Matematická Analýza 1

Obsah
1 Úvod 3
1.1 Pomocné pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
1.2 Príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5
2 Diferenciálny počet 9
2.1 Úvodné pojmy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
2.2 Limita a spojitosť funkcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9
2.2.1 Príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
2.3 Postupnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
2.3.1 Príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18
2.4 Nekonečné rady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
2.4.1 Príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
2.5 Diferencovateľnosť funkcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
2.6 Priebeh funkcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
2.6.1 Lokálne extrémy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28
2.6.2 Intervalové vlastnosti funkcií . . . . . . . . . . . . . . . . 29
2.6.3 Príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
2.6.4 Monotónnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34
2.6.5 Konvexnosť, konkávnosť, inflexný bod . . . . . . . . . . . 35
2.6.6 Príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37
3 Integrálny počet 47
3.1 Určitý integrál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47
3.1.1 Definícia určitého integrálu . . . . . . . . . . . . . . . . . 47
3.1.2 Vlastnosti určitého integrálu . . . . . . . . . . . . . . . . 48
3.1.3 Veta o strednej hodnote . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
3.1.4 Hlavná veta integrálneho počtu . . . . . . . . . . . . . . . 50
3.2 Neurčitý integrál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
3.2.1 Definícia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
3.2.2 Metóda per partes . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
3.2.3 Substitučná metóda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
3.2.4 Niektoré význačné substitúcie . . . . . . . . . . . . . . . . 53
3.2.5 Príklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57
1
2 OBSAH
Kapitola 1
Úvod
1.1 Pomocné pojmy

O funkcii budeme hovoriť v tom prípade, keď máme k dispozícii dve množiny
A, B a pravidlo (predpis) f, pomocou ktorého je každému prvku x ∈ A priradený
práve jeden prvok f (x) ∈ B. (Zapisujeme x 7−→ f (x).) Teda funkcia je vlastne
trojica (A, B, f ), čo budeme zapisovať v tvare
f : A −→ B.
V tejto súvislosti množinu A nazývame definičný obor (obor definície) funkcie

f. Zvykneme používať aj označenie A = D(f ). Množinu B nazývame koobor
funkcie f. Oborom hodnôt funkcie f nazývame množinu
H(f ) = {f (x) | x ∈ A}.
Je zrejmé, že vždy platí H(f ) ⊆ B. O obore hodnôt má zmysel uvažovať iba v

prípade zloženej funkcie a pri inverznej funkcii. Vo zvyšných prípadoch vysta-
číme s kooborom.
Definícia 1 Nech f : A −→ B a g : B −→ C sú dané funkcie. Potom je

definovaná funkcia
h = (g ◦ f ) : A −→ C, h(x) = (g ◦ f )(x) = g (f (x)) .
Túto funkciu nazývame zložená funkcia (kompozícia) z funkcií f a g. Funkciu

g : B −→ C nazývame hlavná zložka a funkciu f : A −→ B vedľajšia zložka
zloženej funkcie.
Definícia 2 Uvažujme o funkcii f : A −→ B.
1. Nech pre každé x1 , x2 ∈ A také, že x1 6= x2 , je f (x1 ) 6= f (x2 ). Potom

hovoríme, že funkcia f je injekcia.
3
4 KAPITOLA 1. ÚVOD
2. Nech B = H(f ). Potom hovoríme, že funkcia f je surjekcia.

3. Ak f je injekcia a aj surjekcia súčasne, tak ju nazývame bijekcia.
Definícia 3 Nech funkcia f : A −→ B je bijekcia. Potom je definovaná funkcia
f −1 : B −→ A, y 7→ f −1 (y)
taká, že
f −1 (y) = x práve vtedy, keď f (x) = y.
−1
Funkciu f : B −→ A nazývame inverzná funkcia funkcie f.
Tento semester sa budeme zaoberať len reálnymi funkciami jednej reálnej
premennej. To znamená, že A ⊆ R a aj B ⊆ R. Pretože vo väčšine prípadov nás
nebude zaujímať obor hodnôt funkcie, budeme uvažovať o maximálne možnom
koobore, a teda položíme B = R. Túto dohodu budeme zapisovať v tvare
f : A −→ R.
Definícia 4 Uvažujme o funkcii f : A −→ R. Nech A je taká množina, že pre
každé x ∈ A aj −x ∈ A. Potom:
1. Ak pre každé x ∈ A platí
f (−x) = f (x),
tak hovoríme, že funkcia f je párna. (Jej graf je súmerný podľa osi y-ovej.)
2. Ak pre každé x ∈ A platí
f (−x) = −f (x),
tak hovoríme, že funkcia f je nepárna. (Jej graf je súmerný podľa začiatku
súradnicovej sústavy.)
Definícia 5 Uvažujme o funkcii f : A −→ R. Nech existuje T > 0 také, že
1. pre každé x ∈ R platí: x ∈ A práve vtedy, keď x + T ∈ A,
2. pre každé x ∈ A platí f (x) = f (x + T ).
Potom hovoríme, že f je periodická funkcia a T je jej perióda. Ak existuje
najmenšie T > 0, ktoré spĺňa podmienky periodičnosti funkcie, tak ho nazývame
najmenšia perióda funkcie f.
Poznamenávame, že nie každá periodická funkcia musí mať najmenšiu peri-
ódu (viď konštantná funkcia).
Definícia 6 Nech f : A −→ R je daná funkcia. Potom množinu
G(f ) = {(x, f (x)) ⊆ R × R | x ∈ A}
nazývame graf funkcie f.
Definícia 7 Nech A ⊂ R a existuje také M > 0, že pre každé x ∈ A platí
|x| ≤ M. Potom hovoríme, že množina A je ohraničená.
Definícia 8 Uvažujme o funkcii f : A −→ R. Ak jej obor hodnôt H(f ) je
ohraničená množina, tak hovoríme, že funkcia f je ohraničená.
1.2. PRÍKLADY 5
1.2 Príklady
Časť I
1. V nasledujúcich príkladoch nájdite definičný obor funkcie f, keď
√
x+1
(a) f (x) = + log (1 − x) .
sin(2x) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h−1, 0) ∪ (0, 1)].
p
(b) f (x) = 3 − log2 x. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(0, 8i].
q √
(c) f (x) = 2 cos (3x) − 3.
S
π 2kπ π 2kπ

k∈Z − 18 + 3 , 18 + 3 ,k∈Z .
2. V nasledujúcich príkladoch nájdite definičný obor funkcie f a vyšetrite

párnosť a nepárnosť funkcie, keď
(a) f (x) = √ x−4 .

x2 −x−2
[(−∞, −1) ∪ (2, ∞) ; nie je párna, ani nepárna] .
ax +1
(b) f (x) = ax −1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [R \ {0} ; nepárna] .
q
x2 −4
3. Daná je funkcia f : f (x) = |x| |4−x 2 | . Nájdite definičný obor, obor funkč-
ných hodnôt, upravte predpis funkcie a potom načrtnite graf.

[D(f ) = (−∞, −2) ∪ (2, ∞); H(f ) = (2, ∞)] .
p
4. Zistite, či k funkcii 1 − log2 (x − 1) existuje inverzná funkcia, ak áno,
nájdite ju.

f : (1, 3i → h0, ∞) je bijekcia,
2 .
f −1 : h0, ∞) → (1, 3i, f −1 (x) = 21−x + 1.
5. V nasledujúcich príkladoch sú dané funkcie f : A → B, g : B → R.

Nájdite množiny A, B tak, aby existovala zložená funkcia g ◦ f a potom
nájdite jej predpis.
x+1 √
(a) f (x) = x−1 , g (x) = x.
 
A = (−∞, −1i ∪ (1, ∞) , B = h0, ∞)
 f : (−∞, −1i ∪ (1, ∞) → h0, ∞) , f (x) = x+1 , 
 
 g : h0, ∞) → R, g (x) = √x,
x−1
.
 q 
x+1
(g ◦ f ) : (−∞, −1i ∪ (1, ∞) → R, (g ◦ f ) (x) = g (f (x)) = x−1 .
√ x+1
(b) f (x) = x, g (x) = x−1 .
 
A = h0, 1) ∪ (1, ∞) , B = (−∞, 1) ∪ (1, ∞) , √
 f : h0, 1) ∪ (1, ∞) → (−∞, 1) ∪ (1, ∞) , f (x) = x, 
 x+1 .
 g : (−∞, 1) ∪ (1, ∞) → R, g (x) = x−1 , √

x+1
(g ◦ f ) : h0, 1) ∪ (1, ∞) → R, (g ◦ f ) (x) = g (f (x)) = √x−1 .
6 KAPITOLA 1. ÚVOD
Časť II
(a) f (x) = √ x+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(−2, 3)].
x−x2 +6
√
2
x −4x+3
(b) f (x) = x .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(−∞, 0) ∪ (0, 1i ∪ h3, ∞)].
p
(c) f (x) = −2 + log3 (x − 1). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h10, ∞)].
q
(d) f (x) = −2 + log 31 (x − 1). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(1, 10 9 i].
p
(e) f (x) = |x − 3| − 1. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(−∞, 2i ∪ h4, ∞)].
√
1+cotg x
(f) f (x) = cos x .
S
k∈Z kπ, π2 + kπ ∪ π
2 + kπ, 3π
4 + kπ .
p S

(a) f (x) = 1 − 2 cos(2x). . . . . . . . [ k∈Z − π4 + kπ, π4 + kπ , párna].

3+x
(b) f (x) = ln 3−x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[(−3, 3) nepárna].
2
(c) f (x) = log x x−2 .
√ √
[ − 2, 0 ∪ 2, ∞ , ani párna, ani nepárna].
x3 −x
(d) f (x) = √
x2 −1
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [R \ h−1, 1i, nepárna].
√
(e) f (x) = 1 − tg x.
S
k∈Z − π2 + kπ, π4 + kπ , ani párna, ani nepárna .
3. Riešte tieto dve úlohy:
√
(a) Nájdite inverznú funkciu k funkcii f (x) = −5 + 3 x.

f : h0, ∞) → h−5, ∞) je bijekcia,
2 .
f −1 : h−5, ∞) → h0, ∞), f −1 (x) = x+53 .
(b) Daná je funkcia f : R → R, f (x) = x2 − 4x. Nájdite také dve zúženia
s maximálnym D (fi ) , i = 1, 2, aby k nim existovali inverzné funkcie.
Nájdite ich predpisy a načrtnite grafy danej aj inverznej funkcie v
oboch prípadoch.
 
f1 : (−∞, 2i → h−4, ∞) je bijekcia, √
 f1−1 : h−4, ∞) → (−∞, 2i, f1−1 (x) = 2 − 4 + x, 
 
 .
 f2 : h2, ∞) → h−4, ∞) je bijekcia, 
−1 −1
√
f2 : h−4, ∞) → h2, ∞), f1 (x) = 2 + 4 + x.
4. V nasledujúcich príkladoch nájdite definičný obor funkcie f, ak

(a) f (x) = arcsin(3x − 5). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h 43 , 2i].
1.2. PRÍKLADY 7
3
(b) f (x) = arcsin x−2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(−∞, −1i ∪ h5, ∞)].
√ √
(c) f (x) = arccos(x2 − 2x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h1 − 2, 1 + 2i].
√
x2 +2x+3
(d) f (x) = arctg x−5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [R \ {5}].
q
x2 −5x+6
(e) f (x) = arctg x2 +x+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(−∞, 2i ∪ h3, ∞)].
√
9−x2
(f) f (x) = arccotg |x−1| . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h−3, 3i \ {1}].
5. Dané sú funkcie f : A → B, g : B → C. Nájdite množiny A a B tak, aby

existovala zložená funkcia g ◦ f a nájdite jej predpis , ak:
√
(a) f (x) = ln(5 − x), g(x) = 2 + x.
 
A = (−∞, 4i, B = h0, ∞),
 f : (−∞, 4i → h0, ∞), f (x) = ln(5 − x), 
 √ .
 g : h0, ∞) → R, g (x) = 2 + x, 
p
(g ◦ f ) : (−∞, 4i → R, (g ◦ f ) (x) = g (f (x)) = 2 + ln(5 − x).
√
(b) f (x) = 2 + x, g(x) = ln(5 − x).
 
A = h0, 9), B = (−∞, 5),
 f : h0, 9) → (−∞, 5), f (x) = 2 + √x, 
 .
 g : (−∞, 5) → R, g (x) = ln(5 − x), 
√
(g ◦ f ) : h0, 9) → R, (g ◦ f ) (x) = g (f (x)) = ln(3 − x).
Časť III
1. Nakreslite graf funkcie f, ak
√
(a) f (x) = x,
x
(b) f (x) = 12 ,
(c) f (x) = 2x ,
(d) f (x) = log 12 x,
(e) f (x) = log2 x.

p
(a) f (x) = 3 − log2 (5 − x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h−3, 5)].
q
(b) f (x) = 1 − log 21 (x − 3). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h 27 , ∞)].
√
1+√x
(c) f (x) = log5 2− x
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h0, 4)].
√
2+ x
(d) f (x) = log3 2+x−x 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[h0, 2)].
√
3+2x−x2
(e) f (x) = arctg x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h−1, 0) ∪ (0, 3i].
q
x+3
(f) f (x) = arcotg x−5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(−∞, −3i ∪ (5, ∞)].
8 KAPITOLA 1. ÚVOD
(g) f (x) = ln[1 − log10 (x2 − 5x + 16)]. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(2, 3)].

p
(a) f (x) = x 6 − 2|x|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [h−3, 3i, nepárna].
(b) f (x) = ln(5 − |2x − 3|). . . . . . . . . . [(−1, 4) ani párna, ani nepárna].
√
x2 −1
(c) f (x) = |3x| . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [R \ (−1, 1), párna].
√
1−x2
(d) f (x) = ln(1−x) . . . . . . . . . [h−1, 0) ∪ (0, 1), ani párna, ani nepárna].
|x|
(e) f (x) = √
4− x2 −9
. . . . . . . . . . . [(−∞, −3i ∪ h3, ∞) \ {−5, 5}, párna].
p S
(f) f (x) = tg (2x). . . [ k∈Z hk π2 , π4 + k π2 ), ani párna, ani nepárna].
4. Riešte nasledujúce dve úlohy:
(a) Nájdite inverznú funkciu k funkcii f (x) = 3 + arcsin(2x + 1).

f : h−1, 0i → h3 − π2 , 3 + π2 i je bijekcia,
.
f −1 : h3 − π2 , 3 + π2 i → h−1, 0i, f −1 (x) = − 12 + 12 sin(x − 3).
(b) Vyšetrite, či funkcia f : (−∞, 0i → (−∞, −7i , f (x) = −x2 + 4x − 7
je bijekcia. Ak áno nájdite k nej inverznú funkciu.

Daná funkcia je bijekcia, √ .
f −1 : (−∞, −7i → (−∞, 0i , f −1 (x) = 2 − −x − 3.
5. Dané sú funkcie f : A → B, g : B → C. Nájdite množiny A a B tak, aby
existovala zložená funkcia g ◦ f a nájdite jej predpis , ak:
√
(a) f (x) = 6x , g(x) = x − 1.
 
A = h0, ∞), B = h1, ∞),
 f : h0, ∞) → h1, ∞), f (x) = 6x , 
 √ .
 g : h1, ∞) → R, g (x) = x − 1, 
√ x
(g ◦ f ) : h0, ∞) → R, (g ◦ f ) (x) = g (f (x)) = 6 − 1.
√
(b) f (x) = x − 1, g(x) = 6x .
 
A = h1, ∞), B = R, √
 f : h1, ∞) → R, f (x) = x − 1, 
 .
 g : R → R, g (x) = 6x , 
√
x−1
(g ◦ f ) : h1, ∞) → R, (g ◦ f ) (x) = g (f (x)) = 6 .
Kapitola 2
Diferenciálny počet
2.1 Úvodné pojmy.

Definícia 9 Nech a ∈ R a ε > 0. Epsilonovým okolím bodu a nazývame mno-
žinu Oε (a) = (a − ε, a + ε). Prstencovým epsilonovým okolím bodu a nazývame
množinu Oεo (a) = Oε (a) \ {a}.
Množinu Oε (∞) = ( 1ε , ∞) nazývame ε-ovým okolím bodu ∞. Prstencové ε-
ové okolie Oεo (∞) definujeme predpisom Oεo (∞) = Oε (∞). Podobne definujeme
epsilonové a prstencové epsilonové okolie mínus nekonečna vzťahom Oεo (−∞) =
Oε (−∞) = (−∞, − 1ε ).
Definícia 10 R∗ = R ∪ {∞, −∞}.
Definícia 11 Nech A ⊆ R a a ∈ R∗ . Budeme hovoriť, že bod a je hromadným

bodom množiny A, ak v každom Oεo (a) leží bod množiny A.
2.2 Limita a spojitosť funkcie

Definícia 12 Nech f : A → R, a, b ∈ R∗ a a je hromadným bodom množiny A.
Ak pre každé Oε (b) existuje Oδo (a) také, že f (Oδo (a) ∩ A) ⊂ Oε (b), hovoríme, že
funkcia f : A → R má v bode a limitu b. Píšeme limx→a f (x) = b.
Definícia 13 Nech f : A → R a a ∈ A je hromadným bodom množiny A. Ak

limx→a f (x) = f (a), budeme hovoriť, že funkcia f : A → R je spojitá v bode a.
Ak funkcia f je spojitá v každom bode a ∈ C ⊂ A, tak budeme hovoriť, že
funkcia f je spojitá na množine C.
Ak funkcia f je spojitá v každom bode a ∈ A, tak budeme hovoriť, že funkcia
f je spojitá.
Veta 1 Nech f : A → R a g : A → R. Nech limx→a f (x) = b1 ∈ R a

limx→a g(x) = b2 ∈ R. Potom
9
10 KAPITOLA 2. DIFERENCIÁLNY POČET
1. limx→a (f + g)(x) = b1 + b2 ,
2. limx→a (f.g)(x) = b1 .b2 ,
3. ak b2 6= 0 a aj g(x) 6= 0 pre každé x ∈ A, tak

f b1
lim (x) = ,
x→a g b2
4. limx→a |f |(x) = |b1 |.
Definícia 14 Nech f : A → R a C ⊂ A. Potom funkciu (f |C) : C → R, (f |C)(x) =

f (x) pre každé x ∈ C, nazývame zúženie funkcie f na množine C.
Veta 2 Nech f : A → R, C ⊂ A a a ∈ R∗ je hromadným bodom množiny C.

Nech limx→a f (x) = b. Potom aj limx→a (f |C)(x) = b.
Definícia 15 Nech f : A → R a a ∈ R. Nech C = (−∞, a)∩A a D = (a, ∞)∩A.

Ak a je hromadným bodom množiny C, tak limx→a (f |C)(x) = limx→a− f (x)
nazývame limita funkcie f v bode a zľava.
Podobne, ak a je hromadným bodom množiny D, tak limx→a (f |D)(x) =
limx→a+ f (x) nazývame limita funkcie f v bode a sprava.
Veta 3 Nech f : A → R a limx→a f (x) = b.

Ak a ∈ R je hromadný bod množiny C = (−∞, a)∩A, tak aj limx→a− f (x) =
b.
Podobne, ak a ∈ R je hromadný bod množiny D = (a, ∞) ∩ A, potom
limx→a+ f (x) = b.
Veta 4 Nech f : A → R a bod a ∈ R je hromadný bod množiny C = (−∞, a)∩A

a aj hromadným bodom množiny D = (a, ∞) ∩ A. Potom limx→a f (x) existuje
práve vtedy, keď limx→a− f (x) = limx→a+ f (x). V prípade existencie potom platí
lim f (x) = lim f (x) = lim f (x).

x→a x→a− x→a+
Definícia 16 Nech f : A → R a a ∈ A. Nech C = (−∞, ai∩A a D = ha, ∞)∩A.

Ak a je hromadným bodom množiny C a funkcia (f |C) je spojitá v bode a,
tak hovoríme, že funkcia f je spojitá v bode a zľava.
Ak a je hromadným bodom množiny D a funkcia (f |D) je spojitá v bode a,
tak hovoríme, že funkcia f je spojitá v bode a sprava.
Veta 5 Nech f : A → R a bod a ∈ A je hromadný bod množiny C = (−∞, ai∩A

a aj hromadným bodom množiny D = ha, ∞) ∩ A. Potom funkcia f je spojitá v
bode a práve vtedy, keď je spojitá v bode a sprava aj zľava.
Veta 6 Nech f : A → B ⊂ R a g : B → R. Nech limx→a f (x) = b a

limx→b g(x) = c. Nech je splnená aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:
• Pre každé x ∈ A \ {a} je f (x) 6= b.
2.2. LIMITA A SPOJITOSŤ FUNKCIE 11
• Funkcia g je spojitá v bode b.
Potom limx→a (g ◦ f )(x) = limx→a g(f (x)) = c.
Veta 7 Nech f : A → B ⊂ R je spojitá v bode a a funkcia g : B → R je spojitá

v bode f (a). Potom funkcia (g ◦ f ) : A → R je spojitá v bode a.
Dôsledok 1 Zložená funkcia zo spojitých funkcií je spojitá.
Definícia 17 Nech limx→a f (x) ∈ {∞, −∞}. Potom hovoríme, že funkcia f

má v bode a nevlastnú limitu.
Veta 8 Nech limx→a f (x) = ∞. Potom limx→a (−f (x)) = −∞.
Veta 9 Nech f : A → R a g : A → R. Nech limx→a f (x) = ∞ a existuje k ∈ R

také, že g(x) ≥ k pre každé x ∈ A. Potom limx→a (f + g)(x) = ∞.
Veta 10 Nech f : A → R a g : A → R. Nech limx→a f (x) = ∞ a existuje k ∈ R

také, že k > 0 a g(x) ≥ k pre každé x ∈ A. Potom limx→a (f.g)(x) = ∞.
Veta 11 Nech limx→a |f |(x) = ∞. Potom limx→a f1 (x) = 0.
Veta 12 Nech limx→a f (x) = 0 a pre každé x ∈ A je f (x) > 0. Potom limx→a f1 (x) =
∞.
Veta 13 Nech f : A → R, g : A → R a h : A → R. Potom
1. Ak pre každé x ∈ A je f (x) ≤ g(x), tak v prípade existencie vlastných

limít limx→a f (x) a limx→a g(x), platí: limx→a f (x) ≤ limx→a g(x).
2. Ak pre každé x ∈ A je f (x) ≤ g(x) ≤ h(x) a limx→a f (x) = limx→a h(x),

tak existuje aj limx→a g(x) a platí: limx→a g(x) = limx→a f (x) = limx→a h(x).
Veta 14 Nech funkcia f : ha, bi → R je spojitá (na intervale ha, bi.) Potom:
1. Je na intervale ha, bi ohraničená.
2. Nadobúda na intervale ha, bi minimum a aj maximum. To znamená, že

existujú c, C ∈ ha, bi také, že pre každé x ∈ ha, bi platí f (c) ≤ f (x) ≤ f (C).
3. Ak f (a).f (b) < 0, potom existuje c ∈ (a, b) také, že f (c) = 0,
Dôsledok 2 (Veta o medzihodnotách) Nech I je interval a f : I → R je spojitá

funkcia. Nech a, b ∈ I sú ľubovoľné a d ∈ R je také, že min{f (a), f (b)} ≤ d ≤
max{f (a), f (b)}. Potom existuje c ∈ hmin{a, b}, max{a, b}i také, že f (c) = d.
2.2.1 Príklady
Časť I
1. Vypočítajte limity v nasledujúcich príkladoch:
x3 −2x2 −5x+6
(a) limx→1 x2 +2x−3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [− 32 ].
h√ i
x+4−2
(b) limx→0 sin(2x) + ln(1 − x2 ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 81 ].
tg (5x)
(c) limx→0 tg (6x) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 56 ].
2x−1
x+1
(d) limx→∞ x−2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [e6 ].
√x+1−1
x
q
3−2x
(e) limx→0 2+5x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 32 ].
(f) limx→∞ (−4x5 + 5x3 − 7x + 10). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−∞].
5 3
(g) limx→−∞ (−4x + 5x − 7x + 10). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [∞].
2
x +3x−5
(h) limx→∞ 2x3 −4x+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
3
−2x2 +7
(i) limx→−∞ 7x4x
3 −3x2 −6x+9 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 47 ].
x5 −3x2 +2x−1
(j) limx→∞ 2x3 −x2 +x−1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [∞].
|x|
(k) limx→−∞ √
x2 −1
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1].
|x|
(l) limx→∞ √
x2 −1
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1].
|x|
(m) limx→1 √
x2 −1
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [∞].
(n) limx→−1 √x|x|2 −1

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [∞].
cotg x
(o) limx→0 (2 − 1). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Neexistuje].
cotg x
(p) limx→ π4 (2 − 1). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1].
cotg x
(q) limx→ π2 (2 − 1). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
1
1
(r) limx→∞ x
ln x
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . e−1 .
(
1
pre x < 0,
x
2. Nech f (x) =
− x1
cos x pre x > 0.
Vypočítajte limx→0 f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−∞].
x+5
3. Nech f (x) = x−3 . Vypočítajte
(a) limx→∞ f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[1],

(b) limx→−∞ f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1],
(c) limx→3+ f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [∞],
(d) limx→3− f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−∞].
Načrtnite graf funkcie.
4. Je funkcia f (x) v bode a spojitá?

( 3
x −1
pre x 6= 1,
(a) a = 1, f (x) = 1−x
−3 pre x = 1.
[limx→1 f (x) = −3 = f (1), teda je v bode a spojitá].

 1
x arctg x pre x < 0,
(b) a = 0, f (x) = 0 pre x = 0,

 1−cos x
x2 pre x > 0.
[limx→0 f (x) neexistuje, teda nie je v bode a spojitá].
5. Nájdite parameter p tak, aby funkcia f (x) bola v bode a spojitá:

( 3
x −4x2 +x+6
−x2 +3x−2 pre x 6= 2 a x 6= 1,
(a) a = 2, f (x) = . . . [p = 3].
p pre x = 2.
( sin(2x)
p x pre x < 0,
(b) a = 0, f (x) = . . . . . . . . . . [p ∈ {−2, 2}].
8−x
p pre x ≥ 0.
(
2x + p2 pre x ≤ 1,
(c) a = 1, f (x) =
−x + 5p 4 pre x > 1.
Potom načrtnite graf funkcie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [p = 4].
Časť II
x3 +3x2 +3x+2
(a) limx→−2 x2 +x−2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−1].
√
(b) limx→4 √ 2x−8√ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [4 3].
x−1− 3
x−1
(c) limx→1 x2 +3x−4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 15 ].
x−1
(d) limx→−4 x2 +3x−4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Neexistuje].
(e) limx→∞ (1 − 3x + 7x2 − 4x3 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−∞].
2
2x +1
(f) limx→∞ 5x3 −3x2 +x+2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
3 2
5x −3x +x+2
(g) limx→−∞ 2x2 +1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−∞].
4
−5x +2x−3
(h) limx→∞ 10x4 −4x3 +1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [− 12 ].
(i) limx→∞ x [ln(x + 1) − ln x] . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1].
2x−1
2x+1
(j) limx→∞ 2x−2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [e3 ].
(
1
x−3 pre x < 3,
2. Nech f (x) = 2 1
(x − 3) sin pre x > 3.
x−3
Vypočítajte limx→3 f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Neexistuje].
(
tg (3x)
x pre −π 6 < x < 0,
3. Nech f (x) = π

3 sin 2 − x pre 0 < x < π6 .
Vypočítajte limx→0 f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [3].
4. Vypočítajte limity funkcie f (x) v ∞, −∞ a v bodoch, v ktorých f (x) nie

je definovaná. Potom načrtnite graf, ak:
1
(a) f (x) = x2 +7x+10 .
 
limx→∞ f (x) = 0, limx→−∞ f (x) = 0,
 limx→−2+ f (x) = ∞, limx→−2− f (x) = −∞,  .
limx→−5+ f (x) = −∞, limx→−5− f (x) = ∞
(b) f (x) = x2x−4 .
 
limx→∞ f (x) = 0, limx→−∞ f (x) = 0,
 limx→−2+ f (x) = ∞, limx→−2− f (x) = −∞,  .
limx→2+ f (x) = ∞, limx→2− f (x) = −∞
2 3
(c) f (x) = x|x−1|
−x
.

limx→∞ f (x) = −∞, limx→−∞ f (x) = ∞,
.
limx→1+ f (x) = −1, limx→1− f (x) = 1,

( 2
2x +6x−20
x3 −3x2 +2x pre x 6= 2, x 6= 0, x 6= 1,
(a) a = 2, f (x) =
7 pre x = 2.
[limx→2 f (x) = 7 = f (2), teda je v bode 2 spojitá].

(
√ 2x−8√ pre x 6= 4,
(b) a = 4, f (x) = x−1− 3
2 pre x = 4.
√
[limx→4 f (x) = 4 3 6= f (4) = 2, teda nie je v bode 4 spojitá].
( sin(2x)
pre x 6= 0,
(c) a = 0, f (x) = xx+2 cos(3x)
x2 +1 pre x = 0.
[limx→0 f (x) = f (0) = 2, teda je v bode 0 spojitá].

(
1
(x − 1) cos x−1 pre x < 1,
(d) a = 1, f (x) = 2
2x − 1 pre x ≥ 1.
[limx→1 f (x) neexistuje, teda nie je v 1 spojitá].

(
x+1 pre x ≤ 0,
(e) a = 0, f (x) = x2 sin x
1
sin x pre x > 0.
[limx→0 f (x) neexistuje, teda nie je v 0 spojitá].

(
sin(5x)
pre x 6= 0,
(a) a = 0, f (x) = 2x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[p = 52 ].
p pre x = 0.
( 1
e x pre x 6= 0,
(b) a = 0, f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . . . [p neexistuje].
p pre x = 0.
7. Nájdite parameter p tak, aby funkcia f (x) bola v bode a spojitá a potom
načrtnite graf funkcie:
( 2
x −5x+6
x−3 pre x 6= 3,
(a) a = 3, f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . . . . [p = 1].
p pre x = 3.
(
px2 pre x ≤ 1,
(b) a = 1, f (x) = 6 px . . . . . . . . . . . . . . . . . [p = ±2].
p − 2 pre x > 1.
(
x+2
x pre x 6= −2,
(c) a = −2, f (x) = |x+2| . . . . . . . . . . [p neexistuje].
p pre x = −2.
8. Dá sa funkcia f (x) dodefinovať v bode a tak, aby bola v ňom spojitá? (V

prípade kladnej odpovede napíšte jej predpis!)
" ( 2 #
x +2x−3
x2 +2x−3 x 2 +x−2 pre x 6= 1,
(a) a = 1, f (x) = x2 +x−2 . . . . . . f (x) = 4 .
3 pre x = 1.
x
(b) a = 2, f (x) =x−2 . . . [limx→2 neexistuje, nedá sa dodefinovať] .
( sin(6x)
pre x < 0,
(c) a = 0, f (x) = sin(2x)
x+9
. . . . . . . . . . . .[áno, f (0) = 3].
x+3 pre x > 0.
Časť III
x3 −2x2 −x+2
(a) limx→2 x2 −x−2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1].
3 2
x −6x +9x
(b) limx→3 x2 −2x−3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
√
(c) limx→−2 1−x+2x+3
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [− 21 ].
2
(d) limx→5 √x −5x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [20].
x−1−2
(e) limx→∞ (2 + 3x2 + 7x3 − 4x5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−∞].

3x2 −2x+5
(f) limx→−∞ 4x3 +5x2 −3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
4 2
−5x +x +7x+3
(g) limx→∞ x2 −2x+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−∞].
2 3
(h) limx→−∞ 2+x−3x −4x
5x3 −2x+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [− 45 ].
2x+2
x+2
(i) limx→∞ x+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [e2 ].
(
x2 −πx
x−π pre x < π,
2. Nech f (x) = 3π

(x sin −x pre x > π.
2
Vypočítajte limx→π f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [π].
3. Vypočítajte limity funkcie f (x) v ∞, −∞ a v bodoch, v ktorých f (x) nie

je definovaná. Potom načrtnite graf, ak:
3
(a) f (x) = 2+x .

limx→∞ f (x) = 0, limx→−∞ f (x) = 0,
.
limx→−2+ f (x) = ∞, limx→−2− f (x) = −∞
(b) f (x) = x−x
2 −9 .
 
limx→∞ f (x) = 0, limx→−∞ f (x) = 0,
 limx→3+ f (x) = −∞, limx→3− f (x) = ∞,  .
limx→−3+ f (x) = −∞, limx→−3− f (x) = ∞
3−x
(c) f (x) = x2 −2x−3 .
 
limx→∞ f (x) = 0, limx→−∞ f (x) = 0,
 limx→3 f (x) = − 1 , limx→−1+ f (x) = −∞,  .
4
limx→−1− f (x) = ∞,

( 3
x −8
pre x 6= 2,
(a) a = 2, f (x) = x−2
4 pre x = 2.
[limx→2 f (x) = 12 6= f (2), teda nie je v bode 2 spojitá].

(
(2x)2 −4πx
π−x pre x < π,
(b) a = π, f (x) =
4x sin x − 3π2 pre x ≥ π.
[limx→π f (x) = −4π = f (π), teda je v bode π spojitá].


 1
(x − 1)arccotg x−1 pre x < 1,
(c) a = 1, f (x) = π pre x = 1,

 sin(πx)
x pre x > 1, .
[limx→1 f (x) = 0 6= f (1) = π, teda nie je v bode 1 spojitá].

2.3. POSTUPNOSTI 17
(
(x−3)2 −4
x−5 pre x 6= 5,
(a) a = 5, f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . . . [p = 4].
p pre x = 5.
(
p2 x pre x < 1,
(b) a = 1, f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . .[p ∈ {0, 1}].
ptg πx4 pre x ≥ 1.
(
x
4p − 1 pre x ≤ 4,
(c) a = 4, f (x) = 2x 2
−8x
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . [p = 19 ].
x−4 pre x > 4.
6. Nájdite parameter p tak, aby funkcia f (x) bola v bode a spojitá a potom
načrtnite graf funkcie:
(
epx pre x < 0,
(a) a = 0, f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [p = 1].
p − x pre x ≥ 0.


x + p pre x < 2,
(b) a = 2, f (x) = −2 pre x = 2, . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [p = −4].

p
x pre x > 2.
2x
7. Zistite, či k funkcii f : (−∞, −1) → R; f (x) = 1−x 2 existuje inverzná
funkcia, ak áno, nájdite ju.

f : (−∞, −1) → (0, ∞) je bijekcia, √
2 .
f −1 : (0, ∞) → (−∞, −1) , f −1 (x) = −1− x1+x .
2.3 Postupnosti
Definícia 18 Postupnosť (reálnych čísel) je funkcia f : N+ → R. Hodnotu
f (n) = an nazývame n-tý člen postupnosti. V tomto prípade postupnosť zapisu-
∞
jeme v tvare (an )n=1 .
∞
Ak existuje limn→∞ an = a ∈ R, tak hovoríme, že postupnosť (an )n=1 je
konvergentná. Vo zvyšných prípadoch hovoríme, že postupnosť je divergentná.
∞
Veta 15 Postupnosť (an )n=1 je konvergentná a limn→∞ an = a práve vtedy,
keď pre každé ε > 0 existuje n0 ∈ N také, že pre každé n > n0 , n ∈ N+ platí
|an − a| < ε.
∞
Definícia 19 Nech (an )n=1 je postupnosť reálnych čísel. Ak pre každé n ∈ N+
je
∞
• an < an+1 , tak hovoríme, že postupnosť (an )n=1 je rýdzo rastúca;
∞
• an ≤ an+1 , tak hovoríme, že postupnosť (an )n=1 je rastúca;
∞
• an > an+1 , tak hovoríme, že postupnosť (an )n=1 je rýdzo klesajúca;
∞
• an ≥ an+1 , tak hovoríme, že postupnosť (an )n=1 je klesajúca.
Uvedené postupnosti sa nazývajú monotónne postupnosti.
Veta 16 Každá rastúca zhora ohraničená postupnosť je konvergentná.
Definícia 20 Nech f : N+ → N+ , f (k) = nk je rýdzo rastúca postupnosť

prirodzených čísel a g : N+ → R, g(n) = an je postupnosť reálnych čísel. Potom
zloženú funkciu (ktorá je tiež postupnosťou) g ◦ f : N+ → R, (g ◦ f )(k) =
∞
g(f (k)) = g(nk ) = ank nazývame vybraná postupnosť z postupnosti (an )n=1
∞
pomocou postupnosti (nk )k=1 .
∞
Veta 17 Nech limn→∞ an = a. Potom pre každú jej vybranú postupnosť (ank )k=1
platí limk→∞ ank = a.
Veta 18 (Bolzano-Cauchyho kritérium konvergencie postupnosti) Postupnosť

∞
(an )n=1 je konvergentná práve vtedy, keď pre každé ε > 0 existuje n0 ∈ N také,
že pre každé m, n > n0 , m, n ∈ N+ platí
|an − am | < ε.
2.3.1 Príklady
Časť I
1. Pomocou definície limity postupnosti dokážte, že limn−→∞ 2n−3 n+1 = 2, a
1
nájdite príslušné n0 , ak ε = 1000 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [n0 = 4999] .
2. Nájdite n-tý člen postupnosti {0, 9; 0, 99; 0, 999; . . .} a vypočítajte jej li-
1 n
mitu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . an = 1 − 10 , limn−→∞ an = 1 .
3. Zistite, či sú postupnosti konvergentné
∞
(a) {1 + cos (nπ)}n=1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Divergentná].
n o∞
(b) 1+2+3+···+n
n+2 − n
2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje k − 12 ].
n=1
4. Vypočítajte limitu postupnosti, ak

n q n o∞
(a) 3 − n1 4n+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 32 ].
n=1
n o∞
1 1 2n
(b) 2 + 4n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
n=1
√ √ ∞
(c) n2 + 4 − n2 − 4 n=2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[0].
Časť II
1. Pomocou definície limity postupnosti dokážte, že limn−→∞ n−1 n+1 = 1, náj-
1
dite príslušné n0 , ak ε = 10 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[n0 = 19] .
2. Vypočítajte limitu postupnosti, ak:
2.4. NEKONEČNÉ RADY 19
√
(a) an = 1 + n2 − n. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0] .
√
√ √
(b) an = n n + 1 − n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 .

(c) an = n12 + n22 + n32 + · · · + nn2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 .
h 3i
1 1−3n
(d) an = 1 + 4n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . e− 4 .
2.4 Nekonečné rady

∞
Definícia 21 Nech (an )n=1 je postupnosť reálnych čísel. Potom symbol
∞
X
an = a1 + a2 + . . . + an + . . .
n=1
nazývame nekonečný
P∞ číselný rad. Číslo an nazývame n-tý člen radu.
∞
K radu n=1 an je priradená taká postupnosť (sn )n=1 , že platí
sn = a1 + a2 + . . . + an
+ ∞
pre každé
P∞ n ∈ N . Postupnosť (sn )n=1 nazývame postupnosť čiastočných súčtov
radu n=1 an . P∞
∞
Ak postupnosť (sn )n=1 je konvergentná, tak hovoríme, že rad n=1 an je
konvergentný. Ak je divergentná, tak aj rad je divergentný.
P∞ P∞
Definícia 22 Nech sú dané rady n=1 an a n=1 bn . Potom rad
∞
X
(an + bn )
n=1
P∞ P∞
nazývame súčtom radov n=1 an a n=1 bn .
Ak c ∈ R, tak rad
∞
X
(can )
n=1
P∞
nazývame súčin radu n=1 an a konštanty c.
P∞ P∞ P∞
Veta 19 Nech rad n=1 (an + bn )Pje súčtom radovP n=1 an a n=1 bn . Nech
∞ ∞
tieto
P∞ rady sú konvergentné a platí n=1 an = s1 a n=1 bn = s2 . Potom aj rad
n=1 (an + bn ) je konvergentný a platí
∞
X
(an + bn ) = s1 + s2 .
n=1
P∞
Nech c ∈ R a c 6=P
0. Potom rad n=1 (can ) je konvergentný
P∞ práve vtedy, keď
∞
je konvergentný rad n=1 an . V prípade konvergencie, ak n=1 an = s, tak
∞
X ∞
X
(can ) = cs = c an .
n=1 n=1
Definícia 23 Rad
∞
X
q n−1 = 1 + q + q 2 + . . . + q n−1 + . . .
n=1
nazývame geometrický rad. Číslo q nazývame kvocient geometrického radu.

P∞
Veta 20 Geometrický rad n=1 q n−1 je konvergentný práve vtedy, keď |q| < 1.
V prípade konvergencie platí
∞
X 1
q n−1 = 1 + q + q 2 + . . . + q n−1 + · · · = .
n=1
1−q
Veta
P∞ 21 (Bolzano-Cauchyho kritérium konvergencie nekonečného radu) Rad
n=1 an je konvergentný práve vtedy, keď pre každé ε > 0 existuje n0 ∈ N
také, že pre každé m > n > n0 , m, n ∈ N+ platí
|an+1 + an+2 + . . . + am | < ε.

P∞
Veta 22 (Nutná podmienka konvergencie nekonečného radu) Ak rad n=1 an
je konvergentný, tak
lim an = 0.
n→∞
P∞ P∞ P∞
Definícia 24 Rad n=k+1 an = n=1 an+k nazývame zvyšok radu n=1 an
po k-tom člene.
P∞
Veta 23 Rad n=1 an je konvergentný práve vtedy, keď je konvergentný jeho
zvyšok
X∞ X∞
an = an+k
n=k+1 n=1
po (ľubovoľnom) k-tom člene.

P∞ P∞
Definícia 25 Nech rady n=1 an a n=1 bn sú také, že |an | ≤ bn pre každé n ∈
P∞
N+ . (Je zrejmé,
P∞ že 0 ≤ bn .) Potom hovoríme, že rad n=1 bn je majorantným
radom radu n=1 an . Píšeme
∞
X ∞
X
an bn .
n=1 n=1
Veta 24 (Porovnávacie kritérium konvergencie radu) Nech

∞
X ∞
X
an bn .
n=1 n=1
P∞ P∞
Ak rad n=1 bn je konvergentný, tak je konvergentný aj rad n=1 an .
Dôsledok 3 Nech
∞
X ∞
X
an bn .
n=1 n=1
P∞ P∞
Ak rad n=1an je divergentný, tak je divergentný aj rad n=1 bn .
P∞ P∞
Definícia 26 Ak rad n=1 |an | je konvergentný, tak hovoríme, že rad n=1 an
je absolútne konvergentný.
P∞
Poznámka P 1 Pretože |an | ≤ |an |, je zrejmé, že rad n=1 |an | je majorantným
∞
radom radu n=1 an . Z toho už vyplýva, ak daný rad je absolútne konvergentný,
tak je aj konvergentný. Tvrdenie neplatí v opačnom slede.
Veta 25 (d’Alembertovo kritérium konvergencie radu) Nech an 6= 0 pre každé

n ∈ N+ . Ak
an+1
lim < 1,
n→∞ an
P∞
potom je rad n=1 an absolútne konvergentný.
Ak
an+1
lim > 1,
n→∞ an
P∞
tak rad n=1 an je divergentný.
Veta 26 (Cauchyho kritérium konvergencie radu) Nech

p
lim n |an | < 1.
n→∞
P∞
Potom je rad n=1 an absolútne konvergentný.
Ak p
n
lim |an | > 1,
n→∞
P∞
tak rad n=1 an je divergentný.
Veta 27 (Limitné porovnávacie kritérium konvergencie radu)) Nech rady

∞
X ∞
X
an a bn
n=1 n=1
sú také, že
0 < an , 0 ≤ bn pre každé n ∈ N+ .
Nech
bn
= L, 0 < L < ∞.
lim
n→∞ an
P∞ P∞
Potom dané rady n=1 an a n=1 bn sú buď súčasne konvergentné, alebo
sú súčasne divergentné.
Definícia 27 Nech an > 0 pre každé n ∈ N+ . Potom rad

∞
X
(−1)n+1 an = a1 − a2 + a3 − a4 + . . . + (−1)n+1 an + . . .
n=1
nazývame radom so striedavým znamienkom.
Veta 28 (Leibnitzovo kritérium konvergencie radu) Nech an > 0P pre každé n ∈

∞ ∞
N+ a postupnosť (an )n=1 je klesajúca. Ak limn→∞ an = 0, tak rad n=1 (−1)n+1 an
je konvergentný.
Definícia 28 Rad
∞
X
an (x − a)n = a0 + a1 (x − a) + a2 (x − a)2 + . . . + an (x − a)n + . . .
n=0
nazývame mocninovým radom. Číslo a ∈ R sa nazýva stred radu. Čísla an sa

nazývajú koeficienty mocninového radu.
P∞
Veta 29 Pre každý mocninový rad n=0 an (x − a)n existuje 0 ≤ ρ ≤ ∞ také,
že daný rad konverguje pre každé x ∈ (a − ρ, a + ρ) a diverguje pre každé x ∈
(−∞, a−ρ)∪(a+ρ, ∞). Hodnotu ρ nazývame polomer konvergencie mocninového
radu.
Daný mocninový rad konverguje len pre x = a práve vtedy, keď ρ = 0. Rad
konverguje pre každé x ∈ R práve vtedy, keď ρ = ∞.
2.4.1 Príklady
Časť I
1. Pomocou definície nájdite súčet radu
P
∞
1 13
(a) (n+1)(n+4) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 36 ].
n=1
P∞ √ √
(b) (nn− n+1
n + 1). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
n=1
2. Vyšetrite konvergenciu geometrického radu

P
∞
(a) (−1)n 51n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje, s = 65 ].
n=0
P∞
3 n
(b) (−1)n 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=0
3. Vyšetrite konvergenciu nasledujúcich radov:

∞
P 2n
n+1
(a) 3n−2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P
∞
n!
(b) 2n +1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
∞
P n2 +3n
n+2
(c) n+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
(d) cos n1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
1

(e) sin π · n +n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
π
(f) n · tg 2n+2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
n2 +3n
(g) n3 +5n2 +2n+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
n+2
(h) n3 +2n+5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
1
(i) 2n −n . . [Konverguje. Použite limitné porovnávacie kritérium].
n=1
4. V nasledujúcich príkladoch nájdite množinu všetkých čísel, pre ktoré dané

rady konvergujú:
P
∞
1
(a) 2n (n+3) · (x − 4)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[h2, 6)].
n=0
P∞
1
(b) √
n n
· xn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[h−1, 1i].
n=1
P∞
1
√ √
(c) 2n (n+3) · (x − 4)2n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(4 − 2, 4 + 2)].
n=0
P∞
(d) nn · (x + 1)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ {−1}].
n=1
Časť II
1. Pomocou definície nájdite súčet radu
P
∞
2
(a) n2 +4n+3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 56 ].
n=1
P∞ 1 1 √
(b) (e n − e n+2 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [e + e − 2].
n=1
P∞
1

(c) ln 1 + n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
2. Nájdite súčet radu:

P
∞
(−1)n +2
(a) 3n−1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 94 ].
n=1
P
∞
3+5(−1)n+1
(b) 4n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0].
n=0

P
∞
1
2
n+1 n
(a) 3n n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞ 2n
n+2
(b) 2n+5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[Konverguje].
n=1
P∞ 3n
2n+1
(c) n+3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
(n+1)!
(d) 2n ·n! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
3n ·n!
(e) nn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
n2 +3n
(f) 3n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
n 2
(g) 2 sin 2πn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
(h) sin n1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[Diverguje].
n=1
P∞
(i) √2 π
sin 5n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n
n=1
P∞
π
(j) tg 4n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
π
(k) tg 4n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
n3 +4
(l) n5 +4n2 +2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
n4 +5
(m) n5 +3n4 +1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
n+1 1
(n) (−1) √
2 n
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
4. V nasledujúcich príkladoch nájdite všetky x ∈ R, pre ktoré dané rady

konvergujú a určte polomer konvergencie:
P
∞
1
(a) n
√
3 n
· (x − 3)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ h2, 4i, ρ = 1].
n=1
P∞
1
(b) n! · (x − 1)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ R, ρ = ∞].
n=0
P∞
3n

11
(c) n+1 · (x − 4)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ 3 , 13 1
3 , ρ = 3 ].
n=0
P
∞
1
(d) (n+2)5n · (x + 3)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ h−8, 2) , ρ = 5].
n=0
P
∞
1 n
(e) 4 · (x − 2)2n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ (0, 4), ρ = 2].
n=0
Časť III
1. Pomocou definície nájdite súčet radu:
P
∞
1
(a) n2 +5n+6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 13 ].
n=1
P
∞
2
(b) n2 +2n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 23 ].
n=1
P
∞ √ √
(c) n− n−1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
2. Nájdite súčet radu:
P
∞
(−1)n +4
(a) 5n−1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[ 25
6 ].
n=1
P
∞
6+4(−1)n+1
(b) 3n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [6].
n=0

P
∞
(a) sin 5πn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P
∞
(b) n sin 5πn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P
∞
(c) n2 sin n13 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P
∞
π
(d) tg 6n+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
∞
P 2n
3n−2
(e) n+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P
∞
3n
(f) (n+2)! . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P
∞
1
2
n+1 n
(g) 2n n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P
∞
(−1)n
(h) √
2n−1
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
∞
P 2
3n+2
(i) n+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P
∞ 2
n+1 n +2n
(j) n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
P∞
n+5
(k) n4 +2n2 +3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Konverguje].
n=1
P∞
n2 +3
(l) n3 +2n+1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Diverguje].
n=1
4. V nasledujúcich príkladoch nájdite všetky x ∈ R, pre ktoré dané rady

konvergujú a určte polomer konvergencie:
P
∞
1 3

(a) 2n n2 · (x − 1)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[x ∈ 2, 2 , ρ = 21 ].
n=1
P∞
2n+1
(b) n! · (x − 2)n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ R, ρ = ∞].
n=0
P∞
1
(c) (n+5)7n · xn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ∈ h −7, 7) , ρ = 7].
n=0
2.5 Diferencovateľnosť funkcie

Definícia 29 Nech f : A → R a a ∈ A je hromadným bodom množiny A. Nech
existuje vlastná limita
f (x) − f (a)
lim = f 0 (a).
x→a x−a
Vtedy hovoríme, že funkcia f je diferencovateľná v bode a. Hodnotu f 0 (a) na-
zývame derivácia funkcie f v bode a.
Ak funkcia f je diferencovateľná v každom bode a ∈ M ⊆ A, potom hovorí-
me, že funkcia f je diferencovateľná na množine M. Ak funkcia f : A → R je
diferencovateľná na množine A, tak hovoríme, že f je diferencovateľná funkcia.
Definícia 30 Nech f : A → R a A1 = {a ∈ A | existuje f 0 (a)}. Potom funkciu

f 0 : A1 → R, x 7→ f 0 (x) nazývame derivácia funkcie f.
Ak funkcia f 0 : A1 → R je spojitá v bode a, tak hovoríme, že funkcia f je v
bode a spojito diferencovateľná.
Ak funkcia f 0 : A1 → R je spojito diferencovateľná v každom bode množiny
M ⊆ A1 , tak hovoríme, že je spojito diferencovateľná na množine M.
Ak A1 = A a funkcia f je spojito diferencovateľná na množine A, tak zjed-
nodušene hovoríme, že funkcia f je spojito diferencovateľná funkcia.
Veta 30 Nech f : A → R je diferencovateľná v bode a ∈ A. Potom existuje

taká funkcia p : A → R, že:
1. p(a) = 0,
2. funkcia p : A → R je spojitá v bode a. To znamená, že limx→a p(x) =

p(a) = 0,
2.5. DIFERENCOVATEĽNOSŤ FUNKCIE 27
3. pre každé x ∈ A platí

f (x) = f (a) + f 0 (a)(x − a) + p(x)(x − a).
Veta 31 (Nutná podmienka diferencovateľnosti funkcie v bode) Nech f : A → R

je diferencovateľná v bode a ∈ A. Potom je v tomto bode spojitá.
Veta 32 Nech funkcie f : A → R a g : A → R sú diferencovateľné v bode
a ∈ A.Potom
• Funkcia (f + g) : A → R je diferencovateľná v bode a a platí
(f + g)0 (a) = f 0 (a) + g 0 (a).
• Funkcia (f.g) : A → R je diferencovateľná v bode a a platí

(f.g)0 (a) = f 0 (a)g(a) + f (a)g 0 (a).

f
• Funkcia g : A → R je diferencovateľná v bode a a platí
0
f f 0 (a)g(a) − f (a)g 0 (a)
(a) = ,
g g 2 (a)

za predpokladu, že funkcia fg : A → R je na množine A definovaná, a
teda aj g(a) 6= 0.
Veta 33 (Veta o diferencovateľnosti zloženej funkcie) Nech funkcia f : A →
B ⊂ R je diferencovateľná v bode a ∈ A a funkcia g : B → R je diferencovateľná
v bode f (a) ∈ B. Potom zložená funkcia (g ◦ f ) : A → R je diferencovateľná v
bode a a platí
(g ◦ f )0 (a) = g 0 (f (a))f 0 (a) = ((g 0 ◦ f )(a)) f 0 (a) = ((g 0 ◦ f ).f 0 )(a).
Veta 34 Nech I je interval a funkcia f : I → J je spojitá bijekcia, ktorá je
diferencovateľná v bode a ∈ I. Nech f 0 (a) 6= 0. Potom jej inverzná funkcia
f −1 : J → I je diferencovateľná v bode b = f (a) a platí
0 1 1 1
f −1 (b) = = 0 −1 = 0 .
f 0 (a) f (f (b)) (f ◦ f −1 )(b)
Definícia 31 Nech je daný mocninový rad
∞
X
an (x − a)n = a0 + a1 (x − a) + a2 (x − a)2 + . . . + an (x − a)n + . . . .
n=0
Potom hovoríme, že rad

∞
X
nan (x − a)n−1 = a1 + 2a2 (x − a) + 3a3 (x − a)2 + . . . + nan (x − a)n−1 + . . .
n=1
vznikol z daného mocninového radu derivovaním člen po člene.

P
∞
Veta 35 Nech ρ je polomerom konvergencie mocninového radu an (x − a)n .
n=0
Nech pre každé x ∈ (a − ρ, a + ρ) platí
a0 + a1 (x − a) + a2 (x − a)2 + . . . + an (x − a)n + . . . = s(x).
P
∞
Potom ρ je polomerom konvergencie aj radu nan (x − a)n−1 a pre každé
n=1
x ∈ (a − ρ, a + ρ) platí
a1 + 2a2 (x − a) + 3a3 (x − a)2 + . . . + nan (x − a)n−1 + . . . = s0 (x).
2.6 Priebeh funkcie

2.6.1 Lokálne extrémy
Definícia 32 Nech f : A → R a a ∈ A.
Nech existuje také prstencové okolie Oδo (a), že:
1. Pre každé x ∈ Oδo (a) ∩ A je f (x) < f (a). Potom hovoríme, že funkcia f
má v bode a rýdze lokálne maximum.
2. Pre každé x ∈ Oδo (a) ∩ A je f (x) > f (a). Potom hovoríme, že funkcia f
má v bode a rýdze lokálne minimum.
Nech existuje také okolie Oδ (a), že:
1. Pre každé x ∈ Oδ (a) ∩ A je f (x) ≤ f (a). Potom hovoríme, že funkcia f

má v bode a lokálne maximum.
2. Pre každé x ∈ Oδ (a) ∩ A je f (x) ≥ f (a). Potom hovoríme, že funkcia f

má v bode a lokálne minimum.
Všetky uvedené pojmy nazývame spoločným termínom lokálne extrémy.
Definícia 33 Nech I je ľubovoľný interval s koncovými bodmi a, b. Potom vnút-

rom intervalu I nazývame interval Int(I) = (a, b) ⊆ I.
Veta 36 (Nutná podmienka pre existenciu lokálneho extrému) Nech A je inter-

val a f : A → R. Nech
1. a ∈ Int(A) je bod z vnútra intervalu A.
2. Funkcia f je diferencovateľná v bode a.
3. Funkcia f má v bode a lokálny extrém.
Potom f 0 (a) = 0.
2.6. PRIEBEH FUNKCIE 29
2.6.2 Intervalové vlastnosti funkcií

Veta 37 (Rolleho veta) Nech je daná funkcia f : ha, bi → R, o ktorej platí:
1. Je spojitá (na uzavretom intervale ha, bi).
2. Je diferencovateľná na otvorenom intervale (a, b).
3. f (a) = f (b).
Potom existuje c ∈ (a, b) také, že f 0 (c) = 0.
Veta 38 (Lagrangeova veta) Nech je daná funkcia f : ha, bi → R, o ktorej platí:
1. Je spojitá (na uzavretom intervale ha, bi).
2. Je diferencovateľná na otvorenom intervale (a, b).
Potom existuje c ∈ (a, b) také, že
f (b) − f (a)
f 0 (c) = .
b−a
Dôsledok 4 Nech I je interval a f : I → R je diferencovateľná funkcia. Nech

pre každé x ∈ I je f 0 (x) = 0. Potom existuje c ∈ R také, že f (x) = c pre každé
x ∈ I.
Veta 39 (Cauchyho veta) Nech sú dané funkcie f : ha, bi → R a g : ha, bi → R,

o ktorých platí:
1. Sú spojité (na uzavretom intervale ha, bi).
2. Sú diferencovateľné na otvorenom intervale (a, b).
3. g 0 (x) 6= 0 pre každé x ∈ (a, b).

0
f f 0 (c) f (b) − f (a)
0
(c) = 0 = .
g g (c) g(b) − g(a)
Veta 40 (l’Hospitalovo pravidlo) Nech sú dané také funkcie f : (a, bi → R a

g : (a, bi → R, že o nich platí:
1. Sú diferencovateľné (na intervale (a, bi).
2. g(x) 6= 0 a g 0 (x) 6= 0 pre každé x ∈ (a, bi.
3. lim f (x) = lim g(x) = 0.

x→a x→a
0 0
Ak za týchto predpokladov existuje lim fg0 (x) = lim fg0 (x)(x)
, tak existuje aj
x→a x→a
lim f (x) = lim fg(x) (x)
a platí
x→a g x→a
0 0
f f (x) f f (x)
lim (x) = lim = lim (x) = lim .
x→a g0 x→a g 0 (x) x→a g x→a g(x)
Poznámka 2 Veta platí v tom istom znení, keď v nej tretiu podmienku lim f (x) =
x→a
lim g(x) = 0 nahradíme podmienkou lim g(x) = ∞.
x→a x→a
2.6.3 Príklady
Časť I
1. Zderivujte funkciu f (x) = sin (cos 2x). . . . . . . [(cos(cos 2x))(− sin 2x)2] .
2. Pomocou definície vypočítajte deriváciu funkcie f (x) v bode a, ak:

(a) a = 2, f (x) = x1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . f 0 (2) = − 14 .
p
(b) a = 1, f (x) = |x − 1|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [f 0 (1) neexistuje] .
3. Nájdite rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f (x) = e−x cos 2x

v bode A = (0, ?) .. . . . . .[A = (0, 1) , t : x + y − 1 = 0, n : x − y + 1 = 0] .
4. Nájdite rovnice dotyčníc k hyperbole 7x2 − 2y 2 = 14, ktoré sú kolmé na

priamku p : 2x + 4y − 3 = 0.
[t1 : 2x − y − 1 = 0, t2 : 2x − y + 1 = 0] .
5. V nasledujúcich príkladoch vypočítajte limity (aj s použitím L’ Hospita-

lovho pravidla):
π
2 −arctg x
(a) limx→∞ q . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−1] .
ln x−1
x+1
ln(sin 3x)
(b) limx→0+ ln(sin 5x) .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1] .
2
(c) limx→2 x x−4
2 · tg ( πx
4 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − π4 .
x
(d) limx→0+ ln x1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1] .
6. Vyšetrite spojitosť funkcie



ln x · log10 (1 − x) pre x ∈ (0, 1),
f : (0, ∞) → R, f (x) = 0 pre x = 1,

 x−1
1
x pre x ∈ (1, ∞)
v
bode 1.
limx→1− f (x) = 0, limx→1+ f (x) = e. Funkcia f nemôže byť spojitá
.
v bode 1, lebo limx→1 f (x) neexistuje, a teda sa nerovná f (1).
Časť II
1. Zderivujte funkciu f (x), ak:
√ sin x
(a) f (x) = ln cos x. ...................................... − 2 cos x .
ln 2

(b) f (x) = 2tgx . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2tgx cos 2x .
1
h 1 i
(c) f (x) = x x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x x −2 (1 − ln x) .
√ h 2 √
i
(d) f (x) = arccotg3 ( x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 3arccotg√
( x)
2 x(1+x)
.

(e) f (x) = arcsin( ln2x ). ................................ √ 1 2 .
x 4−ln x
h i
x x2 −1
(f) f (x) = arccotg 1+x 2. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x2 +(1+x 2 )2 .
√ h √ √ i
(g) f (x) = 10 x
x. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 x 1 + ln 102 x .

(h) f (x) = (ln x)x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (ln x)x ln ln x + ln1x .
(a) a = 2, f (x) = |3x − 6|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [neexistuje] .

√ 1
(b) a = 4, f (x) = 3 x + 4. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 .
(
x sin x pre x ≤ 0,
(c) a = 0, f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0] .
x2 pre x > 0.
3. Zistite, (
či je funkcia
x arctg x1 pre x 6= 0,
f (x) =
0 pre x = 0
(a) spojitá v bode a = 0,

(b) diferencovateľná v bode a = 0.

a) Je spojitá v bode a = 0,
.
b) Nie je diferencovateľná v bode 0.
4. Nájdite rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f (x) v bode A, ak

3x−4
f (x) = 2x−3 , A = (2, ?) .
[A = (2, 2) , t : x + y − 4 = 0, n : x − y = 0.] .
2
5. Nájdite rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f : f (x) = e1−x , ktorá
prechádza priesečníkom grafu funkcie s priamkou y = 1.
 
Priesečníky A1 = (1, 1), A2 = (−1, 1)
 t1 : 2x + y − 3 = 0, n1 : x − 2y + 1 = 0  .
t2 : 2x − y + 3 = 0, n2 : x + 2y − 1 = 0
6. Nájdite rovnicu dotyčnice t a normály n ku grafu funkcie f (x) = x2 −

2x + 3, ak dotyčnica t je rovnobežná s priamkou p : 3x − y + 5 = 0.
[t : 12x − 4y − 13 = 0, n : 4x + 12y − 61 = 0] .
7. Zistite, v ktorom bode je dotyčnica ku grafu funkcie f (x) = lnxx rovno-

bežná s osou ox . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . e, 1e .
8. Nájdite rovnicu dotyčnice a normály ku grafu funkcie f (x) = ln x, ak

dotyčnica je kolmá na priamku p : x + 2y − 2 = 0.
[t : y − 2x + 1 + ln 2 = 0, n : 4y + 2x − 1 + 4 ln 2 = 0] .

lovho pravidla):
sin x−x
(a) limx→0 arcsin x−x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−1] .
tg x−x
(b) limx→0 x−sin x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [2] .
(c) limx→0+ (ex − 1) cotg x. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1] .
sin x
(d) limx→0+ (tg x) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[1] .
tg x
(e) limx→0+ x1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1] .
x h 2i
(f) limx→∞ π2 arctg x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . e− π .

x
(g) limx→1+ x−1 − ln1x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 .

x
(h) limx→1− x−1 − ln1x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 .

sin x cotg(x−3)

(i) limx→3 sin 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ecotg 3 .
10. Vyšetrite spojitosť funkcie



x
D π E 
 sin x pre x ∈ − π2 , 0 ,
f : − , 1 → R, f (x) = 0 pre x = 0,
2 
 2
x ln x pre x ∈ (0, 1i.
[Funkcia nie je spojitá v bode 0] .
11. Vypočítajte deriváciu funkcie f (x) v bode 0, ak:

1−cos x
x2 , x 6= 0
(a) f (x) = 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0] .
2 , x=0
2
x ln x, x > 0
(b) f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0] .
x3 , x≤0
12. Zistite, či funkcia

(
1 1
x − ex −1 pre x 6= 0,
f : R → R, f (x) = 1
2 pre x = 0
je spojitá a vypočítajte f 0 (0) .

1

Funkcia je spojitá, f 0 (0) = − 12 .
Časť III
1. Zderivujte funkciu f (x), ak:
" √ 2x
#
2 (− sin 2x) 5 x− cos
√
5 4
cos x
(a) f (x) = √5 x . .............................. √
5 2
5 x
.
x
h i
(b) f (x) = 3cotg x arcsin x. . . . . . . . . . 3cotg x − (ln 3)arcsin sin2 x
x
+ √ 1
1−x2
.
h 2
i
(c) f (x) = log5 (tg x3 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (tg x3 )(ln3x5)(cos2 x3 ) .

√ 5
(d) f (x) = ln arctg ( 5x) . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 arctg 5x (1+5x) 5x .
√ √
( )

(e) f (x) = (3x) sin x
. . . . . . . . . . . . . . . . (3x) sin x
(cos x)(ln 3x) + sinx x .
(f) f (x) = (cotg x)arccos x .
h i
(cotg x)arccos x − ln(cotg
√
1−x2
x)
− arccos x
(cotg x)(sin2 x)
.
3
h 3 i
1
(g) f (x) = ex arccotg x. . . . . . . . . . . . . . . ex 3x2 arccotg x − 1+x2 .

√
(a) a = 2, f (x) = 4x + 1. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . f 0 (2) = 23 .
(b) a = 3, f (x) = |x − 3|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [f 0 (3) neexistuje] .
3. Zistite, (
či je funkcia
1
(x − 1)2 cos x−1 pre x 6= 1,
f (x) =
0 pre x = 1
(a) spojitá v bode a = 1,

(b) diferencovateľná v bode a = 1.

a) Je spojitá v bode a = 1,
b) Je diferencovateľná v bode 1 a f 0 (1) = 0.
4. Nájdite rovnicu dotyčnice t a normály n ku grafu funkcie f (x) = x2 −

3x + 5, ak t je rovnobežná s priamkou p : x − y + 1 = 0.
[A = (2, 3) , t : x − y + 1 = 0, n : x + y − 5 = 0] .
5. Nájdite rovnicu
dotyčnice a normály ku grafu funkcie f (x) = tg x v bode
A = π4 , ? .

A = π4 , 1 , t : y = 2x + 1 − π2 , n : y = − x2 + 1 + π8 .
6. Nájdite rovnicu dotyčnice t a normály n ku grafu funkcie f (x) = ln(x−2),
ak dotyčnica t je kolmá na priamku p : x + y = 0.
[A = (3, 0) , t : y = x − 3, n : y = −x + 3.] .
lovho pravidla):

(a) limx→0 x−arctg
x3
x
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31 .
(b) limx→1− (x − 1) ln(1 − x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0] .

(c) limx→ π2 tg x − cos1 x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0] .
(d) limx→0 xsin x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1] .
x1
2x

(e) limx→0 e + x . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . e3 .

(f) limx→0 sin1 x − ex1−1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 .
8. Daná je funkcia

 tg 3x 2π π
 tg 5x pre x ∈ 5 , 2 ,
f (x) =

 ln(x− 2 )
π
π

tg x pre x ∈ 2,π .
Vypočítajte limx→ π2 f (x).

limx→ π2 − f (x) = 53 , limx→ π2 + f (x) = 0, limx→ π2 f (x) neexistuje .
9. Zistite, či funkcia f (x) je spojitá v bode a = 0, ak:
(
cotg x − x1 pre x 6= 0,
(a) f (x) = . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [Je] .
0 pre x = 0.
(
2x + 3 pre x ≤ 0,
(b) f (x) =
(sin x)x pre x > 0.
[Nie je, limx→0+ f (x) = 1 6= f (0) = 3] .
2.6.4 Monotónnosť
Definícia 34 Nech I je interval a f : I → R. Nech pre každé x1 , x2 ∈ I také,
že x1 < x2 je
1. f (x1 ) < f (x2 ). Potom hovoríme, že f je rýdzo rastúca funkcia.
2. f (x1 ) > f (x2 ). Potom hovoríme, že f je rýdzo klesajúca funkcia.
3. f (x1 ) ≤ f (x2 ). Potom hovoríme, že f je rastúca funkcia.
4. f (x1 ) ≥ f (x2 ). Potom hovoríme, že f je klesajúca funkcia.
Všetky uvedené funkcie nazývame monotónne funkcie. Funkcie uvedené v

prvých dvoch bodoch sa nazývajú rýdzo monotónne funkcie.
Definícia 35 Nech je daná funkcia f : A → R a interval I ⊂ A. Ak zúženie

f |I : I → R je rýdzo rastúca (rýdzo klesajúca, rastúca, klesajúca) funkcia,
tak budeme hovoriť, že funkcia f je rýdzo rastúca (rýdzo klesajúca, rastúca,
klesajúca) na intervale I.
Veta 41 Nech I je interval a je daná funkcia f : I → R. Nech
1. Funkcia f je spojitá na intervale I.
2. Funkcia f je diferencovateľná na vnútri Int(I) intervalu I.
3. Pre každé x ∈ Int(I) je f 0 (x) ≥ 0.
Potom je f : I → R rastúca funkcia (na celom intervale I).
3. Pre každé x ∈ Int(I) je f 0 (x) ≥ 0.
4. Nech neexistuje podinterval J ⊂ I taký, že f 0 (x) = 0 pre každé x ∈ J.
Potom je f : I → R rýdzo rastúca funkcia (na celom intervale I).
2.6.5 Konvexnosť, konkávnosť, inflexný bod

Definícia 36 Nech I je interval a f : I → R. Nech pre každé x1 , x2 , x3 ∈ I
také, že x1 < x2 < x3 platí:
1. Bod (x2 , f (x2 )) leží pod priamkou určenou bodmi (x1 , f (x1 )) a (x3 , f (x3 )).
Potom hovoríme, že f je rýdzo konvexná funkcia.
2. Bod (x2 , f (x2 )) leží nad priamkou určenou bodmi (x1 , f (x1 )) a (x3 , f (x3 )).
Potom hovoríme, že f je rýdzo konkávna funkcia.
3. Bod (x2 , f (x2 )) leží pod, alebo na priamke určenej bodmi (x1 , f (x1 )) a
(x3 , f (x3 )). Potom hovoríme, že f je konvexná funkcia.
4. Bod (x2 , f (x2 )) leží nad, alebo na priamke určenej bodmi (x1 , f (x1 )) a
(x3 , f (x3 )). Potom hovoríme, že f je konkávna funkcia.
Definícia 37 Nech je daná funkcia f : A → R a interval I ⊂ A. Ak zúženie

f |I : I → R je rýdzo konvexná (rýdzo konkávna, konvexná, konkávna) funkcia,
tak budeme hovoriť, že funkcia f je rýdzo konvexná (rýdzo konkávna, konvexná,
konkávna) na intervale I.
Veta 43 Nech I je interval a f : I → R.

1. Funkcia f je rýdzo konvexná práve vtedy, keď pre každé x1 , x2 , x3 ∈ I také,
že x1 < x2 < x3 je
f (x2 ) − f (x1 ) f (x3 ) − f (x2 )

< .
x2 − x1 x3 − x2
2. Funkcia f je rýdzo konkávna práve vtedy, keď pre každé x1 , x2 , x3 ∈ I také,

že x1 < x2 < x3 je
f (x2 ) − f (x1 ) f (x3 ) − f (x2 )

> .
x2 − x1 x3 − x2
3. Funkcia f je konvexná práve vtedy, keď pre každé x1 , x2 , x3 ∈ I také, že

x1 < x2 < x3 je
f (x2 ) − f (x1 ) f (x3 ) − f (x2 )
≤ .
x2 − x1 x3 − x2
4. Funkcia f je konkávna práve vtedy, keď pre každé x1 , x2 , x3 ∈ I také, že
x1 < x2 < x3 je
f (x2 ) − f (x1 ) f (x3 ) − f (x2 )
≥ .
x2 − x1 x3 − x2

3. Nech f 0 : Int(I) → R je rýdzo rastúca (rýdzo klesajúca, rastúca, klesajúca)
Potom f : I → R je rýdzo konvexná (rýdzo konkávna, konvexná, konkávna)

funkcia (na celom intervale I).

2. Funkcia f je dva razy diferencovateľná na vnútri Int(I) intervalu I.
3. Nech f 00 (x) > 0 (f 00 (x) < 0, f 00 (x) ≥ 0, f 00 (x) ≤ 0) pre každé x ∈ Int(I).
Potom f : I → R je rýdzo konvexná (rýdzo konkávna, konvexná, konkávna)

funkcia (na celom intervale I).

2. Funkcia f je dva razy diferencovateľná na vnútri Int(I) intervalu I.
3. Nech f 00 (x) ≥ 0 (f 00 (x) ≤ 0) pre každé x ∈ Int(I).
4. Nech neexistuje podinterval J ⊂ I taký, že f 00 (x) = 0 pre každé x ∈ J.
Potom f : I → R je rýdzo konvexná (rýdzo konkávna) funkcia (na celom inter-
vale I).
Definícia 38 Nech I je interval a f : I → R je funkcia, ktorá je diferencova-
teľná v bode a ∈ Int(I). Nech existuje také okolie Oδ (a) ⊂ Int(I), že je splnená
jedna z nasledujúcich podmienok
1. Funkcia f : I → R je na intervale (a − δ, ai rýdzo konvexná a na intervale
ha, a + δ) rýdzo konkávna.
2. Funkcia f : I → R je na intervale (a − δ, ai rýdzo konkávna a na intervale
ha, a + δ) rýdzo konvexná.
Potom hovoríme, že funkcia f má v bode a inflexný bod.
Veta 47 Nech I je interval, f : I → R je diferencovateľná funkcia a a ∈ Int(I)
je jej inflexný bod. Ak je f v bode a dva razy diferencovateľná, tak f 00 (a) = 0.
Veta 48 (Taylorova veta) Nech n je prirodzené číslo a funkcia f : ha, bi → R
je
1. n-razy spojito diferencovateľná (na intervale ha, bi),
2. (n + 1)-razy diferencovateľná na (a, b).
f 0 (a) f 00 (a) 2 f (n) (a) n f
(n+1)
(c) n+1
f (b)−f (a) = (b − a)+ (b − a) +· · ·+ (b − a) + (b − a) .
1! 2! n! (n + 1)!
2.6.6 Príklady
Časť I
Vyšetrite priebeh funkcie f (x), ak:
3
1. f (x) = x2x
2 +1 .
 
D(f ) = R, nepárna
 % na : R 
 
 & na : − 
 S √ √ 
 .
 T na : √ − 3i a h0,
(−∞, √ 3i 
 na : h− 3, 0i a h 3, ∞) 
 
 ABS : nemá 
ASS : y = 2x v ± ∞
2. f (x) = 16x(x − 1)3 .

 
D(f ) = R
 % na : h 1 , ∞) 
 4 
 
 & na : (−∞, 1 i 
 4 
 S 
 na : (−∞, 12 i a h1, ∞) .
 
 T 
 na : h 12 , 1i 
 
 ABS : nemá 
ASS : nemá
3. f (x) = ln
√x .
x
 
D(f ) = (0, ∞)
 % na : (0, e2 i 
 
 & na : he2 , ∞) 
 S 
 8
.
 T na : he 3 , ∞) 
 na
8
: (0, e 3 i 
 
 ABS : x=0 
ASS : y=0 v ∞
4. f (x) = ln(4 − x2 ).
 
D(f ) = (−2, 2), párna
 % na : (−2, 0i 
 
 & na : h0, 2) 
 S 
 na : − .
 T 
 na : (−2, 2) 
 
 ABS : x = −2, x = 2, 
ASS : nemá
5. f (x) = x − 2arctg x.
 
D(f ) = R, nepárna
 % na : (−∞, −1i a h1, ∞) 
 
 & na : h−1, 1i 
 S 
 .
 T na : h0, ∞) 
 na : (−∞, 0i 
 
 ABS : nemá, 
ASS : y = x − π v ∞, y = x + π v −∞
6. f (x) = arcsin (sin x).

 
D(f ) =
R, nepárna, periodická s periódou 2π
 % na : (4k − 1) π
, (4k + 1) π
, k ∈ Z 

2 2 
 & na : (4k + 1) π
, (4k + 3) π
, k ∈ Z 
 S 2 2 
 na : − .
 T 
 na : − 
 
 ABS : nemá, 
ASS : nemá
4
x
7. f (x) = (1+x) 3.
 
D(f ) = R \ {−1}
 % na : (−∞, −4i a h0, ∞) 
 
 & na : h−4, −1) a (−1, 0i 
 S 
 .
 T na : (−1, ∞) 
 na : (−∞, −1) 
 
 ABS : x = −1, 
ASS : y =x−3 v ±∞
Časť II

10x
1. f (x) = (x+2) 2.
 
D(f ) = R \ {−2}
 % na : (−2, 2i 
 
 & na : (−∞, −2) a h2, ∞) 
 S 
 .
 T na : h4, ∞) 
 na : (−∞, −2) a (−2, 4i 
 
 ABS : x = −2 
ASS : y =0 v ±∞
2
2. f (x) = 1−x
1+x .
 
D(f ) = R \ {−1}
 % na : (−∞, −1) a h1, ∞) 
 
 
 & na : (−1, 1i 
 
 S 
 na : (−∞, −1) a (−1, 2i .
 
 T 
 na : h2, ∞) 
 
 ABS : x = −1 
ASS : y =1 v ±∞
3. f (x) = 1+ln
x .
x
 
D(f ) = (0, ∞)
 % na : (0, 1i 
 
 & na : h1, 
 S
 √ ∞) 
.
 T na : h e,√∞) 
 na : (0, ei 
 
 ABS : x=0 
ASS : y=0 v ∞
(x+1)3
4. f (x) = (x−1)2 .
 
D(f ) = R \ {1}
 % na : (−∞, 1) a h5, ∞) 
 
 & na : (1, 5i 
 S 
 .
 T na : h−1, 1) a (1, ∞) 
 na : (−∞, −1i 
 
 ABS : x=1 
ASS : y =x+5 v ±∞
1
5. f (x) = x2 e x .
 
D(f ) = R

1\ {0}
 % na : 
 2, ∞ 
 & na : (−∞, 0) a 0, 2 
1
 S 
 (−∞, 0) a (0, ∞) 
 T na : .
 na : − 
 
 ABS : x=0 
ASS : nemá

6. f (x) = arcsin 1−x
1+x .
 
D(f ) = h0, ∞)
 % na : − 
 
 & na : h0, ∞) 
 S 
 na : h0, ∞) .
 T 
 na : − 
 
 ABS : nemá 
ASS : y = − π2 v ∞
2x−1
7. f (x) = (x−1) 2.
 
D(f ) = R \ {1}
 % na : h0, 1) 
 
 & na : (−∞, 0i a (1, ∞) 
 S
1 
 .
 T na : − 2 , 1 a(1, ∞) 
 na : −∞, − 12 
 
 ABS : x=1 
ASS : y =0 v ±∞
3
x
8. f (x) = 2(1+x)2.
 
D(f ) = R \ {−1}
 % na : (−∞, −3i a (−1, ∞) 
 
 & na : h−3, −1) 
 S 
 .
 T na : h0, ∞) 
 na : (−∞, −1) a (−1, 0i 
 
 ABS : x = −1 
ASS : y = x2 − 1 v ± ∞
x2
9. f (x) = xe− 2 .
 
D(f ) = R, nepárna
 % na : h−1, 1i 
 
 & na : (−∞, 
 S √ −1i a √ h1, ∞) 
 na : h− 3, 0i√a h 3, ∞) .
 T √ 
 na : (−∞, − 3i a h0, 3i 
 
 ABS : nemá 
ASS : y =0 v ±∞
10. f (x) = x ln(x2 ).

 
D(f ) = R \ {0}, nepárna

 % na : − 1e a 1e , ∞ 

−∞, 
 & na : 1 1 
 S e , 0 a 0, e 
 .
 T na : (0, ∞) 
 na : (−∞, 0) 
 
 ABS : nemá 
ASS : nemá
11. f (x) = cos x + ln(cos x).

 S π π

D(f ) = k∈Z − 2 + 2kπ, 2 + 2kπ , párna, periodická s periódou 2π
 % na : π 

− 2 + 2kπ, 0 + 2kπ
, k∈Z 
 & na : 0 + 2kπ, π
+ 2kπ , k∈Z 
 S 2 
 na : − .
 T 
 na : − π2 + 2kπ, π2 + 2kπ , k ∈ Z 
 
 ABS : x = − π2 + 2kπ, x = π2 + 2kπ, k ∈ Z 
ASS : nemá
12. f (x) = arctg x1 .

 
D(f ) = R \ {0}, nepárna
 % na : − 
 
 & na : (−∞, 0) a (0, ∞) 
 S 
 .
 T na : (0, ∞) 
 na : (−∞, 0) 
 
 ABS : nemá 
ASS : y =0 v ±∞
13. f (x) = xarctg x.

 
D(f ) = R, párna
 % na : h0, ∞) 
 
 & na : (−∞, 0i 
 S 
 .
 T na : R 
 na : − 
 
 ABS : nemá 
ASS : y = πx
2 −1 v ∞, y = − πx
2 −1 v −∞
2
14. f (x) = ex −3 .
 
D(f ) = R \ {ln 3}
 % na : − 
 
 & 
 S na : (−∞, ln 3) a (ln 3, ∞) 
 .
 T na : (ln 3, ∞) 
 na : (−∞, ln 3) 
 
 ABS : x = ln 3 
ASS : y = 0 v ∞, y = −2 3 v −∞
p
15. f (x) = 3 (x2 − 1)2 .
 
D(f ) = R, párna
 % na : h−1, 0i a h1, ∞) 
 
 & na : (−∞, −1i a h0, 1i 
 S √ √ 
 .
 T na : (−∞,√ − 3i a h 3, ∞) √ 
 na : h− 3, −1i a h−1, 1i a h1, 3i 
 
 ABS : nemá 
ASS : nemá
Poznámka 3 f 0 a f 00 neexistujú v bodoch x = ±1.
Časť III
3
1. f (x) = x2x+4 .
 
D(f ) = R, nepárna
 % na : R 
 
 & na : − 
 S √ √ 
 .
 T na : √ − 12i a h0,
(−∞, √ 12i 
 na : h− 12, 0i a h 12, ∞) 
 
 ABS : nemá 
ASS : y =x v ±∞
2. f (x) = x2x+1 .
 
D(f ) = R, nepárna
 % na : h−1, 1i 
 
 & na : (−∞, 
 S √ −1i a √ h1, ∞) 
 .
 T na : h− 3, 0i√a h 3, ∞)
√ 
 na : (−∞, − 3i a h0, 3i 
 
 ABS : nemá 
ASS : y =0 v ±∞
1
3. f (x) = 1−x2 .
 
D(f ) = R \ {−1, 1}, párna
 % na : h0, 1) a (1, ∞) 
 
 & na : (−∞, −1) a (−1, 0i 
 S 
 .
 T na : (−1, 1) 
 na : (−∞, −1) a (1, ∞) 
 
 ABS : x = −1, x = 1 
ASS : y =0 v ±∞
4. f (x) = x2x−4 .
 
D(f ) = R \ {−2, 2}, nepárna
 % na : − 
 
 & na : (−∞, −2) a (−2, 2) a (2, ∞) 
 S 
 .
 T na : (−2, 0i a (2, ∞) 
 na : (−∞, −2) a h0, 2) 
 
 ABS : x = −2, x = 2 
ASS : y =0 v ±∞
x
e
5. f (x) = x+1 .
 
D(f ) = R \ {−1}
 % na : h0, ∞) 
 
 & na : (−∞, −1) a (−1, 0i 
 S 
 .
 T na : (−1, ∞) 
 na : (−∞, −1) 
 
 ABS : x = −1 
ASS : y =0 v −∞
2
6. f (x) = e−x .
 
D(f ) = R, párna
 % na : (−∞, 0i 
 
 & na : 
 S ∞)
h0, E
√ D√ 
 − 2 2 
 na : −∞, a 2 ,∞ .
 T D √ √2 E 
 − 2 2 
 na : 2 , 2 
 
 ABS : nemá 
ASS : y =0 v ±∞
7. f (x) = (1 − 3x)e2x .
 
D(f ) = R
 % na : −1 

−∞, 6 
 & na : −1 
 S 6 ,∞ 
 na : −∞, −2 .
 T
−2 3 
 na : 
 3 ,∞ 
 ABS : nemá 
ASS : y =0 v −∞
8. f (x) = x ln x.
 
D(f ) = (0, ∞)
 % na : he−1 , ∞) 
 
 & na : (0, e−1 i 
 S 
 .
 T na : (0, ∞) 
 na : − 
 
 ABS : nemá 
ASS : nemá
9. f (x) = 1 + (x2 − 1)3 .

 
D(f ) = R, párna
 % na : h0, ∞) 
 
 & na : (−∞, 0i 
 S D E 
 −1 √1 
 na : (−∞, −1i a √ , ; a h1, ∞) .
 T D E D 5 5E 
 −1 1 
 na : −1, √5 ; a √5 , 1 
 
 ABS : nemá 
ASS : nemá
2
10. f (x) = x −6x+3
x−3 .
 
D(f ) = R \ {3}
 % na : (−∞, 3); a (3, ∞) 
 
 & − 
 S 
 .
 T na : (−∞, 3) 
 na : (3, ∞) 
 
 ABS : x=3 
ASS : y =x−3 v ±∞

x+1
11. f (x) = ln 1−x .
 
D(f ) = (−1, 1), nepárna
 % na : (−1, 1) 
 
 & − 
 S 
 na : h0, 1) .
 T 
 na : (−1, 0i 
 
 ABS : x = 1, x = −1 
ASS : nemá
12. f (x) = x + 2arccotg x.
 
D(f ) = R
 % na : (−∞, −1i a h1, ∞) 
 
 & na : h−1, 1i 
 S 
 .
 T na : h0, ∞) 
 na : (−∞, 0i 
 
 ABS : nemá 
ASS : y = x v ∞, y = x + 2π v −∞
13. f (x) = xex .
 
D(f ) = R
 % na : h−1, ∞) 
 
 & 
 S na : (−∞, −1i 
 .
 T na : h−2, ∞) 
 na : (−∞, −2i 
 
 ABS : nemá 
ASS : y =0 v −∞
Kapitola 3
Integrálny počet
3.1 Určitý integrál

3.1.1 Definícia určitého integrálu
Definícia 39 1. Nech ha, bi je uzavretý interval. Nech x0 , x1 , x2 , . . . , xk sú
také, že a = x0 < x1 < x2 < . . . < xk = b. Potom k + 1−ticu D =
(x0 , x1 , x2 , . . . , xk ) nazývame delenie intervalu ha, bi. Intervaly hxi−1 , xi i
nazývame deliace intervaly.
2. Nech D = (x0 , x1 , x2 , . . . , xk ) je delenie intervalu ha, bi. Potom číslo kDk =
max{xi − xi−1 | i = 1, 2, . . . , k} nazývame norma delenia D.
3. Nech (Dn )∞n=1 je postupnosť delení intervalu ha, bi. Ak limn→∞ kDn k = 0,
potom hovoríme, že postupnosť (Dn )∞ n=1 je normálna postupnosť delení
intervalu ha, bi.
4. Nech funkcia f : A → R je ohraničená na intervale ha, bi ⊆ A a D =
(x0 , x1 , x2 , . . . , xk ) je ľubovoľné delenie intervalu ha, bi. Nech body ci ∈
hxi−1 , xi i sú ľubovoľne zvolené pre i = 1, 2, . . . , k. Potom číslo
k
X
SD (f ) = f (ci )(xi − xi−1 )
i=1
nazývame integrálny súčet funkcie f pre dané delenie D intervalu ha, bi a

voľbu bodov ci ∈ hxi−1 , xi i.
Definícia 40 Nech funkcia f : A → R je ohraničená na intervale ha, bi ⊆ A.

Ak pre každú normálnu postupnosť delení (Dn )∞ n=1 intervalu ha, bi a každú voľbu
bodov ci v integrálnych súčtoch SDn (f ), postupnosť (SDn (f ))∞
n=1 konverguje k
tomu istému číslu J, tak hovoríme, že funkcia f je integrovateľná na intervale
ha, bi. Číslo
J = lim SDn (f )
n→∞
47
48 KAPITOLA 3. INTEGRÁLNY POČET
nazývame určitý integrál funkcie f na intervale ha, bi a označujeme
Zb Zb
J= f= f (x) dx.
a a
Veta 49 (Prvá postačujúca podmienka integrovateľnosti) Nech funkcia f : A →

R je spojitá na intervale ha, bi ⊆ A. Potom je na tomto intervale integrovateľná.
Definícia 41 Nech sú splnené nasledujúce podmienky:

1. Funkcia f : A → R je ohraničená na intervale ha, bi ⊆ A.
2. V intervale ha, biexistuje len konečný počet bodov, v ktorých táto funkcia
nie je spojitá.
3. V každom bode z intervalu (a, b) existuje vlastná limita funkcie f sprava
a aj zľava.
4. Existujú vlastné limity limx→a+ f (x) a limx→b− f (x).
Potom hovoríme, že funkcia f je po čiastkach spojitá na intervale ha, bi.
Veta 50 (Druhá postačujúca podmienka integrovateľnosti) Nech funkcia f :

A → R je po čiastkach spojitá na intervale ha, bi ⊆ A. Potom je na tomto
intervale integrovateľná.
3.1.2 Vlastnosti určitého integrálu

Veta 51 Nech funkcie f : A → R a g : A → R sú integrovateľné na intervale
ha, bi ⊆ A a c ∈ R je ľubovoľná konštanta. Potom
1. Funkcia (f + g) : A → R je integrovateľná na intervale ha, bi a platí
Zb Zb Zb
(f + g) = f+ g.
a a a
2. Funkcia (cf ) : A → R je integrovateľná na intervale ha, bi a platí
Zb Zb
(cf ) = c f.
a a
3. Funkcia |f | : A → R je integrovateľná na intervale ha, bi a platí

b
Z Zb

f ≤ |f |.

a a
3.1. URČITÝ INTEGRÁL 49
Veta 52 Nech funkcia f : A → R je integrovateľná na intervale ha, bi ⊆ A.

Potom je integrovateľná aj na každom intervale hc, di ⊆ ha, bi.
Veta 53 Nech funkcia f : A → R je integrovateľná na intervale ha, bi ⊆ A a aj
na intervale hb, ci ⊆ A. Potom je integrovateľná aj na intervale ha, ci a platí
Zc Zb Zc
f= f+ f.
a a b
Veta 54 Nech funkcie f : A → R a g : A → R sú integrovateľné na intervale

ha, bi ⊆ A a pre každé x ∈ ha, bi platí f (x) ≤ g(x). Potom platí
Zb Zb
f≤ g.
a a
3.1.3 Veta o strednej hodnote

Nech funkcia f : A → R je integrovateľná na intervale ha, bi ⊆ A. Potom je
na tomto intervale ohraničená. To znamená, že existujú k, K ∈ R také, že pre
každé x ∈ ha, bi platí k ≤ f (x) ≤ K. Preto platí
Zb Zb Zb
k dx ≤ f (x) dx ≤ K dx.
a a a
Z toho dostávame
Zb
k(b − a) ≤ f (x) dx ≤ K(b − a).
a
A ďalej
Zb
1
k≤ f (x) dx ≤ K.
b−a
a
Číslo
Zb
1
f (x) dx
b−a
a
nazývame stredná hodnota funkcie f na intervale ha, bi.
Veta 55 Nech funkcia f : A → R je spojitá na intervale ha, bi ⊆ A. Potom
existuje c ∈ ha, bi také, že
Zb
1
f (c) = f (x) dx.
b−a
a
To znamená, že spojitá funkcia dosahuje na intervale ha, bi svoju strednú hod-

notu.
3.1.4 Hlavná veta integrálneho počtu

Definícia 42 Nech funkcia f : ha, bi → R je integrovateľná na intervale ha, bi.
Potom funkciu
Zx Zx
F : ha, bi → R, F (x) = f = f (t)dt
a a
nazývame funkcia hornej hranice integrálu funkcie f.
Veta 56 Nech funkcia f : ha, bi → R je integrovateľná na intervale ha, bi. Po-

tom funkcia
Zx
F : ha, bi → R, F (x) = f (t)dt
a
je spojitá.
Veta 57 (Hlavná veta integrálneho počtu) Nech funkcia f : ha, bi → R je spo-

jitá. Potom funkcia
Zx
F : ha, bi → R, F (x) = f (t)dt
a
je diferencovateľná (na intervale ha, bi) a navyše
F 0 (x) = f (x) pre každé x ∈ ha, bi.
Definícia 43 Nech je daná funkcia f : I → R, kde I je interval. Nech existuje

funkcia F : I → R taká, že
F 0 (x) = f (x) pre každé x ∈ I.
Potom funkciu F : I → R nazývame primitívna funkcia funkcie f : I → R.
Veta 58 Nech funkcia F1 : I → R je primitívnou funkciou funkcie f : I → R.

Potom funkcia F2 : I → R je primitívnou funkciou funkcie f : I → R práve
vtedy, ak existuje c ∈ R také, že pre každé x ∈ I je F2 (x) = F1 (x) + c. To
znamená, že dve primitívne funkcie tej istej funkcie sa líšia iba o konštantu.
Veta 59 (Newtonov - Leibnitzov vzorec) Nech funkcia f : ha, bi → R je spojitá

a F : ha, bi → R je jej ľubovoľná primitívna funkcia. Potom
Zb Zb
b
f= f (x) dx = F (b) − F (a) = [F (x)]a .
a a
Poznámka 4 Definíciu určitého integrálu zovšeobecňujeme nasledujúcim spô-

sobom:
3.2. NEURČITÝ INTEGRÁL 51
Ra
1. f = 0.
a
Rb Ra
2. Ak a > b, definujeme f =− f.
a b
3. Nech f : ha, bi → R je spojitá funkcia. Môžeme definovať funkciu
Zb
G : ha, bi → R, G(x) = f (t)dt.
x
Táto funkcia je diferencovateľná (na intervale ha, bi) a platí
G0 (x) = −f (x) pre každé x ∈ ha, bi.
4. Nech f : I → R je spojitá funkcia, I je interval a bod a ∈ I. Definujme

Rx
funkciu G : I → R, G(x) = f (t)dt. Nie je problém ukázať, že táto
a
funkcia je diferencovateľná a G0 (x) = f (x) pre každé x ∈ I.
Veta 60 Nech f : I → R je spojitá funkcia na intervale I. Potom k nej existuje

primitívna funkcia.
3.2 Neurčitý integrál

3.2.1 Definícia
Definícia 44 Nech I je interval a f : I → R je funkcia. Potom jej ľubovoľnú
primitívnu
R funkciu F : I → R nazývame neurčitý integrál funkcie f. Označujeme
F (x) = f (x) dx.
R
Poznámka 5 1. Je zrejmé, že označením f (x) dx nie je výsledok R jedno-
značne určený. Je to jedna zRprimitívnych funkcií funkcie f. Teda sin x dx =
− cos x rovnako dobre, ako sin x dx = − cos x + 356. Teda tieto výsledky
sa môžu líšiť o koštantu. Preto, keď napíšeme
Z Z
sin x dx = sin x dx,
nebude to znamenať, že
− cos x = − cos x + 356,
ale že existuje konštanta c ∈ R taká, že
− cos x + c = − cos x + 356.

R
2. Označenie F (x) = Rf (x) dx nie je možné chápať ako rovnosť funkč-
ných
R hodnôt. Rovnosť sin3d3 = − cos 3 nedáva žiaden zmysel. Označenie
f (x) dx treba chápať ako úlohu
R o nájdení jednej z primtívnych funkcií
funkcie f a rovnosť F (x) = f (x) dx ako jeden z možných výsledkov
uvedenej úlohy.
3.2.2 Metóda per partes

Veta 61 Nech funkcie f : I → R a g : I → R sú spojito diferencovateľné na
intervale I. Nech H : I → R je primitívna funkcia funkcie (f 0 g) : I → R. Potom
(f g − H) : I → R je primitívna funkcia funkcie (f g 0 ) : I → R. V symbolike
neurčitých integrálov to znamená, že
Z Z
(f g ) = f g − (f 0 g).
0
Dôsledok 5 Nech funkcie f : I → R a g : I → R sú spojito diferencovateľné

na intervale I a body a, b ∈ I sú ľubovoľne zvolené. Potom
Zb Zb
0
f (x)g (x) dx = f (b)g(b) − f (a)g(a) − f 0 (x)g(x) dx.
a a
3.2.3 Substitučná metóda

Veta 62 (Prvá veta o substitučnej metóde) Nech I a J sú intervaly, ϕ : J →
I ⊆ R je spojito diferencovateľná a f : I → R je spojitá funkcia. Nech F : I → R
je primitívna funkcia funkcie f : I → R. Potom (F ◦ ϕ) : J → R je primitívna
funkcia funkcie ((f ◦ ϕ)ϕ0 ) : J → R.
Dôsledok 6 Nech I a J sú intervaly, ϕ : J → I ⊆ R je spojito diferencovateľná

a f : I → R je spojitá funkcia. Nech α, β ∈ J sú ľubovoľné. Potom
Zβ Zβ ϕ(β)
Z ϕ(β)
Z
0 0
((f ◦ ϕ)ϕ ) = f (ϕ(t))ϕ (t)dt = f (x) dx = f.
α α ϕ(α) ϕ(α)
Veta 63 (Druhá veta o substitučnej metóde) Nech I a J sú intervaly, ϕ : J → I

je spojito diferencovateľná bijekcia a f : I → R je spojitá funkcia. Nech G : J →
R je primitívna funkcia funkcie ((f ◦ ϕ)ϕ0 ) : J → R. Potom (G ◦ ϕ−1 ) : I → R
je primitívna funkcia funkcie f : I → R.
Dôsledok 7 Nech I a J sú intervaly, ϕ : J → I je spojito diferencovateľná

bijekcia a f : I → R je spojitá funkcia. Potom pre každé a, b ∈ I platí:
−1 −1
Zb Zb ϕZ (b) ϕZ (b)
f= f (x) dx = ((f ◦ ϕ)ϕ0 ) = f (ϕ(t))ϕ0 (t)dt.

a a ϕ−1 (a) ϕ−1 (a)
3.2.4 Niektoré význačné substitúcie
I. Integrály typu
Z r r r !
k1 ax + b k2 ax + b ks ax + b
R c, x, , ,..., dx,
cx + d cx + d cx + d
kde funkcia R vznikla pomocou konečného počtu racionálnych operácií (sčítania,

odčítania, násobenia a delenia) na vedľajších zložkách.
Takéto integrály riešime nasledujúcim postupom:
1. Vypočítame najmenší spoločný násobok k = lcm {k1 , k2 , . . . , ks }.
2. Položíme r
ax + b
k
= t = ϕ−1 (x).
cx + d
3. Potom
b − dtk
x= = ϕ(t).
ctk − a
4. Ďalej
ad − bc
dx = ϕ0 (t) dt = ktk−1 dt.
(ctk − a)2
5. Ešte máme r
ax + b ax + b k
= tk , preto ki
= t ki .
cx + d cx + d
6. Je zrejmé, že kki je celé číslo. Preto po dosadení do pôvodného integrálu

dostávame integrál
Z
b − dtk kk kk k ad − bc
R c, k ,t 1 ,t 2 ,...,t s
k ktk−1 dt,
ct − a (ctk − a)2
čo je integrál z racionálnej funkcie.
II. Integrály typu

Z p
R c, x, ax2 + bx + c dx,
kde a > 0 a funkcia R vznikla pomocou konečného počtu racionálnych operácií

(sčítania, odčítania, násobenia a delenia) na vedľajších zložkách.
1. Položíme p √
ax2 + bx + c = ±t ± ax.
2. Potom √
ax2 + bx + c = t2 ± 2 axt + ax2 .
V tejto rovnosti vypadne druhá mocnina x. Preto môžeme vypočítať x.
3. Dostávame
t2 − c
x= √ = ϕ(t).
b ± 2 at
4. Potom √ √
0 ±2 at2 + 2tb ± 2c a
dx = ϕ (t) dt = √ dt.
(b ± 2 at)2
5. Treba si ešte uvedomiť, že

p √ √ t2 − c
ax2 + bx + c = ±t ± ax = ±t ± a √ .
b ± 2 at
6. Preto daný integrál

Z p
R c, x, ax2 + bx + c dx
je prevedený na integrál z racionálnej funkcie

Z √ 2 √
t2 − c √ t2 − c ±2 at + 2tb ± 2c a
R c, √ , ±t ± a √ √ dt.
b ± 2 at b ± 2 at (b ± 2 at)2
III. Integrály typu

Z p
R c, x, ax2 + bx + c dx,
kde c > 0 a funkcia R vznikla pomocou konečného počtu racionálnych operácií

(sčítania, odčítania, násobenia a delenia) na vedľajších zložkách.
1. Položíme p √
ax2 + bx + c = ± c ± xt.
Pre jednoduchosť budeme uvažovať len o jednej zo štyroch možností
p √
ax2 + bx + c = c − xt.
2. Potom √
ax2 + bx + c = c − 2 cxt + x2 t2 .
V tejto rovnosti vypadne c, preto môžeme krátiť x−om. Vypočítame x.
3. Dostávame √
2t c + b
x= = ϕ(t).
t2 − a
4. Potom √ √
−2(t2 c + tb + ca)
dx = ϕ0 (t) dt = dt.
(t2 − a)2
5. Treba si ešte uvedomiť, že

p √
√ √ 2t c + b
ax2 + bx + c = c − xt = c− t.
t2 − a

Z p
R c, x, ax2 + bx + c dx
je prevedený na integrál z racionálnej funkcie

Z √ √ √ √
2t c + b √ 2t c + b −2(t2 c + tb + ca)
R c, , c− t dt.
t2 − a t2 − a (t2 − a)2
IV. Integrály typu

Z
R (c, sin x, cos x) dx,

1. Položíme
x
tg = t = ϕ−1 (x).
2
2. Dostávame
x = 2arctg t = ϕ(t).
3. Potom
2
1 + t2
4. Ďalej
2t 1 − t2
sin x = a cos x = .
1 + t2 1 + t2

Z
R (c, sin x, cos x) dx
prevedieme na integrál z racionálnej funkcie

Z
2t 1 − t2 2
R c, , dt.
1 + t2 1 + t2 1 + t2
V. Integrály typu
Z

R c, tg x, sin2 x, cos2 x, sin 2x dx,

1. Položíme
tg x = t = ϕ−1 (x).
2. Dostávame
x = arctg t = ϕ(t).
3. Potom
1
1 + t2
4. Ďalej
t2 1 2t
sin2 x = , cos2 x = a sin 2x = .
1 + t2 1 + t2 1 + t2

Z

R c, tg x, sin2 x, cos2 x, sin 2x dx
prevedieme na integrál z racionálnej funkcie

Z
t2 1 2t 1
R c, t, , , dt.
1 + t 1 + t 1 + t2
2 2 1 + t2
3.2.5 Príklady
Časť I
1. Pomocou prvej vety o substitúcii počítajme (jednoduché) integrály:
R 1 h i
1 2x
(a) 3+4x 2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . √
2 3
arctg √
3
.
R x 1
(b) 3+4x2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 ln(3 + 4x2 ) .
R h i
x
(c) (x2 +5) 4 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 6(x21+5)3 .
R
(d) ex tg ex dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [− ln | cos ex |] .
R
(e) x23x+2
+4x+5 dx. . . . . . . . . . . . . . . 32 ln(x2 + 4x + 5) − 4arctg (x + 2) .
R
(f) x22x+1
+2x+5 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln(x2 + 2x + 5) − 12 arctg x+1 2 .
R 5x−1 h i
(g) x2 +2x+3 dx. . . . . . . . . . . . . . . 52 ln(x2 + 2x + 3) − √62 arctg (x+1) √
2
.
2. Počítajme integrály z racionálnych funkcií:

R 3 2
(a) 5x +9x −22x−8
x3 −4x dx.
[5x + 2 ln |x| + 3 ln |x − 2| + 4 ln |x + 2|] .

R −2x+19 h 3
i
(b) x2 +x−6 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln |x−2|
|x+3|5 .
R x2 +1
(c) x4 +x3 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 ln |x| + x1 − 2x1 2 − 2 ln |x + 1| .
R 5x2 −7x+10
(d) x3 −x2 −4x−6 dx.

2 ln |x − 3| + 32 ln x2 + 2x + 2 − 5arctg (x + 1) .
R 4x2 +x−13
(e) 2x3 +12x2 +11x+5 dx.
[2 ln |x + 5| − 3arctg (2x + 1)] .

R
(f) x31+1 dx.
h √ i
1 1 2 √1 arctg 3
3 ln |x + 1| − 6 ln x − x + 1 + 3 3 (2x − 1) .
R 5 4 −7x3 +8x−3
(g) x +xx3 +x 2 −6x dx.
h 3 i
x 1
3 − x + 2 ln |x(x − 2)| .
R
(h) (4x26x−13
+4x+17) dx.
3 2x+1

4 ln 4x2 + 4x + 17 − 2arctg 4 .
3. Počítajme metódou ”Per partes”:

R
(a) x sin x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [sin x − x cos x] .
R h 2x
i
(b) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (2x−1)e
xe2x dx. 4 .
R h 2x
2
i
(c) (x3 − x + 1)e2x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . e2 x3 − 3x2 + x2 + 34 .
Rπ
(d) (2x2 + 3) cos 2x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [π] .
0
R
(e) ln x dx.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [x ln x − x] .
R h 2 i
(f) x log10 2x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x2 log10 2x − 2 ln1 10 .
R x
(g) ex sin x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . e2 (sin x − cos x) .
R
(h) cosx2 x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [xtg x + ln | cos x|] .
R
(i) arccotg x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xarccotg x + 21 ln(x2 + 1) .
R
(j) x ln(x2 + 3x − 10) dx.
h 2 i
x 2 x2 3x 25
2 ln(x + 3x − 10) − 2 + 2 − 2 ln |x − 2| − 2 ln |x + 5| .
R
(k) ln(x2 − 4x + 6) dx.
h i
(x − 2) ln(x2 − 4x + 6) − 2x + √42 arctg (x−2) √
2
.
R
(l) xarctg(x + 3) dx.
h 2 i
(x −8)
2 arctg(x + 3) − x2 + 23 ln(x2 + 6x + 10) .
4. Pomocou prvej vety o substitúcii počítajme integrály:

R x
h i
(a) (2x2+3)7 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 6 ln 2(21x +3)6 .
R h i
1
(b) √3−4x 2
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 arcsin √
2x
3
.
R x
1√
(c) √3−4x 2
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 4 3 − 4x2 .
R5
ln
(ex −2)ex
(d) e2x +2ex +7 dx.
ln 2
h i
1 √3 √6 √3
2 (ln 42 − ln 15) − 6
arctg 6
− arctg 6
.
R h i
cos x 1 x
(e) sin2 x+5 sin x−6
dx. .............................. 7 ln 1−sin
6+sin x .
π
R3 cos2 x+1
1
(f) cos4 x+cos3 x sin x dx. .............................. 2 + 2 ln 32 .
0
π/2
R
sin x
(g) cos2 x−5 cos x+6 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln 43 .
0

R 2 |ln x−2|
(h) x(ln x−2)(ln2 x−2 ln x+2)
dx. . . ln √ − arctg (ln x − 1) .
(ln x−1)2 +1
5. Pomocou druhej vety o substitúcii počítajme integrály:

R √ h 12√ i
6 x+1
12 6 √ x
(a) √
6 7 4 5 dx.
√ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12√ − √
x 6 x
+ 24 ln 12 x+1 .
x + x
R 1 q 2x+1 h q i

(b) x2 x+1 dx. . . . . . . . . . 21 ln t−1 1 1
t+1 − t+1 − t−1 , t =
2x+1
x+1 .
R64 √
2 x
(c) x(
√ √ dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 ln 32 .
1
3 x+ x
)
R h √ i
ln |1−2t|
(d) √ 3x+2 dx. .. 3t
− − 33
x2 + x + 3 .
x2 +x+3 2 2 4(1−2t) , t = −x +
R√
(e) x2 + 4x + 3 dx.
h 2 √ i
ln |t+2|
− t8 − t
2 + 2 + 1
8(t+2)2
, t=x− x2 + 4x + 3 .
R h √ i
1 4−3x−x2 −2
(f) √
4−3x−x2
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . −2arctg x .
R1
(g) √2x−10 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−8, 345] .
1+x−x2
0
R h x i
1 tg +1
(h) cos x dx.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln tg x2 −1 .
2
R h√ √ i
1 5 5 x
(i) 2 sin x−cos x+5 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 arctg 5 3tg 2 + 1 .
R h x √ i
1 √1 ln x
tg 2 +1−√2
(j) sin x−cos x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 tg +1+ 2
.
2
π
R
4 h i
tg x
(k) tg2 x+tg x+1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . π 14 − 1
√
3 3
.
0
π
R4 sin 2x
π
(l) cos4 x+sin4 x
dx. ........................................... 4 .
0
π
R4 2 cos 2x
(m) cos4 x+sin4 x
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [1, 246] .
0
π
R2 1
π
(n) cos x−2 sin x+3 dx. ......................................... 4 .
0
π
R2 cos x
(o) 5+2 cos x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0, 152] .
0
R
(p) cos (ln x) dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x2 (cos (ln x) + sin (ln x)) .
R √
6. Vypočítajme x2 e x dx.
h √ √ 3 √ √ i
5
2 ( x) − 10x2 + 40 ( x) − 120x + 240 x − 240 e x .
7. Vypočítajme plošný obsah rovinnej oblasti ohraničenej krivkami:

9
(a) y = x ln x, x = 21 , x = 2, y = 0. . . . . . . . . . . . . . . . . . − 16 + 15
8 ln 2 .
(b) Parabolou y = x2 −6x+8 a jej dotyčnicami v bodoch A = [1, 3] , B =

[4, 0] . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49 .
8. Vypočítajme objem zrezaného kužeľa, ktorý vznikne rotáciou elementárnej
oblasti okolo osi ox . Polomery jeho podstáv sú r = 1, R = 2 a výška
v = 3. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [7π] .
Časť II
R 1 h √ i
1 3x
(a) 4+3x 2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2√ 3
arctg 2 .
R x 1
(b) 4+3x2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 ln(4 + 3x2 ) .
R h i
x
(c) (x2 +1) 3 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 4(x21+1)2 .
R
(d) x23x−3
+2x+2 dx. . . . . . . . . . . . . . . 23 ln(x2 + 2x + 2) − 6arctg (x + 1) .
R h i
(e) x23x+2
+4x+7 dx. . . . . . . . . . . . . . . . 32 ln(x2 + 4x + 7) − √43 arctg x+2 √
3
.
R x
(f) e cotg ex dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ln | sin ex |] .
R h i
(a) 9x22−1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 ln |3x−1|
|3x+1| .
R 1−x
(b) x2 +x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[ln |x| − 2 ln |x + 1|] .
R 3 2
h 2 i
(c) xx2−2x −x−2
+9
dx. . . . . . . . . . . . . . . x
2 − x + 3 ln |x − 2| − 2 ln |x + 1| .
R h i
x
(d) x3 −3x+2 dx. . . . . . . . . . . . . . . 29 ln |x − 1| − 3(x−1) 1
− 29 ln |x + 2| .
R h i
x2 +x+12 3
(e) x3 +7x 2 +11x+5 dx. . . . . . . . . . . . . . . 2 ln |x + 5| − ln |x + 1| − x+1 .
R
(f) x3 +xx+2 2 +5x−7 dx.
h √6 √ i
3 3 2 6(x+1)
10 ln |x − 1| − 20 ln x + 2x + 7 + 15 arctg 6 .
R 3 2
h 2
i
(g) 5x −5x x2 −x−2
−11x+5
dx. . . . . . . . . . . . . . 5x2 + ln |x − 2| − 2 ln |x + 1| .
R
(h) x3 −x7−x 2 +3x+5 dx.
h i
ln √x|x+1|
2 −2x+5
+ 12 arctg x−1 2 .
R 2x3 −2x2 +4x−4
(i) x4 +4 dx.
1 2 2
2 ln x − 2x + 2 x + 2x + 2 − 2arctg (x + 1) .
R
(a) xarctgx dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 x2 arctgx − 21 x + 21 arctgx .
R h i
e3x
(b) x2 e3x dx. ................................ 27 (9x
2
− 6x + 2) .
R π2
(c) 0
exp (2x) sin x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25 eπ + 51 .
R h 2 i
(d) x ln x2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x2 (ln x2 − 1) .
R
(e) ln(x2 + 1) dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . x ln(x2 + 1) − 2x + 2arctg x .
Re 2
(f) ln x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(e − 2)] .
1
π
R2 3 π 2
(g) e2x cos(3x) dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 13 e +3 .
0
R
(h) x ln(x2 − 2x + 5) dx.
h i
1 2 x2 (x−1)
2 (x + 3) ln(x2 − 2x + 5) − 2 − x + 4arctg 2 .
R
(i) ln(x2 + x − 2) dx.

x ln(x2 + x − 2) − 2x − ln |x − 1| + 2 ln |x + 2| .
R 2
(j) x ln(x2 + 4x + 4) dx.
h 3 i
x 2 2 x3 2
3 ln(x + 4x + 4) − 3 3 − x + 4x − 8 ln |x + 2| .
R 2 h 3 2
i
(k) x arctg x1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . x3 arctg x1 + x6 − 16 ln(x2 + 1) .
R √x h √ √ i
(l) e dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2e x ( x − 1) .
R h i
(m) 1
arctg x−1 dx. . xarctg x−1 1
+ 12 ln x2 − 2x + 2 + arctg (x − 1) .
√
2 q q
R2 arcsin x π
√
2
√
2
(n) √
1+x
dx. .................... 2 1+ 2 +4 1− 2 −4 .
0

R x x
(a) (e2xe−2e+10
x +5) dx. . . . . . . 2x − ln e2x − 2ex + 5 + 32 arctg e 2−1 .
R x x −1)
(b) e e(e
2x +1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 ln e2x + 1 − arctg (ex ) .
R5
ln
e2x +2ex −3
√
(c) e2x +ex −6 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln 5 .
ln 3
R2
ln
2ex +3 x
(d) e2x +2ex +2 e dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ln 2 + arctg 3 − arctg 2] .
0
R sin x cos x
(e) sin2 x+sin x+3
dx.
h √ √ i
1
2 ln sin2 x + sin x + 3 − 11
11 arctg 11
11 (2 sin x + 1) .
π
R2 (5−cos x) sin x
(f) cos2 x−cos x−2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−3 ln 2] .
0
R cos x
(g) sin3 x+sin2 x+sin x
dx.
h i
ln | sin x| − 1
2 ln | sin2 x + sin x + 1| − √1 arctg
3
√2
3
1
2 + sin x .

R √ h p p i
(a) x 3 x + 2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 3 (x + 2)7 − 32 3 (x + 2)4 .
R √
x√ √
3 x+ x) dx.
(b) x( √ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [6 ln(1 + 6 x)] .
R
(c) (1+√xx−1) dx.
h 3 √ √ i
2
3 (x − 1) 2 − x + 1 + 4 x − 1 − 4 ln 1 + x − 1 .
R9 √
(d) √ x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[7 + ln 4] .
x−1
4
R √
6
1− √ x+1
(e) dx.
x+1+ 3 (x+1)4
√ √
ln |x + 1| − 3 ln 3 x + 1 + 1 − 6arctg 6 x + 1 .
R h √ i
(f) x+√12x−1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 ln 1 + 2x − 1 + 1+√22x−1 .
R √ h √ √ 4 i
(g) x+2x−1√
x−1
dx. . . . . . . . . . 2 x − 1 − ln 1 + x − 1 − √2
1+ x−1
.
R27 √3 2
h √ i
x 3 3π
(h) √
3 dx. ........................................ 8 + 2 .
3+ x2
1
R h√ i
1 2
(i) √
1+x−2x2
dx. ......................... 2 arcsin 43 x − 31 .
R h √ i
2
(j) √ 1
x x2 +x+1
dx. √ x +x+1 .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln −x−1+
1−x− x2 +x+1
R2 √
(k) 4 − x2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [2π] .
−2
R h √ √ i
1 3−2x−x2 − 3
(l) √
3−2x−x2
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . −2arctg t, t = x .
R4 1√
4

(m) (9+x2 ) 9+x2
dx. ......................................... 45 .
0
R h i
1 x−1
(n) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 ln cos
sin x dx. cos x+1 .
R h√ √ i
1
(o) 3−cos x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 arctg 2tg x2 .
√ √
R 1 2 7 7(2 tg( x2 )+1)
(p) 3+cos x+sin x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 arctg 7 .
R π
h √ i
(q) π
2 1
cos x−2 sin x+3 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . −arctg 33 − 1 .
3
R 1+sin x+cos x

(r) 1−sin x−cos x dx. . . . . . . . 2(ln |t − 1| − ln |t| − arctg t), t = tg x2 .
π
R3 h √ i
1+tg2 x 2− 3
(s) (1+tg x)2 dx. .......................................... 2 .
π
4
R h q i
dx √1 arctg 3
(t) sin2 x+3 cos2 x+2
. ........................ 15 5 tg x .
π/2
R
6. Vypočítajme sin 5x cos x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ 16 ].
0

2
(a) y = x227+9 , y = x6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 (3π − 2) .
(b) y = ln x, y = ln2 x. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [3 − e] .
2
8. Kruh x2 +y 2 = 8 je rozdelený parabolou y = x2 na dve časti. Vypočítajme
plošný obsah menšej z nich. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2π + 43 .
9. Vypočítajme objem telesa, ktoré vznikne rotáciou oblasti okolo osi h 2oix .
2x
Oblasť je určená čiarami y = π , y = sin x, x ≥ 0. . . . . . . . . . . . . . . π12 .
Časť III
1. Pomocou priameho integrovania, využívajúc len vzorce integrálov elemen-
tárnych funkcií, vypočítajme:
R
(a) 3x3 + 2x − 4 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 x4 + x2 − 4x .
R x2 x
h 3
x x2
i
(b) 3 − 5 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 − 10 .

R √ 1

2x 2
5
1
(c) 3
x − x dx.
√ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 − 2x . 2
R √
x4 +2+x−4

(d) x3 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln |x| − 4x1 4 .
R √
x( x−x x)
3
√
3 h √
12 12√ i
37 25
(e) √
4 x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 12 37x + 12 25x .
R h 3 i
x3 −1 x x2
(f) x−1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 + 2 + x .
R h x x i
e a
(g) ex ax dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1+ln a .
R h 6
i
3
(h) 5 cos x − 2x5 + 1+x 2 dx. . . . . . . . . . . 5 sin x − x3 + 3arctg x .
R 2
h −x
i
(i) 10−x + xx2 +1
+3
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 10 ln 10 + x + 2arctg x .
R
(j) (2 sin x − 3 cos x) dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−2 cos x − 3 sin x] .
R h i
1
(k) √3−3x 2
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . arcsin
√ x .
3
R x x
h x
i
(l) 3.2 2−2.3
x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3x − 2x−1 (ln3 3−ln 2) .
R 1+cos2 x
tg x x

(m) 1+cos(2x) dx. ....................................... 2 + 2 .
R cos(2x)
(n) (cos2 x)sin2 x
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−cotg x − tg x] .
R
(o) tg2 x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [tg x − x] .
R 2
(p) cotg x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−cotg x − x] .
R 1
(q) cos(2x)+sin2 x
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [tg x] .
R (1+2x ) 2
(r) x2 (1+x2 ) dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − x1 + arctg x .
R (1+x)2
(s) x(1+x2 ) dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [ln |x| + 2arctg x] .

R cos x −1
(a) sin 3 x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 sin 2x .
R x2 1
(b) 5+x3 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 ln |5 + x3 | .
R 1 h √ i
1
(c) 3+9x 2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3√ 3
arctg ( 3x) .
R x 1
(d) 3+9x2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 ln(3 + 9x2 ) .
R
(e) x22x+1
+2x+5 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . ln x2 + 2x + 5 − 12 arctg x+1 2 .
R x−1 h √ i
(f) x2 −4x+7 dx. . . . . . . . . . . . . . . . 12 ln(x2 − 4x + 7) + 33 arctg x−2 √
3
.
R sin x
(g) cos x−1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [− ln | cos x − 1|] .
R sin x−cos x h p i
4 4 3 .
(h) √
4
sin x+cos x
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 3 (sin x + cos x)

R 5 4 −8 h 3 i
x2 x2 |x−2|5
(a) x x+x3 −4x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x
3 + 2 + 4x + ln |x+2|3 .
R x2 −x+2 h i
1
(b) (x−3)(x−1) 2 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . 2 ln |x − 3| − ln |x − 1| + x−1 .
R 3x2 −11x+7 h i
3
(c) (x−3)(x 2 −4x+4) dx. . . . . . . . . . . . . . 2 ln |x − 2| + ln |x − 3| − x−2 .
R x3 +3x2 +1 h 2 i
(d) x2 +x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . x2 + 2x + ln |x| − 3 ln |x + 1| .
R 2
h i
(e) x33x −x−14
+x2 −5x+3 dx. . . . . . . . . . . . . . . . ln |x + 3| + 2 ln |x − 1| + x−13
.
R 2x2 +x+1
(f) (x+1)(x 2 +2x+3) dx.
h i
1
ln |x + 1| + 2 ln |x2 + 2x + 3| − √32 arctg x+1 √
2
.
R x2

(g) (1−x2 )(1+x2 ) dx. . . . . . . . . . 14 ln |1 + x| − 14 ln |1 − x| − 12 arctg x .
R1 x+2
1
(h) x2 +2x+5 dx. .......................... 2 ln 58 + π
8 − 12 arctg 1
2 .
0
R4 2x2 −3x+10
1
(i) x3 −7x2 +10x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln 24 .
3
R2 x3 −3x2 −10x+6
5
(j) x2 −4x−5 dx. ................................... 2 − ln 3 .
1
R3 x2 +2
17

(k) x3 −3x2 +3x−1 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln 2 + 8 .
2

R h 2 i
(a) x ln x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x2 ln x − 12 .
R
(b) xe−x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [−xe−x − e−x ] .
π
R2 h π
i
(c) e2x sin x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (1+2e
5
)
.
0
R
(d) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xarctg x − 12 ln(1 + x2 ) .
arctg x dx.
R h x i
(e) x2 3x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln3 3 x2 − ln2x3 + (ln23)2 .
R h 2 i
(f) xarccotg x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . x 2+1 arccotg x + x2 .
Rπ
(g) 0 x2 sin x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . π2 − 4 .
R1 1
(h) xarccotg x dx. ............................................ 2 .
0
R √
(i) arccos x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xarccos x − 1 − x2 .
√ √
R3 5π ( 3−1)
(j) xarctg x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 − 2 .
1
R
(k) ln(x2 − 2x − 3) dx.

x ln(x2 − 2x − 3) − 2x + ln |x + 1| − 3 ln |x − 3| .
R
(l) ln(x2 − 6x + 9) dx.

x ln(x2 − 6x + 9) − 2x − 6 ln |x − 3| .
R
(m) ln(x2 + 2x + 3) dx.
h i
(x + 1) ln(x2 + 2x + 3) − 2x + √42 arctg (x+1) √
2
.
R 2
(n) x arctg (x − 1) dx.
h i
1 3 x2 2
3 (x + 2)arctg (x − 1) − 2 − 2x − ln(x − 2x + 2) .

R x
√
(a) √2−5x 2
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . − 15 2 − 5x2 .
R ex

(b) 4e2x −8e x +13 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 arctg 23 (ex − 1) .
R 2e2x −3ex +10

(c) e2x −7ex +10. . . . . . . . . . . . . . . .[x − 2 ln |ex − 2| + 3 ln |ex − 5|] .
dx.
R sin 2x

(d) cos2 x+2 cos x+5 dx. − ln cos2 x + 2 cos x + 5 + arctg cos 2x+1 .
R
(e) sinsin x cos x
2 x+sin x−2 dx. . . . . . . . . . . . . . 13 ln | sin x − 1| + 23 ln(sin x + 2) .
Rπ cos x

(f) 02 sin2 x+sin x−6
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51 ln 83 .
π/2
R 1
sin x cos x
(g) cos2 x+cos x−6 dx. ................................... 5 ln 16
27 .
0

R x x
(a) e2xe−2e+10
x +5 dx. . . . . . . . . . 2x − ln e2x − 2ex + 5 + 32 arctg e 2−1 .
R √ 3 x
h √ 3 √ √ i
(b) √6 5 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 2x − 6 x + ln ( 6 x + 1) .
x+ x
" q #
R 1 q 1−x 1−x −1 q
q 1+x 1−x
(c) x 1+x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . ln 1−x + 2arctg 1+x .
1+x +1
R √1+x √ √ √
(d) x dx. . . . . . . . 2 1 + x + ln | 1 + x − 1| − ln |1 + 1 + x| .
R √2x+3+x
(e) √2x+3−x dx. .
h 2 √ i
− t2 − 4t − 9 ln |t − 3| + ln |t + 1|, t = 2x + 3 .
R4 √
x
(f) √
1+ x
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[ln 9] .
0
R 1
1
(g) √
8−6x−9x2
dx. ........................... 3 arcsin x + 13 .
R1 h √ i
(h) 0
√ 1
x2 +3x+1
dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ln 5+25 5 .
R
(i) √ 1 dx.
x− x2 −x+1
h √ i
1 3 1
2 ln |t| + 2 ln |2t + 1| + 2 · 2t+1 , x2 − x + 1 − x .
t=
Rπ h√ √ √ i
1 2 2 6
(j) π2 3+cos x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 arctg 2 − arctg 6 .
3
R 1−sin x x
(k) 1+cos x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . tg 2 − ln tg2 x2 + 1 .
R0 1
1
(l) 4−5 sin x dx. ......................................... 3 ln 2 .
−π
2
π
R4 tg x
π 1

(m) 1+tg x dx. ........................................ 8 − 4 ln 2 .
0
R h√ q i
1 14 2
(n) 7 cos2 x+2 sin2 x
dx. ...................... 14 arctg 7 tg x .
R5
ln √
ex ex −1
7. Vypočítajme ex +3 dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [4 − π] .
0
R
2π
8. Vypočítajme cos 3x cos 4x dx. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [0] .
0

(a) y = x − 1, y 2 = 2x + 1. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
3 .
8 √
(b) y = x2 , y = 12 x2 , y = 2. ........................... 3 2 − 2 .
10. Vypočítajme objem telesa, ktoré vznikne rotáciou oblasti okolo osi h 2oix .
Oblasť je určená čiarami y = sin x, y = π . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . π6 .
2x

Matematická Analýza 1

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Matematická Analýza 1

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Obsah

1.1 Pomocné pojmy

V tejto súvislosti množinu A nazývame definičný obor (obor definície) funkcie

H(f ) = {f (x) | x ∈ A}.

Je zrejmé, že vždy platí H(f ) ⊆ B. O obore hodnôt má zmysel uvažovať iba v

Definícia 1 Nech f : A −→ B a g : B −→ C sú dané funkcie. Potom je

h = (g ◦ f ) : A −→ C, h(x) = (g ◦ f )(x) = g (f (x)) .

Túto funkciu nazývame zložená funkcia (kompozícia) z funkcií f a g. Funkciu

Definícia 2 Uvažujme o funkcii f : A −→ B.

1. Nech pre každé x1 , x2 ∈ A také, že x1 6= x2 , je f (x1 ) 6= f (x2 ). Potom

2. Nech B = H(f ). Potom hovoríme, že funkcia f je surjekcia.

2. V nasledujúcich príkladoch nájdite definičný obor funkcie f a vyšetrite

(a) f (x) = √ x−4 .

ných hodnôt, upravte predpis funkcie a potom načrtnite graf.

5. V nasledujúcich príkladoch sú dané funkcie f : A → B, g : B → R.

4. V nasledujúcich príkladoch nájdite definičný obor funkcie f, ak

5. Dané sú funkcie f : A → B, g : B → C. Nájdite množiny A a B tak, aby

2. V nasledujúcich príkladoch nájdite definičný obor funkcie f, keď

(g) f (x) = ln[1 − log10 (x2 − 5x + 16)]. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . [(2, 3)].

2.1 Úvodné pojmy.

Definícia 10 R∗ = R ∪ {∞, −∞}.

Definícia 11 Nech A ⊆ R a a ∈ R∗ . Budeme hovoriť, že bod a je hromadným

2.2 Limita a spojitosť funkcie

Definícia 13 Nech f : A → R a a ∈ A je hromadným bodom množiny A. Ak

Veta 1 Nech f : A → R a g : A → R. Nech limx→a f (x) = b1 ∈ R a

4. limx→a |f |(x) = |b1 |.

Definícia 14 Nech f : A → R a C ⊂ A. Potom funkciu (f |C) : C → R, (f |C)(x) =

Veta 2 Nech f : A → R, C ⊂ A a a ∈ R∗ je hromadným bodom množiny C.

Definícia 15 Nech f : A → R a a ∈ R. Nech C = (−∞, a)∩A a D = (a, ∞)∩A.

Veta 3 Nech f : A → R a limx→a f (x) = b.

Veta 4 Nech f : A → R a bod a ∈ R je hromadný bod množiny C = (−∞, a)∩A

lim f (x) = lim f (x) = lim f (x).

Definícia 16 Nech f : A → R a a ∈ A. Nech C = (−∞, ai∩A a D = ha, ∞)∩A.

Veta 5 Nech f : A → R a bod a ∈ A je hromadný bod množiny C = (−∞, ai∩A

Veta 6 Nech f : A → B ⊂ R a g : B → R. Nech limx→a f (x) = b a

• Funkcia g je spojitá v bode b.

Potom limx→a (g ◦ f )(x) = limx→a g(f (x)) = c.

Veta 7 Nech f : A → B ⊂ R je spojitá v bode a a funkcia g : B → R je spojitá

Dôsledok 1 Zložená funkcia zo spojitých funkcií je spojitá.

Definícia 17 Nech limx→a f (x) ∈ {∞, −∞}. Potom hovoríme, že funkcia f

Veta 8 Nech limx→a f (x) = ∞. Potom limx→a (−f (x)) = −∞.

Veta 9 Nech f : A → R a g : A → R. Nech limx→a f (x) = ∞ a existuje k ∈ R

Veta 10 Nech f : A → R a g : A → R. Nech limx→a f (x) = ∞ a existuje k ∈ R

Veta 11 Nech limx→a |f |(x) = ∞. Potom limx→a f1 (x) = 0.

Veta 13 Nech f : A → R, g : A → R a h : A → R. Potom

1. Ak pre každé x ∈ A je f (x) ≤ g(x), tak v prípade existencie vlastných

2. Ak pre každé x ∈ A je f (x) ≤ g(x) ≤ h(x) a limx→a f (x) = limx→a h(x),

1. Je na intervale ha, bi ohraničená.

2. Nadobúda na intervale ha, bi minimum a aj maximum. To znamená, že

3. Ak f (a).f (b) < 0, potom existuje c ∈ (a, b) také, že f (c) = 0,

Dôsledok 2 (Veta o medzihodnotách) Nech I je interval a f : I → R je spojitá

(n) limx→−1 √x|x|2 −1

(a) limx→∞ f (x). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .[1],

Načrtnite graf funkcie.

4. Je funkcia f (x) v bode a spojitá?

5. Nájdite parameter p tak, aby funkcia f (x) bola v bode a spojitá:

4. Vypočítajte limity funkcie f (x) v ∞, −∞ a v bodoch, v ktorých f (x) nie

5. Je funkcia f (x) v bode a spojitá?

[limx→2 f (x) = 7 = f (2), teda je v bode 2 spojitá].

[limx→0 f (x) = f (0) = 2, teda je v bode 0 spojitá].

[limx→1 f (x) neexistuje, teda nie je v 1 spojitá].

sin x pre x > 0.

[limx→0 f (x) neexistuje, teda nie je v 0 spojitá].