UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

LEONARDO DA VINCI A VÝSTAVA STROJE LEONARDA

DA VINCI

Bakalárska práca

2022 Alexandra Poboriová

 UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
PEDAGOGICKÁ FAKULTA

LEONARDO DA VINCI A VÝSTAVA STROJE LEONARDA

DA VINCI

Bakalárska práca

Študijný program: 3zVUSP15b - učiteľstvo výtvarného umenia a španielskeho jazyka a

literatúry
Študijný odbor: 38 učiteľstvo a pedagogické vedy
Školiace pracovisko: Katedra výtvarnej tvorby a výchovy
Školiteľ: doc. Mgr. Jozef Baus

Nitra, 2022 Alexandra Poboriová

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som bakalársku prácu vypracovala samostatne na základe

vlastných vedomostí s použitím odbornej literatúry uvedenej v zozname literatúry.

Nitra, 16.4.2022 ......................................

Alexandra Poboriová
Poďakovanie

Chcela by som sa poďakovať svojmu školiteľovi, doc. Mgr. Jozefovi Bausovi, za

odbornú pomoc, a usmernenie pri písaní mojej práce, cenné poznatky a rady
a v neposlednom rade za ochotu. Osobitné poďakovanie patrí mojim rodičom, priateľom
a najbližším známym, bez ich podpory a pomoci by som to nedokázala.
ABSTRAKT

POBORIOVÁ, Alexandra: Leonardo da Vinci a výstava Stroje Leonarda da Vinci.

[Bakalárska práca]. – Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Pedagogická fakulta;
Katedra výtvarnej tvorby a výchovy. – Školiteľ: doc. Mgr. Jozef Baus. Stupeň odbornej
kvalifikácie: Bakalár. Nitra : PF UKF, 2022. 67 s.

Bakalárska práca sa zameriava na dielo a život Leonarda da Vinciho, ktorý zahŕňa

umelcove prejavy v rôznych oblastiach vedy a umenia. Vďaka získaných poznatkom sa
môžeme priblížiť k poznaniu, prečo je Leonardo mnohými považovaný za zázračné dieťa.
Bakalárska práca rozoberá Leonardov osobný život, vrátane jeho detstva a sleduje
umelcov vývoj až do jeho smrti. Práca nám umožňuje nahliadnuť do jeho rodinného
zázemia a do toho, ako ovplyvnilo Leonarda počas celého jeho života. Posledná kapitola
opisuje a analyzuje vynálezy renesančného umelca a ich fungovanie a zdôrazňuje ich
interaktívny a vzdelávací účel.

Kľúčové slová:
Leonardo da Vinci. Biografia. Vynálezy. Renesancia. Výstava. Techniky. Anatómia.
Výnálezy. Veda. Umelec.
ABSTRACT

POBORIOVÁ, Alexandra: Leonardo da Vinci and the Leonardo da Vinci Machines

exhibition [Bachelor thesis]. – Constantine the Philosopher University in Nitra. Faculty
of Education; Department of Creative Arts and Art Education. – Supervisor: doc. Mgr.
Jozef Baus. Qualification level: Bachelor. Nitra: Constantine the Philosopher University.
Faculty of Education, 2022. 67 pgs.

Thesis focuses on the work and life of Leonardo da Vinci, which encompasses the artist's
manifestations in various fields of science and art, and through the findings we can come
closer to knowing why Leonardo was and is considered by many to be a child prodigy.
This bachelor's thesis discusses Leonardo's personal life, including his childhood, and
traces the artist's development until his death. The thesis gives us an insight into his family
background and how it influenced Leonardo throughout his life. The last chapter
describes and analyses the Renaissance artist's inventions and their workings,
emphasising their interactive and educational purpose.

Keywords:
Leonardo da Vinci. Biography. Inventions. Renaissance. Exhibition. Techniques.
Anatomy. Inventions. Science. Artist.
OBSAH

ZOZNAM POUŽITÝCH OBRAZOV .................................................................................... 16

ÚVOD ......................................................................................................................................... 18

1 BIOGRAFIA LEONARDA DA VINCIHO ......................................................................... 13

1.1 DETSTVO UMELCA ....................................................................................................... 13

1.2 CHARAKTERISTICKÉ ČRTY DA VINCIHO ............................................................... 14

2 PRACOVNÉ OBLASTI ........................................................................................................ 19

2.1 VÝVOJ DA VINCIHO ZÁUJMOV.................................................................................. 19

2.2 DA VINCI AKO UMELEC ............................................................................................. 21

2.2.1 PÔSOBENIE V MALIARSVE............................................................................... 21

2.2.2 PÔSOBENIE V SOCHÁRSTVE ............................................................................ 31

2.2.3 PÔSOBENIE V ARCHITEKTÚRE ....................................................................... 33

2.2.4 PÔSOBENIE V HUDBE ........................................................................................ 34

2.3 DA VINCI AKO VEDEC ................................................................................................. 36

2.3.1 LEONARDOVE ZÁPISNÍKY ............................................................................... 36

2.3.2 LEONARDOVE POZNATKY V OBLASTI ANATÓMIE ................................... 38

2.3.3 LEONARDOVE POZNATKY V OBLASTI PRÍRODOVEDY ............................ 41

2.3.4 LEONARDOVE POZNATKY V OBLASTI ZOOLOGIE .................................... 44

3 ANALÝZA VYNÁLEZOV Z VÝSTAVY STROJE LEONARDA DA VINCIHO.......... 45

3.1.1 LIETAJUCE STROJE ............................................................................................ 46

3.1.2 VODNÉ STROJE.................................................................................................... 49

3.1.3 VOJNOVÉ ZBRANE ............................................................................................. 50

3.1.4 ZARIADENIE NA KAŽDODENNÉ POUŽITIE .................................................. 54

3.1.5 SÚČIASTKY KONŠTRUKCIÍ .............................................................................. 57

4 PRAKTICKÁ ČASŤ.............................................................................................................. 60

ZÁVER....................................................................................................................................... 62

POUŽITÁ LITERATÚRA ....................................................................................................... 63

 ZOZNAM POUŽITÝCH OBRAZOV

Obrázok 1: Podobizeň Leonarda da Vinciho. Autor: Francesco Melzi. Zdroj:

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Francesco_Melzi_-_Portrait_of_Leonardo.png
[cit. 2022-02-14].

Obrázok 2, 3: Vľavo: Andrea del Verrocchio, Leonardo da Vinci: Krstov krst. Pijoan, J.
1999. Dejiny umenia, zv. 5., Bratislava: Ikar. ISBN 80-7118-714-3, s. 275. Vpravo:
Leonardo da Vinci: Toskánska krajina. Tamtiež, s. 274.

Obrázok 4, 5: Vľavo: Leonardo da Vinci: Madona s klincom. Pijoan, J. 1999. Dejiny

umenia, zv. 5., Bratislava: Ikar. ISBN 80-7118-714-3, s. 272. Vpravo: Leonardo da Vinci:
Madona Benois. Tamtiež, s. 285

Obrázok 6, 7: Vľavo: Leonardo da Vinci: Posledná večera Zdroj:

https://en.wikipedia.org/wiki/The_Last_Supper_(Leonardo)#/media/File:%C3%9Altima_
Cena_-_Da_Vinci_5.jpg [cit. 2022-02-14]. Vpravo: Leonardo da Vinci: Sv. Hieronym
Foto © Musei Vaticani. Dostupné na internete:
https://magazin.aktualne.cz/kultura/umeni/leonardo-da-vinci
louvre/r~02eea94ef58611e984260cc47ab5f122/r~5d3a8d606c3c11e9a049ac1f6b220ee8/
[cit. 2022-02-14].

Obrázok 8, 9 Vľavo: Leonardo da Vinci: Dáma z Lichtenštajnska. Pijoan, J. 1999. Dejiny

umenia, zv. 5., Bratislava: Ikar. ISBN 80-7118-714-3, s. 280. Vpravo: Leonardo da Vinci:
La Giocconda. Foto © Web Gallery of Art, E. Krén, D. Marx. Dostupné na internete:
https://www.wga.hu/frames-e.html?/html/d/durer/1/02/05self26.html [cit. 2022-02-14].

Obrázok 10, 11 Vľavo a vpravo: Leonardo da Vinci: Štúdie k pomníku Ľudovíta Sforza.:
Foto © Web Gallery of Art, E. Krén, D. Marx. Dostupné na internete:
https://www.wga.hu/frames-e.html?/html/d/durer/1/03/1self28.html [cit. 2022-04-16].

Obrázok 12, 13, 14 Vľavo: Ľudský plod v maternici. Pijoan, J. 1999. Dejiny umenia, zv.
5., Bratislava: Ikar. ISBN 80-7118-714-3, s. 282. V strede: Anatomické štúdie ľudskej
postavy. Tamtiež, s. 282. Vpravo: Štúdia k Bitke pri Anghiari. Foto © Web Gallery of Art,
E. Krén, D. Marx. Dostupné na internete: https://www.wga.hu/frames-
e.html?/html/d/durer/1/02/05self26.html [cit. 2022-02-14].

Obrázok 15, 16: Vľavo: Ornithogalum Pijoan, J. 1999. Dejiny umenia, zv. 5., Bratislava:
Ikar. ISBN 80-7118-714-3, s. 281. Vpravo: Namaľovaná verzia rovnakej rastliny na obraz
Madona v skalách. Foto © Web Gallery of Art, E. Krén, D. Marx. Dostupné na internete:
https://www.wga.hu/frames-e.html?/html/d/durer/1/03/1self28.html [cit. 2022-04-16].

Obrázok 17, 18: Vľavo: Vzdušná skrutka. Laurenza, D. – Taddei, M. – Zanon, E. 2008.
Leonardovy stroje. Tajemství a vynálezy z kodexU Leonarda da Vinciho. Praha: Nakladatelství
SUN, s. r. o.. ISBN 978-80-7371-230-3, s. 46. Vpravo: Vzdušná skrutka z výstavy Stroje
Leonardo da Vinci. Foto © A. Poboriová, 2020.

Obrázok 19, 20: Vľavo: Informačný panel z výstavy. Foto © A. Poboriová, 2020. Vpravo:
Vystavený model varhanového dela. Foto © A. Poboriová, 2020.

Obrázok 21, 22: Vľavo: Obranný systém. Foto © Web Gallery of Art, E. Krén, D. Marx.
Dostupné na internete: https://www.wga.hu/frames-
e.html?/html/d/durer/1/03/1self28.html [cit. 2022-04-16]. Vpravo: Plán obrneného
vozidla. Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Leonardo_tank.JPG [cit. 2022-
04-16].

Obrázok 22, 23, 24 Vľavo: Automatické kladivo. Foto © A. Poboriová, 2020. V strede:
Náčrt automobilu. Laurenza, D. – Taddei, M. – Zanon, E. 2008. Leonardovy stroje.
Tajemství a vynálezy z kodexU Leonarda da Vinciho. Praha: Nakladatelství SUN, s. r. o..
ISBN 978-80-7371-230-3, s. 188. Vpravo: Automobil z výstavy Stroje Leonardo da
Vinci. Foto © A. Poboriová, 2020.

Obrázok 25, 26 Vľavo: Guľkové ložisko. Foto © A. Poboriová, 2020. Vpravo: Vertikálne
guličkové ložisko. Foto © A. Poboriová, 2020.
 ÚVOD

Leonardo da Vinci je jedným z najplodnejších vynálezcov a z najväčších géniov

nielen renesančného Talianska, ale celého ľudstva, hoci málokto vie, že jeho vynálezy
ovplyvňujú svet dodnes. Vrtuľník, padák, vetromer, tank, rôzne vojnové nástroje alebo
kuša sú len niektoré z mnohých, ktoré sa stále používajú. Jeho umenie a vynálezy výrazne
urýchlili pokrok v mnohých oblastiach vedy a jeho rozsiahle vedomosti pomohli vytvoriť
takmer bezstarostný život, aký poznáme dnes.

Dôvodom výberu témy je záujem o život, osobný vývoj a úspechy v jednotlivých

pracovných oblastiach všestranného umelca Leonarda da Vinciho. Už od detstva ma
zaujímali rôzne stroje, s ktorými som sa stretávala v každodennom živote, a vždy ma zaujal
ich pôvod a fungovanie. Dôvodom výberu mojej práce je aj to, že minulý rok som mala
možnosť navštíviť výstavu strojov Leonarda da Vinciho v Lučenci, kde sa nachádzali aj
vystavené exponáty, ktoré si mohla vyskúšať verejnosť.

Cieľom práce je poskytnúť hlbšiu analýzu života, detstva a o rodinného zázemia

Leonarda da Vinciho a to, akým spôsobom ovplyvnilo jeho život a dielo. Dozvieme sa
aj o charakteristických vlastnostiach umelca, ktoré ho odlišovali od ostatných mužov
a formovali z neho ideálneho človeka obdobie renesancie. V priebehu práce máme
možnosť sledovať zaujímavé zmeny a udalosti v umelcovom živote, ktoré ovplyvnili jeho
dospievanie a na príkladoch niekoľkých jeho diel sledovať vývoj jeho talentu. Práca
podrobne opisuje jednotlivé príčiny a proces vývoja záujmov umelca v rôznych
oblastiach umenia a vedy, zaujíma sa aj o dôkladnú charakteristiku a opis da Vinciho
umeleckých diel, vynálezov a objavov, ktoré sa zachovali a ovplyvňujú náš život dodnes.

Bakalárska práca je rozdelená do troch hlavných častí, z ktorých prvá približuje život
a charakteristické vlastnosti umelca. Prvá podkapitola opisuje obdobie od narodenia da
Vinciho, jeho rodičov a analyzuje jeho zážitky z detstva, ktoré ovplyvnili vývoj
umelcovej osobnosti. V druhej podkapitole vymenúvame da Vinciho vonkajšie a
vnútorné vlastnosti a dozvedáme sa aj o jeho zvykoch, ktoré sa v tom čase považovali za
zvláštne. Druhá kapitola sa zameriava na majstrovu všestrannosť, jeho prácu, záujmy a
skúma oblasti, v ktorých da Vinci prejavil svoj talent a urobil veľký pokrok. Podkapitoly
druhej časti tiež poskytujú pohľad na vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré mali vplyv na
rozvoj da Vinciho talentu v oblasti umenia aj vedy. Záverečná, tretia časť sa zameriava
na da Vinciho vynálezy, zoskupuje ich do kategórií, analyzuje ich podľa typu, vysvetľuje,
ako fungujú a prečo boli vytvorené. V rámci tretej kapitoly, nás prezentované stroje
zavedú na pomyselnú návštevu výstavy Stroje Leonarda da Vinci prostredníctvom
rozprávania autora, pričom bude klásť dôraz na jej interaktívne a edukačné zameranie.

12
1 BIOGRAFIA LEONARDA DA VINCIHO

Prvá hlavná kapitola sa zameriava na osobný život a detstvo renesančného vedca

a umelca Leonarda da Vinciho. Nasledujúce odseky nám dávajú určitú predstavu o
umelcovom pôvode a mieste v renesančnom svete, o jeho rodinnom pozadí, spôsobe
života a do istej miery aj o charakteristických črtách umelcovej univerzálnej osobnosti.
Dozvieme sa, prečo bol da Vinci považovaný za zázračné dieťa, a pokúsime sa pochopiť
okolnosti, ktoré z neho urobili geniálneho renesančného človeka.

1.1 DETSTVO UMELCA

V tejto podkapitole sa dozvedáme o pôvode narodenia mladého génia, o identite

jeho rodičov a o zložitom rodinnom prostredí, v ktorom da Vinci vyrastal. Zároveň
približuje vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré ovplyvnili dospievanie mladého jedinca a
formovanie vlastnej osobnosti, a v neposlednom rade poskytuje stručný prehľad o
začiatkoch jeho vzdelávania.

Zima (2009) vo svojej knihe Az időutazó polihisztor, Leonardo, opisuje začiatky

umelcovho života, ktorý sa narodil 15. apríla v roku 1452 s vlastným menom Leonardo
di ser Piero da Vinci, v ktorom slovíčko "ser", podľa článku Chao-Fong (2020), poukáza
taliansky ekvivalent slova "syn". Významný majster pochádza z talianskej oblasti
Toskánska, neďaleko od Florencie z malého mestečku Vinci, čo je dôvodom toho, prečo
dostal za priezvisko "da Vinci". Prvé roky svojho života však strávil v neďalekej dedine
Anchiano. Jeho otec bol notár strednej triedy Piero di Antonio da Vinci a matka Caterina
bola jednoduché roľnícke dievča a otrokyňa z Blízkeho východu. Niekoľko mesiacov po
maliarovom narodení sa však stala manželkou remeselníka a chlapec sa dostal do
starostlivosti svojho otca, uvádza Zima (2009). Podľa Zima (2009) život da Vinciho
výrazne ovplyvnil pôvod jeho narodenia, pretože sa narodil ako nemanželský a táto
„hanba“ ho sprevádzala po celý zvyšok života. Pijoan (1999) však vo svojej knihe
vysvetľuje, že vďaka mravnosti vtedajšej renesančnej kultúry, da Vinciho nemanželský
pôvod sa nepovažoval za chybu, preto mohol syn žiť s otcom. Zima (2009) vysvetlí aj
to, že Piere sa neoženil s matkou svojho novorodeného syna, pretože by to bolo
považované za manželstvo nízkeho rangu, namiesto toho, ako popisuje Jílek (1989), Piero
si hneď po pôrode vzal za ženu šestnásťročné dievča, Albieru, dcéru bohatého

13
Giovanniho Amadoriho. Catarina teda mohla byť preňho iba chvíľkovou zábavou. Podľa
Pijoana (1999) mal Piero okrem Leonarda z tretieho a štvrtého manželstva ďalších
jedenásť detí, čo znamená, že priebehu niekoľko rokov sa da Vincimu narodilo viac ako
11 nevlastných súrodencov. Niektorí autori, ako aj Zima (2009), tvrdia, že mladý da Vinci
zostal po narodení s otcom, ale Jílek (1989) toto tvrdenie odmietol argumentom, že
Albierova rodina by neprijala dieťaťa od cudzej matky, a preto sa domnieva, že dieťa
zostalo v starostlivosti matky po tom, čo sa jeho otec oženil s bohatou mladou dievčinou.
Da Vinci sa dostal do starostlivosti svojho otca až v roku 1456, po jeho štvrtom roku
života, keď sa ukázalo, že jeho manželka je neplodná, takže jej nemohol dať lepšieho
dediča. Preto si do Anchiani prišiel po syna Leonarda a zobral ho so sebou. Ako aj Zima
(2009) uvádza, mladý da Vinci od tejto chvíle teda žil vo Vinci s otcom, starými rodičmi
a strýkom.
Čo sa týka vzdelania a školenia, mladý umelecký učeň bol zväčša samouk a okrem
základného čítania, písania a matematiky, čo mu podľa Spurného (1953) poskytla otcova
rodina, nemal žiadne formálne vzdelanie, ako mnohí jeho súčasníci. Najvýznamnejšou
školou v jeho živote bola príroda, uvádza Léonie Chao-Fong (2020). Najvplyvnejšie
učenie v jeho živote prišlo vo veku 14 rokov, uvádza v článku Chao-Fong (2020), keď
začal pracovať u Verocchia, ale o tom sa podrobnejšie zmienime v kapitole o umelcovej
maliarskej tvorbe.

V prvej podkapitole sme sa venovali detstve Leonarda da Vinciho a jeho

zážitkom, ktoré ovplyvnili jeho dospievanie. Spomínajú sa miesta, kde maliar vyrastal a
jeho rodinný pôvod, ktorý ho poznačil na celý život. Z toho, čo bolo vysvetlené, bolo
jasné, že jeho detstvo nebolo také bezstarostné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Mohli by sme si myslieť, že vzdelanie takého veľkého génia je výsledkom priaznivého
rodinného zázemia a akademického vzdelania, ale mladému umelcovi tieto podmienky,
ktoré sa dnes považujú za normálne, neboli dané. Nechodil do riadnej školy a kvôli
náklonnosti rodičov bol po celý život poznačený stigmou nemanželského dieťaťa.

1.2 CHARAKTERISTICKÉ ČRTY DA VINCIHO

Vo svojej dobe bol Leonardo da Vinci mnohými považovaný za čudáka, pretože

väčšina jeho vonkajších aj vnútorných vlastností sa veľmi líšila od vlastností bežného
renesančného človeka. Na nasledujúcich stranách zhrnieme a preskúmame tieto

14
výnimočné črty a zvyklosti humanistického génia, ktoré dali umelcovi tento jedinečný
charakter, a pokúsime sa pochopiť možné súvislosti medzi nimi.

Jednou z jeho najtypickejších čŕt je láska k divokej prírode, ktorá ho sprevádza už

od raného detstva. Od chvíle, keď sa dostal k otcovi, da Vinci trávil veľa času so strýkom,
Francescom, a rád ho pozoroval ako sa stará o zvieratá, keďže už vtedy sa prejavovala
jeho láska k prírode a nesmierna zvedavosť, uvádza Zima (2009). Podľa Vasariho (1998)
životopisu sa dozvedáme, že Leonardo da Vinci mal nesmierne rád všetky zvieratá a
prejavoval k nim nesmiernu lásku a trpezlivosť. Opísal aj to, že často chodieval na trh,
kde kupoval vtáky, ktoré sa tam predávali a na mieste ich púšťal do vzduchu, aby im vrátil
stratenú slobodu. Z Dipplovho (2019) článku sa tiež dozvedáme, že nejedol mäso, pretože
sa mu hnusila krutosť vo všetkých jej podobách. Jeho pacifistický charakter sa však
prejavoval aj v každodennostiach: na rozdiel od agresivity väčšiny jednotlivcov u da
Vinciho prevládala skôr pasivita. Bol známy ako prudký pacifista, Freud (2020) uvádza,
že odsudzoval vojnu a krvuprelievanie a domnieval sa, že človek nie je kráľom živočíšnej
ríše, ale najhorším z divých zvierat. Tento jemnocit mu ale nezabránil zhotoviť
najkrutejšie vojenské zbrane, ktoré sa zrodili v jeho mysli. Odlišoval sa od obyčajných
renesančných ľudí svojou pokojnou a mierumilovnou povahou a aj tým, že sa vyhýbal
všetkým rozporom a hádkam. Vasari (1998), ktorý chválil da Vinciovho obetavosť
a ochotu pomáhať ľuďom, doplnil o da Vincim aj to, že prijal a staral sa o každého
priateľa, chudobného alebo bohatého. Slávný neurológ, Sigmund Freud o umelcovi píše
(2020, s. 4): ,,...nepatril ani k tomu typu geniálnych ľudí, ktorí skúpo obdarení prírodou
po vonkajšej stránke sami nepripisujú nijakú hodnotu vonkajším formám života a
v bolestne zachmúrenej nálade sa vyhýbajú kontaktom s ľuďmi." Práve naopak, bol
veľmi výrečný, veselý a láskavý ku všetkým a rovnako ako jeho vnútro, aj jeho vzhľad
bola očarujúci. Mal vysokú a mimoriadne silnú postavu a tvár dokonalej krásy. Aby sme
pochopili, prečo si to autor myslel, uvádzame da Vinciho autoportrét na obrázku č. 1.
Dippold (2019) ďalej zdôrazňuje celkom špecifické vlastnosti umelca: nielenže
bol ľavák, čo bolo v renesančných časoch samo o sebe niečo zvláštne, ale tiež neustále
nosil ružovú tuniku. Zima (2009) v tejto súvislosti tvrdí, že bol najmodernejšou osobou
na hostinách rodiny Mediciovcov, ktorí boli v tom čase jeho najväčšími podporovateľmi.
Podľa Freuda (2020) da Vinci miloval krásu, ktorá ho obklopovala, čo sa prejavovalo aj
v jeho záľube v nosení nádherného oblečenia a vo výbere žiakov, uvádza Freud (2020),
pretože predpokladal, že veľký umelec vyberal svojich učencov podľa krásy a nie podľa

15
talentu, čo potvrdzuje aj fakt, že ani jeden z nich sa nestal významným maliarom, zmizli
bez toho, aby zanechali výraznejšiu stopu v dejinách umenia.

Obrázok č. 1: Francesco Melzi: Podobizeň Leonarda da Vinciho.

Leonardo vyrastal v podstate bez rodičov a jeho neustály nepokoj, divoké

správanie a detinská láska, ktoré boli dôsledkom jeho neistého rodinného zázemia, mu
nielen znemožnili budúcnosť, ale aj navždy poznačili jeho dušu. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj František Jílek (1989, s. 13) vo svojej práci, v ktorej uvádza výrok
psychiatra Sigmunda Freuda: ,,Leonardov charakter i celý jeho neskorší život ovplyvnila
tá náhodná okolnosť, že sa narodil ako nemanželský syn a mal priveľmi jemnú matku."
Viacerí spisovatelia a publicisti vrátane Dippolda (2019) tvrdia, že veľký umelec bol
priťahovaný vlastným pohlavím. Podľa článku spomínaného autora sa dozvieme o názore
Sigmunda Freuda (2020), ktorý vysvetľoval majstrovu homosexualitu prítomnosťou
dvoch materských postáv, vlastnej rodnej matky Kataríny, od ktorej ho odňali medzi
tretím až piatym rokom, a nevlastnej matky Albeiry, s ktorou sa jeho otec oženil. Freud
(2020) vo svojej knihe Spomienka z detstva Leonarda da Vinci, hovorí o tom, že keď sa
da Vinci stal majstrom, vždy bol obklopený krásnými mladými chlapcami, ktorých
prijímal za svojich študentov. Podľa S. Feuda (2020) bol k nim láskavý, staral sa o nich,
a keď ochoreli, sám ich ošetroval, tak ako sa starala jeho vlasná matko o neho. Toto
potvrdzuje aj Zima (2009), a spomína že jeho obľúbeným žiakom bol mladý Salai,
pôvodne známy ako Gian Giacomo Caprotti da Oreno, ktorého pre jeho zlú povahu

16
prezývali Diabolským chlapcom. Stále kradol a zneužíval svojho majstra a napriek tomu
da Vinci po svojej smrti odkázal nevďačnému chlapcovi v závete niekoľko cenných vecí.
Niektorí tvrdia, že to bol umelcov homosexuálny milenec, podľa ktorého namaľoval
podobizne niekoľkých mladých anjelov. Da Vinciho túžba lepšie pochopiť fungovanie
vecí okolo seba a získavať nové poznatky sa stala hlavnou ideou a filozofiou jeho života,
ktorá sa preniesla aj do jeho súkromného života. Freud (2020, s. 12) túto túžbu po poznaní
a záujem umelca o mužov, vysvetľuje slovami da Vinciho: ,,Nessuna cosa si può amare
nè òdiare, se prima non si ha cognition di quella." Citácia hovorí o tom, že, žiadnu vec
nemožno milovať ani nenávidieť, ak ju človek najprv nepozná. Psychológ, Sigmund
Freud (2020, s. 13) cituje podobnú myšlienku z Leonardovho spisu Traktát o maliarsve,
kde sa píše: ,,...veľká láska vzniká iba z dôkladného poznania toho, čo milujeme a ak
niečo poznáš málo, môžeš to milovať len málo alebo vôbec nie."
Velký Leonardo skutočne zostal v celom jeho živote vo viacerých aspektoch
dieťaťom. V hre pokračoval aj v dospelosti, čo vysvetluje prečo sa tak často zdal
sučasníkom čudný, píše Freud (2020). Na dvorné zábavy napríklad navrhoval
mechanické hračky pre dvorské zábavy, ktorými zabával šľachtu. Hoci dostal príkaz
dômyselné zariadenia vytvoriť, necítil sa byť nútený a venoval sa im s veľkou záľubou aj
keď ho o to nikto nepožiadal, uvádza Vasari (1998) v životopise umelca. Zhotovil
z vosku cesto a kým bolo mäkké vymodeloval z neho drobné zvieratká ktoré nafukol
vzduchom aby vzlietli a klesli na zem, keď znich vyjde vzduch, tvrdí Freud (2020). Mal
šibalskú a zábavnú povahu, často žartoval so svojimi priateľmi a ľuďmi, ktorí s ním
pracovali. Vasari (1998) pripomína, že Leonardo na pobavenie svojich priateľov obliekol
aj jaštericu. Pripevnil na jej chrbát krídlo vyrobené zo šupín iných jašteríc, naplnil ju
ortuťou, urobil jej rohy a bradu, skrotil ju, vložil do škatule a ukázal ju svojim priateľom,
ktorí sa jej tak zľakli, že utiekli. Vasari (1998) ďalej hovorí o zábavnom charaktere da
Vinciho: pri inej príležitosti čistil baranie črevá, ktoré boli také jemné, že sa mu zmestili
do dlane, keď ich konce pripevnil na pár kováčskych mechov, začal ich nafukovať, až
zaplnili celú veľkú sálu, každý, kto tam bol utiekol do kúta. Leonardo chcel ukázal, že
niektoré veci, ktoré na začiatku zaberajú málo miesta, nakoniec môžu zaberať veľa, keď
sú priesvitné a plné vzduchu - rovnako ako talent. Podľa knihy Freuda (2020), Spomienka
z detstva Leonarda da Vinci , takéto zábavky mu slúžili na vyjadrenie hlbokých
myšlienok.
Dippold (2019) vo svojom článku spomína autora Waltera Issicsona, ktorý sa
domnieva, že da Vinciho najdôležitejšou črtou bolo jeho detská zvedavosť. Freud (2020)

17
v tejto súvislosti dodáva, že vášnivává túžba malých detí po poznaní sa prejavuje v
neustálom kladení otázok. Takúto vlastnosť si zachoval aj Leonardo. Z tohto tvrdenia
teda môžeme predpokladať, že samotný Leonado da Vinci sa nevzdal, kým nedostal
uspokojivú odpoveď na svoje otázky a to ho viedlo k nesmiernej túžbe po poznaní a
skúmaniu životných problémov.

Renesančný polyhistor, jedna z najväčších osobností stredoveku, na ktorú

vzhliadali jeho súčasníci aj potomkovia, bol perfekcionista a geniálny človek nielen vo
svojom umení, ale aj v bežnom živote. Kapitola poskytla skvelý pohľad na da Vinciho
protivojnový charakter, podporený príkladmi. Zistili sme, že bol vášnivým
obdivovateľom prírody, všetkých jej prejavov a mieru, čo je samo o sebe charakteristikou
obdivuhodného človeka. Takisto sa mu hnusila samotná myšlienka krviprelievania a
násilia, čo mu zabezpečovalo priateľské a optimistické vystupovanie. Takmer všetky
Leonardove vlastnosti boli v tých časoch výnimočné, považoval sa za skutočnú
individualitu. V kapitole autori spomenuli da Vinciho charakteristické črty, ako napríklad
jeho príťažlivosť k obom pohlaviam alebo jeho detská zvedavosť, ktoré pri podrobnejšom
skúmaní umožňujú pochopiť nepokojnú túžbu génia po poznaní a jeho životnú ideológiu,
podľa ktorej je skúsenosť zdrojom všetkého poznania.

18
 2 PRACOVNÉ OBLASTI

Leonardo da Vinci si ako ideálny renesančný človek svoje neobmedzené vedomosti

a schopnosti vyskúšal v mnohých oblastiach, ako aj v maliarstve, v iných odvetviach
umenia a dokonca aj vo vede, kde jeho neutíchajúca túžba po poznaní viedla k veľkým
úspechom. Druhá rozsiahla kapitola sa zaoberá pestrejšou škálou da Vinciho záujmov a
oblastí práce, predstavuje nám jeho božský talent vo väčšine oblastí umenia a vedy a
ukazuje, ako sa tieto záujmy stali da Vinciho vášňou. Dôležitou súčasťou kapitoly sú jeho
životné skúsenosti, spôsob, akým sa začal o tieto oblasti hlbšie zaujímať, inovácie a plány,
ktoré zaznamenával počas celého života.

2.1 VÝVOJ DA VINCIHO ZÁUJMOV

Da Vinci mal nepredstaviteľné množstvo vedomostí a talentu v rôznych odboroch,

ktoré si vyžadovali obrovské množstvo zručností a premýšľania. Nemal zvláštne
problémy s pochopením matematických vzorcov ani s tým, ako vytvoriť majstrovskú
maľbu, ktorú verejnosť obdivuje aj po stovkách rokov. Nielenže vynikal vo vede a umení,
ale niektoré svoje schopnosti dokázal uplatniť aj v každodennom živote. V tejto
podkapitole sa budeme podrobnejšie zaoberať záujmami a činnosťami polyhistora a
pozrieme sa na pôvod, okolnosti a proces ich vývoja.

Leonardov otec ho považoval za zázračného dieťaťa, píše Zima (2009). Bol

skvelým šermiarom, dobrým tanečníkom, jazdcom a hudobníkom, bol neuveriteľne silný
a húževnatý, a v neposlednom rade výborne písal a kreslil oboma rukami. V mysli
Leonarda da Vinciho sa neustále rodili zvláštne plány: ako preraziť tunelom obrovské
hory, ako pomocou strojov ľahko zdvíhať ťažké bremená, ako prehradiť divoké rieky,
ako odčerpať vodu z rozľahlých oblastí a vysušiť prístavy. Raz vypracoval plán na
zvýšenie kostola San Giovanni vo Florencii, pretože pod neho chcel umiestniť zdobené
základy a schody, a inokedy navrhol posteľ, ktorá by jej majiteľa večer zhodila z nôh.
Vasari (1998) uvádza o schopnostiach umelca (1998, s. 13): ,,...každý jeho čin je tak
božský, že předčí všechny ostatní, a už tím jasně dokazuje, že jde o dar boží a ne výtvor
lidského uméní.". Vďaka tomu, že ho otec zobral k sebe, dostal dobrú mnohostrannú
výchovu, uvádza Piojan (1999), a mal možnosť rozvíjať svoje schopnosti v rôznych
oblastiach vedy a umenia. Avšak kvôli jeho mnohostranným záujmom, podľa Zima
(2009), ho mnohí považovali za geniálneho polyhistora, aj za jednoduchého snílka, ktorý

19
 však dokázal nájsť nové cesty v jednotlivých oblastiach. Vasari (1998) pripisuje
v Leonardovom životopise, že da Vinci sa venoval všetkým odborom, v ktorých sa
kreslilo. Zdôraznil svoju zvedavosť a schopnosť inovovať a tvoriť v rôznych oblastiach
poznania, vytvoril vynálezy a inovácie, skúmal ľudské telo pomocou lekárskych metód,
navrhoval vojnové zbrane, lietadlá, vodné systémy alebo obchodné nástroje. Vďaka jeho
kresliarskemu talentu a znalostiam geografie nemalo ani kreslenie máp ďaleko od jeho
obľúbenej zábavy, ktorá, ako sa dočítame v Zimovej (2009) knihe, neslúžila len pre jeho
vlastnú zábavu, ale vždy mala aj nejakú praktickú funkciu. Chcel vysušiť močiare,
odviesť rieky a obrábať pôdu a svoje veľkolepé plány vždy začínal dôkladným
prieskumom okolitého terénu.
Dippold (2019) o ňom tiež uvádza že nebol iba maliar a sochár, ale aj vynálezca,
vedec, scénograf a kúzelník, ktorý v prípade potreby zabával publikum trikmi
a hádankami. Zima (2009) túto skutočnosť zdôvodňuje a vysvetľuje zmienkou o menej
známom aspekte svetoznámej kariéry Leonarda da Vinciho, že tento významný polyhistor
nebol zamestnaný len ako sochár na milánskom dvore Sforzovcov, ale aj ako akýsi
zabávač, ktorý využíval svoje pokročilé vedecké poznatky na vymýšľanie zábavných a
úžasných strojov. Bohatá milánska rodina, umelecký talent da Vinciho nie vždy využívala
na tie najušľachtilejšie účely a často mu dali úlohy na navrhovanie divadelných kostýmov
a výprav, plesových masiek a svadobných obradov. Vasari (1998, s. 13) o ňom uvádza:
,,...se ve všem svém konání vyznačoval nesmírným půvabem, a měl nadto ještě tak nesmírné
schopnosti, že dokázal snadno rozřešit jakýkoli problém, do kterého se pustil."
Napriek všetkým týmto vedomostiam a skúsenostiam sa Leonardo da Vinci
označuje za nevzdelaného človeka, a to preto, že nikdy neštudoval slobodné umenie v
inštitucionálnom prostredí, a preto trpel neustálym pocitom menejcennosti vo
vzdelanejších kruhoch. Zima (2009) tvrdí aj to, že dvor ho často vysmieval pre jeho
nevzdelanosť bol poverený prácou, ktoré pre polyhistora neboli hodné. Napríklad Kláštor
San Donato ho poveril premaľovaním kostolnej veže, čo si nevyžadovalo majstrovský
talent Leonarda da Vinciho.

Ak zhrnieme získané informácie, môžeme povedať, že Leonardo da Vinci bol veľký

génius, ktorý našiel svoje miesto nielen v umení, ale aj vo vede a urobil v týchto
oblastiach veľké objavy, ktoré pomohli pokroku. Leonardo sa často nazýva archetypom
renesancie, ktorého nekonečná zvedavosť mu umožnila preskúmať množstvo oblastí.
Niektorí hovoria, že bol možno najvzdelanejší človek všetkých čias, všeobecne

20
považovaný za jedného z najväčších maliarov, ale to je len špička ľadovca. Už vieme, že
bol skvelým kresliarom, ale vynikal aj tancom a spevom, kartografickými schopnosťami
a bezhraničnou fantáziou, ktorá mu otvárala dvere do budúcnosti prostredníctvom jeho
zložitých konštrukcií a záznamov.

2.2 DA VINCI AKO UMELEC

V tejto kapitole uvádzame a definujeme charakteristické prvky jeho umeleckej

tvorby prostredníctvom konkrétnych príkladov v oblasti maliarstva, sochárstva a
architektúry, ako aj jeho aktivity a diela v oblasti hudby. V rámci jednotlivých
umeleckých odvetví pozrieme sa na niektoré z da Vinciho najvýznamnejších a
najobľúbenejších diel, z ktorých niektoré sú podrobnejšie opísané spolu so súvisiacimi
zaujímavosťami.

2.2.1 PÔSOBENIE V MALIARSTVE

V tejto časti sa bližšie pozrieme na umelcove maliarske schopnosti a zistíme, ako

a čo ho ovplyvnilo pri zdokonaľovaní jeho božského talentu. Zoznámime sa s učiteľom,
ktorý najviac ovplyvnil jeho rozmanitý rozvoj talentu, ktoré z neho vyformovali ideálnu
osobnosť svojej doby. Predstavujeme zmeny 15. storočia, vďaka ktorým sa zmenilo
myslenie a vnímanie života renesančného človeka, ako aj práca maliarov a kvalita ich
obrazov. V neposlednom rade, uvádzame proces a históriu tvorby niektorých obrazov
umelca, ktorý priblíži štylistické prvky obdobia renesancie, a teda techniky a
zobrazovacie metódy uprednosťované Leonardo da Vincim v tejto oblasti.

Umelecký talent mladého Leonarda na kreslenie a modelovanie bol taký silný, že

Leonardov otec musel uvažovať o tom, že ho dá študovať u veľkého majstra Andreu
Verocchia, uvádza Spurný (1953). Nevieme presne posúdiť, koľko rokov mal da Vinci,
keď ho otec dal do učenia do dielne florentského Verocchioa, podľa Piojanovej (1999)
knihy, mal mladík 9 rokov, keď sa dostal do rúk majstra, ale Zima (2009) sa domnieva,
že sa to stalo keď da Vinci dosiahol vek 17 rokov. V učiteľovej dielni, ktorého považovali
za najvýznamnejšieho sochára a maliara v meste, pracoval šesť rokov hovorí Spurný
(1953), počas ktorých podľa článku Léonie Chao-Fong (2020) si osvojil teoretickú
prípravu a širokú škálu technických zručností vrátane spracovania kovov, tesárstva,
kreslenia, maľovania a sochárstva. Spurný (1953) ďalej uvádza že umelecká činnosť

21
vysoko ceneného maliara bola založená na skúmaní matematiky, perspektívy a anatómie,
vďaka ktorým sa prehĺbil Leonardov vzťah k prírode a k presnej kresbe.
Výnimočný talent maliarskeho učňa na realistické zobrazenie sa ukázal ako veľmi
pôsobivý. Jílek (1989) to demonštruje na príbehu Leonardovho prvého obrazu, ktorý bol
vyhotovený na okrúhlej doske figovníka. Obraz si žiadal nasledovník da Vinciho otca
Piera, ktorý si hneď pomyslel na svojho syna, vedomý si jeho talentu a poprosil ho, aby
naň niečo namaľoval. Leonardo si pomyslel, že otca prekvapí a za námet svojej maľby si
vybral príšeru. Jílek (1989) vo svojej knihe slovami svedka opisuje, ako Leonardo dostal
k tomu, aby realizoval obraz. Slová svedka znejú takto: ,,Leonardo vzal dosku do rúk a
keď videl, aká je pokrútená a nevypracovaná, vyrovnal ju nad ohňom a poprosil známeho
sústružníka, aby z toho hrubého a neforemného dreva urobil hladkú dosku. Potom začal
premýšlať, čo by sa dalo na ňu nakresliť, aby to každého, kto sa k nej priblíži, vyľakalo
rovnako ako hlava Medúzy..." Vasari (1998) sa k tejto téme tiež vyjadruje vo svojej knihe,
Životy nejvýznačnějších malířů, sochařů a architektů, a uvážza, že aby bolo toto
maľované stvorenie čo najhrozivejšie, Leonardo do ateliéru doniesol rôznych tvorov,
cvrčkov, hadov, motýlov, mole, kobylky, netopierov a na maľbe ich skombinoval do
jedného, s cieľom, ako hovorí predchádzajúca citácia Jíleka: vystrašiť verejnosť rovnako,
ako to v tom čase robila Caravaggiova Medúza.
Ako sme sa práve dozvedeli, štýlové prvky renesancie, vrátane realistického
zobrazovania, boli prítomné už v Leonardových raných maľbách. Cieľom tohto typu
zobrazovania v 15. storočí, podľa Spurného (1953) bolo presné zobrazenie
charakteristických tvarov a priestoru. Leonardove obrazy, podobne ako obrazy mnohých
iných umelcov jeho doby, sa snažili čo najpresnejšie zachytiť realitu. Leonardo na
začiatku svojej maliarskej činnosti ako Verocchiov žiak namaľoval na jeho obraz anjela,
ktorý drží rúcho a hoci bol ešte veľmi mladý, podľa Zima (2009) dvadsaťročný,
namaľoval svojho anjela ovela lepšie ako boli postavy samotného Andreu Del Verocchia.
Podľa Vasariho (1998) to bol dôvod, prečo sa Verocchio už nikdy nedotkol farby, hoci
Piojan (1999) vyhlasuje, že Vasariho tvdenie je veľmi výrečným zveličovaním a popiera,
že by táto teória bola pravdivá. Zima (2009) to tiež tvrdí v článku a spomína, že Verocchio
sa potom už zaujímal len o sochárstvo. Podľa Piojana (1999) sa to stalo ceľkom inak. V
rokoch, keď u neho mladík pracoval, Verocchio dosiahol veľký pokrok v niekorých
skutočne revolučných myšlienkach v maliarstve, ale aj v sochárstve, vďaka
Leonardovým rozsiahlym vedomostiam a túžbe po poznaní. Spomínaná maľba s anjelom
a Jánom Krstiteľom, ktorý vylieva vodu na hlavu Krista stojaceho v rieke Jordán, ktorú

22
da Vinci zdokonalil lepšie ako Verocchio, je uvedená na obrázku č. 2. Leonardov anjel
sa podľa Piojana (1999) odlišuje od charakteristiky ostatných postáv mäkkou modeláciou.
Da Vinciho vplyv je viditeľný aj v krajine v pozadí, ktorá je podobná prvej slávnej kresbe
toskánskej krajiny, konkrétne údolie Arna pri Vinci, viditeľné na obrázku č. 3, ktorú
umelec vytvoril vo veku dvadsaťjeden rokov, tvrdí Piojan (1999).

Obrázok 2, 3 Vľavo: Andrea del Verrocchio, Leonardo da Vinci: Krstov krst.

Vpravo: Leonardo da Vinci: Toskánska krajina.

Charakter maliarstva ale aj sochárstva sa počas renesancie výrazne zmenil a

umelci vrátane da Vinciho začali tvoriť v novom duchu. Kresťanstvo, ktoré v stredoveku
dominovalo, spočiatku zanechalo v renesančnom umení svoju stopu, ale neskôr, po
útokoch na cirkev v druhej polovici 15. storočia, sa pod vplyvom mecenášov zmenila
tematika umeleckých diel, uvádza Graham-Dixon (2010). Nástupom novej spoločenskej
vrstvy, tzv. mešťanskej triedy, vznikol aj úplne nové typ objednávateľa. Už nie iba cirkev
a feudálna šľachta objednávali práce od umelcov, ale úlohy im dávali aj významní
jednotlivci spoločenských inštitúcií, ako podnikatelia, obchodníci, politici, vojvodcovia
a bankári, z ktorých najvýznamnejšia bola florentská rodina Mediciovcov, uvádza Spurný
(1953). Prelínaniu tém spôsobenú objednávateľom možno vidieť aj v diele da Vinciho,
ktorý spočiatku kládol veľký dôraz na kresťanské témy, čo ho viedlo k častému
zobrazovaniu svätcov, Ježiša v jeho detskom podobe a jeho matky Máriu. Neskôr sa
vďaka vedeckému mysleniu a jeho stúpencom kládol dôraz na mytologické témy, na
portrétvovanie krásných žien v jeho spoločenstve, na zobrazenie domácej krajiny, na

23
vnútorný svet postáv a neskôr sa na milánskom dvore zaoberal aj anatomickou štúdiou a
štruktúrou rastlín, uvádza Piojan (1999).
Ako sme už spomenuli, ich diela sa stali naturalistickejšie ako diela z
predchádzajúceho obdobia, stredoveku a snažili sa zachytiť trojrozmernosť sveta
a používať perspektívu, píše významný umelecký kritik, Graham-Dixon (2010).
Najcharakteristickejšie však bolo pre da Vinciho používanie vzdušnej perspektívy, ktoré
sa prejavuje na viacerých jeho krajinomaľbách. Používaniu tejto techniky však
predchádzali roky výskumu a pozorovania. Da Vinci zasvätil svoj život optike, vede o
svetle a fyzike atmosféry, vede o pozorovaní zmien ostrosti farieb a obrysov línií na veľkú
vzdialenosť, ktorých účinky da Vinci zobrazil na svojich kresbách, prostredníctvom
vzdušnej perspektívy, ako aj na perokresbu Toskánskej krajiny, uvádza Piojan (1999).
Jednoducho povedané, čím je krajina ponorenejšia, t. j. čím je vzdialenejšia, tým sú línie
jemnejšie a farby bledšie.
Na viacerých da Vinciho obrazoch sa objavuje motív domácej krajiny v pozadí,
napríklad na maľbu Zvestvovanie v galérií Uffici a na jednom z Leonardových raných
obrazov, na námet Madona s dieťaťom, téma špecifická pre da Vinciho prvé florentsé
obdobie, do roku 1481, uvádza Piojan (1999). Počas tohto obdobia vznikla aj maľba
Madony s klincom, uvedená na obrázok č. 4, ktorej výjave Jílek (1989) predpokladá, že
zachytáva spomienku na detstvo, keď sedával na matkynom lone. Batoliatko na obraze
má zlaté kučeravé vlasy, aké mal aj Leonardo v takomto veku. Madona na obrázku, ktorý
pravdepodobne predstavuje jeho matku, ktorá mu ukazuje drobný kvietok a zachytáva
moment, keď sa zrodila Leonardova veľká láska ku kvetom a k prírode. Piojan (1999)
spomína, že da Vinci vytvoril mnoho obrazov na túto tému, napríklad maľbu Madona
v skalách, Madona s mačkou a maľbu, veľmi podobnú dielu na obrázok č. x, Madonu
Benois, uvedená na obrázok č. 5. Zima (2009) sa domnieva, že dva podobné obrazy mohli
vzniknúť v rovnakom čase, ale myslí si, že Madona s klincom je menej vydarená, nie je
taká spontánna, realistická a emocionálna ako druhé dielo umelca. Zobrazenie Madony
na tomto obraze je viac sakrálne ladené, je chladnejšie a nie je také nežné ako na
petrohradskom obraze, ktorý Zima (2009) opisuje s trochu zvláštnymi proporciami kvôli
nadmernej veľkosti dieťaťa, ale táto skutočnosť je takmer nepostrehnuteľná v
realistických a spontánnych postavách. Leonardo sa na týchto obrazoch snažil vyjadriť
a prehľbiť intímnu a citovú spätosť Madony a dieťaťa prostredníctvom kompozície
a svetla, ktorého použitie neskôr inšpirovalo niekoľko obrazov s podobným námetom,
uvádza Piojan (1999). Spurný (1953) obraz umocňuje opisom tvárí krásne tvarovaných

24
zľava prichádzajúcim svetlom, avšak Zima (2009) zvýraznuje dobre zachytený moment,
ktorý dokonale zobrazuje emócie Madony, matky, ktorá sa na svoje dieťa na kolenách
pozerá ochranným, milujúcim pohľadom. Podľa spisovateľa sa tento moment na obraze
ani nezameriava na náboženskú tému, ale na hlboko humánnu scénu: puto medzi matkou
a dieťaťom.

Obrázok 4, 5 Vľavo: Madona s klincom. Vpravo: Madona Benois.

Da Vinciho maľbu charakterizoval výskum vlastností a zákonov svetla, farieb

a tieňa, rád zobrazoval na plátne zvieratá, rastlíny a samotné ľudské telo, ako odhaľuje
Isaacsonova kniha, uvádza Dippold (2019). Rád zobrazoval lúku s nekonečným
množstvom rastlín a niekoľkými zvieratami v chiaroscure, fíkus s listami a konármi
namaľovanými v skrátenej podobe, palmy s vejárovitými vetvami s takovou
dokonalosťou, akú v tom čase nikto iný nedokázal, tvrdí Vasari (1998). Da Vinci rád
používal spomenutú techniku, chiaroscuro, techniku s ktorou chcel dať veciam, ktoré
namaľoval, čo najväčšiu plasticitu, uvádza spisovateť Vasari (1998). Táto technika,
technika svetelného tieňa, ktorá pochádza z talianskeho slova ,,chiaro" ako jasné
a ,,oscuro" ako tmavé, bola použitá aj na vyššie spomínaných obrazoch Madony, čo malo
za následok zdôraznenie priestorovosti foriem, uvádza Zima (2009). Obľúbenú techniku
Leonarda da Vinciho ilustruje jeho obraz Madona zo skál, ktorého skoršia verzia,
nachádzajúca sa v Galérie Louvre, bola namaľovaná okolo roku 1480 a bola určená pre
krídlový oltár kostola San Francesco Grande v Miláne, domnieva Zima (2009).

25
 Technika, ktorú Piojan (1999) nazýva nepostihnuteľnou gradáciou svetla, teda
s officiálným názvom ,,sfumato", čo Graham-Dixon (2010) vysvetluje ako ,,jemné
prechody tónov", ktorú možno vidieť na Leonardových obrazoch, bola umelcovým
poznávacím znakom. Umelecký kritik, Dixon (2010) uvádza aj to, že sfumato nebolo len
technikou, ktorú používali maliari pri nanášaní farieb, ale bol aj poetickým prostriedkom,
ktorý zjemnil a uvoľňoval ľudský výraz. Dippold (2019) ďalej vysvetluje, že táto
technika symbolizovala da Vinciho životné krédo. Tým, že nekreslil ostrú líniu medzi
predmetmi, dosiahol realistickejšie zobrazenie a zároveň symbolizovala aj vzťah medzi
vedou a umením, preto sa jej snažil vyhnúť. Zima (2009) sa o charakteristickej technike
polyhistora domnieva, že je zreteľne viditeľná na portréte údajnej milenky Ludovica
Sforzu, Cecílie Galleraniovej, s názvom Pani s Heremelínom. Tento umelecký efekt sa
prejavuje v jemnom vypracovaní úst dámy, ktoré umelec použil na dosiahnutie dymového
prechodu s drobnými, takmer neviditeľnými bodkami. Na takýchto citlivých miestach
maliar ani nepoužíval štetec, ale farby upravoval a zmýval prstami, a tak sa na mnohých
miestach zachovali da Vinciho odtlačky prstov.
Da Vinciho maliarsky štýl sa vyznačoval pomalosťou. Podľa Vasariho (1998)
portrét Mony Lisy maľoval štyri roky a nebol schopný ho dokončiť. Potvrdzuje to aj
skutočnosť, že obraz nebol nikdy odovzdaný osobe, ktorá si ho skutočne objednala. Da
Vinci, ju predal vo Francúzku kráľovi Františkovi I., uvádza Sigmund Freud (2020). O
jeho pomalosti svedčí aj jeho maľba Posledná večera, uvedená na obrázku č. 6, ktorá
bola namaľovaná až po troch rokoch, po veľmi dôkladného prípravného štúdia, potvdzuje
Freud (2020) v knihe Spomienka z detstva Leonarda da Vinci. Dixon (2010), ktorý tiež
potvrdzuje da Vinciho rozvážnu prácu, uvádza, že pri práci fresku v milánskom Kláštore
Santa Maria delle Grazie často len stál na lešení pozerajúc na maľbu celé hodiny bez
toho že by sa jej dotkol štetcom. Psychológ a psychiater Sigmund Freud (2020), túto
situáciu vysvetlí spomienkami novica, Matea Bandelliho, ktorý bol v tom čase mladý
mních v spomínanom kláštore. Rozprával, že ,,...často už veľmi skoro ráno vystúpil na
lešenie a až do súmraku nepustil štetec z ruky a ani nepomyslel na jedlo a pitie. Potom sa
však celé dni obrazu ani nedotkol." Podľa mnícha sa tiež stávalo, že Leonardo dlho sedel
pred obrazom a len sníval, inokedy urobil niekoľko ťahov štetcom na niekoľko postáv
a v zápätí odišiel. Dixon (2010) ďalej uvádza, že da Vinci strávil dlhý čas skúmaním
definitívnych čŕt tvárí apoštolov a urobil niekoľko náčrtov, aby našiel ich dokonalú
podobu. V knihe Jána Spurného (1953) môžeme čítať slová, spisovateľa a básnika
Giraldiho, podľa ktorého: Keď Leonardo mal maľovať ľudskú postavu, študoval najprv

26
jej spôsoby a typ... Keď mal v tejto veci jasno, vyhľadával miesta, kde sa schádzali takíto
ľudia, a pozorne študoval ich tváre, správanie sa, zvyky a pohyby. (Spurný, 1953, s. 66)
Jeho cieľom bolo zobrazovať ľudskú dušu prostredníctvom gest a výrazu, maľoval s
veľkou rozvahou, trpezlivosťou a starostlivosťou. Vasari (1998) hovorí, že Leonardo da
Vinci dodal tváram apoštolov takú dôstojnosť a krásu, že Krista už potom nenamaľoval,
pretože neveril, že by mu mohol dodať tú nebeskú božskosť, ktorá sa vyžaduje od podoby
Krista. S touto skutočnosťou súhlasí aj Zima (2009) a dodáva, že okrem Kristovej tváre
to bola aj Judášova tvár s ktorou toľko zápasil, a nakoniec zradcovi prepožičal tvár
vedúceho kláštora, ktorý naňho nerozvážne naliehal a zradil ho kniežaťu pre jeho
úmyselné váhanie. Podľa knihy Spurného (1953), Leonardo da Vinci považoval za veľmi
dôležité detailne nakresliť tvár pretože sa domnieval, že úlohou maliara je zobraziť
človeka a jeho duševný život, ktorý musí byť vyjadrený polohami a pohybmi končatínov.
Zo slov autorov teda je zrejmé, ako bolo prenikavé poznávanie človeka dôležitým
prameňom Leonardovho umenia, a koľko úsilia vynaložil na to, aby jeho freska bola
úspešná a čo najlepšie zachytila dobový obraz svätcov, žijúci pred niekoľkými
storočiami.
Freud (2020) hovoriac o Poslednej večeri, zobrazujúcej Kristovo záverečné
stretnutie s 12 učeníkmi v Jeruzalme, prezradí aj to, že da Vinci nerád maľoval fresky,
pretože táto maliarska technika si vyžadovala rýchlu prácu. Dixon (2010) tvrdí, že pri
danom spomínanom obraze, v snahe postupovať presnejšie nedodržal správny postup
freskovej maľby a namiesto toho použil temperovú farbu nanesenú na suchý povrch
steny, čo spôsobilo, že maľba sa po 50 rokoch poškodila. Zima (2009) tiež pripisuje
príčinu rýchleho zhoršenia kvality maľby technike, ktorú da Vinci používal, pri ktorej
umelec nenanášal farbu na mokrú stenu, aby zaschla spolu s omietkou, ale
experimentoval s novou olejovou temperou, ktorá bola vhodnejšia pre jeho pomalé
pracovné tempo. Obraz bol teda iba spomienkou na Leonardov časovo najobľúbenejší
obraz, ktorý sa, žiaľ, nepodarilo zreštaurovať a zachrániť pred rozpadom a vyblednutím
ani najmodernejšími metódami, uvádza Piojan (1999). Tak da Vinciho túžba po
experimentovaní sa často prejavovala aj v jeho maľbe, čo často viedlo k poškodeniu jeho
diel.

27
 Obrázok 6, 7 Vľavo: Posledná večera.. Vpravo: Sv. Hieronym

Maľba Sv. Hieronym, uvedený na obraz č. 7, Leonardov posledný obraz z

florentského obdobia pred jeho odchodom do Milána, je síce nedokončené a len lazúry
sú namaľované, ale pôsobí obdivuhodne vďaka svojmu anatomickou presnosťou
a zachytením dynamiky tváre a gestov končatín, uvádza Piojan (1999). Okrem postavy v
zvláštnej sediacej polohe sú pozoruhodné aj atribúty svätca: majstrovský lev a kostol,
ktorý sa slabo objavuje v pozadí, uvádza Zima (2009). Vplyv Da Vinciho posunu do
milánskeho obdobia je na tejto symbolistickom obraze badateľný, keďže psychický stav
postavy na obraze je už oveľa výraznejší. S tým súvisiace štúdium cituje Piojan (1999)
z da Vinciovho Kódexu A, ktorý znie ako: „Usiluj sa, aby ťa prechádzkach bavilo
pozorovať a premýšlať o postojoch a gestách ľudí keď sa rozprávajú, smejú sa či plačú,
ako aj postoje a gestá tých, čo ich obklopujú a chcú ich rozdeliť, alebo sa iba prizerajú.”
(Piojan 1999, s. 290-291). Túto skutočnosť potvrdzuje aj Vasari (1998), spomínaním na
Leonardov zvláštny zvyk, podľa ktorého umelec nadšením pozoroval a sledoval mužov a
ženy so zaujímavými vonkajšími vlastnosťami, vlasmi alebo bradami skoro celý deň, aby
ich črty zapísal do svojej predstavivosti a po návrate domov nakreslil ich podobizne.
Práve toto starostlivé pozorovanie mu umožnilo vytvoriť expresívny štýl zobrazenia,
ktorý jednoznačne vidíme na jeho najslávnejšom obraze Mona Lisa.
Portrétovanie nebolo Leonardovi vzdialené, maľoval portréty slávnych ľudí, ale
aj menej populárnych osobností. Zima (2009) hovorí o Leonardovi da Vinciho že už ako
mladý muž bol veľmi aktívny v kultúrnom a spoločenskom živote Florencie a dostal sa
do úzkych kontaktov s mnohými vplyvnými ľuďmi. Boli medzi nimi aj členovia bohatej
rodiny Benciovcov, z ktorej krásna dcéra Ameriga di Giovanni de Benci Ginevra bola
predmetom nádherného portrétu Dáma z Lichtenštajnska, vidíme na obrázoku č. 8. Piojan
28
(1999) vo svojej knihe tvrdí, že maľba dámy, sa pokladá za Leonardovu prvú
majstrovsky vykonanú podobizeň, hoci podľa Vasariho (1998) patrí do Leonardovho
neskorého obdobia, na ktorom prvýkrát použil techniku sfumato, ktorú zdokonalil veľkou
precíznosťou. Podobnosť portrétu Ginevry s obrazom La Gioconda potvrdzuje Zima
(2009) aj v kompozícii obrazu, ktorú vo svojej knihe opisuje ako výborne komponovaný
obraz, napriek tomu, že mu chýba 20-centimetrová časť spodnej časti, ktorá
pravdepodobne predstavovala ruku dámy, a preto by nám bez akéhokoľvek zmrzačenia
ešte viac pripomínala Monu Lisu. Tiež môžeme spomenúť Portrét hudobníka alebo
temperový obraz Dáma s hranostajom, ktorý zobrazuje Cecíliu Galleranajovú, milenku
Ľudovíta Sforzu v trojštvrťovom pohľade z roku 1490, uvádza Piojan (1999).

Obrázok 8, 9 Vľavo: Dáma z Lichtenštajnska. V pravo: La Giocconda.

Sotva preháňame, ak povieme, že Mona Lisa, uvádzané ne obrázok č. 9, je nielen

jedným z najvýraznejších diel Leonardovej tvorby, ale aj jedným z najväčších obrazov
všetkých čias. Leonardo sa ujal maľby Mony Lisy, pravdepodobne manželky Francesca
del Gioconda, florenského obchodníka s hodvábom, ale ani po štyroch rokoch ju
nedokončil, uvádza Piojan (1999). Zachytávala každý detail, ktorý mohol so všetkou
jemnosťou namaľovať. Vasari (1998), autor ktorý tvrdil že celý tento obraz bol
namaľovaný tak, že každý umelec, aj ten najgeniálnejší, by sa pri pohľade naň zachvel,
vo svojej knihe vyjadruje svoje veľké nadšenie z obrazu: „Tak oči měly lesk a vlhkost,
které vidíme ve skutečnosti, a kolem nich byly všechny ty modravé kruhy a chmýří, které

29
lze zachytit jen s největší jemností. Obočí, jehož chloupky, někde hustší, jinde řidší,
namalovány, jak vyrážejí z póru a jak se točí, nemohlo být přirodzenejší, Nos s jemným
ružovým chřípim pusobil jako živý. Ústa s tou svou rozpuklostí, se svými jemnými
přechody mezi červení rtu a pletí tváře, připadala ne z barev, ale ze skutečného masa”
(Vasari 1998, s. 22). Spisovateľ opisuje jemné črty obrazu a úžasne realistické
zobrazenie, ktoré maliar použil na vytvorenie obrazu. S maximálnou jemnosťou zachytil
skutočnú iskru očí, modrasté kruhy a rozmazané škvrny v očiach, prirodzenosť štruktúry
obočia, jemnosť modelkinho nosa a nosných dierok, jemný prechod medzi červenou
farbou pier a farbou pleti. životopiscove poznámky o obočí dámy však sú pravdivé, ale
nie relevantné, pretože jemné črty a detaily boli takmer úplne zmazané nepodareným
pokusom o vyčistenie, vysvetluje Zima (2009). Spurný (1953) pokračuje vo úvahách
o maľbe tým, že krásnu Madam Lisu, dámu, ktorá pózovala pre obraz, Leonardo urobil
ešte krajšou tým, že jej pri maľovaní vždy niekto hral alebo spieval a neustále ju
rozveseľoval žartíkmi, aby zabránil melancholičnosťi, ktorá sa tak často vyskytuje na
podobizniach. Práve vďaka tomu da Vinci dosiahol sladký a tajomný úsmev dámy, ktorý
milovníci umenia navštevujúci Louvre obdivujú dodnes a ktorý, podľa Spurného (1953),
hovorí o umelcovom hlbokom poznaní ľudského vnútra. Da Vinciho zvláštne
zaobchádzanie so ženskými modelmi s cieľom zlepšiť obraz a vyhnúť sa monotónnym
situáciám, ako píše Zima (2009), sa hovorí aj o obraze Ginevra, kde sa Leonardo snažil
byť pri práci vtipný a zábavný a udržať si pozornosť dámy, ktorá rýchlo upadala,
pozývaním hudobníkov do svojho ateliéru a prijímaním módnych hostí. Freud (2020)
ďalej uvádza o úsmeve Mona Lisy, že po dokončení obrazu sa tajomný úsmev neskôr
objavil na jeho vlastných obrazoch a dokonca aj na obrazoch jeho študentov. Zvlášný
úsmev môžeme pozorovať aj na maľbe zobrazujúcej Jána Krstiteľa, ale predovšetkým ho
môžeme rozpoznať v črtách tváre Márie na maľbe Svätá Anna s Máriou a dieťaťom.
Zima (2009) tiež hovorí o výraze dámy, ktorý podľa neho prezrádza nekonečnú múdrosť,
ale je v ňom aj pocit napätia, čo možno vysvetľuje to, čo je zobrazené v pozadí. Za ženou
sa cesta mení na ničotu, hory siahajúce do nekonečných výšok naznačujú neznámu
krajinu, život po smrti a v tomto prípade je príčinou úzkosti ženy strach z opustenia.
Hoci je Leonardo považovaný za jedného z najväčších maliarov všetkých čias,
počet jeho maliarskych diel je pomerne obmedzený. V skutočnosti poznáme len 17 diel,
uvádzajú Jessica Stewart and Margherita Cole (2022), ktoré mu možno jednoznačne
pripísať. Čiastočne to bolo spôsobené jeho zaneprázdnenou mysľou, keďže sa venoval

30
vedeckému výskumu a inžinierstvu a často prežíval dlhé obdobia, keď neprijímal žiadne
zákazky a ani nemaľoval.

Možno zhrnúť, že da Vinciho vrodený talent sa zdokonaľoval v slávnej

Verocciovej dielni, ale autori sa nezhodujú na presnom veku, v ktorom mladý učeň dostal
do rúk majstra. Nová spoločenská vrstva so sebou priniesla nový systém, nový pohľad na
svet, ktorý bol úplne odlišný od doterajšieho. Život na zemi už nebol nevyhnutným zlom
alebo púhou predohrou večného života ako tomu boli zvyknutí v stredoveku. Nová doba
sa stala cieľom sama sebe, a pocit bezútešnosti nahradil optimizmus a užívanie si
pozemských radostí. Tieto zmeny ovplyvnili spôsob existencie ľudí a mali veľký vplyv
aj na výtvarné umenie, pričom zmenili jeho charakter. Prostredníctvom príkladov, ako sú
Mona Lisa, Svätý Hieronym a Posledná večera a iné, sme sa oboznámili s technikami a
metódami, ktoré charakterizujú majstrovo umenie a z ktorých niektoré používal už od
samého začiatku svojej kariéry. Dozvedeli sme sa o ňom aj niekoľko zaujímavostí,
napríklad to, že na svojich obrazoch najradšej zobrazoval svoju rodnú krajinu, alebo to,
že objednávateľou jeho obrazov často rozčuľovala jeho rozvážnosť a pomalosť.

2.2.2 PÔSOBENIE V SOCHÁRSTVE

V tejto kapitole sa budeme venovať da Vinciho sochárskej tvorbe. Pozrieme sa na

jeho rané diela a na jeho majstrovskú jazdeckú sochu, ktorú dlhé roky zdokonaľoval.
Povieme Vám o jednotlivých fázach a postupoch navrhovania pomníku a o ťažkostiach,
ktoré musel náš veľký sochár pri jej zhotovovaní prekonať.

S príchodom renesancie do Itálie v 15. storočí, sa zobrazovanie ľudských postáv

stalo čoraz realistickejším, zakladalo sa na študiu anatómie nielen v maliarstve, ale aj
v sochárstve. Tieto diela si objednávali mecenáši, bankári a obchodníci ako dekoratívne
prvky katedrál a palácov, uvádza Dixon (2010).
Leonardov sochársky talent sa prejavil už v jeho mladosti, pravdepodobne
v začiatkoch jeho pôsobenia vo Verocchiovej dielni. Spočiatku jeho sochárskej kariéry
vytváral z hlín niekokoľko hláv usmievajúcich sa žien, a niekoľko hláv detí, ktoré sa
podarili tak krásne, akoby ich vytvorili ruky majstra, tvrdí Sigmund Freud (2020). Jeho
vážnejšie diela však vznikli počas jeho pobytu v Miláne, uvádza Zima (2009), keď
Ludovico Sforza využil jeho šlužby a objednal od neho obrovskú jazdeckú sochu na
pamiatku svojho otca Francesca Sforzu. Umelec strávil plánovaním sochy takmer 17

31
rokov, tvrdí Chao-Fong (2020) pretože chcel, aby tento obrovský výtvor patril k
najdokonalejším na svete, uvádza Zima (2009). Zima ďalej píše, že sa zaujímal najmä
o zrealizovanie vznešeného zvieraťa, ktoré považoval za zázrak prírody, jazdec bol pre
neho iba nevyhnutným zlom, bez ktorého by svoju sochu nemohol uskutočniť. Kresebné
štúdie k pomníku, nachádzajúce sa na obrázoku č. 10, ukazujú, ako sa boril umelec s
konečnou podobou zvierata. V začiatku jeho práce na prípravných štúdiách navrhol aj
dva typy koňa: vzpínajúceho sa a kráčajúceho, uvédené na obrázok č. 11, uvádza Spurný
(1953). Zima (2009) túto skutočnosť rozvádza s tvrdením, že koňa nakreslil aj uprostred
najzložitejších pohybov, ako je cválanie, kotúľanie sa po zemi, divoký cval a otáčanie
hlavy dozadu. Leonardo sníval o vytvorení jazdeckej sochy niekoľko rokov, ale tento raz
dielo sa ukázalo nerealizovateľné. Hlinený model však už bol hotový, mal sedemmetrovú
dĺžku a bol takmer sedem a pol metrov vysoký, domnieva Zima (2009), ale na dokončenie
bronzovej verzie mohutnej sochy už nemal možnosť, kvôli nedostatku peniazu a bronzu,
hovorí Spurný (1953). Podľa teorie Giorgia Vasariho (1998) tí, ktorí skutočne videli
Leonardov veľký hlinený model, priznávajú, že nikdy nevideli nič krajšie a veľkolepejšie.
Avšak geniálný pomník Francesca Sforzu sa bohužiaľ nezachoval. V roku 1499 do
Milána vtrhli francúzske vojská a víťazní francúzski vojaci použili hlinenú sochu na
streľbu a rozbili ju na kúsky, uvádza Chao-Fong (2020).

Obrázok 10, 11 Vľavo a vpravo: Štúdie k pomníku Ľudovíta Sforza.

Da Vinci sa zaslúžil aj o sochárstvo, ktoré bolo ďalšou oblasťou, v ktorej vďaka

jeho dlhoročnému výskumu a experimentovaniu znamenalo obrovský prínos. Od útleho
veku rád modeloval z hliny a v dospelosti ho tento záujem priviedol k návrhu 7 metrov
vysokej jazdeckej sochy na počesť bývalého milánskeho panovníka, ktorá síce nedosiahla

32
pôvodne zamýšľanú podobu, ale v zápisníkoch sa zachovala jeho štúdia, podľa ktorého
mohol byť ľahko zrekonštruovaný v neskorších storočiach.

2.2.3 PÔSOBENIE V ARCHITEKTÚRE

V tejto kapitole sa budeme venovať da Vinciho projektom a ich prejavom v

architektúre. Preskúmame inovácie a nápady, ktoré vniesol do architektonických
prejavov 15. storočia, a prostredníctvom da Vinciho postrehov sa dozviete o životných
podmienkach vtedajších ľudí, ktoré sa snažil svojou vynaliezavosťou urobiť
priaznivejším.

Významnú časť jeho práce, veľké hydroinžinierske projekty, mosty, kanály z jeho
milánskeho pobytu, z obdobia, z ktorého pripadá veľká časť jeho architektonickej
činnosti, je buhužiaľ zachovaná len v kresbách a dokladoch, uvádza Spurný (1953).
Medzi jeho architektonické diela patrí aj kupola milánského dómu, ktorej plány sa zrodili
v rámci súťaže. Leonardo sa dostával do kontaktu s cirkvou nielen prostredníctvom
svojich obrazov, ale aj architektúry. Navrhoval plány kostolov, ako môžeme vidieť na
jeho náčrtoch, väčšinou sú architektonické štúdie neskorých kostolov a plány
amfiteatrálnych kazateľských chrámov centrálneho pôdorysu, tvrdí Zima (2009), ale
práve jeho urbanistické plány a kresby sú tým, čo urobilo jeho činnosť v tejto oblasti
nezabudnuteľnou. Spurný (1953) domnieva, že Leonardo nielenže navrhoval nápadité
interiéry a nádherné domy, kostoly, kazateľské chrámy, ale načrtol aj celé mestá a strávil
veľa času teoretickým plánovaním ideálneho mesta. Počas takmer dvojročného pôsobenia
v Sforze vypracoval desiatky urbanistických plánov, z vtáčej perspektívy nakreslil všetky
ulice Milána, ktoré chcel prestavať podľa najmodernejších plánov mesta vtedajšej doby,
uvádza Zima (2009). José Piojan (1999), historik a kritik umenia, tiež potvrdzuje da
Vinciho plány na revitalizáciu mesta a tvrdí, že Leonardo da Vinci v liste adresovanom
milánskemu vojvodovi, Lodovicovi Morovi, nachádzajúcom sa v Codex Atlanticus,
navrhuje rozbíjanie preplneného a nehygienického Milána a podľa umelcovho návrhu ho
nahrádza novým dvojúrovňovým mestom, ktorého horné časti by boli určené pre peších
a dolné pre sieť kanálov, ktoré by zabezpečovali hygienu a dopravu tovarov. Snaha
prispieť užitočnými myšlienkami k modernizácii Milána v posledných dvoch
desaťročiach 15. storočia znamenala pre da Vinciho urobiť talianske mesto obývateľným.
Hlavne túžil po čistejšom meste, pretože čoskoro si uvedomil, že časté morové epidémie,
ktoré sužovali Miláno, boli spôsobené nedostatočnou hygienou mesta, uvázda Zima

33
(2009). Keďže ľudia vyhadzovali všetky odpadky zo svojich domácností do ulíc a
znečisťovali vodu a vzduch, Leonardo vypracoval plány na premenu mesta, ale knieža,
ktorému nezáležalo na budúcnosti mesta, odmietol pomoc návrhára. Podľa Zima (2009)
da Vinci chcel zlepšiť aj preľudnenosť mesta výstavbou predmestí, zabezpečením ulíc a
domov s kanalizáciou, vodou, kúrením a osvetlením, ale bohužiaľ ideálne mesto zostalo
pre vynálezcu len snom.
Leonardo vo svojich rukopisoch preberá základné architektonické otázky
a uvádza, že je predovšetkým teoretikom architektúry, to potvrdzuje aj Spurný (1953),
keď hovorí, že pri konkrétných stavebných úlohách Leonardo vystupoval v podstate ako
znalec a poradca a nie ako výkonný umelec. Možno preto vytvoril tak málo diel v tejto
oblasti, keďže ho viac zaujímala koncepcia samotného návrhu, ako realizácia diela.

Leonardo počas svojho života nebol skutočným architektom, na prácach sa reálne

nepodieľal, do dejín architektúry sa zapísal svojimi nápadmi a návrhmi, ktoré nepochybne
presahovali jeho dobu. Medzi niekoľkými jeho menšími plánmi sme podrobnejšie opísali
jeho plán na prestavbu mesta Miláno, ktorý, ak by sa v tom čase realizoval, mohol oveľa
rýchlejšie rozvinúť architektúru a spoločnosť do jej súčasnej podoby.

2.2.4 PÔSOBENIE V HUDBE

Málokto to vie, ale tento výnimočný polyhistor bol aj skvelým hudobníkom. V

tejto kapitole vám priblížime jeho prácu a vývoj v tejto oblasti, a uvádzame aj da Vinciho
hudobné nadanie, ktorú rozvíjal a uplatňoval počas svojho pobytu v Miláne.

Medzi mnohými vedeckými a umeleckými oblasťami by sme si nemysleli, že

tento obdivovaný polyhistor sa zapísal do histórie aj v oblasti hudby, ale predsa sa to
stalo. Veril, že hudba úzko súvisí s výtvarným umením, pretože je podobne závislá od
jedného z piatich zmyslových orgánov, uvádza Léonie Chao-Fong (2020).
Táto časť jeho záujmu sa rozvinula najmä počas jeho pôsobenia v službách rodiny
Sforzovcov v Miláne, kde nebol primárne zamestnaný ako maliar, ale ako dvorný
zabávač. Počas dvoch desaťročí, ktoré tam strávil, ukázal umelec hudobný a básnický
talent: vynikal v poetických improvizáciách, hre na hudobný nástroj a výborných
speváckych schopnostiach, uvádza Zima (2009). Spurný (1953) sa tiež zaoberá touto
oblasťou Leonardovho záujmu a píše, že bol najlepším iprovizátorom svojej doby,
pretože počas svojich prednášok sa sprevádzal lutnou, ktorú sa naučil majstrovky ovládať
po krátkom čase. Z vyššie uvedeného sme sa dozvedeli teda o speváckych schopnostiach
34
Leonarda, čo potvrdzujú aj Vasariho (1998) slová, maliarovho súčasníka, uvedené
v článku Chao-Fong (2020), ktoré znejú takto: "spieval božsky bez akejkoľvek prípravy".
O Leonardových hudobných a básnických schopnostiach však veľa nevieme, kvôli tomu,
že svoje improvizácie nezaznamenal, v jeho zápiskoch sa zachovali len úvodné takty
jedného kánonu, uvádza Spurný (1953).
Leonardo takmer v každej oblasti, o ktorú sa zaujímal, vynašiel niečo nové:
lekárske prístroje, pracovné stroje a bojové zbrane, a výnimkou nebola ani oblasť hudby.
V knihe Spurného (1953) sa nachádza, že ho fascinovala technická stránka akustiky,
ktorej výsledkom bolo to, že sa začal podieľať na vyrábaní čoraz zvláštnejšich nástrojov,
ktoré boli prevažne automatické a nevyžadovali osobitný ľudský zásah. V čase, keď žil
v Miláne vyrobil vojvodovi lýru zo striebra v tvare zvieracej lebky, ktorá vydávala údajne
bohatší a krajší zvuk. Konrád (2010) tiež píše o nezvyčajnom hudobnom nástroji, o
precízne spracovanej lýre, ktorej niektoré časti boli vyrobené zo zubov, prípadne iných
častí tiel živočíchov. Inými typmi hudobných nástrojov, ktoré sa renesančnej doby často
objavovali boli nástroje klávesové. Leonardo v tejto oblasti tiež rozvinul zaujímavé
a netradičné myšlienky a prišiel novým hudobným nástrojom, ktorý býva označovaný
ako automatická pianoviola, uvádza Konrád (2010). Inštrument bola kombinácou
sláčikového a klavesového nástroja a vydával zvuk tvorený prostredníctvom pohybu
sláčika po strunách.
Leonardo da Vinci sa zaujímal o to, ako je možné zvuk vydávaný nástrojom
upraviť a ladiť. Zaujímalo ho akým spôsobom, by sa dal nástroj pripevniť k telu
hudobníka tak, aby sa s ním mohol pohybovať a zároveň jeho ruky zostali voľné. Ako pri
všetkých Leonardových vynálezoch, aj tu použil rôzne súčiastky, ako kolesá, struny či
prevody na vytvorenie azda najzaujímavejšieho nástroja zo svojej dielne - mechanický
bubon, ktorý možno považovať za predchodcu moderných automatických bubeníkov,
píše Konrád (2011). Podľa pisu autorov Laurenza, Taddei a Zanon (2008),
pravdepodobne bol postavený na rôzne sprievody v uliciach mesta, ale je možné, že sa
používal aj pri vojenských parádach alebo dokonca v bitkách na povzbudenie vojakov
alebo zastrašenie nepriateľa.

Z tejto kapitoly sme sa dozvedeli, že hoci by ste si to nemysleli, dosahoval

vynikajúce výsledky v oblasti hudby. I keď nenapísal žiadnu skladbu, priniesol inovácie,
ktoré ovplyvnili našu dobu. Vyvíjal nástroje do lepších verzií alebo zo zvedavosti

35
kombinoval už existujúce. V neposlednom rade vynašiel úplne nový hudobný nástroj,
ktorý je považovaný za predchodcu dnes známych moderných automatických bubeníkov.

2.3 DA VINCI AKO VEDEC

Od umenia, ktoré zahŕňalo maľbu, sochárstvo a architektúru, až po nespočetné

vedné odbory, ako je matematika, geometria, fyzika, mechanika, anatómia, zoológia a
botanika, da Vinci dokázal v každej oblasti vytvoriť niečo trvalé. Da Vinci rozvinul svoj
talent skoro v každom vednom odbore a vykonal mnoho objavov, ktoré viedli vedu k
rýchlemu pokroku. V tejto kapitole sa podrobnejšie venujeme vedcovým objavom v
oblasti anatómie, botaniky a zoológie a predstavíme niektoré súvisiace práce, ktoré
vytvoril počas svojho celoživotného výskumu a experimentovania.

2.3.1 LEONARDOVE ZÁPISNÍKY

Dnes už sotva existuje niekto, kto by sa nestretol aspoň s jednou z da Vinciho

študíjnych kresieb. Tieto kresby, vyhotovené ceruzkou alebo perom, spolu s krátkymi
poznámkami, si umelec vedec skicoval do svojich zápisníkov, ktoré si vždy nosieval so
sebou. V tejto podkapitole podrobnejšie charakterizujeme da Vinciho zápisníky, ich
obsah a zaujímavosti, ako aj kódexy, ktoré boli z vedcovho rukopisu v priebehu rokov
zostavené podľa tematiky, a v neposlednom rade zhrnieme hlavnú ideológiu da Vinciho
snahy o poznanie.

Leonardo da Vinci nebol obyčajným vedcom, vo svojich teóriách a spisoch sa

často vyslovil proti „klamným duchovným vedám”, ktoré sa vymykajú logike, hovorí
Piojan (1999). Zima (2009) si tiež o veľkom renesančnom umelcovi myslí, že nemal rád
filozofov, pretože ich prácu považoval za príliš intelektuálnu a málo praktickú, pretože
nezakladajú svoje poznatky na skúsenostiach. Na rozdiel od filozofov, Leonardo kládol
veľký dôraz na získavanie skúseností a budovanie vedomostí. Bol posadnutý hľadaním
logiky vo všetkom, skúmal veci prečo a ako vznikajú a akým spôsobom fungujú.
Leonardove vedecké, anatomické, matematické a iné záujmy boli neoddeliteľné
od jeho umenia, ako to dokazujú jeho spisy. Piojan (1999) o tom hovorí, že Leonardo si
všade so sebou nosieval zápisníky, do ktorých si kreslil náčrty, skice, zapisoval si úvahy,
útržky myšlienok, poznámky o všetkom, čo upútalo jeho neuhasiteľnú zvedavosť.
Námety kresieb jeho vedomostí, ktoré získal, sa postupne konkretizujú a približujú k
36
určitým prírodovedeckým poznatkom. V tomto období sa venoval prvým vedeckým
štúdiám a vznikli aj jeho prvé kódexy, v ktorých zhrnul svoje štúdium, výskum a
skúsenosti v rámci určitých tém, napr. o vojenskej technike, o hydraulike
alebo architektúre, uvádza Piojan (1999). Spurný (1953) vo svojej knihe spomína aj
niekoľko ďalších disciplín na ktorých Leonardo pracoval počas svojho pôsobenia v
Miláne. Zahŕňal základy moderných prírodných disciplín: zaoberal s anatómiou človeka
a zvierat, botanikou, zoológiou, fyziológiou, študoval diela o matematike, mechanike,
optike, o proporiách a meteorológii. Okrem toho všetkého tiež načrtol hlavné časti svojho
Traktátu o maliarstve, ktorý bola syntézou jeho skúseností, zásad a usmernení v oblasti
umeleckého vzdelávania. Konrád (2009) ďalej vyhlasuje, že da Vinciho poznámky okrem
technických kresieb a vedeckých poznámok obsahujú aj viac zaujímavých detailov o jeho
osobnom živote a jeho vzťahoch s významnými ľuďmi tej doby. Zima (2009) túto
skutočnosť ťiež potvrdzuje s výrokom, že polihistor starostlivo zaznamenával aj
skúsenosti a zážitky niektorých chudobných ľudí, keďže sa rád s nimi rozprával
a stretával v chudobnejších štvrtiach mesta počas svojho pobytu u Sforzovcov. Podľa
Zima (2009) obrovské množstvo Leonardových poznatkov sa v súčastnosti zachovalo v
desiatich rôznych rukopisných zbierok, z ktorých je najznámejší, 119-stranový Codex
Atlanticus. V prvej časti Atlantického kódexu dvojzväzkovej vedeckej zbierky z prvých
rokov 16. storočia, všestranný vedec venuje aplikovanej mechanike strojov a v druhej
časti sa špecializuje na teoretickú mechaniku, v rámci ktorej skúma zákony skladania a
rozkladania síl, píše Piojan (1999) v piatom zväzku jeho knihy Dejiny umenia. Konrád
(2009) popisuje, že v tomto kódexe autor vysvetľoval svoje vlastné myšlienky pomocou
príbehov, bájok a filozofických úvah.
V kapitole o da Vinciho jedinečnej osobnosti sme sa dozvedeli mnoho
zaujímavých faktov o umelcovi, vrátane toho, že sa narodil ako ľavák. Pravdepodobne to
bol dôvod zvláštnosti, o ktorej budeme písať v tomto odseku. Všetky Leonardove kresby
boli vybavené opačne napísanými vysvetlivkami, ktoré sa dali prečítať len s pomocou
zrkadla, uvádza Vasari (1998). Takže pre tých, ktorí túto metódu nepoznali, text bol
nečitateľným. Ako ľavák by da Vinci pravdepodobne dokázal písať zľava doprava, no
podľa Andrew Graham-Dixona (2010) mu táto metóda umožnila rýchlejšie zaznamenať
to, čo chcel.

Leonardo da Vinci, majster umenia, vedy a všetkého medzi tým, sa často nazýva
"renesančný človek". Hoci je tento polyhistor azda najznámejší vďaka svojmu

37
majstrovskému dielu Mona Lisa, jeho vedecké skice sú fascinujúcou ukážkou jeho
encyklopedických znalostí a eklektických záujmov. Dozvedeli sme sa, že da Vinci si cenil
učenie sa prostredníctvom skúseností, čo vysvetľuje, prečo mal vždy pri sebe zápisník.
Snažil sa zapisovať všetko, čo ho zaujalo, zaznamenával svoje vlastné zážitky a
skúsenosti a tiež zážitky iných ľudí. Dozvedeli sme sa tiež, že v jednotlivých zápisníkoch
zaznamenával svoje rozsiahle vedomosti z nespočetných oblastí, ktoré sa zachovali v
kódexoch pre potomkov.

2.3.2 LEONARDOVE POZNATKY V OBLASTI ANATÓMIE

Leonardova túžba po poznaní sa rozšírila aj na ľudské telo, na jeho štruktúru a

funkciu. Hlavným cieľom tejto kapitoly je predstaviť prácu, činnosť a pozorovania
Leonarda da Vinciho v oblasti anatómie a analyzovať dôvody a ciele jeho úsilia v tejto
oblasti. V tejto kapitole sa dozviete aj to, ako pokročil v poznaní svojej doby a akými
postupmi a poznatkami prispel k rozvoju medicíny. V rámci kapitole snažíme rozoberať
aj ikonické dielo Leonarda da Vinciho, Vitruviánskeho muža, ktorý spolu s Monou Lisou
a Poslednou večerou je jeho jedným z najikonickejších obrazov v dejinách západného
umenia.

Avšak túto zvedavosť neuspokojil tým, že študoval to, čo už existovalo, ale

prehĺbil svoje vedomosti vykonaním najmenej 30 pitiev ľudí v nemocniciach v Miláne,
Florencii a Ríme, uvádza Stewart a Cole (2022) vo svojom internetovom článku.
Skúsenostiam a znalostiam Leonarda da Vinciho v oblasti anatómie sa vo svojej knihe
Az idõutazó polihisztor venuje aj Zima (2009) a uvádza, že vedec začal svoje štúdium tiel
pitvou zvierat, pričom chcel pochopiť fungovanie tela a štruktúru kostí, svalov a cievneho
systému. Neskôr začal študovať ľudské telo, hoci pitva sa v tom čase považovala za vážny
zločin a tak ju robil tajne pod rúškom noci, dokonca navrhol aj špeciálne nástroje na
rozrezávanie kostí a svalov a na otváranie tela. Vasari (1998) uvádza že Leonardovi pri
pitve človeka pomáhal Spano Marcantonio della Torre, významný filozof, jeden z prvých,
ktorí začali vysvetľovať otázky medicíny a anatómie pomocou Galenovho učenia. Da
Vinci podporil vedcovu prácu kresbami vytvorenými červeným perom a ceruzkou, ktoré
s najväčšou starostlivosťou zobrazil vo svojom Anatomickom zošite. Na týchto
študijných kresbách da Vinci realisticky zobrazil všetky kosti ľudského tela, potom k nim
postupne priradil šľachy, ktoré potom pokryl svalmi, uvádza Vasari (1998). Dippold

38
(2019) dodáva, že aby bolo zobrazenie človeka čo najpresnejšie, skúmal, ktoré nervy
vychádzajú z mozgu a ktoré z miechy, ktoré nervy pohybujú ktorými svalmi. To, čo videl,
zachytil bezchybne, ako aj plod v bruchu tehotnej ženy: na niekoľkých kresbách presne
zobrazil typickú polohu, vznášanie sa a fázy rastu sedemmesačného plodu v maternici,
uvádza Zima (2009). Príklady takýchto výkresov sú znázornené na obrázku č. 12. Na
stránke zo zošita zobrazenej nižšie, môžeme pozorovať da Vinciho štúdiu svalov, ako aj
porovnanie jednotlivých ľudských kostí s kosťami konských končatín, uvádzané ne
obrázok č. 13.
Podľa Zimu (2009) pitvu však nerobil tak nezaujato, ako by sa na prvý pohľad
môže zdať. Často sa obával, že sa mu pri pohľade na ňu urobí zle, alebo ho desila
predstava, že sa nachádza v tmavej miestnosti s napoly obnaženými ľudskými
pozostatkami. Vedec hnaný vedeckými ambíciami bol v niektorých oblastiach dosť
cudný, tvrdí Zima (2009): ľudský plod považoval za zaujímavý produkt prírody, ale
zdržal sa podrobnej analýzy jeho vzniku, t. j. procesu plodenia. Na podloženie tohto
výroku Freud (2020) uvádza, že so ženskými orgánmi zaobchádzal dosť nedbanlivo: zo
ženského tela zobrazil iba časť, maternicu a prsia s mliečnými kanálikmi načrtol veľmi
nejasne, mužské telo však nakreslil celé a bezchybne. Autor, Sigmund Freud
predpokladá, že nedostatky kresby ženského tela sú spôsobené jej sexuálnymi zábranami,
ktoré mu znemožňovali aspoň raz preskúmať bradavku ženy, ktorá dojčí. Keby tak urobil,
uvedomil by si, že mlieko vytekajúce z bradaviek prechádza viacerými mliekovodmi a
nie jedným, ako to znázornil na svojej kresbe.
Veľký majster však nevykonával svoje bizarné výskumy len kvôli vlastnej
potrebe. Nie je prekvapujúce, že skúsenosti vedca vo forme kresieb a poznámok priniesli
nespočetné množstvo vedomostí, ktoré sa ukázali ako prelomové objavy v dejinách
medicíny, ktorá bola vtedy zahalená hlbokou temnotou nevedomosti. Spurný (1953) tvrdí
že ako prvý identifikoval príčiny arteriosklerózy a zmienil sa aj o dvojitom krvnom
obehu, ktorý bol plne opísaný o sto rokov neskôr. Stewart a Cole (2022) dodávajú, že da
Vinciho anatomicke kresby, ktoré ukazujú, ako mozog, srdce a pľúca fungujú ako jadro
tela, sa stále považujú za významný vedecký prínos, ktoré pomohli položiť základy
modernej vedeckej ilustrácie.
Ako sme už z vyššie spomenutého zistili, umelec prežil svoj zlatý vek poznania
vo Verocchiovej dielni. V tomto období, okolo roku 1490, bola taktiež vytvorená kresba
idealizovaného nahého muža perom a tušom na papier, ktorého zámerom bolo preskúmať
myšlienku proporcií ľudského tela, uvádza Peggy Carouthers (2020). Vitruviova štúdia

39
poukazuje na vedcovu vysokú úroveň znalostí geometrie a anatómie, spolu s
vynikajúcimi kresliarskymi schopnosťami, čím vytvoril krásnu kombináciu vedy
a umenia, uvádza Zima (2009). Na rozdiel od ostatných Leonardových diel Vitriviova
štúdia pôvodne nebola jeho vastným objavom. Dielo a sprievodný text vychádzali zo
slávneho traktátu o architektúre od rímskeho architekta Marca Vitruvia Pollia, ale napriek
tomu sa historici zhodujú v tom, že Leonardova práca bola najpodrobnejšia v tejto oblasti
a že zdokonalil chyby v prevedení tam, kde jeho predchodcovia zlyhali, uvádza
Martinique (2019). Vitruvius veril, že zásady, ktorými sa riadi zobrazovanie ľudskej
podoby, sa vzťahujú aj na chrámovú architektúru z hľadiska hmotnosti, symetrie
a proporcií, tvrdí Martinique (2019). Podľa Zima (2009) rímsky architekt sa snažil,
proporcie ideálneho ľudského tela, určiť predovšetkým podľa rozmerov prstov, dlane,
chodidla a lakťa. Martinique (2019) hovorí aj o tom, že Vitrivius predpokladal, že pupok
je stredom ľudského tela, ktorý možno použiť ako pevný bod na nakreslenie dokonalého
kruhu okolo tela, že výška človeka sa takmer rovnala rozpätiu jeho rúk a že náčrt tela s
rozpaženými rukami možno šikovne umiestniť do štvorca. Táto teória, mala dokázať, že
ľudské telo skutočne zdedilo božské proporcie od prírody. Zima uvádza (2009), že da
Vinci po dlhom štúdiu a po overení Vitruviovej štúdie, predpokladal, že tak ako viditeľné
časti tela majú svoju presnú matematicky určiteľnú polohu, majú ju aj hlavné vnútorné
orgány a táto hypotéza ho podnietila k ďalšiemu skúmaniu. Skúmal pohyby tváre a ich
proporcie, ktoré zaznamenal pri svojom diele Štúdia k Bitke pri Anghiari, zobrazené na
obrázku č. 13. Vysvetľuje nasledovne: „Plocha od obočia až k bodu, kde brada nadväzuje
na peru cez uhol čeľusti a ucha, musí tvoriť dokonalý štvorec” (Piojan 1999, s. 308).
Väčšia časť týchto kresieb anatómie človeka je v rukách milánskeho šľachtica, signora
Francesca da Melza, ktorého mal Leonardo veľmi rád, pretože vo svojej dobe bol krásny
chlapec a ktorý ich s láskou uchováva ako pamiatku, uvádza Vasari (1998). Bez ohľadu
na tvrdenia o histórii diela je nepopierateľné že tento jednoduchý náčrt, zobrazujúce
mužskú postavu stojacu so široko rozkročenými nohami a vystretými rukami, ohraničené
štvorcom a kruhom, fascinoval divákov a vedcov po dlhé stáročia natoľko, že sa kresba
stala ikonickým obrazom západnej kultúry.

40
Obrázok 12, 13, 14 Vľavo: Ľudský plod v maternici. Vstrede: Anatomické štúdie
ľudskej postavy. Vpravo: Štúdia k Bitke pri Anghiari.

Da Vinciho práca v oblasti anatómie priniesla obrovský pokrok v medicíne a iných

odvetviach medicíny. Kresby, vytvorené počas pitiev a jeho lekárske nástroje boli
neuveriteľným prínosom pre vývoj medicíny. Študoval stavbu tela vrátane kostí a šliach,
aby nakresliť ľudské postavy čo najrealistickejšie. Nemôžeme ignorovať ani skutočnosť,
že v 15. storočí boli tieto experimenty zakázané a vedec ich musel vykonávať ilegálne
bez vedomia vládnucich predstaviteľov. Z tejto kapitoly sme sa tiež dozvedeli, že sa
obával podrobného skúmania ženských tiel a orgánov, čo dokazujú jeho nepresné náčrty
a potvrdzujú predpoklad, že uprednostňoval spoločnosť a postavu mladých mužov pred
ženami.

2.3.3 LEONARDOVE POZNATKY V OBLASTI PRÍRODOVEDY

Hlavným cieľom tejto kapitoly je ukázať da Vinciho prístup a lásku k prírode. V

kapitole sa analyzujú vedcove objavy vo svete rastlín a spomínajú sa aj jeho štúdie a
obrazy, na ktorých prezentoval svoje nové poznatky. Okrem rastlín venoval veľa energie
aj štúdiu prírodných zdrojov, ako ukazuje jeden z da Vinciho citátov uvedený na konci
kapitoly.

Fascinácia vecami a javmi prírody ho sprevádzala po celý život, ale naplno sa

prejavila až počas jeho pobytu v Ríme. Získané vedomosti dokázal uplatniť v praxi,

41
napríklad na lakovanie obrazov si vyrobil rýchloschnúci olej zo špeciálnych tráv, vďaka
ktorému jeho diela žiarili jasnejšie a mali dlhšiu životnosť. Veľmi ho zaujímali aj
mechanizmy fungovania rastlín, fascinovala ho úžasná jednoduchosť stromových
kmeňov a listov, a zároveň aj ich neuveriteľná zložitosť, píše Spurný (1953). Podľa
Terzoni (2021), Leonardo pozorovaním zistil, že listy nie sú na stonke usporiadané
náhodne, ale pohybujú sa po "špirále", aby získali väčší prísun svetla. Tiež ako prvý
pozoroval letokruhy stromov a pochopil, že ich spočítaním možno určiť vek rastliny, ale
nikdy nenapísal žiadne pojednanie a všetky tieto štúdie zostali dlhé roky neznáme. Zima
(2009) tvrdí, že Leonardo da Vinci si ctil prítomnosť Boha aj v tom najmenšom steble
trávy, čo vysvetľuje, prečo bol taký pripútaný k prírode okolo seba a prečo si vážil každý
jej prvok. Táto nesmierna láska k prírode sa prejavuje aj v jeho kresbách rastlín, ktoré
nezobrazuje mŕtve a uschnuté, ale zdravé, tak ako ich našiel v prírode.
O Leonardovej obľube prírody a rastlín svedčí niekoľko malieb zobrazujúcich
botanické detaily, ako napr. spomínané Zvestvovanie alebo maľba Madona v skalách, ku
ktorým vopred pripravil prípravné kresby niektorých rastlín, trvdí Piojan (1999). Tieto
kvety, stromy či iné rastliny podľa Zima (2009) neboli len dekoratívnymi prvkami
niektorých výjavov na plátne, ale väčšinou mali určitý symbolický význam. Podľa
niektorých zdrojov, ako uvádza aj Zima (2009), sa symbolický význam jednotlivých
rastlín používal v rovnakom zmysle ako v ranokresťanskej cirkvi. Napríklad fialka na
stredovekých maľbách bola symbolom Máriinho panenstva a ľalia zvyčajne
symbolizovala panenstvo a niekedy aj zbožnosť. Veľký polyhistor sa však s týmito
symbolmi pohrával a na svojich obrazoch často zobrazoval ľaliu ako symbol mesta
Florencia. Majster tiež trval na tom, aby tieto prvky maľoval tak, ako sa vyskytujú v
prírode a aby dosiahol toto realistické zobrazenie, cestoval po okolitej krajine a robil
početné štúdie kresieb a rastlín. Tak ako v mnohých iných oblastiach, aj v botanike urobil
da Vinci veľký pokrok a predbehol svoju dobu svojími študíjnými kresbami, uvádza
Terzoni (2021). Máme veľa kresieb, na ktorých s vedeckou presnosťou zobrazuje rôzne
druhy rastlín. Taká je aj perokresba o rasline betlehemskej hviezdy, ktorú sme uviedli
z Pijoanovej (1999) knihy na obrázku č. 15, spolu s jeho maľovanou verziou, na obrázok
č. 16.

42
Obrázok 15, 16: Vľavo: Ornithogalum umbellatum a Euphorbia. Vpravo: Namaľovaná
verzia rovnakej rastliny v dolnom rohu obrazu Madona v skalách.

Okrem hmatateľných prvkov okolitej prírody da Vinci skúmal aj ďalšie javy

životného prostredia, dážď, slnko a vietor a to, ako tieto prvky pôsobia na seba navzájom
a na živý svet ako celok a vytvoril niekoľko kresieb vodných vĺn a rozzúreného vetra,
píše Zima (2009). Leonarda vždy fascinovala zložitosť a dokonalosť prírodných javov a
vytvoril nespočetné množstvo takýchto kresieb, hoci podľa Giorgia Vasariho (1998),
prvého životopisca renesančných umelcov, z takyíchto kresieb sa zachovalo len veľmi
málo. Podľa knihy Spurného (1953) Leonardo da Vinci považoval štúdium prírodných
prvkov, ako búrku tmavú noc a iné, za mimoriadne dôležité a odporúčal ho svojim
súčasníkom nasledujúcimi slovami: „Ty maliar, ktorý túžiš po najväčšej zručnosti,
pochop, že ak ju nezískaš na dobrom základe štúdia prírody, vytvoríš veľmi mnoho diel,
ktoré ťa budú len málo ctiť a budú ti ešte menej na úžitok” (Spurný 1953, s. 29).

Pri čítaní kapitoly sme sa teda mohli zoznámiť s tým, že strávil veľa času v
prírode, skúmal oblohu, vietor a rôzne rastliny a ich stavby a mechanizmy. Jeho
poznámky a kresby však zostali dlhé roky skryté a na svetlo sveta sa dostali až o niekoľko
rokov neskôr, bohužiaľ príliš neskoro na to, aby boli tieto objavy oficiálne zaznamenané
ako da Vinciho.

43
2.3.4 LEONARDOVE POZNATKY V OBLASTI ZOOLOGIE

Polyhistor bol fascinovaný každým prvkom živej a neživej, a z toho netvorilii

výnimku ani zvieratá. V tejto kapitole sa pozrieme na konkrétne zvieratá, ktoré upútali
jeho pozornosť, a uvedieme aj k tomu určité dôvody.

Celá príroda ho očarila a viedla jeho myseľ k tvorivým objavom, hovorí Ján
Spurný (1953). Pravdepodobne práve táto veľká láska bola jedným z hlavných dôvodov
jeho túžby po nesmiernom poznaní. Bol vášnivým milovníkom zvierat, najmä koní a
vtákov, ktoré sa vznášali vo vzduchu. Obdivoval lietajúce tvory, zaujímalo ho, ako lietajú,
čo to umožňuje. Zima (2009) v knihe píše, že už od mladosti skúmal malé letuschopné
zvieratá, pitval vtáky a netopiere, aby odhalil tajomstvá ich letu. Zaujímali ho ich kosti,
svaly, jedinečná stavba tela, ktorá im pomáha tak ľahko sa udržať vo vzduchu a
inšpirovaný nimi navrhol niekoľko lietajúcich strojov, o ktorých bude reč v tretej kapitole.
Vo svojej zbierke štúdií venoval osobitnú pozornosť aj stúdiám a kresbám koní.
Kone, ktoré sa najčastejšie vyskytovali v Taliansku v 15. storočí, aby uniesli váhu
obrnených bojovníkov, ktorí na nich sedeli, boli hrubé a silné a z tohto dôvodu sa kone
zobrazené v umelcom zápisníku môžu zdať moderným očiam trochu mohutné, uvádza
Zima (2009). Umelca zaujímali najmä výrazy zvierat, na papieri zachytával erdžanie
zúrivých koní, doširoka otvorené oči a rozšírené nozdry, ktoré poukazujú na napätú
pozornosť koní.
Jeho neuhasiteľná túžba po poznaní ho sprevádzala po celý život a z jeho diela je
zrejmé, že až do posledného dychu neprestal snívať a skúmať svet okolo seba. Súhrnne
povedané, vtáky aj kone považoval za úžasné tvory. Vtáky fascinovali génia svojou
schopnosťou lietania a kone svojou stavbou tela, ktoré zachytil na desiatkach realistikých
perokresieb.

44
3 ANALÝZA VYNÁLEZOV Z VÝSTAVY STROJE LEONARDA
DA VINCIHO

Leonardo da Vinci bol jedným z najplodnejších vynálezcov v histórii, ktorý

vyvinul vynálezy a inovácie v najrôznejších oblastiach. Zdôraznil svoju zvedavosť a
schopnosť inovovať a tvoriť v rôznych oblastiach poznania. Či už navrhoval vojnové
zbrane, lietadlá, vodné systémy alebo nástroje na každodenné použitie, da Vinci ako
vynálezca sa nikdy nebál pozrieť za hranice tradičného myslenia. Jeho vynálezy
ovplyvňujú svet dodnes: vrtuľník, padák, vetromer, tank alebo kuša sú len niektoré z
mnohých, ktoré sa stále používajú. Hoci Leonardo da Vinci väčšinu svojich vynálezov
nikdy nepostavil, jeho poznámky a nákresy presne mapovali fungovanie prístrojov,
vďaka čomu ich mohli zruční remeselníci v modernom svete ľahko zostrojiť .
V tejto kapitole budeme prezentovať našu návštevu v lučeneckej Synagóge, kde
sme mali možnosť obdivovať reprodukcie vytvorené podľa návrhov Leonarda da
Vinciho. Súčasťou správy budú informácie o vystavených stojov získané z informačných
panelov a iných knižných a autencických internetových zdrojov. Na výstave, ktorá bola
pristupná verejnosti v septembri roku 2020, boli vystavené repliky mnohých
Leonardových konštrukcií vrátane bojových zbraní, lietajúcich a vodních strojov,
predmetov dennej potreby a súčiastok, ktoré si mohli zvedaví návštevníci bez obáv
vyskúšať. Ľudia na výstave si mohli zoznámiť aj s umelcovými slávnejšími obrazmi, ako
Údolie rieky Arno, Portrét hudobníka, Svätý Ján Krstiteľ, Benois Madonna, Dáma s
hranostajom alebo Mona Lisa, Posledná večera a Vitruviánsky muž, všeobecne
považované za najvýznamnejšie diela všetkých čias, ktorým sme venovali pozornosť v
druhej kapitole bakalárskej práce.
V tejto kapitole sa teda budeme venovať da Vinciho strojom, ktoré Výstava
približovala v životnej veľkosti podľa originálnych návrhov. A aby toho nebolo dosť, na
informačných paneloch boli uvedené aj kópie majstrových pôvodnych náčrtov so
stručným popisom, ktoré boli uvedené v slovenčine, maďarčine a ohľadom na cudzincov
aj v angličtine.
Počas našej prehliadky sa nám nepodarilo presne zaznamenať počet vystavených
objektov, ale Tomáš Belko, riaditeľ Synagógy v rozhovore s reportérkou ma7, Emese
Szvorák (2020) podrobnejšie opisuje výstavu a prezrádza, že na výstave sa celkovo sa
nachádzalo 54 exponátov. V dolnej časti synagógy bolo umiestneních 30 väčších

45
objektov, a na poschodí ďaľších 10 interaktývnych replík, navrhnutých na základe
Leonardových modelov.

Jeho vynálezy dodnes fascinujú výskumníkov a zvedavosť verejnosti, ktorí sa na

základe jeho nákresov snažia postaviť a otestovať jeho konštrukcie, ktoré sa neprekvapivo
ukázajú ako funkčné. Presné kópie modelov na výstave pravdepodobne, vyrobili
kvalifikovaný taliansky majstri podľa pôvodných Leonardových návrhov, hovorí vedúci
oddelenia kultúry Úradu BBSK Peter Černek (2020) na spravodajskom portáli mesta
Lučenec.

3.1.1 LIETAJUCE STROJE

Ako sme sa už dozvedeli, Leonarda od útleho veku fascinovalo lietanie a táto

vášeň pretrvala aj v dospelosti. Bol odhodlaný nejakým spôsobom dostať človeka do
vzduchu a vykonal na tento účel množstvo experimentov a pitiev, vytvorili aj rôzne
stroje na lietanie, ktoré budú podrobnejšie preskúmané v tejto kapitole.

Da Vinci bol večne fascinovaný možnosťou letu, ktorý, ako sa hovorí, bol vždy
veľkou túžbou ľudstva a táto túžba samozrejme zachytila myseľ aj renesančného génia,
ktorý počas svojho života vytvoril nespočetné množstvo plánov na lietajúce stroje.
Výnimočná osobnosť času renesancie, väčšinu času strávila premýšľaním o tom, ako
dostať človeka do vzduchu a čo je možno dôležitejšie, ako ho bezpečne dostať späť.
Ako už bolo spomenuté, Leonardo si na papier zapisoval všetko, čo ho zaujímalo.
Tak to bolo aj v prípade jeho štúdie o lete vtákov, ktorému sa venoval a ktoré vytváral
priebežne počas celej svojej tvorivej kariéry. Tejto téme venoval celý kódex s názvom
Kódex o lete vtákov, uvádza Spurný (1953). Podľa autora, všestranný umelec sa v roku
1500 vrátil po osemnásťročnom pobyte v Miláne do Florencie, kde taktiež pokračoval vo
vedeckom výskume, ktorý nadobúdal prevahu nad umeleckou tvorbou. V tomto druhom
florentskom odbobí pokračoval aj v experimentovaní s lietaním. Veril, že medzi všetkými
živými organizmami existuje určitá podobnosť, uvádza Konrád (2010), a na základe toho
bol presvedčený, že ľudia dokážu napodobniť let vtákov, čo sa snažil potvrdiť rozsiahlym
anatomickým výskumom. Študoval pohyb vtákov a následne sa pokúsil prepojiť
dynamický potenciál ľudského tela s prirodzeným letom vtákov. Súčasne sa venoval
mechanike, najmä štúdiu rovnováhy a pohybu, študoval anatomické zloženie ľudského

46
tela a jeho rozmery a na druhej strane sa zaoberal kinetickými a dynamickými aspektmi
pohybu, uvádza Konrád (2010).
Vynálezca navrhol svoj prvú lietajúcu konštrukciu napodobujúcu let vtákov:
pripevnil krídla na ľudské ruky, ktoré podľa očakávania ľahko zlyhali. Po neúspechu
prvého plánu, začal navrhovať oveľa komplexnejšie výtvory, medzi ktorými boli
helikoptéry, vrtule, padáky a závesné klzáky, z ktorých takmer žiadny nebol realizovaný.
To bolo zrejme spôsobené tým, že v dobe renesancie sa myšlienka lietania považovala za
bezbožnú, čo prinútilo da Vinciho pokračovať vo svojich experimentoch v tajnosti a
skrývať svoje rukopisy, tvrdí Zima (2009).
Pri riešení problému letu sa však Leonardo neinšpiroval len tým, ako vtáky
plachtia vzduchom a mávajú krídlami, uvedomoval si , že to nie je jediný spôsob, ako
dostať ľudí do vzduchu. Pri skúmaní vlastností vzduchu zistil, že vzduch je tvorený
hmotou a má hustotu, preto predpokladal, že ak postaví vhodnú skrutku a správne ju
roztočí, môže sa postupne zarezávať do vzduchu ako tesárska skrutka do dreva a celá
konštrukcia sa bude pohybovať smerom nahor, píše Konrád (2011) v článku Vynálezy
majstra Leonarda I. Skrutka, na ktorej je konštrukcia založená vynašiel Archimedes, ale
kým staroveký vedec používal zariadenie na čerpanie vody, da Vinci chcel ovládnuť
vzduch. Podľa informačných tabuliek na výstave (2020) však Leonardo sa pri stavbe
lietajúceho zariadenia ktoré, sa podľa spisu Zima (2009) považuje za predchodcu
vrtuľníka inšpiroval javorovými semenami, ktoré pri páde na zem rotujú okolo vlastnej
osi. Zima (2009) popisuje, že stroj s päťmetrovým priemerom, s vrtuľou a dreveným
podstavcom, ktorý da Vinci vynašiel počas svojho pobytu v Miláne v rokoch 1486 až
1486, zlyhal kvôli veľkej hmotnosti objektu. Túto informáciu potvrdili aj informačné
tabule na výstave (2020) a tiež sa zmienili, že skrutku by poháňali štyria muži, ktorých
hmotnosť a nedostatočná sila ešte viac znemožňovali zdvihnutie konštrukcie do vzduchu.
Vo svojich poznámkach, ktoré uvádzajú výpisky, Leonardo da Vinci napísal: „Ak sa
niekomu raz podarí povstať a naplniť môj večný sen o cestovaní nad zemou, urobí tak
pomocou konštrukcie podobnej tejto”. V súčasnosti už vieme, že mal pravdu. Dochovaný
plány zariadenia, uvádzame na obrázku č. 17 a 18, spolu s jeho vystaveným modelom.
Vedľa náčrtoch náchádza aj niekoľko poznámok o konštrukcii objektu, v ktorom
Leonardo navrhuje použiť na výrobu plášťa ľanovú tkaninu, ktorej naškrobením by sa
upchali póry plátna a vzduch by ním neprešiel, čo by prispelo k úspešnému stúpaniu
konštrukcie do vzduchu, píše Konrád (2011).

47
Obrázok 17, 18: Vľavo: Vzdušná skrutka. Vpravo: Vzdušná skrutka z výstavy Stroje
Leonardo da Vinci.

Ku koncu života Leonardo pokračoval v pozorovaní letu a akrobatických výkonov

vtákov, ale najmä preto, aby pochopil fyzikálne zákony, ktorými sa riadi prúdenie vzduchu.
Z tohto obdobia sa zachovala štúdia kĺzavého letu na základe čoho navrhol plán klzáka,
ktorá nápadne pripomína dnešné rogalo, uvádza Konrád (2011). Podľa údajov na štítkoch
(2020) bol da Vinciho klzák navrhnutý okolo roku 1480 s krídlami natiahnutými na sieťový
rám. Lietajúci stroj, ktorý by sa dal pripevniť na ľudské telo, napodobňoval let vtákov s
mávaním krídel, uvádza Zima (2009). Let stroja založený na kĺzaní z veľkej výšky a
využívaní ľudskej sily na získanie dostatočného vztlaku, však kvôli nevhodnej stavbe
ľudského tela a nedostatočnej sile svalov teória úspešného fungovania mechanizmu
zlyhala, pripisuje Zima (2009). Tieto drevené a plátenné lietadlá sa v tom čase ukázali ako
príliš ťažké, ale s dnešnou technológiou a materiálmi by sa dali vyrobiť štyrikrát až päťkrát
ľahšie a boli by skutočne letuschopné.
Leonardo sa pri vynáleze lietajúcich strojov vždy zamýšlal aj nad
nebezpečenstvom pádu letca počas experimentov a zhotovil plány padáku, ktorý vyzeral
inak ako verzia ktorú poznáme dnes, uvádza Spurný (1953). O vzhľadu padáka Zima
(2009) uvádza, že mal tvar obdĺžkovej pyramídy s hranami a výškou 7 metrov a vedec sa
domnieval, že sa dá použiť na skok z akejkoľvek výšky bez rizika nehody. Podľa údajov
na výpisoch (2020), vhodnosť Leonardovho pyramídového návrhu v roku 2000 úspešne
otestoval Brit Adrian Nicholas a v roku 2008 švajčiarsky parašutista Olivier Vietti-Teppa,
ktorý zostrojili padák v súlade s inštrukciami vynálezcu, skočil a bezpečne dopadol na
zem.

48
 Pri štúdiu letu vtákov sa snažil nájsť spôsoby a možnosti, ktoré by umožnili
ľuďom lietať. Zaznamenal a načrtol mnohé vynálezy, ale len málo z nich sa podarilo
zrealizovať a otestovať. Pokusy o lietanie sa totiž v 15. storočí považovali za
bohorúhačstvo, a preto musel svoje výskumy vykonávať v tajnosti a väčšinu svojich
vynálezov zanechal potomkom vo forme kresieb. V kapitole sú opísané niektoré lietajúce
zariadenia, ako napr. predchodca vrtuľníka, klzáka a padáka, ktorými sme pripojili
obrázky modelov vystavených na výstave a údaje z ich informačných panelov.

3.1.2 VODNÉ STROJE

Tak ako bol Leonardo odhodlaný odhaliť tajomstvo letu vtákov, bol rovnako
odhodlaný nájsť spôsob, ako sa vznášať nad a pod vodou. Človek je v tomto prostredí
obmedzený prírodou a telesnou stavbou a vedec to chcel zmeniť. V tejto kapitole budeme
analyzovať zariadenia a malé konštrukcie určené na vodné použitie.

Tak ako bol Leonardo odhodlaný odhaliť tajomstvo letu vtákov, bol rovnako
odhodlaný nájsť spôsob, ako sa vznášať nad a pod vodou. Človek je v tomto prostredí
obmedzený prírodou a telesnou stavbou a vedec to chcel zmeniť.
Nápadom zostrojiť podmorské plavidlo sa zaoberal aj najväčší renesančný
mysliteľ Leonardo da Vinci. Na začiatku sa pokúsil tento problém vyriešiť pomocou
plutiev v tvare rukavíc, ktoré sa podobajú nohám vodných vtákov. Vďaka piatim
dreveným rebrám, kožené zariadenie bol dostatočne tuhé, aby bolo plávanie rýchlejšie a
plynulejšie ako kedykoľvek predtým. S plávaním úzko súvisí aj myšlienka skafandra,
ktorý chcel Leonardo da Vinci použiť pod vodou. Oblek navrhnutý z kože by bol
zásobovaný vzduchom pomocou rúrok vystužených kovovými špirálami vedúcimi k
čerstvému vzduchu. Oblek bol pôvodne vyvinutý na uľahčenie práce pod vodou, ale tento
vynález by sa dal použiť aj pri vojenských operáciách pod vodou. Vedci však nenašli
žiadne dôveryhodné dôkazy o praktickej realizácii zariadenia vynájdeného počas
umelcovho milánskeho obdobia, píše Zima (2009). Jeho nápady však zostali iba v jeho
fantázii a na niekoľkých nákresoch, ktoré sa dochovali, domnieva Konrád (2011)
v časopise Mladý vedec.
Leonardove plány sa však netýkali len pohybu pod vodou, ale pokúšal sa aj o
chôdzu po vodnej hladine. Bol to veľký sen renesančného vynálezca, čo snažil uskutočniť
pomocou zariadenia podobného lyži. Udržanie sa na vodnej hladine by zabezpečovali
izolované kožené vaky podobné lyžiam, hoci kratšie a naplnené vzduchom, zatiaľ čo
49
rovnováhu by pomáhali udržiavať dlhé palice, tvrdí Zima (2009). Cirkev sa však na tieto
bohorúhačské pokusy nepozerala priaznivo a tak vedec často zašiel až k plánovaniu a
svoje objavy nerealizoval, a ak áno, robil to v najväčšej tajnosti.

Táto kapitola nám teda umožnila nahliadnuť do da Vinciho dobývania vody, do

jeho ambícií cestovať na hladine i pod vodou. Spoznali sme rôzne vynálezy, od tých
najjednoduchších, ako sú plutvy, ktoré sa dajú pripevniť na ruku, až po predmety,
skafander , ktoré vymyslel Leonardo pre vojenské operácie a pre dopravu pod vodou

3.1.3 VOJNOVÉ ZBRANE

Leonardo, ako sme sa dočítali v prvej kapitole, bol veľký pacifista, ale jeho
protivojnová povaha mu nebránila vo vynájdení krutých zbraní, pretože jeho zvedavosť
a vynaliezavosť boli príliš veľké. Cieľom tejto kapitoly je lepšie pochopiť, prečo začal
vynaliezať nástroje na krviprelievanie, a dozvedieť sa viac o typoch strojov, ktoré
nakoniec v plnej miere rozvinul.

Podľa informačných tabuľiek z výstavy (2020), sa nikdy nezúčastnil žiadnej

bitky ani nepostavil žiadnu zo zbraní nižšie uvedených, myšlienky existovali len na
papieri vo formy kresieb.
Počas Leonardovho života sa na území dnešného Talianska neustále bojovalo,
uvádza Konrád (2010), a z dôvodom toho, bol prinútený vymyslieť určité zariadenia,
ktoré by sa dali použiť vo vojne. Väčšinu svojich plánov poslal v liste, pred príchodom
do Milána, vojvodovi Lodovicovi v ktorom zhrnul v desiatich bodoch svoje schopností,
ktoré by boli pre dvor užitočné vrátane aj najrozmanitejšie vojnové prostriedky a nástroje,
ktoré ponúkol na pomoc Milánu, ktorému hrozila francúzska armáda, píše Spurný (1953).
Jeho vymyslené zbrane avšak slúžili prevážne na obranné účely, tvrdí Konrád (2010).
Navrhol prenosné mosty na útočné a obranné účely, spôsoby odvádzania vody zo
zákopov obliehaného mesta, prenosné bombardéry, prostriedky na útok a obranu lodí
a nástroje na budovanie podzemných chodieb a tajných ciest, uvádza Spurný (1953) vo
svojej životopise, Leonardo da Vinci.
Navrhol nezničiteľný obrnený voz, vojnové lode a delové člny, ktoré boli rovnako
schopné efektívne zaútočiť a brániť sa. Najprv sa však dozvieme viac o rôznych strelných
zbraňov, vrátane ich fungovania a konštrukcie, ktorých niektoré boli súčasťou väčších a
zložitejšiích vynálezov renesančného umelca. Demonštráciu zbraňov začneme na pohľad

50
najjednoduchším delom, ktorá je aj prototypom súčasnej kazetovej munície, a z ktorej
bolo možné vypáliť špeciálne guľaté náboje naplnené olovom, uvádza Zima (2009).
Medzi delami bol aj typ poháňaný parou takzvaná "Architronito", uvádzajú tabuľky
z výstavy (2020), z ktorej by vriaca voda spôsobila únik munície z trúbkovej hlavni. Da
Vinciho návrchom bol aj varhanové delo, ktorý umožňoval vystreliť sériu nábojov
jedným smerom alebo vystreliť viac striel rôznymi smermi, uvádza Konrád (2010). Zima
(2009) ďalej uvádza, že Leonardo zároveň navrhol pár zbraní s piatimi, desiatimi,
dvanástimi alebo aj viacerými hlavňami, na ktorých boli tieto štíhle hlavne usporiadané
do tvaru vejára alebo rovnobežne vedľa seba, podobne ako sériový guľomet nazývaný
"Stalinove varhany ". Počas našej návštevy výstavy sme mali možnosť vidieť jeden takýto
príklad, ktorý uvádzame na obrázku č. 19, spolu s informačným panelom, obrázok č. 20
a na neho umiestneným plánom. Ako všetky da Vinciho vojnové vynálezy, aj tento bol
mobilný, píše Ľubomír Konrád (2010) lebo všetky rúry boli namontované na jednom
podvozku s kľukou vzadu, ktorá umožňovala obsluhe meniť uhol sklonu hlavní. Okrem
spomínaných moderných strelných zbraňov vynálezca navrhol ich klasických podôb, ako
vrhač kameňov, tzv. katapult čo hoci už existovalo, snažil vylepšiť. Konrád tvrdí (2010),
že bol založený na štúdiu pružín a mohol vystreľovať zápalné strely, mal veľký dostrel a
výhodou bola aj jeho pomerne jednoduchá manipulácia.

Obrázok 19, 20: Vľavo: Informačný panel z výstavy. Vpravo: Vystavený model
varhanového dela

Doteraz sme uviedli len Leonardove vynálezy na útok, ale vynálezca kládol veľký
dôraz aj na obranu miest a hradieb. Na ochranu hradieb pred útokom nepriateľov
51
Leonardo navrhol dômyselný obranný systém, ktorý išlo o skutočne originálny
fortifikačný prvok, ktorý bol určený na odrazenie rebríkov pri útoku na hradby, píše
Konrád (2010) v článku Vynálezy majstra Leonarda II. Na Leonardovom nákrese,
viditeľné na obrázok č. 21 je pekne viditeľný obranný systém s ukrytým dreveným
trámom, ktorom bol možné odrážať rebríky opreté o hradby. Z obranného hľadiska okrem
menších stavieb na ochranu častí hradov Leonardo vypracoval návrhy pevností a
plochých veží, ktoré zabezpečili neúspešné útoky nepriateľa. Ako uvádza Konrád (2010)
samotná konštrukcia vyznačovala inovatívnosťou a modernosťou: steny pevnosti boli
sklonené a pevné, veže mali kruhový pôdorys, vďaka ktorému sa mala maximálne
eliminovať streľby nepriateľa. Laurenza, Taddei a Zanon (2008), tvrdia nový typ
pevnosti, že úspesne odolávali útokom moderných typov strelných zbraní.

Obrázok 21, 22: Vľavo: Obranný systém. Vpravo: Plán obrneného vozidla.

Leonardo navrhlo aj niekoľko pozemných vozidiel pre bojisko. Popisky

o obrneného voza (2020) citujú da Vinciho slová z listu milánskemu kniežaťu: „Dokážem
postaviť obrnené vozy, ktoré sú bezpečné a nezničiteľné. Drevené vozidlo v tvare platne
vybavené dookola kanónmi je pomocou kľúk poháňané 8 ľuďmi”. V citáte sa uvádza
stručný opis predchodcu tanku, uvedené na obrazok č. 22 vrátane toho, že vozidlo s
pohyblivým mechanizmom by bolo riadené 8 mužov, hoci Konrád (2010) pridáva v tejto
súvislosti, že voz by sa dalo poháňať aj so zvieratami. Prototyp súčasného tanku, ktorý
kvôli svojmu tvaru a pancierovým exteriérom bola známa aj ako korytnačka, na vrchole
bolo vybavené radiacou vežou, na boku stavby otvormi ktoré poskytovali skvelé riešenie

52
na pokrok vozidla a na sledovanie nepriateľa, uvádza Zima (2009). Leonardo navrhol
rozmiestnenie strelných zbraní podobné k delám, po celom obvode voza, píše Konrád
(2010) ktoré sa použili na zostrelenie nepriateľa. Leonardo nám zanechal niekoľko
nákresov, na ktorých je okrem externého vzhľadu voza zachytené jeho vnútorné
usporiadanie a informácie o kolesách a súkolesiach, píše Konrád (2010), ktoré celú
konštrukciu uvádzajú do pohybu. Da Vinci sa neustále obával, že jeho návrh padne do
nevhodných rúk, preto, vo svojom návrhu ukryl malú chybu, ktorá bránila správnemu
fungovaniu vozidla, hovorí Purtigán (2020).
Ďalšou klasickou antickou inšpiráciou boli vozy ťahané koňmi, ktoré Leonardo
navrhol v niekoľkých variantoch. Informačné tabuľky (2020) píšu, že prvé modely sa
nazývali „kosy" kvôli množstvu kosákov na kolesách a vrchnej časti voza, ktoré boli
určené na pustošenie nepriateľských línií.
Nápady Leonarda da Vinciho však neboli určené len pre vojská bojujúce na súši,
ale aj pre námornú armádu. Ďalšími zaujímavými vojnovími návrhmi da Vinciho patrili
rôzne bojové lode s ľahko otočnou ostrou kosou na prednej časti, ktoré mohli ľahko zničiť
nepriateľa na vode, tvrdí Zima (2009), lode s veslami ktorej návrhy zhotovil podľa
vzhľadu a pohybov rýb, počas svojho pobytu v Miláne v rokoch 1487 až1489, uvádzajú
informačné tabuľky (2020). Tabuľky z výstavy obsahujú ďalšie informácie o prevádzke
lode, podľa ktorých akýsi „motor” v strede lode bol poháňaný dvoma pedálmi, ktoré
potom ovládali veslá na vonkajšej strane lode. V tomto časti bakalárskej práci môžeme
spomenúť aj obrneného loďa, ktorá podľa plánov bol vybavený delami a pevným
kovovým taranom, hlavným zbraňom lodí v staroveku, uvádza Ľ. Konrád (2010). Taran
bol umiestneným tesne pod hladinou vody a slúžil na rozrazenie bočných stien
nepriateľskej lode, do ktorej potom vnikala voda a loď sa potopila.
Da Vinci Niekedy vytváral nové zbrane zväčšovaním už existujúcich, ako
napríklad svoju obrovskú trinásť metrov širokú, strelnú zbraň, takzvanú balestru, píše
Zima (2009). Vytvorenie obrovskej konštrukcie si však vyžadovalo úplne nové súčiastky
a nové nástroje na obrábanie kovu, takže uznávaný vynálezca bol nútený vyriešiť aj tieto
problémy. Akási maxikuša bolo mobilné, vďaka tomu, že bolo umiestnené na
šesťkolesovú podvozku, pripisuje Konrád (2010) a nevystreľovala by jednoduché šípy,
ale kameňe v rôznych veľkostiach, ktorými by zasypávala nepriateľa. Informačné
tabuľky (2020) o obrovskom drevenom zbrani tvrdili aj to, že sa dala nabiť rýchlejšie ako
tradicný malý variant.

53
 Niektoré z týchto vynálezov boli zdokumentované v liste adresované vojvodovi
Ludovitovi Sforzovi ako návrh otočného mostu, ktorej genialita spočíva v tom, že
umožňovalo prechod väčších lodí tým, že sa vytočil zo svojej polohy. Výhodou mosta
bola aj jeho rýchlo zatváracia schopnosť, čo bola veľmi užitočná počas vojny: obsluha
dokázal v okamihu znemožniť nepriateľovi prekročiť vodný tok, uvádza Konrád (2010)
v 12. č. vedeckého časopisu. Laurenza Taddei a Zanon (2008) opísajú fungovanie mosta,
podľa ktorého, most uvidli do pohybu jeden alebo viacerí ľudia pomocou dvoch čerpadiel
zapustených do pevnej zeme.

Da Vinci sa vždy snažil pomáhať ľuďom v núdzi. Pravdepodobne to bol aj jeho

hlavný cieľ, pri navrhovaní vojnového a obranného zariadenia, ktoré uviedol vo svojom
liste Sforzovi. Miláno, ako sme sa už dozvedeli z tejto kapitoly, bojovalo s francúzskymi
armádami a da Vinci, ktorý vedel, že mesto potrebuje pomoc, svojími vynálezmi mu
ponúkol šancu na víťazstvo. Da Vinciho bojové zbrane sú rozmanité, ich sortiment siaha
od strelných zbraní až po vodné a pozemné zbrane. V tejto kapitole sme podrobnejšie
analyzovali ich typy a funkcie, pričom sme zobrazili ich originálne náčrty a repliky
vystavené na výstave Stroje Leonarda da Vinci. Väčšina zachovaných Leonardových
kresieb podáva veľmi názorný obraz fungovania strojov, pričom zobrazuje nielen zbrane,
ale aj postavy, ktoré ich obsluhujú, alebo zvieratá, ktoré ich ťahajú. Leonardova
jedinečnosť spočíva práve v tom, že svoje vynálezy dokázal zachytiť na kresbách, aj keď
sa mu ich nepodarilo všetky zrealizovať a úspešne vyskúšať.

3.1.4 ZARIADENIE NA KAŽDODENNÉ POUŽITIE

Leonardo prichádzal s jedným nápadom za druhým, a to nielen v oblasti búracích

nástrojov. Ako humanistickému géniovi mu veľmi záležalo na osude ľudí a snažil sa
pomáhať všade, kde mohol. Na uľahčenie života vytvorila stroje, ktoré dokážu vykonávať
úlohy, náročné pre obyčajného človeka. V tejto kapitole sa pozrieme na rôzne druhy
Leonardových strojov a vynálezov, ktoré počas svojho života navrhol na zefektívnenie
a uľahčenie rôznych ľudských pracovných činností.
Leonardo prichádzal s jedným nápadom za druhým, a to nielen v oblasti búracích
nástrojov. Leonardo vyvinul rôzne mechanizmy na automatizáciu niektorých
náročnejších úloh, ako napríklad rezanie dreva, obrábanie kovu alebo mletie obilia,
uvádza G.M. (2021) na španielskej stránke organizácie National Geographic. Podľa
článku Ľubomíra Konráda (2011) však da Vinci navrhol aj stroje pre textilnú výrobu

54
a pripisuje, že techniky výroby týchto nástrojov kedysi mladý Leonardo osvojil vo
Verocchiovej dielni, kde aj získaval svoje prvé skúsenosti pri práci s kovmi a oboznámil
sa so základmi metalurgie. Najznámejšími z da Vinciovho pracovných strojov bol rotačný
žeriav a zariadenie na dvíhanie stĺpov na zvýšenie bezpečnosti ľudskej práce, uvádza sa
na informačnej tabuľke (2020), ktorých malé drevené modely sme mohli vidieť na
výstave v roku 2020. Tiež môžeme spomenúť vodný bager a mechnickú pílu, ktoré síce
neboli vystavené, ale považujeme za potrebné, aby sme ich spomenuli. Predvedenie
pracovných konštrukcií začneme opisom žeriavu, ktorý podľa autora G. M (2021) mohol
zdvíhať ťažké predmety bez toho, aby ich bolo potrebné umiestniť priamo pod seba. Zima
(2009), autor knihy Az időutazó polihisztor, dodáva že boli určené predovšetkým na
pomoc pri práci v lomoch na premiestňovanie obrovských bremien. Čo sa týka stavebnej
činnosti, je veľmi veľkolepý projek Leonardovho vodného bágru a stroja na hĺbenie
kanálov, podobajúci sa na obrovský žeriav, ktorý dokázal odstraňovať zeminu pri kopaní
nových kanálov, uvádza Konrád (2010). K menším, ale nemenej dôležitým vynálezom
môžeme zaradiť automatické kladivo a mechanickú pílu na rezanie veľkých kmeňov,
ktoré podľa opisu poháňali kolesá hnané vodou, písu Laurenza, Taddei a Zanon v knihe
Leonardovy stroje. (2008). Ľ. Konrád (2011) k tomu dodáva: zariadenie sa uvádza do
pohybu pomocou vodného kolesa, ktorého otáčanie aktivuje vertikálny pohyb píly, čo
umožňuje rozrezanie kmeňa na dve časti. Leonardove automatické kladivo, ktoré sme si
mohli aj vlastnoručne odskúšať na výstave, fungovalo na základe vačkového
mechanizmu, čo bežne používajú aj v moderné stroje. Zariadenie, úvádzané ne obrázok
č. 22, sa skladalo iba z nikoľkých prvkov, ale napriek svojej jednoduchosti, dokázalo
nahradiť jednoduchú ľudskú prácu. Zmenil rotáciu na kovanie, čo jasnejšie povedané
znamená, že jedno úplné otočenie vačky zodpovedala jednému úderu kladiva, uvádzajú
informačné tabuľky stroja (2020). Hoci tieto vynálezy mali za cieľ uľahčiť život, nie vždy
sa stretli s pozitívnym ohlasom. S rastúcim počtom obyvateľov a rastúcou konkurenciou
v remeslách sa niektorí obávali, že tieto stroje by mohli znížiť dopyt po pracovníkoch,
podobne ako sa to stalo počas priemyselnej revolúcie, pripisuje Abel G.M. (2021).
Spomedzi ďalších návrhov a projektov veľkého génia môžeme spomenúť aj
niekoľko meracích prístrojov, ktorých súčasné formy a metódy fungovania by neboli
možné bez Leonardových experimentov. Jeden z týchto Leonardových objavov považuje
aj počítadlo ubehnutých kilometrov tzv. „cestomer, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako fúrik
s zvisle pripevnenými ozubenými kolieskami, uvádza sa na informačnej tabuľke (2020).
Jej dôležitou súčasťou je veľké stredné koleso s malými jamkami, píše Konrád (2011)

55
a pokračuje opisom zvláštneho zariadenia: zakaždým keď sa koleso celkom pretočí, do
krabičky spadne kamienok ktorých počítaním a násobením obvodu kolesa dostaneme
dĺžku prejdenej vzdialenosti.
Leonardo počas svojej kariéry vytvoril aj mnoho každodenných prístorjov, ktoré
našej dobe považujeme za bežné. Navrhol svetlomet, ktorý pozostáva z jednoduchej
krabici so sklenenou šošovkou na jednej strane. Pomocou sviečky, umiestnené v krabici
a šošovky, umožňovalo ľahko premietať svetlo na stenu, uvádzajú informačné tabuľe
(2020). Na nich sa uvádza aj to, že Leonardo použil tento vynález v Miláne na premietanie
zvačšených postáv na stenu počas divadelného predstavenia. Je dôležité vedieť
o majstrovi aj to, že nie všetky jeho konštrukcie boli nové vynálezy. Mnohé existujúce
predmety len zo zvedavosti pretvoril a pokúsil sa ich vylepšiť. Tak to bolo aj v prípade
Leonardových hodín, ktoré dokázali merať minúty a dokonca aj fázy mesiaca, uvádza
Abel G.M. (2021). Zima (2009) pripisuje v knihe Az időutazó polihisztor, že takéto
výnimočné hodiny, vyrobil pre opátstvo Chiaravelle.
Okrem náradia a pracovných strojov Leonardo navrhol aj stroje podobné vozidlám,
ako sú primitívne verzie auta, ktoré používame dnes. Podľa Zimu (2009) Leonardo túžil
preskúmať možnosti automatizovaného pohybu a na analýzu toho navrhol niekoľko
vozidiel poháňaných pružinami a ozubenými kolesami. O da Vinciovho automobile,
ktorý dnes pripomína skôr zložitý hodinový stroj, sme si myleli, že bol určený na
prepravu ľudí, ale nebolo to tak. Bola to vopred nastavená divadelná rekvizita schopná
samostatného pohybu, uvádzajú autori knihy Leonardovy stroje (2008). Táto konštrukcia
bola tiež vystavená na výstave, jej kresba a replika sú zobrazené na obrázkoch č. 23 a 24.
Mechanická konštrukcia fungujúca bez paliva, by bola poháňaná ručnou energiou, ktorá
by poskytovala nezávislý pohon dvom zadným kolesám, zatiaľ čo predné koleso by bolo
zodpovedné za ovládanie stroja. Da Vinci vytvoril mnoho náčrtov automobilu okolo roku
1478, ale neexistuje záznam o tom, že by ho skutočne realizoval. Dôvodom mohli byť
pravdepodobne nevhodné materiály tej doby, drevo a železo, ktoré by takmer znemožnili
vyrobiť použiteľný a funkčný model, píše Zima (2009) vo svojej knihe. Odhaduje sa, že
stroj prešiel vzdialenosť až do 40 metrov predtým, ako musel byť znovu natiahnutý, a
hoci nemal sedadlá, je vňom ako prvý používaný volantový hriadeľ, rám a prevodový
systém, ktoré sa používajú aj v modernom riadiacom systéme, uvádza sa na štítku
pridelené k strojom na výstave (2020).

56
Obrázok 22, 23, 24 Vľavo: Automatické kladivo. V strede: Náčrt automobilu. Vpravo:
Automobil z výstavy Stroje Leonardo da Vinci

Da Vinciho túžba pomáhať je zrejmá aj na týchto strojov, snažil sa svojimi

konštrukciami uľahčiť ľuďom prácu: staval žeriavy na zdvíhanie a premiestňovanie
ťažkých predmetov, vytváral pozemné a vodné bágre na prehlbovanie a čistenie
kanálov, vyrábal nástroje na rezanie dreva a meranie kilometrov. Ako sme sa však
dozvedeli, robotníkom sa tieto zariadenia veľmi nepáčili, pretože sa obávali straty
zamestnania, ako to bolo počas priemyselnej revolúcie. Kapitola analyzuje aj da
Vinciho divadelné rekvizity, ako napríklad svetlomet alebo automobil, ktoré v tom čase
slúžili len na zábavu, ale dnes sú neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného
života.

3.1.5 SÚČIASTKY KONŠTRUKCIÍ

V tejto kapitole sa bližšie pozrieme na Leonardove objavy, ktoré o stovky rokov

predbehli svoju dobu a mnohé z nich sú inšpiráciou pre moderné stroje a zariadenia.
Návštevníci si mohli tieto zariadenia aj osobne vyskúšať a bližšie sa zoznámiť s ich
precíznym dizajnom a mechanikou ich fungovania. Interaktívne repliky však
nepredstavovali strelné zbrane ani vozíky, ale súčasti týchto strojov, ktoré napriek svojej
malej rozmernosti boli dôležitým objavom doby a výrazne otvorili cestu a uľahčili vznik
dnešných moderných mechanizmov. Medzi interaktívnymi replikami da Vinciho výstavy

57
v Lučeneckej synagóge v roku 2020 sme si mohli obzrieť Leonardove náčry a podľa nich
vytvorené repliky guľového ložiska, zotrvačníka, skrtutkoveho prevodu, piestovej tyče
a v neposlednom rade reťaza, no v našej práci budú podrobnejšie opísané len niektoré
z nich.
Leonardo bol neuveriteľne vášnivý a zvedavý, zanechal obrovskú stopu nielen vo
svete umenia, ale aj v oblasti mechanického dizajnu. V jednom z jeho zošitov sa nachádza
náčrt guľového ložiska, nevyhnutnej súčasti strojov. Da Vinciho drevené guľôčkové
ložisko je pravdepodobne jednou z najznámejších z jeho súčiastok. Da Vinci preskúmal
fungovanie tohto mechanizmu a navrhol dve verzie, uvedené na obrázkoch č. 25 a 26,
obyčajné a vertikálne guľôčkové ložisko, ktorých novovyrobené modely sme mohli
vidieť počas prehliadky výstavy. Týmto vynálezom sa Leonardo snažil dokázať možnosť
nepretržitého pohybu, vysvetluje Agamenon R. E. Oliveira (2019) , čo úspešne dosiahol.
Prvá verzia komponenta, ktorého nezvyčajný návrh preriez ložiska, sa používal a používa
aj dnes na zníženie trenia v strojoch, píšu informačné tabuľky (2020). Tabuľky ďalej
uvádzajú, že klzný krúžok sa skladá z guliek a dutých valcov, ktoré sú umiestnené
striedavo a rotujú akolo seba. Leonardo konštrukciu načrtol tak jednoducho a jasne, že
rekonštrukcia štruktúry identickej s modernými guľôčkovými ložiskami nebola v
neskoršom období problémom. Podľa spisu R. E. Oliveira (2019), renesančný vynálezca
zistil, že guľôčkové ložisko s tromi guľôčkami funguje lepšie ako ložisko so štyrmi
guľôčkami, pretože tri body sa môžu bez problémov pohybovať v rovine, zatiaľ čo štyri
guličky spôsobujú nestabilitu. Na základe tejto teórie vytvoril vertikálne guličkové
ložisko, ktorý pozostáva z troch voľne rotulujúcich guličiek a vertikálnej osi
s kužeľovým koncom, uvádzajú tabuľky (2020).
Ďalším významným vynálezom, ktorého moderná verzia, dokonca relatívne
podobná renesančnej verzii, je skrutkový prevod, ktorý je výhodný najmä pre stavebných
robotníkov na zdvíhanie ťažkých prvkov pri stavbách. Murtagh (2005) tvrdí, že skrutkový
prevod existoval už v čase da Vinciho, ale bol to práve majster, kto ho urobil funkčným:
tradičné systémy prevodu v jeho dobe zapájali iba jeden zub ozubeného kolesa, takže ak
sa tento zub zlomil, ozubené koleso sa mohlo otočiť a zavesené bremeno spadlo. Tento
problém vyriešil použitím "nekonečnej skrutky", pomocou ktorej bolo potrebné vynaložiť
menšiu silu na zdvihnutie ťažkého bremena. Údaje z tabuliek (2020) popisujú, že vďaka
svojej konštrukcii sa mechanizmus aj sám zablokoval a v súčasnosti sa toto riešenie
používa v mechanizmoch stieračov, v eskalátoroch a výťahoch.

58
 Okrem vyššie spomenutých Leonardo navrhol aj niekoľko praktických súčiastok,
ako piestovú tyč, mechanická súčiastka, ktorá po umiestnení medzi dve zariadenia dokáže
premeniť striedavý priamočiary pohyb na spojitý rotačný pohyb. Toto zariadenie je
prototypom súčasného hriadeľa, ktorý sa bežne používa v spaľovacích motoroch
fungujúcich na rovnakom princípe. Ďalším výnimočne jednoduchím zariadením, ktorým
sa zaoberal Leonardo da Vinci, je zvdihák ktorého princíp fungovania sa využíva aj v
dnes používanom automobilovom zdviháku, opisujú informačné tabuľky (2020)
z výstavy ruku 2020.

Obrázok 25, 26 Vľavo: Guľkové ložisko. Vpravo: Vertikálne guličkové ložisko.

Počas návšteve v Synagóge v Lučenciach sme obdivovali viac ako 40 kópií

strojov, náčrtov a diel geniálneho umelca, ktoré boli vystavené na výstave "Stroje
Leonarda da Vinciho". Na chvíľu sme sa mohli stať aj súčasťou výstavy, kde sme si mohli
vyskúšať stroje zrekonštruované podľa da Vinciho návrhov. Interaktívnu časť výstavy
tvorili najmä jednoduché výtvory ako guľôčkové ložiská, kladkostroje a piestovú tyč,
ktoré sme si mohli vyskúšať, a tak pochopiť, ako fungujú a z čoho sa skladajú. V tejto
kapitole sme sa venovali týmto konštrukciám, opísali sme ich fungovanie, ich využívanie
a pokúsili sme uvádzať ich súčasné podoby.

59
4 PRAKTICKÁ ČASŤ

Táto kapitola bude obsahovať praktickú časť práce, v ktorej budeme aplikovať
maliarske techniky a metódy, ktoré používal da Vinci, pri tvorbe vlastného obrazu. V
kapitole sa zmienime aj o da Vinciho učení o maľovaní, ktoré sme brali do úvahy a riadili
sa ním počas celej našej práce.

Hoci Leonardo da Vinci nebol ani zďaleka maliarom zátiší, rozhodli sme sa
maľovať zátišia, keďže podľa nášho názoru sa technika chiaroscuro, ktorú Leonardo
uprednostňoval, najlepšie uplatňuje pri maľovaní kompozície viacerých predmetov. Na
začiatku sa všetci veľkí majstri učili rôzne maliarske techniky pri maľovaní tohto námetu,
preto sme pri výbere nášho subjektu mysleli aj na tento aspekt.

Da Vinci na svoje maľby zvyčajne používal buď drevo, alebo plátno, preto sme
sa rozhodli pre to posledné a začali sme načrtnúť obraz. Okrem vlastnej vaječnej tempery
používal umelec na väčšinu svojich obrazov aj olejové farby. Takže aj pri našej práci sme
sa rozhodli pre olejovú farbu, ktorú sme najprv naniesli v tenkých vrstvách na plátno, aby
sme vytvorili podmaľbu. Podmaľba sa považovala za nevyhnutnú súčasť procesu, keďže
da Vinci svoje obrazy vždy najprv vytvoril detailnú podmaľbu v neutrálnej sivej alebo
hnedej farbe a potom na ňu naniesol vrstvy transparentných lazúr. Dokonalý príklad tejto
techniky je jeho nedokončené dielo Sv. Hieronym, ktorým sme sa už venovali v
teoretickej časti bakalárskej práce. Časť podmaľby presvitala cez vrstvy a jemne
pomáhala vytvárať formu. Vytváranie farieb nanášaním glazúr tiež dáva maľbe hĺbku,
ktorú nemožno dosiahnuť nanášaním farby zmiešanej na palete. Nasledovali sme ten istý
postup a keď sme ho dokončili, začali sme nanášať na jednotlivé objekty farby, pričom
sme dbali na to, aby sme správne zobrazovali svetlé, polotieňové a tienisté strany
objektov. Pri analýze da Vinciho obrazov sme si všimli, že sa vyhýbal používaniu
žiarivých farieb a uprednostňoval zemité tóny vo svojej farebnej palete. Na jeho palete
boli tlmené, zemité hnedé, zelené a modré farby v úzkom tónovom rozsahu. Tomuto
aspektu sme sa síce snažili vyhovieť, ale nemohli sme sa mu úplne vyhnúť, pretože
objekty si vyžadovali použitie výraznejších farieb. Počas práce sme sa snažili tvarovať
objekty podľa pravidiel chiaroscura, pomocou ktorého, sme sa zamerali na dosiahnutie
ilúzie plasticity a trojrozmerného objemu. Na dosiahnutie tohto cieľa sme použili
techniku sfumato, ktorú sme mali možnosť pozorovať na obraze Mona Lisy, a to tak, že

60
sme jemne rozpracovali a rozmazali ťahy štetca a ostré hrany namaľovaných predmetov,
aby sme objekty vykreslili tak, ako sa javia nášmu oku.
Skrátka, snažili sme sa pracovať spôsobom podobným da Vincimu, ale zároveň
sme pri tom využívali aj vlastné nápady a skúsenosti. Prevzali sme Da Vinciho učenie,
ktorý znie nasledovne: „do not imitate one another's style. If you do, so far as your art is
concerned you will be called a grandson, rather than the son of Nature”, cituje Scott
(2019) da Vinciho slová, a snažili sme sa vniesť do obrazu niečo zo seba a konať na
základe vlastných poznatkov a skúseností, ako nás to učil veľký renesančný génius.
V našom výskume sme však zohľadnili aj veľmi typickú charakteristiku majstra,
to, že majster zaobchádzal so svojimi výtvormi inak, o čom svedčí aj nasledujúci citát:
Umenie nie je nikdy dokončené, iba opustené, uvádza sa v umelcovom zápisníku (1994).
V súlade s týmto názorom sme presvedčení, že žiadne umelecké dielo nemôže byť nikdy
dokončené, takže aj my, podobne ako renesančný maliar, sme svoju tvorbu opustili, a
nikdy sme ju nedokončili.

61
ZÁVER

Naša práca nás naučila, že Leonardo da Vinci bol azda najväčším vedcom, umelcom
a vynálezcom renesancie a že jeho diela ho postavili na piedestál dejín umenia. Nemožno
prehliadnuť rozsah jeho umeleckého talentu a tvorivého prejavu, jeho vedecký záujem a
praktické zámery, ako aj jeho víziu nového sveta. Ako polyhistor poháňaný nekonečnou
zvedavosťou a tvorivosťou navrhoval aj mechanické zariadenia na každodenné použitie,
vojnu a dopravu, pričom jeho výskum dodnes pomáha technológom vo svete techniky
vyvíjať nové a inovatívne čiastkové koncepcie. Pritom preskúmal vnútorné orgány, svaly
a kosti ľudského tela dôkladnejšie ako ktokoľvek pred ním. Svojou umeleckou
tvorivosťou, ambicióznymi návrhmi a vynálezmi vynikol v mnohých oblastiach, urýchlil
ich rozvoj a prispel k technickému pokroku na mnoho desaťročí.
Cieľom tejto práce bolo predstaviť da Vinciho osobný život od detstva a ukázať, že
hoci jeho výchova nebola ideálna, rodinné zázemie mu nebránilo dosiahnuť veľké veci,
realizovať svoje sny a využiť vrodený božský talent na dosiahnutie veľkých úspechov v
mnohých umeleckých a vedeckých oblastiach. Poznanie da Vinciho osobnosti len
obohatilo naše skúmanie tejto témy, ale pokúsili sme sa odhaliť aj také aspekty umelca,
ktoré sa nedali zistiť z jednoduchej analýzy jeho obrazov. Naším hlavným cieľom však
bolo preniknúť do podstaty géniovej práce, a najmä da Vinciho vynaliezavosti. Snažili
sme sa sprostredkovať zážitky a skúsenosti, ktoré sme získali počas návštevy výstavy
Stroje Leonarda da Vinciho, a ukázať pomyselnú cestu spoznávania strojov.
Mohli by sme pokračovať celé dni v opisovaní nespočetných výtvorov, ktoré by sme
bez da Vinciho výskumu dnes nepoznali ako súčasť vedy, ale stačí povedať, aké
nesmrteľné sú poznatky, ktoré nám tento génius odovzdal. Jeho výtvory implantovali
zvedavosť, genialitu a vôľu renesančného človeka minulého storočia do mentality
človeka 21. storočia. Napokon môžeme len dúfať, že nielen naši súčasníci, ale aj ľudia
budúcnosti sa budú s obdivom pozerať na poklady, ktoré da Vinciho dielo odovzdalo
potomkom, a že ich múdro odovzdajú svojim potomkom.

62
POUŽITÁ LITERATÚRA

CAROUTHERS, P. 2020. The History and Influence of Da Vinci’s Vitruvian Man.

Online. Dostupné z: https://www.artandobject.com/news/history-and-influence-da-
vincis-vitruvian-man [cit. 05.04.2022].

CHAO-FONG, L. 2020. Leonardo da Vinci: 10 Facts You Might Not Know. Online.
Dostupné z: https://www.historyhit.com/facts-you-might-not-know-about-leonardo-da-
vinci/ [cit. 03.04.2022].

ČERNEK, P. 2020. Jedinečná šanca v Lučenci: Obdivovať môžeme unikátne stroje

Leonarda da Vinci, Online. Dostupné z: https://lucenec.dnes24.sk/jedinecna-sanca-v-
lucenci-obdivovat-mozeme-unikatne-stroje-leonarda-da-vinci-foto-371375 [cit.
08.04.2022].

DA VINCI, L. 1994. Úvahy o malířství. Praha: Gryf, 1994. 336 s. ISBN 80-85829-06-1

DIPPOLD, Á. 2019. Leonardo da Vinci, a zseni, ahogyan eddig ritkán láttad. Online.
Dostupné z: https://qubit.hu/2019/02/18/leonardo-da-vinci-a-zseni-ahogyan-eddig-
ritkan-lattad [cit. 05.12.2021].

FREUD, S. 2020. Spomienka z detstva Leonarda da Vinci. Bratislava: Slovenský

spisovateľ, 2020. 104 s. ISBN 978-80-220-2189-0.

G.M., A. 2021. Los fabulosos inventos deLeonardo Da Vinci. Online. Dostupné z:

https://historia.nationalgeographic.com.es/a/fabulosos-inventos-leonardo-da-
vinci_16634 [cit. 09.04.2022].

GRAHAM-DIXON, A. 2010. Umenie. Unikátny obrazový sprievodca. Bratislava: Ikar,

2010. 612 s. ISBN 978-80-551-2267-0.

JÍLEK, F. 1989. Muž z Vinci. Osudy slávnych. Bratislava: Tatran, 1989. 425 s. ISBN 80-
222-0080-8.

KONRÁD, Ľ. 2010. Vynálezy majstra Leonarda I. In: Mladý vedec, roč. IV, 2010, č. 12,
s. 2/5, ISSN 1337-5873.

KONRÁD, Ľ. 2011. Vynálezy majstra Leonarda II. In: Mladý vedec, roč. V, 2011, č. 13,
s. 6/11, ISSN 1337-5873.

63
LAURENZA, D. – TADDEI, M. – ZANON, E. 2008. Leonardovy stroje. Tajemství
a vynálezy z kodexů Leonarda da Vinciho. Praha: SUN, 2008. 239 s. ISBN 978-80-7371-
230-3.

MARTINIQUE, E. 2019. What You Need To Know About Leonardo's Vitruvian Man.
Online. Dostupné z: https://www.widewalls.ch/magazine/the-vitruvian-man-leonardo-
da-vinci [cit. 05.04.2022].

PIOJAN, J. 1999. Dejiny umenia, zv. 5. Bratislava: Ikar, 1999. 316 s. ISBN 80-7118-714-
3.

MURTAGH, L. 2005. Leonardo da Vinci: The Engineer. Online. Dostupné z:

https://illumin.usc.edu/leonardo-da-vinci-the-
engineer/?fbclid=IwAR2mV0PljAmz0yxpMIJyEiKZb6N6n7NqJloV-
gibqd36z1PGoiAyHP_Gens [cit. 12.04.2022].

PUNTIGÁN, J. 2020. Leonardo da Vinci gépezetei. Online. Dostupné z:

https://korkep.sk/cikkek/kiallitas/2020/11/30/leonardo-da-vinci-
gepezetei/?fbclid=IwAR0nF2juZN4Jh9clSSmdbrVz_Tod3mg_yjhHfC5i1W0A4Xi-
okqrjY8xWAQ [cit. 08.04.2022].

R. E. OLIVEIRA, A. 2019. The Mechanical Sciences in Leonardo da Vinci’s Work.

Online.Dostupnéz:https://www.scirp.org/journal/paperinformation.aspx?paperid=97005
&fbclid=IwAR0Eec6OnCS1fikj2NNxuqsP6Q839XYQgcKdWYxLa5-tzpEoPuKKj-
yLtKg [cit. 12.04.2022].

SCOTT, D. 2019. Leonardo da Vinci Quotes About Art. Online. Dostupné z:

https://drawpaintacademy.com/leonardo-da-vinci-quotes/ [cit. 12.04.2022].

SPURNÝ, J. 1953. Leonardo da Vinci. Bratislava: TVAR, 1953. 106 s. bez ISBN.

STEWART, J. - COLE, M. 2022. 14 Facts About Leonardo da Vinci’s Incredible Life.

Online. Dostupné z: https://mymodernmet.com/leonardo-da-vinci-facts/ [cit.
03.04.2022].

64
SZVORÁK, E. 2020. Losoncra érkeztek Leonardo Da Vinci gépei. Online. Dostupné z:
https://ma7.sk/tajaink/losoncra-erkeztek-leonardo-da-vinci-gepei-kepgaleriaval [cit.
08.04.2022].

TERZONI, L. 2021. Le invenzioni di Leonardo: codici, studi e disegni. Online. Dostupné

z: https://www.partecipart.it/arte-cultura/leonardo-inventore/ [cit. 09.04.2022].

VASARI, G. 1998. Životy nejvýznačnějších malířů, sochařů a architektů (II). Praha:

Mladá Fronta, 1998. 394 s. ISBN 80-204-0698-0.

ZIMA, SZ. 2009. Az időutazó polihisztor, Leonardo. Debrecen: Alföldi Nyomda Zrt.,
2009. 109 s. ISBN 978-963-9770-74-4.

65
OBRAZOVÁ PRÍLOHA

Obrazová príloha 27. Podmaľba zátišia. (2022). Olejová maľba. Autor: Alexandra
Poboriová.

Obrazová príloha 28. Prvá fáza zátišia. (2022). Olejová maľba. Autor: Alexandra
Poboriová.

66
Obrazová príloha 29. Druhá fáza zátišia. (2022). Olejová maľba. Autor: Alexandra
Poboriová.

67
68