádzajú sa hlbšie medzi svalmi alebo
v telových dutinách. Prúdenie krvi závisí
od krvného tlaku, ktorý je v tepnách naj-
väčší. Pevná a pružná stavba tepien odo-
láva pulzovým nárazom krvi a udržiava
krvný tlak.
Žily (vény) vedú tmavú krv chudobnú na
kyslík smerom do srdca. Žilová krv z trá-
viacich orgánov transportuje aj živiny,
ktoré sa cez srdce dostávajú do tepien.
Veľké žily sa vetvia na malé žilky (venuly),
ktoré vznikajú splynutím vlásočníc.
pravá krčnica
oblúk srdcovnice
(aorty)
obličková tepna
lakťová tepna
bedrová tepna
zákolenná tepna
Obr. 113 Krvné cievy – tepny
OBEHOVÁ SÚSTAVA
L
Steny žíl sú podobné ako steny tepien, ale
• Vlásočnice sú najmenšie
sú slabšie a tenšie. Krv v nich prúdi pomalšie a najpočetnejšie krvné cievy,
a pod menším tlakom. Spätnému toku krvi umožňujú plynulé a dostatočné
v žilách zabraňujú vreckovité chlopne a tým krvné zásobovanie orgánov,
zabezpečujú jednosmerný tok krvi. Ochab- tkanív a buniek.
nutím steny žíl vznikajú kŕčové žily (varixy)
v dôsledku porušenej pevnosti cievnej steny.
Vlásočnice (kapiláry) sú tenké cievy
z jednej vrstvy buniek, ktoré spájajú tep-
ny a žily. Na základe difúzie umožňujú
výmenu látok a dýchacích plynov medzi
krvou a tkanivovým mokom. Z vlásočníc
prechádza do tkanív kyslík a rozpustené
živiny z plazmy. Z tkanív prechádza do
krvi oxid uhličitý a látky z látkovej preme-
ny, ktoré sa odvádzajú do žíl.
ľavá krčnica
podkľúčna tepna
ramenná tepna
dolná okružová
tepna
stehnová tepna
79
OBEHOVÁ SÚSTAVA

8. Viete vysvetliť, čo je príčinou

červenania sa?
9. Prečo je dôležité vedieť vlastnú
krvnú skupinu?
10. Ktorá choroba vzniká pri podkľúčna žila
premnožení bielych krviniek? hrdlová žila
11. Prečo sa nemá odstraňovať
chrasta na rane? pľúcna žila

12. Poznáte chorobu, ktorá vzniká koronálna žila

pri nezrážanlivosti krvných horná dutá žila
kráľovská žila
doštičiek?
13. Aká je súvislosť medzi prenosom pečeňová žila
vírusu HIV a žltačky s transfúziou? vrátnica dolná
okružná
ramenné žily žila

veľká stehnová žila

skrytá
žila
zákolenná žila

predné
píšťalové
žily

Obr. 114 Krvné cievy – žily

Uvažujte a odpovedzte
1. Uveďte zložky krvi a jej význam pre organizmus človeka
2. Porovnajte význam bielych a červených krviniek.
3. Aký význam majú krvné doštičky?
4. Ktoré látky majú vplyv na tvorbu krvných skupín? Aký význam má prítomnosť
a neprítomnosť Rh faktoru v krvi?
5. Akú krvnú skupinu môže človek prijať pri transfúzii?
6. V čom je podstata sedimentácie krvi?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Aké metódy by ste použili na získanie darcu krvi?
2. Za akých okolností by ste boli ochotní darovať krv?

80

Srdce a jeho činnosť
Srdce je dutý svalový orgán, ktorý pre-
čerpáva krv a udržiava obeh krvi v zatvo-
renom krvnom obehu.
Je uložené v hrudníkovej dutine medzi
ľavými a pravými pľúcami za hrudnou
kosťou. Dve tretiny zasahujú do ľavej
a jedna tretina do pravej časti pľúc.
Stena srdca má tri vrstvy. Vonkajšiu vrs-
tvu tvorí väzivový osrdcovník, strednú
vrstvu špeciálny druh priečne pruhova-
nej svaloviny, vnútornú vrstvu a chlopne
vypĺňa vnútrosrdie.
Srdce má štyri priestory. Svalová prie-
hradka delí srdce na pravú a ľavú polo-
vicu. Svalová (vencovitá) brázda srdce
rozdeľuje (priečne) na predsiene a ko-
mory. Komory majú mohutnú svalovinu.
Z ľavej komory vystupuje tepna srdcov-
nica (aorta), ktorá odvádza okysličenú
krv z ľavej komory, a z pravej komory vy-
stupuje tepna pľúcnica.
odkysličená krv
pravá pľúcnica
pravé pľúcne žily
horná dutá žila
pravá predsieň
pravá komora
dolná dutá žila
Obr. 116 Stavba srdca a prietok krvi srdcom
Pľúcnica vedie odkysličenú krv z pravej
komory do pľúc, kde sa krv nasýti kys-
líkom.
Do pravej predsiene vstupuje horná dutá
žila a dolná dutá žila, do ľavej predsie-
ne vstupujú pľúcne žily.
Medzi predsieňami a komorami sú pred-
sieňovokomorové otvory s cípovitými
chlopňami. Medzi pravou predsieňou
a komorou je trojcípa chlopňa a medzi
ľavou predsieňou a komorou je dvojcípa
chlopňa. Chlopne umožňujú jednosmer-
né prúdenie krvi z predsiení do komôr.
Medzi tepnami a komorami sú polmesia-
čikovité chlopne.
Srdce vyživujú vencovité tepny, ktoré
odstupujú zo srdcovnice. Pri zúžení ale-
bo upchatí niektorej ich časti vznikne
nedokrvenie až srdcový infarkt.
okysličená krv
aorta (srdcovnica)
ľavá pľúcnica
ľavé pľúcne žily
ľavá predsieň
ľavá komora
svalová stena
medzikomorová
priehradka
aorta (srdcovnica)
OBEHOVÁ SÚSTAVA
pľúca
srdce
bránica
Obr. 115 Uloženie srdca
v hrudníkovej dutine
1. Ako súvisí stavba ciev s ich
funkciou?
2. Čo je podstatou malého
a veľkého krvného obehu?
3. Akú funkciu majú chlopne
v srdci človeka?
• Srdce dospelého človeka má
hmotnosť asi 300 g a je veľké asi
ako päsť.
• Krv sa vháňa do krvného obehu
tlakom s určitou rýchlosťou
v závislosti od telesnej námahy.
• Za 24 h prečerpá srdce človeka
v pokoji približne 7 000 l krvi.
• Srdce v priebehu života človeka
prečerpá priemerne asi 304
miliónov litrov krvi.
4. Zopakujte si všetky triedy
cicavcov, ktoré majú srdce
rozdelené na dve predsiene
a dve komory.
5. Opíšte podľa obr. 120
uloženie a funkciu cípovitých
a polmesiačikovitých chlopní
v srdci pri prietoku krvi srdcom.
6. Aký je rozdiel medzi tepnou
a žilou?
7. Podľa čoho zistíte krvácanie
z tepny?
81
OBEHOVÁ SÚSTAVA
aorta tepny
vetvy
tepien
žily vlásočnice
Obr. 117 Vencovité cievy
vyživujú srdce
• Pravidelnú činnosť srdca umožňujú
špeciálne bunky v srdcovej
svalovine so schopnosťou tvoriť
a šíriť vzruchy v srdci.
• Tvoria systém buniek – vodivú
svalovinu srdca. Predsieňový uzol
v pravej predsieni vytvára vzruchy
a udržiava rytmus srdcovej činnosti.
• Vzruchy zasahujú
predsieňovokomorový uzol
a Hisov zväzok spojený so
svalovinou predsiení a komôr.
• Hisov zväzok sa rozvetvuje
do siete Purkyňových vláken.
predsieňový uzol
predsieňovokomorový uzol
Hisov zväzok
Purkyňove vlákna
Obr. 118 Prevodový systém srdca
• Pri jednom sťahu vypudí srdce do
krvného obehu 100 – 200 ml krvi.
• V pokoji vykoná srdce 70 sťahov
(tepov) za minútu. Pri telesnom
cvičení sa počet sťahov môže
zvýšiť až na 100 – 150 tepov za
minútu.
• Minútový objem srdca je v pokoji
asi 5 l krvi, pri namáhavejšej práci
25 až 30 l krvi.
• Systolický tlak je u dospelého
človeka 12 – 20 kPa (120 Torr),
diastolický tlak je 8 – 10 kPa
(80 Torr).
82
krvné riečisko v hornej polovici tela
krvné riečisko v pľúcach
pľúcnica
srdcovnica – aorta
horná a dolná dutá žila
pľúcne žily
srdce
žily
tepny
Obr. 119 Schéma krvného obehu
Činnosťou srdca sa krv udržiava v ne-
ustálom pohybe v malom a veľkom krv-
nom obehu.
Malý krvný obeh (pľúcny) začína v pra-
vej komore. Odkysličená krv prúdi pra-
vou a ľavou pľúcnou tepnou (pľúcnicou)
do pľúc. Z pľúc sa vracia okysličená krv
pľúcnymi žilami do ľavej predsiene.
Veľký krvný obeh (telový) začína v ľavej
komore. Okysličená krv sa vedie aortou
– srdcovnicou do celého tela. Z tkanív sa
vracia odkysličená krv hornou a dolnou
dutou žilou do pravej predsiene.
K veľkému krvnému obehu patrí vrát-
nicový (pečeňový) krvný obeh, ktorý
prechádza pečeňou. Do pečene ústi pe-
čeňová tepna, ktorá nesie kyslík a živiny
pre pečeňové bunky, a vrátnicová žila,
ktorá nesie produkty trávenia zo žalúdka
a čriev. Pečeňové bunky ich spracúvajú.
Z pečene ústia pečeňové žily, cez ktoré
odchádza krv zbavená živín a kyslíka do
dolnej dutej žily.
Centrum na riadenie krvného obehu
je v predlženej mieche. Nadriadené
centrum sa nachádza v medzimozgu
a v mozgovej kôre. Činnosť srdca sa riadi
samostatne a automaticky. Umožňuje to
prevodový systém srdca. Vegetatívne
nervy zrýchľujú alebo spomaľujú jeho
činnosť. Z hormónov na činnosť srdca
vplýva adrenalín.
Základnou činnosťou srdca je srdcový
cyklus systola – sťah (kontrakcia, vy-
prázdňovanie) a diastola – ochabnutie
(relaxácia, napĺňanie). Chlopne počas
srdcového cyklu otvárajú a zatvárajú
vstupy do jednotlivých častí srdca a ciev.
Tieto fázy nasledujú plynule po sebe.
Pri každej systole srdce vypudí do tepien
množstvo krvi, ktoré pri prechode cie-
vou tlačí na jej steny. Tento tlak, ktorý
spôsobuje pružné napätie ciev, sa nazý-
va systolický tlak krvi. Počas diastoly
napätie ciev zabezpečuje nepretržité
prúdenie krvi. Toto napätie sa nazýva
diastolický tlak krvi.
Množstvo krvi vypudené do tepien pri
jednej systole sa nazýva systolický srd-
cový objem. V pokoji je to asi 70 ml krvi,
pri namáhavejšej práci 150 ml krvi.
Množstvo krvi vypudené do tepien za
jednu minútu sa nazýva minútový objem
srdca.
 OBEHOVÁ SÚSTAVA

predsiene v systole, komory v diastole predsiene v diastole, komory v systole

otvorená
uzavretá polmesiačikovitá
polmesiačikovitá chlopňa
chlopňa
plnenie
otvorená predsiení
uzavretá chlopňa polmesiačikovitá
pľúcnicového zatvorená ľavá
otvorená ľavá chlopňa
kmeňa cípovitá chlopňa
cípovitá chlopňa uzavretá pravá
otvorená pravá okysličená krv
cípovitá chlopňa
cípovitá chlopňa prúdi do aorty –
okysličená krv odkysličená srdcovnice
odkysličená krv prúdi do komory krv prúdi do pľúc-
prúdi do komory nicového kmeňa

Obr. 120 Srdcový cyklus – systola a diastola

Tlak krvi závisí od záťaže, priemeru ciev Tep vzniká ako pulzová vlna, ktorá sa šíri
a od množstva krvi. U človeka sa meria roztiahnutím a stiahnutím tepien. Zis- 8. Aký je tep zdravého človeka
na ramennej tepne tlakomerom. Vonkaj- ťuje sa hmatom na vretennej tepne na v pokoji?
ším prejavom činnosti srdca sú srdcové zápästí. Zdravý dospelý človek má v po-
ozvy a tep (pulz). Srdcové ozvy sa zachy- koji približne 70 tepov za minútu. Počet
távajú fonendoskopom, ich zmeny môžu tepov sa zrýchľuje telesnou prácou, roz-
znamenať niektoré srdcové ochorenia. čúlením alebo pri chorobách.
• Pri každom srdcovom sťahu sa
vypudí krv do tepien, pričom
Zamyslite sa! vzniká vlnový efekt, pri ktorom
krvný prúd tepny rozťahuje
Srdce je dutý orgán, ktorý pracuje ako pumpa a udržiava malý a veľký a sťahuje.
krvný obeh. Vyživujú ho vencovité tepny. Srdce sa riadi automaticky
a samostatne prevodovým systémom srdca. Srdce svojou činnosťou • Každá vlna je jeden tep (pulz).
udržiava krv v neustálom pohybe. Pri činnosti srdca dochádza k tlaku krvi Počítanie tepov za minútu je
na steny ciev, čo sa nazýva krvný tlak. Vonkajším prejavom srdcovej činnosti najjednoduchší spôsob merania
sú srdcové ozvy a tep. srdcovej frekvencie.
• Tep možno merať všade, kde leží
tepna tesne pod kožou a môže sa
Uvažujte a odpovedzte stlačiť proti kosti alebo šľache.
1. Opíšte uloženie a stavbu srdca.
2. Aký vplyv majú cievy na činnosť srdca?
3. Prečo sa srdcová svalovina považuje za zvláštny typ priečne pruhovanej ruka obrátená
svaloviny? dlaňou nahor

4. Opíšte malý a veľký krvný obeh.

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite podrobnejšie informácie o prvej transplantácii srdca vo svete a na miesto, kde
Slovensku. možno
2. Ak máte k dispozícii fonendoskop, počúvajte svoje srdcové ozvy. nahmatať
tep kosť
3. Odmerajte si tep na zápästí v pokoji a po desiatich drepoch. Porovnajte výsledky šľacha
tepna
a zdôvodnite.
4. Pripravte referát o priekopníkoch kardiológie a kardiochirurgie.
Obr. 121 Meranie tepu na zápästí

83
OBEHOVÁ SÚSTAVA
Miazgová sústava – imunitný systém
1. Vysvetlite funkcie obehovej
a miazgovej sústavy; vzájomne
ich porovnajte.
2. Prečo sa v miazge nachádza
určité množstvo bielych
krviniek?
3. Čo znamená, keď sa povie
hnisavá angína? Vysvetlite
príčiny jej vzniku.
4. Akú funkciu má slezina
v ľudskom tele?
• V organizme je celkovo asi 10 l
tkanivového moku.
• Za 24 hodín sa z tkanivového
moku vytvorí 2,5 – 3 l miazgy.
miazgová
krvné cievy
pľúc
miazgové
cievy
Obr. 122 Odvádzanie miazgy z tkanív do krvného riečiska miazgovými cievami
84
S obehovou sústavou súvisí miazgová sú-
stava (lymfatická), ktorá tvorí imunitný
systém. Miazgovú sústavu tvoria miaz-
gové cievy s uzlinami, slezina, podnebné
mandle (tonzily), nosohltanové mandle
(adenoidy) a detská žľaza (týmus).
Z krvnej plazmy vzniká prenikaním stena-
mi krvných vlásočníc tkanivový mok, kto-
rý vypĺňa medzibunkové priestory. Z časti
tkanivového moku vzniká miazga (lymfa).
Obsahuje veľa lymfocytov, ktoré sa uplat-
ňujú pri obrane organizmu proti infekcii,
a menej bielkovín ako krvná plazma.
Miazga má:
• transportnú funkciu – zúčastňuje sa na
prenose živín a odpadových látok buniek,
• obrannú funkciu – prietokom cez
miazgové uzliny sa filtruje, zachytáva-
jú sa a zneškodňujú baktérie.
spojenie medzi
krvou a miazgou
v pľúcnom obehu miazgová
uzlina kapilára
srdce
žily
Z tkanív sa miazga odvádza sústavou
miazgových ciev, ktoré majú chlopne
rovnako ako žily na zamedzenie spätné-
ho toku miazgy. Za každou chlopňou má
cievna stena vydutinu (preto sú miazgové
cievy podobné retiazke z guľôčok).
V medzibunkových priestoroch začínajú
miazgové vlásočnice, ktoré odvádzajú
miazgu. Spájajú sa do hrubších miazgo-
vodov, ktoré ústia do veľkých krčných žíl.
Miazga sa filtruje v miazgových uzlinách
fazuľovitého tvaru.
Miazgové uzliny filtrujú miazgu pri pre-
chode z tkanív do krvného riečiska. Pred
návratom do krvného riečiska bunky
miazgových uzlín čistia miazgu od škod-
livých baktérií. Sú aj miestom tvorby bie-
lych krviniek lymfocytov.
miazgové
(lymfatické)
uzliny
slezina
kostná dreň
Obr.123 Miazgové cievy a uzliny
 OBEHOVÁ SÚSTAVA

vnútorná oblasť obsahuje

miazgové cievy makrofágy – bunky, ktoré • Miazgové uzliny sa zväčšia,
privádzajú miazgu zachytávajú a pohlcujú baktérie zapália a sú bolestivé v prípade,
do miazgových uzlín že baktérie sa v uzline nezničili
a prevládli a šíria ďalej infekciu.
Môžu sa dostať aj do krvného
obehu a spôsobiť otravu krvi.
chlopne • Produkty látkovej premeny
vonkajšia oblasť
zabezpečujú v miazge vyvolávajú svalovú
obsahuje lymfocyty
prúdenie miazgy únavu; vhodná masáž urýchľuje
– bunky, ktoré
jedným smerom pohyb krvi a miazgy, čím sa
vyhľadávajú a ničia
únava odstráni.
baktérie

miazgové cievy
odvádzajú miazgu
folikul z miazgovej uzliny

Obr. 124 Miazgová uzlina – prierez

Súčasťou miazgového systému je slezina. mä infekčných, sa zväčšuje a je hmatateľ- bránica

Slezina:
• čistí a filtruje krv,
• likviduje choroboplodné zárodky, zanik-
nuté krvinky a ostatné bunkové zvyšky.
Vznikajú v nej niektoré biele krvinky a za-
nikajú opotrebované červené krvinky. Po-
čas vnútromaternicového vývinu sa v nej
tvoria červené krvinky. Nie je nevyhnutná
pre život, jej funkciu môže nahradiť pečeň
alebo miazgové tkanivo.
Slezinu pri zdravých ľuďoch nemožno na-
hmatať. Pri niektorých ochoreniach, naj-
ná cez brušnú stenu pod ľavým rebrovým
oblúkom. žalúdok
Hltanová sliznica obsahuje miazgové uz-
liny a lymfocyty. Podnebné mandle a no-
slezina
sohltanová mandľa sú súčasťou lymfa-
tického tkaniva hltana. Zápal mandlí
spôsobujú baktérie a vírusy, ktoré orga-
nizmus nezlikvidoval, napr. pri zníženej
obrannej schopnosti. Obr. 125 Uloženie sleziny
vľavo za žalúdkom
K dôležitým orgánom imunitného systé-
mu patrí aj detská žľaza (týmus). Vyluču-
žlčník pečeň
je hormóny, ktoré sa podieľajú na vzniku
slezina
bielych krviniek.

Zamyslite sa! žalúdok

Na krvný obeh nadväzuje miazgový obeh. Miazga vzniká z tkanivového

hrubé črevo
moku, má transportnú a obrannú funkciu. Pohybuje sa v miazgových cievach
a filtruje sa v miazgových uzlinách.
Súčasťou miazgovej sústavy sú mandle a slezina, v ktorej sa najmä čistí krv Obr.126 Slezina je dlhá asi 12 cm
filtrovaním a likvidáciou choroboplodných zárodkov.

Uvažujte a odpovedzte
póry
1. Aký je vzťah medzi krvou, tkanivovým mokom a miazgou?
výstelkové
2. Prečo sa hovorí, že slezina je cintorínom červených krviniek? bunky
3. Porovnajte spoločné a odlišné znaky funkcie miazgy a sleziny.
tkanivové
4. Čo by sa stalo, keby prestala činnosť miazgovej sústavy? bunky

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Ukážte na svojom tele uloženie sleziny.
2. Zistite, ako sa vyvíjala obehová sústava stavovcov. Ktorá trieda stavovcov má
Obr. 127 Schematický prierez
podobnú stavbu obehovej sústavy ako človek?
miazgovej kapiláry

85
OBEHOVÁ SÚSTAVA
Vekové osobitosti, poškodenia
a starostlivosť o obehovú sústavu
• Množstvo krvi novorodenca
tvorí asi 15 % jeho hmotnosti
a dospelého človeka 7 – 8 %
hmotnosti.
• Počet tepov za minútu
u novorodenca je v pokoji asi
140, v 7. roku je to 90 tepov, v 12.
roku asi 80 tepov, u dospelého
človeka asi 70 tepov.
1. Porovnajte typické znaky
zloženia krvi dieťaťa
a dospelého človeka.
2. Aké dôsledky môže mať
nevhodná fyzická námaha
na srdcovo-cievny systém
dieťaťa a starého človeka?
Uveďte príklady.
3. V ktorých podstatných znakoch
sa odlišuje srdcovo-cievny
systém detí a starých ľudí?
4. Prečo majú novorodenci viac
tepov ako dospelý človek?
A B
Obr. 128 Poškodenie krvných ciev
A – vápenatenie cievy – vápenné
soli sa ukladajú na stene ciev a jej
priesvit sa zužuje; B – upchanie
cievy krvnou zrazeninou
86
Vekové osobitosti obehovej sústavy
Množstvo krvi detí vo vzťahu k veľkosti
tela je väčšie v porovnaní s množstvom
krvi dospelých ľudí, pričom je výrazne
väčšie u novorodenca. V predškolskom
veku sa vyrovnáva s množstvom u do-
spelého človeka. V krvi novorodenca sa
nachádza dvojnásobné množstvo bie-
lych krviniek. Krvné vlásočnice detí sú
širšie, preteká nimi viac krvi, preto sú
tkanivá a orgány intenzívnejšie záso-
bované živinami a kyslíkom.
Srdce novorodenca je guľovité a rela-
tívne veľké. Najintenzívnejšie rastie v 1.
a 2. roku života a v období dospievania.
S pribúdajúcim vekom klesá počet te-
pov a stúpa krvný tlak. Činnosť srdca,
tep a krvný tlak ovplyvňuje fyzický
a psychický stav dieťaťa. Strach, roz-
čúlenie, vzrušenie a pod. môžu vyvolať
zúženie alebo rozšírenie krvných ciev,
následkom čoho dochádza k výraznému
zblednutiu alebo sčervenaniu kože. Tep
je rýchlejší a nepravidelný. Pri častom
opakovaní týchto stavov môže dôjsť
k oslabeniu srdcovej činnosti.
V období dospievania dochádza k pre-
chodnej nestálosti krvného obehu.
Prejavuje sa ťažkosťami pri náhlom
fyzickom zaťažení alebo pri zrýchle-
ní rastu. Nadmerné zaťažovanie detí
v tomto období môže zapríčiniť zdra-
votné problémy.
V starobe sa srdce zmenšuje, slabne
jeho činnosť (zmenšuje sa sila srdcové-
ho svalu), svalovina ochabuje. Znižuje
sa pružnosť ciev s následkom zvýšenia
systolického tlaku. Hrubnutie a tuhnu-
tie srdcových chlopní zapríčiňuje ich
menšiu pružnosť. To znižuje plniacu
a vyprázdňovaciu schopnosť srdca, čo
zhoršuje jeho výkonovú kapacitu. Pre-
javuje sa degenerácia vodivého systé-
mu potrebného na priebeh správneho
srdcového rytmu.
Tepny strácajú pružnosť, krvný prietok
sa spomaľuje asi o 30 %.
Zmeny krvných ciev sa prejavujú hrub-
nutím stien ciev, čo zvyšuje prítomnosť
vápnika vo svalovej vrstve ciev. To zni-
žuje elasticitu menších tepien a spôso-
buje pri námahe bolesť v lýtkach.
Vápenatenie krvných ciev počas života
vzniká aj v dôsledku nesprávnej výživy,
pričom sa zužuje ich priesvit. Zúženie
ciev spôsobuje vážne tzv. civilizačné
ochorenia srdca a ciev.
Miazgové cievy začínajú intenzívne pra-
covať v druhej polovici 1. roka života.
Miazgové uzliny sú v detstve relatívne
veľké, čo má význam pri tvorbe protilátok.
Podnebné a nosohltanové mandle sú
najvýraznejšie od 1. do 5. roka života.
Mandle sa po puberte zmenšujú a no-
sohltanové mandle a detská žľaza pred
pubertou úplne zaniknú.
Detská žľaza sa vyvíja v 6. týždni zá-
rodočného vývinu. Pred narodením sa
v nej tvoria biele krvinky, ktoré zabez-
pečujú imunitu. Od 3. roka sa jej vývin
zastavuje, v období puberty sa výraz-
ne zmenšuje, ale po celý život človeka
ostáva funkčná.

Choroby srdca a krvného obehu
K vrodeným poruchám srdca a krvné-
ho obehu dochádza vplyvom infekčných
chorôb, toxických látok, ionizujúceho
žiarenia na genetický základ matky a pod.
Intenzita a rozsah porúch vplýva na zdra-
votný stav jedinca.
Niektoré poruchy sú nezlučiteľné so živo-
tom a podľa charakteru obehových zmien
sa rozdeľujú do skupín:
• Poruchy, pri ktorých sa nezmiešava
odkysličená a okysličená krv, napr.
pri zúžení aorty, pri atypickom uložení
srdca. Tieto poruchy sa považujú za ľah-
šie, odstraňujú sa chirurgicky, pričom
vývin dieťaťa nie je podstatne narušený.
• Poruchy, pri ktorých sa zmiešava okys-
ličená krv s neokysličenou v pravej
strane srdca, napr. pri defekte predsie-
ňovej alebo komorovej priehradky. Deti
sú telesne slabé. Poruchy sa odstraňu-
jú medikamentózne alebo chirurgicky
v závislosti od druhu a stupňa.
• Poruchy, pri ktorých žilová krv pre-
teká do veľkého krvného obehu. Táto
skupina je najzávažnejšia, takéto po-
ruchy majú za následok smrť v prvých
rokoch života. Tkanivá nie sú dosta-
točne zásobené kyslíkom. Postihnuté
deti majú oneskorený vývin, modrasté
sfarbenie pokožky, pier, nosa a prstov
(cyanóza). Ťažko znášajú námahu.
Niektoré poruchy sa dajú odstrániť
chirurgicky.
Získané choroby srdca a krvného obehu
vznikajú najčastejšie ako následok preko-
nania infekčných ochorení alebo násle-
dok nesprávnej životosprávy.
infarkt
Obr. 129 Srdcový infarkt – vzniká uzavretím
vencovitej tepny, ktoré vyvolá nedokrvenie
a odumretie časti srdcového svalu, ktorú
poškodená tepna vyživuje
V detskom veku je závažným získaným
ochorením reumatická choroba srdca.
Na začiatku sa prejavuje angínou, po nej
dochádza k poškodeniu srdcového svalu,
vnútrosrdia alebo osrdcovníka. Najzra-
niťeľnejšie je vnútrosrdie. Chlopne, ktoré
sa zapália, sa môžu zdeformovať a dochá-
dza k poruchám srdcových chlopní.
Pri nedomykavosti chlopne sa zdeformo-
vaná chlopňa nedokáže zavrieť a krv sa
vracia späť do priestoru, odkiaľ bola vypu-
dená. Pri zúžení chlopne musí vypudzova-
ná krv prekonávať vysoký odpor. Získané
poškodenia srdcových chlopní sa odstra-
ňujú kompenzáciou alebo operatívne.
Každá porucha chlopne zaťažuje srdce,
lebo kladie zvýšené nároky na jeho čin-
nosť. Dôsledkom môže byť zväčšenie srd-
ca s následkom vzniku srdcovej slabosti.
Srdcový infarkt (infarctus myocardi)
vzniká upchaním vencovitých tepien.
Počas života sa na stenách tepien v dô-
sledku nesprávnej životosprávy ukladá
cholesterol, tuky, vápnik. Tepny postup-
ne stvrdnú, až úplne znemožnia prietok
krvi. Medzi hlavné príčiny ochorenia
patrí vysoká koncentrácia cholesterolu
v krvi, fajčenie, obezita, sedavý spôsob
života a stres. Základným príznakom
ochorenia sú bolesti v hrudníku, aj pri
menšej námahe. Liečba ochorenia môže
byť medikamentózna alebo chirurgická.
Najvhodnejšie je zmeniť stravovacie ná-
vyky, prestať fajčiť a venovať sa primera-
nej fyzickej námahe.
Mozgová porážka je infarkt mozgu. Vzni-
ká upchaním tepien v mozgu, zriedkavej-
šie krvácaním do mozgu. Najčastejšími
dôsledkami ochorenia sú ochrnutia kon-
čatín, polovice tela alebo poruchy videnia
a reči. Liečba závisí od intenzity ochorenia
a od rýchlosti podania odbornej pomoci.
Gangréna vzniká zvápenatením alebo
upchaním tepien v končatinách. Môže
viesť k odumretiu tkanív s vážnymi ná-
sledkami (napr. amputácia končatiny).
So získanými ochoreniami úzko súvisí vy-
soký krvný tlak (hypertenzia). Hovorí-
OBEHOVÁ SÚSTAVA
• Srdcový infarkt patrí medzi
civilizačné ochorenia. Maximum
prípadov sa vyskytuje medzi 50
– 60 rokom, býva častou príčinou
smrti starých ľudí, pričom
postihuje aj vekové skupiny nad
40 rokov.
• Srdcový infarkt postihuje zo
100-tisíc ľudí približne 300 ľudí vo
veku 70 – 75 rokov a približne 35
ľudí vo veku 40 – 49 rokov.
5. Ktoré zlozvyky v životospráve
súvisia so srdcovým infarktom?
• Kôrnatenie tepien má rôzne
príčiny a spôsobuje najmä
nedostatočné zásobovanie
orgánov krvou. Prejavuje sa
upchávaním a hrubnutím ciev
napr. pri arteroskleróze (látkou
hyalínom), medioskleróze
(vápennými soľami),
ateroskleróze (ložiskom
s vysokým obsahom cholesterolu
a tukových látok)
• Ateroskleróza ako civilizačná
choroba dominuje v príčinách
úmrtnosti najmä u starých ľudí.
Prejavuje sa hrubnutím vnútornej
výstelky tepien ukladaním
tukových látok. Postihuje najmä
starších ľudí, ale čoraz častejšie sa
vyskytuje aj u ľudí mladších ako
40 rokov.
vývin tukového
(aterómového) výstelka
plátu tepny
zrazenina upchávajúca tepnu
Obr. 130 Ateroskleróza – na stene
tepny sa ukladajú tukové látky (pláty)
bohaté na cholesterol, spôsobujú
hrubnutie vnútornej výstelky tepny,
tvorbu trhlín, na nich sa tvoria krvné
zrazeniny, čo spôsobuje obmedzenie
prietoku krvi
87
OBEHOVÁ SÚSTAVA
Obr. 131 Zväčšenie srdca – tmavá
časť znázorňuje oslabenie činnosti
srdca
• Častou cievnou poruchou
sú kŕčové žily na dolných
končatinách. Ich vznik podporuje
plochá noha, nedostatok
pohybu, dlhodobé státie alebo,
naopak, sedenie.
• Vhodnou prevenciou je pravidelné
cvičenie, prechádzky, turistika,
šport a vhodná obuv.
88
me o ňom, keď ortuť na teplomeri vystúpi
nad hodnotu 160/90 milimetrov. U star-
ších osôb býva hlavným faktorom srdco-
vého infarktu alebo mozgovej porážky.
Medzi hlavné príčiny patrí vysoký príjem
solí, obezita, ateroskleróza (upchanie
ciev tukovým ložiskom), estrogén a alko-
hol. Srdce sa pri prekonávaní zmenšenej
pružnosti tepnových stien viac namáha.
Kôrnatenie tepien býva často sprevádza-
né trvalým zvýšením krvného tlaku. Ne-
bezpečenstvo tohto ochorenia je hlavne
v tom, že nemá špecifické príznaky. Dôle-
žité je pravidelné meranie krvného tlaku.
Liečba hypertenzie je medikamentózna,
no lieky krvný tlak len kontrolujú.
Starostlivosť o obehovú sústavu
Optimálna činnosť obehovej sústavy sa
zabezpečuje pravidelnou a primeranou
pohybovou aktivitou.
Pri všetkých ochoreniach srdca a krvného
obehu je dôležitá správna životospráva
a primerané psychické a fyzické zaťa-
ženie.
Srdce je sval, preto primeranou a postup-
ne sa zväčšujúcou telesnou činnosťou
zosilnie. Srdce človeka, ktorý nie je teles-
ne aktívny, nestačí dokonale zásobovať
organizmus potrebným množstvom krvi.
Taký človek sa ľahko unaví, nie je schopný
namáhavej telesnej činnosti alebo podať
vyšší športový výkon, horšie prekonáva
ťažké, najmä horúčkové ochorenia, ktoré
kladú veľké nároky na výkon srdca.
Srdce človeka, ktorý je telesne aktívny
alebo pravidelne cvičí, zosilnie, zmohut-
nie mu najmä svalovina srdcových komôr.
Taký človek bez ťažkosti vykoná aj ťaž-
šiu fyzickú činnosť, podá športový výkon
a ľahšie prekoná ťažšie ochorenia. Preto je
vhodné, aby ľudia, u ktorých prevažuje du-
ševná činnosť, venovali pozornosť dosta-
točnému pohybu, prípadne športovali.
Organizmu prospieva vhodná a primeraná
telesná činnosť a športové aktivity po za-
mestnaní (skončení školských povinností),
v dňoch pracovného voľna aj na dovolenke.
Prospešné sú aj jednoduché telesné cviče-
nia, ktoré posilňujú organizmus.
Medzi krvné choroby patrí málokrvnosť.
Ide o nedostatočné množstvo hemoglo-
bínu. Príznaky ochorenia sú nechuten-
stvo, únava, bolesti hlavy, bledosť kože
a sliznice.
Iným ochorením je nedostatok bielych
krviniek, prejavuje sa znížením imunity.
Opakom tohto ochorenia je leukémia,
zvýšená tvorba bielych krviniek. Poruchy
steny ciev, nedostatok krvných doštičiek
alebo porucha zrážania krvi spôsobujú
krvácavosť. Pri menšom poranení dochá-
dza k značnému a vytrvalému krvácaniu.
Hneď po poskytnutí prvej pomoci treba
vyhľadať lekára.
Deti a mládež by mali začať včas s po-
stupným zvyšovaním telesnej zdatnosti
a tým aj rovnomerným zosilňovaním srd-
ca. Starší a starí ľudia by mali vykonávať
pohybové aktivity primerané svojmu veku
a stavu organizmu.
Vhodná je vekuprimeraná pohybová ak-
tivita a šport. Účasť na pretekoch a špor-
tových súťažiach musí byť výsledkom sú-
stavnej prípravy tak, aby výkon nebol len
cieľom, ale ukazovateľom pripravenosti
a dosiahol sa bez prepínania síl a tým aj
srdca. Nebezpečné je príliš prepínať vy-
víjajúci sa mladý organizmus najmä pri
športe. Deti majú sklon napodobňovať
pri vzájomnom súťažení vyspelejšie deti
alebo dospelých, precenia a prepnú svoje
sily, čo môže trvale srdce aj poškodiť.
Spolu s činnosťou srdca sa telesnou ak-
tivitou udržiavajú v dobrom stave cievy,
ktoré nestrácajú pružnosť a môžu čo naj-
účelnejšie rozvádzať krv k činným svalom
a orgánom.
Ochorenia srdca a ciev sú v súčasnos-
ti najčastejšou príčinou smrti, preto je
veľmi dôležitá ich prevencia. Najlepšou
ochranou pred vznikom týchto vážnych
ochorení je už od detstva až do staroby
zvykať si na pravidelný spôsob života,
striedanie práce a odpočinku, dostatoč-
ný spánok, primeraná strava, sústavná
telesná aktivita, nepiť alkohol a nefajčiť.
 OBEHOVÁ SÚSTAVA

Zamyslite sa!
6. Presvedčte sa výpočtom
Deti majú relatívne väčšie množstvo krvi ako dospelí vo vzťahu k veľkosti
o činnosti srdca pri
tela. Srdce rastie najintenzívnejšie v 1. a 2. roku a v období dospievania.
pohybovej aktivite.
S pribúdajúcim vekom klesá počet tepov a stúpa krvný tlak. Miazgové cievy
Pri namáhavej činnosti, napr.
zintenzívňujú svoju činnosť v druhej polovici 1. roka života. Detská žľaza má
pri športovom tréningu, sa
najväčší význam počas vnútromaternicového vývinu.
srdce môže stiahnuť až
K vrodeným chybám srdca a krvného obehu patria poruchy, pri ktorých sa 200-krát za minútu a do
zmiešava okysličená krv s neokysličenou a poruchy, pri ktorých žilová krv obehu vypudí jedným
preteká do veľkého krvného obehu. sťahom komory asi 150 ml
krvi. Koľko litrov krvi vytlačí
Medzi získané chyby srdca a krvného obehu patrí reumatická choroba
srdce do obehu za 1 minútu
srdca, srdcový infarkt, mozgová porážka, vysoký krvný tlak, choroby krvi
pri športovom tréningu?
a krvácavosť.
Dobrá činnosť srdca od detstva až do staroby závisí od spôsobu života.
• Srdce môže pri cvičení pumpovať
do tela každú minútu až päťkrát
viac krvi. Množstvo krvi, ktoré
Uvažujte a odpovedzte opúšťa srdce, sa pri každom sťahu
1. Ktoré ochorenia srdca a krvného obehu majú za následok ohrozenie života zvýši o 10 – 30 %. Počet sťahov
človeka? srdca za minútu sa môže viac
ako zdvojnásobiť v porovnaní so
2. Uveďte najčastejšie príčiny výskytu srdcovo-cievnych chorôb. stavom v pokoji.
3. Ktoré choroby obehovej sústavy sú dedičné?
4. Porovnajte význam a vplyv telesnej práce a športu na činnosť obehovej
sústavy detí a ľudí v staršom veku.
5. Čo by ste poradili človeku v staršom veku z hľadiska predchádzania
predčasnému starnutiu srdca a ciev?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite v literatúre (na internete) informácie o príčinách a následkoch
vrodených a získaných ochorení srdcovo-cievneho systému.
2. Zorganizujte besedu s lekárom a diskutujte o príčinách, prejavoch a prevencii
srdcovo-cievnych ochorení v rôznych obdobiach života.
3. Zhotovte plagát so zásadami zdravej životosprávy ako jednej z prevencie
srdcovo-cievnych chorôb.
4. Zistite prostredníctvom anonymnej ankety (v triede, v ročníku), ktoré negatívne
prejavy životného štýlu spolužiakov môžu viesť k rizikovým faktorom
srdcovo-cievnych ochorení.

89
OBEHOVÁ SÚSTAVA

Otázky „na telo“ o dýchacej

ABCD a obehovej sústave
Úlohy môžu mať jednu správnu odpoveď, viac správnych odpovedí, všetky správne odpovede alebo žiadnu správnu odpoveď.

1. Dýchacia sústava zabezpečuje:

a) bunkové dýchanie b) vnútorné dýchanie c) vonkajšie dýchanie d) ventiláciu

2. Horné dýchacie cesty tvorí:

a) nos b) nosová dutina c) nosohltan d) ústna časť hltana

3. Vzduch z priedušnice do pľúc vedie:

a) priedušnička b) prieduška c) pľúcne mechúriky d) pažerák

4. Väzivová blana popľúcnica, ktorá vystiela vnútornú stenu hrudníkovej dutiny, sa nazýva:

a) pobrušnica b) pohrudnica c) pľúcnica d) bránica

5. Keď sa pľúca a hrudníková dutina rozťahuje pohybom bránice nadol a pohybom medzirebrových svalov dopredu, nastáva:

a) nádych b) výdych c) zadržanie dychu d) štikútanie

6. Vitálna kapacita pľúc závisí od:

a) pohlavia b) veku c) telesnej výšky d) zdravotného stavu

7. V starobe sa znižuje:

a) vitálna kapacita pľúc b) počet dychov za minútu c) pohyblivosť hrudníka d) maximálny objem dychu

8. Pri fajčení vzniká decht, ktorý narúša sliznicu dýchacích ciest, čím sa stráca schopnosť:

a) nádychu b) výdychu c) samočistenia pľúc d) samočistenia dýchacích ciest

9. Krvná plazma je:

a) srdcová tekutina b) miazga c) zrazenina krvi d) tekutá časť krvi

10. Pri porezaní prsta nastáva:

a) sedimentácia b) tvorba protilátok c) zrážanie krvi d) tvorba krvných doštičiek

11. Hemoglobín:

a) chráni imunitný systém b) je krvné farbivo c) zabraňuje zrážaniu krvi d) viaže kyslík

90
 OBEHOVÁ SÚSTAVA

12. Najmohutnejšiu svalovinu srdca má:

a) pravá komora b) ľavá komora c) pravá predsieň d) ľavá predsieň

13. Pri srdcovom cykle systola dochádza k:

a) zmršťovaniu b) kontrakcii c) relaxácii d) vyprázdňovaniu

14. Z pľúc sa odvádza okysličená krv do srdca:

a) pľúcnicou b) vrátnicou c) pľúcnymi žilami d) aortou

15. Cievy rozvádzajú:

a) plyny b) vodu c) živiny d) odpadové látky

16. Tep sa zrýchľuje:

a) pri telesnej práci b) v chlade c) pri horúčke d) pri rozčúlení

17. Sedimentácia červených krviniek sa zrýchľuje pri:

a) úraze b) infekčných ochoreniach c) zápalových ochoreniach d) neurózach

18. Akú funkciu majú vlásočnice?

a) spájajú tepny a žily b) transportujú miazgu c) vyživujú srdce d) vedú krv zo srdca

19. Tlak krvi závisí od:

a) počasia b) priemeru ciev c) množstva krvi d) fyzickej záťaži

20. Miazgové uzliny sa nachádzajú:

a) pod pazuchou b) na slabinách c) pozdĺž sánky d) okolo srdca

21. Mandle majú funkciu:

a) pomáhať pri dýchaní b) pomáhať pri reči c) produkovať sliny d) pomáhať proti infekcii

22. Na vzniku infarktu sa podieľa:

a) dostatok pohybu b) nadvýživa c) duševné napätie d) fajčenie

91
Tráviaca sústava
Stavba a funkcia tráviacej sústavy
1. Zopakujte si hlavné funkcie
tráviacej sústavy zo základnej
školy.
2. Pamätáte si funkciu enzýmov pri
trávení? Vysvetlite stručne.
3. Porovnajte stavbu tráviacej
sústavy stavovcov a človeka
V čom sa podstatne podobá
a odlišuje?
4. Ktoré látky sú súčasťou potravy
človeka?
92
Tráviaca sústava slúži najmä na prijíma-
nie živín a ich rozklad na jednoduché
látky. Tie sa krvným riečiskom dostávajú
k bunkám, kde sa menia na stavebné látky
a energiu na životné deje alebo sa uklada-
jú do zásoby.
Tráviacu sústavu zabezpečuje metabo-
lizmus – zložitý proces premeny látok
a energií.
Živiny sa dostávajú do tela potravou. Tvo-
ria ju rastlinné pletivá a živočíšne tkani-
vá, voda, soli, vitamíny a vláknina.
Tráviaca sústava zabezpečuje:
• príjem potravy a jej mechanické spra-
covanie,
• trávenie – chemický rozklad (štiepe-
nie) zložitých látok v potrave na jed-
noduché látky,
• vstrebávanie – presun (prevod) jed-
noduchých látok z tráviacich orgánov
do krvi a miazgy na tvorbu nových zlo-
žitých látok,
• vylučovanie – odvádzanie nestráviteľ-
ných zvyškov z organizmu,
Horná časť tráviacej sústavy slúži na pri-
jímanie a rozdrobovanie potravy, stredná
časť zabezpečuje najmä trávenie a vstre-
bávanie, dolná časť má funkciu na vylu-
čovanie odpadových látok.
Trávenie sa uskutočňuje pomocou enzý-
mov. Sú to chemické látky bielkovinovej
povahy, ktoré obsahujú tráviace šťavy
a štiepia živiny na jednoduché látky, kto-
ré sa ľahšie vstrebávajú.
Stena tráviacej sústavy má jednotnú stav-
bu. Tvoria ju základné vrstvy: vnútorná
sliznica, podslizničné väzivo, svalovina
a povrchové väzivo.
Tráviaca sústava sa skladá z viacerých
orgánov, ktoré majú rôzne funkcie. Ich
činnosť je regulovaná nervovo a látko-
vo. Steny orgánov reguluje autonómna
nervová sústava. Parasympatické nervo-
vé vlákna povzbudzujú činnosť tráviacej
sústavy a sympatické vlákna ju utlmujú.
Funkciou ústnej dutiny je prijímanie po-
travy, mechanické spracovanie a začia-
točné trávenie. V ústnej dutine je jazyk,
zuby, podnebie a slinné žľazy.
Ústna dutina a hlavne jazyk obsahujú
chuťové poháriky, sú receptormi chuti.
Jazyk je priečne pruhovaný sval, ktorý
formuje a posúva hlt do hltana, pomáha
pri vytváraní artikulovanej reči.
Zuby sú najtvrdší orgán ľudského tela. Ich
funkciou je mechanické rozdrobenie po-
 TRÁVIACA SÚSTAVA

bielkoviny tuky

ústna dutina
cukry cukry
(polysacharidy) (disacharidy)
škrob sacharóza,
maltóza, laktóza
hltan
minerálne
pažerák voda látky (soli)

pečeň
peptidy aminokyseliny
žalúdok

mastné kyseliny glycerol

žlčník

dvanástnik podžalúdková cukry (monosacharidy)

tenké črevo
konečník
Obr. 132 Tráviaca sústava
travy a tvorenie spoluhlások pri reči.
Rozlišujeme rezáky, očné zuby, čreno-
vé zuby a stoličky. Zuby v ústnej du-
tine vytvárajú v dvoch radoch chrup.
Vo vývine človeka sú dve za sebou na-
žľaza glukóza, fruktóza, galaktóza
Obr. 134 Rozklad potravy: veľké
hrubé črevo molekuly bielkovín, tukov a cukrov
sa rozkladajú na menšie molekuly,
ktoré sa vstrebávajú do krvi
a prechádzajú do buniek;
potravu chemicky rozkladajú
červovitý
enzýmy – bielkoviny – na amino-
výbežok
kyseliny; tuky na mastné kyseliny
slepého čreva
a glycerol; zložené cukry na
jednoduché cukry; soli, minerálne
látky a voda sa vstrebávajú do
krvného obehu priamo
sledujúce obdobia (dentície): mliečny
chrup a trvalý chrup. Mliečny chrup má
20 zubov – prerezáva sa od 6. mesiaca
po narodení až do 2. roka života. Trva-
lý chrup má 32 zubov – prerezáva sa od
5. – 6. roka do 14. roka s výnimkou tre- pravá dolná ľavá dolná
štvrtina štvrtina
87654321 12345678
87654321 13245678
očný zub (1) pravá horná ľavá horná
črenové zuby (2) štvrtina štvrtina

stoličky (3) Obr. 135 Zubný vzorec – vyjadruje

rezáky – (2) umiestnenie a druh zuba (napr. 6
vľavo znamená prvú dolnú stoličku
sklovina korunka vľavo)
zubovina (dentín)
krček
zubná dreň
• Za 24 h vylúčia slinné žľazy asi 0,5
zubný cement ďasno – 1,4 l slín.
koreň • Hltan má dĺžku 12 – 14 cm,
pažerák dĺžku 25 – 28 cm.
Obr. 133 Stavba zuba a chrupu • Žalúdok dospelého človeka môže
v mäkkej zubnej dreni prijať 1 – 2 l potravy, denne vylúči
v centre zuba sú krvné cievy asi 3 l žalúdočnej šťavy.
a nervy; zub nad ďasnom
pokrýva sklovina; pod ďasnom koreňový kanálik
ho pokrýva cement zložením
podobný kosti

93
TRÁVIACA SÚSTAVA

začiatok dýchacích ciest

začiatok tráviacich ciest
horný nosový priechod
stredný nosový priechod
dolný nosový priechod
mäkké podnebie
kríženie dýchacích
a tráviacich ciest
hrtanová príchlopka
priedušnica
pažerák
kríženie dýchacích uzavretie dýchacích
a tráviacich ciest ciest pri hltaní
Obr. 136 Hltanie

tích stoličiek (buď sa neprerežú vôbec,
žalúdkovo- vrstva
-pažerákové svaloviny
alebo po 18. roku).
spojenie
Podnebie oddeľuje ústnu dutinu od no-
sovej. Tvrdé podnebie tvorí kostený pod-
klad. Mäkké podnebie je pohyblivé, pri
prehĺtaní uzatvára nosohltan.
Slinné žľazy produkujú sliny. Menšie
slinné žľazy sa nachádzajú v sliznici úst-
nej dutiny, zvlhčujú ju. Do ústnej duti-
ny ústia tri páry veľkých slinných žliaz
podžalúdková dvanástnik (príušná, podsánková a podjazyková).
žľaza Vylučujú sliny na určité podnety.
Obr. 137 Vnútorná stavba Sliny obsahujú vodu a organickú látku hlien
žalúdka mucín (ktorý zabezpečuje klzkosť potravy)
a enzým ptyalín, ktorý začína trávenie cuk-
rov. Sliny majú antibakteriálny účinok a za-
braňujú vzniku zubného kazu. Zúčastňujú
sa aj na tvorbe zubného kameňa.
Hltan tvorí priečne pruhovaná svalovina.
Tvorí ho nosohltan (spája sa s nosovou
dutinou), ústna časť (stretávajú sa tu dý-
chacie a tráviace cesty) a hrtanová časť.
Nosohltan s dutinou stredného ucha spája
Eustachova trubica, ktorá slúži na vyrovná-
vanie tlaku pred a za bubienkom. V detskom
veku sa v zadnej strane nosohltana nahro-
madí miazgové tkanivo, tzv. nosná mandľa.
Hrtanová príchlopka zabraňuje vniknutiu
hltu pri prehĺtaní do dýchacích ciest. Sťah-
mi hltana sa hlt posúva ďalej do pažeráka.
Pažerák umožňuje vykonávať peristaltické
(vlnivé) pohyby a posúvať potravu do žalúd-
ka. Jeho spodnú časť tvorí hladká svalovina.
Žalúdok je vakovitý orgán v brušnej duti-
ne vľavo pod bránicou. Potrava sa v ňom
spracúva mechanicky (peristaltickými
pohybmi) a chemicky trávením (žalúdoč-
nou šťavou).
Prijatá potrava sa (po 15 – 20 min) peris-
taltickými pohybmi premiešava so žalú-
dočnou šťavou a tvorí sa kašovitá tráve-
nina – chýmus.
Žalúdočnú šťavu – bezfarebnú kyslú teku-
tinu – produkujú žliazky v sliznici žalúd-
ka. Jej vylučovanie sa reguluje nervovo
(centrom v predĺženej mieche) a látko-
vo (hormónom gastrínom). Vylučovanie
ovplyvňujú emócie, druh a vzhľad potravy.
Žalúdočnú šťavu tvorí:
• kyselina chlorovodíková – tvorí kyslé
prostredie, uľahčuje trávenie mäsa,
chráni niektoré vitamíny a ničí choro-
boplodné zárodky,
• enzým pepsín – vylučuje sa ako ne-
účinný pepsinogén, aby sa nenatrávili
vlastné bunky; začína štiepiť bielkovi-
ny (dokončuje sa v tenkom čreve),
• enzým lipáza – dôležitý je len u doj-
čiat,
• enzým chymozín – zráža mlieko,
• hlien mucín – ochraňuje sliznicu pred
účinkami kyseliny chlorovodíkovej.
Potrava zostáva v žalúdku rôzne dlho.
Najkratšie zostáva potrava bohatá
na cukry (sacharidy). Najdlhšie po-
trava bohatá na tuky (lipidy). Tým sa
umožňuje pomalý prísun lipidov do ten-
kého čreva.

94
 TRÁVIACA SÚSTAVA

• Vracanie je zložitý reflexný

dej, má obranný charakter.
žalúdočné Spočíva vo vyprázdnení žalúdka.
jamky Sprevádzajú ho zmeny dýchania,
krvného obehu, svalovej činnosti.
Predchádza ho pocit nevoľnosti,
slinenie, potenie, zrýchlené
lymfatická sliznica dýchanie a pokles krvného tlaku.
uzlinka
• Pocit hladu vyvoláva hypotalamus
v mozgu na základe signálu
zo žalúdka, že je prázdny a krv
transportuje veľmi málo živín,
podobne, ako pocit smädu, keď
sliznicová je krv koncentrovanejšia, ústa
svalovina a jazyk sú suché.
podsliznicové
väzivo
vrstvy šikmej,
kruhovitej
a pozdĺžnej
svaloviny
podserózna
vrstva

seróza povrch
žalúdka

Obr. 138 Vnútorná stavba žalúdka

Uvažujte a odpovedzte
1. Akú funkciu má tráviaca sústava?
2. Aký je význam potravy pre človeka?
3. Ako prechádza potrava z ústnej dutiny do pažeráka?
4. V ktorej časti tráviacej sústavy začína trávenie?
5. Aká je príčina tvorby slinných žliaz v ústnej dutine a aký je ich význam
v procese trávenia?
6. Aký je podstatný rozdiel medzi mliečnym a trvalým chrupom?
7. V ktorom veku začínajú rásť trvalé zuby?
8. Ktoré látky tvoria žalúdočnú šťavu?
9. Akú úlohu má pri trávení pepsín?
10. Ktorá zložka žalúdočnej šťavy ničí choroboplodné zárodky?
11. Ktoré enzýmy štiepia cukry, bielkoviny a tuky?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Vysvetlite, prečo pri dlhšom žutí chlieb v ústach zosladne.
2. Ktorá potrava najviac škodí zubom? Zorganizujte besedu so zubným lekárom
a diskutujte o prevencii zubného kazu.
3. Zistite, koľko vašich spolužiakov má vytrhnutý aspoň jeden trvalý zub
a vypočítajte, aké je to percento zubov z celého chrupu.
4. Aká by bola reakcia organizmu, ak by sa potrava dostala do hrtana?
5. Môže človek prehĺtať dolu hlavou? Vysvetlite.

95
TRÁVIACA SÚSTAVA

Trávenie a vstrebávanie
• Črevá sú dlhé asi 7,5 m.
• Tenké črevo má dĺžku 4 – 5 m, jeho
priemer na začiatku je asi 3 cm,
pred vyústením do hrubého
čreva 2 cm.
• Dvanástnik má dĺžku 25 – 30 cm.
• Hrubé črevo je dlhé asi 1,5 m
s priemerom 5 – 8 cm.
Hlavné miesta trávenia a vstrebávania
sú črevá. V tenkom čreve prebieha pod-
statná časť trávenia a vstrebávania. Na
trávení sa zúčastňuje pankreatická šťava
z podžalúdkovej žľazy (pankreasu), žlč
a črevná šťava. V hrubom čreve sa vstre-
báva voda, soľ a vypudzuje sa odpad. Ten-
ké črevo je najdlhší tráviaci orgán, má tri
časti: dvanástnik, lačník a bedrovník.
S dvanástnikom funkčne súvisí podža-
lúdková žľaza, pečeň a žlčník.
sodný (NaHCO3), ktorý neutralizuje ža-
lúdočnú kyselinu,
• vodu.
Do dvanástnika sa žlč dostáva žlčovo-
dom. Tvorí sa v pečeni, zhromažďuje
a zahusťuje sa v žlčníku. Žlč tvorí voda,
soli, žlčové kyseliny, žlčové farbivá (bi-
lirubín), cholesterol, anorganické látky,
tuk. Umožňuje trávenie tukov a odvádza
jedovaté a nepotrebné látky z pečene.

Podžalúdková žľaza (pankreas) je žľaza
s vnútorným vylučovaním (vylučuje hor-
spoločný món inzulín) aj žľaza s vonkajším vylu-
vývod čovaním (vylučuje pankreatickú šťavu).
žlčník uložený Tvoria ju nepravidelné lalôčiky s malými
pod pečeňou vývod vývodmi, spájajú sa do hrubého vývodu,
žlčníka ktorý spolu so žlčovodom ústi do dvanást-
nika. Pankreatická šťava rozkladá v trá-
venine tuky (lipidy), nukleové kyseliny,
zvierač bielkoviny (proteiny) a cukry (sacharidy).
žalúdkového
vrátnika Obsahuje:
• enzým trypsín – ako neúčinný trypsi-
nogén, ktorý sa aktivuje v tenkom čre-
dvanástnik
ve a pokračuje v štiepení bielkovín,
pankreatický vývod • enzým amylázu – štiepi zložené cukry
(škrob),
Obr. 139 Dvanástnik a žlčník • lipázy – štiepia tuky po aktivácii žlčou,
• anorganické látky – hydrogenuhličitan
Pečeň je najväčšia žľaza v ľudskom tele ulo-
žená v brušnej dutine vpravo pod bránicou.
Tvoria ju štyri pečeňové laloky (pravý je väč-
ší). Laloky sa členia na lalôčiky s pečeňový-
mi bunkami. V nich sa tvorí žlč a ukladajú
sa do zásoby vitamíny a minerálne látky. Do
pečene sa živiny dostávajú vrátnicovou ži-
lou – krvou zo žalúdka, čriev a sleziny. Ener-
gia sa ukladá do zásoby vo forme glykogé-
nu. Pečeň neprodukuje žiadne enzýmy.
V pečeni prebieha:
• metabolizmus jednotlivých živín,
• vznik vitamínu A z provitamínu,
• štiepenie niektorých látok, napr. alko-
holu,
• zneškodňovanie toxických látok,
• tvorba žlče.

pečeňový lalôčik – šesťuholníkovité jednotky

v priemere 1 mm; v strede každého je centrálna
žila, od ktorej lúčovito smerujú pečeňové bunky hepatocyty – chemicky aktívne
pečeňové bunky tvoria žlč

centrálna žila lalôčika žlčový vývod

bunka s uloženým tukom

vetva žily vrátnice

červená krvinka

vetva pečeňovej tepny

Obr. 140 Pečeň – vnútorná stavba

96

pečeňová žila
žlčník
vrátnica
Obr. 141 Pečeň – vonkajšia stavba
Pečeň sa podieľa na termoregulácii a tvorbe
látok, ktoré podporujú krvnú zrážanlivosť.
Tenké črevo je hlavným miestom vstrebá-
vania, ktorého sliznica má vstrebávaciu
schopnosť. Prebieha aktívne vnútorným
povrchom tenkého čreva alebo pasívne voľ-
ným prestupom bunkami tráviacej sústavy.
Zanedbateľná časť vstrebávania, napr. lie-
ky, však prebieha v rôznych častiach trávia-
cej sústavy (nemá význam pre výživu).
Črevná šťava sa vylučuje sliznicou ten-
kého čreva. Obsahuje enzýmy (napr. li-
pázu), ktoré dokončujú trávenie, a hlien.
klky
epitelové bunky
žila
tepna
lymfatická
cieva
Obr. 143 Črevné klky
– centrálna časť klku obsahuje lymfatickú cievu
a sieť drobných krvných ciev, pohárikovité
bunky v epiteli vylučujú hlien
TRÁVIACA SÚSTAVA
žalúdok • Pečeň má hmotnosť asi 1,5 kg.
Je pomerne krehká – pri úrazoch
sa môže roztrhnúť.
vonkajšia svalovina
seróza
podžalúdková
žľaza
(pankreas) sliznica
žlčovod podsliznicové
tkanivo
dvanástnik
Obr. 142 Tenké črevo – vnútorná
stavba
• Hrubé črevo produkuje
150 – 200 g stolice za 24 hodín.
Trávením v konečnej fáze vznikajú z biel- • V hrubom čreve žije množstvo
baktérií, ktoré sa živia
kovín aminokyseliny, z tukov – glycerol nestrávenou vlákninou v stolici,
a mastné kyseliny a zo zložených cukrov čím redukujú jej množstvo. Sú
– polysacharidov – monosacharidy. neškodné, ak sa nešíria do iných
častí tela.
Na povrchu sliznice tenkého čreva sa na-
chádzajú drobné výrastky, tzv. klky. Výraz-
ne zväčšujú povrch sliznice (asi 42 m2) a sú
bohato prekrvené. Krvou sa vstrebané lát-
ky dostávajú vrátnicovou žilou do pečene.
Hrubé črevo je posledná časť tráviacej sús-
tavy. Zhromažďujú sa v ňom nestrávené
zvyšky potravy, zahusťuje sa obsah vstre-
bávaním vody, premiešava sa s hlienom,
prebieha kvasenie a rozklad. V hrubom
čreve sa okrem vody vstrebávajú niektoré
vitamíny, minerálne látky a zvyšky živín.
Hrubé črevo tvorí slepé črevo, vzostupná
kontrakcia 1
časť, priečna časť, zostupná časť, esovitá
časť a konečník. Tenké črevo ústi do sle-
pého čreva, na ktorom sa nachádza čer-
vovitý výbežok slepého čreva (appendix). kontrakcia 2
V jeho sliznici je miazgové tkanivo, ktoré
sa môže zapáliť a ohroziť život.
kontrakcia 3
Obsah hrubého čreva sa činnosťou kvas-
ných a hnilobných baktérií mení na stoli- Obr. 144 Pohyb čriev – peristaltické
cu. Pri kvasení vznikajú rozličné plyny. Pri pohyby posúvajú potravu, kývavé
naplnení konečníka dochádza k vyprázd- pohyby predlžujú a skracujú krátke
ňovaciemu reflexu, ktorý je ovládaný črevne úseky, segmentačné pohyby
premiešavajú tráveninu 12-krát za
vôľou. Na kvalitu stolice a pravidelné vy-
minútu.
prázdňovanie vplýva vláknina (celulóza,
buničina), ktorá sa nachádza v rastlinnej
potrave (ovocie, zelenina).
97
TRÁVIACA SÚSTAVA
vzostupná časť
hrubého čreva
konečník
Obr. 145 Tráviaca a pohybová
sústava
Obr. 146 Hrubé črevo – do hrubého čreva sa dostávajú zvyšky nestrávenej potravy z ten-
kého čreva asi po 12 – 16 h po jedle
1. Vysvetlite na základe svojich
poznatkov súvislosť medzi
tráviacou sústavou a svalovou
činnosťou.
Baktérie rodu Salmonella sú pa-
razitmi človeka. Žijú v tráviacej
sústave a spôsobujú ochorenie
sprevádzané horúčkou a hnačkou,
ktoré môže spôsobiť dehydratáciu
až smrť. Dokážu prežiť dlhý čas
mimo tela hostiteľa v povrchovej
vrstve vôd, vo vajíčkach, mlieku
a splaškoch, ktorými sa môžu z pôdy
dostať napr. na zeleninu.
98
priečna časť
hrubého čreva
tenké črevo
zostupná časť
hrubého čreva
Zamyslite sa!
Tráviaca sústava zabezpečuje prijímanie živín a ich spracovanie. Spracované
živiny sa vstrebávajú do krvi, z ktorých telo získava energiu a materiál na rast
a obnovu telesných štruktúr.
Orgány tráviacej sústavy spracúvajú potravu a tekutiny na jednoduché látky,
ktoré sa vstrebávajú do krvi a obiehajú v tele. Nevstrebané zvyšky potravy sa
vylučujú ako odpad. Tráviacu sústavu tvoria orgány: ústna dutina (jazyk, zuby,
podnebie a slinné žľazy), hltan, pažerák, žalúdok, pečeň, žlčník, podžalúdková
žľaza, tenké črevo, hrubé črevo, konečník.
Uvažujte a odpovedzte
1. Aký význam majú enzýmy pri trávení?
2. Aký význam má pri trávení podžalúdková žľaza? Uveďte príklady.
3. Porovnajte činnosť tenkého a hrubého čreva.
4. Prečo sa pečeň považuje za „chemickú továreň organizmu“?
5. V ktorom orgáne sa úplne rozložia všetky živiny?
6. Aký význam majú klky v tenkom čreve?
7. Kde sa uskutočňuje podstatná časť vstrebávania?
8. Ktoré látky sa vstrebávajú v hrubom čreve?
9. Prečo je nezdravé konzumovať mastné jedlá neskoro večer?
10. Ako vplýva životospráva na činnosť orgánov tráviacej sústavy?
Zisťujte, skúmajte, riešte
1. Vysvetlite na základe vlastnej skúsenosti, ako často a prečo sú potrebné
preventívne prehliadky chrupu u zubného lekára.
2. Vysvetlite vzťah medzi dýchacou, obehovou a tráviacou sústavou.
3. V hrubom čreve žije baktéria bifidobakter, ktorá sa živí nestrávenými zvyškami
potravy. Jej prítomnosť v ľudskom tele nie je škodlivá, práve naopak. Zistite
z odbornej literatúry alebo prostredníctvom internetu, akú látku potrebnú pri
zrážaní krvi vylučuje do prostredia.
4. Uveďte päť hlavných spôsobov, ako sa chrániť pred salmonelózou.
5. Spracujte stručný referát o baktériách žijúcich v orgánoch tráviacej sústavy, ktoré
sa pozitívne podieľajú na trávení alebo spracúvaní potravy.
6. Pokúste sa nájsť zaujímavé informácie o tvorbe tepla a energie v pečeni.

Premena látok, energií a zložky potravy
Bunky tela potrebujú energiu na rast, vývin,
životné procesy a chemické reakcie, ktoré
v nich prebiehajú. Zdrojom energie sú ži-
viny, ktoré telo prijíma v potrave. Tak sa do
tela dostávajú látky, ktoré si organizmus
pretvára chemickými reakciami na látky,
ktoré potrebuje. Každá reakcia je sprevá-
dzaná aj zmenami energie. Premena látok
a energií sa nazýva metabolizmus – sú to
všetky procesy, ktoré využívajú a uvoľňujú
energiu.
K hlavným procesom metabolizmu patrí:
1. tvorba látok potrebných na stavbu
buniek, tkanív a orgánov,
2. tvorba látok významných pre organiz-
mus (napr. enzýmy),
3. uvoľňovanie energie pri štiepení (roz-
klade) zložitých látok na jednoduché,
4. ukladanie zásobných látok v tele.
Najdôležitejším zdrojom energie v ľud-
skom tele je biologická oxidácia – štie-
penie živín pôsobením kyslíka. Metabo-
lizmus sa riadi nervovo a látkovo.
Minimálna energetická premena nevyhnut-
ná na udržanie života je bazálny metabo-
lizmus. Je to najmenšie množstvo energie
potrebnej na zachovanie základných život-
ných funkcií. Zisťuje sa pri úplnom telesnom
pokoji, nalačno, pri teplote prostredia 20 oC.
Jeho hodnota závisí od pohlavia, veku,
hmotnosti a zdravotného stavu. Človek väč-
šinou potrebuje väčšie množstvo energie,
ovplyvňuje to napr. svalová činnosť.
Základné zložky potravy
Výživa (zloženie potravy) je dôležitá na
udržanie telesných funkcií, doplnenie
spotrebovanej energie a na vývin a rast
organizmu. Musí spĺňať kvantitatívne
hľadisko (množstvo potravy) a kvalita-
tívne hľadisko (kvalita potravy).
Výživa sa dostáva to tela potravou
ako základné živiny (bielkoviny, tuky,
kyslík
živiny
Prijímanie energie – telové bunky sa
neustále zásobujú živinami a kyslíkom
z krvného riečiska; z určitej časti živín sa
rozkladom získava energia, zvyšná časť sa
spotrebúva na obnovu tkanív
oxid
uhličitý
Uvoľňovanie energie – prebieha pri
rozklade živín v bunkových štruktúrach za
prístupu kyslíka – mitochondriách; získaná
energia sa využíva na všetky chemické
reakcie vrátane produkcie tepla
Obr. 147 Energetické procesy v bunke
cukry) a ďalšie živiny (voda, minerál-
ne látky, vitamíny, vláknina).
Bielkoviny (proteíny) by mali tvoriť 10
– 15 % živín. Metabolizmom sa štiepia
na aminokyseliny. Podľa pôvodu sa
bielkoviny rozdeľujú na rastlinné biel-
koviny (neobsahujú všetky potrebné
aminokyseliny) a živočíšne bielkoviny
TRÁVIACA SÚSTAVA
1. Ktoré ochorenie súvisí
s porušením rovnováhy medzi
príjmom a výdajom energie?
2. Ktoré živiny sú pre človeka
nevyhnutné?
3. Prečo má byť strava človeka
pestrá?
4. Ktoré živiny sú dôležité
v detskom veku a prečo?
• Metabolizmus je spoločný názov
pre všetky navzájom prepojené
chemické reakcie. Má dve
protichodné fázy:
– katabolizmus sú rozkladné
reakcie (trávenie, vnútorné
dýchanie) spojené s uvoľnením
energie vo forme tepla,
– anabolizmus je (syntéza) tvorba
látok (napr. bielkovín), ktorá
vyžaduje dodanie energie.
• Bunky vstrebávajú bunkovou
membránou častice „pohonných
látok“, napr. glukózu a ďalšie,
z ktorých sú zložené tuky
a bielkoviny. Z krvi prijímajú kyslík,
ktorý pomáha živiny „spaľovať“
a tým z nich uvoľňovať energiu.
• Kvantitatívne sa látková premena,
t. j. množstvo energie, ktorú
organizmus prijme alebo vydá,
vyjadruje v kilojouloch (KJ)
na štvorcový meter povrchu tela
za 1 hodinu.
• Dospelý človek má priemerný
výdaj energie asi 5 460 – 8 400 kJ
za 24 hodín. (Deti majú vyššie
hodnoty.)
• Najnižší výdaj energie majú ľahko
pracujúci, asi 9 240 – 10 080 kJ
za 24 hodín.
• Najvyšší výdaj energie majú
ťažko pracujúci a športovci, asi
21 000 kJ a viac za 24 hodín.
99
TRÁVIACA SÚSTAVA

(obsahujú všetky potrebné aminokyse- Cukry (sacharidy) by mali tvoriť 50

• Bielkoviny sú potrebné pri
tvorbe buniek a telesných tkanív,
produkcii niektorých hormónov
a iných účinných chemických
látok. V období rastu by mal
organizmus prijať 2 g bielkovín
na 1 kg hmotnosti za 24 hodín.
V období dospelosti stačí 1 g
bielkovín na 1 kg hmotnosti za
24 hodín.
• Tuky poskytujú energiu
a vytvárajú tukové tkanivo pod
kožou. Príjem tukov by mal byť
asi 0,5 – 1 g na 1 kg hmotnosti za
24 hodín.
• Cukry sú hlavným zdrojom
energie na rast a činnosť tela.
Príjem cukrov by mal byť 4 – 5 g
na 1 kg hmotnosti za 24 hodín.
• Vitamíny regulujú chemické
procesy, zúčastňujú sa na
premene tukov na energiu.
• Minerálne látky sa zúčastňujú
napr. na stavbe kostí, závisí
od nich rovnováha telesných
tekutín.
liny). V strave by mali byť zastúpené
rovnakým dielom.
Bielkoviny sú jediným zdrojom dusíka,
sú významné pre rast organizmu a ob-
novu tkanív, sú základom enzýmov,
niektorých hormónov a iných biologic-
ky účinných látok. Zdrojom živočíšnych
bielkovín je mlieko, mliečne výrobky,
vajcia, mäso. Zdrojom rastlinných biel-
kovín je chlieb, obilniny, strukoviny.
Tuky (lipidy) by mali tvoriť 20 – 30 %
živín. Metabolizmom sa štiepia na gly-
cerol a mastné kyseliny. Tuky sú zdrojom
a zásobárňou energie, zdrojom mastných
kyselín a cholesterolu, rozpúšťadlom pre
vitamíny A, D, E, K. Zdrojom tukov je rast-
linný olej, maslo, masť. Živočíšne tuky sú
nebezpečné pre obsah cholesterolu.
Tabuľka 1 Energetická hodnota a obsah zložiek potravy
(X – malé množstvo; XX – väčšie množstvo)
– 65 % živín. Pri procesoch metabolizmu
sa štiepia na jednoduché cukry. Zdrojom
cukrov sú obilniny a výrobky z obilnín,
zemiaky, ovocie, zelenina, med. Cukry
sú najpohotovejší zdroj energie na čin-
nosť nervovej sústavy a činnosť svalov.
Voda je súčasťou vnútorného pros-
tredia, tvorí asi 70 % hmotnosti tela.
Tvorí nevyhnutnú súčasť buniek. Denný
príjem vody by mal byť 2 – 3 l. Príjem
tekutín je dôležitý ráno nalačno a me-
dzi jedlami. Najvhodnejšia tekutina je
voda, minerálne vody s nízkym obsa-
hom sodíka a bylinkové čaje. Nevhodné
sú nealkoholické nápoje, ktoré obsa-
hujú veľa cukru, farbív.
Minerálne látky sú dôležitou súčas-
ťou všetkých buniek, telových tekutín

Hmotnosť/objem Energia Bielkoviny Tuky Cukry Vitamíny

Najdôležitejším zdrojom energie potravín 1 kg/1 l KJ v g A B C
v ľudskom tele je biologická
oxidácia – štiepenie živín varené zemiaky 3 425 19 2 187 x x x
pôsobením kyslíka. Metabolizmus
čerstvé rajčiaky 921 9 3 42 xx x x
sa reguluje nervovo a látkovo.
hlávková kapusta 837 14 3 34 x x x
kryštálový cukor 16 035 - - 995 - - -
horká čokoláda 22 190 49 319 605 x xx -
včelí med 12 602 2 - 779 - x x
hus 17 170 112 401 2 xx xx -
kapor 4 032 144 38 - xx x -
údenáč, sleď 5 744 144 84 - x xx -
hovädzie mäso 4 961 156 59 1 - x -
bravčové mäso 16 132 117 371 - - xx -
celozrnný chlieb 11 220 116 16 517 - xx -
ryža 14 821 67 7 789 - xx -
trojvaječné cestoviny 15 240 110 19 741 x xx -
jablká 2 102 3 4 129 x x x
kompóty 3 035 4 1 169 xx x -
marmeláda 10 550 3 2 650 xx x -
šípky 4 899 41 4 279 xx xx xx
maslo 30 042 5 811 3 xx - -
stolový olej 33 147 - 849 - - - -
mlieko 2 068 33 21 45 xx xx -
syr Eidam 11 388 305 153 20 xx xx -
mäkký tvaroh 4 354 194 3 48 x xx -

100
 TRÁVIACA SÚSTAVA

a tkanív. Tvoria asi 4 – 5 % hmotnosti Nedostatok alebo nadbytok vitamínov

tela. Podľa zastúpenia v tele sa rozdeľujú spôsobuje rôzne poruchy, ktoré sa nazýva- 5. Rastlinné bunky spevňujú
na makroelementy (vápnik, horčík, sodík, jú hypovitaminóza (znížený prísun vitamí- cukry celulóza a pektín, ktoré sa
draslík) a mikroelementy (železo, meď, nov), avitaminóza (úplný nedostatok vita- nazývajú vláknina. Bylinožravé
zinok, jód, selén, mangán, fluór). mínov) alebo hypervitaminóza (nadbytok živočíchy ju vedia stráviť, ale
tráviacou sústavou človeka
vitamínov). Spotreba vitamínov je odlišná. prejde nestrávená.
Vitamíny sú organické látky, usmerňujú
metabolické procesy a zabezpečujú ich Rozlišujú sa podľa rozpustnosti na vitamí- • Aký význam má vláknina
v potrave pre človeka?
optimálny priebeh. Človek vitamíny nevie ny rozpustné v tukoch (A ,D ,E, K) a vita-
sám vytvoriť, prijíma ich väčšinou rastlin- míny rozpustné vo vode (B1, B2, B3, B5, • Zistite z obalov, ktoré potraviny
nou potravou. B6, B12, PP, H, C, biotín, kyselina listová). obsahujú veľa a ktoré málo
vlákniny.
6. Vypočítajte, koľko vody má
v tele človek s hmotnosťou
70 kg. Využite obr. 148.
Zamyslite sa!
Potravou sa do tela dostávajú živiny. Premena látok a energií v tele získaných
zo živín sa nazýva metabolizmus.
Hlavné živiny tvoria bielkoviny, tuky a cukry; ďalšie živiny sú voda, minerálne
látky a vitamíny.
Pre zdravie má zdravá výživa veľký význam, rovnako ako zdravé potraviny
a čistá voda. bielkoviny 16 %

tuky 13 %
Uvažujte a odpovedzte
cukry 1 %
1. Ktoré procesy v organizme sú súčasťou metabolizmu? Uveďte príklady.
2. Uveďte zdroje energie v tele človeka.
3. Ktoré živiny má obsahovať potrava človeka? voda 65 %
4. Ktoré potraviny obsahujú dôležité živiny pre človeka? Uveďte príklady.
minerálne
5. Ktoré potraviny sú z hľadiska energetického príjmu nevhodné?
látky 5 %

Zisťujte, skúmajte, riešte Obr. 148 Voda v organizme človeka

1. Analyzujte jedálny lístok vo vašej školskej jedálni z hľadiska obsahu živín.
2. V tabuľke 2 je uvedené množstvo organických a anorganických látok v telách
dvoch organizmov (X a Y). Ktoré údaje by mohli patriť človeku? Uveďte dva
argumenty.
Tabuľka 2 Organické a anorganické látky v organizmoch

Minerálne
Organizmus Voda Bielkoviny Tuky Cukry
látky
X 60 % 20 % 15 % 1% 4%
Y 60 % 5% 1% 30 % 4%

Racionálna výživa
V súčasnosti sa výživa stáva meradlom
zdravého prístupu človeka k životu a ži-
votného štýlu.
Racionálna výživa prihliada nielen na
množstvo potravy, ale aj na jej zloženie.
Pomer živín v potrave ovplyvňujú osobné,
rodinné a národné zvyky.
Racionálna výživa predpokladá vyváže-
nú stravu z hľadiska jej výživných zlo-
žiek a ich denného príjmu. Na udržanie

101
TRÁVIACA SÚSTAVA
Zásady správneho stravovania
dospelého človeka:
− jesť vtedy, keď je človek hladný,
a nie vtedy keď má chuť,
− dennú stravu rozdeliť na menšie
dávky (5-krát denne), medzi
ktorými piť dostatok tekutín,
− potravu konzumovať pomaly
a dôkladne ju rozžuť,
− obmedzovať tuky a sladké jedlá,
− v dennej strave dávať prednosť
ovociu, čerstvej zelenine
a bielemu mäsu,
− dávať prednosť jedlám s nízkym
obsahom tuku,
− piť veľa čistej vody
a nízkokalorických
nealkoholických nápojov
s obsahom minerálnych látok,
− obmedziť alkohol,
− nestriedať veľmi studené a horúce
jedlá.
1. Uveďte, ako často konzumujete
potraviny znázornené
v jednotlivých úrovniach
potravinovej pyramídy (denne,
často, zriedka).
102
zdravia človek potrebuje energeticky
primeranú a pestrú stravu a pravidelný
rytmus jej prijímania.
Rôzne výskumy v oblasti výživy poukáza-
li na nevyváženosť potravy vo všetkých
oblastiach. Raňajkám sa venuje malá po-
zornosť alebo sa úplne z denného režimu
vylučujú. Najväčšie množstvo denného
energetického príjmu sa posúva do popo-
ludňajších a večerných hodín.
Ďalším rozšíreným negatívnym faktorom
v oblasti výživy je konzumácia rýchleho
občerstvenia. Jeho nedostatkom je nízka
kvalita surovín, množstvo tukov a nezdra-
vý spôsob prípravy.
Zdravé je jesť niekoľkokrát denne men-
šie množstvo jedla. Pri správnom rozde-
lení dennej dávky stravy by malo 20 %
pripadať na raňajky, 10 % na desiatu
a olovrant, 30 % na obed a večeru.
Prijímanie bielkovín je dôležité hlavne
v detskom veku a v období dospievania.
Pravidelná konzumácia mlieka sa znížila
asi o 13 %. Pravidelne podľa výskumov
pije mlieko len 15 – 20 % detí školské-
ho veku. Podobne je to aj so spotrebou
Obr. 149 Potravinová pyramída
mliečnych výrobkov. Ďalšie dôležité zdro-
je bielkovín sú v chudom mäse, strukovi-
nách a obilných klíčkoch. Asi jedna tre-
tina celkovej spotreby bielkovín by mala
byť živočíšneho pôvodu.
Za najzávažnejšie riziko vzniku rôznych
chorôb sa považuje vysoká spotreba
tukov. Tuky sa prijímajú najmä v brav-
čovom mäse a údeninách. Odporúčaná
denná dávka sa prekračuje asi o 40 %, čo
vplýva na zvýšenú hladinu cholesterolu
v krvi. Zvýšený cholesterol je najvýznam-
nejšia príčina vzniku srdcovo-cievnych
ochorení, obezity, cukrovky a niektorých
druhov rakoviny.
Preto je dôležité konzumáciu bravčového
mäsa nahradiť konzumáciou hovädzie-
ho mäsa, hydiny, diviny. Dôležité je zvý-
šiť konzumáciu rýb, mali by tvoriť súčasť
jedálneho lístka aspoň raz týždenne. Sú
zdrojom bielkovín, minerálnych látok, vi-
tamínov a nenasýtených mastných kyselín.
Príjem cukrov je z hľadiska kvantity pri-
meraný, neuspokojivá je kvalita prijíma-
ných cukrov. Biele pečivo predstavuje len
energiu, ktorá sa ukladá do zásoby a pod-
poruje vznik obezity.
 TRÁVIACA SÚSTAVA

Namiesto konzumácie bieleho chleba Pri dodržiavaní zásad správnej výživy je

a pečiva by sa mala uprednostniť konzu-
mácia celozrnného pečiva, čo by pozitívne
ovplyvnilo príjem vitamínov B a vlákniny.
Vláknina je dôležitá na prevenciu rôznych
druhov rakoviny, obezity a ochorení trá-
viacej sústavy (žlčové kamene, hemoroi-
dy, zápcha).
Spotreba ovocia a zeleniny je podľa šta-
tistík nízka, napriek tomu, že sa v nich
nachádzajú ochranné látky, vitamíny, mi-
nerálne látky a vláknina. Súčasťou potra-
vy musí byť dostatočné množstvo surovej
a čerstvej zeleniny a ovocia.
Voda je dôležitá pre všetky životné pro-
cesy, preto je nevyhnutný správny pitný
režim. Namiesto vody, minerálnej vody
a ovocných čajov sa často nesprávne
uprednostňujú nápoje, ktoré obsahujú
množstvo cukru a rôznych chemických
látok. Spôsobujú vznik obezity, cukrovky
a osteoporózy (odvápňovanie kostí).
Najvhodnejšími potravinami sú ovocie, zele-
nina (najlepšie v surovom stave), celozrnné
výrobky, biele mäso, obilné klíčky a rôzne
semená plodov a ich vzájomná kombinácia.
dôležitá aj hygiena potravín. S potravi-
nami sa do tráviacej sústavy môžu dostať
choroboplodné mikroorganizmy, parazity,
jedy a iné škodlivé látky, ktoré môžu za-
príčiniť rôzne ochorenia. Potraviny môžu
prísť do kontaktu so škodlivými látkami pri
výrobe, skladovaní, predaji, príprave, po-
dávaní alebo jedení.
Všade, kde sa zaobchádza s potravinami,
je dôležitá čistota. To platí najmä pre za-
bezpečovanie čistoty pitnej vody. Rozličné
opatrenia a kontrola musí zabezpečovať
bezchybnosť potravín, nápojov a jedál.
Každý jednotlivec musí tiež dodržiavať
určité zásady pri príprave, uskladňovaní
a podávaní jedál. Napríklad na prípravu je-
dál sa nemajú používať potraviny s podo-
zrivým vzhľadom, prípadne už pokazené,
nepoužívať vodu z neznámych alebo podo-
zrivých zdrojov, v prípade potreby ju vždy
prevariť. Potraviny, ktoré sa konzumujú
surové, treba vždy dôkladne umyť v pitnej
vode, pred prípravou jedál a pred jedením
si treba umyť ruky, dbať na čistotu riadu,
potraviny uskladňovať na chladnom mies-
te v prikrytej nádobe.
2. Vyberte tvrdenie, ktoré
najlepšie vyjadruje definíciu.
Racionálna výživa znamená:
a) jesť len to, na čo mám chuť,
b) jesť potraviny, ktoré obsahujú
všetky pre telo potrebné
látky v dostatočnom
množstve,
c) záruku zdravia,
d) že energetická hodnota
potravy, ktorá sa konzumuje,
neprevyšuje energetickú
spotrebu tela,
e) držať diétu a nejesť veľa.
3. Diskutujte na niektorý
z námetov.
• Stravujete sa racionálne?
• Myslíte si, že máte optimálnu
hmotnosť? Ako by sa to dalo
zistiť?
• Kde by ste hľadali informácie
o racionálnej výžive?
• Čo by ste urobili, keby ste chceli
schudnúť?
• Čo by ste potrebovali vedieť
o človeku, keby ste mu chceli
zostaviť zdravý jedálny lístok?

Zamyslite sa!
Racionálna (rozumná) výživa spočíva najmä v energeticky primeranej
a pestrej strave, uprednostňovaní potravín, ktoré obsahujú zložky
zodpovedajúce veku človeka.

Uvažujte a odpovedzte
1. Vysvetlite podstatu racionálnej výživy.
2. Ktoré potraviny je vhodné uprednostňovať z hľadiska racionálnej výživy?
3. Ktoré stravovacie návyky sú nevhodné z hľadiska racionálnej výživy?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite vo vašom meste (v niektorom obchode s potravinami) počet
druhov potravín patriacich k racionálnej strave.
2. S akými nedostatkami v dodržiavaní racionálnej výživy sa stretávate?
3. Ktoré druhy potravín by ste odporúčali z hľadiska racionálnej výživy deťom,
tehotným a dojčiacim ženám a starým ľuďom?
4. Aké menu z hľadiska racionálnej výživy by ste zostavili na domácej oslave?

103
TRÁVIACA SÚSTAVA
Vekové osobitosti a ochorenia tráviacej
sústavy
1. Aké sú z hľadiska výživy výhody
dojčenia dieťaťa do jedného
roka života? Zistite informácie
z dostupných zdrojov.
2. Aké sú podstatné rozdiely
v stavbe mliečneho a trváceho
chrupu?
3. Aká je najvhodnejšia prevencia
zubného kazu?
rezáky (2)
stoličky (2)
očný zub (1)
Obr. 150 Mliečny chrup
• Podmienkou zdravia dieťaťa
je primeraná výživa. Dieťa
potrebuje na jednotku hmotnosti
viac potravy ako dospelý človek,
pretože jeho látková premena je
rýchlejšia.
• Organizmus dieťaťa využíva
potravu najmä na tvorbu
nových tkanív. To predpokladá
dostatok bielkovín, vápnika, solí
a vitamínov.
pravý lalok
ľavý lalok
intenzívna
konzumácia
alkoholu alebo
chronická vírusová
infekcia môžu s pribúdajúcim
vekom urýchliť pokles normálnych
funkcií pečene
Obr. 151 Pečeň
104
Vekové osobitosti tráviacej sústavy
Pri narodení dieťaťa sú vyvinuté ne-
podmienené reflexy, z ktorých je naj-
dôležitejší reflex cicania a prehĺtací
reflex. Novorodenec prijíma potravu
– materské mlieko a začína sa zabezpe-
čovať látková premena. Reflex hryze-
nia sa prejavuje v 6. – 8. mesiaci.
Ústna dutina dojčiat je menej
priestranná. Jazyk je krátky a široký
a podnebie je široké a ploché. Mliečne
zuby sa prerezávajú od 6. mesiaca; sú
krehkejšie ako trváce, ľahšie sa lámu
a kazia. Trváce zuby detí majú tenšiu
vrstvu skloviny a zubovina je citlivej-
šia. Odolnosť zubnej skloviny sa zvyšu-
je tzv. fluorizovaním.
Pažerák dieťaťa je kratší a má jemnej-
šiu sliznicu ako u dospelého človeka.
Deťom by sa nemali dávať veľmi horúce
jedlá, aby nedošlo k zápalu pažeráka.
Žalúdok novorodenca najintenzívnej-
šie rastie do 1. roka dieťaťa. Plocha ža-
lúdka sa stále zväčšuje. V 5. roku die-
ťaťa má stena žalúdka charakter steny
dospelého človeka.
Tenké črevo najintenzívnejšie rastie
do dĺžky v 1. roku života. Množstvo kl-
kov sa do obdobia dospelosti štvorná-
sobne zväčší.
Hrubé črevo najintenzívnejšie rastie
do 3. roka života.
Pečeň detí je relatívne veľká. Najviac
rastie v období dospievania. Žlč detí ob-
sahuje viac vody a hlienu.
V staršom veku a v období staroby sa
zvyšuje tvorba zubných kazov a defek-
ty chrupu. Strata zubov ovplyvňuje aj
kvalitu reči. Zvýšená ústna hygiena je
dôležitá, potrebné sú pravidelné náv-
števy zubného lekára a podľa potreby
zabezpečenie zubnej protézy.
Zmeny na sliznici úst a tráviacich or-
gánov zhoršujú podmienky spracúva-
nia prijatej potravy, čo narúša proces
trávenia. Typickým príznakom je ne-
chutenstvo do jedla. Znižovanie vylu-
čovania slín podporuje šírenie choro-
boplodných mikroorganizmov, ktoré
môžu spôsobovať rôzne infekcie.
Pečeň postupne mení štruktúru, zmen-
šuje sa, jej funkčnosť však môže zostať
zachovaná a iba postupne sa spomaľuje.
S pribúdajúcim vekom zlyhanie peče-
ne môže spôsobiť aj mierne ochorenie.
Zhoršovanie môže urýchliť aj zvýšený
krvný tlak, ateroskleróza a dlhodobé
užívanie liekov proti bolesti (anal-
getík).
Postupne sa znižuje tvorba tráviacich
enzýmov (ptyalín, pepsín, trypsín)
a zvyšuje sa pH žalúdka. Pri týchto
zmenách sa potrava alebo lieky pomal-
šie vstrebávajú. Spomalenie peristalti-
ky čriev zhoršuje vylučovanie (vyprázd-
ňovanie).
S pribúdajúcim vekom často súvisí aj
nadváha – obezita, ktorá urýchľuje
proces starnutia. Nadmerná výživa je
často dôsledkom celoživotných stravo-
vacích návykov bez dostatočnej pohy-
bovej aktivity. Nadváha skracuje život
človeka, preto je dôležité dodržiavať
racionálnu výživu aj vo vyššom veku.
V staršom veku by mala byť strava
menej energetická pre znížený meta-
bolizmus a zníženú telesnú aktivitu.
Neplnohodnotná strava bez výživnej
hodnoty môže viesť aj k podvýžive, ne-
dostatku vitamínov A, B, C, železa.
 TRÁVIACA SÚSTAVA

Ochorenia ústnej dutiny a tráviacej sústavy V starobe je optimálne:

Medzi infekčné nákazy patria zápalové
ochorenia ústnej dutiny (opar pier, afty,
múčnatka), hepatitídy a črevné (alimen-
tárne) nákazy, ktoré sa najčastejšie preja-
vujú bolesťami brucha, zvýšenou teplotou,
hnačkami a zvracaním. Medzi neinfekčné
ochorenia patria napr. ochorenia ústnej
dutiny, žalúdkový katar, žalúdočná neu-
róza, vredová choroba žalúdka, zápal čer-
vovitého prívesku tenkého čreva, cirhóza
pečene a iné.
Ochorenia ústnej dutiny
Žalúdočná neuróza vzniká na neurotic-
kom podklade, pri psychickej záťaži. Pre-
javuje sa poruchami trávenia a dráždivým
žalúdkom. Vyskytuje sa aj u mladších ľudí.
Vredová choroba žalúdka a dvanástnika
vzniká natrávením sliznice alebo hlbšej
vrstvy stien žalúdočnou šťavou. Ochorenie
má psychické príčiny (nervová sústava),
významná je aj vrodená dispozícia. Liečba
spočíva v úprave životosprávy, užívaní lie-
kov, v chirurgickom zákroku, v psychickej
rovnováhe a diéte.
• jesť viackrát denne menšie porcie,
• jesť chudé mäso,
• zákusky nahradiť zeleninou
a ovocím,
• piť nízkotučné mlieko a jesť
nízkotučné syry,
• dbať na dostatočné množstvo
stravy.
• Vírusová infekcia hepatitídy
(zápalu pečene) typu A, B alebo
C spôsobuje akútne ochorenie
pečene. Chronický zápal môže
viesť k cirhóze pečene.

K vrodeným chybám patria úplné alebo čias-
točné rázštepy pier, čeľuste, sánky a podne-
bia. V súčasnosti sa upravujú chirurgicky.
K najrozšírenejším získaným ochoreniam
patrí zubný kaz. Vzniká ako dôsledok ne-
správnej životosprávy a hygieny ústnej
dutiny. Prejavuje sa poškodením zub-
nej skloviny, neskôr aj zuboviny dôsled-
kom odvápňovania. Vzniká na miestach,
kde sa nachádzajú zvyšky potravy
a nečistoty. Liečba spočíva vo vyvŕtaní
a zaplombovaní vzniknutej dierky. Čím je
kaz hlbší, tým je liečba komplikovanejšia
a zdĺhavejšia.
Najrozšírenejšou chorobou chrupu, najmä
v dospelosti, je parodontóza (uvoľňovanie
a kývanie zubov). Je to zápalový proces,
ktorý postihuje tkanivá. Začína zápalom
ďasien okolo zubného krčka, až postihne
zubné lôžko. Liečba spočíva v odstránení
zubného kameňa a v dôslednej hygiene
ústnej dutiny.
Ochorenia tráviacej sústavy
Poruchou činnosti tráviacich orgánov
vznikajú poruchy trávenia (dyspepsia),
napr. pocit plnosti žalúdka, rihanie, pále-
nie záhy, nechuť do jedla, anorexia, bulí-
mia, škŕkanie, zvýšený odchod plynov, vra-
canie, zápcha a hnačka.
Žalúdkový katar alebo črevný katar je zápal
sliznice, ktorý nastáva pri zjedení dráždivej
alebo pokazenej potravy, liekov, alkoholu,
čiernej kávy a iných škodlivín. Môže byť aj
následkom zanedbaného a pokazeného
chrupu. Prejavuje sa bolesťami v nadbruší,
nechutenstvom alebo zvracaním.
Vredový zápal hrubého čreva je časté
ochorenie. Ochorenie začína prekrvením
a opuchom sliznice konečníka a hrubého
čreva. Sliznica sa stáva krehkou a ľahko
krváca. V ľahšej forme je postihnutý ko- Obr. 152 Vznik zubného kazu
nečník, v ťažšej je postihnuté hrubé črevo.
Stolica býva zmiešaná s krvou, po jedle sa
prejavujú bolesti. Ochorenie sa lieči upra-
vením životosprávy v prospech psychické-
ho pokoja a diétou bohatou na bielkoviny.
Vážnejšie komplikácie sa riešia chirurgicky. 4. Aké informácie máte
o podstate a nebezpečenstve
anorexie a bulímie v období
Zápal červovitého výbežku slepého čreva dospievania? Diskutujte
(appendicitis) je častý najmä do 30. roku ži- o tomto probléme a jeho
vota. Je vyvolaný mikroorganizmami, ktoré následkoch.
sa dostali do výbežku z čreva alebo krvou.
Prejavuje sa bolesťou v pravom podbruší,
ktorá je silnejšia pri nadýchnutí, malátnos-
ťou a zvýšenou teplotou. Lieči sa priklada-
ním ľadu na brucho, antibiotikami a diétou.
Akútne formy sa riešia chirurgicky.
Žltačka (icterus) nie je choroba, ale prí-
znak niektorých ochorení. Najčastejšie sa
vyskytuje pri chorobách pečene a žlčových
ciest. Prejavuje sa zvýšeným množstvom
bilirubínu v krvi. Najviac je žlté sfarbenie
viditeľné na očnom bielku, sliznici úst
a koži. Môže vzniknúť z poškodenia peče-
ne, upchatím žlčových ciest alebo zo zvý-
šeného rozpadu červených krviniek.
Cirhóza pečene je choroba, pri ktorej za-
nikajú pečeňové bunky. Pečeň stvrdne,
zväčší sa alebo zmenší. Príčinami sú al-
kohol, vírusové hepatitídy, choroby žlč-
níka a otravy toxickými látkami. Začína
bez zjavných príznakov, v neskoršom štá-
diu vznikajú tráviace ťažkosti, chudnu-
tie a psychické zmeny. Liečba pozostáva
z prísnej životosprávy.

105
TRÁVIACA SÚSTAVA

Žlčové kamene sa vyskytujú najmä u žien, Príčinou je nerovnováha medzi príjmom

sliznica
podslizničné
väzivo
vonkajšia
svalovina
Obr. 153 Vývin žalúdočného
vredu – z čiastočne narušenej
sliznice sa môže postupne vyvinúť
vred, ktorý preniká stenou, narúša
tepnu a spôsobuje krvácanie alebo
pretrhnutie steny žalúdka
obéznych ľudí a cukrovkárov. Kamene tvo-
rí cholesterol alebo bilirubín. Bolesť sa
prejavuje opakujúcimi sa záchvatmi a je
nezvyčajne silná. Kamene sa odstraňujú
ultrazvukom alebo chirurgicky.
Zápal podžalúdkovej žľazy sprevádza
porucha tvorby tráviacich enzýmov. Zá-
chvaty bolesti trvajú niekoľko týždňov
v niekoľkomesačných intervaloch. Môže
prebiehať aj bez bolestí. Liečbu podpo-
ruje strava bez tukov a časté prijímanie
potravy v malých dávkach.
Obezita je nadmerné ukladanie tuku
(najčastejšie medzi 40. až 60. rokom).
a výdajom energie (príjem prevyšuje vý-
daj). V pokročilom štádiu sa prejavuje dý-
chacími ťažkosťami, malátnosťou, úna-
vou a telesnou slabosťou. Liečba spočíva
v telesnej aktivite a v znížení množstva
energeticky hodnotných potravín.
Dna je choroba látkovej premeny, pri kto-
rej sa vytvára zvýšené množstvo kyseli-
ny močovej, ktorá sa usadzuje v kĺboch.
Príčiny nie sú zatiaľ známe. Prejavuje sa
silnými bolesťami hlavne v kĺbe palca.
Miesto sa zdurí a sčervená. Ďalšími sú po-
ruchy trávenia, nechutenstvo a zvýšená
teplota. Vhodná je kombinácia medika-
mentóznej liečby a vhodných diét.

vývod
Zamyslite sa!
žlčníka žlčový Najintenzívnejšie zmeny v tráviacej sústave prebiehajú do 3. roka života.
kameň vo Ochorenia tráviacej sústavy sú infekčné a neinfekčné. Medzi najčastejšie
vývode neinfekčné ochorenia patria rázštepy, zubný kaz, parodontóza, žalúdkový
žlčníka a črevný katar, žalúdočná neuróza, vredový zápal hrubého čreva, zápal
červovitého výbežku slepého čreva, žltačka, cirhóza pečene, žlčové kamene,
zápal podžalúdkovej žľazy.

žlčové Uvažujte a odpovedzte

kamene spoločný 1. Aký vplyv má racionálna výživa z hľadiska rastu a vývinu detí?
vývod
2. Ako sa prejavuje dodržiavanie racionálnej stravy v starobe?

Obr. 154 Žlčové kamene Zisťujte, skúmajte, riešte

tvorí žlčové farbivo a cholesterol
1. Uveďte najčastejšie príčiny vzniku ochorení tráviacej sústavy.
v dôsledku narušeného
nerovnomerného chemického 2. Vysvetlite, ako sa vekom mení stavba orgánov tráviacej sústavy.
zloženia žlče
3. Zdôvodnite negatívny vplyv alkoholu na postupné zmeny v stavbe a činnosti
pečene.

Starostlivosť o tráviacu sústavu

Ako ukazovateľ na posudzovanie
stupňa hmotnosti človeka sa
používa kritérium BMI (body
mass index) – podiel hmotnosti
vyjadrenej v kg a výšky v m
umocnený na druhú. Napr.
človek s hmotnosťou 70 kg
a výškou 170 cm (1,7m) zistí svoje
BMI jednoduchým výpočtom:
70:1,72=70:2,89=24,22.
Na dobrú činnosť tráviacej sústavy
treba dodržiavať určité pravidlá. Pri
jedení treba potravu dôkladne roz-
žuť. Nedokonale rozhryzená potrava
a prehĺtaná v rýchlosti je nedostatočne
pripravená na trávenie. Tráviace orgá-
ny sa preťažujú nárazovou nadmernou
konzumáciou jedného jedla. Zdravé
je jesť pravidelne niekoľkokrát za deň
menšie množstvo jedla. Nepravidel-
né stravovanie a neprimerané dávky
spôsobujú poruchy činnosti tráviacej
sústavy (nechutenstvo, zápchu, hnač-
ky). Večerať sa má najmenej dve hodiny
pred spaním, aby sa predišlo poruchám
spánku. Dobrá činnosť tráviacej sústa-
vy predpokladá pravidelné prijímanie
všetkých zložiek potravy. Na trávenie
pôsobí aj prostredie, v ktorom sa stra-
va konzumuje, spôsob jedenia a úprava

106
 TRÁVIACA SÚSTAVA

jedla. Jesť treba v pokoji, bez rozptyľo-
vania, prerušovania.
Prejedanie spôsobuje preťaženie
a poruchy činnosti tráviacich orgánov
a obezitu (tučnotu). Príčinou tučno-
ty je porucha pomeru medzi príjmom
a výdajom energie, pričom príjem pre-
vyšuje výdaj. Nadmerná hmotnosť za-
ťažuje nielen tráviacu sústavu, ale aj
srdce a kosti. Tučný človek obmedzuje
pohyb, čo znižuje výdaj energie a spô-
sobuje zvyšovanie nadváhy.
Hladovanie je stav, pri ktorom sa ne-
prijíma potrava. Ak sa neprijíma vôbec
potrava ide o úplné hladovanie. Človek
vydrží hladovať 40 – 50 dní pri nepre-
rušenom prívode vody. Častejšie sa
vyskytuje jednostranné hladovanie,
pri ktorom chýbajú dôležité zložky po-
travy.
Podvýživa vzniká z rôznych príčin
a znamená nedostatok živín a energie.
Môže vzniknúť z nedostatku potra-
vy alebo pri niektorých ochoreniach,
napr. pri nádorových ochoreniach,
cukrovke, pri strate chuti do jedenia
a pocitu hladu v dôsledku psychických
porúch (mentálna anorexia) a pod.
Za podvýživu sa považuje stav, pri kto-
rom nastáva pokles hmotnosti tela o 10
% a viac pod optimálnu hodnotu.
Nestriedmosť v jedení a pití preťažuje
Kategórie BMI a zdravotné riziká
tráviacu sústavu a pôsobí škodlivo aj
na srdce a obličky. Striedmosť platí aj Kategória Zdravotné
BMI
pri požívaní alkoholu a rôznych po- podľa WHO2 riziko
chutín (korenie, káva, čaj a čokoláda). 16 – 18,5 stredná možné
Alkohol pôsobí škodlivo na pečeň, ob- podváha
ličky aj nervovú sústavu. Pitie alkoholu 18,6 – normálne minimálne
môže prerásť do závislosti od alkoho- 24,9 rozpätie
lu. Sústavné pitie vedie k návyku – al- 25 – 26,9 nadváha 1. st. nízke
koholizmu. 27 – 29,9 nadváha 2. st. stredné, mierne
zvýšené
Zákon zakazuje podávať a predávať al- 30 – 34,9 obezita 1. st. vysoké
kohol osobám mladším ako 18 rokov.
35 – 39,9 obezita 2. st. veľmi vysoké
Účinky alkoholu spomaľujú duševné
reakcie, človek má zníženú výkonnosť 40 a viac obezita 3. st. ohrozujúce
život
a neovláda svoje pohyby.
Niektoré riziká podmienené
Na alkoholizmus trpí v súčasnosti veľa obezitou:
ľudí. Chronické pitie najmä v staršom
veku vplýva na všetky orgány tela. Nie- − vysoký krvný tlak a srdcové
ochorenia, ktoré má viac ako
ktoré lieky zvyšujú účinok alkoholu, 50 % ľudí s nadváhou,
kým iné znižujú (antibiotiká); súčasné
užívanie liekov s alkoholom môže byť − riziko infarktu stúpa pri BMI 25 –
28 až o 50 – 70 %,
príčinou predávkovania liekov.
− osem z desiatich diabetikov trpí
nadváhou 2. stupňa,
Počas dňa ľudia často pijú kávu ako
pochutinu. Káva, ale aj čaj a kokakola − ženy s nadváhou trpia často
obsahujú určité množstvá povzbudzu- výskytom žlčníkových kameňov,
júcej látky kofeínu. Kofeín ovplyvňuje − nadváha sa podieľa na výskyte
viaceré telesné orgány, napr. obličky, kŕčových žíl a zápalov žíl dolných
mozog, srdce, orgány tráviacej sústavy. končatín,
Veľké dávky môžu spôsobiť búšenie srd- − nadváha spôsobuje zmeny
ca, zhoršovať prejavy žalúdočného vredu kĺbových spojení a ich
a nadmernú záťaž obličiek. bolestivosť, ktoré sa prejavujú
ako artróza a dna.

Zamyslite sa! Účinky pitia alkoholu:

Jedlo, ktoré necháme na tanieri nám lepšie prospeje ako jedlo, ktoré zjeme. − bolesti hlavy v opitosti spôsobuje
Alkohol podmieňuje predčasné starnutie a zrýchľuje jeho priebeh. Dožiť sa roztiahnutie ciev v mozgu a jeho
staroby, znamená žiť zdravo a s primeranými informáciami. okolí,
„Nič nezavinilo toľko starostí, toľko chorôb a biedy ako alkohol.“ (Ch. Darwin)
− nevoľnosť žalúdka zapríčiňuje
zápalový účinok alkoholu na
žalúdok,
Uvažujte a odpovedzte
− alkohol stimuluje v obličkách
1. Aké faktory sú príčinou vzniku obezity? tvorbu moču a vyvoláva pocit
2. Uveďte dôsledky nadmerného užívania alkoholu a kofeínu na mladý smädu.
organizmus.

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite, na ktorom mieste v celosvetovom rebríčku je Slovenská republika
v konzumácii alkoholu a v závislosti ľudí od alkoholických nápojov.
2. Urobte anketu medzi spolužiakmi o požívaní alkoholických nápojov a nápojov
s obsahom kofeínu. Svoje zistenia analyzujte.
3. Čo by ste poradili starému človeku v súvislosti so stravovaním?

107
TRÁVIACA SÚSTAVA

ABCD Otázky „na telo“ o tráviacej sústave

Úlohy môžu mať jednu správnu odpoveď, viac správnych odpovedí, všetky správne odpovede alebo žiadnu správnu odpoveď.

1. Ktoré chemické látky rozkladajú potravu pri trávení?

a) antigény b) hormóny c) enzýmy d) aglutinogény

2. Aminokyseliny sú súčasti:

a) cukrov (sacharidov) b) bielkovín (proteínov) c) vitamínov d) tukov (lipidov)

3. Tráviaca sústava zabezpečuje:

a) vylučovanie b) metabolizmus c) vstrebávanie d) zrážanie

4. V ústnej dutine sa potrava:

a) prijíma b) počiatočne trávi c) vstrebáva d) mechanicky spracúva

5. Sladkú chuť pri dlhom žutí chleba spôsobuje rozklad cukrov enzýmom:

a) ptyalínom b) pepsínom c) mucínom d) lipázou

6. Kyselina chlorovodíková v žalúdočnej šťave:

a) zráža mlieko b) uľahčuje trávenie c) tvorí kyslé prostredie d) chráni sliznicu

7. Ktoré zložky potravy sú najväčším zdrojom energie?

a) cukry (sacharidy) b) bielkoviny (proteíny) c) tuky (lipidy) d) vitamíny

8. Dvanástnik je súčasťou:

a) tenkého čreva b) hrubého čreva c) žalúdka d) pečene

9. Drobné výrastky na povrchu tenkého čreva, ktoré zväčšujú povrch jeho sliznice, sú:

a) kĺby b) kanáliky c) klky d) papily

10. Biologická oxidácia je najdôležitejší zdroj energie, lebo zabezpečuje štiepenie živín pôsobením:

a) kyseliny chlorovodíkovej b) oxidu uhličitého c) enzýmov d) hemoglobínu

11. Chemický rozklad zložitých látok v potrave na jednoduché látky je:

a) žuvanie b) vstrebávanie c) trávenie d) metabolizmus

108
 TRÁVIACA SÚSTAVA

12. Premenu látok – metabolizmus zvyšuje:

a) svalová práca b) hladovanie c) vysoká teplota prostredia d) nízka teplota prostredia

13. Pečeň je dôležitá, lebo zabezpečuje:

a) vznik vitamínu A b) tvorbu žlče c) zneškodňovanie toxínov d) metabolizmus živín

14. Peristaltické pohyby umožňujú:

a) posun črevnej šťavy b) posun potravy c) žuvanie d) pohyby jazyka

15. Racionálna výživa prihliada na:

a) pravidelnosť stravovania b) kombináciu živín c) zloženie potravy d) množstvo potravy

16. Chudé mäso, strukoviny, mlieko sú zdrojom:

a) bielkovín (proteínov) b) tukov (lipidov) c) cukrov (sacharidov) d) vitamínov

17. Aký chrup sa dieťaťu v období 5 – 6 rokov vymieňa za trvalý chrup?

a) bočný b) očný c) mliečny d) detský

18. Hypovitaminóza súvisí s príjmom vitamínov a znamená:

a) znížený príjem b) vyvážený príjem c) nadbytočný príjem d) úplný nedostatok

19. V starobe majú zmeny na sliznici úst a tráviacich orgánov vplyv na:

a) kvalitu reči b) trávenie c) spracúvanie potravy d) obezitu

20. Zubný kaz ako najrozšírenejšie ochorenie ústnej dutiny vzniká ako dôsledok nesprávnej:

a) zubnej pasty b) životosprávy c) hygieny ústnej dutiny d) zubnej kefky

21. Nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie spôsobuje:

a) obezitu b) žltačku c) dnu d) žalúdočnú neurózu

22. Alkohol pôsobí škodlivo na:

a) pečeň b) nervovú sústavu c) obličky d) cievy

109
Vylučovanie,
močová sústava
Vylučovanie
Pri metabolizme látok vznikajú tuhé, Človek príjme denne približne 2,5 l teku-
plynné a tekuté odpadové nepotrebné tín – vody. Voda sa nachádza v krvi, v bun-
1. Aký význam má vylučovanie
nepotrebných a odpadových látky, ktoré treba z tela odstraňovať. Na kách a v medzibunkových priestoroch. Na
látok pre organizmus? vylučovaní sa zúčastňuje viac sústav a or- vylúčenie nadbytočného množstva vody
gánov. slúžia najmä močová a kožná sústava.
2. Ktoré tuhé, plynné a tekuté
odpadové látky sa z tela
vylučujú? Tabuľka 3 Procesy metabolizmu a odstraňovanie odpadových látok z tela
3. Aký význam má udržiavanie Odstraňovanie
vnútornej stálosti organizmu? Látková premena Odpadové látky
sústava orgán
oxid uhličitý, voda
dýchanie dýchacia pľúca
(vodná para)
stolica, nestrávené
trávenie tráviaca konečník
zvyšky
pot (kvapaliny a soli) kožná koža
vylučovanie
moč močová obličky

• Obličky sú uložené asi 5 cm od
chrbtice pod dolnými rebrami.
• Priemerná oblička dospelého
človeka je asi 10 cm dlhá a má
hmotnosť asi 150 g.
• Každú minútu pretečie obličkami
asi 1,2 l krvi.
Močová sústava
Močová sústava zabezpečuje hospo-
dárenie s vodou a soľami, filtráciu krvi
a vznik moču. Močom sa z tela vyluču-
jú najmä dusíkaté látky. Moč zdravého
človeka tvorí voda, močovina, kyselina
močová, kreatín, ióny minerálnych lá-
tok, zvyšky vitamínov. Nemá obsahovať
glukózu, krv, bielkoviny, hnis a žlčové
farbivá.
Obličky sú párový orgán fazuľovitého
tvaru na zadnej strane brušnej dutiny
v driekovej oblasti. Ich povrch pokrýva
väzivové puzdro a sú obalené tukovým
vankúšikom. Na vrchnej časti obličiek
sa nachádzajú nadobličky, ktoré sú

110
 VYLUČOVANIE, MOČOVÁ SÚSTAVA

súčasťou endokrinnej
oblička • V každej obličke je asi milión
sústavy. nefrónov s plochou vnútorného
povrchu 6 km2. Keby sa kanáliky
Obličku tvorí svetlejšia kôra všetkých nefrónov rozvinuli
a tmavšia dreň. Dreň je vejá- obličková a poskladali, dosiahli by dĺžku
rovito pruhovaná. panvička 80 km.

močovod
Základnou jednotkou mo-
čovej sústavy je nefrón. 4. Aké látky negatívne vplývajú
Nefrón má cievnu časť na činnosť obličiek?
– Bowmanovo puzdro 5. Z čoho pozostáva moč
s cievnym klbkom a od- zdravého človeka?
vodnú časť – systém
6. Ktoré látky nesmie obsahovať
kanálikov. Cievne čas- moč zdravého človeka?
močový
ti nefrónov vytvárajú mechúr 7. Ktoré zložky moču sa spätne
v obličke kôru a odvod-
vstrebávajú do krvi? Aký to má
né časti tvoria dreň. význam pre organizmus?
Do Bowmanovho puzdra močová
rúra 8. Čo najviac škodí obličkám?
vstupuje prívodná tep-
nička, ktorá sa rozvet- 9. Ako sa nazýva základná
vuje do cievneho klbka stavebná a funkčná jednotka
močovej sústavy?
– glomerulus. Z klbka
vystupuje odvodná tepnič- 10. Ako sa uskutočňuje
Obr. 155 Močová sústava dopingová skúška
ka. Tu sa krv filtruje a vzniká
u športovcov?
primárny moč. Jeho zloženie je
rovnaké ako zloženie krvnej plazmy bez Močovod ústi do močového mechúra,
bielkovín. Primárny moč sa dostáva do ktorý sa nachádza v panve za lonovou
systému kanálikov, kde sa spätne filtruje sponou. Hromadí sa v ňom moč. Pri • Denne sa vytvorí asi 150 l
primárneho moču a asi 1,5 l
a vstrebávajú sa niektoré látky, ako napr. naplnení asi 300 ml dochádza k nutka-
definitívneho moču.
voda, glukóza a soli. V systéme kanálikov niu na močenie. Vonkajší zvierač tvorí
vzniká definitívny moč. priečne pruhovaná svalovina, preto sa • Asi 99 % vody a ostatných látok,
ktoré telo potrebuje z filtrátu, sa
močenie ovláda vôľou.
vstrebáva späť do organizmu.
Močová sústava sa reguluje nervovo
a látkovo. Centrum nervovej regulácie Riadenie močenia je uložené v krížovej
je v medzimozgu (v hypotalame). Pri lát- mieche a jeho činnosť podlieha vplyvu
kovej regulácii sa uplatňuje najmä anti- mozgovej kôry.
diuretický hormón, ktorý vylučuje zadný
lalok hypofýzy.

S jednou obličkou je život možný bez obličková

vážnejších obmedzení. Zastavením čin- pyramída
nosti obličiek sa naruší homeostáza
organizmu a za 3 – 5 dní nastáva smrť. výbežky
V niektorých prípadoch sa človek lieči obličková tepna obličkovej
umelou obličkou (špeciálnym prístro- kôry
jom, ktorý na základe dialýzy prečisťuje obličková
žila obličkové
krv) alebo transplantáciou obličky vhod- tepny
ného darcu. a žily

močovod malý kalich

Močové cesty odvádzajú moč z tela.
Začínajú v obličke obličkovými kalich- veľký kalich
mi, ktoré sa spájajú do obličkovej pan- obličkové
vičky. puzdro

Z obličkovej panvičky vystupuje močo- obličková panvička

vod. Je to rúra dlhá asi 30 cm, ktorej tukové tkanivo
steny tvorí hladká svalovina.
Obr. 156 Vnútorná stavba obličky

111
VYLUČOVANIE, MOČOVÁ SÚSTAVA

kapilára
glomerulus
(klbko vlásočníc) prívodná tepnička
stočený
odvodná
kanálik
tepnička póry
Bowmanovo
prívodná
puzdro
tepnička
kapiláry filtračná
okolo štrbina
kanálikov
žila zberný
kanálik Bowmanovo
puzdro

odvodná
tepnička kanálik

Obr. 157 Stavba nefrónu Obr. 158 Glomerulus

Zamyslite sa!
Močová sústava zabezpečuje hospodárenie s vodou, filtráciu krvi a vznik
moču. Tvoria ju obličky a močové cesty. V obličkách vzniká primárny
a sekundárny moč. Močovými cestami sa moč dostáva von z tela. Keď
obličky zlyhajú a odpadové látky zostávajú v tele, nastane rovnako vážna
situácia ako pri zlyhaní mozgu či srdca.

Uvažujte a odpovedzte
1. Pri ktorých procesoch látkovej premeny vznikajú odpadové látky?
Zdôvodnite na príkladoch.

Ob 159 Analýza
Obr. lý moču č 2. Ktoré sústavy človeka sa zúčastňujú na vylučovaní odpadových látok?
v stredoveku – v stredovekej 3. Vysvetlite, čo podľa vás znamená výraz „udržiavanie vnútornej stálosti
lekárskej tabuľke boli farby organizmu“.
a usadeniny moču spojené
s rôznymi ochoreniami 4. Uveďte najčastejšie príčiny zlyhania činnosti obličiek.
5. Dokáže nahradiť v plnom rozsahu umelá oblička činnosť zdravej obličky?

Zisťujte, skúmajte, riešte

• V staroveku ľudia vedeli, že moč
môže poskytnúť informácie
o tom, čo sa deje v tele.
• Pri diagnostikovaní choroby
skúmali lekári kedysi farbu,
pach, konzistenciu a chuť moču
pacienta.
• V súčasnosti sa laboratórny
rozbor moču využíva na zistenie
rôznych infekcií, funkcie obličiek,
tehotenstva.
1. Zistite informácie o dôkaze prítomnosti nepovolených látok v moči človeka.
2. Zistite v dostupnej literatúre, o akú chorobu môže ísť, ak viete, že pri
rannej toalete bola farba moču veľmi tmavá.
3. Zistite prostredníctvom internetu alebo odbornej literatúry, na akom princípe
funguje dialýza. Spracujte stručný referát.
4. Vypočítajte, koľko krvi musia obličky prečistiť, aby sa vytvoril 1 cm3 moču. Za
24 hodín pretečie obličkami 150 l krvi, z ktorej sa postupne vytvorí 150 – 170 l
prvotného moču.
5. Zistite vo vašej triede, či mali spolužiaci problémy v detstve v súvislosti
s ochorením močovej sústavy.

112
 VYLUČOVANIE, MOČOVÁ SÚSTAVA

Vekové osobitosti, ochorenia močovej

sústavy a ich prevencia
Vekové osobitosti močovej sústavy
Obličky rastú najviac do 2. roka života
a v puberte. V mladosti majú vcelku väč-
šiu kapacitu, ako telo potrebuje.
Tvar močového mechúra je oválny, ne-
skôr guľovitý. Sliznica močových ciest je
u detí veľmi citlivá.
V starobe sa obličky postupne zvrašťujú,
spomaľuje sa ich funkcia a ich filtračná
schopnosť sa môže znížiť až na 50 %. Kle-
sá počet funkčných nefrónov a zhoršuje
sa krvné zásobenie obličiek. To vplýva
na iné orgány, ktoré preto obsahujú väč-
šie množstvo odpadových látok a menšie
množstvo kyslíka a živín. Aj malé ochore-
nie môže spôsobiť zlyhanie obličiek.
Zvýšený krvný tlak, ateroskleróza, alko-
hol a dlhodobé užívanie liekov proti bo-
lesti môžu urýchliť zhoršovanie činnosti
obličiek.
Výraznejšie zmeny sa týkajú močového
mechúra. Strácaním pružnosti sa zhoršu-
je udržanie moču. To sa prejavuje časte-
jším močením najmä v noci, nastávajú
ťažkosti s mimovoľným únikom moču pri
fyzickej námahe, kašli, smiechu a pod.
• Kapacita močového mechúra
Časté močenie a nočné močenie spôsobujú
oslabené svaly močového mechúra. To sa
môže prejaviť aj neschopnosťou udržať moč
(inkontinencia). Vcelku sa zmenšuje kapa-
cita mechúra.
1. Prečo sa deti upozorňujú, aby
si nesadali na studené miesta
alebo kamene?
2. Kde sa nachádzajú obličky
v ľudskom tele?
3. Aký význam majú obličky pre
človeka?
4. Prečo musí človek počas dňa
piť veľa tekutín?
je u novorodenca 50 – 80 ml,
počet močení je 20- až 25-krát za
24 hodín.

Ochorenia močovej sústavy a ich prevencia

Väčšina týchto ochorení sa prejavuje zme-
nou množstva a vzhľadu moču, bolesťami
a opuchmi, hlavne na tvári a končatinách.
Vrodené ochorenia
Medzi vrodené ochorenia patrí napr. chý-
bajúca oblička a rázštep močovej rúry.
Tieto chyby sa zisťujú preventívnymi le-
kárskymi prehliadkami v ranom detskom
veku a korigujú sa špeciálnymi prístupmi.
Zápal obličiek spôsobujú mikroorganiz-
my, ktoré sa nachádzajú najčastejšie na
mandliach a zuboch. Ochorenie sa často
začína angínou alebo zápalom dýchacích
ciest. Prejavuje sa bolesťami hlavy a ob-
ličiek, nechutenstvom, opuchmi tváre,
končatín a kalným močom s prímesou
krvi. Nebezpečenstvo ochorenia je aj
v ohrození iných orgánov, napr. srdca.
Pri liečbe antibiotikami je dôležitý pokoj
a diéta.

Získané ochorenia Obličkové kamene sa vyskytujú najmä

Močová sústava je vnímavá na infekcie
a náchylná na chronické ochorenia.
Obličková nedostatočnosť vzniká pri po-
škodení obličiek, napr. opakovanými zá-
palmi. K ochoreniu dochádza napr. pri
cukrovke alebo pri dlhodobom nadmer-
nom užívaní liekov. Prejavuje sa smädom,
nechutenstvom, zvracaním alebo hnač-
kou a slabosťou. Lieči sa medikamentóz-
ne v kombinácii s diétou. Vážnejšie prípa-
dy sa liečia dialýzou – umelou obličkou,
alebo transplantáciou obličky.
u mužov medzi 30. – 50. rokom. Kame-
ne majú rôznu veľkosť a pri ich zaklinení
spôsobujú kolikové bolesti. Liečba spočí-
va v diéte spojenej s dostatkom tekutín.
Zaklinené kamene sa môžu operatívne
odstrániť, rozdrviť laserovými lúčmi ale-
bo ultrazvukom.
Zápal močového mechúra sa vyskytuje
najmä u žien. Vyvolávajú ho mikroor-
ganizmy, ktoré sa do tela dostávajú cez
močovú rúru. Ochorenie sa prejavuje
triaškou, horúčkou, bolesťami v oblasti
mechúra a pri močení. Močenie je časté,

113
VYLUČOVANIE, MOČOVÁ SÚSTAVA

moč je zakalený hnisom. Liečba je medi- ne a plaviek počas otužovania vo vode.

kamentózna, diéta spočíva v odstránení Obličkám a močovým cestám škodí ne-
• Starnutie obličiek sa začína
prejavovať okolo 45. roku, keď
korenistých jedál, kávy a alkoholu. Pre- dostatok tekutín, čo spôsobuje pokles
klesá ich funkčnosť asi na 88 % vencia ochorení spočíva v zabezpečení funkcie a vznik obličkových kameňov.
funkčnosti 25-ročného človeka. sucha a tepla v oblasti obličiek. Preto Poškodenie spôsobujú aj príliš korenené
Oslabenie funkčnosti postupne je potrebné prezliekanie suchej bieliz- jedlá a alkoholické nápoje.
pokračuje a po 80. roku sa
zrýchľuje.
• Obličky možno chrániť
pred predčasným starnutím
hodnotnou výživou, primeranou
dialyzát
telesnou námahou, nefajčením,
včasným liečením zápalových
ochorení najmä žien.
• Ak sa obličky poškodia môžu
prestať fungovať a odstraňovať
odpadové látky z krvi. odpadové
látky
• Zlyhanie alebo odstránenie
jednej obličky neohrozuje život,
jej činnosť môže nahradiť druhá
oblička. membrána

krvinka

Obr. 160 Priebeh dialýzy – krv sa filtruje prechodom cez polopriepustnú membránu
ponorenú v špeciálnom roztoku – dialyzáte; malé molekuly močoviny a iných odpadových
látok membrána prepúšťa do diylazátu, veľké molekuly bielkovín a iných látok zadržiava

Zamyslite sa!
Medzi vrodené ochorenia močovej sústavy patrí chýbajúca oblička, rázštep
močovej rúry. Medzi získané ochorenia patrí obličková nedostatočnosť, zápal
obličiek, obličkové kamene a zápal močového mechúra.
Nadmerné močenie, časté nutkanie na močenie, výskyt krvi v moči poukazujú
na možnosť vážneho ochorenia obličiek alebo močových ciest a vyžadujú si
lekárske vyšetrenie.

Uvažujte a odpovedzte
1. Porovnajte znaky močovej sústavy v detstve a v starobe.
2. Ako sa prejavuje starnutie obličiek? Uveďte príklady.
3. Zistite podrobnejšie informácie o vrodených chybách obličiek.
4. Uveďte príklady získaných ochorení obličiek a ich príčin.
5. Aká je podstata procesu dialýzy?
6. Aké následky môže mať zlyhanie funkcie obličiek?
7. Ako môže transplantácia obličky ovplyvniť ďalší život pacienta a živého darcu?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Porovnajte príčiny detského pomočovania v noci s inkontinenciou starších ľudí.
2. Zistite z textu učebnice najčastejšie príčiny ochorení obličiek.
3. Ako by ste riešili problém s inkontinenciou staršieho člena rodiny?
4. Diskutujte v triede o vplyve niektorých častí módneho oblečenia na možnosť
ochorenia obličiek a močových ciest.
5. Zistite informácie o infekčných ochoreniach, ktoré sa môžu rozšíriť v sociálnych
zariadeniach. Diskutujte o ich prevencii.

114

Kožná sústava a starostlivosť o kožu
Koža pokrýva celý povrch tela, tvorí von-
kajší obal tela človeka. Patrí k najväčším
orgánom tela. Hrúbka kože je na rozlič-
ných miestach tela odlišná. Najhrubšia je
na stupajách a dlaniach, najtenšia je na
mihalniciach.
Na povrchu kože sa nachádzajú ryhy, kto-
ré sú na koncoch prstov usporiadané veľ-
mi individuálne. Štúdiom týchto rýh sa
zaoberá daktyloskopia.
Koža:
• oddeľuje vnútorné prostredie od von-
kajšieho,
• chráni telo pred mechanickým poško-
dením alebo infekciami,
• zabezpečuje hospodárenie s teplom
(kožné cievy, potné žľazy, tuk),
• podieľa sa na tvorbe vitamínu D a nie-
ktorých protilátok,
• zabezpečuje vstrebávanie (niektorých
mastí),
• zabezpečuje vylučovanie (potné, ma-
zové a mliečne žľazy),
• je zásobárňou tuku, krvi, vody, mine-
rálnych látok (chlorid sodný) a provi-
tamínu D,
• v tukovom väzive sa ukladá vitamín A a D.
Kožná sústava
Kožu tvorí pokožka, zamša a podkož-
né väzivo. Pri vnútromaternicovom
vývine vznikajú deriváty kože, napr. 1. Aký význam má koža v procese
vlasy, chlpy, nechty, potné, mazové, vylučovania?
mliečne žľazy ako žľazy s vonkajším vy- 2. Aké kožné útvary sú lupiny
lučovaním (exokrinné). vo vlasoch, mozole na rukách
alebo na nohách?
Pokožka sa skladá z viacvrstvové- 3. Prečo sa môže daktyloskopia
ho dlaždicového epitelu. Má spodnú využívať pri odhaľovaní
vrstvu, v ktorej sa tvoria nové bunky, páchateľov?
a vrchnú vrstvu, ktorej bunky odumie-
rajú, rohovatejú a odlupujú sa. V spod-
nej vrstve pokožky sa nachádza farebný
pigment melanín. Určuje farbu kože
a je filtrom UV žiarenia. Vysoké dávky
UV žiarenia pri častom alebo pri prud-
kom opaľovaní môžu poškodiť štruktú-
ru kože a vyvolať ochorenie – rakovinu
kože.
Zamšu tvorí väzivo, ktorého plochu
zväčšujú výbežky (papily) siahajúce
do pokožky. Nachádzajú sa v nej krvné
a miazgové cievy a receptory (hmatové
telieska a nervové zakončenia). Pre- Obr. 161 Odtlačky prstov
rastajú cez ňu vlasy a chlpy. Kožné re- sa využívajú v daktyloskopii
ceptory sú súčasťou hmatových zmys- na identifikáciu osôb
lových orgánov.
115
KOŽNÁ SÚSTAVA

pór
bunky
dlaždicového
epitelu

pokožka – vonkajšia
vrstva buniek – tvorí
ju viacvrstvový epitel,
ktorého bunky sa
zamša – vnútorná pružná
neustále delia, k povrchu
vrstva obsahuje krvné cievy,
sa splošťujú a odlupujú
nervové vlákna, vlasové vačky
a potné žľazy

vrstva tŕňovitých
vzpriamovač chlpu
buniek – papíl
reaguje na chlad, stres
zväčšuje pevnosť
kože
potná žľaza
mazové žľazy sú spojené
vlasový vačok s vlasovými vačkami
tepnička
žilka

podkožné väzivo
nerv

Obr. 162 Stavba kože

• Koža dospelého človeka zaberá
plochu asi 1,5 – 2 m2, má
hmotnosť vyše 10 kg.
• Pokožka má rôznu hrúbku
od 0,2 mm na mihalniciach
po 1,5 mm na stupajách.
• Bunky pokožky sa vymieňajú
priemerne každých 27 dní.
• Nové bunky sa zo spodných častí
pokožky vytláčajú navrch asi
14 dní, po 13 dňoch odpadávajú
v podobe šupín. Počas života sa
odlúči 18 – 22 kg pokožky.
Mazové žľazy vylučujú maz. Nachádzajú
sa v koži celého tela okrem dlane a stu-
paje. Najviac ich je na tvári, okolo nosa
a úst. V puberte sa ich činnosť zvyšuje.
Potné žľazy vylučujú pot, ktorý sa zú-
častňuje na vylučovaní a ochladzovaní
tela. Nachádzajú sa v koži celého tela,
okrem pier. Najviac ich je na dlani, stupa-
ji, nose, čele a v podpazuší.
Mliečne žľazy vylučujú materské mlieko.
Zakladajú sa u oboch pohlaví, ale vyvíjajú sa
len u dievčat v období puberty. Rast prsní-
kov a tvorba mlieka sa regulujú hormonálne.
Vlasy, chlpy a nechty sú deriváty kože,
ktoré stále dorastajú a rohovatejú. Vlasy
a chlpy vyrastajú z vlasových vačkov, do
ktorých ústia mazové žľazy.
Podkožné väzivo obsahuje tukové bun-
ky. V podkožnom väzive sa nachádzajú aj
hmatové telieska, najviac ich je na kon-
čekoch prstov.
Vzhľad kože sa (bledne, červená a pod.)
vplyvom emócií a zdravotného stavu
mení, môže prejavovať aj príznaky ocho-
renia.

Starostlivosť o kožu
Koža je najvýznamnejším kontaktným
orgánom s vonkajším prostredím. Je
najviac vystavená vplyvu vonkajšieho
prostredia.
Na zabezpečenie jej optimálneho zdra-
votného stavu je dôležité dodržiavať
hygienické zásady:
• každodenné sprchovanie a umývanie
Obr. 163 Vlas pokrývajú šupinovité
bunky, ktoré sa pokrývajú mazom
teplou vodou a mydlom, hlavne večer,
z mazových žliaz • používanie vlastných hygienických
potrieb,
• každodenné prečesávanie vlasov
a pravidelné umývanie,
• pravidelné čistenie a strihanie nech-
tov,
• každý deň si obliekať čistú spodnú
bielizeň,
• suchú pokožku po umytí alebo podľa
potreby ošetriť krémom,
• v prípade výskytu ochorenia kože ale-
bo vyrážky navštíviť kožného lekára,
• pravidelné otužovanie pobytom na
čerstvom vzduchu a vlažnou vodou.

116
 KOŽNÁ SÚSTAVA

Zamyslite sa!
Koža pokrýva povrch tela. Tvorí ju pokožka, zamša a podkožné väzivo. 4. Ktoré látky sa vylučujú pot-
nými žľazami? Aký to má
Na zdravé fungovanie kože treba dodržiavať hygienické zásady. význam?
5. Na ktorých miestach je najviac
Uvažujte a odpovedzte kožných receptorov?

1. Opíšte stavbu a funkciu hlavných vrstiev kože.

2. Akým spôsobom sa podieľajú na kontakte s vonkajším prostredím
jednotlivé časti kože?
3. Zistite podľa obr. 48, aké kožné receptory sa nachádzajú v koži a akú majú voľný koniec
funkciu.
mesiačik

Zisťujte, skúmajte, riešte

koreň nechta
1. Ako sa využíva vstrebávacia schopnosť pokožky? Dokumentujte na
príkladoch.
2. Zistite informácie o škodlivosti UV žiarenia. Diskutujte o nebezpečenstve
nadmerného opaľovania. Navrhnite plagát upozorňujúci na škodlivosť a potrebu
ochrany pred jeho účinkami.
3. Zistite informácie o červenaní sa a zblednutí pokožky v súvislosti s funkciami
kože. Obr. 164 Necht

Vekové osobitosti, ochorenia

a poškodenia kože
Vekové osobitosti kože
Koža detí je jemná a tenká. Obsahuje
tukovú vrstvu, menej pigmentu a väčšie
množstvo krvných vlásočníc. Má ružové
sfarbenie.
Mazové žľazy sú vyvinuté pri narodení,
ich činnosť sa zvyšuje v puberte.
Potné žľazy sa vyvíjajú pri narodení
a ich činnosť začína počas 3. – 4. dňa po
narodení.
V detskom veku je dôležitá dôsledná
ochrana pred UV žiarením a zvyšovanie
odolnosti kože otužovaním.
Koža detí má lepšiu hojivosť ako u dospe-
lých ľudí.
Od narodenia vlasy a chlpy tmavnú. V do-
spelosti a starobe šedivejú.
1. Ako sa podstatne odlišuje koža
detí a starých ľudí?
S pribúdajúcim vekom a najmä v starobe 2. V čom spočívajú príčiny zmien
pokožka stráca pružnosť, pretože hlbšie kože v starobe?
vrstvy obsahujú menej elastického tkani-
3. Aká starostlivosť o kožu je po-
va. Pružnosť strácajú aj cievy, preto drob- trebná v detstve a v starobe?
né poranenia môžu spôsobovať modriny.
Zmenšuje sa hrúbka kože a objavujú sa
vrásky, zhoršuje sa funkcia mazových žliaz.
V staršom veku a v starobe vznikajú na ru-
kách a ramenách ploché hnedé pigmen-
tové starecké škvrny.
Staršia pokožka nie je schopná zadržiavať
tekutinu, v dôsledku toho je suchšia až
pergamenovitá. Celková obnova kožného
tkaniva je pomalšia.
Počet vlasov sa s pribúdajúcim vekom
znižuje. Plešivosť a vypadávanie vla-
sov zapríčiňuje zmena štruktúry väzi-

117
KOŽNÁ SÚSTAVA
• Vo veku 20. rokov je na hlave
približne 615 vlasových korienkov
na 1 cm2, v 50. rokoch ich je na
rovnakej ploche iba 485. Korienky
sa zmenšujú, preto z nich
vyrastajú slabšie vlasy.
• Šedivenie spôsobuje úbytok vla-
sového pigmentu melanínu, ktorý
nahrádzajú vzduchové bublinky
a dodávajú vlasu typickú strie-
bornú farbu.
• Asi 40 % mužov vo veku 18 – 50
rokov má stredný až ťažký typ
plešivosti, ktorý sa vekom zvy-
šuje. Príčinou je zlá výživa vlasu
v dôsledku stiahnutia krvných
cievok pri vlasovom korienku
vplyvom dedičnosti, stresu
a iných faktorov. Vlas nerastie
a časom vypadne.
• Pôvodná hustota vlasov zostáva
do staroby iba málo mužom.
Rýchlosť ústupu prednej vlasovej
hranice z čela, zo spánkov
a temena je individuálna.
Obr. 166 Znamienko – névus je
zhluk pigmentových buniek alebo
drobných krvných ciev
Obr. 167 Cysta má pevné puzdro
vakovitého tvaru s obsahom
tekutiny alebo mazového výlučku
118
vovej vrstvy (u mužov niekedy aj okolo
20 rokov). Šedivenie vlasov spôsobuje
strata pigmentu. Chlpy na tele na nie-
ktorých miestach hrubnú, porast red-
ne (v podpazuší, ohambie) a na iných
mladá koža – hrubá vrchná
vrstva, veľa elastických vláken
v hlbších vrstvách udržuje
kožu hladkú a hebkú
Obr. 165 Zmeny kože podmienené vekom
Choroby a poškodenia kože
Najčastejšie vrodené chyby sú kožné
znamienka (névy). Rozoznávame pig-
mentové névy (sú tmavé s hrboľatým
povrchom a chĺpkami) a cievne névy
(sčervenenia na nose a tvári).
Získané ochorenia a poškodenia kože
majú rôzne príčiny.
Popáleniny vznikajú vplyvom vyšších
teplôt. Ich intenzita závisí od výšky
a trvania teploty. Rozdeľujeme ich na
štyri stupne. Najčastejšie sú obareni-
ny horúcou vodou. Všetky popáleniny,
najmä ťažšie, si vyžadujú odbornú sta-
rostlivosť.
Omrzliny vznikajú dlhším pôsobením
chladu. Omrznú najmä koncové časti
rúk, nôh a tvár. Koža najprv zbledne,
neskôr vzniknú opuchy a pľuzgiere.
Zapareniny vznikajú mechanickým ale-
bo chemickým dráždením kože. Preja-
vujú sa sčervenaním a silnou bolesťou.
miestach hustnú (obočie, chĺpky v nose
a ušiach). Ženám sa môžu objaviť prí-
znaky mužského ochlpenia (plešatenie,
zarastanie na tvári). Nechty na rukách
a nohách sú lámavé.
vráska
tenšia
vonkajšia
vrstva
úbytok
elastických
vláken
staršia koža – tenšia vonkajšia
vrstva, hlbšie záhyby, vrásky
a zvädnutý vzhľad spôsobuje
úbytok elastických vláken
Žihľavka (exantém) je precitlivenosť na
niektoré potraviny a lieky. Prejavuje sa
svrbiacimi bledými pupencami, ktoré
veľmi svrbia a trvajú krátko. Pri liečbe
je dôležité zistiť príčinu.
Ekzém sa vyskytuje na miestach, kde
sa koža dostáva do kontaktu s pôso-
biacou látkou. Prejavuje sa pupenca-
mi a pľuzgierikmi v skupinkách, ktoré
mokvajú a svrbia. Neskôr ekzém môže
prejsť do chronického štádia. Dôležité
je okrem liečenia odstrániť príčinu.
Lupienka (psoriáza) je neinfekčné
ochorenie, ktorého príčina nie je zatiaľ
známa. Na tele sa vytvárajú ložiská hne-
dočervenej farby, ktoré pokrývajú šupi-
ny. Ochorenie okrem počiatočného svr-
benia nespôsobuje ťažkosti, znamená
pre človeka nepríjemnú estetickú chybu.
Porucha činnosti potných žliaz postihuje
najviac obéznych a nervóznych ľudí, ľudí
s poruchou činnosti štítnej žľazy, chorých
 KOŽNÁ SÚSTAVA

na TBC, cukrovku, málokrvnosť atď. Potné
žľazy vylučujú množstvo potu neprimera-
né podmienkam prostredia. Liečba ocho-
renia vplýva aj na odstránenie potenia.
Porucha činnosti mazových žliaz (uhro-
vitosť) vzniká najčastejšie počas puber-
ty. Vyskytuje sa hlavne na tvári, chrbte
a hrudníku. Ochorenie si vyžaduje lekár-
sku starostlivosť.
Rakovina kože sa vyskytuje najmä u star-
ších ľudí, ktorí sú počas života často vysta-
vení slnečnému žiareniu. Prejavuje sa za-
tvrdnutím kože, nad ktorým sa neskôr tvorí
malý vred. Pri včasnom zistení sa dá ocho-
renie vyliečiť chirurgicky alebo ožarova-
ním. Nebezpečná forma vzniká z hnedých
materských znamienok, na ktorých badať
zmenu. Tieto nádory sa liečia chirurgicky,
ožarovaním alebo chemoterapiou.
Kožné infekcie môžu byť baktériového A
pôvodu (impetigo), vírusového pôvodu
(opary, bradavice) alebo parazitárne (za-
všivavenie, svrab).

Zamyslite sa!
Medzi najčastejšie vrodené chyby patria materské znamienka (névy).
Získané choroby sú popáleniny, omrzliny, zapareniny, exantém, ekzém,
lupienka, porucha činnosti potných žliaz a mazových žliaz, rakovina kože,
kožné infekcie, impetigo, opary, bradavice a parazitárne ochorenia (voš detská, B
svrabovec kožný, kliešť).
Dôsledná hygiena kože môže zmierniť príznaky kožných ochorení a je prevenciou Obr. 168 Rakovina kože
parazitárnych ochorení. (zhubný nádor melanóm) má
neohraničený nepravidelný tvar,
vzniká z pigmentových buniek
melanocytov (A); bunky nádoru
Uvažujte a odpovedzte prenikajú vrstvami kože, nádor sa
môže rýchlo šíriť a rásť (B).
1. Aký vplyv majú vrodené chyby kože na život človeka?
2. Podľa čoho by ste rozlíšili popáleninu, omrzlinu a zapareninu? Ako by ste
poskytli prvú pomoc? zátka zápal
vriedok
3. Kedy najčastejšie vzniká uhrovitosť – akné?
4. Prečo je rakovina kože život ohrozujúce ochorenie? Ako mu možno predchádzať?
5. Kedy najčastejšie vznikajú parazitárne kožné infekcie a ako im treba predchádzať?

zadržaný maz
Zisťujte, skúmajte, riešte
Obr. 169 Akné – mazové žľazy
1. Zistite a vysvetlite vzťah medzi ozónovou vrstvou v atmosfére a kožou produkujú nadmerné množstvo
človeka. mazu, ktorý vytvára zátky v kožných
2. Zistite z dostupných zdrojov, čo sú preležaniny, ako sa na koži prejavujú, póroch; maz, odumreté bunky
kedy vznikajú a uveďte spôsob ich ošetrovania. a baktériová infekcia môžu spôsobiť
vznik malých vriedkov

119
KOŽNÁ SÚSTAVA

Otázky „na telo“

ABCD
o močovej a kožnej sústave
Úlohy môžu mať jednu správnu odpoveď, viac správnych odpovedí, všetky správne odpovede alebo žiadnu správnu odpoveď.

1. Odpadovou látkou v tele človeka nie je:

a) pot b) moč c) oxid uhličitý d) kyslík

2. Na odstraňovaní odpadových látok sa zúčastňuje viac sústav a ich orgány, napr.:

a) konečník b) obličky c) pľúca d) koža

3. Okrem tvorby moču zabezpečuje močová sústava:

a) hospodárenie s vodou b) hospodárenie c) filtrovanie krvi d) vstrebávanie látok

so soľami

4. Akú funkciu majú nefróny v obličke?

a) filtrujú krv b) produkujú moč c) produkujú enzýmy d) prenášajú signály

do mozgu

5. V cievnej časti nefrónu v Bowmanovom vačku sa:

a) ničia červené krvinky b) filtruje krv c) tvorí definitívny moč d) tvorí primárny moč

6. V odvodnej časti nefrónu – v odvodných kanálikoch sa vstrebáva:

a) voda b) plynné zložky krvi c) tuhé nestrávené zvyšky d) krvná plazma

7. Z primárneho moču sa vstrebáva späť do krvi:

a) vitamín A b) voda c) soli d) glukóza

8. Súčasťou močových ciest je:

a) močovod b) obličková panvička c) zberné kanáliky d) vaječník a semenník

9. Strácaním pružnosti močového mechúra v starobe sa zhoršuje:

a) prietok krvi obličkami b) činnosť obličiek c) filtrovanie krvi d) udržanie moču

10. Obličková nedostatočnosť sa lieči:

a) diabetom b) daktyloskopiou c) dialýzou c) transplantáciou obličky

11. Na prevenciu obličkových ochorení treba zabezpečiť v oblasti obličiek:

a) sucho a chlad b) sucho a teplo c) studené suché obklady d) studené mokré obklady

120
 KOŽNÁ SÚSTAVA

12. K funkciám kože nepatrí:

a) svalová práca b) vstrebávať látky c) mechanická ochrana d) hospodáriť s teplom

(masti)

13. Ktorá časť kože chráni pred mechanickým poškodením:

a) zamša b) väzivové tkanivo c) pokožka d) chlpy

14. Ktorá chemická látka pomáha chrániť kožu pred škodlivými ultrafialovými lúčmi?

a) materské znamienko b) melanín c) kožný maz d) chlpy a vlasy

15. V zamši sú uložené:

a) pórové žľazy b) potné žľazy c) tukové žľazy d) slinné žľazy

16. V ktorej časti kože sa ukladá tuk?

a) v pokožke b) v zamši c) v podkožnom väzive d) v mazových žľazách

17. Medzi deriváty kože zamšového pôvodu patria:

a) mliečne žľazy b) vlasy c) nechty d) potné žľazy

18. Receptormi uloženými v koži nemožno odlíšiť:

a) tlak b) tvrdosť c) drsnosť d) vlhkosť

19. Pokožka v starobe stráca pružnosť, lebo má:

a) menej elastického b) vrásky c) starecké škvrny d) menej potných žliaz

tkaniva

20. Medzi kožné infekcie patria:

a) bradavice b) lupienka (psoriáza) c) svrab d) opary

21. Materské znamienka sú:

a) exémy b) druhy kožných ciev c) zhluky pigmentu d) kožné infekcie

121
Reprodukčná sústava
Mužské pohlavné orgány
1. Ktorá sústava orgánov
zabezpečuje vznik a vývin
ľudského jedinca?
2 Aká je podstata pohlavného
rozmnožovania všetkých
organizmov?
3. Ako sa nazývajú pohlavné
bunky kvitnúcich rastlín?
4. Kde vznikajú pohlavné bunky
stavovcov?
5. Ako sa nazývajú pohlavné
bunky stavovcov?
• Spermie sa vyvíjajú a dozrievajú
približne 72 dní.
• Počas života sa vyprodukuje asi
12 biliónov spermií.
• Každý deň vzniká v semenníkoch
asi 500 miliónov spermií.
122
Vnútorné pohlavné orgány sú semen-
níky, nadsemenníky, semenovody,
prostata a semenné mechúriky.
Semenníky sú párové mužské pohlav-
né žľazy uložené v miešku.
Produkujú mužský pohlavný hormón
testosterón (v Leydigových bunkách
uložených medzi semenotvornými ka-
nálikmi).
Testosterón je steroidný hormón, ktorý
v období dospievania ovplyvňuje:
• rast pohlavných orgánov,
• vývin druhotných pohlavných zna-
kov (stavba kostry a svalov, ochlpe-
nie, zafarbenie hlasu),
• vznik pohlavného cítenia a sexuality
u mužov,
• produkciu bielkovín, čo sa prejavuje
rastom svalovej hmoty.
Semenníky produkujú mužské pohlav-
né bunky spermie v semenotvorných
kanálikoch. Dozreté spermie, ktoré
majú 23 chromozómov, sa posúvajú
do nadsemenníka.
Nadsemenníky tvoria kanáliky, v kto-
rých sa spermie vyživujú a získavajú
schopnosť pohybu.
Semenovody sú vyústením semenní-
kov. Vedú do brušnej dutiny a prechá-
dzajú prostatou do močovej rúry. Pod
močovým mechúrom sa spájajú s vývo-
dom semenných mechúrikov.
Prostata (predstojná žľaza) vylučuje
tekutinu, ktorá neutralizuje kyslé pro-
stredie močovej rúry a pošvy (predlžuje
životaschopnosť spermií).
Semenné mechúriky sú uložené
na zadnej strane močového mechúra,
ich sekrét zvyšuje pohyblivosť spermií.
Močová rúra je spoločný vývod po-
hlavnej a močovej sústavy. Má dĺžku
18 – 22 cm a vstupuje do penisu.
Vonkajšie pohlavné orgány sú miešok
a penis.
Miešok je nepárový orgán, v ktorom sú
uložené semenníky. V miešku je teplota

nižšia o 4 °C, ako je teplota tela, čo je
potrebné na dozrievanie spermií.
Penis (pohlavný úd) vo vnútri tvoria
dutinkaté telieska. Pri erekcii sa te-
lieska naplnia krvou, čím penis zmení
veľkosť a polohu. Erekciu reguluje pre-
dĺžená miecha a je pod kontrolou moz-
govej kôry. Na povrchu je penis pokrytý
jemnou pokožkou na konci zriasenou
do predkožky.
močová rúra
penis
dutinkaté
teleso
hubovité teleso
semenovod
semenník
nadsemenník miešok
Obr. 170 Stavba mužských pohlavných orgánov
Ženské pohlavné orgány
Vnútorné pohlavné orgány sú vaječníky,
vajíčkovody, maternica a pošva.
Vaječníky sú párové ženské pohlavné žľa-
zy uložené v malej panve. Produkujú žen-
ské pohlavné hormóny estrogény (estra-
diol a estrón), ktoré sa tvoria v kôrovej
časti. Estrogény sú steroidné hormóny,
ktoré v období dospievania ovplyvňujú:
• dozrievanie vajíčka,
• rast pohlavných orgánov,
• vznik druhotných pohlavných znakov,
• vznik pohlavného cítenia a sexuality
žien a pripravujú sliznicu maternice na
prijatie oplodneného vajíčka.
Vaječníky produkujú počas vnútromater-
nicového vývinu ženské pohlavné bunky,
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA
Predkožka prekrýva rozšírený žaluď
• Spermie merajú asi 60 mikrometrov,
na konci penisu. V žaludi sa nachádza patria k najmenším bunkám
otvor, ktorým vyúsťuje močová rúra. v ľudskom tele.
• Spermie žijú v nadsemenníkoch
Počas ejakulácie vychádza otvorom ejaku- asi 40 dní a v kyslom prostredí
lát (semeno), ktorý obsahuje 3 – 5 ml te- pošvy asi 2 dni.
kutiny. Je to tekutina belavej farby, ktorá
obsahuje výlučky žliaz a spermie. V 1 ml sa
ich nachádza asi 100 miliónov. Ak je sper-
mií menej ako 20 miliónov v 1 ml alebo sú
poškodené, môže nastať sterilita.
semenovod
semenný mechúrik
močový mechúr
ejakulačný vývod
konečník
prostata
semenotvorné kanáliky
vajíčka. Od obdobia puberty dozrieva
každý mesiac jedno vajíčko, ktoré sa vy-
• Novorodenec ženského pohlavia
plavuje do vajíčkovodu. má vo vaječníkoch asi 400 000
vajíčok.
Vajíčkovody obklopujú vaječníky ako pá-
• Presun vajíčka, resp. embrya
rové trubice v hornej časti lievikovito roz- do maternice trvá 4 až 5 dní.
šírené. Vo vnútri sa nachádza riasinkový
epitel, ktorý posúva vajíčko do materni-
ce. Vo vajíčkovode dochádza k oplodne-
niu vajíčka spermiou. Oplodnené vajíčko
sa tu začína brázdiť (deliť).
Maternica je dutý nepárový orgán
hruškovitého tvaru. Je uložená v malej
panve medzi močovým mechúrom a ko-
nečníkom. Jej horná časť tvorí telo a dol-
ná užšia časť tvorí krček. Do jej rohov
123
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

ústia vajíčkovody. Steny maternice sú
z mohutnej svaloviny. Sliznica prechádza
od obdobia puberty pravidelnými zme-
nami súvisiacimi s menštruačným cyk-
lom a výraznejšími zmenami súvisiacimi
s graviditou (tehotenstvom).
Pošva obaľuje spodnú časť krčka mater-
nice a šikmo zostupuje nadol. Jej stenu
tvorí hladká svalovina, ktorá neobsahuje
žiadne žliazky. Sekrét pošvy tvoria žliaz-
ky krčka maternice. Vniká do nej ejakulát
a je vývodnou pôrodnou cestou. Vchod do
pošvy chráni panenská blana (hymen).
Vonkajšie pohlavné orgány sú veľké
a malé pysky ohanbia a dráždec (klitoris).
Veľké a malé pysky ohanbia ohraničujú
vchod do pošvy. Dráždec má podobnú
stavbu ako penis.

vajíčkovod

vajíčko
hrubé črevo
vaječník

vaječníkový väz
močový mechúr
maternica

lonová spona
krčok maternice

konečník
dráždec

malé pysky ohanbia močová rúra

veľké pysky ohanbia
pošva

Obr. 171 Stavba ženských pohlavných orgánov

Zamyslite sa!
Reprodukčnú sústavu tvoria vnútorné a vonkajšie pohlavné orgány.
Vnútorné mužské pohlavné orgány sú semenníky, nadsemenníky,
semenovod, prostata, semenné mechúriky; miešok a penis sú vonkajšie
mužské pohlavné orgány.
Vnútorné ženské pohlavné orgány sú vaječníky, vajíčkovody, maternica, pošva;
veľké a malé pysky ohanbia sú vonkajšie ženské pohlavné orgány.

Uvažujte a odpovedzte
1. Aká je funkcia mužských a ženských pohlavných žliaz?
2. V ktorých orgánoch sa produkujú mužské a ženské pohlavné bunky?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite príčinu uloženia semenníkov v miešku.
2. Opíšte cestu spermie zo semenníka podľa obr. 170.

124

Vekové osobitosti a ochorenia
reprodukčnej sústavy
Vekové osobitosti
Mužské pohlavné orgány rastú najinten-
zívnejšie v období dospievania a najvýkon-
nejšie sú medzi 20. – 30. rokom života.
Semenníky a nadsemenníky sa zakla-
dajú počas vnútromaternicového vývinu
v brušnej dutine a do ôsmeho mesiaca
zostupujú do mieška. Tvorba spermií je
asi od 13. roka až do konca života. Tvorba
hormónu testosterónu súvisí s tvorbou
spermií a vznikom druhotných pohlav-
ných znakov – ochlpenie (podpazušie,
prsia, lonová oblasť, tvár), mutácia hla-
su, polúcia, zmeny postavy. Prostata sa
anatomicky a funkčne dotvára v období
po puberte. Penis mení svoju veľkosť asi
od 11. až 12. roka. V starobe hmotnosť
semenníkov klesá, prostata a penis dege-
nerujú. Nemusí to mať vplyv na plodnosť.
Tieto zmeny môžu sprevádzať fyzické pre-
javy (poruchy erekcie).
Ženské pohlavné orgány rastú najinten-
zívnejšie v období dospievania a najvý-
konnejšie sú medzi 21. – 35. rokom života.
Ochorenia a chyby reprodukčnej sústavy
Činnosť reprodukčnej sústavy môžu ovplyv-
ňovať poruchy alebo choroby iných orgá-
nov (napr. žľazy s vnútornou sekréciou,
závažnejšie choroby).
K vrodeným chybám patria vývinové chy-
by, napr. nevyvinutie pohlavných orgá-
nov, porucha priechodnosti orgánov, zú-
ženie predkožky, nezostúpený semenník.
Liečia sa chirurgicky alebo hormonálne.
K získaným chorobám žien patria najčas-
tejšie sa vyskytujúce výtoky z rodidiel.
Zápal lona (vulvitída) sa vyskytuje na
vonkajších pohlavných orgánoch. Pôvod-
com zápalu môžu byť baktérie (príznaky
sú drobné vriedky na rodidlách) alebo ví-
rusy (príznaky sú pľuzgieriky).
Vaječníky sa zakladajú v období vnútroma-
ternicového vývinu v brušnej dutine a kon-
com 1. roka života zostupujú do malej pan-
vy. Vajíčka v nich dozrievajú asi od 13. roku
do 40. – 45. roka života. Tvorba hormónov
estrogénov začína v období dospievania.
Ovplyvňujú vznik druhotných pohlavných
znakov: ochlpenie (podpazušie, lonová ob-
lasť), zmena hlasu, prvá menštruácia a zme-
na postavy. Povrch vaječníkov je do puberty
hladký, po ovulácii sa rozbrázďuje. Vajíčko-
vod novorodenca má vlnitý priechod. Ma-
ternica je do obdobia dospievania málo
prekrvená. Vo veku 45. – 55. roka sa postup-
ne znižuje činnosť vaječníkov a produkcia
pohlavných hormónov. Nastáva klimakté-
rium (prechod). Vo vaječníkoch prestávajú
dozrievať vajíčka, menštruačné krvácanie
sa stáva nepravidelné, až celkom ustane
(menopauza). Žena prestáva byť plodná.
V starobe sa veľkosť vaječníkov zmenšu-
je. Vaječníky sa postupne menia na vlák-
nitý útvar a pohlavné bunky nahrádza
spojivové tkanivo.
Zápal pošvy (kolpitída) sa často vyskytu-
je súčasne so zápalom lona. Príznakom je
výtok z pošvy.
Trichomoniáza je parazitárne ochorenie.
Prenáša sa pohlavným stykom a vlhkými
predmetmi v spoločných hygienických
zariadeniach. Prejavuje sa u žien svrbe-
ním, pálením na pohlavných orgánoch,
výtokom a bolestivým močením, u mužov
svrbením v močovej rúre a vlhkosťou na
konci penisu. Liečba je medikamentózna
u obidvoch sexuálnych partnerov.
Mykóza je hubovité ochorenie u žien,
prejavuje sa svrbením na pohlavných or-
gánoch a tvarohovitým výlučkom z pošvy.
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA
1. Aký je podstatný rozdiel
medzi stavbou a funkčnosťou
mužských a ženských
reprodukčných orgánov
v priebehu života?
2. Aký je podstatný rozdiel
medzi stavbou a funkčnosťou
ženských reprodukčných
orgánov u ženy v priebehu
života?
• Zmeny v stavbe reprodukčných
orgánov a zníženie produkcie
pohlavných hormónov u muža
môžu v starobe sprevádzať,
podobne ako u žien v klimaktériu,
psychické poruchy, ktoré
sa prejavujú úzkosťou,
podráždenosťou.
• Vajíčka sa tvoria počas
vnútromaternicového vývinu.
Počet nezrelých vajíčok – 400 000
sa do puberty zníži na 4 000
a z nich dozrie asi 400 vajíčok.
• Zmeny v klimaktériu u ženy spre-
vádzajú rôzne fyzické a psychické
ťažkosti (návaly, potenie, búšenie
srdca, bolesti hlavy, tráviace ťaž-
kosti, priberanie na váhe, poruchy
spánku, pesimizmus, únava,
depresie, podráždenosť a iné).
• V tomto období sa môžu častejšie
prejavovať alebo začínať niektoré
ochorenia, napr. niektoré
formy reumatizmu (artritída),
osteoporóza a iné.
• Po klimaktériu môže stúpať výskyt
srdcových a cievnych ochorení,
ktoré sa v produktívnom veku
žien vyskytujú podstatne menej
často ako u mužov, čo súvisí
s určitou ochranou organizmu
ženskými pohlavnými hormónmi.
• Tehotenstvo a pôrod môžu
najmä pri mnohodetných ženách
zapríčiniť pokles maternice.
Spôsobuje to uvoľnenie väzov,
ktoré udržujú polohu maternice. Pri
uvoľnení dochádza k poklesu stien
pošvy, s vplyvom na pohyblivosť
čriev a problémy s močením.
125
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

Zápal maternice sa vyskytuje najčastejšie ralýza). Lieči sa antibiotikami aj u partnera.

močová
rúra
zväčšená
prostata
Obr. 172 Ochorenie prostaty
sa vyskytuje u mužov zväčša nad
50 rokov; prejavuje sa zväčšením,
zápalom a problémami s močením
(prostata sa nachádza pod dnom
močového mechúra a obklopuje
močovú rúru); rakovina prostaty
ako nádorové ochorenie je u mužov
častou príčinou úmrtia
• Vírus HIV napáda niektoré biele
krvinky a bunky nervovej sústavy.
• Infekcia spočiatku prebieha
podobne ako chrípkové ochorenie,
ďalej sa prejavuje väčšinou
až o niekoľko rokov menej
špecifickými príznakmi (chudnutie,
zvýšená teplota, hnačky).
• Neskôr dominujú príznaky
typické pre zníženú odolnosť
proti infekciám a ťažký priebeh
infekčných ochorení (zápaly
pľúc, mozgu, vírusové infekcie),
niektoré nádory, postihnutia
kože. Postihnutie nervovej
sústavy môže viesť k demencii.
u žien, ktoré majú zavedené vnútromater-
nicové teliesko, alebo po častých prechlad-
nutiach. Príznakom ochorenia je horúčka,
bolesti v podbruší a krížoch, hnisavý výtok,
intenzívnejšie menštruačné krvácanie.
Zápal vaječníkov a vajíčkovodov sa pre-
javuje horúčkami, bolesťou v podbruší,
výtokom alebo krvácaním z rodidiel.
Medzi choroby ženských pohlavných or-
gánov patrí rakovina krčka maternice
a vaječníkov. Majú nenápadný priebeh
s minimálnymi príznakmi, preto je pri ich
prevencii dôležitá pravidelná preventív-
na prehliadka u gynekológa raz za rok.
Kvapavka (gonorea) sa prenáša pohlav-
ným stykom. Pri ženách väčšinou prebie-
ha bez príznakov, postihuje skôr močovú
rúru mužov. Okrem kvapavky a trichomo-
niázy sa pohlavnou cestou prenáša syfilis,
mäkký vred a AIDS.
Syfilis (lues) je chronické infekčné ochore-
nie. Prenáša sa pohlavným stykom, závaž-
ný je prenos z matky na plod. Má tri štádiá
s rôznymi prejavmi (typický je tvrdý vred),
ktoré vedú až k postihnutiu srdca, kostí,
ústrednej nervovej sústavy (progresívna pa-
AIDS (acquired immunodeficiency syn-
drome) – zlyhanie obranyschopnosti spô-
sobuje vírus HIV. Prenáša sa pohlavným
stykom, krvou (injekčnou striekačkou
u narkomanov) a tiež z matky na plod.
Neprenáša sa bežným spoločenským sty-
kom, vírus je málo odolný voči vonkaj-
šiemu prostrediu. Človek je infekčný aj
v dobe, keď sa príznaky ešte nerozvinuli.
AIDS sa nedá vyliečiť, i keď môže mať rôz-
ny priebeh. Prevenciou je partnerská ver-
nosť, vylúčenie rizikového pohlavného
styku, používanie ochranných prostried-
kov, vyšetrenie krvi určenej na transfú-
ziu, používanie jednorazových injekč-
ných striekačiek u drogovo závislých ľudí.
Neplodnosť (sterilita) sa prejavuje vtedy,
ak nedôjde k otehotneniu počas dvoch
rokov nechráneného pohlavného styku.
Najčastejšie príčiny u žien je nepriechod-
nosť vajíčkovodov po prekonaní skrytých
zápalových ochorení pohlavných orgánov
a malej panvy (napr. chlamýdiové infek-
cie) a poruchy činnosti žliaz s vnútornou
sekréciou. Najčastejšie príčiny u mužov je
neschopnosť vykonať pohlavný akt (im-
potencia) a nedozrievanie spermií.

Zamyslite sa!
Reprodukčné orgány sú najaktívnejšie vo veku 20 – 35 rokov. V období
dospievania majú pohlavné hormóny vplyv na vznik druhotných
pohlavných znakov. Najčastejším získaným ochorením u žien sú zápalové
ochorenia, trichomoniáza, rakovina krčka maternice a vaječníkov, neplodnosť,
kvapavka, syfilis, AIDS. Prevenciou pohlavne prenosných ochorení je partnerská
vernosť a vylúčenie rizikového pohlavného styku.

Uvažujte a odpovedzte
1. Kedy vznikajú spermie a vajíčka?
2. Kedy zostupujú vaječníky do malej panvy a semenníky do mieška?
3. V ktorom období sú mužské a ženské pohlavné orgány najvýkonnejšie?
4. Ktoré ochorenia môžu spôsobiť výtoky z rodidiel a prečo?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite informácie o rizikách prenosu pohlavných chorôb, zdravotných
následkoch a diskutujte o nich.
2. Zistite možnosti prenosu a nebezpečenstvo ochorenia AIDS z literatúry,
internetu a iných zdrojov.
3. Urobte prehľad možností prenosu infekcie pohlavne prenosných ochorení a ich
prevencie.

126

Vývin pohlavných buniek a oplodnenie
Spermie sa tvoria od obdobia puberty.
K prvému výronu semena dochádza najčas-
tejšie v noci – nazýva sa polúcia. Hlavička
spermie je sploštená a vpredu zúžená, ob-
sahuje jadro s DNA a polovičným počtom
chromozómov (23). Krček obsahuje dve
deliace telieska. Bičík umožňuje aktívny
pohyb.
Vajíčka sa tvoria pred narodením, k ich
dozrievaniu dochádza od obdobia puberty
(počas gravidity je dozrievanie vajíčok hor-
monálne zastavené). Zrelé vajíčko s obalom
veľkosti čerešne sa nazýva Graafov folikul.
Zrelé folikuly praskajú od obdobia puberty
po klimaktérium (prechod) v pravidelnom
28-dňovom menštruačnom cykle.
Na povrchu vaječníka po prasknutí Graa-
fovho folikulu vzniká žlté teliesko (pro-
dukuje hormón progesterón, ktorý za-
braňuje dozrievaniu ďalších vajíčok).
Ak bolo vajíčko oplodnené, žlté teliesko je
aktívne do konca gravidity, hoci v polovici
jeho funkciu výrazne preberá placenta, zo-
trváva až do pôrodu. Ak nedošlo k oplod-
neniu, do 14 dní zaniká a dochádza k men-
estrogén
urýchľuje rast
sliznice maternice
zmeny
v sliznici
maternice
progesterón vplýva
na dokončenie
prípravy maternice
uvoľnenie vajíčka z folikula
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA
štruácii. Menštruačný cyklus má štyri fázy:
1. Menštruačná fáza trvá 3 – 5 dní. hlavička
Ak vajíčko nie je oplodnené, zaniká
žlté teliesko a prestáva vylučovať hor- krček
móny. Sliznica maternice sa odlupuje,
zmiešava sa s krvou porušených ciev
a dostáva sa von z tela cez pošvu.
Strata krvi je 40 – 50 ml. bičík
2. Proliferačná fáza (folikulárna) prebie-
ha od menštruácie do ovulácie. V tejto
fáze hrubne sliznica maternice, jedno
vajíčko sa mení na zrelý Graafov folikul
a vylučujú sa hormóny estrogény. Ovu- Obr. 173 Spermia
lácia nastáva počas 12. – 14. dňa cyklu.
Graafov folikul praská a vajíčko sa vypla-
vuje do vajíčkovodu. V tomto období je
vajíčko pripravené na oplodnenie.
3. Sekrečná fáza (luteálna) prebieha
ďalších 14 dní. Graafov folikul sa
zmení na žlté teliesko. Tvoria sa v ňom
hormóny gestagény (progesterón).
Sliznica maternice sa pripravuje na
prijatie oplodneného vajíčka.
4. Ischemická fáza nastáva 28. deň cyklu. jadro
Ak vajíčko nebolo oplodnené, žlté
Obr. 174 Vajíčko
teliesko zaniká a tým klesá produkcia
pohlavných hormónov.
dni menštruácie Obr. 175 Menštruačný cyklus
1. dni menštruácie (vonkajší kruh),
2. zmeny sliznice maternice (stredný
kruh),
3. rozvíjanie folikulov (vnútorný
kruh) – dozrievanie vajíčka (žltý
polkruh), uvoľnenie vajíčka
(modrý polkruh),
A. vyplavenie vajíčka – zvýšenie
teploty tela (fialová farba),
B. činnosť hormónov estrogénu
(tmavozelená farba)
a progesterónu (svetlozelená
farba) pri príprave sliznice
maternice na uhniezdenie
vajíčka; keď koncenrácia týchto
hormónov klesne, sliznica sa
pokrčí, vrchná časť sa odlúpi
a začne krvácanie,
C. prasknutie Graafovho folikulu,
uvoľnenie vajíčka, vznik žltého
zmeny teploty tela telieska
127
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

vajíčko
spermie
Obr. 176 Vajíčko obklopené
spermiami – cestu k vajíčku
prežije len niekoľko sto spermií
z 200 – 300 miliónov v ejakuláte;
spermie plávajú okolo vajíčka, iba
jedna prenikne do neho; keď sa
úspešná spermia spojí s jadrom
vajíčka, membrána vajíčka sa stane
nepriepustná pre ostatné spermie
Po skončení tejto fázy sa celý cyklus
opakuje.
Ak je vajíčko oplodnené, menštruačná
fáza sa nedostaví a nastáva gravidita
(tehotenstvo).
K oplodneniu dochádza splynutím sper-
mie a vajíčka. Počas pohlavného aktu
(koitu) sa pri ejakulácii semeno dostáva
oplodnenie
vajíčkovod
po krček maternice. Vajíčko je asi 2 dni
po ovulácii schopné oplodnenia jedinou
spermiou.
Splynutím jadier vajíčka a spermie vzniká
zygota. Ak dochádza k oplodneniu jed-
ného vajíčka, vyvíja sa jeden plod. Jed-
novaječné dvojčatá sa vyvíjajú z jedného
vajíčka, ktoré sa v štádiu zygoty rozdelilo
na dve blastoméry.
ovulácia – uvoľnenie zrelého vajíčka
delenie vajíčka

Oplodnenie – hlavička spermie

prenikne cez vonkajší obal vajíčka; maternica
vtedy stratí strednú časť s bičíkom
a hlavička s genetickým materiálom vaječník
v jadre sa dostáva k jadru vajíčka.

uhniezdenie vajíčka

výstelka maternice

Obr. 177 Uhniezdenie vajíčka v maternici po oplodnení

Zamyslite sa!
Spermie – mužské pohlavné bunky sa tvoria od puberty.
Vajíčka – ženské pohlavné bunky dozrievajú v období puberty vo vaječníku.
Pri menštruačnom cykle sa v 28-dňovom cykle uvoľňujú vajíčka.
Splynutím spermie a vajíčka nastáva oplodnenie, vyvíja sa zygota.

riasinkovité sekretorické vývod Uvažujte a odpovedzte

bunky bunky žliazok
Obr. 178 Výstelka maternice –
tvoria ju bunky, ktoré vylučujú
chemické látky, a vejárovité
riasinkovité bunky, žliazky pod
povrchom vylučujú pri uvoľnení
vajíčka z vajíčkovodu glykogén
a hlien, ktorý vyživuje oplodnené
embryo (zárodok) pri uhniezdení
v sliznici maternice
1. Kedy a prečo nastáva prvý výron semena a prvá menštruácia?
2. Ktorými podstatnými znakmi sa odlišuje vajíčko a spermia?
3. Ktoré fázy má (podľa obr. 175) menštruačný cyklus?
4. V ktorej fáze dochádza k dozrievaniu vajíčka a kedy je vajíčko schopné oplodnenia?
5. Kedy a v ktorej časti ženských pohlavných orgánov dochádza k oplodneniu?
6. Ako sa nazýva bunka, ktorá obsahuje jadro vajíčka a spermie?
Zisťujte, skúmajte, riešte
1. Uveďte podľa obr. 177 postup dozretého vajíčka do maternice.
2. Zistite podľa obr. 175, v ktorých dňoch menštruačného cyklu
môže najľahšie nastať oplodnenie vajíčka a kedy je najmenšia
pravdepodobnosť oplodnenia.
3. Zistite v texte, ako sa pripravuje maternica na prijatie oplodneného vajíčka.

128
 REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

Vývin ľudského jedinca

Oplodnením nastáva tehotenstvo (gravi-
dita). Zo zygoty vzniká zárodok (embryo)
a neskôr plod (fetus). Gravidita trvá 10
lunárnych mesiacov, čiže 280 dní (od po-
slednej menštruácie) a končí pôrodom.
Gravidita má obdobie:
• zárodočné (embryonálne) – od oplod-
nenia do konca 2. lunárneho mesiaca
(prvých osem týždňov),
• plodové (fetálne) – od 3. lunárneho
mesiaca do konca gravidity.
Oplodnené vajíčko (zygota) sa začne
hneď vo vajíčkovode brázdiť (deliť). Do
maternice sa dostáva počas 4 – 6 dní
v štádiu brázdenia – zhluku buniek, kto-
ré sa nazýva morula. Bunky sa ďalej delia
na vonkajšiu časť – obal – a vnútornú časť
– dutinku – s tekutinou so zhlukom bu-
blastomera
niek. Toto štádium sa nazýva blastocysta.
V štádiu blastocysty sa embryo prichytí na 1. Aký proces musí nastať predtým,
prekrvenú sliznicu maternice a vnorí sa do ako nastane gravidita?
nej. Prebiehajú v ňom dôležité zmeny – 2. Aké podmienky sú potrebné
vytvárajú sa tri zárodkové listy. na vznik a priebeh zdravej
gravidity?
Z vonkajšieho zárodočného listu (ekto- 3. Pamätáte si zo základnej
dermu) vzniká koža, vlasy, nechty, zub- školy, ktoré časti rodičovských
ná sklovina a nervová sústava (časti uší, pohlavných buniek sú
očí, nosa). zodpovedné za prenos
dedičných vlastností z rodičov?
Zo stredného zárodočného listu (mezo-
dermu) vzniká cievna, močová, a pohlavná
sústava (srdce, krvinky, krvné cievy, žľazy
a spojivové tkanivá – kosti, chrupky, svaly).
mezoderma
Z vnútorného zárodočného listu (endo- žĺtkový vak
dermu) vzniká tráviaca a dýchacia sústa- endoderma
va a niektoré žľazy (pľúca, štítna žľaza, – vnútorný
mandle, pečeň, podžalúdková žľaza). zárodkový list
zárodkový
„terčík“
skorá blastocysta

vajíčkovod
morula

amniónová
ektoderma
dutina
– vonkajší
zárodkový list

Obr. 180
Vývin oplodneného vajíčka

vaječník
neskorá
blastocysta
ovulácia

vnáranie
blastocysty

blastocysta sa voľne vznáša

v dutine maternice. Keď maternica
narazí na maternicovú sliznicu
asi na 10. deň, časť buniek
vonkajšieho obalu vylúči
enzýmy na jej zmäkčenie, čím
umožní uhniezdenie. Iné bunky vnorený
obalu sa vnoria do tkaniva a sú zárodok
základom vyživovacej placenty

Obr. 179 Brázdenie oplodneného vajíčka

129
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

V ďalšom období sa plod vyvíja takto:

2 týždne

3 týždne Lunárny Veľkosť Hmotnosť Typický vývinový znak (na konci mesiaca)
mesiac
4 týždne
1 1 cm 5g embryo (zárodok) nemá ľudskú podobu, má
žiabrové oblúky, zreteľné článkované ryhy,
5 týždňov
hlavu, chvost; sú vytvorené základy pre oči, uši
a nos; končatiny sú plutvovité
6 týždňov
2 4 cm 11 g začína mať ľudskú podobu, sú vytvorené zák-
lady všetkých orgánov; začína sa vytvárať tvár,
vonkajšie genitálie (ešte nie sú rozlíšené), za-
niká chvost, začína činnosť srdca

3 9 cm 40 g plod (fetus) – vytvárajú sa rysy tváre, očné

viečka sú zrastené, sú vyvinuté končatiny a na
nich prsty spojené kožnými blanami; je rozlíše-
né pohlavie

4 16 cm 170 g úplná podobnosť na človeka, i keď hlavička je veľ-

8 týždňov ká, sú vyvinuté veľké vnútorné orgány, vonkajšie
ucho, mihalnice, pupence trvalých zubov, vytvára
sa lanugo – páperovité vlásky po celom tele
placenta
5 25 cm 500 g rýchly rast, aktívna svalová činnosť, pohyb sa
amnionová prejavuje „kopaním“; srdcové ozvy sú zreteľne
tekutina počuteľné, rastú vlasy, telo je pokryté lanugom

6 30 cm 800 g v koži sa nachádza málo podkožného tuku, je

12 týždňov tenká a vráskavá, červená; vytvára sa kožný maz

7 35 cm 1 300 g rastú riasy a obočie, oči, začínajú sa otvárať

očné viečka, koža je svetlá, má starecký vzhľad

8 40 cm 2 300 g začína sa tvoriť podkožný tuk, koža sa vyhladzu-

je; lanugo opadáva a vstrebáva sa do plodovej
vody; chlapcom zostupujú semenníky do mieška

9 45 cm 2 700 g koža je hladká, ružová; nechty sú zreteľné

a dosahujú po okraj prstov; semenníky chlap-
16 týždňov cov sú zostúpené do mieška

10 50 cm 3 400 g všetky orgány sú dobre vyvinuté, telo je zaob-

lené, koža je pokrytá mastnou bielou hmotou
na uľahčenie prechodu pôrodnými cestami;
lanugo je opadané, nechty siahajú po koniec
prstov, vlasy sú dlhšie ako 1 cm

Od druhej tretiny gravidity plod vyživuje • prívod protilátok a vitamínov,

placenta (plodový koláč), ktorá vzniká • vylučovanie hormónov.
zrelý plod
schopný života
z chorionu a časti sliznice maternice.
mimo maternice Placenta umožňuje spojenie krvného
40 týždňov Zabezpečuje: obehu plodu s krvným obehom matky
• výmenu látok medzi krvou plodu a mat- pupočnou šnúrou. Plod má vlastný krv-
Obr. 181 Rast embrya a plodu ky (kyslík, oxid uhličitý, živiny, odpado- ný obeh – krv matky a plodu sa nemieša.
vé látky, škodliviny), Výmenu látok medzi krvou plodu a krvou

130
 REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

matky vykonávajú bunky na povrchu pla- Otváracia fáza – začínajú pravidelné

centových klkov. Plod nedýcha pľúcami, pôrodné bolesti, otvárajú sa pôrodné 1. otváracia fáza
krvný obeh je skrátený tepnovou spoj- cesty, pretrhávajú sa pôrodné obaly a od-
kou, ktorá spája pľúcnicu s aortou. teká plodová voda.
svaly
V srdcovej priehradke plodu sa nachádza Vypudzovacia fáza – svalovina maternice maternice
sa napínajú
medzi predsieňami tzv. oválny otvor, kde sa silne sťahuje, uvoľňujú sa svaly panvy a spôsobujú
sa zmiešava krv plodu. a za aktívnej účasti matky dochádza k vy- sťahy
pudeniu plodu z tela (hlavičkou dopre- (kontrakcie)
Donosený plod má: du). Trvá niekoľko minút až 2 hodiny.
• hmotnosť 3 000 – 4 000 g,
• dĺžku 50 až 52 cm, Placentárna fáza – krátko po vypudení
• nechty prečnievajúce končeky prstov, plodu dochádza k vypudeniu plodových
• u chlapcov semenníky zostúpené do obalov a placenty. krčok
mieška, maternice
• u dievčat veľké pysky ohanbia prekrý- Plod narodený: sa začína
vajúce malé pysky, • medzi 38. – 40. týždňom gravidity je rozširovať
• čistú pokožku bez lanuga, donosený plod,
• vlasy, riasy a obočie. • pred 38. týždňom gravidity je nedono-
sený plod,
Gravidita končí po 40. týždňoch pôro- • po 42. týždni gravidity je prenášaný
dom, počas ktorého plod a po ňom pla- plod, blanitý
centa opúšťajú maternicu. Pôrod začína • s pôrodnou hmotnosťou menej ako plodový obal
činnosťou hormónu oxytocínu a auto- 2 500 g je novorodenec s nízkou (amniónový
vak)
nómnych nervov, ktoré vyvolávajú sťahy pôrodnou hmotnosťou. naplnený
svaloviny maternice a brušných svalov. plodovou
Sila sťahov sa zintenzívňuje a pôrodné vodou sa
cesty sa postupne otvárajú hlavičkou plo- pretrháva
du. Pôrod má tri fázy.
2. vypudzovacia fáza
hlavička dieťaťa sa vytláča
von z pošvy

Zamyslite sa!
Tehotenstvo (gravidita) je obdobie vnútromaternicového vývinu plodu.
Má zárodočné (embryonálne) a plodové (fetálne) obdobie. Tehotenstvo
trvá 280 dní a končí pôrodom. Pre zdravý vývin plodu je potrebná zdravá
životospráva matky.

hlavička dieťaťa
Uvažujte a odpovedzte 3. placentárna fáza
1. Aké obdobia má gravidita? placenta sa odtrháva od výstelky
maternice a vypudí sa von
2. V ktorých obdobiach života embrya a plodu vznikajú dôležité orgány?
3. Aké znaky má plodové obdobie od 3. mesiaca?
4. Aký význam má placenta pre výživu a dýchanie plodu?
5. Ako prebiehajú jednotlivé fázy pôrodu?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Vysvetlite podľa obr. 182 činnosť maternice pri jednotlivých fázach pupočná šnúra sa
pôrodu. preruší a dieťa sa
oddelí od matky
2. Zistite z internetu, prípadne z iných zdrojov dôvody a možnosti
vyšetrenia plodu počas vnútromaternicového vývinu.
Obr. 182 Fázy pôrodu

131
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

Starostlivosť o zdravý priebeh

tehotenstva, materstvo a rodičovstvo
Prvý trimester
Prsníky sa napínajú a zväčšujú,
dvorec okolo prsnej bradavky
tmavne. Nevoľnosť a vracanie sú
bežným príznakom.
dvorec prsnej
bradavky
Príprava na materstvo
Najvhodnejší vek na materstvo je
pre ženu medzi 20. – 30. rokom života.
Nebezpečenstvo rizikového tehoten-
stva narastá po 35. roku ženy. Ženám
do 18. roka života sa môže narodiť dieťa
s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Pre op-
timálny priebeh tehotenstva je vhodná
príprava na materstvo. Súvisí s niekto-
rými dôležitými zisteniami, napr. či je
budúca matka imúnna voči infekčnému
ochoreniu rubeole, ktorá môže vážne
poškodiť plod (u nás je povinné očkova-
nie).
Ďalším krokom by malo byť zistenie, či
sa v rodine budúcich rodičov vyskytuje
dedičná choroba, či má budúca matka dl-
hodobé zdravotné problémy (napr. cuk-
rovku, epilepsiu). V týchto prípadoch sa
treba poradiť s odborným lekárom.

žalúdok

Príznaky tehotenstva
maternica
Tehotenstvo (gravidita) sa zisťuje asi 10 • zväčšené citlivé prsníky, kovový pocit
močový
mechúr
– 14 dní po vynechaní menštruácie che- v ústach,
mickou skúškou moču. Zistenie teho- • únava v priebehu celého dňa,
tenstva možno urobiť aj súpravou na do- • zvýšený pošvový výtok,
máce testovanie prvého ranného moču. • nevoľnosť, zvracanie (hlavne ráno),
Druhý trimester
Tehotenstvo potvrdzuje odborný lekár • odpor k niektorým veciam (cigarety,
Maternica sa – gynekológ. káva, alkohol...),
zväčšuje, zvyšuje • nutkavá chuť na niektoré potraviny,
sa srdcová frek-
vencia. Plod sa
Príznakom tehotenstva je: precitlivenosť,
začína hýbať • vynechanie menštruácie, • časté nutkanie na močenie.
asi v 8. týždni,
pohyby sa
pociťuju asi
v 20. týždni
tehotenstva
Životospráva počas tehotenstva
Strava v období tehotenstva by mala ob- K výživovo dôležitým látkam patria aj mi-
sahovať potraviny bohaté na bielkoviny, nerálne látky v potravinách rastlinného
Tretí trimester
železo a vápnik (mäso, ryby, mlieko, a živočíšneho pôvodu, napr. sodík, draslík,
Koža brucha sa mliečne výrobky, zeleninu a ovocie). vápnik, horčík, fosfor, železo, med’ a iné.
napína, občas sa Nevhodná strava sa môže prejaviť zubným
pociťujú mierne
kontrakcie. Zväč-
Výživa musí zabezpečiť predovšetkým: kazom alebo svalovými kŕčmi u matky.
šená maternica
tlačí na mo- • dostatočné množstvo všetkých potreb- Pitie kávy, alkoholu a cigarety je vhod-
čový mechúr. ných látok na zdravý vývin plodu a jeho né úplne vynechať. Alkohol môže vážne
Bežným ochranu, poškodiť plod. Nikotín sťahuje cievy, čím
prejavom
• potrebné látky, ktoré zabezpečia prí- zabraňuje prietoku krvi z tela matky do
je únava,
bolesti v krí- pravu na prestavbu tkaniva a funkcií plodu. V období tehotenstva je potrebná
žoch, pálenie organizmu, pravidelná hygiena tela a najmä vonkajších
záhy a dýcha- • dostatočné zásoby výživovo dôležitých pohlavných orgánov, pretože dochádza
vičnosť. látok v plode na obdobie po narodení, k zvýšenému vylučovaniu pošvového sekré-
• dostatok látok pre matku ako rezervu tu. Vhodná je bežná telesná aktivita, pri-
Obr. 183 Tehotenstvo
na obdobie dojčenia. merané cvičenie alebo šport.

132
 REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

1. Aké riziká môže mať materstvo

Zodpovednosť za rodičovstvo pred 20. rokom života ženy,
a starostlivosť o dieťa alebo po 40. roku veku?

Príprava na manželstvo a rodičovstvo má Rodičia by mali byť vzorom muža a ženy

významnú úlohu.
Vyrovnané rodinné prostredie, dobré vzťa-
hy medzi rodičmi sú základom výchovy
detí. V rodine deti získavajú a formujú svoj
vzťah k druhému pohlaviu, vnímajú zmysel
rodiny a rodičovstva.
Rodičia majú byť vzorom otcovstva a ma-
terstva, lebo deti preberajú ich príklad
a uskutočňujú ho vo vlastnom manžel-
stve.
Základy výchovy na manželstvo a rodičov-
stvo kladú rodičia svojím životom, medzi-
ľudskými vzťahmi, postojom k spoločnos-
ti a práci.
V nezdravom rodinnom prostredí deti
nemajú dostatok pozitívnych vzorov, kto-
ré si odnášajú neskôr do vlastného man-
želstva a rodiny.
Zamyslite sa!
Príprava na materstvo je predpokladom zdravého vývinu plodu a ďalšieho
života dieťaťa. Pri príznakoch gravidity je potrebné urobiť tehotenský test.
V tehotenstve sú dôležité správne stravovacie návyky, primeraný pohyb
a duševná pohoda. Za život a výchovu dieťaťa sú zodpovední rodičia, ktorí majú byť
na rodičovstvo pripravení.
Uvažujte a odpovedzte
pre svoje deti celý život. Rodičia sú zodpo-
vední za pestovanie morálnych hodnôt.
To umožňuje pozitívny a láskavý prístup
matky aj otca k deťom od počatia a naro-
denia a počas všetkých životných období
dieťaťa.
Výchova detí, najmä v citovej a etickej
oblasti je povinnosťou rodičov. Zodpo-
vedné rodičovstvo priaznivo ovplyvňujú
optimálnu veľkosť rodiny a pomáhajú
rozvíjať osobnú morálku v zhode s etický-
mi princípmi spoločnosti.
Každé tehotenstvo – aj prvé – má byť pre-
myslené, nie náhodné. Každé dieťa má byť
v rodine očakávané a vítané. Treba ho počať
a porodiť v čase, keď sú manželia na rodi-
čovstvo pripravení, keď majú psychické aj
sociálne podmienky na to, aby niesli zodpo-
vednosť za výchovu dieťaťa a jeho vývin.
• Otehotnenie je možné len
v čase ovulácie vajíčka, čo je asi
12 – 24 hodín.
• Najvhodnejší čas na otehotnenie
sa dá zistiť meraním bazálnej
teploty (v pošve, konečníku, pod
jazykom) v rovnakom čase.
• Bazálna teplota stúpa po ovulácii
a zvýšené hodnoty pretrvávajú
do nasledujúcej menštruácie.
Najplodnejšie obdobie
zodpovedá 1. dňu vzostupu
bazálnej teploty.
• Tehotenstvo sa dá zistiť aj
prostredníctvom domáceho
tehotenského testu (voľne
dostupného v lekárni) asi
na 2. – 3. deň pri vynechaní
menštruácie.
• Vhodnými športovými aktivitami
počas tehotenstva je plávanie,
rýchla chôdza a cvičenia v rámci
prípravy na pôrod.
• Niektoré športové aktivity, ako
je posilňovanie, loptové hry
treba obmedziť alebo značne
prispôsobiť danému stavu ženy.
• Pri cvičení v tehotenstve treba
dodržiavať zásady:
– vyhýbať sa prehriatiu
a otrasom,

1. Kedy je najvhodnejší vek ženy na tehotenstvo? Zdôvodnite. – ukončiť cvičenie pri pocite
únavy,
2. Ktoré zásady životosprávy by mala žena dodržiavať na zabezpečenie
zdravého vývinu plodu? – pred cvičením a počas cvičenia
piť dostatok tekutín.
3. Aké podmienky sú predpokladom dobrej prípravy na materstvo a rodičovstvo?
4. Aké sú príznaky gravidity?

Zisťujte, skúmajte, riešte

Zahrajte sa na predmanželskú a manželskú poradňu. Usporiadajte priestor
v miestnosti do kruhu.
Rozdeľte si úlohy na:
• poradcov – psychológov,
• partnerov, ktorí chcú uzavrieť manželstvo,
• manželský pár s dvoma deťmi (3-ročné a 14-ročné) a ktorý sa chce rozviesť.
Zahrajte rôzne spôsoby správania a problémových situácií v partnerskom
a manželskom živote.
Úlohou poradcov je poskytovať rady, ako situácie riešiť.

133
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA
1. Ktoré životné obdobie ste už
prežili? Na čo si najradšej spo-
mínate?
2. Ktoré životné obdobie preží-
vate? Čo vám robí najväčšiu
radosť?
3. Na ktoré životné obdobie sa
tešíte a prečo?
• Prvý vdych vyvolá nadbytok CO2,
ktorý podráždi dýchacie centrum.
Dýchanie je povrchné (len
bránicou), preto je počet vdychov
za minútu vyšší. Novorodenec
sa nadýchne asi 40- až 60-krát za
minútu.
• Príčinou novorodeneckej žltačky
je redukcia červených krviniek.
• Oneskorenie vývinu bedrového
kĺbu môže spôsobiť jeho
vykĺbenie (luxáciu) s vážnymi
problémami v dospelosti. Z tohto
dôvodu sa dojčatám po 3. mesiaci
röntgenujú kĺby a prípadné
nálezy sa liečia. Prevenciou je
polohovanie končatín od seba
širokým balením plienok.
4. Zistite podľa obr. 86 súvislosť
dvíhania hlavy, sedenia a státia
s postupným zakrivovaním
jednotlivých častí chrbtice
dieťaťa.
134
Životné obdobia človeka
Vývin človeka (ontogenéza) má tri zák-
ladné obdobia:
• prenatálne – obdobie od počatia
po pôrod,
• perinatálne – obdobie pôrodu,
• postnatálne – obdobie po narodení.
Vývin človeka je plynulý, hranice medzi
jednotlivými obdobiami sa určujú pod-
ľa rôznych kritérií. V každom životnom
období sa uskutočňujú kvantitatívne
zmeny (rastové) a kvalitatívne zmeny
(zmeny jednotlivých funkcií organizmu).
1. Novorodenecké obdobie: od naro-
denia po zahojenie jazvy po odpad-
nutí pupočníka – 1. mesiac
Obr. 184 Novorodenec
Prvým prejavom života po narodení je
plač – krik po prvom nadýchnutí. Orga-
nizmus sa adaptuje na nové prostredie.
Súčasne s dýchaním sa upraví krvný
obeh, začína sa regulovať teplota tela.
Tráviaca sústava začína činnosť (asi
po 12 hodinách) prvým vyprázdnením
hrubého čreva, tzv. smolkou (prehlt-
nutá plodová voda s lanugom a črevnou
šťavou). Novorodenec sa živí mater-
ským mliekom.
Telesné proporcie sú charakteristické
veľkou hlavou, dlhým trupom a krátky-
mi končatinami. Lebečné kosti sú spo-
jené len väzivovými prúžkami, väzivové
lupienky pretrvávajú do 2. roka života.
Nervová sústava je najmenej vyvinutá,
novorodenec závisí od starostlivosti
matky. Nepodmienené reflexy riadia
dýchanie, krvný obeh, cicanie, prehĺta-
nie, spracovanie potravy, uchopovanie
a vylučovanie.
Zo zmyslových orgánov je najviac vyvi-
nutý orgán na vnímanie polohy a po-
hybu. Zrak a sluch reaguje len na silné
podnety pohybom celého tela. Na vý-
chove sa podieľa matka.
2. Dojčenské obdobie: 2. – 12. mesiac
(po prerezanie mliečnych zubov)
Prvý rok života charakterizuje intenzív-
ny rast, pohyb a duševný rozvoj. Dojča
je odkázané na výživu materským mlie-
kom s postupným prechodom na tuhú
stravu.
Materské mlieko obsahuje živiny, po-
trebné vitamíny, enzýmy a protilátky
v optimálnom pomere, má primeranú
teplotu a sterilitu. Pri dojčení sa vytvá-
ra citový vzťah medzi matkou a dieťa-
ťom.
Umelá výživa nedokáže v plnej miere
nahradiť materské mlieko.
Asi v 4. mesiaci sa začína prerezávať
mliečny chrup.
Kostra je dostatočne osifikovaná, bed-
rový kĺb kostnatie postupne.
Chrbtica mení tvar z oblúkovitého zakri-
venia na dva razy esovité prehnutie dví-
haním hlavičky, sedením a státím dieťaťa.
Rýchly neuropsychický vývin sa pre-
javuje vytváraním podmienených re-
flexov. V 2. mesiaci dieťa tlmí pohyby
pri počutí hlasu a otáča hlavu za zvu-
kom. V 3. mesiaci reaguje úsmevom,
začína džavotať a v polohe na bruchu
dokáže udržať zdvihnutú hlavu.
V 5. – 6. mesiaci uchopuje hračky a pre-
vracia sa z chrbta na brucho a späť. V 7.
mesiaci s oporou sedí a v 8. mesiaci za-
čína liezť a chápať význam niektorých
slov. Začiatkom 10. mesiaca sa s pomo-

cou postaví a pokúša sa chodiť. V 12.
mesiaci začína chodiť. Koncom obdobia
spí dieťa denne asi 14 hodín.
Na výchove dieťaťa sa podieľa hlavne
rodina. Ak je dieťa nasýtené, prebale-
né – v suchu, oddýchnuté, je prítomná
matka, prežíva spokojnosť.
3. Batolivé obdobie: 1. – 3. rok (po
zvládnutie chôdze)
Toto obdobie sa delí na mladšie (1. – 2.
rok) a staršie (2. – 3. rok). Rast sa spo-
maľuje, rozvíjajú sa motorické a psy-
chické funkcie. Dieťa sa osamostatňuje
v základných životných funkciách (chô-
dza, reč, prijímanie potravy, hygiena)
a je veľmi pohybovo aktívne.
Obr. 185 Batoľa
Koncom obdobia je prerezaný celý mlieč-
ny chrup. Postava dieťaťa je plnšia, kon-
čatiny sú v porovnaní s trupom krátke.
Dieťa dvíha predmety zo zeme bez pádu,
s pridržiavaním chodí po schodoch.
Dieťa sa rado hrá s rôznymi predmetmi
a hračkami. Okolo 3. roka sú jeho pohy-
by cieľavedomé. Začína chápať okolie,
denný režim a základné mravné normy.
Rozvíja sa reč a tým aj osobnosť dieťaťa.
Okolo 3. roku si uvedomuje svoju identi-
tu (obdobie vzdoru).
Na výchove dieťaťa sa zúčastňuje rodi-
na. Dieťa je citovo viazané na matku.
4. Predškolský vek: 3.– 6. rok (po
prerezanie trvalých zubov)
Znižuje sa tempo rastu a mení sa propor-
cionalita tela. Dieťa je „vytiahnuté“, má
štíhly trup s dlhšími končatinami a men-
šou hlavou. Meria asi 117 cm a má hmot-
nosť asi 21 kg. Pohybuje sa samostatne,
jeho duševný vývin sa oproti predchá-
dzajúcemu obdobiu spomaľuje. Začína
prevládať prispôsobivosť a zvedavosť, čo
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA
Batoľa ovláda:
• na začiatku batolivého obdobia
asi 3 – 5 slov,
• v 1. roku má slovnú zásobu asi
1 000 slov,
• v 3. roku okolo 3 000 – 4 000 slov.
Obr. 186 Predškolský vek
môže mať za následok úrazovosť. Obja-
vujú sa prvé náznaky nadania a talentu.
Je možné určiť lateralitu.
Koncom obdobia sa začína prerezá-
vať trvalý chrup. Nervová sústava sa
zdokonaľuje, s čím súvisí skvalitňova-
nie psychomotorického vývinu (hrubá
a jemná motorika).
Dieťa vo veku 4 rokov preskakuje nízke
prekážky a ovláda trojkolku. Medzi 3.
a 4. rokom môže u niektorých detí dôjsť
k zajakavosti, myslenie môže predbie-
hať reč. Dieťa vo veku 5 – 6 rokov sa sa-
mostatne oblieka a vyzlieka.
Predpokladom na vstup do školy je škol- Príčinou školskej nezrelosti môžu byť:
• nedostatky v telesnom vývine,
ská zrelosť – súhrn fyzickej, psychickej, • poškodenie ústrednej nervovej
citovej a sociálnej vyspelosti dieťaťa. sústavy,
• podpriemerné rozumové
Na výchove dieťaťa sa zúčastňuje hlav- schopnosti,
ne rodina a materská škola. • neurotická povaha,
• menej podnetné rodinné
prostredie.
5. Mladší školský vek: 6. – 12. rok (po
objavenie druhotných pohlavných
znakov)
Obr. 187 Mladší školský vek
Prejavuje sa rastovým a vývinovým po-
kojom. Dieťa vo veku 7 rokov meria asi
123 cm a má hmotnosť asi 24 kg. Začína
sa rozlišovať chlapčenská a dievčenská
postava. Pokračuje prerezávanie trva-
lého chrupu. Ukončuje sa osifikácia
kostí. Psychomotorický vývin sa preja-
vuje istotou pohybu a zdokonaľovaním
135
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA
Druhotné pohlavné znaky
Dievčatá:
− rozširovanie panvy
− zaobľovanie ramien a bokov
− rast prsníkov
− ochlpenia v oblasti ohambia
− ochlpenia v podpazuší
− prvá menštruácia
Chlapci:
− zväčšovanie penisu a semenníkov
− ochlpenie v lonovej oblasti, rast
fúzov na tvári a hornej pere,
hlasová mutácia
− širšie plecia, výraznejšie svaly tela
− vystúpenie štítnej chrupky
(ohryzok)
− ochlpenie v podpazuší
− prvá polúcia
136
pohybových zručností. Dieťa sa ľahšie
učí pohybové činnosti, ktoré si vyžadu-
jú obratnosť a silu (plávanie, lyžovanie
a pod.). Rozvíjajú sa záujmy, dotvára sa
charakter a osobnosť dieťaťa.
Okolo 7. roku sa rozlišuje výslovnosť
na správnu a nesprávnu. Môže dôjsť
k druhému obdobiu zajakavosti ako
dôsledku vyšších nárokov na reč alebo
záťažových situácií.
Koncom obdobia sa predlžuje schop-
nosť koncentrácie (z 10 minút na 25
minút). Vplyvom dlhodobejšieho sede-
nia v školských laviciach sa vyskytujú
poruchy držania tela. Ako kompenzáciu
dlhodobého sedenia je potrebné zara-
diť aktívny pohyb.
Na výchove dieťaťa sa podieľa hlavne
rodina a základná škola.
6. Starší školský vek (puberta): 12. –
15. rok (prvá menštruácia, polúcia)
Obr. 188 Starší školský vek
V období prebieha dospievanie. Pre
začiatok puberty je charakteristické
zrýchlenie rastu (akcelerácia) a rozvoj
pohlavných žliaz. Rast je nerovnomer-
ný, prejavuje sa narušením pohybovej
koordinácie. Zmeny sú podmienené
neurohormonálne. Hypofýza uvoľňuje
hormóny, ktoré zvyšujú hladinu pohlav-
ných hormónov. To podmieňuje rozvoj
druhotných pohlavných znakov, tvor-
bu a vylučovanie pohlavných buniek
a hormónov.
Rast a vývin dievčat je rýchlejší ako
chlapcov, konečná výška chlapcov
po skončení obdobia je väčšia.
Ukončuje sa psychomotorický vývin. Lo-
gická pamäť prevláda nad mechanickou.
Myslenie sa podobá mysleniu dospelých,
len je pod vplyvom nevyrovnanej osob-
nosti v dôsledku rozkolísaných citov.
Emócie sú živé, nestále a intenzívne.
Vytvára sa vzťah k opačnému pohlaviu.
Na výchove sa podieľa hlavne samotný
jedinec, rovesnícke skupiny, rodina
a škola.
7. Dorastové obdobie (adolescencia):
15. – 20. rok (po dosiahnutie opti-
málnej výkonnosti)
Obr. 189 Dorastové obdobie
Vrcholí psychický a fyzický vývin.
Rast sa spomaľuje, osifikujú sa rasto-
vé chrupky kostí. Priemerná výška je
u mladých žien asi 164 cm a u mladých
mužov asi 176 cm. Vrchol fyzickej výkon-
nosti je u chlapcov medzi 18. – 20. ro-
kom a u dievčat medzi 15. – 18. rokom.
Psychomotorický vývin charakterizuje
kvalitatívny rozvoj myslenia. Logické
myslenie sa naďalej rozvíja. Pohyby sú
koordinovanejšie a vystupovanie je is-
tejšie. Citový vývin je naďalej nestály.
Dochádza k postupnému odpútavaniu
od rodiny a vytvára sa vzťah k opačné-
mu pohlaviu. Je vhodné venovať zvý-
šenú pozornosť výchove k manželstvu
a rodičovstvu.
8. Obdobie dospelosti: 20. – 60. rok
(dosiahnutie optimálnej výkonnosti)
Človek je schopný rozhodovať sám za
seba. Všetky sústavy orgánov majú plnú
výkonnosť. Dospelosť má tri obdobia.
• Obdobie plnej dospelosti je medzi
20. – 30. rokom, končí sa prerezá-
vanie trvalého chrupu. Svalová sú-
stava sa ešte rozvíja a vrcholí fyzická
výkonnosť. Je to obdobie biologicky
vhodné na založenie rodiny.
 REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

zickou kondíciou sa dá predchádzať

stareckým zmenám v organizme.

9. Obdobie staroby: nad 60 rokov (ob-

javovanie involučných zmien)

Obdobie nad 70 rokov je vysoká staroba,

obdobie nad 90 rokov je kmeťovský vek.

Ochabuje činnosť jednotlivých orgánov,

Obr. 190 Dospelosť
• Obdobie zrelosti je medzi 30. – 45.
rokom, prejavuje sa stabilizáciou.
Kosti lebky zrastajú a začínajú še-
divieť vlasy. Svaly pomaly ochabujú
(je vhodné ich posilňovať). Nastáva
sklon k ukladaniu podkožného tuku
a k pribúdaniu hmotnosti. Dochádza
k vzniku civilizačných chorôb ako dô-
sledku nesprávnej životosprávy.
• Obdobie stredného veku je medzi
45. – 60. rokom, predstavuje prechod
medzi dospelosťou a starobou. Klesá
fyzická výkonnosť a končí reproduk-
čný cyklus ženy. Človek odovzdáva
vedomosti a skúsenosti. Dobrou fy-
nastávajú degeneratívne zmeny – bio-
logické zmeny v tkanivách a bunkách.
K najvážnejším patria zmeny v nervovej
a endokrinnej sústave, ktoré regulujú
telesné aj duševné procesy.
Klesá funkcia metabolizmu organizmu.
Prejavuje sa zníženou odolnosťou voči
infekciám, spomaleným hojením rán,
stratou pružnosti väziva, sklerotizáciou
ciev. Zhoršuje sa zmyslové vnímanie – po
60. roku sa zhoršuje najmä zrak a sluch.
Dochádza k zníženiu intenzity prežívania.
Mení sa osobnosť, zmeny majú individuál-
ny charakter. Pre starého človeka je veľmi
dôležité, aby cítil lásku iných, v nej hľadá
motiváciu na ďalší zmysluplný život. Obr. 191 Staroba – kmeťovský vek

Zamyslite sa!
Jednotlivé obdobia života človeka sa vyznačujú zmenami rastu a funkcií
organizmu. Novorodenecké a dojčenské obdobie sa vyznačuje najmä rýchlym
rastom. V batolivom veku sa rozvíjajú najmä pohybové a psychické funkcie.
Predškolský vek sa vyznačuje výmenou chrupu. V školskom veku sa rozvíja osobnosť
človeka. V staršom školskom veku prebieha dospievanie – puberta. Dorastové obdobie
je obdobím psychického a fyzického rozvoja. V dospelosti je človek psychicky aj
fyzicky rozvinutou osobnosťou.V starobe sa zoslabuje činnosť orgánov a klesá fyzická
a duševná výkonnosť, v závislosti od predchádzajúceho štýlu života.

Uvažujte a odpovedzte
1. Ktoré tri základné obdobia má život človeka? Charakterizujte ich.
2. Ktoré obdobia sú typické pre postnatálny vývin človeka?
3. Akými znakmi sa vyznačuje obdobie dospievania – puberty? Aké riziká hrozia
mladému človeku a ako im treba predchádzať?
4. Aký životný štýl najlepšie prospieva životu v dospelosti?
5. Ktoré zmeny sa prejavujú v starobe a ako im treba predchádzať?

Zisťujte, skúmajte, riešte

1. Zistite z literatúry (na internete) dĺžku veku niektorých rastlín, živočíchov
a porovnajte ich s dĺžkou veku človeka.
2. Diskutujte so spolužiakmi o cieľoch, ktoré by ste chceli v živote
dosiahnuť. Porovnajte svoje predstavy a spôsoby, ako ich dosiahnuť v rodinnom
živote, v záujmovej oblasti, v materiálnej oblasti, vo vzdelaní, v práci a kariére.

137
REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

Otázky „na telo“

ABCD
o reprodukčnej sústave
Úlohy môžu mať jednu správnu odpoveď, viac správnych odpovedí, všetky správne odpovede alebo žiadnu správnu odpoveď.

1. Podstata reprodukcie človeka je v splynutí:

a) dvoch vajíčok b) vajíčka a semena c) telovej a pohlavnej d) samčej a samičej

bunky pohlavnej bunky

2. Semenníky ako mužské pohlavné žľazy produkujú bunky:

a) semená b) spermie c) plody d) vajíčka

3. Hormóny estrogény vznikajú:

a) vo vaječníkoch b) v semenníkoch c) v prostate d) v maternici

4. Ženské pohlavné bunky sa nazývajú:

a) plodnice b) semená c) vajíčka d) vajíčkovody

5. Medzi ochorenia reprodukčnej sústavy nepatrí:

a) mykóza b) syfilis c) kvapavka d) AIDS

6. K príznakom tehotenstva (gravidity) patrí:

a) vynechanie b) nevoľnosť, zvracanie c) časté nutkavé močenie d) zväčšené citlivé prsníky

menštruácie

7. Menštruačný cyklus má fázy:

a) folikulárna b) ovulačná c) menštruačná d) luneálna

8. Vývin oplodneného vajíčka prebieha v:

a) miazgovnici b) výtrusnici c) maternici d) plodnici

9. Sliznica maternice sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka tým, že:

a) sa prekrvuje a hrubne b) sa odlupuje c) praská d) sa vylučuje z tela krvou

10. Z oplodneného vajíčka vzniká zárodok (embryo):

a) z placenty b) z blastocysty c) z moruly d) zo zygoty

11. Plod vyživuje:

a) amnión b) placenta c) choriové klky d) žĺtkový vak

138
 REPRODUKČNÁ SÚSTAVA

12. Spojenie krvného obehu matky s krvným obehom plodu umožňuje:

a) pupočník b) placenta c) žĺtkový vak d) amniónová tekutina

13. Cez placentu neprechádzajú:

a) alkohol b) oxid uhoľnatý c) narkotiká d) lieky na upokojenie

a spánok
14. V organizme tehotnej (gravidnej) ženy:

a) zvyšuje sa b) zvyšuje sa c) mení sa látková d) znižuje sa výkon

ventilácia pľúc funkcia obličiek premena obehovej sústavy

15. Vypudzovacia fáza pri pôrode končí:

a) porodením dieťaťa b) porodením placenty c) otváraním d) sťahovaním

pôrodných ciest maternice

16. Plod, ktorý sa narodil pred 38. týždňom gravidity, je:

a) donosený plod b) prenášaný plod c) nedonosený plod d) zrelý plod

17. Najvhodnejší vek ženy na materstvo je medzi:

a) 15. – 20. b) 20. – 30. c) 30. – 40. d) počas celého obdobia

rokom života rokom života rokom života menštruácie

18. Pitie kávy, alkoholu a fajčenie cigariet je vhodné počas gravidity:

a) čiastočne vynechať b) celkom vynechať c) nevynechať vôbec d) užívať ako pred graviditou

19. Obdobie človeka po narodení sa nazýva:

a) prenatálne b) perinatálne c) postnatálne d) pregraduálne

20. Zodpovednosť za výchovu dieťaťa má predovšetkým:

a) škola b) rodičia c) starí rodičia d) spoločnosť

21. Puberta nastáva v:

a) predškolskom veku b) mladšom c) staršom d) dorastovom

školskom veku školskom veku období

22. Psychicky a fyzicky rozvinutou osobnosťou je človek v:

a) puberte b) dorastovom období c) dospelosti d) starobe

139

1. Ktoré sú najčstejšie príčiny
úrazov v domácnosti, pri
športe, v doprave?
2. Pokúste sa navrhnúť zásady
prevencie úrazov v škole.
140
Úrazy
a prvá pomoc
Príčiny úrazov
Úraz je každé násilné poškodenie tela
vonkajšími vplyvmi, ktorého bezprostred-
ným následkom je poranenie (rana, zlo-
menina, otrava a pod.).
Pri ťažkých úrazoch, ktoré vedú k stavom
ohrozujúcim život, je potrebné okamžité
poskytnutie prvej pomoci, lebo môže
dôjsť k poškodeniu zdravia s trvalými ná-
sledkami až k strate života.
Najviac úrazov nastáva pri dopravných
nehodách, v domácnostiach (pády na
predmety s hranou, nesprávna manipu-
lácia s elektrickými spotrebičmi a pod.),
Obr. 192 Úraz pri hre
v školách, na pracoviskách, v prírode pri
hre a športe a pod.
Najčastejšie príčiny detských úrazov sú:
• nedostatočný dozor (úrazy pri pádoch,
pri manipulácii s nevhodnými pred-
metmi a pod.),
• nedostatok vlastných skúseností (po-
páleniny, rezné rany, otravy a pod.),
• zvedavosť (túžba všetko chytiť, ochut-
nať, hra so zápalkami a pod.),
• nerozvážnosť (napr. vybehnutie za lop-
tou),
• nadmerná pohyblivosť (napr. rýchla
jazda na bicykli),
• túžba vyniknúť a precenenie svojich síl
(napr. lezenie na ťažko prístupné mies-
ta, korčuľovanie na tenkom ľade).
Najčastejšie príčiny úrazov v dospelosti:
• dopravné nehody,
• nedodržiavanie zásad bezpečnosti pri
práci,
• neodborné vykonávanie prác,
• alkohol,
• precenenie síl pri športe.

Lekárnička prvej pomoci
Poskytovanie prvej pomoci si vyžaduje
materiál, ktorý by mal byť sústredený
v lekárničke na suchom, dobre prístup-
nom mieste. Musí sa nachádzať na všet-
kých pracoviskách, v domácnostiach,
rekreačných strediskách a v motoro-
vých vozidlách.
Dôležité je pravidelne kontrolovať jej
obsah, či je vhodný na okamžité pou-
žitie.
Základné vybavenie domácej lekár-
ničky:
• rýchloobväzy (na menšie poranenia
kože),
• sterilné obväzy s vankúšikom (na za-
stavenie krvácania),
• gázové obväzy (na previazanie tam-
pónov na rane),
Základy prvej pomoci
Prvá pomoc je zo širšieho hľadiska:
1. technická prvá pomoc – vyproste-
nie raneného (pri dopravnej nehode
a pod.), prerušenie pôsobenia
príčiny poranenia (vypnutie elek-
trického prúdu, plynu, zastavenia
vody a pod.),
2. predlekárska prvá pomoc (základná),
3. odborná zdravotnícka prvá pomoc
– kvalifikované ošetrenie na mieste
nehody a počas transportu do
zdravotníckeho zariadenia. Predle-
kárska prvá pomoc je súbor okam-
žitých, jednoduchých a účinných
opatrení, ktoré sa môžu poskytnúť
kdekoľvek a kedykoľvek pri náhlom
poškodení zdravia.
Každý človek je povinný poskytnúť
predlekársku prvú pomoc, pokiaľ tým
neohrozí vlastný život.
Postup predlekárskej prvej pomo-
ci závisí od stupňa závažnosti a stavu
postihnutého, ktorý musí záchranca
zistiť.
ÚRAZY A PRVÁ POMOC
• ovínadlové elastické obväzy (na
spevnenie postihnutej časti),
• obväzy na oko,
• trojcípa šatka (na zhotovenie zá-
vesu),
• buničitá vata,
• čistiace tampóny,
• lepiaca páska (na upev-
nenie obväzov),
• zatváracie špend-
líky,
• nožnice a pinzeta,
• teplomer,
• 3 % roztok peroxidu vodíka alebo al-
kohol (na dezinfekciu),
• lieky proti bolesti a horúčke (acylpy-
rín nepodávať deťom do 12 rokov),
• antihistamínové tablety a krémy
(zmier ňujú alergické reakcie),
• lieky proti hnačke.
Lieh
Peroxid
vodíka
1. Pri stavoch bezprostredne ohrozu-
júcich život treba okamžite zistiť, či
ide o:
• bezvedomie,
• bezvedomie so zastavením dýchania
a tým aj so zastavením srdcovej čin-
nosti,
• závažné krvácanie,
• šok.
V týchto prípadoch treba okamžite za-
čať s poskytnutím prvej pomoci na zá-
chranu života a zavolať rýchlu zdravot-
nícku pomoc.
2. Pri menej závažných stavoch a po
poskytnutí predlekárskej prvej pomoci
pri stavoch ohrozujúcich život treba
zabrániť ďalšiemu postihnutiu a kom-
plikáciám, podľa situácie, napr.:
• upokojiť postihnutého,
• ošetriť postihnuté miesta (znehybniť
zlomeniny, priložiť obväzy na povr-
chové zranenia a pod.),
• vykonať protišokové opatrenia, uložiť
postihnutého do vhodnej polohy na
bezpečné miesto,
• sledovať jeho stav do príchodu zdra- Obr. 193 Vybavenie lekárničky
votníckeho pracovníka.
141
ÚRAZY A PRVÁ POMOC
Stavy bezprostredne ohrozujúce život
Základné bezpečnostné
opatrenia v domácnosti
a na pracovisku:
1. Odstrániť všetky lieky a jedovaté
látky z dosahu detí.
2. Pravidelne kontrolovať funkčnosť
elektrického vedenia a spotrebičov.
3. Ostré nástroje a náradie odkladať
do zásuviek, rúčky panvíc otočiť
vždy nad sporák, aby neprečnievali.
4. Predchádzať pádom
zabezpečením kobercov proti
pokĺznutiu, dobrým osvetlením
schodov, dbať, aby nikde neboli
natiahnuté drôty alebo šnúry
na frekventovaných miestach.
Účinná kontrola dýchania:
1. Sledovať, či sa postihnutému hý-
be hrudník alebo brucho.
2. Načúvať tesne pri ústach alebo
pri nose, či sa dýchanie prejavuje
zvukom.
3. Cítiť dych postihnutého na tvári.
Uvoľnenie dýchacích ciest:
Dýchacie cesty môže blokovať:
1. zapadnutý jazyk pri určitej polohe
hlavy – jednou rukou zatlačiť čelo
a druhou rukou nadvihnúť bradu,
2. prekážka v dýchacích cestách
– otočiť postihnutému hlavu
na jednu stranu bradou dopredu
a temenom hlavy dozadu
a dvoma prstami odstrániť z úst
cudzie predmety.
kľaknúť si k postihnutému
Obr. 194 Stabilizovaná poloha A
142
Bezvedomie
Bezvedomie je stav, keď organizmus po-
stihnutého nemá schopnosť reagovať na
vonkajšie podnety (dotyk, zvuk, bolesť).
Ide o následok poruchy funkcie mozgu.
Môže ísť o úrazovú alebo neúrazovú prí-
činu bezvedomia. Pri úrazoch môže byť
aj iné poranenie. Úrazovú príčinu bezve-
domia možno predpokladať podľa miesta
nájdenia postihnutého, napr. je pri ňom
prevrátená stolička, spadnutý bicykel
a pod. Je to dôležité povedať pri volaní
na tiesňovú linku (112).
Pomoc:
1. Ak postihnutý dýcha (pri neúrazovom
bezvedomí), treba:
• skontrolovať ústnu dutinu (cudzí pred-
met a pod.),
• uvoľniť odev,
• uložiť postihnutého do stabilizovanej
polohy na boku,
• zabrániť podchladeniu.
2. Ak postihnutý nedýcha (pri neúra-
zovom bezvedomí), nemá hmatateľný
pulz, je zastavená činnosť srdca, treba:
• uložiť ho na tvrdú podložku, uvoľniť
dýchacie cesty (zakloniť hlavu, skon-
trolovať ústnu dutinu), zavolať na
tiesňovú linku (112), začať oživovanie
– stláčať hrudník rýchlosťou 100-krát
za minútu a umelé dýchanie (kar-
diopulmonálnu resuscitáciu),
hornú končatinu,
ktorá je bližšie k záchrancovi, upažiť
• striedavo opakovať 30 stlačení hrud-
níka (u dospelého dvoma rukami) s 2
vdychmi do úst – 30 : 2,
• pri deťoch sa robí 5 úvodných záchran-
ných vdychov, potom sa stáča hrudník,
u novorodencov (do 1 roka) 2 prstami,
dýcha sa do úst a nosa súčasne,
• asi po minúte kontrolovať pulz,
• resuscitáciu robiť až do príchodu od-
bornej pomoci,
• ak sa dýchanie obnoví, postihnutého
dať do stabilizovanej polohy.
Ak je oživovaný neznáma osoba, možno
robiť len stláčanie hrudníka (ochrana
záchrancu).
U detí do 1 roka možno zisťovať prítom-
nosť vedomia napr. tlesknutím dlaní pri
tvári.
Deťom vo veku 1 – 14 rokov sa stláča
hrudník v dolnej polovici hrudnej kosti
(jednou rukou) do hĺbky 3 – 4 cm, rých-
losťou 100-krát za minútu (pri novoro-
dencoch dvoma prstami do hĺbky 1 – 2
cm). Pri dospelých treba stláčať hrudník
(v dolnej polovici hrudnej kosti) do hĺb-
ky 5,5 cm, rýchlosťou 100-krát za minú-
tu. Vdych v trvaní jednu sekundu má mať
taký objem, aby bolo vidieť, že sa hrud-
ník dvíha.
druhú hornú končatinu
priložiť dlaňou k lícu

Ťažké zranenia a nebezpečné stavy
Vonkajšie krvácanie
Postup pri zastavení krvácania závisí od
typu poškodených ciev. Treba zabezpečiť
lekársku pomoc.
1. Krvácanie z vlásočníc (odreniny
a menšie rezné rany – mokvajú alebo
presakujú) sa ošetrí priložením rých-
loobväzu, väčšie krvácanie sa zastaví
tlakom na gázovú podušku a obviaže
sa. Znečistené povrchové rany sa
opláchnu pod tečúcou vodou, prípad-
ne vydezinfikujú. Ranu treba zľahka
prekryť sterilnou gázou (nepritláčať).
2. Krvácanie z menších ciev sa zastaví
tlakovým obväzom, ktorý sa prichytí
pevným obviazaním. Ak krvácanie
presakuje, priloží sa ďalší tlakový obväz
– obväzy sa nevymieňajú. Cudzie teleso
sa z hlbokých rán nevyberá, tlakový
Šok
Šok môže vzniknúť z rozličných príčin,
jednou z nich je úraz. Vzniká v dôsledku
náhleho zníženia prekrvenia orgánov –
buniek.
Príznaky šoku:
• bledá, studená, vlhká koža, potenie,
• pokles tlaku krvi,
• rýchly ale slabý tep (pulz),
• slabosť, závraty,
• smäd, napínanie na zvracanie.
B
vzdialenejšiu dolnú
končatinu pokrčiť v kolene,
pomocou oboch rúk otočiť
postihnutého k sebe
(chytiť ho za plece a panvu)
Obr. 195 Stabilizovaná poloha B
ÚRAZY A PRVÁ POMOC
A
obväz sa priloží okolo cudzieho telesa
a obviaže bez tlaku na predmet v rane.
3. Krvácanie z veľkých ciev môže vy-
strekovať v rytme pulzu. Zastaví sa
priamym stlačením tepny v rane
smerom ku kosti alebo priložením
tlakového obväzu. Ak sa krvácanie
rýchlo neobmedzí, hrozí veľká strata B
krvi s následkom nedokrvenia mozgu,
srdca a šok. Po celý čas ošetrovania
upokojovať zraneného.
Pri poranení znečisteným predmetom
hrozí riziko vzniku infekcie s následným
poškodením nervovej sústavy a ochrnu-
tím svalov – tetanus. Prevenciou je očko-
vanie v detstve a preočkovanie v dospe-
losti (po každých 10 rokoch), prípadne
podaním séra po poranení.
C
Pomoc: odstrániť príčiny šoku (podľa
možností), protišokové opatrenia:
• zdvihnúť dolné končatiny nad úroveň
hlavy,
• uvoľniť odev okolo pásu, krku a hrud-
níka,
• upokojovať postihnutého, prikryť ho,
• ovlažovať pery vodou, Obr. 196 Umelé dýchanie
• kontrolovať dýchanie, tep, – jednou rukou zdvihnúť bradu
• zabezpečiť odbornú pomoc. a zakloniť hlavu (A),
– nadýchnuť sa a doširoka otvorené
ústa tesne pritlačiť na ústa
postihnutého, silne vydýchnuť do
úst sledovať pohyb – zdvihnutie
hrudníka (B),
– sledovať pohyb hrudníka (C).
hlavu dať do záklonu
143
ÚRAZY A PRVÁ POMOC
A B
Obr. 197 Protišoková poloha – postihnutého uložiť do vodorovnej polohy (A), podložiť a nadvihnúť nohy (B), zakryť prikrývkou, každých
pár minút kontrolovať pulz a dýchanie (C), pri nevoľnosti, ťažkom dýchaní a strate vedomia uložiť do stabilizovanej polohy
Obr. 198 Resuscitácia dojčiat
a malých detí
A
B Dôsledkom topenia môže dôjsť k zasta-
C
Obr. 199 Nepriama masáž srdca
Položiť prekrížené ruky na hrudnú
kosť (A), vystretými ramenami
stláčať hrudnú kosť (B), vdýchnuť
vzduch do úst postihnutého,
sledovať pohyby hrudníka (C).
144
Upchatie dýchacích ciest
Upchatie dýchacích ciest môže nastať
napr. pri jedle alebo pri hre detí s malými
hračkami, ktoré si vkladajú do úst.
Príznaky: nutkanie na kašeľ, prudký ka-
šeľ, postihnutý nedokáže hovoriť, píska-
nie pri nadychovaní.
Pomoc: podporovať v kašľaní, upozorniť
postihnutého, dať ho do mierneho pred-
klonu a udrieť 5-krát do chrbta (Gordonov
úder). Ak sa údermi do chrbta neuvoľnia
dýchacie cesty, možno 5-krát stlačiť bru-
cho postihnutého takto:
Topenie
veniu dýchania alebo činnosti srdca v zá-
vislosti od dĺžky doby pod vodou a teploty
vody. Záchranca musí vziať do úvahy aj
nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí pri zá-
chrane topiaceho.
Úpal
Úpal vzniká z nadmerného tepla pri dlho-
dobom pobyte na slnku alebo v soláriu.
Príznaky: nevoľnosť, bolesti hlavy, závra-
ty, zvracanie, sčervenanie kože, je horúca.
C
• záchranca stojí za postihnutým,
• nahmatať uhol rebier a pupok,
• položiť päsť medzi pupok a dolnú časť
hrudníka, mierne predkloniť postihnu-
tého,
• druhou rukou chytiť päsť a stlačiť dov-
nútra nahor (5-krát),
• ak sa dýchacie cesty neuvoľnia, strie-
dať opakovane údery do chrbta a stla-
čenia brucha, podľa situácie zavolať
odbornú pomoc.
Príznaky: bezvedomie, postihnutý ne-
dýcha.
Pomoc: poskytnúť umelé dýchanie z úst
do úst už pri vyťahovaní z vody a na bre-
hu, po obnovení dýchania uložiť postih-
nutého do stabilizovanej polohy.
Pomoc:
• premiestniť postihnutého do chladné-
ho prostredia, schladiť pokožku vlaž-
nou sprchou,
• podávať chladené nápoje v malých
dúškoch – vhodná je minerálna voda
zriedená vodou 1 : 1,
• ak sa príznaky nezmiernia po 30 minú-
tach, zabezpečiť lekársku pomoc.

Popáleniny a obareniny
Popáleniny najčastejšie vznikajú pôsobe-
ním suchého tepla (plameň, horúci pred-
met, žieravina). Popáleniny spôsobené
vlhkým teplom (para, horúce tekutiny) sú
obareniny.
Stupne popálenín:
1. stupeň – začervenanie,
2. stupeň – vznik pľuzgierov,
3. stupeň – poškodenie kože aj podkož-
ných tkanív,
4. stupeň – zuhoľnatenie.
Omrzliny
Omrzlina je miestne poranenie chladom
– zmrznutím tkanív.
Stupne omrzlín:
1. stupeň – začervenanie, opuch, svrbe-
nie, bolesť,
2. stupeň – ako pri prvom stupni, po
dvoch dňoch sa vytvoria pľuzgiere
s čírou tekutinou,
3. stupeň – pľuzgiere s krvou,
4. stupeň – zasiahnuté sú aj svaly, šľa-
chy, kosti.
Úraz elektrickým prúdom
Zapríčiňuje ho pôsobenie elektrického
prúdu, napr. z elektrických zdrojov, spot-
rebičov, zásah elektrického výboja (blesk).
Pomoc:
a) technická:
• prerušiť elektrický prúd alebo odsunúť
postihnutého spod dosahu elektrické-
ho prúdu pomocou predmetu z nevodi-
vého materiálu,
ÚRAZY A PRVÁ POMOC
A
Pomoc:
a) technická – znížiť účinok tepla,
uhasiť horiaci odev vodou, prikrývkou
(syntetické tkaniny sa tavia a môžu
spôsobiť ďalšie popáleniny),
b) zdravotnícka
• ochladzovať postihnutú časť tela stu-
denou vodou (kúpeľom, slabým prú-
dom tečúcej vody), v krajnom prípade B
prikladať vrecúško naplnené studenou
tekutinou,
• poranenú plochu prikryť sterilnou,
prípadne čistou tkaninou,
• popáleniny 3. stupňa neochladzovať,
len sterilne prekryť,
• zabezpečiť lekársku pomoc.
Pomoc:
Obr. 200 Dusenie – prvá pomoc
• podľa situácie riešiť stavy ohrozujúce
ohnutím a buchnutím do chrbta
život – poruchy vedomia, dýchania, (A) a zatlačením brucha päsťou
krvného obehu, spredu (B, C)
• dať postihnutého do teplej miestnosti,
nahradiť mokrý odev suchým,
• prikryť, brániť stratám tepla,
• ohrievanie – podávať teplé nápoje
(nealkoholické, bezkofeínové), ener-
getické potraviny (cukor, čokoláda),
• postupne ohrievať v teplej vode (ak
nehrozí opakovane omrznutie),
• zabezpečiť lekársku pomoc.
• pri úraze vysokým napätím volať ties-
ňovú linku a čakať na príchod odbornej
pomoci.
b) zdravotnícka:
• podľa situácie – príznakov – začať re-
Obr. 201 Záchrana pri topení
suscitáciu, sa – dýchanie z úst do úst, kontrola
• zavolať lekársku pomoc, pulzu, vyčistenie úst, otočenie hlavy
• ošetriť popáleniny. nabok, stabilizovaná poloha
145
ÚRAZY A PRVÁ POMOC
• Naprávanie kostí pri vykĺbení by
mohlo poškodiť okolité nervy
a tkanivá.
A žité, či ide o poranenie kosti, kĺbu (svalu),
B ložiť studený obklad a zabezpečiť lekársku
Obr. 202 Zatvorená zlomenina
– pri zlomenine dolnej končatiny
položiť dlahu pod končatiny,
zafixovať členky obväzom, čo
najpevnejšie, zviazať na viacerých
miestach okrem miesta zlomeniny
končatiny spolu (A, B, C); pri dolnej
končatine je najlepšou dlahou
zdravá končatina, pri hornej
končatine je to šatkový záves
C Poranenie hrudníka
A
B Príčinami poranení hrudníka sú väčšinou
Obr. 203 Poranenie chrbtice
– jeden záchranca fixuje hlavu
držaním oboma rukami pri ušiach
(A), trup a oblasť medzi nohami
podložiť po bokoch zvinutým
oblečením, dekou (B), spolu zviazať
na bokoch, stehnách a členkoch (C)
146
Poranenie kĺbov
Ak sa stal úraz, je náhla bolesť, narušenie
funkcie postihnutej časti tela, nie je dôle-
prvá pomoc je rovnaká – znehybnenie.
Podvrtnutie nastáva natiahnutím alebo
natrhnutím kĺbového puzdra. Príznaky:
bolesť, citlivosť, opuch, modriny na pora-
nenej časti, ťažkosti pri pohybe.
Vykĺbenie je stav, pri ktorom sú kosti
Poranenie kostí
Zlomeniny vznikajú prasknutím alebo
zlomením kostí. Podľa príznakov sa roz-
lišujú na otvorené a zatvorené.
Príznaky: bolestivosť, opuch, deformá-
cia postihnutého miesta, príznaky šoku.
Poranenie chrbtice
Poranenie chrbtice a miechy patrí medzi
najťažšie poranenia, lebo môže zanechať
trvalé následky. Poranenie miechy vzni-
ká, keď pri poškodení chrbtice (napr. zlo-
menina stavcov), nastane útlak, čiastoč-
né alebo úplné prerušenie miechy.
Príznaky: nemusia byť žiadne príznaky,
môže byť bolesť v oblasti chrbtice, poru-
chy hybnosti končatín, citlivosť na dotyk,
pri poranení miechy je to tŕpnutie.
dopravné nehody. Každý úraz hrudníka
je nebezpečný. Napríklad pri poranení
hrudníka môže do priestoru medzi rebra-
mi a pľúcami preniknúť vzduch z pľúc pri
ich poškodení (spľasnutie pľúc – pneu-
motorax).
v kĺbe čiastočne alebo úplne vysunuté
z pôvodnej polohy.
Príznaky: viditeľná zmena tvaru kĺbu,
opuch, ostrá bolesť.
Pomoc: znehybniť kĺb alebo celú končati-
nu v polohe, v ktorej ranený drží postihnu-
tú časť tela. Kosti v kĺbe nenaprávať, pri-
pomoc.
Pomoc:
• pri otvorených zlomeninách treba naj-
prv zastaviť krvácanie a priložiť tlakový
obväz,
• znehybniť kosť,
• zabezpečiť lekársku pomoc.
Pomoc:
• aj pri podozrení na poškodenie chrbti-
ce treba postupovať tak, ako keby bola
chrbtica zlomená, zavolať na tiesňovú
linku (riadiť sa ich pokynmi),
• s postihnutým nehýbať,
• ak leží postihnutý na chrbte, znehyb-
niť krčnú chrbticu (hlava, krk, chrbtica
v jednej osi),
• ak nie sú v činnosti základné životné
funkcie, začať resuscitovať.
Príznaky: bolesť pri nádychu, plytké dý-
chanie, podľa intenzity úrazu – postihnu-
tých orgánov aj šok, bezvedomie.
Pomoc: zavolať na tiesňovú linku (riadiť
sa ich pokynmi), postihnutú osobu dať do
polosediacej polohy, podoprieť chrbát,
upokojovať, postupovať podľa prevažu-
júcich príznakov.

Ľahšie zranenia
Pohryznutie zvieraťom a bodnutie hmyzom
Ranu po uhryznutí zvieraťom (napr.
psom, líškou) oplachovať (umyť mydlom
a vodou), sterilne prikryť a zabezpečiť le-
kársku pomoc. Hrozí riziko nakazenia ví-
rusom besnoty, ktorý môže byť v slinách
zvieraťa.
Po uhryznutí hadom treba zavolať na
tiesňovú linku (112), oznámiť čas uhryz-
nutia, druh hada (opis), opláchnuť ranu.
Otrava potravinami
Najčastejšie otravy:
a) pri dospelých vznikajú konzumáciou:
• pokazených potravín (nakazených ví-
rusmi, baktériami, toxínmi),
• jedovatých húb (najmä muchotrávky
zelenej),
b) pri deťoch sú najčastejšie otravy:
• liekmi,
• jedovatými rastlinami a ich plodmi.
Príznaky otráv sú rôzne, závisia od druhu
a množstva jedovatej látky, ktorá vnikla
do tela.
A B
C D
Obr. 205 Ošetrenie uhryznutia hadom – postihnutého nechať ležať v pokoji, aby sa spomalila
činnosť srdca a znížila absorpcia jedu (A, B), ranu vyčistiť od jedu smerom od miesta uhryznutia
a pevne obviazať (C, D)
ÚRAZY A PRVÁ POMOC
A
Bodnutie hmyzom (najčastejšie osou, vče-
lou, čmeľom) sa prejavuje bolesťou, začer-
venaním, opuchom na mieste bodnutia.
Pomoc:
• opatrne odstrániť žihadlo (aby sa ne-
porušil vačok s jedom - včela),
• pri bodnutí v ústnej dutine zabrániť
opuchu cmúľaním ľadu, podávaním B
studenej tekutiny po malých dúškoch,
• zabezpečiť lekársku pomoc.
Najčastejšími príznakmi sú:
Obr. 204 Ošetrenie bodnutia
• bolesti hlavy, závraty, malátnosť,
hmyzom – vyčnievajúce žihadlo
• napínanie až vracanie, bolesti brucha, opatrne vytiahnuť napr. pinzetou
hnačky, (A), postihnuté miesto umyť vodou
• poruchy dýchania a srdcovej činnosti, (prípadne aj mydlom), priložiť ľad
• poruchy vedomia až bezvedomie.
Pomoc:
• zistiť príčinu otravy (druh liekov, húb,
plodov a pod.),
• čo najrýchlejšie volať tiesňovú linku
(112).
Obr. 206 Krvácanie z nosa – sa
zastavuje v miernom predklone,
dýchať treba cez ústa, prstami
pevne stlačiť nosné dierky, zotrvať
aspoň 10 minút, pri neustávajúcom
krvácaní, údere do hlavy treba
zabezpečiť lekársku pomoc.
147
Laboratórne práce
Laboratórne práce majú výberový charakter. Umožňujú výber úlohy podľa podmienok školy, záujmu učiteľov a žiakov.

Nervová sústava
Kolenný (patelárny) reflex
Cieľ: Zistiť priebeh kolenného (patelárneho) reflexu.
Poznámka:
Úlohu možno riešiť vo dvojici. Pomôcky: Neurologické kladivko (nie je podmienkou).
Princíp:
• Štvorhlavý sval stehna sa pod
Postup a úlohy:
kolenom upína mohutnou 1. Skúmaná osoba sa posadí na stoličku, preloží pravé koleno cez ľavé. Svaly musia
šľachou na píšťalu. Do tejto šľachy byť celkom uvoľnené, noha voľne visí.
je vsunutá kosť – jabĺčko (patella), 2. Druhá osoba nahmatá medzi jabĺčkom a zakončením píšťaly na pravej končatine
ktoré zlepšuje biomechanický ťah šľachu, ktorá nad kolenom prechádza štvorhlavým svalom stehna.
štvorhlavého svalu pri vystieraní
3. Keď to skúmaná osoba neočakáva, udrie jemne, ale energicky neurologickým kla-
kolena.
divkom alebo hranou dlane do šľachy.
• Sval sa úderom na šľachu skráti
(kontrahuje), čo sa prejaví
Záver:
vykopnutím nohy dopredu.
a) Ako a za akú dobu sa prejavil kolenný reflex? Aká činnosť nervovej sústavy vyvolala
skúmaný reflex?
b) Opíšte reflexný oblúk skúmaného reflexu a nakreslite jeho schému. Akú úlohu majú
dostredivé a odstredivé nervové vlákna pri reflexnej činnosti?

Rinného skúška
Poznámka:
Úlohu možno riešiť vo dvojici.
Princíp:
• Pri ľuďoch so zdravým sluchovým
orgánom je Rinného skúška
pozitívna. Pri poškodenom
bubienku alebo pri poruche
sluchových kostičiek sa vedie
zvuk kosťami lebky (spánková
kosť) lepšie, ako sa vedie zvuk
vzduchom.
• Zdravé ucho počuje lepšie (dlhšie)
zvuk vedený vzduchom ako
kosťou.
• Pri poškodenom bubienku alebo
zvukovode je to naopak – zvuk
vedený kosťou počuť lepšie.
Cieľ: Zistiť odlišnosť vedenia zvuku v sluchovom orgáne kosťami lebky a vzduchom.
Pomôcky: Ladička, stopky, kladivko.
Postup a úlohy:
1. Jedna osoba rozozvučí ladičku kladivkom. Rozkmitanú ladičku priloží k bradavko-
vému výbežku spánkovej kosti.
2. Skúmaná osoba počúva zvuk, pokynom ruky dá znamenie, keď prestala počuť zvuk
ladičky.
3. V tom okamihu druhá osoba spustí stopky a prenesie ladičku k uchu skúmanej
osoby tak, aby obidve ramená ladičky boli od ucha rovnako vzdialené.
4. Skúmaná osoba dá znamenie, keď prestala zvuk ladičky počuť, stopky sa zastavia.
5. Zistený čas sa zaznamená ako Rinné n/s (n = počet sekúnd; s = sekunda).
6. Zistené údaje všetkých spolužiakov spracujte formou tabuľky a zistite priemernú
hodnotu.
Záver:
a) Aký je priemerný čas vedenia zvuku vzduchom spolužiakov v triede?
b) S ktorými orgánmi sluchového orgánu súvisí prenos zvuku a jeho vnímanie?
c) Nakreslite schému vedenia zvuku sluchovým orgánom.

148
 LABORATÓRNE PRÁCE

Dôkaz slepej škvrny

Cieľ: Zistiť vplyv žltej škvrny na videnie.
Poznámka:

Pomôcky: Mariottove obrázky. Úlohu môžu riešiť jednotlivci.

Princíp:
Postup a úlohy: • Keď je obrázok vzdialený od oka
1. Kópiu Mariottových obrázkov držte s natiahnutou hornou končatinou pred očami. 25 cm, padne obrázok na miesto,
2. Zatvorte ľavé oko a pravým okom uprene pozorujte trojuholník. Obrázok približujte kde ústi zrakový nerv do sietnice
pomaly na vzdialenosť 10 cm a opäť vzďaľujte. Opakujte s druhým obrázkom. – miesto slepej škvrny.
3. Pri približovaní a vzďaľovaní obrázka vidieť súčasne všetky obrazce, ale pri vzdia-
lenosti asi 20 – 25 cm stratí sa vždy najskôr kruh a potom štvorec. Pri rovnakej
vzdialenosti sa na druhom obrázku čierny prúžok javí ako neprerušený.
4. Periférne videnie spočiatku umožňuje vnímať aj štvorec. Tento sa v určitej vzdiale-
nosti (asi 15 cm od tváre) stratí.

Záver:
a) Ktorými časťami oka prechá-
dzajú svetelné lúče?
b) Prečo musia svetelné lúče
dopadnúť priamo na sietnicu?
c) Prečo sa štvorec, kruh a medze-
ra stali v určitej vzdialenosti
neviditeľnými?
d) Navrhnite a zhotovte podobné
obrázky s obrazcami veľkosti
1 cm2. Obr. 207 Mariottove obrázky

Skúmanie zrakovej ostrosti

Cieľ: Zistiť vplyv žltej škvrny na videnie.
Poznámka:

Pomôcky: Snellenove optotypy (tabuľa Úloha možno riešiť vo dvojici.

s písmenami, číslicami alebo jednodu- Princíp:
chými obrázkami), ukazovadlo, meter. • Zraková ostrosť je najmenšia
vzdialenosť dvoch bodov, ktoré
Postup a úlohy: oko ešte rozlíši. Na jej zisťovanie
1. Optotypy umiestnime na dobre sa používajú Snellenove optotypy.
osvetlenom mieste vo vzdialenosti • Veľkosť číslic či písmen sa
6 m (d) od skúmanej osoby vo výške zmenšuje; pri každom riadku je
očí (po konzultácii s odborníkom). vyznačená vzdialenosť v metroch
2. Osoba si zakryje jedno oko rukou (D), z ktorej ich zdravé oko prečíta.
Zraková ostrosť (V) sa stanoví
a druhým postupne číta písmená
podľa vzorca V = d/D (pre zdravé
(čísla), ktoré jej ukazuje druhá oko je 6/6, znížená ostrosť zraku
osoba, od najväčších po najmen- je pri výslednej hodnote menšej
šie. Tento postup zopakuje aj ako 1).
s druhým okom, pričom sa zazna-
mená hodnota D.

Záver:
a) Vypočítajte podľa vzorca na sta-
novenie zrakovej ostrosti ostrosť
ľavého a pravého oka.
b) Zistite stav zrakovej ostrosti. Obr. 208 Ukážka Snellenových optotypov

149
LABORATÓRNE PRÁCE
Dýchanie a čuchové vnemy
Poznámka:
Úlohu môžu riešiť jednotlivci.
Princíp:
• Ak sa nedýcha, nevzniká čuchový
vnem, ani vtedy, ak je látka
v blízkosti nosa, lebo nie sú
podráždené čuchové bunky.
• Pri normálnom dýchaní je pach
danej látky obmedzene zreteľný.
• Pri intenzívnom dýchaní je
čuchový vnem najviac zreteľný,
lebo sa dostatočne podráždili
čuchové bunky, z ktorých sa vedú
vzruchy čuchovými nervami do
ústrednej nervovej sústavy.
Dýchacia sústava
Model pľúc
Poznámky:
• Úlohu možno riešiť v skupinách.
• Pri zložení modelu pľúc možno
použiť aj zátku s jedným otvorom
na rúrku v tvare Y.
Princíp:
• pľúca a balóniky sú v uzavretej
dutine,
• pľúca a balóniky sú pružné,
• vnútorný priestor pľúc aj balónikov
má bezprostredný kontakt
s atmosférickým vzduchom,
• bránica a gumová membrána
sa pohybujú nahor a nadol,
tým sa znižuje a vyrovnáva tlak
v pohrudnicovej dutine (dutina
fľaše) oproti atmosférickému
vzduchu.
výdych
150
Cieľ: Zistiť vplyv dýchania na čuchové vnemy.
Pomôcky: 2 skúmavky, zátky, stojan na skúmavky.
Chemikálie: Malinový sirup, kolínska voda.
Postup a úlohy:
1. Do skúmaviek nalejte asi 2 ml z každej skúmanej látky.
2. Zisťujte intenzitu vône – čuchový vnem zo skúmanej látky v troch situáciách.
3. Skúmavku s danou látkou podržte v blízkosti nosa a nedýchajte, dýchajte normálne
a nakoniec dýchajte zhlboka a intenzívne.
Záver:
a) Ako súvisí dýchanie a jeho intenzita na vnímanie čuchových vnemov?
b) Prečo nevzniká čuchový vnem, ak sa nedýcha?
c) Kedy je čuchový vnem najintenzívnejší?
d) V ktorej časti kôrového analyzátora vzniká čuchový vnem?
Cieľ: Demonštrácia činnosti pľúc na modeli.
Pomôcky: Plastová fľaša (1,5 l) alebo sklený zvon s hrdlom, chirurgická alebo jemná
gumová rukavica (alebo gumová blana), sklená rúrka v tvare Y, 2 balóniky, rovná sklená
rúrka, gumová zátka s dvoma otvormi, gumička, lepiaca páska.
Postup a úlohy:
1. Fľašu rozrežte na polovicu a hrdlo fľaše uzavrite zátkou s dvoma otvormi. Do jedné-
ho otvoru vložte zospodu rúrku v tvare Y (podobnosť s priedušnicou rozvetvenou
na priedušky) a na jej ramená dobre pripevnite gumičkou balóniky (podobnosť
s pľúcami). Do druhého otvoru zvrchu upevnite rovnú sklenú rúrku (so zabrúseným
kohútikom).
2. Na spodnú časť fľaše navlečte chirurgickú rukavicu a dobre ju pripevnite gumičkou
a prilepte tak, aby sa pri ťahu nezošmykla.
3. Pomocou rovnej rúrky odsajte trocha vzduchu z dutiny medzi balónikmi a stenami
fľaše (podobnosť s pleurálnou dutinou) tak, aby mali balóniky optimálnu veľkosť
a rúrku uzavrite kohútikom.
4. Chirurgickú rukavicu uchopte za prsty a pohybujte ňou smerom hore alebo dolu.
5. Pozorujte nafukovanie a spľasnutie
balónikov.
Záver:
a) Vysvetlite princíp činnosti modelu
pľúc.
b) Porovnajte činnosť modelu s činnos-
ťou skutočných pľúc.
vdych Obr. 209 Model pľúc
 LABORATÓRNE PRÁCE

Dôkaz oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu

Cieľ: Zistiť zloženie vdychovaného a vydychovaného vzduchu.
Poznámka:

Pomôcky: 2 Erlenmayerove banky alebo valce, 4 sklené rúrky, 2 gumové zátky, gumové Úlohu možno riešiť v skupinách.
hadičky. Princíp:
• Atmosférický vzduch obsahuje asi
Chemikálie: Vápenná voda (nasýtený roztok Ca(OH)2). 0,03 % oxidu uhličitého a asi 21 %
kyslíka.
Postup a úlohy: • Vo vydychovanom vzduchu sa
1. Dve Erlenmayerove banky alebo valce uzavrite zátkami a spojte sklenými rúrkami pomer mení, obsahuje 3,4 %
podľa obrázka. Vodorovné rúrky spojte gumovými hadičkami s rúrkou v tvare T, oxidu uhličitého a asi 16 % kyslíka.
na ktorú napojte sklenú rúrku so zabrúsenými okrajmi ako náustok.
2. Obidve nádoby naplňte vápennou vodou tak, aby ich hladina presahovala asi o 2
cm spodné ústie dlhých rúrok.
3. Rúrku s náustkom vezmite do úst a pokojne dýchajte. Pri dýchaní sa z banky
A vzduch vdýchne, zadrží v ústach a vydýchne do banky B. vápenná
voda
Záver:
a) Pozorujte zmeny v bankách. B A
b) Vysvetlite, prečo sa vzduch v bankách pohybuje vždy len jedným smerom.
Obr. 210 Dôkaz oxidu uhličitého
c) V ktorej nádobe sa voda zakalila a prečo? vo vydychovanom vzduchu
d) Vysvetlite princíp dôkazu oxidu uhličitého.

Obehová sústava
Meranie krvného tlaku
Cieľ: Odmerať krvný tlak v tepne na hornej končatine.
Poznámky:

Pomôcky: Fonendoskop, ortuťový tlakomer (tonomer). Úlohu možno riešiť v dvojiciach.

Princíp:
Postup a úlohy: • Tlak sa meria na hlavných
1. Jedna osoba si uvoľní pravú hornú končatinu a položí na stôl. Druhá osoba jej upevní tepnách, najčastejšie na ramene.
manžetu tlakomera na rameno tak, aby dolným okrajom siahala do lakťovej jamky. Pri tom sa stanovuje tlak potrebný
2. Pomocou balónika nafúkne manžetu, až ortuťový stĺpec vystúpi o niečo vyššie, ako je na zastavenie krvného prúdu,
hodnota predpokladaného tlaku, a súčasne umiestni fonendoskop do lakťovej jamky. ktorým sa zvonka pôsobí na
končatinu a tým aj na tepnu.
3. Pomocou skrutkového ventilu na balóniku pomaly znižuje tlak v manžete.
4. Pomocou fonendoskopu sluchom zaznamenáva prvý a posledný cievny šelest,
pričom na tlakomere odčíta prislušné hodnoty – výšku ortuťového stĺpca pri prvom 3
4 1
a poslednom cievnom šeleste.
7

Záver:
a) Ako súvisí krvný tlak s činnosťou srdca?
b) Prečo kolíše tlak v tepnách počas srdcového cyklu? 5 6
2
c) Ktoré zo zaznamenaných hodnôt patria systolickému a diastolickému krvnému tlaku?
d) Ako sa mení krvný tlak v krvných cievach? Obr. 211 Meranie krvného tlaku
1. ramenná tepna, 2. vretenná
tepna, 3. načúvací prístroj
(fonendoskop), 4. manžeta
manometra, 5. balónik, 6. tlakomer
(tonomer)

151
LABORATÓRNE PRÁCE

Tráviaca sústava
Výpočet indexu telesnej hmotnosti
Cieľ: Zistiť index hmotnosti tela.
Poznámka:
• Úlohu možno riešiť v malých Pomôcky: Osobná váha, meter, krajčírsky centimeter, trojuholník.
skupinách.
Princíp: Postup a úlohy:
• Na stanovenie optimálnej 1. Určte výšku tela. Skúmaná osoba sa postaví naboso k stene, ktorej sa dotýka päta-
hmotnosti tela sa používa mi, zadkom a lopatkami, hlava sa záhlavím nedotýka steny. Pomocou trojuholníka
index hmotnosti tela – anglická položeného na temeno hlavy a krajčírskeho centimetra odčítajte výšku tela.
skratka BMI (body mass index), 2. Určte hmotnosť tela na osobnej váhe.
ktorý vychádza z telesnej výšky
3. Stanovte index hmotnosti výpočtom a zhodnoťte podľa stanovenej normy.
a hmotnosti.
• Vypočíta sa podľa vzorca: Záver:
BMI = hmotnosť v kg/výška v m2,
a) Zistite celkový stav v triede, zaznamenajte do tabuľky, jednotlivé výsledky zoraďte
t. j. hmotnosť v kg sa delí výškou
v metroch umocnenou na druhú. podľa normy. Zistené výsledky zovšeobecnite.
Napríklad človek s hmotnosťou b) Ktoré faktory spôsobujú podváhu, nadváhu až obezitu?
70 kg a výškou 170 cm si vypočíta c) Akým spôsobom možno účinne regulovať hmotnosť tela?
BMI takto:
BMI=70:(1,7x1,7)=70:2,89=24,22
Norma BMI:
16 – 18,5 stredná podváha,
18,6 – 24,9 normálne rozpätie,
25 – 26,9 nadváha 1. stupňa,
27 – 29,9 nadváha 2. stupňa,
30 – 34,9 obezita 1. stupňa,
35 – 39,9 obezita 2. stupňa.,
40 a viac obezita 3. stupňa
(ohrozujúca život).

152

TERMINOLOGICKÝ SLOVNÍK
alveola – drobný vzduchový mechúrik
v pľúcach, cez ktorý prenikajú plyny
do krvi a z krvi,
aorta – najväčšia tepna vystupujúca
z ľavej komory srdca, rozvádza okys-
ličenú krv k ostatným tepnám okrem
pľúcnej tepny,
axón – dlhý výbežok nervovej bunky,
vedie vzruchy z tela neurónu, zväzky
axónov tvoria nervy,
bedrovník – koncová časť tenkého čreva,
kde sa dokončuje vstrebávanie živín,
biela krvinka – bezfarebná krvná bun-
ka s rôznymi funkciami v imunitnom
systéme,
blúdivý nerv – desiaty pár hlavových
nervov, podieľa sa na regulácii au-
tomatických funkcií, napr. srdcovej
činnosti a trávenia,
bradavica – infekčný neškodný kožný
výrastok spôsobený vírusom,
bránica – svalová membrána odde-
ľujúca hrudník a brucho, pri sťahu
sa splošťuje a tým zväčšuje objem
hrudníka pri dýchaní,
bubienok – membrána, ktorá vibruje
podľa zvukových vĺn, oddeľuje von-
kajšie a stredné ucho,
cirhóza – nahradenie tkaniva pečene
väzivom s následným stvrdnutím,
znížením jej funkcie; môže ju spôso-
biť nadmerná konzumácia alkoholu,
cysta – dutina so stenou vyplnená te-
kutinou alebo polotuhou hmotou,
červené krvinky – krvné bezjadrové
bunky vyplnené hemoglobínom,
demencia – strata mentálnych schop-
ností a pamäti v dôsledku degenera-
tívneho ochorenia mozgu alebo zúže-
nia tepien zásobujúcich mozog krvou,
dialýza – oddeľovanie rozpustných
odpadových látok cez membrány
s otvormi len pre malé molekuly, je
základom umelej obličky,
diastola – perióda srdcového cyklu,
pri ktorej sa komory uvoľnia a srdce
sa plní krvou,
dvanástnik – prvá časť tenkého čreva,
do ktorej ústi žalúdok, vývody žlční-
ka, pečene a pankreasu,
elektroencefalografia (eeg) – zachy-
távanie elektrických signálov mozgu,
elektrokardiografia (ekg) – zachy-
távanie elektrických zmien srdcovej
činnosti,
enzým – bielkovina urýchľujúca chemic-
kú reakciu, pôsobí ako katalyzátor,
fagocyt – bunka imunitného systému,
ktorá pohlcuje a rozkladá chorobo-
plodné organizmy,
fibrín – nerozpustná bielkovina vytvá-
rajúca vláknitú sieť pri zrážaní krvi,
gén – časť chromozómu – základná
jednotka dedičnosti; obsahuje kód
riadiaci syntézu určitej bielkoviny,
hematóm – krvný výron spojený
s opuchom v niektorej časti tela spô-
sobený prasknutím krvnej cievy,
hemoglobín – červené krvné farbivo
bielkovinového pôvodu v červených
krvinkách, na ktoré sa viaže kyslík,
hnis – žltá až zelenkavá tekutina vzni-
kajúca na mieste bakteriálnej in-
fekcie, obsahuje odumreté baktérie
a poškodené tkanivo,
homeostáza – aktívne procesy, ktorý-
mi organizmus udržiava stále vnú-
torné prostredie,
hypofýza – žľaza s vnútorným vylučo-
vaním na spodine mozgu, vylučuje
hormóny, ktoré regulujú iné endo-
krinné žľazy,
hypotalamus – mozgová štruktúra,
ktorá prepája nervovú a hormonál-
nu sústavu,
chromozóm – vláknitá štruktúra v jadre
(deliacej sa) bunky prenášajúca ge-
netický kód, telová ľudská bunka ob-
sahuje 46 chromozómov v 23 pároch,
chrupka – tuhé vláknité spojivové
tkanivo,
kapilára – najjemnejšia krvná cieva
spájajúca tepny a žily,
kolagén – bielkovina prítomná v kos-
tiach, šľachách a väzoch,
krvácanie – výron krvi z krvnej cievy
zväčša v dôsledku poranenia,
krvná zrazenina – úlomky väčších bu-
niek v krvi nevyhnutné na zrážanli-
vosť krvi,
lymfatické tkanivo – tkanivo bohaté
na lymfocyty (druh bielych krviniek)
v lymfatických uzlinách, slezine
a mandliach,
meióza – delenie pohlavných buniek, tvz.
redukčné delenie, pri ktorom sa znižuje
počet chromozómov na polovicu v po-
rovnaní s počtom v telových bunkách
meniskus – polmesiačikovitá chrup-
kovitá platnička v kolene a niekto-
rých kĺboch,
metabolizmus – súbor fyzikálnych
a chemických procesov spojených
s premenou látok,
PRÍLOHA 1
močovina – produkt odpadu z rozkla-
du bielkovín obsahujúci dusík,
nefrón – filtračná a vstrebávacia jed-
notka obličky, ktorú tvorí glomerula
a systém kanálikov,
nerv – vláknitý výbežok jednotlivých ne-
urónov spojených väzivovou pošvou,
okostica – väzivové tkanivo pokrýva-
júce kosť, obsahuje nervy a cievy,
obrna – strata pohyblivosti časti tela,
pamäť – ukladanie údajov na skoré
a neskoršie využitie, rozlišuje sa
krátkodobá a dlhodobá pamäť,
plazma – časť krvi bez krviniek s obsa-
hom bielkovín, solí a živín,
pneumotorax – prítomnosť vzduchu
v priestore medzi listami pohrudni-
ce, zapríčiňuje stlačenie pľúc,
pobrušnica – membrána vystielajúca
vnútro brušnej dutiny, vylučuje te-
kutinu uľahčujúcu pohyb brušných
orgánov,
pohrudnica – blana s dvoma listami,
z ktorých vnútorný pokrýva pľúca
a vonkajší hrudnú dutinu,
potrat – samovoľné ukončenie teho-
tenstva pred dozretím plodu schop-
ného života mimo maternice,
respirácia – prenikanie kyslíka k teles-
ným bunkám a odstraňovanie oxidu
uhličitého,
sliny – vodnatá tekutina slinných žliaz
na uľahčenie žuvania, pociťovania
chuti a trávenia,
synapsa – spojenie medzi dvoma ner-
vovými bunkami alebo nervovou
bunkou a svalovým vláknom alebo
žľazou,
tep – rytmické roztiahnutie a stiahnu-
tie tepny, cez ktorú sa vháňa krv,
tepna – elastická trubica so svalovou
stenou na transport krvi od srdca ku
všetkým častiam tela,
trombus – krvná zrazenina ako dôsle-
dok poškodenia výstelky krvných ciev,
väz – pás tuhej vláknitej elastickej
bielkoviny z kolagénu, upevňuje
kosti v kĺboch a v ich okolí,
vírus – mikroskopický organizmus,
ktorý napáda, poškodzuje bunky
a rozmnožuje sa v nich,
zvierač – svalový prstenec zhrubnu-
tej svaloviny obklopujúcej telesný
otvor,
žila – tenkostenná krvná cieva, ktorou
sa vracia krv do srdca pod nízkym
tlakom
153
PRÍLOHA 2
SPOLUPRACUJÚCE SÚSTAVY ORGÁNOV

Oporná sústava
Kostra, ktorú tvoria jednotlivé kosti, spolupracuje s:
• pohybovou sústavou – väčšina svalov je pripojených na kostru,
– svaly pri kontrakcii (sťahu) ťahajú kosti a tým pohybu-
jú telom,
• obehovou sústavou – vo vnútornom tkanive niektorých kostí – v červenej dreni
sa tvoria červené a biele krvinky, ktoré obiehajú po tele,
– obehový systém prebieha v celom tele – oporou je kostra,
– v prípade potreby sa z kostí uvoľňujú minerálne látky
(ktoré obsahujú najmä vápnik).

Pohybová sústava
Priečne pruhované svaly umožňujú zložitý pohyb tela a jeho častí. Svaly sú pripojené
na kosti kostry. Hladké svaly zabezpečujú činnosť dýchacej, tráviacej a obehovej sús-
tavy. Spolupracuje s:
• opornou sústavou – kosti kostry sú pripojené k svalom,
– pohyb kostry umožňuje sťahovanie a uvoľňovanie svalov,
• nervovou sústavou – nervy privádzajú do svalov nervové impulzy,
– nervové impulzy vyvolávajú pohyb svalov,
• tráviacou sústavou – tráviace cesty obklopujú hladké svaly,
– po začatí trávenia sa potrava automaticky posúva,
• dýchacou sústavou – pri vdychu sa medzirebrové svaly sťahujú, pri výdychu relaxujú,
– na dýchaní sa zúčastňuje plochý sval bránica.

Dýchacia sústava
Dýchacie orgány, ktoré umožňujú dýchanie, spolupracujú s:
• obehovou sústavou – vstrebáva kyslík, ktorý vdychujeme,
– odvádza odpadovú látku oxid uhličitý do dýchacej sústavy,
ktorou sa vylučuje z tela,
• nervovou sústavou – v mozgu sa reguluje rýchlosť a hĺbka dýchania,
– pri zvýšenej požiadavke tela na prísun kyslíka zvyšuje hĺb-
ku a rýchlosť dýchania,
• pohybovou sústavou – svaly medzi rebrami rozťahujú a sťahujú hrudník pri vdy-
chu a výdychu,
– plochý sval bránice tvorí spodnú časť hrudníka a pomáha
pri vdychu a výdychu.

Nervová sústava
Nervová sústava, ktorú tvoria nervové bunky, spolupracuje s:
• pohybovou sústavou – nervy sú pripojené ku každému svalu v tele a privádzajú do
svalov impulzy, ktoré vyvolávajú pohyb,
– činnosť niektorých svalov je regulovaná nervovou sústa-
vou, iné fungujú bez vedomej kontroly,
• dýchacou sústavou – frekvenciu dýchania čiastočne reguluje nervová sústava,
– nervová sústava zrýchľuje dýchanie pri väčšej spotrebe
kyslíka, pri menšej spotrebe kyslíka dýchanie spomaľuje.

154
 PRÍLOHA 2

Tráviaca sústava
Tráviaca sústava rozkladá prijatú potravu, spolupracuje s:
• pohybovou sústavou – v stenách tráviacej sústavy sú svaly, ktoré sa rytmicky sťa-
hujú a pretláčajú potravu orgánmi tráviacej sústavy.

Obehová sústava
Obehová sústava transportuje látky a umožňuje pohyb krvi v tele. Privádzanie okys-
ličenej krvi a odvádzanie odpadových látok potrebujú všetky orgány tela. Transport
látok sa prispôsobuje rôznym zmenám. Spolupracuje s:
• opornou sústavou – dutiny vnútri kostí sú vyplnené kostnou dreňou, v ktorej sa
tvoria krvinky,
– kostra tvorí oporu tela, ktorým prebiehajú krvné cievy,
• dýchacou sústavou – privádza kyslík do krvného riečiska,
– odvádza z krvného riečiska oxid uhličitý,
• miazgovou sústavou – odvádza nadbytočnú tekutinu z buniek do tkanív a z tkanív
do obehovej sústavy,
– čistí tkanivový mok pred návratom do obehovej sústavy,
• hormonálnou sústavou – uvoľňujú do krvného obehu chemické látky – hormóny,
– hormóny roznáša po tele obehová sústava,
• močovou sústavou – odvádza z krvi odpadové látky,
– udržiava rovnováhu vody a solí v tele.

Hormonálna (endokrinná) sústava

Hormonálna sústava vylučuje hormóny, spolupracuje s:
• obehovou sústavou – endokrinné žľazy vylučujú do krvi chemické látky – hormó-
ny, ktoré sa rozvádzajú krvným riečiskom po tele na mies-
ta, kde sú potrebné,
• reprodukčnou sústavou – menštruačný cyklus ženy stimulujú hormóny vylučované
mozgom a pohlavnými orgánmi.

Močová sústava
Močová sústava zabezpečuje produkciu a vylučovanie moču, spolupracuje s:
• obehovou sústavou – odoberá odpadové látky z krvného riečiska,
– zabezpečuje rovnováhu vody a solí.

Reprodukčná sústava
Reprodukčná sústava, ktorá zabezpečuje rozmnožovanie ľudského rodu, spolupracuje s:
• hormonálnou sústavou – menštruáciu žien regulujú hormóny, ktoré sa uvoľňujú
z mozgu a pohlavných žliaz,
– mužské a ženské pohlavné znaky ovplyvňujú hormóny,
ktoré produkuje mozog a pohlavné orgány,
– ženské hormóny zabezpečujú zahniezdenie oplodneného
vajíčka v maternici,
• obehovou sústavou – privádzajú sa ňou živiny do tela vyvíjajúceho sa plodu.

155
PRÍLOHA 3
SPRÁVNE RIEŠENIE TESTOV

Otázky „na telo“ o regulačných sústavách

1. a), b), c), d); 2. b), d); 3. c); 4. a); 5. a), b) , c), d); 6. a), b); 7. a); 8. b), d); 9. c); 10. b); 11. b), c), d); 12. a), b); 13. a),
b), c), d); 14. a), b), c); 15. b), d); 16. c); 17. -; 18. a); 19. d); 20. a), b), c), d); 21. c); 22. a), d).

Otázky „na telo“ o opornej a pohybovej sústave

1. a); 2. a), b), c), d); 3. b) , c) ; 4. a), b) , c) ,d) ; 5. d); 6. c), d); 7. a), d); 8. a), d); 9. c); 10. -; 11. a), b), c), d); 12. d); 13.
b), c), d); 14. a), d); 15. a), b), c), d); 16. b); 17. a), b), d); 18. b); 19. b); 20. d); 21. a); 22. a), b), c) , d).

Otázky „na telo“ o dýchacej a obehovej sústave

1. a), b), c), d); 2. a), b), c), d); 3. b; 4. b); 5. a); 6. a), b), c), d); 7. a), c), d); 8. c), d); 9. d); 10. c); 11. b), d) ; 12. b); 13. a),
b), d); 14. c); 15. a), b), c), d); 16. a), c), d); 17. b), c); 18. a); 19. b), c), d); 20. a), b), c); 21. d); 22. b), c), d).

Otázky „na telo“ tráviacej sústave

1. c); 2. b); 3. a), b), c); 4. a), b), d); 5. a); 6. b), c); 7. a); 8. a); 9. c); 10. -; 11. c), d); 12. a), c); 13. a), b), c), d); 14. a), b);
15. a), c), d); 16. a); 17. c); 18. a); 19. b), c); 20. b), c); 21. a); 22. a), b), c), d);

Otázky „na telo“ o močovej a kožnej sústave

1. d) kyslík 2. a), b) , c), d); 3. a), b), c); 4. a), b); 5. b), d); 6. a); 7. b), c), d); 8. a), b); 9. d); 10. c), c); 11. b); 12. a); 13. c);
14. b); 15. b); 16. c); 17.-; 18. -; 19. a); 20. a), c; 21. c);

Otázky „na telo“ o reprodukčnej sústave

1. d); 2. b); 3. a); 4. c); 5. d); 6. a), b), c), d); 7. a), b), c); 8. c); 9. a); 10. d); 11. b); 12. b);13. -; 14. a), b), c); 15. a); 16. c);
17. b); 18. b); 19. c); 20. c); 21. b); 22. c).

156