ALIZEH VSTALA skoro ráno. Vyskočila z postele, obliekla si šaty, zastrčila si do vlasov sponky a obula si topánky. Rannú toaletu zvyčajne vyko- návala starostlivejšie, ale spala dlhšie, než plánovala, a mala čas akurát tak pretrieť si oči vlhkou utierkou. Už dnes mala doručiť hotovú zákazku. Trblietavú róbu zabalila do vrstiev tylu a potom obviazala motúzom. S veľkým balíkom sa po špičkách opatrne zakrádala dolu schodmi, v kuchyni založila v kozube oheň, a keď otvorila ťažké drevené dve- re, naskytol sa jej pohľad na čerstvo napadaný sneh vo výške kolien. Alizeh mierne zvesila plecia od sklamania. Tuho zatvorila oči a nadýchla sa, aby sa upokojila. Nie. Nevráti sa naspäť do postele. Zatiaľ nevlastnila poriadny zimný kabát. Ani čiapku. Ba dokonca ani rukavice. A keby hneď teraz vybehla naspäť do izby, mohla by si dopriať ešte celú hodinu spánku, kým ju budú potrebovať. Ale to si teraz nemôže dovoliť. Donútila sa vystrieť a pritisla si drahocenný balík k hru- di. Dnes dostane zaplatené. Alizeh vykročila do snehu. Mesiac bol v to ráno mimoriadne veľký, jeho svit zalie- val svet snovou žiarou. Slnko sa v diaľke ukazovalo len ako
Prepletene kralovstvo 1.indd 32 23.02.24 11:32
PREPLETENÉ KRÁĽOVSTVO 33
malinká bodka za vrstvou oblakov. Konáre vysokých bielych
stromov sa prehýbali pod váhou snehu. Takto skoro ráno bol sneh na chodníkoch ešte nedotknutý, celý svet sa trblie- tal bielobou s nádychom modrej. Modrý sneh, modrá oblo- ha, modrý mesiac. Dokonca aj vzduch akoby voňal modro, taká bola zima. Alizeh sa lepšie zakrútila do tenkého pláštika a načúva- la vetru, ktorý dul ulicami. Náhle sa zjavili odhŕňači snehu, akoby ich privolala myšlienkami, a teraz sledovala, ako na- cvičenými pohybmi škripotavo odhŕňajú lopatami pásy sne- hu zo zlatých dlažobných kociek, červené kožušinové čiap- ky im len tak poskakovali. Alizeh rýchlo prešla na odhrnutý chodník, otriasla si zo šiat sneh a podupala čižmami po lesk- lých kameňoch. Bola mokrá až po stehná, no nechcela na to myslieť. Namiesto toho sa pozrela hore. Deň sa ešte celkom nezačal, jeho zvuky sa zatiaľ nerozozne- li naplno. Pouliční predavači si ešte nerozložili stánky, oke- nice na obchodoch sa ešte neotvorili. Po zasneženej ulici sa knísavo prechádzala trojica žiarivo zelených kačiek, majitelia obchodov ostražito vykúkali z dverí a strkali metly do snehu. Na namrznutom rohu polihoval obrovský ľadový medveď a akési dieťa z ulice tvrdo spalo pritisnuté k jeho srsti. Alizeh sa medveďovi oblúkom vyhla. Zahla za roh a očami sledovala dym, ktorý sa dvíhal k oblohe. Na pojazdných stánkoch s ob- čerstvením sa postupne rozhoreli ohne a obchodníci začali pripravovať jedlo. Alizeh vdychovala neznáme vône a snažila sa ich identifikovať. Kedysi sa učila variť, jedlo dokázala ro- zoznať na pohľad, no nemala s ním dostatok skúseností, aby ho rozlíšila podľa vône.
Prepletene kralovstvo 1.indd 33 23.02.24 11:32
34 TAHEREH MAFI
Džinovia si jedlo vedeli vychutnať, no na rozdiel od väč-
šiny tvorov ho k životu nepotrebovali, preto sa ho Alizeh zriekla. Zo svojho príjmu radšej platila za potreby na šitie a pravidelné kúpele v miestnom hamame. Jej potreba čis- toty rástla spolu s potrebou vody. Oheň tvoril jej dušu, ale voda bola jej život, nič viac na prežitie nepotrebovala. Pila ju, kúpala sa v nej, často potrebovala byť blízko nej. V dôsled- ku toho sa čistota stala jej základným životným princípom, ktorý do nej vtĺkli už v detstve. Raz za niekoľko mesiacov sa vybrala hlboko do lesa, aby našla strom miswak, z ktorého si urobila prírodnú zubnú kefku a mohla tak udržiavať svo- je ústa svieže a zuby biele. Pri práci slúžky sa často zašpinila a každú voľnú chvíľu strávila tým, že sa dôkladne vydrhla. V skutočnosti ju práve posadnutosť čistotou viedla k tomu, aby si vybrala toto zamestnanie. Alizeh zastala v lúči slnečného svetla. Ako sa tak hriala v jeho žiare, v mysli jej náhle vykvitla spomienka. Vedro s mydlovou vodou. Drsné štetiny kefy na podlahu. Smejúci sa rodičia. Spomienka ju hriala v hrudi. Alizehina mama i jej otec považovali za dôležité naučiť ju starať sa o svoj domov a udr- žiavať ho v čistote, no zároveň jej tým chceli umožniť spoznať náročnosť každodennej práce. Nikdy by však nechceli, aby si takýmto spôsobom zarábala na živobytie. Alizeh strávila detstvo zdokonaľovaním svojich schopnos- tí pod vedením majstrov a tútorov, no rodičia zároveň dbali na to, aby bola pri svojich prípravách na budúcnosť pokorná, vždy kládli dôraz na princíp vyššieho dobra a súcitu.
Prepletene kralovstvo 1.indd 34 23.02.24 11:32
PREPLETENÉ KRÁĽOVSTVO 35
Cíť, povedali jej raz.
Okovy, ktoré spútavajú tvoj ľud, sú očiam často neviditeľné. Cíť, hovorili, pretože tak ich budeš vedieť zlomiť aj poslepiačky. Smiali by sa mama a otec, keby ju teraz videli? Alebo by plakali? Alizeh nevadila práca slúžky – nikdy jej neprekážala ťažká robota –, no vedela, že keby rodičia nežili už len v spomien- kach, boli by z nej pravdepodobne sklamaní. Úsmev jej povädol. Zrazu sa pri nej objavil chlapec, bol rýchly a Alizeh roz- tržitá, takže si ho všimla o sekundu neskôr, než by to bolo inokedy. A v tej chvíli už mala na krku nôž. „Le man et parcel,“ povedal, na tvári pritom cítila jeho horúci a kyslý dych. Rozprával po feshtsky, čo znamenalo, že je ďaleko od domova a pravdepodobne trpí hladom. Stál za jej chrbtom a jednou rukou jej drsne zvieral pás. Bol to oči- vidne nejaký zručný násilník, no mala pocit, že je to ešte len chlapec, hoci trochu privysoký na svoj vek. „Pusti ma a máš moje slovo, že ti neublížim,“ poveda- la jemne. Zasmial sa. „Nez beshoff.“ Hlúpa ženská. Alizeh si zastrčila balík pod ľavé rameno a pravou rukou mu zvrtla zápästie. Chlapec vykríkol a zatackal sa dozadu, pričom ju čepeľou poškriabal na krku. Schmatla ho, skôr ako stihol spadnúť, skrútila mu rameno, čím mu ho vykĺbila, a zatlačila ho do snehu. Napoly zapadnutý v záveji vzlykal. Okoloidúci odvracali pohľady, o spodinu mesta sa nezaují- mali. Slúžka a chlapec z ulice sa mohli pokojne navzájom pozabíjať, aspoň ušetria prácu úradom. Ponurá myšlienka.
Prepletene kralovstvo 1.indd 35 23.02.24 11:32
36 TAHEREH MAFI
Alizeh opatrne zdvihla zo snehu chlapcov nôž a skúma-
la jeho hrubé opracovanie. Prezrela si aj chlapca. Vyzeral takmer tak mlado, ako predpokladala. Koľko mohol mať ro- kov? Dvanásť? Trinásť? Kľakla si vedľa neho, chlapec zmeravel a zrazu prestal vzly- kať. „Nek, nek, lotfi, lotfi...“ Nie, nie, prosím, prosím... Vzala jeho nezranenú ruku do svojej, otvorila mu špina- vé prsty a vtlačila mu rukoväť do dlane. Vedela, že ten úbo- hý chlapec bude nôž ešte potrebovať. No aj tak. „Existujú aj iné spôsoby, ako prežiť,“ zašepkala po feshtsky. „Ak potrebuješ chlieb, príď do kuchyne Bazovho domu.“ Chlapec na ňu vydesene zízal. Videla, ako sa cez snodu snaží zahliadnuť jej oči. „Shora?“ opýtal sa. Prečo? Alizeh sa nepatrne usmiala. „Bek mefem,“ odvetila potichu. Pretože to chápem. „Bek bidem.“ Pretože som bola na tvojom mieste. Nečakala na odpoveď, len vstala a oprášila si sukne. Na krku cítila vlhkosť, vytiahla vreckovku a pritlačila si ju na ranu. Ešte stále nepohnute stála, keď zvon odbil celú hodi- nu, čím vyplašil kŕdeľ škorcov, ktoré sa v jagavej záplave pe- ria zdvihli k oblohe. Alizeh sa zhlboka nadýchla, nasala do pľúc studený vzduch. Ten chlad nenávidela, ale aspoň ju vzpružil a udržiaval ju bdelú lepšie ako hocijaká šálka čaju. Predchádzajúcu noc spala možno dve hodiny, no nemohla si dovoliť trápiť sa pre to. S prácou pre pani Aminu má začať presne o hodinu, tak- že v nasledujúcich šesťdesiatich minútach toho musí stih- núť poriadne veľa. Napriek tomu sa zdráhala pohnúť.
Prepletene kralovstvo 1.indd 36 23.02.24 11:32
PREPLETENÉ KRÁĽOVSTVO 37
Nôž na krku ju rozrušil. Neznepokojil ju však samotný
útok – v časoch, keď žila na ulici, si poradila aj s oveľa horší- mi prípadmi, ako bol hladný chlapec s nožom –, znepokoji- lo ju jeho načasovanie. Nezabudla na udalosti minulej noci, na diablov hlas, na tvár mladého muža. Nezabudla, len tú myšlienku odsunula do úzadia. Oba- vy boli pre Alizeh ako ďalšia práca, ktorá si vyžadovala čas, no ten mala len zriedka, takže ich často odložila na neskôr, nechala ich zapadať prachom, kým si na ne nenašla chvíľu. Ale Alizeh nebola hlúpa. Iblís ju sužoval celý život, privádzal ju do šialenstva neroz- lúštiteľnými hádankami. Nechápala, prečo sa o ňu neustále zaujíma. Áno, vďaka mrazu prúdiacemu v žilách vyčnieva- la aj medzi svojimi vlastnými, no bol to dostatočný dôvod, aby zažívala takéto muky? Alizeh nenávidela fakt, že jej život pretkáva šepot takého netvora. Diabla preklínali džinovia aj hlinení, ale ľuďom trvalo celé tisícročia, kým spoznali pravdu: že džinovia nenávidia diabla viac než ktokoľvek iný. Koniec koncov, Iblís bol zodpoved- ný za pád ich civilizácie, za ponurú a nemilosrdnú existen- ciu, na ktorú boli už tak dlho odsúdení. Následkom Iblíso- vých skutkov a jeho arogancie džinovia zakúšali zo strany ľudí nesmierne utrpenie, pretože ľudia považovali za svoju svätú povinnosť zbaviť zem bytostí, ktoré vnímali len ako potomkov diabla. Škvŕn takejto nenávisti sa nedalo tak ľahko zbaviť. No jedným si Alizeh mohla byť istá: diablova prítomnosť v jej živote vždy niečo predznamenala – bola predzvesťou bezprostrednej mizérie. Jeho hlas počula pred každou smr- ťou, každým súžením, každou katastrofou, ktorá zasiahla jej
Prepletene kralovstvo 1.indd 37 23.02.24 11:32
38 TAHEREH MAFI
život. V niektorých chvíľach sa jej však zmocňovalo dotie-
ravé podozrenie, že diablove zvesti sú akousi zvrátenou for- mou láskavosti, akoby si myslel, že keď ju varuje, zmierni tak neodvratnú bolesť. No strach, ktorý tým v nej vyvolal, to v skutočnosti často len zhoršoval. Alizeh potom celé dni premýšľala, aké utrpenie ju asi po- stihne, aké muky ju čakajú. Nijako sa nedalo určiť, ako dlho... Ruka jej stuhla, zakrvavená vreckovka padla bez povšim- nutia na zem. Alizeh zrazu srdce bilo tak silno, akoby sa jej v hrudi ozýval dupot kopýt. Sotva sa dokázala nadýchnuť. Tá tvár, tá zvláštna tvár. Tu, bol tu... Sledoval ju. Jeho plášť si všimla takmer v tej istej chvíli ako jeho tvár. Čierny plášť mal vyrobený z vyberanej hustej vlny, dokonca aj v takejto chvíli a z takej vzdialenosti rozoznala, že je uši- tý s rafinovanou veľkoleposťou. Bezpochyby to bola práca madam Nezrin, hlavnej krajčírky najvýznamnejšieho atelié- ru ríše. Alizeh by jej prácu spoznala kdekoľvek. Vlastne by spoznala prácu väčšiny ateliérov v ríši. Stačil jej jeden pohľad na neznámeho človeka a vedela, koľko pätolizačov by na jeho pohrebe smútok iba predstieralo. Tohto muža by ich oplakávalo poriadne veľa. Bol vysoký a naháňal hrôzu. Napriek tomu, že mu kapucňa zakrývala väčšinu tváre, ani zďaleka mu to nezaisťovalo anonymitu, v akú dúfal. Keď zafúkal vietor, Alizeh zahliadla podšívku jeho plášťa z najčistejšieho čierneho hodvábu, zrejúceho vo víne a sušeného mrazom. Vytvoriť takú tkaninu trvalo roky. Vyžadovalo si to tisíce hodín práce. Mladý muž pravdepo- dobne netušil, čo má na sebe, rovnako ako netušil, že Alizeh
Prepletene kralovstvo 1.indd 38 23.02.24 11:32
PREPLETENÉ KRÁĽOVSTVO 39
aj z takej vzdialenosti rozozná, že sponu na krku má z rýdze-
ho zlata a jednoduché nezdobené čižmy by dokázali nakŕmiť stovky hladujúcich rodín. Bol blázon, keď si myslel, že by sa mohol stratiť v dave, že by ju mohol sledovať bez toho, aby si ho všimla, že by mohol... Alizeh zrazu celkom zmeravela. Pomaly sa na ňu znieslo pochopenie a spolu s ním aj ne- príjemný nepokoj. Ako dlho tam stál?
Raz jeden muž na svete žil,
na každom pleci hada mal.
Pravdou bolo, že keby prenikavými očami nehľadel priamo
na ňu, Alizeh by si ho možno ani nevšimla. Vtedy jej to do- šlo, až zalapala po dychu: videla ho iba preto, lebo to dovolil. Kto bol teda blázon? Ona. Zmocnila sa jej panika. Rozbehla sa ulicami nadprirodze- nou rýchlosťou, ktorú si zvyčajne šetrila pre najhoršie situácie. Alizeh netušila, akú temnotu táto zvláštna ľudská tvár so sebou prinesie. Vedela len to, že pred ňou nedokáže ujsť. No aj tak sa o to musí pokúsiť.