1.

prípad

Dňa 25.4.2017 bola na OS doručená žaloba vo veci ochrany osobnosti, ktorou sa žalobca JP
domáhal ospravedlnenia a finančného zadosťučinenia od žalovaného, z dôvodu uverejnenia
nepravdivých informácií o žalobcovi na sociálnych sieťach, čím mu privodil ujmu na jeho právach,
v dôsledku čoho s ním zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer a manželka podala návrh na
rozvod manželstva. Posúďte uvedené východiská ak:

a) Žalovaný dňa 18.4. 2017 po autonehode zomrel

 nie je možné podať žalobu na osobu, ktorá zomrela nakoľko v zmysle judikatúry
takáto osoba nemá právnu spôsobilosť (Nález Ústavného súdu SR z 05.09.2018,
č. k. II. ÚS 241/2018-51)
 súd konanie zastaví
b) Žalovaný zomrel 17.2.2019
 § 63 ods. 1 CSP - žalovaný zomrel počas konania avšak pred jeho právoplatným
skončením, vzhľadom k tomu súd posúdi povahu sporu a podľa toho rozhodne
o zastavení, príp. pokračovaní v konaní
 podľa môjho názoru by však súd toto konanie mal zastaviť, nakoľko sa týka
ochrany osobnosti a tá je viazaná na stranu
c) Žalovaný TK sa narodil 6.3. 2003
 § 62 CSP - súd konanie zastaví, nakoľko žalovaný nemá procesnú spôsobilosť
pretože tá sa získava až plnoletosťou
d) Žalobca si pre účely konania zvolil zástupcu – svojho dlhoročného kamaráta VK
 § 91 CSP - v spore o ochrane osobnosti sa nepripúšťa zastúpenie, iba v prípade
keby mal VK vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
e) Žalobca udelil splnomocnenie JUDr. Petrovi P., ten podal žalobu v mene žalobcu, ale
zastúpenie nepreukázal, - žalobu podal sám JP a na prvé pojednávanie sa dostavil JUDr.
Peter P. a tvrdil, že je zástupcom žalobcu, pričom zastúpenie nevedel preukázať
 JUDr. Peter P. musí vedieť preukázať, že je na konanie splnomocnený nakoľko
splnomocnenie musí mať písomnú formu - § 92 ods. 1 CSP
f) Autormi Informácií na sociálnych sieťach boli aj kamaráti Iveta a Michal, obidvaja
maloletí – posúďte situáciu, ak žalobca o uvedenom vedel, a ak vedomosť o tomto nemal
 § 68 ods. 1 CSP - keďže ide o maloletých, tí nemajú právo konať v plnom rozsahu
a preto za nich koná zákonný zástupca, príp. procesný opatrovník

2.Prípad

Iveta, Ján a Pavol mali v spoluvlastníctve pozemok, záhradu, zapísanú v KN na LV. Č. 2578
o rozlohe 1500 m2. Z dôvodu stále sa opakujúcich intenzívnych nezhôd medzi nimi Iveta dňa 13.
2.2017 podala na súd žalobu o zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva.

a) Identifikujte okruh účastníkov konania (viem vysvetliť iudicium duplex?)

 iudicium duplex - ide o konanie, v ktorom majú účastníci zároveň postavenie
navrhovateľa a odporcu (Uznesenie Ústavného súdu SR z 11.9.2018, č. k. IV. ÚS
479/2018-28)
 účastníci konania - Iveta, Ján, Pavol
 b) Aký bude postup v konaní, ak Iveta ako žalovaného uvedie iba Jána
 Iveta nemôže uviesť ako žalovaného iba Jána, nakoľko ide o procesné
spoločenstvo musia v konaní vstupovať všetci vlastníci
 v zmysle § 79 CSP by mal Pavol pristúpiť do konania aby sa opravila vecná
legitimácia
c) Ján udelil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní Pavlovi – vyhodnoťte
 § 89 ods. 1 CSP - môže sa dať zastúpiť Pavlom, avšak ich záujmy nesmú byť v
rozpore
d) Posúďte procesnú situáciu, ak sa Iveta bez uvedenia dôvodu rozhodne zobrať žalobu
späť, pričom Jána a Pavla o tomto neupovedomí
 § 144 CSP - je to jej právo
 § 145 ods. 1 CSP - súd konanie zastaví o čom následne upovedomí aj ďalšie
strany
e) Koľko rozhodnutí vydá súd v tomto spore a môžu vyznieť s rôznym výsledkom pre strany?
 ide o nerozlučné spoločenstvo a preto sa vydá jedno rozhodnutie, ktoré sa
vzťahuje na každého - § 77 ods. 1 CSP
 môže vyznieť s rôznym následkom pre strany
f) Ak Pavol voči rozsudku podá odvolanie, spôsobí právne následky jeho podania len pre
seba? Potrebuje na tento úkon súhlas ostatných?
 nepotrebuje súhlas ostatných ale spôsobí následky pre všetkých

Vyhodnoťte správnosť tvrdení:

- Právnym dôvodom zastúpenia na základe splnomocnenia je jednostranný právny úkon

o dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkon ak sa však dáva na vedomie
tretej strane ide o jednostranný právny úkon
- Civilnom procese môžem mať v tej istej veci viacerých zástupcov
o je to možné
- Substitučné oprávnenie je možnosť zástupcu dať sa zastúpiť iným subjektom a platí
generálne pre všetky spôsoby zastúpenia
o substitučné oprávnenie je možnosť zástupcu dať sa zastúpiť, avšak nie je to možné
generálne ale len v prípade ak to zákon dovoľuje (§ 89 ods. 1 CSP)
- Postulačná schopnosť je predpokladom riadneho zastúpenia
o postulačná schopnosť znamená, že strana musí byť schopná sa zrozumiteľne
vyjadrovať, ak toto nie je schopná, musí mať niekoho kto ho bude zastupovať
- Procesného opatrovníka možno ustanoviť fyzickej aj právnickej osobe
o procesného opatrovníka je možné stanoviť len FO
- Zástupcom na základe splnomocnenia môže byť fyzická aj právnická osoba
o môže

3.prípad

V konaní o ochranu osobnosti súd nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktoré predvolal strany,
ktorým taktiež doručil predvolanie. V rámci predbežného prejednania sporu sa konanie nepodarilo
vyriešiť zmierom. Súd preto ešte počas predbežného prejednania sporu nariadil dokazovanie
listinou za účelom preukázania sporných tvrdených skutočností. Na základe zistených záverov došlo
zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

a.) Je súd povinný nariadiť predbežné prejednanie sporu?

- je to fakultatívna fáza konania - súd teda nie je povinný nariadiť predbežné prejednanie sporu
- predbežné prejednanie by malo byť pravidlo a nie výnimka (v praxi je to opačne)
- malo by to slúžiť na zrýchlenie a zefektívnenie konania
- subsidiárne sa naň vzťahujú ustanovenia o pojednávaní
- predvolanie na predbežne prejednanie sporu sa doručuje do vlastných rúk na rozdiel od predvolania
na pojednávanie
- malo by sa nariaďovať tam kde to má zmysel

b.) Aké úkony má súd obligatórne vykonať v rámci predbežného prejednania sporu?
- § 170 CSP a § 171 CSP

c.) Môže súd vykonať dokazovanie už v priebehu predbežného prejednania sporu? Svoju odpoveď
odôvodnite aj uvedením zákonného ustanovenia.
- áno, môže vykonať dokazovanie, čo je podporené ideou rýchlosti a efektívnosti konania
- § 168 ods. 2 CSP - subsidiárne možno aplikovať aj ustanovenia o dokazovaní
- § 169 ods. 1 CSP - „prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného
prejednania“
- explicitne to však z CSP nevyplýva

d.) Môže súd na predbežnom prejednaní sporu rozhodnúť vo veci samej? Ak áno, kedy? Ak nie,
prečo?
- § 170 ods. 2 CSP - ak je to možné a účelné rozhodné zmierom
- ak schváli zmier uznesením
- rozhodne kontumačne - § 172 CSP následok neprítomnosti jednej zo strán
- v rámci predbženého prejednania môže súd prejsť aj k pojednávaniu

e.) Uveďte, za akých podmienok môže súd rozhodnúť už počas predbežného prejednania sporu
kontumačným rozsudkom vo vzťahu k žalobcovi.
- § 172 CSP - jedna zo strán sa bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu
- princíp procesnej diligencie - strany musia byť zodpovedné a disciplinované aby si svoje procesné
práva využívali

4.prípad

Pán Miroslav podal na OS Poprad žalobu voči svojmu susedovi, pánovi Alexandrovi, ktorou sa
domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku. Vo svojej žalobe vopred vyjadril súhlas s
prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žaloba bola doručená pánovi Alexandrovi, ktorý sa
k nej v rámci súdom určenej lehoty riadne vyjadril a svojimi tvrdeniami rázne odmietol všetky
skutkové tvrdenia pána Miroslava. Súd v snahe o hospodárnosť konania rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania.

a.) Postupoval súd správne? Kedy môže vo všeobecnosti rozhodnúť súd vo veci bez nariadenia
pojednávania?
- pojednanie sa nariaďuje len vo veci samej
- súd nepostupoval správne, súhlasiť s tým musia obe strany
- § 177 ods. 2 CSP - prípady kedy nie je potrebné nariadiť pojednávanie vo veci samej

b.) Uveďte aspoň 2 prípady, keď nie je potrebné nariaďovať pojednávanie na z dôvodu, že „to
ustanovuje tento zákon“.
- platobný rozkaz, rozsudok pre uznanie nároku, kontumačný rozsudok - ide o skrátené konania
a vtedy nemusí byť nariadené pojednávanie.

c.) Bol pán Alexander povinný písomne sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného pána Miroslava? Ako
sa nazýva takýto úkon žalobcu, ktorým sa vyjadruje k vyjadreniu žalovaného?
- ide o repliku nakoľko ide o vyjadrenie k vyjadreniu
- nebol povinný ale vyplývajú mu procesné následky - napr. sudcovská koncentrácia

5.prípad

Pán Slavomír si dňa 3.5.2013 požičal od svojho kamaráta Fera peňažnú čiastku vo výške 7.000 EUR.
Za tieto peniaze si kúpil motorku. O pár mesiacov na to však prišiel o prácu, z dôvodu čoho
nedokázal vrátiť peniaze v lehote do 9 mesiacov, ako sa dohodol s pánom Ferom. Pán Fero bol
dlhodobo trpezlivý, keďže išlo o jeho dlhoročného kamaráta. Napokon však pohár trpezlivosti
pretiekol a voči pánovi Slavomírovi podal žalobu, ktorá bola doručená súdu dňa 24.5.2019. Pán
Slavomír vo vyjadrení k žalobe uviedol, že mu peniaze chcel vrátiť, avšak spochybnil výšku pôžičky.
Vo veci súd nariadil pojednávanie, z neúčasti na ktorom sa pán Slavomír ospravedlnil. Súd preto
odročil pojednávanie. Na ďalšom pojednávaní bol už pán Slavomír zastúpený advokátom, ktorý
uplatnil námietku premlčania. S ohľadom na to súd rozhodol v prospech pána Slavomíra.

a.) Rozhodol súd správne? Svoju odpoveď dôkladne odôvodnite.

- § 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania - strany sú povinné uplatniť procesné prostriedky včas,
na procesné prostriedky neskôr predložené súd nemusí prihliadnuť - ide o možnosť súdu
prihliadnuť/neprihliadnuť
- má zabrániť obštrukcií strán
- námietka premlčania je procesným prostriedkom

b.) Aký je rozdiel medzi sudcovskou a zákonnou koncentráciou?

- zákonná koncentrácia znamená, že ak sa pojednávanie skončí, už nie je možné použiť procesné
prostriedky

c.) Za akých podmienok môže súd odročiť pojednávanie?

- § 183 CSP - dôvody odročenia pojednávania - len dôležité dôvody

d.) Ako by mohol súd rozhodnúť v prípade, ak by zistil, že k odročeniu pojednávania došlo iba z
dôvodu, že pán Slavomír sa „necítil dobre“?
- § 184 ods. 2 a ods. 3 CSP - stráca právo opätovne žiadať o odročenie konania.

6.prípad

Lekár, pán MUDr. Mrkvička operoval pacientku, ktorá po operácii ostala v kóme. V súčasnosti sa
proti tomuto lekárovi vedie správne konania pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Okrem toho rodina pacientky lekára žaluje pre zanedbanie starostlivosti a
uplatňuje si v súdnom konaní voči lekárovi nárok na náhradu ujmy na zdraví.
a.) Ako by mal podľa Vás súd postupovať (a na základe akého ustanovenia), aby sa vyrovnal s
otázkou, o ktorej má právomoc rozhodnúť iný orgán verejnej moci a ako sa volá takáto otázka?
- prerušenie konania:

 obligatórne - § 162 o § 163 CSP

 fakultatívne - § 164 CSP

- § 162 a § 164 - je nutné brať do úvahy § 193 a § 194

- ak je vec v kompetencií správneho orgánu súd nemôže o takej otázke rozhodnúť - môže si ale
spraviť záver, môže si ju posúdiť sám okrem toho čo je uvedené v § 193 CSP pretože v týchto veciach
je viazaný rozhodnutím iného orgánu (§ 194 CSP)
- fakultatívne prerušenie konania - môže prerušiť konanie a počkať na rozhodnutie iného orgánu - ak
si môže spraviť predbežný záver sám
- ak si nemôže spraviť predbežný záver sám - musí prerušiť konanie obligatórne a počkať na
rozhodnutie správneho orgánu
- postupuje podľa § 162 ods. 1 CSP v intenciách § 193 CSP

b.) Je súd oprávnený rozhodnúť sám o takejto otázke?

- nemôže rozhodnúť sám - musí prerušiť konanie a počkať na rozhodnutie správneho orgánu

c.) Za predpokladu, že by Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už v správnom konaní
rozhodol, v akom rozsahu bude súd viazaný rozhodnutím tohto úradu?
- je viazaný výrokom v rozsahu či sa stal delikt a kto ho spáchal - § 193 CSP
- odôvodnením viazaný nie je

7.prípad

Žalobca Milan v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu) navrhol na

preukázanie svojich tvrdení dôkaz svedeckými výpoveďami a dôkaz listinami bez toho, aby uviedol,
ktoré skutočnosti majú byť nimi preukázané.

A) Musí strana konkretizovať čo má byť preukázané navrhnutým dôkazom? Bude súd viazaný
návrhmi na vykonanie dokazovania a je teda povinný vykonať všetky tieto navrhnuté dôkazy?
- uznesenie NS SR, sp. zn. 4 Cdo 262/2009 - je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa majú dôkazom
preukázať lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie daným dôkazom
- súd ale nie je viazaný návrhom na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať tento
navrhovaný dôkaz - § 185 ods. 1 CSP - je nevyhnutné aby sa s tým vysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej

B) Aký procesný postup je možný, ak sa žalobca a žalovaný na určitých tvrdeniach o skutočnostiach

zhodnú?
- § 186 ods. 2 CSP - na tvrdeniach, na ktorých sa strany zhodli súd neprihliada - nevykoná
dokazovanie
- ide o nesporné tvrdenia strán, ktoré sa považujú za nesporné a nesmie existovať dôvodná
pochybnosť o nich
- ide najmä o zásadu hospodárnosti konania

C) Ako sa môžu strany brániť ak súd odmietne vykonať nimi riadne navrhnutý dôkaz, ktorý bol z ich
pohľadu rozhodujúci pre rozhodnutie v spore v ich prospech?
- môže sa odvolať podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP
8.prípad

Na preukázanie skutočností právne relevantných pre rozhodnutie vo veci navrhol žalobca dôkaz
listinou (súkromná korešpondencia – 3 listy - medzi žalobcom a žalovaným). Dokazovaním súd
zistil, že listy má v držbe otec žalovaného. Súd mu uložil povinnosť predložiť predmetné listy v
lehote najneskôr 10 dní od doručenia výzvy.

A) Postupoval sudca správne, ak uložil túto povinnosť osobe rozdielnej od strán sporu?
- postupoval správne pretože môže túto povinnosť uložiť komukoľvek (FO, PO, orgán verejnej moci)

B) Môže súd nesplnenie tejto povinnosti sankcionovať predvedením otca žalobcu?

- môže byť sankcionovaný iba poriadkovou pokutou
- nemôže ho predviesť

C) Môže si otec žalovaného uplatniť náklady spojené s doručením listín na súd?

- môže v zmysle § 259 CSP

D) Ako by postupoval súd ak by žalobca tvrdil, že listiny sú jeho a žiadať súd o ich vydanie jemu a
nie otcovi?
- súd musí vydať listiny osobe, ktorá mu ich vydala

9.prípad

Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhoval vykonať dôkaz výsluchom svedka, ktorého
prítomnosť na pojednávaní vedel zabezpečiť. Súd vykonanie dôkazu výsluchom daného svedka
pripustil. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na 29. apríla 2019. Dňa 3. apríla 2019 došlo pri
dopravnej nehode k vážnemu zraneniu svedka, ktorý bol hospitalizovaný s dobou predpokladanou
liečenia 4 mesiace. Zvážte procesný postup, umožňujúci využitie informácií, ktorými disponuje
svedok, ak sú právne relevantné pre posúdenie tvrdených skutočností, uvedených žalovaným.

- § 196 ods. 3 CSP - môže odpovedať písomne

- súd môže vykonať výsluch aj priamo v nemocnici
- môže tiež vykonať dožiadanie iného súdu ak je nemocnica v okrese iného súdu a ten dodá potrebný
dôkaz

10. prípad

Súd na vykonanie dokazovania nariadil obhliadku nehnuteľnosti a predvolal na ňu strany sporu.

Žalovaný sa na obhliadku nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd žalovanému uložil podľa §
102 ods. 1 písm. a) CSP pokutu 100 eur. Vyhodnoťte uvedený postup a odôvodnite.
- § 188 ods. 2 CSP - nejde o povinnosť sporových strán zúčastniť sa na takomto dokazovaní preto nie
je možné jej uložiť poriadkovú pokutu

11. prípad

Žalobou podanou na OS Žiar nad Hronom sa Lukáš V. domáhal voči žalovanému Petrovi K.
náhrady škody, ktorú mu spôsobil na uhynutých vzácnych rybách v dôsledku neodborného čistenia
jazera. Súd po vykonanom dokazovaní v snahe o zachovanie efektívneho postupu v konaní
rozhodol medzitýmnym rozsudkom o tom, že škoda vznikla a na konečné rozhodnutie nechal
otázky naplnenia ďalších predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu a výšky škody. Posúďte,
či bol postup súdu v súlade so zákonom.

- ide o medzitýmny rozsudok v zmysle § 214 ods. 1 CSP

- súd nepostupoval správne pretože mal rozhodnúť či je žalovaný zodpovedný a nie či škoda vznikla -
Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo/194/2017 (pre vydanie medzitýmneho rozsudku by bolo preto
potrebné mať preukázané splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu - v opačnom
prípade ho vydať nemožno)
- konečným rozsudkom má byť rozhodnuté len o výške náhrady škody

12.prípad

V konaní o vydanie veci – chladničky Electrolux combi, typového označenia EN3400AOW vydal súd
z dôvodu účelnosti a hospodárnosti medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodol, že žalobca má
vlastnícke právo k veci, ktorá je predmetom konania. V konečnom rozhodnutí rozhodol o
povinnosti žalobcu vydať vec žalovanému v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Postupoval súd správne?

- ide o medzitýmny rozsudok v zmysle § 214 ods. 2 CSP

- súd nepostupoval správne - môže ho vydať len na návrh strany

13.prípad

Rozsudkom OS Nitra zo dňa 26.4.2016 bola žalovanej Silvii L. uložená povinnosť vypratať byt
(individualizovaný v enunciáte rozsudku). Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
20.5.2016. V júli 2017 podala žalovaná Silvia L. žalobu o určenie vlastníckeho práva k
predmetnému bytu. Vyhodnoťte uvedenú situáciu.

- zakladá to prekážku veci rozhodnutej nakoľko v prípade rozhodnutia o uložení povinnosti vypratať
byt sa musel súd už predtým vysporiadať s tým kto je vlastníkom predmetného bytu (JUDIKATÚRA)
- nezakladá to prekážku pretože v prvom rozhodnutí vo výroku sa súd nevysporiadal s otázkou
vlastníckeho práva, preto by sa malo vydať nové rozhodnutie (UČEBNICA)

14.prípad

Filip S. je jedným z troch spoluvlastníkov nehnuteľnosti (pozemku). Podanou žalobou na OS BA III.

sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. V žalobnom
petite žiadal aby súd rozhodol tak, že nariadi predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku podľa
výšky podielov. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že je možné reálne rozdelenie predmetu
spoluvlastníctva. Bude súd viazaný petitom?

- nebude viazaný petitom pretože ide o deliteľnú vec, podľa zákona ak sa dá vec rozdeliť tak sa rozdelí

- rozhodnutie sa vždy doručuje do vlastných rúk a ak má splnomocnenca na celé konanie doručuje sa

rozsudok len jemu

15.prípad

Peter požičal dňa 13.1.2015 maloletému Máriovi 750,- eur, pričom ústne si dohodli splatnosť dlhu
na 20.12.2015. Ani napriek opakovaným výzvam (mail, telefón) Mário peniaze nevrátil. Peter v
máji 2019 podal žalobu. Súd po preskúmaní procesných podmienok doručil žalobu Máriovi na
vyjadrenie. Dňa 30.6. bolo vykázané doručenie, pričom lehota vo výzve na vyjadrenie bola
stanovená na 10 dní od doručenia. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a súd nariadil predbežné
prejednanie sporu. Predvolanie na predbežné prejednanie sporu doručil súd stranám mailom.
Mário sa na predbežné prejednanie sporu nedostavil a súd rozhodol kontumačným rozsudkom.
Vyhodnoťte všetky zásadné procesné otázky.

- Maloletý, je potrebné posúdiť procesnú spôsobilosť – ak nie je procesne spôsobilý – ide o

odstrániteľnú vadu konania a je potrebné ustanoviť procesného opatrovníka podľa § 69 CSP
- Ide o premlčaný nárok – avšak to je hmotné právo, súd poučuje iba o procesných právach a
povinnostiach, preto o tomto žalovaného nie je oprávnený poučovať - § 160 CSP
- Doručovanie: žaloba na vyjadrenie žalovanému sa doručuje do vlastných rúk § 167 ods. 1 CSP – v
zadaní sa píše, že je vykázané doručenie, tak by bolo potrebné vedieť, či bolo dodržané doručenie do
vlastných rúk = ak boli splnené aj zvyšné náležitosti podľa § 273 CSP, t. j. bola zaslaná uznesením
výzva žalovanému na vyjadrenie, nevyjadril sa, v uznesení bol poučený o následku nedostavenia sa
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, tak možno vydať rozsudkom pre zmeškanie
- Nevyjadril sa ale súd to ignoroval a nariadil predbežné prejednanie
- Predvolanie na predbežné prejednanie sporu sa doručuje do vlastných rúk - § 169 ods. 2 CSP v
spojení s § 111 CSP – je potrebné aby bolo doručenie vykázané formou doručenky, ktorá je verejnou
listinou – v našom prípade iba e-mailom, takže nebol dodržaný zákonný postup
- Tu je možné kontumačný rozsudok vydať iba na návrh na predbežnom prejednaní
- Takže súd vydal kontumačný rozsudok bez toho aby boli splnené podmienky pre jeho vydanie, a
proti takémuto rozsudku je prípustné odvolanie
- Proti kontumačnému rozsudku možno podať odvolanie - § 356 písm. b) CSP

16.prípad

Uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 12.5.2019, č. k. 3C 146/18 – 27 súd priznal
žalobcovi čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku v rozsahu 60% poplatkovej povinnosti a
súčasne mu uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v predpokladanom
rozsahu 130 eur.
A) Posúďte odôvodnenosť takéhoto postupu.
- ak je osoba od platenia trov oslobodená v plnej výške, súd nemôže žiadať preddavok
- musí mu uložiť povinnosť zaplatiť preddavok

B) Ak by súd neuložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazov, kto ich bude platiť?
- bude ich platiť strana podľa úspechu vo veci
- v žiadnom prípade ich neplatí súd (jediné čo platí je tlmočné)

17.prípad

Ján žaloval Petra o zaplatenie 5.000 € z titulu nezaplatenia kúpnej ceny. Peter v konaní úspešne
uplatnil námietku premlčania. Súd preto žalobu zamietol. Ako by mal súd rozhodnúť o nároku na
náhradu trov konania?

- nárok na náhradu trov konania má v tomto prípade Ján pretože on zavinil zastavenie konania - §
256 ods. 1 CSP

18.prípad

Milan L. sa voči žalovanému Filipovi S. domáhal zaplatenia pohľadávky 18.000 eur a trov konania.
Počas konania žalovaný pohľadávku uhradil a preto žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť.
Súd konanie uznesením zastavil.

A) Ako súd rozhodne o náhrade trov konania?

- náhradu trov konania bude znášať Filip S. pretože on zavinil zastavenie konania - § 256 ods. 1 CSP

B) Čo, ak by Milan nevzal žalobu späť a až na pojednávaní by súd zistil, že už došlo k zaplateniu?
- v tomto prípade by náhradu trov znášal Milan L. pretože by nevzal žalobu včas späť - § 256 ods. 2
CSP

19.prípad

Spoločnosť Finance Holding, a.s. so sídlom Vajnorská 41, Bratislava ako veriteľ a JUDr. Jana
Malá, trvalý pobyt Sásovská cesta 8, Banská Bystrica ako dlžníčka, uzavreli dňa 24.09.2018
zmluvu o pôžičke č. 7125046, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke sumu pôžičky vo
výške 3 800 eur. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou uzatvorenej
zmluvy, je v článku 5 uvedené, že za poskytnutie pôžičky sa dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi úroky, ktoré budú dlžníkovi oznámené neskôr, sú splatné v mesačných splátkach
spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného vo formulári zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania zmluvy zo strany dlžníčky údaj o ročnej
úrokovej sadzbe úveru v žiadosti nebol uvedený, ale malo sa tak stať až oznámením o
schválení úveru.
Nakoľko dlžníčka porušila svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas (nezaplatila ani
jednu splátku) veriteľ dňa 19.02.2019 úver zosplatnil a následne podal žalobu na
zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. V priebehu konania veriteľ postúpil
pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom v Prešove.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade išlo o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy, pretože
dlžníčka nekonala v rámci predmetu svojho podnikania a neuvedenie výšky splátok istiny,
úrokov a poplatkov je tak potrebné označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

1. Ktorý súd bude príslušný na podanie žaloby? Má postúpenie pohľadávky po podaní

žaloby vplyv na príslušnosť súdu?
- príslušným bude okresný súd (§ 12 CSP)
- konkrétne pôjde o okresný súd v Banskej Bystrici pretože ide o osobitnú miestnu
príslušnosť nakoľko ide o spotrebiteľský spor (§ 19 písm. d) CSP) a žalovaná má trvalý pobyt
v BB
- postúpenie pohľadávky nemá vplyv na príslušnosť súdu nakoľko tá sa viaže na žalovanú
a nie na žalobcu
2. Ako sa súd vysporiada s postúpením pohľadávky?
- žalobca musí podať návrh na zmenu strany sporu, následne súd zisťuje či prešlo
k postúpeniu práv a povinností zo strany žalobcu na inú osobu a ak táto osoba súhlasí so
vstupom do konania na miesto žalobcu súd návrhu vyhovie (§ 80 CSP)
3. Môže do konania ako intervenient vstúpiť „Združenie na ochranu spotrebiteľa“ počas
celého konania? Ako súd rozhodne o intervenietovi?
- áno, intervenient môže vstúpiť do konania počas celého konania (§ 82 ods. 2 CSP)
- intervenient vstupuje do konania na základe vlastného podnetu, v ktorom okrem
všeobecných náležitostí podnetu musí uviesť aj právny záujem na výsledku konania, keď toto
preukáže súd rozhodne či je vstup intervenienta prípustný (§ 82 ods. 3 a § 83 CSP)
4. Môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania? Možno vo veci vydať platobný
rozkaz?
- na to aby súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania je potrebný súhlas oboch strán (§
177 ods. 2 písm. b) CSP)
- vo veci je možné vydať platobný rozkaz avšak s tým, že rozhodnúť vo veci samej je možné
na základe skutočností tvrdených žalobcom (§ 265 ods. 1 CSP)
- vo veci nie je možné vydať platobný rozkaz nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
5. O čom je súd povinný poučiť žalovanú?
- súd strany poučí o ich procesných právach a povinnostiach a poučí ich o možnosti zvoliť si
advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 1 a 2 CSP)
6. Aké dispozičné úkony je žalobca oprávnený robiť so žalobou?
- ak s tým súhlasí súd, môže žalobu zmeniť (§ 139 CSP)
- žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 CSP)
7. Napíšte výrok rozhodnutia.

I. Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi sumu vo výške 3 800,00 Eur spolu s 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3 800,00 Eur odo dňa 19.02.2019 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej sa rozhodne
samostatným uznesením.
III. Vo zvyšku nároku súd žalobu zamieta.

20.prípad
Neplatnosť výpovede z pracovného pomeru
Žalobkyňa Anna Veľká bývajúca v Nitre podala dňa 30. mája 2019 na Okresnom súde
Poprad žalobu, ktorou sa voči žalovanému Alfa, s.r.o. so sídlom na Floriánskej ulici 16
v Košiciach a sídlom organizačnej zložky žalovaného v Poprade, domáhala určenia
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Miesto výkonu práce je v Poprade.

1. Je Okresný súd Poprad miestne príslušný na konanie? Svoju odpoveď odôvodnite.

- áno, okresný súd v Poprade je miestne príslušný nakoľko ide o spor pracovnoprávny
a podľa § 23 písm. g) CSP pre obvod Krajského súdu v Prešove je príslušným Okresný súd
v Poprade - neaktualizované
2. V prípade, že súd zistí, že nie je príslušný, aký bude jeho ďalší postup?
- bezodkladne musí postúpiť spor príslušnému súdu a upovedomiť o tom žalobcu (§ 43 ods. 1
CSP)
3. Ak Okresný súd Košice, ktorému bola vec postúpená s postúpením nesúhlasí, ako bude
postupovať?
- následne musí Okresný súd Košice bezodkladne predložiť spis spoločne nadriadenému súdu
na rozhodnutie o príslušnosti (§ 43 ods. 2 CSP)
4. Vysvetlite, čo je to delegácia a v akom prípade a kto o nej môže rozhodnúť.
- delegáciu môžeme definovať ako prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu
vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)
- môže sa tak rozhodnúť v prípade ak by prejednanie veci iným než príslušným súdom
znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie
a dôkladnejšie posúdenie veci
- o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu
a súdu, ktorému sa má spor prikázať (§ 39 ods. 3 CSP)
5. Aké sú podmienky konania na strane súdu?
- právomoc a príslušnosť
6. Ako bude súd postupovať v prípade, ak žalobkyňa po vydaní rozhodnutia ale pred
nadobudnutím právoplatnosti zomrie?
- mal by konanie zastaviť (§ 63 ods. 1 CSP)

21.prípad

Nárok na náhradu škody

Spoločnosť Domy, s.r.o. so sídlom v Bratislave uzatvorila so spoločnosťou Stavby, s.r.o. so sídlom v
Nitre zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výstavba 3 rodinných domov v Malinove. Následne sa
spoločnosť Domy s.r.o. domáhala náhrady škody, titulom náhrady nákladov vynaložených na
nehnuteľnosť naviac, tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. V. B.. Ak by žalovaný
Stavby s.r.o. dielo (zhotovenie krovu) vykonal riadne, v súlade s projektovou dokumentáciou a
technickými normami, nebolo by potrebné rozobratie krovu, nahradenie jednotlivých prvkov krovu
v predpísaných parametroch a následne jeho nové zhotovenie.

Spoločnosť Domy s.r.o. zastupovala JUDr. Morávková. Vec napadla sudcovi Drobnému, ktorý bol
bývalým manželom právnej zástupkyne Morávkovej.

1. Aký súd bude miestne príslušný na konanie vo veci? Svoju odpoveď odôvodnite.
- príslušným bude Okresný súd v Nitre pretože tam má PO adresu sídla (§ 15 ods. 1 CSP)

2. Ako majú postupovať strany v konaní a súd, keď sa o vzťahu medzi právnou zástupkyňou
a konajúcim sudcom dozvedia? Je tento vzťah dôvodom zaujatosti sudcu, keď sudca aj právna
zástupkyňa sú už 15 rokov rozvedení, nemali spolu deti a od rozvodu neudržiavali žiaden kontakt?
- nie je podstatné aké sú ich vzťahy po rozvode manželstva, ide o skutočnosť, že k sebe majú nejaký
vzťah a vzhľadom k tejto skutočnosti by mal byť sudca vylúčený (§ 49 ods. 1 CSP)
- sudca by mal hneď po zistení kto je právnym zástupcom oznámiť túto skutočnosť predsedovi súdu
(§ 50 ods. 1 CSP) a zatiaľ spraviť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad

3. Kto bude rozhodovať o prípadnom vylúčení sudcu?

- o vylúčení sudcu bude rozhodovať predseda súdu (§ 50 ods. 1 CSP)

4. V prípade, ak má žalobca obavy pred tým, že žalovaná sa bude zbavovať majetku, aké právne
prostriedky mu ponúka Civilný sporový poriadok na zabezpečenie svojej pohľadávky, ktorú žaluje?
- môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nariaďuje okresný súd (§ 324 CSP)
- pôjde o neodkladné opatrenie aby žalovaná spoločnosť nenakladala s určitými vecami (§ 325 ods. 2
písm. c) CSP)

5. Sformulujte návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 odsek 2 písmeno b) CSP.

22.prípad

Opis rozhodujúcich skutočností

Žalobca (spoločnosť Domy, s.r.o. so sídlom v Bratislave) uzatvorila so Žalovaným

(spoločnosť Stavby, s.r.o. so sídlom v Nitre), Zmluvu o dielo č. 543, ktorej predmetom bola
výstavba troch rodinných domov v obci Malinove.

Žalobca sa následne domáhala náhrady škody, titulom náhrady nákladov vynaložených na

nehnuteľnosť naviac.

Žalobca má na základe priložených listinných dôkazov za to, že Žalovaný sa bude snažiť

zbaviť svojho majetku, tak ako to spravil pri predchádzajúcom spore s inou spoločnosťou. Žalobca
má teda za to, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť iným spôsobom.

Na základe vyššie opísaných skutočností Žalobca navrhuje konajúcemu súdu aby vydal

uznesenie

Žalovaný je povinný zložiť sumu vo výške 100 000, 00 Eur do úschovy Okresného súdu
Nitra, Štúrova 9, 949 68 Nitra.

2. Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

 Podľa § 324 odsek 1 Civilného sporového poriadku: „Pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.

Podľa § 324 odsek 3 Civilného sporového poriadku: „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

Podľa § 325 odsek 2 písmeno b) Civilného sporového poriadku: „Neodkladným opatrením

možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.“.

Podľa § 326 Civilného sporového poriadku: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

3. Prílohy

Kópia kúpnej zmluvy

Kópia prevodu peňažnej sumy

6. Žalovaný nemá zriadenú elektronickú schránku na doručovanie, a nepreberá si poštové zásielky.

Môže rozhodnutie súdu napriek tomu nadobudnúť právoplatnosť?

- rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk (§ 223 ods. 1 CSP)

- kým sa rozhodnutie nedoručí žalovanému také rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť

23.prípad

1. Pán Novák, ako žalovaný v právnej veci o zaplatenie 3 500 eur s príslušenstvom, vzhľadom na
vedomosť o tom, že sa v období 10 mesiacov nebude nachádzať na území SR, splnomocnil Jozefa K.
na preberanie písomností týkajúcich sa sporu, ktorý začal žalobou zo dňa 13. 3. 2018 na OS BA II.
pod sp. zn. 1C 451/2017. Dňa 30.6.2018 súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného (§ 273 CSP),
pričom z odôvodnenia rozsudku vyplývalo, že žaloba bola žalovanému doručená na adresu trvalého
pobytu (spolu s uznesením vrátane kvalifikovanej výzvy a poučenia) dňa 25.5.2018 a žalovaný sa
k žalobe v súdom stanovenej lehote 10 dní nevyjadril. Dňa 17. 6.2018 vyznačil súd na rozsudku
právoplatnosť.

a) Posúďte procesný postup v súvislosti s doručením a vyhodnoťte účinky doručenia.

- tieto procesné úkony mal súd doručiť žalovanému, ktorý je FO do vlastných rúk
- súd mal postupovať podľa § 116 CSP a zistiť skutočný pobyt žalovaného
- podľa § 277 CSP môže žalovaný do 15 dní odkedy sa o rozsudku dozvedel žiadať o zrušenie
rozsudku pre zmeškanie - následne by mal súd rozsudok zrušiť a pokračovať v konaní

24.prípad

Iveta K. v konaní pred OS je ako žalobkyňa v právnej veci o vydanie osobného počítača HP 2350, v.
č. 2356987, typ. OL 522 zastúpená advokátom JUDr. Petrom Mokrým. V konaní súd nariadil na
návrh žalovaného jej výsluch ako strany sporu, pričom predvolanie na pojednávanie doručil len
žalobkyni.
 a) Posúďte postup pri doručovaní.
- nakoľko je žalobkyňa zastúpená advokátom a ten je splnomocnený na celé konanie, mal súd
zaslať predvolanie aj žalobkyni aj jej advokátovi podľa § 110 CSP
b) Uvedené vyhodnoťte, ak by súd doručil predvolanie výlučne advokátovi a pani Iveta by sa
na pojednávanie nedostavila.
- nakoľko má strana niečo osobne vykonať musí byť predvolanie zaslané aj žalobkyni aj
advokátovi - § 110

25.prípad

Dňa 12.5. 2018 doručil súd Jánovi P. ako žalovanému repliku spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k žalobe (duplika) na adresu trvalého pobytu Pekná ulica 7, Bratislava. Poštár, doručujúci zásielku
pre neprítomnosť adresáta zanechal v poštovej schránke rodinného domu výzvu o uložení zásielky
na Pošte č. 34 - BA Rača. Adresát si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol a tá sa vrátila súdu,
pričom tento vyznačil deň doručenia deň, keď sa mu zásielka vrátila. Adresát sa na predbežnom
prejednaní sporu, ktoré súd nariadil bránil, že schránku mu v tom čase poškodil neznámy páchateľ
a on nemohol mať vedomosť o doručení písomnosti.

a) Vyhodnoťte.
- odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná - ide o to, že CSP v § 114 hovorí
o ospravedlniteľom dôvode ale okrem tohto dôvodu sa vyžaduje aby sa adresát zdržiaval na
adrese podľa § 106 a v danej súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť
- v tomto prípade by však súd mal zohľadniť skutočnosť, že mu bola schránka poškodená
a mal by súd brať ohľad na tento ospravedlniteľný dôvod

26.prípad
Dňa 13. 2. 2018 bolo doručené Jánovi P ( žalovanému). uznesenie, určené do vlastných rúk,
ktorým súd ustanovil v konaní znalca a v ktorom ho súd vyzval ako žalovaného na zloženie
preddavku na znalečné vo výške 750 eur v lehote 12 dní odo dňa doručenia uznesenia.
Uznesenie mu bolo doručené na adresu trvalého pobytu. Žalovaný preddavok nezaplatil,
nakoľko písomnosť prevzal jeho syn ( ktorý sa volá rovnako ako otec a býval na tej istej
adrese), ktorý mal s otcom veľmi zlé vzťahy. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že podpis na
doručenke nie je jeho podpisom.
a) Posúďte, či je reálne, že žalovaný spochybní účinky doručenia.
- môže ich spochybniť, nakoľko na doručenke preukázateľne nie je jeho podpis a jeho syn
nemal splnomocnenie na preberanie zásielok ako to vyžaduje CSP v § 109
- jeho syn môže byť dokonca stíhaný za falšovanie verejnej listiny, nakoľko doručenka je
verejnou listinou v zmysle CSP