ŽIVOT A 

VODA
ŽIVOT V SLADKÝCH VODÁCH

 Voda je kolískou života na našej planéte, má výnimočné vlastnosti

 Všetky živočíchy bez výnimky potrebujú na život vodu. Je dôležitou súčasťou ich
buniek, ako rozpúšťadlo aj podmienkou látkovej premeny.
 Pre veľkú skupinu organizmov je voda živým prostredím.

VODNÝ EKOSYSTÉM

 Všetky typy vodných ekosystémov sú významné a nenahraditeľné.

Mnohotvárne vodné ekosystémy poskytujú rozličné životné podmienky.
 Líšia sa chemickými a fyzikálnymi vlastnosťami, ktoré tvoria abiotické
podmienky prostredia.

Chemické zloženie vody :

Morská voda – veľký obsah solí

Sladká voda – malý obsah solí

Brakické (zmiešané) vody – v ústiach riek sa mieša sladká a slaná voda

 Pre život vo vode je dôležitý obsah najmä kyslíka a oxidu uhličitého – do vody sa
dostávajú difúziou z ovzdušia alebo životnou činnosťou
 Procesy fotosyntézy a dýchania na seba nadväzujú, sú predpokladom existencie
života
 Fyzikálne činitele (najmä teplo, svetlo, pohyb vody) dodávajú vodnému
prostrediu charakteristické vlastnosti :

Teplota vody – Je pomerne stála najmä vo veľkých hĺbkach, premenlivá teplota vzduchu
ovplyvňuje len povrchové vody.

Prienik svetla – dôležitý pre procesy fotosyntézy (svetlo preniká do 200 m)

Pohyb vody – je dôležitou podmienkou okysličovania, pomáha pri jej obohacovaní

živinami.

 Pestrosť života ovplyvňuje aj tlak vody, vzdialenosti od pobrežia a členitosti

dna.
 Organizmy tvoria vodné spoločenstvá – ich vzťahy sú založené na potravinovej
závislosti
Rastliny premieňajú slnečnú energiu na chemickú energiu – viažu ju v organických
látkach, z ktorých budujú svoje telo – autotrofná výživa.

Rastliny predstavujú potravu a zdroj energie pre bylinožravé živočíchy, prijímajú hotové
organické látky – heterotrofná výživa.

Rozklad organických zvyškov na jednoduché anorganické látkydokončujú baktérie

a završujú kolobeh látok v prírode.

 Stojaté vody – napr. jazerá, priehrady, pomaly tečúce toky riek, predstavujú
rôznorodé prostredie = Bahnité dno – baktérie, viaceré druhy obrúčkavcov,
mäkkýšov a kôrovcov, vo vode sa voľne vznáša planktón
 Tečúce vody – poskytujú odlišné životné podmienky = Horný tok – rýchly tok,
čistá, studená a okysličená voda, žijú tam len organizmy odolné voči silnému
prúdu.
 Stredný a dolný tok – tečie voda pomalšie, obsahuje menej kyslíka, viac živín.
Žije tu množstvo bezstavovcov
 Brehy = rastie tam veľa druhov bylín a drevín, svojimi koreňmi spevňujú brehy,
úkryt pre vodné vtáčstvo,..

Horúce a minerálne pramene a podzemné vody – viažu sa na ne úzko špecializované

organizmy

Planktón – pestrá skupina veľmi malých organizmov, ktoré sa vznášajú vo vodnom stĺpci

Riasy a oveľa jednoduchšie sinice – cyanobaktérie, tvoria fytoplanktón.

Sú základom potravy pre prvoky a živočíchy patriace k zooplanktónu.

PLANKTÓN

 súbor mikroskopických organizmov pasívne sa vznášajúcich v prostredí.

 Význam: je potravou pre mnohé druhy vodných živočíchov 

 patria  tu jednobunkové i mnohobunkové organizmy

Podľa zloženia sa rozlišuje:

 fytoplanktón  –  planktón rastlinný

 zooplanktón  –  planktón živočíšny

 bakterioplanktón  –  planktón bakteriálny
  je spoločenstvo jednobunkových fotosyntetizujúcich mikroorganizimov, ktoré
žijú prírodných i umelých vodných nádržiach.

Riasy a sinice:

 predstavujú primárne producenty organickej hmoty. 

 sú potravou zooplanktónu a niektorých vodných živočíchov.

Sinice:

 ich bunka sa nazýva prokaryotická

 môžu byť jednobunkové alebo mnohobunkové.

 jednobunkové sinice vytvárajú najčastejšie kolónie obalené slizom.

 Sinice rastú vo vode, na vlhkej pôde, na skalách i na kôre stromov.

 V rybníkoch a jazerách sa v lete často tak premnožia, že sfarbia hladinu vody

a vytvoria tzv. vodný kvet. 

Eutrofizácia

 nadmerný rast rastlín a rias vo vodách s vysokým obsahom živín, najmä dusíka
(N) a fosforu (P).
Vodný kvet

 1.Sinice tvoriace sa zhlukujú vo forme vločiek, ihličiek

 2. Zhromažďujú na hladine a vytvárajú súvislú vrstvu, ktorá zamedzuje

prenikaniu svetla do nižších partií vodného stĺpca.

 3.Dochádza k úhynu organizmov, ktoré sú na svetelných podmienkach závislé.

 4.Zápach, znemožnené rybárstvo, rekreačné a vodárske odvetvia

Najčastejšie sa sinice premnožujú v lete.

Potravinový reťazec : 1- fytoplanktón  2 – zooplanktón  3 – planktonožravé ryby  4 –

bylinožravé ryby

Toxicita siníc

 Niektoré druhy siníc uvoľňujú do okolitého prostredia toxické látky

 prejavom otravy sú:

 sčervenanie kože , slizníc

 kŕče pohybového svalstva,

 nekoordinované pohyby,

 strata stability, dusenie a následná smrť udusením.

2.Zooplanktón

 Je spoločenstvo jednobunkových alebo mnohobunkových mikroskopických

organizmov, ktoré nie sú schopné fotosyntézy.

 Živia sa buď fytoplanktónom alebo menšími planktónovými živočíchmi

 prvoky a drobné bezstavovce (vírniky, kôrovce), ikry rýb

Riasy ( Algae)

 Ich životné prostredie – voda je na rozdiel od suchozemských podmienok

pomerne stabilné.

 Vodu prijímajú celým povrchom tela , Telo = stielke

 Môžu byť:

 Jednobunkové

 Mnohobunkové

Jednobunkové riasy

 Stielka = jediná bunka, ktorá vykonáva všetky základné životné funkcie

 môžu sa pohybovať pomocou jedného alebo viacerých bičíkov (napr.

červenoočko).

 Nepohyblivé sa často zoskupujú do kolónií rôznych tvarov (retiazkovité,

hviezdicovité – napr. rozsievky, váľač).

Červenoočko
Mnohobunkové riasy

 stielka má najčastejšie tvar vlákna.

 tzv. nepravé orgány : pakorienok (rhizoid), pabyľka (kauloid) a palístky (fyloidy

 Vlákno môže byť:1.jednoduché (závitnicovky) , 2. rozvetvené (kaderavka, žabí

vlas,chara).

Chlorella a spirulina sú sladkovodné riasy ktoré :

 rastú závratnou rýchlosťou a obsahujú v sebe veľké množstvo biologicky

aktívnych látok, ktoré majú blahodarný účinok na ľudský organizmus, ľahko
stráviteľné.

 Chlorella pôsobí ako prírodné antibiotikum, čistí črevá, hojí všetky zápaly v tele,
dokáže podporiť tvorbu červených krviniek a riadnu funkciu srdca. Vyššie
rastliny

VODNÉ RASTLINY
Riasy
– sú autotrofné, veľkosťou od mikroskopických po takmer 60m dlhé mnohobunkové
morské druhy.

- Ich telo tvorí stielka bez cievnych zväzkov a pravých orgánov, sú to nižšie
rastliny.
- V priebehu vývoja – fylogenézy – dosiahli zložitosti

Zelené rastliny
-zabezpečujú produkciu kyslíka, sú zdrojom výživy a energie, poskytujú miesto na
rozmnožovanie, zabraňujú prehrievaniu vody
Najjednoduhšia jednobunková stielkamôže byť pohyblivá – ćervenoočko alebo
nepohyblivá – chlorela. Združujú sa do kolónií. Stielka mnohobunkových rias tvorí
vlákna. Najzložitejšia stielka je pletivová. Váľač gúľavý tvorí guľovitú kolóniu.
Zástupcom sladkovodných rias je vláknitá závitnicovka a žabí vlas.
Mnohobunkové riasy sa rozmnožujú nepohlavne, napr. úlomkami stielky alebo
pohlavne.
Makroskopické riasy – najmä v moriach ale aj sladkých vodách, napr. zelená riasa chara,
pripomína stavbu prasličky. Tvorí ju pabyľka rozdelená na články a uzly, z ktorých
vyrastajú štíhle palístky.
Sladkovodné riasy sú vo vodnom prostredí najvýznamnejšie producenty kyslíka
a organickej hmoty.
VYŠŠIE RASTLINY A VODNÉ PROSTREDIE
-stavba tela vyšších rastlín je zložitejšia – ich telom je kormus rozlíšený na:
- vegetatívne orgány (koreň, stonka, listy) a reprodukčné orgány (kvety, plody a semená)
-korene – upevňujú rastlinu v pôd, zabezpečujú príjem vody a živín, transport látok – cez
cievne zväzky
- rastliny v stojatých vodách majú široké listy (nadnášanie na hladine), zachytávajú veľa
slnečného žiarenia
- listy rastlín v tečúcich vodách sú tenké a zložito členené
- rastliny zakorené v bahitom dne (červenavec plávajúci a kučeravý) – keď vodná nádrž
vyschne, červenavec plávajúci sa dokáže prispôsobiť životu na súši – obojživelná
rastlina
- žaburinka menšia – pláva na vodnej hladine, vodu a živiny prijíma povrchom tela
- invázna rastlina (vodomor kanadský) – rýchly rast a jednoduchý spôsob
rozmnožovania –vytláča pôvodnú vegetáciu
- lekno biele, leknica žltá – sú chránené, rastú len v čistých vodách
BEZSTAVOVCE SLADKÝCH VÔD
Hubky – vodné organizmy nepravidelného, rozkonáreního alebo vákovitého tvaru
(pripomínajú skôr rastliny ako živočíchy), nemajú vyvinuté pravé tkanivá a orgány,
žijú prisadnuto v kolóniach

- Potravu prijímajú filtrovaním cez otvory na povrchu tela, zvyšky vyvrhnú

centrálnym otvorom
- Sladkovodné hubky – nenápadné,môžu mať bielu, sivú, hnedú a zelenkavú
farbu.
- Hubka riečna, hubka jazerná

Pŕhlivce – drobné nenápadné nezmary, mnohotvárne, pestrofarebné morské korala,

sasanky a medúzy
 - Telo pŕhlivcov je duté valcovité alebo zvonovité s lúčovitou sômernosťoua
pŕhlivými bunkami – slúžia na omráčenie koristia ochranu, majú schopnosť
regenerácie

Vyskytujú sa v dvoch vývinových štádiach – polypové štádium (len v stojatých

a mierne tečúcich vodách) žije prisadnuto, štádium medúzy pláva voľne vo vode

Nezmar hnedý –prichytáva sa spodnou čaasťou tela – nožným diskom

-Telo je valcovité, vo vnútri s tráviacou dutinou, pri ústnom otvore má ramená

-Pŕhlivé bunky – na ramenách, , vyvoláva podráždenie citlivej brvy na povrchu, po

podráždení je vlákno vymrštené – do koristi sa dostáva hypnotoxín, ktorý obeť
omráči alebo usmrtí

-Rozmnožuje sa nepohlavne aj pohlavne

Nepohlavné – v lete sa na jeho tele vytvoria púčiky, ktoré sa postupne menia na

dospelého jedinca –
pučanie

Pohlavné – bunky-gaméty
sa tvoria na povrchu tela
v hornej časti samčie
(spermatozoidy) a pri
nožnom disku samičie
(vajcové bunky)

-Nezmar je obojpohlavný
živočích - hermafrodit

Ploskavce – Ploskuľa
mliečnobiela, má ploské
nečlánkované telo, na
povrchu tela sú drobné
brvy

-Jej telo je dvojstranne

súmerné, v prednej časti sú hmatové laloky a očné škvrny, na brušnej časti je jeden
prijímací a vyvrhovací otvor

-potravu prijíma vysúvateľným hltanom za ktorým nasleduje slepo zakončené črevo.

-Dýcha celým povrchom tela

-Rozmnožovanie – pri pohlavnom si dva jedince vymieňajú spermie. Nový jedinec

vzniká z oplodneného vajíčka priamym vývinom.
-Vysoká schopnosť regenerácie, keď aj z malej časti tela môže vyrásť celý jedinec,
umožňuje ploskavcom nepohlavné rozmnožovanie