You are on page 1of 128

GuaranI

8
SERIE
El libro Guaraní 8, para el octavo grado de la colección El Libro del Estudiante del Grupo Editorial Atlas, ha
sido elaborado de acuerdo con los CONTENIDOS CURRICULARES de la Reforma Educativa Nacional, bajo la
responsabilidad de la autora.

EQUIPO EDITORIAL ATLAS S. A.:

Dirección General: Corrección:


Lic. Pedro A. Moreira L. Prof. Karen Rocío Cuenca Rodríguez

Dirección Editorial: Diseño de Tapa:


Abg. Juan José Moreira Espínola Jorge A. Leguizamón R.

Dirección de Proyectos: Diseño Editorial:


Lic. María Teresa Contrera Moreira Jorge A. Leguizamón R.

Dirección Administrativa y Financiera: Diagramación:


Lic. Ninfa Concepción Velázquez Colmán Jorge A. Leguizamón R.

Autoría: Asesoría Legal:


Prof. Susana Ortega de Rojas Abg. Carlos Martínez Díaz

Edición Técnica: Fotografías:


Lic. Vilma Mariela Otazú Melgarejo Banco de Imágenes Atlas Representaciones®
Banco de Imágenes Shutterstock, Inc
Coordinación de Corrección:
Prof. Karen Rocío Cuenca Rodríguez

*GRUPO EDITORIAL ATLAS*


Derechos Reservados. Es propiedad del Editor. Esta publicación no puede ser reproducida total y/o parcialmente ni archivada o
transmitida por ningún medio electrónico, mecánico, de grabación, de fotocopia, de microfilmación o en otra forma, sin permiso
previo del Editor.

ISBN: 978-99967-56-08-5

498
ORTg

Ortega de Rojas, Susana


Guaraní 8. Octavo Grado. --Susana Ortega de Rojas.-- Asunción: Grupo Editorial Atlas, 2018.
128 págs.; ilus.; 27,5 cm x 21 cm. (El Libro del Estudiante; Ñane ñe’ë 8).
ISBN: 978-99967-56-08-5
1. Lengua guaraní 2. Expresión oral 3. Comprensión de textos orales 4. Comprensión de textos escritos
5. Expresión escrita. I. Tít.

Grupo Editorial Atlas: Dr. Benza y Ecuador • Tel.: (021) 556 815 (R. A.)

www.grupoeditorialatlas.com

2
Índice

Presentación ....................................................................................................................................................................................................5
Así es el libro .....................................................................................................................................................................................................6

Unidad 1
Ñañemitÿ - A cultivar................................................................................................................................................................................... 8
Unidades temáticas ..................................................................................................................................................................................... 8
Capacidades y temas ................................................................................................................................................................................. 8

Ñañomongeta - Expresión oral / Ñemongeta: «Ña Mariana ha ña Adriana» - Diálogo: «Doña Mariana y doña Adriana».....10
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales / Jehaipyre: «Ka’avoty mbo’ehaopegua» - Texto: «Huerta escolar» ............12
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva / Moñe’ërä: «Pohä omondýiva vicho’ikuéra» - Texto: «Repelente de insectos» .......14
Ñe’ëtekuaa - Gramática / Tero ñemohenda - Clasificación del sustantivo .......................................................................................16
Jehai hekopegua - Ortografía / Ñe’ëpuporä - Eufonía (Armonización nasal) ..................................................................................18
Jahai haçua - Redacción / Etiketa’apo - Creación de etiqueta..........................................................................................................20
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ......................................................................................................................................................... 22

Unidad 2
Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción ........................................................................................................................... 24
Unidades temáticas ................................................................................................................................................................................... 24
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................... 24

Ñañomongeta - Expresión oral / Che táva - Mi ciudad (barrio) ..........................................................................................................26


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales / Yvyra’angahai: Herunguä Ojo de Mar Paraguaipegua - Topografía:
Misterioso Ojo de Mar del Paraguay .........................................................................................................................................................28
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva / Yvyra’angahai: Yvytyrusu Mbaracayú - Topografía:
Biósfera del bosque Mbaracayú ................................................................................................................................................................31
Ñe’ëtekuaa - Gramática / Teroja ñemohenda - Clasificación del adjetivo ......................................................................................34
Jehai hekopegua - Ortografía / Ñe’ë imuanduheteïva ha imuanduhe’etáva - Palabras monotónicas y politónicas ...............36
Jahai haçua - Redacción / Ta’angahai: Yvyra’angahai - Descripción: Topografía .........................................................................37
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ......................................................................................................................................................... 39

Unidad 3
Mombe’upy - Leyenda .............................................................................................................................................................................. 40
Unidades temáticas ................................................................................................................................................................................... 40
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................... 40

Ñañomongeta - Expresión oral / Ñe’ërysyijoja mombe’upyregua - Versos rimados de leyendas .................................................42


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales / Mombe’upy: «Suinda» - Leyenda: «Lechuza» ................................................46
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva / Mombe’upy: «Palo sánto» - Leyenda: «Palo santo» ....................................................48
Ñe’ëtekuaa - Gramática / Ñe’ëtéva ñemohenda - Clasificación del verbo (verbos activos y atributivos) .................................50
Jehai hekopegua - Ortografía / Ñe’ë ojeporúva ambue ñe’ëgui - Palabras de otras lenguas (extranjerismos) ........................52
Jahai haçua - Redacción / Marandu - Informe.......................................................................................................................................53
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ......................................................................................................................................................... 54

Índice / 3
Unidad 4
Ñe’ëpoty aty - Poesías ............................................................................................................................................................................... 56
Unidades temáticas ................................................................................................................................................................................... 56
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................... 56

Ñañomongeta - Expresión oral / Ñe’ëpoty: «Kumanda» - Poesía: «Poroto» .......................................................................................58


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales / Purahéi: «Chipa apo purahéi» - Canción: «Elaboración del chipá»..........60
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva / Ñe’ëpoty: «Imomorämby» - Poesía: «Admiración» .....................................................62
Ñe’ëtekuaa - Gramática / Ñe’ëjoaju chendal - Enunciado u oración de tipo atributivo ...............................................................65
Jehai hekopegua - Ortografía / Ysajambue - Metaplasmo ..................................................................................................................67
Jahai haçua - Redacción / Ñe’ëpoty jehai - Redacción de poesía ....................................................................................................69
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ......................................................................................................................................................... 70

Unidad 5
Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua ...................................................................................................................................................... 72
Unidades temáticas ................................................................................................................................................................................... 72
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................... 72

Ñañomongeta - Expresión oral / Eikuaamípa Paraguay Récord Ginness - ¿Conoces los Récords Guinness de Paraguay? ... 74
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales / Marandu: «Mbeju tuichavéva» - Noticia: «El mbeju más grande» .............76
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva / Marandu: «Ryguasu picha’ï» - Noticia: «Gallina picha’ï» ..........................................78
Ñe’ëtekuaa - Gramática / Ñe’ëteja ñemohenda - Clasificación de adverbios................................................................................82
Jehai hekopegua - Ortografía / Signokuéra - Signos de puntuación .................................................................................................84
Jahai haçua - Redacción / Marandu apo - Redacción de texto informativo ...................................................................................85
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ......................................................................................................................................................... 88

Unidad 6
Mombe’urä - Cuentos ................................................................................................................................................................................ 90
Unidades temáticas ................................................................................................................................................................................... 90
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................... 90

Ñañomongeta - Expresión oral / Mombe’urä: «Ícaro jeveve» - Cuento: «El vuelo de Ícaro»...........................................................92
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales / Mombe’urä: «Okaraygua» - Cuento: «El forastero» .......................................94
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva / Mombe’urä: «Rómulo ha Remo» - Cuento: «Rómulo y Remo» ..................................96
Ñe’ëtekuaa - Gramática / Ñe’ëteja - Adverbio .......................................................................................................................................99
Jehai hekopegua - Ortografía / Pundieköi - Digrama .........................................................................................................................101
Jahai haçua - Redacción / Mombe’urä jehai - Redacción de cuento.............................................................................................102
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ....................................................................................................................................................... 104

Unidad 7
Ñemombe’u rehegua - Mitos.................................................................................................................................................................. 106
Unidades temáticas ................................................................................................................................................................................. 106
Capacidades y temas ............................................................................................................................................................................. 106

Ñañomongeta - Expresión oral / Mombe’ugua’u ypy: «Ñamandu» - Mito de la creación: «Ñamandu» ...................................108
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales / Mombe’ugua’u: «Jaguaru» - Mito: «Jaguaru» ............................................. 112
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva / Mombe’ugua’u: «Jasy Jatere hasyröguare» - Mito:
«Cuando enfermó Jasy Jatere» ................................................................................................................................................................ 117
Ñe’ëtekuaa - Gramática / Ñe’ëjoaju ñehesa’ÿijo - Análisis de oraciones ........................................................................................ 121
Jehai hekopetegua - Ortografía / Puso (’) jeporu - Uso del puso (’) ..................................................................................................123
Jahai haçua - Redacción / Ta’angahai jehai - Redacción de descripción .....................................................................................124
Ñandekatupyryve haçua - Repaso ....................................................................................................................................................... 126

Bibliografía ................................................................................................................................................................................................ 128

4 / Índice
Presentación

Querido niño, querida niña:

Para el Grupo Editorial Atlas es una gran alegría poner en tus manos este libro
para que lo explores y así logres aprendizajes que te ayudarán en tu formación
como persona de bien para nuestra sociedad.
Este libro ha sido elaborado con mucho cariño por un equipo de reconocidos
profesionales del país, quienes han puesto sus conocimientos, sus experiencias
y su afecto hacia ti para construir este material pensando en tus necesidades
e intereses.
Cuando hagas el recorrido por las páginas de tu libro encontrarás interesantes
textos que te motivarán a la lectura, hallarás ejercicios que te ayudarán
a desarrollar con mayor ahínco las actividades que tu maestra o maestro
te propone, descubrirás también muchos datos e informaciones que,
correctamente usados, te permitirán participar con conocimiento de causa
en las conversaciones que se produzcan tanto en la escuela como en otros
lugares en los que concurres.
Tu maestra o maestro te ayudará a desarrollar lo que en este libro se propone,
además contarás con el valioso apoyo de tus compañeras y compañeros
quienes, al igual que tú, lo aprovecharán también para descubrir y aprender.
Asimismo, algunos ejercicios del libro los resolverás con ayuda de tus familiares.
No dudes en consultar con ellos, tampoco dudes en comentar sobre su
contenido, aquello que leíste y llamó tu atención. De esa manera, todo tu
entorno se enriquecerá con los aportes del libro.
Desde nuestra editorial te alentamos a que este libro se convierta para ti en un
compañero más y, como tal, cuídalo y dedícale mucho tiempo. Recuerda que
el libro es un amigo y como tal debes tratarlo.
Disfruta de su compañía, disfruta de lo que te ofrece tu libro.

Con afecto,

Grupo Editorial Atlas

Presentación / 5
Libro
Páginas de apertura

Número de la unidad Unidades temáticas

Nombre de
la unidad Actividades
previas de la
unidad

Capacidades

Temas
Ñañomongeta - Expresión oral

Nombre
del tema

Actividades de
preintervención oral,
intervención oral y
posintervención oral

6
Ñahendu haçua -
Ñamoñe’ë haçua -
Comprensión de textos orales
Comprensión de textos escritos

Nombre
del tema Nombre
del tema

Actividades de
preaudición, Actividades de
audición prelectura, lectura y
y posaudición poslectura

Ñe’ëtekuaa - Gramática Jehai hekopegua -


Ortografía

Contenidos y
actividades
sobre la
ortografía

Contenidos
y actividades
gramaticales

Jahai haçua - Expresión escrita Ñandekatupyryve haçua -


Retroalimentación de la unidad

Nombre
del tema

Actividades de
preescritura, Actividades para
escritura y consolidar los
posescritura conocimientos

7
unidad 1
ultiva r
ÿ - A c
mit
Ñañe

Unidades temáticas:
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita

Capacidades: Expresión escrita


Ohechauka ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva
Expresión oral
ojeporu haçua taikuéra, ojehai haçua muanduhe ha
Ohechakuaa mba’éichapa oporomomaiteiva’erä
tyapu tïgua rechaukaha. (Demuestra en su redacción
ojesarekohápe avándipa oï ha mba’eichahápepa
que conoce la normativa de uso de las letras, del
ojojuhu hikuái. (Identifica formas de saludo teniendo
acento y de la marca de nasalidad; las normativas
en cuenta el interlocutor y el contexto).
sobre el uso de los morfemas).
Omohenda porä pe he’íva oikuaa rupi mávandipa ha
Oiporu hekopete umi ñe’ë açui oïva ojuehegui ha
mba’eichahápepa oñe’ëhína, ha avei mba’epahína
moköive ipúva ñane tï rupi. (Utiliza correctamente la
hembipota. (Comunica adecuadamente sus ideas
armonización nasal).
de acuerdo con su interlocutor, la situación y su inten-
ción comunicativa).
Temas:
Comprensión de textos orales Ñañomongeta - Expresión oral
Oikümby oje’éva ichupe ohuga haçua, oiporu Ñemongeta: «Ña Mariana ha ña Adriana»
haçua tembiporu ogapypegua ha oikuaa haçua
mba’éichapa ojapova’erä tembi’ukuéra ha opai- Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
chagua mba’e ijedádpe çuarä. (Comprende instruc- Jehaipyre: «Ka’avoty mbo’ehaopegua»
ciones tales como reglas de juego, cómo utilizar un
electrodoméstico, recetas de cocina y orientaciones Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
para la realización de acciones propias de su edad). Moñe’ërä: «Pohä omondýiva vicho’ikuéra»
Oikümby mba’épa oje’ehína ichupe hogapype-
guáre, imbo’ehaoreguáre ha ambue mba’e oikóva Ñe’ëtekuaa - Gramática
ijere rehe. (Comprende situaciones presentadas en Tero ñemohenda
el hogar, escuela y en otros lugares donde se desen-
vuelve). Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ëpuporä
Comprensión de textos escritos
Oikümby omoñe’ëva he’ihápe mba’éichapa Jahai haçua - Redacción
ohugava’erä, ojapova’erä tembi’u, oiporuva’erä Etiketa’apo
tembiporu ogapypegua ha mba’éichapa
ojapova’erä opaichagua mba’e ijedádpe çuarä. Ñandekatupyryve haçua - Repaso
(Interpreta instrucciones orales tales como reglas de
juego, recetas de cocina, cómo utilizar un electrodo-
méstico y orientaciones para la realización de accio-
nes propias de su edad).
Ombojoaju umi mba’e ojuhúva jehaipyrépe umi
mba’e ha’e oikuaavavoi ndive. (Relaciona los hechos
ocurridos en el texto con su experiencia personal).

8 / Guaraní 8.º Grado


Iporä ñañotÿ ka’avo, ñamopu’ä ñande reko ha
ñamombarete ñande rete.

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 9


Ñañomongeta - Expresión oral
Ñemongeta: «Ña Mariana ha ña Adriana» - Diálogo: «Doña Mariana y doña Adriana»

1. Amoñe’ë ñomongeta. Leo el diálogo.

—Mba’éichapa ne ko’ë ña Mariana.


—Iporä. Ha ne ména piko mba’eteko
oiko ña Adriana.
—Tuicháko oï poräve ko’áça.
—Jahamína aipo Mercado de
Abasto-pe. Oï ñandeko feria guasu ha
ivaratoiterei ndaje umi mba’e upéicha
jave.
—Jaha. Che ajoguase’aína so’o,
yva, ka’avoita ha ka’avo ra’ÿi. Che
membýko ojapova’erä peteï ka’avoty
iñirünguéra ndive imbo’ehaópe.
—Jakarupamivovénte jaha upéichara-
mo. Oï porä, che amiga.

2. Amongora mavamávapa oñe’ë. Encierro en círculo quiénes dialogan.

mitänguéra
karaikuéra
kuñakaraikuéra

3. Ambohovái. Contesto.

Mba’érepa ja’e ndaha’eiha mitä umi oñomongetáva. ¿Por qué decimos que no son
niños los que dialogan?
He’i rupi ojupe ña Mariana ha ña Adriana.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’éichapa omomaiteiva’erä mitä kuñakaraípe. ¿Cómo un niño debe saludar a


una señora?
Mitä he’ikuaa: «Mba’éicha kuñakarai».
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’éichapa hi’ä ndéve oñemomaiteíta moköi karai ojotopáva. ¿Cómo crees que
se saludarán dos señores que se encuentran?
Moköi karai oñomomaitekuaa he’ívo: «Mba’eteko karai».
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________

10 / Guaraní 8.º Grado


Mba’érepa oñe’ëne hikuái. ¿De qué hablarían?
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’éichapa mitä omomaiteiva’erä ikakuaaçuáme. Mba’érepa. ¿Cómo los niños


deben saludar a las personas mayores? ¿Por qué?
Mitä omomaiteva’erä ikakuaaçuáme he’ívo: «Mba’éichapa kuñakarai» térä «Mba’éichapa karai».
_______________________________________________________________________________
Omomba’eva’erä ikakuaaçuáme.
_______________________________________________________________________________

4. Roñembyaty ha roha’ä: Formamos grupos y dramatizamos:

Moköi karia’y oñe’ëramo oñondive. Cuando conversan dos jóvenes.


_______________________________________________________________________________
Mba’eteko pio che ra’a…

_______________________________________________________________________________

Moköi kuñataï oñomomaiteíramo. Cuando se saludan dos señoritas.


_______________________________________________________________________________
Mba’éichapa…

_______________________________________________________________________________

Peteï mitä omomaiteíramo ikakuaaçuáme. Cuando un niño conversa con personas


mayores.
Mba’éichapa kuñakarai/karai…
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

5. Amombe’u mba’épa ajapo ahecháramo karai térä kuñakarai oikotevëva ñepytyvö.


Comento lo que hago cuando veo a una persona mayor que necesita ayuda.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

6. Amombe’u avei mba’éichapa aikova’erä che kakuaairü ndive. Comento cómo


debo tratar también a mis coetáneos.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Se expresa correctamente con personas de su edad.

Se expresa correctamente con los adultos.

Se expresa con respeto.

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 11


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Jehaipyre: «Ka’avoty mbo’ehaopegua» - Texto: «Huerta escolar»

1. Ha’e küjererä. Reproduzco trabalenguas.

Küjejerä

Pejúke ñañembyaty, sevói, tomate ha kurapepë


jajapo kogaty, ajakápe ñamyenyhë,
ka’avo tahoky, ñaikuave’ë, ñavende
totyarö ha ñambyaty ha virúgui ñanerenyhë.

2. Ahendu ha upéi amoñe'ë. Escucho y luego leo.

Jajapo ka’avoty mbo’ehaópe


Maymáva jaikuaa umi ka’avo ñañotÿramo ñande róga térä ñane mbo’ehaópe
ideprovechoitereiha ñandéve. Umi ñemitÿngue ndoguerekói pohä ikatúva ñanembohasy
térä ñanembyai ha ñamono’öve viru avei.

Mba’emba’épa ñaikotevë:
sype (azada)
yvy karäiha (rastrillo)
yvy avevo (abono)
ka’avo ra’ÿi (semillas de hortalizas)
y (agua)

Mba’éichapa jajapóta:

1 2 3

Jaiporavova’erä Pe tenda Sypépe jaipe’a


tenda kuarahy ojope jaiporavo’akue umi ñana ha yvy,
poräháme. noïriva’erä umi ñambyaty karäiháme,
temimbo’ekuéra upéi ñamohu’ü ha
ohugaha térä oguataha ñambo’yvytu yvy
ypýpe. Ani haçua opyrü jajo’ova’ekue.
térä ombyai hikuái pe
ka’avo oñeñotÿva.

12 / Guaraní 8.º Grado


4 5 6

Ñamoï ha ñambojehe’a Jahyvykoipa rire yvy, Jahypýi ára ha ára


yvy avevo pe yvy jajapo umi ka’avo pyhareve kuarahy
ñamohu’üva’ekuére. rendaçua ha upéi haku mboyve ha
ikatúma ñañotÿ umi ka’aru oike mboyvete
ka’avo ra’ÿi jaipotáva. ikatuhaçuáicha heñói
ha okakuaa porä.

3. Amombe’u mba’érepa iporä jajapo ka’avoty. Comento las ventajas de preparar una
huerta.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

4. Amombe’u mba’eichagua ka’avópa ha’u ha ahai mba’épepa ideprovécho chéve.


Comento las verduras y hortalizas que consumo y escribo sus beneficios para mi crecimiento
y desarrollo.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

5. Amombe’u che rogayguakuérape mba’éichapa jajapova’erä ka’avoty. Comento a


mi familia los pasos para la preparación de una huerta.
Respuesta libre.
6. Aheka internet-pe araka’épa ñañotÿva’erä ka’avokuéra. Busco en internet el
calendario de siembra.
http://www.mag.gov.py/dgp/Calendario%20de%20siembra%20MAG.pdf

Indicadores
Identifica los pasos de un texto instructivo.

Identifica beneficios de una huerta escolar.

Valora la importancia del cuidado del medioambiente.

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 13


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Moñe’ërä: «Pohä omondýiva vicho’ikuéra» - Texto: «Repelente de insectos»

1. Amoñe’ë, amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta jehaipyre. Leo,
observo la imagen y predigo de qué tratará el texto.

Cháke ou ysau
ha ñañotÿva ha’e ho’u.
Tekotevë ñaipohäno
ani ka’avo omoperö.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Oï heta ka’avo ojukáva ha omomombyrýva vicho’ikuéra, umíva


ha’e roméro, perejil, eneldo, orégano, albahaca ha laurel.

Pohä romeroguigua
Roméro omomombyry ñati’ü ha avei umi vicho’ikuéra ho’úva
ka’avo ka’avotypegua.

Jajapo haçua ichugui pohä ñaikotevë:


950 g roméro rakä pirukue
1litro y
1 mba’yru oguerekóva 2 litro

Mba’éichapa jajapova’erä:
- Ñambopupu 950 g roméro rakä ipirupyre 1 litro ýpe 20 térä 30 aravo’i.
- Ñambogua peteï mba’yru oguerekóva 2 litro-pe ha ñamyenyhë y ro’ysäme.
- Ñamoï mba’yru ñambochivuhápe ha ñambochivu ka’avóre.
- Pohä rembyre ñañongatu heladera-pe.

3. Aheka ñe’ëryrúpe ä ñe’ë. Busco en el diccionario estas palabras.

pupu: _____________________
hervir rembyre: _____________________
sobrante/residuo/resto

mba’yru: _____________________
recipiente mbochivu: rociar/fumigar
_____________________
aravo’i: _____________________
minuto

4. Aihaiguy oï poräva guive. Subrayo las opciones correctas.

Ka’avo omombiáva vichokuéra ha’e…


perejil lechuga laurel albahaca

Iporä jajapo pohä ka’avoguigua…


Okakuaa porä haçua ka’avo. Ñambyaty haçua viru.
Ani haçua ñanembyai ka’avo. Ani haçua oñembyai ñande rekoha.

14 / Guaraní 8.º Grado


5. Aiporu papapy amoï haçua mba’éichapa jajapova’erä pohä ka’avógui. Enumero
secuencialmente los pasos para preparar repelentes para insectos.

3
___ Ñambogua pohä opupupa rire.
1
___ Ñamoï roméro rakä ipirupyre ýpe.
5
___ Pohä hembýva ñañongatuva’erä heladera-pe.
4
___ Ñamoï pohä mba’yru oñembochivu haçuáme.
2
___ Ñambopupu 20 térä 30 aravo’i.

6. Ambohovái. Contesto.

– Mba’érepa iporä jajapo pohä ka’avógui. ¿Por qué es importante preparar repelentes
de insectos naturales?
Ani haçua oñembyai ñande rekoha.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’eichagua pohäpa reiporu víchope çuarä. ¿Qué tipo de repelente de insectos


utilizas?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________

– Mba’ére hi’ä ndéve jareko umi vicho’i ñande rógape. ¿Por qué crees que hay
insectos en nuestras casas?
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’épa ikatu jajapo ani haçua jareko vicho’i ñande rógape. ¿Qué podemos
hacer para evitar la presencia de insectos en nuestras casas?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________

7. Aheka ha ahai mba’éichapa ikatu ajapo avei pohä ambue ka’avógui. Escribo cómo
se prepara repelente de otra planta.
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica secuencia de textos instructivos.
Establece secuencia básica.
Identifica significado de palabras.

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 15


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Tero ñemohenda - Clasificación del sustantivo

1. Amoñe’ë. Leo.

Ñañemitÿta

―Eju che ra’y jahecha ko arapapahápe araka’épa ñañepyrüta ñañemitÿ.


―Che ru, ambue ára ore mbo’ehára Carolina ohechaukákuri oréve internet-pe
mba’emba’e ka’avo ra’ÿipa ikatu ñañotÿ ko arajerépe.
―Jahechamína upéicharamo.
―Eju jaha ógape.
―Ko’áça che py’aguapýma; oï ningo heta mba’e ndaikuaáivara’e ha ko’áça
aikuaáma.
―Tekotevë jajogua ysype, yvy karäiha ha yvy jo’oha iporäva ñamba’apo haçua.
―Jahána upéicharamo ñamba'ejogua karai Luis ñemuhäme ha ñañepyrüma ñande
ka’avoty.
―Che sy ningo hesa jajái ha opukavyreitahína vy’águi.
―Añete, che ra’y, nde sy ningo hetáma ñanderayhu ha ñande tekotevë jahechauka
avei jahayhuha ichupe ha jajapo pe ha’e oipotaitéva.

Marandu
Tero ñemohenda - Clasificación del sustantivo

He’iséva rupi - Según su significación


Terotee - Sustantivo propio: Paraguay, Piribebuy, Marcos.
Terorei - Sustantivo común: karai, mitä, apyka, mbaraka.
Tero andúva - Sustantivo concreto: mitäkuña, yvoty, mburika.
Tero andu’ÿva - Sustantivo abstracto: techaga’u, mborayhu, py’aguapy.

Hetepy rupi - Según su estructura


Teroteï - Sustantivo simple: ára, jasy, kuatia.
Teroeta - Sustantivo compuesto: arajere = ára + jere.

Ijysaja rupi - Según su morfología


Tero ijysajateïva - Sustantivo uniforme: ka’avo, mba’yru, ysype.
Tero ijysajaköiva - Sustantivo biforme: rajy - tajýra, ru - túva, ra’y - ta’ýra.
Tero ijysajaapýva - Sustantivo triforme: tova - rova - hova, tesa - resa - hesa.
Tero ijysajarundýva - Sustantivo cuatriforme: to’o - ro’o - ho’o - so’o.

2. Anohë haipýgui moköi: Extraigo del texto dos:


Tero Techaukarä

Terotee Carolina - Luis

Terorei mbo’ehára - ñemuhä

16 / Guaraní 8.º Grado


Tero andúva ysype - ka’avo

Tero andu’ÿva vy’a - mborayhu

Tero ijysajateïva sy - yvy

Tero ijysajaköiva ra’y - ru

Tero ijysajaapýva óga - hesa

Teroteï ára - sy

Teroeta arapapaha - arajere

3. Amongora terokuéra. Encierro en círculo los sustantivos.

karai oguata vy’a’ÿ jasy


porä haiha ka’avo jo’o
tesa sapukái vy’a
óga okaru ohecha

4. Ahai mba’eichagua terópa ä ñe’ë. Escribo a qué clase de sustantivo corresponde.

säso: teroeta
_________________
Caraguatay: terotee
_________________
añykä: tero ijysajarundýva
_________________
araroguekúi: teroeta
_________________
ára: teroteï
_________________
aranduka: tero andúva
_________________
py’aguapy: tero andu’ÿva
_________________

5. Ahai terotee ä terópe. Escribo sustantivos propios a estos sustantivos.

tetä: Paraguay
_________________
ysyry: Paraná
_________________
mitä: José
_________________
yvyty: Köi
_________________
Mbo’ehao: Puente Kyha
_________________

Indicadores
Reconoce sustantivos.

Identifica la clasificación de los sustantivos.

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 17


Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ëpuporä - Eufonía (Armonización nasal)

1. Ha’e. Expreso.

ä - ë - ï - ö - ü - ÿ aníke ka’avoty opyta hi’y’ÿ.


g - m - mb - n - nd - gn - nt - ñ ñañotÿke ka’avo oñondive.

2. Amoñe’ë. Leo.

Yso marandova

Ikonikoni ha ka’avo rogue ha’e omongu’i,


moköi hatï ha hesapa; oïva hapépe ha’e ho’upa.
Isa’y hovyü ha ka’avo rokýre ha’e ikatu okañÿ,
jajapóke pohä ha yso marandova ñamombia.

3. Amongora umi ñe’ë tïgua ha upéi ahai. Encierro en círculo las palabras nasales y luego
transcribo.
Ikonikoni - omongu’i - moköi - hatï - oïva - hovyü - okañÿ - pohä - marandova - ñamombia
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Marandu
Ñe’ëpuporä - Eufonía: sonoridad agradable que resulta de la acertada combinación
de los elementos acústicos de las palabras. En guaraní se sustituyen algunas letras por
otras para mejorar su sonido.
Ejemplos:

Ipu vai (incorrecto) Ipu porä (correcto)


j-ñ jañe’ë ñañe’ë
p-m okëpe okëme
k - ng mitäkuéra mitänguéra
mb - m mboñe’ë moñe’ë
nd - n ndeporä neporä
p - mb hasëpa hasëmba
t - nd ñuatïty ñuatïndy

18 / Guaraní 8.º Grado


4. Ahaiguy umi ñe’ë ipu vaíva ha amyengovia. Subrayo las palabras que suenan mal y las
sustituyo por la forma correcta.

Pe nde mesa tekotevë egueraha ne rúpe.


Pe ne mesa tekotevë egueraha nde rúpe.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Tovatïpe oimehína mitäkuéra opurahéi poräitéva.


_______________________________________________________________________________
Tovatïme oimehína mitänguéra opurahéi poräitéva.

_______________________________________________________________________________

Tekotevë ñaguata ñande resäi haçua.


Tekotevë jaguata ñane resäi haçua.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

5. Ahai ipu porä haçuáicha. Escribo teniendo en cuenta la eufonía.

kuéra térä nguéra


ka’avo ________
kuéra

pohä ________
nguéra
nguéra
mitä ________

ja térä ña
___ ke
ja

___ mombo
ña

___ ñotÿ
ña

ñande térä ñane


ñane
______ mbarakaja
ñande
______ sy
ñane
______ mbo’ehao

Indicadores
Identifica palabras nasales.

Utiliza correctamente la eufonía (armonización nasal).

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 19


Jahai haçua - Redacción
Etiketa’apo - Creación de etiqueta

1. Amoñe’ë. Leo.

Yva ha ka’avo ñembopiru - Deshidratación de frutas y plantas

Yva térä ka’avo ñembopiru ningo ojejapo ymaite guive, ani haçua oñehundiparei.
Yva ha ka’avo hi’y heta, upévare ndaikatúi jareko are; ñamokä térä ñambopirúramo
ikatu ñañongatu heta ára térä jasy peve.

Mba’éichapa ikatu ñambopiru yva térä ka’avo


Ñaikotevë:
Yva térä ka’avo
Horno eléctrico
Ventilador
Bandeja térä rejilla

Mba’éichapa jajapóta:
- Jajohéi porä yva térä ka’avo ñambopirútava.
- Ñaikytï pererïmimi ha ñamoï bandeja térä rejilla ári (ndojáiva’erä ojuehe).
- Ñambyaku vevúi horno 30° guive 60° peve ha ñamoinge ipype ñande bandeja
térä rejilla.
- Horno rokë ñambojuruvyva’erä 5 guive 10 cm peve ikatuhaçuáicha osë pe y
timbo.
- Ikä pya’eve haçua ikatu ñamoï ventilador.
- Ikämbavove ñanohë, ñaha’arö ho’ysä ha ñamoï mba’yrúpe, ñamboty porä ani
haçua havë.

2. Ahai mbykymi mba’éichapa ambopiru yva térä ka’avo. Escribo, en forma resumida,
los pasos a seguir para deshidratar frutas o plantas.
_______________________________________________________________________________
- Jajohéi porä yva térä ka’avo ñambopirútava.

_______________________________________________________________________________
- Ñaikytï pererïmimi ha ñamoï bandeja térä rejilla ári (ndojáiva’erä ojuehe).

_______________________________________________________________________________
- Ñambyaku vevúi horno 30° guive 60° peve ha ñamoinge ipype ñande bandeja térä rejilla.

_______________________________________________________________________________
- Horno rokë ñambojuruvyva’erä 5 guive 10 cm peve ikatuhaçuáicha osë pe y timbo.

_______________________________________________________________________________
- Ikä pya’eve haçua ikatu ñamoï ventilador.

_______________________________________________________________________________
- Ikämbavove ñanohë, ñaha’arö ho’ysä ha ñamoï mba’yrúpe, ñamboty porä ani haçua havë.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

20 / Guaraní 8.º Grado


3. Amoha’anga mba’yru amoïha umi mba’e amokäva’ekue ha ajapo ichupe
ijetiketarä. Ilustro el pote donde pondré lo que deshidraté y confecciono una etiqueta.
He’iva’erä héra, araka’e pevépa ikatu ja’u ha araka’épa ojejapo. La etiqueta debe
tener el nombre del producto, la fecha de elaboración y de vencimiento.

Fecha de
elaboración

Nombre del
producto
Fecha de
vencimiento

Indicadores
Identifica los pasos de un texto instructivo.

Utiliza vocabulario adecuado.

Emplea adecuadamente la armonización nasal.

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 21


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Iporä jajapo ka’avoty


Yvy ajo’o ha ambojehe’a hese yvy avevo.
Añotÿ ka’avo ra’ÿi ha ára ha ára ýpe ahypýi.
Heñói, okakuaa, otyarö ha heta amono’ö.
Ajapo ichugui tembi’u ha hembýva ambopiru ha mba’yru
itápavape añongatupa.

2. Amyesakä ä ñe’ë ha upéi aiporu ñe’ëjoajúpe. Busco en el diccionario el significado y


luego lo empleo en oraciones.

hypýi: ________________________
salpicar/regar

tyarö: ________________________
maduro

tembyre: resto/sobrante/residuo
________________________
ñongatu: ________________________
guardar

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

3. Ahai peteï ñemongeta mbo’ehára hemimbo’e ndive ojapótaramo hikuái yva


ñemokä. Escribo un diálogo entre la profesora y el alumno cuando van a realizar la
deshidratación o secado de frutas. Respuesta personal.
_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________________________

22 / Guaraní 8.º Grado


4. Anohë jehaipyrégui: Extraigo del texto:

terorei: yvy
________________________________
teroteï: ára
________________________________
tero andu: mba’yru
________________________________
tero ijysajateïva: ka’avo
________________________________
tero ijysajaapýva: tembi’u - rembi’u - hembi’u
________________________________

5. Ahaiguy oï poräva. Subrayo la palabra correcta:

Umi mitä (nguéra - kuéra) oho ombyaty yva.


(Pene - pende) ka’avotýpe oï heta sevói, tomate ha kurapepë.
(Ñande - ñane) réra tekotevë jahai porä.
Ka’akupe (pe - me) oho hikuái (pene - pende) mba’yrumýime.
(Ne - nde) ména karai ikatupyrýva.

6. Amo ha'anga he'íva moñe'ërä. Ilustro el texto.

Unidad 1: Ñañemitÿ – A cultivar / 23


unidad 2
s t r o país
Nu e ón
n e r etä - Descripci
Ña a hai -
a n g
Ta’

Unidades temáticas:
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita

Capacidades: Expresión escrita


Ohai mba’épa ojapo hogaygua, iñirünguéra ha ambue
Expresión oral
tapicha ikuaahára ndive. (Describe sus actividades
Oñomongeta oiporuhápe ñe’ë oporandu haçua
realizadas con sus familiares, amigos y conocidos).
imbo’ehaopeguáre ha ambuére, ha he’i haçua
Ohechauka ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva
mba’éichapa oñeï térä mba’épa ojejapo: mávapa…
ojeporu haçua taikuéra, ojehai haçua muanduhe ha
moöpa… mávandipa. (Participa de diálogos en los
tyapu tïgua rechaukaha. (Demuestra en su redacción
cuales emplea preguntas acerca de su escuela y
que conoce la normativa de uso de las letras, del
otros, y para preguntar cómo se encuentra o qué se
acento y de la marca de nasalidad; las normativas
está haciendo: mávapa… moöpa… mávandipa).
sobre el uso de los morfemas).
He’i mba’épa ojapo hogaygua ha iñirünguéra ndive.
(Describe actividades que realiza con sus familiares y
amigos). Temas:
Ombojoaju hemimo’ä oñe’ënguévo: omoñepyrü, Ñañomongeta - Expresión oral
ombohete ha omohu’ä pe mba’e omombe’úva. Che táva
(Secuencia sus ideas al expresar sus opiniones o
posturas). Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Yvyra’angahai: Herungua Ojo de Mar Paraguaipegua
Comprensión de textos orales
Oñemoñepyrüha pe marandu ojeikuaavaguivoi ha Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
oñemohypy’üha ohóvo. (Comienza con información Yvyra’angahai: Yvytyrusu Mbaracayú
ya conocida sobre la cual se va profundizando).
Oikümby mba’épa oje’ehína ichupe hogapypeguáre, Ñe’ëtekuaa - Gramática
imbo’ehaoreguáre ha ambue mba’e oikóva ijere rehe. Teroja ñemohenda
(Comprende situaciones presentadas en el hogar,
escuela y en otros lugares donde se desenvuelve). Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ë imuanduheteïva ha imuanduhe’etáva
Comprensión de textos escritos
Oikümby opaichagua jehaipyre oñeñe’ëhápe umi Jahai haçua - Redacción
téma rehe ko’áça rupi herakuäva. (Comprende Ta’angahai: Yvyra’angahai
textos que abordan temas de actualidad).
Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramo- Ñandekatupyryve haçua - Repaso
guáicha ha umi he’íva ha’e oimo’äháicha. (Diferen-
cia hecho y opinión).
Omyesakä umi ñe’ë nahesakä poräiva térä
oikuaa’ÿva, oiporuhápe ñe’ëryru, ñe’ëhe’isejojáva
ha he’isejoavýva. (Aclara el significado de las pala-
bras de difícil comprensión o desconocidas usando el
diccionario, sinónimos y antónimos).

24 / Guaraní 8.º Grado


Jaguata, jaguata ha Paraguay
ryepýpe heta tenda
pytu’urä ijojaha’ÿva jatopa.

Cavernas
Tres Cerro
s oïva Va
llemí-me.

Kururuku
a Conce Laguna
pción-p Bla
e.
oïva San nca
Caverna Pedro-p
s oïva Va e. Reserva
llemí-me de
. Alto Para l Mbaracayú oïv
ná-me. a
Laguna
Salada o
ïva Chac
o-pe.

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 25


Ñañomongeta - Expresión oral
Che táva - Mi ciudad (barrio)

1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’épa ahecha. Observo la imagen y la describo.

Yvotyty Ka’avokuaápe - Jardín Botánico

2. Añe’ë haçua. Para dialogar.

Amombe’u mba’emba’épa oï Jardín Botánico ha Zoológico-pe. ¿Qué hay en el


Jardín Botánico y Zoológico?
Respuesta libre.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Moöpa opyta. ¿Dónde queda?


_______________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_______________________________________________________________________________

Amombe’u mávandipa aha ha mba’épa ajapo aha jave upépe. Comento con
quién suelo ir y qué hago cuando voy allí.
_______________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_______________________________________________________________________________

3. Ambohovái. Contesto.
– Moöpa opyta che táva. ¿Dónde queda mi ciudad/barrio?
_____________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_____________________________________________________________________________

26 / Guaraní 8.º Grado


– Mávapa ombohéra ha omoñepyrü che táva. ¿Quién fundó mi ciudad/barrio?
___________________________________________________________________________________
Respuesta libre.

___________________________________________________________________________________

– Mba’emba’épa oï che távape. ¿Qué hay en mi ciudad/barrio?


_____________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_____________________________________________________________________________

– Mba’épa rojapo ore rogayguakuéra ha ore irünguéra ndive ore távape. ¿Qué
actividades realizamos en el barrio con nuestra familia y con nuestros amigos?
_____________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_____________________________________________________________________________

4. Amoha’angahai che táva. Dibujo y describo mi barrio.

5. Amombe’u mba’emba’épa ñaikotevë ñande távape. Comento las cosas que


necesitamos en nuestro barrio.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

6. Ha’e mba’épa ikatu jajapo jaguereko haçua ñande távape ñaikotevëva ha


mba’éichapa ikatu ñamoporäve. Comento las actividades que podemos realizar para
cubrir las necesidades del barrio y cómo podemos mejorarlo.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Expresa su opinión con coherencia.
Respeta la opinión de los demás.
Se expresa con fluidez.

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 27


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Yvyra’angahai: Herunguä Ojo de Mar Paraguaipegua - Topografía: Misterioso Ojo
de Mar del Paraguay

1. Apurahéi. Canto.

Rap Jaguata

Jaguata, jaguata, jaguata.


Pejúke jaha, jaikuaa mba’épa oguereko ñane retä.
Jaguata, jaguata ha heta mba’e jaikuaa.
Oï táva, ysyry, yvyty;
iporä añete ñane retä ryepy.
Jaguata, jaguata,
Paraguáipe heta mba’e jatopa.

2. Ahendu ha upéi amoñe'ë. Escucho y después leo.

Herunguä Ojo de Mar Paraguaipegua

Opytahína táva Bella Vista, Amambay-pe. Ojo de Mar


ha’e peteï yno’ö guasu ijojaha’ÿva ha iporäitereíva.
Ñaçuahë haçua jahasava’erä ka’aguy hypy’üva,
oïgui ka’aguy mbytépe.

Jahakuévo ñahendu opaichagua guyra ñe’ë. Ko


tenda kóvape eñeñandúta Indiana Jones térä Jhon
Rolfe, mburuvicha ra’y Pokahonta peguáicha. Ko
yno’ö guasúpe oiko heta lája pira ha avei jahecháva
sapy’apy’ánte jakare morotï. Imagen de lago Ojo de Mar
de Bella Vista - Paraguay.

Ipypukueterei pe yno’o guasu, hi’y ho’ysä ha hesakä asy; ikatu jahecha ipype ka’avo
ypegua, jatyta, karumbe ha avei mba’éichapa ho’yta umi pira. Ñaçuahëvo upépe
japyta ñandejurujái iporäitereígui.

Traducido al guaraní por Susana Ortega.


El misterioso Ojo de Mar en Paraguay - Mi Viaje. (2016).
Mi Viaje. Recuperado de https://miviaje.com/ojo-de-mar-paraguay/

Ta’angahai ñemohenda - Tipos de descripción


Arara’angahai: cronografía
Yvyra’angahai: topografía
Papyra’angahai: enumeración
Ta’angahaiete: retrato
Ta’angahai’avy: caricatura

28 / Guaraní 8.º Grado


3. Aheka ñe’ëryrúpe mba’épa he’ise ä ñe’ë. Busco en el diccionario el significado de
estas palabras.

yno’ö guasu: _________________


lago hypy’ü: _________________
espeso

ho’ysä: _________________
fresco hesakä: _________________
claridad

4. Ambosa’y umi mymba oikóva Ojo de Mar-pe. Pinto los animales que viven en el Ojo
de Mar.

Los elementos a pintar son: pez, tortuga, caracol y yacaré.

5. Ambohovái. Contesto.

– Moöpa opyta ko tenda. ¿Dónde queda este lugar?


_____________________________________________________________________________
Opyta táva Bella Vista, Amambay-pe.

_____________________________________________________________________________

– Mboy kilómetropa opyta Paraguaýgui. ¿Cuántos kilómetros queda de Asunción?


Opyta 410 kilómetros Paraguaýgui.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Osëramo ndéve jakare morotï mba’épa rejapóne. Mba’érepa. ¿Qué harías si te


encontraras con un yacaré blanco? ¿Por qué?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________

– Oiméramo ndereikuaái ko tenda, reikuaasépa. Mba’érepa. Si no conoces este


lugar, ¿te gustaría conocerlo? ¿Por qué?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 29


– Mba’e tendápa reikuaa ko ñane retäme. ¿Qué lugares conoces en nuestro país?
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

6. Ahaiguy mba’eichagua ñe’ëtemiandúpa aiporu. Subrayo la imagen sensorial que


utilizo.

Ojehecháva Oñehendúva Oñeñandúva Oñeikümbýva Oñehetüva

Hi’y ro’ysä asy.

Guyra ñe’ë.

Umi pira ho’yta y sakäme.

7. Amoïmba omombe’uháicha jehaipyrépe. Completo según la descripción del texto.

Ojo de Mar-pe oï:


hypy’üva
ka’aguy: ______________ heta lája
pira: ______________
jakare: morotï
______________ ho’ysä
y ______________ hesakä asýva
ha ______________

8. Ahai mba’érepa tekotevë ñañangareko ko tendáre. Escribo por qué debemos cuidar
este lugar.
Ñañangarekova’erä ko tendáre ani haçua oñemongy’a ha oñembyai.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

9. Amombe’u mba’éichapa peteï tenda aikuaáva ha amoha’anga. Describo un lugar


turístico que conozco y lo ilustro.

Indicadores
Reconoce el contenido del texto.
Emite opinión sobre situaciones presentadas.
Valora la importancia del cuidado del medioambiente.

30 / Guaraní 8.º Grado


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Yvyra’angahai: Yvytyrusu Mbaracayú - Topografía: Biósfera del bosque Mbaracayú

1. Amoñe’ë. Leo.

Maravichu, maravichu mba’emotepa…

Ka’aguýpe oiko ypy, yvýre ojapyhy Ko’ëtïvo opu’ä ogueru ko’ë


yvágare ipojái ha ýpe upéi oikove. oçuahëvo ka’arupytü oguejy
(yga) mbeguekatu. (kuarahy)

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Biósfera del Bosque Mbaracayú

Ko’ápe ikatu jahecha mba’éichapa oñepyrü


ypy guive ko tenda; yvypóra ndopokói gueteri
hese. Oïva ipype ndaijojahái.
Ndaipóri arapýpe oïva upepeguáicha yvyra ha
mymbakuéra, upépe oikohína ñande ypykue
ache guarani.
Ndaikatúi japoko térä ñambyai oïva upépe.
Oñangareko hese Fundación Moisés Bertoni.
Ko tenda oï Canindeyúpe. Tape jahaha upépe Reserva Natural del Bosque Mbaracayú.
yvyreínte, ndaipóri gueteri tapehü.
Oï 411 especie guyra ikatúva jahecha upépente, umíva apytépe oï guyra
campana, tukä, yvyja’u, gua’a, ypekü; oï avei 89 lája mymba omokambúva
imemby, jahecha avei kururu, ju’i, jakare, pira, mbói, karumbe, teju ha opaichagua
vicho’ikuéra.
Unesco ome’ë ichupe pe jehechakuaa Reserva de la Biósfera del Bosque
Mbaracayú.
Ko resérvape oï avei mbohupa renda, senderismo, ytororö karapä, yvyty, ikatu
jaiko kachivéope; avei jahecha upépe mba’éichapa oiko umi ñande ypykue
ache guarani.

3. Aheka ñe’ëryrúpe ä ñe’ë. Busco en el diccionario estas palabras.

yvypóra: persona
______________________________________
arapy: mundo/universo/espacio
______________________________________
ytororö: cascada
______________________________________
ypykue: antepasado/originario
______________________________________
kachivéo: canoa
______________________________________

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 31


4. Ahaiguy ñe’ë he’isejojáva. Subrayo el sinónimo de las palabras.

tenda: keha pytu’uha tekoha


kachivéo: yga yvu yguasu
arapy: arajere yvóra arateï

5. Amoï A añetéramo ha G gua’úramo. Completo con A si es verdadero y con G si es falso.

G
Resérva Mbarakayú-pe oï pokäpokä guyra. (_____)
A
Ka’aguy Mbarakayú-pe oï opaichagua yvyramáta. (_____)
G
Pe resérvape oiko ñande ypykue ava guarani. (_____)

6. Anohë haipýgui: Extraigo del texto:

Yvypóra ndopokóigueteri hese.


Oikóva (Hecho): ________________________________________________________________
Oje’éva (Opinión): Oïva
_____________________________________________________________
ipype ndaijojahái.

7. Ambohovái. Contesto.

– Mba’éichapa pe resérva. ¿Cómo es la reserva?


_____________________________________________________________________________
Yvypóra ndopokóigueteri hese.

_____________________________________________________________________________

– Mba’eichagua guyrápa oï ipype. ¿Qué especies de aves hay allí?


_____________________________________________________________________________
Oï 411 especie guyra, umíva apytépe oï guyra campana, tukä, yvyja’u, gua’a, ypekü ha ambue.

_____________________________________________________________________________

– Mba’eichagua mymbápa oï avei ko resérvape. ¿Qué especies de animales hay en


la reserva?
_____________________________________________________________________________
Oï upépe 89 lája mymba omokambúva imemby, oï avei kururu, ju’i, jakare, pira, mbói, karumbe, teju ha

_____________________________________________________________________________
opaichagua vicho’ikuéra.

– Iporäpa jaha ko tendápe. Mba’érepa. ¿Es bueno visitar el lugar? ¿Por qué?
Respuesta libre.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

8. Ahai che remimo’ä ko ñe’ëapesä rehe. Escribo mi opinión sobre esta frase.
Iporä oçuahë tape hü resérvape ikatuhaçuáicha hetave yvypóra oikuaa.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

32 / Guaraní 8.º Grado


9. Mapa Paraguay reheguápe ambosa’y moöitépa opyta pe Reserva Mbaracayú. En
el mapa del Paraguay, pinto dónde está ubicada la Reserva del Mbaracayú.

REPÚBLICA
FEDERATIVA
DEL
BRASIL

17 km
Escala: 1: 850.000

10.Ajeporeka oïpa guyra térä ambue mymba ikatúva opa upépe. Investigo sobre las
aves y otros animales en peligro de extinción de ese lugar.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica sinónimos.
Identifica hecho y opinión.
Emite opinión sobre lo leído.

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 33


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Teroja ñemohenda - Clasificación del adjetivo

1. Amoñe’ë ha amongora umi teroja. Leo y encierro en círculo los adjetivos.

Ka’aguy Mbaracayú

Ka’aguy Mbaracayú ndaje tuichaiterei. Upépe oï heta yvyramáta ijyvatéva oje’e


avei oikoha upépe aipo yryvu ruvicha. Upéva ha’e guyra ñane retämegua. Oiko
ndaje avei upépe aipo mbarakaja eíra.
Jaguatávo pe ka’aguýre ñahendu heta guyra ñe’ë. Jaguarete ndaje mbovýma
upépe, haimetéma ojejukapa. Oï poköi ha upéva apytépe irundy ha’e kuña ha
ambue, mácho.
Tekotevë ñañangareko ñande rekoháre ikatuhaçuáicha ñane ñemoñare
ohecha avei mba’éichapa iporä ha ijojaha’ÿ upe tenda.

Marandu
Teroja ñemohenda - Clasificación del adjetivo
Teroja tekome’ëva - Adjetivo calificativo: yvate, piru, ñarö, porä.
Teroja moteïva techaukarä - Adjetivo demostrativo: se subclasifica en:
- Tovakegua - Demostrativos de presencia: ko, pe, amo, ko’ä, umi, ä.
- Tovake’ÿgua - Demostrativos de ausencia: upe, aipo, ako, ku, umi.
Teroja mba’éva - Adjetivo posesivo: che, nde, ne, ñande, ñane, pende, pene.
Teroja papapýva - Adjetivo numeral: peteï, moköi; mbohapyha, irundyha.
Teroja kuaa’ÿva - Adjetivo indefinido: heta, mbovy, ambue, oimeraë.

2. Amohenda ä teroja. Clasifico estos adjetivos.


ko moköiha pe amo aipo
upe pene oimeraë ore
ñane peteï ambue michï
ä ñande yvate karape

Teroja mba’éva Teroja tekome’ëva


pene - ore - ñane michï - yvate - karape

Teroja techaukarä Teroja kuaa’ÿva


ko - pe - amo - ä ambue - oimeraë
upe - aipo - upe

34 / Guaraní 8.º Grado


Teroja papapýva
peteï - moköiha

3. Ahai ñe’ëjoaju ha aiporu teroja moteïva. Escribo oraciones utilizando adjetivos


determinativos. Respuesta libre.

Teroja moteïva
Techapyrä
techaukarä
ko’ä

amo

aipo

umi

ku

ko

4. Ahai hendapete teroja tekome'ëva. Completo correctamente con adjetivos calificativos.

morotï
jakare ___________ yvate
yvyramáta ___________
sa'yju
guyra ___________ guasu
ytororö ___________

5. Ahai teroja kuaa’ÿva ha tekome’ëva ä terópe. Escribo adjetivos indefinidos y


calificativos a estos sustantivos.

opaichagua
________________ porä
guyra ___________
ambue
___________ tie’ÿ
ka’i ___________

6. Aiporu teroja papapýva amoïmba haçua pictograma. Utilizo adjetivos numerales


para completar el pictograma.

Peteï
________ moköi
oïhína yvyramáta rehe ha upépe ho’u ________ . Ohecha

mbohapy
ichupe ___________ ha ou ichupe. Upémaramo, ka’i opo ha opo ysypóre ha ova

peteï
________ mátare.

Indicadores
Identifica la clasificación de los adjetivos.
Aplica adecuadamente los adjetivos.

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 35


Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ë imuanduheteïva ha imuanduhe’etáva - Palabras monotónicas y politónicas

1. Amoñe’ë. Leo.

Mauricio ha isy

Mauricio ndaje heta opirakutu ysyrýpe. Oikuave’ë pirakuéra oguenohëva'ekue ha


heta virúre ou hógape. Isy katu oho kokuépe oheka jety ha otopa iñanandypa.
Ha he’i: «Kokuerépe ningo che aju, tekotevë ha’e karai Ismael-pe oumi haçua
okopi chéve ikokuepeguáicha, ikatuhaçuáicha amono’ö ha agueraha ógape
heta mba’e».

Marandu:
Ñe’ë imuanduheteïva - Palabras monotónicas: son palabras que tienen una sola
vocal tónica y llevan tilde cuando esta no es final. Ej.: túva, óga, mboriahu, po, pira.
Ñe’ë imuanduhe’etáva - Palabras politónicas: son palabras que tienen dos o más
vocales tónicas y lleva tilde la última vocal tónica no final. Ej.: tuvarä, ogapýpe,
mboriahukue, pirapirére, popinda.

2. Anohë mbohapy ñe’ë: Extraigo tres palabras:

pira - kokuépe - ógape


Imuanduheteïva: __________________________________________
Imuanduhe’etáva: __________________________________________
pirapire - ikokuepeguáicha - iñanandypa

3. Ahai hendapete muanduhe. Escribo la tilde donde corresponda.

po tuva ka’avotype kirirïhape ahata’aina kuä pypyte

4. Amongurusu ñe’ë ojehaivaíva ha ahai porä. Marco con X las palabras mal escritas y las
escribo correctamente.

____ jatytaype ______________


jatytaýpe ____ upepetékena______________
____ tupämba’éjara tupämba’ejára
______________ ____ jetapá ______________
jetapa

____ hasykatuva ______________


hasykatúva ____ jetytypé ______________
jetytýpe

5. Ahai mbohapy ñe’ë imuanduhe’etáva. Escribo tres palabras politónicas.


Respuesta libre.

Indicadores
Identifica palabras monotónicas y politónicas.
Aplica la regla de acentuación en palabras monotónicas y politónicas.

36 / Guaraní 8.º Grado


Jahai haçua - Redacción
Ta’angahai: Yvyra’angahai - Descripción: Topografía

1. Amoñe’ë. Leo.

Yno’ö guasu Ypoá

Ko yno’ö guasúgui ndojekuaái gueteri heta mba’e.


Upéva ha’e peteï karugua tuichaitereíva; oï heta guyra
oikóva upépe ha okarúva opaichagua pira, jatyta ha
opa vicho’ikuéra oikóva tuju ha ýpe rehe; umíva ha’e
guyratï, hoko, tetëu, aguapeaso, mbaguari ha tujuju.
Oï avei tu’ï, tukä ha opaicha guyra.
Yno’ö guasu jerére oï heta yvyramáta hi’áva: arasape,
aratiku, arasa mbaja ha mbokaja. Jahecha avei
jakare, kapi’yva, guasuvira, ñandu ha opaichagua
vicho’imimi.

2. Ahai. Escribo.

Yno’ö guasu Ypoápe…


Mba’eichagua guyrápa oï.
Guyra oïva: guyratï, hoko, aguapeaso, mbaguari ha tujuju. Oï avei tu’ï ha tukä.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’eichagua yvyramáta hi’ávapa oï.


Yvyramáta hi’áva: arasape, aratiku, arasa mbaja ha mbokaja.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’eichagua mymbápa oï.


Jahecha avei jakare, kapi’yva, guasuvira, ñandu ha opaichagua vicho’imimi.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 37


3. Amombe’ujey mba’éicha pe yno’ö guasu Ypoá. Describo otra vez cómo es el lago
Ypoá.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Marandu:
Yvyra’ãngahai - Topografía: describe un lugar, un paisaje, un país.

4. Amoha’anga peteï tenda ahecharamovéva ha ahai hesegua. Ilustro un lugar que


sea de mi agrado y lo describo.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Utiliza adjetivos.
Describe un lugar.
Secuencia las ideas.

38 / Guaraní 8.º Grado


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Pelota Róga

Quiindýpe oï peteï táva porä hérava


Niño Jesús; upépe oïhína paköi (12)
óga ojejapoha vakapipopo, umi óga
ningo iporäiterei, ojejapo hesekuéra
opaichagua ta’anga vakapipopo ha
fútbol rehegua. Oñemopu’ä avei peteï
okavusu oñe’ëva ha ohechaukáva
vakapipopo rehegua.
Ojejapo haçua ta’anga umi ógare omba’apo hese umi artista muralista hérava
Tetägua ha upéicha ojapo pe tendágui tava’i turístico hérava Pelota Róga.
Pelota Rógape ñaçuahëvo, umi ogajára ohechauka ha ombo'e mba’éichapa
ojejapo vakapipopo.

2. Ambohovái. Contesto.

– Moöpa opyta Pelota Róga. ¿Dónde queda Pelota Róga?


_____________________________________________________________________________
Opyta Quiindýpe.

– Mávapa ojapo ta’anga umi ógare. ¿Quiénes realizan las pinturas artísticas en las casas?
Umi artista muralista hérava Tetägua.
_____________________________________________________________________________

– Iporäpa pe ojejapóva táva Niño Jesús-pe. Mba’érepa. ¿Es beneficioso lo que se


hizo en el barrio Niño Jesús? ¿Por qué?
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________

3. Anohë mbohapy teroja jehaipyrégui ha ajapo ichuguikuéra ñe’ejoaju. Extraigo tres


adjetivos de la lectura y luego los empleo en oraciones.
moköi - porä - umi
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

4. Anohë haipyrégui ñe’ë imuanduheteïva ha imuanduhe’etáva. Ambosa’y pu’ae atä.


Extraigo del texto palabras monotónicas y politónicas. Pinto las vocales tónicas.

Ñe’ë imuanduheteïva Ñe’ë imuanduhe’etáva


____________________________________
táva - óga - hérava ______________________________________
vakapipopo - ogajára - okavusu

____________________________________ ______________________________________

Unidad 2: Ñane retä - Nuestro país / Ta’angahai - Descripción / 39


unidad 3
Leye nda
’u p y -
be
Mom

Unidades temáticas:
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita

Capacidades: Ombojoavy umi mba’e haihára he’íva oikovaramo-


guáicha ha umi he’íva ha’e oimo’äháicha. (Diferencia
Expresión oral hecho y opinión).
He’ijey ñe’ëpoty ha hetave mba’e. (Reproduce
poesías y otros textos).
Omombe’u oikümbyháicha opaichagua jehaipyre ha Expresión escrita
jehaipyre’ÿ ohendúva térä omoñe’ëva. (Reproduce Ohechakuaa mba’éichapa ojeporuva’erä umi
el texto escuchado o leído). ñe’ëtéva atributivo ha activo. (Identifica el uso correcto
Ombojoaju hemimo’ä oñe’ënguévo: omoñepyrü, de los verbos atributivos y activos).
ombohete ha omohu’ä pe mba’e omombe’úva. Ohechauka ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva
(Secuencia sus ideas al expresar sus opiniones o ojeporu haçua taikuéra, ojehai haçua muanduhe
posturas). ha tyapu tïgua rechaukaha; ha avei pe normatíva
oñembojoaju haçua morfemakuéra ojuehe ha
ñe’ërapo ndive. (Demuestra en su redacción que
Comprensión de textos orales conoce la normativa de uso de las letras, del acento y
Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúva: (Reconoce de la marca de nasalidad; las normativas sobre el uso
en textos escuchados:) de los morfemas).
• Ojoapyha hekópe. (Conectores).
• Oiporuha hekópe umi ñe’ë ombojoajúva ambue
ñe’ëme: upévare, upémarö, upeichahágui… (Los
conectores usuales tales como: upéva, upémarö, Temas:
upeichahágui…). Ñañomongeta - Expresión oral
• He’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Las palabras rela- Ñe’ërysyijoja mombe’upyregua
cionadas entre sí y el mensaje del texto).
Oñemoñepyrü pe marandu ojeikuaavaguivoi ha Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
oñemohypy’üha ohóvo. (Comienza con información Mombe’upy: «Suinda»
ya conocida sobre la cual va profundizando).
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Comprensión de textos escritos Mombe’upy: «Palo sánto»
Ohechakuaa mavamávaguipa oñeñe’ë opaichagua
jehaipyre omoñe’ëvape. (Reconoce los personajes Ñe’ëtekuaa - Gramática
en los textos leídos). Ñe’ëtéva ñemohenda
Oikümby jehaipyrépe mavamáva rehepa oñeñe’ë
ha umíva apytéguipa máva rehe oñeñe’ëve. (Reco- Jehai hekopegua - Ortografía
noce personajes y personaje principal de un texto). Ñe’ë ojeporúva ambue ñe’ëgui
Oikümby umi marandu oñemoçuahëva ichupe kuatia
rupive. (Comprende distintos tipos de textos escritos). Jahai haçua - Redacción
Ohechakuaa mba’épa oiko jehaipyre omoñe’ëvape Marandu
ha mba’érepa oiko upéva. (Identifica los efectos y sus
causas en textos leídos). Ñandekatupyryve haçua - Repaso

40 / Guaraní 8.º Grado


Mombe’upy ohechauka ñandéve táva arandu ha
upévare tekotevë ñamombe’u.

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 41


Ñañomongeta - Expresión oral
Ñe’ërysyijoja mombe’upyregua - Versos rimados de leyendas

Ñane kü ojere ha ja’e heta mba’e

1. Amoñe’ë. Leo.

Urutau ohecha kuarahy oike Cerro Lambaré, mburuvicha Urutau ohecha kuarahy oike
ha oguahu. mbarete oiko hague. ha oguahu.

Ñandejára Guasu, Piribebuy- Tupäsy Ka’akpe ñande


pe oñemomba’eguasu. ypykue José ojapova’ekue.

2. Añe’ë haçua. Para dialogar.

– Amombe’u mba’érepa oñe’ë umi ñe’ërysyijoja. Comento de qué hablan los versos
rimados.
_____________________________________________________________________________
Oñe’ë heta mombe’upy réra rehe.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

42 / Guaraní 8.º Grado


– Amombe’u oïpa mombe’upy aikuaáva ijapytépe. Comento si conozco algunas de
esas leyendas.
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

3. Ambohovái. Contesto.

– Mba’érepa oñe’ë katuete mombe’upy. ¿De qué habla la leyenda?


_____________________________________________________________________________
Mombe’upy katuete oñe’ë mymba, ka’avo, tembiasakue ha marangatukuéra rehe.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Amombe’u umi mombe’upy réra aikuaáva. Comento los títulos de las leyendas que
conozco.
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 43


– Añetépa térä gua’u umi mombe’upy. Mba’érepa. Las leyendas, ¿son relatos ficticios
o reales? ¿Por qué?
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

4. Rojapo peteï aty ha roñe’ë mombe’upýre. Comentamos en grupo sobre las leyendas.
Ro’e ore remimo’ä hesekuéra. Expresamos nuestra opinión sobre las leyendas.
Roikuaápa mombe’ypy ambue tetämegua. ¿Conocemos leyendas de otros países?
Oï poräpa jaikuaa ñane mombe’upy. Mba’érepa. ¿Es importante conocer nuestras
leyendas? ¿Por qué?
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

44 / Guaraní 8.º Grado


5. Amombe’u peteï mombe’upy aikuaáva ha amoha’anga. Narro, en forma oral, una
leyenda y luego la ilustro.

Indicadores
Secuencia sus ideas para expresar su postura.
Fundamenta correctamente su respuesta.
Se expresa con fluidez.

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 45


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’upy: «Suinda» - Leyenda: «Lechuza»

1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta mombe’upy. Observo la


imagen y predigo de qué tratará la lectura.

2. Ahendu. Escucho.

Suinda

Suinda ndajeko raka’e peteï kuñakarai imemby


poköiva, omba’apo ao ñembovyvýpe ha upéva
repykuére omongakuaa imembykuéra; omba’apo Ñe’ëndy - Vocabulario
ára ha pyharekue pe ao ñembovyvýpe. suinda: lechuza
mbovyvy: coser/hilvanar
Upeichahágui ndajeko iñambue sapy’a ohóvo mongakuaa: criar/hacer crecer
hekove ha upéicha ára ha ára iñambueve ohóvo, ñembyasy: arrepentimiento
ipahápe katu nombovyvyvéima mba’eve ha mondoro: rasgar/arrancar
noñangarekovéima avei imembykuérare. Ha’e
iko’ëko’ë jerokyhápe.

Peteï ko’ëtï jave oçuahë jerokyhágui ha otopa omanombaite imembykuéra vare’a ha


ro’ýgui.

Vy’a’ÿ ha ñembyasy oñañuä hekove ha oiko ichugui guyra. Upéicha, pyhare jave
oñehendu ha’ete umi ao oñemondoróva.

Péva ndaje ha’e suinda omondoróva ao umi poköi imembýre ha péicha ñahendu
poköi pe chissp, chissp…

3. Ambohovái. Respondo.
– Mávarepa oñeñe’ë jehaipyrépe. ¿De quién se habla en el texto?
_____________________________________________________________________________
Oñeñe’ë kuñakarai hérava Suinda rehe.

46 / Guaraní 8.º Grado


– Mba’épa ojehu kuñakaraípe. ¿Qué le sucedió a la señora?
_____________________________________________________________________________
Iñambue ohóvo hekove.

– Mba’épa oiméne oiko Suindágui. ¿Qué habrá sucedido de Suinda?


_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

– Rehendúvapa suinda ñe’ë. Moöpa. ¿Sueles escuchar el trinar de la lechuza?


¿Dónde?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

4. Amoïmba ñe’ëjoajuhápe. Completo con conectores.

Upeichahágui
__________________ ndajeko iñambue sapy’a ohóvo hekove.
Upéicha
______________ pyhare jave oñehendu ha’ete umi ao oñemondoróva.

5. Amohenda papapy rupi ko’ä ñe’ëjoaju he’iháicha mombe’upýpe. Enumero


secuencialmente de acuerdo con la leyenda.

____
5 Suindágui oiko guyra.

____
2 Omba’apo ára ha pyharekue.

____
3 Iñambue ohóvo hekove.

____
1 Suinda imemby poköi.

____
4 Suinda otopa imemby omano ro’y ha vare’águi.

6. Ahaiguy oï poräva. Subrayo lo correcto.

Ko mombe’upy oiko kokuépe ógape ka’aguýpe


Suindágui oiko peteï mymba ka’avo guyra
Suinda ojapokuaa ao tembi’u jehai

7. Amombe’u ha ahai che remiandu Suindáre. Comento y escribo lo que más llamó mi
atención sobre Suinda.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________

8. Amombe’u mba’éichapa oñangareko che rehe che rogayguakuéra. Comento


cómo me cuida mi familia.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica conectores.
Establece secuencia de ideas.

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 47


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’upy: «Palo sánto» - Leyenda: «Palo santo»

1. Ahendu ha apurahéi rap mombe’upy rehegua. Escucho y canto el rap de la leyenda.

Mba’éichapa lo mitä
Pejúke ápe mombe’upyregua jaikuaa Tupäsy Ka’akupe, San Blás ha Ñandejára Guasu
ha upéi ñamombe’u haçua. tekotevë ñamomba’eguasu.
Piri, Mburukuja ha Yrupë Pejúke lo mitä, mombe’upy rehegua jaikuaa.
yvotýre oñe’ë.
Kururu, Ka’i ha Chahä
ko’äva mombe’upy mymbaregua.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Palo sánto

Yma ymaite ndaje oikoraka’e umi toba apytépe peteï mitärusu iporä ha
imarangatuetereíva hérava Cosakáit. Ha’e iñakävaiete peteï mitäkuña
iporäitereívare. Upéicharamo jepe, mitäkuña nopenái hese.
Mitärusu oiko hasëháre ha oporandu Tupäme mba’érepa ndohayhúi ichupe
mitäkuña.
Upéicha rupi, Cosakáit hasy ha hasyete ñembyasýgui, ni upeichavéramo mitäkuña
ndohói ohecha ichupe.
Cosakáit ohenoika mitäkuña sýpe ha he’i ichupe:
—Che amanóta ha amano rire jepeve ahayhúta ne membykuñáme. Amano rire
ambojeguakáta yvotýpe iñakärague, amohyakuä asýta pe y ojáva hembére
hoy’u haçua ha amondýita umi vicho’imimi oïva ijypýpe ani haçua omyangekói
ichupe. Aiméta ha’e oïháme ha ame’ëta ichupe ha’e oipotáva ha ojeruréva.
Uperiremínte, Cosakáit omano ha Tupä ojapo ichugui peteï yvyramáta hérava
palo sánto. Péicha heñói upepete ha upéi isarambi ka’aguy tuichakue javeve.
Cosakáit ome’ë mitäkuñáme yvoty ha oïva mba’e porä he’iva’ekue.
Upévare umi toba omomba’eguasueterei ha he’i imarangatuha pe palo sánto ha
ohenói ichupe hikuái Cosakáit.

3. Aheka ñe’ëryrúpe ä ñe’ë. Busco en el diccionario estas palabras.

momba’eguasu: apreciar mucho


________________ myangekói: sorprender/molestar
________________
marangatu: santo/virtuoso
________________ heñói: germinar/nacer
________________

4. Ajapo ñe’ëjoaju umi ñe’ë amyesakäva’ekuégui. Empleo en oraciones las palabras


buscadas en el diccionario.
Respuesta libre.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

48 / Guaraní 8.º Grado


Marandu
Mombe’upy (Leyenda): es una narración fantástica sobre un hecho que alguna vez
aconteció, en tiempos muy remotos, pero que de alguna manera tiene relación con el
tiempo presente.
Mombe’upy ñemohenda - Clasificación de leyenda
Marangatukuéra rehegua - De los santos: Tupäsy Ka’akupe, San Blás, Ñandejára Guasu.
Tembiasakue rehegua - Históricas: Kurusu Isabel, Kurusu Bartólo.
Tekokatuhára rehegua - De héroes: Pa’i Sume.
Tenda réra rehegua - Toponímicas: Lago Ypakarai, Ykua Bolaños, Moñái Kuare, Cerro
Lambaré.
Mymbakuéra rehegua - De fauna: Kururu, Chahä, Urutau, Ynambu, Ypaka’a, Karäu,
Suinda.
Ka’avokuéra rehegua - De flora: Piri, Avati, Mandi’o, Mburukuja, Yrupë, Ka’a, Samu’u,
Palo Sánto.

5. Ahai mba’e oiko ko mba’ére oikópe: Escribo el efecto de la siguiente causa:

Mba’ére oiko: Mitäkuña nopenái Cosakáit rehe.


Cosakáit hasyete ñembyasýgui.
Mba’e oiko: ____________________________
6. Ahaiguy oï poräva. Subrayo lo correcto.

Ko mombe’upy oiko: Mombe’upy avatee:


ysyrýpe Mitäkuña
ka’aguýpe Tupä
távape Cosakáit (Palo Sánto)

7. Ahai oikóva térä oje’éva. Escribo si es un hecho o una opinión.

Oikóva
Cosakáit ha’e peteï mitärusu. (_________)
Oikóva
Mitäkuña iporäiterei. (_________)
Oje’éva
Umi toba omomba’eguasueterei pe palo sánto. (_________)

8. Ahai mba’eichaguápa pe avatee. Caracterizo al personaje principal.


Palo Sánto: mitärusu iporä ha imarangatuetereíva hérava Cosakáit.
_______________________________________________________________________________

9. Ahaiguy moñe’ërä kuaarapo. Subrayo la idea central del texto.

Mitärusu ñembyasy. Palo Sánto ñepyrü ypy.


Cosakáit ohayhu mitäkuñáme.

Indicadores
Identifica características del personaje.
Identifica causa-efecto.
Diferencia hecho y opinión.

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 49


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëtéva ñemohenda - Clasificación del verbo (verbos activos y atributivos)

1. Amoñe’ë ha amongora umi ñe’ëtéva. Leo y encierro en círculo los verbos.

Mombe’upy ñemombe’u

Che sy omombe’u oréve mombe’upy


ha opavave roguapy rohendu.
Upéi chekane’ö ha cheropehýima
upémaramo apu’ä ha upekuévo
aity ha aipiro ichugui imba’yru.
Che sy he’i chéve añatendeve haçua.

Marandu
Ñe’ëtéva areales - Verbos activos: se utilizan con morfemas o partículas de
número y persona a, re, o, ja (ña), ro, pe, o. Pueden ser verbos transitivos e
intransitivos. Ejs.: ajogua, reme’ë, oguata, ñañeno, rokaru.
Ñe’ëtéva aireales - Verbos activos: se utilizan con morfemas o partículas de
número y persona ai, rei, oi, jai (ñai), roi, pei, oi. Ejs.: aity, reipo’o, oiporavo, ñaikytï,
roipiro, peipopï, oike.

Ñe’ëtéva chendales - Verbos atributivos: se utiliza una marca personal en su


forma de posesivo (che, nde, ne, i, iñ, ij, h, ñande, ñane, ore, pende, pene, i, iñ,
ij, h) y un adjetivo. Ejs.: cheporä, neporä, iporä, ñaneporä, oreporä, peneporä,
iporä hikuái. O un sustantivo adjetivado. Ejs.: chemarangatu, nemarangatu,
imarangatu, ñanemarangatu.

2. Amohenda ä ñe’ëtéva. Clasifico los verbos.

ainupä ake chevare’a reguapy

roike roguata ndekyra chepya’e

aityvyro oipota cherory osë

Ñe’ëtéva areales Ñe’ëtéva aireales Ñe’ëtéva chendales


ake - reguapy
_______________________ ainupä - roike
_______________________ chevare’a - cherory
_______________________
roguata - osë
_______________________ aityvyro- oipota
_______________________ ndekyra - chepya’e
_______________________
_______________________ _______________________ _______________________
_______________________ _______________________ _______________________

50 / Guaraní 8.º Grado


3. Amoïmba ñe’ëtéva areales, chendales ha aireales. Completo la conjugación de los
verbos areales, chendales y aireales.

Ñe’ëtéva areal Ñe’ëtéva aireal Ñe’ëtéva chendal


Teraränguete
(japo) (pohäno) (kaigue)

Che ajapo aipohäno chekaigue


Nde rejapo reipohäno ndekaigue
Ha’e ojapo oipohäno ikaigue
Ñande jajapo ñaipohäno ñandekaigue
Ore rojapo roipohäno orekaigue
Peë pejapo peipohäno pendekaigue
Ha’ekuéra ojapo oipohäno ikaigue

4. Aiporu ñe’ëtéva hendapete amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Utilizo correctamente los


verbos para completar las oraciones.

aipo’o
Che ___________ heta yva pe yvyra rakägui. (po’o)
Maribel he’i chéve. ___________
Ndepiru tekotevë ekaruve. (piru)
ropuka
Ore ___________ hetaiterei jagua’íre. (puka)
Kuehe ___________
aity che celular yvýpe ha oñembyai. (ty)

5. Amaña ta’angáre, ahai ñe’ëtéva ha ha’e mba’eichaguápa. Observo las imágenes,


completo con el verbo y luego lo clasifico.

Ko mitäkuña __________.
oguata (guata) Ha’e __________
oikuaa heta mba’e. (kuaa)
(ñe’ëtéva __________)
areal (ñe’ëtéva __________)
aireal

Indicadores
Identifica clasificación de verbos.
Conjuga los verbos activos y atributivos en guaraní.

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 51


Jehai hekopegua - Ortografía
Ñe’ë ojeporúva ambue ñe’ëgui - Palabras de otras lenguas (extranjerismos)

1. Amoñe’ë ha ahaiguy umi ñe’ë oúva ambue ñe’ëgui. Leo y subrayo las palabras de
otras lenguas.

Shopping-pe jeho
Che sy, che ha che ru Shopping-pe roho rokaru.
Che ru ojerure so’o ka’ë che sy katu ho’u milanesa ha torta
helada ha che ha’u ryguasu ha ensalada.
Rokarupa rire roho cine-hápe rohecha película hérava Los
Buscadores.
Upépe avei ojekuaa heta mombe’upy plata yvyguy rehegua.

Marandu
Extranjerismo: es aquel vocablo o frase que un idioma toma de otro, generalmente
para llenar un vacío de designación. Puede mantener su grafía y pronunciación
originales o puede adoptar los de la lengua meta. En guaraní existen varias
palabras que tienen sus orígenes en el español.

2. Amaña ta’angáre ha ahai ñe’ëjoaju aiporuhápe ñe’ë oúva ambue ñe’ëgui. Observo
las imágenes y formulo oraciones utilizando extranjerismos.

Kuñataï omono’ö manzana. Mitäkuña ha mitäkaria’y oha’ä tenis.

3. Ajapo peteï ñomongeta ha aiporu ä ñe’ë. Escribo un diálogo utilizando estas palabras.

láta káha che derécho cáncha

Indicadores
Identifica palabras que derivan de otras lenguas.
Utiliza correctamente el extranjerismo.

52 / Guaraní 8.º Grado


Jahai haçua - Redacción
Marandu - Informe

1. Amoñe’ë ha ahechakuaa informe retepy. Leo e identifico la estructura del informe.

Mboehao La Enseñanza-pe
Oikóta peteï tembiapo mombe’upy
jechauka rehegua.
Ko tembiapo ojapohína temimbo’ekuéra
poapyha mbo’esyrypegua.
Oikóta áça 22 jasypópe

Aravo: 15:00
Tenda: Iturbe ha Yegros

Marandu
Informe: es un texto que describe las cualidades de un hecho y de los eventos
que lo rodean.
Marandu oguerekova’erä - Estructura del informe
Mba’érepa oñeñe’ë
Moöpa oikóta
Araka’épa oikóta
Mba’e aravópepa oikóta
Mba’érepa
Ikatu avei ñamoï ta’anga

2. Ahai peteï marandu oikotaha atyguasu okavusúpe ojeguerohorývo Tavarandu Ára.


Redacto un informe sobre una fiesta del Día del Folclore a realizarse en la plaza de mi
barrio.
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________
______________________________________________________________________________________

Indicadores
Secuencia sus ideas.
Emplea correctamente los morfemas.
Utiliza vocabulario apropiado.

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 53


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Kuararyja

Kuararyja ndaje oguereko moköi iñemoñare iporäitereíva.


Mitärusu omba’apo kokuépe pyharevete guive ka’aruete peve. Omyasäivante
heñói. Itajýra katu iñarandu ha iporäiterei. Okakuaavévo heko kañymby ha
hesa’yju.

Oçuahëvo ikyvy omaña saite ha vai jepi hese; ha’etéva voi oikéva hetépe ku
mba’e aña.

Kane’ögui ikyvy oñemombo kyhápe oke haçua. Ikane’övéramo jepe ndaikatúi


oke, térä ikerarasy oïgui omyangekóiva ichupe.

Oporandu itúvape mba’épa ikatu ojapo ha itúva he’i ichupe omoïmba haçua
ipóre pe ñandy hü oïva japepóre ha oñembojávo ijypýpe pe maymáva omona
haçua hováre ikatu haçua oikuaa mávapa. Ha’e ojapo upéicha. Mitäkuña osë
oñani upégui ha oho ysyrýpe ojovahéi, osegui ichupe mitärusu ha ohecha ha’eha
heindy.

Omombe’u itúvape. Itúva he’i ichupe ogueru haçua heindýpe. Mitäkuña osë
oñani ñu, ka’aguýre oçuahë meve arapy apyra’ÿme. Mitäkuña hesa’yjuve ára
ha ára ha hova parapa.

Mitärusu oñani ha oñani hapykuéri ha araka’eve ndohupytýi heindýpe. Mitärusúgui


oiko kuarahy ha mitäkuñagui, jasy. Upévare pe kuarahy ha jasy ojotopáramo
oiko pe mba’e vaiete hérava kuarahy ha jasy kañy; omongyhyjetéva ñande
ypykuérape.

2. Ambohovái oñemba’eporandúva. Respondo las preguntas.

– Mavamávarepa oñe’ë mombe’upy. ¿De quiénes habla la leyenda?


Oñe’ë Kuararyja rehe.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’éichapa mitärusu. ¿Cómo es el muchacho?


_____________________________________________________________________________
Mitärusu omba’apo kokuépe pyharevete guive ka’aruete peve. Omyasäivante heñói.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

54 / Guaraní 8.º Grado


– Mba’épa oiko mitärusúgui. ¿En qué se convirtió el muchacho?
Mitärusúgui oiko kuarahy.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’épa oiko mitäkuñágui. ¿Qué le sucedió a la señorita?


_____________________________________________________________________________
Mitäkuñagui oiko jasy.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

3. Ahaiguy. Subrayo.

Ko haipyre ha’e peteï…


mombe’upy morangu mombe’ugua’u

Mitäkuñágui oiko…
kuarahy jasy kuarahyja

4. Anohë mbohapy ñe’ëtéva mombe’upýgui ha amosusü. Extraigo del texto tres verbos
y los conjugo.

Ñe’ëtéva areal Ñe’ëtéva aireal Ñe’ëtéva chendal


Teraränguete
(ñani) (kuaa) (arandu)

Che añani aikuaa chearandu

Nde reñani reikuaa nde/nearandu

Ha’e oñani oikuaa iñarandu

Ñande ja/ñañani ñai/jaikuaa ñande/ñanearandu

Ore roñani roikuaa orearandu

Peë peñani peikuaa pende/penearandu

Ha’ekuéra oñani oikuaa iñarandu

5. Ajapo peteï marandu amombe'uhápe ojehechatahahína jasy kañy pe Centro


Astronómico Bicentenario-pe. Elaboro un informe sobre el eclipse lunar que se observará
en el Centro Astronómico Bicentenario.

Unidad 3: Mombe’upy - Leyenda / 55


unidad 4
- Po esías
o ty aty
Ñe’ëp

Unidades temáticas:
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita

Capacidades: • Jehaipyre he’iha pe oñeha’aröva ichugui. (La inten-


ción comunicativa).
Expresión oral • Umi ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva
He’ijey küjererä, ñe’ëpoty ha hetave mba’e. (Repro- omoñe’ëvape oikümby haçua pe jahaipyrépe
duce trabalenguas, poesías, canciones y otros textos). he’íva. (Las palabras y los signos que ayudan a
Omombe’u oikümbyháicha opaichagua jehaipyre ha comprender el texto).
jehaipyre’ÿ ohendúva térä omoñe’ëva. (Reproduce
el texto escuchado o leído).
Oiporu hekoitépe umi ñe’ë ojojoguanungáva ijehai Expresión escrita
térä hyapukuépe áça katu ojuavýva he’isévape. Ohechakuaa mba’éichapa ojeporuva’erä umi
(Utiliza adecuadamente las palabras polisémicas: ñe’ëtéva atributivo ha activo. (Identifica el uso correcto
parónimos). de los verbos atributivos y activos).
Oiporu hekopete umi ñe’ë ikatúva he’ise moköi térä Oiporu hekoitépe umi ñe’ë ojojoguanungáva ijehai térä
hetave mba’e. (Utiliza adecuadamente las palabras hyapukuépe áça katu ojuavýva he’isévape. (Utiliza
polisémicas: homónimos). correctamente los parónimos).
Ombojoavy umi ñe’ë peteï mba’énte he’iséva ha umi Ombojoavy umi ñe’ë peteï mba’énte he’iséva ha umi
ñe’ë ikatúva heta mba’e he’ise. (Diferencia las mono- ñe’ë ikatúva heta mba’e he’ise. (Diferencia las mono-
semias de las homonimias). semias de las homonimias).

Comprensión de textos orales Temas:


Oikümby mba’etépa he’isehína pe ohendúvape, umi Ñañomongeta - Expresión oral
ñe’ë ikatúva he’ise moköi térä hetave mba’e guara- Ñe’ëpoty: «Kumanda»
níme. (Comprende el significado contextual de lo
escuchado, considerando homónimos y parónimos). Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Oñemoñepyrüha pe marandu ojeikuaavaguivoi ha Purahéi: «Chipa apo purahéi»
oñemohypy’üha ohóvo. (Comienza con información
ya conocida sobre la cual se va profundizando). Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Ñe’ëpoty: «Imomorämby»
Comprensión de textos escritos
Oikümby mba’etépa he’isehína opaichagua jehai- Ñe’ëtekuaa - Gramática
pyre omoñe’ëvape, umi ñe’ë guaraníme ikatúva Ñe’ëjoaju chendal
he’ise heta mba’e. (Comprende el significado
contextual de lo leído, considerando homónimos y Jehai hekopegua - Ortografía
parónimos). Ysajambue
Oikümby umi marandu oñemoçuahëva ichupe kuatia
rupive. (Comprende distintos tipos de textos escritos). Jahai haçua - Redacción
Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva Ñe’ëpoty jehai
ohechakuaakuévo: (Identifica en textos):
• Jehaipyre ojoapyha hekópe. (La estructura). Ñandekatupyryve haçua - Repaso

56 / Guaraní 8.º Grado


Ñe’ëpoty aty ahendu ha chemokyre’ÿ.

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 57


Ñañomongeta - Expresión oral
Ñe’ëpoty: «Kumanda» - Poesía: «Poroto»

1. Ahendu ko ñe’ëpoty ha upéi amoñe’ë. Escucho este poema y después lo leo.

Kumanda

Oikóma ayvu, Yrupëme ñambyaty


ja’u ka’ay aku, kumanda pytä’i
gallo osapukái, ñamboyvytu, jaipeju.
ryguasu okokore Ipirekue ñamboveve
ha kuarahy ojope. ha upéi ñambohyru.

Vosa ore apére, Cháke, cháke


sapukáipe roho tapére oúne ichupe tïgua’ä
romono’ö kumanda peky upéva ha’e kuarahy ipohä.
ha rogueru rombyaty.
Susana Ortega
Pejúke, pejúke,
jajoka kumanda pire,
oikóma piriri
kumanda yvýpe isarambi.

2. Amoñe’ë mba’épa he’ise ä ñe’ë he’ise’etáva. Leo el significado de estas palabras


polisémicas.

ayvu: griterío, barullo, bullicio // lenguaje humano, palabra


peky: tierno, verde // jovencito, jovencita
pire: piel, cutis, cuero // vaina // corteza
yrupë: cedazo, criba
yrupe: victoria regia (planta)

3. Amongora mba’etépa he’isehína ä ñe’ë ñe’ëpotýpe. Encierro en círculo, el significado


contextual de estas palabras.

ayvu: bullicio lenguaje humano palabra


peky: jovencito tierno jovencita
pire: piel corteza vaina
yrupë: cedazo victoria regia

4. Ambohovái. Contesto.

– Mba’érepa oñe’ë ñe’ëpoty. ¿De qué trata el texto?


_____________________________________________________________________________
Oñe’ë kumanda rehe.

58 / Guaraní 8.º Grado


– Mba’épa ojapo gallo ha ryguasu. ¿Qué hacen el gallo y la gallina?
_____________________________________________________________________________
Gallo osapukái ha ryguasu okokore.

– Moöpa hi’ä ndéve oiko ñe’ëpoty. ¿En qué lugar crees que sucede lo que dice en la
poesía?
_____________________________________________________________________________
Oiko okaháre.

5. Ahaiguy oï poräva. Subrayo lo correcto.

Mboy mbohysýipa oguereko. ¿Cuántos versos tiene?


- Moköipa mbohysýi.
- Papo mbohysýi.
- Moköipateï mbohysýi.
- Papoapy mbohysýi.

Mboy mbohysyipehëpa oguereko. ¿Cuántas estrofas tiene?


- Mbohapy mbohysyipehë.
- Irundy mbohysyipehë.
- Po mbohysyipehë.

6. Ha’ejey ñe’ëpoty. Declamo el poema.


_______________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_______________________________________________________________________________

7. Ha’e che irünguéra ndive mba’éichapa hyapu ojejokáramo ha ho’áramo kumanda.


Imito los sonidos al romper la vaina y al caerse el poroto.
_______________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_______________________________________________________________________________

8. Ahai ñe’ë ipujojáva. Escribo palabras onomatopéyicas.


_______________________________________________________________________________
kokore
piriri
_______________________________________________________________________________

9. Añembyaty che irünguéra ndive ha rojapo peteï ñemongeta roiporuhápe ñe’ëjoja.


Formamos grupos y realizamos un diálogo utilizando onomatopeyas.
_______________________________________________________________________________
Respuesta libre.

_______________________________________________________________________________

Indicadores
Utiliza volumen de voz adecuado.
Identifica homónimos y parónimos.
Pronuncia con claridad las palabras.
Se expresa con fluidez.

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 59


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Purahéi: «Chipa apo purahéi» - Canción: «Elaboración del chipá»

1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta ñe’ëpoty. Observo las
imágenes y digo de qué creo que tratará el poema.

2. Ahendu ko purahéi. Escucho esta canción.

Chipa apo purahéi

Tokyto toky, tokyto kyta Tokyto kyto, tokyto kyta


amoite peve angu’a opararä pya’éke peju, peju pejupa
oikóma vy’a ñembiso jovái peñemoporä, pepuka puku
avatisoka oiko jeguaka. pevy’a heta, oikóma chipa.

Pakova rogue, chipa ruparä Ndojekuaái mávapa ohai


quebracho rakä, guajakan pire
kapi’i rapo, samu’ü rye
Ñe’ëndy - Vocabulario
chipa guyra’i, chipa jakare.
Ñe’ë ipu ha ijehai jojáva - Homónimos
Eru tupi’a, avati ku’i pire: piel, cutis, cuero // corteza // vaina
ñandy ha kesu, kamby ha juky ku’i: desmenuzado, triturado, pisado, molido
juky: sal // gracia, agraciado, simpático
peju lomitä, peju pehecha
peju: soplar, abanicar, airear // vengan (venir)
tatakua haku, oñemboguahu jepe’a: leña // apertura, inauguración
jepe’a oñe’ë, tata ojeroky puku: largo, alto // duradero
tatatï oveve, tanimbu ojere.

3. Ahaiguy mba’épa he’i ko’ä ñe’ë he’iseetáva purahéipe. Subrayo el significado


contextual de estas palabras polisémicas.

pire: piel - cutis - cuero - corteza


ku’i: desmenuzado - triturado - pisado - molido
juky: sal - gracia - simpático
peju: soplar - abanicar - airear - vengan
jepe’a: leña - apertura - inauguración

60 / Guaraní 8.º Grado


4. Ambohovái. Respondo.

– Mba’érepa oñe’ë purahéi. ¿De qué trata la canción?


_____________________________________________________________________________
Oñe’ë chipa apo rehe.

– Mba’épa ojejapóta. ¿Qué se realizará?


_____________________________________________________________________________
Ojejapóta chipa.

– Mba’emba’épa ojejapo chipa ojejapo mboyve. ¿Qué se hace antes de elaborar


el chipá? …oikóma vy’a ñembiso jovái // Pakova rogue, chipa ruparä // Eru tupi’a,
avati ku’i / ñandy ha kesu, kamby ha juky.
_____________________________________________________________________________

5. Ahaiguy mboy mbohysyipehë ha mbohysýipa oguereko ñe’ëpoty. Subrayo cuántas


estrofas y versos tiene el poema.
5 mbohysyipehë ha 18 mbohysýi
4 mbohysyipehë ha 18 mbohysýi
4 mbohysyipehë ha 16 mohysýi.

Marandu
Pujoja - Onomatopeya: es la imitación o recreación de un sonido natural o de otro
acto acústico no discursivo en el vocablo que se forma para significarlo. Ejs.: piriri, pororo.

6. Amongora umi ñe’ë ojehai hüvéva ha upéi ha’e mba’épa he’ise. Encierro en círculo
las palabras que están en negrita y digo qué significan.
Ohechauka tyapu ojapóva angu’a
Tokyto kyta, pya’éke peju, peju, pejupa. __________________________________
oñembisóvo avati.

Amoite peve angu’a opararä. Ohechauka hyapuha láta nandícha.


__________________________________

7. Ahai mba’e tyapúpa ojapo. Escribo los sonidos onomatopéyicos que se producen.

ocharara/ochororo
Oky tuicháramo: ________________________________
opururu/opiriri
Ñapyrüramo yvyrarogue pirúre: ________________________________
osunu
Ára overaitereíramo: ________________________________
Ñamoïramo ñandy akúpe so’o: ________________________________
ochyryry

8. Ahai peteï haipyvo ha aiporu ñe’ë tyapu rupiguáva. Escribo un párrafo utilizando
palabras onomatopéyicas.
Respuesta libre.
______________________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica palabras polisémicas.
Reconoce el significado contextual de las palabras.
Usa correctamente las palabras polisémicas.

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 61


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Ñe’ëpoty: «Imomorämby» - Poesía: «Admiración»

1. Amaña ta’angáre ha ha’e mba’érepa hi’ä chéve oñe’ëta jehaipyre. Observo la


imagen y predigo de qué tratará el texto.

2. Amoñe’ë. Leo.

Imomorämby

Ku mbyja ka’arupy Nde reko imarangatu, Hi’äntepa che reindy,


nde resa hü veraite pykasúpe ha’ete, nichomíme romoinge,
ha ojeka umi ne rembe kunu’ü raity meme, ha upépe ndéve añoite
ñaimo’ä rosa poty. ne ñe’ë asy ipu. che mborayhu taipoty.

Ahecháva pytümby Repukavývo, hory Maymárö porä ku’i


torypaitépe resë, nde resa hü veraite nde rehénte ijatypa,
yvotýpe rejegua, ha ojeka umi ne rembe ha mba’e hechapyrä,
ndijavýi ku Tupäsy. ñaimo’ä rosa poty. Ñandejára nemoï.

Nde rova pytängymi Ha umi jasy kypy’y Che po’a nga’u heñói
nde pire katu kamby, nde tyvyta moköive pe Tupäme ajerure,
ha nde áva hü asy ikarapä poräite, che mba’eránte ko che
oñeñopë jovaimi. ko mba’e imomorämby. roipota kuñataï.

Ha’ete ku tuna aju Ho’a vove pytümby Crispiniano Martínez


pe nde juru pytäite, pe che rokárape asë
hesénte amano mboyve, ha ama’ëvo nde rehe,
hi’äva chéve akambu. añandu che angapyhy.

62 / Guaraní 8.º Grado


3. Amoñe’ë mba’épa he’ise ä ñe’ë he’ise’etáva. Leo los significados de estas palabras
polisémicas.

rembe: labio // orilla // borde


jeka: roto, ruptura // dejarse
ku’i: molido // esforzarse // pedacito
jasy: mes // luna // menstruación
porä: lindo // suficiente // muy // bastante
aju: maduro // vengo(venir)

4. Ambojoaju ko’ä ñe’ë he’isévare ñe’ëpotýpe. Uno estas palabras con su significado
contextual.

labio esforzarse
rembe orilla ku’i molido
borde pedacito

5. Ahaiguy mba’eichagua ñe’ëjoajungatúpa. Subrayo a qué figuras literarias corresponden


las expresiones.

Ojeka umi ne rembe ñaimo’ä rosa poty.


mbo’avarekóva
mbojoguáva
mbojojáva

Nde pire katu kamby.


je’ejey
mbojoguáva
mbojojáva

Ha’ete ku tuna aju pe nde juru pytäite.


mbojojáva
je’ejey
mbojoguáva

6. Amoñe’ë ñe’ëjoaju ha ambosa’y mba’e ñe’ëtemiandúpa. Leo las oraciones y luego


pinto la imagen sensorial correspondiente.

Ojehecháva Oñehendúva Oñeñandúva Oñeikümbýva Oñehetüva

Nde áva hü asy oñeñope


jovaimi.

Kunu’ü raity meme ne ñe’ë


asy ipu.

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 63


7. Ahai mbojojáva ko’ä ñe’ëjoajúpe. Completo las oraciones formando comparaciones.
Respuesta modelo.
jasyra’ýicha ikarapä
Tyvyta moköive _______________________________ .
Hesa hü vera ha’ete ________________________
umi yvapurü .

8. Ajapo mbojoguáva umi mbojojávagui. Elaboro metáforas de las comparaciones.


_______________________________________________________________________________
Respuesta modelo.

_______________________________________________________________________________
Nde tyvyta jasyra’y.

_______________________________________________________________________________
Nde resa yvapurü.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

9. Amongora oï poräva. Encierro en círculo, lo que prevalece en el poema.

Ñemongeta (diálogo)
Ñemombe’u (narración)
Mombe’u’anga (descripción)

10. Aheka ñe’ëpapára rekovekue ha amoïmba. Busco la biografía del poeta y completo.

Héra: Crispiniano Martínez González


Moöpa ha araka’épa heñói: ____________________________________________________
Heñóiva’ekue Luque-pe, 25 jasypápe 1914 arýpe.

Hembiapokue: _________________________________________________________________
«Imomorämby», «Ñane mitärö guare», «Che rembiayhupy», «Ne pore’ÿme», «Santo Tomás

________________________________________________________________________________
ára» ha hetave mba’e.

Araka’épa omano: _____________________________________________________________


21 jasyporundy 1977 arýpe.

Indicadores
Identifica figuras literarias.
Identifica imágenes sensoriales.
Identifica palabras polisémicas.

64 / Guaraní 8.º Grado


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëjoaju chendal - Enunciado u oración de tipo atributivo

1. Ñamoñe’ë ha ñahesa’ÿijo ä ñe’ëjoaju. Leemos y analizamos estas oraciones.

(Umi jagua) iñarö.

Teroñe’ë Teroñe’ëje’e atributivo

(Che) chemba’eporä.

Teroñe’ë Teroñe’ëje’e atributivo

(Pende haiha) ijeguaka.

Teroñe’ë Teroñe’ëje’e atributivo

(Ñande) ñandekatupyry.

Teroñe’ë Teroñe’ëje’e atributivo

Marandu
Ñe’ëjoaju chendal - Enunciado atributivo: este tipo de enunciado u oración está
constituido por una marca personal de posesivo (che, nde, ne, i, iñ, ij, h, ñande, ñane,
ore, pende, pene, i, iñ, ij, h) y un adjetivo o sustantivo adjetivado. Se denomina atributivo
porque denota una cualidad o modo de ser del sujeto. Ej.: Mitä hetia’e. Ha’e iporä.
Observación: En guaraní no existe el verbo ser, estar o tener meramente copulativo, es
decir, para unir un adjetivo con un sustantivo, un sustantivo con un pronombre, como
cuando decimos: Mi amiga es alta, al traducir en guaraní el verbo ser se suple por una
marca personal de posesivo: Che angirü ijyvate.

2. Amoïmba ñe’ëjoaju atributivo. Completo las oraciones con la marca personal más adjetivo.

arandu - yvate - porä - tetia’e - tesäi - katupyry

Umi mbo’ehára _____________.


ikatupyry

Karai José ________


hesäi ha ________
hetia’e gueteri.
iporä
Ko mitäkuña ________ ijyvate
ha ________ .
Che jarýi ________ , heta mba’e oikuaa.
iñarandu

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 65


3. Ahai ñe’ëjoaju atributivo ko’ä ñe’ëgui. Redacto oraciones de tipo atributivo con estas
palabras.

Terarängue Marca personal + Teroja / sustantivo adjetivado


piru tesäi marangatu
Che chepiru cheresäi chemarangatu
Nde ndepiru nderesäi nemarangatu
Ha’e ipiru hesäi imarangatu
Ñande ñandepiru ñanderesäi ñanemarangatu
Ore orepiru oreresäi oremarangatu
Peë pendepiru penderesäi penemarangatu
Ha’ekuéra ipiru hesäi imarangatu

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

4. Ajapo ñe’ëjoaju atributivo ä ñe’ëjoajúgui. Convierto estas oraciones en enunciados


atributivos.

Pe jagua ñarö.
Pe jagua iñarö.
_______________________________________________________________________________

Amo ysyry piro’y asy.


Amo ysyry ipiro’y asy.
_______________________________________________________________________________

Karai ava.
Karai ijava.
_______________________________________________________________________________

5. Aiporu ñe’ëtéva atributivo amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Completo las oraciones con la
marca personal de los atributivos.

i
Amo karai __karape, i
__kyra ha akóinte oiko okaru.
i
Mymbakuéra __saraki ñúme.
h
Che irü __ova pytängy.

Indicadores
Identifica enunciados de tipo atributivo.
Analiza las oraciones de tipo atributivo.
Emplea adecuadamente los verbos atributivos.

66 / Guaraní 8.º Grado


Jehai hekopegua - Ortografía
Ysajambue - Metaplasmo

1. Amoñe’ë. Leo.

Che sy ojogua peteï vosa vakapi hepýva.


Upévare ndaikatúi ombopyahu isapatu.
Rereko piko remondearä ne arambotýpe –ha'e ichupe.
–Ndaguerekói –he'i che sy.
Upémarö che ru akärague morotï he’i ojoguataha kóa ko ao.
Ha oraháta ichupe jopóirö.

Marandu
Ysajambue - Metaplasmo: son transformaciones que sufren algunas palabras. Los
cambios pueden ser por adición, por supresión o por la distinta combinación de letra o
grupo de letras.

Ysajambue ñemohenda:
Ñepyründa - Prótesis (Adición al principio de la palabra)
ai: mbyai
’e: mbo’e

Mbytenda - Epéntesis (Adición en la parte media de la palabra)


syry: syryry
oru: ogueru

Pahanda - Paragoge (Adición al final de la palabra)


mondaha: mondahára
vakapi: vakapire

Ñepyrü’a - Aféresis (Supresión al principio de la palabra)


nahániri: ahániri
mombe’u: mbe’u

Mbyte’a - Síncopa (Cuando la palabra pierde letra de su parte media).


avei: ai
jevy: jey

Paha’a - Apócope (Supresión al final de la palabra)


pire: pi
ramo: rö

Combinación
atĩ: akãrague morotĩ = a-, apócope de akãrague; -tĩ, aféresis de morotĩ.
apiku'i: akã pire ku'i = a-, apócope de akã; pi-, apócope de pire; ku’i, sin modificación.

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 67


2. Anohë umi ñe’ë hü’íva ha ahaipa. Extraigo del texto las palabras en negrita y escribo su
forma completa.

vakapi: vakapire
__________________________
upéare: upévare
__________________________
akärague morotï: akätï
__________________________
ndorekói: ndaguerekói
__________________________
ai: avei
__________________________
upémarö: upémaramo
__________________________
kóa: kóva
__________________________
oraháta: ogueraháta
__________________________
jopóirö: jopóiramo
__________________________

3. Amohenda umi ñe’ë ijysajambuéva hendapete. Ubico las palabras según clasificación
del metaplasmo.

avei: ai - ramo: rö - jevy: jey - nahániri: ahániri - pire: pi - mburuvicha: ruvicha

Ñepurü’a - Aféresis
ruvicha - ahániri
____________________

Mbyte’a - Síncopa
ai - rö - jey
____________________

Paha’a - Apócope
pi
____________________

4. Ahai ysaja guerova ko’ä ñe’ëme. Escribo las transformaciones que sufren estas palabras.

Ajahupava’erä __________________________
ajahupa’arä

Aguerahákuri __________________________
arahákuri

Indicadores
Identifica metaplasmos.
Identifica la clasificación de los metaplasmos.
Usa nuevos vocablos.

68 / Guaraní 8.º Grado


Jahai haçua - Redacción
Ñe’ëpoty jehai - Redacción de poesía

1. Amoñe’ë. Leo.

Mitäkuña poräite

Mitäkuña poräite Vy’a’ÿ ha py’atarova


ne rembe pytä asy che rete oñuä
ñeimo’ä rosa poty. ohechávo nde resa
Che py’a ikyrÿi otroitére omaña.
ha che korasö operere
ohendúvo ne ñe’ë. Mitäkuña poräite
anína che py’apy peichaite
Nde reko saraki hi’ánte chéve amoñapymi che rete
ne irünguéra omboguiriri. ha togue che ñe’ë.
Repukavývo, nde ratypykua
ha’etéva voínte pe he’íva Susana Ortega
che retüseha.

2. Ambohéra pyahu ñe’ëpoty. Escribo otro título al poema.


Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

3. Ahai peteï ñe’ëpoty peteï ava ahayhuvévape ha aiporu umi ñe’ëjoaju atributivo ha
ñe’ëporähaipyre. Escribo un poema a una persona que amo, empleo enunciados de
tipo atributivo y figuras literarias.

ndesaraki - chepy’aporä - ñanembarete - penemarangatu


pendekatupyry - ijuky - iporä - isaraki - hesa jajái - ijyvate - neporä

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Usa enunciados de tipo atributivo.
Emplea figuras literarias.
Aplica normas ortográficas.

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 69


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Mbarakaja saite

Nde resa hü vera Mbarakaja saite, para morotï


emañávo che rehe. reikóva ka’aguýre yvyrarogue rembopiriri.
Nde rague remopu’ämba, Pyhareve repu’ä rejetepyso ha ndesaraki
ajamívo nde ypýpe ha oïva vicho’íre repo repo
nengyryry chemongyhyje. ha upéva nde nerembiapo.

Anína mbarakaja saite Mbarakaja saite ejúna


peichaite ne ñaña chendive. jaha chendive
Nde reko kirirï, nepyrü vevuimi anive reiko neañoite.
otopaka ndéve nde karurämi.
Susana Ortega

2. Amyesakä ä ñe’ë. Busco en el diccionario el significado de estas palabras.

saite: arisco/salvaje
_____________________________
kyhyje: miedo
_____________________________
año: solo
_____________________________
pyrü: pisada
_____________________________

3. Ambohovái. Contesto.

Mávarepa oñe’ë ñe’ëpoty. ¿De quién habla la poesía?


Oñe’ë mbarakaja saite rehe.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’épa hi’ä ndéve ho’u. ¿Qué crees que come?


_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

70 / Guaraní 8.º Grado


Mba’éicha hi’ä ndéve oikóva’erä mymba. Mba’érepa. ¿Cómo crees que deben vivir
los animales? ¿Por qué?
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

4. Anohë ñe’ëjoaju atributivo-va ñe’ëpotýgui. Extraigo oraciones atributivas de la poesía.


_______________________________________________________________________________
Nde saraki.

_______________________________________________________________________________
Nde nerembiapo.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

5. Ahai ko’ä ñe’ë ysajambuekuaa rupi. Escribo estas palabras teniendo en cuenta el
procedimiento de metaplasmo.

syry: syryry
_____________________________
oru: ogueru
_____________________________
avei: ai
_____________________________
jevy: jey
_____________________________

6. Aheka mba’e léipa oï ani haçua oñeñembosarái mymbakuérare. Investigo cuál es la


ley que protege a los animales contra el maltrato.
Ley 4840/13 De Protección y Bienestar Animal
_______________________________________________________________________________
Establece como sanción la pena privativa de libertad de hasta dos años o multa, a más de conservar la
_______________________________________________________________________________
sanción establecida en la ley vigente que consiste en la prohibición de adquirir o poseer animales domésticos
_______________________________________________________________________________
por un plazo de hasta diez años.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 4: Ñe’ëpoty aty - Poesías / 71


unidad 5
s
u - N oticia
nd
Mara a haçua
a
Jaiku

Unidades temáticas:
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita

Capacidades: • Umi ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva


omoñe’ëvape oikümby haçua pe jahaipyrépe he’íva.
Expresión oral (Las palabras y los signos que ayudan a comprender el
Omombe’u oikümbyháicha opaichagua jehaipyre ha texto).
jehaipyre’ÿ ohendúva térä omoñe’ëva. (Reproduce el
texto escuchado o leído).
Oiporu hekopete umi ñe’ë ohechaukáva moöpa oï ha Expresión escrita
araka’épa oiko pe oje’éva. (Utiliza correctamente las Oiporu ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva
palabras que demuestran dónde y cuándo sucedió el omoñe’ëvape oikümby haçua pe jehaipyrépe he’íva.
hecho). (Utiliza las palabras y los signos que ayudan a comprender
Oñomongeta oiporuhápe ñe’ë oporandu haçua el texto).
imbo’ehaopeguáre ha ambuére, ha he’i haçua Oiporu hekopete umi ñe’ë ohechaukáva moöpa oï ha
mba’éichapa oñeï térä mba’épa ojejapo: mávapa… araka’épa oiko pe oje’éva. (Utiliza adecuadamente las
moöpa… mávandipa. (Participa de diálogos en los palabras que indican dónde y cuándo sucede el hecho).
cuales emplea preguntas acerca de su escuela y otros, Oiporu porä umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ë opyta
y para preguntar cómo se encuentra o qué se está porä haçua oñondive pe he’isévape. (Utiliza correcta-
haciendo: mávapa… moöpa… mávandipa). mente las palabras para el buen sentido de la expresión).
Oiporu hekopete umi ñe’ë oporombohérava. (Utiliza Ohai porä oñeikümby porä haçua he’iséva. (Escribe con
correctamente las palabras que nombran). coherencia y cohesión).

Comprensión de textos orales Temas:


Ombojoja umi mba’e oikóva ohendúvape umi mba’e Ñañomongeta - Expresión oral
rehe ha’e oñanduháicha oikóva ndive. (Compara Eikuaamípa Paraguay Récord Ginness
hechos que ocurren en textos escuchados con situacio-
nes de su entorno). Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Ohechakuaa jehaipyrekuéra ohendúva: (Reconoce en Marandu: «Mbeju tuichavéva»
textos escuchados:)
• Oñemoñepyrüha pe marandu ojeikuaavaguivoi ha Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
oñemohypy’üha ohóvo. (Que comienza con informa-
Marandu: «Ryguasu picha’ï»
ción ya conocida sobre la cual se va profundizando).
Ñe’ëtekuaa - Gramática
Comprensión de textos escritos Ñe’ëteja ñemohenda
Oikümby opaichagua jehaipyre oñeñe’ëhápe umi téma
rehe ko’áça rupi herakuäva. (Comprende textos que Jehai hekopegua - Ortografía
abordan temas de actualidad). Signokuéra
Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva
ohechakuaakuévo: (Identifica en la estructura del texto):
Jahai haçua - Redacción
• Jehaipyre ojoapyha hekópe. (Estructura del texto).
Marandu apo
• Jehaipyre he’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Intención
comunicativa del texto).
Ñandekatupyryve haçua - Repaso

72 / Guaraní 8.º Grado


Marandu, ñamoñe’ë ha
ñamohypy’ü ñane ñe’ë.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 73


Ñañomongeta - Expresión oral
Eikuaamípa Paraguay Récord Ginness - ¿Conoces los Récords Guinness de Paraguay?

1. Amoñe’ë umi marandu ojehaíva. Leo los avisos publicitarios.

Karai Lorenzo Prieto 1965-pe 2011-pe Paraguay oikejey


ohupyty 720 aravo oguejy’ÿre Récords Guinness-pe.
bicicleta árigui. Oikóva’ekue Ojejapo pe pancho ipukúva
pe competencia principado de 203 metros. Upéicha ohasa
Mónaco-pe. Ha’e avei primer ipukukuépe pe chorizo
paraguayo oikeva’ekue pe ojejapova’ekue Málaga-pe
Récord Guinness arandukápe. ipukuva’ekue 150 metros.

So’o mbichy hérava «Todo


bicho que camina…» 2008-pe.
oike avei pe Récord Guinness-
Mbo’ehára Luis Szarán pe. Upe árape oje’u 27 000
ojapo peteï atyguasu 2013- kilos so’o ha oï 50 000 tapicha
pe ombohérava «Suena ho’úva.
Paraguay». Ombyaty 420 ysapu
ha ysapu mbopuha, upéicha
ombopu hikuái pe mba’epu
porä ha oike avei aranduka
Récord Guinness-pe.

74 / Guaraní 8.º Grado


2. Añe’ë haçua. Para dialogar.

Amombe’u umi mba’e aikuaáva ko’ä marandúre. Comento lo que conozco sobre
estas informaciones.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Amombe’u umi ambue Récords Guinness ñane retämegua. Comento otros Récords
Guinness de nuestro país.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

3. Ambohovái. Contesto.

– Mba’épa ikatu jaikuaa marandu rupive. ¿Qué podemos conocer mediante las
noticias?
_____________________________________________________________________________
Ikatu jaikuaa opa mba’e oikóva ko arapýpe.

_____________________________________________________________________________

– Moöguipa ikatu ñaguenohë marandu Récord Guinness rehegua. ¿De dónde


podemos extraer información sobre los Récords Guinness?
_____________________________________________________________________________
Ikatu ñanohë Récord Guinness arandukágui ha avei internet-gui.

_____________________________________________________________________________

– Mba’emba’épa oguerekova’erä marandu. ¿Qué partes debe tener una noticia?


_____________________________________________________________________________
Marandu orekova’erä: mba’épa oiko, moöpa oiko, araka’épa oiko, mávapa ojapo, mba’érepa oiko,
ma’eräpa oiko.
_____________________________________________________________________________

4. Añembyaty che irünguéra ndive ha rohai mba’épepa roipota ore retä oguereko
avei Récord Guinness. Formamos grupos con los compañeros y escribimos en qué nos
gustaría que obtuviera un Récord Guinness nuestro país.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Emplea las palabras estudiadas.
Expresa su opinión con coherencia.
Reproduce textos informativos.
Se expresa con fluidez en los diálogos.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 75


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Marandu: «Mbeju tuichavéva» - Noticia: «El mbeju más grande»

1. Ha’e küjererä. Digo trabalenguas.

Tata eipeju Eipopï mandi’o


ha tosununu emongu’i so’o
ha tojy mbeju emoï ipype ka’avo
ha jaguapy ja’u. ha ejapo pastel mandi’o.

2. Ahendu ha upéi amoñe’ë. Escucho y luego leo.

Arange: 25 jasypoteï 2011-pe

Mbeju tuichavéva Récord Guinness

Heta tavaygua oho Plaza de la


Democracia-pe ohecha mba’éichapa
oñembojy pe mbeju tuichavéva ko
arapýpe. Upéva oisämbyhy Táva Róga,
oguerohorývo San Juan Ára.

Pe mbeju oñembojehe’ahína umi tavaygua


rovake. Maymáva oïva upépe ohendu
avei mba’epu porä ha ho’u tembi’u ñane
Mbeju tuichavéva arapýpe.
mba’eteetéva.
Ko aty ha vy’aguasu oikohína umi 4 plaza oïva ojoypýpe, umíva ha’e: Plaza de los
Héroes, de La Democracia, de La Libertad ha Juan E. O’Leary oïva Paraguaýpe.

12 tembi’u apoha ombojehe’a 700 kilos aramirö itýrareheve ha ojapo hikuái pe


mbeju tuichavéva ko arapýpe. Maymáva oïva guive upe plaza-pe ho’u pe mbeju
aku.

Ombohasa guaraníme Susana Ortega

Color, A. (2017). El mbeju más grande del mundo - Nacionales - ABC Color. Abc.com.py. Recuperado de
http://www.abc.com.py/nacionales/el-mbeju-mas-grande-del-mundo-275514.html

3. Ambohovái ko’ä porandu. Respondo las preguntas.

– Mba’épa oiko. ¿Qué sucedió?


_____________________________________________________________________________
Ojejapo mbeju tuichavéva ko arapýpe.

_____________________________________________________________________________

76 / Guaraní 8.º Grado


– Moöpa oiko. ¿Dónde ocurrió el hecho?
Oiko Paraguaýpe, umi 4 plaza oïva ojoypýpe: Plaza de los Héroes, de La Democracia, de La Libertad ha
_____________________________________________________________________________
Juan E. O’Leary.
_____________________________________________________________________________

– Araka’épa oiko. ¿Cuándo sucedió?


_____________________________________________________________________________
Ojejapo 25 jasypoteï 2011-pe.

_____________________________________________________________________________

– Mavamávapa oisämbyhy. ¿Quiénes son los organizadores?


_____________________________________________________________________________
Táva Róga, oguerohorývo pe San Juan Ára.

_____________________________________________________________________________

– Mba’eräpa ojejapo. ¿Para qué se hizo?


_____________________________________________________________________________
Ojejapo ojegueroike haçua Récords Guinness arandukápe.

_____________________________________________________________________________

4. Ahai mba’érepa hi’ä chéve ojejapo pe mbeju tuichavéva ko arapýpe. Escribo mi


parecer sobre por qué y para qué se hizo el mbeju más grande del mundo.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

5. Aheka internet-pe ambue Récord Guinness oguerekovéva ñane retä ha ahai. Busco
en internet otro Récord Guinness que tiene nuestro país y lo transcribo.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica la estructura del texto informativo.
Interpreta la intención comunicativa del texto.
Expresa su opinión sobre una noticia.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 77


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Marandu: «Ryguasu picha’ï» - Noticia: «Gallina picha’ï»

1. Ajeporeka ä marandu rehe ha upéi ahaiguy oï poräva. Averiguo estas informaciones


y luego subrayo lo correcto.

Tembiapojegua ojejapóva: Artesanías que se realizan en:


Itauguápe: ao po’i ñanduti encaje ju
Itápe: ta’anga yvyra poyvi takype ha ta’anga yvy
Karapeguápe: ao po’i poyvi ta’anga yvyra
Tovatïme: ta’anga yvyra poyvi tembiapo karanda’ýgui

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

1 jasypateï 2013-pe

Ryguasu picha’ï
Ta’anga Omýiva (filme) Iberoamericaygua Iporävévape oñeme’ë jopóiramo
tembiapojegua paraguaigua.

Arapoköi 2 jasypateïme oñeme’ë jopói Ryguasu


Picha’ï Itá-Paraguaigua Ta’anga Omýiva
Iberoamericaygua Iporävévape. Ko jopói oñeme’ë
Festival Internacional de Filmes de Turismo ART&TUR-
pe, ijedición poteïháme, ojejapóva tavaguasu
Barcelos, Portugal-pe.
Peteï marandu omombe’u oñepyrüvo 2012
oñombyaty hague Portugal-pe karai embajador
paraguaigua, Luis A. Fretes Carreras, ha Dr.
Francisco Días, omotenondéva festival ART&TUR,
ha he’i hikuái ikatuha oñeme’ë jopóiramo kuña Ryguasu picha’ï oñeme’ë jopóiramo
ta’anga omýiva Iberoamericaygua
paraguái rembiapojegua. iporävévape 6ha Festival Art&Tur
«Oñeçuahë peteï ñe’ëme oñeme’ë haçua Ryguasu 2013-pe, ojejapóva Portugal-pe
Picha’ï jopóiramo upe vy’aguasu oñembyatyhápe
tembiapo jegua, ta’anga omýiva ha turismo arapypegua, jajehechaukávo
paraguajoháicha ha jaikuaaukávo ñane ñe’ë upe téra “Picha’ï” rupive», he’i upe
marandu.
Ña Marciana Arce Rojas ojapo ryguasu picha’ï festival-pe çuarä. Ha’e Itagua.
Opaite jopói oñeme’ëva oikóvo upe festival-pe niko gallo de Barcelos ra’anga;
upéva tembiapojegua Barcelos, Portugal-pegua, ojejapohápe ko festival. Ko arýpe
oñeme’ë rygasu picha’ï oñeme’ë rangue gallo de Barcelos.

Ombohasa guaraníme Susana Ortega

Color, A. (2017). Premian con artesanía paraguaya al Mejor Filme Iberoamericano en Portugal - Espectáculos - ABC
Color. Abc.com.py. Recuperado de http://www.abc.com.py/espectaculos/cine-y-tv/premian-con-artesania-
paraguaya-al-mejor-filme-iberoamericano-en-portugal-634744.html.

78 / Guaraní 8.º Grado


3. Aheka ñe’ëryrúpe ä ñe’ë. Busco en el diccionario estas palabras.

regalo/galardón
jopói: _________________________
artesanía
tembiapojegua: _________________________
capital/ciudad cabecera
tavaguasu: _________________________

4. Ahaiguy. Subrayo.

Ko marandu oñe’ë: tembiapojeguáre - vy’aguasúre - Portugal-re

5. Amoñe’ëjey marandu ha ambohovái. Leo nuevamente la noticia y respondo.

– Moöpa oiko pe festival. ¿Dónde se realizó el festival?


Festival oiko Portugal-pe.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’éichapa héra pe festival. ¿Cómo se denomina el festival?


_____________________________________________________________________________
Festival héra ART&TUR

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Araka’épa oiko pe festival. ¿Cuándo se realizó el festival?


_____________________________________________________________________________
Arapoköi, 2 jasypateïme.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’épa oñeme’ë jopóiramo pe festival-pe. ¿Qué se entregó como galardón en el


festival?
_____________________________________________________________________________
Oñeme’ë jopóiramo tembiapojegua Ryguasu Picha’ï.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

6. Amongurusu X Heë térä Nahániri. Marco con X Sí o No.

Hëe Nahániri

Pe festival ART&TUR oiko Itápe.

Festival ART&TUR-pe oñeme’ë jopóiramo Ryguasu Picha’ï.

Ña Marciana Arce Rojas ojapo Ryguasu Picha’ï.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 79


7. Amoïmba marandu retepy. Completo la estructura de la noticia.

Mba’éichapa héra marandu. ¿Cómo se titula la noticia?


Marandu héra Ryguasu Picha’ï.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’épa he’i marandu atýrape. ¿Qué dice en el copete o bajada?


Ta’anga Omýiva Iberoamericaygua Iporävévape oñeme’ë jopóiramo tembiapojegua paraguaigua.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’épa he’i marandu retépe. ¿Qué informa en el cuerpo de la noticia?


Arapoköi 2 jasypateïme oñeme’ë jopói Ryguasu Picha’ï Itá-Paraguaigua Ta’anga Omýiva Iberoamericaygua
_______________________________________________________________________________
Iporävévape. Ko jopói oñeme’ë Festival Internacional de Filmes de Turismo ART&TUR-pe, ijedición poteïháme,
_______________________________________________________________________________
ojejapóva tavaguasu Barcelos, Portugal-pe.
_______________________________________________________________________________
Peteï marandu omombe’u oñepyrüvo 2012 oñombyaty hague Portugal-pe karai embajador paraguaigua,
_______________________________________________________________________________
Luis A. Fretes Carreras, ha Dr. Francisco Días, omotenondéva festival ART&TUR, ha he’i hikuái ikatuha oñeme’ë
_______________________________________________________________________________
jopóiramo kuña paraguái rembiapojegua.
_______________________________________________________________________________
«Oñeçuahë peteï ñe’ëme oñeme’ë haçua Ryguasu Picha’ï jopóiramo upe vy’aguasu oñembyatyhápe
_______________________________________________________________________________
tembiapo jegua, ta’anga omýiva ha turismo arapypegua, jajehechaukávo paraguajoháicha ha jaikuaaukávo
_______________________________________________________________________________
ñane ñe’ë upe téra “Picha’ï” rupive», he’i upe marandu.
_______________________________________________________________________________
Ña Marciana Arce Rojas ojapo ryguasu picha’ï festival-pe çuarä. Ha’e Itagua.
_______________________________________________________________________________
Opaite jopói oñeme’ëva oikóvo upe festival-pe niko gallo de Barcelos ra’anga; upéva tembiapojegua
_______________________________________________________________________________
Barcelos, Portugal-pegua, ojejapohápe ko festival. Ko arýpe oñeme’ë rygasu picha’ï oñeme’ë rangue gallo
_______________________________________________________________________________
de Barcelos.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

80 / Guaraní 8.º Grado


8. Amoha’anga umi ryguasu picha’ï morotïva ha hüva ha ahai mba’épa he’ise pe isa’y.
Dibujo a las gallinas picha'ï blancas y negras y escribo qué significa cada una.

Ryguasu picha’ï hüva ñanembopo’a mba’apópe. La gallina picha'ï negra da suerte en el trabajo.
_______________________________________________________________________________
Ha morotïva katu ñanembopo’a mborayhúpe. La gallina picha'ï blanca da suerte en el amor.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica la estructura del texto informativo.
Responde preguntas referentes al texto.
Identifica el lugar donde ocurre el hecho.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 81


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëteja ñemohenda - Clasificación de adverbios

1. Amoñe’ë ha amongora ñe’ëteja. Leo y encierro en círculo los adverbios.

Pe mitä oho pya’e oheka mbujape. Ogueru ko’áça pe pohä.

Karai José omba’apo heta. Áça mombyry guive ñahendu umi guyra ñe’ë.

Marandu

Ñe’ëteja ñemohenda - Clasificación de adverbios


Ñe’ëteja - Adverbio: es la palabra invariable que modifica a un verbo, a un
adjetivo o a otro adverbio. Expresa modo, lugar, tiempo, cantidad, afirmación,
negación e interrogación.
Ñe’ëteja tekoguáva - Adverbio de modo: pya’e, mbegue, porä, vai, péicha,
upéicha, rei, peteïcha, puku, jepe, kóicha.
Ñe’ëteja tendaguáva - Adverbio de lugar: ko’ápe, ápe, iguýpe, amo, mombyry,
açui, tenonde, árupi, yvate, okápe, mamove ha ambue.
Ñe’ëteja araguáva - Adverbio de tiempo: áça, ko’áça, açave, anga, kuehe,
asajekue, pyharekue, aja, kuehe, ambue, kueheambue.
Ñe’ëteja papyguáva - Adverbio de cantidad: heta, mbovy, tuicha, michï,
michïve, sa’i, asy.

2. Ahai mba’eichagua ñe’ëtejápa umi ojehaiguýva ñe’ëjoajúpe. Escribo el tipo de


adverbio que está subrayado en las oraciones.

Ñe’ëteja tendaguáva
Ndohomo’äi mamove umi temimbo’e. (_________________________)
Pyharekue oho ohecha hikuái ta’anga omýiva. (_________________________)
Ñe’ëteja araguáva

3. Amohenda ä ñe’ëteja. Clasifico estos adverbios.

kóicha kuehe rei asajekue


upéicha yvate porä mbovy
ápe ko’áça açui iguýpe
jepe pya’e mbegue sa’i
heta ko’ërö

82 / Guaraní 8.º Grado


Ñe’ëteja tekoguáva Ñe’ëteja tendaguáva
upéicha - pya’e - mbegue
_________________________________ yvate - ápe - iguýpe
_________________________________
porä - jepe - rei - kóicha
_________________________________ açui
_________________________________
_________________________________ _________________________________
_________________________________ _________________________________
_________________________________ _________________________________
_________________________________ _________________________________

Ñe’ëteja araguáva Ñe’ëteja papyguáva


asajekue - ko’áça
_________________________________ mbovy - sa’i - heta
_________________________________
kuehe - ko’ërö
_________________________________ _________________________________
_________________________________ _________________________________
_________________________________ _________________________________
_________________________________ _________________________________
_________________________________ _________________________________

4. Amoïmba ä ñe’ëjoaju ñe’ëtejápe. Completo las oraciones con adverbios.


voi mombyry
Arapoköime ropu’ä _______ ha roho _____________.
Alicia oúta _______
ko’ërö mbo’ehaópe.
Mymba oguata ___________
mbegue korapýpe.
_______ guivénte rohecha.
Açui
Katuete roho ro’yta _____________.
asajekue

5. Ahai ñe’ëjoaju, ahaiguy ñe’ëteja ha ha’e mba’eichaguápa. Escribo oraciones,


subrayo los adverbios y los clasifico.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica adverbios.
Clasifica adverbios.
Usa los adverbios correctamente.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 83


Jehai hekopegua - Ortografía
Signokuéra - Signos de puntuación

1. Amoñe’ë ha amoï signokuéra oñeikotevëva. Leo y coloco los signos de puntuación


que faltan en las oraciones.

Che sy ningo mbo’ehára , Joaquín sy tembi’u apoha ha Karen sy ao apoha .


Umi tembi’u San Juanpegua hína : pajagua mascada , pastel mandi’o , chicharö
trensádo , mbeju ha chicharö hu’itï .
Karai Pedro ( doctor mitämegua ) oñangareko poräiterei che membýre .

Marandu
Kyta - Punto: señala la pausa marcada al final de una oración, párrafo o texto.
Kyguái - Coma: marca una pausa breve dentro de una oración.
Kytaguái - Punto y coma: indica una pausa mayor que la marcada por la coma
y menor que la del punto.
Kytaköi - Dos puntos: preceden a una enumeración, a una cita o a palabras
textuales y suceden a las fórmulas de tratamiento.
Taiköi - Comillas: enmarcan la reproducción de citas textuales de cualquier
extensión; indican que una palabra o expresión es impropia.
Taiky - Guion: sirve para dividir una palabra al final del renglón.
Rokái - Paréntesis: se utiliza para insertar en un enunciado una información
incidental, complementaria o aclaratoria.

2. Ahaiguy oï poräva. Subrayo lo correcto.

Jaiporu ñamopa’ü haçua ñe’ëaty jaiporuhápe ñe’ëjoajuha mbohovakéva ha ja-


hechauka haçua moköi térä hetave temiandu.
kyta kytaköi kytaguái

Jaiporu ñamondoho jave peteï ñe’ëapesä, uperire ñamoñepyrü haçua ambue


ñe’ëjoaju ipyahúva.
kyta kytaguái kytaköi

Jaiporu kuatiañe’ë ñamoñepyrüvo, ñamboguapýta jave ñande jehaípe, ambue


tapicha.
kytaguái kytaköi kyta

3. Ahai peteï haipyvo ha aiporu: Escribo un párrafo y utilizo:

kyta kytaköi taiky

Indicadores
Identifica signos de puntuación.
Utiliza correctamente los signos de puntuación.

84 / Guaraní 8.º Grado


Jahai haçua - Redacción
Marandu apo - Redacción de texto informativo

1. Amoñe’ë. Leo.

Ojejapose tererejere tuichavéva Costanera-pe.

Tetäyguakuéra ñane retämegua oñembyatýta oikeségui Récord Guinness


arandukápe.
Ko atyguasu oikóta 14 jasypa, ary 2017-pe, Costanera Paraguaypeguápe,
11:00 aravo guive, ojehechauka haçua ambue tetänguérape terere ha’eha
ñanemba’eteete.

2. Ajesareko marandúre ha ahai. Analizo y escribo.

Mba’épa oikóta:
Ojejapóta tererejere tuichavéva.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 85


Araka’épa oikóta:
Oikóta 14 jasypápe 2017-pe.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Moöpa:
Costanera Paraguaypeguápe.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Marandu
Noticia

Es el relato objetivo, claro, conciso y veraz de un hecho noticioso. Para elaborar una
noticia, se parte de una fórmula de seis preguntas, que en guaraní son: mba’épa oiko,
mávapa ojapo, araka’épa oiko, moöpa oiko, mba’eichakuépa oiko ha ma’eräpa oiko.

86 / Guaraní 8.º Grado


3. Amaña ta’angáre ha ahai peteï marandu hesegua. Ikatu aheka internet-pe. Observo
las imágenes y redacto una noticia. Busco en internet.

Ambohováiva’erä ko’ä ñeporandu: mba’épa oiko, mávapa ojapo, araka’épa oiko,


moöpa oiko, mba’eichakuépa oiko ha ma’eräpa oiko.

Arange _____________________________

Marandu réra - Titular: Mbujape he’ë ipukuvéve arapýpe

Marandu atýra - Bajada o copete


____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________

Marandu rete - Cuerpo


____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

Indicadores
Identifica la estructura de una noticia.
Redacta noticias teniendo en cuenta la estructura y las preguntas guías.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 87


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

25 jasypoapy - Guarani Ñe’ë Ára

25 jasypoapýpe jaguerohory ñane ñe’ë guarani ára; jagueromandu’ávo upe


arangépe, 1967-pe, oñemboguapy ypy hague ñande Léi Guasúpe guarani
ñe’ë ha’eha tetä Paraguái ñe’ëtee. Oñepromulgávo upe léi oñemosäso ñane
retäyguakuérape oñe’ë haçua guaraníme okyhyje’ÿre ha oñembohory’ÿre
avave hesekuéra.

Ko árape, karai ingeniero Rolando de Barros Barreto Acha omomaitei opaite


omba’apo ha oñorairövape ñane ñe’ëre ha he’i: «Guarani ñe’ë Paraguái
ñe’ëteete. Avy’a paraguajo haguére. Ñane retä ome’ë ñandéve hetaiterei
mba’e porä. Cheaguara ñane retä ha ñane ñe’ëre. Vy’apavë Guarani Ñe’ë
Árare».

2. Ambohovái oñeporandúva. Respondo las preguntas.

– Mba’eichakuépa 25 jasypoapy ha’e Guarani Ñe’ë Ára. ¿Por qué el 25 de agosto


se recuerda el Día del Idioma Guaraní?
25 jasypoapýpe 1967-pe oñemboguapy ypy ñande Léi Guasúpe guarani ñe’ë ha’eha tetä Paraguái
_____________________________________________________________________________
ñe’ëtee.
_____________________________________________________________________________

– Mba’érepa oñe’ë pe marandu. ¿De qué trata el texto informativo?


_____________________________________________________________________________
Marandu oñe’ë ñane ñe’ë guarani rehe.

_____________________________________________________________________________

3. Amoñe’ë ä ñe’ëteja ha ajapo ñe’ëjoaju. Leo los adverbios y los empleo en oraciones.

pya’e - kuehe - sa’i - vai - iguýpe


Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

88 / Guaraní 8.º Grado


4. Aheka ha ahai artículo 77/1992 oñe’ëva ñane ñe’ë guarani rehe. Investigo y trascribo
el artículo 77 de la Constitución Nacional de 1992 que habla de la lengua guaraní.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

5. Amoñe’ë ha amoï signokuéra oñeikotevëva. Leo y coloco los signos de puntuación


que faltan.

Mbo’ehaópe jaiporu aranduka , haiha , kuatiahai , ha mbojojaha .

Jajapo haçua mbeju ñaikotevë : avatiku’i , aramirö , ñandy , kesu , kamby ha juky .

6. Amoïmba. Completo.

Mba’éicha javépa ojeporu…

Rokái
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Taiky
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

Unidad 5: Marandu - Noticias / Jaikuaa haçua / 89


unidad 6
Cue ntos
’ u r ä -
be
Mom

Unidades temáticas:
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita

Capacidades: Omyesakä umi ñe’ë nahesakä poräiva térä oikuaa’ÿva, oipo-


ruhápe ñe’ëryru, ñe’ë he’isejojáva ha he’ise’avýva. (Aclara el
Expresión oral significado de las palabras de difícil comprensión o desconoci-
Oiporu porä umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ë opyta porä das usando el diccionario, sinónimos y antónimos).
haçua umíva oñondive pe he’isévape. (Utiliza correcta-
mente las palabras para el buen sentido de la expresión).
Oiporu hekopete umi moköi ñe’ë he’iséva peteï mba’énte. Expresión escrita
(Utiliza correctamente los sinónimos). Omombe’ujey ohaikuévo mombe’urä, ñe’ëpoty ha
mombe’ugua’u omoñe’ëva térä ohendúva. (Recrea cuentos,
poesías y mitos leídos o escuchados).
Comprensión de textos orales Oiporu ohaikuévo umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ëme
Ohechakuaa mba’épepa ojoavy mba’eporä ha mba’evai (upéva, jahechápa, ÿro katu, péicha avei…). (Utiliza los
oñemombe’úva jehaipyrekuéra ohendúvape. (Reconoce conectores usuales tales como: upéva, jahechápa, ÿro katu,
valores y antivalores presentes en textos escuchados). péicha avei).
Oikümby mavamáva rehepa oñeñe’ë umi jehaipyre ha Oiporu hekopete umi ñe’ë ohechaukáva moöpa oï ha
jehaipyre’ÿ ohendúvape ha umíva apytépe he’i máva araka’épa oiko pe oje’éva. (Utiliza adecuadamente las pala-
rehépa oñeñe’ëve. (Identifica personajes y personaje princi- bras que indican dónde y cuándo suceden los hechos).
pal de un texto escuchado). Oiporu porä umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ë opyta porä
Ohechakuaa mba’eichagua tekovépa pe oñeñe’ëhahína haçua umíva oñondive pe he’isévape. (Utiliza correctamente
jehaipyre’ÿ ohendúvape ha he’i máva ha’e oikuaávapepa las palabras para el buen sentido de la expresión).
ojogua upéva. (Caracteriza a los personajes de un texto Ohai porä oñeikümby porä haçua he’iséva. (Escribe con
escuchado y los relaciona con su entorno). coherencia y cohesión).

Comprensión de textos escritos


Ohechakuaa mavamávaguipa oñeñe’ë opaichagua jehai-
Temas:
Ñañomongeta - Expresión oral
pyre omoñe’ëvape. (Reconoce los personajes en los textos
Mombe’urä: «Ícaro jeveve»
leídos).
Oikümby jehaipyrépe mavamáva rehepa oñeñe’ë ha umíva
Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
apytéguipa máva rehe oñeñe’ëve. (Reconoce personajes y
Mombe’urä: «Okaraygua»
personaje principal de un texto).
Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva
Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
ohechakuaakuévo: (Identifica en la estructura del texto):
Mombe’urä: «Rómulo ha Remo»
• Jehaipyre ojoapyha hekópe. (Estructura del texto).
• Jehaipyre he’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Intención Ñe’ëtekuaa - Gramática
comunicativa del texto). Ñe’ëteja
• Umi ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva
omoñe’ëvape oikümby haçua pe jahaipyrépe he’íva. Jehai hekopegua - Ortografía
(Las palabras y los signos que ayudan a comprender Pundieköi
el texto).
Jahai haçua - Redacción
Ohechakuaa mba’épa oiko jehaipyre omoñe’ëvape ha Mombe’urä jehai
mba’érepa oiko upéva. (Identifica las causas y sus efectos
en textos leídos). Ñandekatupyryve haçua - Repaso

90 / Guaraní 8.º Grado


Mombe’urä amoñe’ë ha amohypy’ü che ñe’ë.

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 91


Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’urä: «Ícaro jeveve» - Cuento: «El vuelo de Ícaro»

1. Amoñe’ë. Leo.

Ícaro jeveve

Dédalo ningo peteï karai Grecia-gua oikova’ekue


ypa’ü hérava Creta-pe, karai réi Minos poguýpe.
Peteï ára, karai réi ipochy hendive ha oñembosaraise
hese. Upémaramo, Dédalo osë oho kañyhäme
ita’ýra ndive ani haçua réi ojehepy hesekuéra.
Oikógui hikuái kañyhäme pe ypa’üme,
ikatuhaçuáicha osë hikuái upégui, Dédalo ojapo
yvyrágui guyra pepo joguaha ha ombojapa hese
guyra rague araitýpe.
Oveve mboyve Ícaro, Dédalo he’i ichupe ani haçua
oveve açuieterei pe yguasu rováre, ikatúgui y timbo
omohe’ömba umi guyra rague ha ani avei oveve
yvateterei kuarahy ykére, ikatúgui kuarahy omboyku
pe araity.
Ícaro oñandúvo isäso guyráicha, hesarái pe
itúva he’iva’ekuégui. Ohecha kuarahy ojajái,
oguerohoryeterei ha oveve ijypyetépe. Pe araity
Ícaro ovevéramo guare kuarahýpe.
oñandúvo kuarahy aku oñepyrü hyku ha Ícaro ho’a
yguasúpe.
Py’atarovápe, Dédalo oho oheka ita’ýrape ha
ndojuhúi ichupe, umi guyra raguekuéntema ojuhu
ovevuihína yguasúpe.

Ombohasa guaraníme Susana Ortega

2. Ahaiguy ñe’ë he’ise’avýva. Subrayo los antónimos.

açui: pepete mombyry


haku: ro’y ho’ÿsa
py’atarova: py’aguapy py’atarara
hesarái: hechaga’u imandu’a

3. Ambohovái. Contesto.

– Mba’érepa oñe’ë mombe’urä. ¿De qué trata el cuento?


_____________________________________________________________________________
Oñe’ë Ícaro ovevéramo guare kuarahy ypyetépe.

_____________________________________________________________________________

92 / Guaraní 8.º Grado


– Mba’éichapa héra karai oikova’ekue Grecia-pe. ¿Cómo se llama el señor que vivía
en Grecia?
_____________________________________________________________________________
Pe karai ningo héra Dédalo.

_____________________________________________________________________________

– Mba’éichapa héra pe karai réi. Oï poräpa ha’e ojapóva. ¿Cómo se llama el rey?
¿Es correcto su actuar?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________

– Ícaro rembiapópa oï porä. Mba’érepa. ¿Es correcto el actuar de Ícaro? ¿Por qué?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________

4. Amombe’u mba’épa ymaite guive ojapose yvypóra. Comento según el cuento cuál
fue siempre el anhelo del hombre.
Yvypóra ningo ymaite guive oveveséva.
_______________________________________________________________________________

5. Amoha’anga mba’éichapa aipota opa mombe’urä. Grafico cómo quiero que sea el
final del cuento.

6. Amombe’u mba’éichapa che reko che rogayguakuéra ndive. Describo cómo es mi


vida con mi familia. Respuesta personal.

7. Ñañembyaty ha ñamombe’u umi mombe’urä jaikuaáva. Formamos grupos y narramos


los cuentos que conocemos. Respuesta personal.

Mávapa omombe’u ñandéve. ¿Quién nos lo relató?


Mávapa ohai. ¿Quién es el autor?
Mba’érepa iporä ñamoñe’ë mombe’urä. ¿Por qué es importante leer cuentos?

Indicadores
Recrea cuentos.
Identifica antónimos.
Pronuncia con claridad las palabras.
Se expresa con fluidez.

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 93


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’urä: «Okaraygua» - Cuento: «El forastero»

1. Amombe’u mba’épa ajapova’erä oïramo oikotevëva cherehe. Comento qué debo


hacer cuando alguien me necesita.

2. Ahendu. Escucho.

Okaraygua

Peteï távape ndajeko oikoraka’e yma peteï chokokue ijopyetereíva,


nome’ëreimo’äiva voi mba’eve hapichápe araka’eve.
Peteï pyhare oñeno mboyvemi ohendu ombotáva hokë. Oho ohecha ha ojuhu
peteï karia’y iporte poräva ha ha’etévaicha iviru hetáva.
Pe okaraygua he’i ichupe:
—Aikotevë ningo peteï koty ikatu haçuáicha ahasa pyhare ha akemi.
Chokokue ivirupotaitereígui ombohasa okarayguápe ha he’i ichupe:
—Ápe ereko nde karu pyharerä ha tupa potï asy ijahoja porurümbáva, ha upévare
reme’ëva’erä chéve 10 viru apu’a itajuguigua ore oremboriahuetereígui (pe viru
upéve hetaiterei).
Okaraygua oñemondýi hepyetereígui ha ndoguerekóigui opyta haçua he’i:
—Néi.
Pyhareve opu’ävo he’i chokokuépe:
—Áça oçuahëvo che rembijokuaikuéra ame’ëta ndéve viru ha sapy’areípa
nerevendeséi chéve peteï nde kavaju.
Chokokue he’i ichupe:
—Oï porä, ha kavajúre reme’ëva’erä chéve 20 viru apu’a itajuguigua.
Okaraygua nde’íri mba’eve ha oñepyrü ombyape pe kavaju; ojupi hi’ári ha osë
oho ñanihäme upégui.
Chokokue osapukái ichupe:
—Karai, nderesarái nderehepyme’ëi ningo chéve umi mba’e ame’ëva’ekue
ndévere.
Okaraygua opuka puku hese ha he’i ichupe:
—Terehóna añaretäme, upépe oho umi ijopyetéva.
Chokokue ha hogaygua opyta hasë hóga rokëme ha he’i:
—Ko’ä mba’e ojehu ñandéve ñane rakate’ÿ ha nañanemba’eporäigui.

Ombohasa guaraníme Susana Ortega

3. Ahaiguy ñe’ë he’isejojáva. Subrayo los sinónimos.

jopy: jopói takate’ÿ pojera


óga: táva aty tapÿi
viru: pirapire heta sogue
tupa: tupä kotykeha inimbe

94 / Guaraní 8.º Grado


4. Ambohovái. Respondo.

– Mávapa omombe’u ko mombe’urä. ¿Quién narra el cuento?


Kaso mombe'uhára.
_____________________________________________________________________________

– Araka’épa ojehu. ¿En qué tiempo sucedió?


Yma oikova’ekue.
_____________________________________________________________________________

– Moöpa oiko. ¿En qué lugar sucedió?


_____________________________________________________________________________
Oiko peteï távape.

5. Ahai ha amombe’u mba’éichapa pe avatee ha avatee’ÿ. Describo a los personajes


principales y secundarios.
Avatee: Okaraygua, peteï karia’y iporte poräva ha ha’etévaicha iviru hetáva.
_______________________________________________________________________________
Avatee’ÿ: Chokokue, ijopyeterei, nome’ëreimo’äiva mba’eve hapichápe.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

6. Máva rehepa nemomandu'a ko’ä avatee. ¿Con quién relacionas a los personajes?
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

7. Amongora umi mba’e iporäva jajapo. Encierro en círculo las buenas acciones que
debemos realizar

pytyvö japu ñemboja’o monda


sämbyhy me’ë tovamoköi joayhu

8. Ajepy’amongeta chokokue ojapóvare ha ahai che remimo’ä. Reflexiono sobre el


actuar del granjero y escribo mi opinión.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica sinónimos.
Identifica valores y antivalores.
Caracteriza al personaje del cuento.

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 95


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’urä: «Rómulo ha Remo» - Cuento: «Rómulo y Remo»

1. Ñañomongeta mba’épa jahecha ko ta’angápe. Conversamos sobre la imagen.

2. Amoñe’ë che mbo’ehára ndive. Leo con mi profe.

Rómulo ha Remo

Yma, ymaite ndajeko raka’e pe tetä hérava ko’áça Italia


oisämbyhyva’ekue Numitor ha Amulio. Peteï jey, Amulio
Ñe’ëndy - Vocabulario
omosë ityvýrape iñemoñare reheve. tyvýra: hermano menor
Opyta Rea Silvia, omboty ichupe Tupä Vesta ndive. yvyty: cerro
Rea Silvia okañy upégui. Oguatakuévo peteï ysyry yryvu: cuervo
rembe’ýre ojuhu Tupä Marte-rehe ha iñakävaiete hese jaguarundy: lobo, loba
opyta oñondive ha Rea Silvia imembyköi. Peteïvape membyköi: mellizos, gemelos
ombohéra Rómulo ha ambue katu Remo.
Amulio oikuaávo, oguerokañy umi moköi mitä ha ogueraha
ka’aguýpe omombo omano haçua hikuái ro’y ha vare’águi. (Péva ojapo okyhyjégui
oñehundírö çuarä umi oïva ipoguýpe).
Jaguarundy ndaje ohendu umi mitä rasë, oñemboja yjypypekuéra ha omokambu
ichupekuéra. Upéicha rupi Rómulo ha Remo oikove, ha oiko hikuái jaguarundy ha
imembykuéra ndive ikaria’y peve.
Peteï ára oho hikuái pe ijypykue oikohaguépe; oçuahë pe ysyry Tíber peve ha he’i oikotaha
hikuái upépe.
Moköivéva he’i:
—Ko’ápe jajapo ñande tavarä ani haçua hesarái avave ñandehegui.
—Mba’éichapa ñambohérata —oporandu Remo—. Hérata Roma, upéicha ojeikuaáta
che amoñepyrü ypy hague ko táva —he’i Rómulo.
Upémaramo Remo he’i:
—Umi Tupä te’i mba’éicha hérata pe táva.
Umi Tupä he’i ohecharaëvéva pe guyra tuichavéva, upéva réra ogueraháta.
Upémarö ojupi hikuái peteï yvyty ru’äitépe. Remo ohecha ohasa iñakä ári peteï yryvu ha
Rómulo katu omaña árare ha ohecha peteï taguato ruvicha oguejy mbeguekatuhína
yvýpe. Rómulo ogana ha upévare pe táva héra Roma.

Ombohasa guaraníme Susana Ortega

96 / Guaraní 8.º Grado


3. Ahaiguy umi ñe’ë he’ise’avýva. Subrayo los antónimos.

kañy: oho juhu ou


vare’a: tyçuatä ñembyahýi tenyhë
ro’y: to’ysä piro’y haku

4. Ambohovái. Contesto.

– Mavamávarepa oñeñe’ë mombe’uräme. ¿De quiénes se habla en el cuento?


_____________________________________________________________________________
Oñeñe’ë Rómulo ha Remo rehe.

_____________________________________________________________________________

– Moöpa oiko ko mombe’urä. ¿En qué espacio se desarrolló la acción?


_____________________________________________________________________________
Oiko pe tetä hérava ko’áça Italia-pe.

_____________________________________________________________________________

– Araka’épa oiko mombe’urä. ¿En qué tiempo sucedió la acción?


_____________________________________________________________________________
Oikova’ekue yma, ymaite ndajeko.

_____________________________________________________________________________

– Mba’épa ojapo Amulio ityvýra rehe. Oï poräpa. ¿Qué hizo Amulio a su hermano
menor? ¿Es correcto su actuar?
_____________________________________________________________________________
Amulio omosë ityvýra iñemoñare reheve.
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________

5. Amoïmba mba’éichapa avateekuéra. Completo las características de los personajes


principales.
_______________________________________________________________________________
Rómulo ha Remo ningo köingue, ojehejarei ichupekuéra ka’aguýpe ha peteï jaguarundy omokambu
ichupekuéra, upéi okakuaapa rire oho omoñepyrü hikuái pe táva hérava Roma.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

6. Ahai umi avatee’ÿ réra. Escribo los nombres de los personajes secundarios.
_______________________________________________________________________________
Rea Silvia - Amulio - Numitor - Tupä Marte - Tupä Vesta

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 97


7. Ahaiguy kuaarapoite haipyvo peteïhágui. Subrayo la idea principal del primer párrafo.

Amulio omosë ityvýrape iñemoñare reheve.


Yma oisämbyhy Amulio ha Numitor pe tetä hérava ko’áça Italia.
Rea Silvia opyta ñembotyhápe Tupä Vesta ndive.

8. Amoïmba ko’ä ñe’ëjoaju ambyapu’ávo mombe’urä. Completo el argumento del


cuento.

imembyköi
Rea Silvia _________________ ha ombohéra Rómulo ha Remo.
omano haçua hikuái ro’y ha vare’águi
Amulio oguerokañy umi moköi mitä ha omombo ________________________________.
Rómulo ha Remo oho _________________.
ysyry Tíber peve

Remo akä ári oveve peteï _________________.


yryvu

Ha Rómulo katu ohecha peteï _________________.


taguato ruvicha

Rómulo ogana ha upévare _________________.


pe táva héra Roma

9. Ahai che remimo’ä ko mba’evai rehe ha mba’érepa naiporäi jajapo umíva. Escribo
mi opinión sobre este antivalor y expreso por qué no es bueno.

Amulio oipotapa umi mba’e ndaha’éiva imba’e.


_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica la idea principal de párrafos.
Identifica antónimos.
Caracteriza a los personajes principales y secundarios.
Identifica valores y antivalores.

98 / Guaraní 8.º Grado


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëteja - Adverbio

1. Amoñe’ë ha amoïmba. Leo y completo.

Mba’éichapa oje’e Mba’eichagua


adverbio guaraníme. ñe’ëtejápa reikuaáma.
guaraníme oje’e ñe’ëteja.
Ahai: ________________________ aikuaáma ñe’ëteja tekoguáva,
Ahai: ________________________
_____________________________ tendaguáva, araguáva ha papyguáva.
_____________________________

2. Amoñe’ë ha ahaiguy ñe’ëteja. Leo y subrayo los adverbios.

ko’áça
Pe tetä hérava ____________ Italia.
upégui
Rea Silvia okañy _____________.
Moköivéva he’i:
Ko’ápe
—_____________ jajapo ñande tavarä.

Marandu
Ñe’ëteja - Adverbio

Ñe’ëteja porandúva - Adverbio de interrogación: se utiliza para hacer preguntas y lleva


las partículas sufijas -pa - piko (moöpa, araka’épa, mávapa, mba’épa, máva piko). Ej.:
Mávapa ohóta nendive.
Ñe’ëteja moneïva - Adverbio de afirmación: se utiliza para afirmar algo (hëe, néi, nei,
tove). Ej.: Néi, jaha mba’e nendive.
Ñe’ëteja mbotovéva - Adverbio de negación: se utiliza para negar algo (nahániri,
ahániri, tove, ani, araka’eve). Ej.: Ani rejupi upépe.

3. Amongora umi ñe’ëteja. Encierro en círculo los adverbios.

Rómulo ha Remo araka’eve noñorairöi.


Ere pe mitäme tove toho okavusúpe.
Ore roho kuehe mbo’ehaópe, ha nde araka’épa rehóta.

4. Ahaiguy ñe’ëteja ha ahai mba’eichaguápa. Subrayo los adverbios y luego los clasifico.

Umi mitä araka’eve ndohomo’äi ohecha pe ta’anga omýiva.


_______________________________________________________________________________
Ñe’ëteja mbotovéva

_______________________________________________________________________________

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 99


Máva piko oguerura’e pe mombe’urä.
_______________________________________________________________________________
Ñe’ëteja porandúva

Mba'épa rejapóta ne arambotýpe.

Ñe’ëteja porandúva
_______________________________________________________________________________

Néi, ha’e oguerúta pe aranduka.

Ñe’ëteja moneïva
_______________________________________________________________________________

5. Aiporu ñe’ëteja amoïmba haçua ñe’ëjoaju. Completo las oraciones con adverbios.

Hëe
_______, aháta akaru.
Moöpa
___________ opyta ne mbo’ehao.
Nahániri
_____________, ndovaléi repoko upévare.

6. Ahai moköi ñe’ëjoaju oguerekóva: Escribo dos oraciones con:


Respuestas personales.
Ñe’ëteja porandúva:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Ñe’ëteja moneïva:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Ñe’ëteja mbotovéva:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica adverbios de interrogación, negación y afirmación.
Emplea correctamente los adverbios.

100 / Guaraní 8.º Grado


Jehai hekopegua - Ortografía
Pundieköi - Digrama

1. Amoñe’ë ha ahaiguy umi ñe’ë oguerekóva pundieköi. Leo y subrayo las palabras que
contienen digramas.

mbarakaja
Pe________________ mbokaja
ojupi _____________ rakäre.
anguja
Umi _____________ pytümbýpe
ho’u kesu ________________.
karrétape
Pe _____________ sandia
ojegueru heta _________.
kambuchípe
Amo _________________ manduvi
henyhë _____________.

Marandu
Pundieköi - Digramas

Están compuestos por dos consonantes inseparables, ya que son una sola letra con un
solo sonido, forman sílaba con una vocal. Se clasifican en orales (ch, rr) y nasales (mb,
nd, ng, nt).

2. Amoñe’ëpehë ä ñe’ë orekóva pundieköi. Separo en sílabas las palabras con digramas.

arro: a-rro
___________________________
mburukuja: mbu-ru-ku-ja
___________________________
andai: a-nda-i
___________________________
mburika: mbu-ri-ka
___________________________
karumbe: ka-ru-mbe
___________________________
angete: a-nge-te
___________________________
mbaipy: mbai-py
___________________________
chicharö: chi-cha-rö
___________________________
mbusia: mbu-sia
___________________________

3. Ajapo ñe’ëjoaju umi ñe’ëgui. Empleo en oraciones esas palabras.


_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica digramas.
Separa en sílaba palabras con digramas.

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 101


Jahai haçua - Redacción
Mombe’urä jehai - Redacción de cuento

1. Amoñe’ë. Leo.

Ita hü

Oiko ha’eñomi ha ikane’ö ndojoguái rupi avavépe. Oï ita


pytä, morotï, sa’yju ha pytänaräva. Ha’ekuéra oñembyaty Ñepyrümby
ijoguaha ndive ha oñomoirü oñembosaráivo hikuái.

Ita hü vy’a’ÿ ha kane’ögui osë ohorei ysyrýre, ohekávo


ijoguaha. Oho mombyry, mombyryve ha ndojuhúi. Opyta
okerei ysyry rembe’ýre.

Upeichahágui ipytümba ha yvy oñepyrü omýi. Ndoikuaái


mba’épa oiko. Ohendu ayvu ha vy’a. Ojesape’a ha ojetopa Hete
peteï caja vidrioguiguápe, ahoja iporämbajepéva ári. Oïva
ohecharamo ichupe.

Oçuahëvo pyhare ha ogue rire tesape, ohecha ñasaïndy


rupive peteï ita pytähüngývape ha oñepyrü oñe’ë hikuái.
Vy’ápe moköivéva oiko ojehecharamógui.

Peteï ára pytähüngy he’i ita hüme okañy haçua hikuái


upégui ha oho peteï tenda iporäiterívape. Upéicha ojapo Paha
hikuái, ha upépe otopa heta ita isa’ýva ha’ekuéraicha.
Vy’ápe opyta oiko hikuái upépe.

2. Amombe’u mba’épa oñandu pe ita hü. Comento lo que sintió la piedra negra.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

3. Aguenohë mombe’urägui. Extraigo del cuento.

Ñepyrümbu:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

102 / Guaraní 8.º Grado


Mbyte:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Paha:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

4. Ahai peteï mombe’urä mbykymi. Redacto un cuento breve.

Aiporu mba’eporä (valores): säso, py’aguapy, mborayhu, tekojoja.


Ñe’ëjoajuha (conectores): upéicharö, upévare, upeichahágui, ÿro katu, upéva,
jahechápa, péicha avei.
Ñe’ëteja opaichagua.

Ñepyrümby: Yma ndajeko raka’e oiko…


_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mbyte:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Paha:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Recrea cuentos.

Emplea conectores adecuados.

Produce textos coherentes y cohesivos.

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 103


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Newton Masä

Heñói ndajeva’ekue peteï mitä piru ha hasypamíva peteï Niño Ára


ko’ëme, 1642-pe.

Isy ha itúva ombohéra ichupe Isaac. Umi ohechava’ekue ichupe


heñoiramóme he’i ndoikovemo’äiha. Ha oikove 85 ary. Upéva ha’ehína
Isaac Newton; peteï científico ome’ëva’ekue heta mba’ekuaa
yvypórape.

Pe imitäme oñeñe’ë térä ojejerure ichupe umi mba’e ha ha’ete ku


nontendéiva; upévare isy ogueraha ichupe mbo’ehaópe ndovaléigui
omba’apo haçua ñemitÿme. Ikaria’ýmaramo oike mbo’ehao guasúpe.

Oje’e hese ha’eha peteï mitärusu ojepy’amongetáva ha’eñomi ha


upévare nopenái ha ndohecháivaicha mba’eve.

Peteï ára ndaje oho ombojy haçua ryguasu rupi’a ikaru pyharerä ha omoï
rängue ryguasu rupi’a omoï hi’aravopapaha. Oho omaña haçuáicha
aravóre ha otopa hi’aravopapaha opupuhína.

Ambue ára ndaje oho oguata iñirünguéra ndive ha upeichahágui


oñemoha’eño ha oho oguapy peteï mansána máta guýpe. Ohecha
sapy’a yva ho'áva hakägui. Newton ojepy’amongeta ha he’i oïha fuerza
de gravedad upévare pe yva ho’a yvy gotyo ha ndohói yvate gotyo.

Oporandu ichupe hikuái mba’éichapa odescubri pe fuerza de gravedad;


ha ha’e ombohovái:

—Heta añeha’ä ko che reko pukukue javeve.

Newton oheja ñandéve heta mba’e: oinventa peteï mba’e pyahu


jaipapa haçua matemática, ohechauka mba’érepa pe yguasu ojupi;
avei ohechauka pe tesape morotï oguerekoha jy’i sa’y ha ojapo pe
telescopio.

Iñemano oñembyasy arapy tuichakue javeve, ha’ére peteï karai


marangatu ha imba’e poräva.

104 / Guaraní 8.º Grado


2. Amyesakä ä ñe’ë. Escribo el significado de estas palabras.

hasypamíva: enfermizo
___________________________________
mba’ekuaa: saber, ciencia, entendimiento
___________________________________
aravopapaha: reloj
___________________________________

3. Ambohovái. Contesto.

– Mávarepa oñe’ë ko jehaipyre. ¿De qué trata el texto?


_____________________________________________________________________________
Oñe’ë Isaac Newton rekove rehe.

– Mba’éichapa ra’e pe mitämi. ¿Cómo era de niño?


Pe mitämi ningo ipiru ha hasypamíva’ekue.
_____________________________________________________________________________

– Mba’épa oikümby ohechávo ho’a mansána hakägui. ¿Qué comprendió cuando


vio caer la manzana?
_____________________________________________________________________________
Newton ojepy’amongeta ha he’i oïha fuerza de gravedad upévare pe yva ho’a yvy gotyo ha ndohói
yvate gotyo.

– Mba’épa oiko Isaac-gui. ¿En qué se convirtió Isaac?


_____________________________________________________________________________
Oiko ichugui peteï karai arandu (científico) ome’ëva’ekue heta mba’ekuaa yvypórape.

4. Ahai mba’e oiko ko mba’ére oikópe. Escribo el efecto de la siguiente causa.

Mba’ére oiko: Isaac Newton ohecha mba’éichapa ho’a mansána hakägui.


Mba’e oiko: Newton
___________________________________________________________________
ojepy’amongeta ha he’i oïha fuerza de gravedad upévare pe yva ho’a yvy gotyo
ha ndohói yvate gotyo.
5. Amongora umi ñe’ëteja ha amohenda. Encierro en círculo los adverbios y clasifico.

nahániri oguata tove cheporä néi


araka’épa syryry hëe ani puka
akaru moöpa mba’épa araka’eve

Ñe’ëteja mbotovéva Ñe’ëteja porandúva Ñe’ëteja moneïva


_______________________
nahániri - ani _______________________
araka’épa - moöpa _______________________
néi - tove - hëe

_______________________
araka’eve _______________________
mba’épa _______________________
_______________________ _______________________ _______________________

6. Anohë mbohapy ñe’ë oguerekóva pundieköi ha ajapo ñe’ëjoaju. Extraigo del texto
tres palabras con digramas y las empleo en oraciones.
ambue
_______________________________________________________________________________
iñirünguéra
_______________________________________________________________________________
ichupe
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 105


unidad 7
itos
a-M
u re hegu
o m be’
Ñ e m

Unidades temáticas:
Expresión oral, Comprensión de textos orales,
Comprensión de textos escritos y Expresión escrita

Capacidades: • Umi ñe’ë térä ambue signokuéra oipytyvöva omoñe’ëvape


oikümby haçua pe jehaipyrépe he’íva. (Las palabras y los
Expresión oral signos que ayudan a comprender el texto).
Omombe’u oikümbyháicha opaichagua jehaipyre ha
jehaipyre’ÿ ohendúva térä omoñe’ëva. (Reproduce el texto
escuchado o leído). Expresión escrita
Ombojoaju hemimo’ä oñe’ënguévo: omoñepyrü, ombo- Ohai porä oñeikümby porä haçua he’iséva. (Escribe con
hete ha omohu’ä pe mba’e omombe’úva. (Secuencia sus coherencia y cohesión).
ideas al expresar sus opiniones o posturas). Ohechauka ohaikuévo: oikuaaha umi normatíva ojeporu
haçua taikuéra, ojehai haçua muanduhe ha tyapu tïgua
rechaukaha; ha avei pe normatíva oñembojoaju haçua morfe-
Comprensión de textos orales makuéra ojuehe. (Demuestra en su redacción que conoce la
Oikümby mavamáva rehepa oñeñe’ë umi jehaipyre ha normativa de uso de las letras, del acento y de la marca de
jehaipyre’ÿ ohendúvape ha umíva apytépe he’i máva nasalidad y las normativas sobre el uso de los morfemas).
rehepa oñeñe’ëve. (Identifica personajes y personaje princi- Ohechakuaa mba’éichapa ojeporuva’erä umi ñe’ëtéva
pal de un texto escuchado). atributivo ha activo. (Identifica el uso correcto de los verbos
Ohechakuaa mba’eichagua tekovépa pe oñeñe’ëhahína atributivos y activos).
jehaipyre’ÿ ohendúvape ha he’i máva ha’e oikuaávapepa Oiporu ohaikuévo umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ëme:
ojogua upéva. (Caracteriza a los personajes de un texto upéva, jahechápa, ÿro katu, péicha avei… (Utiliza los conec-
escuchado). tores usuales tales como: upéva, jahechápa, ÿro katu, péicha
Ohechakuaa umi ohendúva: (Reconoce en textos escucha- avei).
dos):
• Ojoapyha hekópe. (Conectores).
• Oiporuha hekópe umi ñe’ë ombojoajúva ambue ñe’ëme Temas:
(upévare, upémarö, upeichahágui…). (Que utiliza los Ñañomongeta - Expresión oral
conectores usuales tales como: upéva, upémarö, upei- Mombe’ugua’u ypy: «Ñamandu»
chahágui…).
• He’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Que relaciona las pala- Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
bras entre sí y con el mensaje del texto). Mombe’ugua’u: «Jaguaru»

Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva


Comprensión de textos escritos
Oikümby jehaipyrépe mavamáva rehepa oñeñe’ë ha umíva Mombe’ugua’u: «Jasy Jatere hasyröguare»
apytéguipa máva rehe oñeñe’ëve. (Reconoce personajes y
personaje principal de un texto). Ñe’ëtekuaa - Gramática
Oikümby umi marandu oñemoçuahëva ichupe kuatia Ñe’ëjoaju ñehesa’ÿijo
rupive. (Comprende distintos tipos de textos escritos).
Omomba’e hapichakuéra remimo’ä ojoavýramo jepe Jehai hekopegua - Ortografía
hemimo’ägui. (Respeta el punto de vista de los demás Puso (’) jeporu
aunque difiera del suyo).
Ohechakuaa umi mba’e jehaipyre retepýpe oïva Jahai haçua - Redacción
ohechakuaakuévo: (Identifica en la estructura del texto): Ta’angahai jehai
• Jehaipyre ojoapyha hekópe. (Conectores).
• Jehaipyre he’iha pe oñeha’aröva ichugui. (Intención Ñandekatupyryve haçua - Repaso
comunicativa del texto).

106 / Guaraní 8.º Grado


Ñamandu, mombe’ugua’u omoñepyrü.

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 107


Ñañomongeta - Expresión oral
Mombe’ugua’u ypy: «Ñamandu» - Mito de la creación: «Ñamandu»

1. Amoñe’ë. Leo.

Ñamandu ha’e ñande ru guasu,


ombogue pytümby, oguerojera ayvu
ha ñe’ë ñehendu.
Ñanderu py’aguasu,
ñe’ë rerekua ha omomba’eguasu
karai, kuarahy rata
ñandéve ohechauka.

Jakaira, ára rerekua


ha upévare omanda.
Ñamandu ha iñirünguéra;
naipuru’äi hembirekokuéra.
Ñamandu ojapo yvy tenonde,
yguasu, ára ha pyhare.
Upéicha ndaje oñepyrü ypy tekove.

2. Añe’ë haçua. Para dialogar.

Amombe’u mba’érepa oñe’ë jehaipyre. Comento de qué trata el texto.


_______________________________________________________________________________
Oñe’ë Ñamandu rehe.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Ahendúvapa Ñamandu rehegua. ¿Suelo escuchar relatos de Ñamandu?


_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

108 / Guaraní 8.º Grado


3. Ambohovái. Contesto.

– Mávapa Ñamandu. ¿Quién es Ñamandu?


Ñamandu ha’e ñande ru guasu.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’épa oguerojera. ¿Qué creó?


_____________________________________________________________________________
Oguerojera ayvu ha ñe’ë ñehendu.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Máva rerekuápa Jakaira. ¿Dueño de qué es Jakaira?


_____________________________________________________________________________
Jakaira, ára rerekua ha upévare omanda.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 109


4. Amoha’angahai peteï mombe’ugua’u. Dibujo y describo a una de las figuras mitológicas.

110 / Guaraní 8.º Grado


5. Amombe’u peteï káso mombe’ugua’u rehegua. Narro, en forma oral, un caso sobre
mitos que conozco.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

6. Jajapo peteï aty ha ñañe’ë mombe’uguau’úre. Comentamos en grupo sobre los mitos.

– Ñamombe’u oïpa mombe’ugua’u réra jaikuaavéva.


– Mávapa omombe’u ñandéve.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Utiliza vocabulario adecuado.

Fundamenta correctamente su respuesta.

Se expresa con fluidez.

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 111


Ñahendu haçua - Comprensión de textos orales
Mombe’ugua’u: «Jaguaru» - Mito: «Jaguaru»

1. Ha’e maravichu. Digo adivinanzas.

Maravichu, maravichu mba’emotepa


Ojere, ojere ha ho’u te’öngue
Jasy henyhë arapoteï vove,
oguahu puku ha nemopirïmbaite.

2. Ahendu. Escucho.

Jaguaru

Umi tavayguakuéra oikova’ekue yma, ymaite Itá, Paraguarí ha Yaguarón-


pe omombe’u Jaguaru oikoha peteï itakuápe ha upéva oïha ipoguýpe
ha avei oikoha ha’eñomi.
Pe héra he’ise España ñe’ëme, padre del perro. Hetyma poguasuguasu,
häimbuku morotï akua ha oisu’u ha omondyryry otopávape.
Umi ñande ypykue ohechava’ekue ichupe he’i iñakä tuichaha, ipeköi,
hesa po (5) ha hesa’ÿi ha’ete ku hendýva.
Oñangareko avei guyra, ka’aguy ha umi yva oïva upépe rehe.
Jaguaru ojechauka ára vai, yvytu ha amáramo avei.
Ko’ëtï vove, kuarahy ojope ñepyrüvo, Jaguaru osapymi umi moköi hesa
oiporuva’ekue pyhare ha omaña umi moköi hesa ombotyva’ekue
pyhare. Pe hesa poha katu oï ijatúape, upéva rupive ohecha umi yma
oikova’ekue.
Jaguaru rembiapo añete ha’ehína; oñangareko umi oikóva opa yvy
apére oïva ha oikóvare. Oje’e avei ohecha ha ohendu poräitereíha;
ndaipóri ihupytyha.

3. Mba’épa he’ise ko’ä ñe’ë. Qué significan estas palabras.

cueva, caverna, gruta


itakua: ________________________
rasgar, desgarrar
mondyryry: ________________________
bajo su dominio o cuidado
poguýpe: ________________________
doble, duplo
peköi: ________________________
dientes largos
häimbuku: ________________________
nuca, pescuezo
atúa: ________________________

112 / Guaraní 8.º Grado


4. Ambohovái. Respondo.

– Mávarepa oñeñe’ë. ¿De quién se habla en el texto?


Oñeñe’ë Jaguaru rehe.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mboýpa hesa. ¿Cuántos ojos tiene?


Hesa po (5).
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’éicha rupípa ikatu Jaguaru ohecha umi oikova’ekue yma. ¿Por qué Jaguaru
puede ver lo que sucedió hace mucho tiempo?
Pe hesa poha oï rupi ijatúape ikatu ohecha umi yma oikova’ekue.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 113


– Agueroviápa oïha peichagua mymba. Mba’érepa. ¿Creo que existe esta especie
de animal?
Respuesta personal.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Ahendúvapa mombe’ugua’u Jaguaru rehegua. ¿Ya había escuchado mitos sobre


Jaguaru?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

114 / Guaraní 8.º Grado


5. Amombe’u mba’épa ajapóne ajotopáramo Jaguaru ndive. Comento lo que haría si
me encontrara con Jaguaru.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

6. Ahaiguy. Subrayo.

Jaguaru oiko:
itatýpe
itakotýpe
itakuápe

Ha’e oñangareko:
ñúre
ka’aguýre
ysyrýre

Hesa oïva ijatúape ohecha:


oikóva pyhare
oikótava
oikova’ekue yma

7. Amongora. Encierro en círculo.

Ko jehaipyre ha’e:
marandu
mombe’ugua’u
mombe’urä
mombe’upy

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 115


8. Amombe’u mba’emba’épa ajapova’erä aháramo yvytýpe. Comento lo que debo
tener en cuenta cuando voy a un cerro.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

9. Amombe’u ha ahai ahecharamóva Jaguaru rehe. Comento y escribo lo que más me


llamó la atención de Jaguaru.
Respuesta personal.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica personajes.

Reconoce tipos de textos.

116 / Guaraní 8.º Grado


Ñamoñe’ë haçua - Lectura comprensiva
Mombe’ugua’u: «Jasy Jatere hasyröguare» - Mito: «Cuando enfermó Jasy Jatere»

1. Amoñe’ë küjererä. Leo los trabalenguas.

Jasy Jatere Ryguasu okokore


oñani pya’e ohechávo perepere
ikorasö operere Jasy Jatere.
ha ho’u terere.

2. Amoñe’e. Leo.

Jasy Jatere hasyröguare

Peteï ára ndaje Jasy Jatere ivare’a, oguata, oguata Ñe’ëndy - Vocabulario
ha hembi’uräre ojeporeka. Ndojuhúi mba’eve ha maimbe: tostar
oñepyrü hasë. akäguyry: mareado, tener vahído
Oñemboja ijypýpe Ka’aguy Póra ha he’i ichupe: jeporeka: hurgar, rebuscarse
—Jaha chendive ja’u avati maimbe. Jasy Jatere ojetyvyro: sacudirse, animarse
ypýpe: junta a, cerca de
hye renyhë ha oñeno oke.
je’ói: ir, partir
Suinda ñe’ë, pyhare omombáy ichupe ndaijaói: sin ropa
opu’ä ojetyvyrovyro iñakäguyry ha iñakärasy.
Ojepy’amongeta ha he’i ijupe:
—Moö piko che ajuhúta pohä.
Upéva ohendu peteï ñakurutü ha he’i ichupe:
—Eju torogueraha oïháme ne irü.
—Máva piko che irü —ha’e oporandu.
Ombohovái ñakurutü:
—Ha ne irü ningo Pombéro fifi, ha’e ikatu pohä ndéve çuarä okonsegi.
Upémaramo ñakurutü Jasy Jaterépe ogueru ha Pombéro fifi ndive ojojuhu. Mba’épa
oiko… Jasy Jatere ndaijaói, Pombéro fifi shopping-pe pya’e porä oje’ói ojogua ichupe
peteï kamisa sa’yju, vakéro hovy ha sapatu pyahu.
Doctor-pe oho ha nimbo ra’e ipresión ojupipaite, ome’ë ichupe pohä iñakärasy
omonguera haçua. Jasy Jatere okuera ha opyta Pombéro fifi ndive oiko haçua.

Ohai Susana Ortega

3. Ambohovái. Contesto.

– Moöpa oiko Jasy Jatere. ¿Dónde vive Jasy Jatere?


Jasy Jatere oiko ka’aguýpe.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 117


– Mba’épa ojehu Jasy Jaterépe. ¿Qué le sucedió al Jasy Jatere?
Jasy Jatere hasy.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mavamávapa oipytyvö Jasy Jaterépe. ¿Quiénes ayudaron a Jasy Jatere?


Ñakurutü ha Pombéro fifi oipytyvö Jasy Jaterépe.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Oï poräpa pe Pombéro fifi rembiapo. Mba’érepa. ¿Es correcto el actuar de Pombéro


fifi? ¿Por qué?
_____________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

4. Ahai mávapa avatee ha mba’eichaguápa. Escribo quién es el personaje principal y lo


describo.
Avatee: Jasy Jatere. Oiko ka’aguýpe, ndaijaói, hasy.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

5. Ahechakuaa mavamávapa avatee’ÿ. Identifico quiénes son los personajes secundarios.


Ka’aguy Póra
_______________________________________________________________________________
Ñakurutü
_______________________________________________________________________________
Suinda
_______________________________________________________________________________
Pombéro fifi
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

118 / Guaraní 8.º Grado


6. Ahaiguy mba’eichagua ñe’ëporähaipyrépa. Encierro en círculo la figura literaria que
corresponde a la expresión.

Ñakurutü he’i: «Ne irü ningo Pombéro fifi».


je’ejey
mbotuicháva
mbo’aváva

Jasy Jatere ivare’a ha oguata, oguata hembi’uräre ojeporeka.


mbojoguáva
je’ejey
mbojojáva

7. Amohenda oikohaguéicha papapy rupive. Enumero la secuencia de ideas.

___
6 Jasy Jatere okuera.

___
5 Doctor-pe oho ha nimbo ra’e ipresión ojupipa.

___
4 Pombéro oho shopping-pe ojogua ao.

___
2 Ñakurutü ohendu Jasy Jatere oñe’ërö.

___
1 Jasy Jatere iñakäguyry ha iñakärasy.

___
3 Ñakurutü he’i: «Eju torogueraha».

8. Ahai mba’épa oiméne oiko Jasy Jaterégui. Escribo qué creo que sucedió con Jasy
Jatere.
_______________________________________________________________________________
Respuesta personal.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 119


9. Amoha’anga mba’éichapa hi’ä chéve Pombéro fifi ha Jasy Jatere oikóramo távape.
Dibujo cómo me imagino a Pombéro fifi y Jasy Jatere viviendo en la ciudad.

Indicadores
Identifica figuras literarias.

Establece secuencia básica de ideas.

Identifica personajes principales y secundarios.

120 / Guaraní 8.º Grado


Ñe’ëtekuaa - Gramática
Ñe’ëjoaju ñehesa’ÿijo - Análisis de oraciones

1. Amoñe’ë. Leo.

Oiko porandu

Mba’épa ojogua ko mitäkuña porä.


Ha’e ojogua isapaturä.
Mávapepa ohechauka isapatu pyahu.
Ohechauka iñirüme ha omomba’eguasu.

2. Amoñe’ë ñe’ëjoaju, aporandu ha ambohovái. Leo las oraciones, hago preguntas al


verbo y respondo.

María ogueru heta yva.


Mba’épa ogueru: heta yva.

Moimbaha mbohasapyréva (complemento directo)

Ore roipytyvö mbo’ehárape.


Mávape roipytyvö: mbo’ehárape.

Moimbaha mbohasapyréva (complemento directo)

Marandu

Moïmbaha mbohasapyréva - Complemento directo: es la persona, animal u objeto


sobre quien recae directamente la acción del verbo transitivo y complementa su
significación. Debe responder las preguntas: ¿Qué cosa? ¿A quién? En guaraní:
mba’épa, mávapepa.

3. Ahaiguy moimbaha mbohasapyréva ä ñe’ëjoajúpe. Subrayo los complementos


directos en las siguientes oraciones.

Che aipytyvö heta che sýpe.


Ore roipiro mandi’o pyhareve voi porä.
Pe mitärusu ojupi móto ári.

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 121


4. Amoïmba ñe’ëtéva transitivo-pe. Completo las oraciones con verbos activos transitivos.

ojapo
Nadia ha José __________ ikarurä.
re’u heta kurapepë.
Nde ______
ojogua
Carlos __________ heta aranduka.

5. Ahesa’ÿijo ñe’ëjoaju. Aporandu ñe’ëtévape mba’épa térä mávapepa. Analizo las


oraciones. Pregunto al verbo ¿qué cosa?, ¿a quién?

Jasy Jatere ho’u avati maimbe.

Jasy Jatere
Teroñe’ë: _____________
Ñe’ëtéva: ho’u
_____________
Moimbaha mbohasapyréva: avati
_____________________
maimbe

Pombéro ojogua heta ao.

Pombéro
Teroñe’ë: _____________
Ñe’ëtéva: ojogua
_____________
Moimbaha mbohasapyréva: heta
_________________
ao

Jaguaru oñangareko guyra ha ka’aguýre.

Teroñe’ë: _____________
Jaguaru

Ñe’ëtéva: oñangareko
_____________
guyra a ka’aguýre
Moimbaha mbohasapyréva: ___________________

Indicadores
Identifica verbos activos transitivos.

Identifica complemento directo.

122 / Guaraní 8.º Grado


Jehai hekopetegua - Ortografía
Puso (’) jeporu - Uso del puso (’)

1. Amoñe’ë ha omongora umi ñe’ë oguerekóva puso. Leo y encierro en círculo las
palabras con puso.

Mandi’o

Aha ajo’o mandi’o,


yvy he’ö ha pya’e osoro
ha vosápe amono’ö.
Aju aipiro ha ambopupu
ha so’o ka’ë omoirü.
Mandi’o pomberi, mandi’o kano
heta kokuépe roguereko.

Marandu
El puso «’» es una consonante glotal intervocálica que sirve para cortar
momentáneamente el sonido, y forma sílaba con la vocal que le sigue. Ejemplos:
mandi’o se separa ma-ndi-’o.

2. Amoñe’ëpehëtai umi ñe’ë amongorava’ekue. Separo en sílabas las palabras que


encerré en círculo.
_______________________________________________________________________________
mandi’o: ma-ndi-’o ajo’o: a-jo-’o

_______________________________________________________________________________
he’ö: he-’ö pya’e: pya-’e

_______________________________________________________________________________
amono’ö: a-mo-no-’ö so’o: so-’o

_______________________________________________________________________________
ka’ë: ka-’ë

3. Ajapo ñe’ëjoaju umi ñe’ë amongorava'ekuégui. Empleo en oraciones las palabras


que encerré en círculo.
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Indicadores
Identifica palabras con puso.

Utiliza correctamente palabras con puso.

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 123


Jahai haçua - Redacción
Ta’angahai jehai - Redacción de descripción

1. Amoñe’ë. Leo.

Jasy Jatere asaje osë


ha ka’aguýpe ndeguerahase.
Mitä áva sa’yju, asajekue ryguasu
rupi’a ombyaty.
Ipomíme oguereko ka’a rakä,
omboja nderehe ha nembo’apapa.

2. Amoha’anga Jasy Jaterépe. Dibujo a Jasy Jatere.

124 / Guaraní 8.º Grado


3. Amoïmba. Completo.

Mba’éichapa hete:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’éichapa heko:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’épa ho’u:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’épa ojapo:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Moöpa oiko:
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Mba’épa ikatu ojapo ñanderehe:


_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 7: Ñemombe’u rehegua - Mitos / 125


Ñandekatupyryve haçua - Repaso
1. Amoñe’ë. Leo.

Guajojo

Peteï ka’aguýpe ndaje oiko raka’e te’yikuéra. Imburuvichakuéra tajýra


ndaje iporäiterei.
Pe mitäkuña iñakävaiete peteï mitärusu ijeheguakuéra reheguáre ha
mitärusu upéichante avei.
Mburuvicha, oikuaávo oikóva, ohenoika mitärusúpe ha oimo’ä’ÿre ojapo
hese paje, upéi ogueraha ojuka ichupe ka’aguýpe.
Are ndohechavéi rire mitärusúpe, mitäkuña oporandu hese, áça katu
avave ndoikuaái mba’épa oiko ichugui, upémaramo oho oheka ichupe
ka’aguýpe ha otopa upépe hetekue.
Ou ha oporandu itúvape mba’érepa péicha ojapo ha he’i chupe
omombe’utaha ambue te’yikuérape. Upémaramo, mburuvicha
pajeséro ojapo mitäkuñágui peteï guyra pyhare, ani haçua avave
oikuaa ojehuva’ekue. Pe mitäkuña ñe’ë ohasa pe guyra ahy’ópe ha
upéicha oiko hasë ha hasë pe ikorasöjára omanova’ekuére.
Umi tavaygua omombe’u upéicha heñoihague guajojo ha he’i ijahe’o
oñehenduha pyharekue.

Ombohasa guaraníme Susana Ortega.

2. Ambohovái porandukuéra. Respondo las preguntas.

– Mávarepa oñe’ë mombe’ugua’u. ¿De qué trata el mito?


Oñe’ë guajojo, mitäkuña ha mitäkaria’y mborayhúre.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

– Mba’épa ojapo mburuvicha mitärusu rehe. ¿Qué le hizo el líder al muchacho?


Mburuvicha ombopaje mitärusúpe ha ogueraha ojuka ichupe ka’aguýpe.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

126 / Guaraní 8.º Grado


– Mba’épa mburuvicha ojapo mitäkuñagui. ¿En qué convirtió a la joven el cacique?
Mburuvicha pajeséro ojapo mitäkuñágui peteï guyra pyharegua.
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________

3. Anohë mbohapy ñe’ë ipusóva ha amoñe’ëpehë. Extraigo del texto tres palabras con
puso y las separo en sílabas.
_______________________________________________________________________________
ka’aguýpe: ka-’a-guý-pe

_______________________________________________________________________________
te’yikuéra: te-’yi-kué-ra

_______________________________________________________________________________
mba’épa: mba-’é-pa

4. Ahesa’ÿijo ñe’ëjoaju. Analizo las oraciones.

Umi tavaygua omombe’u mba’éichapa heñói guajojo.


Teroñe’ë:
Umi tavaygua
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Ñe’ëtéva:
omombe’u
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Moïmbaha mbohasapyre:
_______________________________________________________________________________
mba’éichapa heñói guajojo.

_______________________________________________________________________________
_______________________________________________________________________________

Unidad 6: Mombe’urä - Cuentos / 127


Bibliografía
Ayala, J. V. (1996). Gramática guaraní. Buenos Aires: Ministerio de Educación de la Nación.
Cassany, D.; Luna M. y Sanz, G. (2008). Enseñar lengua. Barcelona: Graó.
De Cavalho Neto, P. (1997). Folklore del Paraguay. Asunción: El Lector.
De Guarania, F. (2014). Diccionario Escolar Bilingüe. Asunción: Grupo Editorial Atlas.
Encina Ramos, P. y Tatajyva (1997). Las cien mejores poesías en guaraní. Asunción, Imprenta
Salesiana.
González Torres, D. (2007). Folklore del Paraguay. Asunción: Servilibro.
Guasch, A. (1983). El idioma guaraní. Gramática y antología de prosa y verso. Asunción:
Loyola.
Guasch, A. y Ortiz, D. (2005). Diccionario castellano-guaraní, guaraní-castellano. Sintáctico,
fraseológico, ideológico. Asunción: CEPAG.
Krivoshein de Canese, N. (1983). Gramática de la lengua guaraní. Asunción: Colección
Ñemity.
López Breard, M. R. (1995). Mitos guaraníes. Asunción: Intercontinental.
Melià, B. y otros. (2007). Guarani ñe’ë Paraguái. Gramática pedagógica. Asunción: Fe y
Alegría.
Paraguay: Ministerio de Educación y Cultura. (201...). Programa de estudio 8.º. Educación
Escolar Básica. Asunción: MEC.
Penner, H. y Bobadilla, D. (2010). Guía de estilo para una ortografía razonada del guaraní.
Asunción: MEC.
Zarratea, T. (2013). Gramática elemental del guaraní paraguayo. Asunción: Servilibro.

128 / Guaraní 8.º Grado

You might also like