FORMA ŠTÁTU STR. 58 3.2.

2021 2B

 Je to spôsob usporiadania krajiny, jej správy, súdnictva, spôsob

politického a občianskeho života, charakter inštitúcií a orgánov a ich
vzájomné vzťahy

Konkrétnu formu štátu určuje

1 .Forma vlády
2 .Územno-organizačné členenie
3. Politický režim

Faktory ovplyvňujúce formu štátu sú

Rasová a kmeňová príslušnosť, geografické podmienky, idey (demokracia,
konzervativizmus, fašizmus, liberalizmus, ,komunizmus), kultúra, zvyky, stupeň
vedeckého poznania, politický vývoj, ekonomika, medzinárodná a politická
situácia

1.FORMY VLÁDY
 z hľadiska sústavy štátnych orgánov, ich vzájomných vzťahov a so
ZRETEĽOM NA HLAVU ŠTÁTU

- nazývajú sa aj typy štátneho zriadenia( typy štátu)

Rozlišujeme
 Monarchie
 Republiky
 Diktatúry

a) Monarchie
Na čele stojí panovník, monarcha, suverénna osobnosť s titulom, má osobné
privilégiá, nie je politicky zodpovedný, je formálnou hlavou štátu. Monarchia
zaručuje doživotnú ( volené monarchie) alebo dedičnú( dedičné monarchie)
vládu jedného panovníka.

Vzhľadom na moc, ktorú má monarcha vo svojich rukách odlišujeme

monarchie

 Absolutistické( neobmedzené) : panovník má všetku výkonnú moc, je

najvyšším zákonodarcom a sudcom.. napr......................................
 Konštitučné ( obmedzené) : práva panovníka obmedzuje a upravuje
ústava, ktorá vymedzuje postavenie parlamentu a vlády, panovník je
formálnou hlavou štátu napr ..........................
  Parlamentné : moc patrí parlamentu ako najvyššiemu zákonodarnému
a zastupiteľskému orgánu., panovník má reprezentatívnu funkciu ,
napr............................................
 Stavovské: historická forma feudálnej monarchie(14.a15.storočie), na
moci sa prostredníctvom stavovského snemu podieľali aj niektoré
stavy( šľachta, duchovenstvo, meštianstvo) ,
napr.........................................
 Dualistické : zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament,
panovník má takmer absolutistickú moc, časť legislatívnych právomocí
prenecháva parlamentu, panovník je napr. predsedom vlády, ktorú menuje
a odvoláva, vláda sa zodpovedá parlamentu) V súčasnosti existuje
v Jordánsku a Saudskej Arábii
 Teokratické: na čele stojí volený duchovný vodca,
napr..........................................

b) Republiky
Z latinského res publica= vec verejná, je štátna forma, v ktorej neexistuje
dedičný panovnícky úrad a jej predstavitelia sú volení na základe ústavy
( zákonodarným zborom alebo priamo občanmi) na obmedzené obdobie. Môže
to byť prezident bez osobných privilégií, alebo kolektívny orgán napr.
politbyro v ZSSR
V republike existujú najvyššie štátne orgány- parlament ( najvyšší zastupiteľský
a zákonodarný orgán), , vláda ( najvyšší orgán výkonnej moci)

Vývoj republík
Antika – aristokratická republika- na voľbách sa zúčastňovala iba aristokracia
Stredovek- existovali iba tzv. mestské republiky, ktoré niektorými prvkami
nadväzovali na tradíciu rímskej republiky, volila iba vyčlenená časť
obyvateľstva
Súčasnosť – demokratické republiky – volieb sa zúčastňujú všetci občania

Rozoznávame republiky

a/ Prezidentská
 Na čele je prezident, ktorý súčasne plní úlohy výkonnej moci(je šéfom
exekutívy –napr .USA a Rusko alebo do nej zasahuje napr. Francúzsko)
 Volia ho priamo občania ( Rusko, Francúzsko)alebo je volený voliteľmi
( USA)
 Prezident sa nezodpovedá parlamentu, má rozsiahle právomoci( vetuje
a zadržiava zákony, rozpúšťa parlament)
  Prezidentskou republikou
je .....................................................................................

b/ Parlamentná
 Najvyššie postavenie má parlament zvolený vo všeobecných priamych
voľbách
 Existuje tu deľba moci a zodpovednosti
 Prezident je zväčša volený parlamentom, priamo, prezident vymenúva
vládu, vládu schvaľuje parlament, ktorý jej vyslovuje dôveru alebo
nedôveru
 Parlamentnou republikou
je .....................................................................................

c/ Kancelárska
 Kancelár(predseda vlády) má výrazne väčšie kompetencie ako
ministerský predsedovia ostatných štátov
 Kancelárskou republikou je ................................................ spolky
štátov.................................

2. PODĽA ÚZEMNOORGANOZAČNÉHO ČLENENIA ŠTÁTNEJ MOCI

DELÍME ŠTÁTY NA : tabuľka str. 59
 Jednotné (unitárne)
 Zložené
 Zväzy, spolky štátov a medzištátne spojenia štátov

Vertikálne rozdelenie štátnej moci je

 Rozdelenie moci medzi štátmi v zloženom type štátu
 Rozdelenie moci medzi ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej
samosprávy
 Podstatou vertikálneho rozdelenia je určenie podriadenosti a nadradenosti
medzi štátnymi orgánmi a určenie ich pôsobnosti

Existujú tri uznávané pojmy vertikálneho rozdelenia moci

Centralizovaný model
 Rozhodujúce právomoci sú sústredené v centrálnych štátnych orgánoch
 Centrum rozhoduje o všetkom
 Miestne orgány iba rozpracúvajú centrálny program, vlastnú politiku
nevytvárajú
Federalizmus
Môže mať dve podoby
 Rozdelenie štátu na členské jednotky, ktoré majú vlastnú štátnu moc, ale
rešpektujú spoločnú ústavu ako základ štátnosti
 Zásadné obmedzenie centrálnej moci, rozhodovacie právomoci sú
prenesené až na úroveň obcí

Konfederácia
 Zväzok suverénnych štátov, ktoré si vytvoria spoločné orgány štátnej
moci s takými právomocami, na ktorých sa členské štáty dohodnú
 Právomoci centra sú iba odvodené a prenesené a jeho rozhodnutia musia
odsúhlasiť štátne orgány jednotlivých členských štátov

A. Unitárny
B. Zložený
C. Zväzy, spolky štátov a medzištátne spojenia

A. Unitárny / jednotný/ štát

 Jednotná a jediná sústava najvyšších štátnych orgánov
 Miestne štátne orgány sú podriadené najvyšším orgánom štátnej správy
 Jeden právny poriadok, na vrchole ktorého je ústava
 Jeden systém štátnych symbolov, jediné štátne občanstvo??

Typy unitárneho štátu

Centralizovaný:
 centrálne orgány zasahujú do právomocí miestnych orgánov
Decentralizovaný:
 miestne orgány majú väčšie právomoci a vykonávajú ich samostatne
 jeho súčasťou je autonómia

Autonómia
 Princíp štátoprávneho usporiadania, keď niektoré časti štátu majú právne
zaručenú relatívnu samostatnosť alebo samosprávu
 Autonómne územné orgány rozhodujú predovšetkým
o regionálnych ,kultúrnych ale aj politických záležitostiach
 Autonómne územia majú svoje vlastné zákonodarné, správne a súdne
orgány

B. Zložený štát
 Jednotlivé územné celky nesú známky štátnej suverenity
  Vzniká buď dobrovoľným spojením štátov na základe medzištátnej
zmluvy , pričom si ponechávajú svoju suverenitu alebo rozdelením
pôvodne unitárneho štátu

Znaky zloženého štátu

 Štáty si ponechávajú možnosť dobrovoľne vystúpiť zo zväzku
 Dvojitá sústava najvyšších štátnych orgánov
 Existencia dvoch a viacerých štátov na štátnom území, ktoré disponujú
samostatnosťou na základe sebaurčovacieho práva
 Spoločná ústav alebo zmluva , jednotlivé štáty môžu mať vlastné právne
dokumenty v podobe ústavy
 Dvojkomorový parlament, pričom jednu komoru tvoria zástupcovia
členských štátov
 Dvojité zákonodarstvo
 Dvojité štátne občianstvo
 Rozdelenie právomocí a kompetencií medzi orgány zloženého štátu
a členské štáty

Formy zložených štátov

a) Federácia
b) Únia (reálna, moderná)
c) Zväz štátov ( personálna únia, konfederácia)

a) Federácia
 V súčasnosti je to najrozšírenejšia forma
 Vzniká spojením dvoch a viacerých štátov, ktoré sa vzdávajú časti svojej
suverenity v prospech federácia
 Členské štáty majú rôzne pomenovacie: republika, spolková krajina,
zväzová republika, kantón, mesto v postavení krajiny
Právomoci federácie: obrana , spoločná mena, zahraničná politika, federálne
zákony a základné ľudské práva
Právomoci členských štátov: hospodárske, sociálne, kultúrne

Znaky federácie
 Existencia federatívnej ústavy a a ústav členských štátov
 Sústava orgánov federácie a orgánov členských štátov
 Existencia federálnej komory
 Právny poriadok federácie, pričom právne normy federácie platia na
celom území právny poriadok subjektov federácie
 Dualizmus štátnych symbolov

b) Únia
 Voľná forma štátoprávneho usporiadania

Typy únie
 Reálna únia
 Moderná únia
Reálna únia
 Zložený štát so spoločnou hlavou štátu
 Existujú tu spoločné právomoci a kompetencie ( obrana,
financovanie, zahraničná politika)- príklad: Rakúsko-Uhorsko od
vyrovnania roku 1867

Moderná únia
 Vznikli po 2. svetovej vojne rozpadom koloniálnej sústavy
 Je integráciou bývalých koloniálnych mocností a kolónií
 príklad : Commonwelth, Spoločenstvo krajín pridružených k Francúzsku

c) Zväz štátov
 Konfederácia
 Personálna únia

Personálna únia
 Bolo to voľné spojenie suverénnych štátov
 Spájala ho osoba panovníka, ak niektorý zo štátov stratil panovníka
 Vyskytovala sa do 19.storočia napr. Anglicko-Škótsko, Veľká Británia-
Hannoversko

Konfederácia
 Zväz suverénnych štátov
 Členské štáty si zachovávajú svoju medzinárodnú suverenitu
 Vytvárajú si spoločný orgán, riešia spoločné záležitosti
 Rozhodnutia spoločných orgánov konfederácie nezaväzujú občanov
jednotlivých štátov, len jednotlivé štáty a to iba v prípade, ak uznesenia
spoločného orgánu odsúhlasí príslušný štátny orgán v členkom štáte
konfederácie
 Dnes vo svete neexistuje čistý typ konfederácie, nadštátne spojenie
konfederačného typu predstavuje Európska únia

Medzištátne spojenia
 Dobrovoľné politické spojenia viacerých suverénnych štátov
 Nevytvárajú spoločný nadštátny útvar, iba určitú spoločnú organizačnú
formu
 Napr. NATO, OSN, Európska únia, Arabská liga