Vývoj miery inflácie v SR

od 2003 roku

Ovsiukova Kateryna
Bitiutskyi Danilo 1

Základy ekonómie
Obsah: strana

Úvod……………………………………………………………………………………………………………..3
1. Charakteristika jadrovej a čistej inflácie…………………………………………………4
2. Inflácia na Slovensku v roku 2003………………………………………………………….4
3. Vývoj inflácie v rokoch 2005 – 2010................................................5
3.1 Čo malo vplyv na výšku miery inflácie v rokoch 2005 – 2010?................... 6
4. Vývoj inflácie v 2013……………………………………………………………………………….7
5. Vývoj inflácie v 2017.....................................................................8
6. Inflácia v roku 2019…………………………………………………………………………………9
7. Vývoj inflácie v rokoch 2021 – 2022................................................10
8. Záver...........................................................................................11
9.Bibliografia....................................................................................12

2
Úvod

Témou našej práce je “Vývoj miery inflácie v SR od 2003 roku”. Inflácia je

základným makroekonomickým ukazovateľom, ktorý vyjadruje priemernú mieru
zmeny cien tovarov a služieb kupovaných za účelom spotreby. V tejto práce sa
budeme zaoberať vývojom úrovne inflácie na Slovensku od roku 2003.
Porovnávaním údajov, udalostí a politiky v tomto období sa pokúsime porozumieť,
aké faktory mali najväčší vplyv na infláciu v krajine.
Indexy spotrebiteľských cien sú dôležitým makroekonomickým ukazovateľom pre
analytické účely. Slúžia ako významný ukazovateľ pre Národnú banku Slovenska,
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo
financií SR a ostatné ústredné orgány štátnej správy, pre posudzovanie vplyvu
vývoja cien na životnú úroveň obyvateľstva. Sú využívané pri valorizácii dôchodkov
a miezd, pri posudzovaní vplyvu vývoja cien na životné minimum a ďalšie účely.
Inflácia je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcim makroekonomickú stabilitu.
Vysoká inflácia môže mať negatívny vplyv nielen na finančnú situáciu domácností a
podnikov, ale ajna medzinárodnú konkurencieschopnosť krajiny, jej produkciu a
zamestnanosť.

The topic of our work is "Development of the rate of inflation in the Slovak Republic
since 2003". Inflation is a basic macroeconomic indicator that expresses the average
rate of change in the prices of goods and services purchased for the purpose of
consumption. In this work, we will deal with the development of the level of inflation
in Slovakia since 2003. By comparing data, events and politics in this period, we will
try to understand what factors had the greatest impact on inflation in the country.
Consumer price indices are an important macroeconomic indicator for analytical
purposes. They serve as an important indicator for the National Bank of Slovakia,
the Ministry of Labour, Social Affairs and Family of the Slovak Republic, the Ministry
of Finance of the Slovak Republic and other central state administration bodies for
assessing the impact of price developments on the population's standard of living.
They are used in the valuation of pensions and wages, in assessing the impact of
price developments on the living wage and other purposes. Inflation is one of the
key factors affecting macroeconomic stability. High inflation can have a negative
impact not only on the financial situation of households and businesses, but also on
the international competitiveness of the country, its production and employment.

1.Charakteristika jadrovej a čistej inflácie

3
 Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom
koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s
cenami ovplyvňovanými inými administratívnymi opatreniami. Položky, u ktorých
dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav (napr. zmien DPH, spotrebných
daní, dotácií), zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových úprav sa
eliminuje. Jadrová inflácia bude kvantifikovaná dvoma spôsobmi:
 ako príspevok upraveného koša (v percentuálnych bodoch) k celkovej miere
inflácie, očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného
koša
 ako prírastok cien upraveného spotrebného koša (v percentách), očistený od
zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.
Celkovú infláciu teda rozkladáme na jadrovú infláciu (vplyv položiek s trhovými
cenami), vplyv položiek s regulovanými cenami a vplyv nepriamych daní (eliminácia
daňových úprav). Príspevok jadrovej inflácie vyjadruje, o koľko percent by sa v
príslušnom období zmenila cenová hladina, keby nedošlo k zmene cien vplyvom
administratívnych zásahov. To znamená, že pokiaľ nedochádza k žiadnym zmenám
administratívnych cien, je príspevok jadrovej inflácie zhodný s celkovou infláciou.
Príspevok jadrovej inflácie (v percentuálnych bodoch) k celkovej inflácii ďalej
rozkladáme na príspevok čistej inflácie a príspevok cien potravín. Dôvodom na
oddelenie podielu potravín z čistej inflácie bol fakt, že ceny potravín v minulosti
podliehali značnej sezónnosti ako aj netrhovým opatreniam vlády (napr. zmeny
garantovaných cien pre prvovýrobcov, dotácií, dovozných ciel, kvót).
2. Inflácia na Slovensku v roku 2003
V roku 2003 dosiahla úroveň inflácie na Slovensku pomerne nízke hodnoty, približne
6,1 %. Bolo to výsledkom úspešnej makroekonomickej politiky a stabilizácie krajiny
po rozdelení Československa na začiatku 90. rokov. Faktormi ovplyvňujúcimi infláciu
v tomto období boli hospodársky rast a stabilita cien energií.

2003
Celková Inflácia v % Priemerná medžiročna zmena 8.5
Ragulované ceny v % Priemerná medžiročna zmena 20.9
Ragulované ceny(podiel na úhrnev ) Priemerná medžiročna zmena 4.86
v p.b
Vplyv zmeny nepriamych daní v Priemerná medžiročna zmena 1.69
neregul. cenách (podiel na úhre) v
p.b.
Jadrová inflácia v % Priemerná medžiročna zmena 2.6
Jadrová inflácia (podiel na úhrnev ) Priemerná medžiročna zmena 1.99
v p.b
Ceny potravin v % Priemerná medžiročna zmena 0.2
Ceny potravin (podiel na úhrnev ) Priemerná medžiročna zmena 0.04
v p.b
Čista inflácia (bez zmien neprlamych Priemerná medžiročna zmena 3.5
dani) v %

4
 Čista inflácia (bez zmien neprlamych Priemerná medžiročna zmena 1.95
dani) (podiel na úhrnev ) v p.b
Zdroj: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/sp2043rs/v_sp2043rs_00_00_00_en

3. Vývoj inflácie v rokoch 2005 – 2010

Vývoj inflácie v rokoch 2005 – 2010 bol ovplyvňovaný viacerými trhovými aj
netrhovými determinantmi. Medzi trhové determinanty môžeme zaradiť najmä vývoj
na komoditných trhoch, ktorý sa s krátkym odstupom času premietol do vývoja
inflácie na Slovensku aj v ostatných krajinách. Zároveň mal na výšku inflácie tiež
vplyv vývoj cien v produkčnej sfére. Ako príklad môže poslúžiť vývoj cien
poľnohospodárskych výrobkov. V rokoch 2007 a 2008 zaznamenali sme zvýšovanie
cien poľnohospodárskych výrobkov, čo sa postupne premietlo aj do zvyšovania cien
potravín. V rokoch 2009 prišlo k prudkému poklesu cien poľnohospodárskych
výrobkov, čo sa premietlo do medziročného zníženia cien potravín a nealkoholických
nápojov o 3,2 %.
Medzi netrhové determinanty zaraďujeme najmä opatrenia vlády, regionálnej
samosprávy a regulačných orgánov SR ovplyvňujúce výšku cien tovarov. Medzi
hlavné opatrenia vlády, ktoré majú vplyv na vývoj cien, patrí daňová politika a
politika správnych poplatkov. Na mieru inflácie mali vplyv taktiež opatrenia
jednotlivých ministerstiev, najmä
Ministerstva zdravotníctva SR
(ceny vybraných liekov a výkonov čista inflacia od roku 2005 v
zdravotníctve) a Ministerstva do roku 2010 v %
školstva SR (ceny školského a
predškolského stravovania).
Opatrenia samosprávy vplývajúce na
3.8
infláciu sa týkali najmä výšky 4
cestovného v autobusovej 3.5
2.8
doprave, cien služieb spojených s 3 2.6
bývaním (napr. odvoz 2.5
1.8
komunálneho odpadu) a cien 2 1.4
služieb sociálnej starostlivosti. 1.5 0.9
Najzávažnejší vplyv na mieru 1
inflácie však mali regulačné 0.5
orgány SR, do ktorých pôsobnosti 0
2005 2006 2007 2008 2009 2010
spadá určovanie cien vodného,
stočného, elektriny, zemného plynu, tepelnej energie, osobnej železničnej dopravy,
poštových, telefónnych a telegrafických služieb.

Vplyv regulovaných cien na mieru inflácie môžeme najlepšie vidieť na údajoch roku
2007. Keďže jedno z Maastrichtských kritérií, ktoré bolo potrebné splniť pre úspešný
vstup do eurozóny bola aj inflácia, v období pred prijatím eura bolo potrebné udržať
infláciu na nízkej úrovni. Jednalo sa o mieru inflácie za obdobie apríl 2007 – marec

5
2008. V roku 2007 boli zaznamenané výrazne nižšie tempá rastu regulovaných cien
(plynu, tepelnej energie) ako v rokoch 2005, 2006 a 2008. Ceny vodného, stočného
a elektrickej energie v roku 2007 medziročne poklesli. V krízových rokoch 2009 –
2010 bol vývoj regulovaných cien ovplyvnený poklesom cien ropy na komoditných
trhoch, čo sa prejavilo najmä vo vývoji cien energií. Najnižší medziročný rast
regulovaných cien počas rokov 2005 – 2008 sme v odbore Bývanie, voda, elektrina,
plyn a iné palivá zaznamenali v roku 2007.
3.1. Čo malo vplyv na výšku miery inflácie v rokoch 2005 –
2010?
V rokoch 2007 a 2008 prišlo k výraznejšiemu rastu cien potravín a nealkoholických
nápojov. Zvýšenie cien v roku 2007 možno pripísať najmä rastu cien tovarov
zaradených do skupiny chlieb a obilniny (10,6 %) a rastu cien zeleniny (o 10 %).
Vývoj cien v roku 2008 bol ovplyvnený najmä zvýšením cien tovarov zaradených do
skupín chlieb a obilniny (17,7 %), mlieko, syry a vajcia (o 9 %) a oleje a tuky (o
19,4 %).
Zvyšovanie cien alkoholických nápojov a tabaku bolo spôsobené najmä
administratívnymi opatreniami vlády SR vo forme zvyšovania spotrebných daní z
liehu, piva a najmä tabaku.
V oblasti bývania bol cenový vývoj ovplyvnený najmä rastom indexu imputovaného
nájomného a v rokoch 2005, 2006 a 2008 taktiež zvyšovaním regulovaných cien
služieb vzťahujúcich sa na byty (vodné, stočné, elektrina, plyn a teplo).
Vývoj cien tovarov a služieb nakupovaných v rámci odboru Zdravie bol ovplyvnený
najmä zvyšovaním cien služieb lekárov, služieb zubných lekárov a v rokoch 2005,
2006 a 2008 taktiež zvyšovaním cien nemocničných služieb.
V odbore Doprava sme výraznejší rast zaznamenali v roku 2008 vplyvom zvýšenia
cien pohonných hmôt a mazív (o 6,4 %) a cien cestnej osobnej dopravy (o 13 %). V
roku 2009 prišlo k výraznejšiemu zníženiu cien v odbore Doprava (o 6,4 %)
vplyvom zníženia cien dopravných prostriedkov (o 10,1 %) a cien pohonných hmôt
(o 16,4 %).
Zvyšovanie cien v oblasti vzdelania bolo každoročne spôsobené najmä rastom cien
vysokoškolského vzdelania a cien vzdelania, ktoré nie je definované úrovňou. V
rokoch 2008 a 2009 sme zaznamenali vyšší rast cien stravovavania a ubytovacích
služieb, čo mohlo byť spôsobené aj prechodom Slovenska na novú menu Euro.
Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb spotrebného koša zaradených do ostatných
odborov COICOP sa v analyzovanom období vyvýjali rovnomerne bez extrémnych
výkyvov.

2005 2006 2007 2008 2009 2010

Celková Inflácia v Priemerná 2.7 4.5 2.8 4.6 1.6 1.0
% medžiročna zmena
Ragulované ceny v Priemerná 8.2 10.5 1.7 4.5 4.2 -0.5

6
 % medžiročna zmena
Ragulované Priemerná . . . . . .
ceny(podiel na medžiročna zmena
úhrnev ) v p.b
Vplyv zmeny Priemerná . . . . . .
nepriamych daní v medžiročna zmena
neregul. cenách
(podiel na úhre) v
p.b.
Jadrová inflácia v Priemerná 1.1 2.5 2.9 4.6 0.5 1.2
% medžiročna zmena
Jadrová inflácia Priemerná . . . . . .
(podiel na úhrnev ) medžiročna zmena
v p.b
Ceny potravin v % Priemerná -1.2 1.5 4.0 8.1 -3.6 1.7
medžiročna zmena
Ceny potravin Priemerná . . . . . .
(podiel na úhrnev ) medžiročna zmena
v p.b
Čista inflácia (bez Priemerná 1.8 2.8 2.6 3.8 1.4 0.9
zmien neprlamych medžiročna zmena
dani) v %
Čista inflácia (bez Priemerná . . . . . .
zmien neprlamych medžiročna zmena
dani) (podiel na
úhrnev ) v p.b
Zdroj: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/sp2043rs/v_sp2043rs_00_00_00_en

4. Vývoj inflácie v 2013

Spotrebiteľské ceny HICP
V priemere za rok 2013 inflácia spomalila z 3,7 % na 1,5 %. Hlavnými faktormi
spomalenia medziročného rastu cenovej hladiny boli najmä nižšia dynamika
regulovaných cien energií a spomalenie medziročného rastu cien potravín v 2.
polroku 2013. V porovnaní s predchádzajúcim rokom pomalšie rástli aj ceny
priemyselných tovarov bez energií a služieb. Nižšia hladina cien energetických
komodít (ropy a elektrickej energie) sa odrazila v januárovom nízkom raste cien
plynu a elektrickej energie. Práve vývoj cien energií hneď v úvode roka najväčšou
mierou prispel k spomaleniu dynamiky HICP z 3,4 % v decembri 2012 na 2,5 % v
januári 2013. V priebehu roka pod vplyvom klesajúcich cien ropy začala spomaľovať
aj dynamika cien pohonných látok. Dynamika cien potravín spomaľovala kontinuálne
od začiatku roka 2013. V dôsledku dobrej úrody poklesli ceny poľnohospodárskych
komodít a vytvoril sa priestor na ešte výraznejší pokles cien potravín v 2. polroku
2013. Medziročný rast cien potravín spomalil od júna 2013 zo 4,0 % na 0,7 % v
decembri. Uvedený vývoj sa tak najväčšou mierou podieľal na spomalení dynamiky
HICP v závere roka 2013. Ceny priemyselných tovarov bez energií v prostredí nízkej
dynamiky importných cien a relatívne nízkeho spotrebiteľského dopytu domácností
spomalili svoj medziročný rast. Najmä rast cien tovarov krátkodobej spotreby

7
(pracie prostriedky, farmaceutické prípravky, elektrické prístroje pre osobnú
starostlivosť, noviny) bol badateľne nižší v porovnaní s rokom 2012. K nízkej
dynamike priemyselných tovarov prispieval aj medziročný pokles cien tovarov
dlhodobej spotreby (nábytok, motorové vozidlá, práčky, zariadenia na príjem a
reprodukciu zvuku), kde sa mohol prejaviť aj vplyv štrukturálnych zmien (znižovanie
jednotkových nákladov produkcie tovarov,
technologický pokrok, spôsoby predaja,
dostupnosť a jednoduchšia porovnateľnosť cien
tovarov pre spotrebiteľa). Nižší priemerný
medziročný rast cien služieb v porovnaní s rokom
2012 bol ovplyvnený najmä administratívnymi
zásahmi. Koncom roka 2011 sa výrazne zvýšili
ceny železničnej dopravy. Uvedené zvýšenie sa
prenieslo aj do vysokej priemernej dynamiky v
roku 2012. Odznenie tohto bázického efektu
zvýšenia cien dopravy tak malo za následok
spomalenie medziročného rastu cien služieb v
roku 2013. Nemenej významný vplyv malo
zrušenie bankového poplatku za vedenie
hypotekárneho účtu v júni 2013. Prispelo k
spomaleniu priemernej dynamiky HICP o 0,1
percentuálneho bodu. Odhliadnuc od vplyvu
administratívnych zásahov, medziročný rast cien
spomalili aj ceny neadministratívnych služieb,
pravdepodobne pod
vplyvom nízkeho spotrebiteľského dopytu domácností a
nízkeho rastu miezd.

5. Vývoj inflácie v 2017

Inflácia počas celého roka 2017 na Slovensku vzrástla

z 1,3% na úroveň 2,1%. Vplyv na vývoj inflácie mal
nárast cien najmä potravín, kde v novembri medziročný
nárast dosiahol výšku 6,5%. Sem patria aj
poľnohospodárske výrobky, ktoré zaznamenali nárast o
14,9% a živočíšne výrobky, kde bol nárast o 16,9%,
kam patrí aj nárast cien vajec a kravského mlieka.
Výrazný vplyv mal aj rast cien v doprave, ktoré vzrástli
o 8,7%, kde patrí nárast cien pohonných hmôt. Infláciu
ovplyvnili aj ceny energií v domácností, ktoré v
novembri v medziročnom porovnaní klesli o 1,8%.
Zdroj: www.statistics.sk
2017
Celková Inflácia v % Priemerná medžiročna zmena 1.3
Ragulované ceny v % Priemerná medžiročna zmena -1.9
Ragulované ceny(podiel na úhrnev ) Priemerná medžiročna zmena .

8
 v p.b
Vplyv zmeny nepriamych daní v Priemerná medžiročna zmena .
neregul. cenách (podiel na úhre) v
p.b.
Jadrová inflácia v % Priemerná medžiročna zmena 2.0
Jadrová inflácia (podiel na úhrnev ) Priemerná medžiročna zmena .
v p.b
Ceny potravin v % Priemerná medžiročna zmena 4.2
Ceny potravin (podiel na úhrnev ) Priemerná medžiročna zmena .
v p.b
Čista inflácia (bez zmien neprlamych Priemerná medžiročna zmena 1.4
dani) v %
Čista inflácia (bez zmien neprlamych Priemerná medžiročna zmena .
dani) (podiel na úhrnev ) v p.b
Zdroj: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/sp2043rs/v_sp2043rs_00_00_00_en

6. Inflácia v roku 2019

Inflácia sa v roku 2019 mierne zrýchlila na 2,8 % (z 2,5 % v roku 2018) (graf č. 8).
Na infláciu pôsobila kombinácia domácich faktorov a externého prostredia. Vplyv
domáceho prostredia sa prenášal do cenového vývoja pokračujúcim prehriatím trhu
práce. Z externých faktorov pôsobili najmä nákladové impulzy rastu cien
energetických, poľnohospodárskych komodít a nižšia zahraničná inflácia.
V porovnaní s krajinami eurozóny patrilo Slovensko ku krajinám s vyššou infláciou.
Okrem regulovaných cien energií rýchlejšie rástli najmä ceny potravín a služieb. K
zrýchleniu inflácie prispel najmä vysoký rast regulovaných cien energií. Ceny plynu
a elektriny pre domácnosti výraznejšie rástli pod vplyvom vývoja cien energetických
komodít v roku 2018. Tie sa s časovým oneskorením premietli prostredníctvom
regulačného rámca do ich spotrebiteľských cien na začiatku roka 2019. V relatívne
vysokej dynamike cien potravín sa odrážal rast nákladov práce a postupný nárast
cien mäsa na svetových trhoch. V nákladoch práce sa premietlo zvýšenie
minimálnej mzdy a mzdových príplatkov. Rast cien mäsa ovplyvnil výpadok
produkcie na ázijskom kontinente. Dopytová inflácia zaznamenala rovnakú úroveň
ako v predchádzajúcom roku (graf č. 9). Rast miezd aj cien energií a potravín
vplýval na zvýšenie nákladov sektoru služieb. Súčasne pokračujúci silný rast
reálnych miezd generoval dodatočný spotrebiteľský dopyt domácností po službách
osobnej starostlivosti a rekreácie. Zavedením rekreačných poukazov sa vytvo
VÝROČNÁ SPRÁVA NBS | 2019 | ČASŤ A | KAPITOLA 1 19 ril priestor pre zvýšený
dopyt obyvateľstva a súčasne pôsobil tlak na rast cien služieb spojených
s ubytovaním. Dynamika dovozných cien sa v roku 2019 postupne spomaľovala
a dosiahla priemernú úroveň nad 1 %. Uvedený vývoj sa preniesol do rastu cien
priemyselných tovarov bez energií na Slovensku.
7. Vývoj inflácie v rokoch 2021 - 2022
Medziročná hodnota inflácie v januári 2021 vzrástla na 8,4 %, čo je najvyššia
mesačná hodnota od júla 2004. Medzimesačne ceny vzrástli o 2,7 %. Informoval o

9
tom Štatistický úrad SR. Cenami hýbali najdôležitejšie položky spotrebného koša
slovenských domácností, a to rastúce ceny potravín o viac ako 8 %, bývania a
energií, palív o 12,6 %.Január však pohol cenami naprieč celým spotrebným košom
a zvyšovanie sa prejavilo pri mnohých službách a tovaroch. Infláciu medziročne
najvýraznejšie podporil rast cien potravín o 8,1 %, čo je najvyššia hodnota od
septembra 2008. Najvýznamnejšie tento výsledok ovplyvnili rastúce ceny mlieka a
syrov, chleba a obilnín, obe zložky boli medziročne drahšie o viac ako 9 %.
Drahšie bola aj zelenina a oleje a tuky, medziročne stáli až o štvrtinu viac (v
decembri to bolo 18,5 %). Mierny tlmiaci účinok malo medzimesačne iba zlacnenie
odevov a obuvi.
Od decembra 2021 do januára 2022 najviac zdraželo najmä bývanie a energie, a to
nielen vplyvom drahších stavebných materiálov, ale aj úpravou cien energií.
Energie zvýšili ceny v priemere o 13 %, z toho elektrina o 11,7 %, plyn o 19,4 % a
tepelná energia o 11,3 %.
Imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) oproti decembru
zdraželo o 2 % a súčasne boli vyššie ceny aj za údržbu a opravy obydlia o 3,1 %.

čista inflacia od roku 2003 do roku 2022 v %

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022

Zdroj: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/sp2043rs/v_sp2043rs_00_00_00_en

Záver
Inflácia na Slovensku bola ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane regulovaných cien,
cien potravín, energií a externých vplyvov. V niektorých obdobiach bola vysoká, čo
malo dôsledky na ekonomiku a životné náklady obyvateľstva. Je dôležité sledovať a
analyzovať tieto trendy pre lepšie porozumenie ekonomickej situácie krajiny.

10
 V snahe poskytnúť presnejšiu a komplexnejšiu perspektívu na túto problematiku, je
potrebné hľadieť na dynamiku inflácie a zvažovať rozličné faktory, ktoré do nej
zasahujú. Regulované ceny, ktoré môže ovplyvňovať vláda, a ceny potravín, ktoré sú
často citlivé na vonkajšie udalosti a klimatické podmienky, predstavujú len časť
komplexného obrazu.
Energia, ďalší významný faktor, môže byť ovplyvnená geopolitickými udalosťami a
globálnymi trhovými trendmi. Sledovať vývoj týchto komponentov môže poskytnúť
hlbšie pochopenie toho, ako sa mení ekonomická dynamika na Slovensku a ako tieto
zmeny ovplyvňujú každodenný život obyvateľov.
Je tiež dôležité venovať pozornosť externým vplyvom, ako sú medzinárodné
obchodné vzťahy, menová politika a svetové ekonomické udalosti. V súčasnom
globálnom prostredí sú krajiny stále viac prepojené, a preto aj vonkajšie faktory
môžu mať značný vplyv na domácu infláciu.
Zhrnutím týchto aspektov môžeme lepšie porozumieť komplexnosti a dynamike
inflácie na Slovensku. Sledovanie týchto trendov a ich dôsledkov môže byť kľúčové
pre informované rozhodovanie v oblasti hospodárstva a môže prispieť k lepšiemu
riadeniu ekonomických výzv.

Inflation in Slovakia was influenced by various factors, including regulated prices,

food prices, energy prices and external influences. In some periods it was high,
which had consequences for the economy and the cost of living of the population. It
is important to monitor and analyze these trends for a better understanding of the
country's economic situation.
In an effort to provide a more accurate and comprehensive perspective on this
issue, it is necessary to look at the dynamics of inflation and consider the various
factors that affect it. Regulated prices, which can be influenced by the government,
and food prices, which are often sensitive to external events and climatic conditions,
represent only part of the complex picture.
Energy, another important factor, can be affected by geopolitical events and global
market trends. Tracking the development of these components can provide a deeper
understanding of how the economic dynamics in Slovakia are changing and how
these changes affect the daily life of the inhabitants.
It is also important to pay attention to external influences such as international
trade relations, monetary policy and world economic events. In the current global
environment, countries are increasingly interconnected, and therefore external
factors can have a significant impact on domestic inflation.
By summarizing these aspects, we can better understand the complexity and
dynamics of inflation in Slovakia. Monitoring these trends and their implications can
be key to informed economic decision-making and contribute to better management
of economic challenges.

11
Bibliografia

Adamec, Š. (2011, October). Vývoj spotrebiteľských cien a inflácia.3-5 Štatistický Úrad

Slovenskej Republiky. http://www.statistics.sk.
Matúš Jančura, Jozef Prozbík (2018). Zhrnutie roku 2017.(7) Bencont Weekly Report
www.bencont.sk
Výročná Správa NBS (2019) Makroekonomický vývoj časť a, kapitola 1, 18 https://nbs.sk/
Výročná Správa NBS (2013) Makroekonomický vývoj kapitola 1, 11 https://nbs.sk/

https://www.forbes.sk/statistici-inflacia-v-januari-medzirocne-vzrastla-o-84-rast-
cien-bol-najvyssi-od-jula-2004/
www.statistics.sk
https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/sp2043rs/
v_sp2043rs_00_00_00_en
https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/prices/
metadata/!ut/p/
z0/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLEzNDQw8_YJDDQzCgg1CPI
31C7IdFQH-_Fh5/#Ceny%20v%C3%BDrobcov

12