You are on page 1of 12

IV.

Analogijata pome|u elektri~no i magnetno kolo :


















1. Na torus od `elezo so sreden obem 140
sr
l cm i popre~en presek
2
12 S cm , namotani se 500 N navivki bakarna `ica niz koja te~e struja 2 I A .
Ovaa struja vo torusot sozdava magneten fluks 1, 2mWb . Kolkav e relativ-
niot magneten permeabilitet na `elezoto.


3
4
4
4
7
0
1
1, 2 10 1, 4
500 2 12 10
14 10
14 10
4 10
1114, 6
m
m
r
r
U N I
l
R
S
N I
S
l
l
N I S
H
m





1

]







E
I
R

Omov zakon
m
m
m
U
R

Hopkinsov zakon
[ ]
[ ]
[ ]
1
m
m
m
m
m
m
U I N
l A
R
s VS
U
Wb
R
B T
S


1

1
]


magnetomotorna sila ampernavivki
magnetomotoren otpor
magneten fluks
magnetna indukcija
2. Jadro od dinamolim so sredna dol`ina 84 l cm , so presek
2
10 S cm
treba magnetno da se pobudi taka da magnetniot fluks bide
3
1, 6 10 Wb

.
Krivata na magnetizirawe e dadena na slikata.
Kolkava treba da bide strujata vo namotkata okolu jadroto, ako brojot na
navivkite e 100 N .
Kolkava e magnetnata otpornost na jadroto Rm.
Kolku treba da bide elektri~nata otpornost na namotkata ako taa e
priklu~ena na napon od 220V .























( ) ( )
5
100 29, 4
0, 0016
18.4 10
220
7, 48
29, 4
.
m
m
m m
m
k k
k
C C
U N I N I
R
R R
A A
R
Wb Vs
U
R R
I
H l K I II

_


,

1
t t
1
]

b)
v)






2
84
10
0.0016
100
l cm
S cm
Wb
N

4
0.0016
) 1, 6
10 10
a B T
S

. 1, 6 3500
A
B T H
m

3500 0,84
29, 4
100
H l
NI H l I A
N


3. Na jadro napraveno od dva feromagnetni materijali se nao|aat dve na-
motki so
1
250 N namotki i
2
500 N namotki. Niz namotkite te~at strui
1 2
0, 4 , 0, 7 I A I A . Relativnite magnetni permeabilnosti se
1 2
950, 600
r r
.
Dimenziite na magnetnite kola se dadeni na slikata vo mm. Da se presmeta mag-
netniot fluks niz magnetnoto kolo.










1
2
3
5
7 4
3
5
7 4
3
5
0
7 4
3
5
0
7 4
1 1 2 2
76.5 10
2,137 10
950 4 10 3 10
71.5 10
4, 74 10
600 4 10 2 10
1 10
39, 5 10
4 10 2 10
1.10
26, 53 10
4 10 3 10
100 350
73 10
m
m
m
m
m
A
R
V s
A
R
V s
A
R
V s
A
R
V s
N I N I
R

5
5
3, 415 10 Wb










0
m
N I R II

0
2 4 2
2
2 4 2
1
1
10 20 200 2 10
15 20 300 3 10
m
r
l
R
S
S mm m
S mm m





( ) ( )
( ) ( )
1
1
2
2
39 7.5 50 12.5 7.5
76.5
34 5 50 12.5 5
71.5
l
l mm
l
l mm
+ +

+ +

4. Vo magnetno jadro dadeno na slikata potrebno e, pri struja 2 I A , vo


namotkite da se ostvari magneten fluks
4
10 Wb

. Krivata na magnetizirawe e
dadena na sl. Da se odredi vkupniot broj na navivki vo jadroto. Dimenziite na
magnetnoto kolo se vo mm.
















5. Za magnetnoto kolo na slikata da se odredi magnetomotornata sila koja
vo srednata granka sozdava magnetna indukcija
3
0, 8 B T . Krivata na magnet-
izirawe e dadena na slikata. Dimenziite se vo mm.

4
4
2
1 2
1 2
10
0, 25
4 10
20 20 4
0, 25 900 /
24
108
sr sr
B T
S
S cm
B T H A m
H l N I N I l cm
H l
N N
I

+
od dijagramot za
,
navivki
( )
2 2
1 2 3 1 2 3
1 1 3 3
2 2 3 3
1 2 3
3 3
3
2 3
2
140 , 40 , 40 20 800 , 1600
0
0 0 I
0, 8 100 /
2
l l mm l mm S S mm S mm
H l H l N I
H l H l
B T H A m
l
H H
l


+
+
+ +

- Kirhofov zakon za mag. kola


Od krivata na magnetizirawe, za
2 2
4
2 2 2
4
3 3 3
4
1 2 3
1
1
1
1 1
1 1 3 3
8, 6 /
28, 6 0, 2
1, 6 10
12, 8 10
14, 4 10
1,8
1,8 20000
28
A m
A
H B T
m
B S Wb
B S Wb
Wb
B T
S
A
B T H
m
N I H l H l




+


+
Od krivata na magnetizirawe za
Od krivata na magnetizirawe za
04 A


6. ^etvoroagolno zatvoreno kolo se nao|a nad beskrajno dolg provodnik
niz koj te~e struja 100 . I A . Kolkava struja treba da te~e niz zatvorenoto kolo
za da koloto lebdi nad provodnikot ako negovata te`ina iznesuva 0, 3 G N .
Koloto i provodnikot se nao|aat vo ista ramnina vo vozduh (
0
= 410
-7
H/m).






















9
40
1
a cm
b cm
c cm

( )
( )
( )
3 4
3 4
3 1 3 1 0
4 1 4 1 0
3 4 1 0
1
0
.
2

,
2 2
2
2
1 1
2
1 1
2
rez
rez
F I l B
F G
F F F
I
H
r
I I
H H
c a c
I
F I b B I b
c
I
F I b B I b
a c
I
F F I b G
c a c
G
I
I
b
c a


+
_


+
,



417A
c

,
7. Mnogu dolg pravoliniski provodnik niz koj te~e postojana struja
1
I i
kruto pravoagolno kolo niz koe te~e postojana struja
2
I se nao|aat vo vozduh
kako na slikata. Da se odredi rezultantnata magnetna sila so koja provodnikot
dejstvuva na konturata.















( )
( )
1 3
1 2 1 3 2 3
0 1 0 1
1 2 3 2
0 1 2
,
,
2 2
2
rez
rez
F F F
F I b B F I b B
I I
F I b F I b
c a c
I I b a
F
c a c





+


+



8. Mnogu dolg, tenok, pravoliniski provodnik so postojana ednonaso~na
struja
1
I i kruto pravoagolno kolo so postojana ednonaso~na struja
2
I se nao|aat
vo vozduh kako na slikata. Pravoagolnoto kolo e povrzano za nepodvi`na oska i
mo`e da se vrti okolu nea. Da se odredi momentot na magnetnite sili na koloto
sprema oskata
1 2
0 0 , vo polo`ba prika`ana na slikata.
























Kosinusna teorema:
2 2
2 cos r a c a c +
Sinusna teorema: sin sin
c
r


( )
1 2
0
2 2
sin
2 2 cos
I I a b c
M
a c ac

+


Za koloto na slikata:
2


( )
1 2
0
2 2
2
I I a b c
M
a c

+




9. Da se odredi magnetniot fluks niz pravoagolna kontura koja se nao|a
vo magnetno pole {to go sozdava mnogu dolg provodnik niz koj te~e struja I .

0 0
cos 0
ln
2 2
S S S
d a
d
BdS BdS B b dx
I b I b d a
dx
x d


+

+










10. Mnogu dolg pravoliniski provodnik niz koj te~e konstantna struja I
i pravoagolno kolo se nao|aat vo ista ramnina vo vozduhot. Pravoagolnoto kolo
se oddale~uva od provodnikot so postojana brzina ostanuvaj}i vo ista
ramnina so nego. Vo momentot 0 t , provodnikot i pravoagolnoto kolo imaat
polo`ba kako na slikata. Da se odredi izrazot za induciranata elektromotorna
sila vo pravoagolnoto kolo.

2 2 1
0 1
2 2
2
2
2
sin
F I b B
I
F I b
r
M a F
M a F

1

]





( )
( ) ( )
( )
( )
0
0
0
0
0
0
0
2
ln
2
ln
2
1
2
S
a c
S c
B dS
I b
B b dx dx
x
I b a c
c
I b a x
x
x
d x d x
dx
e
dt dx dt
dx
x c t
dt
d x I a b
e
dx x a x

+

+



+


+






11. Pokraj dolg pravoliniski provodnik niz koj te~e struja
cos 60 cos
m
i I t t , 50 f Hz se nao|a kalem so 100 N navivki so pravoago-
len oblik vo polo`ba kako na slikata. Da se odredi maksimalnata vrednost na
induciranata EMS vo kalemot.
















1
4
5
a cm
b cm
c cm

0 0
1
1 0
7 2
7
0
4
ln
2 2
1
ln cos
2
1 4
4 10 100 4 10 ln 60 cos100
2 1
665 10 cos100
1
ln sin
2
209 10 si
S
b b
a a
VK m
VK
VK
VK
m
B dS
i i b b
d b dx
x a
b
N N b I t
a
t
t Wb
d b
e N b I t
dt a
e

4
max
n100
209 10
t
E V


12. Na tenok kartonski torus so sredna dol`ina b i popre~en presek S
ramnomerno se namotani N navivki `ica so zanemarliva elektri~na otpornost.
Niz namotkata te~e struja ( ) cos
m
i t I t . Da se odredi izrazot za napon pome|u
kraevite na namotkata.


0
0
2
0
2
0
2
0
2
0
2
0
( )
cos
cos
sin
sin
cos
2
cos
2
m
m
m
m
ab
m
ab
ab m
N i t N I
B t
b b
d
e
dt
N I
N B S S t
b
N I S
e t
b
N I S
U e t
b
N I S
U t
b
U LI t
N S
L
b










_
+

,
_
+

,





13. Na drven torus daden na slikata ramnomerno se namotani N navivki
na bakarna `ica niz koja te~e struja I . Da se odredi induktivnosta na namot-
kata.




















7 4
0
1
2
2
0
7
500 0,8 2000
/
0, 2
2000
4 10 8 10
4
125 10
VK
VK
H l N I
N I N I
H A m
l D
B H T
B S
N L I
d
N
N B S
L
I I D
L H


20 ; 1 ; 0, 8 ; 500 D cm d cm I A N
14. Da se odredi vektorot na magnetnata indukcija {to go sozdava kru`na
strujna kontura so radius a vo svojot centar.

0 0
2
0 0
2 2
0 0 0 0
2 2 2
4
sin
2
4 4
2
2 4 4 4
C C
I dl r
d B
r
I dl
I dl
dB
a a
Idl I I I
B dl a
a a a a







15. Namotka bez jadro so 1000 navivki ima dol`ina 25 cm i dijametar
4 cm. Na nea e namotana druga namotka so 3000 navivki. Kolkava EMS }e se in-
ducira vo vtorata namotka ako strujata vo prvata namotka ja zgolemime ramno-
merno od 1 A na 6 A za vreme od 0,5 s.












16. Vo namotka so 100 N navivki magnetniot fluks se menuva vo tekot
na vremeto kako {to e prika`ano na slikata. Da se presmeta i grafi~ki da se
prika`e promenata na induciranata elektromotorna sila vo namotkata.















( )
[ ]
[ ]
1
0 2 1
7
6
2
6
1000 0, 00125
4 10 5
0, 25
31, 4 10
31, 4 10
3000 0,188
0, 5
N S
I I
l
Wb
E N
t
E V


0
0
0
0 1
2 1
2 1 1 1
0 0
B H
H
S
H S
I N S
l
I N S I N S
l l




2 1
1
2 1
2
2 0
100 50
4
0 2
100 200
1
e N V
t t
e V


d
e N
dt


17. Da se odredi potrebniot broj na navivki i strujata niz namotkata za
da elektromagnetot prika`an na slikata mo`e da nosi te`ina 3000 G N . Elek-
tromagnetot e napraven od dinamolim ~ija kriva na magnetizirawe e dadena na
slikata, a dimenziite se :
2
1 2
100 , 50 , 21 S cm l cm l cm .


2
3
0
0
6.08 10 F S F Wb
S


0.608 B T
S


Od krivata na magnetizirawe, za 0, 608 140 B T H A m
140 0, 7 98
N I
H N I H l A
l




18. Daden e elektromagnet so slednite podatoci:
presek na jadroto ( jarem i kotva)
2
3
j k
S S cm ,
sredna dol`ina na magnetnoto kolo vo kotvata i jaremot 30
j k
l l cm + ,
vkupnata dol`ina na dvata vozdu{ni procepi 2 2mm ,
broj na navivki 10000 N so elektri~en otpor 500 R .
Karakteristikata na magnetizirawe e dadena tabelarno. Da se odredi:
a) Naponot na kraevite od namotkata koga elektromagnetot ja privlekuva
kotvata so sila 343 F N .
b) Snagata koja se tro{i vo namotkata.



















a)
2
0
7
0
4
4 10 343
1, 2
3 10
j
B S
F
F
B
S



od tabelata, za 1, 2 1300 / B T H A m


















b)
2 2
500 0, 23 26, 5 P R I W





( )
A
H
m

680 930 1300 2200
( ) B T
0,8 1,0 1,2 1,4
( )
0
0 0 0
4 0
0
7
0
0
0
1300
1, 2
96 10 /
4 10
2
2
0, 23
115
j k
k j
k j
A
H H
m
B B const
B H
B
H A m
H l N I
H l H l H N I
H l l H
I A
N
U R I V


+ +
+ +

You might also like