Krvná skupina

Krvná skupina alebo krvný typ je charakteristika vlastností červených

krviniek v krvi jedinca, resp. sacharidov a bielkovín na ich bunkovej membráne.
Najdôležitejšie klasifikácie pre popis ľudských krvných skupín sú A,B,0 a Rhesus
faktor (Rh faktor). Známych je ale aj približne ďalších 50 systémov krvných typov.
Často sú ale menej významné ako AB0 a Rh.
Krvná skupina je určená antigénmi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény
sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s polysacharidmi. Neprítomnosť niektorého z
týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných protilátok (pozri nižšie).
Transfúzia krvi neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej
reakcii – zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Darovaná krv by bola
organizmom odmietnutá a výsledný produkt chemickej reakcie by spôsobil akútne
zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k hemolytickej anémii, zlyhaniu
obličiek,šoku a smrti.

Krvné typy AB0

Test na krvnú skupinu 0-

Test na krvnú skupinu A-

Najvýznamnejšie kritérium pre rozdelenie krvi do skupín je tzv. AB0 systém.

Ľudská krv sa rozlišuje podľa prítomnosti antigénov A a B:

 krv typu A obsahuje antigén A a protilátky anti-B

 krv typu B obsahuje antigén B a protilátky anti-A
 krv typu AB obsahuje antigény A i B a neobsahuje protilátky anti-A ani anti-
B
 krv typu 0 neobsahuje antigény A ani B a obsahuje protilátky anti-A i anti-B

Na svete je najčastejší krvný typ 0, ale v niektorých oblastiach (napr.

v Švédsku a Nórsku, ale aj na Slovensku) je najbežnejší typ A. Typ AB sa
vyskytuje najmenej. Existujú určité regionálne a rasové rozdelenia ľudskej krvi
podľa prítomnosti antigénov AB0[1]. Podľa národnej transfúznej služby [2] je
podiel krvných skupín nasledovný: 42 % svetovej populácie má skupinu 0,
38 % skupinu A, 13 % skupinu B a 7 % populácie má krvnú skupinu AB.

Presný dôvod, prečo si ľudský organizmus vytvára protilátky k antigénu, s

ktorým sa nikdy nestretol, nie je vedecky popísaný. Vedci predpokladajú, že
určité bakteriálne antigény sú rovnaké u glykoproteínov A aj B a protilátky
vytvorené proti týmto baktériám reagujú s krvou cudzieho typu.

Antigény AB0 sa nevyskytujú len na červených krvinkách, ale tiež v iných

tkanivách (pečeň, obličky, pľúca). Okrem iného tiež ovplyvňujú krvácanie a
zrážanie krvi.
Dedičnosť

Krvné skupiny sa dedia po oboch rodičoch. Typ krvi je určený jediným génom s
tromi alelami: i, IA a IB. Gén kóduje enzýmglykosyltransferázu, ktorý mení
sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. Gén sa nachádza na
dlhom ramene deviateho chromozómu (9q34).

Alela IA zodpovedá typu A, IB zodpovedá typu B a i zodpovedá typu 0. IA a IB sú

dominantné nad i, takže ľudia s alelami ii majú typ 0, ľudia s
alelami IAIA alebo IAimajú typ A a ľudia s alelami IBIB alebo IBi majú typ B. Ľudia s
alelami IAIB majú oba fenotypy, pretože A a B sú kodominantné. Preto je pre
rodiča s krvným typom AB prakticky nemožné mať dieťa s typom 0 (ale nie je
to priamym dôkazom, že dieťa nie je jeho).

Evoluční biológovia prijímajú teóriu, že alela IA sa vyvinula ako prvá.

Nasledovala alela i, k čomu stačilo odstránenie jediného nukleotidu, čo ostatné
nukleotidy posunulo. Ako posledná sa objavila alela IB. Tejto chronológii tiež
zodpovedá zastúpenie krvných typov vo svete. Je tiež konzistentná s
všeobecne prijímanými presunmi populácie a prevládajúcimi krvnými typmi v
rôznych častiach sveta. Napríklad typ B je veľmi častý v ázijských populáciách,
ale nie priveľmi častý v európskych.

Dedičnosť krvných skupín

Matka\Otec 0 A B AB

0 0 0, A 0, B A, B

A 0, A 0, A 0, A, B, AB A, B, AB

B 0, B 0, A, B, AB 0, B A, B, AB

AB A, B A, B, AB A, B, AB A, B, AB

História objavu

Objav krvných skupín AB0 sa všeobecne

pripisuje viedenskému vedcovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý v
roku 1901 objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0). Za tento objav
dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. V
roku 1921 ale americká lekárska komisia dala prednosť Janskému, ktorý síce
krvné skupiny objavil neskôr, ale na rozdiel od Landsteinera všetky 4.

V roku 1902 popísali rakúski vedci A. van Descatello a A. Sturli krvnú skupinu
AB ako „výnimku z Ladsteinerovho pravidla“.

V roku 1907 nezávisle od nich opísal český psychiater Jan Janský štvrtú krvnú
skupinu, ktorá obsahuje znaky A i B. Janský používal označenie skupín I, II, III
a IV.
Nezávisle od Janského opísal v roku 1910 štyri krvné
skupiny Američan William Lorenzo Moss. Použil tiež označenie rímskymi
číslicami I – IV, ale v opačnom poradí ako Janský.

V tridsiatych rokoch 20. storočia sa zjednotilo označovanie krvných typov A, B,

AB a 0 (podľa označenia Landsteinera). V niektorých jazykoch (o. i.
v angličtine,španielčine alebo francúzštine) sa používa zápis ABO s písmenom
O, v iných (napr. v slovenčine, češtine alebo nemčine) zápis AB0 s
nulou. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich anglických materiáloch
používa zápis ABO.

Rhesus (Rh) faktor

Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktora (skrátene
Rh faktora) opísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Rh faktor
je pomenovaný podľa makakov Macaca mulatta (anglicky Rhesus Macaque), u
ktorých ho Landsteiner a Weiner objavili.

Rh faktor spôsobuje skupina zhruba 40 antigénov, ale najvýznačnejších je päť

antigénov uložených na troch génoch:

 antigén C: genotypy CC alebo Cc

 antigén c: genotyp cc
 antigén D: genotypy DD alebo Dd
 antigén E: genotypy EE alebo Ee
 antigén e: genotyp ee

Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených

krviniek, krv sa označuje Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je
označenie Rh faktora spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Ľudia
s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv Rh+, pretože by si proti antigénu
D vytvorili protilátky a darovanú krv by neprijali – nastala by hemolytická
reakcia.

Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou tzv. hemolytickej choroby

novorodencov. Tá sa môže prejaviť v tele matky s krvou Rh−, ktorá
už porodila dieťa s Rh+ otcom (a toto dieťa malo Rh+) alebo dostala transfúziu
krvi Rh+. V jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť
nový plod. V minulosti neriešiteľná situácia (dochádzalo k úmrtiam ďalších detí)
sa dnes rieši veľmi jednoducho – injekčným podaním antiglobulínu matke po
pôrode. Deti s Rh+ narodené matke s Rh- potom majú po narodení iba menšie
komplikácie vo forme novorodeneckej žltačky.

Výskyt Rh faktora v rôznych populáciách

Genetické informácie ovplyvňujúce Rh faktor sa líšia podľa populácie. Nižšie

uvedená tabuľka zobrazuje predpokladaný výskyt Rh typov krvi založenú na
výskyte príslušných genotypov v populácii.

populácia Rh(D)− Rh(D)+

európsky pôvod 16 % 84 %

africký pôvod 0,9 % 99,1 %

neeurópsky, neafrický 0,1 % 99,9 %

Z tabuľky vyplýva, že pre ľudí s krvou Rh− je riskantné cestovať do iných častí
sveta, kde sú zásoby krvi Rh− malé (obzvlášť vo východnej Ázii). Preto by mali
transfúzne stanice v týchto oblastiach podporovať darcov krvi európskeho
pôvodu.

Možnosti transfúzie krvi[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskej populácii je najčastejšia krvná skupina A (42 % populácie) potom

skupina 0 (38 %), B (13 %) a AB (7 %). Zhruba 85 % slovenskej populácie je
Rh pozitívnych.[3] Pri transfúzii krvi je životne dôležité použiť krvnú skupinu,
ktorá príjemcu nepoškodí. Nasledujúca tabuľka ukazuje povolené kombinácie
krvi darcu a príjemcu.

Tabuľka kompatibility krvi

darca
príjemca
0− 0+ B− B+ A− A+ AB− AB+

AB+ * * * * * * * *

AB− * * * *

A+ * * * *

A− * *

B+ * * * *

B− * *

0+ * *

0− *

Tabuľka názorne ukazuje, že príjemca s krvou AB+ môže obdržať krv

akéhokoľvek darcu, preto sa mu tiež hovorí univerzálny príjemca. Naopak krv
skupiny 0− môže byť darovaná všetkým príjemcom, ide o univerzálneho darcu.
 Tabuľka kompatibility krvnej plazmy

krvná skupina príjemcu darca musí byť

AB 0, A, B alebo AB

A A alebo 0

B B alebo 0

0 0

Ďalšie systémy krvných typov

Okrem vyššie uvedených dvoch najvýznačnejších krvných typov je známych

okolo 50 ďalších. Ich antigény sa vyskytujú v krvi spolu s antigénmi AB0 a D –
krv je teda presnejšie opísaná napr. ako A Rh− ccee K−.

 Diego pozitívnu krv majú iba niektoré skupiny obyvateľov Východnej

Ázie a americkí Indiáni

 Duffy negatívna krv je čiastočne imúnna voči malárii

 Fisherov systém upresňuje pomerne zložitý Rh faktor, ktorý môže byť
zapríčinený výskytom jedného z troch génov C/c, D/d a E/e na
chromozóme 1

Ďalšie systémy krvných typov nie sú významné pri transfúziách krvi, ale majú
význam pri forenznej analýze, napríklad pri určovaní páchateľov trestných činov.