VOD DO INFORMANCH SYSTMOV

1. vod do informanch systmov

Informan spolonos, v ktorej kvalita ivota, ale aj perspektva socilnych zmien a ekonomickho rozvoja v rastcej miere zvis od informci a ich vyuitia, sa stva objektvnou realitou. V takej spolonosti ivotn rove, spsoby prce i oddychu, systm vchovy, ale aj trhov podmienky s vrazne ovplyvnen pokrokom v oblasti vyuvania informci a znalost. Informcie mono povaova za zdroj, ktorho disponibilita mus by zhodnoten sprvnym pochopenm a schopnosami informcie spracova poznvacmi a mylienkovmi procesmi. Poiadavky na nov kvantitatvnu i kvalitatvnu rove zabezpeenia informanch procesov s naplovan zvyujcim sa vyuitm vpotovej aj komunikanej techniky a tvorbou vhodnch informanch systmov.

1.1 Informan systmy a ich zaradenie z hadiska systmovej terie

Pojmom informan systm sa rozumie elov usporiadanie vzahov medzi umi, dtovmi zdrojmi a procedrami ich spracovania, vrtane technologickch prostriedkov. Toto usporiadanie zabezpeuje zber, prenos, uchovanie, transformciu, aktualizciu a poskytovanie dt na ich informan vyuitie umi. Sasou potaovo podporovanch informanch systmov je aj disponibiln hardwarov a softwarov vybavenie [11]. Ciele kladen na informan systmy sa postupne vyvjali. Od etapy spracovania dt, ktor zvila innos podnikovch operci v dsledku automatizcie informanch procesov cez etapu informanch systmov pre Systmov prstup riadenie, zvyujcich elVeobecn teria Aplikovan systmov nos riadenia, vvoj smerosystmov disciplny val k etape strategickch informanch systmov, ktorch cieom je zvenie Operan vskum konkurencieschopnosti podniku. Kybernetika Zaradenie informanch systmov z hadiska systmovej terie vystihuje obrzok (Obr. 1.1) upraven poda [11]. Zkladn metodick rmec pre systmov vahy vytvra veobecn teria systmov. Spsob jej uplatnenia pre konkrtne typy loh je rozpracovan v aplikovanch systmovch disciplnch. Pre formulciu princpov veobecnej terie systmov s typick interdisciplinrny prstup, tdium zloitosti (komplexity) a vzahu celku a jeho ast.
+ aplikcie Systmov analza

Systmov ininierstvo

Tvorba / rozvoj informanch systmov

Metodolgia mkkch systmov

alie aplikan disciplny

Obr. 1.1 Vzah terie systmov a aplikanch discipln Prax dva prednos vyuitiu metd rozvjanch v aplikovanch, resp. aplikanch systmovch disciplnach, avak pri repektovan znmych princpov veobecnej terie systmov. Z aplikanch discipln operan v1

INFORMAN SYSTMY

1. KAPITOLA

skum je primrne zameran na tvorbu a vyuitie matematickch modelov pri rieen rozhodovacch situci. Medzi aplikovan systmov disciplny je zaraden i kybernetika. Dnes prevlda nzor, e ide o samostatn veobecn vedn oblas, ktorej princpy ovplyvuj nielen systmov prstupy, ale aj alie technick a spoloensk disciplny. Veobecne platn metdy kybernetiky sa uplatuj aj v aplikanch systmovch disciplnch. Dve tradine aplikovan systmov disciplny: systmov analza a systmov ininierstvo sa spene pouvaj v oblasti technickch systmov. Systmov analza je zameran na poznanie systmu. V aplikanej praxi systmovej analzy sa vyskytuj prekky svisiace s obmedzenmi monosami udskho vnmania, pochopenia, opisu i modelovania zloitch systmov. Systmov ininierstvo a jeho metodolgia sa zameriava na projektovanie a riadenie rozsiahlych technickch systmov. Ide o umel systmy, ktorch ciele s formulovan vopred a mimo systmu. Systm je usporiadan na zklade pravidiel, ktor maj charakter rozpoznanch vzahov medzi jednotlivmi asami subsystmami. Prvky neuritosti sa povauj za neiadce. lovek je postaven mimo systmu do lohy pouvatea i klienta, prpadne ako al systmov zdroj. Postupy systmovej analzy a predovetkm systmovho ininierstva vrazne ovplyvuj tvorbu a rozvoj informanch systmov. Snahy zlepi metodolgiu tvorby a pouvania informanch systmov ved ku tzv. systmovej integrcii i zlepeniu systmovosti rieenia. Chpanie informanho systmu ako umelho systmu vedie k problmom, ktor vyplvaj zo skutonosti, e lovek zachdza s informciami inak ako stroj. Princpy systmovej integrcie tieto skutonosti akceptuj. Informan systmy s vo svojej podstate systmami socilnymi, ktor presahuj vlastnosti umelch systmov. Prehbenie monost aplikcie systmovch prstupov k socilnym systmom predstavuje metodolgia mkkch systmov, ktor nachdza odozvu aj v rozvoji modernej metodolgie tvorby a vyuvania informanch systmov. Ako protiklad pouitia metodolgie mkkch systmov mono uvies tzv. tvrd alebo truktrovan metdy, ktorch metodolgia m pri tvorbe informanch systmov nezastupiten, avak nie vsadn miesto. Zsadn prnos metodolgie mkkch systmov spova v prstupe k samotnej systmovej abstrakcii v diferencovanom pohade v dsledku psobenia udskho initea.

1.2 Rozdelenie informanch systmov

Informan systmy (IS) mono rozdeli do kategri poda rznych hadsk a radu kritri. Jednm z hadsk me by informan prostredie. V relnom svete existuje viac podobnch informanch prostred, o vedie ku vzniku, tzv. typovch projektov, teda k existencii niekokch podobnch IS, ktor mu by na rovni softwarovho rieenia przdne, avak mono ich vyui pre vznik IS v rovnakch informanch prostrediach. alm rozliovacm kritriom IS me by reim innosti. Me s o: individulne spracovanie poiadaviek, napr. na mikropotai, dvkov spracovanie dt na centrlnych potaoch - napr. mainframe, spracovanie dt v relnom ase, napr. pri technologickch procesoch, v rezervanch systmoch, v diagnostickch systmoch a pod., integrovan spracovanie dt v centralizovanch databzach alebo v distribuovanej bze dt. Kritrium rovne automatizcie zohaduje vyuitie organizanej a vpotovej techniky v IS. Na zklade tohto kritria mono rozli: automatizovan riadenie fondov informci pomocou SRBD, automatizovan zber dt, napr. pri riaden technologickch procesov, automatick selekciu i indexciu vstupnch dt, napr. v dokumentografickch IS, prpadne automatick dokumentciu informanch procesov.

VOD DO INFORMANCH SYSTMOV Dleitm klasifikanm hadiskom je prevldajca funkcia IS a typy informci, ktor spracovva. Potom mono IS leni na: dokumentografick alebo dokumentano-reern s uchovvanm informci vo vyhovujcom trieden na vhodnch mdich, faktografick, znme ako IS pre riadenie (Information Management Systems), meracie, regulan, v ktorch sa daje zskan on line z technologickch procesov porovnvaj s poadovanmi hodnotami parametrov. Na jednom objekte je asto potrebn zavies viacero druhov informanch systmov, prpadne ich integrovan podobu. V sasnej dobe s asto faktografick a dokumentografick IS realizovan v jedinej integrovanej architektre. Z hadiska postavenia IS v systme riadenia je rozhodujca hierarchick rove riadenia, vi. obrzok (Obr. 1.2), upraven poda [6].
Exekutvne IS Strategick riadenie

IS na podporu rozhodovania Informan systmy pre riadenie

Taktick riadenie

Transakn systmy

Operatvne riadenie

Obr. 1.2 Hierarchick rovne riadenia a svislos informanch systmov pre riadenie S rastcou hierarchiou v dsledku selekcie a agregcie informci sa objem internch informci zmenuje a pribda neuritos v poiadavkch na IS, zrove vzrast potreba externch informci z podstatnho okolia systmu.

Z hadiska podpory riadiacej prce mono rozdeli IS do piatich skupn:

1. Systmy dtovch transakci (TPS - Transaction Processing Systems), ktor realizuj najjednoduchie opercie s dtami, prpadne ich dopaj o jednoduch (pred) spracovanie. S nstupcami klasickch dvkovch systmov, ktor automatizovali rutinn prce, napr. skladov evidenciu, evidenciu zkladnch prostriedkov a pod. Nstupom on-line systmov sa situcia zmenila. Pouvatelia TPS s asto odbornci, schopn samostatne rozhodova v zujme podnikovch cieov. Rastca integrcia transakci viedla ku vytvoreniu predmetovch databz, ktor sstreuj vetky dta o jednoduchej entite a s zdiean vetkmi oddeleniami podniku. 2. Klasick informan systmy pre riadenie (MIS - Management Information Systems) s obvykle zaloen na rozsiahlej a vhodne organizovanej databze, ktor sstreuje dta opisujce zkladn objekty a procesy vntri organizcie. MIS potom zabezpeuj vasn dodvanie dt pre rieenie rutinnch problmov organizcie. Aktulne informcie s dostupn pomocou elektronickej poty na terminloch, menej asto s prezentovan tlaenmi vstupmi. 3. Systmy na podporu rozhodovania (DSS - Decision Support Systems) vyuvaj vhodn databzy. Okrem toho obsahuj bzu vybranch rozhodovacch modelov, vrtane heuristickch. S uren na podporu manarskeho usudzovania a rozhodovania v menej truktrovanch lohch. Schopnosti pouvatea riei komplexn problmy zostvaj zachovan. DSS s len vhodnm nstrojom

INFORMAN SYSTMY

1. KAPITOLA

na zvenie jeho operanch monost. Kde s DSS pouit nad MIS, slia na podporu taktickho riadenia. 4. Expertn systmy (ES) napodobuj postupy, akmi na zklade svojich znalost a sksenost rieia mlo truktrovan problmy experti. Ich vznamnm komponentom je bza znalost. Znalosti zskan od expertov s vhodne formalizovan a zaznamenan pomocou pravidiel a algoritmov. Expertn systm je schopn pouvateovi rieenie odpora a zdvodni navrhovan rieenie, asto s aktvnou asou pouvatea na rieen, prpadne na hodnoten. 5. Systmy na podporu exekutvy (EIS - Executive Information Systems) slia predovetkm vrcholovmu vedeniu organizcie aj kovm pracovnkom firmy. Zabezpeuj vzby a vhodn spracovanie (alebo predspracovanie) dt tak z podnikovej databze (MIS), ako aj z externch databz a inch dtovch zdrojov. Vrcholov vedenie zaujmaj viac informcie z okolia podniku, napr. technick inovcie, konkurencia, politick situcia a pod. Pre sasn vvoj je charakteristick integrcia EIS a MIS, vrtane podpory rozhodovania. Podiel udskho faktora na rieen problmov v IS jednotlivch typov zachytva nasledujci obrzok (Obr. 1.3).
as problmu rieen pouvateom

as problmu rieen potaom

TPS

MIS

DSS

ES

Obr. 1.3 Podiel pouvatea a potaa na rieen problmu v jednotlivch informanch systmoch Pre riadenie projeknch prc, vstavbu aj prevdzku IS i pre potreby pouvateov sli metainforman systm, zaloen na monosti vloenia udskch sksenost v podobe metainformcie do pamt. Metainformcia me ma formu schm pohybu informanch tokov v systme, logickch schm rozhodovacch procesov, ekonomicko-matematickch typovch modelov, a pod. Metainforman systm podniku sa asto nazva podnikovou encyklopdiou prve preto, e obsahuje nielen prehad prvkov IS, ale i cel rad alch informci o podniku. Efektvnos procesu riadenia podniku podporuj IS pre riadenie kancelrskych prc (OIS - Office Information Systems). Ide o podporu spracovania textov - textov procesory, elektronick potu, sprvu dokumentov, elektronick kalendre, zariadenia pre optick tanie dokumentov, i tvorbu tabuliek, grafov a obrzkov.

1.3 Zkladn funkcie informanch systmov

Spolonm cieom informanch systmov je zskavanie, spracovanie a odovzdanie potrebnch informci na miesto ich vyuitia vo vhodnom ase, v potrebnom rozsahu a v poadovanej forme. Ak sa informcie vyuvaj pri riaden objektov alebo procesov, potom podstatou funkcie informanho systmu je na zklade definovanch poadovanch vstupnch informci, potrebnch pre riadenie, zabezpei nevyhnutn vstupn informcie. Zkladn funkcia IS sa realizuje spravidla kombinovanm piatich typickch skupn operci. S to:

VOD DO INFORMANCH SYSTMOV zabezpeenie vstupnch informci prostrednctvom zberu dt, uchovvanie vhodne organizovanch dtovch truktr, umoujcich rchly vber na zklade zadanch poiadaviek, prenos dt z miesta vzniku na miesto ich spracovania a z miesta spracovania na miesto ich vyuitia, prezentcia dt vo vhodnej forme, i u textovej, tabukovej, grafickej, obrazovej, zvukovej, prpadne ich kombincie, spracovanie dt, ktor prebieha na zklade presne stanovench, exaktne vyjadrench postupov, ktorch algoritmus je uloen vo forme rzne spracovanch programov. V tchto algoritmoch s vloen znalosti ich autorov. Zskavanie dajov o objektoch alebo procese, ktor je predmetom zobrazenia v IS sa rad k identifikanm procesom. Identifikcia vlastnost objektu alebo funkcie procesu mus by jednoznan. Vznamnou lohou je uri mieru objektvnej potreby informci. Zkladnou podmienkou sprvnej funkcie IS je vysok rove kontroly vstupnch dt. Zkladom programovch procedr kontroly je znalos truktry kontrolovanch dt. Pre IS je alej dleit vasnos dt, integrita dt, konzistentnos dt, ich bezpenos. Uchovvanie dt svis s organizciou truktry dt, ktor sa posudzuje z dvoch hadsk. Logick truktra dt je predmetom opisu dt, vyjadruje definovanie vlastnost dt a vzahov medzi nimi. Fyzick truktra dt je fyzick usporiadanie dt v externch pamtiach. Systmy riadenia bzy dt, o ktorch bude pojednan v kap. 5, transformuj pri ukladan dt logick model dt na fyzick. Centrlne uchovvanie vetkch dt, ktor vyuvaj vetky subsystmy spracovania dt, odstrauje redundanciu uloench dt, zabezpeuje konzistentnos a integritu dt a zjednoduuje aktualizciu dt a celkovo prispieva k zveniu bezpenosti dt. S formou prezentcie dt svis ich identifikcia v dtovej zkladni a monos prstupu k dtam. V prenose dt pre potreby IS sa vo vznamnej miere uplatuj komunikan technolgie vychdzajce z tvorby otvorench systmov vzjomnej komunikcie, ktor je zaloen na tandardoch OSI a CCITT/ITU. Komunikan siete z hadiska rozvoja charakterizuje prechod od loklnych siet (LAN), k rozsiahlym sieam prepjajcim viacer lokality (WAN), alej prechodom ku sieam globlneho vyuitia. Pohad na vvoj spracovania dt pome pochopi dleit prvok dnench informanch systmov, ktorm je systm riadenia bzy dt (SRBD). V poiatonej fze vvoja potaovho spracovania sa pouval spsob spracovania dt (Obr. 1.4), pri ktorom pouvate vo svojom programe zahrnul opisy dt, dta, algoritmus pouitej metdy spracovania, prpadne rzne typy spracovania (modely). Naviac kad aplikan program pracoval zvl s obmedzenm mnostvom dt.
Aplikan program 1 Typ 1 Typ n Aplikan program n

algoritmus 1

dta 1

algoritmus n

dta n

Obr. 1.4 Zaiatky spracovania dt al vvoj smeroval k oddeleniu dt od aplikanch programov, opis dt zostal fyzicky v programoch (Obr. 1.5) a pouvatesk programy mohli pracova nad viacermi mnoinami dt.

INFORMAN SYSTMY

1. KAPITOLA

Aplikan program 1 Typ 1 Typ n

Aplikan program n

algoritmus 1

dta 1

algoritmus n

dta n

dta 1.1

dta 1.2

dta 1.x

dta n.1

dta n.2

dta n.y

Obr. 1.5 Oddelenie dt od aplikanch programov Rast mnostva spracovvanch dt viedol k vytvoreniu systmov na spracovanie sborov. Opis dt zostva naalej v aplikanch programoch (Obr. 1.6). Okrem toho sa objavili aj samostatn systmy na spracovanie sborov, ktor u obsahovali niektor typy sasnch databzovch systmov. Nevhodou architektry systmov na spracovanie sborov je redundancia dt a nekonzistentnos dt ako dsledok absencie riadenia aktualizcie dt od rznych pouvateov.
Aplikan program 1 Typ 1 Typ 2 Aplikan program 2

algoritmus 1

dta 1

algoritmus 2

dta 2

Systm spracovania sborov

Sbor 1

Sbor 2

Sbor s

Obr. 1.6 Princp systmu spracovania sborov S vvojom informanho systmu zaloenho na pevnom systme sborov postupom asu vznikaj alie sbory s almi aplikanmi programami. Programy s psan v rznych programovacch jazykoch, rovnak dta mu ma rzny formt v rznych sboroch, problmy vznikaj s konzistentnosou dt, aj s prstupom k dtam. Vstupy s programovan vo vych programovacch jazykoch, avak natvrdo, o vedie pri poiadavkch pouvatea na zmeny k nutnosti zsahu do programov. V dsledku rznych formtov dt v rznych sboroch vznikaj akosti s psanm programov pre kontrolu dt do u hotovch programov. Objavuj sa problmy s utajenmi informciami, kee informan systm je obvykle zahrnut do hierarchickej truktry riadenia a vetky dta nemu by prstupn vetkm pouvateom. Vyvrcholenm vvoja spracovania dt bolo vytvorenie SRBD, ktor by mali riei horeuveden problmy. Pouvate m prstup k dtam prostrednctvom SRBD (Obr. 1.7).

VOD DO INFORMANCH SYSTMOV

Aplikan program 1 Typ 1 Typ 2

Aplikan program 2

algoritmus 1

dta 1

algoritmus 2

dta 2

Systm riadenia bzy dt SRBD

Databza 1 dta 1.1 ......... dta 1.x dta 2.1

Databza 2 ......... dta 2.y

.............

Obr. 1.7 Princp systmu riadenia bzy dt Dta s uloen v databze, vinou centralizovane na jednom mieste, ich opis nie je sasou pouvateskch programov, programy sa stali nezvisl od fyzickho uloenia dt, v programoch sa objavuj nanajv logick opisy dt, resp. odkazy na tento opis. Docieli sa tak ovea menej redundancie dt ako v systmoch riadenia sborov, dosiahne sa aj lepia konzistentnos dt. Tto architektra m aj alie vhody, napr. jednotn prstup ku informcim, ah vvoj informanho systmu v aplikcich, ktor vyaduj viac zdrojov, aplikan programy mu ma vlastn pohady na dta. V sasnej dobe s trendy zoveobecni SRBD do systmu, v ktorom existuje sasne podsystm pre riadenie bzy algoritmov, o umouje interakciu pouvatea pri rieen danho problmu. Organizcia informanch procesov vo vekej miere zvis od logickej a fyzickej truktry databzy. Centralizcia logickej a fyzickej truktry vedie k integrovanm databzovm systmom (DBS). Centralizovan databza prina urit nevhody vyplvajce napr. z problmov integrcie dt z mnohch aplikci, z akost pri vytvoren logickej schmy databzy, zo sstredenia vetkho rozhodovania sprvcovi dt, o z hadiska organizcie nemus by vhodn, a pod. Logick centralizcia a fyzick distribcia dt je princp distribuovanho DBS. Distribuovan databzu tvor jedin logick databza fyzicky distribuovan na viacerch potaoch prepojench komunikanou sieou. Vhody distribuovanch databz spovaj vo zvenej efektvnosti prevdzky a vo zven spoahlivosti. Vkon distribuovanho systmu me by vrazne v v porovnan s centralizovanm DBS. Pouvate vnma distribuovan databzu centralizovane. Vina logicky centralizovanch DBS je homognnych. Problm heterognnosti databzy spova v rozdielnosti technickho i programovho vybavenia. alou alternatvou s logicky decentralizovan DBS, v ktorch s pouvatelia v interakcii nie cez globlnu schmu, ale cez niekoko logickch schm databz, potlaen je loha sprvcu dt. Tento prstup je vhodn pri budovan osobnch databz. Logick decentralizcia sa presadzuje najm v kancelrskych systmoch. IS vznikaj z potreby zabezpei informan obsluhu procesov realizovanch nejakm relnym systmom. Vina poiadaviek na IS podnikov svis so systmami zhromaovania, triedenia a vyhadvania dajov. Na tento el s vhodn programov produkty, oznaovan spolonm pojmom databzov systmy.