Pes domáci alebo pes (latinské názvy pozri nižšie) je taxón z rodu Canis.

Je to
domestikovaná podoba vlka dravého (Canis lupus). Presné zaradenie tohto taxónu v rámci
rodu Canis je sporné – pozri nižšie.

Systematika
Dingo

V najnovších textoch zvykne taxón pes domáci zahŕňať aj taxón dingo (=pes dingo, dingo
austrálsky)[1]. O psovi dingo pozri samostatný článok dingo austrálsky.

Zaradenie v systéme

Presné zaradenie psa domáceho v rámci rodu Canis je sporné a sporný je teda aj latinský
názov tohto taxónu. V literatúre sa vyskytujú tieto názvy a zaradenia:

 Canis familiaris (t.j. samostatný druh z rodu Canis) – v závislosti od autora buď
zahŕňa dinga[2][3][4][5] alebo ho nezahŕňa[6][7][8][9]
 Canis 'familiaris' (t. j. atypický samostatný druh z rodu Canis)[10]
 Canis familiaris familiaris (t. j. a) staršie (do r. 2003) ako úplné synonymum dnešného
názvu Canis lupus familiaris u autorov, ktorí sa nazdávali, že názov Canis familiaris
má prednosť pred názvom Canis lupus[11][12], b) novšie ako poddruh druhu Canis
familiaris nezahŕňajúci dinga[13])
 Canis domesticus (t. j. samostatný druh z rodu Canis) – tento tvar je oveľa
zriedkavejší než tvar „Canis familiaris“ a staršie označoval len jednu z podskupín psa
domáceho (ktorú pôvodne Linnaeus nazýval Canis familiaris domestic(us))[14][15][16]
 Canis canis (t.j. samostatný druh z rodu Canis) – tento tvar je oveľa zriedkavejší než
tvar „Canis familiaris“[17][18][19]
 Canis lupus familiaris (t.j. poddruh druhu vlk dravý – Canis lupus) – v závislosti od
autora buď zahŕňa dinga[20] alebo ho nezahŕňa [18][21][22][23]
 Canis lupus f. familiaris (t. j. forma druhu vlk dravý – Canis lupus) – nazahŕňa
dinga[24][25]
 Canis lupus var. familiaris (t. j. varieta druhu vlk dravý – Canis lupus)[26]
 Canis lupus 'familiaris' (t. j. atypický poddruh druhu vlk dravý – Canis lupus) –
nezahŕňa dinga[27]

Ďalšie synonymá, ktoré sú ale prípadne platné len pre psy juhovýchodnej Ázie[28]:

 Canis lupus pallipes f. familiaris (t. j. forma poddruhu vlk indický – Canis lupus
pallipes)[29]
 Canis lupus pallipes 'familiaris' (t. j. atypická podoba poddruhu vlk indický – Canis
lupus pallipes) – nazahŕňa dinga[27]

Pôvod a domestikácia psa

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny psa
Vlk dravý

Šakal zlatý

Na základe početných archeologických nálezov z rôznych kútov sveta sa pes považuje nielen
za prvé domestikované zviera, ale aj za prvé zviera, ktoré človek cielene choval. K
udomácneniu vlka došlo viackrát v rôznych častiach sveta a v rôznom čase nezávisle od seba
(avšak najneskôr pred 10 000 rokmi). Tradične sa predpokladá, že k udomácneniu psov došlo
na Blízkom alebo Strednom východe[30], nedávna štúdia naznačila, že psy môžu mať európsky
pôvod[31]. Z kostrových nálezov niekoľkých druhov psov sa odvodzovali a dodnes odvodzujú
dnešné plemená. Za najstaršie praplemeno bol označený takzvaný pes močiarny či rašelinný
(lat. Canis familiaris palustris Rütimeyer), od ktorého sa dodnes odvodzujú početné plemená
špicov, pinčov a teriérov. Skupina severských, vlkom podobných psov a pastierske psy sú
odvodzované od psa, ktorého kostra bola objavená vo vykopávkach pri Ladožskom jazere, a
ktorý dostal meno Canis familiaris Inostranzewi. Skupina dogovitých psov sa odvodzuje ešte
aj dnes od predka nazvaného Canis familiaris decumanus. Z doby 4000 až 5000 rokov pred
Kr. pochádza pes bronzový (lat. Canis familiaris matris optimae), z ktorého majú pochádzať
ovčiarske psy. Najmladším psom má byť Canis familiaris intermedius, z ktorého sa zvyknú
odvodzovať dnešné duriče a pudle.

Podľa teórie Gregoryho Aclanda, veterinára z Cornellskej univerzity v Itake v USA nie
človek domestikoval psa, ale naopak, pes sám urobil prvý krok a začal spolužitie s človekom,
pretože sa kŕmil jeho odpadkami. Na oplátku strážil „svojich“ ľudí pred nepriateľmi a
pomáhal pri love. V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkov vytvorila celá rada
behaviorálnych (napr. znížená agresivita), ale aj genetických adaptácií. Nedávne štúdie
odhalili, že genómy vlkov a psov sa líšia až v 36 regiónoch (122 génov). 19 regiónov je
zodpovedných za činnosť mozgu a 8 regiónov sa uplatňuje pri vývoji nervového systému
(tieto regióny by mohli stáť za behaviorálnymi zmenami u vlkov). Navyše bolo
identifikovaných 10 génov hrajúcich kľúčovú úlohu pri trávení škrobu a metabolizme tukov.
Práve tieto nové adaptácie zrejme umožnili vlkom efektívnejšie sa priživovať na ľudskej
strave. Nasvedčuje tomu aj fakt, že dnešné plemená psov sú oveľa lepšie prispôsobené k
pojedaniu škrobovín ako typicky vlčej potrave, mäsu[32].

Pes v dejinách
Bližšie informácie v hlavnom článku: Pes v dejinách

Pes v dejinách

Pes patrí s mačkami domácimi nielen k najstarším, ale aj k najvšestrannejším domácim

zvieratám. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite. Odhaduje
sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno
pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo,
prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži
ich majetok. Podľa prostredia v ktorom žije a pracuje dané plemeno, musí pes vykazovať
určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Lovec v ázijskej stepi potrebuje psa
rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr
psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom a schopným vyduriť zver. Vďaka selekcii teda človek
vyšľachtil plemená, ktoré vyhovovali určitému účelu.

Stavba tela psa

Telo psa sa skladá z niekoľkých sústav orgánov, z ktorých každá vykonáva určité funkcie.
Osou kostry psa je chrbtica, na ktorej stranách sa nachádzajú rebrá a končatiny a ku ktorej je
pripojená lebka. K lebke je pripojená sánka, ktorá v závislosti od určitého psieho plemena
umožňuje silný záhryz. Na sánke a v čeľusti sú uložené zuby. Na kostre sú upevnené
jednotlivé svaly psa. Tie umožňujú jeho pohyb, dýchanie. Svalovú sústavu pokrýva koža. Tá
sa skladá z dvoch vrstiev – endodermy (vnútorná vrstva) a epidermy (vonkajšia vrstva).
Epiderma nie je u psa taká hrubá ako u človeka, pretože neplní ochrannú funkciu v takom
rozsahu, ako je to u ľudí. Ochrannú funkciu preberá srsť. V závislosti od plemena psa, majú
niektoré psy srsť zloženú z dvoch druhov: podsady a krycej srsti. Korienky chlpov krycej srsti
sú spojené s malým svalom, ktorý podľa potreby chlp vzprieči – pes sa tak vizuálne zväčší a
srsť psa vďaka tomu plní okrem ochrannej funkcie aj funkciu komunikačnú. Pes má po celom
tele umiestnené apokrinné potné žľazy, ktoré produkujú výlučky podobné ľudskému potu.
Tento pot však nemá ako u ľudí termoregulačnú funkciu, ale zabezpečujú psovi jedinečný
pach, vďaka ktorému sa odlišuje od svojich spolu-druhov. Termoregulácia u psa prebieha
pomocou potných žliaz umiestnených na chodidlách psa a tiež pomocou srsti, ktorá má
termoizolačné vlastnosti a zabraňuje prehriatiu organizmu. Najpozoruhodnejším psím
zmyslom je zrejme čuch. Vďaka nemu sa pes orientuje v priestore, loví zver a zisťuje o
okolitom svete dôležité informácie. Strata čuchu znamená pre psa asi toľko, čo strata zraku
pre človeka. Pes, ktorý nemá možnosť vnímať čuchové podnety v dostatočnej miere, žije
chudobným duševným životom. Najdôležitejším čuchovým orgánom psa je mozog. V ňom
pes identifikuje pachy prijaté nosom. Ďalším dobre vyvinutým zmyslom u psov je sluch. Psí
sluch je citlivejší ako sluch človeka. Okrem toho je ucho psa ovládané sedemnástimi svalmi,
ktoré mu umožňujú hýbať ušami do rôznych smerov, vďaka čomu je pes schopný lepšie
lokalizovať smer zvuku.

Pohlavný život psa

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pohlavný život psa

Šteňa labradora

Pohlavný život psa vedie k zachovaniu jeho druhu tým, že mu umožňuje plodenie potomstva.
Malé a stredné plemená dosahujú sexuálnu, nie však fyzickú dospelosť vo veku 7 až 8
mesiacov, u veľkých plemien o niečo neskôr. V tomto období sa väčšinou ukazujú prvé
sexuálne prejavy psa a u samice dochádza k prvému "háraniu" (háranie = obdobie ruje
vyznačujúce sa u samice krvácaním).

Fyziologické ukazovatele
Fyziologické ukazovatele
Názov Hodnoty
Telesná teplota 39 stupňov
malé plemená: 90 – 130 úderov/min., veľké plemená: 60 – 100
Pulz
úderov/min.
Dychová malé plemená: 18 – 30 nádychov/min., veľké plemená: 10 – 26
frekvencia nádychov/min.
Telesná hmotnosť 1 – 100 kg v závislosti na plemene a pohlaví
Pohlavný cyklus diestrický
Dĺžka ruje 3 – 4 týždne
Dospievanie vo 8 – 12 mesiacov života
Dĺžka brezivosti 58 – 67 dní
Početnosť vrhu 1 – 8 šteniat
Počet zubov mliečny chrup 28, trvalý chrup 42

Vnútorná telesná teplota psa je 39 – 39,5 stupňov Celzia a meria sa v konečníku lekárskym
alebo veterinárnym teplomerom.
Dychová frekvencia zdravého neunaveného psa v pokoji pri bežnej izbovej teplote sa
pohybuje od 18 – 30 nádychov za minútu u malých a stredných plemien, u veľkých plemien
je to 10 – 26 nádychov za minútu.

Počet srdcových tepov je za rovnakých podmienok ako pri dychu je u malých a stredných
plemien 90 – 130 úderov za minútu, u veľkých plemien 60 – 100 úderov za minútu.

Vek psa
Vek psa sa zohľadňuje aj podľa toho, o
Prepočtová tabuľka psích rokov na roky ľudské
aké plemeno ide. Malé plemená
dospievajú skôr, ale pomalšie starnú. To Pes Človek Pes Človek
znamená, že napr. jazvečík, ktorý 1 rok 14 rokov 8 rokov 51 rokov
dosiahne vek 12 rokov, sa ešte nemusí 2 roky 21 rokov 9 rokov 55 rokov
javiť ako starý pes. Je ešte dostatočne 3 roky 27 rokov 10 rokov 59 rokov
čulý aj pohyblivý. Avšak veľké plemená 4 roky 32 rokov 11 rokov 65 rokov
až obrie dospievajú oveľa pomalšie, ale 5 rokov 37 rokov 12 rokov 69 rokov
zato rýchlo starnú. Nemecká doga 6 rokov 42 rokov 13 rokov 75 rokov
málokedy dosiahne vek 12 rokov. A 7 rokov 47 rokov 14 rokov 83 rokov
pritom podľa tabuľky by mala zhruba
iba 69 rokov pri prepočte na ľudský vek. Z toho dôvodu je potrebné brať do úvahy aj
plemennú príslušnosť a kategóriu podľa toho, či ide o malé plemeno, stredné, veľké alebo
obrie. Malé plemená dospievajú vo veku 6 mesiacov. Ročný pes malých plemien je už
dospelý jedinec. Stredné plemená dospievajú zhruba v rovnakom období ako malé plemená.
Veľké a obrie plemená dospievajú až medzi 2 a 4 rokom. Dovtedy sú to stále ešte
dospievajúce jedince. Ale vo veku okolo 10 roku sú to už staré psy a preto sa treba aj tak k
nim správať.

Exteriér psa
Bližšie informácie v hlavnom článku: Exteriér psa

Čierny ruský teriér vo výstavnom postoji

Exteriér psa je súbor vonkajších, fyziologických vlastností psa. Medzinárodná kynologická

federácia (FCI) vydala pre jednotlivé plemená tzv. štandardy, ktoré obsahujú popis
jednotlivých častí tela psa, čiže jeho exteriéru. Podľa štandardu rozhodca na výstave
posudzuje, do akej miery sa daný jedinec približuje štandardu predstavujúcemu ideálneho psa
daného plemena. Pri popise psa rozhodca zvyčajne postupuje tak, že zhodnotí najprv celkový
vzhľad jedinca a potom venuje pozornosť jednotlivým častiam a detailom.
Plemená psov

Postupným vývojom a neskôr aj cieleným chovom vzniklo nespočetné množstvo plemien

psov. Postupne vznikali rôzne združenia a spolky rôznych plemien a dnes existuje niekoľko
strešných organizácií združujúcich tieto spolky. Najväčšou medzinárodnou strešnou
organizáciou je Fédération Cynologique Internationale (FCI), ktorá okrem iného dozerá na
tvorbu a aktualizáciu štandardov jednotlivých plemien.

Systematika

 Skupina 1: Ovčiarske a pastierske psy (bez švajčiarskych salašných psov) [4]

 Skupina 2: Pinče, bradáče, molosoidné a švajčiarske salašné psy [5]
 Skupina 3: Teriéry [6]
 Skupina 4: Jazvečíky [7]
 Skupina 5: Špice a pôvodné plemená [8]
 Skupina 6: Duriče, farbiare a príbuzné plemená [9]
 Skupina 7: Stavače [10]
 Skupina 8: Retrivre, sliediče a vodné psy [11]
 Skupina 9: Spoločenské a sprievodné psy [12]
 Skupina 10: Chrty [13]
 Skupina 0: Predbežne prijaté plemená [14]

Pozri aj
 Kynológia
 Etológia
 Zoznam psích plemien
 FCI
 SKJ
 SPZ

Referencie
1.

 Australian Biological Resources Study [online]. biodiversity.org.au, [cit. 2021-09-24].

Dostupné online.
  The Wayward Dog: Is the Australian native dog or Dingo a distinct species? [online].
biotaxa.org, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
  Explore the Database [online]. mammaldiversity.org, [cit. 2021-09-24]. Dostupné
online.
  NOWAK, Ronald M.. Walker's Mammals of the World (Monotremes, Marsupials,
Afrotherians, Xenarthrans, and Sundatherians). [s.l.] : JHU Press, 2018. 784 s. ISBN 978-1-
4214-2467-5.
  psovité. In: Malá encyklopédia biológie 1975, S. 407
  WANG, Xiaoming; TEDFORD, Richard H.. Dogs (Their Fossil Relatives and
Evolutionary History). [s.l.] : Columbia University Press, 2010. 219 s. ISBN 978-0-231-
13529-0. S. 65-67, 162.
  Svet živočíšnej ríše. 1984, S. 380-387
  STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965, S. 488
  DeBLASE, A. F.. Mammalia. In S.P. Parker, Synopsis and Classification of Living
Organisms, vol. 2. McGraw-Hill, New York. 1982. S. 1015-1061
  Corbet & Clutton-Brock 1984 citovaní in GROVES, C. P. On the nomenclature of
domestic animals. 1995 [1]
  CLASON, A. T.; PAYNE, Sebastian; Hans-Peter Uerpmann; CLUTTON-BROCK,
Juliet. Skeletons in Her Cupboard (Festschrift for Juliet Clutton-Brock). [s.l.] : Oxbow Books,
1993. 259 s. ISBN 978-0-946897-64-3. S. 92.
  GOMPPER, Matthew E.. Free-Ranging Dogs and Wildlife Conservation. [s.l.] : OUP
Oxford, 2013. 360 s. ISBN 978-0-19-164011-7. S. Box 1.1.
  Woodall, P.F., Pavlov, P. & Tolley, L.K. 1993. Comparative dimensions of testes,
epididymides and spermatozoa of Australian dingoes (Canis familiaris dingo) and domestic
dogs (Canis familiaris familiaris): some effects of domestication. Australian Journal of
Zoology 41: 133-140
  BREED, Michael D.; MOORE, Janice. Animal Behavior. [s.l.] : Academic Press, 2015.
552 s. Dostupné online. ISBN 978-0-12-801683-1.
  SMITH, Charles Hamilton. “The” Natural History of Dogs (Canidae Or Genus Canis of
Authors : Including Also the Genera Hyaena and Proteles). [s.l.] : W.H. Lizars, 1840. 386 s.
Dostupné online. S. 137.
  Canis. In: Linnaeus, C. 1758. Tomus I. Syst. nat., ed. 10. Holmiae, Laurentii Salvii
  John C. McLoughlin. The Canine Clan (A New Look at Man's Best Friend). [s.l.] :
Viking Press, 1983. 162 s. ISBN 978-0-670-20264-5. S. 73.
  Canis lupus familiaris in: NCBI Taxonomy [2]
  Molekuľaarnaja biologjja. [s.l.] : Naukova dumka., 1972. 944 s. Dostupné online.
S. 123.
  Wolf; Dingo. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum,
Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  Mammal Species of the World - Browse: lupus [online]. departments.bucknell.edu, [cit.
2021-09-24]. Dostupné online.
  canids.org, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
  dog [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2021-09-24]. Dostupné online.
  WITTIG, Rüdiger; NIEKISCH, Manfred. Biodiversität: Grundlagen, Gefährdung,
Schutz. [s.l.] : Springer-Verlag, 2014. 585 s. ISBN 978-3-642-54694-5. S. 61.
  GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha :
Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 622, 628.
  Lorenzo, N.; Wan, T.; Harper, R.J.; Hsu, Y.-L.; Chow, M.; Rose, S.; Furton, K.G.
Laboratory and field experiments used to identify Canis lupus var. familiaris active odor
signature chemicals from drugs, explosives, and humans. Anal. Bioanal. Chem. 2003, 376,
1212–1224
  Dennler de La Tour 1968 citovaný in GROVES, C. P. On the nomenclature of domestic
animals. 1995 [3]
  SIMA, Alexander. Tiere, Pflanzen, Steine und Metalle in den altsüdarabischen
Inschriften (eine lexikalische und realienkundliche Untersuchung). [s.l.] : Otto Harrassowitz
Verlag, 2000. 402 s. ISBN 978-3-447-04302-1. S. 104.
  Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Profil taxonu [online]. biolib.cz, [cit. 2021-09-
24]. Dostupné online.
  Vonholdt BM, Pollinger JP, Lohmueller KE, et al. Genome-wide SNP and haplotype
analyses reveal a rich history underlying dog domestication. Nature. 2010;464(7290):898-902
  O. Thalmann, B. Shapiro, P. Cui, V. J. Schuenemann, S. K. Sawyer, D. L. Greenfield, M.
B. Germonpré, M. V. Sablin, F. López-Giráldez, X. Domingo-Roura, H. Napierala, H-P.
Uerpmann, D. M. Loponte, A. A. Acosta, L. Giemsch, R. W. Schmitz, B. Worthington, J. E.
Buikstra, A. Druzhkova, A. S. Graphodatsky, N. D. Ovodov, N. Wahlberg, A. H. Freedman,
R. M. Schweizer, K.-P. Koepfli, J. A. Leonard, M. Meyer, J. Krause, S. Pääbo, R. E. Green,
R. K. Wayne. Complete Mitochondrial Genomes of Ancient Canids Suggest a European
Origin of Domestic Dogs. Science, 2013 DOI: 10.1126/science.1243650

32.  Axelsson, E., Ratnakumar, A., Arendt, M.-J., Maqbool, K. Webster, M. T., Perloski,
M., Liberg, O., Arnemo, J. M., Hedhammar, Å & Lindblad-Toh, K. 2013: The
genomic signature of dog domestication reveals adaptation to a starch-rich diet.
Nature, doi:10.1038/nature11837.

Iné projekty
 Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o pes
 Commons ponúka multimediálne súbory na tému pes
 Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pes domáci
 Wikislovník ponúka heslo pes

Zdroje
 Cunliffeová, J.: Encyklopédia PSY. Slovart, Bratislava, 2004, ISBN 80-7145-821-X
 Hanzal, V.; Vochozka, V.: Lovečtí psi. Výchova a výcvik. Dona. České Budějovice,
2003, ISBN 80-7322-036-9
 Tichá, V.; Tichý, J.: Atlas plemen loveckých psů. Jiří Flégl - VEGA. Praha, 2003,
ISBN 80-903186-0-6

Kynologický portál
[skry]

 z
 d
 u

čeľaď psovité
 líška polárna (Alopex lagopus)
 líška krátkouchá (Atelocynus microtis)
 šakal šikmopásy (Canis adustus)
 šakal zlatý (Canis aureus)
 dingo austrálsky1 (Canis dingo)
 pes domáci (Canis lupus familiaris)
 kojot prériový (Canis latrans)
 šakal tmavochrbtý (Canis mesomelas)
 vlk sivočervený (Canis rufus)
 vlk etiópsky (Canis simensis)
 líška maikong (Cerdocyon thous)
 dhoul červený (Cuon alpinus)
 vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus)
  pes hyenovitý (Lycaon pictus)
 psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides)
 pes ušatý (Otocyon megalotis)
 líška horská (Pseudalopex culpaeus)
 líška pampová (Pseudalopex griseus)
 líška Azarova (Pseudalopex gymnocercus)
 líška sečurská Pseudalopex sechurae
 líška popolavá Pseudalopex vetulus
 pes pralesný (Speothos venaticus)
 líška červenosivá (Urocyon cinereoargenteus)
 líška ostrovná (Urocyon littoralis)
 líška bengálska (Vulpes bengalensis)
 líška Blanfordova (Vulpes cana)
 líška kapská (Vulpes chama)
 líška korzak (Vulpes corsac)
 líška tibetská (Vulpes ferrilata)
 líška bledohnedá (Vulpes pallida)
 líška piesočná (Vulpes rueppelli)
 líška svižná (Vulpes velox)
 líška hrdzavá (Vulpes vulpes)
 líška fenek (Vulpes zerda)

^1  často považovaný iba za poddruh druhu Canis lupus

Kategórie:

 Psovité
 Psy