Mravec hôrny

Mravec hôrny

Stupeň ohrozenia

Kráľovna druhu F. rufa

[1]

Vedecká klasifikácia

 [rozbaľ]

Vedecký názov
Robotnice F. rufa pri love
Formica rufa
Linnaeus, 1761

Vedecká klasifikácia prevažne podľa

tohto článku

 Biologický portál

Robotnice F. rufa konzumujúce sekrét z vošiek

Mravec hôrny[2] alebo mravec lesný[3] (lat. Formica rufa) patrí do čeľade mravcovité a
medzi štíhlopáse blanokrídlovce. Tento bežný a rozšírený mravec si vytvára veľké kopcovité
hniezda, ktoré pozná každý, kto trávil čas v európskych nížinných lesoch. Tento druh sa
prirodzene vyskytuje v Európe a Malej Ázii, no dnes ho môžme nájsť aj v Severnej Amerike.
Tento druh je schopný vystreknúť zo zadočku kyselinu mravčiu, túto schopnosť používa
väčšinou na obranu. Kyselina mravčia bola prvýkrát extrahovaná v roku 1671 anglickým
prírodovedcom John Rayom a to destilovaním veľkého počtu rozdrvených mravcov tohto
druhu.

Opis
Robotnice sú dvojfarebné, červené a tmavo hnedé až čierne. Na chrbte hlavy a
promesonotumu majú čiernu škvrnu, ktorej veľkosť sa môže líšiť. Oči majú pokryté zopár
mikroskopickými chĺpkami. Zvyšok tela až na záhlavie a nohy majú sporadicky pokrytý
dlhými, vzpriamenými chĺpkami. Tento druh mravca je polymorfický, veľkosť robotníc sa
pohybuje medzi 4,5 – 9 mm a kráľovnej medzi 12 – 15 mm.

Opis kolónie
Hniezda týchto mravcov sú veľké, nápadné kopulovité kopy, pozostávajúce z trávy, vetvičiek alebo
ihličia, často postavené pri práchnivejúcom pni, zvyčajne umiestnené na lesných čistinkách, kde na ne
môžu dosiahnuť slnečné lúče. Veľké kolónie môžu mať 100 000 až 400 000 robotníc a 100 kráľovien.
F. rufa je vysoko polygénny a často prijíma mladé oplodnené kráľovné z vlastnej materskej kolónie, čo
vedie k starým, viackráľovnovým hniezdam, ktoré môžu obsahovať viac ako sto kráľovien
produkujúcich vajíčka. Tieto hniezda môžu často merať niekoľko metrov do výšky a šírky. F. rufa je
veľmi agresívne teritoriálna a často napadá a zabíja iné druhy mravcov v oblasti. "Svadobné lety" (lety
počas, ktorých sa plodné samice a samce pária vo vzduchu,) sa uskutočňujú počas jari a často sú
sprevádzané veľmými bojmi medzi susednými kolóniami, vrámci obnovy teritoriálnych hraníc. Nové
kolónie vznikajú delením už existujúcich kolónií alebo spôsobom dočasného sociálneho parazitizmu,
pričom hostiteľmi sú druhy skupiny F. fusca, najmä F. fusca a F. lemani. Počiatočné kolónie F. rufa boli
tiež zaznamenané v hniezdach F. glebaria, F. cunnicularia a podobných druhov vrátane rodu Lasius.
Kráľovná F. rufa vyženie existujúcu kráľovnú hniezda, nakladie vajíčka a existujúce robotnice sa
starajú o jej potomstvo, až kým potomstvo úplne nepreberie hniezdo.