Geografický informačný systém

• počítačový systém schopný integrácie, uchovávania, úpravy, analýzy,

zdieľania a zobrazovania geografických informácií

Geografický Informačný Systém (GIS) je informačný systém resp. nástroj,

ktorý sa využíva na získavanie, analyzovanie, vizualizáciu a manažment dát
s priestorovým alebo mapovým vyjadrením (priestorové informácie), ktoré sú
základom tohto systému a obsahujú informácie o geografickej polohe a popisné
informácie o jednotlivých objektoch.

GEO – táto predpona charakterizuje vzťah spracovávaných údajov k lokalizácii

na zemskom povrchu teda geo - údaj je určený svojou geografickou polohou.
GRAFICKÝ – informuje o tom, že daný systém využíva grafickú vizualizáciu
prezentovania výsledkov analýz.
INFORMAČNÝ – zaoberajúci sa zberom, uchovávaním, analýzou a syntézou
údajov s cieľom získať nové informácie.
SYSTÉM – znamená, že ide o integráciu programových, technických
prostriedkov, údajov, technológií, obsluhy a používateľov.

• je tvorený:
– hardvérom– počítače, servery, zariadenia na zber dát, …
– softvérom– špecializované programy pre prácu s priestorovými
dátami
– údajmi– priestorové údaje obsahujúce informáciu o polohe a
súvisiace popisné informácie, tvoria databázu priestorových
informácií
– Užívatelia – spracovatelia dát, administrátori GIS a prijímatelia
priestorových informácií
 • Používateľ systému využíva rôzne metódy spracovania geografických
údajov, ktoré umožňujú údaje prehľadávať, triediť,
reklasifikovať, transformovať a modelovať. Príkladom využitia GIS-u je
tvorba digitálneho modelu reliéfu (DMR), ktorý umožňuje presne
vypočítať geometrické vlastnosti reliéfu Zeme a analyzovať jeho vplyv na
rôzne krajinné procesy (napr. povodne, erózia pôdy a podobne).

Účelom GIS je:

• spracovávať
• analyzovať
• prezentovať geografické informácie

Geografické informácie
• priestorové informácie o geografickej sfére (krajine)
• najdôležitejšou vlastnosťou je polohový aspekt
• ďalšie: časová premenlivosť, kvalitatívny (presnosť meraní) alebo
kvantitatívny (množstvo meraní) atribút

Dôvody vzniku GIS:

• nové nároky na spracovanie a využívanie máp,
• potreba spracovávať informácie komplexne
( spojením viacerých tematických máp s možnosťou spracovávania
niekoľkých informácií súčasne)
• potreba oddeliť uloženie údajov od ich samotnej prezentácie (potreba
uchovania v čo najpresnejšej forme)
• spracovávanie rôznych prognóz a analýz,
• vznik nových počítačových technológií
Geoinformatika
• vedná disciplína (na rozhraní geografie, kartografie, informatiky, a
diaľkového prieskumu Zeme)
• venuje najmä teoretickým a metodickým aspektom spracovania
geografických informácií pomocou geografického informačného systému

Rôzne pohľady na GIS:

• Databázový : nástroj na zhromažďovanie údajov
• GIS ako technológia: prostriedok na spracovanie, tvorbu a zobrazovanie
máp
• Analytický : možnosť tvorby priestorových analýz a syntéz – najviac
využívaný

GIS ako databáza- je špeciálny druh databázy - štruktúrovaná databáza, ktorá

popisuje svet geografickými pojmami.
Databáza priestorových informácií, alebo  geodatabáza, je pojem, ktorý
označuje databázu obsahujúcu dáta, ktoré sú výsledkom zberu a spracovania
priestorových údajov. Priestorové dáta sú vyjadrené ako objekty s geografickou
polohou vo forme bodov, línií a polygónov (plôch), ku ktorým sú priradené
popisné informácie vo forme atribútov.

GIS ako mapa- je množina inteligentných máp a zobrazení, reprezentujú

vlastnosti rôznych objektov na zemskom povrchu a aj vzťahy medzi nimi. Mapy
- môžeme vnímať ako "okná do databázy„ - umožňujúce zadávať požiadavky,
realizovať analýzy a modifikovať informácie.
Čo sú to mapové služby? Mapová služba poskytuje prístup k obsahu mapového
dokumentu alebo geografického informačného systému obvykle
prostredníctvom webovej aplikácie. Využíva sa na publikovanie priestorových
dát. Užívateľ môže tieto dáta prezerať a získať z nich požadovanú informáciu.

GIS ako model- množina nástrojov na transformáciu informácií. Tieto nástroje

umožňujú odvodiť nové geografické informácie z pôvodných.
Schéma geografického systému:
 1.rozhranie - blok vstupu dát a komunikácie
2.geografická databáza a systém jej riadenia
3.blok analýzy a modelovania
4.blok vizualizácie a prezentácie získaných výsledkov

Oblasti použitia GIS:

 na vedecké výskumy,
 na vojenské použitie,
 v pôdohospodárstve,
 pri ochrane životného prostredia,
 pri plánovaní výstavby miest,
 pri kartografii, histórii, marketingu,
 pri návrhu výstavby ciest, elektrických alebo telekomunikačných vedení,
 pri ochrane proti prírodným katastrofám
 kataster nehnuteľností, evidencia a správa majetku a stavieb
 technické mapy (inžinierske siete, vodohospodárstvo, energetika,
telekomunikácie, …)
 doprava (pasport komunikácií, evidencia parkovacích miest, údržba ciest,
cestná premávka …)
 ochrana životného prostredia a ekosystémové služby
 územné plánovanie a rozvoj miest
 poľnohospodárstvo a lesohospodárstvo
 krízový manažment (napr. ochrana pred povodňami, mapovanie
kriminality, dostupnosť záchranných zložiek )
 priestorové analýzy ( napr. časová dostupnosť )