Rímska architektúra – Forum Romanum v Ríme.

Stavebný vývoj a popis funkcie komplexu,

pamiatky nachádzajúcej sa na tomto fóre. – Alexandra Poboriová, LS 2019/2020
Forum Romanum (Foro Romano) je najstarším miestom v Ríme. Pred jej vybudovaním to
bola močaristá plocha, ktorá slúžila ako pohrebisko. V 6. storočí p.n.l. bola plocha vysušená a
vydláždená tufom. V období panovania Juliusa Caesara a následným rozvojom cisárstva sa tu
začali objavovať stavby spojené s politickým, náboženským a občianskym životom. Rôzne
dynastie cisárov postupne pridali ďalšie prestížne pamiatky, napr. Vespasiánov chrám alebo
monumentálny oblúk Septima Severa. Spolu s úpadkom Ríma bolo zabudnuté aj Forum
Romanum. Postupne pustol, budovy boli zničené, niektoré fragmenty budov boli rozkradnuté
a celé zarastené trávou, na ktorom sa veselo pásli kozy. Až v 19. storočí sa začalo postupné
odkrývanie pozostatkov skupinami archeológov.
Toto staré námestie vzniklo medzi pahorkami Palatín a Kapitol, malo pretiahnutý tvar, jeho
dlhšou stranou prechádzala Via Sacra (Svätá cesta), ktorá bola najdôležitejšou tepnou fóra, a
tým pádom aj celého Ríma.
Na začiatku po jeho obvode stáli drevené obchody, ktoré neskôr začali nahradzovať
reprezentačnými stavbami, chrámami, bazilikami a pomníkmi. Nechýbali víťazné brány,
oslavné sochy, stĺpy ani víťazné oblúky postavené na počesť víťazstiev z vojen. Baziliky
antického Ríma sú známe tým, že slúžili ako verejné budovy ba dokonca sa v nich uzatvárali
obchody.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky Fora patria víťazné oblúky Tita, Augusta a Severa.
Spomedzi chrámov je to Saturnov chrám, Romulov chrám, Titov chrám, Chrám Venuša,
Vespasiánov chrám, Chrám Antonia a mnohých ďalších. Na námestí boli umiestnené aj
oslavné stĺpy a sochy. Tento veľkolepý stavebný súbor nemal jednotnú koncepciu, ale bol
výsledkom niekoľkých prestavieb. Stále tu boli budované nové stavby, vždy rozmernejšie a
veľkolepejšie.
Víťazný oblúk Septimia Severa symbolizuje úpadok rímskeho staviteľstva. Je vyrobený z
bieleho mramoru, tvorený štyrmi dekoratívnymi stĺpmi a tromi bránami, ktorými prechádza
posvätná cesta Via Sacra. Tento oblúk bol postavený na počesť cisára Septima Severa a jeho
dvoch synov Caracalla a Geta.
Titov oblúk nechal postaviť, po náhlej smrti svojho brata Tita cisár Domitianus, na počesť
víťazstva v židovskej vojne proti Jeruzalemu. Vnútornú stranu oblúka zdobia prepracované a
cenné reliéfy zobrazujúce triumfálny sprievod cisára so židovskými zajatcami, nesúcimi
sedemramenný svietnik.
Saturnov chrám je najstarším posvätným miestom na Fóre Romana. Stavba Saturnovho
chrámu sa začala za kráľovského obdobia a bola dokončená za republiky. Chrám bol po
prvýkrát používaný ako verejná pokladnica a miesto, kde boli strážené štandardy rímskych
légií, samotné nariadenia a zákony Rímskeho Senátu. Posvätný poklad bol uchovaný v
podzemnej komnate.
Chrám Antonina a Faustiny nechal postaviť cisár Antoninus Pius na počesť mŕtvej manželky
Faustíny a po jeho smrti bol venovaný aj jeho pamiatke. V období kresťanstva bol prestavaný
na kostol svätého Lorenza.
Vestin chrám je svätyňa zasvätená bohyni rodinného krbu a domovov Veste, ktorá je zároveň
ochrankyňou Ríma. Zaujímavosťou chrámu je, že v nej nikdy nestála socha bohyne Vesty.
Vesta bola spodobnením ohňa a jej oltárom bol krb. Oheň bol symbolom večného Ríma,
preto nikdy nemal vyhasnúť.
Chrám Júliusa Cézara bol postavený cisárom Augustom na uctenie cisára Juliusa Caesara na
mieste, kde bolo spálené jeho telo a kde Marcus Aurelius predniesol svoju smútočnú reč.
Chrám Kastra a Polluxa bol zasvätený dvojčatám Kastorovi a Polluxovi. Chrám nechal
postaviť rímsky konzul Aulus Postumius Albus na počesť víťazstva v bitke pri jazere
Regillius, kde sa podľa legendy objavili dvaja neznámi jazdci na Fóre Romana, aby osviežili
svoje kone. Na tomto mieste bol potom postavený chrám.
Bazilika Aemilia slúžila ako sídlo súdu a stredisko obchodu (tržnica). Fasáda Baziliky
Aemilia sa skladala z dvoch poschodí stĺporadia so šestnástimi oblúkmi. Najväčšou budovou
Fora Romana bola Juliánska Bazilika, ktorá slúžila ako miesto zasadnutia občianskeho súdu.
Rimania tu trávili svoj voľný čas.
Bazilika Maxentia, taktiež nazývaná Konštantínova, bola začatá za cisára Maxentína a
dokončená za cisára Konštantína. V hlavnej lodi bola umiestnená gigantická socha
Konštantína s rukami, nohami a hlavou z bieleho mramoru a telom z pozláteného bronzu.
Fragmenty sochy (ruka a hlava) sú umiestnené v Kapitolských múzeách.
Kúria, čiže komora, bola postavená ako jedna z prvých budov. V priebehu storočí
niekoľkokrát vyhorela a bola znovu postavená. V budove sa nachádzal rímsky senát, konali
sa tu posvätné obrady, ako aj prvé predstavenia gladiátorov. V stredoveku bola premenená na
kresťanský chrám, zasvätený Hadriánovi.
Pred Kúriou sa rozprestiera Comitium (priestor), na ktorom sa konali ľudové snemy, a
schádzali sa tu ľudia na verejnú diskusiu. Konali sa tu pohreby, predslovy, procesie a boli na
ňom vyhlasované súdne rozhodnutia. Ďalším veľkým a nezastavaným priestorom bolo
samotné Foro, veľké vydláždené námestie uprostred Fora Romana, určené pre ľudové
zhromaždenia. Stála tam tiež Rostra (rečnícka tribúna) z nej rečníci, vodcovia alebo politici
obhajovali ľud. Počas republiky bola tribúna pôvodne z dreva a prenesená do blízkeho
zhromaždiska. Zdobená bola zobákmi lodí dobytých v bitke pri Anciu.
Bohatá obrazová príloha k Forum Romanum sa nachádza na webovom sídle o cestovaní,
dostupnom tu:Forum Romanum. In Mahalo.cz, Itálie, online. Copyright © 2011-2019
MAHALO.cz, dostupné na internete:
https://www.mahalo.cz/italie/destinace-italie/rim/forum-romanum.html
Zdroj obrázkov:
Forum Romanum. In Mahalo.cz, Itálie, online. Copyright © 2011-2019 MAHALO.cz,
dostupné na internete: https://www.mahalo.cz/italie/destinace-italie/rim/forum-romanum.html
Zdroje:
Antický Řím v centru, Římské Památky, Forum Romanum. Copyright © 2020 Váš Průvodce
Řím, dostupné na internete: http://www.rim.maweb.eu/anticky-rim-v-centru/forum-
romanum/?fbclid=IwAR3VUG7ryumSCQtYQ6W_IJ1zMcObww-
OVmgAsFHxIZE22Q6WLrXKIGJ6eDA
donalda: Forum Romanum. Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s., dostupné
na internete: https://referaty.centrum.sk/vseobecne-humanitne/kultura-a-umenie/19483/?
page=1&fbclid=IwAR0M6BA2J__PyWnj9EWLkrrCuVsBpe2LXD5Fxdg2Yoz1vlk2eW63s
DfMrfM
lubaatko: História, Svetové dejiny, Rímska architektúra. © 2000–2020 Ringier Axel Springer
SK, a.s., dostupné na internete: https://referaty.aktuality.sk/rimska-architektura/referat-
21225?fbclid=IwAR1jhkRDbwfaZfEBATH6MufrEli-7qapasdK3J-nIlbue79US5nuiH-3n-U
Filip Štrobich: Rím III.- Fórum Romanum 1. časť. © 2020 VIZUS, dostupné na internete:
https://www.infoglobe.sk/cestovatelsky-sprievodca/rim-iii-forum-romanum-1-cast
Filip Štrobich: Rím III.- Fórum Romanum 2. časť. © 2020 VIZUS, dostupné na internete:
https://www.infoglobe.sk/cestovatelsky-sprievodca/rim-iii-forum-romanum-2-cast
Barbora Šupíková: Forum Romanum: Pulzující centrum starověkého Říma. Copyright 2011-
2020 © Radynacestu, s.r.o, dostupné na internete:
https://www.radynacestu.cz/magazin/forum-romanum/?
fbclid=IwAR0zkBiVDucENjR5Dsuwe4HDpabj6Z4sAI3zMz1i1dDWXdKGUmwTPXAePw
U
In Mahalo.cz, Itálie, Destinace Itálie, Forum Romanum.© 2011-2019 MAHALO.cz,
dostupne na internete: https://www.mahalo.cz/italie/destinace-italie/rim/forum-romanum.html
Romolo Augusto Staccioli. 2008. Róma, A múlt és a jelen. Padova: Tipolitografica CS. 100
s., ISBN 978-88-8162-246-7